Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského Banská Bystrica

Čo dali Slováci svetu?

Objavy a vynálezy

Simona Viktória Karásková

III.D

2016/2017

Obsah

Úvo

d...........................................................................................................................................3

1 Teoretická časť..............................................................................................................4

1.1 Vynález.........................................................................................................................4

1.1.1 Význam vynálezov...............................................................................................4

1.1.2 Druhy vynálezov..................................................................................................4

1.1.3 Popis vynálezu.....................................................................................................4

1.1.4 Patent..................................................................................................................5

1.2 Objav...........................................................................................................................5

1.3 Štefan Banič.................................................................................................................6

1.3.1 Padák..................................................................................................................7

1.4 Jozef

Marek..................................................................................................................8

1.5 Jozef Murgaš................................................................................................................8

1.6 Aurel Stodola...............................................................................................................9

1.7 Jozef Karol Hell............................................................................................................10

1.8 Jozef Maximilián Petzval.............................................................................................11

1.8.1 Petzvalove vynálezy..........................................................................................12

1.9 3 Novodobé vynálezy..................................................................................................12

2 Praktická časť..............................................................................................................14

2.1 Ciele a úlohy výskumu..............................................................................................14

2.2 Hypotézy...................................................................................................................15

2.3 Výsledky a zhodnotenie dotazníka...........................................................................15

Záver................................................................................................................................

.20

Resumé.............................................................................................................................21

Použitá literatúra..............................................................................................................22

Prílohy..............................................................................................................................24

2

Úvod

Čo dali Slováci svetu? Každý jeden z nás pozná aspoň jeden vynález, ktorý objavil Slovák.

V mojej práci chcem ľuďom zadefinovať vynález, aký je rozdiel medzi objavom a vynálezom,

význam vynálezov, popísať jednotlivé vynálezy (ako fungovali), a samozrejme vynálezcov,

ktorí stáli za jednotlivými objavmi. Spomeniem aj novodobé vynálezy, ktoré by mohli byť

nápomocné aj do budúcnosti.

Túto tému som si vybrala na prezentovanie projektov v 3.ročníku, pretože si myslím, že

aj ľudia v našom veku, čo je od 15 do 18, by mali vedieť, čo práve Slováci vynašli, a za čo im

patrí ďakujem. Téma ma oslovila, aj preto, lebo na svete nie sme veľmi známi. Avšak, Slováci

toho dali pomerne veľa svetu, aj keď svet, ani nevie, že existovali. Samozrejme, vynálezy

vznikajú každý jeden deň, ale nie všetky sú potrebné pre budúcnosť, a preto som sa

sústredila na objavy, čo dali tomuto svetu nápad pre lepší rozvoj.

V teoretickej časti opíšem čo je to vynález, objav, patent a budem sa venovať jednotlivým

osobám a vynálezom. Na písanie som používala hlavne poznatky z kníh, ale aj z internetu.

V praktickej časti som využila možnosť dotazníku, a tiež som sa šla informovať na Úrad

priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici, aby mi poskytli informácie o prvom udelenom

patente, po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993.

Pri práci neboli žiadne problémy, či už s nájdením informácií alebo s ochotou ľudí.

Poďakovať by som sa chcela všetkým 43 ľuďom, ktorí môj dotazník vyplnili. Verím, že táto

práca Vám prinesie obohatenie o našich slovenských vynálezcoch, na ktorých môžeme byť

hrdí, pretože bez nich by sme nemali to čo máme dnes.

3

1 Teoretická časť

1.1 Vynález

Vynález je niečo, čo doposiaľ nebolo objavené alebo si to nikto nepatentoval. Ide

o technický pokrok vo svete, ktorý uľahčuje prácu, robí náš život pohodlnejší. Niektoré

vynálezy sú dielom jedného človeka, iné sú výsledkom práce skupiny ľudí. Môže sa stať, že

vynález už existuje, ale príde vynálezca, ktorý to vie spraviť ešte jednoduchšie. Medzi

vynálezy sa nemôžu radiť poučky, napríklad v matematike, fyzike, vedecké teórie alebo

umelecké diela z dôvodu, že sa tieto druhy vynálezov nedajú patentovať. Slovo vynález je

odvodené zo slova liezť. Cieľom vynálezu je technické uplatnenie. „Základné podmienky na

posúdenie či ide o vynález: vyriešenie technického problému, novota na trhu, pokrok.“1

1.1.1 Význam vynálezov

Výroba vynálezov má pri rozvoji v krajinách nezastupiteľnú ekonomickú, technickú, ale aj

politickú funkciu. Môže ísť o nové stroje a zariadenia - pokrok vo výrobe technológií,

zlepšenie života a prácu ľudí, kvalitu a spoľahlivosť spotrebných surovín.

1.1.2 Druhy vynálezov

Vynálezy môžeme deliť na niekoľko skupín. Základné, závislé, utajené a perspektívne

vynálezy. Základné vynálezy - sú to všetky vynálezy, na ktoré môže byť udelený patent.

Závislé vynálezy - sú to vynálezy, ktoré sú závislé na predchádzajúcom vynáleze. Vydáva sa

závislý patent na takýto typ vynálezov. Utajené vynálezy - vynálezy, ktoré slúžia na obranu

štátu. Perspektívne vynálezy - sú to vynálezy, ktoré nemajú využitie v súčasnosti, ale dávajú

odkaz do budúcnosti alebo môžu byť inšpiráciou pre iné vynálezy.

1.1.3 Popis vynálezu

1 RIGLA A.- KRÁČMARA S. a kol. autorov: Objevy, vynálezy, zlepšovací návrhy a průmyslové vzory. Brno: SNTL, 1980, str. 56

4

Popis vynálezu by mal obsahovať: názov, rozbor vynálezu, nákresy, grafy, schémy,

vysvetlenie podstaty vynálezu, charakteristika účinku a kde sa dá vynález využiť. Pri tvorbe

treba dbať na technický problém, na myšlienku vzniku vynálezu ( ako by mal vyzerať, na čo

by mal slúžiť), na konkrétne prevedenie vynálezu, na princíp a zápis princípu vynálezu, a na

tvorbu vynálezu.

