Vychodíš tri razy do tyžflfta : H utorok, fttortok :i «obom. SMatateá woa pre Rifcésko-Uhorsko moafy rok 16 k., ca pol roka 8 k.,

aa íwrť roka * k., na mesiac l k . «»h.

Do csiuuiemska: So Nemecka 16 mariek, Ruska 0 robíov, Ameriky 4 doll. 76 c, tsíatoé cudzozemsko 24 franky.

rrw«|H*tn* U M aa s o b o t ň a j š i e e i a l * J«t

pre Kaktfsko-Uliotako roéM i kor., pre Nemecko 4 Mirky,

Huško S rub., Amerika 1 d. S» e. ostatné cndcosemsko • fr.

Jednotlivé flsl« predátaj* M I po 10 h., p»&tou IS bu

5» Ä

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Ročník XLVI. Sobota, 16. januára 1915, Číslo 7. (3.)

Potreba! Sporní na varne, že obyvatelstvo od náa

tratí sa po svete; spomína varne i spôsoby a prostriedky, ktorými by sa to zabatilo. Roz­umie sa, keď bade viac chleba doma, viac možnosti zarobiť, ladia naši přestáná sa tratit po svete.

Do krajov našich pýta sa priemysel; a ked len bola možnost, i ajímaval sa a rozvíjal a nás. V niektoré časy jednotlivé naše mestá a ich okolia priemyselne tak vysoko stály, že o nich história eite bude hovořit. Poučné a zaují­mavé by bolo opísaf z minulosti priemyselný život hoci Brezovej, Jelšavy, Ratkovej a po­dobných mestečiek. Ale včelka okolnosti ta bývaly nepriaznivé. Nemci, ktorých uhorskí králi osádzali najmä od 13. stoletia, iste boli dobrým príkladom, dobrými učiteľmi, lenže

každý deň, každú hodinu. Ale nech nám len dá Pán Boh dožit pokoja po tažkej vojne, budeme v tejto veci nielen upozorňovat, ale i kričať.

Bude treba organizovat domový čiže do mášoy priemysel, ktorému sa Slováci od ne­pamäti tak radi oddávali, v ktorom produ-kovávali veci, blížiace sa až k umeniu, a kto-

rujú aaäe menšie podniky, ktoré Ba na rozličných miestach vydařily.

Na južnom bojišti je vo všeobecnosti pokoj; staly Ba iba výzkumné pohraničné srážky. Námestník šéfa generálneho štábu v. Hofer, feldmaršalleutnant.

Paríž, 12. januára. Generál „Echo de Paris": My si musíme

Cherfils piáe do představit, že za

prvými zákopami streleckými ležia nekonečne mnohé rým privádzali groš do svojich krajov i B f zákopy, a tak by sme svoje sily neužitočné spotre-oddialenejšíoh strán. |bovali pri ich dobýjaní. My muaíme byt trpěliví. Ne-

Bude treba zakládat priemyselné školy, i trpělivost príde k Nemcom. Čakajme v pevnej defen-Len sa obzrime po našich krajoch, v ktorých ] zíve. Nech sa Nemci ošúchajú. Ešte i japonská inter sama príroda odkazuje k priemyslu, aké sú v nich školy? Jedny sú nato, aby sa množil

venčia by málo pomohla, lebo napredovanie po terrains, prerytom streleckými zákopami požadovalo by ohromné

údený proletariát, z druhých vychodia akísi kramáři, v živote nepriviazaní k miestu, pre­mávajúci aa ani stažné vtáctvo. Vyučit za krčmárov, na to v krajoch našich sú školy, ale vzdelaných, životaschopných remeselníkov

na co to potom vyšlo! Nemcom daly sa také j Bi vychovať nemáme spôsobu! nesmyselnó privilegia, že za viac sto rokov j Bude treba dovolávat sa nám odborných) v banských mestách Slováoi nemohli bytanijgfcôl a vôbec vyučovania, ktoré by viedlo kuj remeselníkmi, ani majitelmi domov. Nemci j vzrastá miest. V krajoch našioh bude všetkého, í dusili sa v tuku svojich privilegií, odlúčení dobrobyta, spokojnosti, opory pre štát, len

život nech je taký, aký sa v nich vyžaduje < lakrnievali a ostatné obyvatelstvo nemalo možnosti rozvoja. Potom přišly účinky ture­ckého 150 ročného panstva, citeľného i v na­šich odlahlejších krajoch. Ešte i spojenie' SVETOVÁ VOJNAi s Austriou bolo v tejto veci len závadné. Úradne z ministerpredsedníckóho tlačového odde Uhorská konštitúcia obránila majetnost pred lenia. Peštbudín, dna 13. januára, večer o 6. hodine odanením; z príčin finančnej politiky vláda ,Fremdenblatta v dnešnom večernom čísle oznamuje: vo Viedli teda pracovala na tom, aby dvíhala j Minister zahraničných diel gróf Berchtold, ktorý od priemysal a obchod v Austrii, ktorý môSe b y t ! J e h o Veličenstva pred dlhším časom proBil milostivé odanený, na úkor priemyslu a obchodu úhor- jprepu3tenie z úradu, obnovil znovu svoju prosbu na Bkómu, od dane oavobodenómu. Vývoz u h o r - j a a J v y š ô o m mimta- J e h o Veličenstvo ráčil uvážit dô-Bkých výrobkov bol clom veľmi obražený, l e ž i t é 0 8 o b Q é p r í č i n y» k t o r é p ú m l * m i n Í 3 t r a z a h r 8 " mnohé články vôbec ani nesmelý za hranicu. Vtedy, v drahej polovici 18. stoletia, nastal úpadok slovenských priemyselných krajov, •kvitnuvšíob najmä od počiatku 17, stoletia. A potom už následovaly samé neprajné okol­nosti.

Po roku 1867 na poli priemyslu robily sa rozličné próby, ale, ^pomerom primerane, tvorby i pri dobrej vôli boly vo veľkej väč­šine životaneschopné. Veľký priemysel sa ne­vyvinul, a malý upadol. Obyvateľstvo, pre ktoré v dedinách nebolo dost chleba, v me­stečkách našich si ho nenašlo. Tak až v se­demdesiatych rokoch začalo sa zo slovenských krajov sfaho vanie do Aneriky . . . Upadlo i baníctvo, s ktorého prvej mávaly živnost celé kraje. Sklený priemysel za dihé časy bol avláštnostou Horného Uhorska, ale na to i pri svojej živosti bol prirmlý, aby dával robotu inde nezamestnaným ľudom. A postupne pre­stalo byt živnosťou, akou bývalo dlhé veky, i drevené kupectvo. Pltníci liptovskí, takí snami nielen na Váhu, ale ešte i na Dunaji, tiež poodohodili do Ameriky. Potom už mohli sme sa čo rok väčšmi žalovat, že sa tratíme po svete.

1;-|.Z tohto položenia treba hľadať východ. [. Teraz je neprimerané odvracať pozornosť od úloh a povinností, ktoré treba vykonat

ničných diel prosit o prepustenie a urobit prosbe za­dost. Ako nástupcu grófa Bercbtolda Jeho Veličen­stvo vymenuje za mi-listra zahraničných diel, ministra okolo svojej 03oby baróna Stefana Buriana.

Berlín, 13. januára. Z velkého stanu zvestujú: Na severnom bojišti v okolí Nieuportu ide tuhý delo­strelecký boj, ktorého rezultátom bolo vyprázdnenie nepriateľských streleckých zákop pred Palingebriiggom, predmestím Nieuportu.

Pozdĺž kanála Labasse proti nám činěné nápady nepriateľa na výšiny pri Laboiselle a Nouorone.

Včerajšie nepriateľské nevydarené nápady na výr šiny pri Crouy, boly zodpovedané naším protiaápadom, ktorý sa skončil porážkou Francúzov a očistením výšin okolo Crouy. Brandenburgské vojská zaujali dve francúzske pozície, 1700 mužov zajaly, ukořistily 4 kanóay a viacero strojových pušiek. Francúzsky ná­pad pionerov južne od St. Mihiela zručne sme odra­zili; naše vojská zaujaly severne od Nancy ležiace výšiny. Vo Vogezach je položenie nepremenené.

