Časopis žiakov Cirkevnej základnej školy sv. apoštola Pavla v Sihelnom č. 3/2014

Školský spravodaj

ÚvodníkAhojte, asi ste si aj vy položi-

li dnes večer otázku: „Čo budem robiť?“ Ak je to pravda, ale ak aj nie je, nebojte sa, pohodlne sa usaďte, uvarte si najobľúbenej-ší čajík a po prípade nasaďte štý-lové okuliare. Celý tento školský rok Vás opäť budeme sprevádzať zaujímavosťami našej školy – ja a moji redaktori. Príprava náš-ho časopisu dá zabrať, zvlášť keď Vás zvolia za šéfredaktorku bez tušenia, čo takýto človek môže robiť. Každému asi preblesklo hlavou, že to budú stresy a ja sa-ma som bola prekvapená, že som to zobrala s takou ľahkosťou. Ur-čite to bolo s veľkou podporou môjho milého tímu, v ktorom pracujem už štvrtý rok. Veď, keď už ma zvolili, prečo to neskúsiť? Aj keď… úvodníky, prednášky, akcie… ale to je jedno, každý ne-jako začína. Ja sa budem snažiť kráčať po stopách predchádzajú-cich šéfujúcich žurnalistov a dú-fam, že sa mi bude dariť a ocení-te to. Len a len pre Vás „Úsmev-čanov“ Vaša nová šéfredaktorka Mirka Hajdučáková.

usmevczs@gmail.com

ROK ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA

Dňa 30. novembra sa skončil Rok Sedembolestnej Panny Márie, v ktorom sme zažili množstvo zaujímavých aktivít.

Poučné boli detské sväté om-še venované Panne Márii. Do-zvedeli sme sa veľa z jej živo-ta a zo samolepiacich obrázkov sme vyskladali jej obraz. Každý týždeň sme si mohli zasúťažiť a vyhrať malé drobnosti. Čereš-ničkou na torte bol výlet do Šaš-tína. Nasledujúci rok bude pat-

riť zasväteným povolaniam. Vy-hlásil ho svätý otec František. Tento rok bol vyhlásený pri prí-

ležitosti 500 rokov od narodenia sv. Terézie z Avily a v súvislosti

Pokračovanie – s. 2

1.A Blažej Dibdiak1.B Jaroslav Humený2.A Sr. Damiána2.B Janka Grobarčíková 3.A Ľuboš Šípoš4.A Anastázia Masničáková 4.B Don Jozef Luscoň5.A Jozef Brandys5.B otec biskup Andrej Imrich6.A Martin Koleják6.B Branislav Kožuch7.A Vierka Masničáková7.B Marián Sivoň8.A Jozef Ferneza8.B Andrej Adamčák9.A otec biskup Štefan Sečka9.B Margita Grobarčíková

Beseda s Jožkom Luscoňom

2. strana 15. 12. 2014 Sihelník 2/ školský časopis Úsmev Školský spravodaj

Marián Rusnák, 8.A

Milión detí sa modlí ruženec. My sme sa pridali tiežIniciatíva modlitbou zme-

niť svet vznikla vo Venezuele a rozšírila sa do celého sveta.

Od roku 2005 ju organizuje Národná rada venezuelských ka-tolíkov a v súčasnosti sa o rozšíre-nie tejto aktivity snaží aj Nemec-ká katolícka nadácia „Kirche in Not“. Každý rok vyzýva deti rôz-nych vekových kategórií, z rôz-nych krajín k modlitbe ruženca. Svoj názov a cieľ dostala od sv. Pátra Pia, ktorý povedal: „Keď sa milión detí pomodlí ruženec, svet sa zmení.“ Odvtedy sa deti na rôznych miestach sveta vždy

18. októbra o 9:00 stretávajú, aby sa s vierou a radosťou spoločne modlili za pokoj a jednotu vo sve-te. Tento rok bol úmysel modlit-by v znení: „Pokoj a jednota v srd-ciach všetkých ľudí na svete“.

Aj našu farnosť pohltila táto ce-losvetová myšlienka. Napriek to-mu, že 18. október pripadol na so-botu, deti nelenili a stretli sa v na-šom kostole. S veľkým nadšením a nádejou zmeniť svet sa k tejto modlitbe pridalo 70 detí z našej farnosti. Veríme, že o rok sa šíre-nie tejto myšlienky opäť zopakuje a počet žiakov ešte znásobí.

Laura Fernézová, 8.A

Dokončenie – s. 1

ROK ZASVÄTENÉHO ŽIVOTAcha Svätého, ktorý vedie k živo-tu a zároveň skúsenosti Božie-ho milosrdenstva a lásky. Všet-kých poprosil o modlitbu za tie-to povolania. Výzvu sme prijali a každá trieda si vybrala jedné-ho kňaza či rehoľníka, za ktoré-ho sa v tomto roku bude modliť.

Okrem modlitieb za zasväte-né osoby, ktoré sú pre našu ško-

s 50. výročím publikovania kon-cilového dekrétu Perfectae cari-tatis o obnove rehoľného života.

Prvý cieľ Roka zasväteného života je pohľad vďaky. S tým-to pohľadom sa chceme pozrieť na uplynulých 50 rokov od kon-cilu ako čas milosti pre zasvä-tený život a prítomnosti Du-

lu blízke sa budeme modliť aj za všetkých našich rodákov, kto-rí zasvätili život Bohu: Jozef Fer-neza, Jozef Luscoň, Maroš Si-voň, Ľudka a Vierka Masničáko-vé, Jozef Brandys, Janka a Gitka Grobarčíkové.

Raz mesačne sa budeme stre-távať s kňazom či rehoľníkom, ktorý nám priblíži svoj život. Be-

sedy sme odštartovali 1. decem-bra s don Jozefom Luscoňom. Priblížil nám svoju prácu s mla-dými a ukázal nám, že človek môže byť šťastný aj v službe Bo-hu. Jeho prednáška bola nielen zaujímavá, ale i vtipná. Do be-sedy sa mohli zapojiť aj žiaci. Tí, ktorí boli pohotoví a vede-li správne odpovedať si z nej od-niesli aj zaujímavé odmeny. Už teraz sa tešíme na ďalšie zaují-mavé stretnutie.

ZAČÍNA MEGA SÚŤAŽŠkolská IQ olympiáda

V škole máme novú veľkú megasúťaž. Týka sa triednych kolektívov. Pani riaditeľka spolu s ostatnými vyučujúci-mi si pre nás pripravili rôzne súťažné disciplíny.

Tie budeme plniť počas na-sledujúcich mesiacov. Na každý mesiac pripadne jedna. Na kon-ci školského roka pôjde víťazná

trieda zadarmo na školský vý-let. Súťaže sa môžu zúčastniť vždy traja žia-ci z každej trie-dy. Zástupcov tried si vyberajú triedne kolek-tívy na základe ich schopnos-

tí a zručností, ktoré sú v danom kole potrebné. Prvé kolo prebeh-lo 24. novembra. Bolo to kolo, kde sme mohli využiť svoj um.

