PPESK KANCELRIA najstaria kancelria; fungovanie bez preruenia a dodnes vznik: 1. st. nl. hodnovern a od 4. 5. st. niekoko listn i z 2. st. kritika ukzala, e ide o falz do Inocenta III. Philippus Jaff Regesta pontificorum Romanorum Paulus Rabikauskas 2 diplomatick diela:O Diplomatica generalis Rm, 1967O Diplomatica pontificia Rm, 1968Periodizcia: (poda Rabiho 6 obdob)- Harry Breslau - Handbuch der Urkundenlehre- udel, Novk Prruka heraldiky, sfragistiky, diplomatiky- Augustinus Theiner Vettera Monumenta Hungaria Sacram Ilustrantia spracovan na zkladae ppeskch registrov : I. 1216 1350; II. 1351 1526 Hodnota ppeskch psomnost:* asto skomolen miestne nzvy* prvna hodnota: na 2. mieste al. paralelne s cisrskymi (pouitie pri sde)* tkaj sa :I. cirkevn intitcie (u ns roku 1209 potvrdenie majetkov v Hronskom Beadiku)II. vzahy svtej stolice (ppe) s krmi, mocnrmi* zriedka zachovan originly do 9. st. pouvali papyrus (star kusy nezachovan v originly papyrus mlo trvcny)* od polovice 11. st. pergamen; v 9. 11. st. paraleln pouvanie oboch materilov* tendencia ppeov zasahova do menovania farrov na miestnych farch nie vdy to domci uznali/akceptovaliI.obdobie do roku 7724 nezachovan ani jeden originl ppeskch listn4 v zaiatku innosti ppeskej kancelrie listina nazvan epistola4 najstarie teoreticky z roku 251/3 listiny pre ppea Kornlia (tri kusy) mono prav4 v 4. st. forma: tzv. responza a tzv. dekretles; potom i konstitutines synodles (4 druhy ppeskch psomnost)4 epistola, responza, dekretles:oPROTOKOL: intitulcia: meno ppea + episcopus al. papa; od Gregora I. k papa pridan servus servor de inskripcia: hodnos adresta salutcia: mnoho krt chba; ak je: in domino salutem perpetuan formula: mlo; od ias Gregora I. (in perpetum)1oKONTEXT: listy: von tylizia rozrenie narcie, dispozcie sankcia: vskyt pravidelnoESCHATOKOL: subscripcia ppea; zmena na bene vale, benevalet od Gregora I dtum: najst. poda rmskeho kalendra de, poda konzulov roky; od konca 5. st. indikcia; od polovice 6. st. roky cisra (byzantskho)4 littrae, pagina, scriptum, praeceptum4 Privilegium nie listina ale v 4. 6. st. = prvo, vsada; a po 6.st. = oznaenie pre psomnosti4 Ppesk kancelria: Nie v pravom slova zmysle ako kancelria Na ppeskom dvore mnoho radnkov, okrem psania mali aj in lohy Psomnosti ukladan v skrini scriniari (osoby) Existencia aj notrov i schole notriorium (zdruenie notrov, v ase Gregora I., na ele s primicerius notarium, zstupca : secundarius; niektor notri: regionr na starosti urit asti patrimonia Sancti Petri II.obdobie od Hadrina (772) po Leva IX. (1049)O Zachovan u i originly cca 50 ks ( z toho 25 na papyruse)O Najstar oroginl pergamenovej listiny 819 (Paschalis I.)O Listy epistuly rovnak znaky ako v prvom obdob (servus servorum dei pravidelne; salutcia salutem et apostolicam benediktionem; subscripcia valete, benevalete; datum de (rmsky kalendr, mesiac, indikcia); 10. 11. st. asto vynechan dtumO Privilgia (psomnos): listina udeujca vsady odlinos: daj scriptum/datum per manum namiensto salutanej f. perpetuan in perpetuum potvrdzovala prva, vsadyv starom obdobpsan na papyrus, pergamen prv raz: 1005 1007 Na zaiatku: symbolick invokcia (symbolom), preden psmo, pred dtumom benevalete Vntorn znaky: Intitulcia: + frater (pre hodnosti od biskupa vyie)+ filius (pre nich biskupov alebo svetskch panovnkov)+ venerabilis (prvlastok nich biskupov)+ religiossus (prvlastok optov)2+ dilectus (ni svetsk klrus, dvetsk ud) Kontext :+ arenga+ narcia+ dispozcia+ sankcia (spiritulis, temporlis) Eschatokol:+ scriptum per manum+ benevalete majuskuln psmen+ datum: de (rmsky kalendr), mesiac, rok (od Hadrina I. rok pontifiktu) pravidelne od polovice 10. st.+ rok kresanskej ry prv raz (ale nie kontantne) od roku 957 Privilgia: ochrann, protekn; vvoj tzv. exempnch privilgi (vyatie cirkevnej intitcie spod dieczneho biskupa) napr. v Uhorsku Pannonhalmsk optstvoO Ppesk kancelria: Nie v modernom slova zmysle(udia, o nemaj in robotu ako kancelri) Stretnutie s predstavenm kancelrie biblithecrius (biskup + i predstaven kninice); od polovice 9. st. bol pri datovan Kancelarius od zaiatku 11. st. (vskyt nzvu) podriaden bibliothekria; od 1037 spojenie hodnost bibliotekra a kancelra Notarius scriniarii: Notar patini Vedci kancelrie: nie len bibliotekr ale aj in hodnostri (spsomovanie: loha primicelia prideovanie psomnost na psanie notrom) Liber cliurrmus (denn kniha): Star diplomatick bdanie: formulrov kniha ppeskej kancelrie Zachovan viacer rukopisy: vatiknsky ex.ep. 5. st., Claromontrus (Belgisk kltor); ambrosianus (milnsky) Obsah: formuly ppeskch psomnost + vzory V 19. st. bez pochybnost formulrov kniha; Antifaler mnoho pochybnost nakoniec: prruka pouvan na kolch notrovIII.obdobie od Leva IX. (1049) do zriadenia kancelrie za Jna XXII. (1331)4 2 polovica 11. st (nrast psomnost a ich vntorn diferencicia) zmeny vo vyhotovovan psomnost4 Celkovo dva druhy: privilegia a epistule litterae4 Privlgia rovnak ako v II. obdob +rota + monogram PROTOKOL: Symbolick invokcia postupne mizne3 Prv riadok preden litery Perpetuan formula od zaiatku 12. St. skrten na in ppm 12. St. namiesto salutem et apostolicam benediktionem (???- pozrie) KONTEXT: Za Leva IX. takmer vdy minuskulou Druh 11. St. rmska kurila (po roku 1111 stup, roku 1123 pln koniec) Kompromis: kurilna minuskula Od konca 11. St. koniec: aprekcia amen, amen, amen ESCHATOKOL: Zaiatok scriptum per manum Rota naavo za textom vznik z kra, ktor bol predtm podpis ppeaI. dve vpsan krunice a v medzikru heslo ppeaII. krom predelen na tyri polia vpsan meno ppea napravo od roty monogram litery benevalete BV slvnostn a jednoduch (vonkajie znaky) ochrann, exempn (vntorn znaky)4 EPISTOLY LITTERAE Vetky psomnosti, ktor nie s privilgi Nie je tu rota, monogram Protokol: kon salutem et apostolicam benediktionem Mandty litterae gracise (ideovanie trvalch milost a prv) Litterae solemns slvnostn, mali vznamn obsah4 Pea: Hlavn ltka: olovo oloven buly (sigilum plumbeum) Do polovice 11. St. len npisov (meno ppea + slo + papae) Ustlenie v treom vvojovom obdob pea npisov + urit symbol(hlavy apotolov Petra a Pavla na jednej strane + npis; meno ppea + slo + papae na druhej strane) Bula di midia zapsan prv strana sanctus Petrus, sanctus Paulus + hlavy (pouvanie: obdobie po smrti ppea a pred vobou novho ppea)4 Voskov pea (sigilum cerceum) Anulus secretus (tajn prstenn pea) na tzv. skromn a vemi tajn psomnosti ppea Prv zmena z roku 1106 postupn vvoj v anulus piscatoris (rybrsky prste) obraz osoby chytajcej ryby4 Ppesk kancelria (otzka . ) Kancelria v modernom slova zmysle (aj poda Rabikaukasa) udia zaoberajci sa kancelrskou innosou na konci druhho obdobia (polovica 