diplomovÁ prÁca - theses · 6.1 prejavy deficitu telesných tekutín ... za požívatiny sa...

UNIVERZITA PALACKÉHO V OLOMOUCI

FAKULTA ZDRAVOTNICKÝCH VĚD

Ústav ošetřovatelství

DIPLOMOVÁ PRÁCA

2012 Bc. Gabriela Janáčková

UNIVERZITA PALACKÉHO V OLOMOUCI

FAKULTA ZDRAVOTNÍCKYCH VĚD


Bc. Gabriela Janáčková

Stravovanie sestier

Diplomová práca

Vedúci práce: Mgr.Nina Peloušková, Ph.D.

Olomouc 2012

Anotácia

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Názov práce v SR: Stravovanie sestier

Názov práce v AJ: The Diet of the Nurses

Dátum zadania: 27.1.2011

Dátum odovzdania: 20.7.2012

Inštitúcia: Univerzita Palackého v Olomouci

Fakulta zdravotnických věd


Autor práce: Bc.Gabriela Janáčková

Vedúci práce: Mgr.Nina Peloušková, Ph.D.

Oponent práce:

Abstrakt v SJ: Diplomová práca je zameraná na stravovanie

sestier v Slovenskej a Českej republike. V teoretickej

časti sa zaoberáme výživou, jednotlivými živinami,

stravovaním, jeho zásadami a zvyklosťami, pitným

režimom a výživovými odporúčaniami. V praktickej

časti boli rozdané dotazníky sestrám na zmapovanie

stravovania u sestier na oddeleniach.

Abstrakt v AJ: My diploma work was aimed at the alimentation of

nurses in Slovak republic and Czech republic. In

theoretical part we are dealing with nutrition,

particular nutrients, alimentation, its principles and

usages, drinking regime and nutritious

recommendations. In practical part it were handed

some questionnaires round the nurses to map the

alimentation of nurses at their departments.

Kľúčové slová v SJ: sestra, stravovanie, výživa, jedlo, živiny

Kľúčové slová v AJ: nurse, eating, nutrition, food, nutritions

Miesto spracovania: Olomouc

Rozsah: 135 strán celkom

Miesto uloženia: Ústav ošetrovateľstva ,FZV UP v Olomouci

Prehlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne a použila len uvedené

zdroje.

V Olomouci dňa 20.júla 2012

....................................

podpis

Ďakujem Mgr. Nine Pelouškovej, Ph.D., za odborné vedenie diplomovej práce,

trpezlivosť, jej čas a ochotu pri jej vypracovaní, taktiež sestrám v Považskej Bystrici a v

Olomouci za vyplnenie dotazníkov a v neposlednom rade všetkým, čo sa podujali na

pomoci akýmkoľvek spôsobom pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

Obsah

ÚVOD...............................................................................................................................10

TEORETICKÁ ČASŤ...................................................................................................11

1. Výživa a jej história.................................................................................................11

1.1 Prístup k výžive.......................................................................................................12

1.2 Spoločenské hľadisko výživy..................................................................................12

2. Potrava a požívatiny................................................................................................13

2.1 Potrava.....................................................................................................................13

2.2 Požívatiny................................................................................................................13

2.2.1 Potraviny..................................................................................................................13

2.2.1.1 Rozdelenie potravín.................................................................................................14

2.2.2 Pochutiny.................................................................................................................15

2.2.3 Nápoje......................................................................................................................15

3. Živiny a ich delenie.................................................................................................15

3.1 Makronutrienty........................................................................................................15

3.1.1 Bielkoviny (proteíny)..............................................................................................15

3.1.2 Tuky (lipidy)...........................................................................................................16

3.1.3 Cukry (sacharidy)....................................................................................................17

3.1.4 Alkohol....................................................................................................................18

3.1.5 Voda........................................................................................................................18

3.2 Mikronutrienty........................................................................................................19

3.2.1 Vitamíny..................................................................................................................19

3.2.2 Minerálne látky........................................................................................................20

4. Tepelná úprava pokrmov.........................................................................................20

5. Výživa a stravovanie................................................................................................22

5. 1 Vyvážená strava a zdravý životný štýl....................................................................22

5.2 Ochorenia súvisiace so stravovaním.......................................................................23

5.3 Potravinová pyramída.............................................................................................23

5.4 Výživové odporúčania pre ČR...............................................................................25

5.5 Výživové odporúčania pre SR................................................................................26

5.6 Zdravá výživa..........................................................................................................27

5.7 Nesprávna výživa................................................................................................... 27

5.8 Dôležité stravovacie zásady.....................................................................................28

5.9 Stravovacie návyky v ČR........................................................................................28

5.10 Stravovacie návyky na SR.......................................................................................29

5.11 Rozdelenie stravy počas dňa ..................................................................................29

5.12 Alternatívne smery vo výžive..................................................................................30

5.12.1 Vegetariánska strava................................................................................................30

5.12.2 Makrobiotická strava...............................................................................................30

5.12.3 Organická výživa.....................................................................................................31

6. Pitný režim...............................................................................................................31

6.1 Prejavy deficitu telesných tekutín...........................................................................31

6.2 Vhodné nápoje........................................................................................................32

6.3 Menej vhodné nápoje..............................................................................................32

6.4 Nevhodné nápoje.....................................................................................................32

6.5 Zásady pitného režimu............................................................................................32

7. Charakteristika práce sestry.....................................................................................33

7.1 Stravovanie sestier...................................................................................................33

8 PRAKTICKÁ ČASŤ.........................................................................................35

8.1 Ciele a hypotézy práce.............................................................................................35

8.2 Ciele práce...............................................................................................................35

8.3 Metodika práce........................................................................................................37

8.4 Charakteristika skúmaného súboru..........................................................................38

8.5 Interpretácia výsledkov...........................................................................................38

Diskusia.................................................................................................................83

Záver......................................................................................................................88

Zoznam bibliografických odkazov.................................................................90

Zoznam skratiek .................................................................................................94

Zoznam tabuliek.................................................................................................95

Zoznam obrázkov grafov.................................................................................97

Zoznam príloh....................................................................................................98

10

Úvod

„Strava by mala byť vašim liekom, lieky by mali byť vašou stravou“. Toto povedal grécky

lekár Hipokrates a jeho veta by mala ostať i po storočiach ukazovateľom cesty medicíny, aj

keď bolo vynájdených veľa nových liečebných metód. Taktiež i dnes veľa odborníkov na

výživu, lekárov, či bylinkárov sú názoru, že výžive je potrebné venovať veľkú pozornosť,

aby prospievala zdraviu človeka a pomáhala pri rôznych liečebných terapiách.(Zittlau,

2006,s.7)

Stravovanie je súčasťou každodenného života, ktorý odráža osobný prístup k strave, kde

často krát nezáleží na teoretických poznatkoch, ale na jej zavedenie do praxe. Ide

o aplikáciu filozofického náhľadu na svet a život . K významným faktorom patrí

náboženstvo, osobnostné rysy, uvedomenie si svojho konania. Dôležitá je vôľa človeka pri

realizácii teoretických poznatkov do stravovacej praxe. Veľkú úlohu zohrávajú tiež

materiálne možnosti a zásobovanie potravinami a na druhej sú to psychologické atribúty

osobnosti s motivačnými aspektmi. Úplne pochopenie základných princípov výživy

neznamená jej zodpovedajúcu realizáciu do denného života.(Martiník,2005, s.6)

Vo svete je tendencia žiť zdravším životným štýlom u ľudí vzdelanejších než u ľudí

z nižšej sociálnej vrstvy, ktorí vyberajú na základe rýchlosti a ceny. Ak chceme jesť

zdravo, je dôležitý prísun nových informácií. (Kunová, 2004,s.11)

Ako budúca sestra som zvolila túto tému mojej diplomovej práce, pretože sa to dotýka

nielen mňa, ale taktiež mojich kolegýň a kolegov s ktorými budem v budúcnosti

spolupracovať a tiež ostatných pracujúcich sestier. V teoretickej časti sme sa zamerali na

teoretické poznatky o výžive, zložky stravy, stravovanie a návyky v ČR a SR, výživové

odporúčania pre ČR a SR, zásady správnej výživy a pitného režimu, alternatívne spôsoby

výživy. V praktickej časti sme sa zamerali na to, aké je stravovanie sestier v konkrétnej

nemocnici v ČR a SR a rozdiely medzi nimi v stravovaní.

11

TEORETICKÁ ČASŤ

1.Výživa a jej história

Výžive sa venovalo už dávno pred stáročiami. Poznáme tzv. Sumerskú tabuľu, ktorá

pochádzala z roku 1900 p.n.l. a obsahuje záznam stravy školského chlapca. Ďalej poznáme

egyptskú lekársku encyklopédiu Papyrus Ebers z roku 1550p.n.l., ktorá sa venovala detskej

výžive a významu materského mlieka. V prácach arabských lekárov ako Galéna,

Hippokrata sa popisuje vzťah medzi výživou a dĺžkou života, nadmernou hmotnosťou

a predčasnou smrťou. Od konca 19. A v priebehu 20. storočia sa venovala pozornosť

zdravému a psychickému stavu človeka. Boli doporučené dávky živín, minerálov,

stopových prvkov, vitamínov, na optimálny rast, vývoj a fungovanie organizmu. (Tešlová,

2011,s.11)

„Výživa je súhrn pochodov, pri ktorých organizmus prijíma, spracováva a využíva potravu,

tzn. látky nutné k rastu, obnove a udržaniu funkcií organizmu“(Frej, 2006,s.13)

Je dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje zdravie. Spolu s genetickými dispozíciami,

fyzickou aktivitou sa podieľa na výživovom stave jedinca a je spojená nielen s živinami

potrebných k životu, ale aj s emóciami a pocitom uspokojenia.(Műllerová,2003,s.14)

Úlohou výživy je dodávať živiny pre tvorbu a obnovu tkanív v organizme, energiu pre

činnosť orgánov, je zdrojom tepla a regulácie telesnej teploty, tvorí záložný zdroj

z nevyužitých zložiek potravy, privádza dôležité látky pre činnosť orgánov(metabolické

pochody) a systémov(imunitný, nervový a hormonálny systém).(Frej, 2006, s.13)

Z kvantitatívneho hľadiska by mala výživa zaisťovať príjem energie zodpovedajúca

výdaju, preto ľudia pri sedavom zamestnaní majú menšie energetické nároky ako tí, čo

majú fyzicky náročnejšiu prácu. Pri príjme energeticky bohatej potravy než výdaj energie

dochádza k ukladaniu tuku a následne k obezite. Z kvalitatívneho hľadiska má byť strava

vyvážená, rozmanitá, aby bolo zabezpečené dostatočné množstvo živín, vitamínov

a minerálov. Dôležitý je aj príjem vody. Nevyvážená výživa pri nesprávnych stravovacích

návykoch môže spôsobiť nedostatok niektorých živín, vznik kardiovaskulárnych,

nádorových ochorení, oslabenie imunity.( Machová, Kubátová a kol., 2009,s.18)

Potrava nás nielen drží pri živote a dodáva nám energiu , ale tiež ovplyvňuje našu

psychiku. Výskumy naznačujú, že to čo jeme má vplyv nielen na zdravie, ale i na náladu

a duševnú harmóniu( Kopec, 2010, s.11)

12

1.1 Prístup k výžive

V každom období ľudských dejín sa vyskytovali choroby, ktorých bolo viac oproti iným.

V minulosti to boli napríklad mor, malomocenstvo, tuberkulóza, teraz sú to civilizačné

ochorenia ako vysoký krvný tlak(hypertenzia), cukrovka(diabetes mellitus),

tučnota(obezita), zubný kaz. Tieto ochorenia sa prejavujú v dospelosti a vyvíjajú niekoľko

rokov. Prevenciou nutrične podmienených chorôb považujeme osvojenie si správnych

stravovacích návykov v detskom veku. Je dôležité sa vzdelávať už od detstva ako

ovplyvňovať to, čo je nám geneticky dané a čo je závislé na vonkajších podmienkach,

v ktorých žijeme. Dnešná doba prináša veľa nových poznatkov no aj veľa problémov

v oblasti výživy. V našich podmienkach je strava, výživa a systém potravinového reťazca

dôležitým faktorom na prevenciu niektorých chorôb, no aj dôležitou zložkou vzniku

civilizačných chorôb. Dnešní ľudia sa ženú k rýchlejšiemu životnému štýlu, do

potravinového reťazca sa dostávajú rýchlo pripravené jedlá, rôzne chemikálie, strava je

presýtená glycidmi, chemickými komponentami, arteficiálnymi zložkami. V potravinách

sú škodlivé hydrogénové oleje, konzervované jedlá, farbivá, látky zlepšujúce chuť jedál.

(Hladká, 2009,s.17).

1.2 Spoločenské hľadisko výživyň

Výživa a spôsob stravovania ovplyvňuje nielen zdravie jedinca, ale aj vývoj celej

spoločnosti. Výživový problém je hlavne v rozvojových zemiach. Vo vyspelých zemiach

sú zistené vysoké hodnoty výživových faktorov (spotreba tukov, cukrov, solí), kde je

preukázaný vplyv na zdravie obyvateľstva- vznikajú choroby ako: obezita, srdcové

a cievne choroby.

Sledujeme 3 hlavné faktory pôsobiace na výživu obyvateľstva:

a) Biologické aspekty

Súvisí s fyziologickou potrebou výživy. Výživa spoluurčuje zdravotný stav populácie, s jej

pomocou možno obmedziť výskyt niektorých ochorení. Cudzorodé látky v potravinách

môžu ohroziť zdravie.

13

b) Ekonomické aspekty

Sú dané možnosťami fyziologickú potrebou výživy uspokojiť. Je preto potrebné vyrobiť

a ponúknuť spotrebiteľom dostatok kvalitných potravinárskych výrobkov a pokrmov

v cenách, ktoré budú pre spotrebiteľa dostupné.

c) Psychologické aspekty

O výživovej situácii nerozhoduje len fyziologická potreba a ekonomické možnosti, ale

taktiež názory na jednanie spotrebiteľov. Veľký vplyv má reklama a médiá.

(Marádová, 2010,s.25)

2 Potrava a požívatiny

2.1 Potrava

Sú požívateľné časti z ríše živočíšnej, rastlinnej, nerastnej a zahrňuje všetko, čo slúži

k výžive ľudí a nazýva sa požívatinami.

2.2 Požívatiny

Za požívatiny sa považujú len také produkty, ktorých chemické a fyzikálne vlastnosti sú

prospešné ľudskému organizmu. Delia sa na potraviny, pochutiny a nápoje.

2.2.1 Potraviny

Slúžia nám ako výživné a ochranné látky. Delia sa na bielkovinové, sacharidové požívatiny

a tuky.

(Bulková, 1999,s.12-13)

14

2.2.1.1 Rozdelenie potravín

1.) Živočíšneho pôvodu

-mäso a mäsové výrobky

-mlieko a mliečne výrobky

-vajcia

-tuky živočíšneho pôvodu

2.) Potraviny rastlinného pôvodu

-obilniny a výrobky z obilnín

-strukoviny

-zemiaky

-zelenina a výrobky zo zeleniny

-ovocie a ovocné výrobky

-huby

-koreniny

-tuky rastlinného pôvodu

3.) Ďalšia skupina:

-sladidlá

-pochutiny

-dochucovadlá

-nápoje

-cukrovinky

(Chovanová,2009)

15

2.2.2 Pochutiny

Sú jedným doplnkom stravy a väčšinou neposkytujú nutričnú hodnotu. Pôsobia na

zmyslové orgány- zlepšujú chuť, vôňu a vzhľad pokrmov, taktiež povzbudzujú činnosť

tráviaceho ústrojenstva ku zvýšenému vylučovaniu tráviacich štiav a tým podporujú

trávenie, vstrebávanie a chuť k jedlu.

2.2.3 Nápoje

Organizmu dodávajú vodu, ktorá je nevyhnutná pre život. Straty vody musí organizmus

doplňovať a bez jej dodávky po 4 -7 dňoch končí život. (Bulková, 1999,s.13)

3 Živiny a ich delenie

Základnou zložkou stravy označujeme ako živiny (nutrienty), ktoré sa delia na

mikronutrienty a makronutrienty. Mikronutrienty sú nositeľmi energie - kalorifery. Radíme

sem bielkoviny (proteíny), tuky (lipidy), cukry (sacharidy), alkohol. Makronutrienty

delíme na vitamíny a minerálne látky, ktoré sa delia na makroelementy, mikroelementy

a stopové prvky. Makroelementy sú prijímané v dávkach viac než 100 mg denne,

mikroelementy od 1 do 100 mg denne a stopové prvky mikrogramové dávky denne.

(Svačina a kol., 2008,s.27)

3.1Makronutrienty

3.1.1 Bielkoviny (proteíny)

Bielkoviny sú súčasťou buniek, krvi, hormónov, enzýmov a protilátok. V strave ako zdroj

energie sú dôležitejšie skôr sacharidy a tuky ako bielkoviny, pretože v správne zostavenej

strave pokrývajú len 10-15% energie.( Machová, Kubátová a kol., 2009,s.18)

Funkcie: štiepenie potravy, zaistenie hormonálnych pochodov v organizme, udržovanie

acidobazickej rovnováhy, činnosť imunitného systému. Sú obsiahnuté v mäse,

strukovinách, vajciach, syroch, orechoch a mliečnych výrobkoch ,,Nedostatok bielkovín

môže byť dôsledkom nedostatočného energetického príjmu (bielkoviny sa štiepia a slúžia

ako zdroj energie), stresu, zranenia, ochorenia tráviaceho traktu a pečene, krvácania

16

a ochorenia obličiek.“ Prejavom ich nedostatku je úbytok svalovej hmoty, zníženie

odolnosti voči chorobám, opuchy, chudokrvnosť a stučnením pečene.(Frej, 2006,s.17)

Denný príjem bielkovín je u dospelého človeka 0,75-0,8 g/kg telesnej hmotnosti.

(Műllerová. 2003, s.19)

3.1.2 Tuky (lipidy)

Sú súčasťou buniek ako stavebný materiál alebo sú vo forme kvapiek ako zásobná látka

v bunkách podkožného tukového väziva a tukového tkaniva v okolí niektorých orgánov.

(Machová, Kubátová a kol., 2009,s.19)

Význam: sú zdrojom energie v potrave, sú nositeľmi látok nevyhnutných pre organizmus

(esenciálne- mastné kyseliny, vitamíny rozpustené v tukoch A, D, E, K a provitamíny A-

karotén, steroly..), dodávajú strave chuť, vyvolávajú pocit sýtosti.

Delenie: a) živočíšne- mliečny tuk, masť, loj, rybí tuk

b) rastlinné- oleje, stolové tuky vyrobené z oleja ( Piťha, Poledone, 2009,s.20)

Ďalšie delenie: a) nasýtené mastné kyseliny

b) mononenasýtené mastné kyseliny

c) polynenasýtené mastné kyseliny

Nasýtené mastné kyseliny

Sú prítomné v tukovom tkanive zvierat (maslo, masť, mäso, mlieko, smotana, syr).

V rastlinných zdrojoch je to kokosový a palmový olej. Margaríny (stužené pokrmové tuky)

majú v sebe veľa MK, ktoré zvyšujú LDL cholesterol.

Mononenasýtené mastné kyseliny

Sú obsiahnuté v olivovom, repkovom oleji, orechoch a semienkach, znižujú LDL

cholesterol a patria medzi najzdravšie.

17

Polynenasýtené mastné kyseliny

Tvoria fosfolipidy bunkových membrán a regulujú metabolizmus cholesterolu. Delia sa na

omega-6 MK (linolová, arachidonová kyselina), omega 3 MK(alfa- linolenová kyselina).

Znižujú LDL aj HDL cholesterol.

Omega-3MK

Sú v rybách, rybacom oleji, vlašských orechoch. Znižujú vznik zápalov a krvných

zrazenín. Nachádzajú sa v mozgovom tkanive a nervovom tkanive.

(Frej, 2006, s.19)

Prebytok tukov je najškodlivejším faktorom stravovania a jeho vysoká konzumácia

a nedostatočný príjem vlákniny spôsobuje viaceré ochorenia ako: ICHS, žlčníkové

kamene, zápal slepého čreva, rakovina hrubého čreva a iné.( Diehel, Ludingtonová, Pribiš,

2006,s.148)

3.1.3 Cukry (sacharidy)

Tvoria časť nášho denného energetického príjmu a doporučuje sa, aby nimi bolo pokryté

50-60% energie.(Grofová, 2007, s.166)

Zloženie: a) využiteľné sacharidy – monosacharidy (glukóza, fruktóza, galaktóza),

disacharidy (sacharóza, laktóza, maltóza), oligosacharidy (stachyóza, vebaskóza),

polysacharidy(škrob, glykogén)

b) nevyužiteľné sacharidy- vláknina (Machová, Kubátová a kol., 2009,s.21)

Z hľadiska správnej výživy sledujeme:

a) zloženie prijímaných sacharidov- základnou zložkou sacharidov v strave je škrob,

potrava obsahujúca škrob je pestrá a pomaly sa rozkladá v tráviacom ústrojenstve a tým

navodzujú dlhší pocit sýtosti a nedochádza k výkyvom hladiny cukru.

b) spotreba sacharózy –bieleho (rafinovaného) cukru výrazne stúpa a pritom má význam

len v prívode prázdnych kalórii. Pri zvýšenom prijme dochádza ku kolísaniu hladiny cukru

v krvi, zubnému kazu, obezite. (Vondruška, Barták, 2001.s.11)

Vláknina

Sú sacharidy rastlinného pôvodu tvoriace nestráviteľnú a nevstrebateľnú súčasť stravy.

(Grofová, 2007,s.176)

18

Má ochrannú funkciu v prevencii neinfekčných ochorení ako rakovina hrubého čreva,

nádorov, ochorenia srdca a ciev, cukrovky, obezity a iné. Zväčšuje objem stolice ,znižuje

sa vstrebávanie cholesterolu a tukov. Je zdrojom živín a tvorí vhodné prostredie pre rast

prospešných baktérií v hrubom čreve, no na druhej strane vláknina dokáže aj znižovať

vstrebávanie Fe, Ca a iných minerálnych látok a vitamínov. Odporúča sa príjem vlákniny

35g za deň. (Piťha, Poledne, 2009,s.18-19)

Delenie:

a) nerozpustná (ovocie, ovos, slad, strukoviny, zemiaky)

b) rozpustná (zelenina, otruby, celozrnné výrobky) (Műllerová, 2003,s.25)

3.1.4 Alkohol

Medzi pozitíva pri príjme alkoholu s dennou dávkou 10-30g/deň je zníženie mortality na

ICHS, okluzívnu CMP. Etanol znižuje krvnú zrážanlivosť a zvyšuje HDL cholesterolémiu.

Má antioxidačné účinky polyfenolických substancií, ktoré sú obsiahnuté vo víne. Čo sa

týka psychicky vyvoláva alkohol eufóriu, uvoľnenie, stratu ostychu a zábran. K negatívom

patrí zvýšenie mortality na nádorové ochorenia. Sú to karcinómy prsníka (10g etanolu

denne zvyšuje riziko o 9%), prostaty (60g etanolu denne zvyšuje riziko o 21%), pečene,

ústnej dutiny, hltanu, pažeráka, hrubého čreva a konečníka. Zvyšujúca dávka etanolu rastie

aj riziko vzniku ICHS, mortalita na hypertenziu, mozgové hemoragie, kardiomyopatie. Pri

zvýšenom prijme alkoholu vzniká vyššia úrazová mortalita, viac násilnej činnosti, nižšia

schopnosť erekcie. (Műllerová, 2003,s.59)

3.1.5 Voda

Je tekutina zložená z vodíka a kyslíka, je schopná meniť skupenstvo z kvapalného do

pevného alebo plynného. V našom tele sa nachádza 70% vody vo svaloch, 82% v krvi,

25% v kostiach. Málokto vie, čo všetko obsahuje naša pitná voda vo vodovodných

kohútikoch. Sú to rôzne organické a anorganické látky.(Fořt,2005,s.137-138)

Do organizmu vstupuje voda s potravou, infundovanými roztokmi. Vzniká uvoľnením

z väzby na makromolekuly a oxidáciou sacharidov, tukov a proteínov. (Zadák, 2002, s.97)

Človek vydrží bez vody 7-10 dní. Za deň je vhodné vypiť 2, pri väčších stratách 3 litre

tekutín. Najvhodnejšou tekutinou je pitná voda. (Piťha, Poledne,2009,s.25)

Voda sýtená s oxidom uhličitým je menej vhodná pre diuretické účinky, to značí, že človek

19

sa síce napije ale rýchlo stráca tekutiny, taktiež hasí pocit smädu rýchlejšie než obyčajná

voda a tým človek menej vypije. (Kunová, 2005, s.39)

Potrebu tekutín zvyšuje horko, vlhko, väčšia telesná záťaž, hnačky, zvracanie. (Piťha,

Poledne,2009,s.25)

Pre správne fungovanie organizmu je dôležité udržiavať rovnováhu medzi príjmom

a výdajom tekutín. (Frej, 2006, s.22)

3.2 Mikronutrienty

3.2.1 Vitamíny

Sú organické látky, ktoré organizmus potrebuje , no nedokáže si ich sám vytvoriť (okrem

vitamínu D a niacínu), takže ich musí získať potravou. Vitamíny nie sú pre organizmus

zdrojom energie a ani stavebnými látkami pre tkanivá. Vitamíny definujeme ako organické

esenciálne biokatalyzátory heterotrofných organizmov. Potreba vitamínov je u každého

organizmu iná. Ich nedostatočným príjmom vznikajú v organizme poruchy, vzniká

hypovitaminóza pri ľahších formách a pri ťažších hovoríme o avitaminózach. Ich

nedostatok môže mať fatálne následky. Príčina nedostatku vitamínov je spôsobené ich

znížením príjmom v potrave, zníženou rezorbciou v tráviacom trakte, vplyvom

fyziologických zmien v organizme, prítomnosť antivitamínov, zvýšená potreba vitamínov

pri zvýšenej fyzickej a psychickej záťaži. (Hlúbik, Opltová, 2004, s.10)

Funkcia vitamínov:

1.) účasť na telesných funkciách

2.) pomoc organizmu pri spracovávaní prijatej potravy

3.) vstrebávanie bielkovín, sacharidov, tukov z potravy

4.) udržanie fyzickej a mentálnej sviežosti

5.) metabolizmus látok- hormóny, enzýmy, krvné bunky

6.) regulácia rastu počas dospievania

7.) posilnenie imunity

8.) stabilizácia funkčnosti nervového systému

9.) prívod energie a živín do orgánov a tkanív (Roschinsky, 2006,s.31)

20

Delenie: 1.) vitamíny rozpustné v tukoch(vitamín A, D, E, K )

2.) vitamíny rozpustené vo vode(vitamín B1, B2, niacín, B6, panthothenová

kyselina, biotín, listová kyselina, B12, C) (Műllerová, 2003,s.29-31)

3.2.2 Minerálne látky

V tele sa nachádzajú v troch formách:

1) ako elektrolyty v telesných tekutinách

2) viazané na organické látky(bielkoviny, tuky, hormóny, enzýmy, vitamíny)

3) v podobe nerozpustných solí(v kostiach, zuboch). ( Machová, Kubátová a kol.,

2009,s.23)

Nemajú energetickú hodnotu, ale sú pre organizmus nevyhnutné. Ich význam spočíva

v raste a tvorbe tkanív, aktivácií, regulácií a kontrole látkovej výmeny v tele a spoluúčastí

pri vedení nervových vzruchov.

