ako žiť a nezblázniť sa

OBSAH

PREDHOVOR 7

I. OD NARODENIA A DO KOLY 9

1. Prv staros rodiov 9

2. Hovorme ocitoch 16

2.1. Diea je milovan, ale je aj

milujce? 18

2.2. Choroba vrodine acitov postoje 22

2.3. Citov vzory vrodine 24

3. o snzormi rodiov 30

4. Ja amj braek 32

5. Dedko, babka acity dieaa 36

6. Od rna a do veera alebo

o meme pokazi medzi tretm

asiedmym rokom 38

6.1. Vetci rovnako abez av 39

6.2. Ideme do materskej koly

ado prce 40

6.3. Cit pri prebdzan aodchod

domaterskej koly 42

6.4. Cesta zmaterskej koly domov

arozhovor srodimi 44

6.5. Chodme nakupova 46

7. o je darek 48

7.1. Filip m meniny 50

8. Detsk izba 52

9. o robi, ke zlost 55

10. Ideme na vlet 58

11. Televzia, pota aknihy 60

12. Kedy do koly akedy nie 63

13. o nakoniec 68

II. OD PRVEJ TRIEDY DO PUBERTY 69

1. Bude ma es apjde na zpis 69

1.1. Bez prpravy doma to nepjde 72

2. Ako m vyzera zrel kolk 73

2.1. Naozaj ho zaujma to,

na o sa pta 73

2.2. Zvlda rann aveern rituly 74

2.3. aty si uklad na jedno miesto 77

2.4. Doke si pripravi kolsk taku 81

2.5. Vydr pracova hodinu pri stolku

adokon to, o zaalo 83

2.6. Vie sa rozprva sdospelmi 85

2.7. Hr sa sdemi, nielen veda nich 87

2.8. Vie sa srodimi dohodn 91

2.9. Pozn bezpenostn pravidl 93

3. Citov vchova mladieho kolka 94

3.1. Ako ui diea prejavova lsku 96

3.2. Pomhanie 100

Priroda_Ako_zit_KB.indd 3Priroda_Ako_zit_KB.indd 3 4.5.2015 16:224.5.2015 16:22

43.3. Choroba vrodine musme

si pomha 102

3.4. Srodenci 103

3.5. Sexulna vchova acit 105

3.6. Prbuzn alska det 107

4. Reim mladieho kolka 108

4.1. Domci rozvrh hodn 108

Prloha 1. Ritul vstvania 111

Prloha 2. Obrzkov zoznam vec

do koly 112

Prloha 3. Obrzkov domci

rozvrh kolka 113

4.2. Denn reim 116

4.3. Izba kolka 117

4.4. Osobn sloboda, zujmy azbava

kolka 120

4.5. Televzia, pota atanie 124

4.6. kolsk vlet 127

4.7. Vlet srodimi 130

4.8. Rodinn nvtevy 132

5. Uenie ho nebav, ni si nepamt 135

5.1. Ak uenie nejde adiea m vek

ambcie, nastupuje choroba 137

5.2. iacka knika pln poznmok 138

5.3. Preo s deti agresvne adrz 140

6. skalia puberty 157

6.1. o patr kpuberte 157

6.2. Prvo asloboda 160

6.3. Hygiena asex 165

6.4. Vlastn izba askromie 167

III. OD PUBERTY DO DOSPELOSTI 168

1. tdium alebo remeslo 168

1.1. Kam snm 168

1.2. Je bystr aneu sa 171

1.3. Po maturite, ale bez zamestnania 174

2. Mlad lsky 176

2.1. Musme sa bra 177

3. Po maturite apred promciou 180

4. ivot spartiou azbava 186

IV. DOSPELOS ASTAROBA 188

1. Poznme svoje diea? 188

1.1. Rovnak vchova, ale rzne deti 191

2. Rodiia aich rady do ivota 192

2.1. Rodinn astie oami rodiov

adet 195

2.2. Nevesta aza svokra asvokor 197

3. Spolon bvanie 203

4. Rodinn oslavy 208

5. Vplyv starej genercie na deti

svojich det 212

ZVER 215

Slovo autorky pre najstarch itateov

tejto knihy 216


SLOVO AUTORKY PRE NAJSTARCHITATEOV TEJTO KNIHY

NEPOSLUN DIEANEPOSLUN DIEA

Rodiia priviedli sedemron Barboru do poradne. Nevieme si s ou poradi, povedal otec.

