1919BOJOVNÍK

D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

2. 9. 2011Ročník LVI Cena 0,44 €

DNES V ČÍSLEstr. 6

Náučným partizánskym chodníkomSkýcov – Zlatno

str. 8

Pohnutý osud Rudolfa Václavíkastr. 10

Spomienky ako učebnicautrpenia a bolesti

ISSN 03223-2018

Na zamyslenie:Na zamyslenie:HEGELHEGEL

V čase Slovenského národného povstania sa povstalci zjednotenými silami s podporou širších vrstiev obyvateľstva odhodlali vytrhnúť Slovensko spod vplyvu fašistickej moci a previesť ho na stranu víťaziacich spojeneckých armád. Povstanie svojím rozsahom a významom bolo historickým činom, kto-rý jasne preukázal vôľu slovenského národa vziať svoj osud a riadenie budúcnosti do vlastných rúk. Slovenské národné povstanie sa stalo neoddeliteľ-nou súčasťou európskej protifašistickej a národ-nooslobodzovacej vlny. Môžeme byť právom hrdí na to, že sme sa postavili na stranu spoločenstva vyspelých demokratických štátov, ktoré ocenili naše zapojenie sa do európskeho protifašistického hnu-tia, ktoré tiež prispelo k porážke nacistického Ne-mecka a jeho spojencov.

Pamätníky SNP, vojenské cintoríny, ale aj osame-lé hroby z čias 2. svetovej vojny sú tichou spomien-kou na všetkých odvážnych mužov a ženy, ktorí po-ložili svoje životy v boji proti fašizmu. Mená na nich vyryté ukrývajú individuálne príbehy, ale aj príbehy celých rodín, ktoré často netušili, kde sú a ako sa majú ich otcovia, manželia, bratia...

Dnes už len tichým výkrikom bolesti sú aj mená obcí, ktoré fašisti vypálili, pretože ich obyvatelia pomáhali partizánom. Napríklad v obciach Ský-cov a Zlatno boli tiež aktívne partizánske jednotky. A ich obyvatelia, ale aj iných okolitých obcí bojov-níkom v horách pomáhali.

Obec Skýcov sa za túto pomoc stala obeťou na-cistickej pomsty a krutosti. Dňa 15. marca 1945 na ňu zaútočili jednotky SS, obyvateľov obce od-vliekli a na druhý deň obec vypálili. Ľahli popolom miesta, kde sa odohrával každodenný život, kde sa hrali deti a posedávali starci... Tieto tragické uda-losti nás zaiste nenechávajú ľahostajnými ani po 67 rokoch. Podujatie „Pochod náučným partizán-skym chodníkom Skýcov – Zlatno“ v tomto roku už dvadsiatytretíkrát zaujímavou formou pripomína demokratické hodnoty protifašistického odboja. Tí, ktorí prešli celú trasu chodníka, každý krok symbo-licky venovali úctivej spomienke na obete SNP.

Slovenské národné povstanie je dôležitý a ne-priehliadnuteľný fakt v našich, ale aj v európskych dejinách protifašistického odporu. Slovenský ná-rod sa ním jednoznačne zaradil medzi pokrokové demokratické sily protihitlerovskej koalície, vybo-joval si rozhodujúce predpoklady pre vytvorenie novej, vlastnej demokratickej štátnosti. Postavil sa na stranu tradícií antifašizmu, demokracie a hu-manizmu. Je nesmierne dôležité tieto hodnoty ctiť aj dnes. Vzdajme spoločne úctu a hold tým, ktorí o svoje životy v zápase za slobodu prišli.

(Prejav ministra obrany Ľ. Galka

počas tohtoročných Osláv SNP Skýcov – Zlatno)

Nezabúdame – pod týmto ústred-ným mottom sa 13. augusta už po šiestykrát konalo stretnutie generá-cií na Kališti ako pietna spomienka na nevinné obete fašistickej zvôle z 18. marca 1945. Rukami tyranov bolo vtedy zavraždených 13 obyva-teľov a obec bola vypálená. Kalište sa tak zaradilo do smutného zozna-mu 102 vypálených obcí fašistami na Slovensku. V tejto obci sa už ži-vot nikdy neobnovil a Kalište bolo vyhlásené za Národnú kultúrnu pa-miatku, ako smutná spomienka na fašistickú genocídu a memento pre nasledujúce generácie.

Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Banskej Bystrici spolu s Banskobystrickým sa-mosprávnym krajom, mestom Banská Bystrica a Múzeom SNP v úzkej spolu-práci s desiatkami ďalších organizácií, inštitúcií a sponzorov pripravili aj tohto roku dôstojnú spomienku na tragické udalosti spred 66 rokov. Záštitu nad podujatím prevzal predseda Banskobys-trického samosprávneho kraja Vladimír Maňka.

Hold obetiam Kališťa prišli vzdať predovšetkým priami účastníci odboja na čele s generálom Jánom Husákom, predseda SZPB Pavol Sečkár, poslan-ci Národnej rady Slovenskej republiky Peter Pelegrini, Branislav Ondruš, po-slanci Banskobystrického samospráv-

neho kraja Jaroslav Demian, Božena Kováčová a viceprimátorka mesta Banská Bystrica Katarína Čižmárová. Ministerstvo obrany SR zastupoval ve-dúci služobného úradu Peter Plučinský, Veliteľstvo vzdušných síl zastupoval plk. Igor Brandabura a Obvodný úrad v Banskej Bystrici jeho prednosta Vik-tor Marko. Zo zahraničných hostí treba spomenúť predstaviteľa Pamätníka Li-

dice z Českej republiky Jaroslava Tau-bera a Českej obce legionárskej Emila Cigánika. Prítomná bola aj delegácia Únie vojnových veteránov SR vedená viceprezidentom Pavlom Markom, ďa-lej zástupcovia vypálených obcí, poli-tických strán, partnerských oblastných organizácií SZPB a ďalší hostia.

Ekumenická pobožnosť predchádzala

ĽUBOMÍRGALKO

Vzdajmespoločneúctu

Na Kalište sa symbolicky vrátil život

Delegácia SZPB počas pietnej spomienky na Kališti. Foto: Jozef Horváth

(Pokračovanie na str. 2)

(Pokračovanie na str. 2)

Osláv SNP bolo vyše dvesto

Na tlačovej konferencii k Oslavám SNP informovali novinárov predseda SZPB Pavol Sečkár, tajomník ÚR SZPB Roman Hradecký a riaditeľ Múzea SNP v B. Bystrici Stanislav Mičev. Foto: luc

Slovenské národné povstanie (SNP) si Slováci tento rok pripomínajú na viac ako dvoch stovkách akcií, na cen-trálnych oslavách 29. augusta v Ban-skej Bystrici sa očakávala účasť prezi-denta Ivana Gašparoviča, predsedníč-

ky vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS), ako aj podpredsedov Národnej rady (NR) SR Pavla Hrušovského (KDH) a Roberta Fica (Smer-SD). Na spoloč-nej tlačovej konferencii Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov

(SZPB) a Múzea SNP o tom 23. augu-sta informovali predseda SZPB Pavol Sečkár a riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev.

„Slovenské národné povstanie vytvára hodnotový základ moderného Slovenska. Je preto dôležité, že osláv povstania sa zúčastňujú vrcholní štátni predstavitelia,“ povedal tajomník Ústrednej rady SZPB Roman Hra-decký. Dodal, že množstvo spomien-kových aktivít, ktoré prebiehajú často na úrovni jednotlivých obcí, je dôka-zom, ako hlboko je tradícia SNP spätá so životom Slovákov. SZPB sa podľa neho tento rok sústredil na tri desiatky podujatí.

Predseda SZPB Sečkár reagoval aj na novinársku otázku, či SZPB orga-nizuje vzdelávacie aktivity venované SNP aj na školách. „Robíme cez me-todické oddelenia škôl rôzne školenia pre učiteľov, ale aj súťaže pre žiakov, kde môžu napísať články, básne,“ po-vedal Sečkár s tým, že tieto aktivity

Podstatou človeka je sloboda.Podstatou človeka je sloboda.

BOJOVNÍK / 19 2

Slovenské piesky aj s odkazom generála ViestaV sobotu 13. augusta vyvrcholil vo Vojenskom obvode Záhorie 3. ročník podujatia Slovenské piesky. Najväčšie stretnutie vo-jenskej historickej techniky na piesku v Európe sa konalo pod záštitou ministra obrany Ľubomíra Galka. Bolo venované pa-miatke povstaleckého generála Rudolfa Viesta.

„Aj keď u nás doma žijeme v mieri, je dôležité uvedomiť si, že mier nie je samozrejmá vec. Mier je veľmi krehký. Veľmi dobre to teraz vidíme v iných častiach sveta. Preto sa musíme podieľať na jeho udržaní a po-silnení. Tak, ako to robia aj naši vojaci,“ povedal minister obrany Ľubomír Galko. Vo svojom prí-hovore zdôraznil osobnosť gene-rála Rudolfa Viesta a jeho úlohu v Slovenskom národnom povsta-ní. Tiež vysoko vyzdvihol prácu všetkých organizátorov a účast-níkov Slovenských pieskov. Podľa neho prispievajú k his-torickému povedomiu s tým, že sloboda a mier neboli zadarmo a že ich treba posilňovať a chrá-niť. Poďakoval sa všetkým, ktorí investujú svoj čas a peniaze, aby zachránili historickú vojenskú techniku a aby ju prezentovali nielen v rámci statických uká-žok, ale aj počas dynamických prezentácií dobových bojov.

Slovenské piesky sa konali od 10. do 14. augusta. V hlavnom sobotňajšom programe 13. au-

gusta najskôr desiatky vojenskej historickej techniky defi lovali pred hlavnou tribúnou a špa-liermi približne piatich tisícov divákov. Po slávnostných prího-voroch sa odohrala vojnová bitka medzi sovietskymi a nemeckými vojakmi. Chrabrí a odhodlaní červenoarmejci, zarputilí vojaci v uniformách Wehrmachtu, du-niace tanky a obrnené transpor-téry a k tomu skvelá práca pyro-technikov, ktorá dotvárala ilúziu skutočného boja. Aj preto diváci všetkých z bojového poľa aj z or-ganizačného štábu ocenili nadše-ným aplauzom.

Na Záhorie prišla cca pol ti-sícka účinkujúcich s približne 200 kusmi techniky. Príslušníci vojenských historických klubov boli z Česka, Rakúska, Maďar-ska, Nemecka aj Slovenska. V areáli vybudovali aj ruský, francúzsky, nemecký či česko-slovenský vojenský tábor z ob-dobia 2. svetovej vojny.

„Slovenské piesky začína-jú nadobúdať vo svojej oblasti stredoeurópsky význam. Preto

nás teší, že s nami naďalej spolu-pracuje ministerstvo obrany a že môžeme aj takýmto spôsobom prezentovať odkaz protifašistic-

kého odboja,“ povedal Ľudovít Francl, predseda slovenského Združenia zberateľov historic-kých vozidiel, jeden z hlavných

spoluorganizátorov Slovenských pieskov, ktoré v sebe niesli aj odkaz Slovenského národného povstania. Pavol VITKO

S ministrom Galkom sa prišli odfotografovať aj bojovníčky sovietskej Čiernomorskej fl otily, inak dievča-tá z klubu vojenskej histórie v Budapešti. Foto Pavol Vitko

Na Kalište sa symbolicky vrátil život

sa konajú v priebehu celého roka, keďže samotné výročie SNP je v čase školských prázdnin. „Záujem mládeže o SNP sa v posledných rokoch markantne zvyšuje. Je veľa mladých ľudí, ktorí sa angažujú prostredníctvom občianskych združení,“ doplnil Mičev.

SZPB sa tento rok podieľa na takmer troch desiatkach akcií, ktoré ľuďom pri-pomínajú odkaz SNP. Centrálne oslavy SNP sa uskutočnili 29. augusta v Banskej Bystrici a zúčastnili sa ich okrem predsedu

a tajomníka Ústrednej rady SZPB aj pred-sedovia a tajomníci oblastných organizácií zväzu. Aktivity pripomínajúce povstanie však prebiehajú už od začiatku leta.

Ako prvá významná akcia spojená s oslavami SNP bol Prechod SNP hlav-ným hrebeňom Nízkych Tatier v dňoch 3. – 9. júla 2011. Po pamätných miestach SNP – Telgárte, Kráľovej holi, Homôlke, Čertovici, Ďumbieri, Chabenci, Latibor-skej holi, Prašivej, Donovaloch a v Španej Doline, spolu kráčalo 137 jeho účastníkov. Ich zastúpenie bolo zaujímavé – Česi,

Nemci, Švajčiari, Angličania, Američania, Kanaďania a z ďalších krajín.

Slovenské národné povstanie si pripo-menuli účastníci stretnutia v Lehote pod Vtáčnikom 30. júla, významnou akciou bolo Stretnutie generácií 13. augusta vo vypálenej obci Kalište. Čestný predseda SZPB Ján Husák a predseda zväzu Sečkár sa 20. augusta zúčastnili pochodu v Ský-cove – Zlatne, o deň neskôr bola spomien-ková akcia v Spišskom Bystrom.

Nasledovali 24. augusta Bardejov s úča-sťou tajomníka Ústrednej rady SZPB Ro-mana Hradeckého, 26. augusta sa trojčlen-ná delegácia SZPB zúčastnila spomienky v Bratislave. V ten istý deň boli spomi-

enkové akcie s účasťou zástupcov SZPB v Medzilaborciach, Nitre, Rimavskej So-bote, Zvolene, Leviciach, Strečne, Prie-vidzi a v Humennom, 27. augusta na ne nadviazalo stretnutie na Jankovom vŕšku a v starej Ľubovni. Deň pred centrálnymi oslavami v Banskej Bystrici sa uskutočni-lo v Magale Stretnutie generálov, oslavy v Rohu pri Lubine, Martine, v Prašníku, Dúbrave, Pustej Vsi, v Partizánskej Ľup-či, v obci Ľubeľa, v Dúbrave, vo Svidove a v Banskej Štiavnici.