1.1.4 Patent

Patent je dokument, ktorý chráni práva majiteľa na vynález počas určitého obdobia. Ak

chceme prihlásiť vynález, podávame patentovú prihlášku. Podáva ju vynálezca alebo skupina

ľudí, ktorá pracovala na jednom vynáleze. Prihláška musí obsahovať popis vynálezu, ktorá je

spomenutá v podkapitole 1.1.3 a tiež patentové nároky, ktoré určujú presné hranice ochrany

vynálezu. Patent, ak sa schváli, platí od podania prihlášky 20 rokov. Ak sa patent neschváli,

môže ísť napr. o technické nedostatky, tak patentový úrad osloví daného vynálezcu alebo

autora vynálezu o odstránenie chyby vynálezu. Pokiaľ vynálezca chybu dokáže odstrániť, tak

úrad mu udelí časovú lehotu a ak po danej časovej lehote je to bez chýb, prihláška sa predĺži.

Cieľom mať patent je chrániť vynález, a taktiež práva vynálezca/autora. Bez súhlasu autora,

však nie je možné vynález používať. Vynálezca môže požiadať o tzv. úžitkové vzory, ktoré

majú platnosť 4 roky a dajú sa dvakrát predĺžiť o 3 roky. Ide o jednoduchšiu formu patentu.

Vynálezca musí dodržiavať udržiavacie poplatky, ale vynálezy, ktoré sú dobré, zarobia

vynálezcovi mnohokrát viac ako sú udržiavacie poplatky. Za prihlášku sa platí približne 60

eur. Vynálezca, musí zaplatiť aj za ďalšie poplatky: za vyhotovenie dokladu, za odoslanie

archívnej a rešeršnej kópie Medzinárodnému úradu Svetovej organizácie duševného

vlastníctva a za úkony spojené s právom, ktoré vychádzajú okolo 200 eur. Patent zaniká, ak

skonči doba platnosti, vzdá sa ho majiteľ alebo nezaplatí včas udržiavacie poplatky.

3.rok 4.rok 5.rok 6.rok 7.rok 8.rok 9.rok 10.rok 11.rok

66€ 82,50€ 99,50€ 116€ 132,50€ 149€ 165,50€ 199€ 232€

12.rok 13.rok 14.rok 15.rok 16.rok 17.rok 18.rok 19.rok 20.rok

265,50€ 298,50€ 331,50€ 365€ 398€ 464,50€ 531€ 597€ 663,50€

Tabuľka č.1 – Udržiavacie poplatky za patent a za európsky patent, za každý rok od podania prihlášky

1.2 Objav

5

Pojem objav sa definuje ako: „Stanovenie doposiaľ neznámych, objektívne existujúcich

javov, vlastností alebo zákonitostí materiálneho sveta, dokázané vedeckou metódou: tým sa

rozumie experiment dokázania alebo ukážka teoretických dôkazov.“2 Objav sa líši od

vynálezu tým, že pri objave nejde o vynájdenie niečoho nového alebo čo neexistovalo. Ide

o objavenie niečoho, čo existuje dlhšie, avšak nebolo to doteraz známe. Napríklad, objav

elektriny. Slovo objav je odvodené od slova javiť. Cieľom objavu je poznanie.

1.3 Štefan Banič

Narodil sa 23.11. 1980 v Smoleniciach (pri Trnave). Táto významná osobnosť našich dejín

sa preslávila na celom svete koncom 19. storočia. „Po skončení základnej školy pracoval ako

poľnohospodársky pracovník, potom sa vyučil za murára a pracoval ako murár na zámku

v Smoleniciach.“ 3Tieto práce mu však nevynášali dosť peňazí, a preto sa rozhodol odísť za

prácou do Ameriky. „V roku 1907 sa usadil v Greenville v Pensylvánii. Pracoval ako baník

v Greenville, neskôr v továrni na poľnohospodárke stroje a náradie v Chicagu, a aj v prístave

v New Yorku.“3 Technikou sa zaoberal už odmala, bol jej veľkým fanúšikom. V roku 1912 sa

stal svedkom leteckej nehody, čo ale nebolo v tej dobe nič výnimočné. Svoju záľubu

v lietadlách mohol viac pestovať práve tu, v Amerike. Páčili sa mu letci, bratia Wrightovci.

Keďže bol svedkom leteckej nehody, snažil sa prísť na to, ako by mohli letci opustiť lietadlo.

Z Ameriky sa vrátil v roku 1920 a odvtedy sa technike nevenoval, ale záujem o ňu stále mal.

Málokto vie, že po návrate na Slovensko, sa stal spoluobjaviteľom jaskyne Driny v roku 1929

spolu s Imrichom Vajsáblom a Jánom Baničom. Jaskyňa je sprístupnená od roku 1934, je

vytvorená povrchovou dažďovou vodou a na suchých miestach žijú netopiere. Nachádza sa

v Malých Karpatoch, neďaleko Smoleníc a je jedinou verejnosti sprístupnenou jaskyňou

v západoslovenskom kraji. Na Slovensku sa svojím úspechom nechválil, a keby sme nemali

možnosť prečítať americké listiny, ani sa to nedozvieme. Štefan Banič zomrel 2.1.1941

v rodných Smoleniciach. Pri výročí stých narodenín mu postavili pomník na letisku

v Bratislave.

2RIGLA A. – KRÁČMARA S. a kol. autorov: Objevy, vynálezy, zlepšovací návrhy a průmyslové vzory. Brno: SNTL, 1980, str. 47.3 LEIKERT J.: Osobnosti Slovenska 1.diel. Bratislava: vydavateľstvo Príroda, 2010, str. 16,17

6

1.3.1 Padák

„Výsledkom jeho technických znalostí, nákresov, počtov a úvah bola konštrukcia padáka.

Baničov padák sa upevňoval priamo na telo pomocou popruhov pod pazuchami. Nevýhodou

bol obmedzený pohyb letca, ale napriek tomuto nedostatku to bol ojedinelý objav v tom čase.