Na východnom bojišti položenie včera sa nepře­měnilo.

Peštbudín, 13. januára. Pozdĺž nižnej Nidy ne­priateľ znovu a znova pokusil sa oproti jednému miestu našej proti viacej sa línii robit nápady. Ne­priateľská pechota, ktorú podporuje silný a trvanlivý obeh kanónov, pokúsila sa vyhrať na terraine a vnik­núť do osaly, čo sa jej viac raz nepodarilo.

V Haliči a v Earpatoch pred našimi pozíciami

obete. Ostatne japonská intervencia bola by unížením pre .armády spojtneov a nebezpečie pre budúcnosť Európy. Zdalo by sa, že Francia len pomocou Ja­ponska môže zvfCaziť. My musíme a môžme zvíťaziť i bez japonskej pomoci.

Gurych, 10. januára. Silné nárazy v Elsase trochu popuBtily. Pozície sa vyrovnaly.

Rím, 12. januára. Pluk Garibaldiancov veľmi zmužile šturmoval nemecké zákopy v Argonnách, tak že mal 340 mrtvých a ranených.

Viedeň, 12. januára. Generál konnice arcikňaz Jozef prevzal velenie nad armádnym sborom a upravil naň sborový príkaz, v ktorom oslavuje doterajšie hr­dinské činy sborov a vyzýva sbor, aby k predošlým pripojil nové. Končí:

„S úplným, vnútorným dôverovaním a s najtep­lejšou príchyinostou povediem vás do budúcich bojov, ktoré víťazne dobojujeme. Tento rozkaz je treba pre­čítať a vyBvetlit celému mužstvu v ich materinskej reči. Arcikňaz Jozef, generál konnice.

Stockholm, 12. januára. O francúzskej armáde píše „StockholmB Ddgblad" medzi iným: Francúzska sila pozostáva z nasledujúcich armád (armáda, une armée je neurčitý pochop a môže mat tri, pät, šest až oaem sborov a 400000 mužov): armáda generála Sarrail-a, podpieraná Verdunom; armáda generála Langle do Carry ? Argonnách po Vitryle Francois; generál Fracchet ď Erperay s armádou okolo mesta Provina. Ďalej anglická armáda pri Goulemmiers, ko­nečno na najkrajnejšom západe, podporovaný paríž­skou armádou, generál Maunourys. Nemci museli opustit Bvoj hlavný cieľ Paríž a obrátit sa k juho­západu na líniu Mamy. Boj ešte trvá, a nik nevie, ako a kedy sa skončí. Popri Joffre vyznačil Ba vo vedení armád generál Foch, preto dostal po Joffrovi druhé miesto v armáde ako vicegeneralissimus. Ge­nerál Foch, nateraz najvyšší kommandant vo Flan-dersku a na severozápadnom pobreží, kommanduje 4 armádne sbory. U jeho boku stojí generál Gastelnau.

Viedeň, 14. januára. (Vyznačenie.) Jeho Veličen­stvo darovalo rád Železnej koruny II. triedy s vo­jenskou dekoráciou v uznaní chrabrej a úspešnej činnosti pred nepriateľom F. M. L. Jánovi Ergovi von Webenburgovi; vojenský záslužný kríž II. triedy B vojenskom dekoráciou. F. M. L. Frid. Csanadymu; rytiersky kríž rádu Leopoldovho generálmajorovi Ar­turovi Peteani von Steinberg; kommandantovi 1 kon-nej divízie Aurelovi Le Beau ovi, GoBtávovi Loser-tovi, Adall. Felixovi, plukovníkovi Joz. Šiihavskému, pluk. Egonovi Seidler-Daublebskému; rád železnej koruny III. triedy B vojenskou dekoráciou plukovní­kovi Eug. Eaprecovi, podplukovníkovi Ferd. Polia­kovi, barónovi Ervinovi Conradovi v. Hôtzendorfovi,

pannje zväčša pokoj; hmla a snehové metele podpo- synovi šéfa generálneho štábu

Paríž, 12. januára. Nemecký aeroplán pri Amieuai bol prinútený aa spustit. Jeden officier padol, druhý bol ranený.

Úradne od minlsterprazidiálneho tlačového od­delenia. Peštbudín, 14. januára. Berlín, 14. januára z hlavného stanu: Pri Nieuburgu a Tpernu na juho­východ idú kanónové boje, zvláště silný oheň dáva nepriatel na kúpel Westende, ktorý bude skoro roz-rumený. Nepriatelské torpédovky zmizly, akonáhle sme počali na ne strieiať. Dna 12. januára severo­východne od Teitela počatý nápad pokračoval včera pri Vragny znovu; naše vojská očistily planinu. V ohromnom daždi, v rozmočenom poli v tme Brne vydobyli planinu, zajali 14 officierov a 1130 mužov, ukoristili 4 kanóny a 4 strojové pušky. Toto sa delo na očiach samého cisára. Severo-východne od Teitela iily boje 12. a 13. januára. Naša kořist: 3100 mužov, 8 ťažkých kanónov, 1 revolverový kanón, 6 strojových pušiek. Francúzi včera napádali náB B velkou silou, na jednotlivých punktoch vrazili do našich zákop, ale •me ich protinápadom vy tisli zase do predošlých po­zícií B velkými ztrátami. V rukách nám ostalo 160 zajatých. V Árgonnách u Vogesoch neBtalo sa ničoho zvláštneho.

Na východnom bojišti juhovýchodne od Gumbi-nem a východne od Lokčente sme odklonili nové ná­pady. V severných častiich Rusko-Poľska je položenie nepremenené.

V Polsku západne od Visly pokračujeme napádat. Na východnom brehu Pilice nestalo sa nič zvláštneho.

Peštbudín, 14. januára. V západnej Haliči a v ruakom Polsku včera panovalo ticho. Pozdĺž Nidy na našich opevnených pozíciách sa v posledné dni všetky nápady nepriatela ztroskotaly.

Vo východných Karpatoch a v južných čaatiach Bukoviny boly znovu výzvedné bitky. Námestník šéfa generálneho štábu v. Hôfer, feldmaršalleutenant.

Berlín, 13. januára. V Sluya bola včera tuhá kanonáda. Pri Nieuporte a na pobreží hrmia ne­prestajne delá.

Ženeva, 13. januára. Lyonské noviny .Progres" prinášajú z Kaira, že Angličania v ústi rieky Bu-fidži potopili parník „Aszrian" a viacero uholných 1 dí, aby dostali do rúk blokovaný nemecký križiak „Kônigsberg"',

Stockholm, 13. januára, Malmôsky uholný par­ník „Anna Greta" s 20 mužmi zahynul v Severnom mori.

Paríž, 13. januára. Okolo Suezského kanála sú početné anglické tábory vojska a novo postavené opevnenia. Letúni obletujú celý kanál. 58 parníkov priváža nové a nové vojsko.

New York, 13. januára. „New York World" píše z Viktorie, z Britannkej Kolumbie, že ruská parolod

.Novgorod" odišla ztadial do Vladivostoku. Má na palube 32 vagónov vojenského materiálu pre Busko a 4 kanóny ohromnej veličiny, B muníciou vážia ka­nóny po 1000 tonn.. Do Viktorie přišly na Canadskej Pacific-železuici.

Berlín, 13. januára. Z. Bukareštu píšu, že Belgi­čan George Lorand drží po krajine prednášky proti Rakúsko Uhorsku a Nemecku.

Temešvár, 13. januára. Nadinôpektor dobro volnej sanitárnej služby arcikniknieža Franc Salvátor 18. januára príde do Temešváru pa inšpekciu zdravotných ústavov a épitálov. Vládny komisár JankovicB dá ku jeho pocte bankett.

