bakalarska praca lucia filipov · 2009. 9. 4. · 3 summary the theme of my bachelor work is the...

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

BAKALÁRSKA PRÁCA

2008 Lucia Filipová

2

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

Dekan: prof. Ing. Dušan Húska, PhD.

Riešenie nezamestnanosti obyvateľstva ako faktor ekonomického a sociálneho rozvoja okresu Senica

Bakalárska práca

Katedra európskych štúdií Vedúci katedry: doc. Dr. Ing. Pavol Fekete, PhD. Vedúca práce: Ing. Monika Hudáková, PhD.

Lucia Filipová

Nitra 2008

3

Summary

The theme of my bachelor work is the solution of unemployment as a factor of

economical and social development in Senica district. My objective is to sum up the

evolution of the unemployment in Slovakia especially in the area around Senica from 2003

to 2007 and to give suggestions to solution towards this issue.

Regarding the information acquired from the Work Office and the Statistical Office

of Slovak Republic I found out the current situation of unemployment from the period

2003 up to 2007. I pay attention to the rate of unemployment as the one of the most

important indicator of this matter. This causes the serious economical and social problems

and has a negative impact for a whole society. The next aspect that I tried to analyze was

the progression of unemployment according to the candidate structure and the period of

their tally. I created the SWOT analysis of Senica district as well as I brought up the

realization of active politics of labor market in this area.

In the main part of my work I introduced several steps towards the solution of

unemployment. For example, I mentioned cultivation of small and middle companies,

creating of new working opportunities and promotion of active politics of labor work.

After reading this work we realize the importance of unemployment and its

consequences for a whole society.

Key words: Kľúčové slová:

Labor work Trh práce

Unemployment Nezamestnanosť

Evolution of unemployment Vývoj nezamestnanosti

Rate of unemployment Miera nezamestnanosti

Candidate for work Uchádzač o zamestnanie

Active politics of labor work Aktívna politika trhu práce

4

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem že som bakalársku prácu vypracoval samostatne a že som uviedol všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním bakalárskej práce. Nitra ................................... ................................................. podpis autora BP

5

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Monike Hudákovej, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce. Nitra ............................... .................................................. podpis autora BP

6

Obsah

Úvod 7

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky 9

1.1 Trh práce 9

1.2 Nezamestnanosť 12

2 Cieľ práce 21

3 Metodika práce 22

3.1 Metodika počítania miery nezamestnanosti 23

4 Výsledky práce 24

4.1 Stav a vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike v rokoch 2003 – 2007 24

4.2 Všeobecná charakteristika okresu Senica 27

4.2.1 Geografický profil okresu Senica 27

4.2.2 Demografické pomery v okrese Senica 28

4.2.3 Štruktúra podnikateľských subjektov v okrese Senica 31

4.2.4 Zamestnanosť v okrese Senica 32

4.3 Vývoj a situácia na trhu práce v okrese Senica v roku 2003 33





4.8 Politika trhu práce v okrese Senica 43

4.9 SWOT analýza okresu Senica 46

5 Návrh na využitie výsledkov 40

6 Záver 51

7 Použitá literatúra 52

8 Prílohy 55

7

Úvod

Nezamestnanosť je jedným zo závažných ekonomických i sociálnych problémov

našej transformujúcej sa spoločnosti. Problematika nezamestnanosti nie je problémom len

u nás, ale takisto i vo vyspelých a moderných ekonomikách sveta. Samotná existencia

nezamestnanosti je prirodzeným fenoménom a atribútom slobodnej spoločnosti založenej

na trhovom hospodárstve a demokracii.

Definovanie príčin nezamestnanosti a možnosti jej riešenia sú stredobodom záujmu

a zároveň súčasťou polemík rôznych smerov ekonomickej vedy aj praktickej hospodárskej

politiky vlád prevažnej väčšiny krajín celého sveta. Rôznosť prístupov k definovaniu

a riešeniu problému nezamestnanosti prináša aj alternatívne názory a námety. Za hlavnú

príčinu nezamestnanosti sa považuje pokles dynamiky ekonomického rastu a pokles

efektívnej výkonnosti slovenského hospodárstva.

Osobitným problémom je dlhodobá nezamestnanosť, ktorá okrem nepriaznivého

vplyvu z pohľadu využitia pracovnej sily alebo výdavkov štátu má aj výrazný

psychologický efekt na každého jednotlivca. Kým krátkodobá nezamestnanosť je

prirodzenou súčasťou ekonomického života a väčšinou nemá žiadny výrazný negatívny

efekt pre štát a jednotlivcov, dlhodobá nezamestnanosť znamená vážne problémy

spoločenského a štrukturálneho charakteru.

Dlhodobá nezamestnanosť má výrazný dopad na sociálny status jednotlivca a jeho rodiny,

môže viesť k zvýšeným negatívnym spoločenským prejavom ako je rast kriminality,

narúšanie sociálneho zmieru alebo rast drogových a iných závislostí. Práve eliminácia

negatívnych efektov dlhodobej nezamestnanosti na jednotlivcov by sa mala stať jednou

z dôležitých úloh aktívnej politiky zamestnanosti.

Súhrnne možno konštatovať, že politiku trhu práce je potrebné naďalej rozvíjať

a súčasne je nevyhnutné ju komplexne prehodnotiť vzhľadom na doterajšie výsledky a vo

vzťahu k zmenenej situácii na trhu práce. Základnou podmienkou rozvoja zamestnanosti je

zvýšenie dynamiky ekonomického rastu, ktoré prinesie vyššiu produktivitu a súčasne i viac

pracovných príležitostí.

Charakteristickým znakom transformačného procesu, aj napriek v minulosti

deklarovaným makroekonomickým výsledkom, je vysoká miera nezamestnanosti spojená

8

s formovaním sociálnej skupiny dlhodobo nezamestnaných a priepastných regionálnych

disproporcií. Príčinou takýchto rozdielov je nízka mobilita pracovnej sily, obmedzený

prístup k informáciám ako aj nedostatočná vzdelanostná úroveň. Preto je potrebné venovať

problému nezamestnanosti zvýšenú pozornosť.

Cieľom tejto bakalárskej práce je zhodnotiť vývoj nezamestnanosti v Slovenskej

republike so zameraním na okres Senica a predložiť návrh na riešenie nezamestnanosti ako

ekonomického a sociálneho problému rozvoja daného okresu.

9

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky 1.1 Trh práce

Slovo „trh“ je všeobecný pojem, ktorý je v reálnom ekonomickom živote

konkretizovaný podľa toho, s akými ekonomickými statkami sa na danom trhu obchoduje,

konštatuje VLČEK, J. (2005). Ľudia bežne chápu trh ako miesto, kde sa sústreďujú statky

ponúkané a statky dopytované. Z hľadiska hospodárskej praxe ide o oblasť ekonomiky,

v ktorej sa uskutočňujú transakcie, to znamená tam, kde dochádza k výmene tovarov medzi

jednotlivými subjektami.

„Práca“ je v ekonomickej teórii chápaná ako cieľovo zameraná hospodárska činnosť

človeka. Hlavnou príčinou pracovnej aktivity ľudí je zabezpečenie ich základných

životných potrieb. Motivácia ľudí k práci má taktiež sociálny rozmer, pretože práca spojuje

jednotlivca so spoločnosťou. Pracovná činnosť umožňuje ľuďom rozvíjať potenciál

osobnosti a prináša im pocit vnútorného uspokojenia. Ľudia pracujú aj preto, aby získali

určité spoločenské postavenie.

Trh práce zaisťuje produkciu a distribúciu práce formou výmenných vzťahov medzi

domácnosťami, ktoré ponúkajú prácu, a firmami, ktoré prácu dopytujú. Výsledkom

interakcie ponuky a dopytu je cena tohto výrobného faktora – mzda. Trh práce predstavuje

v trhovom systéme mechanizmus, v ktorého rámci sú simultánne riešené dva alokačné

problémy:

1) firmám (výrobcom) musí byť ponúknutá požadovaná štruktúra pracovných síl, to

znamená, že ekonomicky aktívne obyvateľstvo je treba priradiť ku konkrétnym

pracovným činnostiam a rozmiestniť ich tam, kde je výroba dislokovaná;

2) zamestnaným pracovným silám musí byť podľa ich podielu na vyrobenej produkcii

poskytnutý peňažný príjem a naviac musia byť (v rámci sociálneho statusu)

zaopatrené i osoby žijúce legitímne mimo zamestnania.

Ako konštatuje ÁRENDÁŠ, M. (2005) pre trhovú ekonomiku je typické, že

súbežne fungujú nielen trhy tovarov a služieb, ale i trhy výrobných faktorov, teda aj trh

práce na ktorom sa kupuje a predáva práca. Trh práce je v značnej miere špecifickým

trhom, čo vyplýva z toho, že práca je funkciou pracovnej sily a je úzko zviazaná

s osobnosťou človeka.

10

Autor ďalej definuje trh práce ako miesto, kde do vzájomných vzťahov vstupujú

domácnosti (predstavujú ponuku práce), firmy (determinujú dopyt po práci), odbory a štát

(ovplyvňujú tak ponuku ako aj dopyt po práci vo vzájomných tripartitných rokovaniach).

HARGAŠOVÁ, M. – GRAJCÁR, Š. – BAROŠOVÁ, M. (2000) uvádzajú, že trh

práce predstavuje na jednej strane ponuku pracovných miest, teda trh pracovných

príležitostí, a na druhej strane ponuku pracovných síl. Jedno aj druhé má svoje parametre

a charakteristiky. V ideálnom prípade jedno do druhého zapadne alebo nastane súlad medzi

ponukou pracovných miest a ponukou pracovných síl. To je však len číra teória, v reálnom

živote takáto ideálna súhra nejestvuje. Oveľa pravdepodobnejšia je situácia, keď na jednej

strane je istý počet pomerne jasne definovaných pracovných príležitostí, pracovných miest,

ktoré treba obsadiť, a na druhej strane je istý počet pracovníkov, ktorí hľadajú prácu,

zamestnanie, uplatnenie.

ŽAJA, J. a i. (2000) hovoria, že rýchlo sa meniace podmienky života, dynamika

technického rozvoja a nároky súčasnej praxe sa prejavujú na trhu práce vznikom

disproporcií. Tie výrazne zasahujú do života občanov a mnohí sa ocitajú mimo

ekonomickej činnosti. Nezamestnanosť zasahuje takmer všetky vrstvy obyvateľstva. Pre

niektoré skupiny vstup do radov nezamestnaných môže znamenať ich trvalé vyradenie

z pracovnej aktivity.

Jedným zo základných predpokladov dobre fungujúceho trhu práce je, ako uvádza

KRAJČÍR, P. (2002), prepojenosť ponuky a dopytu po pracovnej sile. Inými slovami

zamestnávateľ, ktorý potrebuje obsadiť svoje voľné pracovné miesto má možnosť na

základe dostupných informácií rýchlo identifikovať vhodného uchádzača o miesto

a naopak, osoba hľadajúca pracovné miesto má ľahký a bezbariérový prístup k ponuke

pracovných miest.

Najvyššou inštitúciou, ktorá priamo i nepriamo zasahuje do fungovania trhu práce,

je štát, a to aj vo vyspelých trhových ekonomikách. Intervencie štátu do tejto oblasti sa

odvodzujú od vplyvu fungovania trhu práce na rast HDP, nezamestnanosť, infláciu

a platobnú bilanciu, teda na hlavné ukazovatele makroekonomickej efektívnosti

ekonomiky. Štát má významnú úlohu pri ovplyvňovaní tak dopytu po práci, ako aj ponuky

práce, tvrdí JANČÍKOVÁ, E. (2000).

11

Podľa SCHMITZA, P. M. (1999) sa na európskom trhu práce vyžaduje väčšia

flexibilita a mobilita pracovných síl, jasná politika zamestnanosti, sociálna a daňová

politika v reformujúcich sa krajinách, inak môže prísť k ďalšiemu zvyšovaniu

nezamestnanosti v poľnohospodárskych regiónoch.

