43

3 TERMINOLOGICKO-KONCEPČNÉ VYMEDZENIE POSÚDENIA

ŽIVOTNEJ SITUÁCIE OHROZENEJ RODINY S DEŤMI

V sociálnej práci sa stretávame s viacerými poňatiami posúdenia životnej situácie.

Z historického hľadiska prevažuje pojem diagnostika a diagnóza, avšak je potrebné si uvedomiť,

že posúdenie a diagnóza nie sú zameniteľné pojmy. S vymedzením problematiky sa v slovenskom

a vzhľadom na spoločnú históriu v rámci vývoja sociálnej práce aj českom priestore stretávame

prevažne v prácach Balogovej (2008, 2010, 2016), Levickej et al. (1999; 2002; 2004), Gabura,

Mydlíková et al. (2004), Kvašňáková (2008, 2010, 2011, 2012, 2014), Navrátila (2005, 2007, 2008,

2010), Musila (2004), Matouška, Pazlarovej (2010). Posúdenie môžeme vnímať ako samostatnú

metódu sociálnej práce alebo jednu z etáp v sociálnej práci (diagnostickú etapu). Ide o

fundamentálnu metódu práce s klientmi a klientkami.

Z historického hľadiska sa v priebehu 20. storočia menili prístupy k posúdeniu životnej

situácie klientov a klientok, menila sa samotná teória tým, že sa obohacovala o nové pohľady

iných vedných disciplín. Súbežne sa kryštalizovala podoba súčasného posúdenia v širšom zmysle

slova ako samostatnej metódy sociálnej práce. Levická (2002, s. 12-18) rozlišuje šesť období vo

vývoji metodiky sociálnej práce:

1. mimovoľné formovanie v období od prechodu od dobročinnej, voluntaristickej podoby

sociálnej práce k profesionálnej (1900-1920);

2. vypracovanie metodiky sociálnej práce, výrazne ovplyvnené rozvojom sociálnej práce

v USA (1920-1940);

3. prechod od používanej metodiky k jej rozšíreniu a rozpracovaniu o metódy zamerané na

analýzu so zreteľom na realizovanie úlohy (1940-1955);

4. znovuobjavenie významu metódy prípadovej sociálnej práce (1955-1960);

5. kritické obdobie (1961-1980);

6. zmeny v metodike sociálnej práce vo vzťahu ku globalizačným tendenciám.

Na základe historických trendov Holland (2004, s. 11) rozlišuje nasledujúce perspektívy

posúdenia:

posúdenie ako diagnóza, tzv. medicínsky model (začiatok až 70-te roky 20. storočia).

Potreba diferencovaného prístupu ku klientom a klientkám. Prvé systematické

spracovanie metódy sociálnej diagnostiky v sociálnej práci ponúkla Mary Richmond vo

svojom diele Sociálna diagnóza z roku 1917, ktoré je pokladané za prvú učebnicu metód

sociálnej práce. Richmond (1964) vytvorila jednotný „technický“ postup stanovenia

sociálnej diagnózy pre všetky typy prípadov. Chápeme to ako snahu o objektivitu pri

posúdení prostredníctvom vytvorenia určitých štandardov pre prácu sociálnych

pracovníčok a pracovníkov. Sociálnu diagnózu chápe Richmond (1964, s. 51) ako „snahu

o pokiaľ možno exaktnú definíciu sociálnej situácie a osobnosti“. Osobnosť chápe

sociologicky, čiže jej súčasťou sú vzťahy jednotlivca k okoliu a ich vzájomná závislosť. Jej

cieľom bolo vytvoriť metódu, ktorá by vylučovala subjektívne hodnotenie človeka a jeho

životnej situácie. Dielo tejto autorky bolo veľkým impulzom pre rozvoj metód sociálnej

44

práce, zároveň sa v tomto období začali rozvíjať a upevňovať overené pracovné postupy

v jednotlivých krajinách. V období 50-tych a 60-tych rokov 20. storočia došlo

k znovuobjaveniu metódy prípadovej sociálnej práce (Levická 2002), ktorá si už

vyžadovala široké spektrum vedomostí z oblasti iných vedných disciplín, napr.

psychológie a pedagogiky. S týmito trendmi súvisí aj kritika sociologického prístupu

k sociálnej diagnóze Richmond, predovšetkým bolo poukázané na zanedbávanie

psychologických charakteristík rodiny a osobnosti klienta, klientky. Ďalšou významnou

predstaviteľkou je Virginia Robinson14 (1930, in: Matoušek 2003), ktorá poukazuje na

možnosti využitia poznatkov zo psychológie v sociálnej práci, predovšetkým ide

o potrebu vnímať sociálny prípad v kontexte sociálneho vývinu, analyzovať vedomú

i nevedomú motiváciu klienta, klientky, vplyvy, ktoré na neho, na ňu pôsobili v minulosti.

Do československej terminológie sociálnej práce zaviedla pojem sociálnej diagnózy Marie

Krakešová–Došková (1946), ktorá na rozdiel od Richmond už zahrnula do procesu

sociálnej diagnostiky aj poznanie vývinu jednotlivca a jeho životnej histórie;

posúdenie predikciou - prediktívne modely (70-te roky 20. storočia). Dominoval

medicínsky model, liečenie a cielené služby v prípadoch ublíženia dieťaťu upozornili na

potrebu empirického materiálu, ktorý by viedol pracovníkov, pracovníčky pri posúdení

prípadov nie náhodného ubližovania dieťaťu, a dokonca by predvídal a tak zabraňoval

týraniu dieťaťa ešte skôr, než k nemu dôjde;

posúdenie širšieho sociálneho kontextu – v 80-tych rokoch 20. storočia sa kládol

dôraz na posúdenie situácie v širšom sociálnom kontexte, tzn. hlbšie skúmať rôzne

elementy v živote dieťaťa. Táto etapa viedla k rozpracovaniu legislatívy a k byrokratizácii

sociálnej práce;

byrokratické trendy v posúdení. V posledných rokoch sú zjavné byrokratické trendy

v posúdení sociálnej situácie (v negatívnej konotácii), ktoré sa prejavujú v snahe viac

predpisovať a kontrolovať posudzovacie procedúry sociálnych služieb. Tieto trendy majú

vplyv na skvalitnenie práce sociálnych pracovníkov a pracovníčok, avšak miera ich

efektivity je priamo úmerná počtu klientov, klientok pripadajúcich na jednu pracovníčku,

pracovníka a ďalšiemu technickému zabezpečeniu rôznych inštitúcií, ktoré poskytujú

starostlivosť ohrozeným deťom a ich rodinám.