11. St.) spojenie funkcie bibliotekra a kancelra a zverenie jednej osobe Kancelria pouvan v Rme a v 12. St. Na ele kancelr (kancelarius bibliothekrius) hodnos: subdiakon alebo zriedkavo presbyter (kancelr alebo biskupi) Od 1216 (od Honoria III.) vskyt i vicekancelariusa v ppeskej kancelrii (podobne vskyt aj tohto pomenovania ie aj funkcia aj meno) vedci kancelrie, titul kancelr nebol Notri klerici v kancelrii, ak ppe cestoval, li s nm Od konca 12. St. rozdiel medzi notariusom a scriptorom Notarius = ten o koncipoval a skladal Scriptor = ten o psal istopis alebo diktt Za Inocenta III. notri tvorili samostatn kolgium (13. St. spolunavanie s kancelrom) Povinnos: psanie iadost, referovanie o nich, psanie a kontrola istopisov (udia, ktor ovldali hlavne prvo) Druh polovica 13. St. nrast autority vicekancelra a notrov a 1321 Jn XXII. : obmedzenie ich moci vysluhovanie spravod + psobenie konhistria Pomocnci: breviatores, abbreviatores Pri istopise sa pisri v 13. St. podpsali skratkou pod pliku Scriptos litterarum apostelicarum : psanie istopisov alebo ingrosatores (grosus = vek psali istopisy vekm psmom zretenejie) tvorili zvltne kolgium na ele s rescribedriom (volen na 6 mesiacov) loha: prideovanie istopisov Korektor: literrum apostolicarum Auditor litterrum contraindiknum rieenie sporov alebo chb v listinch Bulators : peatitelia; (v 13. 14. St. boli cisterciti, negramotn) Prokurators: neboli radnkmi ppeskej kancelrie, ke prili strnky pomoc, sprostredkovanie strnkam u ppeskej krie (!nie lenovia kancelrie!)4 Registre ppeskej kancelrie Aj v predchdzajcich obdobiach Pravidelne od Inocenta III. (1198) kontinulne Registre boli u v 5. St. (aj v 9. St.existovali nezachovali sa; + fragmenty reg. Jna VIII. a Gregora VII.) Zklad. kancelrske registre od 11985 Registre ppeov (vydvan u pred 1. sv. vojnou obdobie do 1344 po Jna XXII. Registra Vaticana) nie vetko sa registrovalo, registrovanie len najvznamnejch zleitost (v registroch len cca 10 20%) Kancelria mala na registrovan vznamnch vec pre kriu zujem + registrovalo sa to za o strnky zaplatili Osobitn zvzky (st. asy jeden pontifikt = jedna kniha alebo jeden rok pontifiktu = jedna kniha; neskorie obdobie jeden zvzok nestail na jeden rok jeden rok mal viac zvzkov v istom obdob sa na dorze originlu napsan i bola a kde bola registrovan) Neskr, v 13. St. aj pecilne registre napr. Litterae de curia, litterae secrte Druh 13. St. literae ad camere spectantes (hospodrske zleitosti rmskej krie) Spsob registrovania: Do registra: vodn + zveren as skrten Text psan od arengy (narcie) po sankciu- v plnom znen Poradie registrov predpoklad: e nie hne ale v intervaloch; dtum v registri nebo = ke sa nazbierali listiny registrovali Od 13. St. rad registrtoraIV.obdobie od 1331 po 1588O Privilgi (ubdanie tzv. slvnostnch privilgi) znaky ako v III. obdob O + pribdanie : litterae consistoriles zleitosti rozhodnut v konzistriu (poradn orgn ppea rozhodnutie napr. pri kanonizcii) slvnostn vyhotovenieO Ostalo sigilum plumbumO Vznik novch druhov:O BREVE:* Ppesk psomnosti, vyhotoven (nie kancelrom) sekretrmi ppea v rozlinch formch, overen voskovou peaou* Vonkajia forma: pozdny tvar, pergamen (obe strany opracovan), text cca niekoko riadkov; ak bolo obsiahle forma knihy* Protokol: v strede prvho riadku meno ppea oslovenie (adresa) pozdravn formula (salutem apostolica benedictionem)* Kontext: von tylizcia* Eschatokol: dtum (Datum Rome apud sancti Petri et Pauli sub manula piscatoris) modern forma dtumu (DDMMRRRR) + rok pontifiktu* V pravo dole pod textom podpis sekretra ppea* Pea: erven vosk (rybrska pea)* Najstaria breve : 1390O NOTU PROPRIO: Z popudu ppea Nezana intutulciou ale slovami: motu proprio (motu?) Bez peate Overovac prostriedok: ppeov vlastnorun podpis6 Objav v poslednej 15. St. (Inocent III.) Zleitosti samej ppeskej krie alebo stavu cirkvi ..., najastejie na pergamene, papier zriedkavo Protokol = breve Eschatokol: podpis ppeaO Ppesk kancelria: Vicekancelarius : kardinl jeho zstupca : regens kancelarius (vldnuci kancelr) Notar apostolici (apotolsk notri) 14. St. notri vyhotovujci psomnosti protonotar Pomocnci abbreviatores minotrum Od 14. St. presnejie daje o sekretrovi ppea (poet v 14. St. 6;v 15. St. 24...) Hlavn kancelr sekretrius domesticus Camera aspostolica = samostatn rad + bullria (speaovacie zariadenie)O SUPLIKCIE(prosby)# Suplikan registre (najvia skupina psomnost v registroch)# Od 14. St. iadosti psan do suplikanch registrov + aj rozhodnutia (schvlen napsan fiat = nech sa stane) # Registra per fiat signovan ppeom# Registra per concensum (povouje sa) signovan vicekancelromO Registre : Lateranensia po nvrate ppea z Avignonu Avinionensia presun ppea do Avignonu (do 1334 sdlo v Rme)O Registra camere zaiatok od 13. St.; od 14. St. samostatn knihy;hospodrske psomnostiO Libri kancelrie liber provincilis O (???) organizcia celej cirkvi hlavne kvli poplatkom (libri censum camere apostolice najstaria zachovan)CISRSKA KANCELRIA Okrem ppeskej najvznamnejia Panovnk, ktor bol cisrom = zrove bol aj nemeckm krom (volili ho kurfirsti) po korunovcii v Rme rmsky cisr (do zaiatku 19. St.) Pravidl pre kurfirstvo zaviedol Karol IV. (prv kurfirst esk kr) Spolon kancelria krovsko cisrska Diploma = u ns privilgium Merovejovsk krli (od 5.st. Dagobert I. zachovan prv; po om majordomovia Karolovci) Merovejovci: Obyajn listiny, sdne rozhodnutia krla (placita)7 Spred 9. St. minimum zachovanch originlov (predpoklad viacerch druhov psomnost) vntorn znaky cisrsko- krovskch listn: PROTOKOL: Invokcia: vzvanie Boha (in nomini domini amen...); od rmskej re, od 4. St. (prevzali merovejovci osobou Karola Vekho) Intitulcia s devonou formulou: (nie od zaiatku) Inskripcia so salutciou KONTEXT: Arenga Promulgcia/publikcia: krtka, asto jednoslovn Narcia: preo konkrtne je vydan +petcia: niekto priiel a iadal vydanie + interventi: iadali o vydanie listiny pre niekoho Dispozcia: poprpade doplnen o pertinenn formulu(pertinenn formula veobecn, pouvali aj to, o v skutonosti na majetku nebolo); v Uhorsku pentinenn f. a od 13. St. Pertinenn formula: o sa stane tomu, o nerepektuje ustanovenia listiny Koroborcia: spcob overenia listiny Signovac riadok: v om podpis panovnka ESCHATOKOL: Subskripcia: kancelra alebo inho kancelrskeho radnka Datum Aprekcia: krtka motlitba Vetky vntorn znaky sa vyvjlali: Invokcia: Vskyt u v diplomi z konca 4. St. (nie vdy) Pravidelne od korunovcie Karola Vekho (roku 800) Cisrska invokcia: in nomine sancte act individue trinitatis (od roku 833 do 13. St.) invokcia mizne Intitulcia: Do 12. St. len meno panovnka Od 12.- 13 st. + slo 14. 