Analza dlhodobej udratenosti dchodkovho systmu

1

Obsahvod......................................................................................................................... 1. Legislatvny rmec dchodkovho systmu po roku 2004................................. 1.1 1.2 1.3 1.4 2. 2.1 2.2 2.3 2.4 2.5 3. 3.1 Prieben pilier (I. pilier).............................................................................. Skromn kapitalizan pilier (II. pilier)....................................................... Doplnkov dchodkov sporenie (III. pilier)................................................. Osobitn dchodkov systmy.................................................................... Vdavky verejnch dchodkovch systmov............................................... Dlhodob udratenos verejnch financi.................................................... Sadzby odvodov na dchodkov zabezpeenie........................................... Dchodkov vek.......................................................................................... Vka a distribcia dchodkov.................................................................... Hospodrenie priebenho piliera v sasnosti...........................................

Medzinrodne porovnanie s krajinami E a OECD.............................................

Problmy sasnho priebenho dchodkovho systmu............................... 3.1.1 Sadzby odvodov platme frov odvody ?.......................................... 3.1.2 Vka dchodkov...................................................................................... 3.1.3 Poet platiteov a poet poberateov dvok mme vea dchodcov a mlo platiteov ?............................................................................................. 3.1.4 Valorizcia dchodkov.............................................................................. 3.2 Hospodrenie priebenho piliera v dlhodobom horizonte.......................... 3.2.1 Demografick trendy................................................................................ 3.2.2 Bilancia dchodkovho systmu............................................................... 3.3 3.4 Zsluhovos v systme................................................................................ Nestabilita legislatvy a spoloensk oakvania........................................ Kapitalizan pilier.......................................................................................

4.

Problmy v ostatnch sastiach dchodkovho systmu................................ 4.1 4.1.1 as v kapitalizanom pilieri................................................................... 4.1.2 Nroky z priebenho piliera.................................................................... 4.1.3 Zhodnotenie spor................................................................................... 4.1.4 truktra poplatkov.................................................................................. 4.2 Doplnkov dchodkov sporenie................................................................. 4.2.1 Zhodnotenie spor................................................................................... 4.2.2 truktra poplatkov.................................................................................. 4.2.3 Regulcia a motivcia spori si.................................................................

4.3

Osobitn dchodkov systmy....................................................................

4.3.1 Systm socilneho zabezpeenia silovch rezortov................................. 4.3.2 Prplatky za vkon funkcie sudcu S SR, ostatnch sudcov, prokurtorov a ich pozostalch.......................................................................... Zhrnutie................................................................................................................... Prloha 1: Prehad legislatvnych zmien v dchodkovom systme v rokoch 20042010......................................................................................................................... Prloha 2: Prplatky za vkon funkcie sudcu stavnho sdu Slovenskej republiky, ostatnch sudcov, prokurtorov a ich pozostalch................................................... Pouit literatra......................................................................................................

3

vodDlhodobo udraten dchodkov systm meme definova ako systm, ktor na jednej strane nadmerne nezaauje verejn financie a na druhej strane poskytuje spoloensky akceptovaten mieru nhrady udratenm spsobom t. j. nielen pre jednu generciu. Z pohadu verejnch financi to znamen predovetkm zabezpeenie udratenosti v kontexte oakvanch demografickch zmien do roku 2060. Tvorcovia hospodrskej politiky tak neustle stoja pred rozhodnutm, ktor mus vzia do vahy poiadavky na strane dvok s poiadavkami v oblasti vky daovo-odvodovho zaaenia, pri sasnom zachovan stabilnej rovne dlhu verejnej sprvy v horizonte niekokch desaro. Posledn sprva Eurpskej komisie z roku 2008 potvrdzuje, e vetky lensk krajiny E bud eli podstatnm demografickm zmenm v obdob najblich 30 a 50 rokov s nslednm negatvnym vplyvom na systmy dchodkovho a zdravotnho zabezpeenia. Slovensko patr medzi krajiny, v ktorch bud demografick zmeny jedny z najvch. V roku 2060 bude na jednho obyvatea v poproduktvnom veku (nad 65) pripada len 1,5 obyvatea vo veku 15-64 rokov, km v roku 2010 to boli pribline iesti. Dleitos reforiem dchodkovch systmov zvraznila aj hospodrska krza, ktor zsadnm spsobom zhorila fiklne pozcie krajn E a prerstla do tzv. dlhovej krzy. Zkladnm cieom politk sa stala fiklna konsolidcia vedca ku zneniu dlhu verejnej sprvy. Doasn znenie dlhu formou jednorazovch opatren s krtkodobm inkom vak nevedie k dlhodobo udratenm verejnm financim a je nutn pristpi k reformm, najm v oblasti dchodkovch systmov a systmov poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktor predstavuj najvznamnejiu zloku vdavkov verejnej sprvy citlivch na starnutie obyvatestva. Z rovnakch dvodov je potrebn otzku financovania dchodkov udratenm spsobom riei aj na Slovensku. Z celkovho rozpotu verejnej sprvy vynalome v roku 2011 na dchodky takmer 8 % HDP (starobn, invalidn a pozostalostn dchodky vyplcan z priebenho piliera), priom sa oakva, e z dvodu demografickch zmien bud tieto vdavky alej narasta. Predovetkm v oblasti dchodkovch systmov plat, e m skr sa opatrenia prjmu, tm vo vej miere sa v budcnosti prejavia pozitvne vplyvy, nakoko niektor opatrenia sa mu prejavi s odstupom jednej genercie. Na Slovensku bolo v rokoch 2004 a 2006 uskutonench viacero zsadnch zmien v dchodkovom systme s dvoma konkrtnymi ciemi. Prvm cieom bolo zmeni predchdzajci dchodkov systm, zaloen takmer vlune na priebenom solidrnom systme, na modern trojpilierov systm s jasnm vzahom medzi zaplatenm poistnm a nslednm benefitom zo systmu. Druhm cieom bolo zlepi dlhodob fiklnu udratenos systmu, najm v kontexte oakvanch demografickch zmien v najblich desaroiach. Tretm

cieom bolo diverzifikova zdroje prjmov v starobe (prieben pilier trh prce; kapitalizan pilier kapitlov trhy), m sa zrove iastone zmenuje riziko negatvneho vplyvu na dchodok z dvodu nepriaznivho vvoja v jednotlivch pilieroch . S odstupom niekokch rokov je potrebn optovne posdi situciu v dchodkovom systme, najm z dvodu pretrvvajceho deficitnho hospodrenia fondu starobnho poistenia (aj ak abstrahujeme od negatvneho vplyvu na prjmy zo zavedenia kapitalizanho piliera) a oakvanho vplyvu demografickch zmien. Nemenej vznamnm dvodom analzy je skutonos, e od roku 2004 bolo prijatch 17 noviel zkonov, ktor sa priamo dotkali dchodkovho zabezpeenia, a ktor zsadnm spsobom menili aj jeho filozofiu. Tto analza je prvm krokom k prijatiu celospoloenskho konsenzu o potrebnch zmench v dchodkovom systme. Jej snahou je jasne a zrozumitene pomenova sasn problmy a vyvola diskusiu, ako navzjom asto protichodn ciele zosladi tak, aby dosiahnut kompromis bol akceptovan v o mono najvej miere. V prvej asti analzy je uveden strun prehad dchodkovho systmu a princpov, na ktorch funguj jednotliv jeho sasti. Druh as je venovan medzinrodnmu porovnaniu vybranch indiktorov v snahe posdi, i politika na Slovensku je v slade s benm tandardom krajn E a OECD. Tretia as materilu je jadrom analzy, nakoko had konkrtne priny problmov priebenho systmu v oblasti zdrojov financovania a priznvania nrokov. V poslednej tvrtej asti sa analza venuje ostatnm dleitm sastiam dchodkovho systmu, ako je napr. II. a III. pilier, i fungovaniu osobitnch systmov dchodkovho zabezpeenia.

5

1. Legislatvny rmec dchodkovho systmu po roku 2004Dchodkov systm v Slovenskej republike pozostva z povinnho prvho priebene financovanho piliera (PAYG), druhho kapitalizanho piliera a tretieho dobrovonho doplnkovho dchodkovho sporenia. Veobecn povinn dchodkov systm je upraven zkonom . 461/2003 Z. z. o socilnom poisten v znen neskorch predpisov (inn od 1. janura 2004), druh kapitalizan pilier je upraven zkonom . 43/2004 Z. z. o starobnom dchodkovom sporen a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov (inn od 1. janura 2005). Doplnkov dchodkov sporenie je upraven zkonom . 650/2004 Z. z. o doplnkovom dchodkovom sporen a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov (inn od 1. janura 2005). Po zaveden druhho kapitalizanho druhho piliera v roku 2005 funguj v Slovenskej republike v podstate dva paraleln povinn dchodkov systmy 1: ttom garantovan prieben (jednopilierov) dchodkov systm a dvojpilierov dchodkov systm, ktor je kombinciou dchodkovho poistenia a starobnho dchodkovho sporenia. Tabuka: Sasn vka sadzieb poistnho do povinnho dchodkovho systmuPrieben systm (I. pilier) Odvod zamestnanca a zamestnvatea = 28,75 % z toho: starobn poistenie = 18 % invalidn poistenie = 6 % rezervn fond solidarity = 4,75 % Zmiean systm (I.+II. pilier) Odvod zamestnanca a zamestnvatea = 28,75 % z toho I. pilier: starobn poistenie = 9 % invalidn poistenie = 6 % rezervn fond solidarity = 4,75 % II. pilier: starobn dchodkov sporenie = 9 %Zdroj: MPSVR SR

1.1 Prieben pilier (I. pilier)Prv pilier je dvkovo definovan a financovan priebene, tzn. odvody terajch platiteov poistnho sa pouvaj na vplatu dchodkov pre sasnch poberateov dchodkovch dvok. Tento pilier je administratvne spravovan Socilnou poisovou ako verejnoprvnou intitciou. V rmci prvho piliera vznik poistencom, po splnen zkonom ustanovench podmienok, nrok na niektor z dchodkovch dvok (starobn dchodok, predasn starobn dchodok, invalidn dchodok, vdovsk dchodok, vdoveck dchodok, sirotsk dchodok), ktor s kadorone valorizovan. Prv prieben pilier pokrva prevan as ekonomicky aktvneho obyvatestva vykonvajceho zrobkov innos.

1 Abstrahujeme od osobitnch dchodkovch systmov popsanch v asti 1.4

BOX 1 : Zkladn parametre priebenho piliera Dchodkov vek Nrok na starobn dchodok je podmienen dovenm zkonom ustanovenho dchodkovho veku (62 rokov pre muov, priom dchodkov vek pre eny sa postupne zvyuje taktie na 62 rokov) a zskanm najmenej 15 rokov dchodkovho poistenia. V prpade, ak chce lovek ods do dchodku pred dovenm dchodkovho veku, me vyui intitt predasnho starobnho dchodoku. O predasn starobn dchodok vak me poiada, ak mu do dovenia riadneho dchodkovho veku chbaj najviac dva roky, priom za kadch zaatch 30 dn pred jeho dovenm sa mu priznan dchodok zniuje o 0,5 %. Vka priznanho dchodku Vka dchodku sa zjednoduene pota na zklade dky kariry a priemernej vky prjmov poas tejto kariry (spravidla prjmov od roku 1984). V princpe plat, e ak lovek poas svojho aktvneho ivota zarbal na rovni priemernej mzdy a odpracoval 40 rokov, jeho dchodok v pomere k priemernej mzde bude pribline 50 %. SD = POMB * ODP * ADH SD priznan mesan suma starobnho dchodku POMB priemern osobn mzdov bod (POMB sa vypota ako podiel stu osobnch mzdovch bodov dosiahnutch v jednotlivch kalendrnych rokoch rozhodujceho obdobia a obdobia dchodkovho poistenia v rozhodujcom obdob; osobn mzdov bod sa vypota porovnanm vymeriavacch zkladov, z ktorch poistenec platil odvody na starobn poistenie, s priemernou mesanou mzdou; rozhodujcim obdobm s spravidla roky ponc rokom 1984). POMB je ohranien hodnotou 3. Priemern osobn mzdov bod nedosahujci hodnotu 1 sa dopotava a naopak priemern osobn mzdov bod prevyujci hodnotu 1,25 sa redukuje. Na hodnotu priemernho osobnho mzdovho bodu, prevyujcu hodnotu 3, sa neprihliada. ODP obdobie dchodkovho poistenia zskan ku du vzniku nroku na starobn dchodok ADH aktulna dchodkov hodnota, ktor sa kadorone upravuje v zvislosti od medzironho rastu priemernej mzdy za tret tvrrok (na rok 2011 je 9,5756 eura) Valorizcia dchodkov Za elom zachovania kpyschopnosti dchodkovch dvok s tieto dvky kadorone od 1. janura zvyovan prostrednctvom tzv. vajiarskej metdy, tzn., e sa pri zvyovan dchodkov berie do vahy percenta medzironho rast spotrebiteskch cien a percenta medzironho rastu priemernej mzdy.

