architektúra na pomedzí mesta a krajiny

Mat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny

Architektra na pomedz mesta a krajiny (Popradu)

Mat Antolk

vedci prce: doc. Ing. arch. Mrius itansk, PhD.

SLOVENSK TECHNICK UNIVERZITA FAKULTA ARCHITEKTRY

Eviden!n !slo FA-5467-74192

ARCHITEKTRA NA POMEDZ MESTA A KRAJINY

Diplomov prca

"tudijn# program: architektra

"tudijn# odbor: 5.1.1. architektra a urbanizmus

"koliace pracovisko: stav architektry ob!ianskych budov

Vedci prce: doc. Ing. arch. Mrius $it%ansk#, PhD.

Bratislava, 2016

Mat! Antolk, Bc.

Obsahvodn as 1

1.1 Obal1.2 Tituln list1.3 Zadanie diplomovej prce1.4 Poakovanie1.5 Prehlsenie o autorstve1.6 Shrn v ttnom jazyku1.7 Abstrakt v anglickom jazyku1.8 Obsah

Hlavn as 22.1 Textov as

2.1.1 vodn slovo2.1.2 Autorsk textov sprva2.2 Vkresov as

Mesto vo vzahu ku krajine 2.2.1 Regin2.2.2 Vzah k okoliu, hadanie miest2.2.3 Problm rozrastania2.2.4 Kultrna krajina2.2.5 Charakteristika rozhrania2.2.6 Intervencie2.2.7 Materil cesty

Miesta rozhrania 2.2.8 Fotoanalza

Domy 2.2.9 Lvka2.2.10 Dom na kriovatke

2.2.11 TTkova2.2.12 Rozhada nad Vekou2.2.13 Toaleta v krajine2.2.14 Pozorovatea mokrad2.2.15 Klub lyovania

Zveren as 3 Zhrnutie

Prlohy 44.1 Plagt4.2 Model

1.4 Poakovanie

akujem vedcemu prce Mriusovi itanskmu a asistentoviPetrovi Lnyimu za cenn rady a podnety pri spracovvan tejtodiplomovej prce.

akujem tie svojej rodine, priateke a vetkm, ktor mi bolimorlnou podporou poas tvorby tejto prce i poas celho tdia.

1.5 Prehlsenie o autorstve

Prehlasujem, e predloen diplomov prcu som vypracovalsamostatne, za pomoci vedceho prce a s pouitm odbornejliteratry, ktorej zdroje v prci uvdzam.

vodn as Diplomov prca

1.6 Shrn v ttnom jazyku

Tmou diplomovej prce je nachdzanie miest v krajine bezprostredneza mestom, poukzanie na ich hodnotu a nartnutie monho vyuitiapridanm malej architektry. Toto bdanie a nsledn nvrhpokajci sa o skultivovanie vytipovanch miest sa sstreuje naPoprad, 55-tis. mesto na severe Slovenska, obklopen viacerminrodnmi parkami, predovetkm vak Tatrami. Akoby v kontraste svhadom na najvyie slovensk hory je vak krajina za humnamimesta len monokultrnmi poliami s naruenou mierkou z obdobiapdesiatych rokov minulho storoia, odkazom socialistickejkolektivizcie a nslednho spriemyselovania ponohospodrstva.Sie ciest krajinou bola tmto inom naruen alebo na mnohchmiestach plne vymazan a krajina tak statila dovtedy prirodzenlenenie (medze) a pestros. Rozlohou kilometrov parcely pol aperifria mesta zahlten vstavbou jednopodlanch hl nkupnchcentier tak klad otzku, i je k takejto krajine ete mon vytvori si

pozitvny vzah a povaova ju za hodnotn sas Popradu.Prostredia, ktor jeden doke ma v lske a nad krajinou uvaovaako nad krajom, teda domovom. Cestou k tomuto pokusu chce by ajarchitektra nartnut v tejto prci. Vychdzajc z predpokladu, earchitektra v sebe nesie potencil definova charakter miesta auahi tak vytvranie vzahu k uritmu zemiu, rozpracovan nvrhydomov maj by prnosom do diskusie, ako rznorodo je monvyuva krajinu v okol mesta, ktor je de facto jeho sasou. Preuchopenie irokej tmy s takto miesta nachdzan prvotne naokruhu rozhranm, ktor m by pojtkom dvoch prelnajcich sacharakterov, a tie prvm predpokladom ako objavova krajinu zahumnami mesta a vnma jej potencil, resp. problmy. Okruh zrovedefinuje hranicu sdla, ktor je dnes mlo jednoznan a na mnohchmiestach neponka kvalitn vzbu na krajinu.

1.7 English Abstract

The thesis deals with the term of cultural landscape around the townof Poprad, mid-size settlement located in northern Slovakia, underthe High Tatras, the highest slovak mountains. With a contrast to thebeaty of natural landscape of the Tatras, there is a doubt the othertype of landscape surrounding the town is only an area predicted tobe built-up by low-cost development, an unattractive piece of landwhich we do not care about at all. This is partially cause by the act ofcollectivism made in 50 during the communism era, when fieldswhich had been the term of privat property before, have beensuddenly and agresively so-called nationalized. Moreover, an idea ofagriculture as industry have been aplied to the land and in this regard,small fields in natural size and with various contents become onemonocultural piece of land. Also, many roads were destroyed and

they have not been renewed until now. In this light, the question is ifa man is able to find any positive relation to that kind of landscapethough. In an attempt to find an answer, new road at the edge of thetown creates connection between two characteristics (landscape vs.town) and hereby offers a chance to see natural and man-madeentities in another, hopefully useful point of view. It should give achance to realize what has been built in the periphery recently andwhat is the impact to the landscape. As an addtion to the road,several pieces of small architecture are designed to provide attractivebackground on the road. They also act as a reason to give a chance tothe nearest countryside, to go outdoor and to find a kind of happinessfrom being a part of nature.

2.1.1 > Tmou diplomovej prce je nachdzanie miest v krajinebezprostredne za mestom, poukzanie na ich hodnotu a nartnutiemonho vyuitia pridanm malej architektry. Toto bdanie a nslednnvrh pokajci sa o skultivovanie vytipovanch miest sa sstreujena Poprad, 55-tis. mesto na severe Slovenska, obklopen viacerminrodnmi parkami, predovetkm vak Tatrami. Akoby v kontraste svhadom na najvyie slovensk hory vak krajina za humnami mestapsob nevbivo, skr odrdzujco pri rozhodovan sa nad bytm atrvenm asu v nej.Prvotn zmer prce svisel s autorovm nadenm z prostrediamestkch lesov v Kozch chrbtoch, pohor vzdialenom necel 2km juneod mesta. Prejdenie tejto vzdialenosti pri premiestovan samonokultrnou krajinou rozahlch pol do blzkych lesov alevygenerovalo otzku, i je mon hadie na polia za mestom ako nazemie nemenej hodnotn. Popudom k takmuto bdaniu je teda aksisklamanie zo sasnho stavu, ke o krajine za mestom hovorme lenako o zem, ktorm je potrebn o najrchlejie prejs pri ceste zazaujmavejmi miestami, napr. mestkmi lesmi alebo spomnanminrodnmi parkami. Analogicky vak aj ako o spriemyselnench poliacha stavebnch parcelch pre aie (ne)plnovan nkupn centr a inhaly... Vhodnch rieen ako skvalitni a systematicky kultivova krajinuv okol Popradu je nepochybne viacero. Akkovek pouiten vakcelkom urite pramen v citlivom dopan sa vetkch, ktor ku krajinemaj o poveda a vetkch ns, ktorm na vlastnom prostred zle aaj perifriu mesta povauj za sas svojho ivotnho prostredia.Prostredia, ku ktormu sa d budova vzah, ktor si vieme vi.Tto prca chce by teda prnosom do takejto diskusie, akousi ukkou,e aj architektra me prispie k vej radosti z bytia v krajine.Pre zenie irokej tmy a pre potreby tejto prce napokon volm plnebezprostredn okolie mesta, rozhranie dvoch typov kultrnej krajiny.Vychdzajc tak z presvedenia, e as od asu je vhodn sa na mestopozrie spoza jeho hranc, a hoc i len s malm odstupom - s nadhadom.Pohad zvon mnoh vysvetuje.S tm svis plne primrny cie prce, a sce definovanie hranc -vedie, kde kon mesto. Hlavnm motvom pri vytyovan takejtohranice je cesta rozhranm, obchvat na pomedz dvoch charakterov,ktor zaznamenva sasn rozlohu mesta a spja jednotliv sekyzhumennch ciest do plynulho celku. Ponka sa ako analza nho

