1

Deloitte NewsNovember 2018, Deloitte na Slovensku

Priame dane:

• Návrh opatrenia Ministerstva financií SR, ktorým sa ustanovujú vzory tlačív daňových priznaní k dani z príjmov

Ministerstvo financií SR zverejnilo návrh opatrenia, ktorým sa ustanovujú vzory tlačív daňových priznaní k dani z príjmov za rok 2018.

• Informácia k odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa zákona o dani z príjmov od 1. 1. 2018

Finančné riaditeľstvo SR zverejnilo informáciu k odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj (ďalej len „VaV“), v ktorej uvádza definície jednotlivých pojmov súvisiacich s VaV a názorné príklady.

• Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR vo veci odpočítania nákladov na výskum a vývoj

Najvyšší správny súd (ďalej len „NSS“) ČR zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil k ďalšiemu konaniu. Podstatou sporu bolo neuznanie odpočítateľnej položky na podporu výskumu a vývoja a následné vyrubenie dane.

• Metodický pokyn k uplatneniu daňového bonusu na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie

Finančné riaditeľstvo SR vydalo metodický pokyn k uplatňovaniu daňového bonusu na zaplatené úroky z hypotekárnych úverov, ktorý je možné uplatniť prvýkrát za zdaňovacie obdobie roku 2018.

• Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 24. októbra 2018 vo veci C-602/17 týkajúcej sa voľného pohybu pracovníkov a práva na zdanenie príjmu zo závislej činnosti

SD EÚ vydal rozhodnutie vo veci sporu týkajúceho sa kritéria fyzickej prítomnosti počas výkonu závislej činnosti v štáte, v ktorom je daňovník nerezidentom, pre oslobodenie príjmu z tohto zdroja v štáte rezidencie.

• Poslanecká novela zákona o DPH

Prezident Slovenskej republiky podpísal novelu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, na základe ktorej sa od 1. januára 2019 bude uplatňovať znížená sadzba DPH na všetky ubytovacie služby.

• Metodický pokyn k osobitnej úprave uplatňovania dane podľa § 65 zákona o DPH

Finančné riaditeľstvo SR vydalo metodický pokyn k osobitnej úprave uplatňovania dane pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry.

Nepriame dane:

2

• Súdny dvor Európskej únie v oblasti DPH

C 249/17 – Ryanair Ltd proti The Revenue Commissioners (Daňový úrad, Írsko) – Odmietnutie priznať spoločnosti odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, ktorá sa týka poradenských služieb, ktoré využila v rámci verejnej ponuky na prevzatie inej spoločnostiSmernica Rady 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu – spoločný systém DPH (ďalej len „smernica o DPH“) sa má vykladať v tom zmysle, že obchodná spoločnosť, ktorá má v úmysle nadobudnúť všetky akcie inej obchodnej spoločnosti s cieľom vykonávať podnikateľskú činnosť spočívajúcu v poskytovaní manažérskych služieb podliehajúcich DPH tejto spoločnosti, má právo na úplné odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, týkajúcej sa výdavkov na dodanie poradenských služieb vynaložených v rámci verejnej ponuky na prevzatie spoločnosti, aj keď sa nakoniec ukáže, že táto podnikateľská činnosť sa neuskutočnila, pokiaľ je jediným dôvodom týchto výdavkov zamýšľaná podnikateľská činnosť.

C 153/17 Commissioners for Her Majesty´s Revenue and Customs (daňová a colná správa, UK) proti Volkswagen Financial Services (UK) Ltd. – Metóda uplatniteľná na určenie časti DPH zaplatenej na vstupe v rámci jej činnosti spočívajúcej najmä v ponuke lízingu motorových vozidiel, ktorú jej možno vrátiťSmernica Rady 2006/112/ES (ďalej len „smernica o DPH“) sa má vykladať v tom zmysle, že na jednej strane, aj keď režijné náklady súvisiace s transakciami lízingu hnuteľného majetku, ako sú transakcie vo veci samej, nie sú premietnuté do sumy splatnej zákazníkom za poskytnutie dotknutého majetku, teda zdaniteľnej časti transakcie, ale do sumy úroku splatného podľa časti „financovanie“ transakcie, teda do časti transakcie oslobodenej od dane, tieto režijné náklady treba napriek tomu na účely DPH považovať za základný prvok ceny tohto poskytnutia. Na druhej strane členské štáty nemôžu uplatniť metódu rozdelenia nákladov, ktorá nezohľadňuje pôvodnú hodnotu predmetného majetku v čase jeho dodania, keďže táto metóda nemôže zaručiť presnejšie rozdelenie ako rozdelenie, ktoré by vyplývalo z uplatnenia rozdeľovacieho kľúča založeného na obrate.

Právne:

• Novela zákona o podpore cestovného ruchu

Novela zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu má zaviesť podporu cestovného ruchu prostredníctvom rekreačných poukazov.

Transferové oceňovanie:

• OECD zverejnila štatistiku ohľadom inštitútu riešenia prípadov dohodou (tzv. mutual agreement procedure – MAP) za rok 2017

Dňa 10. októbra 2018 vydala OECD štatistiku, v ktorej sa venuje využívaniu inštitútu riešenia prípadov dohodou za rok 2017.

• Návrh nového usmernenia o určení obsahu dokumentácie transferového oceňovania

Ministerstvo financií SR vydalo prvý návrh nového usmernenia o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

3

•

taxCube™ je špecializovaný program vyvinutý spoločnosťou Deloitte, ktorý umožňuje výrazné zefektívnenie procesu prípravy riadnych aj dodatočných daňových priznaní k DPH, kontrolných výkazov a súhrnných výkazov. taxCube™ zjednodušuje a automatizuje proces prípravy DPH výkazov, znižuje náklady aj riziko chybovosti a skráti dobu ich prípravy z dní na hodiny.

taxCube™ vykonáva široké spektrum kontrol importovaných údajov. taxCube™ rešpektuje Vami používané IT prostredie, účtovné postupy a metodiku (použitie menových kurzov, uplatňovanie dobropisov, nastavenie daňových kódov a pod.). Individuálne nastavenie programu „šité na mieru“ spoločnosti vykonajú odborníci z Deloitte. Viac informácií nájdete na www.taxcube.sk.

• Analýza dát DPHSpoločnosť Deloitte vyvinula nástroj umožňujúci hromadne preveriť celý súbor dokladov, ktoré vstupujú do DPH priznania, súhrnného výkazu a kontrolného výkazu. Vstupom je dátový súbor z účtovného systému, ktorý obsahuje detailné informácie o jednotlivých účtovných dokladoch.

Tím špecialistov spoločnosti Deloitte pripravil viac ako 70 testov, ktoré po nahraní dátového súboru prekontrolujú správnosť uplatnenia DPH pravidiel a identifikujú konkrétne účtovné doklady, ktoré môžu byť nesprávne.

Bližšie informácie Vám poskytne Ján Skorka na adrese jskorka@deloittece.com.

Novinky v Deloitte:

Ostatné:

• Daň z poistenia ako nová forma nepriamej dane na Slovensku

Slovenská republika zavádza od 1. januára 2019 daň z poistenia, ktorou bude zaťažené neživotné poistenie v prípade, ak je poistné riziko umiestnené na Slovensku. Sadzba dane z poistenia je 8 %. Osobami povinnými platiť daň sú predovšetkým poisťovne, hoci v osobitných prípadoch môže byť platiteľom tejto dane aj iný subjekt ako poisťovňa.

• SZČO s odkladom daňového priznania dostali informáciu o výške odvodov

Sociálna poisťovňa odoslala živnostníkom a ostatným samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) s odkladom daňového priznania za rok 2017 oznámenie ohľadom vzniku, zániku, resp. zmeny v oblasti sociálnych odvodov.

