AUTOMOTIVE INNOVATION

SL

OV

AK

IA

ISS

N 1

339-

8377

Musíme staviť na vzdelanie, inovácie a výskum

Zväz automobilového priemyslu SR chce viac podporiť výskum a vývoj

PLM FÓRUM 2015

KPMG inovačná platforma

SPICE! Korenie, ktoré prospieva každému

Inovačný seminár v KPMG

nove

mb

er 2

015,

č. 3

/201

5

Pavol Turňa, Porsche Werkzeugbau: Musíme staviť na vzdelanie, inovácie a výskum

Nezabúdame ani na podporu a rozvoj zamestnancov vo forme inovačných tréningov, workshopov a seminárov v podnikoch. Po-stupne sa nám darí predstavo-vať výskumno-vývojové centrá z automobilového priemyslu, ktoré sú etablované na Slovensku a najmä prepájať ľudí z oblasti výs-kumu a vývoja, aby sa mohli lepšie spoznať a vymieňať svoje poznatky, skúsenosti a názory.

Vážení čitatelia, verím, že sa budete tešiť na ďalšie čísla nášho časopi-su, na rozhovory s ľuďmi, ktorým záleží na rozvoji výskumu, vývoja a inovácií v automobilovom priemy-sle na Slovensku a na zaujímavé novinky, ktoré vám prostredníctvom časopisu prinesieme.

Všetko dobré želá,Vladimír Švač

Šéfredaktor

Vážení čitatelia časopisu Automotive Innovation Slovakia,ubehol prvý rok, keď sme začali vydávať tento náš špecializovaný časopis. Je jediný svojho druhu na slovenskom trhu, ktorý sa zameriava na oblasť výskumu, vývoja a inovácií v automobilovom priemysle. Podľa môjho názoru sa nám podarilo pripraviť možno skromný, ale na druhej strane veľmi hodnotný obsah najmä vďaka prispievateľom, ktorí rozumejú automobilovému priemyslu, inováciám, výskumu a vývoju. Priniesli sme čitateľom zaujímavé rozhovory so zástupcami podnikov, ktoré disponujú výskumno-vývojovými centrami na Slovensku a tiež články, ktoré môžu byť inšpiráciou a pomôcť v ďalšom rozvoji podnikov na Slovensku. Našou snahou je tento náš jedinečný časopis ďalej vylepšovať a posunúť ho na vyššiu úroveň. Veríme, že sa nám to podarí. Naším zámerom je neustále zvyšovať povedomie o potrebe výskumu a vývoja v automobilovom priemysle na Slovensku a popritom vytvárať znalostnú bázu o manažovaní inovácií.

Príhovor ŠÉFREDAKTORA

Výrobné procesy a automatizácia v automobilo-vom priemysle kráčajú ruka v ruke s najnovšími technológiami. V  snahe udržať krok s tempom doby musia byť neustále inovované a aktualizo-vané. Nevyhnutnou súčasťou každého podniku, ktorý sa na výrobe áut podieľa, je preto výskum a vývoj nových riešení.  Podľa názoru Ing. Pavla Turňu, riaditeľa spoločnosti Porsche Werkzeug-bau s. r. o., Dubnica nad Váhom, je práve táto oblasť veľkým potenciálom pre úspešnú budúc-nosť Slovenska.

Vaša firma pôsobí na Slovensku už nejaký čas a je známa pod menom Kuka Enco Werkzeug-bau s. r. o. To sa však zmenilo a od leta 2015 ste sa premenovali na Porsche Werkzeugbau s. r. o. Povedzte nám, čím sa Vaša firma zaoberá a kto sú Vaši hlavní odberatelia.

Kuka AG sa v  tomto roku rozhodla, že predá divíziu lisovacieho náradia spoločnosti Porsche AG. Do tejto transakcie boli zahrnuté dva závody Kuka Systems GmbH v  nemeckom meste Schwarzenberg a  v  Dubnici nad Váhom. Kuka

bude pokračovať vo svojich aktivitách na Sloven-sku konštrukciou robotizovaných liniek, pre ktoré aktuálne buduje technologické centrum. Väčšia časť závodu v Dubnici bola zameraná na výrobu lisovacieho náradia. Tá prešla pod Porsche AG. Výrobný program sa nezmení, aj naďalej ním bude výroba lisovacích nástrojov pre karosérie automo-bilov s tým, že sa bude teraz špecializovať na autá značky Porsche.

