PÄ

ŤD

ES

IAT

EP

rv

é è

íSl

o -

2/2

01

6E

v 7

53

/08

CIvITAS - èASoPIS PrE PolITICké A SoCIálnE vEDy DECEmbEr 2016

Ľudiaradisnívajúajpočasdňa.Snyzamie-ňamezarealitu,ktorásaodnichveľmivzďaľuje.Voľbyvsúťaživompolitickomsystémepomáhajúprebudiť sa. Veď hovoria o stave politickej kul-túryapredstavujúnajpresnejšívýskumverejnejmienky. Nielen sčítanie hlasov, ale už kampaňukázala, žeSpojené štáty americké sú, hoci tozniepremnohýchbolestne,iné,zaakéichvplyv-némédiá vykresľovali. Diskusie nenaznačovali,žesazodpovednevyberálídervojenskynajmoc-nejšiehoštátu,ktorývýrazneovplyvnívývojajzahranicamisvojejvlasti.Išloskôrhádkyľudí,ktorísavrátilidopubertálnehoveku.Zakrátkudobuznovupočujeme,žeprišloknepríjemnémupre-kvapeniu.Akobybolnavineakýsizlýosudanienašechybnéúsudky.

Názorovékomunitypatriacekmainstreamusizvyklinazaužívanúpredstavuosvete.Často-krátuzavretésamédosebanevediaanipodťar-choustálesilnejšíchačastejšíchsignálovzmýš-ľať inak. Vzájomne sa presviedčajú o vlastnejvečnejpravde,čímsapribližujú ksektárskemumysleniu.

Tradičné inštitúcie strácajú autoritu. Ichpredstavitelia pôsobia často nevýrazne, ne-úprimne,neoriginálneapozérsky.Voličisaväč-šinouneobracajúna ich tradičnýchkritikov,alehľadajúoporuunovýchsoznámymištruktúraminespojenýchjedincov.Tútoúlohuspĺňajúoligar-

chovia, ktorí v záverečnej etape najaktívnejšejčasti svojho života prehodili výhybku. Zo svetabiznisu vstupujú do zápasu o politický Olymp.Ľahkoporážajútých,ktorísarokmipolitikouži-viaačastoinénevediarobiť.

Donald Trump sa nenarodil a nevyvíjalv inkubátore. Stal sa produktom a zrkadlomekonomiky,politiky icelejspoločnostiUSA.Narozdielodsúperkyvnímalrealistickejšieakritic-kejšiespoločnosťačiastočneprekonalstereoty-pymyslenia vlastnej spoločenskej vrstvy. Hocinezačínal ako favorit, na svoju stranu pritiaholmasytých,ktorímaliplnézubyfrázestablišmen-tuatzv.politickejkorektnosti.

OptimizmusvUSAsaspájasmenomzná-mej absurdnej drámyAmerický sen, ktorú viacnež pred polstoročím napísal Edward Albee.DnessiskôrspomeniemenastaršírománJohnaSteinbeckaOvociehnevu.Temeršesťdesiatmi-liónov voličov a aj voličiek odpustilo Trumpovimnohé – vulgárne správanie, urážky žien, ne-pravdyaťažkorealizovateľnésľuby.

Ale nebuďme toľko kritickí voči Spojenýmštátom.To,čomnohýmotvoriloočianačoinívmediálnomtieniupozorňovaliužskôr,pozoru-jemestáleintenzívnejšieajnastaromkontinente.

Svetozár Krno

Miesto AMerického snA ovocie

STrAnA 2

DECEmbEr 2016 CIvITAS - èASoPIS PrE PolITICké A SoCIálnE vEDy

Volume 22, 2016, No. 51 – 2/2016

EditorialKrno,S: Instead of the American dream, the grapes of warth .................................................. 1

StudiesKrno,S.: The world according to Scandinavian myths ................................................................. 2Sládečková,Z.: The place of the personality of the teacher in the educational process .................... 5Mazůrek,J.: Canada - country of harmonic connection of nature, people, culture, economics and politics (Part 1) ........................................... 8

InformationKrálovičTomáš:Václav Klaus at the Constantine the Philosopher University (CPU)....................... 12LukášBaťo:Getting to know the Slovak history and European diplomacy (in one stroke) .................. 13MarákováĽubica:The world in perpetual cycle .. 14RadislavaBrhlíková:National Interests in the post - integration period (conference) ......................... 14

ReviewsPajtinkaErik: Basics of the theory and practice of diplomacy (MáriaKočnerová) ............................ 15KatuninecMilan–MartinkovičMarcel: Ethical and Social Aspects of Policy: Chapters on Selected Issues of Transformation (LászlóÖllös) ............. 16

Ročník 22, 2016, č. 51 – 2/2016

ÚvodníkKrno,S: Miesto Amerického sna Ovocie hnevu ... 1

ŠtúdieKrno,S.:Svet podľa škandinávskych bájí ............ 2Sládečková,Z.: Miesto osobnosti učiteľa vo výchovnovzdelávacom procese ........................... 5Mazůrek,J.:Kanada – krajina harmonického prepojenia prírody, ľudí, kultúry, ekonomiky a politiky ............................................................. 8

InformácieKrálovičTomáš: Na UKF v Nitre prednášal Václav Klaus .................................................................. 12LukášBaťo: Spoznávanie slovenskej histórie a európskej diplomacie (jedným ťahom) ............ 13MarákováĽubica: Svet v neustálom kolobehu .... 14RadoslavaBrhlíková:Národnoštátne záujmy v post - integračnom období(konferencia) .................... 14

RecenziePajtinkaErik:Základy teórie a praxe diplomacie (MáriaKočnerová) ............................................. 15KatuninecMilan–MartinkovičMarcel:Etické a sociálne aspekty politiky: kapitoly o vybraných otázkach transformácie (LászlóÖllös) ................ 16

Prof. PhDr. Svetozár Krno, CSc.Katedra politológie a euroázijských štúdií FF UKF Nitra

Krno S.: The world according to Scandinavian myths CIVITAS, 2016, Vol. 22, No. 51, p. 2

The writer in his study is analyzing pre-christian era. North Germanic pantheon, similar as in other polytheistic cultures was composed of imperfect mortal beings. Therefore, it is not about absolute, all wise and undefeated lords of the world but about beings with similar good and bad characteristics like humans.

Islandskú aj nórsku literatúru ovplyvnili dvediela, tzv. eddy1. Korene staršej, tzv. Poetickejeddy, ktorá zachytáva postavy a deje zmytológieakozmogónie(vysvetlenievznikusveta),siahajúdo5.až6.storočia.Básnesašíriliústnezgeneráciena generáciu, potom sa ocitli zvečnené na koži.Dodnessavedúsporyotom,ktoichstaroislandči-nezvečnil.NajčastejšiesaspomínaSæmundrfróði

Sigfússon (Múdry, 1056–1133). Najznámejšia zozbierky štrnástich mytologických a dvadsiatichdvoch hrdinských piesní od 9. do 14. storočia savolá Völuspá (Pieseň veštkyne). Zachytáva vznikazániksveta,obrov,bohovaľudí.

Mladšia, tzv. Prozaická, edda, vznikla okoloroku 1200. Slúžila ako učebnica pre dvorných li-

škAndinávskychSvet podľa

bájí

STrAnA 3

CIvITAS - èASoPIS PrE PolITICké A SoCIálnE vEDy DECEmbEr 2016

terátov, tzv.skaldov, ktorípísali viacosúčasnostiavelebilisvojhopána.Spájastarogermánske,sta-rogréckeabiblicképríbehy.Jejautorapoznáme.JenímvnukspomínanéhoSæmundra, básnik,historikapolitikSnorriSturluson(1179–1241).

Podľabájíexistovalinaprvopočiatkudveproti-chodnékrajiny–temnýchladnýNiflheimaplameň-miohrievanýačervenoužiarousfarbenýnekonečnýoceánMúspell.MedzinimiležalabezodnápriepasťGinnungagap.

Pri ich kontakte, pri stretnutí ohňa s ľadomdošlo k rozhodujúcemu prelomu. Medzi hmlamizvečnéhovlhkavytryskolprameň,ktorýtiekolavo-dopádompadalnadnoľadovejpriepasti.Zkvapiekvody na mieste, kde sa teplý južný vánok stretolsinovaťou,vznikolprvýoboravôbecprváčlovekupodobná bytosť Ymir. Tento tvormal podobný ži-votopisakostaroindickýBohPuruša(pozri:desiatamandalaRigvédy)astarogréckyZagregus.ŽivilsamliekomzkravyAudhumly,ktorásazrodilapodob-neakoon.

SamooplodnenímYmirasaobjavilaprvásku-pinatrollov.KeďsaYmirveľmipotil,zľavejpaževy-skočilmuž,zpravejpažeženaaznôhichsyn.Prvúľudskú dvojicou – Ask (Jaseň) a Embla (Brest) – stvorilitrajabožíbratiazkameňov2nabrehumora,ktorí dali ľuďom ajmená a šaty. Odin im vdýcholživotadych,VilirozumapohybaVétvár,reč,sluchazrak.

Ságysúkrutéakoväčšinanašichbájí.„Pra-otcaobra“zabilivlastnípotomkovia.Jehokrvspô-sobilapotopu.Zahubilavšetkýchobrovažnajedenpár. Bergelmi so ženou Bergelmirou sa ukryli vosvojomplavidle(išlooprimitívnyotesanýžľab,me-nom lúdr, akási podobnosť s Noemovou archou),prežiliazaložilinovýrod.

Motív potopy ako kolektívneho božieho po-trestanianeposlušnýchľudísazachovalvmnohýchkútoch sveta. Všade sa skončili šťastne. Aspoňjedna dvojica prežila na osobitnej lodi. Najstaršíz hrdinov Atrachasís, o ktorom rozprávajú tri sta-robabylonskétabuľkynapísanév1245-tichveršochpred rokom1645 p. n. l., si na svoj koráb zobralširšiurodinu,remeselníkovazvieratá.Plavilsašesťdníasedemnocí.Tentopríbehzachytávaajdeviatatabuľka eposu o Gilgamešovi, v ktorom vystupujehrdinaUtanapištim.

Pán gréckeho Olympu a sveta Zeus sa na-hnevalnaľudí,leboľudiasazdalizaseprílišmúdri,mocníanajmärúhajúciatýmnebezpeční.Rozho-dol sa, že ich vyhubí. Poslal na nich potopu. Podrozbúrenouhladinouzomieralčlovekzačlovekom.AletusaprihlásiloslovoPrometeus,ktorýsaroz-hodol po druhý raz zabrániť genocíde. Hrdina bájía burič voči bohom, prehovoril svojho syna Deu-kalióna,abysismanželkouPyrrhouzostrojiliveľkúloďsozásoboujedla.Kvalitnéplavidloimumožniloprežiť.Manželiapristálipodeviatichdňochnahre-beniParnasuaobnoviliľudskýrod.ZeuschodilpoOlympesozvesenýmnosom.

Podľa Prvej knihyMojžišovej Hospodin ľuto-val,žestvorilľudí,nakoľkoveľmihrešili.Arozhodolsa,žeichvyhladí(6.kapitola).PoverilNoeho(heb-rej.noach=oddych),abysinaarchuzobralženu,trochsynovsnevestami,posedempárovzkaždé-hočistéhozvieraťaapojednompáretzv.nečistých

zvierat.Plavilsasedemmesiacovasedemnásťdní,ažpristalArarate.Noe,vnukMatuzalema,sadožiltristorokov(9.kapitola).

Podľa koránu potopa zasiahla malovernýchiba v jednom regióne, teda nezasiahla celý svet.MalavarovaťibaľudíokoloprorokaNoeho.

Podľabrahmán(mladšíchvédz9.st.p.n.l.)daroval praotecManu pri umývaní rúk život rybke(prevtelenémuBohoviVišnuovi),ktoráhovarovalapredsmrtonosnýmizáplavami.

Bohovia podľa Mayov stvorili prvý raz ľudízhliny,ktorúvšakrozpustil lejak.Druhúgeneráciuvysekali zdreva,aledrevenébytostinechcelipra-covať. Tak poslali na zem potopu, ktorá lenivcovodplaviladopralesa, kdesa znichvyvinuli opice.Napokonprišieltretípokus.Nasvetesaobjavilnovýčlovek,ktorístaviachrámyaklaniasastvoriteľom.

Neopatrnýpolynézsky rybár rozcuchalvesla-mivlasymorskéhoBohaRuagata,ktorýzareagovaltradične.Zemzalialamorskávoda.Paradoxneprežilibasamotnývinník–rybár.Itakábývabožiaspra-vodlivosť.

PodobnýmotívnájdemeajuďalšíchnárodovJužnej, Strednej a Severnej Ameriky, Polynézie,ustarýchŽidov,Grékov,Číňanovauiných.

Z Ymiho krvi vzniklo more a jazerá, z lebkynebeskáklenba,zmozguchmúrnemraky,zmäsazem,zkostískalnatéhrebeneazozubovbalvany,z vlasov stromy. Na lebku-klenbu vyliezli štyriaškriatkovia–Nordri(Sever),Sudri(Juh),Austri(Vý-chod)aVestri(Západ).

Jediná krava na svete, Audhumla, nenašlanikde rásť trávu. Tak oblizovala slané kamene, ažzniektorýchvznikliďalšínasledovníciYmiho,ktorísinašlidomovvJötunheime.Mrazivíobrižijúnase-vereaskalnínavýchodekrajiny.Jedniajdruhísaživiarybami.Večnezápasiasbohmi,sktorýmisastretnúajpočasragnaröku.

Vstredovekýchrozprávkachsaspomínajúajmenší trollovia vrátane trpaslíkov, ktorých stvorilibohovia z červov obývajúcimŕtve telo Boha Ymi-ra. Severogermánski piadimužíci, Álfovia, sa delianavyšších,svetlých(Liosálfar)anižších,temných(Svartálfar).Prvížijúvnebi(Álfheim).Druhísausíd-lili v zemských skrýšach. Vypracovali sa na zna-menitých kováčov3. Dožívajú sa vysokého veku.Žartujú,občasľuďomniečovyvedú,alenechcúimškodiť.Očakávajúodnichblót(obetu,najčastejšievpodobejedla).Obeskupinysanikdynestretli,lebotemnítrpaslícisavyhýbajúslnku.Jedinýlúčbyichmoholpremeniťnakameň.