• Sociálna poisťovňa odbremeňuje SZČO od mnohých povinností

Sociálna poisťovňa informuje, že samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) nemajú povinnosť oznamovať Sociálnej poisťovni vznik a ani zánik živnostenského oprávnenia.

Správa daní:

• Návrh novely zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)

Ministerstvo financií SR pripravuje novelu zákona o správe daní, ktorej hlavným cieľom je upraviť ustanovenia daňového poriadku v nadväznosti na prijaté novely súvisiacich zákonov, predovšetkým zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

4

• Maják – Automatizované riešenie pre kontrolu obchodných partnerov

Skúsenosti z daňových kontrol potvrdzujú, že najlepšou obranou pred nevedomým zatiahnutím do daňového podvodu je včasná a účinná prevencia. Prieskum spoločnosti Deloitte však ukázal, že v tomto smere nie sú spoločnosti príliš obozretné. Aj preto spoločnosť Deloitte vyvinula vlastnú aplikáciu Maják, ktorá pravidelne kontroluje verejné registre a vykonáva komplexné testy zadaných dodávateľov a odberateľov.

V prípade potreby, prosím, kontaktujte Jána Skorku na adrese jskorka@deloittece.com.

• Podujatia spoločnosti Deloitte na Slovensku – http://kalendar.deloitte.sk/

Daňové pracovné raňajky – Žilina5. december 2018

Villa Nečas, Pri celulózke 3494, 011 61 Žilina

Registrácia | Viac informácií

Daňové pracovné raňajky – Košice11. december 2018

Hotel Ambassador, Hlavná 101, 040 01 Košice

Registrácia | Viac informácií

• Plánované webcasty spoločnosti Deloitte na Slovensku – http://kalendar.deloitte.sk/

Automatizácia starostlivosti o zákazníka12. december 2018

Registrácia | Bližšie informácie

Zamestnanec = digitálny ambasádor23. január 2019

Registrácia | Bližšie informácie

• Deloitte Legal Dbriefs

Pozývame Vás zúčastniť sa Deloitte Legal Dbriefs – živých webových prenosov (podcastov) na aktuálne právne témy.

Program nadchádzajúcich webcastov nájdete pod nasledovným odkazom: http://www2.deloitte.com/global/en/pages/about-deloitte/articles/dbriefs-legal.html

• DbriefsPozývame Vás zúčastniť sa Dbriefs – živých webových prenosov (webcastov) na aktuálne daňové témy.

Program nadchádzajúcich webcastov nájdete v odkazoch:

Dbriefs Veľká Britániawww.emeadbriefs.com

Globálne Dbriefshttp://www2.deloitte.com/us/en/pages/dbriefs-webcasts/upcoming-webcasts.html

5

Návrh opatrenia Ministerstva financií SR, ktorým sa ustanovujú vzory tlačív daňových priznaní k dani z príjmovMinisterstvo financií zverejnilo návrh opatrenia, ktorým sa ustanovujú vzory tlačív daňových priznaní k dani z príjmov. Opatrenie obsahuje vzory tlačív daňových priznaní, ktoré boli aktualizované a vychádzajú zo zákona č. 344/2017 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a ďalších noviel zákona o dani z príjmov, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2018.

Zmeny v tlačive sa týkajú hlavne nasledovných zmien v zákone:

• § 13a a § 13b zákona – týkajú sa oslobodenia výnosov plynúcich z poskytnutia nehmotných aktív a príjmov z predaja výrobkov, na ktorých výrobu sa využíva patent alebo úžitkový vzor, od dane z príjmov právnických osôb (tzv. „patent box“),

• § 13c zákona – týka sa oslobodenia predaja podielov od dane z príjmov právnických osôb, a

• § 17h zákona – ktorý pojednáva o pravidlách pre kontrolované zahraničné spoločnosti.

Informácia k odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa zákona o dani z príjmov od 1. 1. 2018

V informácii sa uvádzajú definície jednotlivých pojmov súvisiacich s VaV a príklady.

Dodatočný odpočet môže využiť daňovník, ktorý:

• realizuje projekt VaV,

• v zdaňovacom období neuplatňuje úľavu na dani podľa § 30b ZDP,

• ako držiteľ osvedčenia o spôsobilosti vykonávať VaV nerealizuje projekt výskumu a vývoja s cieľom predať nehmotné výsledky VaV,

• nie je držiteľom osvedčenia o spôsobilosti vykonávať VaV a projekt realizuje pre svoje vlastné potreby alebo s cieľom predať nehmotné výsledky výskumu a vývoja, resp. ak projekt realizuje formou zmluvného výskumu a vývoja ako vnútroskupinovú službu.

Zoznam daňovníkov, ktorým bolo vydané osvedčenie, je k dispozícii na Centrálnom informačnom portáli pre výskum, vývoj a inovácie www.vedatechnika.sk.

Priame dane

6

Výdavky (náklady) na VaV od 1. 1. 2018 spôsobilé na dodatočný odpočet sú:

• výdavky vo výške 100 % výdavkov (nákladov) vynaložených na VaV v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie,

• výdavky vo výške 100 % kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov (nákladov) vynaložených v zdaňovacom období na VaV zahrnovaných do odpočtu a úhrnom výdavkov (nákladov) vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období na VaV zahrnovaných do odpočtu a dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

Zároveň je s účinnosťou od 1. 1. 2018 možné odpočítať prírastok výdavkov (nákladov) na VaV ako medziročný prírastok prostredníctvom priemerných výdavkov (nákladov), ktoré zohľadňujú dve bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobia (za rok 2018 zdaňovacie obdobia 2017 a 2016), na rozdiel od právneho stavu platného do 31. 12. 2017, kedy bolo možné zistiť tento prírastok len v dvoch po sebe idúcich zdaňovacích obdobiach (napr. za rok 2017 rok 2016). Všeobecný vzorec medziročného odpočtu nákladov na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 2 zákona o dani z príjmov účinného od 1. 1. 2018 je nasledovný:

Odpočet nákladov = [(náklady na VaV za aktuálne ZO + náklady na VaV za predchádzajúce ZO) / 2] - [(náklady na VaV za 1. predchádzajúce ZO + náklady na VaV za 2. predchádzajúce ZO) / 2].

Dodatočný odpočet nemožno uplatniť na výdavky (náklady) na VaV, na ktoré bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií, a na služby, licencie (okrem licencií na počítačový program (softvér) priamo využívaný pri realizácii projektu VaV) a nehmotné výsledky VaV obstarané od iných osôb, s výnimkou výdavkov na:

• služby súvisiace s realizáciou projektu VaV a nehmotné výsledky VaV obstarané od Slovenskej akadémie vied, právnických osôb uskutočňujúcich VaV zriadenými ústrednými orgánmi štátnej správy, verejných a štátnych vysokých škôl,

• nehmotné výsledky VaV obstarané od osôb, ktorým bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vykonávať VaV,

• certifikáciu vlastných výsledkov VaV, ktoré vynaložil daňovník,

• výdavky (náklady) na administratívne, finančné, právne a personálne činnosti, reprezentačné, strážnu službu, upratovanie, školenie, prieskum trhu, zber a spracovanie informácií, štandardný vývoj SW, činnosti inovačného charakteru, ktoré nezahŕňajú oceniteľný prvok novosti a pod.

V prípade, že dôjde k zmene projektu VaV, pri uplatnení odpočtu výdavkov (nákladov) na VaV je potrebné rozlišovať, či došlo len k zmene podmienok projektu, alebo ide o nový projekt, teda či došlo k zmene hlavného cieľu projektu:

• ak by sa hlavný cieľ projektu nezmenil, je potrebné k pôvodnému projektu vypracovať dodatok,

• ak však daňovník zmenil hlavný cieľ projektu, tento projekt sa bude považovať za nový projekt, ku ktorému je potrebné vypracovať celú projektovú dokumentáciu.

