kvartÉr - umb

KVARTÉR

ŠTVRTOHORY - KVARTÉR

• najmladšie geologické obdobie, trvajúce do súčasnosti

• staršie štvrtohory (pleistocén):

1,8 mil. r. – 10 000 rokov

• mladšie štvrtohory (holocén):

10 000 rokov – súčasnosť

• štvrtohory v minulosti označované ako „Ice Age

• striedanie chladných období (doby ľadové -

glaciály) s teplými obdobiami (doby

medziľadové - interglaciály)

• doby ľadové: tvorba ľadovcov, chladná klíma

(~ 100 000 rokov)

• doby medziľadové: ústup ľadovcov a oteplenie

(~ 10 000 rokov)

• teplotné výkyvy medzi dobami ľadovými a

medziľadovými kolísali až o 15oC

• morská hladina kolísala vo vertikálnom rozsahu

priemerne až o 150 m

• kvartér – najkratší úsek geologickej histórie –rozvoj človeka – nadväznosť aj na spoločenské vedy.

• výskum kvartéru – odlišný od starších útvarov – veľa zachovaných kontinentálnych sedimentov, presnejšia chronostratigrafia.

• výrazné globálne periodické klimatické zmeny, výkyvy podnebia (zaľadnenia / teplé obdobia)

• kolísanie hladiny svetového oceánu

• vznik človeka, jeho vývoj a pôsobenie

• možnosť priameho chronologického sledovania a štúdia geologických javov

• možnosť podrobného štúdia fylogenetického vývoja fauny, flóry

• najvýraznejšie prepojenie so súčasnými aktivitami človeka

• spojenie histórie zeme s históriou (prehistóriou) ľudstva

• Pre kvartér je charakteristický prevažne terestrický vývoj sedimentov v subaerickýchpodmienkach, erozívny nástup

• význam georeliéfu, neotektoniky a exogénnych fyzikálnych procesov

• význam fosílnych kvartérnych pôd a pôd recentných

Vymedzenie a základné rozdelenie kvartéru

• Kvartér prvý raz vyčlenil r. 1829 J. Desnoyers –zaviedol aj názvy dilúvium a recent.

• V r. 1839 Ch. Lyell – zaviedol názov pleistocén, redefinoval ho E. Forbes r. 1846 ako glaciálnu epochu (dobu ľadovú).

• V minulosti – najstarší stupeň kvartéru – vilafrank –prvý výskyt rodov Equus, Bos a Elephas, taktiež prvé výraznejšie fázy ochladenia. Podľa väčšiny názorov –hranica pliocén/kvartér prechádza uprostred vilafnanku, čiže najspodnejší kvartér je mladší vilafrank.

Rozdelenie štvrtohôr – pleistocén a holocén

• Pleistocén – obdobie kvartérnych zaľadnení. V Taliansku – pleistoicénne morské terasy –odzrkadľujú kolísanie hladiny mora spojené s ľadovými a medziľadovými dobami. Na tomto základe vyčlenené aj stupne – kaláber, emil, sicil, milazzo a tyrrhen. Väčšina Európy – členenie na základe kontinentálnych sedimentov.

• Holocén – obdobie oteplenia po poslednom zaľadnení (niektorí autori považujú holocén len za jednu z medziľadových dôb) – 11 000 - 12 000 rokov. História zaľadnenia a nástup holocénu v Severnej Amerike a Európe – časovo zhodné. Roztopenie ľadovcov – pomerne rýchle – stúpanie hladiny oceánov 1-2 m za 100 rokov.

Rozdelenie štvrtohôr – pleistocén a holocén

Kontinentálne členenie kvartéru

• dve škály – pre vysokohorské a kontinentálne ľadovce.

• Alpský systém – 5 hlavných zaľadnení – donau(niektorí autori ho v súčasnosti spochybňujú), günz, mindel, ris, würm – názvy odvodené od riek v alpskej oblasti. Medzi zaľadneniami – interglaciály(medziľadové doby – mnapr. minedl/ris a pod.).

