cetelem - pôžička online - barometer 2012

Pod tlakom krízy prehodnocujú priority, aby zabezpečili svoju budúcnosť.

Syntéza .................................................................................................... 02

Štúdia ........................................................................................................ 14

• Kontext ..................................................................................................... 14

• Desaťročie, ktoré rozdalo iné karty ........................................... 26

• Životné podmienky

prinášajúce spokojnosť ................................................................... 32

• Stredná trieda pod tlakom krízy

prehodnocuje priority, aby si zabezpečila budúcnosť .... 42

Barometer Cetelem sa vo vydaní na rok 2012 rozhodol vychádzať zo stavu strednej vrstvy obyvateľstva v dvanástich štátoch : Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Portugalsko, Česká republika, Rumunsko, Veľká Británia, Rusko a Slovensko. Stredná vrstva je dôležitá pre všetky ekonomiky, pretože v podstate udržiava spotrebu a často je popred-ným hnacím motorom rastu. Kríza ju neušetrila, ale predsa odolala šoku. Dokazuje obdivuhodnú schopnosť prispôsobiť sa a predovšetkým pristúpiť k prehodnoteniu svojich priorít tak, aby zabezpečila vlastnú budúcnosť.Ak si príslušníci strednej vrstvy obyvateľstva väčšinou myslia, že ich pozdvihol mechanizmus spoločenského vzostupu, a teda že dostali mož-nosť užívať životné podmienky, ktoré sú vo všeobecnosti považované za uspokojivé, predsa len si na druhej strane kladú otázku, či nie sú posled-nými, ktorí sa mali lepšie ako ich rodičia. Za týchto podmienok neprekva-puje konštatovanie, že pripisujú dôležitosť dobrej príprave budúcnosti svo-jich detí.

Flavien Neuvy

Manažér štúdie Barometer Cetelem

DDvanásťť krajín, ktoré booli predmetoom prieskummu

Nemecko (DE), Španielsko (ES), Francúzsko (FR), Maďarsko (HU),Taliansko (IT), Poľsko (PL), Portugalsko (PT), Česká republika (CZ),Rumunsko (RO), Veľká Británia (UK), Rusko (RU) a Slovensko (SK).

Barometer Cetelem 2012 – stredná vrstva obyvateľstva v Európe02

Pod tlakom krízy sú nútení prehodnotiť svoje priority, aby zabezpečili svoju budúcnosť. A predsa – nie je to také zlé, svoju materiálnu situáciu stále považujú za lepšiu, ako mali ich rodičia.

Stredná vrstva je jadrom európskych ekono-mík: udržiava spotrebu, často je poprednou hyb-nou silou ekonomického rastu, ale v posledných rokoch musí čeliť jednej kríze za druhou, čo sa odráža na ich nálade: minulé desaťročie prinieslo nové pravidlá. Je medzi nimi len 37% tých, ktorí sa nazdávajú, že ich finančná situácia sa za posledných desať rokov zlepšila. Prenikavo vní-majú stagnáciu svojej kúpnej sily a tlak z narasta-júcich výdavkov, ktorým musia čeliť. Príslušníci strednej vrstvy napriek tomu šok zvládli a pre-dovšetkým svoju materiálnu situáciu jasne posudzujú ako celkovo uspokojivú a lepšiu, ako mali ich rodičia. Pokiaľ ide o budúcnosť, Európa

sa delí na dve kategórie. Na východe stále pretr-váva nádej na lepšie zajtrajšky, na možnosť zlepše-nia životnej úrovne, s vedomím, že bude treba pra-covať viac. Na západe stredná vrstva dúfa, že si životnú úroveň udrží, zredukuje niektoré výdavky a sústredí sa na každodenné šetrenie a celkové zvýšenie úspor. Uvedomujúc si pokrok, ktorý dosiahli v porovnaní so svojimi rodičmi vďaka fun-gujúcemu mechanizmu spoločenského rastu, obá-vajú sa toho, že by sa mohli stať poslednou gene-ráciou, ktorá sa mala lepšie ako oni. Z tohto dôvodu majú silnú vôľu udržiavať úroveň výdavkov urče-ných hlavne na starostlivosť o deti, a to aj za cenu obetí.

Konntext

Finančná kríza, ekonomická kríza, celková zadlže-nosť štátov... Európania znášajú krízu viac ako tri roky. Ich nálada konštantne klesá už štvrtý rok za sebou a teraz dosiahla svoju najnižšiu hod-notu (so známkou 3,8 z 10 bodov). Výnimku tvorí Nemecko : je to jediný štát v západnej Európe, kde sa nálada zlepšuje, a to už tretí rok za sebou, pričom dosahuje vyššiu úroveň ako pred krízou (6,2 z 10). Nemci nikdy predtým nepreja-vovali toľko dôvery a pozitívneho očakávania

voči schopnostiam svojej krajiny. A naozaj, Nemecko dosiahlo významný rast (+ 2,9% za 2011), ktorý sa prejavil obnovením dobrého fungovania trhu práce. Miera nezamestnanosti, ktorá klesá od roku 2009, v súčasnosti predstavuje menej ako 6% aktívnej populácie, čo je číslo, ktoré sa po zjedno-tení Nemecka zatiaľ nepodarilo dosiahnuť. Vo Francúzsku určite pretrváva horšia nálada, ale už po tretí rok za sebou stabilizovaná - ukazuje sa, že najnižšia hodnota dosiahla 4,1 z 10.

03Barometer Cetelem 2012 – stredná vrstva obyvateľstva v Európe

0

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

0

1

2

3

4

5

6

7

8

Európania sa ako dobrí hospodári zameriavajú stále viac na sporenie. V neustálom očakávaní ukončenia ekonomickej krízy, ktoré stále mešká, si európski spotrebitelia volia opatrné správanie, keďže obnovovanie hospodárskeho rastu je krehké alebo sa

stále odďaľuje. Väčšina spotrebiteľov stojacich zoči-voči takejto neistote uprednostňuje návrat alebo konsolidáciu sporenia, aby boli schopní čeliť novým rizikám prípadnej konjunktúry, a teda pristupujú k spotrebe... veľmi uvážlivo.

Napriek kríze platí, že Európania ako celok hodnotia svoju osobnú situáciu lepšie ako situáciu svojej krajiny, a to známkou 5/10 (oproti 3,8/10). Kolektívne hodnoty sú nejasné. Každý sa pokúša nájsť vlastné riešenia na prekonanie tohto krízového obdobia, pričom

nakoniec dospeje k záveru, že si poradil celkom dobre. Na druhej strane sa jasne odlišuje Nemecko, kde je všeobecná situácia vnímaná rovnako ako osobná situácia : jedine v tejto krajine je obraz o celkovom stave v súlade s očakávaniami jeho obyvateľov.

Ako by ste vo všeobecnosti opísali súčasnú situáciu vašej krajinyna stupnici od 1 do 10?

5,86,2

3,73,1

4,14,1 4,03,4

4,23,9

2,62,6

všeobecná situácia, 10-bodová stupnica osobná situácia, 10-bodová stupnica

4,9

4,24,8

4,2

2,6

3,3

4,24,0 3,93,7

Zdroj: Barometer Cetelem 2011 a 2012.

Zdroj: Barometer Cetelem 2011 a 2012.

3,34,3

2,7 4,04,4

4,0

DE

DE

ES

ES

FR

FR

IT

IT

CZ

CZ

PT

PT

RU

RU

UK

UK

RO

RO

priemer západná Európa

priemer západná Európa

priemer východná

Európa

priemer východná

Európa

HU

HU

PL

PL

SK

SK

západná Európa

západná Európa

východná Európa

východná Európa

Priemer12 krajín

Priemer12 krajín

v 2012.

3,8/10

Známka akou Európania hodnotia svoju osobnú

situáciu

5/10Rozdiely vo vnímaní všeobecnej a osobnej situácie v roku 2011

všeobecná situácia, 10-bodová stupnica osobná situácia, 10-bodová stupnica

4,2

5,6

4,1

5,3

6,26,2

3,43,1

4,9

2,6

4,23,9

5,0

4,0

5,1

2,7

3,4

4,0

4,5

3,3

5,1

4,2

5,2

4,03,7

4,75,14,9


0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100 zhoršila nezmenila zlepšila

Vnímanie potvrdené číslamiAk sa bližšie pozrieme, ako sa vyvíjala kúpna sila v európskej strednej vrstve, tak tento pocit lepšie pochopíme. Napríklad vo Francúzsku kúpna sila po posilnení v r. 2000 a 2005 neskôr v rámci domácností poklesla, a to v rokoch 2005 a 2010. A aj keď trochu vzrástla v r. 2000-2010 (celkove + 3,4%), ekonomický pokles posledných rokov zanechal stopy v pamäti. Na východe je vývoj pozitívnejší pri celkovom posilnení kúpnej sily na + 14,9% v rokoch 2005-2010. Ale stále existujú veľké rozdiely medzi ruskou strednou triedou na jednej strane – táto trieda na rozdiel od zvyšku populácie skokom zvýšila svoju kúpnu silu – a na

druhej strane maďarskou strednou vrstvou, u ktorej došlo k poklesu. Ku globálnej stagnácii kúpnej sily sa pridáva aj narastajúca záťaž z obmedzovania výdavkov a z dlhov. Dôsledkom je postupné zužova-nie manévrovacieho priestoru pre domácnosti. Pritom najväčšiu priemernú infl áciu pozorujeme predovšet-kým pri výdavkoch na bývanie, poplatky, poistné, komunikáciu, zdravie a vzdelávanie. Práve tie nadobú-dajú v rámci rodinného rozpočtu stále významnejšie miesto. Napríklad vo Francúzsku vzrástli za posledných 10 rokov z 29% na 32% rozpočtu strednej vrstvy. O to menej je potom možné minúť na každodenné výdavky (textilné výrobky, potraviny, doprava...).

Nevýhnutné výdavky Voliteľné výdavky Výdavky pre potešenie

Európanov si myslí,že sa ich fi nančná situácia

zlepšila

37 %

Priemer12 krajín

4341 40

38

22 22 22 21

2931 32 33

Vývoj rozpočtových koefi cientov vo Francúzsku v r. 2000 – 2010v % spotrebné výdavky domácností

DE ESFR IT PTUK Priemerzápadná Európazápadná Európa

Zdroj: Barometer Cetelem 2012.

40

33

44

2229 32 33

Vaša fi nančná situácia sa podľa vášho názoru za posledných desať rokov...v %

4246

40

5350 52

48

18

21

16

25

2116 19

Zdroj: Odhady a predikcie podľa INSEE.

2000 2005 2010 2012

Aj kkeď possleddné desaťroočie rozzdalo inné kartyy,živootné poodmmiennky sú sstále uspokojivvé

Ako sa vyvíjala fi nančná situácia strednej vrstvy v priebehu posledných desiatich rokov?Len 37 % európskych príslušníkov strednej vrstvy sa nazdáva, že ich fi nančná situácia sa za posledných desať rokov zlepšila, 17% z nich ju považuje za stabili-zovanú a 46% ju vníma ako zhoršenie. Poukazujú najmä na ekonomické faktory: 38% hovorí, že nárast cien im

zhoršil fi nančnú situáciu, 29% konštatuje obmedzenie príjmov (vyššia nezamestnanosť, práca na čiastočný úvä-zok, na dobu určitú, pokles príjmov v niektorých štá-toch...), pričom 20% opýtaných osôb uviedlo zvýšenie daní.

50

25

0


-10

-5

0

5

10

15

0

10

20

30

40

50

60

70

Ako vo všeobecnosti vnímate svoju súčasnúmateriálnu situáciu?v %

Životné podmienky, ktoré sú stále považované za uspokojivéEurópania hodnotia svoju osobnú situáciu napriek kríze priaznivejšie a dávajú jej presne priemernú známku (5 z 10 bodov). Ak vo fi nančnej oblasti bolo posledných 10 rokov pre strednú vrstvu ťaž-kými, z materiálneho hľadiska sa veci majú inak. V západnej Európe je 54% ľudí, ktorí tvrdia, že sú so svojou materiálnou situáciou spokojní. Vo Fran-cúzsku sú výsledky ešte lepšie, keďže 60% osôb

tvrdí, že sú spokojní so svojimi životnými pod-mienkami. Na východe je spokojných 30%, výsledky sú slabšie. Strednú triedu v týchto štátoch lákajú rovnaké ponuky (výrobky, reklama, znač-kové výrobky...), no nemá vždy k dispozícii dosť prostriedkov, aby si tieto výrobky dopriala. Pocit frustrácie je oveľa silnejší v porovnaní so štátmi západnej Európy.

spokojnýchso svojou

materiálnou situáciou

medzi 2005 a 2010.

60 %

+ 14,9 %

Francúzsko

Priemervýchodná

Európa

Zdroj: BIPE podľa Eurostat.

Vývoj kúpnej sily domácnostíCelkový nárast 2000/2010v %


64

DE

44

ES

60

FR

49

IT

33

CZ

39

PT

36

RU

69

UK

39

RO

54

Priemer západná Európa

30

Priemer východná

Európa

42

Priemer 12 krajín

13

HU

21

PL

35

SK

západná Európa východná Európa

uspokojivá alebo veľmi uspokojivá

DE ESFR IT PTUK

západná Európa


5,4

7,8

- 1,2 - 0,8- 1,3

- 2,4

- 5,1

- 7,7

- 12,4

- 4,9

- 0,6

2,3

4,63,4

10,3

0,8

11,2

7,6

2,31,4 0,8

2000 2005 2010


Pokiaľ ide o cestovanie, sprístupnenie cien leteniek na stredné a dlhé vzdialenosti a rozvoj nízkonákla-dových leteckých spoločností, umožnili vo vše-obecnosti, na západe ako aj na východe, dovo-lenky a víkendy v zahraničí – takže cestuje sa častejšie, na dlhšie a ďalej ako predtým cestovali

rodičia. Toto zlepšenie životných podmienok sa podľa respondentov podieľa na pocite vzostupu spoločenskej triedy, do ktorej sa zaraďujú v porov-naní s rodičmi. Mnohí sa teda často považujú za príslušníkov strednej vrstvy, do ktorej ich rodi-čia nepatrili.

Bez pocitu straty postaveniaLepšie povedané, stredné vrstvy v Európe necítia žiadnu stratu, pokiaľ ide o postavenie v spoločnosti v porovnaní so svojimi rodičmi. Celkom pragma-ticky dávajú do popredia materiálne hľadiská, ktorými toto zlepšenie odôvodňujú. 72% z nich považuje svoje bývanie za pohodlnejšie, ako mali ich rodičia, 84% konštatuje, že je aj lepšie vyba-vené, pričom obyvatelia východnej Európy majú takisto túto tendenciu. Toto konštatovanie platí aj pre Francúzsko, kde 91% obyvateľov tvrdí, že vybavenie

ich domácnosti je v mnohom lepšie ako mali ich rodičia. Pokiaľ ide o vybavenie domácnosti techno-lógiami a elektrickými spotrebičmi, najvyššie hod-noty dosahuje západná Európa. Ďalej platí – pre západnú aj východnú Európu – že príslušníci stred-nej vrstvy častejšie chodia na dovolenky, častejšie navštevujú reštaurácie a kultúrne podujatia ako ich rodičia, keď boli v rovnakom veku. Analýza podľa veku ukázala, že toto platí menej pri mladších oso-bách. Tiež si myslia, že ich deti sa automaticky nebudú mať lepšie ako oni sami.

lepšia rovnaká horšia

považujesvoju materiálnusituáciu za lepšiu

ako mali ich rodičia

35 %

Priemer12 krajín

Zdroj: BIPE podľa Eurostat a národné štatistiky.

Ako vnímate vašu súčasnú materiálnu situáciuv porovnaní s vašimi rodičmi?v %

PT

západná Európa

39

30

UK

35

44

21

FR

44

31

25

DE

30

38

32

IT

42

26

32

ES

42

28

3031

100

90

80

70

60

50

40

30

20

10

00


Sociálna ochrana, budúcnosť detí a kúpna sila: popredná trojica záujmovstrednej vrstvy vo Francúzsku.

A tak « mať dobré zdravotné zabezpečenie » sa stáva všeobecnou potrebou, alebo temer vše-obecnou, a hlavnou starosťou európskej stred-nej vrstvy. Týka sa 67% Francúzov. Stredná vrstva sa stala fi nančne zraniteľnou, zasahuje ju to, čo vníma ako hrozbu veľkých výdavkov na zdravotnú starost-livosť, znepokojujú ju dôsledky všeobecného zadl-žovania – preto sa jej hlavnou starosťou logicky stáva potreba mať dobré zdravotné zabezpečenie.

Budúcnosť detí je prioritou pre 61% príslušní-kov francúzskej a pre 55% európskej strednej vrs-tvy. Dôležitosť pripisovaná budúcnosti detí nie je prekvapením v daných ekonomicky náročných súvislostiach, pri vysokej miere nezamestnanosti, ktorá vyvoláva znepokojenie nad ich profesionál-nou budúcnosťou. Pokiaľ ide o kúpnu silu, tá je skutočnou starosťou pre 54% Francúzov zo stred-nej vrstvy.

Podd tlakomm kkrízyy prehoddnocujú prioriity,abyy si zabeezppečilli svoju budúccnosť

Nakoniec všetky tieto otázky sú vyvolané pôsobe-ním aktuálnej ekonomickej situácie a jej dôsled-kami v rámci európskych sociálnych systémov. Nie je teda náhoda, že stredná trieda spája čoraz viac svoj osobný osud s osudom národnej a svetovej ekonomiky. S vedomím, že toto všetko súvisí, že konkrétne problémy jednej krajiny môžu mať priamy vplyv na našu krajinu, a teda aj našu

domácnosť, Európania sa cítia stále viacej dotknutí stavom ekonomického rozvoja: nie je teda prekva-pujúce konštatovanie, že znepokojenie súvisiace s ekonomickou krízou je intenzívnejšie v južných štátoch, ktorých sa dotkla najviac, a ktoré sú trau-matizované po sebe nastupujúcimi krízami posledných štyroch rokov a ich dôsledkami pre obyvateľstvo.

Francúzsko Európa

Financovať vzdelanie,

budúcnosť detí

Financovať vzdelanie,

budúcnosť detí

Dobrézdravotné

zabezpečenie

Dobrézdravotné

zabezpečenie

Udržaťkúpnu

silu

Zlepšiť siživotnúúroveň

Tri hlavné predmety záujmuv súvislosti s budúcnosťou

Dobrézdravotné

zabezpečenieetíetí

Financovať vzdelanie,F

delanie,d

FF


1

23

1

32

08 Barometer Cetelem 2012 – stredná vrstva obyvateľstva v Európe

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

Zdroj: Barometer Cetelem 2012

Čo urobíte, aby ste udržali/zlepšili svoju životnú úroveň?v %

Viac pracovať a zvýšiť tým príjmy Znižiť výdavky

34

57

33

76

55 53

33

77

40 43

71 7170

63

83

65 64 6259 60

70 6873

63

77

63

78

46

plánuje zredukovaťvýdavky a tak si udržať

životnú úroveň

65 %

Priemer12 krajín

DE ESFR IT CZPT RUUK ROPriemer západná Európa

Priemer východná

Európa

HU PLSK


A nadchádzajúce roky? Na východe vôľa zvyšovať životnú úroveň,na západe nádej na jej udržanie...