Cár nemal nič proti tomu a tak konečne 16. ok tobra 1880 podpísali spolkovú smluvu.

Barón Štefan Burian, nový minister zahraniônýoh diel.

Rajecký Stefan Burian narodil sa v Stupave v Prešporakej stolici 16. januára 1851. Učil sa na orien­tálnej akademii vo Viedni. Najprv slúžil pri rakúsko-uhorskom konzuláte v Alexandrii, ale skoro preložili ho na európsky východ, do Bukurešti. Odtiello o ne­dlho prešiel za konzula do Belehradu, potom do Sofie.

Viac takrečeno ani nevyšiel zo slovanských kráíov rakúsko-uhorskej politiky. Boku 1882 bol už gene­rálnom konzulom v Moskve. Tam zostal až do roku 1886 a, zdá sa, vtedy si vydobyl dôveru viedenskej kancellárie. Po odstránení Battenberga v Bulharsku nasledovala neustálenost pomerov: vtedy Buriana z Moskvy preložili do Serie, za poslanca.

V Sofii zostal temer desaí rokov. Vzali ho do Viedne do ministerstva inostranných diel; na krátky čas, len akoby na oddych, šiel k wiirttembergakému. dvoru. Roku 1897 bol zasa na východe, ako poslanec v Athénách. Eed roku 1903 umrel Benjamin Kállay, za spoločného finančného ministra a za riaditeľa Bosny a Hercegoviny na jeho miesto postavili Buriana.

Oženil sa ešte v Sofii; vzal si dcéru baróna G. Fejérváryho. Ako spoločný finančný minister stal sa barónom...

Po Ährenthalovi už-už mal byt ministrom zahra­ničných diel, ale prekazil jeho vymenovanie korunný princ Franc Ferdinand. Postavili grófa Berchtolda. Vtedy Burian složil ministerstvo spoločných financií, keďže je Berchtold tiež uhorským občanom, & z jed-

Prednáška, ako vznikol spolok medzi Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom.

Viedenský historik dr. Franc Zweybrttck pred­nášal v Berlíne v „Uranii* o vzniku spolku medzi Nemeckom a Rakúsko Uhorskom.

Eed gróf Julius Andrássy, Deákov pomocník, v novembri 1871 stal aa ministrom zahraničných diel, Bismarckovi bol hneď milý. Andrássy prišiel po Beu-stovi, ktorý bol nepriateľom Pruska. Zprvu jednako bolo medzi nimi, Bismarckom a AndráBsym, hodne nedorozumení; ale po rokoch, po přemožení rozličných (ažkostí, jednako stvorili spolok medzi Rakúsko-Uhor­skom a Nemeckom.

., . • . -• • . . - iného štátu monarchie dvaja naraz nemôžu byt spo-Zweybriick vykladal, že chvíľamu Bismarck chcel h0čnými miniBtry. V kabinete Tiažovom Burian bol

podporovat Busko v balkánskych nepokojoch. Žiadal J ministrom pri boku Jeho Veličenstva a vo Viedni si len záruku v otázke elsassko lotaringskej, ale Gor- j 1 P r e z«"raničnú politiku dôverníkom ministrapredsedu. čakov odpovedal velmi určite: nie. Berlínsky kongrese j -»y hol uzavrel oddat Bosnu a Hercegovinu na okkupo- * y Z v a m © . vanie Rakúsko-Uhorsku. Preto bolo rozpadnutie medzi í Krajinské Hlavné Doeorstvo nad múzeami a Ruskom-a Nemeckom, preto bolo v otázke Elsasäka'knihovnami pod číslom 930/1914 vyzýva správu Mu-a Lotaringie také určité „nie" Gorčakova, preto sta- j zeálnej slovenskej spoločnosti: välo sa Rusko príkre i proti Rtkúsko-Uhorsku. «K vôli veľmi váSncmu kultúrno-historickému

Doktor Zweybriick vykladal, že Gorčakov hneď;c'eřMr aby sa materiál vzťahujúci sa na terajšiu vojnu, po berlínBkom kongresse účinkoval proti Nemecku a eachránil pre posdejšie historické štúdium, na základe

BESEDNICA. Opätovný pád Šabca 1./X11914.

Málo ktoré mesto, podstúpilo v dnešnej svetovej vojne tolko pohrôm, kolko dosial musel pretrpet Sa-bac, ktorý sa stal hned na počiatku vojny ta na juhu prvým cielom vojenských pohybov našej armády preto, že leží bezprostredne na protivnom brehu Sávy a má velmi významnú polohu. Prvý raz zaujaly ho naše vojská 12. septembra a utratily ho v noci z 25—26. septembra minulého roku. Pri tejto príležitosti, to jest pri prvom zaujatí bolo nešťastné meato hrozne spu­stošené práve od oddielov nášho vojska, ktoré vtrhly až po bitke a zahnaní nepriatela doň. Pochopitelné je, že keď ho nepriatel nazpät vydobyl, pokračoval

(rovnou divokostou naproti přemoženému nepriateľovi.

Hoci je dnes toto neštaatné mesto opäť v srb­ských rukách, predsa myslím, že nebude od veci, po­dat opia očitého svedka o urputnej bitke, ktorou naše vojská ho po tretí raz 1. novembra zaujaly. Dopiso­vatel „Obzora", v Záhrebe vychodiaceho denníka, F. B. poalal hneď druhého dňa redakcii nasledujúci opis:

„Srbi Ba zúfale bránia vedľa celej Sávy. U nich Ba borí každý človek, borí Ba všetko, Čo vládze pušku noait. Ťažká je vec, ustanovit počet ich vojska. Možno úplným právom povedat, že majú tolko vojakov, koľko majú odréstlých ľudí. U nich bojujú i ženy. Ženy kopú šance za vojenskými čiarami, varia pre vojsko, nosia muníciu a obväzujú ranených. Hrozné dni pre­žíva srbský vojak. Mal som příležitost vidieť chleby, ktorými aa živia ľudia. To nie je, čo menujeme a čo oni menovali v čase pokoja chlebom. Ich terajší chlieb i miešanina kameňom potlíenóho ovaa, kukurice,

Rakúsko-Uhorsku v Paríži i v Londýne; cár Ale­xander II. uBiloval aa rozdvojit svojho ujca cisára Vilhelma a Bismarcka; cisár Vilhelm z prítulnosti k Alexandrovi II. a z úcty k pamiatke Nikolaja I. nanovo a nanovo rozhodol Ba za Busko a nedal aa sklátit ani soľnohradskou schôdzkou s cisárom a kráľom Franc-Jozefôm. Schôdzkou s cárom v Alexan­drové staručký Vilhelm stal sa ešte pevnejším v týchto svojich citoch. Mával ostré výstupy so svojím kancel-lárom. Boku 1880 obidvaja chceli zadakovat, cisár i kancellár. Konečne v Berlíne predsa ustálili sa na nárade Ottu Billova, že cára celkom otvorene uve­domia o spolku, ktorý sa medzi Nemeckom a Ba-kúako-Uhorakom tvorí na obranu. Vyjavili i výmienku smluvy, pochádzajúcu od Andrássyho, že nápad, uro­bený proti jednému zo spojencov, bude sa tak pova­žovat, ako urobený proti obidvom.

nariadenia vysokého uh. kráľ. ministerstva kultu a výučby, daného pod präz. číslom 5461/1914, prosím Vás, aby ste rozličné tlačivá, zjavivšie sa na území Vášho účinkovania v súvislosti s vojenskými udalo­sťami menovite čísla novín, brošúry, plakáty, prokla­mácie at ď., hľadeli podľa moinosti úplne sobrat a zachránit pre budúce časy.*

Váinu kultúrno-historickú vec my predkladáme vct. slovenskému obecenstvu, horlivé podporujúcemu naše Muzeum, pamätajúcemu naň pri všetkom. Na základe priazne, stále dokazované) nášmu ústavu, prosíme odkládat a doposielat nám všetky moSné tla­čivá, ktoré zjavia sa u nás v súvislosti s teraj­šími vojenskými udalosťami, aby naše Muzeum mohlo mat a pre budúce časy chrániť Hm najúplnejšiu ich sbierku.

