ANTROPOWEBZIN 2/2011 121

ZOBRAZENIA ZIEN V UMENI KLASICKEHO GRECKA– MOZNOSTI INTERPRETACII S VYUZITIM

POZNATKOV GENDEROVYCH A FEMINISTICKYCHSTUDII

Zuzana Jamrichova

Ustav pro klasickou archeologii, Filozoficka fakulta, Univerzita Karlova v Prazejamrichovazuzana@gmail.com

Women in the art of Classical Ancient Greece – thepossibility of interpretation by using gender studies

and feminist theories

Abstract—The article deals with issues of interpretation oficonographic material with female figures from Classical Ageof Ancient Greece. In the study, I try to analyze the materialsources, interpret the obtained information by using genderand feminist perspective, and discuss how these theoriescould influence our knowledge about the lives of womenin ancient Greece. The scenes with female figures on thered-figure vases and relief sculptures are using as the mainiconographic sources in the article. These scenes are ofteninterpreted as confirming the oppression of women, whowere confined to women’s quarters and exploited as freelabor. I want to refer how our view of life could influencesprocedures and conclusions in restoring the lives of womenin the past.

Key Words—Feminist theories, women in ancient Greece,classical period, vase painting, relief sculpture, ideal role,iconography, gender archaeology

MOZNOST Problematike postavenia zien v antickomGrecku sa venovalo mnoho autorov predovsetkym

v uplynulych desat’rociach (Pomeroy 1975, Blundell 1995,Fatham et. al. 1997, Brule 2003). Vseobecne prijatymnazorom sa stal ten, ktory presadzuje, ze zeny v greckejspolocnosti mali nızke postavenie a v klasickom Grecku1

doslo k ich uplnej separacii z verejneho, spolocenskeho ipolitickeho zivota (hovorı sa tiez o neviditeznych zenach).Jedine zeny, ktore boli vzdelane a vazene boli hetery.Zena v klasickej greckej spolocnosti je vykreszovana akonevzdelana, neslobodna, uplne vylucena zo spolocnosti av kazdom smere podriadena muzskemu clenovi rodiny.V mojom prıspevku by som sa chcela zamysliet’ nadprijatymi zavermi z perspektıvy genderovej a feminis-tickej problematiky. Preskumat’ moznosti, ktore prinasajugenderove studia a feministicke teorie pri interpretaciiikonografickeho materialu, predovsetkym vazoveho mali-arstva a funeralnej skulptury. Dejiny (a to i dejiny zeny)boli rekonstruovane v pojmoch a predstavach muzskeho

1Datovane priblizne do rokov 500 az 336 p. n. l.

„hrdinu“. Zeny boli casto ignorovane, ci ocenene len akomanzelky, matky ci dcery, ak islo o hrdinky su im castoprisudene maskulınne rysy. Zenskost’ bola vnımana akonieco nejasne, skor zaporne az nebezpecne. Publikacieurcene vedeckej obci i sirsej verejnosti rekonstruuju mi-nulost’, ktora je rodovo diferencovana a androcentricka(Kokkinidou a Nikolaidou n.d.).

Obraz zivota klasickej greckej zeny vznikol predo-vsetkym na zaklade prac autorov 19. a zaciatku 20. storo-cia (Gomme 1925, Beloch 1912/1927, Jacobs 1898/1902).Tieto prace su vsak do vezkej miery ovplyvnene po-hl’adom ich autorov na sudobu spolocnost’ a postaveniezien v nej. Seriozny vyskum tejto problematiky zacalv 70-tych rokoch minuleho storocia publikovanım clan-kov odbornıkov z viacero oblastı v Arethusa 6 z roku1976. Prvym komplexnejsım dielom zameranym na po-stavenie zien v antickom Grecku bola praca Sarah B.Pomeroy (1975) Goddesses, whores, wifes and slaves:Women in Classical Aantiquity, v ktorom autorka nahliadana problematiku prostrednıctvom skumania materialnychi literarnych pramenov. V nasledujucich desat’rociach saproblematike postavenia zien v historii venuje stale vacsiemnozstvo autorov, ktorı sa pokusaju skumat’ ich postave-nie prostrednıctvom analyzy roznych pramenov (materi-alnych, ikonografickych, literarnych) a takisto pomocouodlisnych metod. Je mozne povedat’, ze praca Sarah. B.Pomeroy bola ovplyvnena prvou vlnou feministickychteoriı, analyzujucich rolu zeny v historii (Havelock 1982,Kampen 1982). Tato feministicka vlna sa snazila kritizovat’vseobecnu identifikaciu zeny ako subjektu, ktory nehralvo verejnom zivote ziadnu dolezitu ulohu. Zdoraznuje, zezeny zastavali v klasickom Grecku dolezite ulohy knaziek,mali nezamenitezne miesto v nabozenskych oslavach2, ciako placky pri pohrebnych sprievodoch a pochovavanı

