Chvojnická pahorkatinaChvojnická pahorkatina je geomorfologický celok na západnom Slovensku, na Záhorí. Je súčasťou podsústavy

Panónska panva, provincie Západopanónska panva, subprovincie Viedenská kotlina a oblasti Záhorská nížina.

Poloha a členenie

Na juhu a západe hraničí s Borskou nížinou, na severozápade s Dolnomoravským úvalom, na

severovýchode s Bielymi Karpatmi a na východe s Myjavskou pahorkatinou. Na severe prebieha česko-

slovenská štátna hranica.

Chvojnická pahorkatina sa člení na štyri geomorfologické podcelky:

• Senická pahorkatina na juhu

• Skalický hájik na severe

• Unínska pahorkatina na západe

• Zámčisko v centrálnej časti.

Najvyšším vrchom je Zámčisko (434,1 m n. m.) v rovnomennom podcelku.

Geologické pomery

Z geologického hľadiska je oblasť Chvojnickej pahorkatiny priraďovaná k neogénnym sedimentárnym panvám

Vnútorným Západným Karpatom. Juhozápadná časť je budovaná málo spevnenými až sypkými morskými

neogénnymi sedimentmi, hlavne ílmi, slieňmi, siltmi, pieskami, pieskovcami a štrkami obdobia vrchného miocénu

až pliocénu. Juhovýchodnú a centrálnu časť budujú ílovce, siltovce, piesky, pieskovce, štrky, zlepence, ojedinele

vápence spodného miocénu. Západná a sčasti aj centrálna časť je budovaná ílmi, ílovcami, siltovcami, pieskami,

pieskovcami a zlepencami obdobia stredného miocénu. V tejto časti sa pridávajú vápence, sloje uhlia a ryolitové

tufy. Najsevernejšia časť je budovaná flyšovými vrstvami pieskovcov, zlepencov a ílovcov obdobia paleogénu až

spodného eocénu. Najsevernejšia časť zároveň prináleží k magurskému flyšu vonkajšieho flyšového pásma.

Stredom územia prechádza niekoľko zlomových línií, pričom najvýznamnejšia prebieha v smere západ - východ.

Reliéf

Povrch nie je veľmi členitý, od poslednej ľadovej doby (würm) je modelovaný západnými vetrami, ktoré tu naviali

mohutné pokrovy spraší a sprašových hlín. Vyskytujú sa tu tiež pieskové presypy, pričom piesky sú nevápnité,

nezadržiavajú vody a ťažko sa na nich utvára humus. Riekami modelovaný reliéf sa vyskytuje v centrálnej časti,

najmä v podcelkuZámčisko.

Klíma

Chvojnická pahorkatina patrí do teplej oblasti (A), mierne vlhkej podoblasti a do okrsku s miernou zimou (A5). Len

najvyššie položené oblasti (Zámčisko) patria do mierne teplej oblasti (B), mierne vlhkej podoblasti a

pahorkatinového okrsku s miernou zimou (B3). Priemerné teploty vzduchu v júli dosahujú 18-19 °C, v

najzápadnejšej časti 19-20 °C a v najvyšších polohách len 17 °C. Priemerné teploty vzduchu v januári dosahujú -2, -3

°C, v najzápadnejšej časti do -2 °C a v najvyšších polohách -3, -4 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok predstavuje 600 -

700 mm, v oblasti Skalice 550 - 600 mm. V letnom období prevládajú západné až severozápadné vetry, v zimnom

období juhovýchodné.

Vodstvo

Celá oblasť patrí do povodia Moravy. Územie odvodňujú jej prítoky: Myjava s Teplicou, Chvojnica a

Unínsky potok. Umelé vodné plochy zahŕňajú vodné nádrže Petrova Ves, Radošovce, Skalický rybník,

Búdkovianske rybníky, vodná nádrž Kunov, Koválov a iné menšie.

Striedanie priepustných a nepriepustných vrstiev neogénnych sedimentov vytvára dobré podmienky pre

vytváranie zásob podzemných vôd. Výdatnosť artézskych studní dosahuje 4 - 6 l/s. Z prameňov je

významný prameň pri Štefanove. Významné zdroje podzemných vôd sa vytvorili aj vo viatych pieskoch

Minerálne vody vyvierajú v okolí Koválova a Smrdákov. Sú to sírovodíkové slané alkalické jódové

minerálne vody s mineralizáciou 2 633 mg/kg, s teplotou 12,5 °C a s enormne vysokým obsahom aktívnej

síry (najsilnejšie sírovodíkové pramene v Európe).

Pôdy

Väčšinu územia zaberajú hnedozeme pseudoglejové a luvizemné, západnú časť pokrývajú kambizeme dystrické a

regozeme na viatych pieskoch. Z juhu zasahujú čiernice typické a glejové a miestami luvizeme utvorené na nive

Myjavy. Z pôdnych druhoch prevažujú pôdy ľahké, piesočnaté a hlinito-piesočnaté.

Rastlinstvo

Územie patrí do oblasti panónskej flóry (Pannonicum), obvodu eupanónskej xerotermnej flóry

(Eupannonicum) a okresu Záhorská nížina. Viate piesky sú vhodným substrátomborovicovými lesmi, južne

a západne od Senice a v oblasti medzi Smolinským a Gbelmi. Zámčisko je porastené dubovými lesmi,

dubové lesy zasahujú aj z Bielych Karpát a vyskytujú sa tiež v blízkosti Gbelov a Štefanova. Z bylín sa tu

vyskytujú trávy - ometlina sivá, kavyľ piesočný, ďalej skorocel indický, rumenica piesočná.