Delenie: makroelementy- radíme sem vápnik, fosfor, horčík, draslík, sodík, chór a síru

mikroelementy- radíme sem železo, jód, zinok, meď, mangán, chróm, selén a iné

stopové prvky- radíme sem kremík, vanád, nikel a iné

Pri rešpektovaní výživových doporučení nehrozí riziko nedostatku minerálov, no je

dôležité sa vyvarovať nákupom neuvážených doplnkov stravy, i keď reklamy nás

v dostatočnej miere ovplyvnia. (Piťha, Poledne, 2009,s.27)

4. Tepelná úprava pokrmov

Má tri hlavné aspekty:

a) zaistenie dietetických požiadaviek

b) odstránenie alebo zníženie nežiadúcich mikroorganizmov, jeho toxínov

c) zachovanie najvyššej biologickej hodnoty stravy

Najvyhľadávanejšie sú jedlá pečené alebo smažené, vrátane fritovacie jedlá, kde sa

používa množstvo tuku. Pri konzumácii takýchto jedál sa zvyšuje príjem tuku, ktorý

prijímame už dosť bez týchto kuchynských príprav než je doporučené. Pri pečení

a smažení vznikajú na povrchu potravín aminokyselinové pyrolizáty. Ide o heterocyklické

21

amíny. Tieto látky majú rakovinotvorné účinky a vznikajú pri nadmerne vysokom

zahrievaní mäsa a rýb. Zníženie obsahu tuku v potrave vyžaduje radu chorôb, ide

o obezitu, cukrovku 2.typu, ochorenia žlčníka a žlčových ciest, podžalúdkovej žľazy,

ochorenia tráviaceho ústrojenstva, rôzne typy zápalu pečene (hepatitídy), vysoký krvný

tlak, ateroskleróza atd. Znížené množstvo tukov pozitívne pôsobí na srdcovo- cievne

a nádorové ochorenia. Je teda vhodnejšie použiť iné prípravy jedla ako smaženie a pečeni

napr. príprava v mikrovlnnej trúbe, na teflónovej panvici, varenie, dusenie alebo v pare. Ku

zničeniu alebo zníženiu nežiaducich mikroorganizmov stačí tepelná úprava pri určitej

výške teploty po určitú dobu. K zničeniu salmonel stačí 70° C na 10-15min. Teplota musí

pôsobiť i v jadre potraviny. Straty živín pri kuchynskej úprave , ktoré ovplyvnia výživou

hodnotu pokrmov, vznikajú 4 spôsobmi:

a) okysličovaním

b) vylúhovaním vody

c) zahrievaním

d) žiarením

Pri úprave stravy sa uvedené mechanizmy strát výživovej hodnoty kombinujú. Ak ide

o tepelnú úpravu pokrmu dávame prednosť postupom, ktoré vyžadujú kratšiu dobu

prípravy, žiaden pokrm nezahrievame dlhšie než je nutné. Stravu nepripravujeme pri

nadmerne vysokých teplotách, kde by mohlo dôjsť k tvorbe nežiaducich a karcinogénnych

(rakovinotvorných) látok. Nemali by sa tuky zahrievať nad teplotu +180° C. Vzniknuté

splodiny dráždia tráviace ústrojenstvo, narušuje v tukoch vitamíny, kyselinu linolovú alebo

nenasýtené mastné kyseliny a často sú rakovinotvorné. Tieto nepriaznivé vplyvy

nevznikajú pri úprave v mikrovlnnej trúbe, varení, dusení, pri úprave pokrmov parou. Pri

varení alebo dusení pokrmov vo vode dochádza k veľkým stratám vitamínov rozpustených

vo vode ( vit. C a B komplex), minerálnych látok, prírodných nutrientov vylúhovaním.

Preto potraviny dávame variť do vriacej vody a nie studenej, aby boli vo vode čo

najkratšie. Straty vitamínu C u zemiakov a zeleniny sú minimálne o 25% menšie pri

vkladaní potravín do vriacej vody než pri vkladaní potravín do chladnej vody. Najviac

šetrnejšie sú prípravy jedla v pare, kde straty vitamínu C bolo 3-5% z pôvodného

množstva. Taktiež iné potraviny ako mäso dávame variť do vriacej vody alebo vývaru.

Vajcia dávame do chladnej vody, aby sme zabránili popraskaniu škrupiny.

Varíme v krytých nádobách, miešame len v prípade potreby, pretože sa znižuje nepriaznivý

vplyv vzdušného kyslíka na živiny. Takto možno zabrániť stratám vitamínu C až o 70%

22

a vitamínu B1 o 15%. Veľký význam má aj povrch nádob, kde nevhodné je železo, ktoré

katalyzuje oxidačné pochody, spôsobí deštrukciu vitamínu C v pokrme. Zeleninu a ovocie

podávame najlepšie v surovom stave. (Hrubý,2007)

5. Výživa a stravovanie

Výživa je významný faktor životného štýlu, ktorý ovplyvňuje zdravie, poskytuje nielen

pokrytie základných potrieb energie a jednotlivých živín nevyhnutných k životu, ale je

spojená i s emóciami, často s pocitom uspokojenia. Výživa sa s fyzickou aktivitou a

genetickými dispozíciami podieľa na výslednom výživovom stave jedinca.

(Plinta,2006,s.12)

Zásady zdravej výživy sú pre tých, čo netrpia žiadnym ochorením a zdravou stravou

môžeme chorobám predchádzať. Ako prevencia slúži pri obezite, cukrovke, vysokej

hladine cholesterolu a iné. Zdravá strava je taká, čo nám poskytuje všetky dôležité zložky

v dostatočnom množstve a správnom pomere na udržanie optimálnej telesnej hmotnosti

a zdravotného stavu. Je veľmi dôležitá, lebo nám poskytuje všetky potrebné látky, pre náš

vývoj (v detstve), obnovu a udržanie nášho dobrého stavu. Treba však rešpektovať

a prihliadať na individuálne potreby jedinca. (Králová, s.26, 2010)

5.1 Vyvážená strava a zdravý životný štýl

Predstavujú kľúčovú požiadavku pre optimálny duševný a fyzický vývoj a výkon i pre

zníženie rizika chronických nákazlivých chorôb. Ich dopad sa uplatňuje na všetkých

úrovniach ľudského života, od prenatálneho obdobia po starobu. Prídavok živín do

potravín vo fyziologických dávkach alebo vyšších koncentráciách viedlo k výrobe

funkčných potravín a potravín pre konkrétnu výživovú potrebu, kde na správnu

komunikáciu informácií o výživových benefitoch sú potrebné vedecky podložené tvrdenia

o prospešnosti pre zdravie človeka. Je známe, že nezdravé stravovanie je kľúčovým

rizikovým faktorom chronických ochorení. Keďže došlo k zmenám v stravovaní

a životnom štýle, chronické neprenosné ochorenie ako: obezita, cukrovka,

kardiovaskulárne ochorenia, hypertenzia, mŕtvica a niektoré druhy rakoviny, sú

významnejšími príčinami chorobnosti a predčasných úmrtí v rozvinutých, ale

23

i rozvojových a novo rozvinutých krajinách. Tieto ochorenia spôsobujú aj psychologické

a sociálne problémy, znižujú fyzickú zdatnosť a taktiež kvalitu života.

5.2 Ochorenia súvisiace so stravovaním

Odhaduje sa, že do r. 2020 chronické ochorenia budú predstavovať takmer tri štvrtiny

z celkových úmrtí na svete. V rozvojových krajinách bude dochádzať k úmrtiam najmä

v dôsledku ischemickej choroby srdca (71 %), mŕtvice (75 %) a cukrovky (70 %),

v globálnom meradle 60 % chronických ochorení pripadne na rozvojové krajiny.

Asi tretina kardiovaskulárnych ochorení je spôsobená nesprávnym stravovaním.

V európskom regióne WHO nádorové ochorenia ročne zabíjajú asi 1 milión dospelých

ľudí, pri kardiovaskulárnych ochoreniach, nesprávne stravovanie je príčinou asi jednej

tretiny celosvetových úmrtí v dôsledku nádorových ochorení.

(Potravinárska komora Slovenska)

5.3 Potravinová pyramída

Potravinová pyramída zahrňuje odporúčania k správnej skladbe výživy. Odborníci

v oblasti výživy uvádzajú pre jednu porciu , že čím viac energie potravina obsahuje, tým

menšia je jej porcia. Aj keď nepotrebujeme žiadne diétne odporúčania, je dôležité sa

zamyslieť nad spôsobom stravovania a zvážiť pestrosť, pravidelnosť stravy a či je zdravá

24

Obr. 1 Potravinová pyramída

1.skupina

Patria sem cestoviny, obilniny, ryža, ovsené výrobky, kukurica, chlieb, celozrnné výrobky,

zemiaky, strukoviny. Sú to potraviny bohaté na sacharidy, ktoré dodávajú energiu,

vitamíny a minerálne látky ako zdroj vlákniny. Denná dávka 3-6 porcií (1 porcia= 1 krajec

chleba, 125g zemiakov, 5 strukovín(šošovica, fazuľa...), 2 kopcovité lyžice varenej ryže

alebo cestovín, 3 lyžice obilnín.

2. Skupina

Patrí sem ovocie a zelenina , ktoré sú bohaté na vitamíny.(najmä vitamín C), antioxidanty ,

minerálne látky a vlákninu. Denná dávka: 3-5 porcií zeleniny, 2-4 porcie ovocia(1 porcia =

stredne veľký kus čerstvého ovocia, stredne veľkú misku zeleniny, 6 lyžíc

konzervovaného, kompótovaného ovocia, 100ml ovocného džúsu

3.skupina

a) Patrí sem chudé mäso, hydina, ryby a vajcia, bohaté na bielkoviny, minerálne látky(Fe,

Zn, Mg, vitamíny skupiny B). Denná dávka: 1-3 porcie denne(1porcia=70g tepelne

spracovaného mäsa, 120-140 g rýb, 2-4 vajcia týždenne, maximálne 2 denne.

25

b) Patrí sem mlieko, mliečne výrobky, kyslé mliečne nápoje, jogurty, syry, tvaroh-

obsahujú bielkoviny, vitamíny skupiny A, D. Denná dávka: 3-4 porcie denne(1porcia=

200ml mlieka, 50g tvrdého alebo mäkkého syra, 125g jogurtu, 100g tvarohu alebo

tavrohového syra.

4.skupina

Patria sem jedlá s vysokým obsahom tukov a cukrov. Uprednostňujeme rastlinné

oleje(repkový, olivový, slnečnicový), tuk v rybách, cukor ako sladidlo, čokolády,

cukroviny, koláče a iné sladké potraviny by mali byť zaradené v strave s rozvahou. Denná

dávka1-5 porcií v pomere tukov a sacharidov 3:2.(1porcia= 10g masla, 1lyžička oleja,1

lyžica smotany, šalátového drezingu alebo majonézy, 1porcia pre cukor= 3 lyžičky cukru,

1 lyžica džemu alebo medu, 50g čokolády)

5.skupina

Tvoria tekutiny, ktoré sú dôležité pre správnu funkciu organizmu. Denná dávka je 1,5-2

litre tekutín denne. Pri hnačkách, zvýšenom potení, v horúcich teplých dňoch je potrebné

zvýšiť na 3 litre denne. Vhodné sú( neperlivé stolové vody, minerálne vody, ovocné

a bylinkové čaje, zelený, čierny čaj, riedené ovocné a zeleninové šťavy...)

( Potravinová pyramída, 2012)

5.4 Výživové odporúčania pre ČR

1.) upraviť príjem energetickej dávky v závislosti na pohybovom režime, aby bol

dosiahnutá rovnováha medzi príjmom a výdajom energie

2.) znížiť príjem tukov u dospelých, aby ich celkový podiel neprevýšil 30% energetickej

hodnoty

3.) zvýšiť príjem rastlinných tukov v potrave a najmä olivového a repkového oleja

4.) znížiť príjem cholesterolu na 30g/deň

5.) znížiť spotrebu cukrov na 10%celkovej energetickej dávky a zvýšiť príjem škrobu

6.) znížiť príjem soli na 5-7 g/deň

26

7.) zvýšiť príjem vitamínu C (100mg/deň)

8.) zvýšiť príjem vlákniny (30g/deň)

9.) zvýšiť príjem ochranných látok ako minerálne látky a vitamíny ( Machová, Kubátová

a kol., 2009,s.36)

5.5 Výživové odporúčania pre SR

Vypracovala WHO(svetová zdravotnícka organizácia).

Zahrňuje:

1.) optimálny príjem energie- príjem taký, aby sa telesná hmotnosť nezvyšovala

2.) optimálny príjem bielkovín- pomer rastlinných a živočíšnych bielkovín

1:1(nízkotučné mlieko, netučné mäso- hydina, divina, ryby, strukoviny)

3.) nižší príjem tukov- nasýtených- živočíšnych a zvýšiť príjem nenasýtených

a polynenasýtených (rybí tuk, olivový olej, orechy, semená...)

4.) obmedziť tučné mliečne výrobky, tučné mäso, údeniny, zemiakové lupienky,

zákusky.

5.) zvýšiť príjem komplexných sacharidov a znížiť rafinované cukry (vhodné sú

celozrnné obilniny, chlieb, ryža, strukoviny, cestoviny...)

6.) optimálny pomer živín: 0,8g bielkovín: 1g tukov:6,5g sacharidov

7.) zvýšiť príjem vlákniny (obilniny, strukoviny, huby

8.) zvýšiť príjem ovocia, zeleniny

9.) zvýšiť príjem vitamínov (C,E,A, beta-karotén kyseliny listovej), minerálne látky

(selén, železo, vápnik), látok ako flavonoidy, allicín, lykopén, rutín

10.) znížiť príjem soli(do 10-20g)

11.) znížiť príjem alkoholu(ženy-10-20g denne, muži 20-30g denne)

12.) obmedziť vyprážanie, fritovanie, pečenie

Výživové odporúčania musia byť jasné, zrozumiteľné, jednoduché. Na jednoduché

vyjadrenie slúžia grafické modely- pyramídový model zdravej výživy, ktorý vyjadruje

odporúčaný denný počet porcií. V roku 2005 vydalo Ministerstvo poľnohospodárstva USA

27

nový model pyramídy, kde je zahrnutá aj každodenná telesná aktivita ako súčasť zdravej

výživy a životného štýlu. (Jurkovičová,2005,s.98-100)

5.6 Zdravá výživa

Je jednou zo zložiek životosprávy, ktorá ovplyvňuje zdravý rast a vývoj organizmu.

V dnešnej dobe sú dôkazy o vplyve výživy od najútlejšieho veku na prevenciu ochorenia

vo veku neskoršom. (Kubová, 2011, s. 10)

Mala by byť zmesou rôznych výživových štýlov, lebo z každého si môžeme vziať niečo

dobré. Tiež má rešpektovať individuálne potreby jedinca vzhľadom na vek, pohlavie,

fyzickú aktivitu, genetickej dispozícií, aktuálnom zdravotnom stave. Mala by opustiť

zastaralé pravidlá, pohodlné pre úradníkov. Moderná racionálna výživa musí rešpektovať

vedecké objavy a zaradiť do konzumácie moderné formy potravín a špeciálne doplnky

stravy. (Fořt, 2005, s.45)

5.7 Nesprávna výživa

Výživa je dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje rast a vývoj, výkonnosť a pocit pohody,

ovplyvňuje zdravie človeka. K poškodeniu zdravia stravou dochádza pri jej nedostatočnom

a nevyváženom príjme, prejedaní sa alebo psychogénne podmienenej poruche príjmu

potravy. Môžu vzniknúť neinfekčné hromadné ochorenia- civilizačné ochorenia. Podnetom

pre vznik takýchto ochorení je príjem živočíšnych tukov, cholesterolu, cukru a nadmerný

energetický príjem. Živočíšne tuky a cholesterol zvyšujú hladinu cholesterolu v krvi

a podieľajú sa na vzniku aterosklerózy (ICHS,IM, CMP). Vysoký energetický príjem

spôsobuje obezitu pri ktorej je zaťažená chrbtica, kĺby a je rizikovým faktorom pre vznik

chorôb ako DM, CMP, srdcovo-cievnych chorôb. Vysoký energetický príjem živočíšnych

tukov a nízky príjem vlákniny je podnetom pre vznik rakoviny prsníka, hrubého čreva,

konečníka a žalúdka. Nadmerný príjem soli má za následok vznik vysokého krvného tlaku

a rakovine žalúdka.(Machová, Kubátová a kol., 2009,s.35)

28

5.8 Dôležité stravovacie zásady

1.) Jesť pravidelne v malých dávkach (4-5x denne)

2.) Snažiť sa o nižší energetický príjem ako výdaj

3.) Denný energetický príjem tukov za deň neprekročiť nad 30-35%

4.) Obmedziť živočíšne tuky ako je masť a maslo, miesto nich používať rastlinné oleje

a výrobky z nich ako je napríklad margarín

5.) Jesť ovocie a zeleninu 5x denne (500g)

6.) Nahradiť potraviny z bielej múky celozrnnými

7.) Nahradiť tučné mliečne výrobky kyslými nízkotučnými

8.) Dať prednosť bielemu mäsu ako tučnému, červenému

9.) Jesť 2x denne ryby

10.) Ochutnávať nové druhy potravín

11.) Zaobísť sa bez sladkostí, slaných pochutín a údenín -prázdne kalórie

12.) Prijímať 2-3 litre tekutín denne

13.) Piť najlepšie nesladené nápoje

14.) Zdravé stravovacie návyky sú ľahko osvojiteľné v detstve ( Králová, s.26, 2010)

5.9 Stravovacie návyky v ČR

V posledných rokoch nastali v spotrebe potravín priaznivé zmeny. Znížila sa spotreba

živočíšnych tukov, bravčového, hovädzieho mäsa a vajec, no obľuba smažených pokrmov

ostáva. Ďalšou zmenou je zníženie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov, čo vyusťuje

k nedostatočnému príjmu vápnika. Je tu tiež obľuba zemiakových lupienkov, ktoré majú

vysoký obsah tuku a sladkých nápojov, ktoré obsahujú vysoký obsah cukru. Príjem ovocia

a zeleniny je nízka a to hlavne u mužov ako u žien. Čo sa týka celozrnného pečiva, tomu

obyvateľstvo veľmi nedávajú prednosť. Vzdelanie tiež ovplyvňuje správnu výživu,

29

vzdelaní ľudia sa správnejšie stravujú a keď spomenieme pohlavie, tak ženy sa tiež

stravujú zdravšie než muži. Nevhodné zloženie stravy súvisí s tradičným českým

stravovaním, s nevhodnou reklamou, s konzumným prístupom k životu, s tendenciou

prejedania, s nezáujmom o správnu výživu a v neposlednom rade je to nedostatok financií,

čo vedie ku konzumácií nekvalitných produktov. ( Machová, Kubátová a kol., 2009,s.37-

38)

5.10 Stravovacie návyky na SR

Súčasný stav na SR je charakterizovaný zvýšenou spotrebou mäsa 20% než sa odporúča.

Čo sa týka príjmu ovocia a zeleniny, mlieka, mliečnych výrobkov, tak je spotreba znížená.

Spotreba syrov je najnižšia u vekovej skupiny nad 65rokov. Ryby a rybacie výrobky a ich

spotreba je tiež nižšia. Strukoviny sa konzumujú menej, ale zvyšuje sa ich príjem vekom,

zemiaky tiež menej, príjem cestovín je príliš vysoký. Pitný režim sladených a sladkých

nápojov je vysoká u mladšej generácie.

(Národný program podpory zdravia, 2005,s.11)

5.11 Rozdelenie stravy počas dňa

Strava by sa mala podávať v 3-4 hodinovom intervale a jesť 3-4 hodiny pred spánkom.

Množstvo a energetická hodnota stravy počas dňa je závisí na pohlaví, veku a fyzickej

aktivite človeka. Je vhodné dodržiavať pri jedení kultúru jedla, pretože inak nám chutí

jedlo naservírované a inak jedlo chytené do ruky v papieri. Strava má byť pestrá a denne

zjesť 500g zeleniny, 1 polotučný mliečny výrobok, 1-2 porcie ľubovoľného mäsa, vhodné

obilniny, znížiť príjem soli a piť dostatočné množstvo tekutín. Pri príprave pokrmov

uprednostňujeme tuky rastlinného pôvodu, pretože príjem živočíšnych je väčší v našej

strave . (Piťha, Poledone, 2009,s.52)

30

5.12 Alternatívne smery vo výžive

Zásady správnej výživy sa opierajú o vedecké poznatky- preskúmané, overené na úrovni

dnešných vedeckých poznatkov. Ostatné alternatívne smery vo výžive a rôzne „diéty“

označujeme ako nevedecké (nie sú overené vedeckými kritériami, vznikajú z neoverených

tvrdení, filozofií). Sľubujú zázračné účinky na zdravie- diéty , ktoré nám majú navodiť

rýchle chudnutie a vyliečenie z chorôb. Veľkou obavou sú diéty, ktoré môžu poškodiť

organizmus dieťaťa, tehotnej, dojčiacej žene, adolescenta, starého a i chorého človeka.

Správne diéty sú tie, ktoré prinášajú do organizmu všetky živiny v primeranom množstve.

Dodržovanie zásad alternatívnych diét, výživových odporúčaní môže vyvolať vážne

poškodenia zdravia vplyvom nedostatočného či nadmerného príjmu určitých živín. Môžu

však tieto výživové smery obsahovať aj správne zásady a možno ich akceptovať ako

napríklad vegetariánstvo. (Jurkovičová,2005,s.100)

5.12.1 Vegetariánska strava

Je najbežnejším alternatívnym spôsobom výživy, jej formy sú:

a) prísna vegánska strava- bez živočíšnych produktov

b) lakto- ovo- vegetariánska- zaraďuje vajce, mlieko a mliečne výrobky, niekedy sa tu

toleruje občasná konzumácia kuracieho mäsa a rýb.

c) Futariánska- konzumácia len ovocia

d) Vitariánska- patrí sem strava surová, tepelne neupravená

Výskumy zistili, že striktná vegánska strava u detí spôsobuje zvýšené riziko anémie,

oneskorený rast a krivice.

5.12.2 Makrobiotická strava

Je v duchu filozofie, podľa ktorej vyrovnávanie protikladných síl jing a jang sú základom

harmónie prírody i života človeka. Ide o rovnováhu potravín jin a jang.

Potraviny jin: zemiaky, cerálie...

Potraviny jang: arašidy, rajčiny...

Neutrálne potrevainy: ryža ,cestoviny...

31

Makrobiotická strava sa väčšinou z cereálií, zeleniny, čajov, morských rias, kvasených

sójových výrobkov. V tejto strave je málo vitamínu C, kyselina listová, vitamín B12, Ca,

Fe. Podľa prieskumov táto strava nie je vhodná pre deti, tehotné ženy a chorých ľudí.

5.12.3 Organická výživa

Ide o konzumáciu bio potravín(organických potravín). Ide o drahšie potraviny, vyrobené

z bio produktov, ktoré sú vypestované na ekologicky hospodárskych farmách, kde sa

nepoužívajú umelé hnojivá a pesticídy. Bioprodukt- produkt ekologického

poľnohospodárstva, biopotravina- potravina vyrobená z bioproduktu. Biopotraviny

neobsahujú syntetické farbivá, aromatické a konzervačné látky, ochucovadlá, emulgátory

a iné cudzorodé prísady, geneticky modifikované organizmy. Pri ich výrobe sa

nepoužívajú nepovolené postupy (inonizačné žiarenie). Niektoré biopotraviny obsahujú

viac živín (bielkoviny, draslík, betakarotén).

(Marádová,2010,s.29-31)

6. Pitný režim

Ide o pravidelné doplňovanie tekutín, ktorý by mal byť počas dňa vyvážený a plynulý.

Dôležitá je rovnováha medzi príjmom a výdajom tekutín. Podľa odhadov Svetovej

zdravotníckej organizácie je nesprávny pitný režim u 6% príčinou všetkých ochorení.

Denne by mal človek prijať asi 2,5l tekutín, no je to orientačná hodnota, pretože potrebné

množstvo sa líši s ohľadom na vek, pohlavie, fyzickej námahy, počasia. Človek vylúči

priemerne 2,5 l vody denne, no musí aj prijať zodpovedajúce množstvo tekutín.

(Svobodová, 2012, s.18)

6.1 Prejavy deficitu telesných tekutín

Malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, suchá, bledá, nepružná koža, acetónový zápach z úst,

zapadnuté, lesklé oči, kruhy pod očami, slabé močenie, sýtožltá farba moča, zvýšená

telesná teplota.(Čeledová,Čevela,2010,s.60)

32

6.2 Vhodné nápoje

Najvhodnejším nápojom je voda, kojenecká voda, pramenitá a slabo mineralizovaná

prírodná minerálna voda bez oxidu uhličitého, nesladené nie veľmi silné čaje, riedené

ovocné a zeleninové šťavy a nápoje z praženého obilia.

6.3 Menej vhodné nápoje

Patria sem minerálne vody stredne a silne mineralizované, vody sýtené oxidom uhličitým.