V závode v Dubnici nad Váhom riešite náročné úlohy pre automobilový priemysel. Aké vývojo-vé projekty máte v pláne?

Našou najbližšou výzvou sú nástroje pre vonka-jšie diely automobilov z  ľahkých kovov, ako sú zliatiny hliníka a možno v krátkej budúcnosti horčí-ka, ktoré znižujú hmotnosť vozidla. Dokonalé špor-tové tvary vozidiel Porsche kladú vysoké nároky

Musíme staviť na VZDELANIE, INOVÁCIE A VÝSKUM

„Je nevyhnutné čo najskôr zmeniť systém a štruktúru školstva. Zároveň zmeniť postoj

celej spoločnosti k vzdelaniu, usilovnosti a pracovitosti.“

foto: Vladimír Švač foto: Pavol Turňa

foto: 123rf.com

pre časť našej populácie, lebo ju nahradia ro-boty. Všetky operácie typu presun z  bodu A  do bodu B, pripevnenie, montáž budú vykonávať roboty. Obstarávacia cena robota klesla na 10 000 eur a  pracuje na 3 smeny v  pekelnom pracovnom tempe s  opakovanou kvalitou. Ak chceme dať budúcim generáciám šancu, musíme staviť najmä na vzdelanie, na inovácie a na vý-skum. Keď si zoberieme niektoré slovenské úspešné firmy, ktoré majú vlastný produkt a ten dokážu predať, sú celoeurópsky úspešné. Väčši-nou vyrástli z  bývalých výskumných ústavov, resp. vysokých škôl – mám na mysli Spinea, Micro Step a  iné, ale podľa mňa ich veľa nie je. Výskum a vývoj dnes vyžadujú obrovské množst-vo financií, a  preto si na Slovensku musíme

určiť priority a  vybrať oblasti, ktoré, buď majú tradíciu, resp. surovinovú základňu, alebo ľud-ský potenciál. Hľadať riešenia, chcieť byť na-jlepší, mať kritické myslenie, byť vizionárom a byť motivovaný – to je otázkou výchovy v rodine, vzdelávacieho systému, spoločenskej atmosféry. V tejto oblasti má naša spoločnosť obrovský hen-dikep. Na Slovensku je 30%-ná nezamestnanosť u mladých ľudí vo veku do 29 rokov. Je to strašné číslo. Títo mladí nie sú vinní. Vinní sme my, gene-rácia ich rodičov, že sme takýto stav pripus-tili. Ak by sme mali zachytiť trend inovácií, muse-li by sme už dnes byť na určitej úrovni. A to nie sme. Preto je riešením prenos znalostí z iných kra-jín cez investorov formou technologických alebo výskumno-vývojových centier, ktoré majú jasný cieľ.Sú orientované na daný výrobný závod a výrobný segment. Takto preskočíme určitú vývojovú fázu, na ktorú budeme môcť nadväzovať.

Rozhovor pripravil: Vladimír Švač

na naše nástroje. Po tom, ako dizajnéri predstavia návrh nového auta, ktorý je často na hranici vy-robiteľnosti, je potrebné vynaložiť veľké úsilie v inžinierskej činnosti. Každý nový diel karosérie totiž vyžaduje celkom nový a  jedinečný súbor nástrojov, ktorý je výsledkom originálnych riešení. V  tejto časti inžinierskeho procesu v  Dubnici chceme rozvíjať simuláciu, tzv. metódu a konštruk-ciu. V  súčasnosti máme v  týchto oddeleniach 22 odborníkov. Ďalšou obrovskou technickou výzvou v  oblasti výroby lisovacích nástrojov sú inteligentné nástroje, kde sme úplne na začiatku a túto kompetenciu budeme musieť prevziať od iných nástrojární koncernu VW.

Ako sa pozeráte na rastúci počet nových výs-kumno-vývojových centier na Slovensku najmä v automobilovom priemysle?

