diplomová práca_postavenie mexika v medzinárodnom obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s...

VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAZE

FAKULTA MEZINÁRODNÍCH VZTAHŮ

DIPLOMOVÁ PRÁCA

2013 Bc. Zuzana Šufliarska

VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAZE

FAKULTA MEZINÁRODNÍCH VZTAHŮ

POSTAVENIE MEXIKA

V MEDZINÁRODNOM OBCHODE

A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA

SPOLUPRÁCE S ČESKOU

REPUBLIKOU

(DIPLOMOVÁ PRÁCA)

Vypracovala: Bc. Zuzana Šufliarska

Vedúca práce: Ing. Soňa Gullová, Ph.D.

Študijný obor: Mezinárodní obchod

Praha 2013

Prehlásenie:

Prehlasujem, že som bakalársku prácu na tému „Postavenie Mexika v medzinárodnom

obchode a možnosti rozšírenia spolupráce s ČR“ vypracovala samostatne. Všetku použitú

literatúru, podkladové materiály a elektronické zdroje uvádzam v priloženom zozname literatúry.

V Prahe dňa ........................ .............................................

podpis

Poďakovanie

Na tomto mieste by som sa rada poďakovala Ing. Soni Gullovej, Ph.D. za jej odborné rady, ústretovosť a všetky

cenné pripomienky a pomoc pri spracovávaní mojej diplomovej práce.

Osobitá vďaka patrí mojej rodine a priateľovi za pomoc a podporu počas celého môjho štúdia, ktorí mi dodávali

energiu potrebnú na prekonávanie prekážok a plnenie nových výziev a snov.

ĎAKUJEM!

OBSAH

Zoznam použitých skratiek ........................................................................................................................ 1

ÚVOD ........................................................................................................................................................... 2

1. PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE MEXIKA ......................................................................... 4

1.1. Základné informácie o teritóriu ............................................................................................ 4

1.2. Stručný historický prehľad .................................................................................................... 5

1.3. Politické prostredie ................................................................................................................. 7

1.4. Ekonomické prostredie ....................................................................................................... 10

1.4.1. Ekonomická charakteristika krajiny ................................................................... 10

1.4.2 Primárny sektor..................................................................................................... 11

1.4.3 Sekundárny sektor ................................................................................................ 12

1.4.4 Terciárny sektor .................................................................................................... 13

1.4.5 Makroekonomické ukazovatele Mexika ............................................................ 13

1.5. Socio-kultúrne prostredie .................................................................................................... 16

1.5.1. Hofstedeho kultúrne dimenzie – Mexiko ......................................................... 16

1.5.2. Demografické údaje ............................................................................................. 17

1.6. Technologické prostredie .................................................................................................... 20

2. ANALÝZA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU MEXIKA ...................................................... 21

2.1. Obchodná politika Mexika .................................................................................................. 21

2.2. Proexportná politika ............................................................................................................. 24

2.3. Vývoj obchodnej bilancie .................................................................................................... 26

2.4. Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu .................................................................. 29

2.5. Komoditná štruktúra zahraničného obchodu .................................................................. 32

2.6. Priame zahraničné investície ............................................................................................... 34

3. OBCHODNÉ VZŤAHY S VYBRANÝMI KRAJINAMI A POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE ....................................................................................... 37

3.1. Obchodné vzťahy s USA a Kanadou a vplyv NAFTA na zahraničný obchod Mexika .................................................................................................................................... 37

3.1.1. Obchodné vzťahy medzi Mexikom a USA ...................................................... 38

3.1.2. Obchodné vzťahy medzi Mexikom a Kanadou .............................................. 42

3.1.3. Vplyv NAFTA na zahraničný obchod Mexika ................................................ 45

3.2. Obchodné vzťahy s Latinskou Amerikou ........................................................................ 46

3.2.1. Bilaterálne vzťahy s vybranými krajinami ......................................................... 47

3.4. Obchodné vzťahy s Európskou úniou.............................................................................. 52

4. OBCHODNÉ VZŤAHY MEXIKA S ČESKOU REPUBLIKOU ...................................... 58

4.1. Vývoj vzájomnej hospodárskej spolupráce Mexiko – ČR .............................................. 58

4.2. Vývoj obchodnej bilancie medzi ČR a Mexikom ............................................................ 60

4.3. Komoditná štruktúra obchodu medzi ČR a Mexikom ................................................... 63

4.4. Priame zahraničné investície ............................................................................................... 65

4.5. Možnosti rozšírenia spolupráce medzi ČR a Mexikom .................................................. 66

4.5. Štátna podpora expotných aktivít českých subjektov v Mexiku .................................... 68

ZÁVER ....................................................................................................................................................... 70

Zoznam použitej literatúry ....................................................................................................................... 72

Zoznam grafov ........................................................................................................................................... 77

Zoznam tabuliek ........................................................................................................................................ 78

Zoznam obrázkov ...................................................................................................................................... 78

POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE A MOŽNOSTI ROZŠÍRENIA JEHO SPOLUPRÁCE S ČESKOU REPUBLIKOU [Zadajte dátum]

Bc. Zuzana Šufliarska | Zoznam použitých skratiek 1

Zoznam použitých skratiek

ACE Dohoda o hospodárskom partnerstve (Acuerdo de Complementación Económica)

BBVA Banco Bilbao Vizcaya Argentaria

BRIC Brazília, Rusko, India a Čína (Brazil, Russia, India a China)

ČNB Česká národná banka

ČR Česká republika

ČSFR Česká a Slovenská Federatívna Republika

EÚ Európska únia

EUR euro

FAO Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (Food and Agriculture Organization)

FTA Dohoda o voľnom obchode (Free Trade Agreement)

GATT Všeobecná dohoda o clách a obchode (General Agreement on Tariffs and Trade)

HDP Hrubý domáci produkt

I+D+i Výskum, vývoj a inovácie (Investigation, Development and Innovation)

IFE Federálny volebný inštitút (Instituto Federal Electoral)

IMF Medzinárodný menový fond (International Monetary Fund)

NAFTA Severoamerická dohoda o zóne voľného obchodu (North American Free Trade

Agreement

OAS Organizácia amerických štátov

OECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Organisation for Economic

Co-operation and Development)

OHL Obrascon-Huarte-Lain

OSN Organizácia spojených národov

PAN Strana národnej akcie (Partido de Acción Nacional)

PANAL Nová aliancia (Partido Nueva Alianza)

PEMEX Petróleos Mexicanos

PRD Strana demokratickej revolúcie (Partido de la Revolución Democrática)

PRI Inštitucionálna revolučná strana (Partido Revolucionario Institucional)

PT Strana práce (Partido del Trabajo)

PVEM Mexická ekologická strana zelených (Partido Verde Ecologista de México)

PYME Malé a stredné podniky (Pequeñas y Medianas Empresas)

PZI Priame zahraničné investície

S. A. Sociedad anónima (akciová spoločnosť)

SITC Štandardná medzinárodná obchodná klasifikácia (Standard International Trade

Classification)

TNK Transnacionálne korporácie

USA Spojené štáty americké (United States of America)

USD Americký dolár

WTO Svetová obchodná organizácia (World Trade Organization)

ZSSR Zväz sovietskych socialistických republík


Bc. Zuzana Šufliarska | ÚVOD 2

ÚVOD

Zahraničný obchod je jedným z hlavných faktorov, ktorý ovplyvňuje ekonomický rast

všetkých krajín. Štáty, ktoré sa aktívne zapájajú do medzinárodnej deľby práce, dosahujú rýchlejšie

tempá rastu ako štáty, ktoré sú v medzinárodnom obchode menej aktívne. Od 90. rokov dochádza

na svetovom trhu k dynamickému nárastu medzinárodných obchodných transakcií, čo je spôso-

bené napríklad technologickou expanziou, postupnou liberalizáciou medzinárodného obchodu,

globálnym prepojením verejných a súkromných inštitúcií a nástupom globálneho konkurenčného

prostredia. Postavenie jednotlivých krajín v medzinárodnom obchode odráža do akej miery sú ich

ekonomiky otvorene či uzavreté.

Mexiko som si pre svoju analýzu vybrala z dôvodu osobného vzťahu, k tejto nádhernej

krajine, ktorý som získala počas semestrálneho výmenného pobytu v meste Guadalajara. Mexiko je

krajina s bohatou históriou a kultúrou, no hlavne je to krajina plná kontrastov. Krajina s vysokou

mierou kriminality a korupcie, žobrajúcimi deťmi v uliciach, krajina, ktorá nám Európanom dáva

pocítiť, čo to znamená nemať naozaj nič. Na druhej strane je to krajina plná srdečných

a skromných ľudí, ktorí sú vďační aj za to málo čo majú a vždy s obrovskou chuťou poznávajú

nových ľudí a nové kultúry. V tejto práci je však treba pozrieť sa na túto Mexiko iným pohľadom,

a to pohľadom obchodným.

Spojené štáty mexické predstavujú obrovský trh s viac ako sto miliónmi spotrebiteľov.

Krajina disponuje enormným množstvom nerastných surovín, lacnou pracovnou silou a potreb-

ným zahraničným kapitálom. Kľúčovým odvetvím mexickej ekonomiky je cestovný ruch, ktorý do

veľkej miery prispieva k pozitívnemu hospodárskemu vývoju krajiny. Obrovskú výhodu pre

Mexiko predstavuje jeho geostrategická poloha, pretože vytvára akýsi most medzi dvoma

rozdielnymi kontinentmi. Na severe susedí s rozvinutou trhovou ekonomikou Spojených štátov

amerických, ktorá predstavuje pre Mexiko najväčšieho obchodného partnera, no v poslednej dobe

dochádza k silnejšej orientácii na svojich južných partnerov, predovšetkým Brazíliu a Kolumbiu.

Hlavným cieľom mojej diplomovej práce je analyzovať postavenie Mexika

v medzinárodnom obchode, ale i doterajšiu spoluprácu Mexika a Českej republiky a pokú-

siť sa nájsť možnosti rozšírenia spolupráce medzi týmito dvomi krajinami. Pri písaní tejto

práce bude využitých niekoľko metód riešenia, a to analýza dostupných údajov z rôznych českých

či zahraničných dôveryhodných zdrojov, syntéza či komunikácia so zainteresovanými subjektmi

v oblasti medzinárodného obchodu, ako napríklad CzechTrade alebo ProMéxico. Okrem

uvedeného cieľa by som touto diplomovou prácou rada potvrdila alebo vyvrátila nasledujúce

hypotézy:


Bc. Zuzana Šufliarska | ÚVOD 3

Zapojenie mexickej ekonomiky do medzinárodného obchodu má rastúcu tendenciu.

Existujú nové možnosti rozšírenia obchodnej spolupráce medzi Mexikom a Českou

republikou.

Predložená práca je rozdelená do štyroch hlavných kapitol. Na to, aby sme mohli

vyhodnotiť postavenie krajiny v medzinárodnom obchode, je potrebné zoznámiť sa s jeho podni-

kateľským prostredím. Touto problematikou sa zaoberám v prvej kapitole mojej práce. Pre analýzu

podnikateľského prostredia Spojených štátov mexických som sa rozhodla použiť metódu PEST

analýzy, v rámci ktorej skúmam politické a právne prostredie, ekonomické prostredie, sociálne

a kultúrne prostredie a prostredie technologické.

Druhá kapitola je venovaná analýze medzinárodného obchodu Mexika. Mexiko má

uzatvorených dvanásť dohôd o voľnom obchode so 44 krajinami a spolu s Chile mu patrí svetové

prvenstvo v počte uzatvorených medzinárodných obchodných dohôd.1 Charakterizujem obchodnú

a proexportnú politiku Mexika, popíšem vývoj obchodnej bilancie od roku 1994 do súčasnosti

a teritoriálnu a komoditnú štruktúru mexického zahraničného obchodu. Posledná podkapitola

bude venovaná PZI a ich vývoju.

Obchodným vzťahom Mexika s jednotlivými krajinami sa venujem v tretej kapitole.

V analýze obchodných vzťahov som sa zamerala na vývoj vzťahov s tromi svetovými regiónmi,

ktorými sú Severná Amerika, Latinská Amerika a Európska únia. Kapitola takisto pojednáva

o vplyve NAFTA a Dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Mexikom na zahraničný obchod

Mexika.

Záverečná časť tejto diplomovej práce zahŕňa informácie o doterajšej vzájomnej spolupráci

Českej republiky a Mexika, ako vývoj vzájomnej obchodnej bilancie, komoditnú štruktúru

vzájomného obchodu, bilaterálne dohody uzavreté medzi týmito dvomi krajinami a takisto sa

pokúsim nájsť nejaké perspektívne oblasti budúceho vzájomného obchodu medzi týmito dvoma

krajinami.

Väčšina zdrojov, z ktorých budem vo svojej práci čerpať je dostupná len v elektronickej

podobe a to v španielskom a anglickom jazyku. Dostupných knižných zdrojov, ktoré sa tejto téme

venujú je bohužiaľ veľmi málo.

1 México y Brasil compiten por dirigir la OMC en una lucha entre "apertura" y "proteccionismo" [online]. Emol [cit. 2013-06-20]. Dostupné z: http://www.emol.com/noticias/economia/2013/04/25/595496/mexico-y-brasil-la-apertura-y-el-proteccionismo-en-pugna-por-la-omc.html?error=access_denied&error_code=200&error_description=Permissions+error&error_reason=user_denied#_=_


Bc. Zuzana Šufliarska | PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE MEXIKA 4

1. PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE MEXIKA

1.1. Základné informácie o teritóriu

Štát, ktorý bežne nazývame Mexikom, sa oficiálne volá Spojené štáty mexické (Estados

Unidos Mexicanos). Mexiko sa nachádza v južnej časti severoamerického kontinentu medzi

Karibským morom, Mexickým zálivom a Tichým oceánom. Na juhu hraničí s Guatemalou

a Belize, s ktorým sa delí o časť Yucatánskeho polostrova a suchý sever krajiny susedí so

Spojenými štátmi americkými, kde tieto dve krajiny vytvárajú jednu z najnebezpečnejších hraníc

sveta. Mexiko je obrovská krajina s rozlohou 1.964.375 km2 a počtom obyvateľov 114.975.406

(July, 2012).2 Hustota obyvateľstva predstavuje približne 58 obyvateľov na km2, v hlavnom meste

Mexika je to 5.920 obyvateľov na km2.3

Úradným jazykom v Mexiku je španielčina. Ďalšími používanými jazykmi sú angličtina

(hlavne na severe krajiny), náhuatl, mayčina, zapoteco, mixteco a iné. Každých 6 zo 100 Mexi-

čanov hovorí nejakým indiánskym jazykom, ktorých je dokopy 89.4

Zdroj: http://www.wall-maps.com/classroom/Countries/mexico-over-f.htm

2 CIA. The World Factbook. Dostupné na WWW: https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/mx.html 3 INEGI. Dostupné na WWW: http://cuentame.inegi.org.mx/poblacion/densidad.aspx?tema=P 4 INEGI. Dostupné na WWW: http://cuentame.inegi.org.mx/poblacion/lindigena.aspx?tema=P

Obrázok 1 Politická mapa Spojených štátov mexických



Už oficiálny názov štátu nám napovedá, že Mexiko je federatívna republika, ktorá sa skladá

z 31 štátov a jedného federálneho dištriktu, na ktorého území leží podstatná časť hlavného mesta.

Mená jednotlivých štátov sú: Aguascalientes, Baja California, Baja California Sur, Campeche,

Coahuila, Colima, Durango, Estado de México, Guanajuato, Guerrero, Hidalgo, Chiapas,

Chihuahua, Jalisco, Michoacán, Morelos, Nayarit, Nuevo León, Oaxaca, Puebla, Querétaro,

Quintana Roo, San Luis Potosí, Sinaloa, Sonora, Tabasco, Tamaulipas, Tlaxcala, Veracruz,

Yucatán, Zacatecas a federálny dištrikt Distrito Federal (D. F.). Hlavným mestom Mexika je

Ciudad de México, s počtom obyvateľov 8.851.0805, no keď berieme do úvahy aj priľahlú

aglomeráciu, tak sa jeho počet odhaduje na približne 24 miliónov obyvateľov, čo robí z hlavného

mesta Mexika jednu z najväčších aglomerácií na svete. Na čele federatívnej republiky stojí

prezident, volený na obdobie 6 rokov, ktorý je zároveň aj predsedom vlády. Prezidentom Mexika

je od decembra 2012 Enrique Peña Nieto z Inštitucionálnej revolučnej strany (PRI).

Oficiálnou menou je mexické peso (MXN), ktoré sa delí na 100 centavov (centavos). K

11. 11. 2012 je kurz MXN voči českej korune CZK 1,507.6

1.2. Stručný historický prehľad

Pred viac ako 3000 rokmi sa na úrodnej pôde južne od Mexického zálivu zrodila prvá

mezoamerická civilizácia. Reč je o Olmékoch, ktorí sú považovaní za akúsi „materskú“ kultúru

tejto oblasti. Olmékovia položili základy civilnej, vojenskej a náboženskej organizácie, ktorá mala

neskôr vplyv na mladšie mezoamerické kultúry. Mayovia, Toltékovia a Zapotékovia vybudovali

obrovské impéria, ktorých pozostatky dnes môžeme nájsť v oblasti južného Mexika a polostrovu

Yucatán. Po nich toto územie ovládli Aztékovia, ktorí v roku 1325 založili Tenochtitlán (dnešné

hlavné mesto).

Ich ríša sa po roku 1519 stala terčom španielskych koloniálnych výbojov a dva roky na to,

Tenochtitlán padol. Španieli a katolícka cirkev priniesli do Ameriky európske tradície a nastolili

nové náboženstvo. V roku 1535 bolo územie dnešného Mexika pod názvom Nueva España

definitívne pričlenené ku kolóniám Španielskeho kráľovstva. Pod španielskou nadvládou zostalo

Mexiko až do roku 1810, kedy kňaz Miguel Hidalgo, inšpirovaný francúzskymi revolučnými

myšlienkami, inicioval vojnu za nezávislosť Mexika, ktorá trvala 11 rokov (1810-1821) a skončila

nezávislosťou Mexika od Španielska 27. septembra 1821. V nasledujúcich desaťročiach bola

5 Údaj z roku 2010. INEGI. Dostupné na WWW: http://www.inegi.org.mx/sistemas/sisept/Default.aspx?t=mdemo148&s=est&c=29192 6 Česká Národní Banka. Dostupné na WWW: http://www.cnb.cz/cs/financni_trhy/devizovy_trh/kurzy_devizoveho_trhu/denni_kurz.jsp



krajina dejiskom viacerých vnútropolitických otrasov a vojenských konfliktov. V rokoch 1846-1848

sa odohrala mexicko-americká vojna, ktorá bola ukončená zmierovacou zmluvou Guadalupe

Hidalgo, podľa ktorej bolo Mexiko prinútené odovzdať viac ako polovicu svojho územia

Spojeným štátom americkým.

Prezident Benito Juárez nastolil obdobie rastu a reforiem a výrazne obmedzil moc cirkvi v

štáte. Juáraz bol prvým prezidentom indiánskeho pôvodu v Amerike a je považovaný za najväčšiu

postavu mexickej histórie. V roku 1874 sa stal prezidentom Porfirio Diaz, ktorý stál v čele Mexika

viac ako tri desaťročia. Toto obdobie bolo poznamenané výrazným pokrokom v baníctve,

poľnohospodárstve a v zahraničných investíciách, ale aj výraznými rozdielmi medzi sociálnymi

triedami. Výsledkom týchto obrovských rozdielov bola revolúcia, ktorá vypukla v roku 1910. Dve

najväčšie osobnosti mexickej revolúcie, Emiliano Zapata a Francisco Madero sledovali každý iné

ciele. Zapata sledoval zmeny ekonomické, Madero politické. V roku 1917, po siedmych rokoch

neustáleho boja, v ktorom prišli o život milióny Mexičanov, bola vyhlásená pokroková ústava,

ktorá platí dodnes. Počas nasledujúcich dvadsať rokov kľúčové úlohy v predsedníctve Mexika hrali

Plutarco Elias Calles a Lázaro Cardenas. Calles kruto prenasledoval cirkev a založil Inštitucionálnu

revolučnú stranu (PRI), ktorá je najdôležitejšou v krajine, Cardenas pristúpil k ekonomickej a

pozemkovej reforme a znárodnil ropný priemysel.

Druhej svetovej vojny sa Mexiko zúčastnilo na strane protihitlerovskej koalície a stalo sa

zakladajúcim členom OSN. V roku 1948 vstúpilo do Organizácie amerických štátov (OAS). Po

druhej svetovej vojne zažilo Mexiko obdobie pokroku. Prudko sa rozvinula infraštruktúra, rozšírila

sa poľnohospodárska a priemyselná výroba, no začali sa objavovať určité nerovnováhy ako napr.

rýchly rast populácie, masový presun z vidieka do miest, nárast zahraničného dlhu, devalvácia

meny a inflácia. Na rozdiel od iných latinskoamerických štátov tu od roku 1945 nedošlo k

žiadnemu štátnemu prevratu a od roku 1929 do roku 2000 tu nepretržite vládla strana PRI, čo

nemalo vo svete obdobu. V uplynulých rokoch sa Mexiko zmodernizovalo a udržuje si pomerne

stabilný rast.

Zdroj: http://www.eluniversal.com.mx/notas/615913.html, http://es.wikipedia.org/wiki/Benito_Ju%C3%A1rez http://mexicanhistory.org/Diaz.htm

Obrázok 2 Miguel Hidalgo, Benito Juárez, Porfirio Diaz



1.3. Politické prostredie

Charakteristika politického systému Mexika

„Mexiko je na základe článku 40 Ústavy federatívnou republikou so systémom zastupiteľskej demokracie.

Jedná sa o pluralitný prezidentský systém s dvojkomorovým parlamentom, ktorý sa nazýva Kongres Unie (Congreso

de la Unión). Charakteristiky systému sú zhodné s obecným popisom tzv. prezidencializmu s tým, že v Mexiku

prezident tradične dominuje politike a má veľmi vysoké rozhodovacie právomoci.“7

Politický systém sa delí na moc výkonnú, zákonodarnú a súdnu. Výkonná moc je v ru-

kách prezidenta, ktorý je zároveň aj predsedom vlády a vrchným veliteľom ozbrojených síl. Je

volený vo všeobecných priamych voľbách na obdobie 6 rokov bez možnosti byť znovu zvolený.

Menuje a odvoláva členov vlády, riadi zahraničnú politiku a uzatvára medzinárodné zmluvy.

Exekutívna moc je vedľa prezidenta zverená vláde, ktorá je zložená z 18 ministrov menovaných

prezidentom republiky. Prezident sa ujíma svojej funkcie vždy 1. decembra toho istého roku,

v ktorom bol zvolený. V posledných prezidentských voľbách, ktoré sa konali 1. júla 2012 bol

zvolený za prezidenta republiky Enrique Peña Nieto (PRI), ktorý nahradil Felipeho Calderóna zo

strany PAN.

Legislatívna moc je vykonávaná dvojkomorovým parlamentom (Congreso de la Unión),

ktorý je zložený z Poslaneckej snemovne (Cámara de Diputados) a Senátu (Senado). Senát má 128

členov volených na dobu 6 rokov, Poslanecká snemovňa má 500 členov volených na 3 roky.

„Kongres každoročne skúma, prejednáva a schvaľuje rozpočet federácie.“8 K výlučným právomociam Senátu

patrí napr. skúmať zahraničnú politiku, schvaľovať medzinárodné zmluvy a diplomatické dohody,

ktoré podpisuje exekutíva, takisto schvaľuje vyslanie vojenských síl do zahraničia a vstup cudzích

jednotiek na územie Mexika.

Súdnu moc tvoria federálne, štátne a mestské súdy a Najvyšší federálny súd (Suprema

Corte de Justicia de Nación), ktorý je tvorený 11 sudcami.

Miestna správa a samospráva

Mexickú federáciu tvorí 31 štátov a federálny dištrikt hlavného mesta (México D. F.). Moc

na štátnej úrovni je takisto delená na legislatívnu, exekutívnu a súdnu, no tieto moci sú podriadené

moci federálnej a Ústave. Každý štát si volí vlastného guvernéra, ktorý je predstaviteľom výkonnej

moci. Guvernéri sú rovnako ako prezident volení priamou voľbou na dobu šiestich rokov

7 Ing. Mgr. JÁN NĚMEC za autorský kolektiv. Politické systémy Latinské Ameriky. Katedra politologie 2006. Praha: Oeconomica, 2006. ISBN 80-245-1107-X. 8 Ing. Mgr. JÁN NĚMEC za autorský kolektiv. Politické systémy Latinské Ameriky. Katedra politologie 2006. Praha: Oeconomica, 2006. ISBN 80-245-1107-X.



a nemôžu byť znovuzvolení. Štátnu legislatívnu moc predstavuje jednokomorový parlament

tvorený Poslaneckou snemovňou a súdnu moc štátne súdy.

Každý štát má svoju ústavu, má právo zavádzať a vyberať dane, takže jednotlivé štáty sú

do určitej miery nezávislé, ale musia sa podriaďovať federálnej moci. Každému štátu sa raz ročne

prideľujú peniaze z federálneho rozpočtu a to podľa výkonnosti jeho ekonomiky. Najvýkonnejšie

štáty potom odvádzajú do federálneho rozpočtu najvyššie dane a získavajú naopak, najnižšie

finančné prostriedky.

Základnou správnou jednotkou je tzv. municipio (obec), na ktorého čele stojí starosta.

Obecné zastupiteľstvá sú zodpovedné za rôzne verejné služby, ako poriadok a údržba, dodávky

vody, verejné osvetlenie, doprava a bezpečnosť. Finančne sú závislé na dotáciách vyšších

správnych celkov. V Mexiku je v súčasnosti viac ako dvetisíc obcí.

Politické strany

Nad pôsobením politických strán v Mexiku dohliada Federálny volebný inštitút (Instituto

Federal Electoral, IFE). Jeho úlohou je organizovať prezidentské voľby a voľby poslancov a se-

nátorov do Kongresu. Po voľbách do Kongresu, ktoré sa uskutočnili v roku 2012 IFE registruje

sedem politických strán, ktoré sa dostali do Kongresu (pokorili hranicu 2 % voličských hlasov).

1. Strana národnej akcie (Partido de Acción Nacional, PAN) – stredopravicová

strana, kresťansko-demokraticky zameraná. Založená v roku 1939. Až do roku

2000, kedy jej kandidát Vicente Fox bol zvolený za prezidenta, bola hlavnou

opozičnou stranou.

2. Inštitucionálna revolučná strana (Partido Revolucionario Institucional, PRI) –

stredovo orientovaná politická strana. Počas svojho vládnutia presadzovala

ľavicové i pravicové politiky. Od jej vzniku v roku 1929 až do roku 2000 bol

prezidentom Mexika vždy kandidát strany PRI.

3. Strana demokratickej revolúcie (Partido de la Revolución Democrática, PRD) –

ľavicová politická strana založená v roku 1989. Je treťou najsilnejšou stranou

v Mexiku. Jej kandidát na prezidenta Andrés Manuel López Obrador bol podľa

prieskumu verejnej mienky v roku 2006 považovaný za prezidentského kandidáta

s najväčšími šancami na víťazstvo. Nakoniec ho porazil Felipe Calderón (PAN).

Ďalšími stranami v Kongrese sú ľavicové strany Strana práce (Partido del Trabajo, PT)

a Konvergencia (Convergencia) a pravicové strany Mexická ekologická strana zelených (Par-

tido Verde Ecologista de México, PVEM) a Nová aliancia (Partido Nueva Alianza, PANAL).



Federálne voľby 2012

Federálny volebný proces 2012 je oficiálny názov všeobecných volieb, ktoré sa konali

v Mexiku 1. júla 2012. Volil sa prezident republiky, 128 senátorov a 500 federálnych poslancov.

Pozornosť verejnosti bola upriamená hlavne na voľbu prezidenta, keďže výkonnú moc v Mexiku

drží práve on. Prezidentské voľby v Mexiku sú priame a jednokolové, vyhráva kandidát s prostou

väčšinou hlasov.

Sedem politických strán registrovaných Federálnym volebným inštitútom (IFE) malo

možnosť zaregistrovať svojho kandidáta na prezidenta republiky a to buď individuálne alebo

v rámci volebnej koalície. Vo voľbách 2012 boli registrovaní štyria kandidáti.

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov dostupných z WWW: http://prep2012.ife.org.mx/prep/NACIONAL/PresidenteNacionalVPC.html

Stredopravicová strana PAN vyslala do boja o post prezidenta ženu a Josefina Vázquez

Mota sa tak stala prvou ženou v histórii, ktorá sa uchádzala o najvyššiu funkciu v štáte. Josefina

mala u ľudí veľké sympatie, no do karát jej nehral fakt, že bola z rovnakej strany ako Felipe

Calderón, ktorý nebol u ľudí veľmi populárny. Zvýšenie kvality vzdelania a kontrola násilia boli

hlavnými prioritami tejto kandidátky. Priebežné prieskumy jej veľké šance na víťazstvo nedávali a

vo voľbách nakoniec skončila na treťom mieste so ziskom 25,41 % hlasov. 10

Andrés Manuel López Obrador (AMLO), ktorý kandidoval za ľavicové strany PRD, PT

a Convergencia, sa o post prezidenta v minulosti už raz uchádzal a to v roku 2006, kedy ho veľmi

tesne porazil Felipe Calderón (PAN). Jeho popularita za posledné roky dosť upadla, pretože sa

prestal aktívne angažovať v politike a to sa odrazilo aj vo volebných výsledkoch. AMLO získal

31,65 % hlasov a skončil na druhom mieste.11

9 INSTITUTO FEDERAL ELECTORAL IFE. Elecciones 2012: Resultados preliminares a nivel nacional [online]. [cit. 2012-12-01]. Dostupné z: https://prep2012.ife.org.mx/prep/NACIONAL/PresidenteNacionalVPC.html 10 Elección 2012 México: Josefina Vázquez Mota [online]. [cit. 2012-12-01]. Dostupné z: http://www.eleccion2012mexico.com/candidatos/josefina-vazquez-mota 11 INSTITUTO FEDERAL ELECTORAL IFE. Elecciones 2012: Resultados preliminares a nivel nacional [online]. [cit. 2012-12-01]. Dostupné z: https://prep2012.ife.org.mx/prep/NACIONAL/PresidenteNacionalVPC.html

Kandidát Počet hlasov9 %

Enrique Peña Nieto 18.727.398 38,15

Andrés Manuel Lopéz Obrador 15.535.117 31,65

Josefina Vázquez Mota 12.473.106 25,41

Gabriel Quadri 1.129.108 2,3

Neregistrovaní kandidáti 31.660 0,06 Nulové hlasy 1.191.057 2,43

25,41%

38,15%

31,65% Graf 1 Výsledky prezidentských volieb v Mexiku (2012)



Najmenej výrazným kandidátom volieb 2012 bol Gabriel Quadri, ktorý kandidoval za

stranu Nová aliancia (PANAL). Quadri mal najväčšiu podporu medzi mladými ľuďmi, no napokon

získal len 2,3 % voličských hlasov.