Minerálne vody nie sú vhodné ako základ pitného režimu, pretože sa neodporúča ich

konzumovať pri určitých poruchách zdravotného stavu. Vody s vysokým obsahom soli nie

sú vhodné pre ľudí s vysokým tlakom, obehovými problémami a obličkovými kameňmi.

Niektoré nápoje z tejto kategórie sú vhodné, lebo sú zdrojom esenciálnych prvkov. Denný

príjem silne mineralizovaných vôd by nemal presiahnuť 0,5l a silne mineralizovaných aj

menej.

6.4 Nevhodné nápoje

Patria sem limonády, kolové nápoje, ochutené minerálne vody, energetické nápoje, ktoré

obsahujú vysoké množstvo cukru a zvyšujú chuť k jedlu. (Svobodová, 2012, s. 29-32)

6.5 Zásady pitného režimu

1.) Dostatočný a rovnomerný príjem tekutín počas dňa, obmedziť jednorázové pitie

2.) Výber vhodných a obmedzenie nevhodných nápojov- vypiť maximálne 600-800ml

tekutín/hodinu

3.) Podávaný nápoj by mal mať v lete okolo 16°C a v zime 20 až 25°C-priveľmi

chladné alebo horúce nápoje spôsobujú prekrvenie dutiny ústnej, hltanu, sliznice,

pažeráka, žalúdka a dochádza k podráždeniu tráviaceho traktu. Nápoj teploty 0°C

nezaženie smäd.

4.) Chuťové vlastnosti nápoja

33

5.) Obsah cukru v nápoji by mal byť obmedzený- pri telesnej záťaži a v chlade je

dovolené 15-20% cukru.

6.) Doporučená denná dávka minerálnych látok je do 0,5g/l (Cabálková, 2009, s.21)

7. Charakteristika práce sestry

Práca v nepretržitých prevozoch, striedanie ranných, poobedných, nočných zmien a trvalá

práca v noci sú veľkým fyziologickým, psychologickým a taktiež spoločenským

problémom. Takéto práce kladú veľké nároky na adaptáciu súvisiace so zmenami

životného štýlu (obmedzenie kontaktu s rodinnými príslušníkmi, realizácie koníčkov,

nepravidelnosť pracovného voľna, zdravotné problémy, nedostatočný odpočinok, spánok

a chronická únava). Najdôležitejším problémom sú zmeny fáz práce, spánku a stravovania.

Práca na smeny a nočná práca ovplyvňuje vzťah medzi vnútornými (endogénnymi)

a vonkajšími (exogénnymi) rytmami- striedaní dňa a noci, ktoré pôsobia na endogénne

rytmy ako telesná teplota, krvný tlak. Narušenie cirkadiánného rytmu spolu

s nedostatočným spánkom a únavou môže mať za následok zlyhanie, chyby, vznik

pracovných úrazov najmä v ranných hodinách. Dnešná doba je známa hlavne zhonom

a veľkým počtom problémov, kde sa človek denne stretáva s veľa záťažovými situáciami,

ktoré môžu viesť až k stresu. Vďaka novým technológiám sa znižuje potreba fyzického

zaťaženia, ale zvyšuje sa psychické zaťaženie. No stále sú povolania v ktorom je fyzické

a aj psychické zaťaženie ako napríklad povolanie sestry. (Fišerová,2011,47-49)

7.1 Stravovanie sestier

Povolanie sestry je náročné taktiež po fyzickej stránke, preto by mala prijímať sestra

dostatok proteínov, ktoré slúžia k výstavbe svaloviny. Mali by sa stravovať v dlhších

časových intervaloch v takom množstve, aby bola pokrytá potrebná denná dávka pre

organizmus. Jednorazové veľké množstvo jedla zaťaží tráviaci systém a spôsobí únavu,

preto sa doporučuje prijímať menšie množstvo jedla a častejšie (vhodné desiaty

a presnidávky medzi hlavnými chodmi).

Ako tvrdí potravinová komora Slovenska je potrebné rozpracovať potravinovú a výživovú

politiku na ochranu a podporu zdravia a na zníženie ochorení spôsobených nesprávnym

34

stravovaním, čo by prispelo aj k sociálno-ekonomickému rozvoju a udržateľnosti

životného prostredia. Cieľom zdravotníckeho sektoru je podpora zdravia prostredníctvom

vyváženej stravy, zabránenie deficitom vo výžive a kontrola nad neprenosnými

ochoreniami v dôsledku nesprávneho stravovania. Na vyzdvihnutie potravinovej

a výživovej politiky v politickej agende je nevyhnutný multisektorový prístup zahŕňajúci

poľnohospodárstvo, životné prostredie, potravinársky a nápojový priemysel, dopravu,

reklamu a obchod. Zlepšenie zdravia by malo byť očakávaným výstupom potravinovej

a výživovej politiky a malo by tiež prispievať k úspechu a výnosu jednotlivých

komerčných sektorov. (Potravinárska komora Slovenska)

35

8 PRAKTICKÁ ČASŤ

8.1 Ciele a hypotézy práce

Analýzou teoretických poznatkov sme dospeli k záveru, že by bolo prínosné sa zamerať na

stravovanie sestier v SR a ČR. Prieskum bol realizovaný v Nemocnici s poliklinikou

Považská Bystrica a vo Fakultnej nemocnici Olomouc.

8.2 Ciele práce

1. zistiť záujem sestier o zdravšie stravovanie a súvislosť so vzdelaním

2. zistiť a porovnať pravidelnosť stravovania sestier počas voľna a počas služieb

3. zistiť a porovnať či majú sestry dostatok času na stravovanie počas voľna a služieb

4. zistiť a porovnať či stravovanie sestier ovplyvňuje stres počas voľna a počas služieb

5. zistiť a porovnať pitný režim sestier počas voľna a počas služieb

6. zistiť a porovnať spokojnosť sestier so stravovaním počas voľna a počas služieb

7. porovnať sestry z ČR a SR v pravidelnosti stravovania, pitnom režime a ovplyvnení

stravovania stresom počas služieb

Hypotézy práce

K cieľu 1 sa vzťahujú tieto hypotézy

Hypotéza 1

H 1 : Domnievam sa, že 60% sestier sa zaujíma o zdravšie stravovanie

Hypotéza 2

H0: Záujem sestier o zdravšie stravovanie nesúvisí s ich vzdelaním

HA: Záujem sestier o zdravšie stravovanie súvisí s ich vzdelaním

36


Hypotéza 3

H0: Nie je rozdiel medzi pravidelnosťou stravovania sestier počas služby a počas voľna

HA: V pravidelnosti stravovania sestier počas služby a počas voľna je rozdiel


Hypotéza 4

H0: Sestry majú rovnaký čas na jedlo počas služby a počas voľna

HA: Sestry nemajú rovnaký čas na jedlo počas služby a počas voľna


Hypotéza 5

H0: Sestry sú pri stravovaní počas služby ovplyvnené stresom rovnako ako počas voľna

HA: Sestry nie sú rovnako ovplyvnené stresom pri stravovaní počas služby a počas voľna


Hypotéza 6

H0: Sestry majú rovnaký pitný režim počas služby a počas voľna

HA: Pitný režim sestier počas služby v práci a počas voľna sa líši.


Hypotéza 7

H0: Spokojnosť sestier so stravovaním počas služby a počas voľna sa nelíši

H0: Spokojnosť sestier so stravovaním počas služby a počas voľna sa líši


Hypotéza 8

H0: Sestry z ČR a SR sa nelíšia v pravidelnosti stravovaní počas služby

HA: Sestry z ČR a SR sa líšia v pravidelnosti stravovaní počas služby

37

Hypotéza 9

H0: Sestry z ČR a SR sú pri stravovaní počas služby rovnako ovplyvnené stresom

HA: Sestry z ČR a SR sú pri stravovaní počas služby rôzne ovplyvnené stresom

Hypotéza 10

H0: Sestry z ČR a SR sa nelíšia v pitnom režime počas služby

HA: Sestry z ČR a SR sa líšia v pitnom režime počas služby

8.3 Metodika práce

V prieskume sme použili dotazníky, ktoré boli rozdané na internom, kožnom,

ortopedickom, chirurgickom oddelení v Nemocnici s poliklinikou v Považskej Bystrici a

na internej I,II, chirurgickej I,II, ortopedickej klinike a klinike chorôb kožných

a pohlavných vo Fakultnej nemocnici v Olomouci. Dotazníky boli dva (viď príloha č.3 a 4)

- dotazník počas služby, ktorý je zostavený z 32 otázok a počas voľna, zostavený z 29

otázok.

Dotazník je najčastejšie používaná metóda vo výskume, ktorá sa používa v spoločenských

vedách na hromadné a rýchle zisťovanie faktov, názorov, postojov, preferencií, hodnôt,

potrieb, záujmov a iné. Postup pri tvorbe dotazníka:

1.) Stanovenie cieľov dotazníka- ciele by mali byť detailné a konkrétne

2.) Výber výskumného súboru- výskumník stanoví komu je určený dotazník, výber

závisí od stanovených cieľov

3.) Špecifikovanie premenných-sú súčasťou hypotéz, na základe ktorých formulujeme

dotazníkové položky

4.) Konštrukcia obsahovej stránky dotazníka- Tematické oblasti, Poradie tematických

oblastí a položiek, demografické (osobné) položky, filtrové položky, nezodpovedané

položky a vynútená voľba, dĺžka dotazníka, grafická stránka dotazníka (Elektronická

učebnica pedagogického výskumu)

V úvode sme objasnili účel vyplnenia dotazníkov a zaručili anonymitu respondentiek

a následne už boli jednotlivé otázky, ktoré mali buď zakrúžkovať alebo vyplniť. Dotazníky

38

boli predané vrchným sestrám jednotlivých kliník a oddelení. Počet vrátených dotazníkov

bolo zaokrúhlene 91%.

8.4 Charakteristika skúmaného súboru

Skúmaný súbor mal 100 respondentiek. Z toho 50 respondentiek bolo zo Slovenskej

repbubliky a 50 respondentiek z Českej republiky. V mojej diplomovej práci som použila

na spracovanie empirickej časti dva dotazníky - dotazník počas voľna a dotazník počas

služby, ktoré boli rozdané sestrám na jednotlivých už spomínaných oddeleniach

a klinikách, rôzneho pohlavia, veku a vzdelania.

8.5 Interpretácia výsledkov

Dotazník počas služby a počas voľna- sestry odpovedali rovnako

Ot. č.1,1: Ste

a) muž

b) žena

Prvá otázka bola zameraná na pohlavie.

Tab. 1 Pohlavie

odpoveď

sestry SR sestry ČR

počet % počet %

muž 0 0 0 0

žena 50 100 50 100

spolu 50 100 50 100

Obr. č.2 Graf pohlavia

0

20

40

60

80

100

počet % počet %


0 0 0 0

50

100

50

100

muž

žena

39

Z opýtaných 50 sestier zo SR aj ČR bolo 50 žien čiže 100%.

Otázka č.2,2:Vaše najvyššie dosiahnuté vzdelanie je

a ) stredoškolské vzdelanie (ukončené maturitou)

b) vyššie odborné vzdelanie

c) vysokoškolské vzdelanie – 1. Stupeň (bakalárske)

d) vysokoškolské vzdelanie – 2. Stupeň (magisterské)

Cieľom druhej otázky bolo zistiť vzdelanie sestier.

Tab.2 Vzdelanie

odpoveď


počet % počet %

stredoškolské vzdelanie (ukončené maturitou) 16 32 28 56

vyššie odborné vzdelanie 14 28 12 24

vysokoškolské vzdelanie – 1. Stupeň

(bakalárske) 11 22 7 14

vysokoškolské vzdelanie – 2. Stupeň

(magisterské) 9 18 3 6

spolu 50 100 50 100

Obr. č.3 Graf vzdelania

0

10

20

30

40

50

60

počet % počet %


16

32 28

56

14

28

12

24

11

22

7

14 9

18

3 6

stredoškolské vzdelanie (ukončené maturitou)

vyššie odborné vzdelanie

vysokoškolské vzdelanie – 1. Stupeň (bakalárske)

vysokoškolské vzdelanie – 2. Stupeň (magisterské)

40

Z 50 sestier na SR sme zistili, že 16(32%) má stredoškolské vzdelanie (ukončené

maturitou),vyššie odborné vzdelanie má 14 (28%), vysokoškolské vzdelanie-1.stupeň

(bakalárske) má 11 (22%), vysokoškolské vzdelanie-2.stupeň (magisterské) má 9 (18%)

sestier. Z 50 sestier ČR sme zistili, že 28 (56%) má stredoškolské vzdelanie (ukončené

maturitou),vyššie odborné vzdelanie má 12 (24%), vysokoškolské vzdelanie-1.stupeň

(bakalárske) má 7 (14%) sestier, vysokoškolské vzdelanie- 2.stupeň (magisterské) majú 3

(6%) sestry.

Otázka č.3,3: Rodinný stav

a) slobodná/ý

b) vydatá/ženatý

c) rozvedená/ný

d) vdova/vdovec

V nasledovnej otázke sme zisťovali rodinný stav sestier.

Tab. 3 rodinný stav

odpoveď


počet % počet %

slobodná/ý 21 42 19 38

vydatá/ženatý 25 50 22 44

rozvedená/ný 1 2 8 16

vdova/vdovec 3 6 1 2

spolu 50 100 50 100

Obr. č.4 Graf rodinného stavu

0

10

20

30

40

50

počet % počet %


21

42

19

38

25

50

22

44

1 2 8

16

3 6

1 2

slobodná/ý

vydatá/ženatý

rozvedená/ný

vdova/vdovec

41

Z opýtaných 50 sestier zo SR je slobodných 21 (42%), vydatých 25 (50%)sestier,

rozvedených 1 (2%)sestra, vdov 3 (6%) sestry a z opýtaných 50 sestier z ČR je slobodných

19 (38%), vydatých 22 (44%), rozvedených 8 (16%)sestier, vdov 1 (2%) sestra.

Otázka č.4,4: Žijem v jednej domácnosti

a) Sama/sám

b) Sama/sám s rodičmi, spolubývajúcimi

c) S priateľom/kou, manželom/kou – bez detí

d) S priateľom/kou, manželom/kou a deťmi

e) Sama/sám s deťmi

Otázka č.4 je zameraná na bývanie sestier

Tab.4 Bývanie

odpoveď


počet % počet %

Sama/sám 7 14 3 6

Sama/sám s rodičmi, spolubývajúcimi 10 20 9 18

S priateľom/kou, manželom/kou – bez detí 12 24 14 28

S priateľom/kou, manželom/kou a deťmi 21 42 21 42

sama/sám s deťmi 0 0 3 6

spolu 50 100 50 100

Obr. č.5 Graf bývania

Z opýtaných 50 sestier zo SR žijú samé 7 (14%), samé s rodičmi, spolubývajúcimi-10

(20%), s priateľom/kou, manželom/kou – bez detí 12 (24%), s priateľom/kou,

0 5

10 15 20 25 30 35 40 45

počet % počet %


7

14

3 6

10

20

9

18

12

24

14

28

21

42

21

42 Sama/sám

Sama/sám s rodičmi, spolubývajúcimi

S priateľom/kou, manželom/kou – bez detí

S priateľom/kou, manželom/kou a deťmi

42

manželom/kou a deťmi-21 (42%), sama s deťmi-0 (0%) sestier. Z opýtaných 50 sestier

z ČR žijú samé 3 (6%)sestry, samé s rodičmi, spolubývajúcimi- 9 (18%), s priateľom/kou,

manželom/kou – bez detí 14 (28%), s priateľom/kou, manželom/kou a deťmi-21 (42%)

sestier, sama s deťmi-3(6%) sestry.

Otázka č.5,5: Váš vek je

a) 21-30 rokov

b) 31-40 rokov

c) 41-50 rokov

d) 51-60 rokov

e) 61-70 rokov

V piatej otázke sme zisťovali vek sestier.

Tab.5 Vek

odpoveď


počet % počet %

21-30 rokov 15 30 17 34

31-40 rokov 7 14 16 32

41-50 rokov 9 18 13 26

51-60 rokov 18 36 4 8

61-70 rokov 1 2 0 0

spolu 50 100 50 100

Obr. č.6 Graf veku

Z opýtaných 50 sestier zo SR má 21-30 rokov 15 (30%), 31-40 rokov 7 (14%), 41-50

rokov 9 (18%), 51-60 rokov 18 (36%) sestier, 61-70 rokov 1 (2%) sesttra, z opýtaných 50

0

5

10

15

20

25

30

35

40

21-30 rokov

31-40 rokov

41-50 rokov

51-60 rokov

61-70 rokov

15

7 9

18

1

30

14 18

36

2

17 16 13

4 0

34 32

26

8

0

sestry SR počet

sestry SR %

sestry ČR počet

sestry ČR %

43

sestier z ČR má 21-30 rokov 17 (34%), 31-40 rokov 16 (32%), 41-50 rokov 13 (26%)

sestier, 51-60 rokov 4 (8%) sestry, 61-70 rokov 0 (0%) sestier.

Otázka č.6,6: Koľkokrát denne jete

a) 1-2x denne

b) 3-4x denne

c) 4-5x denne

d) viac ako 5x denne

V otázke č.6 zisťujeme koľkokrát denne sestry jedia počas služby a počas voľna.

Tab.6 Počet denného príjmu jedál počas služby a počas voľna

odpoveď


počet % počet %

1-2xdenne 4 8 3 6

3-4xdenne 41 82 28 56

4-5xdenne 5 10 13 26

viac ako 5x denne 0 0 6 12

spolu 50 100 50 100

Z opýtaných 50 sestier zo SR 1-2x denne jedia 4 (8%)sestry, 3-4x denne 41 (82%), 4-5x

denne 5 (10%), viac ako 5x denne 0 (0%) sestier, z opýtaných 50 sestier z ČR jedia 1-2x

denne 3 (6%) sestry,3-4x denne 28 (56%), 4-5xdenne 13 (26%), viac ako 5x denne 6

(12%) sestier.

Otázka č.7,7: Vaše porcie jedla sú

a) veľké

b) väčšinou väčšie

c) malé

d) väčšinou menšie

V nasledovnej otázke zisťujeme aké porcie jedla jedia sestry.

44

Tab.7 Porcie jedla počas služby a počas voľna

odpoveď


počet % počet %

veľké 3 6 2 4

väčšinou väčšie 13 26 3 6

malé 10 20 17 34

väčšinou menšie 24 48 28 56

spolu 50 100 50 100

Z opýtaných 50 sestier zo SR jedia sestry : veľké 3 (6%) sestry, väčšinou väčšie 13 (26%),

malé 10 (20%), väčšinou menšie 24 (48%) porcie a z opýtaných 50 sestier z ČR jedia

sestry veľké 2 (4%), väčšinou väčšie 3 (6%), malé 17 (34%), väčšinou menšie 28 (56%)

porcie.

Otázka č.17,14: Zaujímate sa o zdravšiu výživu

a) áno

b) nie

Ďalšia otázka smeruje k tomu, či sa zaujímajú sestry o zdravšiu výživu.

Tab.8 Prítomnosť záujmu o zdravšiu výživu počas služby a počas voľna

odpoveď


počet % počet %

áno 31 62 35 70

nie 19 38 15 30

spolu 50 100 50 100

Z opýtaných 50 sestier zo SR odpovedalo áno 31 (62%), nie 19 (38%) sestier, z opýtaných

sestier z ČR odpovedalo áno 35 (70%), nie 15 (30%) sestier.

Otázka č.18,15: Ak áno odkiaľ

a) rodina a priatelia

b) masmédiá

c) časopisy

d) internet

V tejto otázke zisťujeme odkiaľ sa zaujímajú sestry o zdravšiu výživu.

45

Tab.9 Zdroje záujmu o zdravšiu výživu počas služby a počas voľna

odpoveď


počet % počet %

rodina a priatelia 7 22,58 11 31,43

masmédiá 8 25,8 11 31,43

časopisy 23 74,19 21 60

internet 17 54,84 25 71,43

31 sestier zo SR odpovedalo na predchádzajúcu otázku áno, z toho označilo, že sa zaujíma

o zdravšiu stravu od rodiny a priateľov 7 (22,58%), masmédií 8 (25,8%), časopisov 23

(74,19%), internetu 17 (54,84%) sestier, z ČR odpovedalo áno 35 sestier a z toho označilo,

že sa zaujíma o zdravšiu stravu od rodiny a priateľov 11 (31,43%), masmédií 11 (31,43%),

časopisov 21 (60%), internetu 25 (71,43%) sestier.

Otázka č.19,16: Držíte diétu

a) áno

b) nie

V otázke č.19 a 16 zisťujeme, či sestry držia diétu.

Tab.10 Prítomnosť držania diéty počas služby a počas voľna

odpoveď


počet % počet %

áno 4 8 3 6

nie 46 92 47 94

spolu 50 100 50 100

Z opýtaných 50 sestier zo SR odpovedalo áno 4 (8%) sestry, nie 46 (92%) sestier,

z opýtaných sestier z ČR odpovedalo áno 3(6%) sestry, nie 47 (94%) sestier.

Otázka č.20,17: Ak áno akú

Ak sestry odpovedali v predchádzajúcej otázke áno, zaujímalo nás akú diétu držia.

46

Tab.11 Druhy diét počas služby a počas voľna

odpoveď


počet % počet %

vegetariánska 1 25 1 33,33

po 18.00 nejem, poobede len ovocie a zeleninu

jem 1 25 0 0

menej sladkého 1 25 0 0

nízkocholesterolovú, neslanú 1 25 0 0

nízkotučná 0 0 1 33,33

jem menej pečiva 0 0 1 33,33

spolu 4 100 3 100

Z opýtaných sestier zo SR odpovedalo, že drží diétu 4 sestry, z toho jedna (25%)

vegetariánsku, jedna (25%) po 18.00 neje a poobede len ovocie a zeleninu je, jedna (25%)

je menej sladkého, jedna (25%) má nízkocholesterolovú, neslanú diétu. Z opýtaných sestier

z ČR odpovedalo, že drží diétu 3 sestry a z toho jedna (33,33%) vegetariánsku diétu, jedna

(33,33%) nízkotučnú a jedna (33,33%) je menej pečiva.

Otázka č.23,20: Jete fast food

a) áno

b) nie

V ďalšej otázke zisťujeme či jedia sestry fast food.

Tab.12 Jedenie fast foodu počas služby a počas voľna

odpoveď


počet % počet %

áno 13 26 17 34

nie 37 74 33 66

spolu 50 100 50 100



47

Otázka č.24,21 Ak áno ako často

a) .....krát/deň

b) .....krát/týždeň

c) .....krát/ mesiac

d) .....krát/rok

Ak sestry odpovedali v predchádzajúcej otázke áno, zisťujeme ako často jedia fast food.

Tab.13 Frekvencia príjmu jedla- fast foodu počas služby a počas voľna

odpoveď


počet % počet %

1x/mesiac 6 46,15 3 17,65

1x/rok 1 7,69 0 0

2x/rok 1 7,69 2 11,76

2x/mesiac 3 23,08 4 23,53

2x/týždeň 1 7,69 1 5,88

5x/rok 1 7,69 0 0

10x/rok 0 0 1 5,88

1x/týždeň 0 0 3 17,65

3x/mesiac 0 0 1 5,88

3x/týždeň 0 0 1 5,88

6x/rok 0 0 1 5,88

spolu 13 100 17 100

13 sestier zo SR odpovedali áno, z toho jedia fast food 1x/mesiac 6(46,15%)sestier,

2x/mesiac 3(23,08%)sestry, 1x, 2x,5x/rok jedna sestra (7,69), 2x/týždeň jedna (7,69%)

sestra. Sestry z ČR odpovedali áno 17, z toho 1x/mesiac a 1x/týždeň 3 (17,65%) sestry,

2x/rok 2 (11,76%), 2x/mesiac 4 (23,53%) sestry, 10x/rok, 3x/mesiac, 3x a 2x/týždeň,

6x/rok jedna (5,88%)sestra.

Otázka č. 25,22: Vplývajú stresové situácie na príjem Vašej stravy

a) áno

b) nie

c) iné(vypísať)

48

V otázke č. 25 a 22 sa zisťujeme, či sestry ovplyvňujú stresové situácie na príjem jedla.

Tab.14 Vplyv stresových situácií na príjem stravy počas služby a počas voľna

odpoveď


počet % počet %

áno 39 78 37 74

nie 11 22 13 26

spolu 50 100 50 100

Z opýtaných 50 sestier zo SR odpovedalo áno 39 (78%), nie 11(22%), z opýtaných sestier

z ČR odpovedalo áno 37 (74%), nie 13 (26%).

Otázka č.26,23: Ak áno ako

V strese mám:

a) zvýšený príjem stravy

b) znížený príjem stravy

c) iné (vypísať)

Ak sestry odpovedali v predchádzajúcej otázke kladne, zisťujeme, ako vplýva stres na

príjem stravy sestier.

Tab.č.15 Príjem stravy v stresových situáciách počas služby a počas voľna

odpoveď


počet % počet %

zvýšený príjem 19 48,72 20 54,05

znížený príjem 20 51,28 17 45,95

iné(vypísať) 0 0 0 0

spolu 39 100 37 100

Sestry zo SR, ktoré odpovedali kladne bolo 39 a z toho má zvýšený príjem stravy 19

(48,72%), znížený príjem stravy 20 (51,28%) sestier a sestry z ČR, ktoré odpovedali

kladne bolo 37, z toho má zvýšený príjem stravy 20 (54,05%) a znížený príjem stravy 17

(45,95%) sestier.

49

Otázka č.29,26: Fajčíte

a) áno (uveďte v priemere koľko a za aký časový úsek)

b) nie

c) iné (vypísať)

V nasledovnej otázke zisťujeme, či sestry fajčia a ak áno koľko.

Tab.16 Prítomnosť fajčenia počas služby a počas voľna

odpoveď


počet % počet %

áno 2ks 0 0 2 4

áno 3ks 2 4 0 0

áno 4ks 0 0 2 4

áno 5ks 2 4 2 4

áno 10ks 0 0 2 4

áno 20ks 0 0 1 2

nie 46 92 41 82

spolu 50 100 50 100

Z 50 opýtaných sestier zo SR odpovedalo áno: 3 ks/deň 2 (4%) ,5 ks/deň 2 (4%) sestry,

nie: 46 (92%) sestier, z 50 opýtaných sestier z ČR odpovedalo áno: 2 ks/deň 2 (4%),4

ks/deň 2 (4%), 5 ks/deň 2 (4%), 10 ks/deň 2 (4%) sestry, 20 ks/deň 1 (2%) sestra, nie: 41

(82%) sestier.