Samotný termín posúdenie (angl. assessment) môžeme chápať v dvoch rovinách

(Kvašňáková 2011). V užšom zmysle slova ako etapu sociálnej práce a v širšom význame ako

samostatnú metódu sociálnej práce Tento proces je súčasťou diagnostickej etapy sociálnej

práce. Je zameraný na:

zisťovanie a hľadanie príčin (spolu so všetkými členmi rodiny), v ktorých rolách

a funkciách rodina ako klient zlyhala, teda ide o identifikáciu problému (Čechová

2003),

zisťovanie možností pomoci, stanovenie a definovanie problému.

14 Významná práca vyšla pred druhou svetovou vojnou v roku 1930 pod názvom Meniaca sa psychológia v prípadovej sociálnej práci.

45

Pre porozumenie problematike, potrebujeme uchopiť nosné termíny, s ktorými sa

stretávame v teórii a praxi sociálnej práce v predmetnej oblasti, sú to:

sociálna diagnostika,

sociálna diagnóza (ako výsledok sociálnej diagnostiky),

hodnotenie,

posúdenie životnej situácie.

Levická (2004a s. 162) sociálnu diagnostiku chápe „ako proces poznávania špecifických

znakov a vlastností konkrétnej rodiny..., pričom nám pomáhajú vedomosti z oblastí teórií rodiny,

vedomosti o tzv. „modeloch rodiny“, vedomosti zo všeobecnej diagnostiky a z diagnostiky

rodiny“. Výsledkom diagnostickej etapy v sociálnej práci je sociálna diagnóza, ktorá označuje

„mapovanie príčin sociálneho problému ako východiska pre sociálnu terapiu. Ako zdroj problémov bola pôvodne

videná, buď osobná neschopnosť (vrátane morálnych chýb), alebo nedostatočné využívanie dostupných zdrojov.

K stanoveniu diagnózy sa užívali dáta poskytnuté nielen klientom, ale tiež jemu blízkymi ľuďmi a inštitúciami,

s ktorými bol alebo je v kontakte“ (Matoušek 2003, s. 51 - 52).

Diagnóza a diagnostika sú chápané ako pojmy medicínske a nevhodné pre používanie

v rámci kontextu sociálnej práce (Kvašňáková 2011). Posúdenie je „proces, počas ktorého sa

posudzuje jednotlivec alebo rodina a ich prostredie, ako súčasť rozhodovania o tom, aké sú ich

potreby“ (Pierson, Thomas et al. 2006, s. 35). V tomto kontexte je v súčasnosti kladený dôraz na

participáciu klienta, klientky pri posúdení vlastnej situácie, tzv. sebaposúdenie (selfassessment).

Pojem hodnotenie môžeme definovať ako „proces poznávania špecifických znakov a vlastností

konkrétnej rodiny vzťahujúcich sa k druhu, rozsahu a hĺbke jej problému za účelom voľby

vhodných foriem a nástrojov pomoci“ (Brozmanová Gregorová 2008, s. 54). Tento termín

zahŕňa taktiež axiologický rozmer, čo však narúša objektivitu v posúdení.

Posúdenie životnej situácie klientok a klientov sociálnej práce je kľúčovým procesom

v rámci všetkých aktivít sociálnych pracovníčok a pracovníkov.

3.1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ POSÚDENIA OHROZENEJ RODINY

S DEŤMI

Sociálne pracovníčky a pracovníci sa stretávajú a oboznamujú s veľkým množstvom teórií,

ktoré majú vplyv na spôsob výkonu ich praxe:

od sociologických teórií (napr. teória sociálneho konsenzu, štrukturálneho

funkcionalizmu, antiopresívne teórie),

cez psychologické teórie (napr. teória pripútania Johna Bowlbyho; etapizácia vývinu

človeka, teórie rozvoja osobnosti, Maslowova hierarchia ľudských potrieb, rozvoj

morálky – Kohlberg),

až po etické teórie (ako napr. teória utilitarizmu, déontika) a pod.

Autori Milner a O´Byrne (2009) sa vo svojej práci zaoberajú rôznymi prístupmi

k posúdeniu situácie klienta, klientky. Sú to predovšetkým:

46

anti-opresívny prístup,

systémový prístup,

psychodynamický prístup,

behaviorálne prístupy,

na úlohy zameraný prístup,

na riešenie zameraný prístup.

Pri práci s ohrozenou rodinou je možné využiť všetky z týchto prístupov v závislosti od

životnej situácie a sociálnych problémov danej rodiny, napr. pri problémoch dysfunkčného

plnenia rodičovských povinností je predovšetkým uplatňovaný prístup zameraný na úlohy. Vo

Veľkej Británii je v rámci rodinných centier ponúkaný program „Triple P – Program pozitívneho

rodičovstva“ (Positive parenting programme), ktorý je založený na princípoch tohto prístupu.

Podľa Levickej (2004a) sa v súčasnosti presadzuje tzv. komplexný prístup

a multifaktoriálny prístup k posúdeniu. V rámci komplexného prístupu by mala sociálna

pracovníčka a pracovník brať do úvahy osobnosť klienta (v rodine je to súbor posudzovaných

osôb), jeho správanie z hľadiska psychológie, rodinné vzťahy, vzťahy posudzovaných detí

k vlastnému sociálnemu prostrediu a situáciu, v ktorej sa rodina nachádza. V závislosti od

zložitosti životnej situácie rodiny závisí počet odborníkov a odborníčok zainteresovaných do

procesu posúdenia.

Posúdenie životnej situácie nie je jednorazovou aktivitou sociálnej pracovníčky

a pracovníka. Je to proces, ktorý má viacero etáp. Cieľom nie je iba deskripcia životnej situácie

a sociálnych problémov rodiny a jej členov, ale zároveň ich explanácia, identifikácia a evaluácia.

Stupne posúdenia (Thomas, Pierson et al. 2006, s. 35):

1. deskripcia, napr. životných a bytových podmienok, správania alebo rodinných vzťahov;

Potrebné informácie získavame z početných zdrojov, ktorými sa počas procesu posúdenia

stávajú:

priama práca s rodinou prostredníctvom zdieľaných aktivít, rozhovorov a hier,

priama práca s rodinou,

iné zdroje poznatkov, ktoré predstavujú všetci tí, ktorí prichádzajú do kontaktu

s danou rodinou,

informácie z predošlých spisov a predchádzajúcich posúdení,

posudky iných špecialistov.

2. explanácia - navrhovanie možných príčin problémov a pravdepodobné dôsledky

neuspokojených potrieb;

3. identifikácia, napr. problémov, o ktorých by sa malo rozhodovať a silné a slabé stránky

jednotlivcov alebo rodiny pri riešení týchto problémov;

4. evaluácia, ako by mohli byť klientove potreby, čo najefektívnejšie uspokojené.

