4. číslo 1. ročník

Úvodník

Milí kamaráti,toto číslo je posledné v tomtoškolskom roku. Preto budeneobyčajne zaujímavé a väčšie.Nájdete v ňom námety, ako sivyplniť prázdninový čas rôznymivýletmi, ale i čas relaxovania pririešení našich krížoviek. Ak by savám niektorý váš výlet cezprázdny podaril, môžete mi hoakýmkoľvekspôsobom dať a poprázdnináchvyberieme dvanajzaujímavejšie.Prajem vám veľaúspechov pri riešení a dobýjaní... anajmä pekné a vydarenéprázdniny.šéfredaktorka Sára Dobrovodská

Náš kvíz

Nevzdajte to, možno budetepráve vy, ktorých stretnešťastie! V tomto čísle sa hľadajúpoklady (truhlice sozlatom) Sú tam ukrytétakéto podobné štyri.Kto nájde všetky, nechpošle odpovede poštou alebo emailom (adresa je v rubrikeredakcie). Potom troch náhodne aspravodlivo vylosujeme.

Na obálke

Kone boli v minulosti veľmi užitočné.

Koňa mali takmer v každej domácnosti.Vykonával práca, ktorú človek sámnezvládal a slúžil tiež ako odvoz. Nakoňa dnes môžeme natrafiť nafarmách a gazdovstvách. Veď teraznám ako doprava slúžia autá a inéstroje. No i tak je kôň majestátnezviera.

OBSAH:

Úvodník..............................................2Náš kvíz..............................................2Zo života............................................3S humorom je všetko ľahšie..........3Príbeh z prírody................................4Naša reportáž....................................5Domáci miláčikovia...........................6Skúste to aj vy..................................7 8Listáreň...............................................9 10Zábava vo voľnom čase.....................11

REDAKCIA

MAP - Mládež a príroda

sara.dob @inmail.sk

Záhradná32, 90101 Malacky

Šéfredaktorka: Sára Dobrovodská

redaktori: Mary Dobrovodská, Dominik

Dobrovodský, Adam Tóth, p. uč.

Fuseková

Grafická úprava: Dominik Dobrovodský

S humorom je všetko ľahšie

Zo života

(Tak trocha vymyslené príbehy)

Obedovali s BohomBol raz jeden malý chlapec, ktorý sa chcelbezpodmienečne stretnúť s Bohom. Bol si vedomýtoho, že cesta na miesto, na ktorom Boh žije, je veľmiďaleká. Naplnil si teda batoh niekoľkými plechovkamikoly, pribalil si čokoládové tyčinky a vydal sa na cestu.Išiel dosť dlho, keď prišiel do malého parku. Najednej lavičke videl sedieť starú ženu, prizerajúcu saholubom, ktoré pred ňou pobehovali a hľadali niečo nazobnutie. Chlapec si sadol na lavičku vedľa ženy a otvoril svoj batoh. Práve si chcelvytiahnuť jednu plechovku koly, keď zbadal hladný pohľad starej ženy. Vytiaholteda jednu čokoládovú tyčinku a podal ju žene.Stará pani si s vďakou zobrala sladkosť a usmiala sa na chlapca. A bol to nádhernýúsmev! Chlapec chcel ten úsmev vidieť ešte raz, preto jej ponúkol aj jednu kolu.Zobrala si kolu a znovu sa usmiala – jej úsmev bol ešte žiarivejší. Malý chlapec bolblažený. Tak sedeli obaja celé popoludnie na lavičke v parku, jedli čokoládové tyčinky a pilikolu – ale nikto z nich neprehovoril ani slovo.Keď sa zvečerilo, zacítil chlapec, aký je unavený a rozhodol sa, že sa vráti domov.Po niekoľkých krokoch však zastal a otočil sa. Vrátil sa k žene a objal ju. Starápani mu zato venovala svoj najkrajší úsmev.Doma matka hneď spozorovala radosť na chlapcovej tvári a spýtala sa ho: „Čopekné si dnes robil, že si taký veselý?“A malý chlapec odpovedal: „Obedoval som s Bohom – má nádherný úsmev.“Stará žena išla tiež domov, kde na ňu už čakal jej syn. Aj on sa spýtal, prečovyzerá taká šťastná.A ona mu odpovedala: „Obedovala som s Bohom – a je oveľa mladší, ako som simyslela.“

Kohút sa prechádza po trhovisku. Vtom zbadá stánok s grilom,kde sa smažia kurčatá. Nahnevaný podíde bližšie a vraví: No

jasné! Sauny, soláriá, kolotoče a dvore nikto nemaká!