1.2 Skromn kapitalizan pilier (II. pilier)Starobn dchodkov sporenie (II. pilier) nie je v sasnosti povinnm systmom v pravom slova zmysle; je povinn iba pre toho, kto sa do u raz rozhodol

7

vstpi, resp. sa rozhodol v om zotrva. II. pilier je zko prepojen s I. pilierom a jeho podstatou je, e kadmu sporiteovi sa as odvodov na dchodok odvdza na osobn dchodkov et v dchodkovej sprvcovskej spolonosti, ktor tieto spory spravuje. spory na osobnch dchodkovch toch s spravovan na tzv. fondovom princpe, tzn. s oddelen od majetku dchodkovej sprvcovskej spolonosti. Osobn dchodkov ty jednotlivch sporiteov s veden v rmci dchodkovch fondov; v sasnosti s 3 druhy fondov, odliujce sa poda investinho zamerania konzervatvny, vyven a rastov. Po doven dchodkovho veku a po splnen alch zkonnch podmienok si sporite me za nasporen finann prostriedky zakpi v ivotnej poisovni doivotn anuitu, resp. v prpade, ak vka jeho spor presahuje urit hranicu, me si popri doivotnej anuite poiada aj o programov vber, o je vber asti nasporenej sumy v hotovosti.

1.3 Doplnkov dchodkov sporenie (III. pilier)Doplnkov dchodkov sporenie je dobrovonm, tzv. tretm pilierom dchodkovho systmu v SR. Jeho elom je umoni astnkovi zska doplnkov dchodkov prjem v starobe. truktra doplnkovho dchodkovho sporenia je postaven nezvisle od I. a II. piliera a takisto prspevky, ktor s do tohto systmu odvdzan, s odvdzan nezvisle od odvodov do I., prpadne I. a II. piliera. Odvdzan finann prostriedky sa akumuluj na osobnch toch astnkov v doplnkovch dchodkovch fondoch, ktor s spravovan doplnkovmi dchodkovmi spolonosami (DDS). DDS tieto prostriedky investuj na finannch trhoch za elom ich zhodnotenia. astnkom sa me, v prpade podpisu astnckej zmluvy, sta zamestnanec, resp. aj in osoba, ktor ku du uzatvorenia zmluvy o doplnkovom dchodkovom sporen s DDS dovila najmenej 18 rokov veku. Zamestnvate zamestnanca nie je vo veobecnosti povinn do tohto systmu prispieva - s vnimkou astnkov vykonvajcich uveden rizikov prce2; za nich uhrdzaj prspevky na doplnkov dchodkov sporenie ich zamestnvatelia povinne. Po splnen zkonnch podmienok (najm dovenie uritho veku a naplnenie minimlnej doby sporenia) si astnk me poiada o vyplcanie jednej alebo viacerch druhov dvok poda vlastnho vberu.

1.4 Osobitn dchodkov systmyPopri veobecnom povinnom socilnom systme, ktor pokrva prevan as obyvatestva Slovenskej republiky, existuje aj samostatn systm socilneho zabezpeenia, zaloen na odlinch princpoch, ktor sa vzahuje na2 t. j. prc, ktor s zaraden na zklade rozhodnutia orgnu na ochranu zdravia do kategrie 3 alebo 4, alebo v prpade skonenia vkonu prc zamestnanca, ktor je tanen umelec alebo hudobn umelec, ktor vykonva profesiu hra na dychov nstroj.

profesionlnych vojakov, prslunkov Policajnho zboru, Hasiskho a zchrannho zboru, Horskej zchrannej sluby, Slovenskej informanej sluby, Nrodnho bezpenostnho radu, Zboru vzenskej a justinej stre, elezninej polcie a colnkov, upraven zkonom . 328/2002 Z. z. o socilnom zabezpeen policajtov a vojakov a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. Zjednoduene mono uveden skupiny oznai ako prslunkov silovch rezortov (Ministerstva vntra SR, Ministerstva obrany SR, Ministerstva spravodlivosti SR), i ke uveden systm socilneho zabezpeenia zaha aj prslunkov, ktor s zaraden na vkon ttnej sluby do oblasti, ktor zabezpeuje (riadi) Ministerstvo financi SR, Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR, Nrodn bezpenostn rad a Slovensk informan sluba. BOX 2 : Fungovanie systmu socilneho zabezpeenia silovch rezortovPo administratvnej strnke zabezpeuje vplatu dvok a sluby vsluhovho zabezpeenia tvar socilneho zabezpeenia prslunho ministerstva alebo Vojensk rad socilneho zabezpeenia, ie nie Socilna poisova. Sadzby poistnho Celkov vka poistnho na dchodkov zabezpeenie je vo vke 30 % z vymeriavacieho zkladu, ktor je upraven v samostatnom zkone a li sa od pravy v zkone o socilnom poisten. Poistn sa uhrdza na osobitn et, ktor v prpade potreby je dotovan prspevkami z ministerstva (tzn. ak s vdavky vyie ako dosiahnut prjmy). Sadzby poistnho v osobitnom systme zabezpeenia silovch rezortov (% z vymeriavacieho zkladu)SPOLU zamestnanec zamestnvate vsluhov prspevok 2,0 1,0 1,0 vsluhov dchodok 22,0 5,0 17,0 invalidn vsluhov dchodok 6,0 3,0 3,0 Spolu 30,0 9,0 21,0 *Poistn na vsluhov prspevok sa plat v prpade trvania sluobnho pomeru menej ako 15

9

rokov.

Nrok na dchodok Nrok na vsluhov dchodok vznik skonenm sluobnho pomeru, ktor trval najmenej 15 rokov. Za 15 rokov trvania sluobnho pomeru sa predmetn dchodok vypota ako 30 % z priemernho sluobnho platu v prjmovo najlepom ukonenom kalendrnom roku v obdob poslednch desiatich ukonench kalendrnych rokov pred skonenm sluobnho pomeru. Za obdobie od 16. a do 20. (vrtane) skonenho roku trvania sluobnho pomeru sa vsluhov dchodok zvyuje o 2 % zkladu, z ktorho bol vypotan predmetn dchodok. Za obdobie od 21. a do 25. (vrtane) skonenho roku trvania sluobnho pomeru sa vsluhov dchodok zvyuje o 3 % zkladu, z ktorho bol vypotan predmetn dchodok. Za 26. skonen rok trvania sluobnho pomeru a kad al rok sa vsluhov dchodok zvyuje o 1 % zkladu, z ktorho bol vypotan predmetn dchodok, najviac vak do vky 60 % uvedenho zkladne. Vyplcan dvky: vsluhov prspevok, odchodn, mrtn, vsluhov dchodok, invalidn vsluhov dchodok, vdovsk vsluhov dchodok, vdoveck vsluhov dchodok, sirotsk vsluhov dchodok.

2. Medzinrodne porovnanie s krajinami E a OECDVo svete neexistuje jeden univerzlny systm dchodkovho zabezpeenia a zle, najm od preferenci danej krajiny, ak lohu bude v om zohrva dchodkov systm financovan z verejnch zdrojov. Napriek astej komplikovanosti systmov je mon pomocou vybranch indiktorov porovna tieto systmy navzjom a zisti, ak ciele tieto dchodkov systmy sleduj. V tejto kapitole je snahou porovna slovensk dchodkov systm s ostatnmi krajinami E a OECD, najm v oblastiach ako je fiklna udratenos, tedros systmu ako celku, ale aj miera solidarity/zsluhovosti. Tieto oblasti predstavuj zrove otzky, ktor je nutn zodpoveda pri nvrhu kadho dchodkovho systmu, bez ohadu na spsob, akm sa to dosiahne. Medzinrodn porovnanie nemono poui ako nstroj na identifikovanie dobrho alebo zlho dchodkovho systmu. Me vak naznai, v ktorch oblastiach sa parametre slovenskho dchodkovho systmu vraznejie odliuj od benej praxe. Pri absencii dostatonho zdvodnenia odchlok by to malo vies k potrebnej diskusii o zmene dchodkovho systmu.

2.1 Vdavky verejnch dchodkovch systmovEurpska komisia zverejnila v roku 2009 ekonomick analzu The 2009 Ageing report: economic and budgetary projections for the EU-27 Member States (20082060), ktor bola pripraven v spoluprci s pracovnou skupinou Ageing working group (AWG)3. Ide o aktualizciu dlhodobch projekci vdavkov verejnej sprvy, citlivch na starnutie obyvatestva, t.j. penzijnch vdavkov, vdavkov na zdravotn starostlivos, vdavkov na dlhodob starostlivos, vdavkov na dvky v nezamestnanosti a vdavkov na kolstvo. V porad u tretia kvantifikcia dopadov starnutia obyvatestva na verejn financie (2001, 2006 a 2009) vznikla na bze demografickch prognz Eurostatu (EUROPOP2008), spolonch makroekonomickch predpokladov prijatch v rmci AWG a predpokladu nezmenenej legislatvy4. Vsledky projekci naznauj, e oakvan demografick zmeny bud ma vznamn vplyv na rast vdavkov citlivch na starnutie populcie. Vznamn fiklny vplyv sa oakva v takmer vetkch lenskch krajinch E s postupnm nbehom u v tomto desaro. Z hadiska truktry nrastu vdavkov dominuj najm vdavky na dchodkov dvky. Za predpokladu sasnej legislatvy sa oakva v rmci E priemern nrast vdavkov v obdob 2007-2060 na rovni3Working Group on Ageing Population and Sustainability je pracovn skupina zriaden Vborom pre hospodrsku politiku (EPC Economic Policy Commitee). 4 Za Slovensko boli projekcie kvantifikovan na zklade legislatvy platnej v jli 2008 priom zohaduj vstup aj vstup sporiteov z/do druhho piliera poas jeho otvorenia v prvom polroku 2008. o sa tka zmeny druhho piliera na dobrovon pre tch, ktor vstupuj na trhu prce prvkrt (absolventi), bol prijat predpoklad, e 95 % z nich sa rozhodne vstpi do druhho piliera. Relna vnosnos druhho piliera (vnosnos v stlych cench bez zohadnenia poplatkov) je v rmci AWG stanoven plone pre vetky krajiny vo vke 3 % (rovnako ako v predolom kole projekci v roku 2006).

11

2,4 % HDP.

Vka penzijnch vdavkov v E27 20072060 (% HDP)25 20

Nrast vdavkov na dchodky z verejnch zdrojov 2007-2060 (v %)200%

150% 15 10 5 0 -5 100%

50%

T I R F T A L E L P T P U H E D 7 2 U E E B I F I S E S K D O N U L S E G B Z C T M T L K S O R L N K U Y C E V L E Izdroj: Ageing Report 2009 Vdavky na penzie 2007 Nrast vdavkov 2007-2060

-50%

Na Slovensku penzijn vdavky vyplcan z verejnch zdrojov 5 poda vpotov vzrast do roku 2060 o 3,4 % HDP z rovne pribline 6,8 % HDP6 v roku 2007 na 10,2 % HDP v roku 2060. Napriek tomu, e SR bude v rmci E eli vemi vraznej zmene truktry obyvatestva7, tento nrast vdavkov nie je v porovnan s niektormi krajinami E vysok. Dvodom s najm parametrick pravy priebenho (prvho) piliera dchodkovho systmu v roku 2004 (najm zvyovanie dchodkovho veku), ako aj zavedenie kapitalizanho (druhho) piliera v roku 2005. Na druhej strane, nrast vdavkov na dchodky o 50 % oproti sasnosti bude predstavova vysok za pre verejn financie, ak vezmeme do vahy skutonos, e u v sasnosti je deficit fondu starobnho poistenia (aj bez existencie II. piliera) na rovni 1,5-2,0 % HDP8.

2.2 Dlhodob udratenos verejnch financi5 Zmerne sa nepouva termn vdavky priebenho piliera, kee kvantifikcie obsahuj okrem starobnch, predasnch starobnch, invalidnch a pozostalostnch dchodkov u aj vplyv dvok v hmotnej ndzi. Dvodom je jednoduch fakt, e sasn systm priamo negarantuje vku minimlneho dchodku a vsledky vplyvu starnutia by tak mohli by podhodnoten o tch dchodcov, ktor bud pobera doplatok ku svojmu dchodku vo forme socilnej dvky. 6 Vplyvom poklesu HDP zaprinenm hospodrskou krzou sa podiel dchodkov na HDP zvil a na sasnch pribline 8 % HDP. 7 Index zvislosti v starom veku (old age dependency ratio) vzrastie na Slovensku v obdob 2007-2060 najviac v rmci E27. 8 Deficit fondu starobnho poistenia aj bez existencie II. piliera bol v obdobi 2005-2009 priemerne 1,5 % HDP, priom v roku 2009 dosiahol 2,1 % HDP

Y C U L O R E I L E I S T M S E T L L N O N K S E B Z C K U G B I F U H 7 2 U E E D T P R F T A K D E S T I V L E L Pzdroj: Ageing Report 2009

0%

Eurpska komisia (EK) pravidelne posudzuje aj dlhodob udratenos verejnch financi (na bze indiktorov dlhodobej udratenosti) jednotlivch lenskch krajn pri kadoronom hodnoten Konvergennch programov resp. Programov stability. Okrem toho pravidelne, v nadvznosti na sprvu o starnut populcie, tzv. Ageing report, zverejuje sprvu o dlhodobej udratenosti verejnch financi, tzv. Sustainability Report. Zmyslom hodnotenia dlhodobej udratenosti je, v nadvznosti na budci rast vdavkov verejnch financi spojench so starnutm obyvatestva, posdi aktulnu situciu vo verejnch financich, t. j. i aktulne nastavenie politk (fiklna disciplna, penzijn systm, zdravotncky systm) je pri dnenej vke dlhu vldy dlhodobo udraten (aby dlh nekontrolovane nenarastal a dral sa na stabilnej rovni). V rmci tejto sprvy EK zrove zarauje krajiny do troch skupn poda stupa rizika (nzke, stredn a vysok). Pri poslednom hodnoten bolo Slovensko zaraden do skupiny krajn s vysokm rizikom dlhodobej udratenosti verejnch financi.