Úplné znenie informácie je možné nájsť na uvedenom odkaze:

https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Aktualne/DP/2018.10.16_ulava_dan.pdf

Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR vo veci odpočítania nákladov na výskum a vývojNSS ČR zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil k ďalšiemu konaniu. Podstatou sporu bolo neuznanie odpočítateľnej položky na podporu výskumu a vývoja a následné vyrubenie dane. Vestra Clinics je neštátne zdravotnícke zariadenie, ktoré v rámci svojej činnosti uskutočňuje klinické štúdie predovšetkým III. fázy, teda systematické testovanie liekov na pacientoch. Správca dane dospel k záveru, že projekt nespĺňa prvok novosti ani výskumného rizika.

NSS sa nestotožnil s krajským súdom v názore, že danú činnosť nie je možné posudzovať len ako službu tretej osobe, lebo je tu úplne zrejmá nadväznosť na predchádzajúcu výskumnú činnosť, a tak ju možno považovať za jej súčasť. Podľa NSS nebola splnená podmienka stanovená zákonom a špecifikovaná pokynom D-288 v bode 7, že činnosť pri realizácii projektu musí poplatník vykonávať sám a nezaobstarať ju ako službu.

Priame dane

7

NSS zároveň uviedol nasledujúce skutočnosti, na základe ktorých dospel k svojmu názoru:(i) Vlastná výskumná aktivita neprebiehala

vo Vestra Clinics, ale u zadávateľa (farmaceutické spoločnosti).

(ii) Zadávateľ vyvinul zadanie, podľa ktorého prebiehala III. fáza vývoja lieku.

(iii) Vestra Clinics nemohla priebeh klinického hodnotenia sama ovplyvniť. Jedinou možnosťou, ako mohla do priebehu hodnotenia zasiahnuť, bolo jeho ukončenie.

(iv) Činnosť Vestra Clinics de facto spočívala v plnení jasne stanovených pokynov na základe objednávky zadávateľa.

(v) Vestra Clinics nemala s vykonávaným klinickým hodnotením žiadne dodatočné náklady, ktoré by spočívali v nutných investíciách.

(vi) Vestra Clinics neniesla zvýšenú mieru podnikateľského rizika. Neniesla ani riziko výskumnej neistoty, že vývoj liečiva nepostúpi do ďalšej fázy.

(vii) Vestra Clinics nevykonávala ani konečné hodnotenie účinnosti liečebnej látky.

NSS ďalej konštatoval, že úmyslom zákonodarcu pri zavedení odpočítateľnej položky na výskum a vývoj bolo motivovať daňové subjekty k takému chovaniu, ktoré posilní technologickú a vedeckú vyspelosť českej ekonomiky posilnením vlastných výskumných a vývojových kapacít tých daňových subjektov, ktoré nesú výskumné riziko.

Metodický pokyn k uplatneniu daňového bonusu na zaplatené úroky pri úveroch na bývanieFinančné riaditeľstvo SR zverejnilo pokyn k uplatneniu nového daňového bonusu na zaplatené úroky z úverov na bývanie, ktorý môžu daňovníci prvýkrát uplatniť za zdaňovacie obdobie roku 2018. Daňový bonus sa vzťahuje na zaplatené úroky z úverov uzavretých po 31. 12. 2017.

Okrem legislatívneho rámca, ktorý daňový bonus upravuje v § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, obsahuje aj špecifikácie k jednotlivým podmienkam nároku, ktorými sú vek daňovníka a jeho priemerný mesačný príjem:

• daňovník musí mať najmenej 18 a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o úver, a

• priemerný mesačný príjem daňovníka vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane a čiastkového základu dane za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere, je vo výške najviac 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zistenej Štatistickým úradom SR v roku, za ktorý sa zisťuje priemerný mesačný príjem daňovníka. Táto podmienka sa posudzuje iba raz, a to k momentu uzavretia úverovej zmluvy, pričom sa pokladá za splnenú počas nasledujúcich 5 rokov.

Metodický pokyn upravuje aj podmienky uplatnenia daňového bonusu v prípade spoludlžníctva, pričom uvádza, že v prípade viacerých spoludlžníkov musí podmienku veku spĺňať každý z nich a výška priemerného mesačného príjmu sa sleduje ako násobok počtu spoludlžníkov a základnej hodnoty limitu pre uplatnenie, čo je 1,3 násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola zmluva o úvere uzavretá.

Nárok na uplatnenie daňového bonusu nevzniká daňovníkovi, ktorý je dlžníkom v jednom úverovom vzťahu a súčasne spoludlžníkom na inej úverovej zmluve, na ktorú už iný dlžník uplatňuje daňový bonus.

Daňový bonus je možné uplatniť počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom začalo úročenie úveru. V tomto kalendárnom roku daňovník uplatní pomernú časť daňového bonusu na základe počtu mesiacov, v ktorých sa úver úročí, a rovnako postupuje aj v poslednom roku nároku na uplatnenie bonusu. Daňovým bonusom je suma vo výške 50 % zo sumy zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však 400 EUR za rok. V prípade úročenia len počas niekoľkých mesiacov v zdaňovacom období je potrebné krátiť aj limit pre uplatnenie pomerne počtom mesiacov.

Daňovník si nárok na uplatnenie daňového bonusu môže uplatniť po skončení zdaňovacieho obdobia u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane alebo prostredníctvom daňového priznania. Nárok sa formálne preukazuje potvrdením, ktoré daňovníkovi vystaví banka na požiadanie, pričom toto potvrdenie predloží daňovník zamestnávateľovi do 15. 2. v nasledujúcom roku po zdaňovacom období, za ktoré si chce daňový bonus uplatniť, prípadne bude tvoriť prílohu daňového priznania. Vzor uvedeného potvrdenia tvorí súčasť metodického pokynu.

Priame dane

8

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 24. októbra 2018 vo veci C-602/17 týkajúcej sa voľného pohybu pracovníkov a práva na zdanenie príjmu zo závislej činnostiSúdny dvor EÚ vydal rozhodnutie vo veci sporu medzi belgickými rezidentami, p. Sauvage a p. Lejeune a Belgickým kráľovstvom, ktorý sa primárne týkal voľného pohybu pracovníkov a práva na zdanenie príjmu zo závislej činnosti vykonávanej mimo územia štátu, v ktorom je daňovník rezidentom.

Pán Sauvage bol v spornom zdaňovacom období belgickým rezidentom, pričom vykonával závislú činnosť primárne na území Luxemburska, kde sídlil aj jeho zamestnávateľ. Súčasťou pracovnej náplne boli aj krátke služobné cesty mimo územia Luxemburska. Príjmy z výkonu tejto závislej činnosti priznal po konci zdaňovacieho obdobia v Belgicku, následne ich však všetky vyňal ako príjmy zo zdroja v Luxembursku. Belgický daňový úrad pri kontrole upravil základ dane p. Sauvagea na základe počtu dní, počas ktorých bol fyzicky prítomný v Luxembursku, a príjem, ktorý prislúchal pracovným dňom, ktoré strávil mimo územia Luxemburska, určil na zdanenie v štáte rezidencie, čiže v Belgicku. Daňovník po tomto rozhodnutí podal sťažnosť s odvolaním na belgicko-luxemburskú dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá podľa jeho tvrdenia nebráni výhradnému právu zdaniť príjem zo závislej činnosti v štáte zdroja v prípade, ak sa väčšina tejto činnosti vykonáva primárne v štáte zdroja, čím je v tomto prípade Luxembursko.

