1crzp.uniag.sk/prace/2011/b/b1fa814cc265412cabaac7ca77… · web viewverejná správa sa začala...
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO
ROZVOJA
1124417Názov fakultyNázov vysokej školy
VPLYV ZÁUJMOVEJ SAMOSPRÁVY NA EKONOMICKÝ
ROZVOJ VYBRANÉHO ÚZEMIA
2011 Lucia Berecová
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO
ROZVOJA
VPLYV ZÁUJMOVEJ SAMOSPRÁVY NA EKONOMICKÝ
ROZVOJ VYBRANÉHO ÚZEMIA
Bakalárska práca
Študijný program: Regionálny rozvoj
Študijný odbor: 6218700 Verejná správa a regionálny rozvoj
Školiace pracovisko: Katedra európskych politík
Školiteľ: Ing. Veronika Tóthová
Nitra 2011 Lucia Berecová
3
Čestné vyhlásenie
Podpísaná Lucia Berecová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému
„Vplyv záujmovej samosprávy na ekonomický rozvoj vybraného územia“ vypracovala
samostatne s použitím uvedenej literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre 18. mája 2011
4
Poďakovanie
Touto cestou vyslovujem poďakovanie Ing. Veronike Tóthovej, za odborné
vedenie, ochotu, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce.
5
Abstrakt
Záujmová samospráva tvorí neoddeliteľnú súčasť verejnej správy Slovenskej
republiky. Do záujmovej samosprávy spadajú všetky subjekty, ktoré vznikajú na základe
princípu dobrovoľnosti a ich hlavným cieľom je uspokojovanie potrieb nie len vlastných
členov. Vplyv týchto subjektov má stúpajúcu tendenciu a plnia dôležitú úlohu v rozvoji
územia prostredníctvom ich aktivít. Prioritou organizácií je konať dobro a poskytovať
služby verejnosti. Primárnym cieľom bakalárskej práce je analýza vybraných subjektov
záujmovej samosprávy a poukázanie na pozitívny ekonomický vplyv týchto subjektov.
Na splnenie primárneho cieľa bolo potrebné stanoviť parciálne ciele a upriamiť
pozornosť na postavenie záujmovej samosprávy, koncepciu vzniku a právnu úpravu
záujmovej samosprávy. V práci sa nachádza šesť tabuliek a dva grafy.
Kľúčové slová: verejná správa, štátna správa, územná samospráva, záujmová
samospráva, ekonomický rozvoj, právna úprava.
Abstract
Lobby service is the very important part of public service in the Slovak Republic.
Lobby service consists of all subjects, which are based on the principle of voluntariness
and their main objective is satisfying the needs not only of their members. Influence of
these subjects increasingly grow up and they perform very important role in the
development of the area through their activities. The priority of the organizations is to do
good and provide public service. The primary objective of this bachelor work is the
analysis of selected subjects of lobby service and I would like to emphasize on the positive
economics influence. To meet the primary objective, it was necessary to establish partial
objectives and focus on the status of lobby service, the conception of formation and the
legislation. The work consists of six tables and two graphs.
Key words: public service, civil service, self-governing territorial, lobby service,
economic development, legislation.
6
Zoznam použitých skratiek
NARMSP – Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania
NKN – Nitrianska komunitná nadácia
PP – Podnikateľský plán
PM – Podporené miesta
RPIC – Regionálne informačné a poradenské centrum
Zb. – Zbierky
Z. z. – Zbierky zákonov
7
Obsah
Úvod ......................................................................................................................................7
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky..........................................................9
1.1 Verejná správa.................................................................................................................9
1.2 Štátna správa.................................................................................................................12
1.3 Samospráva...................................................................................................................14
1.3.1 Územná samospráva.................................................................................................16
1.3.2 Záujmová samospráva...............................................................................................17
1.3.2.1 Vplyv záujmovej samosprávy............................................................................20
2 Cieľ práce.........................................................................................................................22
3 Metodika práce................................................................................................................23
4 Výsledky práce...............................................................................................................24
4.1 Postavenie záujmovej samosprávy v systéme verejnej správy v SR...........................24
4.2 Koncepcia vzniku záujmovej samosprávy....................................................................24
4.3 Právna úprava záujmovej samosprávy..........................................................................25
4.4 Subjekty záujmovej samosprávy...................................................................................25
4.4.1 Občianske združenia.................................................................................................26
4.4.2 Politické strany..........................................................................................................27
4.4.3 Cirkvi a náboženské spoločnosti...............................................................................27
4.5 Vplyv záujmovej samosprávy na ekonomický rozvoj..................................................28
4.6 Vplyv vybraných subjektov záujmovej samosprávy v Nitrianskom kraji....................29
4.7 Prínosy pre Nitriansky kraj...........................................................................................38
Záver....................................................................................................................................39
Zoznam požitej literatúry ................................................................................................ 42
6
Úvod
Verejná správa sa začala vyvíjať po roku 1990, kedy došlo k viacerým zásadným
politickým a spoločenským zmenám. Pri takejto zmene spoločnosti verejná správa hrala
významnú úlohu. Pri reforme verejnej správy došlo k rozdeleniu právomoci medzi štátnou
správou a samosprávou a k decentralizácii kompetencií na nižšie úrovne. Hierarchické
usporiadanie umožňuje prenos pokynov zhora nadol a je významným nástrojom v rukách
štátu pri presadzovaní celospoločenských záujmov. Na obce, ktoré predstavujú najnižšie
samosprávne jednotky boli prenesené kompetencie a súčasne museli riešiť aj
zodpovednosť za zabezpečenie týchto kompetencií. Verejná správa predstavuje správu
vecí, ktorá sa uskutočňuje vo verejnom záujme.
Štátna správa tvorí jednu zo základných zložiek verejnej správy. Predstavuje najmä
činnosť výkonnú a nariaďovaciu. Štátna správa zahŕňa každodennú riadiacu, koordinujúcu
ako aj kontrolnú činnosť, ktoré vytvárajú vyhovujúce podmienky pre uspokojovanie
potrieb občanov. Štátna správa tvorí jadro verejnej správy a má nenahraditeľnú úlohu,
pretože je to činnosť uskutočňovaná štátom. Štát je reprezentovaný príslušnými orgánmi
štátnej správy (ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy). Činnosť štátnej
správy je činnosťou podzákonnou, to znamená že je vykonávaná na základe zákona.
Samospráva je ďalším článkom verejnej správy. Vo verejnej správe znamená
vnútorné pôsobenie a ovplyvňovanie spoločenského života prostriedkami, ktoré nemajú
štátny charakter. Základným znakom samosprávy je výkon moci občanmi. Samospráva
dáva možnosť slobodného správania jednotlivcov a rozhodovanie o vlastných
záležitostiach, ktoré sa týkajú územia, ktorého sú príslušníkmi.
Súčasťou samosprávy je aj záujmová samospráva. Realizáciu funkcií spoločenského
významu nezávisle na štátnej moci uskutočňuje záujmová samospráva. Záujmová
samospráva predstavuje tzv. tretí sektor, ktorý zapája občanov do účasti na rozhodovaní
o veciach súvisiacich s rozvojom územia kde žijú. Je to sektor neziskový, ktorý je
nezávislý od štátu a trhu. Záujmová samospráva nevyžaduje súhlas orgánov štátnej správy
na výkon svojej činnosti.
Základom záujmovej samosprávy je združovacie právo, ktoré je založené na báze
dobrovoľnosti. Nikto nemôže byť členom záujmovej organizácie bez vlastného
rozhodnutia Právo na združovanie občanov deklaruje aj Ústava SR v článku č. 29. Väčšina
spoločenstiev je založená na základe demokratického presadzovania názorov a práve tento
aspekt umožňuje výkon záujmovej samosprávy. Aj keď hovoríme o dobrovoľnosti existuje
7
aj združenie na základe obligatórnosti, čo vyplýva z nevyhnutnosti správy vecí. Podstatou
záujmovej samosprávy bolo a je úsilie o zosúladenie záujmov skupinových so záujmami
verejnými.
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky
8
1.1 Verejná správa
Dôležitou súčasťou štátneho mechanizmu v každej demokratickej krajine je verejná
správa. Predstavuje správu verejných záležitostí, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej
moci v štáte. Ide najmä o verejnú moc v štáte, ktorou nedisponuje len štát, ale aj ďalšie
subjekty, ktoré vykonávajú správu verejných záležitostí. V tomto zmysle má aj táto verejná
moc svoj základ v štátnej moci a prejavuje sa ako „decentralizovaná štátna moc“, jej
subjekty spoločne so štátom zabezpečujú správu štátu ako verejnú správu (Škultéty a kol.,
2004).
Verejnú správu treba chápať ako službu občanom, ktorú vykonávajú nielen orgány
štátnej správy a územnej samosprávy, ale aj orgány záujmovej samosprávy, verejnoprávne
subjekty, štátne organizácie a iné zariadenia vykonávajúce spoločensky prospešnú službu
(Benčo - Polák, 2000).
Verejná správa predstavuje rôzne formy výkonu verejnej moci. Nositeľom verejnej
moci je štát prostredníctvom štruktúry orgánov priamej štátnej správy a delegovanej štátnej
správy a súbežne s ním ďalšie subsystémy verejnej moci (územná samospráva, záujmová
samospráva a ďalšie subjekty určené zákonom) prostredníctvom svojich orgánov
(Řehůřek, 2001).
Verejná správa je systém uplatňovania verejnej moci, ktorý je zložený z troch
zložiek: štátnej správy, samosprávy (ktorá môže byť územná a záujmová) a verejných
korporácií. Pritom treba poukázať na skutočnosť, že verejná správa zvýrazňuje hlavne
spôsoby činnosti v rámci výkonnej moci. Ide o tri oblasti pôsobenia:
1. oblasť vecí zverených orgánom štátnej správy,
2. oblasť vecí vyčlenených orgánom samosprávy,
3. oblasť vecí spravovaných verejnoprávnymi korporáciami (Chovanec - Palúš, 2004).
Verejná správa sa vo všeobecnosti dá charakterizovať ako správa vecí verejných a jej
vykonávanie je vo verejnom záujme, t. j. v záujme všetkých obyvateľov. Je to vlastne
služba občanom (Belajová - Balážová, 2004).
9
Verejná správa sa vzťahuje k oblasti verejnoprávnych vzťahov. Je zriaďovaná štátom
k správe vecí vo verejnom záujme (spoločného záujmu všetkých alebo časti občanov) a jej
orgány sú spravidla volené občanmi podľa pravidiel stanovených právnym poriadkom
(Tomeš a kol., 2002).
Všeobecne povedané pod verejnou správou v spoločnosti organizovanej ako štát
rozumieme správu verejných záležitostí, ktorá je realizovaná ako prejav výkonnej moci.
Logika nám hovorí, že realizovať verejnú správu v celom rozsahu z jedného miesta, t. j.
centra nie je možné. Preto je výkon verejnej správy úrovňovo štrukturovaný. V tomto
zmysle môžeme hovoriť o miestnej úrovni verejnej správy (Bujnová a kol., 2000).
Verejná správa je charakterizovaná tým, že je vykonávaná vo verejnom záujme a je
viac viazaná právom. Je samostatným druhom činnosti štátu, a to jednou zo základných
činností popri zákonodarstve a súdnictve. Jej reálnosť bude naplnená len vtedy, ak je
splnená podmienka disponovania právomocou. To znamená, že subjekt správy
(ministerstvo, krajský úrad, a pod.) má potrebné štátomocenské opatrenia aby mohol
úspešne plniť úlohy a ciele (Vojčík a kol., 2007).