Čo chudobnému trhu práce naozaj chýba, je oživenie scenárom dlhodobého

ekonomického vývoja Slovenska s jasnými zámermi v oblasti zamestnanosti. Na jeho

základe by sa úrady práce už teraz mohli sústrediť na rekvalifikácie chýbajúcich profesií

a školstvo na reformu vzdelávacieho systému neprodukujúceho ďalších nezamestnaných.

Efektívnym zdrojom nových pracovných príležitostí sú malé a stredné podniky,

ktoré už roky márne volajú po účinnejšej podpore. Na tento problém poukazuje

MEDŽOVÁ, A. (2001).

ZOBORSKÝ, I. M. (2002) definuje prácu ako cieľavedomú ľudskú činnosť. Spolu

s pôdou a kapitálom patrí medzi najdôležitejšie produkčné faktory. Je prvotným výrobným

zdrojom, pretože nie je produktom výrobného procesu. Cieľom práce je mzda. Ďalej

poznamenáva, že na trhu práce sa stretávame s termínmi zamestnanosť a nezamestnanosť.

Zamestnanosť vyjadruje mieru využitia práce. Miera nezamestnanosti všeobecne znamená

percentuálny podiel nezamestnaných na ekonomicky aktívnom obyvateľstve.

Aktívna politika trhu práce je zameraná na umiestnenie uchádzačov o zamestnanie

a ďalších neaktívnych skupín na trhu práce, ako je zlepšenie prepojenia medzi uchádzačmi

o zamestnanie a voľnými pracovnými miestami. KONING, V. (2001) člení aktívnu

politiku trhu práce do troch kategórií:

- vzdelávanie pre trh práce,

- podporované zamestnanie,

- priame vytváranie pracovných miest a sprostredkovanie zamestnania.

Medzi nástroje aktívnej politiky trhu práce podľa Zákona NR SR č. 5/2004 Z. z.

o službách zamestnanosti patria:

- vzdelávanie a príprava pre trh práce,

- príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť,

- príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie,

- príspevok na vykonávanie absolventskej praxe,

12

- príspevok na aktivačnú činnosť, ktorou sa podľa § 52 Zákona o službách

zamestnanosti rozumie podpora udržiavania pracovných návykov uchádzača

o zamestnanie,

- príspevok na sťahovanie za prácou,

- projekty a programy,

- podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

1.2 Nezamestnanosť Podľa ÁRENDÁŠA, M. (2005) nezamestnanosť je hlavným problémom modernej

spoločnosti, problém ktorý je spojený s existenciou trhu práce, vtedy keď dochádza

k nerovnováhe medzi ponukou a dopytom pracovnej sily. Je to stav, keď ponuka pracovnej

sily je väčšia ako dopyt po tejto pracovnej sile, keď ochotu občanov pracovať a zamestnať

sa sprevádza nezáujem zamestnávateľov zamestnať ich, prípadne ekonomika sa nachádza

v takom stave, že nie je schopná pri daných zdrojoch a konkrétnych možnostiach týchto

ľudí zamestnať.

BASSAM, A. T. (2005) vo svojom príspevku uvádza, že nezamestnanosť v našej

spoločnosti je problém, ktorý má ekonomickú a sociálnu dimenziu, a jasne vyjadruje

deficit v ekonomických štruktúrach a nerovnováhu vo fungovaní nášho národného

hospodárstva, zároveň vyjadruje sociálnu nerovnováhu. V západných demokratických

štátoch je index nezamestnanosti hlavný faktor v politických konfliktoch, keď vyjadruje

úspešnosť, alebo neúspešnosť vlády a jej programov.

Ako píše BUCHTOVÁ, B. (2002) nezamestnanosť je nepríjemným sprievodným

javom rozvoja spoločenských systémov založených na trhovej ekonomike. Jej vysoká

miera nepriaznivo ovplyvňuje celkové spoločenské prostredie, zhoršuje hospodársku

situáciu štátu, spokojnosť a zdravie ľudí. Strata práce však predovšetkým ponižuje človeka,

ktorý vie a chce pracovať, narušuje jeho obvyklú psychickú pohodu, poškodzuje život jeho

rodiny.

Naše i zahraničné poznatky potvrdzujú, že strata práce znamená pre jedinca nielen pokles

životnej úrovne (hraničiacou často až s chudobou), ale taktiež rad ďalších negatívnych

osobnostných zmien. Psychologické výskumy dlhodobo nezamestnaných ľudí zisťujú ich

hlbokú depresiu zo straty práce, pokles sebavedomia a sebaúcty, pocity neužitočnosti

a beznádeje. Súčasne dochádza k poklesu sociálneho statusu nezamestnaného.

13

Kultúra nezamestnanosti je dlhodobé až trvalé vypojenie z pracovného procesu

za pomerne slušných životných podmienok a nadmierou voľného času konštatuje

ZELENÝ, M. (2000). Proti nezamestnanosti je možné bojovať len zvyšovaním

produktivity a zavádzaním informačných technológií na úrovni regiónov, nie na úrovni

štátu. Na úrovni štátu je potrebné pomôcť radikálne likvidovať mýtus kultúry

nezamestnanosti a umelé udržiavanie prezamestnanosti.

DÚBRAVA, J. (2000) analyzuje stav rastúcej nezamestnanosti i prezamestnanosti.

Tvrdí, že na daný problém je potrebný pohľad z dvoch uhlov, a to zo strany organizácie

(mikropohľad) a zo strany štátu (makropohľad).

Z pohľadu výrobnej organizácie je lepšie prezamestnanosť odstrániť aj za cenu

prepúšťania zamestnancov a následného zvýšenia nezamestnanosti v štáte. Znižovanie

počtu zamestnancov je správne riešenie vždy vtedy, keď nie je možné zvyšovať (alebo

udržať) výkony na zamestnanca a tým udržať potrebnú produktivitu práce. Každé iné

riešenie je nesprávne a z dlhodobého pohľadu ohrozuje existenciu organizácie, pretože

predražuje cenu práce a tým znižuje konkurencieschopnosť na príslušnom trhu. Napriek

veľkej oficiálnej nezamestnanosti je lepšie, keď sa prezamestnanosť rieši, ak je to

potrebné, aj za cenu prepúšťania.

Štát (makropohľad) by sa nemal angažovať v tom, aby zabraňoval zvyšovaniu

nezamestnanosti neriešením prezamestnanosti, ale aby znižoval počty nezamestnaných

podporou malého a stredného podnikania, postihovaním falošných nezamestnaných, či

podporou zahraničných investorov.

Podľa KOZELOVEJ, D. (2005) príčiny vzniku nezamestnanosti sú ovplyvniteľné

hospodárskou politikou, politikou zamestnanosti a sociálnou politikou a súvisia

s demografickým, hospodárskym a politickým vývojom spoločnosti.

Pri skúmaní dôsledkov nezamestnanosti je potrebné brať do úvahy viaceré aspekty.

Z pohľadu ekonomického ide o nevyužívanie potenciálu pracovnej sily, čo so sebou

prináša zníženie HDP na jednej strane a náklady spoločnosti na príspevky

v nezamestnanosti na strane druhej.

Zo sociálneho hľadiska nezamestnané obyvateľstvo je nútené využívať znížený objem

finančných prostriedkov, prehlbujú sa medziregionálne mzdové disparity a následne

dochádza k poklesu životnej úrovne obyvateľstva.

14

SAMUELSON, P. A. - NORDHAUS, W. (2000) konštatujú, že vysoká

nezamestnanosť je ekonomický i sociálny problém. Ekonomický problém je to preto, lebo

predstavuje stratu cenných zdrojov. Nezamestnanosť je najväčší sociálny problém, pretože

zapríčiňuje veľké útrapy, keď nezamestnaní zápasia s poklesom dôchodkov. Hoci sú

ekonomické náklady nezamestnanosti nepochybne vysoké, peňažné vyjadrenie nemôže

adekvátne postihnúť ľudské a psychologické straty, ktoré so sebou prinášajú obdobia

trvalej nedobrovoľnej nezamestnanosti. Psychologické štúdie ukazujú, že strata

zamestnania je spravidla traumatizujúcou udalosťou podobne ako úmrtie blízkeho priateľa

alebo neúspech v škole.

ĎURĎOVIČOVÁ, M. (2000) uvádza, že hlavným ekonomickým dôsledkom

nezamestnanosti je nevyužitie potenciálu pracovnej sily, pretože každý nezamestnaný

disponuje určitými schopnosťami, zručnosťami, vedomosťami, ktoré pri ich nevyužívaní

neprinášajú žiaden úžitok. To sa prejavuje poklesom hrubého domáceho produktu na

jednej strane a rastúcimi nákladmi na strane druhej. Pri odstraňovaní všetkých prejavov

nezamestnanosti významnú úlohu zohráva aktívna politika zamestnanosti, ako jedna zo

súčastí hospodárskej politiky.

Jedným z najzložitejších problémov súčasnej trhovej ekonomiky, ako tvrdí

LISÝ, J. a i. (2000) je nezamestnanosť. Snaha o vytvorenie nových pracovných

príležitostí, ako aj snaha o zmenšenie ťarchy nezamestnanosti je vážnym ekonomickým

problémom, ale aj sociálnym a politickým problémom.

Všetko práceschopné obyvateľstvo sa člení na 3 základné skupiny:

1) Zamestnaní – sú ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ale aj tí, ktorí

majú prácu, nepracujú však pre chorobu, štrajk alebo dovolenku.

2) Nezamestnaní – ide o ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu, alebo

sa chcú vrátiť do práce. Aby bol niekto považovaný za nezamestnaného, musí byť

zaregistrovaný v sprostredkovateľniach práce (v SR na úradoch práce). Zamestnaní

a nezamestnaní tvoria pracovnú silu.

3) Všetci ostatní (ekonomicky neaktívni), ktorí nie sú súčasťou pracovnej sily. Ide teda

o tú časť dospelého obyvateľstva, ktorá navštevuje školu, vedie domácnosť,

nemôže pracovať pre chorobu – je v invalidnom dôchodku, alebo jednoducho

vôbec prácu nehľadá.

15

URAMOVÁ, M. (2005) píše, že pri ekonomických analýzach merania a sledovania

vývoja nezamestnanosti v jednotlivých krajinách vzniká celý rad problémov. Jedným

z nich je skutočnosť, že štatisticky vykazovaná miera nezamestnanosti sa spravidla

nerovná skutočnej miere nezamestnanosti. Tieto odchýlky vyplývajú okrem iného aj

z toho, že miera nezamestnanosti nezachytáva pracujúcich na skrátený pracovný úväzok,

hoci títo ľudia by radšej pracovali na plný pracovný úväzok. Mnoho krátkodobo

nezamestnaných sa z rôznych dôvodov nehlási na úradoch práce a naopak, úrady práce

často administratívnymi opatreniami alebo zmenami v metodike vykazovania

nezamestnaných vyraďujú z evidencie tých, ktorí podľa legislatívy stratili nárok na

podporu v nezamestnanosti.

V dôsledku nesúladu informačných tokov, z rôznorodosti vkusov alebo talentov

ľudí vzniká podľa BARÁNIKA, M. – HABÁNIKA, J. (2002) prirodzená miera

nezamestnanosti. Súčasne predstavuje najnižšiu mieru nezamestnanosti, pri ktorej sa

dosahuje najvyššia možná miera zamestnanosti. Existujú tri faktory, ktoré jej úroveň

ovplyvňujú. Sú to:

- demografický vývoj,

- politika vlády,

- spôsob života a životná úroveň.

Prvý vplyv vychádza z demografickej štruktúry pracovnej sily, ktorá pôsobí na trhu práce.

V súčasnosti vstupujú do produktívneho veku populačne silnejšie ročníky.