Víťazom prezidentských volieb a nástupcom nepopulárneho Felipeho Calderóna sa stal

Enrique Peña Nieto, ktorý zastupoval koalíciu Inštitucionálnej revolučnej strany (PRI), ktorá

totalitne vládla v Mexiku viac ako 70 rokov, a Strany zelených. Vo voľbách sa mu podarilo získať

prostú väčšinu, 38,15 % hlasov. Peña Nietovi okrem osobnej charizmy výrazne pomohla aj

neskrývaná podpora dominantnej televíznej stanice Televisa. Ľavicový kandidát a jeho najväčší

súper López Obrador obvinil Peña Nieta z kupovania hlasov a ovplyvňovania médií a žiadal

o zrušenie výsledkov volieb. IFE však tento pokus ľavice zamietol kvôli nedostatku podložených

dôkazov, proti čomu sa búrili tisíce ľudí v uliciach hlavného mesta. Do prezidentského úradu

nastúpil Peña Nieto 1. decembra 2012. 12

Prezidentské voľby 2012 boli najkontrolovanejšie v histórii Mexika. Dohliadalo na ne

28.000 pozorovateľov, z toho 700 zahraničných a do volebných komisií zasadol takmer milión

obyvateľov.13

1.4. Ekonomické prostredie

1.4.1. Ekonomická charakteristika krajiny

Spomedzi “emerging markets” Latinskej Ameriky má Mexiko dominantné postavenie a to

hlavne vďaka výraznému ekonomickému rozvoju, ktorý zaznamenal v posledných rokoch. Aj

napriek ekonomickým krízam v rokoch 1982, 1988 a 1994 mexická ekonomika zažíva od roku

1996 obdobie obnovy a zotavovania sa v rámci nového systému založeného na reformách a

menších vládnych intervenciách na trhu. Mexiko však naďalej bojuje s chudobou, veľkými

rozdielmi v rozdelení dôchodkov a nízkou životnou úrovňou obyvateľstva.

Ako člen NAFTA má Mexiko tesné obchodné vzťahy s USA a Kanadou a jeho ekonomika

je do veľkej miery závislá práve na ekonomike americkej, keďže takmer 80 % celkového exportu

smeruje do tejto krajiny. Ďalším významným faktorom ovplyvňujúcim výkon mexickej ekonomiky

je vývoj cien ropy. Po dlhé roky bola ropa jedným z hlavných zdrojov príjmov verejných financií,

čo sa však môže v budúcnosti zmeniť ak Mexiko neinvestuje do exploatácie nových ropných

ložísk. Ďalšími zdrojmi príjmov do štátneho rozpočtu sú remitencie migrantov, cestovný ruch,

priemysel, ťažba a poľnohospodárstvo.

12 TA3. Prezidentské voľby sa neanulujú, rozhodol mexický súd [online]. SITA, 31.08.2012 [cit. 2012-12-02]. Dostupné z: http://www.ta3.com/clanok/1005060/prezidentske-volby-sa-neanuluju-rozhodol-mexicky-sud.html 13 MEDIAFAX.CZ. Peña Nieto vyhrál mexické prezidentské volby [online]. 2.7.2012 [cit. 2012-12-02]. Dostupné z: http://www.mediafax.cz/zahranici/4076784-Pena-Nieto-vyhral-mexicke-prezidentske-volby



Mexiko je krajina s najväčším počtom podpísaných medzinárodných dohôd o voľnom

obchode, no aj napriek tomu Spojené štáty zostávajú jeho hlavným partnerom v exportnej

aj importnej činnosti.

1.4.2 Primárny sektor

Primárny sektor má v Mexiku dlhoročnú tradíciu a aj napriek tomu, že na HDP sa podieľa

najmenším dielom, má pre ekonomiku stále obrovský význam. Tvorí približne 3,8 % HDP

a zamestnáva okolo 20 % činného obyvateľstva.14 V Mexiku sa delí primárny sektor do štyroch

subsektorov: poľnohospodárstvo, chov dobytka, lesníctvo a rybolov. Poľnohospodárstvo

predstavuje okolo 66 % sektorového HDP, chov dobytka 25% a lesníctvo spolu s rybolovom

okolo 9%.15

Čo sa týka poľnohospodárstva, tak miestne klimatické podmienky umožňujú veľkú rôz-

norodosť produkcie, od pestovania plodín mierneho pásma až po tropické ovocie. Z celkovej

rozlohy Mexika sa obrába okolo 22 % pôdy, 25 % tvoria lesy a 45 % pastviny. Zvyšná časť pôdy je

neúrodná. Hlavnými štátmi poľnohospodárskej produkcie sú Sinaloa, Michoacán, Veracruz,

Jalisco, Sonora, Chiapas, Chihuahua a Estado de México. Poľnohospodárstvo Mexika je založené

na pestovaní troch plodín: avokáda, cibule a citrónov. Mexiko patrí medzi päť najväčších

svetových exportérov avokáda, cibule, malín, guajáv, vlašských orechov, špargle, uhoriek, rajčín,

citrónov a medu. Čo sa týka produkcie základných plodín, tak tá je aj napriek dobrým prírodným

podmienkam nedostačujúca a viacero položiek, ako napríklad kukuricu, obilie alebo ryžu musí

Mexiko trvalo importovať. Aj napriek tomu, že Mexiko patrí medzi 13 najväčších svetových

producentov mlieka, radí sa na prvé miesto v importe sušeného mlieka. Kľúčovým obchodným

partnerom Mexika vo vývoze a dovoze poľnohospodárskych výrobkov sú USA a hneď na druhom

mieste sú štáty Európskej únie. V roku 2010 tvorila poľnohospodárska výroba 2,8 % celkového

HDP Mexika.16

Chov dobytka je rozšírený na celom území Mexika. Najväčší význam pre ekonomiku má

chov hovädzieho dobytka, ktorý je rozšírený hlavne na severe krajiny. Viac ako polovica živočíšnej

výroby je sústredená v siedmych štátoch: Jalisco, Veracruz, Puebla, Durango, Guanajuato, Sonora

a Sinaloa. V strede republiky a v tropických nížinách štátov Tabasco a Chiapas sa chov dobytka

orientuje predovšetkým na uspokojenie domácej spotreby. Dôležitou súčasťou živočíšnej výroby

v Mexiku je aj chov kôz a oviec. Podľa údajov FAO vyprodukovalo Mexiko v roku 2008 (posledné

14 INEGI. Producto Interno Bruto Nominal [online]. 2012 [cit. 2012-12-03]. Dostupné z: http://www.inegi.org.mx/inegi/contenidos/espanol/prensa/comunicados/pibcorr.asp 15 ICEX. México: Estructura económica [online]. 2011 [cit. 2012-12-02]. Dostupné z: http://www.oficinascomerciales.es/icex/cma/contentTypes/common/records/mostrarDocumento/?doc=4529504 16 ICEX. México: Estructura económica [online]. 2011 [cit. 2012-12-02]. Dostupné z: http://www.oficinascomerciales.es/icex/cma/contentTypes/common/records/mostrarDocumento/?doc=4529504



dostupné údaje) 1,16 milióna ton bravčového mäsa, 2,58 miliónov ton hydinového mäsa, 1,66

milióna ton hovädzieho mäsa a 94 000 ton jahňacieho.17

Pomerne veľký význam má aj rybolov, ktorý je rozšírený v prímorských štátoch Sonora,

Sinaloa, Baja California, Baja California Sur a Veracruz. Jeho hlavnými produktmi sú sardinky,

krevety, tuniak a kalamáre.

1.4.3 Sekundárny sektor

Sekundárny sektor je zameraný hlavne na spracovateľský priemysel. Jedným z najdôle-

žitejších odvetví je automobilový priemysel. Mexiko patrí medzi desať najväčších producentov

automobilov, kamiónov a náhradných dielov na svete. V Mexiku pôsobí viacero veľkých výrobcov

automobilov, vrátane Ford, Volkswagen, General Motors, Nissan, Honda, Chrysler, ktoré tu

nemajú len výrobné závody, ale aj centrá pre výskum a vývoj. Hlavným exportným trhom sú USA,

kde 11 zo 100 predaných automobilov pochádza práve z Mexika.18 Ďalším prosperujúcim

odvetvím je elektronický priemysel. Mexiko je najväčším svetovým výrobcom inteligentných

telefónov, druhým najväčším exportérom televízorov a tretím najväčším exportérom chladničiek.19

Po Číne je druhým najväčším dodávateľom elektroniky do USA. Veľká časť priemyselnej výroby je

sústredená do tzv. maquiladoras – montážnych závodov, ktoré sa nachádzajú hlavne na severe

krajiny v pohraničných oblastiach s USA. Ich vznik je ekonomicky opodstatnený využitím lacnejšej

pracovnej sily v porovnaní s USA a Kanadou. Medzi ďalšie hlavné odvetvia spracovateľského

priemyslu patria strojárenský, potravinársky, textilný, kožiarsky a chemický priemysel, ropný,

drevospracujúci a papierenský.

Veľký význam v ekonomike Mexika má baníctvo, predovšetkým ťažby ropy v Mexickom

zálive. Mexiko je najväčším producentom ropy spomedzi krajín Latinskej Ameriky a firma PEMEX

(Petróleos Mexicanos) je ôsmou najväčšou spoločnosťou v ťažbe ropy na svete a denne vyťaží 3,6

milióna barelov ropy.20 Viac ako polovica produkcie ropy je exportovaná, najväčším odberateľom

sú USA. V Mexiku sa ďalej ťaží železná ruda a ušľachtilé kovy, ako napríklad vanádium, mangán,

titán, farebné kovy (olovo, meď, cín, zinok), striebro a zlato. Nerastné ložiská sa nachádzajú hlavne

v severnej časti (Sinaloa, Chihuahua) a v strednej časti Mexika (Durango a Zacatecas).

Sekundárny sektor sa v roku 2011 podieľal na tvorbe národného HDP 35,7%.21

17 ICEX. México: Estructura económica [online]. 2011 [cit. 2012-12-02]. Dostupné z: http://www.oficinascomerciales.es/icex/cma/contentTypes/common/records/mostrarDocumento/?doc=4529504 18 ICEX. México: Estructura económica [online]. 2011 [cit. 2012-12-02]. Dostupné z: http://www.oficinascomerciales.es/icex/cma/contentTypes/common/records/mostrarDocumento/?doc=4529504 19 México: actor decisivo en el mundo [online]. [cit. 2012-12-02]. Dostupné z: http://mexicanisimo.com.mx/secciones/piel.html 20 Top 10 Biggest Oil Companies in the World 2012. Dostupné na WWW: http://www.toptenofcity.com/commerce/top-10-biggest-oil-companies-world-2012.html 21 INEGI. Producto Interno Bruto Nominal [online]. 2012 [cit. 2012-12-03]. Dostupné z: http://www.inegi.org.mx/inegi/contenidos/espanol/prensa/comunicados/pibcorr.asp



1.4.4 Terciárny sektor

Sektor služieb zohráva veľmi dôležitú úlohu v ekonomike Mexika. Na tvorbe HDP sa

podieľa približne 60%.22 Jeho najvýznamnejšou súčasťou je oblasť cestovného ruchu, hotely,

obchody a reštaurácie. Spomedzi krajín Latinskej Ameriky je Mexiko najnavštevovanejšou krajinou,

na svete mu patrí desiata priečka. V roku 2011 navštívilo Mexiko 22,4 miliónov turistov.23 Vďaka

týmto číslam cestovný ruch predstavuje viac ako 8 % HDP a vytvára viac ako 1,8 milióna

platených pracovných miest. Toto odvetvie sa stalo jedným z ťahúňov hospodárskeho a sociálneho

rozvoja Mexika.24 Od roku 2007 do júna roku 2012 investoval súkromný sektor do cestovného

ruchu okolo 19,5 miliardy USD, čo je o 70 % viac ako bolo investované v rokoch 2002-2006.25

Cestovný ruch v Mexiku riadi už spomínané Ministerstvo cestovného ruchu, založené v roku 1999,

ktoré navrhuje stratégie na podporu cestovného ruchu na celoštátnej i medzinárodnej úrovni.

Hrozbou pre cestovný ruch naďalej zostáva zastaralá infraštruktúra, vysoká kriminalita a celkové

znečistenie životného prostredia, s čím súvisí aj nedostatok pitnej vody.

Ďalším dôležitým odvetvím sú finančné a bankové služby. „Mexiko má finančne silný

bankový systém, ktorý je tvorený kapitalizovanými bankami. Akvizícia a fúzie zahraničných

inštitúcií s miestnymi bankami pomohli obnoviť Mexiko po menovej kríze v roku 1994. Mexická

burza je druhou najväčšou v Latinskej Amerike a jej hodnota sa odhaduje na 700 miliárd USD.“26

1.4.5 Makroekonomické ukazovatele Mexika

V nasledujúcej časti budem venovať pozornosť vývoju základných makroekonomických

ukazovateľov po roku 2005, konkrétne HDP, nezamestnanosti a inflácii.

Ako som už spomínala, ekonomika Mexika je do veľkej miery závislá na ekonomike

Spojených štátov a preto ekonomická kríza, ktorej náznaky sa objavili už koncom roka 2008,

ovplyvnila aj hospodársky vývoj Mexika. Ďalším významným faktorom ovplyvňujúcim výkon

mexickej ekonomiky je vývoj cien ropy.

22 INEGI. Producto Interno Bruto Nominal [online]. 2012 [cit. 2012-12-03]. Dostupné z: http://www.inegi.org.mx/inegi/contenidos/espanol/prensa/comunicados/pibcorr.asp 23 WILD JUNKET. 10 Most Visited Countries in the World [online]. 1.2.2012 [cit. 2012-12-03]. Dostupné z: http://www.wildjunket.com/2012/02/01/10-most-visited-countries-in-the-world/ 24 CONSEJO DE PROMOCIÓN TURÍSTICA DE MÉXICO EN ESPAÑA. El turismo en México [online]. [cit. 2012-12-03]. Dostupné z: http://es.visitmexicopress.com/en/presseues/pres_turismo_en_mexico 25 VILLALOBOS, Bertha. Destaca Sexto Informe de Gobierno cifra récord en turistas. In: Periodicoviaje.com: Turismo y Economía [online]. 2.9.2012 [cit. 2012-12-06]. Dostupné z: http://periodicoviaje.com/turismo-y-economia/602/Destaca-Sexto-Informe-de-Gobierno-cifra-r%C3%A9cord-en-turistas 26 MZV SR. Spojené štáty mexické: Ekonomická informácia o teritóriu [online]. [cit. 2012-12-03]. Dostupné z: http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_90CC76522B1C5948C125783B0048246E_SK/$File/120112_EIT_Mexiko.pdf



Tabuľka 1 Vývoj HDP v rokoch 2006-2011 (v USD)

2007 2008 2009 2010 2011 2012

HDP (v mld. USD) 1 035,032 1 093,7444 882,834 1 034,146 1 158,302 1 177,116

HDP per capita (v USD) 9 667,21 10 050,52 7 979,33 9 219,15 10 146,04 10 123, 348

Prírastok HDP 3,24 1,19 -5,99 5,56 3,94 1,62

Zdroj: IMF, World Economic Outlook Database, October 2012, Dostupné z WWW: http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2012/02/weodata/weoselser.aspx?c=273&t=1

Z Grafu 2 môžeme vidieť, že od roku 1994 došlo v Mexiku k dvom výrazným prepadom

ekonomiky. K prvému prepadu došlo v roku 1995. Tento prepad bol spôsobený mexickou

menovou krízou, ktorá postihla Mexiko v roku 1994 a prekvapila aj odborníkov z radov

ekonómov. V dôsledku klesajúcej inflácie, klesli v Mexiku úrokové sadzby a pretože v USA

úrokové sadzby stúpali, začali Mexiko opúšťať prví investori. Ďalší odliv kapitálu bol spôsobený

politickou nestabilitou v krajine a z Mexika sa stala nerovnovážna ekonomika s vysokým deficitom

bežného účtu a slabým bankovým systémom. „IMF k zníženiu schodku bežného účtu doporučil 15%

devalváciu mexického pesa, ktorú mexická centrálna banka uskutočnila koncom roku 1994. Dôsledkem bol

masový odliv kapitálu, devalvácia mexického pesa celkom o 120 % a prechod k voľne plávajúcemu menovému

kurzu.“27

Zdroj: TRADING ECONOMICS. Dostupné z WWW: http://www.tradingeconomics.com/mexico/gdp-growth

K druhému prepadu ekonomiky došlo v roku 2009. Tento prepad bol spôsobený svetovou

ekonomickou a finančnou krízou, ktorá začala v roku 2007 v USA. Ekonomika Mexika sa dostala

na úplne dno, keď došlo k viac ako 6% prepadu ekonomiky. Mexiko sa tak stalo krajinou Latinskej

Ameriky najviac ovplyvnenou svetovou krízou. Dôvodom bola obrovská previazanosť mexického

trhu na trh americký, kde smeruje viac ako 80 % mexických exportov.

V roku 2010 došlo k oživeniu ekonomiky, keď rast HDP činil takmer 3 %.

27 Významné finanční krize 90. let - Mexiko. Dumfinanci.cz [online]. [cit. 2012-12-15]. Dostupné z: http://dumfinanci.cz/clanky/239-vyznamne-financni-krize-90-let-mexiko/

Graf 2 Tempo rastu HDP Mexika1994-2012 (v %)



Tabuľka 2 Vývoj nezamestnanosti 2005-2011 (v %)

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Nezamestnanosť 3,594 3,593 3,715 3,97 5,453 5,372 5,221 4,8


Súvislosť s finančnou krízou má zvýšená miera nezamestnanosti za posledné tri roky.

Do roku 2008 nepresiahla nezamestnanosť hranicu 4 %, no v roku 2009 sa vyšplhala až na takmer

5,5 %, čo je druhá najväčšia hodnota od 80. rokov. Najväčšia miera nezamestnanosti bola

nameraná v Mexiku v roku 1995, kedy dosiahla hodnotu 6,23 %, čo bolo spôsobené mexickou

menovou krízou. 28 V auguste roku 2012 bola zaregistrovaná 5% miera nezamestnanosti, čo je

tretia najnižšia spomedzi krajín OECD. Nižšiu nezamestnanosť ako Mexiko má len Rakúsko

a Japonsko. Miera nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi (od 15 do 24 rokov) dosiahla v auguste

9,4 %.29

Ďalším kľúčovým ukazovateľom je miera inflácie. Z tabuľky môžeme vidieť, že do roku

2007 zaznamenávalo Mexiko priaznivú mieru inflácie, nepresahujúcu 4 %. V krízových rokoch sa

výrazne zvýšila, príčinou boli hlavne vysoké ceny potravín. V roku 2011 miera inflácie opäť klesla

na hodnotu 3,4 % a v roku 2012 sa udržala pod hranicou 4 %.

Tabuľka 3 Miera inflácie 2005-2012 (v %)

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Inflácia 3,990 3,634 3,970 5,131 5,297 4,155 3,404 3,950


28 IMF, World Economic Outlook Database, October 2012. Dostupné na WWW: http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2012/02/weodata/weorept.aspx?sy=1980&ey=2011&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&pr1.x=97&pr1.y=7&c=273&s=NGDP_RPCH%2CLUR&grp=0&a= 29 México, tercero en menor desempleo: OCDE. CNN Expansión: Economía [online]. 9.10.2012 [cit. 2012-12-15]. Dostupné z: http://www.cnnexpansion.com/economia/2012/10/09/mexico-tercero-en-menor-desempleo-ocde



1.5. Socio-kultúrne prostredie

1.5.1. Hofstedeho kultúrne dimenzie – Mexiko

Geert Hofstede je holandský sociológ, ktorý sa zaoberá skúmaním vzťahov medzi rôznymi

národnými kultúrami a kultúrou v rámci organizácií. Poukazuje na odlišnosti medzi jednotlivými

kultúrami a prináša teórie vysvetľujúce kultúrnu rozmanitosť, ktoré sú často označované ako

tzv. Hofstedeho dimenzie. Patria k nim:

miera vyhýbania sa neistote

mocenský odstup

maskulinita verzus femininita

individualizmus verzus kolektivizmus

dlhodobá verzus krátkodobá orientácia.

Dimenzie sú merané indexami, ktoré môžu nadobúdať hodnoty od 1 do 100.

PDI – Power Distance

IDV – Individualism

MAS – Masculinity

UAI – Uncertainty avoidance

Zdroj: Hofstede Centre. Dostupné z WWW: http://geert-hofstede.com/mexico.html

Z grafu 3 môžeme sledovať, že dimenziou s najvyšším indexom je vyhýbanie sa neistote

(UAI). Táto Hofstedeho dimenzia hovorí o rozsahu, v akom sa príslušníci kultúry cítia byť

ohrození neznámymi situáciami a aký majú postoj k zmenám, ktoré prinášajú neisté a riskantné

situácie. Mexičania uprednostňujú sa neistote vyhýbať, sú averzní k riziku. V snahe minimalizovať

alebo znížiť mieru neistoty sú implementované prísne pravidlá a predpisy. Cieľom je mať všetko

pod kontrolou a vyhnúť sa nečakanému.

Vysokú hodnotu dosahuje Mexiko aj v mocenskom odstupe. Táto dimenzia charakteri-

zuje vnímanie nerovnomernosti rozdelenia moci a vyjadruje nerovnaké sociálne postavenie

príslušníkov spoločnosti. Vysoký index mocenského odstupu znamená, že spoločnosť akceptuje

hierarchickú diferenciáciu a nízky index, naopak, znamená akceptovanie rovnosti v spoločnosti. So

skóre 81 je Mexiko silne hierarchickou spoločnosťou. Znamená to, že Mexičania akceptujú svoje

81

30

69 82

0

20

40

60

80

100

PDI IDV MAS UAI

Graf 3 Hofstedeho dimenzie - Mexiko



postavenie v spoločnosti a nepotrebujú žiadne ďalšie zdôvodnenia. Moc v Mexiku je založená na

rodinných vzťahoch a priateľoch, charizme a schopnosti využiť silu. Hierarchia v spoločnosti je

odrazom existenčnej nerovnosti medzi vyššie a nižšie postavenými členmi spoločnosti. Podriadení

očakávajú, že sa im prikazuje, čo treba robiť.

Ďalšou Hofstedeho kultúrnou dimenziou je maskulinita, ktorá vyjadruje zastúpenie tzv.

mužského prvku v hodnotách jednotlivých kultúr. Maskulinita sa vzťahuje na kultúry, kde sú

rodové role jasne odlíšené a jednou z takýchto kultúr je aj Mexiko. Index maskulinity tu dosahuje

hodnotu 69 a mexická spoločnosť je považovaná za maskulínnu. V takýchto krajinách ľudia žijú,

aby mohli pracovať a od nadriadených sa očakáva rozhodnosť a asertivita. Problémy sa väčšinou

riešia konfrontáciou.

Mexiko má nízky index individualizmu, dosahuje hodnotu 30 a je považované za

kolektivistickú spoločnosť. Mexičan sa od narodenia stáva členom širokej rodiny alebo iných

sociálnych systémov, ktoré ho za jeho celoživotnú lojálnosť neustále ochraňujú. Spoločnosť

podporuje silné vzťahy, kde každý nesie zodpovednosť za zvyšných členov svojej skupiny.

Mexičania si chránia harmóniu vzťahov a za svoju rodinu by položili život.

Index dlhodobej verzus krátkodobej orientácie nie je dostupný, no podľa môjho

názoru sa Mexiko radí medzi dlhodobo orientované národy.

1.5.2. Demografické údaje

Počet obyvateľov v Mexiku sa v júli 2012 vyšplhal na 114.975.406.30 Populácia Mexika sa za

posledných 20 rokov takmer zdvojnásobila (66,8 miliónov obyvateľov v roku 1980 a 112,3

miliónov v roku 2010) a v súčasnej dobe sa podľa počtu obyvateľov radí na 11. miesto.

Zdroj: TRADING ECONOMICS Dostupné z WWW: http://www.tradingeconomics.com/mexico/population

30 CIA. The World Factbook. Dostupné na WWW: https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/mx.html

Graf 4 Vývoj mexickej populácie 1980-2012 (v mil. obyvateľov)



Od roku 1960 má prirodzený prírastok obyvateľstva klesajúcu tendenciu (1960-1970 3,4 %, 1990-

1995 2,1 %, 2000-2005 1 %) a v súčasnosti dosahuje hodnotu 1,086 %. Na rozdiel od Európy

a Japonska, je Mexiko vďaka svojej vysokej miere pôrodnosti (18,87 ‰) krajinou, kde nedochádza

k starnutiu populácie a priemerný vek obyvateľstva je 27,4 rokov. Obyvateľstvo Mexika je

pomerne mladé, čo môžeme vidieť aj na Grafe 4, znázorňujúcom vekové pyramídy. Detská zložka

prevažuje nad reprodukčnou, a tá prevažuje nad postreprodukčnou, čo je klasický model populácie

pre rozvojové krajiny, aj keď môžeme vidieť, že detská zložka sa pomaly dostáva do rovnováhy

s reprodukčnou zložkou.

Zdroj: INEGI. Dostupné z WWW: http://cuentame.inegi.org.mx/poblacion/habitantes.aspx?tema=P

Jediný výrazný faktor, ktorý spôsobuje úbytok mexického obyvateľstva je migrácia

obyvateľov do zahraničia. V súčasnosti dosahuje migračný faktor hodnotu -3,11 ‰31, čo

predstavuje okolo 360 tisíc migrantov ročne. Hlavnou príjmovou krajinou je severný sused Mexika,

Spojené štáty americké, kde väčšina z nich nachádza lepšie pracovné príležitosti ako vo svojej

rodnej krajine. Usádzajú sa hlavne v štátoch Kalifornia, Texas, Nové Mexiko a Illinois. Ďalšími

príjmovými krajinami sú Kanada, Španielsko a Nemecko. Čo sa týka imigrácie, tak hlavnými

zahraničnými komunitami na území Mexika boli v roku 2010 Američania, Španieli a

Guatemalčania.32

Podľa národného štatistického úradu 78 % obyvateľstva žije v mestách, kým na začiatku

20. storočia to bolo len okolo 10 % obyvateľstva. Najväčšími mestami podľa počtu obyvateľov sú

hlavné mesto Ciudad de México, Guadalajara, Monterrey a Puebla.

Mexiko je etnicky rôznorodý štát a keďže národný štatistický úrad nerealizuje prieskum týkajúci sa

národnostného zloženia, dochádza len k približnému určeniu etnickej štruktúry na základe štúdií

vykonaných tretími stranami. Najpočetnejšou skupinou sú indiánsko-hispánski miešanci (59%).

31 CIA. The World Factbook. Dostupné na WWW: https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/mx.html 32 INEGI

Graf 5 Vekové pyramídy Mexika z rokov 1980 a 2010



Ďalšou skupinou je obyvateľstvo európskeho pôvodu, ktoré tvorí približne 23 % a pôvodné

obyvateľstvo – Indiáni, tvorí približne 17 %.33 Najviac pôvodného obyvateľstva žije v štátoch

Yucatán, Oaxaca, Quintana Roo, Chiapas a Campeche.

Zdroj: Businessinfo.cz. Dostupné z WWW: http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/mexiko-zakladni-informace-o-teritoriu-19360.html#sec4

Čo sa týka náboženskej štruktúry obyvateľstva, tak drvivá väčšina obyvateľstva sa hlási

ku rímsko-katolíckej cirkvi, až 89,3 %. 5,9 % tvoria protestanti, 0,05 % sa hlási k judaizmu a 4,9 %

obyvateľstva sa nehlási k žiadnemu náboženskému presvedčeniu. Štáty s najväčším percentom

katolíkov sú Guanajuato (93,8 %), Aguascalientes (92,3 %) a Jalisco (92,0 %). Štáty s najnižším

percentom sa nachádzajú na juhovýchode krajiny a sú to Chiapas (58,3 %), Tabasco (64,5 %) a

Campeche (63,1 %).34

Zdroj: INEGI.

Dostupné na WWW: http://www.inegi.org.mx/Sistemas/temasV2/Default.aspx?s=est&c=21702

Úradným jazykom v Mexiku je španielčina. Ďalšími používanými jazykmi sú angličtina

(hlavne na severe krajiny a v turistických destináciách), náhuatl, mayčina, zapoteco, mixteco a iné.

Každých 6 zo 100 Mexičanov hovorí nejakým indiánskym jazykom, ktorých je dokopy 89.35

33 Mexiko: Základní informace o teritoriu: Národnostní složení. Businessinfo.cz [online]. 28.9.2012 [cit. 2012-12-16]. Dostupné z: http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/mexiko-zakladni-informace-o-teritoriu-19360.html#sec4 34 INEGI 35 INEGI. Dostupné na WWW: http://cuentame.inegi.org.mx/poblacion/lindigena.aspx?tema=P

83,90%

5,90%

2,30%

0,05%

4,60%

3,25%

Katolícka cirkev

Evanjelická cirkev

Neevanjelické vierovyznanie

Judaizmus

Bez vyznania

Iné

Graf 7 Náboženská štruktúra Mexika

Graf 6 Národnostné zloženie Mexika

59% 23%

17% Indiánsko-hispánski miešanci

Obyvateľstvo európskeho pôvodu

Indiáni

Ostatní



1.6. Technologické prostredie

Dlhé roky sú investície do vedy, výskumu a technológií v Mexiku nepostačujúce a preto je

rastový potenciál ekonomiky nižší ako v ostatných krajinách OECD. Ak chce Mexiko dosiahnuť

úroveň porovnateľnú s týmito krajinami, sa musí táto situácia jednoznačne zlepšiť. Podľa

dostupných údajov je celková úroveň inovácií v Mexiku naozaj nízka a to nielen v porovnaní

s ostatnými členskými krajinami OECD, ale aj v porovnaní s inými emerging markets. Výdaje na

výskum, vývoj a inovácie (I+D+i) sú nízke a nedosahujú ani 0,5 % HDP. Pre porovnanie môžeme

uviesť, že skupina OECD investuje do výskumu, vývoja a inovácií okolo 2,3 % HDP a Čína 1,7 %

HDP.36

Zdroj: Perspectivas OCDE: México Reformas para el Cambio. Dostupné z: http://www.oecd.org/mexico/49363879.pdf

Nedostatky v správe mexického systému inovácií sú príčinou pretrvávajúcich nízkych

investícií, štátnych či súkromných, do tejto oblasti. Na vytvorenie celoštátnej politiky v tejto oblasti

by malo existovať presvedčenie, že vedomosti, vzdelanie a výskum sú dôležitými determinantmi

ekonomického rastu, pokroku a rastúcej životnej úrovne obyvateľstva, tak ako je tomu

v rozvinutých a v niektorých rýchlo rozvíjajúcich sa ekonomikách, kde sa toto presvedčenie stalo

súčasťou politiky už dávnejšie.

Prekážkami vo vývoji tohto odvetvia sú takisto nízky stupeň konkurencie v strategických

odvetviach pre inovácie, ako napríklad telekomunikácie, výroba a distribúcia energie alebo doprava,

nízke schopnosti ľudského kapitálu vo všetkých sektoroch ekonomiky a nedostatok súkromných

zdrojov financovania inovačných podnikov a podnikov založených na nových technológiách.