Nikoho neposlcha, rob si, o chce. Pani doktorka chytila Bar-boru za ruku a viedla ju z akrne. Rodiia dostali pokyn aka. Po vyetren sa uke, ako bud vetko alej riei.

Barbora vyzerala ako oveka, ale iba na prv pohad. Neakane si vytrhla ruku a vo dverch vyplazila prekvapenej doktorke jazyk. Dov-ntra ju nikto nedostal.

tefan nekldol odpor.Mal desa a vyznal sa. Usmieval sa na doktorku, ale to mono ne-

mal. Mohla nadobudn dojem, e sa zabva. V kole nedval pozor, nevedel, kde ostatn taj, nepsal, ale kriabal, a dokonca tak tlail perom, a prederavil zoit.

Zo koly nosil u tyri roky rovnak poznmky: Je nepozorn, nepo-slun, nedisciplinovan.

Rodiia sedeli pokorne v akrni v napt, i maj hlpe, alebo ne-vychovan diea.


6Dozvedeli sa, e chlapec je trochu nepokojn, ale to u vedeli a e mama m ubra a otec prida. To pre nich bolo nieo nov. Nechpali to. Pokorne sa rozlili a hadali pomoc inde.

Otec Martina to tak nenechal. V kole bol dvakrt. Chlapec nosil jednu poznmku za druhou: Beh po chodbe. Kri cez prestvku. Cez mal prestvku chod po triede.

Dohovranie ni nevyrieilo, a tak sksil vprask.

Odbornk m chu zakria: Vborne, vetci sme skvel!

Chyba nie je v deoch.koda, e nie je. Bolo by to jednoduchie.


PREDHOVOR

Ako i a nezblzni sa? Odbornk to m jednoduch. Vysvetl nm, ako diea vychovva, aby bolo poriadkumilovn, poslun, zodpo-vedn, ako ho milova a neubli mu, o poveda a o nikdy neho-vori, a ke je vsledok neist, chyba je v ns, pretoe sme pravde-podobne nedodrali rady. alej ns povzbud, aby sme si z toho ni nerobili, a vysvetl nm, e aj najuachtilejie iny a pohntky mu ma pvod v naich zlch vlastnostiach. Psycholgia je empria, tatistika, systm. Napriek tomu v nej hadme odpovede, nvody a rady.

ivot je zaujmav a jedinen prve preto, e je bez zruky na astie, spech, peniaze, rodiov alebo deti. Preto existuje umenie, preto sa pu prbehy. Pamtte sa, ako mamu a otca trpilo, e je ich chrobik neposlun a raz bude neastn? Netrpme sa, e nae deti nie s dokonal, a hlame ich aj nedokonal. Ak vraj loveka nikto dlho nepohlad, vysych mu miazga. Nejde o kuchrku alebo o nvod, o kde zasadi, aby plody zo zhradky boli chutn alebo aspo pekn na pohad. Ani majstrovi sa zakadm dielo nevydar. Ke sa s odstupom rokov pozerm na polka, ktor som sa snail kultivova, hovorm si, e je koda, e som tto kniku netal skr. Aj pouen rodi sce urob mnoho chb, ale stle bude plati, e ak


8 AKO I ANEZBLZNI SA

je rodina, tak je diea. Imprinting prekladal pn profesor Vondr-ek krsnym slovom razba raz sa charakter. Pre je rozhodujce najtlejie detstvo. Relify svojich povh, spechov, zlyhan, lsok aj nelsok si potom nesieme cel ivot. Ako minca m svoj rub a lce, tak aj osobnos dieaa. Ak poznme vetkch aktrov drmy, teda vinou samch seba, a prirtame k tomu svoj genetick vklad, b-vaj obe strany naej drahej mince vinou dobre itaten.

m som star a m astejie sa obzerm dozadu, tm viac v sebe nachdzam svojho otca a poznvam sa vo svojich deoch. Obas z toho mm takmer strach. o teda mme robi? Od ias, ke sa n ete napoly opi predok zaal smia a plaka z Boieho dopuste-nia, je to stle rovnak. Treba i tak, aby raz, ke tu u nebudeme, mohol n dospel potomok poveda: akujem vm, e ste ma mali radi.