15. St. slo u mena vynechan Merovejovci (pred 8. St.) jednoduch : Rex Francorum Karol Vek (768 814) pridan k rex francorum ac langobarodum et patricius romanus (pridan patricius romanus po korunovci za cisra) Rex: od ias Henricha IV. (do 2 11. St.)8 Za ias Henricha V. + rex romanorum + o nieo neskr aj et semper augustus, Preklad augustus: nie vzneen, ale rozmnoite re Mnoho zmien v detailoch, napr. Fridrich II. aj rex Sicilie Devon formula: Vskyt: od ias Karola Vekho nie vdy (gratia De) Neskr 10. St. divitia favente Clementia Neskr nvrat ku De gratia Pred Karolom Vekm nebola Inskripcia: adresa Adrest veobecne (omnibus Christi fidelibus) alebo konkrtneho: uveden meno Aj v mandtoch a listoch (ie nie len v privilgich) Salutcia: Spsa, spasenie Najstaria forma: gratiam suam omnemorum (...................vetko dobr) Arenga: Postupne z jednoduchch vyhotoven vypadla Promulgcia/publikcia: Konkjukcia k nasledujcej asti (???) ergo, ideo Narcia: Uveden slovom: quod (zvyajne) Vonkajie znaky Psacie ltky: Pergamen Mandtay alebo listy od 13. St. aj na papiery (v 14.st. u prevaha papiera) tvar: vodorovne pozdny vetiklne pozdny vskyt: a druh 12. St. carte transversa (mandty, astejie listy) psmo: sa menilo poda danho miesta ozdobn preden psmo majuskuln litery star asy: merovejovsk kurzva pouvan ete v 9. St. (malik, na d dlh stredn asti litier) karolovsk diplomatick minuskula pouvan a v druhej 9.st.9 diplomatick minuskula krajov odtiene (jednotn ete v 13. St.) Zvltne znaky: Chrizmon christus alebo C (mimoriadne vek) Monogram: zloen z inicilnej litery panovnka + na psmene vyznaen zvyn psmen mena panovnka Prdavne znamienko Rekondin znamenia S subskripcia; SS sub scrips Kancelrske poznmky: To o na listinu napsal kancelrsky personl (nie toton s textom) V pravom hornom rohu (ad mandatum...) Poznmka o registrcii (skrten forma) Na chrbte listiny (R hore TH...) Rozliuj roky panovania alebo zvzky Pea: Cisrske a krovsk listiny mali vdy pea Aj ke bol chyrograf aj vtedy bola pea Vosk, zriedkavo olovo, zlato okrhle, asto vek umiestnenie najstarie listiny (Merovejovci a Karolovci) prav strana medzi textom a dtumom; pretlaen pea: do 9. 11. St. neskr: privesen (na hodvbnych vlknach/pletencoch) portrtna (hlava + poprsie) alebo trnna (panovnk na trne majesttna pea) zlat bula len monarcha pritlaen pea: len mandty a listiny neexistuje prepis (modern zleitos) originl alebo odpis (+ ich druhy) v stredoveku sa listiny len odpisovali, novovek u m pravidl pre prepis cisrska kancelria: najstarie asy takmer iadne predstavy - nezachovan originly pvodne: kancelrske zariadenia kancelrii vravme, a s udia, ktorch hlavnm povolanm je psanie listn, ke existuj a pouvaj pomcky (registre, kancelrske knihy) v 5. St. byzantsko-rmsky cisrstvo notri (pvodne jednoduch pisr) referentri dva samostatn rady tabelio oznaenie notra v strach asoch, v Taliansku do 13. St.)10 v merovejovskej kancelrii psobenie laikov od Karola Vekho kancelria domnou kazstva (klerici) predstaven kancelrie vice (zstupca niekoho, nieoho) za udovta pobonho termn notrius neskr termny: kancelr, arcikancelr, arcikapln vade sa kancelria vyvinula s krovskej kaplnky ( kostol k dispozcii krovi) tu psobenie krovskho kaplna vedel psa a ta 9. St. stretnutie s termnom kancelr aj arcikancelr Po rozdelen na tri krovstv v cisrskej kancelrii = 3 arcikancelri + kontatn cirkevn hodnostr zastval funkciu kancelra arcikancelr vchodofranskho krovstva mohusk arcibiskup arcikancelr stred. krovstva kolnsky arcibiskup arcikancelr zpadofranskho krovstva trevrsky arcibiuskup tto arcikancelri ... vzdialen od seba cca 200 km formlne hodnosti: v skutonosti vedci cisrskej kancelrie = kancelr ra sa scvrkla (odpadlo FRA, Lotrinsko...) kancelri od ias igmunda (prv krt kancelr laik/civil Gapar lik objavenie hromadnho falovania) zstupca kancelra: arcikancelr hlavn notr protonotr (najprv jeden potom viacero) notri: poet sa menil (Oto I. = 12; Fridrich Barbarosa = 2-4 ...) korektori: a za Karola IV., podobne aj registrtori a taxtoriDOMCI VVOJ* obdobie pred uhorskho vvoja a obdobie uhorskho vvoja* od 9.st. (zaiatok 60-tych rokov zaiatky diplomatickho vvoja)* spojenie s misiou Cyrila a Metoda Rastislav iados u ppea (psomne = udia schopn psa latinsk listy) : odmietnutie ppeom iados u Michala III., byzantskho cisra (niekto kto vedel psa grcky)... obe psomn odpovede nezachovan* najviac listn dotkajcich sa nho zemia s: register Vatiknu . I. (ppe Jn VII.); vrtane Industria tue, listy Metodovi, Svtoplukovi, Pribinova iados z roku 860 (originl)* prv ppesk privilgium z roku 867 Gloria inexeris* listy kvli osoeniu Metoda v Rme* Industria tue (880) ppe prijal Vek Moravu a Svtopluka pod svoju ochranu + povolenie pouvania slovanskho jazyka v liturgii (zriadenie biskupstva prv biskup = Wiching) ten dajne doniesol listinu nie v znen pravej industrie tue (tu zrejme bol zkaz pouvanie slovanskho jazyka v liturgii) text nezachovan reakcia Metoda = alia korepondencia* z 9. st. cca 55 listn11* roku 885 Metod exkomunikoval Wichinga (odiiel do Rakska, Metod zomiera, Wiching ho osoil, nov ppe tefan V. listina predvolvajca Metoda, ale nevedel, e Metod medzitm zomrel dozvedel sa to= miernejie texty) dokumenty nie s zachovan v originly, ale vaka ppeskmu registru Jna VIII.; mnoho o Metodovi aj vaka spisu: Obrtenie Bavorov a Korutncov z roku 871* prelom 9. 10. st. : dve listiny cca rok 900 obnova cirkevnej hierarchie na Vekej Morave poslan arcibiskup alebo biskup mali vysvti arcibiskupa a troch biskupov* 10. st. strata zujmu zpadu (kronikrov, anlistov) o toto zemie (prchod Maarov a postupn obsadzovanie zemia)* z 10. st. iadne listiny, na naom zem nevznikol iadny dokument, ani sem neboli adresovan, ani niekde inde sa nepe (zpad sstredenie na pohyb Maarov na ich zem)* niekoko mlo kronikrskych sprv, ale iadna listina* obdobie vvinu v rmci Uhorska (od roku 1000) Imrich Szent Ptery(Magyar oklevltan, roku 1930) diplomatick vvoj v uhorskom krovstve delenie:I. 11. st. obdobie napodobovania cisrskych listnII. od konca 11.st. polovica vldy Bela III. obdobie novho diplomatickho vvinuIII. polovica vldy Bela III. zaiatok krovskej kancelrie (krovsk kancelria sa vyvjala cel 13.st.)IV. od 14. st. 1526 obdobie hromadnho vydvania listn jeho obdobie napodobovania krovskch listn pokulhva listiny m len z prvej polovice vldy tefana I. 1055 nepodob sa nijakej cisrskej listine, podob sa dobovm skromnm listinm Tirnska listina Ladislavove listiny skladby usudzujeme vea sprvnejie by bolo:I. obdobie ide do polovice vldy Bela III. (11. 