Mexiko by malo zvýšiť svoje úsilie o lepšie smerovanie národného inovačného systému,

určiť si svoje priority a garantovať ich realizáciu. Toto úsilie by malo zahŕňať lepšiu koordináciu 36 Perspectivas OCDE: México Reformas para el Cambio. In: OECD [online]. January 2012 [cit. 2012-12-19]. Dostupné z: http://www.oecd.org/mexico/49363879.pdf

Graf 8 Výdaje na I+D+i/HDP v roku 2011


Bc. Zuzana Šufliarska | ANALÝZA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU MEXIKA 21

medzi ministerstvami a ostatnými inštitúciami zodpovednými za vývoj a implementáciu politík,

decentralizáciu inovačných politík a malo by byť sprevádzané posilňovaním inštitucionálnej

a finančnej kapacity a takisto infraštruktúry v jednotlivých regiónoch, čo umožní rozvíjať a

realizovať jeho stratégie.

2. ANALÝZA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU MEXIKA

2.1. Obchodná politika Mexika

V posledných dekádach ťaží Mexiko z otvorenej obchodnej politiky. Za jeho debut

v oblasti medzinárodného obchodu, môžeme považovať pristúpenie k Všeobecnej dohode o clách

a obchode (GATT) z roku 1986, čo mu umožnilo využívať všetky colné koncesie vyjednané

ostatnými členmi od roku 1948, kedy táto zmluva vstúpila do platnosti. Podpísaním tejto zmluvy sa

Mexiko zaviazalo znížiť tarifné bariéry na maximálnu výšku 50 %.37 V očiach sveta sa Mexiko

vydalo správnym smerom vzhľadom na jeho evidentné prednosti: tisíce kilometrov pobrežia,

závideniahodná geografická poloha, obrovské množstvo ornej pôdy a ekonomicky aktívne

obyvateľstvo. Nové väzby so zahraničnými trhmi pomohli diverzifikovať mexickú ekonomiku,

ktorá bola dlhé roky nadmerne závislá na ropnom priemysle. Po skončení svetovej finančnej krízy

z roku 2008 prispel zahraničný obchod do veľkej miery k oživeniu a obnove národnej ekonomiky,

no stále existujú výzvy spojené s jeho zlepšením. Ak chce Mexiko plne ťažiť z liberalizácie

obchodu, musí naďalej podporovať a vykonávať politiky zamerané na zjednodušenie obchodných

postupov a na zlepšenie konkurencieschopnosti domáceho priemyslu, a aby obchod mohol viesť

k rastu, rozvoju a k vytváraniu nových pracovných miest, je potrebné, aby bol doprevádzaný

vnútornými politikami v oblasti vzdelávania, inovácií a infraštruktúry, v čom zaznamenáva Mexiko

výrazný pokrok.

Obchodná politika Mexika je kombináciou jednostranného otvorenia s aktívnym progra-

mom v rámci multilaterálnych rokovaní WTO, preferenčných dohôd so strategickými partnermi,

podpory a diverzifikácie exportov a priťahovania zahraničných investorov. Toto všetko prispieva

k ekonomickému rastu a väčšej integrácii krajiny do svetovej ekonomiky. V rokoch 2001 až 2006,

dosahoval hospodársky rast v Mexiku v priemere cifru okolo 2,3 % ročne. Finančná kríza výrazne

zasiahla mexickú ekonomiku, ktorá vzrástla v roku 2008 len o 1,2 % a v nasledujúcom roku došlo

k prudkému poklesu ekonomiky o 6,0 %. Príčinou tohto obrovského prepadu bola, ako som už

spomínala v predchádzajúcej kapitole, prílišná závislosť od americkej ekonomiky. V roku 2010

37 EL PAÍS. México se convierte en miembro efectivo del GATT [online]. Ginebra, 26.7.1986 [cit. 2013-03-08]. Dostupné z: http://elpais.com/diario/1986/07/26/economia/522712808_850215.html



začala mexická ekonomika opäť vykazovať kladných hodnôt a sadzba 5,5 % bola druhou

najvyššou v dekáde. V nasledujúcich rokoch bol rast HDP o niečo miernejší, nepresahujúci hranicu

4 %.38

Mexiko považuje WTO za najlepší mechanizmus na realizáciu liberalizácie obchodu a silne

podporuje rokovania v rámci jednotlivých kôl. Takisto sa opiera o širokú sieť preferenčných

obchodných dohôd, ktoré mu umožňujú prístup na rôzne svetové trhy. Mexiko vyjednalo dohody

o voľnom obchode (FTA), ktoré umožňujú preferenčný prístup k viac ako jednej miliarde

potencionálnych zákazníkov a k trom štvrtinám svetového HDP. Severoamerická dohoda

o voľnom obchode (NAFTA) predstavuje približne 67 % zahraničného obchodu Mexika. Takisto

podpísalo dohodu o voľnom obchode s Európskou úniou, Japonskom, s viacerými krajinami

Latinskej Ameriky a východnej Ázie a s mnohými štátmi ma uzavreté dohody o podpore a

vzájomnej ochrane investícií, ktoré poskytujú právnu istotu ako pre mexické investície v zahraničí,

tak aj pre zahraničné investície v Mexiku. To podporuje rozvoj exportného sektoru, jedného

z hlavných motorov hospodárstva, ktorý vytvára najlepšie platené pracovné miesta v Mexiku.

Odstránenie alebo výrazné zníženie ciel a ostatných bariér zahraničného obchodu prispelo

k zvýšeniu konkurencieschopnosti exportovaných výrobkov. Základňou mexického exportného

sektoru sú produkty náročné na pokročilé technológie, ktoré tvoria viac ako polovicu exportu.

Mexiko je najväčší svetový exportér televízorov s plochou obrazovkou, druhý najväčší exportér

chladničiek a štvrtým najväčší exportér automobilov po Nemecku, Japonsku a Južnej Kórei.

Mexiko patrí v súčasnosti medzi najotvorenejšie ekonomiky sveta a podiel exportu

a importu na HDP prevyšuje tento podiel u krajín BRIC.39 Miera otvorenosti mexickej ekonomiky

sa za posledných 20 rokov viac ako zdvojnásobila, čo spôsobilo prudký nárast obchodných tokov

a priamych zahraničných investícií (PZI), a s ním spojené zvyšovanie zamestnanosti a životnej

úrovne mnohých Mexičanov. Aktuálne sa Mexiko podieľa na tretine latinskoamerického

obchodu a figuruje medzi hlavnými svetovými exportérmi.40 Stále tu však zotrvávajú netarifné

prekážky. Sú to napríklad hlavne zdĺhavé colné procedúry, colné kvóty, referenčné ceny,

antidumpingové a ochranné opatrenia a rôzne nariadenia týkajúce sa označenia produktov. Systém

colnej deklarácie je mimoriadne komplikovaný a byrokraticky náročný, čo mnohokrát dovozcov

odrádza. Je nutné využívať služby profesionálnych colných agentov, ktorých ceny sa pohybujú

v rozmedzí 1,5 % až 2 % z hodnoty tovaru. Colný deklarant je zodpovedný za správnosť 38 The World Bank, dostupné na WWW: http://databank.worldbank.org/data/views/reports/tableview.aspx?isshared=true&ispopular=country&pid=5, 39 LEYCEGUI GARDOQUI, Beatriz. SECRETARIA DE ECONOMÍA DE MÉXICO. Reflexiones sobre la Política Comercial Internacional de México 2006-2012. Primera edición. México, Octubre 2012. ISBN 978-607-401-654-3. 40 Inversión y Comercio: Informe de resultados. In: [online]. Primera edición. Ciudad de México: ProMéxico, Agosto

2012 [cit. 2013-03-09]. Dostupné z: http://www.promexico.gob.mx/archivos/Informe-resultados/PROMEXICO_INFORME_low.pdf



a pravdivosť poskytnutých údajov, za určenie colného režimu a jeho správnu klasifikáciu. Ďalšou

administratívnou povinnosťou pre importéra je zapísanie sa na zoznam importérov (Padrón de

importadores). Vyžadujú sa rôzne doklady ako napríklad faktúry, konosamenty, letecké prepravné

listy, osvedčenia o pôvode tovaru, baliace listy, prípadné licenčné povolenia apod. Rozsah

požadovaných dokumentov je väčšinou stanovený v akreditatívnych podmienkach. Od roku 2002

funguje podporný program Free and Secure Trade (FAST), ktorý vznikol z iniciatívy USA, Kanady

a Mexika ako program, ktorý má uľahčiť a urýchliť prechod tovarov cez hranice týchto krajín.

Tento program je dobrovoľný a má prinášať mnoho výhod ako napríklad vyhradené trasy

s menším počtom colných kontrol pre urýchlenie prepravy, zvýšená bezpečnosť v rámci

dodávateľského reťazca apod.41

V Mexiku existujú kontingenty na tovar podľa krajiny, z ktorej sa tovar dováža. Jedná sa

predovšetkým o krajiny, s ktorými má Mexiko uzatvorené dohody o voľnom obchode (FTA). Po

vyčerpaní kvót sa vymeriavajú na tieto tovary riadne clá. V súčasnosti existuje 183 kontingentov –

129 dovozných a 54 vývozných.42

Potraviny, alkoholické a nealkoholické nápoje, kozmetika a tabak prechádzajú skúšobnými

laboratóriami. Podmienky sú stanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa. Hnojivá, pesticídy,

toxické a nebezpečné materiály ako sú výbušniny a zbrane takisto podliehajú licenčnému konaniu.

Všetky dovážané výrobky musia byť zaregistrované na mexickom Ministerstve hospodárstva

(Secretaría de Economía), ktoré pridelí každému dovezenému výrobku a tovaru čiarový kód.

Každý výrobok musí obsahovať návod na použitie v španielskom jazyku a na obale musí byť

uvedený názov výrobku, jeho obsah, hmotnosť, krajina pôvodu, dovozca a ďalšie požadované

údaje. Z celkového počtu dovezených výrobkov približne 1.5% podlieha schvaľovaciemu

procesu.43

Za posledné obdobie vzrástol v Mexiku počet antidumpingových opatrení a to prevaž-

ne proti USA, Číne a Brazílii. Mexiko sa tak radí do prvej desiatky užívateľov medzinárodného

antidumpingového systému.

41 INFORMED TRADE. FAST - Free and Secure Trade [online]. 2007 [cit. 2013-03-17]. Dostupné z: http://www.itintl.com/fast-free-and-secure-trade.html 42, 43 MZV SR. Spojené štáty mexické: Ekonomická informácia o teritóriu [online]. [cit. 2013-03-17]. Dostupné z: http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_90CC76522B1C5948C125783B0048246E_SK/$File/120112_EIT_Mexiko.pdf



Zdroj: ProMéxico. Dostupné na WWW: http://www.promexico.gob.mx/comercio/mexico-y-sus-tratados-de-libre-comercio-con-otros-paises.html

2.2. Proexportná politika

Podpora výroby

Mexiko si získalo významné postavenie na zahraničných trhoch hlavne vďaka stále

zvyšujúcej sa konkurencieschopnosti v oblasti výroby. Kým v predchádzajúcich dekádach

exportoval výlučne ropu, dnes je producentom a výrobcom širokej škály produktov. V súlade

s tým, začala mexická vláda prejavovať osobitný záujem o rozvoj efektívnejšieho

a dynamickejšieho priemyslu, ktorý by posilnil väzby medzi vnútorným a vonkajším trhom, čo by

umožnilo rozvoj výrobného reťazca. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné, aby mal domáci

priemysel prístup k vstupom a zariadeniam na svetovej úrovni, za konkurencieschopné ceny.

Uvedomujúc si potrebu podporovať väzby medzi jednotlivými článkami výrobného reťazca,

Ministerstvo hospodárstva spolu s ďalšími vládnymi inštitúciami zaviedlo rôzne podporné

programy na posilnenie a rozvoj domáceho priemyslu. Za zmienku stojí program PROSEC

(Programas de Promoción Sectorial), ktorý udeľuje výrobným podnikom preferenčné clá na

získanie potrebných vstupov a zariadení za konkurencieschopné ceny.

1986 1994 1995 1998 1999 2000 2001 2004

GATT NAFTA

USA, Kanada

FTA G3 Kolumbia Venezuela

FTA Bolívia

FTA Costa Rica

FTA Nikaragua

FTA Chile

FTA EÚ 15 Rakúsko Belgicko Dánsko Fínsko

Francúzsko Nemecko Grécko Írsko

Taliansko Luxembursko

Holandsko Portugalsko Španielsko Švédsko

Veľká Británia

FTA Izrael

FTA EFTA Island

Lichtenštajnsko Nórsko

Švajčiarsko

FTA NT Guatemala Honduras

El Salvador

FTA EÚ+ Česká Republika

Slovensko Poľsko

Maďarsko Slovinsko

Cyprus Malta

Estónsko Lotyšsko

Litva

FTA Uruguay

2005 2007 2012

FTA Japonsko

FTA EÚ 25+ Rumunsko Bulharsko

FTA Peru

Venezuela opúšťa FTA G3

Obr. 3 Dohody o voľnom obchode podpísané Mexikom



Podpora exportu

Programy na podporu vývozu sú navrhované tak, aby napomáhali produktivite a kvalite

výrobných procesov, a tým teda aj zvyšovaniu konkurencieschopnosti výrobných podnikov, čo im

umožní adekvátne začlenenie sa na svetových trhoch. Sú spravované Ministerstvom hospodárstva

Spojených štátov mexických a spočívajú v znížení colných poplatkov na ceny vstupov, náhradných

dielov a komponentov využívaných pri výrobe produktov určených na export a v zjednodušení

administratívnych postupov zo strany federálnej vlády. Jedným z najdôležitejších nástrojov na

podporu exportu je program IMMEX (El Programa de Industria, Maquiladoras y de Servicios de

Exportación), ktorý umožňuje výrobcom alebo podnikom poskytujúcim služby určené na vývoz

dočasne dovážať statky (suroviny, materiál, súčiastky a komponenty, obaly, stroje a zariadenia),

ktoré budú použité pri výrobe exportovaného tovaru, bez toho, aby bola na ne uvalená akákoľvek

daň. Aby mohla firma využívať výhody tohto programu, musí zaznamenať v zahraničí obrat vyšší

ako 500.000 USD alebo aspoň 10 % z jej celkových tržieb musia tvoriť tržby za exportované

výrobky. IMMEX sa stal dôležitým motorom priemyselného rozvoja v Mexiku a po ropnom

priemysle je druhým najväčším zdrojom devíz. Export podporujú aj ďalšie programy (napr. ECEX,

ALTEX, DrawBack), ktoré spravidla umožňujú bezcolný import vstupov, jednoduchší vstup na

zahraničné trhy, finančné podpory rozvojových bánk alebo zaisťujú rýchlejšiu refundáciu daní,

prípadne individuálne výhody v preferovaných odvetviach.

Čo sa týka inštitucionálneho zaistenia exportu, tak organizačnú a finančnú podporu

exportu zabezpečuje Národná banka zahraničného obchodu BANCOMEXT (Banco Nacional de

Comercio Exterior, ktorá je obdobou Českej exportnej banky. Snaží sa o podporu a rozvoj

domácich podnikov, ktoré sa podieľajú na zahraničnom obchode krajiny. Zvláštna pozornosť je

venovaná malým a stredným podnikom (PYME), ktorým umožňuje získať potrebné finančné

prostriedky na export svojich produktov. Spolupracuje ale aj s dodávateľmi malých a stredných

podnikov, s obchodnými komorami a so zahraničnými firmami, ktoré majú záujem v Mexiku

investovať. Ponúka širokú škálu služieb ako napr. úvery, bankové záruky, investičné projekty,

poistenie rizík, atď. BANCOMEXT posudzuje jednotlivé programy individuálne bez stanovenia

špecifického programu na podporu vývozu a preto poskytovanie finančnej pomoci býva často krát

predmetom korupcie.44

O upevnenie postavenia Mexika na poli medzinárodného obchodu a investícií

a internacionalizáciu mexických podnikov sa snaží ProMéxico. ProMéxico je vládna organizácia

spadajúca pod Ministerstvo hospodárstva, založená v roku 2007. Jej hlavnou činnosťou je podpora

mexických podnikov pri ich exportnej činnosti a zároveň sa snaží o prilákanie zahraničných

44 BANCOMEXT. Dostupné na WWW: http://www.bancomext.com/Bancomext/secciones/conoce-bancomext/index.html



investorov do krajiny. Víziou tejto inštitúcie je upevňovanie postavenia Mexika na medzinárodnej

scéne a zvyšovanie prítomnosti mexických výrobkov a služieb na zahraničných trhoch. ProMéxico

ponúka veľké množstvo služieb. Jedná sa hlavne o informačné a poradenské služby, ktoré tvoria

gro činností tejto inštitúcie. Sem spadajú napríklad marketingové výskumy a analýzy týkajúce sa

podnikateľských prostredí rôznych štátov. Dôležité sú takisto aj propagačné a prezentačné služby,

prostredníctvom ktorých sa môžu podniky zviditeľniť (veľtrhy a akcie organizované ProMéxicom).

K dispozícii má ProMéxico 25 kancelárií v Mexiku a 27 zahraničných pobočiek, z ktorých 9 sídli

v Európe. Česká republika spadá pod pobočku vo Frankfurte nad Mohanom, kam sa môžu

záujemcovia s prípadnými dotazmi obracať.45

Hlavný rozdiel medzi týmito dvoma inštitúciami spočíva v tom, že kým BANCOMEXT

poskytuje podnikom hlavne finančnú a technickú podporu, ProMéxico je viac aktívne

v marketingových aktivitách, ako napríklad propagácia mexických podnikov a produktov na

zahraničných trhoch.

Zdroj: ProMéxico. Dostupné na WWW: http://embamex.sre.gob.mx/austria/index.php?option=com_content&view=article&id=126&Itemid=92

BANCOMEXT. Dostupné na WWW: http://www.laeconomia.com.mx/credito-aerolineas-para-combustible/

2.3. Vývoj obchodnej bilancie

Za takmer dvadsať rokov, ktoré uplynuli odvtedy čo NAFTA vstúpila do platnosti, otvo-

renosť mexickej ekonomiky meraná podielom medzinárodného obchodu na veľkosti HDP,

vzrástla z 27,3 % v roku 1994 na 63 % v roku 2012 (viz Graf 10) a celkovo zahraničný obchod

vzrástol približne šesť krát. Export v roku 2012 dosiahol hodnotu okolo 370,9 miliárd USD, čo

predstavuje nárast o viac ako 500 % oproti roku 1994 (Graf 9). Vývoj zahraničného obchodu

Mexika od vstupu NAFTA do platnosti môžeme rozdeliť do 3 etáp:

a) 1994-2000

b) 2001-2005

c) 2006-2012

45 ProMéxico. Dostupné na WWW: http://promexico.gob.mx/es_us/promexico/Acerca_de_ProMexico

Obr. 4 Logo BANCOMEXT a ProMéxico



Zdroj: Secretaría de Economía. Dostupné z WWW: http://www.economia.gob.mx/comunidad-negocios/comercio-exterior/informacion-estadistica-y-arancelaria

Od 1994 do 2000: Ekonomická expanzia Spojených štátov amerických

NAFTA čelila svojej prvej veľkej skúške už rok od nadobudnutia platnosti. Koncom roku

1994 a začiatkom nasledujúceho roku makroekonomická nerovnováha mexickej ekonomiky

vyústila do hlbokej finančnej krízy. Ekonomika sa prepadla o takmer 6 % a mexické peso depre-

ciovalo o viac ako 100 %. Avšak, kombinácia prísne nastaveného programu makroekonomickej

úpravy, stabilizačného úveru od vlády USA a ekonomická otvorenosť zakotvená v NAFTA,

umožnili Mexiku pomerne rýchlo obnoviť hospodársky rast. V týchto rokoch bol jedným

z najdôležitejších motorov mexickej ekonomiky export a to hlavne vďaka dynamike americkej

ekonomiky počas druhého volebného obdobia prezidenta Billa Clintona (1997-2001). Export do

USA vzrástol v tomto období o 246 % a v roku 2001 tvoril 11,8 % amerických nákupov. Celkovo

vzrástol mexický vývoz o viac ako 200 %. V roku 1993 dosahoval hodnotu 60,8 miliárd USD, na

začiatku nového milénia to bolo až 166,1 miliárd USD. V rokoch 1995, 1996 a 1997 vykazovalo

Mexiko aktívnu obchodnú bilanciu.

Od 2001 do 2005: Vstup Číny do WTO a globálna ekonomická nerovnováha

Transformácia Číny, ktorá začala koncom sedemdesiatych rokov sa prehĺbila v roku 2001

vstupom do WTO. Po prvom roku, vzrástol globálny export Číny a export do USA o 22,4 %

v oboch prípadoch.46 Vstup Číny do WTO bol veľkou výzvou pre mexických exportérov, keďže

zo dňa na deň sa objavila vážna konkurencia na druhej strane Tichého oceánu, ktorá dodáva

rovnaké produkty, ale s výrazne nižšími výrobnými nákladmi a podporovaná silne proexportnou

politikou. Navyše obdobie vstupu Číny do WTO sa zhoduje s obdobím apreciácie mexického pesa,

46 THE US-CHINA BUSINESS COUNCIL. US-China Trade Statistics and China's World Trade Statistics [online]. [cit.

2013-03-12]. Dostupné z: https://www.uschina.org/statistics/tradetable.html

Graf 9 Vývoj obchodnej bilancie Mexika v mld. USD (1993-2012)

65

,4

79

,3

72

,5

89

,5

10

9,8

12

5,4

14

2,0

17

4,5

16

8,4

16

8,7

17

0,5

19

6,8

22

1,8

25

6,1

28

3,2

31

0,1

23

4,4

30

1,5

35

0,9

37

0,7

51

,8

60

,8

79

,5

96

,0

11

0,2

11

7,5

13

6,4

16

6,1

15

8,8

16

1,0

16

4,8

18

8,0

21

4,2

24

9,9

27

2,0

29

2,6

22

9,6

29

8,1

34

9,6

37

0,9

0

50

100

150

200

250

300

350

4001

993

19

94

19

95

19

96

19

97

19

98

19

99

20

00

20

01

20

02

20

03

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

Import Export



čo spôsobilo, že mexickí výrobcovia zrazu museli čeliť nepriaznivej situácii. Neropné exporty

Mexika do USA klesli v priebehu 4 rokov z 11,9 % na 10,4 %, zatiaľ čo tie čínske vzrástli z 10 %

na 23 % v priebehu 8 rokov.47 Od roku 2001 do roku 2003 medzinárodný obchod celkovo klesal

a klesal aj podiel medzinárodného obchodu na HDP (Graf 10). Zmena nastala až v roku 2004,

kedy začal obchod opäť rásť. Obchodná bilancia bola počas celého tohto obdobia záporná.

Zdroj: LEYCEGUI GARDOQUI, Beatriz. SECRETARIA DE ECONOMÍA DE MÉXICO. Reflexiones sobre la Política Comercial Internacional de México 2006-2012. Primera edición. México, Octubre 2012. ISBN 978-607-401-

654-3.

Od 2006 do 2012: Globálna ekonomická kríza

Prvé roky Calderónovej administratívy boli spojené so znovu oživením účasti Mexika na

amerických importoch. Jeden z faktorov, ktorý pravdepodobne k tomu výrazne prispel bola reálna

apreciácia čínskeho jüanu vzhľadom k mexickému pesu, registrovaná od roku 2005. V druhej

polovici roku 2008 vypukla svetová finančná kríza, ktorá zasiahla hlavné motory mexickej

ekonomiky: export, remitencie, priame zahraničné investície a cestovný ruch. Keďže hospodársky

vývoj Mexika je do veľkej miery závislý od hospodárskeho vývoja v USA, došlo k synchronizácii

ekonomických cyklov obidvoch ekonomík. V roku 2009 sa mexická ekonomika prepadla o 6 %

a zo zahraničného obchodu sa zrazu stal hlavný zdroj nákazy medzinárodnou krízou. Po hlbokom

prepade svetovej ekonomiky v rokoch 2008 a 2009 došlo k jej rýchlemu zotaveniu. V roku 2010

svetový HDP vzrástol o 5,1 % a medzinárodný obchod vzrástol o viac ako 20 %.48,49 Mexický trh

zaznamenal takisto výrazné oživenie. HDP stúpol o 5,6 % a export neropných produktov,

47 LEYCEGUI GARDOQUI, Beatriz. SECRETARIA DE ECONOMÍA DE MÉXICO. Reflexiones sobre la Política Comercial Internacional de México 2006-2012. Primera edición. México, Octubre 2012. ISBN 978-607-401-654-3. pág. 72 48 THE WORLD FACTBOOK. World [online]. [cit. 2013-03-12]. Dostupné z: https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/xx.html 49 WORLD TRADE ORGANIZATION. Total merchandise trade 2010 [online]. [cit. 2013-03-12]. Dostupné z: http://www.wto.org/english/res_e/statis_e/world_commodity_profiles10_e.pdf

23,9 27,3

45,4 47,9 47,0

49,8 49,0 50,6 46,1 46,7 47,9

50,6 51,2 53,1 53,4 54,5 52,3

57,8 60,6

63,0

10,0

20,0

30,0

40,0

50,0

60,0

70,0

19

93

19

94

19

95

19

96

19

97

19

98

19

99

20

00

20

01

20

02

20

03

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

Graf 10 Podiel HDP na medzinárodnom obchode (%)



predovšetkým na trh USA, bol hlavnou príčinou tohto rastu.50 Mexiko sa stalo druhým najväčším

dodávateľom neropných produktov na americký trh a Kanada sa presúva na tretie miesto.51

Zahraničný obchod sa opäť teda stal ťahúňom mexickej ekonomiky. Ako môžeme vidieť z Grafu

10, v posledných rokoch výrazne vzrástol podiel zahraničného obchodu na celkovom HDP, v roku

2011 prekročil tento podiel hranicu 60 %.

Obnovená dynamika zahraničných predajov v posledných rokoch je výsledkom pôso-benia

viacerých faktorov, ktoré zvýšili konkurencieschopnosť Mexika v porovnaní s ostatnými štátmi,

vrátane Číny. Prvým z nich je kurzová politika Centrálnej banky Mexika. Mexické peso je

latinskoamerická devíza s najväčšou reálnou depreciáciou od začiatku finančnej krízy. Ďalším

faktorom sú vysoké ceny energií, ktoré pridali na atraktivite práve trhu mexického, a to vďaka

relatívne krátkej vzdialenosti medzi Mexikom a najväčším trhom sveta. Náklady na prepravu ropy

z Mexika sú nižšie ako náklady na prepravu z Číny, rozdiel činí približne 5.000 USD na jeden

kontajner ropy.52 Navyše slabá makroekonomická situácia prinútila USA presunúť výrobné závody

a operácie do Mexika, s cieľom znížiť náklady bez straty logistickej výhody a Mexiko sa opäť stáva

silným konkurentom ázijských krajín, predovšetkým Číny.

V roku 2012 mexické exporty dosiahli hodnotu 370,9 miliárd USD, z ktorých 16,1 % tvo-

rili ropné exporty a 83,9 % tvorili exporty neropné. Oproti roku 2010 vzrástli o 17,2 %. Čo sa týka

importov, tie boli o niečo vyššie. Ich hodnota dosiahla v roku 2011 370,7 miliárd USD, takže

obchodná bilancia Mexika bola v roku 2012 mierne kladná.

2.4. Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu

Čo sa týka teritoriálnej štruktúry medzinárodného obchodu, tak z nižšie uvedeného grafu

môžeme vidieť, že najväčším exportným partnerom Mexika sú USA, ktoré tvoria až 77,6 %

mexických exportov. V roku 2012 dosiahli exporty do USA hodnotu takmer 288 miliárd USD

a oproti roku 2011 vzrástli o takmer 5 %. Do USA sa najviac vyváža surová ropa, ktorá tvorí 15

% celkových exportov. Ďalej sa do USA vyvážajú automobily (6 %), televízory (6 %), automatické

zariadenia na spracovanie dát (6 %) a súčiastky a komponenty do automobilov (6 %). 53 Obchodná

bilancia s USA je dlhodobo kladná. Druhým najväčším exportným partnerom je ďalší člen

50 IMF, World Economic Outlook Database, October 2012 [online]. [cit. 2013-03-12]. Dostupné z WWW: http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2012/02/weodata/weoselser.aspx?c=273&t=1 51 SRE EMBAJADA DE MÉXICO EN CANADÁ. Se consolida México como potencia exportadora mundial en el 2010 [online]. [cit. 2013-03-13]. Dostupné z: http://embamex.sre.gob.mx/canada/index.php?option=com_content&id=2321&Itemid=38 52 LEYCEGUI GARDOQUI, Beatriz. SECRETARIA DE ECONOMÍA DE MÉXICO. Reflexiones sobre la Política Comercial Internacional de México 2006-2012. Primera edición. México, Octubre 2012. ISBN 978-607-401-654-3, pág. 78 53 SECRETARÍA DE ECONOMÍA. Acuerdos América del Norte [online]. [cit. 2013-03-14]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/comercio_exterior/eu_ficha_sept.pdf



zoskupenia NAFTA, Kanada, ktorá tvorí 2,95 % mexických exportov, čo predstavuje hodnotu

takmer 11 miliárd USD. Oproti roku 2011 došlo len k minimálnemu rastu o 2,3 %, no oproti roku

2003 vzrástli mexické exporty smerujúce do Kanady až o 252 %. Do Kanady sa z Mexika dovážajú

televízory, automobily, telefóny a súčiastky a komponenty do telefónov. Od roku 2009 má Mexiko

s Kanadou kladnú obchodnú bilanciu.54 Ďalším obchodným partnerom je Španielsko, kde smeruje

1,93 % mexických exportov. Do Číny, kde putuje 1,54 % mexických exportov sa vyvážajú hlavne

nerastné suroviny ako ropa a meď a jej koncentráty. Obchodná bilancia s Čínou je hlboko

v mínuse.55 Najväčšími príjemcami mexických exportov v Latinskej Ameriku sú Brazília (1,53 %) a

Kolumbia (1,51 %), v Európe sú to Španielsko a Nemecko (1,21 %). Obchod s Nemeckom

tvorí 29,1 % a obchod so Španielskom 17,7 % celkového obchodu Mexika s Európskou úniou. Do

Španielska sa vyváža predovšetkým ropa, ktorá tvorí 88 % mexických exportov a do Nemecka

rôzne druhy vozidiel.56

Zdroj: http://www.inegi.org.mx/sistemas/bie/cuadrosestadisticos/GeneraCuadro.aspx?s=est&nc=636&c=24749

Čo sa týka importu, tak sú opäť najväčším obchodným partnerom Mexika USA. Americké

importy tvoria takmer polovicu celkových mexických nákupov. V roku 2012 dosiahli hodnotu

185,1 miliárd USD, čo bolo o 6,2 % viac ako v predchádzajúcom roku. Najviac dovážanou

komoditou je spracovaná ropa, ktorá tvorí 13 % celkových importov. Ďalej sa z USA dovážajú

súčiastky a komponenty do automobilov (6 %), skvapalnený ropný plyn, automobily a telefóny.