Prirodzenú mieru môže zvyšovať aj sociálna politika vlády, ak umožňuje poberať vysoké

sociálne dávky v nezamestnanosti. Štrukturálne zmeny neustále prebiehajú. Dochádza

k uvoľňovaniu zamestnancov. Firmy a zamestnanci potrebujú určitý čas, aby dokázali

správne zareagovať na zmeny a našli si na trhu správnych partnerov a zamestnanci novú

pracovnú príležitosť.

Makroekonomicky založený prístup k nezamestnanosti na trhu práce spôsobil, že sa

pozornosť sústredila na praktické problémy merania nezamestnanosti a zmien pracovnej

sily uvádza MARTINCOVÁ, M. (2005) . Celková zamestnanosť sa v bežnej hospodárskej

praxi obvykle meria dvomi spôsobmi:

16

1) počtom nezamestnaných osôb – niekedy sa označuje pojmom zásoba (stock)

a vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily (v tisícoch) a počtom

zamestnanej pracovnej sily v každom období;

2) percentuálna miera nezamestnanosti – predstavuje počet nezamestnaných

v pomere k pracovnej sile. Po vynásobení stomi dostaneme počet percent.

Obidva spôsoby merania zaznamenávajú vplyv faktorov pôsobiacich na dopyt po

pracovnej sile a jej ponuku. Ponukové faktory menia veľkosť a skladbu pracovnej sily,

ktorá buď pracuje, alebo hľadá prácu, zatiaľ čo faktory dopytu ovplyvňujú veľkosť

a skladbu pracovnej sily, ktorá je práve zamestnaná.

MERI ČKO, M. (2000) poznamenáva, že s vysokou mierou nezamestnanosti sa

začínajú ozývať hlasy, že štát by tento problém mal riešiť väčšou integráciou

a investíciami do ekonomiky. Niektorí keynesovsky orientovaní ekonómovia ponúkajú

metódy, ktoré by zaručene znížili počet ľudí bez práce. Navrhujú masívne štátne investície,

či už do výstavby bytov, diaľnic alebo do rozvojových impulzov.

Doba trvania nezamestnanosti je zložitý problém, ktorý ovplyvňuje celý rad

faktorov pôsobiacich na makro, mikro a mezo úrovni. Podľa RIEVAJOVEJ, E. (2000) sa

jedná predovšetkým o nasledovné faktory:

- demografické krivky populačného vývoja,

- stav agregátneho dopytu po práci,

- nízka mobilita práce (regionálna a profesná mobilita),

- flexibilita trhu práce, elasticita miezd a pomer medzi pracovným príjmom

a sociálnymi dávkami,

- výška a doba poberania podpory v nezamestnanosti,

- efektívnosť nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti,

- informačná základňa trhu práce,

- podiel rizikových skupín obyvateľstva,

- diferencie v ekonomickej výkonnosti regiónov,

- nepružnosť trhu práce.

ÁRENDÁŠ, M. (2005) predkladá všeobecne prijatú klasifikáciu nezamestnanosti

podľa doby trvania:

a) nezamestnanosť v trvaní od 0 – 6 mesiacov sa označuje ako krátkodobá,

17

b) nezamestnanosť v trvaní od 6 – 12 mesiacov sa označuje ako strednodobá,

c) nezamestnanosť v trvaní 12 a viac mesiacov sa označuje ako dlhodobá.

V poslednom období sa do centra pozornosti i vo vyspelých trhových ekonomikách

dostáva problém dlhodobej nezamestnanosti, konštatuje RIEVAJOVÁ, E. (2006). I nízka

miera nezamestnanosti môže byť nepriaznivá, ak ide prevažne o dlhodobú

nezamestnanosť. Ak je miera nezamestnanosti síce vyššia, ale obrat medzi

nezamestnanými je rýchly (nízky podiel dlhodobo nezamestnaných), situácia je

priaznivejšia, a to z hľadiska nezamestnaných osôb, tak i z hľadiska nárokov na štátny

rozpočet. Je to dané na jednej strane nižšími požiadavkami na podporu v nezamestnanosti,

na druhej strane skutočnosťou, že znovuzrodenie nezamestnaných si vyžaduje

neporovnateľne vyššie náklady ako sprostredkovanie práce osobám s krátkou dobou

trvania nezamestnanosti. V posledných rokoch dochádza k určitému posunu

charakterizovanému predlžovaním priemernej dĺžky trvania jednotlivých prípadov

nezamestnanosti a súčasne rastom podielu osôb dlhodobo nezamestnaných.

MAREŠ, P. (2002) hovorí, že v súčasnosti sa dlhodobá nezamestnanosť nielen

značne rozšírila, ale stáva sa i závažným politickým problémom s multiplikačným efektom

dĺžky nezamestnanosti. To znamená, čím dlhšie sú ľudia bez zamestnania, tým menšiu

majú nádej prácu opäť nájsť.

Rastie i priemerná dĺžka jednotlivých prípadov dlhodobej nezamestnanosti. V prípade

dlhodobej nezamestnanosti treba vziať do úvahy, že najskôr postihuje:

- nepružnú, dlhodobo zamestnanú pracovnú silu (paradoxne mnohokrát platí, že čím

mali ľudia pred stratou práce stabilnejšie pracovné miesto, tým horšie sa na

pracovnom trhu uplatňujú a tým častejšie zostávajú medzi dlhodobo

nezamestnanými),

- nekvalifikovanú pracovnú silu, osoby s nízkym vzdelaním,

- príslušníkov etnických menšín a imigrantov,

- obyvateľov zo zaostávajúcich a vidieckych oblastí,

- zdravotne postihnutých,

- mladistvých, hlavne mladých problémových jedincov.

Dlhodobá nezamestnanosť má nepriaznivé dôsledky pre spoločnosť aj pre nezamestnaných

jedincov. K sociálnym následkom dlhodobej nezamestnanosti pre jedinca, ako sú zníženie

životnej úrovne, rast napätia v jeho rodine a v ostatných interpersonálnych vzťahoch,

18

depresia, strata motivácie a pocit bezmocnosti, pristupujú aj zvýšené následky, ktoré

pociťuje spoločnosť.

Príčiny vzniku nezamestnanosti podľa BARÁNIKA, M. – HABÁNIK, J. (2002)

vyplývajú z nasledujúcich dôvodov:

- poklesu rastu HDP – môže vyvolať zníženie domáceho alebo zahraničného dopytu,

taktiež zmenu štruktúry pracovnej náročnosti;

- substitúcie práce technikou – spôsobuje rast produktivity práce, preto menší počet

pracovníkov dokáže vyrobiť väčší objem produktu;

- rýchlejšieho prírastku práceschopného obyvateľstva ako je rast HDP – vzniká

vtedy, ak pri stabilnom populačnom vývoji sa zníži ekonomický rast.

JAKOBY, M. – MORVAY, K. – PAŽITNÝ, P. (2000) pokladajú za príčiny

nezamestnanosti v Slovenskej republike:

- nízku úroveň inštitucionálneho (absencia fungovania základných systémov

trhového hospodárstva), informačného (absencia informačných technológií)

a vzdelávacieho rámca (veľmi nízky podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí);

- nízku mobilitu pracovných síl a z neho vyplývajúcu nízku flexibilitu trhu

pracovných miest;

- nemotivačne nastavený systém poistenia v nezamestnanosti a z neho vyplývajúcu

korupciu na úradoch práce a toleranciu práce načierno;

- spolitizovanú privatizáciu a nejasné vlastnícke vzťahy, ktoré nemotivujú vlastníkov

k lepšiemu a efektívnejšiemu využívaniu zdrojov;

- nedostatočnú reštrukturalizáciu bankového a podnikového sektora, z ktorej

vychádza nedostatočný dopyt po práci, čo sa odráža na nízkej tvorbe pracovných

miest, čo má priamy vplyv na vysoký podiel uchádzačov o prácu na jedno voľné

pracovné miesto.

Nezamestnanosť sa v trhovej ekonomike môže vyskytovať vo viacerých formách,

uvádza vo svojej publikácii MARTINCOVÁ, M. (2005) . Ak kriteriálnym hľadiskom sú

príčiny vzniku, nezamestnanosť sa môže prejavovať ako:

1) frikčná nezamestnanosť – vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi,

pracovnými miestami alebo rôznymi etapami životného cyklu. Dokonca aj

v ekonomike s plnou zamestnanosťou existuje určitý pohyb ľudí, ktorí hľadajú

19

pracovné miesto po skončení školy alebo po presťahovaní sa do iného mesta. Ženy

sa môžu znova zaradiť do súboru pracovnej sily, keď vychovali deti. Frikčne

nezamestnaní pracovníci zvyčajne často menia miesta alebo hľadajú lepšie miesta,

často sú označovaní ako „dobrovoľne nezamestnaní“. Skúsenosti vo vyspelých

krajinách naznačujú, že nezamestnanosť mladých ľudí je do značnej miery frikčná,

t.j. predstavuje hľadanie miesta a zmeny, ktoré sú pre mladých ľudí potrebné, aby

zistili svoje osobné schopnosti a naučili sa pracovať;

2) štrukturálna nezamestnanosť – vzniká vtedy keď existuje nesúlad medzi ponukou

pracovníkov a dopytom po nich. Takýto nesúlad sa môže utvoriť preto, že dopyt

po určitom druhu práce sa zvyšuje, kým dopyt po inom druhu práce klesá a ponuka

sa neprispôsobí dostatočne pružne. Často preto nastáva nerovnováha v sektoroch

alebo regiónoch, pretože niektoré z nich rastú, iné upadajú. Keby sa mzdy plynulo

prispôsobovali meniacej sa ponuke a dopytu, nerovnováha na trhu práce by sa

stratila, pretože mzdy v oblastiach s prebytkom pracovníkov by klesali

a v oblastiach s nedostatkom pracovníkov vzrástli. Mzdy však nereagujú

dostatočne rýchlo na ekonomické šoky, pričom trvá roky, kým sa prispôsobia

nedostatku alebo prebytku;

3) cyklická nezamestnanosť – sa vyskytuje vtedy, keď celkový dopyt po pracovníkoch

je nízky (teda nielen dopyt po pracovníkoch v určitých sektoroch a regiónoch).

Keď celkové výdavky a output klesajú, rastie nezamestnanosť v celkovej

ekonomike. Tento rast nezamestnanosti v každej oblasti je signálom, že rastúca

nezamestnanosť je prevažne cyklická.

Rozlíšenie medzi cyklickou nezamestnanosťou a inými druhmi nezamestnanosti pomáha

ekonómom diagnostikovať celkový stav na trhu práce.

Tieto formy nezamestnanosti VLČEK, J. (2005) dopĺňa o sezónnu

nezamestnanosť, o ktorej hovorí, že ide o prirodzené kolísanie dopytu po práci, ktoré je

vyvolané striedaním ročných období. Bežne sa prejavuje v poľnohospodárstve, cestovnom

ruchu, stavebníctve a pod.

Autor ďalej píše, že pre diagnostiku situácie na trhu práce ekonómovia používajú

popri uvedených formách nezamestnanosti aj jej rozlíšenie na dobrovoľnú a nedobrovoľnú.

Pri dobrovoľnej nezamestnanosti nezamestnaní hľadajú prácu ale za vyššiu mzdu, než

ktorá na trhu práce prevláda. Títo ľudia preferujú voľný čas alebo iné aktivity (štúdium,

chcú byť doma a starať sa o deti, hľadajú lepšie platené miesto, k obžive im stačia

20

vyplácané podpory v nezamestnanosti). Ak by akceptovali danú mzdu, mohli by prácu

nájsť, pretože pri dobrovoľnej nezamestnanosti je počet nezamestnaných nižší alebo rovný

počtu voľných pracovných miest.

Pri nedobrovoľnej nezamestnanosti sú nezamestnaní ochotní pracovať za mzdu, ktorá na

trhu práce prevláda, ale nemôžu nájsť zamestnávateľa. Znamená to, že celková ponuka

práce je nižšia než celkový dopyt po práci.