Podľa Levickej (2002) je sociálna diagnostika – posúdenie súčasťou sociálneho hodnotenia

ako druhej etapy sociálnej práce. Model sociálnej práce rozdelila do 4 základných okruhov:

1. oboznámenie sa s prípadom (kontakt, analýza prípadu – situačná analýza, evidencia);

2. sociálne hodnotenie (sociálna diagnostika, plán práce, voľba pracovných metód);

47

3. sociálna intervencia (sociálna terapia, rehabilitácia, poradenstvo, diskusia);

4. zakončenie prípadu.

V ponímaní zahraničných autorov proces posúdenia začína už v prvej etape tohto modelu.

Súčasťou situačnej analýzy je vypracovanie:

osobnej analýzy / anamnézy,

rodinnej analýzy / anamnézy,

analýzy / anamnézy širšieho prostredia,

analýzy / anamnézy situácie.

Výsledkom analýz je porozumenie problému rodiny. Vypracovanie posudku, resp. správy

o situácii rodiny, a v ňom zakomponovaného odporúčania riešenia situácie pre súd, si vyžaduje

nielen analytickú činnosť, ale i interpretačnú. Interpretačná činnosť často absentuje vo

výkone sociálnych pracovníčok a sociálnych pracovníkov, čo súvisí s ich nízkymi kompetenciami

(Kvašňáková 2011).

Obrázok 2 Päťstupňový proces posúdenia

Zdroj: MILNER, Judith, Patrick O´BYRNE, 2009. Assessment in Social Work. 3rd edition. London:

Palgrave Macmillan, s. 4. ISBN 978-0-230-21862-8.

príprava na úlohu

zbieranie dát, vrátane pohľadov užívateľov služieb, rodiny a ostatných zainteresovaných

organizácií a inštitúcií na danú situáciu

uplatňovanie odborného úsudku (tak praktických skúseností, ako aj teoretických) pri analyzovaní,

porozumení alebo interpretácií dát

tvorba posudku o vzťahoch, potrebách, rizikách, štandardoch starostlivosti alebo bezpečia,

závažnosť situácie, a ľudské schopnosti a potenciál pre zvládnutie situácie, či pre potrebnú zmenu

rozhodnutie a/alebo odporúčanie riešenia – čo, ako, kým a kedy bude vykonané, a zároveň ako

bude progres kontrolovaný

48

To, ako tento proces bude vyzerať, závisí taktiež od cieľa posúdenia. Môže ísť o

(Matoušek, Pazlarová 2010, s. 105):

posúdenie rodiny zamerané na jeden špecifický parameter jej fungovania. U tohto typu

bude účelom pravdepodobne výskum,

základné posúdenie rodiny zamerané na akútne riziká pre dieťa, príp. dospelého (tzv. risk

assessment),

posúdenie hĺbkové, ktoré berie v úvahu všetky významné aspekty fungovania rodiny.

Príklad diagnostického nástroja – posúdenie rizika

Diagnostický nástroj, ktorý je možné použiť práve na posúdenie rizikových

a protektívnych faktorov, zároveň aj príležitostí a ohrozenia relevantných pre

konkrétnu klinickú rodinu. Je ním nástroj Turnella a Edwardsa pod názvom Signs of

Safety – Znaky bezpečia (1999). Nejedná sa len o diagnostický nástroj, ten je súčasťou

komplexného prístupu k ochrane detí založeného na budovaní partnerstva medzi

rodičmi a pomáhajúcim pracovníkom a pracovníčkou práve v situáciách, kedy ide o

podozrenie z týrania, zneužívania alebo zanedbávania dieťaťa. Táto spolupráca

a partnerstvo sa sústredí na hľadanie silných stránok a zaistenie bezpečia pre

jednotlivých členov rodiny s cieľom stabilizovať rodinný systém a posilniť dieťa

v jeho náročnej životnej situácii.

Vychádzajúc z preventívnej stratégie pri posúdení situácie dieťaťa je dôležitá schopnosť

sociálneho pracovníka a pracovníčky rozpoznať potenciálne riziká ohrozenia dieťaťa. Podľa

príručky Handbook for Child Protection Practice (Dubowitz, DePanfilis 2000) rozlišujeme nasledujúce

kategórie rizík:

kategória najmenšieho rizika – ide o zanedbávanie, ktoré zahŕňa iba potenciálne

zanedbávanie starostlivosti. Pokiaľ sa situácie často neopakujú a nevyžadujú si zásah

pracovníkov a pracovníčok oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

kategória stredného rizika – ide o zanedbávanie vymedzujúce situácie, keď riziko

ohrozenia dieťaťa stúpa, hlavne ak ohrozenie zdravia a vývinu dieťaťa trvá dlhší časový

úsek. Vyžaduje priamy zásah pracovníkov a pracovníčok príslušného oddelenia a následný

monitoring rodiny,

kategória vážneho rizika – ide o zanedbávanie, ktoré je definované situáciou

dlhodobého alebo vážneho ohrozenia dieťaťa, ktorého dôsledkom môže byť vážne

poškodenie zdravia či dokonca smrť dieťaťa. Ide o opakujúce sa situácie, ktoré vážne

ohrozujú aj emocionálny vývin dieťaťa.

Ako upozorňuje Kim Berg (1994, s. 17) „je nesprávne, ak výsledkom tohto procesu je

zoznam vecí a chýb, ktoré robí posudzovaná rodina zle“. Takýto zoznam môže evokovať aj

ostatným zainteresovaným profesionálom to, že rodina je odsúdená zlyhávať vo výkone svojich

funkcií a napĺňaní potrieb jednotlivých jej členov. Fundamentálnym je sústredenie sa na silné

49

stránky rodinného fungovania, pozitívne nazeranie na potenciál zmeny u jednotlivých členov

rodiny.

Cieľom posúdenia životnej situácie klienta v sociálnej práci, a teda aj rodiny, je odhaliť

pravdu o živote človeka. Z gnozeologického hľadiska rozlišujeme dve odlišné poňatia sociálnej

práce (Schön 1983, in: Navrátil 2008), a to opierajúce sa o technickú racionalitu a o model

reflektovania-v-akcii (reflection-in-action). Vychádzajúc z tohto rozlíšenia poukážeme na dva

spôsoby poznávania v procese posúdenia životnej situácie, a to spôsob objektivistický

(kvantitatívny, pozitivistický) a spôsob konštruktivistický (kvalitatívny).

