2121BOJOVNÍK

D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

29. 9. 2011Ročník LVI Cena 0,44 €

DNES V ČÍSLEstr. 3

Oslavy SNP v Liptovestr. 6 – 7

Kluby vojenskej históriepredstavovali SNP názornými

ukážkamistr. 8

Tretia ríša – začiatok a pád

ISSN 03223-2018

Na zamyslenie:Na zamyslenie:THOMAS MANNTHOMAS MANN

Ak sa niektorí politici dnes vyjadrujú, že meno Jánosa Esterházyho patrí skôr do oblasti výsku-mu historikov, ako do ich sféry, majú pravdu len čiastočne. Problém pritom nie je v samotnej osobnosti Esterházyho, ale práve v tom, ako je jeho príbeh spracovávaný politicky.

Gróf János Esterházy bol maďarským náro-dovcom a antikomunistom a svoj život dožil v ko-munistickom väzení. Zároveň ale bol dvojnásob-ným zradcom demokracie. Ako agent maďarskej tajnej služby pod krycím menom „Szalma“ č. 221 podporil rozpad demokratického Českoslo-venska a vznik Tisovho autoritatívneho režimu, satelita fašistického Nemecka. Zradil demokra-ciu druhýkrát, keď ako poslanec Slovenského snemu v skutočnosti pracoval pre pre iný profa-šistický režim – horthyovské Maďarsko. Niekto-ré jeho vyjadrenia, ktorými sa dištancoval od národného socializmu, alebo kroky v prospech záchrany niektorých Židov mohli byť myslené úprimne, ale mohli byť aj kamufl ážou spolupra-covníka protižidovského horthyovského režimu. Režimu, ktorý vraždil Židov po tisícoch ešte aj v predvečer oslobodenia Budapešti.

Z hľadiska hodnotenia Esterházyho priam bije do očí podobnosť s prezidentom slovenské-ho štátu Jozefom Tisom, ktorý sa tiež niekedy zasadzoval za záchranu (niektorých) Židov. Bol to presvedčený antikomunista a slovenský ná-rodovec, ktorý skončil na komunistickej slučke. Obidvaja robili to, čomu verili, a to, čomu veri-li, bol zločin.

Na Slovensku sa dodnes historici prú o úlohu dr. Tisa, či mal v čase rozdelenia Českosloven-ska na výber, alebo nemal, či mohol urobiť nie-čo viac proti deportáciám Židov, alebo nemo-hol. Už len pokus o odhalenie jeho busty však spôsobí škandál, pretože Slovensko sa k jeho režimu už nehlási.

Úplne inak sú na tom Maďari a to je ich sku-točný politický problém. Doteraz s hrdosťou pripínajú na hruď ocenených Esterházyho me-dailu a na legitímne vyjadrenie slovenského prezidenta, podľa ktorého bol Esterházy priaz-nivcom fašizmu a Hitlera, reagujú agresívne. Podľa maďarského vicepremiéra Zsolta Semjé-na je útok na Esterházyho pamiatku súčasne urážkou maďarského národa, katolíckej cirkvi i všeobecných ľudských práv. To nie je znak toho, že túto otázku berú ako historicky otáznu, ale znak historického zaostávania. Na rozdiel od všetkých ostatných národov Európy sa s de-dičstvom fašizmu Maďarsko dodnes nedokázalo vyrovnať ani politicky.

Pri príležitosti 67. výročia Slovenské-ho národného povstania sa 30. augusta uskutočnil pietny akt pri pamätníku umu-čených na trenčianskej Brezine. Spomien-kové stretnutie pripravilo mesto v spolu-práci s Veliteľstvom síl výcviku a podpo-ry OS SR. Popri ešte žijúcich priamych účastníkoch protifašistického odboja sa pietneho aktu zúčastnili delegácie zahra-ničných ambasád, zástupcovia krajskej i miestnej samosprávy, členovia Sloven-ského zväzu protifašistických bojovníkov, Klubu vojenských veteránov, Jednoty dôchodcov na Slovensku, zástupcovia ob-čianskych združení, strán a občania.

„Musíme si vážiť minulosť a pripomí-nať to, čo nás formovalo a doviedlo medzi vyspelé štáty civilizovaného sveta, ktorý postavil svoje základy na hodnotách slo-body, demokracie a spravodlivosti. Na hodnotách, ktoré vyznávali aj tí, ktorí pre slobodu, demokraciu a spravodlivosť žili

aj umierali a my im vďačíme za to, že pí-sali naše dejiny statočne a so vztýčenou hlavou,“ zdôraznil poslanec mestského zastupiteľstva Leo Kužela. Pripomenul nielen význam Slovenského národného povstania, ale aj hrôzy fašistického besne-nia, ktorých výsledkom boli aj umučené a povraždené obete, zahrabané v hromad-nom hrobe na Brezine. Práve im je veno-vaný pamätník, pri ktorom sa každoročne schádzame v pietnej spomienke.

Deväťdesiatštyriročný priamy účastník SNP Ľudovít Kaliský v príhovore priblížil rozhodujúce udalosti SNP a na záver sa spýtal: „Naozaj nastala sloboda?... Musí nás znepokojovať, že po šesťdesiatich šiestich rokoch od skončenia druhej sve-tovej vojny sa opäť aktivizujú neofašistic-ké a neonacistické a iné násilnícke organi-zácie v okolitých štátoch a žiaľ, aj u nás. Je nutné, aby sa touto nežiaducou situá-ciou cieľavedomejšie zaoberala aj vláda,

parlament a viedli občanov k vzájomnej vlasteneckej spolupatričnosti. Veď to, čo ideológia fašizmu celému svetu spôsobila, je varovaním!“ Svoje vystúpenie Ľudovít Kaliský ukončil slovami Štefana Osuské-ho, ktoré vyslovil pri podpise trianonskej zmluvy medzi dohodovými mocnosťami, Československou republikou a poraze-ným Maďarskom 4. júla 1920 a sú aktuál-ne pre náš slovenský národ aj dnes: „Ve-del som, že podpisujem vyúčtovanie slo-venského národa s bývalým Uhorskom. Vyúčtovanie účtov, podpísaných od vrchu až dolu krvou, utrpením a biedou môjho národa. Budeme bdieť nad životom a do-movom naším a našich budúcich generá-cií. Lebo život národa je večný!“

Po pietnom akte sa v obradnej sieni mestského úradu uskutočnilo už tradičné stretnutie predstaviteľov mesta so žijúci-mi účastníkmi protifašistického odboja.

Oľga KAJABOVÁ

Vojna je iba zbabelý útek od problémovv mieri.Vojna je iba zbabelý útek od problémovv mieri.

Trenčania si tiež pripomenuli SNP

Pietny akt kladenia vencov pri pamätníku umučených na trenčianskej Brezine pri príležitosti 67. výročia Slovenského ná-rodného povstania. Foto: Oľga Kajabová

LUCIA ILLANITZOVÁ

Agent „Szalma“č. 221

Český zväz bojovníkov za slobodu (ČSBS) sa 15. septembra rozlú-čil zo svojou predsedníčkou Andělou Dvořákovou. Posledná rozlúč-ka sa konala v smútočnej obradnej miestnosti v Hořoviciach. Okrem predstaviteľov ČSBS sa na poslednej rozlúčke zúčastnili predsedovia hornej a dolnej komory českého parlamentu, predseda Ústavného súdu ČR, náčelník generálneho štábu v ČR, zástupcovia veľvyslanectiev a tiež delegácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. „Mi-moriadne sme si vážili schopnosť, zanietenosť a autoritu, s ktorými Anděla Dvořáková dokázala obhajovať záujmy druhého odboja, po-ukazovať na skryté formy podpory neofašizmu v protifašistickom od-boji a precízne a otvorene pomenúvať problémy a poukazovať na ne,“ povedal tajomník ÚR SZPB Roman Hradecký.

Predsedníčka ČSBS Anděla Dvořáková umrela 5. septembra vo veku 84 rokov. Red

ČSBS sa rozlúčil so svojou predsedníčkou

Posledná rozlúčka s predsedníčkou ČSBS Andělou Dvořákovou. Foto: Milan Knaibl

BOJOVNÍK / 21 2

Spomienkana vrchu Marmon

Jednu z mnohých tragických uda-lostí, ktorá sa stala počas 2. svetovej vojny v roku 1944, si pripomíname 14. a 15. septembra. Na vrchu Mar-mon havarovalo sovietske lietadlo so štvorčlennou posádkou, ktoré dopravovalo pre partizánov výstroj, výzbroj a zbrane. Lietadlo bolo za-siahnuté už nad poľským územím strelami nemeckých vojsk, klesať začalo nad oblasťou Malého Lipní-ka. Letec, poručík Jevgenij Ivano-vič Archipov vydal rozkaz vyskočiť z lietadla. On so svojimi dvomi spo-lubojovníkmi prežil, tretieho počas vojny chytili pri obci Chmeľnica a na neznámom mieste popravili.

Do svojho rodiska – Novosibír-ska, sa Archipov vrátil až po troch mesiacoch strávených v kežmar-skej nemocnici po ťažkých zrane-niach a dvoch mesiacoch v tajných úkrytoch pred gestapom. Po vojne pôsobil ako učiteľ na strednej ško-

le až do roku 1975. Dvakrát nav-štívil Slovensko – v r. 1968 mesto Kežmarok a v r. 1977 mesto Stará Ľubovňa. Vtedy mu udelili titul Čestný občan mesta Stará Ľubovňa. V roku 1987 mu na vrchu Marmon odhalili pamätník a OblV SZPB v Starej Ľubovni organizuje pochod na toto miesto nielen pre školy, ale aj pre turistov a všetkých záujem-cov od roku 2000 vždy v mesiaci september.

Tieto udalosti sme si pripomenu-li na vrchu Marmon 14. septembra. Slnečné jesenné predpoludnie pri-lákalo na turistický pochod star-ších žiakov 2. stupňa a ich učiteľov z troch ľubovnianskych škôl – ZŠ Levočská, ZŠ Komenského, ZŠ Za vodou, a troch základných škôl z obcí Jarabina, Hniezdne, Plavnica. Najskôr sme si vypočuli rozpráva-nie predsedu OblV SZPB Václa-va Homišana, ktorý nám priblížil

Spomienkové stretnutie na vrchu Marmon. Foto: žš

podrobnosti havárie sovietskeho lietadla a osud ťažko skúšaného poručíka Archipova. Následne sme položili kyticu k jeho pamätníku a tak si uctili jeho pamiatku. Po-chodu sa zúčastnili i predseda ZO SZPB v Jarabine a zároveň pod-

predseda OblV SZPB v Starej Ľu-bovni Peter Herko, predsedníčka ZO SZPB v Hniezdnom a zároveň členka OblV SZPB v Starej Ľu-bovni A. Fecenková, členovia MO SZPB v Starej Ľubovni L. Šlach-tovský a F. Krämer. Spomienkové

stretnutie sme zavŕšili opekaním. Všetci sme sa zhodli na tom, že ta-kéto akcie majú stále svoj význam, pretože práve v mladšej generácii vidíme našu budúcnosť a tá je úzko spätá s poznaním minulosti.

Žaneta ŠTEFANIKOVÁ

V hornom Zemplíne dôstojne a slávnostneTohtoročné spomienkové oslavy

67. výročia Slovenského národné-ho povstania v srdci horného Zem-plína – Humennom, sa 26. augusta začali slávnostnou akadémiou, kto-rej dominovalo dramatické pásmo venované odvahe a statočnosti bo-jovníkov SNP. Režijne ho pripravil Robert Roháč. Po skončení aka-démie sa prítomní presunuli pred budovu Mestského úradu. Odtiaľ sa účastníci osláv odobrali v sprie-vode mestskej dychovej hudby Chemlon k Pamätníku vďaky na Námestí slobody.

Oslavy otvorilo sólové vystú-penie na trúbku Jána Hrubovčáka z košického konzervatória. Nasle-doval pietny akt položenia vencov a kytíc. Podujatie pokračovalo

vystúpením speváckeho zboru hu-menských učiteľov. Po slávnost-nom prejave primátorky mesta Jany Vaľovej sa všetkým prihovorila Ľudmila Ivanovna Sčastlivenko – jedna z dvoch na oslavách prítom-ných vnučiek vojaka Červenej ar-mády Nikodima Jakovleviča Sčast-livenka, ktorý v decembri 1944 v humenskej nemocnici podľahol následkom zranenia v oslobodzo-vacom boji. Ako posledná sa uja-la slova predsedníčka OblV SZPB Valéria Melníková. Po jej vystúpení si účastníci slávnostného zhromaž-denia minútou ticha uctili pamiat-ku všetkých padlých i zomrelých bojovníkov SNP. Oslavy zakončili tóny štátnej hymny SR. V ten istý deň oslávila 67. výročie SNP aj ne-

ďaleká Snina. Spomienkové oslavy sa uskutočnili aj v mnohých horno-zemplínskych obciach. Členovia SZPB spolu s ostatnými občanmi si na všetkých podujatiach sláv-nostným spôsobom pripomenuli tento jeden z najvýznamnejších štátnych sviatkov SR, zdôraznili historický, demokratický a humán-ny odkaz Povstania pre súčasné, ale i budúce generácie, ako aj morál-nu povinnosť trvalo rozvíjať jeho antifašistické tradície. Zároveň dôstojne vzdali hold a prejavili pietu všetkým povstaleckým bo-jovníkom, z ktorých mnohí nevá-hali obetovať to najcennejšie, svoje životy, za naše súčasné nažívanie v mieri, slobode a demokracii.

Gabriela ROSIČOVÁ

Čestná stráž príslušníkov samohybného delostreleckého oddielu z Mi-chaloviec pri Pamätníku vďaky v Humennom pri príležitosti 67. vý-ročia SNP. Foto GR

Už 67. výročie SNP si 24. au-gusta pripomenuli pri Pamätníku vďaky a priateľstva na Námestí SNP v Bardejove jeho priami účastníci, predstavitelia SZPB, miestnej štátnej správy a samo-správy, predstavitelia politického a verejného života, delegácia ÚR SZPB, veteráni II. svetovej voj-ny z mesta GORLICE v Poľskej republike i obyvatelia mesta. Po pietnom akte kladenia vencov k pamätníku a položení karafi -átov detí z materskej školy na panel padlých mesta Bardejov zaznela báseň „Spomeň si...“ od Jána Nagajdu, ktorú recitoval Martin Choma. Slávnostný pre-jav predniesol predseda Oblast-ného výboru SZPB v Bardejove pplk. v. v. Ján Šnyr. Pripomenul viaceré historické fakty z príprav a priebehu SNP i jeho politický a vojenský význam, vďaka kto-rému sme sa vrátili medzi de-mokratické krajiny sveta.Ďalej uviedol, že slovenský

národ povstaním prejavil hlboké vlastenectvo a solidaritu s anti-fašistami iných európskych ná-rodov. SNP svojím rozsahom, vojenským národným a medzi-národným významom sa radí k najväčším vojensko-politickým činom nášho národa v jeho mo-dernej histórií. Nesmieme preto dopustiť, aby sa zabudlo na ne-ľudskosť fašizmu, odpustiť mô-žeme, ale zabudnúť nesmieme.