Verejná správa je každá zmysluplná činnosť, ktorá sa orientuje na verejné záležitosti
a za určitým cieľom. V podstate je to správa vecí verejných, správa vo verejnom záujme.
Subjekty, ktoré ju vykonávajú, realizujú ju zo svojho právneho postavenia
verejnoprávnych subjektov ako povinnosť, ktorú im ukladá zákon (Ličko, 2003).
Podľa Rekena - Vrabka (1999) verejná správa má svoju statickú a dynamickú
stránku. Statickú stránku predstavuje štruktúra orgánov, a to od najvyšších po najnižšie
úrovne, v celej svojej škále vrátane orgánov samosprávy rôzneho druhu. Druhú stránku
predstavuje dynamická činnosť, ktorú charakterizuje výkonná, nariaďovacia
a organizujúca činnosť, ktorú navonok reprezentujú vzťahy, väzby, rozhodnutia
a rozhodovacie procesy v nej.
Dôležitým prvkom politického systému spoločnosti je spôsob organizácie a výkonu
verejnej správy. Stupeň rozvoja verejnej správy sa v modernej spoločnosti stáva dôležitým
kritériom posudzovania jej demokratičnosti, kritériom transparentnosti a efektívnosti
fungovania politického systému (Porubčan a iní, 2003).
10
Podľa Voleka a Přenosila (2003) verejná správa sa dá vnímať ako súčasť verejného
sektora (verejný sektor je potom poľom pôsobnosti verejnej správy) alebo ako určitý druh
riadenia. Nedá sa nespomenúť poňatie verejnej správy ako verejnej služby.
V Slovenskej republike funguje tzv. paralelný model verejnej správy, ktorý dovoľuje
štátnu správu vnímať oddelene, ako relatívne samostatnú zložku verejnej správy. Medzi
základné determinanty funkčnosti verejnej správy patrí politické prostredie, ktoré podobne
ako v ďalších demokratických krajinách, určuje rozsah a ciele verejnej správy ako celku
(Martinkovičová, 2009).
Činnosť verejnej správy nemôže byť vďaka značnej rôznorodosti úloh verejnej
správy, daných jej povahou, poslaním a tiež jej usporiadaním, vykonávaná „jediným
spôsobom“, jedinou „všetko obsahujúcou“ napr. „základnou“ formou činnosti. To
u verejnej správy neprichádza do úvahy. Poriadne zabezpečenie realizácie verejnej správy
v celom spektre jej zamerania naopak vyžaduje náležitú rozmanitosť jednotlivých foriem
činnosti verejnej správy. Verejná správa je kvalifikovaným, právne determinovaným
podzákonným a nariaďovacím výkonom verejnej moci ( Machajová a kol., 2007).
Charakteristickým znakom fungovania verejnej správy je jej tesné prepojenie
s politickou sférou mocenského života. V tomto zmysle je verejná spáva dynamickým
systémom odrážajúcim zmeny v politickej sfére spoločnosti, ktorá spätne reaguje – popri
zahraničných vplyvoch – na zmeny v ekonomickej, sociálnej a v poslednom čase aj v
ekologickej sfére. Výrazom realizácie týchto zmien sú reformy verejnej správy, ktoré
hlavne pre zložitosť celého systému a nákladnosť jeho fungovania uskutočňujú
v dlhodobých horizontoch a vytvárajú tak predstavu skôr statických systémov než
dynamických štruktúr (Chlebovcová - Lorencová, 2005).
Existencia verejnej správy vyplýva z potreby spoločnosti, ktorá je daná potrebou
človeka žiť v spoločenstve druhých ľudí. Je sústavou inštitúcií a riadiacich a výkonných
činností. Verejná správa je v širšej súvislosti členená vo vzťahu k základnému poslaniu
inštitúcií a súvisí s demokratickými princípmi štátu a ich troma piliermi: mocou
zákonodarnou, výkonnou a mocou súdnou. V užšom ponímaní je verejná správa
rozčlenená na štátnu správu a samosprávu (Rektořík, 2002).
11
Verejnú správu je možné chápať ako službu občanom, ktorú vykonávajú nie len
orgány štátnej správy a územnej samosprávy, ale aj orgány záujmovej samosprávy,
verejnoprávne subjekty, štátom zriadené organizácie a zariadenia vykonávajúce
spoločensky prospešné služby (Majlingová, 2002).
V ekonómii je verejná správa predovšetkým jedným z odvetví národného
hospodárstva a preto aj výkony verejnej správy sa započítavajú do tvorby hrubého
domáceho produktu. Ako v iných odvetviach, aj vo verejnej správe sa pracuje s takými
faktormi, ako sú pracovníci (pracovné sily), investičný majetok, náklady, spotreba
materiálu a energie, atď. Na rozdiel od odvetví materiálnej produkcie, je ale výsledkom
činnosti verejnej správy nemateriálny produkt ako služba, spočívajúca hlavne vo vytváraní
informácií záväzného charakteru vo forme individuálneho právneho aktu t.j. rozhodnutia
(Berčík, 2007).
1.2 Štátna správa
Štátna správa je najrozsiahlejším druhom štátnej činnosti. Výkonom štátnej správy sa
zabezpečuje realizácia všetkých funkcií štátu – vnútorných i vonkajších – a orgány štátnej
správy plnia prevažnú časť úloh zabezpečovanú štátnymi orgánmi (Gašpar, 1993).
Štátna správa je tvorená sústavou hierarchicky usporiadaných orgánov. Ich úlohou je
zabezpečiť jednotný výkon úloh štátu rovnakým spôsobom na celom jeho území. Túto
sústavu je možné prirovnať k pyramíde, ktorá na svojom vrchole začína Vládou SR, jej
jednotlivými ministerstvami a im podriadenými úradmi (Spišiaková, 2011).
Štátna správa sa často označuje aj ako podzákonná činnosť, lebo ju možno uskutočniť
len v rámci právom ustanovenej kompetencie a za tých podmienok, ktoré ustanovuje platné
právo. Ak sa výkon štátnej správy neuskutočňuje v súlade s platným právom, najmä
v súlade s pôvodnými, výkonnými normatívnymi aktmi, dochádza v procese výkonu
štátnej správy k neželateľnému javu, a to k nezákonnosti (Benčo – Polák, 2002).
Štátna správa má vždy povahu verejnej správy a je jej základným druhom. Je
začlenená do mocenskej štruktúry štátu, pričom je súčasťou výkonnej moci a má
samozrejme úzke vzťahy s ostanými súčasťami štátnej moci (Volek - Přenosil, 2008).
12
Štátna správa vo svojej činnosti účelovo využíva a spája prvky riadenia a regulácie.
Obsahovo ich využíva k realizácii výkonnej moci. Vyplýva z toho, že svojou podstatou je
činnosť štátnej správy takou výkonnou činnosťou, ktorá sa opiera o súhrn nariadenia
vyhlášok. Výkonný charakter štátnej správy spočíva predovšetkým v tom, že plnením
svojich úloh vykonáva a zabezpečuje organizovaným spôsobom realizáciu výkonnej moci.
Poslaním štátnej správy je realizácia zákonov. Činnosť štátnej správy nespočíva len
v pasívnej realizácii zákonov, ale tiež je činnosťou tvorivou. Spolupodieľa sa na tvorbe
štátnej politiky ako aj na tvorbe samotných právnych noriem rôznej sily (Bujnová a kol.,
2000).
Štátna správa je správa vykonávaná štátom a možno ju delegovať aj na iné subjekty.
Z hľadiska subjektu, ktorý ju prostredníctvom svojich orgánov vykonáva, člení sa štátna
správa na
- priamu ( bezprostrednú) štátnu správu, ktorej subjektom je štát ako originálny nositeľ
štátnej správy; vykonáva ju svojimi (štátnymi) orgánmi, prevažne orgánmi štátnej
správy,
- nepriamu (sprostredkovanú, paralelnú) štátnu správu, ktorej subjektmi sú na základe
zákonnej delegácie subjekty odlišné od štátu; vykonávajú ju vlastnými orgánmi ako
prenesený výkon štátnej správy (napríklad starosta obce) alebo ako zákonom zverený
výkon štátnej správy (napríklad orgán právnickej osoby verejného či súkromného
práva, prípadne sama fyzická osoba, ak jej zákon zveril časť svojho výkonu štátnej
správy) (Machajová a kol., 2007).
Štátna správa je organizujúca činnosť v ktorej sa musí prejaviť prvok demokracie,
odbornosti, vedeckosti ako aj požiadavka efektívnosti jej výkonu (Škultéty, 1999).
V rámci štátnej správy sa realizujú spoločenské záujmy. Rozmanitosť a mnohorakosť
úloh štátnej správy znamená rozmanitosť spoločenských záujmov. Pod spoločenskými
záujmami treba rozumieť nielen celospoločenské záujmy, vyjadrené v platnom práve, ale
aj právom chránené záujmy fyzických a právnických osôb v oblasti štátnej správy
(Škultéty, 2008).
13
1.3 Samospráva
Samospráva predstavuje vo verejnej správe výkonné pôsobenie a ovplyvňovanie
spoločenského života prostriedkami neštátneho charakteru. Takto chápaná samospráva nie
je a nemôže byť totožná so štátnou správou, a to predovšetkým vzhľadom na povahu
mocenskej podstaty štátnej správy. Štátna správa sa však so samosprávou podieľa na jej
úlohách a má zodpovednosť za realizáciu verejných záležitostí (Škultéty, 2008).
Samospráva zohľadňuje miestne (regionálne) podmienky. Tieto môžu mať charakter
zemepisný, ekonomický, ekologický ale v každom prípade majú charakter miestny, t.j.
typický pre daný región, mesto alebo obec a zohľadňujú potreby jeho obyvateľov. Na
rozdiel od štátnej správy obce a mestá, ich regionálne združenia a vyššie územné celky
nefungujú na princípe podriadenosti a nadriadenosti a ich hlavým poslaním je
zabezpečovanie potrieb obyvateľov a spracovanie svojich miestnych záležitostí
(Spišiaková, 2011).
Samospráva sa považuje za nenahraditeľný prostriedok, pomocou ktorého sa verejná
politika a verejné služby dostávajú do priamej pôsobnosti občanov. Pod pojmom
samospráva rozumieme určených úloh štátu samostatnými, štátom aprobovanými
verejnoprávnymi subjektmi. Samospráva sama osebe predstavuje takú oblasť verejnej
správy, ktorá je zákonmi zverená subjektom, ktorých sa to bezprostredne dotýka. V tomto
chápaní je samospráva časťou správy štátu decentralizovanou na subjekty neštátneho
charakteru (Bujnová, 2000).
Verejná správa vykonávaná verejnoprávnymi združeniami (korporáciami) sa nazýva
samospráva (Benčo - Polák, 2000).
Z pohľadu základného sa samosprávnou činnosťou rozumie jednak činnosť zväzkov
územnej samosprávy (napr. obecné zastupiteľstvo), jednak činnosť tzv. záujmovej
samosprávy (napr. obchodná komora, advokátska komora, komora exekútorov, ...). Z tohto
pohľadu je vystihnutá základná skutočnosť, že správu niektorých spoločenských a
verejných záležitostí vykonávajú orgány špecifických verejných korporácií. Taká
samospráva je chápaná potom ako protiklad ku štátnej správe s tým konštatovaním, že štát
ako ústredný činiteľ prenecháva určité záležitosti iným útvarom, aby si ich spravovali samé
(Filip a kol., 2000).
