analýza aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v sr s ...€¦ · 2.1.3 bunková analýza ......

1

Analýza aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v SR

s osobitným zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt.

ETAPA I.

Koordinátor projektu: Ing. Ľubomír Kadlečík

Riešiteľský tím: Ing. Ivana Cisárová, Ing. Mária Majdová, Ing. František Foltán, Ing. Róbert

Mihály, Mgr. Monika Rencešová

Dátum: 21. decembra 2009

Príloha č.1 k Úvodnej správe

2

Predslov

Skúmaním vzájomných väzieb trhu práce, sociálneho zabezpečenia a vzdelávania

možno dospieť k presvedčeniu, že dosiahnuť vysokú konkurencieschopnosť ekonomiky je

možné aj pri silnom pocite istoty pracujúcich. Práve spojenie potrieb zamestnávateľov

s istotou zamestnania a príjmu zamestnancov je veľkou výzvou súčasnosti.

K hľadaniu tejto symbiózy nedošlo náhodne, ale v dôsledku konkurenčných tlakov

procesu globalizácie, v ktorom sa ocitla i Európska Únia (ďalej len „EÚ“) uvedomujúca si

svoju klesajúcu konkurencieschopnosť v celosvetovom priestore, pričom jednou z jej príčin je

aj nízka flexibilita na európskom trhu práce. Intelektuálny potenciál Európy je však natoľko

silný, že nedovoľuje riešiť tento problém živelným uvoľňovaním regulačných noriem

v oblasti pracovného práva a znižovaním dávok sociálneho zabezpečenia, nakoľko práve

nárast neistoty pracujúcich môže z dlhodobého hľadiska oslabiť konkurencieschopnosť

európskeho hospodárstva ešte viac ako nízka flexibilita na trhu práce. Vírivé turbulentné

prostredie súčasnosti totiž jednoznačne stanovuje kvalitu a inovácie ako nevyhnutnú

podmienku prežitia v ostrom konkurenčnom boji. Je pravdepodobné, že pracovníci s neistou

budúcnosťou budú mať prostredníctvom negatívnych foriem motivácie záujem na dodržiavaní

kvalitatívnych štandardov, avšak úspešnosť inovačného procesu neoddeliteľne spätého

s ľudským kapitálom je závislá od ďaleko širšieho spektra podmienok, v ktorom sa realizuje

a ani vysoká finančná motivácia nedokáže sama o sebe priniesť potrebné inovačné impulzy

a myšlienky. Naopak, neistota v práci a príjmoch je silným akcelerátorom nekvality, apatie,

depresie, rastu nákladov obetovanej príležitosti a s tým súvisiaceho zaostávania.

Uvedomujúc si tieto súvislosti prijali predstavitelia EÚ zámer realizovať skĺbenie

flexibility, konkurencieschopnosti a ochrany zamestnanca prostredníctvom integrovaného

prístupu flexiistoty pozostávajúceho zo systému pružných podmienok pracovných zmlúv,

komplexného systému celoživotného vzdelávania, aktívnej politiky trhu práce a efektívneho

systému sociálneho zabezpečenia, pričom udržanie a tvorba pracovných miest ako aj existencia

sociálnej stability sú v ťažkých podmienkach ekonomickej krízy možné iba pri dôslednom

uplatňovaní hodnotového rámca Európy vytýčeného prijatím Európskej sociálnej charty.

3

Uvádzané skutočnosti v podmienkach Slovenskej Republiky (ďalej len „SR“)

zachytáva predkladaná analýza spoločnosti Trexima Bratislava, ktorá je odrazovým mostíkom

k implementácii integrovaného prístupu flexiistoty v SR.

Obsah

Predslov...................................................................................................................................... 2

Obsah.......................................................................................................................................... 3

Zoznam grafov ........................................................................................................................... 5

Zoznam tabuliek......................................................................................................................... 6

Zoznam príloh ............................................................................................................................ 7

Úvod. .......................................................................................................................................... 8

1. Hodnotový rámec uplatňovania princípov flexiistoty v EÚ............................................. 11

2. Formulácia vybraných problémov aplikácie systému flexiistoty v podmienkach SR ..... 14

2.1 Rodový mzdový rozdiel v SR.................................................................................... 14

2.1.1 Rozdiely v stredných hodnotách zárobkov mužov a žien .................................. 15

2.1.2 Rozdiely v zárobkoch mužov a žien za vybrané zamestnania ........................... 19

2.1.3 Bunková analýza ................................................................................................ 20

2.1.4 Segregačná analýza ............................................................................................ 21

2.1.5 Rozklad rodového mzdového rozdielu............................................................... 21

2.1.6 Rodový mzdový rozdiel vo vybraných krajinách v roku 2007 .......................... 22

2.2 Vplyv krízy na úpravu pracovného času.................................................................... 23

2.3 Demografické východiská aplikácie systému flexiistoty v podmienkach SR........... 29

2.3.1 Prírastok obyvateľstva a index ekonomického zaťaženia starším obyvateľstvom

.............................................................................................................................29

2.3.2 Migrácia obyvateľstva SR.................................................................................. 32

2.3.3 Demografický regionálny pohľad ...................................................................... 33

2.3.4 Demografický vývoj z hľadiska vzdelanostnej štruktúry................................... 34

2.3.5 Aplikácia systému flexiistoty v podmienkach SR z hľadiska demografie......... 36

3. Analýza kľúčových makroekonomických a sociálno-ekonomických ukazovateľov, ich

zmien a tendencií vývoja v súvislosti s hospodárskou krízou s ohľadom na systém

flexiistoty ........................................................................................................................ 38

4

3.1 Vývoj základných makroekonomických ukazovateľov Slovenskej Republiky

v komparácii s Európskou Úniou ............................................................................ 38

3.2 Vývoj kľúčových makroekonomických ukazovateľov a výkonnosti ekonomiky SR44

3.2.1 Metóda hodnotenia výkonnosti ekonomiky ....................................................... 44

3.2.2 Konkrétne hodnotenie výkonnosti ekonomiky SR............................................. 46

3.3 Dopad hospodárskej krízy na ekonomiku SR v roku 2009 a prognóza jej ďalšieho

vývoja ...................................................................................................................... 53

3.4 Zhodnotenie stavu a vývoja flexiistoty v SR v sledovanom období ......................... 56

4. Analýza minulého a súčasného stavu štruktúry nezamestnanosti a zamestnanosti podľa

platnej Klasifikácie zamestnaní s ohľadom na možnosti aplikácie systému flexiistôt. .. 57

4.1 Analýza štruktúry nezamestnanosti v SR v rokoch 1996 – 2009 .............................. 59

4.1.1 Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 1996 - 2. Q.2009 podľa veku .............. 60

4.1.2 Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 1996-2007 podľa odvetví ekonomickej

činnosti posledného zamestnania ....................................................................... 61


činnosti posledného zamestnania SK NACE rev.2............................................ 62

4.1.4 Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 1996 – 2. Q. 2009 podľa vzdelania... 64

4.1.5 Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 1996 – 2. Q. 2009 podľa hlavných tried

klasifikácie zamestnaní KZAM .......................................................................... 65

4.1.6 Analýza vývoja počtu vybraných skupín znevýhodnených uchádzačov

o zamestnanie v rokoch 2001 – 2009.................................................................. 67

4.2 Analýza štruktúry zamestnanosti v SR v rokoch 1996 – 2009 (1. a 2.Q 2009) ........ 71

4.2.1 Zamestnanci v odvetviach ekonomickej činnosti (OKEČ) a pohlavia .............. 72

4.2.2 Zamestnanci podľa ekonomických činností SK NACE REV.2 a pohlavia vo

štvrťrokoch rokov 2008-2009 ............................................................................. 74

4.2.3 Pracujúci podľa vzdelania a pohlavia v rokoch 2001 – 2. Q. 2009.................. 75

4.2.4 Zamestnanci podľa klasifikácie zamestnaní a pohlavia v rokoch 2001-2009.. 76

4.3 Podnikatelia fyzické osoby vrátane živnostníkov na trhu práce SR.......................... 80

Záver .........................................................................................................................................85

Zoznam použitej literatúry ....................................................................................................... 86

Zoznam skratiek krajín EÚ ...................................................................................................... 87

5

Zoznam grafov Graf 1 Priemer a medián hodinovej mzdy mužov a žien (ISCP).............................................. 15

Graf 2 Priemer a medián hodinovej mzdy mužov a žien v podnikateľskej a nepodnikateľskej

sfére (ISCP) .............................................................................................................................. 16

Graf 3 Priemer hodinovej mzdy mužov a žien v podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére podľa

veku........................................................................................................................................... 17

Graf 4 Priemer hodinovej mzdy mužov a žien v podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére podľa

dosiahnutého vzdelania ............................................................................................................ 18

Graf 5 Zmena priemerného počtu odpracovaných hodín za týždeň (2008Q2-2009Q2) .......... 24

Graf 6 Zmena v podiele zamestnanosti na čiastočný úväzok na celkovej zamestnanosti

(2008Q2-2009Q2) .................................................................................................................... 24

Graf 7 Podiel počtu zamestnancov na čiastočný pracovný úväzok na celkovom počte

zamestnancov v rokoch 1998 až 2008 ...................................................................................... 25

Graf 8 Vývoj priemerného veku opustenia trhu práce v rokoch 2001 až 2007........................ 31

Graf 9 Tempo rastu reálneho HDP v SR a EÚ ........................................................................ 39

Graf 10 Saldo bežného účtu platobnej bilancie v SR a EÚ...................................................... 41

Graf 11 Miera inflácie v SR a v EÚ ......................................................................................... 42

Graf 12 Miera nezamestnanosti v SR a v EÚ........................................................................... 43

Graf 13 Vývoj makroekonomických ukazovateľov v rokoch 1996 až 1999.............................. 47



Graf 16 Vývoj miery zamestnanosti starších ľudí v rokoch 1996 až 2008.............................. 50

Graf 17 Miera nezamestnanosti mladých ľudí v rokoch 1999 až 2008.................................... 51

Graf 18 Vývoj makroekonomických ukazovateľov v rokoch 1996, 2000, 2004 a 2008 ........... 52

Graf 19 Pozícia SR z hľadiska miery zamestnanosti (august 2009) a nezamestnanosti (rok

2008) v rámci EÚ ..................................................................................................................... 58

Graf 20 Miera nezamestnanosti v SR v rokoch 1996 – 2009 ................................................... 59

Graf 21 Počet poberateľov dávky v nezamestnanosti v roku 2009 .......................................... 60

Graf 22 Vývoj počtu nezamestnaných osôb vo vybraných skupinách vzdelaní........................ 64

6

Graf 23 Vývoj počtu nezamestnaných v najpočetnejších hlavných triedach KZAM ................ 65

Graf 24 Porovnanie počtu nezamestnaných mužov v roku 2008 a 2. Q. 2009 ........................ 66

Graf 25 Porovnanie počtu nezamestnaných žien v roku 2008 a 2. Q. 2009 ............................ 66

Graf 26 Miera dlhodobej nezamestnanosti v EÚ v % (veková kategória 15 – 64) .................. 67

Graf 27 Vývoj počtu UoZ evidovaných 12 a viac mesiacov a počtu UoZ nad 50 rokov v

rokoch 1997 až 2009 (jún) ....................................................................................................... 68

Graf 28 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v krajoch SR od roku 2001 do 2.Q. 2009 ............. 69

Graf 29 Vývoj počtu UoZ - absolventov v rokoch 2001 – 2009 .............................................. 70

Graf 30 Situácia v okresoch SR podľa počtu uchádzačov o zamestnanie v septembri 2009 ... 70

Graf 31 Vývoj miery zamestnanosti 15-64 ročných za štvrťroky rokov 1996 –2009* ............. 71

Graf 32 Vývoj počtu pracujúcich vo vybraných vzdelanostných kategóriách v rokoch 2001 –

2008 .......................................................................................................................................... 75

Graf 33 Zmena vo vzdelanostnej štruktúre pracujúcich od 4.Q.2008 do 2.Q. 2009................ 76

Graf 34 Vývoj evidenčného počtu zamestnancov v rokoch 2001 – 2007 v hlavných triedach

KZAM ....................................................................................................................................... 77

Graf 35 Štruktúra zamestnancov podľa hlavnej triedy KZAM v 2.Q.2009 .............................. 78

Graf 36 Zmena v štruktúre zamestnancov podľa KZAM v 2.Q.2009 oproti 2.Q.2008 ........... 78

Graf 37 Štruktúra živnostníkov podľa ekonomických činností v krajoch................................. 81

Graf 38 Živnostníci v krajoch v roku 2008 .............................................................................. 82

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1 Rozdiely príjmov a podiel žien u najlepšie a najhoršie platených zamestnaní....... 20

Tabuľka 2 Rozdiely v príjmoch mužov a žien na základe bunkovej metódy............................. 20

Tabuľka 3 Segregačné indexy .................................................................................................. 21

Tabuľka 4 Vplyv príslušných premenných na rodový mzdový rozdiel ..................................... 22

Tabuľka 5 Rodový mzdový rozdiel vo vybraných krajinách EÚ v roku 2007 .......................... 22

Tabuľka 6 Zamestnanci podľa typu pracovného času a pohlavia v tis. osobách..................... 26

Tabuľka 7 Podiel zamestnancov na plný a čiastočný pracovný úväzok v 2009.2.Q podľa

odvetvia ekonomickej činnosti (dopočet na výberovú vzorku ISCP)........................................ 27

Tabuľka 8 Vzdelanostná štruktúra ekonomicky aktívneho obyvateľstva SR ............................ 35

Tabuľka 9 Fyzické osoby - podnikatelia podľa vybraných právnych foriem k 31.12.2008 ..... 80

Tabuľka 10 Počet živnostníkov podľa dvoch veľkostných kategórií počtu zamestnancov....... 83

7

Tabuľka 11 Počet živnostníkov v jednotlivých krajoch SR....................................................... 83

Tabuľka 9 Počet živnostníkov podľa skupín odvetví ekonomickej činnosti podľa SK NACE rev.2

.................................................................................................................................................. 84

Zoznam príloh PRÍLOHA I Prehľad použitých pojmov a klasifikácií ........................................................ 88

PRÍLOHA II Pohyb obyvateľstva v SR ............................................................................... 94

PRÍLOHA III Markoekonomické ukazovatele SR 1996 – 2008........................................... 95

PRÍLOHA IV Nezamestnaní podľa veku v tis. osôb............................................................. 96

PRÍLOHA V Nezamestnaní podľa OKEČ v tis. osôb .......................................................... 97

PRÍLOHA VI Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 2008Q1-2009Q2 podľa odvetvia

ekonomickej činnosti posledného zamestnania SK NACE rev.2 v tis. osôb . 99

PRÍLOHA VII Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 1996 – 2009Q2 podľa vzdelania v tis.

osôb .............................................................................................................. 102

PRÍLOHA VIII Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 1996 – 2009Q2 podľa hlavných tried

klasifikácie zamestnaní KZAM v tis. osôb .................................................. 103

PRÍLOHA IX Zamestnanci v odvetviach ekonomickej činnosti (OKEČ) a pohlavia v tis. osôb

...................................................................................................................... 105

PRÍLOHA X Zamestnanci podľa ekonomických činností SK NACE a pohlavia vo

štvrťrokoch rokov 2008-2009 v tis. osôb ..................................................... 107

PRÍLOHA XI Miera evidovanej nezamestnanosti v regiónoch SR (september 2009) ....... 110

PRÍLOHA XII Pracujúci podľa vzdelania a pohlavia v tis. osobách.................................... 113

PRÍLOHA XIII Najčastejšie sa vyskytujúce zamestnania v SR podľa KZAM..................... 114

PRÍLOHA XIV Živnostníci rozdelení podľa ekonomických činností................................... 116

PRÍLOHA XV Dokument EÚ k flexiistote (sumár) ............................................................. 118

8

Úvod

V SR prebiehal do konca roka 2008 progresívny ekonomický a sociálny vývoj, ktorý

sa pozitívne odrazil na zlepšovaní makroekonomických ukazovateľov. Prostredníctvom

príchodu zahraničných investorov a zvýšeného exportu nastal v dôsledku vzniku nových

pracovných miest rozmach na trhu práce. V určitých odvetviach sa dokonca vyskytol

nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. V tejto situácii dochádzalo k miernej „flexibilizácii“

trhu práce, najmä v oblasti flexibilnej organizácie práce. Taktiež pretrvávala, ešte ako

následok predchádzajúceho modelu ekonomiky, istota pracovného miesta, avšak na úkor

istoty zamestnania.

Do príchodu globálnej krízy teda v SR pozitíva globalizácie a technologického

pokroku prevyšovali negatíva, narastalo ale riziko sociálnej disparity medzi outsidermi

a insidermi v širokom slova zmysle. Prehlbovala sa „priepasť“ medzi ľuďmi s dobrým

vzdelaním, zamestnaním a príjmom, ktorí preukázali dostatočnú flexibilitu a preto im bola

zabezpečená patričná istota a pracovný trh im ponúkal vynikajúce šance, a na druhej strane

ostávali ľudia s nižšou kvalifikáciou, bez zamestnania, na ktorých trh práce zabúdal. Koncept

flexiistoty, ku ktorému EK odsúhlasila základné princípy aplikácie pre jednotlivé členské

štáty EÚ v Decembri 2007, si dal za cieľ riešiť tento problém.

Výrazná zmena nastala s príchodom globálnej ekonomickej krízy. Finančná kríza sa

v SR v roku 2008 ešte významne neprejavila, avšak následný pokles dopytu v partnerských

krajinách a pokles ekonomickej aktivity viedol v roku 2009 k rušeniu pracovných miest,

neistote, a určitej „nadvláde“ úspešných zamestnávateľov, ktorí majú v súčasnosti dobrý

výber pracovnej sily a možnosť určovať pracovné podmienky takmer bez vyjednávania.

Menej úspešné podniky boli nútené v dôsledku poklesu dopytu hromadne prepúšťať

a zatvárať celé prevádzky. V tejto situácii začali klesať šance na trhu práce aj pre insiderov

a situácia outsiderov sa ešte výraznejšie zhoršila. Závratné stúpanie miery nezamestnanosti

predstavuje v súčasnosti obrovskú záťaž na verejné financie. Na jednej strane, zhoršená

situácia na trhu práce s nedostatkom pracovných miest spôsobuje rigidné lipnutie insiderov

na súčasnom pracovnom mieste pre obavy z nemožnosti nájsť nové pracovné miesto,

čo výrazne znižuje aj tak nízku mieru externej numerickej flexibility, ktorá je nízka

9

v dôsledku vysokého indexu ochrany zamestnania. Na strane druhej sa prehlbuje zlá situácia

pre outsiderov, ktorá je hrozivým predpokladom pre dlhodobú nezamestnanosť a v mnohých

prípadoch vedie k ohrozeniu chudobou.

Významným problémom je vysoká miera dlhodobo nezamestnaných, ktorá síce mala

v predchádzajúcom období klesajúce tendencie, avšak aj tak je dlhodobo najvyššia v EÚ.

Z hľadiska budúceho vývoja je potrebné riešiť aj problematiku demografického

starnutia spoločnosti, vzdelanostnej pripravenosti pre technologický pokrok a rýchlo sa

meniace podmienky v dôsledku globalizácie, ako aj pretrvávajúci problém segmentácie trhu

práce. Odpoveď na súčasnú situáciu aj výzvy budúcnosti nám poskytuje koncept flexiistoty,

ktorého cieľom je dosiahnuť flexibilnejšie pracovné podmienky a bezpečnejšie prechody

medzi štúdiom, zamestnaním, nezamestnanosťou, samo zárobkovou činnosťou a prechodom

do dôchodku. Opatrenia flexiistoty boli zdôraznené ako významné pre nápravu trhov práce

postihnutých hospodárskou krízou.

Koncept flexiistoty vychádza z dánskeho modelu, avšak je nevyhnutné prispôsobiť ho

podmienkam jednotlivých krajín. V širšom ponímaní Európska komisia pod flexiistotou

chápe integrovanú stratégiu na zvýšenie flexibility trhu práce a zvýšenie istoty v rámci

sociálneho zabezpečenia a istoty zamestnania.1 Efektívny model flexiistoty sa snaží

umožniť zamestnávateľom reagovať na globalizáciu ekonomiky a zabezpečiť istotu

pre zamestnancov prostredníctvom zvyšovania miery ich zamestnateľnosti a sociálnej pomoci

nezamestnaným.

Flexiistota je teda kompromisom, vyvážením a spojením flexibility a istoty na trhu

práce. Flexibilita trhu práce zahŕňa internú a externú flexibilitu. Interná flexibilita (IF) sa

týka možností rozvrhnutia pracovného času (číselná IF), vzdelávacích opatrení na podporu

pracovnej a kvalifikačnej flexibility (funkčná IF), mzdových opatrení (finančná IF)

a dočasných opatrení (dočasná IF). Externá flexibilita (EF) je založená na flexibilite

podmienok zamestnávania a prepúšťania (číselná EF), na zlepšovaní adaptácie a využívaní

externej pracovnej sily (funkčná EF), na úprave pracovných výdavkov a daňovom zaťažení

pracovnej sily (finančná EF).

1 Oznámenie KOM(2007)359 „Smerom k spoločným zásadám flexiistoty: viac a lepších pracovných miest prostredníctvom flexibility (pružnosti) a istoty“. Brusel, 2007.

10

Istota je priamo spojená s rozvojom sociálneho štátu v 20. storočí a rozlišujeme

reprezentačnú istotu, istotu príjmu, istotu pracovného miesta, istotu zamestnanosti a istotu

reprodukcie znalostí a zručností. Pričom flexiistota zdôrazňuje dôležitosť istoty zamestnanosti

voči istote pracovného miesta.

Flexiistota stojí na štyroch základných pilieroch, ktorými sú: legislatívne úpravy

týkajúce sa pracovno-právnych podmienok (zákonník práce), moderné systémy sociálneho

zabezpečenia, komplexný systém celoživotného vzdelávania a aktívne opatrenia trhu práce.

Analýza spoločnosti Trexima Bratislava ponúka pohľad na súčasný stav trhu práce

v SR v kontexte jeho vývoja v posledných rokoch. Cieľom analýzy je poskytnúť prehľadné

údaje a zhodnotiť pripravenosť, možnosti a možné problémy zavádzania opatrení

pre dosiahnutie vyššej flexiistoty na slovenskom trhu práce.

Pri spracovaní predkladanej analýzy boli použité údaje Eurostatu, Štatistického úradu

Slovenskej republiky (ďalej len ŠÚ SR), Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len

ÚPSVaR) a údaje z Informačného systému ceny práce (ďalej len „ISCP). Kolektív autorov

pracoval vždy s najaktuálnejšími dostupnými údajmi. Všetky finančné údaje boli prepočítané

na súčasne platnú menu EUR na základe konverzného kurzu NBS (1€ = 30,126SKK).

Cieľom práce zodpovedá jej štruktúra. Analýza je spracovaná v troch častiach podľa

zodpovedajúcich troch etáp. Predkladaná prvá etapa v prvej kapitole uvádza flexiistotu

v kontexte hodnotového rámca EÚ.

V druhej kapitole je analyzovaný súbor problémov aplikácie flexiistoty

v podmienkach SR, a to rodová mzdová nerovnováha, úprava pracovného času, demografický

vývoj v SR a možné následky ďalšieho prognózovaného vývoja. Celková rodová

problematika a demografická situácia predstavuje východiskovú situáciu, pre ktorú je

potrebné upraviť opatrenia flexiistoty.

Tretia kapitola popisuje stav makroekonomických ukazovateľov v SR v období

od roku 1996 do 2.Q.2009 a podrobne sa zaoberá súčasnou situáciou v období hospodárskej

krízy.

Problematika zamestnanosti a nezamestnanosti je detailne prepracovaná vo štvrtej

kapitole a ponúka pohľad na tieto dva fenomény z rôznych hľadísk, konkrétne na základe

11

kritéria veku, pohlavia, vzdelania, ekonomickej činnosti a klasifikácie povolaní. Táto kapitola

sa bližšie venuje skupine dlhodobo nezamestnaných, ktorí predstavujú významný problém

na slovenskom trhu práce a podnikateľom živnostníkom, ktorí predstavujú flexibilný

a inovatívny komponent trhu práce.

1. Hodnotový rámec uplatňovania princípov flexiistoty v EÚ

Základné hodnotové postuláty, na ktorých je založený svet práce v Európe ustanovuje

Európska sociálna charta prijatá 18. októbra 1961 v Turíne a revidovaná 3. mája 1996

v Štrasburgu. Vlády, ktoré sú signatármi tejto charty a členmi Rady Európy sa jej prijatím

dohodli zabezpečiť svojim obyvateľom zlepšenie ich životnej úrovne a sociálneho blahobytu.

Zmluvné strany prijali za cieľ svojej vnútroštátnej aj medzinárodnej politiky dosiahnutie

podmienok na zabezpečenie účinného výkonu týchto práv a zásad:2

• Právo na prácu (vychádza zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv),

• Právo na riadne podmienky práce,

• Právo na bezpečné a zdravé pracovné podmienky,

• Právo na primeranú odmenu,

• Právo organizovať sa,

• Právo kolektívne vyjednávať,

• Právo detí a mladistvých na ochranu,

• Právo zamestnaných žien na ochranu materstva,

• Právo na poradenstvo pri voľbe povolania,

• Právo na odbornú prípravu,

• Právo na ochranu zdravia,

• Právo na sociálne zabezpečenie,

• Právo na sociálnu a lekársku pomoc,

• Právo na prospech zo sociálnych služieb,

• Právo osôb so zdravotným postihnutím na nezávislosť, na sociálnu integráciu a na

účasť na živote spoločnosti,

• Právo rodiny na sociálnu, právnu a hospodársku ochranu,

• Právo detí a mladistvých na sociálnu, právnu a hospodársku ochranu,

2 Euópska sociálna charta (revidovaná). Štrasburg, 1996.

12

• Právo vykonávať zárobkovú činnosť na území ostatných zmluvných strán,

• Právo migrujúcich pracovníkov a ich rodín na ochranu a pomoc,

• Právo na rovnaké príležitosti a na rovnaké zaobchádzanie vo veciach zamestnania

a povolania bez diskriminácie na základe pohlavia,

• Právo na informácie a na konzultácie,

• Právo zúčastňovať sa na určovaní a zlepšovaní pracovných podmienok a pracovného

prostredia,

• Právo starších osôb na sociálnu ochranu,

• Právo na ochranu v prípadoch skončenia zamestnania,

• Právo pracovníkov na ochranu ich nárokov v prípade platobnej neschopnosti svojho

zamestnávateľa,

• Právo na dôstojnosť pri práci,

• Právo pracovníkov s rodinnými zodpovednosťami na rovnaké príležitosti a na rovnaké

zaobchádzanie,

• Právo zástupcov pracovníkov na ochranu v podniku a na uľahčenie podmienok

na výkon ich činností, ktoré sa im poskytujú,

• Právo na informácie a na konzultácie v postupoch hromadného prepúšťania,

• Právo na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením,

• Právo na bývanie.

Všetky zmluvné strany sú zaviazané považovať tieto ustanovenia za deklaráciu

vymedzujúcu ciele, o ktorých splnenie sa usilujú všetkými vhodnými prostriedkami, a teda

akékoľvek opatrenia na podporu flexibility aj konkurencieschopnosti musia byť v súlade

s princípmi tejto deklarácie.

EÚ prijala obdobnú deklaráciu - Chartu základných sociálnych práv pracujúcich,

ktorá vymedzuje týchto dvanásť základných ustanovení:3

• Právo na prácu v ktoromkoľvek členskom štáte,

• Právo na spravodlivú odmenu,

• Právo na zlepšovanie životných a pracovných podmienok,

• Právo na sociálnu ochranu podľa pravidiel uplatňovaných v jednotlivých členských

štátoch,

3 Charta základných sociálnych práv pracujúcich. Nice, 2000.

13

• Sloboda združovania a kolektívneho vyjednávania,

• Právo na odborné zaškolenie,

• Rovnosť šancí mužov a žien,

• Právo na informácie, konzultácie a spolurozhodovanie,

• Právo na ochranu zdravia a bezpečnosti na pracovisku,

• Ochrana detí a mladistvých,

• Právo starších na primeranú životnú úroveň,

• Lepšiu integráciu zdravotne postihnutých do spoločnosti a pracovného života.

I keď sa jedná iba o politickú deklaráciu (nie je právne záväzná), Európsky súdny dvor

a národné súdy členských štátov EÚ ju pri ich rozhodovaní môžu brať do úvahy, a od roku

2001 Európsky parlament každoročne predkladá správu, ktorá hodnotí dodržiavanie práv

uvedených v tejto charte.

Idey obsiahnuté v Európskej sociálnej charte a Charte základných sociálnych práv

pracujúcich tvoria základy všetkých ďalších dokumentov usmerňujúcich realizáciu

hospodárskej a sociálnej politiky v EÚ, a to predovšetkým Bielej knihy pre Rast,

konkurencieschopnosť a zamestnanosť, ktorá identifikuje zdravú ekonomiku ako nutnú

podmienku hospodárskeho rastu a znižovania nezamestnanosti.4 Na základe výziev v nej

uvedených boli sformulované: Európska stratégia zamestnanosti5 založená na rozvoji

podnikania, zlepšovaní zamestnateľnosti, adaptibilite a rovnakých príležitostiach, Lisabonská

stratégia6 a následne aj Obnovená lisabonská stratégia rastu a zamestnanosti7. Akékoľvek

opatrenia na podporu ekonomického rastu a fungovania trhu práce teda musia

nevyhnutne rešpektovať spoločný hodnotový rámec Európy.

Celý trh práce je teda primárne určený k uspokojovaniu potrieb obyvateľstva, ktoré je

súčasne objektom i subjektom flexiistoty, a preto si jeho vývoj, štruktúru a vybrané problémy

v podmienkach SR podrobne rozoberieme v nasledujúcich kapitolách.

4 Rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť Výzvy a výhľady pre 21. storočie – Biela kniha, 1993. 5 Európska stratégia zamestnanosti. Luxemburg, 1997. 6 Lisabonská stratégia. Lisabon, 2000. 7 Nový začiatok lisabonskej stratégie. Brusel, 2005.

14

2. Formulácia vybraných problémov aplikácie systému flexiistoty v podmienkach SR

V súlade s princípmi (zásadami) flexiistoty, ktoré zostavila Európska komisia

pre členské štáty EÚ ako usmerňujúci nástroj pri zavádzaní tohto konceptu, je nevyhnutné

zmonitorovať súčasnú situáciu v každej krajine. Keďže každý štát, aj SR, má svoje špecifické,

históriou a kultúrou formované, ekonomické a sociálne znaky je treba vziať tieto špecifiká

do úvahy pri koncipovaní vhodnej aplikácie flexiistoty. Ako hovorí princíp flexiistoty:

Prístupy flexiistoty by mali byť šité na mieru konkrétnej situácie v každom členskom štáte.

V tejto súvislosti sa táto kapitola zaoberá východiskovou analýzou demografickej situácie,

úpravou pracovného času a analýzou rodovej mzdovej nerovnováhy v SR, ktorá vyplýva aj

z expicitnej požiadavky ďalšieho princípu, a to aby flexiistota podporovala rovnosť žien

a mužov.

2.1 Rodový mzdový rozdiel v SR

Problematika rodového mzdového rozdielu je veľmi starostlivo sledovaná orgánmi EÚ

z dôvodu monitorovania sociálnej situácie obyvateľstva, ako aj možnosťou aktívneho

zasahovania týchto orgánov prostredníctvom tvorby politík do diania na trhu práce

jednotlivých krajín.

Pri skúmaní mzdových rozdielov mužov a žien môžeme vychádzať z prvotného

pohľadu na tento problém, alebo môžeme prejsť k bližšiemu skúmaniu daného javu. Počas

skúmania z prvotného pohľadu sa budeme sústreďovať na sledovanie stredných hodnôt

(medián, priemer, prípadne rozdiely mediánu a priemeru, ako aj rozdiely týchto ukazovateľov

na základe rozdielu pohlaví) za celú pracujúcu populáciu, alebo v triedeniach podľa

klasifikácií zamestnaní (KZAM) a odvetvovej klasifikácií ekonomických činností (SK NACE

rev. 2).

Pri podrobnejšom skúmaní sa zameriame na analýzu rozdielu a skúmanie príčin

vzniku. Ako hlavné princípy použijeme metódu „jobcell“ (metóda bunkového systému),

15

pri ktorej skúmame mzdový rozdiel mužov a žien pracujúcich v porovnateľných

podmienkach, segregáciu mužov a žien vyjadrenú pomocou segregačných indexov

a ich zmien v čase a priestore a regresnú metódu mzdového rozkladu.

Ženy stále zaostávajú za mužmi z hľadiska výšky poberaných miezd. V roku 2008 bol

ich hrubý priemerný mesačný zárobok o približne 200 EUR nižší ako zárobok mužov. Tento

jav je do veľkej miery spôsobený rodovo ovplyvneným výberom povolania. Ženy si stále

často vyberajú tzv. „ženské profesie“, ktoré sú z pravidla menej platené. Avšak aj keď pracujú

v typicky „mužských profesiách“ rodová nerovnosť sa stále odzrkadľuje na nižšej miere

odmeňovania žien.

2.1.1 Rozdiely v stredných hodnotách zárobkov mužov a žien

O hodnotách priemeru a mediánu hodinovej mzdy mužov a žien v SR podľa

výberového zisťovania „Informačný systém o cene práce“ (ISCP) a jeho analytických

výsledkoch za prvý štvrťrok 2009 informuje nasledujúci graf.

Graf 1 Priemer a medián hodinovej mzdy mužov a žien (ISCP)

Ako je zrejmé z grafu, priemerný zárobok mužov je podľa spomínaného zisťovania

5,15 EUR za hodinu. Priemerný zárobok žien podľa rovnakého zisťovania dosahuje úroveň

4,08 EUR za hodinu. Medián hodinového zárobku mužov dosahuje hodnotu 4,07 EUR

za hodinu a medián zárobku žien hodnotu 3,50 EUR za hodinu.

16

Rozdiel mediánov 0,57 EUR a rozdiel priemerov 1,07 EUR v hodinovej mzde sa

pretaví do veľmi významného rozdielu, keď porovnáme mesačnú mzdu alebo celoročný

príjem.

Ďalšia analýza sa venuje hlavne rozdielom v zárobkoch, takže je dôležité definovanie

rozdielu v zárobkoch. Pre účely ďalších analýz je zadefinovaný rozdiel v príjmoch podľa

nasledovnej formuly:

Rozdiel v ukazovateľoch teda uvádza rozdiel príjmu muža a ženy vzťahujúci sa

na príjem muža (ich podiel) vyjadrený v percentuálnom tvare (*100%).

Po vyčíslení základného rozdielu prichádzame k poznatku, že rozdiel v priemernom

príjme mužov a žien dosahuje hodnotu zhruba 20,8 %. Znamená to, že ženy zarábajú

v priemere o 20,8 % menej. Trochu priaznivejšia situácia je pri porovnaní mediánov týchto

zárobkov. Rozdiel v mediánoch zárobkov mužov a žien dosahuje hodnotu 14 %. Tento rozdiel

je taktiež v prospech mužov.

Graf 2 Priemer a medián hodinovej mzdy mužov a žien v podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére (ISCP)

17

Priemerný zárobok mužov v nepodnikateľskej sfére predstavuje 4,6 EUR za hodinu,

kým v podnikateľskej až 5,2 EUR za hodinu. Hodnota mediánu v nepodnikateľskej sfére

dosahuje 4 EUR za hodinu a v podnikateľskej 4,1 EUR za hodinu. Môžeme teda povedať,

že muži zarábajú v podnikateľskej sfére viac ako v nepodnikateľskej, vo vyjadrení

priemerného príjmu.

Rozdielna situácia nastáva pri sledovaní príjmu žien v triedení podľa sfér. Priemerný

zárobok žien v nepodnikateľskej sfére predstavuje 3,9 EUR za hodinu, kým v podnikateľskej

až 4,2 EUR za hodinu. Medián zárobku žien v nepodnikateľskej sfére dosahuje hodnotu

3,7 EUR za hodinu, avšak v podnikateľskej sfére iba 3,3 EUR za hodinu.

Rozdiel v priemerných zárobkoch v nepodnikateľskej sfére predstavuje približne

15 % a rozdiel v mediánoch zárobkov zhruba 7,2 %. Odlišná situácia je v podnikateľskej

sfére. Rozdiel priemerných zárobkov v podnikateľskej sfére predstavuje hodnotu

20,3 % a rozdiel v mediánoch je 19,6 %. Z uvedeného je jasne vidieť, že rozdiely

v podnikateľskej sfére sú jednoznačne vyššie.

Ďalším faktorom ovplyvňujúcim výšku zárobku, ako aj v našom prípade rozdiel

zárobkov mužov a žien je vek pracujúceho. Rozdiel sme ako v predchádzajúcom prípade

rozčlenili podľa sféry pracujúceho a zobrazili sme ho vo forme grafu.

Graf 3 Priemer hodinovej mzdy mužov a žien v podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére podľa veku

18

V súvislosti s vekom prichádzame k záveru, že najnižšie rozdiely v príjmoch dosahujú

pracujúci tesne po nástupe do pracovného procesu a taktiež osoby v blízkosti dôchodkového

veku. Výška príjmov jednotlivých vekových skupín žien sa v podnikateľskej

a nepodnikateľskej príliš nelíši. Výrazný rozdiel však nastáva u rôznych vekových skupín

mužov. V podnikateľskej sfére je charakteristický rýchly rast príjmov u mužov. Tento fakt je

pravdepodobne spojený s možným rýchlejším kariérnym rastom v podnikateľskej sfére.

Pri grafe si môžeme všimnúť rozdiel v náraste príjmov u mužov a žien vo veku zhruba

25-30 rokov. Je to vek, kedy sa ženy rozhodujú medzi kariérou a úlohou matky.

Ako ďalší faktor ovplyvňujúci výšku zárobku a teda aj rozdiel zárobkov mužov a žien

sme skúmali vzdelanie. Vzdelanie predstavuje dôležitú úlohu v procese kariérneho rastu ako

aj dôležitú úlohu v procese uchádzania sa o zamestnanie. Príjmy jednotlivých pracujúcich sme

v ďalšej analýze roztriedili podľa pohlavia, sféry a vzdelania. Hodnoty hodinových zárobkov

mužov a žien pracujúcich v jednotlivých sférach s najvyšším dosiahnutým vzdelaním

zobrazuje nasledovný graf. Stupne vzdelania sme pre zjednodušenie analýzy a jasnejšie

závery zoskupili a preto sa nebudú zhodovať s oficiálnym číselníkom najvyššieho

dosiahnutého vzdelania vydávaným ŠÚ SR.

Graf 4 Priemer hodinovej mzdy mužov a žien v podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére podľa dosiahnutého vzdelania

19

Z analýzy rozdielov podľa vzdelania je jasne vidieť, že najväčšie rozdiely dosahujú

pracovníci s vysokoškolským vzdelaním. Taktiež rozdiel v sfére u tohto typu pracujúcich je

zrejmý. Vysokoškolsky vzdelaný muž pracujúci v podnikateľskej sfére dosahuje v priemere

dvojnásobný plat ako vysokoškolsky vzdelaná žena pracujúca v nepodnikateľskej sfére.

Rozdiely v príjmoch pracovníkov s ostatnými skupinami vzdelania nedosahujú až také

podstatné rozdiely ani v porovnaní s pohlavím a ani v porovnaní so sférou.

2.1.2 Rozdiely v zárobkoch mužov a žien za vybrané zamestnania

V ďalšej analýze sa zameriame na analýzu príjmu pracujúcich a teda aj rozdiel

v príjmoch pracujúcich mužov a žien. Pri analýzach sa hlbšie zamyslíme nad vznikom

príjmového rozdielu a na vysvetlenie tohto rozdielu doplníme analýzy o triedenie podľa

klasifikácie zamestnaní (číselník KZAM vytvorený Medzinárodnou organizáciou práce ILO

a ŠÚ SR – slovenský variant medzinárodnej klasifikácie ISCO-88).

20

Ako prvú analýzu s prihliadnutím na klasifikáciu zamestnaní zvolíme zobrazenie

niekoľko najlepšie a naopak najhoršie platených zamestnaní spolu s podielom žien v danom

zamestnaní v celej SR a rozdielom príjmov mužov a žien.

Tabuľka 1 Rozdiely príjmov a podiel žien u najlepšie a najhoršie platených zamestnaní

Najlepšie platené zamestnania Podiel žien Rozdiel 1227 Vedúci zamestnanci v organ. zamer. na poskyt. obch. služieb 49,71% 29,31% 1210 Riaditelia a prezidenti veľkých org., podnikov, spoločností 19,35% 43,01% 1317 Vedúci, riaditelia v podnikoch poskyt. obchodné služby 60,50% -24,71% 1236 Vedúci zamestnanci výpočtových útvarov 11,63% 28,88% 3145 Leteckí dispečeri a zamestnanci v príbuzných odboroch 31,90% 62,17%

Najhoršie platené zamestnania Podiel žien Rozdiel 5220 Predavači v stánkoch a v tržniciach 96,65% 1,82% 9132 Pomocníci a upratovači v kanc., hoteloch, nemoc. 94,00% 16,23% 5124 Barmani 75,44% 11,91% 5133 Opatrovatelia v domác. /chorých, invalidov, prestár.obč./ 97,27% -7,00% 9212 Pomocní a nekvalifikovaní robotníci v lesníctve 34,00% -11,31%

Zdroj: ISCP 2. Q. 2009

2.1.3 Bunková analýza

V doterajších analýzach sme porovnávali priemery na úrovni celej SR, prípadne

na niektorom stupni triedenia podľa sféry, vzdelania, prípadne konkrétneho zamestnania.

Pre zhodnotenie situácie však tieto analýzy s jedno, prípadne dvojstupňovým triedením

neposkytujú dostatočné informácie. Preto sme pri analýze pristúpili k skúmaniu rozdielov

príjmov na základe tzv. bunkového systému (z angl. „jobcell system“). Tento druh analýzy je

založený na princípe porovnávania príjmových rozdielov na rovnakej pracovnej pozícií podľa

klasifikácie zamestnaní v rovnakej organizácií. Analýzu sme ďalej rozdelili na 2 časti. V prvej

sme skúmali príjmový rozdiel mužov a žien za podmienok, ak v danej organizácií pracuje

na rovnakej pozícií aspoň jedna žena a aspoň jeden muž (označíme ju bunka=1). V druhej

sme preskúmali stav za podmienky, že v organizácií musí byť na rovnakej pozícií aspoň

10 mužov a aspoň 10 žien (označíme ju bunka=10).

Tabuľka 2 Rozdiely v príjmoch mužov a žien na základe bunkovej metódy

Rozdiel v príjmoch vyjadrený bunkovou metódou

Bunka=1 bunka=10

Sféra priemer medián Priemer medián

Spolu 6,57 5,94 9,95 9,01

21

Nepodnikateľská 3,16 3,19 5,67 5,46 Podnikateľská 7,77 6,90 11,44 10,25 Zdroj: ISCP 2Q2009; vlastné výpočty

Porovnateľne menšie rozdiely príjmov mužov a žien pri skúmaní metódou bunka=1,

kde priemerný príjmový rozdiel bez rozdielu sféry predstavuje 6,57 % a 5,94 %

v mediánových hodnotách. Pri skúmaní metódou bunka=10 tento rozdiel predstavuje 9,95 %

v ukazovateli priemer a v ukazovateli medián 9,01 %.

2.1.4 Segregačná analýza

Na analýzu segregácie pracujúcich v rámci celej SR sme použili kritérium zamestnanie

vyjadrené pomocou klasifikácie zamestnaní na 4 miesta.

Tabuľka 3 Segregačné indexy

Segregačné indexy

Spolu 59,17%

podnikateľská. Sféra 58,24%

nepodnikateľská. Sféra 54,69%

Zdroj: ISCP 1Q2009; vlastné výpočty

Segregačné indexy vravia o percentuálnom počte pracovníkov, ktorí nie sú

rovnomerne rozvrhnutí v rámci celej SR. Napríklad segregačný index spolu 59,17 % nám

hovorí, že ak by sme chceli rovnomerné (proporcionálne rovnomerné) zastúpenie mužov

a žien vo všetkých zamestnaniach, muselo by sa preskupiť (zmeniť zamestnanie) zhruba

60% pracujúcich. Obdobná situácia sa opakuje aj v triedení podľa sfér.

2.1.5 Rozklad rodového mzdového rozdielu

Rodový mzdový rozdiel pomocou regresnej funkcie je možné rozložiť na vysvetlenú

časť a nevysvetlenú. Dekompozícia urobená pomocou metódy Oaxaca – Blinder nám

poskytla nasledovný výsledok. Hrubý rozdiel miezd (v logaritmickom vyjadrení) sa nachádza

v tabuľke pod označením KROK 1. Postupne sme do modelu zaraďovali ďalšie relevantné

premenné a pri každom kroku sme skúmali rozdiel vo forme vysvetlenej a nevysvetlenej

variability. Napr. pri zaradení osobnostných charakteristík vek a vzdelanie v nepodnikateľskej

sfére sa podarilo dosadením týchto premenných vysvetliť 24,4 %. Pridaním premenných

22

úväzok a typ zmluvy (k už pridaným premenným) v kroku 3 v nepodnikateľskej sfére podiel

vysvetlenej variability klesol o 1 percentuálny bod na 23,4 %.

Tabuľka 4 Vplyv príslušných premenných na rodový mzdový rozdiel

1. hrubý rozdiel 2. osobnostné charakteristiky (vek,

vzdelanie) 3. +charakteristiky na trhu práce (úväzok,

typ zmluvy) 4. +firemné charakteristiky (odvetvie*,

veľkosť, región, vlastníc.) 5. osobnostné, firemné, KZAM

Zdroj: ISCP 1Q2009; vlastné výpočty

2.1.6 Rodový mzdový rozdiel vo vybraných krajinách v roku 2007

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené hodnoty rodového mzdového rozdielu v krajinách

EÚ, ako aj Nórska a Švajčiarska. Údaje boli čerpané z Eurostatu a hodnota (p) znamená,

že ide o predbežné údaje.

Najnižší mzdový rozdiel bol zaznamenaný v Taliansku a Malte, najvyšší v Estónsku.

Hodnoty rodového mzdového rozdielu v SR sú totožné s hodnotami Holandska a Českej

republiky. Iba v dvoch krajinách – Estónsku a Rakúsku boli hodnoty vyššie ako v SR.

Tabuľka 5 Rodový mzdový rozdiel vo vybraných krajinách EÚ v roku 2007

Rodový mzdový rozdiel vo vybraných krajinách EÚ v roku 2007

EÚ 27 17,5(p) EÚ 25 17,8(p) EÚ 15 18,3(p) Taliansko 4,4(p) Malta 5,2(p) Poľsko 7,5 Portugalsko 8,3 Slovinsko 8,3 Belgicko 9,1 Luxembursko 10,0 Bulharsko 12,4 Rumunsko 12,7

Sféra neponikateľská ponikateľská

rozdiel zmena rozdiel zmena krok

[ln] [%] [ln] [%] 1 0,137 – 0,264 – 2 0,104 24,4 0,279 -5,6 3 0,106 23,4 0,260 1,1 4 0,103 24,5 0,205 21,8 5 0,115 15,4 0,187 28,6

23

Lotyšsko 15,4 Nórsko 15,7 Maďarsko 16,3 Francúzsko 16,9 Írsko 17,1 Španielsko 17,6(p) Dánsko 17,7 Švédsko 17,9 Švajčiarsko 18,7 Litva 20,0 Fínsko 20,0 Grécko 20,7(p) Veľká Británia 21,1 Nemecko 23,0 Cyprus 23,1 Česká republika 23,6 Holandsko 23,6 Slovensko 23,6 Rakúsko 25,5 Estónsko 30,3(p)

Zdroj: Eurostat

Ako vyplýva z tabuľky, situácia rodovej mzdovej nerovnosti pretrváva vo všetkých

členských štátoch EÚ, avšak na Slovensku dosahuje hodnoty takmer o štvrtinu vyššie ako je

priemer EÚ. Rozdiely v zárobkoch mužov a žien sú spoločnosťou veľmi citlivo vnímané.

Neuvážené závery môžu často viesť až k vyvolaniu problémov v oblasti sociálneho

zabezpečenia, nakoľko celoživotné mzdové rozdiely sa výrazne prejavia aj na príjme mužov

a žien v starobe. Ďalšou oblasťou, kde dochádza pri uplatňovaní k výraznému rodovému

rozdielu, kde ale naopak Slovensko zaostáva za priemerom EÚ, je využívanie úpravy

pracovného času. Zdieľané pracovné miesta alebo práca na skrátený pracovný úväzok musia

byť pre potreby flexiistoty a udržania prijateľnej miery náhrady príjmu podporované vhodnou

daňovou a odvodovou politikou, avšak pri dodržiavaní princípu rovnosti príležitostí.

2.2 Vplyv krízy na úpravu pracovného času

Dôsledky krízy sa na trhu práce v EÚ27 začali prejavovať od druhej polovice roka

2008, ale spomalenie ekonomického rastu nesprevádzal pokles zamestnanosti najmä preto,

že zamestnávatelia mohli znížiť počet odpracovaných hodín a zvýšiť zamestnanosť

24

na čiastočný úväzok, čo bolo charakteristické najmä medzi druhými štvrťrokmi rokov 2008

a 2009.

Graf 5 Zmena priemerného počtu odpracovaných hodín za týždeň (2008Q2-2009Q2)

Zdroj: Eurostat

Najväčší pokles priemerného týždenného pracovného času v hlavnom pracovnom

pomere v tomto období bol v rámci krajín EÚ27 v Estónsku (-1,5 h ), Rakúsku, Slovensku

a Fínsku (-1,4 h ), Nemecku a Švédsku (-1,3 h ), Dánsku (-1,2 h ) a Slovinsku (-1,1 h ).

V tomto období bol zaznamenaný rast podielu pracovníkov na čiastočný úväzok v 22

krajinách EÚ27, pričom najväčší rast bol zaznamenaný v krajinách Estónsko ( o 5,3 %), Írsko

( o 2,3 %), Litva ( o 2,1 %) a Slovensko ( o 1,8 %).

Graf 6 Zmena v podiele zamestnanosti na čiastočný úväzok na celkovej zamestnanosti (2008Q2-2009Q2)

25

Zdroj: Eurostat

Graf 7 Podiel počtu zamestnancov na čiastočný pracovný úväzok na celkovom počte zamestnancov v rokoch 1998 až 2008

Zdroj: Eurostat; <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database>

V prípade podielu zamestnancov s čiastočným pracovným úväzkom na celkovom

počte zamestnancov, ktorého vysoké hodnoty sú typické hlavne pre Holandsko – krajinu

s úspešným modelom flexiistoty, je vidieť výrazné odlišnosti. V EÚ predstavoval podiel

týchto zamestnancov v roku 2008 hodnotu 18,2 %, v Holandsku dokonca 47,3 %, ale v SR

26

iba 2,7 %. Tu vidieť značné nedostatky slovenského trhu práce v oblasti organizácie práce

a uplatňovania flexibilnejších foriem pracovného času.

Podiel zamestnancov pracujúcich na plný pracovný čas sa v priebehu rokov 1996 –

2009 nezmenil – zostal na úrovni 95,5 %. Zmena nastala v náraste podielu zamestnancov

na kratší pracovný čas, kde oproti roku 1996 stúpol podiel týchto zamestnancov z 2,7 %

na 4 %, a to hlavne vplyvom krízy v prvom polroku 2009. Podiel podzamestnaných

(sú to osoby vo veku od 15 rokov, ktoré nedobrovoľne pracujú na čiastočný pracovný úvazok,

pretože si nemôžu nájsť vhodnú prácu na plný pracovný čas alebo je ich pracovný čas kratší

z iniciatívy zamestnávateľa), tiež stúpol z 0,8 % na 3,1 %.

Zaujímavý je hlavne vývoj za posledné obdobie. Kým ešte v roku 2008 predstavoval

počet podzamestnaných žien takmer dvojnásobok podzamestnaných mužov, v druhom

kvartáli roku 2009 už počet mužov predbehol počet podzamestnaných žien. Je to

pravdepodobne dôsledkom výrazných protikrízových opatrení v oblasti pracovného času

v priemyselných podnikoch, v ktorých majú väčšie zastúpenie v rade zamestnancov muži.

V tomto prípade v dôsledku krízy došlo k zmazaniu rodového rozdielu v tejto oblasti.

Tabuľka 6 Zamestnanci podľa typu pracovného času a pohlavia v tis. osobách

Spolu 1996 1999 2002 2005 2008 2009Q1 2009Q2

Zamestnanci 2 082,5 1 965,0 1 940,9 1 929,0 2 094,2 2 024,4 2 003,4

Zamestnanci na plný prac. čas 1 993,9 1 923,3 1 903,1 1 877,2 2 034,7 1 949,5 1 914,2

Zamestnanci na kratší prac. čas 55,4 41,6 37,7 51,8 59,5 74,9 89,2

Podzamestnaní 17,1 12,7 13,3 22,5 30,5 48,7 61,2

Muži

Zamestnanci 1 127,3 1 042,0 1 019,1 1 020,5 1 111,6 1 079,0 1 066,2

Zamestnanci na plný prac. čas 1 106,0 1 029,6 1 007,3 1 005,8 1 093,7 1 047,8 1 025,0


Podzamestnaní 3,5 2,2 1,6 4,7 10,6 23,4 31,8

Ženy

Zamestnanci 955,2 923,0 921,8 908,5 982,6 945,4 937,2

Zamestnanci na plný prac. čas 887,9 893,7 895,8 871,4 941,1 901,7 889,1


Podzamestnaní 13,6 10,5 11,7 17,8 19,8 25,3 29,3

Zdroj: ŠÚ SR, VZPS

27

V roku 2009 klesol podiel mužov pracujúcich na plný pracovný čas na 96,1% oproti

roku 1996 keď tento podiel bol 98,1%. Zároveň však stúpol podiel podzamestnaných z 0,3%

na 3%. Podiel žien pracujúcich na plný pracovný čas stúpol z 93% na 94,9%, žien pracujúcich

na čiastočný pracovný úväzok stúpol zo 4,4% v roku 1996 na 5,1% v roku 2009. Podiel

podzamestnaných žien tiež vzrástol z 1,4% na 3,1%.

Tabuľka 7 Podiel zamestnancov na plný a čiastočný pracovný úväzok v 2009.2.Q podľa odvetvia ekonomickej činnosti (dopočet na výberovú vzorku ISCP)

SK NACE REV.2 Plný pracovný

úväzok Čiastočný

pracovný úväzok A Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 79,66 20,34 B Ťažba a dobývanie 99,22 0,78 C Priemyselná výroba 95,86 4,14

D Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu 99,13 0,87

E Dodávka vody; odvod odpad. vôd, odstraň. odpadov 97,82 2,18

F Stavebníctvo 98,09 1,91

G Veľkoobchod a maloobchod; oprava motor. vozidiel 87,98 12,02

H Doprava a skladovanie 92,08 7,92 I Ubytovacie a stravovacie služby 91,58 8,42 J Informácie a komunikácie 97,65 2,35 K Finančné a poisťovacie činnosti 98,21 1,79 L Činnosti v oblasti nehnuteľností 91,55 8,45 M Odborné, vedecké a technické činnosti 94,55 5,45 N Administratívne a podporné služby 86,90 13,10

O Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie 92,91 7,09

P Vzdelávanie 84,80 15,20 Q Zdravotníctvo a sociálna pomoc 93,40 6,60 R Umenie, zábava a rekreácia 92,77 7,23 S Ostatné činnosti 90,41 9,59 SPOLU Všetky odvetvia 93,19 6,81

Zdroj: ISCP(MPSVR SR) 1-04

Tabuľka poukazuje na stále nízku mieru využívania inštitútu čiastočného pracovného

úväzku v SR v jednotlivých odvetviach ekonomickej činnosti. V porovnaní s EÚ sme hlboko

pod priemerom, keďže z údajov Eurostatu vyplýva, že až 18,7% zamestnancov 27 členských

štátov pracovalo v 2. Q. roku 2009 na čiastočný pracovný úväzok. V SR podľa údajov

Eurostatu došlo k nárastu na 4% zamestnancov pracujúcich na čiastočný pracovný úväzok.

Podľa údajov ISCP došlo k nárastu až na 6,81%. Rozdiel v údajoch je spôsobený rozdielnou

metodikou. V prípade VZPS sa totiž jedná o subjektívne zhodnotenie vlastného pracovného

postavenia zamestnancom, a v prípade ISCP ide o údaje z podnikového výkazníctva. Tento

rozdiel (2,81p.b.) poukazuje na skutočnosť, že i v prípade čiastočného pracovného úväzku sa

28

zamestnanec považuje za plne zamestnaného, prípadne aj odpracuje počet hodín

korešpondujúcich s plným pracovným úväzkom.

Uvedená tabuľka identifikuje odvetvie poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov ako

najatraktívnejšie pre aplikáciu systému flexiistoty prostredníctvom legislatívnych úprav

v oblasti práce na čiastočný pracovný úväzok. Práve oblasť s vysokou sezónnosťou

a nepredvídateľnými faktormi vplývajúcimi na dopyt po pracovnej sile je najviac pripravená

na implementáciu inovatívnych foriem organizácie práce. Zároveň práve v tomto odvetví

treba legislatívne riešiť existujúci problém „poloilegálnej“ šedej práce, na ktorý poukazuje

aj rozdiel medzi jednotlivými zisťovaniami.

V porovnaní so 4. Q. 2008, kedy podľa údajov ISCP pracovalo na čiastočný pracovný

úväzok 4,96% zamestnancov, došlo k nárastu na 6,81%. Avšak ako poukazuje tabuľka 6,

v roku 2009 došlo v výraznému nárastu skupiny podzamestnaných, v dôsledku čoho sa zvýšil

celkový podiel zamestnancov na čiastočný pracovný úväzok. Aj keď práca na čiastočný

pracovný úväzok je pozitívnym prvkom konceptu flexiistoty, ak práca na takýto úväzok nie je

voľba zamestnanca, ale nevyhnutnosť, ktorú musí prijať pre udržanie svojho pracovného

miesta, považujeme stúpanie tohto ukazovateľa za negatívne. Treba ale prízvukovať,

že v období krízy je takýto trend bežný a v porovnaní so zvyšovaním nezamestnanosti

predstavuje prijateľnejšie riešenie pre zamestnancov i zamestnávateľov.

V dôsledku finančnej krízy prišli milióny zamestnancov po celom svete o prácu,

mnohým bol skrátený pracovný čas, mzda alebo prišli o rôzne benefity. Na úrovni firiem

existujú dva hlavné spôsoby ako sa prispôsobiť externým šokom dopytu po práci: pracovný

čas a/alebo zamestnanosť (kvantitatívne prispôsobenie sa) alebo regulácia reálnej mzdy

(cenové prispôsobenie).

Kvantitatívne prispôsobenie sa znamená:

• Pracovný čas – firmy prispôsobia odpracovaný čas rýchlejšie ako počet pracovníkov,

kvôli vznikajúcim nákladom s tým súvisiacimi a kvôli potrebe ponechať si

pracovníkov, čo ostáva prioritou pre zamestnávateľov, najmä po ich skúsenosti

s nedostatkom kvalifikovaných pracovných síl v predchádzajúcom období.

Skracovanie pracovného času má preto výhody, ktoré vedú k udržaniu

29

zamestnaneckých vzťahov a k vyhnutiu sa súkromným a spoločenským nákladom

súvisiacich s prepúšťaním a nezamestnanosťou.

• Zamestnanosť – markantný pokles ekonomickej aktivity v konečnom dôsledku viedol

k masovému prepúšťaniu a mnohé firmy pozastavili najímanie nových pracovníkov,

čo vedie k zvýšeniu nezamestnanosti

Cenové prispôsobenie prostredníctvom reálnych miezd – znižovanie reálnych miezd

a ostatných výhod zamestnancov môže viesť k zníženiu nákladov práce, avšak majú

nepriaznivý sociálny vplyv. Zamestnávatelia, dokonca aj v krajinách s flexibilným trhom

práce, negatívne vnímajú znižovanie nominálnych miezd, najmä kvôli vplyvu na morálku

a produktivitu zamestnancov. V tranzitívnych krajinách znižovanie nominálnych miezd tiež

nie je vhodným prispôsobovacím mechanizmom, najmä kvôli už aj tak nízkym mzdám,

pričom zamestnanci sú už aj tak častokrát blízko hranice chudoby.

2.3 Demografické východiská aplikácie systému flexiistoty v podmienkach SR

Bez poznania demografických determinantov trhu práce nie je možné správne na ňom

odhaľovať ani riziká ani príležitosti. Pre potreby správneho nastavenia reforiem a opatrení

v duchu flexiistoty je z pohľadu aktívnej politiky zamestnanosti dôležité identifikovať cieľové

skupiny pre jednotlivé nástroje, ich súčasný a predpokladaný budúci podiel na celkovej

populácii a definovať významné vplyvy demografickej štruktúry na celkovú sociálno-

ekonomickú situáciu a následne na politiku flexiistoty. Preto nasledujúca analýza prináša

ucelený pohľad na demografický vývoj v SR od roku 1970 a prognózu jeho vývoja do roku

2050.

2.3.1 Prírastok obyvateľstva a index ekonomického zaťaženia starším obyvateľstvom

SR mala k 31.12. 2008 celkovo 5 412 254 obyvateľov, z toho 48,59% mužov

a 51,41% žien. Ich počet každoročne pribúda už od roku 1970, kedy bol celkový počet

obyvateľov 4 584 459. Počet živonarodených vtedy predstavoval 80 666 a zomretých 42 240.

Takáto vysoká miera prirodzeného prírastku sa udržiavala v priebehu sedemdesiatych

aj osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia (podrobnejšie údaje o pohybe obyvateľstva

zobrazuje tabuľka v Prílohe II) ale na začiatku deväťdesiatych rokov v súvislosti so zmenou

politických a ekonomických podmienok nastúpil trend jej výrazného znižovania. V roku 1990

30

sa narodilo živo 79 989 a zomrelo 54 619 ľudí, v roku 1998 to bolo už len 57 600

živonarodených oproti 53 200 zomretým. V roku 2003 dokonca prirodzený prírastok

obyvateľstva dosiahol zápornú hodnotu, keďže pri počte 52 230 zomretých sa narodilo živo

iba 51 713 obyvateľov SR. Pokles pôrodnosti sa od roku 2004 zastavil a počty

živonarodených sa stabilizovali na úrovni približne 54 000. Napokon v roku 2008 pôrodnosť

mierne stúpla, keď počet živonarodených dosiahol 57 338. Pri stabilizovanej miere úmrtnosti

teda SR dosahuje síce minimálny, ale kladný prirodzený prírastok obyvateľstva, ktorý je ešte

dopĺňaný kladným migračným saldom.

Do roku 1990 bolo ešte migračné saldo záporné (s hodnotou -2 322; v roku 1970

-4 457); ale počas celej doby existencie SR počet prisťahovaných každoročne prevyšuje počet

vysťahovaných, a to stále výraznejšie. Kým v roku 2001 to bolo 2 023 prisťahovaných oproti

1 011 vysťahovaným, v roku 2008 to už bolo 8 765 oproti 1 705. V súčasnosti je teda

v dôsledku nástupu silných populačných ročníkov na trh práce vyššia ponuka ako dopyt

po pracovnej sile. Túto situáciu ešte viac prehĺbila hospodárska kríza s pomalým nástupom

od polovice roka 2008. V dôsledku poklesu dopytu po výrobkoch a službách totiž klesá

aj dopyt po pracovnej sile, najmä vo výrobe a službách.

K druhému polroku 2009 predstavujú vekové skupiny 30 až 34 a 25 až 29 ročných

s podielom 8,65 %, resp. 8,50 % najväčšiu časť z celkového počtu obyvateľstva. Po nich

nasledujú vekové skupiny 20 až 24 ročných s podielom 7,93 %; 50 až 54 ročných s podielom

7,44 % a 35 až 39 ročných s podielom 7,28 %. Táto ponukovo priaznivá situácia však na trhu

práce nepotrvá dlho, nakoľko uvádzané výkyvy a zlomy v demografickej dynamike sa

s odstupom niekoľkých desaťročí začnú prejavovať v dvoch negatívnych formách,

a to v postupnom úbytku obyvateľstva a v celkovom starnutí populácie.

K júnu 2009 mala SR 5 416 958 obyvateľov s 51,4 % podielom žien. Pri podrobnejšej

analýze demografickej skladby obyvateľstva podľa pohlavia je vidieť, že už v roku 2008

nadobudla populácia žien v SR regresný charakter, teda ženská časť populácie

v poproduktívnom veku prevažuje nad ženskou časťou populácie v predproduktívnom veku.

Prognóza do roku 2050 očakáva 285 žien v poproduktívnom veku na 100 žien

v predproduktívnom veku, pričom u mužskej populácie bude tento pomer trojnásobne menší.

Podľa základného variantu demografickej prognózy ŠÚ SR, Slovenskej štatistickej

demografickej spoločnosti a EUROSTATU začne po roku 2020 počet obyvateľov SR klesať

31

z počtu 5 432 265 (rok 2020) na 5 115 403 v roku 2040; 4 993 067 v roku 2045 a 4 859 108

v roku 2050. V roku 2055 má mať podľa prognózy SR už len 4 711 711 a v roku 2060

dokonca iba 4 547 324 obyvateľov, teda možno počítať s návratom k stavu na začiatku

sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Tento návrat však bude sprevádzaný výrazne

negatívnou zmenou v štruktúre populácie, nakoľko silné populačné ročníky už nebudú

predstavovať rozsiahly výrobný faktor, ale hlavne spotrebiteľa produktu ekonomiky. Index

ekonomického zaťaženia starším obyvateľstvom sa postupne zmení z 16,95 v roku 2010

na 32,3 v roku 2030; na 39,98 v roku 2040; 55,46 v roku 2050; 62,93 v roku 2055, až

dokonca na 68,49 v roku 2060. Na sto obyvateľov vo veku 15 až 64 rokov bude teda podľa

prognózy základného variantu pripadať približne 68 obyvateľov vo veku 65 a viac rokov.

Obyvateľstvo EÚ27 zostarne v menšej miere, nakoľko tu bude už v roku 2010 pripadať na sto

obyvateľov v produktívnom veku 25,9 obyvateľa v poproduktívnom veku. V roku 2040 ich

bude 45,36 a v roku 2060 53,47. Tento vývoj sa na trhu práce začal prejavovať

už v súčasnosti zvyšovaním priemerného veku opustenia pracovného trhu, pričom v SR

s patričným oneskorením za priemerom EÚ.

Graf 8 Vývoj priemerného veku opustenia trhu práce v rokoch 2001 až 2007


V súvislosti s demografickým vývojom je potrebné vychádzať z konceptu flexiistoty

pri navrhovaní stratégie aktívneho starnutia obyvateľstva, úpravách dôchodkového systému

a právnych úpravách, ktoré budú mať za úlohu chrániť zamestnanie staršieho obyvateľstva

a zatraktívniť ho. Taktiež bude nevyhnutné udržovať zamestnateľnosť starších pracovníkov

56

57

58

59

60

61

62

63

64

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

vek

EÚ 27

Nemecko

Dánsko

Slovensko

32

prostredníctvom systému celoživotného vzdelávania a vyzdvihovania ich prínosu

pre produktivitu.

Priemerný vek obyvateľstva sa bude neustále zvyšovať, čo zvyšuje index

ekonomického zaťaženia krajiny, ale aj EÚ pripomína, že tento trend je potrebné považovať

za pozitívny, keďže je dôsledkom lepších hygienických podmienok, zdravotnej starostlivosti

a lepšieho životného štýlu. Rešpektovaním zdravotných a sociálnych požiadaviek starších

obyvateľov pri výkone ich práce je možné práve využitím prístupu flexiistoty vyťažiť

maximum z potenciálu ich životných skúseností.

2.3.2 Migrácia obyvateľstva SR

I keď sa demografická skladba obyvateľstva prirodzenou formou zásadne mení,

pretvára spoločnosť len pomaly. Naproti tomu formou migrácie môže dôjsť v priebehu

krátkeho časového úseku k zmenám schopným zvrátiť predpokladaný vývoj ponuky práce.

Tieto zmeny sú však predpovedateľné iba s nízkou mierou spoľahlivosti, nakoľko nie sú

predurčované biologickými faktormi, ale rozhodnutiami v oblasti migračnej politiky.