Je to určite povzbudivá tendencia. Ide skôr o aplikovaný výskum, resp. vývojovo-konštrukčné kancelárie, to však neznižuje ich význam. Je to dôkaz toho, že investori začali klásť dôraz aj na túto fázu životného cyklu výrobku. V súvislosti s nastoleným trendom a v rámci príprav na novú priemyselnú robotickú revolúciu je nevyhnutné čo najskôr zmeniť systém a štruktúru školstva. Zároveň zmeniť postoj celej spoločnosti k vzdela-niu, usilovnosti a pracovitosti.

Čo by ste odporučili iným firmám na Slovensku, keď uvažujú o  zriadení výskumu a  vývoja pri svojich závodoch?

Je to beh na dlhé trate. V závislosti na druhu aktivi-ty môže tento proces trvať roky a  prakticky nikdy nekončí, lebo stále prichádzajú nové poznatky. Na

začiatku sa môže zdať, že efekt nie je adekvátny nákladom a námahe. Tu si ale treba uvedomiť, že ekonomické efekty prichádzajú neskôr a  čas-to ich treba hľadať v  iných firemných procesoch ako výroba, napr. pružné reagovanie na zákaz-nícke zmeny. Výskum sám osebe je málokedy ziskový, zisk sa generuje z  výroby, z predaja

a z konkurenčnej výhody, pod ktoré sa podpisu-je vývoj. Firmy s  vlastným vývojom a  výskumom majú vyššiu dôveru veľkých zákazníkov, lebo dokážu garantovať a udržiavať ucelený životný cyklus produktov, ľahko robia zmeny produktov a ich zlepšenia.

Ako sa Vám darí spolupracovať s univerzitnými pracoviskami v  oblasti výskumno-vývojových projektov?

Prístup univerzít sa začína trocha meniť, ale stále to nie je to, čo si predstavujeme. V poslednom ob-dobí sa výrazne zmenilo technické vybavenie uni-verzít , avšak prevádzkové rozpočty majú rovnaké, s  čím súvisí kvalita a  motivácia pedagogického a vedeckého personálu na univerzitách. Univerzity musia vytvoriť aj tímy na marketing a  získavanie zákaziek z  priemyslu. Dnes túto činnosť robia pedagógovia popri svojich denných rutinách, čo nie je systematická práca. Možným riešením sa ukazuje príklad CEIT v  Žiline, kde je komerčný výskum prepojený s  univerzitou, a tým pádom obchodný ťah spojený s univerzitným znalostným potenciálom. Myslím si, že tento model funguje a treba ho aplikovať aj na iné univerzity.

Myslíte si, že Slovensko má šancu stať sa vyspelou výskumno-vývojovou krajinou v Európe?

Myslím si, žeby sa ňou Slovensko malo stať, lebo inak neprežije. O 10 rokov nebudeme mať prácu

Rozhovor Rozhovor

„Firmy s vlastným vývojom a výskumom majú vyššiu dôveru veľkých zákazníkov,

lebo dokážu garantovať a udržiavať ucelený životný cyklus produktov, ľahko robia zmeny

produktov a ich zlepšenia.“

„O 10 rokov nebudeme mať prácu pre časť našej populácie, lebo ju nahradia roboty.“

„Ak chceme dať budúcim generáciám šancu, musíme staviť najmä na vzdelanie,

na inovácie a na výskum.“

foto: 123rf.com

Posledné tohtoročné zasadnutie Komisie pre výskum a vývoj pri Zväze automobilového priemyslu SR, ktoré sa uskutočnilo v utorok 20. októbra 2015 v Bratislave, sa nieslo v duchu prípravy stratégie zväzu pre rozvoj domáceho výskumu a vývoja. Takto spracovaná stratégia bude základom pre ďalšie kroky, ktoré v roku 2016 podnikne ZAP SR najmä smerom k štátu, výskumným inštitúciám, školám, ale aj k súkromnému sektoru. Cieľom stratégie nie je tieto subjekty len prepájať, no najmä im umožniť interagovať sa, čo v praxi znamená zmenu ale-bo vylepšenie pravidiel „hry“. Ešte stále stojíme takmer na úplnom začiatku procesu obnovy, kto-rý by mal nasmerovať automobilový a pridru-žený priemysel bližšie k trvalej udržateľnosti aj prostredníctvom podporných aktivít pre výskum a vývoj. Kroky, ktoré chceme podniknúť, získavajú čoraz jasnejšie kontúry.