FAko plánovať budúcnosť pri takejto neistote? Kríza rozdeľuje európsku strednú vrstvu do dvoch kategórií. Na východe vôľa zlepšovať si životnú úroveň, nádej, že pri vyššom pracov-nom výkone je možné zbohatnúť, a tak uspoko-jiť svoje túžby. V týchto krajinách tomu stredná vrstva ešte verí a ukazuje sa, že je skutočne odhodlaná financovať svoju spotrebu. Skôr oča-káva, že sa jej podarí významnejšie zvýšiť príjmy (71%) ako znížiť výdavky (60%) ; ide teda o ener-gickú a rozhodnú reakciu na pokles životnej úrovne, ktorý vnútil daný hospodársky vývoj.Na západe prevažuje nádej, že sa podarí udržať súčasnú životnú úroveň, keďže pri terajšej miere nezamestnanosti a ťažkostiach nájsť si prácu po ukončení štúdií alebo po päť-

desiatke nemôže stredná vrstva rátať s náras-tom príjmov, ktoré by jej pomohli čeliť klesajú-cej kúpnej sile. Znižovanie istých výdavkov sa teda stáva reakciou v rámci snahy udržať životnú úroveň (u 70%), pretože oveľa menej veria v možnosť zvýšenia príjmov (iba 43%). V ich správaní teda treba vidieť celkom racio-nálny prístup, ako čeliť tlaku posledných rokov. Ak to zhrnieme a podčiarkneme, táto nádej v udržanie životnej úrovne príslušníkov strednej vrstvy prezrádza pocit, že sú možno posled-nými, ktorí sa automaticky mali lepšie ako ich rodičia. Poznamenávame, že v Nemecku je prí-stup v rovnováhe : budúcnosť sa vníma aj cez prizmu zvyšovania príjmov, aj cez znižovanie výdavkov.


0

10

20

30

40

50

60

70

80

90


52 %

Veľká schopnosť prispôsobenia občas spojená s radikálnymi voľbami

Stredná vrstva prejavuje nádej na udržanie životnej úrovne občas radikálnymi rozhodnu-tiami. Napríklad 79% z nich tvrdí, že za posled-ných 12 mesiacov svoj plán odložili alebo zrušili z rozpočtových dôvodov. Okrem toho 56% Francúzov vo všeobecnosti redukovalo v roku 2011 svoje výdavky. Týka sa to predovšetkým výdavkov na textilné výrobky, trávenie voľného času a cestovanie, benzín a energie. Znížený manévrovací priestor v oblasti financií vedie

u Európanov k vynaliezavému správaniu : šet-reniu energiami (64%), kupovaniu výrobkov niž-šej cenovej škály (61%), zlacnených a akciových (6 osôb z desiatich), príležitostných nákupov alebo nákupov z druhej ruky – všetko sa hodí v záujme šetrenia.Znižovanie výdavkov pomocou intenzívneho šetrenia: Európania spravujú svoj osobný rozpočet prísne, čím preukazujú výraznú schopnosť adaptácie.

Francúzi si musia zvoliť a neváhajú obme-dzovať úroveň istých výdavkov. Takže 39 % znížilo výdavky na textil a 37 % výdavky na ces-tovanie a na trávenie voľného času. Niektoré ich

rozhodnutia sú radikálne, ale to ukazuje, do akej miery sa stredná trieda adaptovala a vzala do úvahy ekonomické prostredie, v ktorom sa vyvíja.

Povedali by ste, že ste za poslednýchdvanásť mesiacov obmedzili svoj spôsob života ?v %

56 56

30 30

61

69

58

51

18

83

54 5359

48


Priemer východná

Európa

HU PLSK


obmedzilo svojspôsob života

Priemer12 krajín

10 Barometer Cetelem 2012 – stredná vrstva obyvateľstva v Európe

010

20

30

40

50

60

70

80

90

100

Zabezpečiť budúcnosť– to znamená zabezpečiť deti

Mechanizmus spoločenského vzostupu strednej vrstvy doposiaľ dobre fungoval. Pokiaľ pokračujúci vzostup predchádzajúcich generácií bol doteraz vo všeobecnosti vnímaný ako automatický, je treba konštatovať, že toto tvrdenie sa čoraz menej potvrdzuje. Odteraz si príslušníci strednej vrstvy musia klásť otázku, či si ich deti zachovajú rovnaký životný komfort. To, čo bolo doteraz automatické, už takým nie je. Mechanizmus spoločenského rastu už nefunguje a stredná vrstva odteraz musí svojim deťom pomáhať pri stúpaní po spoločen-skom rebríčku.Je to hlavným predmetom ich záujmu : ak 55% Európanov zo strednej vrstvy deklaruje znepoko-jenie z budúcnosti ich detí, je to preto, lebo si uve-domujú túto novú paradigmu. Sú prezieraví a zod-povední, investujú čoraz viac do svojich detí, vedia, že ich spoločenský postup bude ťažší ako bol ich vlastný. Príprava budúcnosti sa začína teraz, a to zabezpečením čo najlepšieho vzdelania, dokonca platia osobitné kurzy, aby vyplnili medzery v škol-skom systéme. Budúcnosť sa prejavuje aj v opti-málnej rovnováhe života : napriek vysokým nákla-

dom na kultúrne a športové aktivity temer 80% európskych domácností vyhlasuje, že ich deti majú rovnaké alebo väčšie množstvo mimoškol-ských aktivít, ako oni sami. Neváhajú siahnuť hlbšie do vrecka a zaistiť, aby ich deti boli trendy, aby sa nestali jedinými príslušníkmi svojej vrstvy, ktorí nebudú vybavení smartphonmi alebo značkovým oblečením.Ale tieto investície sú tiež nákladné: 70% Európa-nov prináša už teraz obete, aby nemuseli obmedzovať výdavky v záujme svojich detí.Stredná vrstva používa v skutku originálnu formu rozhodovania, ktorá nespočíva v otázke « čo », ale « kto » uhradí výdavky pre deti na úkor svojich vlastných. Kríza sa teda stáva okamihom pravdy: sú nútení rozhodnúť sa, vybrať si, a to vedie k znovu-objaveniu hodnoty vecí. Tu sa ukazuje, že základ-nou hodnotou sú deti, v prospech ktorých sú dovolené všetky obete. Deti, ale aj rodičia : pri odchode do dôchodku, ktorý je synonymom poklesu príjmov, musí veľký počet domácností fi nancovať vstup detí do aktívneho života, súčasne s ukončením aktívneho života rodičov. Je to nová situácia, v rámci ktorej často dochádza k čoraz neskoršiemu narodeniu detí, ale aj predlžovaniu života.

Uviedli ste, že ste za posledných dvanásť mesiacov znížili výdavky. V akých oblastiach?v %

potvrdilo, že znížilirozpočet

na oblečenie

39 %

Francúzsko

3936 37

34

23 2227

22

15 17 17 16 15 16 14 14 13 1411 13

07 10

0307

0104


Ob

leče

nie

Vo

ľný

čas,

ces

tova

nie

Ben

zín

, pal

ivo

Po

trav

iny

Rek

on

štru

kcie

Ele

ktro

spo

treb

iče

Náb

yto

k

Záh

rad

a, d

eko

ráci

e

Au

to, m

oto

, skú

ter

TV

, HIF

I,vi

deo

, po

číta

če,

tele

kom

un

ikač

né

po

pla

tky

Zd

ravi

e, p

reve

nci

a,p

ois

ten

ie

Neh

nu

teľn

ost

i, b

ývan

ie

Vzd

elan

ie

Francúzsko Západná Európa


010

20

30

40

50

60

70

80

90

100

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

Mobilný telefón od 12,5 roka

Výdavky na komunikáciu zaberajú v rozpočte stredných vrstiev čoraz významnejšie miesto. Nárast vplyvu mobilnej komunikácie nie je tomuto

fenoménu cudzí. Zrazu aj malé deti vlastnia v stále nižšom veku mobilný telefón. Podľa respondentov musí mať dieťa mobilný telefón od dvanásť a pol roka veku. Francúzi sami si pritom myslia, že vhodný vek je 14,5 roka.

Ste pripravení prijať osobné obete,aby ste mohli zaplatiť svojim deťom tieto produkty?v %

sa uskromnilo,aby mohli deťom zaplatiť

mimoškolský krúžok

si myslí, že ich detiby mali mať vlastný

mobilný telefónvo veku 11-13 rokov

30 %

35 %

Francúzsko

Priemer12 krajín

Štúdiumkurzy

Osobitná starostlivosť,

napr. ortodoncia

Značkovéoblečenie

Mobilný telefón

ITprodukty

Hifi ,TV, hry

od 7 do 10 r. 11 až 13 r. 14 až 16 r. nad 17 r.

Od akého veku má podľa vás mať dieťavlastný mobilný telefón?v %


9

26

44

21

7

32

48

13

47

33

12

178

53

25

5

7

35

42

16

114

29

56

6

25

37

32

5

41

35

19

9

26

31

34

14

46

23

17

1

22

9

68

14

59

25

2

DE ESFR IT CZPT RUUK ROHU PLSK



30

41

29

43

2521 23

30

22

38

19

25

už teraz si odopieram som pripravený obetovať

0

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

12

KontextVrcholná fáza svetovej krízy zrejme odznela minulý rok,ale fi nančné turbulencie a obavy z dlhu verejných fi nanciív Európe od leta 2011 naštrbili dôveru európskych spotrebiteľov.Táto dôvera podstupuje ďalšie skúšky z dôvodu úsporných opatrení,ktoré uplatňuje väčšina európskych krajín pri pokusoch ozdraviťverejné fi nancie.

2011: všeobecná situácia savo väčšine krajín zhoršuje...

Reštartovanie ekonomiky sa ukazuje ako neob-vykle krehké: tento pocit podčiarkuje vnímanie európskych spotrebiteľov súvisiace s aktuálnou situáciou ich krajín. Priemerná známka, ktorou dvanásť krajín skúmaných v rámci Barometer Cetelem hodnotí situáciu za posledné štyri roky, poklesla na historicky rekordnú hodnotu 3,8 z 10! Dopad krízy nadlho poznačil náladu Euró-

panov, ale existujú rozdiely vo vnímaní medzi jednotlivými krajinami, ako v minulom roku. Súhrnne povedané, osem štátov konštatovalo jasné zhoršenie ich situácie, pričom dva štáty sa vyvíjajú opačným smerom a dali zvýšené známky: Nemecko 6,2 z 10 (+ 0,4 bodu za 2010) a Rumunsko, ktoré postúpilo od 2,6 na 3,3 z 10 (+ 0,7 bodu).

Hodnotenie súčasnej situácie krajín

DE

5,86,2

ES

3,73,1

FR

4,14,1

IT

4,03,4

CZ

4,23,9

PT

2,62,6

Známka za 2011 Známka za 2012

RU

4,9

4,2

UK

4,84,2

RO

2,6

3,3

priemerzápadnáEurópa

priemer východná

Európa

Priemer12 krajín

4,24,0 3,93.7 3,84,0


HU

3,3

4,3

PL

2,7

4,0

SK

4,44,0


Barometer Cetelem 2012 – aké sú perspektívy strednej vrstvy?

0

5

10

15

20

25

Barometer Cetelem 2012 – aké sú perspektívy strednej vrstvy? 13

Západná Európa: Nemecko– optimistický tón!

Spotrebitelia v západnej Európe dokázali kríze vzdorovať: ich nálada, zdá sa, ostala relatívne zachovaná. Francúzi si udržali známku všeobec-ného vnímania, v priebehu posledných troch rokov, na 4,1 z 10 a Nemci prejavujúci veľmi pozi-tívnu víziu dali rekordnú známku 6,2 z 10. Fran-cúzske domácnosti teda nezaznamenali žiadny pokles oproti roku 2011, ale ich známka vnímania ostáva oveľa nižšou v porovnaní s obdobím pred krízou (5,3 z 10 v 2007). Toto nevýrazné vnímanie ekonomických súvislostí sa dá možno vysvetliť situáciou v zamestnanosti, ktorá je stále v popredí znepokojenia Francúzov. Počet žiadateľov o zamestnanie dosiahol koncom októbra 2011 rekord 2 814 900, čo je za rok vzostup o 4,9 %. Aj keď rok 2011 bol prezentovaný ako rok obratu trendov v oblasti nezamestnanosti, nakoniec sa ukázalo oproti roku 2010 zhoršenie. V tomto kon-texte udržanie známky všeobecného vnímania na rovnakej úrovni ako predchádzajúci rok je dôka-zom nálady, ktorá vzdoruje napriek všetkému.

Zdá sa, že Britovia sú krízou zasiahnutí tro-chu viacej, uviedli známku všeobecného vní-mania nižšiu - 4,2 z 10 (- 0,6 bodu v za minulý rok). Vo Veľkej Británii inflácia kulminovala v sep-tembri 2011, dosiahla 5,2 % a na konci júla bolo v tejto krajine vyše dvoch a pol milióna neza-

mestnaných, to je 7,9 % pracujúceho obyvateľ-stva. K tomu sa pripojili úsporné opatrenia, naj-tvrdšie v západnej Európe ; začali sa uplatňovať po nástupe Davida Camerona v máji 2010. Proti tejto prísnej politike prebehlo od leta viacero demonštrácií, ktoré sa v niektorých prípadoch skončili násilnými zrážkami signalizujúcimi zostrenie nálad u určitej vrstvy britskej populá-cie. Napriek týmto súvislostiam spotrebitelia neupadli do najtemnejšieho pesimizmu: potvr-dený pokles známky ich všeobecného vnímania zostal mierny. Konjunkturálne vyjasnenie očaká-vané pri výhľade na Olympijské hry v Londýne v roku 2012 bezpochyby udrží lepšiu náladu spotrebiteľov.

Nemecko je výnimkou: je to jediná veľká krajina západnej Európy, ktorá zaznamenala vyššiu známku, navyše po tretí rok za sebou, a dokonca na vyššej úrovni ako pred krízou! Nemci sa ešte nikdy nezdali takí plní dôvery a pozitívnej nálady, pokiaľ ide o schopnosti svojej krajiny. Nemecko v skutku dosiahlo značný rast (+ 3 % predpoklad na 2011), ktorý sa preniesol do obnovenia aktivít v oblasti trhu práce: miera nezamestnanosti, ktorá klesá od augusta 2009, dosiahla odvtedy hodnotu menej ako 7 % z aktívnej populácie, to je úroveň, ktorú sa od zjednotenia Nemecka nepodarilo dosiahnuť.

* Podľa prieskumu CSA pre La Croix, ktorý bol uskutočnený v októbri 2011.

Zdroje: OCDE Forecasts, IFM Outlook (RU, RO).* Predpovede.

Miera nezamestnanostiv % 2010

2011 2012*

ESFR IT PTUK

7,9 8,18,89,4

HUCZ RODE RUSK PL


9,29,7

6,85,95,7

8,48,18,3

20,121,5

22,9

10,8

12,513,8

7,3 6,9

14,413,4

11,2

13,2

11,011,9

9,6 9,69,9

5,0

7,6

4,8

6,7 7,3 7,17,5


- 3,5

- 2,5

- 1,5

- 0,5

0,5

1,5

2,5

3,5

4,5

Barometer Cetelem 2012 – aké sú perspektívy strednej vrstvy?14

Južná Európa, v centre nepokoja

Vyrovnanosť spotrebiteľov za Rýnom ostro kontrastuje s prístupom španielskych, talian-skych a portugalských domácností, ktoré všetky uvádzajú oveľa nižšie známky oproti európ-skemu priemeru: 3,1 z 10 v Španielsku, 3,4 v Taliansku (- 0,6 bodu od minulého roka) a 2,6, rovnako ako minulý rok, v Portugalsku.Situácia v týchto troch krajinách je vnímaná ako kritická, sociálne napätie sa pod vplyvom krízy a úsporných opatrení vystupňovalo a zakaždým viedlo k výmenám v politickom živote. Túto situ-áciu odhalilo najmä hnutie « rozhorčených ». Začalo sa na jar 2011 v Španielsku a potom sa spontánne manifestácie desiatok tisíc osôb roz-šírili do ostatných európskych štátov (najmä do Portugalska – 400 000 manifestantov, do Fran-cúzska, Veľkej Británie a Talianska).Najmä portugalskí spotrebitelia sa zdajú plní pochybností, keďže dali najnižšiu známku spo-medzi štátov, ktoré skúmal Barometer Cetelem. Okrem toho je Portugalsko spolu s Talianskom jediným štátom, ktorý zaznamenal negatívny ekonomický rast v roku 2011 a 2012. Posledný plán úsporných opatrení, ktorý bol prijatý vládou na konci augusta, navrhuje významné obme-dzovanie výdavkov (znižovanie počtu štátnych zamestnancov, zmrazenie platov vo verejnej správe, pokles sociálnych dávok) a zvýšenie daní (zavedenie novej solidárnej dane). Tieto opatre-nia neboli priaznivo prijaté, lebo neposkytujú

reálnu perspektívu ekonomickej obnovy, pričom miera nezamestnanosti neprestala stúpať a v máji 2011 dosiahla 12,4 %. A tak nakoniec známka od spotrebiteľov odráža sociálnu nespo-kojnosť v krajine, kde sa neistota týka 30 % oby-vateľstva.Rovnako v Španielsku – spotrebitelia vnímajú zhoršovanie ekonomickej situácie za posledný rok. Miera nezamestnanosti nepre-stáva prudko stúpať od začiatku krízy a pridáva sa k pesimistickej vízii, ktorá bola zaznamenaná minulý rok. Zasahuje pätinu aktívnych obyvate-ľov - nezamestnanosť je hlavnou výzvou (spolu so znížením verejného dlhu), ktorú musí riešiť nová španielska vláda zvolená v predčasných všeobecných voľbách pod nátlakom verejnosti a s cieľom upokojiť trhy.Taliansko podobne ako ostatné štáty južnej Európy bolo v roku 2011 vystavené veľkému tlaku trhov. Spochybnil riešenie krízy verejných financií koalíciou, ktorá bola pri moci od r. 2008. Na základe extrémnych politických tenzií a soci-álneho napätia bolo v septembri 2011 odhlaso-vané ďalšie kolo prísnych úsporných opatrení. Tento plán spočíva hlavne vo zvyšovaní daní (najmä DPH, ktorá stúpne z 20 na 21 %). V takomto kontexte ekonomických, finančných a politických ťažkostí (ktoré okrem iného viedli k demisii talianskeho predsedu vlády v novembri 2011) nie je prekvapením, že spotrebitelia zaujali kritickejšie stanovisko k všeobecnej perspektíve svojej krajiny.

Hrubý domáci produktRočný sklz v %

Zdroje: Consensus Forecat



1,8

1,01,1 1,4

1,6

0,7

3,7

2,9

0,81,2

0,6

- 1,2

- 1,9

- 1,3

- 2,9

- 0,1

0,70,5

1,3

2,2

1,82,1

4,0

3,23,1

1,2

1,81,5

3,83,9

3,2

1,5

2,6

4,04,2

4,0

2010 2011 2012


0

1

2

3

4

5

6

7

8

Barometer Cetelem 2012 – aké sú perspektívy strednej vrstvy? 15

Nálada na východe kolíše, ale neláme sa

Nálada spotrebiteľov vo východnej Európe v minulom roku klesala (s výnimkou Rumun-ska), ale vo väčšine štátov sa udržiavala nad priemerom dvanástich štátov. Relatívne dobrý stav ekonomiky týchto štátov v r. 2011 z veľkej časti vysvetľuje udržiavanie nálady spotrebite-ľov. V tomto regióne nedošlo k poklesu ekono-miky, ktorá sa zdá nateraz ušetrená pred medzinárodnými turbulenciami, ako dokazuje aj vývoj HDP, ktorý ostáva v r. 2011 veľmi pozi-tívny vo všetkých týchto krajinách (najmä v Poľsku a Rusku), spolu s mierou nezamestna-nosti, ktorá sa udržiava na nižšej úrovni ako

minulý rok. Vyššia známka, ktorú dali Rumuni (stúpla od 2,6 za minulý rok na 3,3 z 10 tento rok) sa dá vysvetliť spojením dvoch pozitív-nych faktorov: po recesii v r. 2010 sa táto kra-jina vrátila v roku 2011 k rastu, súčasne poklesla miera nezamestnanosti na 5 % (oproti pred-chádzajúcim 7,6 %). Rusi a Maďari dostali ďalší úder a znížili známku všeobecného vnímania o - 0,7 a - 0,6 bodov. Rast však ostáva v roku 2011 relatívne dynamický vďaka stálemu vnút-roštátnemu dopytu a nezamestnanosť nestú-pla. Pokles známky čiastočne vysvetľujú pretr-vávajúce inf lačné stúpanie cien, najmä v Rusku, v oblasti nepotravinového tovaru a služieb.

