a.g.k · seminár a.g.k.2015 s tematickým zameraním inŽinierska geodÉzia 4 mapovÉ a...

A.G.K.2015

s tematickým zameraním

Inžinierska geodézia

Zborník príspevkov

9. júna 2015

Bratislava

Odborný garant:

prof. Ing. Alojz Kopáčik, PhD.

Organizačný garant:

Ing. Peter Kyrinovič, PhD.

Organizačný výbor:

Ing. Ján Erdélyi, PhD.

Ing. Imrich Lipták, PhD.

Zoznam recenzentov:

Ing. Marek Bajtala, PhD.

Ing. Ján Erdélyi, PhD.

Ing. Róbert Geisse, PhD.

Ing. Ľubica Hudecová, PhD. prof. Ing. Alojz Kopáčik, PhD.

Ing. Peter Kyrinovič, PhD.


Vyšlo: v júni 2015

Editori: Kopáčik, Alojz

Kyrinovič, Peter

Erdélyi, Ján

Lipták, Imrich

Lukáč, Štefan

Počet strán: 118

Vydanie: prvé

Za obsahovú stránku príspevkov zodpovedajú autori.

Publikácia neprešla jazykovou úpravou vydavateľa.

ISBN 978-80-972005-9-6

Táto publikácia vznikla vďaka podpore MŠVVaŠ SR v rámci OP Výskum a vývoj pre projekt: Univerzitný vedecký park STU Bratislava (UVP STU Bratislava), ITMS 26240220084, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku /

OBSAH

Karol ĎUNGEL: Mapové a geodetické podklady na projektovanie a výstavbu objektov. Dokumentácia skutočného vyhotovenia stavebného objektu a stavby 4

Karol ĎUNGEL: Kataster nehnuteľností vo vzťahu k investičnej výstavbe 14

Štefan LUKÁČ: Uplatňovanie právnych a technických predpisov pri výkone vybraných geodetických a kartografických činností vo výstavbe 31

Štefan LUKÁČ: Vademecum právnych a technických predpisov v oblasti geodézie

a kartografie 48

Štefan LUKÁČ: Základné atribúty a náležitosti oceňovania geodetických a kartografických výkonov 68

Alojz KOPÁČIK: Vytyčovanie stavebných objektov 79

Alojz KOPÁČIK: Meranie posunov a pretvorení stavebných objektov 89

Štefan LUKÁČ: Vytyčovanie a kontrola geometrických parametrov žeriavových

dráh a iných priemyselných objektov a zariadení 100

Seminár A.G.K.2015

s tematickým zameraním INŽINIERSKA GEODÉZIA

4

MAPOVÉ A GEODETICKÉ PODKLADY NA PROJEKTOVANIE

A VÝSTAVBU OBJEKTOV. DOKUMENTÁCIA SKUTOČNÉHO

VYHOTOVENIA STAVEBNÉHO OBJEKTU A STAVBY

Karol ĎUNGEL1

1 MAPOVÉ A GEODETICKÉ PODKLADY NA PROJEKTOVANIE A VÝSTAVBU OBJEKTOV

Základnou legislatívnou normou od ktorej sa odvíja celý komplex právnych a

technických predpisov súvisiacich s plánovaním, projektovaním , realizáciou a

dokumentáciou stavieb v oblasti investičnej výstavby je Zákon č. 50/1976 Zb. o

územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších

predpisov.

Stavebný zákon a súvisiace predpisy riešia problematiku:

– Územného plánovania,

– Územnoplánovacích podkladov,

– Územnoplánovacej dokumentácie,

– Územného konania

– Stavebného konania

– Kolaudačného konania

– Konania o dodatočnom povolení stavby

– Konania o odstránení stavby

– Konania o zmene užívania stavby

– Ohlásenia stavby

– Priestupkového konania alebo konania o správnom delikte [1].

Územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a

funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová

koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie , ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny [1].

1

ĎUNGEL Karol, Ing., Stredná priemyselná škola stavebná a geodetická, Drieňová 35, 826 64 Bratislava, tel.č. +421-2-4333 6407, e-mail: [email protected]

Seminár A.G.K.2015


5

Obr. 1 Základné nástroje územného plánovania

Územnoplánovacími podkladmi sú:

– urbanistická štúdia (koncepcia priestorového usporiadania územia a funkčného

využívania územia, ktorá slúži ako podklad pre územné rozhodovanie),

– územný generel (podrobne rieši otázky územného rozvoja jednotlivých zložiek

osídlenia, najmä bývania, priemyslu, dopravy, technických sietí, služieb, rekreácie a

pod. Je podkladom pre územné rozhodovanie a spracovanie uzemnoplánovacej

dokumentácie),

– územná prognóza (rieši možnosti dlhodobého priestorového usporiadania a

funkčného využívania územia na základe územno-technických, enviromentálnych,

ekonomických a sociálnych podmienok územia),

– územno-technické podklady.

Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a

starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí.

Obr. 2 Územnoplánovacia dokumentácia

Seminár A.G.K.2015


6

Pre jednotlivé časti územnoplánovacej dokumentácie a následne na zabezpečenie

projektovej činnosti sa používajú geodetické podklady, ktorými sú mapy.

Mapový fond sa delí z hľadiska mierky na:

– mapy veľkých mierok , patria sem mapy mierok 1:1000 až 1:5000,

– mapy stredných mierok, patria sem mapy mierok 1:10 000 až 1:200 000,

– mapy malých mierok, patria sem 1:250 000 až 1:1 000 000.

Obr. 3 Mapy podľ a mierky

Pre tvorbu územnoplánovacích podkladov a územnoplánovaciu dokumentáciu sa

v závislosti od rozsahu územia používajú mapy malých a stredných mierok.

Pre potreby projekčnej činnosti v oblasti investičnej výstavby sa v závislosti od druhu

a rozsahu plánovanej stavby používajú mapy veľkých až stredných mierok. Rozhodujúcu úlohu pri ich zabezpečení zohráva autorizovaný geodet a kartograf , ktorý pri spracovaní

projektovej dokumentácie stavieb zabezpečuje:

– prípravu mapových podkladov

– vyhotovenie geodetických podkladov na úpravu majetkovoprávnych vzťahov, na vyňatie pozemkov z poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov

– geodetické údaje bodov geodetických základov a podrobných geodetických bodov

– vypracovanie projektu vytyčovacej siete

– spoluprácu s projektantom,

– kontrolu vytyčovacích výkresov na vytýčenie priestorovej polohy objektov,

– kontrolu vytyčovacích výkresov na podrobné vytýčenie,

– vypracovanie návrhu celkového rozpočtu na geodetické a kartografické práce.

Mapové podklady pre spracovanie projektovej dokumentácie stavieb:

– mapy základných štátnych mapových diel veľkej a strednej mierky,

– tematické štátne mapové diela,

– účelové mapy veľkej mierky,

– výstupy častí Informačného systému geodézie, kartografie a katastra,

– ortofotomapy.

Mapové a iné geodetické podklady pre spracovanie projektovej dokumentácie je možné

získať zo štátnej dokumentácie [2] alebo si ich zabezpečiť priamym meraním.

Seminár A.G.K.2015


7

1.1 Základné štátne mapové diela

Základné štátne mapové diela sú kartografické diela súvislo zobrazujúce územie so

základným všeobecne využiteľným obsahom vyhotovené podľa jednotných zásad, ktorého vydavateľom je orgán štátnej správy. Tvoria sa z aktuálnych údajov informačného systému geodézie, kartografie a katastra a poskytujú údaje v obsahovej úrovni objektov

zodpovedajúcich mierke príslušného štátneho mapového diela. Základné štátne mapové

dielo vytvorené v mierke 1:5000 a väčšej je základné štátne mapové dielo s veľkou mierkou [3].

Tvorbu, aktualizáciu a vydávanie štátnych mapových diel zabezpečuje Úrad

geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

1.2 Tematické štátne mapové diela

Tematické štátne mapové dielo je kartografické dielo súvislo zobrazujúce územie s

tematickým obsahom prírodných, sociálno-ekonomických a technických objektov, javov

alebo vzť ahov vyhotovené podľ a jednotných zásad, spravidla na podklade základného štátneho mapového diela, ktorého vydavateľ om je orgán štátnej správy [3].

Tematické štátne mapové dielo sa tvorí z aktuálnych údajov informačného systému

geodézie, kartografie a katastra pridaním tematického obsahu. Tematickým štátnym

mapovým dielom je aj mapa územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky.

Obr. 4 Tematické mapové diela veľ kej mierky

Technická mapa mesta - slúži na prevádzkové a projektové účely a evidenciu

technického vybavenia miest. Zobrazuje objekty a technické zariadenia na teréne ale aj

nad a pod ním. Technická mapa mesta je zároveň podkladom pre budovanie informačného systému mesta. Polohopisným podkladom je katastrálna mapa vyhotovená

v súradnicovom systéme S-JTSK vyhovujúca 3. triede presnosti. Výškovým systémom je

Bpv. Štandardnou mierkou je mierka 1:500, ale v závislosti od hustoty meraných prvkov

je možné použiť mierky 1:200, 1:250 prípadne 1:1 000. Označenie, rozmery a klad mapových listov stanovuje príslušná norma.

Seminár A.G.K.2015


8

Obsah technickej mapy mesta:

– katastrálna mapa (ako základná vrstva obsahujúca administratívno- správne hranice,

parcely, parcelné čísla a druhy pozemkov,

– polohové a výškové bodové polia,

– výškopis,

– vodovodné rozvody a ich zariadenia,

– kanalizačné rozvody,

– plynové rozvody a ich zariadenia,

– teplovody (primárne, sekundárne, výmenníkové stanice apod.),

– elektrické vedenia (vrátane elektrických vedení a zariadení dopravných podnikov),

– optické káble,

– verejné osvetlenie,

– železnice ( vedenia a zariadenia),

– káblová televízia (vedenia a zariadenia),

– mestská zeleň ( stromy, parkové úpravy),

– iné zariadenia patriace do infraštruktúry miest.

Na to, aby technická mapa mesta splnila svoj účel je potrebné zo strany miest

prijať účinné opatrenia, ktoré zabezpečia optimálnu spoluprácu so správcami inžinierskych sietí a systémové opatrenia na priebežnú aktualizáciu obsahu technickej

mapy mesta.

Základná mapa závodu (ZMZ) – slúži ako podklad pre plánovacie, projekčné,

prevádzkové a evidenčné účely závodu. Vyhotovuje sa v 2. triede presnosti

v súradnicovom systéme S-JTSK a výškovom systéme Bpv. Klad a rozmery mapových

listov sa označujú podľ a technickej normy. Mierka máp je závislá od obsahu a hustoty objektov mapy (1:200, 1:250, 1:500).