V Turčianskom Sv. Martine, 14. januára 1915. Muzeálna slovenská spoločnosť.

môžu vyvinovat, lebo že sú veľmi vhodným terčom pre nepriateľské delá; ale tvrdili, že vskutku môžu vyvolat takéto zdanie, aké líči dopisovateľ.)

„Naše vojsko ležalo už dlhší čas pred Šabcom. Taktika vyžadovala, aby naše ľavé krýdlo nezaujímalo Šabac prv, kým pravé pravé, ktoré počalo na hornej Sáve proti vnútru Srbska operovat, nebuda napredovať v Mačve." (Ôimy sbor pražský prešiel pri Rači a bil Ba tam 3—4 týždne.) „Len k vôli tomu stálo naše vojsko dlhší čas zašancované západne a severne od Šabca. Ale napriek pokojnému položeniu našich plu-bol boj delový a strojovými puškami, temer nepre stajne. Sabac bol plný riadneho vojska, ktorému velel podplukovník. Toto vojsko bolo zašancované v troj­násobných šiaaeoch na severe i západe Šabca. Už bolo zunováno počúvať jednotvárnu delovú streľbu a strojových pušiek bez pokroku. Naše vojsko bolo žia-dúcne boja, lebo bo jednotvárnost ubíjala. Jedno­tvárnost přerušovaly len srbské a ruské aeroplány, ktoré na čas prebudily trochu pozornosti vojaka.

Na den dušičiek bol koniec jednotvárnemu ži­votu. Strt šná obojstranná kanonáda pozdravila úsvit zory dňa dušičiek a trvala úplných 24 hodín. Cím viac sa prijližoval večer a noc, tým strašnejším stá­valo aa bombardovanie. Triasla aa zem, domy a obloky. Myslelo sa, že nastúpil súdny deň.

„Celý Sabac bol zahatený do hustého dymu. Naše delostrelectvo strieľalo do mesta, lebo v ňom sa nachodily nepriateľské delostrelecké pozície. Tu a

odhadzuje zbraň, beií, stone, vyzýva na pomoc nebo tam vzplanul požiar. V noci, okolo pol druhej, na-i Boha a vtedy až počnú výstrely rýchlejšie sledovať i stalo pravé peklo. Nastúpily strašné a nezapomenu-jeden za druhým súčasne so strojovými puškami." ítelné okamihy, ktorých dojmy nikdy nevymiznú z pa-

(Ja som sa pýtal vojenských odborníkov, či toto jmäti toho, kto ich prežil. Myslíš, že alebo nebo padá líčenie účinku monitorov zodpovedá skutočnosti a on' na zem, alebo že zem sa otvára, aby nás prehltla, mi odvetili, ie monitori len veľmi obmedzenú činnosť i Povedal by ai, že päť km. okoliny babca horí neuha-

pšenice, raže a všetkých možných plodín. Túto mie­šaninu zmiesia, zaobalia do mäkkej hliny a hodia do pahraby, aby aa upiakla. Ináč im je nemožno robiť, lebo nikdy nevychodia zo slancov. Tieto chleby za­rážajú akýmsi hrozným zápachom zdochliny, hnoja a podobným. Náš žalúdok nemohol by prehltnúť ani jeden kus takého chleba.

Vedľa Sávy, kde naši neprešli ešte na druhú stranu stoja s oboch strán zašancované vojská. Stre­dom Sávy plávajú neprestajne dňom i nocou naše monitory, ktoré zadávajú nepriateľskému vojsku ohromných útrap. Účinok a osoh našich monitorov nedá Ba oceniť. Naši vojaci majú ich veľmi radi, hrdí sú na ne a pozerajú a veľkou hrdosťou a žiarlivosťou na ne. Moderné ľahké delá, ktorými aú vystrojené, zapríčiňujú v nepriateľských radoch hrozné ztráty. Hnev Srbo v na tých pánov Sávy nedá 8a vypovedať. Hovorí aa, že velitelia srbského, vojska sľúbili ko-mitom po päť sto dinárov za každého živého alebo mŕtveho námorníka z monitorov. Každý výstrel, ktorý vyhodia do srbských šianc, sprevádzaný je krikom a stonom, člny plávajú bezprostredne vedľa srbského brehu. Uchvacujúci a strašný je pohľad na ich ve černú streľbu. Vedľa avetla reflektora, chrlí na ne­priateľské Šance po štyry výstrely v jednej sekunde. Ked vypáli náboj, zdá sa, ako keby celý monitor horel neuhasitelným plameňom. Vodorovné lúče sil neho plameňa, zahalené do hustého dymu, siahajú až do srbských zákopov. Účinky sú strašné. Nepriatel

Chýrnik. Prednášku o slovenskej ľudovej plesni marián­

skej mal pred týždňom pán dr. Al. Kolíaek vo veľkej dvorane Meštianskej Besedy v Prahe pri nepočetnej návšteve a veľkej oduševnenosti obecenstva pri koncerte, ktorého zisk bol venovaný pre našich vojakov v poli.

Zemetrasenie. Seismograf v Pešti ukazoval kata­strofálne zemetrasenie SBÍ niekoľko sto kilometrov od Pešti. Bolo také Bilnó, že jedna ihla seismografu vyskočila. Elongacia činila 13 centimetrov. Dia seismo­grafu vo Viedni, zemetrasenie bolo asi 900 kilo­metrov vzdialené, trvalo 17 sekúnd. Jestli bolo zeme­trasenie v obývanom kraji, tedy bolo katastrofálne. Seismograf v Pulji ukazoval zemetrasenie len na 100 kilometrov. Prvý náraz prišiel so severu. V Trieste určili diaľku 400 kilometrov. I tam vyskočila ihla zo svojho miesta. V Ríme cítili silné otraBy, obyvateľ Btvo bolo alarmované Po Taliansku pozorovali zeme­trasenie na rozličných miestach. Škody boly iba v Monte Botondo. Pozorovali zemetrasenie v Neapoli, Caseste, Civitte Vecchsi, Rosette a Urubrii. V Monte Rotondo zrútilo sa viacero domov a radnica. V Neapoli oby­vateľstvo vybehlo v úzkosti na ulice a námestia.

Sneh v Tatrách Zo Smokovea 12. januára ozna­movali, že sneh, ktorý padal už od viac dní, pokryl celé okolie Tatier. Snehu je hodne vyše metra. I y popradskej doline už len na saniach môžu sa voziť.

Žemle a rožky v Pešti. Priemyselný Spolok peš-tianskych pekárov 11. januára vyhlásil, že bez ohľadu na vysoké ceny múky a iné drahoty, Žemla a rožtek budú sa i ďalej předávat len po 4 haliere.

Process poisťovacej spoločnosti. Proti istej cudzej poisťovacej spoločnosti, ktorá pre vojnu preBtala viesť obchod v Uhorsku, zaviedli i procesB. Processom chceli vytrieť v Uhorsku firmu spoločnosti a zistiť, kde je jej rezervný fond. Peátiansky obchodný a zmenkový súd pod číslom 146.251/1914 teraz vyniesol v pro-cesse výrok. — Prosbu o vytretie firmy súd zavrhol, B tým odôvodnením, že kaucia spoločnosti (220 ti-BÍ:; korún) je tu, a pre terajšiu vojnu s Angličanmi naše hospodárske spojenie že sotva prestane nacelkom. Vojnou nezrušila sa zásada vzájomnosti medzi po­isťovacími spoločnosťami rozličných krajín. Kde je zásobná základina spoločnosti, zistiť súd nariadil vy­šetrovanie. Vyšetrovanie — hovorí výrok — preto bolo treba nariadiť, lebo záaobná základina v predlo­ženej súvahe nie je určite ukázaná ako majetok. Zo súvahy nevidieť, u ktorého uhorského peňažného ústavu je uložený kapitál a rezervný fond uhorskej filiálky, ako ani toho, či je 40 percentov týchto istín uloženo v uhorských štátnych papieroch, ako zákon predpisuje.