V prvom rade je nevyhnutné spoznať domáce výskumno-vývojové prostredie. Iba málokto v našej republike sa môže hrdiť tým, že pozná jej výskumno-vývojový potenciál. My v našom zväze si tento ambiciózny cieľ kladieme ba čo viac, po-važujeme ho za stavebný kameň nášho snaženia. Keď budeme vedieť, s čím môžeme pracovať,

budeme sa snažiť presadzovať sprístupnenie tohto potenciálu aj subjektom, ktoré ho doteraz využívať nemohli alebo nevedeli, že môžu. Toto je naším druhým cieľom. Určite sa zhodneme na tom, že nakúpiť vybavenie zo štátnych alebo eu-rópskych prostriedkov a potom ho ohraničiť vý-lučne pre potreby vysokých škôl bez toho, aby sa mohlo podieľať na raste ekonomiky, je, mierne po-vedané, nie príliš efektívne. Tretím krokom bude zabezpečenie finančnej dostupnosti týchto, ale aj iných kapacít pre malé a stredné podni-ky. V tomto okamihu je rozpracovaných viacero modelov, na základe ktorých by sa štát a Európ-ska únia mohli podieľať na podpore slovenského výskumu, vývoja a inovácií. Ktorý z týchto mode-lov bude nakoniec uvedený do praxe a do akej výšky budú podnikatelia podporovaní pri využíva-ní dotovaných programov, je stále otázne. Závisí to najmä od miery všeobecného porozumenia a schopnosti vyhodnotiť strategicky výhodný krok pre Slovensko. Ako pozitívum vnímam, že čoraz častejšie sa objavujú hlasy, ktoré volajú po pod-pore výskumu a vývoja na Slovensku. Našou am-bíciou je tieto hlasy spojiť, aby volali jednohlasne.

Viktor MarušákZAP SR

Zväz automobilového priemyslu SR chce viac podporiť VÝSKUM A VÝVOJ

Štvrtá priemyselná revolúcia je pre priemy-sel v tejto dobe známym pojmom. Prítomnosť dronov, inteligentných výrobkov už dnes nie je v mnohých oblastiach nášho života len budúc-nosťou.

V dňoch 27. – 28. 10. 2015 sa konala už tradičná konferencia PLM FÓRUM 2015 organizovaná spoločnosťou SOVA Digital. Stretnutie bolo venované PLM riešeniam, ktoré sú kľúčom k úspešnej aplikácii Industry 4.0 v priemyselných podnikoch.

PLM FÓRUM bolo venované inováciám a novým trendom vo výrobkoch rôznych oblastí nášho prie-myslu. Účastníci mali jedinečnú možnosť vidieť na stretnutí vystavené výrobky, ktoré pochádza-jú zo slovenskej vývojárskej dielne a všetky mali spoločného menovateľa – boli inovatívne, či už použitím nových materiálov, technológií, prístu-pov, alebo procesmi výroby.„Treba inovovať. Na inováciách stojí konkurenci-eschopnosť firiem, preto sa vo veľkom rozsahu venujeme, nielen na PLM fóre, hlavne inovačnému manažmentu a hľadaniu priestoru na znižovanie nákladov vo všetkých oblastiach a v celom prie-mysle,“ povedal Martin Morháč, riaditeľ SOVA Digital a.s.

Prichádzajú nové aplikácie, ktoré sú postavené na digitálnom modeli výroby a výrobku a sú zároveň predprípravou na IoT (internet vecí). Keď k nim pridáme ďalšie technológie, ako sú aditívne spôsoby výroby súčiastok (tzv. 3D tlač), uplatne-nie dronov v preprave materiálov, pokročilú ro-botiku a ďalšie, tak nedokážeme ani odhadnúť, kde to bude končiť a do akej miery to ovplyvní náš život. Jedno je však isté, že ho ovplyvní významne.