12. st. iveln vvoj)II. obdobie od Bela III. po 13. st.III. obdobie hromadn vydvanie listnVVIN DIPOLOMATIKY Albert Grdonyi, n obben pn profesor Richard Marsina , Alexander Hava, Darina Lehotsk vo vube na univerzitch:(PVH prednan cca od poslednej 18. st.); ako prv heraldika a genealgia prv Juraj Prajt (1771 1785) (na trnavskej univerzite, na univerzite v Budne a Peti) heraldika a genealgia Daniel Kornides/Cornides heraldika a diplomatika Martin Schwartner (od roku 1823 prednky v Peti) + napsal prv uebnicu diplomatiky: Introductionim artem diplomaticam praecipue Hungaricam . Horvth (do roku 1848); syn Arpd Horvth (do roku 1876/8 1894) 1885 1923 Lszlo Fejrpataky ( po 2. sv. vojne) Emma Lederer (prednla vvoj historiografie)12 Lajos Bernt Kumorovicz (prednal diplomatiku od druhej 5. rokov) slovensko po vzniku univerzt Chaloupeck profesor Klecanda (prednanie vzal doasne, pretoe akal na vyslaneck miesto, nakoniec ostal na univerzite, pretoe panielsko bolo roku 1938 obsaden nacistami) profesor Alexander Hava od druhej 30. rokov Darina Lehotsk novovek diplomatika pn profesor Richard Marsina stredovek diplomatika habilitan prca pna profesora Havu Jn Litert z Madoian a liptovsk falz tdie k slovenskmu diplomatru Szentptery : Spis arpdovskch listn (Regesta regum .... arpadiane kritka diplomatika) od 1000/1/2 1301 spracoval len do roku 1272 jeho pokraovate Ivn Bora 1272 1301 (Ladislav IV. 1272 1290 a Ondrej III. 1290 1301) zahrnuli sem len krovsk listiny (11. 12. st. prevaha krovskch listn, ale v prebehu 13. st. viac nekrovskch listn prv 2. st. viac ako 300 krovskch listn Ondrej II. cca 300 listn Belo IV. cca 1000 krovskch listn Ladislav IV cca 1400 krovskch listn = spolu cca 3000 krovskch listn celouhorsk diplomatr (red. G. Gyrfy ) vyiel len jeden zvzok, druh diel u nevyielOBDOBIE OD TEFANA I. (prv Uhorsk kr)+ roku 1000 listina od ppea s povenm na kra dajne info len z legendy 1038 + zachovanch 10 textov listn (vydavate tefan I.) teda poda Szentpteryho (ani jedna nie je zachovan v originly); as z nich falz vznikli dlho po tefanovi (napr. listina pre nitriansku kapitulu z roku 1006 falzum zo 17. st.)+ tri listinn texty mohli by pravdepodobne vydan+ jedna listina zachovan v dajnom originly odpis, ktor sa sm chcel vydva za originl zakladacia listina pannonhalmskho optstva (vyhotoven tak ako asi mohol vyzera originl)+ Szentptery: prv obdobie napodobovanie cisrskej kancelrie (poda tohto napodobenho originlu usdil)+ H. Breslau uril, e pisr bol Heribert C. z cisrskej kancelrie+ ako toto poklada za obdobie vetky texty sa hlsia do prvho obdobia tefanovej vldy, z druhej polovice texty nemme+ tvrdenie pna profesora Marsinu : nejde o obdobie vldy tefana I., toto obdobie siaha a do roku 1180 (polovica vldy Bela III.)+ v liste falon montecasnske vsady (Tirnska listina 1. originl Uhorska, 1050 = pretoe tieto vsady v tej dobe roku 1002 boli novota aj pre Monte Casno)OBDBIE OD TEFANA I. druh polovica vldy tefana I. = hluch a slep obdobie13 2. 11. st. Ladislav = menej listinnch textov ako za tefana najstar originl: zakladacia listina ....................kltora 2. 11. st. prv vznamn listina to Slovenska Gejza: zakladacia listina pre kltor v Hronskom Beadiku z roku 1075 zachovan len v dvojnsobnom odpise (nie pvodina) v listine za Ondreja II. z 1214, v nej je odpis listiny tefana II. a v nej je odpsan Gejzova listina 2. 11. st. vydvanie listn prleitostne, bez trvalho kancelrskeho zariadenia na uhorskom krovskom dvore (z 11. st. ani z viny 12. st. ani jedna listina nemala svetskho adresta, vetky najstarie listiny adresovan cirkevnm intitcim sami si ich vyhotovili a panovnk ich len potvrdil) prv listina pre svetskho prijmatea: 1181 ZOBORSK LISTINY (1111,1113) originly v biskupskom archve v Nitre 1111 rozsudkov listina (spor v meste Nitra), sdne konanie, vypovanie svedkov, krsne psmo poukazuje na Pornie, pea pravdepodobne v pravom dolnom rohu (nestrihnut pergamen), vystupuj tu 80-ron udia, ktor ete pamtaj dobu tefana I. 1113 spis majetkov zoborskho optstva psan itkovm kninm psmom, chba jej asi estina vpravo dole, pinav pergamen, pea nezachovan a spsob speatenia neznmy; sfalovan originl pokus o vymazanie 13 a14 riadku a sem vpsan in text (stalo sa tak niekedy v 13. st.) prklad sfalovanej listiny obe prijmatesk vyhotovenie s potvrdenm kra prv doklady trvalejie psobiaceho notra z ias Bela II.(.........................) dkaz : psmo + zachovanie niekokch originlnych listn (2-3 psan jednou rukou = predpoklad: psobenie klerika vo funkcii notra); v listine je napsan, e listinu peat, spomna sa peatite a ten sa opakuje = osoba trvalejie poveren touto funkciou z ias Kolomana Vesprmska listina, rok 1190 odpsali a potvrdili listinu, ktor vydal dajne tefan; psan po grcky maarsk historici: domnienka, e bola vydan tefanom pred rokom 1000 a povaovali ju za najstariu hore grcky text a dole latinsk, strede zrez, na pletenci kolovit pea na odpise zachovan pea Kolomana zachovan dva originly (jeden s peaou originl z roku 1109, druh bez peate falzum z 13. st.) nrast produkcie za Gejzu (1141 -1161) doklad notra za Gejzu bol to stly notr a peatil od roku 1141 podobne aj za tefana II. nov situcia poas vldy Bela III. (1172 1196); povaovan za uzkonitea pravidelnho spsomovania krovskch rozhodnut v Uhorsku (ke kr nieo daruje, treba to psomne zachyti) zmena na zklade jednej arengy z listiny z roku 1181 (Belo III.) zleitosti spsomnili a s tohto to odvodili diplomatici nsledne: rozvoj vydvania listn (za Bela III. postupne len 13 listn; rozbeh za Ondreja a alch) sastne: zaiatok utvrania krovskej kancelrie (2 vldy Bela III.) 1185 1186 v krovskch listinch prejav uniformity, jednotnos skladby psobenie na krovskom dvore: najprv notr, neskr kancelr budnsky prepot Hadrin (krovsk listiny za jeho kancelrie = jednotn osnova, jednotn poradie ast listn okrem jednej invokcia, intitulcia s devonou formulou, arenga, narcia, dispozcia, dtum, meno kancelra + hodnos hodnostrov) dovenie vvoja za kancelra Katapana (1190 1198)14 medzi arengu a narciu vsunut promulgcia, pred dtumom vsunut koroborcia (zriedka sankcia); na konci: datum per manum + meno kancelra (pred Katapanom bez formule datum per manum) uzavret/ukonen zoznamom hodnostrov (aj za Katapana) ustlenie zloenia uhorskho privilgia (malo to takto dlho poprpade zjednoduene) so zjednotenm = pravidelnos a krajie a hadnejie vyhotovenie(pekne opracovan pergamen, listina na rku, charta transversa zriedkavo, invokcia preden litery) pea: jednostrann privesen pea (zo zaiatku privesen na dva zrezy do pergamenu plika = dva a dva zrezy, prevliec pergamenov prky alebo pletenec) vvojom sa pea zmenovala a pletenec zothoval prmatesk vyhotovenia za Bela III. cca 30 listn (mnoho pisrskych rk) koncom 12. st. nrast potu nekrovskch listn (vydavate najvy cirkevn hodnostri) 1190 prv listina od svetskho feudla, speaten jeho vlastnou peaou menej peliv, menej uniformity 11. st. Pannohlamsk listiny zrejme pretlaen (nie orig.) Tihnska listina pretlaen 1109 vek kolovit pea; konkrtne to poveda nevieme Belo III. prostriedok privesenia jednofarebn hodvbny pletenec Imrich i viacfarebn Gejza II. zachovan jedna oloven bula od Bela III. pouvanie aj zlatej buly (kovov buly pripevovan pomocou pliky) od prelomu 12. 