V teórii i praxi sociálnej práce existujú nástroje, ktoré môžu sociálne pracovníčky a

pracovníci používať pri posúdení životnej situácie rodín. Holland (2004) poukázala na existenciu

dvoch základných stratégií posúdenia rodín v sociálnej práci:

1. kvantitatívna stratégia. Proces posúdenia je cielený, plánovaný a štruktúrovaný (Fay

2002; Černík, Višňovský 2007; Holland 2004 a i.). Holland (2004, s. 33 – 34) za základné

charakteristiky tohto prístupu považuje:

snahu zachovávať objektivitu a odstup od posudzovaných osôb,

posúdenie sa berie ako zber dát a dôkazov o životnej situácii,

rozhodnutie sa robí až po zbere všetkých dostupných informácií,

rozhodovanie sa robí na základe pomeru pozitívnych a negatívnych faktorov,

využívajú sa rozhodovacie nástroje,

výsledky zistení sa validujú prostredníctvom konzultácií s ďalšími účastníkmi

procesu.

Výsledkom je typicky tvorba profilu osobnosti, vyhodnotenie dotazníka, správa pre

súd. Objektivistické stanovisko býva pre svoj dôraz na prácu s tvrdými dátami

označované ako vedecké. Pracovníkove, pracovníčkine úvahy a hlavne pocity či intuície

sú hodnotené ako sekundárne, vnímajú sa ako nežiaduce a mätúce. Má postoj neutrálneho

pozorovateľa. Komunikácia je vnímaná skôr ako prostriedok, nie ako cieľ. Pracovník je

v role experta, ktorý používa overené metódy zberu dát a ich výsledky vedú

k verifikovateľným výsledkom.

Táto stratégia kladie dôraz na tvorbu diagnostických validizačných nástrojov, ktoré

umožňujú meranie rôznych aspektov životnej situácie v rodine. Prevláda prevažne v USA,

príkladom je Škála diagnostiky rodiny – North Carolina Family Assessment Scale (Kirk, Reed-

Ashcraft 2001; podrobnejšie podkapitola 4.2);

2. kvalitatívna stratégia – spočíva v reflexii povahy individuálnych charakteristík

podmienok rodiny. Dáva väčší dôraz na profesionálny úsudok založený na poznaní

situácie a jej hĺbkovom pochopení. Prevláda napr. vo Veľkej Británii.Britský Národný rámec

pre posúdenie situácie detí v núdzi a ich rodín (National Framework for the assessment of chilren in need

and their families (2000) je doplnený sadou škál a dotazníkov, ktoré umožňujú sociálnym

pracovníkom flexibilne reagovať na konkrétnu situáciu v rodine, dáva im možnosť voľby,

ktorú metodiku využijú z hľadiska životnej situácie v danej rodine.

V nasledujúcej tabuľke ponúkame porovnanie vyššie spomínaných dvoch prístupov

rozhodujúcich pre konečnú tvorbu rozhodnutia v procese posúdenia životnej situácie klienta

sociálnej práce.

50

Tabuľka 2 Porovnanie diskurzov prístupov k posúdeniu

Posúdenie

ako vedecké pozorovanie

Posúdenie

ako reflexívna evaluácia

Základný postoj Objektivita, odstup. Nezávislosť, ale očakávanie úzky

vzťahu s rodinou.

Ciele Získavanie informácií: fakty a dôkazy.

Tvorba rozhodnutia.

Hĺbkové poznanie.

Tvorba úsudku.

Poskytnutie vysvetlenia.

Časovanie Rozhodnutie odložené až na koniec

posúdenia.

Posúdenie prebieha priebežne.

Výstupy posúdenia sa priebežne

vynárajú.

Metódy Meranie.

Rozhodovacie nástroje.

Kontrola s inými.

Evaluácia konštruovaná na konci.

Rozhodovacie nástroje

Kontrola s inými.

Zdroj: HOLLAND, Sally, 2004. Child and family assessment in social work practice. London: Sage

Publications Ltd., s. 33. ISBN 978-0-7619-4902-2.

Pri posúdení ohrozenej rodiny s deťmi môžeme vychádzať z viacerých modelov.

Najčastejšie zmieňovaná je klasifikácia modelov posúdenia od Gerald a Smale et al. (1993, in:

Navrátil 2007), ktorý rozlišuje:

model otázok. Má charakter kladenia sady štandardných otázok pasívnemu klientovi,

užívateľovi služieb. Sociálna pracovníčka a pracovník sú v role experta, ktorý je schopný

interpretovať a analyzovať informácie s ohľadom na potreby klienta, v našom prípade

rodiny. Zapojenie rodiny do procesu posúdenia sa obmedzuje, a preto tento proces

nemá priamo zmocňujúce pôsobenie na jej jednotlivých členov. Zmocňovanie alebo

posilnenie (empowerment) je „cieľom niektorých postupov sociálnej práce, ktoré sú založené na

zvýšenej klientovej, či skupinovej schopnosti presadzovať vlastné oprávnené záujmy, resp. vymaniť sa

z podriadeného, utlačeného postavenia. Ide buď o perspektívu psychologizujúcu, teda o posilňovanie

sebavedomia, schopnosti vyjednávať, asertívne presadzovať osobné záujmy, alebo o perspektívu sociálnu“

(Matoušek 2003, s. 154),

procedurálny model je založený na kompletizovaní rôznych zoznamov a kontrolných

listov, na základe ktorých má sociálna pracovníčka a pracovník zistiť, či je klient

oprávneným užívateľom služieb danej organizácie, v ktorej pracovníci pôsobia.

Expertom je osoba, ktorá vytvorila formuláre. Tento model je kritizovaný v dôsledku

nízkeho záujmu o osobu užívateľa služieb,

výmenný model vychádza z predpokladu, že klient, užívateľ služby je expertom na

svoju vlastnú životnú situáciu. Vzťah medzi pracovníkom a klientom má byť taký, aby

umožňoval klientovi identifikovať jeho schopnosti a zdroje, a zároveň aj slabé miesta

a obmedzenia.

ZHRNUTIE

Posúdenie môžeme vnímať ako samostatnú metódu sociálnej práce alebo jednu z etáp

v sociálnej práci (diagnostickú etapu). Ide o fundamentálnu metódu práce s klientmi a klientkami.

Historicky sa vnímanie procesu posúdenia menilo. Pre porozumenie problematike je potrebné

51

rozlišovať termíny: sociálna diagnostika, sociálna diagnóza (ako výsledok sociálnej diagnostiky),

hodnotenie a posúdenie životnej situácie. Diagnóza a diagnostika sú chápané ako pojmy

medicínske a nevhodné pre používanie v rámci kontextu sociálnej práce. Posúdenie je teda

proces, počas ktorého sa posudzuje jednotlivec alebo rodina a ich prostredie, ako súčasť

rozhodovania o tom, aké sú ich potreby. Opierame sa o systémovú teóriu, koncept sociálneho

fungovania a koncept životnej situácie. Pri práci s ohrozenou rodinou využívame rôzne prístupy

v závislosti od životnej situácie a sociálnych problémov danej rodiny.