Za delegáciu UR SZPB vy-stúpil aj podpredseda SZPB plk. v. v. Tomáš Švec. Nasledovalo odovzdanie poľskej pamätnej medaily primátorovi mesta Bar-dejov Borisovi Hanuščákovi predstaviteľmi delegácie z Gor-líc. Minútou ticha si účastníci pietnej spomienky uctili obete SNP a protifašistického odboja. Nasledoval kultúrny program a vo večerných hodinách bol pre-mietnutý fi lm Poéma o svedomí.

Milan Gibeľ(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

V Bardejove nezabúdame 8. SEPTEMBERPetrohrad si pripomenul 70. vý-

ročie začiatku 29-mesačného oblie-hania nemeckými nacistami počas 2. svetovej vojny. Približne milión jeho obyvateľov zahynulo od hladu a pri obrane mesta, ktoré sa vtedy volalo Leningrad. Potravinová krí-za vrcholila vo februári 1942, keď denne umieralo až 4000 civilistov. Jedno z najkrajších miest na svete založil v 18. storočí ruský cár Peter I. ako Sankt Peterburg. Na zákla-de referenda pred 20 rokmi sa jeho obyvatelia vrátili k tomuto historic-kému názvu.

9. SEPTEMBERPredvolebné plagáty post komu-

nistickej strany Ľavica prekreslilo v nemeckom meste Kassel 16-roč-né dievča hákovými krížmi. Prečo, nevedela povedať. Za svoj čin sa dostala pred súd. Sudca síce za-stavil trestné stíhanie, ale Lise pri-kázal, aby si kúpila Denník Anny Frankovej, židovského dievčaťa, ktoré sa skrývalo pred gestapom a potom zahynulo v koncentrač-nom tábore Bergen-Belsen. Lisa

musí knižku prečítať a do desiatich dní napísať, čo si o tom všetkom myslí. Jej spolupáchateľ, ktorý na-padol policajta, si odpracuje 20 ho-dín verejnoprospešných prác.

12. SEPTEMBERMedzinárodný súdny dvor v Haa-

gu začal prerokúvať podnet Nemec-ka, ktoré chce dosiahnuť, aby sa v Taliansku neuznávali individuál-

ne požiadavky na odškodnenie za zločiny spáchané počas 2. svetovej vojny, ako to vyplývalo z viacerých rozhodnutí justície na Apeninskom polostrove v uplynulých rokoch. Spolková republika sa domnieva, že v prípade povýšenia rozsudkov v jednotlivých sporných prípadoch nad platné medzinárodné dohody by mohlo dôjsť aj k porušeniu prin-cípov medzinárodného práva.

20. SEPTEMBERRakúsky verejnoprávny rozhlas

ORF sa ospravedlnil za to, že ne-chal v súťaži talentov Veľká šan-ca zahrať jedného zo súťažiacich známu nacistickú propagandistic-kú pieseň. Súťažiaci oznámil, že vystúpi s „ľudovou piesňou z 19. storočia“, ale potom na fúkacej harmonike zahral melódiu Piesne Horsta Wessela, známou tiež podľa svojej prvej slohy Vlajka nahor!, na ktorú pochodovali počas nacis-tického režimu jednotky SA.

21. SEPTEMBERNemecko postavilo mimo zákon

Organizáciu pomoci pre národných politických väzňov a ich príbuz-ných. Išlo o najväčší neonacistický spolok s celoštátnou pô sobnos-ťou. Minister vnútra Hans-Peter Friedrich v zdôvodnení svojho kroku poukázal na fakt, že združe-nie odmietalo princípy demokra-tického právneho štátu, velebilo národný socializmus a posilňovalo väznených v ich nacionalistickom presvedčení. Prispelo tak k radika-lizácii ultrapravicovej scény. (ao)

stalo saVO SVETE

8. 9.–21. 9. 2011

3 BOJOVNÍK / 21

Oslavy SNPv LiptoveV tomto roku sme si pripomenuli 67. výročie Slovenského národ-ného povstania, ktoré je pre naše dejiny významným historic-kým činom slovenského národa, ktorý povstal proti fašistickým okupantom a neoddeliteľne aj proti spoločenskému systému na Slovensku od r. 1939, ktorý historici hodnotia ako klérofašistický a vazalský. Liptov mal svoje nezastupiteľné miesto v SNP, a pre-to je dôležité si na tieto historické udalosti s hrdosťou a pietou každý rok spomínať.

Účastníci pochodu k partizánskym bunkrom v Krčahove. Foto: OblV SZPB LM

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠNa Námestí osloboditeľov v Lip-

tovskom Mikuláši sa 26. augusta konali spomienkové oslavy pri prí-ležitosti 67. výročia Slovenského národného povstania. Organizátor-mi osláv bolo mesto Liptovský Mi-kuláš, ZO a OblV SZPB. Mestský dychový orchester pozýval náv-števníkov i obyvateľov mesta k pa-mätníku sovietskych vojakov, aby si pripomenuli tento štátny sviatok Slovenskej republiky. Účasť tohto roku bola mimoriadne slabá. Svia-tok si prišlo uctiť pár odbojárov, priamych účastníkov odboja, zá-stupcovia mesta, obvodného úradu. Po zaznení štátnej hymny a predne-sení básne pani Lýdiou Beláčikovou sa slova ujal primátor mesta Ale-

xander Slafkovský, ktorý priblížil udalosti spred 67 rokov. Po ňom vy-stúpil predseda Oblastného výboru SZPB Pavol Chrapčiak. Vzdal úctu padlým hrdinom povstania, pripo-menul fakt, že každým rokom rady odbojárov rednú. Účastníkov odbo-ja je čoraz menej. Spomenul aj nera-dostnú sociálnu situáciu odbojárov, ktorí dennodenne bojujú s existenč-nými problémami. Potom predstavi-telia odbojárov, mesta, politických strán položili vence k pamätníku sovietskych vojakov a k pamätníku občanov mesta, ktorí padli počas druhej svetovej vojny. Pár účastní-kov spomienkového aktu sa odobra-lo na vrch Nicovô nad mestom, kde položili vence k pomníku padlých vojakov I. československého ar-mádneho zboru. Prítomným sa po-ďakoval viceprimátor mesta Milan Kružliak. Po zaspievaní hymnickej piesne Kto za pravdu horí sa oslavy 67. výročia SNP v Liptovskom Mi-kuláši skončili.

LIPTOVSKÁ PORÚBKAV sobotu 20. augusta obec Lip-

tovská Porúbka usporiadala spo-mienkové oslavy k 67. výročiu SNP

spojené s tradičným podujatím vý-stupom na Slemä, ako spomienkou na tragickú haváriu sovietskeho lietadla Li-2, kde zahynulo 13 prí-slušníkov Druhej čs. paradesantnej brigády a šesť sovietskych vojakov, ktorí boli prepravovaní na letisko Tri Duby. Výstupu na Slemä a osláv sa zúčastnili aj delegácie s družob-ných obcí z Poľska a Ukrajiny.

PODTUREŇTradične veľké oslavy SNP sa

pravidelne konajú v liptovskej obci Podtureň. Osláv sa zúčastňujú vý-znamní hostia a tešia sa záujmu nie-len obyvateľov obce, ale aj široké-ho okolia. Tohtoročné sa konali 27. augusta. Počas slávnostného aktu položili vence pri pamätníku pad-

lým v odboji. K početným hosťom sa prihovoril starosta obce Marián Vojtík. Pripomenul význam povsta-nia, vzdal poctu nesmiernej odva-he a statočnosti bojovníkov, ktorí bojovali za slobodu svojej vlasti. Hymnu a partizánske piesne zaspie-val evanjelický cirkevný spevokol Svätojánsky prameň z Liptovského Jána. Potom sa účastníci osláv pre-miestnili na futbalový štadión, kde bol pripravený kultúrny program. Večer hostia zapálili partizánsku vatru za spevu partizánskych piesní.

DÚBRAVAV podhorskej dedine Dúbrava sa

konali oslavy 67. výročia SNP 28. augusta. Práve v lokalite tejto obce operovala 4. partizánska brigáda a obyvatelia Dúbravy partizánom všemožne pomáhali. Starosta Vla-dimír Janičina položil veniec k pa-mätnej tabuli na budove Obecného úradu. Potom sa sprievod účastní-kov osláv vybral na miestny cin-torín, kde stojí pamätník padlým v povstaní. Pred pamätníkom ženy z FS Chabenec zaspievali hymnu SR a potom žiaci ZŠ zarecitovali básne s povstaleckou tematikou.

Starosta vyzdvihol význam povsta-nia a jeho čestné miesto v oslobo-dzovacom boji Európy spod fašis-tického jarma. Po ňom vystúpil člen predsedníctva OV SZPB Peter Vr-lík. Zamyslel sa nad tým, či napĺňa-me odkaz povstania. Upozornil na fakt, že školské učebnice dejepisu sú nedostatočné a v povstaní a dru-hej svetovej vojne sa učí len heslo-vite a nie sú dostatočne zvýraznené dejinné súvislosti.

PODBANSKÉV nedeľu 28. augusta sa v oblasti

Podbanské, v spolupráci obcí Lip-tova, z ktorých tohtoročnú oslavu zastrešovala obec Východná, miest Štrby a Vysoké Tatry konala oslava 67. výročia SNP spojená s kladením vencov k pamätným tabuliam parti-zánskych skupín. Kladenia vencov sa zúčastnila delegácia OblV SZPB v Liptovskom Mikuláši a príhovor k účastníkom predniesol predseda Pavol Chrapčiak, ktorý ocenil pa-mätnou medailou Annu Lúčanovú z Hýb – príslušníčku partizánskeho oddielu Vysoké Tatry.

PARTIZÁNSKE BUNKREKRČAHOVO

Jubilejný 5. ročník Turistického pochodu k partizánskym bunkrom do Krčahova v Demänovskej doli-ne sa uskutočnil 29. augusta. Orga-nizátori Obecný úrad Demänovská dolina a ZO SZPB a OblV SZPB nič nenechali na náhodu a dôkladne sa pripravili. V skorých ranných ho-dinách boli na autobusovej stanici pristavené autobusy, aby odviez-

li účastníkov pochodu po vrchol Ostredok v Demänovskej doline. Autobus sa musel vrátiť ešte raz, aby mohol zobrať všetkých. Po-tom už zástup ľudí kráčal na vrchol Ostredku, kde sa nachádza pamät-ník Jána Švermu. Tento hrdina SNP padol pri namáhavom pochode cez Prašivú. Jeho pamiatku si prítomní uctili položením vencov a zapále-ním sviečok.

Moderátorka podujatia Oľga Le-hotská privítala hostí: starostu obce Demänovská Dolina Jakuba Voj-teka, predsedu Dozorného výboru MS Jozefa Lukáča, predsedu OblV SZPB Pavla Chrapčiaka, predsedu ZO SZPB v Liptovskom Mikulá-ši Milana Martinku. Starosta obce vzdal česť svetlej pamiatke hrdinov padlých v boji. Po ňom priblížil Milan Martinka činnosť partizánov v Demänovskej Doline. Pripomenul ich veliteľov Kučeru a Lošakova. Spevácky krúžok pri Klube dô-chodcov I predstavil hudobno-slov-

né pásmo k výročiu SNP. Potom sa účastníci premiestnili na Lúčky k pamätníku partizánskeho oddielu Kučera- Lošakov. Tu v podaní spe-vokolu Klubu dôchodcov II z Lip-tovského Mikuláša zaznela partizán-ska pieseň a hymnická pieseň Kto za pravdu horí. Boli položené vence a zapálené sviečky. Potom sa vyše šesťdesiat účastníkov vydalo na po-chod k partizánskym bunkrom do

Krčahova. Cestou sa stavili pri hro-be neznámych partizánov, kde polo-žili veniec a zapálili sviečky. Menej zdatných turistov vyviezol autobus až k ústiu dolinky do Krčahova. Tí, ktorí vystúpili až k bunkrom, do-stali z rúk tajomníka OblV SZPB Jána Machoviča výstupový odznak. Odznak zobrazuje symbolickú par-tizánsku vatru a nadpis Partizánske bunkre Krčahovo. Odmena bola za-vŕšená chutným guľášom na chate na Lúčkach. Večer bola zapálená partizánska vatra.

Peter VRLÍK, Ján MACHOVIČ

Pietny akt v Podturni. Foto: OblV SZPB LM

Príslušníčku partizánskeho oddielu Vysoké Tatry Annu Lúčanovú z Hýb ocenil pamätnou medailou Pavol Chrapčiak. Foto: OblV SZPB LM

Partizánsku vatru v Podturni bolo vidieť do ďaleka. Foto: OblV SZPB LM

BOJOVNÍK / 21 4

VAŠE NÁZORY

Nie sme statočnejší,ani múdrejší...

Nedokážem už z pamäti vydo-lovať, kto mi tento príbeh vyroz-prával a neviem ani, čí som ho niekde vyčítal, no myslím si, že to nie je pri tomto mojom uva-žovaní, až tak dôležité. Dôle-žitejšie je pre mňa, že mi ostal v pamäti a vynára sa z nej vždy, keď sa dozvedám o tragických príbehoch a koncoch niektorých ľudí, ktoré pre nich pripravil život. Práve dnes, keď znova a bezohľadne hodnotíme svo-jich predkov za to, akých hrie-chov sa dopustili počas druhej svetovej vojny, za obdobie slo-venského štátu, SNP alebo tzv. komunizmu, nestačím sa diviť tomu, s akou ľahkosťou a neo-mylnosťou dokážu niektorí ľu-dia posudzovať skutky tých, čo už nie sú medzi nami. Vždy ve-dia, ako sa mali v rôznych a zlo-žitých situáciách naši predkovia zachovať, čo mali alebo nemali robiť. Dokonca sa aj chvastajú tým, koľko odvahy, statočnosti a múdrosti by mali oni, keby sa

ocitli v podobných situáciách. Kiež by nám nebolo dopriate dožiť sa chvíľ, keď nám títo ľudia chcú za každú cenu pred-vádzať svoju odvahu, statočnosť a múdrosť aj v praxi.