Severogermánskibohoviasúmladšíakoob-rovia. Za svoj vznik vďačia krave Audhumle. TotoprvézvieranazemiolizovanímslanéhoľadustvorilaBúriho,ktorýmalsobryňouBestlou trochpotom-kovbožiehopôvodu.TrojicutvoriliOdin,ViliaVé.

Kultivovaní a prešibaní severogermánski bo-hoviavečnezápasiasneohrabanýmiobrami.Deliasa do viacerých skupín. Hlavní bohovia, Ásovia,bývalivÁsgarde(garth=obrovskýpalác).Naichčele stojí trojica – Tý, Thór a Odin. Dlho bojovalis Vánmi. Keď uzavreli mier, zavolali bývalých ne-priateľov k sebe. Obyvateľstvo v Ásgarde sa týmrozšírilo. Podľa tzv.mladšej Eddy tu potom sídlilotrinásťbohovaštrnásťbohýň4.

Pán oblohy Tý (Tiu) bol najstarším bohom.Ako jediný ovládal vlka Fenrira. Ale nie dokonale.Štvornoháobludamuodhryzla pravú ruku. Potomodovzdal vládu synovi Odinovi. Na psovité šelmynemal šťastie. Podľa veštby počas samovražednejbitky nadprirodzených síl, súmraku (alebo zániku)bohov(Ragnarök)zomrieprizápasesvlkomFenri-rom.

Thór (pragermánsky Þunraz, staroanglickyÞunor,nórskyÞórr a Thor,starosaskyThunaer, ne-meckýDonar)sastalna Islandenajpopulárnejšímbohom. Podľa prvého sčítania obyvateľstva v 12.storočí štvrtina ostrovanov dostalomeno odvode-né od neho. Predstavoval pána hromov, bleskova dažďa. Plnil podobné poslanie ako zlatistý sta-roindický Indra s neobyčajne dlhými pažami, hin-duistickýPardžanja,gréckyZeus, rímskyJupiter,keltský Turanis, galský Ambisagrus a Loucetios,slovanskýPerún,baltskýPerkūnas,ilýrskyPerënd,dácky Gebeleizis, trácky Zibelthiurdos, chetitskýTarhunt,fínskyUkkoaPerkele,saamskyHoragal-les, mokšacký Atämškaj a etruský Aplu. Túlal sakrajinou pešo, bez koňa a s nerozbitným, vernýmkladivomMjöllnir5, ktorým nielen zabíjal nepriate-ľov, ale aj žehnal svadbámaoral polia, železnýmirukavicamiaopaskomdodávajúcimsilu.Húževnatobojovalsprírodnýmiživlami,čímpripomínalnovo-osídlencov. Hodené kladivo vždy trafilo cieľ a akobumerangsavrátilodoruky.

Keď spal, ukradol mu zázračný nástroj oborTrym, ktorý ásom odkázal, že ho vráti, ak dosta-ne zanevestu Freyju.Oslovená slečna, ktorá radaplietla hlavu bohom aj obrom, však tentoraz pre-svedčivo povedala nie. Thór sa na to obliekol zaženu6a v svadobnýchšatochsavydal zaobrom.ZamilovanýTrympripravilveľkúhostinu.Ničnetušil,anikeď„nevesta“pilaakodúha,vyprázdnilatrisudymedovinyapivaazjedlapečenéhovolaaosemlo-sosov.SprávalsarovnakoakomilionárvjachtenakoncifilmuNiektotomárádhorúce.Predmanžel-skýmsľubompriniesolsvadobnýdar–kladivo.Bohzhodilzosebabielerúcho.Schmatolkladivoapo-zabíjalobrov,vrátaneženícha.Podľaveštbypočassúmraku bohov porazí v tuhom boji veľhada, alezahynienaotravuodjehojedu.

JednookýOdin7,ktorýmenípodobu(nahada,vtáka,rybu)sastallídromažneskôr.Svojupozíciusiupevnil, keďsanazemizačala rozpadať rodováspoločnosť, ktorú striedal triedne hierarchizovanýfeudalizmus.Symbolizovalvládnucuvrstvusovšet-kýmivlastnosťami.Knepeknýmčinomhonavádzapriateľ, ľstivý Boh Loki. Miluje prepych. Sedávanastriebornomtróne.Jazdíposúši,moriivovzdu-chunasivomosemnohomkoňoviSleipnirovi.Usilu-jesarozšíriťsvojuríšu.Častorozdúchavaozbrojenékonflikty.Stalsadefactobohomvojny.ZodpovedágréckemuArovi,rímskemuMartoviazoroastrijské-mu Indrovi, ktorí sa však vo svojich panteónochneprepracovali na rozdiel od neho najvyšší post8.Vinýchnáboženstváchuniformovaníbohovianedo-siahlianinižšíkariérnyrast.Niekde,akajexistovali,neostaliponichstopy.Trebavšakžiaľdodať,žeanijedensvetadiel,svýnimkouAntarktídy,sanevyholvojnám a to bez ohľadu na to, ktoré náboženstvovňomprevláda.

STrAnA 4

DECEmbEr 2016 CIvITAS - èASoPIS PrE PolITICké A SoCIálnE vEDy

Odinparalyzujenepriateľovpohľadomjednéhooka.Prinášal imslepotu a hluchotu.Čaruje, veští,poznázázračnépiesne,ktoréotváralizemskrývajú-cupoklady.Jepatrónombásnikov,ktorízačalitepaťveršepotom,čosanapilizázračnejmedoviny.Pod-ľaveštbyhoprehltneajsvýzbrojouvlkFenrir.

Ženatý Odin kurizuje ostatným dvorným dá-mamajniektorýmobryniam.Ajpretomáveľadetí.Jeho manželka Frigg lieta na chrbte diviaka, jazdína kočiari, ktorý ťahajú dvemačky. Žila veľmi ne-viazane. Historickým vývojom sa predstava o nejzmenila – od promiskuitnej ženy až po starostlivúmatku. Chránila materstvo, predpovedala budúc-nosťaliečila.ČastojespájanásBohyňouFreyou.

Spomínaní bohovia zostali aj po prijatí kres-ťanstva zvečnení v názvoch dní v týždni. Germánizasvätili utorok Týovi (nem. Dienstag, angl. tues-day,faer.týsdagur,nór.tirsdag,švéd.tisdag,nórs.tirsdag, hol. dinsdag), stredu Odinovi, nazývanomaj Wodan (angl. wednesday, nór., švéd. aj dán.onsdag), štvrtok Thórovi (nem. Donnerstag, angl.thursday,nór.,švéd.adán.torsdag)apiatokFrigge(nem.Freitag,angl. friday, faer. fríggjadagur,nór.,švéd.ajdán.Fredag,hol.vrijdag).

Bohyňazlata,Gullveig,savenujemágiiača-rovaniu.Kvasirstelesňujemúdrosť.

Váni,menšiaskupinabohov,pomáhaliľuďomriešiťsváryaliečiťchoroby.Ovládalimágiu.ObývaliVanaheim. Medzi sebou žili neviazane a pestovaliincest9.BojovalisÁsmi.IšlovlastnepodľastarýchGermánovoprvúvojnunasvete.Najejpozadístálatúžba po zlate. Tu sa ponúka podobnosť neľútost-nejdesaťročnejvojnybudúcehovládcuOlympuDiasTitánmi.ZrážkaVánovsoÁsmisana rozdielodsúboja v antickom Grécku skončila uzmierením.ČasťVánovsapresťahovaladoÁsgardu.

Vánipomáhaliľuďomriešiťsváryaliečiťcho-roby. Ovládali mágiu. Medzi sebou žili neviazanea pestovali incest. Bojovali sÁsmi.Njörd, starnú-cibohvetraanavigáciesastalpatrónom rybárovanámorníkov.Žijevpodmorskompaláci.Jeobklo-penýčajkamiatuleňmi.Ochraňujebohatstvo.Mla-dúmanželku,obryňuSkadisizískalvďakapeknýmnohám.Aleobajasavečnehádajú.Nejdeibaoveľ-kývekovýrozdiel.Julákajúhoryajehomore.Spolumajú dve deti. Syn Frey sa stal bohomplodnosti,mieru a prosperity a jeho sestra, Bohyňa láskyakrásyFreyja,sktoroumalpomer.

Dísy súnajnižšiebohyne.Ale aj tak sa tešiliúcte.Spájajúsaskultomroľníctva.Strážianejednoposvätnémiesto.Medzinepatriaajsúdničky(nor-ny)azberateľkymŕtvych(valkýry).

Severogermánsky panteón podobne akovinýchpolyteistickýchkultúrachsaskladalznedo-konalýchsmrteľnýchbytostí.Tedanejdeoabsolút-nych, všemúdrych a neporaziteľnýchpánov sveta,aleobytosti spodobnýmidobrými aj zlými vlast-nosťamiakoľudia.

POZNÁMKY

1 Sútriverzieotom,akovznikloslovoedda.VpaláciOddivychovávaliichšíriteľaS.Sturlosona.Eddazna-menáajpoetikuavjednejstaroislandskejpesničkeajprababičku.

2 Kameneprizrodeživotastáliajvinýchmýtoch.PodľaOročov, ktorí bývajú na ruskom Ďalekom východe,stareca starenaChadáuvytvorili hory, riekya zver.Vkamennejkolískevdýchliživotadalivýchovuprvé-musmrteľnémučloveku.Keďsa ľudiazačalimnožiť,poradili im, aby osídlili susedné povodia. Potom im

odkrylitajomstvoohňa,zavolalipsanapomoc,naučiliichremeslám(napr.kováčstvu,šitiu)anepísanépra-vidlávspoločnosti.Keďstarecastarenasplnilisvojeposlanie,premenilisanaskalyaprestalibyťnadpriro-dzenýmibytosťami.Ľudiasapotommuselispoľahnúťsaminaseba.

3 TemníÁlfoviaukovalipreThórakladivoMjöllnir,prevlka Fenrira reťazGleipnir, pre Freya loďSkídbladni,ktorá sa dá zmenšiť a zabaliť do šatky, pre OdinaoštepGugnir a náramokDraupnir a pre bohyňu Sivvlasy.

4 VÁsgardestálodvanásťpalácov.Okremspomínanejtrojicetužili:

a)bohoviaakomladíkprinášajúcimier,múdryBaldr (Ako jedinýbohzomrelpredsúmrakom.Ťazilihosnyobudúcnosti,ktorésinevedelvysvetliť.),pat-rón rečníkovabásnikovBragi,garantspravodlivostia zákonnosti Forseti, strážcapevností zlatozubýHe-imdall,slepýHödr, lukostreleca lyžiarUll,mlčanlivýVídarsťažkouželeznoutopánkouaznamenitýstrelecavrhačzbraníVáli,

b) bohyne akomanželka Odina, bohyňa lás-ky a manželstva Freya (Frigg), dcéra mesiaca Bil,liečiteľka Eir, ochrankyňa panien a roľníctva Gefjun,dôverníčkaFreyisozlatoučelenkouFulla,Gnáslieta-júcimkoňom,patrónkapostihnutýchHlín,poradkyňanešťastne a zle zamilovaných Löfn, uchovávateľkadejepisu Sága, zmierňovateľka manželských sporovSjöfn, garantka múdrosti a spravodlivosti Snotra,bdelá strážkyňa kľúčov božích palácov a obhajkyňakrivo obvinenýchSyn, garantka dodržiavania sľubovadohôdVárabohyňapravdy, zvedaváVör.NeskôrsaobjavilivÁsgardeabohyneslnkaSolazemeJörð(Erd).

5 Mjöllnirvyrobili trpaslíci,bratiaBrokkaSindri.Sym-bolThórovhokladiva,ktoréčastovystupujenaobra-zoch,saneskôrstalvzorompregermánskusvastikupoužívanúajnacistami.

6 ŽenskéšatymuselnosiťajHerakles,keďsadostaldootroctvaukrutnejkráľovnejOmfalé.

7 Odinzatúžilnapiťsapod jaseňomYggdrasilzMími-hostudne(Mímisbrunn).Kvôlidúškučarovnejvody,ktoráprinášahlboképoznanie,obetovalľavéoko.

8 ZbožštenýpopravenýgenerálKuan-ti(160–220)uta-oistovsanestalbohomvojny.Tiaholdobojaibaprotijej rozduchávačom. Možno ho považovať za bohaobrany.

9 Pohlavný styk medzi príbuznými v tradičných spo-ločnostiach nebol výnimočný. Dlho sa uchovával ajmedzivládnucimielitami.Viaceríegyptskífaraónisaoženilisvlastnýmisestrami.Incestspomínaajbiblia.GaiusIuliusCaesarvZápiskochovojnevGalii(Bra-tislava:Tatran1996,s.78)opísalKeltovžijúcichnabritskomúzemíslovami:„Skupiny po desiatich alebo dvanástich chlapoch majú spoločné manželky a naj-mä bratia s bratmi a otcovia so synmi...“

Zvieratásanaincestpozerajúdiferencovane.Niektorédruhy vniektorýchsituáciáchhostriktneodmietajú,inéhozasepraktizujú.Anášnajbližšípríbuzný,šim-panzbonobo(Pánpaniscus), jev tomtosmerepre-borník.Denno-denne rieši pohlavnýmstykommedzinajbližšímipríbuznýmiajmedzirovnakýmipohlaviamipozdrav,sporyvskupinea„kúpuapredaj“potravín.Sex má u neho nielen „posvätnú“ rozmnožovaciufunkciu.ZbiblickéhopohľaduhotováSodomaaGo-mora.Naopak,príkladompartnerskejvernostisúvlci,ktorísaparadoxnestalivstredovekuvkresťanskomprostredísymbolomzla,aždémonizmu.