Rozlišujem dve základné stratégie pri posúdení životnej situácie rodín: kvantitatívna

stratégia (proces posúdenia je cielený, plánovaný a štruktúrovaný; výsledkom je typicky tvorba

profilu osobnosti, vyhodnotenie dotazníka, správa pre súd. Pracovník je v role experta, ktorý

používa overené metódy zberu dát a ich výsledky vedú k verifikovateľným výsledkom) a

kvalitatívna stratégia (spočíva v reflexii povahy individuálnych charakteristík podmienok

rodiny. Dáva väčší dôraz na profesionálny úsudok založený na poznaní situácie a jej hĺbkovom

pochopení).

OTÁZKY A NÁMETY NA DISKUSIU

1. Diskutujte rozdielnosť terminologických vymedzení: sociálna diagnóza,

sociálna diagnostika, hodnotenie a posúdenie v sociálnej práci.

2. Vysvetlite tvrdenie: „diagnóza a diagnostika sú chápané ako pojmy medicínske

a nevhodné pre používanie v rámci kontextu sociálnej práce“.

3. Aké pozitíva a negatíva vidíte pri uplatňovaní metódy sebaposúdenia?

4. Ktorý z prístupov k posúdeniu životnej situácie ohrozenej rodiny s deťmi

preferujete a prečo? Od čoho môže závisieť výber prístupu?

5. Ktorú zo stratégií posúdenia životnej situácie ohrozenej rodiny s deťmi

preferujete a prečo?

POUŽITÁ A ODPORÚČANÁ LITERATÚRA PRE ĎALŠIE ŠTÚDIUM

BALOGOVÁ, Beáta, 2008. Neúspešná sanácia dysfunkčnej rodiny a jej dôsledky na vývin dieťaťa v náhradnej

starostlivosti. In: Mládež a spoločnosť. Roč. XIV, č. 2, s. 27-51. ISSN 1335-1109.

BALOGOVÁ, Beáta, 2010. Model posúdenia životnej situácie rodiny. In: Pavel NAVRÁTIL, Radka JANEBOVÁ,

et al. Reflexivita v posuzování životní situace klientek a klientu sociální práce. Hradec Králové: Gaudeamus, s. 157-180.

ISBN 978-80-7435-038-2.

BALOGOVÁ, Beáta, 2016. Posúdenie životnej situácie klienta. In: Beáta BALOGOVÁ, et al. Kompendium sociálnej

práce pre magisterský stupeň štúdia. Prešov: Pavol Šidelský – Akcent print, s. 164-188. ISBN 978-80-89295-70-8.

BERG, Insoo Kim, 1994. Family based services. A solution-focused approach. New York: W. W. Norton Company, Inc.

ISBN 978-0-393-70162-3.

BROZMANOVÁ GREGOROVÁ, Alžbeta, 2008. Teória a metodika sociálnej práce s rodinou. In: Anna

HUDECOVÁ, Alžbeta BROZMANOVÁ GREGOROVÁ et al. Sociálna práca s rodinou. Banská Bystrica:

Pedagogická fakulta, Univerzita Mateja Bela, s. 47–87. ISBN 978-80-8083-597-2.

ČECHOVÁ, Júlia, 2003. Metódy sociálnej práce s jednotlivcom. In: Anna TOKÁROVÁ, et al. Sociálna práca. Kapitoly

z dejín, teórie a metodiky sociálnej práce. Prešov: Pavol Šidelský – Akcent Print, s. 430-440. ISBN 80-968367-5-7.

ČERNÍK, Václav, Emil VIŠŇOVSKÝ, eds., 2007. Vzťah teoretického a praktického v sociálnych a humanitných vedách.

Bratislava: Iris. ISBN 80-89238-05-X.

52

DUBOWITZ, Howard, Diane DePANFILIS, eds., 2000. Handbook for Child Protection Practice. California: Sage

publications. ISBN 0761913718.

FAY, Brian, 2002. Současná filosofie sociálních věd. Multikulturní přístup. Praha: Sociologické nakladatelství (SLON). ISBN

80-86429-10-5.

Framework for the assessment of children in need and their families. 2000. London: Department of Health. ISBN 0011-322-42-

57.

GABURA, Ján a Eva MYDLÍKOVÁ et al., 2004. Vedenie sociálneho prípadu. Bratislava: ASSP. ISBN 80-968713-2-3.

HOLLAND, Sally, 2004. Child and family assessment in social work practice. London: Sage Publications Ltd.. ISBN 978-0-

7619-4902-2.

KIRK, Raymond S., Kellie REED-ASHCRAFT, 2001. North Carolina Family Assessment Scale for Intensive Family

Preservation Services (IFPS) Programs Version 2.0. [online]. [cit. 2006-06-10]. Dostupné z: <http://www.nfpn.

org/preservation/files/NCFAS%20Scale%202-0.doc>.

KRAKEŠOVÁ – DOŠKOVÁ, Marie, 1946. Psychogenese sociálních případu. O vzniku sociální úchylnosti. Praha: Nová

Osvěta.

KVAŠŇÁKOVÁ, Lenka, 2008. Posudzovanie životnej situácie ohrozených detí a ich rodín v Gateshead vo Veľkej

Británii. Skúsenosti zo zahraničnej praxe. In: Radka JANEBOVÁ, Martin SMUTEK eds. Posuzováni životní

situace v sociálni práci. Sborník z konference V. Hradecké dny sociální práce konané dne 24. a 25. října v Hradci Králové.

Hradec Králové: KSPaSP PF UHK, s. 200 - 205. ISBN 978-80-7041-419-4.

KVAŠŇÁKOVÁ, Lenka, Beáta BALOGOVÁ, 2010. Sociálnoprávna ochrana detí a posudzovanie situácie

ohrozenej rodiny. In: Jozef SIPKO, Marek CHOVANEC, Gabriela HARČARIKOVÁ eds. 5. študentská

vedecká konferencia. Zborník príspevkov. [online]. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, s. 1082 - 1096. ISBN

978-80-555-0169-7. Dostupné na: http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Chovanec1/pdf_doc/95.pdf

KVAŠŇÁKOVÁ, Lenka, 2011. Posudzovanie životnej situácie ohrozenej rodiny s deťmi v rámci sociálnoprávnej ochrany detí.

Dizertačná práca. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 104 s.