Otázka č.30,27: Myslíte si, že sa stravujete zdravo

a) áno

b) nie

c) iné(vypísať)

V ot. č.30 a 27 sa pýtame čo si myslia sestry o svojom stravovaní, či sa stravujú zdravo

alebo nie.

50

Tab.17 Mienka zdravého stravovania počas služby a počas voľna

odpoveď


počet % počet %

áno 15 30 16 32

nie 32 64 31 62


spolu 50 100 50 100

Z opýtaných 50 sestier zo SR odpovedalo áno 15 (30%), nie 32 (64%) sestier a iné-

niekedy 3 (6%) sestry, z opýtaných 50 sestier z ČR odpovedalo áno 16 (32%),nie 31 (62%)

sestier, iné- 3 (6%) sestry z toho 1 sestra (ako kedy), 2 sestry (podľa financií).

Otázka č.32, 29: Ste spokojná/ný so stravovaním

a) áno

b) nie

V ot.č. 32 a 29 sa pýtame na spokojnosť sestier so stravovaním.

Tab.18 Spokojnosť so stravovaním počas služby a počas voľna

odpoveď


počet % počet %

áno 8 16 19 38

nie 42 84 31 62

spolu 50 100 50 100



Dotazník počas služby

Otázka č.8: Počas dennej služby konzumujete

a) raňajky (snídaně)

b) desiata (svačina)

51

c) obed

d) olovrant (svačina)

e) večera

f) druhá večera

Otázka osem je zameraná na počet jednotlivých chodov jedál.

Tab.19 Prítomnosť konzumácie jednotlivých chodov jedál počas dennej služby

odpoveď


počet % počet %

raňajky(snídaně) 30 60 38 56

desiata(svačina) 27 54 22 44

obed 36 72 49 98

olovrant(svačina) 13 26 22 44

večera 11 22 28 56

druhá večera 0 0 3 6

Z opýtaných 50 sestier zo SR odpovedalo, že raňajkuje 30 (60%),desiatuje 27 (54%),

obeduje 36 (72%), olovrantuje13 (26%) ,večeria 11 (22%) sestier, druhú večeru neje

žiadna sestra, z opýtaných. 50 sestier z ČR raňajkuje 38 (56%), desiatuje 22 (44%),

obeduje 49 (98%), olovrantuje 22 (44%), večeria 28 (56%) sestier a druhú večeru jedia

3(6%) sestry.

Otázka č.9: Jete počas nočnej služby

a) áno

b) nie

c) iné(vypísať)

V otázke č.9 sa pýtame sestier, či jedia počas nočnej služby.

52

Tab.20 Príjem stravy počas nočnej služby

odpoveď

Sestry SR Sestry ČR

počet % počet %

áno 27 54 41 82

nie 22 44 9 18


spolu 50 100 50 100

Z 50 opýtaných sestier zo SR je 27 (54%), neje 22 (44%)sestier a ako kedy odpovedala 1

(2%) sestra. Z ČR je 41 (82%) a neje 9 (18%) sestier, na odpoveď iné neodpovedala žiadna

sestra.

Otázka č.10: Ak je Vaša odpoveď áno, koľkokrát

a) 1-2x

b) 3-4x

c) 5-6x

V otázke 10 zisťujeme koľkokrát jedia sestry počas nočnej služby

Tab.21 Frekvencia príjmu stravy počas nočnej služby

odpoveď


počet % počet %

1-2x 26 96,3 24 58,54

3-4x 1 3,7 16 39,02

5-6x 0 0 1 2,44

spolu 27 100 41 100

Sestier zo SR, ktoré odpovedali kladne bolo 27 a tie jedia 1-2x -26 (96,3%) sestier, 3-4x-1

(3,7%) sestra, 5-6x-0 (0%) sestier počas nočnej služby a sestier z ČR, ktoré odpovedali

kladne bolo 41 a tie jedia 1-2x-24 (58,54%), 3-4x-16 (39,02%) sestier, 5-6x-1 (2,44%)

sestra počas nočnej služby.

53

Otázka č.11: Aký čas venujete počas dennej služby

a) raňajkám..........min

b) desiate..............min

c) obedu................min

d) olovrantu..........min

e) večeri................min

V otázke č.11 zisťujeme aký čas venujú sestry jednotlivým chodom počas dennej služby.

Tab.22 Čas venovaný jednotlivým chodom jedla počas dennej služby

odpoveď


počet % počet %

raňajky 30min 0 0 1 2






rańajky 1,5min 0 0 1 2

raňajky 0 min 28 56 12 24

spolu 50 100 50 100

desiata 15min 3 6 1 2

desiata10min 6 12 10 20





desiata 0,5min 0 0 1 2


spolu 50 100 50 100

obed 30min 1 2 4 8

obed 20min 4 8 9 18

obed 15min 8 16 15 30

obed 10min 10 20 16 32

obed 5min 5 10 4 8

obed 3min 1 2 0 0

54

obed 0min 21 42 2 4

spolu 50 100 50 100

olovrant 56min 0 0 1 2






olovrant 0,5min 0 0 1 2


spolu 50 100 50 100

večera 35min 0 0 1 2






večera 1,5min 0 0 1 2

večera 0min 41 82 23 46

spolu 50 100 50 100

Z opýtaných 50 sestier zo SR odpovedalo, že raňajkuje 10min 11 (22%), 5min 10 (20%)

sestier, 3min 1(2%) sestra, 0min 28(56%) sestier, desiatuje: 15min 3(6%) sestry,10min

6(12%), 5min 10 (20%) sestier, 3min 1(2%) sestra, 2min 3 (6%) sestry, 1min 1 (2%)

sestra, 0min 26 (52%) sestier, obeduje: 30min 1 (2%) sestra, 20min 4 (8%) sestry, 15min 8

(16%), 10min 10 (20%), 5min 5 (10%) sestier, 3min 1 (2%) sestra, 0min 21 (42%) sestier,

olovrantuje: 15min 1 (2%) sestra, 10min 5 (10%) sestier, 5min 3 (6%) sestry, 3min 1 (2%)

sestra, 0min 40 (80%) sestier, večeria: 15min 1 (2%) sestra, 10min 4 (8%), 5min 4 (8%)

sestry, 0min 41 (82%) sestier. Z opýtaných 50 sestier z ČR odpovedalo, že raňajkuje:

30min 1 (2%) sestra,15min 4 (8%) sestry,10min 15 (30%), 5min 15 (30%) sestier, 2min 2

(4%) sestry, 0min 12 (24%) sestier, desiatuje: 15min 1 (2%) sestra,10min 10 (20%), 5min

7 (14%) sestier, 3min 1 (2%) sestra, 2min 1 (2%), 1min 1 (2%) sestra, 0min 28 (56%)

sestier, obeduje: 30min 4 (8%) sestry, 20min 9 (18%), 15min 15 (30%), 10min 16 (32%)

sestier, 5min 4 (8%),0min 2 (4%) sestry, olovrantuje: 56min 1 (2%) sestra, 15min 2

(4%)sestry, 10min 8 (16%), 5min 8 (16%) sestier, 2min 2 (4%) sestry ,0,5min 1 (2%)

sestra,0min 28 (56%) sestier, večeria: 35min 1 (2%),30min 1 (2%) sestra ,15min 8 (16%),

55

10min 9 (18%), 5min 6 (12%) sestier,4min 1 (2%),1,5min 1 (2%)sestra, 0min 23 (46%)

sestier.

Otázka č.12: Máte dostatok času na jedlo počas služby

a) áno

b) nie

c) iné (vypísať)

V otázke č.12 zisťujeme či majú sestry dostatok času na jedlo.

Tab.23 Prítomnosť dostatku času na jedlo počas služby

odpoveď


počet % počet %

áno 7 14 8 16

nie 39 78 35 70


spolu 50 100 50 100

Z 50 opýtaných sestier zo SR odpovedalo áno 7 (14%), nie 39 (78%) sestier a iné- ako

kedy 4 (8%) sestry, z 50 opýtaných sestier z ČR odpovedalo áno 8 (16%), nie 35 (70%),

a iné-7 (14%) sestier- z toho ako kedy-6 sestier, podľa stavu pacientov na oddelení-

1sestra.

Otázka č.13: Odbiehate od jedla

a) áno

b) nie

c) iné (vypísať)

V otázke č. 13 zisťujeme, či sestry odbiehajú od jedla.

56

Tab.24 Odbiehanie od jedla počas služby

odpoveď


počet % počet %

áno 37 74 45 90

nie 12 24 2 4


spolu 50 100 50 100

Z opýtaných 50 sestier zo SR odpovedalo áno 37 (74%), nie 12 (24%) sestier, iné- ako

kedy 1 (2%) sestra, z opýtaných sestier z ČR odpovedalo áno 45 (90%), nie 2 (4%) sestier,

iné- niekedy 3 (6%) sestry.

Otázka č.14: O koľkej hodine naposledy jete na dennej službe

V nasledovnej otázke s číslom 14 sa pýtame na čas kedy jedia sestry na dennej službe.

Tab.25 Čas posledného príjmu jedla na dennej službe

odpoveď


počet % počet %

13.00 0 0 1 2

14.00 4 8 3 6

15.00 12 24 13 26

16.00 16 32 21 42

17.00 17 34 12 24

18.00 1 2 0 0

spolu 50 100 50 100

Z 50 opýtaných sestier zo SR odpovedalo o 14.00 – 4 (8%) sestry, 15.00 – 12 (24%), 16.00

– 16 (32%), 17.00 – 17 (34%) sestier, 18.00 – 1 (2%) sestra, z 50 opýtaných sestier z ČR

odpovedalo 13.00 – 1 (2%) sestra, 14.00- 3 (6%) sestry, 15.00-13 (26%), 16.00-21 (42%),

17.00 – 12 (24%) sestier.

Otázka č.15: O koľkej hodine naposledy jete na nočnej službe

V otázke č.15 sme sa opýtali sestier o koľkej hodine naposledy jedia na nočnej službe.

57

Tab.26 Čas posledného príjmu jedla na nočnej službe

odpoveď


počet % počet %

24.00 4 14,81 1 2,44

1.00 1 3,7 2 4,88

20.00 7 25,9 13 31,7

21.00 4 14,81 9 21,96

22.00 5 18,52 8 19,5

23.00 6 22,22 5 12,20

19.00 0 0 3 7,31

spolu 27 100 41 100

Z opýtaných 50 sestier odpovedalo že je na nočnej službe 27 sestier zo SR (viď ot. č.9)

o 00.00 – 4 (14,81%) sestry, 1.00 – 1 (3,7%)sestra, 20.00- 7 (25,9%)sestier, 21.00-4

(14,81%) sestry, 22.00-5 (18,52%), 23.00- 6 (22,22%) sestier. Z opýtaných 50 sestier

odpovedalo že je 41 sestier z ČR (viď ot.č.9) o 24.00- 1 (2,44%) sestra, 1.00- 2 (4,88%)

sestry, 20.00- 13 (31,7%), 21.00-9 (21,96%), 22.00- 8 (19,5%), 23.00-5 (12,20%)

sestier,19.00-3 (7,31%) sestry.

Otázka č.16: Máte možnosť vo Vašom zamestnaní si objednať teplé jedlo

a) áno

b) nie

c) iné (vypísať)

V otázke č.16 zisťujeme, či majú sestry možnosť v zamestnaní si objednať teplé jedlo.

Tab.27 Prítomnosť možnosti objednania si teplého jedla v zamestnaní

odpoveď


počet % počet %

áno 42 84 48 96

nie 8 16 2 4


spolu 50 100 50 100

58


sestier z ČR odpovedalo áno 48 (96%) sestier, nie 2 (4%) sestry.

Otázka č.21: Uveďte zloženie Vašej stravy počas dennej služby

ovocie, zelenina, strukoviny (luštěnina), cestoviny, mäso, ryby, sladkosti (napolitanky,

cukríky, lízatká…), műsli, slané (chipsy, tyčinky,arašidy…), vajíčka, mliečne výrobky(aj

mlieko) -2-3x/denne, 1xdenne, viac ako 2x/týždeň, 2x/týždeň, 1x/týždeň, nejem, pečivo-2-

3x/denne, 1xdenne, viac ako 2x/týždeň, 2x/týždeň, 1x/týždeň, iné (vypísať)

V ot.č. 21 zisťujeme zloženie stravy sestier počas služby.

Tab.28 Zloženie stravy počas dennej služby

Odpoveď


počet % počet %

ovocie

2-3x denne 9 18 5 10

1x denne 26 52 17 34

viac ako

2x/týždeň 1 2 11 22

2x/týždeň 5 10 5 10

1x/týždeň 7 14 6 12

nejem 2 4 6 12

spolu 50 100 50 100

zelenina

2-3x denne 8 16 1 2

1x denne 20 40 19 38

viac ako

2x/týždeň 8 16 9 18

2x/týždeň 6 12 7 14

1x/týždeň 8 16 5 10

nejem 0 0 9 18

spolu 50 100 50 100

pečivo

2-3x denne 9 18 21 42

1x denne 26 52 17 34

viac ako

2x/týždeň 4 8 6 12

2x/týždeň 3 6 0 0


nejem 5 10 4 8

spolu 50 100 50 100

Strukoviny (lúštěnina) 2-3x denne 1 2 2 4

59

1x denne 1 2 5 10

viac ako

2x/týždeň 5 10 7 14

2x/týždeň 7 14 7 14

1x/týždeň 19 38 16 32

nejem 17 34 13 26

spolu 50 100 50 100

cestoviny

2-3x denne 4 8 2 4

1x denne 4 8 5 10

viac ako

2x/týždeň 7 14 8 16

2x/týždeň 6 12 7 14

1x/týždeň 18 36 15 30

nejem 11 22 13 26

spolu 50 100 50 100

mäso

2-3x denne 7 14 1 2

1x denne 3 6 3 6

viac ako

2x/týždeň 13 26 14 28

2x/týždeň 13 26 7 14

1x/týždeň 10 20 20 40

nejem 4 8 5 10

spolu 50 100 50 100

ryby

2-3x denne 0 0 1 2

1x denne 0 0 5 10

viac ako


2x/týždeň 8 16 6 12

1x/týždeň 26 52 26 52

nejem 13 26 10 20

spolu 50 100 50 100

sladkosti(napolitánky,

cukríky, lízatká)

2-3x denne 6 12 10 20

1x denne 22 44 14 28

viac ako

2x/týždeň 5 10 8 16

2x/týždeň 2 4 5 10

1x/týždeň 8 16 8 16

nejem 7 14 5 10

spolu 50 100 50 100

Mussli

2-3x denne 6 12 4 8

1x denne 17 34 6 12

viac ako

2x/týždeň 6 12 5 10

60

2x/týždeň 1 2 7 14

1x/týždeň 4 8 9 18

nejem 16 32 19 38

spolu 50 100 50 100

Slané(chipsy,tyčinky,arašidy..)

2-3x denne 1 2 0 0

1x denne 8 16 3 6

viac ako

2x/týždeň 7 14 6 12

2x/týždeň 5 10 9 18

1x/týždeň 15 30 16 32

nejem 14 28 16 32

spolu 50 100 50 100

Vajíčka

2-3x denne 0 0 0 0

1x denne 0 0 7 14

viac ako

2x/týždeň 3 6 7 14

2x/týždeň 3 6 12 24

1x/týždeň 15 30 14 28

nejem 29 58 10 20

spolu 50 100 50 100

Mliečne výrobky

2-3x denne 5 10 10 20

1x denne 11 22 16 32

viac ako

2x/týždeň 12 24 14 28

2x/týždeň 3 6 6 12

1x/týždeň 5 10 3 6

nejem 14 28 1 2

spolu 50 100 50 100

Z opýtaných 50 sestier zo SR jed ovocie: 2-3xdenne 9 (18%), 1x denne 26 (52%) sestier

viac ako 2x/týždeň 1 (2%)sestra, 2x/týždeň, 5 (10%), 1x/týždeň 7 (14%) sestier a neje 2

(4%) sestry, zelenina: 2-3xdenne 18 (16%), 1x denne 20 (40%), viac ako 2x/týždeň 8

(16%), 2x/týždeň, 6 (12%), 1x/týždeň 8 (16%) a neje 0 (0%) sestier, pečivo : 2-3x denne 9

(18%), 1x denne 26 (52%) sestier, viac ako 2x/týždeň 4(8%) sestry, 2x/týždeň, 3 (6%),

1x/týždeň 3(6%)sestry a neje 5(10%) sestier ,strukoviny (lúštěnina): 2-3x denne 0 (0%),

1x denne 0 (0%), viac ako 2x/týždeň 5 (10%), 2x/týždeň, 7 (14%), 1x/týždeň 19 (38%)

a neje 19 (38%) sestier, cestoviny: 2-3xdenne 4 (8%), 1x denne 4 (8%)sestry, viac ako

2x/týždeň 7 (14%), 2x/týždeň, 6 (12%)sestier, 1x/týždeň 18 (36%) a neje 11 (22%) sestier,

mäso: 2-3x denne 2 (4%), 1x denne 3 (6%)sestry, viac ako 2x/týždeň 13 (26%), 2x/týždeň,

61

13 (26%) , 1x/týždeň 10 (20%) a neje 9 (18%) sestier, ryby: 2-3xdenne 0 (0%), 1x denne 0

(0%) sestier, viac ako 2x/týždeň 3 (6%)sestry, 2x/týždeň, 8 (16%), 1x/týždeň 26 (52%)

a neje 13 (26%) sestier, sladkosti (napolitánky, cukríky, lízatká): 2-3x denne 16 (12%), 1x

denne 22 (44%)sestier, viac ako 2x/týždeň 5 (10%) sestier, 2x/týždeň, 2 (4%) sestry,

1x/týždeň 8 (16%) a neje 7 (14%) sestier, mussli: 2-3x denne 6 (12%), 1x denne 17 (34%)

viac ako 2x/týždeň 6 (12%) sestier, 2x/týždeň, 1 (2%) sestra , 1x/týždeň 4 (8%) sestry

a neje 16 (32%) sestier, slané (chipsy,tyčinky,arašidy): 2-3xdenne 1 (2%) sestra, 1x denne

8 (16%), viac ako 2x/týždeň 7 (14%), 2x/týždeň, 5 (10%), 1x/týždeň 15 (30%) a neje 14

(28%) sestier, vajíčka: 2-3x denne 0 (0%), 1x denne 0 (0%) sestier, viac ako 2x/týždeň 3

(6%), 2x/týždeň, 3 (6%)sestry, 1x/týždeň 0 (0%) a neje 29 (58%) sestier, mliečne výrobky:

2-3xdenne 5 (10%), 1x denne 11 (22%) , viac ako 2x/týždeň 12 (24%) sestier, 2x/týždeň, 3

(6%)sestry, 1x/týždeň 5 (10%) a neje 14 (28%) sestier. Z opýtaných 50 sestier z ČR je

ovocie: 2-3xdenne 5 (10%), 1x denne 17 (34%), viac ako 2x/týždeň 11 (22%), 2x/týždeň, 5

(10%), 1x/týždeň 6 (12%) a neje 6 (12%) sestier, zelenina: 2-3xdenne 1 (2%) sestra, 1x

denne 19 (38%), viac ako 2x/týždeň 9 (18%), 2x/týždeň, 7 (14%), 1x/týždeň 5 (10%)

a neje 9 (18%) sestier, pečivo : 2-3xdenne 21 (42%), 1x denne 17 (34%), viac ako

2x/týždeň 6 (12%), 2x/týždeň, 0 (0%)sestier, 1x/týždeň 2 (4%)sestra a neje 4 (8%) sestry,

strukoviny (lúštěnina): 2-3xdenne 0 (0%), 1x denne 0 (0%), viac ako 2x/týždeň 7 (14%),

2x/týždeň, 7 (14%), 1x/týždeň 16 (32%) a neje 20 (40%) sestier, cestoviny: 2-3xdenne 2

(4%)sestry, 1x denne 5 (10%), viac ako 2x/týždeň 8 (16%), 2x/týždeň, 7 (14%), 1x/týždeň

15 (30%) a neje 13 (26%) sestier, mäso: 2-3xdenne 1 (2%) sestra, 1x denne 3 (6%)sestry,

viac ako 2x/týždeň 14 (28%), 2x/týždeň, 7 (14%), 1x/týždeň 20 (40%) a neje 5 (10%)

sestier, ryby: 2-3xdenne 1 (2%)sestra, 1x denne 5 (10%)sestier, viac ako 2x/týždeň 2

(4%)sestry, 2x/týždeň, 6 (12%), 1x/týždeň 26 (52%) a neje 10 (20%) sestier, sladkosti

(napolitánky, cukríky, lízatká): 2-3xdenne 10 (20%), 1x denne 14 (28%), viac ako

2x/týždeň 8 (16%), 2x/týždeň, 5 (10%), 1x/týždeň 8 (16%) a neje 5 (10%) sestier, mussli:

2-3x denne 4 (8%) sestry, 1x denne 6 (12%), viac ako 2x/týždeň 5 (10%), 2x/týždeň, 7

(14%)sestier, 1x/týždeň 9 (18%) a neje 19 (38%) sestier, slané (chipsy,tyčinky,arašidy..):

2-3x denne 0 (0%) sestier, 1x denne 3 (6%)sestry, viac ako 2x/týždeň 6 (12%), 2x/týždeň,

9 (18%), 1x/týždeň 16 (32%) a neje 16 (32%) sestier, vajíčka: 2-3x denne 0 (0%), 1x

denne 7 (14%), viac ako 2x/týždeň 7 (14%) , 2x/týždeň, 12 (24%), 1x/týždeň 14 (28%)

a neje 10 (20%) sestier, mliečne výrobky: : 2-3x denne 10 (20%), 1x denne 16 (32%) , viac

ako 2x/týždeň 14 (28%)sestier, 2x/týždeň 6 (12%)sestry, 1x/týždeň 3 (6%) sestry a neje 1

(2%) sestra.

62

Otázka č.22: Uveďte zloženie Vašej stravy počas nočnej služby

ovocie, zelenina, strukoviny (luštěnina), cestoviny, mäso, ryby, sladkosti (napolitanky,

cukríky, lízatká…), műsli, slané (chipsy, tyčinky,arašidy…), vajíčka, mliečne výrobky (aj

mlieko)-2-3x/denne, 1xdenne, viac ako 2x/týždeň, 2x/týždeň, 1x/týždeň, neje, pečivo-2-


V otázke č.22 zisťujeme zloženie stravy sestier počas nočnej služby.