2Jednym z festivalov, ktory uplne vylucoval muzskych ucastnıkovboli Thesmoforia, konane na pocest’Demeter a Perzefony. Pocas sviatkuzeny symbolicky obnovovali svoje panenstvo, a tiez oslavovali svojuplodnost’. Odbornıci maju rozne nazory na vylucne zensku ucast’ naThesmoforiach. Niektorı vysvetzuju prıtomnost’ zien ako potvrdenietradicneho rozdelenia uloh. Feministky a genderovı kritici vidia pravev ritualnych „obscennostiach“, ktore sa konali ako oslava plodnosti,dokaz jednoznacne zenskeho prejavu. Cely festival povazuju za dokazmomentalnej zenskej spolocenskej moci (Tanner 2002).

Publikováno pod Creative Commons 3.0 Unported License http://creativecommons.org/licenses/by/3.0/deed.en_GB

122 ANTROPOWEBZIN 2/2011

mrtveho (Spencer-Wood 2006:303). Badatelia ovplyvnenıdruhou vlnou feministickych myslienok, prijali binarnerozdelenie spolocnosti a rodovu dichotomiu pri spracuvanıa interpretacii zıskanych poznatkov. Prave tu bola potvr-dena myslienka rozdelenia klasickeho greckeho domu namuzsku (andron) a zensku cast’(gynaikeion) (Fantham etal. 1994, Walker 1983). Zobrazenia praducich, odpocıvaj-ucich zien, ci zien starajucich sa o deti vo vnutornychpriestoroch domu, mali tuto teoriu rozdelenia priestorupotvrdit’. Postmodernisticka, tretia vlna feministickych teo-riı, kritizuje druhu vlnu strukturalistickeho prıstupu anekritickeho prijımania zapadnej patriarchalnej rodovejdichotomie ako univerzalnej reality (Spencer-Wood 2006:305). Zdoraznuje, ze skumanie minulosti vyzaduje opros-tenie sa od rozdezovania spolocnosti na zaklade pohlavia,odmietnutie tejto bipolarity, pretoze vedie k podcenovaniujednej, alebo druhej strany a naopak (Joyce 2008). Noveprıstupy sa snazia pochopit’ kulturne specifika, prejavyidentity a inakosti, preskumat’ nove moznosti hodnoteniaminulosti i sucasnosti. Odbornıci sa snazia komplexneskumat’ spolocensku ulohu zien cez analyzu material-nej kultury i literarnych pramenov. Je vsak otazne doakej miery je skumanie problematiky genderu povazovaneza legitımnu koncepcnu a analyticku kategoriu archeo-logie. Margaret Conkey (2003) zdoraznila, ze vyskumgenderovej problematiky tvorı len isty protiklad andro-centrizmu. (Conkey 2003 in Kokkinidou Nikolaidou:26)Napriek zjavnym prınosom vyskum tejto problematikystale zostava akousi okrajovou specializaciou, ci sezonnymtrendom, ktory pominie (Tomaskova 2007:276).

V roku 1984 publikovala francuzska feministka Mi-chelle Perrot svoju studiu, v ktorej sa zaoberala otazkou,ci vobec mozno hovorit’ o „historii zien“3 (Perrot 1984).Podobny problem nacrtla i Anglicanka Denise Riley4

(Riley 1988). Podl’a tychto studiı formulacia „postavenie“zien v historii je nespravna. Zeny boli v podstate vylucenez minulosti a prezentovane cez modernu vidinu, ze muzskaverejna historia je dolezita, zatiaz co ta zenska, odohra-vajuca sa doma, nie je (Spencer-Inwood 2006). Pohl’ad,ktory je nam poskytovany prostrednıctvom materialnych apısomnych pramenov, je androcentrickym pohl’adom. In-terpretacia materialnych pramenov zodpovedala rodovymidealom a mytom, znamym z klasickych textov. Pramene,z ktorych cerpame, v tomto prıpade ikonograficke, reflek-tuju predovsetkym prostredie v ktorom dotycne zili (tedaoikos– ci uz ich rodny alebo nadobudnuty manzelstvom).Zameranie sa na studium atenskych zien, znamena tiezskumat’ politicke, kulturne a ekonomicke struktury aten-skej spolocnosti vytvorenej a udrziavanej muzmi (Roselli2003).