Žiaci riešili úlohy z nábožen-stva, dejepisu, slovenčiny a test, v ktorom si mohli preveriť svo-je všeobecné poznatky o škole. Nechýbala ani matematická úlo-ha. Tu žiaci riešili sudoku. Svo-ju slovnú zásobu mohli využiť v hre „Kufor“. Zástupca tried-nej skupiny musel opísať slovo, ostatní dvaja členovia ho museli uhádnuť. Najlepšie zvládli všet-ky súťažné disciplíny siedmaci – Víťazi zo 7. A s pani riaditeľkou

7. A. Na druhom mieste skončila 9. A a tretie boli žiačky 8. B. Po-čas súťaže vládla super atmosfé-ra. Nielen že sme si super zasú-ťažili, ale sme sa aj veľa nasmia-li a zabavili sa. Najvtipnejšie to bolo práve pri hre Kufor. Už te-raz sa tešíme na ďalšie kolo. To bude športové. Uvidíme, ako do-padne.

Naša redakčná rada bude pri tom, aby vás v nasledujúcom čís-le o všetkom podrobne informo-vala.

Sabína Macsodiová, 5.A

Každá trieda mala svojich troch zástupcov

3. strana / 15. 12. 2014Sihelník 2 / školský časopis Úsmev Školský spravodaj

Počas adventných týždňov sa žiaci našej školy stretávali na kreatívnych vianočných dielňach.

Mohli si vyskúšať pečenie a zdobenie medovníkov. Po-maškrtili si na vlastnoručne upečených vianočných oplát-

kach. Svojim blízkym mohli vyrobiť darček pod stromček. Naučili sa šiť srdiečka, anjeli-kov a iné ozdoby na stromček. Vyrábali ozdobné taštičky.

Žiaci si tu vyskúšali svoje zručnosti a schopnosti, ktoré veríme, že budú ďalej rozvíjať.

Sabína Macsodiová, 5.A

VIANOČNÉ DIELNE

A takto poriadne musíme kliešte stlačiť, aby sme upiekli chutnú oblátkuNa vianočnom stole nesmú chýbať medovníčky

Pani učiteľka Rusinová vysvetľuje, ako správne poskladať darčekovú taštičku

Tu si šijeme vianočné vianočné ozdoby

4. strana 15. 12. 2014 Sihelník 2 / školský časopis Úsmev Školský spravodaj

Erkoples očami organizátora

9.A – tohtoroční organizátori plesu

Tento rok tradičný školský Erkoples organizovala naša trieda 9.A. Bolo to pre nás veľkou cťou, no museli sme sa zapotiť.

Povedali sme si, nech sa žia-ci zabávajú a nech sú šťastní. Vychádzali sme z myšlienky: „S láskou zmeň aspoň kúsok ze-me.“ Museli sme si všetko vo-pred pripraviť. Príprava bola veľkým zhonom, pretože sme to celé museli stihnúť v priebehu jedného týždňa. Vstupenky sme predávali po skupinkách cez veľ-ké prestávky. Mysleli sme si, že záujem o ne nebude veľký. No

nakoniec si ju kúpilo vyše 80 žia-kov. V sobotu 11. októbra sa tak rozprúdila tá pravá zábava. Celý ples sa začal o pätnástej hodine. Na úvod predniesli príhovor mo-derátori Ladislav s Nikolou. Po-tom sme sa predstavili my, de-viatačky, s tancom a s divadiel-kom. Na začiatku nás premoh-la tréma, no postupne sme sa jej zbavovali a všetko dobre do-padlo. Nasledovala diskotéka so súťažami, na ktorej sa všetci vy-bláznili. Dídžej Paťo hral super pesničky až do 20:00. Táto ho-dina ukončila celý ples, z ktoré-ho sa nikomu nechcelo domov. V pondelok sme na túto sobo-

Šarkany vzlietli k nebuJeseň prináša so sebou krásu

pestrých farieb, studený dážď i ne-príjemný vietor, ktorý však mož-no využiť pre zábavu, ktorú už po-znali prarodičia i mnohé generá-cie pred nimi.

Je to púšťanie šarkanov. A pre-to sme aj my 21.októbra využili posledné lúče babieho leta a otes-tovali naše šarkany. V toto popo-ludnie nám fúkal priaznivý vie-tor. Nad hlavami veselo poleto-vali farebné šarkany, ktoré všet-kým deťom vyčarili úsmev na tvá-

ri. Všimli sme si, že v dnešnej dobe existuje množstvo šarkanov rôz-nych veľkostí a tvarov, ktoré sa da-jú ľahko kúpiť a taktiež ľahko do-stať do výšok a učarovať detským očiam. Aj vlastnoručne vyrobe-né šarkany sú síce krásne, ale oča-riť dokážu už len svojím výzorom. Po prehliadke šarkanov a šantení bolo každé dieťa odmenené slad-kou odmenou. Domov všetci od-chádzali s pocitom príjemne pre-žitého poobedia a dobrou nála-dou.

Laura Fernézová, 8. A

Gumičky ovládli naše prstyNaši rodičia či starí rodičia

háčkovali, štrikovali čiapky, svetre, venovali sa ručným prácam všetkých druhov.

Zbierali pohľadnice, známky, céčka. Tvorili si z céčok náramky, prívesky. Bolo samozrejmosťou, že každé mladé dievča ovládalo rôzne ručné práce. Dievčatá sa predbieha-li v tom, ktorá vie originálnejší vzor

a ktorá vytvorila zaujímavejší výro-bok. Obchody totižto neposkytova-li toľko výrobkov a ak si chcel zau-jať, musel si byť kreatívny. Tieto ča-sy však vystriedali časy, keď kúpi-te všetko. Keď sa vám nechce do ob-chodu, môžete si to „vygúgliť“ a ku-riér vám to privezie až ku vchodo-vým dverám. No postupne sa uka-zuje, že to s nami nie je také stra-tené. Svet totižto ovládli gumič-

Šarkaniada 2014

tu počúvali samé chvály, čo sa-mozrejme každého organizáto-

ra poteší.Veronika Tarčáková, 9. A

Médiá nás ovplyvňujúMasmédiá sú tá časť,

skupina médií, ktoré sú špecificky navrhnuté tak, aby zasiahli veľmi veľké obecenstvo.

O tomto nám prišla začiat-kom októbra povedať skupinka zabávačov. Formou divadielok a piesní nám ukázali, ako nás média ovplyvňujú natoľko, že sa stávajú našimi pánmi a ovlá-dajú nás. Často si to ani neuve-domujeme. Aj to je zámer mé-dií. Robia to premyslene, aby sme si neuvedomovali ich ne-gatíva.

V minulosti si človek sám vyberal médiá, z ktorých chcel získavať informácie, alebo pri ktorých sa chcel zabávať. Mu-sel napríklad zájsť do knižni-

ce alebo do kina. Elektronické médiá však tento stav zmenili. Pokiaľ počúvame rozhlas ale-bo pozeráme televíziu v nejakej miestnosti, každý, kto sa tam bude nachádzať, bude vystave-ný prijímaniu mediálnych ob-sahov, či už to chce alebo nie. Ak pozeráme film v komerčnej televízii, sme prerušovaní re-klamou, ktorá nás mnohokrát obťažuje.

Zabávači nám tento prob-lém vysvetľovali aj prostred-níctvom našich prísloví a pore-kadiel. Žiaci si s nimi mohli za-hrať menší kvíz, stať sa súčas-ťou krátkych scénok a zaspie-vať si. Všetci z detských účin-kujúcich boli odmenení slad-kou odmenou.