Tab.č.29 Zloženie stravy počas nočnej služby

Odpoveď


počet % počet %

ovocie

2-3x denne 9 18 5 10

1x denne 26 52 17 34

viac ako

2x/týždeň 1 2 11 22

2x/týždeň 5 10 5 10

1x/týždeň 7 14 6 12

nejem 2 4 6 12

spolu 50 100 50 100

zelenina

2-3x denne 8 16 1 2

1x denne 20 40 19 38

viac ako

2x/týždeň 8 16 9 18

2x/týždeň 6 12 7 14

1x/týždeň 8 16 5 10

nejem 0 0 9 18

spolu 50 100 50 100

pečivo

2-3x denne 9 18 21 42

1x denne 26 52 17 34

viac ako

2x/týždeň 4 8 6 12



nejem 5 10 4 8

spolu 50 100 50 100

Strukoviny (lúštěnina)

2-3x denne 0 0 0 0

1x denne 0 0 0 0

viac ako

2x/týždeň 5 10 7 14

2x/týždeň 7 14 7 14

63

1x/týždeň 19 38 16 32

nejem 19 38 20 40

spolu 50 100 50 100

cestoviny

2-3x denne 4 8 2 4

1x denne 4 8 5 10

viac ako

2x/týždeň 7 14 8 16

2x/týždeň 6 12 7 14

1x/týždeň 18 36 15 30

nejem 11 22 13 26

spolu 50 100 50 100

mäso

2-3x denne 2 4 1 2

1x denne 3 6 3 6

viac ako

2x/týždeň 13 26 14 28

2x/týždeň 13 26 7 14

1x/týždeň 10 20 20 40

nejem 9 18 5 10

spolu 50 100 50 100

ryby

2-3x denne 0 0 1 2

1x denne 0 0 5 10

viac ako


2x/týždeň 8 16 6 12

1x/týždeň 26 52 26 52

nejem 13 26 10 20

spolu 50 100 50 100

sladkosti(napolitánky,

cukríky, lízatká)

2-3x denne 6 12 10 20

1x denne 22 44 14 28

viac ako

2x/týždeň 5 10 8 16

2x/týždeň 2 4 5 10

1x/týždeň 8 16 8 16

nejem 7 14 5 10

spolu 50 100 50 100

Mussli

2-3x denne 6 12 4 8

1x denne 17 34 6 12

viac ako

2x/týždeň 6 12 5 10

2x/týždeň 1 2 7 14

1x/týždeň 4 8 9 18

nejem 16 32 19 38

64

spolu 50 100 50 100


2-3x denne 1 2 0 0

1x denne 8 16 3 6

viac ako

2x/týždeň 7 14 6 12

2x/týždeň 5 10 9 18

1x/týždeň 15 30 16 32

nejem 14 28 16 32

spolu 50 100 50 100

Vajíčka

2-3x denne 0 0 0 0

1x denne 0 0 7 14

viac ako

2x/týždeň 3 6 7 14

2x/týždeň 3 6 12 24

1x/týždeň 15 30 14 28

nejem 29 58 10 20

spolu 50 100 50 100

Mliečne výrobky

2-3x denne 5 10 10 20

1x denne 11 22 16 32

viac ako

2x/týždeň 12 24 14 28

2x/týždeň 3 6 6 12

1x/týždeň 5 10 3 6

nejem 14 28 1 2

spolu 50 100 50 100

Z opýtaných 50 sestier zo SR jed ovocie: 2-3xdenne 9 (18%), 1x denne 26 (52%) sestier

viac ako 2x/týždeň 1 (2%) sestra, 2x/týždeň, 5 (10%), 1x/týždeň 7 (14%) sestier a neje 2

(4%) sestry, zelenina: 2-3x denne 18 (16%), 1x denne 20 (40%), viac ako 2x/týždeň 8


(18%), 1x denne 26 (52%) sestier, viac ako 2x/týždeň 4 (8%), 2x/týždeň, 3 (6%),

1x/týždeň 3 (6%)sestry a neje 5( 10%) sestier ,strukoviny (lúštěnina): 2-3x denne 0 (0%),

1x denne 0 (0%), viac ako 2x/týždeň 5 (10%), 2x/týždeň, 7 (14%), 1x/týždeň 19 (38%)

a neje 19 (38%) sestier, cestoviny: 2-3x denne 4 (8%), 1x denne 4 (8%), viac ako

2x/týždeň 7 (14%), 2x/týždeň, 6 (12%), 1x/týždeň 18 (36%) a neje 11 (22%) sestier, mäso:

2-3xdenne 2 (4%), 1x denne 3 (6%)sestry, viac ako 2x/týždeň 13 (26%), 2x/týždeň, 13

(26%), 1x/týždeň 10 (20%)sestra a neje 9 (18%) sestier, ryby: 2-3x denne 0 (0%), 1x denne

0 (0%)sestier, viac ako 2x/týždeň 3(6%) sestry, 2x/týždeň, 8 (16%), 1x/týždeň 26 (52%)


65

denne 22 (44%), viac ako 2x/týždeň 5 (10%) sestier, 2x/týždeň, 2 (4%) sestry, 1x/týždeň 8

(16%) a neje 7 (14%) sestier, mussli: 2-3x denne 6 (12%), 1x denne 17 (34%) viac ako

2x/týždeň 6 (12%) sestier, 2x/týždeň, 1 (2%) sestra , 1x/týždeň 4 (8%) sestry a neje 16

(32%) sestier, slané (chipsy,tyčinky,arašidy): 2-3x denne 1 (2%) sestra, 1x denne 8 (16%),


sestier, vajíčka: 2-3x denne 0 (0%), 1x denne 0 (0%) sestier, viac ako 2x/týždeň 3 (6%),

2x/týždeň, 3 (6%)sestry, 1x/týždeň 0 (0%) a neje 29 (58%) sestier, mliečne výrobky: 2-3x

denne 5 (10%), 1x denne 11 (22%), viac ako 2x/týždeň 12 (24%) sestier, 2x/týždeň, 3 (6%)

sestry, 1x/týždeň 5 (10%) a neje 14 (28%) sestier. Z opýtaných 50 sestier z ČR je ovocie:

2-3x denne 5 (10%), 1x denne 17 (34%), viac ako 2x/týždeň 11 (22%), 2x/týždeň, 5 (10%),

1x/týždeň 6 (12%) a neje 6 (12%) sestier, zelenina: 2-3x denne 1 (2%) sestra, 1x denne 19

(38%), viac ako 2x/týždeň 9 (18%), 2x/týždeň, 7 (14%), 1x/týždeň 5 (10%) a neje 9 (18%)

sestier, pečivo : 2-3x denne 21 (42%), 1x denne 17 (34%), viac ako 2x/týždeň 6 (12%),

2x/týždeň, 0 (0%)sestier, 1x/týždeň 2 (4%) a neje 4 (8%) sestry, strukoviny (lúštěnina): 2-

3x denne 0 (0%), 1x denne 0 (0%), viac ako 2x/týždeň 7 (14%) sestry, 2x/týždeň, 7 (14%),

1x/týždeň 16 (32%) a neje 20 (40%) sestier, cestoviny: 2-3x denne 2 (4%)sestry, 1x denne

5 (10%), viac ako 2x/týždeň 8 (16%), 2x/týždeň, 7 (14%), 1x/týždeň 15 (30%) a neje 13

(26%) sestier, mäso: 2-3x denne 1 (2%) sestra, 1x denne 3 (6%)sestry, viac ako 2x/týždeň

14 (28%), 2x/týždeň, 7 (14%), 1x/týždeň 20 (40%) a neje 5 (10%) sestier, ryby: 2-3x

denne 1 (2%)sestra, 1x denne 5 (10%)sestier, viac ako 2x/týždeň 2 (4%)sestry, 2x/týždeň,

6 (12%), 1x/týždeň 26 (52%) a neje 10 (20%) sestier, sladkosti (napolitánky, cukríky,

lízatká): 2-3x denne 10 (20%), 1x denne 14 (28%), viac ako 2x/týždeň 8 (16%), 2x/týždeň,

5 (10%), 1x/týždeň 8 (16%) a neje 5 (10%) sestier, mussli: 2-3x denne 4 (8%) sestry, 1x

denne 6 (12%), viac ako 2x/týždeň 5 (10%), 2x/týždeň, 7 (14%), 1x/týždeň 9 (18%) a neje

19 (38%) sestier, slané (chipsy,tyčinky,arašidy..): 2-3xdenne 0 (0%)sestier, 1x denne 3

(6%)sestry, viac ako 2x/týždeň 6 (12%), 2x/týždeň, 9 (18%), 1x/týždeň 16 (32%) a neje 16

(32%) sestier, vajíčka: 2-3x denne 0 (0%), 1x denne 7 (14%), viac ako 2x/týždeň 7 (14%),

2x/týždeň, 12 (24%), 1x/týždeň 14 (28%) a neje 10 (20%) sestier, mliečne výrobky: : 2-3x

denne 10 (20%), 1x denne 16 (32%) , viac ako 2x/týždeň 14 (28%), 2x/týždeň 6 (12%)

sestier, 1x/týždeň 3 (6%) sestry a neje 1 (2%) sestra.

Otázka č.27: Koľko litrov tekutín vypijete za deň

a) 0,5-1l

b) 1-2l

66

c) 2-3l

d) iné (vypísať)

V ot. č. 27 zisťujeme počet litrov tekutín, ktoré sestry vypijú za deň.

Tab.30 Množstvo vypitých tekutín za deň počas služby

odpoveď


počet % počet %

0,5-1 23 46 14 28

1-2 24 48 27 54

2-3 3 6 9 18

iné (vypísať) 0 0 0 0

spolu 50 100 50 100

Z opýtaných 50 sestier zo SR odpovedalo 0,5-1l-23 (46%) sestier, 1-2l-24 (48%) sestier,

2-3l-3 (6%) sestry. Z opýtaných 50 sestier z ČR odpovedalo 0,5-1l-14 (28%), 1-2l-27

(54%), 2-3l-9 (18%) sestier, iné-0 (0%) sestier.

Otázka č.28: Príjem tekutín máte

a) priebežný

b) nárazový

c) iné(vypísať)

V ot. č. 28 zisťujeme aký príjem tekutín majú sestry, buď priebežný alebo nárazový.

Tab.31 Príjem tekutín počas služby

odpoveď


počet % počet %

priebežný 32 64 30 60

nárazový 18 36 20 40

spolu 50 100 50 100

67

Z 50 opýtaných sestier zo SR odpovedalo, že majú príjem tekutín priebežný 32 (64%) ,

nárazový 18 (36%) sestier a z 50 opýtaných sestier z ČR odpovedalo, že majú príjem

tekutín priebežný 30 (60%) a nárazový 20 (40%) sestier.

31. Ako by Ste vylepšili Vaše stravovanie

V nasledovnej otázke zisťujeme ako by sestry vylepšili svoje stravovanie.

Tab.32 Možnosti vylepšenia stravovania počas služby

odpoveď

sestry SR

sestry

ČR

počet %

poč

et %

Pravidelnosť a kľud 5 10 10 20

bez nočných služieb, cez deň prestávku na obed 1 2 0 0

chcem byť vegánka 1 2 0 0

jes´t menej pečiva, viac strukovín, rýb 1 2 0 0

jes´t viac ovocia a zeleniny, rýb 1 2 0 0

jesť menej sladkého 2 4 3 6

jesť menej 1 2 0 0

jesť pravidelne v malých dávkach, v kľude jesť, menej mastných

jedál 1 2 0 0

menej smaženého jedla 1 2 1 2

menšie porcie, menej mäsa 1 2 0 0

možnosť objednania ovocných a zeleninových dóz 1 2 0 0

nejesť mastné jedlá 1 2 0 0

neviem 12 24 17 34

piť menej a často 1 2 1 2

prestávku na jedlo 1 2 0 0

pri tejto práci sa nedá vylepšiť, nie je kedy sa kultúrne najesť 1 2 0 0

viac času 1 2 2 4

viac eur na stravu 2 4 0 0

viac ovocia a zeleniny 5 10 9 18

viac strukovín, menej mäsa, kvalitnejšie výrobky 1 2 0 0

viac teplej stravy 1 2 0 0

viac zdravšie jesť 2 4 4 8

zmeniť zamestnanie 2 4 0 0

žiadno 4 8 3 6

spolu 50 100 50 100

68

Z opýtaných 50 sestier zo SR odpovedalo, že by chceli jesť: (pravidelne a kľudne),( viac

ovocia a zeleniny) 5 (10%) sestier, (žiadno) 4 (8%) sestry, (jesť menej sladkého), (viac eur

na stravu), (zdravšie), (zmeniť zamestnanie) 2 (4%)sestry. Ďalej (nevie ako by zmenili

stravovanie) 12 (24%) sestier, (bez nočných služieb, cez deň prestávku na obed), (byť

vegánkou), 1 (2%) sestra, jesť: (menej pečiva, viac strukovín, rýb), (viac ovocia a zeleniny,

rýb) ,(menej),(pravidelne v malých dávkach, v kľude jesť, menej mastných jedál),( menej

smaženého jedla), (menšie porcie, menej mäsa), (nejesť mastné jedlá), (viac strukovín,

menej mäsa, kvalitnejšie výrobky),( viac teplej stravy), (piť menej a často),( prestávku na

jedlo), (pri tejto práci sa nedá vylepšiť -nie je kedy sa kultúrne najesť),( možnosť

objednania ovocných a zeleninových dóz),(viac času)1 (2%) sestra. Z opýtaných 50 sestier

z ČR odpovedalo, že by chceli : (jesť pravidelne a kľudne) 10 (20%) setsier ,( viac ovocia

a zeleniny) 9 (18%) sestier, (nevie ako by zmenili stravovanie)17(34%) sestier ,(žiadno

),(jesť menej sladkého)3 (6%) sestry, (zdravšie )4 (8%) sestry, (menej smaženého jedla),

(piť menej a často) 1 (2%) sestra, (viac času) 2 (4%) sestry.

Dotazník počas voľna:

Otázka č.8: Počas dňa konzumujete

a) raňajky(snídaně)

b) desiata(svačina)

c) obed

d) olovrant(svačina)

e) večera

f) druhá večera

Otázka osem je zameraná na počet jednotlivých chodov jedál.

Tab.33 Prítomnosť konzumácie jednotlivých chodov jedál počas voľna

odpoveď


počet % počet %

raňajky(snídaně) 45 90 44 88

desiata(svačina) 13 26 20 40

obed 49 98 50 100

olovrant(svačina) 9 18 30 60

69

večera 42 84 44 88

druhá večera 3 6 17 34

Z opýtaných 50 sestier zo SR odpovedalo, že raňajkuje 45 (90%),desiatuje 13 (26%),

obeduje 49 (98%), olovrantuje 9 (18%) ,večeria 42 (84%) sestier, druhú večeru jedia 3

(6%) sestry, z opýtaných 50 sestier z ČR raňajkuje 44 (88%), desiatuje 20 (40%), obeduje

50 (100%), olovrantuje 30 (60%), večeria 44 (88%) a druhú večeru je 17 (34%) sestier.

Otázka č.9: Aký čas venujete



c) obedu................min


e) večeri................min

f) druhej večeri

V nasledovnej otázke zisťujeme koľko venujú sestry minút jednotlivým chodom jedál.

Tab.34 Čas venovaný jednotlivým chodom jedál počas voľna

odpoveď


počet % počet %









rańajky 1,5min 0 0 1 2

raňajky 0 min 5 10 6 12

spolu 50 100 50 100



70

desiata10min 6 12 5 10

desiata 5-6min 0 0 1 2




desiata 0,5min 0 0 1 2


spolu 50 100 50 100

obed 35min 0 0 1 2

obed 30min 4 8 5 10

obed 25min 10 20 4 8

obed 20min 16 32 6 12

obed 15min 14 28 18 36

obed 10min 5 10 15 30

obed 5min 0 0 1 2

obed 0min 1 2 0 0

spolu 50 100 50 100






olovrant 0,5min 0 0 1 2


spolu 50 100 50 100





večera 15min 20 40 9 18

večera 10min 18 36 15 30



večera 1,5min 0 0 1 2


spolu 50 100 50 100

druhá večera 25min 0 0 1 2





71


spolu 50 100 50 100

Z opýtaných 50 sestier zo SR odpovedalo, že raňajkuje 15min 9 (18%), 10min 31 (62%),

5min 5 (10%) sestier, desiatuje: 15min 2 (4%)sestry,10min 6 (12%), 5min 5 (10%)sestier,

obeduje: 30min 4 (8%)sestry, 25min 10 (20%), 20min 16 (32%), 15min 14 (28%), 10min 5

(10%)sestier,0min 1(2%)sestra, olovrantuje: 15min 1 (2%)sestra, 10min 7 (14%)sestier,

5min 1 (2%)sestra,0min 41 (82%)sestier, večeria: 35min 1 (2%) sestra,25min 2 (4%)

sestry,20min 1 (2%) sestra,15min 20 (40%), 10min 18 (36%), 0min 8 (16%)sestier, druhá

večera: 15min 2 (4%) sestry, 0min 47 (94%) sestier, Z opýtaných 50 sestier z ČR

odpovedalo, že raňajkuje: 50min 1 (2%),30min 1 (2%), 25min 1 (2%) sestra,15min 15

(30%), 10min 9 (18%), 5min 12 (24%)sestier,1,5min 1 (2%)sestra, 0min 6 (12%) sestier,

desiatuje: 20min 1 (2%)sestra, 15min 3 (6%) sestry,10min 5 (10%) sestier, 5-6min 1 (2%)

sestra, 5 min 7 (14%)sestier, 2min 1 (2%), 1min 1 (2%), 0,5min 1 (2%)sestra, 0min 30

(60%)sestier, obeduje: 35min 1 (2%) sestra,30min 5 (10%) sestier, 25min 4 (8%) sestry,

20min 6 (12%), 15min 18 (36%), 10min 15 (30%) sestier, 5min 1 (2%) sestra olovrantuje:

20min 2 (4%)sestry, 15min 1 (2%)sestra, 10min 16 (32%), 5min 8 (16%) sestier, 2min 2

(4%) sestry ,0,5min 1 (2%)sestra,0min 20 (40%) sestier, večeria: 30min 3 (6%), 25min 2

(4%) sestry,20min 9 (1%),15min 9 (18%), 10min 15 (30%) sestier, 5min 4 (8%)sestry,

4min 1 (2%),1,5min 1 (2%) sestra, 0min 6 (12%) sestier, druhá večera: 25min 1 (2%)

sestra, 15min 5 (10%), 10min 7 (14%) sestier, 5min 3 (6%) sestry, 4min 1 (2%) sestra,

0min 33 (66%) sestier.

Otázka č.10: Máte dostatok času na jedlo počas voľna

a) áno

b) nie

c) iné (vypísať)

V otázke č.10 zisťujeme či majú sestry dostatok času na jedlo.

72

Tab.35 Prítomnosť dostatku času na jedlo počas voľna

odpoveď


počet % počet %

áno 50 100 24 48

nie 0 0 22 44


spolu 50 100 50 100

Z 50 opýtaných sestier zo SR odpovedalo áno 50 (100%), nie 0 (0%) a iné- 0 (0%) sestier,

z 50 opýtaných sestier z ČR odpovedalo áno 24 (48%), nie 22 (44%) sestier a iné- 4 (8%)

sestry -z toho: ako kedy-2sestry, občas nie -1 sestra

Otázka č.11: Odbiehate od jedla

a) áno

b) nie

c) iné (vypísať)

V otázke č. 11 sa pýtame, či sestry odbiehajú od jedla.

Tab.36 Odbiehanie od jedla počas voľna

odpoveď


počet % počet %

áno 13 26 27 54

nie 37 74 20 40


spolu 50 100 50 100

Z opýtaných 50 sestier zo SR odpovedalo áno 13 (26%), nie 37 (74%), iné-0 (0%) sestier,

z opýtaných 50 sestier z ČR odpovedalo áno 27 (54%), nie 20 (40%) sestier, iné-3 (6%)

sestry z toho: 1 sestra- niekedy je to nutné , 2 sestry- niekedy.

Otázka č.12: O koľkej naposledy jete?

a) 16.00

b) 17.00

c) 18.00

73

d) 19.00

e) 20.00

f) iné (vypísať)

V otázke č.12 sa pýtame na čas kedy jedia sestry počas voľna.

Tab.37 Čas posledného príjmu jedla počas voľna

odpoveď


počet % počet %

16.00 1 2 0 0

17.00 3 6 3 6

18.00 11 22 18 36

19.00 7 14 11 22

20.00 15 30 5 10


spolu 50 100 50 100

.

Z 50 opýtaných sestier zo SR odpovedalo o 16.00 – 1 (2%) sestra, 17.00 – 3 (6%)sestry,

18.00 – 11 (22%),19.00-7 (14%), 20.00-15 (30%), iné-13 (26%) sestier: 21.00- 5

sestier,23.00- 4 sestry,22.00- 2 sestry, 00.00-2 sestry, z 50 opýtaných sestier z ČR

odpovedalo 17.00 – 3 (6%) sestry,18.00-18 (36%),19.00-11 (22%), 20.00 -5 (10%), iné-11

(22%) sestier: 1.00- 2 sestry, 22.00-2 sestry, 21.00-3 sestry, 23.00- 4 sestry.

Otázka č. 13: Jete v noci(po 24.00 hod)

a) áno

b) nie

c) iné (vypísať)

V ot.č. 13 zisťujeme, či sestry jedia po 24.00 hod

.

Tab.38 Príjem jedla v noci(po 24.00hod)

odpoveď


počet % počet %

áno 0 0 1 2

nie 50 100 49 98

spolu 50 100 50 100

74


50 sestier z ČR odpovedalo áno 1 (2%) sestra, nie 49 (98%) sestier.

Otázka č.18: Označte ako často používate jednotlivé prípravy jedál

varenie, dusenie (parný hrniec), grilovanie, pečenie, vyprážanie (smaženie)-2-3x denne, 1x

denne,viac ako 2x/týždeň, 2x/týždeň, 1x/týždeň, nevarím, nedusím, negrilujem, nepečiem,

nevyprážam.

Vot.č.18 zisťujeme ako často používajú sestry jednotlivé prípravy jedál.

Tab.39 Frekvencia jednotlivých príprav jedál počas voľna

odpoveď


počet % počet %

varenie 2-3xdenne 6 12 6 12

varenie 1xdenne 25 50 29 58

varenie viac ako 2x/týždeň 5 10 4 8

varenie 2x/týždeň 5 10 7 14

varenie 1x/týždeň 8 16 3 6

nevarím 1 2 1 2

spolu 50 100 50 100

dusenie(parný hrniec) 2-3xdenne 1 2 2 4

dusenie(parný hrniec) 1xdenne 11 22 8 16

dusenie(parný hrniec) viac ako

2x/týždeň 6 12 7 14

dusenie(parný hrniec) 2x/týždeň 6 12 6 12

dusenie(parný hrniec) 1x/týždeň 11 22 13 26

nedusím 15 30 14 28

spolu 50 100 50 100

grilovanie 2-3xdenne 0 0 0 0

grilovanie 1xdenne 2 4 5 10

grilovanie viac ako 2x/týždeň 0 0 2 4

grilovanie 2x/týždeň 2 4 1 2

grilovanie 1x/týždeň 13 26 11 22

negrilujem 33 66 31 62

spolu 50 100 50 100

pečenie 2-3xdenne 1 2 1 2

pečenie 1xdenne 4 8 8 16

pečenie viac ako 2x/týždeň 2 4 4 8

pečenie 2x/týždeň 6 12 6 12

75

pečenie 1x/týždeň 28 56 26 52

nepečiem 9 18 5 10

spolu 50 100 50 100

vysmážanie(smaženie) 2-3xdenne 1 2 0 0

vysmážanie(smaženie)1xdenne 4 8 6 12

vysmážanie(smaženie)viac ako


vysmážanie(smaženie) 2x/týždeň 6 12 8 16

vysmážanie(smaženie) 1x/týždeň 28 56 23 46

nevysmážam(nesmažím) 9 18 10 20

spolu 50 100 50 100

Z opýtaných 50 sestier zo SR odpovedalo, že varia: 2-3x denne 6 (25%), 1x denne 25

(50%), viac ako 2x/týždeň, 2x/týždeň, 5 (10%), 1x/týždeň 8 (16%)sestier, nevarí-1(2%)

sestra, dusia: 2-3x denne 1 (2%)sestra, 1x denne 1 (22%) sestra, viac ako 2x/týždeň 6

(12%), 2x/týždeň 6 (12%),1x/týždeň 11 (22%), nedusí-15 (30%) sestier, griluje: 2-3x

denne 0 (0%) sestier, 1x denne 2 (4%) sestry, viac ako 2x/týždeň 0 (0%) sestier, 2x/týždeň

2 (4%) sestry,1x/týždeň 13 (26%), negriluje-33 (66%)sestier, pečie: 2-3x denne 1(2%)

sestra, 1xdenne 4 (8%), viac ako 2x/týždeň 2 (4%) sestry,2x/týždeň 6 (12%),1x/týždeň 28

(56%),nepečie 9 (18%) sestier, vysmáža: 2-3x denne 1 (2%) sestra, 1xdenne 2 (4%), viac

ako 2x/týždeň 2 (4%) sestry, 2x/týždeň 6 (12%), 1x/týždeň 28 (56%),nevysmáža 9 (18%)

sestier. Z opýtaných 50 sestier z ČR odpovedalo, že varia: 2-3x denne 6 (12%), 1x denne

29 (58%) sestier, viac ako 2x/týždeň 4 (8%) sestry, 2x/týždeň 7 (14%) sestier, 1x/týždeň 3

(6%) sestry, nevarí-1 (2%) sestra, dusia: 2-3x denne 2 (4%) sestry, 1x denne 8 (16%), viac

ako 2x/týždeň 7 (14%),2x/týždeň 6 (12%),1x/týždeň 13 (26%), nedusí-14 (28%) sestier,

griluje: 2-3x denne 0 (0%)sestier, 1xdenne 5 (10%)sestier, viac ako 2x/týždeň 2 (4%)

sestry,2x/týždeň 1 (2%)sestra,1x/týždeň 11 (22%), negriluje-31 (62%)sestier, pečie: 2-3x

denne1 (2%)sestra, 1xdenne 8 (16%)sestier, viac ako 2x/týždeň 4 (8%)sestry, 2x/týždeň 6

(12%),1x/týždeň 26 (52%),nepečie 5 (10%)sestier, vysmáža: 2-3x denne 0 (0%), 1x denne

6 (12%) sestier, viac ako 2x/týždeň 3 (6%)sestry, 2x/týždeň 8 (16%),1x/týždeň 23

(46%),nevysmáža 10 (20%) sestier.

Otázka č.19: Uveďte zloženie Vašej stravy

ovocie, zelenina, strukoviny (luštěnina),cestoviny, mäso, ryby, sladkosti (napolitanky,

cukríky, lízatká…), műsli, slané (chipsy, tyčinky,arašidy…), vajíčka, mliečne výrobky (aj

76

mlieko)-2-3x/denne, 1xdenne, viac ako 2x/týždeň, 2x/týždeň, 1x/týždeň, neje, pečivo-2-


V ot.č. 19 zisťujeme zloženie stravy u sestier.