Literarne pramene nam poskytuju aspon ciastocnypohl’ad na zivot greckej spolocnosti, no je otazne do akejmiery opisuju realitu a do akej miery podavaju idealizo-vany obraz. Pre archaicke obdobie su to predovsetkym

3Perrot, M.: Une Histoire des Femmes est-elle possible?. Parız 1984.4Riley D.: Am I That Name? Feminism and the category of „Women“

in History. Minneapolis 1988.

prace Homera a Hesioda. Homer vo svojich pracach zenypodava vacsinou v dobrom svetle. Opisuje a vyzdvihujeich cnosti. Cela Odysea je postavena na prıbehu navratuhlavneho hrdinu domov, kde ho oddane caka jeho vernazena (Fantham et al. 1999). Zatiaz co Hesiodov pohl’adna ne je nejednoznacny. Na jednej strane si uvedomujeich potrebnost’, ale vyjadruje sa o nich ako o nevyhnut-nom zle. V niektorych castiach pripust’a existenciu dobrejzeny, s ktorou sa treba ozenit’, no i tu vidı ako mozneriziko (Brown 1997). V dramatickych dielach klasickychautorov vystupuju zeny, v situaciach, ktore pre ne neboli„prirodzene“. Podl’a vtedajsıch idealov sluzilo slusnej zeneku cti, ked’ ju nebolo vidiet’ a nikde sa neobjavovala.V dramatickych dielach vsak zeny vystupuju na verejnosti,ovplyvnuju veci okolo seba a casto i konanie muzov. Takje to v prıpade Medey ci Lysistraty. Obe, sebe vlastnymsposobom, zasahuju do behu vecı a ovplyvnuju dianieokolo seba. Tieto dramaticke postavy sa vsak nachadzajuaz v akychsi „extremnych“ situaciach a nezodpovedajuobrazu slusnej greckej zeny (Shaw 1975, Redfield 1995).Nazory filozofov na postavenie zien su tiez nejednoznacne.Sokrates i Platon pripust’aju moznost’ vstupu zien doverejneho zivota, no feministicke analyzy ich diel podoty-kaju, ze obaja pre tento vstup vyzaduju muzske vlastnosti(Saxanhouse 1999). Na zaklade spomenutych pramenov saodbornıci domnievaju, ze zeny boli v klasickom Greckuchapane ako fundamentalne odlisne od muzov, nie ako ichnaprotivok, ale ako dva stupne vyvinu rovnakeho potenci-alu. Tento model chapal zenu ako horsiu verziu muza. Nonielen zeny boli chapane ako nieco menejcenne. Podobnena tom boli i mladı chlapci, cudzinci, ci dospelı muzi ktorıneboli plnopravnymi obcanmi – boli menejcennı no nieuplne odlisnı (Joyce 2008).

V Atenach 5. storocia pr. n . l. (hlavne v jehodruhej polovici) mozeme zaznamenat’ vyrazny narast za-ujmu o zobrazovanie zenskych postav v takmer vsetkychodvetviach umenia, predovsetkym vsak vo vazovom ma-liarstve a v reliefnej funeralnej skulpture. Uz na zaciatku20. storocia konstatuje vo svojom clanku Gomme ze„. . . v skutocnosti neexistuje ziadna literatura, umenie cikrajina v ktorej by zeny hrali tak dolezitu ulohu, boli takstarostlivo studovane a bola im venovana tozka pozornost’ako prave v tragedii skulpture a maliarstve Aten piatehostorocia“ (Gomme 1925: 5). Umenie i literatura vo vez-kej miere vyuzıva zobrazenie zenskych postav, ale castoz roznych prıcin a umyslov, ktore sa menia v sulade sosposobom reprezentacie, v suvislosti s tradıciou, umelec-kymi a technologickymi inovaciami, a tiez s kulturnymi aspolocenskymi ocakavaniami a zaujmami (Roselli 2003).Mnohı odbornıci vidia prıcinu v naraste zaujmu o zob-razovanie zenskych postav v suvislosti s rozvıjajucou sagreckou polis, z coho vyplyvala i zmena nahliadania narodinu -oikos (domacnost’) ako na zakladny prvok tejtojednotky (Roselli 2003, Morris 1998). Priamo v Atenachto tiez bola Periklova reforma (451 p. n. l.) na zakladektorej, iba ten kto mal matku aj otca Atencanov, moholplne vyuzıvat’ obcianskych prav a byt’ riadnym obcanomAten.