Hodnotenie dlhodobej udratenosti verejnch financi nzke riziko Sustainabilty report 2009 (scenr 2009) BG, DK, EE, SE, FI stredn riziko BE, DE, FR, IT, HU, AT, PL, PT, LU vysok riziko CZ, CY, IE, EL, ES, LV, LT, MT, NL, RO, SI, SK, UK

Pre rozdelenie krajn do spomnanch skupn EK pouva tzv. S2 indiktor udratenosti. Indiktor S2 vyjadruje, o koko sa mus trvale zmeni sasn trukturlne primrne saldo9 (v % HDP), aby sasn hodnota budcich trukturlnych primrnych sld pokryla dnen rove dlhu. Pri poslednom hodnoten EK pouila ako zklad vpotu rok 2009, ktor predpoklad rovnak hospodrenie verejnej sprvy (v trukturlnom vyjadren) poas celho horizontu, na ktor sa v budcnosti ete nabalia vplyvy demografickch zmien. Poda S2 v scenri 2009 bude dlh udraten a nebude ma tendenciu v budcnosti explodova, pokia by Slovensko urobilo trval pozitvnu npravu primrneho trukturlneho salda o 7,4 % HDP. Pokia by nedolo k zlepeniu fiklnej pozcie, dlh verejnej sprvy by explodoval do roku 2060 o zvratnch 534 % HDP.Indiktor udratenosti S2 (scenr 2009) a zaradenie jednotlivch krajn do skupn poda rizika dlhodobej udratenosti VF10 9 Nrast dlhu verejnej sprvy 2008-2060 (% HDP) bez nezmenenej politiky (scenr 2009)

Saldo verejnej sprvy oisten o cyklick zloku, jednorazov a doasn vplyvy a rokov nklady dlhu. 10 U niektorch krajn EK zohadnila aj in, kvalitatvne faktory, ako napr. existenciu asovho priestoru pre uskutonenie potrebnch reforiem (ak problm udratenosti vyplva najm zo starnutia populcie a na uskutonenie potrebnch reforiem ete krajine zostva dostatok asu), sasn vku dlhu, prognzu vvoja primrneho trukturlneho salda, vku

13

1000

1 6 1 4ierna farba vysok riziko ed farba stredn riziko Biela farba nzke riziko zdroj: Sustainability Report 2009

900 800 700 600 500 400 300 200 100 -100 -200 0

S2 vak nehovor iba o tom, ak vek konsolidcia m by, ale aj o tom, o je primrnym problmom dlhodobej udratenosou verejnch financi krajiny, t. j. i je to sasn vka deficitu a dlhu (IBP), alebo budci tlak na verejn financie vplyvom starnutia obyvatestva (LTC). Prve tto informcia je vemi dleit, vzhadom na urenie sprvnych npravnch opatren (konsolidcia i trukturlne reformy v penzijnom alebo zdravotnom systme).

1 2 1 0

Pri pohade do truktry S2 je zrejm, e v prpade Slovenska mala jednoznane vplyv poiaton fiklna pozcia (IBP) s prspevkom 4,6 % HDP, kee budce negatvne vplyvy starnutia obyvatestva (LTC) maj prspevok ni, na rovni 2,8 % HDP.

8 6 41 2 3

Ukazovatele udratenosti verejnch financi (scenr 2009) daje EK : bza pre S2 vpoet IBP S2 Sustainability report 2009 7.4 IBP 4.6 LTC 2.8 GGB1 -4.7 PSB2 -3.7 dlh3 36.5

GGB - saldo verejnej sprvy v roku 2009 PSB - primrne trukturlne saldo v roku 2009

2 0

dlh 2011 - vypotan rove dlhu ku koncu obdobia, pre ktor bol uroben konvergenn program, resp. program stability, ktor sa pouva ako poiaton bod pre kvantifikciu. Jeho rove zvis od vzahu medzi predpokladanou rokovou mierou dlhu a ekonomickm rastom v obdob od vchodzieho roku a vkou primrneho trukturlneho salda v tom istom obdob (primrne trukturlne saldo je hlavnm determinantom vvoja dlhu). Vychdza sa z predpokladu, e dlh sa zvyuje o to ist primrne trukturlne saldo ako vo vchodzom roku.

RO

UK

implicitnch zvzkov, vvoj miery nhrady v dchodkovom systme a podiel dan na HDP.

-2

CY

CZ

ES

Napriek tom, e tieto indiktory udratenosti maj svoje nedostatky, poskytuj pri sprvnej a obozretnej interpretcii cenn informcie pre ekonmov a tvorcov hospodrskej politiky. Ten najdleitej odkaz je ten, e trvalo vysok deficity verejnch financi spolu s negatvnym vplyvom demografickho vvoja bud zsadnm spsobom zhorova udratenos verejnch financi. Z uvedenho dvodu je preto potrebn konsolidciou verejnch financi zni sasn vysok rove dlhu verejnej sprvy na rove, ktor aj pod vplyvom vdavkov citlivch

LU

LV

EL

IE

SI

V L I S E I L E S E K U O R K S T L Z C U L 7 2 U E L N T M R F A E T P Y C E B T A L P E D I F T I E E S G B K D U Hzdroj: Sustainability Report 2009

na starnutie obyvatestva, bude na udratenej rovni definovanej paktom stability a rastu.BOX 3 : Metodika vpotu S2 S2 indiktor vyjadruje, o koko sa mus trvale zmeni sasn trukturlne primrne saldo, aby sasn hodnota budcich trukturlnych primrnych sld pokryla dnen rove dlhu. Mono ho v podstate rozdeli na dve zloky a to poiaton fiklnu pozciu a zmenu primrneho salda v dlhodobom horizonte. Indiktor udratenosti verejnch financi 1. Poiaton fiklna pozcia a sasn hodnota budcich prjmov z majetku (IBP)

2. Zmena primrneho salda v dlhodobom horizonte (LTC)

S2 =rD t 0 PB t 0 r

t =t 0 +1

(1 + r )

PI tt t 0

+r

t =t0 +1

PB (ageing ) t

(1 + r ) t t

0

D PB PI PB R G r

hrub dlh verejnej sprvy k HDP trukturlne primrne saldo verejnej sprvy k HDP rozpotov prjmy verejnej sprvy z aktv k HDP6 zmena trukturlneho primrne saldo k HDP v dsledku starnutia obyvatestva nominlna rokov miera nominlny rast HDP diferencil medzi nominlnou rokovou mierou a nominlnym rastom HDP

1+ r =

1+ R 1+ G

Prv komponent sa viae najm na sasn rove dlhu a hovor o tom, o koko mus krajina zlepi svoje sasn primrne trukturlne saldo, aby hodnota dlhu voi HDP bola v dlhodobom horizonte stabiln (tzv. dlh stabilizujce primrne trukturlne saldo). V prpade, ak sasn primrne trukturlne saldo nie je dostatone vek, vldny dlh

15

bude postupne narasta aj bez zohadnenia budceho tlaku na verejn financie vyplvajceho zo starnutia obyvatestva. Zjednoduene povedan, m vyia sasn rove dlhu a m horie sasn primrne trukturlne saldo, tm vyia je potrebn nprava vo forme vyej hodnoty S2. Druh as vpotu svis s dodatonm tlakom na verejn financie v budcnosti vyplvajcim z dsledkov starnutia obyvatestva. Jej vsledkom je hodnota, o ktor treba navye zlepi sasn primrne trukturlne saldo, aby bola pokryt sasn hodnota zhorenia salda verejnch financi v budcnosti vplyvom starnutia obyvatestva. V prpade Slovenska sa do medzironej zmeny salda zapotava nrast vdavkov svisiacich so starnutm, ako aj vpadok prjmov vplyvom zavedenia II. piliera. Ostatn prjmy a vdavky verejnej sprvy sa v ase nemenia a s stabiln na HDP.

2.3 Sadzby odvodov na dchodkov zabezpeeniePre vybilancovanie dchodkovho systmu, financovanho z verejnch zdrojov, je dleit, ak objem zdrojov je venovan na krytie zvzkov dchodkovch fondov. Niie uveden tabuka ukazuje vku socilnych odvodov, pouvanch na financovanie verejnch dchodkovch schm, v rmci krajn OECD.Sadzby odvodov na povinn dchodkov zabezpeenie v OECD (% z hrubch miezd)

40 35 30 25 20

Australia iba do skromnch

Denmark iba do skromnch

Iceld nie s oddelen

Ireland nie s oddelen

Mico iba do skromnch

New Zealand nie s odvody

Norway nie s oddelen

Portugal nie s oddelen

UK nie s oddelen

pozn. : za SR starobn + invalidn poistenie + rezervn fond solidarity

zdroj: Pensions at a Glance, OECD 2009, MFSR

Na ely dchodkovho poistenia sa na Slovensku plat odvod vo vke 24 % z hrubej mzdy, z toho 18 % na starobn poistenie a 6 % na invalidn poistenie. Tto vka odvodov je mierne nad priemerom OECD, z oho by sa mohlo usudzova, e sadzba na platenie odvodov je v slade s praxou v krajinch OECD. Porovnvanie len na zklade sadzieb odvodov m vak jeden nedostatok. Samotn vka odvodov nedva informciu o tom, i je dchodkov systm pri danej vke odvodov vybilancovan. Krajiny asto krt rieia deficitn hospodrenie dvoma spsobmi: Dotovanm dchodkovch zabezpeenia schm cez in subsystmy socilneho

Dotovanm priamo z dan, ie nedostatok prostriedkov sa vykryje formou dotcie z vnosu napr. DPH Na Slovensku je u benou praxou, e deficitn hospodrenie fondu dchodkovho poistenia je vyfinancovan cez ostatn fondy socilneho poistenia, najm cez prebytkov fond rezervnho fondu solidarity, ktor je prakticky cel uren na vykrytie deficitu dchodkovho poistenia a prebytkovho fondu razovho poistenia, poistenia v nezamestnanosti a nemocenskho poistenia. Len po zapotan rezervnho fondu solidarity by sadzba stpla z rovne 24 % na rove 28,75 %, m by patrila medzi najvyie sadzby v OECD. Z uvedenho dvodu je mon kontatova, e legislatvou ustanoven sadzby na dchodkov poistenie s z pohadu medzinrodnho porovnania relatvne vysok a priestor na ich alie zvyovanie je do vekej miery limitovan.

2.4 Dchodkov vekZ hadiska dlhodobej udratenosti dchodkovho systmu, predovetkm v dvkovo definovanch priebench pilieroch, kde vka dchodku nezvis od predpokladanej doby poberania dvky, je nastavenie veku odchodu do dchodku jednm z kovch parametrov. Je toti rozdiel, i dchodok bude jednotlivec pobera 15 alebo 20 rokov. Dleit nie je pritom sledova len legislatvou ustanoven vek odchodu do dchodku, ale tzv. efektvny vek odchodu do dchodku. Ten me by odlin (zvyajne ni) od legislatvou ustanovenho a je dsledkom existencie monosti ods do dchodku predasne, alebo neskr ako po dosiahnut dchodkovho veku. 17

V sasnosti prebieha na Slovensku zvyovanie dchodkovho veku na 62 rokov. Muom sa dchodkov vek postupne zvil z rovne 60 rokov na 62 rokov v roku 2008 a enm, v zvislosti od potu det, z rovne 53-57 rokov na 62 rokov, v roku 2024. Po tomto obdob u poet vychovanch det vku dchodkovho veku nebude ovplyvova, kee dchodkov vek u muov a ien bude rovnak.Dchodkov vek

63 62V rmci krajn OECD patril dchodkov vek na Slovensku v roku 2009 k tm nim. V prpade muov m 24 krajn dchodkov vek 65 a viac rokov a len 6 krajn malo dchodkov vek ni ako 65 rokov, vrtane Slovenska. V prpade ien bola situcia v roku 2009 z pohadu Slovenska vraznejia, nakoko dchodkov vek ien v roku 2009 vo vke 57,5 roka (ena s 2 demi) bol najnim zo vetkch krajn OECD. Postupnm zvenm dchodkovho veku na 62 rokov do roku 2024 sa tento rozdiel podstatne zni stle vak bude ni, ako v ostatnch krajinch OECD, priom sa ned vyli, e niektor krajiny v priebehu nasledujcich rokov pristpia k aliemu zveniu dchodkovho veku.