Jana Mikušková SOVA Digital

PLM FÓRUM 2015

foto: Viktor Marušák

foto: SOVA Digital

foto: SOVA Digital

Inovačné semináre, ktoré organizuje spoločnosť KPMG Slovensko, sa dostali do svojej ďalšej fázy vývoja. Posledný októbrový štvrtok to už bol v poradí ôsmy inovačný seminár, na ktorom sa zú-častnilo viacero priemyselných firiem z celého Slo-venska. Inovačné semináre sú celodennou aktivitou a zúčastnilo sa ich od svojho začiatku spolu okolo 300 zástupcov z viac ako 90 firiem. Zo seminárov sa stáva inovačná platforma. Čo je však hlavnou nos-nou myšlienkou tejto aktivity? Inovačná platforma sa stala nástrojom založeným na 3 hlavných pilieroch:

1. TALK & NETWORK – platforma ponúka priestor pre nové názory, diskusiu a networking. Ľudia z firiem, ktorí prídu na inovačné seminá-re, môžu vytvárať nové prepojenia, rozprávať o svojich názoroch a diskutovať s ľuďmi z iných priemyselných sektorov, firiem atď.

2. LISTEN & SEE – platforma ponúka prístup k zaujímavým inovatívnym príbehom a inšpiráci-ám. Na každom inovačnom seminári vystupujú pozvaní hostia so svojimi príbehmi, ako inovujú vo svojej firme, ako sa im darí budovať inovačnú kultúru, ako tvoria novú hodnotu. Tieto príbehy sú výborným príkladom a inšpiráciou pre iných. Stačí jedno slovo, jedna myšlienka, aby vás inšpirovala k aktivite. A to sa deje na inovačných seminároch.

3. THINK & LEARN – platforma je priestor pre získavanie rád, myšlienok a poznatkov pri bu-dovaní inovačnej kultúry vo firme. Poznatky sú zdieľané prostredníctvom rozhovorov, vystúpení počas diskusie, ale aj pri neformálnych rozhovo-roch pri obede. Účastníci sa môžu učiť novým veciam.

Tieto 3 piliere sú nosnými prvkami celej inovačnej platformy, celého pomaličky vytvárajúceho sa sys-tému alebo siete v oblasti inovácií v privátnom sek-tore. Spájanie ľudí, zdieľanie myšlienok, vzájomné navštevovanie sa (exkurzie), osobné rady a diskusie, to všetko sú nástroje pre vytváranie siete ľudí, ktorí sa venujú výskumu, vývoju a inováciám vo firmách, kde pôsobia. Je veľmi dôležité budovať povedomie o význame a dôležitosti výskumu a vývoja v podni-koch, aby budúci inžinieri mohli byť viac inšpirovaní a motivovaní pre svoje budúce zamestnanie.

KPMG inovačná platforma je tvorená zospodu a je nástrojom pre inšpiráciu, zároveň hnacou silou a povzbudením pre ľudí z praxe, aby sa aj oni pričinili o to, aby Slovensko bolo inovatívnou krajinou.

Vladimír ŠvačKPMG

KPMG INOVAČNÁ PLATFORMA

Koniec októbra 2015 sa v spoločnosti KPMG Slov-ensko opäť niesol v znamení inovácií. Inovačný seminár bol tentoraz zameraný na tému „Úlo-ha manažmentu a manažérov v implementácii inovačného procesu a vytváranie atmosféry inovácií“. Na celodennom seminári vystúpili pani Katarína Tholtová, inovačná manažérka zo spoločnosti MONDI SCP, a.s., Ružomberok a pani Ivana Molnárová, CEO spoločnosti Profesia, spol. s r.o. Podujatie moderoval a lektoroval riaditeľ oddelenia inovačného poradenstva KPMG, pán Vladimír Švač. Z jednotlivých prezentácií sa účast-níci mohli dozvedieť mnohé zaujímavé poznatky:

• ako vidia podnikoví lídri inovácie a čo to znamená pre ich firmu;

• čo musia lídri urobiť, aby inovácie fungovali; • prečo je dôležitá komunikácia a osobný rozvoj

lídrov pre rozvoj inovácií vo firme; • ako vytvoriť inovačný tím vo firme; • ako vytvoriť inovačný projekt vo firme so

zameraním na rozvoj inovačnej kultúry; • ako vyvinúť inovačnú stratégiu; • ako inovujú vo firme Profesia.sk; • ako rozvíjajú inovačnú kultúru v spoločnosti

MONDI SCP a mnohé ďalšie zaujímavosti.

