SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

TECHNICKÁ FAKULTA

1130569

PODLAHOVÉ KONŠTRUKCIE VO VÝROBNÝCH HALÁCH

2010/2011 Michal Bandžák

1

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

TECHNICKÁ FAKULTA

PODLAHOVÉ KONŠTRUKCIE VO VÝROBNÝCH HALÁCH

Bakalárska práca

Študijný program: Prevádzková bezpečnosť techniky

Študijný odbor: Kvalita produkcie 238 67 00

Školiace pracovisko: Katedra stavieb

Školiteľ: Ing. Jana Lendelová, PhD.

Konzultant: doc. Ing. Štefan Pogran, CSc.

2010/2011 Michal Bandžák

2

Zadávací protokol

3

Abstrakt

Bakalárska práca obsahuje vypracovanie problematiky typov podláh vo výrobných halách.

Práca sa zaoberá zistením a zosumarizovaním aktuálneho stavu vývoja a použitia

priemyselných podláh. Zohľadňuje výhody a nevýhody, ktoré poskytujú technické

parametre a poukazuje na už existujúce typy podlahových konštrukcií, a tým vytvára

komplexný celok informácií. V prvej časti je spracovaný úvod do problematiky

charakterizovaním podlahy ako konštrukčného prvku a jej umiestnenie v objekte

výrobného závodu. V hlavnej časti sú riešené jednotlivé druhy a typy podláh od

jednoduchých až po náročné moderné riešenia. Pozornosť je zameraná hlavne

na materiálové a technologické činitele. Ďalej sa v práci nachádzajú poznatky

o akustických a tepelnoizolačných vlastnostiach.

Kľúčové slová: podlaha, podlahové vykurovanie, výrobná hala, skladba podláh

4

Abstract

Bachelor thesis contains the elaboration of issue of floor types in the production halls. This

work deals with finding and summarizing the current state of development and use of

industrial floors. It takes into consideration the advantages and disadvantages of providing

technical parameters and points to the existing types of the floor structures, and thereby

creates a complex information unit. The first part process the introduction to issues by

characterizing the floor as a structural element and its location in the factory building. The

main part handles different types and kinds of the flooring from simple to sophisticated

modern solutions. It's focused on the material and technological factors. Thesis also

contains the knowledge of acoustic and thermal insulation properties.

Keywords: floor, heating, production hall, floor structure

5

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Michal Bandžák vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Podlahové konštrukcie vo výrobných halách“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 2. mája 2010

.....................

6

PoďakovanieTouto cestou si dovoľujem poďakovať sa vedúcemu bakalárskej práce

Ing. Jane Lendelovej, PhD. za odbornú pomoc a cenné rady, ktoré mi poskytla pri jej

vypracovaní.

7

Obsah

ÚVOD.................................................................................................................................................. 8

1. CIEĽ PRÁCE................................................................................................................................. 9

2. METODIKA PRÁCE.................................................................................................................... 10

3. VÝSLEDKY PRÁCE...................................................................................................................... 11

3.1 CHARAKTERISTIKA PODLÁH VO VÝROBNÝCH HALÁCH..................................................................12

3.2. VLASTNOSTI PODLÁH.................................................................................................................. 13

3.2.1 POŽIADAVKY NA PODLAHY..................................................................................................................133.2.2 AKUSTICKÉ VLASTNOSTI PODLÁH.........................................................................................................153.2.3 TEPELNO-TECHNICKÉ VLASTNOSTI........................................................................................................173.2.3.1 VYKUROVANIE PODLÁH..................................................................................................................253.2.4 ROZMERY PODLÁH............................................................................................................................27

3.3. ROZBOR PODLAHOVÝCH KONŠTRUKCIÍ........................................................................................28

3.3.1 ROZDELENIE PRIEMYSELNÝCH PODLÁH...................................................................................................283.3.2 CHARAKTERISTIKA VRSTIEV PODLÁH......................................................................................................303.3.2.1 NÁŠĽAPNÉ VRSTVY.........................................................................................................................303.3.2.2 VYROVNÁVAJÚCE VRSTVY................................................................................................................313.3.2.3 IZOLAČNÉ VRSTVY..........................................................................................................................313.3.2.4 OSTATNÉ VRSTVY...........................................................................................................................32

3.4. ALTERNATÍVNE RIEŠENIA PODLAHOVÝCH KONŠTRUKCIÍ...............................................................32

3.4.1 PODKLAD........................................................................................................................................323.4.2 IZOLAČNÉ VRSTVY.............................................................................................................................333.4.3 ROZNÁŠACIA (VYROVNÁVAJÚCA) VRSTVA...............................................................................................343.4.4 NÁŠĽAPNÁ VRSTVA PODLÁH - PODLAHOVINY..........................................................................................39

4. NÁVRH NA POUŽITIE POZNATKOV.............................................................................................53

5. ZÁVER...................................................................................................................................... 54

6. POUŽITÁ LITERATÚRA............................................................................................................... 55

7. PRÍLOHY................................................................................................................................... 58

8

Úvod

Tému „Podlahové konštrukcie vo výrobných halách“ som si zvolil predovšetkým

preto, že ma táto téma už skôr zaujala a chcel som sa o nej dozvedieť viac. Mnoho ľudí

nemá konkrétnu predstavu aký je rozdiel medzi klasickou a priemyselnou podlahou. Preto

je hlavným cieľom mojej bakalárskej práce na základe teoretických poznatkov porovnať

jednotlivé druhy podlahových konštrukcií z materiálového, konštrukčného a fyzikálneho

hľadiska.

V súčasnosti sa k problematike vyjadruje viacero autorov v rôznych publikáciách,

ale tie boli väčšinou zamerané na konkrétne typy, ale nie na celkový súhrn. Práca je

rozdelená na štyri časti. Prvá časť stručne charakterizuje podlahy ako základný

konštrukčný prvok a výrobné haly s dôrazom na využitie podláh. V druhej časti sú

spracované požiadavky na podlahy z rôznych hľadísk a vlastnosti z akustického

a tepelného hľadiska so zvýšeným zameraním na podlahové vykurovanie. Tretia časť je

zameraná na základné rozdelenie podláh a charakteristiku ich jednotlivých vrstiev. Štvrtá a

zároveň najobsažnejšia časť je venovaná konkrétnym typom jednotlivých vrstiev podláh

teda podkladu, izolačnej vrstvy, roznášacej vrstvy a nášľapnej vrstvy. Zameriavam sa na

ich konštrukčné riešenie z hľadiska uloženia a z hľadiska zloženia a určitým špecifickým

vlastnostiam.

9

1. Cieľ práce

Hlavným cieľom práce je rozbor a analyzovanie konštrukčných

a tepelnotechnických vlastností špecializovaných typov podlahových konštrukcií

používaných vo výrobných halách. Zámerom bolo vytvoriť prehľad o súčasnom stave

poznania v problematike riešenia priemyselných podláh vo výrobných halách. Práca bola

zameraná na identifikovanie jednotlivých vrstiev podláh a ich jednotlivých typov. Dôraz

bol kladený na ich vlastnosti z rôznych hľadísk.

10

2. Metodika práce

Cieľom práce bolo vypracovanie bakalárskej práce na tému „Podlahové konštrukcie

vo výrobných halách“.

Práca je rozdelená na viacero významových celkov, kde je v úvode podaná

základná charakteristika podláh a výrobných hál. Nasleduje sumár vlastností a požiadaviek

podláh z rôznych hľadísk. Podlahová konštrukcia sa skladá z viacerých vrstiev a práve ich

všeobecná charakteristika bola obsahom ďalšej kapitoly. Na záver práce sú zhrnuté

konkrétne typy podlahových konštrukcií, z ktorých každá je bližšie charakterizovaná.

Text bakalárskej práce bol vytvorený na základe uvedených literárnych prameňov, z

ktorých boli postupne vyselektované súčasné požiadavky na jednotlivé typy podláh s

dôrazom na charakter riešenej vrstvy podlahovej konštrukcie.

3. Výsledky práce

11

3.1 Charakteristika podláh vo výrobných halách

Charakteristika podláh

Podľa Blaškoviča (2007) sú podlahy viacvrstvové konštrukcie uložené na nosnom

podklade (napríklad strope, špeciálnej konštrukcii), vrátane zabudovaných podlahových

kompletačných prvkov, dilatačných a pracovných škár.

Skladajú sa z:

podlahových vrstiev

podkladu

podlahových kompletizačných prvkov

podlahového sokla

Najviac namáhanými, používanými a najvzácnejšími konštrukčnými prvkami

priemyselných hál sú práve priemyselné podlahy. Sú zvláštnym typom betónových

konštrukcií. Priemyselné podlahy sú pomerne tenké dosky, uložené na zhutnenom

podklade alebo na staticky dimenzovanej stropnej doske.

Využitie priemyselných podláh:

Supermarkety

Výrobné haly

Logistické centrá

Sklady

Vonkajšie spevnené plochy

Parkoviská pre kamióny

Čerpacie stanice

Skládka odpadov

Kontajnerové terminály

(Betónové priemyselné podlahy, 2011)

Charakteristika výrobného závoduVýrobný závod je komplex výrobných budov a zariadení, ktorý je určený na spracovanie

surovín, výrobu polotovarov a výrobkov s vopred určenou technológiou výroby. Funkčnou

náplňou všetkých závodov je výroba.

12

Z hľadiska funkcie sú v závode tieto objekty:

- Výrobné – haly, sklady, energetické objekty, objekty na dopravu a pod.

- Nevýrobné – stravovacie, zdravotnícke, kultúrne a vzdelávacie zariadenia a pod.

- Na pomocnú prevádzku

Zostava objektov by sa mala riadiť základnou myšlienkou – zabezpečiť hospodárnu

a ekonomickú výrobu v závode pomocou plynulého toku výroby a ostatných činností.

Každý priemyselný závod pri tom vyplýva hlavne z požiadaviek investora na jeho stavebné

riešenie.

(Katunský, 2009)

3.2. Vlastnosti podláh

3.2.1 Požiadavky na podlahyPodlahy majú zabezpečiť užívateľom:

a) Ochrana zdravia a bezpečnosť

Podlaha musí byť vyrobená z materiálov, ktoré neuvoľňujú nežiadúce jedovaté a páchnuce

plyny, nesmú sa používať nadmerne hygroskopické materiály, pretože môžu spôsobiť

premnoženie mikroorganizmov a baktérií. Dôležitou požiadavkou je aj nehorľavosť

materiálov.

b) Funkčnoprevádzkové podmienky

Pohodovosť z hľadiska akustiky a tepelnej techniky sa zabezpečí vytvorením

tzv. plávajúcej podlahy, kde sa medzi nášľapnú a podkladnú vrstvu umiestní

zvukovo- izolačná alebo tepelno-izolačná vrstva.

Odolnosť proti opotrebeniu je veľmi dôležitá, pretože podlaha sa opotrebúva chôdzou,

prevádzkou, nárazmi, ťažkými predmetmi, avšak opotrebenie môže byť spôsobené aj

nesprávnou technológiou alebo nevhodne použitým materiálom.

Trvanlivosť (životnosť) podlahy závisí od ekonomických podmienok.

c) Odolnosť proti vode a vlhkosti

Vyžaduje sa v mokrých prevádzkach, kde je potrebné zabrániť prenikaniu vody z podlahy

do ostatných stavebných konštrukcií, prípadne v priestoroch kde je reálne prenikanie

zemnej vlhkosti a podzemnej vody.

d) Odolnosť voči chemickým vplyvom

13

Uplatňuje sa v prevádzkach, kde dochádza ku styku podlahy s chemickými látkami,

rastlinnými a minerálnymi tukmi a olejmi, organickými kyselinami, farbivami a pod.

e) Vzhľad

Predstavuje jednotnosť podlahy, rovnomernosť škár, stálofarebnosť, rovinatosť.

(Heinischova)

Požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií priemyselných

budov

Tepelnotechnické vlastnosti priemyselných budov v SR vymedzuje norma STN 73

0560 : 1980.

ČSN 73 0560 bola schválená v roku 1978 a nadobudla účinnosť roku 1980. Po

nadobudnutí platnosti ČSN 73 0540 : 1994 platí iba v SR ako STN 73 0560 : 80. Táto

norma platí pre navrhovanie a posudzovanie nových a rekonštruovaných:

stavebných konštrukcií v priestoroch výrobných priemyselných budov s

požadovaným tepelným stavom vnútorného prostredia,

priestorov výrobných priemyselných budov s požadovaným tepelným stavom

vnútorného prostredia.

(Petráš, 1998)

Požiadavky na tepelnú prijímavosť podlahových konštrukcií

Tepelná prijímavosť podlahových konštrukcií sa posudzuje pre zimné obdobie

podľa STN na základe neustáleného teplotného stavu daného:

- začiatočnou teplotou povrchu nohy (nášľapnej časti) tn = 33°C, podlahovej konštrukcie

tp= 17°C,

- časom dotyku nohy a podlahovej konštrukcie = 10 min = 600 s.

Ak je tepelná prijímavosť B vyššia ako normou stanovená hodnota BN pre

kategóriu podlahy určenej miestnosti, podlaha nevyhovuje.