USA sú pre Mexiko najväčším dodávateľom tovarov a služieb.57 Druhým najväčším importérom je

54 SECRETARÍA DE ECONOMÍA. Acuerdos América del Norte [online]. [cit. 2013-03-14]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/comercio_exterior/canada_ficha_sept.pdf 55 SECRETARÍA DE ECONOMÍA. Acuerdos Asia-Pacífico [online]. [cit. 2013-03-14]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/comunidad-negocios/comercio-exterior/tlc-acuerdos/asia-pacifico 56 SECRETARÍA DE ECONOMÍA. Acuerdos Unión Europea [online]. [cit. 2013-03-14]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/comercio_exterior/Ficha_Espaa_ok.pdf 57 SECRETARÍA DE ECONOMÍA. Acuerdos América del Norte [online]. [cit. 2013-03-14]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/comercio_exterior/eu_ficha_sept.pdf

Graf 11 Teritoriálna štruktúra mexického exportu (2012)



Čína. Čínske importy dosahovali v roku 2012 hodnotu 56,9 miliárd USD, čo predstavovalo viac

ako 15 % celkových mexických importov. Z Číny sa do Mexika dodávajú telefóny, súčiastky do

televízorov, počítače, súčiastky do počítačov a displeje s kvapalnými kryštálmi.58 Takmer 5 %

mexických importov pochádza z Japonska, odkiaľ sa dovážajú hlavne súčasti automobilov, ktoré

predstavujú 12,6 % celkových importov. Ďalej sa z Japonska dovážajú automobily, displeje

s kvapalnými kryštálmi (LCD) a súčiastky do rádioprehrávačov a televízorov. Importy z Japonska

dosahovali v roku 2012 hodnotu 17,7 miliárd USD a oproti predchádzajúcemu roku zaznamenali

7% nárast.59 Ďalšími významnými importérmi spomedzi krajín Ázie sú Južná Kórea a Taiwan.

Najväčším európskym dodávateľom do Mexika je Nemecko, ktorý sa podieľa 3,7% na celkových

importoch. Z Nemecka sa do Mexika dovážajú hlavne motory a iné súčasti do automobilov.

Obchodná bilancia s Nemeckom je dlhodobo hlboko záporná.60

Zdroj: http://www.inegi.org.mx/sistemas/bie/cuadrosestadisticos/GeneraCuadro.aspx?s=est&nc=636&c=24749

58 SECRETARÍA DE ECONOMÍA. Acuerdos Asia-Pacífico [online]. [cit. 2013-03-14]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/comunidad-negocios/comercio-exterior/tlc-acuerdos/asia-pacifico 59 SECRETARÍA DE ECONOMÍA. Acuerdos Asia-Pacífico [online]. [cit. 2013-03-14]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/comunidad-negocios/comercio-exterior/tlc-acuerdos/asia-pacifico 60 SECRETARÍA DE ECONOMÍA. Acuerdos América del Norte [online]. [cit. 2013-03-14]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/comercio_exterior/eu_ficha_sept.pdf

Graf 12 Teritoriálna štruktúra mexického importu (2012)



2.5. Komoditná štruktúra zahraničného obchodu

V priebehu roku 2012 zaznamenal obchod medzi Mexikom a zahraničím výrazný rast a

prekonal hranicu 740 miliárd USD. Celkový export dosiahol hodnotu 370,915 miliárd USD,

z ktorých 17,6 % tvorili ropné exporty a 82,4 % exporty neropné. Z Tabuľky 4 môžeme vidieť, že

najväčší nárast oproti roku 2011 zaznamenal ťažobný priemysel, ktorý vzrástol až o takmer 100 %.

Do zahraničia sa z tohto odvetvia exportujú hlavne drahé kovy, ako zlato a striebro. Výrazný

nárast zaznamenali aj exporty z ropných odvetví, ktoré oproti roku 2010 vzrástli až o 16 %.

Príčinou tohto nárastu boli vyššie ceny ropy na medzinárodných trhoch, čo malo vplyv aj na ropu

mexickú, ktorej cena vzrástla v roku 2012 o takmer 40 % oproti predchádzajúcemu roku. Objem

predaja mexickej ropy v zahraničí sa oproti roku 2011 naopak znížil, a to o 1,7 %.61 Exporty

z neropných odvetví vzrástli oproti predchádzajúcemu roku o 4,2 % (Tabuľka 4).

Zdroj: Bancomext. Dostupné na WWW: http://www.bancomext.com/Bancomext/secciones/conoce-bancomext/bancomext-en-cifras/index.html

Komoditná štruktúra zahraničného obchodu Mexika je v poslednom období pomerne

stabilná a podiely jednotlivých tovarových skupín sa zásadným spôsobom nemenia. Najviac

mexických exportov pripadá na elektrické a elektronické zariadenia, ktoré tvoria niečo cez 20 %

celkových exportov. Ďalšou veľkou položkou sú automobily, ktorých exporty dosiahli v roku 2012

hodnotu takmer 68 miliárd USD. Mexiko je najväčší svetový exportér televízorov s plochou

obrazovkou, druhý najväčší exportér chladničiek, štvrtý najväčší exportér automatických zariadení

na spracovanie dát a v prvom trimestri roku 2012 bol štvrtý najväčší exportér automobilov, po

61 BANCOMEXT. Informe anual 2012. In: [online]. [cit. 2013-03-17]. Dostupné z: http://www.bancomext.com/Bancomext/secciones/conoce-bancomext/bancomext-en-cifras/index.html

2011 2012 Absolútna %

Obchodná bilancia -1,166 0,163 1,329

Celkový export 349,676 370,915 21,239 6,1

Ropné odvetvia 56,426 65,438 9,012 16,0

Neropné odvetvia 293,250 305,477 12,227 4,2

Rastlinná a živočíšna výroba 10,560 12,521 1,961 18,6

Ťažobný priemysel 4,063 7,967 3,904 96,1

Priemyselné výrobky 278,626 284,989 6,363 2,3

Celkový import 350,842 370,752 19,910 5,7

Spotrebné statky 51,790 53,438 1,648 3,2

Výrobné statky 264,020 278,199 14,179 5,4

Kapitálové statky 35,032 39,115 4,083 11,7

Január-December Zmeny

Tabuľka 4: Zahraničný obchod Mexika (2010-2011)



66 569 623,00

4 266 797,00

4 544 935,00

4 944 862,00

5 995 941,00

6 669 760,00

10 882 283,00

13 207 036,00

48 979 793,00

60 983 653,00

67 900 746,00

75 922 654,00

Ostatné

Železo a oceľ

Výrobky zo železa alebo oceli

Jedlá zelenina a niektoré korene a hľuzy

Nábytok

Plasty a výrobky z nich

Optické, fotografické, mariace a iné prístroje

Perly, drahokamy a drahé kovy

Jadrové reaktory, kotly, stroje, prístroje a mechanické zariadenia

Nerastné palivá, minerálne oleje a produkty ich destilácie

Vozidlá iné ako železničné

Elektrické a elektronické zariadenia

Export za rok 2012 370,9 milárd USD

Nemecku, Japonsku a Južnej Kórei.62 Medzi ďalšie exportné produkty patria jadrové reaktory,

kotly, stroje a mechanické zariadenia, optické a fotografické prístroje, plasty a výrobky z nich

a nábytok.

Zdroj: International Trade Centre. Dostupné na WWW: http://legacy.intracen.org/appli1/TradeCom/TP_EP_CI.aspx?RP=484&YR=2011

Čo sa týka importu, tak aj tu hlavnú skupinu tvoria elektrické a elektronické zariadenia,

ktoré predstavujú približne 21 % celkových mexických importov. Ďalšími významnými položkami

sú jadrové reaktory, kotly, stroje a mechanické zariadenia, minerálne oleje a palivá automobily

a plasty a výrobky z nich.

Zdroj: International Trade Centre. Dostupné na WWW: http://legacy.intracen.org/appli1/TradeCom/TP_IP_CI.aspx?RP=484&YR=2011

62 PROMÉXICO. Inversión y Comercio: Informe de resultados. In: [online]. Primera edición. Ciudad de México:

ProMéxico, Agosto 2012 [cit. 2013-03-09]. Dostupné z: http://www.promexico.gob.mx/archivos/Informe-resultados/PROMEXICO_INFORME_low.pdf

Graf 13 Komoditná štruktúra mexického exportu za rok 2012 (tisíce USD)

118 227 159,00

7 560 340,00

8 315 963,00

9 594 515,00

11 174 491,00

18 537 146,00

28 570 622,00

35 020 881,00

54 416 030,00

79 224 295,00

Ostatné

Výrobky zo železa alebo oceli

Železo a oceľ

Organické chemikálie

Optické, fotografické, mariace a iné prístroje

Plasty a výrobky z nich

Vozidlá iné ako železničné

Nerastné palivá, minerálne oleje a produkty ich destilácie

Jadrové reaktory, kotly, stroje, prístroje a mechanické zariadenia

Elektrické a elektronické zariadenia

Import za rok 2012 370,7 milárd USD

Graf 14 Komoditná štruktúra mexického importu za rok 2012 (tísice USD)



10 646,90

8 374,60

7 847,90

12 145,60

8 373,50

13 934,20

18 282,10

29 961,80

23 900,00

18 672,90

24 854,60

24 449,20

20 291,50

31 379,90

27 853,30

16 560,50

21 372,40

21 503,70

12 659,40

1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

2.6. Priame zahraničné investície

Mexiko je jedným z najväčších príjemcov PZI spomedzi krajín „emerging markets“. Pre

zahraničných investorov sa stalo atraktívnym teritóriom hlavne po vstupe NAFTA do platnosti 1.

januára 1994. Odvtedy dokázalo pritiahnuť PZI v hodnote viac ako 353 miliárd USD. V 80.

rokoch priemerný ročný tok PZI v Mexiku dosahoval hodnotu okolo 3 miliárd USD ročne.63

Medzi rokmi 2000 a 2011 sa tento priemer zvýšil viac ako sedemnásobne, dosahujúc hodnotu 22,4

miliárd USD. Výrazný príliv PZI bol zaznamenaný v roku 2001, ktorý bol spôsobený odkúpením

banky Banamex skupinou Citibank v hodnote 12,5 miliárd USD.64 Z Grafu 15 môžeme vidieť

hlboký prepad tokov PZI v roku 2009, ktorý bol zapríčinený svetovou hospodárskou krízou.

Investície prepadli z jedného roka na druhý o viac ako 10 miliárd USD.

Toky zahraničných investícií monitoruje Generálne riaditeľstvo pre zahraničné

investície (La Dirección General de Inversión Extranjera, DGIE), ktoré je súčasťou mexického

ministerstva hospodárstva a každý rok vydáva ucelený pohľad o tokoch PZI v Mexiku. Jeho

hlavnou úlohou je prispievať k zlepšovaniu investičného prostredia, zaoberá sa teda predovšet-

kým legislatívnym rámcom, resp. právnym prostredím, v ktorom sa investície realizujú.65

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa údajov Secretaría de Economía. Dostupné na WWW:

http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/ied/informe_congreso_4t_2012.pdf

63 Mexico continues attracting foreign investment. In: [online]. 2012 [cit. 2013-03-23]. Dostupné z: http://www.economia-snci.gob.mx/sic_php/pages/bruselas/trade_links/ing/maring2012.pdf 64 Grupo Financiero Banamex. [online]. [cit. 2013-03-23]. Dostupné z: http://en.wikipedia.org/wiki/Grupo_Financiero_Banamex 65 MH SR. Ekonomické informácie o teritóriách na rok 2012 [online]. 2010 [cit. 2013-03-24]. Dostupné z: http://www.economy.gov.sk/obchodno-ekonomicke-informacie-o-teritoriach-na-rok-2010--aktualizacia-k-31-marcu-2010--zit-/128461s

Graf 15 Vývoj PZI v Mexiku 2000-2012 (v miliónoch USD)



V roku 2012 dosiahli PZI v Mexiku hodnotu 12,66 miliárd USD, čo je výrazne nižšia

hodnota ako v predchádzajúcom roku. PZI boli v roku 2012 v nasledujúcom zložení: 2,926 miliárd

USD tvorili nové investície, 4,458 miliárd USD reinvestovaný zisk a 5,275 miliárd USD pohyby na

účtoch spoločností.66

V roku 2012 najviac PZI smerovalo do sekundárneho sektoru (74,5 %), nasledoval sektor

terciárny (25 %) a úplné minimum PZI (0,5 %) smerovalo do primárneho sektoru. V rámci

konkrétnych odvetví jednotlivých sektorov, najväčšie percento PZI putovalo v roku 2012 do

výroby, ďalej to bol obchod, stavebníctvo a ostatné služby.

Zdroj: Secretaría de Economía. Dostupné na WWW: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/ied/informe_congreso_4t_2012.pdf

Čo sa týka distribúcie zahraničných investícií v rámci Mexika, tak najviac PZI putuje do

hlavného mesta México, D.F.. Príťažlivé pre zahraničných investorov sú aj štáty Nuevo León,

Chihuahua, Estado de México, Baja California, Puebla a Jalisco. Do týchto oblastí putuje viac ako

80 % celkových PZI. Chudobné na PZI sú hlavne štáty na juhu Mexiko ako Chiapas, Hidalgo,

Guerrero, Campeche, Oaxaca y Colima. 67

Hlavným zdrojom zahraničných investícií sú USA. Za posledných 12 rokov tvorili takmer

polovicu všetkých PZI, ktoré v tomto období vstúpili na mexický trh. V posledných rokoch

vzrástol význam hlavne Španielska (14 %) a Holandska (13,7 %), ktoré sa takisto značným

podielom podieľajú na prílive PZI do krajiny. Významnými investormi sú aj Kanada, Veľká

Británia, Švajčiarsko, Nemecko a Japonsko.

Medzi najväčšie americké TNK pôsobiace v Mexiku patria General Motors, Ford, Chrysler,

General Elektrics, Wal-mart, Citibank (Banamex), PepsiCo, Kraft Foods, HP, IBM a ďalšie. Čo sa

66 COMISIÓN NACIONAL DE INVERSIONES EXTRANJERAS. Informe estadístico sobre el comportamiento de la inversión extranjera directa en México (enero-diciembre 2012). In: [online]. [cit. 2013-03-17]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/ied/informe_congreso_4t_2012.pdf 67 COMISIÓN NACIONAL DE INVERSIONES EXTRANJERAS. Informe estadístico sobre el comportamiento de la inversión extranjera directa en México (enero-diciembre 2012). In: [online]. [cit. 2013-03-17]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/ied/informe_congreso_4t_2012.pdf

Graf 16 Interná štruktúra PZI v rámci jednotlivých sektorov (2012)



týka európskych krajín, najviac v Mexiku investuje Španielsko. Jedná sa hlavne o investície

v bankovom sektore (BBVA, Santander) a v stavebníctve (OHL). Ďalšími európskymi

spoločnosťami, ktoré úspešne investovali v kľúčových odvetviach mexického priemyslu sú Nestlé,

Danone, Unilever, Volkswagen, Audi, Renault, Siemens, ABB, Pirelli a ďalšie. Ázijské investície

prevažujú v automobilovom a elektrotechnickom priemysle. Dominujú Toyota, Nissan, Honda,

Samsung, LG a Panasonic.

Zdroj: Secretaría de Economía. Dostupné na WWW: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/ied/informe_congreso_4t_2012.pdf

Mexiko má uzatvorené dohody o vzájomnej podpore a ochrane investícií s 25 krajinami. Sú

to: Švajčiarsko, Argentína, Holandsko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Portugalsko, Dánsko,

Fínsko, Nemecko, Rakúsko, Švédsko, Južná Kórea, Taliansko, Uruguaj, Grécko, Kuba, Belgicko,

Česká republika, Panama, Island, Austrália, Trinidad a Tobago, Španielsko, India. Ako posledné

vstúpili do platnosti v roku 2009 dohody s Čínou, Bieloruskom a Slovenskou republikou.68

68 MH SR. Ekonomické informácie o teritóriách na rok 2012 [online]. 2010 [cit. 2013-03-24]. Dostupné z: http://www.economy.gov.sk/obchodno-ekonomicke-informacie-o-teritoriach-na-rok-2010--aktualizacia-k-31-marcu-2010--zit-/128461s

Graf 17 Podiel jednotlivých štátov na PZI v Mexiku za rok 2012 a za obdobie 2000-2012


Bc. Zuzana Šufliarska | OBCHODNÉ VZŤAHY S VYBRANÝMI KRAJINAMI A POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE

37

3. OBCHODNÉ VZŤAHY S VYBRANÝMI KRAJINAMI A POSTAVENIE MEXIKA V MEDZINÁRODNOM OBCHODE

3.1. Obchodné vzťahy s USA a Kanadou a vplyv NAFTA na zahra-ničný obchod Mexika

Severoamerická dohoda o zóne voľného obchodu medzi Kanadou, USA a Mexikom (North

American Free Trade Agreement – NAFTA) vytvorila najväčší obchodný blok na svete. Zjednotila

územie s rozlohou takmer 22 miliónov km2 a s populáciou viac ako 467 miliónov.69 Pri uzatváraní

regionálnych dohôd môžeme sledovať niektoré spoločné ciele, ktoré krajiny svojím vstupom

sledujú a chcú dosiahnuť. Rovnako tak aj každá zo signatárskych krajín NAFTA mala ako

spoločné, tak aj špecifické dôvody, kvôli ktorým chcela do tejto dohody vstúpiť.

Pre USA bola NAFTA možnosťou zvýšenia dopytu po ich produktoch. Keďže obchodné

vzťahy s Kanadou boli už predtým do veľkej miery liberalizované, najväčší potenciál pre navýšenie

zahraničného dopytu predstavovalo predovšetkým Mexiko. To malo zo všetkých členov NAFTA

najšpecifickejšie dôvody pre vstup do integrácie. Mexická ekonomika bola po 2. svetovej vojne

silne izolovaná a proces reforiem bol zahájený až v polovici 80. rokov. Reformy viedli k liberalizácii

zahraničného obchodu a k prílivu kapitálu v podobe priamych zahraničných investícií. Integrácia

Mexika do NAFTA tieto zmeny prehĺbila a urýchlila tak modernizáciu mexického hospodárstva a

takisto umožnila tesnejšiu spoluprácu v oblasti medzinárodného obchodu. Kanada od vstupu do

NAFTA očakávala hlavne menšiu závislosť jej ekonomiky na ekonomike USA.

NAFTA vstúpila do platnosti 1.1.1994 ratifikáciou všetkými členskými štátmi a je to

vlastne obchodná dohoda spájajúca USA, Kanadu a Mexiko do zóny voľného obchodu. Dohoda

bola podpísaná už v roku 1992 zástupcami všetkých troch zúčastnených štátov.

Hlavnými cieľmi NAFTA podľa článku 102 úplného textu Dohody sú:

odstránenie obchodných bariér a zľahčenie pohybu tovarov a služieb cez hranice

členských štátov;

zlepšovanie podmienok obchodnej súťaže v oblasti zóny voľného obchodu;

podstatné zvýšenie investičných možností na území členských štátov;

poskytnutie primeranej a efektívnej ochrany a presadzovanie práv duševného

vlastníctva na území členských štátov;

69 údaje z CIA.gov. World Factbook.



38

vytvorenie efektívnych postupov pre implementáciu a aplikáciu Dohody pre jej

spoločnú administratívu a riešenie sporov; a

vytvorenie rámca pre ďalšiu trilaterálnu, regionálnu a multilaterálnu spoluprácu

smerujúcu k rozšíreniu výhod a prínosov tejto Dohody.70

Už samotné jednania o vzniku NAFTA priniesli zvýšený záujem celého sveta o Mexiko.

Očakával sa priaznivý vplyv dohody na mexickú ekonomiku, ktorý zaistí stabilitu. Prvé dva roky

činnosti NAFTA však neboli pre Mexiku príliš jednoduché. Na konci roku 1994 sa Mexiko po

devalvácii pesa dostalo do nečakanej finančnej krízy. Odporcovia NAFTA a niektorí ekonómovia

prikladali vznik krízy práve pôsobeniu tejto dohody, no príčiny krízy sa však nachádzali niekde

úplne inde. Vplyv NAFTA sa v tomto prípade prejavil veľmi výrazne, a to v ochote členských

krajín poskytnúť Mexiku finančnú pomoc. Kríza nebola záležitosťou už len Mexika, ale aj jeho

obchodných partnerov, ktorí nemali na kríze žiadny záujem, naopak, snažili sa jej dôsledky

minimalizovať. Je teda zrejmé, že NAFTA výrazne pomohla Mexiku v prekonaní jeho krízy a

odhaduje sa, že bez nej by sa Mexiko s najväčšou pravdepodobnosťou vrátilo späť na začiatok 80.

rokov.

3.1.1. Obchodné vzťahy medzi Mexikom a USA

Bilaterálne hospodárske vzťahy s Mexikom sú pre Spojené štáty americké kľúčové a to

hlavne kvôli geografickej polohe, vysokému objemu obchodu s Mexikom a silným kultúrnym

a ekonomickým väzbám medzi oboma krajinami. Mexiko je jedným z hlavných obchodných

partnerov Spojených štátov amerických. Je druhým najväčším importérom amerických exportov

a tretím najväčším obchodným partnerom po Kanade a Číne.71 Spojené štáty predstavujú pre

Mexiko najväčší exportný trh, na ktorý smeruje až takmer 78 % celkových mexických exportov

a 96 % exportov smerujúcich do krajín NAFTA (Tabuľka 5).

Od vtupu NAFTA do platnosti v roku 1994 sa vzájomný obchod medzi Mexikom a USA

rapídne zvýšil. Export mexických výrobkov do USA vzrástol zo 42,851 miliárd USD v roku 1993

na 287,824 miliárd USD v roku 2012 a import vzrástol oproti roku 1993 takmer o 140 miliárd

USD. Celkovo sa obchod medzi týmito dvoma krajinami zvýšil o 437 %. (Graf 18). NAFTA

prispela k prudkému rozvoju regionálneho obchodu. Po tom, čo vstúpila do platnosti, boli

okamžite odstránené clá na takmer polovicu všetkého tovaru vyvážaného z Mexika do USA

a približne na tretinu tovaru vyvážaného z USA do Mexika.

70 NAFTA SECRETARIAT. North American Free Trade Agreement: Chapter One: Objectives [online]. [cit. 2013-05-02]. Dostupné z: http://www.nafta-sec-alena.org/en/view.aspx?x=343&mtpiID=122 71 ANGELS VILLAREAL, M. U.S.-Mexico Economic Relations: Trends, Issues, and Implications. In: [online]. 9.8.2012 [cit. 2013-05-02]. Dostupné z: http://www.fas.org/sgp/crs/row/RL32934.pdf



39

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z INEGI. Dostupné na WWW: http://www3.inegi.org.mx/Sistemas/temasV2/Default.aspx?s=est&c=23824

Vo vývoji vzájomných vzťahov obchodných môžeme sledovať snahu Mexika o diverzifi-

káciu partnerov v zahraničnom obchode a postupne znižovať závislosť na ekonomike Spojených

štátov. Ako príklad si môžeme uviesť obdobie za posledných desať rokov. Z Tabuľky 5 môžeme

vidieť, že v období 2003-2012 podiel USA na mexických exportoch klesol z 87,57 % na 77,6 %, čo

predstavuje celkový pokles o takmer 10 %. O niečo viac sa v tomto období znížil podiel mexických

importov zo Spojených štátov. Kým v roku 2003 takmer 62 % celkových importov pochádzalo od

severného suseda, v roku 2012 to bola už len necelá polovica. Mexický podiel na americkom trhu

sa začal znižovať v roku 2002. Táto situácia bola spôsobená vstupom Číny do WTO a jej snahou

expandovať na svetové trhy. V roku 2003 už Čína odsúva Mexiko na pozíciu tretieho najväčšieho

amerického importéra a táto situácia trvá dodnes.72 Mexický trh však naďalej zostáva pre Spojené

štáty, po Kanade, druhým najdôležitejším, čo sa týka amerických exportov.

% z celkového exportu

% z celkového importu

Zdroj: INEGI. Dostupné z WWW: http://www3.inegi.org.mx/Sistemas/temasV2/Default.aspx?s=est&c=23824

72 ANGELS VILLAREAL, M. U.S.-Mexico Economic Relations: Trends, Issues, and Implications. In: [online]. 9.8.2012 [cit. 2013-05-02]. Dostupné z: http://www.fas.org/sgp/crs/row/RL32934.pdf

Graf 18 Obchod medzi Mexikom a USA (v mld. USD)

88,146 42,851 45,295

472,933

287,824

185,109

0

200

400

600

Celkový obchod Export Import

1993 2012

437%

309% 572%

Tabuľka 5 Vývoj mexických exportov do USA 2003-2012 (v mil. USD) 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Celkový export 164 766,40 187 998,60 214 233,00 249 925,10 271 875,30 291 342,60 229 703,60 298 473,10 349 375,00 370 914,60

NAFTA 147 335,10 167 813,50 187 797,30 216 975,60 229 624,20 240 625,10 193 345,40 249 370,10 285 125,60 298 762,60

NAFTA (%) 89,42 89,26 87,66 86,82 84,46 82,59 84,17 83,55 81,61 80,55

USA 144 293,40 164 522,00 183 562,80 211 799,40 223 133,30 233 522,70 185 101,20 238 684,40 274 431,10 287 824,20

USA (%)* 87,57 87,51 85,68 84,75 82,07 80,15 80,58 79,97 78,55 77,60

Tabuľka 6 Vývoj mexických importov z USA 2003-2012 (v mil. USD)

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Celkový import 170 545,80 196 809,70 221 819,50 256 058,40 281 949,00 308 603,30 234 385,00 301 481,80 350 842,90 370 751,60

NAFTA 109 481,20 116 154,20 124 716,70 137 687,20 147 430,20 160 777,10 119 737,60 153 614,80 184 001,50 194 999,70

NAFTA (%) 64,19 59,02 56,22 53,77 52,29 52,10 51,09 50,95 52,45 52,60

USA 105 360,70 110 826,70 118 547,30 130 311,00 139 472,80 151 334,60 112 433,80 145 007,40 174 356,00 185 109,80

USA (%)* 61,78 56,31 53,44 50,89 49,47 49,04 47,97 48,10 49,70 49,93



40

Bilancia zahraničného obchodu so Spojenými štátmi je od roku 1995 v prebytku. Menší

dopyt po amerických exportoch môžeme pripísať mexickej menovej kríze v prvej polovici 90.

rokov, ktorá mala za následok znehodnotenie domácej meny a následné obmedzenie mexického

dopytu po amerických tovaroch, čo v spojení s konjunktúrnym vývojom v USA spôsobilo

prebytok vzájomnej obchodnej bilancie Mexika s USA. Táto situácia spôsobila pokles mexických

importov z USA a takisto aj z ostatných krajín sveta a zlacnenie mexických exportov do USA, čo

spôsobilo zápornú obchodnú bilanciu s Mexikom. Ďalšou príčinou prebytku v obchode so

Spojenými štátmi je vývoz tzv. maquilas. Jedná sa o výrobky pochádzajúce z tovaru, ktorý prešiel

zušľachťovacími operáciami v tzv. maquiladoras - montážnych závodoch umiestnených na severe

Mexika. Tieto exporty sa vyznačujú nízkou hodnotou pridanou spracovaním tovaru, takže

podstatnú časť finálneho produktu tvorí importovaný materiál z USA. Skôr sa teda dá hovoriť

o exporte práce, než o exporte tovaru. Ďalším faktorom vysvetľujúcim prebytok obchodnej

bilancie s USA sú ropné exporty. Mexiko je jedným z hlavných dodávateľov surovej ropy pre USA.

Od vstupu NAFTA do platnosti v roku 1994 do roku 2000 zaznamenával mexický export

tovarov do USA rast v priemere 18,2 % ročne. V rokoch 2000-2003 môžeme sledovať útlm

vzájomného obchodu, kedy priemerný medziročný nárast mexických exportov do USA dosahoval

hodnotu len 0,3 %.73 Tento útlm bol spôsobený menšou ekonomickou krízou z rokov 2001 a 2002,

ako aj bezpečnostným opatreniam súvisiacim s vojnou proti terorizmu a posilňovaním americkej

národnej bezpečnosti. K oživeniu došlo v roku 2004, keď exporty vzrástli oproti

predchádzajúcemu roku o 14 %, zatiaľ čo importy sa zvýšili o len o niečo viac ako 5 %. Od roku

2004 do roku 2008 zaznamenal celkový obchod medzi Mexikom a USA priemerný medziročný

nárast 8 %.

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z INEGI. Dostupné z WWW: http://www3.inegi.org.mx/Sistemas/temasV2/Default.aspx?s=est&c=23824

73 HUERTA GONZÁLEZ, Arturo. Los tratados de libre comercio impulsados por Estados Unidos en América Latina y la profundización del subdesarrollo. [online]. [cit. 2013-05-04]. Dostupné z: http://www.scielo.org.mx/scielo.php?pid=S0186-10422007000100002&script=sci_arttext

Graf 19 Vývoj obchodnej bilancie Mexika s USA 2003-2012 (v mil. USD)



41

V roku 2009 došlo k rekordnému prepadu mexických exportov o takmer 50 miliárd USD,

no v roku 2010 opäť vzrástli, a to dovtedy na najvyššiu historickú hodnotu 238,7 miliárd USD.

V roku 2012 dosiahli mexické exporty do USA hodnotu 287,8 miliárd USD.

Čo sa týka mexických importov z USA, tie sa od roku 1993 zvýšili o viac ako 300 %, no

z vývoja vzájomných vzťahov je vidieť, že podiel importov z USA na celkových importoch do

Mexika sa každým rokom znižuje. Dôležitosť USA ako trhu, na ktorom mexické spoločnosti

nakupujú klesá a import zo Spojených štátov je postupne nahrádzaný importom z Európskej únie a

ázijských ekonomík, predovšetkým Číny. V rokoch 2009 a 2010 importy z USA poklesli, čo bolo

spôsobené nižšou produktivitou americkej ekonomiky a nižšou kúpyschopnosťou mexických

spotrebiteľov, no posledný sledovaný rok 2012 bol čo do objemu importov z USA rekordným.

Importy dosiahli hodnotu viac 185 miliárd USD, čo je oproti roku 2011 nárast o viac ako 6 %.

Najvýznamnejšou vývoznou položkou na americký trh je dlhodobo ropa, ktorá v roku

2011 predstavovala hodnotu takmer 40 miliárd USD, čo predstavuje okolo 15 % z celkových

mexických exportov do USA. V roku 2011 sa vyviezlo do USA o 35 % ropy viac, ako

v predchádzajúcom roku. V kritickom roku 2009 klesli ropné exporty do USA o viac ako 40 %.