Ďalej poukázal na porušenie voľného pohybu pracovníkov a slobodné poskytovanie služieb zaručené ZFEÚ, ktoré podľa jeho tvrdenia nastalo stanovením podmienky fyzickej prítomnosti v štáte zdroja príjmu zo závislej činnosti. Uvádza, že belgický daňový systém odrádza rezidentov, aby prijali zamestnanie v inom členskom štáte, ak zahŕňa služobné cesty do zahraničia.

V spornej veci, ktorá bola postúpená Súdnemu dvoru EÚ, vnútroštátny belgický súd položil prejudiciálnu otázku v zmysle, či belgicko-luxemburská dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia môže podmieniť výhradné právo zdanenia príjmu zo závislej činnosti v štáte zdroja fyzickou prítomnosťou zamestnanca – daňovníka, a či táto úprava predstavuje prekážku v rozpore s čl. 45 ZFEÚ o voľnom pohybe pracovníkov odrádzajúcu od výkonu cezhraničných činností.

Medzi najdôležitejšie vznesené argumenty analýzy sporu patrí argument, že je právomocou členských štátov stanoviť kritériá na zdanenie príjmov a majetku, a súčasne kritériá na zamedzenie dvojitého zdanenia, a to aj dohodou dvoch štátov. Belgicko-luxemburská dohoda v tomto prípade svojím obsahom preberá ustanovenia vzorovej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia príjmov a majetku vydanou OECD. V otázke rozporu čl. 45 ZFEÚ bolo ustanovené, že kritérium fyzickej prítomnosti rezidenta vykonávajúceho závislú činnosť v druhom zmluvnom štáte nie je diskrimináciou ani rozdielnym zaobchádzaním, a preto tento článok nebol porušený. Cieľom dohody o zamedzení dvojitého zdanenia je totiž zabrániť tomu, aby ten istý príjem bol zdanený v oboch zmluvných štátoch, a nie zabezpečiť, aby daňovník podliehal zdaneniu v štáte, v ktorom je režim zdanenia výhodnejší. V závere Súdny dvor konštatuje, že výber fyzickej prítomnosti ako hraničného ukazovateľa nemožno považovať za diskriminačný v zmysle voľného pohybu pracovníkov a výkon závislej činnosti ako v prípade pána Sauvage nemožno porovnávať s výkonom závislej činnosti charakteristickej vysokou mobilitou na medzinárodnej úrovni (výkon ZČ na palube lodí a lietadiel).

Rozhodnutie Súdneho dvora určilo, že čl. 45 ZFEÚ nebráni podmieneniu oslobodenia príjmov rezidenta pochádzajúcich z výkonu závislej činnosti v inom členskom štáte tým, že činnosť, za ktorú sa príjmy vyplácajú, je skutočne vykonávaná v tomto štáte.

Priame dane

Valéria Morťaniková vmortanikova@deloittece.com

Katarína Povecová kpovecova@deloittece.com

9

Nepriame dane

Poslanecká novela zákona o dani z pridanej hodnotyPrezident SR podpísal novelu zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH predloženú poslancami Národnej rady SR, na základe ktorej sa s účinnosťou od 1. januára 2019 dopĺňa zákon o DPH. Novela zákona zavádza uplatňovanie zníženej sadzby DPH na ubytovacie služby s kódom 55 Štatistickej klasifikácie produktov podľa činností (CPA). Znížená sadzba DPH vo výške 10 % sa tak od 1. januára 2019 bude uplatňovať aj na hotelové a podobné ubytovacie služby, turistické a ostatné krátkodobé ubytovacie služby, prevádzku táborísk, miest na kempovanie automobilov a obytných prívesov a na ostatné ubytovacie služby.

Metodický pokyn k osobitnej úprave uplatňovania dane podľa § 65 zákona o DPHFinančné riaditeľstvo SR vydalo metodický pokyn k osobitnej úprave uplatňovania DPH pre platiteľov dane, ktorí poskytujú služby cestovného ruchu. Metodický pokyn je pomerne rozsiahly, vychádza z ustálenej judikatúry SD EÚ a obsahuje výkladovú časť a viacero praktických príkladov.

Povinnosť uplatňovať osobitnú úpravu dane podľa § 65 zákona o DPH má každý platiteľ dane, ktorý obstaráva služby cestovného ruchu na účely uskutočnenia cesty a predáva ich vo vlastnom mene zákazníkom – zdaniteľným alebo nezdaniteľným osobám. Osobitná úprava sa tak vzťahuje nielen na cestovné kancelárie či agentúry, ale aj na iné podnikateľské subjekty za predpokladu, že tieto podnikateľské subjekty majú súhrn vlastností, resp. vykonávajú činnosti, ktoré sú zhodné s tými, ktoré vykonáva cestovná kancelária alebo organizátor zájazdov. Súčasne je pri týchto subjektoch dôležité sledovať mieru doplnkovosti služieb cestovného ruchu, t. j. či v porovnaní s ďalšími službami, ktoré subjekt poskytuje, predstavujú, resp. nepredstavujú významnú časť sumy z celkového balíka poskytovaných služieb.

Za službu cestovného ruchu, na ktorú sa vzťahuje uplatňovanie osobitnej úpravy dane, sa v zmysle metodického pokynu považuje poskytnutie jednej obstaranej služby cestovného ruchu, ktorou môže byť ubytovanie alebo doprava osôb, alebo kombinácia služieb cestovného ruchu a iných služieb. V rámci tejto kombinácie však vždy musí ísť o poskytnutie služby cestovného ruchu, ako je doprava a/alebo ubytovanie.

Okrem vyššie uvedených základných pojmov sa metodický pokyn tiež detailne venuje možnosti odpočítania dane, výpočtu základu dane, vzniku daňovej povinnosti, povinnostiam nepeňažnej povahy či problematike sprostredkovania predaja služieb cestovného ruchu.

10

Súdny dvor Európskej únie v oblasti DPH

C‑249/17 – Ryanair Ltd proti The Revenue Commissioners (Daňový úrad, Írsko) – Odmietnutie priznať spoločnosti odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, ktorá sa týka poradenských služieb, ktoré využila v rámci verejnej ponuky na prevzatie inej spoločnosti

V priebehu roka 2006 začala letecká spoločnosť Ryanair proces verejnej ponuky na prevzatie všetkých akcií inej leteckej spoločnosti. V súvislosti so zamýšľaným prevzatím akcií vynaložila výdavky na poradenské a iné služby. Vzhľadom na pravidlá hospodárskej súťaže sa však táto transakcia nemohla uskutočniť v celom rozsahu, v dôsledku čoho mohla spoločnosť Ryanair nadobudnúť akcie zodpovedajúce iba časti základného imania cieľovej spoločnosti.

Spoločnosť Ryanair požiadala o odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, pričom uviedla, že po prevzatí kontroly nad cieľovou spoločnosťou mala v úmysle zapájať sa do jej riadenia poskytovaním manažérskych služieb podliehajúcich DPH.

SD EÚ sa zaoberal otázkami, či sa priznáva obchodnej spoločnosti, ktorá má v úmysle nadobudnúť všetky akcie inej obchodnej spoločnosti, s cieľom vykonávať podnikateľskú činnosť spočívajúcu v poskytovaní manažérskych služieb podliehajúcich DPH tejto spoločnosti, právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe z tovarov a služieb vynaložených v rámci verejnej ponuky na prevzatie, aj keď sa nakoniec ukáže, že táto podnikateľská činnosť sa neuskutočnila. Zaoberal sa tiež skutočnosťou, či môže existovať dostatočná ,priama a bezprostredná súvislosť‘, ktorú SD EÚ stanovil ako predpoklad práva na odpočet DPH medzi odbornými službami poskytnutými v kontexte takéhoto potenciálneho prevzatia a výstupom, ktorým je potenciálne poskytnutie manažérskych služieb cieľovej spoločnosti.