14
Verejná samospráva v tradičnom chápaní býva označovaná ako výsledok delegovania
správy na iné, neštátne subjekty. Samospráva je teda výrazom decentralizácie
a demokracie. Samospráva má oprávnenie vykonávať svoje záležitosti samostatne, vo
vlastnom mene a prostriedkami, v rámci zákonom stanovených predpisov (Provazníkova,
2007).
Podľa toho, či sa samospráva vykonáva na územnom alebo záujmovom princípe
možno ju členiť na
územnú samosprávu, vykonávanú verejnoprávnymi korporáciami územného typu
(u nás obce a samosprávne kraje),
záujmovú samosprávu, vykonávanú verejnoprávnymi korporáciami záujmového typu
(profesijné či stavovské komory) (Machajová a kol., 2007).
Samospráva predstavuje mechanizmus riadenia spoločenských a štátnych záležitostí
a súčasne je výrazom nezávislosti a autonómnosti určitých územných celkov a záujmových
združení vo vzťahu k centru (Liďák - Koganová, 2008).
V menšom spoločenstve je verejná moc bližšie k človeku, a tým má človek väčšiu
možnosť podieľať sa na jej uskutočňovaní, na správe vecí verejných. Preto v štáte
moderného demokratického typu prebiehajú procesy dekoncentrácie verejnej moci. Pritom
decentralizácia verejnej moci vlastne znamená výkon samosprávy (Posluch - Cibulka,
2003).
Predmetom samosprávy je správa časti verejných vecí v územnom celku (na úrovni
obce či regiónu), alebo správa časti verejných vecí spojená s výkonom určitého
špecifického, tzv. slobodného povolania (profesijné komory) (Machajová a kol., 2007).
Samospráva predstavuje oprávnenie obcí a regiónov samostatne rozhodovať
a uskutočňovať právom vymedzený okruh záležitostí, ktoré sú priamo späté so záujmami
obyvateľstva žijúceho v území mesta, dediny, regiónu (Belajová - Balážová, 2004).
Samospráva je významným prvkom vyššieho, komplexného systému riadenia
verejných vecí v rámci celej spoločnosti (Turčan, 2010).
15
1.3.1 Územná samospráva
Územná samospráva sa u nás začala znovu budovať ako subsystém verejnej správy
v roku 1990. Územná samospráva slúži na zabezpečenie určitých úloh spoločenstva
občanov, ktoré je vytvárané na územnom základe. Základom spoločenského usporiadania
územnej samosprávy sú obce a samosprávne kraje (označované aj ako vyššie územné
celky). Územná samospráva je založená na právnej subjektivite územného spoločenstva
občanov. Ekonomicky je založená na vlastnom majetku a finančných zdrojoch, s ktorými
môže v záujme občanov slobodne nakladať. Štátne orgány môžu do jej činnosti zasahovať
len v rozsahu a za podmienok daných zákonom (Vojčík a kol. 2007).
Podľa Európskej charty miestnej samosprávy, miestna samospráva označuje právo
a spôsobilosť miestnych orgánov v medziach zákona spravovať a riadiť podstatnú časť
verejných záležitostí v rámci ich kompetencií a v záujme miestneho obyvateľstva. Toto
právo vykonávajú rady alebo zastupiteľstvá, ktorých členovia sú slobodne volení na
základe priameho, rovného a všeobecného volebného práva tajným hlasovaním, a ktoré
môžu mať k dispozícii im podriadené výkonné orgány. Toto ustanovenie nijako
neovplyvňuje možnosť konať zhromaždenia občanov, referendum alebo použiť akúkoľvek
inú formu priamej účasti občanov tam, kde to dovoľuje zákon.
Z hľadiska organizácie územná samospráva je organizovaná dvojstupňovo. Základom
organizačnej štruktúry územnej samosprávy je obec, resp. mesto. Druhý stupeň tvoria
regióny, vyššie územné celky, kraje, municipality (Posluch - Cibulka, 2007).
Ústava SR uvádza, že územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach
obyvateľov obce, miestnym referendom a orgánmi obce.
Územnú správu vykonávajú korporácie, ktoré sú zriadené na územnom princípe
(územné celky). Základom územnej samosprávy je obec ako samostatná právnická osoba,
ktorá má svoje vlastné orgány (starostu a obecné zastupiteľstvo) financované z rozpočtu
obce, svoje vlastné príjmy (miestne dane a poplatky), svoj vlastný majetok (hnuteľný
a nehnuteľný majetok vo vlastníctve obce), svoje územie (katastrálne územie) a svojich
povinných členov (obyvateľov obce), ktorí v nej majú trvalý pobyt. Súčet území obce
tvorí územie Slovenskej republiky. V tomto zmysle je štát (Slovenská republika) najvyšším
a najväčším územným celkom (korporáciou) (Benčo - Polák, 2000).
16
Slovenská republika sa člení na územné jednotky, ktoré sú samosprávne, to znamená,
že výkon správy je zverený orgánom samosprávnych celkov a štátne orgány vykonávajú
správu len v tých veciach, ktoré im do pôsobnosti zveril zákon (Sabo a kol., 1996).
Územná samospráva je realizácia práva občanov na vlastnú samosprávu, právo
určitého územia menšieho ako je štát na základe pôsobnosti stanovenej ústavou
a príslušnými zákonmi pri vytvorení potrebných ekonomických podmienok (Peková
a kol., 2008).
1.3.2 Záujmová samospráva
Záujmová samospráva zahŕňa všetky inštitúcie, ktoré svoju existenciu odvodzujú od
združovacieho práva a ktoré spája konkrétny spoločný záujem (Konečný, 2006).
Podľa Machajovej (2007) záujmovú samosprávu vykonávajú verejnoprávne
korporácie záujmového typu (profesijné či stavovské komory).
Záujmovú samosprávu predstavujú jednotlivé komory (napr. komora advokátov,
veterinárnych lekárov, lekárnikov, notárov a p.). V jednotlivých komorách sa združujú
subjekty za účelom zjednotenia skupinových záujmov so širšími verejnými záujmami.
Úlohou komôr je chrániť záujmy svojich členov, ich profesionálnu česť a povesť. Preto
tieto inštitúcie dbajú o patričnú odbornú a etickú úroveň svojich členov a ich činnosti. Tým
zároveň zabezpečujú riadny výkon verejných služieb. Členstvo v komorách je často
právnou podmienkou výkonu určitej činnosti (napr. veterinárny lekár môže prevádzkovať
svoju prax, ak je členom Komory veterinárnych lekárov) (Vojčík a kol., 2007).
Ako hlavné znaky záujmovej samosprávy možno vidieť:
a) verejnoprávny charakter, ktorý sa prejavuje vo forme vzniku (zákon) ale aj
povinného členstva,
b) verejnoprávne oprávnenia autoritatívne rozhodovať (v štátom vymedzenej oblasti),
c) právna zodpovednosť za rozhodovanie,
d) obmedzený rozsah kontroly zo strany štátnej moci (predovšetkým zákonnosť)
(Kiovská a kol., 2000).
17
Záujmovú samosprávu môžeme rozdeliť na:
a) samosprávu profesijnú. K tomuto typu patria najmä advokátske a notárske komory,
penzijné ústavy, liečebné a podporné fondy. Členstvo v nich je spravidla povinné.
Štát často na ne prenáša úlohy štátnej správy;
b) samosprávu národnostnú. Tento typ samosprávy sa môže uplatniť v národnostne
zmiešaných štátoch. Niekedy nahrádzajú územné samosprávne spoločenstvá;
c) samospráva ekonomická. Typickým druhom tohto typu samosprávy sú družstvá,
založené na členskom princípe;
d) samosprávu spoločenskú. Sem zaraďujeme rôzne záujmové organizácie, združenia
a spolky. Zakladajú sa na princípe dobrovoľného členstva. Len výnimočne sú tieto
organizácie poverované úlohami verejnej správy. Do tejto skupiny môžeme zaradiť
aj cirkevné spoločenstvá a cirkvi. Na ne môžu byť prenesené niektoré úlohy štátnej
správy – sobáše, matričné veci a pod;
e) samosprávu politickú. K nim patria politické strany a hnutia. V niektorých štátoch
základné organizačné jednotky majú značnú samostatnosť, čo môžeme označiť, že
disponujú značnou dávkou samosprávy;
f) samosprávu zmiešanú. Sem môžeme zaradiť vysokoškolskú samosprávu, v ktorej
sa prejavujú prvky profesijnej samosprávy a prvky spoločenskej samosprávy
(Posluch - Cibulka, 2007).
Základným rozdielom na odlíšenie záujmovej samosprávy od samosprávy územnej,
by azda mohol byť princíp dobrovoľnosti. V tomto zmysle mám na mysli princíp, na
základe ktorého sa občania môžu združovať za účelom združovania svojich záujmov a ich
napĺňania. V prípade územnej samosprávy je totiž tento princíp takmer vylúčený, nakoľko
obyvatelia konkrétnych obcí si vytvárajú svoju územnú samosprávu s ohľadom na územie,
na ktorom sa ich obec nachádza. Samozrejme, tento princíp dobrovoľnosti nie je možné
aplikovať v absolútnom zmysle, nakoľko napríklad stavovské organizácie ako druh
záujmovej samosprávy sústreďujú členov aj na základe povinného členstva (Rajňáková,
2008).
18
Osobitnú kategóriu záujmovej samosprávy, ktorá vykonáva verejnoprávnu funkciu,
predstavujú profesijné združenia, ktoré vznikajú a pôsobia zo zákona, t. j. sú zriadené
zákonom, zákon im zveruje určité pôsobnosti na úseku verejnej správy a spravidla majú
povinné členstvo, na ktoré sa viaže výkon určitých povolaní. Takýmto profesijným
združením je napríklad Slovenská lekárska komora, Slovenská advokátska komora, atď.
(Steiner, 2007).
Záujmovú samosprávu vykonávajú verejnoprávne korporácie osôb alebo majetku.
Korporáciami osôb, ktoré vykonávajú verejnú správu v rozsahu vymedzenom zákonom, sú
profesiové komory, ktoré sú samostatnými právnickými osobami a majú svoje vlastné
orgány (valné zhromaždenie, predstavenstvo a ďalšie). Sú financované z vlastného
rozpočtu, majú vlastné príjmy, vlastný majetok a svojich povinných členov, avšak nemajú
svoje územie. Korporáciami majetku, ktoré vykonávajú verejnú správu, sú verejnoprávne
fondy, ktoré sú tiež samostatnou právnickou osobou, združujú zákonom ustanovený
majetok, tvorený vlastnými príjmami. Majú vlastnú správu, nemajú však svoje územie, ani
svojich povinných členov. Fond je zriadený na to, aby združený majetok používal na
úlohy verejnej správy (Benčo - Polák, 2000).
Záujmová samospráva (tiež súkromnoprávna) zahrňuje najmä záujmové či
profesiové združenie osôb, teda napríklad profesiové či stavovské komory. Úlohou
niektorých týchto združení je nie len dať priestor profesným záujmom členov, ale tiež
posudzovať ich odbornú úroveň, dohliadať na dodržiavanie etických princípov,
uskutočňovať disciplinárne konania (Tomeš a kol., 2002).