Z hľadiska tepelnej prijímavosti sa neposudzujú podlahy v prípade, ak je ich

povrchová teplota vyššia než 26°C.

Pre priemyselné stavby sa pre prevádzky s veľmi ľahkou a ľahkou prácou stanovuje

tepelná prijímavosť podláh za rovnakých podmienok ako pre obytné a občianske budovy.

Za vyhovujúce sa považujú konštrukcie podláh aj vtedy, keď je na trvalých

pracovných miestach navrhnutá podložka s požadovanou hodnotou tepelnej prijímavosti

(napr. drevený rošt, pásy PVC, vrstva gumy a pod.)

14

(M. Halahyja et al, 1998)

3.2.2 Akustické vlastnosti podláhPodlahy spôsobujú zmenu vzduchovej a krokovej nepriezvučnosti.

Index vzduchovej nepriezvučnosti RW a index krokovej nepriezvučnosti Lnweq stropu

s podlahou určíme zo vzťahov:

RW = RWO + ΔRW (dB)

Lnw = Lnweqo + Δlnw (dB)

kde Lnweqo je index krokovej nepriezvučnosti stropu bez podlahy (prípadne

s podhľadom) v dB

ΔRW udáva hodnoty indexu nepriezvučnosti podlahy v dB

Vzduchová neprie zvučnosť podlahových konštrukcií

Posudzuje sa v celom rozsahu podľa zásad pre zvislé deliace konštrukcie.

Kroková nepriezvučnosť podlahových konštrukcií

Laboratórna hladina krokového hluku Ln - je priemerná hladina akustického tlaku v

meranom kmitočtovom pásme v prijímacej komore, ak je meraná stropná konštrukcia

budená normalizovaným zdrojom krokového hluku.

Laboratórna hladina normalizovaného krokového hluku Ln1 je hladina krokového

hluku zväčšená o korekciu:

10 log A/ Ao (dB)

Kde A je celková zvuková pohltivosť v prijímacej komore (m2)

Ao referenčná hodnota rovná 10 m2.

Podobne získame aj hodnoty pri stavebnom meraní hladiny krokového hluku alebo

normalizovaného krokového hluku.

Pri stavebnom meraní zisťujeme aj hladinu štandardizovaného krokového hluku Ln,

čo je hladina krokového hluku Ln zmenšená o korekciu:

15

10 log T / To

L´nT = Li - 10 log T / To (dB)

Kde T je čas dozvuku v prijímacej miestnosti v sekundách,

To referenčná hodnota pre obytné budovy pri Ao = 0,32V je To = 0,5 sek.

Zníženie hladiny krokového hluku Ln je zníženie hladiny normalizovaného hluku

spôsobené vplyvom meranej podlahy

Ln = Lno - Ln (dB)

Kde Lno je hladina normalizovaného krokového hluku v prijímacej miestnosti bez

podlahy v dB

Ln hladina normalizovaného krokového hluku v prijímacej miestnosti

s meranou podlahovou konštrukciou

Okrajové podmienky pre meranie podlahových konštrukcií

Normalizovaný zdroj krokového hluku je tvorený piatimi kladivkami s účinnou

hmotnosťou 500 12,5 g s časom medzi dvoma po sebe nasledujúcimi dopadmi 100  5

ms, so vzdialenosťou medzi koncovými kladivkami 400 mm + 1 mm. Spodná časť

kladivka má tvar valca priemeru 30 mm a jeho dopadová plocha je z mosadze alebo ocele

(pri krehkých podlahách z gumy) s polomerom zaoblenia 500 mm.

Skúšobná vzorka je svojou veľkosťou závislá od veľkosti skúšobného otvoru

(stanoveného STN 730511), na 10 až 20 m2 s dĺžkou kratšej strany 2,30 m. Skúšobné

priestory spĺňajú požiadavky STN 730511 a hladina akustického tlaku v prijímacej komore

sa meria podľa STN 356870.

Metodika merania akustických vlastností podláh

Normalizovaný zdroj krokového hluku sa pri meraní umiestní do štyroch rôznych

polôh na skúšanej stropnej konštrukcii. V prípade rebrových stropov sa odporúča viac

polôh. Vzdialenosť zdroja krokového hluku od okraja skúšaného prvku musí byť viac ako

16

500 mm. Ak zroj krokového hluku je pri meraní na veľmi poddajnej podlahovej vrstve, je

potrebné podpory podložiť tuhými podložkami tak, aby sa zabezpečil dopad kladiviek z

výšky 40 1mm.

(Zajac, 1997)

3.2.3 Tepelno-technické vlastnostiTepelnotechnické vlastnosti podlahových konštrukcií sú zabezpečované hodnotami:

Tepelného odporu. Tepelný odpor podlahových konštrukcií v STN 73 0540 je

stanovený tak, aby minimálna povrchová teplota tip17 °C.

Tepelnej prijímavosti.

Podlahové konštrukcie

Dotyk nohy s podlahou ju môže citeľne ochladiť, preto je dôležité zabezpečiť aby

podlaha mala požadovanú povrchovú teplotu. Pokles teploty nohy je priamo závislý od

tepelnej prijímavosti podlahovej konštrukcie.

Štádiá v priebehu povrchovej teploty nohy

Počiatočné štádium je charakterizované takmer okamžitým poklesom povrchovej teploty

nohy na minimum.

Prvé štádium – začína sa prejavovať termoregulačný proces ľudského tela. Podľa veľkosti

privádzaného tepelného toku k povrchu nohy a odvodeného povrchom podlahy, povrchová

teplota nohy vzrastá pri teplých podlahách, naopak klesá pri studených podlahách.

Druhé štádium - dochádza buď k novému rovnovážnemu stavu nohy, alebo k poklesu

povrchovej teploty nohy na úroveň povrchovej teploty podlahy.

Pri výpočte tepelnej prijímavosti podlahy sa vychádza zo začiatočného štádia priebehu

plochy nohy pri dotyku s podlahou. Predpokladá sa, že podlahová konštrukcia a noha

tvoria systém fyzikálnych telies viazaných príslušnými okrajovými podmienkami.

Tepelná prijímavosť podlahovej konštrukcie

Pri dotyku nohy s podlahovou konštrukciou môže sa citeľne ochladiť noha. Aby sa

tomu zabránilo v čo najväčšej miere, treba zabezpečiť, aby podlahová konštrukcia mala

požadovanú povrchovú teplotu. Ale ani povrchová teplota podlahovej konštrukcie nemusí

odstrániť pocit chladu nôh. Závisí to od tepelnej prijímavosti podlahovej konštrukcie.

Tepelná prijímavosť vyjadruje schopnosť látky prijímať alebo uvoľňovať teplo.

17

Pri určovaní tepelnej prijímavosti sa vychádza zo začiatočného štádia priebehu

teploty nohy pri dotyku s podlahovou konštrukciou. Predpokladá sa, že podlahová

konštrukcia a noha tvoria systém fyzikálnych telies viazaných príslušnými okrajovými

podmienkami. Tepelná prijímavosť sa určuje v zimnom období na základe neustáleného

teplotného stavu daného:

- začiatočnou teplotou povrchu nohy tn = 33°C,

- začiatočnou teplotou povrchu podlahy tip = 17 °C,

- časom dotyku nohy a podlahovej konštrukcie = 10 min.

(M. Halahyja et al, 1998)

Tepelná prijímavosť stavebnej látky sa určuje vzťahom

B = ..c

Kde B je tepelná prijímavosť (W.s1.m-2.K-1)

C špecifická tepelná kapacita (J.kg-1.K-1)

objemová hmotnosť látky (kg.m-3)

súčiniteľ tepelnej vodivosti (W.m-1.K-1).

Tepelná prijímavosť okrem iného vyjadruje zmenu povrchovej teploty vzhľadom na

zmenu hustoty tepelného toku na danom povrchu. Čím nižšia je tepelná prijímavosť

materiálu, tým rýchlejšie sa mení povrchová teplota so zmenou tepelného toku na tomto

povrchu. Čím vyššia je tepelná prijímavosť, tým pomalšie látka teplo pohlcuje, ale taktiež

pomalšie akumulované teplo uvoľňuje. Tepelná prijímavosť niektorých stavebných látok je

uvedená v tabuľkách (Tab.1, Tab. 2)

Z hľadiska pocitu človeka je najvýhodnejší taký stav, pri ktorom je najmenší rozdiel

počiatočnej teploty nohy tn a dotykovej teploty tk medzi nohou a podlahou, ktorý sa

nastaví takmer okamžite po ich kontakte. Tento rozdiel závisí od rozdielu teplty nohy a

podlahy tn - tp a od tepelnej prijímavosti nohy a podlahy. To si však vyžaduje, aby tepelná

prijímavosť podlahy bola čo najmenšia. Čím je tepelná prijímavosť podlahovej konštrukcie

vyššia, tým viac tepla odoberie podlaha nohe, a naopak. Z hľadiska tepelnej prijímavosti sú

18

podlahové konštrukcie tým výhodnejšie, čím majú menšiu hodnotu tepelnej prijímavosti.

Tab. č. 1 Tepelná prijímavosť niektorých stavebných materiálov

Materiálrs (kg.m

-3) B (W.s

1.m

-2.K

-1)

železobetón 2400 1811

Cementový poter 2000 1309

linoleum 1200 654

Tvrdé drevo - kolmo na vlákna 600 520

koberec 160 140

Tab. 2 Tepelná prijímavosť podlahových konštrukcií.

Najväčšia

dovolená

hodnota

tepelnej

prijímavosti

Pokles

dotykovej

teploty

Dt10 (°C)

Kategórie

podláh

Druh budovy a miestnosť

19

podlahových

konštrukcií

BN (W.s . m .

K)

Do 350 Do 2,5 I.

Veľmi teplé

Školy: miestnosti materských

škôl a jaslí

Nemocnice: izby pre choré deti

351 až 700 2,51 až 3,40 II.

teplé

Obytné budovy: obývacie izby,

kuchyne, predsiene susediace

s izbami, pracovne;

Školy: učebne, kresliarne,

rysovne, telocvične

Nemocnice: izby pre dospelých

chorých, vyšetrovne, prípravne,

ordinácie, predsiene, chodby

a služobné miestnosti;

Iné: kancelárie, pracovne,

divadlá, koncertné siene,

reštauračné miestnosti, hotelové

izby, kiná

701 až 850 3,41 až 5,0 III.

Menej teplé

Obytné budovy: predsiene pred

vstupom do bytu, záchody,

kúpeľne;

Školy: prezliekarne pri kúpeľoch,

kúpele, kabinety, laboratóriá,

chodby, záchody;

Nemocnice: schodište, čakárne,

záchody;

Iné: zasadacie siene, chodby ako

čakárne

Tepelná prijímavosť podlahových konštrukcií sa určuje pre zimné obdobie

na základe neustáleho tepelného stavu daného:

- začiatočnou teplotou povrchu nohy tn = 33°C, a podlahovej konštrukcie tp = 17°C.

- časom dotyku nohy a podlahovej konštrukcie = 10 min.

Podlahové konštrukcie musia vykazovať tepelnú prijímavosť B uvedenú v tabuľke (hore).

20

Podlahové konštrukcie s tepelnou prijímavosťou B BN sú vyhovujúce, ak je B BN

podlahové konštrukcie nevyhovujú. Pri povrchovej teplote podlahy vyššej ako 26°C,

nehodnotí sa táto z hľadiska tepelnej prijímavosti.

Tepelná prijímavosť viacvrstvových podlahových konštrukcií sa stanovuje

pomocou teórie ekvivalentnosti viacvrstvových a jednovrstvových konštrukcií. Umožňuje

transformovať mechanizmus šírenia tepla vo viacvrstvovej konštrukcii na ekvivalentnú

jednovrstvovú konštrukciu sa určitých podmienok. Tieto sa zakladajú na riešení výmeny

tepla pri kontakte dvoch systémov s rôznymi tepelnotechnickými vlastnosťami.

Podlahovú konštrukciu (obvykle viacvrstvovú) môžeme považovať

za jednovrstvovú z hľadiska tepelnej prijímavosti, ak je splnená podmienka

31

2

1 a

d

Kde d1 je hrúbka prvej vrstvy podlahovej konštrukcie (m)

a1 súčiniteľ teplotnej vodivosti prvej vrstvy podlahovej konštrukcie

(m2.s-1),

= 600s výpočtový čas dotyku nohy s podlahou.

Ak nie je splnená podmienka podlahovú konštrukciu nemožno posudzovať ako

jednovrstvovú, lebo tepelnú prijímavosť ovplyvňujú aj nižšie vrstvy.

Podlahovú konštrukciu možno posudzovať ako dvojvrstvovú, keď je splnená podmienka

32

22

1

21

ad

ad

Kde d2 je hrúbka druhej vrstvy podlahovej konštrukcie (m),

a2 súčiniteľ teplotnej vodivosti druhej vrstvy podlahovej konštrukcie

(m2.s-1).