Ďalšími dôležitými položkami sú motorové vozidlá a ich časti, ktoré sa na exportoch do USA

dokopy podieľali 11%. Tieto dve položky zaznamenali v roku 2010 relatívne najväčší medziročný

nárast, a to vo výške 45 % a 52 % a ich prepad v roku 2009 nebol taký výrazný ako v prípade ropy.

Medzi ďalšie významné položky, ktoré Mexiko exportuje do USA sú televízory, automatické

zariadenia na spracovanie dát a mobilné telefóny.74

Čo sa týka dovozných položiek z USA, tak od roku 2010 okupujú prvé miesto ropné

produkty, ktoré tvoria približne 10 % celkových importov z USA. V roku 2011 medziročne vzrástli

o viac ako 70 %. Na druhom mieste časti motorových vozidiel, ktoré predstavujú hodnotu

približne 13 miliárd USD, t.j. 7 % z celkových amerických importov. Ďalšími významnými

položkami, ktoré Mexiko z USA importuje sú mobilné telefóny, motorové vozidlá a automatické

zariadenia na spracovanie dát.75

Priame zahraničné investície zaznamenali v poslednom období pomerne turbulentný vývoj.

Najväčším investorom na území Mexika sú Spojené štáty americké. V roku 2012 dosiahla výška

amerických investícií hodnotu 7,4 miliárd USD, čo predstavuje viac ako 58 % z celkového prílivu

PZI do Mexika. Z Grafu 20 môže sledovať, že medziročne došlo k výraznému prepadu PZI.

Celkové PZI do Mexika klesli oproti predchádzajúcemu roku o viac ako 40 %, americké PZI klesli

o viac ako 30 %. K ešte prudšiemu poklesu došlo v rokoch 2009 a 2010. Hlavnou príčinou tohto

74 ANGELS VILLAREAL, M. U.S.-Mexico Economic Relations: Trends, Issues, and Implications. In: [online]. 9.8.2012 [cit. 2013-05-02]. Dostupné z: http://www.fas.org/sgp/crs/row/RL32934.pdf 75 ANGELS VILLAREAL, M. U.S.-Mexico Economic Relations: Trends, Issues, and Implications. In: [online]. 9.8.2012 [cit. 2013-05-02]. Dostupné z: http://www.fas.org/sgp/crs/row/RL32934.pdf



42

javu bola už viackrát spomínaná hospodárska kríza a jej dopad na americké spoločnosti. Ako ďalší

faktor sa uvádza zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v Mexiku súvisiaca s vojnou drogových

kartelov, ktorá zasiahla hlavne oblasti na severe krajiny, ktoré sú najväčšími príjemcami amerických

investícií. Katastrofálny z hľadiska amerických PZI v Mexiku bol hlavne rok 2010, kedy tvorili len

25,1 % z celkového prílivu PZI a bol to vôbec prvý rok, kedy najväčším zdrojom PZI v Mexiku

neboli USA. Na prvé miesto v rebríčku investorov sa dostalo Holandsko. V roku 2011 sa situácia

vrátila do normálu a USA sa opäť stali najväčším investorom na území Mexika.

Zdroj: Vlastné spracovanie. Secretaría de Economía. Údaje dostupné na WWW: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/ied/informe_congreso_4t_2012.pdf

3.1.2. Obchodné vzťahy medzi Mexikom a Kanadou

Mexiko je jedným z najdôležitejších spojencov Kanady a kľúčovým strategickým partnerom

v mnohých oblastiach, ako sú napríklad regionálna hospodárska integrácia, bezpečnosť alebo

životné prostredie. Vzťah týchto dvoch krajín sa prehĺbil vznikom NAFTA v roku 1994. Od roku

1993 sa celkový obchod s Kanadou zvýšil o takmer 660 %, z 2,744 miliárd USD na 20,828 miliárd

USD. Mexické exporty do Kanady sa zvýšili o takmer 600 % a importy o viac ako 740 % (Graf 21).

Môžeme teda povedať, že od vstupu NAFTA do platnosti obchod s Kanadou zaznamenal výrazne

vyšší nárast ako obchod s USA. Dnes je Kanada pre Mexiko tretím najväčším obchodným

partnerom po Spojených štátoch a Číne, s ktorou v roku 2012 realizovalo približne 2,8 %

celkového zahraničného obchodu. Kanadský trh predstavuje pre Mexiko druhý najväčší exportný

trh, na ktorý smerujú takmer 3 % celkových mexických exportov, kým Mexiko je pre Kanadu až

piatym najväčším exportným trhom (po USA, Číne, Spojenom kráľovstve a Japonsku).76

76 SECRETARÍA DE ECONOMÍA. Canadá. In: [online]. [cit. 2013-05-05]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/comercio_exterior/canada_ficha_sept.pdf

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

PZI celkom 18 282,1 29 961,8 23 900,9 18 671,9 24 854,6 24 449,2 20 291,5 31 379,9 27 853,3 16 569,5 21 372,4 21 503,7 12 658,4

PZI z USA 13 172,4 21 540,0 13 161,4 8 989,7 9 165,9 11 796,3 13 035,1 12 665,1 11 395,3 7 318,9 5 369,3 10 700,2 7 402,5

-

5 000,0

10 000,0

15 000,0

20 000,0

25 000,0

30 000,0

35 000,0

Graf 20 Priame zahraničné investície z USA v Mexiku 2000-2012 (v mil. USD)



43

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z INEGI Dostupné na WWW: http://www3.inegi.org.mx/Sistemas/temasV2/Default.aspx?s=est&c=23824

Vo vývoji vzájomných obchodných vzťahov Mexika s Kanadou môžeme vidieť opačnú

tendenciu, ako vo vzťahoch s USA. Kým v prípade Spojených štátov sa Mexiko snaží znižovať ich

podiel na celkovom obchode, podiel Kanady na celkovom obchode Mexika sa každým rokom

zvyšuje (Tabuľka 7 a 8). To len potvrdzuje postupnú diverzifikáciu mexického zahraničného

obchodu. Tiež si môžeme všimnúť, že najviac tovarov exportovalo Mexiko do Kanady v rokoch

2009 a 2010, čo bolo spôsobené zníženým spotrebiteľským dopytom v USA v dôsledku

hospodárskej krízy. Pokles bol zaznamenaný len pri importoch, ktoré sa v roku 2009 prepadli

o necelých 23 % oproti roku predchádzajúcemu.

V roku 2012 zaznamenal vzájomný obchod medzi týmito dvoma krajinami historicky

najväčšiu hodnotu, a to 20,8 miliárd USD, čo oproti roku 2011 predstavuje nárast o 2,4 %. Exporty

do Kanady dosiahli hodnotu 10,9 miliárd USD a importy z Kanady 9,9 miliárd USD.

Tabuľka 7 Vývoj mexických exportov do Kanady 2003-2012 (v mil. USD)

z celkových exportov

z celkových exportov


2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Celkový export 164 766,40 187 998,60 214 233,00 249 925,10 271 875,30 291 342,60 229 703,60 298 473,10 349 375,00 370 914,60

NAFTA 147 335,10 167 813,50 187 797,30 216 975,60 229 624,20 240 625,10 193 345,40 249 370,10 285 125,60 298 762,60

NAFTA (%) 89,42 89,26 87,66 86,82 84,46 82,59 84,17 83,55 81,61 80,55

Kanada 3 041,80 3 291,50 4 234,50 5 176,20 6 491,00 7 102,40 8 244,30 10 685,70 10 694,60 10 938,40

Kanada (%)* 1,85 1,75 1,98 2,07 2,39 2,44 3,59 3,58 3,06 2,95

2 744,0 1 569,0 1 175,0

20 828,3

10 938,4 9 889,9

0,0

5000,0

10000,0

15000,0

20000,0

25000,0


1993 2012

659%

597% 741%

Graf 21 Obchod medzi Mexikom a Kanadou (v mil. USD)

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Celkový import 170 545,80 196 809,70 221 819,50 256 058,40 281 949,00 308 603,30 234 385,00 301 481,80 350 842,90 370 751,60

NAFTA 109 481,20 116 154,20 124 716,70 137 687,20 147 430,20 160 777,10 119 737,60 153 614,80 184 001,50 194 999,70

NAFTA (%) 64,19 59,02 56,22 53,77 52,29 52,10 51,09 50,95 52,45 52,60

Kanada 4 120,50 5 327,50 6 169,30 7 376,20 7 957,40 9 442,50 7 303,70 8 607,50 9 645,50 9 889,90

Kanada (%)* 2,42 2,71 2,78 2,88 2,82 3,06 3,12 2,86 2,75 2,67

Tabuľka 8 Vývoj mexických importov z Kanady 2003-2012 (v mil. USD)



44

Z Grafu 22 môžeme vidieť, že od roku 2009 si Mexiko udržiava kladnú obchodnú bilan-

ciu s Kanadou, no prebytok nie je taký výrazný ako v prípade Spojených štátov. Od roku 2010

prebytok stále klesá a v roku 2012 dosiahol hodnotu 1,0485 miliárd USD. Prebytok obchodnej

bilancie z roku 2009 je prvý registrovaný od roku 1997.77

Najvýznamnejšími exportnými položkami na kanadský trh sú osobné automobily, ktoré

v roku 2011 tvorili 11 % celkových exportov, ďalej sú to televízory, telefonické zariadenia, surová

ropa a časti motorových vozidiel. Do Kanady sa z Mexika vyváža aj zlato. Mexiko z Kanady

dováža hlavne repu a repku olejnú, časti motorových vozidiel, osobné automobily, hliník, či

pšenicu.


Čo sa týka priamych zahraničných investícií, tak Kanada bola v roku 2012 tretím najväčším

investorom v Mexiku, po Spojených štátoch a Japonsku. V roku 2012 zaznamenali kanadské

investície v Mexiku takmer 30% medziročný nárast, keď dosiahli hodnotu 1,041 miliárd USD, čo

predstavuje 8,2 % z celkového prílivu PZI do Mexika.78 K najväčšiemu prílivu kanadských

investorov došlo v roku 2008 (3,075 miliárd USD), keď len v štáte Sonora sa investovalo do ťažby

a ropného priemyslu viac ako 1,2 miliardy USD.79

Medzi hlavných kanadských investorov na mexickom trhu patria spoločnosti Bombardier,

Mailhot, Metrican, Frontera Copper Corporation y Goldcorp. Najväčšie mexické spoločnosti

investujúce v Kanade sú Grupo Alfa, Grupo México, Industrias CH y Eumex.80

77 Síntesis de la Relación Comercial México – Canadá. In: [online]. 2012 [cit. 2013-05-07]. Dostupné z: http://events.promexico.gob.mx/sial/pdf/Mexico-Canada.pdf 78 COMISIÓN NACIONAL DE INVERSIONES EXTRANJERAS. Informe estadístico sobre el comportamiento de la inversión extranjera directa en México (enero-diciembre 2012). In: [online]. [cit. 2013-03-17]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/ied/informe_congreso_4t_2012.pdf 79 Síntesis de la Relación Comercial México – Canadá. In: [online]. 2012 [cit. 2013-05-07]. Dostupné z: http://events.promexico.gob.mx/sial/pdf/Mexico-Canada.pdf 80 LEYCEGUI GARDOQUI, Beatriz. SECRETARIA DE ECONOMÍA DE MÉXICO. Reflexiones sobre la Política Comercial Internacional de México 2006-2012. Primera edición. México, Octubre 2012. ISBN 978-607-401-654-3, str. 173

Graf 22 Vývoj obchodnej bilancie Mexika s Kanadou 2003-2012 (v mil. USD)



45

3.1.3. Vplyv NAFTA na zahraničný obchod Mexika

Jedným z hlavných dôvodov prečo Mexiko prišlo s návrhom na vytvorenie zóny voľného

obchodu s USA a Kanadou bola potreba ekonomického rastu. Ten mal byť dosiahnutý zvýšením

obchodu s partnermi v rámci NAFTA a prilákaním zahraničných investorov.

Od roku 1994 došlo k navýšeniu trilaterálneho obchodu, k zrýchleniu rastu kapitálových

tokov a k postupnému odstraňovaniu ciel a ďalších netarifných prekážok. Clá sa odstraňovali

nasledujúcim spôsobom: Výrobky boli na základe citlivosti rozdelené do kategórií A - E. Clá

pri kategórii A (najmenej citlivé produkty) boli zrušené k 1. januáru 1994, pri kategórii B v piatich

etapách do 1. januára 1998. Pri kategórii C došlo k zrušeniu ciel v desiatich etapách k 1. januáru

2003, pri kategórii D v pätnástich ročných etapách k 1. januáru 2008 a pri výrobkoch z poslednej

kategórie E boli clá zrušené do konca roku 2008.81

Už s prvým odstránením ciel v roku 1994 prudko vzrástol objem obchodu medzi Mexikom

a jeho NAFTA partnermi. Od roku 1993 do roku 2012 vzrástol obchod medzi Mexikom

a Spojenými štátmi o 437 %, čo predstavuje priemerný ročný nárast o takmer 22 %. Mexické

exporty do USA sa zvýšili z necelých 43 miliárd USD v roku 1993 na takmer 288 miliárd USD

v roku 2012. Čo sa týka amerických exportov do Mexika, tak tie od roku 1993 vzrástli o viac ako

300 %. Spojené štáty sú pre Mexiko najväčším obchodným partnerom, najväčším exportným

trhom a najväčším dodávateľom tovaru. Mexiko je pre Spojené štáty je po Kanade a Číne tretím

najväčším obchodným partnerom, druhým najväčším exportným trhom a tretím najväčším

dodávateľom.82

Na vzájomnom obchode Mexika a Kanady sa NAFTA takisto prejavila pozitívne. O niečo

vyšší bol nárast obchodu s Kanadou, ktorý vzrástol od roku 1993 do roku 2012 o takmer 660 %,

čo je priemerný ročný nárast o 33 %. Napriek tomu, že vzájomný obchod nebol nikdy predtým

prioritou, vzájomné obchodné vzťahy sa vyvíjali relatívne rýchlo. Mexické exporty do Kanady sa

do roku 2012 zvýšili takmer 6 krát a kanadské exporty do Mexika takmer 7,5 krát. Celkový obchod

medzi Mexikom a Kanadou sa od roku 1993 zvýšil o 659 %. Kanada je pre Mexiko tretím

najväčším obchodným partnerom, druhým najväčším exportným trhom a šiestym najväčším

dodávateľom tovarov. Mexiko je zase pre Kanadu tretím najväčším obchodným partnerom, piatym

najväčším exportným trhom a tretím najväčším dodávateľom.83 Aj keď vzájomný obchod zďaleka

nevykazuje také hodnoty aké majú obidva štáty s USA, vykazuje trvalý rast. Vplyv NAFTA na túto

81 CIHELKOVÁ, Eva. VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAZE. Rozvoj integračních procesů v severoamerickém regionu (NAFTA, resp. CUSFTA). 2000. 82 Estados Unidos de América. In: [online]. Secretaría de Economía [cit. 2013-05-08]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/comercio_exterior/eu_ficha_sept.pdf 83 Canadá. In: [online]. Secretaría de Economía [cit. 2013-05-08]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/comercio_exterior/canada_ficha_sept.pdf



46

oblasť je teda jednoznačne pozitívny. Všetky tri štáty, ktoré dohodu podpísali, zaznamenali

niekoľkonásobné zvýšenie vzájomného obchodu. NAFTA do veľkej miery prispela aj k rozvoju

mexicko-kanadských obchodných vzťahov.

Priaznivý vplyv malo podpísanie NAFTA aj na zahraničné investície. Mexiko sa zo dňa na

deň stalo atraktívnou destináciou pre zahraničných investorov. Od roku 1994 dokázalo prilákať

viac ako 353 miliárd USD v zahraničných investíciách. V prvých rokoch najviac PZI smerovalo do

oblasti výroby, neskôr sa investori preorientovali z výroby na finančný a bankový sektor.

3.2. Obchodné vzťahy s Latinskou Amerikoui

Latinská Amerika je po Ázii druhým najdynamickejším regiónom sveta. Od roku 2000

rastie HDP v tomto regióne priemernou rýchlosťou 3,46 % za rok. Najväčší medziročný rast HDP

spomedzi krajín Latinskej Ameriky v posledných rokoch zaznamenali Peru (5,8 %) a Uruguaj

(5,7 %). Latinská Amerika predstavuje trh s viac ako 440 miliónmi potencionálnych spotrebiteľov,

čo je viac ako v Severnej Amerike. Kúpna sila obyvateľov rastie; od roku 2000 do roku 2011 sa

HDP na obyvateľa v Latinskej Amerike zvýšil o 27%.84

Vzťahy Mexika a Latinskej Ameriky boli vzhľadom k jazykovej väzbe, spoločnej histórii

a kultúre, geografickej blízkosti, demografickej príbuznosti a obdobnej sociálnej či ekonomickej

problematike, vždy špecifické. Všetky tieto faktory vedú k záveru o úzkej prepojenosti Mexika

a ostatných krajín Latinskej Ameriky. Význam tohto regiónu v zahraničnej a obchodnej politike

Mexika začal začiatkom 90. rokov minulého storočia postupne klesať. Dôvodom bolo upred-

nostňovanie ekonomických vzťahov so Spojenými štátmi od vzniku NAFTA v roku 1994. Proces

postupného politického a ekonomického zbližovania s USA priniesol Mexiku oslabenie vzťahov

s krajinami Latinskej Ameriky. V posledných dvoch rokoch starého milénia bol podiel

zahraničného obchodu s krajinami Latinskej Ameriky na celkovom zahraničnom obchode Mexika

menší ako 3 %, čo len potvrdzuje extrémnu obchodnú previazanosť Mexika na americkú

ekonomiku počas vládnutia strany PRI.

S nástupom vlády prezidenta Vicenteho Foxa (PAN) v roku 2000 prichádza snaha

o diverzifikáciu zahraničnoobchodných partnerov Mexika a posilnenie ekonomických vzťahov

s Latinskou Amerikou. Jeho nástupca Felipe Calderón sa snažil túto tendenciu prehlbovať

i Belize, Kostarika, El Salvador, Guatemala, Honduras, Nikaragua, Panama, Argentína, Bolívia, Brazília, Chile, Kolumbia, Ekvádor, Paraguaj, Peru, Uruguaj a Venezuela

84 LEYCEGUI GARDOQUI, Beatriz. SECRETARIA DE ECONOMÍA DE MÉXICO. Reflexiones sobre la Política Comercial Internacional de México 2006-2012. Primera edición. México, Octubre 2012. ISBN 978-607-401-654-3, str. 178



45

smerom k zvyšovaniu objemu obchodu ako v absolútnych hodnotách, tak aj v percentuálnom

podiele na celkovom obchode. Z Grafu 23 môžeme vidieť, že cieľ bol z veľkej časti splnený.

Celkový obchod medzi Mexikom a Latinskou Amerikou vzrástol za dvanásť rokov z 8,8 miliárd

USD na viac ako 40 miliárd USD, čo predstavuje nárast o 356 %. Exporty do Latinskej Ameriky

sa zvýšili o 506 % a importy z Latinskej Ameriky o 207 %.


V prípade mexického vývozu do krajín Latinskej Ameriky môžeme sledovať dve základné

tendencie. Prvou z nich je rastúci objem exportu v absolútnych hodnotách, ktorý sa z hodnoty

4,6 miliárd USD v roku 2003 vyšplhal na hodnotu 26,5 miliárd USD v roku 2012, čo predstavuje

nárast o viac ako 20 miliárd USD za ani nie desať rokov (Tabuľka 9). Výnimku v tomto smere

tvoril len rok 2009, kedy došlo k výraznému prepadu v objeme mexického zahraničného

obchodu, čo spôsobilo aj značný pokles obchodnej výmeny so štátmi Latinskej Ameriky. Druhou

tendenciou je rast percentuálneho podielu mexických exportov do Latinskej Ameriky na

celkových exportoch krajiny. Z podielu 2,8 % v roku 2003 sa dostal na hodnotu 7,2 % v roku

2012. K zníženiu podielu došlo len v roku 2009, keď klesol o 0,6 % oproti roku predchádza-

júcemu. Môžeme teda konštatovať, že tieto tendencie svedčia o pozitívnom vývoji diverzifikácie

obchodných partnerov Mexika, hlavne čo sa týka exportných príležitostí.

Z hľadiska importov z krajín Latinskej Ameriky môžeme pozorovať úplne odlišnú

tendenciu ako pri exportoch. V absolútnych hodnotách rástli importy do roku 2007, kedy dosiahli

svoje historické maximum – 14,1 miliárd USD. Za dva roky klesli na hodnotu 10 miliárd USD

a následne začali opäť rásť. V roku 2012 dosiahli hodnotu 13,6 miliárd USD, čo predstavuje

oproti roku 2003 nárast o viac ako 6 miliárd USD. Podiel importov z Latinskej Ameriky na

celkových importoch Mexika rástol do roku 2005 kedy dosiahol hodnotu 5,5 %. Od roku 2006

tento podiel klesá a v súčasnosti tvoria latinskoamerické importy len 3,7 % z celkových. Pokles

podielu importov z Latinskej Ameriky bol s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobený rastom

importov z iných svetových trhov, a to predovšetkým z ázijských a európskych. Ako príklad si

8 817,0 4 375,0 4 442,0

40 164,9

26 526,5

13 638,4

-

10 000,0

20 000,0

30 000,0

40 000,0

50 000,0


2000 2012

Graf 23 Obchod medzi Mexikom a Latinskou Amerikou (v mil. USD)

356%

506% 207%



46

môžeme uviesť import z Číny, ktorý od roku 2003 vzrástol o viac ako 500 % a v súčasnosti tvorí

viac ako 15 % celkových mexických importov.85 Výrazne vzrástli aj importy z Japonska, Nemecka

a Južnej Kórei.


Bilancia zahraničného obchodu s krajinami Latinskej Ameriky bola do roku 2006, za vlády

prezidenta Vicenteho Foxa, záporná. Táto situácia sa zvrátila nástupom vlády Felipeho Calde-

róna. Práve jeho prvým rokom v prezidentskom úrade začalo obdobie, kedy sa Mexiko voči

krajinám Latinskej Ameriky dostalo do aktívneho salda obchodnej bilancie. Z Grafu 24 môžeme

vidieť, že v ďalších rokoch sa rozdiel medzi importom a exportom čoraz viac prehlboval

a v súčasnosti sú exporty do Latinskej Ameriky takmer dvakrát také veľké ako importy. Môžeme

teda konštatovať, že latinskoamerické ekonomiky sú pre Mexiko zaujímavejšie, hlavne čo sa týka

exportu a ich význam ako dodávateľských trhov pre Mexiko stále klesá. Importy z krajín

Latinskej Ameriky sú vytláčané stále viac dostupnejšími a cenovo konkurencieschopnejšími

importmi z ázijských ekonomík, predovšetkým z Číny.


85 INEGI. Importación: Importación de marcancías por zonas geográficas y países [online]. [cit. 2013-05-12]. Dostupné z: http://www.inegi.org.mx/sistemas/bie/cuadrosestadisticos/GeneraCuadro.aspx?s=est&nc=566&c=24791

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Celkový export 164 766,4 187 998,6 214 233,0 249 925,1 271 875,3 291 342,6 229 703,6 298 473,1 349 375,0 370 914,6

Export Latinská

Amerika 4 622,6 6 112,6 8 688,1 11 357,2 15 200,0 18 745,6 13 609,2 19 439,7 24 326,4 26 526,5

Export Latinská

Amerika (%) 2,8 3,3 4,1 4,5 5,6 6,4 5,9 6,5 7,0 7,2

Celkový import 170 545,8 196 809,7 221 819,5 256 058,4 281 949,0 308 603,3 234 385,0 301 481,8 350 842,9 370 751,6

Import Latinská

Amerika 7 413,3 10 304,0 12 096,7 13 873,8 14 114,5 13 905,3 10 000,1 12 536,1 13 992,5 13 638,4

Import Latinská

Amerika (%) 4,3 5,2 5,5 5,4 5,0 4,5 4,3 4,2 4,0 3,7

Tabuľka 9 Vývoj mexických exportov a importov do Latinskej Ameriky 2003-2012 (v mil. USD)

Graf 24 Vývoj obchodnej bilancie Mexika s Latinskou Amerikou 2003-2012 (v mil. USD)



47

3.2.1. Bilaterálne vzťahy s vybranými krajinami

Medzi Mexikom a krajinami Latinskej Ameriky existujú v súčasnosti nasledujúce dohody

o voľnom obchode:

1. Skupina troch (G-3, Grupo de los Tres) – dohoda o voľnom obchode medzi

Mexikom, Kolumbiou a Venezuelou platná od roku 1995 (v roku 2006 Venezuela

zónu voľného obchodu opúšťa);

2. Dohoda o voľnom obchode so severným trojuholníkom – Guatemala, Honduras

a El Salvador, ktorá vstúpila v platnosť v roku 2001;

3. Bilaterálne dohody o voľnom obchode s Kostarikou (1995), Bolíviou (1995),

Nikaraguou (1998), Chile (1999), Uruguajom (2004) a Peru (2012).

Mimo zmluvného rámca sa stále nachádzajú dve najdôležitejšie ekonomiky latinsko-

amerického regiónu – Argentína a Brazília. Napriek snahám docieliť dohodu o voľnom obchode

s týmito dvoma ekonomikami a následne s Mercosur ako celkom sa tento cieľ nepodarilo splniť.

Prezident Peña Nieto, ktorý nastúpil do úradu v decembri minulého roku verí, že

v strednodobom horizonte sa mu podarí vyjednať dohodu o voľnom obchode s Brazíliou

a zintenzívniť tak vzájomné obchodné vzťahy.86

Následne si charakterizujeme vzájomné obchodné vzťahy Mexika s jeho dvoma najväčšími

partnermi latinskoamerického regiónu – Brazíliou a Kolumbiou.

Brazília

Brazília je po Spojených štátoch druhou najväčšou ekonomikou amerického kontinentu

a jej HDP tvorí takmer polovicu HDP Latinskej Ameriky. Medzi rokmi 2000 a 2011 jej priemer-

ný medziročný hospodársky rast predstavoval 3,56 %. Brazília predstavuje trh s viac ako dvesto

miliónmi potencionálnych spotrebiteľov (45 % obyvateľov Latinskej Ameriky), ktorých kúpna

sila vzrástla za posledných dvanásť rokov o takmer 30 %. Brazília je po Mexiku druhým naj-

väčším importérom v Latinskej Amerike.87

Pre Mexiko je veľmi dôležité diverzifikovať obchodné väzby, a posilnenie obchodných

vzťahov s Brazíliou je súčasťou stratégie ako tento cieľ dosiahnuť. Brazília je spomedzi krajín

Latinskej Ameriky najväčším obchodným partnerom Mexika, najväčším exportným trhom

a najväčším dodávateľom tovaru, no ako už bolo spomínané, medzi Mexikom a Brazíliou nebola

k dnešnému dňu uzavretá dohoda o voľnom obchode. V platnosti sú len dohody o hospodár-

skom partnerstve, ktoré upravujú zahraničnoobchodné vzťahy v špecifických sektoroch,

86 CNN EXPANSIÓN. Peña confía en concretar TLC con Brasil [online]. 4. 5. 2013 [cit. 2013-05-12]. Dostupné z: http://www.cnnexpansion.com/economia/2013/05/04/pena-confia-en-concretar-tlc-con-brasil 87 LEYCEGUI GARDOQUI, Beatriz. SECRETARIA DE ECONOMÍA DE MÉXICO. Reflexiones sobre la Política Comercial Internacional de México 2006-2012. Primera edición. México, Octubre 2012. ISBN 978-607-401-654-3, str. 219



48

napríklad v automobilovom sektore. Od roku 2003 je v platnosti Dohoda o hospodárskom

partnerstve (ACE 53) medzi Mexikom a Brazíliou, ktorá sa vzťahuje na 795 produktov. Colné

preferencie boli vyjednané na základe vzájomnej dohody oboch zmluvných strán a oscilujú medzi

20 % a 100 %. Vzhľadom k tomu, že ACE 53 obsahuje len obmedzený počet produktov, obe

krajiny pomýšľajú nad jej rozšírením. Dodnes však nedošlo k žiadnej dohode, keďže záujmy

oboch krajín sa výrazne líšia. Ďalšou dohodou je Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi

Mexikom a Mercosur (ACE 54). ACE 54 sa skladá z dohôd uzavretých medzi Mexikom

a Mercosur a z bilaterálnych dohôd uzavretých medzi Mexikom a každou z členských krajín tohto

bloku, teda Argentínou, Brazíliou, Paraguajom a Uruguajom. Táto dohoda nadobudla platnosť

5. januára 2006 a bude platiť do kým ju nenahradí Dohoda o voľnom obchode medzi Mexikom

a Mercosur. V platnosti je takisto Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi Mexikom

a Mercosur pre automobilový priemysel (ACE 55), ktorá reguluje obchod s výrobkami automo-

bilového priemyslu medzi Mexikom a každou z členských krajín Mercosur.88

Čo sa týka vzájomného bilaterálneho obchodu medzi Mexikom a Brazíliou, tak ten od

roku 2000 vzrástol o takmer 340%. Kým v roku 2000 dosahoval hodnotu len 2,32 miliárd USD,

v minulom roku prvýkrát prekročil hranicu 10 miliárd USD. Mexické exporty do Brazílie sa

v sledovanom období zvýšili o takmer 1 000 %, brazílske importy len o 150 %.89 V roku 2012

dosiahli mexické exporty do Brazílie svoje historické maximum - 5,658 miliárd USD, čo

predstavuje 1,5 % z celkových mexických exportov a oproti predchádzajúcemu roku zaznamenali

nárast o 15,7 %. Kým exporty do Brazílie dlhodobo rastú, importy postupne klesajú. Svojho

maxima dosiahli v roku 2007, odvtedy sa ich hodnota stále znižuje. V roku 2012 mali hodnotu

4,495 miliárd USD, čo oproti roku 2011 predstavuje pokles o takmer 1,5 %. Ich podiel na

celkových mexických importoch je 1,2 %.


88 PROMÉXICO. Síntesis de la Relación Comercial México – Brasil [online]. 20.4.2010 [cit. 2013-05-14]. Dostupné z: http://www.promexico.gob.mx/work/models/promexico/Resource/102/1/images/Brasil.pdf 89 LEYCEGUI GARDOQUI, Beatriz. SECRETARIA DE ECONOMÍA DE MÉXICO. Reflexiones sobre la Política Comercial Internacional de México 2006-2012. Primera edición. México, Octubre 2012. ISBN 978-607-401-654-3, str. 219

Graf 25 Vývoj obchodnej bilancie Mexika s Brazíliou 2003-2012 (v mil. USD)



49

Na Grafe 25 môžeme vidieť, že obchodná bilancia Mexika s Brazíliou bola dlhú dobu zá-

porná; situácia sa zmenila v roku 2011 kedy Mexiko prvýkrát po 15 rokoch vykázalo s Brazíliou

kladné saldo obchodnej bilancie. Za toto kladné saldo vďačí Mexiko hlavne exportu osobných

automobilov. V roku 2012 vykázalo Mexiko v obchode s Brazíliou saldo vo výške 1,163 miliárd

USD.