Príbeh človeka, ktorý sa mi vryl do pamäti, je tragédiou Žida, ktorého spolu s man-želkou odtransportovali v ča-soch, keď sa celý svet zbláznil od „Nových poriadkov“, do koncentračného tábora kdesi v Poľsku. Manželka už vtedy bola napadnutá tuberkulózou, no hneď po príchode do tábora ich surovo rozdelili a on sa ako obyčajný väzeň nedokázal do-pátrať nič o jej ďalšom osude. Dokonca sa prihlásil medzi špe-cialných väzňov a stal sa z neho „Kápo“. Predpokladal totiž, že v tejto novej funkcii bude môcť svoju manželku vyhľadať a po-máhať jej prilepšenou stravou, prípadne nejakým liekom. Ná-plňou jeho práce bolo odvádzať staré a choré ženy priamo z kaž-dodenných nástupov do prista-vených skriňových automobilov, ktoré ich mali odviesť do blízkej továrne na spracovanie rýb.

- Budete tam mať ľahšiu prá-cu, - s úškrnom im vysvetľoval esesácký major, ktorý chodil medzi nimi a rukoväťou bičíka poklepkal po pleci každú ženu, ktorá sa mala okamžite presu-

núť k automobilu. Kápo a jeho komando však už dobre vedeli, o čo ide. Do týchto automobi-lov boli totiž zavedené výfukové plyny z motorov a počas jazdy bola každá obeť udusená. Bola to vtedy novinka a celú pol ho-dinu trvalo toto strašné utrpe-nie, než život vyprchal z týchto ľudí. Pri jednom takomto nástu-pe nemecký major poklepal po pleci už veľmi zbedačenú ženič-ku a Kápo v nej spoznal svoju Ester. Bola už natoľko vyčerpa-ná, vychudnutá a chorá, že sa už nedokázala ani len pohnúť z miesta. Iba stála a uprene po-zerala na človeka, ktorý mal na rukáve označenie svojho posta-venia v tábore a v ruke palicu.

- Pomôžte jej do auta, - zner-vóznel nemecký major. Kápo sa pohol, pristúpil k zbedače-néj ľudskej troske, podoprel ju a odviedol k pristavenému autu. Celou cestou z nich nikto ne-prehovoril a mlčali, aj keď jej pomáhal nastupovať. Obidvaja

mali v očiach slzy, no Kápo sa už nikdy nedozvedel, čo sa za slzami jeho Ester vlastne skrý-valo. Bola tam iba ľútosť nad zbabraným životom, výčitka, opovrhnutie alebo aj odpuste-nie? Auto sa dalo do pohybu a zmizlo za bránou tábora aj s odpoveďou.

Vo fi lmoch i knihách by sme možno našli odpoveď, ako sa mal tento Kápo zachovať pri poslednej rozlúčke so svojou že-nou, i to, čo jej mohol ešte pove-dať pred jej strašným odchodom zo života. V tomto človeku sa však čosi rozsypalo a on sa už nikdy nedokázal zbaviť myšlie-nok na to, ako ten odchod pre-biehal a akú úlohu v ňom zohral. Prežil síce koncentrák, no až do smrti ostal uväznený v inom sve-te a iných myšlienkach, aké nám priniesli ďalšie „Nové poriad-ky“. Čoraz častejšie, možno je to pribúdaním veku, rozmýšľam o tom, či sme statočnejší a múd-rejší, ako boli naši predkovia. Keď pozorujem odvahu a sta-točnosť, s akou dokážu mnohí ľudia posudzovať svojich pred-kov, no neprekáža im, ak nejaký gauner na pracovisku šikanuje ich priateľa alebo starého člo-veka, nemám z toho dobrý pocit a nemyslím si, že by nás civili-zácia v tomto smere dajako zo-šľachtila. Rudolf SLEZÁK

Práve dnes, keď znova a bezohľadnehodnotíme svojich predkov za to, akých

hriechov sa dopustili počas druhej svetovej vojny, za obdobie slovenského štátu, SNP

alebo tzv. komunizmu, nestačím sa diviť tomu, s akou ľahkosťou a neomylnosťou dokážu

niektorí ľudia posudzovať skutky tých,čo už nie sú medzi nami.

Potulky za históriouNaša ZO SZPB v Sučanoch zor-

ganizovala poznávací zájazd do Podjavorinského kraja. Program pripravil a sprevádzal nás Pe-ter Uhlík zo „Spoločnosti MRS“ v Brezovej p/Bradlom. V Koša-riskách sme navštívili múzeum v rodnom dome M.R. Štefánika a evanjelický kostol, kde pôsobil ako farár jeho otec Pavol Štefánik.

Na Bradle sme položili kyti-cu kvetov. Potom sme prešli na brezovský „Dejinný symbolický pamätník“ od D. Jurkoviča, ve-novaný mnohým významným

Brezovanom. Z úcty k nemu, rok po jeho smrti, ho tam pochovali. Na Myjave sme si pozreli pomník M.R. Štefánika.

Nakoniec sme sa presunuli do Lubiny, kde sa okrem iných osob-ností narodil vedec, národopisec a botanik Ľudovít Holuby. Z Lu-biny pochádza aj rodina Ľ. Štúra. V jeho rodnom dome je zriadené múzeum. Pani Hrabovská z Obec-ného úradu nás previedla zaují-mavými exponátmi, prezreli sme si zariadenie vtedajších domov, krásne výšivky, kroje a mnoho

zaujímavých umeleckých diel z minulosti. Jedna časť je venova-ná aj partizánskej skupine Miloša Uhra, rozličné zbrane, uniformy, fotografi e, písomné dokumenty a čiastočne nás oboznámila s bo-jovou činnosťou tejto skupiny.

Zo zájazdu sme mali veľmi pek-ný a bohatý zážitok, veľa sme sa dozvedeli z histórie. 26. augusta sme si dôstojne pripomenuli 67. výročie SNP na miestnom cintorí-ne pri hroboch padlých, za účasti starostu obce a našich členov.

Ľubica PIVKOVÁ

Účastníci zájazdu pri pomníku M.R. Štefánika na Myjave. Foto: C. Pročko

Oslavy67. výročiaSNP v okreseTrebišov

Tak ako v iných mestách a obciach na Slovensku aj v našom okrese prebehli oslavy SNP v patričnej úcte živým bohatierom a v piete tým, ktorí položili za našu slobodu v nerovnom boji s nemeckými okupantmi najcennejšie, čo človek má, vlastný život. Na oslavách v Trebišove sa okrem dele-gácie OblV SZPB zúčastnili pracovníci Obvodného úra-du na čele s prednostom Ka-rolom Patakym. Delegáciu mesta Trebišov viedol pri-mátor Marián Kolesár, zá-stupcovia armády SR a Po-licajného zboru SR, a ďalší. Slávnostný prejav mal pod-predseda OblV v Trebišove Ivan Kseňák. Po ukončení pietneho aktu sa podával partizánsky guľáš. V Sečov-ciach, Dargove, Zemplín-skom Hradišti, Novosade, Plechoticiach a ďalších ob-ciach si členovia ZO SZPB spolu so samosprávou a ob-čanmi uctili pamiatku SNP.

Milan URBANPred pamätníkom umučených v SNP v Kľaku. Foto: OČ

Pri príležitosti 67. výročia SNP zorganizovala 13. augusta ZO SZPB v Senci zájazd Po stopách SNP – Zvolen – Ostrý Grúň – Kľak. Na prvej zastávke vo Zvolene sme na námestí SNP položili veniec k pa-mätníku SNP. Zastavili sme sa tiež pri pomníku padlým vojakom So-vietskej armády, ktorí zahynuli pri oslobodzovaní mesta a boli tu po-chovaní. Vo Višňovského parku sme si prezreli maketu pancierového vlaku Hurban, ktorým sa vykonával transport do koncentračných táborov. Osobitnú pozornosť sme venovali pamätníku „Park ušľachtilých duší“, ktorý bol pri Židovskom cintoríne otvorený a odovzdaný verejnosti 8. septembra – Deň holokaustu.

Druhou zastávkou boli Ostrý Grúň a Kľak, najznámejšie vypálené slo-venské obce počas SNP. V obci Ostrý Grúň sme si pozreli pamätnú izbu s odborným výkladom, kde sme vykonali pietnu spomienku obetiam fašizmu položením venčeka.

V obci Kľak mali účastníci zájazdu možnosť si v pamätnej izbe zakúpiť knihu od autorky Márie Haringovej, ktorá prežila, ešte ako dieťa, tragické udalosti v Kľaku. Kniha „Spustoše-ná dedina znova žije“ je venovaná nevinným obetiam, ale i tým, ktorí prežili, a všetkým tým, ktorí majú v rukách budúcnosť našej planéty. Pri pamätníku umučených v SNP sme vykonali pietnu spomienku po-ložením venčeka. Oľga ČERBANIČOVÁ

Po stopách SNP

5 BOJOVNÍK / 21

PORADŇAOpäť vám prinášame rubriku s radami a odpoveďami na vaše otázky týkajú-ce sa najmä oblasti sociálnych vecí či zdravotníctva, ale radi vám poradíme aj v ďalších oblastiach.

Na vaše otázky odpovedáBraňo Ondruš, podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci

Pred niekoľkými rokmi mi z dôvodu trvalých následkov po pracovnom úraze priznali invalidný dôchodok. Nie som však úplne nevládny a teraz sa mi naskytla možnosť privyrobiť si, lebo žiť len z invalidnej penzie je v dnešnej dobe dosť ťažké. Ale ešte mám do starobného dôchodku dva roky, tak neviem, koľko môžem popri poberaní invalidného dôchodku zarábať.

Peter Brestovanský, Šášovské Podhradie

Pokiaľ ide o prácu invalidného dôchodcu, záleží len na ňom, či je schopný ponúkanú prácu vykonávať. Z hľadiska zákona neexistuje žiadna prekážka, aby invalidný dôchodca pracoval a zároveň pobe-ral aj invalidný dôchodok. Takže, ak máte takúto možnosť, môžete ju využiť okamžite, nemusíte čakať, až kým dosiahnete riadny dô-chodkový vek.

Rovnako sa nemusíte obmedzovať, ani pokiaľ ide o výšku zárob-ku. Zákon neobmedzuje žiadnym spôsobom výšku platu pracujúce-ho invalidného dôchodcu a bez ohľadu na výšku mzdy vám na už priznaný invalidný dôchodok nikto nesiahne.

O peniaze od štátu by ste mohli prísť iba v prípade, ak poberáte okrem dôchodku ešte nejaké dávky v hmotnej núdzi, na ktoré máte nárok, ak je váš invalidný dôchodok prinízky. Možnosť pracovať je určite lepšia nielen z fi nančného hľadiska, ale aj zo spoločenského, lebo aj invalidi by mali dostať čo možno najširší priestor pre svoje uplatnenie. Avšak ten, kto takúto príležitosť nemá, môže sa obrátiť na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta byd-liska (zväčša v okresnom meste) a môže požiadať, aby úrad posúdil, či pri výške jeho dôchodku nemá nárok ešte na nejaké tzv. sociálne dávky, ktoré by potom úrad vyplácal k invalidnému dôchodku.

Okrem invalidného dôchodku vám pritom môže vzniknúť nárok aj na starobný, predčasný, vdovský, vdovecký alebo sirotský dôcho-dok. Ten priznáva tiež Sociálna poisťovňa. Pozor, ak však pôjdete do predčasného starobného dôchodku, nebudete viac dostávať in-validný dôchodok, takže v tomto prípade radšej najskôr požiadajte o výpočet, aby ste si porovnali, ktorý dôchodok je pre vás výhod-nejší.

A ešte jedno upozornenie: keď dovŕšite riadny dôchodkový vek, musíte sami požiadať o starobný dôchodok. Inak vám bude So ciál-na poisťovňa naďalej vyplácať invalidnú penziu, ktorá môže byť nižšia.

Cenotvorba liekovdostane nové pravidlá

Spôsob stanovovania cien lie-kov a zdravotníckych pomôcok sa na Slovensku zmení. Medzi ciele nového zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a diete-tických potravín na základe verej-ného zdravotného poistenia, ktorý 13. septembra schválil parlament, patrí zvýšenie transparentnosti kategorizácie liekov, podrobnejšia úprava podmienok úradného určenia cien a úhrad liekov či zdravotníckych pomôcok a zave-denie inovatív-nych nástrojov do procesu kategori-zácie. Väčší dôraz sa okrem toho má klásť na nákladovú efektívnosť lieč-by uhrádzanej na základe verejného zdravotného pois-tenia.

Novinkou tak bude elektronic-ká kategorizácia liekov. Žiadosti farmafi riem o za-radenie liekov na slovenský trh sa budú podávať elektronicky, pri-čom celý spis bude dostupný aj pre verejnosť. Na webe minister-stva budú rovnako zverejnené aj vyjadrenia jednotlivých členov kategorizačnej komisie k danej žiadosti. Právna norma zároveň určuje, kedy budú členovia v kon-fl ikte záujmov napríklad tým, že sa podieľali na projekte farmaceu-tickej fi rmy.

Legislatívny rámec mení aj spô-

sob fungovania kategorizačnej komisie. Po novom bude zasadať 12-krát do roka, doteraz to bolo štyrikrát. Častejšou kategorizáciu chce ministerstvo dosiahnuť to, aby na trh mohli rýchlejšie pri-chádzať najmä lacnejšie generic-ké lieky.

Sprísniť sa tiež má referencova-nie cien liekov, ktoré sa bude rea-lizovať dvakrát ročne. Maximálna

cena výrobcu by tak po novom nesmela prekročiť druhú najniž-šiu cenu v Európskej únii. Tým-to opatrením chce rezort usporiť ročne približne 75 miliónov eur. V súčasnosti sa na Slovensku ceny stanovujú na základe porov-návania šiestich najnižších cien v únii a podľa tohto priemeru sa určujú pre domáci trh.