Rozdiely vo vnímaní všeobecneja osobnej situácie v r. 2012


... ale osobná situácia v roku 2011 je hodnotená ako oveľa lepšia!

Európski spotrebitelia sú viac spokojní so svojou osobnou situáciou, ktorú hodnotia ako oveľa lepšiu v porovnaní so všeobecnou situá-ciou svojej krajiny: priemerná známka vnímania v dvanástich krajinách stúpla z 3,8 z 10 (vše-obecná situácia) na 5 z 10 (osobná situácia).

Pre všetky krajiny platí, že negatívne účinky krízy sú zrejme značne zmiernené v osobnej oblasti, čo sa môže prejaviť v obnovovaní dôvery... Toto všeobecné zvýšenie však pre-krýva markantné odlišnosti v rámci jednotlivých štátov.

DE ESFR IT CZPT

Známka z 10 všeobecná situácia Známka z 10 osobná situácia

RUUK ROPriemer západná Európa

Priemer východná

Európa

Priemer12 krajín

HU PLSK


4,2

5,6

4,1

5,3

6,2 6,2

3,43,1

4,9

2,6

4,23,9

5,0

4,0

5,1

2,7

3,4

4,0

4,5

3,3

5,1

4,2

5,2

4,03,7

4,7

3,8

5,05,14,9


16 Barometer Cetelem 2012 – aké sú perspektívy strednej vrstvy?

Spotrebitelia dôverujúsvojej schopnosti čeliť kríze

Rozdiely vo vnímaní všeobecnej situácie a podmienok osobného života sa zreteľne ukazujú v južnej Európe (Španielsko, Taliansko, Portugalsko, krajiny ktoré sú poznačené nepo-kojom), vo Veľkej Británii a v Rumunsku, kde známka za krajinu dosiahla 3,3 z 10 a umiestnila sa pod európskym priemerom, pričom známka za osobnú situáciu dosiahla vrchol v hodnote 5 z 10.Táto významná odchýlka je v týchto piatich štátoch nepochybne prejavom náchylnosti spotrebiteľov veriť vo svoju osobnú schopnosť čeliť kríze a ukazuje na určitý zmysel pre prispô-sobenie. Táto odchýlka odhaľuje aj tendenciu spotrebiteľov v týchto krajinách k určitej auto-nómii, zodpovednosti alebo individualizmu v čase krízy... Postoj potvrdený aj nedávnym prieskumom sociálneho správania Britov (British social attitudes)*: štúdia fakticky ukazuje, že v krízových časoch sú Briti menej ochotní platiť dane na financovanie školstva a zdravotníctva, viacej ochotní obviňovať chudobných z “leni-vosti” a sú viac nedôverčiví voči štátu...

Spotrebitelia, ktorí viacej vnímajú súvislosť medzi osobnou situáciou a situáciou kra-jiny

Rozdiel v spotrebiteľskom vnímaní všeobec-nej situácie krajiny a vlastných životných pod-mienok sa prejavuje menej v štátoch východnej Európy (Poľsko, Rusko, Česká republika, Sloven-sko a Maďarsko) a vo Francúzsku. Je úplne neprítomný v Nemecku, kde spotrebitelia pride-ľujú rovnakú známku 6,2 z 10 obom situáciám!Pripomeňme, že v tejto skupine sa nachádza väčšina bývalých komunistických štátov východnej Európy (okrem Rumunska), v kto-rých bola dlhé roky pravidlom prednosť spoloč-nosti pred jednotlivcom. Spojitosť individuál-neho a kolektívneho je naďalej veľmi tesná, preto je odchýlka vo vnímaní nevýrazná: v tomto ohľade je charakteristický pohľad Polia-kov (4 z 10 pri hodnotení situácie štátu oproti 4,5 z 10 pri hodnotení osobnej situácie).Sú to teda krajiny, kde štát bol (alebo ešte je) vnímaný ako regulátor: toto vysvetlenie platí okrem toho pre Francúzsko a Nemecko, kde je takáto tradičná úloha štátu zakotvená v menta-lite obyvateľov. Zhoršenie krízy verejného dlhu v Európe tento model poškodilo, keďže uplat-ňovanie prísnej politiky šetrenia sa stalo nevy-

hnutným. Odvtedy temer neprekvapuje, že nálada spotrebiteľov v týchto krajinách nesie jeho stopy, a to aj na osobnej aj na kolektívnej úrovni.Dúfajme, že táto relatívna dôvera v osobnej oblasti, ktorú uvádzajú spotrebitelia dvanás-tich štátov Európy, ktoré skúmal Barometer Cetelem, bude čiastočne vyvažovať pochmúr-nosť konštatovanú pri všeobecnej situácii krajín. Nálada Európanov – hoci zaznamenala pokles v roku 2010 – určite teda nie je koncom roka 2011 na dne! Z pohľadu európskych spotrebite-ľov existujú zdroje, ktoré pomôžu čeliť kríze, a dokonca ju prekonať.

Osobná situácia príslušníkov strednej vrstvyje rovnakého rázu

Pokiaľ ide o osobné pomery, príslušníci strednej vrstvy spoločnosti neskrývajú veľké prekvapenia: hodnotia ju známkami, ktoré sú v súlade s priemernými známkami vnímania osobnej situácie v danej krajine. Nie je na tom nič prekvapujúce: jednotlivci, ktorí sú prísluš-níkmi strednej vrstvy, sú vo všetkých krajinách početnejšou skupinou ako príslušníci ostatných tried. Rozdiely vo vnímaní podľa spoločenských tried sa naopak ukazujú ako zaujímavejšie a citeľnejšie sa prejavujú najmä v krajinách východnej Európy.Rozdiely v intervale vnímania medzi vyššou spoločenskou triedou a strednou triedou sa pohybujú v rozmedzí od 1,0 do 1,7 boduv Maďarsku, Poľsku, Českej republike, na Sloven-sku, v Rusku a Rumunsku, pričom v západnej a južnej Európe sa tento interval ukazuje menší (od 0,8 do 1,0 bodu). Takisto platí, že rozdiel vo vnímaní osobnej situácie u nižšej spoločenskej triedy a strednej triedy je výraznejší na Sloven-sku, v Rusku a Rumunsku (od 1,3 do 2,2 bodu) v porovnaní s inými štátmi (od 0,8 v Španielsku do 1,1 v Nemecku a Francúzsku). Celkove z toho vyplýva, že spoločenské nerovnosti sa prejavujú viacej v krajinách východnej Európy (najmä pokiaľ ide o rozdiely medzi strednou a vyššou spoločenskou triedou), zatiaľ čo sociálna nerov-nosť v západnej Európe je menej výrazná.Treba si však všimnúť aj výnimku, ktorou je Veľká Británia: je fakticky jedinou krajinou, kde stredné triedy hodnotia svoju osobnú situáciu v r. 2011 systematicky nižšou známkou ako ostatné dve triedy! Tento postoj sa potvrdzuje aj pri ich vnímaní všeobecnej situácie krajiny. Máme v tom vidieť signál určitej nepohody, kto-rou trpí britská stredná trieda? V tomto štádiu

17

0

1

2

3

4

5

6

7

8


nemožno ešte hovoriť o skutočnom pocite straty postavenia britských stredných tried, ale ich negatívnejšie vnímanie situácie (osobnej aj

všeobecnej) jednako prezrádza, že pociťujú zhoršovanie svojich životných podmienok...* uverejnená 7. decembra 2011.


Hodnotenie osobnej situácie v roku 2012podľa spoločenských tried

Sporenie sa stáva populárnejším

V minulom roku došlo k razantnej zmene postojov: nastáva veľký návrat sporenia! Osem krajín, ktoré boli predmetom štúdie Barometer Cetelem, prejavilo želanie viacej sporiť v roku 2012 a dve z nich predpokladajú, že úroveň spo-renia budú udržiavať na podobnej úrovni ako

predchádzajúci rok (Francúzsko a Rusko – plány sporiť mierne ustupujú, v prvom prípade o -0,4 a v druhom o -0,8 bodu). Jedine Taliansko a Poľ-sko sú výnimkami, lebo ich vôľa sporiť jasne poklesla (rádovo o -9 a -7 bodov v porovnaní s minulým rokom).

DE ESFR IT CZPT RUUK RO Priemer12 krajín

HU PLSK


Priemerná známka z 10: pre nižšiu triedu Priemerná známka z 10: strednú triedu Priemerná známka z 10: vyššiu triedu

5,55,3

6,1

4,3

5,45,1

6,2 6,2

7,2

4,9

5,7

4,0

4,8

5,8

3,3

4,2

5,1

3,8

5,0

6,4

4,0

5,1

6,3

3,5

4,5

3,4

4,3

5,9

5,1

2,9

6,8

5,1

6,7

3,9

5,0

6,1

3,4

3,9

2,3

Viac úspor v časochekonomickej neistoty...

Tento fakticky všeobecný a zásadný obrat v prospech sporenia má jediné vysvetlenie:sklamanie z nekončiacej sa ekonomickej krízy vedie európskych spotrebiteľov k uvážlivej-šiemu správaniu. Oživovanie ekonomiky je buď vratké, alebo sa neustále odkladá (napr. v Portu-galsku). Väčšina spotrebiteľov, ktorá čelí neis-tote, sa rozhodne znova začať sporiť alebo spo-renie zintenzívniť, aby dokázala zvládnuť nové riziká konjunktúry. Zámery sporiť boli na zreteľ-

nom vzostupe, vzhľadom na postoje z minu-lého roka v Nemecku (+5,1 bodu), v Portugalsku ( +8,6 bodu), v Maďarsku (+ 6,5 bodu), v Českej republike (+10 bodov) a v Rumunsku (+10,7 bodu).Postoje voči úsporám tak zostávajú relatívne stabilné: miera šetrenia v domácnostiach je tradične vyššia v štátoch západnej Európy (okrem Veľkej Británie) a v južnej Európe v porovnaní so štátmi východnej Európy. Ani kríza toto rozloženie v zásade nezmenila viď. graf « Vývoj miery sporenia v domácnostiach v rokoch 2007-2010 »).

18

0

10

20

30

40

50

60


Plánujete počas nasledujúcichdvanásť mesiacov viac sporiť?v %

V súvislosti s plánmi sporiť v roku 2012, Taliani a Poliaci sa stavajú proti všeobec-nému trendu. Za posledné dva roky je v Poľsku stále menej spotrebiteľov, ktorí chcú viacej šet-riť. Okrem toho sa ukázalo, že po dramatickom poklese v roku 2008 (sotva 4 %) sa zrejme spo-renie vrátilo na predkrízovú úroveň (v r. 2009 dosiahlo takmer 10 %). Spotrebitelia v Taliansku sú vo fáze dynamického klesania už od roku 2008: miera sporenia klesla od 15 % v roku 2007 na 12 % v roku 2010. Tento trend nás vedie

k názoru, že kríza donútila Talianov v posled-ných rokoch siahnuť naozaj hlboko do vrecka. Takže pri týchto dvoch krajinách, kde sa plány úspor na rok 2012 znižovali, je možné vysvetle-nie, že vznikla nutnosť zvládať klesajúcu kúpnu silu. Inými slovami, keďže spotrebitelia v týchto dvoch krajinách musia čeliť v r. 2012 pravdepo-dobnému nárastu výdavkov a/alebo poklesu príjmov, zamýšľajú v priebehu nastávajúcich dvanástich mesiacov znížiť náklady na spore-nie...


2011 2012


HU PLSK


2932 31 30 31

36 37

28

40 41

46

55

20

30

20

24

13

20

29

22

14

25

58 57

3133

19

0

5

10

15

20


Zdroj: Eurostat.

Miera úspor v domácnostiachv % disponibilných príjmov

... ale túžbe nakupovať sa odoláva

Z pohľadu výdavkov sú zámery spotrebiteľov kontrastnejšie, aj keď vo všeobecnosti stúpajú (od 50 % priemerne v 12 krajinách v minulom roku1 až po 52 % v tomto roku) : šesť krajín uviedlo pre Barometer Cetelem (Nemecko, Špa-nielsko, Francúzsko, Taliansko, Poľsko a Sloven-sko), že chcú svoje výdavky zvýšiť v priebehu roku 2012, pričom u spotrebiteľov ďalších šies-tich krajín (Veľká Británia, Maďarsko, Portugalsko, Česká republika, Rusko a Rumunsko) bol zazna-menaný za minulý rok pokles. Ukazuje sa, že britskí, českí a najmä maďarskí spotrebitelia sú veľmi opatrní v zámeroch zvyšovania výdavkov, čo viedlo k ich zreteľnému poklesu v porovnaní s minulým rokom; v uvedenom poradí je to -29,3 bodu, -16,9 bodu a – 34,2 bodu. Pri britských domácnostiach sa táto opatrnosť dá vysvetliť rozdrobovaním ich kúpnej sily, spôsobeným zvyšovaním nákladov na bežný život. Inflácia vo Veľkej Británii dosiahla v septembri 2011 mieru 5,2 % v ročnom priemere, čo je najviac od konca roku 2008, a to v kontexte obmedzovania nárastu príjmov2, stále väčšej nezamestnanosti a úsporných opatrení štátu. Je teda pochopi-teľné, že pri zámeroch zvyšovať výdavky v r. 2012 sú spotrebitelia uvážlivejší... Pri maďarských spotrebiteľoch, opatrnosť má nepochybne svoje korene v prísnych fiškálnych opatreniach, ktoré presadzuje vláda, pričom na rok 2012 sa ráta s mimoriadnymi odvodmi, ktoré sa budú vzťaho-vať na všetky príjmy nad 700 eur.

Talianski a poľskí spotrebitelia používajú inú logiku – neprikláňajú sa v roku 2012 prí-liš k sporeniu, skôr je medzi nimi veľa takých, ktorí majú v pláne počas nasledujúcich mesia-cov zvyšovať výdavky: +19,3 bodu v Taliansku v porovnaní s plánmi na minulý rok ; +16,6 v Poľsku. To podporuje hypotézu o klesajúcej kúpnej sile v týchto dvoch štátoch v dôsledku ekonomickej krízy, ako aj o tom, že tieto nárasty výdavkov sú určite skôr vynútené ako želané. Ukazuje sa, že opatrnosť pri výdavkoch sa stáva všeobecným javom a dosvedčuje nutnosť vyva-žovať na jednej strane nárast výdavkov a na strane druhej zámer viacej šetriť v priebehu budúcich dvanástich mesiacov. Vo väčšine západoeurópskych krajín sa toto rozhodova-nie prikláňa v prospech sporenia: platí to nesporne pre Španielsko, Portugalsko a Veľkú Britániu, kde druhý alebo tretí rok za sebou je bilancia negatívna. To platí aj pre Francúzsko. U Francúzov síce existuje pozitívny rozdiel, ale ide len o 2 %, čo svedčí ešte stále o určitých obavách na strane spotrebiteľov Francúzska.Aj správanie ruských spotrebiteľov odhaľuje trend umiernenosti pri výdavkoch. Tak ako minulý rok, Rusi sa odlišujú od ostatných spot-rebiteľov východu svojím postojom, ktorý je blízky postoju krajín v západnej Európe. Ich roz-hodovanie sa jasne prikláňa v prospech úspor a počet spotrebiteľov, ktorí uviedli, že chcú v priebehu budúcich dvanástich mesiacov via-cej sporiť, je takmer rovnaký ako minulý rok.Sporenie však nie je v mentalite ruského spot-

2008 2009 2010

DE ESFR IT CZPTUK HU PLSK

2,0

6,05,5

15,316,2

15,6

17,417,0

14,6

13,4

12,1

13,4

18,1

13,7

7,0

10,99,8 9,4

10,710,3

6,1

7,8

11,3

8,0

9,9

8,2

3,7

9,9 10,1

17,0

20

0

20

40

60

80

100

- 40

- 30

- 20

- 10

0

10

20

30

40

50

60

70

80


rebiteľa zakorenené, tradične preferuje hneď všetko minúť (v pozadí je historicky známy nedostatok dôvery v bankový systém). Rozho-dovanie v prospech úspor podčiarkuje reálny trend uvážlivosti na strane výdavkov, zdieľaný všetkými krajinami.Aj keď spotrebitelia krajín východnej Európy naďalej uprednostňujú výdavky pred úspo-rami, ich zámery zvyšovať výdavky v minulom

roku poklesli, teda s výnimkou Poľska. Chuť nakupovať však v týchto krajinách stále ostáva intenzívna, a to napriek kríze, no v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je predsa len o tro-chu slabšia.

1. S konštantným perimetrom, teda 12 krajín okrem Belgicka.2. Priemerný ročný rast príjmov vo Veľkej Británii– okrem bonusov od bankárov – bol v auguste 2011 obmedzený na 16 %.



Zamýšľate zvýšiť svoje výdavky počas nasledujúcich dvanástich mesiacov?v %

Pomer spotreby a sporenia% osôb chce zvýšiť spotrebu% osôb chce zvýšiť úspory

2011 2012

2011 2012

DE

DE

ES

ES

FR

FR

IT

IT

CZ

CZ

PT

PT

RU

RU

UK

UK

RO

RO

Priemer12 krajín

Priemer12 krajín

HU

HU

PL

PL

SK

SK

západná Európa

západná Európa

východná Európa

východná Európa

60

31 30 32 32

42

34

53

2632 32

24

83

66

85 86 84

50

72

88 89 88

61

5350 52

31

- 2 - 1 2 1 - 4

25

- 9 - 4 - 14 - 31

64

37

65 62

71

31

43

67

75

63

3- 4

19 19

5

21Barometer Cetelem 2012 – aké sú perspektívy strednej vrstvy?

Nákupné zámery 2012: chuť zostáva,no opatrnosti nie je nikdy dosť

Tak ako v predchádzajúcich vydaniach Baro-metra Cetelem, Európania umiestňujú na prvých piatich priečkach rebríčka nákupných zámerov pre budúci rok stále tie isté produkty (v priemere 12

krajín): cestovanie alebo trávenie voľného času (50 %) ; biela technika - elektrospotrebiče (42 %) ; úpravy bytu a domu, renovácie (37 %) ; nábytok (36 %) ; a nakoniec TV hi-fi vybavenie a video (28 %).