V súčasnosti je počet imigrantov i emigrantov v SR nízky a migračné saldo predstavuje

iba necelých 7 000 osôb, v budúcnosti však očakávame jeho výrazný nárast. Na rozdiel

od základného variantu prognózy vývoja obyvateľstva, ktorý migráciu implicitne obsahuje,

predpokladá variant bezmigračnej prognózy napríklad v roku 2060 v SR o 300 000 menej

obyvateľov v produktívnom veku. Migrácia teda prináša v prognózovaní najvyššiu mieru

neurčitosti. Nie je to však činiteľ náhodný, ale pomerne dobre regulovateľný, a preto

predstavuje pre trh práce viacej potenciálnych príležitostí ako hrozieb.

Determinanty reprodukčných možností populácie sa formujú s predstihom minimálne

jednej generácie a sú nevratné. Relatívne nízka miera pôrodnosti v súčasnosti limituje jej

úroveň aj o nasledujúcich dvadsať až štyridsať rokov. Obnova ľudských zdrojov je zároveň

spojená s dlhodobými investíciami do prípravy pre pracovný proces. Naproti tomu

prostredníctvom migračnej politiky je možné v priebehu krátkeho časového úseku získať

pracovnú silu v množstve i štruktúre aktuálne vyhovujúcej potrebám ekonomiky,

a to s minimálnymi nákladmi na jej obstaranie. Vhodnou migračnou politikou, uplatňovanou

napríklad v Kanade alebo Austrálii, je možné pomocou promigračných opatrení (zelených

kariet, štatútu presídlenia) získať kvalifikovaných ľudí z krajín s menším spoločenským

blahobytom bez ohrozenia pracovných miest rezidentov. Pri súčasnej kontrole pohybu

33

obyvateľstva dôsledne uplatňovanej na hraniciach schengenského priestoru je riziko

nelegálnej migrácie alebo nadmerného prisťahovalectva eliminované. Opatrenia

protimigračného charakteru (vízová povinnosť, ochrana hraníc, pracovné povolenia)

zabezpečia, aby sa pracovnou silou z oblastí mimo EÚ pružne zapĺňali medzery na domácom

trhu práce, ale nedochádzalo pri tom k rastu nezamestnanosti v sektoroch zaznamenávajúcich

pokles dopytu po pracovnej sile. Výhodou čerpania ľudských zdrojov z externého prostredia

je i skutočnosť, že má časovo ovplyvniteľný charakter – akékoľvek promigračné

i protimigračné opatrenie je možné zaviesť na časovo limitované obdobie s možnosťou ďalšej

prolongácie. Migračná politika EÚ i pri jej neustálom zjednocovaní bude i naďalej

ponechávať dostatočný priestor na jej konkrétnu realizáciu národným vládam. SR ako cieľová

krajina medzinárodnej migrácie bude mať teda v podobe migračnej politiky účinný

prostriedok riešenia výziev trhu práce. Nakoľko sa stala súčasťou oblasti mieru, stability

a prosperity, môže si dovoliť prijímať potrebnú a zamedzovať príchodu nežiaducej pracovnej

sily. Súčasne je nevyhnutné od začiatku zvýšenej mobility a migrácie ľudských zdrojov

zabrániť spoločenskej segregácii migrantov, hlavne vzniku etnických štvrtí známych

z niektorých európskych metropol. K migrujúcim pracovníkom, ako aj k ich rodinným

príslušníkom, treba od začiatku pristupovať nielen ako ku krátkodobému zdroju výrobného

faktora, ale aj ako k potenciálnym občanom SR a s inšpiráciou sociologických politík úspešne

realizovaných v moderných rozvojových centrách predísť exklúzii či neznášanlivosti

v ktorejkoľvek podobe. Naopak, aj s využívaním výchovno-vzdelávacej sústavy

ako podporného piliera trhu práce je možné integráciou všetkých etnických skupín (a to nielen

migrantov) dosiahnuť dlhodobý rast produktivity práce v prostredí vzájomnej úcty

a porozumenia.

2.3.3 Demografický regionálny pohľad

Z hľadiska aplikácie flexiistoty je nevyhnutné brať do úvahy aj regionálne rozdiely

v rámci SR. Tieto sú v značnej miere generované rozdielmi v demografickej štruktúre. Čo sa

týka reprodukcie obyvateľstva, z pohľadu okresov dochádza v SR k postupnej nivelizácii,

čo súvisí s ekonomickými aj kultúrnymi faktormi. Aj keď rozdiely v demografickej štruktúre

určite úplne nezaniknú, predpokladá sa zníženie významnosti týchto rozdielov.

Z ekonomického hľadiska existuje predpoklad zvyšovania príjmov v chudobných regiónoch,

čo bude motivačným faktorom zvyšovania pôrodnosti. Na druhej strane, kultúrne faktory,

ako sú tradície, príslušnosť k náboženstvu alebo etnická príslušnosť, budú postupne strácať

na váhe pri ovplyvňovaní miery pôrodnosti.

34

Okresy s najväčším relatívnym nárastom počtu obyvateľov do roku 2025 budú: Senec

s nárastom o 35,1 %, Košice o 13,6 % a Kežmarok o 11,9 %. K najväčšiemu úbytku dôjde

v okrese Bratislava I a to o 16,5 %. Z hľadiska etnickej štruktúry obyvateľstva je

predpokladaný nárast rómskej populácie, v oblastiach NUTS V a NUTS IV až na úroveň

postavenia väčšiny.

V roku 2025 bude priemerný vek obyvateľstva najvyšší v okrese Bratislava I, a to 47,8

rokov, čo je o 5,1 roka viac ako priemerný vek obyvateľstva celej SR v danom období.

Len niekoľko východoslovenských a severoslovenských okresov bude mať priemerný vek

obyvateľstva pod 40 rokov.

Informácie o regionálnej demografickej štruktúre obyvateľstva by mali byť použité

pre upravovanie a dolaďovanie najvhodnejších AOTP pre daný okres v rámci decentralizácie

plošného používania rovnakých AOTP a individuálneho prístupu k špecifikám každého

regiónu.

Výrazným obmedzením pre regionálnu mobilitu pracovnej sily je nedostatok

nájomného bývania, na čo reaguje vláda v Koncepcii štátnej bytovej politiky do roku 2015.

V rámci štátneho fondu rozvoja bývania pristúpila k presunu prostriedkov z podpory

vlastníckeho bývania na výstavbu nájomného bývania.

2.3.4 Demografický vývoj z hľadiska vzdelanostnej štruktúry

Pre ekonomickú situáciu krajiny, rovnako ako pre situáciu na trhu práce

je významným ukazovateľom vzdelanostná štruktúra aktívneho obyvateľstva. Z celkového

počtu 2 680 600 ekonomicky aktívnych obyvateľov má k druhému polroku 2009 úplné

stredné odborné vzdelanie 38 % žien a 31 % mužov. Učňovské vzdelanie bez maturity má

37 % mužov a 25 % žien. Vysokoškolské vzdelanie (2. stupeň) je u oboch pohlaví zastúpené

približne rovnako (13,1 % u mužov a 14,8 % u žien), pričom od roku 2001 vzrástol celkový

počet vysokoškolsky vzdelaných ekonomicky aktívnych obyvateľov o 37 % , a to na 371 300

osôb. V druhom polroku 2009 už teda vysokoškolsky vzdelaní občania predstavujú 14 %

ekonomicky aktívnej populácie oproti 10% v roku 2001. Obdobný nárast (približne o 13 %)

bol zaznamenaný aj v skupine ekonomicky aktívneho obyvateľstva s úplným stredným

odborným vzdelaním. Najvyšší prírastok zaznamenala skupina s vysokoškolským vzdelaním

prvého stupňa, a to zo 6 700 na 37 100 ekonomicky aktívnych obyvateľov. Jej podiel však

predstavuje iba 1,3 %.

35

Celkový rast stupňa vzdelania obyvateľstva je sprevádzaný predlžovaním času štúdia

a odbornej prípravy. Prostredníctvom vhodných opatrení aktívnej politiky trhu práce je

potrebné dosiahnuť kontakt študentov s praxou a zmenšovať problémy absolventov škôl

pri nástupe do zamestnania. Pracujúcim zúčastneným na zvyšovaní odborných znalostí

formou výcviku alebo rekvalifikácie priamo u zamestnávateľa, celoživotné vzdelávanie

napomôže aj v podmienkach vysokej neistoty udržať si perspektívnu zamestnateľnosť.

Tabuľka 8 Vzdelanostná štruktúra ekonomicky aktívneho obyvateľstva SR

2001 Spolu Muži Ženy Stupeň vzdelania spolu 2 652,50 1 449,20 1 203,30 1 Základné 235,5 107,1 128,5 2 Učňovské bez maturity 983,3 637,8 345,5 3 Stredné bez maturity 73,2 44,2 29,1 4 Učňovské s maturitou 128,7 81,8 46,9 5 Úplné stredné všeobecné 130,6 47,5 83 6 Úplné stredné odborné 804,5 375,2 429,2 7 Vyššie odborné 17 7,9 9,1 8 Vysokoškolské - 1. stupeň 6,7 3 3,7 9 Vysokoškolské - 2. stupeň 271,3 144 127,3 10 Vysokoškolské - 3. stupeň 1,5 0,7 0,9 Bez školského vzdelania 0,4 0,2 0,2

2Q2009 Spolu Muži Ženy Stupeň vzdelania spolu 2 680,60 1 493,70 1 186,90 1 Základné 151,2 75,3 75,9 2 Učňovské bez maturity 860,6 560 300,6 3 Stredné bez maturity 64,7 39,9 24,8 4 Učňovské s maturitou 128,8 84,5 44,3 5 Úplné stredné všeobecné 118,7 47,4 71,3 6 Úplné stredné odborné 917 464,1 453 7 Vyššie odborné 22,8 8,4 14,4 8 Vysokoškolské - 1. stupeň 37,1 13,9 23,2 9 Vysokoškolské - 2. stupeň 371,3 195,2 176,1 10 Vysokoškolské - 3. stupeň 8,2 4,8 3,4 Bez školského vzdelania 0,2 0,2 - Zdroj: ŠÚ SR; < http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=183>

V porovnaní s EÚ má SR, ako aj ostatné nové členské štáty, vysoký podiel aktívneho

obyvateľstva s dosiahnutým vzdelaním ISCED 3-4, čo korešponduje so vzdelaním na úrovni

ukončeného stredoškolského vzdelania.

36

2.3.5 Aplikácia systému flexiistoty v podmienkach SR z hľadiska demografie

Aplikácia systému flexiistoty v podmienkach SR bude výrazne podmieňovaná

prebiehajúcim demografickým vývojom - starnutím populácie a zvýšenou migráciou

obyvateľstva. Najväčšie zmeny prinesie v oblasti organizácie práce, konkrétne v uplatňovaní

flexibilných modelov pracovného času, ako sú zdieľanie pracovného úväzku, práca na kratší

pracovný čas, postupný odchod do dôchodku, práca doma - na diaľku, pružný pracovný čas,

sezónny, striedavý pracovný čas, práca na čiastočný pracovný úväzok, pohotovostná práca

či projektové zamestnanie, ktorých využívanie je v SR v dôsledku prebytku ponuky práce

nad dopytom po nej takmer najnižšie v EÚ. I keď ich uplatňovanie neprinesie automaticky

rast produktivity práce, prispejú zásadne k využitiu znalostí starších pracovníkov, ako aj

k integrácii imigrantov a marginalizovaných skupín obyvateľstva.

Jednou z najpodstatnejších výziev blízkej budúcnosti bude znižovať index

ekonomického zaťaženia straším obyvateľstvom. Vyššie uvedené zmeny bude treba podporiť

cielenými opatreniami AOTP zameranými na staršie osoby, aby sa zamedzilo ich dlhodobej

nezamestnanosti. Vzhľadom k rýchlemu technickému pokroku je pre staršiu vekovú skupinu

nevyhnutné priebežné vzdelávanie aj počas období zamestnanosti. Udržiavanie kroku

s novými technológiami, informáciami, prostriedkami a metódami práce významne zvýši

zamestnateľnosť starších pracovníkov v prípade straty ich pracovného miesta v budúcnosti.

K prepúšťaniu starších pracovníkov by však malo dochádzať v nižšej miere za predpokladu,

že sa splní podmienka ich celoživotného vzdelávania, ktoré zabezpečí udržovanie hodnoty

ich ľudského kapitálu pre trh práce a v spojitosti s rokmi skúseností „nadkompenzuje“

ich zníženú fyzickú výkonnosť.

Na druhej strane je nevyhnutné zaviesť opatrenia, ktoré budú motivovať

zamestnávateľov k prijímaniu starších pracovníkov, ako sú finančné úľavy, motivačné

finančné stimuly alebo ich priebežné vzdelávanie počas udržovania pracovného pomeru.

Vo všeobecnosti je však najpodstatnejšie zmeniť postoj verejnosti k zamestnanosti starších

pracovníkov, pestovať medzigeneračnú solidaritu a podporovať a rozširovať pozitívne

výsledky „dobrej praxe“.

Druhou podstatnou výzvou bude usmernenie migrácie obyvateľstva nie len v prospech

jednotlivých regiónov, ale v prospech SR ako celku, čoho základným predpokladom

je celkový rast ekonomiky, nakoľko zvyšovaním jej výkonnosti dochádza k vyrovnávaniu

37

regionálnych rozdielov i k tlaku na efektívnejšie využívanie ľudských zdrojov. S rastom

produkcie na obyvateľa práca prestáva byť neobmedzeným zdrojom a nedostatok jej nositeľa

vyvoláva presun kapitálu do oblastí s nižšími nákladmi na tento výrobný faktor.

Preto základnou úlohou je pri uspokojovaní potrieb obyvateľstva rast výkonnosti ekonomiky

– ktorý je súčasne v záujme zamestnávateľov i zamestnancov. Medzi zložkami flexiistoty

a výkonnosťou ekonomiky pritom existuje obojstranný vzťah - na jednej strane je pružnosť

akcelerátorom ekonomického rastu – na strane druhej s rastom produkcie na obyvateľa

súčasne rastie tlak na zosúlaďovanie pracovného a osobného života. O tom, ako sa vyvíjala

výkonnosť ekonomiky SR a aký pravdepodobne bude jej ďalší priebeh, pojednáva z pohľadu

makroekonomickej analýzy nasledujúca kapitola.

38

3. Analýza kľúčových makroekonomických a sociálno-ekonomických ukazovateľov, ich zmien a tendencií vývoja v súvislosti s hospodárskou krízou s ohľadom na systém flexiistoty

Vysoká úroveň zamestnanosti je základným kameňom pyramídy cieľov hospodárskej

politiky v každom štáte bez ohľadu na špecifické determinanty jej realizácie a nevyhnutnou

podmienkou maximalizácie spoločenského blahobytu. Jej predpokladom je vysoká výkonnosť

ekonomiky, ktorej úroveň je možné merať absolútne i relatívne. Relatívne zhodnotenie je jej

komparácia s referenčnými hodnotami (v prípade SR je nimi priemer EÚ), absolútne

prostredníctvom vývoja makroekonomických indikátorov. V tejto kapitole uplatníme oba

prístupy, a to priamo vo vzťahu k zložkám flexiistoty.

3.1 Vývoj základných makroekonomických ukazovateľov Slovenskej Republiky v komparácii s Európskou Úniou

Flexiistota neprináša automaticky riešenia nezamestnanosti ani problémov

vyplývajúcich z globalizácie. Je nástrojom podpory výkonnosti ekonomiky, a preto musia byť

opatrenia na jej uplatňovanie súčasťou makroekonomických politík, ktorých úspešnosť

je možné vyhodnocovať pomocou sústavy makroekonomických ukazovateľov. Cieľom

hospodárskej politiky SR je reálna konvergencia k EÚ, pričom flexiistota má napomáhať

pri realizácii tohto procesu. Konkrétne riešenia musia vychádzať z predchádzajúceho stavu,

z poznania silných a slabých stránok ekonomického prostredia, z rozdielnych i spoločných

prvkov vývoja ekonomiky SR a EÚ.

V tejto kapitole porovnáme vývoj základných makroekonomických ukazovateľov SR

a EÚ v rokoch 1996 až 2008 v súvislosti so systémom flexiistoty. Na porovnanie vývoja

ekonomiky SR a EÚ použijeme časový rad hodnôt makroekonomických ukazovateľov SR,

ktorý porovnáme s priebehom vývoja hodnôt dosahovaných v tom istom časovom období

v EÚ27 (v údajoch sú priamo započítané všetky členské krajiny, ktoré sa postupne stávali jej

členmi). Analýzu rozdelenú podľa základných zložiek makroekonomického štvoruholníka

zachytáva nasledujúca sústava grafov.

39

Graf 9 Tempo rastu reálneho HDP v SR a EÚ

Zdroj: Eurostat; http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database

Na začiatku sledovaného obdobia sa rast reálneho HDP v SR spomaľoval z pôvodných

6,15% v roku 1996 na 1,5% v roku 1999. V tom čase dochádzalo k zásadným zmenám

v objeme i v štruktúre vládnych výdavkov, čo popri zanikajúcich sprivatizovaných podnikoch

spôsobilo výrazný prepad produkcie. Po skonsolidovaní situácie začalo od roku 2000 tempo

rastu reálneho HDP opäť stúpať, čím sa splnila aj principiálna podmienka konvergencie SR

k EÚ – zvyšovanie úrovne HDP na obyvateľa. Počas sledovaného obdobia kulminovalo

tempo rastu reálneho HDP v roku 2007, kedy dokonca dosiahlo dvojcifernú hodnotu 10,4%

(v EÚ to bol rok 2000 s hodnotou 3,84%). V roku 2008 už pokleslo na nižšiu úroveň,

a to na 6,4% (v EÚ na 0,9%).

Tempo rastu malo vysokú intenzitu, avšak pri jeho pozitívnom hodnotení je potrebné

pripomenúť dôležitú skutočnosť, že jeho hodnota sa vyjadruje v stálych cenách, a teda

nezobrazuje zmeny cien dovážaných a vyvážaných tovarov. Preto je vhodné upraviť ho

o výmenné relácie vývozu a dovozu (predstavujú percentuálny podiel deflátora vývozu

na deflátore dovozu, pričom deflátor vývozu je vyjadrením percentuálneho podielu vývozu

v bežných cenách na vývoze v stálych cenách a deflátor dovozu je vyjadrením percentuálneho

podielu dovozu v bežných cenách na dovoze v stálych cenách) a získať tak objektívnejší

prehľad o vývoji produkcie. Osobitne v podmienkach SR to znamená zníženie veľmi

pozitívne pôsobiacich hodnôt na podstatne nižšiu úroveň. Treba mať totiž na zreteli,

že vysoko surovinovo a energeticky náročná ekonomika SR bude po prekonaní ekonomickej

krízy aj v budúcnosti vystavená rastu cien primárnych zdrojov na svetových trhoch.

0

2

4

6

8

10

12

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

%

SR

EÚ

Polynomický (SR)

40

V tejto súvislosti je nevyhnutné povedať, že reštrukturalizácia hospodárstva, ktorá

prebieha v SR už od roku 1991 nepokročila v potrebnej miere a nevhodné zloženie produkcie

predikuje do budúcnosti vážne riziká. Napriek stabilizačným opatreniam a silnému

hospodárskemu rastu čakajú slovenskú ekonomiku potrebné štruktúrne zmeny, ktoré si

nevyhnutne vyžadujú zmeny v štruktúre pracovnej sily, čo je možné dosiahnuť práve

prostredníctvom národného systému flexiistoty v SR ako kľúčového nástroja

uskutočňovania štruktúrnych zmien na trhu práce.

Zmeny v štruktúre pracovnej sily bude treba uskutočňovať najmä prostredníctvom

fungujúceho konceptu celoživotného vzdelávania a efektívneho využívania aktívnych

opatrení na trhu práce. Tieto dve zložky flexiistoty zdôrazňujú potrebu včasného predvídania

kvalifikačných požiadaviek na trhu práce a zabezpečovania nových zručností pre nové pozície

prostredníctvom ďalšieho vzdelávania, rekvalifikácií a podobne. V rámci zvyšovania

konkurencieschopnosti a úrovne zamestnanosti v Európe, EÚ odporúča rozvoj napríklad

aj v sektore tzv. „zelených“ technológií. A predpokladom pre úspešné zavádzanie nových

technológií je ľudský kapitál s potrebnou kvalifikáciou.

Nevyhnutné je zamerať sa aj na zamestnateľnosť znevýhodnených skupín,

ako sú starší občania, absolventi, dlhodobo nezamestnaní a hendikepované osoby, a to sčasti

prostredníctvom úprav v zákonníku práce, ale najmä využívaním aktívnych opatrení na trhu

práce (ďalej len „AOTP“) špecificky cielených na určitú skupinu, uplatňovaním

individuálneho prístupu a spätným monitorovaním a vyhodnocovaním úspešnosti

jednotlivých AOTP.

Ako vidieť na nasledujúcom grafe, saldo bežného účtu platobnej bilancie má V EÚ

dlhodobo stabilizovanú a vyrovnanú hodnotu. Od vyrovnaného stavu sa saldo počas celého

trinásťročného obdobia odchyľovalo maximálne o 1,07% HDP (v roku 2008), pričom

v kladných hodnotách sa nachádzalo počas šiestich rokov a v záporných hodnotách počas

siedmich rokov. Naproti tomu SR vykazovala hodnoty výlučne záporné. Tlak na dovoz bol

mimoriadne citeľný v období dopytovo orientovanej ekonomiky, kedy domáca produkcia

nedokázala pokrývať dopyt vyvolaný množstvom peňazí dodaných do ekonomiky

prostredníctvom verejných výdavkov (saldo dosahovalo hodnotu -9,41% v roku 1996

a -8,62% v roku 1997).

41

Graf 10 Saldo bežného účtu platobnej bilancie v SR a EÚ


Okrem toho, že sa pohybuje výlučne v záporných hodnotách, vykazuje saldo bežného

účtu platobnej bilancie SR ešte aj vysoký stupeň nestability. Tento ukazovateľ je pre malú,

otvorenú a tranzitívnu ekonomiku SR vysoko negatívny. Napriek prechodným pozitívnym

prejavom v rokoch 2000, 2006 a 2007 nemôžeme konštatovať v oblasti vonkajšej

ekonomickej rovnováhy SR zlepšenie vývoja. Naopak, v už i tak zlej situácii došlo v roku

2008 k ďalšiemu zhoršeniu stavu (v roku 2008 kleslo saldo na hodnotu -6,5% HDP).

Zmena vo vývoji salda platobnej bilancie je možná prostredníctvom rastu vývozu

produkcie s vyššou pridanou hodnotou a využívania energeticky menej náročných

transformačných procesov, čo si vyžaduje popri iných činiteľoch aj kvalifikovanú pracovnú

silu schopnú flexibilne reagovať na zmeny v technológiách a výrobných procesoch.

Takisto ako pre oblasť vonkajšej ekonomickej rovnováhy i pre oblasť cien je

ekonomika SR v sledovanom období charakterizovaná hneď dvomi negatívami. Miera

inflácie bola podstatne vyššia ako v EÚ a súčasne vysoko rozkolísaná. Najvyššie hodnoty

dosahovala v rokoch 1999 (10,6%) a 2000 (12%), najnižšie v roku 2007, kedy bola dokonca

nižšia ako v EÚ (iba 1,9%). V roku 2008 sa miera inflácie v SR (3,9%) a v EÚ (3,7%) takmer

zhodovala, čím bolo splnené jedno z maastrichských kritérií pre vstup SR do Európskej

menovej únie.

-10

-8

-6

-4

-2

0

2

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

%

SR

EÚ

Logaritmický (SR)

42

Graf 11 Miera inflácie v SR a v EÚ


Odhad ďalšieho vývoja však pre SR jednoznačne nie je priaznivý v dôsledku

vyrovnávania cenovej hladiny na úroveň EÚ, pričom index komparatívnej cenovej úrovne

(CPL) stúpol v priebehu rokov 1996 až 2008 z hodnoty 40,3 na hodnotu 69,5. Vysoká miera

inflácie, občanmi citlivo vnímaná ako zdražovanie, je nepríjemnou súčasťou procesu

integrácie, reálnej konvergencie a transformácie ekonomiky. Znehodnocovanie úspor,

ku ktorému pravdepodobne dôjde v dôsledku vyrovnávania cenovej hladiny EÚ a SR

(pri výraznom zaostávaní rastu miezd), ešte viac zvýši tlak na potrebu kontinuálneho

zabezpečenia príjmov domácností, a teda na snahu o skracovanie dĺžky trvania

nezamestnanosti, na rast flexibility i mobility pracovnej sily. Ide tu aj o ďalšiu zložku

flexiistoty, ktorá sa týka vhodného nastavenia systémov sociálneho zabezpečenia. Neistota

ohľadom hodnoty peňazí musí byť do istej miery vyvážená istotou zamestnania, vrátane

istoty príjmu pri strate zamestnania a v obdobiach neaktivity.

Nezamestnanosť v EÚ mala v sledovanom období vyrovnaný priebeh s pozitívnym

trendom od hodnoty 10,12% v roku 1996 po hodnotu 7% v roku 2008. V SR je však jej

fenomén podstatne horší a dôsledky tragickejšie. Už na začiatku analyzovaného intervalu

dosahovala jej miera 12,8% a následne začala prudko stúpať. Kulminovala v rokoch 1999

až 2001, kedy bola zaznamenaná jej najvyššia úroveň v dejinách SR - podľa Výberového

zisťovania pracovných síl dosiahla v roku 2001 hodnotu 19,3%. Ešte v roku 2004 bola miera

nezamestnanosti 18,2%, odvtedy už zaznamenávala každoročne pokles. Bližšie sa

problematike zamestnanosti a nezamestnanosti venuje štvrtá kapitola tejto analýzy.

0

2

4

6

8

10

12

14

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

%

SR

EÚ

Polynomický (SR)

43

Graf 12 Miera nezamestnanosti v SR a v EÚ


Vývoj nezamestnanosti zasiahol (na rozdiel od inflácie) do hospodárskych pomerov

SR značne diferencovaným spôsobom. Postihol územie nerovnomerne z hľadiska

regionálneho i odvetvového. V dôsledku vysokej nezamestnanosti sa vytvorili výrazné

rozdiely v príjmoch jednotlivých domácností, regionálnom kúpyschopnom dopyte

a spoločenskej situácii v konkrétnych oblastiach. Dlhodobo pretrvávajúca vysoká

nezamestnanosť poznačila formovanie celej generácie obyvateľov SR, priniesla odlúčenie,

vysťahovalectvo, rozvrat tradičného hodnotového systému a celkovú devastáciu ľudského

kapitálu, ktorého hodnotu je teraz potrebné zvýšiť prostredníctvom investícií zameraných

na rast zamestnateľnosti obyvateľstva a riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Pozitívom

v oblasti nezamestnanosti je jej vývoj od roku 2005, odkedy sa celková miera

nezamestnanosti približuje k úrovni EÚ a v roku 2008 dosiahla hodnotu 9,6%.

Z porovnania makroekonomického vývoja SR a EÚ je možné konštatovať, že v SR

úspešne prebieha proces reálnej konvergencie k EÚ, ktorého prejavom je aj splnenie

maastrichtských kritérií a prijatie spoločnej európskej meny. Napriek celkovému rastu

hospodárstva a produktivity práce však zďaleka nie je možné konštatovať spokojnosť

s dosahovanými výsledkami. V SR naďalej pretrváva nízke využitie výrobných faktorov

a vysoký podiel produkcie s nízkou pridanou hodnotou. Okrem toho treba v súvislosti

s plnohodnotným členstvom SR v Európskej hospodárskej a menovej únii ešte raz upozorniť

na vysoko pravdepodobné zrýchlenie vyrovnávania cenovej hladiny EÚ a SR, ktoré zníži

účinok makroekonomických a integračných úspechov. Tieto treba z dlhodobého hľadiska

vnímať ako predpoklad stabilného vývoja hospodárstva, rastu konkurencieschopnosti,

0

5

10

15

20

25

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

%

SR

EÚ

44

zamestnanosti a životnej úrovne obyvateľstva. Z uvádzaných skutočností musíme

konštatovať, že napriek pozitívnemu trendu je ekonomická úroveň EÚ pre SR ešte stále

vzdialená a jej dosiahnutie je možné prostredníctvom cielených verejných výdavkov, podpory

podnikateľského prostredia, inovácií, a dynamických trhov práce rešpektujúcich spoločné

zásady flexiistoty.

3.2 Vývoj kľúčových makroekonomických ukazovateľov a výkonnosti ekonomiky SR

Táto kapitola v nadväznosti na časť predchádzajúcu v podrobnejšom členení popísuje

vývoj kľúčových makroekonomických ukazovateľov ekonomiky SR a hodnotí jej výkonnosť

v strednodobom horizonte v kontexte východísk flexiistoty.

3.2.1 Metóda hodnotenia výkonnosti ekonomiky

K posúdeniu výkonnosti ekonomiky použijeme makroekonomický

n-uholník, ktorý v zrozumiteľnej forme prezentuje kľúčové makroekonomické ukazovatele

a súčasne dáva do pozornosti ich vzájomné väzby. Podobne ako flexiistota pozostáva

zo štyroch základných oblastí:

G – oblasť ekonomickej dynamiky,

B – oblasť rovnováhy vonkajších ekonomických vzťahov,

P – oblasť cien, meny a jej kurzu,

U – oblasť vnútornej rovnováhy a využitia domácich zdrojov.

Cieľom hospodárskej politiky je optimalizácia tejto základnej sústavy, čo je proces

plný úskalí vyvolaných antagonistickými väzbami medzi jeho jednotlivými zložkami. V bode,

kde ekonomika dosiahne úroveň potenciálneho produktu, je nutné konštatovať, že zlepšenie

v jednej oblasti automaticky vedie k zhoršeniu v inej oblasti. Optimalizácia sústavy cieľov je

potom možná len prostredníctvom kompromisu medzi spoločenskými požiadavkami.

Podrobnejšiu štruktúru štyroch základných oblastí ekonomiky získame stanovením

konkrétnych parametrov, ktorých hodnoty poskytujú informácie o vývoji výkonnosti

ekonomiky SR.

V oblasti ekonomickej dynamiky stanovíme tieto parametre:

G0 tempo rastu reálneho HDP,

G1 efektívnosť investícii do fixného kapitálu,

45

G2 tempo rastu produktivity práce,

G3 tempo rastu jednotkových nákladov práce,

G4 tempo rastu reálneho domáceho dopytu,

G5 tempo rastu reálnej tvorby hrubého fixného kapitálu.

V oblasti rovnováhy vonkajších ekonomických vzťahov stanovíme parametre:

B0 saldo bežného účtu platobnej bilancie,

B1 tempo rastu reálneho vývozu tovarov a služieb,

B2 nominálny vzťah dovoz/vývoz,

B3 hrubý zahraničný dlh v % nominálneho vývozu tovarov a služieb,

B4 miera otvorenosti ekonomiky,

B5 devízové rezervy v % nominálneho ročného dovozu tovarov a služieb.

Pre oblasť cien, meny a jej kurzu stanovíme parametre:

P0 miera inflácie v národnej ekonomike,

P1 výmenná relácia vývozu a dovozu tovarov a služieb,

P2 index komparatívnej cenovej úrovne,

P3 index reálneho efektívneho kurzu meny,

P4 zhodnotenie kurzu národnej meny,

P5 monetizácia ekonomiky.

Pre oblasť vnútornej rovnováhy a využitia domácich zdrojov stanovíme parametre:

U0 miera evidovanej nezamestnanosti,

U1 čistý zahraničný dlh v % HDP,

U2 podiel výdavkov štátneho rozpočtu na HDP,

U3 podiel salda verejných rozpočtov na HDP,

U4 podiel verejného dlhu na HDP,

U5 rozdiel domácej ponuky a domáceho dopytu v % HDP.

Na základe takéhoto podrobného štruktúrovania základných oblastí ekonomiky

môžeme rozšírením makroekonomického štvoruholníka skonštruovať jeho zložitejšiu

aplikáciu – makroekonomický dvadsaťštyri uholník a následne vykonať analýzu výkonnosti

ekonomiky prostredníctvom plochy, ktorú pokrýva (čím väčšiu plochu n-uholník pokrýva,

tým lepšie výsledky ekonomika dosahuje). Z technicko-metodologického hľadiska si je ešte

46

potrebné uvedomiť skutočnosť, že viaceré stanovené parametre majú negatívny charakter,

a teda je potrebné zobrazovať ich inverzne.

Porovnávaním vývoja rozmerov dvadsaťštyriuholníka v jednotlivých rokoch zistíme

nielen zmenu stavu ekonomiky ako celku, ale aj vývoj parametrov, ktoré túto zmenu vyvolali.

3.2.2 Konkrétne hodnotenie výkonnosti ekonomiky SR

Údaje, na základe ktorých sa uskutočňuje analýza vývoja a výkonnosti ekonomiky

sú uvedené v Prílohe III v členení podľa stanovených parametrov.

Obdobie rokov 1996 až 1999, ako to zobrazuje nasledujúci graf, je charakterizované

postupným znižovaním výkonnosti ekonomiky SR. Na trhu bola značná nerovnováha

a realizovaná expanzívna fiškálna politika ju ešte viac prehlbovala. Na trhu práce sa v toto

období ešte neprejavovali silné tlaky na pružnosť zamestnancov aj z toho dôvodu,

že ekonomika ešte nebola výrazne vtiahnutá do globalizačných procesov; miera jej

otvorenosti sa pohybovala len v rozpätí 60 až 64,4%. Dopytovo orientovaná hospodárska

politika založená na vládnych výdavkoch bola zjavne neudržateľná, pretože (ako zobrazuje

graf) i napriek stimulačným projektom dochádza k sústavnému prepadu v celej oblasti

ekonomickej dynamiky.

Najviac klesajúcu tendenciu zaznamenal ukazovateľ efektívnosti investícií do hrubého

fixného kapitálu, a to z hodnoty 24,56% v roku 1996 na 4,13% v roku 1999. Tempo rastu

reálnej tvorby hrubého fixného kapitálu pritom pokleslo v rovnakom období z 29,06%

na -19,55%. Hrubý zahraničný dlh v percentách nominálneho vývozu tovarov a služieb

pritom vzrástol v priebehu rokov 1996 až 1999 z hodnoty 71,99% na 84,11%. Od roku 1998

teda logicky musela nastúpiť hospodárska politika reštriktívneho charakteru zameraná

na stabilizáciu hospodárstva. Ekonomika sa musela zmeniť z dopytovo orientovanej

(vyvolávajúcej nestabilitu) na ponukovo orientovanú, ktorá nie je založená na výdavkoch,

ale na raste efektívnosti a produktivity. Opodstatnenosť tejto zmeny jasne dokumentujú

zobrazované ukazovatele. Prvé sledované obdobie má teda charakter postupného poklesu

výkonnosti, ale pri nízkom náraste otvorenosti ekonomiky (parameter B4).

47

Graf 13 Vývoj makroekonomických ukazovateľov v rokoch 1996 až 1999

Zdroj: Príloha III.

V období od roku 2000 do roku 2003 (viď graf č. 14) je jasne vidieť účinky

stabilizačných makroekonomických opatrení. Zvýšilo sa tempo rastu HDP z 2,4% v roku

2000 na 4,46% v roku 2003, efektívnosť hrubých investícií vzrástla zo 7,21% na 17,15%.

Pozitívne tendencie sa prejavili na raste zahraničných investícií a dôvere devízových trhov

prostredníctvom zhodnocovania kurzu slovenskej koruny. Citlivo vnímaným negatívom bola

vysoká miera inflácie (v roku 2000 dosahovala až 12,2%) spôsobená liberalizáciou

regulovaných cien a odstraňovaním krížových dotácií v energetike. Za týmto ukazovateľom je

potrebné vidieť vážne problémy, s ktorými sa museli vysporiadať rozpočty slovenských

-60

-50

-40

-30

-20

-10

0 10

20

30

40

G0 G

1 G2

G3

G4

G5

B0

B1

B2

B3

B4

B5 P

0

P1

P2

P3

P4

P5

U0

U1

U2

U3

U4

U5

r 1996

r 1997

r 1998

r 1999

48

domácností, pričom tempo rastu jednotkových pracovných nákladov od roku 2000 do roku

2003 nikdy nedosiahlo kladnú hodnotu.



V tomto období nastúpil trend zvyšovania miery otvorenosti ekonomiky

z hodnoty 71,5% v roku 2000 na 77,4% v roku 2003, teda slovenská ekonomika sa výrazne

zapojila do procesu globalizácie. Obdobie rokov 2000 až 2003 môžeme nazvať stabilizačným

obdobím, kedy sa vytvorili predpoklady budúceho úspešného rastu. Globalizácia

a liberalizácia však vážne zasiahla do vývoja na trhu práce. Zmeny v reálnych príjmoch

a zamestnanosti výrazne zvýšili flexibilitu, súčasne však drasticky znížili istotu

-60

-50

-40

-30

-20

-10

0 10

20

30

40

G0 G

1 G2

G3

G4

G5

B0

B1

B2

B3

B4

B5 P

0

P1

P2

P3

P4

P5

U0

U1

U2

U3

U4

U5

r 2000

r 2001

r 2002

r 2003

49

zamestnancov. Proces makroekonomickej stabilizácie bol teba sprevádzaný výrazne

destabilizujúcimi zmenami v sociálnej situácii obyvateľstva.



V období od roku 2004 do roku 2008 už môžeme hovoriť o stabilizovanej a rastúcej

ekonomike, ktorú však v roku 2008 zasiahli dopady celosvetovej ekonomickej krízy.

O stabilnom vývoji zasiahnutom krízou svedčí i ukazovateľ monetizácie ekonomiky,

ktorý predstavuje podiel menového agregátu M2 na HDP. Hodnota tohto ukazovateľa bola

stabilizovaná okolo úrovne 60%, avšak v roku 2008 poklesla na 52,8%.

-60

-50

-40

-30

-20

-10

0 10

20

30

40

G0 G

1 G2

G3

G4

G5

B0

B1

B2

B3

B4

B5 P

0

P1

P2

P3

P4

P5

U0

U1

U2

U3

U4

U5

r 2004

r 2005

r 2006

r 2007

r 2008

50

Miera inflácie výrazne poklesla z hodnoty 4,3% v roku 2006 na 1,9% v roku 2007,

avšak tento trend bol v roku 2008 narušený nárastom inflácie na 3,5%. V dôsledku prílevu

zahraničných investícií a rýchlemu rastu exportu (hoci jeho tempo sa v roku 2008 znížilo

na 4,6%) sa rýchlym tempom zvýšila miera otvorenosti ekonomiky (v roku 2007 dosiahla

87%). Je to relatívne vysoká hodnota nielen v porovnaní s veľkou (napr. nemeckou)

ekonomikou ale i ekonomikou malého štátu (napr. Dánska) a pri globalizačných turbulenciách

môže táto skutočnosť predstavovať vážne riziko nestability. V tomto období sústavne rástla

produktivita práce i počet pracujúcich. Po rokoch problémov s nezamestnanosťou to bolo

mimoriadne potešujúce konštatovanie.

Dôležitým indikátorom finančného zdravia krajiny je saldo verejných rozpočtov. Jeho

udržanie v prijateľných medziach si vyžiadalo reformu verejných financií uskutočňovanú

v súlade s maasstrichtskými kritériami a s princípmi Paktu stability a rastu. Podiel salda

verejných rozpočtov na HDP dosiahol v tomto období maximálne -3,5% (v roku

2006), v roku 2007 bol dokonca iba -1,9%, ale v roku 2008 opäť stúpol na -2,2%. Z pozitív si

treba všimnúť aj pokles podielu verejného dlhu na HDP. V SR počas celého trinásťročného

sledovaného obdobia nikdy nepresiahol 50% a od roku 2004 klesá výrazným tempom (v roku

2008 dosiahol hodnotu 27,6%). Je však potrebné si uvedomiť, že pokles podielu verejného

dlhu na HDP je do veľkej miery ovplyvnený rastom HDP, ktorý už v roku 2009 dosiahol

zápornú hodnotu.

Graf 16 Vývoj miery zamestnanosti starších ľudí v rokoch 1996 až 2008


10,00

20,00

30,00

40,00

50,00

60,00

70,00

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

%

EÚ 27

Dánsko

Nemecko

Slovensko

51

Súčasne s rastom HDP dochádzalo k pozitívnemu vývoju aj v oblasti flexiistoty,

napríklad miera zamestnanosti starších ľudí, ktorej vysoké hodnoty sú typické práve

pre kolísku flexiistoty – Dánsko, v roku 2006 v SR prekročila 30%, a v roku 2008 dosiahla

hodnotu 39,2%. Pre porovnanie v Dánsku dosiahla v roku 2008 hodnotu 57,0%. Tento

pozitívny trend treba vyzdvihnúť hlavne v súvislosti s prepojením na oblasť dôchodkového

zabezpečenia a medzigeneračnej solidarity.

Vysoko pozitívne výsledky sa ďalej dosiahli v nezamestnanosti mladých ľudí, ktorej

miera aj vplyvom zvýšenej mobility začala prudko klesať z hodnoty 33,1% v roku 2004

na úroveň 19,0% v roku 2008, čím sa výrazne priblížila nielen k európskym (15,4%),

ale i dánskym (7,6%) hodnotám.

Graf 17 Miera nezamestnanosti mladých ľudí v rokoch 1999 až 2008


Pre prehľadnejšie znázornenie makroekonomického vývoja v rozpätí trinástich rokov

ešte porovnáme makroekonomické n-uholníky za rovnomerne vybrané roky 1996, 2000, 2004

2008.

0,00

5,00

10,00

15,00

20,00

25,00

30,00

35,00

40,00

45,00

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

%

EÚ 27

Dánsko

Nemecko

Slovensko

52

Graf 18 Vývoj makroekonomických ukazovateľov v rokoch 1996, 2000, 2004 a 2008


Ako vidieť na grafe, najvýraznejšia zmena nastala v miere otvorenosti ekonomiky

SR, ktorá už je výrazne zapojená do procesu globalizácie, a teda vysoko citlivá na rýchle

celosvetové výkyvy. Závislosť na štádiách globálnych ekonomických cyklov vyvoláva prudké

zmeny na trhu výrobných faktorov, čo si hlavne v podmienkach ekonomickej krízy žiada

adekvátnu reakciu prostredníctvom flexibilného trhu práce. Celkovo možno toto sledované

obdobie charakterizovať ako obdobie stabilizácie ekonomiky prerušené príchodom globálnej

krízy, ktorej účinky sa naplno prejavili v roku 2009 a ich rozbor je predmetom nasledujúcej

časti.

G0 G

1 G2

G3

G4

G5

B0

B1

B2

B3

B4 B

5 P0

P1

P2

P3

P4

P5

U0

U1

U2

U3

U4

U5

r 1996

r 2000

r 2004

r 2008

53

3.3 Dopad hospodárskej krízy na ekonomiku SR v roku 2009 a prognóza jej ďalšieho vývoja

Globálna finančná a ekonomická kríza zasiahla ekonomiku SR primárne

prostredníctvom medzinárodného obchodu, na zmeny ktorého je, vzhľadom na svoju

otvorenosť (súčet dovozu a vývozu predstavuje viac ako 1,7 násobok HDP) mimoriadne

citlivá. V dôsledku poklesu ekonomickej aktivity v západnej Európe poklesol aj dopyt

po slovenskej produkcii, ktorej viac ako 85% je určených práve pre trhy EÚ. Popri vysokej

otvorenosti však ekonomika SR predstavuje iba 0,8% HDP EÚ (meranom v parite kúpnej

sily), čiže i relatívne malé zmeny vo výške a štruktúre importu našich hlavných obchodných

partnerov (Nemecko, Česko, Taliansko, Rakúsko) znamenajú relatívne veľké dôsledky

pre slovenský export. K spomaleniu tempa rastu priemyselnej produkcie došlo už v letnom

období roku 2008. Od jesene už začala klesať, a to hlavne v odvetviach automobilového

a elektrotechnického priemyslu.

Práve automobilový priemysel predstavuje mimoriadne významnú zložku slovenskej

ekonomiky, nakoľko SR produkuje najviac automobilov na obyvateľa na svete (v roku 2009

približne 570 000 vozidiel). Vývoz dopravných prostriedkov a ich príslušenstva predstavuje

viac ako štvrtinu celkového exportu SR (na domáci trh smerujú maximálne 2% produkcie)

a v roku 2008 pracovalo v tomto odvetví približne 80 000 ľudí.

Automobilky v roku 2009 z dôvodu nedostatku odbytu obmedzili prevádzku, zaviedli

nútené dovolenky a flexi kontá pracovného času. K výrazným prepúšťaniam ešte neboli

nútené pristúpiť, nakoľko stále profitujú z nízkej úrovne nákladov, ale situácia sa môže

zmeniť v závislosti od strategických rozhodnutí materských firiem a ďalšieho priebehu krízy.

Očakáva sa, že v dôsledku poklesu odbytu v západnej Európe bude v SR v roku 2009

vyrobených približne 450 000 automobilov, čo oproti minulému roku predstavuje pokles

o 21% (pred krízou sa odhadovalo viac ako 620 000 automobilov vyprodukovaných za rok

2009).

Z medziročného porovnania výšky exportu vyplýva, že už vo februári poklesol

o 31%. Import, ktorý je (vzhľadom k vysokej dovoznej náročnosti produkcie) s exportom

úzko previazaný, poklesol o 32,7%.

Takisto hodnota HDP v prvom polroku 2009 dosiahla iba 30 287,1 mil. EUR, zatiaľ

čo v roku 2008 to bolo za rovnaké obdobie v prepočte 32 324 mil. EUR, a teda i v bežných

54

cenách sa jedná o približne 6%-ný pokles. Produkcia za prvý polrok 2009 poklesla

v medziročnom porovnaní o 14% (zo 76 724 mil. EUR na 66 144,20 mil. EUR v b.c.)

a tvorba hrubého fixného kapitálu o 11% (z 8 088mil. EUR na 7 165,1 mil. EUR v b.c.).

Odmeny zamestnancov pritom vzrástli iba o 3% (z 11 608 mil. EUR na 11 957,1 mil. EUR

v b.c.) a konečná spotreba domácností o 2% (z 18 154 mil. EUR na 11 559,3 mil. EUR v b.c.).

Na trhu práce sa začali objavovať prejavy krízy už vo štvrtom štvrťroku 2008, kedy

došlo k zastaveniu pozitívneho vývoja v oblasti zamestnanosti, nezamestnanosti a miezd.

V novembri sa obrátil predošlý stabilný pozitívny vývoj hlavných indikátorov a bol

vystriedaný ich prepadom. Pokles ekonomickej aktivity a prepad ekonomického sentimentu

vyvolal pokles dopytu po pracovnej sile a negatívny rast zamestnanosti. Vo februári 2009

poklesla zamestnanosť medziročne o 5,7% (vo veľkoobchode okrem motorových vozidiel

to bolo dokonca o 20% a v reštauráciách a pohostinstvách o 15%). Za prvý polrok 2009

poklesol počet pracujúcich na 2 383 400 (medziročne o 0,6%). Pokles zamestnanosti bol

spôsobený najmä poklesom počtu zamestnancov, a to o 55 400 (o 2,7%). Z pohľadu

flexibility trhu práce je pritom zaujímavé, že súčasne došlo k nárastu počtu podnikateľov

o 46 000 (o14,4%), z toho 41 600 boli podnikatelia bez zamestnancov. U mužov poklesla

zamestnanosť o 0,1% a u žien o 1,2%. Miera zamestnanosti 15 až 64 ročných sa v porovnaní

s prvým polrokom 2008 medziročne znížila o 0,8 percentuálneho bodu, a to na 60,7%

(u mužov na 68,4% a u žien na 53,1%).

Súčasne s poklesom zamestnanosti nastal aj rast nezamestnanosti. Miera evidovanej

nezamestnanosti vzrástla už v mesiaci február 2009 medziročne o 25.9% (bol to jej

najrýchlejší nárast od zmeny z dopytovo orientovanej na ponukovo orientovanú ekonomiku

v roku 1999). Podľa Výberového zisťovania pracovných síl sa v prvom polroku 2009 počet

nezamestnaných medziročne zvýšil o 5,8% na 291 600 osôb a miera nezamestnanosti vzrástla

na 10,9% (o 0,6 p.b.). Popritom sa výrazne spomalil rast priemernej mesačnej mzdy

v hospodárstve SR – pre porovnanie, v druhom štvrťroku 2009 dosiahla výšku 732,5 EUR,

pričom index nominálnej mzdy bol 102,8 (v druhom štvrťroku 2008 to bolo 109,5).

Vzhľadom na to, že kríza sa do reálnej ekonomiky SR prelieva najmä cez pokles

zahraničného dopytu, je najvčší prepad produkcie a následne zamestnanosti najmä v exportnej

časti ekonomiky. Podľa údajov za vybrané odvetvia priemysel medziročne poklesol

vo februári o 10% čo predstavuje stratu 60 tisíc pracovných miest. Prepad ekonomického

sentimentu a čiastočne aj vývoj mien okolitých štátov prispel k medziročnému poklesu

55

zamestnanosti vo februári 2009 vo veľkoobchode okrem motorových vozidiel o 20%

a reštauráciách a pohostinstvách o 15%. Pokles ekonomického sentimentu sa takisto odrazil

na nižšej spotrebe obyvateľstva, na ktorú okrem toho negatívne vplýval aj kurzový vývoj

znižujúci cenovú konkurencieschopnosť slovenských obchodníkov v porovnaní s ostatnými

krajinami V4.

Pozitívom, ktorý so sebou priniesla globálna hospodárska kríza, je jej vplyv

na spotrebiteľské ceny v SR, ako aj v zahraničí, prostredníctvom eliminácie špekulatívnych

praktík uplatňovaných v obchode a zvyšovaním konkurenčného tlaku v podobe cenových

akcií či výpredajov. Spotrebiteľské ceny úhrnom vzrástli od januára do augusta 2009

v priemere o 2,2%, regulované ceny o 4,9% a ceny potravín dokonca poklesli v priemere

o 2,5%. Nízka inflácia teda napriek spomaleniu rastu nominálnych miezd napomáha

udržiavať kúpnu silu i výšku úspor obyvateľstva, pričom index reálnej mzdy v druhom

štvrťroku 2009 bol 100,5 (v druhom štvrťroku 2008 to bolo 104,8).

Miera inflácie od septembra 2008 klesá a vo februári 2009 dosiahla iba 2,4%. Hlavne

v niektorých rozhodujúcich segmentoch spotrebného koša (napr. potraviny, hotely, kaviarne

a reštaurácie) sa ceny vyvíjajú dokonca lepšie ako očakávania Ministerstva financií

Slovenskej republiky (ďalej len „MF SR“) a Národnej banky Slovenska (ďalej iba „NBS“).

Obrat vo vývoji inflácie vo februári 2009 v okolitých krajinách súvisí aj s prudkým oslabením

domácich mien (vplyv neistoty v rizikovejších krajinách je sprievodným znakom finančnej

krízy), čo sa premietlo a v najbližšom období sa ešte bude premietať do importovanej inflácie.

Podľa aktuálnych informácií MF SR (september 2009) sa prepad výroby v priemysle

zastavil, vzrástla dôvera na finančných trhoch a ekonomiky európskych krajín sa vymaňujú

z krízy. MF SR preto zmenilo prognózovaný prepad HDP v roku 2009 z 6,2% na 5,7%. NBS

a ŠÚ SR predpokladajú dokonca ešte menší pokles. Podľa septembrovej prognózy už MFSR

predpokladá v roku 2010 rast HDP na úrovni 1,9% a v roku 2011 dokonca 4,1%. Spotreba

domácností by mala po predpokladanom poklese o 0,4% v roku 2009 vzrásť o 1,5% v roku

2010 a 3,4% v roku 2011. Po výraznom poklese investícií (o 10,3%) a exportu (o 15,2%)

v roku 2009 predpokladá prognóza ich opätovný nárast, a to o 2,4% resp. 2,9% v roku 2010

a 4,1% resp. 7,1% v roku 2011. Priemerná ročná inflácia sa podľa prognózy odhaduje

na 1,8% v roku 2009 a 3,2% resp. 4,1% v nasledujúcich dvoch rokoch.

56

Miera nezamestnanosti by mala podľa MFSR v roku 2010 ešte stúpnuť na 12,1%,

ale v roku 2011 už poklesnúť na 11,6%. I napriek kríze by sa podľa prognózy mala zvyšovať

nielen nominálna mzda (v rokoch 2009 až 2011 postupne o 2,6%; 3,5% a 6,5%), ale takisto

i reálna mzda (o 0,8%; 0,2% a 2,3%).

Aby bolo očakávané oživenie ekonomiky čo najrýchlejšie a dopady ďalších

cyklických výkyvov miernejšie, je potrebná implementácia Modernizačného programu

Slovensko 21 a Národného programu reforiem, smerujúcich k znalostnej ekonomike, podpore

podnikateľského prostredia a flexibilného trhu práce

3.4 Zhodnotenie stavu a vývoja flexiistoty v SR v sledovanom období

Pretrvávajúca nedostatočná úroveň zamestnanosti tlačí na rast mobility i flexibility

pracovnej sily, ale menej na pružnosť zamestnávateľov. Títo nemajú pri výraznom previse

ponuky práce nad dopytom po nej (osobitne v podmienkach hospodárskej krízy) motiváciu

využívať progresívne modely organizácie práce či podporovať celoživotné vzdelávanie

a pri dojednávaní podmienok pracovných zmlúv sú v podstatne výhodnejšej pozícii.

Zamestnanci sú ochotní akceptovať stanovené podmienky práce bez ohľadu na ustanovenia

Zákonníka práce, ktorý sa v prostredí existujúcej trhovej nerovnováhy môže ľahko stať iba

formálnym dokumentom bez reálnej aplikácie. Vzniká početná skupina chudobných

pracujúcich, ktorí pri vynakladaní silného pracovného úsilia dokážu vzhľadom k úrovni

reálnych miezd vytvárať iba minimálne úspory a následne sú pri strate zamestnania opäť

nútení prijímať podobné pracovné ponuky.

Naproti tomu vzniklo početné „tvrdé jadro“ dlhodobo nezamestnaných, ktorí nemajú

záujem o hľadanie si zamestnania ako zdroja príjmu, zneužívajú sociálny systém, zaťažujú

verejné financie a pôsobia demotivačne aj na ostatných záujemcov o zamestnanie. Z trhu

práce sa vyčlenila (hlavne z radov rómskeho etnika) skupina nezamestnateľných ľudí,

ktorých integrácia bude vyžadovať špecifické opatrenia, s ktorými musí počítať

i pripravovaný Národný program flexiistoty - program, ktorý pri obmedzených zdrojoch

podporí zamestnateľnosť občanov a konkurencieschopnosť ekonomiky SR. Východiskom

jeho tvorby je detailné poznanie štruktúry nezamestnanosti a zamestnanosti, ako aj ich vývoj

v čase. Tieto informácie v podrobnom členení prináša nasledujúca kapitola.

57

4. Analýza minulého a súčasného stavu štruktúry nezamestnanosti a zamestnanosti podľa platnej Klasifikácie zamestnaní s ohľadom na možnosti aplikácie systému flexiistôt.

Ako vyplynulo z merania výkonnosti ekonomiky a jej komparácie s EÚ, miera

nezamestnanosti/zamestnanosti v SR tvorí jeden z najvýznamnejších sociálno-ekonomických

problémov a Slovensko patrí dlhodobo ku krajinám EÚ s najvyššou mierou nezamestnanosti,

ktorá je navyše aj veľmi nerovnomerne regionálne rozdelená.

Nezamestnanosť je sociálno – ekonomický jav spojený s trhom práce. Definícia

nezamestnanosti je založená na tom, že osoba schopná práce je vyradená z možnosti pracovať

a byť za odvádzanú prácu odmeňovaná. Nezamestnanosť býva často označovaná za prejav

porúch na trhu práce a je rozsah sa meria ukazovateľom miery nezamestnanosti. Ten sa

vypočítava ako pomer počtu nezamestnaných a celkovo ekonomicky aktívneho obyvateľstva.

Medzinárodný úrad práce (ILO - International Labour Organisation) definuje tri

podmienky nezamestnanosti:

• osoba je schopná vykonávať prácu – spĺňa kritériá vek, zdravotný stav, osobná situácia

a pod.

• osoba má záujem pracovať – táto podmienka eliminuje tých, ktorí volia alternatívnu

životnú stratégiu: sú zabezpečení inými príjmami, napr. zisk, výnos, renta, štipendium

• osoba je aj napriek snahe nájsť si zamestnanie v daný okamih bez práce. Snahou sa myslí

pravidelná návšteva úradu práce.

Nezamestnanosť ako prirodzený jav v spoločnosti založenej na trhovom hospodárstve

a demokracii môže vyvolávať vážne ekonomické a sociálne problémy. Pretrvávajúca vysoká

miera nezamestnanosti má za následok znižovanie kvality nevyužívaného ľudského

potenciálu. To má veľmi negatívne dopady na celkovú životnú úroveň obyvateľstva ako aj

na sociálnu stabilitu a zmier. Vláda SR považuje za jedno zo základných kritérií úspešnosti

štátnej hospodárskej a sociálnej politiky čo najvyššiu mieru zamestnanosti.

Aj napriek problémom s dlhodobou nezamestnanosťou, SR bola v roku 2008 zaradená

Svetovou bankou medzi krajiny s vyspelou ekonomikou.

58

Vyspelá krajina je taká krajina, ktorá má vysoké HDP na hlavu, rozvinutú energetiku,

strojársky a chemický priemysel. Má nízky podiel ťažby nerastných surovín. Prevažuje

spracovateľský priemysel a je rozvíjaná veda a technika. Poľnohospodárstvo je druhoradé,

ale nezanedbateľné s modernou základňou. Medzi ďalšie charakteristiky ekonomicky

vyspelých krajín patrí:

• vysoká zamestnanosť v službách

• nerovnomerné rozmiestnenie hospodárstva

• orientácia na vedu a výskum

• rozvoj cestovného ruchu a dopravy

• vysoký hospodársky potenciál

Graf 19 Pozícia SR z hľadiska miery zamestnanosti (august 2009) a nezamestnanosti (rok 2008) v rámci EÚ


V roku 2008 sa SR nachádzala na chvoste v rebríčku v rámci krajín EÚ s hodnotou

62,3%. Nižšiu mieru zamestnanosti vykazovali len krajiny Malta, Maďarsko, Chorvátsko

a Poľsko.

V miere nezamestnanosti sa z dostupných údajov (august 2009) SR umiestnila

na predposlednom mieste s hodnotou 11,3%. Vyššiu mieru nezamestnanosti vykazovalo

len Španielsko (18,0%).

0 10

20

30

40

50

60

70

80

MT

HU

HR

PL

SK

BE

LU

BG

ES

FR

EU27

CZ

PT

SI

DE

FI

AT

SE

NL

DK

miera nezamestnanosti

miera zamestnanosti

%

59

4.1 Analýza štruktúry nezamestnanosti v SR v rokoch 1996 – 20098

Hospodárstvo SR je poznačené dvomi druhmi nezamestnanosti: cyklickou, ktorá sa

odvíja od celkového vývoja ekonomiky (svetová, regionálna) a štrukturálnou, ktorá vyplýva

z nesúladu medzi profesijnou a regionálnou štruktúrou voľných miest a počtom ľudí

bez práce.

Graf 20 Miera nezamestnanosti v SR v rokoch 1996 – 2009


Najvyššia hodnota miery nezamestnanosti 19,3% bola v roku 2001, od tohto roku sa

miera postupne znižovala a najmenšie percento nezamestnaných bolo v roku 2008 a to 9,6%.

Príchodom finančnej krízy koncom roka 2008 a následne hospodárskej krízy sa situácia v SR

vyvíja nepriaznivo, v 2. štvrťroku 2009 je miera nezamestnanosti 11,3%.

Na mieru nezamestnanosti vplýval vývoj, ktorým sa uberalo hospodárstvo v SR

od roku 1989. Významné medzníky: už v roku 1991 vzrástla nezamestnanosť v dôsledku

konverzie zbrojnej výroby a rozpadu východných trhov. Zdraženie vstupov z dovozu

v surovinovo náročných odvetviach a reštrukturalizácia hospodárstva boli ďalšími príčinami

hospodárskeho poklesu, znižovania prezamestnanosti a tým rastu počtu nezamestnaných.

V rokoch 1998-1999 stúpala nezamestnanosť v dôsledku príchodu silných populačných

ročníkov na trh práce, ale tiež nedostatkom finančných zdrojov v podnikoch. V tomto

časovom úseku sa prejavil dôsledok odsunutých bankrotov z predchádzajúcich období

s následným hromadným prepúšťaním. 8 Údaje za rok 2009 sú z 2. štvrťroku 2009

8

10

12

14

16

18

20

1996 1999

2002

2005

2008 20091Q

20092Q

[%]

spolu muži ženy

60

Po roku 2002 nastalo v hospodárstve SR oživenie, v SR prichádzali zahraniční

investori (2003 PSA Peugeot Citroen, KIA a pod.) a v nasledujúcom období začala miera

nezamestnanosti klesať. Rýchly hospodársky rast, keď v roku 2003 bola slovenská ekonomika

najvýkonnejšou v strednej Európe, bol podnietený hlavne zahraničným dopytom a neskôr aj

domácim dopytom.

Po roku 2004 pokračoval v SR pozitívny hospodársky vývoj, čo okrem vstupu SR

do EÚ a liberalizácie Zákonníka práce priaznivo ovplyvnilo aj realizovanie reforiem,

a to predovšetkým daňovej, pri ktorej sa zaviedla jednotná 19% sadzba dane z príjmov

právnických a fyzických osôb. Tieto všetky zmeny ozdravili podnikateľské prostredie,

čo spôsobilo prílev zahraničných investícií, zvýšenú tvorbu pracovných miest, a tým aj

znižovanie miery nezamestnanosti.

Priaznivý vývoj hospodárstva bol prerušený koncom roka 2008 a hlavne na začiatku

roka 2009, kedy sa naplno prejavila globálna hospodárska kríza a to výrazným poklesom

zahraničného dopytu, následným poklesom ekonomickej aktivity a nárastom počtu

nezamestnaných, čo dokumentuje aj graf počtu poberateľov dávok v nezamestnanosti v roku

2009.

Graf 21 Počet poberateľov dávky v nezamestnanosti v roku 2009

Zdroj: Sociálna poisťovňa SR

4.1.1 Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 1996 - 2. Q.2009 podľa veku

Najvyššie počty nezamestnaných osôb (Príloha IV) boli v rokoch 1998 až 2002, keď

hospodárstvo SR prechádzalo reštrukturalizačnými zmenami. V tomto období boli najviac

0

20 000

40 000

60 000

80 000

[počet]

počet

27 485

35 823

39 374

47 270

54 316

60 287

62 543

63 495

61 720

I.

II.

III

IV

V VI

VII

VIII

IX

61

ohrození mladí ľudia vo veku od 20 - 24 rokov (na trh práce vstúpili silné populačné ročníky

70-tych rokov), kedy v roku 2002 tvoril podiel tejto vekovej skupiny na celkovom počte

nezamestnaných až 21% (106,8 tis. osôb). Ich podiel v nasledujúcich rokoch len mierne

klesal, čoho dôvodom bola okrem novovytvorených pracovných miest aj skutočnosť, že

po vstupe SR do EÚ veľa mladých ľudí odchádzalo pracovať do zahraničia. V roku 2009

klesol počet nezamestnaných mladých ľudí na 51 tis., ich podiel na celkovom počte

nezamestnaných tvoril cca 17%. Na tomto vysokom podiele nezamestnaných vo veku od 20 -

24 rokov sa podpísal nesúlad medzi požiadavkami trhu práce a získaným vzdelaním

(učňovským aj stredoškolským).

Relatívne pozitívne sa vyvíjala situácia aj v skupine od 15-19 rokov, kde v priebehu

sledovaného obdobia klesol podiel nezamestnaných z 15,6% (44,3 tis. osôb) v roku 1996

na 3,4% (10,3 tis. osôb) v 2. Q. 2009, čo môže súvisieť s rastom počtu mladých ľudí

v systéme stredoškolského vzdelávania a neskorším nástupom na trh práce.

Nepriaznivo sa vyvíjala nezamestnanosť pre zamestnancov vo veku 50-54 rokov

veku. Kým v roku 1996 tvorili len 4,3% (12,1 tis. osôb) nezamestnaných v roku 2005

už tvorili 10,4% (39,9 tis. osôb) a v roku 2009 vzrástol ich podiel na 11,3%, aj keď

v absolútnom vyjadrení ich počet mierne klesol na 34 tis. osôb.

Zmena veku odchodu do starobného dôchodku schválená v Zákone č. 401/2003 Z.z.

v znení neskorších predpisov, ovplyvnila aj zastúpenie vekovej skupiny 60-64 rokov v počte

nezamestnaných. Kým v roku 2002 bol ich podiel 0,3%, (1,6 tis. osôb) v roku 2005 stúpol

na 0,9% (3,9 tis. osôb). Od roku 2003 do 1. Q. 2009 bol počet mužov a žien v tejto kategórii

približne rovnaký, zmena nastala až v 2. Q. 2009, kde z 2 tis. nezamestnaných tvoria ¾ muži

a len ¼ ženy.


činnosti posledného zamestnania

Od januára roku 2008 je v platnosti nová klasifikácia odvetvových činností

SK NACE rev. 2, preto je prehľad o počte nezamestnaných podľa odvetví rozdelený do dvoch

častí: prehľad podľa OKEČ (Príloha V) a podľa SK NACE rev.2 (Príloha VI).

Nezamestnanosť v SR v priebehu 12-tich rokov uvedených v Prílohe V dosahovala

najvyššie absolútne hodnoty v rokoch 2000 až 2002. Celkom bolo v tomto období

62

nezamestnaných od 450 do 500 tis. osôb. Od 2002 do roku 2007 mala nezamestnanosť

klesajúci trend, na konci roku 2007 klesol počet nezamestnaných takmer o 41%.

V skúmanom období bol podiel osôb, ktorých posledné zamestnanie bola priemyselná

výroba, na celkovom počte nezamestnaných v priemere okolo 18%.

Výrazne klesajúci trend v podiele nezamestnaných bol u zamestnancov, ktorých

posledné zamestnanie bolo stavebníctvo, kde v roku 1996 bolo z tohto odvetvia 11,3 %

(32. tis. osôb) nezamestnaných, ich podiel postupne klesal, v roku 2007 na hodnotu 5,14%

(15 tis. osôb).

Medzi odvetvia s najnižšou mierou nezamestnanosti v celoslovenskom porovnaní

patria odvetvia výroby elektriny, plynu a vody. Vo všetkých rokoch bol podiel

nezamestnaných, ktorí naposledy pracovali v tomto odvetví v priemere od 0,3% do 0,7%.

Tiež nezamestnaní z odvetvia finančné sprostredkovanie tvorili nízky podiel len 0,2 % v roku

1996 a 0,34 % v roku 2007.

Najvyššie počty nezamestnaných mužov sú z odvetviach priemyselná výroba,

stavebníctvo a poľnohospodárstvo. Ženy majú najvyšší počet nezamestnaných

z odvetvia priemyselnej výroby a obchodu.


činnosti posledného zamestnania SK NACE rev.2

Pozitívny klesajúci trend počtu nezamestnaných podľa odvetví ekonomickej činnosti

od začiatku roka 2008 (280,5 tis. v 1. Q. 2008) pokračoval celý rok, keď vo 4.Q.2008 bolo

nezamestnaných celkom len 234,4 tis. osôb. Tento trend sa zvrátil na rozhraní rokov 2008

a 2009, keď slovenská ekonomika zaznamenala výrazný pokles výkonnosti (HDP klesol

medzi 4. Q. 2008 a 1. Q. 2009 viac ako 9 %) a počet nezamestnaných začal prudko rásť. Miera

nezamestnanosti stúpla na konci augusta 2009 na 11,3%.