MUDr. Ladislav Pechek


I. OD NARODENIA A DO KOLY

Prv staros rodiov je vychova poslun diea, vytvori nvyky na samostatnos, naui zodpovednosti.

1. PRV STAROS RODIOV

o znamen naui vas poslunosti

Znamen to dohodn sa, o budeme od dieaa vyadova a o vet-ci v rodine zan robi. Denne, opakovane, stle. Podmienkou spe-chu je, e neexistuje nijak vnimka, nikto v rodine si to neuahuje a nikto nie je k dieau lep.

Dslednos

Sme dsledn. Toto slovo vo vchove pozn kad, ale v praxi nevieme, o o ide a ako sa to rob. Nevieme tento vraz prenies do naej poiadav-ky, ktorej bude kad rozumie. Naprklad aj star otec. Diea repektuje nae pokyny u pred druhm rokom veku. Zkladnou lohou rodiny je njs prv situcie, pri ktorch budeme vyadova rovnak postup. Bude-me ui poslunosti. Ihne musme naprva to, o diea sprav inak. Bez kriku, napomnania alebo udierania po zadoku. Diea pokojne chytme



za ruiku, zavedieme nasp na miesto, kde sa stala chyba, a so slovami teraz to urobme sprvne a s pohladenm trnujeme poslunos.

Nadvky, vkriky z kresla alebo od televzora a zl napomnanie dospelch nezmenia v sprvan dieaa vbec ni. Naa agresia ho nau sprva sa zlostne, vzdorovito a odmieta pokyny. Naa agresia vyvolva jeho agresiu.

Obliekanie

Po nvrate z vychdzky sa spolu vyzvame a diea si pod nam doha-dom odklad topnky, l, iapku alebo tepl nohavice na jedno miesto. Mus ma svoju skrinku, svoj veiak a niekoko hikov v primeranej v-ke, aby mu nikto nemusel ni podva ani od neho nieo bra. Rob to poda pokynov samo. Neutek z chodby najskr do bytu a nenechva za sebou zvrky ako had zvleen kou. Vyzlieka sa rovnako ako dospel, obaja veda seba a bez napomnania. Diea by nemalo ma monos ods z predsiene. Prv, o batoa repektuje, je spoluprca. Otec mu pod iapku, diea ju polo na sprvne miesto a had v otcovej tvri uznanie.

Bez opakovanho, stle rovnakho vcviku sa nikdy nenau ritu-lu, teda nvyku, ktor si u po niekokch mesiacoch ani neuvedom. Bude pracova mechanicky a samostatne a kony vykonva celkom samozrejme.

Hra

Diea sa chce hra a poda aliu hraku. Mama s tm shlas, ale ete predtm zan spolu upratova tie hraky, s ktormi sa hralo do-teraz. Nikdy by nemalo prida k rozhdzanm predmetom ete al. Bol by to chaos podnetov, ktor diea unavuje. Navye by vznikla nenosn situcia v upratovan. Nesmieme vytvori moment, e na-prklad mama upratuje a diea beh alebo sa ete hr. My dospel iba podvame do detskch rk diely stavebnice, postrkujeme autko, ktor treba odloi, urovnme leporel a taktne ich nasmerujeme do



skrinky, do ktorej ich u diea vklad samo. Pracujeme pokojne, bez kritickch poznmok, spoiatku viac iba my dospel, ale diea je stle sasou innosti. Spolu odchdzame vybera nov predmety.

