alebo , č ím sa zapodievam keď nemám do čoho pichnúť ,
DESCRIPTION
Gravitačná konštanta, známa - n eznáma. alebo , č ím sa zapodievam keď nemám do čoho pichnúť ,. Valko Pavol KF FEI STU janu ár, 2011. presnejšie za čo. - PowerPoint PPT PresentationTRANSCRIPT
alebo ,čím sa zapodievam keď nemám do čoho pichnúť , Valko Pavol
KF FEI STUjanuár, 2011
Gravitačná konštanta,
známa - neznáma
presnejšie za čo.
Motivácia alebo len jednoduchý záujem
Je možné pozorovať gravitáciu dvoch malých telies, tj. určiť Newtonovu gravitačnú konštantu pomocou experimentu do 100 € (3 012,60 Sk ) ?
Čo potrebujeme vedieť a čo sa môžeme naučiť pri podobnom „výskume“ ?
Existujú spojnice na „seriózny“ výskum ?
Aké možnosti a smery ponúka podobné hranie vo sfére „science-fiction“ ?
Každé nové poznanie, hlavne samostatne získané a overené, je spojené s pôžitkom porovnateľným len s výhľadom z vysokej hory.
GRAVITÁCIA – hrozba i nádej
pravdepodobne prvá sila ktorú si ľudia začali kvalitatívne aj kvantitatívne uvedomovať
najslabšia základná interakcia (sila) ktorá dokáže skoro všetko „narušiť“◦BH nemá vlasy
najdlhšie skutočne vedecky študovaná ale◦vzdorujúca kvantovému popisu interakcie ◦zjavne „vysadená“ (princíp ekvivalencie)◦obrovský rozdiel v kvalitatívnom (GR) vs.
kvantitatívnom poznaní (presnosť určenia G)
„Gravitačné“ experimenty
tri skupiny experimentov
overovanie 1/r2 závislosti gravitačnej sily overovanie slabého princípu ekvivalencieurčenie gravitačnej konštanty
všetky tri skupiny meraní vyžadujú zvládnutie prakticky identickej experimentálnej techniky
jedna aparatúra = tri experimenty
Začiatok kapitoly
Prvé overenie univerzálnosti gravitácie
Význam gravitačnej konštanty
základná fyzikálna konštanta◦aj keď od zvyšku fyziky akoby izolovaná
priamo súvisí s určením hmotnosti Zeme (a nepriamo aj ostatných astronomických objektov)◦gravitačné zrýchlenie na povrchu Zeme krát
kvadrát polomeru Zeme zodpovedá súčinu gravitačnej konštanty a hmotnosti Zeme tj. pri známej hodnote gravitačnej konštanty
môžeme určiť hmotnosť (hustotu) Zeme a opačne
status quo G=6.6743(7) x 10-11 m3kg-1 s-2
M=5.9722(6) x 10 24 kg
Jednoduchý gravitačný experiment = klasika
testovacie závažiaPb sféry priemeru~2 palce
(~ 0.8 kg) zdrojove závažia
Pb sféry priemeru~8 palce(~ 50 kg)
drevene rameno 6 stôpCu (Ag) vlákno 40 palcov
Priemerná hustota Zeme je:
Metodiky merania gravitačnej konštanty
prvou použitou je meranie výchylky torzných váh smerom k príťažlivým hmotám
druhou je meranie zmeny periódy kmitov torzných váh v gravitačnom poli príťažlivých hmotností meniacich celkový pôsobiaci moment síl◦ variáciou tejto metódy je periodický pohyb príťažlivých hmôt v
okolí torzného kyvadla v rezonancii s periódou jeho kmitov a meranie dosahovanej amplitudy
dajú sa merať aj malé sily od príťažlivých hmotností „klasickými“ vyvažovacími váhami
dlhodobé padanie testovacej hmotnosti na príťažlivú◦ realisticky uplatňovaná pri konštantnej vzdialenosti telies a
kontrolovanom rotačnom pohybe detektora aj zdroja
malá zmena polohy jednoduchých kyvadiel pozorovaná pomocou interferometrov (mikrovlnných aj optických)
Prehľad najdôležitejších „moderných“ výsledkov
G x 1011 [m3kg−1s−2] Autor, zdroj, rok
~ 6.7 ± 0.1 H. Cavendish, Philos. Trans. R. Soc. London, 88, 469 (1798)