ZUZANA JAMRICHOVA: ZOBRAZENIA ZIEN V UMENI KLASICKEHO GRECKA 123

FUNERALNA SKULPTURA

Zeny su len zriedka reprezentovane na funeralnych pa-miatkach pred rokom 500 pr. n. l. Zo 79 figuralnychreliefov je 45 so zobrazenım muza, 3 s muzom i so zenoua ani jeden nereprezentuje samostatne zenu. Z 54 relief-nych napisov je len 8 jasne venovanych zenam (Osborne1997 in Roselli 2003: 86). Zeny su v archaickom ob-dobı castejsie reprezentovane prostrednıctvom votıvnychdarov. Ide o dary, ktore boli postavene, ci darovane ichprıbuznymi, ale i samotnymi zenami. Mnohe predmetydarovane zenami sa nam nedochovali. Castymi darmi bolinaprıklad casti oblecenia. V klasickom obdobı, na roz-diel od archaickeho, sa funeralna skulptura stala jednymz hlavnych sprostredkovatezov reprezentacie atenskychzien. Z reliefnych pamiatok az 628 reprezentuje zeny, 468muzov a 1136 muzov i zeny (Osborne 1997 in Roselli2003: 86). Podl’a Leader „. . . smrt’ je casom napatia akrızy, v ktorom sa spolocenske hodnoty dostavaju dostavu ohrozenia. . . “ (Leader 1997: 684). Preto funeralneumenie poskytuje moznost’, ci uz prostrednıctvom ikono-grafie, alebo napisov, retrospektıvne zdoraznit’spolocenskehodnoty, ktore zosnuly uznaval a stelesnoval pocas zivota.Nie vsak ako samostatne indivıduum, ale ako ideal, vy-tvoreny predstavami o dokonalom spolocenskom zivotea spravanı sa l’udı zijucich v Atenach 5. a 4. storociapr. n. l. Funeralne pamiatky zahrnovali v sebe formusebareprezentacie na verejnosti, ale i tak sa portretovaniezosnuleho deje prostrednıctvom vizualnych znakov kon-trolovanych polis (Kosmopoulou 1996: 282). Zobrazeniemrtveho sa deje cez standardne ikonograficke typy, ktoredefinuju jeho spolocensku rolu a neposkytuju priestor prezvyraznenie individualnej charakteristiky – teda aky zivotv skutocnosti dotycny viedol. Zosnulı su prezentovanıv idealnych genderovych roliach, ci uz sa tato rola viazena ich postavenie vo verejnom zivote – polis u muzov, cina domace prostredie – oikos u zien.

Existuje niekol’ko prıkladov, na ktorych mozno do-lozit’ toto tvrdenie. Jedna z najznamejsıch atenskych stels vyobrazenım zenskych postav je stela Hegeso. (obr.1)Jej vznik je datovany do poslednych dekad 5. storociapr. n. l. az do zaciatku 4. storocia pr. n. l.. Hegeso sedına stolicke, typickej pre interierove sceny i vo vazovomumenı. Vyjav by mal byt’ zasadeny do interieru domu,ktorı bol tradicne povazovanı za zensku sferu. Z otvorenejskatuzky, ktoru jej podava oproti stojaca sluzka, vyberaakysi predmet. Podl’a polohy ruky mozno vydedukovat’,ze ide o nahrdelnık. Cela jej pozornost’ sa sustredı nasperk, nezaujıma sa ani o pozorovateza, ani o sluzobnu,ktora je takisto fascinovana sperkom. Cely vyjav vypovedao postavenı Hegeso, ako o slobodnej Atenskej zene (prı-tomnost’sluzky) a o jej bohatstve (zdobı sa nahrdelnıkom).Prıtomnost’ sluzobnej, tiez sposob jej zobrazenia, estezdoraznuje jej postavenie. Sluzka je odeta v jednoduch-sıch satach (reprezentuje to nedokonalejsie vypracovaniedetailov riasenia), ma menej pracnu upravu vlasov (ma ichzviazane stuhou), v kontraste s bohato riasenym odevoma zlozitym ucesom Hegeso. Individualizuje ju iba napis