ZMZ vzniká priamym meraním, alebo kombináciou priameho merania a

odvodenia z iných mapových diel.

Obsah základnej mapy závodu:

– body polohového a výškového bodového poľ a,

– polohopis,

– výškopis,

– vedenia a objekty technického vybavenie a ich popis.

Obsahom polohopisu ZMZ sú:

Seminár A.G.K.2015


9

– stavebné objekty a zariadenia (napr. budovy , čistiace stanice, vodojemy, plynojemy,

chladiace veže, čerpacie stanice, vysoké pece, rotačné pece, a pod.),

– dopravné objekty a zariadenia ( napr. komunikácie, chodníky, dopravné značky,

rampy, zariadenia vnútrozávodnej dopravy, žeriavové dráhy, pásové dopravníky,

lanové dráhy a pod.),

– podzemné objekty a priestory,

– vodohospodárske objekty a zariadenia ( napr. studne, nádrže a pod.),

– potrubné a káblové vedenia ( napr. transformačné stanice, kolektory, protipožiarna

signalizácia, antény, vysielače, hodiny, signalizačné zariadenia, káblové rozvody

počítačových sietí, priemyselnej televízie a pod.),

– zeleň ( napr. trávnaté plochy, stromy, kríky a pod.).

Výškopisné prvky ZMZ na spevnených plochách sa určujú s presnosťou na centimetre, ostatné na decimetre. Podobne ako v prípade technickej mapy mesta je

dôležité, aby bol obsah ZMZ priebežne aktualizovaný.

Jednotná železničná mapa (JŽM) - je podkladom pre riešenie úloh vyplývajúcich

z potrieb železničnej prevádzky, správy a údržby železničných zariadení a pomôckou pre

plánovanie a ekonomické riadenie železničnej prevádzky. Vyhotovuje sa v S-JTSK a

výškovom systéme Bpv v 3. TP.

Jednotná železničná mapa obsahuje:

– hlavné mapy (1:1000),

– príložné mapy (1:500),

– odvodené mapy,

– špeciálne mapy (1:1000, 1:500),

– technický projekt,

– technická správa,

– kontrolný list,

– ďalšie časti elaborátu JŽM.

Podrobné meranie polohopisu a výškopisu sa vykonáva do vzdialenosti 100m od

osi koľají na obidve strany železničnej trate, najmenej však v šírke ochranného pásma železníc. Pri meraní sa zameriavajú:

– železničný spodok a jeho stavby,

– železničný zvršok,

– budovy stavby a zariadenia slúžiace prevádzke a údržbe,

– stavby a zariadenia pre zásobovanie energiou,

– podzemné zariadenia,

– rozvody a inžinierske siete,

Seminár A.G.K.2015


10

– vodné toky, pozemné komunikácie, hranice železničných pozemkov,

– ostatné predmety merania.

Výsledný elaborát:

– mapy,

– písomné a grafické podklady z mapovania a pri výpočtových a zobrazovacích

prácach.

Základná mapa diaľ nice (ZMD) - je mapovým dielom, ktoré sa systematicky spracováva počas realizácie výstavby diaľ nice a v konečnom dôsledku slúži ako dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby. Zároveň sa používa ako technický podklad k úlohám vyplývajúcim so správy diaľ nice, jej údržby a prípadných rekonštrukcií. Vyhotovuje sa v S-JTSK a výškovom systéme Bpv [5].

Grafická časť ZMD obsahuje:

– hlavná mapa (väčšinou mierka 1:1000),

– analógový grafický výstup areálu SSUD alebo SSUR,

– príručná mapa diaľ nice.

Príručná mapa diaľ nice vzniká analógovým zobrazením časti územného celku diaľ nice a vyhotovuje sa v mierke 1:1000 na listy formátu A3 s voľ ným kladom.

Územnou jednotkou pre mapovanie ZMD je ucelený úsek diaľ nice. Mapovaným územím je spravidla pruh široký cca 200m stredom ktorého prebieha os diaľ nice. Z toho dôvodu sa mapové listy ZMD vyhotovujú ako neúplné mapové listy. Pri meraní ZMD sa

vychádza s bodov vytyčovacej siete diaľ nice.

Predmety merania a zobrazenia sú v ZMD územný pruh obsahujúci stavby

a pozemky diaľ nice, ochranné pásmo diaľ nice a cudzie zariadenia a stavby pokiaľ majú vzť ah k diaľ ničným stavbám alebo súvisia s prevádzkou a údržbou diaľ nice. Predmetom merania a zobrazenia sú:

– zemné teleso diaľnice (polohopis a výškopis násypov, zárezov...),

– koruna diaľničnej komunikácie (dopravné pásy, stredný deliaci pás pás, krajnice.. vrátane kót výškopisu),

– dopravné plochy (odpočívadlá, parkoviská...),

– odvodňovacie zariadenia (priekopy, rigoly, kanalizácia...),

– diaľničné objekty (mosty, tunely, podjazdy, oporné múry..),

– vybavenie diaľnice (dopravné značky, kilometrovníky, zvodidlá, zábradlia, ploty, protihlukové steny ...),

– bodové pole a hranice pozemkov diaľnice,

– objekty špeciálneho určenia a všetky cudzie zariadenia,

Seminár A.G.K.2015


11

– priečne rezy telesom diaľnice vrátane vozovky.

Popis mapy tvoria čísla bodov bodových polí, popis kilometrových znakov, miestne

názvy, popis diaľ ničných objektov, parcelné čísla apod.

Výsledný elaborát ZMD:

– hlavná mapa (originál, kópie),

– príručná mapa diaľ nice,

– analógový grafický výstup areálu SSUD alebo SSUR,

– zoznamy súradníc a výšok,

– bodové polia geodetické údaje,

– klad mapových listov,

– technická správa,

– digitálna ortofotomapa,

– vizualizácia základnej mapy diaľ nice.

1.3 Účelové mapy veľ kej mierky

Účelové mapy sú mapy veľkej mierky s obsahom prispôsobeným požiadavkám jej využitia, resp. požiadavkám objednávateľa. Takéto mapy sú obsahovo podrobnejšie a presnejšie ako Základné mapy veľkej mierky (ZMVM), ktoré boli tvorené najmä pre požiadavky KN. Sú doplnené o inžinierske siete a technologické zariadenia slúžiace k prevádzke resp. k

výrobnej činnosti (napr. produktovody, zásobníky, silá, výhybky, stožiare, signalizačné

zariadenia).

1.4 Výstupy informačného systému geodézie, kartografie a katastra

Informačný systém geodézie, kartografie a katastra je súbor prostriedkov zabezpečujúcich

zber, spracovanie, využívanie a poskytovanie údajov z tohto informačného systému

webovou katalógovou službou.

Obr. 4 Informačný systém geodézie, kartografie a katastra

Prevádzkovateľ poskytuje súbory údajov z automatizovaného informačného systému geodézie, kartografie a katastra (ďalej len súbory) na technických nosičoch v elektronickej

Seminár A.G.K.2015


12

forme alebo vzdialený prístup k súborom prostredníctvom katastrálneho portálu pre iné

fyzické osoby alebo právnické osoby na základe zmluvy [2].

1.5 Ortofotomapa

Ortofotomapa reálne a neskreslene odráža skutočnú situáciu územia. Umožňuje porovnanie vektorových údajov so skutočnosť ou. Jej základom je letecké snímkovanie a následné spracovanie leteckých snímkov geodetickými metódami. Ortofotomapa sa pri

súčasnom nástupe rýchlej a kapacitne silnej výpočtovej technike stáva základnou vrstvou

každého moderného GIS. Čoraz viac sa využíva v oblasti územného plánovania, lesného

a vodného hospodárstva, pri projektovaní dialníc a ciest, v oblasti životného prostredia

a pod. Mierkové rady ortofotomáp sa odvíjajú od účelu ich využitia a pre potreby

územného plánovania a projektovania sa najčastejšie a pohybujú v rozmedzí od 1:2 000

až 1:20 000.

2 DOKUMENTÁCIA SKUTOČNÉHO VYHOTOVENIA STAVBY

Geodetické a kartografické činnosti v jednotlivých fázach výstavby inžinierskych stavieb

sú zabezpečované prostredníctvom autorizovaných geodetov a kartografov. Ich činnosť je možné podľ a ich vzť ahu k jednotlivým účastníkom výstavby a stanoveného legislatívneho rámca rozdeliť nasledovne:

– geodetické práce pri spracovaní projektovej dokumentácie stavieb,

– geodetické práce počas realizácie stavby,

– geodetické práce súvisiace s dokumentáciou skutočného vyhotovenia stavby

a geodetických podkladov potrebných ku kolaudácii stavby,

– meranie posunov a deformácií objektov a zariadení, ak si to vyžaduje charakter

stavby alebo to ukladá projektová dokumentácia.

Pri kolaudácii stavieb a následnej prevádzke stavieb autorizovaný geodet a

kartograf zabezpečuje:

– súborné spracovanie vrátane tvorby informačného systému a archivovanie

geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby podľ a reálne vykonaných stavebných prác,

– porealizačnú dokumentáciu na majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov podľ a skutočného vyhotovenia stavby a vyhotovenie geometrických plánov,

Dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby pozostáva zo stavebnej

a geodetickej časti.

Geodetická časť dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby obsahuje číselné a grafické spracovanie výsledkov merania skutočnej polohy a výšok pozemných,

podzemných a nadzemných objektov a zariadení v záväznom geodetickom systéme,

zameraných v priebehu výstavby. Priestorové zameranie všetkých podzemných vedení a

zariadení sa realizuje pred ich zakrytím (300). Grafická dokumentácia sa väčšinou

spracúva v mierke 1:1 000, 1:500, pripadne 1:200. Dokumentácia sa archivuje a

využíva na preberacie konanie, kolaudačné konanie, počas prevádzky na údržbu

objektov a pre potreby vyhotovenia účelových máp. Časti dokumentácie o skutočnom

Seminár A.G.K.2015


13

vyhotovení stavby sa poskytujú správcom (prevádzkovateľ om) príslušných objektov technických vedení, rozvodových sietí, dopravných sieti a pod.

Dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby je podkladom na:

– kolaudáciu stavby,

– projektovú činnosť a zmenu stavby,

– spracovanie údajov pre tvorbu geografických informačných systémov.