Ministerstvo zdravotníctva SR

chce prostredníctvom zákona okrem iného urýchliť vstup lac-nejších generických liekov na trh. Žiadosť o kategorizáciu takéhoto lieku by mala byť možná aj v prí-pade, že mu ešte nebolo vydané rozhodnutie o registrácii lieku. Oba tieto procesy by po novom mohli prebiehať súčasne. Zákon počíta s umožnením tzv. podmie-nenej kategorizácie liečiva, pri

ktorej sa riziko ohľadom nedo-statku skúseností s novými liekmi prenáša na držiteľa rozhodnutia o registrácii lieku, ktorý sa zaru-čuje za kvalitu liekov.

Ministerstvo predpokladá, že plánované legislatívne zmeny prinesú úsporu 100 miliónov eur ročne. V prípade, že zákon podpí-še prezident, mal by začať platiť od novembra. TASR

Poslanci NR SR rozhodli o novom spôsobe stanovovania cien liekov a zdravotníc-kych pomôcok. Ilustr. foto: TASR Š. Puškáš

V lesnom poraste obce Dolné Vestenice, časť Hradištnica (okres Prievidza), našli 6. septem-bra neznámu muníciu. Na miesto nálezu bol privolaný policajný pyrotechnik, ktorý zistil, že ide o ručný granát československej výroby z obdobia druhej svetovej vojny. Policajný py-rotechnik za dodržania bezpečnosti previezol granát na bezpečné miesto na zničenie. „Polícia upozorňuje nálezcov munície, aby s ňou nema-nipulovali, nakoľko môže byť schopná výbu-chu. Ihneď po náleze akejkoľvek munície kon-taktujte policajnú linku 158,“ upozornil Pavol Kudlička z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne.

Trestné stíhanie vo veci nedovoleného ozbro-jovania a obchodovania so zbraňami v súvislos-ti s nálezom ručného granátu v smetnom kontaj-neri na Krížnej ulici v Prešove začala prešovská polícia. Ako uviedol prešovský krajský hovorca Daniel Džobanik, nález na telefónnom čísle 158 oznámil jeden z obyvateľov rodinných domov na spomínanej ulici. Granát našiel v smetnej ná-dobe pred rodinným domom muž, ktorý sa pre-hrabával v odpadkoch a upozornil na to majiteľa susedného domu. „Ten následne informoval po-líciu, ktorá z bezpečnostných dôvodov uzatvori-la okolie. Následne privolaný pyrotechnik gra-nát zaistil. Bude podrobený expertíze, ktorá má defi nitívne potvrdiť, či ide o funkčnú muníciu,“ uzavrel policajný hovorca. TASR

Našli ručné granátyPri príležitosti Pamätného dňa

holokaustu sa 4. septembra konal v Bratislave benefi čný koncert. Na koncerte predstavil orchester pod vedením Maroša Potokára skladby od Vivaldiho, Bacha, Šostakoviča a Mahlera. „Zvláštna pozornosť patrí dielu Gustava Mahlera, na-koľko tento autor má židovské korene a pripomíname si sto rokov od jeho úmrtia,“ upozornil Kamil Maljarčik zo slovenskej pobočky Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva Jeruzalem (ICEJ Slovensko), ktoré bolo jedným z organizátorov koncertu. Poduja-tie malo benefi čný charakter, výťa-žok z neho poputuje na projekt re-konštrukcie domova pre preživších holokaust. Ústredie ICEJ a najmä jeho nemecká pobočka pomohla v spolupráci s nadáciou Yad Ezer L´Haver zrekonštruovať a zariadiť v Haife domov pre ľudí, ktorým sa podarilo prežiť hrôzy holokaus-tu. Záštitu na koncertom prebral 1. podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Ján Figeľ. red

Benefičnýkoncert

Vasila Chimčáka oceniliNa zasadnutí predsedníctva Oblastné-

ho výboru Slovenského zväzu protifašis-tických bojovníkov (OblV SZPB) v No-vom Meste nad Váhom, ktoré sa konalo v lete, prevzal Vasil Chimčák medailu M.R. Štefánika III. stupňa. Narodil sa 1. februára 1925 v obci Palota v okrese Humenné. Bol účastníkom protifašistic-kého domáceho a zahraničného odboja. V boji pri Žiline v roku 1945 bol zrane-ný a liečený v Odsunovej vojenskej ne-mocnici v Ružomberku. Po absolvovaní VA Hranice na Moravě sa stal v hodnosti poručík vojakom z povolania. Počas vo-jenskej služby vykonával rôzne funkcie: veliteľ čaty, roty, náčelník spojenia vo-jenského útvaru. Po absolvovaní peda-gogického a psychologického kurzu vy-konával funkciu učiteľa vo Vojenskom strednom odbornom učilišti v Novom Meste nad Váhom, až do odchodu do dôchodku v roku 1982. Určité obdobie robil odborného experta v zahraničí. Slú-žil aj u bojových útvarov na západných hraniciach (do roku 1962). V roku 1991 bol rehabilitovaný v hodnosti plukovník (osv. rehabil. 9955/B2). Je majiteľom osvedčenia podľa § 255/46 Zb. a preu-kazu vojnového veterána. Je nositeľom rôznych medailí, čestných uznaní a pa-mätných plakiet. Viliam SOLOVIČ

BOJOVNÍK / 21 6

Kluby vojenskej histórie predsta

Pamätný pochod na Kojšovskú hoľu

Poslednú augustovú nedeľu sa vybrala skupinka mladých milov-níkov prírody a vojnovej histórie z Košíc na pamätný turistický pochod po stopách partizánov do oblasti horského masívu Kojšov-skej hole, ktorá sa majestátne týči ako prírodná dominanta v kraji na pomedzí Spiša a Abova.

Na jej severovýchodných sva-hoch, v blízkostí obcí Opátka a Košické Hámre, bolo v polovi-ci septembra zhodených HŠPH v Kyjeve, niekoľko sovietskych výsadkov s príslušníkmi organi-zátorskej skupiny ppor. A. M. Sa-dilenka. Táto organizátorská sku-pina sa čoskoro rozrástla do moc-ného partizánskeho oddielu v sile dvoch diverzných rôt. Neskôr sa skupina premiestnila na stredné Slovensko, kde sa pretransformo-vala na Zväzok partizánskych od-dielov Chruščov.

Rozsiahla oblasť Kojšovskej hole a jej priľahlých areálov bola známa pôsobením niekoľkých partizánskych skupín. Keďže ide o masívny horský celok s hustými a pomerne ťažko prístupnými les-mi, partizáni tu mali svoje základ-ne a sklady všetkého potrebného materiálu. Okrem Sadilenkovej desantnej skupiny tu operoval i samostatný diverzný oddiel A. A. Martynova, ktorý sa sem pre-

sunul začiatkom septembra zo základne Čapajevovcov v Slan-ských vrchoch a početne najväčší, bojmi na Ukrajine a v Poľsku zo-celený, silný partizánsky zväzok Alexander Nevský.

Pamätný turistický pochod viedol z obce Zlatá Idka. Po do-siahnutí úpätia Kojšovskej hole sa skupina utáborila, podvečer zapálila povstaleckú vatru a v ti-chej modlitbe pod vrcholom úctu a obdiv vzbudzujúcej majestát-nej Kojšovskej hole vzdala úctu všetkým povstaleckým bojovní-kom a partizánom, ale i nevinným obetiam hrôz a krívd, ktoré sa udiali počas SNP v tomto krás-nom kraji.

Na druhý deň v skorých ran-ných hodinách sa skupinka turis-tov pobrala na spiatočnú cestu, po spomínanej magistrále Hrdinov SNP, ktorá vedie pozdĺž masívu Volovských vrchov, cez známy kopec Holisko smerom na Jahod-nú, do cieľovej rekreačnej prí-mestskej oblasti Košíc, na Alpin-ku, kde sa práve začínali oficiálne oslavy SNP.

Na tomto podujatí je pekné a hodnotné práve to, že aktéri úspešne dokázali skĺbiť turistic-ké pohybové aktivity s poznaním historických reálií pamätných miest bojov.

Partizánske a jeho povstalecká história

Tretieho septembra sa uskutoč-nila na námestí SNP v Partizán-skom ukážka bojov z počiatku SNP. Organizátori podujatia si chceli pripomenúť odkaz SNP v rámci ofi ciálnych mestských osláv 67. výročia SNP i takouto netradičnou, no pre bežných ľudí stále lákavou formou. Podujatie prebehlo pod záštitou primátora mesta Jozefa Božika. Ako spolu-organizátori fi gurovali ZO SZPB v Partizánskom, Klub M. R. Šte-fánika v Partizánskom a bojovú ukážku zabezpečovali Kluby vo-jenskej histórie Čapajev z Prešo-va, Dukliansky priesmyk z Tren-čína a Divize Bílé Karpaty z Kvě-tu na Stráni z Moravy.

Historická ukážka sa niesla v dobovej atmosfére, keďže ko-pírovala udalosti z počiatku SNP, ktoré sa skutočne stali v tomto meste. Začala sa príchodom ro-botníkov z baťovanských závo-dov na námestie, kde ich už čakali partizáni. Pred veliteľom partizán-skej brigády spoločne zložili par-tizánsku prísahu a odobrali sa do hôr. V budove mestského úradu si nemecká branná moc umiestni-la svoj štáb, pred ňou hliadkovali nemeckí vojaci a príslušníci HG. Dvaja partizáni skryte sledovali, čo sa deje na námestí. Čata ne-

meckých vojakov práve došla na námestie a prítomný veliteľ PO HG podal hlásenie nemeckému veliteľovi o prítomnosti partizá-nov a o ich diverzných akciách po okolí. Veliteľ nemeckých jedno-tiek rozdal príkazy svojim podria-deným na zaujatie obranných pozícií a rozdelil strážne hliadky. Počas týchto príprav hliadkovalo nad námestím povstalecké lieta-dlo. Z nenazdajky sa započal útok partizánov na fašistov a ich pri-sluhovačov na námestí a strhla sa prestrelka. Po počiatočnom ústu-pe Nemci prevzali iniciatívu a vy-tlačili partizánov do počiatočných pozícií. Partizánsky veliteľ si po-volal na pomoc oddiel povstalec-kej armády, s pomocou ktorého opätovne zaútočil na nepriateľské postavenia. Vďaka tomu Nemci boli nútení ustúpiť až do budovy štábu velenia, ktorú chceli ubrániť za každú cenu. Keďže partizánom a povstaleckým vojakom sa po mohutnom útoku podarilo prenik-núť do budovy, nemecký odpor sa výrazne zoslabil. Povstalci zajali nepriateľských vojakov, čo preži-li, a taktiež padli do zajatia aj ich velitelia, ktorí boli na námestí po-pravení. Na znak víťazstva sa na budove mestského úradu vztýčila československá zástava.

Na smutnú jeseň roku 1944 pa-mätníci vojnových udalostí počas SNP z malebnej oravskej obce Pribiš nikdy nezabudnú. V tento čas sa v ich obci stala tragická udalosť, ktorá poslúžila členom Klubu vojenskej histórie 4. peší z Dolného Kubína ako hlavný námet pre scenár čiastočnej re-konštrukcie historických udalostí partizánskych bojov z čias SNP, ktoré boli časté a kruté v tomto drsnom, ale prekrásnom kraji pod Babou Horou.

Tragický dej, na ktorom bola postavená dobová ukážka, sa odohral počas jesene 1944 roku, keď všade na Slovensku zúrili povstalecké boje a lesy boli plné partizánov. Do obce Pribiš zaví-tali štyria partizáni, ktorí v nej hľadali úkryt a oddych. Ukryli sa

v starom mlyne u Skoknovcov. Mlynár s dvoma dcérami a sy-nom ich srdečne prijal a poskytol im nocľah a skromný pokrm. Par-tizánom sa zapáčilo u mlynára a dobrú náladu si spestrovali hrou na harmoniku, ktorej rezké meló-die prilákali i mladého 16-ročné-ho chlapca od susedov.

Ako už býva zvykom, skoro na každej zábave zvyknú nastať i nezhody a zvada, ktorá môže prerásť do neželaného konfl iktu. Dnes už nik nevie, prečo chlapec od susedov znenávidel „parti-zánskych hostí“ a pobral sa do Oravského podzámku vyhľadať nemeckú vojenskú posádku. Tí v momente, keď sa o prítomnosti partizánov dozvedeli, okamžite vyslali trestný oddiel do obce. Pokým prišla nemecká kolóna do

Pribiša, cestou v doline stretla po-voz gazdu Suroviaka s chlapcom od susedov, ktorý šiel dolu horou. Už v tomto momente sa mohlo stať nešťastie, keďže chlapec mal schovaný ručný granát, no nemecká hliadka ho neobjavila a skontrolovala iba gazdu Suro-viaka. Bola to možno predzvesť blížiacej sa tragédie..

O šiestej hodine ráno prišla k mlynu časť nemeckej jednotky i s veliteľom. Ostatní dôkladne obkľúčili celú dedinu, aby nik neunikol. Nemecký veliteľ zapo-čal rozhovor s mlynárom, bavili sa o všeličom, až pokým jeden z partizánov nevydržal to napätie a vystrelil. Už pri prvom výstrele zo samopalu padli dvaja nemeckí vojaci. Začala sa prudká prestrel-ka, do ktorej sa zapojili všetci šty-

Starý mlyn v pla

Dvojstranu pripravil JOZEF SKALKA

Historická ukážka v Partizánskom. Foto: archív JS

Horiaci mlyn v Pribiši. Foto: archív JS

7 BOJOVNÍK / 21

avovali SNP názornými ukážkamiPamäť Čermeľského údolia

Košičania a návštevníci z blíz-keho okolia mali možnosť v po-slednú augustovú nedeľu zhliad-nuť dobovú ukážku partizánskych bojov, usporiadanú pri príležitosti osláv 67. výročia SNP. Členovia organizačného výboru pod vede-ním Ladislava Olexu pripravili pre návštevníkov bohatý kultúrny program.

Celým podujatím sa niesla prí-jemná atmosféra, ktorú pomohlo dotvoriť i dynamické vystúpenie členov klubov vojenskej histórie z celého východu, pod organi-zátorským vedením SZPB KVH Čapajev. Tento známy klub, pôso-biaci pri OblV SZPB v Prešove, sa špecializuje práve na ukážky bo-jov s partizánskou tematikou, kto-ré pravidelne predvádza na rôz-nych miestach na kvalitnej úrovni, väčšinou na základe skutočných dobových udalostí z povstania.