V roku 1913 ho predložil americkým úradom na posúdenie, ktoré požadovali aj praktickú

skúšku. Dňa 3. júna 1914 bol uskutočnený zoskok zo strechy 15-poschodovej budovy vo

Washingtone. Banič si upevnil padák na telo a skočil pred zástupcami patentového úradu

amerických síl a stoviek zvedavcov. Pokus sa vydaril, patentový úrad udelil Štefanovi Baničovi

patent s číslom 1 108 484, a tak sa aspoň na krátky čas tešil popularite. Prvá veta

z patentovej listiny znela: „Nech je známe, že ja Stephan Banič, pôvodom

z Rakúskouhorského cisárstva, usadený v Greenville, okres Mercer, štát Pennsylvánia,

vynašiel som isté nové účelné zlepšenie padákov, o čom podávam v nasledujúcom podrobné

vysvetlenie.“ Dňa 25. augusta 1914 mu bola táto patentová listina vydaná. V novembri roku

1914 svoj vynález predložil americkému letectvu, ktoré od neho vynález odkúpilo, avšak do

výstroja ho nezaviedla.“4 O padákoch sa hovorilo aj v Číne, ale už v roku 1306. Avšak nebolo

to dokázané. Prvé nákresy, výpočty zaznamenal Leonardo da Vinci v 15. storočí. Žiaľ, jeho

padák ostal len na papieri a nikto jeho padákom neskočil. Francúz Lenormand svoj návrh

padáka aj zrealizoval v roku 1783, ale bol to padák s rebrovou konštrukciou. Baničov padák

sa od jeho patentovania radikálne zmenil a zdokonalil.

Obrázok č.1- Nákres Baničovho padáka, vľavo pohľad na padák zhora

4 ŠVIHRAN L. – POSS O.: Majstri ducha. Bratislava: vydavateľstvo Perfekt ,a. s., 2002, str. 74-75 a BARICA J.: Vede a technike. Bratislava: vydavateľstvo SÚV SZM, 1984, str. 196

7

1.4 Jozef Marek

Narodil sa 18.3.1868 v Hornej Strede, neďaleko Piešťan. Ako prvý vedecky preskúmal

neurolymfomatózu hydiny, teda prvý preskúmal choroby hydiny, ktorú na jeho počesť

nazvali Markovou chorobou. V roku 1906 vydal spisy, ktoré boli preložené do svetových

jazykov, o more dobytka, kožných a vnútorných chorobách domácich zvierat. Pôsobil ako

veterinárny vedec na Slovensku, ale bol veľmi uznávaný aj v zahraničí. V Budapešti študoval

zverolekársku fakultu, a ako zverolekár pôsobil v Novom Meste nad Váhom, ale netrvalo to

dlho a vrátil sa späť do Budapešti. Zomrel 7.9.1952 v Budapešti.

1.5 Jozef Murgaš

Narodil sa 17.2.1864 v Tajove pri Banskej Bystrici. Pochádzal z nie veľmi bohatej roľníckej

rodiny. Na škole vynikal svojim maliarskym talentom, ale keď skončil štvrtú triedu na

gymnáziu, rodičia ho dali študovať za kňaza. Za kňaza študoval v Bratislave a neskôr

v Ostrihome, kde mu profesori dovolili používať kabinet fyziky na jeho umelecké chvíle.

Práve v tomto kabinete sa oboznámil s pomôckami na demonštráciu elektrických javov,

a tak ho elektrotechnika zaujala. Jeho záujem sa križoval spolu s maliarskym nadaním,

a s pomocou Dominika Skuteckého sa dostal na maliarske školy do Budapešti a do Mníchova.

Štúdia však nedokončil, pretože bol odvolaný, aby si plnil kaplánske povinnosti. U ostatných

predstavených nebol veľmi obľúbený a dostal sa do sporu s nimi za to, že sa stal horlivým

buditeľom ľudu. Ako kňaz nebol na jednom mieste príliš dlho práve kvôli týmto problémom.

Jozef Murgaš sa preto rozhodol v roku 1896 odísť do Spojených štátov amerických.

V Pennsylvánii založili banícku osadu Wilkes - Barre, kde potrebovali farára a Murgaš sa toho

ujal a odsťahoval sa do Ameriky.

Práve v Amerike sa začal viac venovať pokusom s rádiotelegrafiou, sledoval aj talianskeho

vynálezcu Marconiho, a tak si zriadil na fare laboratórium a začal experimentovať. Jeho

pokusy nadväzovali na prvé úspechy s rádiotelegrafiou. Dokopy získal až 12 patentov.

„ Murgaš rýchlo zistil, že doterajšie vysielanie podľa Marconiho je zdĺhavé a nepresné,

a systém spočíval na bodkách a čiarkach v rôznych dĺžkach - Morseova abeceda. Murgaš

8

hľadal taký systém a konštrukciu, v ktorých by sa signály líšili tónom, a nie dĺžkou. V roku

1904 získal 2 patenty. „Prvý známy ako Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a druhý ako

Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou. V prvom patente bola vysielacia stanica

vybavená anténou spojenou s menšou guľôčkou. Na prijímacej stanici bola anténa a

telefónne slúchadlo. V druhom patente je originálny spôsob prenášania správ pomocou

bezdrôtovej telegrafie, ktorý spočíva vo vysielaní a prijímaní nespojitých signálov s navzájom

odlišnou frekvenciou. Tak si zriadil vysielaciu stanicu a postavil vysoké anténové stožiare.

Podarilo sa mu telegrafovať najprv do vzdialenosti 30 kilometrov, potom až na 200

kilometrov. Na základe týchto vynálezov vznikla v USA spoločnosť Universal Ether Telegraph

Co., ktorá chcela vynález zaviesť do praxe, ale víchrica zničila celý výtvor.“ 5Od roku 1904,

počas 7 rokov, prihlásil až 10 vynálezov na úrad. Napríklad: vlnomer, elektrický

transformátor, detektor magnetických vĺn, zlepšení spôsob prenášania správ bezdrôtovou

telegrafiou a tiež navijak na rybársky prút. V roku 1920 sa vrátil domov, kde ho ľudia nevedeli

pochopiť, a tak sa vrátil späť do USA. Zomrel 13.5.1929 vo Wilkes - Barre. Jeho vynález bol

len začiatkom zdĺhavej cesty rádiotelegrafie, ktorá sa vyvíjala niekoľko rokov.

1.6 Aurel Stodola

Narodil sa 10.5.1859 v Liptovskom Mikuláši, aj keď väčšinu svojho života trávil v zahraničí,

vždy sa hlásil k tomu, že je Slovák. Jeho rodina vlastnila továreň. Keď bol malý, v škole vynikal

hlavne v technických smeroch, a taktiež ho považovali za také zázračné dieťa, ktoré má veľkú

budúcnosť pred sebou. Vynikal hlavne v matematike a vo fyzike. Bol veľmi ctižiadostivý,

venoval sa hudbe, umeniu, jazykom, teda bol všestranný. Jeho obľúbencom bol Beethoven.