• Severná Európa – stratigrafia na základe pevninského zaľadnenia – najmenej tri veľké zaľadneia – elsterské, sálske a viselské, interglaciály – holsteinský a émsky(morské transgresie).

• V oblastiach vzdialenejších od zaľadnených oblastí –na kvartérnu stratigrafiu sa používajú hlavne spraše a riečne terasy. V súčasnosti niektorí autori znižujú význam spraší ako prejavov periglaciálnejsedimentácie, nakoľko existujú aj tzv. teplé spraše vytvárané v obdobiach oteplenia – napr. v súčasnosti – tvorba spraší v Číne.

Život v kvartéri

• Biostratigrafia kvartéru – ťažká, lebo klimatické výkyvy neviedli len ku fylogenetickým zmenám, ale aj k rozsiahlej migrácii fauny a flóry. Dobré, stratigraficky významné skupiny – foraminifery, radiolárie, nanoplanktón. V kontinentálnych podmienkach – rýchla fylogenéza rodu Homo, slonov a nosorožcov.

• Foraminifery – pri hranici pliocén/pleistocén – vymiznutie Globigerinoides sacculifera fistulosa, G. obliqua extrema, G. bollii, Globorotalia multicamerata a G. miocenica. Starší pleistocén – nástup ľavotočivých foriem Globorotaliamenardii, aj Globorotalia truncatulinoides. Starší pleistocén –charakteristické aj Globigerina calida, Sphaeroidinelladehiscens excavata.

• Radiolárie – od najvrchnejšieho pliocénu – Eucyrtidiummatuyami – častý aj v spodnom pleistocéne. Vyšší pleistocén –Stylotractus universus a Eucyrtidium tunidulum.

• Rozsievky – napr. Nitzschiareinholdi a Pseudomonotiadoliolus

Vápnitý nanoplanktón –napr. Pseudoemilianialacunosa, Gephyrocapsaoceanica a Emiluvia huxleyi.

• Mäkkýše – stratigraficky významné v morských aj kontinentálnych sedimentoch – rôzne provincie – napr. pleistocén Severného a baltického mora – arktická provincia -lastúrniky Portlandia arctica, Mya truncata. Južnejšie –boreálna provincia – gastropódyBuccinum undatum, Littorinalittorea, lastúrniky Cardium edule, Mytilus edulis. Luzitánskaprovincia – južne od kanálu La Manche – lastúrniky venerupsissenescens, Divaricella divaricata.

• Mediteránna oblasť – pobrežné sedimenty – ulitník Strombusbubonius. V mediteránnej oblasti vidno striedanie teplomilnej a chladnomilnej fauny mäkkýšov podľa oscilácie zaľadnení. Kontinentálne sedimenty – zreteľné vplyvy klímy. Interglaciály– lesné spoločenstvá s Helicigona banatica, Zonitoidessepultus, Viviparus diluvianus. Glaciály – pokles diverzity a chladnomilná fauna – napr. gastropódy Helicopsis striata, Chondrula tritens. V sprašiach – hojná Pupilla muscorum a Trichia hispida.

• Cicavce – výrazný fylogenetický vývoj – cenné pre stratigrafiukvartéru, ale aj pre paleoekológiu (migrácie fauny). Mladší pleistocén – mamutová (chaldnomilnejšia) a antikvová fauna (teplomilnejšia).

• Mamutová fauna – dôležité druhy mamutov – Mammuthustrognotherii a mladší Mammuthus primigenius, nosorožce Dicerorhinus kirchbergensis, Coelodonta antiquitatis, dôležitý je aj kôň, sob, pižmoň, polárne líšky a pod. Drobné cicavce –lumíky – rody lemmus, Dicrostonyx.

• Antikvová fauna – hlavne lesný slon Paleoloxodon antiquus. Ostatné cicavce – srny, jelene, tury, bizóny, diviaky a daniele. Jaskynná fauna – medveď jaskynný (Ursus spelaeus) – od mladšieho pleistocénu, v staršom pleistocéne – Ursusdenningeri.