Podľa URAMOVEJ, M. (2005) nezamestnanosť ako ktorákoľvek ekonomická

kategória je uzlovým, logickým pojmom vyjadrujúcim podstatné charakteristiky

nezamestnanosti ako sociálno-ekonomického javu. Pri vymedzení podstaty

nezamestnanosti sa v teórii stretávame s viacerými prístupmi, ktoré vnímajú

nezamestnanosť z rôznych uhlov pohľadu a metodologických pozícií.

Najčastejšie sa podstata nezamestnanosti vyjadruje prostredníctvom jej foriem, kde sa

rozčleňujú buď podľa dĺžky trvania nezamestnanosti na krátkodobú a dlhodobú, alebo

podľa príčin vzniku nezamestnanosti na dobrovoľnú a nedobrovoľnú. Tieto prístupy

k odhaleniu podstaty nezamestnanosti uplatňujú postup – od foriem a príčin k podstate

a následne k úvahám či návrhom na jej riešenie.

21

2 Cieľ práce

Nezamestnanosť je považovaná za jeden z najväčších problémov súčasnej trhovej

ekonomiky.

Cieľom tejto práce je poukázať na súčasný stav a vývoj nezamestnanosti na úrovni

národohospodárskej ako aj na úrovni okresu Senica a dospieť k záveru, aké sú konkrétne

možnosti pri riešení nezamestnanosti obyvateľstva okresu Senica po zistení súčasného

stavu problematiky.

S ohľadom na takto vytýčený cieľ je potrebné definovať nasledovné čiastkové

ciele:

- Oboznámiť sa s dostupnou domácou a zahraničnou literatúrou, ktorá pojednáva

o skúmanej problematike. Tu sú prezentované názory autorov na problém

nezamestnanosti ako problému týkajúceho sa transformujúcich sa ekonomík ako

i krajín s vyspelou trhovou ekonomikou.

- Teoretické vymedzenie podstaty a významu nezamestnanosti obyvateľstva,

klasifikácia nezamestnanosti.

- Charakterizovať vývoj nezamestnanosti na Slovensku a v Senickom okrese.

Vychádzame z geografických a demografických pomerov, charakterizujeme

vekové zloženie obyvateľov, zloženie obyvateľstva podľa pohlavia, štruktúru

podnikateľských subjektov atď.

- Popísať aktívnu politiku trhu práce v okrese Senica

- Ponúknuť návrhy na efektívne riešenie nezamestnanosti v okrese Senica.

22

3 Metodika práce

Objektom skúmania bakalárskej práce je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

v Senici, ktorý zabezpečuje realizáciu cieľov a úloh politiky trhu práce a vytvára

podmienky na fungovanie trhu práce a jeho rozvoj. Tento úrad realizuje právo občanov na

vhodné zamestnanie prostredníctvom systému podpory a pomoci občanom pri ich

začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce.

Dosiahnutiu stanoveného cieľa predchádzal rozsiahly rozbor literatúry z domova

i zahraničia čerpaný z knižných publikácií, časopisov, zo zbierky zákonov a internetových

stránok venujúce sa tejto problematike. Tieto zdroje boli zamerané na získanie potrebných

informácií a údajov z oblasti zamestnanosti, nezamestnanosti a trhu práce. Významným

zdrojom boli štatistické údaje zverejnené na stránke Štatistického úradu Slovenskej

republiky (ŠÚ SR) a na stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Konkrétne údaje

o okrese Senica sme získali na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici. Základným

legislatívnym podkladom bol Zákon NR SR č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pri vypracovaní bakalárskej práce sme zvolili nasledovné metódy:

- zhromažďovanie údajov,

- prieskumná metóda,

- analyticko-syntetická metóda

- SWOT analýza

- syntéza získaných výsledkov do návrhu na využitie.

Prostredníctvom prieskumnej metódy, ako jednou zo základných použitých metód,

sme získali informácie o miere a štruktúre nezamestnanosti a jej vývoji v okrese Senica.

Analyticko-syntetickú metódu sme využili pri posudzovaní vplyvov

nezamestnanosti na obyvateľstvo daného okresu.

SWOT analýza vychádza z predpokladu, že úspech možno dosiahnuť, ak sa

maximalizujú prednosti a príležitosti a minimalizujú nedostatky a hrozby.

23

3.1 Metodika počítania miery nezamestnanosti

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) – pri sledovaní nezamestnanosti

vychádza z evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie. Na základe toho,

ako rýchlo môže uchádzač o zamestnanie nastúpiť do práce, rozdeľuje nezamestnaných na

evidovaných a na disponibilných. Podľa tohto rozdelenia vykazuje registrovanú

a disponibilnú (evidovanú) mieru nezamestnanosti. ÚPSVaR zverejňuje mieru

nezamestnanosti mesačne.

Štatistický úrad SR – zisťuje nezamestnanosť prostredníctvom výberových zisťovaní

pracovných síl (VZPS). VZPS je priebežným monitorovaním pracovných síl na základe

priameho zisťovania vo vybraných domácnostiach.

Zisťuje sa metodikou, ktorá vychádza z odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce a je

v súlade s normami európskeho štatistického úradu EUROSTAT.

Štatistický úrad zverejňuje mieru nezamestnanosti štvrťročne.

Eurostat – zostavuje „harmonizovanú“ mieru nezamestnanosti pre členské štáty EÚ na

základe definícií, ktoré odporučila Medzinárodná organizácia práce (ILO).

Tieto „harmonizované“ stredné hodnoty mikroekonomických dát, týkajúcich sa

jednotlivcov a domácností, sú používané Eurostatom pre celú EÚ, aby zaručili

porovnateľnosť členských štátov.

Miera nezamestnanosti (U) vo všetkých troch prípadoch je definovaná ako podiel

nezamestnaných (NEZ) k ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu (EAO).

počet nezamestnaných

U [%] = —————————————————— x 100

ekonomicky aktívne obyvateľstvo

Pri riešení danej problematiky a vypracovaní stanovených čiastkový cieľov boli

ďalej použité tabuľkové a grafické znázornenia slúžiace k sprehľadneniu práce.

24

4 Výsledky práce 4.1 Stav a vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike v rokoch 2003 – 2007

Nezamestnanosť je sociálno-ekonomický jav spojený s existenciou trhu, konkrétne

trhu práce. Predstavuje dôsledok a súčasne prejav nerovnováhy na trhu práce, medzi

ponukou a dopytom po práci. Výška nezamestnanosti je mierou ekonomického zdravia

národa. Je to vážny ekonomický problém, pretože reprezentuje stratenú potenciálnu

hodnotu celej ekonomiky, ale zároveň i sociálny indikátor, lebo nezamestnanosť je spojená

s takými spoločenskými javmi, ako je strata sociálnych istôt, zvýšená rozvodovosť,

zločinnosť a pod.

Slovenská republika patrí medzi krajiny s najvyššou mierou nezamestnanosti

v strednej Európe. Vývoj evidovanej miery nezamestnanosti v SR od roku 2003 po rok

2007 je sprehľadnený v tabuľke 1.

Vývoj evidovanej miery nezamestnanosti v SR 2003 – 2007 (v %) Tabuľka 1

Miera nezamestnanosti v %

Kraj 2003 2004 2005 2006 2007 INDEX 2007/2003

Bratislavksý 3,97 3,39 2,60 2,29 1,98 0,50 Trnavský 11,05 8,83 7,15 5,22 4,30 0,39 Trenčiansky 9,87 8,09 6,80 5,17 4,50 0,46 Nitriansky 19,07 14,80 11,39 9,09 7,10 0,37 Žilinský 13,23 11,12 9,33 7,03 5,55 0,42 Banskobystrický 22,75 19,50 18,32 16,12 14,10 0,62 Prešovský 19,57 17,50 15,77 13,68 12,05 0,62 Košický 22,16 18,89 17,50 15,18 13,02 0,59 Slovensko spolu 15,56 13,07 11,36 9,40 7,99 0,49

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

Tabuľka 1 poukazuje na zlepšujúcu sa tendenciu vývoja evidovanej miery

nezamestnanosti v SR. Podľa údajov z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny najmenej

ľudí bez práce bolo už tradične v Bratislavskom kraji, kde miera nezamestnanosti dosiahla

v roku 2007 úroveň 1,98%, čo je pokles o 0,31 percentuálneho bodu v porovnaní

s obdobím predchádzajúceho roku. Miera nezamestnanosti v tomto kraji sa pohybuje

výrazne pod úrovňou celoslovenského priemeru. Naopak najvyššiu mieru nezamestnanosti

majú Banskobystrický, Košický a Prešovský kraj. Túto tendenciu vývoja jednoznačne

dokumentuje graf 1.

25

Graf 1

15,56

13,07

11,36

9,4

7,99

0 5 10 15 20

Miera evidovanej nezamestnanosti v %

2003

2004

2005

2006

2007

Rok

Miera evidovanej nezamestnanosti v SR 2003 - 2007

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku bola v roku 2003 na úrovni

15,56%. V roku 2003 klesla miera nezamestnanosti na 15,6%. V tomto roku bolo prijatých

viacero dôležitých zákonov - nový zákon o dani z príjmov (zavedenie rovnej dani z

príjmov), nový zákon o obchodnom registri (zápis do obchodného registra do 5 dní),

novela zákona o správe daní a poplatkov (možnosť podať daňové priznanie elektronickou

poštou), zákon o službách zamestnanosti (aktivačné príspevky, vyššia periodicita návšte

pre neaktívnych nezamestnaných). Napriek nespokojnosti istých vrstiev obyvateľstva

(najmä Rómovia) s následkami prijatých reforiem, z dlhodobého hľadiska mali pozitívny

charakter. Pozitívne vyznievajú tiež medziročné porovnávania miery nezamestnanosti

jednotlivých po sebe nasledujúcich rokov, kedy do konca roku 2007 táto miera klesla až na

7,99%, čo predstavuje rozdiel 7,57 percentuálnych bodov oproti roku 2003. Rozdelenie

okresov SR podľa evidovanej miery nezamestnanosti môžeme vidieť aj na mape

v prílohe 1.

Z nasledujúcej tabuľky 2 vyplýva, že počas päťročného sledovaného obdobia

najvyšší počet uchádzačov o zamestnanie vykazuje Košický kraj. Avšak keď porovnávame

počet uchádzačov o zamestnanie za posledný evidovaný rok, t.j. rok 2007 a rok 2003

môžeme konštatovať, že najväčšia zmena v počte uchádzačov je viditeľná

v Banskobystrickom kraji a to z 78 671 na 49 680, čo predstavuje pokles o 28 991 ľudí.

26

Počet uchádzačov o zamestnanie podľa krajov v SR Tabuľka 2 Rok

Kraj 2003 2004 2005 2006 2007

INDEX 2007/2003

Bratislavský 14226 12636 9810 8350 7280 0,51 Trnavský 34224 27537 23559 17411 14724 0,43 Trenčiansky 32524 27596 23410 17843 15750 0,48 Nitriansky 70460 55562 44241 34568 28249 0,40 Žilinský 48731 40153 34013 25361 20824 0,43 Banskobystrický 78671 68927 63462 55338 49680 0,63 Prešovský 83759 73142 65102 55760 51305 0,61 Košický 89629 77602 70237 58806 52127 0,58 Slovensko spolu 452224 383155 333834 273473 239939 0,53

Zdroj: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Výška nezamestnanosti na Slovensku dlhodobo patrí k najväčším spomedzi

členských štátov EÚ. Navyše je veľmi nerovnomerne rozdelená v rámci jednotlivých

regiónov Slovenska. Túto skutočnosť názorne preukazuje aj graf 2, kedy najvyšší počet

uchádzačov o zamestnanie je evidovaný práve v Banskobystrickom, Košickom

a Prešovskom kraji. Táto nerovnomernosť má veľmi negatívne dopady na celkovú životnú

úroveň obyvateľstva ako aj na sociálnu stabilitu. Nehovoriac o veľkom nevyužitom

ľudskom potenciáli, ktorý sa nepodieľa na tvorbe národného bohatstva. Pri dlhodobej

nezamestnanosti sa navyše jeho kvalita postupne znižuje.