21

Podlahovú konštrukciu možno posudzovať ako trojvrstvovú, keď je splnená podmienka

33

23

2

22

1

21

ad

ad

ad

Kde d3 je hrúbka tretej vrstvy podlahovej konštrukcie (m)

a3 súčiniteľ teplotnej vodivosti tretej vrstvy podlahovej konštrukcie (m2.s-1)

(M. Halahyja et al, 1998)

Výpočet tepelnej prijímavosti jednovrstvovej podlahovej konštrukcie

Splnenie podmienky znamená, že na hodnotu tepelnej prijímavosti viacvrstvovej

odťahovej konštrukcie vplývajú iba tepelnotechnické vlastnosti prvej vrstvy. Nižšie vrstvy

nemajú vplyv na hodnotu tepelnej prijímavosti. Tepelná prijímavosť jednovrstvovej

podlahovej konštrukcie sa stanoví zo vzťahu

(M. Halahyja at al, 1998)

Tepelnú prijímavosť jednovrstvovej podlahovej konštrukcie určíme zo vzťahu:

B = c. = b

Kde B je tepelná prijímavosť (W.s1/m2.K),

súčiniteľ tepelnej vodivosti (W/m.K),

C merné teplo (J/kg.K)

objemová hmotnosť (kg/m3)

(Zajac, 1997)

Aj viacvrstvovú podlahovú konštrukciu možno považovať za jednovrstvovú ak hrúbka

prvej vrstvy d1 (m) je:

d1 d1m = 42,4 1a

Kde a1 je súčiniteľ teplotnej vodivosti prvej vrstvy (m2/s).

22

Tento vzorec možno použiť aj pre dvojvrstvovú podlahovú konštrukciu za predpokladu, že

je splnená podmienka:

d12/ a1 = 3

Kde d1 je hrúbka prvej vrstvy podlahovej konštrukcie (m),

a1 = 1/c1.1 súčiniteľ teplotnej vodivosti prvej vrstvy podlahy (m2/s),

výpočtový čas dotyku nohy s podlahovou konštrukciou

(= 10 min.)

Ak platí podmienka d12/ a1 = 3, a použije sa vzťah d1 d1m = 42,4 1a , aj

pre dvojvrstvovú konštrukciu vznikne nepresnosť cca 5%.

(Zajac, 1997)

Ekvivalentná tepelná prijímavosť dvojvrstvovej podlahovej konštrukcie sa určí zo vzťahu

B = B1(1 + K1,2)

Kde K1,2 je bez rozmerná veličina charakterizujúca mieru vplyvu druhej vrstvy

podlahy na výmenu tepla na povrchu podlahovej konštrukcie. Je funkciou dvoch

parametrov

1

21

1

22,1 ,

ad

BBfK

Kde B2= 222 .. c Je tepelná prijímavosť druhej vrstvy podlahovej

konštrukcie (W.s1.m-2.K-1)

Ekvivalentná tepelná prijímavosť trojvrstvovej podlahovej konštrukcie sa určí zo vzťahu

B=B1(1+K1,2,3)

23

Kde

1

21

1

3,23,2,1 ,

ad

BB

fK

Veličina B2,3 sa určí pomocou vzťahu

B2,3=B2(1+K2,3)

Kde K2,3 sa určí ako funkcia parametrov

2

22

2

33,2 ,

ad

BBfK

Kde 3333 .. cB Je tepelná prijímavosť tretej vrstvy podlahovej

konštrukcie (W.s1.m-2.K-1)

Viac ako tri vrstvy nezvyknú ovplyvňovať hodnotu tepelnej prijímavosti podlahovej

konštrukcie. Výpočet veličín K1,2, K2,3 a K1,2,3 sa analyticky dá urobiť pomocou vzťahu

ynn

nyx e

xxK

2

.11.2

1,

Kde x je prvý parameter vo vzťahoch

y druhý parameter vo vzťahoch

Tepelná prijímavosť podlahovej konštrukcie má byť čo najmenšia, a preto na jej

návrh treba použiť čo najľahšie látky. Takéto látky však spravidla nemajú iné potrebné

vlastnosti, ktoré sa vyžadujú od podlahovej konštrukcie (odolnosť proti vode, nárazu a

oteru). Preto sa najčastejšie navrhujú viacvrstvové podlahové konštrukcie. Pritom sa má

dodržať zásada - ak nemôže byť vrstva s najmenšou hodnotou tepelnej prijímavosti

umiestnená ako prvá, tak vrstva umiestnená nad ňou má mať čo najmenšiu hrúbku, aby sa

čo najmenej ovplyvňovala priaznivá hodnota vrstvy s malou tepelnou prijímavosťou. Z

tohto hľadiska je dôležité radenie vrstiev. Znamená to, že podlahové konštrukcie

s rovnakou nášľapnou vrstvou môžu mať rôznu hodnotu tepelnej prijímavosti v závislosti

od skladby vrstiev pod ňou.

24

Podlahové konštrukcie majú vykazovať tepelnú prijímavosť BBN, kde BN je

normová hodnota stanovená STN 73 0540. Z hľadiska tepelnej prijímavosti sa podlahové

konštrukcie neposudzujú, ak je:

nášľapnou vrstvou textilná podlahovina,

povrchová teplota vyššia ako 26°C.

(M. Halahyja et al, 1998)

3.2.3.1 Vykurovanie podláhAplikácia podlahového teplovodného vykurovania pre veľkopriestorové

objekty

Samostatnú skupinu objektov tvoria tzv. priestory halových objektov, či sú to

priemyselné a poľnohospodárske budovy, alebo športové haly a telocvične, plavárne,

hromadné garáže, prípadne kostoly a podobné historické objekty.

Zásady návrhu systémuZákladným predpokladom pri výpočte, návrhu ale aj výbere konštrukcie podlahy,

resp. spôsobu montáže podlahového teplovodného vykurovania vo veľkopriestorových

halových objektoch je správne pochopenie účelu, architektonického vyjadrenia, stavebo-

konštrukčného vyhotovenia a spôsobu prevádzkovania predmetného objektu. Je úplne

odlišný prístup, ak chceme tento spôsob vykurovania použiť napr.v priemyselnej budove.

Pri výpočte energetickej bilancie takýchto objektov musíme vo väčšine prípadov

zohľadniť požiadavky na výpočet tepelných strát vo zvláštnych prípadoch, teda ak

stavebné konštrukcie priliehajú k zemi, alebo výška objektu, resp. vykurovaných

priestorov je viac ako požadovaná, v neposledom rade, keď ide o budovy s masívnymi

stavebnými konštrukciami, prípadne so zdrojmi vlhkosti a nadmernými presklenými

plochami. Analogicky pri určení spotreby energie je dôležité poznať spôsob prevádzky,

nakoľko vo väčšine prípadov ide o prerušované vykurovanie.

Samotný výpočtový postup vychádza z teórie sálavého vykurovania, t.j. musí

zabezpečiť prenos tepla a hmoty tak, aby bola garantovaná tepelná rovnováha

vykurovaného priestoru, bilancia výmeny vzduchu a tepelný komfort užívateľa, či už

človeka, zvieraťa alebo technológie. Algoritmus výpočtu sa v princípe výrazne nelíši

od normálneho spôsobu, avšak pri navrhovaní podlahových vykurovacích plôch je

nevyhnutné zabezpečiť nasledovné požiadavky:

25

Požiadavky na vykurovaný objekt

Pri aplikácii podlahového teplovodného vykurovania vo veľkopriestorových

objektoch musia byť v zásade zabezpečené nasledovné požiadavky:

a) vytvorenie tepelnej pohody len v pobytovej zóne užívateľov

b) garantovanie statickej únosnosti podlahovej vykurovacej plochy

c) presné dilatovanie vykurovacích plôch a jednotlivých okruhov

d) zohľadnenie prevádzkového režimu užívateľov, prípadne technológie

e) eliminovanie vplyvu orientácie k svetovým stranám.

Mimoriadny význam sa kladie na správnu voľbu konštrukcie podlahy, ktorá najmä

v prípadoch extrémneho zaťaženia musí byť vyarmovaná na základe statického výpočtu.

Následne sa predpokladá adekvátny spôsob montáže, jednak z hľadiska vytvarovania

vykurovacích plôch, no najmä s dôrazom na zabezpečenie samostatných dilatačných

celkov, pri súčasnej aplikácii najvhodnejšej technológie montáže, vrátane nevyhnutných

vykurovacích a prevádzkových skúšok.

Samostatnou problematikou je otázka regulácie v takýchto objektoch,

resp. prevádzkach. Tu snáď viac ako inokedy musí byť náležitá interakcia medzi

stavebným konceptom objektu a riešením systému vykurovania, a to počnúc zdrojom tepla,

prípadne odovzdávacích staníc, cez návrh samotného podlahového vykurovania a končiac

voľbou adekvátnej meracej, regulačnej a automatizačnej techniky. V opačnom prípade

prevádzka takéhoto objektu, napriek prednostiam podlahového teplovodného vykurovania

nemusí vykazovať deklarované energetické a pohodové parametre.

(Petráš, 1998)

Výhody a nevýhody podlahového veľkopriestorového vykurovaniaVýhody:

žiadne miestne vykurovacie telesá s nárokmi na miesto a s rizikom úrazu,

neviditeľné vykurovacie telesá,

malé prúdenie vzduchu v miestnosti, víri sa prach a nedochádza k pohybu

choroboplodných mikroorganizmov,

využiteľné na prípadné chladenie v lete napájaním chladenou vodou (systém

prepínania).

Nevýhody:

zvýšené náklady na koordináciu prác pri stavbe,

väčšia zotrvačnosť systému, hlavne v prípade veľkých vyhriatych hmôt,

26

obmedzená možnosť zmeny tepelného výkonu alebo dispozičného rozdelenia

miestností,

obmedzená možnosť dodatočných opráv,

veľká citlivosť na prúdenie vzduchu a studené vonkajšie plochy a steny, najmä pri

stropnom vykurovaní,

nevyhnutnosť starostlivej montáže a stavebného dozoru.

(Daniels, 2000)

3.2.4 Rozmery podláh

Pôdorysné rozmery podláh a podlahovín sa nestanovujú. Modulová koordinácia

stanovuje len dve základné zásady:

1. Hrúbka podláh s vyrovnávacími izolačnými vrstvami má zodpovedať modulovej

koordinácii. Najmenší prírastok hrúbky nemá byť menší ako polovica modulu, t.j.

50 mm. Pri jednopodlažných nepodpivničených budovách hrúbka podlahy môže

mať určitú odchýlku od predpísaných rozmerov, pokiaľ to vyžadujú prevádzkové

dôvody.

2. Povrch podlahy alebo stropnej konštrukcie by sa mal zhodovať s vodorovnou

priamkou vzťažnej roviny.

Podlahy obytných stavieb majú zvyčajne hrúbku 50 mm, občianske stavby 100 mm,

poľnohospodárske a priemyselné stavby 100, 150, 200, 250 mm, prípadne aj viac.

Nulové podlahy – podlahy s hrúbkou 25 mm (povlaky), ich hrúbku vo výkresoch

neberieme do úvahy.

Podlahy pre priemyselné stavby

Pre sklady a prevádzky sú najvhodnejšie mazaniny a dlažby, pretože ich použitie nie je

jednoúčelové. Konštrukcie podláh sa pre takéto účely navrhujú podľa toho, či ide o

viacpodlažné alebo jednopodlažné halové stavby.

Podlahy pre poľnohospodárske stavby

Konštrukcie podláh sa riešia podľa druhu a účelu stavieb. Inak sa riešia podlahy v stavbách

pre rastlinnú výrobu, inak pre živočíšnu výrobu. Tieto sú určované požiadavkami

prevádzky.

Pre živočíšnu výrobu sa konštruujú podlahy zvlášť pre plochy na ustajňovanie a zvlášť pre

plochy na pohyb, manipuláciu alebo kŕmenie zvierat. Ustajňovacie plochy by mali izolovať

27

teplo, mali by odolávať pôsobeniu kyselín, mali by byť pevné a nekĺzavé a pod.

Kŕmne, pohybové a manipulačné plochy by mali byť pevné, málo obrusné a nekĺzavé. Na

povrchovú úpravu podlahy má vplyv aj sklon.

3.3. Rozbor podlahových konštrukcií

3.3.1 Rozdelenie priemyselných podláh

Priemyselné podlahy sa rozlišujú hlavne v účely používania, ale môžu mať aj rôzne

podklady, inú hrúbku podlahy, inú kvalitu betónu.

Z hľadiska ich využitia ich delíme do nasledovných skupín:

štandardné priemyselné podlahy

bezškárové (jointless) priemyselné podlahy

extra ploché (superflat) priemyselné podlahy

chladiarenské priemyselné podlahy

podlahy v garážach

priemyselné podlahy na podlahovom vykurovaní

vonkajšie betónové plochy

(Priemyselné podlahy, 2011)

Štandardné priemyselné podlahy

Jedným z najčastejšie používaných systémov priemyselných podláh sú štandardné

priemyselné podlahy. Majú ľahkú a ekonomicky výhodnú konštrukciu. Tento typ podláh je

optimálnym a nákladovo účinným riešením pre uspokojenie všeobecných požiadaviek.

Využívajú sa najmä v obchodných priestoroch, skladoch, logistických a výrobných halách.