Fauna cicavcov

Doby medziľadové(antikvová fauna)

nosorožec Merckov (a),lesný slon (b), hroch (c),

srnec (d), daniel (e),diviak (f)

Doby ľadové(mamutová fauna)

pižmoň (a), nosorožecsrstnatý (b), sob (c),mamut (d), sajga (e),

líška polárna (f)

medveď jaskynný (a), lev jaskynný (b), jeleň (c), kôň (d), zubor/bizón (e),

pratur (f), vlk (g), Megaceros (h)

Palaeoloxodon antiquus(slon lesný)

• väčší než mamut srstnatý (4 m);

• menšia hlava v pomere k telu,s dlhými, takmer rovnými klami;

• mal dlhé končatiny;

• obyvateľ parkovej krajiny a lesov;

• bavel (900 ka), kromer až vislan;

• posledné jedince žili na koncipleistocénu v Španielsku (40-50 ka),resp. na Balkáne (20 ka)

Stephanorhinus kirchbergensis(nosorožec Merckov)

typické zviera mladších interglaciálov – obýval listnaté lesy, parkové

krajiny a otvorené trávnaté plochy – lovná zver ľudí zo staršieho

paleolitu – v strednej Európe vymiera už koncom ému, v Španielsku

až na začiatku poslednej doby ľadovej.

Arvicola terrestris(hryzec vodný)

Clethrionomys glareolus(hrdziak lesný)

Dicrostonyx torquatus(lumík kopýtkový)

Lemmus lemmus (lumík pestrý)

Mammuthus primigenius

(mamut srstnatý)

Mammuthus trogontherii

(mamut stepný)

patria k najväčším

chobotnatcom (3,5-4,5 m);

pomerne vysoké lebky

s dlhými ohnutými klami;

telo pokrývala dlhá hustá

tmavá srsť;

obyvatelia prevažne

otvorenej krajiny;

600 000 – 4 000 BP.

Coelodonta antiquitatis(nosorožec srstnatý)

• verný sprievodca mamutov

(3,5 m dlhý a 1,6 m vysoký);

• telo pokrývala hustá tmavá srsť,

tvoriaca na šiji dlhšiu hrivu;

• mal 2 veľké rohy;

• obyvateľ chladných stepí;

• vrchný pleistocén;

• posledné jedince prežili na

Sibíri až do konca poslednej

doby ľadovej.

Megaceros giganteus

(prajeleň obrovský)

• ani jeleň ani los (2,8/1,9 m);

• rozpätie parožia až 3,7 m;

• mal 2 veľké rohy;

• obyvateľ otvorenej krajiny;

• hlavu a krk nosili vodorovne

ako soby, žili samotársky

• vrchný pleistocén;

• posledné jedince prežili

v Írsku snáď až do

začiatku holocénu.

Bos primigenius(pratur)

• predok hovädzieho dobytka;

• mohutný krk, široké čelo, rovný chrbát, dlhý

chvost, veľké rohy v tvare lýry;

• čierna srsť so žltým pruhom

na chrbte;

• obyvateľ lesov; pleistocén až holocén;

• posledný jedinec uhynul neďaleko

Varšavy v roku 1627!

Panthera spelaea(lev jaskynný)

• najväčšia mačkovitá šelma

(2-3 m / 1,2-1,5 m);

• samce bez hrivy, s dlhou

hustou zimnou kožušinou;

• obyvateľ lesov aj otvorenej

krajiny;

• samotárski lovci, loviaci

prevažne kone;

• vrchný pleistocén.