Prof. PhDr. Svetozár Krno CSc.Katedra politológie a euroázijských

štúdií FF UKFB. Slančíkovej 1

949 74 Nitra

STrAnA 5

CIvITAS - èASoPIS PrE PolITICké A SoCIálnE vEDy DECEmbEr 2016

Každépovolaniemásvojetický rozmer, kto-rýmá svoje špecifické črty a zodpovedá danémuhistorickémuobdobiu.Vsúčasnostihovystihujemepojmom profesionálna etika. Je to súbor etických

PaedDr. Zuzana Sládečková, externá doktorandkaKatedra všeobecnej a aplikovanej etiky FF UKF Nitra

Sládečková, Z.: The place of the personality of the teacher in the educational processCIVITAS, 2016, Vol. 22, No. 51, p. 5

Teachers decisive influence not only the development of education, training and education, but also the educational level of the population, qualification of human resources, way of life and cultural level of society. The mission of the teacher and the criterion of morality, his profession and his entire personality is the service to person in his integral fullness focusing on the good. So, what is the role of teacher in current world? This article raises real questions about the direction of ethics as a school subject in our schools.

požiadaviek, ktoré je nutné rešpektovať pri výkoneurčitejprofesie.

Anivučiteľskompovolanísanemôžemezao-bísťbezakceptovaniazákladnýchetickýchdimenzií.

Etikanapomáhahľadaťavytváraťidentitukaždejpro-fesie, tedaajučiteľskej.Učiteľsképovolanieodjak-živamalosvojepostaveniemedziprofesiami,ktorépretváraliadotváralicelúosobnosťčloveka.Samo-

procese

Miesto osobnostiučiteľa vo

výchovnovzdelávAcoM

STrAnA 6

DECEmbEr 2016 CIvITAS - èASoPIS PrE PolITICké A SoCIálnE vEDy

zrejme,skaždounovoudobouanovýmipoznatka-mi,sa jehomiestoposúvalorôznymismermia tiemuurčovaliajdôležitosťpostaveniavspoločnosti.UčiteliaavýchovnípracovnícinaSlovensku tvoriajednuznajpočetnejšíchskupíninteligencieamožnopredpokladať,ževsociálnejstratifikáciislovenskejspoločnostipredstavujúvsúčasnostinižšiustrednúvrstvu. Učitelia rozhodujúcim spôsobom ovplyv-ňujúnielenvývojškolstva,výchovyavzdelávania,aleajcelúškolskúpopuláciu,vzdelanostnúúroveňobyvateľstva,kvalifikovanosťľudskýchzdrojov,pra-covnejsily,spôsobživotaakultúrnuúroveňspoloč-nosti.AjpretochcemenadviazaťnanávrhNárodné-hoprogramurozvojavýchovyavzdelávania,ktorývyplynul z programového vyhlásenia vlády SR naroky 2016/2020. Tento návrh neobsahuje charak-teristikusúčasnéhostavuaanisystematickýnávrhkrokovpotrebnýchnaichdosiahnutie,aleprioritnesa sústreďuje na návrh cieľov vrátane ich vysvet-lenia.Účelomtohtoprogramujepredstaviťzáklad-ný rámecpripravovanýchzmienvoblasti výchovya vzdelávania. Základnýmcieľomvýchovy a vzde-lávaniamábyť vyváženénapĺňaniepotrieb jednot-livca a spoločnosti. Tento cieľ jemožné najlepšiedosiahnuťvtedy,akjevcentrevzdelávaniaučiacisa(tedadieťa, žiak, študent, vovšeobecnosti človek,ktorýsaučí)avzdelávacíprocessazameriavanakomplexnýrozvoj jehoosobnostia rozvíja jeho je-dinečnýpotenciál.Systémvzdelávaniamábyťtaký,aby:

- každý človek mal dostatok možností a podnetov rozvinúť svoj potenciál v celoživotnom procese uče-nia sa,

- boli vytvorené vhodné podmienky na rovnoprávne vzdelávanie všetkých občanov Slovenskej republi-ky, vrátane národnostných menšín,

- vzdelávacie príležitosti boli celoživotne dostupné pre každého jednotlivca, dostupnosť bola zabezpe-čená rovným prístupom k vzdelávaniu a v prípade potreby aj opatreniami na vyrovnávanie šancí, so zreteľom na deti zo sociálne znevýhodneného pro-stredia, sociálne vylúčených spoločenstiev a deti so zdravotným znevýhodnením,

- ľudia mohli nadobúdať vzdelanie, ktoré im umožní všestranný rozvoj a napĺňanie individuálnych osob-ných cieľov, so zreteľom na potreby spoločnosti, podporu spoločenskej súdržnosti a ekonomickú prosperitu,

- súčasťou učenia sa každého jednotlivca bolo aj formovanie systému hodnôt a postojov, ktoré vy-chádzajú z princípov demokratického spoločenské-ho poriadku a základných práv a slobôd,

- formálne vzdelávanie bolo významnou, nie však jedinou podporovanou formou zmysluplného učenia sa, lebo človek sa učí aj prostredníctvom neformál-neho vzdelávania a informálnym učením sa,

- boli vzdelávacie programy neustále zdokonaľova-né a inovované na základe funkčných mechanizmov spätnej väzby a jej vyhodnocovania,

- podporoval participáciu a kooperáciu všetkých ak-térov vo vzdelávaní, vrátane detí a žiakov,

- sa akékoľvek významnejšie zmeny v systéme uskutočnili až na základe širokej odbornej a verejnej diskusie, v ktorej sa dosiahne čo najširšia spolo-čenská dohoda. Výchova a vzdelávanie práve ich

prostredníctvom predstavuje jeden z najefektívnej-ších nástrojov zabezpečenia kontinuity existencie spoločnosti, odovzdávania poznatkov predchádza-júcich generácií, ako aj hodnôt, noriem, postojov a vzorcov správania. Zároveň zabezpečuje zvyšova-nie spoločenskej, hospodárskej a kultúrnej úrovne celej krajiny, a to i medzinárodnom porovnaní (Ná-vrh cieľov Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania UČIACE SA SLOVENSKO, Bratislava, 2016).

Vzdelanie, kultivovanosť,ako jedenzvýsled-kovvýchovy,všakpredstavujúpredovšetkýmfinál-nuhodnotu,hodnotusamuosebe,dokoncaivtedy,ak by s nimi nebol spojený spoločenský vzostup.Túžbapopoznaní,učiteľomdobreznámy„hladpovedomostiach“ niektorých žiakov, kultivovanosťčloveka,predstavujúvýznamnúčasťzmysluľudskejexistencie vôbec, základnú cieľovú, a teda finálnukategóriu.S jehodosahovaním je spojenýspôsoba kvalita života, prežívanie každodenného života,zvládanie problémov a ťažkostí, emocionálna inte-ligencia,bamožnopovedať,žetátokategóriapred-stavujeizákladyľudskejcivilizácie.

Pre oblasť výchovy a vzdelávania pokrývanúnajmäregionálnymškolstvomvprogramovomvy-hlásení vlády na roky 2016 – 2020 je strategickýcieľ pre oblasť regionálneho školstva definovanýnasledovne: „Efektívne fungujúce regionálne škol-stvo poskytujúce kvalitnú výchovu a vzdelávanie, reagujúce na aktuálne i očakávané potreby jednot-livca a spoločnosti a osobitne na potreby hospodár-skej praxe, dostupné pre všetky vrstvy spoločnosti, poskytujúce deťom a žiakom radosť zo získavania vedomostí a ich osobného rastu, ako i základ zdra-vého životného štýlu a zabezpečujúce učiteľom po-stavenie a ohodnotenie zodpovedajúce mimoriad-nemu významu ich práce.“ Tento strategický cieľmožnorozdeliťnanasledujúcecieľovéoblasti:

1. Kvalitná výchova a vzdelávanie dostupné pre všetkých.

2. Kvalitní, spoločensky rešpektovaní a primerane odmeňovaní učitelia.

3. Kvalitné odborné vzdelávanie a príprava zohľad-ňujúce aktuálne a očakávané potreby praxe a osob-ný rozvoj učiacich sa.

4. Efektívne fungujúce regionálne školstvo.

Učiteľ nie je sprostredkovateľom poznatkov,ale sprievodcom v procese učenia sa a škola jemiestom tímovej spolupráce a komunikácie všet-kýchaktérovvzdelávaniaaširšej verejnosti.Školajeposkytovateľombohatéhoavariabilnéhovzdelá-vaciehoprostredia,ktorépozitívnestimulujeprocesvýučbyavktoromučiteliasprevádzajúdetiažiakovpriichučenísa.Učiteľskétímysúrozšírenéodosta-točnýpočetpsychológov,špeciálnychpedagógov,sociálnych pedagógov, asistentov a výchovnýchporadcov v podobe štandardného a nie iba výni-močnéhoopatrenia.Učiteliamajúkdispozíciipod-porukomplexnéhoporadenskéhosystému,vrámciktorého sú jasne definované činnosti centier psy-chologického a špeciálnopedagogického poraden-stvaašpeciálnychškôl transformovanýchnacen-tráodbornejpodpory.Taktiežmajúkdispozíciisieť

terénnejodbornejpodpory,v rámciktorej imrôzniodborníci(metodici,didaktici,špeciálnipedagógo-via,psychológovia,mediátoriapod.)pomáhajúpririešení akútnych či dlhodobýchproblémovpriamov školskom prostredí. Cieľom je vytvorenie novejkultúryškoly,budovanejkooperujúcimmanažmen-tomapedagogicko-odbornýmtímom,kdejejednouz úloh pedagogických, odborných aj nepedago-gických zamestnancov školy pestovanie otvorenejkomunikácie a rozvíjanie pozitívnej, podporujúcejškolskej klímy, s nulovou toleranciou mobbingu,bossinguanedôstojnéhosprávaniavočidospelýmideťom.Novárolaučiteľazároveňvyžaduje,abyboliocenenéajinéúlohy,ktoréučiteliaokremsamotnejvýučby vykonávajú – koncepčné plánovanie, vý-ber vhodnýchpedagogickýchstratégií, hodnoteniepráce žiakov, poskytovanie spätnej väzby, reflexiaprácekolegov,sebareflexia,komunikáciasrodičmiapod. (NávrhcieľovNárodnéhoprogramu rozvojavýchovy a vzdelávania UČIACE SA SLOVENSKO,Bratislava,2016).

Miestoučiteľa v spoločnosti je úzkospojenés jeho spoločenskou rolou, s očakávaniami, ktoréspoločnosť formálne, ale aj neformálne artikulujevoči učiteľovi. Tu práve nastáva rozpormedzi po-stavenímučiteľovvspoločnostiaichspoločenskourolou. Človek sa stáva osobnosťou vtedy, keď sarozhodujeausilujeouskutočneniesvojhorozhod-nutia,tedasastávasámsebou(CalvinS.Hall,Gar-denLindzey,Psychológiaosobnosti,2002)

Poslaním učiteľa a kritériom mravnosti jehopovolania a celej jeho osobnosti je služba člove-ku v jeho integrálnej plnosti, so zameraním sa najehodobro(Kudláčová,2002).Absolventivysokýchškôl, ktorí skončili učiteľstvo, sú plní očakávanía predstáv, plní energie zmeniť školstvo, ktoré sačímďalejvzďaľujeodsvojhoprimárnehocieľa.Sa-mozrejmejepravdou,žedobastálenapredujeamymusímekráčaťsňou,alepopritomsaznásvytrá-cajúzákladnéhodnoty.Dnes je ťažképremladýchanovýchučiteľovpostaviťsapredkatedruazískaťsi svojich žiakov alebo študentov. Tí sú veľakrátotrávení a premotivovaní, takže sa nedokážu nad-chnúťprenejakúmaličkosť.Častosaztohoobviňu-jemenavzájom.Alekdeostalaetika?

Predmet, ktorý vstúpil do našich škôl ne-čakane, no o to zaujímavejšie. Učiteľ, žiak i rodičpotrebujú nové stratégie na spoluprácu.Mladí pe-dagógoviapotrebujúnejaképodnety,kreativitu,abyzaujalidnešnýchžiakovaštudentov.Študentizasepotrebujú zastať a poobzerať sa vôkol seba, čo jedôležité, a čonie. Začosa imoplatí bojovať, akévzorysivyberať.

Ikeďjenašepoznaniestálebohatšie,čiužideoprírodnéalebohumanitnévedy,človekostávata-jomstvomsámpresebaipreiných.Poznámevlast-neseba?Viemesurčitosťou,akosazachováme,čourobíme v rôznych situáciách?Aj ľudia okolo nássú tajomstvom.Hoci ichpoznámeaspoznávame,nikdynemôžemepovedať,žeichpoznámedokona-le.Nemôžemevopredpredvídaťichsprávanieako-nanie. A predsa je dôležité objavovať a spoznávaťsaméhosebaajiných.Užlenpreto,žesebapozna-nieotváradverenielenksebapoznaniu,aleajkpo-chopeniuiných.Niejemožné,abyčloveknatomtosvetežilsám.Prečosúpotrebnézmenyvprístupe

STrAnA 7

CIvITAS - èASoPIS PrE PolITICké A SoCIálnE vEDy DECEmbEr 2016

aprevedeníhodínvyučovaniaetickejvýchovy?Vy-chádzajúczosprávyprojektuMiléniumazkonšta-tovaniaočakávaniavývojaškolstvasavízieacieleprojektu nenaplnili. Financovanie školstva, odchodkvalifikovanýchučiteľov,nedostatkyvobsahuuči-vaavyučovaciehoprocesu,postavenieneštátnychškôl, rodina v kríze, ďalšie vzdelávanie, celoživot-névzdelávanieaešteveľaďalšíchargumentovnásposunulo k vypracovaniu výskumua preskúmaniustavu vyučovnia etickej výchovy na základnýchastrednýchškolách.