vodn slovo

psobenia v krajine, minimlne vak ako prost infratruktra, ktorvytvra prepojenia a umouje spoznva miesta za humnami.Sprstupni tto as krajiny je zrove prv predpoklad pri vytvranpozitvneho vzahu k miestam na perifrii, ktor s dnes, a to nielen vprpade Popradu, nchyln na prehliadanie. Definovaniu hranice, resp.jej charakteru a polohovaniu cesty rozhranm som sa zaoberal vpreddiplomovej prci, ktorej vsledky s tu pouit a na ktordiplomov prca nadvzuje.Oznaenm cesty rozhranm za prost infratruktru, premam nadakousi mnoinou, ktor dr cel truktru krajiny pohromade.Sasou takej mnoiny s aj kriovatky (miesta rozhodnut) azastavenia (spravidla objekt, mal architektra), ktor cestu skracuj achc by motivciou v mysle vyda sa na cestu. Alebo len plneelementrne - poskytn pocestnmu zzemie a miesto k odpoinku.Ani to by sn nebolo mlo. Prve takto mal architektra je hlavnmpredmetom prce.myslom pritom bolo ukza zastavenia rzneho charakteru a vyuitia,ktor by alej podnecovali k premaniu nad podobou a nplourozhrania. Akokovek boli miesta a ich atmosfra vyberan azaznamenvan o najprecznejie, autorova predstava o identitemiesta a jeho npln nemus zodpoveda ostatnm oakvaniam. Zadleit vak povaujem sa o charaktere hranc mesta rozprva,naprva chyby a porovnva vetky dostupn rieenia s cieom njsnajlepie mon, nesebeck vyuitie krajiny. Miesta a stavbyrozpracovan na nasledujcich stranch s tak nvrhom architekta,ktormu dnes na perifrii mesta chbaj monosti nevinne sa bavikrajinou. By jej hravou, le zodpovednou sasou.

Diplomov prca

Autorsk sprva Diplomov prca

2.1.2 > Autorsk textov sprvaBdanie obsiahnut v tejto diplomovej prci je hadanm odpovede, ia do akej miery je mon zatraktvni krajinu v okol mesta Popradtak, aby akkovek aie psobenie v nej mohlo by hodnoten akozodpovedn a spenejie, ne za ostatnch zhruba 60 rokov, teda odmomentu kolektivizcie pol a nslednch radiklnych zsahov doprirodzenho biotopu a charakteru krajiny.

Jsme ve vlce o krajinu, sami proti sob.Pli mnoho jsme pehldli, zapomnli,

nebo prohrli.

...

Kolik dobrho jsme bhem poslednchdvacet let v krajin vytvoili?

:Michal ika, mal vci v krajin

Okruh rozhranm

Uvaovanie nad potrebou napravi vzah mesta (resp. jehoobyvateov) a okolitej krajiny pracuje s predpokladom, e najinejieje uini na pomedz tchto dvoch entt. Preto okruh rozhranm,pojtko mesta a krajiny. Poas cesty jeden vnma zaujmav prelnanie.Vhoda malho mesta je v dostupnosti oboch charakterov na malejvzdialenosti, v relatvne krtkom ase. Rozvin tto vhodu apoukza na vznam vytvrania (si) vzjomnho vzahu je cieomtejto prce.

Nartnut okruh nie je nutn vnma ucelene. Nepredstavuje 'atletickdrhu' ani 'opasok', ktor strca vznam preruenm / pretrhnutm.Naopak, je navrhnut s myslom vnies do rozhrania pestros anabra monotnnos krajiny v okol Popradu.

Vznam nadobda aj v podobe malej sasti inho okruhu, ktor,naprklad, vychdza z interiru mesta a v rznych miestach sa prelnas cestou vedcou po rozhran. Injekte, hlavn napojenia na mesto,s len prkladom takhoto vyuitia z centier jednotlivch mestskchast. aie injekte, vrtane napojen na regin, ich loha (prp.dizajn, vyuitie...) s predmetom aieho skmania.

Prechdzkou po rozhran medzi zastavanm a okolm mestazaznamenvam charakteristiku - obraz oboch strn imaginrnehookruhu. Atmosfru zapisujem ako kov slove, ktor charakterizujebezprostredn okolie, teda to, o jeden vnma pri kontakte srozhranm.

Rozhranie trochu nudn - na jednej strane mesto, na druhej pole.Takmer vhradne. Ako bonus leda stpy vysokho naptia na juhu, nasevere dianica. Ale za to na viacerch miestach vhad na Tatry.Napokon, na Tatrch si vonkaj obraz mesta zaklad a zd sa, eakkovek aia npl krajiny navkol nie je podstatn.

Uvedomujem si, e vekos a rozloha pol je to, o ma od akhokovekzujmu o okolie mesta odrdza. Mierka znemoujca vytvori si kzemiu vzah, i len vu prejs sa, oznai nejak as za miesto.

Analyzujem rozhranie ako hadanie alieho potencilu. Na kadom,

seku z mentlnej mapiky sa snam njs mal ciele, ktor bydokzali prebudi zujem o okraj mesta a vytvori si vzah kbezprostrednmu okoliu - krajine. Naprklad ako prevencia knezmyselnmu rozrastaniu mesta baumaxovho typu, plonrozrastanie na kor pdy.

Miesta

Vo chvli, ke vieme v krajine identifikova miesta, ocitme sa jejsasou a dokeme sa v nej orientova. m monotnejia je krajinatm via vzva je takto zmyslupln miesta njs a zveladi. Prvetakto lohu si vak za cie kladie architektra navrhovan prekonkrtne miesta. Tie s pre potreby prce vyberan na zkladeopakovanch prechdzok rozhranm Popradu poas celhoakademickho roka 15/16. Charakterizcii lokalt som sa podrobnejievenoval v preddiplomovej prci, ktorej vsledky s tu pouit a naktor vber estice miest-katalyztorov nadvzuje.

'K nkterm stem krajiny i mst si dokeme najt dvrnj vztahne k jinm; kme jim pak 'msta'.

Architekti umj takov msta uritjivymezit, umocnit jejich jedinen rz,

dt jim hlub vznam.

:Rostislav vcha

Predstavy o atmosfre (ryvky z autorovho blogu) *

SdliskoSlnko sa tu zrna ukazuje vemi skoro - vhoda kotliny otvorenej smeromna vchod. Nejdedno rno svojim teplm svitom zalieva okolit polia alkavo tak nabda zaa de. Vtedy, s tmito prvmi lmi, dvam sa zokna panelkoveho bytu a uisujem sa, e je tra pripraven a tu i tamdokonca spozorujem nejak rann vta, ako u pri servise voskuje lye.Ete ale chvu pokm, dm si raajky, a ke pri skan ierneho ajuzbadm, e sprvca trate u otvoril altn na kopci pri vodrni, zdvihnemsa zo stoliky v kuchyni a idem...Poul som, e takto to robia viacer vmojom veku.

