dotyky a spojenia 25. jún – 1. júl 2012 · rodné divadlo, aréna, trnava, košice, či...

8. ročník martinského festivalu divadiel na Slovensku

25. jún – 1. júl 2012d o t y k y a s p o j e n i a

Národný dom

Divadelné námestieŠtúdio SKD

Telekom pódium

Zlaté kúpeleTurčianske Teplice

pódium

železničná stanicaSNM

Millenium

reštaurácia Pasáž

Dotyky a spojenia 2012

33 inscenácií 29 divadiel z 15 miest15 inscenácií v hlavnom programe

Hlavným organizátorom festivalu Dotyky a spojenia je Slovenské komorné divadlo Martin.

Záštitu nad festivalom prevzal Marek Maďarič, minister kultúry SR.

Festival finančne podporili: Ministerstvo kultúry SR,

mesto Martin a Žilinský samosprávny kraj, ktorý je zriaďovateľom SKD.

Milí kolegovia divadelníci, teatrológovia, vzácni naši verní pravidelní i občasní diváci, milí festivaloví hostia!

Slovenské komorné divadlo Martin v spolupráci s veľkou divadelnou obcou na Slovensku, za finančnej podpory Ministerstva kultúry SR, Žilinského samo-správneho kraja, mesta Martin a našich partnerov, vám opäť ponúkajú to naj-lepšie, najzaujímavejšie a najatraktívnejšie, čo sa za túto sezónu na našich pro-fesionálnych javiskách urodilo.

Všetkých návštevníkov, no najmä rodičov so svojimi ratolesťami, môžem potešiť dobrou správou. Vďaka spomínanej finančnej podpore Divadelné ná-mestie po ročnej pauze opäť ožije inšpiratívnym i lákavým pouličným divadel-ným a hudobným programom.

Zaželajme si spoločne úspešný 8. ročník martinského festivalu divadiel na Slovensku Dotyky a spojenia.

František Výrostko, riaditeľ SKD Martin na základe poverenia a riaditeľ festivalu

Festival Dotyky a spojenia prekonal detské choroby, je tu ôsmy ročník a sme veľmi radi, že opäť máme tú česť privítať v Martine kolegov, di-vadelníkov z celého Slovenska. Po minuloročných finančných problémoch Martin a jeho námestie opäť ožije divadlom a festivalom. Divadlo a festi-val bezpochyby patrí do mesta a elektrizujúca di-vadelná atmosféra, ktorá sprevádza sedem martin-ských divadelných dní, je azda tá najväčšia devíza, ktorú Dotyky a spojenia prinášajú mestu, kraju, Slo-vensku.

Dramaturgický výber festivalu Dotyky a spo-jenia 2012 bol zložitý, podmieňovalo ho niekoľ-ko faktorov. Najväčším problémom bol celkom určite martinský javiskový priestor. Keďže martin-ské divadlo má dve scény – Národný dom a Štú-

dio, ktoré majú svoju priestorovú dispozíciu a tým aj obmedzenia, inscenácie realizované na podstat-ne väčších javiskách, ako napríklad Nitra, Prešov, či Národné divadlo sme kvôli veľkosti dekorácie na náš festival zaradiť nemohli. Opäť sa nám podari-lo zabezpečiť účasť tých najvýznamnejších sloven-ských divadelných súborov, akými sú Slovenské ná-rodné divadlo, Aréna, Trnava, Košice, či Prešov. Sme veľmi radi, že sa nám po prvýkrát v histórii nášho festivalu podarilo zabezpečiť účasť Letných shake-spearovských slávností, že po prvý raz budú hrať v interiérových priestoroch divadelnej sály a len kvôli nášmu festivalu urobili výnimku zo svojho „open air“ štatútu.

Štruktúra festivalu sa oproti minulému roku zá-sadne nezmenila, snahou dramaturgov však bolo presnejšie vymedziť, ohraničiť a kategorizovať di-vadelné umenie na Slovensku. V hlavnom progra-me festivalu sa predstaví desať inscenácií divadiel, ktoré predstavujú „hlavný prúd“ divadelných vy-jadrovacích prostriedkov, uvidíme tradičné kamen-né divadlá, akými sú SND, Trnava, Martin, Prešov, či Žilina, ale aj predstavenie Letných shakespea-rovských slávností. Dramaturgickým kritériom te-da nebola zriaďovateľská pôsobnosť, ani divadelný priestor, v ktorom inscenácie vznikli, ale divadelné myslenie. Našou snahou bolo predstaviť oficiálnu tvár slovenského divadla. Polnočné predstavenia reprezentujú divadelnú alternatívu (ospravedlňu-jem sa za termín, ktorý nemám rád), reprezentu-jú hľadanie nových postupov divadelného jazyka, poetiky, interpretácie, žánru, či témy. Zriaďovateľ-ská pôsobnosť opäť nehrala žiadnu úlohu, v na-šom programe alternatívy sa tak stretli súkromné

divadlá P. A. T., Ticho a spol., či Pôtoň, s verejno-právnym banskobystrickým Divadlom na Rázcestí a s ochotníckym súborom Commedia Poprad. Ve-černé pódium na Divadelnom námestí patrí ume-niu tanečnému. Mesto Martin je okrem divadla aj mestom tanca. Má obrovskú základňu taneční-kov, v meste je množstvo tanečných škôl, taneč-né produkcie na Divadelnom námestí sa v minu-lých rokoch tešili obrovskému záujmu verejnosti. Sme radi, že sme pripravili dramaturgicky atraktív-ny program, v ktorom sa predstavia popredné sú-bory reprezentujúce slovenské tanečné umenie, akými sú SĽUK, Balet Bratislava, elledanse, Divadlo tanca a ŠO Banská Bystrica. Dopoludňajšie predsta-venia patria, tak ako každoročne, detským divákom a veríme, že v slnečných odpoludňajších hodinách sa na Divadelnom námestí predstavia inscenácie pouličného divadla.

Pracovnou časťou festivalu bude, tak ako v ro-koch predchádzajúcich, kritická platforma, kde bu-de skupina divadelných teoretikov a kritikov pod moderátorským vedením Vladimíra Štefka pod-robne analyzovať inscenácie z predchádzajúce-ho dňa. Súčasťou pracovnej časti festivalu bude i panelová konferencia AICT, diskusie s divákmi po predstavení, dianie na festivale by mal opäť pod-robne mapovať Festivalový žurnál.

Spoločne veríme, že festival Dotyky a spojenia 2012 bude úspešný, kolegom z hosťujúcich diva-diel prajem úspech, divákom veľa krásnych zážit-kov a všetkým nám nádhernú letnú divadelnú at-mosféru.

Róbert Mankovecký, programový riaditeľ festivalu

D o t y k y a s p oj e n i a 2012

obsah

11 stručný prehľad programuHlavný program 18 Pohania / Slovenské národné divadlo Bratislava 20 Kukura (doktorandská práca o stave kultúry) / Divadlo Aréna Bratislava 22 Izrafel alebo Cúvanie do pamäti / Ticho a spol., Bratislava 24 Stalin v Žiline / Mestské divadlo Žilina 26 Epos / Bábkové divadlo Žilina 28 Psota / Divadlo Pôtoň Bátovce 30 Pomocník / Jókaiho divadlo Komárno 32 Eugen Onegin / Divadlo Jána Palárika Trnava 34 Iluminárium / P. A. T. Bratislava 36 Zločin a trest / Štátne divadlo Košice 38 Zabijak Joe / Divadlo Jonáša Záborského Prešov 40 Reality snov / Bábkové divadlo na Rázcestí Banská Bystrica 42 Richard III. / Letné shakespearovské slávnosti 44 Oidipus / Slovenské komorné divadlo Martin 46 Neprebudený / Divadlo Commedia Poprad

junior 48 Počuješ, mama, môj nárek / AU Banská Bystrica 50 Výnosné miesto / Lab DF VŠMU Bratislavahosť 52 Dni zo snov Einsteinovcov / Art centrum Chlieb a hry Stará Pazova, Srbskovečerné námestie 54 Chorea Slovaca / SĽUK 56 Carmen / Štátna opera Banská Bystrica 58 3balet / Balet Bratislava 60 Večer súčasného tanca / elledanse Bratislava, Balet Bratislava 62 Veselosti minulosti / Divadlo Štúdio tanca Banská Bystrica

o b s a h

pre deti 64 Tri prasiatka a vlk / Spišské divadlo Spišská Nov Ves 65 Muflón Ancijáš / Slovenské komorné divadlo Martin 66 Cesta do krajiny Tuwim / Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre 67 Traja tučniaci / Divadlo Jána Palárika Trnava 68 Kocúr v čižmách / Bábkové divadlo na Rázcestí Banská Bystrica

pouličné divadlo 69 Končérto dy komediánty / Prešporské divadlo Bratislava 71 Slovo mímovo / Mím Miroslav Kasprzyk 72 Fraška o Tristanovi a Izolde / T. U. Š. 73 Cyrano (Balábilé o nose) / Túlavé divadlo Bratislava 74 Derniéra alebo Traja herci a hra / Divadelná spoločnosť Homo Fugetvorivá dielňa pantomímy 70 Mím Miroslav Kasprzyk


koncerty 75 Homo Sapiens Sherpaband Funktastic The Gig Šamo, Holič, Výrostko triosprievodný program 76 Platforma 11+ 77 Kritická platforma Konferencia AICT 78 Tvorivé dielne pre deti 81 Ďakujeme, partneri

Milí divadelníci,tento rok som pre vás tretíkrát zostavila výber

inscenácií určených deťom. Nebudú to rozprávky pred spaním – naopak. Na Dotykoch a spojeniach uvádzame rozprávky ráno. Aj na ôsmy ročník festi-valu som sa snažila vybrať také inscenácie, pre kto-ré sa vám oplatí vstať. Treba však podotknúť, že ani tento rok sa nedá hovoriť o prebytku kvalitnej diva-delnej tvorby pre deti. Do výberu napokon zasiah-li aj mimoumelecké vplyvy (možnosti daného di-vadla hosťovať, dĺžka stavby scény, účasť na inom podujatí a pod.). Budete môcť vidieť dve inscená-cie bábkových divadiel a tri činoherné inscenácie. Spolu s kocúrom, prasiatkami, vlkom, muflónom, dážďovkou, ale aj tučniakmi a celou Noemovou ar-chou vás pozývam na ranné pookriatie.

Lenka Dzadíková,dramaturgička festivalového programu pre deti


Dotyky a spojenia – ôsmy dielNáš festival Dotyky a spojenia si nie neprávom

nárokuje na status reprezentatívnej a súčasne pra-covnej prehliadky súčasného divadla na Sloven-sku. Doterajších sedem ročníkov ukázalo, že hoci platí nepísané pravidlo, aká sezóna – taký festival, martinský divadelný týždeň ponúkol divákom širo-ké spektrum dramatických tém i divadelných poe-tík. Uviedli sa inscenácie od pouličného divadla pre najmenších po operu, či klasický balet a súčas-né tanečné divadlo. Ukazuje sa ešte jeden jav – au-toritu nášho podujatia zvyšujú pravidelné disku-sie na kritickej platforme, kde praktici s teoretikmi i za „asistencie“ záujemcov z radov publika odha-ľujú klady a zápory každého z predstavení hlavné-ho programu.

Ôsmy ročník prináša opäť overenú koncepciu. Hlavný program ponúka na porovnanie tvorbu re-pertoárových divadiel počnúc činohrou SND, cez Arénu, Divadlo J. Palárika, Mestské divadlo Žilina, Bábkové divadlo zo Žiliny, po ŠD Košice a prešov-ské DJZ, domáce SKD nevynímajúc, s poetikami malých neoficiálnych súborov či nekonvenčných tvorivých zoskupení. Opäť privítame aj jedného z reprezentantov národnostných kultúr – komár-ňanské Jókaiho divadlo. Kritériom boli dramatur-gická originalita, osobnostná interpretácia drama-tického textu, kvalita realizácie a v neposlednom

rade i snaha uspokojiť náročného diváka. V slede nočných predstavení sa stretnú inscenácie vyhra-nenejšieho názoru, či netradičnejších inscenač-ných postupov. Uvidíme, čo na tieto kritériá pove-dia odborníci i diváci.

Po čase dostali pozvánku aj ochotníci poprad-ského Divadla Commedia. Už dávno ani na Sloven-sku nevedie rozlišovacia línia kvality podľa formy zriaďovania, mnohé amatérske inscenácie prináša-jú viac kvality ako nemálo rutinných produkcií re-pertoárových inštitúcií.

Dotyky junior tohto roku pozvali mladých di-vadelníkov z bratislavskej VŠMU i banskobystric-kej Akadémie umení. Do tohto bloku opäť zapadá i prezentácia víťazných textov súťaže Dramaticky mladí.

Svoje miesto dostáva aj tvorba pre deti. Najmä preto, aby sme si opäť uvedomili, že takéto divad-lo nemôže pracovať mimo hlavného prúdu súčas-ného divadla.

Obľúbené večerné divadelné stretnutia na ná-mestí sa isto zavďačia verným priaznivcom sériou inšpiratívnych tanečných predstavení SĽUKu, Ba-letu Štátnej opery Banská Bystrica, Baletu Bratisla-va, Divadla elledanse a Divadla Štúdio tanca Ban-ská Bystrica.

Divadlom opäť ožije aj centrum Martina. Diva-delníci ako Miro Kasprzyk, Túlavé divadlo, Prešpor-

ské divadlo, popradské Divadlo TUŠ či Divadelná spoločnosť Homo Fuge ponúknu pod holým ne-bom kúsok zo svojho umenia.