Ursus spelaeus

(medveď jaskynný)

po mamutovi najznámejšie

zviera ľadových dôb

najväčší predstaviteľ radu

Carnivora (Mäsožravce)

viac rastlinožravý než

mäsožravý

o 1/3 väčší než dnešné

európske medvede hnedé

vážil 300 – 1000 kg

prezimovával v jaskyniach

nálezy kostí

a zubov

medveďov

jaskynných

sú známe zo

slovenských

jaskýň už od

stredoveku

ako

„dračie kosti“

anglický cestovateľ R. TOWNSON

už v roku 1797 ako prvý rozoznal medzi

„dračími kosťami“ z Demänovských jaskýň

kosti medveďov

Medvede z jaskýň

† Ursus deningeri

Ursus arctos – medveď hnedý

Ursus spelaeus

v jaskynných sedimentoch

vrchnej časti starších

štvrtohôr

od Španielska po Kaukaz

Ursus deningeri

v sedimentoch strednej

časti starších štvrtohôr

Ursus arctos

v sedimentoch starších

aj mladších štvrtohôr

Pôvod medveďov

Ursus

prví zástupcovia

už v mladších

treťohorách (pliocén)

Ursus etruscus(začiatok štvrtohôr)

počiatok skupiny

„hnedých medveďov“

(medveď hnedý a

m. biely) a skupiny

„jaskynných medveďov“

(Ursus deningeri a

medveď jaskynný)

„jaskynné medvede“

vymierajú na prelome

starších a mladších

štvrtohôr

Ursus spelaeus

vyvinul sa z druhu

U. deningeri

približne pred

270 000 rokmi

vyhynul pred 10 000

až 15 000 rokmi, ale

v izolovaných

oblastiach (Kaukaz)

mohol prežiť aj dlhšie

na území svojho

výskytu vytváral

miestne populácie

Medvedie kulty

Nové objavy

z

Petershöhle

Medveď jaskynný na Slovensku

viac než 60 lokalít

Čertova pec (10), Horná Túfna (22), Jasovská j. (24), Medvedia j. v

Slovenskom raji (35), Psie diery (45), Tmavá skala (50), Važecká j. (52)

FLÓRA

• Palynológia – dôležitá pre stratigrafiu kvartéru. V období zaľadnení – typická dryasová flóra (flóra tundrového typu) – podobná ako v súčasnosti v polárnych krajinách – machy, dryádky, zakrpatené brezy a vŕby. V strednej Európe – zmiešané lesy, niektoré druhy v súčasnosti v Európe nerastú –Taxodium, Nyssa, Carya. Nástup kvartéru – nástup ihličín – borovice, smreky, ale aj listnáčov – brezy, vŕby, topole. Od kromérskeho interglaciálu –vegetačné pomery (zloženie Európskej flóry) blízke súčasnosti – vegetačné pásma sa posúvali v závislosti na klíme.

Fosílna flóra z lokalítKalonda a Mučín. A. SaballamanonisB. Calamus noszkyi C. Betula sp. D, E. DaphnogenepolymorphaFig. 2. Fossil flora from the localities Kalonda and Mučín. A. Sabal lamanonisB. Calamus noszkyi C. Betula sp. D, E. Daphnogenepolymorpha

Vývoj človeka

• Rod Homo – objavuje sa začiatkom kvartéru –vývojoví predchodcovia už od pliocénu – napr. Ramapithecus.

• V minulosti – rôzne rodové názvy, napr. Pithecanthropus, Sinanthropus atď., dnes zaradené k rodu Homo.

• Mladší – opicočlovek – podčeľaď Homoninae –najčastejšie Homo erectus (bývalý Pithecantrhopus, Sionanthropus atď.).

• Väčšina nálezov – z Afriky a Ázie.

• V južnej Afrike – predchodcovia človeka – podčeľaďAustralopithecinae.

Ramapithecus Pithecanthropus Sinanthropus

Australopithecinae

Australopithecinae

• Prechod medzi opicočlovekom a australopitekom –Homo habilis – nájdený prvý raz v Olduvaiskej rokline v Tanzánii.

• Od stredného pleistocénu – Homo sapiens s.l. –najstaršie Homo sapiens steinheimensis a H. sapiensneanderthalensis.