StrePamtm si, ako sme tam cel rodina v nedeu po obede chodievali naprechdzku s nam psom. Najastejie sme z domu preli okolo polok naterasch a zastavili sa pri vodrni, aby sme sa pokochali vhadom naTatry a na Krovu hou. To bolo zakazdm krsne. Ak bolo po dadi,gumky boli povinn vbava, o dcru Annu odrdzalo a neraz ajprechdzkou pohdla.Na prechdzku tam za humn chodm aj dnes, hoc u sama - dom zostalprzdny. Veru, niekedy mm dokonca pocit, e spolu s tm naim aj vetkyostatn na nvsi. Ako ale chodievam dnes u kamennou cestou zahumnami, stretvam tam vea novch tvri, asi udia zo sdliska aleboMatejoviec. Obas s nimi prehodm pr slov, vlastn ostchavos mi vakbrni povypytova sa viac. Beztak, som za tie stretnutia rada.

*ryvky boli zverejnen na http://matusantolik.blogspot.sk/

estica katalyztorov / miest

Lvka cez nevrazn (seznne viditen) mokrade na vchodeDom a kriovatkettkova - edukatvna vyhliadka na TatryRozhada nad VekouToaleta v krajineKlub lyovania na sdlisku juh

Lvka cez mokradeFunkn, pekn svojou elovosou. Prepja cesty, vytvra zitok zputovania. Dreven mostk bez zbradlia.

Stre: dom na kriovatke

Stre boli hraninou osadou niekdajieho Poska a Uhorska, pretotento nzov jednho z piatich pvodnch mesteiek dneszjednotenho Popradu. Prjemne autentick s vidieckou atmosfrou -udia sa tu stle ivia ronctvom a na polkach v intravilne obce tovidno - naprklad na udriavanch terasch, ktor jemne leniasvait tern a kultivovane predchdzaju nezriedkavej erzii vostatnch astiach krajiny.Na nmest pred zvonicou tu apuj dobr pivo, a tm lepie, m viacjednmu pri putovan zhumennoucestou vysmdlo. Nu, aby alesmdn pustovnk vedel, kde na ospevovan pivo do Str odboi,potrebuje znamenie, punkt, a idelne u z diaky rozoznaten, plnenajlepie aj rozpoznaten.Na pivo, prp. aj za inm elom, sa do dediny odbouje na kriovatke4 ciest (zhumenn cesta - dedina - cesta vedca alej do krajinysmer obec svit). By o dleitej kriovatke informovan u z odstupuje dvod, preo si toto miesto zasli signl.Dom na kriovatke je vea, ktor nebrni: ni a sn rovnako takniomu. Je skr signlom pred vstupom do mesta, motivciou vydasa na cestu, objektom pre poteenie. Poloha za mestom ju vystavujenebezpeenstvu (ako kad objekt na rozhran v blzkosti civilizcie),e si ju jeden privlastn a prli... stane sa krytom, nhradou zadomov. Z tohto dvodu, z akejsi prevencie, interr vee poskytujepred poasm len minimlny kryt. Medzery medzi trmkamivytvraj prefkav steny, kvli ktorm vea pri trvalejom dadipreteie, pri silnom vetre prefkne.

Stre: TTkova

Na kopci pri vodrni je miesto, kde sa, prichdzajc z juhu, strskazhumenn cesta kon. Zo ibeninho vrchu sa vak cestarozhranm sta prudko dole k arelu vagnky, k treke, k rieke...ibenin vrch je dobre viditen z ktorhokovek miesta zhumennejcesty, azda aby kedysi kad videl, o neastnka ak. Vhad vakfunguje aj opane. Namiesto novej ibenice ale navrhujem TTkova,objekt, ktor nerozdva tresty, le u identifikova prostredie, vktorom jeden bva. Plat so stanovitiami pre prve jeden (ahkorozpoznaten a/alebo znmy) tatransk tt je ancou naui sarozoznva a identifikova vrcholky Tatier, ktorch panorma je prePoprad neoddelitenou sasou.

Rozhada nad Vekou

Rozhada, akcent cesty na severe mesta, bod na horizonte. Viditenz viacerch lokalt, nka sa ako pozvnka k ceste do krajiny.Forma rozhadne nie je kov, naopak, skr striedm ne utilitrna.

Architektra, ktorou tu rozhada vstupuje do prostredia, je vskutkunudn, archetyplne tvarovan, v snahe o najviac ponknu obsahkrajiny.

Toaleta v krajine

Akt sprevdzan vysokou mierou intimity je v otvorenej krajinechlostiv zleitos. Ale v krajine bez medz azda ete najvmi. To,o nm je inkognito umonen v lese a v krov, je v krajinebezprostredne za Popradom elanm - skolektivizovanponohospodrske plochy takto miesto ponkaj minimlne. Rieenme by viacero. Jednm z monch je sa nad stavom krajinypousmia a nov medz pre tento el vytvori.

V pomyslenom rohu vytenej hranice mesta sa uvaovan cestarohranm zalamuje a pretna rieku. To mono oznai za moment,ktorm miesto naber na vzname. Vhad na obe strany cesty jeneobmedzujci: skolektivizovan ponohospodrske polia. A Tatry.Populrny cyklochodnk sa v tomto seku stva sasou cestyrozhranm, z rieenho miesta kriovatka. Pred prchodom do mestaje dobr sa upravi a odskoi si... Rozsiahle polia bez medz astromov neumouj tandartn do krkov, a preto toaleta v krajine,ktor oemetn situcia nahradzuje - supluje potrebn intmneprostredie k potrebe.

Dom s nepravidelnou pdorysnou stopou a hrubmi 'mrmi', ktorchhrbku definuje subtlny plot a ktorho vplou s stromy, krky.Uprostred takhoto domu je toaleta - latrna bez stien.Hrbka (rka) steny domu nie je kontantn, reagujc na polohucyklochodnka / poa na druhej strane.

Klub lyovania

Okruh beeckho lyovania je rdzo portov zleitos. Ak je vakpohyb krajinou od svojej podstaty prjemn, nie je to vbec mlo.Navrhujem vyuitie obvodu poa na pomedz dvoch najvch sdliskpre okruh vyuiten predovetkm v zime.

Zimy bohat na sneh s za ostatn roky skr vnimkou, Popradnevynmajc. Beeck tra je preto navrhovan spolu so systmomumelho zasneovania. Rovnomerne rozmiestnen tye zasneovaniazrove slia ako orientcia ubehnutej vzdialenosti.

Na rovinatej plni za sdliskom asto fka pomerne siln zpadnvietor, ktor zvykne v zime spsobova snehov zveje na ceste(smer Brezno). Prve nafkan sneh ale me by pravou ternuvyuvan pre beeck trate. V zsade nudn morfolgia je vkladanmmalch ternnych zlomov a ete menej architektry premenen namiesto s mestskou identitou. V krajine.

Sasou vbavy je aj non osvetlenie, ktor podiarkuje vyuitieokruhu ako mestskej zleitosti - vina ud si na trning njde aspravdepodobne a popoludn po prci. Preto osvetlenie.

Aby bol beeck okruh pohodlne dostupn, sasou trat je ajzzemie - nevek objekt so zkladnm servisom pre lyiarov a smonosami na uskladnenie vec nepotrebnch pri trningu. Polohouvak dom sli aj ako sas sdliska... na rozhran v pravom zmysleslova.

Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny

Mesto vo vzahu ku krajineRegin

M

STUFA

ReginMierka, zalesnen zemie a bariry v krajine.