Súčasne s centrálnymi oslavami boli 29. augusta, v deň výročia vypuknutia SNP, aj akcie v Trebišove, Snine, Trnave, v Lipto-vskom Jáne a v Makove. Luc TASR

Osláv SNP bolo vyše dvesto(Dokončenie zo str. 1)

(Dokončenie zo str. 1)

ofi ciálnej pietnej spomienke s kla-dením vencov, príhovormi a po-zdravmi hostí. V otváracom prí-hovore starosta obce Baláže Jozef Chaban zdôraznil, že tieto stret-nutia symbolicky vracajú život na

Kalište. Poslanec BBSK Jaroslav Demian pozdravil účastníkov v mene predsedu Vladimíra Maň-ku. Vyslovil presvedčenie, že spo-mienka na obete zostane hlboko v srdciach všetkých. Generál Ján Husák pripomenul aj osudy ďal-

ších obcí ako Kľak, Ostrý Grúň, Skýcov s podobným osudom ako Kalište a zvýraznil, že pamätník na Kališti symbolizuje silu odka-zu všetkých vypálených obcí pre súčasnosť i budúcnosť. Vyslovil radosť, že sa napriek svojmu vy-sokému veku mohol zúčastniť stretnutia naozaj niekoľkých ge-nerácií – od priamych účastníkov národnooslobodzovacieho boja až po najmladšiu generáciu a uctiť si spolu s nimi pamiatku obetí.

Za úpravu a zveľadenie Národ-nej kultúrnej pamiatky Kalište poďakoval SZPB a organizáto-rom poslanec NR SR Branislav Ondruš. Vyjadril svoj obdiv nad súčasnou podobou skanzenu, kto-rý pripomína život obyvateľov tejto bývalej obce. Viceprimátor-ka mesta Banská Bystrica Katarí-na Čižmárová vyzdvihla zmysel stretnutia spájajúceho mladých i tých skôr narodených, ktorí ne-váhajú svojou osobnou účasťou

na miestach smutných spomienok vzdať úctu a česť odvážnym hrdi-nom, ktorí zaplatili najvyššiu daň. Povedala rozhodné nie všetkým prejavom xenofóbie, neofašizmu a intolerancie. Aj Jaroslav Tauber z Pamätníka Lidice v Českej re-publike apeloval na nevyhnutnosť pripomínať súčasnej a nastupu-júcej generácii tragické udalos-ti spred 66 rokov tak, aby sa už nikdy nemohli zopakovať.

Viac ako 2000 účastníkov tohto ročného stretnutia generácií strávilo príjemný deň aj vďaka kultúrnemu programu, v rámci ktorého vystúpili folklórne súbo-ry Priechoďan z Priechodu, Háj z Rimavskej Soboty a spevácka skupina Seniori optimisti zo Žia-ru nad Hronom. Zábavné ihrisko so športovými, vedomostnými a zábavnými hrami a súťažami, ktoré pripravilo Junior Centrum z Banskej Bystrice, prilákalo naj-menších. Športovo-branné súťaže

pre mládež a dospelých pripravila Územná vojenská správa a ukáž-ky zásahov príslušníci Hasičského a záchranného zboru a Červeného kríža. Prechádzky Partizánskou republikou a turistické pochody Donovaly – Kalište, Špania Doli-na – Kalište a Lučatín – Hiadeľ – Kalište patrili tiež k sprievodným akciám tohto podujatia.

Spestrením podujatia a pripo-menutím doby spred 66 rokov bol príchod členov Dedinského spolku turistov Podkonice „Dubi-ny“ na koňoch, v dobových uni-formách s autentickými zbraňami a dobovou vojenskou dopravnou technikou. Kalište, maličká osa-da v srdci Slovenska – Národná kultúrna pamiatka sa aj týmto významným podujatím stala pre súčasníkov symbolom národnej hrdosti, prameňom duchovného uvedomenia a zdrojom poučenia pre budúce generácie.

Anton HOFFMANN

Kultúrny program počas Stretnutia generácií na Kališti zaujal množ-stvo divákov. Foto: Jozef Horváth

3 BOJOVNÍK / 19

10. AUGUSTVyšetrovanie očistilo meno

otca súčasnej švédskej kráľov-nej, ktorý čelil obvineniam zo spolupráce s nacistickým reži-mom. Na nemeckého rodáka Walthea Sommerlatha, otca krá-ľovnej Silvie, ktorý v roku 1934 vstúpil do Hitlerovej NSDAP, padlo podozrenie z obohatenia sa počas arizácie koncom 40. rokov minulého storočia. Otec kráľovnej vraj nielenže s nacis-tami nespolupracoval, ale pomo-hol obchodníkovi židovského pôvodu ujsť pred perzekúciou.

11. AUGUSTNiekdajší nacista Josef Sche-

ungraber, odsúdený v roku 2009 na doživotie, do väzenia nepôj-de. Obhajoba totiž uspela s od-volaním, v ktorom poukazovala na zlý duševný stav odsúdeného. Súd uznal 93-ročného Scheun-grabera za vinného z nariadenia

vrážd desiatich civilistov v roku 1944 v dedinke Falzano di Cor-tona v Toskánsku po tom, ako talianski partizáni zabili dvoch z jeho vojakov.

13. AUGUSTDvaja mladí Rusi vo veku 16

a 29 rokov prišli o život pri ex-plózii nevybuchnutej bomby z 2. svetovej vojny v lese v ruskej enkláve Kaliningrad. Územie ležiace medzi Poľskom a Litvou bolo až do roku 1945 súčasťou nacistického Nemecka – Vý-chodného Pruska. Jeho hlavné mesto Kráľovec (Königsberg) bolo ako dôležitý prístav nie-koľkokrát ťažko bombardované, preto sa v oblasti nachádza ešte množstvo nevybuchnutej muní-cie.

16. AUGUSTSvetoznáma francúzska mód-

na návrhárka Coco Chanel

(1883-1971) bola počas 2. sve-tovej vojny agentkou nacistické-ho Nemecka. Vyplýva to z novej biografi e s názvom Spanie s ne-priateľom od amerického novi-nára Hala W. Vaughana žijúceho v Paríži. Ten svoje tvrdenia opie-

ra o poznatky získané v americ-kých, britských a francúzskych archívoch. Podľa nich nemecká rozviedka Abwehr získala vte-dy 57-ročnú Coco Chanel pre spoluprácu v roku 1940. Stala sa agentkou s číslom F-7124 a krycím menom Westminster, čo bolo meno jej niekdajšieho milenca, anglického vojvodu Westminsterského.

18. AUGUSTNórsky ultrapravicový extré-

mista Anders Behring Breivik, ktorý 22. júla odpálil bombu vo vládnej štvrti v Osle a potom na neďalekom ostrove Utöya zavraždil 69 ľudí, zväčša tíne-džerov, mal pripravenú v zásobe aj ďalšiu, ešte väčšiu nálož. Ne-vybuchnutá bomba, ktorú našli na Breivikovej farme asi 140 kilometrov od nórskej metropo-ly, vážila takmer poldruha tony a bola pripravená na použitie. Odpálená bomba, ktorou v Osle zabil osem ľudí, mala pre porov-nanie „iba“ 950 kilogramov.

19. AUGUSTČilská komisia vyšetrujú-

ca porušovanie ľudských práv za bývalého diktátora Augusta Pinocheta uviedla, že jeho fa-šistický režim mal na svedomí oveľa viac obetí, ako sa pôvodne uvádzalo. Identifi kovali ďalších

9 800 ľudí, ktorých zadržiavali ako politických väzňov a muči-li. Tak sa zvýšil celkový počet uznaných obetí na 40 018. Tí, ktorí prežili, dostanú doživotné dôchodky vo výške asi 157 eur mesačne. Ofi ciálny počet zabi-tých alebo dosiaľ nezvestných Chiľanov je 3 065.

20. AUGUSTObvineniu zo zneužitia vý-

bušniny čelí 45-ročný muž zo severomaďarkej obce Nyerges-újfalu, ktorý našiel vo svojej zá-hrade výbušninu pochádzajúcu z 2. svetovej vojny. Muž bližšie nešpecifi kovaný nález zobral do hostinca, kde mu poradili, aby ho vzal na políciu. Nesko-ro večer uložil nebezpečný sko-rodovaný predmet ku vchodu policajného okrsku. Výbušninu neskôr odpálili pyrotechnici na obecnom smetisku.

(ao)

stalo saVO SVETE

10. 8.–20. 8. 2011

Gašparovičovo vyjadrenie k Esterházymu vyvolalo ostrú reakciu

Maďarské ministerstvo zahra-ničných vecí v utorok (28. 8.)prostredníctvom maďarskej tlačo-vej agentúry MTI vydalo vyhláse-nie, v ktorom odmietlo Gašparo-vičov prejav. Vyjadrilo ľútosť, že činnosť grófa Esterházyho – ktorý zomrel mučeníckou smrťou – na záchranu ľudí sa opäť stala pred-metom politiky.

Životnú dráhu konzervatívneho maďarského politika Esterházy-ho, ktorý ako jediný nehlasoval v bratislavskom parlamente za protižidovský zákon, už oceni-lo patrične viacero krajín, medzi nimi aj Izrael.

Podľa maďarského rezortu dip-lomacie duch prejavu slovenské-ho prezidenta neprispieva k po-kroku maďarsko-slovenských vzťa hov, o ktorý sa vlády oboch krajín v uplynulom období snažili zvýšeným úsilím.

Maďarské ministerstvo zahranič-ných vecí vyjadrilo presvedčenie, že posudzovanie diskutabilných osobností a udalostí z dejín „je úlo-hou dobre fungujúcej zmiešanej slovensko-maďarskej komisie his-torikov, a nie politickej sféry“.

Podľa maďarského vicepre-miéra Zsolta Semjéna je útok na Esterházyho pamiatku súčasne urážkou maďarského národa, katolíckej cirkvi i všeobecných

ľudských práv. Politik Kresťan-skodemokratickej ľudovej strany (KDNP) vyjadril nádej, že prejav prezidenta SR „nie je zámerným útokom a nepramení ani z nedo-statku historických vedomostí, ale je iba novinárskym omylom“.

Predseda Jednotnej maďar-skej židovskej náboženskej obce (EMIH) Slomó Köves v reakcii na Gašparovičovo vyhlásenie po-vedal, že niet pochýb o tom, že Esterházy sa záchranou stoviek židov zachoval príkladne. Za vy-jadrením slovenského prezidenta podľa jeho slov môžu stáť slo-vensko-maďarské politické zále-žitosti.

Opozičná zelená strana Politika môže byť iná (LMP) v tejto súvis-losti poznamenala, že Gašparovič týmto urazil nielen Maďarov ži-júcich na Slovensku, ale celý ma-ďarský národ. Prezidentovi pripo-menul slová Esterházyho, ktorý vyhlásil: „Naším znakom je kríž, nie hákový kríž.“

Hovorca slovenského preziden-ta Marek Trubač pre maďarskú agentúru MTI vyhlásil, že Gašpa-rovič svoj názor vytvorený na Es-

terházyho nebude meniť. Podľa hovorcu na Slovensku vnímajú Esterházyho ako vojnového zlo-činca pre jeho podporu fašistickej ideológie.

„Nepopierame, že Esterházy bol jediný, ktorý v roku 1942 hlasoval proti deportácii židov, súčasne však je na Slovensku každému jasné, že Esterházy vítal medzi pr-

vými Horthyho fašistické vojská, ktoré obsadili Košice,“ dodal pre MTI Trubač.

Slovenský prezident Gašparo-vič v rozhovore pre vydanie dvoj-týždenníka antifašistov Bojovník, ktorý vyšiel 18. augusta, v reakcii na otázku „Ako hodnotíte odhale-nie búst Jánosa Esterházyho v Ko-šiciach a Ferdinanda Ďurčanského v Rajci?“ povedal, že v zmysle platných zákonov je rozhodnutie o umiestnení akéhokoľvek his-torického monumentu na území

mesta či obce v plnej kompetencii miestnej samosprávy.

„Má to tri rozmery. Ľudský, politický a umelecký. V Ríme je Mussolliniho veľká socha. Nikto ju nezbúral, stojí doteraz. Nikto tam nedáva vence, jednoducho je tam. Ako kus Ríma, ktorý tam patrí z umeleckého pohľadu. Po-liticky ani ľudsky tam nikto ne-chodí. Čo sa týka oživenia neofa-šizmu, aj v Taliansku sa niektoré politické strany do tejto pozície

dostávajú. Ale napriek tomu nie som za to, aby sa historické sochy odstraňovali. Vytváranie nových takýchto sôch v súčasnosti, to už je o niečom inom. Historická so-cha je umelecké dielo, nevidím dôvod, prečo ju búrať. Takisto nevidím dôvod, prečo u nás búra-li napríklad sochu Jána Nálepku v Stupave. Ale ľuďom, ktorí boli zainteresovaní do nešťastí, ktoré v tom čase boli, nie je správne vytvárať nové sochy. Vystaviť sochu Esterházyho, ktorý bol vy-

znávač Hitlera a fašizmu, v Koši-ciach, je nesprávne. A to sa týka aj Ďurčanského. Bol v tej dobe pri tom, keď sa tvorila protižidovská legislatíva, keď sa transportova-li židia a politickí väzni. Ďalšie otázky vznikajú z pohľadu práva. Na súkromnom majetku (Ester-házyho socha je na súkromnom pozemku, pozn. Bojovník), si každý môže robiť to, čo mu zákon umožní. Aj tam však existujú pra-vidlá. V trestnom zákone máme,

že je trestné propagovať fašizmus. Treba si povedať, do akej miery je možné zasiahnuť na súkrom-nom majetku a do akej miery je z tohto súkromného majetku mož-nosť pôsobiť na okolie negatívne sochou alebo iným propagačným materiálom. Ak to má v záhrade pre seba, tam ťažko dokážete, že je to šírenie fašistickej propagan-dy. Aj v Košiciach je to súkromný pozemok. Ale verejnosti prístup-ný. Je to problém,“ uviedol prezi-dent pre časopis Bojovník. luc TASR

Dvojtýždenník antifašistov Bojovník citovali slovenské, české a maďarské médiá. Dôvodom bol rozhovor s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom. Jeho vyjadrenie k osobe Jánosa Ester-házyho, ktorého v rozhovore pre Bojovník označil najvyšší slovenský predstaviteľ za vyznáva-ča Hitlera a fašizmu, vyvolali v Maďarsku ostrú reakciu.