6.658 Braun C. (1897), Denschr. Akad. Wiss. (Wien), Math, naturwiss. Kl., 64, 187-258.
6.659 Zahradnicek J. (1933), Phys. Zeit., 34, 126-33.
6.676 6.668
Heyl P., Chrzanowski, P. (1942), J. Res. Nat. Bur. Stds., 29, 1-31
6.672 6±0.000 5 G. Luther, W. Towler, Phys. Rev. Lett., 48 (1982) 121
6.674 215±0.000 092 J. Gundlach, S. Merkowitz, Phys. Rev. Lett. 85 (2000) 2869
6.674 252 (109) (54) St. Schlamminger et al., Phys. Rev. D, 74 (2006) 082001
6.674 28±0.000 67 CODATA, Rev. Mod. Phys. ,80, 633 (2008)
6.673 49 (18) J. Luo et al. ,Phys. Rev. Lett., 102 (2009) 240801
6.672 34±0.000 14 H. Parks, J. Faller, Phys. Rev. Lett., 105 (2010) 110801
J.H. Gundlach , S. M. Merkowitz (2000)
-11 -1 3 -26.674215 0.000092 10 kg m s
(Received 7 May 2006; revised manuscript received 2 March 2009; published 16 June 2009)
Jun Luo, et. al. (2009)
-11 -1 3 -26.67349 0.00018 10 kg m s
H.V. Parks, J. E. Faller(Received 22 June 2010; published 7 September 2010)
-11 -1 3 -26,672 59 0,000 85 10 kg m s
Klasické torzné kyvadlo – pripomenutie teórie
I - moment zotrvačnosti
k - dynamické tlmenie
t - torzný moment vlákna
0 - amplitúda kmitov
b - koeficient tlmenia - fázový posun
2
2
2202
0
0
2 0
e sin( )bt
d dI kdt dt
d db
dt dt
t
2 2 20 0, 2 ,
kkde b b
I I
0 600 1200 1800 2400 3000 3600
0
200
400
600X
-tazi
ska
Cas
Equation y=rovnovaha+vzdialenost*tan(amplituda*exp(-1*utlm*x)*sin(omega*x+posun))
Adj. R-Square 0.99744
Value Standard Error
X-taziska rovnovaha 307.3167 0.11399
X-taziska vzdialenost 2502.56407 2878.58372
X-taziska amplituda 0.09757 0.11178
X-taziska omega 0.09894 1.90467E-6
X-taziska posun -0.51041 0.002
X-taziska utlm 4.3539E-4 2.57205E-6
Prvé pozorovania
~ 230Qb
t= 8 x 10-8 Nm/rad ~ 1.04 x 10-11 J/pixel
Obdobie uspokojenia a falošných nádejí
0.00E+005.00E-051.00E-041.50E-042.00E-042.50E-043.00E-043.50E-044.00E-044.50E-045.00E-04
0.01 0.03 0.05 0.07 0.09
tlmenie vs. kruhova frekvencia
0.00 0.01 0.02 0.03 0.04 0.0510-5
10-4
10-3
10-2
10-1
100
101
102
103
104
Frequency
Pow
er a
s M
SA
Vplyv tlaku a vlákna na kvalitu torzných kyvadiel
Perpetuum mobile slovenského druhu
Denná a ročná variácia externých vplyvov
Minimálnu aj maximálnu vzdialenosť od roviny ekliptiky dosiahne ľubovoľný bod Zemského povrchu každý deň. Vplyv ročného pohybu len mení okamžik kedy k tomu dôjde.
gravitačná sila Zeme pôsobí vždy v smere do jej stredu (ťažiska)
odstredivá sila pôsobí vždy kolmo na os rotácie
Neodstrániteľné externé vplyvy
priamo pôsobiace zrýchlenia gZem = 9,80 ms-2
adostr = 0,0337 x cos(zem. šírky) ms-2
nepriamo pôsobiace zrýchlenia gSlnko = 0,006 ms-2
gMesiac= 3,3x10-5 ms-2
relevantné je len pôsobenie „slapových síl“aSlnko = 0.52 x 10-7 gZem aMesiac = 1.1 x 10-7 gZem
Teória metódy merania periódy kmitov – I.