Tak si spolu zaželajme, aby nastávajúci ročník Dotykov a spojení naplnil svoje méty, poodhalil problémy a najmä potvrdil pozitívne tendencie sú-časného divadla.

Oleg Dlouhý, dramaturg festivalu

11

stručný prehľad programu

pondelok 25. jún 2012

D o t y k y a s p oj e n i a J U N I O R

11:00 Národný dom Platforma 11+Čítanie víťazných textov mladých dramatikova oceňovanie víťazov

17:00 Štúdio AU Banská Bystrica Vojislav Savić

Počuješ, mama, môj nárekréžia: Ľuboslav Majera

19:00 Národný dom Divadlo Lab DF VŠMU BratislavaAlexander Nikolajevič Ostrovskij

Výnosné miestoréžia: Lukáš Brutovský

poznámka (pre lepšiu orientáciu):Zlaté kúpele Tučianske Teplice pódium = veľké pódium pred divadlomTelekom pódium = malé pódium pri divadle

12 s t r u č ný p r e h ľ a d p r o g ra m u

9:30 Národný dom Spišské divadlo Spišská Nová Ves Ladislav Farkaš

Tri prasiatka a vlkréžia: Srdjan Sekitski

14:00 Telekom pódium Prešporské divadlo BratislavaIvan Blahút

Končérto dy komediántyréžia: Ivan Blahút

17:00 Štúdio SND BratislavaAnna Jablonská

Pohaniaréžia: Martin Amsler

20:00 Národný dom ot vorenie fes t iv a lu

Divadlo Aréna BratislavaMartin Čičvák

Kukura (doktorandská práca o stave kultúry)réžia: Rastislav Ballek

22:00 Zlaté kúpele Turčianske Teplice pódium SĽUK BratislavaJuraj Hamar, Stanislav Marišler

Chorea Slovaca– Tanečné etudy pre SĽUKréžia: Peter Maťo

23:30 Štúdio Ticho a spol. BratislavaViki Janoušková

Izrafel alebo Cúvanie do pamätiréžia: Róbert Horňák

utorok 26. jún 2012

13s t ru č ný p r e h ľ a d p r o g ra m u

9:30 Štúdio Slovenské komorné divadlo MartinBranislav Jobus

Muflón Ancijášréžia: Ján Luterán, Mariana Ďurčeková

11:00 Študovňa Národného domu Kritická platformahodnotenie inscenácií predchádzajúceho festivalového dňamoderuje: Vladimír Štefko

14:00 Telekom pódium Mím Miroslav KasprzykTvorivá dielňa pantomímy

16:30 Štúdio Mestské divadlo ŽilinaĽubomír Feldek

Stalin v Žilineréžia: Dodo Gombár

13:30 – 14:00 a 21:30 – 22:00 Telekom pódium koncertSherpa band

19:30 Národný dom Bábkové divadlo ŽilinaAndrej Kalinka, Ivan Martinka

Eposréžia: Ivan Martinka a Andrej Kalinkapo predstavení diskusia tvorcov s divákmi

21:00 foyer Štúdia SKD Mím Miroslav KasprzykMiroslav Kasprzyk a Andrej Kalinka

Slovo mímovoréžia: Miroslav Kasprzyk a Andrej Kalinka

22:00 Zlaté kúpele Turčianske Teplice pódium Štátna opera Banská BystricaProsper Mérimée/Dana Dinková

Carmenréžia: Dana Dinková

24:00 Štúdio Divadlo Pôtoň, BátovceMichal Ditte

Psota réžia: Iveta Ditte Jurčová

streda 27. jún 2012


9:00 Štúdio Staré divadlo Karola Spišáka v NitreOndrej Spišák/Veronika Gabčíková

Cesta do krajiny Tuwimréžia: Ondrej Spišák


14:00 Telekom pódium T.U.Š. Peter Palik

Fraška o Tristanovi a Izolderéžia: Peter Palik

16:30 Štúdio Jókaiho divadlo v KomárneLadislav Ballek/Ondrej Šulaj

Pomocníkréžia: Rastislav Ballekpo predstavení diskusia tvorcov s divákmi

19:30 Národný dom Divadlo Jána Palárika v TrnaveAlexander Sergejevič Puškin

Eugen Oneginréžia: Viktor Kollárpo predstavení diskusia tvorcov s divákmi

22:00 Zlaté kúpele Turčianske Teplice pódium Balet Bratislava

3baletRose – choreografia: Stanislava Vlčeková Monos – choreografia: Mário Radačovský

23:30 Štúdio P. A. T. BratislavaSláva Daubnerová

Ilumináriumréžia: Sláva Daubnerová

13:30 – 14:00 a 21:30 – 22:00 Telekom pódium koncertFunktastic

štvrtok 28. jún 2012


9:30 Národný dom Divadlo Jána Palárika TrnavaUlrich Hubb

Traja tučniaci réžia: Juraj Bielik


14:00 Telekom pódium Túlavé divadlo BratislavaJakub Nvota

Cyrano (Balábilé o nose)réžia: Jakub Nvota

16:30 Štúdio Štátne divadlo KošiceFiodor Michailovič Dostojevskij/Daniel Majling

Zločin a trestréžia: Eduard Kudláčpo predstavení diskusia tvorcov s divákmi

19:30 Národný dom Divadlo Jonáša Záborského PrešovTracy Letts

Zabijak Joeréžia: Michal Náhlíkpo predstavení diskusia tvorcov s divákmi

22:00 Zlaté kúpele Turčianske Teplice pódium elledanse BratislavaŠárka Ondrišová

Večer súčasného tanca choreografie: Ján Hromada, Jana Tereková a Radoslav Piovarči, Stanislava VlčekováBalet Bratislava

3baletFrost – choreografia: Šárka Ondrišová a Boris Nahálka

23:30 Štúdio Bábkové divadlo na Rázcestí Banská BystricaJana Juráňová

Reality snovréžia: Iva Š.

13:30 – 14:00 a 21:30 – 22:00 Telekom pódium koncertThe Gig

piatok 29. jún 2012


9:30 Národný dom Bábkové divadlo na Rázcestí Banská BystricaCharles Perrault/Bela Schenková

Kocúr v čižmáchréžia: Bela Schenková


14:00 Študovňa Národného domuKonferencia AICTPanelová diskusia. Stretnutie členov AICT a divadelníkov k aktuálnym problémom súčasnej divadelnej kritiky za účasti hostí z oblasti médií.

14:00 Telekom pódium Divadelná spoločnosť Homo FugeMichel de Ghelderode

Derniéra alebo Traja herci a hraréžia: Anton Šulík

16:30 Štúdio Letné shakespearovské slávnosti BratislavaWilliam Shakespeare

Richard III.réžia: Marián Peckopo predstavení diskusia tvorcov s divákmi

20:00 Národný dom ukončenie fes t iv a lu

Slovenské komormné divadlo MartinSofokles

Oidipusréžia: Roman Polákpo predstavení diskusia tvorcov s divákmi

22:00 Zlaté kúpele Turčianske Teplice pódium Divadlo Štúdio tanca Banská BystricaMilan Tomášik

Veselosti minulostiréžia: Milan Tomášik

23:30 Štúdio Divadlo Commedia PopradMartin Kukučín/Vlado Benko

Neprebudenýréžia: Vlado Benko

13:30 – 14:00 a 21:30 – 22:00 Telekom pódium koncertŠamo, Holič, Výrostko trio

Zmena programu festivalu vyhradená

sobota 30. jún 2012



14:00 Študovňa Národného domu Záverečné hodnotenie festivalu (diskusia)

D o t y k y a s p oj e n i a H OS Ť16:00 Národný dom Art centrum Chlieb a hry Stará Pazova, SrbskoMiroslav Benka

Dni zo snov Einsteinovcovréžia: Miroslav Benka

Počas celého festivalu bude dotvárať atmosféru Divadelného námestia Harry Teater z Banskej Bystrice so svojou show na chodúľocha TYJÁTR Ivana Gontka z Nitry s flašinetom.

nedeľa 1. júl 2012

18 Po h a n i a / S l ove n s ké n á r o d n é d i v a d l o B rat i s l av a

19

Predstavenie na festivale Dotyky a spojenia 2012 podporila Minerálna voda Budiš

26 . j ú n 2012 u t o r o k h l av ný p r o g ra m

preklad: Eva Maliti-Fraňovádramaturgia: Romana Malitihudba: Slavo Solovicscéna, kostýmy: Juraj Kuchárek, Martin Kotúčekréžia: Marián Amsler

osoby a obsadenie: Marina – Zuzana FialováOleg – Marián GeišbergKristína – Alexandra Palatinusová, posl. VŠMUNatália – Božidara TurzonovováNikolaj – František KovárOtec Vladimír, Sergej, Doktor – Ľuboš Kostelný

Autorka drámy Anna Jablonská tragicky zahy-nula počas teroristického útoku na letisku Domo-dedovo v Moskve, práve v deň, keď si mala prevziať cenu za hru Pohania. Činohra SND uvádza túto au-torku i jej hru ako prvá divadelná scéna na Sloven-sku.

Pohania sú psychologickou štúdiou rozpadajú-cej sa rodiny. Odhaľuje prázdnotu vzťahov a záro-veň volanie po ľudských hodnotách. Nezvyčajne kombinuje takmer dokumentárny realizmus a me-tafyzickú atmosféru. Pohania sú však aj výpoveďou o zachovaní viery, lásky a nádeje.

(réžia)Marián Amsler (1979) ukončil štúdium divadel-

nej dramaturgie a réžie na VŠMU v Bratislave. Ako režisér sa špecializuje na uvádzanie súčasných sve-tových, no tiež českých a slovenských hier. Je spo-luzakladateľom a režisérom divadla Letí v Prahe. Ako hosť režíroval v mnohých českých a sloven-ských divadlách. Za inscenácie Čechovových hier Platonov a Ivanov dvakrát získal prestížnu sloven-skú cenu Dosky v kategórii Objav roku. Inscenácia Platonov získala ďalšie ceny na festivaloch Zlomvaz v Prahe, Setkání v Brne, na Medzinárodnom festi-vale vysokých divadelných škôl vo Varšave. Od ro-ku 2008 pôsobí ako interný režisér a od roku 2010 ako umelecký šéf v HaDivadle v Brne.

(z recenzií)Zdanlivo banálny príbeh chronicky nefunkč-

nej rodiny dramatička a publicistka Anna Jablon-ská prešpikovala ucelenou úvahou o viere a o všet-kom, čo sa za ňu v súčasnosti skrýva či prezlieka. V konečnom dôsledku pôsobí zo všetkého najviac ako výpoveď ateistu či aspoň hlbokého skeptika, keďže k duchovnu v každej zobrazenej rovine pri-pisuje zištné, ak nie priam prízemné dôvody. Ne-končí sa však bohorovnou bodkou, ale pokorným otáznikom a hádam aj nádejou, že človek v celej svojej malosti a obmedzenosti predsa občas do-stane od života či Boha druhú šancu – hoci aj v po-dobe zázraku.

A čo s duchovnou rovinou hry korešponduje azda ešte mrazivejšie, je posledný zápis na Jablon-skej internetovom blogu, kde len mesiac pred tra-gédiou autorka napísala: „Zdá sa mi, že mi zostáva veľmi málo času.“ Dramaturgia Romany Maliti pre-hĺbila už tak výnimočnú hru práve o rozmer Jab-lonskej tragédie – podarilo sa jej spolu s režisérom Mariánom Amslerom do inscenácie bez štylistickej nerovnosti zakomponovať napríklad aj autorkinu báseň a s ňou tak trochu pietnu atmosféru.

Lucia Javůrková, 28. 3. 2012, Pravda

17:00 Štúdio SKD

Slove nské náro dné divadlo B ratis lava

dátum premiéry: 24. a 25. 3. 2012

Anna Jablonská

Pohaniapo predstavení diskusia tvorcov s divákmi

20 Ku k u ra (d o k t o ra n d s k á p rá c a o s t ave k u l t ú r y) / D i v a d l o Ar é n a B rat i s l av a

21

Predstavenie na festivale Dotyky a spojenia 2012 podporili Zlaté kúpele Turčianske Teplice


dramaturgia: Martin Kubranscéna: Hans Hofferkostýmy: Marija Havrannávrh a realizácia bábky: Ivan Martinkainscenačná spolupráca: Martin Čičvákmasky: Juraj Steinerréžia: Rastislav Ballek

osoby a obsadenie: Kukura – Alexander Bárta, Martin Hronský, Marián Prevendarčík, Radomír Milić Čičvák – Juraj Hrčka Ona, Matka – Jana Oľhováanimátori bábky – Miriam Pavelková, Radomír Milić

Divadelný riaditeľ a mladý režisér spolu čaka-jú na herečku, ktorá sa má vyjadriť, či prijme alebo neprijme ponúkanú rolu. Z kritiky televíznej ‚šmíry’, ktorá kazí divácky vkus i morálku hercov, prerastie monológ divadelného riaditeľa do rozmerov bilan-covania svojho života v kultúre a formulovania po-stojov vo vzťahu k divadelnému umeniu, spolupra-covníkom, kolegom i sebe samému.

Hra Kukura, priamo inšpirovaná pôsobením, po-stojom a osobnosťou Juraja Kukuru, je ostrou kri-tikou súčasného stavu slovenskej kultúry. Inscená-cia je súčasťou cyklu pôvodných slovenských hier so spoločensko-politickým odkazom, medzi ktoré patria Tiso, dr. Gustáv Husák a Komunizmus. Insce-nácia Kukura dostala voľný podtitul „kapitalizmus“.