Pri vyhotovení geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby

podlieha autorizačnému overeniu:

– výsledný operát zo zriadenia a aktualizácie geodetických bodov, ktoré boli zriadené

alebo aktualizované na meranie skutočného realizovania stavieb, výsledný operát sa

odovzdáva do štátnej dokumentácie a podlieha úradnému overeniu,

– výsledný operát merania a zobrazenia skutočného realizovania stavieb, výsledný

operát sa v rozsahu nad 0,25 km2 odovzdáva do štátnej dokumentácie a podlieha

úradnému overeniu.

Geodetická časť dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby sa odovzdáva aj územným orgánom geodézie a kartografie na aktualizáciu štátnych mapových diel, na

úpravu majetkoprávnych vzť ahov a kataster nehnuteľ ností [3].

LITERATÚRA

[1] Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon) v znení neskorších predpisov.

[2] Zákon NR SR č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov

[3] Vyhláška ÚGKK SR č. 300/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších

predpisov

[4] STN 01 3410 Mapy veľ kých mierok. Základné a účelové mapy.

[5] TP07/2010 Základná mapa diaľ nice, vyhotovenie, údržba.

Lektorovali:

prof. Ing. Alojz Kopáčik, PhD.

Katedra geodézie, Stavebná fakutlta STU v Bratislave


Katedra geodézie, Stavebná fakutlta STU v Bratislave

Seminár A.G.K.2015


14

KATASTER NEHNUTEĽNOSTÍ VO VZŤAHU

K INVESTIČNEJ VÝSTAVBE

Karol ĎUNGEL1

1 ÚVOD

Kataster nehnuteľností zaviedol od 1.1.1993 novú právnu úpravu evidencie nehnuteľností a evidencie vecných k nehnuteľnostiam. Nová úprava bola zakotvená v dvoch zákonoch a to v zákone FZ ČSFR č. 265/1992 Zb. o zápise vlastníckych a iných

vecných práv k nehnuteľnostiam a v zákone SNR č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike. Tieto zákony boli zrušené zákonom NR SR č. 162/1995 Z.z.

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.1996.

Základnou platnou legislatívnou normou je Zákon Národnej rady SR č. 162/1995

Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Posledná novela katastrálneho zákona bola vykonaná zákonom

č. 103/2010 Z. z. účinná od 1.5. 2010. Platnou vykonávacou vyhláškou je Vyhláška

ÚGKK SR č. 461/2009 Z. z. v znení vyhlášky neskorších predpisov.

Katastrálny zákon definuje kataster nehnuteľností ako evidenčný nástroj na uskutočňovanie funkcie štátu pri ochrane právnych vzťahov k nehnuteľnostiam a pri využívaní a ochrane nehnuteľností.

Evidovanie nehnuteľností a práv viažucich sa k nehnuteľnostiam slúži najmä na:

– poskytovanie podkladov pre ochranu vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam,

– daňové a poplatkové účely,

– ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy,

– ochranu životného prostredia, nerastného bohatstva a ďalších chránených skutočností, pre rozvoj trhu s nehnuteľnosťami

– tvorbu iných informačných systémov.

Kataster nehnuteľností je zároveň jedným z najväčších a najkvalitnejšie fungujúcim informačným systémom verejnej správy.

1

ĎUNGEL Karol, Ing., Stredná priemyselná škola stavebná a geodetická, Drieňová 35, 826 64 Bratislava, tel.č. +421-2-4333 6407, e-mail: [email protected]

Seminár A.G.K.2015


15

Obr. 1 Schéma informačného systému geodézie, kartografie a katastra

Informačný systém katastra nehnuteľností (ISKN) je súčasťou Informačného systému geodézie kartografie a katastra.

Obr. 2 Schéma Informačného systému katastra nehnuteľností

Informačný systém katastra nehnuteľností je spravovaný na dvoch úrovniach :

– na miestnej úrovni správou katastra, pričom jeho aktualizácia je vykonávaná

priebežne,

– na centrálnej úrovni Geodetickým a kartografickým ústavom Bratislava aktualizovaný

prenosom vybraných súborov a ich kontrolným spracovaním.

Vybrané časti Informačného systému katastra nehnuteľnosti sú verejne prístupne na Katastrálnom portáli Úradu geodézie, kartografie a katastra SR

(www.katasterportal.sk.). Katastrálny portál je aplikácia primárne určená občanom

a umožňuje okamžitý, bezplatný prístup k údajom katastra nehnuteľností s možnosťou vytvorenia informatívnych tlačových zostáv. Katastrálny portál je aktualizovaný

v týždňových intervaloch na základe údajov dodávaných príslušnými správami katastra.

1.1 Predmet katastra nehnuteľností

Okruh predmetov evidovaných v katastri sa poslednými novelami zákona rozšíril

o rozostavané stavby a vecné práva k nim a o evidovanie práva k stavbám, bytom

a nebytovým priestorom, ktoré vznikajú na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe

Seminár A.G.K.2015


16

a nadstavbe domu stavebníkmi. Takto je možné evidovať aj vlastnícke a iné vecné práva aj k rozostavaným stavbám, bytom a nebytovým priestorom.

Obr. 3 Predmet katastra nehnuteľností 1,2, 3

V katastri sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby. Tieto sú

v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je

stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku

a kódom spôsobu využívania pozemku.

1 Pozemky sú v katastri nehnuteľností vymedzené:

– vlastníckou hranicou, – vlastníckou hranicou a sú zlúčené do väčších celkov, – hranicou držby, – hranicou druhu pozemku, – rozhraním spôsobu využívania, – hranicou katastrálneho územia, – hranicou zastavaného územia obce.

2 Evidujú sa stavby spojené so zemou pevným základom:

– označené súpisným číslom ale aj budovy bez označenia súpisným číslom, – rozostavané stavby v súvislosti so zmenou, vznikom alebo zánikom práva k ním, – podzemné stavby v miestach ich prienikov so zemským povrchom, alebo priemetom ich vonkajšieho

obvodu so zemským povrchom,

– sú nadzemnými stavbami, a to prienikom ich vonkajšieho obvodu so zemským povrchom alebo priemetom ich vonkajšieho obvodu na zemský povrch.

3 Byty, rozostavané byty, nebytové priestory, rozostavané nebytové priestory v súvislosti so vznikom alebo

zánikom práv k nim sa evidujú len v súbore popisných informácií a to údajmi o ich číslovaní, vlastníkoch

a vlastníckych vzťahov.

Seminár A.G.K.2015


17

1.2 Predmet katastra nehnuteľností

Kataster nehnuteľ ností obsahuje:

– geometrické a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území,

– parcelné čísla (registra „C“ a registra „E“), druhy a výmery parciel, súpisné čísla

stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch

chránených nehnuteľností a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskej pôdy a lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdno-ekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu

a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy,

– údaje o právach k nehnuteľnostiam vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností a iných oprávnených osôb, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam,

– údaje o základných a podrobných bodových poliach alebo údaje o bodových

poliach,

– sídelné a nesídelné geografické názvy.

Katastrálny operát tvoria dokumentačné materiály potrebné na spravovanie

katastra a obnovu katastrálneho operátu. Katastrálny operát sa vedie v papierovej

podobe alebo v elektronickej podobe. Údaje katastra nehnuteľností sú logicky rozčlenené do nasledovných súborov katastrálneho operátu:

a) súbor geodetických informácií,

b) súbor popisných informácií,

c) zbierka listín,

d) sumárne údaje o pôdnom fonde,

e) pozemková kniha a železničná kniha [1].

Súbor geodetických informácií tvorí dokumentáciu o geometrickom určení

nehnuteľností (t.j. lokalizačné informácie) vrátane údajov o polohových bodových poliach a súradniciach podrobných bodov merania. Súbor geodetických informácií tvorí najmä

katastrálna mapa (vektorová katastrálna mapa), mapa určeného operátu, geometrické

plány, zoznamy súradníc, meračské náčrty (záznamy podrobného merania zmien)

a ďalšia geodetická dokumentácia.

Súbor popisných informácií tvoria údaje o katastrálnych územiach, údaje

o nehnuteľnostiach, údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o účastníkoch právnych vzťahov, údaje o zmenách v súbore popisných informácií a údaje o sídelných a nesídelných názvoch.

Zbierka listín obsahuje najmä písomné vyhotovenia zmlúv, dohôd, rozhodnutí

štátnych orgánov, notárskych osvedčení a iných listín, ktoré podľa zákona potvrdzujú práva k nehnuteľnostiam. Do zbierky listín sa zakladá aj dokumentácia výsledkov katastrálneho konania a dokumentácia, na základe ktorej boli vykonané zmeny

v operátoch katastra nehnuteľností vrátane výpisov z pozemkovej knihy, identifikácii,

Seminár A.G.K.2015


18

geometrických plánov a verejných a iných listín. Verejnosť zbierky listín je obmedzená a umožňuje sa len vlastníkom nehnuteľností a ich právnym predchodcom, osobám vyhotovujúcim pozemkové úpravy, geometrické plány, vykonávajúcim vytyčovania hraníc

pozemkov, znaleckú činnosť v odbore geodézie, kartografie a katastra, alebo vyhotovujúcim cenové mapy. Podklady zo zbierky listín sa vydávajú oprávnenej osobe

len na nahliadnutie, prípadne vyhotovenie výpisov, odpisov alebo kópií za súčinnosti

povereného zamestnanca katastrálneho úradu, na základe vyplnenej žiadanky

podpísanej povereným zamestnancom katastrálneho úradu.

Sumárne údaje o pôdnom fonde obsahujú súhrnné údaje o výmerách územných

jednotiek, o druhoch pozemkov, členenie právnických a fyzických osôb na základe

sumarizačného kódu a prehľad o vývoji a využívaní pôdneho fondu. Spracovateľskými jednotkami pre sumarizáciu sú obec, okres, kraj a republika.

Pozemková kniha a železničná kniha sú spolu s ich mapovým operátom

od 1.1.1993 súčasťou operátu katastra nehnuteľností. Sú zdrojom informácií o nehnuteľnostiach a právach k nim za obdobie od roku 1855 do roku 1964. Pozemkové knihy a železničná kniha sú zdrojom informácii o právach k nehnuteľnostiam, ak právo k nehnuteľnosti nie je zapísané na liste vlastníctva. Zápisy v nich sa už nevykonávajú, výnimku tvorí len vyznačenie plomby (uzatvorenie pozemkovoknižnej vložky v prípade,

že celá majetková podstata bola prenesená na list vlastníctva).