Študoval na gymnáziu v Levoči a v Košiciach. Navštevoval technickú univerzitu v Budapešti

a v Zürichu. Taktiež študoval techniku v Charlottenburgu a v Paríži. Keď študoval v Paríži,

dozvedel sa o požiari v továrni, a tak sa vrátil späť na Slovensko. Pomohol obnoviť továreň

a prispel aj novými modernými strojmi, ktoré sám navrhol. V roku 1884 Aurel Stodola začal

pracovať v Českomoravských strojárňach v Prahe, kde sa vyrábali parné stroje. Neskôr bol

o neho záujem v lepšej firme, Ruston a spol. Stal sa hlavným inžinierom a veľmi skoro si

uvedomil, že parné stroje budú musieť byť nahradené silnejšími a výkonnejšími turbínami.

Spolu s viacerými vedcami prišli na to, ako vyrobiť výkonnejšiu turbínu, čiže výkonnejší parný

motor. Bol prvým vynálezcom, ktorý skonštruoval tepelné čerpadlo. Toto tepelné čerpadlo

5 https://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_Murga%C5%A1

9

slúži od roku 1928 vo Švajčiarsku, vykuruje radnicu v Ženeve s odoberaním vody z jazera.

Onedlho si našiel ženu, Darinu Pálkovú, s ktorou mal 2 dcéry, a preto musel aj viac zarábať.

Bola mu poskytnutá práca profesora na univerzite v Zürichu. Jeho prednášky boli obľúbené

a vždy preplnené. Okrem učenia sa venoval aj písaniu o konštruktérskych prácach. Jeho

svetový úspech dosiahol knihou o parných a plynových turbínach. Mala 6 vydaní, pričom

prvé vydanie je z roku 1903 a má 220 strán a posledné malo už 1157 strán. Kniha bola

preložená do viacerých svetových jazykov a dielo sa stalo významným pre svet techniky.

Okrem parných strojov skúmal aj mechanickú ľudskú ruku a skonštruoval niekoľko protéz.

1.7 Jozef Karol Hell

Narodil sa 15.5.1713 v Banskej Štiavnici. Od roku 1737 študoval na banskej škole

hydrauliku a mechaniku. Od 1744 bol strojmajstrom a neskôr hlavným banským

strojmajstrom v banskoštiavnických baniach. Jozef Karol Hell pokračoval ako jeho otec Matej

Kornel Hell. Problémom bola voda, ktorá neustále zaplavovala banskoštiavnické bane. Matej

Kornel Hell skonštruoval čerpacie zariadenie poháňané vodou, gáple na spracovanie rudy na

konský aj vodný pohon a vodu na pohon strojov získal rozsiahlym budovaním nádrží v okolí

mesta.

Jozef Karol Hell, ako prvý jeho vynález skonštruoval projekt vahadlového čerpacieho

stroja, bol oveľa výkonnejší a rýchlejší ako otcove vynálezy. Odčerpal až 200 litrov vody

z hĺbky 162 metrov. Vahadlové stroje sa vždy stavali 2 nad sebou, aby voda, ktorá odtekala

z prvého stroja poháňala druhý stroj na princípe pôsobenia hmotnosti vody. Voda

zabezpečovala cyklické zdvíhanie čerpacieho dvojtyčia. Druhým vynálezom bol vzduchový

čerpací stroj z roku 1755. Stlačený vzduch poháňal tento typ stroja, čo bolo na tú dobu

pokrok. Prvé dva stroje sa nachádzali v baniach v Leopoldove, ostatných 8 v Banskej Štiavnici.

Tieto stroje boli výkonnejšie a mali dlhú životnosť. Napríklad, v jednej bani pracovali až 60

rokov. Hellov vzduchový princíp sa dodnes využíva pri ťažbe ropy, avšak už nie so stlačeným

vzduchom, ale so stlačeným zemným plynom. V roku 1758 vznikol ohňový čerpací stroj.

Taktiež skonštruoval vynález, ktorý umožňuje dodnes prístup čerstvého vzduchu do baní, čím

sa zlepšuje kvalita prostredia práce pre baníkov. Zomrel 11.3.1789 po porážke v Banskej

Štiavnici. Jeho hrob ani jeho podobizeň sa nezachovala.

10

Obrázok č.2 – Od vahadlového cez vzduchový k ohňovému čerpaciemu stroju

1.8 Jozef Maximilián Petzval

Narodil sa 6.1.1807 v Spišskej Belej. Jeho otec, Oto, tiež patril ku vynálezcom. Zostrojil

mechanizmus bicích hodín a špeciálny typ písacieho stroja, pomenovaný Polyprapf. Oto bol

učiteľom a výborným matematikom. Najprv sa zdalo, že syn Jozef nezdedil talent na

matematiku, pretože raz musel robiť skúšky z tohto predmetu. Cez leto sa mu však dostala

do rúk kniha s názvom: Analytická rozprava o základoch matematiky. Práve táto kniha

zmenila jeho postoj k matematike, a vede samotnej. Študoval na univerzite v Košiciach a na

inžinierskom inštitúte geometrie v Budapešti. Po skončení štúdia dostal odporúčanie na

miesto inžiniera v Mestskom stavebnom úrade v Budapešti. Schopnosti preukázal tým, že

vypracoval projekt kanála a pripravil aj geodetické meranie. Tento projekt sa dostavil pri

veľkej povodni rieky Dunaj. Po tomto projekte ho povolali na univerzitu do Budapešti, neskôr

do Viedne, aby tam prednášal matematiku.

Jeho najväčším prínosom je matematický výpočet korekcie optických sústav, ktoré sa včas

nepublikovali, a tak boli vydané inými vynálezcami o pár desiatok rokov neskôr. Nebol veľmi

ocenený finančne, ale získal niekoľko ocenení. Napríklad, stal sa členom Viedenskej

akadémie vied, prijali ho za člena Uhorskej akadémie vied a Jednota českých matematikov ho

prijala medzi seba.