(réžia)Rastislav Ballek (r. 1971) sa v svojej tvorbe sú-

streďuje na „zabudnuté“ a marginalizované die-la slovenskej literatúry a na skúmanie postavenia slovenského intelektuála v spoločnosti. Spolupra-coval s mnohými slovenskými divadlami (Martin, Prešov, Žilina, Aréna Bratislava). Za autorskú insce-náciu Tiso získal štyri ocenenia Dosky. V súčasnosti pôsobí na poste dramaturga SND.

(z recenzií)Niet pochýb, že Kukura je Čičvákovou poctou

mužovi, čo preňho reprezentuje kladný protipól v problematike, ktorú vo svojom texte obnažil. Je to pocta, ktorá sa nebojí satiry a metafor, i keď by mohli pri nedostatku nadhľadu vyznieť hádam aj trochu hanlivo. Také však vôbec nie sú a Juraj Kuku-ra, riaditeľ Arény, má očividne dosť nadhľadu a po-rozumenia pre Čičvákov štýl. Napokon hra je zrej-me skutočne aj jeho výpoveďou, ktorú Čičvák buď šikovne odpozoroval, alebo sa s ňou Kukura ná-sledne stotožnil.

Replikami štvorhlavého Kukuru však hra zá-roveň účtuje hneď s niekoľkými generáciami do-mácej „kultúrnej elity“. Poráta sa s tými, čo kedysi nedokázali prekročiť hranice šablóny, ktorú okolo nich nakreslila doba, a tak sú dnes len nevraživým mementom vlastných nenaplnených snov. Ale rov-nako účtuje aj s tými, ktorí už dnes síce môžu, ale je im akosi zaťažko vykročiť z rámca, čo im postačuje na slušný zárobok a spoločenskú prestíž.

Lucia Javůrková, 31. 5. 2011, Pravda

20:00 Národný domOtvorenie festivalu

D ivadlo Aré na B ratis lava

dátum premiéry: 29. 5. 2011

Martin Čičvák

Kukura (doktorandská práca o stave kultúry)

po predstavení diskusia tvorcov s divákmi

22 I z ra f e l a l e b o Cú v a n i e d o p a m ät i / T i c h o a s p o l . , B rat i s l av a

23

Predstavenie na festivale Dotyky a spojenia 2012 podporil St. Nicolaus


23:30 Štúdio SKD

T icho a sp o l . , B ratis lava


Viki Janoušková

Izrafel alebo Cúvanie do pamäti

z textov básnikov Jána Ondruša, Miloša Janouška, Ivana Koleniča scenár napísala Viki Janoušková

dramaturgia: Viki Janouškováhudba: Róbert Horňák, Roman Žiaran, Jakub Janoušekhudobné improvizácie: Daniel Heriban a Pavol Plevčíkscéna a kostýmy: Pavol Andraškoréžia: Róbert Horňák

osoby a obsadenie: Žena – Judita HansmanNajstarší – Michal JánošStredný – Daniel HeribanNajmladší – Pavol Plevčík

Štyria skvelí herci a muzikanti v inscenácii, kto-rá vychádza z tvorby a životných príbehov troch slovenských básnikov – Jána Ondruša, Miloša Ja-nouška a Ivana Koleniča. Energia poézie so živými hudobnými improvizáciami sú dominantnými prv-kami inscenácie Izrafel.

(réžia)Róbert Horňák (r. 1965) po skončení VŠMU hos-

ťoval v divadlách v Martine, Zvolene, Žiline, neskôr pôsobil v divadle v Spišskej Novej Vsi. Od roku 1995 je režisérom v Slovenskom rozhlase. Jeho rozhlaso-vé réžie boli viackrát ocenené na domácich a za-hraničných festivaloch. Spolu s Viki Janouškovou založili v priestoroch bývalého Divadla a.ha. v Bra-tislave Divadlo TICHO a spol. (2011).

(z ohlasov)Prvá vec, ktorá ma fakt potešila, bol výber tex-

tov a ich perfektná herecko – režijná interpretácia. V podstate som ani na chvíľu nemal pocit, že by niekto z nich nevedel, o čom hovorí, naopak, dô-sledný výklad (aj cez použité znaky). Myslím, že ob-sadenie bolo kľúčové a mimoriadne vydarené, nie len v linke individualít, ale hlavne v tom, ako sú vy-nikajúco zladení a režijne vedení tak, aby nikto ne-trčal a aby si každý z nich po celý čas držal svo-ju jednoznačnú linku. V podobných textoch je to asi najťažšie, lebo nejde o jednoznačný príbeh, nej-de o jednoznačné charaktery, jednoznačné linky… ide o obrazy, pocity, metafory, ktoré sa snažíte po-staviť na zem… a ste v tom dôslední.

Peter Pavlac, dramatik a dramaturg

24 St a l i n v Ži l i n e / M e s t s ké d i v a d l o Ži l i n a

25


27. j ú n 2012 s t r e d a h l av ný p r o g ra m

dramaturgia: Darina Abrahámováhudba: Róbert Mankoveckýscéna a kostýmy: Tereza Venclováréžia: Dodo Gombár

osoby a obsadenie: Starec – Marián GeišbergUčiteľka klavíra – Anna ČonkováPecúch – Ján DobríkRajnoha – Michal RežnýRužiak – Branislav BačoStalin – Dominik ZaprihačŽena – Iveta Pagáčová

Unikátne spomínanie spisovateľa, dramatika a ži- linského rodáka Ľubomíra Feldeka na detstvo. Spi-sovateľ sa vracia do svojej duše, ktorá sa v 50-tych rokoch dvadsiateho storočia plnila vtipnými zážit-kami. Prvé lásky a chalanské priateľstvá v kulisách krutých politických paradoxov. Našťastie, čestným občanom Žiliny nebol iba Stalin, ale je ním aj Fel-dek.

(réžia)Dodo Gombár (r. 1973) pôsobil ako režisér na

voľnej nohe v niektorých českých, slovenských aj európskych divadlách. V r. 2006 sa stal umeleckým šéfom Mestského divadla v Zlíne. Venoval sa aj réžii muzikálov a hudobných komédií. So svojimi insce-náciami sa zúčastnil aj prestížnych festivalov v Če-chách a zahraničí. Od roku 2010 je umeleckým šé-fom Švandovho divadla v Prahe.

(z recenzií)Feldekov text je z hľadiska divadelnosti tvrdý

oriešok. Potrebuje spolupracovníkov, ktorí hre vy- tvoria na javisku pútavé a uveriteľné prostredie. A tu možno skonštatovať, že nie všetci tvorco-via dokázali s Feldekom držať krok. Režisér Dodo Gombár šiel správnou cestou, ak sa sústredil na všetko, čo by zdivadelnilo predlohu.

No napriek všetkému je Stalin v Žiline skôr „one man show“ suverénneho, plastického, provokujú-ceho Mariána Geišberga, než vyvážený divadelný obraz dôb nie tak dávnych. Geišberg nehrá detai-ly doby, tie svojsky premieňa na nadčasový obraz morality doby rokov päťdesiatych, ale platnej žiaľ aj dnes. Žilinská inscenácia Stalina si v domovskom meste isto nájde dobré zázemie. A to je tiež devíza dnešného divadla.

Oleg Dlouhý, 30. 1. 2012, SME

16:30 Štúdio SKD

M e s t ské divadlo Ži l ina


Ľubomír Feldek

Stalin v Žilinepo predstavení diskusia tvorcov s divákmi

26 E p o s / B á b kové d i v a d l o Ži l i n a

27

Predstavenie na festivale Dotyky a spojenia 2012 podporil Duropack Turpak Obaly


dramaturgia: Peter Palikhudba: Andrej Kalinkascéna: Juraj Poliakkostýmy: Eva Farkašovápohybová spolupráca: Stanislava Vlčekováréžia: Ivan Martinka, Andrej Kalinka

účinkujú: Andrej Kalinka, Ján Demko, Jana Eliášová, Jan Homolka, Jozef Abafi, Barbora Paliková-Zamišková, Bibiana Tarasovičová, Milada Filipčíková, Barbora Juríčková, Michal Németh, Anna Čitbajová

Nevšedný javiskový tvar vznikol z tvorivých dielní, ktoré súbor absolvoval počas jednej diva-delnej sezóny. Tvorcovia v diele narábajú s výraz-nou divadelnou poetikou a prostredníctvom ja-viskovej metafory spracúvajú tému vyrovnania sa s ťažkým údelom a hľadania životnej energie.

(réžia)Ivan Martinka – bábkar, bábkoherec, herec a re-

žisér. Bábkoherectvo na VŠMU absolvoval v ro-ku 1995. Dve sezóny bol členom Štátneho bábkové-ho divadla v Bratislave. Od roku 1996 je nezávislým umelcom. Realizoval viaceré autorské projekty, prí-ležitostne sa venuje aj scénografii. Spolupracoval so Slovenským rozhlasom, Slovenskou televíziou a viacerými slovenskými divadlami.

Andrej Kalinka – hudobný skladateľ. Popri kom-ponovaní istý čas vyučoval a ako dirigent spolu-pracoval s viacerými zborovými telesami. Vo svojej tvorbe sa výhradne venuje hudobno-dramatické-mu žánru. Spolupracoval s viacerými súbormi – ta-nečnými i divadelnými.

(z recenzií)Pôvodná hra s témou života a očakávanej smrti

z nevyliečiteľnej choroby je vystavaná na príbehu mladej dvadsaťsedemročnej fotografky a jej snú-benca developera a na záujme redaktora, ktorý si dievčinu vyhľadá ako talentovanú fotografku pre svoj pripravovaný projekt.

Inscenácia je postavená na procese tvorby, kto-rá neskončila prvým napísaním libreta, ani nároč-ným skúškovým obdobím a ani premiérou. Je to vidieť aj na vývoji libreta, keď sa tvorcovia necha-li pôvodne inšpirovať starovekým eposom o krá-ľovi Gilgamešovi (…). Po premiére sa ho tvorcovia dokázali zbaviť bez toho, aby porušili svoju vlast-nú výpoveď. A tá je v tomto prípade rozhodujúca a súčasne omnoho silnejšia.

Je sympatické, že Žilinčania bojujú o tvár svojho divadla a o svoju vlastnú poetiku.

Vladimír Predmerský, Kód

19:30 Národný dom

B áb kové divadlo Ži l ina


Andrej Kalinka, Ivan Martinka

Epospo predstavení diskusia tvorcov s divákmi

28 Ps o t a / D i v a d l o Pô t o ň , B át ovce

29



dramaturgia: Róbert Mankoveckýscéna a kostýmy: Zuzana Formánkovávideoprojekcie: Erik Bartoš, Peter Višňovskýréžia: Iveta Ditte Jurčová

osoby a obsadenie: Dievča – Henrieta RabováChlapec – Marián AndrísekŽena – Andrea SabováMuž – Marián ViskupMäsiarka – Daniela GubadováAdam – Radko Ligač

Divadlo Pôtoň uzatvára inscenáciou Psota tému chudoby a hladu, ktorou sa v rámci viacerých pro-jektov zaoberal tvorivý tím divadla od roku 2010. Hra vychádza zo slovenských reálií, autentických príbehov a dokumentov z nedávnej minulosti na základe výskumov v rodinách žijúcich v hmotnej núdzi.

(réžia)Iveta Ditte Jurčová je režisérka a umelecká šéf-

ka Divadla Pôtoň, autorka mnohých vzdelávacích projektov v oblasti divadelného umenia. Lektor-sky viedla rôzne divadelné workshopy. Pôsobí aj ako metodička pre divadlo v Národnom osveto-vom centre a vyučuje hereckú tvorbu. Spolupracu-je s ďalšími divadlami na Slovensku.

(z recenzií)(…) Druhým dôvodom, prečo treba Psotu vidieť

je, že tému, ktorú veľmi otvorene nastolili títo tvor-covia, slovenské divadlá takmer nereflektujú, a to-bôž nie takýmto „polopatistickým“ spôsobom. Použitý prívlastok je dvojsečnou zbraňou namie-renou proti inscenátorom Psoty, ale aj za nich. Ne-musí totiž byť nevyhnutne hanlivý. A aj keď diva-delné predstavenie nemá moc niečo zmeniť, môže aspoň zasadiť semienko pochybností, môže vyvo-lať rozhorčenie, dať podnet na zamyslenie sa, ba možno dokonca povzbudiť k nejakej forme medzi-ľudskej pomoci. Psota má schopnosť tohto červíč-ka do hlavy diváka dostať.

Martina Mašlárová, študentka DF VŠMU

24:00 Štúdio SKD

D ivadlo Pôtoň , B átovce


Michal Ditte

Psota

30 Po m o c n í k / J ó k a i h o d i v a d l o v Ko m á r n e

31

Predstavenie na festivale Dotyky a spojenia 2012 podporil Model Obaly

28 . j ú n 2012 š t v r t o k h l av ný p r o g ra m

autor predlohy: Ladislav Ballekdramatizácia: Ondrej Šulajpreklad a dramaturgia: Emese Vargahudba: G. Bánk, S. Chaplin, J. J. Strauss, B. Malcsiner, L. Erdos, M. Mihály, A. Márkus, J. Sukhudobný majster: Zsuzsanna Pálinkás Andrássy scéna: Juraj Gráfelkostýmy: Erika Gadusasistentka réžie: Nóra Mesingerréžia: Rastislav Ballek

osoby a obsadenie: Riečan – Tibor Fabópani Riečanová – Éva Bandordcéra Eva – Renáta TarLančarič – Attila MokosFiladelfi – Erik OlléKuki – László HajdúNelli – Krisztina HolocsyVilma – Anita Szabó SzvrcsekBielik – Tibor TóthDobrík – István OlaszPolgár – Bálint MajorfalviTőrők – Tamás BernáthBlaščák – László Nagy

Témou divadelnej adaptácie románu Ladislava Balleka je zvláštna spoločenská situácia, ktorá na-stala po druhej svetovej vojne. Dejiskom je sloven-ské pohraničné mestečko, do ktorého prichádza mäsiar Riečan s rodinou. Spolu s jatkami zdedí aj starého pomocníka. Práve jeho prostredníctvom sa rodina mäsiara vydá na cestu rýchleho zbohat-nutia. Prehnaný entuziazmus a túžba po živote sa prevrátia v dekadentný tanec smrti.