Zuzana Sušienková 9.A

ky. Dá sa z nich hocičo pliesť – háč-kovať podobne ako z vlny, či nitiek. Pletenie týchto náramkov, šperkov, príveskov a iných dekorácií vznik-lo v Amerike. Nosia ich rôzne sláv-ne osobnosti a dokonca i pápež. Netrvalo dlho a náramkové šialen-stvo zachvátilo aj Slovensko. Jed-noduché dúhové náramky z gumi-čiek sa stali hitom u detí, tínedžerov či dospelých a výroba tých najjed-noduchších trvá iba 15 minút. Gu-mičky sa stali populárne ako kedysi „céčka“. Dospelí sú radi, že si ple-tieme takéto náramky, trénujeme predstavivosť, posilňujeme koncen-tráciu. Určite v našej škole nenájde-me dieťa, ktoré by nevedelo upliesť aspoň ten najľahší náramok. In-ternet nám ponúka rôzne postupy, od tých jednoduchých až po tie pre skúsených „pletačov“ príveskov či obalov na mobily. Skúsenosti a no-vé nápady si vymieňame aj v škole. Pletieme nielen cez prestávky. Nie-

ktorým sa podarí aj cez vyučova-nie pod lavicou. So svojimi nápad-mi a skúsenosťami sme sa mohli so spolužiakmi podeliť aj na technickej výchove. V októbri, v mesiaci Ru-žencovej Panny Márie, sme si svoje zručnosti a kreativitu mohli zmerať v súťaži o najkrajší ruženec z gumi-čiek. Ružence hýrili všakovakými farbami, veľkosťou a tvarmi. Rozli-šovali sa aj technikou spracovania. Keďže porota mala problém vybrať ten najkrajší, odmenení boli všetci žiaci, ktorí sa do súťaže zapojili.

Jolana Genšiniaková, 8.A

5. strana / 15. 12. 2014Sihelník 2 / školský časopis Úsmev Školský spravodaj

Misijný jarmok sme spojili s Medzinárodným dňom knižníc

V pondelok 27. októbra sme o 8:00 odštartovali svä-tou omšou misijný jarmok spojený s Medzinárodným dňom knižníc.

Svätú omšu slúžil náš rodák vdp. Marián Sivoň. Hlavnou té-mou kázne boli hodnoty života, ktorým sa venuje vo svojej naj-novšej knihe Slovo nad zlato. Všetci prítomní si knihu mohli zakúpiť. Po svätej omši pros-tredníctvom prezentácie pred-stavil svoju misijnú činnosť v ob-ci Letanovce, v rómskej komuni-te na východnom Slovensku.

Po besede sa všetci presunu-li do budovy školy, kde sa konal misijný jarmok. Žiaci sa naň dô-kladne pripravovali. Každá trie-da tu mala svoj stánok. Doň sme zakomponovali aj literárnu ka-viareň. Tú si pripravili žiaci 8. B. Dievčatá sa prezliekli za literár-ne postavy (Popoluška, Červená čiapočka, Šmoulinka, Pipi dlhá pančucha…), vítali a obsluhova-li hostí, ktorí si v kaviarni mohli vychutnať kávu, čaj, čokoládu, koláče…, a pritom prečítať novi-ny, časopisy či knihy, ktoré boli súčasťou kaviarne. Súčasťou ka-viarne bol aj predaj kníh za sym-

bolickú cenu, ktoré priniesli žia-ci školy v priebehu mesiaca z do-mu. V tejto kaviarni mohli byť využité aj zľavové kupóny, ktoré deti a návštevníci jarmoku zís-kavali pri riešení vtipných úloh (nosenie knihy na hlave, čítanie na rýchlosť, kvízy).

Návštevníci jarmoku mohli navštíviť aj kino, v ktorom sa

Beseda s našim rodákom Marošom Sivoňom

Dievčatá 8.B ako literárne postavičky mali pod palcom Literárnu kaviareň.

Fototshop 6.B

Jarmok si pochvaľoval aj Don.Jozef Luscoň. Domov odchádzal s plnou taškou.

premietali krátke animované rozprávky. Túto aktivitu si pri-

pravila 8. A. Deviataci si v prie-behu októbra nacvičili divadlo Soľ nad zlato. Za symbolických pár centov si ho vychutnáva-li nielen tí najmenší, ale poba-vili sa aj dospelí. Šiestaci predá-vali metly Harryho Pottera, pri-pravili si fotoschop. Tu sa mohli

návštevníci odfotiť ako Včiel-ka Maja, Schrek alebo prin-cezná Lada. Piataci si na ho-dinách technickej výchovy na-chystali na predaj krásne zálož-ky do kníh. Siedmaci zas pomo-cou svojich šikovných ručičiek a farbičiek vytvárali z detí roz-právkové postavičky.

Z jarmoku ste si okrem už hore spomínaných vecí a zážit-kov mohli domov odniesť kvety, hračky, zrkadielka, pizzu, lan-goše a iné maškrty.

Sila spoločenstva a kolegiali-ta sa v tento deň prejavili v našej škole najrozmanitejšími forma-

mi v najlepšom možnom svet-le. Žiaci prostredníctvom jar-moku zarobili krásnych 850, 65 € (z toho literárna kaviareň zarobila až 108,60 €, čím získa-la prvenstvo). S víziou pomôcť ich vedenie školy poslalo misio-nárom do Ruska a Sudánu.

Anton Kutlák, 6.B

Oslava šedínKaždé dieťa si v živote

prejde šťastným aj menej šťastným obdobím.

Aká je vtedy mäkká náruč starkej! Aké drahé sú vtedy starkého rady! Starí rodičia nás vedia pochopiť často lepšie ako

rodičia. Nie sú zaťažení každo-dennou potrebou starostlivosti o svoje deti a zamestnaním. Mô-žu dovoliť vnúčatká hýčkať, veno-vať sa im a rozmaznávať ich.

Aj preto sme im chceli sprí-jemniť štvrtkové popoludnie na-šou prítomnosťou a šikovnos-ťou. 23. októbra sme ich privíta-li v kultúrnom dome ľubozvuč-

ným hlasom píšťaliek. Kultúrny program pokračoval poriadny-mi goralskými hlasmi, nesmeli chýbať ani naši muzikanti a mla-dí nádejní herci. Každý rok sa snažíme byť niečím výnimoční. Inak tomu nebolo ani tento rok a ôsmačky im namaľovali jar, le-to, jeseň a zimu ako symbol živo-ta, striedania rokov.

Snažme sa, aby nemali na-še babičky a deduškovia jeseň života poznačenú vetrom, daž-ďom a chladom. Urobme z ich jesene príjemné babie leto. Spríjemňujme im život našou každodennou prítomnosťou, humorom, historkami zo školy a láskou.

Miroslava Hajdučáková 8.A

6. strana 15. 12. 2014 Sihelník 2 / školský časopis Úsmev Životné prostredie

1. december bol bohatý na rôzne aktivity. V našej škole sme mali deň chleba, prednášku Don Jozefa Lusco-ňa a bol aj Deň boja proti AIDS. Žiaci boli celí nateše-ní, keď sa dozvedeli, čo ich v tento zaujímavý deň čaká.

Už od rána sa chodbami nies-la vôňa múky. Tá sa po pár hodi-nách zmenila na vôňu chleba. Pa-ni Chudjaková nám prišla napie-cť chutný domáci chlebík. Robí tak každoročne, aby sme si pripo-menuli jeho jedinečnosť a chuť. Dievčatá zo Sihelčeka ho s vinšo-vaním roznášali žiakom.

Počas prvej a druhej hodiny medzi nás zavítal náš rodák Jož-ko Luscoň. Prišiel nám priblížiť svoju službu Bohu. Bola to prvá prednáška spojená s Rokom za-sväteného života.