13. st. koncom 12. st. nrast potu nekrovskch listn (vcydavatelia vlune cirkevn hodnostri + intitcie ostrihomsk arcibiskupstvo + vesprmske biskupstvo + ostrihosk, vesprmska, stolinobelehradsk kapitula)OBDOBIE UPEVOVANIA A ROZIROVANIA DIPLOMATICKEJ PRAXE V UHORSKU 1205 ONDREJ II. 1308 KAROL RBERT 13. st. v celej Eurpe obdobie rozrenia praktickho pouvania listn od Bela III. (24 rokov) + Imrich I. (8 rokov) = 30 40 krovskch listn Ondrej II. (30 rokov) = vye 300 krovskch listn Belo IV. (35 rokov) = 1100 krovskch listn obdobie upevovania diplomatickej praxe, rozkvet a po tatrskom vpde (po Belovi IV. doncie od predolch panovnkov znova potvrdi od novho panovnka) po 13. st. pravideln innos miest (pokladali to za povinnos) rozvoj v svislosti s hospodrsko spoloenskm a prvnym vvojom pri doncii najprv predben listina o doncii potom obrtenie na upana alebo hodnovern miesto = zistenie vonosti majetku + opis hranc majetku napsanie sprvy = relcia nakoniec definitvne privilgium od panovnka ( zo zaiatku len vah relcie, neskr cel odpsan) Belo IV. z obsahovej strnky doncie (nehnuten majetok i prva) v 13. st. delenie na tri skupiny:I. listiny krovII. listiny vrchnost a hodnovernch miest15III. listiny skromnch osbKROVSK LISTINY otzka . xyz nrast nekrovskch listn ( koncom 13. st. u ich prevaha) v echch a Raksku v 13.st. prevaha listn cirkevnch intitcii hlavne doncie dovenie prvneho konania s nadobudnutm majetkov alebo prv prijmatea svetsk feudli, ale aj mest (do konca 13. st. cca 30 privilegilnych listn na Slovensku zkladn privilgi) v 13. st. mnoho listn i mimo krovskej kancelrie prijmatesk vyhotovenia Belo IV. predpoklad polovica vydanch listn= vznik v krovskej kancelrii prijmatesk vyhotovenia podobn skladba ako krovsk listiny (repektovanie zusu krovskej kancelrie) kancelr = vysok hodnos na krovskom dvore hodnos prepota (hlavne stolinobelehradsk)# v ase Ondreja II. zstupca (notr) neskr i viac# 1. 13.st. datum per manus signovan kancelrom (meno + cirkevn hodnos)# 1255 od podkancelra Smaragda signovan menom podkancelra (kancelr signoval len slvnostn privilgia, speaten zlatou bulou) vedci kancelrie podkancelr (stolino-belehradsk prepot = zva, 1291 stolino belehradsk prepot uzkonen za podkancelra) loha: usmernenie prce kancelrie, opatera vekho peatidla (2- strann pea: podkancelr = averz; panovnk = reverz)# 2. vldy Bela IV. asto spomnan notri ozajstn vyhotovitelia listn : kancelri ???# Ladislav IV. sprva: v kancelrii 12 notrov# v 13. st. zvltne postavenie: notarius specialis/sektretrius opatrovanie krovskho peatnho prstea# formlna strnka tri druhy listn:I. privilgiII. otvoren listy (litterae patentes)III. zatvoren listy (litterae clause)PRIVILGI* Ondrej II. jednostrann privesen pea, neskr kolovit + invokcia + zoznam hodnostrov; pravideln uvdzanie roku panovania zaviedol kancelr Rbert 1207* Belo IV. invokcia + zoznam hodnostrov len slvnostn privilgi* Belo IV. datovanie rok alebo rmsky kalendr (???)* Belo IV niekoko privilgi speatench prstenou peaou* Belo IV. listiny s rokom + vynechan miesto na presn dtumOTVOREN LISTY* pritlaen pea na dorze averz * od ias Bela IV.16* bez arengy, obas i bez koroborcie* skrten intitulcia, zana slovkom nos* uvdza miesto datovania, rok + de kresansk kalendr* asto zaat damus pro memoria* psmo v 13. st. prvky kurzvneho charakteruZATVOREN LISTY* Belo IV. mnoho damus pro memoria* pritlaen pea obsah prstupn po poruen peate* sem patria: mandty spravidla im chba dtum* damus pro memoria mizne zaiatkom, 14. st. zaiatok 13. st. vek jednostrann pea od 1213 dvojstrann pea DUPLEX (zo zaiatku na psomnostiach menieho vznamu) Belo IV. nepouvanie vekej jednostranej peate, pouval duplex krovsk listiny spravidla: nepouvanie inch overovacch prostriedkov (nie chyrograf) od Bela IV. prstenn pea pripevovanie: Ondrej II. hrub, viac farebn, zva hodvbny pletenec; cez dva vodorovn zrezy v pergamen; spravidla stred listiny od 10- roia 13.st. pletenec, dvojit pea, dva zrezy dolu v strede; paralelne plika od tretieho desaroia 13. st. vlune plika tvar: okrhle listiny podlhovast charta transversa: mlo, zriedkavo+ 13. st. Uhorsko: listina nezbytn prvny prostriedok pre drbu majetku (hospodrsky rozvoj, rozrenie vzdelania, rozrenie znalosti psma)+ svetsk a cirkevn vrchnosti listiny i pred 13. st. ale zriedkavo (vy cirkevn hodnostri)+ svetsk hodnostri nechali ich napsa u cirkevnch intitci+ listina nitrianskeho upana Toma z roku 120 (napsan v Ostrihome; peate: Toma + ostrihomskej cirkevnej intitcie)+ svetsk intitcie nemali spsomovacie zariadenia : svis to tm, e nemali autentick pea (cca zaiatok 13. st.) mali len vlastn osobn pea (nebola hodnovern, prvne dleit)+ prevaha: spory+ predmet : vyetrovanie, odroovanie, rozsudky+ rozdelnie:I. celokrajinsk (palatn, tavernk)17II. regionlne (upani)+ rozvoj: cca polovica 13. st. najprv u celokrajinskch potom u p+ listiny palatna, podpaltna ... napodobovanie krpvskch listn (aspo snaha o napodobenie)+ priame dokladu ku kancelrii z 13. st. (?nie?)+ a z roku 1300 spomnan kancelria palatna+ 14. st. obdobie hromadnho vydvania listn+ posledn 13. st. doklady k miestnym listinm (najstarie: Trnava 1238, Bansk tiavnica 1270) skromno-prvne zujmy meanov, mesto vydvalo listiny pre svojich meanov+ rozvoj verejnho notrstva -nebol; loha: nahradenie hodnovernmi miestamiCIRKEVN LISTINYO objav v 12. st. Martrius 1156 (ojedinelos)O pravidelne: i prmasi 13. st. (vye 100 ostrihomsk arcibiskup = prmas) + biskupi i kapitulyO obsah: vlastn cirkevn prvomoc (sprvna prvomoc nad majetkami a poddanmi) + interdikty (trestn listiny 1233 = neplnenie podmienok Zlatej Buly)O listiny aj vo vlastnch majetkovo-prvnych zleitostiach (najprv vsada cirkevnch intitci postupne toto domce uhorsk prvo toto neuznvalo vznik hodnovernch miest; zo zaiatku tolerovan, doma i v echch i Raksku = v cudzine naopak listina hodnovernejia ak bola potvrden cirkevnmi hodnostrmi arcibiskupom)O arcibiskupi, biskupi, kapituly, prepoti napodobovanie krovskch listn + vplyv ppeskch listnO najvznamnej vydavatelia: HODNOVERN MIESTA (loca credibilia) Ferenc Eghart : cca 200 stranov tdia na tmu hodnovern miesta hodnovern miesta = orgny svetskho uhorskho prva (aj napriek tomu, e boli pri cirkevnch intitcich) zaiatok vzniku prv 13. st. tam, kde psali a tvorili listiny v ase vzniku len cirkevn intitcie kapituly: katedrlne (sdlo biskupa), zdruen (listiny slovenskch stolc Bratislava, Spi) + konventy rehon intitcie Slovensko: premontrtske a benediktnske kltory svis ich vzniku: padok tzv. pristaldov (svedectvo radnch osb 12. a 13. st. pristald = ten, o svedil) opakovane: podplcanie, znemonenie prchodu a pod =>rozhodnutie o inom spsobe spsomovanie 1. 