Ničivá sila globálnej hospodárskej krízy, ktorá nastúpila koncom roka 2008, sa jasne

prejavila na rastúcom počte nezamestnaných v 1. Q. 2009 a ešte výraznejšie v 2.Q.2009,

keď v priebehu tohto pol roka stúpol počet nezamestnaných v priemyselnej výrobe takmer

dvojnásobne. Pokiaľ v predchádzajúcich 12-tich porovnávaných rokoch bol podiel

nezamestnaných z priemyslu cca 19%, na konci 2.Q.2009 bol ich podiel na celkovom počte

63

nezamestnaných už 31%. Medzi odvetvia priemyselnej výroby, ktoré boli najviac postihnuté

znižovaním počtu zamestnancov9 v dôsledku zníženia objemu objednávok a objemu výroby

patria: výroba elektrických zariadení (- 11500 zam.), výroba strojov a zariadení (- 9700 zam.),

výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov (-3300 zam.). Sú to odvetvia, ktorých

činnosť je naviazaná na automobilový priemysel, ktorý bol najviac postihnutý hospodárskou

krízou. Medzi zamestnania, z ktorých boli najčastejšie prepúšťaní zamestnanci v sledovanom

období patrili najmä montážni robotníci mechanických zariadení, (- 5700 zam.), nastavovači

a obsluha obrábacích strojov (- 2870 zam.), krajčírky (-2 000 zam.) a nástrojári a zámočníci

(- 1900 zam.).

Na druhej strane, kríza so svojím charakteristickým sprievodným znakom prepúšťania

takmer nepostihla odvetvia vzdelávanie a zdravotníctvo a sociálna pomoc. Obidve tieto

odvetvia sa vyznačovali aj do prepuknutia krízy pomerne nízkou mzdovou úrovňou

a nedostatkom pracovných síl.

Odvetvie dodávka vody, čistenie a odvod odpadových vôd a odvetvie dodávka

elektriny, plynu a studeného vzduchu postihol do konca 2.Q.2009 len veľmi miery nárast počtu

nezamestnaných. Menší dopad ako na priemysel mala kríza na odvetvia doprava a skladovanie,

stavebníctvo.

Podľa najnovších údajov ÚPSVaR-u zo začiatku októbra 2009 stúpol počet

nezamestnaných na 330 tis. osôb, miera nezamestnanosti tak vyskočila na 12,4%. Na tomto

vysokom počte sa najvyššou mierou podieľajú nezamestnaní z odvetví priemyselnej výroby,

kde v septembri 2009, podľa údajov ŠÚ SR pracovalo o 18% menej zamestnancov ako pred

rokom. Odhad analytikov je veľmi neúprosný – predpokladá sa, že pre krízu zanikne ešte

30 – 50-tis. pracovných miest a prepúšťanie zasiahne aj rezort služieb a obchodu, kde

do konca 2. štvrťroka 2009 nebol zaznamenaný pokles. Prvé náznaky sa prejavili

až v septembri, keď prvýkrát klesol počet aj v týchto odvetviach.. Je predpoklad, že miera

nezamestnanosti tak do konca roka 2009 prekročí 13%. Ďalším predpokladom je,

že nezamestnanosť postihne aj textilný, odevný a kožiarsky priemysel. Počet evidovaných

nezamestnaných na jedno pracovné miesto sa v priebehu roka zvýšil takmer päťnásobne

- na konci augusta pripadalo na jedno voľné miesto takmer 50 ľudí bez práce.

9 Podľa štvrťročného zisťovania o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04

64

4.1.4 Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 1996 – 2. Q. 2009 podľa vzdelania

Kým v roku 1996 bol najvyšší absolútny počet nezamestnaných podľa vzdelania

(Príloha VII) v skupine osôb s učňovským vzdelaním bez maturity (tvorili 35% všetkých

nezamestnaných) a základným vzdelaním, (27% z celkového počtu nezamestnaných),

na konci 2.Q.2009 sú po skupine s učňovským vzdelaním bez maturity druhou najpočetnejšou

skupinou osoby s úplným stredným odborným vzdelaním. Práve v tejto vzdelanostnej

kategórii došlo k najvyššiemu nárastu (o 19 tis.) nezamestnaných v porovnaní s rokom 1996

ale aj v porovnaní s 1. Q. 2009 (o 18 tis.), čo spôsobil návrat občanov, ktorých posledné

zamestnanie bolo v krajinách EÚ. (v roku 2008 pracovalo v zahraničí cca 170 tis. Slovákov)

Graf 22 Vývoj počtu nezamestnaných osôb vo vybraných skupinách vzdelaní

Zdroj: ISCP (MPSVR SR) 1-04

Nepriaznivý vývoj miery nezamestnanosti je hlavne v skupine osôb so základným

vzdelaním. Z celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva so základným vzdelaním

bolo v roku 1996 nezamestnaných 25% osôb, v 2.Q.2009 je z tejto skupiny až 40,3%

nezamestnaných. Na druhej strane je pozitívnym javom, že v absolútnych počtoch sa táto

skupina zmenšuje, dokonca aj v 2. Q. 2009 je zaznamenaný pokles oproti 1. Q. 2009

o 2,9 tis. osôb. Najnižšia miera nezamestnanosti je v skupine osôb s vysokoškolským

vzdelaním 2. a 3. stupňa a to 3%.

Od konca roka 2008 do 1. polroka 2009 pribudlo najviac nezamestnaných v skupine

osôb s učňovským vzdelaním bez maturity ( 22 tis. osôb), a s učňovským s maturitou

0 50

100

150

200

250

300

350

400

450

500

1996 199

9 2002 200

5 2008 2009Q

1 2009Q2

počet

úplné stredné odborné učňovské s mat. učňovské bez mat. základné

65

(7,4 tis.). Ubudli nezamestnaní skupine so základným vzdelaním (10,7 tis. osôb) a v skupine

s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa (0,7 tis. osôb).

4.1.5 Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 1996 – 2. Q. 2009 podľa hlavných tried

klasifikácie zamestnaní KZAM

V štruktúre nezamestnaných osôb podľa KZAM sú najmenej zastúpení

zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci a kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve,

lesníctve. Vyplýva to zo samotnej štruktúry zamestnaní v hospodárstve SR (viď graf č. 15).

V priebehu rokov 1996 - 2009 dosahovali najvyššie absolútne počty nezamestnaní

v hlavnej triede 7-remeselníci a kvalifikovaní robotníci, najvyšší počet v roku 2002 bol

66,4 tis. osôb, v r. 2009 je to 45,6 tis. osôb. Oproti roku 1996 stúpol ich počet len o 2 tis. Aj

v čase najvyššieho hospodárskeho rastu (r. 2008) však tvorili títo nezamestnaní pomerne

veľkú skupinu, 26,8 tis. osôb, druhú v poradí za hlavnou triedou 9-pomocní a nekvalifikovaní

zamestnanci s počtom 33,4 tis. osôb.

Graf 23 Vývoj počtu nezamestnaných v najpočetnejších hlavných triedach KZAM


Ďalšia najpočetnejšia skupina, 46,2 tis nezamestnaných, sa nachádza v hlavnej triede

8- obsluha strojov a zariadení. Vývoj v tejto skupine od roku 1996 bol dramatickejší ako

u remeselníkov, ich počet vzrástol takmer na dvojnásobok.

Veľkú skupinu tvoria nezamestnaní, ktorí ešte nemali zamestnanie. Kým v roku 1996

ich bolo 60,8 tis., v roku 2002 vzrástol počet na 100,2 tis. osôb, v 2.Q.2009 je ich 43 tis.

0,0

20,0

40,0

60,0

80,0

100,0

120,0

1996 1999 2002

2005 2008

2009Q1

2009Q2

počet osôb v tis.

7 - remeselníci a kvalif. robotníci

8 - obsluha strojov a zariadení

9 - pomocní nekvalif. zam.

66

V tejto skupine aj napriek hospodárskej kríze pokračuje klesajúci trend, ktorý môže byť

spôsobený jednak demografickým vývojom, ďalej tým, že pokračujú v procese vzdelávania

alebo sa uplatnia na trhu práce bez registrácie na úradoch práce a v nemalej miere

aj uplatnenie sa na trhu práce v zahraničí. Ďalšou početnou skupinou je skupina nezistených

zamestnaní (53,8 tis. osôb).

Prepúšťanie a strata zamestnania postihla mužov predovšetkým v skupine

7– remeselníci a kvalifikovaní robotníci a v skupine 8 – obsluha strojov a zariadení.

Graf 24 Porovnanie počtu nezamestnaných mužov v roku 2008 a 2. Q. 2009

Zdroj: ISCP (MPSVR SR) 1-04, Názvy hlavných tried KZAM sú uvedené v Prílohe I Graf 25 Porovnanie počtu nezamestnaných žien v roku 2008 a 2. Q. 2009

Zdroj: ISCP (MPSVR SR) 1-04, Názvy hlavných tried KZAM sú uvedené v Prílohe I

U žien sú najvyššie absolútne počty nezamestnaných podľa KZAM v hlavnej triede

5 – prevádzkoví zamestnanci v službách a obchode (23,4 tis osôb) a v hlavnej triede

0,0

5,0

10,0

15,0

20,0

25,0

30,0

35,0

40,0

kzam1

kzam2

kzam3

kzam4

kzam5

kzam6

kzam7

kzam8

kzam9

[počet osôb v tis.]

rok 2008 2. Q. 2009

0,0

5,0

10,0

15,0

20,0

25,0

30,0

35,0

40,0

kzam1

kzam2

kzam3

kzam4

kzam5

kzam6

kzam7

kzam8

kzam9

počet osôb v tis.

rok 2008 2. Q. 2009

67

9 - pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci (18,6 tis. osôb). Najvýraznejší nárast

nezamestnanosti žien nastal v hlavnej triede 8 - obsluha strojov a zariadení.

4.1.6 Analýza vývoja počtu vybraných skupín znevýhodnených uchádzačov

o zamestnanie v rokoch 2001 – 2009

V slovenskej legislatíve, konkrétne v Zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti

sú v § 8 definované skupiny znevýhodnených osôb (15 skupín). Do podrobnej analýzy boli

vybrané tri skupiny, ktoré sú najpočetnejšie zastúpené. Sú to:

- občan mladší ako 25 rokov veku, ktorý skončil sústavnú prípravu na povolanie

v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a nezískal svoje prvé

pravidelne platené zamestnanie (absolvent školy),

- občan starší ako 50 rokov veku,

- občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov

z predchádzajúcich 16 mesiacov (ďalej len „dlhodobo nezamestnaný občan").

Aj napriek celkovej klesajúcej tendencii od roku 2002 do roku 2008 počet dlhodobo

nezamestnaných neklesol pod úroveň 100 tis. osôb, z ktorých je 52 tis. v evidencii už viac

ako 48 mesiacov. Z pohľadu dĺžky nezamestnanosti tvorí skupina dlhodobo nezamestnaných

viac ako 30% z celkového počtu. Spomedzi krajín EÚ patrila SR medzi krajiny s najvyššou

mierou dlhodobej nezamestnanosti, v roku 2008 dosiahla 6,6%, v auguste 2009 až 11,3%.

Graf 26 Miera dlhodobej nezamestnanosti v EÚ v % (veková kategória 15 – 64)


68

Graf 27 Vývoj počtu UoZ evidovaných 12 a viac mesiacov a počtu UoZ nad 50 rokov v rokoch 1997 až 2009 (jún)

Zdroj: ÚPSVaR

Počet dlhodobo nezamestnaných (viac ako 12 mesiacov v evidencii), podľa

posledného vykonávaného zamestnania (KZAM), sa od roku 2001 do roku 2008 znižoval.

Kým v roku 2001 ich bolo 219 tis., v roku 2008 ich počet klesol na 107 tis. V roku 2009

sa ich počet zvýšil na 125 tis. Na druhej strane sa štruktúra v tejto skupine významne

nezmenila. Jadro tvorili prevažne nezamestnaní z hlavnej triedy 9 - pomocní a nekvalifikovaní

zamestnanci vo všetkých krajoch SR. Ich podiel na celkovom počte dlhodobo

nezamestnaných v rokoch 2001 až 2009 bol v celoslovenskom priemere 30%. Počas celého

sledovaného obdobia tvoril výnimku len Bratislavský kraj, kde bol v priemere podiel týchto

nezamestnaných 10 %.

Druhou najviac zastúpenou skupinou dlhodobo nezamestnaných v období do roku

2007 s podielom od 10 od 19 %, boli remeselní a kvalifikovaní robotníci – hlavná trieda 7,

okrem Bratislavského kraja, v ktorom druhú najpočetnejšiu skupinu tvorili technickí,

zdravotnícki a pedagogickí zamestnanci – hlavná trieda 3. Na konci roku 2008,

pred nástupom globálnej hospodárskej krízy, keď bol celkový počet dlhodobo

nezamestnaných na najnižšej úrovni, výrazne klesol nielen počet dlhodobo nezamestnaných

remeselníkov a kvalifikovaných robotníkov ale aj ich podiel. Takmer vo všetkých krajoch bol

podiel tejto skupiny na celkovom počte dlhodobo nezamestnaných v intervale od 4 – 7%

(len v Žilinskom kraji bol 11% a Trenčianskom kraji 12 %), čo svedčí o uplatnení robotníkov

na trhu práce.

0 50 000

100 000

150 000

200 000

250 000

300 000

1997

1998

1999

2000

2001

2002 2003

2004

2005

2006 2007

2008

VI.09

počet

ÚoZ evid. 12 a viac mes. ÚoZ nad 50 rokov

69

V regiónoch SR je rozdelenie počtu dlhodobo nezamestnaných nevyvážené. V krajoch

Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom boli v celom sledovanom období

cca dvojnásobné počty ako v západnej časti Slovenska. Najvyššie absolútne počty dlhodobo

nezamestnaných aj počas hospodárskeho rastu vykazovali okresy Michalovce, Rožňava,

Kežmarok, Prešov, Rimavská Sobota, Lučenec.

Možno konštatovať, že základňa skupiny dlhodobo nezamestnaných pozostáva

z nekvalifikovanej, pomocnej pracovnej sily s nízky stupňom vzdelania.

Graf 28 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti v krajoch SR od roku 2001 do 2.Q. 2009

Zdroj: ÚPSVaR

Počet uchádzačov o zamestnanie nad 50 rokov oscilovali okolo počtu 50 tis., aj v čase

vysokého hospodárskeho rastu ich počet klesal len veľmi mierne, od roku 2008 ich počet

veľmi prudko stúpol, ich nárast je rýchlejší ako u dlhodobo nezamestnaných.

Vývoj počtu nezamestnaných absolventov v priebehu sledovaného obdobia bol

ovplyvnený jednak zmenou počtu rokov povinnej školskej dochádzky, kde od roku 1990

došlo k zmene - dĺžka povinnej školskej dochádzky bola zmenená z 8 na 9 rokov.

Táto zmena sa prejavila v roku 2002 v dočasnom znížení počtu absolventov evidovaných

na úradoch práce. Po roku sa počty evidovaných absolventov vrátili na rovnakú úroveň.

Priaznivý vývoj v hospodárstve SR od roku 2003 mal pozitívny vplyv aj na vývoj

klesajúceho počtu nezamestnaných absolventov, najnižší počet bol zistený v máji roku 2008

0 5000

10000

15000

20000

25000

30000

35000

40000

45000

50000

2001

2005

2008

2009

BA

TT

TN

NR

ZA

BB

PO

KE

70

(10479 absolventov vysokých škôl.). V mesiaci máj 2009 došlo k zmene tendencie a to miesto

očakávaného poklesu počet absolventov vzrástol v medziročnom porovnaní o 9226 UoZ,

a o 301 UoZ oproti septembru 2008.

Graf 29 Vývoj počtu UoZ - absolventov v rokoch 2001 – 2009

Zdroj: ÚPSVaR

Vysoká celková miera nezamestnanosti v SR má okrem vysokej miery dlhodobej

nezamestnanosti aj ďalší charakteristický znak, a to nerovnomerné regionálne rozloženie,

tak ako je to vidieť na nasledovnom grafe.

Graf 30 Situácia v okresoch SR podľa počtu uchádzačov o zamestnanie v septembri 2009

Zdroj: ÚPSVaR

71

Z regionálneho pohľadu bola v septembri roku 2009 zistená najvyššia miera

nezamestnanosti v okresoch: Rimavská Sobota 32,8%, Revúca 30,4%, Rožňava 26,%

a Trebišov 25 %. Najväčšie prírastky v medziročnom porovnaní miery nezamestnanosti boli

zaznamenané v okresoch Snina (+ 10,8 p.b.), Svidník (+8,8 p.b.), Myjava (+ 8,4 p.b.).

Údaje podľa okresov zo septembra 2009 o miere nezamestnanosti sú uvedené

v Prílohe XI.

4.2 Analýza štruktúry zamestnanosti v SR v rokoch 1996 – 2009 (1. a 2.Q 2009)

Celková miera zamestnanosti v priebehu rokov 1996 – 2009 kolísala v súvislosti

s vývojom hospodárstva SR. Tak ako miera nezamestnanosti dosahovala najvyššie hodnoty

v rokoch 1998 – 2002, je miera zamestnanosti jej zrkadlovým obrazom.

Celková miera zamestnanosti v 1996-2009 kolísala. Prudko začala rásť od roku 2004

a svoje maximu dosiahla v treťom štvrťroku 2008. Z údajov v grafe je zrejmé,

že zamestnanosť až v roku 2008 dosiahla a mierne prekročila úroveň zamestnanosti roku

1996 a to o 0,5 p. b. Nástup globálnej hospodárskej krízy sa prejavil na miere zamestnanosti

začiatkom roku 2009, resp. koncom roka 2008 kedy bolo vo 4. Q. 2008 zamestnaných

2117,5 tis. osôb a na konci 2. Q. 2009 bolo zamestnaných už len 2003,4 tis. osôb.

Graf 31 Vývoj miery zamestnanosti 15-64 ročných za štvrťroky rokov 1996 –2009*

Zdroj: ŠÚ SR

50

52

54

56

58

60

62

64

66

68

70

72

1996Q4

1999Q4

2001Q4

2003Q4

2005Q4 2007Q4

2008Q4

2009Q1

2009Q2

[%]

Spolu Muži Ženy

72

V rokoch 1996-2009 (Príloha IX a Príloha X) bola viac ako ¼ zamestnancov

národného hospodárstva SR zamestnaná v odvetví priemyselnej výroby, tu sa pohyboval

počet zamestnancov medzi 522 (rok 1999) až 606 tis. zamestnancov (4. Q. 2008).

Najmenej zastúpené odvetvia (mimo odvetvia činnosti domácností) v hospodárstve

SR sú finančné sprostredkovanie a ťažba nerastných surovín s počtom zamestnaných od 16

do 33 tis. zamestnancov.

4.2.1 Zamestnanci v odvetviach ekonomickej činnosti (OKEČ) a pohlavia

V priebehu rokov 1996 – 2007 nastali významné nárasty počtu zamestnancov

v odvetviach:

- obchod, kde stúpol počet zamestnancov zo 181,9 tis. v roku 1996 na 240,6 tis.

zamestnancov v roku 2007, čo je nárast o 32,6%

- hotely a reštaurácie, kde stúpol počet zamestnancov z 55,1 na 89,6 tis.

zamestnancov, čo je nárast o 62,6%

- nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti, kde stúpol počet zamestnancov

zo 73,5 na 107,4 tis. zamestnancov, čo je nárast o 46 %.

Úbytok zamestnancov bol zaznamenaný najmä v týchto odvetviach:

- v pôdohospodárstve, rybolove klesol počet zamestnaných zo 192,2 tis.

zamestnancov v roku 1996 na 83,3 tis v roku 2007, čo je pokles o 57%.

- v ťažbe nerastných surovín klesol počet zamestnaných z 33,4 tis. na 16,1 tis

zamestnancov, čo je o 52,2 %

- vo výrobe elektriny, plynu a vody bol pokles z 55,7 tis. na 37,8 tis. zamestnancov,

čo je pokles o 32,1%

Od roku 2002 naberal vývoj v hospodárstve SR znaky vyspelej ekonomiky, ktorá sa

vyznačuje práve poklesom zamestnanosti v primárnom sektore (ťažobný priemysel,

poľnohospodárstvo, lesníctvo, energetika) a nárastom zamestnanosti v terciárnom sektore

(všetky druhy služieb, obchod, doprava)

Z pohľadu pohlaví boli pre mužov v roku 2007 dominantné odvetvia: priemyselná

výroba (372 tis. zamestnancov), stavebníctvo (139,4 tis. zamestnancov), doprava, pošty

73

a telekomunikácie (108 tis. zamestnancov). V priebehu rokov 1996 – 2007 ubudol najväčší

počet mužov 68,8 tis. v odvetví pôdohospodárstvo, rybolov. Na druhej strane nárast počtu

mužov bol v odvetviach priemyselná výroba (35,6 tis. zamestnancov) a obchod (27,2 tis.

zamestnancov)

Z celkového počtu pracujúcich žien je najväčší počet zamestnaných žien v odvetví

priemyselná výroba (225 tis. zamestnancov), obchod (149,6 tis. zamestnancov), školstvo

(127,9 tis. zamestnancov) a zdravotníctvo, sociálna pomoc (122,2 tis. zamestnancov).

V priebehu rokov 1996 – 2007 bol zaznamenaný nárast počtu žien v odvetví obchod o 31 tis.

osôb, hotely a reštaurácie o 27,2 tis. osôb a pomerne veľký nárast o 14,7 tis. osôb bol aj

v odvetví nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti.

Charakteristickým znakom vývoja zamestnanosti v období od 1. Q. 2008 do 2. Q.

2009 (Príloha X) je zlom, ktorý nastal vplyvom finančnej a hospodárskej krízy. Tá postihla

rôzne odvetvia rôznou mierou a v rôznom čase. Najviac ovplyvnila počty zamestnancov

primárnej a sekundárnej sféry národného hospodárstva (poľnohospodárstva, ťažobného

priemyslu, priemyselnej výroby) pričom terciárnu sféru (služby) globálna hospodárska kríza

v 1. polroku 2009 zatiaľ nepostihla. Je predpoklad, že sa prejaví na zamestnanosti s určitým

oneskorením práve v oblasti služieb.

Vzhľadom k novému rozdeleniu hospodárstva podľa SK NACE rev. 2, ktorá je platná

od 1.1.2008 nie je možné presne vysledovať vývoj v rámci všetkých odvetví, preto je

východiskovým obdobím pre pozorovanie zmien v štruktúre zamestnanosti SK NACE rev.2.

(Príloha X) práve 1. Q. 2008.

Takmer vo všetkých odvetviach rástla zamestnanosť od 1. Q. 2008 do 3. Q. 2008.

Výnimkou v tomto časovom úseku sú len pokračujúce mierne poklesy, rádovo 1-2 tis.

zamestnancov, v odvetviach poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov, ťažba a dobývanie,

ubytovacie a stravovacie služby, činnosti v oblasti nehnuteľností.

Vo 4. Q. 2008 boli zaznamenané väčšie úbytky zamestnancov, ale len v niektorých

odvetviach ako napr: v odvetví verejná správa a obrana (pokles oproti 3. štvrťroku o 7,6 tis.

zamestnancov (čo súvisí s naplnením zámeru vlády SR: znížiť počet zamestnancov v štátnej

správe v roku 2008 o 20%). V odvetví vzdelávanie klesol počet zamestnancov o 5 tis.

zamestnancov, v zdravotníctve a sociálnej pomoc o 4 tis. zamestnancov, finančných

74

a poisťovacích činnostiach o 3,9 tis. zamestnancov. Napriek začínajúcim prejavom

hospodárskej krízy v odvetví priemyselná výroba stúpol počet zamestnancov vo 4. štvrťroku

o 5 tis. zam., v odvetví obchodu o cca 10 tis. zam. a v doprave o 3 tis zam.

4.2.2 Zamestnanci podľa ekonomických činností SK NACE REV.2 a pohlavia

vo štvrťrokoch rokov 2008-2009

Vývoj počtu zamestnanosti od konca roka 2008 do 2. štvrťroku 2009 je

charakteristický niekoľkými znakmi:

- hospodárska kríza postihla najviac priemyselnú výrobu (- 68,7 tis. zam.),

stavebníctvo (- 20 tis. zam.), doprava a skladovanie (- 9 tis. zam.), dodávka vody,

čistenie a odpady (- 8 tis. zam.)

- takmer neovplyvnila zamestnanosť v obchode a službách, vzdelávanie

a zdravotníctvo, sociálna pomoc,

- v niektorých odvetviach bol zaznamenaný nárast počtu zamestnancov ako napr.

informácie a komunikácia (+ 4,4 tis. zam.), umenie a zábava (+ 4,4 tis. zam.),

verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie (+ 13 tis. zam.). V odvetví

verejná správa, konkrétne v skupine štátna správa vrátane hospodárskej

a sociálnej politiky, stúpol počet zamestnancov z dôvodu nárastu aktivačných prác.

V období od 4.Q.2008 — 2.2009 bolo najviac mužov prepustených v odvetví

priemyselnej výroby (44,3 tis. zamestnancov) a v stavebníctve (17,5 tis. zamestnancov).

Naopak, najviac mužov v tomto období pribudlo v odvetví veľkoobchod a maloobchod,

oprava motorových vozidiel a motocyklov (4,3 tis. zamestnancov) informácie a komunikácia

(5,3 tis. zamestnancov) verejná správa a obrana; sociálne zabezpečenie, (11,2 tis.

zamestnancov).

Najviac žien bolo prepustených z odvetvia priemyselná výroba (24,4 tis.

zamestnancov), doprava a skladovanie (3,8 tis. zamestnancov). Naopak najviac žien pribudlo

v odvetví umenie, zábava a rekreácia (2,8 tis. zamestnancov), Verejná správa a obrana;

povinné soc. zabezpečenie (2,1 tis. zamestnancov).

75

4.2.3 Pracujúci podľa vzdelania a pohlavia v rokoch 2001 – 2. Q. 2009

Celkový pohľad na vzdelanostnú štruktúru pracujúcich v hospodárstve SR poskytuje

Príloha XII. V priebehu rokov 2001 – 2008 tvorili najpočetnejšiu skupinu pracujúci s úplným

stredným odborným vzdelaním, v priemere 34%. Na druhom mieste sú pracujúci

so vzdelaním učňovským bez maturity, cca 31%, treťou najpočetnejšou skupinou sú pracujúci

s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa, v priemere 14% z celkového počtu pracujúcich.

K najvyšším nárastom v priebehu sledovaných rokov došlo v dvoch skupinách, ktoré

sú početne najmenej zastúpené v hospodárstve SR: počet pracujúcich s vysokoškolským

vzdelaním 1. stupňa (bakalári) stúpol z 5,9 tis. na 27,6 tis. tj. nárast o 367% a počet

pracujúcich s vysokoškolským vzdelaním 3. stupňa (vedecká kvalifikácia) vzrástol o 461%

a to z 1,3 tis. na 7,3 tis. osôb. Tretí najväčší nárast (o 39%) počtu pracujúcich bol v kategórii

vysokoškolsky vzdelaných 2. stupňa.

Graf 32 Vývoj počtu pracujúcich vo vybraných vzdelanostných kategóriách v rokoch 2001 – 2008


V období nástupu globálnej hospodárskej krízy, v prvom polroku 2009, zaznamenal

trh práce najväčšie úbytky pracujúcich so základným vzdelaním, ich počet klesol na 83%

oproti roku 2008, na druhej strane aj počas krízy stúpol počet pracujúcich s vysokoškolským

vzdelaním 1. stupňa a to až o 27%. Na základe analýzy dostupných údajov do obdobia 2.Q.

2009 môžeme usúdiť, že kríza sa vôbec nedotkla počtu pracujúcich so stredným všeobecným

vzdelaním (viď nasledujúci graf). Ich počet bol aj v rokoch 2001 – 2.Q.2009 pomerne

vyrovnaný, len s bezvýznamnými medziročnými odchýlkami.

0,0

100,0

200,0

300,0

400,0

500,0

600,0

700,0

800,0

900,0

1000,0

2001

2003

2005

2007

2008Q4

[počet]

učňovské bez maturity úplné stredné odborné vysokoškolské 2. st. základné

76

Graf 33 Zmena vo vzdelanostnej štruktúre pracujúcich od 4.Q.2008 do 2.Q. 2009


Je pozitívnym javom, že v SR (tak ako to vyplýva z vývoja rokov 2001 - 2009)

celkovo ubúda pracujúcich, ktorí dosiahli len základné vzdelanie a rýchlym tempom rastie

skupina pracujúcich s vysokoškolským vzdelaním všetkých troch stupňov.

4.2.4 Zamestnanci podľa klasifikácie zamestnaní a pohlavia v rokoch 2001-2009

Ďalším významným triedením, ktoré dopĺňa celkový pohľad na vývoj a stav

zamestnanosti v SR, je triedenie podľa klasifikácie zamestnaní KZAM.

Deväť hlavných tried klasifikácie KZAM:

1 Zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci

2 Vedeckí a odborní duševní zamestnanci

3 Technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci

4 Nižší administratívni zamestnanci (úradníci)

5 Prevádzkoví zamestnanci v službách a obchode

6 Kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve

7 Remeselní a kvalifikovaní robotníci v príbuzných odboroch

8 Obsluha strojov a zariadení

9 Pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci

77

Graf 34 Vývoj evidenčného počtu zamestnancov v rokoch 2001 – 2007 v hlavných triedach KZAM


Ako vidíme na grafe, najpočetnejšou skupinou sú technickí, zdravotnícki

a pedagogickí zamestnanci, ich počty sa pohybujú okolo 250 tis. a druhou najpočetnejšou

skupinou sú zamestnanci obsluhujúci stroje a zariadenia cca 225 tis. zamestnancov. Najnižšie

počty sa nachádzajú v skupine kvalifikovaných robotníkov v poľnohospodárstve, lesníctve.

Vývoj v počtoch zamestnancov v rokoch 2001 – 2007 odrážal celkový pozitívny vývoj

hospodárstva, teda počty zamestnancov sa úmerne zvyšovali, okrem zamestnancov v hlavnej

triede 6 - kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve a 7 - remeselní

a kvalifikovaní robotníci, čo súviselo práve s už spomínaním vývojom odvetví

pôdohospodárstvo, lesníctvo, rybolov a ťažbou nerastných surovín.

Podľa najaktuálnejších dostupných údajov za 2.Q.2009 je najpočetnejšou skupinou

zamestnaní KZAM 3 – technickí, zdravotnícki a pedagogickí zamestnanci a zamestnanci

v príbuzných odboroch s 21% zastúpením na trhu práce, ďalšou najpočetnejšou skupinou je

KZAM 8 - obsluha strojov a zariadení (18%). Najmenej zastúpení sú zamestnanci v hlavnej

0

25 000

50 000

75 000

100 000

125 000

150 000

175 000

200 000

225 000

250 000

275 000

KZAM1

KZAM2 KZAM3 KZAM4

KZAM5 KZAM6 KZAM7 KZAM8 KZAM9

2001 2003 2005 2007

78

triede KZAM 6 - kvalifikovaní zamestnanci v poľnohospodárstve, lesníctve (1%) a v hlavnej

triede KZAM 1 - zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci (5%).

Graf 35 Štruktúra zamestnancov podľa hlavnej triedy KZAM v 2.Q.2009


V medziročnom porovnaní štruktúry zamestnancov nastali zmeny najmä vplyvom

hospodárskej krízy a jej dopadov na priemyselnú výrobu. K najvýraznejším zmenám došlo

v miere zamestnanosti v hlavnej triede zamestnaní KZAM 7 a KZAM 8 (spolu medziročný

pokles o 30 tis. zamestnancov).

Graf 36 Zmena v štruktúre zamestnancov podľa KZAM v 2.Q.2009 oproti 2.Q.2008


-20 000

-15 000

-10 000

-5 000

0

5 000

10 000

KZAM1

KZAM2 KZAM3 KZAM4

KZAM5 KZAM6 KZAM7

KZAM8

KZAM9

KZAM8 18

%

KZAM7 14

% KZAM6 1

% KZAM5 8

% KZAM4 7

%

KZAM3 21

%

KZAM2 12

%

KZAM1 5

%

KZAM0 7

% KZAM9 7

%

79

Medzi najpočetnejšie zamestnania v hospodárstve SR v rokoch 2001 - 2.Q.2009

patrili: predavači, učitelia, zdravotné sestry, nástrojári, zámočníci, elektromechanici apod.

Zoznam dvadsiatich zamestnaní, ktorých počet sa pohyboval nad 10 000 je v Prílohe XIII.

Ako špecifický problém vystupuje dlhodobá nezamestnanosť a pri jej riešení treba

poznať závislosť medzi jednotlivými javmi na trhu práce vo väzbe na prvky flexiistoty, teda

všetky špecifiká, ktoré ju ovplyvňujú.

Rovnako vážny problém je aj vysoká miera nezamestnanosti v skupinách robotníckych

zamestnaní so súčasným nedostatkom pracovnej sily v niektorých odvetviach priemyslu.

- pre zvýšenie zamestnateľnosti mladých ľudí je potrebné do budúcna vytvoriť taký

systém stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania, ktorý bude v súlade

s trhom práce. Realizácia predpokladá spoluprácu vlády so zamestnávateľmi

a vzdelávacími inštitúciami,

- pre zvýšenie zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných, ktorí sú ťažko

umiestniteľní, s nízkou vzdelanostnou úrovňou a osoby bez kvalifikácie je

potrebné jednak vhodným systémom vzdelávania zabezpečiť umiestnenie na trhu

práce a rozložiť náklady na vzdelávanie medzi štátom a zamestnávateľmi

napr. zmenou daňovej zaťaženosti zamestnávateľov,

- zabezpečiť správne nastavenie dávkovej schémy podpory v nezamestnanosti

(zvýšiť diferenciáciu medzi dávkami a minimálnou mzdou),

- vekovú skupinu nad 50 rokov vyzbrojiť ďalšími novými zručnosťami vhodnými

školeniami a vzdelávaním,

- pre dosiahnutie vysokej zamestnanosti tých, ktorí majú nevhodné odborné

vzdelanie zabezpečiť preškolenia vhodnými aktívnymi opatreniami trhu práce,

- práca so skupinou nezamestnaných z odvetvia priemyselnej výroby, ktorú tvorí

kvalitná a výkonná pracovná sila, musí byť iná ako s ohrozenými skupinami

Okrem vzdelávania je pre zvýšenie zamestnanosti a umiestnenia vyššieho počtu

zamestnancov na trhu práce s pohľadu flexibility potrebné aj zvýšenie využívania pružnejších

foriem pracovných pomerov, napríklad:

- vyššie využívanie čiastočných pracovných úväzkov (sprevádzané legislatívnou

úpravou pre zrovnoprávnenie poskytovanej istoty zamestnania, resp. ochrany

80

pred ukončením pracovného pomeru pri kratšom dohodnutom pracovnom čase než

15 hodín týždenne),

- agentúrna práca a pod.

Toto platí pre obdobie hospodárskeho rastu, keď je na trhu práce dostatočný dopyt

po pracovnej sile a v dostatočnom časovom horizonte je známe, po akej pracovnej sile bude

dopyt v budúcnosti.

V období krízy je ťažko odhadnúť, akým smerom sa bude hospodárstvo vyvíjať a aká

pracovná sila bude potrebná, taktiež chýbajú verejné financie na pokrytie potrieb vzdelávania

všetkých skupín UoZ. Najflexibilnejšou skupinou, ktorá dokáže rýchlo reagovať na potreby

trhu sú práve malí podnikatelia, živnostníci.

4.3 Podnikatelia fyzické osoby vrátane živnostníkov na trhu práce SR

Podnikajúce fyzické osoby tvoria významný podiel na zamestnanosti.. Prevažná

väčšina týchto súkromne podnikajúcich subjektov nezamestnáva ďalšie osoby. Mieru

nezamestnanosti však znižujú formou „samozamestnanosti“.

Tabuľka 9 Fyzické osoby - podnikatelia podľa vybraných právnych foriem k 31.12.2008

Fyzické osoby rozdelené

Fyzické osoby

spolu Živnostníci Slobodné

povolania

Samostatne

hospodáriaci

roľník

Kraj

2004 2008 2004 2008 2004 2008 2004 2008

Bratislavský 59 873 63 573 56 746 59 644 2 553 3 450 574 479

Trnavský 39 079 45 570 36 497 43 058 1 197 1 492 1 385 1 020

Trenčiansky 40 039 46 461 38 262 44 429 1 410 1 728 367 304

Nitriansky 44 932 52 830 41 005 48 949 1 673 2 158 2 254 1 723

Žilinský 51 092 59 830 48 289 56 978 1 521 1 787 1 282 1 065

Banskobystrický 38 485 45 045 35 345 41 785 1 451 1 868 1 689 1 392

Prešovský 47 547 61 168 44 787 57 998 1 713 2 197 1 047 973

Košický 39 331 43 744 35 709 40 000 2 165 2 509 1 457 1 235

SR spolu 360 378 418 221 336 640 392 841 13 683 17 189 10 055 8 191

Zdroj: ŠÚ SR: Regióny Slovenska

81

Ako vyplýva z názvu tejto podkapitoly a z uvedenej tabuľky, existuje rozdiel medzi

pojmami fyzická osoba podnikateľ a živnostník. Kým živnostníkom môže byť iba fyzická

osoba zapísaná v živnostníckom registri, pojem fyzická osoba podnikateľ je širší a zahŕňa

aj slobodné povolania a samostatne hospodáriacich roľníkov.

Bratislavský kraj vedie, čo sa týka počtu fyzických osôb podnikateľov vo všetkých

troch kategóriách, okrem samostatne hospodáriacich roľníkov, kde je na prvom mieste

nitriansky kraj. Nie je prekvapujúce, že práve nitriansky kraj je v tejto kategórii významne

zastúpený z dôvodu poľnohospodárskej povahy tohto regiónu.

Ak sa pozrieme na situáciu z hľadiska celej SR, jednoznačne najväčšou skupinou sú

živnostníci, ktorých počet významne stúpol od roku 2004 na súčasných 392 841. Naopak

v skupine samostatne hospodáriaci roľník došlo k výraznému úbytku a to aj v samotnom

nitrianskom kraji.

Najnižší počet živnostníkov je v súčasnosti v košickom kraji a trnavský kraj zotrváva

na najnižšom počte slobodných povolaní. Avšak je treba podotknúť, že rozdiely

medzi jednotlivými regiónmi nie sú extrémne a teda rozloženie fyzických osôb podnikateľov

v SR je oveľa menej segmentované ako rozloženie celkovej zamestnanosti a nezamestnanosti.

Nasledujúci graf zobrazuje štruktúru živnostníkov, ako vybranej najpočetnejšej

skupiny z fyzických osôb podnikateľov. Absolútne čísla pre jednotlivé kraje a ekonomické

činnosti za rok 2008 sú uvedené v Prílohe XIV.

Graf 37 Štruktúra živnostníkov podľa ekonomických činností v krajoch


82

Z pohľadu ekonomických činností je v rámci celej SR najrozdielnejší bratislavský

kraj. Vykazuje najnižší podiel živnostníkov vykonávajúcich povolanie v oblasti stavebníctva,

poľnohospodárstva a v priemysle. Naopak najviac je zastúpená skupina ostatné, ktorá zahŕňa

činnosti v hoteloch, reštauráciách, dopravu, skladovanie, pošty a telekomunikácie, finančné

sprostredkovanie, nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti, školstvo, zdravotníctvo

a sociálnu pomoc.

Najnižšie zastúpenie majú živnostníci v oblasti poľnohospodárstva v celej SR,

najvyššie naopak v oblasti obchodu a ostatných činností. Vyplýva to aj z charakteru krajiny,

ktorá nie je orientovaná na poľnohospodársku výrobu. Avšak vysoké zastúpenie v oblasti

ostatných činností poukazuje na smerovanie SR k vyspelej krajine s dôrazom na oblasť

služieb.

Graf 38 Živnostníci v krajoch v roku 2008


Najviac živnostníkov sa nachádza v bratislavskom kraji. Pod celoslovenským

priemerom 77,3 sú len banskobystrický a košický kraj.

Aktuálny živnostenský register, ktorý obsahuje všetky subjekty so živnostenským

listom, spravuje Ministerstvo vnútra SR. Štruktúru živnostníkov v SR k 1.1.2009 podľa

údajov zo živnostenského registra zobrazujú nasledujúce tabuľky. Ako bolo už spomenuté,

83

najpočetnejšiu skupinu tvoria živnostníci bez jediného zamestnanca, až 330 464 živnostníkov

pracuje úplne samostatne, avšak 62 377 subjektov má jedného alebo viacerých zamestnancov.

Prevažná väčšina živnostníkov v SR, ktorí zamestnávajú ďalších zamestnancov,

nezamestnávajú viac ako 9 osôb. Iba 3 160 živnostníkov má 10 alebo viac zamestnancov.

Tabuľka 10 Počet živnostníkov podľa dvoch veľkostných kategórií počtu zamestnancov

Veľkostná kategória – počet zamestnancov

Počet živnostníkov

10+ 3 160 1-9 59 217 Zdroj: Živnostenský register MV SR, vlastné výpočty

Z hľadiska regionálneho rozloženia živnostníkov, ktorí zamestnávajú aspoň jedného

zamestnanca, neexistuje veľká disparita. Krajom, v ktorom najviac živnostníkov zamestnáva

aspoň jedného zamestnanca je nitriansky kraj.

Tabuľka 11 Počet živnostníkov v jednotlivých krajoch SR

Kraj SR Počet živnostníkov

1 Bratislavský 7 188 2 Trnavský 7 319 3 Trenčiansky 7 309 4 Nitriansky 9 006 5 Žilinský 8 230 6 Banskobystrický 7 346 7 Prešovský 8 299 8 Košický 7 680 Zdroj: Živnostenský register MV SR, vlastné výpočty

Najväčšia skupina živnostníkov, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca

pracuje v oblasti veľkoobchodu, ubytovania, reštaurácií a pohostinstiev. Je celkom

pochopiteľné, že práve prevádzkovanie obchodu, reštauračného či ubytovacieho zariadenia

(niekedy s celodennou prevádzkou) vyžaduje pomoc aspoň jedného ďalšieho zamestnanca.

Naopak živnostníci pôsobiaci v oblasti finančných služieb, prenájmu a lízingu tvoria

skupinu, ktorá zamestnáva najmenej. Môžeme len usudzovať, že v tomto prípade sa jedná

o živnostníkov, ktorí sami pôsobia vo väčších firmách ako „kvázi-zamestnanci“ a pracujú

na živnosť, čo zvyšuje ich flexibilitu a atraktivitu pre zamestnávateľa.

84

Tabuľka 12 Počet živnostníkov podľa skupín odvetví ekonomickej činnosti podľa SK NACE rev.2

Skupiny odvetví podľa SK NACE rev.2

Počet živnostníkov

1, 2, 3 1 549 10, 11, 13, 14, 15, 16, 31, 32 4 262 8, 17, 20, 22, 23, 24, 35, 36 717 25, 26, 27, 28, 29, 30, 33, 95 2 690 41, 42, 43 6 353 45, 46, 47, 55, 56 28 475 49, 50, 51, 52, 53, 61, 62 3 434 72, 74, 85 921 75, 86, 87, 88 5 279 37, 38, 39, 79, 80, 81, 82, 91, 92, 93, 96 2 709 18, 58, 59, 60, 63, 73, 90 1 047 68, 69, 70, 71, 78 4 346 64, 65, 66, 77 595 Zdroj: Živnostenský register MV SR, vlastné výpočty

V skratke môžeme povedať, že oblasť pôsobenia živnostníkov na zamestnanosť, teda

ich náborové činnosti, ich potreby z hľadiska trhu práce a aktuálne monitorovanie týchto

informácií v SR zatiaľ chýba a vzniká medzera, ktorú je nevyhnutné čo najskôr zaplniť.

85

Záver

Aj keď sa SR zatiaľ môže tešiť z nízkeho indexu ekonomického zaťaženia starším

obyvateľstvom v porovnaní s priemerom EÚ, v roku 2060 bude už táto situácia reverzná

a teda vyžaduje návrh systematického riešenia, ktoré treba aplikovať čo najskôr.

Z fyziologických dôvodov nie je možné riešiť problém starnutia obyvateľstva a nedostatku

zdrojov na jeho sociálne zabezpečenie jednoduchým posunom formálnej hranice pre odchod

z pracovného trhu, ale prostredníctvom invenčných foriem organizácie práce.

V priebehu doterajšej transformácie prešla ekonomika SR výraznými zmenami, ktoré

priniesli podstatný nárast flexibility zamestnancov pri neúmerne vysokej strate istoty príjmu

zo zamestnania. Konvergencia k EÚ nebola rovnomerná, v niektorých obdobiach dokonca

protichodná. Vyskytli sa obdobia poklesu reálneho HDP, rýchleho tempa inflácie, vysokých

schodkov platobnej bilancie i prudkého rastu nezamestnanosti.

Z hodnotenia údajov o vývoji zamestnanosti a nezamestnanosti za posledných 12

rokov je možné pozorovať, že vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti je problém,

ktorý pretrváva a významne ho nevylepšil ani hospodársky rast do roku 2008. Ďalším

problémom je predovšetkým vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí. Je predpoklad,

že pozitívny vplyv na dlhodobú nezamestnanosť bude mať realizácia aktívnych opatrení trhu

práce, ktorými sa analýza zaoberá v nasledujúcej etape.

86

Zoznam použitej literatúry

1. Analýza trhu práce SR z hľadiska integrovaného prístupu k stratégii flexiistoty -

vybrané aspekty, autorský kolektív Inštitút pre výskum práce a rodiny. Bratislava,

2008.

2. Commision Action plan for skills and mobility. Brusel, 2002.

3. European Employment and Social Policy, Eurobarometer 261. Brusel, 2006.

4. Európska sociálna charta (revidovaná). Štrasburg, 1996.

5. Európska stratégia zamestnanosti. Luxemburg, 1997.

6. Charta základných sociálnych práv pracujúcich. Nice, 2000.

7. Lisabonská stratégia. Lisabon, 2000.

8. Nový začiatok lisabonskej stratégie. Brusel, 2005.

9. Oznámenie KOM(2007)359 „Smerom k spoločným zásadám flexiistoty: viac a lepších

pracovných miest prostredníctvom flexibility (pružnosti) a istoty“. Brusel, 2007.

10. Oznámenie KOM(2007)627Výsledok verejných konzultácií o zelenej knihe Komisie

„Modernizácia pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia“. Brusel, 2007.

11. Rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť Výzvy a výhľady pre 21. storočie – Biela

kniha Brusel, 1993.

12. Rievajová, E. a kolektív: Trh práce a politika zamestnanosti. Bratislava, 2009. ISBN

978-80-225-2878-8

13. Štatistické zisťovanie ISCP (MPSVR SR) 1-04

14. Vincúr, P. a kolektív: Teória a prax hospodárskej politiky. Bratislava, 2007. ISBN

978-80-89085-80-4

www.alianciapas.sk

www.ec.europa.eu

www.esf.sk

www.economy.gov.sk

www.employment.gov.sk

www.nbs.sk

www.socpoist.sk

www.statistics.sk/slovstat

www.upsvar.sk/statistiky

87

Zoznam skratiek krajín EÚ AT - Rakúsko

BE - Belgicko

BG - Bulharsko

CY - Cyprus

CZ - Ceská republika

DE - Nemecko

DK - Dánsko

EE - Estónsko

ES - Španielsko

FI - Fínsko

FR - Francúzsko

GR - Grécko

HU - Madarsko

IE - Írsko

IT - Taliansko

LT - Litva

LU - Luxembursko

LV - Lotyšsko

MT - Malta

NL - Holandsko

PL - Polsko

PT - Portugalsko

RO - Rumunsko

SE - Švédsko

SI - Slovinsko

SK – Slovensko

UK - Spojené královstvo

88

PRÍLOHA I Prehľad použitých pojmov a klasifikácií Ekonomicky aktívne obyvateľstvo – sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré patria medzi

pracujúcich v civilnom sektore, nezamestnaných alebo príslušníkov ozbrojených zložiek.

Vojaci vykonávajúci vojenskú službu sú v rámci EAO vykazovaní od roku 1997.

Miera zamestnanosti 15 - 64 podľa Výberového zisťovania pracovných síl (ďalej len

„VZPS“) je podiel počtu pracujúcich osôb vo veku 15-64 k počtu obyvateľov vo veku 15-64

vyjadrená v percentách.

Nezamestnaní podľa VZPS sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré v sledovanom týždni

nemajú prácu, ktoré si v posledných štyroch týždňoch aktívne hľadajú prácu, a ktoré sú

schopné nastúpiť do práce najneskôr do dvoch týždňov. Tieto osoby môžu, ale nemusia byť

evidované na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnané. Za nezamestnané sa

považujú aj nepracujúce osoby, ktoré si prácu našli a do zamestnania nastúpia v priebehu

troch mesiacov (do roku 2002 v priebehu jedného mesiaca).

Miera nezamestnanosti podľa VZPS predstavuje podiel počtu nezamestnaných podľa

VZPS k počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa VZPS vyjadrený v percentách.

Pracujúci podľa VZPS sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré v sledovanom (referenčnom)

týždni vykonávajú aspoň jednu hodinu prácu za mzdu, plat, alebo prácu s cieľom dosiahnuť

zisk vrátane osôb pracujúcich v zahraničí. Môže ísť o prácu na plný alebo skrátený úväzok,

stálu, dočasnú, príležitostnú alebo sezónnu prácu. Medzi pracujúcich sú zahrnutí aj

vypomáhajúci členovia domácností podnikateľov, ktorí za svoju činnosť nepoberajú žiadnu

mzdu ani odmenu, profesionálni príslušníci ozbrojených zložiek, ako aj osoby v civilnej

službe. Za pracujúcich sa považujú tiež osoby, ktoré majú prácu, ale v sledovanom týždni

nepracujú pre chorobu, dovolenku, riadnu materskú dovolenku, školenie, zlé počasie, v

dôsledku štrajku a výluky, s výnimkou osôb na dlhodobom neplatenom voľne a osôb na

rodičovskej dovolenke.

Zamestnanci podľa VZPS sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré v sledovanom týždni

vykonávajú aspoň jednu hodinu prácu za mzdu alebo plat. Medzi zamestnancov patria aj

členovia produkčných družstiev.

89

Miera nezamestnanosti (disponibilná) podľa ÚPSVaR je podiel disponibilného počtu

evidovaných nezamestnaných k počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva vyjadrená

v percentách.

Disponibilní EN (evidovaní nezamestnaní) – sú to evidovaní nezamestnaní, ktorí môžu

bezprostredne nastúpiť do zamestnania.

Hlavné triedy KZAM:










0 Príslušníci armády

Sekcie klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 (2008):

A Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov

B Ťažba a dobývanie

C Priemyselná výroba

D Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu

E Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov

F Stavebníctvo

G Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov

H Doprava a skladovanie

I Ubytovacie a stravovacie služby

J Informácie a komunikácia

K Finančné a poisťovacie činnosti

L Činnosti v oblasti nehnuteľností

M Odborné, vedecké a technické činnosti

90

N Administratívne a podporné služby

O Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie

P Vzdelávanie

Q Zdravotníctvo a sociálna pomoc

R Umenie, zábava a rekreácia

S Ostatné činnosti

T Činnosti domácností ako zamestnávateľov; nediferencované činnosti v domácnostiach

produkujúce tovary a služby na vlastné použitie

U Činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení

Číselník štatistickej klasifikácie ekonomických činností NACE rev. 2 (ŠÚ SR)

01 Pestovanie plodín a chov zvierat, poľovníctvo a služby s tým súvisiace

02 Lesníctvo a ťažba dreva

03 Rybolov a akvakultúra

05 Ťažba uhlia a lignitu

06 Ťažba ropy a zemného plynu

07 Dobývanie kovových rúd

08 Iná ťažba a dobývanie

09 Pomocné činnosti pri ťažbe

10 Výroba potravín

11 Výroba nápojov

12 Výroba tabakových výrobkov

13 Výroba textilu

14 Výroba odevov

15 Výroba kože a kožených výrobkov

16 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a korku okrem nábytku; výroba predmetov

zo slamy a prúteného materiálu

17 Výroba papiera a papierových výrobkov

18 Tlač a reprodukcia záznamových médií

19 Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov

20 Výroba chemikálií a chemických produktov

21 Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov

22 Výroba výrobkov z gumy a plastu

91

23 Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov

24 Výroba a spracovanie kovov

25 Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení

26 Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov

27 Výroba elektrických zariadení

28 Výroba strojov a zariadení i. n.

29 Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov

30 Výroba ostatných dopravných prostriedkov

31 Výroba nábytku

32 Iná výroba

33 Oprava a inštalácia strojov a prístrojov

35 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu

36 Zber, úprava a dodávka vody

37 Čistenie a odvod odpadových vôd

38 Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov

39 Ozdravovacie činnosti a ostatné činnosti nakladania s odpadom

41 Výstavba budov

42 Inžinierske stavby

43 Špecializované stavebné práce

45 Veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov

46 Veľkoobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov

47 Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov

49 Pozemná doprava a doprava potrubím

50 Vodná doprava

51 Letecká doprava

52 Skladové a pomocné činnosti v doprave

53 Poštové služby a služby kuriérov

55 Ubytovanie

56 Činnosti reštaurácií a pohostinstiev

58 Nakladateľské činnosti

59 Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, príprava a zverejňovanie

zvukových nahrávok

60 Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie

61 Telekomunikácie

92

62 Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby

63 Informačné služby

64 Finančné služby okrem poistenia a dôchodkového zabezpečenia

65 Poistenie, zaistenie a dôchodkové zabezpečenie okrem povinného sociálneho poistenia

66 Pomocné činnosti finančných služieb a poistenia

68 Činnosti v oblasti nehnuteľností

69 Právne a účtovnícke činnosti

70 Vedenie firiem; poradenstvo v oblasti riadenia

71 Architektonické a inžinierske činnosti; technické testovanie a analýzy

72 Vedecký výskum a vývoj

73 Reklama a prieskum trhu

74 Ostatné odborné, vedecké a technické činnosti

75 Veterinárne činnosti

77 Prenájom a lízing

78 Sprostredkovanie práce

79 Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti

80 Bezpečnostné a pátracie služby

81 Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou

82 Administratívne, pomocné kancelárske a iné obchodné pomocné činnosti

84 Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenieň

85 Vzdelávanie

86 Zdravotníctvo

87 Starostlivosť v pobytových zariadeniach (rezidenčná starostlivosť)

88 Sociálna práca bez ubytovania

90 Tvorivé, umelecké a zábavné činnosti

91 Činnosti knižníc, archívov, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení

92 Činnosti herní a stávkových kancelárií

93 Športové, zábavné a rekreačné činnosti

94 Činnosti členských organizácií

95 Oprava počítačov, osobných potrieb a potrieb pre domácnosti

96 Ostatné osobné služby

97 Činnosti domácností ako zamestnávateľov domáceho personálu

98 Nediferencované činnosti v domácnostiach produkujúce tovary a služby na vlastné použitie

99 Činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení

93

Najvyššia úroveň ukončeného vzdelania podľa ISCED:

1 Základná škola 1.- 4. trieda

2 Základná škola 5.- 9. trieda, 8 ročné gymnázium 1.-4. ročník, osobitná škola 5.-9. ročník

3 Stredné odborné školy, učilištia (kratšie ako 3 roky)

4 Odborné učilištia

5 Vzdelávanie v praktických zručnostiach

6 Gymnáziá, stredné odborné školy, konzervatóriá 1.-4. roč., 8 roč. gymnáziá 5.-8.roč.,

stredné odborné učilištia – študijné odbory, pomaturitné vzdelávanie

7 Stredné odborné školy a gymnáziá, pomaturitné vzdelávanie

8 Vyššie odborné školy, konzervatóriá 5.-6.roč.

9 Bakalárske alebo graduálne štúdium

94

PRÍLOHA II Pohyb obyvateľstva v SR

Rok 1946 1970 1985 1990 1993 2000 2003 2007 2008 Stredný stav obyv. 3 398 671 4 528 459 4 984 331 5 161 789 5 297 774 5 324 632 5 378 950 5 397 766 5 406 972 Sobáše 37 583 35 961 38 930 40 435 30 771 25 903 26 002 27 437 28 293 Rozvody 818 3 420 7 800 8 867 8 143 9 273 10 716 12 174 12 675 Narodení 89 318 81 331 90 645 80 390 73 583 55 366 51 930 54 631 57 586 Živonarodení 87 659 80 666 90 155 79 989 73 256 55 151 51 713 54 424 57 360 Zomretí 41 491 42 240 52 464 54 619 52 707 52 724 52 230 53 856 53 164 Migračné saldo 274 -4 457 -3 292 -2 322 1 751 1 463 1 409 6 793 7 060 Zdroj: ŠÚ SR,<http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5654> Výskumné demografické centrum,<http://www.infostat.sk/vdc/sk/index.php?option=com_content&task=view&id=17&Itemid=18>

95

PRÍLOHA III Markoekonomické ukazovatele SR 1996 – 2008 P r 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 1 G0 6,15 4,61 4,21 1,47 2,04 3,79 4,62 4,46 5,42 6,04 8,54 10,40 6,40 2 G1 24,56 15,16 12,59 4,13 7,21 13,18 16,78 17,15 20,97 27,08 32,08 39,24 24,53 3 G2 2,42 5,51 4,56 4,64 3,51 2,71 4,45 2,65 5,13 3,84 3,90 7,10 4,30 4 G3 4,31 8,60 6,36 2,33 0,20 -2,00 0,00 -0,90 -2,80 1,90 -1,40 -0,50 2,30 5 G4 18,22 3,67 7,19 -6,30 0,11 7,45 4,56 -2,04 6,23 8,61 10,49 20,01 6,40 6 G5 29,06 14,97 10,99 -19,55 -7,23 13,90 -0,58 -1,47 4,99 17,49 11,29 21,46 6,80 7 B0 -9,41 -8,62 -8,94 -4,76 -3,44 -8,27 -7,85 -5,98 -7,85 -8,57 -7,12 -5,40 -6,50 8 B1 -1,12 17,62 16,39 12,21 8,94 6,85 4,68 15,87 7,89 13,76 23,72 14,40 4,60 9 B2 120,15 117,05 118,21 107,20 103,53 111,13 110,12 102,43 103,62 106,57 104,52 101,52 101,32 10 B3 71,99 82,13 89,92 84,11 75,44 71,54 75,82 71,70 75,23 73,82 68,27 64,04 75,00 11 B4 60,00 62,00 64,40 63,00 71,50 76,70 74,50 77,40 76,50 78,00 86,00 87,00 83,80 12 B5 29,07 26,77 21,78 31,09 30,67 28,12 48,01 47,01 45,56 39,64 26,87 29,80 22,50 13 P0 5,80 6,10 6,70 10,40 12,20 7,20 3,50 8,40 7,50 2,80 4,30 1,90 3,50 14 P1 96,71 99,45 98,57 97,27 100,00 98,92 99,79 99,62 99,34 99,01 96,60 95,60 94,60 15 P2 40,30 41,60 41,90 40,50 44,40 43,40 44,80 50,70 54,90 55,80 58,30 63,00 69,50 16 P3 99,18 109,87 109,00 100,00 109,23 107,00 110,00 119,00 127,24 134,81 140,50 152,08 167,09 17 P4 1,20 1,92 -0,31 1,90 3,50 -1,69 1,40 2,90 3,67 3,68 3,60 10,20 6,30 18 P5 65,19 63,69 59,65 62,03 64,39 67,37 64,96 62,50 57,95 57,07 65,00 59,00 52,80 19 U0 12,80 12,50 12,60 16,40 18,80 19,30 18,70 17,60 18,20 16,30 13,40 11,10 9,60 20 U1 21,10 31,43 40,69 35,05 14,62 9,47 -4,21 -2,50 0,90 3,00 9,10 11,00 13,22 21 U2 53,70 49,00 45,80 40,13 36,30 35,26 34,66 32,55 30,01 25,20 24,00 21,00 18,00 22 U3 -9,90 -6,30 -5,30 -7,40 12,30 -6,50 -8,20 -2,70 -2,30 -2,80 -3,50 -1,90 -2,20 23 U4 31,10 33,80 34,50 47,80 50,30 48,90 43,40 42,41 41,40 34,20 30,40 29,40 27,60 24 U5 -8,60 -7,60 -9,60 -2,78 -2,48 -7,23 -7,23 -1,66 -2,44 -4,58 -3,84 -1,00 -0,97

Zdroj: Eurostat http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database, OECD http://www.oecd.org/site, NBS http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje

96

PRÍLOHA IV Nezamestnaní podľa veku v tis. osôb

Zdroj: ŠÚ SR

Vek 1996 1999 2002 2005 2008 2009Q1 2009Q2 Spolu 284,2 416,8 486,9 427,5 257,5 281,0 302,1 15 - 19 rokov 44,3 61,6 39,8 21,5 11,9 11,7 10,3 20 - 24 rokov 45,1 81,9 106,8 74,0 39,0 44,5 51,0 25 - 29 rokov 42,5 56,5 63,8 62,1 41,3 48,0 48,1 30 - 34 rokov 44,6 52,9 54,5 51,2 34,0 35,9 40,2 35 - 39 rokov 38,6 49,1 55,8 48,5 28,4 32,2 34,2 40 - 44 rokov 27,1 44,4 55,4 48,4 27,8 31,8 35,2 45 - 49 rokov 21,6 36,3 50,8 51,8 28,7 28,5 30,9 50 - 54 rokov 12,1 22,7 39,9 44,6 30,1 30,7 34,0 55 - 59 rokov 5,6 9,7 17,8 20,6 14,7 16,3 16,3 60 - 64 rokov 1,8 1,0 1,6 3,9 1,6 1,4 2 65 a viac rokov 1,0 0,9 0,8 0,8 0,2 0,1 - Muži 140,7 226,6 263,9 223,6 124,6 143,9 156,8 15 – 19 rokov 23,0 31,6 22,0 11,5 6,9 6,9 6,6 20 - 24 rokov 25,6 49,3 62,3 44,1 22,2 26,8 32,7 25 - 29 rokov 20,8 31,1 33,6 32,8 21,1 28,8 25,8 30 - 34 rokov 18,9 24,5 27,5 25,1 15,8 17,5 20,5 35 - 39 rokov 17,7 24,2 28,8 24,7 11,9 13,3 14,6 40 - 44 rokov 11,3 24,2 31,0 21,9 11,7 14,3 17,1 45 - 49 rokov 10,7 18,7 24,6 25,1 13,5 13,9 14,3 50 - 54 rokov 5,9 13,8 18,4 20,7 12,3 13,2 15,8 55 - 59 rokov 4,6 8,3 14,1 15,4 8,2 8,4 7,9 60 - 64 rokov 1,5 0,6 1,3 2,0 0,9 0,7 1,5 65 a viac rokov 0,8 0,4 0,4 0,4 0,1 0,1 - Ženy 143,5 190,3 223,0 203,8 132,8 137,1 145,4 15 - 19 rokov 21,3 30,0 17,9 10,0 5,0 4,8 3,7 20 - 24 rokov 19,5 32,5 44,6 29,9 16,8 17,7 18,4 25 - 29 rokov 21,6 25,4 30,2 29,3 20,1 19,1 22,2 30 - 34 rokov 25,8 28,4 26,9 26,1 18,2 18,4 19,7 35 - 39 rokov 20,9 24,9 27,0 23,8 16,5 18,9 19,6 40 - 44 rokov 15,9 20,1 24,4 26,5 16,0 17,4 18,0 45 - 49 rokov 11,0 17,6 26,2 26,7 15,2 14,6 16,6 50 - 54 rokov 6,2 8,9 21,4 23,9 17,8 17,5 18,2 55 - 59 rokov 1,0 1,5 3,8 5,3 6,5 7,9 8,4 60 - 64 rokov 0,3 0,4 0,4 1,9 0,8 0,7 0,5 65 a viac rokov 0,2 0,6 0,4 0,4 0,0 - -

97

PRÍLOHA V Nezamestnaní podľa OKEČ v tis. osôb

OKEČ 1996 1999 2002 2005 2006 2007 Hospodárstvo SR úhrnom 284,2 416,8 486,9 427,5 353,4 291,9 A,B Pôdohospodárstvo, rybolov, 19,6 30,3 29,8 28,6 21,3 13,7 C Ťažba nerastných surovín 1,7 2,5 1,9 2,0 1,7 1,8 D Priemyselná výroba 53,6 84,3 94,6 77,7 63,3 52,9 E Výroba elektriny, plynu, vody 1,5 2,7 2,8 2,9 1,2 0,5 F Stavebníctvo 32 43,8 41,8 27,2 20,1 150,0 G Obchod 28,7 33,3 42,7 30,5 25,4 22,6 H Hotely, reštaurácie 13,8 12,1 16 12,8 10,1 8,7 I Doprava, pošty, telekomunikácie 8,1 9,1 11,4 11,0 7,8 6,6 J Finančné sprostredkovanie 0,7 1,6 1,9 3,3 2,0 1,0 K Nehnuteľnosti, prenájom obchodné činnosti 5,4 7,5 9,4 7,5 5,9 3,4 L Verejná správa, obrana 10 18,2 11 10,7 8,6 8,5 M Školstvo 5,6 4,5 6,8 8,3 6,1 6,9 N Zdravotníctvo, sociálna pomoc 5 7,8 9,8 11,3 10 7,2 O Ostatné spoločenské, soc. a osobné služby 9,7 8,7 51,5 25,4 13,2 9,4 P Činnosti domácnosti 0 0,4 0,5 1,2 0,2 1,1 Q Exteritoriálne organizácie 0 - - - - - Nezistené 28,2 56,2 47,2 65,6 67,8 62,8 Nezamestnaní, korí ešte nemali zamestnanie 60,8 94 107,9 101,3 89 70,1 Muži

OKEČ 1996 1999 2002 2005 2006 2007

Hospodárstvo SR úhrnom 140,7 226,6 263,9 223,6 179,5 143,5 A,B Pôdohospodárstvo, rybolov, 11,3 20,1 20,5 19,3 14,5 9 C Ťažba nerastných surovín 1,3 2,4 1,3 1,1 1,2 1,5 D Priemyselná výroba 25,6 42,9 52,4 37,1 31 22,9 E Výroba elektriny, plynu, vody 1,3 2,4 2,3 2,1 0,5 0,2 F Stavebníctvo 28,8 41,6 39 26 18,9 14,9 G Obchod 9,1 11,2 13,4 10,4 6,4 6,8 H Hotely, reštaurácie 2,9 5,1 5,9 3,7 3,1 2,6 I Doprava, pošty, telekomunikácie 5,3 6,1 7 7,3 5,5 4,4 J Finančné sprostredkovanie 0,3 0,4 0,5 1 0,6 0,1 K Nehnuteľnosti, prenájom obchodné činnosti 2,8 3,5 6,2 4,4 4,3 2,4 L Verejná správa, obrana 6,3 11,5 4,3 5,7 3,7 4 M Školstvo 1,1 0,9 2,4 2,4 1,2 1,2 N Zdravotníctvo, sociálna pomoc 0,7 1,9 1,5 2,4 1 1,1 O Ostatné spoločenské, soc. a osobné služby osobné služby 5,2 3,8 31,3 16,8 8,2 5,1 P Činnosti domácnosti - - 0,1 - - 0,2 Q Exteritoriálne organizácie 0 - - - - - Nezistené 7,9 23,3 19,1 31,7 33,6 30,7 Nezamestnaní, korí ešte nemali zamestnanie 30,9 49,5 56,8 52,2 45,9 36,5

98

Ženy OKEČ 1996 1999 2002 2005 2006 2007

Hospodárstvo SR úhrnom 143,5 190,3 223 203,8 173,9 148,4 A,B Pôdohospodárstvo, rybolov, 8,3 10,2 9,3 9,2 6,7 4,7 C Ťažba nerastných surovín 0,5 0,1 0,7 0,9 0,5 0,1 D Priemyselná výroba 28 41,4 42,2 40,6 32,3 30 E Výroba elektriny, plynu, vody 0,2 0,3 0,5 0,8 0,7 0,3 F Stavebníctvo 3,2 2,2 2,8 1,2 1,2 0,1 G Obchod 19,6 22,1 29,3 20,1 19 15,8 H Hotely, reštaurácie 10,9 7,1 10 9,2 7 6,2 I Doprava, pošty, telekomunikácie 2,8 3 4,4 3,7 2,3 2,1 J Finančné sprostredkovanie 0,4 1,3 1,4 2,3 1,5 0,7 K Nehnuteľnosti, prenájom, obchodné činnosti 2,7 4,1 3,3 3,1 1,6 1 L Verejná správa, obrana 3,7 6,6 6,7 4,9 4,9 4,6 M Školstvo 4,5 3,6 4,5 5,9 5 5,7 N Zdravotníctvo, sociálna pomoc 4,3 5,9 8,4 8,9 8,9 6,1 O Ostatné spoločenské, soc. a osobné služby osobné služby 4,4 4,8 20,2 8,7 5,1 4,3 P Činnosti domácnosti 0 0,4 0,4 1,2 0,2 0,9 Q Exteritoriálne organizácie - - - - - - Nezistené 20,3 33 28,1 33,9 34,3 32,2 Nezamestnaní, korí ešte nemali zamestnanie 30 44,5 51,1 49,1 43 33,6 Zdroj: ŠÚ SR