SD EÚ konštatoval, že samotné nadobudnutie finančných podielov v iných spoločnostiach nepredstavuje využitie majetku na účely dosahovania trvalého príjmu. Poberanie prípadnej dividendy ako výnosu z tohto podielu totiž vyplýva zo samotného vlastníctva majetku. Inak je to v prípade, ak je držba podielu spojená s priamym alebo nepriamym zapojením do riadenia prevzatých spoločností, ak zahŕňa vykonávanie transakcií podliehajúcich DPH, akými sú poskytovanie administratívnych, finančných, obchodných a technických služieb.

Podľa SD EÚ sa aj prípravné činnosti musia považovať za podnikateľské činnosti a za zdaniteľnú osobu treba považovať každého, kto má úmysel, potvrdený objektívnymi okolnosťami, začať nezávisle vykonávať podnikateľskú činnosť, a kto vynaloží prvé investičné náklady na tieto účely.

SD EÚ ďalej poukázal na to, že spoločnosť, ktorá vykonáva prípravné činnosti, ktoré sú súčasťou projektu nadobudnutia akcií inej spoločnosti, v úmysle vykonávať podnikateľskú činnosť spočívajúcu v zapájaní sa do riadenia tejto spoločnosti tým, že jej bude poskytovať manažérske služby podliehajúce DPH, sa musí považovať za zdaniteľnú osobu. Ak zdaniteľná osoba, ktorá koná ako taká v čase nadobudnutia tovaru alebo služby, použije tento tovar alebo službu na účely svojich zdaniteľných príjmov, má právo na odpočítanie DPH.

Toto právo vzniká v momente, keď sa daň stane splatnou, teda v čase, keď sa uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb.

Zásada neutrality DPH si vyžaduje, aby investičné náklady vynaložené na potreby a s cieľom podnikať boli považované za vynaložené v rámci podnikateľskej činnosti, pričom platí, že ak by sa podnikateľské činnosti považovali za začaté až v okamihu, keď vzniknú zdaniteľné príjmy, bolo by to v rozpore s touto zásadou.

SD EÚ konštatoval, že ak raz vznikne právo na odpočítanie dane, zostáva zachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná podnikateľská činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným plneniam, alebo ak zdaniteľná osoba nemohla používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci zdaniteľných plnení, z dôvodu okolností nezávislých od jej vôle. Podľa SD EÚ takéto náklady priamo a bezprostredne súvisia s celkovou podnikateľskou činnosťou zdaniteľnej osoby.

SD EÚ rozhodol, že smernica o DPH sa má vykladať v tom zmysle, že obchodná spoločnosť, ktorá má v úmysle nadobudnúť všetky akcie inej obchodnej spoločnosti s cieľom vykonávať podnikateľskú činnosť spočívajúcu v poskytovaní manažérskych služieb podliehajúcich DPH tejto spoločnosti, má právo na úplné odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe týkajúcej sa výdavkov na dodanie poradenských služieb vynaložených v rámci verejnej ponuky na prevzatie spoločnosti, aj keď sa nakoniec ukáže, že táto podnikateľská činnosť sa neuskutočnila, pokiaľ je jediným dôvodom týchto výdavkov zamýšľaná podnikateľská činnosť.

Nepriame dane

11

C‑153/17 – Commissioners for Her Majesty´s Revenue and Customs (daňová a colná správa, UK) proti Volkswagen Financial Services (UK) Ltd – Metóda uplatniteľná na určenie časti DPH zaplatenej na vstupe v rámci jej činnosti spočívajúcej najmä v ponuke lízingu motorových vozidiel, ktorú jej možno vrátiť

VWFS je finančná spoločnosť v 100 % vlastníctve spoločnosti Volkswagen Financial Services AG, ktorá je súčasťou skupiny Volkswagen AG. Táto skupina vyrába a predáva motorové vozidlá pod rôznymi značkami, ako sú Volkswagen, Audi a Škoda. Činnosti spoločnosti VWFS spadajú do viacerých odvetví. V maloobchodnom odvetví spoločnosť ponúka profesionálom, ako aj jednotlivcom, tri druhy produktov, medzi ktoré patrí aj lízing motorových vozidiel. Keď VWFS uzatvára lízingovú zmluvu, kupuje vozidlo od predajcu a poskytuje ho k dispozícii zákazníkovi, pričom vlastníctvo k vozidlu bude na zákazníka prevedené až po vykonaní všetkých platieb podľa zmluvy.

Podľa znenia takej lízingovej zmluvy zodpovedá cena zaplatená spoločnosťou VWFS za nadobudnutie vozidla cene zaplatenej predajcovi zo strany spoločnosti VWFS bez ziskovej marže. Naopak, v rámci stanovenia úrokovej sadzby, VWFS pridáva k svojim vlastným nákladom financovania maržu pre celkové režijné náklady, ziskovú maržu a rezervu na neisté pohľadávky. Podľa systému účtovníctva, ktorý VWFS používa pre tento druh transakcie, je podiel splátok zodpovedajúci úrokom zahrnutý do obratu na rozdiel od podielu zodpovedajúceho splateniu kúpnej ceny vozidla.

Medzi účastníkmi konania je nesporné, že hoci lízingová zmluva predstavuje jedinú obchodnú transakciu, podľa práva Spojeného kráľovstva týkajúceho sa DPH zahŕňa viacero samostatných plnení. Patrí sem na jednej strane poskytnutie vozidla, čo je zdaniteľná transakcia, a na druhej strane poskytnutie úveru, čo je transakcia oslobodená od dane.

Pokiaľ ide o DPH, ktorú platí VWFS na vstupe zo všetkých svojich činností, jej prvá časť sa týka výlučne buď zdaniteľných transakcií, alebo transakcií oslobodených od dane a druhá časť sa týka transakcií patriacich pod oba typy. Táto druhá časť DPH sa v Spojenom kráľovstve nazýva „zostatková“. Konkrétne ide o celkové režijné náklady každodennej správy, ako napríklad náklady spojené s odbornou prípravou a náborom personálu, stravovaním a nápojmi pre personál, údržbou a vylepšovaním informatickej infraštruktúry, ako aj náklady na priestory a kancelárske potreby.

S cieľom určiť sumu odpočítateľnej DPH si spoločnosť VWFS s daňovou správou dohodla „osobitnú metódu čiastočného oslobodenia od dane“. Podľa tejto metódy je daň zaplatená na vstupe v súvislosti s nákladmi vynaloženými výlučne na vykonávanie zdaniteľných transakcií odpočítateľná, zatiaľ čo daň z nákladov vynaložených výlučne na vykonávanie transakcií oslobodených od dane odpočítateľná nie je.

VWFS a daňová správa sa dostali do sporu v otázke, v akom rozsahu treba zostatkovú DPH takto priradenú k odvetviu maloobchodu považovať podľa takejto osobitnej metódy za „použitú alebo určenú na použitie“ zo strany spoločnosti VWFS na vykonanie zdaniteľných transakcií. V tejto súvislosti VWFS navrhuje vychádzať z pomeru medzi počtom zdaniteľných transakcií a celkovým počtom transakcií v uvedenom odvetví. Podľa jej metódy by sa lízing mal považovať za dve odlišné transakcie, jednu zdaniteľnú a druhú oslobodenú od dane, a počet transakcií by nemal zodpovedať počtu zmlúv, ale počtu platieb, obvykle mesačných, vykonaných podľa týchto zmlúv.