Aby toho nebolo málo, v škole sa rozdávali červené stužky. Čer-

vené stužky sú symbolom a ná-zvom celoslovenskej kampane boja proti AIDS. Bol to jej druhý ročník. Túto problematiku sme si pripomenuli aj v školskom roz-hlase.

Viktória Maslaňáková, 8.B

Privítali sme dar Jána Pavla II.

27. 11. sme dostali jedi-nečnú príležitosť pokloniť sa vzácnemu putovnému Krížu Svetových dní mládeže.

Originálny dar svätého ot-ca Jána Pavla II. mladým pri-šiel na Oravu. Vdp. Braňo Ko-žuch, ktorý sa v tomto škol-skom roku stará o náš du-chovný rast, nás pozval do Trstenej. Tu sme spolu s inými mladý-mi mohli pri-vítať Kríž, kto-rí precestoval už takmer ce-lý svet. Vládla tu naozaj jedi-nečná atmo-sféra, ktorú by som každému dopriala zažiť.

Po prícho-de do Mest-ského kultúr-ného domu v Trstenej nás na sto-ličkách vítali cukríky a citáty zo svätého písma. O deviatej sa za-čal program, ktorý otvoril vdp. Braňo Kožuch. Nasledovalo pri-vítanie Kríža a obrazu Matky Božej, ktorý s ním putuje. Mla-

Čo všetko sme stihli v priebehu jedného dňa

dí z Trstenej a Dolného Kubí-na si pripravili bohatý program. Nechýbala gospelová hudba, ta-nec, svedectvá mladých, krátke scénky. Prišli zástupcovia rodi-čov, učiteľov, kňazov, mladých. Rozprávali nám svoje svedectvá a ospravedlnili sa nám za nedo-

statky a chyby v mene svojom i ostatných. Program vy-vrcholil uc-tením Krí-ža. Mohli sme pred ním po-kľaknúť, do-tknúť sa ho, pobozkať ho, pomodliť sa. Bol to veľmi silný zážitok. Program sme zakončili svä-tou omšou. Po nej putoval Kríž do Ná-mestova.

Ráno sme n a s t u p o v a l i

do autobusu s myšlienkou „ su-per, nejaký ulievačský deň pred nami“, no na poludnie to bolo inak. Z Trstenej sme odchádza-li naplnení vierou, silou, nadše-ním a láskou.

M. Chudjáková 9.A

Vypátrali smeV minulom čísle nášho

časopisu sme vás informo-vali o tom, že uplynulo 100 rokov od 1. svetovej vojny.

Prvá svetová vojna sa nazýva aj Veľkou vojnou. Bojovali v nej ľudia rôznych národov. Spome-nuli sme aj, že v nej padli naši ro-dáci. Počas pietnych spomienok boli odhalené mnohé pamätní-ky. Kríže, ktoré nám pripomí-najú vojakov, čo padli počas bo-jov. Takýto kríž bol umiestnený aj v dedine Jangrot pri Krakowe. Dňa 11.novembra 2014 ho sláv-nostne odhalili. Práve v tejto de-dine prebehli boje, v ktorých na-šlo smrť 1800 vojakov, z toho 40 Oravcov. Medzi nimi bol aj náš rodák zo Sihelného, Ján Kľušák. Zomrel veľmi mladý. Vo vojne zomrel aj jeho brat, no bližšie

Sté výročie od začiatku1. svetovej vojny

nevieme, na ktorom fronte. Od-halený kríž má na sebe nápis: Oravci padlým vo Veľkej vojne. Odpočinutie večné, daj im, Pa-ne.

Formovanie našich dušíAj v tomto školskom

roku mávame v škole duchovné obnovy. Stre-távame sa na nich s vdp. Braňom Kožuchom z Ústia.

Obnovy bývajú vždy vo štvr-tok v novej učebni nábožen-stva. Chodí k nám s mladý-mi z Trstenej a s rehoľnou ses-trou. Každý raz sa veľa dozvie-me, sestrička a mladí nám pri-pravia rôzne aktivity a hry. Pán kaplán dáva jednotlivým ročníkom rôzne úlohy. Piataci zbierajú vrchnáky z plastových fliaš, ktoré pomôžu chorým deťom. Šiestaci dostali modlit-bové denníky, do ktorých budú písať, za koho sa modlili. Sied-maci si majú uvedomovať svo-

ju hodnotu, dôstojnosť a krá-su. Každý deň na sebe hľadať pozitívne, krásne a dobré veci. Žiaci ôsmeho a deviateho roč-níka sa zúčastnili na podujatí v Trstenej, kde privítali putov-ný Kríž mládeže. Ten daroval pred 30 rokmi svätý Ján Pavol II… Putovať začal v roku 1984 v Ríme. Ešte za socializmu ho doviezli z Mníchova do Prahy ku kardinálovi Františkovi To-mášekovi, aby spojili mládež východu a západu. V súčas-nosti sprevádza všetky Sveto-vé dni mládeže (SDM). Chlap-ci a dievčatá ho nosili na ple-ciach, v autách, lietadlami, pu-toval dokonca aj na psích zá-prahoch či na otvorenej lodi.

Anton Kutlák 6.B

Otec Marek

Sihelník 3 / školský časopis Úsmev 7. strana / 15. 12. 2014Žiackym perom

Nielen štoplíci zbierajú štoplíkyNaši

žiaci v škole separujú plechov-ky, tetra-packy, papier i batérie. No to už iste viete. Novinkou však je, že k tomu všetkému pri-budli aj štoplíky z PET fliaš. Všetci veľmi dobre vieme, že keď separujeme odpad, pomáhame nielen sebe, ale i okoliu. V tomto prípade to platí dvakrát.

Piataci mali súťažiť, ktorá trieda nazbiera najviac štoplí-kov počas jedného mesiaca. Tú-

to úlohu im dal vdp. Braňo Ko-žuch počas duchovnej obnovy. Štoplíky majú pomôcť trom vy-braným deťom: Fabiánovi Se-káčovi, Sabinke Fajnorovej a Ja-kubovi Adamošie. Tieto deti tr-pia vážnymi chorobami. Fabi-án má DMO a Westow syndróm. Je kompletne ochrnutý a nema-jú dostatok peňazí na rehabili-tácie. Sabinka má veľa rôznych diagnóz. Liečba v zariadení stojí 4 500 eur. Jakub má detskú moz-govú obrnu (bližšie na www.ho-rebpet.sk). Víťazom mesačného zbierania sa stala trieda 5.A. Do projektu sa zapojili celé rodiny. V hre bola totiž sladká odmena v podobe torty. Spolu nazbiera-li presne 1 303 štoplíkov. Aj keď triedny súboj o tortu trval do 1.

Aj zvieratko môže byť tvoj priateľSvetový deň zvierat sa

oslavuje 4. októbra. Zvieratá sú súčasťou a krásou života na tejto planéte, život bez nich si vieme už len ťažko pred-staviť.