(Štandardné priemyselné podlahy, 2011)

Bezškárové (jointless) priemyselné podlahy

Do priestorov, kde je nutné zachovať dokonalú nepriepustnosť, dodržať dokonalú

hygienu alebo zvýrazniť veľkosť priestoru, používame bezškárové priemyselné podlahy.

Tieto podlahy sú časovo i finančne náročné podlahy – napríklad liate terazzo

(umelý kameň), alebo špeciálne samorozlievacie hmoty, využívané na dokonalé

28

vyrovnanie podkladu.

Bezškárová úprava a dokonalá odolnosť proti vode i mechanickým vplyvom spôsobujú, že

táto podlaha dosahuje životnosť viac ako 80 rokov.

(Kováčiková, 2010)

Extra ploché (superflat) priemyselné podlahy

Tieto podlahy sú mimoriadne vysokej presnosti, slúžia ako dopravný koridor

vysoko rýchlostných manipulačných vozíkov vo výškových skladoch.

(Extra ploché (superflat) priemyselné podlahy, 2011)

Chladiarenské priemyselné podlahy

Chladiarenské priemyselné podlahy sú stavané na tepelnú izoláciu a sú vystavované

špeciálnym teplotným účinkom. Tieto podlahy sú realizované ako štandardné, superflat

alebo bezškárové priemyselné podlahy. Využívajú sa v skladoch konzervárenského

a mäsového priemyslu, alebo ako sklady ovocia.

(Chladiarenské priemyselné podlahy, 2011)

Podlahy v garážach

Požiadavky na podlahy v garážach sú kladené najmä na kompaktnosť systémov,

odolnosť voči vzniku trhlín, oderu, mechanickému poškodeniu, ropným produktom,

rozmrazovacím soliam a podobne.

(Bezškárové podlahové systémy, 2011)

Priemyselné podlahy na podlahovom vykurovaní

Priemyselné podlahy na podlahovom vykurovaní sú realizované ako štandardné,

bezškárové alebo superflat. Sú stavané na tepelnú izoláciu a na rozvody podlahového

kúrenia, vystavené špeciálnym teplotným účinkom.

Využívajú sa pri skladoch potravín alebo ako montážne závody.

(Priemyselné podlahy na podlahovom vykurovaní, 2011)

Vykurovacie rúrky môžu byť uložené v rôznych úrovniach železobetónu,

29

predpätého betónu alebo vláknobetónu.

U priemyselných podláh môžu byť vykurovacie rúrky uložené v rôznych úrovniach

podlahy železobetónu, predpätého betónu alebo vláknobetónu. Podlahová doska závisí od

spôsobu použitia a z toho vyplývajúceho zaťaženia, ktoré určí statik.

(Špeciálne prípady využitia podlahového vykurovania, 2007)

3.3.2 Charakteristika vrstiev podláh

3.3.2.1 Nášľapné vrstvyNášľapné vrstvy sú súčasťou interiéru, ktoré zabezpečujú dôležité estetické alebo

technické vlastnosti povrchu podlahy (vzhľad, odolnosť proti opotrebeniu alebo

deformáciám, dobrá čistiteľnosť...)

Nášľapné vrstvy sa podľa druhu použitého materiálu delia na:

lignocelulózne – drevené (palubové, vlysové, parketové, lamelové masívne alebo

viacvrstvové), bambusové, ale aj podlahy z dosiek drevotrieskových, pilinových a

pod.

laminátové

korkové

povlakové (PVC, guma, linoleum, kaučuk)

textilné

keramické a kameninové dlažby

sklenené

liate (betónové i cementové mazaniny a potery)

špeciálne (športové, dutinové, oceľové pre priemysel)

(Blaškovič, 2007)

3.3.2.2 Vyrovnávajúce vrstvyMedzi vyrovnávajúce vrstvy zaraďujeme:

stierkované plošné hmoty (tenkovrstvové, hrúbka do 3 mm) – slúžia pre vyhladenie

podkladu, používajú sa jemnozrnné samorozlievacie stierkové hmoty,

nivelizačné hmoty (hrúbka vrstvy 3 – 10 mm) – slúžia pre vyrovnanie podkladu,

používajú sa jemnozrnné samorozlievacie stierkové hmoty vyzrievajúce bez

napätia,

samonivelizačné potery (hrúbka vrstvy 10 – 20 mm) – liate

30

malty, mazaniny (hrúbka vrstvy 20 – 40 mm) – ručne rozprestierateľné a hladené.

Vyrovnávacie vrstvy odstraňujú nerovnosti, upravujú rovinnosť a výšku podkladu.

Sú to roznášacie vrstvy nad izolačnými vrstvami. Dosahuje sa nimi hladkosť povrchu a

uzavretie pórov. Týmto sa znižuje spotreba lepidiel a savosť podkladu. Nanášaná hmota sa

s podkladom pevne spojí, nepraská a je odolná.

(Blaškovič, 2007)

3.3.2.3 Izolačné vrstvyPri každom objekte je nutné splniť nielen funkciu stavebného diela ale rovnako

dôležité je realizovať stavebný objekt tak, aby bolo prostredie užívateľné človekom so

všetkými náležitosťami z toho vyplývajúcimi. Rieši sa kompletný systém izolácií

a opatrení, ktoré budú garantovať vysokú kvalitu stavebného diela s ohľadom na

maximálne pohodlie osôb v takomto objekte.

Poznáme izolácie proti:

- zemnej vlhkosti,

- spodným vodám,

- priestupu radónu,

- priestupu tepla,

- otrasom.

Izolácie sú neodmysliteľnou časťou priemyselných podláh a často krát sú prepojené so

základmi objektu.

(Svoboda, Doležal, 2007)

Blaškovič (2007) dopĺňa nasledovné izolácie: zvuková izolácia, parotesná zábrana.

3.3.2.4 Ostatné vrstvy

Oddeľovacie vrstvy – slúžia na zabránenie premiešania hmôt, zlepenia povrchov

prípadne namáhania. Podľa toho, či umožňujú pohyby susedných vrstiev môžu byť klzné

alebo neklzné.

31

Spojovacie vrstvy – stabilizujú prvky susedných vrstiev proti posunu. Využívajú sa

spojovacie prostriedky ako lepidlá, tmely, malty, napínacie lišty....

Spádové vrstvy - zaisťujú požadovaný sklon príslušnej časti podlahy.

Tesniace vrstvy – sú to tenké vrstvy, ktoré obmedzujú prístup kvapalín, plynov, pár.

(Blaškovič, 2007)

3.4. Alternatívne riešenia podlahových konštrukcií

3.4.1 Podklad Materiály a hmoty pre podlahy

Môžu byť:

pomocné (prefabrikáty, podložky a materiály zaisťujúce stabilitu nášľapnej vrstvy),

hlavné (podklady pod podlahoviny).

(Cehula, 2008)

Podľa Blaškoviča (2007) je podklad časť konštrukcie, na ktorú sa niečo ukladá.

Používa sa ako podklad pre podlahu, izolačnú, vyrovnávaciu alebo nášľapnú vrstvu,

pod tepelnú alebo vodotesnú izoláciu a podobne. Podkladmi môžu byť betónové,

horečnaté, anhydritové, drevené záklopy alebo veľkoplošné dosky.

Podkladom môže byť upravený terén, ktorý môže byť z obyčajného násypu

(zo štrkového lôžka, z drveného kameniva), zo spevneného násypu (štrkového, drveného

kameniva a pod.), ktorý sa spracováva vibrovaním, prípadne cementovým posypom, alebo

je vystužený geosyntetikami, alebo z podkladového betónu (B 10, B 15) s toleranciou

rovinnosti maximálne 5 mm/2 m vo všetkých smeroch.

Príprava podkladu

Pri príprave podkladu je dôležitá dôkladná kontrola podkladu a zistenie stavu

podkladu. Má to významný vplyv na trvanlivosť a estetiku inštalovanej podlahoviny.

K základným prípravným prácam patrí:

- oprava existujúcich prasklín,

- vyplnenie chýbajúcich častí a nerovností povrchu,

- vyrovnávanie podkladu a zameranie požadovanej výšky podkladu,

32

- očistenie, prebrúsenie a oprášenie povrchu,

- prípadne nanesenie nivelizačnej vrstvy.

Existujúce praskliny sa zamažú zmesou zloženou z epoxidovej živice s kremičitým

pieskom.

Následne sa aplikujú penetračné hmoty, ktoré bývajú spravidla dvojzložkové (na báze

elastomerov a plastomerov). Aplikujú sa striekaním, nanášaním štetcom, stierkami, kefami

alebo valčekom. Penetráciou sa zlepšuje prídržnosť vyrovnávajúcich a nivelizačných hmôt

o 0,35 - 0,65 Mpa, reguluje savosť podkladu.

(Blaškovič, 2007)

3.4.2 Izolačné vrstvyProdiradónová izolácia – slúži proti pôsobeniu radónu (asfaltové materiály, fólie

HDPE, fólie mPVC).

Izolácia proti vode i zemnej vlhkosti – chráni objekt proti výskytu vody v zemine,

ktorá pôsobí na izoláciu hydrostatickým tlakom. Takúto izoláciu tvorí penetračný náter, na

ktorom sú uložené dve vrstvy asfaltovej lepenky prípadne iného izolačného materiálu

(fólie HDPE, fólie mPVC, asfaltové materiály). Používa sa pod podlahy v

nepodpivničených priestoroch.

Stierková izolácia – (modifikované asfaltové materiály, fólie mPVC).

Zvuková izolácia – by mala tlmiť krokový hluk a zvuk, ktorý sa šíri v miestnosti.

Kladie sa na podlahovú alebo stropnú konštrukciu. Používajú sa pružné alebo polopružné

hmoty, rohože, dosky z organických hmôt (extrudované polyetylénové fólie, korok, pásy z

gumového recyklátu, minerálne vlny, extrudované polystyrénové peny, polystyrénbetóny).

Tepelná izolácia – slúži na izoláciu proti chladu a teplu. Používa sa extrudovaná

polystyrénová pena, minerálna vlna, penové sklo, polystyrén – betón alebo ľahčený betón.

Svoje uplatnenie nachádza pri podlahách, ktoré oddeľujú vykurované a nevykurované

priestory, alebo pri podlahách kladených priamo na terén.

Parotesná zábrana – slúži na zabránenie prieniku vlhkosti, pôsobeniu vlhkosti na

podlahovú krytinu. Používa sa najmä vtedy ak je podkladom betónová vrstva na zemine,

33

ľahký betón prípadne je miestnosť nad vlhkými a teplými priestormi.

(Blaškovič, 2007)

3.4.3 Roznášacia (vyrovnávajúca) vrstva V stavebníctve poter definujeme ako vrstvu zatvrdnutej cementovej,

polymér - cementovej, polymérovej, anhydritovej alebo inej malty. Poter sa vytvára

na podkladovej vrstve technológiou potierania, hladenia alebo liatia.

Poter môže mať dve funkcie:

Máva funkciu podlahovej vrstvy vyrovnávajúcej alebo nášľapnej.

Podkladom pod poter býva betónová mazanina, prefabrikáty, nosná železobetónová

konštrukcia.

(Blaškovič, 2007)

Druhy poterov podľa spôsobu uloženia:

Spojený poter – kontaktný – vyrovnáva podkladovú vrstvu. Vysoké nároky kladie

najmä na podklad. Ak sú na podklade trhliny, je pravdepodobné, že tieto vzniknú i na

potere. Pevné spojenie tohto poteru s podkladom zaručuje prenos zaťaženia do podkladu.

Na tento typ poteru je možné použiť i polystyrénbetón, ktorý je ľahší ako klasický betón.

Spája sa s liatym poterom, pretože nie je dostatočne oteruvzdorný a pevný a liaty poter mu

tieto vlastnosti poskytne.

Oddelený poter – klzný – od podkladu je oddelený deliacou vrstvou (napr. PE, PVC,

Al – fóliou, lepenkou).

Plávajúci poter – je uložený na tepelnej alebo zvukovej izolácii. Aby do nej poter

nezatiekol je na nej uložená fólia. Pružná dilatačná páska sa používa na oddelenie od

podkladu alebo aj iných zvislých konštrukcií. Zlepšuje tepelnú izoláciu, vzduchovú

a krokovú nepriezvučnosť stropu.

34

Poter s podlahovým kúrením – vykurovací poter – ide o plávajúci poter, ktorým sú

zaliate plastové rúrky podlahového vykurovania. Jeho minimálna hrúbka by mala byť 35

mm nad hornou úrovňou rúrok.

Dutinový poter – svoje uplatnenie máva pri zdvojených (dutinových) podlahách.

(Blaškovič, 2007)

Typy poterov podľa zloženia:

a) Cementové potery

Do betónových poterov na podlahové vykurovanie sa pridávajú plastifikačné

prísady. Z betónových poterov vytláčajú vzduchové póry, ktoré by zabránili rýchlemu

ohrevu betónovej platne. Tieto plastifikačné prísady zvyšujú pevnosť podkladu

a priľnavosť k podkladu.