LEVICKÁ, Jana, 2002. Metódy sociálnej práce. Trnava: ProSocio. ISBN 80-89074-8-3.

LEVICKÁ, Jana, 2004. Základy sociálnej práce. Trnava: Spoločnosť pre podporu vedy a vzdelávania na FZaSP TU.

ISBN 80-968952-3-0.

LEVICKÁ, Jana, 2004a. Diagnostika rodiny. In: Jana LEVICKÁ, et al. Sociálna práca s rodinou I. Trnava: Fakulta

zdravotníctva a sociálnej práce TU, s. 162-166. ISBN 80-89074-93-6.

LEVICKÁ, Jana, Karol ZEMAN, 1999. Sociálnoprávna ochrana detí a mládeže. Bratislava: Slovak academic press. ISBN

80-88908-34-5.

MATOUŠEK, Oldřich, 2003. Rodina jako instituce a vztahová síť. Praha: Sociologické nakladatelství (SLON). ISBN 80-

86429-19-9.

MATOUŠEK, Oldřich et al. 2003. Slovník sociální práce. Praha: Portál. ISBN 80-7178-549-0.

MATOUŠEK, Oldřich, Hana PAZLAROVÁ et al, 2010. Hodnocení ohroženého dítěte a rodiny v kontextu plánování péče.

Praha: Portál. ISBN 978-80-7367-739-8.

MILNER, Judith, Patrick O´BYRNE, 2009. Assessment in Social Work. 3rd edition. London: Palgrave Macmillan. ISBN

978-0-230-21862-8.

MUSIL, Libor, 2004. “Ráda bych vám pomohla, ale…”. Dilemata práce s klienty v organizacích. Brno: Marek Zeman. ISBN

80-903070-1-9.

NAVRÁTIL, Pavel, 2005. Sociálně-právní ochrana dětí postrádá vhodné procedury pro posouzení rodiny. In: Sociální

práce / Sociálna práca, Sociální práce s rodinou a dětmi. Č. 2/2005, s. 7-10. ISSN 1213-6204.

NAVRÁTIL, Pavel, 2007. Posouzení životní situace: úvod do problematiky. In: Sociální práce / Sociálna práca. Č.

1/2007, s. 72–86. ISSN 1213-6204.

NAVRÁTIL, Pavel, 2008. Pravda v posouzení životní situace. In: JANEBOVÁ, Radka, SMUTEK, Martin eds. 2008.

Posuzování životní situace v sociální práci. Sborník z konference V. Hradecké dny sociální práce, Hradec Králové 24. a 25.

října 2008. Hradec Králové: Gaudeamus. ISBN 978-80-7041-419-4.

PIERSON, John, THOMAS, Martin eds. 2006. Collins dictionary of Social Work. Glasgow: Harper Collins Publishers.

ISBN 0-00-721478-2.

RICHMOND, Mary E., 1964. Social diagnosis. 19. vyd. New York: Russell Sage Foundation.

TURNELL, Andrew, Steve EDWARD, 1999. Signs of safety: a solution and safety oriented approach to child protection. New

York: W.W. Norton Company. ISBN 978-0-393-70300-9.

53

3.2 VYBRANÉ OTÁZKY POSÚDENIA OHROZENEJ RODINY S DEŤMI

Významnými okruhmi a otázkami, ktorými je potrebné sa zaoberať pri posúdení životnej

situácie ohrozenej rodiny s deťmi sú: princípy, ktoré je potrebné dodržiavať pre efektívne

posúdenie, riziká posúdenia predstavujúce tak subjektívne ako aj objektívne faktory. Rizikové

a protektívne faktory, ktoré ovplyvňujú rodinné fungovanie.

3.2.1 Princípy posúdenia

Pre úspešné vybudovanie multidisciplinárneho tímu, ktorý bude schopný efektívnej

spolupráce, je nutné definovať, okrem cieľov činnosti, základné princípy spolupráce (Jankovský

2008). Všetky pracovníčky a pracovníci pomáhajúcich profesií, ktorí sú súčasťou

multidisciplinárneho tímu, by mali byť erudovaní vo svojom odbore. V praxi posúdenia rodiny

by sa mali dodržiavať princípy, ktoré sú kľúčovými, a to tak v rámci interdisciplinárnej práce, ako

aj pri spolupráci rôznych poskytovateľov služieb deťom a ich rodinám. Rozhodujúce je vopred si

objasniť (Department of Health 2000, s. 7):

účel a predpokladané výstupy posúdenia,

legislatívnu bázu posúdenia,

protokoly a procedúry, ktoré by mali nasledovať,

vedúce miesto tímu, poskytovateľa sociálnych služieb alebo profesionálov, ktorí budú

mať primárnu zodpovednosť,

ako deti a rodinní členovia budú zapojení do posúdenia,

ktorý profesionál má vedúcu zodpovednosť za analýzu výsledkov posúdenia

a konštruovanie plánu,

spôsob akým budú informácie zdieľané medzi profesionálmi a ako budú zaznamenávané,

príslušné roly každého profesionála zapojeného do posúdenia,

ktorý profesionál bude mať zodpovednosť za napredovanie plánu, ak bude schválený.

V sociálnej práci rozlišujeme viacero tímov z hľadiska ich cieľov a zapojených aktérov (tím

sociálnych pracovníkov a pracovníčok, interdisciplinárny tím, tím vytvorený s miestnym

pomocníkom). V rámci posúdenia ohrozenej rodiny s deťmi sociálna pracovníčka a pracovník

spolupracujú najčastejšie s:

referátom poradensko-psychologických služieb (so psychológom, špeciálnym pedagógom,

políciou,

súdom,

školou (vzdelávacími inštitúciami, s pedagógom),

54

zdravotníckymi zariadeniami (s pediatrom, všeobecným lekárom, fyzioterapeutom,

detskou sestrou, ergoterapeutom..),

v neposlednom rade s rodinou.

Pri posúdení rodiny sa môžeme opierať o sociálnoekologickú teóriu, s ktorou sú dobre

zlučiteľné nasledujúce princípy (Matoušek, Pazlarová 2010, s. 118):

je dôležité posúdiť rizikové a protektívne faktory nielen v samotnej rodine, ale tiež

v súvislostiach širšej rodiny a komunity i v súvislostiach fungovania celej spoločnosti,

je výhodné prejaviť rešpekt k členom rodiny, k ich silným stránkam a možným zdrojom,

je žiaduce zoznámiť sa s ich doterajšími životnými stratégiami,

je nutné pomôcť členom rodiny rozpoznať vlastné kompetencie potrebné pre zvládnutie

náročnej situácie,

je žiaduce zapojiť do procesu posúdenia celú rodinu ako partnerov,

je nevyhnutné identifikovať rizikové i ochranné faktory pôsobiace na rodinu, ktoré sa

môžu časom zmeniť,

je vhodné zapojiť rodinu do výberu najvhodnejšieho spôsobu intervencie,

je dôležité poznať také spôsoby intervencie, ktoré oslabia pôsobenie rizikových faktorov

a posilnia faktory ochranné.