Noviny v zákopáoh. Giornale ď Italia rozpráva o neslýchanej túžbe francúzskych vojakov po no­vinách. „Každý večer", píše „ked vojaci sosilnujú na noc svoje pozície, dochodia a čítajú sa noviny, medzi tým nepriatelké gulky fičia nad hlavami a tu i tam niektorý vojak pošle výstrel na nepriateľa. Noviny staly sa vojakom v zákopách dennou potrebou tak ako potrava, a je k obdivovaniu ako sa môžu denne predrať tieto kusy papieru prudkou streľbou. V auto­mobiloch, na kolese a ak možno v zdravotných vozoch ich dovážajú. Predavači novín sú úžasne odvážlivými a denne jazdia pozdĺž celej bitevnej fronty aby svoj tovar vojauom odpredali. Jeden z týchto predavačov zablúdil vo dne do línie nemeckej. Musel z kola dolu, tanistru, v ktorej noviny mal mu prehliadli a ne-najdúc nič podozrivého, dovolili sa mu vrátiť do bel­

gických zákopov. Pravda že mu sobrali Nemci všetky ttickej. Eed spozoroval, že dom počína horieť, bol nie noviny francúzske a miesto nich mu vložili do kapsy balík novín nemeckých vychádzajúcich teraz Brusaely. S týmito, pravda, odpredavač neurobil dobrý obchod.

Konieo pohrabným hostinám. V Tyrolsku^i u nás) je zvykom dávaí pohrabcé ho3tiny. Smútočným hosťom podávajú pokrmy a nápoje. Okresné hajtmanstvo (ako u nás Bláznovstvo) Lincu zakázalo ich teraz. Svoj zákaz odôvodnilo potrebou spořivosti s potravinami počaB terajšej vojny. Hovorí aa, že i osiatnie okresné predstavenstvá budú nasledovať toho príkladu.

Požiar V továrni. V noci na 3. januára vypuknul oheň v skladišti prvého poschodia továrne na fezy oddelenie „S" v Strakoniciach, ktorý ale nočná stráž zavčasu spozorovala a po dvojhodinovej námahe ha­sičov bol i lokalizovaný. Pritom všetkom škoda je značná, lebo ohňom boly zničené velké zásoby do­dávok pre vojsko. — Škoda je zaokrytá poistením.

Dôstojnik vyzvedač — zápasníkem v oirkuse. „Az Est" píše z Marmarošskej Sibote: Dva mesiace pred vypuknutím vojny usadil sa'v Marmarošskej Si hoti cirkus bratov Czájov. Atrakciou jeho bol zápasník 24—28 ročný Rus Romanov, elegantný krásavec vý­borných spoločenských mravov, ktoré mu otvorily nielen dvere mnohých bytov, — ale i sŕdc nežných dám. Znal dobre nemecky, bol nadšeným turistom a svojich sprievodcov — veľmi čaBto to boly Bprievod by ne — prekvapoval rýchlosťou a zručnosťou s jakou okolité krajiny maľoval. Uplynuly tri mesiace, Rusi vtiahli do Sihoťe. Medzi předními dôstojníkami bol mladý, vysoký nadporučík. Ubytoval sa v hoteli, kde ho pikoio s veľkým udivením pozoroval. Rus sa ho pýtal: „Znáš ma?" -- „Ste mi akoBi známy", riekol

koľkými skokmi v prvom poschodí a pri pomoci in;ch doběhnuvších uhasil oheň. — Sú i .granáty salónne*. V Rotore přeletěly strechou 2 granáty 8 najvyšším poschodím vrazily práve do salónu dvoch rodín. V jednom salóne bolo rozbité všetko mimo velkého zrkadla. Asi 36 granátov zaletelo jedného dňa od černohorského delostrelectva; jeden granát zaryl sa do mäkkej pôdy Podbrda a Pesťngradu vo vysokom veľkom oblúku do Tivolli, bez toho, že by narobil značnejšej ikody otvorenej jazdeckej škole, osem kro­kov od delostreleckého dôstojníka, ktorý ostal nepo­rušeným i so svojím koňom. Druhý granát vlietol oknom kantíny a prelietol medzi stoly, jeden delo­strelec spadol BO Btolca, ť) bolo všetko. Na zámku San Giovanni vlietol granát medzi šesť delostrelcov do miestnosti ô Q metrov: traja ostali neporušenými a traja boli ľahko ranení, no dnes sú už zdraví zas. Pri takýchto šťastných prípadoch — podotýka „Grazer

LubľanBký BS!o

pikoio. „Som zápasník Romanov", odvetil dôstojník, A skutočne bol to Romanov, atrakcia cirkusu Czá> jovho.

Oteo, syn a vnuk na vojne. venský Národ" píše: Nadporučík Theodor Drennig' seua, kávy sú mu ničím bol za udatnosť pred nepriatelom vyznamenaný zá­služnou medailou na stužke vojenského záslužného kríža. Vyznamenaný je vnukom dosial žijúceho 88-ročného plukovníka Theodora Drenniga, ktorý bol r. 1878 vyznamenaný rádom železnej koruny 9 vojenskou dekoráciou za udatnosť pred nepriatelom. Napriek pravidlám tohoto rádu neprosil dosial za povýšenie d? stavu šľachtického a na začiatku terajšej vojny žiadal za pridelenie k vojsku. Tiež syn plukovníkov, major Theodor Drennig žiadal, aby mu pridelili alužbu na bojišti. Ak priaznivé vyhovejú obom žiadosfam, bude na bojiska starý otec, otec a vnuk, tedy tri generácie slovinskej rodiny.

Posledné slová: „Som zdravý..." „Lodzer Zeitung" píše: „Vedľa zákopov leží spretrhaný ost­natý drôt a pred ním je množstvo mŕtvol. Neďaleko leží mrtvola ruského vojaka, Poliaka. Zomrel pri mod­litbe, lebo v ruke drží ešte ruženec a vedľa nebo ieží medailónik 8 obrazom Matky Božej. Od nebo nu daleko leží mrtvola nemeckého vojaka, tiež Poliaka. Toho zasiahla smrtiaca guľka práve v okamžiku, ked písal svojmu otcovi list. Napísal len datum a slová: „Milý otče 1 Som zdravý..."

Humor granátov. V zprávě o obstrsľovaní Rotoru rozpráva „Grazer Tagespost": Granáty si dovoľujú rozličné žarty. V malej dedine Mulla pri Eotore bol počas pokoja ubytovaný dôstojník. Pred odchodom!

Tsgespost" — nemusíme sa diviť, ked vojaci rozprá­vajú o „konfetách"

Za čím bolo ľúto mäsiarovi. Dojímavé je pozo­rovať, čoho ktorý vojak vo vojan najviac si všímal a za čím mu bolo nej viac ľúto. Rozprával nám ranený mäsiar, ktorý bol pridelený trénu, že videl na ústupe nepriateľa páliť kopy sena i zásoby potravín, a toho sa mu neulútilo. Zabudol na voze ICO kuba cigár, za ktorými len čo sn nerozplakal, ale to nebolo nič. So-bral kozákom koňa beluša ktorého predal za desiatku, ale čo bol i beluš za facku odpeľaný, ptedsa sa s tým uspokojil. Jedno ho ale strašne dožralo: videl, ako zo zabitého dobytka, jalovíc a kráv, odhadzujú Ba kože, za aké tŕžievai pekné „drobné". A mäsiar naznačoval i rečou i posunkami, aká to škoda koží. Človeče, ale človeče, to ti boly za kožtičky, len sa tak srdce smialo! A všetky zakopali. Mne sa ešte dnes slinky robia v ústach, — a mäsiar je celý nešťastný nad odbadzo-

'

siteľným plameňom. Hlava má sa puknúť a nohy sa podlamujú cd pekelného revú diel. Mrká ti v očiach, ked vidíš v hluchej noci do dvesto plamenných ja­zykov, ako vyblkujú z ciev veľkých diel a letia po­vetrím ako ohniví vtáci; šrapnele a granáty hviždia pekelným hvizdom. Ozvena pracuje verne a pilne celú

vánými kozami vo vojne, kdežto vrecia ryže, ovsa,

Pomník Ondrejovi Hofarovi vo Viedni bude od-halený z jara. A. Uofer slavný bojovník z osvobodí-teľskych bojov tyrolských zvečnený je v krásnoj soche sochára M. Theodora Khuena. Pomník bude posta­vený v sadoci Marie Jozefy v X. okrese, je niekoľko metrov vysoký.