N

Poprad je podhorsk mesto, oho dkazom s predovetkm vhady.Bezprostrednostn a intenzvny kontakt s horami (ako napr. v Zakopanomna opanej strane Tatier) absentuje. Krajinu hraniiacu s mestom monocharakterizova skr ako ponohospodrske polia s otvorenmi vhadmi.

Polohou je sce mesto nesporne najblim vznamnm sdlom VysokchTatier, charakterom a programom je vak niekde inde. Ochan slovnspojenie brna do Tatier psob v tomto svetle trochu nepresvedivo, lenako aksi prestupn bod na mape. Pre atraktvne mesto trochu mlo.

2,5km

5km

10km

20km

Deutschendorf

Vek Slavkov

Sp. Teplica

Svit

Batizovce

Gerlachov

Doln Smokovec

Nov Lesn

Horn Smokovec

Star Smokovec

Tatransk Zruby

Tatransk Lomnica

Star Lesn

Gnovce

Hozelec

vbovce

Kiovce

Hrka

Prmovce

Sp. tiavnik

Hranovnica

Vydrnk

akovce

Vrbov

Abrahmovce

HuncovceVek Lomnica

Mal Slavkov

Kemarok

Strne pod Tatrami

letisko

Sp. Bystr

Kravany

Vikartovce

Lipt. Teplika

Luivn

uava

trba

Mengusovce

tla

Vyn Hgytrbsk Pleso

Tatransk trba

Vaec


Mesto vo vzahu ku krajineVzah k okoliu, hadanie miest

M 1:2500

STUFA

Vzah k okoliuAkokovek je Poprad asto asociovan s Tatrami,vysokmi horami, okrem vnimonch vhadov adobrho dopravnho spojenia je to vak mesto svlastnm programom a charakterom. Namiesto strmchbo a skutone podtatranskho charakteru (ako napr.v Zakopanom) irok a rovinat popradsk kotlina.

Kozie chrbty: Ak mesto z akchkovek dvodovpotrebuje (pre svojich obyvateov) dostupn hory aleboaspo lesy, v prpade Popradu sa ako najdostupnejie

N

javia Kozie chrbty a dolina Blumenthal s mestskouasou Kvetnica. Pvodnm zmerom tejto prce bolovenova sa prve Kvetnici v Kozch chrbtoch. Mestsklesy, ktor sa tu na nevekch kopcoch rozpriestieraj,chceli by prostriedkom pre vytvranie vzahu ku krajinea zrove monosou ako trvi von as v okol mesta.mysel podchytenia identity mestskch lesov vaksprevdzal problm skutonej dosiahnutenostiobyvatemi - navodenie pocitu lesov ako sastimestskho exteriru.

MiestaNa zklade nadobudnutho poznania z prechdzokrozhranm perifriu mesta lenm na 6 lokalt, s ktormialej pracujem. Niektor s prirodzene vo vzbe namestsk as, in sa prelnaj medzi viacer - podacharakteru a spolonch znakov krajiny.

pole 'baumax'

pole benznka

polepole

strom

oradia

...pole

rieka.

..pole

...'bau

max'

pole

rieka

...'ba

umax

'po

leces

ta 18

...stav

enisk

o

pole...stromorad

iehokej.

tadin

polepane

lky

pole

hor

pole

pane

lky

zhradky pole

gare...zhradky polepole

moiar

polepanelky

skladypole

vrobn haly pole

pole

vro

bn

haly

pole

autose

rvis

pole

hor

rod. domypole

polka p

olezhra

dkypole

horkrky...eleznica

vrobn haly krky...eleznica

hor

...dia

nin

priv

dza

rod.

dom

ypo

le

ron

ick

dru

stv

opo

le

pole

pole

pole

pole

...el

ektr

ika

vod

re

pole

pole

pole

pole

pole

pole

njazd...viadukt

dianica...polecintorn

rodinn domy

rodinn domypole

gare

...sd

lisko

dianica...potok

njazd...viadukt

betonrkacesta 534...rodinn domy

gare

...sd

lisko

pole

pole

pole

pole

hor

Mentlna mapaPrechdzkou po rozhran medzi zastavanm a okolmmesta zaznamenvam charakteristiku - obraz obochstrn imaginrneho okruhu.

Atmosfru zapisujem ako kov slove, ktorcharakterizuje bezprostredn okolie, teda to, o jedenvnma pri kontakte s rozhranm.

Stre

vagnka aMatejovce

Vek

zpad

sdlisko

vchod


Mesto vo vzahu ku krajineProblm rozrastania a rzne rieenie

M

STUFA

Rozirovanie mestaZa ostatnch cca 15 rokov sa zastavan as mestarozrila o plochu porovnaten s najvm sdliskomJuh. Rozlohou vekmi, jednopodlanmi objektmi sanaprklad zpadn as mesta stala exeplrnymprkladom, ako dnes vyzer rozrastanie sa sdla. Krajinaje nahraden nkupnmi centrami, nzkonkladovmihalami a ulicami dopravnmi koridormi.Existencia takhoto rozirovania mesta (ak to vbecmono za mesto ete povaova), je dan aj naouahostajnosou k zemiu, ktor dnes obklopuje mesto.

K okolitej krajine zva nemme vzah, hovorme o nejlen ako o poliach, nepravdoslovne dokonca o zelenchlkach. Nezle nm, o a ako zaber relatvne rodnpdu, minimlne vak krajinu, ktor je nm dan kzodpovednmu (vy)uvaniu.

Bez vzahu k bezprostrednej krajine, s absenciouoznaenia ohokovek v okol za MIESTO vak monopodobn, rozlohou arogantn rozmach oakva ajnaalej.

N

Rozirovanie mesta

_nov vstavba s vysokmi nrokmi na plochu

Nkupn zna zpad_prklad tzv. baumaxizcia

1

1

23

Nkupn centrum pri sdlisku_predtm nezastavan plocha vo vntri mesta

2 Priemyseln arel vchod_haly, sklady, vrobne

3

Mesto dnes

_Poprad je relatvne kompaktn sdlo, napriek tomu jevo vntri mesta ete stle dostatok priestoru na

zahusovanie. Je potrebn hada citliv argumenty,preo je tto monos lepia ne prvoplnov vstavba

na perifrii

Green Belt

_zahusten mesto, ed zny s potrebnou koncepciounpravy a plochy vylenen pre prpadn rozrastanie

mesta

Aleje

_vsadba alej je gestom ukazujcim Poprad ako mestoso vzahom ku krajine. Aleje tie lemuj hlavn radily,

napr. na juh k mestkm lesom

Radily

_Zdraznen vstupy do mesta, vedie, v ktorom miesteopam mesto a ocitm sa v krajine. Vytipovan radily

maj sprehadni hranice a by obojsmernmi brnami

Aleje 2020Nezmyslupln rozrastanie mesta je umonennejednoznanosou hranc. Naivn, ale rzny krok bypredstavoval projekt Aleje 2020.

Hranice, celkom prirodzene, slobodno prekroi. Naprklad vtedy, kezahusovanie vo vntri mesta u viac nie je mon a iaduce. Pre tentoprpad sme v dvatsiatom roku zasadili po celom obvode mestastromoradia, aby zaklada nov ulice bolo dnes o osi jednoduchie.Prezierav krok, vaka ktormu je nm dnes umonen psobi namiestach s identitou, a o je najdleitejie, stromy ns ntia stavazodpovednejie.

