Časopis farnosti Trstená

Radosť 1/2012

Ročník IV.

„Vo všetkých veciach je rozho-dujúca ich prednosť. Hrozno odpo-rúčajú jeho plody a chuť vína,jeleňa jeho rýchlosť. Na dobytku,ktorý sa dá použiť len na noseniebremien, skúmaš, akú silu má vchrbte. U psa ide na prvom miesteo schopnosť stopovaťzver a o beh, ak ju mánaháňať, ba aj o od-vahu, ak ju má napá-dať a hrýzť. Na každomživočíchovi musí byťnajlepšie to, na čo jezrodený a podľa čohosa cení. A čo je najlep-šie na človeku? Rozum,ktorým vyniká nadzvieratami a pridružujesa k bohom. Teda do-konalý rozum je jehovlastné dobro. Ostatnévlastnosti má spoločnéso zvieratami a rastli-nami. Je silný? Také súaj levy. Je pekný? Takésú aj pávy. Je rýchly?Také sú aj kone. V tomvšetkom človeka preko-návajú. Nejde mi o to,čo je na ňom najväčšie,ale čo mu je vlastné.Má telo? To majú ajstromy. Je čulý a po-hyblivý, ovládanývôľou? Také sú ajšelmy, ba aj červy. Má hlas? Ale očo zvučnejší hlas majú psy, o čoprenikavejší orly, o čo mohutnejšívoly, o čo sladší a melodickejší hlasmajú sláviky? Čo má teda človeklen jemu vlastné? Rozum. Ten, ak jesprávny a vyspelý, naplní ľudskéšťastie.“ (Seneca)

K sv. Cyrilovi sa pripojuje ešteprívlastok filozof. Je to preto, že

svoj život zasvätil rozvíjaniu ľud-ského intelektu, rozumu. Filozofia(po grécky láska k múdrosti) sastala jeho vernou družkou po celýjeho život. Venoval sa poznaniu,múdrosti, ale to všetko vo vzťahuk Bohu.

„Filozofia je poznávanie bož-ských i ľudských vecí, nakoľko samôže človek priblížiť k Bohu, pre-tože učí človeka, ako sa stať obra-zom a podobou toho, kto hostvoril.“ (Konštantín)

Týmto sa riadil celý svoj život.Všetko podriaďoval Bohu. Keďbol požiadaný o pomoc pre misiuna Veľkú Moravu, venoval svoje

nadanie a rozum úspešnému na-plneniu tejto úlohy. Učil Morava-nov láske k Bohu v zrozumiteľnejreči a zároveň tomu, aby sme sastali všetci podobní nášmu Pánovipresne v duchu filozofie, ktorú vy-znával. Mali sme možnosť si uctiť

jeho pozostatky aj v našom kostole.Vzdať poklonu nie-komu, bez koho priči-nenia by sa u nás oveľaťažšie a bolestivejšiepresadzovala kres-ťanská viera. Spome-núť si na pamiatkutoho, koho zásluhou sanaša rodná reč stala li-turgickou rečou poprilatinčine už v 9. storočía nie až v 20. ako preiné národy.

Konštantín –Cyril nás naučil láskek rozumu a poznaniu.A nabádal svojich žia-kov k tomu istému. I toje jeden z jeho odka-zov. Nezabúdať narozum a poznanie, alesamozrejme v Božejprítomnosti. Máme ne-ustále poznávať Bohaa jeho vôľu. Nemô-žeme milovať niekoho

bez jeho poznania. A ktomu nás vedie sv. Cyril. PoznávaťBoha. Ak teda chcem hovoriť o jeho dedičstve pre nás, začnimeho vykonávať. Otvorme si Písmo,čítajme a poznávajme nášho Spa-siteľa, učme sa s apoštolmi o Kris-tovi, hľadajme Boha vo svojomživote i prejave sveta okolo nás.

Jaroslav Chovanec, farár

Radosť 1/2012

2

ObsahZamyslenie

Jaroslav Chovanec, farárÚvodník

Andrea ŠprlákováJe našou životnou úlohou

Mons. Štefan Sečka,spišský biskup

Fóciova schizmaLukáš Stolárik, bohoslovec

Svätý KonštantínMarek Ďurčo

Duchovná obnova a prijatierelikvií sv. Cyrila

Andrea ŠprlákováLáska do politiky nepatrí ?!

Ján BanovčanVznik stredovekej farnosti vTrstenej v 14. storočí 3. časť

Marek ĎurčoV službe Bohu

Andrea ŠprlákováOpustil nás rodák, kňaz vdp.Jozef Dzurek

Ľubomír Pekarčík, dekanZaspomínali sme si na Mons.Viktora Trstenského

Mária Ďurčová Spomienky na Mons. V.Trstenského

Mária ĎurčováPrázdne miesto

Andrea ŠprlákováRozhovor s ...

Renáta JanoviakováPredstavujeme vám ...

František ČerveňDobrá novina

Paulínka LičkováJasličková pobožnosť

Ružena BažíkováNa púti v Oravskej Polhore

Ján BanovčanBenefičný koncert pre Dob-rého anjela

Martin StrakaZimný farský deň

Renáta JanoviakováNovoročný umelecký zážitok

Marta Fukasová

1

2

3

4

5

5

7

8

10

11

13

14

14

15

17

18

18

19

20

21

22

Oslavujme hviezdy jasné.... nieslo sa našímchrámom, vzývajúc sv. solúnskych bratov opomoc a ochranu. Nebolo to však prvý raz.Keď naši rodičia v roku 1969 privítali vo farnostirelikvie sv. Cyrila pri príležitosti 1100. výročiajeho smrti, isto netušili, že po rokoch, tentoraz pripríprave na 1150. výročie príchodu solúnskychbratov na Veľkú Moravu, sa budú môcť opäť po-

kloniť jeho svätým ostatkom. Nie je však dôležité, koľkokrát máme ta-kúto príležitosť.

Slávnostné prijatie relikvií, dôstojná poklona veriacich z viacerýchfarností dekanátu, obradné odovzdanie, to všetko malo jediný cieľ, naktorý nás upriamuje aj jeho Excelencia Mons. Štefan Sečka v príspevku:„Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu!“(Mk 16,15)

Je to osobná a dôležitá výzva pre každého z nás. Kresťania nemôžupovedať: „Nás sa to netýka, sme len obyčajní ľudia, nemáme čas...“ Aksme nasledovníci Krista, musíme sa držať jeho slov presne tak, ako so-lúnski bratia, ktorí sú nám vzorom. On sa stáva naším štítom proti zlutemnôt, našou ochranou, len mu musíme veriť a nehanbiť sa k nemu ve-rejne priznať.

V duchu tejto výzvy sa vám chceme prihovoriť, drahí naši čitatelia,v prvom tohtoročnom čísle časopisu. Ponúkame vám aj možnosť zaspo-mínať si na rôzne farské akcie a udalosti, no rozhodne vám chceme pri-niesť radostné chvíle strávené pri jeho čítaní.

Andrea Šprláková

Radosť 1/2012

známa, aby v cudzom prostredíohlasovali radostnú zvesť. Zjedno-dušene poviem, že obdivujem ichzápal pre Krista a jeho kráľovstvo.

V misijnom diele svätého Cy-rila a Metoda teraz pokračujememy biskupi, kňazi i diakoni, ale ajvšetci laickí veriaci. Za šírenieviery totiž nezodpovedá len pápež,biskupi a kňazi, ale misijné posla-nie sa dotýka všetkých členovCirkvi. Je to naša spoločná úloha.Len natoľko sme opravdivýmikresťanmi, nakoľko sa usilujeme ošírenie viery medzi ľuďmi. Mámebyť misionármi.

Pod pojmom misie v širokomslova zmysle rozumieme úsilieCirkvi, ktorým sa snaží sprístupniťa priblížiť tajomstvo Krista a jehospásne dielo všetkým ľuďom.V tomto širokom slova zmysletreba za misionárov považovaťvšetkých kresťanov, ktorí vydá-vaním svedectva a rozmanitýmiformami apoštolátu približujúKrista ľuďom a otvárajú prenich brány do Cirkvi, v ktorejsami žijú. Veľkú službu evanjeliu

preukazujú zvlášť rodičia, ktoríučia viere svoje deti. Oni sú misio-nármi vo svojich rodinách. Misio-nármi sme aj my vo svojej rodine,

na pracovisku. Svojím osob-ným svedectvom. Toto posla-nie nemá jednorazovýcharakter, ale ustavične trvá.„Čas misijnej činnosti je medziprvým a druhým príchodomPánovým.“

Prvým elementom mi-sionárskeho pôsobenia je kresťanské svedectvo. Pro-stredníctvom neho sa ľudianajprv stretávajú s Kristovýmposolstvom, keď ho vidia vy-žarovať zo života a správaniatých, ktorí k nim prichádzajú.Pomocou neho sa otvára dialóglásky medzi kresťanmi a po-hanmi.Účinným prejavom kresťan-

ského svedectva v očiach adresá-tov evanjelia je láska. Kresťanskáláska je znakom Božej lásky, ktoráhľadá každého človeka. „Teda akoKristus chodil po všetkých mestácha dedinkách, a uzdravoval všetkychoroby a neduhy na dôkaz prí-chodu Božieho kráľovstva, tak ajCirkev je prostredníctvom svojichsynov a dcér v spojení so všetkýmiľuďmi každého postavenia, najmävšak s chudobnými a trpiacimi, aochotne sa im venuje.“ Láska je amá byť prvou „rečou“, ktorouCirkev cez svojich vyslancovoslovuje tých, čo ešte neveria vKrista.

Verím, že putovanie relikvie sv.Cyrila po našej Spišskej diecézeprinesie ovocie prehĺbenia viery anový zápal pre Ježiša Krista a jehokráľovstvo.

Mons. Štefan Sečka, spišský biskup

3

Je našou životnou úlohou pokračovať v diele sv.Cyrila a Metoda

Bratia a sestry, keby sme si nazačiatku našej úvahy položiliotázku: „Bol tu v Trstenej sv. Cyrilpred 1150-timi rokmi?“ Musímeodpovedať: „Nevieme, aleskoro s určitosťou môžeme po-vedať, že nie.“ Bol tu prítomnýv mesiaci január 2012? Odpo-vieme: „Áno.“ A to prostredníc-tvom jeho relikvie. On bol všakaj inak prítomný do dnešnýchčias - svojím odkazom.Pán Ježiš zveril Cirkvi misijnéposlanie. Apoštolom prikázal:„Choďte do celého sveta a hlá-sajte evanjelium všetkému stvo-reniu!“ (Mk 16,15) Výraz„misie“ je odvodený z latin-ského slova „missio“ – „posla-nie“ (choďte). Cirkev je povšetky veky verná tomuto po-slaniu. Je otvorená pre celý sveta všetkým národom chce priniesťposolstvo Božej lásky.Prvými misionármi boli apoštoli.Po ich mučeníckej smrti v misijnomposlaní pokračujú aj ich nástupco-via - biskupi a kňazi.

Svätí Cyril a Metod patriamedzi najväčších misionárovkresťanstva. Bude tomu už tisíc-stopäťdesiat rokov, čo prišli nanaše územie. Našim predkom pri-niesli vzácny dar viery v zrozumi-teľnom jazyku. Oprávnene ichpovažujeme za apoštolov nášho ná-roda a vierozvestov. Naši predkoviaprijali zvesť o mocnom Ježišovi odsv. Cyrila a Metoda ako oslobode-nie. Ich príchodom sa na našomúzemí rozprúdila vlna evanjelizáciea kristianizácie, ktorá má svoje po-kračovanie aj v našich časoch. Nanašich solúnskych bratoch, sv. Cy-rilovi a sv. Metodovi, ma fascinuje,že doma zanechali istoty, sľubnúkariéru, pohodlie a vydali sa do ne-

Udalosti, ktoré sa začali odohrá-vať v roku 858, vošli do dejín akojeden z najväčších sporov medziCarihradom a Rímom. Dostali po-menovanie podľa už vyššie spomí-naného učiteľa sv. Cyrila (Fócia) –Fóciova schizma. Tieto udalosti súveľmi dôležité na pochopenie, pre-tože približujú prostredie, z ktoréhoprišli Cyril a Metod na Veľkú Mo-

ravu, a taktiež vysvetľujú neskoršiediplomatické postoje Ríma a Fran-skej ríše k tejto misii.