Inou prísadou do betónových zmesí sú polypropylénové vlákna, ktoré zabraňujú

tvorbe mikrotrhliniek v betónových poteroch. Používajú sa aj ako náhrada sieťok KARI v

betónových poteroch.

Overená kvalita a tvrdosť betónu zaručuje 99 % spoľahlivosť.

Výhodou cementových poterov je, že vďaka svojej masívnosti poskytnú zvýšený

akustický útlm, sú odolné voči vode a vlhkosti a majú neobmedzenú životnosť.

(Cementové potery, 2011)

Cementový poter klasický

Na vyčistený a upravený podklad betónovej mazaniny z B 20, rozprestrieme cementový

poter s obsahom minimálne 350 kg cementu na 1 m3 zmesi. Povrch sa uhladí oceľovým

hladidlom. Stykové škáry so zvislými konštrukciami vyplníme mäkkým materiálom (pásik

polystyrénu) a prekryjeme soklovou dlaždicou alebo lištou. Styky so základmi strojov

alebo potrubiami ukončujeme na zraz ale vrstva cementového poteru a betónovej mazaniny

sa cez celú hrúbku prerežú, aby obe časti dilatovali. Hrúbka podlahy je 100 mm, hmotnosť

220 kg/m2, maximálne zaťaženie 2000 kg/m2, musí byť odolná proti nárazu, obrusu, musí

byť tvrdá, odolná proti lúhom a čistiteľná.

(Zajac, Zajac, 2005)

Cementový poter s vodotesnou izoláciou

Podkladová vrstva sa napustí penetračným náterom, čím zbavíme povrch prachu. Na

35

penetračný náter nalepíme hydroizolačnú lepenku (Hydrobit). Po zaschnutí ukladáme

roznášaciu betónovú vrstvu z B20 v hrúbke podľa statického posúdenia. Na ubitú, rovnú a

zatvrdnutú vrstvu mazaniny sa rozprestrie cementový poter v hrúbke 20 až 30 mm zo

zmesi, ktorá obsahuje 350 kg cementu na 1 m3 zmesi. Povrch sa zahladí oceľovým

hladidlom. Všetky stykové škáry sa upravia ako pri cementovom potere. Táto podlaha je

vhodná do mokrých prevádzok. Aplikuje sa v hrúbke 100 mm, hmotnosť 220 kg/m3,

maximálne zaťaženie 2000 kg/m2, musí byť odolná proti nárazu, obrusu, dostatočne tvrdá,

odolná proti lúhom a čistiteľná.

Cementový poter so zvukovou izoláciou

Aplikuje a v nadzemných podlažiach, na stropných konštrukciách. Na čistú, suchú stropnú

konštrukciu sa uloží zvuková izolácia z nestlačiteľného materiálu, ktorý sa chráni fóliou.

Potom uložíme roznášaciu vrstvu z betónovej mazaniny z B20 v hrúbke minimálne 50 mm,

ktorú ubijeme a urovnáme. Na zatuhnutú betónovú mazaninu aplikujeme cementový poter

zo zmesi 350 kg cementu na 1 m3 zmesi. Povrch urovnáme oceľovým hladidlom. Stykové

škáry sa upravia ako pri cementovom potere. Realizuje sa v hrúbke 100 mm s maximálnou

únosnosťou 1500 kg/m2. Musí byť odolný proti nárazu, obrusu, dostatočne tvrdý, odolný

proti lúhom a musí zabezpečovať požadovanú nepriezvučnosť.

Polymércementový poter s vodotesnou izoláciou

Podkladovú vrstvu opatríme penetračným náterom, potom aplikujeme vodotesnú izoláciu

(Hydrobit), na ktorú uložíme betónovú mazaninu z B20 v hrúbke minimálne 85 mm. Ako

nášľapná vrstva sa ukladá latexocementová zmes malty, ktorá sa ubije, urovná a zahladí

dreveným hladidlom. Latexocementový poter sa musí po uložení vlhčiť aspoň 3 dni.

Stykové škáry sa riešia ako pri cementovom potere. Realizuje sa v hrúbke 100 mm s

hmotnosťou 220 kg/m2, maximálnou únosnosťou 2000 kg/m2. Musí byť odolný proti

nárazu, obrusu, dostatočne tvrdý, protišmykový a odolný proti lúhom.

Asfaltocementový poter so zvukovou izoláciou

Aplikuje sa v nadzemných podlažiach. Na suchú a rovnú podkladovú vrstvu uložíme

zvukovú izoláciu z odolného nestlačiteľného materiálu (Nobasil TT, PP), ktorú chránime

PE fóliou. Na PE fóliu uložíme betónovú mazaninu z B20 v hrúbke minimálne 60 mm. Na

vyschnutú betónovú mazaninu sa nanesie asfaltocementová zmes (suspenzia SA I,

portlandský cement, riečny piesok, vápencová drvina), ktorá sa po urovnaní ubije a vyhladí

36

oceľovým hladidlom. Stykové škáry a riešia ako pri cementovom potere. Asfaltová vrstva

sa aplikuje v hrúbke 25 mm s maximálnym zaťažením 1500 kg/m2. Musí byť odolný proti

nárazu a musí byť nešmykľavý.

b) Liate potery – anhydrity

Nová generácia hmôt pre vnútorné využitie v novostavbách a rekonštrukciách,

bytových i kancelárskych objektoch, pre podlahové vykurovanie.

Anhydritový poter predstavuje technologicky vyspelý hospodársky systém, v

ktorom tvorí dodávku a položenie jeden technologický celok.

Anhydrit spolu s vodou, pieskom a prísadami tvorí vysoko tekutú hmotu, ktorá

tvrdne veľmi rýchlo (pochôdzná je po 24 – 48 hodinách, zatažiteľná po 4 – 5 dňoch.

Poter je po vytvrdnutí hladký, bez trhlín, nedeformuje sa do miskovitého tvaru. Na

veľké plochy je možné ho aplikovať aj bez dilatačných špár. Pri prechode medzi rôznymi

výškami poteru a prechode medzi plochami s vykurovaním a bez vykurovania je vhodné

aplikovať deliacu špáru.

Tento typ poteru má výborné stavebno – fyzikálne parametre (pevnosť v tlaku

podľa požiadaviek minimálne 20 až 30Mpa, pevnosť v ťahu za ohybu minimálne 5Mpa) a

optimálne vlastnosti pre aplikáciu. Tekutý anhydritový poter je spracovateľný po dobu asi

3 hodiny. Spracovanie je veľmi jednoduché, hospodárne, rýchle a fyzicky nenáročné. Môže

sa aplikovať aj v zimnom období do -5 °C, nakoľko jeho tvrdnutie neovplyvňujú ani nízke

ani vysoké teploty.

(Liate potery – anhydrity, 2011)

c) Spádové potery

Sú to pieskovo – cementové potery, ktoré sa sťahujú do spádu. Výborné uplatnenie

majú najmä v garážach, balkónoch, terasách, bytovej výstavbe s plochými strechami a

objektoch so šikmými strechami atď.

Čoraz viac sa aplikujú spádové potery betónové alebo polystyrénbetónové. Pri aplikácii sa

musia dodržiavať presné technologické postupy najmä z hľadiska odtoku dažďových vôd.

Spádové potery sa aplikujú aj v priemyselnom sektore napríklad kuchyne, výrobne,

vonkajšie plochy...

(Spádové potery, 2011)

37

d) Betónová mazaninaTvorí nosnú časť pod nášľapnou vrstvou podlahy. Je to vrstva betónu, ktorá môže

byť vystužená alebo nevystužená, má mať hrúbku nad 40 mm a je uložená na nosnej

konštrukcii alebo podklade. Podkladom môže byť zhutnená zemina, železobetónové

panely, nosná monolitická železobetónová konštrukcia alebo hydroizolácia na pevnom

podklade.

(Blaškovič, 2007)

Polystyrénbetóny

Vyrábajú sa priamo na stavbe v mobilnom zariadení (miešačka, šnekové čerpadlo,

tlakové hadice). Je to tekutá homogénna betónová zmes.

Používajú sa najmä pre spádovanie plochých striech, pri rekonštrukciách a na

novostavbách, ako konštrukcie podláh, na vyrovnávanie podkladov pod anhydritové potery

alebo výplň stavebných konštrukcií ako klenby, mosty, stropy.

(Polystyrénbetóny, 2011)

Penobetóny

Sú zmesou cementu, vody, prísad a prímesí a technickej peny.

Penobetóny vyrovnávajú akúkoľvek nerovnosť podkladu a umožňujú aplikovať

rovnakú hrúbku poteru po celej ploche. Použitie penobetónov umožňuje montovať

následnú vrstvu už po 24 hodinách a vytvára ideálnu rovinu pre ďalšie vrstvy.

Penobetón je ľahko čerpateľný na akékoľvek miesto stavby vertikálne do výšky 45

metrov pri dĺžke hadíc až 140 m. Od naliatia je spracovateľný do 60 minút. Celoplošne sa

odporúča dávka 40 mm, lokálne 10 mm. Penobetón je nehorľavý, hygienicky nezávadný, v

tlaku má pevnosť minimálne 0,5 MPa a objemová hmotnosť od 350 kg/m3.

(Penobetóny, 2011)

3.4.4 Nášľapná vrstva podláh - podlahoviny

Blaškovič (2007) uvádza, že podlahovina je špeciálny výrobok pre nášľapnú vrstvu

podlahy, ktorá má typické funkčné vlastnosti, požadované od povrchu podlahy. Môže sa

dodávať vo forme podlahových krytín (pásov, dlaždíc...), tvarovaných výrobkov alebo je

zhotovovaná priamo na mieste prípravou a vytvrdeným príslušných zmesí.

Podľa Rousekovej (2000) sú podlahoviny nášľapné vrstvy podláh. Mali by spĺňať

38

funkčné, estetické a hygienické požiadavky. K funkčným vlastnostiam patrí napríklad

odolnosť proti deformáciám spôsobených dlhodobým zaťažením, elastickosť, odolnosť

proti odieraniu, akustické vlastnosti, rozmerová stálosť, chemická odolnosť,

elektroizolačná schopnosť.

Homogénne podlahoviny sa skladajú buď z jednej vrstvy, alebo viacerých vrstiev,

ktoré majú rovnaké zloženie. Nášľapná vrstva je rovnako hrubá ako podlahoviny.

Heterogénne podlahoviny sa skladajú z dvoch alebo viacerých vrstiev s odlišným

zložením, alebo vyhotovením. Nášľapná horná vrstva je spravidla kvalitnejšia.

Povlaky

Textilné povlaky je možné ukladať na všetky druhy podláh. Základnou podmienkou

je rovný a čistý povrch. Všetky textilné podlahoviny sa skladajú z viacerých vrstiev.

Spodná vrstva sa vyrába z hutných plastov, v ktorých je jutová alebo iná tkanina, z gumy,

penového polyuretánu atď. Horné vrstvy sú z prírodných alebo syntetických vlákien

(polypropylén, polyester, polyamid, polyakrylonitril), ktoré sú rôzne spracované, zapustené

a zalisované do spodnej vrstvy.

Plášťové povlaky sú vyrobené z mäkčeného polyvinylchloridu (PVC-P) alebo

gumy. Je možné ich ukladať na pevný, rovný, suchý a čistý betónový podklad alebo

cementový poter.

Plášťové povlaky z PVC-P sa delia na podlahoviny bez podkladu (homogénne,

heterogénne) a na podlahoviny s podkladom (izolačné). Povrch môže byť hladký (lesklý

alebo matný), alebo s dezénom. Vyrábajú sa v mnohých farebných vyhotoveniach a

vzoroch (jednofarebné, mramorované a iné).

PVC

Podlahoviny s podkladom sú izolačné podlahoviny, ktoré sa skladajú z viacerých

vrstiev rôzneho zloženia. Spodná vrstva je vyrobená z ľahčeného mäkčeného

polyvinylchloridu (EPVC-P). Môžu sa vyrábať ako dvojvrstvové alebo trojvrstvové.

Plášťové povlaky s gumou sa môžu vyrábať ako hladké alebo s dezénom. Pokrývajú

39

sa nimi podlahy vyrobené z betónu, xylolitu, kameňa, dreva a iných materiálov v bytovej a

občianskej výstavbe, ale aj v prostriedkoch hromadnej dopravy, vo výrobných podnikoch a

laboratóriách.

Hladké gumové podlahoviny sa vyrábajú homogénne aj heterogénne, a to širokej

škále farebných odtieňov. Homogénna podlahovina je vhodná na ťažko namáhané podlahy

v občianskej výstavbe (napr. podlahovina je vhodná na stredne namáhané podlahy v

bytovej a občianskej výstavbe.)

Gumové podlahoviny s dezénom pokrývajú podlahy v dopravných prostriedkoch,

vstupných priestoroch, skladových a obchodných priestoroch, schodísk, šikmých plôch,

nakladacích rámp a všade tam, kde sa má vylúčiť možnosť pokĺznutia. Podlahoviny môžu

mať rozličné vzory (pozdĺžny rebrovaný alebo lištový vzor, kruhový vzor).