Graf 2

Podiel počtu uchádzačov o zamestnanie podľa krajov v SR za rok 2007

7280 1472415750

28249

20824

49680

51305

52127

Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky

Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny k 31. 12. 2007

27

4.2 Všeobecná charakteristika okresu Senica

Okres Senica leží v juhozápadnej časti Slovenskej republiky a je jedným zo

siedmich okresov Trnavského kraja. Tento okres sa skladá z 31 nasledujúcich obcí,

z ktorých štatút mesta majú dve obce – Senica a Šaštín-Stráže:

- Bílkové Humence - Kuklov - Rybky

- Borský Mikuláš - Kúty - Sekule

- Borský Svätý Jur - Lakšárska Nová Ves - Senica

- Cerová - Moravský Svätý Ján - Smolinské

- Častkov - Osuské - Smrdáky

- Čáry - Plavecký Peter - Sobotište

- Dojč - Podbranč - Šajdíkové Humence

- Hlboké - Prietrž - Šaštín Stráže

- Hradište pod Vrátnom - Prievaly - Štefanov

- Jablonica - Rohov

- Koválov - Rovensko

4.2.1 Geografický profil okresu Senica

Okres Senica zaberá severozápadnú časť Trnavského kraja pri štátnej hranici

s Rakúskom a Českou republikou, na južnej strane susedí s okresom Malacky, východnou

a severovýchodnou stranou s okresom Myjava a na severe s okresom Skalica v oblasti

zvanej Záhorie. Tento názov označoval už od minulosti kraj ležiaci za Malými Karpatami

smerom k rieke Morava. Okres Senica patrí pod Trnavský kraj. Záhorie patrí vďaka

výhodnej geografickej polohe a priaznivým klimatickým podmienkam k najstaršie

osídleným územiam na Slovensku.

Okres je rozložený na ploche 683,68 km2, ktorú vytvára čiastočne Záhorská nížina

a čiastočne zvlnená Myjavská a Chvojnická pahorkatina. Tomu zodpovedá i nadmorská

výška od 150 m n. m. (katastrálne územie Sekule) až po 568 m n. m. (kopec Pecková

v katastrálnom území Sobotište).

28

Z pohľadu Trnavského kraja má okres Senica najvyššiu lesnatosť; 31,57%

z celkovej plochy okresu zaberajú lesné porasty, prevažne borovica, agát a buk.

V okrese sa nachádza aj lignit. Ťaží sa v Bani Záhorie v obci Čáry. Vyťažené uhlie je

predurčené pre tepelné elektrárne. Ďalšie zdroje v okrese sú zmapované v oblasti Kútov

a Štefanova. Odpad pri ťažbe sa prevažne využíva ako organické hnojivo alebo podložie

pod skládky tuhého komunálneho odpadu. Hranica ekonomickej únosnosti v Bani Čáry sa

ukazuje pri ťažbe 300 – 320 tisíc ton ročne.

V časti Záhorskej nížiny sa nachádzajú zdroje pieskov vhodné pre zlievárenské a sklárske

účely, ako i pre výrobu stavebných hmôt, resp. priamo v stavebníctve.

V obci Smrdáky sa nachádzajú minerálne vody, kde sú aj prírodné liečebné kúpele. Tieto

kúpele navštevuje aj pomerne veľa zahraničných návštevníkov.

Vodné toky, ktoré pretekajú okresom patria do správy podniku Povodie Dunaja. Ide

o rieku Moravu – okrajová západná časť okresu, rieku Myjavu a rieky menšieho významu,

ako sú Teplica, Rudava a Malolevársky kanál. Kunovská vodná priehrada na rieke Teplica

slúži prevažne pre potreby podniku Slovenská hodváb a. s., má však i krajinnotvárnu

a rekreačnú funkciu. Z vodohospodárskeho hľadiska sú zaujímavé vodné nádrže Prietrž,

Koválov a vodné plochy, vzniknuté po ťažbe štrkov a pieskov v katastrálnom území

Šajdíkové Humence, Šaštín-Stráže, Moravský Sv. Ján a Sekule.

4.2.2 Demografické pomery v okrese Senica

Okres Senica sa rozprestiera ploche 683,68 km. Žije tu v súčasnosti 60 957

obyvateľov z čoho vyplýva, že na 1 km2 pripadá 89 obyvateľov. Ide o najnižšiu hustotu

spomedzi všetkých okresov Trnavského kraja.

Priemerný vek v Trnavskom kraji je 37,99 rokov, pričom u mužov je to 36,46

a u žien 39,45 rokov. V okrese Senica je táto celková hodnota 37,53 rokov, pričom

u mužov je priemerný vek 36,08 rokov a u žien je takmer o 3 roky vyšší a to 38,92 rokov.

V okrese Senica je najviac obyvateľov (5 429 obyvateľov) vo veku 25-29 rokov.

Najpočetnejšia skupina mužov (2771 mužov) je vo veku 30-34 rokov a žien (2659 žien) je

vo vekovom rozmedzí od 25 do 29 rokov.

29

Z celkových 555 075 obyvateľov Trnavského kraja je 406 764 občanov

v produktívnom veku (podľa EÚ muži aj ženy vo veku od 15 do 64 rokov), čo tvorí

73,28%. V okrese Senica žije celkovo 60 789 obyvateľov, z toho v produktívnom veku je

44 317 občanov a táto hodnota predstavuje 72,9%.

V predproduktívnom veku (občania do 14 rokov života) je 82 283 obyvateľov Trnavského

kraja, čo je 14,82% a čo sa týka okresu, tu žije z celkového počtu občanov 15,51%

v predproduktívnom veku, čo je 9 428 obyvateľov.

V poproduktívnom veku (muži aj ženy nad 65 rokov) je 66 028 populácie kraja a to značí

hodnotu 11,9%. V Senickom okrese žije 7 044 obyvateľov, ktorí sú zaradení do tejto

kategórie a to predstavuje 11,59%.

Tento stav počtu obyvateľov a jeho percentuálna hodnota podľa vekových kategórií

v Trnavskom kraji a v okrese Senica prezentuje nasledujúca tabuľka 3.

Stav počtu obyvateľov podľa vekových kategórií Tabuľka 3 Trnavský kraj Okres Senica Veková kategória

Počet % Počet %

Predproduktívny vek 82 283 14,82 9 428 15,51

Produktívny vek 406 764 73,28 44 317 72,90

Poproduktívny vek 66 028 11,90 7 044 11,59

Spolu 555 075 60 789

Zdroj: Štatistický úrad SR k 31. 12. 2006

Percentuálne zastúpenie jednotlivých vekových kategórií v okrese Senica k 31. 12.

2006 je znázornené v grafe 3.

Graf 3

Vekové zloženie obyvate ľov v okrese Senica

15,51

72,90

11,59

Predproduktívny vek Produktívny vek Poproduktívny vek


30

V okrese Senica žije z celkového počtu obyvateľov 29 851 mužov, čo je 48,97%

a 31 106 žien, čo predstavuje 51,03% . Z týchto hodnôt môžeme usúdiť, že v tomto okrese

žije viac žien ako mužov. Na tento stav nám poukazuje aj graf 4.

Graf 4

48,97

51,03

47,5 48 48,5 49 49,5 50 50,5 51 51,5

%

muži

ženy

Poh

lavi

e

Zloženie obyvate ľstva okresu Senica pod ľa pohlavia


Z tabuľky 4 môžeme usúdiť, že v okrese Senica žijú obyvatelia viacerých národností.

Okrem slovenskej národnosti tu má najväčšie zastúpenie česká, rómska a maďarská

národnosť.

Národnostné zloženie obyvateľstva okresu Senica Tabuľka 4 Národnos ť 2003 2004 2005 2006

slovenská 58 989 59 115 59 032 58 995

česká 721 721 733 732

rómska 527 527 525 525

maďarská 76 77 78 78

ukrajinská 24 24 26 28

poľská 14 13 14 16

nemecká 11 11 11 14

rusínska 11 11 11 11

ruská 9 9 9 10

iná a neudaná 329 335 354 380

spolu 60 711 60 843 60 793 60 789


31

4.2.3 Štruktúra podnikateľských subjektov v okrese Senica

V roku 2007 bolo v okrese Senica celkovo evidovaných 5 178 právnych subjektov,

z čoho prevažnú väčšinu tvoria fyzické osoby a to 4 005, právnických osôb bolo

evidovaných 1 173. V tabuľke 5 je konkrétne vyjadrená sektorová príslušnosť právnych

subjektov.

Sektorová príslušnosť právnych subjektov k 31.12. 2007 Tabuľka 5

Ukazovate ľ Trnavský kraj Okres Senica

PRÁVNICKÉ OSOBY: 13396 1173

Obchodné spoločnosti 8864 722

Družstvá 166 22

Štátne podniky 1 0

Rozpočtové organizácie 643 76

Príspevkové organizácie 74 7

Ostatné organizácie 3648 346

FYZICKÉ OSOBY: 43768 4005

Živnostníci 41190 3751

Slobodné povolania 1487 160

Samostatne hospodáriaci roľníci 1091 94

SPOLU 57164 5178

Zdroj: Štatistický úrad SR

V okrese Senica bolo k 31. 12. 2007 fungujúcich 765 podnikov. Z toho vo

verejnom sektore 9 podnikov a v sektore súkromnom 756 podnikov. Podľa tabuľky 6

môžeme povedať, že takmer všetky podniky v Senickom okrese sú v súkromnom

vlastníctve a len nepatrný počet podnikov je vo vlastníctve verejnom.

Štruktúra podnikov podľa vybraných druhov vlastníctva Tabuľka 6 Súkromný sektor

Kraj, okres Podniky spolu

Verejný sektor Zahrani čné

vlastníctvo

Medzinárodné

vlastníctvo

Trnavský kraj 9 444 66 1 246 663

Okres Senica 765 9 101 51


32

Nosné podniky v okrese Senica

V okrese Senica je silne zastúpený chemický, potravinársky, strojársky,

a v posledných rokoch aj elektrotechnický priemysel. Väčšina priemyselných podnikov je

sústredených práve v okresnom meste Senica. Medzi strategických zamestnávateľov

v okrese Senica patria:

- Delphi Automotive Systems Slovensko, s.r.o. – výroba elektrokabeláže pre

automobilový priemysel

- SLOVENSKÝ HODVÁB, a.s. – výroba syntetických vlákien

- JEDNOTA, s.d. – podnikanie v oblasti maloobchodu a veľkoobchodu s potravinami

a spotrebným tovarom

- Emil Krajčík, s.r.o. – sieť predajní 101 Drogerie - predaj kozmetického a

drogistického tovaru, maloobchod a veľkoobchod

- Arcelor Tailored Blank Senica s.r.o. – spracovanie kovov

- Hílek a spol. – predaj automobilov, stavebná činnosť

- DEMA, a.s. – podnikanie v oblasti maloobchodu a veľkoobchodu s bicyklami,

kočíkmi a podobným sortimentom

- Kovotvar, v.d. – sklárske a keramické výrobky

4.2.4 Zamestnanosť v okrese Senica

V roku 2006 bol priemerný evidovaný počet zamestnancov v okrese Senica podľa

odvetvia ekonomickej činnosti 13 441 osôb. Priemerná mesačná mzda zamestnancov

bola 17 694 Sk.

Tabuľka 7 jednoznačne vyjadruje presný počet zamestnancov podľa odvetvia

ekonomickej činnosti a priemernú mesačnú mzdu v týchto odvetviach. Ide tu o podniky

s počtom zamestnancov 20 a viac a za organizácie pôšt a telekomunikácií, peňažníctva

a poisťovníctva, nebankové finančné inštitúcie a všetky nepodnikateľské organizácie bez

ohľadu na počet zamestnancov.