1.3 Katastrálne konanie

V katastrálnom konaní (špecifický druh správneho konania) sa rozhoduje o vzniku, zmene

a zániku vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vkladom práva do katastra nehnuteľností. Na toto konanie sa vzťahuje zákon o správnom konaní s niekoľkými výnimkami, ktoré sú uvedené v katastrálnom zákone (napr. osobitným spôsobom je

upravené prerušenie konania, zastavenie konania a odvolacie konanie, katastrálne

konanie na základe verejných a iných listín záznamom). V súčasnej dobe je možné

požiadať o katastrálne konanie aj elektronicky. Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Katastrálny zákon ustanovuje tri základné druhy zápisov vecných a iných práv

k nehnuteľnostiam, ktoré patria do katastrálneho konania – vklad, záznam a poznámka.

Okrem vyššie uvedených úkonov sa katastrálnym konaním riešia:

– zmeny priebehu hraníc katastrálnych území,

– opravy údajov katastrálneho operátu,

– rozhoduje sa o obnove katastrálneho operátu

– prešetrovanie zmien údajov katastra.

Vklad je založený na zásade konštitutívnosti (tak, ako tomu bývalo v pozemkovej

knihe) a spočíva v tom, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom písomných zmlúv do katastra. Jedná sa o kúpne zmluvy, darovacie

zmluvy, zámenné zmluvy, záložné zmluvy, dohody o vysporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, zmluvy o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva, zmluvy

o zriadení vecného bremena, zmluvy o zriadení predkupného práva ako vecného práva,

Seminár A.G.K.2015


19

zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti, zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo

nebytového priestoru, zmluvy o výstavbe domu, zmluvy o vstavbe domu, zmluvy

o nadstavbe domu.

Vklad možno vykonať len na základe právoplatného rozhodnutia príslušnej správy katastra o povolení vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad

povolí.

V prípade, že nie je možné rozhodnúť o povolení vkladu správa katastra:

a) konanie preruší a vyzve účastníkov na odstránenie chyby a určí lehotu na odstránenie

(ak je chyba odstrániteľná), v opačnom prípade vklad zamietne.

b) konanie zastaví (napr. ak podanie nepodal účastník konania, účastník konania

odstúpil od zmluvy, účastník konania vzal návrh späť, v stanovenom termíne nebol zaplatený správny poplatok a pod.).

V katastrálnom zákone sú taxatívne vymedzené možnosti, kedy správa katastra

konanie môže prerušiť alebo zastaviť.

Záznam je založený na evidenčnej zásade, ktorá spočíva v tom, že vecné a iné

práva k nehnuteľnostiam , ktoré vznikli, zmenili sa, alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, osvedčením notára o dedičstve a osvedčením notára o vydržaní práv

k nehnuteľnostiam, príklepom licitátora na verejnej dražbe, prírastkom a spracovaním, práva vyplývajúce zo správy majetku štátu a zo správy majetku obce alebo správy majetku

vyšších územných celkov sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných

listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody

záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

Poznámka je založená na prenotačnej zásade. Táto zásada spočíva v tom,

že v prípade nedoložených právnych vzťahov sa v katastri vykoná poznámka v prospech toho, kto tvrdí , že je oprávneným v právnom vzťahu, ale svoje tvrdenie nemôže hodnoverne preukázať a na základe výzvy orgánov katastra podá na súde návrh na určenie vlastníckeho práva, alebo notárovi žiadosť o vydanie osvedčenia o vydržaní. Na základe oznámenia súdu, iného štátneho orgánu, alebo na návrh veriteľa, prípadne dlžníka, sa do katastra zapisuje poznámka o začatí konania o výkone rozhodnutia

predajom nehnuteľností, o vyhlásení konkurzu voči vlastníkovi, o začatí exekúcie alebo začatí vyvlastňovacieho konania. Správa katastra vyznačí v katastri poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. Poznámka informuje aj o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam. Z hľadiska účinkov rozoznávame dva druhy poznámok:

– poznámky informatívneho charakteru (podávajú informáciu o skutočnostiach

súvisiacich s nehnuteľnosťou, napr. začatie vyvlastňovacieho konania, začatie exekučného konania ap.),

– poznámky obmedzujúceho charakteru (obmedzenia vlastníkov a iných oprávnených

osôb v nakladaní s nehnuteľnosťou napr. vyhlásenie konkurzu, vyhlásenie výkonu rozhodnutia predajom, uznesenie súdu o predbežnom opatrení, exekučný príkaz

apod.).

Seminár A.G.K.2015


20

V záujme zachovávania zákonnosti pri rozhodovaní o vzniku, zmene alebo zániku

vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam zamestnanci, ktorí rozhodujú o návrhu na vklad, musia mať osobitnú spôsobilosť (skúšku). Podmienkou na jej získanie je vysokoškolské vzdelanie spravidla právnického smeru alebo v oblasti geodézie

a kartografie a preukázanie teoretických vedomostí a praktických skúseností a znalosti

všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s katastrom nehnuteľností.

1.4 Verejnosť katastrálneho operátu

Katastrálny operát je verejný. Každý má právo doň nahliadať a robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty. Pri nahliadaní do katastrálneho operátu alebo pri poskytovaní

osobných údajov z katastra sa osobné údaje sprístupňujú alebo poskytujú v rozsahu meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia a miesto trvalého pobytu. Tento

rozsah osobných údajov sa vzťahuje aj na zverejňovanie osobných údajov z katastrálneho operátu.

Katastrálny operát predstavuje informačný systém, ktorý poskytuje informácie

všetkým osobám. Výnimku tvorí zbierka listín. Verejnosť zbierky listín je obmedzená a umožňuje sa len vlastníkom, ich právnym predchodcom alebo iným oprávneným osobám, alebo osobe vykonávajúcej geodetické činnosti súvisiace s pozemkovými

úpravami, alebo osobe, ktorá vyhotovuje geometrické plány, vytyčuje hranice pozemkov,

alebo osobe vykonávajúcej znaleckú činnosť v odbore geodézie, kartografie a katastra alebo osobe, ktorá vyhotovuje cenové mapy.

1.5 Poskytovanie informácií z katastra nehnuteľností

Správa katastra poskytuje na požiadanie fyzickým a právnickým osobám výpis, alebo

kópiu zo súboru geodetických informácií (napr. kópia z katastrálnej mapy), výpis, alebo

kópiu zo súboru popisných informácií (napr. výpisy z listov vlastníctva), z pozemkových

kníh, železničnej knihy, ako aj identifikácie parciel. Všetky tieto údaje slúžia pre právne

resp. správne úkony (napr. stavebné konanie), sú opatrené okrúhlou pečiatkou a patria

medzi verejné listiny. Údaje, ktoré nie sú verejnými listinami a majú len informatívny

charakter, sú opatrené podlhovastou pečiatkou príslušnej správy katastra (katastrálneho

úradu). Výpis, resp. kópiu listu vlastníctva alebo pozemkovoknižnej vložky, nie je možné

pre právne úkony vyhotoviť, ak je na nich vyznačená plomba.

Poskytovanie informácií, okrem prípadov špecifikovaných v zákone o správnych

poplatkoch, podlieha povinnosti zaplatiť príslušný správny poplatok (upravené v Zákone o správnych poplatkoch č. 145/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov). V súčasnosti je

možné získať prístup k vybraným údajom katastra nehnuteľností aj priamo, prostredníctvom internetu na katastrálnom portáli (www.katasterportal.sk). Tieto údaje

majú len informatívny charakter a nie sú spoplatnené.

1.6 Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra

Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných

Seminár A.G.K.2015


21

polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované

geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom

katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

2 KATASTER NEHNUTEĽNOSTÍ VO VZŤAHU K INVESTIČNEJ VÝSTAVBE

2.1 Kataster nehnuteľností a stavebný zákon

Katastrálny zákon a stavebný zákon majú v sebe zabudované nástroje, ktoré nepriamo

zabezpečujú vzájomné prepojenie týchto zákonov a s nimi súvisiacich predpisov. Zatiaľ čo stavebný zákon okrem iného stanovuje podmienky územného, stavebného,

kolaudačného konania, dodatočnej legalizácie stavieb, odstraňovania stavieb, zmeny účelu využitia stavieb a pod., katastrálny zákon spolu so súvisiacou vyhláškou pamätá

aj na podklady pre jednotlivé druhy stavebného konania a určuje technické a právne

podmienky, za ktorých sa stavby (rodinné domy, chaty ap.) a väčšie investičné akcie

(obchodné centrá, komunikácie ap.) zaevidujú v katastrálnom operáte a preberú

do ostatných častí štátnej dokumentácie, vrátane štátnych mapových diel. a štátnych

mapových diel.

Pre ilustráciu uvádzam príklad: podľa § 54 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, stavby,

ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať len podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Podľa § 58 odst. 2 citovaného zákona musí stavebník v rámci stavebného konania (t.j. pred vydaním stavebného

povolenia ) preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo (§139 odst.1). Pod pojmom iné práva k pozemkom a stavbách na nich sa pritom rozumie:

– užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy alebo dohody o budúcej

kúpnej zmluve,

– právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,

– právo vyplývajúce z iných právnych predpisov ( napr. zákon o energetike, verejný

záujem apod.).

Podkladmi, ktorými sa stavebník na stavebnom úrade preukazuje sú výstupy

z jednotlivých častí katastrálneho operátu vo forme verejných listín, ktoré sú podrobnejšie

popísané v nasledujúcej kapitole resp. geometrickým plánom vyhotoveným oprávnenou

osobou.

Geodetické a kartografické činnosti v jednotlivých fázach výstavby inžinierskych

stavieb sú zabezpečované prostredníctvom autorizovaných geodetov a kartografov.

Legislatívne je rozsah činností autorizovaného geodeta vo fáze prípravy investičného

diela, spracovania podkladov pre projektovú dokumentáciu, počas realizácie stavby

a jej kolaudácie v osobitnom predpise [6].

2.2 Podklady z KN pre stavebné konanie a podklady pre zápis stavby

do KN

K žiadosti o stavebné povolenie je potrebné doložiť doklad o vlastníctve (list vlastníctva) a kópiu katastrálnej mapy. Každý stavebník má pred začatím každej stavby povinnosť

Seminár A.G.K.2015


22

zabezpečiť vytýčenie stavby [5]. Pod vytýčením stavby rozumieme polohové a výškové, teda priestorové určenie stavby. Toto sa odporúča vykonať aj v prípade radových zástavieb (domy, garáže), aby sa chyby neprenášali a neznásobovali. Vytýčenie musia

vykonať právnické a fyzické osoby, ktoré na to majú príslušné oprávnenia [2].