13. st. mnoho dokladov o pristaldoch; neskr: upan alebo jeho lovek podali psomn sprvu svedectvo pristalda: obmedzenie len na dobu jeho ivota zkon z roku 1231 (zkonn lnok 21 Zlat bula) => zujmy mnohch falone pokodzovan, svedectv pristaldov platia, len ak ich dosved biskup alebo kapitula a to psomne v menej zvanch zleitostiach svedkom: susedn konventy alebo kltory nie zruenie radu pristaldov ale pridan, e jeho svedectvo mus by psomne zachyten 13. st. => ako hovori o kancelrich hodnovernch miest; isto vak existovali udia, ktor pravidelne vykonvali tto innos kapitula: kanonik lektor vybavoval zleitosti okolo spsomovania konventy: mlo informci18 opatrovate peate: kustd najvznamnejie hodnovern miesta maj koncom 13. st. doloench notrov 13. st.:tri druhy listn u hodnovernch miest:I. privilgia privesen peaII. otvoren listy pritlaen pea na dorzeIII. zatvoren listy uzavieracia pea pergamen mench rozmerov asto len na hrubo opracovan psmo: stopy niej psomnej erudovanosti ako psmo dobovch krovskch listn kurzva: len relcie (zva) jazyk a tl: jednoduch ako u krovskch listn (dobovch) vznam hodnovernch miest: dve peate:I. sigilum magnumII. sigilum minus hodnovern miesta, poas celho inkovania len mali len jednu pea vznamnejie listiny mali i chyrograf (najstar chyrograf z zemia slovenska cca 1208 nitriansky upan Tom) 13. st. zemn psobnos hodnovernch miest = presnejie nevymedzen najvznamnejie hodnovern miesta: Nitra, Bratislava, Spisk kapitula, premontrtske konventy: Leles, Jasov, ahy, Turiec kltor pod Znievom (zoraden poda starobylosti); benediktnske konventy: Hronsk sv. Beadik, Zoborsk konvent poet listn z zemia Slovenska od hodnovernch miest => ostrihomsk kapitula svis s ostrihomskm arcibiskupstvom druh tretina svk (v 13. st.) potom nitrianska kapitula mnoho listn pre vchodn Slovensko (bez Gemera a Spiu) Jgersk kapitula ostrihomsk kriiacky konvent mnoho listn as i budnska kapitula + stolino-belehradsk kapitula i rbska + vacovsk kapitula (ale v menej miere) od 13.st. vznamn miesto v listinch + vzostupn tendencia zemie Slovenska:a) ostrihomsk kapitula 1156 1301 viac ako 300 listnb) nitrianska kapitula 1224 - ........ cca 120 listnc) bratislavsk kapitula 1236 1301 do 100 listnd) spisk kapitula od 1243 do 100 listne) jasovsk konvent od 1243 desiatky listnf) ask konvent (2. 13. st. )g) stolin Belehrad cca 100 listn19 zemn psobnos hodnovernch miest:a) pri biskupskch kapitulch: zemie dieczyb) prepostv: zemie prepostva + okolit upy (Bratislava + Spi = archidakont)c) konventy: upa, v ktorej konvent sdlil + susediace upy 14. 15. st. niekokonsobn nrast vydavateskej innosti (neskr mali aj vlastnch notrov) listiny hodnovernch miest = uniformn (nezachovan formulre, 13. 14. st., z 15. st. zachovan formulre pre Jger) 15. st. hodnovern miesta intitcie vypracovvanie pomcok pre vlastn innos doloen registre (listiny vydan strnkam) pea: ovlna alebo ovlne prihrotenSKROMN LISTINY+ listiny skromnch osb speaten skromnou neautentickou peaou+ nemali prvnu silu, pri sde neboli dostaujcim prvnym prostriedkom+ pamtn zznamy (povaovan) vydavatelia to vedeli, pouvali hodnovern miesta+ 13. st. mlo listn skromnch osb rozlinho obsahu: darovanie, kpy, predaje, oslobodenie nevonkov, testamenty, petcie...+ forma: jednoduchie + strun+ speatenie: peate s rodovm erbom (najstarie doby bez ttu; neskr rodov erby na tte)+ trojuholnkov pea = achtick pea+ z 13. st. slovensk pea fili Bogomer (1291 Liptov; trojuholnkovit tvarUPN LISTINA koniec 13. st. speatenie: upy bez peate (po cel stredovek); pouvali pea upnch hodnostrov najstarie: len upn teda upanova pea po tatrskom vpde: podupan + slni (upan menovan centrlne) zstupca: komes ...................alebo vicekomes podupan (do 15. st. menoval ho upan) v priebehu 15. st.: podupan volen achtou (prelom 15. 16. st. zavedenie vo vetkchupch) starie obdobie (prelom 13. 14. st. achtick upa) od 13. st. slni (volen reprezentanti upy, volili ich predstavitelia upy, poet zvisel od potu okresov upy) listiny vydval podupan + tyria slni pouvali svoje osobn skromn peate toto trvalo aj ke mali upy svoje vlastn upn intitucionlne peate (rodinn erb upana v ase vzniku erbu) achtick upa = stolica (podupan, prsan + navye sdny prsan)O kompetencia hodnovernch miest (funkcie):I. spsomova majetkov prvne pokonania strnok, ktor o to poiadaliII. hodnoverne odpisova listiny20III. psobi ako pomocn orgn pri procesnom konan na poiadanie vrchnost (panovnk, krajinsk sudca, upan...) najastejie metcie (ohraniovanie majetkov) -spolu s krovskm lovekomIV. fungovali ako archvy (chirograf jeden exemplr v archve hodnovernho miesta, neskr registre)O upn listina: zkonn nariadenie zk. lnok z roku 1486, 1492 upan mal menova zstupcu z urodzench muov stolice, m to by len achtic v niektorch upch v 2. polovici 15. storoia podupana volila upn stolin achta 15. 16. storoie pravidlo voba notr najprv menovanie hodnostrom, neskr stolicou (prv radnk upy) archivr stolice v neskorom obdob zhromadenia stolinej achty: generlne kongregcie partikulrne (iastkov kongregcie) : achtici jednho okresu, vojensk povinnosti a dane, rozpory medzi achticmi^ spsomovanie u miest: vsadn mest od 13. storoia (Belo IV.), na juhu Uhorska od Ondreja II.(vplyv Bentok) 1237 Stolin Belehrad (listina z konca 15. storoia, originl sa nezachoval), TT v originly.^ vsadn mest podstatou bola samosprva a volen orgny^ listiny mohli vydva len ak vlastnili autentick pea (u v 13. storo)^ najstarie 1258 z Trnavy (zachovan v originly, Martine falzum zo 14. storoia) a 1275 z Banskej tiavnice (zachovan v originly)^ pea autentick iba listiny, ktor sa tkali zleitost meanov toho mesta (vsady zskala komunita meanov) kruhopis : najstarie SIGILLIM CIVIUM (aj mest, ktor neboli slobodn)^ ......... mesto teritorilne SIGULLUM CIVITATIS (zaiatok 14. storoia 15. storoie)^ paralelne aj dve peate^ mestsk pea jednostrann, zachovan zo 14. storoia, museli existova minimlne v 13. storo^ z 13. storoia zachovanch len niekoko listn psan po latinsky, nem. v mestch a v 2. polovici 14. storoia (pouvanie v listinch), neskr slovakizovan etina (prv polovica 15. storoia, vo vej miere v 2. polovici 15. storoia) alebo slovenina s bohemizmami svis s praskou univerzitou jej vplyv siahal a do Halie ^ obsah mestskch listn trval majetkov prva (kpa, predaj, testamenty); v 15. storo listy ^ dva typy mestskch listn na