Hovorca slovenského prezidenta Marek Trubač pre maďarskú agentúru MTI vyhlásil, že

Gašparovič svoj názor vytvorený na Esterházyho nebude meniť. Podľa hovorcu na Slovensku

vnímajú Esterházyho ako vojnového zločinca pre jeho podporu fašistickej ideológie.

BOJOVNÍK / 19 4

VAŠE NÁZORY

Poznajú všetky cesty do rajaKeď počúvam našich ekono-

mických ministrov, ako sebavedo-mo presviedčajú národ o tom, že jedine oni sú schopní vyviesť ho z marazmu, v akom sa nachádza, je mi z toho nanič. Zažil som už toľko koalícií všetkých možných druhov, že by to bol skutočný zázrak, ak by práve oni našli tú správnu cestu do raja. To by aj vo Vatikáne museli k tomuto zázra-ku zaujať stanovisko, aké v po-dobných prípadoch Svätá stolica k zázrakom zastáva. Jedno však tejto vláde uprieť nemožno, a to je jej prvenstvo v rozpredáva-

ní a privatizovaní národného majetku. Jej ministri sa dokon-ca chvastajú tým, aké užitočné kšefty pre svoj národ urobili, keď majetok nás všetkých, rozpredali do zahraničia. Všetci už pociťu-

jeme na vlastnej koži, ako nás to obohatilo, keď sme takto cudzím vlastníkom predali napr SPP. Ceny plynu neuveriteľne vzrást-li, budú rásť aj naďalej a okrem toho nás už SPP začína vláčiť po súdoch, že ich narastanie je príliš pomalé a že dávno sme mali pla-tiť za plyn v domácnostiach as-poň o 30 % viac, ako platíme te-raz. Podobné je to s vodou, elek-trinou, cestovným, potravinami... Už sa ani nedivíme sústavnému zdražovaniu. Dávno sme po-chopili, že ak sa nášho majetku zmocní cudzinec, automaticky

to bude znamenať zdražovanie. Zdražovať sa však neprestane ani vtedy, ak sa majetku zmocní náš privatizér. Žiaľbohu, touto cestou sa budeme uberať aj naďalej, aj keď je to pre národ bolestivé, je

to však jediná cesta, ktorá vedie do Raja a pre mnohých to je zna-menitý kšeft. Pokiaľ viem, priva-tizovať sa bude letisko, ešte sú tu teplárne..., ešte máme podaktorí aj vlasy na hlave. Zaujímavé však je pozorovať, koľko pomocníkov majú privatizéri pri premiestňo-vaní spoločného majetku do súk-romných rúk. Pomáhajú im pri tom všelijakí poradcovia, práv-nici, politológovia, poslanci... a niektoré médiá priam hypnoti-zujú verejnú mienku, spracúvajú národ tak, aby z neho vyťažili čo najviac zlata. Národ a jeho majetok je totiž ešte stále neras-tom, z ktorého možno vycicať krásny žltý kov. Pred tým však, než k takému „vyciciavaniu“ prí-de, treba odlákať jeho pozornosť iným smerom, treba mu ponúk-nuť v časopisoch veľa nahotiniek a škandálov, do televízie vpustiť Kleopatru z Turca alebo porno-herečku Dolly Buster, aby nám čosi navarila, ak je toho málo, možno zaberú Kaddáfího zločiny,

svadba anglického princa alebo sexuálne dobrodružstá dajakého veľkého fi nančníka. Medzi tým nám šikovne prejde v parlamen-

te nový Zákonník práce, niečo sa zasa sprivatizuje, rozdajú sa od-meny, za akciové ceny prebehne výpredaj posledného národného majetku. Už ani Gabčíkovo, naša národná hrdosť, vlastne nie je naša.

Predsa však tu ešte niečo je, čo má obrovskú cenu a čo sa ešte nerozpredalo do zahraničia. Je to naša poľnohospodárska pôda, sú to naše lesy, jazerá i zdroje pit-nej vody. Vláda Ivety Radičovej o nejaký čas odložila výpredaj tohto majetku. Nie však o toľko, aby si túto príležitosť počas svoj-ho volebného obdobia nechala ujsť. Tento majetok a možnosť jeho výpredaja, zaručene udrží koalíciu pokope. Má mimoriad-ne schopných „kalkulantov“,

ktorí dobre vedia, akú cenu má pôda vo svete, je to pre nich ďal-šia príležitosť, ako zbaviť národ jeho dedičstva. Urobia to radi,

s ľahkosťou a bez výčitiek sve-domia, tak ako už veľakrát pred tým. Nedávno z ich radov vyšiel zákon „Jáchymovská lož“, podľa ktorého sa bude trestať každý, kto bude popierať alebo spochybňo-vať zločiny komunistického re-žimu. Bude sa pravdepodobne viac hovoriť a písať o zločinoch a hriechoch našich predkov. Ne-boja sa títo páni, že aj ich sa raz môžu potomkovia spýtať, ako to vlastne bolo z rozpredávaním a rozkrádaním spoločného ma-jetku? Občas mám dojem, že za tento zločin, alebo ak chcete iba hriech, nám raz budú čerti po-riadne prikladať pod kotlom. Za takéto čosi, sa do raja totiž ne-chodí a našim ministrom tam ces-ta už dávno zarástla. Rudolf SLEZÁK

Žiaľbohu, touto cestou sa budeme uberaťaj naďalej, aj keď je to pre národ bolestivé, je to však jediná cesta, ktorá vedie do Raja a pre

mnohých to je znamenitý kšeft.

Národ a jeho majetok je totiž ešte stále nerastom, z ktorého možno vycicať krásny žltý kov.

Socha partizána z roku 1945 v Zlatých Moravciach. Foto: -gs-

Pri výročiach Slovenského národného povstania si v hlbokom pohnutí pripomíname hrdinov, ktorí položili svoje životy za nás. Práve SNP v novodobej slovenskej histórii dokumentuje, ako sa protifašis-tické sily zomkli, cieľavedome zjednotili a spoločne postupovali v neľahkom zápase za oslobodenie svo-jej domoviny. O priebehu bojov sa popísalo pravdi-vo, ba aj zámerne nepravdivo, veľa. Nestačil sa ale dodnes vyčerpať príkladný entuziazmus a nezlom-ná vôľa prostých ľudí na celom území, zvlášť vo vypálených obciach a v ich okolí. V tomto zložitom a neľahkom období sa dostala do popredia jednota antifašistov, lebo jej hlavným cieľom bolo a zostalo vykoreniť nacistickú ideológiu od jej základu.

Hrdinsky sa bránili dedinky a mestá na povstalec-kom území. Odvážne si počínali ľudia z lazov a ko-paníc, ktorí podporovali oslobodzovacie hnutie. Nezlomili ich ani zverstvá fašistickej soldatesky, ani neľudské zaobchádzanie gardistických prisluhova-

čov, ba ani krutá zima v rokoch 1944 – 1945. A keď odvaha bojovníkov a obrancov klesala, odhodlanie skoncovať s votrelcom ju opäť dvíhalo, lebo ich drahá vlasť otcov a materí potrebovala. V roztrúse-ných zemľankách sa rodila stratégia i taktika bojov, utužovala sa bojová morálka jednotiek, nakoľko zápas za slobodu si získal ľudí bez rozdielu veku, pohlavia a náboženského presvedčenia.

Tisíce vlastencov padli, ale ich obete – obete – hrdinov – otvorili brány budúcnosti dokorán, aby tvorivý duch a ľudské šťastie našlo svoje miesto aj pod Tatrami. Preto sme hrdinom – vlastencom po-stavili večné pamätníky vďaky a úcty, ktoré zvestujú pokoleniam, že cesta za slobodou nebola iba sláv-na. Naši rodáci po boku armád protihitlerovskej koalície dokázali striasť sa jarma nemeckého i do-máceho fašizmu. Ich heroický boj je nielen slávnou a hrdou kapitolou slovenských dejín, ale aj stálym poučením, lebo sloboda je to najcennejšie, čo člo-vek aj v novom tisícročí musí brániť a chrániť.

Ing. G. STOPKA(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Hold hrdinom

5 BOJOVNÍK / 19

PORADŇAOpäť vám prinášame rubriku s radami a odpoveďami na vaše otázky týkajú-ce sa najmä oblasti sociálnych vecí či zdravotníctva, ale radi vám poradíme aj v ďalších oblastiach.

Na vaše otázky odpovedáBraňo Ondruš, podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci

Obaja s manželkou sme dôchodcovia a vzhľadom na náš vyso-ký vek už nie sme schopní sa starať o dom a priľahlý pozemok. Nejde len o záhradu, ale aj lán poľa, tzv. záhumienok. Preto ch-ceme, aby túto starostlivosť na seba prebrala vydatá dcéra. Do-hodli sme sa s ňou, že na ňu dom aj s pozemkami prepíšeme, ale nevieme, čo je najvýhodnejšie – máme jej to predať za nejakú symbolickú sumu, alebo darovať, alebo odovzdať ako dedičstvo?

Peter Ozábal, Dolný Sŕnovec

Ako dedičstvo môže dcéra získať váš majetok až po vašej smrti, na-vyše ak máte viac detí, majetok sa bude deliť medzi všetky. Takže každé získa rovnaký diel na všetkých nehnuteľnostiach, ktoré spomínate.

Ak chcete, aby celý majetok získala spomínaná dcéra, môžete jej ho darovať alebo predať. V oboch prípadoch o tom musíte spísať riadnu kúpno-predajnú alebo darovaciu zmluvu, na ktorej musia byť podpisy všetkých zainteresovaných účastníkov overené u notára. Nezabudnite, že ak máte nehnuteľnosti v tzv. bezpodielovom spoluvlastníctve man-želov – čiže v katastri ste ako majitelia zapísaní obaja s manželkou – aj zmluvu musíte podpísať obaja. Na základe takejto zmluvy môžete po-dať na katastrálny odbor príslušného obvodného (býv. okresného) úradu žiadosť o zápis novej majiteľky do katastra nehnuteľností.

Z hľadiska samotného prevodu – ľudovo sa hovorí o „prepise“ – ne-hnuteľností do majetku vašej dcéry je jedno, či zvolíte darovanie alebo predaj. V oboch prípadoch sa vaša dcéra stane právoplatnou majiteľkou nehnuteľností. Z hľadiska nákladov musíte v oboch prípadoch zaplatiť notárovi za overenie podpisov a katastru za zápis nového vlastníka.

Pokiaľ ide o dane, tie pri predaji neplatíte (ani vy, ani nový majiteľ), ak ste mali v dome trvalý pobyt aspoň 2 roky, alebo ak ste ho vlastnili aspoň 5 rokov. V prípade pozemkov platí podmienka vlastniť ich aspoň 5 rokov. To isté by sa týkalo chaty alebo garáže. Iba ak by ste dom kú-pili po 1. 1. 2011, podmienka trvalého pobytu by už neplatila, ale to asi nebude váš prípad.

Pri darovaní sa posudzuje, či by darované nehnuteľnosti boli oslo-bodené od dane, keby ich majiteľ namiesto darovania v tom istom čase predával. Ak teda darujete dom, ktorý ste vlastnili už pred rokom (a skôr) a máte v ňom trvalý pobyt aspoň 2 roky, resp. ak darujete zá-hradu či pole, ktoré vlastníte aspoň 5 rokov, žiadne dane neplatíte ani vy, ani nový majiteľ.

Hluk možno znížiť izoláciousteny

Užívateľom bytových domov môže znepríjemňovať život hluk z okolitých bytov. Rušivým fak-torom v obytnom priestore môže byť akýkoľvek zvuk, ktorý narúša náš osobný alebo spoločenský ži-vot. Za hluk bývajú považované už zvuky na úrovni 45 až 55 de-cibelov, čo predstavuje napríklad úroveň šumu vody prechádzajúcej

potrubím alebo hučanie pracieho bubna práčky. Všetky tieto „hlu-ky“ sa zo susedného bytu šíria rov-nako – vlnením vzduchom a keď narazia na pevnú prekážku, jemne rozvibrujú aj jej častice a časť vĺn cez ňu prenikne.

Mnohí pokladajú za dôvod nadmerného prenikania zvukov z iných miestností príliš tenké steny. Nepriezvučnosť jednopláš-ťovej steny je určená hlavne jej plošnou hmotnosťou. To znamená, že čím je stena „ťažšia“, tým je vzduchová nepriezvučnosť väč-

šia. Keby sa však plošná hmot-nosť a teda aj hrúbka betónových či tehlových stien zdvojnásobila, nepriezvučnosť sa zvýši len o šesť decibelov za cenu nadmerného preťaženia stavby.

V snahe odhlučniť byt sa preto odporúča využiť na stenu zvukovú izoláciu. „Vrstva aplikovaná len na priečku susediacu s vedľajším bytom však nepostačí. Vzduchom šírený zvuk od susedov môže roz-

vibrovať aj iné múry, nielen delia-cu priečku. Energia sa potom šíri celou konštrukciou a je vyslaná do cieľovej miestnosti inou priečkou, podlahou alebo stropom,“ upozor-nil Miroslav Zliechovec z Knauf Insulation.