Sústredenie výdavkovna bývanie

Rozdiel oproti minulému roku je v tom, že z dvanástich položiek, o ktorých sa spotrebitelia vyjadrujú, len jedna zaznamenala nárast (náby-tok), pričom všetky ostatné majú klesajúcu ten-denciu (viac alebo menej výraznú) alebo si udr-žiavajú úroveň z minulého roka. Všeobecne platí, že plánovanie výdavkov na položky súvi-siace s bývaním (« rekonštrukčné a renovačné práce » a « nábytok ») kríze odoláva, a to v kra-j inách západnej Európy (citeľný nárast v Nemecku, až + 27 bodov), ako aj v krajinách východnej Európy. Maďarskí, poľskí, českí, slo-venskí, ruskí a rumunskí spotrebitelia umiest-ňujú tieto položky jasne nad celkový priemer dvanástich krajín. To veľmi neprekvapuje, ak berieme do úvahy nedávny prieskum Eurostatu, podľa ktorého 22 % Rumunov a 17 % Poliakov tvrdí, že žijú v byte, ktorý považujú za nepoho-dlný1. Avšak skutočnosť, že sústredenie výdav-kov spojených s bývaním sa prejavuje vo väč-šine krajín, zrejme poukazuje na trend obracania pozornosti na seba – v dôsledku krízy. Tento dojem potvrdzujú aj plány výdavkov týkajúce sa trávenia voľného času a cestovania, ktoré v minulom roku zreteľne poklesli (-4 body v konštantnom súbore štátov).

Potvrdenie rozhodovaniaspotreba/úspory

Vo všeobecnosti sú nákupné plány na r. 2012 podľa položiek v súlade s voľbou, ktorú spot-rebitelia uvádzajú na úrovni sporenia alebo výdavkov. Španieli, Rusi a Portugalci, ktorí majú tendenciu uprednostniť v budúcom roku spore-nie, súčasne vyjadrujú zámery obmedzovať výdavky na väčšinu položiek v porovnaní s minulým rokom. To isté platí aj pre Nemcov a Francúzov, u ktorých sa rozhodovanie len zľahka prikláňa v prospech spotreby na úkor sporenia ; ich nákupné zámery podľa položiek sú miernejšie ako v minulom roku.

Rovnaká koherencia sa prejavila u Maďarov, Čechov a Slovákov, ktorí sa rozhodli na rok 2012 – podobne ako pri predchádzajúcom Barometri Cetelem – v prospech spotreby, ale na nižšej úrovni. Spotrebiteľov, ktorí by chceli zvýšiť výdavky, je v týchto krajinách menej ako v minulom roku (pokles o 34 bodov v Maďarsku a takmer o 17 bodov v Českej republike), zato je viac tých, ktorí sa rozhodli vo väčšej miere spo-riť (+ 10 bodov u českých spotrebiteľov). Z toho logicky vyplýva, že v Maďarsku postúpili len tri položky, väčšinou súvisiace s bývaním (« rekon-štrukčné a renovačné práce », « nábytok » tele-vízne vybavenie ») oproti štyrom stúpajúcim výdavkovým položkám na Slovensku – pričom « trávenie voľného času a cestovanie » zazna-menalo v porovnaní s minulým rokom prudký pokles (-14 bodov).Niektoré krajiny sa naopak odlišujú: kolísavé postoje k výdavkom alebo úsporám, ktoré spot-rebitelia vyjadrili, sa nie vždy odrážajú v ich nákupných zámeroch na rok 2012 podľa jed-notlivých položiek. To je napríklad prípad poľ-ských a talianskych spotrebiteľov, u ktorých sa plány spotreby podľa konkrétnych položiek ukazujú ako protirečivé v porovnaní s postojmi týkajúcimi sa sporenia a výdavkov v roku 2012.Plány spotreby Poliakov na r. 2012 zazname-nali pokles pri všetkých položkách, pričom plány Talianov pokročili len pri troch položkách (« cestovanie a voľný čas », « nábytok » a « špor-tové potreby »). Tento rozpor je však len zdan-livý: skôr potvrdzuje scenár, kde sú spotrebitelia konfrontovaní s prudko klesajúcou kúpnou silou pod tlakom krízy. S vedomím, že nepo-chybne nebudú mať dostatok finančných pros-triedkov na sporenie v roku 2012, prikláňajú sa v prospech výdavkov. Avšak nevyhnutnosť vyberať si z jednotlivých položiek ich núti naku-povať s väčšou opatrnosťou...A nakoniec prichádzajú na rad spotrebitelia vo Veľkej Británii a Rumunsku, u ktorých, ako zdá sa, ešte ostala zachovaná možnosť výberu. Správanie Britov je skôr váhavé. Ak sa aj väčšina z nich prikláňa k sporeniu (prevažujú negatívne

22 Barometer Cetelem 2012 – aké sú perspektívy strednej vrstvy?

postoje a v porovnaní s minulým rokom - došlo k poklesu o 30 bodov z pohľadu plánovaných výdavkov), ich zámery nakupovať sú v proti-klade k týmto postojom (štyri položky zazna-menali pokles, päť položiek vzostup). Pokiaľ ide o Rumunov, ich rozhodovanie sa prikláňa v pro-spech výdavkov a prejavuje sa nárastom nákup-ných plánov takmer pri všetkých položkách. Ostáva otázka, ako nájdu prostriedky na to, aby súčasne naštartovali sporenie (keďže toto žela-nie vyjadrilo viac respondentov ako v minulom roku).

Stáva sa spotrebiteľ rozumnejším?

Sústredenie výdavkov na bývanie, na úkor výdavkov pre potešenie, relatívny súlad medzi uvádzanými plánmi spotreby a vo všeobecnosti miernejšie výdavky v roku 2012, toto všetko zrejme signalizuje, že európsky spotrebiteľ sa mierni pri svojich túžbach nakupovať, pretože musí čeliť zdĺhavej kríze. Takže výdavky na položku « cestovanie a voľný čas » - uprednost-ňované európskymi spotrebiteľmi – sa na rok 2012 ukazujú ako klesajúce v porovnaní s minu-lým rokom. Vo vrcholiacej kríze bola táto položka uvádzaná ako narastajúca, čo signali-zovalo, že Európania nie sú ochotní vzdať sa svojho komfortu. Tento neobvyklý pokles je určite znakom toho, že aktuálne súvislosti pod-necujú spotrebiteľov stále viac k tomu, aby konali uvážlivo a v priebehu budúceho roka rozumne zvažovali plány spotreby...Nákupné zámery smartphonov v roku 2012 tiež odzrkadľujú tieto nové nálady Európanov.Pri predchádzajúcich vydaniach Barometra bolo nadobudnutie mobilného telefónu u spot-

rebiteľov v Európe vždy veľmi obľúbené, mobilný telefón bol tradične vnímaný ako mož-nosť obstarať si najmodernejší technologický výdobytok a nebol považovaný za príliš veľkú investíciu. V roku 2012 sú však zámery kúpiť smartphone všade na ústupe, a to o – 10 bodov (priemer v 12 štátoch), v porovnaní so zámermi kúpiť mobilný telefón v roku 2011, vyjadrených v predchádzajúcom Barometri ! Pokles je v nie-ktorých prípadoch dramatický, aj v štátoch, kde sa predtým prejavovala značná záľuba v nových technológiách ; je to napríklad prípad Španiel-ska, kde je miera penetrácie smartphonov medzi obyvateľstvo najvyššia v Európe, až 33 % 3, a kde bol konštatovaný značný pokles v nákupných zámeroch, o -18 bodov. Rovnaké konštatovanie platí pre Poliakov (-21 bodov), Čechov (-16 bodov), Rusov (-11 bodov), ako aj Talianov a Francúzov (-10 bodov). Smartphone, ktorý je produktom najmodernejšej technoló-gie, je v porovnaní s mobilným telefónom oveľa nákladnejší , a teda menej spotrebiteľom dostupný. Pokles záujmu o tento produkt pri nákupných zámeroch na rok 2012 je teda nao-zaj symptomatickým svedectvom o všeobecne opatrnejšom a rozumnejšom správaní pri výdavkoch, ktoré európski spotrebitelia predpo-kladajú v priebehu roku 2012.

1 Zdroj: Eurostat. Údaje z roku: 2009.2 Priemer za 12 štátov okrem Belgicka.3 Podľa prieskumu « Our Mobile Planet », ktorý od marca do júla 2011 vykonal Google, TNS a MMA (Mobile Marketing Association). Miera prenikania smartphonov sa vtedy ustálila na 33 % v Španielsku, 30 % vo Veľkej Británii, 29 % v Českej republike, 27 % vo Francúzsku, 25 % v Rusku, 24 % v Taliansku a Poľsku a iba 18 % v Nemecku.


Ktoré z nasledujúcich výrobkov, tovarov alebo služiebsi plánujete kúpiť v nasledujúcich 12 mesiacoch?v %

* rozdiel medzi Barometrom Cetelem 2011 (mobilný telefón) a Barometrom Cetelem 2012 (smartphone).

UK FR DE IT ES PT CZ SK HU PL RO R0 EU 12

2011 2012 2011 2012 2011 2012 2011 2012 2011 2012 2011 2012 2011 2012 2011 2012 2011 2012 2011 2012 2011 2012 2011 2012 2012

Cestovanie,voľný čas 66 64 57 52 66 57 46 52 58 51 37 30 54 51 60 46 38 36 52 48 50 60 60 52 50

Biela technika(elektrospotrebiče) 40 45 38 30 28 38 40 34 34 26 37 32 48 52 47 47 35 34 46 41 44 55 75 72 42

Rekonštrukčnéa renovačné práce

42 23 42 37 22 49 33 23 24 19 21 22 39 47 50 39 36 38 44 38 44 50 72 63 37

Nábytok 28 33 32 29 33 40 26 30 33 32 29 28 39 46 43 38 22 23 38 38 27 36 64 61 36

Televízor,hi-fi , video 26 25 30 21 31 32 36 25 29 22 25 22 30 28 24 27 16 17 38 32 23 37 52 45 28

Smartphone* 27 26 27 17 29 23 35 25 44 27 27 17 36 20 36 35 28 21 44 22 40 31 58 47 26

Hobby,záhradná technika 29 30 27 25 25 23 23 23 23 21 16 12 33 36 27 27 20 19 35 26 18 25 51 36 25

Športovépotreby 9 11 13 13 16 17 17 19 20 21 12 15 28 25 24 27 16 13 23 19 18 21 36 27 19

Domáci počítač 9 21 18 15 26 20 27 24 19 14 12 12 20 17 20 19 22 15 30 21 18 15 45 37 19

Auto 19 19 20 18 22 12 22 23 18 15 13 12 16 17 12 13 9 8 28 23 12 14 35 32 17

Nehnuteľnosť 12 9 12 11 7 5 15 11 12 9 9 10 6 11 8 10 7 7 8 8 8 12 19 19 10

Motorka, skúter 3 3 4 4 6 3 9 11 6 6 4 5 2 4 2 1 4 4 5 6 3 2 6 7 5


Plán výdavkov č. 1 Plán výdavkov č. 2 Plán výdavkov č. 3

Barometer Cetelem 2012 – aké sú perspektívy strednej vrstvy?24

V novo rozvíjajúcich sa krajinách alebo v štá-toch bývalého Sovietskeho zväzu bol vzostup strednej vrstvy od roku 1990 až do prvého desať-ročia po roku 2000 všeobecne považovaný za symbol vnútroštátneho ekonomického rozvoja. Tu oslavovaná, inde hanobená alebo kritizovaná, jednako je stredná vrstva odrazom spoločnosti, jej ekonomického rozvoja, sociálnych nerov-ností alebo problémov, ktoré možno cez prizmu jej pohľadu pozorovať. Ale čím je v skutočnosti to, čo nazývame strednou vrstvou?Hneď na začiatku treba povedať, že stredná vrs-tva nie je len homogénna, presne zadefinovaná. Existujú rôzne definície pre strednú vrstvu alebo strednú triedu a sú vymedzované podľa viac alebo menej objektívnych kritérií. Podľa najzau-žívanejšej definície by človek mohol byť prísluš-níkom strednej vrstvy v závislosti od svojej

životnej úrovne, sociálno-profesionálneho zara-denia resp. dokonca podľa toho, ako stredná trieda vníma svoju príslušnosť k určitej spolo-čenskej vrstve.V rámci celej tejto štúdie budeme používať objektívnu a relatívnu definíciu strednej vrs-tvy - v závislosti od úrovne príjmov: domác-nosť je súčasťou strednej vrstvy, pokiaľ nepatrí k 20 % najchudobnejších, ani k 20 % najbohat-ších. Túto definíciu možno rovnomerne uplat-ňovať v rámci jednotlivých krajín a ponúka nám fakticky tú výhodu, že umožňuje porovnávanie na medzinárodnej úrovni, pričom sa nevzďaľuje ani od vnímania domácností.Podľa tejto definície platí, že osoby, na ktoré sa objektívne vzťahuje, sa aj v skutočnosti vo väč-šine prípadov cítia byť príslušníkmi strednej vrs-tvy.

V médiách, vo vystúpeniach politikov alebo pri rodinnom stole často počuť zmienky o strednej vrstve, o očakávaných « ťažkostiach » resp. « problémoch » alebo o pretrvávajúcej « kríze ». Ale stredná vrstva sa naopak môže stať synonymom sociálneho vzostupu a spotrebiteľskej sily v krajinách, ktoré boli doposiaľ ekonomicky menej rozvinuté. V každom prípade však treba konštatovať, že za posledné desaťročie sa zmenilo veľa vecí.

Stredná vrstva – o kom vlastne hovoríme?

Desaťročie, ktorérozdalo nové karty


0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

V domácnostiach strednej vrstvy prevláda pocit, že za posledných desať rokov došlo k zhoršeniu ich materiálnej situácie: 60 % z nich tvrdí, že ich situácia sa v priebehu desiatich rokov nezlepšila, pri-čom toto konštatovanie je osobitne trpké v Maďar-sku a Taliansku. Je pravda, že posledné roky pozna-čené pochmúrnou náladou zanechali stopy aj na východe, aj na juhu; stredná vrstva tam ako prvá ťažila z rastu v r. 2000-2005, ale jej príslušníci sa stali aj prvými obeťami fi nančnej, ekonomickej a vládnej krízy a úsporné opatrenia, ktoré nasledovali, im často zanechali « len jedno východisko, nezamestnanosť ». Ostal im iba pocit nespokojnosti alebo nepohod-lia, ktorý sa môže objektívne javiť ako prehnaný- ak zohľadníme oživenie a pokroky, z ktorých ťažila

stredná trieda za posledných desať rokov v južnej a východnej Európe. Stačí si všimnúť, koľko pribudlo značkových obchodov alebo smartphonov a iných moderných technologických vymožeností (ploché obrazovky, počítače), ku ktorým mala prístup. Je jedno, či sa človek prechádza po Oxford Street v Lon-dýne, po les Halles v Paríži alebo po madridskom Corte Inglés, či v Prahe Na Příkopě - všade rovnaké vývesky, rovnaké značky, rovnaké modely spotrebi-teľského správania.Sú to teda pocity hlbokého znepokojenia z množ-stva zlých správ a z bezútešnej atmosféry šírenej z televíznych novín alebo jasnozrivé vnímanie pri pohľade na objektívnu situáciu strednej triedy a na jej vývoj v priebehu rokov?

Ako sa za posledných desať rokov zmenila vaša materiálna situácia?v %

Za posledných desať rokov sa vaša fi nančná situácia ...v %



sa zhoršila je stabilná

sa zhoršila je stabilná

DE

DE

ES

ES

FR

FR

IT

IT

CZ

CZ

PT

PT

RU

RU

UK

UK

RO

RO

Priemer12 krajín

Priemer12 krajín

HU

HU

PL

PL

SK

SK

západná Európa

západná Európa

východná Európa

východná Európa

30

24

18

42

21

46

16

40

25

53

21

50

16

52

17

40

18

33

9

79

17

47

11

40

16

33

17

46

23

4040

17

51

25

39

25

44

19

36

19

30

21

75

11

46

17

37

13

32

16

42

19

L’Observatoire Cetelem 2012 - Quelles perspectives pour la classe moyenne ?26 L’Observatoire Cetelem 2012 - Quelles perspectives pour la classe moyenne ?26 Barometer Cetelem 2012 – aké sú perspektívy strednej vrstvy?26

Stredná vrstva zovretá v kliešťoch...

Aké dôvody vysvetľujú tento pocit u strednej vrstvy, čo ju oprávňuje tvrdiť, že došlo k zhor-šeniu jej situácie? Sú to predovšetkým ekono-mické faktory. Životné náklady nebezpečne stú-pajú, pričom sa znižujú príjmy, preto sa stredná trieda cíti, akoby ju niekto držal pod krkom, má pocit, že sa dusí, a to považuje za príčinu zhor-šenia svojej situácie. Aj keď pokles príjmov je možno menej citeľný v Taliansku alebo vo Fran-cúzsku, stúpanie životných nákladov sa prejavilo všade. Je to faktor, na ktorý stredná trieda nemá vôbec žiadny vplyv – zdražovanie životných

potrieb sa týka ceny chleba, výšky nájomného, ceny kávy, pollitra Pilsner Urquell, nádrže ben-zínu alebo lístkov MHD. Nenápadné zdražovanie vecí každodennej potreby, ktoré stále cítime na našich peňaženkách, a k tomu aj podstatnejšie zvyšovanie cien nevyhnutných a životne dôle-žitých položiek (bývanie, odvody, účty za tele-fón), za ktoré každý mesiac miznú peniaze z našich bankových účtov: na stredné triedy je vyvíjaný neustály tlak, ktorý je citeľnejší, pretože platy nestúpajú v priamom pomere k zvyšova-niu cien.

Myslíte si, že vaša fi nančná situáciasa za posledných desať rokov zhoršila, z dôvodu...v %


UK FR DE IT ES PT CZ SK HU PL RO RU EU 12

Poklesu príjmov 25 24 29 23 35 32 28 21 54 33 26 24 29

Nárastu životných nákladovvo všeobecnosti 32 41 31 44 37 42 26 27 69 40 35 30 38

Vyšších daní 14 20 14 34 19 32 13 11 42 13 20 9 20

Zvýšenia nákladov súvisiacichso zdravím a zdravotným poistením 3 23 26 31 7 14 20 13 26 19 17 12 18

Zmeny rodinnej situácie 9 13 10 13 14 17 16 9 20 11 16 10 13

Financovania vzdelania detí 3 6 6 9 10 10 6 7 18 5 7 7 8

Zmeny vašich spotrebných zvyklostí 2 4 3 7 5 2 3 4 5 3 3 7 4

Dôvod č. 1 Dôvod č. 2 Dôvod č. 3

Inflácia sa dotkla predovšetkým položiek súvi-siacich s bývaním, platbami nájomného a zák-ladnými surovinami, a to nezávisle od pre-chodu na euro. A stredná trieda nie je hlúpa, ihneď si to všimla, a oprávnene. Zvyšovanie výdavkov na zdravotnú starostlivosť znepokojuje strednú vrstvu predovšetkým v Nemecku a Taliansku, ale čiastočne aj smerom na východ, v Českej republike a na Slovensku. Zvyšovanie

daňového zaťaženia – či už ide o daňové odvody alebo nepriame dane – je skutočne citeľné a predstavuje hrozbu, ktorá sa neustále zintenzív-ňuje. Pri odpovedi na otázku, prečo konštatujú zhoršenie svojej finančnej situácie, príslušníci strednej triedy v Taliansku, Španielsku a Veľkej Británii odpovedali, že v poradí druhým najdôle-žitejším dôvodom, hneď za zvyšovaním život-ných nákladov, je zvyšovanie daní.

27 L’Observatoire Cetelem 2012 - Quelles perspectives pour la classe moyenne ? 27 L’Observatoire Cetelem 2012 - Quelles perspectives pour la classe moyenne ? 27 L’Observatoire Cetelem 2012 - Quelles perspectives pour les classes moyennes ? 27Barometer Cetelem 2012 – aké sú perspektívy strednej vrstvy?

Vývoj rozpočtových koefi cientov vo Francúzsku, rok 2000 – 2010v % Podiel výdavkov domácností na ich celkovej spotrebe

Zdroj: odhady a predikcie INSEE.