Najvýznamnejšou vývoznou položkou na brazílsky trh sú osobné automobily, ktoré tvoria

približne 45 % mexických exportov do Brazílie. Ďalšími exportnými položkami sú kyselina teref-

talová a jej soli, surové striebro, liečivá a rafinované olovo. Z Brazílie sa do Mexika dovážajú

predovšetkým osobné automobily, železiarsky tovar, piestové spaľovacie motory a nákladné

motorové vozidlá.90

Čo sa týka zahraničných investícií, tak Brazília je ako hlavným cieľom mexického kapitálu

tak aj najväčším investorom v Mexiku spomedzi krajín Latinskej Ameriky. Od roku 2000 inves-

tovala v Mexiku viac ako 1,2 miliardy USD a brazílska vlády verí, že do konca roku 2015 brazílske

investície v Mexiku prekonajú hranicu 4 miliardy USD.91 Najväčší príliv brazílskych investorov

bol zaznamenaný v roku 2010, kedy dosiahol hodnotu 378,7 miliónov USD a zaznamenal takmer

200% nárast oproti roku 2009. Od roku 2010 príliv brazílskych investícií do Mexika klesá.

Najviac investícií smerovalo do hlavného mesta; ďalej to boli štáty Guanajuato a Jalisco. Čo sa

týka ekonomického sektoru, tak suverénne dominuje sektor terciárny.

Kolumbia

Kolumbia je s takmer 47 miliónmi spotrebiteľov, po Brazílii a Mexiku, tretím najväčším

trhom spomedzi krajín Latinskej Ameriky. Hrubý domáci produkt Kolumbie, ktorý v období

2000-2011 rástol priemernou rýchlosťou 4,26 % za rok, predstavuje okolo 7,7 % celkového HDP

Latinskej Ameriky. V súčasnosti je Kolumbia je piatym najväčším importérom v regióne.92

Rok po tom, čo do platnosti vstúpila NAFTA, v januári 1995, začala platiť Dohoda

o voľnom obchode medzi Mexikom, Kolumbiou a Venezuelou, nazývaná aj ako Skupina troch

(Grupo de los Tres, G-3). V máji roku 2006 sa Venezuela rozhodla od dohody odstúpiť. Dohoda

prestala pre Venezuelu platiť 19. novembra toho istého roku a v ten istý deň sa názov dohody

zmenil na „Dohoda o voľnom obchode medzi Spojenými štátmi mexickými a Kolumbijskou

republikou“. V roku 2007 Mexiko a Kolombia začali rokovania s cieľom prehĺbiť dohodu

90 Acuerdos América Latina: Iniciativas bilaterales - Brasil. SECRETARÍA DE ECONOMÍA. [online]. [cit. 2013-05-13]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/comunidad-negocios/comercio-exterior/tlc-acuerdos/america-latina 91 Dilma y México: altibajos en una relación indispensable para América Latina. In: SORIANO, Juan Pablo. [online]. apríl 2012 [cit. 2013-05-13]. ISSN 1133-6595. Dostupné z: http://www.cidob.org/es/content/download/31857/515515/file/135-150_JUAN+PABLO+SORIANO.pdf 92 LEYCEGUI GARDOQUI, Beatriz. SECRETARIA DE ECONOMÍA DE MÉXICO. Reflexiones sobre la Política Comercial Internacional de México 2006-2012. Primera edición. México, Octubre 2012. ISBN 978-607-401-654-3, str. 203



50

a prispôsobiť ju odstúpeniu Venezuely. 11. júna 2010 bol podpísaný modifikačný protokol

dohody o voľnom obchode medzi Mexikom a Kolumbiou, ktorý upravoval pravidlá prístupu na

trh, pravidlá pôvodu a správu dohody. Protokol vstúpil do platnosti 2. augusta toho istého roku.

Okrem dohody o voľnom obchode podpísalo Mexiko s Kolumbiou ďalších desať dohôd

v rôznych oblastiach – jednu v oblasti poľnohospodárstva, tri v oblasti energetiky, tri v daňovej

oblasti, jednu o leteckej doprave a dve v oblasti cestovného ruchu.93

V apríli 2011 sa najotvorenejšie ekonomiky Latinskej Ameriky – Mexiko, Kolumbia, Chile

a Peru rozhodli založiť Pacifickú alianciu. Ciele tejto integračnej iniciatívy si v prvom rade

ekonomické a finančné, ako napríklad podpora voľného pohybu tovarov, služieb, investícií

a pracovnej sily a koordinácia obchodu s Áziou. Okrem posilnenia obchodnej výmeny medzi

členskými štátmi aliancie je prioritou práve ich väčšie uplatnenie na ázisjkých trhoch. Nejde inak

než súhlasiť s tvrdením, že ambíciou tohto zoskupenia je stať sa v Latinskej Amerike protiváhou

„obra“ tohto regiónu – Brazílie. Výsledky Pacifickej aliancie sú za krátku dobu jej existencie.

Počas siedmeho summitu, ktorý sa konal 20-24. mája v kolumbijskom Cali sa prezidenti dohodli,

že podpísané zmluvy vstúpia v platnosť 30. júna 2013, čím dôjde k odbúraniu cla pre 90 %

tovaru. Pacifickej aliancii sa teda za dva roky existencie podarí dosiahnuť niečo, čo sa Mercosuru

nepodarilo za viac ako dvadsať rokov.94

Vzájomný bilaterálny obchod medzi Mexikom a Kolumbiou vzrástol od roku 1995, kedy

vstúpila do platnosti dohoda o voľnom obchode o približne 1 415 % a v súčasnosti dosahuje

hodnotu 6,47 miliárd USD. Mexické exporty do Kolumbie sa v sledovanom období zvýšili

o 1 727 % a importy približne o 625 %.95 Môžeme teda konštatovať, že dohoda o voľnom

obchode výrazne prispela k rastu vzájomných obchodných vzťahov. Kolumbia predstavuje pre

Mexiko druhého najväčšieho obchodného partnera a druhý najväčší exportný trh v Latinskej

Amerike. V roku 2012 dosiahli mexické exporty na kolumbijský výšku 5,59 miliárd USD a na

celkových exportoch sa podieľali 1,5%. Oproti roku 2011, kedy exporty do Kolumbie dosiahli

historické maximum, však zaznamenali mierny pokles. Importy zaznamenávajú pomerne

turbulentný vývoj. Najvyššiu hodnotu zaznamenali v roku 2008, kedy prvýkrát prekročili

miliardovú hranicu. V roku 2012 boli importy z Kolumbie vo výške 887 miliónov USD, čo

predstavuje len 0,24 % z celkových mexických importov. Mexiko vykazuje s Kolumbiou dlhodo-

93 PROMÉXICO. Síntesis de la Relación Comercial México – Colombia [online]. 29.5.2012 [cit. 2013-05-14]. Dostupné z: http://www.promexico.gob.mx/work/models/promexico/Resource/102/1/images/Colombia(1).pdf 94 GUATAPURI, Radio. Alianza del Pacífico entrará en vigencia el 30 de junio. [online]. [cit. 2013-06-24]. Dostupné z: http://www.radioguatapuri.com/index.php?option=com_k2&view=item&id=11954:alianza-del-pac%C3%ADfico-entrar%C3%A1-en-vigencia-el-30-de-junio&Itemid=239 95 LEYCEGUI GARDOQUI, Beatriz. SECRETARIA DE ECONOMÍA DE MÉXICO. Reflexiones sobre la Política Comercial Internacional de México 2006-2012. Primera edición. México, Octubre 2012. ISBN 978-607-401-654-3, str. 204



51

bo prebytok obchodnej bilancie. Rozdiel medzi exportom a importom nadobudol rekordných

hodnôt hlavne v posledných dvoch rokoch, kedy dosiahol hodnotu takmer 5 miliárd USD.


Dôvody tejto obchodnej nerovnováhy sú štrukturálneho typu. Po prvé, veľkosti týchto

dvoch ekonomík sa výrazne líšia. HDP Mexika je približne 3,2 krát väčší ako HDP Kolumbie.

Tento rozdiel sa však výrazne znížil od roku 1994, kedy bola podpísaná dohoda o voľnom

obchode. V roku 1994 bol mexický HDP viac ako päťnásobkom toho kolumbijského. Krajiny sa

takisto líšia svojou účasťou vo svetovom obchode. V roku 2009 bolo Mexiko pätnástym sveto-

vým exportérom a šestnástym importérom, kým Kolumbia obsadila až 57. priečku medzi

vývozcami a 54. priečku medzi dovozcami. Veľkosť ekonomiky a prístup na trhy tretích krajín

a z toho vyplývajúce rastúce výnosy z rozsahu teda vytvárajú konkurenčnú výhodu pre Mexiko.

Výhoda sa však čím ďalej viac znižuje s rastúcou internacionalizáciou kolumbijskej ekonomiky.96

Napriek obrovskému nárastu vzájomnej obchodnej výmeny a diverzifikácii obchodu

s tovarom v posledných rokoch sa komoditná štruktúra obchodu medzi Mexikom a Kolumbiou

príliš nezmenila. Medzi hlavné exportné položky na kolumbijský trh patria traktory, osobné

automobily, televízory, ropné oleje a mobilné telefóny. Mexiko z Kolumbie dováža čierne uhlie,

brikety, bulety a podobné tuhé palivá, trstinový a repný cukor, liečivá, koks a polokoks z čierneho

uhlia, hnedého uhlia alebo rašeliny, polyméry propylénu alebo iných olefínov a kozmetické

prípravky.

Čo sa týka kolumbijských PZI v Mexiku, tak za zmienku určite stojí rok 2011, kedy

dosiahli svojho historického maxima - 205,7 miliónov USD a Kolumbia sa tak stala druhým

najväčším investorom v Mexiku spomedzi krajín Latinskej Ameriky. Od roku 2000 investovala

Kolumbia v Mexiku viac ako 412 miliónov USD, z ktorých najväčšia časť putovala do výroby, do

obchodu a do realitných služieb.

96 LEYCEGUI GARDOQUI, Beatriz. SECRETARIA DE ECONOMÍA DE MÉXICO. Reflexiones sobre la Política Comercial Internacional de México 2006-2012. Primera edición. México, Octubre 2012. ISBN 978-607-401-654-3, str. 247

Graf 26 Vývoj obchodnej bilancie Mexika s Kolumbiou 2003-2012 (v mil. USD)



52

3.4. Obchodné vzťahy s Európskou úniou

Bilaterálne vzťahy medzi Mexikom a Európskou úniou sú upravované systémom dohôd,

ktoré pokrývajú politické, hospodárske a obchodné vzťahy. Základom je Dohoda o hospodár-

skom partnerstve, politickej koordinácii a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Spoje-

nými štátmi mexickými (tiež nazývaná ako „Globálna dohoda“), ktorá nahradila Rámcovú

dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Mexikom podpísanú 26. apríla 1991 v Luxemburgu.

Globálna dohoda bola podpísaná 8. decembra 1997 v Bruseli a do platnosti vstúpila 1. októbra

roku 2000. Dohoda má tri piliere – politický dialóg, liberalizácia obchodu a ostatná spolupráca.

Súčasťou Globálnej dohody je aj Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Mexikom,

ktorá nadobudla platnosť 1. júla 2000. Dohoda je asymetrická v prospech Mexika, čo znamená,

že všetky priemyselné výrobky pochádzajúce z Mexika sa do Európskej únie môžu od 1. januára

2003 dovážať bez množstevného obmedzenia a s nulovou colnou sadzbou. Európska únia mala

viaceré dôvody pre uzatvorenie dohody o voľnom obchode s Mexikom. Po vstupe Mexika do

NAFTA sa podiel Európskej únie na zahraničnom obchode Mexika výrazne znížil. Kým v roku

1990 sa na ňom podieľala 13%, v roku 1999, pred liberalizáciou obchodu len 6,5%. Ďalším

dôvodom bol potenciál zvýšiť obchodnú výmenu s mexickými partnermi v NAFTA. Pre

Európsku úniu to bola vôbec prvá v sérii obchodných dohôd s americkými a ázijskými

ekonomikami, takže v danom zmysle môžeme hovoriť o zahájení akéhosi nového nástroja

európskej obchodnej politiky. Pre Mexiko bola dohoda o voľnom obchode s Európskou úniou

pokračovaním politiky otvorenosti a hospodárskych reforiem, ktorá začala v roku 1994 vstupom

NAFTA do platnosti. Európska únia sa stala druhým najväčším obchodným partnerom Mexika,

aj keď v obchodnej výmene hlboko zaostávala za USA. Vysokú závislosť zahraničného obchodu

Mexika na Spojených štátoch ešte viac zvýraznilo pôsobenie NAFTA. Mexiko sa preto snažilo

diverzifikovať svoj zahraničný obchod znižujúc svoju závislosť na ekonomike USA a zároveň

prilákať európskych investorov do krajiny, ktorá ako prvá uzavrela dohodu o voľnom obchode

s dvomi najväčšími obchodnými mocnosťami sveta.97

Dohoda o voľnom obchode medzi Mexikom a Európskou úniou vytvorila komplexný

priestor voľného obchodu medzi týmito dvoma krajinami, a to pokiaľ ide o obchod s tovarom

a službami a takisto obsahovala niekoľko doložiek o preskúmaní, ktoré mali viesť k ďalšej libera-

lizácii obchodných vzťahov v oblasti investícií a poľnohospodárskych produktov. Liberalizácia

tovaru podlieha prísnym pravidlám pôvodu, to znamená, že sa môže vzťahovať len na produkty

97 FRONTINI, Gaspar a BONNEFOY, Paul. Relaciones comerciales entre la UE y México [online]. [cit. 2013-05-18]. Dostupné z: http://www.nebrija.com/catedras/nebrija-santander-direccion-empresas/pdf/me-relaciones-comerciales-entre-ue-y-mexico.pdf



53

pochádzajúce z Mexika a Európskej únie. K liberalizácii obchodu s tovarom dochádzalo

postupne a to hlavne znižovaním ciel. Tie však neboli znižované u všetkých produktov rovnako.

K úplnej liberalizácii mexických exportov na európske trhy došlo 1. januára 2003 a 1. januára

2007 došlo k liberalizácii európskych exportov do Mexika. V prípade priemyselných výrobkov

exportovaných z Mexika na európsky trh sa rozlišujú dve skupiny. Skupina A bola liberalizovaná

k dátumu vstupu dohody o voľnom obchode do platnosti, číže 1. júla 2000 a na produkty

Skupiny B boli clá zrušené postupne v štyroch etapách a k 1. januáru 2003 vymizli úplne.

Vzhľadom k nerovnomernej ekonomickej rozvinutosti Európskej únie a Mexika, boli európske

priemyselné výrobky vyvážané na mexický trh rozdelené až do štyroch skupín. Produkty skupín

A a B boli zbavené ciel rovnako ako mexické výrobky. Skupina B+ bola postupne od ciel

oslobodzovaná od podpísania dohody až po 1. január 2005 a Skupina C bola postupne

liberalizovaná do 1. januára 2007. Pre poľnohospodárske výrobky platí odlišný systém

odstraňovania ciel. Obe krajiny sa zaviazali liberalizovať 62 % vzájomného obchodu v rozmedzí

3 až 10 rokov. Európska únia tak učinila v roku 2008 a Mexiko v roku 2010.98 Pre obzvlášť citlivú

produkciu (mastné, mliečne výrobky a obilniny) zatiaľ nebol určený platný harmonogram

znižovania ciel.99

Dohoda o voľnom obchode značne podporila rast obchodu a investičných tokov medzi

zmluvnými stranami. Mexiko je po Brazílii druhým najväčším obchodným partnerom Európskej

únie v regióne Latinskej Ameriky (20. najdôležitejším na svete) a Európska únia je tretím

najvýznamnejším partnerom Mexika po Spojených štátoch a Číne.

Z Grafu 27 môžeme vidieť, že odkedy dohoda o voľnom obchode vstúpila do platnosti

sa celkový obchod medzi Mexikom a Európskou úniou výrazne zvýšil. Export mexických

výrobkov do EÚ vzrástol z 5,16 miliárd USD v roku 1999 na 22,14 miliárd USD v roku 2012

a import vzrástol oproti roku 1999 približne o 27,78 miliárd USD. Celkovo sa obchodná výmena

medzi Mexikom a EÚ zvýšila o 244 % (Graf 27). Po uzavretí FTA EU-MX, boli okamžite

odstránené clá na 82 % všetkého tovaru vyvážaného z Mexika do Európskej únie a na 48 %

tovaru vyvážaného z Európskej únie do Mexika.

98 WTO. TRADE POLICY REVIEW: Mexico. In: [online]. 27.2.2013 [cit. 2013-05-20]. Dostupné z: http://www.wto.org/english/tratop_e/tpr_e/s279_e.pdf 99 ProMéxico. Trámites arancelarios. [online]. [cit. 2013-05-18]. Dostupné z: http://www.promexico.gob.mx/ work/models/promexico/Interactivos/Capacitacion_virtual/Formacion_integral_para_exportar/curso4/4-05i.htm



54


V prípade mexického exportu do krajín Európskej únie môžeme sledovať od uzavretia

dohody o voľnom obchode dve základné tendencie. Prvou z nich je rastúci objem exportu

v absolútnych hodnotách. Od roku 2000 sa exporty do Európskej únie zvýšili o viac ako 16

miliárd USD, keď v roku 2012 dosiahli hodnotu 22,14 miliárd USD. Oproti roku 2011 vzrástol

export do Európskej únie medziročne o takmer 16 %. K jedinému výraznému prepadu došlo

v roku 2009, kedy sa export prepadol o viac ako 30 %. Druhou tendenciou je rast percentuálneho

podielu mexických exportov do členských krajín EÚ na celkových exportoch krajiny. Kým v roku

2000 tvorili exporty do EÚ len 3,5 %, v roku 2012 to bolo už 6 %. Môžeme teda konštatovať, že

dohoda o voľnom obchode medzi Mexikom a Európskou úniou prispela k diverzifikácii

zahraničného obchodu Mexika. Čo sa týka importu, tak ten sa od roku 2000 zvýšil o viac ako 25,6

miliárd USD. V roku 2012 zaznamenal import z EÚ hodnotu 40,961 miliárd USD, čo

predstavovalo medziročný nárast o 8,4 % a takmer dvojnásobok exportu do tohto regiónu.


18 344,0

5 162,1 13 181,9

63 105,3

22 143,9

40 961,4

-

20 000,0

40 000,0

60 000,0

80 000,0

Celkový obchod Export Import1999 2012

Graf 27 Obchod medzi Mexikom a Európskou úniou (v mil. USD)

Graf 28 Vývoj mexických importov a exportov do Európskej únie 1999-2012 (v mil. USD)

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

Celkový export 136 361,8 166 120,7 158 779,7 161 046,0 164 766,4 187 998,6 214 233,0

Export EÚ 5 162,1 5 801,8 5 652,6 5 636,2 6 222,4 6 834,9 9 205,8

Export EÚ (%) 3,8 3,5 3,6 3,5 3,8 3,6 4,3

Celkový import 141 974,8 174 457,8 168 396,4 168 678,9 170 545,8 196 809,7 221 819,5

Import EÚ 13 181,9 15 360,5 16 872,9 17 209,5 18 687,4 21 848,8 26 075,9

Import EÚ (%) 9,3 8,8 10,0 10,2 11,0 11,1 11,8

2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Celkový export 249 925,1 271 875,3 291 342,6 229 703,6 298 473,1 349 375,0 370 914,6

Export EÚ 11 045,0 14 581,6 17 321,6 11 683,7 14 479,8 19 135,9 22 143,9

Export EÚ (%) 4,4 5,4 5,9 5,1 4,9 5,5 6,0

Celkový import 256 058,4 281 949,0 308 603,3 234 385,0 301 481,8 350 842,9 370 751,6

Import EÚ 29 152,2 33 944,7 39 300,3 27 321,5 32 622,8 37 773,9 40 961,4

Import EÚ (%) 11,4 12,0 12,7 11,7 10,8 10,8 11,0



55

Mexiko má teda s krajinami Európskej únie deficit obchodnej bilancie. Práve snaha o zni-

žovanie deficitu obchodnej bilancie s EÚ bola jedným z dôvodov uzavretia dohody o voľnom

obchode, avšak od jej vstúpenia do platnosti sa naopak deficit prehĺbil o takmer 100 %. Je treba

ale podotknúť, že tento deficit je predovšetkým zapríčinený dovozom medziproduktov

a kapitálových statkov využívaných na tvorbu exportov do ďalších destinácií, predovšetkým do

USA. Záporná obchodná bilancia je často negatívne vnímaná verejnou mienkou a súkromným

sektorom ako výsledok nedostatočného využívania dohody o voľnom obchode zo strany

mexického priemyslu. Toto vnímanie však môžeme pokladať za mylné, keďže deficit Mexika

s Európskou úniou je plne v súlade s mexickou stratégiou exportného rastu, aj keď nie je pochýb

o tom, že existuje priestor na jeho zníženie prostredníctvom lepšej diverzifikácie mexických

exportov.100 V roku 2012 bol deficit obchodnej bilancie vo výške 18,8 miliárd. Najväčší schodok

bol zaznamenaný v roku 2008, kedy prvýkrát v histórii presiahol hranicu 20 miliárd USD.


Komoditná štruktúra vzájomného obchodu sa za posledných tridsať rokov výrazne

zmenila. Kým na začiatku osemdesiatych rokov nerastné suroviny, predovšetkým ropa, tvorili

70 % celkových mexických exportov a priemyselné výrobky nepredstavovali ani 25 %, dnes

nerastné suroviny netvoria ani polovicu z toho čo pred 30 rokmi.101

S ohľadom na komoditnú štruktúru obchodu podľa klasifikácie SITC sú najvýznamnej-

šou mexickou vývoznou komoditou na európsky trh stroje a dopravné prostriedky (SITC 7),

ktoré sa na exporte do Európskej únie podieľajú 37,7%. Z tejto skupiny sa na európsky trh

vyvážajú hlavne dopravné prostriedky, ktoré tvoria 15,9 % z celkových mexických exportov

100 FRONTINI, Gaspar a BONNEFOY, Paul. Relaciones comerciales entre la UE y México [online]. [cit. 2013-05-18]. Dostupné z: http://www.nebrija.com/catedras/nebrija-santander-direccion-empresas/pdf/me-relaciones-comerciales-entre-ue-y-mexico.pdf 101 SLOOTMAEKERS. Trade Effects of the EU-Mexico Free Trade Agreement. In: [online]. 2004 [cit. 2013-05-30]. Dostupné z: http://www.econ.kuleuven.be/ew/academic/intecon/home/WorkingGroupSeminars/Files/Slootmaekers-Trade.pdf

Graf 29 Vývoj obchodnej bilancie medzi Mexikom a Európskou úniou 2000-2012 (v mil. USD)



56

a kancelárske a telekomunikačné zariadenia, ktoré tvoria 13,7 % celkových mexických

exportov.102 Nerastné palivá a mazivá (SITC 3) tvoria viac ako pätinu celkových exportov do EÚ

a treťou najexportovanejšou skupinou sú priemyselné výrobky (SITC 8), ktoré sa na celkovom

exporte podieľajú 10,9%.

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z EUROSTAT. Dostupné na WWW: http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2006/september/tradoc_113418.pdf

Čo sa týka komoditnej štruktúry mexického importu z krajín Európskej únie, tak na

prvom mieste je opäť skupina SITC 7 – Stroje a dopravné prostriedky, ktorá tvorí takmer

polovicu celkových mexických importov (46,9 %). V absolútnej hodnote je import tejto kategórie

o takmer 6 miliárd EUR vyšší ako export. Podskupina dopravných prostriedkov tvorí presnú

pätinu celkových mexických importov z EÚ. Ďalšími významnými importovanými komoditami

sú chemikálie a príbuzné výrobky (SITC 5), ktoré predstavujú 16,9 % celkových importov z EÚ

a trhové výrobky (SITC 6), ktoré tvoria 12,9 % celkových mexických importov z krajín Európskej

únie. S necelými 10% nasledujú nerastné palivá, mazivá a príbuzné materiály (SITC 3) a rôzne

priemyselné výrobky (SITC 8).

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z EUROSTAT Dostupné na WWW: http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2006/september/tradoc_113418.pdf

102 Mexico: EU bilateral trade and trade with the world. In: [online]. 2013 [cit. 2013-05-30]. Dostupné z: http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2006/september/tradoc_113418.pdf

3,4% 1,2% 3,2%

26,6% 6,4%

3,1%

37,7%

10,9%

6,3%

SITC 0 Potraviny a živé zvieratá

SITC 1 Nápoje a tabak

SITC 2 Surové materiály, nepožívateľné s výnimkou palív

SITC 3 Nerastné palivá, mazivá a príbuzné materiály

SITC 4 Živočíšne a rastlinné oleje, tuky a vosky

SITC 5 Chemikálie a príbuzné výrobky

SITC 6 Trhové výrobky triedené hlavne podľa materiálu

SITC 7 Stroje a dopravné prostriedky

SITC 8 Rôzne priemyselné výrobky

SITC 9 Komodity a predmety obchodu inde nezatriedené

Graf 30 Mexické exporty do Európskej únie podľa klasifikácie SITC (2012)

1,5% 1,2% 0,9%

8,7%

0,1% 16,9% 12,9%

46,9%

8,6% 0,6%

SITC 0 Potraviny a živé zvieratá

SITC 1 Nápoje a tabak

SITC 2 Surové materiály, nepožívateľné s výnimkou palív

SITC 3 Nerastné palivá, mazivá a príbuzné materiály

SITC 4 Živočíšne a rastlinné oleje, tuky a vosky

SITC 5 Chemikálie a príbuzné výrobky

SITC 6 Trhové výrobky triedené hlavne podľa materiálu

SITC 7 Stroje a dopravné prostriedky

SITC 8 Rôzne priemyselné výrobky

SITC 9 Komodity a predmety obchodu inde nezatriedené

Graf 31 Mexické importy z Európskej únie podľa klasifikácie SITC (2012)



57

Priame zahraničné investície sú ďalším dôležitým ukazovateľom analyzujúcim vzájomné

obchodné vzťahy. Európska únia je po Spojených štátoch amerických druhým najväčším zahra-

ničným investorom v Mexiku. Od roku 2000, kedy bola podpísaná všeobecná dohoda, príliv

európskych PZI v Mexiku presiahol hodnotu 100 miliárd USD, čo predstavuje približne 36 %

z celkovej hodnoty PZI v danom období. Najväčší príliv európskych PZI (14,7 miliárd USD) bol

zaznamenaný v roku 2007 a bol dokonca prvýkrát o niečo vyšší ako príliv amerických PZI.

V období 2000-2012 najviac investícií prichádzalo zo Španielska (14 %), Holandska (13,7 %),

Veľkej Británie (3 %) a Švajčiarska (2,6 %). Významným investorom v Mexiku sa v poslednom

období stáva Nemecko, ktoré sa v roku 2012 podieľalo na celkových PZI v Mexiku takmer 6%.103

Najviac investícií európskych smeruje do maquiladoras (38 %) a do finančného sektoru (26 %).104

Môžeme však konštatovať, že do Mexika prúdi menšie množstvo európskych PZI ako do

ostatných latinskoamerických krajín, napr. Argentíny, Brazílie, Peru alebo Chile a popritom

spomedzi týchto krajín len Chile má uzavretú s EÚ dohodu o voľnom obchode.

Tabuľka 10 Vývoj európskych PZI v Mexiku 2005-2012 (v mil. USD)

Zdroj: Vlastné spracovanie. Secretaría de Economía. Údaje dostupné na WWW:

http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/ied/informe_congreso_4t_2012.pdf

Nadobudnutie platnosti dohody o voľnom obchode medzi Mexikom a EÚ znamenalo

novú etapu vo vzájomných vzťahoch medzi týmito dvomi krajinami. Dohoda prispela k výraznej

liberalizácii obchodu medzi obidvomi stranami a k rozvoju obchodných vzťahov s jasne vyme-

dzenými pravidlami. Dnes, 12 rokov po uzavretí tejto dohody môžeme konštatovať pomerne

úspešný vývoj tejto obchodnej spolupráce. Došlo k významnému zvýšeniu obchodných a inves-

tičných tokov, čo odpovedá hlavným cieľom stanoveným oboma stranami pri uzatváraní dohody.

103 COMISIÓN NACIONAL DE INVERSIONES EXTRANJERAS. Informe estadístico sobre el comportamiento de la inversión extranjera directa en México (enero-diciembre 2012). In: [online]. [cit. 2013-03-17]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/ied/informe_congreso_4t_2012.pdf 104 FRONTINI, Gaspar a BONNEFOY, Paul. Relaciones comerciales entre la UE y México [online]. [cit. 2013-05-18]. Dostupné z: http://www.nebrija.com/catedras/nebrija-santander-direccion-empresas/pdf/me-relaciones-comerciales-entre-ue-y-mexico.pdf

2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2000-2012

EÚ 8 427,2 6 716,9 14 676,2 10 187,0 6 335,2 12 919,6 6 444,6 1 820,9 105 680,0

USA 11 796,3 13 035,1 12 665,1 11 395,3 7 318,9 5 369,3 10 700,2 7 402,5 145 712,1

Celkom 24 449,2 20 291,5 31 379,9 27 853,3 16 560,5 21 372,4 21 503,7 12 659,4 291 741,3


Bc. Zuzana Šufliarska | OBCHODNÉ VZŤAHY MEXIKA S ČESKOU REPUBLIKOU 58

4. OBCHODNÉ VZŤAHY MEXIKA S ČESKOU REPUBLIKOU

4.1. Vývoj vzájomnej hospodárskej spolupráce Mexiko – ČR

Počiatky vzájomnej ekonomickej spolupráce siahajú až do 16. storočia v súvislosti

s vývozom českého plátna do Mexika. Oficiálne vzťahy medzi Mexikom a Českou republikou

nadväzujú na vzájomné diplomatické vzťahy medzi Mexikom a Československom, ktoré sa začali

vyvíjať v roku 1922, štyri roky po vyhlásení Československej republiky ako samostatného štátu,

28. októbra 1918. Významne sa rozvíjali aj vzájomné hospodárske vzťahy. Z Československa sa

do Mexika vyvážali hlavne stroje, obuv, sklárske výrobky alebo chmeľ a z Mexika sa k nám

dovážali hlavne poľnohospodárske výrobky ako káva, kakao alebo mäso. Známou osobnosťou

z tohto obdobia sa v Mexiku stal Tomáš Garrigue Masaryk, po ktorom bola mexickým

prezidentom Cárdenasom pomenovaná aj jedna z hlavných ulíc v Ciudad de México.

Až do 90. rokov minulého storočia bola obchodná spolupráca s krajinami Varšavskej

zmluvy minimálna. Mexiko sa nachádzalo pod vplyvom USA – úhlavného nepriateľa ZSSR

a bolo nútené nespolupracovať so sovietskymi krajinami. V roku 1989 však nastáva zlom a so

zmenou politického usporiadania vo východnej Európe sa začína rozvíjať obchodná spolupráca

Mexika s postkomunistickými krajinami. Dňa 1. januára 1993 uznala mexická vláda samostatnú

Českú republiku ako nástupnický štát ČSFR a naviazala s ňou diplomatické styky.