Podlahové krytiny z PVC so štruktúrovaným povrchom (podlahoviny CV)

Vyľahčené podlahové krytiny z PVC (DIN EN 653), tiež nazývané Cushioned Vinyls,

patria podľa svojich konštrukčných charakteristík k podlahovým krytinám z PVC

s podkladom, pre svoju odlišnú skladbu a štruktúrovaný povrch v podobe reliéfu majú

svoje špecifické postavenie.

Vyrábajú sa procesom nanášania a skladajú sa zo štyroch až piatich neoddeliteľne

spojených vrstiev. Z tohto dôvodu patria podlahoviny z PVC medzi podlahoviny

z heterogénnou štruktúrou.

Štruktúru tvorí priehľadná nášľapná vrstva z PVC, veľmi odolná proti opotrebovaniu, pod

ňou sa nachádza penová vrstva s reliéfnou úpravou na hornej strane (imitácia dlaždíc,

dreva a pod.) a stabilizačná nosná vrstva. Podľa druhu podlahoviny je možné ju upraviť na

zadnej strane podkladovou vrstvou z penového materiálu. Vyľahčené podlahoviny z PVC

sú odolné proti vlhkosti, pri chôdzi príjemné, tlmia krokový hluk, ich údržba je relatívne

jednoduchá a dajú sa recyklovať. Kôli týmto vlastnostiam sú vhodné najmä do obytného

prostredia, ale hodia sa aj do neobytných priestorov.

Vyľahčené podlahové krytiny z PVC (podlahoviny CV) musia spĺňať:

šírka pásu 100, 300, 400 cm,

celková hrúbka 1,2 až 3,5 mm,

hrúbka nášľapnej vrstvy 0,1 až 0,3 mm podľa kvality a účelu použitia.

Kladenie, výmer a vyúčtovanie sa uskutočňujú podľa Predpisu o vykonávaní stavebných

40

výkonov, DIN 18 365, časť C.

(Doležal, Svoboda, 2009)

Linoleové podlahové krytiny

Linoleum bola prvá podlahová krytina, ktorá umožňovala pokrytie podlahy

veľkoplošne.

Linoleum (DIN EN 548) sa vyrába z ľanového oleja, prírodných pryskyríc, drevenej a

korkovej múčky, minerálnych plnív a farebných pigmentov. Tieto základné látky sa

zmiešajú do linoleovej krycej masy a tá sa za vysokej teploty a tlaku valcov navalcuje na

jutovú tkaninu, ktorá predstavuje nosný materiál. Následne sa vo veľkých sušiarňach

linoleum niekoľko dní nechá zrieť, až kým nedosiahne požadovanú pevnosť. Vďaka tenkej

priehľadnej povrchovej vrstve je podlahová krytina odolná proti nečistotám a jej údržba je

ľahká.

Vlastnosti linolea:

pružná, homogénna podlahová krytina,

rôzne farby a vzory,

príjemná pri chôdzi,

odolná proti opotrebovaniu, pôsobeniu tukov a olejov,

ťažko zápalná (trieda stavebného materiálu B 1)

permanentne antistatická (DIN 4102),

vhodná na podlahovom vykurovaní.

Využitie linolea je možné v remeselníckych a priemyselných objektoch (dielne, výrobné a

skladové haly).

Linoleum je ekologické nakoľko je vyrobené prevažne z prírodných surovín. Pri požiari

nevznikajú jedovaté plyny.

Linoleum by sa nemalo používať do miestností, v ktorých počítame z dlhodobým účinkom

vlhkosti, teplej vody, organických rozpúšťadiel, kyselín. Vždy je potrebné použiť taktiež

izoláciu proti vlhkosti pôsobiacej zdola.

(Doležal, Svoboda, 2009)

Stierkové

Tenkovrstvové monolitické podlahoviny môžu byť stierkové, liate alebo z polymér

mált. Pri aplikácii takýchto podlahovín je dôležité presne dodržiavať technologický predpis

výrobcu, v ktorom sú uvedené požiadavky na kvalitu podkladu, postup pri príprave a

41

nanášaní podlahoviny, požadovaný čas tvrdnutia a iné.

Stierkové podlahoviny sa aplikujú ako podlahový systém, ktorý sa skladá z

primárnej vrstvy, vlastnej stierky a povrchovej úpravy. Primárnu vrstvu môže tvoriť len

penetračný náter alebo plast s plnivom. Samotné stierky sú látky kašovitej konzistencie,

ktoré obsahujú spojivo (napr. vodná disperzia PVAC alebo epoxidová živica), plnivá,

farbivá, prípadne ďalšie látky. Na podklad sa nanášajú zubovými stierkami alebo

hladidlami, povrch sa upraví mechanickým alebo ručným hladením. Na povrchovú úpravu

sa môžu použiť bezfarebné pasty (voskové), alebo nátery zo syntetických živíc. Hrúbka

stielkových podlahovín býva 3 až 20 mm.

Vlastnosti a možnosti použitia stierkovej podlahoviny závisia od výberu zložiek. Stierky na

báze epoxidových živíc sa používajú na výrobu podláh v potravinárskom, leteckom,

elektrotechnickom, strojárskom a chemickom priemysle, v atómových elektrárňach a vo

vodnom hospodárstve.

Náterové a stierkové podlahy

Sú dostatočne opísané v predchádzajúcej časti a s tými istými konštrukčnými a

materiálovými zásadami sa dajú aplikovať aj v priemyselných prevádzkach. Na trhu sa

ponúka impregnácia a náter Astra, vrstvený Astradur, Plexilith, Duracon, Monile,

Resiplast, Riflux F 300, Sikafloor a iné.

(Zajac, Zajac, 2005)

Liate

Liate podlahoviny sú samo vyrovnávacie, tzn. že po nanesení na podklad sa samé

rozlejú. Hrúbka a povrch podlahoviny sa upravia širokými lištami. Liate podlahoviny

pozostávajú zo syntetickej živice (spravidla epoxidovej alebo nenasýtenej polyesterovej),

alebo zo živice s plnivom, napr. jemným kremičitým pieskom. Hrúbka podlahoviny býva 1

až 3 mm.

Liate podlahoviny sú vhodné do obytných stavieb ako aj do priemyselných prevádzok, a to

z dôvodu hladkého povrchu bez škár, pekných farieb, bezprašnosti a možnosti ľahkej

údržby.

Podlahoviny z polymérmált patria medzi najkvalitnejšie a najdrahšie podlahoviny z

plastov. Vytvárajú bezškárové podlahy, ktoré sa vyznačujú húževnatosťou, pružnosťou,

42

vysokou pevnosťou v ťahu pri ohybe a tlaku, obrusovzdornosťou a výbornou chemickou

odolnosťou. Predstavujú ucelený systém, pozostávajúci z penetračného náteru,

polymérmalty nosnej vrstvy, polymérmalty vyrovnávacej vrstvy a povrchovej vrstvy. Ako

spojivo do polymérmált sa používajú nenasýtené polyesterové alebo epoxidové živice.

Plnivom býva kremičitý piesok (v závislosti od hrúbky vrstvy jedna alebo dve frakcie).

Hrúbka podláh býva 10 až 50 mm.

Takéto podlahoviny sú vhodné do rôznych priemyselných prevádzok a

poľnohospodárskych objektov, v ktorých sú podlahy vystavené zvýšenému mechanickému

a chemickému namáhaniu.

(Rouseková et al, 2000)

Dlažby

Dlažba z prírodného kameňa

Žulová dlažba, v ťažkých prevádzkach sa aplikuje žulová dlažba hrubá 80, 120 až 160 mm,

do pieskového lôžka hrúbky 20 až 50 mm, ktoré je uložené na betónovej mazanine z B20 v

hrúbke 100 mm. Škáry medzi kockami sú široké 10 mm a vypĺňajú sa do 2/3 pieskom,

zvyšok sa zalieva cementovou maltou alebo asfaltom. Únosnosť týchto dlažieb je až 20000

kg/m2. Sú odolné voči obrusu, nárazu, sú tvrdé, čiastočne klzké, odolávajú čiastočne

kyselinám a olejom.

Čadičová dlažba, sa aplikuje v rozmeroch ako dlažba žulová a je vhodná do prevádzok s

malou obrusnosťou.

Drevená klátiková dlažba

Je vhodná do prevádzok, kde sa požaduje neiskrivé prostredie s pružnou a teplou

nášľapnou vrstvou. Na vyčistený podklad sa položí hydroizolácia Hydrobit. Na túto vrstvu

sa rozprestrie betónová mazanina z B20 v hrúbke 100 až 150 mm, na ňu sa rozprestrie

pieskové lôžko v hrúbke 50 mm. Klátiky sa vyrábajú z dubového, bukového alebo

smrekového dreva v rozmeroch 100/100 mm, alebo 100/200 mm v hrúbke 100 mm. Prek

ukladaním sa klátiky namáčajú do impregnačnej látky a kladú sa na zrar so škárami na

strih. Môžu sa klásť aj do asfaltu. Po položení plochy sa zhutnia do roviny. Dilatačné škáry

sú 10 až 20 mm široké a vytvárajú sa vo vzdialenostiach po 4,50 mm v oboch smeroch. Do

dvoch tretín sú vyplnené pieskom, zvyšok sa zalieva asfaltom.

Dlažba z asfaltových dlaždíc s tepelnou izoláciou

43

Na čistý a suchý podklad uložíme tepelnú izoláciu z platní (Nobasil TT, PP), ktorú

ochránime PE fóliou. Na fóliu rozprestrieme betónovú mazaninu B20 v hrúbke 50 mm.

Ubitú a vyrovnanú betónovú mazaninu necháme vyschnúť, a potom lepíme do asfaltového

náteru asfaltovú dlažbu hrubú 10 mm. Maximálne zaťaženie podlahy je 1500 kg/m2.

Dlažba je odolná proti nárazu, obrusu, je protišmyková, s dobrým tepelným odporom.

Dlažba kyselinovzdorná do tmelu

Dlažba je vhodná do prevádzok s agresívnym prostredím. Na vyčistený a navlhčený

podklad uložíme vyrovnávajúcu betónovú mazaninu z B25 s cementovým poterom hrúbky

10 mm. Po zatvrdnutí natrieme povrch penetračným náterom. Až potom aplikujeme

kyselinovzdorné nátery v troch vrstvách Biloprénom, do ktorého sa kladú kabrincové

kyselinovzdorné dlaždice. Škáry sa vypĺňajú Betopolom. Stykové škáry so zvislými

konštrukciami a dilatačné škáry sa prekrývajú kyselinovzdornou dlaždicou, hrúbky 30 mm.

Maximálne zaťaženie je 2000 kg/m2. Dlažba je odolná proti oderu, obrusu, je tvrdá a

čistiteľná.

Dlažba kyselinovzdorná s maltovým kyselinovzdorným lôžkom

Dlažba je vhodná do prevádzok s agresívnym prostredím. Na čistý, suchý podklad

nanesieme penetračný náter z asfaltovej emulzie. Na penetrečný náter uložíme

hydroizoláciu (Hydrobit). Na hydroizoláciu rozprestrieme betónovú mazaninu z B25 v

hrúbke 50 mm. Nášľapná vrstva je vytvorená z kabrincových kyselinovzdorných dlaždíc

hrubých 20 až 40 mm. Dlaždice sa kladú do kyselinovzdornej malty. Stykové škáry sa

vyplnia jemnou kyselinovzdornou maltou. Stykové škáry so zvislými konštrukciami a

dilatačné škáry sa po vyplnení kyselinovzdornou maltou prekrývajú soklovou

kyselinovzdornou dlaždicou.

Druh kyselinovzdornej podlahy je zásadne ovplyvnený odolnosťou navrhovaného

materiálu proti kyselinám rôznej koncentrácie a ich výparom. Odolnosť samozrejme závisí

od celého radu ďalších činiteľov. Najdôležitejšia je hutnosť materiálu a nepriepustnosť

vrchnej vrstvy. Navrhnúť takúto vrchnú vrstvu je veľmi ťažké. Agresívne kvapaliny pri

styku s podlahou prenikajú trhlinkami a škárami do podkladových vrstiev a rozrušujú ich.

Preto aj spojovacie a podkladové vrstvy musia byť z kyselinovzdorných materiálov. Z

tohto dôvodu sa realizujú v niekoľkých vrstvách, pričom každá vrstva je z iného materiálu.

Kyselinovzdorné dlažby sa najčastejšie vyrábajú z výstielkovej a chemickej kameniny.

Vyrábajú sa ako dlaždice alebo ako tehly.

Niekedy sa vyrábali prepalované tehly napúšťané naftovou živicou alebo prírodnou

44

smolou. Vyrábala sa tiež šatovská dlažba zo šamotových tehál, z kyselinovzdorných

čadičových a diabasových dlaždíc, dlažba z prírodného kameňa odolávajúceho kyselinám,

alebo ako mazaniny z kyselinovzdorných betónov a živičných asfaltov.

Rozhodnutie o použití toho-ktorého materiálu na nášľapnú vrstvu, lepiaceho tmelu a

úpravy podkladu je potrebné prekonzultovať so špecializovaným dodávateľom a ponechať

návrh na neho.