Ukážka mala symbolický cha-

rakter, keďže v tejto oblasti počas vojny neprebehli žiadne význam-né boje. Za zmienku ale stojí, že v Čermeľskom údolí, kde sa na-chádza menovaná rekreačná ob-lasť, blízko „Papierového mlyna“ pri Baránku, neďaleko odbočky na Košické Hámre, koncom de-cembra 1944 a začiatkom januára 1945 zastrelili maďarskí fašisti 36 osôb. Na pamiatku týchto obetí stojí blízko hlavnej cesty i monu-mentálny pamätník.

Dej príbehu partizánskej ukážky bojov sa začal príchodom dvojice partizánov z lesa na čistinku, kde ich zastavila nemecká vojenská hliadka. Vojaci ich začali prehlia-dať a našli u partizána ručný gra-nát. Nato sa dal partizán na útek, no bol postrelený a padol k zemi. Veliteľ partizánskeho oddielu, ukrytého v neďalekom lese, kto-rý to všetko sledoval, sa rozhodol bez meškania zaútočiť na Ne-

mcov. Nastala rýchla prestrelka, pri ktorej sa dala nemecká hliadka na rýchly ústup. Partizáni svojho raneného druha odviedli do bezpe-čia, no dievčinu – mladú partizán-sku pomocníčku, sa im nepodari-lo zachrániť. Tú nemeckí vojaci zajali a odviedli do tábora, kde ju podrobili mučeniu a trýzneniu. Mladá partizánka vydržala besne-nie fašistických vojakov a dúfala v pomoc svojich bojových druhov. Partizáni sa spojili s úderným od-dielom Červenej armády a spoloč-ným ráznym útokom dobyli pozí-ciu nepriateľa a mladú utrápenú partizánku konečne oslobodili.

Takouto netradičnou formou pripomenutia si historických uda-lostí z obdobia tesne pred oslobo-dením tohto krásneho multikultu-rálneho mesta vzdali zúčastnené kluby vojenskej histórie poctu obetiam fašistických represálií v Košiciach a okolí.

Jankov Vŕšok v spomienkachV poslednú augustovú nedeľu

sa na pôvodnom mieste bojov pri bunkroch na pamätnom Jankovom Vŕšku neďaleko Uhrovca usku-točnila čiastočná rekonštrukcia historických udalostí z 2. svetovej vojny. Na týchto miestach, ako aj v celom Rokošskom predhorí, ak-tívne pôsobila partizánska brigáda Jána Žižku, pod vedením Teodora Polu, rodáka z Opavy. Na úpätí Jankovho Vŕška mali partizáni vy-budované bunkre, kde v jednom z nich 13. decembra 1944 hitlerov-ské trestné komando SS z jednotky Edelweiss surovo upálilo siedmich ranených partizánov po tom, čo im nechceli nič prezradiť. Na znak „významnosti“ svojho barbarské-ho skutku a pre výstrahu vyrezali do kôry stromu insígnie SS. Pri tomto neľudskom čine im asisto-vali i príslušníci PO HG z Báno-viec nad Bebravou.Členovia Klubu vojenskej histó-

rie Duklianský priesmyk z Trenčí-na, pod vedením predsedu Juraja Pecíka, s pomocou Klubu vojen-skej histórie Divize Bílé Karpa-ty z Květa na Stráni z Moravy, a za podpory miest Bánovce nad Bebravou, Partizánske a obce Uhrovec, sa rozhodli pokúsiť sa zrekonštruovať túto smutnú uda-losť a prezentovať ju takto „na-živo“ širokej verejnosti, ako stále živú a večnú spomienku a zároveň i varovanie pre budúcnosť. Dohľad nad podujatím mali i členovia ZO SZPB z Partizánskeho.

Vo vyše polhodinovej ukážke ukázali aktéri bojov divákom bež-ný spôsob života v partizánskom tábore. Veliteľ postavil hliadky okolo táboriska a rozdal každému úlohy. S malou skupinou partizá-nov potom odišiel na prepad vo-jenského transportu. Nečakane sa ale k táboru priblížila štvorčlenná hliadka nemeckých vojakov a prí-

slušníkov PO HG. Po zvážení situ-ácie si privolali na pomoc jednotku PO HG a po sformovaní spoločne zaútočili na pozíciu partizánov, ktorí ostali v tábore. Nastala silná prestrelka, pri ktorej sa partizáni horko ťažko ubránili nemeckej presile. Hliadka hitlerovcov a ich prisluhovačov sa ale nevzdala svojho zámeru a privolala si ďalšie nemecké vojenské posily. Po ich príchode opätovne zaútočili. To-muto masívnemu a ráznemu útoku sa už partizáni neubránili a všetci padli do zajatia. Nakoniec na dovŕ-šenie svojho „víťazstva“ všetkých zajatých partizánov popravili..

Na večnú pamiatku umučených hrdinských partizánov sa na Jan-kovom Vŕšku majestátne vyníma impozantná Mohyla s pylónom a mauzóleom, pri ktorej sa každo-ročne konajú pietne spomienkové akty v rámci prebiehajúcich osláv SNP.

Slanské vrchy opäť povstaliV podhorskej obci Juskova

Voľa, ktorá sa nachádza v náručí divokých a povestných Slanských vrchov, kde sídlili a pôsobili par-tizánske skupiny Čapajev, Mar-tynov a Pučkov, sa v nedeľu 28. augusta uskutočnil 1. ročník histo-rických bojov pod názvom „Boje v Juskovej Voli“, ktorý usporiadala obec v spolupráci s KVH Dargov v rámci obecných osláv 67. vý-ročia SNP. KVH Dargov je jeden z dvoch klubov vojenskej histó-rie, ktoré sú oficiálne organizačne podriadené SZPB, v tomto prípade OblV SZPB v Trebišove.

Iniciátorom tohto podujatia, bol bývalý veliaci poddôstojník mechanizovaného zmiešaného

prá poru v Trebišove Martin Ruš-čin. Spoločne so starostom obce Jozefom Lukačinom a pracovník-mi Obecného úradu, v spolupráci s vedením KVH Dargov Michalom Lešom a Michalom Jakubcom, sa podujali pripraviť dobovú ukážku partizánskych bojov v blízkom okolí obce, ktorú si prišlo pozrieť vyše tisíc účastníkov prebiehajú-cich osláv SNP z obce, ale i z blíz-keho okolia.

Ukážka mala veľmi reálny priebeh, pri ktorom znázorňovala prestrelku malého oddielu par-tizánov, ktorí nečakane natrafili na nemeckú obrannú pozíciu. Po krátkom nerovnom boji bola zajatá jedna partizánka a zbytok oddielu

bol odrazený a dal sa na rýchly ústup. Partizáni neskôr privolali na pomoc oddiel Červenej armády, ktorý vyslal najprv prieskum. Po zistení nemeckých pozícií sa za-počala cielená paľba sovietskych mínometov na pozície nepriateľa. Následne sa uskutočnil kombi-novaný útok oddielov Červenej armády z dvoch smerov spoločne s partizánmi. Po náročnom boji v kopcovitom teréne boli nemecké obranné postavenia úspešne doby-té a mladá partizánka oslobodená.

Po skončení podujatia bola sláv-nostne zapálená povstalecká vatra a za spevu štátnej hymny všetci prítomní ľudia vzdali v duchu hold všetkým obetiam povstania.

ria partizáni a prítomní nemeckí vojaci z trestného oddielu. Na-šťastie mlynárovi sa podarilo na-rýchlo ujsť i s dcérami a synom. Keď prestrelka neutíchala, traja partizáni sa rozhodli prebiť z ob-kľúčenia a pokúsili sa ujsť z mly-na do neďalekého lesa. Všetkých troch nemeckí fašisti zabili. Po-sledný z nich sa bránil do posled-ného náboja a starý mlyn neopus-til, nechcel sa vzdať okupantom. Preto hitlerovci mlyn podpálili a v ňom zhorel i udatný partizán. Zvolil si radšej smrť ako padnúť do zajatia.

Po tomto barbarskom čine sa pobrala nemecká jednotka aj s veliteľom dolu do dediny. Po dlhom vyjednávaní so starostom a s vplyvnými mužmi z obce, sa rozzúrení fašisti nakoniec roz-

hodli, že obec nevypália a ušetria i jej obyvateľov pred skazou. Mlynárovu rodinu ale odviedli na gestapo do Ružomberka. Za po-moc partizánom starého mlynára zabili, dcéry odviedli do koncen-tračného tábora a syna pustili po neľútostnom vyšetrovaní po pár dňoch domov, kde však čoskoro podľahol zraneniam a zomrel. Dcéry mlynára mali to šťastie, že sa z koncentračného tábora po skončení vojny vrátili späť do rodnej dediny

Túto smutnú a tragickú uda-losť sa rozhodlo pripomenúť 28. augusta vyše 20 členov klubov vojenskej histórie z Dolného Ku-bína, z Ružomberka, zo Žiliny a Trebišova, v podobe dobovej ukážky partizánskych bojov pri mlyne.

ameňochVierohodné stvárnenie bojov na Jankovom Vŕšku. Foto: archív JS

Časť dobovej ukážky v Košiciach. Foto: archív JS

BOJOVNÍK / 21 8

Richard Overy, profesor his-tórie a člen British Academy, sa knihou Tretia ríša – Kronika zaradil k popredným dejepiscom predstavujúcim to, čo sa dialo v Nemecku po 1. svetovej voj-ne a najmä po nástupe Adolfa Hitlera na post kancelára až do porážky na jar 1945, a dôsled-ky. Je to obraz veľmi dôsledný a pôsobivý, a to tak pre pozna-nie zložitej témy, ako aj literárny spôsob prejavu a scenár, keď sa uplatňujú popri vlastnom texte autora aj fotografi e, charakte-ristika viacerých organizácií, udalostí, úryvky z dokumentov, kníh a profi ly hlavných nosite-ľov historickej línie. Kniha takto objektívne podáva svedectvo

a analýzu drámy nemeckého ná-roda a dopad na Európu a svet.

V úvode si R. Overy dáva otáz-ky: 1. ako mohol národ s vyso-kou civilizáciou a kultúrou pá-chať také barbarstvá, 2. ako väč-šia časť Nemcov, ktorá nevolila Hitlerovu stranu, nedokázala za-brániť jeho ceste k moci a 3. pre-čo tento vodca ovládol ľud, a to neuveriteľne silným spôsobom, až spôsobil Nemecku krach a Ne-mcom strašné utrpenie. Odpove-dá formou chronologického po-stupu v ôsmich kapitolách. Niet pochýb, hlavným architektom tejto ríše bol A. Hitler, ale mal aj spoluautorov ako boli J. Goeb-bels, H. Göring, H. Himmler, W. Keitel, R. Heydrich a mnohí ďal-

ší. A. Hitler na ceste k svetovláde však našiel pomoc aj v Taliansku, Japonsku a ďalších satelitoch,

medzi ktorými sa ocitlo aj Slo-vensko, ktoré práve v najnepriaz-nivejšom čase, svojou ľudáckou politickou reprezentáciou sa roz-hodlo po prvý raz vytvoriť štát. V publikácii sú vyrozprávané príbehy z ilegálnej práce, bojov na frontoch taktických skupín, o solidarite a pomoci, ale aj snahe udržiavať v tradícii spomienky na ľudí, ktorí neváhali v boji pro-ti fašizmu obetovať aj život. Sú tu aj niektoré udalosti a príbehy ľudí z Vlkanovej a Badína doplne-né dobovými fotografi ami obcí, organizátorov SNP, portrétmi povstaleckých vojakov, padlých a ranených Hronsečanov, čle-nov RNV, ale i dokumentárnymi snímkami vyjadrujúcich drámu

bojov, okupácie i radosť občanov z oslobodenia. Keďže sa do kni-hy dostala aj kapitola o vzniku, vývoji a postavení miestnej orga-nizácie protifašistického odboja od povojnovej doby do súčasnos-ti, zostáva záznam aj o tejto stope vývoja, čo je v našich podmien-kach evidentne ojedinelý počin. Publikácia dáva novým gene-ráciám odkaz tých, ktorí prežili udalosti: „Takí sme boli a takých si nás uchovajte v mysliach i srd-ciach.“ Tiež pripomína, že ich predkovia vynikali smelosťou, odhodlanosťou, súdržnosťou a lás kou k otčine. Majú i ich po-tomkovia a nasledovníci zostať na ich hodnotovej úrovni.

Milan GAJDOŠ

Tretia ríša – začiatok a pád

OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍDominik Skutecký(14. 2. 1849 – 13. 3. 1921) MALIAR

Na prelome 19. a 20. storočia bolo skôr výnimkou, keď sa na európskom kultúrnom poli presa-dil niektorý umelec slovenského pôvodu. Talentovanému maliaro-vi Dominikovi Skuteckému sa to podarilo, aj keď trochu kľukatou cestičkou.

Narodil sa na Záhorí v Gaja-roch 14. februára 1849 ako sied-me dieťa Šalamúna a Cecílie Skuteckých. Dali mu meno Dá-vid, ale volali ho od malička Me-nikom, čo po hebrejsky znamená najmladší. Azda aj preto neskôr v Taliansku, kde študoval, prijal meno Domenico. Po náhlej smrti otca v roku 1853 sa matka s deť-mi odsťahovala k príbuzným do Viedne, kde sa jej nadaný syn učil maľovať už počas štúdia na reál-nej škole. Neskôr študoval u so-chára Johanna Meixnera a v ro-koch 1865 až 1866 prešiel do prí-pravky k najlepším profesorom v akadémii, ktorí svojich žiakov orientovali prevažne na historic-ké maliarstvo. Jeho učiteľmi boli napríklad Karl Wurzinger, Eduard Enghert, Karl Blaas – predstavi-telia akademického zobrazovania dejín monarchie a ofi ciálnych po-dobizní, historických a nábožen-ských výjavov i romantizujúcich krojových štúdií. Pod ich vply-vom si mladý maliar síce vyberal námety, ale na druhej strane sa perfektne zdokonalil v technike a neskôr dokázal výtvarne spra-covať originálnymi výrazovými prostriedkami aj náročné motívy. Skutecký patril medzi najšikov-nejších študentov a v závere štú-dia získal trojročné štipendium na štúdium do Benátok.