• Homo sapiens sapiens – začiatkom posledného zaľadnenia (würmu) – človek cromagnonský.

• V Amerike – až Homo sapiens sapiens, zvyšky starších hominidov neboli nájdené.

Homo habilis Homo sapiens neanderthalensis

Homo sapiens sapiens – človek cromagnonský

• Okrem kostrových zvyškov – stopy po činnosti človeka, nástroje a pod. – využívané aj na stratigrafiu.

• V archeológii – členenie na paleolit (staršia doba kamenná) –časovo totožný s pleistocénom. Starší paleolit – primitívne kamenné nástroje australopitekov až Homo sapienssteinheimensis. Stredný paleolit – artefakty vyprodukované H. sapiens neanderthalensis, mladší paleolit (posledný glaciál) – už H. sapiens sapiens – možno už datovať aj rádiouhlíkovou metódou. Koniec pleistocénu (würmu) –najmladší paleolit.

• Mezolit - stredná doba kamenná – najstarší holocén.

• Neolit (mladšia doba kamenná) – dobre opracované nástroje, začiatky výroby keramiky, začiatky poľnohospodárstva.

• Mladý holocén – doba bronzová a železná (končí laténskou kultúrou (kelti).

Základné metódy výskumu kvartéru

• Stratigrafia – založená na paleontológii, litológii, geomorfológii, paleopedológii. kryopedológii, klimatológii.

• Chronostratigrafia – radiometria (aj rádiouhlíkovámetóda), dendrochronológia, glacilimnicképáskovanie.

• V súčasnosti – oscilácie astronomických cyklov vplývajúce na Zem – základ sekvenčnej stratigrafie.

• Dôležité – paleomagnetické datovanie – počas kvartéru viacero paleomagnetických epoch, ale aj krátkodobých tzv. udalostí.

Klíma v kvartéri

• Charakteristické – opakované zaľadnenie –ochladenie (začalo sa postupne od vrchného eocénu až oligocénu) – jedno z najvýraznejších v histórii.

• Najnižšie teploty – pleistocén.

• Príčina kolísania teplôt – nevyjasnená – zmeny konfigurácie reliéfu a zmeny morských prúdov, alebo zmeny v dráhe a sklone zeme – zmeny v ožarovaní Zeme Slnkom.

• Výkyvy podnebia – glaciály a interglaciály, čiastkové výkyvy –interštadiály (teplejšie) a štadiály (chladnejšie) – nárazové krátkodobé výkyvy.

• Drobné výkyvy – oscilácie. Priemerná teplota počas glaciálov –0ºC.

• Interglaciály – oceánska klíma zasahovala hlbšie do pevniny –niektoré až o 2-3 ºC viac než v súčasnosti.

• Interštadiály – teplejšie obdobia v glaciáloch, ale v priemere teplota o 4 ºC menšia než v súčasnosti.

• Vrchol zaľadnenia – ľad pokýval až 32% pevniny (v súčasnosti len 10%).

• Morské sedimenty – výrazný podiel klastík, menej karbonátov – chladnejšia voda, väčšia erózia kontinentov.

• V glaciáloch – podnebné pásma zúžené – rovníkové oblasti –viac zrážok – tzv. pluviály.

Kvartérne uloženiny

• rôzne typy ľadovcových sedimentov a ľadovcami vymodelovaných tvarov povrchu,

• rôzne periglaciálne javy, spraše, viate piesky, svahové hliny, výplavové kužele, jaskynné sedimenty, riečne a jazerné sedimenty, travertíny atď.

• V interglaciáloch – fosílne pôdy. Morské sedimenty – všetky fácie známe aj zo súčasnosti – počas glaciálov sa niektoré fácie, ako napr. globigerínové bahná posúvali smerom k rovníku.