Byzantský cisár - Mikuláš III.(ten, ktorý vyšle Cyrila a Metoda naVeľkú Moravu), po viacerých poli-tických nezhodách zosadí vtedaj-šieho konštantínopolskéhopatriarchu Ignáca a na jeho miestodosadí Fócia. Ako sme už skôr vi-deli, Fócius bol veľmi vzdelanýčlovek. Problém bol však v tom, žebol veľmi ctižiadostivý a necítil sCirkvou. Aj preto ho tam cisár do-sadil, aby dostal prestížny post a ne-zasahoval do cirkevných vecí.Fócius nebol ani kňaz a všetky svä-tenia prial za jeden týždeň preduvedením do úradu patriarchu.

Radosť 1/2012

4

Fócius však nemohol pomýšľaťna úrad patriarchu, kým by ho vtejto funkcii nepotvrdil pápež.Zneužil to, že Ignác bol nepopu-lárny a napísal pápežovi list v tomzmysle, že on ani nechce byť pa-triarchom, ale keďže ľudia nechcúIgnáca, tak on musí tento úrad pri-jať. Pápež Mikuláš I. sa však nedaltak ľahko presvedčiť a poslal svo-

jich legátov do Kon-štantínopolu, abyzistili skutočný stavveci. Po podrobnompreskúmaní situáciepápež vyhlásil, žeIgnác bol zosadenýneprávom a Fóciapokladá za nelegi-tímneho patriarchu.S týmto samo-zrejme Fócius nesú-hlasil. Pošlalokružný list všet-kým východnýmpatriarchom, v kto-

rom prvýkrát otvoril otázku „ Filio-que“ a vyhlásil pápeža za heretika.V roku 867 Fócius zvolal snem doKonštantínopolu, kde vyhlásil ju-risdikciu pápeža nad východom zaneplatnú a zosadil pápeža. Spor savyriešil až po tom, ako bol MichalIII. zavraždený a cisárom sa stalBazil. Ten Fócia zosadil a na jehomiesto vrátil naspäť patriarchu Ig-náca. Toto je potvrdené aj na IV.Konštantínopolskom koncile, ktorýbol posledným ekumenickým kon-cilom konaným na východe. Ne-skôr po smrti Ignáca sa Fóciusznova stáva patriarchom, ktoréhouž aj pápež Ján VIII. z politickýchdôvodov uznal, napriek tomu, ženikdy úplne neodvolal svoje vyja-

Fóciova schizma

Poznámky: „Filioque“ je problém, v ktorom sa rieši otázka, či Duch Svätý pochádza z Otca i Syna (to tvrdí západ)alebo z Otca skrze Syna ( to tvrdí východ ).LACKO. M.: Sv. Cyril a Metod. Rím : Slovenské vydavateľstvo Sv. Cyrila a Metoda, 1969.

drenia proti pápežovi a proti Rímu.Fóciova schizma znamená

zlom vo vzťahoch medzi Rímom aKonštantínopolom. Síce už aj predtým existovali viaceré nedorozu-menia, ale vždy sa na ne pozeraloako na problémy v rámci jednejCirkvi. Fócius ako prvý v dejináchukázal na Rím ako na niečo cudziea pápeža otvorene označil za ne-priateľa. Toto myslenie sa odvtedyuž z východnej mentality nikdy ne-podarilo vymazať. Všetky ostatnépatriarcháty boli postupne dobytéTurkami, a tak namiesto toho, abysa Konštantínopol spojil s Rímom,naďalej pretrvávala tichá vojnamedzi východom a západom.

Vráťme sa naspäť ku Konštan-tínovi a Metodovi. Vôbec by ne-bolo prekvapujúce, keby saKonštantín počas týchto udalostípridal na stranu Fócia. Veď boljeho žiakom a neskoršie kolegom.On to však nespravil, lebo videl, žeFóciovo konanie nenapomáha jed-note, ale naopak - narúšalo ju. Na-miesto sľubnej politickej kariéry,utiahol sa k bratovi do kláštora naOlympe. Keďže však nábožensko-politické nepokoje dorazili až tam,obaja sa sami ponúkli na misijnúcestu ku Chazarom, chcejúc unik-núť domácim nepokojom. A takboli aj cisárom v roku 860 vyslaní.

Také boli teda cesty dvoch vý-znamných predstaviteľov Cari-hradu. Cesta rozkolu a cestajednoty. Kým Focius sa stal pa-triarchom, zosadil pápeža a vyvo-lal schizmu, Konštantín cez VeľkúMoravu prišiel do Ríma, od pápežadostal potvrdenie slovanskej litur-gie, v Ríme zomrel a v Ríme je ajpochovaný. Prvý sa teda vzdialilod Ríma a druhý za života a posmrti je s Rímom spojený.

Lukáš Stolárik, bohoslovec

Radosť 1/2012

5

Dedičstvo otcov zachovaj nám PaneV rámci prípravy na jubilejný rok 2013, kedy slávime 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda

na naše územie, uctili sme si aj v Trstenskom dekanáte relikvie sv. Cyrila. V našej farnosti sme ich prijali21. januára pri sv. omši a 22. januára pri popoludňajšej nedeľnej slávnosti sme ich odovzdali na puto-vanie do Námestovského dekanátu.

Svätý Konštantín – Cyril sa spolu so svojím bra-tom svätým Metodom pokladajú za tvorcov hlaholiky,prvého písma Slovanov na území historickej VeľkejMoravy v 9. storočí. Práve oni v reči ľudu – v staro-slovienčine – slávili bohoslužby vo vtedajších chrá-moch aj na území na sever od Dunaja. SvätýKonštantín – Cyril pre svoju nevšednú múdrosť, ktorápramenila zo Svätého písma a z prirodzeného inte-lektu, ktorý si zdokonaľoval cez štúdium rôznych viedna vtedajších školách v Byzantskej ríši, nadobudol po-znanie, že pred Bohom sú si rovní všetci ľudia, a pretoho majú vyznávať a chváliť nielen latinsky, grécky ahebrejsky, ale vo všetkých jazykoch, ktoré jestvujú naZemi. Svätý Konštantín – Cyril prezývaný aj Filozof,podľa dobových prameňov obhajoval liturgický sta-roslovienský jazyk v Benátkach proti franským kňa-

zom a biskupom latinského obradu. Podľa jazykoved-cov sa pokladá za tvorcu básne zvanej Proglas, ktorámá svoje korene a myšlienkové podnety vo Svätompísme. Božie slovo pokladá za všetko, pretože bezneho sú národy hluché a slepé.

Svätý Konštantín – Cyril zomrel v Ríme v roku869. Na pápežov príkaz ho pochovali s najvyššímicirkevnými poctami za účasti rímskeho a gréckehoduchovenstva. Uložili ho v Chráme svätého Kle-menta. V novšom období bol hrob sv. Cyrila pod Ba-zilikou svätého Klementa sprístupnený a dnes k nemuputujú nielen Slováci, ale aj príslušníci iných slovan-ských národov. Preto sme aj my pristúpili k ostatkomsvätého Cyrila v našej farnosti s náležitou úctou a ná-božnosťou.

Marek Ďurčo

Svätý Konštantín

Duchovná obnova a prijatie relikvií sv. CyrilaPred samotným prijatím sv. re-

likvie bola na návrh vdp. dekanaMichala Tondru a súhlasu kňazovdekanátu duchovná obnova veria-cich, ktorá sa začala na sviatok Zja-venia Pána.

Kňazi celebrujúci sv. omše vy-chádzali v homílii z troch tém:• Boh si vyberá a vedie svojichslužobníkov (Sv. Cyril a Metodapoštoli Slovákov a nepriamo ajostatných Slovanov);• Boh požehnáva svojich služob-níkov (Múdrosť a modlitba - cestak Bohu);• Boh vytvára jednotu so svojimislužobníkmi (Poslanie k jednote).

V našom Kostole sv. Martinazačal túto duchovnú obnovuvdp. farár Jozef Vaľko. Na mojuotázku, aký zmysel má výmenakňazov pri slúžení sv. omší, odpo-vedal, že pre kňazov, ale aj veria-

cich je to vzájomné obohatenie sa.Ak sa doteraz stretol s veriacimi ajnašej farnosti len prostredníctvomspoločných sv. spovedí, takto sa immohol prihovoriť priamo prostred-níctvom sv. omše. V homílii zdô-raznil, že jedine Kristus je tásprávna cesta, po ktorej máme krá-

čať. Tiež vyzdvihol veľkosť solún-skych bratov najmä v tom, že námpriniesli hlavne vieru, čo bolo naj-dôležitejšou podstatou ich účinko-vania na našom území.

Počas dvoch nedieľ - KrstuPána Ježiša a 2. nedele obdobiacez rok, celebrovali sväté omše

Radosť 1/2012

6

rôzni kňazi Trstenského dekanátu.Vdp. farár Jozef Svitek vo svo-

jej homílii na sviatok Krstu PánaJežiša vyzdvihol jednotu viery, jed-notu solúnskych bratov, jednotuučeníkov, jednotu národa, teda jed-notu v mnohosti a rozličnosti.

Hlavnou myšlienkou sv. omše,ktorú slávil vdp. Róbert Tokár, na2. nedeľu v období cez rok, bolacesta života v duchu lásky, pokoja,rodiny. Tieto tri hlavné body sa sú-streďujú vo viere, ktorúnám priniesli solúnski bra-tia. Upozornil na dôleži-tosť vrátiť sa k prameňu,to jest Bohu. Ako pozna-menal: „Ešte sa ľudianikdy v živote nemali takdobre ako dnes, a ešteľudia v živote nefrflalitoľko ako dnes.“ Zdôraznilto, čo sami prehliadame vosvojom večnom ťažkaní sina dnešnú dobu a to, že:„Keby sa naši starí rodi-čia, ktorí žili po vojne, po-zreli dnes na nás, mysleliby si, že sme sa všetci vrá-tili z Ameriky, tak peknesme oblečení, dobre vyze-ráme, máme dostatok všet-kého. Jediné čo nám chýba, jeradosť zo života, smiech, láska,ktorú máme vytvárať okolo seba.Treba začať od tých najbližších vosvojich rodinách. Takto prekonámestrach z rôznych vízií budúcnosti,pretože ak je s nami Boh, ktorý vie-dol aj solúnskych bratov na našeúzemie, tak tento Boh povedie ajnás. Preto sa nemáme obávať bu-dúcnosti a máme sa tešiť z každéhodňa.“

Po slávnostnom prevzatí sv. re-likvie pri sobotňajšej sv. omši, malkaždý veriaci možnosť súkromnejpoklony, do nedeľňajšej slávnostnejpobožnosti, ktorú pripravila far-nosť Liesek s vdp. farárom Štefa-nom Pitákom.

Vo svojom príhovore sa obrátilna veriacich slovami: „Kráľovstvátejto zeme si vymieňajú vyslancov,posielajú si posolstvá a delegácie.Moci tejto zeme majú osobitnýchpoverencov s plnou mocou. Počú-vame o diplomatických, hospodár-skych, kultúrnych misiách privládach.

Božie kráľovstvo má tiež svo-jich vyslancov, "apoštolov", splnými Božími mocami, má svoje

misie, poslanie. Ježiš Kristus po-užíva ľudí, spolupracovníkov nadielo spásy. Všetci, čo v neho uve-rili, sú poslaní ohlasovať jeho ra-dostné posolstvo svetu. No osobitnesi vyvolil a povoláva apoštolov aučeníkov, ktorým dáva svoju moc aposiela ich ohlasovať príchod Bo-žieho kráľovstva.

Vyslanci Božieho kráľovstva súposlaní cestou skromnosti, bez von-kajšej slávy. Ich posolstvo sa nikdynerozplynie a ich mená sú zapísanév nebesiach. Na Pánovu žatvumožno ísť len dobrovoľne, s vedo-mím, že odmena je len vo večnosti.Dovtedy s predpovedaným opovrh-nutím, prenasledovaním, krížom.