Hlavným cieľom nášho výskumu bolo ove-riť a zároveň zistiť, aký vzťah a postoj majú žiaciaštudentikpredmetuetickávýchova,keďže tentopredmetužniejelenexperimentálnympredmetom,alezačlenilsakpovinnevoliteľnýmpredmetom,akoreagujúnasvojichučiteľov,akoimetickávýchovapomohla,aleboakovôbeczasiahladoichživotov.Zaujímalo nás, čo študenti očakávajú od svojichučiteľov,či imdôverujú,aképostavenie imprislú-cha v dnešnej spoločnosti. Na druhej strane smedalipriestorajučiteľom,abysamohlivyjadriťkpo-stojom žiakov a študentov k predmetu etická vý-chova.Akoichvnímajú,ktorémetódymaliúspechaakohodnotia terajšiepostavenieetickejvýchovyna súčasných školách. V neposlednom rade smevypracovaliakýsiprofilosobnostiučiteľaetickejvý-chovyzpohľaduštudentovaučiteľov.

Vovýskumesmepoužilidotazníkovúmetódu,ktorásanámvovzťahukskúmanémuproblémujavi-laakonajvhodnejšia.VýskumsauskutočnilvdvochlokalitáchatovoVranovenadTopľouavBratislave.Výskumusazúčastnilo140študentova16učiteľov.Vekováhranicaštudentovbolaod5.ročníkaZŠažpo2.ročníkSŠ.Nazákladezistenípostojovanázo-rovučiteľovprostredníctvomdotazníkapreučiteľovmôžemekonštatovať,žeučiteľomnahodináchetic-kej výchovy prevláda podnetná atmosféra, kdežtotlmivúnezaznamenalnikto.Čosatýkaaktivityžia-kov na hodine etickej výchovy, 81.25% z učiteľovmáaktívnychžiakova12.5%ažmimoriadneaktív-nych,zčohosadáusudzovať,žeketickejvýchovežiaci pristupujú ináč ako k ostatným predmetom.56.25%prijímasvojichžiakov,37.5%prijímasvo-jichžiakovúplnebezvýhrad,alevyskytlosaajto,že6.25%prijímasvojichžiakovibačiastočne.Čosatýkamotiváciežiakov,56.25%dokážesvojichžia-kovmotivovať lenniekedya6.25%sproblémami.Ohľadomosobnostiučiteľovsa56.25%opýtanýchradíksangvinikom,12.5%kcholerikoma31.25%saradíkflegmatikom.Všetciopýtanísúspoločen-skí a otvorení ľudia. Z typologického hľadiska sa18.75%učiteľovradilokdirektívnym,autokratickýmučiteľom,75%kdemokratickýmučiteľoma6.25%kliberálnymučiteľom.Naposlednúotázkudotazní-ka,vktorejrespondentimalireagovaťnapostavenieetickejvýchovy56.25%pozitívnehodnotípostave-nieetickejvýchovy,kým31.25%opýtanýmvetic-kejvýchoveniečochýba.

Učitelia sa pozitívne vyjadrovali k otázkamtýkajúcichsažiakovaichprístupuketickejvýcho-ve. Dá sa konštatovať, že žiaci si etickú výchovuobľúbili,kčomuurčitevnemalejmiereprispel ichučiteľ.Až75%tvorilidemokratickíučiteliaavšetciopýtanípatrilikľuďomspoločenskýmaotvoreným.Vypracovaný rebríček požiadaviek na učiteľa etic-kejvýchovyzahŕňa tietovlastnosti,ktorébypodľa

respondentovmalučiteľetickejvýchovymať–em-patia, komunikatívnosť, kreatívnosť, asertívnosť,ústretovosť. Zarážajúce na strane druhej je to, že31.25% z učiteľov tvrdí, že postaveniu etickej vý-chovyniečochýbaa12.5%beriepostavenieetickejvýchovyskôrnegatívne.Vodpovediachnaotázkytýkajúce sa hodín etickej výchovy žiaci reagova-li skôr v pozitívnom zmysle.Kýmvo vranovskýchškolách sme našli aj prípravu na etickú výchovu,v bratislavských školách sa žiaci stopercentnezhodli, že sa na hodiny etickej výchovy nepripra-vujú. Žiaci z oboch regiónov sa zhodli aj na tom,že hodina etickej výchovy sa líši od iných hodín.Žiacisúuvoľnení,spontánni,radirozoberajúprob-lémy, pristupujú k hodine zodpovedne, voľne, bezstresu,s radosťouasozáujmom.Žiaciaštudentisa zhodli aj v názore, že etická výchova bymalabyťprevšetkých,nielenpretých,čootentopred-metjaviazáujem.Čižesiuvedomujúpotrebuetickejvýchovyprevšetkých.Naotázkučobyzlepšilinavyučovaníhodínetickejvýchovyodpovedali,žebybolo dobré keby sa učili rovnorodé skupiny podľaveku,ocenilibymenšípočetžiakov,prijalibypod-netnémateriály a špeciálnu učebňu.Učiteľov smesazasepýtali,čoichfascinujenaetickejvýchove:možnosťovplyvňovaťvýchovužiakovaštudentov,iné formyametódyvyučovania, zážitkovéučenie,voľnosťvýberutém,úprimnosť,možnosťdozvedieťsaožiakochaštudentochviac,príjemnáatmosféra,ochotakomunikovať.Učiteľovsmesapýtalivčomvidiaprínosetickejvýchovypresvojbudúci život,kde sa vyjadrili, že im to prináša veľa informáciío živote a správaní sa žiakov a študentov, budujesalepšívzťahmedziučiteľmiaštudentmi,zlepšujesakomunikácianavzájommedzisebou,aleajme-dzižiakmiaučiteľmi.Dokážunahliadnuťdocíteniaazmýšľaniažiakov.Anemôžemeopomenúťotázku,čoučiteľovinšpirovalokvýberuetickejvýchovyakobudúcehoučiteľaaknejsavyjadrovali,žebolatozáľuba, možnosť pozorovania seba a iných, tva-rovanie charakteru žiakov aj v súkromnom živote,psychologické hľadisko, ale aj napríklad nutnosť(doplniťsiaprobáciuresp.absolvovať1.atestačnúskúšku).Prekvapivéjeporovnaniezmiensprávaniasavdôsledkunavštevovaniahodínetickejvýchovy.Kýmvovranovskýchškoláchžiaciregistrovalizme-ny,vbratislavskýchimhodinaetickejvýchovyne-pomohlavzmenesprávania.Zanegatívummôžemepovažovaťaj to, ževoboch regiónochsaobjavilareakcianaatmosférunahodináchetickejvýchovyokrempodnetnýchajtlmivá,čojekobsahuanápl-nietickejvýchovyzarážajúce.Alenadruhejstraneoba regióny považujú etickú výchovu za potrebnúpreďalšívývojjedinca.Učiteliavobochregiónochsú podľa žiakov tvoriví, dokážu sa vcítiť do zloži-týchsituácií,rešpektujúžiakovenázoryanepôsobiachladne.Väčšinažiakovsvojichučiteľovprijíma,ajkeď vo vranovskom okrese sa objavila odpoveď,že svojho učiteľa vôbec neakceptujú. Čo sa týka-lo hodnotenia správaniaučiteľov k svojim žiakom,obaregiónyodpovedalipozitívne.Porovnateľnéboliajodpovedenaotázku,čipovažujúučiteľazasvojvzor.Tusavšakvyskytliajodpovede,žeučiteľniejevzorom.Žiacizostaviliprofilučiteľaetickejvýcho-vy.Učiteľetickejvýchovybypodľanichbymalbyťkomunikatívny,milý,láskavý,pokojný,tvorivý,chá-pavý,dobrý,zodpovedný,rešpektovaný,tolerantný,

slušný, spoločenský, vtipný, autentický, vzdelaný,liberálny,morálny,benevolentný.

Akú úlohu teda zohráva v tomto svete učiteľetickejvýchovy?Je jehomiestoeštestálepotreb-né?Alebobolužvdnešnejdobenahradený inýmiprostriedkami?Jetátodobaužnatoľkovyspelá,ženás zastúpia informačné technológie vo všetkom?Určitesikaždýučiteľkladieotázku,kdezostalinašepotreby, práva na vlastný život, ako máme zvlá-daťvšetky tie rozporymedzicieľmiamožnosťami.Mámemyučiteliaeštevôbecnejaképráva?Asmeešte vôbec potrební ?Kladie sa na nás stále viaca viacapopri tomsa zabúdana tonajdôležitejšieato,žeajmysmelenľudiaapotrebujememaťpod-mienkynarealizáciuvýchovyavzdelávania.Kdezo-stalaradosťzodovzdávaniavedomostí,poznatkov,kdesastratilotoprvotnéočarenie?

Súprofesie,vktorýchprvoradýmpracovnýmnástrojom jeosobnosť jedinca.Spôsob jehomys-lenia, postoje, hodnoty, komunikačné schopnos-ti, správanie sa k druhým a odovzdávanie svojichpoznatkov a skúseností. Výchova k prosociálnostiakempatii,dozrievanieosobnosti,sanedejelennahodináchetickejvýchovy,alemávšeobecnézastú-penievovšetkýchpredmetochazávisí lenodnásučiteľov,akoakdejuvyužijú.Učímežiakovpocho-piťvecia javy,abymohlivskutočnomživotepre-ciťovať,podávaťďalejtietonadobudnutévlastnosti,dokázať ichchápaťnielen rozumom,ale i srdcom.Abynebolilenvzdelaní,aleidobrí.Dnešnáprofesiaučiteľasadynamickymenívzávislostiodpremienvzdelávaciehokontextu,aledúfame,žeučiteliabudústálezohrávaťvýznamnejšiuúlohuvučiacejsaspo-ločnosti.

Literatúra

[1] Milénium. Národný program výchovy a vzdelávaniavSlovenskej republikenanajbližších10-15 rokov.Brati-slava,MŠSR2002.

[2] ZELINA, M. 1993. Humanizácia školstva. Bratislava,Psychodiagnostika,1993,s.83.

[3] Návrh cieľov Národného programu rozvoja výchovyavzdelávaniaUČIACESASLOVENSKO,Bratislava,2016.

[4] KUDLÁČOVÁ, B. 2002. Etika a osobnosť učiteľa. VŠskriptá.1.vydanie.Trnava,PdfTU,2002.

[5]CALVINS.HALL,GARDENLINDZEY.2002.Psycholó-giaosobnosti.SPN,Mladéletá,2002

PaedDr. Zuzana Sládečková,externá doktorandka

Katedra všeobecnej a aplikovanej etiky FF UKF

Hodžova 1949 74 Nitra

STrAnA 8

DECEmbEr 2016 CIvITAS - èASoPIS PrE PolITICké A SoCIálnE vEDy

Prof. PhDr. Jaroslav Mazůrek, CSc.Katedra politológie a euroázijských štúdií FF UKF Nitra

Mazůrek, J.: Canada - country of harmonic connection of nature, people, culture, economics and politics (Part 1)CIVITAS, 2016, Vol. 22, No. 51, p. 8

Canada is officially a bilingual country. French is the main and official language in the province of Quebec and the language is also widely spoken in the province of New Brunswick. English is spoken by the majority of people in Canada, in all ten provices and territories except Nunavut where most of the people speak the languages of Aboriginal people – the Inuits. Canada is currently a member of the commonwealth as well as a member of La Francophonie.

Názov Canada pochádza z reči prvých národov – konkrétne kmeňaHurónov–azniekannataadoslovenčinyhomôžemepreložiťako„osada“,„zoskúpenieosád“či„osídlenie“.Vroku1535použiliIndiánitotoslovopreoznačenieosadyStadaconavrozhovoresJacquesemCartierem.Tenpotomtotoslovozačalpoužívaťpreoznačenieoblastiokolosvojejosady–dnesužakočasťQuébecCity.Odroku1547satotooznačeniezačaloobjavovaťnamapáchakooznačenierozsiahlejokolitejoblasti.Tedapôvodnéoznačenie,Nové Francúzsko, sa prestávalo používať a Canada bol názov územia naseverodUSAanavýchododAljašky.FrancúzskakolóniaKanadaaNovéFrancúzsko vznikli po dĺžke rieky svätého Vavrinca a severne od Veľkýchjazier.NeskôrzískalatotoúzemieVeľkáBritánia,ktoránaňomneskôrusta-noviladvekolónie:Hornú(UpperCanada)aDolnúKanadu(LowerCanada),dohromadyoznačovanéakoKanadyTheCanadas.Tietozaniklivroku1841,kedy sa zjednotili do Zjednotenej kanadskej provincie (United Province ofCanada).Vroku1867saKanadastalakonfederáciouabritskýmdomíniom,pričomoficiálnebolaoznačovanáakoDominionofCanada,prípadneCana-dianConfederation.SrastúcoumierounezávislostinaVeľkejBritániisapo-stupnestálečastejšievypúšťaloznázvuDominionof.Vroku1982bolprijatýnázovCanadaAct,ktorýsauvádzaakojedinéoficiálnemenozemeCanada.VtomistomrokudošlotiežkpremenovaniuštátnehosviatkuDominionDaynaCanadaDay.Dnes jeKanadasuverénnyštát, ležiacinaseveresevero-amerického kontinentu.Na juhuhraničí soSpojenými štátmi, na východejuobmývaAtlantickýoceán,na západeTichýoceánanasevereSevernýľadovýoceán.Jedruhounajrozľahlejšoukrajinousvetaa jenajsevernejšieležiacoukrajinousveta.Krajinajefederácioudesiatichprovinciíatrochte-ritórií.JeparlamentnoudemokraciousbritskoukráľovnouAlžbetou II.akoformálnouhlavouštátu.VKanadejuzastupujeGenerálnyguvernér.HlavnýmmestomapolitickýmcentromKanady jeOttawa, kdeokremGenerálnehoguvernérasídliparlament,vládaainéinštitúcie.Kanadajenafederálnejúrov-nioficiálnedvojjazyčnýmštátom.FrancúzštinajeväčšinovýmaoficiálnymjazykomvprovinciiQuebecajeznačnerozšírenáajvprovinciiNewBrun-swick.AngličtinajeväčšinovýmjazykomvšadeindeokremNunavutu,kdeväčšinaobyvateľovhovoríjazykmipôvodnýchobyvateľovInuitov.KanadajesúčasnečlenomCommonwealthuakoajLaFrancophonie.

kAnAdA – krAjinAhArMonického prepojeniAprírody, ľudí, kultúry,

ekonoMiky A politiky (1. čaSť)

STrAnA 9

CIvITAS - èASoPIS PrE PolITICké A SoCIálnE vEDy DECEmbEr 2016

KanadaRozloha:9985000km2

Početobyvateľov:35,16mil(2013)svetovábanka

Hustotazaľudnenianakm2:3obyvatelia

Hlavnémesto:Ottawa(960000obyvateľov)

PredsedavládyJustinTrudeau

Kanada je nezávislým federálnym štátoma členom Britského spoločenstva. Podľa rozlohyjedruhýmnajväčšímštátomnasvete.SvýnimkouAljaškyzaberátakmercelúpolovicuseveroameric-kéhokontinentuvrátaneostrovovvovšetkýchoce-ánoch, ktoré ju obklopujú. Je to vyše 6% rozlohysvetovej súše. Takmer 1/12 plochy Kanady zabe-rajú jazerá.Odvýchodunazápadmeria5500kmavsmeresever–juh4600km.KanadahraničílensUSA.NajuhutvoriahranicuVeľkékanadskéjazeráa49rovnobežka,naseverozápadeAljaška.