99

PRÍLOHA VI Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 2008Q1-2009Q2 podľa odvetvia ekonomickej činnosti posledného zamestnania SK NACE rev.2 v tis. osôb

SK NACE rev.2 2008Q1 2008Q2 2008Q3 2008Q4 2009Q1 2009Q2 Hospodárstvo SR úhrnom 280,5 270,8 244,1 234,4 281,0 302,1 A Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 12,9 11 11,6 9,8 12,1 9,9 B Ťažba a dobývanie 0,9 0,7 0,7 0,4 1,0 1,0 C Priemyselná výroba 46,5 50,6 47,3 48,2 70,2 93,9 D Dodávka elektriny, plynu a studeného vzduchu 0,3 0,5 0,9 0,8 0,9 1,2 E Dodávka vody, čistenie a odvod odpad. vôd, odpady 3,9 3,1 1,2 1,8 2,5 3,1 F Stavebníctvo 16,0 14,1 10,3 10,8 17,3 19,1 G Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov

24,3 22,9 19,4 18,7 23,6 24,9 H Doprava a skladovanie 4,3 5,2 4,5 6,2 8,8 10,4 I Ubytovacie a stravovacie služby 7,9 7,7 6,5 5,9 8,1 9,0 J Informácie a komunikácia 2,1 1,8 1,8 0,6 1,1 1,3 K Finančné a poisťovacie čin. 1,7 1,8 1,5 1,5 2,4 1,9 L Činnosti v oblasti nehnuteľností 0,2 0,2 0,2 0,2 - - M Odborné, vedecké a technické činnosti 0,9 1,2 1,2 1,3 1,4 1,8 N Administratívne a podporné služby 1,7 2,2 3,2 3,9 5,5 7,0 O Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpeč. 8,0 6,6 5,6 5,9 7,4 6,2 P Vzdelávanie 6,2 6,2 6 4,8 4,7 3,6 Q Zdravotníctvo a sociálna pomoc 6,6 6,4 6 6,5 6,4 6,0 R Umenie, zábava a rekreácia 2,3 2,4 2,3 1,7 1,1 1,0 S Ostatné činnosti 2,5 3 2,9 2,6 2,3 2,3 T Činnosti domácností 0,7 1 0,7 0,3 0,3 0,7 U Činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení - - - - - - Nezistené 63,6 59,2 43,2 42,1 44,9 44,1 Nezamestnaní, korí ešte nemali zamestnanie 67,4 63 66,9 60,5 59 53,8

100

Muži

SK NACE rev.2 2008Q1 2008Q2 2008Q3 2008Q4 2009Q1 2009Q2 Hospodárstvo SR úhrnom 135,3 133,8 115,7 113,7 143,9 156,8 A Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov

8,5 7,2 7,1 6 6,7 5,7 B Ťažba a dobývanie 0,9 0,7 0,7 0,4 0,7 0,8 C Priemyselná výroba 22,1 25,5 22,7 24,5 38,7 52,0 D Dodávka elektriny, plynu a studeného vzduchu 0,3 0,5 0,9 0,6 0,6 0,8 E Dodávka vody, čistenie a odvod odpad. vôd, odpady 2,5 2,5 0,8 1,2 1,2 1,7 F Stavebníctvo 16 13,9 10 10,5 16,6 18,3 G Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov

8,6 7,6 6,7 6,1 8 8 H Doprava a skladovanie 2,2 3,7 2,9 4,4 6,1 7,1 I Ubytovacie a stravovacie služby 1,2 2,1 2,1 1,9 3,3 2,6 J Informácie a komunikácia 1,1 0,3 0,7 0 0,5 0,7

K Finančné a poisťovacie činnosti 0,4 0,4 0,2 0,2 0,4 0,2 L Činnosti v oblasti nehnuteľností - 0,2 0,2 0,2 - - M Odborné, vedecké a technické činnosti 0,5 0,5 0,7 0,4 0,9 0,9 N Administratívne a podporné služby 1,1 1,1 1,6 1,8 2,7 3 O Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie 4 2,9 2,1 1,9 2,8 2,4 P Vzdelávanie 1,1 1,3 1,3 1,1 0,9 0,4

Q Zdravotníctvo a sociálna pomoc 1,1 1,4 2 2,4 2,3 2,3 R Umenie, zábava a rekreácia 1,2 1 0,8 0,3 0,5 0,2 S Ostatné činnosti 0,8 1,2 0,9 0,5 0,4 0,6 T Činnosti domácností - - - - - 0,2 U Činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení - - - - - - Nezistené 27,9 27 18,6 18,6 22,3 21,1 Nezamestnaní, korí ešte nemali zamestnanie 33,8 32,9 32,4 30,6 28,3 27,7

101

Ženy

SK NACE rev.2 2008Q1 2008Q2 2008Q3 2008Q4 2009Q1 2009Q2 Hospodárstvo SR úhrnom 145,2 137 128,3 120,8 137,1 145,4 A Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov

4,3 3,8 4,6 3,9 5,3 4,2 B Ťažba a dobývanie - - - - 0,3 0,3 C Priemyselná výroba 24,4 25,2 24,5 23,7 31,6 41,9 D Dodávka elektriny, plynu a studeného vzduchu - - - 0,2 0,3 0,4 E Dodávka vody, čistenie a odvod odpad. vôd, odpady 1,4 0,6 0,4 0,5 1,3 1,4 F Stavebníctvo - 0,2 0,2 0,2 0,7 0,9 G Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel 15,7 15,3 12,7 12,6 15,6 16,9 H Doprava a skladovanie 2,0 1,5 1,6 1,8 2,7 3,3 I Ubytovacie a stravovacie služ. 6,7 5,6 4,3 4,0 4,8 6,4 J Informácie a komunikácia 1,0 1,5 1,1 0,6 0,7 0,5

K Finančné a poisťovacie činnosti 1,3 1,4 1,3 1,3 2 1,7 L Činnosti v oblasti nehnuteľností 0,2 - - - - - M Odborné, vedecké a technické činnosti 0,4 0,7 0,6 0,8 0,5 1 N Administratívne a podporné služby

0,6 1,1 1,6 2,2 2,8 4 O Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie 4,0 3,7 3,5 4 4,6 3,7 P Vzdelávanie 5,1 5 4,7 3,7 3,8 3,2

Q Zdravotníctvo a sociálna pomoc 5,4 4,9 4 4 4,1 3,7 R Umenie, zábava a rekreácia 1,1 1,4 1,4 1,4 0,6 0,8 S Ostatné činnosti 1,7 1,7 2 2,1 1,9 1,7 T Činnosti domácností 0,7 1 0,7 0,3 0,3 0,4 U Činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení - - - - - - Nezistené 35,7 32,2 24,6 23,5 22,6 23 Nezamestnaní, korí ešte nemali zamestnanie 33,6 30 34,5 29,9 30,7 26,1 Zdroj: ŠÚ SR

102

PRÍLOHA VII Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 1996 –

2009Q2 podľa vzdelania v tis. osôb

Vzdelanie 1996 1999 2002 2005 2008 2009Q1 2009Q2 Spolu 284,2 416,8 486,9 427,5 257,5 281,0 302,1 1 Základné 79,2 88,0 100,4 116,0 71,6 63,8 60,9 2 Učňovské bez maturity 100,3 158,0 203,8 161,6 93,4 100,6 115,5 3 Stredné bez maturity 20,0 24,0 12,0 8,2 4,8 5,8 6,9 4 Učňovské s maturitou 8,2 17,0 22,5 21,1 11,5 17,4 18,9 5 Úplné stredné všeobecné 15,9 23,1 20,1 14,5 8,6 13,1 14,3 6 Úplné stredné odborné 51,5 93,1 114,1 86,7 52,0 68,0 70,2 7 Vyššie odborné 1,2 0,6 1,2 1,9 1,2 0,4 1,1 8 Vysokoškolské - 1. stupeň . . 1,7 0,9 1,2 1,9 1,9 9 Vysokoškolské - 2. stupeň 6,9 11,9 11,1 16,3 12,7 9,6 12,0 10 Vysokoškolské - 3. stupeň 0,1 0,2 0,1 - 0,2 - 0,2 Bez školského vzdelania 1,1 1 - 0,2 0,3 0,2 0,2

Muži Vzdelanie 1996 1999 2002 2005 2008 2009Q1 2009Q2

Spolu 140,7 226,6 263,9 223,6 124,6 143,9 156,8 1 Základné 38,5 45,1 52,7 60,8 36,8 32 30,1 2 Učňovské bez maturity 59,9 104,8 129,3 99,2 49,4 58,5 65,8 3 Stredné bez maturity 11,3 13,8 5,4 4 2,8 3,4 3,5 4 Učňovské s maturitou 4,0 9,5 13,4 10,4 5,6 10,9 11,4 5 Úplné stredné všeobecné 3,9 6,8 6,0 4,8 2,8 4,5 4,3 6 Úplné stredné odborné 19,0 39,5 50,9 35 20,8 28,9 34,7 7 Vyššie odborné 0,8 0,2 0,6 0,4 0,3 0,2 0,3 8 Vysokoškolské - 1. stupeň . . 0,6 0,4 0,8 1,1 0,4 9 Vysokoškolské - 2. stupeň 2,9 6,3 5,3 8,5 5,2 4,1 6,0 10 Vysokoškolské - 3. stupeň 0,1 0,2 - - 0,2 - - Bez školského vzdelania 0,3 0,6 - 0,1 0,2 0,2 0,2

Ženy Vzdelanie 1996 1999 2002 2005 2008 2009Q1 2009Q2

Spolu 143,5 190,3 223,0 203,8 132,8 137,1 145,4 1 Základné 40,7 42,9 47,6 55,2 34,9 31,9 30,8 2 Učňovské bez maturity 40,4 53,2 74,6 62,4 44,1 42,0 49,7 3 Stredné bez maturity 8,8 10,3 6,7 4,2 2,1 2,4 3,4 4 Učňovské s maturitou 4,1 7,5 9,1 10,7 5,9 6,6 7,5 5 Úplné stredné všeobecné 11,9 16,2 14,2 9,7 5,8 8,6 10,0 6 Úplné stredné odborné 32,5 53,7 63,3 51,7 31,2 39,1 35,5 7 Vyššie odborné 0,4 0,4 0,7 1,6 1 0,2 0,8 8 Vysokoškolské - 1. stupeň . . 1,2 0,5 0,4 0,8 1,5 9 Vysokoškolské - 2. stupeň 4,0 5,6 5,8 7,8 7,5 5,5 6,0 10 Vysokoškolské - 3. stupeň 0,0 0,1 0,1 - - - 0,2 Bez školského vzdelania 0,8 0,5 - 0,1 0,1 - -

103

Zdroj ŠÚ SR PRÍLOHA VIII Vývoj počtu nezamestnaných v rokoch 1996 –

2009Q2 podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní KZAM v tis. osôb

Zamestnanie 1996 1999 2002 2005 2008 2009Q1 2009Q2

Spolu 284,2 416,8 486,9 427,5 257,5 281,0 302,1 1 Zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci 3,1 5,8 4,7 5,2 1,6 1,1 1,9 2 Vedeckí a odborní duš. zam. 6,2 7,2 6,7 6,8 5,1 2,7 2,5 3 Technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci 15,0 22,8 30 26,4 13,8 16,1 17,6 4 Nižší admin. zam. (úradníci) 11,9 13,3 15,8 13,2 7,6 12,5 14,7 5 Prevádzkoví zamestnanci v službách a obchode 33,6 38,6 52,4 38 25,5 31,2 31,9 6 Kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve 5,1 7,3 5,5 5,2 3,4 4,7 4,8 7 Remeselníci a kvalif. robotníci 43,5 67,9 66,4 50,9 26,8 34,8 45,6 8 Obsluha strojov a zariadení 24,9 40,7 49,5 40,6 23,9 36,7 46,2 9 Pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci 51,9 63,1 100,9 72,9 33,4 37,3 39,0 Nezistené zamestnanie 28,2 56,2 46,8 65,6 52,1 44,9 43,7 Nezamestnaní, ktorí nemali ešte zamestnanie 60,8 94 107,9 101,3 64,5 59,0 53,8 Muži

Zamestnanie 1996 1999 2002 2005 2008 2009Q1 2009Q2

Spolu 140,7 226,6 263,9 223,6 124,6 143,9 156,8 1 Zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci 2,1 3,6 2,9 3,1 1 0,7 1,1 2 Vedeckí a odborní duš. zam. 2,5 3,1 2,5 2,2 1,6 1,0 1,0 3 Technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci 4,4 6,7 10,6 9 5 4,8 4,9 4 Nižší admin. zam. (úradníci) 2,4 3,5 3,4 3,5 2 4,8 6,1 5 Prevádzkoví zamestnanci v službách a obchode 6,8 11,4 13,5 9,6 6,2 9,3 8,5 6 Kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve 2,3 3,8 3,2 2,1 1,5 2,4 2,2 7 Remeselníci a kvalif. robotníci 35,8 54 55,5 38,8 18,5 25,3 33,5 8 Obsluha strojov a zariadení 16,6 28,7 33,3 24,6 15,3 25 30,5 9 Pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci 28,8 39 63 46 18,1 20 20,4 Nezistené zamestnanie 7,9 23,3 18,9 31,7 23,1 22,3 20,7 Nezamestnaní, ktorí nemali ešte zamestnanie 30,9 49,5 56,8 52,2 32,4 28,3 27,7

104

Ženy

Zamestnanie 1996 1999 2002 2005 2008 2009Q1 2009Q2 Spolu 143,5 190,3 223 203,8 132,8 137,1 145,4 1 Zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci 1,1 2,3 1,8 2,1 0,6 0,4 0,8 2 Vedeckí a odborní duš. zam. 3,7 4,1 4,2 4,6 3,5 1,7 1,5 3 Technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci 10,5 16,1 19,4 17,4 8,8 11,3 12,8 4 Nižší admin. zam. (úradníci) 9,6 9,8 12,4 9,8 5,6 7,7 8,7 5 Prevádzkoví zamestnanci v službách a obchode 26,8 27,2 38,9 28,4 19,3 21,9 23,4 6 Kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve 2,9 3,5 2,2 3,1 1,9 2,3 2,6 7 Remeselníci a kvalif. robotníci 7,7 13,9 10,9 12,2 8,3 9,5 12,2 8 Obsluha strojov a zariadení 8,3 12 16,3 16,1 8,6 11,8 15,7 9 Pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci 23,0 24,1 38 26,9 15,3 17,2 18,6 Nezistené zamestnanie 20,3 33 27,8 33,9 29 22,6 23,0 Nezamestnaní, ktorí nemali ešte zamestnanie 30 44,5 51,1 49,1 32 30,7 26,1 Zdroj: ŠÚ SR

105

PRÍLOHA IX Zamestnanci v odvetviach ekonomickej činnosti

(OKEČ) a pohlavia v tis. osôb

OKEČ 1996 1999 2002 2005 2007 Hospodárstvo SR úhrnom 2082,5 1965,0 1940,9 1929,0 2043,6 A,B Pôdohospodárstvo, rybolov, 192,2 148,3 122,3 91,0 83,8 C Ťažba nerastných surovín 33,4 29,8 21,1 14,5 16,1 D Priemyselná výroba 580,9 522,0 549,2 556,5 597,4 E Výroba elektriny, plynu, vody 55,7 51,0 44,8 40,0 37,8 F Stavebníctvo 167,6 159,5 134,6 141,2 151,2 G Obchod 181,9 212,3 223,3 211,0 240,6 H Hotely, reštaurácie 55,1 57,5 61,0 79,2 89,6 I Doprava, pošty, telekomunikácie 159,3 157,4 144,5 131,8 148,2 J Finančné sprostredkovanie 29,3 35,4 35,7 38,0 36,7 K Nehnuteľnosti, prenájom, obch. činnosti 73,5 63,7 81,7 94,5 107,4 L Verejná správa, obrana 156,3 149,3 149,0 154,4 159,7 M Školstvo 176,6 166,2 162,1 162,1 161,3 N Zdravotníctvo, sociálna pomoc 140,9 148,9 135,8 141,2 146,2 O Ostatné spoločenské, soc. a osobné služby 76,6 62,2 69,1 67,7 64,9 P Činnosti domácnosti 1,9 1,5 6,5 2,7 1,9 Q Exterit. organizácie 1,4 0,2 0,4 0,2 0,8 Nezistené 0,1 - 0,2 3,3 0,2

Muži

OKEČ 1996 1999 2002 2005 2007 Hospodárstvo SR úhrnom 1127,3 1042,0 1019,1 1020,5 1091,4 A,B Pôdohospodárstvo, rybolov, 129,9 104,4 83,7 66,4 61,1 C Ťažba nerastných surovín 28,5 25,9 19,7 13,1 15,2 D Priemyselná výroba 336,6 305,2 320,5 336,7 372,2 E Výroba elektriny, plynu, vody 45,7 41,7 37,1 32,2 31,0 F Stavebníctvo 149,7 142,5 123,7 129,6 139,4 G Obchod 63,8 73,9 85,2 78,4 91,0 H Hotely, reštaurácie 22,9 19,6 22,3 26,1 30,2 I Doprava, pošty, telekomunikácie 108,0 108,4 100,0 92,6 108,1 J Finančné sprostredkovanie 8,3 9,6 11,3 11,3 12,0 K Nehnuteľnosti, prenájom, obch. činnosti 44,2 38,6 48,7 58,2 63,4 L Verejná správa, obrana 85,3 79,5 70,7 77,6 79,0 M Školstvo 38,2 34,5 35,7 37,7 33,4 N Zdravotníctvo, sociálna pomoc 25,9 27,0 25,5 24,4 24,0 O Ostatné spoločenské, soc. a osobné služby 39,7 31,4 34,8 34,4 31,4 P Činnosti domácnosti 0,3 - 0,2 0,2 0,0 Q Exterit. organizácie 0,6 0,1 0,1 0,2 0,2 Nezistené 0,1 - 0,2 1,7 0,1

106

Ženy

OKEČ 1996 1999 2002 2005 2007

Hospodárstvo SR úhrnom 955,2 923,0 921,8 908,5 952,2 A,B Pôdohospodárstvo, rybolov, 62,3 43,9 38,6 24,6 22,7 C Ťažba nerastných surovín 4,8 3,9 1,5 1,4 0,9 D Priemyselná výroba 244,4 216,8 228,7 219,9 225,2 E Výroba elektriny, plynu, vody 10,1 9,3 7,7 7,8 6,9 F Stavebníctvo 17,9 17,0 10,9 11,6 11,9 G Obchod 118,1 138,4 138,1 132,6 149,6 H Hotely, reštaurácie 32,2 37,9 38,6 53,2 59,4 I Doprava, pošty, telekomunikácie 51,3 49,0 44,5 39,2 40,1 J Finančné sprostredkovanie 21,0 25,9 24,4 26,7 24,7 K Nehnuteľnosti, prenájom, obch. činnosti 29,3 25,1 33,1 36,2 44,0 L Verejná správa, obrana 71,1 69,8 78,4 76,8 80,8 M Školstvo 138,4 131,7 126,4 124,5 127,9 N Zdravotníctvo, sociálna pomoc 115,1 121,9 110,3 116,8 122,2 O Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby 37,0 30,9 34,3 33,3 33,5 P Činnosti domácnosti 1,6 1,5 6,2 2,5 1,9 Q Exterit. organizácie 0,8 0,1 0,3 0,1 0,6 Nezistené - - - 1,6 0,1 Zdroj: ŠÚ SR

107

PRÍLOHA X Zamestnanci podľa ekonomických činností SK NACE a pohlavia vo štvrťrokoch rokov 2008-2009 v tis. osôb

SK NACE rev.2 2008Q1 2008Q2 2008Q3 2008Q4 2009Q1 2009Q2

Hospodárstvo spolu 2063,3 2075,3 2120,5 2117,5 2024,4 2003,4 A Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 79,4 80,1 78,5 76,4 72,8 68,8 B Ťažba a dobývanie 16,2 14,3 14,0 10,9 9,6 9,3 C Priemyselná výroba 600,8 603,3 601,2 606,3 559,9 537,6 D Dodávka elektriny, plynu a studeného vzduchu 27,6 27,2 27,7 29,7 28,4 30,2 E Dodávka vody, čistenie a odvod odpad. vôd, odpady 30,6 27,3 39,6 40,2 31,3 32,1 F Stavebníctvo 152,5 157,1 160,0 160,6 146,8 140,8 G Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov 234,4 239,8 240,2 250,0 250,1 250,2 H Doprava a skladovanie 135,7 140,9 143,2 146,6 139,8 137,7 I Ubytovacie a stravovacie služby 96,2 94,2 94,3 91,5 88,1 89,9 J Informácie a komunikácia 41,9 40,5 39,0 39,1 40,4 43,5 K Finančné a poisťovacie činnosti 38,6 42,8 49,0 46,2 45,3 42,3 L Činnosti v oblasti nehnuteľností 11,1 10,9 9,9 9,8 8,2 8,8 M Odborné, vedecké a technické činnosti 44,2 43,5 47,1 46,8 43,8 47,4 N Administratívne a podporné služby 44,3 49,4 57,5 58,0 53,3 51,5 O Verejná správa a obrana; povinné soc. zabezpečenie 160,4 161,4 176,8 169,2 172,3 182,6 P Vzdelávanie 169,2 159,5 160,5 155,4 156,9 155,8 Q Zdravotníctvo a sociálna pomoc 136,1 141,7 142,9 138,9 134,3 132,3 R Umenie, zábava a rekreácia 19,9 19,3 17,9 19,1 20,6 23,5 S Ostatné činnosti 21,2 19,7 18,4 18,9 17,9 16,4 T Činnosti domácností 2,0 1,4 1,8 3,4 3,6 1,6 U Činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení 0,7 0,7 0,7 0,5 0,7 0,9

Nezistené 0,2 0,3 0,3 - 0,3 -

108

Muži SK NACE rev.2 2008Q1 2008Q2 2008Q3 2008Q4 2009Q1 2009Q2

Hospodárstvo spolu 1091,7 1097,4 1126,6 1130,5 1079,0 1066,2 A Poľnohosp., lesníctvo a rybolov 58,7 57,9 57,8 56,7 54,2 50,9 B Ťažba a dobývanie 14,5 13,0 12,5 9,8 8,6 8,5 C Priemyselná výroba 372,8 377,3 375,5 375,5 350,2 331,2 D Dodávka elektriny, plynu a studeného vzduchu 21,7 23,2 22,7 24,3 23,5 24,9 E Dodávka vody, čistenie a odvod odpad. vôd, odpady 24,8 22,0 30,1 31,2 26,2 26,6 F Stavebníctvo 140,1 144,7 147,4 148,5 136,2 131,0 G Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov 82,8 84,5 84,2 92,8 93,3 97,1 H Doprava a skladovanie 99,8 102,7 103,2 105,7 101,2 100,5 I Ubytovacie a stravovacie služby 33,3 30,6 34,1 34,9 32,2 33,5 J Informácie a komunikácia 27,7 26,8 25,0 25,7 28,6 31,0 K Finančné a poisťov. činnosti 12,1 13,6 15,9 13,8 13,1 13,0 L Činnosti v oblasti nehnuteľností 5,5 5,3 4,6 5,1 4,4 4,9 M Odborné, vedecké a technické činnosti 16,1 15,7 18,0 18,6 19,5 19,8 N Administratívne a podpor. služby 26,8 29,4 34,2 35,4 31,8 32,3 O Verejná správa a obrana; povinné soc. zabezpečenie 82,5 78,6 86,5 79,9 84,4 91,1 P Vzdelávanie 33,7 33,1 34,2 33,2 33,3 32,0 Q Zdravotníctvo a soc. pomoc 21,9 23,0 23,8 21,9 21,6 18,7 R Umenie, zábava a rekreácia 8,4 7,5 8,1 8,3 7,7 9,9 S Ostatné činnosti 8,2 8,4 8,6 8,9 8,8 8,8 T Činnosti domácností - - - - 0,2 0,3 U Činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení 0,2 0,2 0,2 0,2 0,2 0,2 Nezistené - - - - - -

109

Ženy

SK NACE rev.2 2008Q1 2008Q2 2008Q3 2008Q4 2009Q1 2009Q2 Hospodárstvo spolu 971,7 977,9 993,9 987,0 945,4 937,2 A Poľnohosp., lesníctvo a rybolov 20,7 22,2 20,7 19,7 18,6 17,9 B Ťažba a dobývanie 1,6 1,4 1,5 1,0 1,0 0,9 C Priemyselná výroba 228,0 226,0 225,7 230,8 209,7 206,4 D Dodávka elektriny, plynu a studeného vzduchu 5,9 4,0 5,0 5,4 4,9 5,3 E Dodávka vody, čistenie a odvod odpad. vôd, odpady 5,7 5,2 9,5 9,0 5,2 5,5 F Stavebníctvo 12,4 12,5 12,6 12,2 10,6 9,8 G Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov 151,7 155,3 156,0 157,2 156,8 153,2 H Doprava a skladovanie 36,0 38,2 40,0 40,9 38,7 37,1 I Ubytovacie a stravovacie služby 62,9 63,6 60,2 56,6 55,8 56,4 J Informácie a komunikácia 14,2 13,8 14,0 13,4 11,8 12,5 K Finančné a poisťov. činnosti 26,6 29,2 33,1 32,4 32,1 29,3 L Činnosti v oblasti nehnuteľností 5,6 5,6 5,4 4,6 3,8 3,9 M Odborné, vedecké a technické činnosti 28,1 27,8 29,1 28,2 24,3 27,7 N Administratívne a podpor. služby 17,5 20,0 23,3 22,7 21,5 19,2 O Verejná správa a obrana; povinné soc. zabezpečenie 77,9 82,8 90,3 89,4 87,9 91,5 P Vzdelávanie 135,5 126,4 126,3 122,2 123,5 123,8 Q Zdravotníctvo a soc. pomoc 114,2 118,7 119,1 117,0 112,7 113,6 R Umenie, zábava a rekreácia 11,4 11,8 9,8 10,8 13,0 13,6 S Ostatné činnosti 13,0 11,4 9,8 10,0 9,1 7,7 T Činnosti domácností 2,0 1,4 1,8 3,4 3,4 1,3 U Činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení 0,5 0,5 0,5 0,3 0,5 0,7 Nezistené 0,2 0,3 0,3 - 0,3 Zdroj: ŠÚ SR

110

PRÍLOHA XI Miera evidovanej nezamestnanosti v regiónoch SR

(september 2009)

Ekonomicky Uchádzači o Disponibilný Miera nezamest. MIERA

Územie aktívne zamestnanie počet vypočítaná EVIDOVANEJ obyvateľstvo celkom uchádzačov z celkového nezamest.

o zamestnanie

počtu UoZ ( %) (v %)

Bratislava I 22 948 636 603 2,77 2,63

Bratislava II 58 173 2 373 2 266 4,08 3,90

Bratislava III 33 030 1 167 1 087 3,53 3,29

Bratislava IV 54 420 2 002 1 896 3,68 3,48

Bratislava V 78 940 3 328 3 166 4,22 4,01

Malacky 34 436 3 189 2 987 9,26 8,67

Pezinok 30 826 1 767 1 688 5,73 5,48

Senec 28 161 1 485 1 416 5,27 5,03

Bratislavský kraj 340 934 15 947 15 109 4,68 4,43

Dunajská Streda 58 977 6 190 5 149 10,50 8,73

Galanta 47 428 3 101 2 749 6,54 5,80

Hlohovec 23 950 1 919 1 756 8,01 7,33

Piešťany 34 436 3 012 2 693 8,75 7,82

Senica 32 737 4 764 4 246 14,55 12,97

Skalica 25 595 3 119 2 798 12,19 10,93

Trnava 68 681 4 909 4 446 7,15 6,47

Trnavský kraj 291 804 27 014 23 837 9,26 8,17

Bánovce nad Bebravou 18 471 1 997 1 802 10,81 9,76

Ilava 31 097 3 042 2 778 9,78 8,93

Myjava 13 958 1 745 1 652 12,50 11,84 Nové Mesto nad Váhom 31 369 3 547 3 130 11,31 9,98

Partizánske 23 107 3 261 2 883 14,11 12,48

Považská Bystrica 31 052 4 455 4 171 14,35 13,43

Prievidza 69 477 7 795 7 040 11,22 10,13

Púchov 22 963 2 050 1 875 8,93 8,17

111

Trenčín 57 621 4 285 3 967 7,44 6,88

Trenčiansky kraj 299 115 32 177 29 298 10,76 9,79

Komárno 51 695 7 999 7 514 15,47 14,54

Levice 58 485 9 804 8 437 16,76 14,43

Nitra 84 606 6 961 6 311 8,23 7,46

Nové Zámky 72 347 9 604 8 531 13,27 11,79

Šaľa 27 893 2 924 2 674 10,48 9,59

Topoľčany 38 090 4 721 4 193 12,39 11,01

Zlaté Moravce 20 167 2 762 2 460 13,70 12,20

Nitriansky kraj 353 283 44 775 40 120 12,67 11,36

Bytča 14 128 2 206 2 041 15,61 14,45

Čadca 42 632 5 309 4 683 12,45 10,98

Dolný Kubín 18 239 2 629 2 463 14,41 13,50

Kysucké Nové Mesto 15 710 2 285 2 111 14,54 13,44

Liptovský Mikuláš 38 621 4 738 4 224 12,27 10,94

Martin 48 641 5 583 5 141 11,48 10,57

Námestovo 23 436 3 198 2 951 13,65 12,59

Ružomberok 28 603 3 420 2 990 11,96 10,45

Turčianske Teplice 8 299 1 108 985 13,35 11,87

Tvrdošín 15 985 2 161 2 029 13,52 12,69

Žilina 76 403 5 985 5 573 7,83 7,29

Žilinský kraj 330 697 38 622 35 191 11,68 10,64

Banská Bystrica 57 967 5 039 4 616 8,69 7,96

Banská Štiavnica 8 119 1 457 1 340 17,95 16,50

Brezno 30 070 6 192 5 479 20,59 18,22

Detva 15 773 3 433 3 131 21,77 19,85

Krupina 10 276 2 270 2 060 22,09 20,05

Lučenec 32 873 8 311 7 700 25,28 23,42

Poltár 11 055 2 823 2 547 25,54 23,04

Revúca 20 072 7 189 6 103 35,82 30,41

Rimavská Sobota 37 692 13 372 12 378 35,48 32,84

Veľký Krtíš 20 108 5 404 4 864 26,87 24,19

Zvolen 33 954 3 540 3 149 10,43 9,27

112

Žarnovica 12 480 2 666 2 530 21,36 20,27

Žiar nad Hronom 23 234 3 548 3 352 15,27 14,43

Banskobystrický kraj 313 673 65 244 59 249 20,80 18,89

Bardejov 35 733 7 741 7 387 21,66 20,67

Humenné 31 077 5 662 4 998 18,22 16,08

Kežmarok 28 828 7 921 7 138 27,48 24,76

Levoča 14 362 2 804 2 388 19,52 16,63

Medzilaborce 5 795 1 457 1 216 25,14 20,98

Poprad 52 952 7 296 5 842 13,78 11,03

Prešov 76 329 13 498 12 289 17,68 16,10

Sabinov 22 756 5 978 5 648 26,27 24,82

Snina 18 019 4 453 4 089 24,71 22,69

Stará Ľubovňa 22 896 3 583 2 937 15,65 12,83

Stropkov 9 751 2 202 1 800 22,58 18,46

Svidník 16 017 3 811 3 555 23,79 22,20

Vranov nad Topľou 34 907 9 232 7 657 26,45 21,94

Prešovský kraj 369 422 75 638 66 944 20,47 18,12

Gelnica 13 503 3 426 2 997 25,37 22,20

Košice I 30 774 2 882 2 626 9,37 8,53

Košice II 37 981 4 171 3 838 10,98 10,11

Košice III 17 191 1 778 1 615 10,34 9,39

Košice IV 29 123 2 540 2 326 8,72 7,99

Košice - okolie 49 257 11 310 10 555 22,96 21,43

Michalovce 47 989 10 904 8 617 22,72 17,96

Rožňava 29 490 8 506 7 938 28,84 26,92

Sobrance 10 178 2 391 1 990 23,49 19,55

Spišská Nová Ves 40 667 8 068 6 362 19,84 15,64

Trebišov 44 917 12 628 11 248 28,11 25,04

Košický kraj 351 070 68 604 60 112 19,54 17,12

Slovensko 2 649 998 368 021 329 860 13,89 12,45

Zdroj: UPSVaR

113

PRÍLOHA XII Pracujúci podľa vzdelania a pohlavia v tis. osobách Spolu 2001 2003 2005 2007 2008Q4 2009Q1 2009Q2

Stupeň vzdelania 2123,7 2164,6 2216,2 2357,3 2466,0 2388,2 2378,5 1 Základné 133,5 116,4 102,6 105,9 108,9 96,5 90,4 2 Učňovské bez maturity 764,3 749,9 700,5 756,6 786,6 761,8 745,1 3 Stredné bez maturity 58,5 50,7 55,8 61,3 63,3 56,1 57,8 4 Učňovské s maturitou 103,2 114,0 115,5 123,7 127,6 115,2 109,9 5 Úplné stredné všeobecné 105,5 97,0 97,8 101,7 104,0 95,6 104,3 6 Úplné stredné odborné 678,5 727,3 778,5 822,3 860,4 840,5 846,8 7 Vyššie odborné 15,3 17,5 21,1 18,4 19,8 20,7 21,7 8 Vysokoškolské - 1. stupeň 5,9 7,1 12,5 20,2 27,6 31,7 35,2 9 Vysokoškolské - 2. stupeň 257,6 282,5 326,8 341,8 360,3 361,9 359,3 10 Vysokoškolské - 3. stupeň 1,3 2,3 5,2 5,6 7,3 8,3 8,0 Bez školského vzdelania 0,1 - - 0,0 - Muži 2001 2003 2005 2007 2008Q4 2009Q1 2009Q2

Spolu 1145,8 1177,1 1233,0 1321,6 1385,4 1343,1 1336,9 1 Základné 52,0 50,2 43,8 48,0 50,0 46,7 45,2 2 Učňovské bez maturity 493,9 489,2 464,3 505,3 520,1 506,8 494,2 3 Stredné bez maturity 35,2 31,6 34,2 36,9 38,9 36,0 36,3 4 Učňovské s maturitou 66,8 72,4 78,6 83,8 82,2 77,1 73,1 5 Úplné stredné všeobecné 36,6 36,2 33,7 38,6 41,5 38,6 43,1 6 Úplné stredné odborné 315,3 339,1 380,4 410,5 438,7 424,1 429,3 7 Vyššie odborné 7,2 6,7 6,5 5,8 6,9 8,0 8,1 8 Vysokoškolské - 1. stupeň 2,4 3,4 6,4 7,5 10,2 10,7 13,5 9 Vysokoškolské - 2. stupeň 135,9 146,7 182,0 181,3 191,6 189,7 189,2 10 Vysokoškolské - 3. stupeň 0,7 1,5 3,4 4,0 5,3 5,4 4,8 Bez školského vzdelania 0,1 - - 0,0 - Ženy 2001 2003 2005 2007 2008Q4 2009Q1 2009Q2 Spolu 977,9 987,5 983,1 1035,6 1080,6 1045,1 1041,5 1 Základné 81,5 66,2 58,8 57,9 58,8 49,8 45,1 2 Učňovské bez maturity 270,4 260,7 236,3 251,3 266,5 255,0 250,9 3 Stredné bez maturity 23,3 19,0 21,7 24,3 24,4 20,1 21,4 4 Učňovské s maturitou 36,5 41,5 36,9 39,9 45,4 38,0 36,8 5 Úplné stredné všeobecné 68,9 60,9 64,0 63,1 62,6 57,0 61,3 6 Úplné stredné odborné 363,3 388,2 398,1 411,9 421,7 416,5 417,5 7 Vyššie odborné 8,1 10,8 14,6 12,5 12,9 12,6 13,5 8 Vysokoškolské - 1. st. 3,5 3,8 6,1 12,7 17,4 20,9 21,7 9 Vysokoškolské - 2. st. 121,8 135,8 144,9 160,5 168,8 172,2 170,1

114

10 Vysokoškolské - 3. st. 0,7 0,8 1,8 1,7 2,0 2,9 3,2 Bez školského vzdelania - - - 0,0 -

Zdroj: ŠÚ SR PRÍLOHA XIII Najčastejšie sa vyskytujúce zamestnania v SR

podľa KZAM KZAM Názov zamestnania 7241 Elektromechanici, opravári a nastavovači rôznych elektrických zariadení, prístrojov 7136 Inštalatéri, potrubári, stavební zámočníci, klampiari 5122 Kuchári 2221 Lekári (okrem zubných lekárov) 7231 Mechanici a opravári motorových vozidiel (okrem autoklampiarov) 8281 Montážni robotníci montujúci mechanické zariadenia 7226 Nastavovači a obsluha obrábacích strojov 7224 Nástrojári, kovomodelári, kovorobotníci, zámočníci 3415 Obchodní zástupcovia 8334 Obsluha vysokozdvižných vozíkov 3439 Odborní administratívni zamestnanci 5132 Opatrovatelia a pomocní ošetrovatelia v zariadeniach sociálnej starostl. 9132 Pomocníci a upratovači v kanceláriách, hoteloch, nemoc. a pod. 4142 Poštoví doručovatelia, úradníci v triediarňach 5211 Predavači v obchodoch 4115 Sekretárky, sekretári 2331 Učitelia na základných školách 2322 Učitelia odborných predmetov na stredných školách 2321 Učitelia všeobecnovzdelávacích predmetov na stredných školách 4131 Úradníci v skladoch 8324 Vodiči autobusov, trolejbusov a električiek 8325 Vodiči nákladných automobilov a ťahačov 9152 Vrátnici, strážnici, uvádzači a šatniarky 3433 Zamestnanci v oblasti účtovníctva, fakturácie, rozpočtovníctva, kalkulácie 3231 Zdravotné sestry Zdroj: ISCP (MPSVR SR) 1-04 – z údajov za 2. Q. 2009

116

PRÍLOHA XIV Živnostníci rozdelení podľa ekonomických činností

Živnostníci rozdelení podľa ekonomických činností

Živnostníci spolu Poľnohospod.,

rybolov Priemysel spolu

Z toho

priemyselná

výroba

Stavebníctvo Obchod Kraj

2004 2008 2004 2008 2004 2008 2004 2008 2004 2008 2004 2008

Bratislavský 56 746 59 644 336 581 5 852 7 281 5 846 7 278 5 876 7 114 18 245 20 142

Trnavský 36 497 43 058 404 754 5 410 6 618 5 409 6 616 8 695 12 347 11 191 10 730

Trenčiansky 38 262 44 429 768 1 334 7 657 10 236 7 656 10 235 6 815 9 659 13 334 13 403

Nitriansky 41 005 48 949 550 955 7 795 10 207 7 791 10 201 6 213 10 064 15 957 16 893

Žilinský 48 289 56 978 360 981 10 341 15 004 10 337 14 988 12 178 15 676 14 112 14 612

Banskobystrický 35 345 41 785 2 051 3 469 5 188 6 712 5 161 6 689 4 474 7 317 13 547 12 635

Prešovský 44 787 57 998 1 825 4 255 9 196 13 314 9 192 13 310 8 866 14 464 14 271 13 647

Košický 35 709 40 000 918 1921 5 769 7 573 5 766 7 566 3 961 5 848 14 558 14 212

SR spolu 336 640 392 841 7 212 14 250 57 208 76 945 57 158 76 883 57 078 82 489 115 215 116 274

117

Živnostníci rozdelení podľa ekonomických činností

Hotely a

reštaurácie

Doprava,

skladovanie, pošty

a telekomunikácie

Finančné

sprostredkovanie

Nehnuteľnosti,

prenájom,

obchodné

činnosti

Školstvo Zdravotníctvo,

sociálna pomoc Kraj

2004 2008 2004 2008 2004 2008 2004 2008 2004 2008 2004 2008

Bratislavský 2 638 2 285 4 118 3 655 368 568 15 391 14 054 850 811 129 171

Trnavský 1 970 2 067 1 909 2 058 75 374 4 838 5 681 329 366 61 81

Trenčiansky 1 697 1 542 1 546 1 385 87 262 4 302 4 371 352 391 49 68

Nitriansky 1 770 1 605 1 794 1 897 76 303 4 613 4 804 426 422 29 73

Žilinský 2 396 2 226 1 705 1 531 138 334 4 783 4 473 482 404 52 95

Banskobystrický 1 987 2 002 1 495 1 548 209 468 4 444 5 339 389 436 71 131

Prešovský 2 107 2 220 1 783 1 729 198 541 4 486 5 588 350 364 116 149

Košický 1 493 1 260 1 416 1 255 177 690 5 287 4 997 465 419 53 110

SR spolu 16 058 15 207 15 766 15 058 1 328 3 540 48 144 49 307 3 643 3 613 560 878

Zdroj: ŠÚ SR

118

PRÍLOHA XV Dokument EÚ k flexiistote (sumár) OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV K spoločným zásadám flexiistoty Flexibilitou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a zlepšeniu ich kvality

Brusel, 27.6.2007 KOM(2007) 359 v konečnom znení ÚLOHY A MOŽNOSTI VYPLÝVAJÚCE Z GLOBALIZÁCIE A ZMIEN Spôsob života a práce občanov EÚ sa rýchlo mení. Dôvody týchto zmien sú štyri: európska a medzinárodná hospodárska integrácia; vývoj nových technológií, najmä v oblasti informácií a komunikácie; demografické starnutie európskych spoločností kombinované so stále pomerne nízkou mierou zamestnanosti a vysokou mierou dlhodobej nezamestnanosti, čo predstavuje hrozbu pre udržateľnosť systémov sociálnej ochrany a vytváranie segmentovaných trhov práce v mnohých krajinách, kde súčasne pracujú jednak pomerne dobre chránení, jednak nechránení pracovníci („insideri“ a „outsideri“). Aj napriek pozitívnym vplyvom globalizácie je v EÚ neustále potreba vytvárať nové a kvalitné pracovné miesta. Je potrebné obmedziť segmentáciu trhu práce a neistotu pracovných miest, podporovať trvalú integráciu znevýhodnených skupín (ženy, mladí a starší ľudia, imigranti) a zvyšovanie kvalifikácie a vytvoriť nové modely flexibility a istoty, ktoré povedú k zvýšenej miere inovatívnosti a konkurencieschopnosti Európy. INTEGROVANÝ PRÍSTUP FLEXIISTOTY Integrovaný prístup flexiistoty má pomôcť pri dosahovaní cieľov obnovenej Lisabonskej stratégie. Flexiistotou sa má zabezpečiť, aby mali občania EÚ vysokú mieru istoty zamestnania a dobrú perspektívu rozvoja svojej kariéry a pomáha využívať možnosti globalizácie. Flexiistotu možno definovať ako integrovanú stratégiu na súčasné zvýšenie flexibility a istoty na trhu práce. Flexibilita, na jednej strane, sa týka úspešných zmien („prechodných období“) počas života jednotlivca. Istota, na druhej strane predstavuje vybavenie ľudí zručnosťami, ktoré im umožnia postup v pracovnom živote a pomôžu im nájsť si nové zamestnanie. Zložky flexiistoty

• Flexibilné a spoľahlivé podmienky pracovných zmlúv • Komplexné stratégie celoživotného vzdelávania • Účinné aktívne politiky trhu práce • Moderné systémy sociálneho zabezpečenia

FLEXIISTOTA A SOCIÁLNY DIALÓG Komplexný prístup flexiistoty, na rozdiel od izolovaných politických opatrení, je dokázateľne najlepší spôsob ako zaručiť, aby sa sociálni partneri angažovali do širokej diskusie o prispôsobivosti. Podľa skúseností je partnerský prístup pri tvorbe politiky flexiistoty najvhodnejší. Komisia vyzýva členské štáty, aby spolupracovali so sociálnymi partnermi s cieľom zapracovať ich stanoviská k flexiistote do národných programov reforiem. VYPRACOVANIE SPOLOČNÝCH PRINCÍPOV FLEXIISTOTY (1) Flexiistotu tvoria flexibilné a spoľahlivé podmienky pracovných zmlúv (zo strany zamestnávateľa i zamestnanca, insiderov i outsiderov); komplexné stratégie celoživotného vzdelávania; aktívne účinné politiky trhu práce a moderné systémy sociálneho zabezpečenia. Ich cieľom je účinne podporiť uplatňovanie Stratégie rastu a zamestnanosti, vytvoriť väčší počet

119

pracovných miest a vyššej kvality, posilni_ európske sociálne modely poskytnutím nových foriem flexibility a istoty na zvýšenie prispôsobivosti, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti. (2) Flexiistota znamená rovnováhu medzi právami a povinnosťami zamestnávateľov, pracovníkov, uchádzačov o zamestnanie a štátnych orgánov. (3) Flexiistota by sa v jednotlivých členských štátoch mala prispôsobiť osobitným podmienkam trhov práce a vzťahov vo výrobných odvetviach. Flexiistota neznamená jediný model trhu práce alebo jedinú politickú stratégiu. (4) Flexiistota by mala znížiť rozdiel medzi insidermi a outsidermi trhu práce. Ľudia, ktorí sú v súčasnosti insidermi, potrebujú podporu, aby boli pripravení a chránení počas prechodu z pracovného miesta na inú prácu. Ľudia, ktorí sú v súčasnosti outsidermi vrátane ľudí bez práce, teda skupiny, kde sú nadmieru zastúpené ženy, mladí ľudia a migranti, potrebujú ľahký prístup k práci, ktorý by im umožnil získať pracovné zmluvy so stabilnejšími podmienkami. (5) Podporovať by sa mala interná (v rámci podniku), ako aj externá flexiistota (z podniku do iného podniku). Dostatočná flexibilita pri prijímaní do zamestnania a prepúšťaní sa musí spájať s bezpečným prechodom z jedného pracovného miesta na iné. Spoločenský postup je potrebné uľahčiť, rovnako ako aj prechod z nezamestnanosti alebo neaktivity do práce. Kvalitné pracoviská so schopným vedením, dobrou organizáciou práce a neustálym zvyšovaním kvalifikácie sú súčasťou cieľov flexiistoty. Sociálna ochrana musí podporovať mobilitu, a nie brániť jej. (6) Flexiistota by mala napomáhať rodovú rovnosť podporou rovnakého prístupu ku kvalitnému zamestnaniu mužov a žien a ponúknutím možností zosúladiť rodinný a pracovný život, ako aj poskytnutím rovnakých príležitostí migrantom, mladým ľuďom, ľuďom so zdravotným postihnutím a starším pracovníkom. (7) Flexiistota si vyžaduje ovzdušie dôvery a dialóg medzi štátnymi orgánmi a sociálnymi partnermi, v ktorom sú všetci pripravení prevziať zodpovednosť za zmenu a vypracovať vyvážený súbor politík. (8) Politiky flexiistoty si vyžadujú rozpočtové náklady a mali by sa takisto uplatňovať tak, aby prispeli k riadnym a finančne udržateľným rozpočtovým politikám. Mali by byť takisto zamerané na spravodlivé rozdelenie nákladov a prínosov, najmä medzi podnikateľkou sférou, jednotlivcami a rozpočtom verejných financií, s osobitným zreteľom na špecifickú situáciu malých a stredných podnikov. Účinné politiky flexiistoty môžu prispieť k takémuto celkovému cieľu. FINANČNÝ ASPEKT FLEXIISTOTY Usmernenia Spoločenstva pre kohéziu a rozvoj vidieka zdôrazňujú príspevok kohéznej politiky a rozvoja vidieka k strategickým cieľom Únie, a najmä k Lisabonskej stratégii. Konkrétne – na všetky opatrenia, na ktoré sa vzťahujú Usmernenia zamestnanosti (teda aj politiky flexiistoty) možno čerpať podporu z Európskeho sociálneho fondu (ESF), čo členským štátom v programovacom období 2007 – 2013 poskytne prostriedky vo výške asi 70 miliárd eur a v mnohých prípadoch sa môže poskytnúť finančná podpora aj z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. ĎALŠIE KROKY: FLEXIISTOTA A LISABONSKÁ STRATÉGIA RASTU A ZAMESTNANOSTI Nasledujúca spoločná správa o zamestnanosti za roky 2007/2008 by sa mala zameraná na analýzu rozsahu, v akom členské štáty vytvárajú komplexné stratégie politiky zahrnujúce štyri zložky flexiistoty. Počas nasledujúceho cyklu Integrovaných usmernení budú členské štáty vyzvané, aby využili svoje národné programy reforiem na správu o svojich konkrétnych stratégiách flexiistoty. Komisia bude tieto stratégie monitorovať vo výročných správach o pokroku a bude podávať správy o pokroku, ktorý sa na konci lisabonského cyklu dosiahol pri stratégiách flexiistoty. PRÍSTUPY FLEXIISTOTY 1. prístup: riešenie problému segmentácie trhu práce na základe pracovných zmlúv Tento typický prístup je zaujímavý pre krajiny, ktorých kľúčovým problémom sú segmentované trhy práce s insidermi a outsidermi. Tento prístup by bol zameraný na vyrovnanejšie rozdelenie

120

flexibility a istoty v pracovnej sile. Vytvoril by vstupnú bránu do zamestnania pre nových pracovníkov a podporil ich získavanie lepších podmienok pracovných zmlúv 2. prístup: rozvoj flexiistoty v podniku a ponuka istoty pri zmene Tento typický prístup je zaujímavý pre krajiny s relatívne nízkym počtom ľudí, ktorí menia pracovné miesta. V rámci neho by sa zvýšili investície do zamestnateľnosti, _o by pracovníkom umožnilo neustále rozvíja_ svoje schopnosti v rámci podnikov, a tak sa lepšie pripraviť na zmeny vo výrobných metódach a organizácii práce v budúcnosti. Vzhľadom na zavedenie systémov, prostredníctvom ktorých by sa dosiahlo, že proces zmeny zamestnania v prípade reštrukturalizácie spoločnosti a prepustenia bude bezpečný a úspešný, by pri tomto prístupe nešlo len o aktuálne zamestnanie a aktuálneho zamestnávateľa. 3. prístup: riešenie problému rozdielov v kvalifikácii a pracovných príležitostiach pracovnej sily Tento typický prístup je zaujímavý pre krajiny, ktorých kľúčovým problémom sú veľké rozdiely v kvalifikácii a pracovných príležitostiach medzi ľuďmi. Podporili by sa ním príležitosti pre nízkokvalifikovaných ľudí na získanie zamestnania a zvyšovanie ich kvalifikácie s cieľom získať udržateľnú pozíciu na trhu práce 4. prístup: zlepšenie pracovných príležitostí pre poberateľov dávok a pracovníkov zamestnaných na čierno Tento typický prístup je zaujímavý pre krajiny, ktoré v posledných rokoch uskutočnili výraznú hospodársku reštrukturalizáciu, _oho dôsledkom je vysoký počet dlhodobých poberateľov dávok, pre ktorých nie je perspektíva návratu na trh práce priaznivá. Zameral by sa na zlepšenie pracovných príležitostí pre poberateľov dávok a zmenu zo zamestnania na čierno na legálne zamestnanie prostredníctvom vývoja účinných aktívnych politík trhu práce a systémov celoživotného vzdelávania spojených s primeranou výškou dávok v nezamestnanosti PRÍKLADY FLEXIISTOTY Systém odstupného v Rakúsku Zlatý dánsky trojuholník Dočasná práca v Holandsku Zníženie počtu zmlúv na dobu určitú v Španielsku Dohoda sociálnych partnerov v Írsku pod názvom „Smerom k roku 2016 ZÁKLADNÉ UKAZOVATELE RELEVANTNÉ Z H_ADISKA FLEXIISTOTY A. Pružné podmienky pracovných zmlúv – Prísnosť ochrany zamestnanca, celková, týkajúca sa stálych aj dočasných zamestnancov (OECD); – Rozmanitosť podmienok pracovných zmlúv a práce a ich dôvody (EUROSTAT); B. Komplexné stratégie celoživotného vzdelávania – Percento dospelých obyvateľov vo veku od 25 až 64 rokov zúčastňujúcich sa na vzdelávaní a odbornej príprave (EUROSTAT) – Dosiahnuté vzdelanie vekových skupín 45 – 54 a 25 – 34 rokov (podiel obyvateľov s minimálne vyšším stredným vzdelaním (EUROSTAT); C. Účinné aktívne politiky trhu práce – Výdavky na aktívne a pasívne politiky trhu práce ako percento HDP (EUROSTAT); – Výdavky na aktívne a pasívne politiky trhu práce na jednu nezamestnanú osobu (EUROSTAT); – Počet účastníkov na aktívnych politikách trhu práce, podľa typu opatrenia (OECD); - Podiel mladých alebo dospelých nezamestnaných ľudí, ktorým nebolo ponúknuté pracovné miesto alebo aktivačné opatrenie počas šiestich alebo dvanástich mesiacov, v uvedenom poradí (EUROSTAT); D. Moderné systémy sociálneho zabezpečenia – Čisté pomerné náhrady v prvom roku, ako aj po piatich rokoch (OECD);

121

– Pasca nezamestnanosti, vyjadrená ako miera úrovne dávok (OECDEUROSTAT); Výsledky trhu práce – Miera zamestnanosti, celková, žien a starších pracovníkov (EUROSTAT); – Pomer nezamestnaných mladých ľudí (15 – 24 rokov) (EUROSTAT); – Miera dlhodobej nezamestnanosti (EUROSTAT); – Rast produktivity práce (EUROSTAT); – Kvalita v práci (v procese prípravy); – Miera ohrozenia chudobou (EUROSTAT).

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. www.esf.gov.sk

Zhotoviteľ: Trexima Bratislava, spol. s r. o. Drobného 29, 844 07 Bratislava 42 Objednávateľ: Centrum vzdelávania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Pekná cesta 6, 830 04 Bratislava Projekt Analýza aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v SR s osobitným zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt. ETAPA I.

ÚVODNÁ SPRÁVA

1

ÚVOD

V súčasnosti sú občania SR, ale aj ostatných krajín EÚ postihnutí dôsledkami

celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy. Z hľadiska budúceho vývoja SR je okrem

dôsledkov vyššie uvedenej hospodárskej a finančnej krízy potrebné riešiť aj problematiku

demografického starnutia spoločnosti, vzdelanostnej pripravenosti pre technologický pokrok

a rýchlo sa meniace podmienky v dôsledku globalizácie, ako aj pretrvávajúci problém

segmentácie trhu práce. Odpoveď na súčasnú situáciu aj výzvy budúcnosti nám poskytuje

koncept flexiistoty, ktorého cieľom je dosiahnuť flexibilnejšie pracovné podmienky

a bezpečnejšie prechody medzi štúdiom, zamestnaním, nezamestnanosťou, samozárobkovou

činnosťou a prechodom do dôchodku. Opatrenia flexiistoty boli zdôraznené ako významné

pre nápravu trhov práce postihnutých hospodárskou krízou.

V širšom ponímaní chápe Európska komisia pod flexiistotou integrovanú stratégiu

na zvýšenie flexibility trhu práce, zvýšenie istoty v rámci sociálneho zabezpečenia

a istoty zamestnania.1 Efektívny model flexiistoty sa snaží umožniť zamestnávateľom

reagovať na globalizáciu ekonomiky a zabezpečiť istotu pre zamestnancov prostredníctvom

zvyšovania miery ich zamestnateľnosti a sociálnej pomoci nezamestnaným. Flexiistota je teda

kompromisom, vyvážením a spojením flexibility a istoty na trhu práce.

Riešenie projektu je rozdelené do 3 etáp. Úvodná správa popisuje úlohy a činnosti,

ktoré boli realizované v súlade so zmluvou medzi Treximou Bratislava ako výhercom

verejného obstarávania a zadávateľom Centrum vzdelávania Ministerstva práce, sociálnych

vecí a rodiny SR. V rámci úvodnej správy boli realizované práce patriace do I. etapy riešenia

projektu (časové obdobie - do 1 mesiaca)

Etapa I. realizácie predmetu zmluvy :

♦ Analýza kľúčových makroekonomických a sociálno-ekonomických ukazovateľov, ich


flexiistôt.

♦ Formulácia vybraných problémov aplikácie systému flexiistôt v podmienkach SR (rodová

mzdová nerovnováha, demografická situácia na Slovensku – štruktúra a pohyb (mobilita)


2

obyvateľstva v SR podľa ekonomickej aktivity, vzdelania, rodového členenia a ďalších

významných faktorov).

♦ Analýza minulého a súčasného stavu štruktúry nezamestnanosti a zamestnanosti podľa

platnej Klasifikácie zamestnaní s ohľadom na možnosti aplikácie systému flexiistôt.

Termín odovzdania: do konca 1 mesiaca od podpisu zmluvy o dielo, t.j. do 25. 12. 2009.

Všetky požadované výstupy (odborné analýzy a štúdie) boli vypracované

a usporiadané do jednotného výstupu, ktorý tvorí prílohu č. 1 tejto správy.

Analýza kľúčových makroekonomických a sociálno-ekonomických ukazovateľov, ich


flexiistôt.

V rámci tejto odbornej analýzy boli skúmané a vyhodnocované základné

makroekonomické a sociálnoekonomické ukazovatele, ich vývoj v SR a komparácia

vybraných ukazovateľov s úrovňou Európskej únie. Taktiež sa analyzoval dopad

hospodárskej krízy na ekonomiku SR v roku 2009 a prognóza jej ďalšieho možného vývoja.

Na záver tejto kapitoly bolo vypracované zhodnotenie flexiistoty v SR v sledovanom období.

Formulácia vybraných problémov aplikácie systému flexiistôt v podmienkach SR

(rodová mzdová nerovnováha, demografická situácia na Slovensku – štruktúra a pohyb

(mobilita) obyvateľstva v SR podľa ekonomickej aktivity, vzdelania, rodového členenia

a ďalších významných faktorov).

V tejto časti boli riešiteľmi realizované odborné analytické práce v oblasti rodového

mzdového rozdielu, konkrétne boli analyzované rozdiely v stredných hodnotách zárobkov

mužov a žien, rodové rozdiely vo vybraných zamestnaniach podľa Klasifikácie zamestnaní.

Riešitelia zrealizovali bunkovú a segregačnú analýzu a rozklad rodového mzdového rozdielu

na vysvetliteľnú a nevysvetliteľnú časť pomocou známych premenných. Poslednou časťou

v rámci prác realizovaných v oblasti rodovej rovnosti bolo porovnanie stavu v rodovej

mzdovej rovnosti v SR a ostatných členských krajinách Európskej únie.

Ďalej boli skúmané a popísané vplyvy krízy na úpravu pracovného času

a demografické podmienky SR ako východiská aplikácie flexiistoty (index ekonomického

zaťaženia, trendy v populácii v regiónoch, vzdelanostnej štruktúre a migrácii obyvateľstva).

3

Analýza minulého a súčasného stavu štruktúry nezamestnanosti a zamestnanosti podľa


Komplexnú analýzu stavu štruktúry zamestnanosti a nezamestnanosti riešiteľský tím

rozdelil na dve samostatné časti, a to na analýzu štruktúry nezamestnanosti a analýzu

štruktúry zamestnanosti.

V rámci prvej časti boli analyzované počty nezamestnaných podľa vekového kritéria,

odvetvia ekonomickej činnosti, podľa vzdelania a klasifikácie zamestnaní. Samostatne boli

analyzované vybrané skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

V druhej časti boli podrobne skúmané počty zamestnancov podľa kritérií – pohlavie,

odvetvie ekonomickej činnosti, vzdelania a klasifikácie zamestnaní.

Samostatnú časť tvorí analýza podnikateľov – fyzických osôb, vrátane živnostníkov.

Návrh ďalšieho postupu realizácie

V nasledujúcom období zaháji riešiteľský tím práce súvisiace s riešením prác

uvedených v prílohe č. 1 k zmluve o dielo ako Etapa II. Termín odovzdania výstupu z tejto

nasledujúcej etapy je do 25. 1. 2009. V rámci nasledujúcej etapy budú riešené nasledovné

oblasti:

• Posúdenie rozsahu a rýchlosti adaptácie trhu práce na zmeny.

• Analýza vplyvov na tvorbu nových pracovných miest (makroekonomické stimuly,

stimulačné opatrenia vlády, priame zahraničné investície, podnikateľské prostredie a pod.).

• Priestorová a profesijná mobilita pracovnej sily ako faktor zmierňovania nerovnováhy

na trhu práce.

Záver

Riešiteľ pre odborné riešenie ďalších stanovených náročných úloh podľa zmluvy

o dielo zo dňa 25. 11. 2009 medzi Treximou Bratislava a Centrom vzdelávania Ministersva

práce, sociálnych vecí a rodiny SR zabezpečil a disponuje dostatkom potrebných odborných

personálnych kapacít a materiálnymi prostriedkami. Sú vytvorené všetky predpoklady pre

pokračujúce riešenie úloh na vysokej odbornej úrovni.

Copyright © 2009 Trexima Bratislava

REXIMA

Analýza aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v SR s

osobitným zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt.

ETAPA II.


Riešiteľský tím: Ing. Ivana Cisárová, Ing. František Foltán, Ing. Mária Majdová, Ing. Róbert


Dátum: 8. januára 2010

2

Obsah Obsah.......................................................................................................................................... 2

Zoznam grafov ........................................................................................................................... 3

Zoznam tabuliek......................................................................................................................... 4

Zoznam príloh ............................................................................................................................ 5

Úvod ........................................................................................................................................... 6

1. Posúdenie rozsahu a rýchlosti adaptácie trhu práce na zmeny............................................ 7

1.1 Korelačná analýza ukazovateľov trhu práce vo väzbe na prvky flexiistoty ................ 7

1.2 Vplyv inštitútu minimálnej mzdy na trhu práce......................................................... 11

2. Analýza vplyvov na tvorbu nových pracovných miest v oblasti makroekonomických stimulov, vládnych opatrení, priamych zahraničných investícií a podnikateľského prostredia........................................................................................................................... 15

2.1 Vývoj pracovných miest v SR ................................................................................... 15

2.2 Priame zahraničné investície...................................................................................... 17

2.3 Investičné stimuly ...................................................................................................... 20

2.4 Hodnotenie podnikateľského prostredia - Index IPP ................................................. 22

3. Priestorová a profesijná mobilita pracovnej sily ako faktor zmierňovania nerovnováhy na trhu práce........................................................................................................................... 24

3.1 Mobilita pracovnej sily z pohľadu kraja trvalého bydliska zamestnanca .................. 25

3.2 Mobilita pracovnej sily z pohľadu kraja pracoviska zamestnanca ............................ 28

3.3 Mobilita pracovnej sily podľa dosiahnutého vzdelania, zamestnania (podľa hlavnej triedy KZAM), odvetvia (podľa SK NACE Rev. 2) a veku ...................................... 31

Záver......................................................................................................................................... 35


Prehľad použitých klasifikácií.................................................................................................. 40

3

Zoznam grafov Graf 1 Pomer HDP krajín uplatňujúcich a neuplatňujúcich inštitút zákonom stanovenej

minimálnej mzdy (v parite kúpnej sily)......................................................................... 13

Graf 2 Počet zamestnancov v rokoch 1994 – 2.Q.2009 ........................................................... 15

Graf 3 Medziročná zmena v počte zamestnancov .................................................................... 16

Graf 4 Vývoj PZI v SR za roky 1997 – 2007 ............................................................................ 18

Graf 5 Vývoj PZI podľa odvetví (OKEČ) za roky 1997 – 2007 ............................................... 19

Graf 6 Vývoj PZI podľa krajov za roky 1997 – 2007 ............................................................... 20

Graf 7 Investičné stimuly v tis. EUR ........................................................................................ 21

Graf 8 Vývoj indexu podnikateľského prostredia za obdobie 1. štvrťrok 2001 – 2. štvrťrok

2009 .............................................................................................................................. 22

Graf 9 Podiel odchádzajúcich zamestnancov z daného kraja v rokoch 2005 -2008 ............... 28

Graf 10 Podiel prichádzajúcich zamestnancov do daného kraja v rokoch 2005 – 2008......... 30

4

Zoznam tabuliek Tabuľka 1 Zamestnanci podľa ekonomických činností (OKEČ) a pohlavia v tis. osobách ..... 17

Tabuľka 2 Vývoj priamych zahraničných investícií v mil. EUR za roky 1997 – 2007 ............. 18

Tabuľka 3 Vývoj PZI podľa krajov za roky 1997 -2007 v mil. EUR ........................................ 19

Tabuľka 4 Plánovaná výška investície v miliónoch EUR......................................................... 20

Tabuľka 5 Schválené poskytnutie regionálnej štátnej pomoci (investičných stimulov) podľa

krajov SR od roku 2001 do 31. 7. 2009 ................................................................. 21

Tabuľka 6 Mobilita pracovnej sily zamestnancov v roku 2004 podľa kraja trvalého bydliska25




Tabuľka 10 Mobilita pracovnej sily zamestnancov v roku 2008 podľa kraja trvalého bydliska

.................................................................................................................................................. 27

Tabuľka 11 Mobilita pracovnej sily zamestnancov v roku 2005 podľa kraja pracoviska ....... 29




Tabuľka 26 Mobilita pracovnej sily zamestnancov podľa vzdelania v rokoch 2004 a 2008 ... 31

Tabuľka 16 Mobilita pracovnej sily zamestnancov podľa zamestnania v rokoch 2004 a 2008

.................................................................................................................................................. 32

Tabuľka 17 Mobilita pracovnej sily zamestnancov podľa veku v rokoch 2004 a 2008 ........... 33

Tabuľka 18 Mobilita pracovnej sily zamestnancov podľa odvetvia ekonomickej činnosti v

rokoch 2004 a 2008 ............................................................................................... 34

5

Zoznam príloh PRÍLOHA I Východiskové ukazovatele trhu práce vo väzbe na prvky flexiistoty ............ 42

PRÍLOHA II Korelačné koeficienty ukazovateľov trhu práce vo väzbe na prvky flexiistoty

v %.................................................................................................................. 43

PRÍLOHA III Priemerná mesačná mzda a vybrané zložky mzdy zamestnancov podľa krajov

SR za 3. štvrťrok 2009 (EUR/mes) ................................................................ 44

PRÍLOHA IV Porovnanie vývoja priemerných mesačných miezd v podnikateľskej

a nepodnikateľskej sfére................................................................................. 44

6

Úvod

Predkladaný dokument predstavuje druhú etapu analýzy aktuálnej sociálno-

ekonomickej situácie v SR s osobitným zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt.

Priamo nadväzuje na prvú etapu, ktorá pojednáva o špecifických problémoch aplikácie

systému flexiistoty v podmienkach SR, medzi ktoré patrí nepriaznivý demografický vývoj,

výrazný mzdový rodový rozdiel a úprava pracovného času. Prvá etapa taktiež analyzuje

kľúčové makroekonomické a sociálno-ekonomické ukazovatele a špecificky sa zameriava

na problematiku zamestnanosti a nezamestnanosti.

Prvá kapitola tohto dokumentu sa zaoberá posúdením adaptácie trhu práce

na zmeny. V dnešnej dobe rýchleho vývoja a zmien na trhu práce je nevyhnutné monitorovať

a skúmať súvislosti a dopady jednotlivých zásahov, úprav a zmien na trhu práce. Táto

kapitola prostredníctvom korelačnej analýzy poskytuje pohľad na ukazovatele trhu práce

vo väzbe na prvky flexiistoty a bližšie sa zaoberá inštitútom minimálnej mzdy.

Keďže pre trh práce je podstatný počet pracovných miest, druhá kapitola analyzuje

vplyvy na tvorbu nových pracovných miest, a to najmä priame zahraničné investície

a podnikateľské prostredie prostredníctvom vývoja indexu podnikateľského prostredia.

Lisabonská stratégia zdôraznila potrebu vytvárania nielen viac ale aj lepších pracovných

miest, preto je dôležité poznať vplyvy na ich tvorbu a proces ich vytvárania neustále

podporovať a zjednodušovať. Viac pracovných miest bude znamenať zvýšenie istoty

zamestnania pre pracovnú silu, pretože zamestnanec bude mať viac možností nájsť si prácu

a preto sa nebude zmene vyhýbať. Zároveň sa vytvoria lepšie podmienky pre legislatívne

úpravy ohľadom zvyšovania vonkajšej flexibility pre potreby zamestnávateľov.