Takto zakladanie alej nazvam green belt. Cestalemovan stromami, mono budca ulica, minimlnevak vytvorenie pretrvvajcej pamte, kam a siahalomesto v roku 2020, naprklad.Die

Alle

e im

Par

k vo

n Sa

int-

Clou

d, H

enri

Rous

seau

*

* zdroj obrzku: [Navtven 9. mja 2016]http://www.myartprints.cz/kunst/henri_julien_felix_rousseau/die_allee_im_park_von_saint_cl.jpg

NA TRBSK!DO LOMNICE! NO,TREBA U VYPADN

Z MESTA

TY, ALE JA TOZAJTRA PO PRCI

ASI NESTHAM MM, TAK NI.DME

MARKZU

HEJ A KEBY ELEN TU NIEO?

:D:D

JAKO ZAMESTOM?

S MILANOM SMESA BAVILI, E TEDA

IDEME DO TOHO BAUMAX 2.0?

NO JASAN.BUDCI TDEN

TAM MME BAGRE TAM ZAMESTOM?

HEJ.VAK NORMLKANA ZELENEJ LKE A NIKTONI?

RDOV OBYVATE

RDOV INVESTOR

:D :D


Mesto vo vzahu ku krajineKultrna krajina

M

STUFA

MonokultraTo, o obklopuje mesto, s plochou rozsiahlepolia monotnnej nplne. Nekonen vhadyna plodiny jednho druhu, (sovietsky?) modelspriemyselnenho ponohospodrstva spoliami bez medz.Situcia, v ktorej sa pri potrebe bytia v krajineobyvate mesta nevyhne ochanmu'vypadn z mesta'. Bezprostredn okolie zahranicou zastavanosti (vskutku malho mesta)poskytuje len mlo monost s potencilomoslovi obyvatela k trveniu asu v krajine.

N

'Teba si rd tu ve mst a nikdy nepouvm vrazy jako 'vypadnoutz msta'. Kdy tohle nkde zaslechnu, okamit zpozornm. il jsem ve

mst, kde tyhle vci do sebe byly integrovny a prolnuty. Krajinapat do msta stejn jako msto do krajiny.'

:Adam Gebrian

Kultrna krajina vo mne evokuje nieo krsne, aksi zemie, ktorho smesasou a je to tak dobre. Pre ns a rovnako tak pre krajinu, vieme sadopa, tvorme spolu hodnotn identitu. Menme obraz krajiny podasvojich potrieb a predstv, no a prve na charaktere a citlivosti tchtozsahov dokeme ma krajinu v lske. Pri takejto vahe nie je dvodpretvra krajinu proti sebe, ukrti sa o monosti, ktor ponka.Paradoxne vak krajinou za mestom ponc perifriou pohdame.Dokeme ako tak oceni krsy nrodnch parkov, prostredie abezprostredn okolie mesta je vak ete stle najm hromadenmstatkov, vecou itku.

Paradoxne akoby tento vzah prehlbujeme tm viac, m menej smeodkzan na kadodenn kontakt s pdou (kolektivizcia, spriemyselnenieponohospodrstva, baumaxizcia...)Jednm z rieen me by znovu sa zaa krajinou pohybova, zmenimierku vzjomnho vzahu, pribli sa prostm veciam. Objavi krsu vobyajnch, le fungujcich veciach me by odrazovm bodom pri naomaom formovan kultrnej krajiny. Jednm z takchto krokov tak je ajponknu vyuitie krajiny vetkm tm, v ktorch sa ozva potreba po bytv krajine, vytvra si k nej vzah.


Stre: zhumenn cestaMiesta: dokumentcia

M

STUFA

N

Zhumenn cesta

Putujc zhumennou cestou, zaznamenvam miesta

Za drustvom_upravovan pastviny so rebnom - vdyprjemn obrzky ivej krajiny

1

1

24

3

K cintornu / na nmestie3

Cintorn25

8

Kriovatka_uzol ciest, dleit meisto pre orientciu

4

Kriovatka (v pozad Koziechrbty a Slovensk raj)

4

K doliu popri terskach5

6

Tersky_generciami udriavan starostlivos okrajinu, vhodn mierka k lenitej morfolgii

6

7

V dol pri starej jabloni7

ibenin vrch (Kozie chrbtya vch. as Nzkych Tatier)

8

ibenin vrch nadvagonrskou vodrou

8

9

10

Pri trati10

Pri zhradkch pod stpmi_akoe pastviny

9


ZpadMiesta: dokumentcia

M

STUFA

N

Zpad

Oznaenie Zpad sa v Poprade udovo ustlil ako menopre sdlisko a boxy vekch shoping centier pri vjazde zmesta smer Liptovsk Mikul. Prve toto zemie jemon poui ako referenciu k tzv. baumaxizcii mesta,teda nezmyselnmu a vskutku nekoncepnmurozahovaniu sa sdla(?) do krajiny.

1

2

3

4

5

6

Pri betonrke_ps 'nioho' medzi dianicou a cestou doTatier

1

Stok potokov_pod dianinou estakdou sa vlievaGerlachovsk potok do Velickho. Miesto vtieni vch projektov, doslova

2

Pod nsypom_miesto, kde sa dobre hovie, kuk a u

3

Vjazd do mesta_za dvojicou erpacch stanc v smere naSvit uvaovan cesta rozhranm pretnafrekventovan cestu E18

4

Pri rieke_cyklochodnk Svit-Poprad

5

Odpovadlo na kriovatke_vyraden laviky z nmestia sv. Egdia,odpovadlo iniciovan pravdepodobnepopudom z pohodlia v tle 'park&bike'

6

Teplica_vlievajca sa tu do rieky Poprad

7


Juh mesta a napojenie na Kozie chrbtyMiesta: dokumentcia

M

STUFA

N

Juh mesta: sdlisko

Na pohad monotnne zemie za sdliskom jezaprinen predovetkm mierkou pol. Zrove je vakz juhu mesta, teda zo sdliska, najbliie k mestskmlesom v Kozch chrbtoch. A takmer bezprostrednesused so sdliskom vzcne zemie nadregionlnehovznamu - popradsk raelinisko, posledn zachovalkus krajiny, akou bola kedysi cel popradsk kotlina.

Cyklochodnk k strelnici_asfaltov spojnica s Kozmi chrbtami.Chodnk strcajci sa v horizontalite zemia

3

9

Popradsk raelinisko_ohrozen mokra s mnohmi chrnenmirastlinami a ivochmi. Mokrade na zemdnenho sdliska boli chemicky vysuen,zostalo jedine toto miesto

1

Tvrd hrana zstavby_sdlisko a prechod do krajiny je tu jednm znajrznejch. Na zem naavo odcyklochodnka je plnovan vstavba -rozrenie mesta

2

1

2

3

87

6

4

5

Stpy elektrickho vedenia_cel jun hranica mesta je lemovan lesomso stpmi vysokho naptia. Nevbneprostredia vak mono bra ako vzvu a ajdo budcna so stpmi uvaova ako sosochami v krajine. Ben pohyb popodstpmi nijak nevad a pri predstave, e lniitohto vedenia nie je 5, ale s zjednoten vjeden ps, nemusia by takto sochy vkrajine nechcenm objektom za mestom.

4

Klin_na kus nezastavanej plochy medzi dvominajvmi sdliskami sa d dva ako navchodisko a otvorenie sa do krajiny.Kriovatka dvoch ciest smer Vernr, resp.Vikartovce

5

Kalin_je nevek kopec medzi mestom aKvetnicou (Kozmi chrbtami)

6

Pod kalinom_pastviny s borovicami. Teie tadiaGnovsk potok

7

Cyklochodnk k obalovake_obalovaka je arel na pat Kozchchrbtov, v ktorom sa vyaen trk obalujeasfaltom. Asfaltov chodnk vedci zosdliska okolo rebna kon prve priobalovake

8

Mal kameolom_po ukonen aby pred asi desarom savyhben jama postupne naplnila vodou.Miesto je akmsi vstupom do kpenhodolia Blumenthal, v horcich letnch dochlka odvlivcov na kpanie. Krsne miesto

9


Mesto vo vzahu ku krajineIntervencie miest

M

STUFA

Intervencie - architektra miestArgument pre zaoberanie sa prvenasledujcimi miestami na rozhran nie jejednotn, prve jedno miesto je vybrat nazklade istho vzahu k okoliu, napr. vhad,poloha v rmci socilnej dostupnosti, nutnosprekona bariru a pod.