3.2.2 Rizikové a protektívne faktory ako predmet posúdenia životnej situácie

ohrozenej rodiny s deťmi 15

Rizikový faktor je akákoľvek charakteristika prostredia, ktorá ovplyvňuje

pravdepodobnosť výskytu náročnej životnej situácie a krízovej situácie vzťahujúcej sa

k optimálnemu fungovaniu rodiny. Charakteristiku, ktorej prítomnosť znižuje pravdepodobnosť

výskytu takýchto náročných životných situácií ohrozujúcich rodinné fungovanie označujeme ako

protektívny faktor.

Opierajúc sa o koncept sociálneho fungovania a ekosystémové myslenie boli identifikované

rizikové a protektívne faktory následne rozdelené do troch oblastí, ktoré sú pre prehľadnejšie

zobrazenie usporiadané v nasledujúcich tabuľkách.

Tabuľka 3 Rizikové faktory

Na strane dieťaťa Na strane rodičov - rodiny Na strane komunity - prostredia

nedonosené deti, anomálie pri narodení, nízka

osobnostné faktory,

externé ťažisko kontroly,

nízky sociálno-ekonomický status

15Podrobnejšie Kvašňáková (2014).

55

pôrodná váha, pôsobenie toxínov v maternici,

temperament: ťažká alebo pomalá aktivizácia,

fyzické, kognitívne alebo emocionálne postihnutie, chronické alebo vážne ochorenie,

trauma v detstve,

asociálna rovesnícka skupina,

detská agresivita, poruchy správania, poruchy sústredenia.

nedostatočné ovládanie impulzov,

depresia / úzkosť,

nízka frustračná tolerancia,

pocity neistoty, nedostatok dôvery,

neisté pripútanie s vlastnými rodičmi,

týranie, zneužívanie v detstve,

vážny rodičovský konflikt, vrátane domáceho násilia,

štruktúra rodiny – osamelý rodič s nedostatkom podpory, mnohopočetná rodina,

sociálna izolácia, nedostatok podpory,

psychopatológia u rodičov,

zneužívanie návykových látok,

separácia / rozvod, zvlášť konfliktný rozvod,

vek,

vo všeobecnosti vysoký stupeň stresu,

nedostatočné interakcie rodič-dieťa, negatívne postoje a predsudky ohľadne detského správania,

nedostatočné vedomosti a očakávania s ohľadom na detský vývin,

mentálne problémy, vrátane popôrodnej depresie,

kultúrny „miš-maš“ (keď rodič vníma normálne vývin svojho dieťa, ktorý je však odlišný, od vývinu detí v širšej societe a u poskytovateľov služieb).

v okolí,

stresujúce životné udalosti,

nedostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti, zdravotnému poisteniu, adekvátnej starostlivosti o deti a sociálnym službám,

nezamestnanosť rodičov, bezdomovectvo,

sociálna izolácia, nedostatok sociálnej opory,

vystavenie rasizmu / diskriminácii.

Zdroj: KVAŠŇÁKOVÁ, Lenka, 2014. Rizikové a protektívne faktory ako predmet posúdenia životnej situácie

ohrozenej rodiny. In Soňa LOVAŠOVÁ, ed. Rizikové správanie v teórii a praxi sociálnej práce. 3. Ročník Košických

dní sociálnej práce. [elektronický zdroj] Košice: UPJŠ v KE, s. 204 – 209. ISBN 978-80-8152-212-3. Dostupné z:

http://unibook.upjs.sk/predaj-vydanych-titulov/filozoficka-fakulta.

V nasledujúcej tabuľke č. 4 sú uvedené protektívne faktory. V priebehu práce s rodinou

v ohrození je nutné identifikovať tieto faktory a zároveň aj lepšie porozumieť tomu, ako môžu

prispieť k optimalizácii rodinného fungovania konkrétnej rodiny.

Tabuľka 4 Protektívne faktory

Na strane dieťaťa Na strane rodičov - rodiny Na strane komunity -

prostredia

očakávané dieťa, prvorodené dieťa,

zdravotný stav – zdravé počas

detstva a dospievania,

stupeň aktivity – mnoho záujmov

a záľub, participácia

a kompetenčnosť,

dispozície – dobromyseľnosť,

predčasná vyspelosť, zrelosť,

zvedavosť, ochota riskovať,

sympatickosť, optimizmus,

nezávislosť,

vývinové míľniky – spĺňa očakávania

primerané veku,

štruktúra – pravidlá a zodpovednosť

pre všetkých členov,

faktory rodinných vzťahov –

koherencia a pripútanie, otvorenosť

voči zmene a vyjadrovanie pocitov

a emócií,

rodičovské faktory –dohľad nad

deťmi, silná väzba aspoň na jedného

z rodičov, teplo a podpora vo

vzťahoch, výdatná pozornosť počas

prvého roku života, dohoda rodičov

ohľadom hodnôt rodiny

a morálnych zásad, emocionálna

pozitívne rovesnícke vzťahy,

širšia rodina v blízkom okolí,

školy – akademická

a mimoškolská participácia

a úspechy, blízky vzťah

s učiteľom (učiteľmi),

opora v neformálnej rodinnej

sieti, priateľoch a lídroch

v komunite.

56

sebapoňatie – vysoké sebavedomie,

vnútorné ťažisko kontroly,

schopnosť dávať a prijímať lásku

a náklonnosť,

vnímavosť – rýchlosť pri

vyhodnocovaní nebezpečných

situácií a vyhýbanie sa zraneniam,

interpersonálne zručnosti –

kreatívnosť, pestovať a udržiavať

podporné vzťahy s ostatnými,

asertívnosť, dobré sociálne

zručnosti, schopnosť nadväzovať

vzťahy s deťmi a dospelými,

kognitívne zručnosti – schopnosť

zamerať sa na pozitívne vlastnosti

a ignorovať negatívne,

intelektuálne schopnosti – dobré

študijné výsledky.

prístupnosť (prístupnosť rodičov

a kapacita pre čítanie emocionálnych

narážok a naplnenie emocionálnych

potrieb detí),

reciprocita – obojstranne uspokojivé

vzťahy sú budované medzi

dieťaťom / dospievajúcim

dieťaťom a rodičom,

veľkosť rodiny – 4 alebo menej detí

s odstupom najmenej dvoch rokov,

socio-ekonomický status – stredná

trieda,

širšia rodina – rozvíjajúce sa vzťahy

s členmi širšej rodiny,

ďalšia pozitívna sociálna oporná

sieť.