(réžia)Rastislav Ballek (r. 1971) sa v svojej tvorbe sú-

streďuje na „zabudnuté“ a marginalizované die-la slovenskej literatúry a na skúmanie postavenia slovenského intelektuála v spoločnosti. Spolupra-coval s mnohými slovenskými divadlami (Martin, Prešov, Žilina, Aréna Bratislava). Za autorskú insce-náciu Tiso získal štyri ocenenia Dosky. V súčasnosti pôsobí na poste dramaturga SND.

(z recenzií)Napriek tomu, že dramaturgicky tvorcovia po-

nechali presné časové aj priestorové určenie deja, nadobúda inscenácia širší, všeobecný význam. Po-ukazuje na možné problémy, konflikty jednotlivca v „pohnutých časoch“, aké sme v nedávnej histó-rii tak často zažívali a stále znovu a znovu zažíva-me aj dnes. Tento silný morálno-spoločenský „od-kaz“ ponúka inscenácia nenásilne, bez akejkoľvek didaxie, divák sa dobre zabáva, a až dodatočne za-čína rozmýšľať, racionálne spracovávať emocionál-ny zážitok, a vtedy si odnesie ponaučenie, ponú-kané autormi. Hlavnou hybnou silou inscenácie sú herecké výkony. (…) Monštruózny bitúnok síce po-ukazuje na mäsiarstvo, na pôvodné povolanie Rie-čana aj pomocníka Lančariča, má však oveľa širší, symbolický význam – vytvára alúzie na „bitúnok dejín“, vytvára priestorovo aj symbolicky – význa-movo vynikajúce, výstižné prostredie pre daný in-scenačný výklad.

Géza Hizsnyan, divadelný kritik

16:30 Štúdio SKD

J ó k aiho divadlo v Komárne


Ladislav Ballek/Ondrej Šulaj

Pomocníkpo predstavení diskusia tvorcov s divákmi

32 E u g e n O n e g i n / D i v a d l o J á n a Pa l á ri k a v Tr n ave

33



autor: Alexander Sergejevič Puškinpreklad: Ján Štrasserdramaturgia: Juraj Hubinákhudba: Bystrík a jeho družinascéna: Ján Zavarskýkostýmy: Katarína Holkovápohybová spolupráca: Ladislav Cmorejscénická adaptácia: Viktor Kollárréžia: Viktor Kollár

osoby a obsadenie: Onegin – Jozef BujdákTatiana – Kristína TóthováLenskij – Miroslav BeňušOľga, pestúnka – Barbora BazsováLarinová, matka Tatiany a Oľgy, Chandra – Edita BorsováPrincipál – Gregor HološkaZareckij, knieža, šľachtic, sused – Martin KrižanZbor – Gregor Hološka, Edita Borsová, Tomáš Mosný, Barbora Bazsová, Martin Križan, Miroslav BeňušKapela – Bystrík Červený, Juraj Rudík, Peter Kadera, Peter Letovanec, Matúš Havrlent, Jakub Fajnor

Jeden z najslávnejších príbehov o láske všet-kých čias. Osudové stretnutia a míňania postáv vo vrcholnom básnickom diele Alexandra Sergejeviča Puškina. Jeho poézia je ľahká ako vánok, ironická a výsmešná, citlivá a pravdivá. Eugen Onegin je však tiež groteskou, kritikou malomeštiactva a do veľkej miery autobiografickým dielom geniálneho básni-ka, v ktorom spečatil svoj tragický osud. V Divadle Jána Palárika v Trnave má inscenovanie poézie veľ-kú tradíciu a zároveň sa teší záujmu publika.

(réžia)Viktor Kollár (r. 1972) pôsobí ako interný reži-

sér v DJP Trnava. Okrem toho režíruje aj v brati-slavských divadlách a v košickom ŠD, venuje sa aj dabingovej réžii. V Trnave inscenoval napríklad Io-nescovu Plešatú speváčku, Kafkovu Ameriku, Gene-tov Balkón a iné. V SKD Martin režijne naštudoval Macbetha.

(z recenzií)(…) Koncept koncertu (napokon, inscenácia má

podtitul „konceRtuálne divadlo“) umožnil tvorcom vyrovnať sa s komplikovanou naratívnosťou pred-lohy. Ako texty piesní použili Puškinove verše – nie-ktoré časti teda zhudobnili. Buď sa spievajú alebo recitujú do rytmu hudby. Špecifický zvuk Bystrí-kovej kapely vytvárajú najmä dva nástroje, trúbka a harmonika. Harmonika umocňuje cirkusovú at-mosféru inscenácie, herci hovoria repliky do mikro-fónu, akoby zvolávali divákov pozrieť sa na nejakú atrakciu. (…) Aký je teda Onegin? Je to svedectvo o neviere v lásku. Smutno-groteskný obraz stretu úprimnosti a pretvárky. Je to ďalšia z Kollárových inscenácií, ktorá je premyslená a divadelná. V tom-to prípade režisér neponúka na prvý pohľad čita-teľný zámer, inscenácia je skôr skladačka náznakov a návratných motívov, z ktorých sa zostaví kom-plexná podoba.

Daria Fehérová, divadelná kritička, Kód 2/2012

19:30 Národný dom

D ivadlo Jána Palár ik a v Trnave


Alexander Sergejevič Puškin

Eugen Oneginpo predstavení diskusia tvorcov s divákmi

34 I l u m i n á ri u m / P. A . T. B rat i s l av a

35


dramaturgia: Pavel Graushudba: Matej Gyárfášscéna: Tom Cillerkostýmy: Marija Havranvideoart: Lukáš Kodoňréžia: Sláva Daubnerová

účinkujú: Sláva DaubnerováEmil Leeger

Slovo iluminácia nachádzame už u Platóna. Týmto termínom popisuje zážitok, náhle porozu-menie, záplavu svetla, ktorá zahaľuje myseľ do-siaľ tápajúcu v tmách. Naše Iluminárium zachytá-va osvietené okamihy v rozpätí päťdesiatich rokov, od zrodu špiritizmu po zrodenie filmu. Iluminárium vyjavuje príbehy skutočných ľudí, ktoré spája nie-čo spoločné: svetlo.

(réžia)Sláva Daubnerová založila profesionálne nezá-

vislé divadlo P. A. T. ako platformu pre súčasné di-vadlo, tanec a nové médiá. Tvorí kompozície na rozhraní divadla a performancie. V roku 2006 zís-kala za svoj prvý sólový projekt Cely zvláštnu cenu poroty na festivale Nová dráma 2007. Za dokumen-tárnu monodrámu M. H. L., inšpirovanú životom re-žisérky Magdy Lokvencovej-Husákovej získala Do-sku za Objav sezóny 2010.

23:30 Štúdio SKD

P. A . T. B ratis lava


Sláva Daubnerová

Iluminárium


36 Z l o č i n a t r e s t / Št át n e d i v a d l o Ko š i ce

37

Predstavenie na festivale Dotyky a spojenia 2012 podporila Nadácia Mondi SCP

29. j ú n 2012 p i at o k h l av ný p r o g ra m

dramatizácia: Daniel Majlingpreklad: Juraj Klaučodramaturgia: Martin Gazdíkhudba: Peter Zagarscéna a kostýmy: Eva Kudláčová-Rácováréžia: Eduard Kudláč

osoby a obsadenie: Raskoľnikov – Marek GeišbergRazumichin – Michal SoltészPorfirij – Ivan KrúpaSoňa – Lívia DujavováDuňa – Alena ĎuránováKaterina Ivanovna – Beáta DrotárováMatka – Dana KošickáNastasia – Henrieta KecerováZosimnov – Peter ČižmárSvidrigajlov – Róbert ŠudíkMarmeladov – Ľubomír ZáhonAľona Ivanovna (hlas) – Adriana KrúpováLizaveta (hlas) – Adriana Ballová

Nová dramatizácia ruskej klasiky, pripravená špeciálne pre košické divadlo, ponúka súčasný po-hľad na veľkú tému a jej filozoficko-morálne presa-hy do našej doby. Silný autor, ambiciózny realizač-ný tím a veľké herecké príležitosti pre súbor – to všetko sú sľubné predpoklady pre vznik výnimoč-ného divadelného diela.

(réžia)Eduard Kudláč absolvoval divadelnú réžiu na

VŠMU, študoval aj v Sofii. V roku 1997 získal oce-nenie DOSKY v kategórii Objav roka. Jeho režijné práce prezentovali slovenské divadlo na mnohých medzinárodných festivaloch alternatívneho di-vadla. Zameriava sa na hľadanie nových možnos-tí divadla cez pohyb, fragmentarizáciu, neverbál-ne vyjadrovanie a akciu. Ako režisér získal ocenenia napríklad na festivale Nová dráma, Divadelná Nitra a pod. V súčasnosti pôsobí ako umelecký šéf Mest-ského divadla Žilina.

(z recenzií)Nič – len prázdny biely priestor a protisvet-

lo, ktoré z hercov spraví podchvíľou tmavé silue-ty. Raskoľnikov preleží celú úvodnú scénu v kruhu vysypanom čiernym pieskom, kým hlas bez emó-cií opisuje hroznú scénu vraždy. V druhej časti je princíp scény Evy Kudláčovej-Rácovej obrátený. Do centra bieleho kruhu uprostred čiernej plochy sa stavia obetavá Soňa. Takto vyzerá aktuálne spra-covanie známeho diela F. M. Dostojevského Zločin a trest v Štátnom divadle v Košiciach. (…) Režisér Eduard Kudláč odmieta klamať javiskovými zázrak-mi, texty ponúka divákom obnažené, zbavené ná-strah divadelného pseudorealizmu. Dramatizátor Daniel Majling sa sústredil na súboj myšlienok, nie na vybudovanie situácií. Výsledok neoslňuje dyna-mikou ani divadelnou efektnosťou, inscenácia by sa bez akejkoľvek úpravy mohla vysielať aj v roz-hlase. Čistá koncepcia však necháva dokonale vy-niknúť autentickému herectvu. (…) Eduard Kudláč nezmenil svoj známy štýl ani pri hosťovaní v Koši-ciach. Z kvalitných ingrediencií varí dobre, ale diét-ne. Kebyže čo-to okorenil či dosolil, tiež by sa ne-muselo nič stať.

Zuzana Uličianska, 1. 5. 2012, SME

16:30 Štúdio SKD

Št átne divadlo Košice


Fiodor Michailovič Dostojevskij/Daniel Majling

Zločin a trestpo predstavení diskusia tvorcov s divákmi

38 Z a b ij a k J o e / D i v a d l o J o n á š a Z á b o r s ké h o Pr e š ov

39



preklad: Katarína Gibalovádramaturgia: Miriam Kičiňováhudba: Juraj Haško (s použitím básne Charlesa Bukowského A Smile to Remember)scéna: Anita Szőkeovákostýmy: Lenka Kadlečíkováréžia: Michal Náhlík

hudobná nahrávka: barytón – Karol Kurtulíksoprán – Ivana Kurtulíkováklavír – Katarína Málikováviola – René Bošeľaviolončelo – Marta Gondovábáseň načítal Alex Merkovský

osoby a obsadenie: Chris Smith – Michal NovodomskýSharla Smithová – Svetlana JanišováAnsel Smith – Igor KasalaDottie Smithová – Jana JurišincováZabijak Joe Cooper – Matej Lacko

Krvavý príbeh v štýle Quentina Tarantina. Pre-vrátená morálka, absencia autorít, posunuté hra-nice krutosti, alkohol a drogy, rozbitá rodina a sen o lepšom živote v drsnom slangovom jazyku čier-nej komédie. Lettsov svet sa rozpadá, rodina nespĺ-ňa svoj účel, hranice morálky sa prekračujú. Otec nie je hlavou rodiny, žena už nie je láskavou mat-kou, syn dvíha ruku na matku, dcéra je postihnutá, a pritom všetci len snívajú o lepšom živote než ten, ktorý práve žijú.

(réžia)Michal Náhlík (r. 1978) absolvoval Akadémiu ume-

ní v Banskej Bystrici, odbor réžia, u prof. Igora Cie-la. Po štvorročnom pôsobení v Literárno-drama-tickom centre v Slovenskom rozhlase nastúpil do Divadla Jonáša Záborského v Prešove, kde pôsobí dodnes ako režisér a umelecký šéf.