Naša reportáž

Kúpanie v RakúskuV jeden deň, keď sa ortuť teplomera vyšplhala nad 30 stupňov, sme sa rozhodli, žesa pôjdeme kúpať. Keďže na kúpalisku v Malackách bude asi viac ľudí ako vody,rozhodli sme sa vyraziť k jazeru. Máme radi cyklistiku, a tak sme naplánovalikúpanie spojené s cyklistickým výletom. Vybrali sme si jazero v neďalekomHohenau. Hohenau je dedinka ležiaca na rieke Morave nachádzajúca sa len pár stometrov za hraničným priechodom v Moravskom Jáne.

Cyklistické prepojenie Malaciek s primoravským chodníkom žiaľ neexistuje, pretosa neodporúča absolvovať s deťmi trasu po frekventovaných cestách. Tak smev Malackách naložili bicykle do auta a previezli sme sa do Malých Levár. V MalýchLevároch je možné zaparkovať auto v dedine, alebo ažpri hrádzi. Cestu do Moravského Jána sa dá tiež vybraťz dvoch možností. Prvá je oficiálny cyklistický chodník,ktorý má asfaltový povrch a druhá je na hrádzi,v blízkosti rieky Moravy. Toto je síce len spevnenácesta, ale dobrej kvality. Tu má človek viac príležitostísledovať prírodu. Nakoniec sme sa rozhodli, že tampôjdeme po hrádzi a cestu domov absolvujeme porýchlejšom asfaltovom chodníku. Cesta po hrádzi ponúkaveľa možností pozorovať rieku Moravu a život okolo nej.Boli sme veľmi radi, že sme si zobrali ďalekohľad, ktorýje neoceniteľnou pomôckou najmä pri pozorovanívtáctva.

Pekný pohľad na rieku plynúcu pod vami sa nám ponúkolaj z hraničného mosta. Deti sa v strede rieky baviliprebiehaním z krajiny do krajiny (ešte, že ich colníci nemuseli zakaždýmkontrolovať). Ešte pár minút a sme v Hohenau. Tu sme sa vydali okolo kostolasmerom na Rabensburg a na okraji dediny je odbočka do prava k športovému areáluAu Bad. Toto prírodné kúpalisko je vlastne vyťažená štrkovňa s brehmi upravenýmina kúpanie, vysadenými stromami. Je tu tiež bufet, sprcha a toalety. Vstupné, ktorésme zaplatili je porovnateľné s tým na kúpalisku v Malackách, no priestoru je oveľaviac. Zaplávali sme si na umelý ostrov. Odtiaľto sa dá dobre skákať do vody.

Keď sme sa dobre vyčvachtali, bolo treba sa vydať na cestu späť, ktorá nám popohodlnej asfaltke ubehla veľmi rýchlo. Čerešničkou na torte bola nakonieczmrzlina v Malých Levároch. dd

Príbeh z prírody

Volavka biela v StupaveVolavky sú majestátne vtáky. Jedna volavka, volavka biela, navštívila aj Stupavu.Bolo to v zime, keď hľadala pre seba nejakú potravu. A keďže volavky lovia ryby,lovila na susednomrybníku. Volavky sazakrádajú zakorisťou na dlhýchtenkých nohách. Pochytení ryby doúzkeho zobáka,niekedy jui prepichnú, prehltnúpotravu celú a potomju trávia v pokoji nastrome. A my sme jupráve pri takomtotrávení pozorovalia nahrali sme aj jejvzlet, ktorý je nasekvencii obrázkov. Na Slovensku sa vyskytuje najmä v nížinách, pri riekach alebojazerách s dostatkom rýb. Odhaduje sa, že je ich na našom území do 750 jedincov.V celej Európe by ich malo byť 11 000 až 24 000. Napriek tomu je ohrozenýmdruhom. Viac informácii o volavke bielej aj iných vtákoch môžete nájsť nastránkach www.vtaky.sk. Adam Tóth, Stupava