Podľa názoru daňovej správy sa každá suma zostatkovej DPH určenej na lízingové zmluvy musí rozdeliť medzi zdaniteľné transakcie a transakcie oslobodené od dane podľa hodnoty týchto plnení, ale s vylúčením pôvodnej hodnoty vozidiel pri ich dodaní. Keďže hodnotu plnenia, ktoré predstavuje lízing, je možné z veľkej časti prideliť poskytnutiu finančných prostriedkov, čo je plnenie oslobodené od dane, odpočítateľnou je len časť zostatkovej DPH týkajúca sa hodnoty iných zdaniteľných transakcií vykonaných v rámci týchto zmlúv, ako sú poplatky za predčasné vyúčtovanie a náklady na uplatnenie predkupného práva.

SD EÚ sa zaoberal otázkou, či v prípade, ak celkové režijné náklady pripísané transakciám spojeným s lízingom (ktoré sa skladajú z poskytnutí finančných prostriedkov oslobodených od dane a zdaniteľných dodávok automobilov) boli zahrnuté len do ceny poskytnutia finančných prostriedkov zdaniteľnou osobou, teda transakciám oslobodeným od dane, má zdaniteľná osoba právo na odpočítanie celej alebo len časti DPH, ktorou boli tieto náklady na vstupe zaťažené.

Ako vyplýva z judikatúry SD EÚ, keď súbor prvkov a úkonov tvorí jedinú transakciu, potom je opodstatnené vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých sa predmetná transakcia vykonáva, s cieľom určiť, či táto transakcia predstavuje na účely DPH dve alebo viaceré odlišné plnenia alebo jediné plnenie.

Nepriame dane

12

O jediné plnenie ide v prípade, ak dva alebo viaceré prvky či úkony poskytnuté zdaniteľnou osobou spolu tak úzko súvisia, že objektívne tvoria jedno neoddeliteľné hospodárske plnenie, ktorého rozdelenie by bolo neprirodzené. Jedna alebo viaceré zložky sa potom musia považovať za hlavné plnenie, pričom iné zložky sa naopak majú považovať za vedľajšie plnenie alebo viacero vedľajších plnení, pričom podliehajú rovnakému daňovému režimu ako hlavné plnenie.

SD EÚ konštatoval, že režijné náklady, ktorých sa spor týka, priamo a bezprostredne súvisia so všetkými činnosťami spoločnosti VWFS a nielen s niektorými z nich. V tejto súvislosti skutočnosť, že sa spoločnosť VWFS rozhodla nezahrnúť tieto náklady do ceny zdaniteľných transakcií, ale len do ceny transakcií oslobodených od dane, nemôže mať žiadny vplyv na takéto skutkové zistenie. V rozsahu, v akom tieto režijné náklady boli skutočne vynaložené, aspoň do určitej miery, na poskytovanie vozidiel, ktoré sú zdaniteľnými transakciami, sú ako také súčasťou prvkov tvoriacich cenu týchto transakcií. Pokiaľ ide o skutočnosť, že režijné náklady sporné vo veci samej sa zjavne neodrážajú v cene zdaniteľných transakcií poskytnutia vozidiel, treba pripomenúť, že výsledok týchto hospodárskych transakcií je bezvýznamný z hľadiska práva na odpočítanie pod podmienkou, že samotná činnosť sama osebe podlieha DPH.

Rozsah práva na odpočítanie DPH sa mení v závislosti od použitia, na ktoré sú predmetné tovary a služby určené. Kým pre tovary a služby určené výlučne na použitie na uskutočnenie zdaniteľných transakcií sú zdaniteľné osoby oprávnené odpočítať celú daň, ktorou je zaťažené ich nadobudnutie alebo poskytnutie, v prípade tovarov a služieb určených na zmiešané použitie je právo na odpočítanie obmedzené na časť DPH, ktorá je proporcionálna k sume týkajúcej sa transakcií, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie vykonané prostredníctvom týchto tovarov alebo týchto služieb.

Zásada neutrality charakterizujúca spoločný systém DPH vyžaduje, aby metódy výpočtu odpočítania objektívne odrážali skutočnú časť výdavkov vynaložených pri obstarávaní tovarov a služieb na účely zmiešaného požívania, ktorú možno uplatniť v prípade transakcií, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie.

V prejednávanej veci, pokiaľ ide o metódu výpočtu odpočítateľnej časti DPH uplatnenú daňovou správou, prislúcha vnútroštátnemu súdu overiť, či táto metóda zohľadňuje skutočné a nezanedbateľné určenie časti režijných nákladov na transakcie, v prípade ktorej vzniká právo na odpočítanie.

SD EÚ rozhodol, že smernica o DPH sa má vykladať v tom zmysle, že na jednej strane, aj keď režijné náklady súvisiace s transakciami lízingu hnuteľného majetku, ako sú transakcie vo veci samej, nie sú premietnuté do sumy splatnej zákazníkom za poskytnutie dotknutého majetku, teda zdaniteľnej časti transakcie, ale do sumy úroku splatného podľa časti „financovanie“ transakcie, teda do časti transakcie oslobodenej od dane, tieto režijné náklady treba napriek tomu na účely DPH považovať za základný prvok ceny tohto poskytnutia. Na druhej strane členské štáty nemôžu uplatniť metódu rozdelenia nákladov, ktorá nezohľadňuje pôvodnú hodnotu predmetného majetku v čase jeho dodania, keďže táto metóda nemôže zaručiť presnejšie rozdelenie ako rozdelenie, ktoré by vyplývalo z uplatnenia rozdeľovacieho kľúča založeného na obrate.

Nepriame dane

Ivana Dvořákováidvorakova@deloittece.com

Katarína Mikovínyovákmikovinyova@deloittece.com

13

Právne

Novela zákona o podpore cestovného ruchu Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu zákona v druhom a treťom čítaní schválila konečný návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu.

Cieľom návrhu zákona je podpora domáceho cestovného ruchu prostredníctvom tzv. rekreačných poukazov, podpora rozvoja cykloturistiky a poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu.

Novela zákona predpokladá negatívny vplyv na podnikateľov, ktorí zamestnávajú zamestnancov dlhšie ako 12 mesiacov, a to z dôvodu ustanovenia novej zákonnej povinnosti poskytnutia príspevku na rekreáciu každému takémuto zamestnancovi, ak o to požiada, až do výšky sumy 275 EUR ročne na zamestnanca.

Prezident však schválenú novelu zákona vetoval a vrátil poslancom na opätovné prerokovanie.

Znenie novely považuje prezident za diskriminačné, keďže podľa jeho názoru schválený zákon vytvoril tri rôzne skupiny zamestnancov z pohľadu nároku na príspevok na rekreáciu. Diskriminačným mal byť predovšetkým fakt, že niektorým zamestnancom príspevok mal byť vyplatený povinne a iným naopak nemusel byť vyplatený vôbec.

Národná rada vrátený zákon opäť prerokuje v druhom a treťom čítaní, v ktorom sa rozhodne o pripomienkach prezidenta.

Navrhovaná účinnosť zákona je 1. januára 2019.

Dagmar Yoderdyoder@deloittece.com

Róbert Minachinrminachin@deloittece.com

14

OECD zverejnila štatistiku ohľadom inštitútu riešenia prípadov dohodou (MAP) za rok 2017OECD zverejnila dňa 10. októbra 2018 štatistiku MAP procedúr v jednotlivých jurisdikciách, na základe ktorej bolo v roku 2017 začatých približne 2 000 prípadov. Prípady, ktoré sa venujú transferovému oceňovaniu (ďalej len „TO“) tvoria viac ako polovicu uvedených prípadov a podľa uvedenej štatistiky si ich riešenie vyžaduje aj najviac času.

Čo sa týka Slovenskej republiky, podľa zverejnenej štatistiky bolo na Slovensku pred 1. januárom 2017 evidovaných 28 MAP procedúr, z ktorých sedem sa týkalo TO. Počas roka 2017 bol inštitút riešenia prípadov dohodou aplikovaný na ďalších päť prípadov (štyri prípady sa týkali TO). Z celkového množstva 33 otvorených prípadov sa na Slovensku v roku 2017 podarilo uzavrieť dva prípady.