Kanada svojím prírodným a hospodárskympotenciálom patrí k ekonomicky najrozvinutejšímštátomsveta.Akoprímorskákrajinaobklopenátro-mioceánmi,máveľmičlenitépobrežie,očomsved-čí množstvo ostrovov, polostrovov, zálivov a napobrežíTichéhooceánuajfjordov.ZpolostrovovjenajväčšíLabrador(1,3mil.km2).NaúzemíKanadysú zastúpené všetky druhy reliéfu. Prevažnú časťpovrchukrajiny(70%)tvorianížinyanízkopoloženéplošiny, Strednú a východnú časť Kanady vrátanearktických ostrovov (Baffinov, Elesmerov, Viktóri-in), vypĺňa Kanadský štít. Jeho pevninská časť saoznačuje ako Lauretínska plošina. Na polostroveLabrador dosahuje najväčšiu výšku1 676m.Na-priekznačnýmprírodnýmzdrojom jedoterazmálohospodárskyvyužitá.PozdĺžzápadnéhookrajaHud-sonovhozálivuažkVeľkýmjazerámsarozprestierarozsiahla chladná amálo obývanáArktická nížina.Západ Kanady vypĺňajú veľhorské Kordillery, ktorésa skladajú z niekoľkých pásiem (Skalnaté vrchy,Pobrežnépásmoatď.).NajvyššívrchKanadyjeMt.Logan(6050m).NavýchododKordilliersatiahneúrodná prérijná plošina, presahujúca z Kanady doUSA (Veľké roviny). Na východe krajiny zasahujúzUSAažkzálivusv.VavrincavýbežkyAppalačské-hopohoria.

Pre značnú rozlohu krajiny je podnebie Ka-nadyrozdielne.Prevažnáčasťkrajinymácharaktermiernechladnejklímy.Smeromnasevernadobúdasubarktickúažarktickúpovahu.Východnépobrežnépásmo je klimaticky ovplyvnené studeným Labra-dorskýmprúdom,pacificképobrežie teplýmKuro--Šio. Vnútrozemiemá výrazne kontinentálnu klímusveľkouamplitúdou.Priemernéjanuárovéteplotytudosahujúaž-30˚C.

Riečnasieťspočetnýmijazeramijedobreroz-vinutá.Riekysúvyužitéenergeticky (Niagara,Fra-ser,Sv.Vavrinca) ale aj na riečnudopravu.RiekaSv.Vavrinca je vstupnoubránoukVeľkýmkanad-ským jazerám(Horné,Hurónske,Erijské,Ontario).Na území Kanady je asi 200 jazier. Okremmeno-vaných k najväčším patrí Veľké medvedie jazero,Winnipegskéjazero,Athabaskaaďalšie.

Lesyzaberajú40%rozlohykrajiny.Prevláda-jú ihličnaté lesy.Naochranu jedinečnej kanadskejprírody, vrátane pestrej a bohatej fauny, slúži sieť

28národnýchparkov (Jasper,Banff,WoodBuffa-lo–najväčšínárodnýparksvetaorozlohe44807km2adesiatkyprovinčnýchparkov).Sútozároveňvýznamnéobjektycestovnéhoruchu.

Archeologické štúdie datujú prvé ľudskéosídleniedodobypredcca26000rokmivprípa-desevernéhoYukonupredcca9500 rokmi.PrvéeurópskeosídleniezaložilinakanadskomúzemíVi-kingoviaokolo roku1000vL’AnseauxMeadows,tovšakexistovaloibakrátkoazdlhodobéhohľadis-ka nemalo žiadny význam. „Kanada (resp. jej vý-chodnépobrežie)bolapreEurópuznovuobjavenánaprelome15.a16.storočiavýskumnouplavbouJohnCabota (1497),ďalšie výpravysempodnikolJacques Cartier (1534). Prvé dlhodobé európskeosídlenie tu založili Francúzi. Išlo o Port Royal(1605) a Québec (1608). Angličania ich nasledo-valivroku1610voblastiNewfoundlandu.“1Sprí-chodomEurópanovsanakanadskomúzemízačalirýchlešíriťeurópskechoroby,ktorédecimovalipô-vodnéobyvateľstvoaotvárali kolonistomcestudoindiánskychúzemí.

„Pred príchodom Európanov územie Kanadyobývalo indiánske obyvateľstvo kmeňa Algonkiov,Athabaskov, Irokézov, Siouxov a ďalších. SeverobývaliInuiti(Eskimáci).“2

Francúzi kolonizovali územie popri rieke Sv.Vavrinca, ktoré dnes tvorí prevažnú časť územiaprovincie Québec. Anglosasi zabrali najskôr New-foundland.Ichhlavnáexpanzianastalav17.akon-com 18. storočia ( po založení Spoločnosti Hud-sonovho zálivu v roku 1670), kedy osídľovaliBrunswicko,NovéŠkótskoaOntário.Ztýchtopro-vincií,vrátaneQuébecku,savroku1867vytvoriloKanadskédomínium(AktoBritskejsevernejAmeri-ke).OniekoľkorokovneskôrknimpribudliprérijnéprovincieManitoba, Saskatchewan,Alberta aBrit-ská Kolumbia. Kolonizácia západných území bolasprevádzaná tvrdýmbojomspôvodnýmobyvateľ-stvom.Zlatáhorúčkav19.storočíprispelakčias-točnémuzaľudneniusevernejprovincieYukon.ViacmenejľudoprázdneostaloseverozápadnéteritóriumaArktickésúostrovie.NazákladeWestminsterské-mu štatútu z roku 1931 sa stali krajiny Britskéhospoločenstva národov rovnoprávnymi a Kanadaz medzinárodného hľadiska suverénnym štátom.ŠtátotvornýprocesKanadybolukončenýpristúpe-nímNewfoundlandukfederáciivroku1949.Podľanovejústavyzroku1982,ktoránahradilaAktoBrit-skejSevernejAmerike, jeKanadanezávislákrajinasfederálnymštátnymzriadením.ProblémomostávapostavenieQuébecuvrámcikanadskejfederácie.

Kanadauznávabritskúhlavuštátu zasvojhopanovníka, ktorého formálne zastupuje generálnyguvernér. Štátne zriadenie Kanady spája v sebemodel parlamentnej britskej demokracie a federa-tívnehousporiadaniaSpojenýchštátovamerických.Britský vplyv saprejavuje najmä v zákonodarstve,americký vplyv vo väčšom samostatnom rozho-dovaní provinčných vlád. Federálny parlamentmádvekomory.VpolitickomživoteKanadypôsobíasi10politickýchstránazoskupení.Najsilnejšoucelo-kanadskoustranousúliberáli.Okremfederálnejvlá-dysúvládnoustranouaj vniektorýchprovinciách(Ontario,Atlanticképrovincie).

Kanadajezloženázdesiatichprovinciíatrochteritórií.ProvinciesúAlberta,BritskáKolumbia,Ma-nitoba, Nový Brunšvik, Newfoundland a Labrador,NovéŠkótsko,Ontário,OstrovprincaEdwarda,Qu-ébecaSaskatchewan.TeritóriasúSeverozápadnéteritórium,NunavutaYukon.Provinciemajúvysokýstupeňautonómie,teritóriamajútroškumenšístu-peňautonómie.Obojedisponujúvlastnýmiprovinci-onálnymi(resp.teritoriálnymi)symbolmi.Úradnýmjazykom je angličtina a francúzština,menová jed-notkakanadskýdolár.

Provincie sú zodpovedné za väčšinu štátnych so-ciálnychprogramovvKanadeaspoločnesústrediaviac finančných prostriedkov než federálna vláda.Miera finančnej a samosprávnej autonómie je tuveľmi vysoká. Federálna vláda môže iniciovať ná-rodné programy a politiku v jednotlivých provinci-ách(napr.CanadaHealthAct),aleprovinciemôžurozhodnúť, že sa budú na tejto politike podieľať.Oviacmenej vyrovnanúúroveňslužiebv jednotli-výchprovinciáchsastarajútzv.vyrovnávacieplatbyriadenéFederálnouvládou,ktorápresúva finančnéprostriedky od bohatších provincií do rozpočtovprovinciíchudobnejších.

Všetky provincie i teritóriamajú jednokomo-rovývolenýzákonodarnýorgán,včelektoréhostojípremiér,vybranýrovnakoakoprvýministerKanady.Zároveňmákaždáprovinciaviceguvernéra(Lieute-nant-Governor), ktorý reprezentuje Korunu a je naanalógiígenerálnehoguvernéranafederálnejúrov-ni.Uteritóriáchjeobdobouviceguvernérakomisár.

JednotlivécelkyKanadysaodseba líšiaprí-rodnými podmienkami, históriou aj ekonomickýmrozvojom. Kanada sa člení na nasledujúce socio-ekonomické regióny: atlantský, centrálny, prérijný,pacifickýaarktický.“3

Atlantickýregión–tvoriaho4provincie(NovéŠkótsko, New Brunswick, Ostrov princa EduardaaNewfoundland).Na tomtoúzemížije3mil.oby-vateľov. Atlantské provincie sa od „mladej západ-nejKanady“odlišujúhistóriou,tradíciouakultúrouregiónu. Základnou geografickou charakteristikuregiónujediverzita jehoprírodnéhoprostredia,vy-užívanie prírodných zdrojov a osídlenie. Niektoréoblastisútakmerľudoprázdne.

Centrálny región – tvoria ho dve ekonomic-kynajvýznamnejšieprovincie–Ontario aQuébec.Zaberajúplochu takmer¼rozlohykrajiny.Na tom-toúzemí žije60%obyvateľstvakrajiny.Región jeoznačovaný ako priemyselné srdce Kanady. Mánajväčší trh práce, najväčšiu priemyselnú výrobu,najvýznamnejšiefinančnéaobchodnéinštitúcie.

Prérijnýregión-rozkladásamedziprovincia-miBritskáKolumbiaaOntario.Zaberá20%územiakrajiny.Žijetuviacako4mi.obyvateľov.Tentore-giónjepovažovanýzaagrárnesrdceKanady,preto-žereprezentuje80%kanadskejprodukciepšenice,jačmeňa a ovsa. Dôležité miesto v hospodárstvetohtoregiónuzaujímarozvíjajúcisacestovnýruch.

Pacifický región – tvorí ho najzápadnejšiakanadskáprovinciaBritskáKolumbia.Rozprestierasa medzi Skalnými vrchmi a Pacifickým zálivom.Svojím hospodárskym potenciálom predstavujetretínajvýznamnejšíekonomickýcelokkrajiny.Žije

STrAnA 10

DECEmbEr 2016 CIvITAS - èASoPIS PrE PolITICké A SoCIálnE vEDy

tu 3,5 mil. obyvateľov. Vedúcim odvetvím je dre-vospracujúcipriemysel,ktorývyužívabohatúsuro-vinovúzákladňu.PodstatnývýznampreekonomikumárybolovasnímnapobrežíTichéhooceánuspo-jenýrybnýpriemysel.

Arktickýregión–tvoríhoYukonaSeverozá-padné teritória. Zaberá40%plochycelejKanady.Drsné klimatické pomery arktickej prírody a málopriaznivé pôdne podmienky nie sú priaznivé prerozvoj poľnohospodárskej výroby. Táto sa realizu-je predovšetkým formou moderného chovu kožu-šinových zvierat. V ekonomike teritórií v súčasnejdobe okremobnoviteľných zdrojov obživy zohrávavýznamnúúlohubaníctvo(ťažbazlata), rozvíjajúcasaťažbaropyaplynu,akoajcestovnýruch.

Kanadajevyspelýpriemyselno-poľnohospo-dársky štát. Intenzívny rozvoj hospodárstva nastalpo II. svetovej vojne. Najväčšie bohatstvo pochá-dzazťažbynerastnýchsurovín,zlesnejprodukcie,rybolovu,poľnohospodárstvaavyužívaniavodnýchzdrojov.VyužívanímtohtopotenciálusaKanadaza-radilamedzi7najvyspelejšíchkrajínnasvete.

„Na tvorbe HDP sa podieľajú odvetvia terci-árneho sektoru (68,5 %) priemyslu vrátane ťažbynerastnýchsurovínastavebníctva(29,4%),poľno-hospodárstva a lesníctva (2,1%). Najviac ekono-micky aktívneho obyvateľstva pracuje v službách(72%),priemysleaťažbenerastnýchsurovín(15%)avpoľnohospodárstve(3%).“4

Kanadajejednýmznajbohatšíchštátovsvetasvysokýmipríjmaminajednéhoobyvateľa.Životnáúroveňvkrajinejetakveľmivysoká.Jednásaočle-naOECDaskupinyG8.“5Jejekonomika je trhováhoci viac regulovaná než v susedných Spojenýchštátoch,menej regulovaná než vo väčšine štátov.Tradičnemánižšíhrubýdomáciproduktnaobyva-teľanežjejjužnýsused(bohatstvojevšakrozdelenérovnomernejšie), avšak vyššie než veľké rozvinutézápadoeurópske ekonomiky. V minulom desaťro-čí jej ekonomika celkove rýchle rástla a krajina sizachovala nízku ť. V roku 2006 bola nezamestna-nosť 6,3%čo je najlepší výsledok za posledných30 rokov. Najvyšších hodnôt naopak dosahuje naNewfoundlanduaLabradoruatookolo14,5%.