Pracovné miesta však väčšinou vznikajú v oblastiach s dobre rozvinutou

infraštruktúrou, obchodnou, dopravnou a stavebnou. Následkom týchto tendencií vzniká

diskrepancia v počte vzniknutých pracovných miest v jednotlivých oblastiach. Rozvinuté

oblasti s koncentrovanými pracovnými miestami, v podmienkach SR najmä bratislavský kraj,

vyžadujú zvýšené zásobovanie pracovnou silou. Tu vstupuje na scénu miera mobility

pracovnej sily na slovenskom trhu práce, ktorá je spracovaná v tretej kapitole, a na základe

analýzy údajov poukazuje na regionálnu priestorovú mobilitu a profesijnú mobilitu. Okrajovo

sa zaoberá medzinárodnou mobilitou obyvateľov SR do zahraničia.

7

1. Posúdenie rozsahu a rýchlosti adaptácie trhu práce na zmeny

Ekonomické prostredie sa mení a vyvíja stále rýchlejšie prostredníctvom globalizácie

a vplyvom nových technológií, ktoré prinášajú nové formy komunikácie a práce a tým menia

celý svet. Poznanie, akou rýchlosťou reaguje trh práce na zmeny ekonomických podmienok,

je pri implementácii systému flexiistoty rovnako dôležité, ako ucelená predstava

o súvislostiach, ktoré tieto zmeny vyvolávajú. Žiadna zmena vyvolaná konkrétnym nástrojom

politiky zamestnanosti (či už priamym alebo nepriamym) neprebieha na trhu práce izolovane.

Preto táto kapitola skúma problematiku korelačnou analýzou odhaľujúcou vnútorné

i vonkajšie vzťahy trhu práce v SR vo väzbe na prvky flexiistoty.

1.1 Korelačná analýza ukazovateľov trhu práce vo väzbe na prvky flexiistoty

V súlade s iniciatívami Komisie EÚ k otázkam flexibility a istoty a verejnými

konzultáciami v tejto oblasti je možné využiť na východiskovú charakteristiku adaptácie trhu

práce na makroekonomické zmeny nasledovnú sústavu ukazovateľov1:

• L1 Podiel pracujúcich so zmluvou na dobu určitú,

• L2 Miera zamestnanosti na čiastočný pracovný úväzok,

• L3 Počet pracujúcich s viacerými zamestnaniami,

• L4 Počet hodín v týždni odpracovaných na čiastočný pracovný úväzok,

• L5 Počet hodín v týždni odpracovaných na plný pracovný úväzok,

• L6 Miera účasti na celoživotnom vzdelávaní,

• L7 Verejné výdavky na politiku trhu práce,

• L8 Podiel sociálneho poistenia na nákladoch práce,

• L9 Daňové zaťaženie nízkopríjmových osôb,

• L10 Pasca nezamestnanosti,

• L11 Miera celkovej nezamestnanosti,

• L12 Miera nezamestnanosti mužov, 1 Oznámenie KOM(2007)359 „Smerom k spoločným zásadám flexiistoty: viac a lepších pracovných miest prostredníctvom flexibility (pružnosti) a istoty“. Brusel, 2007. URL<http://www.cep.eu/fileadmin/user_upload/Kurz-Analysen/Flexicurity/Kurz-Analyse_zu_KOM_2007-359.pdf> Oznámenie KOM(2007)627Výsledok verejných konzultácií o zelenej knihe Komisie „Modernizácia pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia“. Brusel, 2007. URL<http://ec.europa.eu/employment_social/labour_law/docs/2007/follow_up_com_627_sk.pdf>

8

• L13 Miera nezamestnanosti žien,

• L14 Miera nezamestnanosti mladých ľudí (do 25 rokov),

• L15 Miera nezamestnanosti dlhodobo nezamestnaných,

• L16 Miera ohrozenia chudobou,

• L17 Riziko chudoby zamestnaných osôb,

• L18 Miera zamestnanosti starších ľudí (55 až 64 rokov),

• L19 Celková miera zamestnanosti,

• L20 Podiel kompenzácií zamestnancom na HDP,

• L21 Tempo rastu jednotkových nákladov práce,

• L22 Tempo rastu reálneho HDP,

• L23 Tempo rastu exportu tovarov a služieb,

• L24 Podiel tvorby hrubého fixného kapitálu na HDP,

• L25 Podiel čistých daní z produktov na HDP,

• L26 Podiel konečnej spotreby na HDP.

Vývoj týchto ukazovateľov v SR v rokoch 1997 až 2008 zobrazuje tabuľka

v Prílohe I. Z údajov, ktoré poskytuje, je možné vypočítať tesnosť závislosti

medzi jednotlivými ukazovateľmi charakterizovanú koeficientmi korelácie usporiadanými

v súhrnnej tabuľke v Prílohe II.

Ako vidieť, až prekvapujúco silná závislosť (95 %) je medzi počtom pracujúcich

s viacerými zamestnaniami a mierou ohrozenia chudobou. Táto závislosť je ešte silnejšia

ako medzi mierou ohrozenia chudobou a rizikom chudoby zamestnaných osôb (90 %).

Potvrdzuje sa tým predpoklad, že človek v kontakte s trhom práce sa lepšie prispôsobuje

novým pracovným požiadavkám i sociálnym tlakom ako ten, kto už obdobný kontakt stratil.

Takisto možno predpokladať, že človek pracujúci na čiastočný úväzok si pri náraste sociálnej

neistoty úspešne zvyšuje príjem ďalším skráteným pracovným pomerom, nakoľko korelácia

medzi mierou zamestnanosti na čiastočný úväzok a počtom pracujúcich s viacerými

zamestnaniami predstavuje 57 %.

Obdobne vysoká (89 %) je tesnosť závislosti medzi počtom pracujúcich s viacerými

zamestnaniami a rizikom chudoby zamestnaných osôb, čo priamo vyplýva z už spomínaného

súvisu medzi mierou ohrozenia chudobou a rizikom chudoby zamestnaných osôb,

ktorým bolo v roku 2008 ohrozených 6 % z celkového počtu 2 433 800 pracujúcich v SR.

9

Zaujímavým zistením je až ideálna korelácia medzi daňovým zaťažením

nízkopríjmových osôb a rizikom chudoby zamestnaných osôb. Táto skutočnosť jasne

preukazuje rýchlu a priamu reakciu sociálnej istoty pracujúcich na zmeny v daňovej

legislatíve.

Uvádzané vzťahy dokumentujú potrebu umožniť obyvateľom nachádzajúcim sa mimo

trhu práce zvýšiť svoju životnú úroveň prostredníctvom doplnkových foriem zamestnania.

Vzájomná závislosť medzi jednotlivými mierami nezamestnanosti je v podmienkach

SR tak silná (na rozdiel od krajín, kde hlavne miera nezamestnanosti mladých ľudí

alebo miera nezamestnanosti žien natoľko nekopíruje vývoj miery celkovej nezamestnanosti),

že nemá význam pri ďalšom rozbore uvažovať so všetkými ukazovateľmi v tejto oblasti.

Takisto miera ohrozenia chudobou v SR takmer dokonale koreluje so všetkými mierami

nezamestnanosti, a preto stačí vybrať jeden reprezentatívny ukazovateľ nezamestnanosti,

ktorým bude v našom prípade miera celkovej nezamestnanosti ako základný negatívny

indikátor trhu práce. K ďalšiemu zjednodušeniu výpočtov vedie v SR skutočnosť, že napriek

zmenám v demografickej štruktúre obyvateľstva má rozhodujúci vplyv na výšku miery

zamestnanosti celkový počet pracujúcich a nie podiel obyvateľstva v produktívnom veku.

Túto skutočnosť potvrdzuje aj takmer ideálna korelácia (- 99 %) medzi celkovou mierou

zamestnanosti a mierou celkovej nezamestnanosti. Nie je teda ďalej potrebné počítať

s obidvomi ukazovateľmi a pri tejto analýze trhu práce v SR je korektné brať do úvahy iba

ukazovateľ celkovej miery zamestnanosti ako jeden zo základných cieľov Lisabonskej

stratégie.

Hodnoty korelačných koeficientov ďalej vyjadrujú nasledovné skutočnosti o vývoji

na trhu práce v rokoch 1997 až 2008.

Existuje síce pozitívna závislosť medzi mierou rastu reálneho HDP a celkovou mierou

zamestnanosti, avšak jej tesnosť (58 %) nie je dostatočná (mala by dosahovať aspoň 70 %),

a preto bude v súlade s Obnovenou lisabonskou stratégiou pre oblasť zamestnanosti potrebné

premietnuť prognózovaný rast po globálnej kríze do vzniku viacerých, ale aj lepšie platených

pracovných miest, nakoľko medzi rastom reálneho HDP a podielom kompenzácií

zamestnancom na HDP existuje prekvapujúco silná záporná závislosť (- 90 %). Vysoká miera

korelácie pritom existuje medzi priemernou výškou kompenzácií na zamestnanca a pascou

nezamestnanosti (97 %), počtom hodín v týždni odpracovaných na čiastočný pracovný

10

úväzok (92 %), ako aj počtom pracujúcich s viacerými zamestnaniami (- 89 %). Podiel

kompenzácií zamestnancom na HDP bol pritom v SR v roku 2008 iba 37 %, dokonca nižší

ako v Rumunsku (39,8 %), na rozdiel od vyspelých štátov ako sú Nemecko (49 %) alebo

Dánsko (56,3 %). Priemer EÚ27 pritom predstavoval 48,4 %. Z dôvodu nízkej výšky

vymeriavacích základov sú teda obmedzené možnosti znižovania odvodových sadzieb

sociálneho poistenia, a teda ich zmeny pravdepodobne nebudú v blízkej budúcnosti vyvolávať

výrazné reakcie na trhu práce. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť význam minimálnej

mzdy pre vývoj mzdových nákladov, nakoľko je prahom, od ktorého sa odvíjajú tarifné mzdy

v krajine a preto sa vývoju v tejto oblasti budeme venovať aj v osobitnej časti.

Takisto výrazná je závislosť medzi pascou nezamestnanosti, zamestnanosťou

na čiastočný pracovný úväzok (- 82 %) a mierou účasti na celoživotnom vzdelávaní (58%),

avšak medzi mierou účasti na celoživotnom vzdelávaní a tempom rastu HDP je pozorovaná

negatívna závislosť vo výške až 80 %.

Z hľadiska demografického vývoja je potešiteľné všimnúť si štandardnú závislosť

medzi celkovou mierou zamestnanosti a mierou zamestnanosti starších ľudí (74 %).

Zamestnanosť starších ľudí je však v ešte tesnejšej závislosti s podielom zamestnancov s

čiastočným pracovným úväzkom na celkovej zamestnanosti (79 %). Najtesnejšiu súvislosť

však má miera zamestnanosti starších ľudí s výškou daňového zaťaženia

nízkopríjmových osôb, a to až – 93 %.

Korelačná analýza ukazovateľov trhu práce popri identifikácii priamej i nepriamej

závislosti identifikuje i sociálno-ekonomické veličiny, medzi ktorými existuje len nízka

tesnosť závislosti, alebo dokonca úplná nezávislosť. Konkrétne: vzájomná nezávislosť

existuje medzi podielom pracujúcich so zmluvou na dobu určitú a podielom tvorby hrubého

fixného kapitálu na HDP; podielom sociálneho poistenia na nákladoch práce a podielom

konečnej spotreby na HDP; podielom pracujúcich so zmluvou na dobu určitú a tempom rastu

exportu tovarov a služieb; ako aj medzi podielom čistých daní z produktov na HDP

a podielom konečnej spotreby na HDP. Takisto bola identifikovaná vzájomná nezávislosť

aj medzi podielom kompenzácií zamestnancom na HDP a verejnými výdavkami

na politiku trhu práce, čo vyvoláva potrebu bližšieho rozboru situácie v mzdovej oblasti

aj z dôvodu veľmi nízkej úrovne ceny práce v podmienkach SR.

11

Podľa Cohenovej klasifikácie je možné pozorovať triviálnu mieru závislosti (nižšiu

ako 10 %) medzi podielom pracujúcich so zmluvou na dobu určitú a počtom pracujúcich

s viacerými zamestnaniami, mierou nezamestnanosti mladých ľudí, počtom hodín v týždni

odpracovaných na plný pracovný úväzok, rizikom chudoby zamestnaných osôb a tempom

rastu jednotkových nákladov práce; medzi mierou zamestnanosti na čiastočný pracovný

úväzok a podielom čistých daní z produktov na HDP; medzi počtom hodín v týždni

odpracovaných na čiastočný pracovný úväzok a tempom rastu exportu; medzi počtom hodín

v týždni odpracovaných na plný pracovný úväzok, tempom rastu exportu a mierou

nezamestnanosti žien; medzi mierou účasti na celoživotnom vzdelávaní, podielom

pracujúcich so zmluvou na dobu určitú a tempom rastu jednotkových nákladov práce; ďalej

medzi verejnými výdavkami na politiku trhu práce a rizikom chudoby zamestnaných

osôb; medzi mierou dlhodobej nezamestnanosti a daňovým zaťažením nízkopríjmových osôb;

medzi pascou nezamestnanosti a podielom čistých daní z produktov na HDP; medzi tempom

rastu exportu a mierou celkovej nezamestnanosti; medzi mierou nezamestnanosti žien

a počtom hodín v týždni odpracovaných na plný pracovný úväzok, tempom rastu exportu

a podielom tvorby hrubého fixného kapitálu na HDP; medzi mierou zamestnanosti starších

ľudí a tempom rastu exportu; ako aj medzi tempom rastu jednotkových nákladov práce

a podielom konečnej spotreby na HDP.

Uvedené vzťahy medzi jednotlivými ukazovateľmi síce nepredstavujú všeobecne

platné závery, ale výrazne dokumentujú tendenciu zvyšovania produktivity práce

prostredníctvom substitúcie ľudskej práce kapitálom, čo bude i v budúcnosti predstavovať

na trhu práce kľúčový problém - osobitne z hľadiska uplatňovania zásad flexiistoty.

1.2 Vplyv inštitútu minimálnej mzdy na trhu práce

Z predchádzajúcich častí analýzy vyplynul ako výrazné špecifikum trhu práce v SR

mimoriadne nízky podiel kompenzácií zamestnancom na HDP, jeho korelačná nezávislosť

s verejnými výdavkami na politiku trhu práce a dokonca jeho silne protichodný vývoj

vo vzťahu k rastu HDP. Vysoká rigidita miezd vyvoláva potrebu legislatívnej úpravy tvorby

jej výšky, nakoľko minimálna mzda predstavuje prahovú hodnotu, od ktorej sa odvíjajú

ostatné mzdové tarify. Pri jej aplikácii však treba mať na pamäti možné deformácie trhového

prostredia, a preto sa vývojom v tejto oblasti budeme zaoberať v kontexte celoeurópskych

trendov.

12

Mzda, ktorú pracujúci dostáva za svoju prácu je rozhodujúcim motivačným činiteľom

v oblasti jeho ochoty prispôsobovať sa dynamickým potrebám trhu práce, príchodu naň alebo

odchodu z neho, a preto je jej minimálna výška dôležitým parametrom flexibility trhu práce,

a to aj s ohľadom na aktuálnu diskutovanosť tejto problematiky.

Úpravy výšky minimálnej mzdy sa uskutočňujú po posúdení celkovej ekonomickej

a sociálnej situácie za predchádzajúce časové obdobie, najmä vývoja spotrebiteľských cien,

zamestnanosti, priemerných mesačných miezd, životného minima a podobne. Redukcia jej

reálnej hodnoty vyvoláva výraznú diferenciáciu v spodnej polovici rozdelenia príjmov

obyvateľstva.

Minimálna mzda v klasickom ponímaní plní na trhu práce ochrannú funkciu, nakoľko

zákonom stanovený minimálny príjem garantuje pracujúcemu určitý životný štandard, a teda

ho ochraňuje pred sociálnou tiesňou, v ktorej by sa ocitol v prípade, že zamestnávateľ by mu

nevalorizoval mzdu tempom zohľadňujúcim rast životných nákladov. Týmto spôsobom sa

prostredníctvom minimálnej mzdy predchádza i zvyšovaniu tlaku na verejné rozpočty, ktorý

by vznikal v dôsledku prepadu nízkopríjmových zamestnancov do sociálnej siete ako aj

vplyvom rastu výdavkov na boj s kriminalitou, alkoholizmom a narkomániou. Z hľadiska

medzinárodných ekonomických vzťahov minimálna mzda zabraňuje nečestnej konkurencii,

ktorá vzniká v nákladovej oblasti prostredníctvom sociálneho dampingu.

Naproti tomu liberálny prístup zdôrazňuje škodlivosť štátneho regulačného zásahu

do trhu práce a hodnotí ho kontraproduktívne i pre zamestnancov, ktorým sa týmto

mechanizmom mzda pravidelne zvyšuje, a to z dôvodu postupnej straty

konkurencieschopnosti firiem s klesajúcou produktivitou práce. Zvýšením minimálnej mzdy

totiž dochádza i k zvýšeniu celkovej ceny práce zamestnancov odmeňovaných touto mzdou,

ktorých počet je vysoký najmä v sektore hotelových a reštauračných služieb,

v pôdohospodárstve, zdravotníctve, školstve a v sociálnych službách. Týmto sú zamestnanci

napriek snahe štátu o zlepšenie ich situácie uberaní o možnosť zárobku v konkurenčnom

prostredí. Minimálna mzda teda podľa tohto názoru zabraňuje rastu životnej úrovne

obyvateľstva s nízkymi príjmami, pretože firmy si nemôžu dovoliť zamestnávať

nekvalifikovaných ľudí za direktívne stanovenú mzdu a v konečnom dôsledku pri jej

postupnom zvyšovaní zamestnanosť klesá, nakoľko minimálna mzda obmedzuje slobodnú

dohodu zamestnanca so zamestnávateľom a bráni vzniku nových pracovných miest.

13

Minimálna mzda sa v súčasnosti v rámci krajín EÚ uplatňuje priamo zo zákona

v Belgicku, Bulharsku, Českej republike, Estónsku, Írsku, Grécku, Španielsku, Litve,

Lotyšsku, Luxembursku, Maďarsku, Holandsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku,

vo Francúzsku, vo Veľkej Británii, na Slovensku a Malte.2 V Dánsku, Nemecku, Taliansku,

Rakúsku, Fínsku, vo Švédsku a na Cypre tento zákonný inštitút stanovený nie je, avšak

minimálne mzdové nároky zamestnancov môžu byť dojednané v jednotlivých kolektívnych

zmluvách.

Graf 1 Pomer HDP krajín uplatňujúcich a neuplatňujúcich inštitút zákonom stanovenej minimálnej mzdy (v parite kúpnej sily)


Nominálne vymenovanie jednotlivých krajín je však iba orientačné, nakoľko

nezohľadňuje ani ľudnatosť ani ekonomickú silu krajín uplatňujúcich či neuplatňujúcich

inštitút minimálnej mzdy. Po prepočte zohľadňujúcom počet obyvateľov uvádzaných krajín

je zrejmé, že pomer medzi oboma skupinami sa za obdobie ostatných dvanástich rokov menil

len minimálne. V roku 1997 bol 291 268 000 obyvateľov krajín uplatňujúcich minimálnu

mzdu zo zákona ku 166 763 000 obyvateľov krajín neuplatňujúcich tento inštitút, v roku 2008

to bolo 305 403 000 ku 170 705 000 a nikdy v priebehu sledovaného obdobia nedošlo

k nijakým významným odchýlkam, teda percentuálny pomer 64/36 v prospech minimálnej

mzdy je možné z hľadiska počtu obyvateľov pokladať za dlhodobo stabilný. K zmene pomeru

medzi oboma prístupmi však dochádza z hľadiska HDP vyprodukovaného v uvádzaných

2Eurostat URL<http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=0&language=en&pcode=tps00155>[26.9.2008]

14

krajinách. Počas sledovaného obdobia (v tomto prípade o dva roky kratšieho) sa vyvíjal

v prospech inštitútu minimálnej mzdy, a to z pomeru 58/42 v roku 1999 na 63/37 v roku

2008. V roku 2008 teda vyprodukovali krajiny uplatňujúce minimálnu mzdu zo zákona 63 %

HDP EÚ meraného v parite kúpnej sily.

V súčasnej ekonomickej situácii je inštitút zákonom stanovenej minimálnej mzdy

na trhu práce samozrejmosťou a podiel jeho uplatňovania má v EÚ rastúci trend. Preto aj

aktuálne vládou schválené zvýšenie minimálnej mzdy na 307,7 EUR (s účinnosťou od januára

2010) predstavuje pozitívnu zmenu na trhu práce v SR a prispieva k rastu podielu

kompenzácií zamestnanom na HDP.

Hrozivý problém v SR predstavuje nízky podiel kompenzácií zamestnancom na HDP,

ktorý dokonca poklesol z hodnoty 40,8 % v roku 1999 na 37 % v roku 2008 a je najnižší

spomedzi všetkých štátov EÚ27. Tento vývoj ostro kontrastuje s rastom reálneho HDP,

ktorého tempo za to isté obdobie stúplo z nulovej hodnoty na 6,4 %. Medzi rastom reálneho

HDP a podielom kompenzácií zamestnancom na HDP teda existuje alarmujúco silná záporná

závislosť, to až – 90 %. Hospodársky rast po globálnej kríze bude teda nevyhnutné

premietnuť do vzniku viacerých, ale aj lepšie platených pracovných miest.

Vzájomná závislosť medzi jednotlivými mierami nezamestnanosti je v podmienkach

SR tak silná, že pri ďalšom rozbore stačí mierou celkovej nezamestnanosti charakterizovať aj

ostatné miery nezamestnanosti, avšak s výnimkou miery dlhodobej nezamestnanosti, ktorá má

s mierou celkovej nezamestnanosti iba 79 % závislosť. Táto skutočnosť je dôsledkom

„tvrdého jadra“ nezamestnaných, ktorého „rozbitie“ si vyžiada najvýraznejšie zmeny na trhu

práce v SR. Hlavným krokom k náprave tohto stavu je vytváranie nových pracovných miest,

ktoré poskytnú šancu nezamestnaným znovu sa začleniť na trh práce. Nasledujúca kapitola

preto pojednáva o hlavných vplyvoch na tvorbu nových pracovných miest v SR za uplynulé

obdobie.

15

2. Analýza vplyvov na tvorbu nových pracovných miest v oblasti makroekonomických stimulov, vládnych opatrení, priamych zahraničných investícií a podnikateľského prostredia

Rozhodujúcim cieľom EÚ v kontexte flexiistoty je zabezpečenie tvorby väčšieho

počtu a kvalitnejších pracovných miest, ktoré úzko súvisia najmä s úrovňou podnikateľského

prostredia. Z tohto dôvodu sa najprv zameriame na analýzu vývoja pracovných miest

a faktorov vplývajúcich na ich tvorbu.

2.1 Vývoj pracovných miest v SR

Počet a najmä zmeny vo vývoji pracovných miest v SR môžeme sledovať a odvodiť

z počtu zamestnancov v SR. Podľa údajov zo ŠÚ SR, počet zamestnancov kontinuálne rástol

v sledovanom období v rokoch 1995 a 1996, pričom od roku 1997 sa každoročne počet

zamestnancov znižoval. Najvýraznejší pokles – až o 81 200 zamestnancov nastal medzi rokmi

1999 a 1998.

Graf 2 Počet zamestnancov v rokoch 1994 – 2.Q.2009

Zdroj: ŠÚ SR

1 800

1 850

1 900

1 950

2 000

2 050

2 100

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009 Q1

2009Q2 v tis.

zamestnancov

16

V roku 2001 došlo k nárastu v počte zamestnancov, pričom v roku 2002 bol

zaznamenaný nepatrný pokles, následne v roku 2003 opäť nárast a v roku 2004 pokles, tento

krát výraznejší. Od roku 2005 počet zamestnancov každoročne rástol, a to až do prepuknutia

hospodárskej krízy, ktorá sa prejavila v prvom štvrťroku 2009 poklesom v porovnaní s rokom

2008 o takmer 70 tisíc zamestnancov. Medziročné zmeny sú uvedené v grafe č.2.

Najviac zamestnancov v hospodárstve SR bolo zaznamenaných v roku 2008, kým

najmenej v roku 2004.

Graf 3 Medziročná zmena v počte zamestnancov

Zdroj: ŠÚ SR

V členení podľa ekonomickej činnosti je zrejmé, že počet zamestnancov, a teda

aj počet pracovných miest najvýraznejšie klesal v Pôdohospodárstve, rybolove a chove rýb

a Ťažbe nerastných surovín. Pokles nastal aj v odvetví Výroba elektriny, plynu a vody

a v odvetví Stavebníctvo. Naopak, v odvetviach Hotely a reštaurácie, Obchod, Finančné

sprostredkovanie a Verejná správa a obrana sa počty zamestnancov aj pri malých výkyvoch

kontinuálne zvyšovali. Vývoju počtu zamestnancov v jednotlivých štvrťrokoch rokov 2008 až

2009, teda v čase prejavovania následkov hospodárskej krízy, sa venuje prvá etapa tejto

17

analýzy (Analýza minulého a súčasného stavu štruktúry nezamestnanosti a zamestnanosti

podľa platnej Klasifikácie zamestnaní s ohľadom na možnosti aplikácie systému flexiistôt).

Tabuľka 1 Zamestnanci podľa ekonomických činností (OKEČ) a pohlavia v tis. osobách

1994 1998 2002 2006 2008 Hospodárstvo SR úhrnom

1 977,20 2 046,20 1 940,90 2 002,60 2 094,20

A,B Pôdohosp., rybolov, chov rýb spolu 206,8 172,6 122,3 85,5 80

C Ťažba nerastných surovín 33,8 35,4 21,1 16 13,9

D Priemyselná výroba 545,5 553,6 549,2 573,9 609,9

E Výroba elektriny, plynu, vody 46,9 51,9 44,8 40,2 40,2

F Stavebníctvo 163,4 177,3 134,6 152,6 157

G Obchod 165,3 217,6 223,3 232 243,5

H Hotely, reštaurácie 48,8 55,8 61 88 94,1

I Doprava, pošty, telekomunikácie 157,4 161,8 144,5 140 158,8

J Finančné sprostredkovanie 24,5 36,2 35,7 38,6 43,9

K Nehnuteľnosti, prenájom, obch. čin. 70,2 61,3 81,7 97,3 113,7

L Verejná správa, obrana 126,6 153,1 149 161,7 167,1

M Školstvo 177,9 164,2 162,1 164,4 161,2

N Zdravotníctvo, sociálna pomoc 139,8 141,4 135,8 144,2 142

O Ost. spoločenské, soc. a osobné služby 66,6 61,6 69,1 65,8 66,1

Zdroj: ŠÚ SR

Na vývoj počtu pracovných miest sa ďalej budeme pozerať z pohľadu vývoja iných

makroekonomických premenných, ktoré majú nesporne významný vplyv na tvorbu ako

aj kvalitu pracovných miest v SR.

2.2 Priame zahraničné investície

Prvou významnou makroekonomickou premennou sú priame zahraničné investície

(ďalej len „PZI“). PZI nie sú len pohybom finančných prostriedkov, ale aj presunom

manažmentu, skúseností, obchodného tajomstva, technológie, práv na používanie značky,

know-how, marketingových stratégií a pod.

Z grafu je zrejmý stúpajúci trend objemu PZI do hospodárstva SR. Keďže údaje o PZI

za rok 2008 nie sú dostupné, budeme ich výšku analyzovať iba do roku 2007 (za rok 2007

však ešte nie sú údaje v členení podľa krajov). Kým v roku 1997 predstavoval objem PZI

18

1 928,80 mil. EUR, v roku 2007 dosiahol objem 32 411,72 mil. EUR. V priebehu

sledovaného obdobia tak v bežných cenách stúpla výška PZI takmer 17-násobne.

Graf 4 Vývoj PZI v SR za roky 1997 – 2007

Zdroj: NBS

Z pohľadu krajín, z ktorých k nám prichádzajú PZI, najväčší objem PZI prichádza

v sledovanom období z 5 krajín, a to z Nemecka, Holandska a Talianska, a od našich

západných susedov Českej republiky a Rakúska. Z uvedených krajín tvoria PZI viac ako 70 %

všetkých PZI za sledované obdobie.

Tabuľka 2 Vývoj priamych zahraničných investícií v mil. EUR za roky 1997 – 2007

Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Investície 1928,80 2607,97 3187,87 5880,02 7780,53 10597,03 17238,89 20692,60 25086,67 29284,03 32411,72

z toho

Nemecko 405,56 528,89 713,60 1673,23 1755,97 2634,08 3816,66 4362,34 4836,98 5546,91 4370,29 Holandsko 177,09 382,63 450,31 1428,46 1670,75 1822,37 3800,26 4589,32 4935,65 7783,27 9386,98

Rakúsko 437,63 503,60 561,78 848,26 1346,47 1523,52 3159,70 3488,88 3721,53 4145,64 4454,35 ČR 233,02 251,46 268,41 348,31 400,39 578,01 1011,31 1230,32 1474,57 2025,70 2400,24

USA 146,75 250,51 387,44 404,06 464,06 408,29 754,74 753,12 724,72 909,06 799,07 Spoj. kráľ. 172,94 280,63 263,67 187,00 293,31 735,88 1024,14 1052,13 1040,19 1026,09 440,31

Taliansko 48,66 45,45 57,44 91,09 824,77 904,89 1144,01 1172,71 3128,92 1588,14 1433,99 Francúzsko 131,48 122,78 134,80 195,88 146,52 769,50 382,65 743,19 1311,55 1358,62 1651,16 Maďarsko 22,31 22,31 45,58 286,00 288,89 314,89 1057,33 1735,23 1732,40 1841,82 1931,33

Belgicko 26,59 45,01 48,70 90,42 173,11 158,60 259,04 139,03 178,50 257,13 266,76 Cyprus 18,92 25,77 37,34 46,74 55,67 263,53 45,67 241,31 242,36 413,81 793,39

Švajčiarsko 27,29 31,60 41,76 42,89 79,20 96,10 219,90 239,45 336,27 365,42 548,11 Švédsko 14,44 15,24 18,09 25,49 25,43 28,98 54,94 61,64 123,43 178,49 273,61

Zdroj: NBS * - v roku 2003 došlo k zmene metodiky, kedy sa do PZI začal započítavať Reinvestovaný zisk

19

Graf 5 Vývoj PZI podľa odvetví (OKEČ) za roky 1997 – 2007

Zdroj: NBS

Ak si PZI v sledovanom období zobrazíme podľa odvetvia ekonomickej činnosti

(OKEČ), do ktorého smerovali, zistíme, že investície do odvetvia Priemyselná výroba vysoko

prevyšujú investície do ostatných odvetví vo všetkých sledovaných rokoch. Z posledných

dostupných údajov za rok 2007 je zrejmé, že ďalšími odvetviami, so značne nižšími

objemami PZI oproti Priemyselnej výrobe, sú odvetvia Finančné sprostredkovanie, Výroba

a rozvod elektriny, plynu a vody, Veľkoobchod a maloobchod, ďalej Doprava a skladovanie,

pošty a telekomunikácie. V celom období rástol objem PZI v jednotlivých odvetviach.

Tabuľka 3 Vývoj PZI podľa krajov za roky 1997 -2007 v mil. EUR

Rok 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Podľa krajov 1928,80 2607,97 3187,87 5880,02 7780,53 10597,03 17238,89 20692,60 25086,67 29284,03 32411,72

Bratislavský 1287,49 1578,26 1894,77 3288,47 4862,38 7519,19 11786,07 13524,25 14496,77 18386,93 I

Trnavský 104,96 168,53 283,44 321,12 384,02 453,16 1201,14 1861,53 4445,12 3218,43 I

Trenčiansky 79,69 127,95 214,86 224,03 235,64 317,96 784,10 956,13 1141,43 1217,31 I

Nitriansky 59,55 95,62 120,99 149,47 253,14 310,79 543,96 614,98 675,30 1176,42 I

Žilinský 90,71 145,65 112,59 283,04 342,43 417,71 819,12 939,19 1292,01 1645,26 I

Banskob. 56,82 91,23 157,97 180,57 271,53 281,88 466,96 503,62 512,45 596,41 I

Prešovský 41,45 66,56 140,51 157,44 183,63 195,55 253,44 296,84 298,95 282,36 I

Košický 208,12 334,17 262,73 1275,87 1247,76 1100,78 1384,11 1996,06 2224,65 2760,90 I

Zdroj: NBS

20

Z regionálneho hľadiska kumulatívne najvyššie PZI počas celého obdobia smerovali

do Bratislavského kraja, pričom v porovnaní s Prešovským, kde boli investície najnižšie, bol

ich objem viac ako 40 – násobne vyšší. Krajom, kde smeroval druhý najvyšší objem PZI, bol

Košický, za ktorým s malým odstupom nasledoval Trnavský.

Graf 6 Vývoj PZI podľa krajov za roky 1997 – 2007

Zdroj: NBS

2.3 Investičné stimuly

Ďalšou významnou premennou, ktorá priamo súvisí s PZI a tvorbou

pracovných miest, sú už spomínané investičné stimuly poskytnuté v rámci regionálnej štátnej

pomoci a schválené vládou SR.

Tabuľka 4 Plánovaná výška investície v miliónoch EUR

Rok Kraj 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 Spolu

Bratislavský 65,00 143,00 14,50 2,30 10,90 22,00 171,00 428,70 Trnavský 112,50 799,20 61,60 28,75 84,50 465,90 25,00 1577,45 Trenčiansky 7,00 119,00 138,50 57,00 112,83 97,30 75,80 607,43 Nitriansky 12,00 2,50 102,13 98,30 142,30 256,10 58,50 671,83 Žilinský 11,00 44,20 905,55 3,70 73,03 78,00 7,00 1122,48 Banskobystrický 52,20 45,00 90,00 255,10 68,00 62,60 111,85 684,75 Prešovský 31,40 3,00 3,00 112,45 37,20 40,80 26,40 254,25 Košický 19,50 7,80 362,43 100,26 78,50 254,30 62,50 885,29 Spolu 310,60 1163,70 1677,70 657,86 607,26 1277,00 538,05 6232,17

Zdroj: Sario

21

Podľa údajov Ministerstva hospodárstva, do ktorého agendy patrí aj poskytovanie

investičných stimulov, najvyšší objem finančných prostriedkov smeroval v rokoch 2001

až 2009 do Žilinského a Trnavského kraja. Do Prešovského kraja, ktorý je považovaný

za najmenej rozvinutý, putovalo v celom období najmenej financií (254,25 mil. EUR).

Tabuľka 5 Schválené poskytnutie regionálnej štátnej pomoci (investičných stimulov) podľa krajov SR od roku 2001 do 31. 7. 2009

Graf 7 Investičné stimuly v tis. EUR

Zdroj: MH SR * - do 31. 7.2009

Od roku 2002 v rámci regionálnej štátnej pomoci rástol objem poskytnutých

finančných prostriedkov. V roku 2005 podľa údajov MH SR neboli poskytnuté žiadne

investičné stimuly. Po roku 2006, kedy bol poskytnutý najvyšší objem investičných stimulov,

Kraj Investičné stimuly

Bratislavský 723 056 889 Sk 24 001 092 €

Trnavský 7 211 109 014 Sk 239 364 968 €

Trenčiansky 2 948 977 360 Sk 97 888 115 €

Nitriansky 3 960 812 855 Sk 131 474 901 €

Žilinský 8 866 251 890 Sk 294 305 646 €

Banskobystrický 1 991 380 472 Sk 66 101 722 €

Prešovský 495 313 000 Sk 16 441 380 €

Košický 4 862 605 055 Sk 161 408 918 €

Zdroj: MH SR

0

50 000

100 000

150 000

200 000

250 000

300 000

350 000

400 000

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009*

v tis. EUR

22

nastal rapídny prepad, ktorý pokračoval aj v roku 2008. V roku 2009 však nastal obrat, keďže

počas prvých siedmych mesiacov objem finančných prostriedkov už prevýšil rok 2008.

2.4 Hodnotenie podnikateľského prostredia - Index IPP

Podnikateľská aliancia Slovenska začala v roku 2001 v štvrťročných intervaloch

monitorovať a hodnotiť úroveň kvality podnikateľského prostredia v SR prostredníctvom

vlastného Indexu podnikateľského prostredia (IPP).

Tento index slúži na sledovanie celkového vývoja podnikateľského prostredia v SR

a tiež čiastkové pohyby v kvalite jednotlivých zložiek podnikateľského prostredia, napríklad

zmeny v hospodárskej politike vlády, v legislatíve či v úrovni infraštruktúry. Je tvorený na

základe výsledkov pravidelných pocitových prieskumov medzi manažérmi, ktorí na základe

vlastných skúseností hodnotia aktuálny vývoj v sledovaných oblastiach podnikateľského

prostredia.

Graf 8 Vývoj indexu podnikateľského prostredia za obdobie 1. štvrťrok 2001 – 2. štvrťrok 2009

Zdroj: Podnikateľská aliancia Slovenska

23

Index podnikateľského prostredia pozostáva z troch kategórií. Prvá sa člení na 12

položiek, ktorými sleduje vývoj legislatívneho a regulačného prostredia

(napr. pracovnoprávna legislatíva, funkčnosť politického systému, vymáhateľnosť práva).

Druhá je tvorená 11 položkami a mapuje vplyv ostatných vonkajších makroekonomických

faktorov na podniky (napr. hospodárska politika štátu, cenová stabilita, úroveň korupcie).

Tretia kategória pozostáva z 10 položiek a zohľadňuje príspevok samotných podnikov

k vývoju podnikateľského prostredia (napr. výkonnosť, produktivita, podpora miestneho

regiónu, zamestnanosť). Každá z 33 položiek má v rámci IPP vlastnú váhu, čiže index

reprezentuje vážený aritmetický priemer zmien jednotlivých položiek.

Po jednoznačnom rastúcom trende od začiatku sledovania IPP, teda od roku 2001,

nastal v druhom štvrťroku 2006 zlom. Kým do prvého štvrťroka 2008 klesala hodnota IPP

pomaly, od toho obdobia sa pokles zrýchlil, a v druhom štvrťroku 2009 dosiahol úroveň roku

2002.

Zlom, ktorý nastal v roku 2006, bol zapríčinený najmä zmenou legislatívy, a to nielen

v pracovno-právnej oblasti. Pod prudký pokles indexu, ktorý bol zaznamenaný v roku 2008

vplývala nielen legislatíva, ale najmä prvé následky hospodárskej krízy. V nasledujúcom

období sa nepredpokladá zmena nastúpeného klesajúceho trendu.

Hospodárska a finančná kríza zasiahla hospodárstvo všetkých krajín EÚ, SR

nevynímajúc. Keďže ekonomika SR je vďaka zahraničným investíciám otvorená,

jej zraniteľnosť kvôli previazaniu na trhy ekonomík iných štátov EÚ, najmä Nemecka,

sa prejavila s určitým posunom. V SR sa prejavila v hospodárstve najmä v najcitlivejšej

oblasti, a to v poklese pracovných miest – prepúšťaním zamestnancov. Problematika

zamestnanosti resp. nezamestnanosti je v SR citlivejšia z dôvodu dlhodobého pretrvávania

vysokej nezamestnanosti (najmä dlhodobej nezamestnanosti). Miera nezamestnanosti v SR je

druhá najvyššia v EÚ, pričom podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte

nezamestnaných je najvyšší. Z dôvodu zvyšovania celkovej nezamestnanosti sa predpokladá

zvyšovanie aj osobitne problematickej dlhodobej nezamestnanosti a začlenenie takýchto ľudí

na trh práce bude namáhavejšie v porovnaní s obdobím pred krízou, keďže medzi

nezamestnanými je už teraz veľa kvalifikovaných pracovníkov. Tento stav však praje

zamestnávateľom, ktorí majú v súčasnosti menej náročnú úlohu pri výbere pracovníkov.

Možným prostriedkom zmierňovania tejto nerovnováhy je podpora priestorovej a profesijnej

mobility, ktorou sa zaoberá nasledujúca kapitola.

24

3. Priestorová a profesijná mobilita pracovnej sily ako faktor zmierňovania nerovnováhy na trhu práce.

Bez ohľadu na fázu hospodárskeho cyklu rozlišujú ekonomické teórie tri základné

výrobné faktory: pôdu, prácu a kapitál. Kapitál, ktorý predstavuje finančné zabezpečenie

výroby (hmotné aj nehmotné), je charakteristický voľnosťou pohybu, jednoduchou

možnosťou prenosu z jedného miesta na druhé. Výrobný faktor pôda sa už dávno nevzťahuje

len k poľnohospodárstvu; v novodobom ponímaní predstavuje pôda geografické umiestnenie

jednotlivých prevádzok do priestoru. Výrobný faktor práca naďalej predstavuje ľudský

pracovný potenciál pre zabezpečovanie výrobného procesu. Vstupom SR do Schengenského

priestoru bol umožnený nielen voľný pohyb kapitálu ale aj osôb a tovaru a to v záujme

dokonalejšej hospodárskej spolupráce.

Geografické umiestnenie danej prevádzky v priestore nemusí vždy plne rešpektovať

umiestnenie vhodnej pracovnej sily v okolí prevádzky. Z pohľadu vynaložených nákladov

na premiestnenie, je presťahovanie celej prevádzky vo vzťahu ku premiestneniu jednotlivca

ako pracovnej sily, mnohonásobne vyššie. Preto vo všeobecnosti platí, že sa z pohľadu

zabezpečenia dostatku vhodnej pracovnej sily dochádza v praxi k premiestneniu jednotlivých

pracovníkov a nie k premiestneniu prevádzky. Takéto premiestnenie pracovníkov

z geografického hľadiska sa nazýva mobilita pracovnej sily.

Skúmanie mobility pracovnej sily sa zväčša vyjadruje v národnom hospodárstve

pomocou dochádzky za prácou v jednotlivých geografických štruktúrach danej krajiny.

V kontexte SR sa skúma pracovná mobilita medzi krajmi. Pracovnú mobilitu z geografického

pohľadu budeme pre zvyšok analýzy chápať ako rozdiel medzi krajom, v ktorom má daný

zamestnanec trvalé bydlisko, a krajom, v ktorom daný zamestnanec vykonáva svoju prácu. Pri

skúmaní takejto mobility pracovnej sily však treba mať na zreteli, že niektoré extravilány

(extravilán predstavuje územie menších obydlí v okolí väčších miest) veľkých krajských

miest už siahajú až za hranice daných krajov, pričom vzdialenosť trvalého pobytu

zamestnanca v extraviláne od miesta výkonu práce môže predstavovať len niekoľko

kilometrov.

Pri skúmaní mobility pracovnej sily budeme vychádzať z údajov štátneho štatistického

zisťovania ISCP MPSVRSR 1-04. Práve Informačný systém o cene práce predstavuje jednu

25

z najlepších databáz pre hodnotenie mobility zamestnancov v hospodárstve SR, nakoľko pri

jednotlivých podnikov vychádza z princípu prevádzok, t.j. miestnych jednotiek, na ktorých sa

najjednoduchšie sleduje migrácia zamestnancov pri organizáciách s viacerými prevádzkami

v rôznych krajoch SR.

Samotná analýza bola spracovaná z údajov zisťovania za roky 2004 až 2008,

t.j. vývojovým radom piatich ročných období. Vzhľadom na zmenu spôsobu dopočtových

metód, ako aj značné rozširovanie vzorky spravodajských jednotiek za dané časové obdobie

uvádzame výsledky analýzy v percentuálnych hodnotách.

3.1 Mobilita pracovnej sily z pohľadu kraja trvalého bydliska zamestnanca

V tejto časti sa sústredíme na mobilitu pracovnej sily z hľadiska trvalého pobytu

zamestnanca, teda zistíme, ktoré kraje SR predstavujú vysoko mobilnú pracovnú silu,

t.j. vysokú mieru flexibility pracovnej sily v oblasti dochádzania za prácou. Čím nižšia je

miera zamestnancov pracujúcich v kraji ich bydliska, tým vyššia je miera mobility v danom

kraji.


Bydlisko Pracovisko 1 - BA 2 - TT 3 - TN 4 - NR 5 - ZA 6 - BB 7 - PO 8 - KE 1 - BA 94,76% 24,26% 7,36% 12,97% 9,46% 8,72% 7,06% 7,06% 2 - TT 2,27% 70,60% 1,89% 2,90% 0,74% 0,47% 0,26% 0,45% 3 - TN 0,51% 2,10% 86,08% 3,35% 5,13% 2,26% 0,46% 0,66% 4 - NR 0,46% 1,59% 1,30% 78,51% 0,28% 1,34% 0,25% 0,97% 5 - ZA 0,72% 0,71% 2,35% 0,65% 81,42% 0,87% 1,67% 0,89% 6 - BB 0,59% 0,32% 0,76% 1,20% 1,58% 84,90% 0,58% 1,18% 7 - PO 0,16% 0,11% 0,11% 0,19% 1,13% 0,44% 81,51% 3,84% 8 - KE 0,52% 0,30% 0,15% 0,22% 0,27% 1,01% 8,22% 84,94%

Zdroj údajov: ISCP (MPSVR SR) 1-04, výpočty Trexima Bratislava

Analýza údajov za rok 2004 jednoznačne ukázala, že proporcionálne najviac

zamestnancov, ktorí pracujú aj majú trvalý pobyt v rovnakom kraji je v bratislavskom kraji.

Až takmer 95 % zamestnancov s trvalým pobytom v bratislavskom kraji, v tomto kraji aj

pracovalo. S výnimkou trnavského kraja, kde pracovalo skoro 2,3 % zamestnancov,

sú podiely v ostatných krajoch menšie ako jedno percento a teda zanedbateľné v pohľade

celého hospodárstva.

26

Zaujímavú situáciu predstavujú zamestnanci s trvalým pobytom v trnavskom kraji.

Podiel zamestnancov, ktorí majú trvalý pobyt v trnavskom kraji a v tomto taktiež pracujú,

je len 70,6 %. Tento podiel predstavuje najnižšiu hodnotu spomedzi všetkých krajov.

Až 24,26 % zamestnancov s trvalým pobytom v trnavskom kraji vykonáva svoje zamestnanie

v bratislavskom kraji. Tento jav súvisí s rozširujúcim sa extravilánom Bratislavy,

ako ekonomického centra bratislavského kraja, z dôvodu nedostatočných bytových kapacít

Bratislavy. Bratislava však významnou mierou „priťahuje“ zamestnancov aj z iných krajov.

V roku 2004 najmenší podiel zamestnancov s trvalým pobytom v inom kraji a pracujúcich

v bratislavskom kraji bol v košickom a prešovskom kraji s podielom vyšším ako 7 %.




Pri porovnaní hodnôt v roku 2005 vo všeobecnosti proporcionálne kleslo dochádzanie

zamestnancov za prácou do bratislavského kraja zo všetkých ostatných krajov, a taktiež

dochádzanie do košického kraja (s výnimkou prešovského kraja zo všetkých ostatných

krajov). Zaujímavá situácia vznikla u zamestnancov s trvalým pobytom v trnavskom kraji.

Medziročne sa podiel týchto zamestnancov pracujúcich v bratislavskom kraji znížil o takmer

10 % s tým, že približne o rovnakú hodnotu vzrástol podiel zamestnancov s trvalým pobytom

v trnavskom kraji, ktorí pracujú v trnavskom kraji. Táto situácia však môže vyplývať práve

zo zmien vo finančných, ako aj kvalitatívnych parametroch bývania v širokom extraviláne

bratislavského kraja. Zamestnanci pracujúci v bratislavskom kraji, dochádzajúci do práce

z trnavského kraja pravdepodobne zistili, že časová strata, ako aj iné najmä dopravné

problémy predstavujú negatívne stránky takejto formy pracovnej mobility.

Ďalší vývoj v miere mobility pracovnej sily v rámci SR v rokoch 2006, 2007 a 2008

podľa kraja trvalého bydliska je vyčíslený v nasledujúcich tabuľkách. Z tabuliek vidíme,

27

že od roku 2006 po koniec sledovaného obdobia nedochádzalo už k zásadným zmenám

v mobilite zamestnancov medzi krajmi.










Vývoj miery mobility v jednotlivých krajoch v jednotlivých rokoch je prehľadne

zobrazený v grafe 9. Graf zobrazuje podiel zamestnancov odchádzajúcich za prácou z daného

28

kraja ako podiel celkovej skupiny pracujúcich v danom kraji. Ak odhliadneme od vývoja

v bratislavskom kraji, môžeme vo všetkých ostatných krajoch konštatovať stúpajúcu

tendenciu v mobilite, a teda aj flexibilite pracovnej sily v SR.

Graf 9 Podiel odchádzajúcich zamestnancov z daného kraja v rokoch 2005 -2008


3.2 Mobilita pracovnej sily z pohľadu kraja pracoviska zamestnanca

Modifikovaný pohľad na rovnakú problematiku predstavuje sústredenie sa na príchod

zamestnancov z iného kraja. Inak povedané, doteraz sme skúmali mobilitu z pohľadu trvalého

bydliska zamestnanca a jeho odchodov za práce do iných krajov. V ďalšej časti bude

priblížený popis situácie o dochádzaní do konkrétneho kraja.

Pohľad na štruktúru dochádzajúcich zamestnancov potvrdil všeobecne známy fakt,

že podiel zamestnancov dochádzajúcich za prácou do bratislavského kraja (a teda väčšinou

do ekonomického centra tohto kraja – Bratislavy) predstavuje na začiatku sledovaného

obdobia takmer 30 %. Tento podiel sa však zvýšil za sledované obdobie až na 33 %.

To znamená, že každý tretí zamestnanec vykonávajúci svoju prácu v bratislavskom kraji, má

trvalé bydlisko v inom kraji.

29

Tabuľka 11 Mobilita pracovnej sily zamestnancov v roku 2005 podľa kraja pracoviska

Pracovisko Bydlisko 1 - BA 2 - TT 3 - TN 4 - NR 5 - ZA 6 - BB 7 - PO 8 - KE 1 - BA 70,91% 3,19% 0,40% 0,61% 0,40% 0,65% 0,18% 0,23% 2 - TT 11,69% 87,84% 1,56% 1,51% 0,49% 0,25% 0,08% 0,11% 3 - TN 2,96% 2,84% 93,22% 2,10% 2,37% 1,10% 0,13% 0,19% 4 - NR 5,26% 4,61% 1,59% 93,83% 0,39% 1,11% 0,15% 0,31% 5 - ZA 2,95% 0,29% 2,20% 0,31% 92,40% 1,76% 0,65% 0,26% 6 - BB 2,37% 0,56% 0,48% 1,03% 1,50% 93,06% 0,24% 0,65% 7 - PO 1,97% 0,35% 0,21% 0,30% 1,59% 0,46% 94,22% 7,97% 8 - KE 1,89% 0,33% 0,35% 0,32% 0,85% 1,60% 4,34% 90,28%








Druhým krajom s najväčším počtom dochádzajúcich zamestnancov je trnavský kraj,

do ktorého dochádzalo počas sledovaného obdobia 11 – 15 % zamestnancov s trvalým

pobytom v inom kraji. Kraj s tretím najväčším podielom zamestnancov z iného kraja je

košický kraj, do ktorého dochádzalo počas celého sledovaného obdobia zhruba 7 – 10 %

zamestnancov z iného kraja.

30

Dochádzka zamestnancov do iných krajov je vyrovnaná počas celého obdobia

na úrovni zhruba 5 – 7 %. Túto mieru dochádzania do zamestnania môžeme považovať

za normálnu aj z pohľadu dochádzky v hraniciach kraja.




Graf 10 Podiel prichádzajúcich zamestnancov do daného kraja v rokoch 2005 – 2008


Na základe analýzy piatich rokov môžeme usudzovať, že v podmienkach SR pracovná

mobilita prítomná je, avšak vo veľmi malej miere. Pri uvedených záveroch sa však prakticky

sama vynára potreba hlbšieho skúmania skupiny mobilných zamestnancov. Hlbšia analýza

nám dokáže odpovedať nielen na otázky súčasného stavu zamestnancov prichádzajúcich

za prácou do iného kraja, ale aj ich vývoj v čase. Predpokladá sa, že pracovná mobilita je

vyvolaná priestorovým nesúladom na trhu práce. Nedostatok pracovných miest na istom

31

území má za následok dochádzanie za prácou zamestnancov na iné územie. Druhým motívom

na dochádzanie za prácou nemusí byť nevyhnutne nedostatok pracovných miest na danom

území, ale môže ním byť taktiež rozdiel v ponúkanej mzde na danom území oproti ponúkanej

mzde na inom území. Regionálne mzdové disproporcie už dlhodobo preukazuje Regionálna

štatistika ceny práce (vybrané tabuľky z posledného štvrťroku regionálnej štatistiky ceny

práce sú uvedené v Prílohe III a IV). Pri vychádzaní z druhého predpokladu, t.j. mzdovej

diferencie v regionálnom ponímaní, môžeme predpokladať štatisticky najmä významný vplyv

premenných - vek, vykonávaná pracovná činnosť vo forme klasifikácie zamestnaní KZAM,

odvetvie zamestnávateľa podľa klasifikácie OKEČ (nakoľko do roku 2008 platila klasifikácia

OKEČ a nie SK NACE rev. 2), a samozrejme aj vzdelanie.

3.3 Mobilita pracovnej sily podľa dosiahnutého vzdelania, zamestnania (podľa hlavnej triedy KZAM), odvetvia (podľa SK NACE Rev. 2) a veku

V ďalšej časti analýzy je venovaná pozornosť výlučne zamestnancom, ktorí

dochádzajú za vykonávaním svojej práce do iného kraja. Abstrahujeme pritom od skutočnosti,

z ktorého kraja dochádzajú, do ktorého. Pre analýzu je podstatný výlučne fakt, že dochádzajú,

teda predstavujú mobilnú pracovnú silu.

Porovnávanie obdobia dlhšieho ako 3 roky v ponímaní ročných údajov v sebe prináša

negatívne dôsledky v podobe neprehľadnosti. Preto zobrazíme pre porovnanie dlhodobých

tendencií iba začiatočné a konečné obdobie analýzy, t.j. rok 2004 a rok 2008 (keďže údaje

za celý rok 2009 ešte nie sú k dispozícii).

Tabuľka 15 Mobilita pracovnej sily zamestnancov podľa vzdelania v rokoch 2004 a 2008

Stupeň vzdelania 2004 2008 1 Základné 6,17% 5,51% 2 Vyučení 26,59% 23,46% 3 Stredné (bez maturity) 5,82% 5,49% 4 Vyučení s maturitou 14,59% 13,22% 5 Úplné stredné všeobecné 5,05% 5,43% 6 Úplné stredné odborné 20,71% 16,75% 7 Vyššie odborné 2,03% 1,80% 8 Bakalárske vzdelanie 0,75% 2,38% 9 Vysokoškolské 17,71% 25,21% 10 Vedecká kvalifikácia 0,60% 0,73% Spolu 100,00% 100,00%


32

Ako prvá relevantná premenná bola zvolená premenná vzdelanie. V spoločnosti je

značne rozšírená fáma, že dochádzka za zamestnaním je v značnej miere rozšírená len medzi

robotníckymi povolaniami a zamestnancami s minimálnou vzdelanostnou úrovňou. Číselné

údaje uvedené v predchádzajúcej tabuľke však túto fámu jednoznačne spochybňujú.

V roku 2004 predstavovala najpočetnejšiu skupinu v relatívnom vyjadrení skupina

zamestnancov s najvyšším stupňom vzdelania vyučení. Na druhom mieste skupina s úplným

stredným odborným vzdelaním, a na treťom mieste, s len miernym zaostaním skupina osôb

s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa. Počas sledovaného obdobia, t.j. pri porovnaní

rokov 2004 a 2008, sa situácia u migrujúcich zamestnancov štrukturálne zmenila. Výrazne

vzrástlo proporcionálne zastúpenie migrujúcich zamestnancov so všetkými tromi stupňami

vysokoškolského vzdelania. Naopak, ostatné stupne vzdelania proporcionálne klesali

(s výnimkou stupňa vzdelania úplné stredné všeobecné, ktorého proporcionálny podiel

za sledované obdobie stúpol o 0,38 percentuálneho bodu).

Tabuľka 16 Mobilita pracovnej sily zamestnancov podľa zamestnania v rokoch 2004 a 2008

Stupeň vzdelania 2004 2008 1 Zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci 4,64% 4,79% 2 Vedeckí a odborní duševní zamestnanci 11,68% 18,54% 3 Technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci 21,12% 23,66% 4 Nižší administratívni zamestnanci (úradníci) 9,94% 5,69% 5 Prevádzkoví zamestnanci v službách a obchode 12,76% 7,17% 6 Kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve 0,46% 0,40% 7 Remeselní a kvalifikovaní robotníci v príbuz. odboroch 18,28% 14,44% 8 Obsluha strojov a zariadení 13,57% 17,85% 9 Pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci 7,54% 7,46% Spolu 100,00% 100,00% Zdroj údajov: ISCP (MPSVR SR) 1-04, výpočty Trexima Bratislava

Zmena v čase sa prejavila aj na štruktúre zamestnaní dochádzajúcich zamestnancov.

Kým v roku 2004 podiel hlavnej triedy KZAM 7 - Remeselní a kvalifikovaní robotníci

v príbuzných odboroch predstavoval 18,24 %, v roku 2008 už len 14,44 %, čo predstavuje

pokles o takmer 4 percentuálne body. Pokles bol taktiež v hlavných triedach KZAM 4 - Nižší

administratívni zamestnanci, a KZAM 5 - Prevádzkoví zamestnanci v službách a obchode.

Naopak, zvýšil sa podiel hlavnej triedy KZAM 2 - Vedeckí a odborní duševní zamestnanci

o takmer 7 percentuálnych bodov a hlavnej triedy KZAM 3 - Technickí, zdravotnícki,

pedagogickí zamestnanci o 2 percentuálne body.

33

Tabuľka 17 Mobilita pracovnej sily zamestnancov podľa veku v rokoch 2004 a 2008

Veková kategória 2004 2008 do 20 rokov 0,50% 1,11% 20 - 24 rokov 9,91% 12,06% 25 - 29 rokov 18,86% 21,06% 30 - 34 rokov 15,65% 16,57% 35 - 39 rokov 12,64% 12,19% 40 - 44 rokov 12,41% 10,05% 45 - 49 rokov 12,09% 9,36% 50 - 54 rokov 11,06% 8,97% 55 - 59 rokov 5,19% 6,27% 60 a viac rokov 1,67% 2,34% Spolu 100,00% 100,00%


Počas vývoja za sledované obdobie nedošlo v oblasti mobility pracovnej sily

k výrazným zmenám vo vekovej štruktúre pracujúcich dochádzajúcich za výkonom svojej

pracovnej činnosti. Zo záznamov za začiatok a koniec sledovaného obdobia vyplýva,

že v prevažnej miere je dochádzanie za prácou doménou mladších zamestnancov s vekom

do zhruba 35-40 rokov. V roku 2004 bolo takýchto zamestnancov vyše 60 %. Celkovo sa

podiel zamestnancov dochádzajúcich do zamestnania zvyšuje do vekovej kategórie 25-29

rokov, a následne, od vekovej kategórie 30-34 nasleduje postupný pokles podielu týchto

zamestnancov.

V roku 2008 bol zachovaný rovnaký proporcionálny stav ako v roku 2004.

Významnejšie sa zmenil iba podiel mladých pracujúcich do 29 rokov, ktorých podiel mierne

stúpol na úkor podielu pracovníkov nad 40 rokov, kde sa podiel mierne znížil.

Z pohľadu odvetví jednoznačne najviac zamestnancov dochádza za prácou v odvetví

D - Priemyselná výroba. Z uvedených podielov vyplýva, že každý štvrtý zamestnanec v roku

2004 dochádzal do zamestnania v odvetví priemyselná výroba. V roku 2008 sa tento podiel

ešte zvýšil. Aj napriek poklesu v sledovanom období, predstavujú odvetvia so značným

podielom dochádzajúcich zamestnancov aj I - Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie

a G - Obchod. V sledovanom období sa výrazne zvýšil aj podiel migrujúcich zamestnancov

v odvetví K - Nehnuteľnosti, prenájom a obch. činnosti. Tento sa zvýšil viac ako

dvojnásobne. Proporcionálne najmenej zamestnancov dochádza do zamestnania v odvetví

H - Hotely a reštaurácie, A - Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo, ale aj C - Ťažba

nerastných surovín. Práve veľmi nízky podiel zamestnancov dochádzajúcich do zamestnania

34

v odvetví C - Ťažba nerastných surovín je značným prekvapením vzhľadom na vyjadrenia

predstaviteľov uvedeného odvetvia o nedostatku pracovnej sily.

Tabuľka 18 Mobilita pracovnej sily zamestnancov podľa odvetvia ekonomickej činnosti v rokoch 2004 a 2008

Odvetvie ekonomickej činnosti 2004 2008 A Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo 1,93% 1,24% C Ťažba nerastných surovín 1,00% 0,47% D Priemyselná výroba 26,09% 28,53% E Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 4,10% 1,73% F Stavebníctvo 6,26% 7,57% G Obchod 12,67% 10,09% H Hotely a reštaurácie 1,83% 0,86% I Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie 16,95% 12,73% J Finančné sprostredkovanie 7,28% 5,54% K Nehnuteľnosti, prenájom a obch. činnosti 6,64% 14,90% L Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie 2,09% 3,34% M Školstvo 2,62% 2,54% N Zdravotníctvo a sociálna pomoc 3,93% 7,28% O Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby 6,61% 3,17% Spolu 100,00% 100,00%

Zdroj údajov: ISCP (MPSVR SR) 1-04, Výpočty Trexima Bratislava

Mobilita pracovnej sily je jedným zo spôsobov zmierňovania regionálnych nerovností

na trhu práce. Jej uplatnenie v praxi môže byť pozitívne pre regionálnu ekonomiku, má však

aj svoje úskalia. Prílev zamestnancov z iných krajov je u osôb s trvalým pobytom na území

daného kraja vnímaný pozitívne len v prípade, ak je v danom kraji dostatočný počet voľných

pracovným miest, o ktoré sa zamestnanci z iných krajov uchádzajú. V prípade,

že voľných pracovných miest nie je dostatok, môže byť príchod nových zamestnancov

do kraja vnímaný v negatívnom ponímaní. Osoby s trvalým pobytom v danom kraji môžu

príchod nových zamestnancov pociťovať v zmysle „kradnutia“ pracovných miest inými

zamestnancami. Pri rozumnej miere uplatnenia pracovnej mobility zamestnancov však efekt

mobility v pozitívnej miere prevyšuje negatívne stránky a prispieva tým k flexibilite

pracovnej sily v krajine.

Čo sa týka mobility pracovníkov dochádzajúcich za prácou do jednotlivých krajov

z oblastí mimo územia SR, je ich podiel v porovnaní s národnou mobilitou štatisticky úplne

bezvýznamný.

35

Záver

Korelačná analýza trhu práce v SR identifikovala vysoký stupeň vzájomnej závislosti

jeho jednotlivých ukazovateľov, z čoho vyplývajú možnosti riešenia viacerých problémov

jedným opatrením a naopak, potreba mnohých zmien na riešenie jedného problému. Odhalila

silnú pozitívnu závislosť medzi počtom pracujúcich s viacerými zamestnaniami, mierou

ohrozenia chudobou a rizikom chudoby zamestnaných osôb. Z hľadiska demografického

vývoja je pozitívnym zistením štandardná závislosť medzi celkovou mierou zamestnanosti

a mierou zamestnanosti starších ľudí, zamestnanosť starších ľudí je však v ešte tesnejšej

závislosti s podielom zamestnancov s čiastočným pracovným úväzkom na celkovej

zamestnanosti. Najtesnejšiu súvislosť však má miera zamestnanosti starších ľudí s výškou

daňového zaťaženia nízkopríjmových osôb.

Ideálna korelácia medzi daňovým zaťažením nízkopríjmových osôb a rizikom

chudoby zamestnaných osôb jasne preukazuje rýchlu a priamu reakciu sociálnej istoty

pracujúcich na zmeny v daňovej legislatíve.

Zistené súvislosti plne podporujú zámer komisára EÚ pre zamestnanosť, sociálne

záležitosti a rovnosť príležitostí Vladimíra Špidlu, že nová Stratégia pre rast a zamestnanosť

musí vo zvýšenej miere zahrňovať ciele v oblasti sociálnej súdržnosti, nakoľko mať prácu je

vždy najlepšou zbraňou proti chudobe, z čoho vyplýva nevyhnutná potreba umožniť

obyvateľom nachádzajúcim sa mimo trhu práce zvýšiť svoju životnú úroveň prostredníctvom

doplnkových foriem zamestnania, ktorých využívanie v SR výrazne zaostáva za priemerom

EÚ.

Ako výrazné špecifikum trhu práce v SR vyplynul z analýzy mimoriadne nízky

podiel kompenzácií zamestnancom na HDP, jeho korelačná nezávislosť s verejnými

výdavkami na politiku trhu práce a dokonca jeho silne protichodný vývoj vo vzťahu k rastu

HDP. Vysoká rigidita ceny práce vyvoláva potrebu legislatívnej úpravy tvorby jej výšky,

nakoľko minimálna mzda predstavuje prahovú hodnotu, od ktorej sa odvíjajú ostatné mzdové

tarify. Bližšia analýza minimálnej mzdy preukázala, že inštitút jej zákonného stanovenia je

na trhu práce prospešný a podiel jeho uplatňovania má v EÚ rastúci trend. Preto aj aktuálne

zvýšenie minimálnej mzdy predstavuje pozitívnu zmenu na trhu práce v SR a prispieva

k rastu podielu kompenzácií zamestnanom na HDP.

36

Pre Slovensko ako krajinu, ktorej ekonomika sa otvorila a snaží sa o dosiahnutie

úrovne vyspelých ekonomík, sú priame zahraničné investície jedným z najvýznamnejších

prostriedkov k dosiahnutiu stabilného hospodárskeho rastu a napĺňaniu lisabonských cieľov

v oblasti zamestnanosti. Faktormi, ktoré v najväčšej miere prispeli k zatraktívneniu SR

medzi zahraničnými investormi, sú celková úroveň podnikateľského prostredia, teda

legislatívny rámec, daňový systém, investičné stimuly, infraštruktúra a nízka úroveň ceny

práce.

Z regionálneho hľadiska kumulatívne najvyššie PZI počas desaťročného sledovaného

obdobia smerovali do Bratislavského kraja, pričom v porovnaní s Prešovským, kde boli

investície najnižšie, bol ich objem viac ako 40 – násobne vyšší. Pritom objem verejných

investičných stimulov smeroval v rokoch 2001 až 2009 hlavne do Žilinského a Trnavského

kraja. Do Prešovského kraja, ktorý je považovaný za najmenej rozvinutý, putovalo v celom

období najmenej financií.

Index podnikateľského prostredia sledujúci vývoj legislatívneho a regulačného

prostredia, vplyv vonkajších makroekonomických faktorov na podniky a príspevok

samotných podnikov k vývoju ich prostredia mal od roku 2001 rastúci trend, avšak v druhom

štvrťroku 2006 nastal zlom. Kým do prvého štvrťroka 2008 klesala hodnota IPP pomaly,

od toho obdobia sa pokles zrýchlil, a v druhom štvrťroku 2009 dosiahol úroveň roku 2002.

Zlom, ktorý nastal v roku 2006, bol zapríčinený najmä zmenou legislatívy, a to nielen

v pracovno-právnej oblasti. Pod prudký pokles indexu, ktorý bol zaznamenaný v roku 2008

vplývala nielen legislatíva, ale najmä prvé následky hospodárskej krízy. Ani v nasledujúcom

období sa zmena nastúpeného klesajúceho trendu nepredpokladá.

Hospodárska a finančná kríza sa prejavila v hospodárstve SR najmä v najcitlivejšej

oblasti, a to v poklese pracovných miest – prepúšťaním zamestnancov. Problematika

zamestnanosti resp. nezamestnanosti je v SR citlivejšia z dôvodu dlhodobého pretrvávania

vysokej nezamestnanosti. Z dôvodu zvyšovania celkovej nezamestnanosti sa predpokladá

zvyšovanie aj osobitne problematickej dlhodobej nezamestnanosti a začlenenie takýchto ľudí

na trh práce bude namáhavejšie v porovnaní s obdobím pred krízou, keďže

medzi nezamestnanými je už teraz veľa kvalifikovaných pracovníkov. Tento stav však praje

zamestnávateľom, ktorí majú v súčasnosti menej náročnú úlohu pri výbere pracovníkov.