Najvyšší počet zamestnancov malo v okrese Senica za rok 2006 odvetvie priemyslu

(okrem stavebníctva), a to 5 081 zamestnancov, a naopak najnižší počet zamestnancov

malo odvetvie hotelov a reštaurácií.

33

Najvyššia priemerná mesačná mzda bola dosahovaná v odvetví finančné

sprostredkovanie (28 911 Sk) a najnižšia v odvetví hotely a reštaurácie (11 734 Sk).

Priemerný evidenčný počet zamestnancov a priemerné mesačné mzdy podľa odvetví ekonomickej činnosti za rok 2006 Tabuľka 7

Odvetvia ekonomickej činnosti

Priemerný eviden čný

počet zamestnancov

Priemerná mesa čná

mzda v Sk

Poľnohospodárstvo, poľovníctvo, lesníctvo,

rybolov, chov rýb 1 175 16 156

Priemysel spolu (okrem stavebníctva) 5 490 18 229

Priemyselná výroba 5 081 17 802

Stavebníctvo 246 19 710

Veľkoobchod a maloobchod, oprava motoro-

vých vozidiel, motocyklov a spotreb. tovaru 1 114 17 711

Hotely a reštaurácie 26 11 734

Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie 1 304 18 626

Finančné sprostredkovanie 158 28 911

Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti 202 13 807

Verejná správa a obrana; povinné sociálne

zabezpečenie 1 293 21 480

Školstvo 1 359 14 569

Zdravotníctvo a sociálna pomoc 638 13 645

Ostatné spoločenské, sociálne a osobné

služby 436 13 666

Zdroj: Štatistický úrad SR za rok 2006

4.3 Vývoj a situácia na trhu práce v okrese Senica v roku 2003

Rok 2003 sa vyznačuje najvyššou mierou nezamestnanosti v okrese Senica

za posledné päťročné sledované obdobie. K 31. 12. 2003 miera evidovanej

nezamestnanosti bola vo výške 11,45%. Počas prvých päť mesiacov sledovaného roka bol

zaznamenaný pokles miery nezamestnanosti, a to z 11,31% na 8,82%. Následne od

mesiaca jún miera evidovanej nezamestnanosti začala opätovne rásť. Tento vývoj miery

evidovanej nezamestnanosti môžeme vidieť aj na grafe 5.

34

Graf 5

Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Senica v roku 2003

8,08,59,09,5

10,010,511,011,512,0

Janu

ár

Febru

ár

Mar

ecApr

ílM

ájJú

n Júl

Augus

t

Septe

mbe

r

Októbe

r

Novem

ber

Decem

ber

Mesiac

Mie

ra e

vido

vane

j ne

zam

estn

anos

ti v

%

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny 2003

Z nasledujúceho grafu 6 vyplýva, že k 31. 12. 2003 pri celkovom počte uchádzačov

o zamestnanie v počte 3 909 bolo 1 905 nezamestnaných žien, čo je 48%. Počet

evidovaných nezamestnaných mužov bol 1 409, čo z celkového počtu nezamestnaných

tvorí 36%. Štruktúru evidovaných nezamestnaných tvoria aj absolventi škôl, ktorí sú

zastúpení počtom 303 absolventov, t.j. 8%, ďalej uchádzači o zamestnanie so zdravotným

postihnutím, ktorých bolo k decembru sledovaného roka 269 osôb, čo je 7%. Najmenšiu

skupinu zo štruktúry nezamestnaných v okrese Senica reprezentuje 23 mladistvých

tvoriacich 1%.

Graf 6

Štruktúra uchádza čov o zamestnanie v okrese Senica k 31. 12. 2003

1409

1905

269 23 303

Muži Ženy ZP Mladiství Absolventi


35

Počet uchádzačov o zamestnanie rozčlenených podľa doby evidencie a to na štyri

časové horizonty sprehľadňuje graf 7. Najpočetnejšiu skupinu uchádzačov o zamestnanie,

2 037 osôb, tvorí kategória doby evidencie do 6 mesiacov. Naopak najmenej početnú

skupinu uchádzačov v počte 445 zobrazuje časové rozmedzie od 13 do 24 mesiacov.

Graf 7

Počet nezamestnaných pod ľa doby evidencie v okrese Senica k 31. 12. 2003

2 037

628

445

799

do 6 mes. 7-12 mes. 13-24 mes. nad 25 mes.


Prítok UoZ dosiahol ku koncu roka 2003 v okrese Senica 455 osôb. V porovnaní

s januárom poklesol o 25 uchádzačov.

V decembri 2003 odbudlo 164 osôb z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie,

čo je výrazný rozdiel v porovnaní s odtokom z januára, kedy odtok dosahoval úroveň 532

uchádzačov.


Na grafe 8 vidíme, že miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla k decembru 2004

úroveň 10,52%. V priebehu roka 2004 najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti bola

v mesiaci január, kedy dosiahla úroveň 12,69%. Od tohto mesiaca mala miera evidovanej

nezamestnanosti klesajúcu tendenciu, ktorá pretrvávala až do júla, pričom dosiahla

najnižšiu hodnotu a to 9,81%. Tento mesiac reprezentuje bod zvratu z klesajúcej na

opätovne rastúcu mieru evidovanej nezamestnanosti s miernym výkyvom v mesiaci

október a november.

36

Graf 8


9,09,5

10,010,5

11,011,5

12,012,5

13,0

Janu

ár

Febru

ár

Mar

ecApr

ílM

ájJú

n Júl

Augus

t

Septe

mbe

r

Októbe

r

Novem

ber

Decem

ber

Mesiac

Mie

ra e

vido

vane

j ne

zam

estn

anos

ti v

%


Celkový počet uchádzačov o zamestnanie v okrese Senica k 31. 12. 2004

predstavoval 4 189 osôb. Pri pohľade na graf 9 je zrejmé, že najväčšie zastúpenie

v štruktúre UoZ mali ženy v počte 1 894 osôb, čo v percentuálnom vyjadrení znamená

52%. Opačné pohlavie charakterizoval počet 1 189, t.j. 33%. Z absolventov škôl bolo

evidovaných 311 uchádzačov o zamestnanie, čo sa týka zdravotne postihnutých UoZ

v štruktúre prezentujú pomerne nízky percentuálny podiel 5%. Zvyšné 1% dopĺňajú

mladiství.

Graf 9

Štruktúra uchádza čov o zamestnanie v okrese Senica k 31.12. 2004

1189

1894

168 36 311



Graf 10 reprezentuje uchádzačov o zamestnanie v okrese Senica a ich konkrétny

počet ku koncu roka 2004. Kategória UoZ podľa doby evidencie do 6 mesiacov obsahuje

1 725 osôb, kedy z celkového počtu uchádzačov, práve táto kategória signalizuje najväčší

37

podiel. Medzi kategóriou uchádzačov o zamestnanie evidovaných 7-12 mesiacov

a kategóriou nad 25 mesiacov je rozdiel len ôsmich uchádzačov a to v prospech skupiny

uchádzačov evidovaných 7-12 mesiacov. Kategória, kde sa nachádzajú UoZ evidovaní

13-24 mesiacov dotvára zvyšok štruktúry.

Graf 10

Počet uchádza čov o zamestnanie pod ľa doby evidencie v okrese Senica k 31. 12. 2004

1 725

665

551

657



Do evidencie o počte uchádzačov o zamestnanie k decembru sledovaného roka

pribudlo 392 osôb, čo je oproti januáru toho istého roka značný pokles o 207 uchádzačov.

Taktiež sme zaznamenali pokles aj v prípade odtoku uchádzačov o zamestnanie,

a to z 319 uchádzačov z januára na 272 osôb evidovaných v decembri.


Z grafu 11 môžeme usúdiť, že miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Senica

sa po celý rok 2005 pohybovala v rozmedzí od 8 do 11%. V prvej polovici roka bol

zaznamenaný prudký pád miery evidovanej nezamestnanosti z 10,69% na 8,44% a táto

hodnota s miernymi zmenami pretrvávala až do septembra, kedy miera evidovanej

nezamestnanosti vzrástla na úroveň 9%. Od septembra do novembra opäť miera ľahko

poklesla, ale túto tendenciu narušil opätovný vzostup v mesiaci december.

38

Graf 11


7,58

8,59

9,510

10,511

Janu

ár

Febru

ár

Mar

ecApr

ílM

ájJú

n Júl

Augus

t

Septe

mbe

r

Októbe

r

Novem

ber

Decem

ber

Mesiac

Mie

ra e

vido

vane

j ne

zam

estn

anos

ti v

%


S prihliadnutím na počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie k decembru

2005, ktorých bolo celkovo 3323 možno vyvodiť nasledovné konštatovanie, že tak ako

v predchádzajúcich rokoch aj tu najväčšiu skupinu 51% zaberajú UoZ ženského pohlavia.

O 534 osôb je skupina mužov menšia ako u žien. Spolu tvoria 87% z celkovej štruktúry

uchádzačov o zamestnanie v okrese Senica. O zvyšných 23% sa delia absolventi škôl,

uchádzači so ZP a mladiství v podiele podľa tohto poradia. Celú štruktúru UoZ zachytáva

graf 12.

Graf 12


1183

1717

123 44 256



39

Vychádzajúc z grafu 13 jednoznačne hovoríme o prevahe kategórie do 6 mesiacov

s počtom UoZ 1 540. Pri pohľade na zvyšné tri kategórie doby evidencie počtu uchádzačov

o zamestnanie označujeme za väčšiu skupinu kategóriu doby evidencie nad 25 mesiacov,

pričom ostatné dve majú rovnaký pomer.

Graf 13


1 540

530

531

722



Súčet denných počtov osôb vstupujúcich do evidencie úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny ku koncu decembra 2005 je 382 uchádzačov. Naproti tomu súčet denných počtov

osôb vyradených z evidencie ÚP k rovnakému dátumu je 140 uchádzačov.

Ak prítok z januára 2005 porovnáme s decembra 2005 získame pokles o 107 ľudí.

Rovnakým porovnaním dostaneme pokles aj v prípade odtoku UoZ a to o 258 osôb.


Údaje k decembru za dva posledné po sebe nasledujúce roky signalizujú zníženie

miery evidovanej nezamestnanosti z 9,61% na 6,52%. Je to významný pokles o 3,09%.

Priebeh miery evidovanej nezamestnanosti od januára do augusta možno charakterizovať

klesajúcou tendenciou. Tento stav sa narušil v mesiaci september, kedy miera vzrástla

o 0,2% ale októbrom pokračuje v klesajúcom priebehu. Tento priebeh je zachytený

v grafe 14.

40

Graf 14


66,5

77,5

88,5

99,510

Janu

ár

Febru

ár

Mar

ecApr

ílM

ájJú

n Júl

Augus

t

Septe

mber

Októ

ber

Novem

ber

Decem

ber

Mesiac

Mie

ra e

vido

vane

j n

ezam

estn

anos

ti v

%


Na základe grafu 15 usudzujeme, že z celkového počtu uchádzačov 2 374

najvýraznejšou skupinou uchádzačov je skupina žien v zastúpení 1 295 osôb. Naopak

najmenej výraznou skupinou sú mladiství. V tomto roku je skupina mužov tvorená 813

mužmi.

Graf 15


813

1295

87 33 146



Pri rozčlenení uchádzačov o zamestnanie do množín krátkodobej, strednodobej

a dlhodobej nezamestnanosti získame prevažujúcu kategóriu nezamestnanosti a to

krátkodobú kategóriu s počtom 1 021 uchádzačov. Najmenej početnou kategóriou

nezamestnanosti je podľa doby evidencie strednodobá nezamestnanosť, kde sa nachádza

305 uchádzačov. Čo sa týka najproblematickejšej kategórie – dlhodobej nezamestnanosti,

41

tá je reprezentovaná 1 048 uchádzačmi, čo je viac ako počet uchádzačov spadajúcich do

krátkodobej nezamestnanosti. Tento stav potvrdzuje aj graf 16.