Zdroj: KVAŠŇÁKOVÁ, Lenka, 2014. Rizikové a protektívne faktory ako predmet posúdenia životnej situácie

ohrozenej rodiny. In Soňa LOVAŠOVÁ, ed. Rizikové správanie v teórii a praxi sociálnej práce. 3. Ročník Košických

dní sociálnej práce. [elektronický zdroj] Košice: UPJŠ v KE, s. 204 – 209. ISBN 978-80-8152-212-3. Dostupné z:

http://unibook.upjs.sk/predaj-vydanych-titulov/filozoficka-fakulta.

3.2.3 Riziká posúdenia

Balogová (2016, s. 184) uvádza nasledujúce javy, ktoré môžu predstavovať riziko pri

posúdení životnej situácie a tým pádom je im potrebné venovať zvýšenú pozornosť:

za prítomnosti zjavnej dimenzie psychológie je potrebné starostlivo zvážiť rovnováhu

medzi vnútornými a vonkajšími faktormi osobnosti klienta,

predpojatosť individuálnymi prípadovými prácami prekáža vývoju „sociálneho“

(celospoločenského) posúdenia,

„požičané“ vedomosti z psychiatrie a psychológie mali a majú najväčší vplyv na

posúdenie v sociálnej práci,

v posúdení sú problémy nachádzané v rodinnej nefunkčnosti nielen u jedincov, ale hlavne

u rodičov (primárne matiek),

platná legislatíva definuje posúdenie ako činnosť oddelenú od intervencie,

činnosť posúdenia je definovaná rôzne v každej platnej právnej úprave, čo so sebou

prináša chaos a negatívne dôsledky pre klienta,

rozdiely v dôraze na riziko, potreby a zdroje komplikujú sociálnym pracovníkom

a pracovníčkam vyvinúť zjednocujúci rámec pre všetky typy posúdenia.

57

Ďalšie riziká predstavuje podľa vyššie spomínanej autorky najmä:

nesprávna diagnóza,

nedostatok vedomostí u sociálnych pracovníčok a pracovníkov,

nadmerné zjednodušenie alebo nadmerná komplikácia situácie,

nadmerná patologizácia alebo zámerná depatologizácia situácie,

neflexibilita a skreslenie situácie.

Charakter posúdenia môže byť ovplyvňovaný viacerými faktormi, z ktorých môžu plynúť

rôzne riziká (Navrátil 2007):

iniciátor posúdenia (súd, užívateľ služby, iný sociálny pracovník),

prevažujúci dôvod (podozrenie z týrania, trestná činnosť dieťaťa),

procedúry a politika organizácie,

osobný prístup pracovníka k procesu posúdenia i osobám, ktoré sú posudzované.

ZHRNUTIE

Významnými okruhmi a otázkami, ktorými je potrebné sa zaoberať pri posúdení životnej

situácie ohrozenej rodiny s deťmi sú: princípy, ktoré je potrebné dodržiavať pre efektívne

posúdenie, riziká posúdenia predstavujúce tak subjektívne ako aj objektívne faktory. Rizikové

a protektívne faktory, ktoré ovplyvňujú rodinné fungovanie. Pre úspešné posúdenie je potrebné

stanoviť si základné princípy, týkajúce sa predovšetkým spolupráce profesionálov,

zodpovednosti, samotného výkonu a výsledku posúdenia. Predmetom posúdenia sú taktiež

rizikové a protektívne faktory, a to na strane dieťaťa, rodičov – rodiny a na strane komunity –

prostredia. V priebehu práce s rodinou v ohrození je nutné identifikovať tieto faktory a zároveň

aj lepšie porozumieť tomu, ako môžu prispieť k optimalizácii rodinného fungovania konkrétnej

rodiny. Aj v procese posúdenia sú prítomné určité riziká, ktoré môžu byť príčinou nesprávne,

nejasne alebo zaujato napísanej správy o situácii rodiny. Identifikáciou týchto rizík je možné

profesionalizovať výkon posúdenia.

OTÁZKY A NÁMETY NA DISKUSIU

1. Vypracujte rodinnú anamnézu počas odbornej praxe s identifikáciou silných

a slabých stránok rodinného fungovania. Aká je jej úloha v procese posúdenia?

2. Diskutujte o tom aký vplyv má rôzne stanovený cieľ posúdenia na výkon

sociálnej práce.

3. Aké faktory vplývajú na priebeh posúdenia ohrozenej rodiny s deťmi na

Slovensku?

4. Identifikujte rizikové a protektívne faktory životnej situácie rodiny v príklade.

58

5. Diskutujte o rizikách a ich dôsledkoch na výstup posúdenia, resp. neskôr

premietajúci sa v rámci navrhnutých intervencií.

6. Analyzujte faktory, ktoré vplývajú na proces posúdenia a identifikujte možné

riziká z nich plynúce.

POUŽITÁ A ODPORÚČANÁ LITERATÚRA PRE ĎALŠIE ŠTÚDIUM

BALOGOVÁ, Beáta, 2016. Posúdenie životnej situácie klienta. In: Beáta BALOGOVÁ, et al. Kompendium sociálnej

práce pre magisterský stupeň štúdia. Prešov: Pavol Šidelský – Akcent print, s. 164-188. ISBN 978-80-89295-70-8.

Framework for the assessment of children in need and their families. 2000. London: Department of Health. ISBN 0011-322-42-

57.

KVAŠŇÁKOVÁ, Lenka, 2014. Rizikové a protektívne faktory ako predmet posúdenia životnej situácie ohrozenej

rodiny. In Soňa LOVAŠOVÁ, ed. Rizikové správanie v teórii a praxi sociálnej práce. 3. Ročník Košických dní sociálnej

práce. [elektronický zdroj] Košice: UPJŠ v KE, s. 204 – 209. ISBN 978-80-8152-212-3. Dostupné z:

http://unibook.upjs.sk/predaj-vydanych-titulov/filozoficka-fakulta.

MATOUŠEK, Oldřich, Hana PAZLAROVÁ et al, 2010. Hodnocení ohroženého dítěte a rodiny v kontextu plánování péče.

Praha: Portál. ISBN 978-80-7367-739-8.

NAVRÁTIL, Pavel, 2007. Posouzení životní situace: úvod do problematiky. In: Sociální práce / Sociálna práca, č.

1/2007, s. 72 – 86. ISSN 1213-6204.