V roku 1877 odišiel do dôchodku a žil s manželkou v opatere. Zomrel 17.9.1891 vo Viedni,

kde je aj pochovaný. Po niekoľkých rokoch mu postavili pomník na ktorom je napísane: „Jeho

meno nevymizne z pamäti, dokiaľ budú fotografie tešiť ľudské oči...“6

6 LEIKERT J.: .: Osobnosti Slovenska 1.diel. Bratislava: vydavateľstvo Príroda, 2010, str. 240

11

1.8.1 Petzvalove vynálezy

Mal slabosť pre matematiku, techniku a rôzne pokusy, tak si vo Viedni prenajal opustený

kláštor. Tu si zriadil laboratórium, kde skúšal jeho pokusy a vynálezy. Celý jeden rok sa

venoval výpočtom správneho objektívu do fotoaparátu. Napokon ho skonštruoval. Použil

štyri šošovky s veľkou svetelnosťou a objektív mal 16-krát väčšiu svetelnosť ako Daguerrov.

Dve šošovky boli z bikonkávneho (dvojdutého), dve boli z bikonvexného (dvojvypuklého)

skla. Doba fotografovania sa skrátila z polhodiny na niekoľko sekúnd. Skonštruoval okrem

fotoaparátu aj originálny klavír, vytvoril teóriu kmitov napnutých strún, ďalekohľad, vytvoril

optiku mikroskopov, zostrojil projekt na osvetľovacieho zariadenia pre lode a divadelný

ďalekohľad. Avšak, Petzval vyrátal matematicky objektívy a vytvoril základ pre výpočet

optických sústav, potreboval niekoho na skonštruovanie objektívu. Obrátil sa na optika

Friedricha Voigtländera. S ním však neuzatvoril zmluvu, a tak Voigtländer na jeho vynáleze

perfektne zarobil. Petzval od neho dostal iba 2000 zlatých. Petzval sa snažil aj naďalej

a vytvoril trikrát svetlejší objektív ako mal prvý objektív. Tento objektív nazval dialytom, a dal

si ho patentovať. Podpísal zmluvu s optikom C. Dietzlerom, ale konkurencia od Voigtländera

bola taká silná, že výroba dialytu skrachovala. Petzvalov objektív ostal 60 rokov neprekonaný

a v prvých desaťročiach umožnil veľký rozvoj fotografie.

Obrázok č.3 – Petzvalov objektív

1.9 3 Novodobé vynálezy

Štefan Klein z Nitry, možno pre Slovákov známy a možno neznámy, ale do povedomia

verejnosti sa dostal približne v roku 2014, kedy skonštruoval prototyp lietajúceho auta.

12

Tento prototyp naozaj funguje. V súčasnosti vlastní len zlomok podielu z vynálezu, pretože

zvyšok akcií je prepísaných na Patricka Hessela, ktorý vlastní spoločnosť c2i. Najprv bolo

ťažké nájsť vhodného investora, napokon sa našiel. Štefan sa sám skôr považuje za kreatívnu

bytosť ako za biznismena. Dnes je možné si lietajúce auto objednať na zákazku, ale čoskoro

sa budú autá vyrábať vo veľkom.

Tím Slovákov, ktorý do roku 2014 viedol Pavel Alexy, vyvinul tzv. bioplast. Bioplast je

veľmi podobný bežným umelým materiálom, ale na rozdiel od nich sa dokáže v prírode

rozložiť. Vznikli tzv. ekologické igelitové tašky, ale aj obaly na vajíčka, ktoré rozložiť sa dokážu

už za 6 týždňov. Tieto tašky sú až trikrát pevnejšie ako bežné igelitové tašky. Ekologické

igelitové tašky vznikli tak, že vedci vyrobili polymér, ktorý obsahuje vyhovujúce vlastnosti pre

rozklad v komposte. Základom biologicky rozložiteľných tašiek je rastlinný škrob.

Práčka do vrecka, inak nazývaná Portable Spot Cleaner. Keď sa počuje toto slovné

spojenie nejeden z nás si predstaví hlúposť, ale Adrián Mankovecký prišiel s týmto

vynálezom už v roku 2011. Jeho vynález berie energiu z biobaterky, ktoré čerpajú energiu

z cukru a za pomoci pary vyčistí hocijaký fľak. Tento vynález získal cenu na medzinárodnej

súťaži Electrolux Design Lab 2011. Žiaľ, tento vynález sa ešte stále nepredáva.

13

2 Praktická časť

2.1 Ciele a úlohy výskumu

V mojej práci som si za praktickú časť zvolila dotazník. Praktická časť nadväzuje na

teoretickú časť. Dotazníkom som chcela zistiť, aké majú ľudia znalosti, v rôznych

vekových kategóriách, o našich vynálezcoch z minulosti, čím prispeli do sveta techniky,

odkiaľ pochádzajú, či poznajú vynálezcu z dnešnej doby, a či vedia, ktoré vynálezy

skonštruovali práve Slováci.

Mojím prvým cieľom výskumu bolo dozvedieť sa, či ľudia vedia kto vynašiel

bezdrôtové prenášanie správ a odkiaľ pochádzal. Ďalším cieľom bolo zistiť, či vedia

rozlíšiť vynález, ktorý je svetoznámy od vynálezu, ktorý zostrojil Slovák. Dotazník som

vytvorila na internete pomocou Google Formulára a otázky sa nachádzajú v prílohe.

Obsahoval 10 otázok, z toho 7 bolo povinných. Tri otázky boli nepovinné, 4 otázky boli

otvorené, čiže napísať vlastnú odpoveď a 6 zvyšných bolo s možnosťami. Dotazník

vyplnilo celkom 43 ľudí.

Ďalšia časť mojej praktickej časti, bolo informovanie sa na Úrade priemyselného

vlastníctva SR na Švermovej ulici č. 43 v Banskej Bystrici. Cieľom bolo získať informácie,

týkajúce sa patentov, ktoré boli zaregistrované v minulom roku, porovnať ich

s prihláškami patentov spred desiatich rokov. Taktiež ma zaujímalo, aký prvý patent bol

zaregistrovaný v roku 1993, keď vznikla Slovenská republika.

Na základe mojich cieľov som zvolila nasledujúce úlohy:

Dozvedieť sa, akú znalosť majú muži a ženy o vynálezcoch, a čo konkrétny

vynálezca zostrojil.