Záujmová samospráva nie je ucelený, vnútorne usporiadaný systém. Základným
znakom je samosprávny spôsob ich vnútornej činnosti a politického života (združenia,
spolky a podobne). Ide o organizačnú formu verejnej správy (Ličko, 2003).
Záujmová samospráva je spätá s určitou ľudskou činnosťou. Výkon niektorých
povolaní je viazaný na členstvo v príslušnej záujmovej korporácii. V týchto prípadoch ide
o tzv. nútené (povinné) členstvo v samosprávne stavovskej komore. Možnosť získať
členstvo v komore si vyžaduje určité predpoklady, predovšetkým dosiahnutie určitého
vzdelania, absolvovanie predpísanej praxe a vykonávanie zvláštnych profesných skúšok.
19
Členovia komory sú viazaní právnymi predpismi upravujúcimi činnosť komory a tiež
vnútornými predpismi komory, tzv. stavovskými predpismi (Sládeček, 2009).
Samosprávne spoločenstvo môže byť definované aj inými podstatnými znakmi, napr.
profesiou, záujmom a pod. V tomto prípade hovoríme o záujmovej resp. profesijnej
samospráve. Táto má v jednotlivých štátoch značnú tradíciu. Sú to najmä rôzne komory
(Posluch - Cibuľka, 2003).
Sobihrad (2004) za orgány záujmovej samosprávy považuje subjekty korporatívneho
charakteru pôsobiace spravidla na profesijnom základe (komory lekárov, advokátov,
architektov a podobne). Postavenie správneho orgánu majú za predpokladu, že im zákon
zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach príslušných subjektov. Značná časť
rozhodovacej právomoci týchto orgánov sa uskutočňuje v právnom prostredí, ktoré nemá
charakter správneho konania.
1.3.2.1 Vplyv záujmovej samosprávy
Ako bolo vyššie spomenuté podľa Lička záujmová samospráva nepredstavuje
ucelený, vnútorne usporiadaný systém. A preto môžeme záujmovú samosprávu označiť
ako súčasť tretieho sektora.
Podľa Hrebala a Žilinčíka (2000) demokratický a právny štát umožňuje svojim
občanom ovplyvňovať chod vecí verejných nielen v čase volieb. Jednou z ciest je využitie
práva združovať sa, založenie rôznych formálnych či neformálnych spolkov a združení. Ich
pôsobenie môže nielen upokojovať záujmy jej členov, ale aj ovplyvňovať a dopĺňať
činnosť orgánov štátu.
Bútora (1995) výrazom tretí sektor poukazuje na to, že ide o sektor pôsobiaci medzi
štátnym a súkromným podnikateľským sektorom. Pestrosť jednotlivých aktivít si vyžaduje
aj iné termíny, ktoré zdôrazňujú ich jednotlivé stránky:
Neziskový sektor – cieľom nie je tvorba zisku, ak sa nejaký dosiahne, vracia sa späť do
ďalších verejnoprospešných programov.
Dobrovoľnícky sektor – vyzdvihuje podiel dobrovoľníkov, spoločnú dobrovoľnú
činnosť, i keď v sektore pôsobia aj platený zamestnanci.
20
Nezávislý sektor – naznačuje nezávislosť sektora od štátu a od trhu.
Mimovládne organizácie – ich činnosť a založenie nie sú viazané na rozhodnutia
štátneho orgánu a nie sú mu bezprostredne podriadené.
Charitatívne (humanitárne, filantropické, dobročinné) organizácie – vyzdvihuje
verejnoprospešný charakter činnosti takýchto organizácií.
Pojem tretí sektor predstavuje spolky, záujmové skupiny, občianske združenia,
nadácie, ktoré môžu a nemusia byť inštitucionalizované. Tieto organizácie poskytujú
služby na neziskovom princípe (napr. v oblasti vzdelávania, výskumu, zdravotníctva,
sociálnej starostlivosti, kultúry a rekreácie) alebo presadzujú súkromný či verejný záujem
( Paulíniová – Ondrušek, 1999).
21
2 Cieľ práce
Zámerom mojej bakalárskej práce je upriamiť pozornosť na záujmovú samosprávu,
ktorá je v demokratických krajinách dôležitou základňou verejného života. Na základe
poznatkov a získaných informácií v práci sa chcem zaoberať:
analýzou vplyvu vybraných subjektov záujmovej samosprávy,
analýzou činnosti dvoch vybraných subjektov záujmovej samosprávy,
analýzou dvoch vybraných subjektov záujmovej samosprávy z hľadiska
ich rozpočtového hospodárenia.
Na dosiahnutie primárneho cieľa je potrebné stanoviť si parciálne ciele a zameranie
sa na nasledovné oblasti:
právna úprava záujmovej samosprávy,
koncepcia vzniku záujmovej samosprávy,
vplyv subjektov záujmovej samosprávy.
22
3 Metodika práce
V predkladanej bakalárske práci zobrazujeme pohľad na záujmovú samosprávu.
Zameriavame sa hlavne na postavenie záujmovej samosprávy, koncepciu vzniku,
legislatívnu úpravu a vplyv vybraných subjektov záujmovej samosprávy na územie
Nitrianskeho kraja.
Materiál:
K spracovaniu bakalárskej práce využívame informácie získané z interných zdrojov
získaných osobnou návštevou vybraných subjektov záujmovej samosprávy ako aj
z internetových zdrojov. Dôležitým zdrojom bola aj platná legislatíva.
Za účelom dosiahnutia stanoveného cieľa sú v práci použité nasledovné metódy:
Metóda analýzy použitá na:
koncepciu rozvoja záujmovej samosprávy,
analýzu rozvoja činnosti, pôsobnosti.
Metóda komparácie
komparácia príjmov a výdavkov neziskovej organizácie Nitrianska komunitná nadácia,
komparácia príjmov a výdavkov neziskovej organizácie Regionálne poradenské
a informačné centrum Nitra.
Metóda riadeného rozhovoru
zistenie interných informácií vybraných záujmových združení.
Metóda abstrakcie:
výber najdôležitejších údajov a informácií získaných analýzou podkladov.
23
Metódu syntézy použijeme na:
celkové zhodnotenie výsledkov stanoveného cieľa bakalárskej práce.
4 Výsledky práce
4.1. Postavenie záujmovej samosprávy v systéme verejnej správy v SR
V systéme verejnej správy na Slovensku máme dve základné zložky verejnej správy.
VEREJNÁ SPRÁVAŠtátna správa Samospráva
Štátna správa ako bolo vyššie uvedené je časť verejnej správy, ktorou sa uskutočňujú úlohy štátu. Štátnu správu vykonávajú orgány štátnej správy a to: ústredné orgány – vláda, ministerstvá, ostatné špeciálne orgány štátnej správy, orgány miestnej štátne správy – obvodné úrady so všeobecnou
pôsobnosťou a obvodné a krajské úrady so špecializovanou pôsobnosťou. Samospráva je časť verejnej správy, ktorou sa plnia zákonné úlohy subjektov samosprávy v oblasti verejnej správy a člení sa na: územnú (miestna) a regionálnu (vyšší územný celok), záujmovú – spolky, združenia.
4.2. Koncepcia vzniku záujmovej samosprávy
Združovanie občanov má hlboké korene už v minulosti. Vznik prvých
organizácií súvisel s cirkvou a formovaním miest a obcí. Združovanie občanov bolo
obmedzované v závislosti na moci a režime, ktorý sa na danom území uplatňoval.
Obmedzenie slobody na združovanie a zhromažďovanie nabrali na intenzite v čase 1.
svetovej vojny. Združovací život ochrnul, veľa osôb sa dostalo pod policajný dozor.
24
Združovanie sa mohlo nerušene rozvíjať až v demokratickom období Československej
republiky v rokoch 1918, kedy sa združovacie právo stalo súčasťou ústavy a štát
podporoval združovanie najmä v sociálnej oblasti. V roku 1939 došlo k ďalšiemu
obmedzeniu rozvoja občianskych organizácií, pretože všetky organizácie sa stali
kontrolované a obmedzované štátnou mocou. V povojnovom období nastáva krátke
oživenie, avšak s nástupom komunistického režimu došlo k zániku, k politizácii
a centralizácii. V roku 1989 počet organizácií prudko vzrástol.
Občianske organizácie vznikli z vnútornej potreby zakladateľov obhajovať spoločné
záujmy, slúžiť verejnosti alebo sa podieľať na riadení spoločnosti. V poslednom období
vznikajú najmä v dôsledku potrieb spoločnosti, ktoré štát a miestna samospráva nie je
schopná zabezpečiť, alebo ich tieto organizácie dokážu zabezpečiť efektívnejšie a vo
vyššej kvalite.
4.3 Právna úprava záujmovej samosprávy
Právna úprava záujmovej samosprávy je charakteristická nejednotnou úpravou.
Záujmovú samosprávu upravuje niekoľko právnych noriem. Najvyššou z nich je Ústava
SR v článku 29, kde je zakotvené právo na združovanie formuláciou, že ,,právo slobodne
sa združovať sa zaručuje“, čo znamená štátnu garanciu na rešpektovanie tohto zákona.
Zákony sú značne diverzifikované. Základ právnej úpravy predstavuje zákon č. 83/1990
Zb. z. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Tento zákon stanovuje, ktoré
činnosti neupravuje. Okrem tohto zákona existuje zákon č. 34/2002 Zb. z. o nadáciách
v znení neskorších predpisov, zákon č. 147/1997 Zb. z. o neinvestičných fondoch v znení
neskorších predpisov a aj zákon č. 213/1997 Zb. z. o neziskových organizáciách
poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov. Činnosti týchto
organizácií sú upravené všeobecnými zákonmi. Záujmové združenia právnických osôb sú
upravené v Občianskom zákonníku. Osobitnými zákonmi sú upravené niektoré združenia,
ktoré sú zriadené priamo zákonom - profesijné komory a neprofesijné komory, Slovenský
Červený kríž, poľovnícke združenia, rybársky zväz. Obchodné spoločnosti s ručením
obmedzeným a akciové spoločnosti, ktoré sú v súlade s § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka
založené za iným účelom, ako je podnikanie, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. Vznik,
zánik, práva a povinnosti strán, financovanie, hospodárenie, sankcie za neplnenie si
povinností upravuje zákon č. 85/2005 Zb. z. o politických stranách a politických hnutiach v
znení neskorších predpisov. Náboženské spoločnosti sú upravené zákonom o slobode
25
náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností č. 308/1991 Zb. z.
v znení neskorších predpisov.
4.4 Subjekty záujmovej samosprávy
Patria sem všetky organizácie, ktoré svoju činnosť odvodzujú na základe
združovacieho práva, ako jedného zo základných práv občana. Do subjektov záujmovej
samosprávy spadajú všetky občianske spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné
občianske združenia, ako aj odborové organizácie, nadácie, neziskové organizácie, cirkvi
a náboženské spoločnosti, neinvestičné fondy a politické strany. Existujú aj stavovské
organizácie, ktoré svoju pôsobnosť neodvodzujú od združovacieho práva ale sú vytvárané
na základe zákona, to znamená že majú povinné členstvo, ktoré sa viaže na výkon určitých
funkcií. Patrí sem napr. Lekárska komora.