„Hegeso dcera Proxena“, pretoze takyto sposob zobrazeniamozno vidiet’ na niekol’kych podobnych stelach. Vizualnareprezentacia Hegeso, ktoru obsluhuje jej sluzka v zenskejcasti domu, podava ideal vtedajsej slusnej atenskej zenyvyclenenej z verejneho zivota. Na druhej strane je celymonument vyrobkom muzov, teda je tu vlastne oslavovanazenska identita, tak ako si ju predstavovali muzi v da-nom case. Jej osobnost’ je v tomto prıpade nepodstatna,jedine na com zalezı je sposob akym je definovateznauprostred spolocenskych struktur, stanovenych muzmi prezeny v atenskej spolocnosti (Leader 1997). Stela Hegesoje preto prıkladom idealizovania zeny, ci uz jej vlastnostı,spravania, alebo spolocenskeho postavenia. Jej obdoboumoze byt’ stela Chayredama a Lykea (Chairedamos aLykeas) datovanej okolo roku 400 pr. n. l.(obr.2) Zobrazujedvoch mladıkov nesucich v jednej ruke stıt a v druhejkopiju. Ani v tomto prıpade nejde o pripomenutie konkret-nych osob, teda aspon na zaklade ich zobrazenia. Podobneako Hegeso stvarnuje idealnu atensku zenu, i dvaja mla-dıci reprezentuju idealneho atenskeho muza. Zobrazeniemuza v zbroji bolo silnym symbolom povinnosti aten-skeho obcana voci svojmu mestu ochranovat’ demokraciua spolocenske hodnoty (Leader 1997:691). Je preto moznepovedat’, ze nie len zeny, ale aj muzi su casto zobrazenıv medziach idealu, ktory atenska spolocnost’ sledovala.

Obrazek 1. Stela Hegeso, 410 – 400 p. n. l

Vyjadrenie osobnej straty a bolesti nehra signi-fikantnu ulohu na atickych funeralnych monumentoch,zdoraznuje sa predovsetkym uloha oikos ako zakladnejjednotky polis. Klasicke funeralne nahrobky preto skorpripomınaju stratu clena rodiny nie ako jednotlivca, aleako sucasti celku. Pri interpretacii scen na atickych re-liefoch musıme brat’ do uvahy i ekonomicku nerovnost’obyvatezstva (Roselli 2003). Rozlicne naklady na stavbu

124 ANTROPOWEBZIN 2/2011

Obrazek 2. Stela Chayredama a Lykea, okolo 400 p. n. l.

jednotlivych nahrobkov (kvalita materialu, naklady napracu, zobrazovanie drobnych predmetov a sperkov atd’.)mozu znamenat’ isty stupen sebareprezentacie a elitarstva,ktory nebolo mozne vyjadrit’ priamo (Bergmann 1997 inRoselli 2003). Prave zenske postavy mohli zdoraznit’ roz-diely zalozene na ekonomickej nerovnosti prostrednıctvomikonografie, ktora sa v tom case stala dolezitym symbo-lom vyjadrujucim demokraticke idealy.5 Muzi si chranilisvoje postavenie cez prezentaciu svojich manzeliek, ma-tiek a dcer ako idealnych obcianok v dobre fungujucejdomacnosti. Zeny zacali byt’ symbolom postavenia muza– plnopravneho obcana, mohli vyjadrovat’ sukromne iverejne zaujmy, ako i demokraticke a aristokraticke idealy(Roselli 2003: 106). Vyjadrenie bohatstva a prosperityprostrednıctvom zenskych postav je tiez vyjadrenım bo-hatstva a prosperity muzov, ich domacnosti a tym celejpolis a jej spravneho fungovania. Ikonografia funeralnychstel nevyuzıva zenske postavy len pre ne samotne, alemoze ich vyuzıvat’aj pre zadefinovanie prıslusnosti k istejspolocenskej skupine (Roselli 2003: 352).

5Chudobnejsie vrstvy metoikov sa na nahrobkoch v niektorych prı-padoch snazili vyjadrit’ individualitu zosnuleho cez zobrazenie odkazovna jeho profesiu, domovinu, ci sposob umrtia. Monumenty bohatsıchsu riesene podobne ako nahrobky bohatych Atencanov, zdoraznovaliobciansku identitu.