S týmito myšlienkami sa stretá-

vame aj pri relikviách sv. Cyrila.Všetko platí v plnej miere na obid-voch solúnskych bratov, ktorí účin-kovali pred 1150 rokmi na našomúzemí. Čo všetko museli prekoná-vať ohľadom ohlasovania Božejzvesti, o tom sa nemusím až takzmieňovať, lebo každý z nás by malovládať tie najzákladnejšie vedo-mosti o ich účinkovaní.

Proste Pána žatvy, aby poslalrobotníkov... V tento deň pri relik-

viách sv. Cyrila prosímeza kňazov, aby boli horli-vými pokračovateľmitýchto solúnskych bratov,súcimi vyslancami Bo-žieho kráľovstva.A modlíme sa aj za lai-kov, lebo každý sme na-jatí do Pánovej žatvy, abysme cítili radosť z tejtočinnosti. Lebo meno kaž-dého, kto vytrvalo pra-cuje na žatve Pánovej, jezapísané v nebesiach.Tak, ako spievame naoslavu sv. Cyrila a sv.Metoda: „Oslavujmehviezdy jasné...aby tieslová zneli vo večnosti ajnad každým z nás.“

Prostredníctvom tejto duchov-nej prípravy sme si mohli nielenoprášiť svoje poznatky o sv. Cyri-lovi a Metodovi, spoznať kňazovdekanátu, ale hlavne pochopiť to,že vierozvestovia nám neprinieslilen prvý spisovný jazyk, ale po-mohli nášmu národu prežiť pro-stredníctvom pravej viery vTrojjediného Boha. Skúsme ajdnes žiť v duchu viery, „ pamäta-júc na politické a kultúrne dedič-stvo svojich predkov a na stáročnéskúsenosti zo zápasov o národnébytie a vlastnú štátnosť, v zmyslecyrilo-metodského duchovnéhodedičstva...“ (Preambula ústavySR)

Andrea Šprláková

Radosť 1/2012

7

Nie je dôležité meno politika,ktorý túto vetu vyslovil, o to skôr,že žiadny iný politik na túto vetunereagoval, nikto z nich sa ju nepo-kúsil vyvrátiť.

A v tom je hrôza aj pretrváva-júca tragédia slovenskej politiky.Chýba v nej láska – láska k vlasti,láska k blížnemu, láska k pravde,láska k spravodlivosti, láskak Bohu. (Napadlo vám na-mietať, že je tam predsa„véééľa lásky k penia-zom“? Aj mňa, ale podľawebsterovho výkladovéhoslovníka sa toto spojeniesprávne nazýva chamtivos-ťou. A chamtivosť je ne-priateľom lásky a jednýmzo siedmich hlavných hrie-chov.) Lásku v politike takpotláča chamtivosť, pro-spechárstvo, mamonárstvo,túžba po moci a straníckaposlušnosť. Len absencialásky totiž vysvetľujemnohé veci, ktoré sa tu odnežnej revolúcie dejú: bez-trestné porušovanie záko-nov, rozkrádanie štátnehomajetku, klientelizmus pri prideľo-vaní štátnych zákaziek, zvady, ob-viňovanie... A na druhej stranenečakaná jednota napr. pri zvyšo-vaní príspevkov politickým stranámzo štátneho rozpočtu, pri odmietanívydania „imúnnych poslancov“ natrestné stíhanie, atď.

Blížia sa predčasné parlamentnévoľby. Je právom každého z násslobodne sa rozhodnúť a naložiť sosvojím hlasom podľa vlastnéhouváženia. Nenechajme však svojhlas mlčať, nenechajme ho len takprepadnúť, odovzdajme ho tomu,kto si získa našu dôveru, ale ne-bojme sa mu a jeho politickémusubjektu pripomínať, že nám záležína tom, aby svoj mandát, svoju

funkciu vykonával s láskou. Abyzastupovali záujmy občanov a niesvoje záujmy. Aby aj po pominutíprvej eufórie zo zvolenia pamätalina svoj sľub, ktorý znie: „Sľubu-jem na svoju česť, svedomie a ver-nosť Slovenskej republiky. Svojepovinnosti budem plniť v záujmejej občanov. Budem dodržiavať

ústavu a ostatné zákony a praco-vať tak, aby sa uvádzali do ži-vota."

Nesľubujú teda vernosť svojejstrane (ako to často vyzerá), aleštátu (aj keď to tak nevyzerá). Ne-zaväzujú sa plniť povinnosti v zá-ujme finančných skupín čistraníckych šéfov (ako to často vy-zerá), ale v záujme občanov (aj keďto tak nevyzerá). Nezaväzujú sa, žeidú porušovať ústavu a zákony, aleimunitu - ktorú sľubujú zrušiť predkaždými voľbami – si zatiaľ stáleponechávajú.

A ešte jeden postreh. Pred voľ-bami sa často stretávame s názo-rom: „Čo sa má čo Cirkev staraťdo politiky!“ Je na tom prekvapu-

júce, že to často hovoria ľudia,ktorí navonok vystupujú ako kres-ťania. A kto je to Cirkev? Nie sú tohádam všetci, ktorí sa ku nej hlá-sia? Nie som to aj ja, aj ty aleboon? Prečo by sme mali sedieťticho? Veď Cirkev je živá a odjak-živa sa vyjadrovala k veciam ve-rejným, veď tak to má byť. Každý

jeden z nás, Cirkev i ľudia bez vy-znania nesú zodpovednosť zasvoje konanie, za svoje slová i zasvoje hlasy. Preto nehľadajme, čonás rozdeľuje, ale to, čo nás spája– a tým by mohol byť práve spo-ločný tlak na politikov, aby siosvojili zákon lásky a uplatňovaliho ako podstatu svojho mandátu.Aby sa neskrývali za svoje strany,ale boli ochotní prijímať osobnúzodpovednosť za spokojnosť nie-len svojich voličov, ale všetkýchobčanov. Potom tu ustane sústavnýboj a začne skutočné budovaniemilovanej a milujúcej vlasti prevšetkých občanov Slovenska.

Ján Banovčan, starosta obce Zábiedovo

„Láska do politiky nepatrí ?!“

Radosť 1/2012

8

Vznik stredovekej farnosti v Trstenej v 14. storočí3. časť

Mesto a farnosť Trstená sa v15. storočí postupne stabilizovali astali sa tranzitnou zónou najmä pretovar, ktorý sa prevážal z oblastí prihraniciach s Poľským kráľo-vstvom. Jej vnútorný administra-tívny vývoj sa ukázal akokonkurencieschopný, keď v rozme-dzí rokov 1371 až 1391 mestečkodotvorilo svoj stredoveký kolorit.

Mesto bolo rozdelené na dvanásťdvorcov spolu s dvanástimi lánmi,malo vlastného farára, civilnúsprávu vykonával dedičný richtárspolu s prísažnými podľa listiny zroku 1371. Nachádzala sa tuvlastná mestská stredoveká krčma,mlyny na riečke Oravica, ťažil satu kameň a je tu doložený aj rybo-lov. K charakteristickým rysommestečka patrili aj trhy, kde najstar-šími cechmi v meste boli obuvnícia pekári. Dohľad a inšpekciu nadváhami a mierami na trhoch malamestská rada s richtárom.

Rok 1397. K tomuto roku saviaže prvá písomná zmienka oexistencii samostatnej farnosti vstredovekej Trstenej, hoci už v za-kladajúcej listine mesta z roku1371 sa priamo hovorí, že farárovije potrebné prideliť dva lány zeme.

Celé sakrálne a spirituálne dejinystredovekej farnosti v Trstenej aždo polovice 16. storočia zostávajúveľmi nejasné, pretože zachovanýpísomný archívny materiál je lenveľmi fragmentárny. Domnievamesa, že celkový vývoj farského spo-ločenstva, ako aj budovanie far-ského kostola priamo súvisí srozvojom mesta, jeho hospodár-

skych výsad v konkurencii so su-sedným mestom Tvrdošín, kde sanachádzala kráľovská colná stanicana výber tridsiatku. Osoba miest-neho farára v Trstenej bola podria-dená v istých duchovnýchkompetenciách nitrianskemu archi-diakonovi, pretože celá Orava pa-trila do Nitrianskehoarchidiakonátu. V rámci stredove-kého kánonického práva osobakňaza aj v Trstenej bola nezávisláod svetskej vrchnosti a bola podria-dená v rôznych záležitostiach die-céznemu biskupovi a jehozástupcom v Ostrihome.

Rok 1405. V tomto roku uhor-ský kráľ Žigmund Luxemburskývydal tzv. menší dekrét, v ktoromprávne kodifikoval mestský stav vcelom Uhorskom kráľovstve, čosúvisí s jeho zahraničnopolitickou

orientáciou a expanziou. Do roku1405 rôzne kriminálne a trestno-právne delikty mešťanov rozsu-dzovala mestská rada spolu sdedičným richtárom. Podľa znenialistiny z roku 1371 mestečkoTrstená fungovalo aj ako apelačnéodvolacie miesto v súdnych spo-roch na vyššom stupni na Orav-skom hradnom panstve. Zdrojomvšetkého práva bola spomenutášoltýska listina z roku 1371, ktorávychádzala z nemeckých právnychzvyklostí a noriem (iura theutoni-calia) a bola vydaná pre prvého de-dičného richtára (šoltýsa) vTrstenej - Jána Hertela. Po roku1405 v rámci zákonného článkučíslo 12 mestská rada spolu s de-dičným richtárom sa mohla obra-cať v nevyriešených súdnych aprocesných sporoch priamo nahlavného kráľovského taverníka.

Rok 1424. Predpokladáme, ženajmä začiatkom 15. storočia su-sedné mestečko Tvrdošín bolopriamo ohrozené ekonomickýmrozvojom stredovekej Trstenej,pretože zdroje jej hospodárskehopotenciálu boli dané právnym do-kumentom – zakladajúcou listinouz roku 1371. V Tvrdošíne fungo-vala colná stanica, ktorá vyberalatridsiatok (clo) z tovaru, ktorý saprivážal do Uhorského kráľovstvaz Poľska a naopak. Tridsiatok (clo)bolo jedným z hlavných príjmovkráľovskej pokladnice, čo bolo ajv súlade z ustanoveniami 15 a 17tzv. menšieho dekrétu z roku 1405.Trstená sa bránila plateniu cla –tridsiatku, preto ju kráľ ŽigmundLuxemburský oslobodil od plate-nia tridsiatku. Príčinu vydania lis-tiny z roku 1424 pre Trstenúvidíme práve v narastajúcich roz-poroch najmä v oblasti ekonomic-

Radosť 1/2012

9

kých záujmov medzi Trstenou aTvrdošínom. Listinu z roku 1424chápeme ako ochranné kráľovsképrivilégium pre Trstenú, v ktorej saokrem iného píše: „Keďže chceme,aby všetci naši verní mešťania,ľudia a hostia, ktorí bývajú v našommestečku Trstená (Stadtsek), naďa-lej v ňom zotrvávali, zároveň sovšetkými ich vecami i majetkom takobchodovateľným, ako aj čímkoľ-vek iným po budúce časy navždy odkaždej dane a platenia tridsiatkumilostivo a z plnosti našej moci bolipovažovaní za oslobodených a voľ-ných.“

Rok 1480. Regionálnych dejínmesta i farnosti Trstená sa bezpro-stredne dotklo aj vydanie overe-ného odpisu najstaršej mestskejlistiny z roku 1371 aj kráľovskéhoprivilégia uhorského kráľa Žig-munda Luxemburského (1387 –1437) z roku 1424. Tento overenýodpis oboch listín vydalo Hodno-verné miesto Konventu Blahoslave-nej Panny Márie v Turci (dnešnýKláštor pod Znievom) dňa 7. fe-bruára 1480. Obe listiny v originálipredložil zástupca vtedajšieho stre-dovekého mestského magistrátu Al-bert Fojt. Originál tohto odpisu zroku 1480 sa nezachoval, pretožejeho písomnosti asi v tridsiatych ro-koch 16. storočia boli zničené vrámci občianskych a stavovskýchnepokojov v Uhorskom kráľovstve.Jeho znenie poznáme len z jedno-duchých odpisov zo 17. storočia.Tento odpis začína úvodnými slo-vami: „My, Konvent kláštora Bla-hoslavenej Panny Márie v Turci,pa¬mäti odovzdávame, že sme do-stali listinu s príkazom najjasnej-šieho kniežaťa a pána Mateja, zBožej milosti atď. na požiadanie

stránky urodzeného Alberta Fojtaz Trstenej, čím nám prejavil úctu,ktorou sa zaodel. Prostredníctvomnej nám Jeho kráľovské Veličen-stvo príkazom nariadilo, aby smepo prijatí listiny Jeho Jasnosti lis-tiny a písomné doklady spomenu-tého Alberta Fojta, ktoré nám onpredložil, dali od slova do slovaprepísať. Nariadilo nám, aby smemu ju v prepise našej listiny podnašou autentickou pečaťou ráčili

vyhotoviť a vydať.“ Listina z roku1480 potom pokračuje právnympotvrdením oboch listín z rokov1371 a 1424. Jej záver je ukončenýformuláciou spomenutého hodno-verného miesta takto: „Preto mypríkaz najjasnejšieho kniežaťa apána pána Mateja, z Božej milostikráľa Uhorska, Čiech, Dalmácie,Chorvátska vo všetkom chceme po-slúchnuť, ako sme ho obdržali.Spomenutá listina niekdajšieho no-tára Švankomíra, ako aj Ladislavaspolu s jeho vyššie uvedenýmibratmi, ktorú nám ukázal uvedenýAlbert Fojt, nie je poškriabaná aniporušená, ani v žiadnej svojej častichybná, z pohľadu jej zachovaniaje mimo každého podozrenia voveci jej úplnej formy a znenia.