Slovensku:I. severozpad vplyv sliezskej mestskej listiny zana invokciouII. juhozpad zana intitulciou, veobecn adresa so salutciou, promulgcia, narcia, dispozcia, koroborcia, dtum (poda cirtkevnho kalendra), obas sa vyskytuje arenga^ formulrovo zjednoduen mestsk listiny: intitulcia, promulgcia + veobecn adresam, prpadne chba koroborcia, len dtum^ testamenty: invokcia, dtum, intitulcia, svedkovia, dispozcia21^ listy: Trnava 15. storoie prevane nem., informcie o najrozlinejch udalostiach, adresovan inm mestm pozdrav (niekedy spojen so veobecnou adresou), narcia, dtum, podpis na dorze napsan komu list posielaj^ od 14. storoia mestsk knihy: najstarie pamtnho charakteru (Bratislava tretia tvrtina 14. storoia -rozlin obsah nvteva panovnka, cenov limitcie...) z Bratislavy zachovan aj pecifick knihy (tovn) 2. polovica 14. storoia od 2. polovice 14. storoia vo vch mestch sa zanalo leni (dane, majetkov vyrovnania, spisy daovnkov, da. predpisy)^ prvne knihy v starom obdob magdenbursk prvo (ilina 80. roky 14. storoia najstarie zachovan v mestskej knihe); od 2. polovice 15. storoia psan slovensky; 15. 16. storoie zachovan kdexy rmskeho prva (Summa legum Reinmundi)^ mestsk knihy: Bratislava 1354 Bansk tiavnica 1364 ilina 1378 Spisk Nov Ves 1383 Bansk Bystrica 1394 Koice 1394 Trnava 1394 Zvolen 1400 PE, Bojnice, Gelnica, Kemarok, Trenn (1476), Bansk Bel 15. storoie straten: Rajec (1415), Ilava (1494)^ mestsk kancelrie: aspo jeden stly pracovnk + autentick pea najneskr od 2. polovice 14. storoia v Bratislave u mench miest pisr i funkcia uitea (mohol ma) musel ma univerzitn vzdelanie 15. storoie: volen a radncky apart richtr a radnci museli vedie psa^ mestsk archvy Bratislava a Koice intitucionlne zriadenVVOJ V RAKSKU Heinrich Fichtenau - Das Urkundenwesen in sterreich vom 8. bis zum frhen 13. Jahrhundert (1971) hovorme o listinch vzahujcich sa k zem Rakska v 8. storo prv listiny z 8. storoia (nemeck zemie 12. st. = 8000 listn na zem Rakska cca 10% = 800 listn) 13. st. = 7 tisc listn 14. 15. st. = miliny22OBDOBIE AGILLOLFINGOV 787 Karol Vek vyvrtenie re Agillofilov mnoho rmskych npisov = rmska provincia najstaria listina = rtoromnska listina z roku 744 (pohraniie Rakska a vajiarska = rtoromni) kltory mnoho textov listn kltor v Monsee (Folalbersko) zaloen roku 748 v najstarch listinch majesttny plurl, subjektvna tylizcia (zriedkavo preruen objektvnou) najstaria listine pre prijmatea v dnenom Raksku 10. jl 748 (nie originl, ale odpis v stredovekom kdexe)RTSKA a ALEMANSK LISTINA dnen Bavorsko, siaha a do hornho Rakska (Salzburska) Saint Galen (kltor) spsomovacie miesto 8. st.; o do konca 9. st. cca 50 listno listina = karta (v Raksku) zvyajne uzatvrala dohodu dosvedovania listinao dtumy: uvdzanie miesta vydania -uveden slovom factao obrne arengyo subjektvna tylizcia (1. os); notcie objektvna tylizcia (notcia = protokol o ukonenom prvnom konan)o rex bavoriorum (platil dlho) predpsan pri kpach a predajoch; prvna istota realizovan svedkami alebo kartouo pisri psobiaci pri sdeo najst. dostvali najviac listn (svetsk prijmatelia omnoho menej)oobsah: zaloenie oltra darovanie nehnutenho majetku (mnoho takchto)NOTCIA A TRADIN KNIHA jednoduch forma listn zaiatok invokcia, dispozcia (darovanie), pertinenn formula, koroboran svedeck formula v 9. st. objektvne formulovanie, minul as sasne: cirkevn intitcie na ksky pergamenu zapisovali, o dostali, od koho a kedy tieto ksky odkladali: prepichli a navliekli na nrku alebo dali do katule malik ksky pergamenu = notcie v 9. st. nie tmto spsobom, ale zpisy do knihy;. z notcie vznikla tradin kniha (zpis toho, o a kedy dostali hlavne to o nebolo inak spsomnen hlavne mal asti pdy a pod.) breves notitiae (zo zaiatku) = krtke poznamenania vznamn cirkevn intitcie : Arcibiskup salzbursk, pasovsk, regensbursk biskup ... na zpad od Salzburgu iadne biskupstvo vetky mali tradin knihy, vydan i tlaouKROVSK PANOVNCKE LISTINY (vzahujce sa na Raksko) Karol Vek (768 814) Raksko, Bavorsko, vajiarsko (vchodn asti) -novo dobyt zemie = vek majetkov presuny odobratie domcim, darovanie prvrencom novej moci poistenie: na darovanie dostali listiny; hlavn iniciatva = prijmatelia zujem o psomn potvrdenie v 9. st. pre Raksko od udovta Nemca (syn udovta Pobonho)23 od 817 bol u v Bavorsku (spravoval ho) v 30. rokoch = 6 listn od udovta pre Raksko 1. kancelr (Vchodofransk ra udovta) Hebarhard Koruntnec (SLO) pouvanie listinnho psma (postupne nahradzovan tzv. kninou minuskulou - spornejia), zvltna forma a ligatra (spojenie dvoch litier) signalizovanie prijmateskho vyhotovenia, pretoe v tej dobe sa v kltoroch psali knihy kdexy, psan kninm psmom v poet s ias Arnulfa (najporv Vchodofransk kr, potom cisr, 899) 18 listn = kon. 9. st. pre zemie Rakska10. STOROIE kad intitcia mala tradin knihy (pred 10. st. v Raksku 66; v 10. st. u len 38) vpdy Maarov zniili tieto kltory tradin knihy vekch intitci:* Salzbursk arcibiskupstvo:- najstarie: Kodex Adalbert (Adalbert II. = Vojtech) 923 935 nevznikol postupne, ale v roku 934/935, sptne cca 100 jednotiek notci- Kodex Fridelic notcie 958 991- Kodex Artvic zmeny majetkov koncom 10. a zaiatkom 11. st.* Pasovsk biskupstvo:- zachovan tradin knihy (iadne listiny)- Saint Gallen tradin knihy z 9. 10. st.- mlo listn s tohto obdobia (nemali primeran overovac prostriedok, kon, 10.st. vvoj speatenej skromnej listiny)- 10. st. Pasov tzv. Pilgrimsk falz (vznik 70. roky 10.st.) najstaria listina Eugen II. prv raz spomenut nitrianske biskupstvo, ktor vak vzniklo a za Pilgrima posledn 10. st.)11. STOROIE rok 1000 nie je medznkom vo vvoji diplomatiky tento priestor stle ovlda notcia (asto krt bez vydavatea i prijmatea), obas speaten (najprv biskupskou, margrfskou a vojvodskou peaou) 11. st. = obdobie rozvoja speatenej biskupskej notcie (nebva zapsan do tradinej knihy sama o sebe je dokladom, monos predloenia na sde) Brksen (june Tirolsko) vydanie vznamnho potu tchto notci (2. polovica 11. st. cca vye 300) mnostvo listn i krovskch a cisrskych (vina stle pre cirkevn intitcie) krovsk kancelria speatenie listiny v plne vyvinutej forme (kompletn formulr) ppesk listiny obyajne mali vplyv na vyhotovovanie domcich listnZPADN A JUN ALPSK KRAJINY V ROKOCH 1100 1230 12. st. nrast potu listn (spoiatku postupne, potom prudko)Folalbertsko Grfovia z Bregencu nemali vlastn kancelriu vyhotovovanie listn nechali isto na prijmateovi paralelne fungovali i star tradin zznamy (asi myslel knihy) viedli ich prijmatelia (Brksensk biskupstvo do 14. st.)TAJERSKO24# spojenie s Korutnskom (cirkevne pod Salzburg)# vojvodovia sdlo v Trangua (margrf, ktorho povili na grfa)# okrajovo spsomovanie v 12. st. ledva zaiatok rozvinutie do