Dozvedieť sa, či respondenti vedia rozlíšiť slovenský vynález.

Zistiť, koľko je zaregistrovaných patentov ročne na Slovensku a porovnať rok 2016

s rokom 2006.

Zistiť, či vedia opýtaní respondenti o Jozefovi Murgašovi, čo vynašiel a odkiaľ je.

Zistiť, či respondenti majú prehľad o nových vynálezoch zo Slovenska.

14

2.2 Hypotézy

Hypotéza č.1 - Predpokladám, že dotazník vyplní približne rovnaký počet žien

a mužov.

Hypotéza č.2 - Predpokladám, že najviac zastúpená veková kategória bude 16-20 rokov.

Hypotéza č.3 - Predpokladám, že väčšina respondentov bude poznať ako slovenského

vynálezcu Štefana Baniča a jeho vynález padák.

Hypotéze č.4 - Predpokladám, že najviac správnych odpovedí bude na otázke: Kto

vynašiel parný stroj?, pretože je to svetoznáme a o vlastných vynálezoch veľa nevieme.

Hypotéza č.5 - Predpokladám, že na nepovinné odpovede bude najmenej zodpovedané.

2.3 Výsledky a zhodnotenie dotazníka

Môj dotazník, o téme Čo dali Slováci svetu, vyplnilo 43 ľudí. Pričom na nepovinné

otázky odpovedal rôzny počet ľudí.

Prvá otázka hovorila o pohlaví respondentov. Čakala som, že dotazník vyplní približne

rovnaký počet žien a mužov. Moja hypotéza č.1 nebola správna, o čom hovorí aj graf č.1.

Ženy boli v zastúpení až 81,4% (35) a muži len 18,6% (8).

81,4%

18,6%

Pohlavie (43 odpovedí)

Ženy Muži

Graf č.1 – Pohlavie respondentov

Druhá otázka sa týkala veku respondentov. Očakávanie bolo, že najviac zastúpená

veková skupina bude 16-20, čo sa aj potvrdilo. V tomto vekovom rozpätí odpovedalo až

79,1% (34) ľudí. Týmto sa potvrdila moja druhá hypotéza.

15

79,1%

4,7%2,3% 9,3%

4,7%

Pohlavie (43 odpovedí)

do 1516-2021-3031-4041-5051-60nad 60

Graf č.2 – Vek respondentov

Tretia a štvrtá otázka bola otvorená, ich znenie bolo: Koho poznáte ako slovenského

vynálezcu? a Čo vynašiel?, týmito otázkami som chcela zistiť akú znalosť vynálezcov a

vynálezov majú ženy a muži. Graf č.3 znázorňuje odpovede respondentov. Na otázku: Čo

vynašiel práve zvolený vynálezca, už boli pre niekoho ťažšie, čo som si ani nemyslela. Pre

Aurela Stodolu zvolili respondenti odpoveď – vynašiel parnú turbínu, ale v skutočnosti

vynašiel túto turbínu s viacerými vedcami, a tiež vynašiel tepelné čerpadlo. Jozef Murgaš

vynašiel spôsob na bezdrôtové prenášanie správ, takto to napísalo 10 opýtaných

respondentov z 11, ktorí si práve Murgaša zvolili. Štefan Banič, asi najznámejší zástupca,

kedže ho zvolilo až 29 ľudí. 28 z nich vedelo, že Banič je spojený s konštrukciou padáka.

Hypotéza č.3 sa potvrdila. Iba jeden z opýtaných pozná Jozefa Karola Hella a aj to, že vynašiel

čerpací stroj. Zvyšní dvaja odpovedali na otázku neviem.

Aurel Stodola Jozef murgaš Štefan Banič Jozef Karol Hell0

5

10

15

20

25

30

35

(2) (11) (29) (1)

Koho poznáte ako slovenského vynálezcu

Graf č.3 - Zoznam vynálezcov podľa odpovedí opýtaných respondentov.

16

Piata a šiesta otázka boli povinné. Cieľom bolo zistiť, či respondenti vedia, kto vynašiel

bezdrôtové prenášanie správ a odkiaľ vynálezca pochádzal. Išlo o Jozefa Murgaša, ktorý

pochádzal z Tajova. Až 86% (37) ľudí vedelo, že ide o Murgaša, 9,3% (4) si mysleli, že ide

o Jána Bahýľa a 4,7% (2) ľudí si mysleli, že to je Štefan Banič. Pôvod vynálezcu - Tajov bol

zastúpený 72,1% (31). Za Dolný Kubín hlasovalo 14% (6) ľudí a za Slovenskú Ľupču hlasovalo

tiež 14% (6) ľudí.

4,7%

9,3%

86%

Vynálezca bezdrôtového prenášania správ

Štefan BaničJán BahýľJozef Murgaš

Graf č.5 – Odpovede opýtaných na vynálezcu bezdrôtového prenášania správ

72,1%

14%

14%

Okiaľ pochádzal J.Murgaš?

Z Tajovazo Slovenskej ĽupčeZ Dolného Kubína

Graf č.5 – Percentuálne vyčíslenie odpovedí

Siedma otázka bola nepovinná, ale odpovedalo na ňu až 41 respondentov. Otázka znela:

Má Štefan Banič postavený pomník? Až 61% (25) ľudí odpovedalo áno a iba 39% (16) ľudí

odpovedalo nie. Ôsma otázka nadväzovala na siedmu a to tým, že ak respondent odpovedal

áno, mal napísať miesto kde sa tento pomník nachádza. Pri tejto odpovedi, ktorá bola tiež

nepovinná počet odpovedí výrazne klesol na 21. Tu sa potvrdila moja hypotéza, že na

17

nepovinných otázkach bude menej odpovedí. 7 ľudia odpovedali správne, že pomník sa

nachádza v Bratislave pri letisku, 6 napísali na otázku neviem, 5 ľudia si mysleli, že v rodných

Smoleniciach a 2, že má pomník v Tajove. 4 respondenti síce odpovedali áno, na siedmu

otázku, ale zjavne nevedeli odpovedať na akom mieste sa pomník nachádza.