4.4.1. Občianske združenia
Právny základ a postavenie občianskych združení fyzických alebo právnických osôb
upravuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Táto
právna úprava zakotvuje zásadu slobodného združovania občanov bez zásahu štátu resp.
štátnej moci.
Zásada slobodného združovania zabezpečuje, že nikto nemôže byť nútený
k združovaniu. Ak už sme členom občianskeho združenia, kedykoľvek môžeme z neho
vystúpiť. Členstvo v občianskom združení, výkon činnosti a podpora nemôže nikomu
spôsobiť občiansku ujmu. Zákon taxatívne vymedzuje činnosti, ktoré vylučujú vznik
občianskych združení. Patria sem napr. činnosti, ktoré obmedzujú alebo popierajú politické
alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, pôvod, rasu, politické alebo iné
presvedčenie, náboženské vyznanie alebo sociálne postavenie v spoločnosti. Sú to aj
združenia, ktorých činnosť by bola zameraná na hlásenie nenávisti, podporovali by násilie
voči občanom alebo iným spôsobom by porušovali Ústavu Slovenskej republiky. Nie sú
povolené ani združenia ozbrojené alebo s ozbrojenými zložkami štátu (okrem strelných
zbraní používaných na športové účely a poľovné právo).
Združenie vzniká registráciou. Návrh na registráciu môžu podať najmenej traja
občania Slovenskej republiky, aspoň jeden z týchto občanov musí byť starší ako 18 rokov.
Návrh na registráciu sa podáva na Ministerstvo vnútra SR. K návrhu na registráciu je nutné
26
pripojiť stanovy občianskeho združenia. Stanovy musia obsahovať názov občianskeho
združenia, ktorý musí obsahovať označenie „občianske združenie“, sídlo združenia,
činnosť združenia, ktorá nesmie byť v rozpore s Ústavou SR. V stanovách musí byť
činnosť, koncepcie a ciele, ktoré majú byť občianskym združením dosiahnuté. Občianske
združenia zohrávajú nezastupiteľnú úlohu vo všetkých oblastiach nášho spoločenského
života. Najviac sa však uplatňujú v rozvoji výchovno-vzdelávacieho procesu, športu,
kultúry, historických miest, v podpore zdravotne postihnutých ľudí, v ekologickej oblasti,
či už v ochrane prírody alebo zvierat. Občianske združenie zaniká dobrovoľným
rozpustením alebo zlúčením s iným združením a právoplatným rozhodnutím ministerstva
o jeho rozpustení. Občianske združenia sú dôležitou súčasťou nášho života v rámci tretieho
sektora. Vďaka ich verejnoprospešnej činnosti pomáhajú realizovať rôzne úlohy a rozvíjajú
život v danom území. Okrem iného spájajú ľudí, ktorí môžu presadzovať svoje záujmy na
zhromaždeniach. Vplyv občianskych združení na spoločnosť býva často intenzívnejší ako vplyv
politických strán, hlavne ak svojou činnosťou fakticky prispievajú k uspokojovaniu každodenných
potrieb občanov.
4.4.2 Politické strany
Občania majú právo združovať sa v politických stranách Toto právo slúži občanom
zúčastňovať sa na politickom živote. Podľa Ústavy SR štátna a verejná moc pochádza od
občanov. Občania ju spravidla nevykonávajú priamo, ale prostredníctvom svojich
volených zástupcov. Zákon č. 424/1991 Zb. z. o politických stranách a politických
hnutiach v znení neskorších predpisov upravuje politické strany. Tento zákon avšak
neurčuje obmedzenia, ktoré by podmieňovali členstvo v politickej strane. Podmienky
členstva zákon necháva na rozhodnutiach strany, ktorá si ich zakotví v stanovách. Politické
strany sú právnickou osobou, ktoré sa zapisujú do registra strán. Návrh na registráciu dáva
prípravný výbor. Rozhodnutie o vytvorení strany sa nevydáva. Povinnosť viesť register
politických strán ukladá vyššie spomenutý zákon Ministerstvu vnútra SR. Register
politických strán je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje.
Medzi dôležité úlohy politických strán patrí obhajoba záujmov občanov cez prepojenie
politických strán a voličov, o ktorých podporu sa usilujú. Politické strany sú súčasťou
verejného života. V spoločenskom živote plnia politické strany rôzne funkcie od
vyjadrovania po obhajobu záujmov, formujú politickú ideológiu a programy, podieľajú sa
27
na moci a tým formujú verejnú mienku. V Nitrianskom kraji bola v roku 2010
zaregistrovaná jedna politická strana.
4.4.3 Cirkvi a náboženské spoločnosti
Spoločnosti a spoločenstvá podľa zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej
viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov. Podľa §
4 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. z. v znení neskorších predpisov cirkvou alebo
náboženskou spoločnosťou je dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery v
organizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viere na základe vnútorných
predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Všetky cirkvi majú pred
zákonom rovnaké postavenie. Cirkvi a náboženské spoločnosti svoje záležitosti spravujú
samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú
vyučovanie náboženstva, zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych
orgánov. Štát nezasahuje do ich vnútorných záležitostí, ale finančne ich podporuje.
4.5. Vplyv záujmovej samosprávy na ekonomický rozvoj
Združovanie sa je jedným z hlavných mechanizmov pre tvorbu občianskej
spoločnosti. Prostredníctvom združovania dochádza k spájaniu jednotlivcov s verejným
životom.
V poslednom období dochádza k nárastu organizovaných organizácií. V Nitrianskom
kraji to nie je inak. Význam týchto organizácií sa neustále zvyšuje, pretože zastupujú
záujmy obyvateľov a vytvárajú nové hodnoty v spoločenskom živote ako sú solidarita,
spolupatričnosť, dobročinnosť či podieľanie sa na verejnom živote.
So záujmovou samosprávou úzko súvisí pojem dobrovoľníctvo. Je to z toho dôvodu
ako bolo už vyššie uvedené, že členovia záujmových organizácií do nich vstupujú
dobrovoľne, na základe vlastnej iniciatívy a s myšlienkou, že ich členstvo bude v prospech
verejného záujmu. Ľudia si uvedomujú silu kolektívu, pretože skupinu je viac počuť ako
jednotlivca.
Členovia svojou prácou zvyšujú kvalitu života vo svojom okolí a prispievajú tým
k dosiahnutiu pozitívnych zmien pri riešení problémov spoločnosti. Vplyv združení na
rozvoj môže mať rôzne podoby.
28
Prioritnou záležitosťou záujmovej samosprávy je konať dobro a služby, ktoré sú
v záujme spoločnosti. Väčšinou sa zameriavajú na oblasť zdravotníctva, vzdelania, pomoci
hendikepovaným občanom, mládeže, rozvoj obcí a regiónov, zlepšenia životného
prostredia, kultúry, športu, organizáciu prednášok, charity a pod. V konečnom dôsledku sa
táto činnosť prejavuje v zvýšenej životnej úrovni obyvateľov.
V sociálnej oblasti vytvárajú priestor pre zmysluplné využitie voľného času či už
pracujúcich ľudí alebo detí a mládeže. Stretávajú sa tu ľudia z rôznych vrstiev, veku či
postavenia, ale spája ich spoločný záujem. Vytvárajú sa možnosti nadväzovania nových
vzťahov a kontaktov, rozvíja sa tolerancia medzi ľuďmi, vytvára sa stabilita v spoločnosti,
napr. tým, že dochádza k predchádzaniu sociálneho vylúčenia alebo predchádza sa vzniku
napätia a konfliktov. Do spoločnosti sa zapájajú ľudia, ktorí sú vylučovaní zo zdravotných
dôvodov a narúša sa predstava o ľuďoch odkázaných výhradne na podporu od štátu.
U nezamestnaných sa vytvárajú možnosti na nadviazanie kontaktov, rozvíjanie osobnosti,
zručností.
Ekonomický rozvoj môžeme chápať veľmi široko, pretože cieľom môže byť
zlepšenie životnej úrovne, zvyšovanie bohatstva, až po znižovanie miery nezamestnanosti.
Veľmi dôležitú úlohu zohráva záujmová samospráva pri podpore zamestnanosti
a vytváraní nových pracovných miest. Môže ho ovplyvňovať priamo a to prostredníctvom
zamestnávania na úväzok, alebo nepriamo, tak že prispievajú k zvyšovaniu kvalifikácie
pracovnej sily, začleňujú ich do pracovného procesu a kolektívu a zvyšujú ich odborné
kvality, sebadôveru, rozvíjajú ich pracovné návyky a tým umožňujú ľuďom podieľať sa na
rozvoji regiónu napr. znižovaním nezamestnanosti.
Významným spôsobom ovplyvňuje záujmová samospráva ekonomický rozvoj cez
realizáciu regionálnych plánov, stratégií, projektov a programov zameraných na
investovanie do rozvoja cestovného ruchu, aktivizáciu subjektov k získavaniu grantov
alebo v oblasti získavania štrukturálnych fondov.
Združovanie zohráva veľmi významnú a dôležitú úlohu v rozvoji nových služieb,
ktoré vznikajú ako reakcia na nové potreby vznikajúce vo vyvíjajúcej sa spoločnosti.
4.6 Vplyv vybraných subjektov záujmovej samosprávy v Nitrianskom kraji
Nitrianska komunitná nadácia
NKN je nezisková organizácia, ktorej hlavným cieľom je zlepšovať kvalitu života
v Nitrianskom kraji. Predstavuje most medzi tými, ktorí potrebujú finančnú podporu na
29
realizáciu aktivít prospešných pre každého z nás, a tými ktorí chcú tieto aktivity
podporovať. Nadácia vznikla v roku 2002 ako nástupca Nitrianskeho komunitného fondu
založeného v roku 1999. V NKN si môžu všetci, ktorí sa zaujímajú o verejnoprospešné
aktivity podať žiadosť o grant v rôznych grantových programoch. Nadácia prerozdeľuje
financie do oblastí, ktoré to potrebujú. NKN vďaka svojmu prístupu má veľmi dobré meno
v celom Nitrianskom kraji. Snažia sa odstrániť zložitý byrokratický postup a tým
zjednodušiť prístup ku grantom. NKN poskytuje poradenstvo v oblasti získania grantov
a predkladania projektov, podporila 734 projektov v celkovej sume 487 206,34 EUR. NKN
je súčasťou Asociácie komunitných nadácií, v rámci ktorej na Slovensku funguje 8
komunitných nadácií.
Aktivity NKN
Otvorený grantový program – je vyhlasovaný dvakrát do roka v rôznych oblastiach
ako sú ochrana a podpora zdravia, podpora vzdelávania, zachovanie kultúrnych hodnôt,
v oblasti sociálnych služieb, v ochrane a tvorbe životného prostredia. Granty sú
podporované maximálne 1 000 EUR na jeden projekt. O grant môžu požiadať organizácie,
ktorých projekty sa dotýkajú verejnoprospešných aktivít v rámci Nitrianskeho kraja.
Organizácie môžu mať právnu formu občianskeho združenia, nadácie, neinvestičné fondy,
neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby a iné ako aj neformálne
skupiny občanov. Projekt musí byť financovaný minimálne z 10 % z iných zdrojov či
finančných alebo nefinančných. Na tú istú tému si žiadateľ môže požiadať o grant iba
jedenkrát za kalendárny rok. Hlavnými partnermi sú mesto Nitra, ktoré v roku 2009
podporilo 15 projektov sumou 8 964 EUR. Druhým významným partnerom je firma
BRAMAC – strešné systémy, s. r. o., ktorá v roku 2009 poskytla sumu 15 606,34 EUR na
23 projektov.