Počas príprav na odchod do Ta-lianska mu v lete 1867 zomrela milovaná matka. Smútok zahá-ňal pri maľovaní, ale vedel, že ani matka by nebola rada, keby vo svojej maliarskej vášni nepo-kračoval. V novembri toho isté-ho roku sa zapísal do akadémie v Benátkach, kde sa čoraz čas-tejšie pristupovalo k voľnejším témam a žánrovému maliarstvu.

Skuteckému tento trend vyhovo-val. Navyše Taliansko ho celkom očarilo, so zanietením sa pustil do štúdia klasických talianskych majstrov, fascinovala ho ich pes-trá paleta. Na autoportréte z tohto obdobia sa stvárnil ako se-bavedomý mladý umelec, ale v úsilí po ďalšom vzde-lávaní nezľavil.

Roku 1870 odcestoval do Mníchova, kde chcel študo-vať na výtvarnej akadémii u profesora Pilotyho histo-rické maliarstvo, ale roz-hodol sa inak. Vrátil sa do Viedne a po svetovej výsta-ve, kde mal možnosť vidieť diela novej umeleckej vlny šíriacej sa z Francúzska, sa jeho smerovanie celkom zmenilo. Znovu odišiel do Talianska, kde podobne ako v ďalších európskych kra-jinách začal prekvitať ob-chod s umeleckými dielami a vznikali fi rmy na ich kúpu a predaj. Dominik Skutec-ký maľoval na objednávku žánrové obrázky, s ktorými sa celkom vnútorne sto-tožnil. Podpísal obchod-nú zmluvu s francúzskou fi rmou Gaupil a potom aj s londýnskou spoločnosťou Wallis. Na odbyt vraj naj-viac išli obrázky znázorňu-júce rôzne životné situácie, sentimentálne príbehy či krajinky ožiarené slnkom. Jeho obrázky sa dostali do Paríža či do londýnskej French Gallery. Predaj ob-razov mu slušne vynášal, v Benátkach si zriadil aj vlastný ateliér. Jeho diela z tohto obdobia vynikajú fareb-nosťou, najznámejším je nedo-končený obraz Víťaz regaty dato-vaný rokom 1885.

Dlhodobý pobyt v Taliansku si spestroval Skutecký návšteva-mi rodného Slovenska a Viedne. Počas pobytu vo Viedni roku 1884 namaľoval portrét Anselma Rothschilda. Pár rokov predtým

sa zoznámil vo Viedni s Cecíliou Löwyovou, rodáčkou z Banskej Bystrice, ktorá sa u svojho strýka učila za krajčírku, a zakrátko si ju zobral za manželku. Na jej podnet sa presťahovali do Banskej Bys-

trice, kde si podľa svojich pred-stáv dali postaviť dom tak, aby umelcovi pripomínal Taliansko. Priečelie neorenesančnej stavby vyzdobili portrétmi Tiziana a Mi-chelangela s latinským nápisom Art et amor – labor et gloria.

Manželia mali dvoch synov a dve dcéry, ktorých osudy boli tiež zaujímavé. Dcéra Zerlína

sa stala opernou speváčkou, syn Alexander bol architektom a za-hynul v Slovenskom národnom povstaní. V otcových šľapajach išla dcéra Karola Skutecká-Kar-vašová, ktorá sa venovala portrét-

nej maľbe a maľovala i kvetinové zátišia. Koncom druhej svetovej vojny ju Nemci popravili. Jej syn Peter Karvaš bol známym sloven-ským dramatikom a prozaikom.

Po príchode do Banskej Bystrice namaľoval Skutecký známy obraz Trh v Banskej Bystrici, na ktorom dominuje postava jeho manželky. Tento obraz má zvláštny osud,

kúpilo ho mesto Budapešť, ale po niekoľkých mesiacoch sa obrátili na umelca, aby im ho vymenil za iný obraz, najlepšie s peštianskym motívom. Skutecký s výmenou súhlasil s podmienkou, že si ná-

met na nový obraz zvolí sám. Z Pešti si obraz osobne prevzal a daroval ho spolku žien v Banskej Bystrici, kto-rý ho dal na dobročinnú lo-tériu. Našťastie sa nepredal a spolok ho vystavil v Mest-skom múzeu. Kunsthistori-ci považujú obraz za jeden z posledných, ktorým sa uzavrela určitá životná ka-pitola umelca.

V ďalšom období našiel inšpiráciu v neďalekých medených hámroch, v ži-vote kovorobotníkov a na-maľoval takmer päťdesiat obrazov, okrem iných naprí-klad Obed kotlárov, Chvíľa oddychu, Po práci. Ne-možno opomenúť ani jeho portrétnu tvorbu z tohto obdobia, najmä jedinečné portréty členov jeho rodi-ny. Z portrétov detí vidno, že najbližšia mu bola dcéra Karolína, ktorá sa venovala maľovaniu.

Dominik Skutecký sa okrem maľovania usiloval i o pozdvihnutie kultúrneho života v meste, chcel orga-nizovať výročné výstavy, roku 1902 sa mu podarilo usporiadať veľkú výstavu v Banskej Bystrici, kde vy-stavoval 180 diel rôznych autorov. Niektoré svoje obrazy sa usiloval predať počas cesty v roku 1911

v Taliansku, ale nepodarilo sa mu to. Postupne sa uzavrel pred ve-rejnosťou a po vojne zápasil s fi -nančnými ťažkosťami. Po ťažkej chorobe zomrel 13. marca 1921 v Banskej Bystrici, kde je aj po-chovaný. Celý život bol však ver-ný svojmu krédu z priečelia domu: Umenie a láska – práca a správa.

Jozef LEIKERT

9 BOJOVNÍK / 21

Dagmar Dvorská oslavujeJubilejných 80 rokov sa 11.

septembra dožila, dlhoročná pracovníčka SZPB a členka predsedníctva Oblastného výbo-ru SZPB v Žiline, Dagmar Dvor-ská z Čadce. Narodila v Trnave. Od trinástich rokov bola v kon-centračnom tábore Osvienči-m-Brzezinka. Prežila, vyrástla. Od dosiahnutia dospelosti celý svoj život venuje práci v Zväze protifašistických bojovníkov. Dlhé roky zastávala funkciu ta-jomníčky Okresnej organizácie v Čadci. Kým jej zdravotný stav dovoľoval, propagovala a roz-širovala myšlienky boja proti fašizmu po celých Kysuciach. Každoročne sa podieľa na prí-prave spomienkových osláv

SNP na Makove. Udržiava dlho-ročnú spoluprácu so zahraničnými organizáciami, s Okresným výbo-rom ČSBS a LO vo Frýdku-Míst-

ku a organizáciou Kombantow v poľskom Zywci.

Dagmar Dvorská je nositeľ-kou domácich a zahraničných pamätných medailí k výročiam oslobodenia a Slovenského ná-rodného povstania a najvyšších vyznamenaní SZPB. Pri príleži-tosti jej životného jubilea pred-sedníctvo SZPB za dlhoročnú záslužnú prácu v SZPB ju vy-znamenalo zlatou medailou Za vernosť.

V mene členov oblastnej or-ganizácie SZPB v Žiline želá-me pani Dagmar Dvorskej do ďalšieho života pevné zdravie, šťastie, optimizmus a príjemnú pohodu v kruhu najbližších.

Oblastný výbor SZPB v Žiline

Náš jubilant Alojz Fuňák sa v septembri toho roku dožil jubilejných 90. narodenín. Jeho odbojová životná púť sa začala v druhej polovici mesiaca júla 1944, keď ako vojak prezenčnej služ-by delostreleckého pluku bol odvelený do výcvikového stre-diska Oremlaz, kde sa dostal k druhej výcvikovej batérii. Neskoršie bola sústredená do Modrého Kameňa ako bojová jednotka. Po vypuknutí SNP sa stal príslušníkom ČSA na Slo-vensku a aktívne sa zúčastnil priamych bojov proti nemec-kej armáde v okolí Plešivca, Dobrej Nivy, Zvolena, Banskej Bystrice a Starých Hôr.

Po potlačení SNP odišiel z Donovál so skupinou vojakov do lesov k obci Fulkušová, kde 29. októbra 1944 boli nemec-kým vojskom zajatí a postupne

odvezení do zajateckého tábora Krems a neskoršie do zajatec-kého tábora Linz v Rakúsku. Oslobodený bol 5. mája1945 americkou armádou.

Je držiteľom osvedčenia pod-ľa zák. 255/1946 Zb. a od roku 2004 preukazu „Vojnového ve-terána“. Dlhé roky je aktívnym funkcionárom v Oblastnom výbore SZPB, kde v súčasnosti vykonáva funkciu podpredsedu a od roku 2006 je predsedom 1. základnej organizácie SZPB v Bardejove. Za svoju prácu bol ocenený viacerými vyznamena-niami a pri jeho deväťdesiatke mu bola udelená medaila M. R. Štefánika II. stupňa.

Pri tejto príležitosti Oblastný výbor v Bardejove jubilantovi blahoželá a praje dobré zdravie a ešte veľa síl do ďalšej práce.

Milan GIBEĽ

Banská Bystrica – Fončor-da/A s 89-ročným Ondrejom Novysedlákom. Bratislava 4 s 83-ročnou Martou Jurkovičovou. Bojnice s 96-ročným JUDr. Jozefom Lietavcom. Košice pri IS s 88-ročnou Annou Vojtkovou. Rimavské Brezovo s 83-roč-ným Ing. Štefanom Filipiakom. Ružomberok so 78-ročným Vladimírom Kašubom.

Sučany so 65-ročnou Elenou Borsíkovou. Trenčianske Teplice so 79-ročným Ivanom Kozicom. Udavské s 90-ročným An-drejom Lecákom. OblV Žilina s 92-ročným Štefanom Šimčákom a 87-roč-nou Emíliou Malíkovou.

Česť ichnehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú• Bratislava 3: Jozefa Železníková 80 rokov.• Bratislava 7: Božena Lukáčová 90 rokov.• Bratislava 16: Štefan Repa 87 a Štefánia Valúšková 84 rokov.• Bratislava 23: Erika Demjenová 91, Ing. Ervín Šimko 84 a Katarína Holečková 70 rokov.• Bratislava 24: Imrich Chorváth 91, Marta Lešková 89, Ružena Drobná a Ing. Július Pavlis 85 ro-kov.• Bratislava 29: Terézia Luptáko-vá 92 rokov.• Bratislava 44: Oľga Horváthová a Jozef Prochác 89 rokov.• Bratislava 46: Pavol Dobiáš 83 rokov.• Brezno 1: Mária Kocúrová 83 rokov.• Brezno 2: Miroslav Kolař 84 a Mária Kočtúchová 81 rokov.• Badín: Marta Grešková 65 rokov.• Banská Bystrica – Tr. SNP: Ján Križko 85 rokov.• Banská Bystrica – Obr. mieru: Zuzana Saktorová 88 rokov.• Banská Bystrica – Fončorda: Emil Marcinek 83, doc. Ing. Zita Janotková 82 a Mgr. Katarína Ma-linovská 60 rokov.• Dunajská Streda: Ing. Helena

Okonkwová 65 a Jana Staneková 55 rokov.• Detva: Mária Aschenbrennerová 89, Juraj Vyletel 86, Mária Ostri-hoňová 84, Amália Vreštiaková 81, Amália Ľalíková a František Murín 75, Dušan Smatana 65, Jú-lius Feješ 60 a Imrich Rybár 55 rokov.• Giraltovce: Anna Švacová 84 rokov.• Hrachovo: Milan Černák 40 a František Putnoky ml. 30 rokov.• Hnúšťa: Mária Brzková 94 a Emília Ondrejová 86 rokov.• Jasenie: Jaroslav Paučo 40 rokov.• Košice 2: Zuzana Szantová 85 a Berta Grossová 84 rokov.• Košice 20: Milan Lauko 90 ro-kov.• Košice pri IS: Michal Maďar 86 rokov.• Kremnica: Oľga Flachbartová 89 rokov.• Kojšov: Mária Janová 89 a Mi-chal Merva 83 rokov.• Klenovec: Mária Brndiarová 89, Júlia Chudicová 80, Anna Čajková 70 a Eva Zõldová 60 rokov.• Krupina: Juraj Krkoš 90, Matej Štefánik 88, Zuzana Králiková 86, Oľga Bodžárová 81 a František Mráz 50 rokov.

• Kurimka: Jozef Sasarak 84 ro-kov.• Krajná Bystrá: Mikuláš Gula 97 rokov.• Liptovská Teplička: Štefan Sakmáry 90 rokov.• Lehota p/Vtáčnikom: Anna Be-laňová 87 rokov.• Lučenec 2: Mária Gáfriková 89 rokov.• Ľubietová: Zuzana Filadelfiová 93 rokov.• Myjava: Milada Kavická 84, Pa-

vel Bukovčan 81 a Zdenka Šimko-vá 70 rokov.• Martin – Stred: Ida Vachúňová 87 rokov.• Martin – Priekopa: Marta Kostrová 97 rokov.• Makov: Lucia Straková 87 rokov.• Makovce: Anna Kozáková 82 rokov.• Nižná Olšava: Mária Kosturská 88 rokov.• Okrúhle: Mária Štefaníková a Anna Šottová 87 rokov.• Pezinok: Mária Kloknerová 70 a Ružena Tahotná 60 rokov.• Prešov – Solivar: Emil Chlape-ček 85 rokov.• OblV Prešov: Ján Udič 84 rokov.• Podhradie: Oľga Bellová 85, Ju-raj Bella 83 a Július Vaňko 75 rokov.• Pohorelá: Anna Pompurová 91, Magdaléna Tereková 87, Františka Rašiová a Mária Krupová 84, Má-ria Maťúšová 83 a Anna Prčová 40 rokov.• Poprad: Ján Hubaček 85 rokov.• Rimavská Sobota 1: Ján Bys-triansky 70 rokov.• Ružomberok: Jana Kamanová 91, Anna Vranská a Bedrich Lukáč 89, Konstantín Scholtz 87 rokov.• Selce: Jolana Rafayová 95 rokov.• Sliač: Zlatica Rybová 93 rokov.• Sučany: Vlasta Čiljaková 65 ro-kov.• Stropkov: Štefan Paňko 90 ro-kov.• Svidník: Ján Fedorko 75 a JUDr. Miroslav Červeňak 50 rokov.• Staškovce: Mária Slivková 85 rokov.• Senec: Zuzana Zrneková 90 ro-kov.