Domáci miláčikovia

Žofka a Emily

Žofka a Emily sú moje vodné korytnačky. Majú dva roky a sú veľké ako moja dlaň.Teraz vám poviem niečo viac o korytnačkách. Korytnačí pancier sa skladá zbrušných a chrbtových doštičiek. Medzi vrstvami panciera je živé tkanivo cez ktoré

vedú cievyvyživujúce panciertakže korytnačípancier nie je len kuskameňa, ale živýorgán. Korytnačkynemajú zuby, alerohovitú čeľusť,ktorá sa opotrebúvaa po čase dorastá.Rozoznať samičkuod samčeka môžemetak, že ju porovnámes jej rovesníkom.

Ktorá z nich bude väčšia a bude mať oblejší pancier je samička. Samček má tieždlhšie pazúriky než samička.Zvláštnosťou korytnačky je jej dýchacia sústava. Keďže korytnačka nemározťahovateľný hrudný kôš, sťahy pľúc zabezpečujú špeciálne svaly. Tak ako inéplazy, v kľude majú korytnačky pľúca naplnené vzduchom, aby efektívnejšie využilikyslík.Korytnačky sú mäsožravé, v chovateľských potrebách dostanete niekoľko druhovkorytnačej potravy. Čo sa týka mojich vodných korytnačiek, zistili sme, že majúveľmi rady dážďovky, takže keď prší, celá naša rodina zbiera krmivo. Korytnačkysú nenáročné zvieratá. Ale napriek tomu, ak ich chováte doma, potrebujú pravidelnústarostlivosť. Treba ich umiestniť v dostatočne veľkej nádobe, ktorá sa voláakvaterárium – to znamená, že je v nej voda aj súš. Suché miesto je veľmi dôležité,pretože korytnačka si potrebuje z času na čas vysušiť pancier. K tomu, aby sakorytnačky u vás cítili dobre, je treba, aby mali lampičku, vodný filter a ohrievačvody s termostatom.Ak sa rozhodnete chovať vodnú korytnačku (a rodičia budú súhlasiť),najdôležitejšie bude, aby ste ju mali radi. Nech sa vám v tom darí.Mary Dobrovodská

Skúste to aj vy

Predstavte si, že ste na výlete niekde v horách. Po dlhej túre prídete unavení docieľa svojho putovanie, napríklad k zrúcanine hradu. Keďže si nohy takmer necítite,tešíte sa na to, ako sa natiahnete v chládku najbližšieho stromu. Predtým, ale eštetreba urobiť fotografiu na pamiatku. Samozrejme pri múre rozpadávajúceho sahradu. Rukou sa chytíte múru a zistíte, že tehla, ktorú držíte, sa veľmi ľahkopohybuje, dokonca nie je problém ju z múra vytiahnuť. Aké je však vaše prekvapenie pod tehlou sa nachádza poklad!

Teda lepšie povedané moderný poklad geocache (čitaj džíokeš). Slovo geocachingje jedno z novodobých slov, ktoré vzniklo len pred pár rokmi. Skladá sa z dvochslov: geo zem, zemský a cache úkryt, skrýša.Ale vráťme sa k nášmu príbehu. Z diery v stene hradu vytiahnete vodotesnúkrabičku (často to býva plastová či sklenená nádoba), otvoríte ju a nájdete v nejniekoľko predmetov. Celkom isto tam bude zápisník (nazývaný logbook), kde rovnakoako horolezec v Tatrách urobíte záznam o tom, že ste tu boli. Okrem zošitu bývajúv schránkach ešte predmety na výmenu. To sú rôzne prívesky, mince, hračky zkindervajíčok a pod. Cachespravidla obsahuje ajceruzku, prípadne strúhadlo.Potom ako ste nejakú skrýšuobjavili, je ešte vašoupovinnosťou zaznamenať todo medzinárodnejinternetovej databázy. Tu sakaždému účastníkovi hry(jedným účastníkom môžebyť napr. celá rodina)zaznamenáva počet úspešnenájdených skrýš.Na čo je to všetko dobré?Predstavte si, že ste navštívili nejaké mesto, pozreli ste si jeho pamätihodnostipopísané v turistickom sprievodcovi. Teraz máte chvíľu času, poznáte súradniceblízkej cache (dozvedeli ste sa ich na internete) a cache pomocou prístroja GPSnájdete. Skrýša vás privedie na miesto, z ktorého je veľmi pekný výhľad na celémesto, alebo objavíte pamätnú tabuľu miestneho rodáka, jednoducho veci, oktorých by ste sa inak nedozvedeli. Je to preto, lebo skrýšu nainštaloval miestnyobyvateľ, ktorý sa takto s vami možno podelil o svoje "tajné zákutie".