Aby ľudia ľuďom pomáhali – projekt sa realizuje od roku 2007 a prispieva
k zvyšovaniu kvality života v Nitrianskom kraji. Symbolom projektu je figúrka z hry
človeče, nehnevaj sa, ktorej hodnota je 1 660 EUR. Z predaja figúrky pre firemných
darcov, mohla NKN podporiť grantmi množstvo projektov. Figúrky sú rôzne a na ich
tvorbe sa podieľajú hlavne mladí ľudia (študenti z UKF Nitra, nadané deti z Tralaškoly či
autistické deti). Prezentácia figúrok sa uskutočňuje počas Medzinárodného festivalu
Divadelná Nitra, kde sú symbolické šeky odovzdané úspešným predkladateľom projektov.
30
Predajom figúrok boli podporené projekty ako čajovňa v komunitnom centre na Klokočine,
detské ihrisko pre krízové centrum Slniečko, vytvorením oddychovej zóny pre seniorov.
Celkovo bolo podporených 24 projektov v sume 26 707,79 EUR. Do projektu bolo
zapojených 31 firiem ako TESCO STORES SR, s. r. o., Mlyny Nitra, Heineken Slovensko,
a. s. a iní.
Klub darcov – vznikol v roku 2004. Členom klubu sa môže stať každý, kto prispeje
akoukoľvek sumou. Darca sa môže rozhodnúť, aké aktivity budú financiami podporené.
Všetky peniaze sú použité na verejnoprospešné projekty a každý člen klubu, ktorí prispeje
sumou viac ako 32 EUR, rozhodne na aké aktivity budú financie využité. Členstvo v klube
je na 1 rok a je obnoviteľné. Členovia klubu sa stretávajú v nitrianskej Synagóge, kde sa
môžu osobne stretnúť s ľuďmi ktorých podporili. Od vzniku Klubu darcov bolo
podporených 62 verejnoprospešných aktivít sumou 30 974,03 EUR. Podporený bol projekt
organizácie Čakanka, n. o., ktorá vytvorila publikáciu o medailách, minciach a plaketách
na zachovanie kultúrneho dedičstva Nitry, ako aj Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym
postihnutím, ktoré pomocou pedagogičiek zabezpečilo rozvoj komunikačných
a pracovných schopností a veľa iných.
Mladí nitrianski filantropi – cieľom programu je získať mladých ľudí na realizáciu
dobrovoľníckej práce a šírenie myšlienky dobra a pomoci iným. Vďaka tomuto projektu sa
podarilo 56 verejnoprospešných aktivít v rôznych oblastiach života v sume 14 828,51
EUR. Mladí ľudia majú možnosť získať 333 EUR na realizáciu svojho vlastného projektu.
Bona via – špeciálny grantový program na dopravnú výchovu detí a mládeže. Od
roku 2005 bolo podporených 31 projektov v sume 7 669,58 EUR. Jedným z podporených
projektov bolo vybudovanie vlastného dopravného ihriska na základnej škole, Na ceste
iste, Malí cyklisti na cestách.
TU SME DOMA – grantový program je zameraný na voľnočasové aktivity, rozvoj
komunitného života, úprava verejných priestranstiev či ochrana a podpora zdravia v meste
Hurbanovo. Program sa realizuje v spolupráci so spoločnosťou Heineken Slovensko, a. s.
od roku 2008. Granty sa poskytujú vo výške 3 319,40 EUR na jeden projekt. Počas dvoch
rokov realizácie programu bolo podporených 21 projektov v sume 59 529,62 EUR. Medzi
31
uskutočnené projekty patrili napríklad parková úprava zelene, skate park, pomoc pre
znevýhodnených občanov – požičiavanie zdravotníckych pomôcok, náučný turistický
chodník alebo zeleň na sídliskách.
Ruka v ruke s Nitrou – symbolom kampane sú modro biele tlieskajúce ručičky, ktoré
sa predávajú za 2 €. Výťažok zo zbierky sa použil na výstavbu a dostavbu nového parku
pod Borinou. V rámci kampane sa predalo 2 391 ručičiek a celkovo sa vyzbieralo 5 283,65
EUR. Kúpou ručičiek ľudia prispeli k skrášleniu životného prostredia a k vybudovaniu
priestoru na aktívny či pasívny oddych. Tvárami kampane boli známe osobnosti z Nitry
a jej okolia ako sú Eva Pavlíková, Miko Hladký či Kuly. Kampaň trvala do konca roka
2010.
Nadačný fond BRAMAC – bol založený v roku 2003 a firma podporuje projekty
v oblasti vzdelávania, v oblasti sociálnej a projekty zamerané na voľný čas detí a mládeže.
V rokoch 2003 až 2010 bolo podporených 124 projektov v sume 77 822,61 EUR.
Hospodárenie Nitrianskej komunitnej nadácie
Príjmy NKN predstavujú predovšetkým prijaté príspevky od nadácií, príspevky
a dary od firiem a organizácií, príspevky z podielu zaplatenej dane a z nadačných fondov
v sume 571 135,13 EUR ale aj z vlastnej činnosti v sume 40 813,47 EUR. Príjmy z
vlastnej činnosti predstavujú príjmy z prenájmu ale aj z predaja vlastných výtvarných
objektov z projektu „Aby ľudia pomáhali ľuďom“, z predaja obrazov či zo vzdelávania.
Výdavky nadácie súvisia s poskytovaním grantov pre úspešných predkladateľov projektov,
s programovými nákladmi a samozrejme s nákladmi na správu.
TAB. 1: Príjmy a výdavky NKN (v EUR)
v EUR ROK2005 2006 2007 2008 2009
PRÍJMY 83 441,12 103 242,84 122 038,47 168 446,39 135 770,81VÝDAVKY 94 268,37 104 553,17 123 655,29 124 969,39 136 359,85
Zdroj: výročné správy NKN
32
Na základe analýzy príjmov a výdavkov môžem konštatovať, že príjmy v roku 2005
predstavovali 83 441,12 EUR a výdavky boli vo výške 94 268,37 EUR. V danom roku bol
dosiahnutý záporný výsledok hospodárenia. V ďalšom roku príjmy nadácie výrazne stúpli
na 103 242,84 EUR, ale zároveň stúpli aj výdavky, ktoré predstavovali čiastku 104 553,17
EUR. Podobne ako v predchádzajúcom roku bol dosiahnutý záporný výsledok
hospodárenia. Rovnaká situácia nastala aj v roku 2007, kde sa príjmy pohybovali vo výške
122 038,47 EUR a výdavky vo výške 123 655,29 EUR. V roku 2008 bol výsledok
hospodárenia kladný. V danom roku boli dosiahnuté najvyššie príjmy zo sledovaného
obdobia v sume 168 446,39 EUR a výdavky v sume 124 969,39 EUR. V roku 2009 sa
situácia z predchádzajúceho roka nezopakovala, kedy príjmy predstavovali sumu
135 770,81 EUR a výdavky 136 359,85 EUR, čo znamenalo opäť záporný výsledok
hospodárenia, ale v najnižšej výške počas sledovaného obdobia.
Zároveň môžem zhodnotiť, že príjmy do roku 2008 rástli, no súčasne sa zvyšovali aj
výdavky. V roku 2009 príjmy klesli, no výdavky mali v danom roku rastúcu tendenciu,
podobne ako v predchádzajúcom období.
GRAF 1: Príjmy a výdavky NKN (v EUR)
Zdroj: vlastné
spracovanie
Na základe uvedeného môžem konštatovať, že podiel príspevkov sa každý rok mení.
Najvyšší podiel bol zaznamenaný v roku 2008, kedy podiel príspevkov a darov bol na
úrovni 97,68 EUR. Tieto čísla vyjadrujú závislosť NKN na prijatých príspevkoch
33
2005 2006 2007 2008 20090.00
20,000.00
40,000.00
60,000.00
80,000.00
100,000.00
120,000.00
140,000.00
160,000.00
180,000.00
PríjmyVýdavky
Rok
€
a dotáciách, pretože ich podiel na celkových výnosoch predstavuje sa pohybuje na úrovni
viac ako 88 %.
TAB. 2: Podiel príspevkov a darov na celkových príjmoch
Rok Suma v EUR Celkové príjmy v EUR Podiel v %
2005 77 915 83 441 93,382006 91 565 103 243 88,692007 107 749 122 038 88,292008 164 539 168 446 97,682009 129 366 135 771 95,28
Zdroj: výročné správy NKN
Regionálne poradenské a informačné centrum Nitra
RPIC Nitra pre podnikateľov vzniklo na ustanovujúcej členskej schôdzi dňa 19. 8.
1992 podpísaním zakladateľskej zmluvy štatutárnymi zástupcami zakladateľských
právnických osôb:
Okresný úrad Nitra,
Okresný úrad práce Nitra,
Mesto Nitra,
Agroinštitút Nitra,
Investičná a rozvojová banka, pobočka Nitra,
Združenie podnikateľov TEKOV - Zlaté Moravce.
Je to nezisková organizácia na podporu malého a stredného podnikania, ktorá svojou
činnosťou vplýva na sociálno-ekonomický rozvoj Nitrianskeho kraja. Toto záujmové
združenie právnických osôb je vytvorené v zmysle Občianskeho zákonníka. Právnu
subjektivitu nadobudlo Rozhodnutím o registrácii vydanom Okresným úradom v Nitre dňa
20.08.1992. RPIC Nitra zodpovedá za nesplnenie záväzkov celým svojím majetkom.
Organizácia vystupuje nezávisle voči štátnym orgánom, orgánom samosprávy obcí, miest a vyšších územných celkov.
Hlavným zámerom aktivít centra je podpora rozvoja siete malých a stredných
podnikov v regióne Ponitrie. Poskytujú najrozmanitejšie služby pre nezamestnaných
34
občanov, ktorí by chceli začať podnikať ako malý či strední podnikatelia, ako aj pre tých
ktorí už podnikateľskú činnosť prevádzkujú. Slogan, ktorým sa centrum od začiatku svojho
vzniku riadi znie: „Naše rady + vaše plány = úspech v podnikaní“.
Činnosť RPIC
Podporný úverový program pre malých a stredných podnikateľov;
Mikropôžičkový program pre malých a stredných podnikateľov;
Program obchodovania cez internet spolufinancovaný fondom PHARE;
Poradenstvo v oblasti účtovníctva, daní, práva, rozbiehania a chodu
súkromných firiem a obchodných spoločností;
Poradenstvo v oblasti manažmentu malých a stredných podnikov
vypracovávanie podnikateľských zámerov a marketingových štúdií;
Informácie o štátnych a medzinárodných podporných programoch pre
malých a stredných podnikateľov;
Pomoc pri hľadaní obchodných partnerov v tuzemsku i zahraničí;
Kurzy a semináre pre začínajúcich a existujúcich podnikateľov;
Poradenstvo pri vypracovaní projektov financovaných z predvstupových a
štrukturálnych fondov EÚ.