Tab.40 Zloženie stravy počas voľna

odpoveď


počet % počet %

ovocie

2-3x denne 10 20 5 10

1x denne 27 54 18 36

viac ako

2x/týždeň 1 2 10 20

2x/týždeň 5 10 3 6

1x/týždeň 6 12 9 18

nejem 1 2 5 10

spolu 50 100 50 100

zelenina

2-3x denne 8 16 2 4

1x denne 21 42 15 30

viac ako

2x/týždeň 8 16 9 18

2x/týždeň 6 12 10 20

1x/týždeň 7 14 4 8

nejem 0 0 0 0

spolu 50 100 50 100

pečivo

2-3x denne 9 18 21 42

1x denne 27 54 14 28

viac ako

2x/týždeň 4 8 6 12



nejem 4 8 6 12

spolu 50 100 50 100

Strukoviny (lúštěnina)

2-3x denne 1 2 3 6

1x denne 1 2 9 18

viac ako

2x/týždeň 5 10 7 14

2x/týždeň 8 16 6 12

1x/týždeň 18 36 13 26

nejem 17 34 12 24

77

spolu 50 100 50 100

cestoviny

2-3x denne 4 8 3 6

1x denne 4 8 4 8

viac ako

2x/týždeň 7 14 11 22

2x/týždeň 6 12 11 22

1x/týždeň 17 34 15 30

nejem 12 24 6 12

spolu 50 100 50 100

mäso

2-3x denne 7 14 5 10

1x denne 2 4 9 18

viac ako

2x/týždeň 13 26 18 36

2x/týždeň 13 26 7 14

1x/týždeň 11 22 5 10

nejem 4 8 6 12

spolu 50 100 50 100

ryby

2-3x denne 0 0 0 0

1x denne 0 0 0 0

viac ako

2x/týždeň 9 18 5 10

2x/týždeň 9 18 10 20

1x/týždeň 22 44 22 44

nejem 10 20 13 26

spolu 50 100 50 100

sladkosti(napolitánky, cukríky,

lízatká)

2-3x denne 6 12 10 20

1x denne 23 46 12 24

viac ako

2x/týždeň 4 8 12 24

2x/týždeň 2 4 7 14

1x/týždeň 8 16 4 8

nejem 7 14 5 10

spolu 50 100 50 100

Mussli

2-3x denne 6 12 5 10

1x denne 17 34 7 14

viac ako

2x/týždeň 6 12 9 18

2x/týždeň 1 2 5 10

1x/týždeň 4 8 8 16

nejem 16 32 16 32

spolu 50 100 50 100

78


2-3x denne 0 0 0 0

1x denne 0 0 0 0

viac ako

2x/týždeň 4 8 11 22

2x/týždeň 17 34 12 24

1x/týždeň 17 34 11 22

nejem 13 26 16 32

spolu 50 100 50 100

Vajíčka

2-3x denne 0 0 0 0

1x denne 0 0 13 26

viac ako

2x/týždeň 3 6 8 16

2x/týždeň 3 6 9 18

1x/týždeň 13 26 10 20

nejem 31 62 10 20

spolu 50 100 50 100

Mliečne výrobky

2-3x denne 3 6 7 14

1x denne 11 22 10 20

viac ako

2x/týždeň 12 24 15 30

2x/týždeň 4 8 5 10

1x/týždeň 6 12 8 16

nejem 14 28 5 10

spolu 50 100 50 100

Z opýtaných 50 sestier zo SR jed ovocie: 2-3x denne 10 (20%), 1x denne 27 (54%)sestier,

viac ako 2x/týždeň 1 (2%) sestra, 2x/týždeň, 5 (10%), 1x/týždeň 6 (12%)sestier a neje

1(2%) sestra, zelenina: 2-3x denne 8 (16%), 1x denne 21 (42%), viac ako 2x/týždeň 8


(18%), 1x denne 27 (54% ) sestier, viac ako 2x/týždeň 4 (8%), 2x/týždeň, 3 (6%),

1x/týždeň 3 (6%) a neje 4 (8%) sestry, strukoviny (lúštěnina): 2-3x denne 1 (2%), 1x

denne 1 (2%)sestra, viac ako 2x/týždeň 5 (10%), 2x/týždeň, 8 (13%), 1x/týždeň 18 (36%)

a neje 17 (34%) sestier, cestoviny: 2-3x denne 4 (8%), 1x denne 4 (8%)sestry, viac ako

2x/týždeň 7 (14%), 2x/týždeň, 6 (12%), 1x/týždeň 17 (34%) a neje 12 (24%) sestier, mäso:

2-3x denne 7 (14%)sestier, 1x denne 2 (4%)sestry, viac ako 2x/týždeň 13 (26%),

2x/týždeň, 13 (26%), 1x/týždeň 11 (22%) sestier a neje 4 (8%) sestry, ryby: 2-3x denne 0

(0%), 1x denne 0 (0%), viac ako 2x/týždeň 9 (18%), 2x/týždeň, 9 (18%), 1x/týždeň 22

(44%) a neje 10 (20%) sestier, sladkosti (napolitánky, cukríky, lízatká): 2-3x denne 6

79

(12%), 1x denne 23 (46%)sestier, viac ako 2x/týždeň 4 (8%), 2x/týždeň, 2 (4%) sestry,

1x/týždeň 8 (16%) a neje 7 (14%) sestier, mussli: 2-3x denne 6 (12%), 1x denne 17 (34%)

viac ako 2x/týždeň 6 (12%) sestier, 2x/týždeň, 1 (2%) sestra, 1x/týždeň 4 (8%)sestry a neje

16 (32%) sestier, slané (chipsy,tyčinky,arašidy..): 2-3x denne 0 (0%), 1x denne 0 (0%)

sestier, viac ako 2x/týždeň 4 (8%)sestry, 2x/týždeň, 17 (34%), 1x/týždeň 17 (34%) a neje

13 (26%) sestier, vajíčka: 2-3x denne 0 (0%), 1x denne 0 (0%) sestier, viac ako 2x/týždeň

3 (6%), 2x/týždeň, 3 (6%) sestry, 1x/týždeň 13 (26%) a neje 31 (62%) sestier, mliečne

výrobky: : 2-3x denne 3 (6%) sestry, 1x denne 11 (22%) , viac ako 2x/týždeň 12

(24%)sestier, 2x/týždeň, 4 (8%)sestry, 1x/týždeň 6 (12%) a neje 14 (28%) sestier.

Z opýtaných 50 sestier zo SR je ovocie: 2-3x denne 5 (10%), 1x denne 18 (36%), viac ako

2x/týždeň 10 (20%)sestier, 2x/týždeň, 3 (6%)sestry, 1x/týždeň 9 (18%) a neje 5 (10%)

sestier, zelenina: 2-3x denne 2 (4%) sestry, 1x denne 15 (30%), viac ako 2x/týždeň 9

(18%), 2x/týždeň, 10 (20%)sestier, 1x/týždeň 4 (8%) sestry a neje 0 (0%) sestier, pečivo :

2-3x denne 21 (42%), 1x denne 14 (28%), viac ako 2x/týždeň 6 (12%) sestier, 2x/týždeň, 3

(6%), 1x/týždeň 3 (6%) sestry a neje 6 (12%) sestier, strukoviny (lúštěnina): 2-3x denne 3

(6%)sestry, 1x denne 9 (18%), viac ako 2x/týždeň 7 (14%), 2x/týždeň, 6 (12%), 1x/týždeň

13 (26%) a neje 12 (24%) sestier, cestoviny: 2-3x denne 3 (6%), 1x denne 4 (8%)sestry,


sestier, mäso: 2-3x denne 5 (10%), 1x denne 9 (18%), viac ako 2x/týždeň 18 (36%),

2x/týždeň, 7 (14%), 1x/týždeň 5 (10%) a neje 6 (12%) sestier, ryby: 2-3x denne 0 (0%), 1x

denne 0 (0%), viac ako 2x/týždeň 5 (10%), 2x/týždeň, 10 (20%), 1x/týždeň 22 (44%)


denne 12 (24%), viac ako 2x/týždeň 12 (24%), 2x/týždeň, 7 (14%) sestier, 1x/týždeň 4

(8%)sestry a neje 5 (10%) sestier, mussli: 2-3x denne 5 (10%), 1x denne 7 (14%) viac ako

2x/týždeň 9 (18%), 2x/týždeň, 5 (10%), 1x/týždeň 8 (16%) a neje 16 (32%) sestier, slané

(chipsy,tyčinky,arašidy..): 2-3xdenne 0 (0%), 1x denne 0 (0%), viac ako 2x/týždeň 11

(22%), 2x/týždeň, 12 (24%), 1x/týždeň 11 (22%) a neje 16 (32%) sestier, vajíčka: 2-

3xdenne 0 (0%), 1x denne 13 (26%), viac ako 2x/týždeň 8 (16%), 2x/týždeň, 9 (18%),

1x/týždeň 10 (20%) a neje 10 (20%) sestier, mliečne výrobky: : 2-3xdenne 7 (14%), 1x

denne 10 (20%) , viac ako 2x/týždeň 15 (30%) sestier, 2x/týždeň, 5 (10%), 1x/týždeň 8

(16%) a neje 5 (10%) sestier.

Otázka č.24: Koľko litrov tekutín vypijete za deň

a) 0,5-1l

80

b) 1-2l

c) 2-3l

d) iné (vypísať)

V nasledovnej otázke zisťujeme koľko litrov tekutín vypijú sestry počas dňa.

Tab.41 Množstvo vypitých tekutín počas voľna

odpoveď


počet % počet %

0,5-1 18 36 14 28

1-2 26 52 27 54

2-3 6 12 9 18


spolu 50 100 50 100

Z opýtaných 50 sestier zo SR odpovedalo 0,5-1l-18 (36%), 1-2l-26 (52%), 2-3l-6 (12%)

sestier, z opýtaných sestier z ČR odpovedalo 0,5-1l-14 (28%), 1-2l-27 (54%), 2-3l-9

(18%)sestier, iné-0 /0%) sestier

Otázka č.25: Príjem tekutín máte

a) priebežný

b) nárazový

c) iné(vypísať)

V ot. č. 25 zisťujeme aký príjem tekutín majú sestry.

Tab.42 Príjem tekutín počas voľna

odpoveď


počet % počet %

priebežný 43 86 35 70

nárazový 7 14 15 30

spolu 50 100 50 100

81

Z 50 opýtaných sestier zo SR odpovedalo, že majú príjem tekutín priebežný 43 (86%) ,

nárazový 7 (14%) sestier a z 50 opýtaných sestier z ČR odpovedalo, že majú príjem tekutín

priebežný 35 (70%) a nárazový 15 (30%) sestier

Otázka č.28: Ako by Ste vylepšili Vaše stravovanie

V nasledovnej otázke zisťujeme ako by sestry vylepšili svoje stravovanie.

Tab.43 Možnosti vylepšenia stravovania počas voľna

odpoveď sestry SR sestry ČR

počet % počet %

jesť menej

pečiva, viac

strukovín, rýb 1 2 6 12

jesť viac

ovocia.

zeleniny, rýb 6 12 3 6

jesť pravidelne

v malých

dávkach, v

kľude jesť,

menej mastných

jedál 1 2 0 0

jesť viac

zeleniny 1 2 6 12

menej sladkého 4 8 1 2

menej

smaženého

jedla 1 2 0 0

nejesť mastné

jedlá 6 12 0 0

neviem 12 24 17 34

piť menej a

často 1 2 1 2

pravidelne jesť 4 8 7 14

viac času 2 4 2 4

viac eur 2 4 0 0

viac strukovín,

menej mäsa,

kvalitnejšie

výrobky 1 2 0 0

viac teplej 4 8 0 0

82

stravy

žiadno 4 8 7 14

Spolu 50 100 50 100

Z opýtaných 50 sestier zo SR odpovedalo, že by chceli : jesť: (viac ovocia a zeleniny,

rýb), (menej mastných jedál) 6 (12%) sestier, (menej sladkého),(pravidelne),(viac teplej

stravy) 4 (8%) sestry. Ďalej odpovedali: (žiadno) 4 (8%),(viac času), ( viac eur) 2

(4%)sestry,(jesť menej pečiva, viac strukovín a rýb),( jesť pravidelne v malých dávkach,

v kľude jesť, menej mastných jedál),(jesť viac zeleniny), (menej smaženého jedla), (piť

menej a často), (viac strukovín, menej mäsa, kvalitnejšie výrobky) 1 (2%) sestra, nevie 12

(24%) sestier. Z opýtaných 50 sestier z ČR odpovedalo, že by chceli : jesť: (menej

pečiva, viac strukovín a rýb), (viac zeleniny) 6 (12%), pravidelne 7 (14%) sestier,(viac

ovocia a zeleniny, rýb) 3 (6%) sestry,(menej sladkého)1 (2%) sestra. Ďalej odpovedali:

(žiadno) 7 (14%),(nevie) 17 (34%) sestier, (viac času) 2 (4%) sestry, piť menej a často 1

(2%) sestra.

83

Diskusia

V našej práci sme sa zamerali na stravovanie sestier počas služby a počas voľna, kde sme

oslovili sestry zo SR a ČR. Bolo distribuovaných 110 dotazníkov, ktoré boli rozdané na

interné, chirurgické, ortopedické, kožné oddelenie ,chirurgickú kliniku I,II, ortopedickú,

kliniku, internú kliniku I, II a kliniku chorôb kožných a pohlavných, z toho použiteľných

k štatistickému vypracovaniu bolo 100

V prvom cieli sme zisťovali záujem sestier o zdravšie stravovanie a súvislosť so

vzdelaním, ku ktorému sa vzťahuje hypotéza č.1- H1: Domnievam sa, že 60% sestier sa

zaujíma o zdravšie stravovanie. Hypotézu H1: nemožno zamietnuť, 60% sestier sa

zaujíma o zdravšie stravovanie. 95% interval spoľahlivosti pre podiel sestier, ktoré

odpovedali, že sa zaujímajú o zdravšiu výživu, je 56,7% - 75,3%. Tento interval pokrýva

hypotézou predpokladaných 60%. Bolo zistené, že sa zaujíma o zdravšie stravovanie

31(62%) sestier zo SR počas služby aj počas voľna a zaujíma 35(70%) sestier z ČR počas

služby aj počas voľna. V bakalárskej práci Dany Adámkovej s názvom Výživa sester na

operačním sále pod vedením Mgr. Marty Šenkyříkovej tiež zisťovali záujem o zdravú

výživu, kde z opýtaných 80 sestier odpovedalo kladne viac ako 90% sestier. V ďalšej

hypotéze č.2 predpokladáme, že záujem sestier o zdravšie stravovanie nesúvisí s ich

vzdelaním- H02: nemožno zamietnuť. Fisherov presný test nepreukázal štatisticky

významnú závislosť medzi záujmom sestier o zdravšie stravovanie a ich vzdelaním.

Záujem o zdravšie stravovanie má 66,7% sestier s vysokoškolským vzdelaním a 65,7%

sestier so stredoškolským vzdelaním alebo vyšším odborným vzdelaním. Tento rozdiel nie

je štatisticky významný, hladina signifikancie testu p = 1,000 (> 0,05). V druhom cieli

sme chceli zistiť a porovnať pravidelnosť stravovania sestier počas voľna a počas služieb.

K tomuto cieľu sa vzťahuje hypotéza č.3- H03: Nie je rozdiel medzi pravidelnosťou

stravovania sestier počas služby a počas voľna. Hypotézu H03 zamietame. Bowkerov test

symetrie preukázal, že sestry v dobe dennej služby skonzumujú štatisticky významne

menší počet jedál než v dobe voľna. 8 sestier (8,2%) uviedlo, že v dobe dennej služby

skonzumujú viac jedál než v dobe voľna a 57 sestier (58,2%) uviedlo, že v dobe dennej

služby skonzumujú menej jedál než v dobe voľna. Rozdiel v počtu jedál konzumovaných

v dobe voľna a v dobe dennej služby je štatisticky významný, hladina signifikancie testu p

< 0,0001. V prieskume Dumanovej a Lévyovej , ktorý bol zameraný na zhodnotenie

životného štýlu sestier a pôrodných asistentiek sa zistilo, že z opýtaných 417

respondentov(87% sestier, 87% pôrodných asistentiek, 3,1% neuviedlo) sa pravidelne

84

stravuje 198 respondentov (47,5%), 184(44,1%) nepravidelne a 8,4% neuviedlo.

V bakalárskej práci Dany Adámkovej s názvom Výživa sester na operačním sále pod

vedením Mgr. Marty Šenkyříkovej tiež skúmali podobnú oblasť a výsledkom bolo, že

z opýtaných 80 sestier v deň voľna 4x denne je 40% sestier, oproti tomu v pracovný deň je

4x za deň (16,25%) sestier. V pracovnom dni bolo najviac respondentiek (66,25%), ktoré

uviedli konzumáciu 3 jedál denne. Doporučený počet 5 jedál za deň uviedlo v pracovnom

dni len 5% sestier a v deň voľna 22,5%. V ďalšom prieskume ohľadom stravovania sestier,

ktoré zrealizovalo oddelenie klinickej Fakultnej Thomayerovej nemocnice v Prahe (FTN)

českých a slovenských nemocniciach, zistil, že ženy nad 30 rokov zachovávajú v skladbe

jedla jedálnička rozvrhnutie na hlavné a vedľajšie jedlo. U sestier do 30 rokov spočíva

z čiastočných konzumácií napr. polievka s pečivom, šalát s majonézou alebo pizza. Veľký

problém u zdravotníkov je pravidelnosť v stravovaní. Každý deň obeduje 60% a večeria

76% respondentiek a tí čo obedujú dáva 61% prednosť závodnej jedálni, pätina si nosí

stravu. Na dennej službe je dvakrát viac 40% a jedenkrát 18% zamestnankýň. Na nočnej

službe neje vôbec 28% a 34% sa naje raz. Každá siedma behom nočnej služby je trikrát,

7% to stihne 4-5 krát. Pracovníci, ktorí nejedia nič, v 82 prípadoch zo 100 udali, že

nestíhajú. V cieli 3: zistiť a porovnať či majú sestry dostatok času na stravovanie počas

voľna a služieb sme stanovili hypotézu č.4- H04: Sestry majú rovnaký čas na jedlo počas

služby a počas voľna. Hypotézu H04 zamietame. Bowkerov test symetrie preukázal, že

sestry majú viac času na jedlo v dobe voľna než v dobe dennej služby. 59 sestier (59,0%)

uviedlo, že zatiaľ čo v dobe voľna majú dostatok času na jedlo, v dobe dennej služby

dostatok času na jedlo nemajú. Hladina signifikancie testu p < 0,0001. V cieli č.4: zistiť

a porovnať či stravovanie sestier ovplyvňuje stres počas voľna a počas služieb sme

stanovili hypotézu č.5- H05: Sestry sú pri stravovaní počas služby ovplyvnené stresom

rovnako ako počas voľna. Hypotézu H05 nemožno zamietnuť. Mc Nemarov test symetrie

nepreukázal signifikantný posun v odpovediach sestier. Všetky sestry uviedli, že sú pri

stravovaní v dobe služby a v dobe voľna ovplyvnený stresom rovnako. Hladina

signifikancie testu p = 1,000. V piatom cieli chceme zistiť a porovnať pitný režim sestier

počas voľna a počas služieb, kde sme stanovili hypotézu č.6- H06: Sestry majú rovnaký

pitný režim počas služby a počas voľna. Hypotézu H06 zamietame. Mc Nemarov test

symetrie preukázal štatisticky významný posun v spôsobe príjmu tekutín v dobe dennej

služby a v dobe voľna. 18% sestier odpovedalo, že v dobe dennej služby príjme tekutiny

nárazovo, hoci v dobe voľna prijímajú tekutiny priebežne. Tento posun je štatisticky

významný, hladina signifikancie Bowkerovho testu symetrie p = 0,0004 (< 0,05).

85

V množstve tekutín, ktoré sestry vypijú v dobe dennej služby a v dobe voľna, nebol zistený

signifikantný posun, hladina signifikancie Mc Nemarovho testu symetrie p = 0,102 (>

0,05). V cieli 6: zistiť a porovnať spokojnosť sestier so stravovaním počas voľna a počas

služieb, sme stanovili hypotézu č.7- H07: Spokojnosť sestier so stravovaním počas služby

a počas voľna sa nelíši. Hypotézu H07 nemožno zamietnuť. Mc Nemarov test symetrie

nepreukázal signifikantný posun v odpovediach sestier. Takmer všetky sestry uviedli, že sú

so stravovaním v dobe služby a v dobe voľna spokojné rovnako (97% sestier). Hladina

signifikancie testu p = 1,000. Nikola Mašková pod vedením Ing. Ivy Brabcovej

v bakalárskej práci s názvom Životní styl sester dle vybraných sociálních determinant

zdraví (v oblasti stravování, sportovní aktivity, zvládání stresu, závislostí), sa zaoberala

tiež podobným prieskumom, kde zisťovala, či sa sestry stavujú podľa zásad zdravej výživy

Zo 102 respondentov viac ako polovica sestier(58%) sa nestravuje zdravo, (37%) sestier sa

snaží dodržiavať zásady správneho stravovania a 3 sestry(3%) uviedli, že sa stravujú

zdravo. V poslednom cieli 7- porovnať sestry z ČR a SR v pravidelnosti stravovania,

pitnom režime a ovplyvnení stravovania stresom počas služieb, sme stanovili hypotézu č.8

- H08: Sestry z ČR a SR sa nelíšia v pravidelnosti stravovaní počas služby. Hypotézu H08

zamietame. Fisherov presný test preukázal štatisticky významný rozdiel medzi sestrami

z ČR a SR v počtu jedál, ktoré skonzumujú v dobe denní služby. Sestry z ČR konzumujú

behom dennej služby viac jedál než sestry zo SR. Hladina signifikancie testu p = 0,004 (<

0,05). Ďalšou hypotézou je hypotéza č.9- H09: Sestry z ČR a SR sú pri stravovaní počas

služby rovnako ovplyvnené stresom. Hypotézu H09 nemožno zamietnuť. Fisherov presný

test nepreukázal štatisticky významný rozdiel medzi sestrami z ČR a SR v ovplyvnení

stresom pri stravovaní v dobe služieb. Hladina signifikancie testu p = 0,815 (> 0,05)

a poslednou hypotézou je hypotéza č.10- H010: Sestry z ČR a SR sa nelíšia v pitnom

režime počas služby. Hypotézu H010 nemožno zamietnuť. Fisherov presný test

nepreukázal štatisticky významný rozdiel medzi sestrami z ČR a SR v množstve tekutín,

ktoré sestry vypijú v dobe dennej služby ani v spôsobe príjmu tekutín v dobe dennej

služby. Hladina signifikancie testu p= 0,073, resp. p = 0,837 (> 0,05). V prieskume

podobný našemu sa zaoberalo aj oddelenie klinickej Fakultnej Thomayerovej nemocnice

v Prahe(FTN) českých a slovenských nemocniciach, zistil, že čo sa týka pitného režimu

sestier 15% vypije 2,5litra denne, do 1litra(mimo kávy) vypije 31%. Niekoľko sestier pije

nápoje len v jednej polovici dňa väčšinou popoludní. Podobnej problematike sa zaoberala

vo svojej bakalárskej práci s názvom Kouření, stravování a pitný reţim sester při výkonu

profese na vybraných odděleních aj Zuzana Vránová pod venedím Mgr. Hany Pokornej,

86

kde výsledkom prieskumu bolo, že za 12 hod. služby vypije z opýtaných 30 sestier:1-2l

tekutín 14sestier, 0,5-1l 5sestier a viac ako 4l jedna sestra, ktorá sa na službe nestravuje.

Na otázku Fajčíte odpovedalo z 50 opýtaných sestier zo SR áno: 3ks/deň 2(4%) ,5ks/deň

2(4%) sestry, nie: 46(92%) sestier, z 50 opýtaných sestier z ČR odpovedalo áno: 2ks/deň

2(4%),4ks/deň 2(4%), 5ks/deň 2(4%), 10ks/deň 2(4%) sestry, 20ks/deň 1(2%) sestra, nie:

41(82%) sestier. Nikola Mašková pod vedením Ing. Ivy Brabcovej v bakalárskej práci

s názvom Životní styl sester dle vybraných sociálních determinant zdraví (v oblasti

stravování, sportovní aktivity, zvládání stresu, závislostí) skúmala tiež prítomnosť fajčenia

u sestier, kde z opýtaných 102 respondentov odpovedalo, že nefajčí viac ako polovica

sestier (53%),48 sestier (47%) fajčí a z toho 31 sestier(30%) sú slabí fajčiari(1-9 cigariet

denne), 12 sestier(12%) stredne silní fajčiari(10-19 cigariet denne) a 5 sestier(5%) silní

fajčiari (20 a viac cigariet denne). Taktiež v bakalárskej práci s názvom Kouření,

stravování a pitný režim sester při výkonu profese na vybraných odděleních Zuzany

Vránovej pod vedením Mgr. Hany Pokornej bolo zistené, že z opýtaných 30 sestier fajčí

9(30%) sestier a nefajčí 21(70%) sestier. V našej práci sme zisťovali aj zdroje odkiaľ sa

zaujímajú sestry o zdravú výživu(počas služby a voľna) – z opýtaných 31 sestier

odpovedalo, že sa zaujíma o zdravšiu stravu od rodiny a priateľov 7(22,58%), masmédií

8(25,8%), časopisov 23(74,19%), internetu 17(54,84%) sestier, z ČR opýtaných 35 sestier

odpovedalo, že sa zaujíma o zdravšiu stravu od rodiny a priateľov 11(31,43%), masmédií

11(31,43%), časopisov 21(60%), internetu 25(71,43%) sestier. V bakalárskej práci Dany

Adámkovej s názvom Výživa sester na operačním sále pod vedením Mgr. Marty

Šenkyříkovej tiež zisťovali zdroje záujmu o zdravú výživu, kde z opýtaných 80 sestier

odpovedalo, že najviac informácií získavajú z dennej tlače a časopisov pričom 21%

z odbornej literatúry a rovnaké percento bolo televízia a rádio. Ohľadom otázky, či sestry

držia diétu odpovedalo: z opýtaných 50 sestier zo SR áno 4(8%), nie 46(92%), z opýtaných

sestier z ČR áno 3(6%), nie 47(94%). V bakalárskej práci Dany Adámkovej s názvom

Výživa sester na operačním sále“ pod vedením Mgr. Marty Šenkyříkovej bolo zistené, že

diétu nedodržiava z opýtaných 80 sestier viac ako 80% a 19% drží delenú stravu.

V ďalšom prieskume zameraný na stravovanie sestier, ktoré zrealizovalo oddelenie

klinickej Fakultnej Thomayerovej nemocnice v Prahe(FTN) českých a slovenských

nemocniciach, zistil, že diétu držalo 60% sestier, štyri z desiatich využili napr. delenú

stravu, stravu hollywoodských hviezd a iné. Bol zistený vysoký príjem preháňadiel

v redukčnom režime. Užíva ich 4,5% z 10% respondentiek na znižovanie hmotnosti.2,5%

sestier chudne pohybovou aktivitou, väčšina berú za účinnejšie znížiť príjem tukov,

87

sacharidov, no neriadia sa tým. Štvrtina znižuje váhu aj keď majú BMI menej ako 20. Na

otázku ohľadom počtu príjmu porcií odpovedalo z opýtaných 50 sestier zo SR, že jedia

sestry: veľké 3(6%), väčšinou väčšie 13(26%), malé 10(20%), väčšinou menšie 24(48%)

porcie a z opýtaných 50 sestier z ČR jedia sestry veľké 2(4%), väčšinou väčšie 3(6%),

malé 17(34%), väčšinou menšie 28(56%) porcie. V bakalárskej práci Dany Adámkovej

s názvom Výživa sester na operačním sále“ pod vedením Mgr. Marty Šenkyříkovej

odpovedalo na porcie jednotlivých jedál nasledovne: 63,75% respondentiek uviedla, že

prednosť dávajú skôr menším porciám. Zo zistených výsledkov vyplýva, že počet jedál v

dňoch voľna je častejší, než v dňoch pracovných. V otázke či si myslia sestry, že sa

stravujú zdravo odpovedalo z opýtaných 50 sestier zo SR áno 15(30%), nie 32(64%)

sestier a iné- niekedy 3(6%) sestry, z opýtaných 50 sestier z ČR odpovedalo áno

16(32%),nie 31(62%) sestier, iné-3(6%) sestry-1sestra(ako kedy), 2sestry (podľa financií).

V bakalárskej práci s názvom Edukační činnost sester v oblasti výživy a stravovacích

návyků autorky Petry Dubovej pod vedením Mgr. Heleny Michálkovej z opýtaných 95

sestier odpovedalo, či výživa zodpovedá zásadám zdravého stravovania, kde 67(71%)

sestier uviedlo, že sa snaží jesť zdravo, 23(24%) si myslí, že neje zdravo ,4(4%) sa stravuje

zdravo a 1(1%) nevie posúdiť ako sa stravuje.

88

Záver

Cesta ku zdraviu nevedie cez lekáreň, ale cez kuchyňu. “

P.Kneipp

V diplomovej práci sme sa zamerali na problematiku stravovania sestier v SR a ČR..