N

dom na kriovatke

transbordr

TTkova

rozhadatribna s vhadmi

toaleta v krajine

pozorovatea mokrad

klub be. lyovania

lvka

altn

Lvka

_najvchodnejie z miest na rozhran, mokrade naHozelskom potoku s atrakciou, rovnako vak baririoupri ceste do Str. Lvka predluje zhumenn cestu avytvra prepojenie s cestou vedcou zo sdliska.Jednoduch elov architektra.

Dom na kriovatke

_vea (Stre) ako signl upozorujci na dleitkriovatku zhumennej cesty, informcia prepocestnho viditen z diaky. Ako sprvny dom nakriovatke je tie zzemm pre odpoinok a miestom, kdeje priestor premyslie si cestu, prpadne sa rozhliadnudo okolia, ktorou to cestou sa alej ubera...

TTkova

_ssoie na kopci, ktor niekedy zrejme nahal strach.Intervencia na ibeninom vrchu je pokusom ui savhadom na Tatry, vedie, o ake vlastne panormaobklopuje mesto. TTkova je plat s ukazovkmi nanajvznamnejie tatransk tty.

Transbordr

_aou barirou je rieka. Prevrtenm bariry na vhodusa ale rieka ponka ako forma zbavy, napokon, bavi sakrajinou je presne to, o chce okolie Popradu ponka.Tarnsbordr je kontrukciou s malou klietkou - lanovkou,ktor do pohybu uvdza sm cestujci.

Rozhadna nad Vekou

_z nvria medzi Sp. Sobotou a mestskm cintornom zaVekou je vhad hodn zastavenia. Cel mesto sa tuponka ako na dlani, dobre odtiato vidno cel hrebeKozch chrbtov, ale tie Nzke a samozrejme VysokTatry. Rozhada nad Vekou je lkadlo nabdajcepozrie sa za mesto... a sptne na mesto. S nadhadom.

Toaleta v krajine

_kadmu sa to u stalo. Potreba si odskoi, lene akosinie je kam. V krajine bez medz to me by neprjemnsitucia. Kde medze chbaj, treba si ich vytvori, anaprklad aj vtedy, ke je popudom k takmuto kroku'potreba'. Intervencia, ktor poukazuje na vznam medz(aj zvierat potrebuj skre a intimitu...)

Pozorovatea mokrad

_subtiln, jemn dom na nsype nad popradskmraeliniskom. Prv z domov, ktor sa nesnaia mokraznii vo svoj vlastn prospech, naopak, poukza nahodnotu zemia, ktor akoby zzrakom preilodesaroia agresvnej vstavby mesta. Gesto aospravedlnenie.

Klub lyovania

_niekedy dvno (naposledy v devdesiatych rokoch),ke ete zimy bvali zimami, chodilo na beky dozasneench pol cel sdlisko. Zimy vak ostatn rokybvaj chab, nefungujcu perinbabu nahrdzajzasneovacie del. K tomu vetkmu ale treba zzemie,a ke, tak rovno pekn dom s pridanou hodnotou. Klublyovania je pojtkom dvoch sdlisk, motivciou k pohybu.

Altn

_za sdliskom na uupenom kopci Kalin stoj altn,ktor je sasou arelu beeckho lyovania - projektuako v zime zmysluplne vyuva inak nudn krajinu. Nabekch sa tartuje pri klube a altn je najvym bodomna trase. Tu sa otvra desiata, s odstupom monobezpene ohovra susedov, alebo odtia len takahkovne komentova kontrast menom Poprad-Tatry.


Cestapovrchy

M

STUFA

Cesta

Sasn nepln cestu rozhranm dopam a zcelujemdo okruhu na perifrii mesta. Celistvos je skr vecoupraktickho vyuitia cesty, predpokladom kpohodlnmu presvaniu sa krajinou, kde tu i tamchodec / cyklista mus prekroi bariry, napr. rieku,frekventovan autostrdu a pod. Zrove ale okruhvytvra ancu k poznaniu takch miest, na ktordoposia nebol dvod s. Miesta za humnami akejsimestskej asti, ku ktorej neviedla in cesta okrem tej zcentra mesta. (Napr. Stre, ktorch zhumenn cestadnes nie je prepojen s perifriou inch mestskch ast,resp. je toto prepojenie popretkvan mnostvom beneneprekroitench barir.)

Cesta rozhranm je predstavou nemonotnnch vrstiev,ktor chc by pestr ako mesto samotn. Poprad nie jejogurt a ani cesta rozhranm by preto nemala bypovrchom / charakterom privemi jednotn. Vbermaterilov cesty sa sna reflektova a dopaatmosfru jednotlivch mestskch ast, obraz krajiny au existujce vyuitie iastkovch sekov okruhu.Vsledkom je plon mozaika ponkajca rznorodospri ceste rozhranm, zkladn kame, ktor je ako prikadej inej ceste v krajine iba jednm z mnohch prvkovtvoriacich atmosfru a zitok cesty.

nbrei

e: trva

Matejov

ce: asfa

lt

Sp. Sob

ota: dre

v. dosky

nad zem

ou

Vek: a

sfalt

zpad:

mla

zpad c

yklocho

dnk: asf

alt

k mestk

m leso

m: trk

sdlisko

: mla vch

od: bet

n

Stre:

kame

Materil

asfalt

_ostva vade tam, kde cesta rozhranm vyuva upostaven cesty

mla

_populrny povrch pre seky vedce poliami a vlhkmzemm niekdajch mokrad. asti mlatovch chodnkov

s do budcna uvaovan ako lnie pre vsadbu alejlemujcich cestu, tvoriacich medze

kamenn cesta

_na zhumennej ceste za Strami miestni ronci rokypracne vyberaj kamene z polok a ukladaj ich na

kpky pri ceste. Tieto kamene navrhujem uloi sp dozeme - ako upgrade ponej cesty nchylnej na blato (a

rozrytie traktotmi)

dreven chodnk - mlo

_za Sp. Sobotou je pole, ktor (ne)pokojne mononazva pou. Extrmne suchou, inokedy premoenou.

Nad takouto krajinou sa treba povznies, naprkladprechdzkou po levitujcom chodnku. Priestor okolo a

pod chodnkom nech je novou medzou, ancou kznovuobnoveniu biotopu v ponohospodrskej krajine.

trva

_cesta vedca po nbre je dnes aj s nbehmi k rieketrvnat a takou by aj mohla zosta. Ak by sa asom ztrvnika stal povrch typu udupan futbalov ihrisko,

bude to znakom, e nbreie za vagnkou je iv miesto.(potrebu meni povrch cesty uke as)

betn

_vea stoj, ale vea znesie. V priemyselnej asti mestana vchode je odpoveou na charakter, ktor mono nie

je nutn potla, le sa mu prispsobi.

trkov cesta

_cesta k mestkm lesom (dolina Blumenthal, Koziechrbty) u sce nie je obvodom mesta, ale ponka

najpriamejie spojenie s mestkou asou Kvetnica aobbenmi 'vreckovmi' horami. Cesta ku kameolomu!