Predposledná otázka sa týkala svetového vynálezu. Išlo o parný stroj, ktorý zostrojil James

Watt. Pri tejto otázke som predpokladala, že ľudia budú mať viac znalostí o svetových

vynálezoch, čo sa však 100% nepotvrdilo a na tejto otázke nebolo ani najviac správnych

odpovedí, čo ma veľmi prekvapilo. Síce otázku vyhral James Watt, ale v jeho tesnom závese

bol Slovák Jozef Karol Hell, čo bola nesprávna odpoveď, a teda 39,5 % respondentov

odpovedalo nesprávne.

39,5%

9,3%

51,2%

Kto vynašiel parný stroj

Jozef Karol HellThomas EdisonJames Watt

Graf č.6 – Odpovede respondentov na svetový vynález

Posledná otázka bola nepovinná a týkala sa súčasnosti. Pre mňa bola sklamaním. Keďže

veková kategória bola najviac zastúpená mladou generáciou, tak som čakala, že budú niečo

vedieť o nových vynálezoch. Na otázku odpovedalo 23 ľudí, z toho dvaja respondenti

spomenuli Štefana Kleina, ktorý skonštruoval prototyp lietajúceho auta a zvyšných 21 ľudí

nevedelo.

Informovanie sa na Úrade priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici šlo ľahko. Pani

Mgr. Píšovej z oddelenia patentových fondov Úradu priemyselného vlastníctva SR som sa

spýtala na pár otázok, na ktoré mi ochotne odpovedala. Prvá otázka znela: Aký patent sa ako

prvý zaregistroval po vzniku Slovenskej republiky a kto ho vynašiel. Bola to dvojčinná

mechanická pumpa, najmä na dávkovanie tekutín. Vynálezcami boli Bedrich Bašista

z Bratislavy a Július Gábriš z Prievidze. Išlo o 277 680 udelený patent v roku 1993, pretože

18

keď sme sa rozdelili s Českom, čísla patentov sa nezačali udávať od 1, ale sa pokračovalo

v číselnom rade. Patent sa zverejnil 8.12. 1993. Druhou otázkou som chcela zistiť koľko bolo

zaregistrovaných patentov v roku 2016 a v roku 2006 a zistiť, či počet vynálezov za

posledných desať rokov klesá alebo stúpa. Zistila som, že v roku 2016 bolo podaných 235

prihlášok, z toho 220 domácich a 15 zahraničných. S porovnaním s rokom 2006, kedy bolo

podaných 283 prihlášok, z toho 193 domácimi a 90 zahraničnými prihlasovateľmi. V priebehu

10 rokov ide o mierny pokles celkovo podaných prihlášok. Väčší rozdiel vidno medzi

domácimi a zahraničnými prihláškami, kde pred 10 rokmi bolo podaných 6-krát viac

zahraničných prihlášok než v roku 2016. Z toho vyplýva, že záujem o prihlásenie patentov zo

zahraničia klesá.

Moje hypotézy boli niektoré správne a niektoré nie, čo sa dalo aj čakať, pri niektorých

otázkach. Zistila som, že ľudia vo veku od 16-20 nemajú až taký záujem o novodobé vynálezy

a tiež, že máme medzery v rozdieloch medzi svetovým a slovenským vynálezcom. Potešili ma

odpovede týkajúceho sa J. Murgaš, kde ľudia vedeli kto vynašiel bezdrôtové prenášanie

správ. Zistila som aj presné počty podaných prihlášok a tiež aký bol prvý patent

zaregistrovaný na SR, čo som veľmi rada. Dotazník priniesol veľa prekvapivých, ale aj

očakávaných odpovedí. Som rada, že sa do dotazníku zapojilo toľko ľudí. Informácie o prvom

patente a o presných číslach som zistila v študovni na Úrade priemyselného vlastníctva, na

Švermovej ulici. Aktívnosť dotazníka bola do 17.5. 2017.

19

Záver

Zo študijných materiálov, ktoré som mala k dispozícii som zistila, že Slováci, ak ich tak

môžem nazvať, pretože väčšina, tých slávnych z minulosti boli občania Rakúsko-uhorskej

monarchie, resp. cisárstva a logicky mali zrejme oveľa lepšie podmienky pre svoju inovatívnu

prácu a vynálezcovstvo v Rakúsku, na území terajšieho Maďarska, Švajčiarska, alebo v krajine

„neobmedzených možností“ v Amerike. Medzi takých patril Štefan Banič a Jozef Murgaš.

Priestor pre svoje novátorstvo si našiel v Maďarsku Jozef Marek. Švajčiarsko ponúklo

možnosti Aurelovi Stodolovi a Jozef Maximilián Petzval, rodák zo Spišskej Belej, pôsobil v

Česku a vo Viedni. Všetci majú však jedno spoločné, narodili sa na území súčasného

Slovenska, a preto ich právom a s hrdosťou rátame medzi našich vynálezcov. Jedinou

výnimkou je Jozef Karol Hell, ktorý vyrástol a stále aj pôsobil v Banskej Štiavnici.

Negatívne rozobratie - zlých podmienok alebo nedostatok zdrojov, nemám. Všetky údaje,

ktoré som našla boli veľmi obsiahle, takže práca sa veľmi dobre písala, čo radím ku

pozitívam. Výsledky a vyhodnotenie praktickej časti dopadlo veľmi dobre. Cieľom bolo zistiť

či ľudia vedia pomerne základné informácie o slovenských vynálezcoch, či vedia rozlíšiť

svetoznámy vynález. Cieľom bolo zistiť aj o prvom patente za vzniku SR a počet

zaregistrovaných patentov za rok 2016 a 2006, čo sa podarilo.

Myslím, že táto práca má informačný charakter. Ľudí, ktorých zaujímajú objavy a vynálezy

si v tejto práci nájdu pár známych vynálezcov z minulosti, ale aj pár z dnešnej doby. Taktiež

by sa lepšie mohli oboznámiť s pojmami vynález a objav.

Takže čo dali Slováci svetu? Mnohí Slováci položili základy dôležitých vynálezov pre celý

svet. V práci som sa venovala len pár vynálezcom, ale viacerým vďačíme za užitočné a aj

v budúcnosti rozvíjajúce sa vynálezy. Najvýznamnejším je z vedeckého hľadiska určite

vynález padáka a bezdrôtovej komunikácie. A z historického hľadiska je asi poznanie, že aj

napriek obmedzeným možnostiam a v skromných podmienkach dokážu bystrí, inovatívni

a cieľavedomí Slováci priniesť svetu novinku, ktorá všetkým uľahčí život.