Zároveň od slova do slova nič smenepridali a nič z nej sme ani nevy-nechali, a tak sme ju dali prepísaťa zaznamenať do dnešnej privile-giálnej listiny, ktorá je opatrenánašou visiacu autentickou peča-ťou. Spomenutému Albertovi Foj-tovi sme ju dali vyhotoviť kvôliistejšej ochrane. Dané v pondeloknajbližšie po sviatku blahoslavenejDoroty, panny, roku Pána 1480.“

Vývoj mesta Trstená v 15. sto-

ročí aj napriek nedostatku autentic-kých písomných záznamovvykazuje niekoľko hlavných cha-rakteristických čŕt: stabilizáciaekonomického potenciálu mestapo roku 1391, teda dvadsať rokovpo založení mesta Jánom Herteloma jeho príbuznými. Zároveň vmeste vznikla samostatná fara sfarským Kostolom Panny Márie.Ekonomický rozvoj mesta bol po-značený zrejme v 15. storočí naras-tajúcimi spormi vyberačmikráľovského tridsiatku – cla v su-sednom Tvrdošíne, čo sa odzrkad-lilo vo vydaní ochrannej listiny vroku 1424 pre Trstenú. V správestredovekého mestského úradu pô-vodnú richtársku dynastiu Herte-lovcov vystriedala v polovici 15.storočia dynastia Fojtovcov, z kto-rej azda Albert Fojt, ako richtárpreložil v Kláštore pod Znievomna potvrdenie listiny v roku 1480.

Marek Ďurčo

Slovenský národný archív v Bratislave, f. Hodnoverné miesto Turčianskeho konventuŠtátny archív v Dolnom Kubíne, f. Mestečko Trstená (1608 – 1871)MÁRKUS, Dezsö et alii: Magyar törvénytár 1000 – 1526 évi törvényczikkek. Budapest : Franklin tár-sulat, 1899. PETERFFY, Carolus: Sacra concilia ecclesiae romano-catholicae in regno Hungariae celebrata. ParsII. Posonii : typis haeredum Royerianorum, M.DCC.XLII.

10

Radosť 1/2012

V službe BohuČistota v kostole, vyzdobená svätyňa, príprava slávností, lektorská služba a mnohé iné charakteri-

zujú ženu, ktorá sa už 36 rokov venuje službe Bohu v našom kostole. Ak ste hádali, že touto neúnavnoua vždy ochotnou ženou je Mária Schifferdeckerová, uhádli ste. Aj keď pre skromnosť nerada hovorí o sebe, nakoniec sa s nami podelila o svoje spomienky, názory.

Už 36 rokov pomáhate vo far-nosti. Výzdobou v kostole, uprato-vaním aj inými službami, ktoré súskryté. Čo bolo pre vás podnetompre túto službu?Ja by som to nenazvala podnetom.Všetko v našom živote už od poča-tia riadi Boh. Riadi všetky našekroky. Dal nám rodičov, ktorí násprijali. Oni sú našimi sprievodcamiživotom. Ja ďakujem Bohu za nich,lebo hoci to boli obyčajní ľudia,boli pre nás 5 detí vzorom. Spo-ločná modlitba u nás nechýbala.Mamička sa starala o dedka, chodilisme mu poupratovať, nosili obedy,a zároveň každá návšteva u nehobola radou, akí máme byť, aby smeboli na osoh Bohu a ľuďom. Bývali sme na námestí a vtedyľudia zo Zábiedova a Hamričiekchodili pešo do kostola. Vždy sa za-stavili u nás, zohriali, napili teplejkávy, osušili obuv a na spiatočnejceste posilnili teplou polievkou,ktorú im naši s láskou ponúkli.Mama nás brávala na roráty. Cho-dili sme upratovať kostol a ja somvidela, že služba slúžiť iným jekrásna a prináša radosť. A tak v de-cembri na Štedrý deň roku 1975,

keď som išla dedkovi zaniesť via-nočku a koláče, zastavila som sa vkostole pomodliť sa. Vtedy prišielku mne pán kaplán Filipek, abysom mu pomohla dať kvety na ol-táre. Povedala som mu, že som toešte nerobila, že to neviem. Nedalsa odradiť hovoriac, že to dobreviem a to bol začiatok mojejslužby, ktorú už robím 36 rokov.Som Bohu za to veľmi povďačná.

Porozprávali by ste nám bližšieo svojej často skrytej práci?Ťažko je hovoriť o tejto mojejslužbe. Starať sa o Boží chrám, nieje starať sa o výzdobu sály nasvadbu, konferenciu, oslavu. Člo-vek si musí uvedomiť, že tu - v bo-hostánku - prebýva ten najvyšší, začo mu my všetci musíme byťvďační. Je to úžasná zodpoved-nosť, aby tento Boží chrám bol dô-stojne vyzdobený, veď na oltári saon sám obetuje za nás.

Na čo si najradšej spomínate?Na mojich rodičov a na ich lásku.Súrodencov, z ktorých už traja niesú medzi nami. Boli mi oporou ajv tých najťažších chvíľach. Rada sizaspomínam na tie prekrásnechvíle prežité v spoločenstve mla-dých ľudí, ktorých som viedla, a ktorí mi boli nápomocní na väč-ších náboženských slávnostiach vofarnosti. Prežili sme nádhernéchvíle na horách, ale aj na adorá-ciách v kostole.

Za tie roky sa veľa zmenilo.Najskôr obdobie totality, teraz li-beralizmus – kríza. Dotýkajú satieto zmeny aj vašej činnosti?Áno, za tie roky sa veľmi veľazmenilo. Boh dal však človekuslobodu, a preto je len na nás, ktorú

cestu si vyberieme. Či cestuslužby, obety, pokory alebo cestu,ktorá je ľahšia, ale ňou sa do nebanedostaneme. Zmeny sa mojej čin-nosti netýkajú. Bola som tu za to-tality a som tu aj teraz, za čomôžem ďakovať len Bohu.

Máte nejaké plány do budúc-nosti?Chcela by som ešte, ak mi Pán Bohdá ešte silu, slúžiť ľuďom, na-koľko sa venujem aj charite. Slúžiťv tomto chráme, aby bol vždy dô-stojne vyzdobený a čistý, ale to ne-záleží na mne, ale na všemohúcomBohu, koľko mi dá sily, rokov ži-vota.

Čo by ste odkázali našim čita-teľom?Čitateľom časopisu Radosť odka-zujem len to, že ich všetkých mámvo svojom srdci, myslím na nicha modlím sa za nich každý deň ru-ženec. Prajem im, aby v ich rodi-nách zavládol pokoj, nádej a láska,ktorá všetkých spája. Prežimekaždý deň nášho života tak, abysme ho boli hodní. Celú našu far-nosť dávam pod ochranu našejŠkapuliarskej Panej Márii, to všet-kým prajem a zo srdca vyprosu-jem.

Mária Schifferdeckerová v novembri oslávila svoje 60. na-rodeniny. Aj touto cestou jej v mene redaktorov časopisu Ra-dosť a spolufarníkov prajemveľa Božej milosti, spokojnosti a lásky. Želám jej ešte veľa tvo-rivých síl v službe Bohu a ľuďom. Nech jej táto prácaprináša spokojnosť tu na zemi a raz radosť v nebi.

Andrea Šprláková

Radosť 1/2012

11

Opustil nás rodák, kňaz vdp. Jozef Dzurek„Hľa, môj služobník, priviniem si ho, vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie.“ (Iz 42,1)

„Zomrel kňaz. Kristov služobník, správca Božích tajomstiev a otec veriacich.“

Slová: Boží služobník asprávca večných tajomstiev najlep-šie vystihujú podstatu kňazstva. Medzi najpodstatnejšie znaky svia-tostného kňazstva zaiste patríslužba. Hovorí sa, že kňaz je druhýKristus. Ak to prijímame za pravdu,musíme objaviť služobný rozmerkňazstva práve v tom, že Krista po-známe ako Božieho služobníka.

V týchto dňoch prežívame ta-jomstvo Kristovho vtelenia. KeďKristus prichádza na svet, stáva saBožím služobníkom. „Zriekol saseba samého, vzal si prirodzenosťsluhu ... Uponížil sa, stal sa posluš-ným až na smrť, až na smrť nakríži.“ (Flp 2, 7, 8 ) Zriecť sa sebasamého. Grécky termín kenóza ke-nosis, vysvetľuje, že to znamenáuponíženie sa, vyprázdnenie sa zBožstva do takej miery, aby moholbyť jedným z nás – pravým člove-kom, nie iba zdanlivým. Ježiš sazriekol všetkého, čo by mu bránilobyť naplno človekom vo svete. Akby sme chceli poprieť Kristovu ke-nózu, zdeformovali by sme naj-hlbší zmysel jeho obety.

Boží Syn sa teda uponížil, abysa mohol stať služobníkom kvôlitomu, aby sa človek mohol od nehonaučiť slúžiť Bohu i ľuďom. Celésvoje poslanie na zemi, celé dielovykúpenia človeka považoval Kri-stus za službu. „Lebo ani Syn člo-veka neprišiel, aby sa dal

obsluhovať, aleaby slúžil a po-ložil svoj životako výkupné zamnohých.“ (Mk10, 43)

Uskutočňo-vanie Kristovejslužby láskyobsahuje dvarozmery:

Prvým jejeho službaBohu - svojmuOtcovi pri usku-točňovaní jeho odvekého plánuspásy. Formou tejto služby je jehobezvýhradná poslušnosť Otcovi.„Mojím pokrmom je plniť vôľutoho, ktorý ma poslal, a dokonaťjeho dielo.“ (Jn 4, 34)

Druhý rozmer uskutočňovaniaKristovej služby je jeho služba člo-vekovi. Všetko, čo robil od vtele-nia, cez skrytý život, smrť až pozmŕtvychvstanie, bola služba vprospech človeka, obnova jeho dô-stojnosti, zaistenie jeho spásy. „Jasom prišiel, aby mali život a aby homali hojnejšie.“ (Jn 10,10)

Kristus Pán úlohu služobníkana tejto zemi neukončil. Ustavičnev nej pokračuje prostredníctvomcelej svojej Cirkvi, v ktorej zostalprítomný práve pre spásnu službuľuďom. Celá Cirkev spolu a každýjej člen jednotlivo, a osobitne kňaz,

má poslanie kontinuovať Kris-tovu službu generáciám ľudí, akopo sebe prichádzajú cez všetkyčasy. V službe Cirkvi sa k námskláňa a v náš prospech koná sámKristus. Identifikovať sa s Kris-tom, znamená pochopiť, že kňaz-stvo je služba.