Aktivity RPIC
Mikropôžičkový program - v snahe vyriešiť problém prístupu malých podnikateľov
k malým úverom potrebných na začatie, resp. stabilizáciu a rozvíjanie podnikateľskej
aktivity a na prekonanie dočasných problémov pri financovaní podnikateľskej činnosti bol
vytvorený Mikropôžičkový program. Program je financovaný zo zdrojov štátneho
rozpočtu, alebo zo zdrojov programu PHARE, ktorých vlastníkom je Národná agentúra pre
rozvoj malého a stredného podnikania. NARMSP prostredníctvom Regionálneho
poradenského a informačného centra v Nitre realizovalo Mikropôžičkový program v
nasledovnej štruktúre:
strednodobé pôžičky investičného charakteru – kúpa hnuteľného a nehnuteľného
majetku,
krátkodobé pôžičky na financovanie zásob – zásoby materiálu, surovín.
35
Mikropôžičkový program bol od februára 2010 na celom Slovensku pozastavený
a neboli v danom roku poskytnuté žiadne pôžičky. Dočerpali sa iba pôžičky schválené
v roku 2009.
TAB. 3: Poskytnuté mikropôžičky
Rok 2003 2004 2005 2006 2007Mikropôžičky v EUR 325 300,40 179 579,10 256 588,99 70 039,17 93 274,91Počet mikropôžičiek 22 22 30 14 7
Zdroj: podklady RPIC Nitra
Najvyššia suma na mikropôžičky bola poskytnutá v roku 2003 a to vo výške
325 300,40 EUR pre 22 klientov. Výška počas jednotlivých rokov bola rôzna v závislosti
od potreby malých podnikateľov. Najvyšší počet mikropôžičiek bol zaznamenaný v roku
2005 v celkovom počte 30. Podľa odvetví národného hospodárstva bolo najväčšie
množstvo pôžičiek poskytnuté na služby a to v sume 676 492,06 EUR, nasledovala výroba
223 063,13 EUR, poľnohospodárstvo 205 072,03 EUR a zvyšná suma bola poskytnutá na
obchod vo výške 122 153,62 EUR.
Odborné poradenstvo - konzultácie poskytnuté nezamestnaným (záujemcom
o podnikanie) boli zamerané hlavne na oblasti ako prvé kroky pri vzniku živnosti alebo pri
založení obchodnej spoločnosti, vypracovanie podnikateľského plánu za účelom získania
finančných prostriedkov na samozamestnanie, dostupnosť finančných zdrojov,
účtovníctvo, pracovno - právne vzťahy, právne formy podnikania a dane. Existujúcim
podnikateľom sa poskytli konzultácie ohľadom vypracovania projektov uchádzajúcich sa
o grant zo štrukturálnych a národných fondov, vypracovanie projektov regionálneho
rozvoja (PHSR) pre mestá a obce, vypracovanie podnikateľských plánov, marketing -
cieľový trh, segmentácia, zákazníci, jednoduché a podvojné účtovníctvo, dane z príjmov,
daňové priznanie, majetkové priznanie, auto v podnikaní a pracovno-právne vzťahy.
V roku 2010 bolo celkovo poskytnuté poradenstvo pre 138 klientov. Z toho najväčšiu
časť predstavovali nezamestnaní v počte 93, ďalej 25 existujúcich podnikateľov a 20
začínajúcich podnikateľov podnikajúcich do jedného roka.
36
Vypracovanie podnikateľských plánov – patrí k jednej z kľúčových činností RPIC.
Vypracovaním podnikateľských plánov RPIC Nitra výrazne prispieva k tvorbe pracovných
miest a pracovných príležitostí.
TAB. 4: Počet podnikateľských plánov, vytvorených nových podnikov a pracovných miest
Rok 2003 2004 2005 2006 2007Počet vypracovaných PP 50 32 42 45 21Počet nových podnikov a PM 209 133 114 108 51
Zdroj: poskytnuté údaje RPIC Nitra
Na základe analýzy môžem konštatovať, že najviac podnikateľských plánov sa
vypracovalo v roku 2003 a to v počte 50, čo prispelo k vytvoreniu najvyššieho počtu
nových podnikov a pracovných miest v počte 209. Počet vypracovaných podnikateľských
zámerov sa v každom roku menil.
TAB. 5: Podnikateľské plány podľa odvetvia
Odvetvie Rok SPOLU2003 2004 2005 2006 2007
VÝROBA 12 3 5 8 3 31OBCHOD 7 0 5 2 1 15SLUŽBY 31 29 32 35 17 144
Zdroj: poskytnuté údaje RPIC Nitra
Najvyššie množstvo podnikateľských plánov z hľadiska odvetvia bolo vypracovaných
na oblasť služieb. V menšom počte a to 31 bolo vypracovaných podnikateľských plánov na
výrobu a najmenej na obchod a to 15 plánov.
Hospodárenie RPIC Nitra
Príjmy RPIC pochádzajú predovšetkým z týchto činností:
z poradenstva pre záujemcov o podnikanie, začínajúcich podnikateľov
a podnikateľov, ktorí svoju činnosť už vykonávajú,
z vypracovania podnikateľských zámerov,
37
z poskytovania mikropôžičiek pre malých a stredných podnikateľov,
z organizovania kurzov pre nezamestnaných, ktorí chcú začať podnikať,
z aktivít podporených grantmi.
TAB. 6: Príjmy a výdavky v EUR
v EUR ROK2005 2006 2007 2008 2009
PRÍJMY 88 826,93 112 062,67 63 466,77 52 380,00 54 120,00VÝDAVKY 85 109,21 100 444,79 60 246,96 51 185,02 53 707,73
Zdroj: poskytnuté údaje RPIC Nitra
Na základe analýzy príjmov a výdavkov môžeme skonštatovať, že v každom roku sa
menili. Najvyššie príjmy a výdavky, tak ako môžeme vidieť z grafu 2, dosiahlo RPIC Nitra
v roku 2006. Výsledok hospodárenia v danom roku predstavoval zisk v sume 11 617,88
EUR, čo predstavuje najvyšší zisk zo sledovaného obdobia. Najnižšie príjmy boli
dosiahnuté v roku 2008 52 380,00 EUR a súčasne boli dosiahnuté aj najnižšie výdavky
v celkovej výške 51 185,02 EUR. V každom roku pôsobenia centrum dosahuje kladný
výsledok hospodárenia.
GRAF 2: Príjmy a výdavky v EUR
Zdroj: vlastné spracovanie
38
2005 2006 2007 2008 20090.00
20,000.00
40,000.00
60,000.00
80,000.00
100,000.00
120,000.00
PRÍJMYVÝDAVKY
Rok
€
4.7 Prínosy pre Nitriansky kraj
Pohľad na aktivity NKN a RPIC Nitra nám hovoria nie len o rozvoji v rámci ich
komunity. Podávajú nám obraz o regionálnej pôsobnosti, ale napriek tomu výrazne
ovplyvňujú rozvoj v mieste ich sídla. Ich význam pre regionálny rozvoj úzko súvisí
s oblasťou ich zamerania.
NKN sa orientuje na podporu všetkých oblastí verejného života. Pomáhajú rozvíjať
myslenie obyvateľov, prostredníctvom ich zapájania do verejných zbierok a z
vyzbieraných finančných prostriedkov sa podporujú projekty slúžiace práve pre
obyvateľov Nitrianskeho kraja. NKN do svojej činnosti zapája rôzne skupiny obyvateľov
– od firemných darcov až po tých najmenších.
RPIC Nitra poskytuje služby v oblasti rozvoja podnikania v Nitrianskom kraji.
Svojimi aktivitami sa podieľa na zvyšovaní zamestnanosti, podpore a zvyšovaní
konkurencieschopnosti, ako aj v poskytovaní finančnej podpory pre začínajúcich či
podnikateľov pôsobiacich na trhu.
Obidva subjekty podporujú rôzne oblasti života, ale ich spoločenský prínos je
rovnaký. Zvyšovanie životnej úrovne a ekonomický rozvoj územia má značný a pozitívny
efekt.
Záver
Na základe analýzy vplyvu subjektov záujmovej samosprávy sme chceli v bakalárskej
práci poukázať na nenahraditeľnosť a prospešnosť týchto organizácií na ekonomický
rozvoj regiónu. Konkrétne n. o. Nitrianska komunitná nadácia a Regionálne poradenské
a informačné centrum Nitra, ktoré svojou činnosťou významným spôsobom vplývajú na
rozvoj Nitrianskeho kraja vo všetkých oblastiach života.
Nitrianska komunitná nadácia svojou činnosťou pomáha podporovať ďalšie
organizácie rôznej právnej formy. Podporuje občianske združenia, neziskové organizácie
či neformálne skupiny. Hlavný prínos spočíva v poskytovaní finančných prostriedkov na
realizáciu projektov, na ktoré by organizácie museli financie získavať od rôznych
sponzorov. Nadácia podporuje projekty v rôznych oblastiach života, ktoré samospráva nie
je schopná zabezpečiť. Má veľmi dobré meno v Nitrianskom kraji, ktoré si zabezpečila
odstránením resp. zjednodušením procesu získavania grantov. Poskytovaním grantov NKN
39
podporuje ekonomický rozvoj zvyšovaním životnej úrovne obyvateľov. Z hľadiska
finančného hospodárenia takmer všetky príjmy pochádzajú od rôznych sponzorov
a dobrovoľných darcov. No aj napriek tomu výsledok hospodárenia bol v každom roku
záporný.
Záujmové združenie právnických osôb RPIC Nitra, spolupracuje na znižovaní
nezamestnanosti v Nitrianskom kraji prostredníctvom kurzov, vzdelávania či poskytovania
mikropôžičiek. Centrum sa aktívne zapája do implementácie programov a projektov
zameraných na podporu regionálneho rozvoja, na ktorých spolupracuje s regionálnymi
inštitúciami a zahraničnými partnermi. Klientmi RPIC Nitra sú nielen malí a strední
podnikatelia, ale aj tí, ktorí o začatí podnikateľskej činnosti ešte len uvažujú. Význam
centra sa prejavil aj v čase hospodárskej krízy, kedy dochádzalo a v súčasnosti stále
dochádza k rušeniu väčšieho počtu pracovných miest, a časť týchto pracovníkov hľadá
uplatnenie na otvorenom trhu práce cez vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.
Z hľadiska finančného hospodárenia dosahuje RPIC Nitra vyvážené hospodárenie.
V každom sledovanom období centrum vykazuje zisk.
Význam pri rozvoji miest a celého regiónu sa občianskym organizáciám nedá
odoprieť, vznikajú predovšetkým za účelom obhajovania spoločných záujmov obyvateľov.
Možno ich však vnímať aj ako nedostatky verejnej správy poskytovať a zabezpečovať
služby a potreby v rôznych oblastiach života obyvateľov.
Záujmová samospráva poskytovaním rôznorodých služieb a vytváraním pracovných
príležitostí viditeľne prispieva k rozvoju miestneho hospodárstva. Veľakrát je prínosom
týchto organizácií „verejné blaho“, ktoré je nemerateľné v hodnotách priameho
ekonomického dopadu. Rozvoj sa v konečnom dôsledku prejavuje ako zvyšovane kvality
života občanov.
Silnou stránkou občianskych organizácií je to, že sú bližšie k potrebám občanov, sú
schopné rozpoznať priority v ponuke služieb a pomoc prispôsobiť skutočným problémom
a potrebám. K riešeniu problémov sú schopné pristupovať flexibilne. Môžu poskytnúť
odborné vedomosti, ako aj nové skúsenosti a pohľady v kľúčových oblastiach sociálnej
starostlivosti, rozvoja a v iných oblastiach.