Dleit je naladenie osb a reakcia na poiadavku chcem. Ba-toa vol, e chce vlik. Tu nastva kritick bod. Niektor rodi roz-hdzan hraky poupratuje a pod vlik, in prejav nespokojnos, e diea nieo chce, a napomenie ho. Nastpi kritika a neshlas s vobou alej hraky. Teraz je nevyhnutn prejavi rados. Chce sa diea hra s vlikom? Reakcia mus by pozitvna a radostn. To bude pekn, hne ho pripravm, povie mama. Nakukne na policu, kde ak vlak, a zane s dieaom upratova, teda pripravova sa na aliu hru. Nikdy nesmie reagova derne a s hrozbou: Pozri sa, ako to tu vyzer, koko je tu rozahanch hraiek, a ty chce zasa nieo in. To je tok, zlobn a negatvne rieenie situcie. Diea sa stva nespokojn a nevedieme ho k lskavmu konaniu a u vbec nie k poriadku, ale ku vzdoru a k protestom.

Jedlo

Pred jedenm upraceme hraky, umyjeme ruky, ume diea samo-statne st na stolike pri vysokom umvadle a nama ruky pod tecou vodou. Ritul vykonvame stle rovnako. Diea kmime v se-dake a nemenme miesta a spsob prce. Ak naume diea umva si ruky pred jedenm, ale raz ich utrieme vlhkou vreckovkou, ino-kedy ho vyzdvihneme k umvadlu alebo mu ruky umyjeme a utrie-me sami, ak ns nespech protesty, vzdor, teky a odmietanie jedla. Podmienkou vytvorenia nvykov je neprosn nevyhnutnos robi vetko stle rovnako, aby si neskr diea u samo vzalo sto-liku, postavilo ju k umvadlu, pustilo kohtik (vie, e pku mus ma uprostred, aby voda bola vlan). Diea pouije tekut mydlo a oplachuje. Napokon si utrie ruky a odnesie stoliku. Dospel iba ak a chvli, neskr u iba ak. Diea vie, o a ako m robi, a rodi ho oakva s pripravenm jedlom, km nie je vetko tak, ako m by. Pomaly, zakadm rovnako a sprvne.



Nebezpen situcie

Ke sa diea plaz po tyroch a u si trfne na schody, dostva pokyn: Ty pjde napred a ja za tebou. Dolu schodmi pjdem naj-prv ja a ty za mnou. Poda danho pravidla mu mnohokrt uk-eme vstup a zostup. Rovnako otec, mama aj ostatn. oskoro meme oakva prirodzen nikov reakciu. Diea sa rozbehne na tyroch po chodbe a zvyajne zadokom dopredu ide po scho-doch. Rodi pritom nesmie vykrikova svoj neshlas, lebo tm ni nezmen. Ak otec kri: Stoj, o som ti hovoril, diea to vnma ako komdiu a radostne uha zo schodov dolu s pocitom, e sa chceme hra.

Poslunos sa pestuje inak. Otec nekri, ale mlky dobehne k die-au, postav ho na nohy, za ruku dovedie a do stredu chodby a so slovami: Tak a teraz to urobme sprvne ho lskavo dovedie ku schodom. Ide prv a pokojne opakuje: Ja prv a ty po mne. Pri pde a tu vdy zachytm.

zkostliv rodiia asto prejavuj aj nevedomky emcie, opakova-ne volaj nesmie a stoj a vysvetuj dieau svoje pokyny, ako m sprvne postupova. Diea vak ich vklad vbec nevnma, po-kukuje u po inej zbave a rodi hovor do przdna. Diea sa vetko nau iba praktickm nvratom sp, aby urobilo rovnak prejav inak sprvne.

Situci, ktor trnujeme medzi prvm a druhm rokom, nesmie by mnoho. Diea doke rchlo prebra p a es nvykovch ritu-lov a v polovici nasledujceho roka potom nemusme riei nepo-slunos.

Posledn

Dleitm ritulom je zaspvanie. Jedna pretan rozprvka nieke-dy nesta, diea ju nechce dota, ale chce ta alej. Ak chceme na-vodi pokojn zaspvanie, musme vytvori nvyk ukonenia ete posledn alebo spinkaciu rozprvku a dos. Stle musme opako-va rovnak slov, preto je vhodn pouva jedno slovo, ktor je



inn pri tan a nslednom zaspvan, ale aj na hojdake, pri hre s loptou, jednoducho na ukonenie nejakej innosti.