Ak chce majiteľ bytu zvýšiť nepriezvučnosť obvodových stien a stropov bytu, mal by ich opat-riť vrstvou, ktorá dôkladne pohl-cuje zvuk. Jednou z možností je predsadenie, respektíve zavesenie obkladu zo sadrokartónu. Najvý-konnejším zvukovým izolantom je

minerálna vlna. „Dôležité je, aby zvuková izolácia vypĺňala celú plochu konštrukcie bez medzier. Pružnosť a stlačiteľnosť sklene-ných vlákien zaisťuje dokonalé vyplnenie priestoru dutiny a tesný styk susedných dosiek. Izolácia zo sklenej minerálnej vlny má veľmi vysokú pohltivosť zvuku,“ vysvet-lil Zliechovec.

Na zvukovú izoláciu podlahy môže byť vhodným riešením plá-

vajúci poter, ktorý spolu so zvu-kovou izoláciou zabraňuje prie-niku kročajového hluku do stropu pod ním a súčasne tlmí zvuk, kto-rý sa šíri vzduchom. Prerušenie všetkých akustických mostov a za-bránenie šíreniu kročajového hluku môžeme docieliť aj doskami z mi-nerálnych vlákien. „Izolačné mate-riály na báze čadičových vlákien, ktoré majú dostatočnú dynamickú tuhosť, dobre znášajú zaťaženia a zároveň vďaka vláknitej štruktúre pohlcujú dopadajúci zvuk,“ uzav-rel Zliechovec. TASR luc

Hluk v domácnostiach často spôsobuje aj premávka pred domami. Ilustr. foto: TASR – P. Ďurčo

Na najväčšom slovenskom cintoríne z čias pr-vej svetovej vojny, ktorý je situovaný pri obci Veľkrop v Stropkovskom okrese, nedávno po-kračovali práce dobrovoľníkov zamerané na jeho obnovu. Na pietnom mieste je podľa posledných výskumov pochovaných približne 10 000 pad-lých vojakov z rakúsko-uhorskej a ruskej armády. „Pôvodne sme predpokladali, že na tomto cin-toríne je pochovaných 8662 padlých vojakov, ale podľa najnovších archívnych výskumov vo vo-jenskom historickom archíve v Bratislave sa uka-zuje, že na tejto ploche je pochovaných až 10 000 padlých vojakov, čo je viac ako je napríklad na bratislavskom Slavíne,“ informoval predseda Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy Martin Drobňák, ktorý sa spolu s ďalšími priaznivcami vojenskej histórie podieľa na rekonštrukcii voj-nových cintorínov už niekoľko rokov. Ako dodal, pietne miesto s padlými vojakmi vo Veľkrope bolo dlhé roky zanedbané a chýbalo tu akékoľvek označenie, že ide o cintorín. „V roku 2009 sme sa s pomocou miestnej samosprávy rozhodli pris-túpiť k oprave tohto cintorína. Za dva roky sa nám následne podarilo vyčistiť plochu od náletových drevín, pňov a opraviť hroby, aby zodpoveda-li historickému náčrtu tohto cintorína,“ objasnil Drobňák. Cieľom poslednej brigády bola úprava vojnových hrobov a pokračovanie vo výstavbe chodníkov z prírodného kameňa. luc TASR

Vo Veľkropeopravujú cintorín

Munícia z druhej svetovej vojnyŽDAŇA

Delostrelecké míny našiel v utorok (23.8.) podvečer mladík zo Ždane na pre-chádzke pod mostom pri rieke Hornád (okr. Košice-okolie). Polícia muníciu za-

istila a pyrotechnik identifi koval, že štyri nájdené míny pochádzajú z obdobia 2. svetovej vojny. Muníciu zneškodnili. In-formovala o tom krajská hovorkyňa ko-šických policajtov Jana Mésarová. „Polí-cia upozorňuje občanov, aby boli opatrní a muníciu za žiadnych okolností nebrali do rúk a nepremiestňovali ju. Vždy je po-trebné, aby každý nález oznámili na bez-platnom čísle 158,“ dodala. ROŽŇAVA

Dva mínometné granáty z obdobia 2. svetovej vojny našli vo štvrtok (18.8.) v Rožňavskom okrese. Podľa krajskej hovorkyne košických policajtov Jany Mé-sarovej jeden mínometný granát kalibru 50 mm sa nachádzal medzi obcami Ardo-vo a Dlhá Ves. „Na lúke oproti čerpacej stanici v obci Čoltovo, okres Rožňava, bol nájdený mínometný granát kalibru 82 mm,“ doplnila. Muníciu zneškodnil policajný pyrotechnik. LACKOV

V katastri obce Lackov v okrese Kru-pina našli 18. augusta pri poľnohospo-dárskych prácach delostreleckú strelu z obdobia druhej svetovej vojny. „Muní-ciu prevzal krajský policajný pyrotechnik a bude zneškodnená,“ informovala Novin-ky hovorkyňa KR PZ v Banskej Bystrici Mária Faltániová.

ZAJEŽOVÁRozmočenú nevybuchnutú muníciu

v igelitovom vreci, ktorá pochádza pravde-podobne z obdobia II. svetovej vojny, našiel v studni pri chate v obci Zaježová v okrese Zvolen 38-ročný muž z Pliešoviec. Muž svoj nález oznámil na tiesňovú linku č. 158. Vo vreci sa nachádzalo 72 kusov nábojov do brokovnice, 20 kusov nábojov do sa-mopalu a 19 kusov nábojov do guľometu. Nález bol zabezpečený hliadkou obvodné-ho oddelenia Policajného zboru vo Zvolene až do príchodu pyrotechnika z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, ktorý ho prevzal na zneškodnenie. Informovala o tom banskobystrická poli-cajná hovorkyňa Petra Vašková.RUDNIANSKA LEHOTA

V nedeľu popoludní (14.8.) našiel 50-ročný muž pri výkopových prácach pred svojím domom v obci Rudnianska Lehota (okres Prievidza) ručný granát. V lese ho zneškodnil privolaný pyrotech-nik. „Muž privolal policajnú hliadku, kto-rá zabezpečila pyrotechnika z Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Trenčíne,“ informovala hovorkyňa KR PZ Elena Antalová. Privolaný pyrotechnik zistil, že ide o ručný granát. Pri zneškod-není nedošlo k zraneniu osôb a ani k škode na majetku. luc TASR

Nálezy munície z druhej svetovej voj-ny sú na Slovensku pomerne časté.

Ilustr. foto: TASR

BOJOVNÍK / 19 6

Slovenský zväz protifašistickýcNáučným partizánskymchodníkom Skýcov - Zlatno

Sobota 20.augusta, prijemné slnečné počasie. Takýto deň sa iste dá využiť rôznym prijem-ným a užitočným spôsobom. V klube Nitra – Zobor sa šesť členov – A.ROJKA, M.HUDEC, T.TOTH, F.CHUDA a manželia Jozef a Eva VALACHOVCI, roz-hodlo ísť do ekologicky čistého prostredia, nádhernej prírodnej scenérie, ktoré pre návštevníkov poskytujú partizánske obce SKÝ-COV a ZLATNO a ich okolie. V tento deň si domáci obyvatelia, hostia a návštevníci pripomenuli 67. výročie SNP. Skýcov sa opäť vynovil, malým, ale o to veľmi vkusným priestorom pred pa-mätníkom SNP. Členovia nášho klubu v rámci spolupráce s OblV SZPB v Nitre už niekoľko rokov prichádzajú na pozvanie organi-zátorov pod Tribeč, aby sa stre-tli s priateľmi a nadviazali nové priateľstvá so spoločnými záuj-mami a často aj uznávanými hod-notami dnešných čias.

Dvanásťkilometrový pochod zo Skýcova do Zlatna absolvova-li Antonín ROJKA, Michal HU-DEC a Tibor TOTH. Ďalší traja členovia klubu využili možnosť poznávania partizánskej histórie týchto obcí a ich okolia. Generál Ján HUSÁK (88), aktívny účast-ník SNP, žijúci v obci Skýcov, bol naším sprievodcom. Pri spo-mienkach takýchto účastníkov

SNP silnie okrem iného aj naše profesijné vedomie a hrdosť.

V obci ZLATNO položil veniec hrdinom SNP aj minister obrany SR Ľubomír GALKO.

Vo svojom vystúpení okrem iného ocenil SNP ako hrdinský čin slovenského národa a zapo-jenia sa do európskeho protifa-šistického hnutia. „Môžeme byť právom hrdí na to, že sme sa postavili na stranu spoločenstva vyspelých demokratických štá-tov, ktoré ocenili naše zapojenie sa do európskeho protifašistic-kého hnutia, ktoré tiež prispelo k porážke nacistického Nemecka a jeho spojencov,“ povedal mi-nister Galko.

Milé je, že pochodu sa zúčast-ňuje aj mladá generácia našej spoločnosti a jej účasť nie je skutočne malá. Nás skôr naro-dených v týchto obciach zaujala ešte jedna skutočnosť, ktorá sa v mestách „stráca“. Sedíte na la-vičke a okoloidúca mládež vás pozdraví, bez ohľadu, či vás po-zná, alebo nie...

Fotografi e dokazujú, že aj vý-sluhoví dôchodcovia, po 12 km chôdze, si dokážu zatancovať!

Pekné spomienky si odnášame z tohtoročnej návštevy týchto partizánskych obcí a keď nám to zdravie dovolí, stretneme sa tu o rok opäť. F. CHUDA

fotografovali F. Chuda, T. Toth a M. Hudec

Základná organizácia SZPB, Klub darcov krvi SČK, Obecný úrad v Čiernom Potoku v spo-lupráci s Národnou transfúznou službou SR, pracovisko Banská Bystrica dňa 22. augusta zorgani-zovali už VI. ROČNÍK KVAPKY KRVI SNP.

Túto historickú udalosť si ob-čania obce, ale aj širokého okolia, pripomínajú takouto humanitnou akciou. Mladí ľudia často neve-dia, že práve vypuknutie SNP spolu so zahraničným odbojom na východnom a západnom fron-te prispeli k tomu, že po skončení 2. svetovej vojny bolo Českoslo-vensko zaradené medzi víťazné mocnosti.

Aj keď dovolenkové obdobie práve vrcholí v týchto dňoch, na obecný úrad našlo cestu celkom 21 občanov ochotných darovať ešte stále najcennejšiu tekutinu.

Okrem desiatich občanov obce prišlo ďalších 11 darcov zo širo-kého okolia.

Po prvýkrát došla darovať krv Mária HAMERLOVÁ z Riečky. Okrem nej patrí vyjadrenie vďaky za svoj počin Jaroslavovi PINZI-KOVI, Jánovi BALÁŽOVI, Sla-

vomírovi SKALKÁKOVI z Tor-nale, Jozefovi CSOLTINU, Voj-techovi ORAJOVI z Levkušky, Jánovi BUDINSKÉMU, Rober-tovi TANKOVI, Róbertovi GÁ-LOVI, Ladislavovi ŠTANGOVI z Rimavskej Soboty, Danielovi FARKAŠOVI z Jesenského, Ing. Anne SEBÍŇOVEJ z Veľkého Krtíša, Adriane HRIŇOVEJ, Jan-ke HRIŇOVEJ, Petrovi HRIŇO-VI, Františkovi VIĽHANOVI, Jánovi SEBÍŇOVI ml., Magda-léne KRNÁČOVEJ z Čierneho Potoka. Už sa stalo tradíciou, že tejto akcie sa zúčastňuje celá rodina Dominik LAKOTA, Má-ria LAKOTOVÁ, dcérka Mar-tina LAKOTOVÁ s priateľom, ktorí túto akciu považujú za ich osobný morálny postoj, nakoľko ich strýko bol vojakom I. Čs. ar-mádneho Zboru v ZSSR a prešiel bojovú cestu od Melitopoľu až na Moravu, kde ich zastihol koniec 2. sv. vojny.

Organizačne sa na akcii po-dieľa naša ZO SZPB v Čiernom Potoku. Je len samozrejmé, že sa zapojili jej najmladší členovia aj do darovania krvi. Jozef PUPALA

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Rokovanie nadviazalo na pred-chádzajúce zasadania P OblV z 9. mája a 7. júla tohto roku, ktoré na podmienky oblasti rozpracovali uznesenie ÚR z 12. apríla, kto-rým bol zvolaný XV. zjazd zväzu. Rokovanie OblV viedla predsed-níčka V. Melníková. Správu o čin-nosti od posledného zasadania OblV predniesla jeho tajomníčka G. Rosičová. Správa o činnosti

Okrem iného v nej podrobne rozobrala plnenie uznesení XIV.

zjazdu, oblastnej konferencie, ÚR, P ÚR, OblV a P OblV SZPB v podmienkach oblastnej organi-zácie s konštatovaním, že uznese-nia boli splnené, z uznesení zjazdu a oblastnej konferencie neboli spl-nené iba tie úlohy, ktorým doteraz neuplynul termín alebo sú trvalo platné a preto sa plnia priebežne. Vyhodnotila aktivity v predchá-dzajúcom období a oboznámi-la s aktivitami na druhý polrok 2011. Pozornosť venovala činnos-ti komisií pracujúcich pri OblV,

najmä historicko-dokumentačnej, sociálno-zdravotnej a učiteľov, žien a mládeže, rovnako však aj vnútrozväzovej činnosti, pričom vyzdvihla pozitívne skúsenosti tých výborov základných organi-zácií, v ktorých pracujú spoločne mladší i starší členovia. V ďalšej časti informovala o plnení prija-tých opatrení OblV k analýze ria-diacej, organizačnej a kontrolnej činnosti SZPB v OblV a v základ-ných organizáciách SZPB z hľa-diska posúdenia vývoja členskej základne a ekonomickej stability OblV a základných organizácií. Zároveň zdôraznila dôležitosť prípravy a kvalitného priebehu slávnostných schôdzí základných organizácií pri príležitosti blížia-ceho sa 67. výročia SNP.