Z uvedených skutočností vyplýva potreba cielenej podpory investícií z odvetvového

i regionálneho hľadiska a podpora profesijnej i priestorovej mobility, ktorej nadväzné

37

hodnotenie v rámci SR za roky 2004 až 2008 je vykonané prostredníctvom údajov štátneho

štatistického zisťovania ISCP MPSVRSR 1-04.

Z výsledkov analýzy môžeme v členení podľa krajov konštatovať stúpajúcu

tendenciu v mobilite, a teda aj flexibilite pracovnej sily v SR, pričom každý tretí

zamestnanec vykonávajúci svoju prácu v bratislavskom kraji, má trvalé bydlisko v inom

kraji. I keď v slovenskej spoločnosti je rozšírená fáma, že dochádzka za zamestnaním je

v značnej miere rozšírená len medzi robotníckymi povolaniami a zamestnancami

s minimálnou vzdelanostnou úrovňou, číselné údaje uvedené v analýze ju jednoznačne

spochybňujú. Počas sledovaného obdobia, t.j. pri porovnaní rokov 2004 a 2008, sa situácia

u migrujúcich zamestnancov štrukturálne zmenila. Výrazne vzrástlo proporcionálne

zastúpenie migrujúcich zamestnancov so všetkými tromi stupňami vysokoškolského

vzdelania. Naopak, ostatné stupne vzdelania proporcionálne klesali.

Zmena v čase sa prejavila aj na štruktúre zamestnaní dochádzajúcich zamestnancov.

Podiel hlavnej triedy KZAM 7 - Remeselní a kvalifikovaní robotníci v príbuzných odboroch

poklesol o takmer 4 percentuálne body. Pokles bol taktiež v hlavných triedach KZAM 4 -

Nižší administratívni zamestnanci, a KZAM 5 - Prevádzkoví zamestnanci v službách

a obchode. Naopak, zvýšil sa podiel hlavnej triedy KZAM 2 - Vedeckí a odborní duševní

zamestnanci a hlavnej triedy KZAM 3 - Technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci.

Z pohľadu odvetví jednoznačne najviac zamestnancov dochádza za prácou v odvetví

D - Priemyselná výroba. Už v roku 2004 každý štvrtý zamestnanec dochádzal

do zamestnania v odvetví priemyselná výroba a v roku 2008 sa tento podiel ešte zvýšil.

Aj napriek poklesu v sledovanom období, predstavujú odvetvia so značným podielom

dochádzajúcich zamestnancov aj I - Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie

a G - Obchod. V sledovanom období sa výrazne zvýšil aj podiel migrujúcich zamestnancov

v odvetví K - Nehnuteľnosti, prenájom a obch. činnosti. Tento sa zvýšil viac ako

dvojnásobne.

Čo sa týka mobility pracovníkov dochádzajúcich za prácou do jednotlivých krajov

z oblastí mimo územia SR, je ich podiel v porovnaní s národnou mobilitou štatisticky úplne

bezvýznamný.

38

Priestorová aj profesijná mobilita pracovnej sily je síce významným faktorom

zmierňovania nerovnováhy na trhu práce, avšak v čase globálnych ekonomických ťažkostí

sú jej možnosti obmedzené a riešenie problémov sa v zložitom období musí uskutočniť

prostredníctvom komplexného prístupu rešpektujúcom potrebu flexibility pre

zamestnávateľov i sociálnej istoty pre občanov.

39


1. Alexy, J.:Finančná a ekonomická analýza. Bratislava, 2005. ISBN 80-89018-90-4



4. Hayek, F.A.: The Constitution of Liberty. Chicago, 1960.

5. Husár, J.: Makroekonomická analýza. Bratislava, 2007. ISBN 978-80-225-2366-0

6. Keynes, J.M.: Obecná teorie zaměstnanosti, úroku a peněz. Praha, 1963.

7. Rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť Výzvy a výhľady pre 21. storočie – Biela

kniha Brusel, 1993.

8. Rievajová, E. a kolektív: Trh práce a politika zamestnanosti. Bratislava, 2009. ISBN

978-80-225-2878-8

9. Rosner, P.: The Economics of Social Policy. Cheltenham, 2003. ISBN 1-84542-257-0

10. Teulings, C: The contribution of minimum wages to increassing wage inequality. The

Economic Journal October 2003.

www.alianciapas.sk

www.ec.europa.eu

www.esf.sk

www.economy.gov.sk


www.nbs.sk

www.sario.sk

www.socpoist.sk

www.statistics.sk/slovstat

www.upsvar.sk/statistiky

40

Prehľad použitých klasifikácií

Hlavné triedy KZAM:










0 Príslušníci armády

Sekcie klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 (2008):

A Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov

B Ťažba a dobývanie

C Priemyselná výroba

D Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu

E Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov

F Stavebníctvo

G Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov

H Doprava a skladovanie

I Ubytovacie a stravovacie služby

J Informácie a komunikácia

K Finančné a poisťovacie činnosti

L Činnosti v oblasti nehnuteľností

M Odborné, vedecké a technické činnosti

N Administratívne a podporné služby

O Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie

P Vzdelávanie

Q Zdravotníctvo a sociálna pomoc

41

R Umenie, zábava a rekreácia

S Ostatné činnosti

T Činnosti domácností ako zamestnávateľov; nediferencované činnosti v domácnostiach

produkujúce tovary a služby na vlastné použitie

U Činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení

Najvyššia úroveň ukončeného vzdelania podľa ISCED:

1 Základná škola 1.- 4. trieda

2 Základná škola 5.- 9. trieda, 8 ročné gymnázium 1.-4. ročník, osobitná škola 5.-9. ročník

3 Stredné odborné školy, učilištia (kratšie ako 3 roky)

4 Odborné učilištia

5 Vzdelávanie v praktických zručnostiach

6 Gymnáziá, stredné odborné školy, konzervatóriá 1.-4. roč., 8 roč. gymnáziá 5.-8.roč.,

stredné odborné učilištia – študijné odbory, pomaturitné vzdelávanie

7 Stredné odborné školy a gymnáziá, pomaturitné vzdelávanie

8 Vyššie odborné školy, konzervatóriá 5.-6.roč.

9 Bakalárske alebo graduálne štúdium

42

PRÍLOHA I Východiskové ukazovatele trhu práce vo väzbe na prvky flexiistoty

UKAZOVATELE 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 1 Podiel pracujúcich so zmluvou na dobu určitú 4,20 3,90 4,80 4,90 4,90 4,90 5,50 5,00 5,10 5,10 4,70 2 Miera zamestnanosti na čiastočný úväzok 2,30 2,10 2,10 2,30 1,90 2,40 2,70 2,50 2,80 2,60 2,70 3 Počet pracujúcich s viacerými zamestnaniami 24,50 21,40 20,50 16,60 16,30 19,80 18,70 31,10 27,60 26,90 25,70 4 Počet hodín v týždni odpracovaných na čiastočný úväzok 24,70 24,80 24,10 24,30 23,50 21,90 21,80 21,00 21,70 21,70 21,20 5 Počet hodín v týždni odpracovaných na plný úväzok 42,60 42,20 42,20 42,60 42,20 41,00 41,20 41,50 41,60 41,60 41,50 6 Miera účasti na celoživotnom zdelávaní 8,50 3,70 4,30 4,60 4,10 3,90 3,30 7 Verejné výdavky na politiku trhu práce 0,50 0,60 0,65 0,59 8 Podiel socíálneho poistenia na nákladoch práce 26,29 26,35 27,61 26,15 26,31 25,39 25,54 25,11 23,74 24,06 24,15 9 Daňové zaťaženie nízkopríjmových osôb 40,50 40,70 42,30 40,60 41,30 40,80 40,90 39,60 35,20 35,50 35,60

10 Pasca nezamestnanosti 73,00 71,00 70,00 43,00 43,00 44,00 44,00 44,00 11 Miera celkovej nezamestnanosti 12,60 16,40 18,80 19,30 18,70 17,60 18,20 16,30 13,40 11,10 9,50 12 Miera nezamestnanoti mužov 12,20 16,30 18,90 19,80 18,60 17,40 17,40 15,50 12,30 9,90 8,40 13 Miera nezamestnanosti žien 13,10 16,40 18,60 18,70 18,70 17,80 19,20 17,20 14,70 12,70 10,90 14 Miera nezamestnanosti mladých ľudí (do 25 rokov) 25,10 33,80 36,90 39,20 37,70 33,40 33,10 30,10 26,60 20,30 19,00 15 Miera nezamestnanosti dlhodobo nezamestnaných 6,50 7,80 10,30 11,30 12,20 11,40 11,80 11,70 10,20 8,30 6,60 16 Miera ohrozenia chudobou 22,00 20,00 18,00 18,00 17 Riziko chudoby zamestnaných osôb 9,00 6,00 5,00 6,00 18 Miera zamestnanosti starších ľudí (55 až 64) 22,80 22,30 21,30 22,40 22,80 24,60 26,80 30,30 33,10 35,60 39,20 19 Celková miera zamestnanosti 60,60 58,10 56,80 56,80 56,80 57,70 57,00 57,70 59,40 60,70 62,30 20 Podiel kompenzácií zamestnancom na HDP 40,80 40,70 39,80 39,60 38,80 36,80 37,20 36,70 36,40 37,00 21 Tempo rastu jednotkových nákladov práce -3,00 0,20 -2,00 0,00 -0,90 -2,80 1,90 -1,40 -0,50 2,30 22 Tempo rastu reálneho HDP 0,00 1,40 3,40 4,80 4,70 5,20 6,50 8,50 10,40 6,40 23 Export tovarov a služieb 0,17 0,07 0,02 0,12 0,03 0,09 0,20 0,13 0,02 24 Podiel tvorby hrubého fixného kapitálu na HDP 29,50 25,80 28,60 27,40 24,80 24,00 26,50 26,50 26,10 25,90 25 Podiel čistých daní z produktov na HDP 8,80 10,00 9,70 10,00 9,20 10,00 10,50 10,20 10,90 9,70 10,00 8,90 26 Podiel konečnej spotreby na HDP 56,40 56,30 57,80 57,60 56,60 57,10 57,20 56,80 55,90 56,50

Spracované zo zdrojov Eurostatu; http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database

43

PRÍLOHA II Korelačné koeficienty ukazovateľov trhu práce vo väzbe na prvky flexiistoty v %

L1 L2 L3 L4 L5 L6 L7 L8 L9 L10 L11 L12 L13 L14 L15 L16 L17 L18 L19 L20 L21 L22 L23 L24 L25 L26

L1 100 51 -1 -67 -57 -7 -85 -75 -52 -41 17 10 29 3 65 32 -5 34 -24 -65 8 63 0 -73 25 25

L2 51 100 57 -77 -64 -88 13 -67 -71 -82 -56 -61 -46 -66 -14 -40 -60 79 51 -89 10 70 15 -53 -8 -23

L3 -1 57 100 -54 -30 -53 82 -61 -83 -77 -69 -72 -64 -74 -38 95 89 68 60 -63 51 59 38 -13 22 -42

L4 -67 -77 -54 100 87 87 -30 90 79 82 38 45 25 51 -20 -49 -81 -80 -30 92 -50 -80 3 68 -24 17

L5 -57 -64 -30 87 100 79 90 60 46 50 17 24 5 32 -25 -30 -67 -55 -11 70 -18 -51 -2 80 -37 32

L6 -7 -88 -53 87 79 100 -15 37 43 58 57 58 52 67 55 89 70 -63 -57 71 -1 -37 -35 58 16 73

L7 -85 13 82 -30 90 -15 100 -85 -89 62 -60 -60 -63 -48 -36 24 -3 68 55 0 47 57 92 93 -22 -17

L8 -75 -67 -61 90 60 37 -85 100 92 85 36 44 20 49 -38 -95 -100 -85 -23 88 -56 -90 -25 52 -51 0

L9 -52 -71 -83 79 46 43 -89 92 100 85 58 64 45 67 -8 -96 -100 -93 -44 84 -49 -86 -44 30 -37 21

L10 -41 -82 -77 82 50 58 62 85 85 100 66 71 56 75 48 -87 -96 -80 -57 97 -26 -70 -20 46 -8 54

L11 17 -56 -69 38 17 57 -60 36 58 66 100 100 99 98 79 98 82 -80 -99 65 -42 -65 -7 12 34 58

L12 10 -61 -72 45 24 58 -60 44 64 71 100 100 97 99 74 98 84 -83 -97 71 -42 -69 -7 18 29 57

L13 29 -46 -64 25 5 52 -63 20 45 56 99 97 100 94 86 96 79 -72 -99 54 -43 -56 -6 2 41 58

L14 3 -66 -74 51 32 67 -48 49 67 75 98 99 94 100 71 98 81 -84 -95 76 -44 -72 -7 29 20 59

L15 65 -14 -38 -20 -25 55 -36 -38 -8 48 79 74 86 71 100 94 73 -33 -84 11 -17 -7 -3 -22 48 69

L16 32 -40 95 -49 -30 89 24 -95 -96 -87 98 98 96 98 94 100 90 -92 -94 62 13 -43 24 87 79 89

L17 -5 -60 89 -81 -67 70 -3 -100 -100 -96 82 84 79 81 73 90 100 -70 -75 85 54 -69 -19 58 69 88

L18 34 79 68 -80 -55 -63 68 -85 -93 -80 -80 -83 -72 -84 -33 -92 -70 100 74 -85 50 80 -1 -32 -24 -38

L19 -24 51 60 -30 -11 -57 55 -23 -44 -57 -99 -97 -99 -95 -84 -94 -75 74 100 -59 43 58 0 -11 -41 -56

L20 -65 -89 -63 92 70 71 0 88 84 97 65 71 54 76 11 62 85 -85 -59 100 -27 -90 1 56 -11 15

L21 8 10 51 -50 -18 -1 47 -56 -49 -26 -42 -42 -43 -44 -17 13 54 50 43 -27 100 33 -15 -22 6 -9

L22 63 70 59 -80 -51 -37 57 -90 -86 -70 -65 -69 -56 -72 -7 -43 -69 80 58 -90 33 100 17 -42 10 -15

L23 0 15 38 3 -2 -35 92 -25 -44 -20 -7 -7 -6 -7 -3 24 -19 -1 0 1 -15 17 100 -3 23 -48

L24 -73 -53 -13 68 80 58 93 52 30 46 12 18 2 29 -22 87 58 -32 -11 56 -22 -42 -3 100 -38 24

L25 25 -8 22 -24 -37 16 -22 -51 -37 -8 34 29 41 20 48 79 69 -24 -41 -11 6 10 23 -38 100 0

L26 25 -23 -42 17 32 73 -17 0 21 54 58 57 58 59 69 89 88 -38 -56 15 -9 -15 -48 24 0 100 Spracované zo zdrojov Eurostatu; http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database

44

PRÍLOHA III Priemerná mesačná mzda a vybrané zložky mzdy zamestnancov podľa krajov SR za 3. štvrťrok 2009 (EUR/mes)

Priemerná z toho zložky priemernej mesačnej hrubej mzdy Náhrady Peňažné Priemerná Úhrada mesačná prémie príplatky ostatné za plnenia mesačná poistenia

Kraj hrubá a a náhrady

mzdy mzdové pracovnú zo zisku čistá a daní mzda

základná mzda

odmeny doplatky zložky pohotovosť po zdanení mzda

Bratislavský 1 084,33 742,56 118,03 53,08 125,69 41,89 1,54 1,37 835,29 249,04

Trnavský 722,58 485,20 64,77 63,34 90,13 18,12 8,39 1,15 574,26 148,31

Trenčiansky 690,71 461,74 66,12 51,84 93,43 14,75 1,98 1,41 555,06 135,65

Nitriansky 681,87 472,21 62,58 46,66 85,82 13,39 2,63 0,76 546,89 134,98

Žilinský 695,03 472,89 63,70 47,44 90,49 18,77 2,28 0,59 558,21 136,82

Banskobystrický 664,16 454,66 61,41 49,15 86,32 11,64 3,28 0,92 533,75 130,41

Prešovský 628,67 438,98 52,35 41,48 83,52 10,42 2,46 1,42 511,85 116,83

Košický 735,80 495,93 64,67 53,48 103,52 16,36 2,47 0,84 586,85 148,95

Zdroj: ISCP – RŠCP 3. štvrťrok 2009

PRÍLOHA IV Porovnanie vývoja priemerných mesačných miezd

v podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére

Podnikateľská sféra Nepodnikateľská sféra 3Q2008 3Q2009 3Q2008 3Q2009 Kraj

[EUR/mes] [EUR/mes] Index

2009/2008 v % [EUR/mes] [EUR/mes] Index

2009/2008 v %

Bratislavský 1 066,65 1 145,40 107,38 749,22 799,77 106,75 Trnavský 755,06 768,26 101,75 605,39 614,19 101,45 Trenčiansky 699,93 705,57 100,81 608,51 621,69 102,17 Nitriansky 700,23 695,76 99,36 607,38 630,26 103,77 Žilinský 694,78 713,59 102,71 612,33 636,20 103,90 Banskobystrický 668,36 674,34 100,89 615,25 637,79 103,66 Prešovský 618,73 628,27 101,54 615,88 629,74 102,25 Košický 771,19 762,66 98,89 622,35 645,92 103,79

Zdroj: ISCP – RŠCP 3. štvrťrok 2009

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

www.esf.gov.sk

Zhotoviteľ: Trexima Bratislava Drobného 29, 841 01 Bratislava 42 Objednávateľ: Centrum vzdelávania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Pekná cesta 6, 830 04 Bratislava Projekt Analýza aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v SR s osobitným zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt. ETAPA II.

PRIEBEŽNÁ SPRÁVA č. 1

1

ÚVOD

Predkladaný dokument „Analýza aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v SR s

osobitným zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt ETAPA II“ (viď príloha č. 1)

predstavuje druhú etapu analýzy aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v SR s osobitným

zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt. Priamo nadväzuje na prvú etapu, ktorá

pojednáva o špecifických problémoch aplikácie systému flexiistoty v podmienkach SR, medzi

ktoré patrí nepriaznivý demografický vývoj, výrazný mzdový rodový rozdiel a úprava

pracovného času.

Riešenie projektu bolo rozdelené do 3 etáp. Priebežná správa č. 1 popisuje úlohy

a činnosti, ktoré boli realizované v súlade so zmluvou medzi Treximou Bratislava ako

víťazom verejného obstarávania a zadávateľom Centrom vzdelávania Ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny SR. V rámci priebežnej správy č. 1 boli realizované práce patriace do

II. etapy riešenia projektu (časové obdobie - do 2. mesiacov od podpisu zmluvy)

Etapa II. realizácie predmetu zmluvy :



stimulačné opatrenia vlády, priame zahraničné investície, podnikateľské prostredie a pod.).


na trhu práce.

Termín odovzdania: do konca 2. mesiacov od podpisu zmluvy o dielo, t.j. do 25. 1. 2010.

Všetky požadované výstupy (odborné analýzy a štúdie) boli vypracované a usporiadané do

jednotného výstupu, ktorý tvorí prílohu č. 1 priebežnej správy č. 1.


V rámci tejto časti odborného materiálu boli zrealizované práce zamerané na zmapovanie

a posúdenie rozsahu a rýchlosti adaptácie trhu práce na zmeny. Adaptácia bola skúmaná

pomocou korelačnej analýzy ukazovateľov trhu práce vo väzbe na prvky flexiistoty. Skúmal

2

sa aj vplyv minimálnej mzdy na trhu práce ako významného činiteľa, ktorý ovplyvňuje stav

na trhu práce.


stimulačné opatrenia vlády, priame zahraničné investície, podnikateľské prostredie a

pod.).

V tejto kapitole boli riešiteľmi realizované odborné analytické práce zamerané na posúdenie

významných vplyvov na dynamiku tvorby nových pracovných miest. Skúmaný bol v prvej

časti samotný vývoj pracovných miest v SR, v druhej a tretej časti boli odborné práce

zamerané na posúdenie vplyvu priamych zahraničných investícií (PZI) a investičných

stimulov. Nadväzne na predchádzajúce časti bola vypracovaná štvrtá časť týkajúca sa analýzy

štruktúra a hodnotenia podnikateľského prostredia (Index IPP).

• Priestorová a profesijná mobilita pracovnej sily ako faktor zmierňovania

nerovnováhy na trhu práce.

Analýza priestorovej a profesijnej mobility pracovnej sily bola rozdelená na 3 časti. V prvej

časti riešiteľský tím analyzoval mobilitu z pohľadu kraja trvalého bydliska zamestnanca,

druhá nadväzujúca časť obsahuje analýzu mobility pracovnej sily z pohľadu kraja pracoviska

zamestnanca. V tretej časti riešitelia podrobne analyzovali mobilitu pracovnej sily podľa

dosiahnutého vzdelania, konkrétneho zamestnania (podľa klasifikácie zamestnaní KZAM)

a podľa odvevia, v ktorom zamestnanec pracuje (podľa klasifikácie odvetví SK NACE rev.2).

Copyright © 2009 Trexima Bratislava

REXIMA

Analýza aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v SR s

osobitným zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt.

ETAPA III.


Riešiteľský tím: Ing. Ivana Cisárová, Ing. František Foltán, Ing. Mária Majdová, Ing. Róbert


Dátum: 8. januára 2010

2

Obsah

Obsah.......................................................................................................................................... 2

Zoznam tabuliek......................................................................................................................... 4

Zoznam schém............................................................................................................................ 5

Úvod. .......................................................................................................................................... 6

1. Aktívne opatrenia trhu práce v SR, skúsenosti s ich využívaním v praxi, platná schéma

AOTP a komparácia s vybranými krajinami EU .............................................................. 7

1.1 AOTP V SR .......................................................................................................... 7

1.2 Vývoj čerpania prostriedkov AOTP v rokoch 2004 – 2008 v SR ...................... 16

1.3 Nové opatrenia na zmiernenie dopadov globálnej ekonomickej krízy ............... 19

1.4 AOTP vo vybraných krajinách EÚ ..................................................................... 20

1.4.1 AOTP v Českej republike ................................................................................... 20

1.4.2 AOTP v Rakúsku ................................................................................................ 21

1.4.3 Hodnotiace štúdie AOTP v Rakúsku .................................................................. 22

1.4.4 AOTP v Španielsku............................................................................................. 24

1.4.5 Hodnotiace štúdie AOTP v Španielsku............................................................... 25

1.4.6 AOTP v Nemecku............................................................................................... 26

1.4.7 Hodnotenie AOTP v Nemecku ........................................................................... 28

1.4.8 AOTP v Estónsku................................................................................................ 31

1.4.9 Hodnotiace štúdie AOTP v Estónsku.................................................................. 32

1.4.10 AOTP vo Francúzsku.......................................................................................... 33

1.5 Úloha AOTP na trhu práce.................................................................................. 34

2. Identifikácia a využitie kľúčových národných a dopytovo-orientovaných projektov

súvisiacich s prvkami flexiistoty..................................................................................... 36

2.1 Národné projekty za obdobie 2004-2006............................................................ 36

2.1.1 Sektorový operačný program Ľudské zdroje ...................................................... 36

2.1.2 Jednotný programový dokument NUTS II Bratislava Cieľ 3 ............................. 38

2.2 Národné projekty za obdobie 2007-2013............................................................ 40

2.3 Vybrané Národné projekty.................................................................................. 43

2.3.1 Opatrenie 1.1: Modernizácia a zvýšenie rozsahu a kvality SZ a rozvoj

aktivačných programov pre UoZ (uchádzačov o zamestnanie) .......................... 44

2.3.2 Opatrenie 1.2: Uľahčenie vstupu a návratu UoZ na TP s osobitným dôrazom na

znevýhodnených UoZ prostredníctvom podpory tvorby PM a SZČ .................. 47

3

2.3.3 Opatrenie 1.3: rozvoj vzdelávania a prípravy UoZ s cieľom zlepšiť ich možnosti

na TP ................................................................................................................... 49

2.3.4 Opatrenie 1.1: Zvýšenie zamestnateľnosti znevýhodnených skupín na TP

a skupín ohrozených sociálnou exklúziou .......................................................... 54

2.3.5 Opatrenie 1.2: skvalitnenie služieb poskytovaných inštitúciami SZ .................. 62

2.4 Dopytovo orientované projekty .......................................................................... 64

2.5 Sociálne podniky................................................................................................. 64

2.6 Prebiehajúce a plánované projekty ..................................................................... 65

3. Odporúčania a návrhy k flexiistote ako nástroju riešenia hospodárskych problémov

súčasnosti ........................................................................................................................ 67

3.1 Problémy a výzvy trhu práce v SR v súčasnosti ................................................. 67

3.2 Odporúčania a návrhy ......................................................................................... 70

Záver .........................................................................................................................................78


4

Zoznam tabuliek Tabuľka 1 Vývoj čerpania AOTP v SR v tis. EUR.................................................................... 16

Tabuľka 2 Prehľad čerpania finančných prostriedkov na jednotlivé AOTP v rokoch 2004-

2007 ....................................................................................................................... 17

Tabuľka 3 Prehľad čerpania finančných prostriedkov na jednotlivé AOTP v roku 2008 ....... 18

Tabuľka 4 Finančné ukazovatele NP V – SOP ĽZ ................................................................... 44

Tabuľka 5 Fyzické ukazovatele NP V – SOP ĽZ ...................................................................... 45

Tabuľka 6 Fyzické ukazovatele NP VIII – SOP ĽZ .................................................................. 46

Tabuľka 7 Finančné ukazovatele NP VIII – SOP ĽZ ............................................................... 47

Tabuľka 8 Finančné ukazovatele NP I – SOP ĽZ .................................................................... 48

Tabuľka 9 Fyzické ukazovatele NP I – SOP ĽZ ....................................................................... 48

Tabuľka 10 Finančné ukazovatele NP III – SOP ĽZ................................................................ 49

Tabuľka 11 Fyzické ukazovatele NP III – SOP ĽZ .................................................................. 50

Tabuľka 12 Finančné ukazovatele NP IIIa – SOP ĽZ.............................................................. 51

Tabuľka 13 Fyzické ukazovatele NP IIIa – SOP ĽZ ................................................................ 51

Tabuľka 14 Finančné ukazovatele NP IX – SOP ĽZ................................................................ 53

Tabuľka 15 Fyzické ukazovatele NP IX – SOP ĽZ................................................................... 53

Tabuľka 16 Fyzické ukazovatele NP I – JPD........................................................................... 55

Tabuľka 17 Finančné ukazovatele NP I – JPD ........................................................................ 56

Tabuľka 18 Finančné ukazovatele NP III – JPD ..................................................................... 56

Tabuľka 19 Fyzické ukazovatele NP III – JPD ........................................................................ 56

Tabuľka 20 Finančné ukazovatele NP IIIa – JPD ................................................................... 58

Tabuľka 21 Fyzické ukazovatele NP IIIa – JPD ...................................................................... 58

Tabuľka 22 Finančné ukazovatele NP V – JPD....................................................................... 60

Tabuľka 23 Fyzické ukazovatele NP V – JPD.......................................................................... 60

Tabuľka 24 Finančné ukazovatele NP IX – JPD ..................................................................... 61

Tabuľka 25 Fyzické ukazovatele NP IX – JPD ........................................................................ 62

Tabuľka 26 Finančné ukazovatele NP VIII – JPD................................................................... 63

Tabuľka 27 Fyzické ukazovatele NP VIII – JPD...................................................................... 63

5

Zoznam schém Schéma 1 Komplexná odpoveď flexiistoty na výzvy trhu práce ............................................... 68

Schéma 2 Inkluzívny trh práce ................................................................................................. 75

6

Úvod

Predkladaný dokument predstavuje tretiu - poslednú etapu analýzy aktuálnej sociálno-

ekonomickej situácie v SR s osobitným zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt.

Dokument nadväzuje na prvú a druhú etapu; prvá etapa pojednáva o špecifických

problémoch aplikácie systému flexiistoty v podmienkach SR (nepriaznivý demografický

vývoj, výrazný mzdový rodový rozdiel a úprava pracovného času) a analyzuje kľúčové

makroekonomické a sociálno-ekonomické ukazovatele, obzvlášť problematiku zamestnanosti

a nezamestnanosti. Druhá etapa prostredníctvom korelačnej analýzy postihuje vzťahy

medzi jednotlivými ukazovateľmi na trhu práce, analyzuje vplyvy na tvorbu nových

pracovných miest a mieru priestorovej a profesijnej mobility pracovnej sily v SR.

Prvá kapitola tohto dokumentu ponúka prehľad aktívnych opatrení trhu práce (ďalej

len „AOTP“) v SR aj s aktuálne novelizovanými úpravami. Predostiera problémy v oblasti

monitorovania efektívnosti a účinnosti týchto politík a pre možnosti komparácie poskytuje

stručné informácie o AOTP vo vybraných krajinách EÚ (Česká Republika, Rakúsko,

Španielsko, Nemecko, Estónsko a Francúzsko).

V druhej kapitole sú stručne definované ukončené, prebiehajúce a plánované

slovenské národné projekty týkajúce sa trhu práce a najmä AOTP. Národné projekty sú

rozdelené podľa dvoch programových období na obdobie 2004 – 2006 a 2007 – 2013. Bližšia

pozornosť je venovaná projektom súvisiacim s flexiistotou a rozbiehajúcim sa projektom

sociálnych podnikov.

Posledná, tretia kapitola, sumarizuje zistenia predošlých kapitol a etáp analýzy

a prichádza k najaktuálnejším výzvam slovenského trhu práce a následne k návrhom

a odporúčaniam v oblasti zavádzania opatrení na zvyšovanie flexibility a istoty súčasne. Pri

návrhoch vychádza z odporúčaní európskych a slovenských dokumentov a inštitúcií.

7

1. Aktívne opatrenia trhu práce v SR, skúsenosti s ich využívaním v praxi, platná schéma AOTP a komparácia s vybranými krajinami EU

AOTP tvoria jeden zo štyroch pilierov flexiistoty a ich hlavným cieľom je umožňovať

a uľahčovať návrat pracovnej sily na trh práce a tým znižovať mieru nezamestnanosti,

alebo podporovať uchovávanie pracovnej sily na trhu práce a tým udržiavať zamestnanosť.

Nezamestnanosť – a osobitne jej dlhodobá forma - je ekonomický jav, ktorý negatívne

vplýva na život samotnej osoby, ako aj jej rodiny a ostatných osôb v jej blízkosti. Tento jav

nemožno v spoločnosti úplne eliminovať, jeho dôsledky na nezamestnanú osobu, ako aj jej

okolie, sa však dajú obmedziť. Pri podpore nezamestnanej osoby zohráva, popri rodine

a predchádzajúcom zamestnávateľovi, významnú úlohu štát. Štát sa prostredníctvom

nástrojov uplatňovaných v rámci politiky zamestnanosti zameriava na dva druhy pomoci

nezamestnaným osobám. Prvá oblasť predstavuje Pasívnu politiku (táto obsahuje príspevky

v nezamestnanosti a dávky v hmotnej núdzi). Druhá oblasť pomoci predstavuje Aktívnu

politiku (tento prístup sa snaží s nezamestnanou osobou pracovať, podporovať jeho snahy

v hľadaní si zamestnania, zvyšovaní kvalifikácie a pod. a na druhej strane sa snaží stimulovať

zamestnávateľov, aby prijímali uchádzačov o zamestnanie do pracovného pomeru), ktorá je

na rozdiel od pasívnej politiky schopná riešiť dlhodobú nezamestnanosť.

1.1 AOTP V SR

Jeden z významných prvkov flexiistoty je systém aktívnych opatrení na trhu práce.

V SR je tento systém inštitucionalizovaný vo forme zákona č. 5 / 2004 Z. z. o službách

zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Legislatívny rámec vymedzuje jednotlivé

aktívne opatrenia na trhu práce v nasledujúcich paragrafoch.

§ 46 - Vzdelávanie a príprava pre trh práce uchádzačov o zamestnanie (ďalej len

„UoZ“) a záujmencov o zamestnanie (ďalej len „ ZoZ“)

Vzdelávacími aktivitami sú aktivity zamerané na dokončenie vzdelania na základnej škole

alebo štúdia na strednej odbornej škole na účely získania dokladu o ukončení vzdelania

na základnej škole alebo štúdia na strednej odbornej škole v poslednom ročníku príslušnej

školy na základe projektov a programov, na vzdelávanie a prípravu na konkrétne pracovné

8

miesto na základe prísľubu zamestnávateľa na prijatie do zamestnania, na vzdelávanie

a prípravu na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti,

inými vzdelávacími aktivitami, zamestnaneckou praxou.

§47 - Vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca

Vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca vykonáva zamestnávateľ v záujme ďalšieho

pracovného uplatnenia svojich zamestnancov formou všeobecného vzdelávania a prípravy

pre trh práce zamestnanca a špecifického vzdelávania a prípravy pre trh práce zamestnanca

podľa osobitného predpisu.

§ 49 - Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť sa poskytuje uchádzačovi o zamestnanie

vedenému v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ktorý začne a bude

túto činnosť vykonávať nepretržite najmenej dva roky, ak o príspevok požiada písomne.

Príspevok sa poskytuje na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou

činnosťou. Príspevok sa neposkytuje uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom

so zdravotným postihnutím.

§49a) - Príspevok na zapracovanie znevýhodneného UoZ

Poskytuje sa na nadobudnutie praktických skúseností a pracovných návykov potrebných

na vykonávanie pracovnej činností u poskytovateľa zapracovania. Zapracovanie trvá najviac

3 kalendárne mesiace v rozsahu najviac 30 hod. týždenne, okrem týždňa, v ktorom

sa zapracovanie začalo. Ak zapracovanie trvá dlhšie ako 1 kalendárny mesiac, poskytovateľ je

povinný UoZ prijať do pracovného pomeru najmenej na 6 mesiacov.

§ 50 Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie

Príspevok zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné meisto prijme do pracovného

pomeru znevýhodneného UoZ vedeného v evidencii najmenej 3 mesiace. Zamestnávateľ je

povinný zachovať vytvorené pracovné miesto na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov

o zamestnanie, na podporu zamestnávania, ktorých sa príspevok poskytuje, najmenej počas

24 kalendárnych mesiacov. Za vytvorenie pracovného miesta u zamestnávateľa sa považuje

zvýšenie počtu pracovných miest, ktoré predstavuje v priemere za 12 kalendárnych mesiacov

v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu jeho zamestnancov.

Ak nedošlo k zvýšeniu počtu pracovných miest podľa predchádzajúcej vety, zamestnávateľ je

povinný preukázať, že je to v dôsledku zrušenia pracovných miest z dôvodu nadbytočnosti.

9

§ 50a) Príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami

Príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami prijatých

do pracovného pomeru z evidencie uchádzačov o zamestnanie (ďalej len „príspevok“)

sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na zdravotné poistenie,

poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených

zamestnávateľom a sumy preddavku na poistné na zdravotné poistenie a poistného na sociálne

poistenie plateného zamestnancom.

Príspevok sa poskytuje, ak hrubá mesačná mzda zamestnanca, ktorý pracuje na plný pracovný

úväzok, dosahuje najviac 50 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR

za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom

sa príspevok poskytuje a zamestnanec bol pred prijatím do zamestnania vedený v evidencii

uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace. Ak bol občan pred zaradením do evidencie

uchádzačov o zamestnanie sezónnym zamestnancom, podmienka vedenia v evidencii

uchádzačov o zamestnanie podľa predchádzajúcej vety sa považuje za splnenú odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho zaradení do evidencie UoZ.

§50c - Poskytovanie príspevku na podporu vytvárania a udržania pracovných miest

v sociálnom podniku

Poskytovanie príspevku sociálnym podnikom zamestnávajúcim občanov, ktorí boli

pred prijatím do pracovného pomeru znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie zo zdrojov

Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „ESF“) a štátneho rozpočtu SR (ďalej len „štátny

rozpočet“) a značne znevýhodnení - znamená každú osobu, ktorá je nezamestnaná 24

mesiacov alebo dlhšie.

§50d - Príspevok na podporu udržania zamestnanosti

Tento príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý zachová pracovné miesta aj v prípade

vážnych prevádzkových dôvodov.

Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na zdravotné

poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie,

platených zamestnávateľom z náhrady mzdy, ktorá patrí zamestnancovi podľa osobitného

predpisu 50) najviac však z náhrady mzdy vo výške priemernej mzdy zamestnanca

v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza

kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje a sumy preddavku na poistné

10

na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie plateného zamestnancom z náhrady

mzdy, ktorá patrí zamestnancovi najviac však z náhrady mzdy vo výške priemernej mzdy

zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza

kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

§ 50e - Príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta

Príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta sa poskytuje zamestnávateľovi,

ktorý na vytvorené pracovné miesto príjme do pracovného pomeru UoZ, ktorý bol vedený

v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 3 mesiace. Príspevok sa poskytuje

zamestnávateľovi, ktorý pred prijatím UoZ na vytvorené pracovné miesto, vykonával svoju

činnosť nepretržite najmenej 12 mesiacov.

Zamestnávateľ je povinný zachovať vytvorené pracovné miesto pre UoZ, na podporu

zamestnávania, na ktorý sa príspevok poskytuje, najmenej počas 12 kalendárnych mesiacov.

Za vytvorenie pracovného miesta u zamestnávateľa sa považuje zvýšenie počtu pracovných

miest, ktoré predstavuje v priemere za 12 kalendárnych mesiacov v porovnaní

s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu jeho zamestnancov. Ak nedošlo

k zvýšeniu počtu pracovných miest podľa predchádzajúcej vety, zamestnávateľ je povinný

preukázať, že k tomuto zvýšeniu nedošlo v dôsledku zrušenia pracovných miest z dôvodu

nadbytočnosti.

§ 50f - Príspevok ku mzde zamestnanca

Úrad poskytuje zamestnancovi, ktorý bol pred prijatím do pracovného pomeru vedený

v evidencii UoZ najmenej 3 mesiace, bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov

k dávke v hmotnej núdzi a ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie

z dôvodu nástupu do zamestnania, ktoré si sám našiel; ak hrubá mesačná mzda zamestnanca,

ktorý pracuje na plný pracovný úväzok, dosahuje najviac 1,7 násobok sumy životného

minima poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe podľa osobitného predpisu platnej

k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa mzda vypláca.

§ 50g - Príspevok na podporu samostatnej zárobkovej činnosti

Úrad poskytuje uchádzačovi o zamestnanie, ktorý bol vedený v evidencii uchádzačov

o zamestnanie najmenej 3 mesiace, bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov

k dávke v hmotnej núdzi a ktorý začne a bude vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú

zárobkovú činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, ak o príspevok písomne požiada.

11

Občan, ktorý prestal vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť

pred uplynutím 24 mesiacov, môže byť do evidencie uchádzačov o zamestnanie zaradený

odo dňa nasledujúceho po uplynutí 24 mesiacov od začatia vykonávania alebo

prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti.

§ 50h - Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti spracovania

poľnohospodárskych výrobkov a obchodovania s nimi

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti spracovania poľnohospodárskych

výrobkov a obchodovania s nimi (ďalej len „príspevok“) sa poskytuje občanovi, ktorý bol

vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 3 mesiace a ktorý začne a bude

vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti spracovania

poľnohospodárskych výrobkov a obchodovania s nimi nepretržite najmenej 24 mesiacov,

ak o príspevok písomne požiada.

§ 51 - Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe

Absolventská prax je získanie odborných zručností a praktických skúseností

u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stupňu vzdelania absolventa školy.

Za absolventskú prax za podmienok ustanovených týmto zákonom je možné považovať aj

získavanie alebo prehlbovanie odborných zručností alebo praktických skúseností uchádzačom

o zamestnanie do 25 rokov veku, ktoré rozšíria ich možnosti uplatnenia na trhu práce.

§ 51a - Príspevok na podporu zamestnávania absolventov vzdelávania a prípravy

pre trh práce

Absolventom vzdelávania a prípravy pre trh práce na účely poskytnutia príspevku na podporu

zamestnávania absolventov vzdelávania a prípravy pre trh práce je absolvent strednej školy

vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 6 mesiacov a občan starší ako

50 rokov veku vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 3 mesiace,

ak absolvovali vzdelávanie a prípravu pre trh práce zabezpečované úradom, trvajúce najmenej

6 kalendárnych mesiacov a najviac 24 kalendárnych mesiacov. Zamestnávateľovi, ktorý

prijme do pracovného pomeru absolventa vzdelávania a prípravy pre trh práce, poskytuje úrad

príspevok najviac počas 24 kalendárnych mesiacov od uzatvorenia písomnej dohody.

§ 52 - Príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec

Predstavuje podporu udržiavania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana,

ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. Rovnako

12

sa pre účely zaradenia na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec

za poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi považujú aj

fyzické osoby, ktoré sa s poberateľom spoločne posudzujú na účely posudzovania hmotnej

núdze.

Menšie obecné služby pre obec organizované obcou alebo rozpočtovou organizáciou alebo

príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec je forma aktivačnej činnosti UoZ

vykonávaním prác, ktoré sú určené na:

• zlepšenie ekonomických podmienok, sociálnych podmienok, kultúrnych podmienok,

• tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia obyvateľov obce,

• starostlivosť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva,

• podporu vzdelávania,

• rozvoj a poskytovanie sociálnych služieb a ďalších činností obce v sociálnej oblasti,

• rozvoj a ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt,

• doplnkové vzdelávanie detí a mládeže,

• na rozvoj a podporu komunitnej činnosti.

§52a) - Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby

Dobrovoľnícka služba je forma aktivácie UoZ vykonávaním dobrovoľníckej činnosti, ktorej

cieľom je získanie praktických skúseností pre potreby trhu práce, pričom počas vykonávania

dobrovoľníckej činnosti UoZ poskytuje pomoc:

a) pri starostlivosti o nezamestnané osoby, občanov so zdravotným postihnutím, imigrantov,

osoby po návrate z výkonu trestu odňatia slobody, drogovo a inak závislé osoby,

nezaopatrené deti a ostatné osoby odkázané na starostlivosť iných osôb, rodinu alebo

pri poskytovaní verejnoprospešných služieb a ďalších služieb v oblasti sociálnych vecí

(napr. terénna sociálna práca), zdravotníctva, vzdelávania, kultúry, športu, pri tvorbe,

ochrane, udržiavaní alebo zlepšovaní životného prostredia, pri starostlivosti o ochranu

a zachovanie kultúrneho dedičstva (viď. Deklarácia NR SR č. 91/2001 o ochrane

kultúrneho dedičstva), pri uskutočňovaní kultúrnych alebo zbierkových charitatívnych

akcií pre osoby podľa tohto ustanovenia, pri ochrane spotrebiteľa a v oblasti styku

s verejnosťou,

b) pri prírodných katastrofách, ekologických katastrofách, humanitárnej pomoci a v civilnej

ochrane.

13

§53 - Príspevok na dochádzku za prácou

Poskytuje úrad mesačne na úhradu časti cestovných nákladov na dochádzku z miesta trvalého

pobytu (TP) alebo z miesta prechodného pobytu (PP) zamestnanca do miesta výkonu

zamestnania uvedeného v pracovnej zmluve, resp. do miesta uvedeného v potvrdení o mieste

výkonu zamestnania a späť alebo na úhradu časti cestovných výdavkov na dochádzku

z miesta TP alebo z miesta PP občana do miesta vykonávania alebo prevádzkovania SZČ

a späť.

§53a - Príspevok na presťahovanie za prácou

Príspevok na presťahovanie za prácou je náhrada časti preukázaných výdavkov súvisiacich

s presťahovaním uchádzača o zamestnanie z miesta jeho trvalého pobytu v súvislosti

so získaním zamestnania. Príspevok sa vypláca jednorázovo vo výške maximálne 1 328 EUR

(40 000 Sk), ak je zmena bydliska najmenej 50 km.

§ 53b - Príspevok na dopravu do zamestnania

Príspevok na dopravu do zamestnania môže úrad poskytnúť zamestnávateľovi na základe

uzatvorenej písomnej dohody, ak zamestnávateľ zabezpečuje každodenne dopravu

zamestnancov do zamestnania a späť z dôvodu, že hromadnými dopravnými prostriedkami

nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám

zamestnávateľa.

§ 55 - Chránená dielňa a chránené pracovisko

Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo

fyzickou osobou, v ktorých pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím

(ďalej len „ZP“), ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo

pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutým zaškoľujú alebo pripravujú

na prácu a v ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon

prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Za zriadenie

chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré

právnická osoba alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana

so zdravotným postihnutím. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana

so zdravotným postihnutím. Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska prizná

úrad na základe kladného posudku orgánu na ochranu zdravia

14

§ 55a,b,c - Príprava na pracovné uplatnenie občana so ZP + Oprávnené náklady

na zaškolenie a prípravu pre trh práce + Oprávnené náklady súvisiace so zaškolením

a prípravou na prácu

Príprava na pracovné uplatnenie občana so ZP sa vykonáva najmä

so zreteľom na jeho zdravotnú spôsobilosť na prácu, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť a na náročnosť pracovnej činnosti, ktorú bude po skončení prípravy na pracovné

uplatnenie vykonávať. Príprava na pracovné uplatnenie občana so ZP zahŕňa zaškolenie

a prípravu na prácu. Príprava na pracovné uplatnenie občana so ZP trvá najviac šesť

mesiacov. Zaškolením sa umožňuje občanovi so ZP, ktorý nie je schopný podrobiť sa

sústavnej príprave na povolanie alebo u ktorého tento spôsob prípravy nie je potrebný, získať

odborné zručnosti a praktické skúsenosti na vykonávanie pracovnej činnosti. Zaškolenie sa

spravidla končí záverečnou skúškou. Príprava na prácu občana so ZP je príprava umožňujúca

postupné prispôsobovanie sa na výkon práce. Pri zaškolení alebo príprave na prácu môže

občanovi so ZP poskytovať pomoc pracovný asistent, ktorý je zamestnancom právnickej

osoby alebo fyzickej osoby.

§ 56 - Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska

Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska poskytuje úrad

zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom

pracovisku príjme občana so ZP. Dĺžka zachovania zriadeného pracovného miesta

v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku je najmenej 2 roky

v malých podnikoch a stredných podnikoch a najmenej 3 roky v ostatných podnikoch.

§56a) - Príspevok na udržanie občana so ZP v zamestnaní

Zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25% občanov so ZP z priemerného

evidenčného počtu zamestnancov je priemerný počet zamestnancov vo fyzických osobách

za kalendárny rok. Do priemerného evidenčného počtu zamestnancov sa nezapočítavajú

zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí. Príspevok sa poskytuje na mzdové

náklady, t.j. na mzdu a úhradu preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného

na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom

(úhrada preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie

a príspevku na starobné dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom za občana

so zdravotným postihnutím – podľa percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť) a na úhradu ďalších výdavkov, ktoré súvisia s činnosťou občana

15

so zdravotným postihnutím a sú oprávnené v súlade s predpismi ESF a v súlade s príslušnou

schémou štátnej pomoci, podľa ktorej sa príspevok poskytuje.

§ 57 - Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo

vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti

Občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý začne prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú

zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, sa poskytuje príspevok

na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou. Príspevok sa

poskytuje občanovi so zdravotným postihnutím vedenému v evidencii uchádzačov

o zamestnanie najmenej tri mesiace, ktorý začne a bude v chránenej dielni alebo

na chránenom pracovisku samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovať alebo vykonávať

nepretržite najmenej dva roky. Výška príspevku je závislá od priemernej miery evidovanej

nezamestnanosti v okrese, v ktorom občan so ZP zriaďuje chránenú dielňu alebo chránené

pracovisko na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.

§57a - Príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej

dielne alebo chráneného pracoviska

Zamestnávateľovi, ktorý prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko alebo

občanovi so ZP, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť

v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, môže úrad na základe písomnej žiadosti

poskytnúť príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej

dielne alebo chráneného pracoviska. Ak žiadosť predkladá platiteľ dane

z pridanej hodnoty, musí byť vstupná cena hmotného majetku bez dane z pridanej hodnoty

vyššia ako 995,82 eura.

§59 - Príspevok na činnosť pracovného asistenta

Úrad poskytuje zamestnávateľovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom

so ZP príspevok na činnosť pracovného asistenta.

Pracovný asistent:

a) zamestnanec, ktorý poskytuje pomoc zamestnancovi alebo zamestnancom, ktorí sú

občanmi so ZP, pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času,

b) fyzická osoba, ktorá poskytuje pomoc samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je

občanom so ZP, pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti

16

a pri vykonávaní jej osobných potrieb počas prevádzkovania alebo vykonávania

samostatnej zárobkovej činnosti,

c) zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorí poskytujú pomoc znevýhodnenému uchádzačovi

o zamestnanie, ktorý je občanom so ZP, pri zapracovaní alebo pomoc pri príprave

na pracovné uplatnenie občana so ZP a pri vykonávaní ich osobných potrieb počas

zapracovania alebo počas prípravy na pracovné uplatnenie

d) pracovný asistent musí mať 18 rokov veku a spôsobilosť na právne úkony.

Systém aktívnych opatrení na trhu práce podlieha legislatívnym zmenám v čase

a preto jeho dlhodobé porovnávanie je veľmi problematické.

1.2 Vývoj čerpania prostriedkov AOTP v rokoch 2004 – 2008 v SR

Jednotlivé opatrenia sa dajú začleniť do skupín podľa periodicity vyplácaných

príspevkov na jednorazové a pravidelné mesačné, prípadne štvrťročné príspevky. Tieto

príspevky sú v závislosti od charakteru príslušného opatrenia vyplácané úradom v prospech

uchádzača o zamestnanie, zamestnanca alebo zamestnávateľa.

Tabuľka 1 Vývoj čerpania AOTP v SR v tis. EUR Vývoj čerpania aktívnej politiky trhu práce v tis. EUR

R o k y U k a z o v a t e ľ 2004 2005 2006 2007 2008 2009

k 30.6 Zdroj 111 - ŠR 51 966 51 504 54 603 27 717 55 422 25 518

Zdroj EÚ 8 698 43 903 58 685 57 716 68 100 26 873

Zdroj spolufinancovanie ŠR 2 400 8 017 17 141 17 657 19 084 6 323

Spolu 63 064 103 423 130 430 103 090 142 605 58 715

Evidovaní nezamestnaní (osoby) 409 082 340 401 299 181 250 938 230 433 315 211

Zdroj: UPSVaR, prepočítané konverzným kurzom 1EUR=30,126 SKK

Tabuľka zobrazuje čerpanie finančných prostriedkov vynaložených na jednotlivé

opatrenia aktívnej politiky trhu práce v kontexte evidovaných nezamestnaných osôb. Počet

evidovaných osôb za príslušné obdobie predstavuje priemerný stav.

17

Tabuľka 2 Prehľad čerpania finančných prostriedkov na jednotlivé AOTP v rokoch 2004-2007

Rok 2004 Rok 2005 Rok 2006 Rok 2007 Dohodnutá

suma

finančných

prostriedkov

Dohodnutá

suma

finančných

prostriedkov

Dohodnutá

suma

finančných

prostriedkov

Dohodnutá

suma

finančných

prostriedkov

Nástroj

APTP

Počet

vytvorených-

obsadených

PM, resp. počet

zaradených

osôb, resp.

počet

podporených

PM

(v EUR)

Počet

vytvorených-

obsadených

PM, resp. počet

zaradených

osôb, resp.

počet

podporených

PM

(v EUR)

Počet

vytvorených-

obsadených

PM, resp. počet

zaradených

osôb, resp.

počet

podporených

PM

(v EUR)

Počet

vytvorených-

obsadených

PM, resp. počet

zaradených

osôb, resp.

počet

podporených

PM

(v EUR)

§ 46 27 208 7 026 058 35 689 8 753 556 8 377 1 829 905 8 890 2 145 457 § 47 0 0 62 16 490 1 228 725 402 12 537 7 916 932 § 49 5 618 10 624 825 9 908 19 953 063 10 477 22 388 078 10 038 23 030 268 § 50 1 778 3 636 127 3 087 7 599 865 3 490 8 839 563 2 550 6 961 801 § 51 14 462 6 634 785 24 838 11 097 070 14 503 4 589 187 8 937 2 818 032 § 52 219 876 32 728 027 137 446 27 506 923 218 071 36 342 574 257 299 30 812 846 § 56 138 462 375 362 1 818 970 638 3 791 271 862 5 494 793 § 57 107 354 910 271 1 400 620 405 2 537 637 389 2 784 150 § 59 18 69 349 58 301 282 61 505 942 73 397 650 § 60 0 0 2 731 3 620 152 2 793 4 029 406 2 674 4 195 862

§ 110

zákon

387/96

Z.z.

4 098 4 210 121 1 891 181 838 0 0 0 0

Spolu 273 303 65 746 577 216 343 82 249 830 260 043 85 578 964 304 249 86 557 791 Zdroj: ÚPSVaR, prepočítané konverzným kurzom 1EUR=30,126 SKK

V období rokov 2004 až 2008 sa stav nezamestnaných osôb v evidencii postupne

znižoval z priemernej hodnoty 409 082 za rok 2004 až na priemernú hodnotu 230 433 v roku

2008. Naopak, stúpajúcu tendenciu mal vývoj finančných prostriedkov vynaložených

na jednotlivé aktívne opatrenia. V roku 2004 bolo do opatrení aktívnej politiky trhu práce

investovaných takmer 65 mil. EUR, avšak v roku 2008 už takmer 106 mil. EUR. Z uvedených

konštatovaní vyplýva, že AOTP v podmienkach SR pôsobili spolu so zlepšujúcim

sa podnikateľským prostredím pozitívne na vývoj počtu evidovaných nezamestnaných

na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny.

Avšak rok 2009 predstavuje výrazne zhoršenú situáciu na trhu práce spôsobenú

faktormi a determinantami globálnej hospodárskej a finančnej krízy. Vzhľadom na zmenu

legislatívnej normy (Zákon č. 5/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) sa v roku 2008

zmenila aj štruktúra čerpania a finančnej podpory na jednotlivé aktívne opatrenia trhu práce.

18

Tabuľka 3 Prehľad čerpania finančných prostriedkov na jednotlivé AOTP v roku 2008

Rok 2008

Dohodnutá suma finančných

prostriedkov Nástroj APTP Počet vytvorených-obsadených PM,

resp. počet zaradených osôb, resp. počet

podporených PM (v EUR)

§ 32 3 207 32 567 § 46 12 012 3 711 532 § 47 48 295 8 501 070

§ 48b 1 693 401 026 § 49 8 169 21 995 958

§ 49a 74 39 465 § 50 1 016 2 502 801

§ 50a 820 2 964 567 § 50 b-c 0 0

§ 51 7 832 5 287 010 § 51a 0 0 § 52 171 030 29 175 658

§ 52a 17 626 13 993 771 §53 12 311 1 460 379

§53a 6 2 726 §53b 0 0 § 54 2 751 1 499 770 §55a 0 0 § 56 739 5 241 730

§ 56a 268 558 310 § 57 337 2 471 561

§ 57a 0 0 § 59 443 858 178 § 60 6 592 5 823 153

Spolu 295 221 106 521 232 Zdroj: UPSVaR, prepočítané konverzným kurzom 1EUR=30,126 SKK

Čerpanie finančných prostriedkov je zabezpečené z rôznych zdrojov. Časť opatrení

sa financuje výlučne zo štátneho rozpočtu a ďalšia časť z národných projektov. Tieto sú

finančne zabezpečené prostredníctvom európskych fondov (ESF), ktoré sú ovplyvnené

rozpočtovými obdobiami spravidla väčšími ako jeden kalendárny rok.

Najväčšou mierou sa v roku 2008 na AOTP podieľali opatrenia: § 52 - Príspevok

na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec, §47 - Vzdelávanie

a príprava pre trh práce zamestnanca, § 52a) - Príspevok na aktivačnú činnosť formou

dobrovoľníckej služby, § 53 - Príspevok na dochádzku za prácou, § 46 - Vzdelávanie

a príprava pre trh práce UoZ a ZoZ, § 49 - Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť

a § 51 - Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe.

19

Naopak, vôbec sa v praxi neuplatňovali opatrenia § 50 b-c - Podpora zamestnávania

znevýhodneného uchádzača o zamestnanie v sociálnom podniku (novelizácia zákona

č. 5 / 2004 Z.z. transformovala toto opatrenie do inej legislatívnej podoby), § 51a - Príspevok

na podporu zamestnávania absolventov, § 53b - Príspevok na dopravu do zamestnania,

§ 55a - Príprava na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím

a § 57a - Príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej

dielne alebo chráneného pracoviska.

Celkový vývoj vynaložených finančných prostriedkov na AOTP však narástol

na hodnotu, ktorá z pohľadu sledovaného obdobia predstavuje maximálnu hodnotu. Počet

poskytnutých príspevkov zaznamenal mierny pokles oproti minulému roku, avšak nárast

oproti obdobiam predchádzajúcim. V prepočte teda priemerný výdavok stúpol a teda môžeme

podľa tejto zjednodušenej kalkulácie konštatovať, že v roku 2008 bola uprednostnená kvalita

poskytnutých AOTP pred ich kvantitou.

Vysoký objem finančných prostriedkov vyčlenených na AOTP z európskych fondov,

ako aj zo štátneho rozpočtu kladie nároky na vyhodnocovanie efektivity týchto opatrení.

V súčasnosti SR v praxi nepoužíva komplexný systém hodnotenia efektivity. Za účelom

vytvorenia takéhoto systému je práve spracovávaný projekt „Ukazovatele a systém

hodnotenia efektívnosti AOTP v SR“. Projekt rozoberá systém hodnotenia efektivity a jeho

uplatnenie v podmienkach slovenskej praxe, spracováva možnosti hodnotenia hrubých

a čistých efektov za použitia dostupných súborov informácií.

1.3 Nové opatrenia na zmiernenie dopadov globálnej ekonomickej krízy

Na základe aktuálneho vývoja situácie na trhu práce Ministerstvo práce, sociálnych

vecí a rodiny pripravilo návrh ďalších opatrení na zmiernenie dopadov globálnej ekonomickej

krízy. Tieto opatrenia budú mať len dočasný charakter (platnosť do konca roka 2010) a budú

realizované prijatím novely zákona o službách zamestnanosti (s navrhovanou účinnosťou

od 1. decembra 2009) a novely vyhlášky MPSVR SR č. 44/2004 Z. z. (s účinnosťou

od 1. novembra 2009).

Navrhované opatrenia sa zameriavajú na:

• Podporu opätovného vstupu a udržanie sa na trhu práce pre občanov, ktorí sa stali

nezamestnanými z dôvodu skončenia pracovného pomeru z organizačných dôvodov

20

následkom globálnej ekonomickej krízy. Cieľom tohto opatrenia je uvoľniť pre túto

skupinu občanov podmienku 3-mesačného vedenia v evidencii UoZ pre získanie nároku

na jednotlivé príspevky aktívnych opatrení trhu práce. Rovnaká zmena sa dotýka

i absolventov škôl vo veku do 25 rokov.

• Zabezpečenie ochrany pred účelovým rušením pracovných miest u zamestnávateľa

so zámerom získať príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta. Tento

príspevok nebude možné získať na toho istého zamestnanca, s ktorým už zamestnávateľ

ukončil pracovný pomer z organizačných dôvodov.

• Podporu samostatnej zárobkovej činnosti u absolventov škôl, ktorí začnú a budú túto

činnosť vykonávať bezprostredne po zaradení do evidencie UoZ v súlade s podmienkami

zákona o službách zamestnanosti.

• Vytvorenie priaznivejších podmienok pre zaraďovanie absolventov škôl, ktorí sú UoZ, na

vykonávanie absolventskej praxe.

Uznesenie vlády SR č. 777 z 9. novembra 2009 uložilo ministerke práce, sociálnych

vecí a rodiny v spolupráci s ministrom financií predložiť na rokovanie vlády návrh novely

zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorý vláda schválila 9. decembra. Zmeny

vyplynuli z aktuálnych potrieb trhu práce a v budúcnosti ich budú pravdepodobne nasledovať

ďalšie návrhy. Táto pružná reakcia na zmeny je plne v súlade s princípmi uplatňovania

flexiistoty.

1.4 AOTP vo vybraných krajinách EÚ

K dispozícii sme mali práce o hodnotení (evaluácii) AOTP za nasledovné krajiny:

Holandsko, Švédsko, Rakúsko, Nemecko, Taliansko, Dánsko, Estónsko, Poľsko, Španielsko,

Francúzsko, Veľká Británia, Slovinsko, Česká republika. Keďže nástroje sú podobné

vo všetkých týchto krajinách, vybrali sme do 3. kapitoly len niektoré z nich.

1.4.1 AOTP v Českej republike

V Českej republike sa posledné roky venuje zvýšená pozornosť evaluáciám AOTP.

Väčšina štúdií týkajúcich sa aktívnej politiky zamestnanosti (ďalej len „APZ“) však efektivitu

opatrení v zmysle dopadov nehodnotí a obmedzuje sa len na administratívne porovnávanie

cieľov

a vstupov (napr. počtu plánovaných účastníkov a skutočne zaradených účastníkov

do opatrenia), z ktorých sa nedá zistiť skutočný prínos opatrení.

21

Aplikácia pomerne sofistikovaných kvantitatívnych metód hodnotiacich

mikroekonomické účinky opatrení zostáva problémom vzhľadom na ich odborné, technické

a inštitucionálne predpoklady, na čo nie sú verejné služby zamestnanosti v ČR pripravené.

K evaluácií je preto potrebné vytvoriť dostatočne kvalitné a dostupné dátové zázemie.

Prekážkou je skutočnosť, že informačné systémy nie sú dostatočne integrované ani v rámci

rezortov. Bakule (2008) uvádza, že len nezávislé a vierohodné evaluácie vyjadrujú skutočný

prínos nástrojov aktívnej politiky trhu práce. Upozorňuje však na otázku využiteľnosti

evaluácií – tvorcovia a realizátori AOTP musia byť ochotní a schopní ich výsledky zohľadniť

v hospodárskej politike, inak ide len o akademický výskum do zásuvky. Upozorňuje

aj na skutočnosť, že empirické odhady zahraničných nástrojov AOTP nemajú pre českú prax

dostatočnú vypovedaciu schopnosť z dôvodu iného implementačného prostredia.

1.4.2 AOTP v Rakúsku

Aby sa mohla osoba v Rakúsku uchádzať o účasť na programoch AOTP, musí byť

nezamestnanou alebo čeliť riziku, že sa ňou stane. Keďže rakúske Ministerstvo sociálnych

vecí kritériá oprávnenosti úzko nešpecifikuje, veľa závisí od administratívy projektov AOTP.

Podľa inštrukcií majú poradcovia úradov práce aktívne ponúkať vzdelávanie nezamestnaným

s chýbajúcimi špecifickými skúsenosťami a obzvlášť osobám znevýhodneným pri získavaní

práce (študentom, ktorí nedokončili školu, dlhodobo nezamestnaným, postihnutým, ženám,

ktoré dávnejšie prerušili prácu). Počas účasti na vzdelávaní jednotlivci dostávajú kompenzácie

do úrovne podpory v nezamestnanosti.

V programoch AOTP v Rakúsku sa rozlišujú: vzdelávanie, zamestnanecké subvencie

a podporné programy. Hlavná stratégia AOTP v Rakúsku má za cieľ zvýšiť individuálne

schopnosti. V roku 2003 sa 83% nezamestnaných zúčastnilo na vzdelávacích programoch,

18 % dostalo zamestnaneckú podporu a podporné programy sa týkali 12 % nezamestnaných.

Kvôli opakovanej účasti súčet nie je rovný 100 %.

Vzdelávanie sa ďalej člení na úradné vzdelávanie, asistenciu pri hľadaní zamestnania,

inštruktáž a integračné programy. Jednotlivé kurzy slúžia na vzdelávanie a zvyšovanie

kvalifikácie účastníkov. Tie, čo sa týkajú zamestnania, končia certifikátom ekvivalentným

s učňovským vzdelaním. Iné kurzy sú zamerané na dané zručnosti, napríklad jazykové

a počítačové. Dĺžka kurzov je od 4 týždňov do jedného roku (podľa typu kurzu). Ide

22

o intenzívne kurzy, a zaradenie v nich môže počas ich trvania znížiť úsilie osôb hľadať si

zamestnanie – tzv. efekt zamknutia v programe.

Programy asistenčných služieb pri hľadaní zamestnania majú za cieľ aktivizovať

nezamestnaných v počiatku nezamestnanosti. Programy nie sú orientované na špecifické

skupiny a majú byť k dispozícii pre väčšinu nezamestnaných. Majú za cieľ jednak zvýšiť

úsilie a efektívnosť hľadania zamestnania motiváciou a jednak aktivizovať ich účastníkov.

Tieto programy by mali viesť k okamžitému prechodu do zamestnanosti buď počas

ich trvania alebo krátko po ich skončení. Sú tu precvičované postupy uchádzania sa

o zamestnanie (písanie listov pri uchádzaní sa o pracovné miesto a priebeh pohovoru).

Trvanie programov je 6-7 týždňov – 3 dni prvý týždeň a 1 deň v nasledujúcich týždňoch.

Na rozdiel od kurzov sú programy asistenčných služieb povinné a neúčasť na nich vedie

k zníženiu podporných dávok. Zámerom bola účasť každého nezamestnaného v týchto

programoch počas prvých 4 mesiacov nezamestnanosti. V praxi to však bolo ťažko

dosiahnuteľné.

Inštruktáž má pripraviť účastníkov na úradné kurzy alebo na okamžité nastúpenie

do zamestnania. Má viesť k posúdeniu pracovných príležitosti a k vypracovaniu kariérneho

plánu.

Integračné programy sa venujú sociálnym problémom, ktoré sú výsledkom napríklad

dlhodobej nezamestnanosti. Ich cieľom je psychologická a sociálna stabilizácia účastníkov

tak, aby viedla k ich opätovnému začleneniu na trh práce. Počas týchto programov účastník

musí pracovať na chránenom pracovnom mieste najmenej 50% dĺžky trvania kurzu.

1.4.3 Hodnotiace štúdie AOTP v Rakúsku

Veľká časť hodnotiacich štúdií o AOTP v Rakúsku je zameraná na výberové

zisťovania účastníkov. Počas vyhodnotenia programu sa u účastníkov bežne zisťuje ich názor

na program a jeho potenciálne využitie. Hoci tieto zisťovania zachytávajú detailné

subjektívne informácie, nesledujú ekonomické ciele. O účastníkoch sa napríklad nezisťuje

ich mzda, alebo pracovná kariéra. Tieto vyhodnotenia slúžia primárne na kontrolu

pre poskytovateľov programov. Chýba tú však snaha vyhodnotiť efekty opatrení na

účastníkov.

23

Rakúsky úrad práce (AMS) vyhodnocuje jednotlivé programy pre špecifické skupiny,

napr. slobodné matky alebo dlhodobo nezamestnané osoby. Metóda vyhodnotenia predstavuje

porovnanie situácie na trhu práce pred a po účasti na programe, pričom opäť úplne abstrahuje

od merania čistých efektov.

Vzdelávacie programy

Existuje niekoľko vedecky exaktných vyhodnotení. Štúdia Zweimuller/Winter-Ebmer

(1996) je zameraná na programy v 80-tych rokoch. Vyhodnocuje efekt vzdelávania

na stabilitu zamestnania na vzorke nezamestnaných, ktorí sa stali pracujúcimi v roku 1986.

Účasť na opatrení a indikátor pre 12 mesačnú stabilitu zamestnania sú spoločne modelované

s použitím dvojvariatného probit modelu. Výsledky ukazujú pozitívny efekt na

zamestnaneckú stabilitu.

Služby zamestnanosti

V štúdii Rakúskej národnej banky (Weber/Hofer, 2003) sú vyhodnotené efekty

rôznych typov AOTP na mieru vstupu do zamestnanosti pre jednotlivcov, ktorí sa stali

nezamestnanými v roku 1999. Používajú timing-of-events metódu odhadujúcu efekt programu

ako zmenu v miere prechodu z nezamestnanosti do zamestnanosti v čase vstupu do tohto

opatrenia. Výsledkom je zistenie, že okamžitý efekt sa podstatne líši v závislosti od typu

programu. Asistencia pri nájdení zamestnania zvyšuje podstatne mieru prechodu

do zamestnanosti. Pravdepodobnosť nájsť si miesto do 4 mesiacov sa pre účastníkov tohto

opatrenia zvýšila o 15 %. Vzdelávanie má na druhej strane malý a negatívny vplyv. Je to

z dôvodu 60-dňovej účasti na kurze (tzv. efekt uzamknutia). Po tomto období už je efekt

pozitívny. Dopad sa líši podľa pohlavia účastníkov. Ženy profitujú zo všetkých typov

programov.