• Svit: Emília Ivanová 90, Viliam Patrik 88 a Rozália Majlátová 84 rokov.• Tlmače: Michal Máčaj 65 rokov.• Trnava 3: Brigita Horanová 87 a Marta Kmetyová 81 rokov.• Trenčín 1: Jozefa Mikušáťová 65 rokov.• Trenčianske Teplice: Helena Červená 90 rokov.• Turany: Božena Vandlíková 91, Vladimír Bízik 87, Etela Majerová a Dušan Čanády 82, Anna Liska-jová 81, Emília Revallová a Ing. Pavol Hudec, CSc. 80, Milan Brxa 70 rokov.• Utekáč: Eduard Becáni 87 a Mi-lan Jančo 60 rokov.• Vráble: Imrich Matis 65 rokov.• Vagrinec: Juraj Cuper 70 rokov.• Valaská: Žana Babicová 89, Zla-tica Dianišková 87 a Ružena Chu-díková 80 rokov.• Vysoká n/Kysucou: Mária Kuba-lová 87 rokov.• Zvolen – Centrum 2: Ivan Hu-dák 81 rokov.• Zvolenská Slatina: Zuzana Mar-cineková 85 rokov.• Žilina 1: Margita Kovalčiková 91, Jozef Gábor 89 a Anna Holúb-ková 86 rokov.• Žilina 12: Ján Lepiš a Ladislav Hanzel 92, Viliam Michulek 88 rokov.• OblV Žilina: Jozef Bučkjo 90, Pavol Gavlas 89 a Dagmar Dvor-ská 80 rokov.

Jubilantomsrdečne blahoželáme!

Blahoželanie k narodeninám Alojzovi Fuňákovi. Foto: MG

BOJOVNÍK / 21 10

Stretnutiepod Lysou

Štrnásteho augusta sa uskutoč-nilo otvorenie náučného chodníka Herlica a 39. ročník stretnutia pod Lysou pri východoslovenskej obci Petrovce.

Náučný chodník vedie hornatou krajinou, ktorá bola počas druhej svetovej vojny a SNP baštou proti-fašistického odboja. Operovala tu partizánska brigáda Čapajev s ve-liteľom štábu mjr. Kukorellym. V krutých bojoch tu padlo mnoho našich i sovietskych partizánov a niektoré obce boli nemeckými okupantmi čiastočne alebo úplne vypálené. Súčasťou chodníka je aj zrekonštruovaný partizánsky zrub v horách a pozorovateľňa.

Stretnutie pod Lysou, ktoré je organizované ako spomienka protifašistického odboja SNP, sa začalo zoskokom parašutistov a príchodom mladých účastní-kov behu vďaky Petrovce-Duk-la-Petrovce. Účastníkov privítal starosta obce Petrovce Michal Pe-ter. Príhovor mal aj podpredseda

OblV SZPB Prešov Peter Kasar-da. Hold predovšetkým miestnym účastníkom SNP vzdal vo svojom prejave Radim Gonda z Komunis-tického zväzu mládeže v ČR. Tiež zdôraznil internacionálny náboj

SNP, ktoré postavilo a zjednotilo v protifašistickom odboji Slová-kov, Rusínov, Čechov, Moravá-kov, Sovietov a ďalších. V závere predniesol slová protivojnovej výzvy mŕtvych živým profesora

Jozefa Michalova z knihy Magda-lény Lavrincovej s názvom Život zrodený zo smrti. Bohatý kultúr-ny program potešil približne 700 účastníkov tohto podujatia.

Radim GONDA

Návšteva pamätných miestOblastný výbor SZPB v Ban-

skej Bystrici uskutočnil 3. a 4. septembra zájazd členov SZPB na pamätné miesta. Navštívili sme Myjavu, kde sme si v Múzeu I. SNR pozreli dokumentáciu de-jín a histórie SNR, ako najvyššie-

ho zákonodarného štátoprávneho orgánu.

Hlavná expozícia Múzea SNR reprezentuje 150 rokov z dejín slovenského národa, jeho bojov a zápasov za uznanie svojbytnos-ti a vlastnú štátnosť. Potom sme

pokračovali na Bradlo. Očarila a ohúrila nás mohutnosť Mohy-ly, pod ktorou spočíva hrob M.R. Štefánika, veľkého diplomata, politika, vedca a dôstojníka. Naša cesta podvečer pokračovala do Slovenského Grobu, kde sme využili voľný čas na občerstve-nie. Pochutili sme si na pečenej husacine a lokšiach, ktoré sme zapili chutným vínkom alebo piv-kom. Napokon sme sa presunuli do Ivanky pri Dunaji, kde sme sa ubytovali, aby sme nabrali síl do druhého dňa.

Po raňajkách sme v rámci utu-žovania svojho zdravia navštívili termálne kúpalisko v Podhájskej. Hoci sa nám nechcelo odísť, pod-večer sme sa s pekným prostre-dím rozlúčili. V autobuse sme si za zvuku gitary zaspievali a cesta domov nám rýchlo ubehla.

Eva BROZMANOVÁ(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Členovia SZPB spoznávali pamätné miesta. Foto: EB

Pietny akt a povstalecký guľášZa účasti primátora mesta Sta-

nislava Horníka, poslanca NR SR Jána Senka, členov SZPB a obča-nov mesta Hriňová sa v nedeľu

28. augusta uskutočnili oslavy 67. výročia SNP. V príhovoroch na túto významnú dejinnú udalosť, ktorá ovplyvnila a ovplyvňuje

históriu a činy našich generácií za 67 rokov, hostia zdôraznili, že náš národ sa vzoprel proti fašizmu a prihlásil sa do rodiny európske-ho demokratického spoločenstva. Tieto činy je potrebné oživovať v pamäti hlavne súčasnej gene-rácie a týmto dávať úctu padlým počas bojov v SNP a v 2. svetovej vojne. Spomienkové oslavy oživi-li a spestrili svojím vystúpením aj deti II. ZŠ Krivec, ako aj ženský spevácky zbor za doprovodu hri-ňovských heligonkárov a miestnej dychovej hudby. Všetkým zú-častneným organizátori podujatia pripravili občerstvenie v podobe ,,povstaleckého guľáša“.

Ing. TREŠŤANSKÝPietny akt v Hriňovej. Foto: SZPB Hriňová

Účastníci stretnutia pod Lysou. Foto: rg

Pri príležitosti 67. výročia Slo-venského národného povstania sa 26. augusta vo Vranove nad Topľou uskutočnila spomienko-vá slávnosť a pietny akt klade-nia vencov k Pamätníku hrdi-nom a bojovníkom za slobodu.

Obec Lenartov žiarila 29. augusta sviatočným duchom, oslavou 67. výročia SNP a otvorením Obecnej izby, zriadenej na počesť hrdinom SNP, ale aj hrdinom tejto, modernej doby na poli špor-tovom i branno-technických hier. Tejto slávnosti pred-chádzalo sviatočné stretnu-tie občanov obce, poslan-cov obecného zastupiteľstva i vzácnych hostí, ktorí zaví-tali do obce. Obec navštívili podpredseda Ústrednej rady SZPB plk. v.v. Tomáš Švec, predseda oblastného výboru SZPB v Bardejove pplk. v.v. Ing. Ján Šnyr, člen Ústrednej rady SZPB Artem Fecko.

V slávnostnom príhovore starostka obce Jana Bľan-dová vyzdvihla a ocenila tých, ktorí nezostali nečin-ní, ale zmobilizovali svoje sily a bojovali. Aj napriek nepriaznivým podmienkam sa dokázali vzoprieť zlu, to-talite, bojovať za svoje ide-ály, podstúpiť utrpenie a aj zomrieť. Uctenie pamiatky deviatich mŕtvych počas oslobodzovacieho boja vy-vrcholilo položením venca a zapálením sviečok pri pa-mätnej tabuli. Tak ako oni statočne a so vztýčenou hla-vou bojovali proti zlu, tak my s hrdosťou a vďačnosťou sme prestrihnutím pásky na Obecnej izbe otvorili okno do histórie našich predkov. Fotografi e bojovníkov za slobodu s krátkym komentá-rom ich pôsobenia počas 2. svetovej vojny potvrdili jej krutosť a zabíjanie. Cenné informácie a spomienky po-tomkov padlých rozprúdili živú diskusiu s mladšími. Ich priame svedectvo zarezono-valo medzi ostatnými, mnohí z nás nevedeli, že naši rodáci sa priamo zúčastnili v naj-ťažších bojoch pri Strečne, dvaja dokonca okúsili vä-zenské cely koncentračného tábora.

Hostia ocenili našu snahu zachovať cenné svedectvá pre ďalšie generácie a spolu s trofejami našich športov-cov vyzdvihli hrdinstvo Le-nartovčanov. Vtedy, počas vojny, a teraz v modernej dobe.

Jana BĽANDOVÁ, starostka obce

Oslavyna Rohu

Partizánske boje, ale oso-bitne tragické udalosti si v našom regióne každoroč-ne pripomíname na pietnych spomienkach v obciach na Starej Turej, na Myjave, v Novom Meste nad Váhom, Brezovej pod Bradlom, Cetu-ne a ďalších, ale osobitne na vrchu Roh, kde sa každoroč-ne konajú krajské pietne osla-vy SNP, za účasti občanov miest a obcí Podjavorinsko – Podbradlanského regiónu.

Pri pomníkoch padlých s názvami týchto obcí a miest si pripomíname ich záslu-hu za náš život v mieri. Tak tomu bolo i naposledy, 28. augusta.

Zástupcovia mesta Myjava, ZO SZPB a viacerí Myjavča-nia sa zúčastnili Krajských osláv SNP na vrchu Roh, kde k Pamätníku padlých položili veniec. Na pietnu spomienku sa občania Myjavy dopravili bezplatne, osobitným autobu-som. Po nej sa zúčastnili na bohatom kultúrnom progra-me. Aj tohtoročné oslavy SNP v našom meste, ako aj na vrchu Roh, boli opätovne veľmi dôstojné.

Výbor ZO SZPB v Myjave

Na úvod zaznela pieseň Aká si mi krásna a po nej príležitostná báseň. Prítomným sa prihovori-la predsedníčka OblV SZPB vo Vranove n/T. Darina Packová. Slávnosť ukončila štátna hymna SR. M. JENDRUŠÁKOVÁ

Kladenie vencov

V Lenartovepamätámea nezabúdame

11 BOJOVNÍK / 21

Nezabudnuteľný rodák z Tisovca

Spomienka naOndreja Klokoča

Začiatkom roka 1944 sa stal spojkou medzi ilegálnou SNR a Gemerom. Ako predseda ilegálneho ONV v Hnúšti, vy-menovaný Karolom Šmidkem, zabezpečo-val vznik revolučných národných výborov v regióne a prípravu povstania v bývalom Hnúšťanskom okrese. Spolupracoval s ile-gálnymi obrannými strediskami v Tisovci a Klenovci. Za povstania zabezpečil, aby verejný život okresu fungoval aj naďalej normálne. Veľkú pozornosť venoval obra-ne, zásobovaniu obyvateľstva a činnosti po-vstaleckých vojakov práporu Narcis a par-tizánom 6. oddielu brigády Jánošík. V tejto

práci pokračoval aj po ústupe do hôr. Na Klenovských vrchoch spolupracoval s par-tizánskym zväzkom Chruščov a s ďalšími oddielmi.

Oblastný výbor SZPB v Rimavskej So-bote a ZO SZPB v Hnúšti pripravili v spo-lupráci s mestským úradom v tomto meste spomienkové oslavy Ondreja Klokoča pri príležitosti jeho 100. výročia narodenia (17. 8. 1911 – 27. 3. 1975). Šiesteho septembra sa konal seminár o živote a diele Ondreja Klokoča, ktorý otvoril primátor Michal Ba-gačka. Referáty predniesli Martin Pliešov-ský, zástupca primátora, a Július Molitoris,

člen predsedníctva OblV SZPB. Na seminá-ri sa zúčastnili príbuzní Ondreja Klokoča – vnučka Vladimíra Bartová s manželom Jo-zefom z Nitry a Barbora Klokočová s pria-teľom Ľubomírom Cisárom z Bratislavy.

Po seminári položili predstavitelia OblV SZPB v Rimavskej Sobote a členovia ZO SZPB v Hnúšti, ako aj zástupcovia mesta, vence k pomníku SNP na hnúšťanskom ná-mestí. Prejav pri príležitosti 67. výročia SNP predniesla Marta Jurčová, predsedníčka ZO SZPB. Storočnicu O. Klokoča pripomenul vo svojom vystúpení Július Molitoris. Na pietnom akte pri pomníku SNP sa zúčastnili nielen odbojári, ale aj školská mládež a štu-denti gymnázia.

Pri tejto príležitosti sa konala spomienka pri pamätnej tabuli O. Klokoča na budove kultúrneho domu v rodnej obci oslávenca – v mestskej časti Hačave. Prejav prednie-sol Ing. Slavomír Bálint. Členom SZPB, pamätníkom slávnych a hrdinských dní SNP v Gemeri-Malohonte a jeho rodákom v Hačave je Ondrej Klokoč vzácny tým, čo vykonal a čo zabezpečil v záujme víťazstva nad fašizmom. (mo)

Ondrej Klokoč bol jedným z organizátorov protifašistického povstania v Gemeri-Malohonte roku 1944. Už roku 1939 sa zapojil do ilegálnej činnosti. Svoju činnosť zameriaval na vydávanie letákov a na informovanie verejnosti o politickej situácii za 2. svetovej vojny. Na jar 1940 ho ÚŠB zatkla. Väznili ho v Ilave a roku 1941 v Banskej Bystrici. Po návrate z väzenia bol pod žandárskym dozorom. Napriek tomu bol v ilegálnej činnosti naďalej aktívny.

Ondrej Klokoč Ilustr. foto: MŠP, Bratislava

Pochádzal z učiteľskej rodi-ny. Maturitné štúdium ukončil na skalickom gymnáziu. V roku 1921 odišiel študovať právo na Univerzitu Karlovu do Prahy, kde bol už ako študent zapoje-ný do publicistickej, organizač-nej a prednáškovej činnosti, ako slovenský poslucháč univerzity, v študentských krúžkoch Detvan

a vo Zväze slovenského študent-stva. Ambiciózny mladý študent práva sa živo zaujímal o domáce i zahraničné dianie, veľmi ho za-ujalo ľavicové socialisticko-ko-munistické hnutie.