Vminulom storočí rast výroby, ťažby a slu-žieb premenil ekonomiku z poľnohospodársky za-meraného štátu na predovšetkým urbanizovanýpriemyslovýštát.Rovnakoakovostatnýchzemiachrozvinutéhosvetaivkanadskejekonomikedominu-jesektorslužieb,ktorýzamestnávatrištvrtinyKana-ďanov.MedzirozvinutýmikrajinamijevšakKanadaneobvyklá v miere dôležitosti primárneho sektoravčelesťažboudrevaaropy.5

Jedná sa o jeden z nemnohých rozvinutýchštátov sveta, ktorý energie vyváža. Má veľmi veľ-ké zásoby zemného plynu pri východnom pobrežíaveľkézásoby ropyaplynuvAlberteačiastočneivBritskejKolumbiiavSaskatchewanu.Jejropnézásoby sú tak druhé najväčšie na svete, hneď zaSaudskou Arábiou. V Québecu, Britskej Kolumbii,Newfoundlandu,Labradoru,OntáriuavManitobejekdispozíciíveľmilacnáenergiazvodnýchelektrárni.

„Kanada je jedným z najdôležitejších sveto-

vých dodávateľov poľnohospodárskych produktov.Bývalé kanadské prérie sú dnes jednými z najdô-ležitejšíchoblastí vpestovaní pšeniceaostatnýchobilnín.Tiežjenajväčšímsvetovýmvývozcomzin-kuauránuapoprednýmsvetovýmvývozcomzlata,niklu,hliníkaaolova.Mnohosídielvsevernejčastizemeexistuje lenvďakaťaženiu,čiužminerálnychsurovín alebo dreva. Má tiež značne veľký výrob-ný sektor, predovšetkým na juhu vOntáriu kde jedôležitý automobilový priemysel a ďalej na juhuQuébecu kde sídli mnoho firiem zaujímajúcich saokozmonautikuavesmírnypriemysel.“6

Kanadajevovysokejmierezávislánamedzi-národnom obchode, najviac so Spojenými štátmi.Bilaterálna dohoda medzi Kanadou a USA z roku1989(FTA)apredovšetkýmSeveroamerickádoho-daovoľnomobchode (NAFTA)z roku1994poní-majúcaiMexikospustiladramatickýrastmieryeko-nomickéhoprepojeniasUSA.V roku2001krajinaúspešneprekonalaekonomickýpoklesaudržujesitak najlepšiu celkovú výkonnosť ekonomikymedzikrajinamiG8.Odpolovicedeväťdesiatych rokov ještátny rozpočet v trvalom prebytku, dochádza takkpokračujúcemuznižovaniuštátnehodlhu.

„Najrozvinutejším odvetvím hospodárstvav Kanade je ťažobný priemysel. Kanada má ob-rovské nerastné bohatstvo, pričom geologickýprieskumnarozsiahlomúzemíštátunachádzanovésurovinovézdroje.Mávšetkypotrebnésurovinyprevlastnéhospodárstvoačasťvyťaženýchsurovínex-portuje.Zenergetickýchsurovínsaťažíropa,zemnýplynauhlie.HlavnéropnépoliasúvprovinciiAlber-taaSaskatchewan,naktorépripadá95%kanadskejťažby(okolo100mil.ton).“7Zdôvodovgeografic-kých aj ekonomických časť ropy sa exportuje doUSA. Východná časť Kanady naopak dováža ropuzVenezuely.VeľkézásobyropyboliobjavenévústíriekyMackenzieavBeaufortovommoriSevernéhoľadovéhooceánu.Kanada je tretímnajväčšímpro-ducentom zemného plynu na svete. V západnýchprovinciách (Alberta, Saskatchewan, Britská Ko-lumbia)súznačné,aledoterazmáloťaženéložiskáčiernehouhlia.SvetovýprimátmáKanadav ťažbeniklu(SudburyvOntariu)aťažbeazbestunaviace-rýchlokalitáchvQuébecu.VťažbezlatajenatreťommiestenasvetepoJužnejAfrikeaRusku.Kanadapatrímedzipoprednýchproducentovv ťažbemedi(Ontario),zinkuaolova(BritskáKolumbia).

Na západnom polostrove, v Novom ŠkótskuaNewfoundlandsaročneťažíokolo60mil.tonže-leznejrudy.Zásobysaodhadujúnadesiatkymiliárdton a sú najväčšie na svete. Kanada je svetovýmproducentomuránu,ktorýsaťažínaokrajiLabrador-skéhoštítuvOntariu(BlindRiver),vSaskatchewa-nepriVeľkomMedveďomjazere(PortRadium)aprijazereAthabaska((UraniumCity).Rozsiahlajepro-dukcia kamennej a draselnej soli (Saskatchewan),síryastavebnýchmateriálov.Chýbajúvšakväčšiezásobybauxitu.TensadovážazJamajky.7

Doprvejpäťkyvsvetovomrebríčkusadostalenergetický priemysel. Kanada vyrobí ročne viacako500mld.kWelektrickejenergie.Vedúceposta-veniemajú hydroelektrárne na rieke Sv. Vavrinca,Niagara, kaskáda veľkých elektrárni La Grande naLabradore,energetickévyužitiehorskýchriekvAl-

berte a Britskej Kolumbii. Okrem Ostrova princaEduarde,kdeniesúveľkévodnétoky,hydroenergiuvyužívajúvšetkykanadsképrovincie.Celkovýener-getický potenciál kanadských riek sa odhaduje na65mld.kW,t.j.1/10svetovéhopotenciálu.PoNór-sku je to krajinasnajväčšouvýrobouelektrinyna1obyvateľa.VPickeringuvprovinciiOntariopracujenajväčšívýrobcaatómovejenergienasvete(CAN-DU–CanadianDeuteriumUranium).

Svetové parametre má komplex atómovýchzariadeníBruceStationpriHurónskomjazere.Kveľ-kýmatómovýmelektrárňampatríajPinawapriWin-nipeguvprovinciiManitoba.

„Geografickyjekanadskýpriemyselrozloženýveľminerovnomerne.Sústreďujesadojužnéhopo-hraničnéhopásmasUSA,najmädooblastiVeľkýchkanadských jazier a pri riekeSv. Vavrinca.Okremťažobného priemyslu je rozvinutý najmä hutnícky.Pre svoj rozvoj má optimálne podmienky, ktorépredstavuješirokásurovinovázákladňaadostatokenergie.Najväčšímkanadskýmoceliarskymažele-ziarskymstrediskomjeHamilton,vOntáriunazýva-nýaj,,kanadskýPittsburgh“.FarebnámetalurgiajelokalizovanádoSudburyvOntariu(nikel,kobalt),voFlin Flone vManitobe, v Traile v Britskej Kolumbii(zinok),vArbidevQuébecuaKitimatevBritskejKo-lumbii.Tupracujenajväčšiahlinikáreňnasvete.“8

Značný rozvoj v poslednom období zaznamenalodopravné strojárstvo, najmä výroba automobilov,ktorúovládajúamerickéfirmyGeneralMotors,Ford,Chrysler. Je sústredná v Oshawe a vo WindsorevOntariuavMontréalevQuébecu.VýrobalietadieljesústrednávMontréale,ToronteaWinnipegu.Naj-väčšielodenicesúvoVancouveriavQuébecku.Vy-sokúúroveňdosahujevýrobapoľnohospodárskychstrojov(Winnipeg).Kanadapatríkvýznamnýmpro-ducentom výpočtovej techniky (Toronto). Svojímvýznamomsadopopredia dostáva ropnýpriemy-sel,ktorýsaopieraodomácusurovinovúzákladňu,aleajdovážanúropuzVenezuely.Strediskompet-rochémiesúEdmontonaCalgary(Alberta).Provin-ciaAlbertasapodieľa90%nakanadskejprodukciiropy. Ďalšími strediskami petrochémie sú Regina,Winnipeg,TorontoaSarnia.Tudovážajúropuzka-ribskejoblastiaspracúvajújupetrochemickézávo-dyvHalifaxeavQuébecu.Orozsiahlusurovinovúzákladňusaopieradrevárskypriemysel.Významnesapodieľanakanadskomexporte.Jezameranýnavýrobupapieraacelulózy.Vexportenovinovéhopa-pierajeKanadana1.miestenasvete(40%svetovejprodukcie).„ZprovinciínaprvommiestejeBritskáKolumbia,ďalejQuebécaOntario.Tietotriprovinciepredstavujú4/5ťažbykanadskéhodreva.NajväčšiedrevospracujúcezávodysúvoVencouveri,Edmon-tone a v Ottawe. Na rozvinuté poľnohospodárstvonadväzuje rozsiahly potravinársky priemysel (mly-nársky–prérijnéprovincie,rybný–atlanticképro-vincie,mäsný–OntarioaQuébec,konzervárenský–BritskáKolumbiaaNovéŠkótsko).PriemyselnýmsrdcomKanadyjeprovinciaOntario,naktorúpripa-dá60%priemyselnejvýrobykrajiny.“9

„Poľnohospodárstvomáveľmidôležitémiestovkanadskejekonomike.Jezaloženénafarmárskejveľkovýrobe,ktorájevysokošpecializovaná(farmy

STrAnA 11

CIvITAS - èASoPIS PrE PolITICké A SoCIálnE vEDy DECEmbEr 2016

obilninárske,mliekarenské,chovateľské, farmyko-žušinovej zveri). Priemerná výmera fariem je viacako230ha.Prepoľnohospodárstvo jevhodnéasi10 % územia. Doteraz sa pre poľnohospodárstvovyužívaasi7%územiaKanady,z tohoornápôdapredstavuje3%.“10

NaúzemíKanadymôžemevymedziť dve vý-znamné poľnohospodárske oblasti. Lauretínskaoblasť na východe zaberá nížinu okolo rieky Sv.VavrincaaVeľkýchkanadskýchjazier,Ostrovprin-ca Eduarda, severnú časť New Brunswicku a zá-padnépobrežnépásmovNovomŠkótsku.DruhouvýznamnoupoľnohospodárskouoblasťoujeprérijnáoblasťManitoba,Saskatchewan,Alberta,zameranápredovšetkým na pestovanie pšenice. Pestovaniepšenice v tejto oblasti má celosvetový význam(jedna zo svetových obilníc). Pšenica je hlavnouexportnou plodinou Kanady. Ročná produkcia do-sahuje približne 28mil. ton, čo predstavuje okolo1000kgna1obyvateľa.Okrempšenicesapestu-je raž, jačmeň, kukurica, sója a ovos. Pestovanieobilnín na rozľahlých západokanadských prériáchjevysokomechanizované.CukrovárepasapestujenajviacvAlberte,zeleninaazemiakyvatlantickýchprovinciách(NovýBrunswick),ovocieatabakvOn-tariu,NovomŠkótskuaBritskejKolumbii.Typickýmproduktomjejavorovýcukor(Québec).

„Pre Kanadu bolo poľnohospodárstvo vždydôležité,pretožednešnápoľnohospodárskavýrobazamestnáva menej než 4% pracujúcej populácie.Asi 7,3 % celkovej rozlohy zeme tvorí orná pôdaapastviny.Poľnohospodárstvopredstavujeasi8%kanadskéhovývozu.Zďalekanajväčšírozsahpoľno-hospodárskejpôdyjevprériáchaoblastiachAlber-ty,SaskatchewanuaManitoby.“11

Živočíšnavýrobajevsúčasnostirozšírenejšiaakorastlinná.Jerozhodujúcouzložkoukanadskéhopoľnohospodárstva. Kanadské ranče bývajú ozna-čované ako ,,továrne na mäso“. Prevažuje chovrožného dobytku (prérijné provincie) a ošípaných(Ontario,Québec).

Živočíšnu výrobu významne dopĺňa rybolovachovkožušinovejzveri.Ročnývýlovsapohybujeokolo1,5mil.ton.Polovicavýlovupripadánaatlan-tickúoblasť,kdenasvetoznámychveľkýchlaviciach,,Grandbanks“všelfovommoripriNewfoundlandesalovísleď,treskaatuniak,napacifickompobrežílosos.

Kanadakontrolujerybolovv320kmširokompásme teritoriálnych vôd, ktoré kanadská vládarozšírila v roku 1977.Menej významný je rybolovv sladkovodných jazerách. Tradičným hospodár-skym odvetvím je chov kožušinovej zveri (líšky,norky). Sústreďuje sa hlavne v Québecu, Saskat-chewaneaYukone.Umelýchovvýznamnoumieroudopĺňa poľovníctvo kožušinovej zveri v divočináchseveru(Severozápadnéteritóriá,Yukon).RočnesavKanadevyprodukujeaulovíokolo10miliónovku-sovkožušín.Lesnéhospodárstvo jerozvinutépre-dovšetkýmvBritskejKolumbii,OntariuaQuébecu.Ročnesaťažíokolo90mil.m3dreva.

V krajine je cez 390 000 km diaľnic vráta-ne transkontinentálnych ciest a Aljašské diaľnice.

Transkanadská diaľnica (7 776 km) je najdlhšiavydláždenádiaľnicanasvete.VMontreale,ToronteaVancoure jemetro a vCalgery aEdmontemajúšpeciálnymestskýdopravnýsystém.Železniceme-rajúcelkom85563km.Päť leteckýchspoločnostíposkytujeslužbyakovnútroštátne,takajmedziná-rodné.HlavnéprístavysúHalifax,MontrealaVan-couru.