Teoretická časť vychádza z relevantných literárnych zdrojov a slúži ako podklad pre

praktickú časť práce. V praktickej časti sú výsledky prieskumu. V práci sme zvolili

niekoľko čiastkových cieľov. Prvým cieľom bolo zistiť záujem sestier o zdravšie

stravovanie v súvislosti so vzdelaním. K tomuto cieľu boli stanovené hypotézy : prvá:

domnievam sa, že 60% sestier sa zaujíma o zdravšie stravovanie, túto hypotézu nemožno

zamietnuť druhá: záujem sestier o zdravšie stravovanie nesúvisí s ich vzdelaním tiež

nemožno zamietnuť. Ďalším cieľom bolo zistiť a porovnať pravidelnosť stravovania sestier

počas voľna a počas služieb pod ktorý spadá hypotéza : nie je rozdiel medzi

pravidelnosťou stravovania sestier počas služby a počas voľna, ktorú sme zamietli. Úlohou

tretieho cieľa bolo zistiť a porovnať či majú sestry dostatok času na stravovanie počas

voľna a služieb, kde spadá hypotéza: sestry majú rovnaký čas na jedlo počas služby

a počas voľna, ktorú zamietame. Do cieľa štyri patrí zistiť a porovnať či stravovanie sestier

ovplyvňuje stres počas voľna a počas služieb, kde hypotézu: sestry sú pri stravovaní počas

služby ovplyvnené stresom rovnako ako počas voľna nemožno zamietnuť. V cieli 5: zistiť

a porovnať pitný režim sestier počas voľna a počas služieb sme hypotézu : sestry majú

rovnaký pitný režim počas služby a počas voľna zamietli. V predposlednom cieli zistiť

a porovnať spokojnosť sestier so stravovaním počas voľna a počas služieb hypotéza

Spokojnosť sestier so stravovaním počas služby a počas voľna sa nelíši nemožno

zamietnuť. Do cieľa číslo 7: porovnať sestry z ČR a SR v pravidelnosti stravovania,

pitnom režime a ovplyvnení stravovania stresom počas služieb spadajú hypotézy: sestry

z ČR a SR sa nelíšia v pravidelnosti stravovaní počas služby zamietame. Hypotézu: sestry

z ČR a SR sú pri stravovaní počas služby rovnako ovplyvnené stresom nemožno zamietnuť

a poslednú hypotézu : sestry z ČR a SR sa nelíšia v pitnom režime počas služby nemožno

zamietnuť.

Zdravá strava je základom pre správne fungovanie organizmu a v konečnom dôsledku

významne vplýva na zvyšovanie kvality života. V súčasnej dobe je ťažké stravovať sa

správne a pravidelne, vzhľadom na vysoké a vyčerpávajúce pracovné nasadenie sestier. V

89

našej práci sme sa snažili vyzdvihnúť význam správneho a pravidelného stravovania

sestier, ktoré by mali byť nielen príkladom v stravovaní pre ostatných, ale mali by mať

100% zdravotný stav, ktorý je pre túto profesiu dôležitý a tomuto stavu vo veľkej miere

prispieva práve strava. Dúfame, že táto práca bude prínosom a inšpiráciou nielen pre

zdravotné sestry, ale aj pre kompetentných nadriadených, ktorí majú možnosti súčasný stav

v tejto oblasti ovplyvniť a zmeniť k lepšiemu.

90

Zoznam použitej literatúry

ADÁMKOVÁ, D. 2008. Výživa sester na operačním sále: Bakalárska práca, Brno:

Masarykova univerzita, Lékařská fakulta, Katedra ošetřovatelství, 2008. 79 s., Vedúci

práce Mgr. Marta Šenkyříková

BULKOVÁ,V. Nauka o poživatinách První část. 1. vyd. Brno: Institut pro další

vzdělávání pracovníků ve zdravotnictví, 1999. 204 s. ISBN 80-7013-293-0.

CABÁLKOVÁ, I. 2009. Pitný režim onkologických pacientů: Diplomová práca, Brno:

Masarykova univerzita, Lékařská fakulta, 2009. 78 s. Vedúci práce: MUDr. Jan Šimůnek,

CSc.

ČELEDOVÁ,V., ĆEVELA, R. Výchova ke zdraví. 1.vyd. Praha: Grada Publishing, 2010.

128 s. ISBN 978-80-247-3213-8.

DIEHL,H.; LUDINGTONOVÁ,A; PRIBIŠ,P. Síla zdraví. 1.vyd. Praha : Advent- Orion,

2006. 349 s. ISBN 80-7172-183-2.

DUBOVÁ,P. 2010. Edukační činnost sester v oblasti výživy a stravovacích návyků:

Bakalárska práca, České Budějovice: Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích,

Zdravotně sociální fakulta, 2010. 69 s. Vedúca práce Mgr. Helena Michálková.

DUMANOVÁ, L. , LÉVYOVÁ, M. Výsledky prieskumu zameraného na zhodnotenie

životného štýlu a pôrodných asistentiek na Slovensku, In Ošetrovateľsvo a pôrodná

asistencia, 2011, roč. IX, č.1, 5s. ISSN 1336-183X.

Elektronická učebnica pedagogického výskumu- Dotazník. [online]. [cit. 2012-04-18].

Dostupné na WWW: http://www.e-

metodologia.fedu.uniba.sk/index.php/kapitoly/dotaznik.php?id=i12

FIŠEROVÁ, P. 2011. Životní styl všeobecných sester: Diplomová práca, Olomouc:

Univerzita Palackého v Olomouci, Pedagogická fakulta, Katedra antropologie

a zdravovědy, 2011. 101 s. Vedúca práce: Mgr. Jana Majerová.

FOŘT, P. Výživa pro dokonalou kondici a zdraví. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2005.

184s. ISBN 80-247-1057-9.

http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/index.php/kapitoly/dotaznik.php?id=i12

http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/index.php/kapitoly/dotaznik.php?id=i12

91

FREJ, D., Dietní sestra, diety ve zdraví a nemoci. 1.vyd. Praha : Triton, 2006. 309s. ISBN

807254537-X.

GROFOVÁ, Z. Nutriční podpora – Praktický rádce pro sestry. 1. vyd. Praha: Grada

Publishing, 2007. 237 s. ISBN 97880-247-1868-2.

HLADKÁ, J. 2009. Výučba o zdravej výžive na základných školách: Bakalárska práca,

Martin: Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta, Ústav verejného

zdravotníctva JLF UK. 2009. 42 s. Vedúci práce Ing. Magdaléna Szárazová, CSc.

HLÚBIK, P.; OPLTOVÁ,L. Vitaminy. . 1.vyd. Praha: Grada Publishing, 2004. 232 s.

ISBN 80-247-0373-4.

HRUBÝ, S. Tepelná úprava pokrmů a zdrav. [online].2007 [cit. 12-30-2011].

Dostupné na WWW: http://www.celostnimedicina.cz/tepelna-uprava-pokrmu-a-zdravi.htm

CHOVANOVÁ.V. Základné rozdelenie potravín. [online]. [cit. 2012-03-15]. Dostupné na

WWW: http://www.clinic24.eu/clanky/71/zakladne-rozdelenie-potravin.aspx

JURKOVIČOVÁ, J.: Vieme zdravo žiť? Zdravotný stav slovenskej populácie 1999 - 2004

a prevencia kardiovaskulárnych a civilizačných ochorení, 1. vyd. Bratislava: Univerzita

Komenského v Bratislave, 2005. s. 165, ISBN 80-223-2123-X

KOPEC,K. Zelenina vo výživě člověka. 1.vyd. Praha: Grada Publishing a.s., 2010. 168 s.

ISBN 978-80-247-6604-1

KRÁLOVÁ, V. Zásady zdravé výživy, In Zdravotnícke noviny - príloha Pacientske listy,

2010, roč. 2010, č. 2, 26-27 s. ISSN 0044-1996.

KUBOVÁ,L.2011. Zdravá výživa dětí v předškolním věku a výchova ke zdravému

životnímu stylu v MŠ: Bakalárska práca, České Budějovice: Jihočeská univerzita

v Českých Budějovicích, Pedagogická fakulta, Katedra pedagogiky a psychologie. 2011.84

s. Vedúci práce: Mgr. Miroslav Procházka, Ph.D.

KUNOVÁ, V. Zdravá výživa. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, a. s., s.136. 2004. ISBN 80-

247-0736-5.

http://www.celostnimedicina.cz/tepelna-uprava-pokrmu-a-zdravi.htm

http://www.clinic24.eu/clanky/71/zakladne-rozdelenie-potravin.aspx

92

KUNOVÁ, V. Zdravá výživa a hubnutí v otázkách a odpovědích.1.vyd. Praha: Grada

Publishing,a.s., 2005. 128s. ISBN 80-247-1050-1.

MACHOVÁ, J; KUBÁTOVÁ,D. a kol. Výchova ke zdraví. 1.vyd. Praha: Grada

Publishing, a.s., 2009. 296 s. ISBN 978-80-247-2715-8.

MARÁDOVÁ, E., STŘEDA, L., ZIMA, T. Vybrané kapitoly o zdraví .1. vyd.. Praha:

Univerzita Karlova v Praze, Pedagogická fakulta. 2010. 111 s. ISBN 978-80-7290-480-8.

MARTINÍK, K. Výživa: Kapitoly o metabolismu – obecná část. 1. vyd. Hradec Králové:

Gaudeamus, 2005. 240 s. ISBN 80-7041-354-9.

MAŠKOVÁ, N. 2011. Životní styl sester dle vybraných sociálních determinant zdraví (v

oblasti stravování, sportovní aktivity, zvládání stresu, závislostí): Bakalárska práca, České

Budějovice: Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální fakulta,

2011. 70 s. Vedúca práce: Ing. Iva Brabcová

MÜLLEROVÁ, D. Zdravá výživa a prevence civilizačních nemocí ve schématech. 1. vyd.

Praha: TRITON, 2003. 99 s. ISBN 80-7254-421-7.

Národný program podpory zdravia. Zdravá výživa. 2005. [online]. [cit. 2012-5-01]

Dostupné na WWW: http://www.uvzsr.sk/docs/info/podpora/narodny_program_sk.pdf

PIŤHA, J.; POLEDNE,R. Zdravá výživa pro každý den. 1.vyd. Praha: Grada Publishing,

2009. 144s. ISBN 978-80-247-2488-1.

PLINTA, M. 2006. Funkční potraviny v prevenci civilizačních onemocnění –

Osteoporóza: Bakalárska práca, Brno: Masarykova univerzita, Fakulta sportovních studií,

Katedra sportovní medicíny a zdravotní tělesné výchovy: 2006. 40 s. Vedúca práce: Mgr.

Lucie Mandelová

Potravinárska komora Slovenska. Potraviny a zdravie. [online]. [cit. 2012-2-10].

Dostupné na WWW: http://www.potravinari.sk/page983sk.html

Prúzkum: Jak se stravují zdravotní sestry. 2011. In Florance- časopis moderního

ošetřovatelství [online], 2011.[cit. 2012-28-04]. Dostupné na internete WWW:

http://www.florence.cz/akcent-vzp/archiv/pruzkum-jak-se-stravuji-zdravotni-sestry.

http://www.uvzsr.sk/docs/info/podpora/narodny_program_sk.pdf

http://www.potravinari.sk/page983sk.html

http://www.florence.cz/akcent-vzp/archiv/pruzkum-jak-se-stravuji-zdravotni-sestry

93

ROSCHINSKY,J. Hubneme cvičením a správnou výživou. 1.vyd. Praha: Grada Publishing,

2006. 140 s. ISBN 80-247-1747-6.

SVAČINA.Š. a kol., Klinická dietologie.1.vyd. Praha: Grada Publishing, 2008. 381 s.

ISBN 978-80-247-2256-6.

SVOBODOVÁ, M. 2012. Pitný režim pro seniory z pohledu sortimentu a ročního období:

Diplomová práca, České Budějovice: Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích,

Zdravotne sociální fakulta. 2012. 94 s. Vedúca práce: MUDr. Lidmila Hamplová Ph.D.

TEŠLOVÁ, A. 2011. Predstavy zdravých osôb o obsahu živín a energie v potrave verzus

skutočnosť Diplomová práca, Olomouc: Univerzita Palackého, Fakulta zdravotnických

věd, Ústav ošetřovatelství, 2011. 102 s. Mgr. Bc. Pavla Kudlová, PhD., odb. as.

VONDRUŠKA,V.; BARTÁK, K. Výživou ke zdraví. 1.vyd. Hradec Králové: Ústav

tělovýchovného lékařství FN a LFUK, 2001. 36 s. ISBN 80-238-7552-3.

VRÁNOVÁ, Z. 2011. Kouření, stravování a pitný reţim sester při výkonu profese na

vybraných odděleních: Bakalárska práca, Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci,

Fakulta zdravotníckych věd, Ústav ošeřovatelství, 2011. 51 s. Vedúca práce Mgr. Hana

Pokorná.

Výživa v nemoci. Potravinová pyramida. [online]. [cit. 2012-04-21]. Dostupné na WWW:

http://www.vyzivavnemoci.cz/potravinova-pyramida/.

ZADÁK,Z. Výživa v intenzivní péči. 1.vyd. Praha: Grada Publishing, 2002. 496s. ISBN 80-

247-0320-3.

ZITTLAU, J. Jak se léčit vhodnou stravou. 1. vyd. Brno: Computer Press, 2006. 224 s.

ISBN 80-251-0982-8

http://www.vyzivavnemoci.cz/potravinova-pyramida/

94

Zoznam skratiek

SR- Slovenská republika

ČR- Česká republika

MK- mastné kyseliny

ICHS- ischemická choroba srdca

Fe - železo

Ca- vápnik

LDL- low density lipoprotein

HDL- high density lipoprotein

CMP- cievna mozgová príhoda

IM- infarkt myokardu

DM- diabetes mellitus

95

Zoznam tabuliek

Tab. č. 1 Pohlavie

Tab. č. 2 Vzdelanie

Tab. č. 3 Rodinný stav

Tab. č. 4 Bývanie

Tab. č. 5 Vek

Tab. č. 6 Počet denného príjmu jedál počas služby a počas voľna

Tab. č. 7 Porcie jedla počas služby a počas voľna

Tab. č. 8 Prítomnosť záujmu zdravú výživu počas služby a počas voľna

Tab. č. 9 Zdroje záujmu o zdravú výživu

Tab. č. 10 Prítomnosť držania diéty počas služby a počas voľna

Tab. č. 11 Druhy diét počas služby a počas voľna

Tab. č. 12 Jedenie fast foodu počas služby a počas voľna

Tab. č. 13 Frekvencia príjmu jedla -fast foody počas služby a počas voľna

Tab. č. 14 Vplyv stresových situácií na príjem stravy počas služby a počas voľna

Tab. č. 15 Príjem stravy počas služby a počas voľna

Tab. č. 16 Prítomnosť fajčenia počas služby a počas voľna

Tab. č. 17 Mienka zdravého stravovania počas služby a počas voľna

Tab. č. 18 Spokojnosť so stravovaním počas služby a počas voľna

Tab. č. 19 Prítomnosť konzumácie jednotlivých chodov jedál počas služby a počas voľna

Tab. č. 20 Príjem stravy počas nočnej služby

Tab. č. 21 Frekvencia príjmu stravy počas nočnej služby

Tab. č. 22 Čas venovaný jednotlivým chodom jedla počas dennej služby

96

Tab. č. 23 Prítomnosť dostatku času na jedlo počas služby

Tab. č. 24 Odbiehanie od jedla počas služby

Tab. č. 25 Čas posledného príjmu jedla na dennej službe

Tab. č. 26 Čas posledného príjmu jedla na nočnej službe

Tab. č. 27 Prítomnosť možnosti objednania si teplého jedla v zamestnaní

Tab. č. 28 Zloženie stravy počas dennej služby

Tab. č. 29 Zloženie stravy počas nočnej služby

Tab. č. 30 Množstvo vypitých tekutín za deň počas služby

Tab. č. 31 Príjem tekutín počas služby

Tab. č. 32 Možnosti vylepšenia stravovania počas služby

Tab. č. 33 Prítomnosť konzumácie jednotlivých chodov jedál počas voľna

Tab. č. 34 Čas venovaný jednotlivým chodom jedál počas voľna

Tab. č. 35 Prítomnosť dostatočného času na jedlo počas voľna

Tab. č. 36 Odbiehanie od jedla počas voľna

Tab. č. 37 Čas posledného príjmu jedla počas voľna

Tab. č. 38 Príjem jedla v noci po (24.00hod)

Tab. č. 39 Frekvencia jednotlivých príprav jedál počas voľna

Tab. č. 40 Zloženie stravy počas voľna

Tab. č. 41 Množstvo vypitých tekutín počas voľna

Tab. č. 42 Príjem tekutín počas voľna

Tab. č. 43 Možnosti vylepšenia stravovania počas voľna

97

Zoznam obrázkov grafov

Obr. č. 1 Potravinová pyramída

Obr. č. 2 Graf pohlavia

Obr. č. 3 Graf vzdelania

Obr. č. 4 Graf rodinného stavu

Obr. č. 5 Graf bývania

Obr. č. 6 Graf veku

Obr. č. 7 Graf záujmu o zdravšiu stravu vzhľadom na vek

Obr. č. 8 Graf počtu konzumovaných jedál počas služby a počas voľna

Obr. č. 9 Graf o dostatku času na jedlo počas služby a počas voľna

Obr. č. 10 Graf vplyvu stresových situácií na príjem stravy počas služby a počas voľna

Obr. č. 11 Graf množstva príjmu tekutín počas služby a počas voľna

Obr. č. 12 Graf príjmu tekutín počas služby a počas voľna

Obr. č. 13 Graf spokojnosti so stravovaním počas služby a počas voľna

Obr. č. 14 Graf počtu príjmu jedál počas dennej služby

Obr. č. 15 Graf vplyvu stresových situácií na príjem stravy počas služieb

Obr. č. 16 Graf počtu príjmu tekutín počas dennej služby

Obr. č. 17 Graf príjmu tekutín počas služieb

98

Zoznam príloh

Príloha č.1 Žiadosť o povolenie prieskumu- Olomouc

Príloha č.2 Žiadosť o povolenie prieskumu- Považská Bystrica

Príloha č.3 Dotazník- počas služby

Príloha č.4 Dotazník- počas voľna

Príloha č.5 Hodnotenie hypotéz

Príloha č.1 Žiadosť o povolenie prieskumu- Olomouc

Príloha č.2 Žiadosť o povolenie prieskumu- Považská Bystrica

Príloha č.3 Dotazník- počas služby

Vážení respondenti, chcela by som vás požiadať o vyplnenie dotazníka s cieľom zistiť úroveň

stravovania zdravotných sestier a bratov na tomto oddelení. Dotazník je anonymný a vyplnené

informácie budú slúžiť výhradne ako podklad pre moju diplomovú prácu s názvom: Stravovanie

sestier.

Každú odpoveď si, prosím, pozorne prečítajte a odpoveď zakrúžkujte alebo vyplňte. Za

vašu ochotu a uvedenie pravdivých informácií vopred ďakujem.



Univerzita Palackého v Olomouci

Stravovanie sestier počas služby

1. Ste

a) Muž

b) Žena

2. Vaše najvyššie dosiahnuté vzdelanie je

a) stredoškolské vzdelanie (ukončené maturitou)




3. Rodinný stav

a) slobodná/ý

b) vydatá/ženatý

c) rozvedená/ný

d) vdova/vdovec

4. Žijem v jednej domácnosti

a) Sama/sám




e) sama/sám s deťmi

5. Váš vek je

a) 21-30 rokov

b) 31-40 rokov

c) 41-50 rokov

d) 51-60 rokov

e) 61-70 rokov

6. Koľkokrát denne jete?

a) 1-2x denne

b) 3-4x denne

c) 4-5x denne


7. Vaše porcie jedla sú:

a) veľké


c) malé


8. Počas dennej služby konzumujete:



c) obed


e) večera

f) druhá večera

9. Jete počas nočnej služby?

a) áno

b) nie

c) iné(vypísať)

10. Ak je Vaša odpoveď áno, koľkokrát?

a) 1-2x

b) 3-4x

c) 5-6x

11. Aký čas venujete počas dennej služby



c) obedu................min


e) večeri................min

12. Máte dostatok času na jedlo počas služby?

a) áno

b) nie

c) iné(vypísať)

13. Odbiehate od jedla?

a) áno

b) nie

c) iné (vypísať)

14. O koľkej hodine naposledy jete na dennej službe

......................................

15. O koľkej hodine naposledy jete na nočnej službe

......................................

16. Máte možnosť vo Vašom zamestnaní si objednať teplé jedlo?

a) áno

b) nie

c) iné (vypísať)

17. Zaujímate sa o zdravšiu výživu?

a) áno

b) nie

18. Ak áno odkiaľ?


b) masmédiá

c) časopisy

d) internet

19. Držíte diétu?

a) áno

b) nie

20. Ak áno akú?

...................................................

21. Uveďte zloženie Vašej stravy počas dennej služby

Ovocie

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Zelenina

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Pečivo

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

iné

(vypísať

)

Strukoviny(luš

těnina)

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Cestoviny

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Mäso

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Ryby

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Sladkosti(napo

litanky,

cukríky,

lízatká…)

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Műsli 2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Slané(chipsy,

tyčinky,arašid

y…)

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

vajíčka 2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

22. Uveďte zloženie Vašej stravy počas nočnej služby

Mliečne

výrobky(aj

mlieko)

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Ovocie

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Zelenina

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Pečivo

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

iné

(vypísať

)

Strukoviny(luš

těnina)

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Cestoviny

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Mäso

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Ryby

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Sladkosti(napo

litanky,

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

23. Jete fast food?

a) áno

b) nie

24. Ak áno, ako často?

a) .....krát/deň



d) .....krát/rok

25. Vplývajú stresové situácie na príjem Vašej stravy?

a) áno

b) nie

c) iné (vypísať)

cukríky,

lízatká…)

Műsli 2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Slané(chipsy,

tyčinky,arašid

y…)

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

vajíčka 2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Mliečne

výrobky(aj

mlieko)

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

26. Ak áno ako?

V strese mám:



c) iné (vypísať)

27. Koľko litrov tekutín vypijete za deň?

a) 0,5-1l

b) 1-2l

c) 2-3l

e)iné(vypísať)

28. Príjem tekutín máte:

a) priebežný

b) nárazový

c) iné (vypísať)

29. Fajčíte

a) áno (uveďte v priemere koľko a za aký časový úsek)..................

b) nie

c) iné (vypísať)

30. Myslíte si, že sa stravujete zdravo?

a) áno

b) nie

c) iné (vypísať)

31. Ako by Ste vylepšili Vaše stravovanie?

............................................

32. Ste spokojná/ný so stravovaním?

a) áno

b) nie

Príloha č.4 Dotazník- počas voľna

Vážení respondenti, chcela by som vás požiadať o vyplnenie dotazníka s cieľom zistiť

úroveň stravovania zdravotných sestier a bratov na tomto oddelení. Dotazník je anonymný

a vyplnené informácie budú slúžiť výhradne ako podklad pre moju diplomovú prácu

s názvom: Stravovanie sestier.

Každú odpoveď si, prosím, pozorne prečítajte a odpoveď zakrúžkujte alebo vyplňte. Za

vašu ochotu a uvedenie pravdivých informácií vopred ďakujem.



Univerzita Palackého v Olomouci

Stravovanie sestier počas voľna

1.Ste

a) Muž

b) Žena

2. Vaše najvyššie dosiahnuté vzdelanie je

a) stredoškolské vzdelanie (ukončené maturitou)




3. Rodinný stav

a) slobodná/ý

b) vydatá/ženatý

c) rozvedená/ný

d) vdova/vdovec

4. Žijem v jednej domácnosti

a) Sama/sám




e)sama/sám s deťmi

5. Váš vek je

a) 21-30 rokov

b) 31-40 rokov

c) 41-50 rokov

d) 51-60 rokov

e) 61-70 rokov

6. Koľkokrát denne jete?

a) 1-2x denne

b) 3-4x denne

c) 4-5x denne


7. Vaše porcie jedla sú:

a) veľké


c) malé


8. Počas dňa konzumujete:



c) obed


e) večera

f) druhá večera

9. Aký čas venujete:



c) obedu................min


e) večeri................min

f) druhej večeri.....min

10. Máte dostatok času na jedlo počas voľna?

a) áno

b) nie

c) iné (vypísať)

11. Odbiehate od jedla?

a) áno

b) nie

c) iné (vypísať)

12. O koľkej naposledy jete?

a) 16.00

b) 17.00

c) 18.00

d) 19.00

e) 20.00

f) iné (vypísať)

13. Jete v noci(po 24.00 hod)

a) áno

b) nie

c) iné (vypísať)

14. Zaujímate sa o zdravšiu výživu?

a) áno

b) nie

15. Ak áno odkiaľ?


b) masmédiá

c) časopisy

d) internet

16. Držíte diétu?

a) áno

b) nie

17. Ak áno akú?

.......................................................

18. Označte ako často používate jednotlivé prípravy jedál

Varenie

2-3x

denne

1xdenne

viac

ako 2x

za

týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nevarím

Dusenie, parný hrniec

2-3x

denne

1xdenne

viac

ako 2x

týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nedusím

Grilovanie

2-3x

denne

1xdenne

viac

ako 2x

týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

negrilujem

Pečenie

2-3x

denne

1xdenne

viac

ako 2x

týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nepečiem

Vyprážanie(smaženie)

2-3x

denne

1xdenne

viac

ako 2x

týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nevyprážam

19. Uveďte zloženie Vašej stravy

Ovocie

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x

týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Zelenina

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x

týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Pečivo

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x

týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

iné

(vypísa

ť)

Strukoviny(luš

těnina)

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x

týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Cestoviny

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x

týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Mäso

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x

týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Ryby

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x

týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Sladkosti(napo

litánky,

cukríky,

lízatká)

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x

týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Műsli 2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x

týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

20. Jete fast food?

a) áno

b) nie

21. Ak áno ako často?

a) .....krát/deň



d) .....krát/rok

22. Vplývajú stresové situácie na príjem Vašej stravy?

a) áno

b) nie

c) iné (vypísať)

23. Ak áno ako?

V strese mám:


Slané(chipsy,

tyčinky,arašid

y…)

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x

týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

vajíčka 2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x

týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem

Mliečne

výrobky(aj

mlieko)

2-3x

denne

1x

denne

viac ako

2x

týždeň

2x za

týždeň

1x za

týždeň

nejem


c) iné (vypísať)

24. Koľko litrov tekutín vypijete za deň?

a) 0,5-1l

b) 1-2l

c) 2-3l

d) iné (vypísať)

25. Príjem tekutín máte:

a) priebežný

b) nárazový

c)iné (vypísať)

26. Fajčíte

a) áno (uveďte v priemere koľko a za aký časový úsek)..................

b) nie

c) iné (vypísať)

27.Myslíte si, že sa stravujete zdravo?

a) áno

b) nie

c) iné (vypísať)

28. Ako by Ste vylepšili Vaše stravovanie?

............................................