Prvýkrát bol oslavovaný v roku 1931 vo Florencii počas stretnu-tia ekológov. Tento deň bol vybra-ný, pretože sa oslavuje sviatok sv. Františka z Assisi, ktorý bol veľ-kým milovníkom zvierat a je pat-rónom zvierat a ekológov. V pon-delok 4. októbra Sloboda zvierat organizuje verejnú finančnú zbier-ku na pomoc zvieratám v útul-koch. Každý rok sa do akcie zapá-jajú stovky dobrovoľníkov, vďaka ktorým sú schopní získať finanč-né prostriedky pre opustené a tý-rané zvieratá. Áno, pomáhať urči-te treba. Veď aj zviera je Boží tvor, no treba si uvedomiť, že nemá du-

šu ako človek. Často možno má-me pocit, že dostávajú viac po-zornosti, peňazí, lásky a úcty ako bezdomovci, chorí či starí a opus-tení. A to veru správne nie je. Je-den extrém je, aby sme zviera týra-li a ubližovali mu. Druhým extré-mom však je, aby sme ich oblieka-li, zapaľovali sviečky na ich cinto-rínoch a starali sa o ne pozornejšie ako človeka, ktorý v našej blízkos-ti trpí núdzou. Za týranie, či zane-dbanie starostlivosti o zviera mô-žete dostať vyšší trest ako za zane-

Náš pes taký beťárik je,do domu vlezie, všetko z je.Chvostíkom zavrtí,rád si pomaškrtí.Kostičky mu dávame,lásku za to dostávame.Na pozdrav ti zašteká,ten priateľ človeka.

Lucia Gužiňáková,Jana Vonsová, 6.B

- Prosím vás, čo stojí ten pes?- Ja neviem, prečo si nesadne.- Ale ja sa pýtam, koľko stojí?- Asi tak dve hodiny.

- Mamííí, ja by som chcela na Vianoce psa.....- Nevymýšľaj! Bude kapor ako každý rok !!!!!

Natália Brezoňáková 6.A

5.A so svojími 1303 štoplíkmi. Koľko by ich asi bolo potrebných na napl-nenie celého vreca.

EKO

decembra, zber štoplíkov pokra-čuje naďalej. Neváhajte, a ak ste

sa ešte nezapojili, vaše štoplíky sú vítané. Anton Kutlák 6.B

dbanie starostlivosti o dieťa. Aká je teda hodnota človeka a aká je hodnota zvieraťa v našej spoloč-nosti?

O týchto problémoch a Sveto-vom dni zvierat sme diskutova-li aj na hodine slovenčiny pod ve-dením pani učiteľky Hajdučáko-vej. O zvieratách sme pripravi-li rôzne prezentácie, plagáty i re-klamy. Niektorí nám priblížili, že majú domáce zvieratko a príklad-ne sa oň starajú. Podelili sa s na-mi aj o zážitky, ktoré so svojím do-mácim miláčikom prežili. Iní sa zas priznali, že túžia mať nemé-ho priateľa, ktorému by všetko vy-rozprávali, no rodičia sú proti. Blí-žia sa Vianoce a s nimi sú spoje-né aj darčeky. Mnohí si možno vy-modlia zvieratko, po ktorom dl-ho túžili. No majte na pamäti, že s ním prichádza aj zodpovednosť. Musíte sa oň dostatočne postarať.

Žiackym perom

Dať mu to, čo mu patrí. Nemôžete ho nechať pohodené niekde v kú-te ako plyšiačika. Určite sa vám za starostlivosť odmení v podobe priateľstva.

PLAČ V NAŠOM POTOKU

Pod naším domom tečie po-tok, ktorý ľudia oddávna vo-lajú Sihelský. Jeho koryto tu nie je veľké ani hlboké. Ke-dysi však bol dravejší a mo-hutnejší. Keď sme tam boli s dedkom kosiť trávu, pobe-hoval som okolo neho. Vybe-hol som na lávku a zahľadel sa doň. Dedko sa zasmial a upo-

zornil ma, že si mám dávať po-zor, aby ma tam niečo nestiah-lo. Zasmial som sa:

,,Ako by ma tam mohlo nie-čo stiahnuť, veď je tam taká plytká voda, že by sa tam vod-ník nezmestil?“

Dedko mi hneď odpovedal na otázku:

,,Vodník nie, ale tuopieľec.“

Samozrejme som nevedel, kto a čo to je a tak sa dedko roz-rozprával: „Kedysi dávno bo-la doba zlá. Žena, ktorá ma-la nemanželské dieťa, bola nemravnica všetkými v dedi-ne opovrhovaná. A práve pre-to tam jedna žena kedysi dáv-no pochovala či utopila svo-je narodené dieťa. Aby sa nik-to nedozvedel, že sa prespa-la. Vždy v noci, keď niekto išiel po lávke, tak tam počul detský plač a cez deň zas ľu-dia v piesku okolo videli sto-py malinkého dieťaťa. Často sa stávalo, že ľudia, ktorí chce-li prejsť lávkou do Končiny mali pocit, že ich niečo ťahá

do vody. Ale raz sa našla jedna múdra žena ktorá prišla v no-ci na most so svätenou vodou a povedala:

,,Jak ješ chlôpjec, tak bdž Adam, jak ješ džfce, tak bdž Eva. Jo čie vôkřce v mjanje Oj-ca i Sna i Ducha švjntego.¬“

Vtom zbadala dieťa v dlhej bielej košieľke, ktoré jej pove-dalo:

,,Džnkuje, Vom, křesno matko.“

Odvtedy ľudia na tom mies-te nepočuli žiadny plač a ne-videli žiadne stopy po malých detských nôžkach.

Anton Kutlák,6.B

– 1. miesto v literárnej súťaži Majáčik, miestna povesť

8. strana 15. 12. 2014 Sihelník 1 / školský časopis Úsmev Žiackym perom

ZÁZRAČNÁ JASKYŇA

Existuje jedna malá dedinka. Je učupená Pod Piľskom a Ba-bou horou. Okrem týchto veľ-kých vrchov ju obkolesuje eš-te niekoľko kopčekov, kopcov a vŕškov. Všetky v sebe ukrýva-jú mnohé tajomstvá a nie je to-mu inak ani pri vrchu Magura.

O sihelskej Magure kolu-je mnoho chýrov, je oprade-ná mnohými tajomstvami. Ho-vorí sa, že sa v nej ukrýva ve-likánska jaskyňa. Na tom by nebolo nič čudné, no jaskyňa je vraj zázračná. Ukrýva v se-be zlato, ktoré strážia malilin-kí škriatkovia odetí v krátkych zelených kabátikoch a špica-tých čiapočkach. Na nohách majú obuté malé zelené špi-caté čižmičky. V rukách vždy nosia so sebou malé lampáši-ky, ktorými si svietia na cestu, keď držia stráž nad svojimi zla-tými pokladmi. Vidieť ich mô-že iba ten, kto sa na svätoján-sku noc presne o polnoci vy-berie do Magury bosý o hla-de a smäde. Na samom vrchu Magury stojí osamotený starý smrek, ktorý ešte žiadna búr-ka ani fujavica nezdolala. Ten stráži vchod do jaskyne. Jasky-ňa sa vyhladovanému, smädné-mu a bosému pútnikovi otvorí

a v celej svojej kráse odhalí svo-je tajomstvá. Vchod do jaskyne sa osvieti a pred pocestným sa zjaví nádherná pestrofarebná dúha. Ukáže mu cestičku k vo-dopádu, aby sa mohol osviežiť. Privítajú ho jazdci na zlatých koňoch a so zlatým kočom pre-háňajúci sa po dúhe. Ak bude tento človek ochotný pre nich pracovať a spolu so škriatkami do rána ťažiť zlato, dovolia mu zobrať si zo svojich pokladov. Nikdy nebude musieť pracovať a trieť biedu. Ak však odmiet-ne, beda mu! Zahynie v útro-bách zázračnej jaskyne aj s ta-jomstvom, ktoré mu bolo od-halené. Premení sa na malin-kého zeleného permoníka so špicatou čiapočkou a bude na-veky dolovať zlato pre vlád-cov jaskyne – tajomných zla-tých jazdcov, čo vedia cestovať po dúhe.