2000 2005 2010 2015*

23,4 24,3 25,6 26,4

3,63,9 4,1

13,713,4 12,6

14,5 14,0 14,1

4,9 4,4 4,3

6,0 5,8 5,4

8,9 8,5 8,5

5,7 5,4 5,4

5,8 6,4 6,8

3,3

14,1

14,8

5,4

6,1

8,8

5,8

6,06,0 5,8 6,4 6,8

22,1 22,4 21,6 21,4

42,7 41,3 39,8 38,5

29,2 30,5 32,2 33,3

Iné

Komunikácia

Reštaurácie a kaviarne

Alkohol a tabak

Turizmus

Voľný čas a kultúra

Zariadenie bytu,elektronika

Osobná starostlivosť

Oblečenie

Doprava

Potraviny

Poistenie

Vzdelanie

Zdravie

Bývanie a energie

VÝ

DA

VK

YP

RE

PO

TE

ŠEN

IEV

OLIT

EĽN

É V

ÝD

AV

KY

NEV

ÝH

NU

TN

É VÝ

DA

VK

Y

...a medzitým musia znášať narastajúci tlak z obmedzovania nevýhnutných výdavkov

Vývoj kúpnej sily európskej strednej triedy často stagnuje, čo táto trieda pociťuje o to tvrdšie, že neustále stúpajú aj náklady na zák-ladné životné potreby. Ide o výdavky na bývanie, poplatky a dane, poistné, komunikáciu, zdra-

votnú starostlivosť a vzdelávanie, kde sú v prie-mere najvýraznejšie dopady inflácie. Fakticky zaberajú stále významnejšie miesto v rozpočte domácnosti: stúpli z 28 % na 33 % mesačného rozpočtu v priebehu posledných desiatich rokov! Dôsledkom sú znižujúce sa výdavky na trávenie voľného času, na oblečenie, a dokonca aj na stravovanie.

toto vnímanie čiastočne potvrdzujú aj číselné údaje

Stredná trieda poukazuje na svoju materiálnu a finančnú situáciu, ktorá je osobitne kompliko-vaná a v priebehu rokov sa stáva vážnejšou. Aký je objektívny stav? Pokúsime sa odpovedať pomocou čísel, sústredíme sa na uplynulé desať-ročie.

Relatívne homogénna stredná vrstva v Európe...

Prvé konštatovanie: socio - ekonomické pro-fily v Európe sú relatívne homogénne. S príj-mom, mierne vyšším ako priemerný národný

dôchodok, disponuje 60 % populácie, čiže stredná vrstva predstavuje skutočný priemer. Možno s výnimkou Ruska, kde môžeme pozorovať viac nerovností ako inde (50 % príjmov získava 20 % najbohatších), si stredná trieda v Európe udržiava väčšinový pomer, či už je to na východe, v strede, na juhu, či na severe.Ďalším príkladom rozvoja strednej triedy: na juhu a na východe sa vyrovná úrovni severu.Lepšie povedané, kým všade naokolo sa jej posta-venie počas posledných desiatich rokov naštr-buje, v Španielsku, Maďarsku a Poľsku zosilnelo, a tým dostihlo ostatných susedov.

L’observatoire Cetelem 2012 - Quelles perspectives pour la classe moyenne ?28 Barometer Cetelem 2012 – aké sú perspektívy strednej vrstvy?28

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100


52

8

52

9

54

7

54

8

55

6

50

7

54

10

55

10

55

10

53

8

53

6

45

5

53

8

0

3

6

9

12

15

18

ESFR IT PTUK HU1CZ RODE RU1SK1 PL2

3,0 3,32,7

1,3 1,3 1,0 1,5

0,3

5,3

2,81,9

3,03,5

5,4

ND

3,6

6,4

17,4

40 39 38 39 39 43 36 35 35 39 41 50 39

Rozloženie hrubého národného dôchodku podľa spoločenských tried v roku 2010v % nižšia trieda

stredná trieda vyššia trieda

Zdroj: BIPE podľa Eurostat a národných štatistík.

Priemer12 krajín


... a v súhrne veľmi slušný rast príjmov v priebehu desiatich rokov

V skutočnosti je koniec 90. rokov a prvé roky 21. storočia sú poznačené dynamikou krajín juhu a ekonomikou krajín strednej a východ-nej Európy. V mnohých z týchto krajín sa vstup do Európskej únie stal synonymom mohutného a trvalého rozvoja. Ekonomické oživenie prinieslo strednej triede prospech, pokiaľ sa spoľahneme na vývoj jej príjmov v rámci tohto obdobia: +5,3 % ročne na domácnosť v Španielsku v rokoch

2000-2005, pričom v rovnakom období tento nárast sotva presiahol 1 % v Nemecku a Taliansku. Takisto platí, že v rokoch 2000-2005 zazname-nala citeľný nárast svojich príjmov aj východoe-urópska stredná vrstva, a to od 3 % do 6 % ročne, pričom v Rusku toto číslo dosahovalo v ročnom priemere 17 % !Na druhej strane na západe mal tento vývoj oveľa miernejší priebeh, hlavne vo Francúzsku, Taliansku a Nemecku, kde kríza v rokoch 2008-2009 značne zasiahla peňaženky príslušníkov strednej vrstvy.

Priemerný ročný nárast príjmov na domácnosťstrednej triedy v rokoch 2000-2005 a 2005-2010v % ročne

2000-2005 2005-2010

Zdroj: BIPE, podľa Eurostatu a národných štatistík.1 údaje za roky 2000 – 2004 nie sú k dispozícii.2 priemerný ročný nárast v r. 2005 – 2009.

29 L’observatoire Cetelem 2012 - Quelles perspectives pour la classe moyenne ? 29Barometer Cetelem 2012 – aké sú perspektívy strednej vrstvy?

-2

-1

0

1

2

3

4

5

6

7

Pokúšame sa teda naznačiť, že zhoršovanie životnej úrovne, na ktoré sa sťažovala stredná vrstva, je len obyčajným výmyslom? Aj tu je vhodná istá opatrnosť...

V priebehu piatich rokov sa kúpna sila európskej strednej vrstvy zvýšila len nepa-trne

Lebo príjem neznamená životnú úroveň.Paralelne s vývojom platov nastúpilo v priebehu posledného desaťročia aj zvyšovanie cien.Ak sa bližšie pozrieme, ako sa vyvíjala kúpna sila európskej strednej triedy, lepšie pochopíme jej pocit bezmocnosti a zraniteľnosti, ktorý ju

ovláda. Nula: to je úroveň nárastu kúpnej sily západoeurópskej strednej triedy za posledných päť rokov ! A to je len priemer: rok po roku sa talianska a v menšej miere francúzska a nemecká stredná trieda stala svedkom poklesu svojej kúp-nej sily. A ako sa má náš španielsky šampión? Ani on nebol ušetrený, dosiahol presne +0,2 % rastu za posledných 5 rokov. Iste, na východe je vývoj s ročným priemerom + 2,7 % pozitívnejší. Predsa len existujú veľké rozdiely medzi ruskou strednou triedou, ktorá na rozdiel od ostatnej populácie, zaznamenala prudký vzostup kúpnej sily, a maďarskou strednou triedou, ktorá absol-vovala rovnakú cestu nadol ako jej talianski susedia.

Priemerný ročný rast kúpnej sily domácnostístrednej triedy v r. 2005 – 2010v % ročne

Zdroj: SIPE podľa Eurostatu.* Poľsko: 2005-2009.

- 0,20,5

- 0,3 - 1,6 0,2

1,5 1,3

2,7

- 1,3 ND

3,5

7,2

DE ESFR IT CZPT RUUK ROHU PL*SK



0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

Životné podmienky prinášajúce trvalú spokojnosť

Ako vo všeobecnosti vnímatesvoju súčasnú materiálnu situáciu?v %

Materiálna situácia:značné rozdiely medzi východom a západom

Takmer polovica Európanov zo strednej vrstvy tvrdí, že je spokojná so svojou aktuálnou materi-álnou situáciou! Iste, existujú značné rozdiely, ktoré odrážajú všeobecne úroveň bohatstva krajiny: je teda logické, že v severnej Európe vidíme strednú triedu, ktorá je relatívne spokojná, pričom v južnej

Európe je úroveň spokojnosti rozvrstvenejšia. Oproti tomu na východe je obraz, ktorý o sebe stredná trieda vytvára, oveľa pochmúrnejší: 70 % príslušníkov strednej triedy (v Maďarsku je to dokonca viacej ako 85 %) nie je spokojných so svojou súčasnou materi-álnou situáciou!


uspokojivá alebo veľmi uspokojivá


Priemervýchodná

Európa

Priemer12 krajín

HU PLSK


69

6064

4944

39

54

33 35

13

21

3936

30

42

Európania, ktorí žijú na západe, hodnotia svoju materiálnu situáciu priaznivo napriek kríze. Osobitne to platí pre Veľkú Britániu,Nemecko a Francúzsko.


Stredná trieda často tvrdí, že smeruje k chu-dobe. Ale – hoci je pravda, že už niekoľko rokov ju zasahuje raz zvyšovanie cien, inokedy úsporné opatrenia alebo osobné obete, ktoré musí podstupovať v oblasti trávenia voľného času – tak je na druhej strane nepopierateľné, že na globálnej úrovni ťažila z významných pokro-kov celej generácie.Táto stredná trieda 21. storočia nepochybne zabúda na časy, keď jej rodičia nemohli využívať rovnaké sociálne výhody aké existujú teraz, na časy, keď uťahovanie opaskov pri odriekaní tova-rov, ktoré boli vtedy považované za luxusné, ani neprichádzalo do úvahy, pretože im chýbali zák-ladné potreby, na časy, keď sa na regáloch obchodov v mnohých štátoch vôbec nevyskyto-vali značkové výrobky.Vari naozaj stratila pamäť? Isteže nie: pri otázke, k akej spoločenskej triede patrili ich rodičia, sa z ich vlastných úst dozvedáme, že väčšina z nich

sa považuje za príslušníkov triedy, ku ktorej ich rodičia ani nemali prístup.Toto « rozrastanie » strednej triedy príslušníkmi pôvodom z chudobnejších vrstiev v rámci jedi-nej generácie sa často vníma ako znak stierania sociálnych nerovností: podľa toho, čo samy hovoria, súvisí so smerovaním chudobnejšej triedy – ku ktorej patrili ich rodičia – do strednej triedy, s ktorou sa samy identifikujú. Naopak, pokiaľ ide o prechod od bohatšej triedy k stred-nej, konštatujeme, že tento jav je všade v Európe len okrajový.Pochopiteľne, spoločenské oživenie a vzostup tried v krajinách východnej Európy sa ešte naplno neprejavilo, spoločenský vzostup nie je príliš zreteľný ani v Poľsku, Rumunsku a Rusku. A na západe Európy, kde je vzostup spoločenských tried historicky starší, pretrvávajú pocity, že predošlá generácia patrila k chudobnejšej vrstve obyvateľstva.

Zmena triednej príslušnosti – aká zmena?

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

Podľa vás, ku ktorej triede patríte vy,a ku ktorej triede patrili vaši rodičia?(západná Európa)v %

DE ESFR IT PTUK


Nižšia trieda Stredná trieda Vyššia trieda

mo

ji r

od

ičia ja

mo

ji r

od

ičia ja

mo

ji r

od

ičia ja

mo

ji r

od

ičia ja

mo

ji r

od

ičia ja

mo

ji r

od

ičia ja

mo

ji r

od

ičia ja

mo

ji r

od

ičia ja


Priemer12 krajín

3

5451

20

34

17 18

11

20

3035

28

19

3025

3934

645773

6579

6562

6387

74808061

794843

15

1 3 26

27

37

25

2 4 2


0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

Z toho vyplýva – v značnom rozpore s deprimu-júcim názorom, ktorý všeobecne panuje – že európska stredná trieda sa rozhodne považuje za lepšie situovanú ako boli jej rodičia. Viac ako 60 % príslušníkov európskej strednej triedy si teda myslí, že ich aktuálna situácia je prinajmenej takisto priaznivá, ako mali ich rodičia, a to je znak, že kríza posledného

desaťročia, ktorú tak často spomínajú, natoľko neotriasla generačným vzostupom zaznamenaným v minulom polstoročí.Musíme však konštatovať, že Maďari sú aj tu opäť najmenej optimistickí, pričom všetci ostatní – na čele s Rusmi – väčšinou pripúšťajú, že došlo k zlep-šeniu ich situácie.

Podľa vás, ku ktorej triede patríte vy,a ku ktorej triede patrili vaši rodičia?(východná Európa)v %


nižšia trieda stredná trieda vyššia trieda

HU ROSK PL RUCZ

mo

ji r

od

ičia ja

mo

ji r

od

ičia ja

mo

ji r

od

ičia ja

mo

ji r

od

ičia ja

mo

ji r

od

ičia ja

mo

ji r

od

ičia ja

mo

ji r

od

ičia ja

mo

ji r

od

ičia ja

priemer východná

Európa

priemer12 krajín

3

39 40

64

60 36 38

62

4448

52

50

3945

30

47

36

4843

3934

5 5 1 4 2 5 2 4 1 4 2645756

486248

685160

455158


0

10

20

30

40

50

60

70

80

Netreba teda vidieť situáciu strednej triedy len v čiernych farbách. Musíme rovnako pripustiť, že v priebehu života viacerých generácií sa jej posta-venie zlepšovalo, s rozvojom ekonomík jednotli-vých krajín a rozmáhaním prístupu ku konzumnej spoločnosti.

Domácnosť objektívne komfortnejšiaako rodičovská

Tento spoločenský vzostup sa prejavuje predo-všetkým v oblasti materiálneho pohodlia

a dostatku. V súčasnosti európska stredná trieda v drvivej väčšine pripúšťa, že má možnosť užívať si oveľa komfortnejší domov ako mali rodičia, keď boli v tom istom veku. Renovácia bytov vo východnej Európe a obrovský záujem o nehnuteľnosti na juhu viedli k rozvoju komfortu v bývaní, či už ide o tepelnú izoláciu, čistotu, alebo dokonca o veľkosť bytu.

Ako hodnotíte svoju súčasnú materiálnu situáciuv porovnaní so situáciou vašich rodičov?v %


lepšia na rovnakej úrovni


HU PLSK


21

44

25

31

32

38

32

26

30

28

31

30

25

36

25

4321

19

28

28

22

46

23

52

26

35


0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

Stredná trieda spája hodnotenie pohodlia často aj s dokonalejším vybavením. Do domácností stále pribúdajú moderné technológie, sú stále lacnejšie a výkonnejšie. Nie je to možno natoľko príznak soci-álneho vzostupu, ako skôr všeobecného zlepšovania podmienok bývania, no východoeurópska stredná trieda v každom prípade tvrdí, že má lepšie vybave-nie ako jej rodičia. Zrýchlenie technologického vývoja v r. 1990-2000 skutočne prispelo k šíreniu stále « revolučnejších » technológií udržiavajúc tak pocit zlepšujúceho sa vybavenia a väčšieho pohod-lia.

Nie je to tak dávno, keď bola ponuka vybavenia (hi-fi , elektrospotrebiče, spotrebná elektronika) v krajinách vtedajšieho východného bloku mimoriadne obme-dzená. Prudký hospodársky rast a otvorenie ekono-mík umožnili rýchle zavedenie týchto výrobkov do domácností, najmä v strednej vrstve, ktorá sa práve rozširovala. V súčasnosti by už bol považovaný za trúfalca každý, kto by chcel rozpoznať moskovský alebo pražský byt od londýnskeho alebo barcelon-ského: všade rovnaké obrazovky, rovnaké kávovary, rovnaké hi-fi veže a rovnaké kuchyne s rovnakým vybavením.

Povedali by ste, že vaše bývanie je komfortnejšieako bývanie vašich rodičov, keď boli vo vašom veku?v %

Považujete svoj byt za lepšie vybavenýako byt vašich rodičov, keď boli vo vašom veku?v %



DE

DE

ES

ES

FR

FR

IT

IT

CZ

CZ

PT

PT

RU

RU

UK

UK

RO

RO

Priemer12 krajín

priemer12 krajín

HU

HU

PL

PL

SK

SK

západná Európa

západná Európa

východná Európa

východná Európa

82

90

76

8683

87 8591

74 76

8791

84

69 6963

74 7276 77

82

62 60

8084

72


0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

Aj vo Francúzsku došlo v priebehu 40 rokov k skoku vo vybavení « bielou technikou ». Možno sa to dnes zdá byť banálne, no v r. 1970 chý-bala vo vyše 40 % domácností! Vybavenie mraznič-kou a umývačkou riadu sa tiež značne rozšírilo

a prispelo k zvýšeniu pohodlia vo francúzskych domácnostiach. Takže obraz modernosti ponúkaný v reklamách Moulinex v 70-tych rokoch je dnes pre Francúzov normou, ale zďaleka ňou nebol pre ich rodičov.

Cestuje sa viac, častejšiea ďalej ako kedysi

Komfort bývania, pôžitok z plnohodnotného prežívania voľného času: neprekvapuje, že toto sú hlavné kritériá spokojnosti strednej vrstvy v porovnaní s ich rodičmi.Či ide o dovolenky, navštevovanie reštaurácií alebo divadiel, trávenie voľného času strednej vrstvy nadobudlo viac - menej spoločné črty, a to vďaka flexibilnejšej úprave pracovného času, masovej ponuke a dostupnejším cenám.Je to fakt: európska stredná trieda cestuje prinajmenšom toľko, resp. viac, častejšie a ďalej ako jej rodičia. Až 70 % jej príslušní-kov to uznáva, aj pokiaľ ide o víkendy, aj dlhšie prázdniny. Považuje to za istú formu úniku. Už jej však nestačí len oddych na domácom území, ale túži aj vidieť kus sveta, oveľa viac ako generácia jej rodičov (aj tu až 70 %). Takmer štvrtina príslušníkov európskej strednej triedy uvádza, že minimálne raz ročne cestuje do zahraničia.

Cestovanie sa stalo pre európsku strednú triedu neodmysliteľným. A nechce sa jej čakať, kým si dosť našetrí, aby mohla cestovať, chce mať možnosť vydávať sa na cesty častejšie, hoci aj na menšie vzdialenosti:« Nerád by som čakal s cestovaním až do pen-zie, a kým deti odrastú. » Cestovanie je viac rozložené na celý rok, dávno neplatí bývalá predstava o veľkých cestách, na ktoré treba niekoľko rokov šetriť. Podstatné je odcestovať a otvoriť sa novým obzorom, objavovať kul-túrne a prírodné bohatstvá doma i v zahraničí. Preto neprekvapí zistenie, že európska stredná tr ieda neuprednostňuje dovolenky pred víkendmi, ani územie vlastnej krajiny pred cudzinou.A nevyzerá to tak, že cestovateľské nadše-nie tak skoro vyprchá: cestovanie živí túžbu po nových cestách a nové obzory podnecujú túžbu po ďalších: « Predtým som nikdy neces-toval, no nedávno mi bola ponúknutá cesta do Radžastanu. To vo mne vyvolalo túžbu cesto-vať ešte viac.

Vývoj úrovne vybavenia elektrospotrebičmivo francúzskych domácnostiachv %

Zdroj: Gifam.