20

Resumé

Témou mojej práce bola: Čo dali Slováci svetu ( objavy a vynálezy). Moja práca je

rozdelená na 2 hlavné časti. Teoretická a praktická časť. V teoretickej časti vysvetľujem

pojmy vynález, patent, objav, a tiež druhy vynálezov a ich využitie. V tejto časti som sa

venovala aj známym slovenským vynálezcom, písala som o ich detstve, a ako sa dostali ku

technike. Samozrejme, venovala som sa ich najvýznamnejším vynálezov, ktoré boli základom

pre ďalší rozvoj techniky a iných vynálezov. Praktickú časť som robila formou online

dotazníka, ktorý mi priniesol zaujímavé výsledky v tom, ako ľudia ovládajú slovenských

a svetových vynálezcov, a či vôbec nejakého slovenského vynálezcu poznajú. Samozrejme,

zaujímavým zdrojom informácií boli aj knižničné fondy Úradu priemyselného vlastníctva SR.

Summary

The theme of my work was: What gave Slovaks to world ( discoveries and inventions).

My work is divided into two main parts. Theoretical part and practical part. In theoretical

part I explain terms like invention, discovery, type of inventions and their uses in real. In this

part of work I describe well-known Slovak inventors, I wrote about their childhood and also

how they came to technic world. Of course, I described their the most important inventions,

which were and still are the base of many other inventions and development of technic.

Practical part was made in the form of an online questionnaire, which gave me very

ineteresting results - how people knew about Slovak and world-known inventors and if they

knew any Slovak inventors. Naturally, interesting source of informations was Library

collections of the Industrial Property Office of Slovak republic.

21

Použitá literatúra

Internet:

Vynález, in.: wikipedia.org [online]. 10/2016. Odkaz na stánku:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Vyn%C3%A1lez

Objav, in.: slovnik.sk [online]. 2017. Odkaz na stránku: http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-

sj/?q=objav

Patentový úrad, in.: indprop.gov.sk [online]. 2017. Odkaz na stránku:

https://www.indprop.gov.sk/?co-a-ako-patentovat

Patentový úrad, in.: indprop.gov.sk [online]. 2017. Odkaz na stránku:

https://www.indprop.gov.sk/?patenty-sadzobnik-udrziavacich-poplatkov

J. Murgaš, in.: wikipedia.org [online]. 4/2017. Odkaz na stránku:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_Murga%C5%A1

A. Stodola, in.: wikipedia.org [online]. 5/2017. Odkaz na stránku:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Aurel_Stodola

J.K. Hell, in.: wikipedia.org [online]. 1/2017. Odkaz na stránku:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_Karol_Hell

Slovenskí novodobí vynálezcovia, in.: google.sk [online]. 19.1. 2015. Odkaz na stránku:

https://fici.sme.sk/c/20000133/slovensko-nedalo-svetu-len-padak-ci-halusky-tieto-

novodobe-vynalezy-budu-hybat-svetom.html

Práčka do vrecka, in.: google.sk [online]. 27.12. 2014. Odkaz na stránku:

http://style.hnonline.sk/hn-tech/546735-mlady-slovensky-dizajner-vytvoril-pracku-do-

vrecka-a-ocaril-spicku-dizajnu

Ekologické igelitové tašky, in.: google.sk [online]. 1.3. 2014. Odkaz na stránku:

https://www.noviny.sk/veda-a-technika/123939-prelomovy-objav-slovenskych-vedcov-

vymysleli-ekologicke-igelitky

22

Knihy:

KRÁLIK, Ľ.: Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava: vydavateľstvo SAV, 2015.

ISBN 978-80-224-1493-7

PECIAR, Š. - URBANČOK, M. a kol. autorov: Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava:

vydavateľstvo SAV, 1989. ISBN 80-224-0003-3

RINGLA, A. - KRÁČMARA, S. a kol. autorov: Objevy, vynálezy, zlepšovací návrhy a průmyslové

vzory. Praha: vydavateľstvo SNTL- nakladateľstvo technické literatury, 1980. ISBN 04-828-80

LEIKERT, J.: Osobnosti Slovenska 1.diel. Bratislava: vydavateľstvo Príroda, s.r.o., 2010. ISBN

978-80-07-01849-5

ŠVIHRAN, L.: Slávni vynálezcovia. Bratislava: Mladé letá, slovenské vydavateľstvo kníh pre

mládež, n. p., 1977. ISBN 66-048-77

BARICA, J.: Vede a národu. Bratislava: vydavateľstvo SÚV SZM, 1984. ISBN 73-004-84

ŠVIHRAN, L. - POSS, O.: Majstri ducha. Bratislava: vydavateľstvo Perfekt, a. s., 2002. ISBN 80-

8046-216-X

23

Prílohy

Dotazník

Vážený respondent,

pripravila som pre Vás dotazník, ktorého výsledky použijem na ročníkovú prácu na tému: Čo

dali Slováci svetu (objavy a vynálezy)? Týmto Vás chcem požiadať o jeho vyplnenie. Všetky

odpovede sú anonymné. Za Váš čas, ochotu a pravdivé vyplnenie vopred ďakujem.

Pohlavie

Muž

Žena

Vek

do 15

16-20

21-30

31-40

41-50

51-60

nad 60

Koho poznáte ako slovenského vynálezcu?

Čo vynašiel?

Kto je vynálezcom bezdrôtového prenášania správ?

a) Štefan Banič

b) Ján Bahýľ

c) Jozef Murgaš

Odkiaľ pochádzal Jozef Murgaš?

a) z Tajova

b) zo Slovenskej Ľupče

c) z Dolného Kubína

24

Má Štefan Banič postavený pomník? ( nepovinná otázka)

a) Áno

b) Nie

Ak ste odpovedali na predošlú otázku áno, napíšte kde (aké mesto) sa nachádza tento

pomník ( nepovinná otázka)

Kto vynašiel parný stroj?

a) Jozef Karol Hell

b) Thomas Edison

c) James Watt

Poznáte vynálezcu z dnešnej doby? Ak áno, napíšte jeho meno. (nepovinná otázka)

Dodatočné obrázky:

25

Obrázok č.5 – Prototyp lietajúceho auta

Obrázok č.4 – Anténové stožiare

Obrázok č.6 – Práčka do vrecka