Šiesty ročníkKvapky krvi SNP

Štvrtého augusta sa v Humennom uskutočnilo rokovanie OblV SZPB. Jeho hlavnou úlohou bolo zhodnotenie doterajšej činnosti oblastnej organizácie, prijatie kľúčových materiálov a príprava funkcionár-skeho aktívu na vykonanie výročných členských schôdzí základných organizácií v období pred konaním oblastnej konferencie a XV. zjaz-du SZPB. Zúčastnili sa na ňom predsedovia základných organizácií, ako aj ďalší funkcionári a aktivisti oblastnej organizácie.

Humenné je pripravené

Na oslavách 67. výročia SNP, pochod Skýcov – Zlatno sa zúčastnil aj minister obrany Ľubomír Galko.

Najmladší členovia ZO SZPB v Čiernom Potoku počas darovania krvi. Zľa-va Slavomír Skalák, Ján Baláž a Dominik Lakota. Foto: Jozef Pupala Účastníci podujatia Skýcov – Zlatn

7 BOJOVNÍK / 19

ch bojovníkov si pripomína SNPSpomienka naDargovské boje je večne živá

Už po štvrtýkrát sa stretli členovia rôznych klubov vo-jenskej histórie z východné-ho Slovenska v oblasti Dar-gov – Dubiny, aby záujem-com a fanúšikom vojenskej histórie, žijúcim veteránom a pamätníkom prelomových bojov v tomto legendárnom kraji, ale i bežným návštevní-kom tohto vojensko – histo-rického podujatia, predviedli dynamickú ukážku bojov z 2. svetovej vojny na miestach, na ktorých aj skutočne boje počas vojny prebiehali.

Ukážku bojov zrealizova-lo vyše 25 členov z piatich klubov vojenskej histórie pod vedením KVH Dargov, aktívne pôsobiaceho klubu pri OblV SZPB v Trebišove. Akcia bola súčasťou už tra-dične bohatého kultúrneho programu Poddargovských folklórnych slávností, ktoré sa úspešne uskutočňujú na tomto mieste už niekoľko ro-kov a majú svoju pevnú tra-díciu v spojitosti s oslavami SNP.

V nedeľu 21. augusta sa začali Poddargovské sláv-nosti pietnym aktom klade-nia kytíc k pamätnej tabuli na Obecnom úrade, za účasti obyvateľov obce, miestnych pamätníkov, členov SZPB, mládeže, zástupcov obecného zastupiteľstva pod vedením starostky obce Dargov Štefá-nie Bojtimovej, ale i ďalších hostí. Slávnostný príhovor mal aj predseda OblV SZPB v Trebišove Milan Urban. Na dotvorenie dobovej atmosfé-

ry členovia klubov vojenskej histórie držali pri pamätnej tabuli historickú čestnú stráž v dobových uniformách so zbraňou v ruke.

Samotná ukážka bojov po-zostávala z mohutného útoku dvoch úderných streleckých oddielov Červenej armá-dy, po vykonaní prieskumu bojom, na silno opevnené guľometné postavenie prí-slušníkov nemeckého Wehr-machtu. Po ráznom kombi-novanom útoku sovietskych jednotiek z dvoch strán sa postavenie nepriateľa zdarne dobylo a následne obsadilo. Účinkujúci členovia klubov vojenskej histórie podali na-ozaj slušný výkon, vďaka čomu ukážka bojov mala so-lídnu úroveň prevedenia.

Osobitne treba vyzdvihnúť snahu členov organizátor-ského klubu KVH Dargov s jeho vedením, predsedu Michala Leša a podpredsedu klubu Michala Jakubca, za komplexné zvládnutie ukáž-ky bojov a celého podujatia Osláv 67. výročia SNP, ako aj Martina Greša z KVH Gisela Stellung, za odborný dohľad nad scenárom a jeho praktic-kým prevedením počas akcie. Podujatie sa ukončilo sláv-nostným zapálením mohut-nej povstaleckej vatry, ako symbolickou spomienkou na kruté vojnové roky, na večne živú pamiatku všetkých obetí 2. svetovej vojny, a na tých, čo neprežili kruté besnenie a stali sa martýrmi svojej doby. Jozef SKALKA

HospodáreniePo správe o činnosti nasledo-

vala správa o hospodárení OblV v prvom polroku 2011, s obsahom ktorej prítomných oboznámil pred-seda OblRK J. Lojan. Zdôraznil v nej pretrvávajúci nedostatok fi -nančných prostriedkov na činnosť oblastnej organizácie (krízový stav), na ktorom sa podieľa aj ne-pridelenie dotácie na člena zo stra-ny K ÚR. Napriek týmto skutoč-nostiam oblastná organizácia plní plánované i uložené úlohy kvalitne a v stanovených termínoch. V ďal-šom bode rokovania členovia OblV schválili Smernice na vykonanie výročných schôdzí základných organizácií SZPB a oblastnej kon-ferencie SZPB pred jeho XV. zjaz-dom a časový harmonogram ich ko-nania v rámci oblastnej organizácie.Inštruktážna poradaĎalšou dôležitou časťou roko-

vania bola inštruktážna porada funkcionárskeho aktívu, cieľom ktorej bolo metodické a orga-nizačné zabezpečenie prípravy a vlastného priebehu výročných členských schôdzí. G. Rosičová oboznámila prítomných s úlohami vyplývajúcimi z prijatých smerníc a časového harmonogramu. V tej-to súvislosti zdôraznila, ako veľmi dôležité bude komplexne zhodno-tiť na každej schôdzi činnosť ZO SZPB, jej výboru, podiel jednot-livých členov na jeho fungovaní vrátane príspevkovej morálky, od-beru dvojtýždenníka Bojovník a Ročenky odbojárov, navrhnúť reálne opatrenia na zaktivizovanie činnosti v niektorých základných organizáciách, ako aj úlohy pre na-stávajúce nové funkčné obdobie. Na zodpovednú prípravu rokovaní vybral OblV z členov svojho funk-cionárskeho aktívu pre prípravu

i priebeh každej schôdze jedného aktivistu. Každý funkcionár záro-veň dostal spracovanú pomôcku, ktorá obsahuje podrobné metodic-ké pokyny k príprave materiálov prerokovávaných na schôdzach vrátane časového harmonogramu. Na záver rokovania OblV bolo pri-jaté uznesenie.

S postupom OblV vyjadrili súhlas 8. augusta tajomník ÚR SZPB R. Hradecký a vedúci orga-nizačného oddelenia ÚR SZPB V. Longauer počas svojej návštevy v K OblV. Zároveň prerokovali problémy úhrady nedoplatkov pre-vádzkových nákladov za rok 2010 tých priestorov v združenej pre-vádzkovej budove, ktorých je ÚR vlastníkom, ako aj ďalšieho plate-nia zálohových platieb z dôvodu dlhodobého nedostatku fi nančných prostriedkov OblV SZPB.

Gabriela ROSIČOVÁ

Ukážky bojov v Dargove: Úderné oddiely Červenej armády za po-chodu do bojových postavení. Foto: Helena Čigašová

V Dobšinej si tiež pripomenuli SNP. Foto: MO SZPB Dobšiná

Foto: D. Capáková MO SR

no po pietnej spomienke.

Pietny aktv Dobšinej

Tak ako aj po minulé roky, pripomenuli sme si aj vo štvr-tok 25. augusta už 67. výro-čie Slovenského národného povstania v meste Dobšiná. Pietneho aktu sa zúčastnili obyvatelia mesta, pracovníci a vedúci odborov mestského úradu, primátor mesta Karol Horník, predseda miestnej organizácie protifašistický bojovníkov František Novot-ný, ktorý je aj mestským kro-nikárom a predseda okresné-ho výboru zväzu protifašis-tických bojovníkov Norbert Lacko.

Za tónov dychovej hudby mesta zazneli básne viažuce sa k revolučným dňom v po-

daní Jany Gazdíkovej a prí-tomní položili vence a kytice k pomníku SNP, ktorý sa na-chádza na námestí Troch ruží pri vstupe do mesta.

Tradične sa osláv SNP zú-častňujú aj členovia klubu dôchodcov. Čestnú stráž dr-žali pri pomníku tento rok členovia baníckeho združe-nia bratstva „Bruderschaft“ z Dobšinej. V príhovoroch primátora mesta a predsedov organizácií zazneli historic-ké súvislosti, ktoré sa viažu k Slovenskému národnému povstaniu v časoch kedy bola Dobšiná okresným mestom a sídlil tu revolučný národný výbor. Juraj KARIKA

BOJOVNÍK / 19 8

OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍJán Cikker(29. 7. 1911 – 21. 12. 1989) HUDOBNÝ SKLADATEĽ

Banská Bystrica s prekrásnym okolím, rodisko známeho sloven-ského hudobného skladateľa Jána Cikkera, poznačila i viaceré jeho hudobné diela. Cikkerovi pred-kovia (Zikkerovci) pochádzali z Viedne, ale jeho otec bol pro-fesorom na gymnáziu v Banskej Bystrici. Tam sa zoznámil a ne-skôr zosobášil s Jánovou matkou, Slovenkou Máriou Psotkovou. Syn sa im narodil v lete 1911, ale šťastie mladej rodiny netrva-lo dlho, lebo prišla prvá svetová vojna a otec musel narukovať. Keď mal chlapec štyri roky, otec vo vojne padol a odvtedy starosť o výchovu syna a chod domác-nosti zostala na pleciach mladej vdovy. Jánova matka bola šikovná žena, nadaná hudobníčka, v ne-šťastí využila talent a stala sa uči-teľkou hudby. Odvtedy aj jej syn ešte väčšmi žil vo svete hudby. Spočiatku hral podľa sluchu, no prv než sa naučil písať, rozoznal noty a vyťukával si vlastné sklad-bičky. Po meste sa o ňom hovorilo ako o zázračnom dieťati. Prvou učiteľkou nadaného chlapca bola jeho mama a neskôr ho vyučoval známy hudobný skladateľ a peda-góg, rodinný priateľ Viliam Figuš-Bystrý.

S veľkým zanietením sa hudbe venoval Cikker aj na gymnáziu, komponoval a ako klavirista vy-stupoval na koncertoch, neraz hrali štvorručne aj s mamou. Po maturite roku 1930 odišiel štu-dovať hudobnú vedu na Filozo-fi ckú fakultu Karlovej univerzity v Prahe a zároveň skladbu, organ a dirigovanie na pražské kon-zervatórium. Štúdium skončil roku 1936 originálnou skladbou Capriccio pre veľký orchester. Učitelia boli nadšení talentom slovenského študenta a jeho ich

uznanie napĺňalo šťastím. Praha sa mu stala srdcu blízka na celý život, mal rád ulice starého mesta presiaknuté hudbou, neopakovateľné kon-certy vynikajúcich hudobníkov. Pri od-chode sa mu cnelo za kamarátmi, ktorých tam mal za šesť ro-kov neúrekom. Bolo mu ľúto dokonca aj za často únavným hraním v orchestroch len preto, aby ako-tak pomohol mame. No svet hudby sa mu ešte iba otváral…

Ako vynikajúci študent dostal ročné štipendium do Vied-ne, kde študoval diri-govanie u Felixa We-ingartnera, ktorý mal vtedy už 70 rokov a vzbudzoval rešpekt a úctu, ale Cikkera si obľúbil. Vďaka štipendiu sa mu žilo ľahšie ako v Prahe a bez dlhého zvažo-vania si mohol do-voliť kúpiť lístky na operu a koncerty, keď dirigoval Arturo Tos-canini, Bruno Walter, Wilhelm Furtwäng-ler. Cnelo sa mu však za domo-vom a v túžbe po rodnom kraji zložil Jarnú symfóniu.

Po návrate z Viedne začal Cikker vyučovať harmóniu, zbo-rový spev a hru z continuea a par-titúr na konzervatóriu v Bratisla-ve. Vtedy skomponoval skladby, v ktorých dominuje optimizmus vyjadrený ľudovou tanečnosťou – Sonatína pre klavír – Symfo-nietta, ale i prvý sólový koncert

v slovenskej hudbe Concertino pre klavír a orchester, Slovenská suita, Selanka a ďalšie skladby.

Načas pedagogickú prácu preru-šila druhá svetová vojna a ťažko sa vyrovnával s jej hrôzami, zú-falstvom, bolesťou, beznádejou. Pod vplyvom dramatických voj-nových udalostí napísal trilógiu O živote, ktorá je akousi vnútor-nou očistou.

Vypuknutie Slovenského národ-ného povstania roku 1944 zastihlo Cikkera v Banskej Bystrici a skla-dateľ sa k boju ľudu za spravod-

livosť pridal vytvorením známej znelky revolučného banskobyst-rického vysielača, ktorú neskôr

rozpracoval do skladby Povsta-lecký pochod. Po vojne pokračo-val v umeleckej a pedagogickej dráhe, pôsobil ako dirigent ochot-níckeho združenia Slovenskej fi lharmónie, Speváckeho zboru slovenských učiteľov, dramaturg Opery SND a od roku 1951 až do roku 1980 vyučoval skladbu na Hudobnej fakulte Vysokej ško-ly múzických umení v Bratisla-ve. Z diel tohto obdobia vyniká

autobiografi cká skladba pre päť fúkacích nástrojov a sláčikový or-chester Spomienky a hudba k celo-večernému fi lmu Vlčie diery.

Od polovice 20. storočia sa ťa-žiskom tvorby umelca stala opera, ktorú uvádzal predovšetkým na javisku SND v Bratislave, ale aj na európskych scénach. V opere Juro Jánošík zobrazil posledné dva roky života slovenského ľu-dového hrdinu a jeho túžbu po slobode a spravodlivosti. Táto opera sa zaradila medzi základné diela slovenskej národnej opernej tvorby. Na libreto Jána Smreka zložil ďalšiu slávnu operu Beg Bajzid o tureckých nájazdoch na územie Slovenska v 16. a 17. storočí. V ostatných operách spracoval významné diela sveto-vej literatúry, podľa ktorých sám písal libretá. K vrcholom jeho tvorby patrí doma aj v zahraničí najhranejšia opera Vzkriesenie podľa rovnomenného románu L. N. Tolstého, ktorá je v pravom zmysle slova hudobnou drámou. Rozsiahlou opernou tvorbou sa Ján Cikker priradil k najväčším majstrom opernej tvorby 20. sto-ročia. Popri opernej tvorbe skladal scénickú hudbu, hudbu k hraným fi lmom i dokumentárnym fi l-mom, upravoval ľudové piesne pre súbory Lúčnica a Slovenský ľudový umelecký kolektív. Ako dlhoročný pedagóg vychoval viac generácií popredných hudobných skladateľov.