Nevedno, či sa už nieko-mu podarilo jaskyňu navští-viť a šťastlivo sa vrátiť s bohat-stvom od vládcov jaskyne. Jed-no je ale isté: osamotený sta-rý smrek na vrchu Magury sto-jí už od nepamäti a pod ním sa nachádza mnoho tajomných chodbičiek, ktoré by nás snáď do zázračnej jaskyne doviedli.

Matúš Grobarčík, 6.A

7 divov SihelnéhoNaše Naj…

V doterajších vydaniach nášho Úsmevu sme vám prinášali naše najzaujímavosti obce. Boli to ľudia, stavby či krásy prírody, ktoré sú pozo-ruhodné svojou originalitou, krásou či vekom a históriou.

Na hodine občianskej náuky sme s pani učiteľkou Pitákovou preberali osobnosti a krásy našej obce. Vybrali sme „7 divov“, kto-ré zdobia našu malú dedinku. Ke-ďže by bolo nefér, aby sme o nich rozhodovali len my, nechali sme túto zodpovednú úlohu na ostat-ných žiakoch školy. Počas ďalšej hodiny sme prešli jednotlivé trie-dy. Rozdelili sme sa na dve skupin-ky. Každá skupinka prešla vybra-né triedy, prečítala žiakom nami vybrané divy. Na lístoček napísali svoj tip, vhodili do škatuľky a tu je vaše hlasovanie:

1. Pilsko2. Stará zvonica3. Kostol 4. Veľká skala 5. Morový cintorín, Storočné

lipy (získali rovnaký počet hlasov)6. Storočný dom

Pilsko je vrch nachádzajúci sa v Slovenských (Oravských) Bes-kydách a v poľských Žywieckych Beskydách s nadmorskou výškou 1 557 m n. m. Svojou výškou je po Babej hore druhým najvyšším vrchom Oravských Beskýd.

Pilsko sa nachádza na poľsko--slovenskej hranici, ktorá prechá-dza 400 m pod vrcholom hory, te-da vrchol sa nachádza na sloven-skej strane. Na slovenskej strane je začlenený do Štátnej prírodnej rezervácie Pilsko a na poľskej stra-ne do Rezervatu przyrodniego Pil-sko. hranicou Potoky zo severnej

– 1 1. miesto v literárnej súťaži Majáčik, miestna povesť

strany patria do úmoria Baltského mora, zatiaľ čo vodné toky z juž-nej strany patria do úmoria Čier-neho mora. Pramene a potok vyu-žívame ako zdroj pitnej vody. Od-tiaľ je ťahaný náš vodovod. V lete nám poskytuje veľa lesných plo-dov, ktoré aj napriek zákazu s ob-ľubou zbierame. Sú to hlavne ču-čoriedky. Na vrchole sa každoroč-

ne v lete koná svätá omša.Pilsko vďaka svojej výškovej

dominancii v okolitej krajine patrí medzi obľúbené ciele turistov na obidvoch stranách štátnej hra-nice. Vrchol hory poskytuje vyni-kajúci kruhový výhľad na Babiu horu, Tatry, Chočské vrchy, Malú Fatru a najmä Poľsko.

Natália Fernézová, 7.B

Miesto kalendára v živote človekaĽudia odpradávna

sledovali prírodu a všetko si zaznamenávali. Naprí-klad striedanie dňa a noci, striedanie ročných období, počasie jednotlivých dní.

Postupne vznikol kalendár, ktorý je rozdelený na roky, me-siace, týždne, dni. Prvý kalen-dár vymyslel Caesar a potom ho upravil pápež Gregor 13. Ten-to kalendár používame dodnes. V kalendári nájdeme modrú, čiernu a červenú farbu. Odlišujú všedné dni od štátnych a cirkev-ných sviatkov.

Koniec kalendárneho roka je poznačený kupovaním kalendá-rov na nasledujúci rok. Obchody ponúkajú rôzne kalendáre. Väč-šina z nich plní okrem informač-nej funkcie aj ozdobnú. Je dopl-nená veľkými obrázkami zvie-rat, prírody, svätcov, kultúrnych pamiatok. Stávajú sa estetickou súčasťou našich príbytkov. Po-známe ich v nástennej, stolo-vej i v malej miniatúrnej podo-be, ktorú môžeme ľahko vložiť do peňaženky či zápisníka. Nie-ktoré firmy si robia prostredníc-tvom nich reklamu a želajú nám šťastný nový rok. My deti obľu-bujeme adventný kalendár s ma-lými čokoládkami. Hlavne v mi-nulosti obsahovali kalendáre aj praktické rady pre poľnohospo-dárov, pranostiky, porekadlá,

príslovia, recepty, príbehy a pou-čenia. Kalendár bol totižto jedinou dostupnou literatúrou pre obyčaj-ného vidieckeho človeka, ktorý ho mohol mať denne na dosah. Taký-to kalendár si každoročne zaku-puje aj pani Mária Gocoláková, je ním Misijný kalendár. Okrem ty-pických kalendárnych údajov ob-sahuje aj zaujímavé čítanie o misi-onároch a ich pôsobení v cudzích krajinách, básne, príbehy obyčaj-ných ľudí i svätcov. Môžete si tu prečítať básničky, zamyslenia i vy-lúštiť osemsmerovky. Zaujíma-vosťou je, že pani Gocoláková si ich každoročne odkladá a zapisu-je do nich počasie počas každého dňa v roku. Do jedného z nich sme nazreli.

Diana Kutláková, 5.A

9. strana / 15. 12. 2014Sihelník 1 / školský časopis ÚsmevŽiackym perom

Vianočný stromček je neodmysliteľnou súčasťou vianočných sviatkov. Nemá však pohanský, germánsky pôvod, ako sa to niekedy chybne uvádza v médiách. Podľa posledných výskumov sa jedná o čisto kresťanský zvyk, v ktorom sa spájajú dva náboženské symboly: svetlo a život.

V 11. storočí sa na mnohých miestach uvádzali chrámové di-vadelné hry s náboženskou te-matikou. Zo začiatku sa hráva-li v kostoloch, neskôr sa presunu-li pred hlavný vchod kostola. Veľ-ký úspech mala jedna hra, ktorá sa aj rýchlo rozšírila a hrávala sa hlav-ne v predvianočnom období. Pred-stavovala pozemský raj, stvorenie prvých ľudí, hriech Evy a Adama a ich následné vyhnanie z raja. Hra sa končila prísľubom Vykupiteľa, ktorý mal raz prísť na zem. Známy rajský strom predstavoval v strede javiska postavený stromček oveša-ný ovocím.

V neskoršej dobe sa tieto chrá-mové divadlá prestali uvádzať. Rajský strom ale ostal ako sym-bol Vianoc, teda symbol prícho-du Spasiteľa, ktorý očisťuje ľud-stvo z nešťastia spôsobeného prá-ve pri tomto rajskom strome. Raj-ský strom predstavoval veľmi starú symboliku, ktorá v strome videla znázornenie kozmu a života, a táto predstava sa v biblii objavuje viac-krát strom života v pozemskom ra-ji , strom života v apokalypse a po-dobne.

Kresťanský pôvod má taktiež symbolika sviečok na vianočnom stromčeku. Rozžaté sviečky sym-bolizujú svetlo sveta – Spasiteľa –, ktoré prišlo na svet, aby zahnalo tmu zla, hriechu a pohanstva.