Pri kolaudácii stavieb a následnej prevádzke stavieb je nutné zabezpečiť:

– súborné spracovanie vrátane tvorby informačného systému a archivovanie

geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby podľa reálne vykonaných stavebných prác,

– porealizačnú dokumentáciu na majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov podľa skutočného vyhotovenia stavby a vyhotovenie geometrických plánov,

– meranie posunov a deformácií objektov a zariadení, ak si to vyžaduje charakter

stavby alebo to ukladá projektová dokumentácia [6].

Prakticky to znamená, že na kolaudáciu stavby sa predkladá, okrem iného,

protokol o vytýčení stavby resp. geometrický plán zamerania novostavby. V niektorých

mestách, kde je vybudovaný a prevádzkovaný mestský informačný systém (MIS), sú

podkladom na kolaudáciu podľa všeobecne záväzných predpisov aj ďalšie doklady, overené autorizovaným geodetom – napríklad, záznam podrobného merania zmien,

súradnice lomových bodov stavby, zameranie prípojok k inžinierskym sieťam a ich súradnice.

V súbore popisných informácií sa v údajoch o stavbách zapisuje:

– číslo listu vlastníctva, súpisné číslo stavby, ak jej bolo pridelené a charakteristika

stavby opisným spôsobom, ak na zápis stavby boli doložené všetky podklady podľa ustanovení citovanej vyhlášky (listina o určení súpisného čísla, resp. potvrdenie obce

o pridelení súpisného čísla a geometrický plán, prípadne kolaudačné rozhodnutie,

užívacie povolenie alebo iné),

– stavby, ktorým nebolo pridelené súpisné číslo, opisným spôsobom na základe

dokladu od obce.

V niektorých prípadoch, napr. pri čerpaní úveru alebo pri prevodoch

rozostavaných stavieb je vhodné dať zapísať rozostavanú stavbu do KN. Na zápis rozostavanej stavby je potrebné doložiť:

– geometrický plán na zameranie rozostavanej stavby,

– znalecký posudok o stupni rozostavanosti stavby (pri nadstavbách bytových domov,

kde sa zvyšuje podlažnosť),

– právoplatné stavebné povolenie.

Právna úprava platná v SR umožňuje, aby vlastník pozemku bol odlišný od vlastníka stavby, nakoľko stavba nie je súčasťou pozemku, to znamená., že k stavbe môže byť iný vlastnícky vzťah ako k pozemku. Vlastník stavby by mal mať nejakým spôsobom upravený vzťah k pozemku, na ktorom stavba stojí (prípadne k priľahlým pozemkom, potrebným na riadne využívanie stavby). Osobitný režim majú neoprávnené

stavby na cudzích pozemkoch, ktoré sa riešia v zmysle Občianskeho zákonníka. Pokiaľ

Seminár A.G.K.2015


23

si vlastník stavby plánuje usporiadať svoj vzťah k pozemku aj vlastnícky, je nutné po dôkladnom prešetrení vlastníckych práv k pozemku uzavrieť po dohode s vlastníkmi kúpne resp. iné zmluvy a tieto predložiť na vkladové konanie na správu katastra. Ak bude predmetom prevodu časť pozemku, bude nutné vyhotoviť geometrický plán na určenie vlastníckeho práva. V prípade, že sa s vlastníkmi nedohodne, je možnosť riešiť vlastníctvo aj súdnou cestou.

3 GEOMETRICKÝ PLÁN

Geometrický plán (ďalej len GP) je technickým podkladom právnych úkonov, verejných a iných listín, ktoré podľa zákona potvrdzujú alebo osvedčujú práva k nehnuteľnostiam , vrátane nájomných práv a môže slúžiť aj na zápis zmeny údajov katastra nehnuteľností a aj ako podklad na obnovenie lomových bodov hraníc pozemkov v teréne vytyčovaním,

ak bol tento plán podkladom na zmeny v súbore geodetických informácii.

3.1 Účel vyhotovenia geometrických plánov

Geometrické plány sa vyhotovujú na:

– rozdelenie, zlúčenie alebo zlúčenie a rozdelenie nehnuteľ ností,

– úpravu hraníc nehnuteľ ností,

– určenie vlastníckych práv k nehnuteľ nostiam a majetko-právne usporiadanie záhradkárskych osád,

– zameranie stavby, prístavby alebo rozostavanej stavby a ako podklad na vydanie

kolaudačného rozhodnutia na užívanie stavby, ktorá v operátoch katastra

nehnuteľ ností (ďalej len KN) nie je evidovaná,

– priznanie práv k časti nehnuteľ nosti, ktoré obmedzujú vlastníka, alebo inú oprávnenú osobu v prospech inej fyzickej alebo právnickej osoby (napr. právo

prechodu, vecné bremeno k pozemku pod bytovým domom, na priznanie práva

uloženia inžinierskych sietí, čerpania vody ap.),

– vymedzenie zmien v poľ nohospodárskom pôdnom a lesnom pôdnom fonde rozdelením nehnuteľ ností (napr. vyňatie z LPF, odňatie z PPF),

– zmenu priebehu hranice katastrálneho územia, hranice obce (mestskej časti), alebo

hranice okresu,

– obnovenie hraníc pôvodných pozemkov alebo ich častí,

– pozemkové úpravy ,

– rozdelenie pôvodných nehnuteľ ností, ktoré sú v údajoch registra C súboru popisných informácii a v katastrálnej mape zlúčené do väčších celkov, alebo zlúčené

do iných parciel,

– zmenu hraníc zastavaného územia [7].

Geometrické plány môžu vyhotovovať fyzické alebo právnické osoby oprávnené na výkon geodetických činností podľa § 5 zákona NR SR č. 215/1995 Z. z. v znení

Seminár A.G.K.2015


24

neskorších predpisov, súdni znalci z odboru geodézie a kartografie, alebo v špecifických

prípadoch (napr. zmena hranice katastrálneho územia) správy katastra.

Podnetom na vyhotovenie GP býva objednávka objednávateľ a ( vlastníka, nájomcu, stavebníka, investora, súdu, štátneho orgánu apod.), ktorý potrebuje vyhotoviť GP na stanovený účel.

3.2 Časti geometrického plánu

GP sa skladá z troch častí:

– popisové pole,

– grafické znázornenie doterajšieho stavu nehnuteľností a návrh zmien

– výkaz výmer parciel a dielov parciel.

Povinný obsah jednotlivých častí GP, farby a hrúbky grafického znázornenia čiar,

textov a značiek, spôsob zostavenia dielov a výkazu výmer a ostatné predpísané

náležitosti sú podrobne popísané v § 10, §11 a §12 Smerníc na vyhotovovanie

geometrických plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov [7].

Vyššie uvedené časti GP tvoria jeden homogénny celok, ktorý musí byť spojený takým spôsobom, ktorý vylučuje dodatočnú výmenu častí GP. To sa najčastejšie realizuje

prepečiatkovaním a prelepením jednotlivých strán GP priesvitnou lepiacou páskou.

Uvedená zásada platí aj pre záznam podrobného merania zmien (ďalej len ZPMZ).

Obr. 4 Schéma častí geometrického plánu

3.3 Meračské práce

Meračské práce v teréne tvoria súbor geodetických činností potrebných pre overenie

východzieho stavu a zameranie realizovaných alebo navrhovaných zmien. Metódy,

presnosť merania zmien , obsah a forma výsledného elaborátu sú definované v § 55 až

Seminár A.G.K.2015


25

59 vyhlášky ÚGKK SR č. 461/2009 Z.z. Vykonávajú sa tak, aby umožnili určiť súradnice lomových bodov predmetov merania v platnej národnej realizácii S-JTSK a zároveň, aby výsledok merania bol presne zobrazený a spojený s nezmeneným a zobrazeným

obsahom katastrálnej mapy alebo mapy určeného operátu. Ďalšie osobitosti merania, označovania hraníc a obsahu jednotlivých častí ZPMZ sú uvedené v § 7 Smernice na

vyhotovovanie geometrických plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov (S 74.20.73.43.00.

Zásadnou zmenou oproti minulosti pri meračských prácach je povinnosť geodeta pripojiť body meračskej siete na Štátnu priestorovej siete alebo na body určené v platnej realizácii

S-JTSK (JTSK03) prostredníctvom Slovenskej priestorovej observačnej služby [4]. Prakticky

to znamená Do operátov katastra nehnuteľností sa kvôli zabezpečeniu nadväznosti na státisíce uskutočnených a dokumentovaných podrobných meraní začali preberať výsledky merania v S-JTSK po základnej transformácii. Rozdiel medzi S-JTSK a JTSK03 je

eliminovaný základnou transformáciou tak, aby nepredstavoval prekážku pre kataster

v plnení zákonom stanovených úloh, a aby bolo pre meranie možné využívať technológiu GNSS. Súradnice bodov, ktoré sa preberajú do katastra, sa teda transformujú

z geodetického systému, v ktorom sa vykonáva meranie (ETRS89, JTSK03) do S-JTSK

na úrovni geodetických základov (základná transformácia). Realizácia súradnicového

systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej predstavuje súbor rovinných

súradníc vybraných bodov Štátnej priestorovej siete spracovaných k určitému časovému

horizontu a označuje sa alfanumerickým kódom JTSKyy. Takáto realizácia musí mať jednoznačne definovaný vzťah voči národnej realizácii ETRS89, z ktorého vychádza a samozrejme s ňou musí byť aj mierkovo homogénna. V súčasnosti je takouto realizáciou S-JTSK JTSK03. Vzťah medzi realizáciou JTSK03 a S-JTSK je určený z deformačnej mriežky, ktorá reprezentuje rozdiely medzi realizáciami v uhlových

hodnotách na Besselovom elipsoide s krokom cca 2x2 km. Tento vzťah bol odvodený zo série meraní, vykonaných na 670 bodoch Štátnej priestorovej (pôvodne

trigonometrickej) siete. Jednoznačný obojsmerný vzťah medzi súradnicami realizácie JTSK03, reprezentujúcej matematické vyjadrenie súradníc systému ETRS89, využívanom

pre meranie v prostredí aktívnych geodetických základov, a súradnicami v systéme S-JTSK

definuje aj Prevodná interpolačná tabuľka. Tabuľka bola zostavená pre zjednodušenie implementácie transformácie medzi realizáciami JTSK03 a S–JTSK do prostredia

prijímačov GNSS ako produkt Rezortnej transformačnej služby zriadenej ÚGKK SR.

Rezortná transformačná služba a Prevodná interpolačná tabuľka sú prístupné na webovom sídle úradu.