Najväčšie plochy vinohradov sú v oblasti medzi Skalicou, Mokrým Hájom, Prietržkou a Vrádišťom a na

okrajových svahoch Zámčiska. Vinohrady sú súčasťou Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.

Živočíšstvo

Oblasť je súčasťou zóny stepí, provincie Panónska panva, Západopanónskej subprovincie a Dyjsko-moravského

obvodu. Vyskytuje sa tu množstvo teplomilných druhov, najmä hmyzu: koníky, kobylky, modlivka zelená, chrúst

mramorový, cikáda viničná, húseničiar poľný. Z cicavcov tu žijú napr. diviak lesný, srnec lesný a daniel škvrnitý.

Ochrana prírody

Do geomorfologického celku zasahuje výbežok CHKO Biele Karpaty na severe. Nachádza sa tu päť chránených

území. Prírodná rezervácia Chvojnica bola vyhlásená v roku 1991 na ploche 31,65 ha. Ochraňuje sa riečka Chvojnica

ako najzachovalejší vodný tom západnej časti CHKO Biele Karpaty a priľahlého územia. Nachádzajú sa tu biotopy

teplomilnej pahorkatinnej vodnej fauny a hodnotné brehové porasty, ako krajinotvorný a ekostabilizačný prvok.

Prírodná pamiatka Chropovská strž vyhlásená v roku 1993 na výmere 47,66 ha. Územie predstavuje ukážku vývoja

podhorských oblastí od treťohôr až po súčasnosť. Zahŕňa tri opustené lomy, v ktorých sa nachádzajú náleziská

skamenených pozostatkov živočíchov z poslednej morskej transgresie. Prírodná rezervácia Veterník bola vyhlásená

v roku 1983 na ploche 18,5 ha. Ochraňujú sa lesostepné spoločenstvá s borovicou čiernou na svahoch, ktoré budujú

hrubozrnné vápnité piesky, pieskovce a zlepence. Je miestom výskytu viacerých chránených a zriedkavých druhov

rastlín a hniezdiskom chránených druhov vtákov. Chránený areál Budkovianske rybníky bol vyhlásený v roku 1994

na ploche 14,07 ha. Územie tvorené skupinou menších rybníkov, predstavuje refúgium výskytu viacerých

chránených a ohrozených druhov vodných a močiarnych živočíchov. Cránený areál Vodná nádrž Petrova Ves bol

vyhlásený v roku 1996 na ploche 34,80 ha. Patrí medzi významné ornitologické lokality Slovenska s výskytom

viacerých chránených, vzácnych a ohrozených hniezdiacich aj migrujúcich druhov vtáctva.

Zdroj literatúry

Čeman, Róbert, Slovenská republika, zemepisný atlas, Bratislava: MAPA Slovakia, 2003

Michaeli, Eva, Regionálna geografia Slovenskej republiky, vysokoškolské skriptum, I. časť, Prešov, 1999

Turistická mapa č. 149: Chvojnická pahorkatina - Skalica, Harmanec: VKÚ Harmanec, 1997

Chvojnicka pahorkatina - Unínska pahorkatina

Pohľad na Zámčisko

Chvojnica

Chvojnicka pahorkatina

Chvojnicka pahorkatina

Chvojnicka pahorkatina - Zámčisko

Chvojnická pahorkatinaKrajinný celok Záhorskej nížiny. Na SV ho ohraničujú Biele Karpaty, na V Myjavská pahorkatiny, na J, Z a S Borská nížina. Budujú ho málo odolné alebo spevnené neogénne horniny, ktoré rýchlo podliehajú deštrukčným účinkom eróznych a denudačných procesov. Hoci sa toky do málo odolného podložia rýchle zarezávajú, členitý reliéf nevytvárajú, lebo vyvýšené formy rýchle podliehajú denudačným procesom. Územie bolo vo wurme a postglaciály pokryté hrubou vrstvou spraší a sprašových hlín, navievaných prevažne západnými vetrami. Materiál bol vyvievaný za tundrových podmienok z riečnych nív, ako aj z povrchu slabo spevneného vegetáciou a rozčleneného peryglaciálnymi procesmi. Pahorkatina patrí do teplej klimatickej oblasti. Priemerné ročné teploty vzduchu (do 9°C) sú o niečo nižšie ako v najteplejšej západnej časti nížiny, priemerný ročný úhrn zrážok mierne prevyšuje 650 mm. Povrchové vody územia patria do povodia Myjavy, pahorkatinou iba pretekajú. Z väčších tokov je to Chvojnica, Unínsky potok a Slatina – s nížinným vodným režimom, s maximom vodnatosti v marci. Na tektonický zlom sa viaže výver termálnej vody v Smrdákoch. Na tabuľovej a pahorkatinnej časti územia, pokrytej sprašami s rôznym obsahom vápenca, je prevažne hlboká hladina podpovrchovej vody, ktorá neovplyvňuje pôdotvorný proces. Tvoria sa tu terestrické pôdy, hnedozeme, menej ilimerizované pôdy a černozeme. Vzhľadom na mierne modelovaný reliéf a priaznivé vlastnosti pôd je územie odlesnené a intenzívne poľnohospodársky využívané. V krajinnej štruktúre prevláda typ pahorkatinnej osídlenej a poľnohospodársky využívanej krajiny.

Zdroj literatúry

VLADÁR, J. a i. 1978. Encyklopédia Slovenska, II. zväzok. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1978. 536 s.