Študoval literatúru z pera „so-cialistických“ autorov, a nako-niec postupne aj on začal prispie-vať do komunistických časopisov

a novín.Táto činnosť ho však ne-uspokojovala stopercentne, a pre-to sa rozhodol v roku 1924, spolu so svojimi osobnými a politický-mi priateľmi a spolupracovníkmi, založiť ich vlastný časopis s ná-zvom DAV, ktorému sa venoval plných 13 rokov, po organizačnej a novinárskej stránke. Skupina ľudí okolo časopisu DAV bola skupina intelektuálnej ľavice na Slovensku.

V roku 1935 bol Clemen-tis zvolený do parlamentu, ako kandidát KSČ. Ako poslanec parlamentu sa často zúčastňoval významných kultúrnych, spo-ločenských, ako aj politických podujatí, kde sa neustále zasa-dzoval o spolunažívanie Čechov a Slovákov v spoločnom štáte, a zároveň chápal aj záujmy štátu ako celku, ale Slovensko pritom dôsledne reprezentoval ako rov-noprávnu časť spoločného štátu.

Pri svojich sporadických náv-števách v Tisovci a okolí sa stále s veľkou radosťou stretával s ro-botníkmi v katolíckom Hámri pri vysokej peci (tzv. Maši), ktorým príležitostne prednášal o lep-šej a spravodlivejšej dobe pre všetkých ľudí na Slovensku, ako aj v celej ČSR.

Vo svojich prednáškach vnášal do slovenskej politiky socialistic-ké idey. Takto mi to sprostredko-vane viackrát hovorili a vysvet-ľovali moji rodičia.

Dr. Vladimír Clementis sa ce-lou svojou bytosťou pustil do zá-pasu proti rodiacemu sa nacizmu a fašizmu. Odkazoval predstavi-teľom ostatných politických strán vtedajšieho obdobia, aby sa aj oni pričinili o odvrátenie vojnového nebezpečenstva a fašistickej ag-resie.

V roku 1938 navštívil Anglicko a Francúzsko, odkiaľ ako posla-nec a novinár sa snažil ovplyvniť verejnú mienku našich občanov v prospech ohrozenej ČSR. Po defi nitívnom rozbití Českoslo-venska odchádza Vladimír Cle-

mentis do emigrácie aj so svojou manželkou Lídou.

Z Londýna sa prostredníctvom rádiových vĺn prihováral ľuďom na Slovensku pod menom Peter Hron.

V období 1944 veľmi kladne hodnotil vystúpenie slovenského národa proti nenávidenému fa-šizmu v Slovenskom národnom povstaní, kedy bok po boku išli do tohto boja katolík, evanjelik, žid, komunista, neveriaci, aby spoločne dosiahli porážku nená-videného nepriateľa.

V marci 1945 pri prvej možnos-ti návratu z emigrácie do vlasti sa Clementis aj s manželkou Lídou na plaviacej sa lodi v Stredozem-nom mori dozvedeli z rozhlaso-vej správy o vymenovaní novej vlády ČSR zo dňa 4. apríla 1945, kde bol Clementis menovaný štátnym tajomníkom na Minis-terstve zahraničných vecí ČSR. Bol pripravený plniť túto nároč-nú a významnú funkciu a hneď po menovaní a návrate domov

sa pustil do riešenia všetkých problémov našich zahraničných stykov s jemu vlast-nou vedeckou syste-matickosťou.

S ministrom Já-nom Masarikom tvorili priam ideálny tandem. Počas výko-nu funkcie štátneho tajomníka sa Cle-mentisovi podarilo viacej zásluh, ktoré si zaslúžia obdiv, na-príklad pri uzatváraní medzištátnych dohôd a zmlúv, rozširovaní mestských častí Bra-tislavy a pod.

Osobne sa angažo-val o navrátenie kul-túrnych a archívnych artefaktov, ktoré boli zo Slovenska odvle-čené. Žiaľ, doposiaľ sa niektoré nepoda-

rilo dostať na Slovensko, za čo nemožno viniť Clementisa.

Ako štátny tajomník a neskôr minister zahraničných vecí sa zú-častňoval zasadnutí OSN. Bol aj členom Ústredného výboru KSČ (až po období „omilostenia“ v r. 1945, nakoľko ho vedenie KSČ v Moskve r. 1943, keď Cle-mentis kritizoval sovietsku diplo-maciu, vylúčilo zo strany).

V roku 1949 sa začali peripe-tie vykonštruovaného procesu so skupinou politikov, tzv. „buržo-áznymi nacionalistami“, čo za-siahlo tragicky aj Dr. Vladimíra Clementisa.

V roku 1950 ho odvolali zo všetkých verejných, ako aj politic-kých funkcií, prinútili ho, aby sa k „vine“ priznal. V januári 1951 ho uväznili a 3. decembra 1952 popravili obesením. V roku 1963 bol Dr. Vladimír Clementis ob-čiansky a stranícky rehabilitova-ný, dostal vysoké štátne vyzname-nanie in memoriam. Jozef HORVÁTH

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Už oddávna sa Tisovec a jeho okolie považuje za poklad sloven-skej národnej kultúry. V tomto regióne sídlili župy, križovali sa národné a prírodopisné hranice, hranice stretov slovenskosti, maďarstva a židovstva. V tomto prostredí vyrastali, žili a tvori-li známi spisovatelia, národní buditelia – Vansovci, Daxnerovci, Hanesovci, Čipkovci, Lojkovci, Clementisovci a ďalší. Práve v ta-komto prostredí sa 20. septembra 1902 narodil významný človek Dr. Vladimír Clementis.

Pamätník Dr. Clementisovi. Ilustr. foto: JH

Dr. Vladimír Clementis Ilustr. foto: archív JH

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktorka Mgr. Lucia Illanitzová, tel. 57 20 37 34, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.ha-ringova@szpb.sk, fax 52 92 65 22 • Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o.., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXV (LVI) • Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

Správne vylúštenie tajničky z č. 19 znie: Malé Slovensko sa v SNP smelo ozvalo.Knihu od Oľgy Grniakovej z kníhkupectva v Krupine posielame Márii Nemcovej do Zvolena.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORU

Bryndzové pagáčiky

Z L

AC

NEJŠ

EJ

KU

CH

YN

E

Potrebujeme: 350 g hladkej múky, soľ, 100 g masla, 150 g bryndze, 3 lyžice kyslej smotany, 10 g droždia, 1 vajce.Ako na to: K múke pridáme tuk, bryndzu, v smotane rozmiešané droždie a vajce. Všetko spolu zamiesime, dobre vypracuje-me a necháme 2 hodiny odstáť. Potom ces-to vyvaľkáme na hrúbku asi 1,5 cm. Povy-krajujeme pagáčiky, poukladáme na plech,

necháme chvíľu postáť. Potrieme žĺtkom a v dobre vyhriatej rúre upečieme. Zdroj: Internet

HISTORICKÝ KALENDÁR15. septembra1938 – Britský premiér Neville Chamberlain sa v Berchtesgade-ne stretol s Adolfom Hitlerom. Chamberlain sľúbil splniť Hit-lerovu požiadavku, aby Česko-slovensko odovzdalo Nemecku územie, kde žije viac než 25 per-cent nemeckého obyvateľstva.

16. septembra1944 – V Banskej Bystrici bol zriadený Hlavný štáb partizán-skych oddielov (HŠPO).1945 – Začal sa prvý súd s nacis-tami. Obžalovanými boli dozor-covia z koncentračného tábora Bergen-Belsen. Súd sa uskutoč-nil v nemeckom Lüneburgu pod vedením britského vojenského súdu. Jedenásť obžalovaných bolo odsúdených na trest smrti, jeden na doživotie a päť mužov a 13 žien dostalo tresty od jedné-ho do 15. rokov väzenia. Tresty smrti boli vykonané 17. decem-bra toho roku.

17. septembra1939 – Druhá svetová vojna: Vojská ZSSR obsadili najvý-chodnejšiu časť Poľska.

18. septembra1944 – SNP: povstalecké letecké sily zaútočili na piešťanské letis-ko, kde sa im na zemi podarilo zničiť šesť nemeckých lietadiel.

19. septembra1941 – Druhá svetová vojna: Ne-mecké vojská obsadili Kyjev.

21. septembra1944 – Partizáni povraždili 187

nemeckých obyvateľov Sklené-ho.1944 – Červená armáda oslo-bodila slovenskú obec Kalinov, prvú na území Československa.

22. septembra1938 – Odstúpila vláda Michala Hodžu. Nastúpila nová vláda na čele s generálom Janom Syro-vým.

23. septembra1928 – Slávnostne odhalili Šte-fánikovu mohylu na Bradle od architekta Dušana Jurkoviča. 1938 – Československá vláda vyhlásila všeobecnú mobilizá-ciu.

24. septembra1935 – Pri prácach na stavbe fi nančného riaditeľstva v Koši-ciach robotníci objavili unikátny zlatý poklad – Košický zlatý po-klad. Ten najprv putoval do Pra-hy, odkiaľ sa na Slovensko vrátil až v roku 1967.

25. septembra1943 – Druhá svetová vojna: Vojská západného frontu oslo-bodili Smolensk.

27. septembra1939 – Druhá svetová vojna: Po neustálom delostreleckom a le-teckom bombardovaní kapitulo-vala vojenská posádka poľskej Varšavy.1940 – Druhá svetová vojna: Nemecko, Taliansko a Japonsko podpísali pakt troch veľmocí – os Berlín-Rím-Tokio.

Zdroj: TASR

Rozprávajú sa dve babky na dedine:

– Tak čo tá vaša vnučka dosta-la od toho Taliana?

– No, hovorila, že syfi lis.– A čo to je?– No to ja neviem. Ale asi je to

väčšie než mercedes.– A to ako?– Hovorila, že ak je to fakt

pravda, tak sa v tom povezie celá dedina.

* * *– Sused, prečo naše vzťahy tak

ochladli?– Ale vieš, minule, ako ste boli

u nás na večeri. Žene potom zmi-zol zlatý náhrdelník.

– Čo?... Predsa by si si nemys-lel, že som ti ho ukradol.

– No on sa potom aj našiel, ale podozrenie ostalo.

* * *Pýta sa muž svojej manželky:– Drahá, čo by si spravila,

keby som vyhral v lotérií?– Zobrala by som Ti polovicu

a odišla od teba!– Uhádol som 3 čísla, tu máš

1,5 eura a vypadni.Zdroj: Internet

Bucharské dumkyAko chlapec som jedným dychom

prečítal darovanú knihu „Nasreddin v Buchare“ a zatúžil raz navštíviť toto rozprávkové mesto v Uzbekis-tane. Dozvedel som sa, že v priebehu dlhých storočí zažila Buchara nielen doby úspechu, ale aj nežiaduceho úpadku. Jej obyvatelia boli neraz terčom nájazdov kočovníkov, objek-tom týrania a nevýslovného útlaku zo strany feudálnych vládcov. Aby to kočovné kmene nemali jednodu-ché, postavili v 9. storočí okolo mes-ta obranný hlinený val. Pod vládou Ismaila Samaniho sa Buchara stala centralizovaným feudálnym štátom a jedným z významných centier ekonomiky, vedy a umenia Blízkeho a Stredného východu. V tom období vynikli básnici Rudaki a Dakiki, fi -lozof Farabi, lekár Avicena, historici Naršaki, Belazur, Tabari, Ibn Mis-kavej a ďalší. O majstrovstve stavi-teľov a architektov svedčia mnohé stavby, predovšetkým Mauzóleum Ismaila Samaniho, postavené na rozhraní 9. a 10. storočia.

Začiatkom 13. storočia (1220) obsadili Bucharu vojská Džin-gischána. Mesto vyrabovali a nako-niec ho podpálili. Uchovali sa len stavby z pálenej tehly. V 14. storočí sa Buchara stala súčasťou impéria Timura a Samarkand jeho hlavným mestom, a tým stratila svoj dôležitý politický význam.

Stál som pred Mauzóleom Ismai -la Samaniho v ústrednom parku a premýšľal o histórii. Stavitelia už vtedy používali pálené tehly, alabastrovú maltu a matematiku, zvlášť geometriu. Pozornosť si za-slúži konštrukcia mauzólea spájajú-ca kupolu s kvádrami stien. Ona ur-čuje nielen vnútorný, ale aj vonkajší vzhľad stavby. Vyše osem storočí sa

týči nad starým mestom aj minaret Kalian. Jeho výška je úctyhodná – 46 metrov a základňa má priemer 9 metrov. Vydržal každé zemetrasenie a vpády nepriateľov. Veľký význam mala aj pevnosť Ark, ktorá bola ochranou panovníkov. Nachádza sa v nej palác vládcu, miestnosti jeho početného aparátu, väzenie,

háremy, peňažné centrá a kasárne ochrancov.

Zastavil som sa pri pamätníku slávneho Nasreddina na oslíkovi, aby som si splnil svoj detský sen. Nová výstavba a zložité osudy do-kazujú, že obyvatelia idú ako ke-dysi za svojimi cieľmi, lebo život núti každého aj napriek zložitostiam nevzdať sa, ale nebojácne sa s nimi popasovať. Ing. Gustáv STOPKA

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Hrdý a nebojácny Nasreddin.

pomoc:AASES,KATONA.

1. časťtajničky

moravskémesto

EČVPezinka

zdochlina,ponemecky

koncerno-vý podnik(skr.)

skratkaortopédie

strop(v dome)

detskáškôlka(his.)

páľava(žargón)

časťroľnícke-ho domu

plemenopsa

prečesávavlasy(prstami)

v, vo, ponemecky

časť lode

rádio-televízia

tvrdá hu dob. stupnica

talianskýsúhlas

menospeváčkySimonovej

živočích

belgicképohorie(bitka v II. SV)

Dietlovahrdinka(seriál)

Adela, doma

von, ponemecky(pokyn)

2. časťtajničky

honosný ro- dinný dom

3. časťtajničky

úradverejnejsprávy

hrob (poet.)

je na pive(aj vode)

zle

iniciálaFrantiška

zvratnézámeno

vojak, pomaďarsky

vojenskájednotka

bývalýorgánsprávy

sodík

menopsa

druh koberca

juhoamer.ker (droga)

patriaceAzovi

lisina nazvierati

výborne(v umení)

EČVOlomouca

Andrej(famil.)

červený,po ne-mecky

ovocnázáhrada

rozváža-nie tovaru

ožalo

španiel-ský člen

EČV Brna

činil

hej, ba(príslovka)

časť obce

meno spi-sovateľaHončara