Obr.: Mapka so skrýšami v kolí Malaciek

Američan Dave Ulmer, sa uvádza ako prvý, kto zobral schránku a umiestnil ju kdesi vštáte Oregon v USA. Stačilo mu potom len na internete zverejniť súradnice sinštrukciou, že kto schránku nájde, môže si z nej niečo zobrať, ale musí v nej tiežniečo zanechať. Okrem už spomínaných drobných suvenírov sú dva špeciálne druhypredmetov, ktoré putujú po skrýšach a to sú travelbugy a geocoiny. Prvé z nich súurčené na to, aby prešli čo najviac skrýš pričom ich "pohyb" je možné sledovať nawebe. Treba však presne poznať pravidlá, ako s nimi narábať. Vo veľmi krátkom časesa po Spojených štátoch začali objavovať ďalšie takéto schránky a Geocaching uzrelsvetlo sveta. Následne bola vytvorená databáza schránok a prudko narástol početzáujemcov a samozrejme boli vytvorené prvé pravidlá, bez ktorých sa žiadna hranezaobíde. Medzičasom vzniklo niekoľko druhov skrýš. Existuje ich rozdelenie nazáklade spôsobu hľadania, miesta uloženia, veľkosti krabičky (napr. veľkosť "mikro"znamená, že celá cache môže byť v kindervajíčku!), náročnosti terénu a iné. Existujúnapr. cache, alebo poklady typu mystery, na ktorých odhalenie musíte rozlúštiťnejakú hádanku. Najpopulárnejšie však zostávajú stále tradičné skrýše, t.j. také,ktoré pozostávajú z krabičky niekde ukrytej, pričom jej súradnice nájdete nainternete. Na internetovej stránke každej skrýše sa dozviete viac o histórii miesta,kde je skrýša schovaná a nájdete tu tiež nápovedu, ktorá vám prezradí viac o uloženíkrabičky. Zaujímavou otázkou je, či je možné hľadať tieto poklady aj bez prístroja GPS. Vprincípe to možné je. A skúsime vám aj poradiť ako.Najskôr je potrebné sazaregistovať na centrálnejstránke geocachnigu, ktorá jehttp://geocaching.com. Potomsa s týmito udajmi môžeteprihlásiť na slovenskej portálehttp://geocaching.sk. Vyberietesi nejakú tradičnú cache(označená ako "traditional"),poznačíte si jej presnésúradnice a nápovedu (bývazašifrovaná, ale šifru ľahkoodhalíte). Súradnice zadáte donejakej presnej elektronickej mapy (napr Google Earth). Mapu si v najväčšomrozlíšení vytlačte a môžete sa vydať na "lov". Aj v okolí Malaciek sa nachádzaniekoľko takýchto skrýš. Celkom zaujímavá môže byť napríklad skrýša "Pálffyhosrdce", či tá, čo sa vás zavedie ku kaplnke sv. Rocha k Perneku.Kým sa vydáte k vašej prvej skrýši, je potrebné si prečítať pravidlá hry a tie nájdetena: http://www.geocaching.sk/co je to geocaching.php?a=1. Možno vám hľadanieskrýše spestrí napr. rodinný prázdninový výlet. Prajeme vám úspešný lov. dd.