• Dôležité eustatické pohyby – ovplyvnené narastaním a roztápaním ľadovcov. Keby sa roztopili ešte súčasné ľadovce, stúpla by hladina oceánu o 66 m. na hranici pleistocén/holocén – hladina o 20-50 m nižšie než dnes. Vrchol zaľadnenia – hladina až o 90-120 m nižšie. V súvislosti so zaľadnením – aj glaciizostatické pohyby –napr. Škandinávia (stúpanie po roztopení ľadovca).

EROZÍVNY KONTAKT SEDIMENTOV KVARTÉRU S PODLOŽNÝMI

HORNINAMI STARŠÍCH ÚTVAROV

EROZÍVNY KONTAKT SEDIMENTOV

KVARTÉRU

S PODLOŽNÝMI HORNINAMI

STARŠÍCH ÚTVAROV

PREHĽAD DISTRIBÚCIE ZÁKLADNÝCH GENETICKÝCH TYPOV

KVARTÉRNYCH ULOŽENÍN NA ÚZEMÍ SLOVENSKA

LITOSTRATIGRAFICKÁ KOLÓNKA KVARTÉRU SLOVENSKA

Maglay a Pristaš, 2001

GLACIGÉNNE (GLACIOGÉNNE) SEDIMENTY

GLACIGÉNNE SEDIMENTY

GLACIGÉNNE SEDIMENTY

GLACIFLUVIÁLNE (GLACIOFLUVIÁLNE) SEDIMENTY

GLACIFLUVIÁLNE SEDIMENTY

FLUVIÁLNE SEDIMENTY

FLUVIÁLNE SEDIMENTY V TERASOVOM VÝVOJI

FLUVIÁLNE SEDIMENTY dnová akumulácia a povodňová fácia

PROLUVIÁLNE SEDIMENTY

PROLUVIÁLNE SEDIMENTY

PROLUVIÁLNE SEDIMENTY

EOLICKÉ SEDIMENTY spraše, sprašové hliny, sprašovité hliny

EOLICKÉ SEDIMENTY

spraše, sprašové hliny,

sprašovité hliny

ELUVIÁLNO-DELUVIÁLNE SEDIMENTY zvetraniny a sutiny

DELUVIÁLNE (gravitačné) SEDIMENTY svahoviny a sutiny

ELUVIÁLNO-DELUVIÁLNE SEDIMENTY

zvetraniny a sutiny

DELUVIÁLNE (gravitačné) SEDIMENTY svahoviny a sutiny

DELUVIÁLNE (gravitačné) SEDIMENTY svahoviny a sutiny

CHEMOGÉNNO-ORGANOGÉNNE SEDIMENTY sladkovodné vápence

CHEMOGÉNNO-ORGANOGÉNNE SEDIMENTY sladkovodné vápence

VULKANICKÉ HORNINY

VULKANICKÉ HORNINY

alkalické bazanity

KVARTÉR SLOVENSKA

• Kvartér na Slovensku – tri oblasti:

a.) nížiny,

b.)stredohorská oblasť a kotliny,

c.) vysokohorská oblasť.

• Nížiny – kvartér – hlavne na Záhorskej, Podunajskej a Východoslovenskej nížine –sedimenty stredného pleistocénu až holocénu, starší pleistocén – len rudimentárne.

Nížinné oblasti

• Východoslovenská nížina – starší pleistocén – pestré súvrstvie so sapropelmi a rašelinami v podvihorlatskej oblasti. mindel – štrkopiesky, ílovité hliny, terasový stupeň Laborca.Würm – výplne riečnych nív a nižšie terasové stupne, ale aj spraše južne od Košíc.

• Záhorská nížina – najstarší pleistocén v sološnickejdepresii – rašeliny – známe z vrtov. Starší pleistocén –riečne sedimenty – nánosy Moravy. Mindel –pochované eolické piesky, ris – fluviálne a proluviálnesedimenty a viate piesky. Interglaciál ris/würm –rašelinyWürm – fluviálne a proluviálne sedimenty a viate piesky.