Priemerný čas potrebný na ukončenie MAP procedúr týkajúcich sa TO na Slovensku je približne 33 mesiacov od ich začatia (priemer OECD je 30 mesiacov).

Uvedenú štatistiku je možné nájsť na tomto odkaze.

Návrh nového usmernenia o určení obsahu dokumentácie transferového oceňovaniaMinisterstvo financií SR vydalo prvý návrh nového usmernenia o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Pripomienky ohľadom tohto návrhu bolo možné zaslať do 9. novembra 2018. Návrh nového usmernenia obsahuje oproti aktuálne platnému usmerneniu, okrem iného, nasledovné zmeny: • pri skrátenej dokumentácii dochádza k štandardizácii

obsahu pomocou tlačiva,

• zavádza sa povinnosť porovnávacej analýzy pre širší okruh spoločností, ktorá by závisela, okrem iného, od hodnoty transakcie (v návrhu je uvedených 10 000 000 EUR za transakciu / skupinu transakcií).

Usmernenie sa navrhuje prvýkrát použiť už pri predložení dokumentácie za zdaňovacie obdobie začínajúce po 31. 12. 2017. O ďalšom vývoji v tomto smere budeme informovať v ďalších vydaniach Deloitte News.

Transferové oceňovanie

Martin Sabolmsabol@deloittece.com

15

Návrh novely zákona o správe daní (daňový poriadok)Ministerstvo financií SR pripravuje novelu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, ktorá je v podobe predbežnej informácie (PI/2018/235) v pripomienkovom konaní do 31. decembra 2018.

Hlavným cieľom pripravovanej novely daňového poriadku je upraviť ustanovenia zákona v nadväznosti na prijaté novely súvisiacich zákonov, predovšetkým v zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Ďalším cieľom novely je tiež zjednodušiť postupy v niektorých konaniach tak, aby sa znížila administratívna záťaž, napr. úprava účinkov udeleného splnomocnenia.

V súčasnosti platné ustanovenia daňového poriadku o dočasne nevymožiteľnom nedoplatku a o zániku nedoplatku neobsahujú úpravu, ktorá by nadväzovala na novú úpravu štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii o oddlžení fyzickej osoby. V platnom zákone je tiež potrebné nastaviť zjednodušenie procesov, aby zbytočne administratívne nezaťažovali daňové subjekty a správcov dane.

Predpokladaný termín začatia pripomienkového konania je apríl 2019. O priebehu legislatívneho procesu Vás budeme informovať v ďalších vydaniach Deloitte News.

Správa daní

Peter Hennelphennel@deloittece.com

16

Daň z poisteniaSlovenská republika zavádza od 1. januára 2019 novú formu nepriamej dane – daň z poistenia. Daňou z poistenia bude zaťažená oblasť neživotného poistenia.

Predmetom dane z poistenia je poistenie v odvetviach neživotného poistenia, ak je poistné riziko umiestnené na Slovensku. Daň z poistenia sa bude uplatňovať na platby poistného vzťahujúce sa na poistné obdobie, ktoré začne plynúť po 31. decembri 2018, a to bez ohľadu na dátum uzavretia poistnej zmluvy. Súčasnému osobitnému odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia bude naďalej podliehať poistné z poistných zmlúv uzavretých po 31. decembri 2016, ak poistné obdobie začalo plynúť pred 1. januárom 2019.

Platiteľom dane z poistenia budú hlavne právnické osoby, ktoré podnikajú v poisťovníctve, to znamená poisťovne so sídlom v tuzemsku, poisťovne z iných členských štátov EÚ, resp. EHP a pobočky zahraničných poisťovní z tretích štátov.

Osobitným spôsobom bude zdaňované poistenie poskytnuté zahraničnou poisťovňou z tretieho štátu, ktorá poskytla poistenie s umiestnením poistného rizika na Slovensku bez toho, aby si zriadila pobočku.

Zahraničnou poisťovňou sa rozumie poisťovňa so sídlom mimo EÚ, resp. EHP.

Z dôvodu zabezpečenia efektívneho výberu dane je v týchto prípadoch osobou povinnou platiť daň iná osoba, akou je poisťovňa, konkrétne:

• poistník, ktorý zaplatil poistné zahraničnej poisťovni, ktorá nemá v SR zriadenú pobočku,

• právnická osoba, ktorej sú preúčtované náklady poistenia, pričom poistenie bolo uzavreté so zahraničnou poisťovňou bez pobočky v SR. Príkladom je tzv. koncernové poistenie, pri ktorom materská spoločnosť uzavrie poistenie so zahraničnou poisťovňou pre celú skupinu a následne alokuje náklady na jednotlivé spoločnosti skupiny.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny štvrťrok a daň je splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia.

Daňové priznanie sa podáva výlučne elektronicky.

Sadzba dane z poistenia je 8 %. Nulová sadzba dane sa uplatní na PZP, ktoré podlieha samostatnému odvodu.

Ostatné

17

OstatnéZákon o dani z poistenia dáva daňovníkovi možnosť rozhodnúť sa, ktorý deň bude považovaný sa deň vzniku daňovej povinnosti, pričom zvolený spôsob musí využívať najmenej osem po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov.

SZČO s odkladom daňového priznania dostali informáciu o výške odvodovSociálna poisťovňa doručila živnostníkom a ostatným samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré mali odklad daňového priznania za rok 2017, oznámenie, či im od 1. októbra 2018 povinné poistenie vzniklo, zaniklo alebo sa im zmenila výška sociálnych odvodov.

O vzniku sociálneho poistenia takto Sociálna poisťovňa informovala 10 396 živnostníkov, o zániku poistenia 2 510 a o zmene vymeriavacieho základu na platenie poistného a novej výške platby bolo informovaných 31 712 SZČO s odloženým daňovým priznaním.

Sociálna poisťovňa zároveň upozorňuje túto skupinu živnostníkov, že zmenenú výšku poistného za mesiac október 2018 boli povinní uhradiť do 8. novembra 2018.

Sociálna poisťovňa odbremeňuje SZČO od mnohých povinnostíSociálna poisťovňa informuje, že SZČO nemajú povinnosť oznamovať Sociálnej poisťovni vznik, ani zánik živnostenského oprávnenia. Oznamovacia povinnosť odpadá živnostníkom a aj SZČO, ktoré na výkon činnosti potrebujú iné odborné oprávnenie. Tieto SZČO nemajú oznamovacie povinnosti ani pri vzniku, ani pri zániku povinného poistenia. V prípade, ak má SZČO viac oprávnení na výkon činnosti, povinnosť platiť poistné jej zanikne až zánikom posledného oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti, pričom Sociálnu poisťovňu o tej to skutočnosti nemusí informovať. SZČO, ktoré vykonávajú činnosť bez oprávnenia (autori, umelci, športovci) však majú povinnosť Sociálnej poisťovni deklarovať zánik činnosti prostredníctvom čestného vyhlásenia. Rovnakým spôsobom deklarujú aj vznik činnosti.

Matúš Falismfalis@deloittece.com

Katarína Povecovákpovecova@deloittece.com

18

Novinky v Deloitte

taxCube™ je špecializovaný program vyvinutý spoločnosťou Deloitte, ktorý umožňuje výrazné zefektívnenie procesu prípravy riadnych aj dodatočných daňových priznaní k DPH, kontrolných výkazov a súhrnných výkazov. taxCube™ zjednodušuje a automatizuje proces prípravy DPH výkazov, znižuje náklady aj riziko chybovosti a skráti dobu ich prípravy z dní na hodiny.

taxCube™ vykonáva široké spektrum kontrol importovaných údajov. taxCube™ rešpektuje Vami používané IT prostredie, účtovné postupy a metodiku (použitie menových kurzov, uplatňovanie dobropisov, nastavenie daňových kódov a pod.). Individuálne nastavenie programu „šité na mieru“ spoločnosti vykonajú odborníci z Deloitte.