Listáreň

Žiaci druhého ročníka sa na hodine prírodovedy učili o ochrane životnéhoprostredia.Vytvorili veľmi pekné príbehy:

Fontána Žila raz jedna Kvapôčka Lucka. Bola šťastná až do dňa, keď uvidela toto!Nezbedný chlapec Karol hádzal do krásnej fontánky smetie. Zavolala sestričky, vytvorili mrak a cupotali na zem. Karol pred dažďom ušiel a viac do fontánky smetie nehádzal. Barborka Pompošová, 2.A

O kvapke Katke Na oblohe sedela kvapka Katka. Bola veselá. Zrazu zosmutnela. Zbadala ako deti na lúke trhajú kvety. Hádzali ich do čistého potôčka.S veľkou sestrou sa vybrali za deťmi. Sadli si na kvietky a začali sa deťom prihovárať.Prosili ich, aby neničili prírodu a nešpinili vodu. Poslúchli. Kvapôčky mali veľkú radosť a vrátili sa do svojhoobláčika.

Vikinka Bečárová, 2.AO smutných rybároch

Jedného dňa rybári pri rybačke zistili, že ryby sú mŕtve. Najprv nevedeli, čo sastalo. Odrazu z rieky vyskočila kvapka. Tá im prezradila, že z blízkej továrne vypúšťajúodpad.Hneď zavolali hasičov, ale aj políciu. Tí urobili nápravu a voda bola zachránená.

Patrik Fusek, 2.A

Pomoc rybičkám Bola raz jedna dažďová kvapka. Sedela si v nebi na obláčiku a pozerala s oblohy nazem.Keď zrazu uvidela jedného uja čistiť si v rieke auto. To je zlé! Veď sa mojekamarátky rybičky otrávia! Zavolala svoje sestričky. Pochytali sa za ruky a skočiliz obláčika. Na zem sa spustil veľký lejak a ujo s autom ufujazdil kade ľahšie.

Tak sa milej kvapke podarilo rybičkám zachrániť život. Veď špinavé autá patria doautoumyvárky.

Lucka Bakičová, 2.B

Ako kvapôčka zachránila rieku Jedna kvapôčka bývala vo veľkom obláčiku. Z obláčikasa pozerala na rieku, do ktorej ľudia z továrne púšťališpinavú vodu. Tak sa rozhodla, že pôjde padákom dolua povie ľuďom z továrne, nech už nikdy nepúšťajú špinavúvodu do rieky. Tak aj urobila. Zbalila si zubnú kefku a pastu, jedlo, pitie a pomaly saspúšťala dolu. Keď prišla do továrne, povedala ľuďom, abyuž nikdy nepúšťali špinavú vodu do rieky. Ľudia sa pýtajú:„A kde my budeme dávať špinavú vodu?“Kvapka hovorí: „Do čističky. A tú špinavú vodu z rieky dajte do čističky.“ A viete, akosa to skončilo? Rybičky boli šťastné a kvapôčka najviac, lebo zabránila, aby sa vodaznečisťovala.

Mária Hušková, 2.B

Pre MAP spracovala a upravila p. uč. Fuseková.

Zábava vo voľnom čase

Mini SudokuMini SudokuMini SudokuMini Sudoku

Riešenie:

ĺ ťV každom st pci, v každom riadku a v každej skupinke sa môžu len raz vyskytova

čísla od 1 po 4.

Logická úlohaLogická úlohaLogická úlohaLogická úloha

Č čNa íselnej ulici v kocúrkove majú domy na pravej strane ulice nepárne ísla, na

ľ č č č čavej párne ísla. Kocúrkov ania sú však pover iví, tak nepoužívajú ísla, v

č čktorých je íslica 7. Prvý dom na pravej strane má íslo 1. čččč Aké íslo má 30. dom na Aké íslo má 30. dom na Aké íslo má 30. dom na Aké íslo má 30. dom na

pravej strane? pravej strane? pravej strane? pravej strane?

ččččTridsiaty dom na pravej strane má íslo..................... Tridsiaty dom na pravej strane má íslo..................... Tridsiaty dom na pravej strane má íslo..................... Tridsiaty dom na pravej strane má íslo.....................

ččččV y p o í t a jV y p o í t a jV y p o í t a jV y p o í t a j

ňňňňD o p l s p r á v n eD o p l s p r á v n eD o p l s p r á v n eD o p l s p r á v n e

z n a m i e n k az n a m i e n k az n a m i e n k az n a m i e n k a ( a j = ) .

z n a m i e n k a