Dňa 26. novembra 1999 bola v México, D. F. podpísaná Dohoda o obchode a ekono-

mickej spolupráci medzi vládou Českej republiky a vládou Spojených štátov mexických

a nahradila Obchodnú dohodu medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou

Spojených štátov mexických, ktorá bola podpísaná takisto v hlavnom meste Mexika dňa 15. no-

vembra 1974. Dohodu o obchode a ekonomickej spolupráci podpisoval za českú stranu vtedajší

minister zahraničných vecí Jan Kavan a za mexickú stranu to bol vtedajší minister priemyslu

a obchodu Herminio Blanco Mendoza. Dohoda vstúpila do platnosti 29. augusta nasledujúceho

roku. Dohoda mala za cieľ rozvíjať a posilniť obchodné styky medzi oboma krajinami, vytvoriť

lepší prístup na príslušné trhy a zabrániť vytváraniu nových prekážok pre vzájomný obchod.105

V rámci tejto dohody strany vytvorili Komisiu pre ekonomickú a obchodnú spoluprácu Česká

105 Všeobecná ustanovení. Kapitola I. Článek 1. [online] 28.5.2013 Dostupné z WWW: http://www.epravo.cz/top/zakony/sbirka-zakonu/sdeleni-ministerstva-zahranicnich-veci-2671.html



republika – Mexiko, ktorá bola vedená zástupcami Ministerstva priemyslu a obchodu Českej

republiky a Ministerstva pre obchod a podporu priemyslu Mexika.106

V 90. rokoch minulého storočia sa medzi Mexikom a Českou republikou ďalej uzavreli

nasledujúce bilaterálne dohody:

Dohoda medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Spojených

štátov mexických o leteckej doprave, podpísaná 14. augusta 1990 v Mexiku. Do platnosti

vstúpila 22. januára 1991.

Základná dohoda o vedecko-technickej spolupráci medzi vládou Českej republiky a

vládou Spojených štátov mexických, podpísaná 4. mája 1995 v Mexiku. Do platnosti

vstúpila 4. januára 1996.

Dohoda medzi vládou Českej republiky a vládou Spojených štátov mexických o zrušení

vízovej povinnosti pre držiteľov cestovných pasov zjednaná výmenou nót, podpísaná 25.

novembra 1999 v Mexiku. Do platnosti vstúpila 24. januára 2000.

Dohoda medzi vládou Českej republiky a vládou Spojených štátov mexických o zrušení

vízovej povinnosti pre držiteľov českých diplomatických a služobných pasov a pre

držiteľov mexických diplomatických a úradných pasov zjednaná výmenou nót, podpísaná

25. novembra 1999 v Mexiku. Do platnosti vstúpila 24. januára 2000.107

Vstupom do Európskej únie, dňa 1. mája 2004, prevzala Česká republika spoločnú

obchodnú politiku Európskej únie voči tretím krajinám. Dohoda o obchode a ekonomickej

spolupráci medzi ČR a Mexikom z roku 1999 bola zrušená a na Českú republiku sa začali

vzťahovať práva a povinnosti plynúce z Dohody o hospodárskom partnerstve, politickej

koordinácii a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi mexickými (viz.

Kapitola 3.4. Obchodné vzťahy s Európskou úniou), na základe ktorej sa EÚ a Mexiko dohodli

na postupnom vytváraní zóny voľného obchodu. Došlo k zníženiu alebo úplnému odstráneniu

colnej záťaže, z čoho najviac profitoval automobilový priemysel, kde bolo pôvodné 20% clo

znížené na nulu.

Po roku 2000 môžeme sledovať prehlbovanie vzájomných obchodných vzťahov, čoho

výsledkom bolo uzatvorenie ďalších bilaterálnych dohôd pre posilnenie ekonomickej spolupráce:

Dohoda medzi vládou České republiky a vládou Spojených štátov mexických o školskej a

kultúrnej spolupráci, podpísaná 11. októbra 2001 v Prahe.

106 Všeobecná ustanovení. Kapitola II. Článek 8. [online] 28.5.2013 Dostupné z WWW: http://www.epravo.cz/top/zakony/sbirka-zakonu/sdeleni-ministerstva-zahranicnich-veci-2671.html 107 Seznam platných mezinárodních smluv s Českou republikou. MZV ČR. [online]. [cit. 2013-05-20]. Dostupné z: http://www.mzv.cz/jnp/cz/encyklopedie_statu/severni_amerika/mexiko/smlouvy/index.html



Zmluva medzi Českou republikou a Spojenými štátmi mexickými o zamedzení dvojitému

zdaneniu a zabráneniu daňovému úniku v obore daní z príjmu a majetku, podpísaná 4.

apríla 2002 v Mexiku.

Dohoda medzi Českou republikou a Spojenými štátmi mexickými o podpore a vzájomnej

ochrane investícií, podpísaná 4. apríla 2002 v Mexiku.

Memorandum o spolupráci v oblasti cestovného ruchu medzi Ministerstvom pre miestny

rozvoj České republiky a Ministerstvom turistiky Spojených štátov mexických, podpísaná

8. marca 2004 v Prahe.

Dohoda medzi Ministerstvom priemyslu a obchodu Českej republiky a Ministerstvom

hospodárstva Spojených štátov mexických o vytvorení pracovnej skupiny na vysokej

úrovni pre posilnenie dvojstrannej hospodárskej spolupráce, podpísaná 12. mája 2006 vo

Viedni.

Vzájomnú bilaterálnu spoluprácu podporujú viaceré české inštitúcie pôsobiace na území

Mexika. Samozrejmosťou je fungovanie Veľvyslanectva Českej republiky v Mexiku. Mimo-

riadnym a splnomocneným veľvyslancom ČR v Mexiku je od roku 2008 Ing. Jiří Havlík.

V októbri 1993 zahájil svoju činnosť Honorárny konzulát Českej republiky v Guadalajare

(Jalisco), druhý bol otvorený v marci 1997 v Monterrey (Nuevo León) a ako posledný bol

založený Honorárny konzulát Českej republiky v Tijuane (Baja California). V hlavnom meste sídli

od roku 2006 zastúpenie CzechTourismu a na konci októbra 2006 bola oficiálne otvorená

kancelária CzechTrade.

Bilaterálne vzťahy medzi Mexikom a Českou republikou sú v súčasnosti na veľmi dobrej

úrovni a Mexiko patrí medzi najdôležitejších obchodných partnerov Českej republiky v Latinskej

Amerike.

4.2. Vývoj obchodnej bilancie medzi ČR a Mexikom

Mexiko prestavuje pre Českú republiku po Brazílii druhého najdôležitejšieho obchod-

ného partnera spomedzi krajín Latinskej Ameriky, no v celosvetovom merítku sa pohybuje až

v štvrtej desiatke obchodných partnerov Českej republiky, čo dokazuje, že existuje nevyužitý

potenciál mexického trhu a vzájomný obchod medzi týmito dvoma krajinami by mal byť oveľa

viac podporovaný. Česká republika predstavuje pre Mexiko dvanásteho najväčšieho obchodného

partnera spomedzi členských krajín Európskej únie, no v celosvetovom merítku jej patrí až



48. priečka čo takisto potvrdzuje, že existuje veľký obchodný potenciál, ktorý by mohlo Mexiko

využiť. 108

To ako sa vzájomná obchodná spolupráca medzi týmito dvoma krajinami vyvíjala si

následne ukážeme na grafoch obchodnej bilancie medzi Českou republikou a Mexikom od roku

1993 dodnes.

Vývoj obchodnej bilancie v období 90. rokov

Z Grafu 32 môžeme sledovať, že prvé dva roky samostatného štátu si Česká republika

udržiavala kladné saldo obchodnej bilancie s Mexikom. V roku 1993 presiahol objem vzájomnej

obchodnej výmeny jednu miliardu Kč a prevažnú časť tvoril export do Mexika, ktorý predsta-

voval hodnotu takmer 924 miliónov Kč. V nasledujúcich rokoch však dochádzalo k znižovaniu

českého exportu do Mexika a import z Mexika postupne narastal. V roku 1994 klesol obrat

vzájomného obchodu o viac ako 35 %, čo bolo spôsobené finančnou krízou, ktorá Mexiko

zasiahla v roku 1994 a pretrvávala aj v roku 1995. Vzájomný obchod bol do istej miery ovplyvne-

ný aj vstupom Mexika do NAFTA v roku 1994 a následnou orientáciou na americký trh. Bariérou

v rozvíjaní ďalšej obchodnej spolupráce bola aj slabá zmluvná základňa Českej republiky

a Mexika. V tomto období ešte neexistovali vzájomné dohody o zamedzení dvojitého zdanenia

ani o podpore a vzájomnej ochrane investícií. V roku 1998 začína Česká republika vykazovať

pasívne saldo obchodnej bilancie s Mexikom. Deficit v roku 1998 dosiahol hodnotu 55,539 milió-

nov Kč, v nasledujúcom roku to bolo takmer 400 miliónov Kč.

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z ČSÚ. Údaje dostupné na WWW: http://apl.czso.cz/pll/stazo/STAZO.STAZO

108 Síntesis de la Relación Bilateral México - República Checa. ProMéxico [cit. 2013-05-20].

Graf 32 Vývoj obchodnej bilancie medzi ČR a Mexikom 1993-1999 (v tis. Kč)



Vývoj obchodnej bilancie v novom tisícročí

Od začiatku nového tisícročia dochádzalo k znižovaniu deficitu obchodnej bilancie s Me-

xikom. Deficit v hodnote 894,26 miliónov Kč sa do roku 2004 podarilo znížiť o viac ako 500 mi-

liónov na hodnotu 314,7 miliónov Kč. V roku 2005 sa vďaka poklesu importu a rastúcemu

exportu dosiahlo po siedmych rokoch kladného salda obchodnej bilancie ČR s Mexikom. Ob-

chodná bilancia bola v roku 2005 vo viac ako polmiliónovom prebytku. Rozšírenie obchodnej

výmeny medzi týmito dvoma krajinami bolo v roku 2006 podporené podpísaním Dohody

o vytvorení pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre posilnenie dvojstrannej hospodárskej

spolupráce, ktorá bola podpísaná na viedenskom summite krajín Latinskej Ameriky – EÚ v máji

2006.109 V roku 2006 bola v Mexiku otvorená kancelária CzechTrade, ktorej úlohou je

prezentovať české malé a stredné podniky a ich produkty, podávať informácie o mexickom trhu

a tak uľahčovať vstup českých firiem na trh, čo takisto mohlo byť príčinou rozšírenia obchodnej

výmeny medzi Českou republikou a Mexikom.110 V roku 2007 sa v Mexiku konal obchodno-

kultúrny propagačný projekt „České dni v Mexiku“, ktorý mal zlepšiť povedomie mexickej

verejnosti o českom dizajne, móde, umeleckom skle, bižutérii, českej gastronómii, atd. Hlavnou

ideou tohto projektu bolo predstavenie súčasnej Českej republiky nielen z hľadiska obchodného,

ale i turistického a kultúrne-historického. Projekt mal v Mexiku mimoriadny ohlas.111 Vďaka

Českým dňom dostalo niekoľko českých firiem možnosť po prvýkrát uplatniť svoj tovar na

mexickom trhu. V roku 2009 môžeme sledovať pokles mexických exportov nielen do ČR, ale aj

ostatných krajín, ktorý bol spôsobený rozvojom svetovej krízy. Ako som už spomínala v predchá-

dzajúcich kapitolách, Mexiko doplatilo na závislosť od americkej ekonomiky a bolo výrazne

zasiahnuté touto krízou.

Od roku 2000 český export do Mexika každoročne rástol až na dve výnimky, v rokoch

2002 a 2008. Najväčšieho medziročného prírastku dosiahol export v roku 2004, kedy vzrástol

oproti predchádzajúcemu roku o viac ako 67 %. Historické maximum dosiahol český export do

Mexika v roku 2012, kedy dosiahol hodnotu viac ako 9 miliárd Kč a vzájomná obchodná bilancia

vykázala po roku 2005 druhý najväčší prebytok (342,436 miliónov Kč). Najväčší schodok

v hodnote 1,138 miliárd Kč vykázala obchodná bilancia v roku 2011. Od vzniku samostatnej

Českej republiky v roku 1993 vzrástol vzájomný obchod s Mexikom viac ako 16-krát, keď v roku

2012 dosiahol obrat 17,66 miliárd Kč.

109 MZV ČR. Zpráva o zahraniční politice ČR za rok 2006 [online]. 2007 [cit. 2013-06-04]. Dostupné z: http://www.mzv.cz/file/72806/Zpravaozahranicnipolitice2006.pdf 110 HN.IHNED.CZ. Exportérům pomůže v Mexiku právě otevřená kancelář CzechTrade [online]. 18.5.2006 [cit. 2013-06-04]. Dostupné z: http://hn.ihned.cz/c1-18473900-exporterum-pomuze-v-mexiku-prave-otevrena-kancelar-czechtrade 111 MZV ČR. Zpráva o zahraniční politice ČR za rok 2007 [online]. 2008 [cit. 2013-06-04]. Dostupné z: http://www.mzv.cz/public/eb/43/a3/72910_14945_Zprava2007_cesky_verze_k_22_8_2008.pdf



Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z ČSÚ. Údaje dostupné na WWW: http://apl.czso.cz/pll/stazo/STAZO.STAZO

4.3. Komoditná štruktúra obchodu medzi ČR a Mexikom

Komoditná štruktúra vzájomného obchodu medzi Českou republikou a Mexikom bola

veľmi rôznorodá a v priebehu sledovaného obdobia sa značne líšila a vyvíjala. Zo začiatku Česká

republika vyvážala do Mexika prevažne stroje a priemyselné výrobky a dovážala potraviny. Na

začiatku 90. rokov predstavovala skupina SITC 8 najpočetnejšiu exportnú skupinu. V roku 1993

tvorila táto skupina polovicu všetkých českých exportov do Mexika. Druhou najdôležitejšou

exportnou skupinou boli stroje a dopravné prostriedky (SITC 7).112 V posledných rokoch sa ale

skladba importov a exportov približuje a dnes sú hlavnou obchodovanou komoditou stroje

a dopravné prostriedky.

V roku 2012 mala najväčší podiel na českom exporte do Mexika má skupina SITC 7 –

Stroje a dopravné prostriedky, ktorá predstavovala hodnotu takmer 6,6 miliárd Kč a na celkovom

exporte do Mexika sa podieľala viac ako 70%. Druhé miesto patrí skupine SITC 6 – Trhové

výrobky triedené hlavne podľa materiálu, ktorá predstavovala takmer 15 % českého exportu do

Mexika. Významnejšími skupinami sú potom ešte SITC 8 – Rôzne priemyselné výrobky (7,66 %)

a SITC 5 – Chemikálie a príbuzné výrobky (3,75 %). Ostatné skupiny sa na exporte podieľajú

minimálne.

Hlavnými vývoznými položkami na mexický trh boli v roku 2012 stroje a zariadenia na

výrobu energie (1,652 mld. Kč), cestné vozidlá (1,283 mld. Kč), zariadenia pre telekomunikáciu

a pre záznam a reprodukciu zvuku (1,12 mld. Kč) a elektrické zariadenia, prístroje a spotrebiče

(1,11 mld. Kč).113

112 ČSÚ. Databáze zahraničního obchodu. Dostupné z WWW: http://apl.czso.cz/pll/stazo/STAZO.STAZO 113 ČSÚ. Databáze zahraničního obchodu. Dostupné z WWW: http://apl.czso.cz/pll/stazo/STAZO.STAZO

Graf 33 Vývoj obchodnej bilancie medzi ČR a Mexikom 2000-2012 (v tis. Kč)



Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z ČSÚ

Komoditná štruktúra českých importov z Mexika je na rozdiel od exportov viac dife-

rencovaná a počas sledovaného obdobia sa výrazne zmenila. Na začiatku 90. rokov sa z Mexika

do ČR dovážali najviac položky skupiny SITC 0 – Potraviny a živé zvieratá a položky skupiny

SITC 5 – Chemikálie a príbuzné výrobky.114 Z Tabuľky 12 môžeme vyčítať, že dnes má najväčší

podiel na českom importe skupina SITC 7 – Stroje a dopravné prostriedky, ktorá v roku 2012

dosahovala hodnotu viac ako 5,5 miliárd Kč a na celkovom importe z Mexika sa podieľala takmer

65% a skupina SITC 0 predstavuje len niečo cez 2 % z celkových dovozov z Mexika. Na druhom

mieste je skupina SITC 8 – Rôzne priemyselné výrobky, ktorá predstavuje 17,83 % celkových

importov z Mexika a tretia priečka patrí skupine SITC 5.

Hlavnými dovoznými položkami boli v roku 2012 elektrické zariadenia, prístroje a spotre-

biče (2,543 mld. Kč), zariadenia pre telekomunikáciu a pre záznam a reprodukciu zvuku (1,091

mld. Kč), stroje a zariadenia na výrobu energie (279,4 mil. Kč) a liečivá a farmaceutické výrobky

(263,6 mil. Kč).115

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z ČSÚ

114 ČSÚ. Databáze zahraničního obchodu. Dostupné z WWW: http://apl.czso.cz/pll/stazo/STAZO.STAZO 115 ČSÚ. Databáze zahraničního obchodu. Dostupné z WWW: http://apl.czso.cz/pll/stazo/STAZO.STAZO

Tabuľka 11 České exporty do Mexika podľa klasifikácie SITC (2012)

Tabuľka 12 České importy z Mexika podľa klasifikácie SITC (2012)

Název tovaru (podľa klasifikácie SITC) Hodnota v tis. CZK Hodnota %

SITC 0 Potraviny a živé zvieratá 3 093,00 0,03%

SITC 1 Nápoje a tabak 4 992,00 0,06%

SITC 2 Surové materiály, nepožívateľné s výnimkou palív 31 867,00 0,35%

SITC 3 Nerastné palivá, mazivá a príbuzné materiály 234,00 0,003%

SITC 5 Chemikálie a príbuzné výrobky 337 297,00 3,75%

SITC 6 Trhové výrobky triedené hlavne podľa materiálu 1 335 850,00 14,84%

SITC 7 Stroje a dopravné prostriedky 6 599 715,00 73,31%

SITC 8 Rôzne priemyselné výrobky 689 338,00 7,66%

Celkom 9 002 386,00 100,00%

Názov tovaru (podľa klasifikácie SITC) Hodnota v tis. CZK Hodnota v %

SITC 0 Potraviny a živé zvieratá 192 900,00 2,23%

SITC 1 Nápoje a tabak 62 776,00 0,72%

SITC 2 Surové materiály, nepožívateľné s výnimkou palív 311 198,00 3,59%

SITC 3 Nerastné palivá, mazivá a príbuzné materiály 111,00 0,001%

SITC 4 Živočíšne a rastlinné oleje, tuky a vosky 3 869,00 0,04%

SITC 5 Chemikálie a príbuzné výrobky 482 500,00 5,57%

SITC 6 Trhové výrobky triedené hlavne podľa materiálu 480 099,00 5,54%

SITC 7 Stroje a dopravné prostriedky 5 580 905,00 64,45%

SITC 8 Rôzne priemyselné výrobky 1 543 896,00 17,83%

SITC 9 Komodity a predmety obchodu inde nezatriedené 1 694,00 0,02%

Celkom 8 659 948,00 100,00%



4.4. Priame zahraničné investície

České aj mexické spoločnosti sa čoraz viac snažia presadzovať svoje investície. V roku

2012 bola Česká republika desiatym najdôležitejším investorom v Mexiku spomedzi krajín

Európskej únie. Podľa predbežných údajov mexického ministerstva hospodárstva, v období

medzi januárom 1999 a decembrom 2012 investovali české subjekty viac ako 20 miliónov USD.

Najviac investícií, až 72 %, smerovalo do odvetvia obchodu, 19 % smerovalo do výroby a 8 % do

oblasti hotelierstva. Čo sa týka teritoriálnej štruktúry PZI, tak väčšina českých investícií je

sústredená v štátoch Aguascalientes, Estado de México a Guanajuato. K najväčšiemu prílivu

českých PZI došlo v roku 2012, kedy ich hodnota presiahla 8 miliónov USD.116

Zdroj: Síntesis de la Relación Bilateral México - República Checa. ProMéxico

Na konci roku 2012 bolo zaregistrovaných 34 spoločností českého pôvodu investujúcich

na mexickom trhu. Medzi najdôležitejších českých investorov v Mexiku patria spoločnosti

Strojimport Internacional, S.A. (strojárenské výrobky a zariadenia), CGS Llantas de México

(gumárenský priemysel), ZKL Rodamientos de México, S.A. (ložiská), a pod.

Čo týka mexických investícií na českom trhu, tak tie dosiahli podľa údajov ČNB v období

2009-2011 hodnotu 236 miliónov USD. Medzi najznámejšie mexické firmy operujúce na

tunajšom trhu patria:

CEMEX, ktorá pôsobí v Českej republike od roku 2005 a prevádzkuje tu 55 be-

tonární, 7 štrkovní, 5 kameňolomov a cementovú mlynicu.

Grupo Alfa, ktorá prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Nemak

prevádzkuje výrobný závod na hliníkové komponenty pre automobily v Havrani

(okres Most). Závod zahájil svoju činnosť v roku 2003 a v súčasnosti zamestná-

va okolo 200 ľudí.

116 Síntesis de la Relación Bilateral México - República Checa. ProMéxico [cit. 2013-05-20].

Graf 34 Vývoj českých PZI v Českej republike 2002-2012 (v mil. USD)



Park Lane Confectionery s.r.o., člen mexickej spoločnosti Grupo Bimbo,

S.A., ktorý sa zaoberá výrobov želé bonbónov a cukroviniek. Továreň je umiest-

nená v Petřvaldu pri Karvinej a v prevádzke je od roku 1999.

4.5. Možnosti rozšírenia spolupráce medzi ČR a Mexikom

V oblasti hospodárskej a obchodnej kooperácie sú pre Mexiko naďalej prioritou členské

krajiny NAFTA – Spojené štáty a Kanada, ďalej sú to z geografického hľadiska krajiny Latinskej

Ameriky a Karibiku a z hľadiska diverzifikácie svojich obchodných partnerov sú to členské štáty

Európskej únie, Japonsko a ázijsko-pacifická oblasť. V súvislosti s pretrvávajúcim záujmom

mexickej vlády o teritoriálnu diverzifikáciu zahraničného obchodu sú čoraz viac rozvíjané

kontakty s Európskou úniou a v jej rámci aj s Českou republikou. Je ale nutné konštatovať, že

Mexiko nemá voči Európskej únii ofenzívnu stratégiu a je preto potrebné, aby iniciatívu preberali

subjekty európske, a teda aj české, ak majú záujem na efektívnom rozširovaní obchodnej spolu-

práce s Mexikom. MPO ČR zaradilo Mexiko medzi dvanásť prioritných krajín v rámci Exportnej

stratégie 2012-202, čo znamená, že pre Českú republiku predstavuje tento trh destináciu

skrývajúcu značný potenciál pre zvýšenie jej exportu. V Mexiku je Česká republika stále vnímaná

ako jeden z najúspešnejších štátov Strednej Európy, aspoň čo sa týka postkomunistickej

transformácie. Dôležitú rolu zohráva aj bohatá tradícia politických a hospodárskych vzťahov

medzi obidvoma krajinami a členstvo ČR v Európskej únii od roku 2004.

Čo sa týka možností rozšírenia spolupráce s Mexikom, tak ako perspektívne odvetvie sa

javí oblasť energetiky, ťažby ropy a zemného plynu a ďalších nerastných surovín. České subjekty

by mohli nájsť uplatnenie hlavne pri obnove a modernizácii zariadení na výrobu energie, ktoré by

boli šetrné k životnému prostrediu. V odvetví energetiky však naďalej existujú viaceré prekážky

pre súkromných investorov, no aj napriek tomu sa českí exportéri na zákazkách v oblasti

energetiky už viackrát podieľali. Ako príklad môžeme uviesť dodávku energetického zariadenia

pre elektráreň El Saúz pri meste Querétaro (Querétaro) a dodávku kompletného turbo-

sústrojenstva vrátane príslušenstva pre paroplynovú elektráreň v meste Hermosillo (Sonora) za

450 miliónov Kč.117 Najdôležitejšou zákazkou však bola kompletná dodávka elektrárne

s kombinovaným paroplynovým cyklom na kľúč v Monterrey, v hodnote takmer 95 miliónov

USD spoločnosťou ŠKODA PRAHA, a.s..118 Zariadenia na výrobu energie sú hlavnou českou

exportnou položkou na mexický trh.

117 REGIONPLZEN.CZ. ŠKODA ENERGO získala další kontrakt do Mexika [online]. 2003 [cit. 2013-06-05]. Dostupné z: http://www.regionplzen.cz/zpravodajstvi/?skoda-energo-ziskala-dalsi-kontrakt-do-mexika 118 VÝROČNÍ ZPRÁVA ZA ROK 2004 ŠKODA PRAHA a.s. [online]. ŠKODA PRAHA, a.s. [cit. 2013-06-05]. Dostupné z: http://ihned.cz/attachment.php/12115110/aost358DE7GHOjkPQWcdefhxyz Uw29Am/%8Akoda+Praha+VZ04.pdf



Ďalším perspektívnym odvetvím by mohla byť infraštruktúra a jej výstavba a obnova.

Takisto sem môžeme zahrnúť dodávky dopravných prostriedkov a komponentov pre automobi-

lový priemysel. V tejto oblasti môžeme pozorovať priamu súvislosť so životným prostredím,

pretože by sa jednalo o export oveľa ekologickejších produktov. Čo sa týka ochrany životného

prostredia, tak Mexiko nevykazuje príliš pozitívne výsledky. Situácia je kritická predovšetkým

v hlavnom meste Ciudad de México, kde je obrovská koncentrácia automobilov a autobusov,

ktoré nie sú práve veľmi ekologické. Ekologické životné prostredie bude priaznivo pôsobiť aj na

rozvoj cestovného ruchu, ktorý je jedným z najdôležitejších zdrojov príjmov pre mexickú

ekonomiku. Z toho dôvodu sa toto zdá byť celkom nádejná oblasť pre české exporty. Ako

perspektívne vývozné položky sa v tejto oblasti javia spaľovne komunálnych odpadov, čističky

slaných a sladkých vôd a už menované ekologické dopravné prostriedky.

Región Mexika a Mexického zálivu je stále viac sužovaný prírodnými katastrofami (zeme-

trasenia, záplavy, málokedy tornáda a hurikány), ktoré postihujú hlavne vidiecke oblasti. Ako

perspektívny sa preto javí aj export zariadení schopných avizovať a predchádzať živelným

pohromám a strojov a zariadení na odstraňovanie ich následkov. Problémom v Mexiku je aj

zastaralé zdravotníctvo, ktoré vytvára ďalšiu príležitosť pre českých exportérov. Firmám

dodávajúcim zdravotnícku techniku, zdravotnícky materiál a lieky na mexický trh sa v poslednej

dobe pomerne dobre darí. Spoločnosť UJP Praha, a.s. využila služby agentúry CzechTrade

v Ciudad de México a podarilo sa jej uzavrieť zmluvu o exkluzívnej distribúcii a dodávke

kobaltových ožiarovačov.119

Ďalšími perspektívnymi exportnými položkami by mohli v budúcnosti byť poľnohospo-

dárske stroje a traktory a technika a zariadenia určené na zavlažovanie, zalesňovanie a spracovanie

dreva. Čo sa týka poľnohospodárskych výrobkov, tak by to mohli byť detská výživa, sušené

mlieko, ktorého Mexiko je najväčším importérom na svete, maslo a mliečne výrobky.120

Čo sa týka exportných príležitostí pre Mexiko, tak stále existujú možnosti rastu mexických

vývozov na český trh hlavne v potravinárskom sektore. Mexiko predstavuje pre Českú republiku

jedného z hlavných dodávateľov pektínových látok, ale stále existujú príležitosti pre produkty ako

sú rastlinné oleje, cukor, rôzne druhy chilli papričiek a výrobkov z nich, tabak, káva, fazuľa,

avokádo a citrusové plody. Česká republika dováža vo veľkom množstve aj bravčové, hovädzie

a hydinové mäso.

119 Mexická specifika a úspěšný byznys [online]. Hospodářské noviny, 19.11.2009 [cit. 2013-06-06]. Dostupné z: http://hn.ihned.cz/c1-39123190-mexicka-specifika-a-uspesny-byznys 120 MPO. Strategie prosazování obchodně ekonomických zájmů ČR v Brazílii, Mexiku, Argentině a Chile [online]. 30.3.2006 [cit. 2013-06-05]. Dostupné z: http://www.mpo.cz/dokument14164.html



4.6. Štátna podpora exportných aktivít českých subjektov v Mexiku

Českým firmám sa ponúka viacero možností, ako s podporou štátnych inštitúcií

prezentovať svoje výrobky na zahraničných trhoch a mexický trh nie je výnimkou. Vzhľadom

k tomu, že mnohí si nevedia predstaviť, čo takéto typy akcií obnášajú, uvedieme si pár tých

najdôležitejších, ktoré sa v posledných rokoch uskutočnili práve v Mexiku. Je zrejmé, že účasť na

podobnej akcii predstavuje nemalé náklady, no na druhej strane prináša radu pozitív, či už ide

o výhody finančného alebo nefinančného charakteru. Podnikatelia by si mali uvedomiť, že

v krajine tak ďalekej a známej svojou byrokraciou a korupciou, ako je Mexiko, by mala byť

prezentácia produkcie pod štátnou záštitou obrovským prínosom. Z praxe však vyplýva, že

presvedčiť českých exportérov, aby sa podobnej udalosti zúčastnili býva mnohokrát kompliko-

vané.

Najväčšou a najúspešnejšou udalosťou, nielen čo sa týka propagácie českých produktov,

ale aj zviditeľnenie krajiny ako celku, boli České dni v Mexiku, ktoré sa konali 8. - 24. júna

v roku 2007 a na ktorých organizácii sa podieľalo zastúpenie pre Latinskú Ameriku agentúry

CzechTourism a Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky prostredníctvom veľvyslanec-

tva v Mexiku. Ako som už spomínala, cieľom tejto akcie bolo zlepšiť povedomie mexickej

verejnosti o českom dizajne, móde, umeleckom skle, bižutérii, českej gastronómii, atd. Hlavnou

ideou projektu bolo predstavenie súčasnej Českej republiky nielen z hľadiska obchodného, ale

i turistického a kultúrne-historického. České dni v Mexiku, ktoré zahrňovali prezentácie v ob-

chodných domoch, VIP večere a predajné prezentácie českých výrobkov prebiehali v hlavnom

meste Ciudad de México a v meste Querétaro. Svojou účasťou prispela aj vtedy úradujúca Miss

World Taťána Kuchařová a záujem o jej osobu pritiahol pozornosť médií oveľa viac ako

samotná propagácia Českej republiky ako turistickej destinácie alebo priemyslovej krajiny. Projekt

České dni mal v Mexiku mimoriadny ohlas.121

Ďalším významným podujatím bola Národná výstava ČR v Mexiku, ktorá sa konala

v hlavnom meste v dňoch 29.9.-3.10. roku 2009. Základný rozdiel oproti predchádzajúcej udalosti

bol už v samotnom cieli. Zatiaľ čo České dni v Mexiku boli skôr propagačného charakteru

a cieľom bolo predstaviť Českú republiku a jej potenciál mexickej verejnosti, Národná výstava

predstavovala pre českých podnikateľov príležitosť vystavovať svoje výrobky a získať nové

exportné príležitosti nielen v Mexiku, ale v celej Latinskej Amerike. Jej cieľom bolo teda dosiah-

nuť konkrétnych komerčných výsledkov pre české firmy a podporiť vznik priamych väzieb

medzi podnikovými sférami obidvoch krajín. Národná výstava sa uskutočnila v rámci proexpor-

121 CzechTourism: Výročná správa 2007. In: [online]. [cit. 2013-06-23]. Dostupné z: http://www.czechtourism.cz/files/CzT/vzpravy/21_07_08_vyr_zprava_2007.pdf



tnej politiky, ktorú zabezpečuje v rámci svojich kompetencií Ministerstvo priemyslu a obchodu

ČR a bola teda podporovaná nielen finančne, ale aj spoločensky a technicko-organizačne štátom.