• Podunajská nížina – najstarší pleistocén – kolárovskésúvrstvie. Starší pliestocén – mocné riečne štrkopiesky – bohatá fauna. Mindel – zvyšky terasy Dunaja medzi Dolným Petrom a Šrobárovou, aj spraše s vrstvou čadičových tufov pri Komjaticiach. Ris – riečne a proluviálne sedimenty a spraše, aj terasa Dunaja a dolných tokov Váhu, Žitavy, Nitry a pod. Interglaciálris/würm – fosílne pôdy – hnedozeme a černozeme –napr. medzi Hlohovcom a Trenčínom. Würm – riečne štrkopiesky, väčšina eolických pieskov a rozsiahle sprašové pokryvy.

Stredohorská oblasť

• zaberá väčšinu Slovenska. V tejto oblasti – výlevy čadičov – vulkanizmus hlavne v Cerovej vrchovine –napr. najstarší pleistocén – fauna pri Hajnáčke – napr. Anancus arvernensis, Tapirus arvernensis. okrem toho – terasy riek – napr. na strednom Váhu pri Žiline – tri vysoké terasy – najstarší až stredný pleistocén (donauaž mindel). Taktiež – krasové výplne jaskýň – napr. Slovenský kras – donau až mindel. travertíny – napr. pri Ružomberku – interglaciál mindel/ris, podobného veku je aj tzv. muránska brekcia (pri okraji Muránskej planiny). Najrozšírenejšie – riské sedimenty – riečne a proluviálne sedimenty, spraše, aj travertíny – napr. hrádok pri Gánovciach – nájdený aj výliatok lebky Homo sapiens neanderthalensis. Würm – podobné sedimenty.

Vysokohorská oblasť

• obtiažne stratigrafické zaradenie sedimentov – chýba fauna. Starší až stredný pleistocén – relikty na južnej strane Vysokých Tatier – glaciálne a glacifluviálnesedimenty. Riské morény – tiež na periférii Tatier, prekryté mladšími morénami würmu, ktoré sú najlepšie zachované. Najdlhší ľadovec Vysokých Tatier – v Bielovodskej doline – vyše 20 km. Ľadovcové kary – aj v Nízkych Tatrách a možno aj v Malej Fatre. Holocén – vývoj pôd – teplá klíma, v okolí prameňov – penovce, chladnejšie výkyvy –tvorba rašelín. Od 4000-5000 r. p.k. –poľnohospodárske využívanie krajiny.

Mazúr a Kvitkovič, 1980

Metodiky tektonickej geomorfológie / morfotektoniky

hodnoty vertikálnych pohybov na základe vrchnobádenského zarovnaného

povrchu (tzv. rovne)

Vanko a Kvitkovič, 1980

recentné vertikálne pohyby (mm/rok) získané na základe údajov z opakovaných

geodetických meraní

Metodiky tektonickej geomorfológie / morfotektoniky

Metodiky tektonickej geomorfológie / morfotektoniky

náplavové / výplavové kužele

analýza dolinových textúr

Metodiky tektonickej geomorfológie / morfotektoniky

pozdĺžny profil údolím, analýza systémov fluviálnych terás, asymetrické údolia

charakter riečnych korýt

klasifikácia aluviálnych riečnych korýt na základe tvaru, množstva usadenín a relatívnej stability

(Schumm, 1986)

Metodiky kvartérno-geologického výskumu

kvartérno-geologické rezy

fluviálne terasy Váhu v južnej časti Nitrianskej pahorkatiny

strážnianska čiastková depresia

Metodiky kvartérno-geologického výskumu

kvartérno-geologické rezy

sološnická depresia

michalovsko-sliepkovská depresia

Schémy neotektonických štruktúrBORSKÁ NÍŽINA VÝCHODOSLOVENSKÁ NÍŽINA

Baňacký, 1986

NEOTEKTONICKÁ MAPA SLOVENSKA – detail JZ. časti (gabčíkovská depresia s okrajovými

morfotrktonickými blokmi)

NEOTEKTONICKÁ MAPA SLOVENSKA

Maglay et al. 1999

The End