Poslunos

Nie je to strach z trestu, ale vytvoren presvedenie: Takto to bu-dem robi, lebo to hovor mama aj otec, a preto je to tak dobre. Za tieto pravdy bude v materskej kole bojova s ostatnmi a predv-dza, ako je to sprvne.

Chceme vychovva, ale nevieme ako, a tak len rozprvame, ako by to malo diea robi, ako to jeho rovesnci vborne zvldaj, ak je druh diea pekne vychovan. Vyvolvame u nho potomka zlostn pocity, pretoe jeho nechvlime. Niet za o, lebo ho nikto ni nenau-il. Pi sa nm in, ktor rob nieo, omu to nae nerozumie. A tak zane na tie dobr deti hdza piesok, trh im z rk lopatky alebo ich kopne. Nejde o agresvne rysy, diea to nerob preto, lebo je zl. Je to jeho prirodzen reakcia a obrana, pretoe nevie, ako to m robi, aby sa nm to pilo.

Ovchove nememe hovori, t musme vykonva

Nememe rozprva, ako by to malo by, pouova diea, e by malo s pomaly, e urobilo chybu, e ns nepovlo. S to stle iba navn rei. Neprestajne len rozprvame a rozprvame. A vsledok? Zasa to ist. Diea ns neposlcha.

Jankini rodiia sa dopracovali k nzoru, e kad de uria, kto m slubu vo vchove k poslunosti. V sobotu a nedeu dopoludnia otec, popoludn mama. Vo vedn de otec veer hodinu, mama dve ho-diny. Kto nemal slubu, ni nerieil a nezasahoval druhmu do jeho prce. Kto slil, ten obval, vyzval, viedol, vracal, ukazoval, ako je to sprvne. Druh sa do nioho nemieal. Po pol roku u boli sluby



zbyton, kad u rozprval a konal za seba. Janka vedela, o mus a o nesmie. Iba skala, kto povol, a kde njde medzierku na nik.

Meme si poloi otzku: Je to tak dobre? Nevnma to diea ako ahostajnos jednho z rodiov? Je to jedna z monost, ktor zvo-lili Jankini rodiia, a urite minimalizuje zbyton spory a nezhody. V zohranej a trpezlivej dvojici sa nemusia zavdza vbec nijak slu-by. Vina prov sa vak oskoro unav, jeden poavuje a druhmu sauje jeho dslednos. Je to o tom, ak s obaja.

To, o budeme vyadova, naume diea len priamym vodenm za ruiku, opakovane, mnohokrt a hne po prvom roku.

Prechdzky sa nekonaj u iba v koku, ale s vodenm za ruku po chodnku. Cel rok budeme nacviova zastavenie na okraji chod-nka. Prde as, ke sa diea u nechce vodi za ruku, be samo a ska, o mu prejde. Utek po chodnku po kraji a be alej. Nezastav sa a neak. Zvyajne s tm rtame a akme na vchov-n efekt. Reakcie rodiov vak bvaj rzne. V zlom prpade kriia stoj, beia za nm, naznauj trest a diea vle cez cestu. Robia to mechanicky a s karhavmi reami, ktor diea vbec nevnma. Preo nevnma? Pretoe samo ni vo svojom sprvan nezmenilo. Vetko berie ako hru na nahaku a bude to ska znova.

Zl vchova

Mama kri: Stoj! Diea be alej a mama kri: Pokaj, a a chy-tm, potom uvid! Nakoniec ho chyt a diea by malo nieo uvidie. Nevid vak ni, iba pochop, e ilo o przdne rei-rei-reiky, a na-u sa neposlcha.

Krik iba povzbudzuje alebo nabda na vzdor, ale nevychovva. Slovo m cenu v pokoji, pri vysvetovan, inak je kodliv. Diea sa dostva s najblimi do boja, konfliktu a hry kto z koho. A rodi z toho vychdza zle. Diea mu never, neberie jeho prejavy vne, obas sa ho boj, inokedy ho provokuje a hr sa na maku a my. Vazstvo preho znamen iba pocit neistoty. Ruka, ktor ho m


ako žiť a nezblázniť sa

Documents