VAZOVE MALIARSTVO

Podobne je to i vo vazovom maliarstve. Podl’a niekto-rych autorov, aticke vazove maliarstvo nedokumentujespolocensku realitu, preto je jeho vypovedna hodnotadiskutabilna. (Roselli 2003, Neer 2002) Zobrazenia zienv ciernej figure su menej caste ako v nasledujucej cerve-nej figure, typickej pre klasicke obdobie greckych dejın.V starsej ciernej figure sa zeny objavuju hlavne v suvis-losti s oplakavanım mrtveho, s pohrebnymi a svadobnymisprievodmi. V porovnanı s klasickym obdobım sa zried-kavejsie objavuju sceny zobrazujuce kazdodenne cinnostiako spracuvanie vlny, pradenie a tkanie, tiez odpocıvajucezeny, zeny s det’mi a podobne. Tieto sceny nemusia priamodokumentovat’ realitu, mozu tiez zdoraznovat’ specifickuformu zenskej cnosti. Posun k zobrazovaniu vnutornehozivota polis mnohı povazuju za priklonenie sa k vac-siemu stupnu sebapozorovania a sebareflexie. Dolezitouskupinou scen su obrazy zobrazujuce vsetky fazy textilnejprodukcie. Prave tieto sceny mali byt’ potvrdenım teorie,ktora hovorı o separacii a vylucenı zien z atenskej spo-locnosti a o ich uvaznenı doma. Vsetky fazy spracuvaniatextılia boli domenou zien. No sceny, ktore tieto cinnostizobrazovali nemusia byt’vzdy spajane so „slusnymi“ aten-skymi zenami z vyssıch vrstiev. Pradenie nedefinovalosocialne postavenie zeny, ale bolo symbolom zenskosti.Na cerveno– figurovom alabrastrone, datovanom do po-sledneho desat’rocia 6. storocia pr. n. l., je zobrazenapraduca zena stojaca pri stolicke ku ktorej prichadzak nej bradaty muz. (obr.3) Pred nım kraca maly chlapecprinasajuci mrtveho vtaka a chobotnicu (pravdepodobneako jedlo). Odbornıci interpretovali toto zobrazenie rozne,ako zobrazenie mladeho manzela, vracajuceho sa domovs vecerou pre svoju sikovnu manzelku (Keuls 1995 inSutton 2003: 334), ale tiez ako scenu z vykricanej ulice,kde chlapec vedie zakaznıka k hetere (Williams 1983 inSutton 2004: 334).

Obrazek 3. Deatail alabastronu, pravdepodobne stela s heterou, okolo510 p. n. l.

Podobna scena je i na alabastrone signovanomMaliarom Pana, datovanom do rokov 475 – 460 p. n.l.. (obr.4) Sediaca zena pradie a pristupuje k nej muzoprety o palicu, ktory jej podava mesec s peniazmi. Beazly

ZUZANA JAMRICHOVA: ZOBRAZENIA ZIEN V UMENI KLASICKEHO GRECKA 125

(1931) identifikuje par ako manzelov. Manzel podavazene mesec, aby ho uschovala. Neskorsie interpretaciesa priklanaju k nazoru, ze ide o praducu prostitutku kuktorej pristupuje jej zakaznık (Williams 1983). V suvis-losti s predchadzajucimi interpretaciami nemozeme jed-noznacne povedat’, ze pradenie ( i tkanie) identifikuje„slusne“ atenske manzelky z vyssie postavenych rodın.Taktiez sceny s muzmi v spolocnosti praducich zien,nemozu byt’ vo vsetkych prıpadoch identifikovane akosceny z rodinneho zivota.(obr.5) Podl’a Cromer (1966)mozu tieto sceny zobrazovat’ pokusanie a podplacanie,pokusanie „slusnych“ zien (Cromer 1966 in Sutton 2003:333).

Obrazek 4. Hetera (priadka) a jej zakaznık, Maliar Pana, okolo 470 p.n. l.

Obrazek 5. Deatail kylyxu, Ambrosiov maliar, okolo 425 p. n. l.

Interpretacia scen, zobrazujucich textilnu produk-ciu, je casto zalozena (popri literarnych pramenov) i navysledkoch skumania klasickych greckych domov. Podl’azauzıvanych teorii bol tradicny dom rozdeleny na muzsku– andron a zensku cast’– gynaikeion. Zeny nemali mat’prıstup ani do muzskej casti domu, ale ani do spolocen-

skych priestorov.(obr.6) Novsie vyskumy vsak ukazuju, zetoto rozdelenie nemuselo byt’ az take caste, akoby sa daloocakavat’ (Goldberg 1999). Domy boli casto rozmerovoi podorysom prisposobene miestu na ktorom stali (Aten-ska Agora, ci severny svah Aeropagu) a tiez financnymmoznostiam majiteza. Nebolo teda vzdy mozne zachovat’tradicne rozdelenie domu na muzsku a zensku cast’. Zdasa byt’ pravdepodobnejsie, ze domy boli konstruovane takaby ochranil oikos, jeho clenov a majetok, nie rozdelilimuzskych a zenskych clenov domacnosti. Je tiez mozne,ze vyraz gynaikeon vyjadroval jednoducho zvysok domuza andronom, kde sa pohybovali zeny. Ani nalezy sucastıtkacskeho stavu (pri starsıch vyskumoch v Olynthe a Ate-nach neboli podrobne katalogizovane) sa nekoncentrujulen v jednej casti prıbytku, skor by sa dalo povedat’, zesa ich vezke mnozstvo naslo v dobre osvetlenych castiachdomu (Goldberg 1999). Prave prıtomnost’ dvier a stl’povevokuje zasadenie scen do otvorenejsieho priestoru akonadvorie, co je v kontraste s predstavou praducej zenymimo pohl’ad muzov. Dalsım argumentmi, ktore su castopouzıvane odbornıkmi na zasadenie scen do zenskej castidomu, je prıtomnost’ roznych architektonickych sucastidomu ako dvere, stl’py, zobrazovanie nabytku (stolicky),zavesenych predmetov na stenach (zrkadielka, vence atd’.).Zatvorene dvere vsak nemusia znamenat’ zenu uputanudoma, mozu taktiez reflektovat’ dramaticke predstavenie,v ktorych sa dvere casto pouzıvali ako vizualny symbolzvyraznujuci temy z rodinneho prostredia. Podobne akopri dramatickych predstaveniach i vo vazovom maliarstvemozu byt’pouzite ako narazka na dom, domacnost’– oikos.Vence, vetvicky ci vlna zavesena na dverach ohlasovali vy-znamne udalosti v rodine (narodenie diet’at’a, svadbu. . . ),preto nemusia sluzit’ ako jednoznacny dokaz sceny odo-hravajucej sa v interiery (Bundrick 2008: 284–329).