Byť v Cirkvi kňazom nie jeteda nič iné, ako byť služobníkomBoha i ľudí. Treba nám to všetkýmznovu pochopiť, že kňazi sú slu-žobníci a že modus vivendi –jeslužba lásky. Treba, aby sme taktochápali kňazstvo my kňazi, ale ajvy veriaci, pre dobro ktorých jekňazstvo ustanovené.

Keď Kristus vychovával svo-jich učeníkov pre apoštolské akňazské poslanie v svojej Cirkvi,nezanedbal ich vyformovať zaslužobníkov. Slovom i príkladom

Tieto slová sme si vypočuli v úvode pohrebného obradu 7. 1. 2012, keď sme sa lúčili s naším rodákom,kňazom Jozefom Dzurekom, ktorý zomrel 4. 1. 2012 po náročnom boji s chorobou. Zomrel vo veku nedožitýchpäťdesiatich rokov. Tieto by bol oslavoval vo februári spolu s maminkou (85 rokov), ktorej aspoň toutocestou srdečne blahoželáme.

O tom, že život každého kňaza je plný odriekania a obety, by nám určite napovedal aj životopis nášho ro-dáka, spomienky jeho blízkych, známych. Napriek tomu, som sa radšej rozhodla pre rozlúčkovú homíliu, ktorúsvojmu spolužiakovi venoval vdp. dekan Ľubomír Pekarčík, pretože práve ona presne vystihuje podstatu apovolanie kňaza, teda službu a obety aj nášho zosnulého rodáka. (Andrea Šprláková)

Radosť 1/2012

12

im vtláčal do charakteru tento zá-kladný rys kňazstva - službu zlásky. Priam ukážkovo to urobil priPoslednej večeri, keď apoštolomumýval nohy. „Keď som teda ja,Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vysi máte jeden druhému umývaťnohy. Dal som vám príklad, aby steaj vy robili, ako som ja urobilvám.“ (Jn 13, 14 - 15)

Ochotu a praktizovanie službylásky voči ľuďom Pán Ježiš posta-vil za hlavné kritérium hodnoteniamravnej kvality a veľkosti kresťanaa domnievam sa, že i kňaza.

Pri kňazskej vysviacke, keďsvätiteľ podáva novokňazovi pa-ténu s hostiou a kalich s vínom, za-znejú slová: „Prijmi obetné darysvätého ľudu a obetuj ich Bohu.Uvedom si, čo budeš konať, pripo-dobni sa tomu, čo budeš držať v ru-kách a naplň svoj život tajomstvomPánovho kríža.“

Od kňaza sa teda očakáva, aby

konal to, čo pred rokmi uskutočnilNajvyšší kňaz vo Večeradle. Abyvedel spásnu službu prijímať, abyju bol ochotný dávať, čiže aby sivedel dať umyť nohy a malochotu umývať ich aj druhým. Otomto je celé tajomstvo kňazskéhoživota. Tento obraz hovorí o naj-

vlastnejšej úlohe kňaza: konať po-kánie a službu pokánia poskyto-vať druhým ľuďom.

Pri pohrebe kňaza si chcemevšetci hlboko a vďačne uvedomiť,aký nesmierny dar je kňaz preľudí a aká nenahraditeľná jejeho kňazská služba, najmä táslužba pokánia, v ktorej kňaza ne-môže nikto nahradiť. Ďakujme tudnes spoločne Bohu za posvätnýdar kňazstva, ktorého nositeľombol náš zosnulý kňazský brat Jozef. A poďakujme sa i jemu zakňazské služby, za „umývanienôh“, ktorými očistení v pokánísme sa mohli priblížiť k Bohu.

„Hľa, môj služobník, privi-niem si ho, vyvolený môj, mám vňom zaľúbenie.“ (Iz 42,1) Tietoslová proroka Izaiáša sa vzťahujúv prvom význame na Krista, Bo-žieho služobníka. Ale sme plní ná-deje, ktorú vkladáme do našichmodlitieb za zosnulého kňaza Jo-zefa, že budú platiť aj o ňom.Vrúcne sa modlime, aby zosnulýkňaz Jozef počul z úst nebeskéhoOtca: „Hľa, môj služobník, privi-niem si ho, vyvolený môj, mám vňom zaľúbenie.“ (Iz 42,1) Amen.

Ľubomír Pekarčík, dekan Dolnokubínskeho dekanátu.

Radosť 1/2012

13

Zaspomínali sme si na Mons. Viktora TrstenskéhoFrantišek Kožík (český spisova-

teľ) raz povedal: „ Nemá byť človekako strom? Rásť v hlbokom zamy-slení, košatieť v prívaloch bolesti,napínať sily ako vetvy čo do najväč-ších možností, rásť nad seba, meniťsa, krásnieť, a tak dávať všetkýmokolo to, čo hľadajú a čo im pro-spieva: sviežosť, tieň, radosť,plody...?“

Slová F. Kožíkao takomto človekumi prichádzajú namyseľ v súvislosti sosobnosťou Mons.Viktora Trstenského.Veľká časť jeho ži-votnej cesty bolapráve cestou bolestia kríža, po ktorejkráčal najmä v ob-dobí vlády „najhu-m á n n e j š i e h o “režimu 20. storočia –komunizmu. Storo-čie, ktoré sa podľamnohých predpovedímalo stať storočím udivujúcej tech-niky a zázrakov vedy, stalo sa ob-dobím neslýchaných surovostí,najmä vďaka dvom svetovým voj-nám a režimom, akými boli naciz-mus a komunizmus. Ale Mons.Viktor Trstenský aj „do púšte“ pri-nášal sviežosť, uprostred „páľavy“vytváral tieň, na miestach utrpeniai smútku vyžaroval radosť a napriekzákazu prinášal plody.

S osobou Mons. Viktora Trsten-ského sa neodmysliteľne spája„boj“ za pravdu, spravodlivosť,pokoj a lásku. Svoj zápas viedolbez zbraní, prostredníctvom písanialistov. Tie mu slúžili ako vhodnýprostriedok komunikovania s adre-sátom. Prostredníctvom listov vyja-droval svoje názory na vývojspoločnosti a jej morálky, upozor-ňoval na nedostatky a ponúkal rie-

šenia. Jeho postoje vychádzali zkresťanských základov, ktoré do-kážu byť pravou zárukou vybudo-vania spravodlivej, mravnej ašťastnej spoločnosti. O tejto pravdebol Mons. Viktor Trstenský nielenbytostne presvedčený, ale pre ňubol ochotný zrieknuť sa osobnýchvýhod i vlastnej slobody. Vždy,

keď to bolo potrebné, vyjadril ne-súhlas s nerešpektovaním či relati-vizáciou mravných princípov.Princípov, bez ktorých nie jemožné viesť skutočne ľudskýživot, a ktorých nedodržiavanievedie k rozkladu spoločnosti. Bolobdivuhodný svojou vernosťouBohu a kresťanským ideálom. Najeho osobnosti je tiež fascinujúce,že prejavoval záujem o osudyiných ľudí, o osud celého národa.

Najmä v jeho listoch je sústre-dené obrovské myšlienkové - du-chovné posolstvo. Na základevlastnej reflexie si dovoľujem kon-štatovať, že hlavným cieľomMons. Viktora Trstenského, ktorýsledoval aj pri písaní svojich listov,nebolo ani tak bojovať proti nie-čomu - komunizmu, ale bojovať zaniečo – konkrétne za rešpektovanie

základných práv, daných každejľudskej osobe samotným Bohom.Jeho cieľom bolo, aby sa v národezachoval duch náboženský, ná-rodný a mravný. Vedel, že tam, kdesa odstraňuje náboženstvo, rúca saaj mravnosť i pravá národnosť. Aako sám raz povedal: „ Ľud bez ná-boženských ideálov, bez zmyslu

života sa zvrhne najatočný dav. Jedineviera nám môže po-núknuť vyššie hod-noty. Jedine Boh jeschopný naplniť náspokojom, a preto jeplatným ideálom pocelý život. On námmôže dať pro-striedky nájsť pravéhodnoty a uskutoč-ňovať ich. Bez vieryniet spravodlivosti,bez spravodlivostiniet lásky, bez láskyniet pokoja, bez po-koja niet života.“

Myšlienky, ktoré Mons. ViktorTrstenský vyjadril vo svojich lis-toch, sú platné v každej dobe, vkaždom politickom systéme. Veďnehlásal svoju pravdu, ale pravdutoho, ktorý stvoril človeka a vie,ako sa dá dosiahnuť pravé šťastie.

Pri príležitosti 5. výročia smrtiMons. V. Trstenského sme sa spoluso žiakmi ZŠ R.Dilonga rozhodlipripomenúť si život nášho rodáka.8. decembra 2011 sme zorganizo-vali školskú súťaž pod názvom: „Poznáš Msgr. Viktora Trsten-ského?“

Verím, že aj prostredníctvomtejto súťaže sme prispeli k motivo-vaniu našich žiakov, aby poznaliosobnosti, ktorých svedectvo môžebyť pre nás povzbudením na na-šich vlastných životných cestách.

Mária Ďurčová

Radosť 1/2012

14

Cítili sme, že nás mal naozaj rád.On sa skutočne o nás zaujímal.(Marta)

Bol veľmi spoločenský, rád na-vštevoval ľudí. Bol veľmi vtipný,všetkých nás zabával. Zo všetkýchnás sa tešil. Bolo to rok pred jehosmrťou. (Beáta)

Starí ľudia nie sú pre deti ažtakí zaujímaví, ale monsignor to snimi vedel a ony ho mali veľmirady. Keď išli deti zo školy, zhoraim zhadzoval cukríky alebo žu-vačky. (Marta a Vierka)

Vo svojich príhovoroch častozdôrazňoval: „Časné veci užívajmea na večné myslievajme! Môžememať krásny dom, pekné auto, vypiťsi s mierou, ale nemôžeme zabud-núť, že to nie je naším cieľom, aleiba prostriedkom na ceste do nebak Otcovi.“ Dalo by sa ešte veľa po-vedať o duchovnom otcovi Vikto-rovi. Prajem nám všetkým, aby smesa stávali ľuďmi veselými, pravdi-vými a čestnými, ako bol on sám.(Ján)

Mária Ďurčová

Myslím si, že nie je potrebnévymenovávať vlastnosti otca Vik-tora Trstenského, ktoré by mohlibyť pre nás inšpirujúce aj v súčas-nej dobe. Kto je vnímavý, vyabstra-huje si ich z jeho života sám. Mámradosť, že aj v našej farnosti súľudia, pre ktorých bol náš rodákinšpiráciou a povzbudením na ichživotnej ceste. Z knihy Spomienkyna monsiňora (vydanej v roku2008 pri príležitosti 100. výročia odjeho narodenia) vyberám aspoň nie-koľko „obzretí sa späť“ za tým, čov nás zanechal náš rodák – rímsko-katolícky kňaz Viktor Trstenský.

Duchovný otec Viktor Trstenskýovplyvnil môj život. Naučil ma mi-lovať každého človeka bez rozdielu– aj nepriateľov. Pomohol mi vy-rásť v dospelého človeka nielentelom, ale najmä duchom. Somveľmi šťastný, že som mohol mať ta-kého duchovného vodcu. Pevneverím, že sa spolu všetci stretnemev Dome Otcovom. (Ján)

Otec Viktor Trstenský mal prenás vždy čas, nech sme prišli kedy-koľvek, mal pre nás otvorené srdce.

Spomienky na Mons. V. TrstenskéhoPri zostavovaní tohto čísla ča-

sopisu, nám stále zostával tentostĺpec prázdny. Skúšali smečlánky, fotky, ale nič nám akosi ne-sedelo. Buď bol článok pridlhý akrátením by sa bol znehodnotiljeho pôvodný obsah, alebo pri-krátky.

Čo teraz, povedali sme si.Keďže si pripomíname osobnosťMons. Viktora Trstenského, nášhorodáka, možno stručný životopisby bol vhodný. No ako sa ukázalo,ani toto nebolo tým správnym rie-šením. To sme už boli naozaj vkoncoch. A tak stále zostávaprázdne miesto, a čo tu píšem, jemožno nepodstatné.