61 60 59 58 57 56 55 54 53

zdroj: MFSR

Dchodkov vek muov v krajinch E a OECD (2009)6 8 od chod d penzie o 6 6 6 4 6 2 6 0 5 8 5 6 Icelan d Norway US Australia Austria Belgiu m Can ada Denm ark Finland Germ any Greece Irelan d Italy J ap an Lu bourg xem Mexico Neth erland s New Poland Portugal Spain Switzerland UK Cyprus Rom ania Bulg aria Estonia Slovenia Lithu ania CR Hungary SR Latvia Sweden Malta France Korea Tu rkey p er m riem ui

Dchodkov vek ien v krajinch E a OECD (2009)68 66 64 62 60 58 56 54 52 Norway Iceland US Spain Portugal New Netherlands Mexico Luxem bourg J apan Ireland Germ any Finland Denm ark Cyprus Canada Belgium Switzerland Australia Latvia Hungary Sweden Slovenia Estonia CR UK Poland Malta Lithuania Korea Italy Greece France Bulgaria Austria Rom ania Turkey SR odchod do penzie priem eny er

zdroj: Pensions at a Glance, OECD 2009; SPC-EPC Report on Pensions

zdroj: Pensions at a Glance, OECD 2009; SPC-EPC Report on Pensions

Porovnanie vky dchodkovho veku medzi krajinami vak dva len as informcie a nie je rozhodujce pre vybilancovanie dchodkovho fondu. Rozhodujcim ukazovateom je doba poberania dchodkovej dvky, ktor okrem dchodkovho veku, berie do vahy aj oakvan dku doitia vo veku odchodu do dchodku. Rozdiely v oakvanej dke doitia s objektvnym faktorom pre stanovenie legislatvneho dchodkovho veku, m teda niia oakvan dka

doitia, tm ni dchodkov vek je opodstatnen. Najm v novch lenskch krajinch E je oakvan dka ivota niia, a preto ni dchodkov vek v sasnosti me by opodstatnen. Priemern doba poberania dchodku u muov je v krajinch OECD pribline 17,5 roka. Na Slovensku to bolo 16,3 roka, teda vemi blzko priemeru OECD. V prpade ien sa priemer OECD pohybuje na rovni 21,9 roka, na Slovensku to bolo a 25,1 roka. Postupnm zvenm dchodkovho veku na 62 rokov tento rozdiel zni a hodnota bude vemi blzko priemeru OECD. Je vak zjavn, e aj v rmci krajn OECD je variabilita v prpade ien vyia ako u muov.Poet rokov v dchodku mui (2009)25.0 m ui 20.0 priem m er ui 25.0 20.0 15.0 15.0 10.0 10.0 5.0 5.0 0.0 France Italy Austria Korea Sweden Greece SR UK Malta Poland Slovenia Australia J apan Switzerland Rom ania CR Lithuania Turkey Estonia Spain Finland Bulgaria Canada Belgium Germ any New Luxem bourg Hungary Ireland Portugal Latvia Netherlands Denm ark US Cyprus Norway Mexico Iceland Australia Turkey Spain Canada CR New Slovenia Italy Greece Austria Germ any Mexico Cyprus UK Belgium Luxem bour Finland Ireland Netherlands Portugal Hungary SR Iceland Denm ark US Norway Latvia Lithuania Bulgaria Estonia Rom ania Poland France Sweden Korea Malta J apan Switzerland

Poet rokov v dchodku eny (2009)30.0 eny priem eny er

0.0

zdroj: Pensions at a Glance, OECD 2009

zdroj: Pensions at a Glance, OECD 2009

Samotn porovnanie dky poberania dchodku u muov a ien ukazuje znan rozdiely. eny poberali dchodok v priemere o 9 rokov dlhie ako mui. Na jednej strane im bolo umonen ods do dchodku skr ako muom (v priemere o 2,5 roka) a zrove sa dovaj vyieho veku (6,5 roka). Zvenie dchodkovho veku na 62 rokov, bez zohadnenia potu vychovanch det u ien, zni tento rozdiel u iba na rozdiel v oakvanej dke ivota.Dchodkov vek rozdiel mui a eny (2009)6 5 4 3 2 1 Austria Greece Italy Poland UK Rom ania Bulgaria Lithuania SR Australia Estonia Slov enia Turkey CR Switzerland Malta Iceland Norway US Belgium Canada Denm ark Finland Germ any Ireland Japan Lux bourg em Mex ico Netherlands New Portugal Spain Cy prus Hungary Latv ia Sw eden France Korea 0

Poet rokov v dchodku rozdiel eny a mui (2009)10 8 6 4 2 0

OECDpriem er

zdroj: Pensions at a Glance, OECD 2009; SPC-EPC Report on Pensions

V krajinch OECD je vo veobecnosti tendencia zbliova dchodkov veky muov a ien, priom u v sasnosti prevlda dchodkov vek na rovni 65 rokov. Napriek tomu, e na Slovensku prebieha zvyovanie dchodkovho veku len na 62 rokov, vzhadom na oakvan dku ivota a dobu poberania dchodku, je pre sasnos dan dchodkov vek postaujci a je v slade s benou praxou krajn OECD. Zrove so zjednotenm dchodkovho veku pre muov a eny sa odstrnia vysok rozdiely v dobe poberania dchodku. 19

d n a l o P y l a t I i k a v o l S a i r t s u A K U R C i l a r t s u A n p a J w S d n a l r e z t i e c n a r F d a l n i F n i a p S a e r o K y e k r u T y r a g n u H m u i g l e B l a g u t r o P s d n a l r h t e N d n a l e r I y n a m r e G g r o b m e x u L d n a C n d e w S y a w r o N k r a m n e D S U d n l a Z w e N d n a l e c I c e r G o c i x e Mzdroj: Pensions at a Glance, OECD 2009

2.5 Vka a distribcia dchodkovV tejto asti sa porovnva, ako penzijn systm nahrdza prjmy obyvatestva, ktor dostvali v preddchodkovom veku. Vka poskytovanch dchodkov je porovnvan, nie len pre jednotlivca, na rovni priemernej mzdy, ale aj nich a vych rovniach mzdy. Okrem priemernej vky dchodku je takto mon zisti v akej miere je v dchodkovom systme redistribcia. Hlavnm indiktorom je tzv. miera nhrady, ktor je definovan ako podiel penzie k poslednmu prjmu (prjem, ktor jednotlivec poberal tesne pred odchodom do dchodku). Rozliuj sa hrub a ist miera nhrady: Hrub miera nhrady je definovan ako podiel hrubch penzi na hrubch prjmoch v preddchodkovom veku. ist miera nhrady je potan tm istm spsobom, s tm rozdielom, e do vpotu s zahrnut ist priznan dchodky a ist prjmy. Teda ist miera nhrady berie do vahy dane z prjmov fyzickch osb a socilne odvody, ktormi s prjmy a dchodky zaaen.

V porovnan s ostatnmi krajinami OECD11 sa Slovensko pohybuje vemi blzko priemeru OECD. Priemern hrub miera nhrady v krajinch OECD je na rovni 60,8 %, na Slovensku dosahuje 56,4 %. Najvyiu hrub mieru, viac ako 90 % dosahuj Grcko, Island a Luxembursko. Naopak najmenej tedr dchodkov systmy s v Mexiku, Japonsku a Vekej Britnii, kde hrub miera nhrady nedosahuje ani 40 %. V prpade istej miery SR s hodnotou 71,5 % takmer dosahuje priemer OECD na rovni 71,8 %. ist miera nhrady na rovni medinovho prjmu prekrauje 100 % v Turecku, Grcku a Holandsku, o znamen, e ist dchodky s vyie ako prjmy, ktor jednotlivci v tejto prjmovej skupine dostvali v preddchodkovom veku.Hrub miera nhrady na medinovej mzde v krajinch OECD100 90 80 70 60 50 40 30 20 10 0 Greece Iceland Luxem bourg Netherlands D ark enm Turkey Spain Austria Hungary Italy Sw itzerland Sw eden Poland Norw ay SR Finland CR Portugal France Canada Australia New Korea Germ any Belgium US Ireland Mexico J apan UK hru m nhrady b iera priem OECD er

ist miera nhrady na medinovej mzde v krajinch OECD140 120 100 80 60 40 20 0 Turkey Greece Netherlands D ark enm Luxem bourg Iceland Hungary Austria Spain Italy Poland SR Norw ay CR Sw itzerland Portugal Belgium France Sw eden Canada Finland Germ any Australia Korea NewZealand US Ireland UK J apan Mexico ist m nhrady iera priem OECD er

11 Vpoet zohaduje aktulnu truktru vyplcanch dchodkov bez ohadu na to, poda akch pravidiel bol dchodok priznan. V prpade, ak krajina urobila zsadn dchodkov reformu s dopadom na mieru redistribcie, nemus by tento indiktor potan na existujcich dchodcoch sprvny.

zdroj: Pensions at a Glance, OECD 2009

zdroj: Pensions at a Glance, OECD 2009

Podrobnej obraz o nastaven penzijnho systmu poskytuje porovnanie istej miery nhrady na rznych rovniach mzdy. Vo vine krajn plat, e s rastom mzdy kles ist miera nhrady, o znamen, e systm obsahuje prvky redistribcie (solidarita). Len es krajn (medzi ktor patr aj Slovensko) zaznamenva opan trend, kde s rastom prjmu rastie ist miera nhrady, o hovor o vej zsluhovosti v systme. Najvraznejie s rastom miezd klesaj miery nhrady v krajinch s jednotnou vkou dchodku, teda v rsku a na Novom Zlande. Naopak najvraznej rast je na Slovensku a vo vdsku, ktor mono povaova za krajiny s najvyou mierou zsluhovosti v dchodkovom systme.

ist miera nhrady poda prjmov na rok 2050

OECD vo vpotoch predpokladala dobeh prechodnch obdob v penzijnch systmoch a prepoty preto robila na roku 2050. Pre SR to znamen systm plnej zsluhovosti t.j. bez prav POMB. Ak by sme vzali do vahy zmrazenie pravy POMB v roku 2011 potom ist miery nhrady pre SR s nasledovn : - prjem 0,5 nsobok : 77,1 %

zdroj: Pensions at a Glance, OECD 2009

21

-

prjem prjem prjem prjem

0,8 nsobok : 73,8 % (pribline medin miezd) 1 nsobok : 72,6 % 1,5 nsobok : 72,9 % 2 nsobok : 71,3 %

Tto skutonos potvrdzuje aj nasledujci graf zobrazujci podiel istej miery nhrady na rovni polovice a dvojnsobku priemernej mzdy. Km v krajinch s jednotnou vkou dchodkov dochdza k vraznmu, a niekokonsobnmu poklesu istej miery nhrady, Slovensko je plne na konci a tento podiel je ni ako 0,9.Podiel istej miery nhrady pri mzdch na rovni polovice a dvojnsobku priemernej mzdy3.60 3.00 2.40 1.80 1.20 0.60 0.00 New Canada Ireland UK Korea CR Australia Switzerland Belgium Denm ark US J apan Norway Mexico Austria Germ any France Iceland Luxem bourg Spain Finland Netherlands Greece Portugal Poland Hungary Italy Turkey Sweden SR

V prpade, ak by sme do vahy vzali skuton stav, t.j. zmrazenie pravy POMB v roku 2011, tento podiel by mierne stpol a dosahoval hodnotu 1,08 (mierne nad horizontlnou iarou)

zdroj: Pensions at a Glance, OECD 2009

Nerovnos a zsluhovos v dchodkovom systme Mieru redistribcie dchodkovho systmu mono charakterizova ukazovatemi ako Giniho koeficient a index progresivity (defincia Box .5). Giniho koeficient sli ako nstroj na meranie prjmovej nerovnosti. Vo veobecnosti plat, e m je vy, tm vyia prjmov nerovnos existuje. Index progresivity je ukazovate miery zsluhovosti v systme, s poklesom indexu rastie zsluhovos v systme. Uveden prepoty OECD (Pensions at a glance 2009) s kvantifikovan pre rok 2050 z dvodu medzinrodnej porovnatenosti vsledkov, t. j. ako bude vyzera penzijn systm v roku 2050, ak jednu generciu bude fungova sasn nastavenie penzijnho systmu, po nabehnut vetkch parametrov (dchodkov vek, prechodn opatrenia). V prpade SR sa pota s plne zsluhovm systmom (POMB sa neupravuje), a teda vpoty nezohaduj zmrazenie koeficientov, ktormi sa upravuje POMB v roku 2011. V porovnan s ostatnmi krajinami OECD je Gini koeficient SR nad priemerom, o znamen, e rozdelenie dchodkov je nerovnomernejie ako vo vine krajn OECD. Najrovnomernejie rozdelenie dchodkov je v rsku a na Novom Zlande, kde s penzie rovnak.

Giniho index v krajinch OECD

Index progresivity v krajinch OECD

35 30 25 20 15 100 1

120,0 100,0

zdroj: Pensions at a Glance, OECD 2009 MF SR Pre SR okrem teoretickej hodnoty, ktor by priniesol plne zsluhov systm, uvdzame aj aktulnu hodnotu, ktor je vsledkom minulch nastaven penzijnho systmu

zdroj: Pensions at a Glance, OECD 2009 MF SR Pre SR okrem teoretickej hodnoty, ktor by priniesol plne zsluhov systm, uvdzame aj aktulnu hodnotu, ktor je vsledkom minulch nastaven penzijnho systmu

V rmci krajn OECD maj maximlne progresvny systm rsko a Nov Zland, teda vka dchodku je kontantn bez ohadu na prjem. Naproti tomu najviac zsluhov systmy s v Taliansku, Maarsku a na Slovensku. Vo vdsku je index progresivity dokonca zporn.

80,0 60,0 40,0 20,0 0,0

BOX 5 - Ukazovatele nerovnosti distribcie penziGiniho koeficient

Giniho koeficient je nstroj na meranie prjmovej, a teda aj dchodkovej nerovnosti. Dosahuje hodnoty od 0 % do 100 %, priom 0 % zodpoved dokonalej rovnosti prjmov (vetci maj rovnak prjem) a 100 % predstavuje dokonal nerovnos (jedna osoba je poberateom vetkch prjmov a ostatn maj nulov prjem). Definovan je ako podiel plochy medzi Lorenzovou krivkou (krivka skutonho rozdelenia prjmov) a priamkou dokonalej distribcie prjmov, voi ploche pod priamkou dokonalej distribcie. Teda

G = 1 2 L( x)dx

,

5 0

den gary SR Italy rkey land gal nd eece land nds ada land UK land23

kde L(x) je funkcia Lorenzovej krivky. V prpade, e Lorenzova krivka nie je znma a s znme iba hodnoty prjmov v rmci danch intervalov, mono poui aproximciu

G = 1 i =1 ( X i X i 1 )( Yi + Yi 1 )N

, kde Xi je kumulatvny podiel potu ud poberajcich dan

prjem a Yi je kumulatvny podiel prjmov, N je poet pozorovan. Plat, e X0 = Y0 = 0 a XN = YN = 1. Index progresivity Index progresivity sli ako ukazovate miery zsluhovosti v dchodkovom systme. Na jednej strane je zkladn systm, kde vka penzie nezvis od histrie prjmov penzistov a miera nhrady kles s vkou prjmov v obdob pred dchodkovm vekom. Tento systm je maximlne progresvny (s rastom prjmov kles miera nhrady). Na druhej strane je poistn systm, v ktorom je miera nhrady kontantn, teda vka penzie je v plnej miere zvisl od prjmov v preddchodkovom obdob a systm nie je progresvny. Index progresivity je navrhnut tak, e pri penzijnom systme s kontantnmi penziami dosahuje hodnotu 100 a pri plne zsluhovom systme dosahuje hodnotu 0. Pota sa ako 1 mnus podiel Giniho koeficientu pre penzie a Giniho koeficientu prjmov vynsoben 100.