(z recenzií)Zabijak Joe je dobre napísaným textom s púta-

vou a prekvapivou zápletkou. Na pomerne klasic-kej štruktúre čiernej komédie sa pred nami odví-ja vlastne thriller s prvkami detektívky. Pozeráme na zrod násilia v akomsi mikrosvete rodiny, čo mô-že byť odpoveďou na to, ako sa násilie šíri v mak-rosvete society. Hra isto narúša tradičné predsta-vy o dobre a vzorne fungujúcej rodine, o dobrých deťoch a starostlivých rodičoch. Radikálne sa v nej ukazuje svet, kde je násilie znakom rozkladajúcich sa hodnôt (najmä rodiny). Napriek tomu v nej is-tá túžba po lepšom živote, či snaha realizovať svo-je sny, je obsiahnutá. Ale spôsob, akým sa postavy chcú dopracovať k svojmu šťastiu, hraničí s morál-nymi princípmi etiky. Horšie je však to, že tento po-stoj k násiliu už s nikým z prítomných nedokáže za-triasť. Je to istým spôsobom alarmujúce posolstvo, ktoré Letts uštedruje našej civilizácii na konkrét-nom príklade, pri ktorom však stále máme tenden-ciu tvrdiť, že nás sa to netýka.

Miriam Kičiňová, dramaturgička DJZ, 30. 3. 2012, SME

19:30 Národný dom

D ivadlo J onáš a Z áb or ské ho Preš ov


Tracy Letts

Zabijak Joepo predstavení diskusia tvorcov s divákmi

40 R e a l i t y s n ov / B á b kové d i v a d l o n a R á z ce s t í B a n s k á B ys t ri c a

41



dramaturgia: Monika Tatarkováhudba: Daniel Heribanvýprava, kostýmy: Miriam Struhárovávideo dokrútky, TV program: Palko Matia, účinkujú: Veronika Fekiačová, Michal Ďurišréžia: Iva Š.

osoby a obsadenie: Matka – Jana OľhováStaršia – Marianna MackurováMladšia – Nina MűllerBožka – Mária ŠamajováMuž – Juraj Smutný

Reality snov môžeme charakterizovať ako ge-neračnú rodinnú hru, v ktorej sa autorka vyjad-ruje k téme fungovania rodiny a zobrazuje mo-dely žensko – ženských a žensko – mužských vzťahov. Juráňová vytvára rodinný stereotyp me-dzi Matkou a jej dcérami a to najmä prostredníc-tvom komunikácie. Rutinné slová a náhradné dia-lógy formujú vzťah medzi Matkou a dcérami, v ktorom hrajú ďalšie významné roly nábožen-stvo, či morbídny vzťah Matky so svojou sestrou. V druhom pláne sa Juráňová zamerala na to, ako nám médiá deformujú rodinné vzťahy.

(réžia)Iveta Škripková pôsobila v divadle BdnR najskôr

ako dramaturgička a od r. 1992 aj vo funkcii riadi-teľky. Je iniciátorkou rôznych interaktívnych pro-jektov so školami. Od r. 2002 sa vo svojej tvorbe venuje témam ženskej skúsenosti z rodového hľa-diska. Získala niekoľko ocenení v dramatickej tvor-be, v pôvodnej rozhlasovej hre pre deti, v súťaži Dráma a ďalších. Jej inscenácie o ženách umožni-li vznik feministického/gynokritického divadla na Slovensku. Vedie projekt tvorivého písania v rám-ci medzinárodnej Platformy 11+.

(z recenzií)Je to veľmi tragikomický obraz dnešného živo-

ta, obraz absencie medzigeneračnej výmeny, ktorá nemá len jedného vinníka. Odsudzovaná a pranie-rovaná zábavná produkcia nekonečných seriálov tu funguje nie úplne v negatívnom svetle, skôr naopak, aj vďaka jej škodlivému vplyvu na osob-nosť sa dostaví v konečnom dôsledku akýsi zmy-sel existencie. A to je na jednej strane úsmevné, no na druhej strane odpudzujúce. Čo je však ešte hor-šie, a sami si to zrejme nikdy nepriznáme, je fakt, že sa Juráňovej v hre podarilo zachytiť takmer to-tožné prostredie vlastne spokojnej priemernej do-mácnosti či rodiny, ktorá nie je odkázaná na úteky k obrazovke pred skutočným medziľudským kon-taktom, no táto voľba sa stáva čoraz prirodzenej-šou.

Eva Kyselová, IS.theatre.sk

23:30 Štúdio SKD

B áb kové divadlo na R á zce s t í B ansk á B ys tr ic a


Jana Juráňová

Reality snov

42 R i c h a r d I I I . / L e t n é s h a ke s p e a r ovs ké s l áv n o s t i B rat i s l av a

43


30. j ú n 2012 s o b o t a h l av ný p r o g ra m

preklad: Jozef Kot, Jiří Josekdramaturgia: Róbert Mankoveckýhudba: Róbert Mankoveckýscéna: Palo Andraškokostýmy: Eva Farkašováproducent: Janka Zednikovičováréžia: Marián Pecko

Osoby a obsadenie: Kráľ Edward IV. – Štefan KožkaEdward, princ z Walesu, potom kráľ Edward V., kráľov syn – Tomáš MischuraRichard malý, kráľov syn – David HartlGeorge, vojvoda z Clarenceu, kráľov brat – Marek GeišbergRichard, vojvoda z Gloucestra, potom kráľ Richard III., kráľov brat – Robert RothHenry, gróf z Richmondu, potom kráľ Henrich VII. – Milo KráľThomas Rotherham, yorský arcibiskup – Gregor HološkaVojvoda z Buckinghamu – Alexander BártaGróf Rivers, Elisabethin brat – Marcel OchránekMarkíz z Dorsetu, Elisabethin syn – Juraj HrčkaLord Hastings – Ivan VojtekLord Stanley – Ivan ŠándorSir WIilliam Catesby – Petr HalberstadtSir James Tyrrel – Tomáš Mosný

Londýnsky starosta – Branislav MatuščinElisabeth, kráľovná, manželka Edwarda IV. – Eva PavlíkováMargaret, vdova po kráľovi Henrichovi VI. – Dana BatulkováVojvodkyňa z Yorku, matka kráľa Edwarda IV., Clarencea a Gloucestra – Mária KráľovičováLady Anne – Táňa PauhofováShorová – Mariana MackurováVrah – Jozef BujdákMešťanostovia, poslovia, strážcovia – Juraj Smutný, Štefan Martinovič

Jedna z najslávnejších hier svetového divadel-ného repertoáru. Richard je pod maskou suveréna človekom zožieraným neistotou a komplexom me-nejcennosti zo svojej fyzickej podoby a nedôstoj-ného postavenia. Na prahu smrti sa jeho ja triešti do tisícicih protichodných hlasov.

(réžia)Marián Pecko (r. 1958) pracoval v divadle ako

stavač dekorácií, herec, upratovačka… V súčasnos-ti je umeleckým šéfom a režisérom Divadla na Ráz-cestí v Banskej Bystrici. Od r. 1988 režíroval viac ako sto predstavení v štyroch krajinách Európy. Pracuje v divadle bábkovom, činohernom, v opere i v šapi-to. Je nositeľom významných divadelných ocenení.

(z recenzií)Pre Richarda III. si Roth našiel novú polohu hla-

su s hlbším, zemitejším zafarbením, aj rečou tela výborne vystihoval duševné stavy postavy. V je-ho podaní je Richard III. nenávistným mrzákom, ale aj klaunom, ktorý pred všetkými hrá jedno veľ-ké divadlo. (…) Režisér Marián Pecko sa snažil hru priblížiť divákovi, no ani jeho úprava nedokázala odstrániť z hry všetky chybičky krásy – najmä za-ľudnenosť a zdĺhavosť istých pasáží. Napriek to-mu o invenčné riešenia nebola v inscenácii núdza. Nechýbali ani silné a priam hypnotické obrazy po-dobné filmovému narábaniu s plynutím času či s dôrazom na detail. V spojení s disciplinovaným prístupom hereckého súboru tak nový letný sha-kespearovský titul ponúkol vkusné naštudovanie a dobre odvedenú divadelnú prácu, čo pre tento formát nebýva pravidlom.

Zuzana Ferusová, 18. 7. 2011, SME

16:30 Štúdio SKD

Le tné shakesp earovské s láv nos ti B ratis lava


William Shakespeare

Richard III.po predstavení diskusia tvorcov s divákmi

44 O i d i p u s / S l ove n s ké ko m o r n é d i v a d l o M a r t i n

45



preklad: Vojtech Mihálikdramaturgia: Róbert Mankoveckýhudba: Róbert Mankoveckýscéna: Pavel Borákkostýmy, bábky a masky: Eva Farkašovárealizácia masiek: Rafał Budnikpohybová spolupráca: Stanislava Vlčekováhudobníci: Stanislav Hybela, David Beinstein, Róbert Mankovecký, Matej Mankovecký, Lukáš Chytílek, Marián Frkáňréžia: Roman Polák

osoby a obsadenie: Oidipus – Marek GeišbergJokasta – Eva GašparováKreón – Dano HeribanKňaz, posol, zbor – Michal GazdíkTeiresias, Láiov posol, zbor – Ján Kožuch, Náčelník zboru, zbor – Renáta Horňáková, Nadežda Vladařová, Dominik Zaprihač Hodnostár, zbor – Ľubomíra Krkošková

Hra o nezvratnosti osudu, ktorý nám je určený, o nemožnosti meniť životnú cestu, ktorou kráča-me – čo sa má stať, to sa i stane. Hra o vratkej hra-nici medzi šťastím a nešťastím. Slovami Sofokla: „Nikdy nehovorte o smrteľnom človeku, že je šťast-ný. Len toho nazývajte blaženým, kto sa dostal bez pohromy za hranicu života.“

(réžia)Roman Polák po absolvovaní VŠMU v Brati-

slave v roku 1982 pôsobil v činohre Štátneho di-vadla v Košiciach, neskôr v Divadle SNP v Martine. Výsledky jeho práce v martinskom divadle ho zara-dili medzi najvýznamnejších divadelných režisérov osemdesiatych rokov. Od roku 1990 trvá jeho spo-lupráca s Divadlom Astorka – Korzo ´90, bol tiež umeleckým šéfom činohry Štátneho divadla Koši-ce, ako režisér pracoval v SND Bratislava (bol aj ria-diteľom činohry). Je tiež pedagógom réžie na DF VŠMU v Bratislave.

(z recenzií)Režisér Roman Polák text starý viac než 2400

rokov neaktualizuje. Naopak, využíva viac princí-pov charakteristických pre divadlo antického Gréc-ka. Najvýraznejšie vo výtvarnej zložke. Živú hud-bu k inscenácii navyše tvoria hudobníci pomocou historických hudobných nástrojov, resp. ich replík. (…) Inscenačný tím však rozhodne nevytvoril mu-zeálnu repliku. Rozhodol sa len ponechať ťažisko inscenácie na textovej zložke. Nesnaží sa zvýrazniť jednu konkrétnu líniu príbehu a následne ju apliko-vať na jav charakteristický pre súčasnú spoločnosť, ale necháva na divákovi, aby hľadal konotácie so svetom, v ktorom žije.

Miro Zwiefelhofer, 21. 12. 2011, SME

20:00 Národný domZáver festivalu

Slove nské kom orné divadlo M ar tin


Sofokles

Oidipuspo predstavení diskusia tvorcov s divákmi

46 N e p r e b u d e ný / D i v a d l o Co m m e d i a Po p ra d

47



dramatizácia, dramaturgia, scéna a kostýmy: Vlado Benko výroba kostýmov: Miriam Nagyováhudba: Vincent Jašréžia: Vlado Benko

osoby a obsadenie:Ondráš – Michal NovákMama, Bežanová, gazda, krajčír – Dušan KubaňOtec, totka, Bežan, gazda – Vlado Benko

Človečinou voňajúce zdivadelňovania literárnych predlôh režisérom Vladom Benkom našli inšpiráciu v Kukučínovej próze. Inscenácia sa zmocňuje ob-raznosti i myšlienkových východísk nastolených predlohou. Scénická interpretácia dáva ešte viac vyniknúť všeľudskej znakovosti postavy.

(réžia)Vlado Benko (r. 1950) – dramaturg, herec, režisér

a zakladajúci člen súboru, ktorý vznikol roku 1968. Od roku 1972 je jeho kmeňovým režisérom a ve-dúcim. Okrem toho účinkoval takmer v každej in-scenácii a stvárnil vyše 50 postáv. Na prehliadkach a festivaloch získal množstvo ocenení za réžiu, dra-maturgiu, alebo herecký výkon. Súbor pod jeho vedením mohli vidieť diváci v Tunisku, Švajčiarsku, Kanade, Dánsku, či Monaku… Za režijný a herec-ký prínos v neprofesionálnom divadle získal v roku 2007 Cenu Jozefa Kronera.

(z recenzií)Vlado Benko je zrejme majstrom v upravova-

ní (alebo prispôsobení?) rôznych námetov. Nepo-chybne má zdatných partnerov pre takúto prácu v Dušanovi Kubaňovi a Michalovi Novákovi. Moje pochybovanie tkvelo v tom, že námet mohol zvá-dzať k hladkému skĺznutiu do polohy viac kome-diálnej než dramatickej. Kto pozná predlohu vie, že ide naozaj o drámu mentálne i fyzicky postihnuté-ho Ondráša, s ktorým si zahrá Zuzka škaredú hru nádeje a sklamania.

Zdanlivo jednoduchý príbeh z dedinského pro-stredia však vykresľuje naivný a úzky svet dobra husiara Ondráša v paradoxe s oným „rozumným“ svetom necitlivosti, vylučovania tých iných, kto-rí nie sú ako my. Toto vykreslenie zvládli jedineč-ný Ondráš v podaní Michala Nováka, a viac postáv hrajúci Vlado Benko a Dušan Kubaň pozoruhod-ne presvedčivo. Jedným z kritérií dobrej divadel-nej hry je, že divákovi je ľúto, že záverečná scéna je naozaj záverečná. Bolo mi ľúto.