1970 1980 1990 2003 2005 2009

chladnička mraznička práčka umývačka riadu


0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

Myslíte si že nasledovné aktivityvykonávate rovnako častoalebo častejšie ako vaši rodičia?v %



Od

chád

zate

n

a ví

ken

d viac ako vaši rodičia 36 46 33 47 57 50 33 38 28 44 45 35 41

rovnakoako vaši rodičia 32 26 34 27 24 25 41 32 20 26 22 39 29

Trá

vite

d

ovo

len

ku v

o

svo

jej k

raji

ne

viac ako vaši rodičia 28 40 29 44 53 50 33 32 25 35 42 17 36


Od

chád

zate

n

a d

ovo

len

ku

do

zah

ran

ičia

viac ako vaši rodičia 39 39 38 50 51 47 45 49 21 36 45 33 41


Viac ako dvakrát ročne Dvakrát ročne Raz do roka

Ako často trávite dovolenkualebo víkend vo svojej krajine?v %


25

37

26

14

14

22

25

10

20

25

13

35

31

13

33

33

12

20

26

7

28

26

14

23

26

7

11

23

10

29

22

10

39

33

10

27

27

11

27


HU PLSK



0

7

14

21

28

35

Kde pramení cestovateľská horúčka tejto generácie? Môžeme v tom vidieť skrátenie dĺžky pracovného času, ktorá sa prejavila najmä vo Francúzsku po zavedení zákona o 35 hodi-novom pracovnom týždni. Následne masívne vzrástol počet predĺžených víkendov – doma alebo v zahraničí – po ktorých stredná trieda túži ako po dúšku čerstvého vzduchu.Okrem rôznych zmien, ktoré poskytli príslušní-kom strednej triedy viac voľného času, ako mali ich rodičia, je dnes cestovanie aj oveľa jednoduchšie ako pred pár desiatkami rokov. Cestná, železničná a letecká infraštruktúra sa v celej Európe podstatne zlepšila a internet medzičasom veľmi uľahčil vybavovanie rezer-vácií.Ak k tomu prirátame aj nástup nízkonáklado-vých leteckých spoločností na trhy v Európe, cenovú dostupnosť letov na väčšie vzdialenosti a lacnejšie dovolenky (kempingy, kluby, atď.),

lepšie pochopíme, že európska stredná trieda nielen cestuje viac ako jej rodičia, ale častejšie aj do zahraničia.

Voľný čas v meste – neskrývaný pôžitok,ktorý nebol rodičom dovolený

V túžbe po úniku od stereotypu si európska stredná trieda dopraje viac voľného času tráveného v meste. Či už sú to reštaurácie alebo kultúrne podujatia, neodopiera si ich a uvádza sa, že viac ako dve tretiny jej prísluš-níkov chodí von častejšie ako ich rodičia.Avšak pri stredných triedach strednej a východ-nej Európy vidíme v tejto oblasti menšie sklony. Pritom je známy hlboko vžitý zmysel pre kul-túru, ktorý je v génoch týchto národov zakore-nený. Možno v tom treba vidieť intenzívnu úro-veň návštevy kultúrnych podujatí, ktorá sa prejavovala už u ich rodičov.

viac ako dvakrát ročne dvakrát ročne raz ročne

Ako často cestujete na dovolenkua víkend do zahraničia?v %


15

8

6

18

4

2 2

24

7

4

12

3

3

22

2

1

12

3

21

4

4

25

3

3

7

2

12

3

24

4

5

13

4

17

4

3


HU PLSK


1 12


0

10

20

30

40

50

60

70

80

Stredná trieda si dožičí tieto drobné radosti určite viac ako predchádzajúca generáciaa relatívne často: 62 % európskej strednej vrstvy ide do reštaurácie najmenej raz za pol roka, 33 % dokonca raz za tri mesiace!Ak reštaurácie uprednostňujú západní Euró-pania (a aj Česi a Slováci), navštevovanie kul-túrnych podujatí zaujíma stredné triedy vo viac-menej všetkých štátoch.Iba Maďari sú chladní, držia sa doma a stoja bokom od tohto typu spoločnosti, ktorú len z diaľky pozorujú. Podobne ako pri cestovaní

a vybavení domácností, rozvoj masovej ponuky kultúry tieto medzigeneračné javy podporil. Vybudovanie rozsiahlych kinosál – na západe aj na východe – tiež sprevádza paralelný nárast návštevnosti kín. Nástup skupiny milovníkov voľ-ného času odráža u strednej triedy jej potrebu úniku - konečne si môže dovoliť luxus tráviť voľný čas vonku, podobne ako postkomunistická gene-rácia, ktorá po období obmedzovania si môže dovoliť cestovať a zaplatiť si to, k čomu jej rodičia vôbec nemali prístup. Ani súčasná kríza, hocako ťažká, ju tak ľahko neprinúti cúvnuť !

Povedali by ste, že sa pre nižšie uvedené položky rozhodujete častejšieako vaši rodičia, keď boli v rovnakom veku?v %



Ch

od

enie

do

reš

tau

ráci

í

Častejšieako moji rodičia 45 43 54 38 48 57 58 48 56 28 44 37 31

Rovnakoako moji rodičia 25 31 21 33 24 23 19 29 24 20 21 20 32

Nav

štev

ova

nie

ku

ltú

rnyc

h

po

du

jatí

Častejšieako moji rodičia 40 36 50 32 45 57 60 33 34 28 44 32 27

Rovnakoako moji rodičia 27 36 25 38 29 21 16 35 32 19 21 24 31

najmenej raz za pol roka najmenej raz mesačne

Ako často chodíte do reštaurácie?v %


33

37

36

43

36

36

45

30

42

29

43

17

42

30

41

30 6

26

24

29

29

16

21

15

33

29

DE ESFR IT CZPT RUUK RO Priemer12 štátov

HU PLSK



0

10

20

30

40

50

60

70

80

0

2

4

6

8

10

12

Realita čísel potvrdzuje toto pozorovanie: vo Francúzsku viac ak 10 % celkového rozpočtu spotreby domácností sa v súčasnosti venuje na výdavky v reštauráciách, kultúru a cestova-

nie; v roku 1970 to bolo sotva 8 %, pričom v tom istom období najviac zaťažovali peňaženky domácností náklady na bývanie a rôzne poplatky.

Najmenej raz za pol roka Najmenej raz za mesiac

Ako často navštevujete kultúrne podujatia(kino, divadlo, múzeum...)?v %


kultúra a voľný čas cestovný ruch kaviarne, reštaurácie

Vývoj záťaže výdavkov domácností v r. 1970 – 2010 vo Francúzsku(kaviarne, reštaurácie, cestovný ruch, kultúra a voľný čas)v % celkových výdavkov domácností


27

34

27

38

26

38

43

22

5

1

2 2

5

1

5

1

2

5

1

2

5

2

2

5

2

2

3

6

2

6

3

5

22

3

30

31

20

23

24

29

14

35 6

30

21

33

27

24

28

29

24

31


HU PLSK


1970 1975 1980 1985 1990 1995 2000 2005 2010

Stredná trieda vo všeobecnosti prechádzajú obdo-bím intenzívnych turbulencií, ale súčasne pripúšťajú, že žije o čosi lepšie ako predchádzajúca generácia. Objektívne dosiahli väčšie materiálne pohodlie a v kva-

lite života pokrok, ktorý kríza nebude môcť zotrieť.Výzva pre ne spočíva v tom, aby sa ich deti mali lep-šie ako oni sami, a to aj keď pre to budú musieť pod-stúpiť obete.


Ochrana zdravia a budúcnosť detísú prioritami strednej vrstvy

Stredná trieda pod tlakom krízy prehodnocuje priority, aby sa pripravila na budúcnosť

Po tri roky trvajúcich otrasoch z krízy sa stredná trieda adaptovala. Prispôsobenie bolo sprevádzané striktnými rozhodnutiami v oblasti spotreby. Kým na východe pretrváva nádej v nárast príjmov, na západe sa prioritou strednej triedy stala nádej, že dokážu svoju životnú úroveň aspoň udržať.

Čo vás v súvislosti s budúcnosťou najviac znepokojuje?Uveďte podľa dôležitosti.v %



Dobré zdravotné poistenie 64 67 55 60 57 52 60 38 39 75 44 71 57

Zlepšenie životnej úrovne 39 39 25 47 32 43 38 44 45 60 71 68 46

Kúpna sila 22 54 21 49 31 38 19 31 34 36 51 41 36

Financovanie vzdelania/budúcnosti mojich detí 35 61 44 55 48 64 52 54 54 64 71 58 55

Odkladanie peňazí, sporenie 34 39 28 46 37 51 34 33 43 45 37 34 38

Udržanie životnej úrovne 44 50 40 32 31 32 35 42 48 48 60 28 41

Byť/stať sa vlastníkom bytu 32 40 21 47 28 25 31 31 76 43 48 43 39

Ekonomická krízaa zadlženie mojej krajiny 42 37 20 55 46 43 33 31 35 39 27 33 37

Príprava na môj dôchodok(po fi nančnej stránke) 34 41 39 53 33 37 40 46 45 62 41 35 42

Ekonomická krízaa zadlženie vo svete 37 30 18 42 43 35 24 23 31 35 26 23 31

na prvom mieste na druhom mieste na treťom mieste


0

10

20

30

40

50

60

70

80

A ako zabezpečiť budúcnosť? Kríza rozdeľuje európsku strednú triedu do dvoch kategórií. Na východe je to snaha o zlepšovanie životnej úrovne. Panuje presvedčenie, že ak sa bude viac pracovať, bude možné bohatnúť a uspokojovať potreby. Je napríklad zaujímavé, že v Rusku až 68

% príslušníkov strednej triedy tvrdí, že si chce zvý-šiť životnú úroveň. Na západe Európy prevláda v strednej triede zasa želanie udržať si existujúcu životnú úroveň. Vo Francúzsku polovica ľudí zo strednej triedy dúfa, že jej životná úroveň v prie-behu budúcich rokov neklesne.

Na východe túžba zlepšiť si životnú úroveň,na západe nádej v jej udržanie

Sociálne istoty, budúcnosť detí a kúpna sila – to je trojica v popredí hlavných obáv. Takže položka « mať dobré zdravotné poistenie » sa objavuje takmer všade na čele priorít európskej strednej triedy. V prípade Francúzska je to 67 %. V kontexte fi nančnej zraniteľnosti a skokového nárastu výdav-kov na zdravotnú starostlivosť je logické, že pre francúzsku strednú triedu je prvoradou starosťou získanie dobrého zdravotného poistenia.Budúcnosť detí je prioritou pre 61 % respon-dentov vo Francúzsku a pre 55 % v Európe.

Dôležitosť pripisovaná budúcnosti vlastných detí nie je ničím prekvapujúcim v zmysle eko-nomických problémov a vysokej nezamestna-nosti, ktoré vyvolávajú obavy o ich profesio-nálnu budúcnosť. Tretím prvkom v tomto prehľade je kúpna sila, ktorá znepokojuje 54 % opýtaných Francúzov. Atribútmi príslušnosti k strednej triede už nie sú vzhľad bytu alebo značka auta, ale schopnosť financovať si zdra-votnú starostlivosť, dôchodok a budúcnosť svo-jich detí.

Zdroje: Barometer Cetelem 2012.

Čo je vašou hlavnou obavouv súvislosti s budúcnosťou?v %


HU PLSK


39

4439

50

25

40

47

32 32 31

43

32

3835

44 4245

48

60

48

71

60

68

28

4641

zlepšiť si životnú úroveň udržať si životnú úroveň


0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

Pre udržanie/zlepšenie životnej úrovne plánujete... ?v %

Viac pracovať, a tak zvýšiť príjmy znížiť výdavky


Rozpočtová prísnosť doľahla na celú Európu, nie však rovnakým spôsobom: možno rozlíšiť tri skupiny krajín podľa ich správania v minulom roku, no zároveň treba uviesť, že jednotlivé sku-piny krajín nespája spoločný model, či už z poli-tického, ekonomického, kultúrneho alebo geo-grafického hľadiska.• v prvej skupine, pozostávajúcej z Nemecka,

Talianska a Slovenska, sa ukazuje, že situácia strednej triedy nie je oveľa horšia, alebo prinaj-menšom sa neprejavila výrazným poklesom životnej úrovne, ktorý by sa týkal viac ako tre-tiny strednej triedy;

• vo väčšine ostatných európskych krajín sa uká-zalo, že polovica až dve tretiny strednej triedy

pociťovali v priebehu roku 2011 pokles životnej úrovne;

• a nakoniec je tu Maďarsko, ktoré sa nápadne odlišuje: 83 % príslušníkov strednej triedy muselo urobiť ústupky zo svojej životnej úrovne; je to tiež jediná európska krajina, kde stredná trieda bola zasiahnutá väčšmi ako trieda s nižšou životnou úrovňou. Pripomíname, že Maďarsko bolo mimoriadne ovplyvnené krízou v roku 2008 a ťažko sa z nej spamätáva: odvtedy je spotreba domácností ako aj verejná spotreba v recesii a podľa predpovedí OECD to tak bude do roku 2013.

Navyše od roku 2009 pristupuje inflácia presahu-júca 4 %, čo je dvojnásobok v porovnaní s Európ-

Menej výdavkov, viac sporenia:Európania prísne spravujú svoj rozpočet

34

57

33

76

55 53

33

77

40

71

63

83

65 64 6259

70 6873

63

77

63

78

46

57

65


HU PLSK


Vo východoeurópskych krajinách stredná trieda ešte verí v možné zlepšenie životnej úrovne. Aby to dosiahli, myslia si, že budú môcť zvýšiť svoje príjmy. Platí to pre 73 % Rusov, 77 % Rumunov a 73 % Poliakov. Oveľa menej je tých, ktorí si mys-lia, že budú musieť obmedziť výdavky. Na západe sa pokus o udržanie životnej úrovne premieta do znižovania výdavkov. Stredná trieda takmer neráta so zvyšovaním príjmov pri zvládaní poklesu svojej kúpnej sily. Znižovanie niektorých výdavkov je teda evidentnou odpoveďou s cie-ľom udržania životnej úrovne: 83 % v Portugalsku, 77 % v Taliansku a 76 % vo Francúzsku, keďže

veľmi neveria v možnosť zvyšovania príjmov. A nakoniec – táto nádej v udržanie životnej úrovne prezrádza pocit príslušníkov súčasnej strednej triedy, že sú možno poslednými, ktorí sa automaticky mali lepšie ako ich rodičia. Vidíme však, že Nemecko sa jasne odlišuje od ostatných západoeurópskych krajín, ukazuje sa tu rovno-váha medzi odpoveďami, pokiaľ ide o vôľu zvy-šovať príjmy a obmedzovať výdavky. Dobrý eko-nomický výkon Nemecka má priamy dopad na správanie nemeckých spotrebiteľov. Majú viac dôvery v budúcnosť a 55 % z nich si myslí, že sa ich príjmy budú môcť zvyšovať.


0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

Povedali by ste, že v priebehu posledných 12 mesiacovste sa obmedzovali v spôsobe života?v %


DE ESFR IT CZPT RUUK ROpriemer západná Európa

priemer východná

Európa

priemer12 krajín

HU PLSK


56 56

30 30

61

69

51

58

18

83

5459

4853 52

skou úniou... Údaj 83 % teda nepoukazuje na pre-hnaný pesimizmus maďarského obyvateľstva, ale na veľmi vážnu ekonomickú realitu.Je potrebné tiež uviesť, aj keď to nie je prekvape-ním, že všeobecná schéma dopadov krízy na spoločnosť v Európe je takáto: chudobnejšia

trieda pocítila úder naplno, potom stredná trieda menej a nakoniec bohatšia vrstva, s výnimkou mimoriadneho prípadu Maďarska sa táto reťazová reakcia prejavila vo všetkých európskych kraji-nách, ktoré boli predmetom štúdie Barometer Cetelem.


Ako sa pokles kúpnej sily prejavuje v každoden-nom živote?Aké rozhodnutia sú pre Európanov prijateľné, aby dosiahli rovnováhu medzi svojimi túžbami a peňa-ženkami? Barometer Cetelem túto otázku položil a odhalil, že prienik medzi nákupnými želaniami a peňaženkami je ťažko dosiahnuteľný, a to pri strednej vrstve, ako aj pri bohatších, ktorí zjavne tiež museli obmedziť svoje nákupné zámery.

O zodpovedných Európanoch...

Prvými obeťami úsporných opatrení sa stali výdavky na zábavu alebo na oblečenie, voľný čas a cestovanie. Nasledujú výdavky na položky, ktoré sa dajú relatívne ľahko potlačiť (môžeme sa rozhodnúť menej cestovať alebo svietiť, aby sme ušetrili energiu, stravovať sa menej pestro a kva-litne...), ale len do určitej miery a s okamžitými

Povinnosti alebo potešenia – treba si vybrať...

Hovoríte, že v priebehu posledných 12 mesiacovste museli zredukovať výdavky:v akých oblastiach?v %


UK FR DE IT ES PT CZ SK HU PL RO RU EU12

oblečenie 45 50 23 23 49 58 51 13 79 40 52 35 43

voľný čas, cestovanie 36 47 19 21 50 55 48 12 66 35 48 40 40

potraviny 33 35 14 13 25 32 38 9 63 31 24 22 28

benzín, palivá 27 29 12 14 25 44 31 7 44 24 33 16 25

elektrospotrebiče 22 21 8 10 23 25 29 5 45 22 42 22 22

rekonštrukčné práce 28 19 11 10 26 26 23 6 42 28 36 18 22

nábytok 18 19 10 9 25 27 24 6 37 22 38 25 21

záhradkárstvo, výzdoba 18 17 6 8 21 24 16 5 29 14 28 16 17

auto, motorka, skúter 14 16 8 8 22 25 21 5 31 21 32 18 18

TV, hi-fi , vidéo, informatika,poplatky za telekomunikácie 15 16 8 10 21 25 20 4 30 19 24 13 17

zdravie, prevencia, poistenie 13 9 8 6 16 15 19 4 26 15 20 15 13

nehnuteľnosti, byty 9 4 5 5 7 15 9 3 27 12 20 12 10

vzdelanie 5 1 0 4 4 8 13 3 13 9 9 7 6

výdavková položka č. 1 výdavková položka č. 2 výdavková položka č. 3


účinkami na kvalitu života. Potom sa ukáže množ-stvo vecí, ktorých kúpa si vyžaduje väčšiu investí-ciu, je teda potrebné ju naplánovať v rámci dlh-šieho časového horizontu: elektrospotrebiče, TV, autá, motorky a skútre...S výnimkou Maďarska, kde sa v takmer 63 % prípadov obmedzujú výdavky na potraviny, sú z pohľadu najčastejšie citovaných položiek výsledky v ostatných krajinách relatívne homo-génne. Pri ostatných položkách je hierarchia v rámci jednotlivých krajín veľmi rôznorodá, hlavne pre kultúrne špecifiká (napríklad v krajinách so sil-nými « vlastníckymi » sklonmi je položka nehnu-teľnosti menej variabilná ako v krajinách, kde je zvyčajné byť nájomníkom) alebo pre ekonomické špecifiká (príklad Ruska, významného producenta ropy, kde výdavky na benzín a energiu sú trikrát menej spomínané než v krajine ako Portugalsko...). Treba poznamenať, že medzi položkami, ktorých sa stredná trieda vzdá až na poslednom mieste, nájdeme vzdelávanie, zdravie a poistenie, čo svedčí o veľmi racionálnom správaní v čase krízy, o zmysle pre priority, ktorý dokazuje význam istých hodnôt a o zmysle pre určité druhy zodpovednosti charak-teristickej pre kultúru európskych spoločností: zdravie je základným kameňom - mens sana in corpore sano – na ktorom sa dá budovať vzdeláva-nie.

Tento zmysel pre priority doposiaľ zdieľajú všetky spoločenské vrstvy – predstavitelia všet-kých troch základných spoločenských tried odpovedali v podstate rovnako.