Ich prínos však obmedzujú slabé stránky, a to najmä nedostatočné zdroje, ľudské ako
aj materiálne. Ďalšou slabosťou je ich neviditeľnosť, spôsobená nedostatkom informácií
o organizácii, ktoré by vysvetlili ich poslanie, zámery a ciele, ktorými by prispeli
k pochopeniu ich role a funkcie. Vzhľadom na ich silné a slabé stránky je pre zefektívnenie
40
významu na miestny rozvoj, potrebné rozvíjať ich vzťahy s miestnou samosprávou, aby ich
začala vnímať ako rovnocenných partnerov pri uspokojovaní potrieb občanov, ktoré im
ona nie je schopná zabezpečiť v dostatočnom rozsahu. Je to možné docieliť
prostredníctvom:
spoločných zasadnutí a akcií na vzájomné spoznanie,
spoločného úsilia pri riešení problémov,
vytvorenia podmienok pre aktívne zapájanie predstaviteľov záujmovej samosprávy do
rozhodovacích procesov miestnej samosprávy,
vzájomnej pomoci pri vypracovávaní projektov potrebných na získanie financií
z rôznych grantových inštitúcií.
Voči obyvateľstvu je potrebné zvýšiť informovanosť o ich cieľoch, aktivitách
a fungovaní, čím dôjde k ich zviditeľneniu a nadobudnú väčšiu dôveryhodnosť v očiach
občanov. Občianske organizácie potom majú väčšiu šancu získať množstvo pracovníkov
potrebných pre realizáciu ich aktivít a stanovených cieľov.
Dôležitou súčasťou rozvoja záujmovej samosprávy je aj podpora spolupráce medzi
nimi a súkromným sektorom. Vzájomnou komunikáciou a teda spoluprácou môžu
podporiť nie len miestny rozvoj ale aj seba samých. Pre občianske organizácie to môže byť
prínosom z hľadiska získania dodatočných zdrojov a získať podporu v podobe poskytnutia
priestorov alebo vybavenia technickej podpory, sponzorstva. Na druhej strane súkromný
sektor môže zo spolupráce vyťažiť zlepšením podnikateľského imidžu, tým že bude
podporovať a zapájať sa do viditeľných projektov.
41
Zoznam použitej literatúry
BELAJOVÁ, Anna – BALÁŽOVÁ, Eva. 2004. Ekonomika a manažment územnej samosprávy.
Nitra: FEM SPU, 2004. 183 s. ISBN 80-8069-458-3.
BENČO, Jozef – POLÁK, Jozef. 2000. Verejná správa. Nitra: Pedagogická fakulta UKF, 2000. 78
s. ISBN 80-8050-321-4.
BERČÍK, Peter. – KRÁLIK, Ján. 2007. Základy verejnej správy I- učebnica. Bratislava: Akadémia
Policajného zboru, 2007. 190 s. ISBN 978-80-8054-400-3.
BUJNOVÁ, Helena a kol. 2000. Politológia. 2. nezmen. vyd. Nitra: Univerzita Konštantína
Filozofa, 2000. 247 s. ISBN 80-8050-360-5.
BÚTORA, Martin – FIALOVÁ, Zuzana. 1995. Neziskový sektor a dobrovoľníctvo na Slovensku.
Bratislava: SAIA-SCTS a FOCUS, 1995. s. 13-14 ISBN 80-9674800-0-9.
42
FILIP, Jan - SVATOŇ, Jan - ZIMEK, Josef. 2000. Základy státovědy. 2. vyd. Brno: Masarykova
univerzita, 2000. 354 s. ISBN 80-210-1575-6.
GAŠPAR, Michal. 1993. Moderná verejná správa. Bratislava: Procom, 1993. 128 s. ISBN 80-
85717-01-8
HRUBALA, Ján - ŽILINČÍK, Pavol a i. 2000. Čítanka pre pokročilé neziskové organizácie.
Bratislava: PDCS, 2000. 243 s. ISBN 80-968095-3-9
CHLEBOVCOVÁ, Helena – LORENCOVÁ, Silvia. [online] 2005. Postavenie obecnej
samosprávy v systéme verejnej správy na Slovensku. 1. vyd. Bratislava: SOCIA, 2005. ISBN 80-
967908-4-6 [cit. 2011-04-12] dostupné na http://www.spo.sk/download/texty/Studijnytext1.pdf
CHOVANEC, Jaroslav – PALÚŠ, Igor. Lexikón ústavného práva. 1. vyd. Bratislava:
Vydavateľstvo Procom, 2004. 261 s. ISBN 80-85717-13-1.
KIOVSKÁ, Mária. 2000. Správne právo hmotné: I Všeobecná časť. Košice: Právnická fakulta
Univerzity P. J. Šafárika, 2000. 88 s. ISBN 80-7097-387-0.
KONEČNÝ, Stanislav. Komunálna politika. 2006. 1. vyd. Bratislava: MAYOR, 2006. 144 s. ISBN
80-969133-2-8.
LIČKO, Tibor. 2003. Kontrola v spoločnosti. Bratislava: IRIS, 2003. 159 s. ISBN 80-89018-00-9.
LIĎÁK, Ján – KOGANOVÁ, Viera. Politológia. 2. dopl. vyd. Bratislava: SOFA, 2004. 220 s.
ISBN 80-89033-38-5.
MACHAJOVÁ, Jozefína a kol. autorov. 2007. Všeobecné správne právo. 1. vyd. Žilina: Poradca
podnikateľa, 2007. 504 s. ISBN 978-80-88931-71-3.
MAJLINGOVÁ, Ľuboslava a kol. Verejná správa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela,
Ekonomická fakulta, 2002. 314 s. ISBN 80-8055-754-3.
MARTINKOVIČOVÁ, Miriam. 2009. Etika ako súčasť profesionalizácie zamestnancov štátnej
správy. 1. vyd. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2009. 170 s. ISBN 978-80-8083-729-7.
PAULÍNIOVÁ, Zora – ONDRUŠEK, Dušan a kol. 1999. Kultúra a tretí sektor. Banská Bystrica:
Adade s. r. o., 1999, s. 7-8 ISBN 80-967890-5-8.
43
PEKOVÁ, Jitka - PILNÝ, Jaroslav - JETMAR, Marek. Veřejná správa a finance veřejného
sektoru. 3. aktualiz. a rozš. vyd. Praha: ASPI, 2008. 712 s., ISBN 978-80-7357-351-5.
PORUBČAN, Peter – BARÁT, Pavol - KUČÍRKOVÁ, Drahomíra. 2003. Teória politiky. 1. vyd.
Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2003. 261 s. ISBN 80-8069-167-3.
POSLUCH, Marián – CIBUĽKA, Ľubor. 2003. Štátne právo Slovenskej republiky. 1. vyd.
Šamorín: Heuréka, 2003, 334 s. ISBN 80-89122-07-8.
PROVAZNÍKOVA, Romana. 2007. Financovanie měst, obcí a regionů. 1. vyd. Praha: Grada
publishing. 2007. 280 s. ISBN 978-80-247-2097-5.
RAJŇÁKOVÁ, Katarína. 2008. Politicko-právne aspekty záujmovej samosprávy v podmienkach
Slovenskej republiky v kontexte verejných fondov. 2008 [online]. 16 str. [cit. 2011-03-04].
Dostupné na internete: http://sapa.fvs.upjs.sk/casopis/4_druhe_cislo_2008/34_Rajnakova.pdf.
REKEN, Ján – VRABKO, Marián. 1999. Vybrané rozhodovacie procesy vo verejnej správe. 1.
vyd. Bratislava: Právnická fakulta Univerzity Komenského, 1999. 126 s. ISBN 80-7160-107-1
REKTOŘÍK, Jaroslav a kol. 2002. Ekonomika a řízení odvětví veřejného sektoru. 1. vyd. Praha:
Ekopress, 2002. 264 s. ISBN 80-86119-60-2.
ŘEHŮŘEK, Miloš. Reforma verejnej správy. In: Právny obzor. Roč. 84, 2001. č. 1, s. 103, ISSN
0032-6984.
SABO, Mikuláš a kol. 1996. Základy práva pre ekonómov. 1. vyd. Bratislava: IURA edition, 1996.
192 s. ISBN 80-88715-30-X.
SLÁDEČEK, Vladimír. Obecné správní právo. 2. aktualiz. a preprac. vyd. Praha: ASPI Wolters
Kluwer, 2009. 463 s. ISBN 978-80-7357-382-9.
SOBIHRAD, Jozef. 2004. Správny poriadok komentár. 2. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo
právnickej literatúry, IURA EDITION, 2004. 366 s. ISBN 80-8078-013-7.
SPIŠIAKOVÁ, Helena a kol. 2011. Miestna samospráva – základné princípy fungovania. 2. vyd.
Prešov: Asociácia vzdelávania samosprávy, 2011. 201 s. ISBN 978-80-970616-0-9.
STEINER, Pavel. 2007. Prehľad úloh verejnej správy. In Efekt [online], 2007. č. 3, s. Dostupné na
internete: <http://www.partnerstva.sk/buxus/docs/EFEKT_Ulohy_verejnej_spravy.pdf>.
44
ŠKULTÉTY, Peter. 2008. Verejná správa a správne právo. 1. vyd. Bratislava: VEDA,
Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2008. 201 s. ISBN 978-80-224-1023-6.
ŠKULTÉTY, Peter a kol. 2004. Správne právo hmotné: Všeobecná časť. 1. vyd. Bratislava:
Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2004. 221 s. ISBN 80-7160-183-7
TOMEŠ, Igor a i. 2002. Sociální správa. 1. vyd. Praha: Portál, 2002, 303 s. ISBN 80-7178-560-1.
TURČAN, Ján. 2010. Koncepcia modernizácie územnej samosprávy. In: Územná samospráva.
Roč. VI. č. 5/2010. s. 17. ISSN 1336-6475.
VOJČÍK, Peter a kol. 2004. Základy práva. Nitra: Vydavateľstvo Enigma, 2004. 265 s. ISBN 80-
89123-08-1.
VOLEK, Peter – PŘENOSIL, Ján. 2008. Veřejná správa. 1. vyd. Brno: Mendelova zemědělská
a lesnická univerzita, 2008. 161 s. ISBN 978-80-7157-847-3.
LEGISLATÍVA:
ÚSTAVA SR č. 460/1992 Zb.
ZÁKON č. 201/2007 Zb. z 29. marca 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb.
o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č.
394/2000 Zb.
ZÁKON č. 213/1997 Zb. z 2. júla 1997 o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne
prospešné služby.
ZÁKON č. 34/2002 Zb. z 18. decembra 2001 o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov.
ZÁKON č. 424/1991 Zb. z 2. októbra 1991 o združovaní v politických stranách a v politických
hnutiach.
ZÁKON č. 83/1990 Zb. z 27. marca 1990 o združovaní občanov.
EURÓPSKA CHARTA MIESTNEJ SAMOSPRÁVY z 15. októbra 1985.
45
INTERNETOVÉ ZDROJE:
DOMOVSKÁ STRÁNKA NKN NITRA. NKN Nitra [online]. 2008 - 2010 Nitrianska komunitná
nadácia. [cit. 2011-04-01]. Dostupné na internete: http://www.nkn.sk/pages/sk/aktualne.php
DOMOVSKÁ STRÁNKA RPIC NITRA. RPIC Nitra. [online]. [cit. 2011-02-23]. Dostupné na
internete http://www.rpic.sk/
46