Mikuláš Argalács, publicista, Podtatranský kuriér

23:30 Štúdio SKD

D ivadlo Comm e dia Pop rad


Martin Kukučín /Vlado Benko

Neprebudený

48 Po č uj e š , m a m a , m ôj n á r e k / AU B a n s k á B ys t ri c a

49

Predstavenie na festivale Dotyky a spojenia 2012 podporil Giset

25. j ú n 2012 p o n d e l o k d o t y k y a s p oj e n i a J u n i o r

dramatizácia: Ľuboslav Majera preklad: Ján Jankovičscéna: Vladimír Čáp, Jaroslav Valekkostýmy: Zuzana Formánkováréžia: Ľuboslav Majera

Osoby a obsadenie: Muž – Ján BavalaJavorka – Terézia BrodňanskáJavorka – Michaela DomovcováSestra – Lucia HraškováMuž – Ľudovít KošíkLeksa – Petra KriváčkováRadivoje – Michal KucerAndrija – Luka KuzmanovićNenand – Ján MarcinekLeksa – Barbora MarcinováAndrija – Jakub MuranskýJavorka – Romana PackováSestra – Petra SabováAndrija – Matej Struhár Sestra – Petra ŠevčíkováRodoljub – Mário Zeumer

Hra Vojislava Savića je psychologickou sondou do života mnohopočetnej srbskej rodiny. V nej vládne železnou rukou otec – človek absolútne cynický a sarkastický. Každý z jeho troch synov je svojím spôsobom poznačený: Nenad je na vozíč-ku, Radivoje je mentálne mierne zaostalý (navy-še impotentný), a tretí syn Andrija je psychiatrický pacient. Nezdravú atmosféru v rodine vystupňu-je príchod Andriju, ktorý je od prvého momentu fascinovaný manželkou svojho brata, ktorej preu-kazuje svoj sexuálny záujem. Slová „počuješ, ma-ma, môj nárek“ prichádzajú od zúfalého Radivoje-ho, hľadajúceho márnu útechu u matky. Pre rodinu nie je nevera žiadny problém. Radivoje tak zostáva so svojím nárekom sám. Inscenácia ukazuje okrem pohľadu na spoločenskú morálku aj rodové stereo-typy, kde jednoznačne vládne patriarchát.

(réžia)Ľuboslav Majera (r. 1951), rodák z Báčskeho Pet-

rovca vyštudoval divadelnú réžiu na bratislavskej VŠMU. Od roku 1975 vytvoril viac ako stodvadsať divadelných réžií, sto rozhlasových hier, získal via-cero významných ocenení. Na Slovensku spolu-pracuje nielen s profesionálnymi súbormi, ale aj s ochotníkmi. Ako pedagóg pôsobí na Akadémii umení v Novom Sade a v Banskej Bystrici.

17:00 Štúdio SKD

AU B ansk á B ys tr ic a


Vojislav Savić

Počuješ, mama, môj nárek

50 V ý n o s n é m i e s t o / D i v a d l o L a b D F VŠM U B rat i s l av a

51


25. j ú n 2012 p o n d e l o k d o t y k y a s p oj e n i a J u n i o r

dramatizácia: Lukáš Brutovský, Miroslav Dachopreklad: Ján Ferenčík, Ružena Dvořáková- -Žiaranová, Leoš Suchařípadramaturgia: Miroslav Dachoscéna: Zuzana Hudákovákostýmy: Veronika Ďurišová, Laura Štorcelovápohybová spolupráca: Elena Lindtnerováréžia: Lukáš Brutovský

osoby a obsadenie: Aristarch Vladimirič Vyšnevskij – Lukáš DózaAnna Pavlovna Vyšnevská – Dominika Kavaschová/Petra MolnárováAkim Akimič Jusov – Oto CulkaOnisin Panfilič Belogubov – Daniel ŽulčákElisata Gerasimovna Kukuškinová – Kamila AntalováJulinka – Alexandra PalatínusováPolina – Anna NovákováDosužev – Richard BlumenfeldPrvý Úradník – Lukáš PavlásekDruhý Úradník – Michal KalafutAnton Vasilij, Grigorij – Jakub LorencovičVasilij Nikolajič Žadov – Daniel Fischer

Študovaný úradník Žadov, plný ideálov, postup-ne prichádza na to, že statočná chudoba je síce pekná v divadle, ale nedá sa preniesť do života. Uvedomuje si, že vzdelanie je nanič. A že jeho ge-nerácia nie je iná ako ostatné. Takže neostáva nič iné, ako mať výnosné miesto, známych obchodní-kov a prijímať úplatky. Pretože až potom si môže zatancovať, až potom sa môže tešiť zo života.

Aktuálny satirický pohľad na to, ako sa získava výnosné miesto, aké z neho plynú výhody, ale aj o tom, aký smiešny je človek, ktorý výnosné miesto spochybňuje, dokiaľ ho sám nepotrebuje.

(réžia)Lukáš Brutovský (r. 1988), vyštudoval katedru

divadelnej réžie a dramaturgie VŠMU. Je autorom viacerých divadelných hier a krátkych textov pre rozhlas. Pôsobí aj ako prekladateľ.

19:00 Národný dom

D ivadlo L ab D F VŠMU B ratis lava


Alexander Nikolajevič Ostrovskij

Výnosné miesto

52 D n i z o s n ov E i n s t e i n ovcov / Ar t ce nt ru m Ch l i e b a h r y St a rá Pa z ov a , S rb s ko

53


autor, scéna, kostýmy, réžia: Miroslav Benka

osoby a obsadenie: Starena – Mária ChlebianováM. M. Mileva Márićová – Marína Gašparová-BakováA. E. Albert Einstein – Andrej VereskýSmrť – Zdenko KožíkEinsteinove deti:Liserl – Jana RumanováHans Albert – Branislav PopEduard – Dárko Opavský

V posledný deň svojho života, v smrteľnej agó-nii, Mileva Márićová, manželka geniálneho Alberta Einsteina, končí svoje posledné svedectvo – Dni zo snov Einsteinovcov… Ide o vymyslený denník, kto-rý sa začína dňom, kedy dostala prvý list od svojho milovaného kolegu zo štúdií.

Pri písaní drámy Dni zo snov Einsteinovcov autor Miroslav Benka čerpal predovšetkým autentických svedectiev z ľúbostných listov Milevy Márićovej a Alberta Einsteina uverejnených v knihe The love Letters. Vytvára tak svojrázny dramatický tvar, kto-rý si svojou univerzálnou témou a dojímavou tragi-kou nájde cestu k početnému obecenstvu.

Miroslav Benka (1956) – režisér, scenárista, dizaj- nér, pedagóg, významný umelec z bývalej Juho-slávie. Vyštudoval herectvo na Akadémii umení v Novom Sade, neskôr réžiu v Belehrade. Režíroval viac ako šesťdesiat inscenácií klasického a súčasné-ho dramatického repertoáru. Režijne sa podpísal aj pod dokumentárny film, televízne vysielania, hu-dobné klipy, rozhlasové hry a multimédiá. Jeho in-scenácie boli zaradené do programu popredných divadelných festivalov. Počas občianskej vojny v bývalej Juhoslávii pôsobil v Slovenskej republike.

(z recenzií)Miroslav Benka originálne prispel k celkové-

mu trendu divadla v ex Juhoslávii predstavenia-mi zriedkavej krásy, ktorej je všestranným tvorcom.

Jovan Ćirilov, ambasádor UNESCO, divadelný expert, riaditeľ festivalu BITEF,

Belehrad

Miroslav Benka dokáže realizovať dozaista špič-kové umelecké štandardy. Prináša jednu vysoko di-vadelne emancipovanú formu, jeden podstatne odlišný jazyk realizovaný na scéne mimo divadel-ných metropol… To je niečo, čo by štát mal a musí podporiť na všetkých možných úrovniach, pretože je to veľké umenie!

Prof. PhDr. Ivan Medenica, teatrológ, divadelný kritik týždenníka ČAS, Belehrad

1. j ú l 2012 n e d e ľ a d o t y k y a s p oj e n i a h o s ť

16:00 Národný dom

Ar t centrum Chlieb a hr y Stará Pazova, Srbsko


Miroslav Benka

Dni zo snov Einsteinovcov

54 Ch o r e a S l ov a c a – Ta n e č n é e t u d y p r e S ĽU K / S ĽU K B rat i s l av a

55


26 . j ú n 2012 u t o r o k ve če r n é n á m e s t i e

námet: Juraj Hamarscenár: Juraj Hamar, Stanislav Marišler dramaturgia: Lenka Dubníčkováhudba: Stanislav Palúch, Marcel Comendant, Henrich Leškoscéna: Marek Hollýkostýmy a masky: Katarína Holkováchoreografia: Ladislav Cmorej, Simona Machovičová, Stanislav Marišler, Barbora Morongová, Ján Ševčík, Vladimír Michalkoprojekcia: Tono Szomolányi, Peter Neštepnýspolupráca na realizácii kostýmov: Petra Poórováréžia: Peter Maťo

Účinkujú: Tanečný súbor SĽUK-u:Sára Danielová, Róberta Dinová, Patrik Frena, Vladimír Frištik, Marek Grega, Igor Hajdučík, Veronika Horváthová, Klaudia Kordošová, Noemi Kovácsová, Miroslava Kováčová, Rastislav Kravianský, Martin Lisoň, Roman Majer, Mária Miklovičová, Ondrej Mlynárik, Adriana Mudrochová, Kamila Ochabová, Matej Oškera, Peter Rakyta, Adam Ryba, Tatiana Šimuneková, Katarína Ťapáková, Matej Tkáč, Jana Tomaškovičová, Zuzana Trimajová

Ľudová hudba SĽUK-u:Zuzana Pokorná, Jozef Lednický, Peter Rogel, Peter Mikulec, Matej Šajgalík, Pavol Vician, Andrej Jarolín, Hana Varmužová, Juraj Dufek

Spevácka skupina SĽUK-u:Mária Straková, Zuzana Broszová, Kristína Mikitová, Adriana Jarolínová, Silvia Vitteková, Mária Nagyová

V tanečnej inscenácii CHOREA SLOVACA dáva SĽUK priestor mladej generácii slovenských umel-cov. Choreografi sa pri tvorbe inšpirovali fragment-mi z pôvodných ľudových tancov. Tie potom ori-ginálnym spôsobom spracovali, ako už podtitul programu napovedá, do tanečných etúd. V hu-dobných úpravách sa autori pohrávajú so špeci-fikami autentických hudobných predlôh, posúvajú ich do nových foriem a spájajú do nových hudob-ných i obsahových kontextov.

(réžia)Peter Maťo (r. 1961) vyštudoval divadelnú ve-

du na VŠMU v Bratislave. Ako herec stvárnil desiat-ky postáv v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene, účinkoval v mnohých filmoch a televíznych insce-náciách. Scenáristicky, režijne alebo ako asistent choreografa spolupracoval s viacerými divadlami. Venuje sa aj divadelnej kritike.

(z recenzií)V porovnaní s ostatným, oveľa konzervatívnej-

ším programom SĽUK-u je Chorea Slovaca jed-noznačne „inou” inscenáciou, aj keď nemožno po vedať, že v širšom ako slovenskom kontexte no-vátorskou. Nové, na Slovensku nevidené, je to, že na odkaz minulých prejavov ľudovej tvorby sa po-zerá očami mladej gene rácie umelcov, z ktorých ide smršť živej energie a chuti odovzdať odkaz sú-časnému obecenstvu jazykom jemu blízkym a tak folklór definitívne neposlať do minulosti.

Marek Godovič, Salto, č.1, r. 2011

22:00 Zlaté kúpele Turčianske Teplice pódium

SĽU K B ratis lava


Juraj Hamar, Stanislav Marišler

Chorea Slovaca – Tanečné etudy pre SĽUK

56 C a r m e n / Št át n a o p e ra B a n s k á B ys t ri c a

57


27. j ú n 2012 s t r e d a ve če r n é n á m e s t i e

libreto: Henri Meilhac a Ludovic Halévypreklad: J. Klen, K. Hájekdramaturgia: Lenka Horinkováhudba: Georges Bizet, Rodion Ščedrinscéna: Lucia Šediváchoreografia: Dana Dinkovákostýmy: Adriena Adamíkováréžia: Dana Dinková

osoby a obsadenie: Carmen – Beata Gaálová José – Andrej Andrejkovič Veštica (Smrť) – Katarína PerencseiováMicaela – Veronika SzabováToreador – Marián ĎurčoFlamenco kapela Los Remedios:Stanislav Kohútek, Zuzana Fujacová, Matúš Kohútek, Juraj PaškaSpoluúčinkuje balet Štátnej opery a hostia

Známy titul Carmen ako celkom nový umelecký tvar – spojenie hudby G. Bizeta a R. Ščedrina s tan-com, spevom a hovoreným slovom pri ponecha-ní základnej témy. Cieľom predstavenia je určitým spôsobom nastaviť zrkadlo našej spoločnosti. Náš dej nesie príbeh Carmen, Josého, Toreadora a Mi-caely. Ako hovorí režisérka Dana Dinková – Carmen je temperamentný príbeh, plný emócií. Príbeh že-ny, ktorá hľadá lásku. Režisérka a choreografka sa prostredníctvom Carmen pýta, čo pre dnešné že-ny znamená láska a sloboda.