Gp I p = 1 G y

100

kde Gp je Giniho index pre penzie a Gy je Giniho index pre prjmy

3. Problmy sasnho priebenho dchodkovho systmu3.1 Hospodrenie priebenho piliera v sasnostiHospodrenie Socilnej poisovne je vemi asto v centre pozornosti politikov a mdi. Socilna poisova hospodri s prjmami a vdavkami na rovni okolo 6 mld. Eur, o je tvrtina celho rozpotu verejnej sprvy. Prpadn z meny v dchodkovom systme maj preto podstatn vplyv nielen na vku dchodkov, ale aj na samotn hospodrenie Socilnej poisovne (SP) a hospodrenie (saldo) celho verejnho sektora. Dvodov existencie problmov v bilancii Socilnej poisovne (ak abstrahujeme od transformanch nkladov spojench so zavedenm II. piliera) me by niekoko : Sasn nastavenie systmu vedie k finannej nerovnovhe (abstrahujeme od demografickho problmu) Finann nerovnovha je spsoben dedistvom minulch nastaven penzijnho systmu Negatvny demografick vvoj vrtane trhu prce Kombincia predolch

Identifikcia pvodu sasnch problmov je zkladom pre sprvnu vobu npravnch opatren. Z tabuky je zrejm, e ak aj prjmy SP navime o zdroje, ktor dnes id do dchodkovch sprvcovskch spolonost (DSS), SP v benom roku hospodrila v rokoch 2004-2009 v priemere vyrovnane. Treba si vak uvedomi, e fond dchodkovho poistenia skonil vdy vo vysokom deficite a musel by sanovan prebytkami inch fondov.Saldo benho hospodrenia SP 2004-2010 (cash, mil. Eur)2004 1.Saldo s vplyvom zavedenia II. piliera 2.Vplyv II piliera na saldo SP 3.Vplyv jednorazovch prjmov 4.Saldo bez vplyvu zavedenia II. pilierariadok . 1) zo FA riadok .3)

2005 -255.7 -304.7 75.6 -26.6

2006 -543.7 -605.7 0.0 61.9

2007 -607.1 -749.8 0.0 142.7

2008 -346.1 -815.2 162.2 306.9

102.4 0.0 198.4 -96.0

2009 -1 231.9 -780.3 108.8 -560.4

2010E -1 497.0 -820.0 0.0 -676.9

prjmy SP s oisten o transfer

zdroj: Socilna poisova, MF SR

2004: Generlny pardon - 83,3 mil. Eur, oddlenie od SR a Veritea - 115 mil. Eur

2005: Verite - 75.6 mil. Eur 2008: Generlny pardon - 29.9 mil. Eur, nvrat nasporench prostriedkov do SP - 132.3 mil. Eur 2009: nvrat nasporench prostriedkov do SP - 108.7 mil. Eur riadok .4) prjmy SP : oisten od transferu zo FA a jednorazov prjmy, zapotan postpen prspevky EAO a ttu do II. piliera vdavky SP: oisten o vdavky fondu garannho poist. do II. piliera E - predben odhad SP

Vo veobecnosti plat, e prieben penzijn systm je vo finannej rovnovhe pokia vka zdrojov od platiteov postauje na vplatu dchodkov12.12 Pri 100 % spenosti vberu poistnho a pri abstrahovan od inch platiteov poistnho ako

25

Matematicky vyjadren ak :

W w c = P p P p c = W w

(1) (2)

W poet prispievateov (pracujcich), w priemern mzda, c sadzba odvodu na dchodkov poistenie, P poet poberateov dchodkov, p priemern dchodok

Finann rovnovhu penzijnho systmu teda ovplyvuj najm tri parametre : Sadzba (c) Benefit ratio, t.j. pomer priemernho dchodku na priemernej mzde (miera

p nhrady, indexcia) w Dependency ratio, t.j. pomer dchodcov a platiteov (participcia, vek

P odchodu do dchodku, predasn dchodok, demografia) W 3.1.1 Sadzby odvodov platme frov odvody ? Jednm zo zkladnch parametrov dchodkovho systmu je vka sadzieb odvodov, z ktorch sa financuj dvky. Samotn vka sadzieb by mala by stanoven na frovej rovni, t. j. na rovni, ktor dva do sladu zaplaten poistn a vku nrokov kadho jednotlivca poas celho ivota. Napriek stanoveniu frovch a neutrlnych sadzieb vak nemus by dchodkov systm udraten. Dvodom je naprklad demografick vvoj, ktor me zvi tlak na verejn financi do takej miery, e dlh verejnej sprvy prekro kritick hodnotu a nedoke sa vrti na rovnovnu rove. S sasn sadzby frov ? Frov sadzby meme definova ako sadzby, pri ktorch priemern jednotlivec (s prjmom na rovni priemernej mzdy) zaplat do systmu presne toko, koko z neho aj dostane. Vpoet vychdza z kontantnej pravdepodobnost mrtia pre eny ako aj muov (kee pravdepodobnosti mrtia s in pre eny a muov) a nepredpoklad vplyv demografie. Do vahy je pritom potrebn vzia nielen dvky, ktor pober platite (starobn dchodky), ale aj pozostalostn dvky, vyplcan v prpade mrtia platitea (vdovsk, vdoveck a sirotsk). Vpoet sa sna zohadova urit rovnovny stav, a preto sa uvauje s efektvnym odchodom do dchodku u ien 60 rokov a muov 62 rokov, priom pracovn karira muov je 42 a ien 38 rokov. Na zklade vpotov je mon kontatova, e sasn sadzba na dchodkov poistenie na rovni 28,75 % (starobn, invalidn a rezervn fond solidarity) jepracujcich (neberie sa do vahy tt).

vyia o 2,75 %v porovnan s frovou sadzbou, ktor je na rovni 26 %. Na starobn poistenie pritom platme viac o 1,25 % a na invalidn poistenie o 1,5 % viac ako je frov sadzba.Akturne prepoty "frovch" sadzieb odvodov - jednotlivec (%)MODEL MUI A. Starobn poistenie (ven priemer*) Vyplcanie len starobnch dchodkov (+) vyplcanie pozostalostnch po dosiahnut dchodkovho veku Vyplcanie pozostalostnch pred dosiahnutm dchodkovho veku B. Invalidn poistenie (ven priemer*) C. Dchodkov poistenie spolu (A+B) 18,1 16,3 16,7 22,3 3,9 22,60 ENY 24,2 22,2 24,4 22,0 3,9 28,70 UNISE X 21,5 19,6 21,0 22,2 3,9 26,00 SASNO ROZDI S EL

28,75

2,75**

* vhou je poet jednotlivcov, ktor sa doij/nedoij dchodkovho veku ** kvantifikovan sadzby je mon so sasnmi sadzbami porovnva iba ako celok (set sadzieb starobnho a invalidnho poistenia) vzhadom k tomu, e vetky pozostalostn dchodky s v prepotoch zahrnut v rmci starobnho poistenia (v skutonosti sa as pozostalostnch vyplca aj z fondu invalidnho poistenia)

Zdroj: MFSR

Zaujmav je sledova frov sadzby poda pohlavia, ktor ukazuj, e mui platia na dchodkov poistenie viac ako je frov sadzba a naopak eny podstatne menej ako je ich frov sadzba. Dvodom je vy vek doitia ien ako muov, ke eny strvia v dchodkovom veku v priemere o 5 rokov viac. Plat to vak iba v prpade starobnho poistenia. V prpade invalidnho poistenia pohlavie nezohrva vznamn rolu. Pravdepodobnos invalidity je u oboch pohlav pribline rovnak. Rovnako je mon pozorova, e pokia by sa nevyplcali pozostalostn dvky, sadzba by v prpade starobnho poistenia bola len 19,6 %. Sadzbu zvyuje vyplcanie pozostalostnch dvok v prpade mrtia po dosiahnut dchodkovho veku. Vyiu sadzbu na rovni 22 % by mali plati aj t jednotlivci, ktor sa nedoij dchodkovho veku a je nutn vyplca pozostalostn dvky z ich naakumulovanch nrokov. Mono teda kontatova, e v sasnom priebenom pilieri udia poas aktvneho pracovnho ivota v priemere zaplatia viac ako z neho na dchodku vyber (samozrejme existuj viacer redistribcie medzi rznymi skupinami napr. od muov k enm, kee tie poberaj dchodok vrazne dlhie). S sadzby dostaton na vybilancovanie systmu ? Napriek tomu, e sadzby s na Slovensku vyie ako frov rove, nesta to na vybilancovanie priebenho systmu a je ho nutn financova aj z inch zdrojov. Niie uveden tabuka zobrazuje sadzby odvodov, ktor by bolo nutn ma, aby bol prieben systm vybilancovan. Pri vpote sa na strane prjmov abstrahovalo od vpadku prjmov z titulu existencie kapitalizanho piliera a pota sa aj s prjmami rezervnho fondu solidarity. 27

Porovnanie aktulnych sadzieb so sadzbami bilancujcimi fondy socilneho poistenia (%) Sasn Bilancujc Rozdiel 2008 2009 sadzby e sadzby*Dchodkov poistenie- z toho starobn poistenie - z toho invalidn poistenie

28,7522,75 6,00

31,526,9 4,6

-2,76-4.12 1.36

30,8826.33 4.55

32,7627.94 4.81

Nemocensk poistenie Poistenie v nezamestnanosti razov poistenie Garann poistenie SPOLU za vetky fondy

2,80 2,00 0,80 0,25 34,60

1,7 0,5 0,21 0,09 34,0

1.11 1.47 0.59 0.16 0.57

1.68 0.40 0.20 0.10 33,3

1.71 0.79 0.23 0.07 35,6Zdroj: MFSR

* Bilancujca sadzba bola vypotan ako ven priemer bilancujcich sadzieb rokov 2008 a 2009 s vhami 2:1

Relna sadzba odvodov na vyrovnanie hospodrenia priebenho dchodkovho systmu sa v prpade starobnho poistenia pohybuje na rovni pribline 27 %, o je v porovnan so sasnm stavom viac o 4,15 p.b. (rezervn fond solidarity chpeme ako sas starobnho poistenia). Naopak v prpade invalidnho poistenia je sasn sadzba vyia o 1,35 %. Znamen to, e u v rmci samotnho dchodkovho poistenia dochdza k redistribcii v prospech starobnho poistenia. Okrem krovej dotcie z invalidnho poistenia sa starobn poistenie dotuje aj cez in systmy socilneho poistenia, najm nemocensk poistenie, poistenie v nezamestnanosti a razov poistenie. V prpade nemocenskho poistenia je sasn sadzba vyia oproti relnej o 65 % (1,1 p.b.) a v prpade poistenia v nezamestnanosti a o 300 % (1,47pb). 3.1.2 Vka dchodkov alm faktorom, ktor m zsadn vplyv na bilanciu priebenho piliera je vka dchodkovch dvok. Snahou je zisti, i aktulna priemern vka dchodkov je vyia alebo niia, ako by naznaoval teoretick prepoet poda sasnej legislatvy. Sledovanm indiktorom je podiel priemernho dchodku vetkch dchodcov voi priemernej mzde, tzv. benefit ratio. Modelov prklad predpoklad skupinu jednotlivcov, ktorej je postupne v dchodkovom veku priznan dchodok vo vke 50 % priemernej mzdy, o pribline zodpoved sasnmu legislatvnemu stavu pri odpracovan 40 rokov a skutonosti za posledn obdobie.13. Dchodky sa po priznan kadorone indexuj. Model nepredpoklad zmeny v demografii. Vsledkom prepotu je priemern dchodok, vyplcan vetkm dchodcom, ktor je porovnvan so skutonosou v priebenom pilieri.Podiel priemernho dchodku na priemernej mzde - benefit ratio (%)mod MUI skutonos mod ENY skutonos