Hudobní kritici majú osobnosť Jána Cikkera v úcte aj preto, že jeho dielo podnecuje k ušľachti-losti, mravnosti a sebazdokonaľo-vaniu. Zakladateľ slovenskej ná-rodnej hudobnej moderny európ-skeho formátu Ján Cikker zomrel 21. decembra 1989 v Bratislave.

Jozef LEIKERT

Dlhoročný tajomník Oblastné-ho výboru SZPB v Lučenci Ru-dolf Václavík sa 27. 8. dožíva 69 rokov. Sudičky mu však nadelili neľahký osud. Jeho rodičia mali spolu šesť detí, z ktorých po na-rodení zomreli dve. Keď mal Rudko dva mesiace, nasťahovali sa do Dolného Tisovníka, kde si kúpili rodinný domček. Bol to začiatok tragédie, ktorá rodinu rozdelila na celý život. Rodičia ukryli u seba štyroch židov z To-polčian. Kvôli bezpečnosti ich otecko ukrýval v senníku. Tu boli od októbra 1944 v bezpečí až do začiatku januára 1945. Pred-chádzajúci majiteľ domu otecka „špehoval“ a tak zistil, kde otec nosil stravu, a udal ich Nemcom. Po zatknutí otecka fašisti donútili 10-ročného brata Emila, aby za-priahol do voza voly a odviezol ich na Turie. Tu chlapca poslali domov, ale voly s povozom si nechali. Bolo šťastím, že ho ne-zastrelili.

Počas SNP otecko bojoval ako delostrelec v povstaleckej armá-de pri Hronskej Dúbrave. Mamka a najstaršia sestra im nosili potra-viny. Mamu však chytili Nemci a deportovali ju. Spolu s ďalšími zajatými ľuďmi ich sústreďovali v „kolešni“ pri Zvolenskej Sla-tine. Vzhľadom na to, že mamka bola chudučká podarilo sa jej pre-pchať cez škáru medzi trámami a ujsť. Až neskôr sa dozvedeli, že ušla a skryla sa u vydatej sestry na Lazoch pri Banskej Štiavnici.

„Keď zatýkali otecka, museli sme mať ruky za hlavami a mys-leli sme si, že aj nás postrieľajú, aby neboli svedkovia, ktorí vi-deli, kto nás udal. Otecka od-transportovali do Kováčovej. Za nejaký čas sme sa dozvedeli, že aj ocka odvliekli na popravisko za Kováčovú a 21. januára 1945 ho zastrelili,“ spomína Rudko Václavík.

Keď mal 12 rokov umiestnili ho do detského domova v Pod-

rečanoch. Bolo to frustrujúce. „Slzy tiekli potokom,“ spomína jubilant. Po pol roku z domova

ušiel do Dolného Tisovníka. Keď ho chytili, tak ho umiestnili do det-ského domova v Kremnici. Tu po prvýkrát za-čal mladý Rudko chodiť do hudob-nej školy. Tam si veľmi obľúbil svojho učiteľa prof. Lehmana, ktorý ho naučil hrať na mando-líne. Po ukonče-ní ZŠ odišiel do sklárského učiliš-ťa v Katarínskej Hute, kde sa vyu-čil za fúkača skla. V tejto sklárni po skončení učilišťa aj začal pracovať.

Je jedným z ti-sícok detí, ktoré stratili matku,

otca, alebo obidvoch rodičov po-čas vojny. Ako 23-ročný (v roku 1965) vstúpil do SZPB. V roku 1978 začínal ako tajomník ZO SZPB Lučenec 2 a od roku 1984 bol zvolený za predsedu základnej organizácie. Túto funkciu zastáva dodnes. V roku 2003 bol zvolený za tajomníka tejto oblastnej orga-nizácie. Všetky funkcie vykonáva z presvedčenia, že fašizmus bol síce v druhej svetovej vojne pora-zený, ale nie vykynožený.

Rudolf Václavík nie je nijakým rečníkom. Dokáže však pozorne počúvať. Navyše svoje názory vyjadruje ako jeden z mála ľudí, aj členov SZPB, nie rečou, ale omamnými tónmi svojej harmo-niky.

V mene stovák antifašistov a všetkých členov ZO SZPB v Čiernom Potoku, želám Rud-kovi Václavíkovi pevné zdravie, rodinnej pohody a aby, keď tvo-ja „harmonika bude tíško hrať“, každý, ktorého tóny tvojej har-moniky potešia, ti zo srdca za-tlieskal. Jozef PUPALA

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Pohnutý osud Rudolfa Václavíka

Ján Cikker Foto: archív TASR

9 BOJOVNÍK / 19

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú

Belá – Dulice s 84-ročným Milošom Kučerom. Bratislava 24 s 91-ročným Ing. Jánom Špankom a 90-roč-ným doc. Dr. Miroslavom Zále-šákom, CSc. Čierny Balog so 77-ročnou Teréziou Kováčikovou. Čierny Potok s 39 ročnou Zuzanou Balážovou. Humenné 3 s 89-ročným Mi-kulášom Leškom. Hrnčiarske Zalužany s 92-ročným Viktorom Bakšom a 68-ročným Júliusom Babaríkom. Liptovský Mikuláš s 89-roč-ným Jozefom Hurtajom, 88-roč-ným Jánom Žuffom, 86-ročným Vladimírom Lizuchom, 84-roč-ným Štefanom Kordošom a 82-

ročnou Martou Hubkovou. Martin – Sever s 84-ročným Jurajom Hrnčiarom. OblV Martin s 86-ročným Oldrichom Kotoučom. Očová s 88-ročným Ondrej-om Poničanom. Partizánska Ľupča s 87-roč-nou Elenou Fričovou. Piešťany s 88-ročným On-drejom Buntom, 87-ročným Františkom Bačom a 82-ročnou Miloslavou Kučerovou. Skalica s Jánom Drábekom. Sľažany s 90-ročným Jánom Rajtárom. Tisovec s 87-ročnou Máriou Kmeťovou.

Česť ich nehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

Dňa 8. 8. 2011 nás vo veku 87 rokov opustil odbojárMILAN LISÝ.

Narodil sa 22. februára 1924 v Lubine. Bol aktívnym účastníkom domáceho odbo-ja a príslušníkom I. čs. parti-zánskej brigády. Prežil zaja-tie v koncentračnom tábore Sachsenhausen.Lúči sa s ním manželka,synovia a celá smútiaca rodina.

Jubilant Tonko PôbišJubilejných 75 rokov sa 4. septembra 2011 dožíva tajomník

Oblastného výboru SZPB v Brezne ANTON PÔBIŠ. Narodil sa v Čiernom Balogu, miestna časť Dobroč, do se-

demčlennej rodiny povozníka. Nemal ľahké detstvo, keďže ho prežíval počas vojny. Ako 9-ročný, zvedavý chlapec, bol ranený do ľavej ruky pri zajatí nemeckej hliadky partizánmi. Guľku mu až o dva týždne po zranení vybral rumunský lekár. Po skončení ZŠ v Dobroči sa zamestnal v Štátnych lesoch, no zranená ruka mu nedovolila robiť ťažšie práce. Odišiel do Jed-noty – SD v Podbrezovej a neskôr do Beňuše, kde bol vedúcim obchodu. Tu si našiel aj manželku, s ktorou má štyri deti.

V roku 1963 prestúpil do Mostární Brezno, kde sa vypraco-val na obchodného referenta pre zahraničný obchod. Tu zostal až do odchodu na dôchodok.

V ZO SZPB v Čiernom Balogu pracoval ako tajomník a od roku 1997 je členom pléna OblV v Brezne, od r. 2006 je čle-nom ÚR SZPB. Za svoju obetavú a úspešnú činnosť dostal ocenenia vo forme vyznamenaní a medailí, o. i. Medailu M.R. Štefánika I. a III. stupňa.

Do ďalšieho života želáme nášmu Tonkovi veľa zdravia, op-timizmu a príjemnú pohodu v kruhu svojich najbližších.

Výbor ZO SZPB, Č. Balog

• Bratislava 3: MUDr. Imrich Se-čanský 97 a Ján Minárik 90 rokov.• Bratislava 12: Karol Slamka 88 rokov.• Bratislava 15: Ing. Miroslav Zettl 91, Viera Golianová, Pavla Hudcovičová, Vlasta Kozačková a Roman Kaliský 89, Anna Gaj-došová 88, dr. PhMr. Anna Ban-dážáková a Mária Kožehubová

87, Anna Bokolová a Zuzana Macková 85, Vlasta Ilavská 75 rokov.• Bratislava 16: Anna Sieklová 85 rokov.• Bratislava 18: Jozef Ličko 90 rokov.• Bratislava 26: Mária Kolarovi-čová 90 rokov.• Bratislava 44: Ing. Ivan Albini 86 rokov.• Brezno 1: Elena Muránska 99 rokov.• Badín: Ján Kosorín 82 a Ruže-na Hudobová 70 rokov.• Breznička: Jozef Knechta 83 rokov.• Banská Bystrica – Radvaň: Gita Országhová 81 rokov.• Banská Bystrica – Obr. mieru: PhDr. Michal Olejár, CSc. 95 ro-kov.• Banská Bystrica – Fončor-

da: Anna Miartušová 87 rokov.• Čierny Balog: Amália Ťažká a Mária Cabanová 89, Ján Med-veď 88, Antónia Kováčiková 82 a Anna Donovalová 70 rokov.• Čierny Potok: Helena Kožia-ková 83 rokov.• Dolná Krupá: Ľudmila Ondre-jičková 70 a Mária Petríková 65 rokov.

• Dolná Strehová: Margita Uhri-nová 83 rokov.• Dunajská Streda: Imrich To-máš 88 rokov.• Humenné 3: Michal Balint 85 a Mária Poláková 83 rokov.• Jasenov: Rozália Marcinčáková 85 a Michal Bažík 81 rokov.• Kšinná: Zuzana Hudecová 85 rokov.• Kremnica: Valéria Adamová 89 a Radimír Demetrian 60 rokov.• Kojšov: Anna Lazarová 89, Má-ria Fabišíková 85 a Zuzana Mer-vová 84 rokov.• Košice – Staré mesto: Jozef Halaj 86 rokov.• Liptovská Teplička: Mária Gajdošová 82 a Mária Ovsiaková 70 rokov.• Liptovský Mikuláš: Etela Ku-báňová 80 a Mark Blitshteyn 50 rokov.

• Lipany: Anna Dzúrová-Trnov-ská 82 rokov.• Lučenec 2: Anna Chlpošová 87 rokov.• Lubina: Emília Hrašná 89, Emília Rubaninská 85 a Alžbeta Sadloňová 84 rokov.• Medzibrod: Mária Prašovská 90 a Bartolomej Hraško 89 rokov.• OblV Martin: Božena Froľová 75 rokov.• Myjava: Emília Kodajová 65 rokov.• Očová: Pavel Mihál 88 a Ján Lenár 81 rokov.• Pezinok: Karol Vaškovič 50 ro-kov.• Prievidza pri HBP: Marta Štur-celová 55 rokov.• Pohorelá: Anna Glejdurová 87 a Karol Baksa 86 rokov.• Partizánska Ľupča: Jozefína

Petercová 91, Pavol Bencúr 86, Ľubomíra Husarčíková a Milan Hrompa 60, Jozef Zvara 55 rokov.• Piešťany: Ernest Bagi 91, Anna Jantová, Viktor Mrnka a Michal Zelenay 89, Helena Števicová 87, Viera Bedrnová, Ľudmila Kozel-ková a Lýdia Nosková 86, Magda Kucháriková 85, Kornel Kubáni 84, Lýdia Pecháčková a Vojtech Javorka 83, Ján Bielik 81, Helena Selešová 80, Rudolf Braun a Du-šan Chlapík 60 rokov.• Rimavská Sobota 1: Ján Jano-ve 84 rokov.• Rimavská Sobota 2: Elena Hroncová 91, Gabriela Jarjabko-vá 83, Jozef Hukel 82, a Mgr. Ľu-bomíra Balciarová 60 rokov.• Selce: Ľudovít Smatana 88 ro-kov.• Sliač: Juraj Turkota 92 rokov.

• Senica: Michal Jankovych 90, Mária Jarošová 84 a Agneša Fritzová 83 rokov.• Stará Ľubovňa: Mária Kundľo-vá 87, Žofi a Koščová 80 a JUDr. František Krett 75 rokov.• Sučany: Martin Matula 70 ro-kov.• Trnava 3: Margita Kvetanová 82 rokov.• Vígľaš: Ondrej Fekiač 85 rokov.• Zvolen – Centrum 1: Anna Li-biaková 81 rokov.• Zvolen – Centrum 4: Štefan Mikuš 87 rokov.• Zvolenská Slatina: Juraj Tereň 70 rokov.• Závadka: Mária Kohárová 92 rokov.

Jubilantomsrdečne blahoželáme!

Dnes s Vami slávime ďalší rok žitia,nech naše priania Vám na cestu svietia.Nech sa Vám splnia i najtajnejšie sny,nech radosť naplní všetky Vaše dni!

Ilustr. foto: TASR

BOJOVNÍK / 19 10

Nad Váhom československá zástavaVojna ich zastihla mladých,

no o to bojovnejších. Chalanov z centra menšieho mesta, chala-nov z Púchova. Laci Molitor so svojimi priateľmi rýchlo zarea-govali na vytvárajúce sa skupin-ky hlinkovcov, ktoré, posilnené fašistickým slovenským štátom, deň čo deň pochodovali mestom a vykrikovali heslá, zastrašujúce slušných ľudí.