Prostredie na prípravu výkazov DPH v taxCube™ je užívateľsky prístupné, prehľadné a jednoduché.

Viac informácií nájdete na www.taxcube.sk.

Analýza dát DPHSpoločnosť Deloitte vyvinula nástroj umožňujúci hromadne preveriť celý súbor dokladov, ktoré vstupujú do DPH priznania, súhrnného výkazu a kontrolného výkazu. Vstupom je dátový súbor z účtovného systému, ktorý obsahuje detailné informácie o jednotlivých účtovných dokladoch.

Tím špecialistov spoločnosti Deloitte pripravil viac ako 70 testov, ktoré po nahraní dátového súboru prekontrolujú správnosť uplatnenia DPH pravidiel a identifikujú konkrétne účtovné doklady, ktoré môžu byť nesprávne.

Bližšie informácie Vám poskytne Ján Skorka na adrese jskorka@deloittece.com.

Ján Skorkajskorka@deloittece.com

19

Maják 2018Automatizované riešenie pre kontrolu obchodných partnerovSkúsenosti z daňových kontrol potvrdzujú, že najlepšou obranou pred nevedomým zatiahnutím do daňového podvodu je včasná a účinná prevencia. Prieskum spoločnosti Deloitte však ukázal, že v tomto smere nie sú spoločnosti príliš obozretné. Aj preto spoločnosť Deloitte vyvinula vlastnú aplikáciu Maják, ktorá pravidelne kontroluje verejné registre a vykonáva komplexné testy zadaných dodávateľov a odberateľov.

V prípade potreby, prosím, kontaktujte Jána Skorku na jskorka@deloittece.com.

Podujatia spoločnosti Deloitte na Slovensku – http://kalendar.deloitte.sk/Daňové pracovné raňajky – Žilina5. december 2018

Villa Nečas, Pri celulózke 3494, 011 61 Žilina

Registrácia | Viac informácií

Daňové pracovné raňajky – Košice11. december 2018

Hotel Ambassador, Hlavná 101, 040 01 Košice

Registrácia | Viac informácií

Plánované webcasty spoločnosti Deloitte na Slovensku – http://kalendar.deloitte.sk/

Automatizácia starostlivosti o zákazníka12. december 2018

Registrácia | Bližšie informácie

Zamestnanec = digitálny ambasádor23. január 2019

Registrácia | Bližšie informácie

Deloitte Legal DbriefsPozývame Vás zúčastniť sa Dbriefs o práve – živých webových prenosov (webcastov) na aktuálne daňové témy.

Program nadchádzajúcich webcastov nájdete pod nasledovným odkazom: http://www2.deloitte.com/global/en/pages/about-deloitte/articles/dbriefs-legal.html

Novinky v Deloitte

Ján Skorkajskorka@deloittece.com

20

DbriefsPozývame Vás zúčastniť sa Dbriefs – živých webových prenosov (webcastov) na aktuálne daňové témy.

Program nadchádzajúcich webcastov nájdete v odkazoch:

Dbriefs Veľká Británia

www.emeadbriefs.com

Globálne Dbriefs

http://www2.deloitte.com/us/en/pages/dbriefs-webcasts/upcoming-webcasts.html

Novinky v Deloitte

21

Deloitte Tax s.r.o.Digital Park II Einsteinova 23851 01 BratislavaSlovenská republikaTel.: +421 2 582 49 111Fax: +421 2 582 49 222www.deloitte.sk

Deloitte Legal s.r.o.Digital Park II Einsteinova 23851 01 BratislavaSlovenská republikaTel.: +421 2 582 49 111Fax: +421 2 582 49 222

Naše kancelárieBratislavaDigital Park IIEinsteinova 23851 01 BratislavaTel.: +421 2 582 49 111Fax: +421 2 582 49 222

ŽilinaKomenského 8854/19010 01 ŽilinaTel.: +421 905 365 282Fax: +421 910 828 333

KošiceBCT 2, Moldavská cesta 8/A 040 11 KošiceTel.: +421 55 728 1811Fax: +421 55 728 1827

Partner

Larry Humanlhuman@deloitteCE.com

Partnerka

Ľubica Dumitresculdumitrescu@deloitteCE.com

DPH a clá

Ján Skorkajskorka@deloitteCE.com

Transferové oceňovanie

Martin Sabolmsabol@deloitteCE.com

Zdaňovanie fyzických osôb

Katarína Povecovákpovecova@deloitteCE.com

Jozef Stierankajstieranka@deloitteCE.com

Partner

Martin Rybár mrybar@deloitteCE.com

Slovenské účtovníctvo a IFRS

Ján Bobockýjbobocky@deloitteCE.com

Zdaňovanie spoločností

Jana Farkašovájafarkasova@deloitteCE.com

Korean Desk

Jin Suk Choi jinsuchoi@deloittece.com

Právne oddelenie

Róbert Minachinrminachin@deloitteCE.com

Dagmar Yoderdyoder@deloitteCE.com

V prípade akýchkoľvek otázok ohľadom informácií uvedených v tejto publikácii sa, prosím, spojte so svojou kontaktnou osobou z daňového oddelenia spoločnosti Deloitte alebo s jedným z nasledujúcich odborníkov:

22

Táto publikácia obsahuje len všeobecné informácie a spoločnosť Deloitte Touche Tohmatsu Limited, jej členské firmy ani ich pridružené spoločnosti (spolu ďalej len „sieť Deloitte“) prostredníctvom nej neposkytuje účtovné, obchodné, finančné, investičné, právne, daňové ani iné odborné poradenstvo či služby. Táto publikácia nenahrádza odborné poradenstvo či služby a nemožno ju teda považovať za materiál, na základe ktorého by bolo možné prijímať rozhodnutia alebo vykonávať kroky, ktoré môžu mať dopad na Vaše financie alebo podnikanie. Pred prijatím akýchkoľvek rozhodnutí alebo vykonaním krokov, ktoré môžu mať vplyv na Vaše financie alebo podnikanie, by ste mali požiadať o poradenstvo kvalifikovaného odborného poradcu. Žiadny subjekt zo siete Deloitte nezodpovedá za žiadne škody, ktoré vznikli akejkoľvek osobe v dôsledku spoliehania sa na túto publikáciu.

***

Deloitte označuje jednu, resp. viacero spoločností Deloitte Touche Tohmatsu Limited, britskej privátnej spoločnosti s ručením obmedzeným zárukou, a jej členských firiem. Každá z týchto firiem predstavuje samostatný a nezávislý právny subjekt. Podrobný opis právnej štruktúry spoločnosti Deloitte Touche Tohmatsu Limited a jej členských firiem sa uvádza na adrese www.deloitte.com/sk/o-nas.

Spoločnosť Deloitte poskytuje služby v oblasti auditu, daní, práva, podnikového a transakčného poradenstva klientom v mnohých odvetviach verejného a súkromného sektora. Vďaka globálne prepojenej sieti členských firiem vo viac ako 150 krajinách má Deloitte svetové možnosti a dôkladnú znalosť miestneho prostredia, a tak môže pomáhať svojim klientom dosahovať úspechy na všetkých miestach ich pôsobnosti. Približne 245 000 odborníkov spoločnosti Deloitte sa usiluje konať tak, aby vytvárali hodnoty, na ktorých záleží.

© 2018 Deloitte na Slovensku