„Doprava má v Kanade vzhľadom k rozloheúzemia veľký význam. Rýchlo sa rozvíjajúce hos-podárstvokladieveľképožiadavkynavšetkydruhydopravy. V politickej integrácii, osídlení a ekono-mickom rozvoji kanady historickú úlohu zohralaželeznica.Vroku1885spojilaobidvaoceány(Ca-nadianPacificReilwayHalifax–Montréal–Vancou-ver).ZManitobysevernávetvamagistrálypokračujena Edmonton a končí v prístave PrinceRupert prihraniciach s Aljaškou. Odbočky vedú k Veľkémujazeru otrokov a k Hudsonovmu zálivu. Transka-nadskáželeznicapolitickyaekonomickyzjednotilaKanadu.“12 S vybudovaním transkanadskej želez-nice je spojené intenzívne využívanie prírodnýchzdrojovaekonomickýrozvojjednotlivýchregiónov.Kľúčovúúlohuzohralaželezničnádopravavrozvojifarmárstvavprérijnýchprovinciách.Železničnásieťdosahuje takmer100000kma jepoUSAaRus-kuna3.miestenasvete.Najdôležitejšieželezničnéuzly súMontréal,WinnipegaCalgary.Stále rastievýznamcestnejdopravy.„CestnásieťvKanademábezmála1000000km.TransCanadskáHighwaymieria9600km.JejsevernávetvaAlaskaHighwayzaisťujespojeniesúzemímYukonuaAljašky.“13

Najintenzívnejšia automobilová doprava jevkoridoreWindsor–Toronto–Montréal–Québec.Významnúúlohuzohrávadopravariečnaanámor-ná, najmä pre prepravu vysokoobjemových suro-vínaproduktov(uhlie,rudy,drevo,obilie).CelkovemáKanada k dispozícií 4,5 tis. km vodných ciestsročnouprepravou70mil.ton.Vnútrozemskáplav-basauskutočňujepoVeľkýchjazeráchariekeSv.Vavrinca.Patríknajvýznamnejšímvnútrozemskýmcestámnasvete.Jedlhá3862km.VediepriamodosrdcapriemyselnejoblastiKanadyazaisťujeprístupajkamerickýmprístavomDetroit,ChicagoaDuluth.Prenámornélodejevodnámagistrálasprístupnenáodroku1959.

Z riečnychprístavov jenajvýznamnejšíMon-tréal a Québec. Na jazerách, ktoré sú súčasťoupanamerickej magistrály, sú to Hamilton, Torontoa Thunder Bay. Doprané využitie najväčšej riekyKanady, Mackenzie, ktorá spája jazero AthabaskaaVeľké jazerootrokovsoSevernýmľadovýmoce-ánom, je vzhľadom na klimatické pomery a nízkyekonomickýrozvojtohtoregiónuznačnelimitované.PodobnásituáciajeajpririekeYukonariekeNelsonvManitobe.Významnúúlohuvriečnejdopravemá542kmdlhýErijskýkanálnaúzemíUSA,postave-nývroku1825.SpájaErijskéjazerosriekouHud-son,naktorejjesituovanýNewYork.PrespojeniesEurópouslúžianámornéprístavyHalifaxvNovomŠkótsku a St. John na New Foundlande, s ÁziouaAustráliouVancouvernapacifickompobreží.To-nážkanadskejobchodnejflotilynepresahuje5mil.BRT. Na rozsiahlych priestoroch Kanady význam-núúlohumáleteckádoprava.Slúžijej1500letísk,

z toho10medzinárodných(Toronto,Montréal,Ot-tawa,Québec,Winnipeg,Regina,Calgary,Edmon-ton,VanncouveraGander).

Letisko Gander na Novom Foundlande jevýznamné z hľadiska medzikontinentálnych letovmedziEurópouaSevernouAmerikou.Hlavnýmile-teckými spoločnosťami súAir Canada aCanadianAirlines,ďalejPacificWesternAirlinesaNodair.

S ťažbou ropy a plynu je spojená výstavbaropovodov a plynovodov. V Kanade na potrubnúdopravu pripadá 30% prepravy všetkých tovarov.SieťplynovodovaropovodovsmerujezAlbertydoBritskejKolumbie,doOntariaadoUSA.Dĺžkaply-novodov a ropovodov na území Kanady dosahuje50000km.

V krajine je kvalitná železničná doprava. Vovšetkých väčších mestách je kvalitná taxislužba.Automobily požičiava množstvo domácich aj me-dzinárodných spoločností, napr. Avis, Hertz atď.Čerpaniepohonnýchhmôtsarealizujeprostredníc-tvom čerpacích kariet u významných spoločností(SHELL, ESSO, Petro Canada a pod.). Každémo-torové vozidlo musí byť poistené. Poistenie bývapre prisťahovalcov do Kanady dosť vysoké (100CADaviac).Vozidlávobochsmerochsúpovinnézastaviť, ak žltý školský autobus (School bus) za-stavilasignalizujevystupovaniealebonastupovaniedetídoautobusu,signálsadávaznačkou„STOP“.

POZNÁMKY

1 http://cs.wikipedia.org/wiki/Kanada#Historie.(02.12.2011).

2 MAZŮREK,J.:VybranékapitolyzHospodárskejgeo-grafie.BanskáBystrica:UMB,2004,s.99.

3 MAZŮREK,J.:VybranékapitolyzHospodárskejgeo-grafie.BanskáBystrica:UMB,2004,s.104.

4 MAZŮREK,J.:VybranékapitolyzHospodárskejgeo-grafie.BanskáBystrica:UMB,2004,s.100.

5 MAZŮREK,J.:VybranékapitolyzHospodárskejgeo-grafie.BanskáBystrica:UMB,2004,s.104.

6 http://cs.wikipedia.org/wiki/Kanada. html.(02.12.2011).

7 MAZŮREK,J.:VybranékapitolyzHospodárskejgeo-grafie.BanskáBystrica:UMB,2004,s.100.

8 MAZŮREK,J.:VybranékapitolyzHospodárskejgeo-grafie.BanskáBystrica:UMB,2004,s.101.

9 http://www.drbubo.com/right/info_country.php?Id-C=6&lang=SK.(03.12.2011).

10 MAZŮREK,J.:VybranékapitolyzHospodárskejgeo-grafie.BanskáBystrica:UMB,2004,s.101.

11 h t tp : / / re fera ty-seminarky.sk/kanada-8/ .php.(03.12.2011).

12 MAZŮREK,J.:VybranékapitolyzHospodárskejgeo-grafie.BanskáBystrica:UMB,2004,s.102.

13 h t tp : / / re fera ty-seminarky.sk/kanada-8/ .php.

(03.12.2011).

Prof. PhDr. Jaroslav Mazůrek, CSc.Katedra politológie a euroázijských

štúdií FF UKFB. Slančíkovej 1

949 74 Nitra

STrAnA 12

DECEmbEr 2016 CIvITAS - èASoPIS PrE PolITICké A SoCIálnE vEDy

Naotázku„MáEUnějakoudobroubudoucnost?“prednášal26.októbra2016vAuleUKFvNitrebýva-lý prezidentČeskej republiky prof. Ing.VáclavKlaus,CSc.,Dr.h.c.mult.Jadromjehovystúpeniabolopou-kázaťnarozdielymedzihypotetickýmareálnymmode-lomEurópskejúnie.

Klausovakritikajezaloženánaprísnomodlišova-nínormatívnychpostojov, tedapredstáv,akýbysvetmalbyťaleboakýbysmesihoprialimať,odpozitív-nychpohľadovnato,akýsvetvskutočnostije.Chybouje,aksajednovydávazadruhé.Poznalitovšetci,ktoríprežili časy reálneho socializmu. Klaus sa obáva, ženiemenší rozdiel nastal i v prípade ďalšieho veľkéhoľudskéhoprojektu,ktorýmjeeurópskaintegrácia,ktorásmeruje k vytvoreniu zjednotenej, tradičné európskenárodnéštátyoslabujúcej,únii.

VáclavKlausnesúhlasístým,akosaprezentujednešnáEÚ.PodľanehojeEÚvskutočnosti:

-entitabezľudu,bezdémosu,toznamenábezdemok-racie. EÚ necharakterizuje demokratický deficit, alevEurópevidípost-demokraciu.

-entitasveľmislabouspoločnouidentitou.Európanik-dynebolameltingpotvamerickomslovazmysleabyťEurópanomznamenáhlavnegeografickévymedzenie.

-entitazneužívajúcapojemsubsidiarita,pritomprevlá-dajúcou tendenciou je narastajúcacentralizácia všet-kýchrozhodovacíchprocesov.

-jeto,hlavnepoLisabonskejzmluve,entitasjedinoudominantnoukrajinou,Nemeckom.

- je to entita bez autentickej, skutočnej solidarity. AjpomocGréckubolavynútená,keďževäčšinadaňovýchpoplatníkovsijuneprijala.

- je to entita oslabená nefunkčnou menovou úniou,založenou na zoskupení málo kompatibilných krajínaoslabená-nepremyslenýmzrušenímhraníc,Schen-genom.

Na UKF v Nitre prednášal Václav Klaus

V knihe Európska integrácia bez ilúzií, dôrazneodlišujeeurópskuintegračnú(prevažneeštekoopera-tívnu)fázuaeurópskuunifikačnú(tedacentralizačnú)fázu.Mnoho ľudí túto fundamentálnupremenu integ-račnéhomodelunepostrehlo.Tútozmenusymbolizujejeden kľúčový dokument,Maastrichtská zmluva. Na-miesto ES prišla EÚ. To viedlo k zásadnému presu-nu rozhodovaniadobruselskéhocentraak realizáciidvochradikálnychprocesov-SchengenuaEura.Obatietoprocesyboli«predané»európskejverejnostiakoobohacujúcezmeny,ktorésú«zadarmo».Jealeevi-dentné, že tak Schengen, tak aj Euro nákladymajú.Onemalýchnákladochprvéhoprojektunáspresved-čilasúčasnámigračnákrízaaonákladochEuranáspresvedčiladlhovákrízaniekoľkýcheurópskychkrajín.

NazáversvojejprednáškysiKlauskladieotázku,prečoprišloktakveľkémupodceneniunákladovtých-toveľkýchprojektoveurópskejunifikácie?Bolatone-pozornosť,nedostatočnáanalýza,obvykléľudsképre-ferovanie viditeľného krátkodobého efektu pred zatiaľnejasnýmidlhodobýminákladmi?Alebotoboloniečooveľahoršie.Nebolozámeromučiniťkroky,oktorýchsavedelo,žesúpredčasnéasaméosebenefunkč-né? Nezatajovalo sa vedome, že Schengen konieckoncovvyžadujeeurópskuarmádu,políciuale ipre-rozdeľovaniemigrantov?A žemenová únia, nemôžedlhodoboexistovaťbezeurópskejfiškálneapolitickejúnieažemusínastaťtrvaléarozsiahleeurópskepre-rozdeľovanie?PodľaKlausaprávetotobolozámeromaEurópskaúnianemážiadnudobrúbudúcnosť,pokiaľneuskutočnífundamentálnezmenyvosvojominštitu-cionálnomrámciaideológii.

Bc. Tomáš Královič, študent 2.roč. PO

STrAnA 13

CIvITAS - èASoPIS PrE PolITICké A SoCIálnE vEDy DECEmbEr 2016

Neodmysliteľnou súčasťou života politológa,jeneustálenadobúdaťnovévedomostiarozširovaťsi obzory. Práve za týmto účelom sme sa vybralinaexkurziu,ktorásakonala7.novembrascieľomvsrdciSlovenska,BanskejBystrici.Vautobusesapokope stretol pestrý výber študentov politológie,zahŕňajúcivšetkyročníky.Približneodeviatejhodi-nesmeopustilinašenitrianskepôsobiskoavybralisanacestu.

Vrámcivzdelávaciehoprogramusmepribliž-ne po dvoch hodinách cesty dorazili domalebnejdedinky ležiacej neďaleko Banskej Bystrice, Hron-seku.PrávetusatotižnachádzavýznamnásúčasťkultúrnehodedičstvaUNESCO,ktoroujeartikulárnyevanjelickýdrevený kostolík ako výtvor slovenskejľudovej tvorby. V spoločnosti milej sprievodkynesmeabsolvovaliprednáškuošpecifikáchkostolíkaanáslednesmesamohlipokochaťvýnimočnosťoutohtomiesta.PokrátkompresunedoneďalekejBys-triceaabsolvovaníobedňajšejpauzy,násužčaka-la prehliadkaMúzea SNP, spolu s jeho rozsiahlymahodnotnýmarchívom.Podnetnáprednáškaafilmzachytávajúcihrôzydruhejsvetovejvojnypáchanéna deťoch rozprúdili debatu o ďalších nejasnýchskutočnostiach a osudoch ľudí z prostredia vojny.Zaujalo nás práve to, že ako poslucháči sme ne-počuli už len nám známe štatistiky a čísla, ale ajosudyľudí,ktorýmsavtomtoobdobížilonajťažšieadennebojovalinafronte.CieľomdňavšakprenásbolaprednáškaPhDr.ErikaPajtinku,PhD.snázvom„Európskaslužbaprevonkajšiučinnosť“.

Po krátkompresunedoprostrediaUniverzityMatejaBela,smestrávilihodinuapolvprednáško-vejmiestnosti,kdeprebiehalvýkladspôsoburiade-niadiplomatickýchvzťahovEurópskejÚnieavýko-nubezpečnostnejazahraničnejpolitikyEÚ.Osobnesom ocenil vždy uvedený konkrétny príklad diplo-matickýchúkonov,vďakaktorémusomjednoduch-

Spoznávanie slovenskej histórie a európskej diplomacie (jedným ťahom).

šie uchopil uvedenúterminológiu. Následnesme si užili pohľad nahistorickémestskécen-trumanámestie, avšakpostupne sa zotmeloa my sme boli nútenínasadnúť späť na auto-busavrátiťsadoNitry.Pevne veríme, že tradí-cia podobných exkurziísazachováajpreďalšieúspešné ročníky polito-lógov.

Bc. Lukáš Baťo, študent 2.roč.

PO/Mgr.