Graf 16


1 021

305349

699



Jedným zo základných ukazovateľov o nezamestnanosti v okrese Senica je prítok

uchádzačov o zamestnanie do evidencie, ktorý k mesiacu január roka 2006 bol 487 osôb.

Do decembra výrazne poklesol na 212 osôb.

Odtok UoZ z evidencie v mesiaci január bol 372 osôb a v decembri sa znížil na 237

uchádzačov o zamestnanie.


Najdôležitejším ukazovateľom na trhu práce je miera evidovanej nezamestnanosti,

ktorá v okrese Senica dosahuje k 31. 12. 2007 úroveň 5,75%. Celý vývoj miery evidovanej

nezamestnanosti v priebehu roka 2007 možno definovať ako mierne kolísavý, kedy do

prvej polovice roka táto miera rýchlo klesá z 6,81% zaznamenaných v januári, na júnovú

za 5 posledných rokov doposiaľ najnižšiu hranicu miery evidovanej nezamestnanosti

5,47%. Na tento vývoj evidovanej miery nezamestnanosti za rok 2007 poukazuje aj

nasledovný graf 17.

42

Graf 17


4,5

5

5,5

6

6,5

7

7,5

Janu

ár

Febru

ár

Mar

ecApr

ílM

ájJú

n Júl

Augus

t

Septe

mbe

r

Októbe

r

Novem

ber

Decem

ber

Mesiac

Mie

ra e

vido

vane

j n

ezam

estn

anos

ti v

%


1 313 uchádzačov o zamestnanie tvoria, v štruktúre uvedenej v grafe 18

z celkového počtu 2 105 osôb, ženy, čo je 54%. Ďalších 36% uchádzačov, čiže 867 osôb,

zaberajú v štruktúre muži. Medzi najmenej početné skupiny v štruktúre patria absolventi

škôl v počte 138 uchádzačov, následne uchádzači so zdravotným postihnutím v počte 80

osôb a celkovo najmenšiu kategóriu tvoria mladiství s počtom uchádzačov 31.

Graf 18


867

1313

80 31 138



Doba evidencie je ďalším kritériom rozdelenia uchádzačov o zamestnanie. Toto

rozdelenie reprezentuje graf 19, kde takmer polovičné zastúpenie majú UoZ evidovaní na

ÚP do 6 mesiacov. Ani v okrese Senica nie je vyriešený problém s dlhodobou

43

nezamestnanosťou (UoZ evidovaní nad 1 rok), ktorá dosahuje v tomto okrese k 31. 12.

2006 zastúpenie v počte 803 uchádzačov.

Graf 19


1 022

280

230

573



Mesiac december 2007 je charakterizovaný skutočnosťou, že súčet denných počtov

osôb vstupujúcich do evidencií ÚP je 223 uchádzačov. Naproti tomu odtok uchádzačov

o zamestnanie za december tvorí 154 osôb.

Ak porovnáme tieto skutočnosti s mesiacom január toho istého roka, môžeme

konštatovať, že prítok od januára do decembra poklesol z 358 osôb na 223. Tak isto sa

vyvíjala situácia aj v prípade odtoku uchádzačov o zamestnanie z 303 osôb na

spomínaných 154 osôb.

4.8 Politika trhu práce v okrese Senica

Vlády jednotlivých zemí, odbory i verejnosť sa zhodujú v tom, že zníženie úrovne

masovej nezamestnanosti je dnes politickou prioritou. Problémom nie je len zaistenie

globálneho rastu počtu pracovných príležitostí, ale aj ich odpovedajúcej štruktúry.

Politika trhu práce ako súčasť politiky zamestnanosti je systém podpory a pomoci

občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce.

Politiku trhu práce môžeme rozdeliť na dve skupiny:

1) Aktívna politika trhu práce

2) Pasívna politika trhu práce

44

1) Aktívna politika trhu práce

Aktívna politika trhu práce predstavuje súbor aktívnych opatrení zameraných na

podporu zaradenia nezamestnaného do vhodného zamestnania, prípadne na udržanie

zamestnanosti.

Jednou z foriem APTP je vzdelávanie a príprava pre trh práce a zamestnanecká

prax. Vzdelávanie a príprava pre trh práce je určené pre uchádzačov a záujemcov o

zamestnanie, ktorí chcú zlepšiť, resp. si udržať svoje miesto na trhu práce. Vzdelávanie je

tiež zamerané na dokončenie vzdelania na základnej škole alebo štúdia na strednej škole na

účely získania dokladu o ukončení vzdelania na základnej škole alebo štúdia na strednej

škole v poslednom ročníku príslušnej školy.

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť je ďalším nástrojom aktívnych

opatrení na trhu práce na podporu vytvárania pracovných miest formou samozamestnania.

Pri poskytovaní príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť sa vychádza zo zásady

spolufinancovania, čo znamená že príspevok je doplnkovým zdrojom k úverom alebo

pôžičkám, ktoré môže fyzická osoba získať od peňažného ústavu alebo z iných zdrojov.

V okrese Senica bol daný za celý rok 2007 príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť

v celkovej hodnote 3 310 744 Sk a bolo vytvorených 56 pracovných miest.

Ďalšou formou je príspevok na aktivačnú činnosť. Jedným z negatívnych dôsledkov

nezamestnanosti je pokles pracovných návykov uchádzačov o zamestnanie. S cieľom

udržania a obnovenia pracovných návykov uchádzačov, najmä dlhodobo nezamestnaných

sa zavádza príspevok na aktivačnú činnosť. Hlavným zámerom aktivačnej činnosti je

sprostredkovať uchádzačovi o zamestnanie kontakt s pracovným trhom a prispieť

k zlepšeniu zamestnanosti. V decembri 2007 bolo vytvorených 312 pracovných miest

v okrese Senica s celkovým dohodnutým príspevkom 249 600 Sk.

Nasledujúci nástroj je príspevok na vykonávanie absolventskej praxe. Absolventská

prax, ako národný projekt sa začala od júla roku 2004. Ide o získanie odborných zručností

a praktických skúseností u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stupňu

vzdelania absolventa školy. Úrad práce , sociálnych vecí a rodiny v zmysle § 51 zákona č.

5/2004 Z.Z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov poskytne absolventovi príspevok vo výške 1.700,- Sk mesačne na

45

úhradu nevyhnutných osobných výdavkov spojených s vykonávaním absolventskej praxe.

ÚP v okrese Senica poskytol príspevok na vykonávanie absolventskej praxe od júla do

decembra 2007 celkovo 683 400 Sk.

Uplatňuje sa aj nástroj preplácanie cestovného na vstupný pohovor alebo výberové

konanie. Ide o náhradu časti cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie, ktoré súvisia

s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa -

príspevok slúži na poskytovanie náhrady časti cestovných výdavkov uchádzača o

zamestnanie, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania

u zamestnávateľa. V okrese Senica bolo uchádzačom o zamestnanie v druhej polovici roku

2007 poskytnutých 6 062 Sk ako náhrada cestovných výdavkov.

Pilotné projekty v okrese Senica

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v okrese Senica spolupracuje s niektorými

organizáciami a združenia s cieľom podpory zamestnanosti, prípravy pre trh práce

a podobnými činnosťami. ÚP v okrese Senica v súčasnosti spolupracuje na dvoch

pilotných projektoch:

Externý projekt "Skúste to s nami"

Strategickým zámerom projektu je posilnenie sociálnej inklúzie, zvýšenie

zamestnanosti a uľahčenie návratu na trh práce UoZ so zdravotným postihnutím a UoZ

s nedokončeným základným vzdelaním, s nízkym alebo žiadnym odborným vzdelaním

ohrozených sociálnym vylúčením. Hlavnou úlohou projektu je zistenie osobnej a pracovnej

anamnézy a pomocou poradenských služieb zameraných na voľbu povolania a výber

zamestnania vyšpecifikovať potrebu vzdelávania a prípravy pre trh práce. Projekt prispieva

k vyššej gramotnosti v práci s informačnými a komunikačnými technológiami s využitím

moderných metód v domácom prostredí, e-learning.

Externý projekt "Príprava uchádzačov na výkon povolania u konkrétneho

zamestnávateľa"

Projekt je zameraný na pomoc pri rozvíjaní jednotlivcov v pracovnom procese.

Prostredníctvom odborného tímu lektorov pomáhajú UoZ uvedomiť si svoje kvality,

motivovať a aktivizovať ich v sebapoznávaní a zvyšovaní sebavedomia, taktiež veľmi

46

dôležitá je snaha o zosúladenie rodinných povinností s prípravou na trh práce a následným

zamestnaním sa. Absolvovaním rekvalifikačných kurzov sa UoZ pripravuje na výkon

povolania mäsiar, údenár resp. skladník.

2) Pasívna politika trhu práce

Pasívna politika trhu práce sa realizuje formou podpôr v nezamestnanosti. PPTP je

iba systémom záchrannej siete, ktorý má nezamestnanému pomôcť prekonať určité časové

obdobie, určite nie je riešením problému nezamestnanosti.

4.9 SWOT analýza okresu Senica

Silné stránky

- pomerne nízka miera nezamestnanosti (pod celoslovenským priemerom),

- strategicky výhodná poloha v blízkosti hraníc s Rakúskom a Českom,

- optimálna vzdelanostná štruktúra obyvateľstva,

- rozvinutá sieť zdravotníckych a sociálnych služieb,

- vybudované partnerské vzťahy so zahraničím,

- dobré dopravné napojenie (diaľničné, železničné),

- potenciál pre rozvoj priemyslu, logistických centier a obchodu,

- prírodné podmienky vhodné pre rozvoj cestovného ruchu a kúpeľníctva,

- rozvinutá sieť základného a stredného vzdelania,

- ekonomicky a podnikateľsky stabilné prostredie,

- dostatok voľných priestorov – budov a pozemkov vhodných pre podnikanie,

- propagácia Národných projektov a nástrojov APTP,

- budovanie priemyselných parkov v regióne,

Slabé stránky

- slabá informovanosť o potrebách trhu práce, chýbajúce komunikačné toky

v regióne,

- nerozvinutá občianska participácia,

- málo regionálnych zastúpení verejnej a štátnej správy,

- nedostatočne rozvinutá infraštruktúra pre progresívne informačné technológie,

- migrácia mladých ľudí do zahraničia,

47

- slabá motivácia malých a stredných podnikov vytvárať nové pracovné miesta,

- nedostatočné využívanie potenciálu pre rozvoj služieb v oblasti cestovného ruchu,

- pasivita UoZ,

- nízka mobilita časti pracovnej sily,

Ohrozenia

- narastanie skupiny obyvateľstva, ktorá má problémy s uplatnením na trhu práce,

- stagnácia tvorby pracovných miest,

- negatívne demografické trendy (starnutie obyvateľstva),

- rast obyvateľstva v produktívnom veku,

- migrácia mladých a vzdelaných ľudí do ekonomicky vyspelejších regiónov a do

zahraničia,

- meniace sa podmienky pre zahraničných investorov,

- nepripravenosť regionálnych inštitúcií na rozvojové procesy.

Príležitosti

- využitie existujúceho potenciálu v podobe zelených a hnedých plôch pre rozvoj

priemyslu, malého a stredného podnikania,

- využitie prírodného potenciálu v rozvoji aktívneho zahraničného a domáceho

cestovného ruchu,

- budovanie priemyselných parkov,

- rozvoj regionálnej kultúry,

- využitie hranice s Českom a Rakúskom na rozvoj obchodu a logistiky,

- budovanie rekreačných oblasti a oddychových zón,

- kvalitnejšie informačné technológie,

- projektová práca na získavanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ

a štátnych dotácií,

- zabezpečenie kvalitného vzdelávania na všetkých vzdelávacích stupňoch a podpora

významu celoživotného vzdelávania,

- v rámci zvýšenia mobility pracovnej sily vytvorenie databázy voľných pracovných

miest v rámci EÚ,

- poskytovanie kvalitných odborných poradenských a informačných služieb,

- vytvorenie partnerstiev v rámci vytvárania nových pracovných miest

a implementácie nástrojov APTP,

48

- programy na prevenciu dlhodobej nezamestnanosti,

- modernizácia služieb zamestnanosti,

- rozvoj ľudských zdrojov a ich adaptabilita na trhu práce,

- ponuka vzdelávacích programov prispôsobených požiadavkám trhu práce.