3.4 Vektorová katastrálna mapa

Vektorová katastrálna mapa (VKM) je katastrálna mapa, ktorej obsah je uložený

v súboroch so stanovenou štruktúrou na pamäťovom médiu počítača. Jej vznik sa datuje od roku 1993 a za to obdobie prešla určitými změnami. Zásadné systémové zmeny viedli v konečnom dôsledku aj ku zmene druhovému zloženiu vektorovej katastrálnej mapy.

Základné členenie, ktoré bolo spočiatku obmedzené len VKMč (číselná) a VKMn

(nečíselná) za rozšírilo na nasledovné kategórie:

VKMč – je číselná mapa katastra spracovaná na podklade číselných meračských

údajov. VKMč vzniká ako výsledok geodetických prác alebo vektorizáciou na podklade

číselnej katastrálnej mapy. Všetky body vo VKMč majú vlastné číslo a súradnice v S-JTSK.

Seminár A.G.K.2015


26

VKMč sa aktualizuje na podklade vektorového geodetického podkladu vyhotoveného

z meraných údajov (VGPm).

VKMč+vrstva BODY - jedná sa o VKMč, pri aktualizácii ktorej sa meraním

preukáže, že v bezprostrednom okolí meranej zmeny existujú odchýlky na identických

bodoch prekračujúce kritérium Δp> 0,24 m a zároveň vektor posunu na identických bodoch je približne rovnako veľký a orientovaný približne rovnakým smerom. V týchto prípadoch sa VKMč aktualizuje na podklade vektorového geodetického podkladu (VGP),

v ktorom sú merané zmeny transformované základnou transformáciou do S-JTSK

a následne lokálnou transformáciou prostredníctvom identických bodov do VKMč. VKMč

sa aktualizuje na podklade VGP vyhotoveného z meraných a transformovaných údajov

VGPmt (vektorový geodetický podklad meraný a transformovaný).

VKM implementovaná (VKMi) - je mapa, do ktorej sú číselné výsledky meraní

implementované tak, že poloha nových podrobných bodov v mape zodpovedá polohe

bodov určenej meraním a pôvodný stav mapy sa na tieto body pripája; mapa obsahuje

číselne určené podrobné body s číslami bodov s kódom kvality T=1 až T=3 a podrobné

body neurčené číselne bez čísel bodov s kódom kvality bodu T=5 a aktualizuje

sa na podklade VGP, ktorý obsahuje pôvodný stav mapy pripojený na merané údaje.

VKM transformovaná (VKMt) – je VKMn, do ktorej sa číselné výsledky meraní

preberajú tak, že poloha nových podrobných bodov v mape nezodpovedá polohe bodov

určenej meraním, pričom tieto body sa do pôvodného stavu mapy projektujú. Mapa

obsahuje podrobné body neurčené číselne bez čísel bodov s kódom kvality bodu T=5

a aktualizuje sa na podklade vektorového geodetického podkladu, ktorý obsahuje údaje

projektované do pôvodného stavu mapy. V katastrálnych územiach s VKMt sa merané

údaje ukladajú do SPM (súbor prevzatých meraní).

VMUO - vektorová mapa určeného operátu zobrazuje iba pozemky evidované

ako parcely registra "E". VMUO je vždy nečíselnou mapou. Aktualizuje sa na podklade

VGP tak, že v mieste, kde sa založí LV v registri C, v VMUO sa vytvorí nulový objekt

(obr. 91). Vektorová mapa určeného operátu (VMUO) je mapa určeného operátu

v elektronickej podobe, ktorá vzniká vektorizáciou a zobrazuje pozemky evidované ako

parcely registra "E". VMUO je vždy nečíselnou mapou (ak je mapa určeného operátu

vytvorená na nematematickom základe, napr. krokárske náčrty, bezmierkové mapy,

tak sa z VMUO nevyhlási, a teda sa ani neaktualizuje).

SPM (súbor prevzatých meraní) - tvorí jeden výkres pre príslušné katastrálne

územie, obsahujúci merania v S-JTSK, po základnej transformácii, z GP zapísaných

do katastra nehnuteľností. Aktualizuje sa na podklade vektorového geodetického podkladu vyhotoveného z meraných údajov spolu s aktualizáciou VKMt. SPM

sa aktualizuje aj v kat, územiach. bez vektorovej mapy [8].

3.5 Metaúdajový informačný systém SGI katastra nehnuteľností

Koncom roka 2014 sa rezortu podarilo celoplošne naplniť Metaúdajový informačný systém SGI katastra nehnuteľností ÚGKK SR (miniGIS) a spustiť ho do skúšobnej prevádzky. Systém umožňuje odbornej verejnosti okamžité získanie informácie o druhoch grafických súborov (a teda sortimentnom rozlíšení katastrálnych máp) v každom

Seminár A.G.K.2015


27

katastrálnom území, vrátane informácie o typoch grafických súborov, vyhotovovaných

ako súčasť operátu geometrického plánu. Súčasťou systému je aj možnosť vyhľadávania katastrálnych území podľa názvu a možnosť, čo je veľmi zaujímavé a užívateľsky príjemné, on-line prepojenie na súvisiacie platné právne a technické predpisy. Údaje v systéme

sú kontinuálne aktualizované.

3.6 Geometrický plán v elektronickej forme

Okrem klasického spôsobu spracovania GP v papierovej forme sa časť grafického znázornenie geometrického plánu vykonáva v elektronickej forme. Elektronická forma GP

je tvorená úplným obsahom vektorovej katastrálnej mapy ( ďalej len VKM) v rozsahu novo navrhovaného stavu všetkých dotknutých parciel registra C KN. Štruktúru, vrstvy, farby,

obsah a výmenný grafický formát GP v elektronickej forme stanovujú nasledovné

technické predpisy:

– Metodický návod na tvorbu vektorovej katastrálnej mapy (984 210 MN –1/95),

– Metodický návod na aktualizáciu vektorovej katastrálnej mapy (984 420 MN –1/95),

– U s m e r n e n i e ÚGKK SR č. P - 2946/2011 zo dňa 26. 04. 2011, ktorým sa ustanovuje používanie mapových značiek v mape katastra a v operáte geometrického

plánu (značkový kľúč),

– D o d a t o k č. 1 k usmerneniu ÚGKK SR č. P –2946/2011 zo dňa 26. 04. 2011, ktorým sa ustanovuje používanie mapových značiek v mape katastra a v operáte

geometrického plánu (značkový kľúč),

– U s m e r n e n i e ÚGKK SR č. USM_UGKK SR_4/2012, zo dňa 17. 05. 2012, ktorým sa ustanovujú elektronické podklady na aktualizáciu vektorovej katastrálnej

mapy spravovanej v JTSK03,

– D o d a t o k č. 2 k Usmerneniu ÚGKK SR č. P - 2946/2011 zo dňa 26. 04. 2011, ktorým sa ustanovuje používanie mapových značiek v mape katastra a v operáte

geometrického plánu (značkový kľúč) v znení dodatku č. 1,

– U s m e r n e n i e ÚGKK SR č. USM_ÚGKK SR_9/2013, zo dňa 19. 04. 2013, ktorým sa ustanovuje obsah a forma podkladov na aktualizáciu súboru geodetických

informácií katastra nehnuteľností v katastrálnych územiach, v ktorých je spravovaná číselná vektorová katastrálna mapa,

– U s m e r n e n i e ÚGKK SR č. USM_UGKK SR_10/2013, zo dňa 19. 04. 2013, ktorým sa ustanovuje obsah a forma podkladov na aktualizáciu súboru geodetických

informácií katastra nehnuteľností v katastrálnych územiach, v ktorých je spravovaná nečíselná vektorová katastrálna mapa,

– U s m e r n e n i e ÚGKK SR č. USM_UGKK SR_11/2013, zo dňa 19.04.2013, ktorým sa ustanovujú elektronické podklady na aktualizáciu súboru popisných

informácii,

– U s m e r n e n i e ÚGKK SR č. USM_UGKK SR_/2013, zo dňa 19.04.2013, ktorým sa ustanovuje spôsob označovania súborov vektorových máp katastra,

Seminár A.G.K.2015


28

– U s m e r n e n i e ÚGKK SR č. USM_UGKK SR_13/2013,zo dňa 23.04.2013, ktorým sa ustanovuje používanie mapových značiek v mape katastra, v súbore

prevzatých meraní a v operáte geometrického plánu (značkový kľúč),

– T e c h n o l o g i c k ý p o s t u p na tvorbu a aktualizáciu súboru prevzatých meraní

č. KO-4070/2013 zo dňa 11.7.2013,

– U s m e r n e n i e ÚGKK SR č. USM_UGKK SR_26/2013, zo dňa 17.07.2013, ktorým sa ustanovuje spôsob spojenia viacerých súborov vektorových máp katastra

do jedného súboru,

– U s m e r n e n i e ÚGKK SR č. USM_UGKK SR_27/2013, zo dňa 17.07.2013, ktorým sa ustanovuje obsah podkladov pri aktualizácii viacerých vektorových máp

katastra v rámci jedného operátu geometrického plán,

– U s m e r n e n i e ÚGKK SR č. USM_UGKK SR_3/2014, zo dňa 7.04.2014na opravu podrobných bodov a výmer pozemkov evidovaných ako parcely registra „C“

a parciel registra „E“,

V súvislosti s implementáciou viacúčelového katastra do praxe sa od r. 2008 výkaz

výmer geometrického plánu vyhotovuje a na správu katastra odovzdáva elektronicky

vo formáte *.xml.

3.7 Autorizačné overenie geometrického plánu

Autorizačné overenie geometrického plánu môže vykonať len autorizovaný geodet, ktorý má oprávnenie podľa § 6 písm. a/ zákona č. 215/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, alebo znalec v odbore geodézia kartografia.

V rámci autorizačného overenia overovateľ preverí kvalitu a presnosť meračských, zobrazovacích a výpočtových prác a ich súlad s platnými predpismi [4]. Autorizačným

overením preberá overovateľ spoluzodpovednosť za obsahovú úplnosť, správnosť východzích údajov a tiež za presnosť, úplnosť a náležitosti meračských, výpočtových a zobrazovacích prác, vrátane spracovania GP v elektronickej forme a jeho súladu

s výstupmi na papierovom médiu. Autorizačné overenie sa vykoná v príslušných

kolónkach na všetkých prvopisoch GP a na ZPMZ.

3.8 Úradné overenie geometrického plánu

Úradné overenie vykonáva oprávnený pracovník katastrálneho úradu - príslušnej správy

katastra, v obvode ktorej sa nachádzajú GP dotknuté nehnuteľnosti. Jedná sa o spoplatnený správny úkon, výkon ktorého je príslušnými právnymi predpismi časovo

limitovaný (do 20 parciel sedem dní).