Pieseň Ufarseillaisa. Dňa 20. apríla roku 1792 zákonodarné ahroma-

ždenie francúzske vyhlásilo vojnu Austrii, podporo­vanej Pruskom, že ohrožovala národnú samostatnosť; a predseda Aubert Dubayet predniesol pri hlbokej tichosti túto jednoduchú a hroznú vetu:

„Občania! Vlasť je v nebezpečenstve I" Zpráva o vyhlásení vojny rozšírila aa bleskurýchla

v provinciách, a ked zaletela do Elsaaka, prijatá bola s nesmiernym nadšením. Tisíce a tisíce dobrovoľníkov hlásilo sa v od>odných kanceláriách, súc ochotní ísť na hranice a hájiť ohroženú vlasť.

A všetci tí, ktorí odchodili na hranice, i tí, ktorf ostali doma ku ochrane miest, všetci cítili potrebu nejakej vlasteneckej a vojenskej piesne, ktorá by dušu nadchla a povzbudila mysle ku chrabrosti.

Ale takej piesne nebolo a staré hymny nezodpo-vedaly v ničom týmto požiadavkám.

V tom čase bol v strassburgskej posádke mladý sebral celý svoj majetok a uložil všetko do jednej' ženijný dôstojník, menom Rouget de Lisle (národ. 10. izby, ktorá aa stala naraz Bkladištom. A práve do j mája 1760 v Lons le Saunier, v Jura departemente), tej izby vrazil granátový pozdrav a rozmetal všetko;'známy svojimi príjemnými veršami. Bol dost dobrým

hudobníkom. Pýtali sa ho, či by si netrúfal vyplniť žiadosť občanov. Ale mladý dôstojuík necítil sa byt

počalo horieť. Náhodou šiel tadiaľ študent školy nan — — — — — — — — — — — — — — B B

nebo plače. Niekoľko sto krokov stojím vzdialenýi í*08* 8Íln*m» ž£ vraJ' dosiaľ skladal len drobné apolb-v tmavej noci na obloku Bvojho bytu, sen mi neide j f_en_8k_l!fs_8: ^ 0 . ^ ^ 6 n a d s e Q , e v z b o d í básnická

noc, zveličujúc hrozné dojmy. Kde ktorý granát padne j mier." v sprievode veľkého šumu do Sávy a dvíha mohutný Btlp vody, ktorý blučno padá zpät, zväčšujúci hrôzu nočného boja. Monitory plávajú v Bilnom šume Sivou, rozsvecujú srbské pozície, udierajú z diel a strojových pušiek, odchádzajú po strelivo a hneď Ba vracajú nazpät, aby pokračovaly v starej hre. Celé srbské pobrežie osvetlené je reflektormi. Hrozný obraz na­skytá sa pozorovatelovi. Vidíš Srbov ako bežia zo zákopy, vidíš ranených, ako sa plazia na bruchu, umierajúcich, ako sa svíjsjú od silných bôľov, bedá­kame preniká vzduchom, ktoré človeku ženie slzy do očú, privoláva sa na pomoc Boh i všetci Svätí, tam

na oči, mrzne mi krv v žilách, a srdce ako by bolo prestalo bií a cítiť. Hrozná borba na bodáky zúri celým vztekom. Celé predmestie Šabca je rozsvetlené a delá útočia na posledné nepriateľské rady: Odrazu

spúšťa Ba ticho do Sávy, aby jej čerstvou vodou po­kropil páliacu ranu. Všetko sa to deje uprostred sil­ného nepochopitelného revú diel a ručných a stro­jových pušiek. Odrazu počas vrcholiacej paľby čuje sa hlas trúby vyzývajúci k útoku. Zamiera i duša, v asy sa ti ježia pri myšlienke na moment, ktorý má teraz nadist: Hurá I burál hurá! z tisícich hrdiel otriaaa vzduchom. Naši útočia na srbské šiance. Dô stojníci vedú predok. Ich komando a obodrenie pre­niká vzduchom Nupred junáci! V meae Boha veľkého napred I Nech žije domovina! Napred, hurá, udri! A takto vo viacerých jaaykoch slyšíš kommanďo pozdĺž • šetkých srbských šiancov. Hľa, srazili sa. Srbské pozície sú OBvetlené. Nastáva klanie a divý krik, že

Obranca Šabca, podplukovník, obkolesený je spolu s niekoľkými svojimi dôstojníkmi, a väčším počtom vojakov. Oni sa poddávajú a obranca Šabca strieľa si sám vlastným revolverom do sluchov. Odrazu zavznie z oboch strán Sávy: hurrá! hurrá? Co je to? Hľa

ranený prosí druha, aby sa smiloval nad ním, a dobil tam na budove colnej stráže bezprostredne vedľa ho do konca, a tam hľa ranený držiac sa za srdce Sávy, osvetlená redaktorským svetlom vlá veselo ra

inšpirácia za vec vznešenú. 24. apríla 1792 bol koncert u mešťanostu atrass-

burgského, Dietricha, kde vlastenecké vzrušenie do­stúpilo svojho vrcholu.

Rouget de Lisle vrátil sa s koncertu s hlavou plnou harmonie a zamyslený. Tu náhle ku polnoci pri­chodí mu vzrušenie a hymna rodí sa sama v jeho mozgu so slovami a hudbou...

Neskoršie nevedel povedať, ako sa to stalo. Na streľbe pušiek. Naši vchádzajú do mesta. Miešajú saj druhý deň zavčas rána šiel k mešťanostovi a požiadal veselé pokriky našich neranených vojakov s bolestnými: ho, aby pozval k sebe osobnosti, s ktorými včera výkrikmi nepriateľov, ktorí bežia smerom ku Valjevu. j strávil večer v svojom salone. Boli tu mimo mešCanostn,

„Borba prestala na niekoľko minút. Znovu otvo­rila sa hrozná streľba. Nepriateľ beží, utratil všetky tri rady šiaucov, delostrelectvo mu strieľa do chrbta a pechota napreduje rýchlym krokom pri neprestajnej

kúska zástava. Monitor ju dlho osvetľuje a naše vojsko ju hlučne pozdravuje. Po nedlhom bombardovaní na­stupuje mier. Brieždi sa. Krvavá Sáva tečie a šum jej vín zvučí v rannom úsvite ako pohrabná pieseň padlým junákom."

„Čiastka nášho vojaka honí utekajúceho nepria­teľa, á tí, ktorí ostali v Šabcu sbierajú mrtvých a

jeho manželka, dve vnnčky, kancelista mesta, vycho­vávateľ detí meštanostu, zástupca koruny a dvaja štu­denti straBaburgskí

Túto historickú chvíľu krásne zvečnil slávny obraz Pilsov.

Rouget de Lisle Badol ku klavíru a zaspieval. Poslucháčov zmocnilo sa hlboké pohnutie, ktoré Ba stupňovalo až k opravdovému nadšeniu. Mešťanosta Dietrich opakoval pri každom finale refrain:

.Vo zbraň, občania!" Zástupca plakal, a študenti, máchajúc klobúkmi,

volali a nadšením: „Nech žije Francúzsko!... Nech žije Elsaskol..."