Lagrangián
pohybová rovnica
potenciálna energia
nadobúda v znázornenej geometrii tvar
2 21 12 2 gpI E L
0gpI E
0gp
m ME G
r
0
2 2sin cos
gp
m ME G
R R d R
Teória metódy merania periódy kmitov – II.
derivované a upravené pre malé kmity ( cos=1 )
pohybová rovnica ( sin= )
pre gravitačnú konštantu dostávame
0 3
sin2
gpE R R dGm M
d
0 3
02
R R dI Gm M
d
3
2 20
0
2
( )
I dG
m M R R d
Umravňovanie kyvadla metódou čajovej šálky
Konečne ako-tak reprodukovateľné meranie
FFT signálu v aktuálnom experimentálnom usporidaní
Merania série Delta (Force)
potreba numerickej analýzy◦ Ako zahrnúť vplyv tvaru zdrojovej hmotnosti ?◦ Ako sa vyhnuť vplyvu kratkodobých porúch ?
Periódy jednotlivých kmitov
Numerika pre zdrojovu hmotnost x1
y = V0+ A+ B 2
hodnota sigma fitu
V0 -73.258 1.425 E-6
A -2.127 E-13 3.287 E-5
B 20.62015 0.00127
kvalita fitu
adj. chi ^2adj. R^2
9.013 E-71
1
2 20
041.2[ ]kg m
IG
m
m0 = 56.5 g (2x)
Ig = 1.34x10-4 kg m2
I0 = 8.08x10-5 kg m2
t= 6.8 x 10-8 Nm/radM = 6.24 kg ~ 80 x 80 x 100 mm3
0( )pg
teleso
dVE m G
r
Ne-kritické posúdenie výsledku
„Kam som zapotrošil dvojku?“
zahrnuté všetky merania bez diskriminacie◦ Δw = 1.47 x 10-6 s-2 ◦ Δ / =w r 1.30 x 10-10 kg-1m3s-2 ◦ G = 1.36 x 10-10 kg-1m3s-2
„hrubo“ dosadená hmotnosť do ťažiska ◦ G = 1.65 x 10-10 kg-1m3s-2
veľký vplyv teploty na polohu nuloveho bodu◦ zahrnuté merania „slušnej“ základne◦ Δw = 1.35 x 10-6 s-2 ◦ G = 1.25 x 10-10 kg-1m3s-2
vplyv nepresnosti polohy zdroja na výsledok◦ pre d=31 mm → 41.2 kg m-1
◦ pre d=25 mm → 48.7 kg m-1
vplyv merania času na výsledok◦ chyba merania času → cca. 2x chyba G
4.96 x 10-11 kg-1m3s-2 (1)
2.49 x 10-11 kg-1m3s-2 (1)
Problém rovnovážnej polohy (Nihil novi sub Sole)
Problem č. 327, rýchla zmena teploty?
Netradičné torzné systémy a možné inovácie
problém nelinearity „klasických“ torzných vlákien
štúdium bifilárnych závesov
neodstraniteľné tepelné šumy◦ kryogénne torzné systémy◦ realistická možnosť testovania prototypu pri LN teplote
2
21 ext
d dI k i Mdt dt
22 21
2 8
dmg
L
Ak by som nemusel jesť (a niekde bývať) potom ...
kryogénne torzné systémy na◦na meranie Londonovho efektu v supravodičoch
◦meranie gravitačnej konštanty vo falošnom vákuu v supratekutom LHe toto doteraz nikto systematicky neštudoval ale
dôležite pre STEP etc.
v +e A 2S S
mp dl m dl nh B
e
Science – fiction
Gravitomagnetizmus ◦a jeho väzby na supravodivosť
◦Gravity Probe B
◦ako ináč merať Lense-Thirringov jav? extrémne veľké supravodivé cievky + SQUID-y prepojenie G s inými univerzálnymi konštantami?
12
1 4. 4
GE G B E j
c t c
dddddddddddddd
12
1. 0 0B E B
c t
dddddddddddddd
2 3 2 3 2
3 3v
2Geode LT Z Z
GM G I RR R
c R c R R
Gravito-magnetizmus (detaily)
12
1E A
c t
B A
dddddddddddddd
dddddddddddddd
g h 12h h h h Tr h
4
16 Gh T
c
, 0vh
' '
3 '4 '
,4 T ct r r rGh d r
c r r
00 2T c0i iT c j
00 2
4h
c
0 2
2 ii
Ah
c
4( )ijh O c
GM
r
3
Gj rA
cr
12
1. 0A
c t
v2
BF mE m
c
Limity na odchýlky od 1/r závislosti