Druhá štúdia skúma efekt asistencie pri hľadaní zamestnania v závislosti od počtu

účastí v tomto opatrení – počet asistencií pri hľadaní zamestnania (Weber, Hofer 2004).

Rakúska cielená politika zamestnanosti umožňuje každému nezamestnanému zúčastniť sa

do štyroch mesiacov v programe hľadania zamestnania. Hlavným záverom štúdie je, že efekt

programu (prechod do zamestnanosti) je pozitívny a z hľadiska počtu vstupov do programov

sa nemení podstatne počas prvého roku trvania nezamestnanosti. Potom efekt dramaticky

klesá.

24

Prebiehajúci veľký projekt o vyhodnotení príspevkov na tvorbu pracovných miest

spolufinancovaných ESF využíva propensity score párovanie.

1.4.4 AOTP v Španielsku

Vzdelávanie

Vzdelávanie v Španielsku je zacielené na mladých ľudí, málo kvalifikovaných,

dlhodobo nezamestnaných, ženy, postihnutých a migrantov. Vzdelávacie schémy zahŕňajú

školiace programy pre voľbu povolania a školenia pre mladých a dospelých. Tieto opatrenia

kombinujú školenia s praxou niekedy prostredníctvom stáží v súkromných a štátnych firmách.

Národný inštitút zamestnanosti INEM (patriaci pod Ministerstvo práce a sociálnych vecí)

napríklad vypracoval experimentálny program vzdelávania a pracovnej integrácie v oblasti

informačných technológií. Tento je čiastočne (z 35 %) financovaný danou firmou.

Sociálni partneri organizujú ďalšie vzdelávanie pre pracujúcich. Keďže vzdelávanie

pre rôzne cieľové skupiny ponúka mnoho inštitúcií na národnej i regionálnej úrovni, bol

vypracovaný Národný plán vzdelávania 1998-2002 a Národný systém kvalifikácií

a vzdelávania poskytujúci ucelený plán vzdelávania a certifikácií.

Priame vytváranie pracovných miest

I NEM v spolupráci s inými verejnými alebo súkromnými neziskovými organizáciami

uzatvárajú kontrakty s dlhodobo nezamestnanými a zamestnávajú ich na tzv. sociálno-

prospešné aktivity v týchto organizáciách. Navyše v regiónoch Andalúzia, Exstremadura

a v niektorých nerozvinutých vidieckych regiónoch sa vytvárajú pracovné miesta

v poľnohospodárstve.


Úrady práce hrajú pomerne malú úlohu pri nachádzaní si zamestnania najmä

pre rizikové skupiny (Ballester 2005; Bertelsmann 2004). Reforma v roku 2002 mala za cieľ

zlepšenie monitorovania a umiestnenia UoZ presadzovaním princípu práv a povinností.

Okrem výraznej redukcie oprávnení na dávky sa reforma zameriavala na vyplácanie podpory

v nezamestnanosti len tým osobám, ktoré sa písomne zaviazali akceptovať všetky návrhy,

ktoré by im pomohli nájsť si prácu. Prišlo k zmene definície vhodného zamestnania –

uchádzač ho musí akceptovať, ak je podobné hociktorému zamestnaniu, ktoré mal v svojom

25

živote. Verejná mienka vnímala toto opatrenie kriticky ako príliš reštriktívne. Generálny

štrajk prinútil upustiť od väčšej časti reformy. Definícia vhodného zamestnania je teraz menej

reštriktívna a závisí na uvážení daného úradu práce. To, že úrady práce sú často kritizované

pre neposkytovanie efektívnej pomoci pri hľadaní zamestnania, súvisí v posledných rokoch

s nárastom významu súkromných personálnych agentúr.

1.4.5 Hodnotiace štúdie AOTP v Španielsku

Vzdelávanie

Mato (2002) vyhodnocuje program vzdelávania pre pracujúcich a nezamestnaných

v regióne Astúria. Kontrolnú skupinu predstavujú individuálne údaje za osoby, ktoré sa

uchádzali o vzdelávanie, ale nezúčastnili sa ho pre obmedzený počet účastníkov. Výsledky

hovoria, že vzdelávanie nepatrne zvyšuje zamestnateľnosť nezamestnaných i zamestnaných,

ale nemá efekt na mzdy. Arelano (2005) vyhodnocuje efekt štyroch typov vzdelávania

(všeobecné, odborné a ďalšie vzdelávanie, rekvalifikácia) na dĺžku nezamestnanosti.

Kontrolnú skupinu tvoria registrovaní nezamestnaní, ktorí neparticipujú v žiadnom

vzdelávacom programe. Všetky programy s výnimkou všeobecného vzdelávania ukázali

významný pozitívny efekt na zamestnanosť. Vzdelanie zvyšuje pravdepodobnosť toku žien

do zamestnanosti o 50 %, u mužov o 40 %.

Podnety zamestnanosti

Cueto (2003) porovnáva dva typy zamestnaneckých podnetov v regióne Astúria: nový

štart a príspevky na zamestnanie nezamestnanej osoby na zmluvu na dobu neurčitú. Výsledok:

počiatočné podpory majú lepší dopad z hľadiska stability zamestnania a miery zamestnanosti.

Služby zamestnanosti a sankcie

Arellano (2005) skúma efekt asistenčných služieb súkromných personálnych agentúr

pre nezamestnaných. Využíva dva druhy údajov: dáta súkromnej agentúry Creade a dáta

Národného inštitútu zamestnanosti (INEM) v Madride, tvoriace kontrolnú skupinu. Štúdia

využíva metódu párovania. Prichádza k záveru, že súkromná personálna agentúra v porovnaní

s verejnými službami zamestnanosti mala pre ženy významne pozitívny vplyv na dĺžku

nezamestnanosti.

26

1.4.6 AOTP v Nemecku

Aktívna politika zamestnanosti má v Nemecku dlhú tradíciu. Opatrenia, aktívne ako aj

pasívne, boli financované systémom poistenia v nezamestnanosti založeným v roku 1927.

Právnym základom pre aktívne opatrenia bolo pracovné podporné nariadenie AFG

pre obdobie 1969-1998, na ktoré nadväzoval Sociálny zákon SGB III.

O dôležitosti aktívnej politiky zamestnanosti v Nemecku svedčí 2,2 %-ný podiel

výdavkov na AOTP HDP v roku 2002 (v EU-15 to bolo 1,3 %). Zvýrazňuje to tiež veľmi

rozsiahle množstvo programov aktívnej politiky (APZ). Prof. Zimmermann, riaditeľ Inštitútu

štúdií trhu práce v Bonne, upozorňuje na malú transparentnosť nástrojov APZ, a na to, že táto

politika sa zmenila na nezrozumiteľnú džungľu množstva programov a opatrení. Využíva sa

60-80 nástrojov (v závislosti od definície) APZ, ktoré stoja daňových poplatníkov 15 biliónov

EUR (v roku 2006).

Vzdelávanie

Vzdelávanie je najdôležitejším programom AOTP v Nemecku. Programy sú dlhé,

intenzívne a na medzinárodné pomery štedré. Po zjednotení Nemecka boli využité vo veľkej

miere na rekvalifikáciu pracovných síl vo Východnom Nemecku pre potreby trhovej

ekonomiky. Len nedávno tzv. Hartzove reformy (2003-2005) výrazne zredukovali finančnú

podporu sprísnením oprávnenosti účasti na programoch.

Hlavnými cieľovými skupinami vzdelávacích programov podporovanými Sociálnym

zákonom SGB III sú nezamestnaní, osoby ohrozené nezamestnanosťou, osoby zúčastňujúce

sa vzdelávania končiace učňovským certifikátom, osoby vracajúce sa na trh práce a imigranti.

Federálny úrad zamestnanosti FEA môže platiť príslušné náklady programov, ako aj nepriame

náklady – cestovné, starostlivosť o deti a pod. Tí, čo nespĺňajú kritéria podpôr SGB III, môžu

byť financovaní Európskym sociálnym fondom.

Hlavné vzdelávacie programy sú príprava na zamestnanie, ďalšie vzdelávanie

a rekvalifikácia, opatrenia zvyšujúce šance integrácie, podpory opatrení zahrnutých

do sociálneho plánu a krátkodobé príspevky, a vzdelávanie prostredníctvom pracovnej

rotácie.

27

Finančné stimuly

SGB III uvádza širokú možnosť stimulov na ovplyvnenie správania zamestnávateľov

a zamestnancov: sú to subvencie miezd, príspevky sociálneho poistenia ako aj oslobodenia

od dávok.

Stimuly na strane dopytu na trhu práce majú za cieľ primäť zamestnávateľov k tvorbe

pracovných miest, ktoré by inak nevytvorili. Na strane ponuky sú stimuly upriamené

na zvýšenie úsilia osôb hľadať si zamestnanie, na získanie širšej možnosti uplatnenia sa

a posilnenie ich flexibility. Navyše stimuly umožňujú nezamestnaným alebo osobám, ktorým

hrozí nezamestnanosť, začať podnikať.

Finančné stimuly sa delia na stimuly pre zamestnávateľov (integračné príspevky,

príspevky sociálneho poistenia pre starších pracujúcich, iné nefinančné formy príspevkov,

pracovné agentúry pre nezamestnaných) a stimuly pre zamestnancov (príspevky sociálneho

poistenia, príspevky pre dlhodobo nezamestnaných, ochrana miezd pre starších

zamestnancov, príspevok na dopravu, sankcie a príspevky na podnikanie).

Priama tvorba pracovných miest

Priama tvorba pracovných miest hrala dôležitú úlohu posledných dvadsať rokov

obzvlášť vo Východnom Nemecku, kde mala nahradiť veľký pokles zamestnanosti

po zjednotení. Mala za cieľ aktivovať osoby, viesť ich k udržaniu a adaptovaniu svojich

profesionálnych schopností tak, aby sa mohli integrovať na trh práce.

Tieto pracovné miesta boli platené Federálnym úradom zamestnanosti FEA. Štátne

a za istých podmienok aj súkromné spoločnosti sa môžu uchádzať o účasť na tomto opatrení

na miestnych úradoch práce.

Priorita bola daná dlhodobo nezamestnaným, oprávneným dostávať dávku

v nezamestnanosti, a starším osobám. Od roku 2002 bol tento program výrazne zredukovaný.

Patria sem aktívne opatrenia podporujúce tvorbu miest (ABM), opatrenia štrukturálnych

zmien (SAM), zamestnanosť vytvárajúca podporu infraštruktúry a tzv. „1-eurové pracovné

miesta“.

28


Miestne úrady práce poskytujú služby zamestnanosti. Nedávne reformy sa sústredili

na efektívnosť v umiestňovaní nezamestnaných. Poskytovanie AOTP bolo decentralizované

na lokálnu úroveň. Sociálni pracovníci majú v súčasnosti na starosti menej (150)

nezamestnaných, namiesto 400 pred reformami, resp. 75 mladých nezamestnaných.

Nezamestnaní patria vždy k tomu istému sociálnemu pracovníkovi, čím reformy

posilnili ich zodpovednosť. Ide o nasledovné služby: poradenstvo a asistencia pri hľadaní

zamestnania, vyhodnotenie šancí, umiestňovanie uchádzačov o zamestnanie súkromnými

agentúrami.

Programy pre mladých

Medzi programy pre mladých patria: podpora prípravy na zamestnanie mladých ľudí,

intenzívne poradenstvo a okamžité programy proti nezamestnanosti mladých ľudí.

Opatrenia pre postihnutých

Podľa pracovného zákona SGB IV všeobecne platí, že zamestnávatelia musia obsadiť

5 % voľných pracovných miest postihnutými. Príslušný úrad musí odsúhlasiť prepúšťanie

ťažko postihnutej osoby. Existujú nasledovné opatrenia pre postihnutých: podpory pre ťažko

postihnutých (podpory miezd do úrovne 70 % na 24 mesiacov), opatrenia na integráciu

postihnutých ľudí do pracovného života, špeciálne integračné služby pre ťažko postihnutých.

1.4.7 Hodnotenie AOTP v Nemecku

Dlhý čas chýbali pre hodnotenie AOTP vhodné dáta. Len nedávno boli sprístupnené

kvalitné údaje pre výskumníkov. Až v roku 1998 vláda uznala potrebu dôkladného hodnotenia

AOTP. V nasledujúcich rokoch sa vynaložilo veľké úsilie na získanie veľkých súborov

administratívnych dát z úradov práce. Ide o mnoho záznamov, ktoré umožňujú merať

krátkodobé i dlhodobé efekty. Navyše obsahujú dostatočnú informáciu na odlíšenie rôznych

druhov opatrení.

Väčšina štúdií sa sústreďuje na vzdelávanie a tvorbu pracovných miest, ktoré sú

najdôležitejšie z hľadiska prostriedkov a účastníkov. Pokiaľ sa týka podpory miezd, existovali

v roku 2007 v Nemecku zrejme len dve hodnotiace štúdie, jedna štúdia merajúca efekt

29

asistenčných služieb pri hľadaní zamestnania a žiadne ekonometrické štúdie analyzujúce

programy pre mladých ľudí a postihnuté osoby (podľa Kluve, 2007).

Výsledky vládou nedávno schváleného programu evaluácie založeného na vedeckej

báze sú alarmujúce – len štyri nástroje AOTP spĺňali všetky požiadavky a boli označené ako

efektívne. Patrili k nim získavanie podpôr pre zamestnávateľov, verejne financované

vzdelávacie programy, umiestenky a granty na podporu začínajúcich podnikateľov.

Vynaloženie viac ako 2/3 výdavkov z celkových výdavkov na APZ výskum označil

za neefektívne.

Podľa dostupných výskumov menej ako 30 % investícií do APZ bolo investovaných

efektívne. Napriek tomu zostáva nejasné, či obrovské sumy investovaných peňazí na tieto

programy mali pozitívny efekt na trh práce. Nedá sa presne určiť, či by si tí, ktorí úspešne

prešli niektorým z programov APZ nenašli prácu aj bez podpory štátu (bez účasti na danom

programe).

Prof. Zimmerman hovorí o tom, že v danej situácii menej znamená viacej a že zachytiť

tempo byrokracie je zložité. Znižovanie počtu existujúcich programov, napriek tomu,

že niektoré môžu byť čiastočne úspešné, povedie k celkovému prospechu a lepšiemu využitiu

verejných prostriedkov na iné účely. Skutočnosť pred svetovou finančnou krízou bola taká,

že hoci sa objavovalo na politickej scéne veľa návrhov, stále chýbala politická odvaha

okresávať programy.

Podľa Prof. Zimmermana sú potrebné nezávislé vedecké výskumy vyhodnocujúce

efektívnosť AOTP. Programy sa majú zredukovať, aby bol ich systém zrozumiteľný

a prehľadný. Potrebná je dlhodobá štúdia a posilnenie štyroch najlepších nástrojov. Ak bude

využitie prostriedkov APZ jasne definované, presadia sa v systéme len tie programy, ktoré sú

skutočne efektívne, čo bude najlepšie slúžiť samotnej politike zamestnanosti.

Vzdelávanie vo východnom Nemecku

Mnohé štúdie z rokov 1998 - 2005 prichádzajú k dvom výsledkom, že sa buď

preukázal alebo nepreukázal pozitívny efekt vzdelávania vo Východnom Nemecku.

Výnimkou je Hüber (1997), nachádzajúci negatívny efekt vzdelávania pre ženy. Toto

kontrastuje so závermi Bergemanna a kol. (2000) – podľa ich zistenia opakované vzdelávanie

pre ženy má významný pozitívny efekt. Štúdia Bergemann a kol. (2004) hovorí o pozitívnom

30

efekte v 90-tych rokoch a negatívnom v neskorších rokoch. Práce publikované počnúc rokom

2000 sú skôr pesimistické. Vo všeobecnosti, pre rozdielnosť výsledkov nie je zrejmé, aké

poučenie štúdie poskytujú.

Neskoršie štúdie založené na lepších administratívnych dátach prinášajú

konzistentnejšie výsledky. Všetky práce poukazujú na efekt uzamknutia pri vzdelávacích

programoch. Dôležitá otázka je, či v strednodobom a dlhodobom horizonte výhody

participácie vo vzdelávacích programoch prevýšia tento efekt.

Odpoveď závisí od sledovanej premennej. Pre dĺžku trvania nezamestnanosti Hujer

a kol. (2004) nenachádza dlhodobý efekt vzdelávacích programov (krátkodobých

a strednodobých). Inak je to v prípade dlhodobých programov – tie pôsobia negatívne,

t.j. zvyšujú dĺžku nezamestnanosti. Kontrastuje to však so závermi Fizenbergera

a Speckessera (2005), a Lechnera a kol. (2005), ktorí sledujú mieru zamestnanosti – na ňu

majú z dlhodobého hľadiska programy ponúkajúce špecifické zručnosti pozitívny dopad.

Lechner si všíma takisto mesačné príjmy a nachádza tu pozitívny dlhodobý efekt.

Vzdelávanie v západnom Nemecku

Autormi štúdií opierajúcimi sa o lepšie administratívne dáta sú Klose/Bender (2000),

Lechner a kol. (2004) a Fitzenberger/Speckesser (2005). Klose/Bender nenašli pozitívny efekt

– môže to byť spôsobené použitím predbežných dát. Naopak, Lechner a kol. (2004)

a Fitzenberger/Speckesser (2005) dospeli k pomerne optimistickým záverom. Posledná

zo spomenutých štúdií poukazuje na negatívny efekt uzamknutia v programe na mieru

zamestnanosti v krátkodobom horizonte, a významný kladný efekt v dlhodobom horizonte.

Lechner (2004) prichádza k tomuto záveru – krátkodobé aj dlhodobé vzdelávanie

pôsobia kladne v krátkodobom horizonte po účasti na programe. V dlhodobom horizonte má

krátkodobé vzdelávanie a rekvalifikácia rovnako kladný dopad. Existuje zároveň pozitívny

efekt vzdelávania (krátkodobého i dlhodobého) na mzdy.

Tvorba pracovných miest

Dlhé obdobie mohlo byť pre dostupnosť dát toto opatrenie hodnotené len

vo východnom Nemecku. Štúdie neuvádzajú pozitívny efekt tvorby pracovných miest

s výnimkou Eichlera/Kechnera (2002) – pozitívny efekt len pre mužov. Reinovski a kol.

31

(2003) využili hazardnú mieru prechodu z nezamestnanosti do zamestnanosti ako závisle

premennú – dĺžka nezamestnanosti zahŕňa aj participáciu na programe – pričom nenašli

pozitívny efekt účasti na programe. Bergmann (2005) poukazuje na kladný vplyv

znovuzamestnanosti, avšak len pre ženy. Navyše rovnaký efekt na udržanie si zamestnania

pre mužov i ženy.

Caliendo a kol. (2003m, 2004, 2005a, 2005b) využíva administratívne dáta rokov

2000-2002, prvýkrát poskytujúce informáciu o dopadoch tvorby pracovných miest

v západnom Nemecku. Výsledky sú pesimistické, odhaľujúce negatívny vplyv

na zamestnanosť. Pozitívny vplyv je limitovaný socio-demografickými skupinami: ženy

nad 50 rokov, dlhodobo nezamestnaní, ťažko-umiestniteľné ženy v západnom Nemecku, ženy

dlhodobo nezamestnané vo východnom Nemecku. Keďže však šlo o krátke pozorované

obdobie, je možné, že negatívny efekt môže súvisieť s uzamknutím v programe – podobne

ako pri vzdelávaní.

1.4.8 AOTP v Estónsku

V súčasnosti programy Úradov práce v Estónsku špecifikujú tieto programy AOTP:

- asistencia pri hľadaní zamestnania,

- vzdelávanie – všeobecné vzdelávanie a príprava na zamestnanie,

- príspevky k mzdám (nový štart, príspevky zamestnávateľom na zamestnanie

znevýhodnených nezamestnaných),

- vytváranie pracovných miest (verejnoprospešné pracovné miesta).

Okrem toho tu existuje viacej rozličných pilotných projektov pre rôzne znevýhodnené

skupiny (mladí ľudia, starší, postihnutí) financovaných z niekoľkých zdrojov, napr. ESF,

zo štátneho rozpočtu, avšak bez informácie o počtoch účastníkov a výdavkoch.

Vzdelávanie je najdôležitejším programom vzhľadom na počet účastníkov (10 000

osôb v roku 2002) i vzhľadom na náklady. Je organizované miestnymi úradmi práce. Dĺžka

kurzu je do 6 mesiacov, pričom priemerná dĺžka kurzu v roku 2001 bola 25 dní. Účastníci

kurzu dostávali príspevok vo výške 1 a pol násobku podpory pre uchádzačov o zamestnanie.

Participácia evidovaných nezamestnaných na programe bola okolo 10 % v roku 2002.

Od roku 2001 sú určené kritériá pre uchádzača o vzdelávanie, oprávňujúce žiadateľa zúčastniť

sa ho.

32

Nový štart je druhým najdôležitejším opatrením, hoci sa týka len malého počtu osôb

(do 500 ročne v rokoch 1995-2002). Podmienkou pre jeho získanie je, aby mal nezamestnaný

minimálne 18 rokov, aby mal absolvované príslušné vzdelanie (kurz), či aby preukázal

dostatočné skúsenosti. Maximálna dávka bola v rokoch 1998-2002 640 EUR, a od decembra

2002 je 1 280 EUR (t.j. asi štvornásobok hrubej mzdy v Estónsku).

Príspevok ku mzde pre nábor osoby s nižšími šancami zamestnať sa dostalo v roku

2002 len okolo 200 osôb. Týkalo sa to osôb prepustených z väzby, 16-24 ročných osôb,

tehotných žien, starších osôb s odchodom do dôchodku do 5-tich rokov, žien vychovávajúcich

dieťa do šesť rokov. Veľkosť podpory bola 100 % minimálnej mzdy prvých 6 mesiacov

a 50 % druhých 6 mesiacov.

Verejnoprospešné práce predstavujú dočasné zamestnanie organizované úradmi práce.

Od roku 2001 už nie sú financované zo štátneho rozpočtu ale z obecných rozpočtov, čoho

výsledkom je prepad ich počtu z 5 700 účastníkov v roku 1995 na 450 v roku 2002.

1.4.9 Hodnotiace štúdie AOTP v Estónsku

AOTP obsahujúce rôzne pilotné projekty neboli exaktne hodnotené. Hlavnou príčinou

je nedostatok dát spolu s nepochopením odôvodnenosti takýchto štúdií. Národný úrad práce

(NLMB) zbiera údaje o registrovanej nezamestnanosti (účasť na opatreniach, osobné údaje,

dávky). Estónsky daňový úrad zbiera údaje o histórii zamestnanosti osôb. Mikrodáta z NLMB

a daňového úradu nie sú k dispozícii, nie je preto možné na základe administratívnych

záznamov vypracovať štúdie hodnotiace AOTP.

V Estónsku neexistujú štúdie o hodnotení AOTP na makro úrovni. Na mikro úrovni sú

to práce autorky Leetmaa a kol. Ide o kvázi-experimentálny výskum iniciovaný Centrom pre

štúdie politík PRAXIS a Estónskym ministerstvom sociálnych vecí s cieľom určiť vplyv

vzdelávacích programov v rámci AOTP. Výskum využíva dáta o registrovaných

nezamestnaných (ich výber), ktorí sa v roku 2000 zúčastnili vzdelávania a/alebo dostávali

podporu v nezamestnanosti. Štúdia sa realizovala v septembri 2002, pričom zamestnanecký

status sa sledoval v priemere 32 mesiacov po začatí vzdelávania a/alebo začatí dostávania

podpory v nezamestnanosti. Oporu výberu tvorili administratívne záznamy z Národného

úradu práce.

33

Jeden súbor tvorili tí uchádzači, ktorí sa zúčastnili vzdelávania. Kontrolnú skupinu

k účastníkom opatrenia tvorili osoby dostávajúce podporu v nezamestnanosti. Obe skupiny

boli sledované v rovnakom čase. Pritom podmienkou bolo, aby osoby v oboch skupinách boli

v roku 2000 počas posledných 12 mesiacov zamestnané najmenej 180 dní. Pozorovania

s nekonzistentnými dátami boli vylúčené. Na procedúru párovania (matching) boli použité

sociálno-demografické charakteristiky (vek, pohlavie, etnicita, vzdelanie, odpracované roky,

región).

Aby sa vzala do úvahy rozdielna motivácia oboch skupín, v podsúboroch bola

vykonaná analýza senzitivity: (1) Najskôr boli vylúčení tí účastníci vzdelávania, ktorí

kvôli účasti na kurze museli predložiť doklad od budúceho zamestnávateľa, že ich

po absolvovaní kurzu zamestná. (2) Do kontrolnej skupiny boli zaradení len tí nezamestnaní,

čo sa uchádzali o kurz, ale zatiaľ sa ho nezúčastnili. Toto by malo zabezpečiť rovnakú

motiváciu osôb v oboch skupinách. Uplatnenou metódou je propensity párovanie s využitím

probit modelu s viacerými sociálno-ekonomickými premennými.

Štúdia ukázala pozitívny vplyv na zvýšenie pravdepodobnosti zamestnania účastníkov

opatrenia (o 4-6% po roku, o 8-12% po dvoch rokoch od zaregistrovania sa uchádzača

o zamestnanie), avšak nulový efekt na úroveň miezd tých účastníkov, čo si nájdu

zamestnanie. Štúdia zahŕňala aj cost-benefit (náklady a zisky) analýzu s týmto výsledkom –

vzdelávanie bolo prospešné z hľadiska nákladov.

Záverom práca konštatuje nedostatočný objem výdavkov a počet účastníkov

vzdelávacích programov v Estónsku. Keďže efekty sú pozitívne, je priestor na väčšie

uplatnenie tohto opatrenia AOTP. Toto by malo byť doplnené monitorovaním

a vyhodnotením tohto programu. Nanajvýš je pre tento zámer dôležité vybudovanie databázy

potrebnej na vyhodnotenie programov. Nedostatok kvalitných dát o AOTP je zrejme aj

problémom v ostatných nových členských krajinách EÚ.

1.4.10 AOTP vo Francúzsku

Vo Francúzsku je prvým kontaktom pre uchádzača o prácu a vykonáva prvé

zhodnotenie jeho profilu organizácia Assédic. V Individuálnom pláne zaradenia sa na trh

práce (PPAE) určuje typy zamestnaní, ktoré korešpondujú s kvalifikáciou uchádzača, ďalej

zoznam zamestnaní, na ktoré by sa uchádzač mohol rekvalifikovať a vzdelávanie, ktoré bude

potrebné pre zaradenie na trh práce. PPAE je aktualizované každých 6 mesiacov.

34

Medzi nástroje AOTP pre podniky v ťažkej ekonomickej situácii a pracovníkov

ohrozených stratou zamestnania patria dohody o odbornej príprave a adaptácii zamestnancov,

pracovné voľno spojené s prípravou na stratu zamestnania, dohody o individuálnej pomoci

pri strate zamestnania a oddelenia kariérneho poradenstva v podnikoch. Zvolený nástroj závisí

od výberu podniku, ale použitie jednotlivých nástrojov je vymedzené podľa počtu

zamestnancov v podniku. Zamestnanec má možnosť dohody prijať, a v tom prípade sa jeho

pracovný pomer preruší a on sa začne pripravovať na stratu zamestnania prostredníctvom

rôznych aktivít, ako napríklad školenia, získanie novej kvalifikácie, adaptácia na novú

pozíciu, atď. Počas tohto obdobia (v rozmedzí od 3 do 12 mesiacov) poberá časť svojej bežnej

hrubej mzdy.

Špecifickým AOTP pre zaradenie absolventov a mládeže na trh práce sú pracovné

zmluvy spájajúce prácu so súbežným vzdelávaním, ako napríklad Pracovná zmluva spojená

s učňovskou stážou alebo Pracovná zmluva spojená so získaním kvalifikácie. Podobne

existujú špecifické pracovné zmluvy pre nezamestnané osoby, pri ktorých pracovníci naďalej

poberajú dávky sociálnej pomoci (iba v zníženej miere o príspevok odvádzaný

zamestnávateľovi).

Vo Francúzsku vyplýva pre zamestnávateľov zo Zákonníka práce povinnosť odvádzať

príspevok (podľa veľkosti podniku) do fondu ďalšieho odborného vzdelávania, z ktorého je

možno použiť financie na vzdelávanie pre nadobudnutie kvalifikácie, adaptáciu, kariérny

postup, prevenciu pred možnou nezamestnanosťou, prípravu na stratu zamestnania alebo

zvyšovanie základnej gramotnosti. Zamestnanci majú nárok na individuálne pracovné voľno

na vzdelávanie a individuálne právo na vzdelávanie (20 hodín ročne financované

zamestnávateľom).

V oblasti uznávania vedomostí a zručností nadobudnutých praxou je Francúzsko

na prvom mieste v EÚ. Týmto spôsobom je možné dosiahnuť akúkoľvek kvalifikáciu, ktorá

sa nachádza na Národnom zozname odborných kvalifikácií/certifikátov. Jedinou nevyhnutnou

podmienkou je minimálne trojročná prax uchádzača o kvalifikáciu v príslušnej oblasti.

1.5 Úloha AOTP na trhu práce

Systém príspevkov aktívnych opatrení trhu práce predstavuje vo svojej podstate

doplnkový nástroj na dočasné preklenutie nesúladu ponuky a dopytu na trhu práce. Jeho

35

primárnou úlohou je zmierňovanie nesúladu. Medzi širokou verejnosťou však pretrváva

mylný názor, že systém aktívnych opatrení trhu práce sám osebe dokáže vyriešiť problémy

trhu práce.

Na trhu práce vystupuje ponuka (vo forme voľných pracovných miest) a dopyt

(vo forme uchádzačov o zamestnanie). Systém aktívnych opatrení trhu práce je veľmi cenný

nástoj pri situácii, keď ponuka a dopyt po práci nie sú kompatibilné – napr. zamestnávatelia

požadujú na výkon práce zamestnancov s inou profesijnou a vzdelanostnou kvalifikáciou.

Rekvalifikáciou týchto uchádzačov o zamestnanie ich dokážeme relatívne s nízkymi nákladmi

opäť zaradiť do pracovného procesu.

Aj napriek značným výhodám systému AOTP, ho nemožno považovať za všeliek na

súčasnú situáciu trhu práce. Absencia dopytu po pracovnej sile zo strany zamestnávateľov

v dôsledku pretrvávajúcej globálnej hospodárskej a finančnej krízy môže byť kompenzovaná

na úkor výdavkov štátneho rozpočtu (resp. európskych fondov, prípadne iných verejných

zdrojov) len krátkodobo a to tiež len v určitej finančnej miere.

AOTP je široko diskutovaná problematika a sú na ňu zamerané mnohé národné aj

dopytovo orientované projekty, ktoré sú uvedené v nasledujúcej kapitole.

36

2. Identifikácia a využitie kľúčových národných a dopytovo-orientovaných projektov súvisiacich s prvkami flexiistoty

Národné projekty sa zameriavajú na dosiahnutie cieľov v oblasti aktívnej politiky trhu

práce. Projekty, ktoré boli a sú riešené v SR, spadajú do dvoch období, a to Programové

obdobie 2004-2006 a Programové obdobie 2007-2013. Prvá časť tejto analýzy sa zaoberá

Národnými projektmi vo všeobecnosti v jednotlivých programových obdobiach, kým druhá

časť sa zameriava na vybrané Národné projekty, ktorých ciele súvisia s problematikou

flexiistoty, pričom väčšina projektov spadá do oboch programových období.

2.1 Národné projekty za obdobie 2004-2006

Národné projekty, ktoré boli riešené v rámci tejto problematiky, realizovalo

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Riadiaci orgán pre Európsky sociálny fond

prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Fondu sociálneho rozvoja.

Predmetom väčšiny Národných projektov je Aktívna politika trhu práce (APTP), ktorá úzko

súvisí s oblasťou flexiistoty.

Projekty podporené v rámci výziev MPSVR SR sú rozdelené do nasledovných oblastí:

1. Sektorový operačný program Ľudské zdroje

2. Jednotný programový dokument NUTS II Bratislava Cieľ 3

2.1.1 Sektorový operačný program Ľudské zdroje

Sektorový operačný program Ľudské zdroje (SOP ĽZ) definuje ciele, priority

a opatrenia v oblasti rozvoja ľudských zdrojov v rámci Cieľa 1. Z geografického hľadiska

Cieľ 1 pokrýva celé územie SR s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja. Z hľadiska

NUTS III (nomenklatúra územných štatistických jednotiek) ide o oblasť Košického,

Prešovského, Banskobystrického, Trnavského, Trenčianskeho, Nitrianskeho

a Žilinského samosprávneho kraja.

Sektorový operačný program Ľudské zdroje pre roky 2004 - 2006 bol schválený

Európskou Komisiou Rozhodnutím Komisie C(2004) 2875 dňa 16. júla 2004. Globálnym

cieľom SOP ĽZ je rast zamestnanosti založený na kvalifikovanej a flexibilnej pracovnej sile.

37

Špecifickými cieľmi je zvýšenie zamestnateľnosti a pružnosti trhu práce, rozvoj

inkluzívneho trhu práce a posilnenie princípu rovnosti príležitostí a zvýšenie kvalifikačného

potenciálu a adaptability pracovnej sily. Na zabezpečenie stanovených cieľov boli v rámci

SOP ĽZ stanovené nasledovné opatrenia a priority:

Priorita 1: Rozvoj aktívnej politiky trhu práce

Opatrenie 1.1: Modernizácia a zvýšenie rozsahu a kvality služieb zamestnanosti a rozvoj

aktivačných programov uchádzačov o zamestnanie

Podopatrenie 1.1.A: Modernizácia a zvýšenie rozsahu a kvality služieb zamestnanosti

Podopatrenie 1.1.B: Rozvoj aktivačných programov uchádzačov o zamestnanie

Opatrenie 1.2: Uľahčenie vstupu a návratu uchádzačov o zamestnanie na trh práce

s osobitným dôrazom na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom

podpory tvorby pracovných miest a samostatnej zárobkovej činnosti

Opatrenie 1.3: Rozvoj vzdelávania a prípravy uchádzačov o zamestnanie s cieľom zlepšiť

ich možnosti na trhu práce

Priorita 2: Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí na trhu práce

Opatrenie 2.1: Zlepšenie zamestnateľnosti skupín ohrozených sociálnym vylúčením

Opatrenie 2.2: Odstránenie prekážok rovnosti mužov a žien na trhu práce s dôrazom

na zosúladenie pracovného a rodinného života

Priorita 3: Zvýšenie kvalifikácie a adaptability zamestnancov a osôb vstupujúcich na trh

práce

Opatrenie 3.1: Prispôsobenie odborného vzdelávania a prípravy požiadavkám spoločnosti

založenej na vedomostiach

Opatrenie 3.2: Zvýšenie rozsahu, zlepšenie a širšie poskytovanie ďalšieho vzdelávania

s cieľom zlepšiť kvalifikáciu a adaptabilitu zamestnancov

Opatrenie 3.3: Rozvoj poradenstva o povolaniach a zamestnaniach a systémov na predvídanie

zmien kvalifikačných potrieb trhu práce

Podopatrenie 3.3.A: Rozvoj poradenstva o povolaniach a zamestnaniach

Podopatrenie 3.3.B: Systémy na prepojenie odborného vzdelávania a prípravy s trhom práce

Opatrenie: Technická pomoc

Zoznam všetkých uskutočnených národných projektov za obdobie 2004-2006:

I. Podpora zamestnávania nezamestnaných s dôrazom na znevýhodnené skupiny na trhu práce

38

II. Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

III. Vzdelávanie a príprava nezamestnaných pre trh práce

IIIa. Vzdelávanie a príprava pre trh práce a zamestnanecká prax

V. Aktivácia nezamestnaných a nezamestnaných s nízkou motiváciou odkázaných

na dávku v hmotnej núdzi

VII. Zvýšenie rozsahu a kvality služieb zamestnanosti prostredníctvom informačných

a poradenských a odborných poradenských nástrojov a služieb

VIIa. Modernizácia služieb zamestnanosti podporou rozvoja nástrojov a foriem

informačných a poradenských služieb

VIIb. Zefektívnenie, modernizácia a zvyšovanie rozsahu odborných poradenských služieb

VIII. Zvýšenie rozsahu a kvality poskytovania sprostredkovateľských služieb“

IX. Absolventská prax

XI. Teoretická a praktická príprava zamestnancov na získanie nových vedomostí

a odborných zručností

XII. Modernizácia služieb zamestnanosti prostredníctvom vzdelávania zamestnancov

úradov práce, sociálnych vecí a rodiny

XIV. Cielené odborné vzdelávanie zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny

na úsekoch sociálnych vecí a rodiny

2.1.2 Jednotný programový dokument NUTS II Bratislava Cieľ 3

Jednotný programový dokument NUTS II Bratislava Cieľ 3 je referenčným

dokumentom, na základe ktorého je poskytovaná pomoc na rozvoj ľudských zdrojov na území

Bratislavského kraja s využitím národných zdrojov a zdrojov Európskeho sociálneho fondu.

Pre roky 2004 - 2006 bol schválený Európskou komisiou Rozhodnutím komisie K(2004)

2508 dňa 8. júla 2004.

Z geografického hľadiska Cieľ 3 pokrýva územie Bratislavského samosprávneho kraja

(okresy Bratislava I - V, Senec, Pezinok, Malacky). Regióny, na ktoré sa vzťahuje Cieľ 3, sú

tie regióny, ktorých HDP na obyvateľa je vyšší ako 75 % priemeru Spoločenstva.

Programová stratégia Cieľa 3 je do značnej miery spojená s programovou stratégiou

Sektorového operačného programu Ľudské zdroje pre oblasti Cieľa 1, pričom rešpektuje

špecifickú situáciu a mieru rozvinutosti Bratislavského kraja. Stratégia dopĺňa aktivity

realizované v rámci JPD NUTS II Bratislava Cieľ 2.

39

JPD Cieľ 3 podporuje v Bratislavskom kraji tri typy intervencií:

• Aktivizácia a zlepšovanie zamestnateľnosti znevýhodnených skupín tak, aby sa

uľahčila ich sociálna inklúzia

• Zlepšenie výkonnosti verejných služieb zamestnanosti tak, aby sa pomohlo lepšiemu

prístupu na trh práce pre všetkých uchádzačov o zamestnanie

• Zlepšovanie kvality zamestnanosti pomocou investícií do systému vzdelávania

a podporu rozvoja ľudských zdrojov v oblasti vedy a výskumu.

Globálnym cieľom je zvyšovanie konkurencieschopnosti bratislavského regiónu

prostredníctvom rozvoja ľudských zdrojov. Špecifickými cieľmi je zlepšenie efektívnosti

aktívnej politiky trhu práce s osobitným dôrazom na znevýhodnených uchádzačov

o zamestnanie a osoby ohrozené sociálnou exklúziou s cieľom napomôcť ich začleňovaniu

na trh práce a zvýšenie roly celoživotného vzdelávania a výskumu a vývoja pri zabezpečovaní

adaptabilnej pracovnej sily požadovanej spoločnosťou založenou na vedomostiach.

Z hľadiska využitia Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2004-2006 sú

v programovom dokumente určené dve priority a štyri opatrenia. Okrem toho samostatným

opatrením je opatrenie o technickej pomoci.

Priorita 1: Rozvoj aktívnej politiky trhu práce a sociálnej integrácie

Opatrenie 1.1: Zvýšenie zamestnateľnosti znevýhodnených skupín na trhu práce a skupín

ohrozených sociálnou exklúziou

Cieľ opatrenia: Zlepšiť zamestnateľnosť znevýhodnených osôb prostredníctvom zásahov

aktívnej politiky trhu práce založených na individuálnom prístupe.

Opatrenie 1.2: Skvalitnenie služieb poskytovaných inštitúciami služieb zamestnanosti

Cieľ opatrenia: Skvalitniť poskytovanie služieb zamestnanosti s cieľom poskytnúť

uchádzačom o zamestnanie profesionálnu, účinnú a cielenú pomoc a poradenstvo.

Priorita 2: Rozvoj celoživotného vzdelávania a podpora rozvoja výskumu a vývoja

v kontexte zvyšovania kvality ľudských zdrojov

Opatrenie 2.1: Stimulovanie a skvalitňovanie vzdelávania pre potreby zamestnávateľov

a podnikateľského sektora

Cieľ opatrenia: Zvýšiť adaptabilitu a konkurencieschopnosť podnikov prostredníctvom

lepšieho poskytovania vzdelávacích aktivít zamestnaným osobám a osobám vstupujúcim

na trh práce.

40

Opatrenie 2.2: Zlepšenie kvality zamestnania a konkurencieschopnosti Bratislavského regiónu

prostredníctvom rozvoja ľudských zdrojov v oblasti výskumu a vývoja

Cieľ opatrenia: Zlepšiť kvalitu zamestnania a konkurencieschopnosť Bratislavského regiónu

prostredníctvom rozvoja ľudských zdrojov v oblasti výskumu a vývoja.

Opatrenie technickej pomoci je prierezovým opatrením a zameriava sa na podporu

efektívneho riadenia a implementácie JPD Cieľ 3, na zabezpečenie publicity a propagácie

a zabezpečenie efektívneho monitorovania a hodnotenia realizovaných aktivít, opatrení a priorít.

Zoznam uskutočnených národných projektov za obdobie 2004-2006:

I. Podpora zamestnávania nezamestnaných s dôrazom na dlhodobo nezamestnaných

a znevýhodnené skupiny na trhu práce

II. Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

III. Vzdelávanie a príprava nezamestnaných pre trh práce

IIIa. Vzdelávanie a príprava pre trh práce a zamestnanecká prax

V. Aktivácia nezamestnaných a nezamestnaných s nízkou motiváciou odkázaných

na dávku v hmotnej núdzi

VII. Zvýšenie rozsahu a kvality služieb zamestnanosti prostredníctvom informačných

a poradenských a odborných poradenských nástrojov a služieb

VIIa. Modernizácia služieb zamestnanosti podporou rozvoja nástrojov a foriem

informačných a poradenských služieb

VIIb. Zefektívnenie, modernizácia a zvyšovanie rozsahu odborných poradenských služieb

VIII. Zvýšenie rozsahu a kvality poskytovania sprostredkovateľských služieb

IX. Absolventská prax

XI. Teoretická a praktická príprava zamestnancov na získanie nových vedomostí

a odborných zručností

2.2 Národné projekty za obdobie 2007-2013

Podpora a pomoc z ESF a z národných verejných zdrojov sa v programovom období

2007-2013 realizuje prostredníctvom Operačného programu Zamestnanosť a sociálna

inklúzia, ktorý priamo súvisí s oblasťou flexiistoty, a to prostredníctvom jednotlivých

prioritných osí (obdobne ako v programovom období 2004-2006) pri národných projektoch):

- Konvergencia

- Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť

41

Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia

Vyššia zamestnanosť bude podporovaná opatreniami, ktoré povedú k investíciám

do pracovnej sily a k znižovaniu dlhodobej nezamestnanosti. Zlepšovanie úrovne kvalifikácie,

najmä u zraniteľných skupín populácie, prispeje k sociálnej inklúzii, najmä so zreteľom

na rómske komunity. To bude mať za následok okrem iného aj znižovanie rozdielov v miere

nezamestnanosti medzi regiónmi.

Prioritné osi operačného programu:

1. Podpora rastu zamestnanosti

Aktivity prvej prioritnej osi sú zamerané na prevenciu straty zamestnania, tvorbu

nových pracovných miest a umiestnenie nezamestnaných osôb, resp. osôb, ktorým hrozí

prepúšťanie z pracovného pomeru na voľné pracovné miesta.

Vznik a udržateľnosť pracovných miest budú podporené rastom adaptability

pracovníkov, podnikov a podporou samostatnej zárobkovej činnosti. Konkrétne aktivity

by mohli zahrňovať napríklad realizáciu na mieru šitých kurzov pre dlhodobo

nezamestnaných a to v oblastiach, v ktorých je momentálne málo pracovníkov. To prispeje

k zníženiu štrukturálnej nezamestnanosti v odľahlých regiónoch.

2. Podpora sociálnej inklúzie

Aktivity podporované v rámci tejto prioritnej osi budú prispievať k naplneniu

hlavného cieľa 2 - Posilnenie integrácie osôb ohrozených sociálnym vylúčením alebo sociálne

vylúčených a podpora zosúladenia rodinného a pracovného života. V rámci druhej prioritnej

osi budú podporované nezamestnané a zamestnané osoby ohrozené vylúčením z trhu práce,

ďalej podniky a subjekty, ktoré vytvárajú pracovné miesta týmto osobám, a zároveň ľudské

zdroje vykonávajúce aktivity a opatrenia pre cieľové skupiny.

Program podporí rovnaké príležitosti pre prístup na trh práce a integráciu

znevýhodnených skupín, najmä so zreteľom na opomínané rómske komunity. Okrem toho

podporí aktivity zamerané na zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom

a potreby v súvislosti so starostlivosťou o deti - pomoc pri integrácii a reintegrácii rodičov

na trh práce.

42

3. Podpora zamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovania kapacít v regióne Bratislava

Zvláštna pozornosť bude venovaná aj regiónu Bratislava, aby sa zvýšila zamestnanosť,

sociálna inklúzia a adaptabilita, a aby sa v danej oblasti zlepšila činnosť verejnej správy. Táto

podpora bude zameraná najmä na potrebu vytvoriť konkurencieschopnú spoločnosť založenú

na znalostiach.

Prioritná os je zameraná na tvorbu nových pracovných miest s osobitným zreteľom

na vzdelanostnú spoločnosť, na podporu sociálnej inklúzie a zosúladenie pracovného

a rodinného života, budovanie kapacít a technickú pomoc. V rámci prioritnej osi budú

podporované všetky ľudské zdroje nachádzajúce sa na trhu práce ako aj podniky, ktoré

poskytujú pracovné miesta pracovnej sile.

4. Budovanie kapacít a zlepšovanie kvality verejnej správy

Prioritná os je zameraná na postupné zlepšovanie kvality služieb poskytovaných

verejnými inštitúciami a zároveň aj na ich postupné zlepšovanie na základe procesného

riadenia organizácie. V rámci prioritnej osi budú podporované organizácie poskytujúce

verejné služby, alebo služby, ktoré majú verejný (neziskový) charakter.

Fond podporí aktivity zamerané na zlepšenie kvality ľudských zdrojov vo verejnej

správe a mimovládnych organizáciách a kvalitu služieb, ktoré poskytujú. Vo verejnej správe

a mimovládnych organizáciách, ktoré pôsobia v oblasti zamestnania a sociálnej politiky, budú

zavedené systémy riadenia kvality.

5. Podpora technickej pomoci

Spadá sem príprava, programovanie, administrácia, monitoring, hodnotenie,

informovanie a kontrola. Príspevky budú používané aj na zlepšenie administratívnej kapacity

implementácie programu.

HP RP - Horizontálna priorita rovnosť príležitostí

Cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí pre všetkých a predchádzať všetkým

formám diskriminácie. Cieľom je teda odstraňovať bariéry, ktoré vedú k izolácii

a vylučovaniu ľudí z verejného, politického, spoločenského, pracovného života,

43

a to na základe takých sociálnych kategórií ako je pohlavie, rod, vek, rasa, etnikum,

vierovyznanie alebo náboženstvo, sexuálna orientácia, zdravotné postihnutie, atď.

Marginalizované rómske komunity

Cieľom je zvýšenie zamestnanosti a vzdelanostnej úrovne príslušníkov

marginalizovaných rómskych komunít a zlepšenie ich životných podmienok.

Trvalo udržateľný rozvoj

Cieľom je zabezpečiť, aby výsledok intervencií financovaných v rámci NSRR

synergicky podporoval trvalo udržateľný rozvoj vo všetkých jeho zložkách,

t.j. v environmentálnej, ekonomickej a sociálnej zložke.

Informačná spoločnosť

Cieľom je podpora vyššej efektívnosti, transparentnosti a kvality implementácie priorít

NSRR v dôsledku zavádzania a využívania prostriedkov IKT. Cieľ je možné napĺňať

predovšetkým v oblastiach: informačná gramotnosť, efektívna elektronizácia verejnej správy

a široká dostupnosť internetu.

2.3 Vybrané Národné projekty

Z pohľadu zavádzania opatrení flexiistoty na trh práce, resp. z pohľadu piliera AOTP,

ktorým sa táto analýza bližšie zaoberá, sú dôležité národné projekty, ktorých zámer spadá

pod prioritu č. 1 v Sektorovom operačnom programe, ako aj v Jednotnom programovom

dokumente. Predmetom tejto aktivity je Rozvoj aktívnej politiky trhu práce. Cieľom tejto

priority bolo zvýšenie zamestnateľnosti a flexibility trhu práce posilnením aktívnej politiky

trhu práce.

Zo Sektorového operačného programu Ľudské zdroje boli vybraté nasledovné národné

projekty. Boli zoskupené podľa opatrení, pod ktoré spadajú. Všetky národné projekty v rámci

tohto programu boli zamerané na celé územie SR s výnimkou Bratislavského kraja, čiže

regióny, ktorých HDP bolo nižšie ako 75 % priemeru HDP členských štátov EÚ.

44

2.3.1 Opatrenie 1.1: Modernizácia a zvýšenie rozsahu a kvality SZ a rozvoj

aktivačných programov pre UoZ (uchádzačov o zamestnanie)

Národný projekt V. Aktivácia nezamestnaných a nezamestnaných s nízkou motiváciou

odkázaných na dávku v hmotnej núdzi

Časový harmonogram realizácie projektu: od 9.2.2004 do 30.9.2008

Celkový cieľ: • poskytnúť pomoc a podporu tým obciam, právnickým alebo fyzickým osobám podľa

§ 52 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti, ktoré organizovaním aktivačnej činnosti

podporovali udržiavanie pracovných návykov UoZ ako prostriedok zvyšovania

zamestnateľnosti, najmä znevýhodnených UoZ a osôb odkázaných na dávku

v hmotnej núdzi

Špecifické ciele:

• zvýšenie podielu UoZ zapojených do programov aktivácie

• zvýšenie zainteresovanosti obcí a právnických alebo fyzických osôb, uvedených

v § 52 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti na miestnej úrovni na organizovaní

programov aktivácie pre UoZ

• zvýšenie motivácie dlhodobo nezamestnaných UoZ a UoZ odkázaných na dávku

v hmotnej núdzi zúčastňovať sa programov aktivácie

Tabuľka 4 Finančné ukazovatele NP V – SOP ĽZ

Typ výdavku Rozpočet Čerpanie FP % vyčerpaných FP

Celkové oprávnené náklady NP 3 315 096 934,00 3 315 056 561,50 99,99

45

Tabuľka 5 Fyzické ukazovatele NP V – SOP ĽZ

Typ Názov Merná

jednotka Periodicita Cieľ Skutočnosť

Počet osôb, ktoré sa zúčastnili na

aktivačných programoch,

organizovaných verejnými SZ

osoba štvrťročne 250 000 617 759

Výstup

Počet poskytnutých príspevkov

v rámci opatrenia príspevok štvrťročne 50 000 39 908

Percentuálna miera úspešnosti osôb

aktivovaných verejnými SZ na TP % štvrťročne 10 9

Výsledok Počet subjektov a organizácii, ktoré

realizovali programy v rámci

opatrenia

subjekt štvrťročne 10 000 22 670

Rast miery zamestnanosti osôb, ktoré

sa zamestnali

na základe využitia programov

v časových intervaloch po skončení

programu

% polročne 10

0,57 % - k 31. 12.

2004

16,60 % - k 30. 6.

2008 Dopad

Zníženie počtu poberateľov dávok

v hmotnej núdzi % štvrťročne 2 000

k 31. 12. 2004 ...

172 720

k 30. 6. 2008... 170

079

V tomto projekte teda išlo o zapojenie dlhodobo nezamestnaných do pracovnej

činnosti, aby si osvojili pracovné návyky. Počet osôb, ktoré sa na aktivačných programoch

zúčastnili vysoko pozitívne prevýšil očakávané ciele a taktiež bol splnený cieľ zníženia počtu

poberateľov dávok. Môžeme teda konštatovať, že tento projekt bol veľmi úspešný, avšak

pre jeho úplné vyhodnotenie by bolo vhodné naďalej sledovať situáciu účastníkov programu

na trhu práce, aby sa dal vyhodnotiť aj jeho dlhodobý dopad.

Národný projekt VIII. Zvýšenie rozsahu a kvality poskytovania sprostredkovateľských

služieb

Časový harmonogram realizácie programu: od 1. 8. 2004 do 31. 12. 2008

Celkový cieľ: skvalitniť a rozšíriť oblasti poskytovania SZ (sprostredkovateľských služieb)

UoZ a ZoZ na posilňovanie ich zručností a podporovanie pracovnej mobility za účelom

zvýšenia ich zamestnateľnosti a opätovnej integrácie na TP.

46

Špecifické ciele:

• posilňovanie zručností a adaptability pracovnej sily prispôsobením individuálnych

potrieb UoZ požiadavkám TP

• zintenzívniť zahraničnú mobilitu – sprostredkovanie zamestnania v štátoch EÚ

prostredníctvom odbornej terminologickej prípravy UoZ a ZoZ

• skvalitnenie sprostredkovateľských služieb posilnením spolupráce s neštátnymi

poskytovateľmi SZ (sprostredkovateľských služieb)

• skvalitnenie spolupráce sprostredkovateľov so zamestnávateľmi

Tabuľka 6 Fyzické ukazovatele NP VIII – SOP ĽZ

Typ Názov Merná


Počet klientov, ktorým boli poskytnuté

informačno - sprostredkovateľské služby osoba štvrťročne 200 000 212 059

Počet klientov, ktorým boli poskytnutá

informačno - terminologická príprava osoba štvrťročne 7 400 5 751

Zvýšenie rozsahu a kvality poskytovania

sprostredkovateľských služieb počet štvrťročne 86

86 aktivita

ukončená

Výstup

Počet UoZ, ktorým bol poskytnutý

príspevok osoba štvrťročne 1 800

aktivita

ukončená

Poskytnuté informačno-

sprostredkovateľské služby

prostredníctvom úradov (pilotných centier,

odborná terminologická príprava, príspevok

pre UoZ, informačných balíkov a letákov)


Posilnené odborné terminologické zručnosti osoba štvrťročne 7 400 5 751

Vyškolený sprostredkovatelia za účelom

skvalitnenia poskytovaného súboru

sprostredkovateľských služieb

osoba štvrťročne 86 86 aktivita

ukončená

Výsledok

Sprostredkované zamestnanie

prostredníctvom informačných balíkov,

informačných materiálov a odbornej

terminologickej prípravy



príspevok osoba štvrťročne 1 800

aktivita

ukončená Dopad

Zriaďovanie pilotných centier počet štvrťročne 8 8

47

Tabuľka 7 Finančné ukazovatele NP VIII – SOP ĽZ


Celkové oprávnené náklady NP 98 908 385,00 38 508 596,94 38,90

Tento národný projekt bol zameraný na skvalitnenie a a rozšírenie oblasti

poskytovania spravodajských služieb, a tým zvýšiť aj konkurencie schopnosť UoZ

pri umiestňovaní na trh práce. Projekt prebiehal úspešne, pričom pri určitých ukazovateľoch

prevýšil cieľové hodnoty.

2.3.2 Opatrenie 1.2: Uľahčenie vstupu a návratu UoZ na TP s osobitným dôrazom

na znevýhodnených UoZ prostredníctvom podpory tvorby PM a SZČ

Národný projekt I. Podpora zamestnávania nezamestnaných s dôrazom

na znevýhodnené skupiny na trhu práce

Časový harmonogram realizácie projektu: od 1. 2. 2004 do 31. 8. 2008

Globálny cieľ: • rast zamestnanosti založený na kvalifikovanej a flexibilnej pracovnej sile

Celkový cieľ:

• zvyšovanie zamestnanosti a predchádzanie dlhodobej nezamestnanosti

prostredníctvom podpory vstupu alebo návratu do zamestnania UoZ s dôrazom

na znevýhodnené skupiny na TP (trhu práce) prostredníctvom nových nástrojov APTP

Špecifické ciele:

• zvýšenie počtu vytvorených PM u zamestnávateľov pre znevýhodnených UoZ z radov

znevýhodnených skupín na TP

• zvýšenie počtu vytvorených PM pre UoZ, ktorí sú vedení v evidencii

• zvýšenie motivácie ľudí odkázaných na systém pomoci v hmotnej núdzi nájsť

uplatnenie na otvorenom alebo podporovanom TP prostredníctvom samozamestnania

• zvýšenie motivácie zamestnávateľov vytvárať PM pre UoZ v rámci podporovaného TP

• zvýšenie počtu vytvorených PM na miestnej úrovni, najmä v okresoch s vyššou

mierou evidovanej nezamestnanosti ako je celoslovenský priemer

• zvýšenie záujmu zamestnávateľov, verejného sektora a mimovládnych organizácií

o spoluprácu s úradmi PSVR pri zamestnávaní UoZ

48

Tabuľka 8 Finančné ukazovatele NP I – SOP ĽZ


Celkové oprávnené náklady 2 285 599 056,00 2 285 599 047,93 100,00

Tabuľka 9 Fyzické ukazovatele NP I – SOP ĽZ

Typ Názov Merná


Počet osôb cieľových skupín, zúčastnených

na aktivitách NP osoba štvrťročne 36 537 38 871

Počet vytvorených PM pre

znevýhodnených UoZ PM štvrťročne 8 820 9 097

Počet vytvorených PM samozamestnaním PM štvrťročne 27 330 27 997

Výstup

Počet zamestnávateľov zapojených do

aktivít NP

osoba

(zamestnávateľ) štvrťročne 5 685 5 649

Počet PM pre znevýhodnených UoZ u

zamestnávateľov, ktoré boli zrušené pred

ukončením dohodnutej doby

PM polročne 150 465

Výsledok Počet PM vytvorených samozamestnaním,

ktoré boli zrušené pred ukončením

dohodnutej doby

PM polročne 58 728

Percentuálny podiel osôb, ktoré ostávajú

umiestnené na TP v období do 6. mesiaca

od ukončenia dohodnutej doby na podporu

PM u zamestnávateľov

% polročne 25

26 % z

vytvorených

PM v roku

2005


umiestnené na TP v období po 12.

mesiacoch od ukončenia dohodnutej doby

na podporu PM u zamestnávateľov

% polročne 20

56 % z

vytvorených

PM v roku

2004

Percentuálny podiel podporovaných

samozamestnávateľov, ktorí ostávajú

umiestnení na TP v období do 6. mesiaca

od ukončenia dohodnutej doby

% polročne 40

36 % z

vytvorených

PM v roku

2005



umiestnení na TP v období po 12.


% polročne 20

75 % z

vytvorených

PM v roku

2004

Dopad

Počet znevýhodnených UoZ umiestnených

na TP prostredníctvom NP osoba polročne 22 894 27 762

49

Začiatok projektu, zameraného najmä na predchádzanie dlhodobej

nezamestnanosti, prebiehal úspešne. Počet vytvorených PM pre znevýhodnených UoZ, ako aj

počet zamestnávateľov, zapojených do tejto aktivity prevýšil stanovené ciele.

Pri vyhodnocovaní trvania týchto aktivít je však nutné skonštatovať, že vytvorené PM – či už

zamestnávateľom alebo samozamestnaním boli rušené v oveľa vyššom počte ako sa

predpokladalo.

2.3.3 Opatrenie 1.3: rozvoj vzdelávania a prípravy UoZ s cieľom zlepšiť ich možnosti

na TP

Národný projekt III. Vzdelávanie a príprava nezamestnaných pre trh práce


Celkový cieľ: • prispieť k rastu zamestnanosti založenej na kvalifikovanej a flexibilnej pracovnej sile

a uľahčiť vstup a návrat UoZ na TP prostredníctvom programov Vzdelávanie

a príprava pre trh práce (ďalej len „VzPrTP“) zodpovedajúcich požiadavkám PM

a individuálnym potrebám UoZ

Špecifické ciele:

• prevencia dlhodobej nezamestnanosti prostredníctvom uplatňovania programov

VzPrTP šitých na individuálne potreby UoZ

• zlepšenie zamestnateľnosti UoZ prostredníctvom uplatňovania programov VzPrTP

orientovaných na získanie odborných, kľúčových a mäkkých zručností

• zníženie regionálnych disparít v kvalifikačnej štruktúre dopytu a ponuky práce

prostredníctvom programov vzdelávania a prípravy orientovaných na poskytovanie

nových zručností alebo na obnovenie, doplnenie, rozšírenie pôvodných zručností UoZ

z deprimovaných regiónov a útlmových odvetví.

Tabuľka 10 Finančné ukazovatele NP III – SOP ĽZ



50

Tabuľka 11 Fyzické ukazovatele NP III – SOP ĽZ

Typ Názov Merná


Počet nezamestnaných osôb zúčastnených na

kurzoch odborného vzdelávania a prípravy osoba štvrťročne 29 451 58 529

Počet UoZ zúčastnených na kurzoch

informačných a komunikačných technológií osoba štvrťročne 8 946 11 451 Výstup

Počet UoZ zúčastnených na kurzoch prípravy pre

samozamestnanie osoba štvrťročne 6 738 3 549

Percento zamestnaných alebo v ďalšom

vzdelávaní v čase hodnotenia % štvrťročne 37,5 47,5

Výsledok Percento umiestnenia jeden mesiac po ukončení

kurzu % štvrťročne 30 9,3

Počet znevýhodnených osôb využívajúcich služby

programu osoby štvrťročne 5 900 35 930

Dopad

Pomer mužov a žien ako účastníkov programu osoby štvrťročne 75 : 25 31,5 : 68,5

Cieľom projektu bolo predchádzať dlhodobej nezamestnanosti vzdelávaním UoZ.

Počet vzdelávaných UoZ prevýšil ciele. Možno teda konštatovať, že tento NP prebiehal

úspešne, o čom svedčí aj percento zamestnaných .

Národný projekt IIIa. Vzdelávanie a príprava pre trh práce a zamestnanecká prax


NP IIIa bol priamym pokračovaním NP III, ktorý bol realizovaný od 1. 2. 2004

do 30. 4. 2006.


a uľahčiť vstup a návrat UoZ na TP prostredníctvom programov VzPrTP

zodpovedajúcich požiadavkám PM a individuálnym potrebám UoZ

• sústavné znižovanie podielu UoZ bez ukončeného základného a stredného odborného

vzdelania na celkovom počte UoZ

• získavanie odborných zručností UoZ formou zamestnaneckej praxe

Špecifické ciele:

51








z deprivovaných regiónov a útlmových odvetví

• v prípade marginalizovaných skupín UoZ získanie základného vzdelania, a tým aj

možnosti prístupu k stredoškolskému vzdelaniu

• v prípade marginalizovaných skupín UoZ o zamestnanie získanie základných

zručností (čítanie, písanie a počítanie) s následným získaním sociálnych zručností

• ukončenie nedokončeného stredného odborného vzdelania ukončenie nedokončeného

stredného odborného vzdelania

• zvýšenie možností pre dlhodobo nezamestnaných UoZ na získanie zamestnania

formou zamestnaneckej praxe

• zvýšenie motivácie zamestnávateľov na zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných

UoZ, ktorí absolvovali VzPrTP

Tabuľka 12 Finančné ukazovatele NP IIIa – SOP ĽZ



Tabuľka 13 Fyzické ukazovatele NP IIIa – SOP ĽZ

Typ Názov Merná Periodicita Cieľ

52

Typ Názov jednotka Periodicita Cieľ Skutočnosť

Počet osôb zúčastnených na aktivitách

NP osoba štvrťročne

12 945 (UoZ)

483 (ZoZ)

16 920 (UoZ)

83 (ZoZ)

Počet UoZ zúčastnených na vzdelávaní

a príprave pre potreby konkrétneho

zamestnávateľa

osoba štvrťročne 4 600 (UoZ)

0 (ZoZ)

1 229 (UoZ)

1 (ZoZ)

Počet UoZ, zúčastnených na

zamestnaneckej praxi osoba štvrťročne 500 97


prípravy pre samozamestnanie osoba štvrťročne

3 582 (UoZ)

146 (ZoZ)

2 259 (UoZ)

0 (ZoZ)

Výstup

Počet osôb zúčastnených na ukončení

základného a stredného odborného

vzdelania

osoba štvrťročne 260 (UoZ)

10 (ZoZ)

96 (UoZ)

0 (ZoZ)

Výsledok Počet osôb, ktoré úspešne ukončili

aktivity NP osoba štvrťročne

10 780 (UoZ)

323 (ZoZ)

15 084 (UoZ)

32 (ZoZ)

Percento umiestnenia zúčastnených osôb

do jedného mesiaca po ukončení aktivít

projektu

% štvrťročne 30 % (UoZ)

30 % (ZoZ)

12,52 % (UoZ)

33,33 % (ZoZ)


do šiesteho mesiaca po ukončení aktivít

projektu


57 % (ZoZ)

29,79 % (UoZ)

49,12 % (ZoZ) Dopad

Percento umiestnenia zúčastnených

znevýhodnených UoZ na aktivitách

projektu

% štvrťročne 58 % 31,21 %

ZoZ - záujemca o zamestnanie

Tento projekt nadväzoval na úspešný NP III, pričom jeho výsledky nie sú až také

úspešné. Vzdelávanie UoZ je však potrebné, hoci výsledky sa neprejavia hneď po skončení

vzdelávania.

Národný projekt IX. Absolventská prax


Celkový cieľ: podpora vstupu absolventov škôl a mladých ľudí do 25 rokov veku

do zamestnania s dôrazom na získavanie pracovných skúseností a zručností v reálnom

pracovnom prostredí prostredníctvom AP zameranej na zvýšenie ich zamestnateľnosti

Špecifické ciele:

53

• prevencia dlhodobej nezamestnanosti absolventov a UoZ vo veku do 25 rokov

prostredníctvom uplatňovania programov AP ako prípravy pre TP šitých

na individuálne potreby absolventov, a tým podporiť mladých ľudí pri prechode

zo školy do zamestnania, resp. pri zmene zamestnania

• zlepšenie zamestnateľnosti absolventov a UoZ vo veku do 25 rokov prostredníctvom

uplatňovania programov prípravy pre TP orientovaných na získanie odborných,

kľúčových zručností v reálnom pracovnom prostredí


prostredníctvom AP - prípravy orientovanej na poskytovanie nových zručností alebo

na obnovenie, doplnenie, rozšírenie pôvodných zručností UoZ a ZoZ z deprivovaných

regiónov a útlmových odvetví


o spoluprácu s úradmi PSVR pri zabezpečení politiky TP

Tabuľka 14 Finančné ukazovatele NP IX – SOP ĽZ


Celkové oprávnené náklady NP 612 656 655 568 299 400,80 94,41

Tabuľka 15 Fyzické ukazovatele NP IX – SOP ĽZ

Typ Názov Merná


Počet UoZ zúčastnených na AP osoba štvrťročne 46 135 59 035

Počet UoZ z radov absolventov

škôl na AP osoba štvrťročne 31 944 41 955 Výstup

Počet UoZ vo veku do 25 rokov

okrem absolventov škôl na AP osoba štvrťročne 14 191 17 080

Výsledok Percento umiestnenia do 3

mesiacov po ukončení AP % štvrťročne

9,59 % z celkového

počtu zúčastnených

na AP

29 % z celkového


AP

Dopad

Percento umiestnených cez iné

nástroje APTP v čase

hodnotenia

% štvrťročne

13,17 % z

celkového počtu

zúčastnených AP

10 % z celkového


AP

NP Absolventská prax bol zameraný na zvýšenie zamestnateľnosti absolventov

po ukončení štúdia. Percento umiestnených absolventov bolo vyššie ako predpoklad.

54

Z Jednotného programového dokumentu NUTS II Bratislava Cieľ 3 boli vybraté

obdobné národné projekty ako v Sektorovom operačnom programe Ľudské zdroje. Národné

projekty v rámci tohto programu boli zamerané na podporu pre rozvoj na území

Bratislavského kraja.