Na podujatí sa zúčastnilo niekoľko firiem, ako napr. Embraco Slovakia, Continental Automotive Systems Slovakia, IKEA Components, Johnson Controls International, Foxconn Slovakia, SOVA Digital, Balanced HR, c2i, MetLife Slovakia, TECHNODAT CAE-systémy, SAMSUNG Electronics Slovakia, ZAP SR, SIEA.

Vladimír ŠvačKPMG

INOVAČNÝ SEMINÁR V KPMG

foto: KPMG

foto: KPMG

foto: KPMG

Uvažovali by ste ešte pred nejakým časom, že pri svojej práci použijete korenie? Predpokladám, že ak ste nezvažovali kariéru šéfkuchára, odpoveďou bude nie. Možno sa to po prečítaní tohto článku zmení. SPICE je totiž názov nového projektu Zväzu automo-bilového priemyslu Slovenskej republiky. Určite ste už počuli o duálnom systéme vzdelávania pre stredoškolákov. Pokiaľ ste mali alebo máte doma vysokoškoláka, nebude vám cudzí ani pojem Eraz-mus. SPICE si berie trošku z každého z nich. Stu-dent Programme of Integrated Company Education (SPICE) sa na stredoškolský „duál“ podobá myšli-enkou praxe v priemyselnom podniku a na Erazmus tým, že prináša obdobie osobnostného a profesijné-ho rastu, ktoré si s hrdosťou každý študent zapíše do svojho životopisu.Cieľom projektu je začleniť do vysokoškolské-ho štúdia na druhom stupni prinajmenšom troj-mesačnú súvislú prax v priemyselnom podniku. Túto prax môže študent zavŕšiť buď prácou z praxe, na základe ktorej bude hodnotený, alebo priamo diplomovou prácou. Ďalšou podobnosťou s Eraz-mom bude individuálny študijný plán, počas ktorého musí študent absolvovať aj prax, aj zvládnuť učivo a skúšky svojho ročníka. Ide o náročný program, kto-rý si vyžaduje viac úsilia.Šesť dekanov významných slovenských technicky orientovaných fakúlt už SPICE podporilo a umož-ní vybraným študentom absolvovať prax, prípadne vypracovať tému záverečnej práce podľa zadania podniku. Ak máte záujem prijať do vašej spoločnosti vysoko-školského praktikanta, prípadne disponujete témou

záverečnej práce vhodnou na spracovanie, máte tri možnosti. Prvou je známa cesta: kontakt s fakultou a hľadanie vhodného kandidáta. Druhá možnosť je, že vo svojom okolí už vhodného kandidáta – študenta poznáte. Tým tretím spôsobom je sekcia web por-tálu www.azu.sk s názvom „Záverečné práce“, ktorá bola vytvorená v spolupráci so Zväzom automo-bilového priemyslu SR. Tá slúži ako prostriedok na spájanie študentov a firiem. Priamo, bez akýchkoľvek prostredníkov. Vyskúšajte to! Ak máte záujem dozvedieť sa viac, neváhajte ma kontaktovať s vašimi otázkami prostredníctvom e-mailovej adresy: vmarusak@zapsr.sk.

SPICE! KORENIE, KTORÉ PROSPIEVA KAŽDÉMU

KONFERENCIA ZVÄZU AUTOMOBILOVÉHO PRIEMYSLU SLOVENSKEJ REPUBLIKYTÉMA ROKA 2016: INOVÁCIE PROCESOV V AUTOMOTIVE

www.newmatec.sk

Automotive Innovation Slovakia –štvrťročník Zväzu automobilového priemyslu SR, elektronický časopis o výskume, vývoji a inováciách v automobilovom priemysle na Slovensku.

Vydanie:3/2015, november 2015ISSN 1339-8377

Šéfredaktor: Ing. Vladimír Švač, PhD. (vsvac@kpmg.sk)

Členovia redakčnej rady: Ing. Martin Morháč (martin.morhac@sova.sk) prof. Ing. Milan Kováč, DrSc. (milan.kovac@tuke.sk) Ing. Jaroslav Holeček, PhD. (jholecek@zapsr.sk)

Jazyková korektúra:DivydMedia

Obálka foto:123RF

Adresa redakcie: Automotive Innovation Slovakia Zväz automobilového priemyslu Slovenskej republiky Bojnická 3, 831 04 Bratislava

foto: 123rf.com