STrAnA 14

DECEmbEr 2016 CIvITAS - èASoPIS PrE PolITICké A SoCIálnE vEDy

Pozvanienakolokviumprijališpecialistizrôz-nychoblastí,cieľombolovytvorenieplatformypreodbornú diskusiu, zdieľanie skúsenosti a prezen-táciu inovativných riešení problémovv súčasnom,neustálne sa meniacom, svete. Doc. PhDr. ČákyMilan,CSc.zKatedrypolitológieaeurópskychštú-diíUniverzityCyrilaaMetodavTrnavesazameralnapolitickýaštátototvornývýznamveľkomoravskejacyrilo-metodskej tradícieaprostredníctvompoli-tologického pohľadu sa snažil o vedecké analyzo-vanie politických súvislostí pôsobenia KonštantínaaMetoda.ZaujímavouapodnetnoubolaprednáškaDušana Fischera, zo Slovenskej spoločnosti prezahraničnú politiku, a jeho analýza prezidentskýchvolieb v Spojených štátoch amerických. Výsledokv prospech Donalda Trumpa hodnotil ako prekva-

NITRA–Organizátorom XIV. kolokvia, ktoré sa uskutočnilo 22. novembra v priestoroch Študentského domova Nitra, bola Katedra poli-tológie a euroázijských štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, v zastúpení prof. PhDr. Svetozára Krna, CSc. Kolokvium bolo slávnostne

otvorené prodekanom Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, doc. PhDr. Martinom Hetényim, PhD. spolu s vedúcim Katedry politológie a euroázijských štúdií.

Svet v neustálom kolobehu

penieajehodopadbudeprítomnývoviacerýchro-vinách,atonajmävotázkebudúcnostipolitickýchkampaní a prieskumov verejnej mienky. Politológapublicista,RomanMichelko,predstavilnovúpub-likáciu, Eseje o kríze, a analyzoval celý súbor prí-čin,ktoréviedlikuglobálnejkríze.Vpublikácii,tiež,pomenuvávaprvotnépríčinykrízyahľadáprípadnéalternatívyprekonaniakrízy.

Doc.LázslóÖllös,PhD.predstavilvýskumnépracovisko,Fóruminštitútprevýskummenšín–ve-rejnúneziskovúmimovládnuaservisnúorganizáciusosídlomvŠamoríneavKomárne–ktoréhoposla-nímjeodbornývýskumnárodnostnostnýchmenšínžijúcich na území Slovenskej republiky. ZáverečnéslovopatriloMatúšoviMišíkovi,PhD.zKatedrypo-litológieUniverzityKomenskéhovBratislave.Vprí-

Národnoštátne záujmy v post-integračnom období

spevkupredstavilpublikáciu,Rozhodovacímecha-nizmus v Európskej únii po východnom rozšírení,ktorá sa zaoberá skúmaním vnímania tzv. novýchčlenských krajín Európskej únie v jej rozhodova-commechanizmezostranyzástupcovpôvodnýchčlenských krajín zoskupenia a analyzuje percep-ciu správania sa nových členských krajín v rámcirozhodovaciehomechanizmu zo strany zástupcovpôvodnýchčlenskýchkrajín,atonajmävsúvislostis neformálnymi normami a pravidlami. Súčasťoukaždého príspevku boli podnetné diskusie, ktorépotvrdilizámeracieľpodujatia–Svetvneustálomkolobehu.

Osobitosťoukaždoročnepripravovanéhopod-ujatia je jeho zameranie, ktoré naznačuje zoznamaprofesijnézameranieprednášajúcich.Výbertémy,Svetvneustálomkolobehu,niejenáhodný,alevy-sokoaktuálny,inšpiráciumôžemehľadaťajugréc-kehofilozofaHérakleitosa,PantaRhei.

Pre porovnanie, v roku 2015 ústrednou té-mou kolokvia bola Sociálna zmena: Revolúciaa transformácia, tematické okruhy boli zameranéna okruhy – kríza, spoločenské a politické kon-flikty, mlčanie vs. hnev, občianska otvorennosťvs.uzavretosťvočizmeneapod. Takakoajvpredchádzajúcichrokoch,odpre-zentovanépríspevkyzaujalispôsobomspracovaniaavhodnýmvýberom témy.Študentimalimožnosťodbornej konfrontácie svojich zistení s odbor-níkmi, ako aj s ostatnými kolegyňami a kolega-mi.

Bc. Ľubica Maráková, študentka 2. roč. PO/Mgr.

Dňa 14. decembra 2016 zorganizovala Katedra politológie a euroázij-skýchštúdiíFFUKFvNitrespolusÚstavompolitickýchviedSlovenskejaka-démieviedvBratislavevedeckúkonferenciusmedzinárodnouúčasťou,ktorejtémoubolaanalýzapojmunárodný,národnoštátny,štátnyzáujem.Účastnícivystúpili spríspevkami, rozoberajúcimisamotnýpojem,akoaj spríspevka-mi,ktorésapodrobnejšievenovaličiastkovýmproblémomskúmanéhojavu.V plodnej diskusii rozoberali hlavne podstatu skúmaného javu a ako tentoovplyvňuje rozhodovanie aktérov medzinárodných vzťahov – štáty, najmäčlenské štáty Európskej únie a konkrétne Slovensko. Príspevky sa venovalihrozbámavýzvam,ktorépriamonaformulovaniezáujmovštátuvplývajú,akoajanalýzekonkrétnychzáujmovaichpraktickýchvýstupovvreálnejpolitikeštátu.Témamidiskusiíboliproblémyakoglobalizácia,migrácia,bezpečnosť,politickákultúra,multikulturalizmus.Výstupomzkonferenciebudekolektívnavedeckámonografia,ktorábudepublikovanávroku2017.

Mgr. Radoslava Brhlíková, PhD.

STrAnA 15

CIvITAS - èASoPIS PrE PolITICké A SoCIálnE vEDy DECEmbEr 2016

Diplomacia je opisovaná často ako „umeniemožného“, čiže schopnosť dosahovať požadova-nýchvýsledkovazároveňspôsob ichdosiahnutia.Vzahraničnejpolitikeštátupovažujemediplomaciuzanajdôležitejšínástrojpresadzovaniazáujmovštá-tuvmedzinárodnomprostredí.Podľaautorabysavzájomnývzťahmedzizahraničnoupolitikouadip-lomacioumoholcharakterizovaťtak,že„zahraničná politika predstavuje obsahovú náplň cieľov štátu vo vzťahu k zahraničiu, diplomacia je jednou z metód, ktorými sú tieto ciele v praxi presadzované“ (s.15).Predkladanávysokoškolskáučebnicaužsvojímná-zvom predz namenáva, že autor sa v nej venovaltak teórii ako aj praktickému výkonu diplomatickejslužby,čohopríkladomsúnapr. kópie listíndiplo-matickejkorešpondenciev5kapitolealebovýkladrozdielnej aplikácie medzinárodných dohovorovvjednotlivýchkrajinách.

Autor pri písaní učebnice reflektuje súčasnúprax v diplomatickej službe. Tvrdenia a definícieopiera o významné relevantné medzinárodné do-kumenty ako je Viedenský dohovor o diplomatic-kýchstykochaleboDohovoroosobitnýchmisiách.Pre lepšiu prehľadnosť uvádza aj ich zaradenie doslovenského právneho systému. Autorovou pred-nosťou je systematické a logicképostupovanie pri

PAJTINKA, E.: 2015. Základy teórie a praxe diplomacie.1.Vyd.Bratislava:PAMIKO,2015.S.136.ISBN978-80-85660-11-1

konštruovaní štruk-túry práce. Kniha jerozčlenená do piatichkapitol, kde autor po-stupne prechádza odzadefinovania pojmov,ichpraktickejaplikácieaž po určitú kompa-ráciu ich používaniav praxi jednotlivýchkrajín.Vprvejkapitolevymedzuje diplomaciuv širších súvislostiachmedzinárodných vzťa-hov,zvyšnéštyrikapi-toly sa venujú výkonudiplomatickej službyštátu.Autorjasnedefi-nujevtýchtočastiach,ktojevštátepoverenývýkonom zahraničnejpolitiky a diplomacie,na základe akých do-kumentov vykonávatietofunkcieapodrob-ne vykladá praktickénáležitosti spojenéstoutočinnosťou,akonapríklad uvádzaniekópií diplomatickejkorešpondencie slo-venských najvyššíchpredstaviteľov v piatejkapitole. Učebnica jenapísaná veľmi pre-hľadneazrozumiteľne,pritom nám podáva

komplexnýobrazo fungovanídiplomatickej službyštátu.

Kvalita predkladanej učebnice vysoko pre-vyšuje doteraz dostupnú literatúru práve vďakaprepojeniu teórie apraxe.NaSlovenskusastretá-vame s literatúrou z daného odboru, ale prevažnejuzastupujúbývalídiplomati,ktorýchdielasaviacopierajúoskúsenostizpraxeakooteóriu.UčebnicaErikaPajtinkupretopodľanásvhodnevyplnilaprávetútomedzeru, ktorá v tomto vednomodbore bola.Autorčerpázosvojichdlhoročnýchskúsenostívy-sokoškolskéhopedagóga,veľkéhopočtupublikáciía článkov z danej problematiky a odborných stážív ústredí zahraničnej služby a na diplomatickýchmisiách.

PhDr. Mária Kočnerová, PhD.Katedra politológie a euroázijských

štúdií FF UKFB. Slančíkovej 1

949 74 Nitra

STrAnA 16

DECEmbEr 2016 CIvITAS - èASoPIS PrE PolITICké A SoCIálnE vEDy

Ročník 22, 2016, č. 51 – 2/2016Vydáva/Publishedby:

Katedra politológie a európskych štúdií, FF UKF, B. Slančíkovej 1, 949 74 Nitra, SR

IČO: 00157716Registraènéè.: 1762/97 EV: 753/08

ISSN: 1335-2652

Šéfredaktor/Editor-in-Chief:Prof. PhDr. Svetozár Krno, CSc.(FFUKF,Nitra)

Členoviaredakčnejrady/EditorialBoard:prof. PhDr. Oskar Krejčí, CSc.(VŠMaVV,Praha,ČR)prof. PhDr. Erich Mistrík, CSc.(PdFUK,Bratislava)

doc. PhDr. Tomáš Koziak, M. A., PhD.(UPJŠ,Košice)doc. PhDr. Jozef Lysý, CSc.(PedFUK,Bratislava)

doc. PhDr. Hana Pravdová, PhD.(FMKUCM,Trnava)PhDr. Radoslava Brhlíková, PhD.(FFUKF,Nitra)

PhDr. Elena Dřízová, CSc.(FFUKF,Nitra)PhDr.Miriam Mlyneková, PhD. (FFUKF,Nitra)PhDr. Peter Horváth, PhD.(FFUCM,Trnava)

PhDr. Zuzana Poláčková, CSc.(ÚPVSAV,Bratislava)PaedDr. Ivan Rajtar(SPŠPNitra)

Sekretárkaredakcie/EditorialSecretary: Mgr. Eva Bernáthová E-mail:ebernathova@ff.ukf.sk

Grafickáúprava/Graphicdesign: Michal Ševella E-mail:msevella@gmail.com

Èasopisjevydávanýdvakrátroène/Themagazineispublishedtwiceayear

Odborné a vedecké èlánky sú recenzované / Special and scientific rewrite are judge.Názor prispievate¾ov nemusí by� zhodný

s názorom redakènej rady.

CIVITAS

Napriek tomu, že politická a ekonomickátransformácia Slovenska sa, po rozpade bipolár-neho sveta aSovietskehobloku zvlášť,môže zdaťukončená,spoločenskýapolitickývývojsanaďalejstretávasmnožstvomproblémovaotázokvoblas-ti riadenia politických procesov a ich transparent-nosti,akoajvoblastizrozumiteľnostiapochopeniaspletitostisúčasnýchpolitickýchabezpečnostnýchhrozieb. Konštatácia, že politická a ekonomickátransformácia na Slovensku prebehla,môže platiť,no pochybnosti o spoločenskej transformácii pre-trvávajúa ipochybnostiosprávnostipostupovpripoliticko-ekonomickejtransformáciisúlegitímne.

Právetietopochybnostiviedlikzrodupubliká-cieEthical and Social Aspects of Policy: Chapters on Selected Issues of Transformation.Jejautori–MilanKatuninec,MarcelMartinkovič,PeterRusnák,MariánKropajaRadoslavaBrhlíková-sapokúšajúopísaťaanalyzovaťpodstatupolitickýchproblémovshodnotovým,morálnymasociálnymrozmerom.Jednotlivé kapitoly publikácie skúmajú a diskutujúotázkyaproblémytýkajúcesalegitimityamorálky

Katuninec, Milan – Martinkovič, Marcel (eds.): Ethical and Social Aspects of Policy: Chapters on Selected Issues of Transformation.

politológie, ale aj politickej filozofie, histórie, práva a antropológie, čo pri-spieva ku komplexnejšiemuopisuproblémov transformačnéhoprocesunaSlovensku.

Doc. László Öllös, PhD.Katedra politológie a euroázijských

štúdií FF UKFB. Slančíkovej 1

949 74 Nitra

SpectrumSlovakiaSeries,Volume10,PeterLangGmbH, FrankfurtamMain2016–Veda,Bratislava2016

moderných liberálnych inštitúcií, krízydemokratic-kejautorityarastuextrémizmuaxenofóbie.Pojmyslobodaamorálkavpolitickomživote,ichhodnotaa podmienky na ich rozvoj v liberálnodemokratic-kýchspoločnostiachsúhlavnýmmotívomaspoj-nicou jednotlivých kapitol. Morálka pri politickomrozhodovaní,morálka ako podstata ľudských právajednotlivýchľudskoprávnychkoncepcii,jejfunkciav spoločensko-vednom vzdelávaní, v bezpečnost-nej politike, v slovenskom práve, politike ochranyživotnéhoprostredia, trhovejekonomikečikatolíc-kejcirkvijehlavnoutémoucelejpublikácie.

Podľa autorov práve vyššie spomenuté as-pekty, spojené s nedostatkom morálky v politic-komprocese,významnoumierouovplyvnilikvalituliberálno-demokratickýchštruktúr a rozhodovacíchprocesov počas transformácie na Slovensku, čoviedlokeróziidôveryobčanovvdemokratickéinšti-túcie,vrátanepráva,aleicirkvi.

Publikácia má interdisciplinárny charakter,vktoromsaodrážajúpoznatkynielen zosúčasnej