2.3.4 Opatrenie 1.1: Zvýšenie zamestnateľnosti znevýhodnených skupín na TP

a skupín ohrozených sociálnou exklúziou

Národný projekt I. Podpora zamestnávania nezamestnaných s dôrazom na dlhodobo

nezamestnaných a znevýhodnené skupiny na trhu práce


Globálny cieľ: • zvyšovanie konkurencieschopnosti bratislavského regiónu prostredníctvom rozvoja

ľudských zdrojov

Celkový cieľ:

• zvyšovanie zamestnanosti a predchádzanie dlhodobej nezamestnanosti

prostredníctvom podpory vstupu alebo návratu do zamestnania evidovaných

nezamestnaných s dôrazom na znevýhodnených UoZ, a to prostredníctvom nových

nástrojov APTP založených na princípe nárokovateľnosti a na nových podmienkach

poskytovania ustanovených v novom zákone o službách zamestnanosti

Špecifické ciele:

• zlepšenie efektívnosti APTP s osobitným dôrazom na znevýhodnených UoZ a osoby

ohrozené sociálnou exklúziou s cieľom napomôcť ich začleňovaniu na TP

• zvýšenie počtu vytvorených pracovných miest („ďalej len „PM“) u zamestnávateľov

pre znevýhodnených UoZ

• zvýšenie počtu vytvorených PM na samozamestnanie UoZ, ktorí sú vedení v evidencii

nezamestnaných v dĺžke určenej vo Vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny

• SR na vykonanie zákona o službách zamestnanosti podľa jeho § 69 ods. 2

• zvýšenie motivácie ľudí odkázaných na systém pomoci v hmotnej núdzi nájsť

uplatnenie na otvorenom alebo podporovanom TP prostredníctvom samozamestnania

• zvýšenie motivácie zamestnávateľov vytvárať PM pre UoZ v rámci podporovaného TP

• zvýšenie počtu vytvorených PM na miestnej úrovni, najmä v okresoch s vyššou

mierou evidovanej nezamestnanosti ako je celoslovenský priemer

55


o spoluprácu s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrady PSVR“)

Tabuľka 16 Fyzické ukazovatele NP I – JPD

Typ Názov Merná


Počet osôb cieľových skupín, zúčastnených

na aktivitách NP osoba štvrťročne 1 164 1 856

Počet vytvorených PM pre

znevýhodnených UoZ PM štvrťročne 99 78

Počet vytvorených PM samozamestnaním PM štvrťročne 1 060 1 777

Výstup

Počet zamestnávateľov zapojených do

aktivít NP

osoba

(zamestnávateľ) štvrťročne 75 74

Počet PM pre znevýhodnených UoZ u

zamestnávateľov, ktoré boli zrušené pred

ukončením dohodnutej doby

PM polročne 20 11

Výsledok Počet PM vytvorených samozamestnaním,

ktoré boli zrušené pred ukončením

dohodnutej doby

PM polročne 15 35


umiestnené na TP v období do 6. mesiaca

od ukončenia dohodnutej doby na podporu

PM u zamestnávateľov

% polročne 25

8 % z

vytvorených

PM


umiestnené na TP v období po 12.


na podporu PM u zamestnávateľov

% polročne 15

5 % z

vytvorených

PM

Dopad



umiestnení na TP v období do 6. mesiaca

od ukončenia dohodnutej doby

% polročne 35

47 % z

vytvorených

PM



umiestnení na TP v období po 12.


% polročne 20

37 % z

vytvorených

PM

Počet znevýhodnených UoZ umiestnených

na TP prostredníctvom NP osoba polročne 816 1 459

56

Tabuľka 17 Finančné ukazovatele NP I – JPD



Dlhodobo nezamestnaní majú najväčší problém pri hľadaní zamestnania. Tento NP bol

zameraný na zvýšenie ich zamestnateľnosti a prebiehal úspešne.

Národný projekt III. Vzdelávanie a príprava nezamestnaných pre trh práce



a uľahčiť vstup a návrat UoZ na TP prostredníctvom programov vzdelávania

a prípravy pre trh práce (ďalej len „VzPrTP“) zodpovedajúcich požiadavkám PM

a individuálnym potrebám UoZ

Špecifické ciele:









Tabuľka 18 Finančné ukazovatele NP III – JPD



Tabuľka 19 Fyzické ukazovatele NP III – JPD

57

Typ Názov Merná


Počet nezamestnaných osôb zúčastnených na

kurzoch odborného vzdelávania a prípravy osoba štvrťročne 1 727 6 521

Výstup Počet UoZ zúčastnených na kurzoch

informačných a komunikačných technológií osoba štvrťročne 1 248 2 102

Počet UoZ, ktorí sa zúčastnili integrovaných

programov kombinujúcich poradenstvo,

sledovanie kariérneho rastu, vzdelávanie, tréning

a usmerňovanie

osoba štvrťročne 50 160

Počet UoZ zúčastnených na kurzoch prípravy pre

samozamestnanie osoba štvrťročne 425 505

Výsledok Percento umiestnenia jeden mesiac po ukončení

kurzu % štvrťročne 36 12

Počet znevýhodnených osôb využívajúcich

služby programu osoby štvrťročne 390 2 400

Dopad

Pomer mužov a žien ako účastníkov programu osoby štvrťročne 40 : 60 34,1 : 65,9

Počty zapojených UoZ v tomto NP prevýšili cieľové hodnoty, pričom do jedného

mesiaca po ukončení kurzu sa na trhu práce umiestnilo 12 % UoZ.

Národný projekt IIIa. Vzdelávanie a príprava pre trh práce a zamestnanecká prax

Časový harmonogram realizácie projektu: od 15. 3. 2006 do 31. 12. 2008 (priame pokračovanie

NP III, ktorý bol realizovaný od 1.2.2004 do 30.4.2006)


a uľahčiť vstup a návrat UoZ na TP prostredníctvom programov VzPrTP

zodpovedajúcich požiadavkám PM a individuálnym potrebám UoZ

• sústavné znižovanie podielu UoZ bez ukončeného základného a stredného odborného

vzdelania na celkovom počte UoZ

• získavanie odborných zručností UoZ formou zamestnaneckej praxe

Špecifické ciele:

58









• v prípade marginalizovaných skupín UoZ získanie základného vzdelania, a tým aj

možnosti prístupu k stredoškolskému vzdelaniu

• v prípade marginalizovaných skupín UoZ získanie základných zručností (čítanie,

písanie a počítanie) s následným získaním sociálnych zručností

• ukončenie nedokončeného stredného odborného vzdelania

• zvýšenie možností pre dlhodobo nezamestnaných UoZ na získanie zamestnania

formou zamestnaneckej praxe

• zvýšenie motivácie zamestnávateľov na zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných

UoZ, ktorí absolvovali VzPrTP

Tabuľka 20 Finančné ukazovatele NP IIIa – JPD



Tabuľka 21 Fyzické ukazovatele NP IIIa – JPD

59

Typ Názov Merná

jednotka Periodicita Cieľ

Skutočnosť

Počet osôb zúčastnených na aktivitách

NP osoba štvrťročne

1 852 (UoZ)

48 (ZoZ)

2 942 (UoZ)

33 (ZoZ)

Počet UoZ zúčastnených na vzdelávaní

a príprave pre potreby konkrétneho

zamestnávateľa

osoba štvrťročne 1 000 (UoZ)

0 (ZoZ)

0 (UoZ)

0 (ZoZ)

Počet UoZ, zúčastnených na

zamestnaneckej praxi osoba štvrťročne 40 0


prípravy pre samozamestnanie osoba štvrťročne

340 (UoZ)

0 (ZoZ)

342 (UoZ)

10 (ZoZ)

Výstup

Počet osôb zúčastnených na ukončení

základného a stredného odborného

vzdelania

osoba štvrťročne 50 (UoZ)

0 (ZoZ)

0 (UoZ)

0 (ZoZ)

Výsledok Počet osôb, ktoré úspešne ukončili

aktivity NP osoba štvrťročne

1 802 (UoZ)

48 (ZoZ)

2 351 (UoZ)

27 (ZoZ)


do jedného mesiaca po ukončení aktivít

NP


30 % (ZoZ)

8,2 % (UoZ)

33,33 % (ZoZ)


do šiesteho mesiaca po ukončení aktivít

NP


57 % (ZoZ)

23,44 % (UoZ)

33,33 % (ZoZ)

Dopad

Percento umiestnenia zúčastnených

znevýhodnených UoZ na aktivitách NP % štvrťročne 58 % 17,45 %

Počet osôb, ktoré úspešne ukončili tento NP, bol vyšší ako plánovaný, avšak percento

umiestnenia sa nepodarilo naplniť.

Národný projekt V. Aktivácia nezamestnaných a nezamestnaných s nízkou motiváciou

odkázaných na dávku v hmotnej núdzi

Časový harmonogram realizácie projektu: od 9. 2. 2004 do 31.12. 2008

Celkový cieľ: • poskytnúť pomoc a podporu tým obciam, právnickým alebo fyzickým osobám podľa

§ 52 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti, ktoré organizovaním aktivačnej činnosti

podporovali udržiavanie pracovných návykov UoZ ako prostriedok zvyšovania

60

zamestnateľnosti najmä znevýhodnených UoZ a osôb odkázaných na dávku v hmotnej

núdzi

Špecifické ciele:

• zvýšenie podielu UoZ zapojených do programov aktivácie

• zvýšenie zainteresovanosti obcí a právnických alebo fyzických osôb, uvedených

v § 52 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti na miestnej úrovni na organizovaní

programov aktivácie pre UoZ

• zvýšenie motivácie dlhodobo nezamestnaných UoZ a UoZ odkázaných na dávku

v hmotnej núdzi zúčastňovať sa programov aktivácie

Tabuľka 22 Finančné ukazovatele NP V – JPD



Tabuľka 23 Fyzické ukazovatele NP V – JPD

Typ Názov Merná


Počet osôb, ktoré sa zúčastnili na

aktivačných programoch,

organizovaných verejnými SZ


Výstup

Počet poskytnutých príspevkov

v rámci opatrenia príspevok štvrťročne 2 000 856

Percentuálna miera úspešnosti osôb

aktivovaných verejnými SZ na trhu

práce

% štvrťročne 10 14

Výsledok Počet subjektov a organizácií, ktoré

realizovali programy v rámci

opatrenia

subjekt štvrťročne 500 584

Rast miery zamestnanosti osôb,

ktoré sa zamestnali

na základe využitia programov

v časových intervaloch po skončení

programu

% polročne 15 0,93 % - k 31. 12. 2004

19,31 % - k 30. 6. 2008 Dopad

Zníženie počtu poberateľov dávok

v hmotnej núdzi % štvrťročne 1 500

k 31. 12. 2004 ... 4 506

k 30. 6. 2008 ... 6 033

61

O projekte, zameranom na zapojenie UoZ do aktivít, sa na základe zníženia počtu

poberateľov dávok v hmotnej núdzi dá skonštatovať, že bol úspešný.

Národný projekt IX. Absolventská prax


Celkový cieľ:

• podpora vstupu absolventov škôl a mladých ľudí do 25 rokov veku do zamestnania

s dôrazom na získavanie pracovných skúseností a zručností v reálnom pracovnom

prostredí prostredníctvom absolventskej praxe (ďalej len „AP“), zameranej

na zvýšenie ich zamestnateľnosti

Špecifické ciele projektu:

• prevencia dlhodobej nezamestnanosti absolventov a UoZ vo veku do 25 rokov

prostredníctvom uplatňovania programov AP ako prípravy pre TP šitých

na individuálne potreby absolventov, a tým podporiť mladých ľudí pri prechode

zo školy do zamestnania, resp. pri zmene zamestnania

• zlepšenie zamestnateľnosti absolventov a UoZ vo veku do 25 rokov prostredníctvom

uplatňovania programov VzPrTP orientovaných na získanie odborných, kľúčových

zručností v reálnom pracovnom prostredí

• stimulovať AP na miestnej úrovni so zameraním na identifikáciu a reagovanie

na individuálne potreby špecifických skupín nezamestnaných pri uplatňovaní sa na TP

(príslušníci rómskej menšiny, bezdomovci a ľudia závislí na návykových látkach

a iné)


o spoluprácu s úradmi PSVR pri zabezpečení politiky TP

Tabuľka 24 Finančné ukazovatele NP IX – JPD



62

Tabuľka 25 Fyzické ukazovatele NP IX – JPD

Typ Názov Merná


Počet UoZ zúčastnených na

AP osoba štvrťročne 1 806 1 855

Počet uchádzačov z radov

absolventov škôl na AP osoba štvrťročne 1 273 1 420

Výstup

Počet UoZ vo veku do 25

rokov okrem absolventov

škôl na AP

osoba štvrťročne 533 435

Výsledok Percento umiestnenia do 3

mesiacov po ukončení AP % štvrťročne

6,59 % z celkového


na AP

44 % z celkového

počtu zúčastnených na

AP

Dopad

Percento umiestnených cez

iné nástroje APTP v čase

hodnotenia

% štvrťročne

8,74 % z celkového


na AP

8 % z celkového počtu

zúčastnených na AP

NP Absolventská prax bol veľmi úspešný projekt, pričom absolventi tak získali

pracovné zručnosti.

2.3.5 Opatrenie 1.2: skvalitnenie služieb poskytovaných inštitúciami SZ

Národný projekt VIII. Zvýšenie rozsahu a kvality poskytovania sprostredkovateľských

služieb

Časový harmonogram realizácie programu: od 1. 9. 2007 do 31. 12. 2008

Celkový cieľ:

• skvalitniť a rozšíriť oblasti poskytovania sprostredkovateľských služieb pre UoZ

a ZoZ na posilňovanie ich zručností a podporovanie pracovnej mobility za účelom

zvýšenia ich zamestnateľnosti a opätovnej integrácie na TP

• vypracovaním a prijatím základných štandardov v poskytovaní sprostredkovateľských

služieb štátnymi aj neštátnymi poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb vytvoriť

priestor pre partnerskú spoluprácu, rozvoj SZ a úspešnú kontrolu a odhaľovanie

nelegálnych postupov pri sprostredkovaní zamestnania na regionálnom TP,

prihraničných TP, resp. TP v EÚ

63

Špecifické ciele:

• zvyšovať konkurencieschopnosť klienta pri umiestňovaní sa na TP v SR i v štátoch

EÚ prostredníctvom komplexného balíka sprostredkovateľských služieb zabezpečiť

odbornú terminologickú prípravu v cudzom jazyku pre UoZ

• skvalitnenie sprostredkovateľských služieb posilnením spolupráce s neštátnymi

poskytovateľmi SZ

• skvalitnenie spolupráce sprostredkovateľov so zamestnávateľmi a vyhľadávanie

voľných PM, vyhľadávanie zamestnancov pre investorov, analýza indikátora TP

(indikátor o voľných, novovytvorených a zaniknutých PM)

Tabuľka 26 Finančné ukazovatele NP VIII – JPD



Tabuľka 27 Fyzické ukazovatele NP VIII – JPD

Kvalitné služby poskytované úradmi práce zvyšujú aj konkurencieschopnosť klienta

pri umiestňovaní sa na trh práce a výsledky tohto NP budú nápomocné aj v budúcnosti.

Typ Názov Merná


Výstup Počet vyškolených zamestnancov verejných

a iných SZ osoba štvrťročne 35 0

Počet UoZ, ktorým bola poskytnutá odborná

terminologická príprava osoba štvrťročne 121

150 aktivita

prebieha

Počet spravodajských jednotiek, ktoré budú

zahrnuté v štatistickom zisťovaní počet štvrťročne 11 700 7 486

Počet UoZ, ktorí úspešne dokončili odbornú

terminologickú prípravu osoba štvrťročne 120

120 aktivita

prebieha Výsledok


príspevok osoba štvrťročne

aktivita

ukončená 250

Dopad Počet účastníkov aktivít projektu, ktorí sa

zamestnali do 6 mesiacov od skončenia % štvrťročne 2 1

64

2.4 Dopytovo orientované projekty

Dopytovo orientované projekty sa realizujú na základe výziev na predkladanie

projektov. Žiadatelia vypracovávajú a predkladajú žiadosti o nenávratné finančné príspevky

výhradne na základe vyhlásenej výzvy na predkladanie projektov. Výzvy na predkladanie

projektov vyhlasuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako Riadiaci orgán,

resp. Ministerstvo školstva SR ako Sprostredkovateľský orgán pod Riadiacim orgánom.

Žiadateľmi môžu byť inštitúcie verejného, ako aj súkromného sektora.

Dopytovo-orientované projekty realizované prostredníctvom Operačného programu

Zamestnanosť a sociálna inklúzia za obdobie 2007-2013 sa týkali nasledujúcich oblastí:

Podpora rastu zamestnanosti

Podpora sociálnej inklúzie

Podpora zamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovanie kapacít v BSK

Budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy

2.5 Sociálne podniky

Účelom sociálneho podniku je nájdenie efektívneho mechanizmu na zamestnanie,

zamestnanosť a zamestnateľnosť dlhodobo nezamestnaných osôb.

Sociálne podniky vznikli na základe zákona č.5/2004 Z. z. v znení neskorších

predpisov. Podľa toho zákona bol sociálny podnik právnická alebo fyzická osoba, ktorá

zamestnávala zamestnancov, ktorí pred prijatím do pracovného pomeru boli znevýhodnenými

uchádzačmi o zamestnanie (v zmysle zákona o službách zamestnanosti – teda nezamestnaní

starší ako 50 rokov, dlhodobo nezamestnaní či takí, ktorí si nenašli prácu do 2 rokov

od skončenia školy) a to v takom počte, ktorý predstavoval najmenej 30 % z celkového počtu

jeho zamestnancov. Sociálny podnik poskytoval aj podporu a pomoc zamestnancom, ktorí

pred prijatím do pracovného pomeru boli znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie, nájsť

zamestnanie na otvorenom trhu práce. Najmenej 30 % z finančných prostriedkov získaných

z príjmu z predmetu činnosti, ktoré zostanú po úhrade všetkých výdavkov na predmet činnosti

za príslušné zdaňovacie obdobie podľa daňového priznania, mal každoročne použiť

na vytváranie nových pracovných miest alebo na zlepšovanie pracovných podmienok.

Sociálne podniky mohli vznikať iba v okresoch, kde bola priemerná miera evidovanej

nezamestnanosti vyššia ako priemer za celú SR.

65

Od marca 2009 sa zmenili podmienky pre vznik sociálnych podnikov. V prípade, že

ho založí obec alebo samospráva, môže vzniknúť v hociktorom okrese bez ohľadu na mieru

nezamestnanosti a môže zamestnať akýchkoľvek ľudí bez práce (nie znevýhodnených

uchádzačov o zamestnanie ako predtým a bez ohľadu na dôvod prepustenia).

Neplatí už ani podmienka o každoročnom vytváraní pracovných miest či zlepšovaní

pracovných podmienok zamestnancov z prostriedkov vytvorených zo zisku. Takisto za zrušila

povinnosť poskytovania podpory a pomoci zamestnancom, ktorí boli pred prijatím

do pracovného pomeru znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie, pri nájdení zamestnania

na otvorenom trhu práce.

K 31.8.2009 bolo na základe údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny

zaregistrovaných (v zmysle zákona o službách zamestnanosti) 37 sociálnych podnikov

a na podporu vytvorenia 377 pracovných miest v týchto podnikoch bola dohodnutá celková

výška finančných prostriedkov v sume 2,24 mil. eur.

V rovnakom období bolo podporených 8 pilotných sociálnych podnikov, ktoré

získali zálohové platby v sume 8,34 mil. eur, vytvorili 264 pracovných miest, 103 pracovných

miest na dohody a vyškolili 1 465 uchádzačov o zamestnanie.

2.6 Prebiehajúce a plánované projekty

V roku 2009 boli vyhlásené výzvy v rámci operačného programu Zamestnanosť

a sociálna inklúzia v týchto prioritných osiach a opatreniach (vybrané opatrenia v rámci

obsahu aktivity):

1. Podpora rastu zamestnanosti

1.1. Podpora programov v oblasti podpory zamestnanosti a riešenia nezamestnanosti

a dlhodobej nezamestnanosti

1.2. Podpora tvorby a udržania pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability

pracovníkov, podnikov a podpory podnikania

3. Podpora zamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovanie kapacít v Bratislavskom

samosprávnom kraji

66

3.1. Podpora rastu zamestnanosti a zlepšenia zamestnateľnosti s osobitným zreteľom

na vzdelanostnú spoločnosť

Medzi konkrétne projekty, ktoré sa budú riešiť, patria aj:

Národný projekt – Sociálny dialóg

Cieľom projektu je zlepšenie komunikácie medzi zástupcami

zamestnancov, zamestnávateľov a vládou (tripartita). V rámci projektu bude zriadené

Centrum pre podporu sociálneho dialógu, ktoré bude poskytovať poradenské služby

a vypracovávať analýzy pre všetkých účastníkov sociálneho dialógu.

Národný projekt XXI-2 Hodnotenie efektívnosti aktívnych opatrení trhu práce

Cieľ projektu je navrhnúť a aplikovať do praxe súbor opatrení umožňujúci hodnotiť

efektivitu finančných prostriedkov vynaložených na jednotlivé AOTP v SR.

Národný projekt – Inštitút rodovej rovnosti

Cieľom projektu je vytvoriť podmienky pre uplatňovanie rodovej rovnosti v SR

(zriadenie inštitútu rodovej rovnosti v SR, získanie certifikátu pre realizáciu auditu „Rodina

a práca“).

Ako vidieť, vláda SR nezostáva pasívna a aj v období hospodárskej krízy podporuje

tvorbu pracovných miest a zamestnateľnosť občanov prostredníctvom celého radu projektov,

ktorých prínosy sú mimoriadne významné pre znižovanie miery nezamestnanosti –

najväčšieho problému v čase recesie. Návrhmi na jej komplexné riešenie sa zaoberá

nasledujúca, záverečná, kapitola.

67

3. Odporúčania a návrhy k flexiistote ako nástroju riešenia hospodárskych problémov súčasnosti

Z analýz predchádzajúcich kapitol vyplýva nevyhnutnosť riešenia výziev trhu práce

prostredníctvom integrovaného prístupu flexiistoty podporujúceho ekonomický rast,

motiváciu pracujúcich i sociálne istoty obyvateľstva.

3.1 Problémy a výzvy trhu práce v SR v súčasnosti

Medzi najvýznamnejšie problémy a výzvy trhu práce vyplývajúce z predkladanej

analýzy patria:

• výrazný nárast neistoty pracovného miesta a príjmu v dôsledku zhoršovania

ekonomického prostredia pod vplyvom globálnej hospodárskej krízy,

• nepriaznivá prognóza demografického vývoja,

• vysoký index zaťaženia starším obyvateľstvom v blízkej budúcnosti,

• vysoký mzdový rodový rozdiel,

• vysoká miera nezamestnanosti, osobitne dlhodobej,

• vysoká miera nezamestnanosti absolventov,

• nízka úroveň priemernej mzdy,

• nízka miera zamestnanosti na čiastočný úväzok,

• nízky počet pracujúcich s viacerými zamestnaniami,

• vysoká administratívna zaťaženosť podnikateľského prostredia,

• nízka mobilita pracovnej sily,

• vysoká segmentácia trhu práce (regionálna, rodová, veková, vzdelanostná a odvetvová

segmentácia),

• disparitný vývoj miezd v jednotlivých odvetviach a regiónoch nezodpovedajúci rastu

produktivity práce,

• nízke výdavky na politiku trhu práce,

• nedostatočné monitorovanie a hodnotenie efektívnosti AOTP.

68

Je teda zrejmé, že trh práce v SR čelí v súčasnosti hneď niekoľkým výzvam, nielen

ekonomickej kríze, podobne ako ostatné trhy práce v krajinách EÚ. Keď v roku 2006 začala

EÚ skloňovať pojem flexiistota, bolo to najmä v súvislosti s negatívnymi dopadmi

globalizácie na trh práce. Najvýznamnejším problémom bola segmentácia trhu práce

na insiderov, ktorí ťažili z prínosov globalizácie a na outsiderov, ktorí boli vytláčaní

a znevýhodňovaní v nových flexibilnejších podmienkach.

Rok 2009 však priniesol ďalšiu výzvu. Aktuálna situácia v SR vyžaduje riešenie

dopadov hospodárskej krízy, ktorá pozastavila pozitívny vývoj ekonomiky a neustále

zvyšuje počty nezamestnaných. Kríza však pominie a z hľadiska budúceho vývoja je potrebné

riešiť aj problematiku demografického starnutia spoločnosti. Veľmi vážnym dlhodobým

problémom v SR je vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti. Ďalšou pretrvávajúcou

problematickou oblasťou je nedostatok správne kvalifikovanej sily pre trh práce, ktorý je

poháňaný a neustále modernizovaný pod vplyvom technologického pokroku.

Ako vyplýva aj z uvedenej schémy č. 1 zobrazujúcej všetky tieto súvislosti, koncept

flexiistoty ponúka riešenia na túto komplexnú situáciu. Pomocou opatrení v štyroch oblastiach

(pilieroch), s ktorými flexiistota pracuje, je možno dosiahnuť zdravý trh práce. Úpravy

v legislatívnej oblasti a v systéme sociálneho zabezpečenia, zavádzanie stratégie

celoživotného vzdelávania, posilnenie vhodných a účinných aktívnych opatrení trhu práce

a strategické riešenia na trhu práce sa nám odzrkadlia na pozitívnom vývoji

makroekonomických ukazovateľov, náraste produktivity a konkurencieschopnosti SR.

Finálnym dlhodobým efektom teda bude fungujúci trh práce, ktorý bude posilňovať

pozitívny vývoj ekonomiky v „globalizovanom svete“ a bude pripravený rýchlo sa

vysporiadať s možnými hospodárskymi problémami v budúcnosti.

Schéma 1 Komplexná odpoveď flexiistoty na výzvy trhu práce

70

3.2 Odporúčania a návrhy

Odporúčania a návrhy riešení výziev vyplývajúcich z tejto analýzy korešpondujú

s relevantnými dokumentmi OECD1 Európskej komisie2 a zohľadňujú špecifiká slovenského

trhu práce, ktorým je predovšetkým súčasne vysoká miera celkovej, ale predovšetkým

dlhodobej nezamestnanosti sprevádzaná nízkym podielom kompenzácií zamestnancom

na HDP.

Na riešenie hospodárskych ťažkostí je potrebné:

• Zvyšovať konkurencieschopnosť podnikov najmä prostredníctvom inovácií.

• Stimulovať vybrané odvetvia pre daný región v spolupráci s VÚC.

• Zaviesť aktivity zamerané na zvyšovanie dopytu po inováciách (transfer inovácií

zo zahraničia).

• Zaviesť program na stimuláciu podnikov, ktoré dokážu komercionalizovať inovácie.

• Podporovať vstup zahraničných investorov pomocou zlepšovania podnikateľského

prostredia, úľav, existencie celoslovenského systému podpory výskumu

a informovania; zároveň regulovať podmienky ich vstupu – priniesť know-how,

spolupráca so slovenskými univerzitami, zachovať pracoviská výskumu po dobu 5

rokov po vyčerpaní štátnej dotácie.

• Rozvinúť aplikovaný výskum.

• Rozvíjať program JEREMIE v oblasti návratnej finančnej pomoci.

• Podporovať malých a stredných podnikov pri zavádzaní vnútropodnikového

vzdelávania. • Efektívnejšie čerpať eurofondy na politiku trhu práce.

Pre zlepšenie fungovania trhu práce v SR je potrebné:

• V primeranej miere podporovať agregátny dopyt, aby sa zabránilo hlbšej a dlhšej

recesii pri súčasnom dodržiavaní inflačného cielenia.

1 Záverečné komuniké - Riešenie krízy s pracovnými miestami na trhu práce a odpoveď sociálnej politiky -

september 2009

2 Flexiistota v období krízy, číslo dokumentu 10388/09, Výbor stálych predstaviteľov, Flexibilitou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a zlepšeniu ich kvality KOM(2007) 359

71

• Analyzovať dopady krízy na zamestnanosť a odbornú prípravu, nakoľko kríza môže

byť aj katalyzátorom pozitívnych zmien v štruktúre ekonomiky.

• Zachovať efektívnu ponuku pracovnej sily, v súvislosti so starnutím populácie,

podporovať účasť starších pracovníkov a osôb so zdravotným postihnutím

na pracovnom procese.

• Vyvinúť úsilie na zvýšenie kvalifikácie, mobility pracovnej sily a podporu

celoživotného vzdelávania.

• Uľahčiť priebeh voľného pohybu pracovníkov v súlade so zmluvami a s acquis

Spoločenstva a podporovať mobilitu v rámci jednotného trhu EÚ a prispieť tak

k riešeniu pretrvávajúceho nesúladu medzi existujúcimi zručnosťami a potrebami trhu

práce, a to aj počas hospodárskeho poklesu.

• Umožniť nezamestnaným prístup k vhodnej, účinnej a súčasne motivujúcej sociálnej

sieti, aby sa tak minimalizovalo riziko chudoby a podporovať ich ďalší vzťah k trhu

práce.

• Zvýšiť prostriedky na účinné programy aktívnej politiky trhu práce, najmä na tie

so zameraním na riešenie dlhodobej nezamestnanosti.

• Zvýšiť efektívnosť verejných služieb zamestnanosti s cieľom dokázať riešiť rastúcu

mieru nezamestnanosti.

• Posilniť a zlepšiť aktivačné opatrenia a poskytovanie primeranej podpory príjmu

a prístupu ku kvalitným službám zamestnanosti pre ľudí, ktorí pociťujú dôsledky

krízy, a to prostredníctvom plného využitia moderných systémov sociálnej ochrany

v súlade so zásadou flexiistoty, subsidiarity a udržateľnosti verejných financií.

• Prispôsobiť programy vzdelávania potrebám krízy.

• Zvýšiť investície do ľudského kapitálu, a to hlavne na rekvalifikáciu, rozvíjanie

zručností a reagovanie na potreby trhu práce aj v súvislosti s osobami, ktoré pracujú

na čiastočný úväzok alebo v ďalších flexibilných formách zamestnania, a takisto aj

v súvislosti s nízko kvalifikovanými pracovníkmi.

• Vytvárať pracovné miesta na zníženie príjmovej nerovnosti a chudoby.

• V rámci udržania dopytu po pracovnej sile vytvárať krátkodobé pracovné miesta

a poskytovať na ne dotácie.

• Udržovať pracovné miesta v maximálnej možnej miere, napríklad aj prostredníctvom

pomoci firmám, aby mohli podľa potreby uplatniť alternatívne možnosti

72

k prepúšťaniu, akými sú flexibilné pracovné modely a dočasná úprava pracovného

času a ďalšie formy opatrení vnútornej flexibility v rámci podnikov. • Poskytnúť pomoc pri hľadaní práce a poradenstvo mladým uchádzačom

o zamestnanie, ako aj cielené vzdelávanie a učňovské programy, nakoľko sa jedná

o osvedčené možnosti pomoci pre mládež. Pomôcť zvlášť tým mladým ľuďom, ktorí

majú nižšiu alebo žiadnu kvalifikáciu - predísť nebezpečenstvu vytvorenia

tzv. "stratenej generácie" na trhu práce, ktorí upadnú do dlhodobej nezamestnanosti.

• Odolávať protekcionizmu vo všetkých jeho formách, nakoľko by mohol zhoršiť krízu

a uškodiť vytváraniu pracovných miest.

• Vytvárať lepšie podnikateľské prostredie, ktoré súčasne zabezpečí potrebnú flexibilitu

aj istotu, prostredníctvom lepšej legislatívy a znižovania administratívneho zaťaženia

podnikov.

• Pridržiavať sa zásady uplatňovania rodovej rovnosti pri všetkých krokoch

na vykonávanie zásad flexiistoty s cieľom reagovať na krízu.

• Minimalizovať nelegálnu prácu.

• Zatraktívniť vzdelávanie najmä pre nezamestnaných a záujemcov o prácu pomocou

finančných príspevkov.

• Zatraktívniť vzdelávanie aj pre zamestnávateľov pomocou daňovej odpočítateľnej

položky na náklady na vzdelávanie vlastných zamestnancov.

• Zatraktívnenie práce na doma, telepráce.

Logickým rozpracovaním týchto ideí vzniká potreba konkrétnych zámerov

rozpracovaných Vládou a ministerstvami SR 3, ktorými sú:

• Vytvorenie Národného systému flexiistoty, ktorý podporí vytváranie väčšieho

množstva a kvalitnejších pracovných miest, modernizáciu trhov práce a zlepšenie

pracovných podmienok. Fungujúci systém flexiistoty taktiež umožní zamestnávateľom

a zamestnancom lepšie sa prispôsobiť meniacim sa potrebám hospodárstva a výzve

reštrukturalizácie organizácie práce. Aplikácia jednotných princípov flexiistoty

a vytvorenie Národného systému flexiistoty vyžaduje rozpracovanie a hĺbkovú 3 Modernizačný program Slovensko 21; Národný program reforiem 2008 – 2010, Implementačná správa (2009);

Koncepcia obnovy hospodárskeho rastu Slovenskej republiky vrátane finančných nástrojov a časových dimenzií

hospodárskeho rastu (jún 2009)

73

analýzu všetkých štyroch zložiek flexiistoty a ôsmich spoločných zásad dohodnutých

v EU v kontexte trhu práce v SR do akčných opatrení a aktivít, ako aj zabezpečenie

ich účinnej implementácie.

• Implementovanie Integrovaného systému typových pozícií ako kľúčového nástroja

poskytovania informácií o svete práce, nakoľko týmto spôsobom je možné najlepšie

prepojiť informačné toky medzi službami zamestnanosti, zamestnávateľmi,

zamestnancami, vzdelávacími inštitúciami, žiakmi a študentmi, uchádzačmi

i záujemcami o zamestnanie. Využitie prepojených databáz, ktoré poskytuje Ústredie

práce, sociálnych vecí a rodiny, EURES, Regionálna štatistika ceny práce, Ústav

informatiky a prognóz školstva ako aj internetové portály profesia.sk a kurzy.sk

predstavuje mimoriadne vysoký potenciál rozvoja ľudských zdrojov a rastu HDP,

nakoľko na základe analýzy individuálneho potenciálu človeka sa jeho produkčné

schopnosti využijú v oblasti najvhodnejšej pre jeho samotného, zamestnávateľa i celú

spoločnosť.

• Riešenie problému „Starnutia obyvateľstva“ a v súvislosti s tým aj riešenie

dôchodkovej reformy. V súvislosti so stratégiou aktívneho starnutia pripravovať

aktualizáciu Národného programu ochrany starších ľudí z roku 1999.

• Zabezpečenie lepšieho prepojenia obsahu vzdelávania s požiadavkami trhu

práce, najmä vstupom zamestnávateľov do odborného vzdelávania na úrovni

stredných odborných škôl a školských zariadení, a tým aj pre zvyšovanie

zamestnateľnosti a rozvoj vedomostnej spoločnosti.

• Riešenie nesúladu medzi dopytovými požiadavkami zamestnávateľov

a vzdelanostnou štruktúru ponukovej stránky trhu práce, vytvorenie Národnej

sústavy povolaní. Zlepšovanie zamestnateľnosti lepším prepojením obsahu

vzdelávania s požiadavkami trhu práce.

• Modernizovanie služieb zamestnanosti – hlavne sa zamerať na implementáciu

jednotného kvalitného informačného systému, ktorý by mal zabezpečiť okrem svojich

funkcií taktiež komunikáciu medzi jednotlivými úradmi PSVaR, ÚPSVaR, EURES,

74

ISTP, NSP, NSK, databázami voľných prac. miest rôznych agentúr a pod.

a s potrebami v oblasti sociálnych služieb.

• Pokračovanie v presmerovávaní výdavkov na vzdelávanie, výskum, vývoj

a inovácie, vytváraní ďalších stimulov pre súkromný sektor vo výskume a vývoji,

v zavádzaní koherentnej výskumno – vývojovo - inovačnej stratégie s osobitným

zameraním na inštitucionálnu reformu a na výrazné zlepšenie spolupráce

medzi podnikmi a výskumom (odporučenie Európskej rady)

• Budovanie regionálnych inovačných centier (RIC) - zabezpečenie inovačnej

infraštruktúry v regiónoch. Obnovenie a rozšírenie potenciálu inovatívneho

podnikania využívaním aplikovaného výskumu, rozvoj spolupráce podnikov

s výskumno-vývojovými a vzdelávacími inštitúciami v regiónoch a vzdelávanie

pracovnej sily podľa požiadaviek podnikateľov v priemysle prispieva k tvorbe

podmienok pre vznik a rozvoj najmä inovatívnych MSP. Tie využívaním nových

výrobných postupov a technológií prispievajú k vytváraniu podmienok pre vznik

nových a lepších pracovných miest.

• Zvyšovanie mobility pracovnej sily - presun prostriedkov z podpory vlastníckeho

bývania na výstavbu nájomného bývania - Zvýšenie podpory nájomného bývania,

sledovanie a vyhodnocovanie účinnosti príspevku na dochádzku do zamestnania.

• Pokračovanie vo vytváraní a udržiavaní sociálnych podnikov, využívanie

skúseností z ostatných krajín EÚ v oblasti vytvárania siete sociálnych podnikov v SR.

Ide hlavne o spoluprácu s expertmi ostaných štátov, v ktorých je už vytvorená sieť

dobre fungujúcich sociálnych podnikov, získanie námetov a doporučení ako

predchádzať problémom a ako riešiť problematiku s v tejto oblasti.

• Začleňovanie dlhodobo nezamestnaných na trh práce zavádzaním ďalších nových

opatrení na podporu zamestnanosti zamerané na začlenenie dlhodobo nezamestnaných

na trh práce.

75

Konkrétne riešenie dlhodobej nezamestnanosti a vytláčania ľudskej práce kapitálom

je vo vytvorení inkluzívneho trhu práce4 zmierňujúcom externality vznikajúce na primárnom

a sekundárnom trhu práce. Nezamestnaným je možné ponúknuť prácu na čiastočný pracovný

úväzok v podnikoch vykonávajúcich činnosť prevažne v oblasti pôdohospodárstva,

odpadového hospodárstva, obnoviteľných zdrojov energie, komunálnych služieb a podobne,

teda v podnikoch zmierňujúcich trhové externality, ale rešpektujúcich prirodzené

konkurenčné prostredie. Motiváciu k práci v podniku inkluzívnej zamestnanosti je možné

zabezpečiť vhodným nastavením systému štátnych sociálnych dávok. Verejné výdavky na

podniky inkluzívnej zamestnanosti budú ďaleko nižšie ako riešenie sociálno-ekonomikých

dôsledkov nezamestnanosti a sociálnej exklúzie. Inkluzívna zamestnanosť tak napomôže

zvyšovaniu výkonnosti ekonomiky bez generovania neefektívnej prezamestnanosti. Podstatu

inkluzívneho trhu práce zobrazuje nasledujúca schéma.

Schéma 2 Inkluzívny trh práce

4 Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Možnosti využitia flexiistoty v oblasti reštrukturalizácie v kontexte globálneho vývoja“, 456. Plenárne zasadnutie v dňoch 30. septembra až 1. októbra 2009

P R I M Á R N Y

T R H P R Á C E

S E K U N D Á R N Y

T R H P R Á C E

I N K L U Z Í V N Y

T R H P R Á C E

I N K L U Z Í V N A

Z A M E S T N A N O S Ť

O T V O R E N Á Z A M E S T N A N O S Ť

76

Pre dosiahnutie želaného flexibilného a fungujúceho trhu práce, ktorý poskytuje

dostatočnú mieru istoty pre všetky subjekty existuje teda istá postupnosť, ktorú treba

sledovať. V prvom rade je nevyhnutné udržať existujúce a vytvoriť nové pracovné miesta

na trhu práce. Európsky sociálny fond (ďalej len „ESF“) vyčlenil na účel zachovania

existujúcich pracovných miest nemalé prostriedky. 85% výdavkov na opatrenia aktívnej

politiky trhu práce MPSVaR SR sú financované z ESF. Tieto opatrenia majú však krátkodobú

platnosť, do konca roka 2010, a treba sa sústrediť na pokrízovú situáciu. V tomto smere je

vývoj na trhu práce úzko naviazaný na hospodársky vývoj v SR aj v celej EÚ.

Podľa navrhovaného modelu inkluzívneho trhu práce pôjde o dva mierne rozličné

procesy. V prvom rade, pracovné miesta pre primárny a sekundárny pracovný trh, ktorý

nebude regulovaný štátom, možno dosiahnuť pomocou legislatívnych úprav, ktoré zlepšia

podnikateľské prostredie a zvýšia flexibilitu pracovnej sily. Tieto úpravy budú atraktívne pre

zahraničných investorov a podniky a motivujú ich na premiestnenie podniku, výroby

a investícií do SR. Ako vedľajší veľmi vzácny produkt však do SR donesú aj „know-how“,

na ktorý musí nadväzovať ďalší domáci výskum, vývoj a inovácie. V oblasti výskumu

a vývoja SR značne zaostáva za EÚ. V roku 2007 pracovalo v oblasti výskumu a vývoja iba

1% zamestnancov na celkovú zamestnanosť a investície do výskumu a vývoja predstavovali

0,46 percenta HDP, pričom európsky priemer bol 1,83 percenta HDP. Niekoľko konkrétnych

opatrení sa však v súčasnosti zameriava na podporu výskumu pod gesciou Ministerstva

školstva SR.

Na druhej strane, čo sa týka inkluzívneho trhu práce, ten bude vyžadovať silnú

finančnú podporu, reguláciu a motiváciu od štátu.

Na fungovaní tohto konceptu však budú mať podiel aj médiá. Je potrebné zmeniť

myslenie ľudí a negatívnu percepciu povinnosti pracovať ako takej, skôr na možnosť

pracovať. Dalo by sa povedať, že k takémuto stavu dochádza práve teraz v období krízy.

Vysoká miera nezamestnanosti a málo voľných pracovných miest na súčasnom trhu práce núti

ľudí vážiť si možnosť pracovať, avšak taktiež prijímať nevyhovujúce podmienky

zamestnávateľov. Je to teda stav neželaný a treba zmeniť aj pohľad a vzťah zamestnávateľov

k zamestnancom. Zamestnávatelia by nemali ľudský kapitál považovať len za nástroj

zvyšovania zisku, ale nazerať na zamestnancov, ako na najvyššiu hodnotu spoločnosti.

77

Flexiistota prináša výhody pre všetky subjekty na trhu práce: pre zamestnancov,

zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby, nezamestnaných, absolventov, starších

občanov, rodičov na rodičovskej dovolenke aj znevýhodnené skupiny osôb. V tejto súvislosti

je vhodné zamyslieť sa nad motiváciou jednotlivých skupín pracovať alebo nastúpiť na trh

práce, vzdelávať sa, podporovať vzdelávanie, atď. Trh práce totiž operuje s ľudským

kapitálom a teda nesmieme zabúdať na sociálny a psychologický rozmer problematiky.

Pozitívna finančná motivácia, mzdy a odmeny, sú silným stimulom pracovať aj vzdelávať sa.

Pri vyšších pozíciách s lepšou mzdou však klesá význam finančnej motivácie. Na druhej

strane, negatívna finančná motivácia v obdobiach neaktivity by mala byť stimulom vrátiť sa

na trh práce avšak pri zachovaní dostatočnej istoty príjmu.

Okrem finančnej motivácie je nevyhnutné posilňovať aj ašpirácie a ambiciózny prístup

k práci zameraný na kariérny postup. Táto oblasť sa týka celoživotného vzdelávania, ktoré

musí začať už v materskej škôlke, ako uvádza fínska publikácia o trhu práce a flexiistote5

a zamerať sa na zlepšovanie komunikácie, zodpovednosti a aktívneho prístupu k práci.

V neposlednej rade je významná osobná vnútorná motivácia, osobná zainteresovanosť

na kvalitných výsledkoch práce, práca pre radosť a dobrý pocit z vykonanej práce a pocit

užitočnosti pre seba, zamestnávateľa a spoločnosť. Každý jednotlivý zamestnávateľ si želá

zamestnanca s takýmto prístupom k práci, preto by mal vytvárať podmienky, v ktorých je

zamestnanec spokojný, cíti sa potrebný a ocenený (nie len finančne) a podmienky, v ktorých

dokáže zlúčiť osobný život s pracovným.

Flexiistota teda navrhuje prístup, ktorý nestačí len formálne zaviesť v zákonníku práce

a legislatívnych úpravách, ale vyžaduje aktívny prístup každého jedného subjektu na trhu

práce. Pre zmenu pohľadu na trh práce a prebratie osobnej zodpovednosti, je nevyhnutná

spolupráca médií, všetkých školských zariadení a celej spoločnosti. Preto pripravovaný

Národný systém flexiistoty zasiahne do všetkých oblastí života spoločnosti, nielen politiky

trhu práce, vzdelávania, sociálneho zabezpečenia či pracovného práva. Odstráni doterajšie

protirečenia, podporí motiváciu k produktívnej práci a poskytne impulz sociálneho rozvoja

spoločnosti.

5 Heikki Räisänen, Günther Schmid: Transitional Labour Markets and Flexicurity from the Finnish Labour Market Point of View. Publications of the Ministry of Employment and the Economy, Employment and entrepreneurship, Helsinky 2008.

78

Záver

Neistota, ktorej miera aktuálne prudko narastá v dôsledku ekonomickej krízy, núti

predstaviteľov hospodárskej politiky riešiť základnú otázku ako zachovať existujúce

a podporiť tvorbu nových pracovných miest. Odpoveď na ňu nie je jednoduchá a vzhľadom

na vyostrený konkurenčný boj v globálnej ekonomike predstavuje celý súbor opatrení,

ktorých vzájomným spolupôsobením sa vytvoria rozvojové impulzy rastu produktivity

a konkurencieschopnosti hospodárstva.

Jednou zo skupín tohto súboru sú opatrenia podporujúce rast flexibility na trhu práce,

ktoré je však nevyhnutné realizovať len pri súčasnom zabezpečení sociálnych štandardov

obyvateľstva. Ich účinok by totiž mohol byť kontraproduktívny a viedol by k trvalému

poklesu kvality produkcie, a teda i konkurencieschopnosti ekonomiky. Treba mať totiž

na pamäti, že akékoľvek reformné snaženie je vopred odsúdené na neúspech, ak bude

v rozpore s hodnotovým rámcom Európskej sociálnej charty prijatej na základe životných

skúseností generácií pracujúcich.

Predložená analýza spoločnosti Trexima Bratislava, berúc do úvahy tieto skutočnosti,

analyzuje súčasný stav flexibility na trhu práce v SR v kontexte demografického

a makroekonomického vývoja, trendov v štruktúre zamestnanosti, nezamestnanosti i mobility

pracovnej sily.

Analýza identifikuje rozhodujúce problémy slovenského trhu práce, ktorými sú

dlhodobá nezamestnanosť a nesúlad pracovnej sily s požiadavkami zamestnávateľov. Svoju

pozornosť však nezameriava len na aktuálny stav a krátkodobú prognózu vývoja ekonomiky,

ale poukazuje na dlhodobé súvislosti starnutia populácie, potrebu tvorby nových pracovných

miest a efektívneho využívania dopytovo – orientovaných projektov za účinnej podpory

aktívnych opatrení trhu práce.

Analýza nie je len rozborom problematiky, popisom hrozieb, príležitostí, pozitívnych

tendencií či nedostatkov. Naopak, v podobe odporúčaní a návrhov predkladá okrem

krátkodobých opatrení vyplývajúcich z nástupu globálnej ekonomickej krízy aj systémové

riešenie nezamestnanosti prostredníctvom zhodnocovania nevyužitého ľudského kapitálu

a vytvárania clustrov inkluzívnej zamestnanosti.

79

Akceptujúc špecifiká súčasnej krízovej situácie a súčasne hľadiac do období po jej

prekonaní, poskytuje táto analýza komplexnú odpoveď na aktuálne i predpokladané výzvy

trhu práce v podobe implementácie integrovaného princípu flexiistoty a je východiskovým

materiálom pre jeho nasledujúce uplatňovanie v SR.

80


1. Analytická štúdia projektu Ukazovatele a systém hodnotenia efektivity AOTP.

Bratislava, 2009.



4. Nový začiatok lisabonskej stratégie. Brusel, 2005.

5. Oznámenie KOM(2007)359 „Smerom k spoločným zásadám flexiistoty: viac a lepších

pracovných miest prostredníctvom flexibility (pružnosti) a istoty“. Brusel, 2007.

6. Oznámenie KOM(2007)627Výsledok verejných konzultácií o zelenej knihe Komisie

„Modernizácia pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia“. Brusel, 2007.

7. Rievajová, E. a kolektív: Teória a politika zamestnanosti. Bratislava, 2006. ISBN 80-

225-2263-5

8. Rosner, P.: The Economics of Social Policy. Cheltenham, 2003. ISBN1-84542-257-0

9. Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

www.ec.europa.eu

www.esf.sk

www.alianciapas.sk

www.economy.gov.sk


www.nbs.sk

www.statistics.sk

www.sario.sk

www.upsvar.sk

www.statistics.sk

www.sario.sk

www.upsvar.sk


www.esf.gov.sk

Zhotoviteľ: Trexima Bratislava Drobného 29, 841 01 Bratislava 42 Objednávateľ: Centrum vzdelávania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Pekná cesta 6, 830 04 Bratislava Projekt Analýza aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v SR s osobitným zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt. ETAPA III.

PRIEBEŽNÁ SPRÁVA č. 2

1

ÚVOD

Predkladaný dokument „Analýza aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v SR s

osobitným zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt ETAPA III“ (viď príloha č. 1)

predstavuje tretiu etapu analýzy aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v SR s osobitným

zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt. Priamo nadväzuje na prvú a druhú

etapu. Prvá etapa pojednáva o špecifických problémoch aplikácie systému flexiistoty

v podmienkach SR (nepriaznivý demografický vývoj, výrazný mzdový rodový rozdiel

a úprava pracovného času) a analyzuje kľúčové makroekonomické a sociálno-ekonomické

ukazovatele, obzvlášť problematiku zamestnanosti a nezamestnanosti. Druhá etapa

prostredníctvom korelačnej analýzy postihuje vzťahy medzi jednotlivými ukazovateľmi na

trhu práce, analyzuje vplyvy na tvorbu nových pracovných miest a mieru priestorovej

a profesijnej mobility pracovnej sily v SR.

Riešenie projektu „Analýza aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v SR s osobitným

zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistôt“ bolo rozdelené do 3 etáp. Priebežná správa

č. 2 popisuje úlohy a činnosti, ktoré boli realizované v súlade so zmluvou medzi Treximou

Bratislava ako víťazom verejného obstarávania a zadávateľom Centrom vzdelávania

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V rámci priebežnej správy č. 2 boli

realizované práce patriace do III. etapy riešenia projektu (časové obdobie - do 3. mesiacov od

podpisu zmluvy)

Etapa III. realizácie predmetu zmluvy :

• Aktívne opatrenia trhu práce (ďalej len „AOTP“) v SR, skúsenosti s ich využívaním

v praxi, platná schéma AOTP a komparácia s vybranými krajinami EÚ.

• Identifikácia a využitie kľúčových národných a dopytovo-orientovaných projektov,

ktorých výstupy (existujúce, rozpracované a pripravované ) súvisia s obsahom

analýzy.

Termín odovzdania: do konca 2. mesiacov od podpisu zmluvy o dielo, t.j. do 25. 1. 2010.

Všetky požadované výstupy (odborné analýzy a štúdie) boli vypracované a usporiadané do

jednotného výstupu, ktorý tvorí prílohu č. 1 priebežnej správy č. 2.

2

• Aktívne opatrenia trhu práce (ďalej len „AOTP“) v SR, skúsenosti s ich

využívaním v praxi, platná schéma AOTP a komparácia s vybranými krajinami EÚ.

V rámci tejto časti odborného materiálu boli zrealizované práce zamerané na zmapovanie

a posúdenie súčasného stavu aktívnych opatrení trhu prácev SR, nových opatrení, ktoré boli

prijaté vládou SR na zmiernenie dopadov globálnej ekonomickej krízy. Riešitelia v rámci

tejto časti porovnali stav aktívnych opatrení trhu práce v iných členských krajinách EÚ

(Česká republika, Rakúsko, Španielsko, Nemecko, Estónsko a Francúzsko) a vyhodnotili aj

k súvisiace hodnotiace štúdie. Na záver tejto časti riešiteľský tím vypracoval zhrnutie

o úlohách aktívnych opatrení na trhu práce.

• Identifikácia a využitie kľúčových národných a dopytovo-orientovaných

projektov, ktorých výstupy (existujúce, rozpracované a pripravované ) súvisia s

obsahom analýzy.

V tejto kapitole boli riešiteľmi realizované odborné analytické práce zamerané na

vyhodnotenie využitia kľúčových národných a dopytovo-orientovaných projektov z hľadiska

potrieb flexiistoty. Osobitne bol analyzovaný Sektorový operačný program Ľudské zdroje

a Jednotný programový dokument NUTS II Bratislava Cieľ 3. V rámci národných projektov

v období rokov 2007 – 2013 riešitelia analyzovali jedotlivé opatrenia vyššie uvedených

operačných programov (Opatrenie 1.1: Modernizácia a zvýšenie rozsahu a kvality služieb

zamestnanosti a rozvoj aktivačných programov pre UoZ (uchádzačov o zamestnanie),

Opatrenie 1.2: Uľahčenie vstupu a návratu UoZ na trhu práce s osobitným dôrazom na

znevýhodnených UoZ prostredníctvom podpory tvorby pracovných miest a samostatne

zárobkovej činnosti, Opatrenie 1.3: rozvoj vzdelávania a prípravy UoZ s cieľom zlepšiť ich

možnosti na trhu práce, Opatrenie 1.1: Zvýšenie zamestnateľnosti znevýhodnených skupín na

trhu práce a skupín ohrozených sociálnou exklúziou, Opatrenie 1.2: skvalitnenie služieb

poskytovaných inštitúciami služieb zamestnanosti). Ďalej boli realizované odborné práce pri

analyzovaní a vyhodnocovaní dopytovo orienovaných projektoch, sociálnych podnikoch

a v súčasnosti prebiehajúcich a plánovaných projektoch. V poslednej tretej časti dokumentu

riešiteľský tím zosumarizoval problémy a výzvy na trhu práce v SR v súčasnosti a načrtol

vlastné odporúčania a návrhy.


www.esf.gov.sk

Zhotoviteľ:

Trexima Bratislava

Drobného 29, 841 01 Bratislava 42

Objednávateľ:

Centrum vzdelávania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Pekná cesta 6, 830 04 Bratislava

Projekt

„Analýza sociálno-ekonomickej situácie SR s osobitným zreteľom

pre potreby aplikácie systému flexiistoty“

ZÁVEREČNÁ SPRÁVA

1

ÚVOD

Dôsledky globálnej hospodárskej a finančnej krízy sa prejavujú v podobe hlbokých

štrukturálnych zmien na trhu práce. Z hľadiska budúceho vývoja SR je okrem dôsledkov

vyššie uvedenej hospodárskej a finančnej krízy potrebné riešiť aj problematiku

demografického vývoja spoločnosti (starnutie populácie), rozvoja vzdelanosti vo vzťahu k

technologickému pokroku a rýchlo sa meniacich podmienkok v dôsledku globalizácie, ako

aj pretrvávajúci problém segmentácie trhu práce. Odpoveď na súčasnú situáciu, ale aj výzvy

budúcnosti nám poskytuje koncept flexiistoty, ktorého cieľom je dosiahnuť flexibilnejší trh

práce a pracovné podmienky a bezpečnejšie prechody medzi štúdiom, zamestnaním,

nezamestnanosťou, samozárobkovou činnosťou a odchodom do dôchodku. Opatrenia

flexiistoty boli zdôraznené ako významné pre zmiernenie disparít na trhoch práce

postihnutých hospodárskou krízou.

Širšia odborná verejnosť chápe koncept flexiistoty rôzne. Európska komisia v širšom

kontexte rozumie pod flexiistotou integrovanú stratégiu na zvýšenie flexibility trhu práce,

zvýšenie istoty v rámci sociálneho zabezpečenia a istoty zamestnania.1 Efektívny model

flexiistoty sa umožňunje zamestnávateľom reagovať na globalizáciu ekonomiky

a zabezpečuje istotu pre zamestnancov prostredníctvom zvyšovania miery ich

zamestnateľnosti a prostredníctvom sociálneho zabezpečenia občanov v prechodných alebo

núdzovách situáciách.. Flexiistota je teda kompromisom, vyvážením a spojením flexibility

a istoty na trhu práce.

Výsledky z projektu „Analýza sociálno-ekonomickej situácie SR s osobitným

zreteľom pre potreby aplikácie systému flexiistoty“ budú tvoriť neoddeliteľnú súčasť

a základné východisko pri zavádzaní flexiistoty v podmienkach Slovenskej republiky.


2

Riešenie projektu sa realizovalo v troch etapách:

Etapa I.

• Analýza kľúčových makroekonomických a sociálno-ekonomických ukazovateľov, ich


flexiistôt.

• Formulácia vybraných problémov aplikácie systému flexiistôt v podmienkach SR

(rodová mzdová nerovnováha, demografická situácia na Slovensku – štruktúra

a pohyb (mobilita) obyvateľstva v SR podľa ekonomickej aktivity, vzdelania,

rodového členenia a ďalších významných faktorov.

• Analýza minulého a súčasného stavu štruktúry nezamestnanosti a zamestnanosti podľa


Etapa II.



stimulačné opatrenia vlády, priame zahraničné investície, podnikateľské prostredie

a pod.).


na trhu práce.

Etapa III.

• Aktívne opatrenia trhu práce (ďalej len „AOTP“) v SR, skúsenosti s ich využívaním

v praxi, platná schéma AOTP a komparácia s vybranými krajinami EÚ.

• Identifikácia a využitie kľúčových národných a dopytovo-orientovaných projektov,

ktorých výstupy (existujúce, rozpracované a pripravované ) súvisia s obsahom

analýzy.

• Odporúčania a návrhy k flexiistote ako nástroju riešenia hospodárskych problémov

súčasnosti

3

Etapa I.

Cieľom prvej etapy bolo analyzovať makroekonomické a sociálno-ekonomické ukazovatele

s ohľadom na systém flexiistôt, špecifické problémové oblasti v SR a osobitne analyzovať

stav nezamestanosti a zamestnanosti v SR.

Výstupný materiál tejto etapy sa člení do nasledovných kapitol:

1. Hodnotový rámec uplatňovania princípov flexiistoty v EÚ

2. Formulácia vybraných problémov aplikácie systému flexiistoty v podmienkach SR

V rámci tejto kapitoly bola riešiteľmi rozpracovaná oblasť rodového mzdového rozdielu v SR,

t.j. boli analyzované rozdiely v stredných hodnotách zárobkov mužov a žien, rozdiely v

zárobkoch mužov a žien za vybrané zamestnania, bola vypracovaná bunková a segregačná

analýza. Taktiež sa zrealizoval odborný rozklad rodového mzdového rozdielu a porovnanie

rodového mzdového rozdielu s vybranými krainami EÚ v roku 2007

Kapitola sa taktiež venuje úprave pracovného času a vplyve krízy najeho úpravu a ďalej

prezentuje demografické východiská a predpokladaný vývoj, ktorý je smerodajný pri

implementácii systému flexiistoty v SR (prírastok obyvateľstva, migrácia, demografia

v regiónoch a vzdelanostná štruktúra).

3. Analýza kľúčových makroekonomických a sociálno-ekonomických ukazovateľov, ich

zmien a tendencií vývoja v súvislosti s hospodárskou krízou s ohľadom na systém flexiistoty

Táto kapitola sa venuje podrobnej analýze základných makroekonomických ukazovateľov v

Slovenskej Republike v porovnaní s EÚ. a ich vývoju v súvislosti s dopadom hospodárskej

krízy v roku 2009, výkonnosťou ekonomiky SR a . s následnou prognózou jej ďalšieho

vývoja. V závere kapitoly je zosumarizovaný stav a implementácie flexiistoty v SR.

4. Analýza minulého a súčasného stavu štruktúry nezamestnanosti a zamestnanosti podľa


Kapitola pojednáva o štrukrúre nezamestnanosti a zamestnanosti v SR z hľadiska triedenia

podľa veku, vzdelania, odvetvia ekonomickej činnosti a posledného zamestnania. Osobitná

pozornosť je venovaná problematike znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a dlhodobej

nezamestnanosti.

4

Etapa II.

Etapa II. je zameraná na tri hlavné oblasti – flexibilitu trhu na zmeny, voľné pracovné miesta

a mieru priestorovej a profesijnej mobility.

Výstupný materiál z tejto etapy sa člení do nasledovných kapitol:

1. Posúdenie rozsahu a rýchlosti adaptácie trhu práce na zmeny

Kapitola obsahuje výsledky korelačnej analýzy ukazovateľov trhu práce vo väzbe na prvky

flexiistoty a bližšie sa zaoberá významom inštitútu minimálnej mzdy na trhu práce.

2. Analýza vplyvov na tvorbu nových pracovných miest v oblasti makroekonomických

stimulov, vládnych opatrení, priamych zahraničných investícií a podnikateľského prostredia

V tejto kapitole je popísaný vývoj počtu a štruktúry pracovných miest v SR, výška priamych

zahraničných investícií, investičných stimulov a vývoj indexu IPP, ktorým sa hodnotí

podnikateľské prostredie.

3. Priestorová a profesijná mobilita pracovnej sily ako faktor zmierňovania nerovnováhy

na trhu práce.

Obsahom tejto kapitoly je popis stavu a vývoja mobility pracovnej sily od roku 2004 z

pohľadu kraja trvalého bydliska zamestnanca a z pohľadu kraja pracoviska zamestnanca.

Následné delenie z hľadiska dosiahnutého vzdelania, veku, zamestnania (podľa hlavnej triedy

KZAM) a odvetvia ekonomickej činnosti (podľa SK NACE Rev. 2) poskytuje obraz štruktúry

mobilnej pracovnej sily.

Etapa III.

Odborné práce realizované v tretej etape boli zamerané na oblasť aktívnych opatrení trhu

práce, analýzu využiteľných existujúcich alebo pripravovaných projektov v oblasti flexiistoty

a súhrn záverov a odporúčaní pre implementáciu flexiistoty v podmienkach SR.

Výstupný materiál z tejto etapy sa člení do nasledovných kapitol:

1. Aktívne opatrenia trhu práce v SR, skúsenosti s ich využívaním v praxi, platná schéma

AOTP a komparácia s vybranými krajinami EU

V kapitole sú popísané existujúce aktívne opatrenia uplatňované v SR v čase riešenia

projektu, ich úloha na trhu práce, vývoj čerpania prostriedkov na AOTP v SR a porovnanie

5

opatrení s vybranými krajinami EÚ (Česká republika, Rakúsko, Španielsko, Nemecko,

Estónsko a Francúzsko). .

2. Identifikácia a využitie kľúčových národných a dopytovo-orientovaných projektov

súvisiacich s prvkami flexiistoty

Obsahom kapitoly sú národné projetky rozdelené podľa programového obdobia 2004-2006 a

2007-2013 a stručný popis vybraných národných a dopytovo orientovaných projektov, ktoré

súvisia s flexiistotou (vrátane sociálnych podnikov, prebiehajúcich a plánovaných národných

projektov).

3. Odporúčania a návrhy k flexiistote ako nástroju riešenia hospodárskych problémov

súčasnosti

Táto kapitola sumarizuje všetky zistenia predchádzajúcich analýz, definuje problémy a výzvy

na trhu práce v SR v súčasnosti (jeho silné a slabé stránky) a poskytuje odporúčania a návrhy

na ich riešenie v rámci implemetácie systému flexiistoty v podmienkach SR.

Riešitelia na základe získaných skúseností definovali nasledovné odporúčania a závery:

• Vytvorenie Národného systému flexiistoty, ktorý podporí vytváranie väčšieho

množstva a kvalitnejších pracovných miest, modernizáciu trhov práce a zlepšenie

pracovných podmienok. Fungujúci systém flexiistoty taktiež umožní zamestnávateľom

a zamestnancom lepšie sa prispôsobiť meniacim sa potrebám hospodárstva a výzve

reštrukturalizácie organizácie práce. Aplikácia jednotných princípov flexiistoty

a vytvorenie Národného systému flexiistoty vyžaduje rozpracovanie a hĺbkovú

analýzu všetkých štyroch zložiek flexiistoty a ôsmich spoločných zásad dohodnutých

v EU v kontexte trhu práce v SR do akčných opatrení a aktivít, ako aj zabezpečenie

ich účinnej implementácie.

• Implementovanie Integrovaného systému typových pozícií ako kľúčového nástroja

poskytovania informácií o svete práce, nakoľko týmto spôsobom je možné najlepšie

prepojiť informačné toky medzi službami zamestnanosti, zamestnávateľmi,

zamestnancami, vzdelávacími inštitúciami, žiakmi a študentmi, uchádzačmi

i záujemcami o zamestnanie. Využitie prepojených databáz, ktoré poskytuje Ústredie

práce, sociálnych vecí a rodiny, EURES, Regionálna štatistika ceny práce, Ústav

informatiky a prognóz školstva ako aj internetové portály profesia.sk a kurzy.sk

6

predstavuje mimoriadne vysoký potenciál rozvoja ľudských zdrojov a rastu HDP,

nakoľko na základe analýzy individuálneho potenciálu človeka sa jeho produkčné

schopnosti využijú v oblasti najvhodnejšej pre jeho samotného, zamestnávateľa i celú

spoločnosť.

• Riešenie problému „Starnutia obyvateľstva“ a v súvislosti s tým aj riešenie

dôchodkovej reformy. V súvislosti so stratégiou aktívneho starnutia pripravovať

aktualizáciu Národného programu ochrany starších ľudí z roku 1999.

• Zabezpečenie lepšieho prepojenia obsahu vzdelávania s požiadavkami trhu

práce, najmä vstupom zamestnávateľov do odborného vzdelávania na úrovni

stredných odborných škôl a školských zariadení, a tým aj pre zvyšovanie

zamestnateľnosti a rozvoj vedomostnej spoločnosti.

• Riešenie nesúladu medzi dopytovými požiadavkami zamestnávateľov

a vzdelanostnou štruktúru ponukovej stránky trhu práce, vytvorenie Národnej

sústavy povolaní. Zlepšovanie zamestnateľnosti lepším prepojením obsahu

vzdelávania s požiadavkami trhu práce.

• Modernizovanie služieb zamestnanosti – hlavne sa zamerať na implementáciu

jednotného kvalitného informačného systému, ktorý by mal zabezpečiť okrem svojich

funkcií taktiež komunikáciu medzi jednotlivými úradmi PSVaR, ÚPSVaR, EURES,

ISTP, NSP, NSK, databázami voľných prac. miest rôznych agentúr a pod.

a s potrebami v oblasti sociálnych služieb.

• Pokračovanie v presmerovávaní výdavkov na vzdelávanie, výskum, vývoj

a inovácie, vytváraní ďalších stimulov pre súkromný sektor vo výskume a vývoji,

v zavádzaní koherentnej výskumno – vývojovo - inovačnej stratégie s osobitným

zameraním na inštitucionálnu reformu a na výrazné zlepšenie spolupráce

medzi podnikmi a výskumom (odporučenie Európskej rady)

• Budovanie regionálnych inovačných centier (RIC) - zabezpečenie inovačnej

infraštruktúry v regiónoch. Obnovenie a rozšírenie potenciálu inovatívneho

podnikania využívaním aplikovaného výskumu, rozvoj spolupráce podnikov

7

s výskumno-vývojovými a vzdelávacími inštitúciami v regiónoch a vzdelávanie

pracovnej sily podľa požiadaviek podnikateľov v priemysle prispieva k tvorbe

podmienok pre vznik a rozvoj najmä inovatívnych MSP. Tie využívaním nových

výrobných postupov a technológií prispievajú k vytváraniu podmienok pre vznik

nových a lepších pracovných miest.

• Zvyšovanie mobility pracovnej sily - presun prostriedkov z podpory vlastníckeho

bývania na výstavbu nájomného bývania - Zvýšenie podpory nájomného bývania,

sledovanie a vyhodnocovanie účinnosti príspevku na dochádzku do zamestnania.

• Pokračovanie vo vytváraní a udržiavaní sociálnych podnikov, využívanie

skúseností z ostatných krajín EÚ v oblasti vytvárania siete sociálnych podnikov v SR.

Ide hlavne o spoluprácu s expertmi ostaných štátov, v ktorých je už vytvorená sieť

dobre fungujúcich sociálnych podnikov, získanie námetov a doporučení ako

predchádzať problémom a ako riešiť problematiku s v tejto oblasti.

• Začleňovanie dlhodobo nezamestnaných na trh práce zavádzaním ďalších nových

opatrení na podporu zamestnanosti zamerané na začlenenie dlhodobo nezamestnaných

na trh práce.

analýza aktuálnej sociálno-ekonomickej situácie v sr s ...€¦ · 2.1.3 bunková analýza ......

Documents