Druh zásadovzdornej podlahy je taktiež veľmi ťažké určiť, pretože je len veľmi málo

hmôž, odolávajúcich kyselinám a súčasne aj zásadám. Ako jeden z mála materiálov je

dlažba z taveného čadiča alebo diabasu a keramické dlaždice, ktoré pri veľkej

kyselinovzdornosti sa vyznačujú aj značne vysokou zásadovzdornosťou, spôsobenú ich

veľkou hutnosťou.

Prevádzky, v ktorých sa pracuje so zásadami, musia byť veľakrát nielen zásadovzdorné a

nepriepustné proti kvapalinám, ale nesmú absorbovať ortuťové výpary, napr. V

elektrolytických dielňach.

Teda ako vhodné sú dlaždice z taveného diabasu alebo keramické, ale možno aplikovať aj

zásadovzdorné betóny alebo potery. Pri výrobe týchto betónov sa používajú cementy s

vysokým obsahom vápna a s minimálnym obsahom hlinitanových prímesí. Ako vhodné sú

cementy vysokopecné, bezslinkové. V prípade bežných portlandských cementov sa

odporúča do vrchných vrstiev pridávať do zmesi vápno. Taktiež kamenivo má byť zo

zásadovzdorných hmôt.

Na zabezpečenie kvality zásadovzdorných betónov a mált je potrebné dodržať niekoľko

zásad:

používať kvalitné betóny s vysokým obsahom pojív,

voliť vhodnú zrnitosť kameniva,

maximálny vodný súčiniteľ,

torkrétovať povrch (nanášať pod tlakom),

ubíjať a vibrovať,

zatrieť povrch kvalitnejšou maltou,

povrch betónu upraviť zhutňujúcimi kvapalinami,

úprava živičnými nátermi.

Oceľové a liatinové platne

Pre mimoriadne ťažké prevádzky s vysokou teplotou sa navrhujú podlahy z

oceľových alebo liatinových platní 1000/100 mm v hrúbkach od 30 mm až 150 mm.

45

Podkladové vrstvy sú ako pri ostatných dlažbách.

(Zajac, Zajac, 2005)

Betónové

Betón je zmesou cementu, vody a zrnitých nerastov, do ktorej môžeme pridať

ďalšie prísady, ktoré zvyšujú kvalitu betónu.

Vďaka svojej rozmanitej štruktúre je vhodný prakticky na všetky účely. Je veľmi odolný

voči mechanickému opotrebeniu, teplotným zmenám a ľahko sa udržiava.

Leštený betón – široká škála povrchov, od matného až po moarový

Farebný betón – farbí sa hmota alebo povrch

Inkrustovaný betón – môže byť vykladaný kameňmi, mozaikami alebo drevom

Betón a la dlažba – na túto úpravu sa používajú špeciálne tvarovky

Betónové dosky – varianta medzi dlažbou a jednoliatou betónovou podlahou. Uchovávajú

sa všetky dekoratívne vlastnosti betónu a napodobňujú materiály ako drevo alebo prírodný

kameň.

Betón a la nerast – do betónu sa pridáva kremeň, mramor alebo iné nerasty

Betón napodobňujúci iné materiály – počas leštenia betón získava svoju štruktúru, ktorá

pripomína iné materiály (leštením na jemnú zrnitosť získava podobu mramoru).

(Livolsi, 2006)

Betónové priemyselné podlahy

Pokiaľ sú od podláh vyžadované vysoké nároky na mechanickú odolnosť, dobrú

cenu a rýchlosť prevedenia, tak používame betónové podlahy.

(Maceková et al, 2006)

a) Technické a ekonomické prednosti betónových priemyselných podláh

Technické prednosti:

Homogénne, trojrozmerné vystuženie

Zvýšená húževnatosť

Účinná kontrola trhlín

Vysoká schopnosť absorpcie energie

Výrazne zväčšená únosnosť

Zväčšená odolnosť voči pádu a úderom

Vysoká odolnosť voči extrémnym teplotným zmenám

46

Dlhá životnosť

Je dosiahnuteľný rovnejší povrch

Ekonomické prednosti:

Nižšie ceny materiálov

Výrazné zníženie doby realizácie

Pri spracovaní nie je nutné použitie betónčerpadiel, pričom ani čerpanie nie je

problémom

Nie je potrebný podkladový betón, armovanie a viazanie ocele

Zabudovaný betón je vystužený

Ľahšia úprava povrchu

Výborne sa prispôsobuje systémom moderných povrchových úprav

(Betónové priemyselné podlahy, 2011)

b) Kritériá sadania (betónových) podláh

Podľa Helu (2006) kritériá sadania betónových podláh vychádzajú predovšetkým z

prevádzkových podmienok stavby, podmienok prevádzky a požiadaviek na dobu

používania stavby. Hlavné slovo pri stanovení kritérií majú prevádzkovatelia, prípadne si

údaje musí zaobstarať spracovateľ projektovej dokumentácie. Skosením sa rozumie rozdiel

sadania stredu a okrajov zaťažovaného obrazcu, deleného polovicou lineárneho rozmeru

zaťažovanej plochy v príslušnom smere.

Pre uvedený príklad sadania je orientačné skosenie rovné:

pre zaťaženie 20 kN/m2: (3,0 – 1,5)/1400 = 0,00107, alebo (3,0 – 0,9)/5000 = 0,00042.

pre zaťaženie 50 kN/m2: (10,3 – 6,2)/1400 = 0,00293, alebo (10,3 – 3,9)/5000 = 0,00128.

c) Činitele ovplyvňujúce vlastnosti a kvalitu

Na výrobu betónu sa používajú základné a doplnkové zložky. K základným

zložkám patrí kamenivo, cement a voda. K doplnkovým prísady do betónu. Na vystuženie

betónu sa používa betonárska oceľ (železobetón), alebo rozptýlená výstuž (drôty, vlákna).

(Hela, 2006)

d) Vonkajšie betónové plochy

Vonkajšie betónové plochy môžu byť zdrsnené priemyselné podlahy s veľkou

47

únosnosťou stavané na voľných priestranstvách, vystavené poveternostným podmienkam

alebo iným extrémnym vplyvom prostredia, ktoré slúžia na parkovanie a prejazd vozidiel.

Využívajú sa ako parkoviská kamiónov, autobusov, nákupných centier, skládky odpadov

alebo objekty slúžiace na ochranu životného prostredia.

(Vonkajšie betónové plochy, 2011)

Pancierová betónová podlaha

Je potrebné aspoň v krátkosti spomenúť systém Panbex S. Je to pancierová

betónová podlaha, vytvorená monolitickým prepojením nosnej betónovej platne a odolnej

nášľapnej vrstvy hrubej 3 až 5 mm. Špeciálna zmes práškových portlandských cementov,

tvrdých plnív, pigmentov a ďalších kompatibilných prísad je zapracovaná do povrchovej

vrstvy čerstvého betónu. Potom sa nášľapná vrstva vytvrdí a utesní polymerickým

roztokom akrylátovej živice, ktorý súčasne zabraňuje prašnosti.

(Zajac, Zajac, 2005)

Pryskyricové

Priemyselné podlahy na báze syntetických pryskyríc

Na hmoty používané v stavebníctve sú kladené neustále vyššie nároky na ich

technické parametre v oblasti dokončovacích prác. Preto sú na podlahoviny aplikované

v stále väčšej miere syntetické pryskyrice. Aplikáciu rozdeľujeme na:

- impregnácia a povrchové spevnenie betónových podkladov,

- polymérbetóny a polymérmalty.

(Rajdl, 1989)

Priemyselné podlahy z reakčných pryskyríc

Po kontrole, príprave a očistení podkladu sa najprv nanesie penetračný náter, ktorý

spevní povrch podkladu a zlepší priľnavosť medzi podkladom a nášľapnou vrstvou.

Vzhľadom na následné využívanie a namáhanie nášľapnej vrstvy sa jednotlivé opatrenia

delia podľa hrúbky nanesenej vrstvy:

impregnácia syntetickou pryskyricou < 0,1 mm,

uzatvárací náter syntetickou pryskyricou 0,1 až 0,3 mm,

povrchová vrstva zo syntetickej pryskyrice 0,4 až 2,0 mm,

podlahovina zo syntetickej pryskyrice 2,0 až 6,0 mm,

poter zo syntetickej pryskyrice > 6,0 mm.

48

Impregnačné látky sú látky, ktoré vypĺňajú póry podkladu. Nasiaknu do podkladu bez toho

aby ho tesne uzatvorili proti difúzii vodnej pary. Štruktúra povrchu zostáva zachovaná,

póry nie sú uzatvorené.

Impregnačné látky sa používajú na spevnenie povrchu a zvýšenie odolnosti. Použitie je

možné v skladoch či podzemných garážach.

Uzatváracie povrchové vrstvy uzatvoria póry podkladu a pokryjú povrch betónu tenkým

ochranným filmom. Zlepšujú mechanické namáhanie podláh, zjednodušujú ich čistenie a

údržbu a zabraňujú prenikaniu olejov, tukov a iných znečistení. Uzatváracie povrchové

vrstvy sa obvykle nanášajú v dvoch krokoch natieraním, valčekovaním a pod. Môžu byť

farebné alebo bezfarebné. Použitie je možné v dielňach, učebných miestnostiach či

priemyselných priestoroch s malým mechanickým namáhaním.

Povrchové vrstvy sú povlaky z reakčných pryskyríc, ktoré neobsahujú rozpúšťadlá.

Obsahujú plnivá a farebné pigmenty. Vytvárajú nášľapnú vrstvu, ktorá môže byť viac

mechanicky namáhaná. Je viac odolná voči chemikáliám a má dobre udržiavateľný povrch.

Povrchové vrstvy zo samonivelačných látok sa nanášajú roztieraním, stierkovaním v

jednom pracovnom kroku. Ak sa jedná o mimoriadne namáhané podlahy, používa sa

výstužná tkanina. Použitie je možné v priemyselných, skladových alebo výstavných

priestoroch, v závodoch na výrobu potravín, v supermarketoch, v sanitárnych a

hygienických zariadeniach.

Dekoračné farebné povrchové vrstvy sa zhotovujú využitím reakčných pryskyríc

v trojvrstvovej štruktúre. Prvá teda základná vrstva dodá podlahe požadovaný farebný

odtieň a vytvorí dobré adhézne spojenie s podkladom. Do tejto vrstvy sa vsypú, navalcujú

alebo roztrúsia jednofarebné lupienky alebo zmes viacfarebných lupienkov, čo vytvorí

dekoračný efekt v podobe mramorovaného vzoru a pod. Hornú vrstvu tvorí uzatvárací

náter, ktorý je priehľadný a s vysokým leskom. Použitie je možné na diskotékach,

výstavných priestoroch, ateliéroch a pod.

Povrchové vrstvy z kremenného štrku sa skladajú z prírodného a farebného kremeňa

obklopeného spojivom zo syntetickej pryskyrice uzatvorené priehľadnou masou

syntetickej pryskyrice. Prvá vrstva je adhézny základný náter. Potom nasleduje vrstva

kremennej masy zmiešanej so spojivom čo najrovnomernejšej hrúbky. Po zatvrdnutí sa

nanesie priehľadná uzatváracia masa. Použitie je možné vo výstavných priestoroch,

vstupných halách a podobne.

Podlahy zo syntetickej pryskyrice sú povlaky z mált na báze reakčnej pryskyrice

neobsahujúce rozpúšťadlá, do ktorých je možné primiešať plnivá alebo minerálne

49

kamenivo. Podľa toho sa rozlišujú samonivelačné malty, ktoré sa vylejú v jednej vrstve

(liate podlahoviny), alebo stierkové malty, ktoré sa stierkujú v jednej alebo viacerých

vrstvách. Je možné ich zafarbiť alebo vyrobiť z priehľadných reakčných pryskyríc. Sú

mechanicky viac namáhateľné a chránia podklad pre pôsobením chemických procesov.

Podlahoviny sa zhotovujú bez pórov, aby ich údržba bola jednoduchšia a aby vyhovovali

vysokým hygienickým nárokom, najmä v potravinárskom priemysle. Používajú sa v

priemyselných halách každého druhu.

Potery na báze syntetickej pryskyrice obsahujú okrem bezrozpúšťadlových reakčných

pryskyríc plnivo a kamenivo (kremenné piesky). Zhotovujú sa z plastických mált v jednej

vrstve najmä ako kontaktný poter, pri zodpovedajúcej hrúbke a zložení tiež ako poter na

tepelnoizolačnej či separačnej vrstve. Použitie je možné v opravárenských halách,

pivovaroch, priemyselných halách a pod.

Reakčné pryskyrice a ich výpary môžu ohrozovať zdravie človeka, môžu byť ľahko

zápalné, nebezpečné z hľadiska vzniku požiaru a vo vysokých koncentráciách môžu byť

tiež výbušné. Dajú sa však bezpečne spracovať ak sa dodržujú príslušné predpisy, pokyny

na obale a pokyny výrobcu.

Rôzne

Kremeňovinylové podlahové krytiny

Tieto sú vhodné do nebytových priestorov, kde dochádza k extrémne veľkému

namáhaniu. Tvorí ich prevažne premenný piesok, minerálne plnivá, farebné pigmenty

a malý podiel PVC ako spojivo.