49

5 Návrh na využitie výsledkov

Nezamestnanosť možno označiť za jeden z najzložitejších problémov trhových

ekonomík v súčasnosti. Okrem ekonomických a politických problémov, ktoré sú spojené

s nezamestnanosťou, treba vidieť aj celý rad sociálno-psychologických problémov, ktoré si

vyžadujú rôzne formy riešenia. Preto je nevyhnutné, aby spoločnosť volila správne formy

a prístupy k riešeniu tohto závažného problému.

I keď okresu Senica nepatria v rámci Slovenska posledné priečky

v nezamestnanosti, k zvýšeniu zamestnanosti, respektíve k zníženiu nezamestnanosti by

mohli prispieť i tieto opatrenia:

- vytváranie nových pracovných príležitostí, snaha o udržanie už existujúcich

pracovných miest, zamedzeniu rozpadu spoločností už pôsobiacich na našom trhu,

respektíve ich presun do iných regiónov;

- podporovanie vzniku malých a stredných podnikov a taktiež podporovanie už

fungujúcich podnikov;

- podporovanie aktívnej politiky trhu práce, t. j. vzdelávania a prípravy pre trh práce

a zamestnaneckú prax, prispievanie na samostatnú zárobkovú činnosť a aktivačnú

činnosť, prispievanie na vykonávanie absolventskej praxe, preplácanie cestovného

na vstupný pohovor alebo výberové konanie;

- zamedzenie odchodu zamestnancov s vyššou kvalifikáciou do zahraničia

vytvorením podmienok na našom pracovnom trhu s dostatočným finančným

ohodnotením prislúchajúcim tejto kvalifikácii;

- upriamenie pozornosti na uchádzačov o zamestnanie hlavne o dlhodobo

nezamestnaných, občanov starších ako 50 rokov, absolventov škôl, občanov so

zdravotným postihnutím, uchádzačov o zamestnanie s nízkym vzdelaním a týmto

poskytnúť rôzne rekvalifikačné, školiace a motivačné aktivity;

- podporovanie vstupu zahraničných investorov a vytvorenie výhodnejších

podmienok pre ich realizáciu;

- využívanie finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu, ktorý

spolufinancuje projekty zamerané na: zvýšenie adaptability pracovníkov, podnikov

a podporu podnikania, podporu cielených služieb pre zamestnávateľov

a nezamestnaných, zvyšovanie kvality a efektivity služieb starostlivosti, uľahčenie

vstupu a udržanie sa na trhu práce pre osoby s rodinnými povinnosťami, ako aj

ďalšie aktivity zamerané na zosúladenie rodinného a pracovného života;

50

- v rámci napojenia sa na európsku sieť služieb zamestnanosti EURES po vstupe do

EÚ využívanie tejto siete, ktorá poskytuje svojim klientom komplexné služby v

oblasti poradenstva, poskytovania informácií a asistenčných služieb pri hľadaní si

zamestnania v krajinách Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru;

- využívanie programu EÚ Progress, ktorý slúži na analyzovanie, vytváranie siete

a výmenu informácií, na zlepšenie politiky a postupu, a v kampaniach na

zdôraznenie hlavných otázok zamestnanosti a sociálnych otázok.

Uplatnením týchto návrhov na riešenie problematiky nezamestnanosti by sa

v budúcnosti mohlo prispieť k zvýšeniu zamestnanosti v okrese Senica.

51

6 Záver

Nezamestnanosť je v trhovej ekonomike nevyhnutný a zákonitý jav, problém, ktorý

si vyžaduje okamžitú pozornosť a realizáciu. Túto pozornosť je potrebné venovať

predovšetkým analýze ekonomických a sociálnych dôsledkov nezamestnanosti.

V súčasnosti je potrebné pri riešení problému nezamestnanosti prepojenie politiky

zamestnanosti so všetkými súčasťami hospodárskej politiky, sociálnou politikou

a politikou v oblasti vzdelávania.

V tejto bakalárskej práci je popísaný stav a vývoj nezamestnanosti tak na úrovni

národohospodárskej ako aj na úrovni okresu Senica za posledných päť rokov, od roku 2003

do roku 2007. Jedným z najdôležitejších ukazovateľov, ktorý zachytáva vývoj

nezamestnanosti je ukazovateľ miery evidovanej nezamestnanosti. V sledovanom období

sme zaznamenali pokles evidovanej miery nezamestnanosti a to od januára 2003, kedy

miera evidovanej nezamestnanosti dosahovala v okrese Senica úroveň 11,31% do

decembra 2007, kedy táto miera dosiahla úroveň 5,75%, čo je takmer 50%-ný pokles.

Aj keď miera nezamestnanosti je nižšia ako vo väčšine okresov Slovenska, je toto

číslo stále privysoké. Okres Senica v súčasnosti zaberá z celkového poradia okresov podľa

evidovanej miery nezamestnanosti 29 miesto.

V samostatnej časti bakalárskej práce boli podané návrhy na riešenie

nezamestnanosti. Jedným z návrhov bolo aj podporovanie vstupu zahraničných investorov.

V okresnom meste Senica by malo čoskoro vzniknúť 400 nových pracovných miest práve

vďaka vstupu nových investorov do okresu. Tieto nové pracovné miesta by mohli prispieť

k poklesu počtu uchádzačov o zamestnanie v okrese Senica.

Nielen vďaka tomuto návrhu, ale aj ďalším, ktoré sú uvedené v návrhu na využitie

výsledkov by sa mohlo prispieť k zvýšeniu zamestnanosti v sledovanom okrese.

Problematika riešenia nezamestnanosti si vyžaduje oveľa viac pozornosti ako zo

strany štátu, tak aj zo strany zamestnávateľov, zamestnancov no aj samotných

nezamestnaných.

52

7 Použitá literatúra

1. ÁRENDÁŠ, M. 2005. Makroekonómia. Nitra : SPU, 2005. 379 s. ISBN 80-8069-

524-5

2. BARÁNIK, M. - HABÁNIK, J. Základy makroekonómie. Bratislava : Iris, 2002.

236 s. ISBN 80-89018-45-9.

3. BASSAM, A. T. 2005. Nezamestnanosť v Sýrii a metódy jej riešenia. In Aktuálne

problémy rozvoja vidieka v SR. Nitra : SPU, 2005. s. 229-234.

4. BUCHTOVÁ, B. 2002. Nezaměstnanost: Psychologický, ekonomický, a sociální

problém. Praha : Grada Publishing, 2002. 236 s. ISBN 80-247-9006-8.

5. DÚBRAVA, J. 2000. Nezamestnanosť a prezamestnanosť. In Trend, roč. 10, 2000,

č. 19, s. 12.

6. ĎURĎOVIČOVÁ, M. 2000. Trh práce a riešenie jeho disproporcií. In Ekonóm, roč

10, 2000, s. 4-5

7. HARGAŠOVÁ, M. - GRAJCÁR, Š. - BAROŠOVÁ, M. 2000. Úvod do sveta

práce. Bratislava : LOGOS, 2000. 95 s. ISBN 80-88800-12-9

8. JAKOBY, M. - MORVAY, K. - PAŽITNÝ, P. 2000. SLOVENSKO 2000 -

súhrnná správa o stave spoločnosti. 1. vyd. Bratislava - Inštitút pre verejné otázky,

2000. 872 s. ISBN 80-88935-17-2.

9. JANÍČKOVÁ, E. a i. 2000. Ekonómia. 1. vyd. Bratislava : STU, 2000. 451 s. ISBN

80-227-1338-4.

10. KOZELOVÁ, D. 2005. Nezamestnanosť obyvateľstva vidieckych regiónov

Slovenska. In Aktuálne problémy rozvoja vidieka v SR. Nitra : SPU, 2005. s. 235-

240.

53

11. KRAJČÍR, P. 2002. (Ne)zamestnanosť, vzdelávanie, sociálna politika. In Pracovná

sila [online]. 2002, vol. 6, no. 16 [cit. 2008-05-17]. Dostupné na internete:

<http://onas.etrend.sk/ docs/pas/2.pdf>

12. LISÝ, J. a i. 2000. Ekonómia: Všeobecná ekonomická teória. 3. vyd. Bratislava :

Iura edition, 2000. 507 s. ISBN 80-88715-81-4.

13. MAREŠ, P. 2002. Nezaměstnanost jako sociální problém. Praha : SLON, 2002.

122 s. ISBN 80-86429-08-03

14. MARTINCOVÁ, M. 2005. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém.

Bratislava : Iura Edition, 2005. 127 s. ISBN 80-8078-038-2.

15. MEDŽOVÁ, A. 2001. Nezamestnanosť zamestná i budúcu vládu,. In Trend, roč.

11, 2001. s. 2.

16. MERIČKO, M. 2000. Metódy na zaručené zníženie nezamestnanosti. In

Hospodárske noviny, roč. 10, 2000, č. 42, s. 4.

17. RIEVAJOVÁ, E. 2000. Dlhodobá nezamestnanosť a možnosti jej riešenia. In

Práca, roč. VIII, 2000, č. 4, s. 10.

18. RIEVAJOVÁ, E. 2006. Teória a politika zamestnanosti. 1. vyd. Bratislava :

Ekonóm, 2006. 286 s. ISBN 80-225-2263-5

19. SAMUELSON, P. A. - NORDHAUS, W. 2000. Ekonómia. Bratislava : Elita, 2000.

820 s. ISBN 80-8044-59-X.

20. SCHMITZ, P. M. 1999. Landwirtschaft 2010, Landwirtschaft im globalen Rahmen.

Frankfurt am Main : DLG- Verlag, 1999. 192 s. ISBN 3-7690-4058-9.

21. URAMOVÁ, M. 2005. Sociálno - ekonomické súvislosti nezamestnanosti. Banská

Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, 2005. 98 s. ISBN 80-8083-057-6.

54

22. VLČEK, J. 2005. Ekonomie a ekonomika. Praha : ASPI, 2005. 559 s. ISBN 80-

7357-103-X.

23. ZELENÝ, M. 2000. Nezaměstnanost je nemocí Evropy. In Zborník o seminára

vrcholových manažérov. Nitra : AGROTAR, 2000. s. 12.

24. ZOBORSKÝ, I. M. 2002. Ekonomika poľnohospodárstva. Nitra : SPU, 2002. 91 s.

ISBN 80-8069-075-8

25. ŽAJA, J. a i. 2000. Uplatnenie absolventov SPU v Nitre v procese integrácie SR do

európskych štruktúr. In Zborník vedeckých prác z medzinárodnej konferencie

"Uplatnenie absolventov vysokých škôl v konkurenčnom prostredí trhu práce".

Nitra : AGROTAR, 2000, s. 5 - 12. ISBN 80-88943-06-X.

26. ZÁKON NR SR 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení

niektorých zákonov

27. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny [online]. 2008 [cit. 2008-04-29]. Dostupné

na

internete:<http://www.upsvar.sk/rsi/rsi.nsf/vdb_SubSections?OpenView&id=5E9B

C616563234F0C125728300479B68>

28. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny [online]. 2008 [cit. 2008-04-29]. Dostupné

na

internete:<http://www.upsvar.sk/rsi/rsi.nsf/vdb_SubSections?OpenView&id=4AC

A77797482EF26C125737E003BDBF3>

29. Štatistický úrad Slovenskej republiky [online]. 2008 [cit. 2008-04-29]. Dostupné na

internete: < http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=19>

55

8 Prílohy

56

Príloha 1

bakalarska praca lucia filipov · 2009. 9. 4. · 3 summary the theme of my bachelor work is the...

Documents