Tak sa to často stáva aj vnašom živote. Zrazu zostaneprázdne miesto, ktoré neviemeničím zaplniť. Práca nám nejde odruky, všetko čoho sa chytíme, po-kazíme ešte skôr, ako by smeaspoň sčasti urobili niečo pod-statné. Chceme niekomu pomôcť,ale nikto to od nás nepotrebuje.Modlitba je roztržitá a máme pocit,že nás už nepotrebuje ani Boh,lebo ho necítime. Všetko a všetcisú zrazu proti nám. Sami pre sebasme nepotrební, zbytoční, unavení.

Psychológovia takéto obdobieoznačujú syndrómom vyhorenia.Podľa rôznych štatistík trpíme ním,v našej uponáhľanej dobe, čorazväčšmi a väčšmi. Čo s tým? Mámesa podať letargii, rezignovať?

Jednoznačne nie! Možno práveprišiel čas úplne sa zastaviť a da-rovať toto naše prázdne miestoJeho láske, známymi slovami Sa-muela: „Hovor, tvoj sluha po-čúva.”(1 Sam 3, 10)

Spomaľme, stíšme sa a počú-vajme.

Andrea Šprláková

Prázdne miesto

Radosť 1/2012

15

Aké je vaše občianske meno?Peter Brindzák, som kňaz reholemenších bratov - františkánov amoje rehoľné meno je Simeon.

Prečo ste si vybrali meno Si-meon?Vždy ma vo Svätom písme oslovo-vali osobnosti, ktoré neboli prílišvýrazné či známe, o ktorých sa tamtoho veľa nepíše, ale predsa mali vdejinách spásy svoje pevné a neza-stupiteľné miesto. A takým bol ajprorok Simeon. Neskôr som zistil,že jedným z významov tohto menaje „načúvajúci, počúvajúci“ a to sastalo akýmsi programom môjho ži-vota – načúvať Bohu v ľuďoch,ktorých stretávam, i v najrôznejšíchsituáciách môjho života.

Koľko máte rokov?Mám 33 rokov- teda Kristove roky.

Čo vaša rodina?Rodičia mi ešte žijú obidvaja-chvála Bohu. Pochádzam z takejtradičnej kresťanskej rodiny, mámdvoch súrodencov- staršiu sestru amladšieho brata. Obidvaja už majúvlastné rodiny. Dobre si nažívame,mám veľmi dobrú rodinu a dobrýchrodičov. Vždy boli pre mňa veľkouoporou.

Mohli by ste povedať, kdevšade a aký čas ste pôsobili?U nás, františkánov, je to tak, žekaždý, kto vstúpi k nám do rehole,príde sem, do Trstenej, na dobu jed-ného roka. To je obdobie postulátu.Potom odchádza na rok do novi-ciátu do Trnavy. Takže takáto bolaaj moja cesta. Potom som šiel štu-dovať do Bratislavy teológiu. Tamsom bol 7 rokov, z toho 6 rokovtrvalo štúdium a 1 rok bol takzvanýformačný, v rámci ktorého sme

Rozhovor s ...

strávili nejaký časv pustovni či vslužbe chorým vhospici a resocia-lizačnom zaria-dení. No a keďsom bol vysvä-tený za kňaza, takma dali sem,takže toto jevlastne moje prvépôsobisko, čo satýka kňazskejslužby.

Koľko rokovste teda v reholi akoľko kňazom?V reholi somdesať rokov akňazom jeden a polroka.

Keď sa rozhodujeme o niečomdôležitom, často sa obrátime naniekoho, kto nám pomôže pri roz-hodovaní. Sú vo Vašom životeosoby, ktoré Vám nejakým spôso-bom pomohli pri rozhodovaní,ovplyvnili Vás?Tých ľudí bolo veľa. No ono je tocelé taká dlhá história, neviem, čito chcete všetko písať... (Po sú-hlasnom prikývnutí pokračoval.)To moje povolanie je tak trochapomotané. Mnohým ľuďom vďa-čím za to, že ma nejakým spôso-bom priviedli vôbec k viere, apotom aj k môjmu povolaniu.Musím povedať, že som pôvodnenechcel byť kňazom ani rehoľní-kom, ani som o tom vôbec neuva-žoval. Po skončení gymnázia somišiel študovať biológiu a environ-mentalistiku do Bratislavy. Tamsom našiel živú vieru, vieru v

osobného Boha. Niežeby som do-vtedy žiadnu vieru nemal, ibažebola ešte taká detská, nedospelá. Kživej viere mi dopomohli viacerímoji kamaráti, hoci som troška ajpoblúdil, lebo som mal aj kamará-tov, ktorí patrili k jednej sekte. Na-priek tomu dnes vidím, ako si maBoh určitým spôsobom vždy vie-dol a priťahoval. Pomohol mihlavne jeden kamarát, môj spolu-bývajúci z internátu - veľmidobrý kresťan. Bol to a predpokla-dám, že stále aj je zároveň veľkýctiteľ sv. Františka z Assisi. Čižeon ma prvýkrát zoznámil s franti-škánskou spiritualitou aj so sv.Františkom. Vďaka nemu som zis-til, že nejaký sv. František vôbecexistuje. A tento kamarát mavlastne priviedol aj do kostola. Sa-mozrejme, doma sme do kostolachodievali, ale keď som sa v Bra-tislave osamostatnil a rodičia manekontrolovali, prestal som cho-

Má výzor mladého chalana, už niekoľko rokov nosí františkánsky habit, o tom, že podiel na jehopovolaní má aj jeho mama, sa dozvedel až v dospelosti. Väčšina z nás ho pozná pod menom Simeon.Môj telefonát s prosbou o rozhovor ho zastihol počas cestovania, no napriek tomu mi venoval potrebnýčas. S rozhovorom súhlasil, len bolo treba počkať na jeho návrat.

Radosť 1/2012

16

dievať na sv. omše. Až keď ma tenkamarát začal brávať so sebou dokostola, postupne som objavovalhodnotu a krásu sv. omše. Bolo topre mňa niečo nádherné. A tamkdesi začala tá skutočná viera.Potom mi do cesty prišlo veľmiveľa veľkých ľudí, hlavne jedenkňaz, ktorý bol u nás v Hanušov-ciach nejaký čas kaplánom. Je totaká silná osobnosť, ktorá mi tiežveľmi pomohla na ceste rozhodova-nia sa. Jedného dňa, keď som už bolv poslednom ročníku vysokej školy,si ma rodičia zavolali „na kober-ček“ a chceli vedieť, čo plánujemrobiť po skončení štúdia. Nevedeli,že som rozhodnutý vstúpiť do re-hole a že sa chcem stať kňazom – vtom čase som bol už u františkánovprihlásený ako kandidát. Keď somim to oznámil, mama mi prezradilatajomstvo. Keď som bol malý- na-rodil som sa v siedmom mesiaci-bol som veľmi neduživý, a tak milekári nedávali veľké šance na pre-žitie. Vtedy sa moja mama modlila.Akoby vyjednávala s Bohom. Ho-vorila: „ Nech môj chlapec prežijea môžeš si ho, Pane, zobrať, nech tislúži. Len nech žije.“ No a Boh tozobral vážne. Tak som sa vlastnedozvedel, že z ľudí je to asi mojamama, kto má ten najväčší podielna mojom povolaní.

Rozhodnutie stať sa kňazomprišlo súčasne s rozhodnutím vstú-piť do rehole?Áno, keď som v sebe objavil re-hoľné povolanie, zároveň somhneď vedel, že chcem byť aj kňa-zom, bolo to tak naraz. Dar živejviery som dostal, keď som mal 19rokov a to povolanie prišlo asi tako rok neskôr. Bolo to krátko predVianocami, pri rozhovore s kama-rátom. Tam kdesi bola zažatá prváiskierka, prvá myšlienka o zasväte-nom živote, ktorá mi už potom ne-dala pokoj.

O ľuďoch, ktorí vás ovplyvnili,

hovoríte ako o osobnostiach. Akýnázor máte na dnešné pseudoo-sobnosti, a hlavne na to, že sa stá-vajú pre mnohých vzormi?Ťažko povedať, to je na dlhú de-batu. Pseudoosobnosti ponúkajúniečo veľmi atraktívne pre dneš-ného človeka, sú akoby nositeľmiideálov a hodnôt, ktoré sú dnes vkurze. Predstavujú silu, krásu, mla-dosť, výkon, slávu, teda niečo, čoby chcel každý alebo ponúkajúľahké a rýchle riešenie problémov,instantný úspech, jasné odpovedena mnohé pálčivé otázky, ktoré trá-pia človeka. A to všetko je, samo-zrejme, príťažlivé. Že často ide ibao reklamu, lož alebo polopravdu, jedruhá vec.

Birmovanci- práca s nimi bolaťažká, keď ste si tento rok nevzaliskupinu?Rád pracujem s mladými ľuďmi amám tu aj mládežnícke stretko,ktoré som vlastne „zdedil“. Sú toprevažne stredoškoláci, taká sku-pinka pekných mladých ľudí, stre-távame sa pravidelne. Čo sa týkabirmovancov, samotná práca s nimije niečo, čo ma baví. Iste, mať sku-pinu ľudí, ktorí- dúfam, že niekohoneurazím- nie sú príliš vedení kviere, je iné, je to ťažšie ako stre-távať sa s mladými, ktorí už vedia,čo chcú, čo sa týka duchovného ži-vota poznajú smer. A potom, prí-prava samotná- neviem či právevedomosti sú tým hlavným, čo títoľudia potrebujú, keď im chýbavzťah k Bohu. Ale niekde sa začaťmusí a na to slúžia tie stretnutia.Práce s birmovancami sa však ne-bojím. Tento rok som si nevzalskupinu len kvôli tomu, že som zrôznych dôvodov akosi premeškaldobu prideľovania birmovancov.Potom sa už nedalo.

Keď som Vám volala ohľa-dom rozhovoru, boli ste práve naceste domov. Ako často sa Vámpodarí zájsť na návštevu k

rodičom?Na dlhšiu - asi týždňovú dovo-lenku - tak raz alebo dvakrát zarok, väčšinou takto po sviatkochalebo v lete. Ale vždy, keď mámcestu okolo a dovoľujú mi to okol-nosti, zastavím sa aspoň na skok.

Rodičia si Vás užijú asi lenmálo. Snažia sa to vynahradiť,keď prídete?Ó, áno, zniesli by mi aj modré zneba. Snažia sa, aby mi nič nechý-balo, ale niekedy to už aj prehá-ňajú. Nemôžem ani zakašľať, lebohneď by ma liečili- taký liek a takýčaj...

Boli si obzrieť, ako sa Vámžije v Trstenej?Áno, boli tu už aj na niekoľko dní.

Výroky, citáty- máte nejakérád? Pomáhajú Vám, keď je Vámťažko?No, výroky- áno, mám ich veľmirád. Tie, ktoré ma zvlášť osloviasi zapisujem do svojho breviára.Teraz mi tak napadá práve výrok,ktorý sa mi veľmi páči, pretože vy-jadruje hlbokú pravdu. Autora ne-poznám, ale výrok znie takto:„Lásku bez kríža nenájdeš – krížbez lásky neunesieš.“

Okrem toho, že vykonávateslužbu ako kňaz, máte v rehoľ-nom spoločenstve ešte aj inúslužbu?Ako som už spomínal, mám sku-pinku mladých ľudí, s ktorými sastretávam, a tak ako ostatní kňazinašej komunity, chodím do nemoc-nice, do charity a každý mesiac na-vštevujem chorých. Okrem toho sútu, samozrejme, služby týkajúce saudržiavania rehoľného domu a ko-munitného života. V rámci reholemám ešte na starosti pastoráciu po-volaní a našich kandidátov –chlapcov, ktorí uvažujú o zasväte-nom živote v našom ráde.

Ďakujem za rozhovorRenáta Janoviaková

Radosť 1/2012

17

Predstavujeme vám ...

v seminári je časom osobného i du-chovného dozrievania, obdobím,počas ktorého sa bohoslovec snažíčo najintenzívnejšie hľadať a na-chádzať Božiu vôľu vo svojom ži-vote. Niekedy to nie je ľahké, leboseminár nie je spoločenstvom anje-lov. Každý sem prišiel z rôznehoprostredia, má rôznu povahu, inakreaguje. Veľkou výhodou však je,že človek tu má čas na modlitbu, nastretnutie s Ježišom. To je aj hlavnéposlanie seminára: byť s NÍM.Ježiš skôr, ako poslal apoštolov dosveta, najprv ich zhromaždil okoloseba a pripravoval ich na tútomisiu. Život v seminári by mal byťteda tiež časom stráveným pri Ježi-šovi, aby sme potom v budúcnosti,ako kňazi vedeli dobre plniť posla-nie, ktoré nám dá.