Výroba kremeňovinylových dlaždíc je podobná ako výroba podlahovín z PVC. Po

vyvalcovaní zmesi sa dlaždice ešte raz dolisujú pri vysokej teplote a tlaku. Takýmto

lisovaním sa zrnká kremeňa a plnív zhutnia a odstránia sa všetky vzduchové dutinky

a jednotlivé kryštály kremeňa vytvoria pevnú štruktúru.

Tieto podlahové krytiny sa vyznačujú veľkou odolnosťou proti opotrebovaniu, odolné proti

kyselinám, liehom a rozpúšťadlám a odolné proti požiaru (preto sú zaradené do triedy

stavebných materiálov B 1 – ťažko zápalné, podľa DIN 4102. Využívajú sa najmä v

remeselníckych a priemyselných halách, verejne prístupných budovách (obchodné domy,

obchody, školy...). Vhodné sú aj na podlahy s podlahovým vykurovaním. Nie sú vhodné do

mokrých prevádzok a miestností s elektrickými prístrojmi a počítačmi.

Lisované kremeňovinylové dlaždice musia spĺňať:

štvorcový formát 30 x 30 cm,

50

obdĺžnikový formát na objednávku: 30 x 5, 30 x 15, 30 x 20, 30 x 25,

celková hrúbka 2,0 mm.

Kladenie, výmer a vyúčtovanie sa robí podľa Predpisu o vykonávaní stavebných výkonov,

DIN 18 365, časť C.

Korkové podlahové krytiny a prefabrikovaná korková vlysková podlaha

Takéto krytiny sú pružné v tlaku a príjemné pri našľapovaní, tepelnoizolačné a

tlmiace zvuk, majú minimálnu tepelnú prijímavosť, sú antistatické, sú vhodné na podlahy s

podlahovým vykurovaním. Používajú sa v obytných priestoroch. Táto krytina je

považovaná za ekologickú, pretože sa skladá prevažne z prírodných surovín.

Rozlišujeme korkové krytiny:

jednovrstvové podlahové krytiny z homogénnych lisovaných korkových dosiek

(DIN EN 12 104), brúsené, inak neupravované,

dvojvrstvové podlahové krytiny z lisovanej korkovej dosky s povrchovou vrstvou z

ďalšou dekoratívnou lisovanou doskou alebo z korkovej dyhy, brúsené, inak

neupravované,

korkové podlahové krytiny s povrchovou úpravou, nalakované alebo navoskované,

viacvrstvové podlahové krytiny s priehľadnou nášľapnou vrstvou z PVC, nosným

podkladom z lisovaného korku.

Špeciálne živičné prekrytia – tzv. horúca technológia – sa využívajú iba pri lepení

niektorých typov dlaždíc, resp. parkiet. Len výnimočne sa uplatňujú pri priemyselných

objektoch, z dôvodu odparovania zdraviu škodlivých látok.

Špeciálnym prípadom je zmes zložená z kameniva so spojivom z katiónaktívnymi

emulziami (koloidný roztok asfaltu a vody), doplnené cementom triedy CEM V. Takto sa

získava betónová zmes, ktorá sa používa na menej namáhané povrchy podláh, prípadne na

spevnené podkladové vrstvy pod nosnú dosku z cementového betónu.

(Doležal, Svoboda, 2009)

51

4. Návrh na použitie poznatkov

Na základe preštudovanej literatúry a z nej získaných poznatkov o téme „Podlahové

konštrukcie vo výrobných halách“ boli zistené nasledujúce závery. Požiadavky na

životnosť a kvalitu podlahovej konštrukcie sú splnené, ak je správne zvolený typ, skladba

vrstiev podlahy a správna technológia vyhotovenia. Pretože pri poruche čo i len jednej

vrstvy podlahovej konštrukcie môže dôjsť k poškodeniu celej podlahy, rekonštrukcia a

oprava vodorovných konštrukcií, na ktorej sú sústredené prevádzkové zariadenia,

prevádzkové materiály a samotný druh prevádzky je ako komplex úloh oveľa zložitejší v

porovnaní s vertikálnymi konštrukciami. Veľmi dôležitým technický detailom je styk

podlahy s vertikálnymi konštrukciami, hlavne opláštením. Dôležitosť správnosti jeho

riešenia na úrovni projekčnej i realizačnej nadväzuje na nutnosť správneho riešenia spojov

jednotlivých konštrukčných prvkov, ako i nadväznosť ich izolačných systémov.

52

5. Záver

Na základe uvedených poznatkov z témy „Podlahové konštrukcie vo výrobných

halách“ som zistil nasledujúce závery. Tejto téme sa v minulosti nevenovala dostatočná

pozornosť, ale v súčasnej dobe si spoločnosť uvedomuje, že správny výber podlahy

znamená podstatné zníženie prevádzkových nákladov, predĺženie životnosti konštrukcie

a bezproblémové užívanie objektu. Veľkú úlohu pri výbere má vhodná voľba druhu

jednotlivých vrstiev a izolácií z hľadiska zamerania výrobného objektu. Nedá sa jasne

definovať jeden najvhodnejší typ podlahy, a teda hlavná úloha zostáva na projektantovi,

ktorý musí zohľadniť požiadavky na podlahy a ekonomickú stránku riešenia.

Výsledky mojej práce sú zhrnuté v štyroch kapitolách.

V prvej kapitole „Charakteristika podláh vo výrobných halách“ sú

charakterizované základné pojmy, kvôli lepšiemu pochopeniu problematiky.

Kapitola „Vlastnosti podláh“ sa zaoberá pohľadom na podlahovú konštrukciu z

hľadiska fyzikálnych a všeobecných technologických vlastností. Je veľmi dôležité, aby sa

od prvotných návrhov riešení bral ohľad na rôzne podlahové vlastnosti a ich správne

využitie v praxi.

V kapitole „Rozbor podlahových konštrukcií“ sa nachádza všeobecná

charakteristika jednotlivých vrstiev podlahy, pre lepšie porozumenie ich špecifických

funkcií.

Posledná kapitola „Alternatívne riešenia podlahových konštrukcií“ obsahuje

zosumarizovanie konkrétnych typov podlahových konštrukcií v jednotlivých vrstvách s

53

ohľadom na ich materiálové a konštrukčné charakteristiky. Tie sú podriadené zákonne

ustanovenými normami. Otázkou je, ako ďaleko dokážu zainteresovaní účastníci výstavby

tieto normy včas rešpektovať a na základe dosiahnutých výsledkov priebežne kontrolovať

a technologickými úpravami riadiť priebeh stavby. Je nanajvýš vhodné spracovať pred

zahájením práce kontrolný a skúšobný plán podľa jednotlivých fáz realizácie priemyselnej

podlahy s uvedením potrebných skúšok a kontrol, ktoré budú vykonávané za prítomnosti

účastníkov realizácie výstavby.

6. Použitá literatúra

1. BLAŠKOVIČ, G. Podlahy. Vydavateľstvo Eurostav, spol. s r. o. ISBN 80 – 969024

– 1 – 5.

2. CEHULA, D. 2008. Rekonstrukce podlah. ERA group spol. s r. o., 2008. ISBN 978-

80-7366-130-4.

3. DANIELS, K. 2003. Technika budov: Příručka pro architekty a projektanty. Jaga

group, v.o.s.,Bratislava 2003. ISBN 80-88905-63-X.

4. DOLEŽAL, J. - SVOBODA, P. 2009. Priemyselné podlahy a komunikácie v

priemyselných parkoch. JAGA GROUP,s.r.o.,Bratislava 2009. ISBN 978-80-8076-074-

5. HALAHYJA, M. - CHMÚRNY, I. - STERNOVÁ, Z. 1998. Stavebná tepelná

technika: Tepelná ochrana budov. Vydavateľstvo Jaga, Bratislava 1998. ISBN 80 – 88905

– 04 – 4.

6. HEINISCHOVA, M. Konštrukcie pozemných stavieb

7. HELA, R. - KLABLENA, P. - KRÁTKÝ, J. - PROCHÁDZKA, J. - ŠTĚPÁNEK, P.

- VÁCHA, J. 2006. Betonové prumyslové podlahy, EXPODATA-DIDOT, Praha 2006.

54

ISBN 80-867669-73-9.

8. KATUNSKÝ, D. 2008. Stavebnícka ročenka 2009, Vydavateľstvo JAGA GROUP,

2008. ISBN 978-80-8076-059-5.

9. LIVOLSI, E. 2006. Podlahy. SAEP, 2006. ISBN 978-80-255-0026-2

10. MACEKOVÁ, V. – NERUDOVÁ, A. – SUKOPOVÁ, D. 2006. Pozemní

stavitelství II(S) – Podlahy, podhledy a povrchové úpravy. Akademické nakladatelství

Cerm®, 2007. ISBN 978-80-7204-521-1.

11. PETRÁŠ, D. 1998. Podlahové teplovodné vykurovanie. Vydavateľstvo Jaga,

Bratislava 1998. ISBN 80 – 967676 – 6 – 6.

12. RAJDL, J. 1989. Podlahy ve stavebnictví. Dům techniky ČSVTS, 1989. ISBN 80-

02-99410-8.

13. ROUSEKOVÁ, I. et al. Stavebné materiály. Vydavateľstvo Jaga group, Bratislava

2000. ISBN 80 – 88905 – 21 – 4.

14. ZAJAC, J. 1997. Stavebná fyzika, Vydala Žilinská univerzita, 1997. ISBN 80 –

7100 – 386 – 7

15. ZAJAC, J., ZAJAC, V., Podlahy a dlažby, Vydala Slovenská technická univerzita v

Bratislave, 2005. ISBN 80 – 227 – 2253 – 7

16. Betónové priemyselné podlahy. 2011. [online]. Poter.sk. [cit. 2011-02-10].

Dostupné na: http://www.poter.sk/priemyselne_podlahy/page/6/

17. Priemyselné podlahy. 2011. [online]. Betonmix.hu. [cit. 2011-02-10].

Dostupné na: http://www.betonmix.hu/index.php?

option=com_content&view=article&id=51&Itemid=68%E2%8C%A9=sk

55

18. Extra ploché (superflat) priemyselné podlahy. 2011. [online]. Betonmix.hu. [cit.

2011-02-10] . Dostupné na: http://www.betonmix.hu/images/stories/pdf/ipt-sk-3-

Extraploche.pdf

19. Chladiarenské priemyselné podlahy. [online]. Betonmix.hu. [cit. 2011-02-

10]. Dostupné na: http://www.betonmix.hu/images/stories/pdf/ipt-sk-4-Chladiarenske.pdf

20. Štandardné priemyselné podlahy. [online]. Betonmix.hu. [cit. 2011-02-10].

Dostupné na: http://www.betonmix.hu/images/stories/pdf/ipt-sk-1-standard.pdf

21. Polystyrénbetóny. 2011. [online]. Poter.sk. [cit. 2011-02-10]. Dostupné na:

http://www.poter.sk/l/sk/polystyrenbetony/page/17/

22. Spádové potery. 2011. [online]. Poter.sk. [cit. 2011-02-10]. Dostupné na:

http://www.poter.sk/l/sk/spadove-potery/page/16/

23. Betónové priemyselné podlahy. 2011. [online]. Poter.sk. [cit. 2011-02-10].

Dostupné na: http://www.poter.sk/priemyselne_podlahy/page/6/

24. Cementové potery. 2011 [online]. Poter.sk. [cit. 2011-02-10]. Dostupné na:

http://www.poter.sk/l/sk/cementove-potery/page/14/

25. Vonkajšie betónové plochy. 2011. [online]. Betonmix.hu. [cit. 2011-02-10].

Dostupné na: http://www.betonmix.hu/images/stories/pdf/ipt-sk-7-Vonkajsieplochy.pdf

26. Bezškárové podlahové systémy. [online]. Mitop.sk. [cit. 2011-02-10]. Dostupné na:

http://www.mitop.sk/podlahove_systemy.html

27. Priemyselné podlahy na podlahovom vykurovaní. [online]. Betonmix.hu. [cit.2011-

02-10]. Dostupné na:   http://www.betonmix.hu/images/stories/pdf/ipt-sk-6-

Napodlahovomvykurovani.pdf

28. Špeciálne prípady využitia podlahového vykurovania. 2007. [online]. Kkh.sk. [cit.

56

2011-02-10]. Dostupné na: http://www.kkh.sk/sk-gabotherm/

29. Liate potery – anhydrity. 2011. [online]. Poter.sk. [cit. 2011-02-10]. Dostupné na:

http://www.poter.sk/l/sk/liate-potery-anhydrity/page/15/

30. Penobetóny. 2011. [online]. Poter.sk. [cit. 2011-02-10]. Dostupné na:

http://www.poter.sk/l/sk/penobetony/page/18/

7. Prílohy

Druhy poterov:

Kontaktný Oddelený

Plávajúci

57

Izolačná vrstva z podlahového polystyrénu Izolačná vrstva z ľahkého betónu

Na podlahovom vykurovaní Na dutinovom podlahovom systéme

Alternatíva 1

Na dutinovom podlahovom systéme

58

Alternatíva 2

59