V rámci úradného overenia správa katastra preskúma súlad označenia nových

parciel s pridelenými parcelnými číslami, súlad čísel novourčených podrobných

geodetických bodov s pridelenými číslami, súlad označenia záznamov podrobného

merania zmien s pridelenými číslami. Okrem toho preskúmava či predložený operát

geometrického plánu obsahuje súčasti podľa predpisov, vzájomný súlad údajov jednotlivých súčastí operátu geometrického plánu, súlad východiskových údajov

Seminár A.G.K.2015


29

s platnými údajmi katastra, súlad označenia nových parciel s pridelenými parcelnými

číslami, súlad označenia záznamov podrobného merania zmien s pridelenými číslami,

súlad čísel novourčených podrobných geodetických bodov s pridelenými číslami,

či podklady na aktualizáciu údajov katastra nehnuteľností vo výmenných formátoch sú použiteľné na aktualizáciu údajov, či meranie bolo pripojené na aktívne geodetické základy alebo spôsobom podľa platných predpisov.

3.9 Vytýčenie hraníc pozemku

Vytýčenie hraníc pozemku je súhrn geodetických úkonov, ktorými, sa v teréne vyznačí

poloha lomových hraníc pozemkov, prípadne hranice vecného bremena alebo hraníc

územno-technických a správnych celkov ( katastrálne územie, obec, okres, kraj).

Pred začatím výstavby je vhodné vykonať vytýčenie hraníc pozemku. Pre prípad, že hranice pozemku nie sú v teréne viditeľné je vytýčenie lomových bodov pozemku nutné.

Na vytyčovanie hraníc pozemkov sa prednostne používajú tie podklady z operátu

KN, v ktorých sú originálne údaje o súbore lomových bodov alebo mapy z nich

vyhotovené. Ide predovšetkým o:

– poľné náčrty vyhotovené pri pôvodnom mapovaní,

– meračské náčrty z katastrálneho mapovania podľa Inštrukcie A, THM a ZMVM

– meračské náčrty zo zameriavania zmien pri údržbe operátov predchádzajúcich

pozemkových evidencií a operátu KN a z regulačných plánov obcí , prídelového

a sceľovacieho operátu, výkupových elaborátov ap.,

– zoznamy súradníc podrobných bodov v S-JTSK, ich číselné prehľady a geodetické údaje,

– vyšetrovacie náčrty a súpisy nehnuteľností z obnovy operátov KN novým mapovaním a fotogrametrické náčrty na obnovu operátov KN

– GP, ktoré sú súčasťou verejných alebo iných listín ,

– katastrálna mapa KN, prípadne mapa bývalého pozemkového katastra.

Výsledný elaborát vytyčovania hraníc pozemkov obsahuje:

– vytyčovací náčrt,

– protokol o vytýčení hraníc pozemku,

– zoznam súradníc východzích a vytýčených bodov,

– technickú správu.

4 PLATNOSŤ GP

Doba platnosti úradne overeného GP nie je stanovená. GP je možné použiť pre právne úkony prakticky neobmedzene pokiaľ na dotknutých parcelách nedôjde ku zmene, ktorá by spôsobila nesúlad medzi údajmi katastra nehnuteľností a doterajším stavom uvedenom vo výkaze výmer geometrického plánu. Jedinú výnimku tvoria zmeny týkajúce

sa doterajšieho stavu KN, ktoré nastali v období medzi overením GP a zápisom do KN,

Seminár A.G.K.2015


30

avšak len za predpokladu, že pri zápise do KN nevznikla potreba opraviť v GP v časti zmeny resp. nový stav výkazu výmer. Príslušná správa katastra v takomto prípade zostaví

v súčinnosti s vyhotoviteľom GP aktuálny doterajší stav a nový stav pre zvyškové parcely, ktorý priloží ku GP.

LITERATÚRA

[1] Zákon NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov

[2] Zákon NR SR č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov

[3] Zákon NR SR č. 216/1995 Z.z. o Komore geodetov a kartografov v znení

neskorších predpisov

[4] Vyhláška ÚGKK SR č. 461/2009 Z.z. ktorou sa vykonáva katastrálny zákon v znení

neskorších predpisov.

[5] Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon) v znení neskorších predpisov

[6] Vyhláška ÚGKK SR č. 300/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení vyhlášky

ÚGKK SR č. 75/2011 Z.z.

[7] Smernice na vyhotovovanie geometrických plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov

(O-84.11.13.31.24.00-02)

[8] ĎUNGEL, K.- MAREK, J. Kniha o katastri nehnuteľností, SSGK, 2015

Lektorovali:

Ing. Ľubica Hudecová, PhD.

Katedra geodézie, Stavebná fakulta STU v Bratislave

Ing. Róbert Geissé, PhD.

Katedra geodézie, Stavebná fakulta STU v Bratislave

Seminár A.G.K.2015


31

UPLATŇOVANIE PRÁVNYCH A TECHNICKÝCH PREDPISOV

PRI VÝKONE VYBRANÝCH GEODETICKÝCH A KARTOGRAFICKÝCH

ČINNOSTÍ VO VÝSTAVBE

Štefan LUKÁČ1

1 ÚVOD DO PROBLEMATIKY

V úzkej nadväznosti na spoločenské zmeny v Československej federatívnej republike

po roku 1989 i následné štrukturálne a tranformačné zmeny v spoločnosti ako aj následný

vstup Slovenskej republiky do Európskej únie bolo nevyhnutné prijímať celý rad nových právnych predpisov a inovovať, či preberať veľké množstvo technických predpisov od európskych a svetových štandardizačných organizácií. Toto všetko malo za dôsledok

to, že aj geodeti a kartografi boli a sú v poslednom období vystavení zvýšeným

požiadavkám na uplatňovanie nových právnych a technických predpisov pri svojej každodennej práci.

2 STRUČNÝ POHĽAD DO HISTÓRIE PRÁVNEJ ÚPRAVY GEODETICKÝCH

A KARTOGRAFICKÝCH ČINNOSTÍ VO VÝSTAVBE

Od roku 1974 boli geodetické a kartografické činnosti vo výstavbe právne upravené

vo vyhláške č.11/1974 Zb. Táto vyhláška však bola zákonom NR SR č.215/1995 Z.z.

o geodézii a kartografii zrušená s účinnosťou od 1.2.1996. V období od 1.2.1996 do 1.8.2009 bola predmetná vyhláška v tejto oblasti čiastočne nahradená štyrmi

paragrafmi vo vyhláške ÚGKK SR č.178/1996 Z.z., ktorou sa vykonával zákon

č.215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii. Od 1.8.2009 je problematika právnej úpravy

geodetických a kartografických činností vo výstavbe upravená vo vyhláške ÚGKK SR

č.300/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č.215/1995 Z.z. Geodetické a kartografické

činnosti vo výstavbe sú v tejto vyhláške upravené v šiestich paragrafoch. Prijatím tejto

vyhlášky zanikla účinnosť vyhlášky ÚGKK SR č. 178/1996 Z.z. Novela vyhlášky ÚGKK SR č. 300/2009 Z.z. pod č.75/2011 Z.z. zavádza novú realizáciu systému JTSK03

a jednoznačnejšie upravuje predovšetkým § 30. Taktiež premieta zavedenie JTSK03

do výkonov jednotlivých geodetických a kartografických činností vo výstavbe,

obsiahnutých v §31 až §35. V predloženom príspevku chcem obrátiť Vašu pozornosť na uplatňovanie právnych a technických predpisov práve pri výkonoch jednotlivých geodetických a kartografických činností vo výstavbe, ktoré sú upravené v §31 až §35

vyhlášky ÚGKK SR č.75/2011 Z.z.

1 LUKÁČ Štefan, Ing., Slovenská technická univerzita v Bratislave, Stavebná fakulta, Katedra geodézie,

Radlinského 11, 810 05 Bratislava, tel.č. +421-2-59274-388, e-mail: [email protected]

Seminár A.G.K.2015


32

3 ZÁKLADNÉ PRÁVNE A TECHNICKÉ PREDPISY PRE OBLASŤ GEODETICKÝCH

A KARTOGRAFICKÝCH ČINNOSTÍ VO VÝSTAVBE

Tvorba právnych predpisov po roku 1989 zaznamenala výrazné zmeny, ktoré boli

spôsobené predovšetkým zmenou spoločenských pomerov. Na základe uvedených

skutočností boli v 90. rokoch minulého storočia nanovo sformulované a prijaté

v Národnej rade SR všetky zákony v oblasti geodézie, kartografie, katastra a pozemkových

úprav.

Novým možno nazvať aj prístup k tvorbe a používaniu technických predpisov v predmetnom období, keď v rámci preberania európskych a svetových noriem dochádza k prechodu od „výkonových noriem“ (ako boli staré federálne normy radu 73 0400 )

a predpisov k „výrobkovým normám“ a predpisom. Pre nás to znamená, že už neexistujú

technické predpisy pre geodéziu, ale pre výrobky. Napríklad pre monolitické, oceľové, či drevené konštrukcie musíme vždy vyhľadať tú časť, ktorá sa týka geometrickej presnosti danej skupiny výrobkov.

3.1 Právne predpisy

[1] Zákon NR SR č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii, v znení neskorších

predpisov.

[2] Vyhláška ÚGKK SR č.75/2011 Z.z., ktorou sa dopĺňa vyhláška ÚGKK SR č.300/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 215/1995 Z.z. o geodézii

a kartografii v znení neskorších predpisov.

[3] Zákon č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v znení

neskorších predpisov (celkove 24 noviel, 2 nálezy Ústavného súdu, posledná novela

č.408/2011 Z.z.).

3.2 Technické predpisy

[1] STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie. Bratislava, SÚTN 2009.

[2] STN 01 9322 Značky veličín v geodézii a kartografii. Bratislava, SÚTN 1999.

[3] STN 73 0415 Geodetické body. Bratislava, SÚTN 2011.

4 VYBRANÉ GEODETICKÉ A KARTOGRAFICKÉ ČINNOSTI VO VÝSTAVBE Z POHĽADU

PRÁVNYCH A TECHNICKÝCH PREDPISOV

Skôr než začneme vykonávať konkrétnu vybranú geodetickú a kartografickú činnosť vo výstavbe je potrebné preskúmať, či na konkrétny stavebný objekt, na ktorom ideme realizovať meranie sa nevzťahujú právne a technické predpisy iných rezortov ako je rezort geodézie a kartografie, napríklad : právne a technické predpisy vodného

hospodárstva,dopravy (železníc, diaľníc, letísk, telekomunikácií) atómových elektrární, lesného hospodárstva, priemyslu a strojárenstva a pod. Niektoré rezorty takéto predpisy

v sústave slovenských právnych a technických predpisov majú zavedené, čo budem

komentovať neskôr pri jednotlivých vybraných geodetických a kartografických činnostiach.