Ako si sa tam dostal práve ty?Každé jedno povolanie je niečo ta-

jomné, o čom saťažko hovorí, čosa ťažko vysve-tľuje. Zároveňkaždého Bohvolá iným spô-sobom. Nie-koho si Pánpovolá drama-ticky až ním za-trasie, a niekohovolá pomaly,potichu. Ja sámsom skôr tendruhý prípad.Už odmala somm i n i š t r o v a l ,často som cho-dil do kostola apohyboval sapri oltári. Iste,spočiatku sa mi

páčila najmä vonkajšia stránka,ako je kňaz oblečený a podobne.Neskôr som však za tým objavovalčoraz viac a začal som cítiť, žeBoh asi chce, aby som bol jeho slu-žobníkom. Nemal som pritom ni-jaký mystický zážitok alebo čosi,čo by mi dávalo fyzickú istotu, žemám ísť do seminára. Niekto simožno myslí, že povolanie zna-mená, že niekto počuje zrazu ne-jaký hlas: „Chcem, aby si bolkňazom.“ Nehovorím, že u nie-koho to tak nemôže byť, ale u mňato bolo „jemnejšie“.

Teraz maturantom prihára,blíži sa maturita, ale tiež si musiazodpovedne zvoliť svoje povola-nie. Čo by si odkázal tým, ktorízvažujú poslať prihlášku do semi-nára?Nebáť sa. Dnešný svet veľmi nemárád definitívne rozhodnutia. Vidieťto napríklad aj na manželstve. To,že mnohí žijú ako „priateľ s pria-teľkou“ znamená hlavne neochotuspraviť definitívne rozhodnutie aprijať zaň zodpovednosť. Podobneje to aj s kňazstvom. Mnohí, ktoríaj cítia v sebe povolanie do Páno-vej vinice, nemajú dosť odvahy,

Na začiatok by sme boli radi,keby si nám o sebe prezradil párinformácií ...Pochádzam z opačného konca die-cézy - z farnosti Spišská Nová Ves.Momentálne som v seminári v tre-ťom ročníku. Predtým som študo-val na cirkevnom Gymnáziu vSpišskej Novej Vsi, teda do semi-nára som šiel hneď po maturite. Sú-rodencov nemám žiadnych. Keďžeobaja moji rodičia boli železničiari,tak medzi moje hlavné záľuby patrívšetko, čo súvisí so železnicou, aokrem toho ešte aj história.

Mohol by si nám trošku priblí-žiť, čo vlastne ten seminár je?Každý asi zhruba vie, na čo semi-nár slúži. Jeho hlavnou úlohou jepripraviť pre diecézu dobrých bu-dúcich kňazov. Nie je to však ne-jaká „fabrika“ na kňazov, ako simožno niekto myslí. Čas strávený

S menom Lukáš Stolárik sa stretávame v číslach časopisu Radosť v súvislosti so životom a dielomsv. vierozvestov. Kto je tento náš pisateľ histórie sv. Cyrila a Metoda sa môžete dozvedieť z nášho roz-hovoru s ním.

Radosť 1/2012

18

aby definitívne povedali: „Tusom.“ Niekedy to odsúvajú na ne-skôr, idú ešte na inú školu a čakajú.Zaiste, niekedy v nich povolaniemožno ešte viac dozreje, v seminárije dosť bohoslovcov, ktorí už majúza sebou nejakú inú školu. Lenženiekedy to povolanie s pribúdajú-cim časom aj stratia. Preto by somchcel poradiť tým, ktorí v sebe cítiaBožie volanie, aby rozhodnutie ne-odkladali na neskôr. Možno v sebecítia ešte nejaké pochybnosti, alerozhodnutie prináša so sebou pokoj.Napokon, aj v seminári je dosť časuna to (päť rokov), aby keď niektospozná, že táto cesta nie je preneho, tak z nej zišiel.

Si šéfredaktor seminárskehočasopisu Brázda v Spišskej Kapi-tule. Ako vnímaš význam takéhotočasopisu aj význam časopisu vofarnosti?Tlačené časopisy majú ešte aj dnessvoj význam. Niektorí vraveli, že snástupom internetu noviny a časo-pisy zaniknú. Nestalo sa, ani sa takhádam nestane. Je dobré, že aj Cir-kev využíva tieto prostriedky a žekňazi spolu s laikmi vo viacerýchfarnostiach spolupracujú na vydá-vaní farských časopisov. Vyzýva ktomu aj Druhá synoda Spišskej die-cézy. Je tiež veľmi potrebné, abyfarské časopisy nemali len infor-mačný charakter, ale aj formačný aevanjelizačný. Seminársky časopismá podobný cieľ. Priblížiť trochuaktuálne dianie v seminári, daťpriestor pre články z rôznych častíteológie a nemalo by v ňom chýbaťani trochu vlastnej tvorby boho-slovcov. V súčasnosti, keď je nás vseminári oveľa menej ako kedysi, jeniekedy dosť ťažké zostaviť kva-litné číslo. Preto naša Brázda vy-chádza nateraz iba dvakrát do roka,aby sme dali prednosť kvalitnejšímčlánkom pred ich množstvom. Vbudúcnosti to možno bude lepšie.

František Červeň

Dobrá novinaDobrá novina sa snaží, aby sa jej podpora dostala k tým, ktorí ju naj-

viac potrebujú a zároveň, aby bola čo najúčinnejšia.Hlavnou časťou Dobrej noviny je koledovanie, a teda ohlasovanie

radostnej zvesti o Božom narodení, ktoré prebiehalo aj v našej farnosti.Malí, ale aj veľkí koledníci, rozdelení do 3 skupín sa 26. decembra 2011vybrali do rodín, aby zvestovaním narodenia Ježiša Krista potešili a po-vzbudili ľudí. Keďže sa jedná o verejnú zbierku, povolenú Minister-stvom vnútra SR, popri speve sme vyberali peniaze, ktoré sa pomaličky,ale isto vyšplhali na sumu 1295,-€ a 1410,-Sk. Všetky vyzbierané pe-niaze sme odoslali do strediska Dobrej noviny, odkiaľ ich pošlú do roz-vojových krajín afrického kontinentu.

Tento rok sme zbierali peniaze, aby sme podporili napr. rekonštrukciunemocnice v Marial Lou v Južnom Sudáne, centrum pre deti St. Marianv Keni či integrované základné vzdelávanie a posilňovanie postaveniažien v Arssi v Etiópii.

Tým, ktorí Dobrú novinu podporili, alebo pomohli pri jej organizácii,v mene všetkých núdznych v Afrike úprimne ďakujem.

Paulínka Ličková

Jasličková pobožnosťMožno nebolo ľahké opustiť naše vyhriate a slávnostne vyzdobené

domovy, aby sme zhliadli, čo si pre nás v tento vianočný čas pripravilideti trstenskej farnosti pod vedením pani učiteľky Majky Lacekovej.Žiadny televízny ani iný program naštudovaný profesionálmi, nám ne-môže dať to, čo sme zažili a pocítili pri sledovaní umeleckých výkonovnašich detí. Celý program bol naplnený hodnotnými myšlienkami, strie-dalo sa milé slovo a krásne melódie. Boli sme očarení výkonmi našichdetí, ktoré obetovali veľa zo svojho voľného času, kým to všetko nacvi-čili a predviedli. Najväčšia vďaka patrí pani učiteľke Majke, ktorá užroky pripravuje s deťmi rôzne programy, muzikály a spevácke vystúpe-nia. Ďakujeme Ti, Majka, za Tvoju lásku, trpezlivosť, porozumenie,obetavosť... Si pre nás a naše deti veľkým darom. Aj Vám milé deti, ďa-kujeme za nevšedný zážitok, ktorý ste pre nás pripravili.Už teraz sa teším na Vaše ďalšie vystúpenie.

Ružena Bažíková

Radosť 1/2012

19

Na púti v Oravskej PolhoreKeď náš pán kaplán Mgr. Mi-

chal Marlenga na konci svätej omšev zábiedovskom kostole pridal koznamom aj, ako uviedol - „re-klamu svojej rodnej farnosti“, našiveriaci zbystrili pozornosť. „Rekla-mou“ bola informácia o tom, že 31.októbra 2011 J. Em. Stanislaw kar-dinál Dziwisz, krakov-ský arcibiskup a vminulosti osobný ta-jomník Jána Pavla II.,požehnal sochu tohtodnes už blahoslavenéhopápeža v Oravskej Pol-hore, pričom daroval ta-mojšej farnosti vzácnydar – relikviu krvi bl.Jána Pavla II. Táto re-likvia je spolu s relik-viami blahoslavenejsestry Zdenky a svätejMárie Goretti vysta-vená pre veriacich vpolhorskom kostole,aby im mohli veriacivzdať úctu.

„Reklama“ bolaúčinná, lebo naši veriaci začaliihneď organizovať púť do polhor-skej farnosti. Už 5. 11. 2011 odchá-dzal skoro ráno z obce autobus spútnikmi, ktorí chceli vidieť sochubl. Jána Pavla II. v nadživotnej veľ-kosti, vzdať úctu relikviám a sú-časne byť účastní na rannej svätejomši v Oravskej Polhore. Veďpápež Ján Pavol II. sa zapísal dohistórie Zeme veľmi významnýmspôsobom. Jeho pontifikát bol tre-tím najdlhším v histórii. Jeho krv savyliala na Námestí sv. Petra v Ríme po atentáte v deň, ktoréhodátum sa symbolicky zhodoval s výročím zjavenia Panny Márie voFatime. Výraznou mierou prispel kpádu komunizmu, angažoval sa zarozširovanie slobody po celomsvete, protestoval proti trestu smrti,

snažil sa o oslobodenie politickýchväzňov, o sprostredkovanie mieruv bojujúcich krajinách. Jeho ďal-ším významným posolstvom bolasnaha o ekumenizmus. Ako prvýpápež navštívil rímsku synagógu,vyjadril ľútosť nad historickým po-dielom Cirkvi na vzniku antisemi-

tizmu, ospravedlnil sa za chybyCirkvi, očistil meno Galilea Gali-leiho, uctil si reformátora MartinaLuthera. Vydal viacero sociálnychencyklík. Americký časopis Timeho v roku 1994 vyhlásil za mužaroka a prestížny bruselský týžden-ník European Voice ho nominovalza kampaň v prospech rozšíreniaEurópskej únie v Poľsku a presa-dzovanie kresťanských hodnôt nacenu Európan roka 2002. Bol tiežznámy ako spisovateľ, básnik a dramatik. Pápež Ján Pavol II. na-vštívil Slovensko trikrát – v rokoch1990, 1995 a v septembri 2003. Zablahoslaveného ho vyhlásil jehonástupca na Petrovom stolci, Sv.otec Benedikt XVI. dňa 1. mája2011 na Námestí sv. Petra. Obradjeho blahorečenia si viacerí účast-

níci púte do Oravskej Polhory po-zreli na veľkoplošných obrazov-kách na púti do SanktuáriaBožieho milosrdenstva v Kra-kowe.

Pretekársky štýl jazdy vodičaautobusu už cestou tam pútnikompripomenul známy vtip o kňazovi

a šoférovi autobusupred nebeskou bránou.Sv. Peter pozval dobrány najskôr šoféra,čo sa kňazovi nepáčiloa spýtal sa sv. Petra,ako je to možné. Tenmu odpovedal: „Neču-duj sa, brat môj, keď sity kázal, všetci veriacispali, ale keď tento tušoféroval, všetci cestu-júci sa úpenlivo mod-lili!“

Keď sa pútniciblížili ku kostolu, ví-tala ich socha blaho-slaveného Jána PavlaII., ktorý tu v nadži-votnej veľkosti, akoby

láskavo pozýval všetkých doOtcovho domu. Po vstupe do kos-tola pútnikov upútala 5,2 m vysokásocha Božského Srdca Pána Ježiša.K hlbokému zážitku veriacich pri-spelo milé privítanie a ústretovosťtamojšieho pána kaplána Mgr.Martina Taraja, ktorý umožnil pút-nikom pobozkať relikviu JánaPavla II. a následne im ňou udelil aj požeh-nanie.