Luterán a Žid, to je jeden hyd! Znelo púchovskými ulicami a v hnedých uniformách vyob-liekaní chlapci z dobrých ka-tolíckych rodín sa agresívne so zdvihnutými päsťami povyhrá-žali každému, kto k nim nepatril. Nech sa zo tridsať židovských

rodín, ktoré si do príchodu Adol-fa nažívali s ďalšími obyvateľmi mesta pokojne, uvedomia, že táto krajina im nepatrí. Luterá-nov priradili k Židom. Neslú-žili oddane fašistickému štátu, fašizmu, neboli ochotní zriekať sa dobrých susedských vzťahov s Khónovcami, Izákovcami...

Mesto sa rozdelilo na ľudákov, fašistických fanatikov a na sil-ný odboj. Mladých antifašistov viedol Ladislav Molitor. Mladý muž z pokrokovej rodiny.

Robili, čo bolo treba. Vtedaj-šia polícia to nazývala záškod-níctvom a vlastizradou. Ovládali časy presunov nemeckých sú-prav z Moravy a Čiech, demon-

tovali koľajnice. Ale nielen to. Ladislav ako elektrikár dobre vedel, ktorý kábel na stĺpe pre-strihnúť, aby potom v tme pou-voľňovali kolesá na ťažkých ne-meckých autách a odmontovali im volanty...

Jedného rána, keď sa Púchov-čania zobudili, nad Váhom, na elektrinou napustenom kovo-vom lane, vedúcom od brehu k brehu, uvideli obrovskú čes-koslovenskú zástavu. Viala tam celé hodiny. Vrchnosť vyčíňala, pobehovala okolo rieky a nie a nie nájsť spôsob, ako zástavu zvesiť. Mladý Molitor pripevnil laná na stĺpy vysokého napätia.

Po niekoľkých hodinách ju

konečne zvesili. Ladislava ale po dvoch dňoch vypátrali. Od-viezli ho rovno do Ilavy, vte-dajšieho koncentráku, potom do Leopoldova.

Po roku a pol vyšiel z koncen-tráku dokaličený, s takmer ne-funkčnou pečeňou, odchádzali obličky, mučením elektrickými šokmi dostalo zabrať srdce.

Víťazstva sa dožil. Oženil sa, mal tri deti, ešte poupratovali vojnou zdemoralizované mesto, ale lekári mu jeho podlomené zdravie už späť nevrátili. Zo-mrel.

Mladý antifašista, Ladislav Molitor z Púchova.

Ivana HAVRANOVÁ-ŠTROFFEKOVÁLadislav Molitor Foto: arch. autorky

Autorka Magdaléna Lavrincová na seba upozornila vydaním úspešnej zbierky spomienok na prežité hrôzy v období II. sve-tovej vojny Smrť dýchala do tvárí (r. 2010). Dnes jej vychádza ďalšia kniha Život zrodený zo smrti. V súčasnosti vari nieto na slovenskom knižnom trhu literatúry faktu publikácie, ktorá by v takej šírke dokumentovala osudy Slovákov za II. sveto-vej vojny, vrátane tragických „omylov“.

Zbierka 44 ľudských osudov vznikla z osobných rozhovorov au-torky s postavami jednotlivých príbehov, príp. s ich spolubojovník-mi a príbuznými. Právom recenzentka E. Richterová oceňuje prá-cu ako ojedinelý prínos autorky, ktorá „vyniesla na svetlo pamäti národa početné autentické príbehy, ktorým hrozilo, že ich navždy prikryje prach zabudnutia“.

Okrem príbehov vojakov, partizánov, obetavých lekárov, kňazov a rasovo prenasledovaných nachádzame v knihe aj osudy prenasle-dovaných príslušníkov západného odboja a ich rodín po roku 1948 a Rusínov z Podkarpatskej Rusi, ktorí ušli pred maďarskou okupá-ciou, a skončili v gulagoch... Nájdeme tu i smutné prípady neúcty k pamätníkom a tabuliam hrdinov, vďaka ktorým žijeme dnešok...

Súčasťou knihy sú vysvetlivky dobových výrazov, vážnejším záujemcom o problematiku vychádza v ústrety zoznam literatúry a prameňov príbehov. Kvôli orientácii by bol vhodný i menný re-gister. Pozorný čitateľ iste prepáči zopár preklepov a nárečových zvratov, čo bolo zrejme zavinené nepresným prepisom v regionál-nej tlačiarni.

Publikácia obohacuje pramene vyučovacieho procesu na školách vo viacerých predmetoch a upozorňuje čitateľov na nebezpečenstvo neofašizmu a netolerancie medzi ľuďmi. Súčasne sa ponúka ako hodnotná odmena pri dejepisných súťažiach. Autorke patrí vďaka odbojárov i pedagógov a želanie ďalších tvorivých síl do budúcna.

Ján DOBÁK

Recenzia:

Spomienky ako učebnica utrpenia a bolesti

::

Na prični s hlavou v dlani sedí,rozmýšľa a dumá, na domov spomína,čo všetko v dvoch mesiacoch sa urobiloa ako to preňho nakoniec skončilo.

Stal sa zajatcom v diaľnej krajine za to,že bojoval za Československo v svojej otčine.Chcel len slobodu, slobodné žitie,skončenie vojny, mier, lebo svet je plný trhlín a dier.

Udalosti sa hnali v divokom zmätku a víru,dráma sa začala, začal tuhý o Slovensko boj.Slovenskí junáci sa zdatne za slobodu bili,nakoniec podľahli presile, nestratili myseľ, uchovali sily.

Myšlienky mu hlavou víria, svet kol neho sa točí,spomína na drahých doma, na dedinku či mestečko milé našich hôr na úbočí.Veď to bol boj za slobodu našich národov.

Buďme hrdí na to, že sme sa bili,Veď to česť každého slobody vojaka a bojovníka.Svet o nás všetko vie, česť sme nestratili.Československý zajatec nezúfa, bojoval za svoj lepší život,nie za panovníka.

Príde deň, že vojna skončí sa, raz jej odtrúbia,my všetci sa zas zhľadáme v svojej otčine,len smutné spomienky do lágra zablúdiaa náš boj za česť, slobodu národa obstojí víťazne.

LACO PRIESOL

Spomienka

(Tieto verše boli uverejnené v prvom čísle Hlasu čs. zajatcov v zajateckom tábore Stalag XI vo Fallingbostelli začiatkom decembra 1944).

Autorom veršíkov pod názvom „Spomienka“ je Laco Priesol, kto-rého zajali príslušníci nemeckej brigády Dirlewenger koncom ok-tóbra 1944 v necpalskej doline vo Veľkej Fatre na Kyškách. Veľké šťastie mal preto, že bol oblečený v uniforme a Nemci ho považovali za vojaka a nie za partizána.

O Ladislavovi Priesolovi, narode-nom v r. 1913 v Liptovskej Tepličke, sa zmienim podrobnejšie, nakoľko za slovenského štátu bol veľmi ak-tívny a počas SNP bojoval so zbra-ňou v ruke. V rokoch 1941 – 1942 bol väznený v Ružomberku za or-

ganizovanie protifašistickej činnos-ti. Po prepustení vydával ilegálnu tlač, spolupracoval s V. ilegálnym ústredným vedením KSS a v r. 1944 bol členom RNV v Ružomberku. Spolu s Jaroslavom Šolcom (býva-lým vedeckým pracovníkom VHÚ) sa im podarilo z Liptova a Horehro-nia získať stovky mladých občanov do partizánskych jednotiek.

V priebehu SNP vstúpil do 2. partizánskeho oddielu Mečislava Baginského, brigády A.S. Jegoro-va a vykonával funkciu veliteľa štábnej čaty. Príslušníkom tohto oddielu som bol aj ja, a dobre sa

pamätám na nášho „Starkého“, ktorý mal na starosti materiálne zabezpečenie, disciplínu a poria-dok. Jeho zásluhou sa vždy vyrie-šili hospodárske ťažkosti s funkcio-nármi obce Necpaly, ktoré vznikali najmä preto, že v susedných obci-ach boli rozmiestnené SS jednotky. Pri stretnutiach po oslobodení nás v Necpaloch radi privítali a pohos-tili. No a na nich si najviac spomí-nali na nášho „Starkého“.

Ladislav Priesol mi pred smrťou odovzdal cenné písomné materiály, najmä o SNP a prosil ma, aby som ich zverejnil. Použil som ich vtedy, keď viacerí mladí historici (medzi nimi aj Martin Lacko) tvrdili, že partizánske jednotky boli zloči-necké. Dokázal som im, že 2. par-tizánsky oddiel brigády Jegorova bol disciplinovanou bojovou jed-notkou, ktorá sa nijakých zločinov nedopustila. Čitateľov tohto článku žiadam,

aby vzali do úvahy, že veršíky ne-písal básnik, ale zajatec – vlaste-nec, ktorý chcel takto povzbudiť, dodať silu a vieru vo víťazstvo nad fašizmom. Ja mu za veršíky ďaku-jem.

To, že v tábore Stalag vydávali zajatci časopis, môžeme chápať aj tak, že dozorcovia boli prístupnejší a presvedčení o skorej porážke ne-meckej fašistickej armády.

plk. v. v. Eugen KROPILÁK

V zajatí básnikom?

Zľava: veliteľ št. čaty L. Priesol, šofér F. Frgelec, veliteľ part. oddielu M.M. Baginskij a pob. veliteľa odd. Nikolaj. Foto: arch. autora

11 BOJOVNÍK / 19

Slávna minulosť sovietskychvzdušných výsadkových vojskVojakov vzdušných výsadkových vojsk počas 2. svetovej vojny často nasadzovali do bojových operácií malej až strednej inten-zity, vysadzovali ich hlboko do tyla nepriateľa, ale i ako súčasť úderných jednotiek a zoskupení pozemných vojsk v rámci rôz-nych ozbrojených konfliktov.

Už v prvých dňoch vojny sa so-vietski výsadkári zúčastnili ako klasická pechota ťažkých bojov v Litve, Bielorusku, no najmä na Ukrajine. Napr. 5. vzdušný vý-sadkový zbor gen. I. S. Bezuglé-ho bránil a kryl Rižsko – Dvinský smer a príslušníci 4. vzdušného výsadkového zboru neobyčajne úporne bránili prístupy k Min-sku a pri rieke Berezine prístu-pové miesta do Mogileva. 214. výsadková brigáda, ktorej velil plk. Levašov, bola nasadená zá-padne od Bobrujska a vyše dvoch mesiacov úspešne bojovala v ne-priateľskom tyle a postupujúcim fašistickým vojskám zasadila ne-jeden tvrdý úder.

Vstup do bojovVzdušné výsadkové zbory boli

najviac zatiahnuté do bojov na Ukrajine v druhom strategickom slede Červenej armády. Tri zbo-ry, 1., 2. a 3. boli presunuté ku Kyjevu v zúfalej snahe pomôcť ubrániť mesto. 3. vzdušný výsad-kový zbor bol dislokovaný na ju-hozápadnom predmestí Kyjeva, 1. vzdušný výsadkový zbor na sever od mesta a 2. vzdušný vý-sadkový zbor ostal v zálohe fron-tu. Posledné dva menované zbory uviazli v „kyjevskom kotli“ a boli načisto stratené. Prvýkrát vo Veľ-kej vlasteneckej vojne použilo veliteľstvo Juhozápadného fron-

tu menšie paravýsadky necelé dva mesiace po vypuknutí vojny. Odohralo sa to v septembri 1941, kedy výsadkové skupiny vykoná-vali diverznú činnosť v tyle hit-lerovskej armády. Po splnení bo-jovej úlohy spravidla prechádzali na partizánsky spôsob boja.

Tretieho októbra 1941 boli postupne vysadené prápory 201. výsadkovej brigády do priestoru Orla a Mcenska. Ich úlohou bolo zadržať postup protivníka na tul-skom smere.

Prvou väčšou výsadkovou ope-ráciou svojho druhu bolo vysade-nie troch brigád 4. výsadkového zboru genmjr. A. F. Levaševa v ja-nuári 1942 pod Moskvou, s úlohou podporiť vojská západného a ľavé krídlo Kalininského frontu v ob-kľúčení hlavných síl 9. a 4. tanko-vej armády na východ od Vjazmy. Velenie frontu uskutočnilo mno-hopočetné výsadky v priestoroch Rževa, Vjazmy, Ozerečna, Medy-na a Terjajevo Slobody. Operácia sa uskutočnila za obzvlášť nároč-ných podmienok.

1. vzdušný výsadkový zbor v marci 1942 uskutočnil výsad-kovú operáciu pri Demjansku. V „kapse pri Demjansku“ sa po-darilo dostať do pasce prevažnú časť nemeckej 16. armády o cel-kovom počte šiestich divízií. Gen. P. A. Kuročkin, veliteľ Severo-západného frontu, sa rozhodol

zapojiť vojakov 1. vzdušnného výsadkového zboru unikátnym spôsobom. Za účelom prieskumu zbor previedol výsadok 4. prá-poru 204. vzdušnej výsadkovej

brigády mjr. A. V. Grineva v noci 15. februára 1942 v blízkosti Demjanska a Jasski. Bol to jediný vzdušný výsadok celej operácie.

Za nemeckou líniouVäčšina príslušníkov zboru, 1.,

3. a 204. vzdušnej výsadkovej brigády sa dostala do priesto-ru „Demjanskej kapsy“ za ne-meckú líniu tajne po zemi na lyžiach a výhradne v noci, aby neupútali pozornosť nepriateľa. Cieľom operácie bolo zajať veli-teľa nemeckých síl, gen. Brock-dorff – Ahlefelda a zmocniť sa letiska v Demjansku, ktoré bolo pre nemeckú 2. armádu životne dôležité, nakoľko cez toto letis-ko dostávali obkľúčení nemeckí vojaci leteckou cestou nutné zá-soby potravín, munície a všetké-ho potrebného. Mnohopočetné útoky sovietskych výsadkárov boli rázne odrazené presilou ne-meckých jednotiek s cielenou podporou ľahkého delostrelectva. V poslednej fáze operácie narazi-li sovietske výsadkové jednotky na časti SS divízie Totenkopf, čo sa im stalo doslova osudným. Po urputnom boji zostali len dezo-rientované skupinky výsadkárov, ktorí boli prinútení stiahnuť sa do bažín a tak sa vyhnúť ďalšej pria-mej konfrontácii s početnejšími nemeckými silami.