Seminár A.G.K.2015


33

4.1 Budovanie vytyčovacích sietí

Vytyčovacie siete pre účely výstavby delíme na základné vytyčovacie siete (ZVS)

a na podrobné vytyčovacie siete (PVS). Spracovanie návrhu, t.j. konfigurácie a štruktúry

vytyčovacej siete konkrétnej stavby navrhuje v zmysle vyhlášky ÚGKK SR č.75/2011 Z.z.,

ktorou sa vykonáva zákon č.215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii v znení neskorších

predpisov autorizovaný geodet a kartograf projektanta v úzkej súčinnosti s hlavným

projektantom a v súlade s tvarom a charakterom stavby alebo súboru stavieb tak,

aby bola zabezpečená vyžadovaná presnosť a využiteľnosť siete. Vybudovanie bodov vytyčovacej siete v zmysle predmetnej vyhlášky následne zabezpečuje autorizovaný geodet

a kartograf stavebníka (investora).

V súčasných podmienkach rozvoja geodézie a kartografie a jej geodetickej

technológie je na určovanie polohových parametrov vytyčovacej siete najvýhodnejšie

použiť kombináciu terestrických metód merania a technológie GNSS. Na určovanie výškových parametrov vytyčovacej siete metódu veľmi presnej nivelácie, prípadne pri nižších požiadavkách na presnosť aj inú metódu. Polohové aj výškové parametre vytyčovacej siete je potrebné v zmysle § 2 platnej predmetnej vyhlášky určovať v záväzných realizáciách geodetických systémov.

4.1.1 Vyhláška č. 75/2011 Z.z. - Budovanie vytyčovacích sietí (§31)

(1) Projekt vytyčovacej siete stavby alebo komplexu stavieb obsahuje:

a) geodetický systém a jeho realizáciu pre meračské a výpočtové práce,

b) situáciu rozmiestnenia jednotlivých priestorových, polohových a výškových bodov,

c) číslovanie bodov, spôsob stabilizácie bodov a spôsob ich ochrany

pred poškodením,

d) vyžadovanú priestorovú presnosť určenia bodov vzhľadom na body geodetických základov,

e) vyžadovanú relatívnu alebo lokálnu priestorovú presnosť určenia bodov potrebnú na realizáciu stavby,

f) návrh metódy merania, výpočtu a určenia parametrov siete a ich charakteristík

presnosti,

g) predbežný rozpočet na stabilizáciu a meranie bodov vytyčovacej siete,

h) technickú správu.

(2) Konfiguráciu a štruktúru vytyčovacej siete navrhne autorizovaný geodet a kartograf

v súlade s tvarom a charakterom stavby alebo súboru stavieb tak, aby bola

zabezpečená vyžadovaná presnosť a využiteľnosť siete. Vytyčovacia sieť, ktorá je z hľadiska charakteru a potrieb stavby budovaná v miestnom súradnicovom a výškovom systéme sa pripojí na geodetické základy. Určenie súradníc a výšok

bodov vytyčovacej siete sa vykoná v platných realizáciách záväzných geodetických

Seminár A.G.K.2015


34

systémov v súlade s §2 vyhlášky. Minimálne požiadavky na určenie bodov

vytyčovacej siete sú identické s určením PGB a sú definované v prílohe.

(3) Výsledný elaborát z budovania a merania vytyčovacej siete obsahuje:

a) technickú správu,

b) situáciu rozmiestnenia jednotlivých bodov siete,

c) observačný plán a spôsob observácie,

d) zoznam súradníc a výšok bodov v národnej realizácii geodetického systému

a ich geodetické údaje,

e) absolútne charakteristiky presnosti bodov vzhľadom na body geodetických základov,

f) relatívne charakteristiky presnosti, stredné súradnicové chyby, v prípade

viacetapových sietí kovariančnú maticu bodov.

5.1.1 Technické predpisy

[1] Smernice na spravovanie geodetických základov. ÚGKK SR – S 74.20.73.11.00.

Bratislava 2006.

[2] STN ISO 4463-1 Metódy merania v stavebníctve. Vytyčovanie a meranie. Časť 1: Plánovanie, organizácia, postupy merania a preberacie podmienky. Bratislava,

SÚTN 2002.

[3] STN ISO 4463-2 Metódy merania v stavebníctve. Vytyčovanie a meranir. Časť 2: Meračské značky. Bratislava, SÚTN 2002.

[4] STN ISO 4463-3 Metódy merania v stavebníctve. Vytyčovanie a meranie. Časť 3: Zoznam geodetických činností. SÚTN 2002.

[5] Metodický návod na budov anie a údržbu polohových vytyčovacích sietí

rýchlodráhy. Bratislava SÚGK 1990. 984 392 MN-1/89.

4.2 Vytyčovanie priestorovej polohy stavieb

Presnosť vytyčovania všeobecne je východzou zložkou geometrickej kvality stavebných objektov, presnosti priestorovej polohy objektov, ich rozmerov a tvarov a preto jej treba

venovať patričnú pozornosť. Presnosti vytyčovania sa však v praxi venuje obvykle zvláštna pozornosť iba u niektorých druhov stavebných objektov, inak sa často automaticky predpokladá, že bežnými postupmi, novou prístrojovou technikou a pomôckami

sa dosiahne dostatočná presnosť.

Spriemyselnenie stavebníctva, prefabrikácia a montáž dielcov, používanie nových

hmôt, zvýšené požiadavky na správnu funkciu zabudovaných technologických zariadení

alebo na pohyb vozidiel a mechanizmov vyžadujú iný teoretický i technologický prístup

k týmto úkonom. Dôležitá je pritom i hospodárnosť, pretože v praxi sa niekedy objavuje

Seminár A.G.K.2015


35

snaha po neprimeranej presnosti ako výsledok stupňujúcich sa požiadaviek v jednotlivých etapách výstavby, alebo ako dôsledok snahy pracovať s čo najmenším rizikom.

Pretože presnosť vytyčovania je dôležitá i pri objektoch s nižšími nárokmi na presnosť, je účelné riešiť presnosť vytyčovania prostredníctvom príslušnej technickej normy pre všetky hlavné druhy stavebných objektov súčasne a spojiť tak riešenie významnejších častí tejto problematiky pri objektoch, ktoré vyžadujú väčšiu presnosť a zložitejší teoretický prístup, s vymedzením presnosti vytýčenia pre prakticky všetky

stavebné objekty.

Geodeti a kartografi primárne vytyčujú priestorovú polohu stavby, t.j. umiestňujú objekt do terénu v záväznej realizácii súradnicového systému a to s presnosťou, charakterizovanou pre kataster nehnuteľností triedou kvality (presnosti) podľa požiadaviek projektanta. Toto vytýčenie sa realizuje v nadväznosti na bodové pole.

Podrobné (vlastné) vytýčenie stavby sa vykonáva z vytyčovacej siete. Výsledkom

tejto činnosti geodetov a kartografov nie sú súradnice bodov, ale príslušný geometrický

parameter (dĺžka, prevýšenie atď.) Súradnice sú len prostriedkom k zisteniu a realizácii predmetného parametra a preto odchýlky v súradniciach väčšinou o dodržaní

geometrických parametrov nič nevypovedajú. V oblasti geodetických prác vo výstavbe je

používanie „súradníc“, tak ako sa to praktikuje určitým nešvárom, ktorý mnohokrát

zakrýva neznalosť toho, čo od nás očakáva objednávateľ a kde by sme mali uplatniť svoje znalosti.

Po vytýčení a označení hlavných bodov trasy líniovej stavby a charakteristických

bodov stavby s priestorovou skladbou alebo plošnej stavby preberá technický dozor

stavebníka (investora) alebo stavbyvedúci vytýčené body a zaisťovacie body spolu s protokolom o vytýčení. Z protokolu o vytýčení musí byť jednoznačne jasné, na podklade akého výkresu bolo vytýčenie stavby realizované, či bol tento výkres overený

autorizovaným projektantom a či bol súčasťou dokumentácie územného a stavebného konania, ďalej vytyčované a výsledné geometrické parametre určujúce priestorovú polohu, rozmery a tvar vytýčenej stavby, či konštrukcie, dosiahnutá presnosť vytýčenia, deň, miesto a spôsob označenia bodov meračskými a zaisťovacími značkami a v neposlednom rade aj deň, miesto a osoba, ktorá vytýčené body a značky prevzala. O vytýčení má byť vyhotovený zápis do stavebného denníka alebo jednoduchého záznamu stavby. Protokol o vytýčení stavby musí byť pred odovzdaním overený autorizovaným geodetom a kartografom pre oblasť inžinierskej geodézie, jeho osobnou pečiatkou, podpisom a výrokom, že predmetný výkres náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom. Náležitosti jednoduchého protokolu o vytyčovaní, ktorý môže byť súčasťou stavebného denníka sú uvedené v Prílohe č.1.

6.1.1 Vyhláška č. 75/2011Z.z. - Vytyčovanie priestorovej polohy

stavieb (§32)

(1) Jednoznačnú priestorovú polohu projektovanej stavby stanovuje koordinačný

výkres, na základe, ktorého sa vyhotovujú vytyčovacie výkresy jednotlivých objektov.

Seminár A.G.K.2015


36

(2) Vytyčovací výkres priestorovej polohy obsahuje súradnice a vytyčovacie prvky,

umožňujúce vytýčenie priestorovej polohy objektu v súradnicovom systéme stavby, ktorý je realizovaný vytyčovacou sieťou stavby vybudovanou podľa § 31.

(3) Vytyčovanie priestorovej polohy objektu alebo stavby v platných realizáciách

záväzných geodetických systémov zahŕňa vytýčenie:

a) hlavnej polohovej čiary,

b) hlavnej osi, hlavných bodov trasy, charakteristických bodov,

c) hlavných výškových bodov.

(4) Podrobné vytýčenie jednotlivých objrektov a technologických zariadení stavby

realizuje autorizovaný geodet a kartograf zhotoviteľa na základe vytyčovacieho výkresu na podrobné vytýčenie.

(5) Vytyčovací výkres na podrobné vytýčenie obsahuje:

a) situovanie jednotlivých stavieb a ich čas

a.g.k · seminár a.g.k.2015 s tematickým zameraním inŽinierska geodÉzia 4 mapovÉ a...

Documents