... ale ostáva obava zo spotreby

Toto obmedzovanie určitých výdavkov pred-pokladal Barometer Cetelem v oblasti spot-reby už od roku 2009: 64 % Európanov si vtedy myslelo, že kríza tvrdo zasiahne ich spotrebu a už vtedy uvádzali, aké ústupky robia vo svojom spotrebiteľskom správaní, hlavne pri oblečení, ale aj v kultúre (knihy, hudba, video hry). Dve položky, pri ktorých sa spotrebiteľské zvyky zme-nili v prospech sklonu ku kúpe z druhej ruky (30 až 40 % respondentov ju už využívalo) ako aj k iným « špekulatívnym » spôsobom správania s cieľom znížiť výdavky (používanie porovnávača cien, nakupovanie v diskontných predajniach...).Aj keď redukcie výdavkov nemusia byť nutne prejavom zníženia životnej úrovne, predsa len predstavujú pre náladu Európanov otras a môžu navodiť pocit frustrácie. Tieto pocity však značne kolíšu v dôsledku toho, aký typ výdavku bol obe-tovaný...

Ktorého z nasledujúcich výdavkov by ste sa najmenej chceli vzdať?Základ: priemer krajín

v % Nižšia trieda Stredná trieda Vyššia trieda


33

29

24

1210 10

17

8

14

10

7 75 5 5

4 43

64 4

3 35

Po

trav

iny

Hifi

, vi

deo

,p

očí

tače

, te

leko

mu

nik

ačn

ép

op

latk

y

Vo

ľný

čas,

ce

sto

van

ie

Ob

leče

nie

Špo

rto

véak

tivi

ty

Reš

tau

ráci

e,

kavi

arn

e

Záh

rad

a,

dek

orá

cie

Elek

tro

spo

treb

iče


0

10

20

30

40

50

60

Stravovanie je treťou oblasťou, v ktorej spotrebi-telia museli prijať obmedzenia vo výdavkoch (takmer tretina Európanov zo strednej triedy obme-dzila výdavky na potraviny), je to súčasne obeť, ktorá generuje najväčšiu trpkosť a oproti ostatným polož-kám dosahuje ďaleko najvyššie hodnoty: pre takmer 29 % Európanov zo strednej triedy (a viac ako 33 % z chudobnej triedy) oproti dvakrát menšiemu výskytu pri telekomunikáciách/internete.V tejto poprednej trojici obmedzení, ktoré museli byť akceptované za minulý rok, stravovanie (spolu s obliekaním a voľným časom) vyvoláva neistotu asi preto, lebo spotrebitelia mu musia čeliť každodenne; zatiaľ čo pri ústupkoch v oblasti cestovania sa s týmto obmedzením vyrovnávajú iba raz za rok. Ak má byť šetrenie na stravovaní účinné, prináša so sebou odriekanie určitých pôžitkov – pestrosti, množstva alebo kvality produktov, ktoré si ukladáme do nákupného košíka.

Telekomunikácie:nový spoločenský determinant

Na druhom mieste sú to telekomunikácie a internet, bez ktorých sa v súčasnej spoloč-nosti zaobídeme čoraz ťažšie a pokiaľ sa ich vzdáme, veľmi rýchlo sa to prejaví ako spoločen-ský, ale aj profesionálny hendikep. Takže zisťu-jeme, že medzi mesačnými faktúrami za mobilný telefón v chudobnejšej a bohatšej domácnosti nie je vo väčšine skúmaných európskych krajín rozdiel väčší ako niekoľko desiatok eur. Ešte väč-ším prekvapením je, že vo Veľkej Británii, v Nemecku, Taliansku, na Slovensku, v Maďarsku a v Poľsku – teda v polovici skúmaných krajín – nižšie triedy minú na telefonovanie viac ako stredné triedy... aj keď uznávajú, že takáto faktúra za telefón predstavuje nadmerný výdavok a príliš zaťažuje ich rozpočet.

Aká suma je na faktúre za mobilné telefónyvo vašej domácnosti?v eurách





46,2

51,8

47,548,8

53

47,7

31,5

38,4

48,546,9

55,3

38,6

45

54,8

28,631,7

37,9

18,621,1

25

43,2

38,7

51,4

24,123,2

34,5

18,6

29,8

45,1

7,99,310,9

1,91,61,3

41,9


0

10

20

30

40

50

60

Ako si to vysvetľujeme? Ukazuje sa, že pripojenie na internet sa stalo nielen nástrojom alebo atrak-tívnou novinkou (veľké výdavky na telefonovanie značia, že vo väčšine prípadov existuje v jednej domácnosti jeden alebo viacej smartphonov, a to častejšie ako klasické mobily), ale veľmi zreteľným znakom spoločenskej triedy, tak ako donedávna značkové oblečenie... Znak spoločenskej triedy, ktorý sa veľmi rýchlo môže stať znakom spoločenského vylúčenia pre toho, kto nemá k dispozícii ten najlepší smartphone, aký je práve dostupný.

Na tej istej úrovni uvažovania je zaujímavé vší-mať si frustráciu vznikajúcu z toho, že príslušníci bohatej triedy sú nútení odrieknuť si dovolenku alebo cestovanie: moderná západná spoločnosť považuje platenú dovolenku za maximálne dôležitý výdobytok 20. storočia; vo Francúzsku sa objavil po nástupe Ľudového frontu k moci v r. 1936. Musieť sa ho vzdať sa pociťuje ako znak poklesu spoločen-ského postavenia, ktorý je úderom najmä pre pred-staviteľov bohatých tried, ktorí v minulosti chodili na dovolenky veľmi často...

Myslíte si, že je tá faktúrapríliš vysoká?v %


Zaznamenávame však – bez ohľadu na skutoč-nosť, že stredné triedy v Európe dokážu udržia-vať deň za dňom svoju životnú úroveň pomocou akceptovania nevyhnutných volieb v oblasti spot-reby alebo úsilia udržať úroveň príjmov – že optimis-tická fasáda sa trochu rozdrobuje, ak sa začneme

zaujímať o ich strednodobé alebo dlhodobé plány, ktoré si vyžadujú väčšie investície. Ak porovnáme pomer odpovedí s odpoveďami spred krízy, temer 80 % Európanov zo strednej triedy uvádza, že v prie-behu minulého roka muselo odložiť alebo vzdať sa istého plánu z rozpočtových dôvodov.

Hlavným terčom obmedzení Európanov sú každodenné výdavky


27

36 35

59

54

58

29 29

22

42

3735

46

50

43

4744

49

39 38

27

50

54 53

14

10

17

60

48

57

47 46

34

29

24

40




0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

50

Od globálne stabilného celku v rozsahu pri-bližne 80 % sa odlišujú dve skupiny krajín: prvá skupina, ktorá sa skladá z troch najbohat-ších krajín Európskej únie (Nemecko, Veľká Bri-tánia, Francúzsko) v parite kúpnej sily, sa jasne umiestňuje nad ostatnými, a teda ju môžeme a priori považovať za skupinu krajín, kde kríza zasiahla strednú vrstvu populácie najmenej, pre-tože svoje dlhodobé plány modifikovala v naj-menšej miere.Oproti tomu je tu druhá skupina, kde je situácia viac alarmujúca. Pozostáva z krajín, kde je eko-nomika a priori krehkejšia, a ktoré vstúpili do

Európskej únie neskôr (Maďarsko a Poľsko vstú-pili v roku 2004, Rumunsko v roku 2007). V týchto troch štátoch deväť z desiatich opýta-ných domácností uviedlo, že muselo pre finančné dôvody odložiť nejaký osobný plán...

Dlhodobé plány,ktoré sa udržiavajú...

Barometer Cetelem v snahe lepšie pochopiť situáciu sa pokúsil podrobnejšie preskúmať plány, o ktorých stredná trieda povedala, že sa ich musela zriecť. Výsledky sú uvedené nižšie:

Odložili ste alebo vzdali ste sa svojich plánovv priebehu minulého roka z rozpočtových dôvodov?v %

Ktorých výdavkov ste sa museli v priebehu minulých dvanástich mesiacov zriecť?Základ: priemer 12 krajín

v %

dovolenka, cestovanie

elektrospotrebiče, nábytok

rekonštrukčné práce

Hi-fi , video, informatika

auto,moto, skúter

nehnuteľnosť zdravie,vzdelanie

iné



DE ESFR IT CZPT RUUK RO Priemer12

krajín

HU PLSK


62

71

63

79 7982

79 80

93 9188

8279

48

42

34

2927

1816

11


0

10

20

30

40

50

60

70

Prvý dôležitý výsledok: viac ako polovica Európanov sa musela v priebehu minulého roka vzdať plánu na dovolenku alebo cesto-vanie. Ak sa na tento výsledok pozrieme vo svetle už uvedenej idey, že dovolenka je zna-kom spoločenskej úrovne a zrieknutie sa jej je pociťované ako strata spoločenského postave-nia, pochopíme lepšie, že stredná trieda tým trpí a má pocit, že ju kríza zasahuje naplno.Pri tom si môžeme všimnúť, že najviac sú obe-tované plány, ktoré predstavujú najkratší časový horizont: dovolenky a cestovanie, ale aj elek-trospotrebiče, rekonštrukčné práce, hi-fi, video a informatika, ktoré nie sú dlhodobými investí-ciami v tom zmysle, že ich realizácia nepresa-huje jeden mesačný plat. Oproti tomu až na druhom mieste sa ocitli dve najdôležitejšie položky – auto a plány na kúpu nehnuteľnosti – ktoré si u strednej triedy vo väčšine prípadov vyžadujú pôžičku na niekoľko rokov, a teda aj zrelú úvahu. Toto nám umožňuje trochu zmier-niť predchádzajúce konštatovanie a dúfať, že zásah do spôsobu života strednej triedy sa pre-javuje len v strednodobom horizonte, teda pri dočasne odložených nákupoch, ale nie v dlho-dobom horizonte. Treba však zdôrazniť, že je celkom možné, že tento druh plánov spotrebi-telia ešte nezanechali, lebo napríklad kúpa auta alebo bytu sa zvažuje a plánuje niekoľko rokov, a teda čiastočne sa vzťahuje na predkrízové roky...

Tým však vôbec netvrdíme, že postoj strednej triedy k dlhodobým plánom sa bude môcť v nasledujúcich rokoch udržať.Okrem toho sa znova ukázalo, že dlhodobé investície, ktorými sú vzdelanie a zdravie, sú « plánmi », ktoré sú najviac cenené, zo vše-obecného hľadiska môžeme usúdiť, že v rámci európskej strednej triedy vzdelanie a zdravie výdavkovými nie sú položkami, o znižovaní kto-rých je možné uvažovať, keďže sú také dôležité pre rozvoj budúcich generácií.

Ale na ako dlho?

Treba jasne definovať aj ďalší faktor: zistiť, či rušenie plánov priamo súvisí so skutoč-ným zhoršovaním finančnej situácie stred-nej triedy, alebo či takto konajú z opatrnosti v očakávaní neistej budúcnosti. V nižšie zobra-zenom grafe sme pod termín « z finančných dôvodov » zahrnuli odpovede spotrebiteľov, ktorí sa nám zdôverili, že sa zriekli nejakého plánu, pretože už nemali prostriedky na jeho uskutočnenie, použili peniaze na iný plán alebo museli počkať na lacnejší. Ďalšia odpoveď « z opatrnosti » odkazuje na odpovede typu « radšej som z opatrnosti počkal, kvôli ekono-mickým súvislostiam », « radšej som sporil », « radšej som počkal na niečo lepšie ». Tentoraz sa výsledky v jednotlivých krajinách značne líšia:

Z akého dôvodu ste sa vzdali týchto plánov?v %

Z fi nančných dôvodov Z opatrnosti



HU PLSK


38

20

37

29

34

21

44

31 32

39

28

46 47

27

49

25

60

28

51

32

49

31 32

41 41

31


0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

V deviatich z dvanástich krajín, kde prebiehal prieskum, drvivá väčšina respondentov uvá-dza bezprostredné finančné dôvody ako vysvetlenie odkladu určitého plánovaného výdavku.Na druhej strane, na Pyrenejskom polostrove (Španielsko a Portugalsko) a v Rusku sa odpovede na dotazník jasne zvrtli v prospech opatrnosti a predvídavosti... V prípade Ruska, sa situácia ťažko vysvetľuje bez rozboru toho, čo ruskí spot-rebitelia v rámci úsporného alebo opatrného správania uprednostňovali... Pokiaľ ide o Španiel-sko a Portugalsko, tieto rozhodnutia sa vysvetľujú ľahšie: populácia oboch krajín je v ohnisku krízy – a v pochybnostiach o určitej predstave kapita-lizmu – už od jari a leta 2011, kedy okrem toho, že ich mimoriadne zasahovala od roku 2008 ekono-mická recesia, pravidelne sa stávali terčom ratin-gových agentúr a veľmi skoro utŕžili znížené známky napriek tomu, že práve prijímali úsporné opatrenia a menili sa vlády. Občianska spoločnosť

na túto situáciu reagovala veľmi skoro: zmobili-zovali sa Indignados/Rozhorčení, združujúc sa okolo odvtedy preslávenej a symbolickej Puerta del Sol v Madride. Hnutie sa potom rozšírilo do celého sveta, až na Wall Street, s hnutím tzv. 99 % (predstavujúcich 99 % obyvateľov, ktorí mali zná-šať nový svetový ekonomický poriadok v pro-spech 1 % vykorisťovateľov). Toto sebauvedome-nie španielskych občanov poukazuje na nedostatok dôvery v budúcnosť, ktorá dotlačila obyvateľov Pyrenejského polostrova k tomu, že prikladajú taký význam opatrnosti a uvážlivosti pri svojom spotrebiteľskom rozpočte.

Európania sú naďalej opatrní

Pri analyzovaní odpovedí odrážajúcich opatr-nosť vidíme, že táto potreba uvážlivosti, oso-bitne výrazná v Španielsku, Portugalsku a v Rusku, menej prevažujúca vo zvyšku Európy, zodpovedá aj rozdielnemu správaniu podľa krajín:

Z akých dôvodov ste sa vzdali týchto plánov?v %

Peniaze ste použili na úspory Chceli ste počkať na niečo lacnejšie Chceli ste počkať z opatrnosti, z ekonomických dôvodov


DE ESFR IT CZPT RUUK RO Priemer12 štátov

HU PLSK

západná Eeurópa východná Európa

12

1116

6

11

13

15

13

19

14

25

21

23

6

16

6

20

6

26

8

21

13

16

3518

137

20

9

18

27

36

1316

17

21

28

17

20


0

10

20

30

40

50

60

70

Podiel respondentov, ktorí radšej počkali na lac-nejšiu ponuku, alebo ktorí radšej počkali z opa-trnosti resp. z ekonomických dôvodov, je v rámci všetkých respondentov približne stabilný vo všetkých krajinách.V rozpore s vyššie uvedeným sa nemožno nazdávať, že vyčkávanie na lacnejšiu ponuku znamená automaticky premyslený spôsob naku-povania; v skutočnosti odkladanie nejakého plánu vyčkávajúc na zmenu ceny nie je hľada-ním alternatívnych spôsobov spotreby pri reš-pektovaní rozpočtových obmedzení, ale skôr podriadením sa týmto rozpočtovým obmedze-niam.Na druhej strane miera šetrenia v strednej triede sa v jednotlivých krajinách značne líši.Je evidentné, že tieto odpovede nekorešpon-

dujú s mierou šetrenia v domácnostiach kaž-dého z týchto krajín. Na makroekonomickej úrovni trojicou popredných krajín, kde domác-nosti šetria najviac v Európe, sú Nemecko, Taliansko a Francúzsko (s mierou šetrenia okolo 15 % hrubého príjmu), pričom treba uviesť, že len 6 % francúzskej strednej triedy tvrdí, že pokiaľ sa rozhodli odložiť si peniaze, stalo sa tak za vysokú cenu, pretože im to zabránilo uskutočniť istý plán...V krajinách, ktoré sú ekonomicky najkrehkej-šie, je málo spotrebiteľov, ktorým sa podarilo tento rok ušetriť, čo je v súlade so stavom finančnej krízy. Rozdiel je len u Rusov, spomedzi ktorých 35 % strednej triedy poznačenej krízou dalo prednosť sporeniu – a mali na to pros-triedky – pred výdavkami na okamžité plány.

K čomu ste sa uchýlili v priebehu poslednýchdvanástich mesiacov, aby ste ušetrili?základ: priemer 12 krajínv %


Spotrebitelia dobre vedia, že samotné krátenie výdavkov nie je jediným riešením.Dalo sa to predpokladať podľa správania spotrebite-ľov voči odievaniu: treba nájsť nové druhy spotrebi-teľského správania a nakupovania, aby sa dali obísť rozpočtové obmedzenia v časoch prísneho šetre-nia...

Verejnosť sa čoraz viac zaujímao ekonomicko-ekologické súvislosti...

Európania sa prispôsobili: prakticky všetci pristúpili k niektorému z krokov umožňujúcich šetrenie: uváž-livejšie používanie zdrojov (voda, elektrina, nafta), horúčkovité hľadanie toho správneho rozhodnutia: v snahe udržať životnú úroveň treba porozmýšľať o všetkých možnostiach.

Sporeniea nič len sporenie

Úsporavody

a energií

Lacnejšie značky

Nákupy v dis-

kontných predajniach

Porovnávač cien

Nákupy z druhej

ruky

Nákupcez internet

Opätovný odpredaj

vecí

Zmena spôsobu dopravy

Poradili ste si sami

(obnova, výmena, ...)

Priamy nákup(zber

ovocia, ...)

Žiadna z možností

6461

56

43

34 33

2118 19

17

4


Vo všeobecnosti môžeme tieto postupy vní-mať z dvoch uhlov. Prvým je uvedomelý prí-stup – či už sociálny, etický alebo environmen-tálny – ktorého vyjadrenie sa vo chvíli krízy prejaví uvedeným spôsobom... a vo všeobec-nosti sa považuje za dobré riešenie. V popredí týchto nových krokov stojí šetrenie vodou a energiami, ktoré akceptovali dve tretiny európskej strednej triedy, a ktoré ochrancovia životného prostredia presadzujú už vyše dvad-sať rokov. To, že nastupujú práve teraz, súvisí so znižovaním rozpočtu domácností. Môžeme sa nazdávať, že takáto priaznivá prax pretrvá, aj keď v ekonomike nastane oživenie. Iný spôsob vyplývajúci z etiky a stojaci na druhom mieste: odmietanie značkového tovaru,ktoré môžeme interpretovať ako nesúhlas s konzumným správaním, s ideou o spoloč-nosti, kde sa ľudia vystavujú na obdiv, a to práve vtedy, keď je spotrebiteľ pritlačený k múru a musí vedieť definovať, čo je preňho naozaj dôležité. V menšej miere sa objavuje využívanie hromadnej dopravy, recyklovanie: tieto metódy prijala asi pätina Európanov a patria tiež k eko-logickým druhom správania.