(réžia)Dana Dinková, tanečná choreografka a herečka,

pôsobí v Štátnej opere, pracovala pre operetné di-vadlo v rakúskom Badene, Slovenské národné di-vadlo, Štátne divadlo Košice, Divadlo Nová scéna v Bratislave, Divadlo Andreja Bagara v Nitre, Divad-lo Aréna v Bratislave, Dom umenia Piešťany. Je lau-reátkou Česko-slovenskej choreografickej súťažnej prehliadky s tanečnou drámou Zjazvené spomien-ky. Doposiaľ vytvorila deväť divadelných predsta-vení vo vlastnej réžii a choreografii, pracovala aj na multižánrových dielach.

22: 00 Zlaté kúpele Turčianske Teplice pódium

Št átna op e ra B ansk á B ys tr ic a


Prosper Mérimée/ Dana Dinková

Carmen

58 ROS E , M O N OS / B a l e t B rat i s l av a

59

Predstavenie na festivale Dotyky a spojenia 2012 podporil Slovak Telekom

ROSEhudba: Jozef Vlkscéna Tom Cillerasistent choreografie: Daniel Račekkostýmy: Katarína Holkováréžia: Jozef Vlkchoreografia: Stanislava Vlčeková

účinkujú: Daniel Corbeil, Arthur Abram, Natasa Dudar, Katarína Košíková, Natália Némethová, Tamás Csizmadia, Luca Scarpa, Andrej Szabo

Inscenácia je inšpirovaná nadčasovým dielom významného predstaviteľa impresionistickej fran-cúzskej literatúry Marcela Prousta a jeho romá-nu Hľadanie strateného času. Autori sa zamerali na Proustov formálny odkaz, jeho mikroskopický ja-zyk odhaľujúci tajomnú ríšu spomienok. Hlavný predstaviteľ Swan hypnotizuje svoje spomienky a v priepasti času si užíva vôňu ruže.

(choreografia)Stanislava Vlčeková absolvovala Konzervató-

rium v Banskej Bystrici a Hudobno-tanečnú fakultu VŠMU v Bratislave. Pôsobila v Štúdiu tanca Banská Bystrica, spolupracovala s viacerými významnými

domácimi a zahraničnými choreografmi. Pedago-gicky sa orientuje na súčasné tanečné techniky. Momentálne pôsobí v zoskupení DEBRIS company.

MONOShudba: Yann Tiersenrealizácia scény: Kollektiv, s.r.o.kostýmy: Ľudmila Várossováchoreografia: Mário Radačovský

účinkujú: Katarína Košíková / Katarína Kaanová, Arthur Abram / Tamas Csizmadia, Andrej Szabo / Dan Datcu, Dominik Vačok / Luca Scarpa, Mário Radačovský / Andrej Szabo, Daniel Corbeil

Monos sa zaoberá témou sebareflexie. Skúmať, pozorovať a hľadať v sebe to, čo je správne, spra-vodlivé a pravdivé nám pomáha nachádzať hod-noty a orientovať sa vo svete okolo nás. Pri hľada-ní vlastnej cesty sa často strácame v spleti vzťahov, problémov a praktických prekážok a tu samota môže znamenať katarzný moment.

(chorografia)Mário Radačovský absolvoval Tanečné konzer-

vatórium Evy Jaczovej v Bratislave. Ako tanečník

pôsobil v Haagu, v Montreale, aj v bratislavskom SND. Choreograficky začal tvoriť v roku 2002 a do-teraz vytvoril viac ako desiatku menších choreo-grafických opusov. Pôsobil na pozícii riaditeľa Ba-letu Slovenského národného divadla od roku 2006 do mája 2010. Od roku 2011 je umeleckým riadi-teľom nezávislého tanečného súboru Balet Brati-slava.

(z recenzií)Devízou trinástich členov Baletu Bratislava je

tanečné majstrovstvo a dokonalá pripravenosť zvládnuť nové štýly. Vydarený pokus otvoriť sa tvorcom „z iného brehu” je príkladom, ako možno ponúknuť profesionalitu spojenú s progresivitou.

Eva Gajdošová, Pravda, 24. 1. 2012

28 . j ú n 2012 š t v r t o k ve če r n é n á m e s t i e


B ale t B ratis lava


3balet

ROSE, MONOS

60 29. j ú n 2012 p i at o k ve če r n é n á m e s t i e

e l le dans e B ratis lava

Normaly day, bez začiatku bez konca, Their memorieschoreografie: Ján Hromada, Jana Tereková a Radoslav Piovarči, Stanislava Vlčeková

autori a choreografia: Ján Hromada, Radoslav Piovarči, Jana Tereková, Stanislava Vlčekovádramaturgia: Šárka Ondrišovásvetelný dizajn: Róbert Polákhudba: Jozef Vlk

účinkujú: Pavol Kovalčík, Stanislav Stanek, Michal Heriban, Jana Tereková, Rado Piovarči, Zuzana Hianiková, Zuzana Sehnalová, Klaudia Vargová, Edita Antalová, Michaela Šimonová, Jana ŠuchováImprovizácia (bez začiatku bez konca) Jana Tereková a Radoslav Piovarči

Normal Day Interpreti elledanse Company naštudovali pred-

stavenie, ktoré reflektuje štýl života, myslenia, vzťa-hov, ktoré zažívame každodenne. Často je to spleti-tá sieť ľudí bez mien, prchavé okamihy vzájomných

61


kontaktov. Choreografia inovatívne pracuje s veliči-nou času a zmenami uhla pohľadu.

Ján Hromada pôsobil ako tanečník v Divadle Nová scéna, SND, Štátnom bábkovom divadle v Bratislave, v elledanse ako interpret aj choreograf. Spolupracoval na obnovených premiérach muzi-kálov v Čechách, na Slovensku a v Nemecku.

bez začiatku bez koncaKontaktná improvizácia dvoch talentovaných

mladých tanečníkov. Zastavili čas a zobrali si ho pre seba, takže mágii pohybu sa nevyhnete.

Jana Tereková je tanečníčka a performerka. Spolupracovala so Šárkou Ondrišovou a Borisom Nahálkom v elledanse.

Radoslav Piovarči je tanečník a performer. Pôso-bil v Štúdiu tanca v Banskej Bystrici a v nemeckom Staatstheater Kassel.

Their MemoriesTanečné predstavenie o spomienkach v kaž-

dom z nás, ktoré sa zvláštnym spôsobom vynárajú medzi riadkami v rozčítanej knihe. Niektoré veci by sme zapisovať nemali.

Stanka Vlčeková je tanečníčka, choreografka a pedagóg. Od r. 2006 je členkou fyzického divad-la Debris Company, divadla SKRAT. Choreografickej tvorbe sa venuje od roku 2006.


FROST (3balet)choreografia: Šárka Ondrišová, Boris Nahálkadramaturgia: Lucia Holinovánámet: Boris Nahálkahudba: Peter Grollkostýmy: Zuzana Hudekovásvetelný dizajn: Robert Polák

účinkujú:Arthur Abram, Daniel Corbeil, Tamas Csizmadia, Luca Scarpa, Andrej Szabo, Klaudia Bittererová, Alexa Capareda, Natasa Dudar, Katarína Kaanová, Natália Némethová / Katarína Košíková

Inšpiráciou pre vznik diela bola téma chladu a mrazu. Tvorcovia ju však nechápu len ako prejav zimy, ale posúvajú ju do širšej roviny metafory. Je to chlad v nás, v našich vzťahoch, ktorý nás vie ra-niť, vyvolať smútok …

Boris Nahálka vyštudoval ekonómiu, venuje sa tancu, divadlu a hudbe. Od roku 1997 žil a pôsobil ako umelec v Portugalsku, od roku 1993 v Nemec-ku, kde pôsobí dodnes. Spolupracuje s významný-mi osobnosťami súčasného tanca.

Šárka Ondrišová je absolventkou VŠMU v Bra-tislave, odboru choreografia baletu. Spolupracuje s mnohými bratislavskými divadlami


e l le dans e B ratis lava


Šárka Ondrišová

Večer súčasného tanca

29. j ú n 2012 p i at o k ve če r n é n á m e s t i e

63


30. j ú n 2012 s o b o t a ve če r n é n á m e s t i e

hudba: Katarína Málikováscéna, kostýmy: Marek Gašpar Šafáriksvetelný dizajn: Ján Čiefasistent choreografa: Gyula Cserepeschoreografia: Milan Tomášik

účinkujú: Tibor Trulík, Denisa Benčaťová, Miroslava Peterská, Lenka Rajchmanová, Michal Štefkovič

hudobná realizácia: husle – Andrej Turčin, Veronika Turčinovápriečna flauta – Katarína Lepkováspev, vokály – Katarína Málikovázobcove flauty, syntetizátor, mix&mastering – Dušan Ivan

Jadrom predstavenia je rytmus, muzikalita a ta-nečnosť. Predstavenie je rozdelené na dva svety, prvý znázorňuje minulosť v podobe rekonštruk-cie historického, anglického tanca z čias renesan-cie a súčasnosť, na strane druhej je zobrazená vzťahom tanečníka do svojho dýchania. Dych ako pravidelný alebo nepravidelný pulz, ktorý priamo ovplyvňuje kvalitu i obsah pohybu.

(choreografia)Milan Tomášik pochádza z Prievidze, v súčas-

nosti žije a tvorí v Slovinsku a v Belgicku. Je ab-solventom Konzervatória J. L. Bellu v Banskej Bys-trici, študoval na VŠMU v Bratislave a v roku 2004 absolvoval medzinárodnú tanečnú akadémiu tan-ca P.A.R.T.S. v Bruseli. Roku 2001 sa stal držiteľom štipendia Dance Web na festivale ImpulsTanz vo Viedni a v tom istom roku absolvoval európske tur-né s holandskou skupinou MAPA.

(referencie)Ako môže pravidelný, ale zvýraznený pulz dy-

chu ovplyvniť rytmus hýbania, tancovania? Čo sa stane, ak na určitý čas vedome zastavím dych, ale pohyb pokračuje? Čo sa stane, ak na určitý čas ve-dome zamrznem v danej póze a zvýraznený dych zrytmizujem? Aký efekt, časovo síce veľmi krátky, ale fyzicky náročný prinesie tento stav? Vedomé a štruktúrované dýchanie je preto jedným z hlav-ných elementov vzťahu rytmu k telu i k hudbe.

Z tlačovej správy k premiére


D ivadlo Štú dio t anc a B ansk á B ys tr ic a


Milan Tomášik

Veselosti minulosti

64


dramaturgia: Petra Štorcelováscéna a kostýmy: Jaroslav a Miroslav Daubravovcihudba: Dávid Kollárréžia: Srdjan Sekitski

osoby a obsadenie:Ňaf – Mikuláš DzuríkŇuf – Daniela ŠvolíkováNif – Matej ErbyVlk – Mikuláš MacalaLíška – Denisa Macalová-ĎuratnáJežko – Pavol Sedlačko

Klasická krochkajúca rozprávka o troch ružo-vých pupkáčoch – Ňafkovi, Nifkovi a Ňufke, ktorí na vlastnej prasiatkovskej koži pocítia, že postaviť si domček je oveľa dôležitejšie, ako napchávať sa žaluďmi a leňošiť. Taktiež im ich kvíkajúce srdieč-ko našepká, ako zvíťaziť nad pažravým Vĺčkom-Tĺč-kom. A prekvapenie na záver – príde i Zajko!

(réžia)Belehradský rodák Srdjan Sekicki (r. 1977) vy-

študoval divadelnú réžiu na Fakulte dramatických umení AU v Banskej Bystrici. Na Slovensku režíroval študentské predstavenia, ochotníkov a neskôr spo-lupracoval s profesionálnymi divadlami. Od sezóny 2010/2011 je interným režisérom Spišského divadla.

26 . j ú n 2012 u t o r o k d o t y k y a s p oj e n i a p r e d e t i

9:30 Národný dom

Sp išské divadlo Sp išsk á N ová Ve s


Ladislav Farkaš

Tri prasiatka a vlk

65


27. j ú n 2012 s t r e d a d o t y k y a s p oj e n i a p r e d e t i

dramaturgia: Róbert Mankoveckýscéna: Jozef Cillerkostýmy: Silvia Zubajováhudba a texty piesní: Dano Heriban, Branislav Jobusréžia: Ján Luterán, Mariana Ďurčeková

osoby a obsadenie: Muflón Ancijáš – Dano HeribanMilica, múmia – Lucia Jašková mama muflónica, čínsky robotník, turistka Pepina, islandský futbalista, Soľný stĺp – Eva Gašparová mladá muflónica Egreša, predavačka, ťava Nezábudka,islandský futbalista, princezná Onofrejka – Nadežda Vladařováskladník, vodník, český turista Pepa,šprintér Kandeláber, doktor – Dominik Zaprihačzáchranár, čínsky robotník, pelikán Štefan,islandský futbalista, Dutan Veľký – Tomáš Tomkuljak

Spisovateľ, hudobník, textár a hudobný skla-dateľ Branislav Jobus, známy ako líder skupiny Karpatské chrbáty, je autorom detskej knižky, kto-rá je predlohou našej divadelnej verzie rozpráv-ky o muflónovi Ancijášovi. Režijno-dramaturgic-ký tandem Ján Luterán a Mariana Ďurčeková sa vo svojej dramatizácii zameral na najzaujímavej-šie a najdivadelnejšie príbehy a situácie z Jobuso-vej knižky. Muflón Ancijáš na svojom kamióne od-chádza z domu, aby na potulkách svetom prežil mnohé zaujímavé dobrodružstvá. Všade ich čaká veľa zážitkov, a najmä všade, kde sa to len dá, po-máhajú.