Na organizácii výstavy sa podieľali aj český zastupiteľský úrad v Mexiku a agentúry CzechTrade,

CzechInvest a CzechTourism. Obsahovo bola Národná výstava zameraná na oblasti, ktoré sú pre

české firmy v Mexiku perspektívne a kde existujú možnosti spolupráce:

Environmentálne technológie a ochrana životného prostredia

Aeronautika a technológie výskumu vesmíru

Energetika

Strojárenstvo (banská a ťažobná technika, automobilový priemysel, kožiarsky

a textilný priemysel)

Zdravotnícka technika

Hudobné nástroje

Spotrebný a potravinársky tovar

Finančné služby a investície

Cestovný ruch.122

V marci tohto roku sa v Mexico City konal najväčší medzinárodný strojárenský veľtrh

TECMA 2013. Za účelom podpory vývozu a zahraničného obchodu sa veľtrhu oficiálne

zúčastnila aj Česká republika opäť pod hlavičkou MPO ČR. Veľtrh sa konal v časti Santa Fe

hlavného mesta Ciudad de México a jedným z účastníkov bola aj česká spoločnosť TOS

Varnsdorf, ktorej sa hneď v druhý deň veľtrhu podarilo podpísať kontrakt za 15 miliónov Kč.

Stroj WHQ 13 CNC si zakúpila rodinná firma z mesta Puebla, jedného z najväčších priemy-

selných centier Mexika. „Původně si chtěl otec se synem, kteří přijeli na veletrh, koupit úplně jiný stroj, ale

přesvědčila je naše mašina, když ji viděli na vlastní oči a dozvěděli se, co umí,“ hovorí pán Miroslav Bičiště,

generálny riaditeľ TOS Varnsdorf. Firmu TOS Varnsdorf odporučilo mexickej distribučnej

spoločnosti obrábacích strojov Hemaq české zastúpenie agentúry CzechTrade v Mexiku. Pán

Bičiště dúfa, že firma Hemaq bude tým správnym zástupcom na mexickom trhu a tvrdí, že keď

všetko pôjde tak ako má, tento rok do Mexika predajú ďalších päť strojov. „Mexiko je země velkých

možností, což je dáno jak její velikostí, tak také zeměpisnou dislokací. Stojí za to usilovat o tamní trh,“ dodal

na záver.123

122 MPO ČR. Národní výstava ČR v Mexiku 2009 [online]. [cit. 2013-06-25]. Dostupné z: http://www.mpo.cz/dokument53760.html 123 HN.IHNED.CZ. Obchodní jednání se v Mexiku často vlečou, ale "maňana" za tím není [online]. 30.5.2013 [cit. 2013-06-25]. Dostupné z: http://hn.ihned.cz/c1-59971080-obchodni-jednani-se-v-mexiku-casto-vlecou-ale-manana-za-tim-neni


Bc. Zuzana Šufliarska | ZÁVER 70

ZÁVER

Cieľom tejto diplomovej práce bolo analyzovať postavenie Spojených štátov mexických

v medzinárodnom obchode a pokúsiť sa nájsť nejaké perspektívne odvetvia pre ďalšiu spoluprá-

cu s Českou republikou. Po úvodnom zoznámení čitateľa so základnými charakteristikami podni-

kateľského prostredia Mexika som prešla k samotnej analýze jeho zahraničného obchodu.

Mexiko je po Brazílii druhou najväčšou ekonomikou Latinskej Ameriky a predstavuje trh s viac

ako sto miliónmi spotrebiteľov. Obrovskou výhodou Mexika je jeho geostrategická poloha medzi

dvoma odlišnými kontinentmi – Severnou a Južnou Amerikou.

So Severnou Amerikou vytvára Mexiko najväčšiu zónu voľného obchodu na svete. Dá sa

povedať, že odvtedy čo NAFTA vstúpila v roku 1994 do platnosti, zapájanie Mexika do

medzinárodného obchodu naberá na obrátkach objem zahraničného obchodu vzrástol približne

šesť krát. V súčasnosti patrí Mexiko medzi najotvorenejšie ekonomiky sveta. Miera otvorenosti

mexickej ekonomiky sa za posledných dvadsať rokov viac ako zdvojnásobila a podiel exportu

a importu na celkovom HDP dokonca prevyšuje tento podiel u krajín BRIC. Výsledky sa zdajú

byť na prvý pohľad dokonalé, no aj tak si niektorí odborníci trúfnu nazvať Mexiko ako „paradox

zahraničného obchodu“. Čím si tento prívlastok zaslúžilo? Aj napriek tomu, že Mexiko má

uzatvorených dvanásť dohôd o voľnom obchode so 44 krajinami sveta a spolu s Chile mu patrí

v tomto svetové prvenstvo, v roku 2012 takmer 80 % celkových mexických exportov putovalo

do USA. Silná závislosť na americkej ekonomike teda naďalej pretrváva a mnohí hovoria

o márnení príležitostí a výhod, ktoré mu obchodné dohody prinášajú. Na druhej strane treba

uznať, že to bola práve NAFTA, ktorá naštartovala obchodné výmeny s tretími krajinami.

Vzťahy s Južnou Amerikou boli vzhľadom k jazykovej väzbe, spoločnej histórii a kultúre

a demografickej príbuznosti vždy špecifické, no aj napriek tomu začal význam tohto regiónu

v zahraničnej a obchodnej politike začiatkom 90. rokov klesať. Situácia sa zlepšila po roku 2000,

kedy prichádza zo strany prezidenta Vicenteho Foxa snaha o diverzifikáciu zahraničnoobchod-

ných partnerov a posilnenie ekonomických vzťahov s týmto regiónom. Za posledných dvanásť

rokov vzrástol objem obchodu s regiónom Latinskej Ameriky viac ako štyri krát. K významnému

kroku došlo v tomto regióne v roku 2011, kedy Mexiko, Kolumbia, Chile a Peru založili Pacifickú

alianciu. Podpísané zmluvy vstúpia v platnosť 30. júna 2013, čím dôjde k odbúraniu cla pre 90 %

a tomuto zoskupeniu sa teda za dva roky existencie podarí dosiahnuť to, o čo sa Mercosur usiluje

už viac ako dvadsať rokov.

V roku 2000 vstúpila do platnosti dohoda o voľnom obchode s Európskou úniou

a Mexiko sa tak stalo krajinou, ktorá ako prvá uzavrela dohodu o voľnom obchode s dvomi

najväčšími obchodnými mocnosťami sveta. V súčasnosti je Európska únia po Spojených štátoch


Bc. Zuzana Šufliarska | ZÁVER 71

a Číne tretím najväčším obchodným partnerom Mexika. V rámci Európskej únie dosahuje

Mexiko najväčších obchodných výmen s Nemeckom a so Španielskom.

V záverečnej časti práce som sa venovala hospodárskym vzťahom medzi Českou republi-

kou a Mexikom a takisto som sa pokúsila nájsť nejaké perspektívne odvetvia pre ďalšiu spoluprá-

cu týchto dvoch krajín. S vyše 100 miliónmi obyvateľov je Mexiko neporovnateľne väčšou

ekonomikou ako Česká republika a s úplne rozdielnou históriou svojho rozvoja. Aj napriek tomu

som pri analýze ich nedávneho ekonomického vývoja našla pár spoločných momentov. Či už je

to nedávne zapojenie do regionálnych ekonomických integrácií vstupom Mexika do NAFTA

a Českej republiky do EÚ, vysoký podiel automobilového priemyslu na výrobe a silná

jednostranná orientácia exportu. Alebo napríklad skutočnosť, že Mexiko je najväčším exporté-

rom piva na svete.124 Bilaterálne vzťahy Mexika a Českej republiky sú v súčasnosti na veľmi

dobrej úrovni a Mexiko patrí medzi najdôležitejších obchodných partnerov Českej republiky

v Latinskej Amerike. Čo sa týka možnosti rozšírenia vzájomnej spolupráce, tak ako najperspek-

tívnejšie odvetvia sa javia energetika, strojárenstvo, zdravotnícka technika a environmentálne

technológie. Mexiko je z hľadiska obchodu a investícií nepochybne náročným teritóriom,

vyžadujúcim veľa úsilia, trpezlivosti, času a finančných prostriedkov. No myslím si, že českí

podnikatelia môžu nájsť v tomto teritóriu radu serióznych obchodných partnerov.

V rámci svojej diplomovej práce som si stanovila dve hypotézy, ktoré mali byť v tejto

práci potvrdené alebo vyvrátené. Prvou z nich bola domnienka, že zapájanie Mexika do

medzinárodného obchodu má rastúcu tendenciu, ktorá sa samozrejme potvrdila. Ako som

spomínala Mexiko patrí medzi krajiny s najväčším počtom podpísaných obchodných zmlúv na

svete, pričom ako posledná bola podpísaná v roku 2012 dohoda o voľnom obchode s Peru.

Veľký záujem o zónu voľného obchodu s Mexikom má Čína, jeho druhý najväčší obchodný

partner, no prezident Peña Nieto (nateraz) túto možnosť zamietol.

Druhou v poradí bola hypotéza o tom, že existujú možnosti rozšírenia spolupráce medzi

Českou republikou a Mexikom. Ako som už vyššie spomínala, možnosti spolupráce určite

existujú, je len na obidvoch stranách ako tie možnosti a príležitosti využijú. Preto môžem

považovať obidve hypotézy za potvrdené.

124 BXTI. México encabeza exportación de cerveza [online]. 2013 [cit. 2013-06-25]. Dostupné z: http://www.bxti.com.mx/the-news/noticias/146-mexico-encabeza-exportacion-de-cerveza-.html


Bc. Zuzana Šufliarska | Zoznam použitej literatúry 72

Zoznam použitej literatúry

Knižné zdroje

1) KALÍNSKÁ, E. Mezinárodní obchod v 21. století. Praha: Grada Publishing. 2010. ISBN: 978-80-248-3396-8

2) JÁN NĚMEC ZA AUTORSKÝ KOLETIV. Politické systémy Latinské Ameriky. Katedra politologie 2006. Praha: Oeconomica, 2006. ISBN 80-245-1107-X.

3) LEYCEGUI GARDOQUI, Beatriz. SECRETARIA DE ECONOMÍA DE MÉXICO. Reflexiones sobre la Política Comercial Internacional de México 2006-2012. Primera edición. México, Octubre 2012. ISBN 978-607-401-654-3.

4) CIHELKOVÁ, Eva. VYSOKÁ ŠKOLA EKONOMICKÁ V PRAZE. Rozvoj integračních procesů v severoamerickém regionu (NAFTA, resp. CUSFTA). 2000.

Elektronické zdroje

1) PROMÉXICO. Inversión y Comercio: Informe de resultados. In: [online]. Primera edición. Ciudad de México. Agosto 2012 [cit. 2013-03-09]. Dostupné z: http://www.promexico.gob.mx/archivos/Informe-resultados/PROMEXICO_INFORME_low.pdf

2) PROMÉXICO. Síntesis de la Relación Comercial México – Canadá. [online]. 2012. Dostupné z: http://events.promexico.gob.mx/sial/pdf/Mexico-Canada.pdf

3) PROMÉXICO. Síntesis de la Relación Bilateral México - República Checa. ProMéxico

4) PROMÉXICO. Síntesis de la Relación Comercial México – Brasil [online]. 20.4.2010. Dostupné z: http://www.promexico.gob.mx/work/models/promexico/Resource/102/1/images/Brasil.pdf

5) PROMÉXICO. Trámites arancelarios. [online]. Dostupné z: http://www.promexico.gob.mx/ work/models/promexico/Interactivos/Capacitacion_virtual/Formacion_integral_para_exportar/curso4/4-05i.htm

6) PROMÉXICO. Síntesis de la Relación Comercial México – Colombia [online]. 29.5.2012. Dostupné z: http://www.promexico.gob.mx/work/models/promexico/Resource/102/1/images/Colombia(1).pdf

7) MZV SR. Spojené štáty mexické: Ekonomická informácia o teritóriu [online]. Dostupné z: http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_90CC76522B1C5948C125783B0048246E_SK/$File/120112_EIT_Mexiko.pdf

8) OCDE. Perspectivas OCDE: México Reformas para el Cambio. [online]. January 2012. Dostupné z: http://www.oecd.org/mexico/49363879.pdf

9) MZV ČR. Zpráva o zahraniční politice ČR za rok 2006 [online]. 2007. Dostupné z: http://www.mzv.cz/file/72806/Zpravaozahranicnipolitice2006.pdf



10) MZV ČR. Zpráva o zahraniční politice ČR za rok 2007 [online]. 2008. Dostupné z: http://www.mzv.cz/public/eb/43/a3/72910_14945_Zprava2007_cesky_verze_k_22_8_2008.pdf

11) SECRETARÍA DE ECONOMÍA. Acuerdos América del Norte [online]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/comercio_exterior/eu_ficha_sept.pdf

12) SECRETARÍA DE ECONOMÍA. Acuerdos Asia-Pacífico [online]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/comunidad-negocios/comercio-exterior/tlc-acuerdos/asia-pacifico

13) SECRETARÍA DE ECONOMÍA. Acuerdos Unión Europea [online]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/comercio_exterior/Ficha_Espaa_ok.pdf

14) SECRETARÍA DE ECONOMÍA. Acuerdos América Latina: Iniciativas bilaterales - Brasil. [online]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/comunidad-negocios/comercio-exterior/tlc-acuerdos/america-latina

15) ANGELS VILLAREAL, M. U.S.-Mexico Economic Relations: Trends, Issues, and Implications. In: [online]. 9.8.2012. Dostupné z: http://www.fas.org/sgp/crs/row/RL32934.pdf

16) COMISIÓN NACIONAL DE INVERSIONES EXTRANJERAS. Informe estadístico sobre el comportamiento de la inversión extranjera directa en México (enero-diciembre 2012). In: [online]. Dostupné z: http://www.economia.gob.mx/files/comunidad_negocios/ied/informe_congreso_4t_2012.pdf

17) FRONTINI, Gaspar a BONNEFOY, Paul. Relaciones comerciales entre la UE y México [online]. [cit. 2013-05-18]. Dostupné z: http://www.nebrija.com/catedras/nebrija-santander-direccion-empresas/pdf/me-relaciones-comerciales-entre-ue-y-mexico.pdf

18) Český exportér. květen 2013. Dostupné z: http://img.ihned.cz/attachment.php/900/48101900/1ruM0jxp2keqIgFPOcsLRwTzB67DyWn5/HN_130530_Cesky_exporter.pdf

19) EMOL. México y Brasil compiten por dirigir la OMC en una lucha entre "apertura" y "proteccionismo" [online]. Dostupné z: http://www.emol.com/noticias/economia/2013/04/25/595496/mexico-y-brasil-la-apertura-y-el-proteccionismo-en-pugna-por-la-omc.html?error=access_denied&error_code=200&error_description=Permissions+error&error_reason=user_denied#_=_

20) CIA. The World Factbook. Dostupné na WWW: https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/mx.html

21) INEGI. Dostupné na WWW: http://cuentame.inegi.org.mx/poblacion/densidad.aspx?tema=P

22) Česká Národní Banka. Dostupné na WWW: http://www.cnb.cz/cs/financni_trhy/devizovy_trh/kurzy_devizoveho_trhu/denni_kurz.jsp



23) INSTITUTO FEDERAL ELECTORAL IFE. Elecciones 2012: Resultados preliminares a nivel nacional [online]. Dostupné z: https://prep2012.ife.org.mx/prep/NACIONAL/PresidenteNacionalVPC.html

24) Elección 2012 México. Josefina Vázquez Mota [online]. Dostupné z: http://www.eleccion2012mexico.com/candidatos/josefina-vazquez-mota

25) TA3. Prezidentské voľby sa neanulujú, rozhodol mexický súd [online]. SITA, 31.08.2012. Dostupné z: http://www.ta3.com/clanok/1005060/prezidentske-volby-sa-neanuluju-rozhodol-mexicky-sud.html

26) MEDIAFAX.CZ. Peña Nieto vyhrál mexické prezidentské volby [online]. 2.7.2012. Dostupné z: http://www.mediafax.cz/zahranici/4076784-Pena-Nieto-vyhral-mexicke-prezidentske-volby

27) INEGI. Producto Interno Bruto Nominal [online]. 2012. Dostupné z: http://www.inegi.org.mx/inegi/contenidos/espanol/prensa/comunicados/pibcorr.asp

28) ICEX. México: Estructura económica [online]. 2011. Dostupné z: http://www.oficinascomerciales.es/icex/cma/contentTypes/common/records/mostrarDocumento/?doc=4529504

29) México: actor decisivo en el mundo [online]. Dostupné z: http://mexicanisimo.com.mx/secciones/piel.html

30) Top 10 Biggest Oil Companies in the World 2012. Dostupné na WWW: http://www.toptenofcity.com/commerce/top-10-biggest-oil-companies-world-2012.html

31) WILD JUNKET. 10 Most Visited Countries in the World [online]. 1.2.2012. Dostupné z: http://www.wildjunket.com/2012/02/01/10-most-visited-countries-in-the-world/

32) CONSEJO DE PROMOCIÓN TURÍSTICA DE MÉXICO EN ESPAÑA. El turismo en México [online]. Dostupné z: http://es.visitmexicopress.com/en/presseues/pres_turismo_en_mexico

33) VILLALOBOS, Bertha. Destaca Sexto Informe de Gobierno cifra récord en turistas. In: Periodicoviaje.com: Turismo y Economía [online]. 2.9.2012. Dostupné z: http://periodicoviaje.com/turismo-y-economia/602/Destaca-Sexto-Informe-de-Gobierno-cifra-r%C3%A9cord-en-turistas

34) DUMFINANCNI.CZVýznamné finanční krize 90. let - Mexiko. [online]. Dostupné z: http://dumfinanci.cz/clanky/239-vyznamne-financni-krize-90-let-mexiko/

35) IMF, World Economic Outlook Database, October 2012. Dostupné na WWW: http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2012/02/weodata/weorept.aspx?sy=1980&ey=2011&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&pr1.x=97&pr1.y=7&c=273&s=NGDP_RPCH%2CLUR&grp=0&a=

36) CNN EXPANSIÓN. México, tercero en menor desempleo: OCDE. Economía [online]. 9.10.2012. Dostupné z: http://www.cnnexpansion.com/economia/2012/10/09/mexico-tercero-en-menor-desempleo-ocde

37) HOFSTEDE CENTRE. [online] Dostupné z WWW: http://geert-hofstede.com/mexico.html

38) BUSINESSINFO.CZ. Mexiko: Základní informace o teritoriu: Národnostní složení. [online]. 28.9.2012. Dostupné z: http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/mexiko-zakladni-informace-o-teritoriu-19360.html#sec4



39) EL PAÍS. México se convierte en miembro efectivo del GATT [online]. Ginebra, 26.7.1986. Dostupné z: http://elpais.com/diario/1986/07/26/economia/522712808_850215.html

40) INFORMED TRADE. FAST - Free and Secure Trade [online]. 2007. Dostupné z: http://www.itintl.com/fast-free-and-secure-trade.html

41) THE US-CHINA BUSINESS COUNCIL. US-China Trade Statistics and China's World Trade Statistics [online]. Dostupné z: https://www.uschina.org/statistics/tradetable.html

42) THE WORLD FACTBOOK. World [online]. [cit. 2013-03-12]. Dostupné z: https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/xx.html

43) WORLD TRADE ORGANIZATION. Total merchandise trade 2010 [online]. Dostupné z: http://www.wto.org/english/res_e/statis_e/world_commodity_profiles10_e.pdf

44) SRE EMBAJADA DE MÉXICO EN CANADÁ. Se consolida México como potencia exportadora mundial en el 2010 [online]. Dostupné z: http://embamex.sre.gob.mx/canada/index.php?option=com_content&id=2321&Itemid=38

45) BANCOMEXT. Informe anual 2012. In: [online]. Dostupné z: http://www.bancomext.com/Bancomext/secciones/conoce-bancomext/bancomext-en-cifras/index.html

46) MH SR. Ekonomické informácie o teritóriách na rok 2012 [online]. 2010. Dostupné z: http://www.economy.gov.sk/obchodno-ekonomicke-informacie-o-teritoriach-na-rok-2010--aktualizacia-k-31-marcu-2010--zit-/128461s

47) NAFTA SECRETARIAT. North American Free Trade Agreement: Chapter One: Objectives [online]. Dostupné z: http://www.nafta-sec-alena.org/en/view.aspx?x=343&mtpiID=122

48) HUERTA GONZÁLEZ, Arturo. Los tratados de libre comercio impulsados por Estados Unidos en América Latina y la profundización del subdesarrollo. [online]. Dostupné z: http://www.scielo.org.mx/scielo.php?pid=S0186-10422007000100002&script=sci_arttext

49) INEGI. Importación: Importación de marcancías por zonas geográficas y países [online]. Dostupné z: http://www.inegi.org.mx/sistemas/bie/cuadrosestadisticos/GeneraCuadro.aspx?s=est&nc=566&c=24791

50) CNN EXPANSIÓN. Peña confía en concretar TLC con Brasil [online]. 4. 5. 2013. Dostupné z: http://www.cnnexpansion.com/economia/2013/05/04/pena-confia-en-concretar-tlc-con-brasil

51) Dilma y México: altibajos en una relación indispensable para América Latina. In: SORIANO, Juan Pablo. [online]. apríl 2012. ISSN 1133-6595. Dostupné z: http://www.cidob.org/es/content/download/31857/515515/file/135-150_JUAN+PABLO+SORIANO.pdf

52) GUATAPURI, Radio. Alianza del Pacífico entrará en vigencia el 30 de junio. [online]. Dostupné z: http://www.radioguatapuri.com/index.php?option=com_k2&view=item&id=11954:alianza-del-pac%C3%ADfico-entrar%C3%A1-en-vigencia-el-30-de-junio&Itemid=239

53) WTO. TRADE POLICY REVIEW: Mexico. In: [online]. 27.2.2013. Dostupné z: http://www.wto.org/english/tratop_e/tpr_e/s279_e.pdf



54) SLOOTMAEKERS. Trade Effects of the EU-Mexico Free Trade Agreement. In: [online]. 2004. Dostupné z: http://www.econ.kuleuven.be/ew/academic/intecon/home/WorkingGroupSeminars/Files/Slootmaekers-Trade.pdf

55) Mexico: EU bilateral trade and trade with the world. In: [online]. 2013. Dostupné z: http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2006/september/tradoc_113418.pdf

56) EPRAVO.CZ. Všeobecná ustanovení. Kapitola I. Článek 1. [online] 28.5.2013 Dostupné z WWW: http://www.epravo.cz/top/zakony/sbirka-zakonu/sdeleni-ministerstva-zahranicnich-veci-2671.html

57) MZV ČR . Seznam platných mezinárodních smluv s Českou republikou.[online]. Dostupné z: http://www.mzv.cz/jnp/cz/encyklopedie_statu/severni_amerika/mexiko/smlouvy/index.html

58) HN.IHNED.CZ. Exportérům pomůže v Mexiku právě otevřená kancelář CzechTrade [online]. 18.5.2006. Dostupné z: http://hn.ihned.cz/c1-18473900-exporterum-pomuze-v-mexiku-prave-otevrena-kancelar-czechtrade

59) ČSÚ. Databáze zahraničního obchodu. Dostupné z WWW: http://apl.czso.cz/pll/stazo/STAZO.STAZO

60) REGIONPLZEN.CZ. ŠKODA ENERGO získala další kontrakt do Mexika [online]. Dostupné z: http://www.regionplzen.cz/zpravodajstvi/?skoda-energo-ziskala-dalsi-kontrakt-do-mexika

61) VÝROČNÍ ZPRÁVA ZA ROK 2004 ŠKODA PRAHA a.s. [online]. ŠKODA PRAHA, a.s. Dostupné z: http://ihned.cz/attachment.php/12115110/aost358DE7GHOjkPQWcdefhxyz Uw29Am/%8Akoda+Praha+VZ04.pdf

62) HOSPODÁŘSKÉ NOVINY. Mexická specifika a úspěšný byznys [online]. 19.11.2009. Dostupné z: http://hn.ihned.cz/c1-39123190-mexicka-specifika-a-uspesny-byznys

63) MPO. Strategie prosazování obchodně ekonomických zájmů ČR v Brazílii, Mexiku, Argentině a Chile [online]. 30.3.2006. Dostupné z: http://www.mpo.cz/dokument14164.html

64) BXTI. México encabeza exportación de cerveza [online]. 2013. Dostupné z: http://www.bxti.com.mx/the-news/noticias/146-mexico-encabeza-exportacion-de-cerveza-.html


Bc. Zuzana Šufliarska | Zoznam grafov 77

Zoznam grafov

Graf 1 Výsledky prezidentských volieb v Mexiku (2012) ...................................................................... 9

Graf 2 Tempo rastu HDP Mexika1994-2012 (v %) ............................................................................. 14

Graf 3 Hofstedeho dimenzie - Mexiko ................................................................................................... 16

Graf 4 Vývoj mexickej populácie 1980-2012 (v mil. obyvateľov) ...................................................... 17

Graf 5 Vekové pyramídy Mexika z rokov 1980 a 2010 ........................................................................ 18

Graf 6 Národnostné zloženie Mexika ..................................................................................................... 19

Graf 7 Náboženská štruktúra Mexika ..................................................................................................... 19

Graf 8 Výdaje na I+D+i/HDP v roku 2011 ......................................................................................... 20

Graf 9 Vývoj obchodnej bilancie Mexika v mld. USD (1993-2012) .................................................. 27

Graf 10 Podiel HDP na medzinárodnom obchode (%) ...................................................................... 28

Graf 11 Teritoriálna štruktúra mexického exportu (2012) ................................................................... 30

Graf 12 Teritoriálna štruktúra mexického importu (2012) .................................................................. 31

Graf 13 Komoditná štruktúra mexického exportu za rok 2012 (tisíce USD) ................................... 33

Graf 14 Komoditná štruktúra mexického importu za rok 2012 (tísice USD) .................................. 33

Graf 15 Vývoj PZI v Mexiku 2000-2012 (v miliónoch USD) ............................................................. 34

Graf 16 Interná štruktúra PZI v rámci jednotlivých sektorov (2012) ................................................ 35

Graf 17 Podiel jednotlivých štátov na PZI v Mexiku za rok 2012 a za obdobie 2000-2012 .......... 36

Graf 18 Obchod medzi Mexikom a USA (v mld. USD) ...................................................................... 39

Graf 19 Vývoj obchodnej bilancie Mexika s USA 2003-2012 (v mil. USD) ..................................... 40

Graf 20 Priame zahraničné investície z USA v Mexiku 2000-2012 (v mil. USD) ............................ 42

Graf 21 Obchod medzi Mexikom a Kanadou (v mil. USD) ............................................................... 43

Graf 22 Vývoj obchodnej bilancie Mexika s Kanadou 2003-2012 (v mil. USD) ............................. 44

Graf 23 Obchod medzi Mexikom a Latinskou Amerikou (v mil. USD) ........................................... 45

Graf 24 Vývoj obchodnej bilancie Mexika s Latinskou Amerikou 2003-2012 (v mil. USD) ......... 46

Graf 25 Vývoj obchodnej bilancie Mexika s Brazíliou 2003-2012 (v mil. USD) .............................. 48

Graf 26 Vývoj obchodnej bilancie Mexika s Kolumbiou 2003-2012 (v mil. USD) ......................... 51

Graf 27 Obchod medzi Mexikom a Európskou úniou (v mil. USD) ................................................ 54

Graf 28 Vývoj mexických importov a exportov do Európskej únie 1999-2012 (v mil. USD) ....... 54

Graf 29 Vývoj obchodnej bilancie medzi Mexikom a EÚ 2000-2012 (v mil. USD) ....................... 55

Graf 30 Mexické exporty do Európskej únie podľa klasifikácie SITC (2012) .................................. 56

Graf 31 Mexické importy z Európskej únie podľa klasifikácie SITC (2012) .................................... 56

Graf 32 Vývoj obchodnej bilancie medzi ČR a Mexikom 1993-1999 (v tis. Kč) ............................. 61

Graf 33 Vývoj obchodnej bilancie medzi ČR a Mexikom 2000-2012 (v tis. Kč) ............................. 63

Graf 34 Vývoj českých PZI v Českej republike 2002-2012 (v mil. USD) ......................................... 65


Bc. Zuzana Šufliarska | Zoznam tabuliek 78

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1 Vývoj HDP v rokoch 2006-2011 (v USD) ......................................................................... 14

Tabuľka 2 Vývoj nezamestnanosti 2005-2011 (v %) ............................................................................ 15

Tabuľka 3 Miera inflácie 2005-2012 (v %) ............................................................................................. 15

Tabuľka 4: Zahraničný obchod Mexika (2010-2011) ........................................................................... 32

Tabuľka 5 Vývoj mexických exportov do USA 2003-2012 (v mil. USD) ......................................... 39

Tabuľka 6 Vývoj mexických importov z USA 2003-2012 (v mil. USD) ........................................... 39

Tabuľka 7 Vývoj mexických exportov do Kanady 2003-2012 (v mil. USD) .................................... 43

Tabuľka 8 Vývoj mexických importov z Kanady 2003-2012 (v mil. USD) ...................................... 43

Tabuľka 9 Vývoj mexických exportov a importov do Lat. Ameriky 2003-2012 (v mil. USD) ...... 46

Tabuľka 10 Vývoj európskych PZI v Mexiku 2005-2012 (v mil. USD) ............................................ 57

Tabuľka 11 České exporty do Mexika podľa klasifikácie SITC (2012) .............................................. 64

Tabuľka 12 České importy z Mexika podľa klasifikácie SITC (2012) ................................................ 64

Zoznam obrázkov

Obrázok 1 Politická mapa Spojených štátov mexických ...................................................................... 5

Obrázok 2 Miguel Hidalgo, Benito Juárez, Porfirio Diaz ...................................................................... 7