Vo februári 1943 bolo všetkých, nanovo vytvorených, desať vý-sadkových divízií dopravených železnicou k Severozápadnému frontu, kde boli nasadené do bo-jov pri Starej Russi a Demjansku. Na jar po skončení bojov boli ope-ratívne presunuté na juh. Sedem divízií bolo poslaných k Centrál-

nemu frontu v Kurskom výbežku a tri do charkovskej oblasti.

Dve z týchto výsadkových di-vízií, 4. a 9. gardová divízia, sa vyznamenali pri veľkých tan-

kových bojoch pri Kursku v júli 1943. 4. gardová vzdušná výsad-ková divízia bránila proti masív-nemu nemeckému tankovému útoku mesto Ponyrie, kde sa Ne-mci dostali najďalej na severový-chodnej strane Kurského oblúka. 9. gardová vzdušná výsadková divízia zas bojovala na prístu-poch k mestečku Prochorovka a čelila posledným útokom ne-meckej 4. tankovej divízie, ktorá práve v týchto miestach dosiahla najhlbší prienik na južnej strane Kurského oblúka.

Významná operáciaVýsadková operácia, ktorá sa

uskutočnila 24. septembra 1943 v Bukrinskom ohybe Dnepra, bola významná. Vzdušný výsa-dok v sile troch výsadkových brigád sa mal zmocniť vytvore-ného predmostia v Bukrinskom ohybe a udržať ho do príchodu frontových jednotiek 40. armády a 3. gardovej tankovej armády. V skutočnosti boli výsadky zho-dené nesprávne do oblasti severne a južne od Kaneva a juhozápadne od Potapcy a Dubari, čo malo do-slova tragické následky. Sovietski výsadkári padali rovno do náručia vojakom nemeckej 19. tankovej divízie a 10. divízie tankových granátnikov. Veľa z nich bolo už vo vzduchu zabitých a väčšina bola pochytaná na zemi a suro-vo postrieľaná pri zúfalej obrane svojich, narýchlo zaujatých kry-cích pozícií. Len malá časť para-šutistov sa po zúfalom niekoľko-dňovom boji prebila k partizánom do Kanevského a neskôr hlbšie do Tagančského lesa, kde bojovali spolu s partizánmi.

Výsadkári u násNa našom území boli počas

oslobodzovacích bojov nasa-dené, ako klasická pechota, dve gardové výsadkové divízie

Červenej armády. 2. gardová výsadková divízia plk. S. M. Čorného bojovala v rámci 17. gardového streleckého zboru 4. Ukrajinského frontu. Zapojila sa do oslobodzovacích bojov v prihraničných oblastiach ju-hovýchodného Slovenska, oslo-bodila Slovenské Nové Mesto, bojovala v podhorí Slanských vrchov, pri Moldave nad Bod-vou na prístupoch ku Košiciam z juhozápadu, a neskôr prešla do zálohy frontu a presunula sa na územie Poľska.

4. gardová výsadková divízia plk. N. V. Jeremina bojovala na juhozápadnom Slovensku v blíz-kosti toku Dunaja a doslova sa preslávila v bojoch o oslobodenie Bratislavy v rámci 2. Ukrajin-ského frontu. V súčinnosti s 25. gardovou streleckou divíziou plk. A. M. Peremanova úspešne pod-porila po súši zo severovýchodu riečny výsadok Dunajskej vojno-vej fl otily a 83. brigády námornej pechoty, ktorý sa uskutočnil me-dzi Močou a Radvaňou nad Du-najom.

Tie isté sovietske bojové for-mácie postupovali spoločne i po-čas ťažkých bojov o dobitie Bra-tislavského hradu. Na čele jednej z úderných skupín 4. gardovej výsadkovej divízie postupovali prieskumníci pod velením por. I. I. Jefi movského. V bojoch o hrad padli štyria. Dvaja z nich, gardo-vý staršina Kalesnik a gardový vojak Saulijak, sa dobrovoľne podujali vztýčiť na hrade zástavu víťazstva, zahynuli však v bez-prostrednej blízkosti rumovísk vyhoreného hradu.

Jozef SKALKA

Veliteľ výsadku podáva dôležité inštrukcie podriadenému dôstojníkovi tesne pred odletom do bojo-vej zóny. Zdroj: Internet

Pochodujúci výsadkári počas osláv VOSR na Červenom námestí v Moskve. Zdroj: Internet

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktorka Mgr. Lucia Illanitzová, tel. 57 20 37 34, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.ha-ringova@szpb.sk, fax 52 92 65 22 • Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o.., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXV (LVI) • Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

Správne vylúštenie tajničky z č. 17 znie: Jozef Letrich v SNP predsedal SNR.Knihu posielame Ondrejovi Kissovi do Žiliny.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORU

Mrkvový koláč

Z L

AC

NEJŠ

EJ

KU

CH

YN

E

Potrebujeme: 200 g strúhanej mrkvy, 90 g celozrnnej múky hladkej, 90 g hrubej múky, 175 g cukru, 2 ČL prášku do pečiva, 1 ČL vanilkového cukru, 1 ČL škorice, 2 vajcia, 1/2 dcl oleja.Ako na to: Mrkvu najemno postrúhame. Pridáme všetky suché prísady. Po jednom primiešame vajcia. Pridáme olej a vymieša-me mäkkú zmes. Okrúhly plech vymastíme

a vysypeme hrubou múkou, alebo strúhankou a vlejeme doňho zmes. Upečieme. Navrch môžeme dať buď čokoládovú, alebo cukrovú pole-vu (cukor, citrónová šťava, voda), alebo na koláč naukladáme zavá-raninu (marhule, broskyne) a zalejeme želatínou. Do cesta môžeme pridať oriešky, hrozienka. Zdroj: Internet

pomoc:SALOME,TOLEDO,EVANS.

4. časťtajničky

východ,po rusky

antimón

USA,po našom

astát

veľmiutekal(expr.)

hnedožltéfarbivo

1. časťtajničky

maláElena

okresnávojenskáspráva

dcéraHerodiady

potravavtákov

naša bý- va lá mena

brechal(hovor.)

EČVVsetína

amerícium

2. časťtajničky

udaniemiesta

teľa,po česky

náporchoroby(lekársky)

3. časťtajničkypovrchkrajiny

baňana kameň

kyselinaolejová

opevnenie

štátnymajetok

skúšobnákomisia

výborne(z angl.)

skutok

českáčíslovka

rádium

kráčala

opaľok

španiel.sídlo

loďka

duša v st.Egypte

raketomet.oddiel

sestryvčiel

zväzokraždia

vetrík

vojenskýokruh

naháňa sa(za niečím)

detskýpozdrav

dedina

EČVOlomouca

malý, pomaďarsky

EČVN. Mesta

44rímskych

muži

hrdina(knižne)

skratkaštátneho

franc. sídlo

antickáminca

neostali

prítokVolgy

boho-stánok

drozd,po česky

HISTORICKÝ KALENDÁR20. augusta1914 – Prvá svetová vojna: Nemec-ké vojská dobyli Brusel.1944 – Anglo-americké letectvo bombardovalo rafi nériu v Dubovej.

21. augusta1944 – V Dumbarton Oaks pri Washingtone sa zišli delegáti Veľ-kej Británie, USA, ZSSR a Číny, aby sa poradili o vytvorení náhrady za zaniknutú Spoločnosť národov. Jej nástupcom sa mala stať Organi-zácia Spojených národov (OSN).

23. augusta1939 – Predstavitelia Nemecka a ZSSR podpísali v Kremli pakt o neútočení – Pakt Ribbentrop – Molotov.1944 – V Rumunsku sa začalo proti-fašistické povstanie.

25. augusta1944 – Spojenecké jednotky oslobo-dili Paríž.

28. augusta1944 – Prezident Jozef Tiso dal súhlas na obsadenie územia slo-venského štátu nemeckou armá-dou a odzbrojenie tzv. nespoľahli-vých slovenských jednotiek.

29. augusta1944 – Vypuklo Slovenské národ-né povstanie (SNP).

30. augusta1944 – V Banskej Bystrici začal vysielať Slobodný slovenský vy-sielač.

31. augusta1942 – Nacistické bezpečnostné orgány zlikvidovali nemeckú od-bojovú organizáciu Rote Kapelle.1944 – Nemecké okupačné voj-ská odzbrojili kľúčovú zložku ozbrojených síl protinacistického povstania – Východoslovenskú armádu.

Zdroj: TASR

Rozsiahle pátranie za účasti značného počtu policajtov nedávno vy-volal vo Francúzsku 20-ročný mladík, ktorý inicioval vydarený únos svojej 90-ročnej prababičky z domova dôchodcov vo Villemoisson-sur-Orge neďaleko Paríža. Ako prezradil Anthony, ktorý o realizáciu svojho plánu požiadal istého priateľa, starká mu neustále rozprávala o tom, ako sa nemá dobre a túži po návrate domov. „Chcel som jej pomôcť, aby žila tam, kde sa bude cítiť dobre,“ povedal mladík. Únos vyvolal celonočné pátranie, s ktorým Anthony nerátal. Napriek tomu sa k činu priznal až na druhý deň, keď informoval, že nezvestná dô-chodkyňa je u svojej vnučky, odkiaľ sa po krátkom čase mala presu-núť do vlastného domu. „Unesená“ na rozdiel od znepokojeného ve-denia domova dôchodcov i policajného zboru pravnuka jednoznačne pochválila. „Anthony to urobil, pretože presne vedel, čo cítim. Chcem iba späť domov,“ vyhlásila prababička, ktorá sa z domova dôchodcov pokúsila už pred únosom päťkrát zutekať. TASR

Nechal uniesť babičku

Janko sa hrá v obývačke s vláči-kom. Hovorí si:

– Somári nastupovať, somári vy-stupovať.

Keď ho počuje mamička, pošle ho do kuchyne. Po 2 hodinách jej ho však príde ľúto a dovolí mu ísť sa hrať zno-va. O chvíľu počuť z obývačky:

– Somári vystupovať, somári na-stupovať a skrz tú sliepku v kuchyni bude vlak meškať 2 hodiny.

* * *Pán Novák sa utopí pri potápaní

na Ibize. Po dvoch rokoch dostane pani Nováková telegram:

– Pobrežná hliadka našla mŕt-volu vášho muža. Telo je obrastené mušľami, v ktorých sú perly v hod-note 15 miliónov.

Pani Nováková odpovedá:– Perly predať, peniaze poslať,

návnadu hodiť späť do mora. * * *

– Mami, môžem nosiť podprsenku, keď už mám 15 rokov?

– Nie, Štefan. Zdroj: Internet

Po stopách Dona QuijotaMedzi pohoriami Estremadura

a Nová Kastília, v údolí riek Tajo a Guadiana, sa rozprestiera pozo-ruhodná oblasť la Mancha, ktorú preslávil dômyselný rytier Don Qui-jote a jeho nemenej slávny sluha Sancho Panza. Ich stvoriteľom bol najvýznamnejší autor renesančného obdobia Miguel de Cervantes y Sa-avedra (29. 9. 1547 – 23. 4. 1616). Narodil sa v Alcalá de Henares ako syn ránhojiča. Mal mimoriadny po-

zorovací talent a kritické postoje k neprávostiam tohto obdobia. Vo svojej tvorbe zosmiešňoval rytiersku dobu hrdinov, čo nakoniec prerástlo k zosmiešňovaniu celého feudál-neho sveta. Proti systému postavil svoj ideál slobody a spravodlivosti, zosobňujúce sa v činnosti a konaní jeho románových hrdinov. Aj jeho drámy podľa vzoru Lope de Vegu

zvýrazňujú mravné ideály a sú au-torovým želaním na zmenu spôsobu života, čo si najviac prial pre dámu svojho srdca Dulcineu z Tobosa.

Román Dômyselný rytier Don Quijote som dostal ako 12-ročný, na konci jedného školského roka. Prial som si spoznať miesta jeho sníva-nia a túžob. Po ich navštívení som pochopil, že Don Quijote je zložitá postava v zajatí ideí a nereálnych predstáv. Preto nečudo, že sa stáva

smiešnym zblúdilcom a nežiaducim spoločenským elementom. Veď zá-pas ideí a reality sú najzložitejšou dilemou vo všetkých obdobiach u premýšľajúceho ľudského tvora.

V hlbokom zadumaní som stál pred súsoším najväčšieho španiel-skeho spisovateľa všetkých čias v Madride, neďaleko od kráľov-ského paláca a nádherných kráľov-

ských záhrad, aby som Cervante-sovi poďakoval, že môžem byť pri ňom. Potom ma sám akoby viedol kopcami Estremadury, kde som ob-divoval biele dedinky, ich príjem-ných obyvateľov, veterné mlyny či drobné hospodárstva od Aranju-ezu, cez Ciudad Real, Moru až po Toledo. Pocítil som ducha tej doby a snahu spisovateľa pretvoriť svet k lepšiemu. Hoci sa Cervantes pred smrťou zriekol svojich utkvelých

predstáv a omylov, zostal aj napriek tomu skvelým informátorom, hľa-dajúcim nové cesty zblíženia medzi ľuďmi bez rozdielu a zlepšenia ži-votných podmienok i práce obyva-teľov. Preto sa stal Cervantes prvým novodobým realistickým románo-piscom na Pyrenejskom polostrove.

Ing. G. STOPKA(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Súsošie Cervantesa s jeho hrdinami Donom Quijotom a Sanchom Panzom v Madride.