Sceny tiez mozno cıtat’ ako symboly a metaforypre vyjadrenie idealov sucasnıkov. Ako schopnost’ zenyudrziavat’ pracou vlastnych ruk prosperitu domacnosti,ci dohliadanie nad pracou ostatnych. Zobrazenie vydatejzeny, ktora pradie ci tka moze vyjadrovat’i jej ekonomickyprınos do domacnosti, snahu o jej prosperitu, a teda iprosperitu polis (Bundrick 2008: 318). Takyto pohl’adna problematiku je v rozpore s ideou „vylucenia“ zenyz verejneho zivota, pretoze prave prostrednıctvom udrzia-vania spravneho chodu domacnosti– oikos, sama nemaloumierou prispieva k udrzovaniu a prosperite polis.6 Zenska„praca v domacnosti“ a jej prispievanie k ekonomickemuchodu obce mohlo byt’ vnımane ako nemenej doleziteako aktivita muza mimo domacnost’. Spolu s textilnouprodukciou sa na nadobach objavuju i deti, co symbolickyvyjadrovalo dve hlavne ulohy zien v domacnosti: ekono-micku sebestacnost’ zabezpecovanu cez domacu produk-ciu a zachovanie naslednıctva (teda pokracovanie oikos)v potomkoch.(obr.7) Prave sceny s textilnou produkcioumozeme brat’ ako dokaz, ze polis (teda muzsky svet) aoikos (zensky svet) neboli postavene proti sebe, ale ze boli

6Pre zenskych divakov z dobre situovanych rodın mohli tieto scenyznamenat’ potvrdenie spravnosti ich pohl’adu na svet. Pre zeny z nizsiepostavenych rodın zase vysnıvany svet.

126 ANTROPOWEBZIN 2/2011

Obrazek 6. Grecky dom podl’a Vituvia s rozdelenım na muzsku a zenskucast’.

spojene a uzko spolupracovali. Uprednostnovanie scenz domaceho prostredia, vyjadrujucich pokoj a harmoniumohlo byt’tiez akousi psychologickou pomockou v casochnapatia a krız sposobenych vojnami (Peloponezske vojny),socialnymi problemami, ci hmotnym nedostatkom. Scenytak mozu sluzit’ ako uistenie, ze vsetko dopadne dobrea pokojny zivot, zalozeny na demokracii, bude nad’alejpokracovat’ nezmeneny. Zobrazenia textilnej produkcie asceny z domaceho prostredia sa postupne vytracaju spolus tym ako Ateny stracaju svoje dolezite postavenie ibohatstvo.

ZAVER

Vazove maliarstvo a funeralna skulptura klasickehoGrecka nam podavaju mnohe obrazy zien, ktore je zlo-zite interpretovat’ bez zamerania sa na sirsie spolocenske,kulturne i ekonomicke kontexty. Je jednoduche vidiet’v tychto zobrazeniach zeny vylucene z verejneho a po-litickeho zivota, uplne podriadene muzom, len na zakladeich zasadenia do vnutornych priestorov domov, v ktorychsu zaneprazdnene „zenskymi“ cinnost’ami ako pradenie,tkanie, staranie sa o deti, venovanie sa vlastnej toaletea podobne. Grecka slovo oikos, vsak nevyjadruje lendomacnost’, rodinu, jej prıslusnıkov, ale vsetky jej sucasti,vsetko co sa v nom vyprodukovalo i spotrebovalo. Oikos

Obrazek 7. Detail lebes gamikos, okruh Neapolskeho maliara, okolo430 p. n. l.