konca 12. st. + vznik kancelrie vojvodu z Trangenau (foneticky)PODDUNAJSKO v 12. a za. 13. st.O cirkevne spadalo pod pasovsk biskupstvo, as SalzburgO vldcovia: BabenbergovciO 12. st. Babenbergovci: vznik spsomovacieho zariadenia, vlastn kancelria (v tomto obdob aj kancelrie pasovskch biskupov a salzburskho arcibiskupa)O znme men viacerch notrovO kancelrie s radnkmi, autentick peateOkoniec 12. st. za 13. st. prvo vydva listiny i kapituly (mali autentick pea)O tradin knihy nevznikli a v archvnych intitcich existovali (obdobie kltornch speatench listn vzjomne uzatvran zmluvy speaten peaou biskupa, opta kltora ...)O !o 100 rokov skor vvoj ako u ns!O svetsk zlistiovanie pouvanie chyrografuO pea aj na listinch s chyrografom dva krt overenO nrast potu vojvodcovskch listn slvnostn vyhotovenie, mnoho jednoduchch, mal formtyO rozvoj babenbergkej kancelrie (len zemie dnenho Dolnho Rakska)O nemono dokza vplyv na speatenie listn v Raksku (podla Fuchtenau)O prv falz cca rok 1100 (rakske falz)FRANCZSKO udovt IX. (od 10. st. dynastia vldcovia malej asti Franczska alie asti v moci feudlov t sa povaovali za rovnch s krom) mal kancelriu (i ke s obmedzenou psobnosou) predstaven kancelrie: klerici, opti, biskupi (zriedka, po dosiahnut hodnosti odiiel) arcikancelr: nebol asto neobsaden ani miesto kancelra notr = hlavn radnk spojenie vacante kancelaria (nieo ako neexistoval kancelr) od 1201 objav strcu peate (popri kancelrovi) notri stle hlavn radnci Filip Pekn cca 30 roku 1342 105 (i viac i menej, otzny poet) zstupca kancelra: audiencionr (sekretr vedceho kancelrie) podpis na listine: pre vos (cez vs) radnk pripravoval vosk na speatenie registrtorovi25 krovsk sekretri na starosti skromn alebo dleit korepondenciu kra 14. st. osobitne parlamentn sekretri a sdny pisri (od polovice 14. st. tvorili kolgium) najstar kancelrsky poriadok z roku 1258 (spomnan plat peniaze i naturlie) archv franczskeho kra nezachovan (1194 existoval archv, v bitke pri Fointanes strata) Filip Augustus zriadil archv nezachovan vo vej miere registre od 14. st. zachovan (osobitne: registre listn a listov kra, parlamentu a komory) -speaten listiny + skupina : extra sigilum (nespeaten listiny) asto meno kra siglou (jedno psmeno), mnoho skratiekPSOMNOSTI FRANCZSKYCH KROV od Filipa I. prevaha privilgi preceptum, edictum, decrtum privilgium:* nie streoptypn ako nemeck* invokcia (niekedy zanalo arengou) preden litery alebo tzv. mriekovan, kockovan litery* chrismon C; od polovice 11. st. zastupuje ho X* cel text jednou rukou* uveden svedkovia (do konca 11. st. najvy hodnostri, biskupi, opti; od konca 11. st. len 4 najvy krovsk hodnostri: stolnk, podank, komornk, konetabl pred menou sigila S = subskrips nebol tam vlastnorun podpis)* monogram nemal stle miesto* do prvej polovice 12. st. rekogrcia od polovice 12. st. nhrada : data per manum kancelri * datovacia formula: miesto, rok kresanskho kalendra, rok panovania* od konca 11. st. listiny len s mesiacom ale bez da (+ rok)* pea: 11. st. pretlaen- od udovta VI. (za. 12. st.) privesen na ervench alebo modrch hodvbnych vlknach alebo pergamenovch prkoch* privilgi postupne menej* erven vosk : dlho* Franczsko vsadn farba: zelen* peatite: kancelr alebo strca peate* od konca 12. st. objavenie listov a mandtov* kratie formy bez overovacch forml Franczska kancelria : do konca 13. st. = barbarsk latinina- od konca 13. st. snaha pouva hovorov jazyk, francztinu (popri latinine)26- dve oblasti : Provenslsko (juh FRA) snaha pouva hovorov jazyk (11. st.) ostatn Franczsko hovorov jazyk najprv v listinch biskupov a feudlov prv franczska krovsk listina : 1254 priebehu 13. st. postupn a pozvon prienik francztiny do krovskch listn na prelome 15. 16. st. nariadenie pouvania francztiny aj v krovskch listinch (1564 latinina plne vytlaen z franczskej krovskej kancelrie)OFICIOLSKA LISTINA 2. polovica 12. st. biskupi v strednom FRA menovanie stlych zstupcov na vykonvanie sd. prvomoc (oficiles vicri episcop) za. 13. st. biskup. oficiolt = veobecn zariadenie; neskr i ni cirkevn hodnostri, mali takchto radnkov boli to vzdelan udia, psomnosti peatili : oficilska pea (uznan za autentick) postupne: vydvanie listn pre strnky (psobenie ako verejn notri) niektor vidia v oficionte predobraz naich hodnovernch miest intitcia pri cirkevnch intitcich po vzore oficiltov vznik KROVSK TABELIONT cca od 13. st. verejn notr = dve zariadenia:I. oficiolt pri cirkevnej vrchnostiII. krovsk tabeliont pri krovskej alebo svetskej vrchnostiPOSKO * Mria Bielinsk Kancelarie i dokumenty wielkopolskie XIII. wieku* Karol Maleczynsk Zavist diplomatiky poskej...* spsomovanie: nie domci vtvor, ale intitcia prijat zo zpadu (spojen s prchodom kresanskho duchovenstva)* z 10. st. jedna psomnos z 990 tzv. Dagome iudex (rozsudkov listina) najstaria psomnos z poskho zemia psomnho charakteru* Boleslav Chrabr kontakty s ppeom (predpoklad korepondecie)* 11. st. vie sa, e listiny boli psan, ale nie s zachovan pln texty* 12. st. 23 privilegilnych listn (iastone originly niektor); tri list, 15 deperdta vye 50 listn (doncie a pod.)* po. listina 12. st. opierala sa o skromn listinu zo zpadu* vetky okrem jednej privesen pea, tzv. kdexov psmo (sporn) nie preden litery* 12. st. = mnostvo knieactiev (iastone i v 13. st.)* knieacie listiny spsomovacie zariadenia cisrska invokcia + vplyv formulra ppeskch bl na listiny najm cirkevnch intitci* spomnan: kancelr, podkancelr, kapelri (ni personl) + pisri + speatovatelia27* organizujca sa kancelria: v 13. st.* mnoho prjimateskch vyhotoven ete v prvej polovici 13. st.* do 1138 doloen len jeden knieac kancelr + kancelri delnch knieactiev (Maloposko, Mazovsko, Vekoposko, Sliezsko)* poiatky krovskej kancelrie: koniec 13. st.(Vladislav Lokietok...)MALOPOSK KANCELRIA (KRAKOVSK) z 13. st. nie je doloen kancelr ani podkancelr cca 1260 : pravidelnejie pouvanie : datum per manusMAZOVSK KANCELRIA (VARAVSK) 13. st. = konkrtne daje mlo psomnost (prv polovica 13. st. Konrd Mazov. 25 rokov vldy = cca 60 listn 20% kancelrske vyhotovenia) po 1240: pouvanie datovacej formulyVEKOPOSK KANCELRIA (POZNASK) prv vekoposk kancelr 1208 1218= kancelr Vincent mlo listn niekoko 10 tok z toho len as kancelrske vyhotovenie datovacia formula po 1240 (datum per manum)SLIEZSKA KANCELRIA mnoho rozdelen; vvoj najprogresvnej od 12. st. siln prienik Nemcov od 1241 nemeck diplomatick prax = prijatie a pouvanie koniec 13. st. zjednocovacie snahy Vclav II. zaujatie Krakova roku 1290 ustanovil protonotra Hennricha Kvasa, od roku 1292 je z kancelrom 1296 Vladislav Lokietok (posk kr so zjednocovacmi snahami krovsk kancelria Kazimr Vek a po jeho smrti ( 1370) udovt (uhorsk aj posk kr)28