... takisto ako o vyhľadávanie nakupovania alternatívnymi spôsobmi

Druhým uhlom pohľadu je už spomínané premyslené, až prefíkané, nakupovanie za čo najlepšiu cenu, hľadanie výhodného nákupu, ktoré síce spotrebiteľa stojí viac času a energie, ale ochráni jeho peňaženku. Dis-kontný predaj, nakupovanie cez internet a sys-tematické využívanie porovnávačov cien sú súčasťami tohto fenoménu a ich význam rastie, pretože sa týkajú 33 až 55 % európskej strednej triedy. Tieto výsledky sme už zistili a podrobne komentovali v predchádzajúcich vydaniach Barometra Cetelem. Teraz sa len znova potvr-dili. Prispôsobenie sa recesii cez nové spôsoby spotrebiteľského správania je, ako sa zdá, kľú-čom na udržanie životnej úrovne, ktorú európ-ska stredná trieda doposiaľ poznala, a o ktorej si myslí, že ju v blízkej budúcnosti môže aj stra-tiť.Je zaujímavé, že pred tromi rokmi Barometer Cetelem kládol Európanom otázky o využívaní nakupovania cez internet a respondenti sa v rámci Európy vyznačovali značnými roz-dielmi; v súčasnosti sa ukazuje, že tieto rozdiely

majú tendenciu slabnúť. Spolu s ostatnými spo-ločnými znakmi – zmysel pre nutnosť voľby a spoločné hodnoty, ktorými sa európska stredná vrstva vyznačuje – sa to stáva obhajo-bou európskeho « ducha », viditeľného a rozší-reného konkrétnym spôsobom aj za hranice tak, ako si to želali otcovia zakladatelia Európy... a to napriek výkyvom v geopolitických vzťa-hoch, ktoré medzi sebou zažili európske krajiny od začiatku dlhovej krízy.

Situácia je doslova znepokojujúca– a perspektíva?

Kríza teda znásobuje a akceleruje zmeny, ktoré už sú v spotrebiteľských zvykoch priam hmatateľné: vo väčšine európskych kra-jín zaznamenávame pokles kúpnej sily, to značí zintenzívnenie rozpočtových obmedzení spot-rebiteľov... Spotrebiteľ to cíti – a vyjadril to aj prostredníctvom prieskumu Barometra Cete-lem. Obete podstupované v mene týchto reštrikcií dodržiavajú istú logiku hierarchizácie výdavkov: strava a cestovanie sú prvými zníže-nými položkami, aj keď tento krok je vysoko symbolický práve v rámci strednej triedy, ktorej masové dovolenky sú symbolom trvalého narastania životnej úrovne.Odteraz ani ekonomické správanie (úzkostlivé šetrenie vodou a elektrinou, cestovanie hro-madnou dopravou...), ani alternatívne spôsoby spotreby (akciové nákupy, nakupovanie vo väč-šom množstve...) zrejme nebudú stačiť na zastavenie tejto revolúcie, aj preto, lebo ich rozširovanie ohraničujú kultúrne obmedzenia. Jediné riešenie: úsporné opatrenia. Na domác-nosti aj na štát tlačí rigoróznosť, ktorá je najčas-tejšie dôsledkom reálnej a bezprostrednej situ-ácie a je zintenzívňovaná prirodzeným sklonom k predvídavosti a šetreniu v očakávaní lepších čias...V takejto situácii nás nemôže prekvapovať tvr-denie európskej strednej triedy, že trpí krízou, cíti istú stratu svojho statusu, niekedy dokonca pociťuje príslušnosť k nižšej triede. Mali by sme si myslieť, že sa práve prizeráme koncu strednej triedy, predstave rovnej spoločnosti, kde je bohatstvo spravodlivo rozdeľované, aby sa každý mohol oslobodiť od materiálnych starostí a hľadať svoje šťastie? Takéto tvrdenie by sa však malo lepšie preskúmať z hľadiska historic-kej a generačnej perspektívy.


0

10

20

30

40

50

60

Chrániť budúcnosť znamená chrániť deti

Najväčšie investície do mladých...

Strednej triede je fatalizmus na míle vzdia-lený; jej optimizmus sa teda prejavuje v inten-zívnom investovaní do detí, ktoré sú – ako sme mali možnosť vidieť vyššie – jednou z ich hlav-ných priorít. Ocitli sa na dobrej životnej úrovni a teraz sa starajú hlavne o to, aké dedičstvo zane-chajú svojim deťom. Preto ich bez váhania roz-maznávajú a všemožne opatrujú, len aby im zais-tili ešte lepšiu budúcnosť. Príprava budúcnosti sa začína už dnes, a to predovšetkým poskytnutím čo najkvalitnejšieho vzdelania. Tu európska stredná trieda investuje skutočne bez prerátava-nia. Aj keď v Európe je školstvo často v podstate zadarmo, stredná trieda bez váhania platí ďalšie školy, kurzy, ak to jej potomkom pomôže dosiah-nuť úspech. Štvrtina domácností takto svojim deťom platí osobitné kurzy aj napriek celkovej pochmúrnej nálade v oblasti spotreby.Osobitne silný sklon k investovaniu do vzdelania detí sa prejavil u ruských rodičov. Tento postoj je

tiež rozšírený v krajinách východnej Európy (a aj v Španielsku), mimoškolské vzdelávanie podpo-ruje v týchto krajinách 30 % príslušníkov strednej triedy. Po páde komunizmu a vymiznutí dovte-dajších funkcionárov, ako aj v súvislosti s otvo-rením ekonomiky sa stáva stále potrebnejším posilňovanie vzdelávania detí pomocou súk-romných kurzov a ukladaním povinností v čoraz nižšom veku – potrebujú predsa pevný základ, napríklad ovládať cudzie jazyky... tieto možnosti oni sami predtým nemali. Navyše, v kontexte internacionalizácie sa to môže stať dokonca nevyhnutnou podmienkou prípravy na ich integ-ráciu na prestížnych školách alebo zahraničných univerzitách.Takže mimoškolské kurzy už nepredstavujú nedostupný a nepredstaviteľný luxus pre tých rodičov, ktorí si želajú, aby sa ich deti dostali na pokiaľ možno najvyšší stupeň spolo-čenského rebríčka: « Ideálne je môcť uhradiť svojim deťom mimoškolské alebo špeciálne kurzy, to im umožní lepší postup ».

Platíte svojim deťom osobitné kurzy/doplnkové kurzy?v %



HU PLSK


13

6

18

22

30

1517

30

22

29

35

56

25


0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

Vzdelanie a dobré známky nie sú jedinými želaniamirodičov. Záleží im aj na tom, aby ich potomstvo malo čo najlepšie životné podmienky a prístup k celej škále mimoškolských aktivít, v niektorých prípadoch dosť nákladných. Kurzy plávania, tanca, golfu, jazdy na koni, tenisu, maľovania, herectva, spevu sú aktivitami, o ktorých sa pred-pokladá, že náklady na ne budú pre domácnosti v súčasnom ekonomickom kontexte odstrašu-júce. V skutočnosti zisťujeme, že to tak vôbec nie je. Napriek občas doslova nedostupným cenám týchto kultúrnych a športových činností

(« Ak má človek viac detí, stojí to pekné peniaze, ak chcete, aby sa každé z nich venovalo jednej alebo dvom mimoškolským činnostiam: futbalu, plávaniu...) domácnosti ďalej investujú stále viac, len aby deťom umožnili pestré využívanie voľ-ného času, na aké v ich veku sami nemali mož-nosť. Celkovo až 80 % európskych domácností uvádza, že ich deti sa venujú viacerým druhom mimoškolských činností ako kedysi oni sami. A neexistuje tu – alebo len v malej miere – kul-túrna alebo národná diferenciácia (približne 90 % v priemere v južnej Európe, 70 % vo východnej Európe).

Stredná trieda nie je skúpa, ak ide o šťastie ich detí, ale ani pri iných, materiálnejších rozhodnutiach: novinky, značky, technológie nie sú výnimkami z tohto pravidla! Rozhadzo-vačne siahajú do vrecka, len aby svojim deťom zabezpečili, že budú na úrovni doby, aby sa nestalo, že v triede budú jedinými, ktoré nemajú to, čo sa práve nosí. Takže niektoré druhy vyba-venia sa masovejšie objavujú u čoraz mladších detí, napríklad hracie konzoly, značkové obleče-nie, a najmä mobilné telefóny. Dávno sú preč časy, keď sa rodičia hnevali pri pohľade na svoje deti, ako sa pýšia nákladnými technologickými hračkami ; najnovšie im chcú poskytovať to naj-

lepšie a je medzi nimi mnoho takých, ktorí si myslia, že mať v škole mobilný telefón nie je na škodu. Vo Francúzsku 70 % 12-14-ročných a 89 % 15-17-ročných ľudí malo v roku 2010* vlastný mobilný telefón! Všeobecnejšie povedané, viac ako 90 % opýtaných v Európe si myslí, že mať vlastný mobilný telefón vo veku do 16 rokov je normálne. Táto tolerancia je ešte vyš-šia v krajinách východnej Európy, kde respon-denti bez problémov uviedli (33 % Poliakov, 55 % Čechov, a ... 70 % Rusov !), že mobilný telefón môže mať dieťa od 7 – 10 rokov.

* Barometer mobilnej telefónnej spoločnosti AFOM/TNS Sofres.

rovnaké množstvo mimoškolských aktivít viac mimoškolských aktivít

V porovnaní s tým, čomu ste sa v detstve venovali vy, povedali by ste, že vaše deti sa venujú mimoškolským aktivitám (šport, hudba,výtvarné umenie...) viacej, rovnako alebo menej?v %



HU PLSK

západná Európa východnáEurópa

42

3129

58

37

42

68

22

50

39

33

39

73

15

51

21

46

26

58

18

48

12

41

26

50

27


0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100


HU PLSK


Telefóny, značkový tovar – všeobecný jav v škole aj mimo nej: všetky tieto symboly vonkajšieho aj vnútorného bohatstva sú popri tom aj znakmi prís-lušnosti k novej modernej strednej triede, ktorá práve vzniká. Konečne došlo k « zavŕšeniu » spoločenského úspechu strednej triedy, a to v uniforme, ktorú pre svoje deti deň za dňom šije... aj za cenu početných osobných obetí v záujme tohto cieľa.

... za cenu obmedzovania osobných výdavkov

Keďže stredná trieda je altruistická, našla si originálnu formu rozhodovania, ktoré už sa nepohybuje na

úrovni otázky « čo » sa kúpi, ale « kto » to zaplatí, s tým, že výdavky na deti majú prednosť pred vlast-nou spotrebou. Kríza sa teda stáva pre túto triedu hodinou pravdy: súc donútená vybrať si, opäť nachá-dza zmysel a hodnotu vecí. Deti sú pre ňu základnou hodnotou, v záujme ktorej je ochotná obetovať vlastné pôžitky.Až 70 % európskej vrstvy uvádza, že už podstú-pilo osobné obete, aby nemuselo znížiť výdavky na deti, krivka altruizmu stúpa od Portugalcov cez Talia-nov, Čechov, Poliakov a Rumunov, kde sa tento pomer blíži k 80 %.

7 – 10 rokov 11 – 13 rokov 14 – 16 rokov nad 17 rokov

Od akého veku má podľa vásmať dieťa svoj mobilný telefón?v %


Ste pripravení podstúpiť osobné obete,aby ste nemuseli znížiť výdavky na deti?v %


áno, už podstupujem osobné obete


HU PLSK


62 6066

70

79 8178

54

71

79 78

69 70

9

26

44

21

7

32

48

13

47

33

12

178

53

25

5

7

35

42

16

114

29

56

6

25

37

32

5

41

35

19

9

26

31

34

14

46

23

17

1

22

9

68

24

33

35

8

14

59

25

2


0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

Iste, stredná trieda si ukladá povinnosť robiťkompromisy, ale ide skutočne o obete v prí-pade nákupu značkového oblečenia alebo naj-modernejšej elektroniky? Pretože ak štúdium a zdravotná starostlivosť sú na čele služieb, o ktorých stredná trieda tvrdí, že je schopná ich obmedzovať v prospech detí, je prekvapujúce

dozvedieť sa, že pre polovicu jej príslušníkov sú tieto produkty « základnej potreby » predmetmi, ktoré sa môžu zdať zbytočnými podobne ako video hry alebo mobilné telefóny. Môžeme v tom naopak vidieť skĺznutie ku konzumným hodnotám, ktoré sa vyskytuje vo všetkých generáciách.

Najnovší model mobilného telefónu, znač-kové oblečenie, tablety a čítačky – to sú naj-novšie atribúty spoločenského pokroku, ktoré nedokážeme deťom odmietnuť... ani za cenu, že obetujeme niektoré vlastné výdavky. Okrem toho, práve podľa tohto druhu produktov bude nasle-

dujúca generácia posudzovať životný komfort a materiálnu situáciu. Kúpiť si notebook alebo značkové oblečenie, ktoré boli pre rodičov luxu-som, sa stáva prioritou vo chvíli, keď ich potre-bujú deti, a to najmä na východe, konkrétnejšie v Rusku.

Ste pripravení podstúpiť osobné obete pre svoje deti,aby ste im mohli kúpiť uvedené produkty?Základ: priemer 12 štátov

v %


už podstupujem obete som pripravený obetovať

Štúdiumšpeciálne

kurzy

Nadštandardná starostlivosť,

napr. ortodoncia

Značkovéoblečenie

Mobilnýtelefón

Mikro-informatika Hi-fi ,TV,

videohry

41

30

21

25

43

29

30

23

38

22

25

19


Vďaka všetkým týmto drobným odriekaniam dokáže stredná trieda zabezpečovať úspešné odo-vzdávanie štafety nasledujúcej generácii, investovať do jej budúcnosti a obnovovať zmysel spotreby.

Šporovlivá voči sebe, o to štedrejšia k deťom – priam námet na riešenie situácie súčasnej európskej stred-nej triedy.

Európska stredná vrstva, z pohľadu generácií, je na tom nakoniec podľa všetkého pomerne dobre, čo je istým posunom oproti negatívnemu vnímaniu ich situácie v krátkodobom výhľade; nakoniec je pravdou, že majú za sebou desaťročie poznačené problémami. Je isté, že sa museli rozhodnúť pre tvrdé úsporné opatrenia v oblasti osobných výdavkov, ale urobili to v záujme pohodl-nejšieho života svojich drahých potom-kov: štúdium, topánky podľa poslednej módy alebo najnovší typ smartphonu – toto všetko sa stalo atribútom novej strednej triedy, do ktorej tá predchádza-júca vkladá všetky svoje nádeje.Naši rodičia si uchovávali nádej, že budú môcť « viac nakupovať », naproti tomu

stredná trieda súčasnosti, ktorá je v lep-šej materiálnej situácii, ašpiruje na cieľ « nakupovať lepšie ». Kríza, ktorou prechá-dza posledných desať rokov, nie je práve príležitosťou prehodnotiť svoju spotrebu a vrátiť jej zmysel? Z prehodnotenia môžu vzísť nové trendy súvisiace so zod-povedným nakupovaním – etickým alebo ekologickým – ktoré sa už v Európe roz-šírilo, a ktoré už bolo analyzované v predchádzajúcich vydaniach Baro-metra Cetelem. Vedeli by sme nájsť kraj-šiu hodnotu ako snahu zabezpečiť svo-jim deťom žiarivú budúcnosť a odovzdať im žezlo za lepších podmienok? Práve v spoločenskom úspechu ďalšej generá-cie spočíva nádej európskej strednej vrs-tvy.

Dokázali by ste podstúpiť osobné obete,aby ste mohli svojim deťom kúpiť nižšie uvedené výrobky?v %


UK FR DE IT ES PT CZ SK HU PL RO RU EU 12*

Štúdium, osobitné kurzy 46 62 58 81 74 87 66 76 76 66 85 81 71

Nadštandardná starostlivosť,napr. ortodoncia 50 67 60 83 76 91 65 74 74 76 87 71 72

Značkové oblečenie 38 37 46 52 43 39 51 25 46 51 57 70 46

Mobilný telefón 50 42 51 54 43 47 67 49 59 55 61 63 53

Mikro-informatika 48 52 54 69 57 57 53 62 70 59 71 68 60

Hi-fi , televízor, videohry 45 40 46 51 45 39 50 30 40 43 52 58 44

Záver

Priorita č. 1 Priorita č. 2 Priorita č. 3

Analýzy a predikcie realizoval Barometer Cetelem v decembri 2011 v spolupráci s partne-rom, výskumným pracoviskom BIPE na základe prieskumu, ktorý uskutočnil v teréne v novembri až decembri 2011 TNS Sofres.• Na vzorke respondentov, ktorí reprezentovali obyvateľstvo (vo veku 18 a viacej rokov)

každého z dvanástich štátov: Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Portugalsko, Česká republika, Rumunsko, Veľká Británia, Rusko a Slovensko.

• Viac ako 6500 opýtaných Európanov, minimálne 500 osôb z každej krajiny.

DDefi nícia sstrednej vrrstvyV záujme konzistentnosti v rámci všetkých skúmaných krajín, ako aj v záujme čo najtesnejšieho priblíženia k realite a s cieľom umožniť medzinárodné porovnávanie, používame obvyklú ekonomickú klasifi káciu v závislosti od decilov príjmu: stredná trieda v našej štúdii zodpovedá domácnostiam patriacim ku kvintilu príjmovQ2, Q3, Q4, čiže 60 % obyvateľstva strednej triedy sa nachádza medzi 20% najchudobnejších a 20 % najbohatších.

Celková ekonomická neistota núti strednú triedu, aby bola opatrná. Rozumne regulujú svoje výdavky, viac šetria a investujú do budúcnosti svojich detí. Posledných desať rokov sa vyznačovalo ľahkým poklesom kúpnej sily vo východnej Európe a rastúcim obmedzo-vaním výdavkov (bývanie, zdravie, vzdeláva-nie...). Tam korení obmedzenie rozpočtu na najbežnejšie nákupy ako potraviny, benzín alebo odevy. Napriek tomu, že sa objavujú materiálne problémy, vnímanie ostáva pozi-tívne. Mechanizmus spoločenského postupu fungoval a umožnil deťom žiť v podmienkach, ktoré sú vo všeobecnosti lepšie, ako mali ich rodičia – v takých veciach ako je bývanie a trávenie voľného času, najmä dovolenky a navštevovanie reštaurácií alebo kultúrnych podujatí. Stále sa však pretrváva pocit: deti sa nebudú mať automaticky lepšie ako rodičia, preto treba myslieť na ich budúcnosť a naštar-tovať ich tak, aby vedeli vziať opraty do

vlastných rúk a zabezpečiť si život v lepších podmienkach. Vo východnej Európe aktívne pretrváva chuť zvyšovať si životnú úroveň. Na západe ide o jej udržanie: atribútmi prísluš-nosti k strednej triede už nie sú zariadenie bytu alebo značka auta, ale schopnosť vedieť si financovať zdravie, dôchodok a budúcnosť detí. Odlišuje sa len Nemecko, kde je rovnaký počet respondentov očakávajúcich v budúc-nosti zlepšovanie životnej úrovne cez zvyšova-nie príjmov húževnatejšou prácou ako tých, ktorí si myslia, že to isté dosiahnu obmedzova-ním výdavkov. Európska stredná trieda v roku 2011 obmedzila svoje každodenné výdavky. Položka « textil » bola často z výdavkov na nákupy vylúčená bez toho, aby to spôsobovalo veľa frustrácie. Na druhej strane pri nákladoch na mobilné telefóny nedošlo k zmene, skôr naopak: respondenti si myslia, že dieťa by malo mať vlastný mobilný telefón od 12 rokov, v Rusku dokonca od 10 rokov.

Metoddoollóggiiaaa

Záverr

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

20

20

20

20

20Vyššia trieda:20 % najbohatších.

Stredná trieda:60 % sa nachádzamedzi 20 % najbohatších a 20 % najchudobnejších.

Nižšia trieda:20 % najchudobnejších.

Kontakt: Ing. Andrea Trebuľovámanažérka slovenského vydania štúdie

Barometer [email protected]

https://www.cetelem.sk/o-spolocnosti/barometer

cetelem - pôžička online - barometer 2012

Documents