13 Na zklade skutonch dt zo Socilnej poisovne sa u muov pri vpote predpokladalo 40 odpracovanch rokov, u ien 38 rokov.

Starobn poistenie Invalidn poistenie

el 48,0 37,4

51,3 36,6

el 42,5 37,4

37,9 30,1Zdroj: MFSR

Celkovo je mon kontatova, e vka vyplcanch dchodkov z priebenho piliera nie je vyia ako ukazuje modelov prepoet. S vnimkou mierne vyieho "benefit ratia" u starobnch dchodkov vyplcanch muom je u ostatnch dchodkov benefit ratio niie, ako naznauje modelov prepoet. Znamen to, e dchodky vyplcan zo sasnho priebenho piliera s v priemere niie ako by mali by poda novej legislatvy, a teda nie s prinou deficitnho hospodrenia priebenho piliera. BOX 5: Predasn starobn dchodky neutralitaDchodkov systm umouje ods do dchodku skr alebo neskr ako je legislatvou ustanoven dchodkov vek. Pri predasnom starobnom dchodku je na Slovensku uplatovan penalizcia vo vke 0,5 % za kadch zaatch 30 dn (pribline 6 % rone), v prpade odchodu do dchodku neskr, je dchodok zven rovnakm spsobom. Pokia je penalizcia a bonifikcia dchodku neutrlna z pohadu celkovch benefitov, ktor m monos potencilny dchodca pobera, nem to na bilanciu dchodkovho systmu iadny vplyv a rovnako nemen motivcie ud vyuva tieto schmy. Prpadn odchlka od neutrlnej sadzby me by jednm z nstrojov politk, napr. na trhu prce. Vraznejia bonifikcia neskorch odchodov a zrove penalizcia predasnch starobnch dchodkov me ma za cie udra pracujcich na trhu prce o najdlhie, priom za odmenu im prid na dchodku. Naopak, v prpade predasnch starobnch dchodkov je potom vhodn zvoli viu penalizciu, aby odradila ud vyuva tto schmu. Akturne neutrlna penalizcia na Slovensku sa pri skorom odchode do dchodku o 1 rok pohybuje na rovni pribline 3,2 %, a pribline v rovnakej miere narast za kad al rok. V prpade bonifikcie je neutrlna rove mierne vyia, ako v prpade penalizcie a pri jednom roku je to na rovni 3,5 % za jeden rok. Aktulne nastaven percento v legislatve na rovni 6 % rone je teda v porovnan s vpotom podstatne vyie a vraznm spsobom zniuje vku dchodkov pri predasnom starobnom dchodku a naopak, vrazne zvyuje pri neskorom odchode. Akturne neutrlna sadzba v zvislosti od roku odchodu do dchodku (%)

-4 -3 -2 -1 0 1 2 3 4

29

Mui 12,7 9,9 6,9 3,6 0 3,9 8,1 12,6 17,4 eny 9,7 7,7 5,3 2,8 0 3,1 6,4 10,1 14,1 Priemer (aritmetick priemer) 11,2 8,8 6,1 3,2 0 3,5 7,25 11,35 15,75

Zdroj: MFSR

3.1.3 Poet platiteov a poet poberateov dchodcov a mlo platiteov ?

dvok

mme

vea

Kee na Slovensku s sadzby stanoven vyie ako je frov sadzba a priemern vka dchodkov je niia ako naznauje modelov prepoet, malo by to vies, za predpokladu nezmenenej demografie, k prebytkovmu priebenmu pilieru. Napriek tomu je vak prieben systm v deficite. Poslednm faktorom, ktor m vplyv na vybilancovanie systmu, je pomer potu poberateov dvok a potu platiteov do systmu.

Niie uveden tabuka sumarizuje vsledky prepotov, ktor vychdzaj z rovnakho modelu ako v prpade vky dchodkov.Podiel potu dchodcov a potu platiteov (%)MUI mod el 28,5 9,5 skutonos 34,0 11,5 ENY skuton model os 51,1 73,9 8,2 11,5Zdroj: MFSR

Starobn poistenie Invalidn poistenie

Vsledky v prpade starobnho poistenia s pomerne jednoznan. Aj v prpade muov aj v prpade ien je poet dchodcov vy ako modelov prepoet. Najm v prpade ien je rozdiel vznamn, ke v dchodku je a o 50 % ien viac, ako by malo by pri dchodkovom veku 62 rokov. Inm slovami na 100 pracujcich ien prinle takmer 74 ien - dchodcov. Dvody tohto stavu s najm nzky dchodkov vek ien v minulosti a samotn demografick truktra populcie. V prpade ien bol dchodkov vek dlhodobo vemi nzky, ke umooval, pri splnen podmienky potu odchovanch det, ods do dchodku u vo veku 53 rokov. 3.1.4 Valorizcia dchodkov Dleitm determinantom ivotnej rovne dchodcov je spsob, akm dochdza k zvyovaniu dchodkov v alch rokoch po priznan prvho dchodku. Indexcia dchodkovch dvok m sli na zachovanie uritej, zkonom definovanej, ivotnej rovne dchodcu. Vo veobecnosti existuj dva zkladn spsoby indexcie dchodkov, ktor je mon nsledne modifikova: 1. Zvyovanie o pevn sumu 2. Zvyovanie o percento a) Zvyovanie poda rastu nominlnych miezd v ekonomike. b) Zvyovanie poda rastu spotrebiteskch cien v ekonomike (inflcia). c) Kombincia tchto dvoch parametrov v uritom pomere (napr. 50:50). 1 Zvyovanie o pevn sumu Princpom zvyovania dchodkov o pevn sumu je kadmu dchodcovi prida rovnak sumu, napr. sumu, ktor zachovva priemernmu starobnmu dchodcovi kpnu silu. Na prv pohad vemi jednoduch pravidlo s intuitvnymi dsledkami a sce, e podpriemern dchodky bud relne (v stlych cench) rs a naopak nadpriemern dchodky klesa. Inmi slovami tto indexcia postupne mae rozdiely vo vkach priznanch dchodkov (ide o silne solidrny prvok, ktor sa men miery nhrady priznan na zklade zsluhovch pravidiel). Dlhodob pouvanie tohto spsobu indexcie m viacero nevhod. Uritej 31

skupine dchodcov relne zniuje prjmy a me spsobova problmy pri samotnej implementcii (je potrebn definova rzne sumy indexcie pre vetky typy dchodkov). 2a) Zvyovanie kpnej sily v slade s rastom relnych prjmov spolonosti Zvyovanie dchodkovch dvok poda rastu nominlnych miezd umouje zachova mieru nhrady dchodcu rovnak poas celej doby poberania dchodkovej dvky. Vka dchodku rastie rovnako ako prjmy pracujcich, preto sa relatvna pozcia vetkch poberateov dchodkovch dvok voi pracujcim nemen (relny dchodok rastie rovnako ako relna mzda). Rovnako to plat aj vo vzahu k novm dchodcom. Vka dchodku dchodcu, ktor u 10 rokov dchodok pober je rovnak ako dchodcu, ktormu bol priznan dchodok v sasnosti (ak mali plne rovnak prjmy aj dky kariry). Z pohadu verejnch financi ide o najviac nkladn zvyovanie dchodkovch dvok. 2b) Zachovvanie kpnej sily Opanm prpadom je indexcia dchodkovch dvok poda rastu spotrebiteskch cien v ekonomike (prpadne poda dchodcovskej inflcie). Miera nhrady priznanho dchodku sa indexciou poda inflcie postupne zniuje, priom vak dochdza k zachovaniu relnej vky dchodku. Znamen to, e aj ke dchodok nerastie tak rchlo ako prjmy pracujcich, relna kpna sila dchodku je aj po 10 rokoch poberania rovnak ako v ase odchodu do dchodku. Relatvna pozcia dchodcov, poberajcich dchodok urit obdobie, sa v porovnan s pracujcimi zniuje, rovnako ako aj voi dchodcom, ktorm bol priznan dchodok neskr. Znamen to, e dchodca, ktor pober dchodok u desa rokov, bude ma v danom ase ni dchodok, ako rovnako zarbajci dchodca, ktor odde do dchodku neskr. Z pohadu verejnch financi ide o najmenej nkladn zvyovanie dchodkovch dvok. 2c) Kombinovan indexcia inflcia a mzdy Treou monosou je kombincia predolch dvoch parametrov, naprklad sasn indexcia z polovice poda rastu nominlnych miezd a z polovice poda rastu inflcie. V tomto prpade ide o hybrid, ktor zabezpeuje vyiu mieru nhrady ako v prpade indexcie inflciou, ale niiu, ako by bola v prpade indexcie nominlnymi mzdami. Relne dchodky v ase rast, ale pomalie ako prjmy pracujcich. Relatvna pozcia je teda voi pracujcim niia, podobne ako aj voi novm dchodcom.Porovnanie indexci : 100 = priznan dchodok (stle ceny)

200 180 160

p d ok d : re p la y inflcia : 2% rast relnych m : 3% iezdzdroj: MF SR

Pre a proti rznych spsobov indexcie dchodkov

140 120 100

PRE

PROTI

1. pevn suma

2a) inflan indexcia

nesystmov - snaha o pravu u priznanch mier nhrady, politicky lkav, zdanlivo komplikovan - potrebn jednoduch viacero sm pre rzne typy penzi, pri zlom nastaven neakan distribun dopady priznan dchodky maj vyiu jednoduchos, fiklne ivotn rove ako star nklady, zachovva rovnak (indexovan) aj v prpade, ak ivotn rove dchodcov ak dchodcovia mali identick mali pri priznan dchodku kariry jednoduchos, ivotn rove dchodkov rastie s rastom relnych prjmov v ekonomike fiklne nklady

2b) mzdov indexcia 2c) kombincia indexcie o inflciu a mzdy (dnen spsob)

jednoduchos, kombinuje pre a proti mzdovej a inflanej indexcie

80 60 40 20

Sasn spsob indexcie v SR (vajiarska metda 50 % inflcia a 50 % mzdy) v sebe kombinuje jednoduchos administrcie a dchodcom z asti umouje benefitova z rastu relnych prjmov v ekonomike (nad rmec zachovania kpnej sily). Jeho hlavnou nevhodou v porovnan s inflanou indexciou s fiklne nklady, ktor z pohadu dlhodobej udratenosti systmu maj vznamn vplyv.

3.2 Hospodrenie priebenho piliera v dlhodobom horizonte

Sprvne nastavenie dchodkovho systmu je nevyhnutn najm z toho dvodu, e prpadn nerovnovhy sa mu prejavi s odstupom asu a zrove ich nie je mon okamite riei. U priznan nroky je vemi obtiane dchodcom zobra, i u z politickch alebo aj prvnych dvodov. Je nevyhnutn, aby legislatvne nastavenie systmu zohadovalo predpokladan vvoj pribenho piliera aj do

indexcia - inflcia indexcia - m zdy indexcia - kom (50 b.33

0 0 1 2 3

4

5

budcnosti, idelne v horizonte jednej genercie. Nasledujce asti materilu maj za cie ilustrova vvoj hospodrenia priebenho piliera za predpokladu platnosti sasnej legislatvy a vplyv na hospodrenie verejnej sprvy. 3.2.1 Demografick trendy Demografick vvoj v najblich dekdach je do vekej miery preduren truktrou populcie v sasnosti. Projekcia demografie na dlhie obdobie (50 a viac rokov) je spojen s vyou mierou neistoty, ktor sa prejavuje predovetkm vo vekosti populcie. truktra populcie a tm aj pomerov ukazovatele (old-age dependency ratio14), ktor s kov z pohadu udratenosti verejnch financi, vak zostvaj v rznych simulcich pomerne stabiln. Demografick predpoklady do roku 2060 vychdzaj z projekcie Eurostatu (EUROPOP2008). hrnn plodnos15 kles v SR od roku 1950, kedy dosahovala rove 3,5 dieaa na 1 enu. V roku 2009 dosiahla hrnn plodnos rove 1,41, o je znane pod priemerom E15 na rovni 1,64. Projekcia hrnnej plodnosti poda EUROPOP2008 berie tento efekt do vahy. Na zklade tdii sa toti zistilo, e nie je vhodn sledova hrnn plodnos v benom kalendrnom roku a na zklade toho robi projekcie. V snahe zakomponova asov efekt sa pouva metda vekovch skupn (cohort approach). Znamen to, e sa analyzuje hrnn plodnos ien narodench v rovnakom kalendrnom roku a vvoj ich prodnosti v ase. Vsledky ukazuj, e takto vypotan indiktor je znane stabilnej a nekles tak vrazne.Miera prodnosti v rokoch 1950-2060 Oakvan dka ivota vo veku 65 rokov

4,0 3,5 3,0 2,5zdroj: VDC, EUROPOP 2008

26,0 24,0 22,0 20,0zdroj: VDC, EUROPOP 2008

Zvyovanie priemernej dky ivota16 podiarkuje pojem starnutia populcie. V odbornej verejnosti jednoznane prevlda nzor, e udia sa bud dova oraz vyieho veku.

eny m ui

Priemern dka ivota na Slovensku dosahovala v roku 2009 u muov 71,3 roka a u ien 78,7 roka. V rmci E25 s to siedme, resp. ieste, najniie hodnoty.14 15 Podiel populcie vo veku 65 a viac rokov na populcii vo veku 15-64 rokov. Priemern poet ivonarodench det pripadajcich na jednu enu poas jej celho reproduknho obdobia (15 - 49 rokov), pri zachovan rovne plodnosti sledovanho roka a za predpokladu nulovej mrtnosti. 16 Poet rokov, ktor v priemere ete preije prve naroden osoba za predpokladu, e sa mrtnostn pomery nezmenia, t. j. pouva sa mrtnostn tabuka pre dan rok.

Z tohto dvodu sa v najblich desaroiach oakva vrazn vzostup a dobiehanie eurpskeho priemeru. Do roku 2060 sa predpoklad nrast oakvanej dky ivota u muov o 10,6 roka a u ien 8,6 roka. Kombincia doteraz spomenutch predpokladov bude ma za nsledok pokles populcie Slovenska zo sasnej rovne 5,4 mil. obyvateov na rove pribline 4,5 mil. do roku 2060 (-16 %).truktra populcie v roku 2007Mui e ny

truktra populcie v roku 2060Mui e ny

9 0 8 0 7 0 6 0 5 0 4 0 3 0 2 0 1 0

9 0 8 0 7 0 6 0 5 0 4 0 3 0 2 0 1 0

5 00 0 0

4 00 0 0

3 00 0 0

2 00 0 0

1 00 0 0

zdroj: VDC, EUROPOP 20080 1 00 0 0 2 00 0 0 3 00 0 0

0

4 00 0 0

5 005 00 0 0 0 0

4 00 0 0

3 00 0 0

2 00 0 0

1 00 0 zdroj: VDC, 0 0 0 1 0 EUROPOP 0 0 4 0 0 0 0 2 0 0 3 2008 0 0 0 0 0 0

0

5 00 0 0

Pokles populcie bude sprevdzan efektom starnutia. V sasnosti produktvna populcia, pozostvajca zo silnch ronkov narodench v rokoch 19601985, dosiahne postupne dchodkov vek. Demografick krza bude vrcholi okolo roku 2055, kedy pomer medzi populciou vo veku 65+ a produktvnou populciou (1564) bude najhor. Zjednoduene povedan, km v sasnosti sa mus stara es obanov v produktvnom veku o jednho v poproduktvnom veku, v roku 2060 na jednho dchodcu bude pripada iba jeden a pol pracujceho.