Plní dojmov sa pútnici vracalidomov, keď ich z rozjímania vy-trhla silná rana – roztrhnutá pneu-matika kolesa autobusu vystrašilacestujúcich. Všetko našťastiedobre dopadlo, a tak sa cestujúcizhodli, že možno išlo o „drobnénapomenutie“ pre vodiča.

Ján Banovčan

Benefičný koncert pre Dobrého anjelaPred pár rokmi sme si sviatok

Troch kráľov vôbec nevedeli pred-staviť bez benefičného koncertu vnašom farskom kostole. Po emotív-nych zážitkoch počas koncertu sauž každý tešil na ten budúcoročný.

Niekoľkoročná pauza bez kon-certov bola v piatok 6. januára2012 prerušená a opäť sa rozoznelitóny skladieb, ktoré aspoň dúfam,potešili všetkých, ktorí nezostali se-dieť doma, ale prišli podporiť my-šlienku tohoročného benefičnéhokoncertu. Dobrovoľné vstupné bolototiž odoslané na účet Dobrého an-jela.

DOBRÝ ANJEL je humani-tárny systém občianskej finančnejpomoci, ktorý pravidelnými mesač-nými finančnými príspevkami po-máha rodinám s deťmi, kde otec,mama alebo niektoré z detí trpí narakovinu, alebo dieťa trpí na inú zá-kernú chorobu, ako napríkladdetskú mozgovú obrnu, cystickú fi-brózu, chronické zlyhanie obličiek,svalovú dystrofiu typu Duchennealebo Downov syndróm a kde tátochoroba dostala rodinu do finančnejnúdze.

Na koncerte predviedli svojeumenie mladí zo zboru ALFA, sku-pina 4 Others a skupina Križiaci.Všetci účinkujúci po oslovení, vy-stúpili s veľkým nadšením, a samo-zrejme bez nároku na honorár.Svojimi piesňami vytvorili prí-jemnú atmosféru, ktorú na konciumocnil dlhotrvajúci a naozajúprimný potlesk, ktorým boli účin-kujúci odmenení. No treba podotk-núť, že nepatril len im. Patrilvšetkým, ktorí v ten večer prišli apodporili svojim príspevkom ro-diny, ktoré to naozaj potrebujú.Na účet Dobrého anjela bolo vy-zbieraných a odoslaných 1000Eur.ĎAKUJEME! Martin Straka

Radosť 1/2012

20

Zimný farský deň

tak sa poistila poriadnymi mrazmi,ktoré sa stupňovali s približujúcimsa termínom. Ráno 29. januára sa zkomínov v okolí len tak dymilo- vnoci zasa poriadne prituhovalo ačlovek je predsa len radšej v te-plúčku. Namieste boli aj obavy čisa niekomu bude chcieť v takommraze opustiť útulné teplo bytov adomov. Na deti už čakali medovní-koví snehuliaci, lízatká aj cesto našišky krásne rástlo a varnice čakalina horúci čaj. A tu si povedalo

slnko, že ten deň tiež spríjemní anenechá nás v štichu- porozhŕňalooblaky a zmiernilo mráz. Keď od-bila štrnásta hodina a šišky si spo-kojne odfukovali s džemovýmičiapočkami posypanými sladkýmsnehom v krabiciach, varnice saparou zdúvali od horúceho čaju,Bubeník vyzeral ako mravenisko.Mrvilo sa to tam deťmi- poniektoréprišli aj s rodičmi. Prišiel aj pánfarár s pánom kaplánom. Začala sasánkovačka a súťaže. Deti sa naj-

skôr počas jazdy dolusvahom snažili „uloviť“zvieratá, potom mali zaúlohu postaviť čo najvyš-šiu snehovú vežu a trafiťvarechou cieľ. No a na-koniec ich čakala súťaž vrýchlosti zjazdu. Zimabola, ako má byť,slniečko sa na nás smialo,tak sme si to zimné popo-ludnie spolu užili. Ďaku-jeme pani riaditeľkeMilene Smitkovej za za-požičanie varníc - dobrenám padlo zohriať sa te-plým čajom.

Renáta Janoviaková

Radosť 1/2012

21

Tohoročná zima sidávala riadne načas.Snehu nie a nie napad-núť. Slnko kraľovalo naoblohe, akoby zimuvôbec nechcelo pustiť kslovu. Nakoniec sapredsa len zľutovalo nadtými, ktorí si vianočnúidylku bez snehu lenťažko predstavia a dovo-lilo pani zime krátkopred Vianocami trochupoprášiť kopce aj doliny.No a keď prišiel január,sneženiu nebolo konca,akoby si zima chcela vy-nahradiť všetko, čo zameškala.Keďže počasie v posledných ro-koch býva dosť vrtkavé a zima ne-stála, rozhodli sme sa využiť vládubielej kráľovnej a zorganizovaťzimný farský deň nie v čase pô-vodne zamýšľanom- teda na koncifašiangov, ale už koncom januára.Po dohode termín pripadol na 29.január. To sme ešte netušili, čo námzima pripraví za prekvapenie.Možno sa bála, že ju slnko rýchlopripraví o načuchranú bielu perinu,

Farská matrika

Krsty Sobáše Pohreby

TrstenáJana Urbanovičová, Laura Gaval-dová, Sofia Galiková, Matúš Janík,Kristína Gavronská, Barbora Ze-mančíková, Amy Glončáková,Matúš Števuliak, Pavol Mačor, Ta-mara Vestenická, Alžbeta Lajmo-nová, Marcela Môstková, AdelaŠimove, Lucas Kočan, BenedictusPetrus Joseph Rehák, Darja Poklo-nová, Radovan Kováč, Michal Šub-jak, Karolína FallováZábiedovoAlica Valeková, Matias Miklušek,Lenka Precnerová, Tomáš Ladniak,Filip Štefanek, Tamara Hlinová, To-bias ŠimekÚstieMichaela Kavoňová

Trstená Jana Trstenská (1950), Mária Pro-zbíková (1924), Paulína Trstenská(1923), Mária Zembjaková (1948),Jozef Samek (1945), Štefánia Že-lezňáková (1951), Pavol Tješ(2011), Malgorzata Gembala(1944), Emília Abaffyová (1934),Jozef Kameník (1960), HelenaKňazovická (1914), Jozef Dzurek(1962), Viktor Gembala (1941),Štefan Šurina (1940), Jozef Zrník(1942), Rudolf Dzurek (1942), Ru-dolf Starek (1933), Anton Gembala(1955), Viktória Kolejáková(1928), Anton Gočál (1951)ZábiedovoMária Hlinová (1928), StanislavVálek (1944)ÚstieKarol Fuzák (1928)

TrstenáVladimír Hlušák a Viera Gilanová,Michal Polhorský a Michaela Le-páčková, Andrej Káčer a MáriaŠtrbáňová, Peter Jagnešák a LuciaKompanová, Dávid Dzurek a Ni-kola Kakačková, Jozef Kameník aTatiana Trstenská, Anton Tarčák aErika Durecová, Filip Mrkva a Si-mona Žuffová, Štefan Jelč a Si-mona SkubanováÚstieDávid Fiderák a Kamila Ronecová

Novoročný umelecký zážitokKoniec prvého januárového

týždňa patril sakrálnej hudbe. VKostole sv. Martina v Trstenej sakonal Novoročný koncert 2012,ktorý sa niesol v duchu doznievajú-cich vianočných sviatkov. O svojhudobný novoročný dar sa s namiprišli podeliť členovia Lašskéhosmíšeného pěveckého sboru Baška,ktorí nám za doprovodu OrchestraZUŠ Frýdek-Místek a pod taktou-kou dirigentky Mgr. Janiny Ptáko-vej, ponúkli nádherny umeleckýzážitok v podobe diela Česká mševánoční – “Hej mistře” od českéhoskladateľa a zberateľa národnýchpiesní, Jakuba Jána Rybu. Českámše vánoční z roku 1796 je jehonajslávnejšie, najznámejšie dielovianočného obdobia v Čechách.Svojou jednoduchosťou, svojráz-

nou a sviežou atmosférou bola astále je prístupná širokému obecen-stvu. Vďaka tomu sa rýchlo rozší-řila do celých Čiech. Aj my smemali možnosť vypočuť si tentoskvost českej pastorálnej hudobnejtvorby a v podaní spevákov zBašky a orchestra. Novoročný kon-cert bol nielen príjemným ukonče-n í mv i a n o č -ného obdo-bia, ale ajn e v š e d -ným kul-túrnym ad u c h o v -ným zážit-kom ad ô k a z o mv y s o k e j

Radosť 1/2012

22

úrovne kultúry v meste.Podujatie sa konalo v rámci

mikroprojektu „Zbližujeme sa pro-stredníctvom spevu a tanca“, ktorýje spolufinancovaný Európskouúniou z prostriedkov Fondu mikro-projektov spravovaného Trenčian-skym samosprávnym krajom.

Marta Fukasová

Radosť 1/2012

23

V rámci príprav na výročie príchodu vierozvestcov na územie Veľkej Mo-ravy, naša farnosť pripravila cyklickú biblickú súťaž pre rodiny. HociSväté písmo nazývame právom knihou kníh, vo väčšine prípadov mu ne-venujeme dostatočnú pozornosť a ak ho aj vlastníme, otvoríme ho lenveľmi zriedka. Prichádzame tak o mnohé cenné rady a krásne vzory,ktoré nám Boh v ňom ponúka. Práve preto sa chceme toto obdobie prí-prav na jubileum príchodu Konštantína /Cyrila/ a Metoda venovať práveSvätému písmu. Je to kniha, ktorú ako prvú preložili do staroslovienčiny- reči ľudu, aby všetci ľudia rozumeli, aký odkaz nám v nej Boh zanechal. V čom bude súťaž spočívať? V určitých, vopred stanovených úsekoch,bude potrebné prečítať postupne jednotlivé knihy Svätého písma. Po kaž-dej prečítanej knihe bude nasledovať súťaž, v ktorej budú jednotlivédružstvá zbierať body. Súťaž bude vždy v sobotu dopoludnia približnehodinu a pol v budove štátnej základnej školy. Súťažiť sa bude formoutestov a iných zábavných súťažných disciplín. Je potrebné vytvoriť trojč-lenné súťažné družstvo, ktoré bude súťažiť spoločne. Členmi jednéhodružstva majú byť rodinní príslušníci - napr. rodičia a dieťa; starý rodič,rodič a dieťa; sesternice, bratranci, priatelia a kamaráti. Vyhrá družstvo,ktoré počas súťaže nazbiera najväčší počet bodov. Tešíme sa, že sa spo-ločne zabavíme a zažijeme dobrodružstvo pri objavovaní posolstva knihykníh. Do súťaže sa môžete zapojiť po vyhlásení súťaže zapísaním na pri-pravený papier v strede kostola alebo nahlásením kňazovi po sv. omši vsakristii farského kostola.

Vydáva: Rímsko katolícka cirkev, farnosť Trstená. Cenzor: ThLic. Ing. Jaroslav Chovanec. Šéfredaktorka: Mgr. Andrea Šprláková. Redaktori: Mgr. Renáta Janoviaková, PhDr. Marek Ďurčo. Grafická úprava: Aurel Šprlák. Jazyková úprava: PaedDr. Mária Ďurčová. Tlač: Ján Jankola RaR,Trstená. Imprimatur: Mons. prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, BÚ Spišské Pod-hradie 25.5. 2009, č. j.: 840/09.Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia príspevkov. Voľne nepredajné. E-mailová adresa časopisu Radosť: redakciaradost@gmail.com

Svoje nápady, návrhy, postrehy, otázky, úvahy, ... týkajúce sa farnosti, Cirkvi,posielajte na: redakciaradost@gmail.com; písomne môžete odovzdať v sakristiipo sv. omši, redaktorom alebo do poštovej schránky farského úradu s označenímčasopis Radosť.