Rouget de Liale neočakával takého úspechu. Do-pochovávajú ich, iní zase obväzujú našich a nepria j jatý všeobecným pohnntím, stískd podávané mu ruky teľskych ranených. Iní opät odprevádzajú zajatých, a skromne odmietal poklony, ktorými ho zasypávali. Sú vážni, zkormátení a zmučení. Stúpajú so zrakom do zeme upretým. Srdce im páre bôl a tuha a naši vojaci pozdravujú sa navzájom veselo."

„Sabac tedy padol Dragy Mašín."

Dietrich bol veľkým milovníkom hudby, dal skladbu Roletovú bned spísať pre orchester a nasle­dujúcej nedele zabrali ju hudobníci Národnej gardy

Padlo rodné mesto královny!na námestí straBaburgskom. Pjeseň vyvolala nadšenie J. M. ludu a dobrovoľníci cestou k armáde spievali:

„Nuž hor' sa, deti vlasti, k boju, už zaplanul nám slávy deň. . . "

Hymna volala sa najprv Vojenská pieseň armády porýnskej a bola venovaná marsallovi Lucknerovi, ktorý bol hlavným velitelom tejto armády. Ale čoskoro rozšírila aa po celom Francúzsku. JVden prápor Mar-seillancov priniesol ju do Paríža a vo velký deň po­vstania 10. augusta rozliehala sa v Tuileriach. A tak obdržala nové meno: Marsiillaisa.

Od tých čias Btala sa pieanou revolučnou. Pri jej zvukoch vchádzali vojaci do mesta a vo Francúzsku sa ozývala pri vSetkých slávnostných príležitostiach.

A keď priali ku sloke: Svätá láska k drahej vlasti, ved a pi silň ruku pomsty; svoboda, drahá svoboda, bojuj s tými, čo ťa hája

všetky hlavy boly obnažené, lud padal na kolená a hlboko pohnutie zmocňovalo sa ludutva.

Plody Roi'geta de Lisle nie sú síce také skvelé, ako by sme očakávali od autora tejto nadšenej hymny. To sú drobné veršíky v spôsobe XVIII. stoletia, ma drigaly a niekoľko dosť vľúdne prijatých bájok.

Ako hudobník bol Rouget de Lisle tiež len dile tantom. Dlho mu neuznávali autorstvo nápevu Mar Beillaisy, ktorý hudobní spisovatelia pripisovali roz ličným nemeckým skladatelem. Ale dnes je už doká zané, že Rouget de Lisle je práve tak autorom nápevu, ako i veršov piesne revolúcie

Ale život tohoto np.dšeného vlastenca, ktorý da- j roval m'rodu svojmu hymnu, nebol skvelý. Bol zlapán, • poías revolučnej strašnej noci a len pádom Robespiem zachránil sa od guillotiny. Bol prepustený zo služb vojenskej pre oddanost k royaliimu. Rouret de Lisle i bol neskoršie prijatý k vojsku a stal sa pobočníkon: generála Hoche, s ktorým prekonal krvavý deň pri j Quiberone, kde bol ranený.

Pcd cisárstvom a revolúciou upadol v zabudnutie a neskoršie i do biedy. Vtedy sa spojiio niekolkr. spiaovatefov a umelcov, aby ho z biedy vytrhli. David d* Angers vyhotovil medaillon s jeho podobou a pre j dával ho v jeho proBpech. Po júlovej íevolícii, v ktorej MarseillaiBa zas oiila, dostal Rouget de Lisle od krála Ludvika Filipa nepatrnú penziu.

V posledné dni svojho života uchýl.1 sa do Cboisy-i le Roi, k manželom Vojurtovcom, znamenitým to lu dom, ktorí ho zahrnovali láskou a oddanoatou.

Rád sa prechádzal vonku po poliach, čítal, alebo Bbováral Ba s rolníkmi, ktorí ho velmi dobre znali, ctili ho a počúvali tadi jeho vrelé rozprávky o za­padlých dňoch slávy. J

Tam umrel 26. júna 1836. V noci počalo ho za i dúšat a hovoril k svojim ošetrovateľom: „Cítim dobre,!

že BO mnou je už koniec; idte, prišiel môj časí" Edmund Pilon, ktorý napísal životopis Rjugetu

de Lisle, píše, že ked umieral starý dôstojník, dedin­čania uvedemení o tom, shromáždili sa početne pred okny izby umierajúceho a zaspievali Marseillaisu, aby naposledy, kým vypustí ducha, vypočul vítaznú hymnu, i

Tyrtaios revolúcie umrel tedy v plnej sláve. Na druhý deň mal pohrab. Celé okolie šlo za

jeho truhlou. Na cmiteri jeden z jeho zm'.mycb, ge j nerál Elein, chcel prehovoriť pohrabnú reč, ale sotvaže začal, schytil ho plač a po ňom všetkých ostatných. Tu robotníci z továrne z Choisy obstúpili polokruhom hrob a pohnutým hlasom spievali lYkrseiíljisu. A ked zavznela sloka: „Stará lásko k drahej vlasti..." všetci prítomní pokľikali a Rouget de Lisle bol spu­stený do hrobu pri speve drahej svojej piesne.

Umrel, ale jeho pieseň žije v srdciach Francúzov.

Priemysel, obchod, hospodárstvo, j Lanská úroda zbožia Medzinárodný polno-hospo- \

dárBky ústav v Ríme teraz uverejnil svoje náveštic j o úrode zbožia v štátoch polnočnej pologule zemskej roku 1914-ho] !

Fšenice v Uhorsku, Prusku, Belgii, Dánii, Sps-! nielsku, Veľkej Brittanii, Talianskj, Luxenburgu, Nor-vežäku, Nizozemsku, Rumunsku, v europejskom Rusku, Švédsku, Švajčiarsku, Kanade, v Spojených Štátoch, j Indi>, Japosku, A'gire a Tunise spolu urodilo sa | 746.100 millionov meiiických centov, čiže o 8.8 pei-centov menej, ako roku 1913.

Rusi v UhorBku, Prusku, Belgii, Dánii, Španiel-Bku, írsku, Taliansku, Luxenburgu, Norvežsku, Nizo­zemsku, Rumunsku, v europejskom Rusku, Švajčiar­sku, Kanade a Spojených Štítoch Severnej Ameriky spolu urodilo sa 377.200 millionov metrických centov, oproti 19L3-mu roku o 39 psrcentov menej.

Jačmeňa v štátoch pri pšenici vypočítaných, okrem Iodie, urodilo Ba 158.600 millionov metrických centov, tiež o 10 percentov menej, ako o rok prvej

Oosa 479 500 millionov metrických centov, o 12Vi percenta menej, ako roku 1913.

Všetci českí výtečníci vrúcne odporúčali svojmu národu, aby sa spojil k úspešnej práci na poli prie­myslu. A to docielilo sa medzi troma vynikajúcimi podnikmi: Kolínskou továrnou na kávové náhražky, firmou Josef Berger v Horce a M. Buvy Byn akc. spol. vo Vysokom Veselí, ktoré utvořily jediný obrov ský podnik s hlavným sídlom v Prahe 1, Králodvor aká ulice č. 23.

Vás v kuchyni

mátě Kolínsku cikorku

1 Lekári označujú ako v ý t e č n ý prostriedok proti kašľu

aiser° nníKaramelly

s 3 j e d l e m i

Milliony ZT^ľich'

Kašeľ zachrípnutie, zasliamova-nie, katarrh, boľavé hrdlo, somársky kašeF, tiež ako ochrana proti prechladnu­tiu, teda každému vo) ikovi

sa odporúčal í i I í\í\ ootariat. uhodnover. " * "** lekárskych vysved­čení a privátnych zaručujú istý

výsledok. Bo. bony chuť k jedlu povzbu­

dzujú a príjemne chutnajú. Paklík po 20 a 40 hal., dózu 60 hal., s vojenskou upakovkou 40 hal. dostať v drogériách

a každej lekárni.

a b o "i? £

• H

O

h •o o v

w (O

o ta

> CO

H. o

S 5 0 3

M. o i -H

O .