tvoril domov v plnom slova zmysle, samostatne funguj-uci priestor oddeleny od vonkajsieho, zakladnu jednotkufungujucej polis. Tento priestor bolo treba ochranovat’,preto nemusı ıst’ o uplne vylucenie zeny z verejnehozivota, ale skor o istu formu izolacie, sukromia zien a ichochranu. Hoci nemozno pochybovat’ o tom, ze muzi boliv tomto obdobı vnımanı ako nadradenı a dolezitejsı akozeny, nemale prispievanie zien k bezproblemovemu chodudomacnosti (casto i k ekonomickemu), mohlo byt’ nahli-adane ako prispievanie k dobre fungujucej, rozvıjajucejsa polis, a teda k uvedomovaniu si dolezitosti zenskychclenov domacnosti i obce. Zeny prispievali k spravnemuchodu obce nepriamo, prostrednıctvom udrziavania pro-sperity domacnosti, zabezpecovania potomkov, co si muzinepochybne uvedomovali. Prave zameranie sa na proble-matiku genderu v skumanı spomınanych scen nam mozeposkytnut’nove podnety a poznatky pri ich interpretaciı. Jemozne, ze zivot spolocnosti v klasickom Grecku nebol anitak determinovany na zaklade rozdielnosti pohlavia (ako jetomu v sucasnosti), ale predovsetkym na zaklade majetku,veku, ci prıslusnosti k urcitej socialnej skupine.

POUZITA LITERATURA

[1] BROWN, A.S. 1997. Aprodite and Pandora Complex. ClassicalQuarterly 47: 26–47.

[2] BUNDRICK, S.D. 2008. The Fabric of The City. Imaging TextileProduction in Classical Athens. Hesperia. 77(2): 283–334.

[3] FANTHAM, E. et. al. 1994. Women in Classical World. Oxford:Oxford University Press.

[4] GOLDBERG, M.Y.1999. “Spatial and Behavioural Negotiation inClassical Athenian City Houses.” in Archeology of Household Acti-vities. Ed. P.M. Allison. Londyn: Routledge. 142–161.

[5] GOMME, 1925. The Possition of Women in Athens In the Fifth andForth Centuries. Classsical Philology. 20(1):1–25.

[6] JOYCE, A.R. 2008. Ancient Bodies, Ancient Lives: Sex, Gender, andArchaeology. Londyn: Thames & Hudson.

[7] KOKKINIDOU, D. a M. NIKOLAIDOU (rok neuvedeny). Femi-nist and Greek Archaeology: An Encounter Long Over-Due. Do-stupne na: http://www.upf.edu/materials/fhuma/age/docs/dimitra.pdf,stiahnute: 14.11.2010.

ZUZANA JAMRICHOVA: ZOBRAZENIA ZIEN V UMENI KLASICKEHO GRECKA 127

[8] KOSMOPOULOU, A. 1996. “Working Women”. Female Professi-onal on Classical Attic Gravestones. The Annual of British School atAthens. 96: 37–47.

[9] LEADER, E.R. 1997. In Death Not Divided: Gender, Family andState on Classical Athenian Grave Stelae. American Journal ofArchaeology. 101(4): 683–699.

[10] POMEROY, S.B. 1975. Goddesses Whores Wifes and Slaves:Women in Classical Antiquity. New York: Shocken.

[11] REDFIELD, J. 2005. „Homo Domesticus,“ in Recky clovek a jehosvet. Ed. J.P. Vernant. Praha: Vysehrad. 133–161.

[12] ROSELLI, D. 2003. Gender and Class In Athenian Materialand Theater Culture. PhD. Thesis. Toronto: Department of ClassicalStudies University of Toronto.

[13] SPENCER-WOOD, M.S. 2006. Feminist Gender Research in Clas-sical Archaeology. In Handbook of Gender in Archaeology. Ed. S.M.Nelson. Oxford: AltaMira Press.295–329.

[14] SUTTON, F.R. 2004. Family Portraits: Recognizing the Oikos onAttic Red- Figure Pottery. Hesperia Supplements 33, XAPIΣ Essaysin Honor of Sara A. Immerwahr: 327–350.

[15] SAXANHOUSE, W.A. 1999. Book Review: Buchan, M.: Womenin Plato´s Political Theory. Hypatia. 17(4): 235–238.

[16] TANNER, J. 2001. Nature, Controle and the Body in ClassicalGreek Religion Art. World Archaeology. 33(2): 257–276

[17] TOMASKOVA, S. 2007. Mapping a Future: Archaeology, Femi-nism, and Scientific Practice. Journal of Archaeological Method andTheory. 14: 264-284.