29. Ste spokojná/ný so stravovaním?

a) áno

b) nie

Príloha č. 5

Hodnotenie hypotéz

Overovanie platnosti hypotéz bolo realizované pomocou Bowkerova, resp. Mc Nemarovho

testu symetrie, Fischerovho presného testu na kontingenčnej tabulke a pomocou

konštrukcie 95% intervalu spoľahlivosti pre relatívny podiel.

Hypotézy

H1: Domnievam sa, že 60% sestier sa zaujíma o zdravšie stravovanie

Platnosť hypotézy H1 bola overovaná pomocou konštrukcie 95% intervalu spoľahlivosti

pre podiel sestier, ktoré na otázku č. 17 „Zaujímate sa o zdravšiu výživu?“ odpovedali

„áno“ a porovnaním skutočnosti, či do tohto intervalu padne hypotézou predpokladaných

60%.

Intervalový odhad bol urobený okolo bodového odhadu, tj. relatívneho podielu sestier

skúmaného súboru, ktoré na otázku č. 17 odpovedali kladne.

Ľavá a pravá medza 95% intervalu spoľahlivosti boli vypočítané pomocou vzorcov:

ľavá medza: n

ppp

)1(96,1 , pravá medza: .

)1(96,1

n

ppp

kde p je relatívny podiel sestier s kladnou odpoveďou a n je celkový počet sestier, ktoré na

otázku odpovedali.

Záver:

Hypotézu H1 nemožno zamietnuť, 60% sestier sa zaujíma o zdravšie stravovanie.

95% interval spoľahlivosti pre podiel sestier, ktoré odpovedali, že sa zaujímajú o zdravšiu

výživu, je 56,7% - 75,3%. Tento interval pokrýva hypotézou predpokladaných 60%.

Kontingenčná tabuľka – odpovede sestier na otázku č.17

Ot. č. 17 - Zaujímate sa o zdravšiu výživu?

66 66,0

34 34,0

100 100,0

áno

nie

Celkem

Četnost Procenta

Z kontingenčnej tabuľky je patrné, že podiel sestier s kladnou odpoveďou, je: 66/100 =

0,660. Ľavá a pravá medza 95% intervalu spoľahlivosti pre relatívny podiel p = 0,660 sa

vypočítajú pomocou vzorcov:

ľavá medza: 567,0100

)660,01(660,096,1660,0

)1(96,1

n

ppp

pravá medza: 753,0100

)660,01(660,096,1660,0

)1(96,1

n

ppp

95% interval spoľahlivosti: 56,7% - 75,3%.

H02: Záujem sestier o zdravšie stravovanie nesúvisí s ich vzdelaním

HA2: Záujem sestier o zdravšie stravovanie súvisí s ich vzdelaním

Platnosť hypotézy H02 bola overená pomocou Fisherovho presného testu na kontingenčnej

tabuľke. Týmto testom boli porovnané sestry s vysokoškolským vzdelaním so sestrami so

stredoškolským vzdelaním alebo vyšším odborným vzdelaním v odpovediach na otázku č.

17 dotazníku „Zaujímate sa o zdravšiu výživu?“.

Záver:

Hypotézu H02 nemožno zamietnuť. Fisherov presný test nepreukázal štatisticky

významnú závislosť medzi záujmom sestier o zdravšie stravovanie a ich vzdelaním.

Záujem o zdravšie stravovanie má 66,7% sestier s vysokoškolským vzdelaním a 65,7%

sestier so stredoškolským vzdelaním alebo vyšším odborným vzdelaním. Tento rozdiel nie

je štatisticky významný, hladina signifikancie testu p = 1,000 (> 0,05).

Kontingenčná tabuľka a výsledky Fisherovho presného testu

Obr. č. 7 Graf záujmu o zdravšiu stravu vzhľadom na vzdelanie

H03: Nie je rozdiel medzi pravidelnosťou stravovania sestier počas služby a počas

voľna

HA3: V pravidelnosti stravovania sestier počas služby a počas voľna je rozdiel

Platnosť hypotézy H03 bola overená pomocou Bowkerovho testu symetrie na

kontingenčnej tabuľke. Tento test bol použitý vzhľadom k párovému charakteru meraných

Kontingenční tabulka

46 24 70

65,7% 34,3% 100,0%

20 10 30

66,7% 33,3% 100,0%

66 34 100

66,0% 34,0% 100,0%

Četnost

%

Četnost

%

Četnost

%

B1 ,B2 - stredoškolské

nebo vyššie vzdelanie

B3,B4 - vysokoškolské

vzdelanie

Ot. 2 - Vaše

najvyššie

dosiahnuté

vzdelanie

Celkem

áno nie

Ot. 17 - Zaujímate sa

o zdravšiu výživu?

Celkem

Fisherův přesný test

1,000

100


Počet platných případů

Hodnota

Oboustranná

exaktní

signifikance

0%

20%

40%

60%

80%

SŠ, VOŠ VŠ

65,7% 66,7%

34,3% 33,3%

Zaujímate sa o zdravšiu výživu?

áno

nie

údajov, kedy bol u každej sestry pomocou odpovedí na otázku č. 8 dotazníku „Počas dňa

konzumujete:“ zistený údaj o počtu jedál konzumovaných behom dennej služby a údaj o

počtu jedál konzumovaných behom dňa v dobe voľna. K overeniu platnosti hypotézy H03

nebolo možné použiť odpovede na otázku č. 6 dotazníku „Koľkokrát denne jete počas

služby?“ a „Koľkokrát denne jete počas voľna“, pretože sestry odpovedali na obe otázky

rovnako.

Záver:

Hypotézu H03 zamietame. Bowkerov test symetrie preukázal, že sestry v dobe dennej

služby skonzumujú štatisticky významne menší počet jedál než v dobe voľna. 8 sestier

(8,2%) uviedlo, že v dobe dennej služby skonzumujú viac jedál než v dobe voľna a 57

sestier (58,2%) uviedlo, že v dobe dennej služby skonzumujú menej jedál než v dobe

voľna. Rozdiel v počtu jedál konzumovaných v dobe voľna a v dobe dennej služby je

štatisticky významný, hladina signifikancie testu p < 0,0001.

Kontingenčná tabuľka - otázka č. 6

Kontingenčná tabuľka a výsledky Bowkerovho testu symetrie – otázka č. 8

Na hlavnej diagonále kontingenčnej tabuľky je uvedený počet a percento sestier, ktoré

odpovedali, že v dobe dennej služby i v dobe voľna skonzumujú rovnaký počet jedál (32

sestier, 32,6%). Pod hlavnú diagonálou je uvedený počet a percento sestier, ktoré

odpovedali, že v dobe dennej služby konzumujú viac jedál než v dobe voľna (8 sestier,

8,2%), nad hlavnú diagonálou je uvedený počet a percento sestier, ktoré odpovedali, že

v dobe dennej služby skonzumujú menej jedál než v dobe voľna (57 sestier, 58,2%).


7 7

7,0% 7,0%

69 69

69,0% 69,0%

18 18

18,0% 18,0%

6 6

6,0% 6,0%

7 69 18 6 100

7,0% 69,0% 18,0% 6,0% 100,0%

Četnost

%

Četnost

%

Četnost

%

Četnost

%

Četnost

%

1-2xdenne

3-4xdenne

4-5xdenne

viac ako

5xdenne

Ot. č. 6 -

Koľkokrát

denne jete

počas služby?

Celkem

1-2xdenne 3-4xdenne 4-5xdenne

viac ako

5xdenne

Ot. č. 6 - Koľkokrát denne jete počas voľna?

Celkem

Obr.č. 8 Graf počtu konzumovaných jedál počas služby a počas voľna


5 4 1 10

5,1% 4,1% 1,0% 10,2%

1 7 21 4 6 39

1,0% 7,1% 21,4% 4,1% 6,1% 39,8%

1 13 6 6 26

1,0% 13,3% 6,1% 6,1% 26,5%

1 2 4 4 11

1,0% 2,0% 4,1% 4,1% 11,2%

1 3 8 12

1,0% 3,1% 8,2% 12,2%

1 10 44 18 25 98

1,0% 10,2% 44,9% 18,4% 25,5% 100,0%

Četnost

% celku

Četnost

% celku

Četnost

% celku

Četnost

% celku

Četnost

% celku

Četnost

% celku

1

2

3

4

5

Ot. č. 8 - Počas

dennej služby

konzumujete -

počet jedál

Celkem

1 2 3 4 5

Ot. č. 8 - Počas dňa konzumujete - počet jedál

Celkem

McNemar-Bowker Test

41,553 10 < 0,0001

98

McNemar-Bowker Test


Hodnota

Stupně

volnosti

Asymptotická

oboustranná

signifikance

12

3

4

5

0%

5%

10%

15%

20%

12

34

5

Počet konzumovaných jedál

počas voľna

počas služby

H04: Sestry majú rovnaký čas na jedlo počas služby a počas voľna

HA4: Sestry nemajú rovnaký čas na jedlo počas služby a počas voľna


kontingenčnej tabuľke. Tento test bol použitý vzhľadom v párovému charakteru meraných

údajov, ktoré boli zistené pomocou odpovedí na otázku č. 12 dotazníku „Máte dostatok

času na jedlo počas služby?“ a otázku č. 10 „Máte dostatok času na jedlo počas voľna?“.

Záver:

Hypotézu H04 zamietame. Bowkerov test symetrie preukázal, že sestry majú viac času na

jedlo v dobe voľna než v dobe dennej služby. 59 sestier (59,0%) uviedlo, že zatiaľ čo

v dobe voľna majú dostatok času na jedlo, v dobe dennej služby dostatok času na jedlo

nemajú. Hladina signifikancie testu p < 0,0001.

Kontingenčná tabuľka a výsledky Bowkerovho testu symetrie


odpovedali, že v dobe dennej služby i v dobe voľna majú rovnaký čas na jedlo (41 sestier,

41,0%). Pod hlavnú diagonálou je uvedený počet a percento sestier, ktoré odpovedali, že

v dobe dennej služby nemajú, na rozdiel od doby voľna, dostatok času na jedlo (59 sestier,

59,0%). Žiadna sestra neuviedla, že má dostatok času na jedlo v dobe dennej služby, ale

nemá dostatok času na jedlo v dobe voľna.


15 0 0 15

15,0% ,0% ,0% 15,0%

52 22 0 74

52,0% 22,0% ,0% 74,0%

7 0 4 11

7,0% ,0% 4,0% 11,0%

74 22 4 100

74,0% 22,0% 4,0% 100,0%

Četnost

% celku

Četnost

% celku

Četnost

% celku

Četnost

% celku

áno

nie

iné-ako kedy

Ot. č.12 - Máte

dostatok času

na jedlo počas

služby?

Celkem

áno nie iné-ako kedy

Ot. č. 10 - Máte dostatok času na jedlo

počas voľna?

Celkem

Obr.č. 9 Graf o dostatku času na jedlo počas služby a počas voľna

H05: Sestry sú pri stravovaní počas služby ovplyvnené stresom rovnako ako počas

voľna

HA5: Sestry nie sú rovnako ovplyvnené stresom pri stravovaní počas služby a počas

voľna

Platnosť nulovej hypotézy H05 bola overená pomocou Mc Nemarovho testu symetrie na


údajov, ktoré boli zistené pomocou odpovedí na otázku č. 25 dotazníku „Vplývajú stresové

situácie na príjem Vašej stravy počas služby?“ a otázku č. 22 „Vplývajú stresové situácie

na príjem Vašej stravy počas voľna?“.

McNemar-Bowker Test

59,000 2 < 0,0001

100

McNemar-Bowker Test


Hodnota

Stupně

volnosti

Asymptotická

oboustranná

signifikance

áno

nie

ako kedy

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

ánonie

ako kedy

15%

0%0%

52%

22%

0%

7%

0% 4%

Máte dostatok času na jedlo?

počas voľna

počas služby

Záver:

Hypotézu H05 nemožno zamietnuť. Mc Nemarov test symetrie nepreukázal signifikantný

posun v odpovediach sestier. Všetky sestry uviedli, že sú pri stravovaní v dobe služby

a v dobe voľna ovplyvnený stresom rovnako. Hladina signifikancie testu p = 1,000.

Kontingenčná tabuľka a výsledky Mc Nemarovho testu symetrie


odpovedali, že sú pri stravovaní rovnako ovplyvnené stresom v dobe služby i v dobe voľna

(100 sestier, 100%).


76 0 76

76,0% ,0% 76,0%

0 24 24

,0% 24,0% 24,0%

76 24 100

76,0% 24,0% 100,0%

Četnost

% celku

Četnost

% celku

Četnost

% celku

áno

nie

Ot. č. 25 - Vplývajú

stresové situácie na

príjem Vašej stravy

počas služby?

Celkem

áno nie




počas voľna?

Celkem

McNemarův test

1,000

100

McNemarův test


Hodnota

Přesná

signifikance

(jednostranná)

Obr.č. 10 Graf vplyvu stresových situácií na príjem stravy počas služby a voľna

H06: Sestry majú rovnaký pitný režim počas služby a počas voľna

HA6: Pitný režim sestier počas služby v práci a počas voľna sa líši.

O pitnom režimu sestier v dobe služby a v dobe voľna vypovedali údaje o množstve

tekutín, ktoré sestry vypijú za deň, resp. údaje o tom, či je ich príjem tekutín nárazový

alebo priebežný. Informácie o množstve tekutín boli zistené pomocou odpovede na otázku

č. 27 dotazníku „Koľko litrov tekutín vypijete za deň počas dennej služby?“ a otázku č. 24

„Koľko litrov tekutín vypijete za deň počas voľna?“. Informácie o spôsobe príjmu tekutín

(nárazový / priebežný) boli zistené pomocou odpovede na otázku č. 28 „Aký príjem tekutín

počas dennej služby máte?“ a otázku č. 25 „Aký príjem tekutín počas voľna máte?“.


kontingenčnej tabuľke 3x3, resp. pomocou Mc Nemarovho testu na kontingenčnej tabuľke

2x2. U každej sestry boli porovnané údaje o množstve tekutín, ktoré vypijú za deň v dobe

dennej služby a v dobe voľna a ďalej bol porovnaný spôsob príjmu tekutín (nárazový/

plynulý) v dobe dennej služby a v dobe voľna.

áno

nie0%

20%

40%

60%

80%

áno

nie

76%

0%

0%

24%

počas voľna

počas služby

Vplývajú stresové situácie na príjem Vašej stravy?

Záver:

Hypotézu H06 zamietame. Mc Nemarov test symetrie preukázal štatisticky významný

posun v spôsobe príjmu tekutín v dobe dennej služby a v dobe voľna. 18% sestier

odpovedalo, že v dobe dennej služby príjme tekutiny nárazovo, hoci v dobe voľna

prijímajú tekutiny priebežne. Tento posun je štatisticky významný, hladina signifikancie

Bowkerovho testu symetrie p = 0,0004 (< 0,05). V množstve tekutín, ktoré sestry vypijú

v dobe dennej služby a v dobe voľna, nebol zistený signifikantný posun, hladina

signifikancie Mc Nemarovho testu symetrie p = 0,102 (> 0,05).

Kontingenčná tabuľka a výsledky Bowkerovho testu symetrie – množstvo tekutín


odpovedali, že v dobe dennej služby i v dobe voľna vypijú rovnaké množstvo tekutín (90

sestier, 90,0%). Pod hlavnú diagonálou je uvedený počet a percento sestier, ktoré

odpovedali, že v dobe dennej služby vypijú viac tekutín než v dobe voľna (1 sestra, 1,0%),

nad hlavnou diagonálou je uvedený počet a percento sestier, ktoré odpovedali, že v dobe

dennej služby vypijú menej tekutín než v dobe voľna (9 sestier, 9,0%).


31 6 0 37

31,0% 6,0% ,0% 37,0%

1 47 3 51

1,0% 47,0% 3,0% 51,0%

0 0 12 12

,0% ,0% 12,0% 12,0%

32 53 15 100

32,0% 53,0% 15,0% 100,0%

Četnost

% celku

Četnost

% celku

Četnost

% celku

Četnost

% celku

0,5 - 1 l

1 až 2 l

2 až 3 l

Ot. č. 27 - Koľko litrov

tekutín vypijete za deň

počas dennej služby?

Celkem

0,5 - 1 l 1 až 2 l 2 až 3 l

Ot. č. 24 - Koľko litrov tekutín

vypijete za deň počas voľna?

Celkem

McNemar-Bowker Test

4,571 2 ,102

100

McNemar-Bowker Test


Hodnota

Stupně

volnosti

Asymptotická

oboustranná

signifikance

Obr.č.11 Graf množstva príjmu tekutín počas služby a počas voľna

Kontingenčná tabuľka a výsledky Mc Nemarovho testu symetrie – spôsob konzumácie

tekutín


odpovedali, že v dobe dennej služby i v dobe voľna je ich spôsob konzumácie tekutín

rovnaký (80 sestier, 80,0%). Pod hlavnou diagonálou je uvedený počet a percento sestier,

ktoré odpovedali, že v dobe dennej služby prijímajú tekutiny priebežne zatiaľ čo v dobe

voľna skôr nárazové (2 sestry, 2,0%), nad hlavnou diagonálou je uvedený počet a percento

sestier, ktoré odpovedali, že v dobe denní služby prijímajú tekutiny nárazovo zatiaľ čo

v dobe voľna priebežne (18 sestier, 18,0%).

0,5 až 1 l

1 až 2 l

2 až 3 l

0%

10%

20%

30%

40%

50%

0,5 až 1 l1 až 2 l

2 až 3 l

31%

6%

0%1%

47%

3%0%0%

12%

Koľko tekutín vypijete za deň?

počas voľna

počas služby


20 18 38 20,0% 18,0% 38,0%

2 60 62 2,0% 60,0% 62,0%

22 78 100 22,0% 78,0% 100,0%

Četnost % celku Četnost % celku Četnost

% celku

nárazový

priebežný

Ot. č. 28 - Přijem tekutín počas dennej služby máte?

Celkem

nárazový priebežný

Ot. č. 25 - Přijem tekutín počas voľna máte?

Celkem

Obr.č. 12 Graf príjmu tekutín počas služby a počas voľna

H07: Spokojnosť sestier so stravovaním počas služby a počas voľna sa nelíši

H07: Spokojnosť sestier so stravovaním počas služby a počas voľna sa líši

Platnosť nulové hypotézy H07 bola overená pomocou Mc Nemarovho testu symetrie na


údajov, ktoré boli zistené pomocou odpovedí na otázku č. 32 dotazníku „Ste spokojná/ný

so stravovaním počas služieb?“ a otázku č. 29 „Ste spokojná/ný so stravovaním počas

voľna?“.

Záver:

Hypotézu H07 nemožno zamietnuť. Mc Nemarov test symetrie nepreukázal signifikantný

posun v odpovediach sestier. Takmer všetky sestry uviedli, že sú so stravovaním v dobe

McNemarův test

,0004

100

McNemarův test


Hodnota

Oboustranná

exaktní

signifikance

nárazový

priebežný0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

nárazovýpriebežný

20%

18%

2%

60%

počas voľna

počas služby

Príjem tekutín máte?

služby a v dobe voľna spokojné rovnako (97% sestier). Hladina signifikancie testu p =

1,000.

Kontingenčná tabuľka a výsledky Mc Nemarovho testu symetrie


odpovedali, že sú so stravovaním v dobe služby i v dobe voľna spokojné rovnako (97

sestier, 97%). 2 sestry (2%) uviedli, že so stravovaním v dobe voľna sú spokojné, ale so

stravovaním v dobe služieb spokojné nie sú. Jedna sestra (1%) uviedla, že je so

stravovaním v dobe služieb spokojná, ale so stravovaním v dobe voľna spokojná nie je.

McNemarův test

1,000

100

McNemarův test


Hodnota

Oboustranná

exaktní

signifikance


25 1 26 25,0% 1,0% 26,0%

2 72 74 2,0% 72,0% 74,0%

27 73 100

27,0% 73,0% 100,0%

Četnost % celku Četnost % celku Četnost

% celku

áno

nie

Ot. č. 32 - Ste spokojná/ný so stravovaním počas služieb?

Celkem

áno nie

Ot. č. 29 - Ste spokojná/ný so

stravovaním počas voľna?

Celkem

Obr.č. 13 Graf spokojnosti so stravovaním počas služby a počas voľna

H08: Sestry z ČR a SR sa nelíšia v pravidelnosti stravovaní počas služby

HA8: Sestry z ČR a SR sa líšia v pravidelnosti stravovaní počas služby

Platnosť hypotézy H08 bola overovaná pomocou Fisherovho presného testu na

kontingenčnej tabuľke. K overeniu hypotézy boli použité odpovede sestier na otázku č. 6

„Koľkokrát denne jete počas dennej služby?“

Záver:

Hypotézu H08 zamietame. Fisherov presný test preukázal štatisticky významný rozdiel

medzi sestrami z ČR a SR v počtu jedál, ktoré skonzumujú v dobe denní služby. Sestry

z ČR konzumujú behom dennej služby viac jedál než sestry zo SR. Hladina signifikancie

testu p = 0,004 (< 0,05).


áno

nie0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

áno

nie

25%

1%

2%

72%

počas voľna

počas služby

Ste spokojná(ný) so stravovaním?

Obr.č. 14 Počtu príjmu jedál počas dennej služby

H09: Sestry z ČR a SR sú pri stravovaní počas služby rovnako ovplyvnené stresom

HA9: Sestry z ČR a SR sú pri stravovaní počas služby rôzne ovplyvnené stresom

Platnosť nulovej hypotézy H09 bola overená pomocou Fisherovho presného testu na


dotazníku „Vplývajú stresové situácie na príjem Vašej stravy počas služby?“


3 28 13 6 50

6,0% 56,0% 26,0% 12,0% 100,0%

4 41 5 0 50

8,0% 82,0% 10,0% ,0% 100,0%

7 69 18 6 100

7,0% 69,0% 18,0% 6,0% 100,0%

Četnost

%

Četnost

%

Četnost

%

ČR

SR

stát

Celkem

1-2xdenne 3-4xdenne 4-5xdenne

viac ako

5xdenne

Ot. č. 6 - Koľkokrát denne jete počas dennej služby?

Celkem


12,200 ,004

100



Hodnota

Oboustranná

exaktní

signifikance

0%

20%

40%

60%

80%

100%

1-2x denne 3-4x denne 4-5x denne viac jako 5x

denne

6%

56%

26%

12%8%

82%

10%0%

Koľkokrát denne jete počas dennej služby?

ČR

SR

Záver:


významný rozdiel medzi sestrami z ČR a SR v ovplyvnení stresom pri stravovaní v dobe

služieb. Hladina signifikancie testu p = 0,815 (> 0,05).


Obr.č. 15 Graf vplyvu stresových situácií na príjem stravy počas služieb


37 13 50

74,0% 26,0% 100,0%

39 11 50

78,0% 22,0% 100,0%

76 24 100

76,0% 24,0% 100,0%

Četnost

%

Četnost

%

Četnost

%

ČR

SR

stát

Celkem

áno nie




počas služieb?

Celkem


,815

100



Hodnota

Oboustranná

exaktní

signifikance

0%

20%

40%

60%

80%

100%

áno nie

74,0%

26,0%

78,0%

22,0%

Vplývajú stresové situácie na príjem Vašej stravy počas služieb?

ČR

SR

H010: Sestry z ČR a SR sa nelíšia v pitnom režime počas služby

HA10: Sestry z ČR a SR sa líšia v pitnom režime počas služby

Platnosť nulovej hypotézy H010 bola overená pomocou Fisherovho presného testu na


dotazníku „Koľko litrov tekutín vypijete za deň počas dennej služby?“ a odpovede na

otázku č. 28 „Príjem tekutín počas služieb máte (nárazový/priebežný)?“

Záver:


významný rozdiel medzi sestrami z ČR a SR v množstve tekutín, ktoré sestry vypijú

v dobe dennej služby ani v spôsobe príjmu tekutín v dobe dennej služby. Hladina

signifikancie testu p= 0,073, resp. p = 0,837 (> 0,05).

Kontingenčná tabuľka a výsledky Fisherovho presného testu – otázka č. 27


14 27 9 50

28,0% 54,0% 18,0% 100,0%

23 24 3 50

46,0% 48,0% 6,0% 100,0%

37 51 12 100

37,0% 51,0% 12,0% 100,0%

Četnost

%

Četnost

%

Četnost

%

ČR

SR

stát

Celkem

0,5 - 1 l 1 až 2 l 2 až 3 l

Ot. č. 27 - Koľko litrov tekutín vypijete

za deň počas dennej služby?

Celkem


5,255 ,073

100



Hodnota

Oboustranná

exaktní

signifikance

Obr.č. 16 Graf počtu príjmu tekutín počas dennej služby

Kontingenční tabulka a výsledky Fisherova přesného testu – otázka č. 28

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

0,5 až 1 l 1 až 2 l 2 až 3 l

28,0%

54,0%

18%

46,0% 48,0%

6%

Koľko litrov tekutín vypijete za deň počas dennej služby?

ČR

SR


,837

100



Hodnota

Oboustranná

exaktní

signifikance


20 30 50

40,0% 60,0% 100,0% 18 32 50

36,0% 64,0% 100,0% 38 62 100

38,0% 62,0% 100,0%

Četnost % Četnost % Četnost %

ČR

SR

stát

Celkem

nárazový priebežný

Ot. č. 28 - Príjem tekutín počas služieb máte

Celkem

Obr. č. 17 Graf príjmu tekutín počas služieb

0%

20%

40%

60%

80%

nárazový preibežný

40,0%

60,0%

36,0%

64,0%

Príjem tekutín počas služieb máte?

ČR SR

diplomovÁ prÁca - theses · 6.1 prejavy deficitu telesných tekutín ... za požívatiny sa...

Documents