V domácnostiach sa vlastný via-

nočný stromček začal objavovať v Alsasku v 16. storočí. Odtiaľ ten-to zvyk prichádza do Nemecka a ší-ri sa ďalej . V 19. storočí sa výraz-nejšie rozšíril takmer do všetkých kresťanských štátov sveta.

Dovtedy si naši predkovia kráš-lili domácnosť zelenými vetvička-mi a prútmi.

Stromček zdobili zvyčajne jabl-kami, orechmi a slamenými reťa-zami. Neskôr ho skrášľovali sa-

Podoby vianočného stromčeka

lónkami a v bohatších rodinách aj sklenenými ozdobami. Stromček bol zavesený o strop. Pred viac ako 100 rokmi sa stala ozdobou strom-čeka vianočná guľa. V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupont pa-tentovať výrobu najobľúbenejšej ozdoby vianočného stromčeka – fúkanú guľu z jemného skla. Naj-skôr vyrábal jednofarebné gule, neskôr sa ľudia dožadovali aj fareb-ných gúľ, prizdobovaných orna-mentmi, kresbami kvetov a hviezd. Začiatkom dvadsiateho storočia sa objavili prvé jemné sklenené sr-diečka, hviezdičky, snehové vloč-ky, dažďové kvapky i slzy.

Prvý, iný ako živý, vianočný stromček, pochádza ale už z Ne-mecka. Bol vyrobený z husieho peria, kvôli ochrane lesov. Ten-to vynález, na začiatku 20. storo-

čia, hneď prevzali americké spo-ločnosti, ktoré sa pustili do výro-by umelých stromčekov. Prvý, sku-točne umelý, bol vyrobený z mate-riálu, z ktorého sa vyrábala zácho-dová kefa.

Oproti stromčeku z peria mal mnoho výhod – uniesol viac ozdôb, bol cenovo prístupnejší, jedno-duchší na výrobu a údržbu.

Dnes „v dobe plastovej“ nám obchody ponúkajú rôzne podoby umelých stromčekov. Celé biele, či ihličie poprášené bielou farbou majú navodiť zasnežený strom. Niektoré sú na nerozoznanie od ži-vých. Je však otázkou do akej mie-ry šetria prostredie a sú ekologic-ké. Reklama a obchody nám kaž-doročné vnucujú čo je trendy, aké farby a ozdoby použiť. Väčši-na z nich je tiež plastová. Ak chce-me na ozdobu použiť sklené gule, musíme siahnuť hlbšie do vrecka. Okrem vianočných gulí nám ob-chody ponúkajú rôzne čokoládové figúrky, salónky a girlandy. Je vec vkusu, čo všetko z toho množstva použijeme a ako ten náš strom-

ček vyzerá. A či je ho vôbec s pod toľkých ozdôb vidno. Z toho nám vzniklo aj prirovnanie: „Si oveša-ný ako vianočný stromček.“ No je na zváženie, či nie je niekedy lepšie menej ako viac. Na záver vám po-núkame niekoľko vianočných in-špirácií.

Barbora Bjeláková, 6.B

Pohľadnica alebo mail?Kedysi sa poštárske kapsy

trhali od množstva pohľad-níc, ktoré boli neodmysliteľ-nou súčasťou nielen Vianoc, ale i veľkonočných sviatkov či narodenín a menín.

Ako je to dnes? Pohľadni-ce vystriedali esemesky a mei-ly. Mladšia generácia by určite povedala, že e-maily sú praktic-kejšie. Môžeme ich poslať z tep-la domova, pridať k nim obrá-zok a k adresátovi sú doruče-né v priebehu pár minút. Určite potešia, no položme si otázku, kde skončia. Väčšinou zapĺňa-jú pamäť nášho telefónu či note-booku, a preto skončia v jeho ko-ši. Po pár dňoch, týždňoch si ani na vinš nespomenieme. Ale ta-ká pohľadnica nesie svoj odkaz aj niekoľko generácií. Väčšina z nás si ju po prevzatí uloží na vi-diteľné miesto a pohľad na ňu nás hreje pri srdci. Neskôr môže po-slúžiť ako záložka do knihy ale-bo sa stať súčasťou „spomien-kovej truhlice“ či pohľadnicovej zbierky. Takto po rokoch nájde-nú pohľadnicu si môžeme nano-vo prečítať, potešiť sa a zaspomí-nať. Veľa nám napovie aj obrázok na pohľadnici. Môžeme spozná-vať kultúru, mestá, kreslené po-stavičky.

Kedysi boli pohľadnice aj veľ-kou vášňou zberateľov. Zbiera-li ich takmer všetky dievčatá. Vy-mieňali si ich, šili si z nich domče-ky a šperkovničky. Možno aj vy by ste ešte nejakú našli u babky na povale. No so zbieraním po-hľadníc to nie je celkom stratené. Aj u nás v škole sa nájdu žiaci, kto-rí pohľadnice zbierajú, tešia sa im a navzájom si ich vymieňajú. Nie-ktorí z nich dokonca zdedili zbier-ku po svojich rodičoch, či starých rodičoch. Patria medzi ne aj žiač-ky z 5. B, Žanetka Blažeňáková a Darinka Kuráková. Každá ich má vyše 200 a pohľad na ne vždy poteší. Našli sme na nich obrázky starých miest, kvetov, zvierat, roz-právkové postavičky, niektoré bo-li otváracie a hrali pesničky. Naše piatačky dokonca inšpirovali svo-jich spolužiakov, aby tieto vianoč-né sviatky spríjemnili svojim blíz-kym vlastnoručne napísanou po-hľadnicou. Dúfame, že tento člá-nok bude inšpiráciou aj pre vás. Neváhajte, bežte vybrať tú naj-krajšiu pohľadnicu a potešte ňou svoje okolie.

Najstarší známy kalendár vzni-kol v Egypte v 4. tisícročí pred Kristom.

V Číne sa vytvorenie kalendára pripisuje cisárovi Fu Simu.

Pokračovanie – s. 10

Sihelník 3 / školský časopis Úsmev10. strana 15. 12. 2014 Zo školy

Naše malé zberateľky, Žanetka a Darinka. Veľkú časť ich zbierky tvoria aj vianočné pohľadnice.

Zdravie je len jedno, stravuj sa zdravo

Anketôčka otvor očká…

Milí kamaráti, zamýšľali ste sa už niekedy nad tým, či to, čo ste práve zjedli je pre vaše telo a zdravie prospešné? Ruku na srdce, väčšina z nás to nerieši a konzumuje to, čo mu chutí.

Raňajky, obed či večera má po-dobu kalorickej bomby. No a keď len tak „zmapujem“ veľkú prestáv-ku a vidím tie vrecká čipsov, keksí-kov a sladených nápojov v rukách žiakov, veru mám obavy, kde to so svojimi stravovacími návykmi do-tiahneme. O zdravej výžive počú-vame na každom kroku. Prvé infor-mácie a podnety k zdravému stra-vovaniu by mali vychádzať od rodi-čov. Tí by nás mali nasmerovať k to-mu, že najdôležitejším jedlom dňa sú raňajky. Ľudia, ktorí pravidelne raňajkujú, bývajú zdravší, štíhlej-ší, dokážu sa lepšie sústrediť a opti-mistickejšie vyrážajú v ústrety no-vému dňu. Zredukovať preto svo-je raňajky len na šálku čiernej ká-vy, sladeného nápoja sa nevyplá-ca. Práve v tomto momente sa to-tiž rozhoduje o tom, či prežijeme deň plný energie, alebo sa budeme cítiť unavení, otrávení a malátni. Jednou zo základných zásad zdra-vej výživy je pravidelné stravova-nie. Mnohí z nás sa však dopúšťajú chyby už pri prvom dennom pokr-me. Napriek tomu, že raňajšie jedlo by malo tvoriť až štvrtinu denného príjmu energie, raňajky si vychut-najú iba dve tretiny Slovákov. Hor-šie sú na tom už len deti a mládež, z ktorých presne polovica raňaj-ky vytrvalo ignoruje a odmieta ich. Preto sme sa opýtali našich študen-tov či raňajkujú a aké raňajky majú najradšej.