Trendy vo vekovch skupinch

Index zvislosti v starom veku

3002007 =100

80zdroj: VDC, EUROPOP 2008

Vsledok demografickej prognzy je dan ako u bolo uveden - predovetkm pouitmi predpokladmi, ktor nepredpokladaj vrazne aktvnu rolu ttu ovplyvujcu sprvanie sa obyvateov a celkov stav populcie. Na mieste je otzka, i me vlda nieo urobi v prospech zmeny truktry populcie? Odpove je kladn: naprklad cez populan alebo migran politiku je mon tieto procesy sasti ovplyvni (minimlne sa o to treba poksi). Vsledkom tchto politk me by o nieo vyia miera prodnosti a migrcie, ako je tomu v sasnch prognzach, avak to stle nebude stai na odvrtenie hrozivho

250 200

70

index zvislozdroj: VDC, EUROPOP 2008

15-64 60 65+ 0-14 50

35

trendu, nakoko ten je vo vznamnej miere preduren u doterajm vvojom populcie. V kadom prpade vak treba vnma vyie uveden politiky oraz vnejie, aby nsledky starnutia boli zmiernen. 3.2.2 Bilancia dchodkovho systmu Penzijn vdavky vyplcan z verejnch zdrojov poda aktualizovanch vpotov vzrast do roku 2060 o 3,4 % HDP, z rovne pribline 6,8 % HDP17 v roku 2007, na 10,2 % HDP v roku 2060. Po zahrnut dchodkov zo skromnho kapitalizanho piliera vdavky vzrast a 5,6 % HDP, o vyjadruje vernej obraz o potencilnom vplyve demografickho vvoja na vdavky dchodkovho systmu.Projekcia vvoja penzijnch vdavkov 2007-2060 (% HDP)200 7 202 0 203 0 204 0 205 0 206 0 200 760

Verejn penzijn vdavky (prv pilier + soc. dvky) Privtne penzijn vdavky (druh pilier) Celkov penzijn vdavky

6,8 0,0 6,8

6,3 0,1 6,5

7,3 0,5 7,8

8,3 1,0 9,3

9,4 1,7 11, 1

10, 2 2,2 12, 4

3,4 2,2 5,6

Jednoduchou dekompozciou (metodika EK) je mon na slach ilustrova jednotliv faktory, ktor ovplyvuj vvoj podielu verejnch penzijnch vdavkov na HDP. Metodika je nasledujca:

Dependency Ratio Effect Coverage Ratio effect Employment Benefit Ratio Effect Rate Effect Pension Exp. Populat. 65 + Pensioners Populat.15 64 Average Pension Working People15 64 = GDP GDP Populat.15 64 Populat. 65 + Working People15 64 HoursWorked15 71 residual HoursWorked 15 71

Faktory vvoja verejnch vdavkov na penzie 2007 - 2060 (p.b. HDP) 200720 Zmena penzijnch vdavkov (p.b. HDP) Dependency ratio Coverage ratio 1/Employment rate Benefit ratio -0,5 2,7 -1,6 -0,7 -0,3 202030 1,0 2,2 -0,7 0,0 -0,4 203040 1,0 1,7 -0,2 0,2 -0,6 204050 1,1 3,0 -0,8 0,0 -0,7 205060 0,8 2,1 -0,6 -0,1 -0,5 200760 3,4 11,7 -3,9 -0,6 -2,4

* nzvy jednotlivch indiktorov sa zmerne neprekladali

zdroj: Ageing Report 2009

17 vplyvom poklesu HDP zaprinenm hospodrskou krzou sa podiel dchodkov na HDP zvil a na sasnch pribline 8 % HDP.

do sloveniny ** tabuka neobsahuje daj za rezidul

Z dekompozcie je vidie, e jedinm a hlavnm dvodom rastu podielu penzijnch vdavkov na HDP v budcnosti bude negatvny demografick vvoj (Dependency ratio). Postupn predlovanie strednej dky ivota v kombinci s najniou hrnnou plodnosou bude do roku 2060 znamena najvraznejiu zmenu vekovej truktry obyvatestva v celej E. Takto zmena skladby obyvatestva bude teda automaticky spsobova tlak na vdavky verejnej sprvy. Naopak predlovanie efektvneho veku odchodu do dchodku spolu s rastom zamestnanosti (Coverage ratio a 1/Employment rate), zavedenie druhho piliera (Benefit ratio) a spsob valorizcie dchodkov (Benefit ratio), s protivhou negatvneho demografickho vvoja a zmenuj tlak na rast podielu penzijnch vdavkov na HDP. Z pohadu priebehu vvoja podielu penzijnch vdavkov na HDP mono horizont rokov 2007-2060 zjednoduene rozdeli do dvoch obdob, a to na obdobie do roku 2020 a po roku 2020.Penzijn vdavky v SR 2007-2060 (% HDP)14 13 12 11 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 0 vda kapita n pilie (%HDP) vky liza ho ra ve jn penzijn vda (%HDP) re vky

V obdob do roku 2020 by pomer penzijnch vdavkov na HDP mal mierne poklesn, a to z troch dvodov. Prvm je starnutie obyvatestva, ktor by sa poda projekci Eurostatu malo vraznejie zrchli a v druhej polovici nasledujceho desaroia (po roku 2015). Zrove v tomto obdob bude na prieben pilier pozitvne vplva ekonomick rast a predlovanie veku odchodu do dchodku na 62 rokov. Prve predlujci sa vek odchodu do dchodku u ien na 62 rokov (nabieha efektvne a do roku 2024) pozitvne vplva na pokles podielu penzijnch vdavkov na HDP tm, e zniuje poet novopriznanch dchodkov poas obdobia jeho zvyovania (doasn efekt) a predluje dobu participcie na trhu prce, m skracuje dobu poberania dchodku (trval efekt). Tretm faktorom, pozitvne psobiacim na pokles podielu vdavkov na HDP, je ekonomick rast, ktor bude predbieha rast penzijnch vdavkov. 37

2007 2009 2011 2013 2015 2017 2019 2021 2023 2025 2027 2029 2031 2033 2035 2037 2039 2041 2043 2045 2047 2049 2051 2053 2055 2057 2059

zdroj: Ageing Report 2009

Je to najm kvli valorizcii dchodkov, ktor je dnes legislatvne definovan ako aritmetick priemer rastu inflcie a rastu priemernej nominlnej mzdy. V praxi to znamen, e vdavky na u vyplcan dchodky relne rast pribline polovinm tempom rastu priemernej relnej mzdy (zjednoduene mono poveda, e v dlhodobom horizonte polovinm tempom rastu relneho HDP). Pravidlo o valorizcii zniuje tlak na penzijn vdavky poas celho obdobia, je vak vraznej v prvch rokoch vzhadom na rchlej ekonomick rast vyplvajci z dobiehania vyspelch ekonomk. Spomnan faktory by mali plati aj v obdob rokov 2004 - 2010. V om sa vak klesajci trend penzijnch vdavkov v pomere k HDP nepotvrdzuje. Dvod mono hada v legislatvnych pravch, ktor zvyuj vdavky na penzijn dvky, vo vznamnom vyuvan intittu predasnho starobnho dchodku a existencii prechodnho mechanizmu, ktorm sa upravuje vka POMB do roku 2014, resp. od roku 2011 dochdza k zakonzervovaniu predmetnej pravy. Od roku 2020 zan penzijn vdavky (ako % HDP) vplyvom negatvneho demografickho vvoja rchlo narasta a bud sa zvyova a do konca projektovanho horizontu, t.j. roku 2060. V obdob po roku 2020 vak zrove do dchodku zan odchdza prv dchodcovia - sporitelia, teda t, ktor si dnes na svoj dchodok sporia v druhom pilieri. Vyplcanie asti dchodkovch dvok z druhho piliera prinesie po roku 2020 vznamn sporu vo vdavkoch priebenho piliera.Vvoj implicitnho dlhu (% HDP)330% 320% 310% 300% 290% 280% 270% 260% 250% 240% 230% 220% 210% 200% 190% 180% 170% 160% sasn legislatva bez zave denia II . pilie v roku 2005 ra

Vvoj verejnch vdavkov na penzie (%HDP)15 14 13 12 11 10 9 8 7 6 2007 2009 2011 2013 2015 2017 2019 2021 2023 2025 2027 2029 2031 2033 2035 2037 2039 2041 2043 2045 2047 2049 2051 2053 2055 2057 2059 5 bez zave denia II. piliera v roku 2005 sasn legisla tva

2007 2009 2011 2013 2015 2017 2019 2021 2023 2025 2027 2029 2031 2033 2035 2037 2039 2041 2043 2045 2047 2049 2051 2053 2055 2057 2059

zdroj: MFSR

zdroj: MFSR

Vzhadom k harmonogramu prpravy dlhodobch projekci nie s v makroekonomickch predpokladoch zahrnut vplyvy globlnej ekonomickej krzy. Tieto predpoklady boli pripravovan zaiatkom roka 2008 po publikovan jarnch prognz EK (Spring 2008 Forecasts). Z pohadu dlhodobch projekci bude vekos vplyvu ekonomickej krzy zvisie najm od jej dky a vky ekonomickho rastu po jej skonen, o je dnes mon len ako predpoveda. Oakva sa vak, e celkov vplyv bude negatvny, najm z dvodu poklesu rastu potencilneho produktu. Celkov vka vdavkov verejnej sprvy sa tak vplyvom krzy ako podiel na HDP zvila, napr. v prpade Slovenska to bolo zo 6,8 na 8 % HDP.

BOX 6 Alternatvne scenre dlhodobch projekci vplyvu starnutia obyvatestvaV rmci AWG sa pripravuj aj viacer testy senzitivity na zmenu demografickch a makroekonomickch predpokladov. Z vsledkov vyplva, e dlhia stredn dka ivota a nulov migrcia maj pomerne siln negatvny vplyv, zatia o vyia produktivita prce a vyia zamestnanos, naopak zniuj podiel penzijnch vdavkov na HDP (prve vaka vyiemu HDP).Predpoklady jednotlivch scenrov : Vyia stredn dka ivota - v porovnan so zkladnm scenrom je stredn dka ivota pri naroden vyia o 1 rok na konci projektovanho obdobia. Vy rast produktivity prce: - v porovnan so zkladnm scenrom rastie produktivita prce rchlejie od roku 2010. Od roku 2020 rastie o 0,25 p.b rchlejie ako v zkladnom scenri. Vyia miera zamestnanosti: rast zamestnanosti (15-64) je v obdob 2010-2020 vy o 1 % v porovnan so zkladnm scenrom o od roku 2020 zabezpe mieru zamestnanosti vyiu o 1 p.b. ne v zkladnom scenri. Vyia miera zamestnanosti starch: rast zamestnanosti starch (55-64) je v obdob 2010-2020 vy o 5 % v porovnan so zkladnm scenrom, o od roku 2020 zabezpe mieru zamestnanosti starch vyiu o 5 p.b. ne v zkladnom scenr. Nulov migrcia v krajine neexistuje migrcia.