Iři se*

T) -CC

3 d •%,tm* tá

O CQ

H >o ?*. "M • s ? 'I s d M

Kníhtiaoiarsky účastinársky spolok v Turčianskom Sv. Martine

vydal a odporúča nasledovné

Sobrané Diela Sietozára Hnrbana Yiyanskihe, Vychádzajú vo sväzkoch 15—30-hárkových. Dosial vyilo 12 sväzkov, ďalšie nasledujú. Podrobný soznam jednotí i- -vých sväzkov s udaním obsahu a cien "dľa nášho soznamu kníh.

Hviezdoslav, Sobrané Spisyv{Bás-nické. Sväzokl. Oddiel ep; cký. 2-hé vydanie. Broá. K 2-40

viazaný eo slatorezom > 3*60 Svízok II. Oddiel lyrický. Drahé vydanie. Broi. . K 4-—

viazaný so zlatorezom „ 5-50 Sväzok III. Oddiel epický. Broi K «•—

viai. so zlatorezom „ 6#6tt Sväzok IV. Herodes a Herodias. Bros n S"—

viazané so zlatorezom > vsC

! Spevy Sama Chalúpku. £3¾¾¾¾ viazaný so zlatorezom „ 2-6G

SJádkovic Andrej, fp»«y »&«*<**• * Sväzok II. Broširovaný ,

viazaný

broá. K 1-60, viaž. K 8-80. 2-— 8-20

potrebnou k n i h o u je Pre každého

jflioví zdravověda Napíaal j dr. VaVľO SfObáľ.

F o r m á t 8\ s t r á n 3 6 9 , s 8 6 roz l ičnými v y o b r a z e n i a m i . Dielo v y d a l o d o l u p o d -p í s a n é n a k l a d a t e ľ s t v o . C e n a b r o š . vý­t isku K 3 6 0 , viaž. K 4-50, p o š t o u o 2 0 hal. , r e k o m m a n d o v a n e o 4 5 ha l . v iac. Dr. Vavro Srobár nobral v tšjto knihe 80 zreteľom aa n*se slovenské pomery všetko, čo treba vediet každému z nás zo zdravotníctva. Kniha táto poučuje, ako treba iit, aby ai človek svoje zdravie vo všet­kých neprajných okolnostiach neporušené zachoval. O B S A H : Předmluva. I. O vzduchu. II. Odev a aatatvo. 111. O vode. IV. O pôde. V. O výžive a lokrmoch. VI. Príbytok VII. O osvetľovaní. VIII Pochovávanie mŕtvych. IX Deti a škola. X. O práci. XI. O nákazlivých cborouách. XII. O pohlavnej do apeloati a o pohlavných nemociach. XIII. Prvá pomoc pri úrazoch. XIV. Stavy bezvedomia. XV. O otravách.

— Objednávky vybavuje: —

Kníbtlačiarsky účast, spolok v T u r č i a n s k o m Sv. Martine.

: Botto Ján, Spevy, S Ä Ä ' S W S Ä vo skvostnej väzbe K 4'8C

IHollý Ján, Básne. %£*£-ffiříJS viazaný vo skvostnej polokoienej väzbe . . . K 5̂ 69

linilin Román od Svetozára Hurbana Vajanského. j I1UI.E1I1. BroSirovaný . : . . K 4.—

viazaný 5-6C

Proti prúdu. S?0^fleaymri>th7*oM%0^ viazaný . 4-—

i V « l o « i f } » « Historická povést od Ľudovíta Knbániho. • t a i g d U i a . Cena »o haL

i Malkotenti. S r i c k á po,:ert od sT?:íto,lffi Trenčiansky Matúš. S^wÄSľLÄ J p i 1 ľ n V « l í V n p í í o ľ Povesí zo íivota Slovákov od « J C U 1 U V » H ^ U U H I . M. g.Ferienclko. Cena70h«l,

Prostonárodné slovenské povesti. Dosiaľ vyšlo 9 soäitov. Cena 1 sošitu 60 hal., všetkých 9 sošitov spolu. .> . 4 K 4*SC

í i i m i / i í í i c í Historický román z časov Nerona, od t J U U l í X U l S . H. Siunkiewicza. Preložil Pavel Halai*,

3 svazky s krásnymi illustráciami. Broširované . K 9' — viazané . . . ., i?-—

Broi. Vias.

K 3-6U »4-60 L S. TurgeneY: Zápisky p o t a í k

V SHUlOCnej SlUZUe. Penka.Prelo«la Bohdana Skultéty. Cena . K 1*80

C | n v «ií»í Vývin ich národného povedomia. Napísal JnliuH H l U V a i l . B o t t o . SV. I. (rozobraný). Sv. II. Cena K i -

Románová Bibliotéka. rÄy

ľP0 7 sväzkov, obsahujú hlavne preklady diel popredných ino-rečových spisovateľov. Podrobný soznam a ceny jodcotli-vých sväzkov dla nášho soznamu knih.

Hnvmítnxr l T n i v i l Pamätník na storočie jeho SlUAliiaiiy n u i U l , narodenia. Sošit L . K ľ -

Pospolité Čítanie. Sgff 522?^ Sošit I. S l o v e n s l t é M e m o r a n d u m r. 1 8 6 1 ,

Napísal Jozef Skultéty. Formát 8", str. 64. Cena 40 hal, Sošit II . A l i o l i a l M . H o d ž a . Životopisný nákres. Nu

storočnú pamiatku jeho narodenia napísal Julius Botto. Formát 8°, strán 68. Cena 60 hal.

Sošit 111. Z d r a v o t n i o t v o v r o d i n e . Napísal dr. Jozet Burjan. Strán 47, 8*. Cena . . . 40 ha).

Sošit IV. H o s p o d á r s k a ó i t a n l c a . Diel prvý. S podobizňou Dan. Licharda. S bohatým obsahom po­učných čláukov Strán 154. Cena , . . . K 1—.

Sošit V. S l o v e a s k á o t á z k a o d k o n o a I S , s t o l e t i a . Napísal Štefan M. Daxner. Cena 30 hal.

S o i l t V I . j e v t l a ó l .

»•••••—«——i 3KR ran

riPUMi SocMftove ooMadnice! Praka—Kr. Vinohrady. Havlíčkova tf. Pod KarloTam č. 12.

Zo Španielska. 25áí»is»lx:y o e s s t o v a - t e J ľ a K o r n e l a S t o d o l U i

F° tr .? n

á K ! " ' Cena K ! • - , poštou o 5 halierov viac. strán 68.

Dostat v každom kníhkupectve i u vydavateľa

Kníhtlaciarskeho iíč. spolku v T u r č i a n s k o m S v . M a r t i n e

(Turóczszentmárton).

no •

RS

Kníbtlačiarsky účast spolok v Tuxôi&nakom Bw. Martla* - . ma odporúča poEoraoflti Telactenéko

obeeenstYa svoja m o d e r n e a a a elektrický pohon zariadenú

KNÍHTLAČIAREŇ. Akékoľvek knihtlaŕlarske práce, menovite: navštívenky, snúbenky, pozvánky, obálky, úcty, plakáty, smútočné oznamy, listové papiere, obežníky, tabelly, cenníky, diela, účastiny atď. atď. vyhotoví vkusne

a za mierne ceny.

• •••••••••••••••.{.••••••••B ••••••••«>•

«•«•••••..na..«r.la.•«.««••» u m u n i "

i 5 n o b a a h i n * e r ä t o v r e d a k o l a n i e J e s o d p o v e d n á .

Zodpovedný redaktor: S vo t o sár Harb&n. tíajitel a vydavatel: Consortium P a v e l Madrofi a Spol. Tlačou a nákladom Kaíntlačiarikeho úČjatinárBkeho spolku y Turčianskom Sv. Martine.