Ja väčšinou neraňajkujem, ale ak áno tak najčastejšie mávam pár-ky.

Laura 8.ARáno mi jesť nechutí, no musím

jesť, dozerá na mňa mama. Rada mám ovocné jogurty.

Diana 5.ARáno raňajkovať nestíham, no

párky mám najradšej.Mária 9.AMilujem, keď si na raňajky dám

rožtek s maslom a šunkou.Anička 6.ANa raňajky sa snažím nezabúdať

a najradšej jedávam cereálie s mlie-kom.

Zuzka 9.ARaňajky nezanedbávam a naj-

lepší je párok v rožku. Anetka 6.A

Raňajkujem pravidelne, najrad-šej mám čokoládový jogurt.

Emma, 4.B

Dozvedeli sme sa, že chuťové poháriky našich žiakov sú si navzá-jom podobné. Párky zhypnotizova-li väčšinu, a tým sa pre nás stali ví-ťazmi. Ale sú naozaj zdravé?

Prínosy raňajok sú všeobecne známe: dokážu zabrániť pribera-niu na váhe, zvyšujú krátkodobú pamäť, znižujú riziko vzniku cuk-rovky, a dokonca sme po nich šťast-nejší. Všetky tieto účinky môže eš-te zosilniť – alebo naopak utlmiť – správny výber potravín.

Ideálne je, ak sa vaše raňajko-vé menu skladá približne z 25 per-cent bielkovín, 25 percent sachari-dov a 50 ovocia alebo zeleniny.

Tu sú potraviny, ktoré by vo va-šom výbere nemali chýbať: vajíčka, celozrnné pečivo, cereálie alebo ov-sené vločky, maslo, ovocie, jogurt, ovocný džús.

K zdravému vývoju prispie-va aj naša škola. Žiaci sa o zdra-viu prospešných jedlách učia nie-len na biológii, ale i na iných pred-metoch. V škole funguje aj kuchyn-ka. Tu sa žiaci pod vedením vyu-čujúcich môžu učiť pripraviť rôzne zdravé maškrty. Pripravovať zdra-vé jedlá sa učia na technickej vý-chove, triednickej hodine. V ško-le funguje aj krúžok Gazdinka. Aj v tomto školskom roku žiaci dostá-vajú po vyučovaní jablko a jablko-vú šťavu. Niektorí žiaci si však ne-vedia jedlo vážiť. Jablká končia po-rozhadzované okolo školy a zastáv-ky. Namiesto vďačnosti prejavujú pohŕdanie. Je to asi tým, že neza-žili biedu ako naši prarodičia. Tí by nám vedeli rozprávať o tom, ako si treba jedlo vážiť.

Miroslava Hajdučáková 8.A

Pohľadnica alebo mail?

Dokončenie – s. 9

Erika Vonšaková

Zábava

Mayovia používali špecifický mayský kalendár.

V staroveku sa roky často počí-tali podľa vlády panovníkov.

V Grécku sa počítali roky od pr-vých olympijských hier, čiže 776 pred Kristom.

V Ríme sa roky počítali od za-loženia mesta Rím (ab urbe condi-ta), čiže od 753 pred Kristom.

Pre Arabov je to od roku 622, čiže od Hidžry.

V Európe sa roky počítajú od (údajného) narodenia Kris-ta. Toto počítanie zaviedol mních Dionysius Exiguus okolo roku 532. V roku 1582 sa začal používať gregoriánsky kalendár, predtým sa používal juliánsky kalendár.

Diana Kutláková, 5.AViktória Maslaňáková 8.B

Sihelník 3 / školský časopis ÚsmevZo školy 11. strana / 15. 12. 2014

VTIPNEJŠÍ vyhrávaAj toto sme povedali na dejepise a geografii.

DejepisKoho si naši predkovia zvolili za panovníka? Super Samo (Ku-pec).Čo je symbolom Ríma? Symbolom Ríma je levica (vlčica).Kde dáme zničené predmety? Dá-me ich do reštaurácie (Zreštauro-vať).Čo je to domestikácia? Skrátenie zvierat (Skrotenie).Kto je pohan? Pohan je ten kto na-dáva.Čo je brtníctvo? Brali lesom med.Čo je homo habilis? Človek struč-ný (Zručný).Kurské listy ( Kyjevské listy).Jozef Hubert – obnovil olympij-ské hry.Cyril a Metod prišli zo Solmálska. Priniesli štyri bohoslužobné jazy-ky: Anglický…Bitky Napoleona? Hradec Kráľov-ná.Kostol v Končinách (Kopčany) po-chádza z veľkomoravských čias.

GeografiaSlovensko vzniklo na troskách Eu-rópy.V Indii tečie rieka Gajda.Mapy poznáme – turistické a ató-mové.Atlas – obrázková kniha sveta.Glóbus – guľatý povrch Zeme.Mapa – zmenšený obal Zeme.Zem sa točí 24 hodín.Neil Armstrong – prvý človek, ktorý vyšiel na Mesiac.Rovník je čiara, ktorá rozdeľuje našu Zem na poly.Gejzír je len zohriata podzemná voda.Pohoria vznikajú, keď sa litosferic-ké dosky na seba tisnú.Istambul leží na dvoch pologu-liach –Európe a Ázii.

Zapísala: Anetka Žajáková, 6. A

Neanderová ulica (Neanderová dolina) – podľa nej vznikol názov Neadertalec.

12. strana 15. 12. 2014 Sihelník 1 / školský časopis Úsmev

ÚSMEV č. 3/2014 • Časopis žiakov Cirkevnej základnej školy sv. apoštola Pavla v Sihelnom • Redakčná rada: • šéfredaktor Miroslava Hajdučáková, • zástupca šéfredaktora: Viktória Maslaňáková, • redaktori: Mária Chudjáková, Petra Ľudmová, Veronika Tarčáková, Zuzana Sušienková, Anton

Kutlák, Diana Kutláková, Natália Fernézová, Barbora Bjeláková, Aneta Žajáková, Jolana Genšiniaková, Marián Rusnák, Natália Brezoňáková.Zodpovedná: Mgr. Jana Kutláková

Zábava

OSEMSMEROVKAV S N E H U L I A K

O P L Á T K Y I K A

N O V Č Z I M A A N

K Á L Ľ A D I K P E

A H O K E J K A U S

P B Č A B Y R P S N

O A K M E D N U T E

R A A G U Ľ A K A H

ZIMA, HOKEJKA, SNEH, VLOČKA, SNEHULIAK, KAPOR, KA-PUSTA, OPLÁTKY, PERNÍK, ĽAD, MED, PUK, GUĽA, RYBA

MAPA VOZA 2014

Barbora Bjeľáková