Alternatvne scenre (% HDP)

2007 2020 2030 2040 2050 2060 Zkladn scenr 6.8 6.3 7.3 8.3 9.4 10.2 Vyia stredn dka ivota 6.8 6.3 7.4 8.4 9.7 10.6 Vy rast produktivity prce 6.8 6.3 7.2 8.2 9.3 10.1

39

Vyia miera zamestnanosti 6.8 6.2 7.2 8.2 9.3 10.2 Vyia miera zamestnanosti starch 6.8 6.2 7.2 8.2 9.3 10.2 Nulov migrcia 6.8 6.3 7.4 8.4 9.8 10.8

3.3 Zsluhovos v systmeSasn dchodkov systm obsahuje prvky zsluhovosti, a to v prvom i druhom pilieri. Zsluhovos v kapitalizanom pilieri m svoje opodstatnenie, pretoe ide vlastne o sporenie na dchodok, v ktorom vka dchodku je priamo mern nasporenej sume a miere zhodnotenia. Cel kapitalizan pilier je mimo verejnch financi, ke odvody na druh pilier nie s poda medzinrodnch metodk posudzovan ako as daovho zaaenia (nie s ani prjmom verejnej sprvy) a takisto budce dchodky z druhho piliera nebud sasou vdavkov verejnej sprvy. V prpade priebenho piliera je otzka miery zsluhovosti vecou spoloenskch preferenci. Aj v rmci medzinrodnho porovnania vychdza, e existuj systmy od isto solidrnych a po isto zsluhov. Vina krajn sa vak vybrala strednou cestou, t.j. poskytuje len urit mieru zsluhovosti. Znamen to, e ist miera nhrady s rastcim prjmom postupne kles. Niie uveden grafy prezentuj situciu na Slovensku v dvoch prpadoch. Ten prv (vavo) predstavuje legislatvny stav, ktor by existoval po dobehnut

prechodnch obdob (rok 2014), kedy sa POMB pre vpoet dchodkov neupravuje (pln zsluhovos). Druh prpad (vpravo) je skuton stav zodpovedajci legislatve roka 2011, kedy dolo k definitvnemu zmrazeniu prechodnho obdobia, o de facto znamen trval zruenie plnej zsluhovosti, tak ako bola pvodne zaman (POMB sa naalej upravuje koeficientmi).Miery nhrady (voi poslednej mzde) bez pravy POMB Miery nhrady (voi poslednej mzde) s pravou POMB

bez pravy POMB

m ran h d ie ra y

Miery nhrady (voi priemernej mzde)

Miery nhrady (voi priemernej mzde) s pravou POMB

18 Dvodom rastu istej miery nhrady v prvom prpade je da z prjmov, ktor je progresvna ak hrub prjem vzrastie o jednotku, dchodok tie o jednotku (kee sa nezdauje) ale ist mzda o menej ako jednotku.

m ran h d ie ra y

Zmrazenie prechodnho obdobia zabezpeilo, e ist miera nhrady s rastom prjmov nerastie18, naopak vemi mierne kles na rove okolo 60 %. Pri prjmoch nad 3-nsobokom priemernej mzdy ist miera nhrady v oboch prpadoch kles, o je dsledkom existencie stropu na dchodkov nroky, ktor vznikaj maximlne do rovne 3-nsobku priemernej mzdy (obmedzenie hodnoty POMB na maximlne 3). Rovnako na zaiatku mzdovej distribcie, pribline do rovne 0,8-nsobku priemernej mzdy, sa ist miera nhrady sklad z dvoch zloiek, prvou je samotn priznan dchodok a druhou zlokou je doplatok zo systmu ttnych socilnych dvok, nakoko vka dchodku nebola dostaton vysok a dchodca spadol do systmu hmotnej ndze. Vplyv hmotnej ndze na mieru nhrady dokresuj aj nasledujce grafy, kde je miera nhrady prezentovan nie voi poslednej mzde dchodcu, ale voi priemernej mzde v ekonomike. V sasnom systme (vpravo), ak lovek zarbajci 40 % priemernej mzdy (o je v istom 46 % istej priemernej mzdy) odde do dchodku, jeho ist miera nhrady bude pribline 43 % (priom takmer tretina prjmov pochdza z dvky v hmotnej ndzi).

100% 95% 90% 85% 80% 75% 70% 65% 60% 55% 50% 45% 40% 35% 30% 25% 20% 15%

Zdroj: MFSR

100% 95% M ry n h ie ra 90% 85% 80% 75% 70% 65% 60% 55% 50% 45% 40% 35% 30% 25% 20% hrub m hrub m nhrady - VIAN iera iera 15% hrub m ieraZdroj: MFSR

41

200 % 180 %Zdroj: MFSR

180% 160%Zdroj: MFSR

Pri definovan miery zsluhovosti je preto potrebn zamera sa na tieto 3 problmy: Dchodkov systm generuje vemi nzke dchodky pre nzkoprjmovch a pre osoby s vemi krtkym obdobm dchodkovho poistenia, ktor je nutn zvyova dvkami v hmotnej ndzi. Je preto otzkou i a ak lohu m v dchodkovom systme zohrva intitt minimlneho dchodku. ist miera nhrady po rove 3-nsobku priemernej mzdy je bez zohadnenia zmrazenia POMB rastca a patr medzi rarity v rmci krajn OECD. Zmrazenie pravy POMB na rovni roka 2011 situciu iastone zlepilo, systm je vak stle na tchto rovniach miezd silne zsluhov (miera nhrady je stabiln). Pri prjme nad 3-nsobok priemernej mzdy do rovne 4-nsobku priemernej mzdy s platen socilne odvody istou daou, nakoko nemaj vplyv na vznik dchodkovch nrokov. V tomto prpade ide teda o ist solidaritu, o me vies k neochote plati odvody.

160 % 140 %

140% 120% 100% 80% 60% 40% 20% 0%

120 %

100 %

BOX 7: Legislatvne pravy v obdob od 2004 2010 s vplyvom na zsluhovos priebenho piliera Reforma priebenho piliera v roku 2004 predpokladala vznik plne zsluhov priebenho piliera. Schvlen zkon predpokladal urit tranzitvne obdobie (do roku 2006), ktor malo doasne zvyova nzke dchodky a zniova vysok dchodky (prava POMB). Bol to vak jedin a doasn mechanizmus. Realita poslednch iestich rokov vak ukzala, e pri kadej prleitosti bola snaha zsluhovos obmedzi a opatrenia boli prijman v prospech nzkoprjmovch dchodcov. Do popredia sa preto natska legitmna otzka, i je miera zsluhovosti, definovan v priebenom systme, dlhodobo udraten.

80% 60% 40% 20%

Rozrenie tranzitvnej doby a do roku 2014 a nsledne zamrznutie na roku 2011 Rozrenie obdobia pre vpoet dchodku (POMB) z 10 na 22 rokov (nie pred rok 1984) Zsahy do indexcie dchodkov Vianon prspevky a in jednorazov transfery Zvenie maximlnych vymeriavacch zkladov (vyie odvody) bez adekvtneho zvenia budcich dchodkov

.4

.6

.8

.0 .4 .2 .6 .4 .8 .6

0%

3.4 Nestabilita legislatvy a spoloensk oakvaniaKovm prvkom dchodkovho systmu, nech je postaven na akejkovek filozofii, mus by jeho stabilita a predvdatenos. Len takmuto systmu bud udia dverova, pretoe im umon sprvne predvda budce dchodky a tomu prispsobi svoje rozhodnutia poas produktvneho ivota v oblasti spor a spotreby. Prve rta dlhodobosti rob dchodkov systm jedinenm oproti inm systmom (naprklad daovmu systmu), a preto je zvl potrebn irok politick konsenzus o jeho zkladnej podobe. Stabilita legislatvy je zkladnm predpokladom pre tvorbu oakvan o vke budcich dchodkov. Na ilustrciu je mon uvies dva prklady. Prv predpoklad situciu, kde prieben pilier poskytuje minimlny dchodok. Druh prklad uvauje so ttom garantovanm systmom poskytujcim vinu prjmov v dchodku. V situcii, kde ttom garantovan prieben pilier poskytuje len minimlnu nhradu prjmu (niekde na rovni ivotnho minima), je samozrejm, e si obania musia na zachovanie ivotnho tandardu naetri svojpomocne. Obania s o tejto skutonosti upovedomen, i u z interpretcie legislatvy alebo zo sksenost od svojich rodiov, preto sa poda tohto aj sprvaj. Dobrovone si sporia na dchodok, kee prspevky na povinn poistenie s relatvne nzke. Minimlny dchodok priebenho piliera sli len ako socilna sie s cieom poskytova minimlny ivotn tandard vetkm obanom. V druhom prpade, kde ttom garantovan prieben pilier dlhodobo poskytuje vinu prjmov dchodcu sa d oakva, e obania sa bud spolieha na tento systm. Platenie prspevkov povauj za sporenie na dchodok, aj ke v skutonosti s pouit na vplatu dchodkov sasnm dchodcom. Vlda vak deklaruje svoj zvzok vyplati aj sasnm prispievateom zo systmu adekvtny dchodok (koncepcia implicitnho dlhu). Tento prstup demotivuje obanov vytvra dodaton spory na dchodok, kee oakvaj porovnaten vku dchodkov, ako je v sasnosti. Dchodkov systm na Slovensku pred reformou priebenho piliera a spustenm kapitalizanho bol solidrny. Znamenalo to, e podpriemerne zarbajci obania dostali dchodok, ktor im postaoval na udranie ivotnho tandardu bez dodatonej potreby tvorby spor. Naopak, vysokoprjmov obania vedeli, e maximlna vka dchodku bola ohranien legislatvou. Aj ke zarbali nadpriemerne, ich dchodok bol na rovni priemerne zarbajceho obana (vysok redistribcia). Pre zachovanie ivotnho tandardu si museli na dchodok spori. plne odlin situcia nastala po zaveden zsluhovosti do priebenho piliera a spusten kapitalizanho piliera. Vka dchodku u zvis od prjmov prispievatea, o znamen, e dchodok odra ivotn rove obana pred odchodom do dchodku. V tomto prpade by vysokoprjmov nemuseli 43

vytvra dodaton spory, lebo vka dchodku je adekvtna ich pvodnm prjmom a platenm prspevkom. V skutonosti napriek tomu, e bol zaveden princp zsluhovosti, tendencia legislatvnych prav za poslednch 6 rokov smerovala optovne k solidarite. Otzkou teda je, ako maj obania vnma tento systm a ak vku dchodkov maj v budcnosti oakva, ke takmer okamite po spusten reformy sa parametre dchodkovho systmu podstatne menili. Tvorba oakvan by sa vak nemala upiera len na aktulne znenie legislatvy. Parametre dchodkovho systmu sa mu v budcnosti meni, priom lohou vldy je poskytn obanom o mono najpresnejie informcie o predpokladanom vvoji. V situcii Slovenska je to najm: Zrelnenie oakvan ohadne budcich dchodkov v priebenom pilieri. Dsledkom nepriaznivho demografickho vvoja a oakvanch dsledkov na hospodrenie verejnch financi je pravdepodobn, e bude nutn parametre priebenho piliera upravi, napr. zni mieru nhrady a zvi dchodkov vek. V prpade II. kapitalizanho piliera zrelni oakvania o vnosnosti, transparentne komunikova vku poplatkov a pripravi pravidl (legislatvny rmec) pre kpu anut .

4. Problmy v ostatnch sastiach dchodkovho systmu4.1 Kapitalizan pilier4.1.1 as v kapitalizanom pilieri Systm starobnho dchodkovho sporenia bol od svojho zavedenia v roku 2005 povinn pre vetkch poistencov na starobn poistenie vstupujcich na trh prce po roku 2005. Ostatn na trhu prce si mohli vybra, i chc zosta v jednopilierovom, alebo sa zapoja do dvojpilierovho systmu. Od 1. janura 2008 sa zaviedol prvok dobrovonosti do prvnej pravy starobnho dchodkovho sporenia. V praxi to znamen, e pokia novovstupujci na trh prce neprejavia aktvny zujem participova v dvojpilierovom systme v priebehu prvch iestich mesiacov, zostvaj v isto priebenom systme. Dsledkom tohto nastavenia je prepad potu novch sporiteov na pribline hranicu 13 % zo vetkch, ktor mali monos sa rozhodn pri prvom vstupe na trh prce. Dvodom tohto prepadu je bu relny nezujem o sporenie si do II. piliera, alebo skutonos, e rozhodnutie vstpi do II. piliera mus urobi mlad lovek, ktor sa aktvne nezaujma o spsob zabezpeenia si dchodku. Vychdzajc z popularity kapitalizanho piliera medzi produktvnou populciou v ase jeho spustenia, hlavnm dvodom nzkeho potu vstupujcich je nutnos vyvin aktivitu. Z dlhodobho hadiska by tento vvoj znamenal

oslabenie pozcie kapitalizanho piliera a zhorenie verejnch financi (pri v sasnosti platnej legislatve19) pravdepodobne niiu rove dchodkov v budcnosti

udratenosti

Z vyie uvedench dvodov by mala prebehn diskusia, i m by II. pilier povinn pre novovstupujcich na trh prce, alebo sa ponech prvok dobrovonosti s tm, e ako zkladn voba bude kapitalizan pilier.

19

Pre porovnania dlhodob projekcie penzijnch vdavkov z verench zdrojov potali so zapojenm sa do druhho piliera na rovni 95 %, o je nsobne viac ako je realita. Z uvedenho dvodu projekcie vdavkov s podhodnoten.

45

Podiel sporiteov z novovstupujcich na trh prce (%)

Vekov truktra sporiteov k 31.12.2010

100% 90%4.1.2 Nroky z priebenho piliera

80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10%

Zdroj: Socilna poisova

Vka sadzby na starobn poistenie isto v priebenom systme je na rovni 18 %. astnci dvojpilierovho systmu rozdeuj tto platbu do priebenho piliera a do kapitalizanho piliera, priom sadzba v pomere 50:50, teda 9 % do priebenho piliera a rovnakch 9 % aj do kapitalizanho piliera. Rovnakm spsobom dolo v prpade dvojpilierovho systmu aj k rozdeleniu nrokov z pribenho piliera. Sporite dostva zo Socilnej poisovne dchodok len vo vke 50 % toho, na o by mal nrok, keby bol len v isto priebenom systme. Takto nastavenie sadzieb a nrokov by bolo v poriadku len za predpokladu, e nedochdza k dotovaniu priebenho piliera cez ostatn fondy Socilnej poisovne. Jednoznanm prkladom je rezervn fond solidarity, ktor je uren na vykrvanie deficitov v priebenom pilieri. Prspevky vo vke 4,75 % do tohto fondu platia vetci rovnako, bez ohadu na to, i s alebo nie s astnkmi dvojpilierovho systmu. Efektvne tak dchodkov sporite plat na dchodkov poistenie sadzbu vo vke 13,75 % (9 %+4,75 %), o je a 60,4 % celkovej sadzby na dchodkov poistenie. Podobn prstup by sa mohol poui aj pre ostatn fondy, ktor by tak zvili podiel odvodu o alch 4,15 p.b., na rove 17,9 %. Celkovo tak do priebenho piliera plat dchodkov sporite a 17,9 % (9 %+4,75 %+4,15 %) z celkovch 26,9 % (9 %+9 %+4,75 %+4,15 %), o je takmer 67 %.

4 -5 1 0 26,8%

Zdroj: Socilna poisova

V kontraste s nrokom na dchodok vo vke 50 % ide o zjavn nesla