N

Lvka cez mokralvka cez mokra


Domy: lvka cez mokra na vchodeSitucia, rez lvkou

M 1:1000, M 1:50

STUFA

N

Lvka cez mokra na vchodeInfratruktra v krajine

Dom na kriovatkedom na kriovatke


Dom na KriovatkeVizualizcia

M

STUFA

Dom na kriovatke

N

TTkovaTTkova


Domy: ttkovaSitucia, ttky k panorme

M 1:1000

STUFA

Situcia - ibenin vrchNa kopci pri vodrni je miesto, kde sa, prichdzajc zjuhu, strska zhumenn cesta kon. Zo ibeninhovrchu sa vak cesta rozhranm sta prudko dole karelu vagnky, k treke, k rieke...ibenin vrch je dobre viditen z ktorhokovek miestazhumennej cesty, azda aby kedysi kad videl, oneastnka ak. Vhad vak funguje aj opane.

Namiesto novej ibenice ale navrhujem TTkova,objekt, ktor nerozdva tresty, le u identifikovaprostredie, v ktorom jeden bva. Plat so stanovitiamipre prve jeden (ahko rozpoznaten a/alebo znmy)tatransk tt je ancou naui sa rozoznva aidentifikova vrcholky Tatier, ktorch panorma je prePoprad neoddelitenou sasou.

N

cesta rozhranm

k vagnke

vodre

Stre, dom na kriovatke

Gerla

ch

Slav

kovs

k t

t

Brad

avic

a

Kon

ist

Sata

n

Kriv

Lom

nick

t

t

Pros

tred

n h

rot

Vek

Sv

iov

ka

Belianky

Gerlach

Slavkovsk tt

BradavicaKonist

SatanKriv

Lomnick tt

Prostredn hrot

Vek SviovkaBelianky

ibeninvrch

Natoenie jednotlivch stanov (ttkov) definuje spojnica miesta s vrchom, ktor ttok popisuje,poukazuje na.

Najvznamnejie tatransk vrcholy, ahko rozliten z mesta (miesta)

252934

3944

4854

61

68

75

Kriv 26,38km664m + 1,7m

665,7m

2494m

Satan 22,97km

2432m

Konist 18,84km

2538m

Gerlach 18,07km

2655m

Bradavica 17,53km

2476m

Prostredn hrot 17,03km

2441m

Lomnick tt 17,11km

2634m

Vek Sviovka 17,22km

2038m

Belianky (Buja vrch) 19,31km

1946m

664m + 1,7m665,7m

664m + 1,7m665,7m

664m + 1,7m665,7m

664m + 1,7m665,7m

664m + 1,7m665,7m

664m + 1,7m665,7m

664m + 1,7m665,7m

664m + 1,7m665,7m


Domy: ttkovaPrincp

M 1:1000

STUFA

Tatry v hadiku

Meranie vky stpu - hadika jednotlivch ttov.Pre zameranie je k nadmorskej vke ibeninho vrchupripotan priemern vka podtatranskho loveka,ktor je predpokladanm, najastejm uvateomTTkovaa.

Jedinec s odlinou vkou vzrastu kr kolenami, stoj napikch, vnimone ske, prpadne sed 'na koni' svojhozkonneho zstupcu.

N

Kriv 2,0465m

Satan 2,0845m

Konist 2,1969m

Gerlach 2,2504m

Bradavica 2,2163m

Prostredn hrot 2,2212m

Lomnick tt 2,2752m

Vek Sviovka 2.0985m

Belianky (Buja vrch) 2,0315m

2047

6450

Kriv 2,0465m

vzdialenos vzdunou iarou vka stpu n.v. miestan.v. vrchola


Domy: TTkovaAxo

M 1:100

STUFA

Axo9x hadik na 9 najdleitejch ttov / kopcov.

N

Klub lyovania

klub lyovania

Pozorovatea mokradpozorovatea mokrad


NDomy: pozorovatea mokrad

PredstavenieM 1:100

STUFA

kared katko v meste

Mokrade na zpade s ako kared katko. Dlho smenimi opovrhovali, snaili sa ich znii (vysui, premenina polia, zasypa odpadom, na piltach na nich postavisdlisko...), necha zars. Ani dnes nemaj svojubudcnos ist, avak prtomnos ud z obianskehozdruenia Vky sa nad nimi sna dra ochrann rukua vysvetlova verejnosti, teda vetkm nm, ich hodnotua dvody k ochrane.Aby vak pochopenie vzcnej krajiny bolo jednoduchiea prnosn, navrhujem pozorovateu - subtiln dom nansype, ako impulz k premaniu, o s popradskmraeliniskom. Reverzibiln stavba chce nepravdoslovnepsobi trochu zranitene, presne tak ako samotnmokra. M by prvm domom, kedy sa mieraprispsobovania sa obrti v prospech mokrad. Akogesto krajine, ospravedlnenie sa za konanie doposia.

Pozorovatea na nsype m ponknu vhad amonos sa o vzcnom zem nieo naui. Tm chcevytvori predpoklad, e m viac sa zemie staneviditenejm a prstupnejm, tm vmi ho akospolonos budeme vedie oceni a do budcna budeuetren od zsahov, ktor ho za ostatn desaroiatakmer zahubili.Idel takejto starostlivosti o mokra si monopredstavi ako ete bezprostrednej kontakt s vodou afaunou / flrou, prs k morkadi ete bliie, no pokusyo nun chodnk skrz moiarom v minulosti stroskotalina zloitch majetkovch vzahoch. Preto 'len' paviln snadhadom, osi ako prv citliv zsah, ktor azdaoslov k am...

To vetko u len preto, e mokrade maj zvltne aroobjaviten azda iba naivo. S magick, krsne.

Z vskumu vedenho D. chom zo zdruenia Vky sad popradskmu raelinisku - pozostatku kedysirozsiahlych slatn severnho Slovenska, pripsanadregionlny vznam. Boli tu njdene zanikajce typybiotopov mokrad so zastpenm ohrozench, i

Zdroj fotografi oznaench * a pouitch exaktnch dajov: http://www.vazky.sk/raseliniska/popradske_raselinisko.php [Navtven 4. mja 2016]

Mokra z nsypu na zpade*

Popradsk raelinisko

nadmorsk vka: 670m

rozloha: 4,4ha

priemern ron hrn zrok: 620mm

ohrozen a chrnen druhy: spolu 46

dokonca zanikajcich ivochov a rastln. Aj z tohtodvodu je na uvaovan pozorovateu nahliadan akona pro-aktvneho ochrancu, dom, ktor vysvetuje avzdelva. Zzemiu pre miesto, odkia mono objavova achpa.

Mokra z centra raeliniska*

Biotop slatn*

Vzorkovnk stavebnho odpadu

...nielen stavebnho odpadu

Odkryt nsyp na jeseRozostavan hokejov tadin zansypom*

Orchidea*

Mlok hrebenat *

V suchch letch mokra osdluj ajviacer druhy kobyliek *

autobazr

hokejov tadin(vo vstavbe)

pole

pole

pole

30m

mokra: povrchov voda

trstina

vizulna barira: hranicu tvoriaci nsyp stavebnho odpadu

ohranienie zemia mokrade poda obianskeho zdruenia Vky

hranica pozemkov za nsypom

hlavn cesta E18

cyklochodnk Svit - sdlisko Juh

infopoint

sdlisko

Svit

lka

vymedzenie sa?

peina, vychoden chodnk

(nn) chodnk vedci cez nsyp


Domy: dom na kriovatkeAxo

M 1:2000

STUFA

N

Situcia


Domy: pozorovatea mokradPdorysM 1:100

STUFA N

Pdorys

alternatva zavetrenia(celta/PE/anov pltno...) oce. lanko = 12mm

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15


Domy: pozorovatea mokrad2D pohad, rez

M 1:100

STUFA

N

Pohad a rezV smere pohadu od rozostavanho hokejovhotadina sa dom mierne uzatvra sklonom strechy -pult v spde od moiarov. Pravidelnos modulov vnado zemia poriadok.

16

prdavn krytie - zclona(ahk semi-transparentn tkanina) infotabuka o raelinisku

oce. zemn skrutka

betn. plata(in situ materil)

krytina - translucentnplastov vlnovka

nad povrchom zemeoceov nadstavec skrutky

dka: 33440mmrka: 4000mm (2400 v koridore medzi stpmi)vka: 3400mm (2580 v koridore)



Pohad z chodnkaM

STUFA

Z chodnka

...prichdzajc z juhu.


Domy: pozorovatea mokradAxo

M 1:100

STUFA

Axo

33,5 m dlh dom-plot. Formou sa vymedzuje voiprebiehajcej vstavbe hokejovho tadina priautobazre za nsypom. Je lkadlom k odboeniu zcyklochodnka, k nahliadnutiu na tundru za mestom.

Hlavn koridor a tabue na avej strane s prleitosouk nataniu si informcii o raelinisku, zatia o 'balkny's nedefinovanm sedenm s vhadom.

Nejak takto predstava:

Je jlov podveer, vrchol tatranskho leta - prjemnch 17 stupov. Zastromami na cyklochodnku pou tlmen davot det nahajcich sa nabicykloch. Hm, przdniny... Sadm si na dreven podlahov dotiky anohy nechvam vone hompa, prsty vytajce zo sandlov sa tu i tamdotkn stebiel vysokch trv. Bola by mi k tomuto staila lavika, aletakto je to pre mnohch iste vie lkadlo, ako naprklad pre toho pna vnmornckch polobotkch na druhom konci domu, ktor si ta jednu zonch tab. Prjemn miesto.

N



FundamentyM 1:100

STUFA

Fundamenty

Pozorovatea je objekt tvoren skupinou 16 drevenchrmov. Jeden takto rm pozostva z dvojice stpikov aprienych klietn - pod podlahou, resp. pod strechou. Vprienom smere s dvojice rmov zavetrovanoceovmi lankami (X), v pozdnom smere striedavodoskou z preglejky, resp. oceovmi lankami (X).Kontinulne cel objekt zvzuje vznika, ktorzabezpeuje priestorov tuhos kontrukcie.

nadstavec k zemnm skrutkm

plastov vlnovka

nosn rmy ako prieny systm,zavetrovan oce. lankom cezspodn a horn klietiny vkrajnch poliach rmov

infotabua - preglejka nescaedukatvny materil, doska aj vofunkcii zavetrovania rmov

podlaha, pozdne ukladan ceztrojicu nosnch rmov (fixovando spodnch priench trmkov)

fix

krokvy v 3 spde

latovanie v pozdnom smere

translucentn krytina

dreven stren la 40x40

dreven krokva 100x48

skrutkov spoj, matica

dreven klietinyspodn 100x48

dreven klietinyhorn 100x48dreven vznika 80x80

dreven vznika 80x80

dreven la 40x40

oce. lanko12mm

oceov dielce I-profilu sdvojitm rubovanm stpa


Domy: klub lyovaniaSitucia, okruh beeckho lyovania

M 1:100

STUFA

N

Sdlisko juh: situciaKlub lyovania a beeck okruh

Okruh beeckho lyovania je rdzo portov zleitos. Ak je vakpohyb krajinou od svojej podstaty prjemn, nie je to vbec mlo.Navrhujem vyuitie obvodu poa na pomedz dvoch najvch sdliskpre okruh vyuiten predovetkm v zime.

Zimy bohat na sneh s za ostatn roky skr vnimkou, Popradnevynmajc. Beeck tra je preto navrhovan spolu so systmomumelho zasneovania. Rovnomerne rozmiestnen tye zasneovaniazrove slia ako orientcia ubehnutej vzdialenosti.

vytvorenie nsypu a doplnenie valu o pltik zdrazujci hranicu

Princp navrhovanej beeckej trate vedcej popri ceste (po obvodepoa)

zahbenie trate pod rove okolia a premiestnenie zeminy na jej okraj

vytenie beeckej trate

odstrnenie seznne uloench zbran proti tvorbe snehovch zvejov

ak je o i len mlo prrodnho sneu, pri vetre sa uklad do vyhbenia asnen del tak asto ani nie s potrebn

beeck tra

doplnenie stromoradia novouvsadbou stromov

vedenie vysokho naptia

konen zastvka MHD

vodohospodrsky objekt

hotel pre psov

2,3km

1,2km

zzemie beeckch trat, bufet,servis, gar pre rolbu

altn, miesto, kde saotvra desiata

cesta smer Vikartovce

cesta smer Vernr

Na rovinatej plni za sdliskom asto fka pomerne siln zpadnvietor, ktor zvykne v zime spsobova snehov zveje na ceste (smerBrezno). Prve nafkan sneh ale me by pravou ternu vyuvanpre beeck trate. V zsade nudn morfolgia je vkladanm malchternnych zlomov a ete menej architektry premenen na miesto smestskou identitou. V krajine.Aby bol beeck okruh pohodlne dostupn, sasou trat je ajzzemie - nevek objekt so zkladnm servisom pre lyiarov a smonosami na uskladnenie vec nepotrebnch pri trningu.


Domy: klub lyovaniaVvin

M

STUFA

N

Vvinhadanie najvhodnejej formy objektu pre klub lyovania


Domy: klub lyovaniaPdorysM 1:100

STUFA

Pdorys

N


Domy: klub lyovaniaFundamenty a materil vrazu

M

STUFA

N

FundamentyPl z na povrchu obhorench dosiek, fasdy zvntrapatia tvoren transparentnou plastovou vlnovkou, ktorodkrva nosn dreven kontrukciou (dreven stpiky)pohadom zvedavcov, ako funguje dom.

Materil

Vetky tri asti domu s dreven stpikov kontrukcie.Strecha - biely trapz, vonkajie steny ako jednoduchdreven dosky na tup zraz mahnut plameom.Dleit moment je pri ostatnch stench vntornho,povedzme, ndvoria. Stpiky kontrukcie priznan, alepre celistvos fasdy predsalen zakryt -transparentnou plastovou vlnovkou. To s steny, ktors zhmotnenm otvorenosti krajine za mestom,predovetkm vak ku Kozm chrbotm. Analogicky, ajkrajina takto vstupuje do domu a tento vzah jevyjadren odkrytm vntra, kontruckie, ktor je videlnom svete z dreva pochdzajceho prve z lesovKozch chrbtov.

Referencia k transparentnej fasde: FT architects [6. marcahttp://bit.ly/1PW83UO]

Referencia k fasde z dosiek oahanch plameom: Mjlkarchitekti [6. marca http://bit.ly/1S4HN26]


Domy: klub lyovaniaVizualizcie

M

STUFA

N

Leto Zima

Zveren as Diplomov prca

3 > ZhrnutieTma kultrnej krajiny bola od zaiatku rieenia prce vzvou.Nutkanie venova sa zemiu za mestom bolo napokon rozhodnutmpoksi sa definova o obklopuje mesto a niekokmi nvrhmi malchintervenci aj prinies prspevok do diskusie, ak rzny charakterme krajina za mestom ponka. Uchopi rozsiahlu tmu nebolojednoduch, nepochybne vak snaha ostatnch mesiacov otvorilaautorovi nov pohady na problematiku a prehbila zujem aj oprelnajce sa odbory pri tme krajiny.

architektúra na pomedzí mesta a krajiny

Documents