(réžia)Mariana Ďurčeková a Ján Luterán sú absolvent-

mi réžie divadelnej fakulty Vysokej školy múzic-kých umení v Bratislave. Svoju kariéru úspešne od-štartovali v profesionálnych divadlách prenesením absolventskej autorskej inscenácie Bola raz jed-na trieda do Divadla Andreja Bagara v Nitre. Spo-lupracovali taktiež na autorskej inscenácii projekt.svadba, ktorá mala premiéru na Stanici Žilina-Zá-riečie v Žiline a následne získala hlavnú cenu festi-valu Nová Dráma 2010 – Grand prix. Táto tvorivá re-žisérska dvojica sa prevažne venuje inscenovaniu autorských a súčasných divadelných textov.

(z recenzií)Tento úprimný príbeh sa začína na preplnenom

javisku Štúdia SKD Martin. Na scéne je hojdacie kreslo, klietka, piecka, akvárium, kuchynské poličky, posteľ a iný bytový nábytok. Zo stropu visí ventilá-tor. Po prvom obraze doma sa všetko mení na ka-mión, jeho jednotlivé prívesy a krajiny, ktoré muf-lón precestuje. Tento princíp hrania sa, že niečo je niečo iné, je detskému divákovi veľmi blízky. Vyrá-bajú si bunkre z kusov nábytku, hrniec je prilba, va-recha meč, stolička kôň. Preto uverili tvorcom ich nápady.

Barbora Paliková, 21. 10. 2011, IS.theatre.sk

9:30 Štúdio SKD

Slove nské kom orné divadlo M ar tin


Branislav Jobus

Muflón Ancijáš

66


28 . j ú n 2012 š t v r t o k d o t y k y a s p oj e n i a p r e d e t i

preklad poézie Juliana Tuwima: Miroslav Válekdramaturgia: Veronika Gabčíkováscéna a kostýmy: Szilárd Borároshudba: Eugen Gnothpohybová spolupráca: Šárka Ondrišováréžia: Ondrej Spišák

Bublinka – Andrea SabováBublinka – Katarína PetrusováPán profesor – Radovan HudecPierot – Miloš KusendaKapitán – Milan Votela

Cesta do krajiny Tuwim je cestou do krajiny fan-tázie a sna v sprievode záhadných, no veselých di-vadelných bytostí, ktoré vás naučia plniť si aj tie najtajnejšie sny. Predstavenie je určené deťom od troch rokov.

(réžia)Ondrej Spišák (r. 1965) absolvoval Katedru Al-

ternatívneho a bábkového divadla v Prahe v roku 1986. Za dobu svojho profesionálneho pôsobenia spolupracoval s mnohými divadlami na Slovensku. V súčasnosti je riaditeľom Starého divadla v Nitre.

9:00 Štúdio SKD

St aré divadlo K aro la Sp iš ák a v N itre


Ondrej Spišák/Veronika Gabčíková

Cesta do krajiny Tuwim

67


29. j ú n 2012 p i at o k d o t y k y a s p oj e n i a p r e d e t i

dramaturgia: Miro Dachoscéna a kostýmy: Eva Farkašováhudba: Juraj Bieliktexty piesní: Miro Dachoréžia: Juraj Bielik

osoby a obsadenie: Prvý tučniak – Gregor HološkaDruhý tučniak – Miroslav BeňušTretí tučniak – Michal JánošHolubica – Kristína TóthováOrchester Noe – Barbora Bazsová, Jozef Bujdák, Martin Križan

Zábavný a pritom poučný príbeh o troch kama-rátoch – tučniakoch, ktorí prežijú potopu sveta.

Do pokojného tučniačieho života prilieta holu-bica, ktorá prináša správu o potope sveta, ako aj o tom, že zachrániť sa môžu len dvaja z troch ka-marátov. Pre nich to nie je dôvod na zúfalstvo, ale na hľadanie odvážneho a originálneho riešenia. Jedného schovajú do kufra, aby sa mohli prepašo-vať na Noemovu Archu – na loď, ktorá ich má za-chrániť pred potopou. Holubica, ktorá kontroluje cestujúcich pred vstupom na palubu, je z tučnia-kov a ich počtu zmätená. Vo chvíli, keď ich žiada, aby otvorili kufor a tým sa prezradili, ozve sa z ne-ho hlas boží (v skutočnosti je to jeden z tučniakov).

Holubica im na chvíľu uverí. Ale ako to všetko do-padne? Tučniaky vďaka dôvtipu, sile kamarátstva, ale aj schopnosti hrať, hrať sa, či hrať na hudobné nástroje, prežijú aj potopu sveta.

Táto úspešná komédia pre malých aj veľkých, tučných aj chudých mala premiéru v apríli 2006 v Badisches Staatstheater Karlsruhe, v réžii samot-ného autora, v tom istom roku sa dočkala rozhla-sovej verzie.

(réžia)Juraj Bielik (r. 1985), dramaturg a režisér absol-

voval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave v roční-ku prof. Vladimíra Strniska inscenáciou N. Ostrov-ského Nemá kocúr večne hody. Táto inscenácia získala ocenenia na medzinárodných festivaloch v Prahe a Ríme. V súčasnosti pôsobí ako interný doktorand DF VŠMU a dramaturg a režisér Divad-la Malá scéna STU Bratislava.

9:30 Národný dom

D ivadlo Jána Palár ik a Trnava


Ulrich Hubb

Traja tučniaciInscenácia je určená pre deti od 6 rokov.

68


dramaturgia: Kristína Chlepkováscéna a kostýmy: Barbora Zichováhudba: Jana Štromskáréžia: Bela Schenková

osoby a obsadenie: Mačka v čižmách – Marianna MackurováKráľovná, princezná – Eva DočolomanskáPrincezná – Ivana KováčováKráľ, princezná – Juraj SmutnýJano, gróf, vojak – Peter ButkovskýVojak – Alena Sušilová

Autorom predlohy, klasickej francúzskej roz-právky z konca 17. storočia, je Charles Perrault. Postavičku prefíkaného kocúra však nevymyslel on. Už pár storočí pred ním boli zvierací hrdino-via a zvieracie hrdinky súčasťou indických príbe-hov. Okrem nich sa Perrault pravdepodobne in-špiroval aj príbehom publikovaným v roku 1553, veľmi podobným Kocúrovi v čižmách, akurát, že hlavnou hrdinkou bola mačka! Rovnako tak je to-mu aj v Bábkovom divadle na Rázcestí! Adaptácia známej rozprávky Charlesa. Perraulta priniesla do BDNR svojráznu poetiku.

(réžia)Bela Schenková absolvovala DAMU, odbor báb-

koherectvo. Je autorkou scenárov, herečkou, reži-sérkou a principálkou divadla ANPU, ktoré repre-zentuje českú alternatívnu scénu. Do roku 2008 tvorila predstavenia výlučne pre dospelé publi-kum. Prvé predstavenie pre rodiny s deťmi naskú-šala v Austrálii v roku 2009.

(z recenzií)Bábkové divadlo na Rázcestí dlhodobo usiluje v

tvorbe pre deti vyhýbať sa v súčasnosti rozšírenej konzumnosti a ilustratívnosti. Veci pre deti sa cuk-ríkovo zjednodušujú, bystrické divadlo na Rázcestí používa divadelný znak, mágiu.

Iva Škripková pre agentúru SITA

9:30 Národný dom

B áb kové divadlo na R á zce s t í B ansk á B ys tr ic a


Charles Perrault/Bela Schenková

Kocúr v čižmách

30. j ú n 2012 s o b o t a d o t y k y a s p oj e n i a p r e d e t i

69


26 . j ú n 2012 u t o r o k p o u l i č n é d i v a d l o

dramaturgia: Ivan Blahútscéna a kostýmy: Ján Kocmanpohybová spolupráca: Elena Kolek Spaskovréžia: Ivan Blahút

osoby a obsadenie: Etela – Judita HansmanKlotilda – Elena Kolek SpaskovGregor – Štefan Richtárech

Rozprávka pre deti od troch do sto rokov, o troch klaunoch, ktorí v skutočnosti ani klaunmi nie sú.

Na začiatku by mali byť traja klauni, šašo Perdol, šáša Grimáša a klaun Ka. A tu sa hneď začína mota-nica! Šašo Perdol sa zamiluje, čo by ani nebolo až také zvláštne, ale vyvolená jeho srdca môže s ním ísť na rande akurát v čase, keď má mať on toto vy-stúpenie. Šašo Perdol sa preto rozhodne poprosiť svojho priateľa Gregora, aby to vzal za neho, vraj tam budú ešte jeho dvaja kolegovia, ktorí to odo-hrajú aj za neho a on tam bude len do počtu…

Šaša Grimáša tiež posiela za seba náhradníčku, kamarátku Etelu. Aj klaun Ka pošle za seba Klotildu. Takže na tomto vystúpení sa stretnú klauni, ktorí vlastne ani klaunmi nie sú…

(réžia)Režisér Ivan Blahút (r. 1964) po štúdiu divadel-

nej réžie na VŠVU pracoval na viacerých sloven-ských profesionálnych scénach, vyskúšal si aj prácu herca, umeleckého šéfa, televízneho moderátora, scenáristu. Ako autor sa tvorivo podieľal na vzni-

ku trnavských inscenácií Palunko a Augustín, pre Prešporské divadlo napísal hry Konkurz, Tretia far-ba Evy, Niečo málo o ženách, Dvere. Režíroval Ur-bánkovho Škriatka, Gogoľovu ženbu, Moliérovho Lakomca a i.

14:00 Telekom pódium

Prešp or ské divadlo B ratis lava


Ivan Blahút

Končérto dy komediánty

70

Tvorivú dielňu na festivale Dotyky a spojenia 2012 podporil Slovak Telekom

Otvorená hodina výučby panotmímy pre verej-nosť, všetkých nehercov, hercov, deti aj okoloidú-cich

Miroslav Kasprzyk popri vlastnej umeleckej ces-te otvára dvere pantomímy všetkým ľuďom a záu-jemcom. Pôsobí ako pedagóg na viacerých ško-lách, ale vedie aj letné tábory. Jeho tvorivé dielne pantomímy bývajú súčasťou rôznych divadelných projektov a letných festivalov. Vyskúšajte si jeho tvorivý potenciál priamo na pódiovom vyučova-ní pantomímy.

27. j ú n 2012 s t r e d a t vo ri v á d i e l ň a


Tvorivá dielňa pantomímy

Mím Miroslav Kasprzyk

Nebojte sa pantomímy

71


27. j ú n 2012 s t r e d a p o u l i č n é d i v a d l o

námet: Miroslav Kasprzyk scenár: Miroslav Kasprzyk a Andrej Kalinkadramaturgia: Andrej Kalinkahudba: Andrej Kalinkascéna a kostýmy: Miroslav Kasprzykrekvizita: Lukáš Javošréžia: Miroslav Kasprzyk a Andrej Kalinka

účinkujú:Daniela Szeghő – violončeloMiroslav Kasprzyk – mím

Slovenské príslovia, porekadlá, ľudové múdros-ti, či biblické výroky – pohybom a hudbou.

Úprimný príbeh nehodného mnícha, ktorý sa na ľudskú múdrosť ulakomil a celkom sa ňou pre-pchal. OSUD ho potom načisto vytrestal. Jediná is-tota sa mu na kusy rozpadla, o hlas, ba aj o zvuk prišiel a všetko toto ľuďom dopodrobna vypove-dať musel…

Hľadanie pravdy, kázanie bez slov a hlavolam symbolov…

(réžia)Andrej Kalinka (r. 1978) vyštudoval konzerva-

tórium v Žiline, účinkoval vo viacerých rockových a jazzových formáciách. Ako skladateľ sa výhrad-ne venuje hudobno-dramatickému žánru. V autor-ských projektoch sa realizuje ako libretista, režisér, príležitostne účinkuje ako herec. Spolupracoval s mnohými slovenskými divadlami.

Miroslav Kasprzyk – (r. 1962) sa umelecky prebu-dil v 80-tych rokoch v ochotníckom súbore v Lip-tovskom Hrádku. Je otcom jediného festivalu pan-tomímy na Slovensku – PAN. Naplno sa venuje detským inscenáciám a vystúpeniam pre dospe-lých. Má za sebou nespočetné množstvo predsta-vení doma i v zahraničí.

21:00 foyer Štúdia SKD

dátum premiéry: 27. 6. 2012slovenská premiéra

Miroslav Kasprzyk/Andrej Kalinka

Slovo mímovo

72


scéna, hudba, kostýmy: T.U.Š.réžia: Peter Palik

osoby a obsadenie:Rétor – Michal NémethZbor – Anna Čitbajová, Barbora Juríčková, Barbora Paliková-Zamišková

Pouličná paródia s bábkami, ktorá vznikla zo sé-rie workshopov na tému stredovekého príbehu o Tristanovi a Izolde. Jednej z najslávnejších stre-dovekých povestí, ktorú zo severného Škótska pre-vzali Kelti a od nich sa postupne šírila po západnej a strednej Európe – je to príbeh absolútnej lásky a vášne, ktorú prekážky nezastavia, bojuje so zákon-mi a svetom a korunovaná je až smrťou, ktorá na-vždy spojí milencov.

Peter Palik (r. 1979) vyštudoval pôvodne ekoló-giu a environmentálnu výchovu, neskôr aj bábkar-skú réžiu a dramaturgiu. Od roku 2005 spolupra-coval s Bratislavským bábkovým divadlom. Pôsobil tiež ako interný režisér v Slovenskom rozhlase, dra-maturg a režisér Bábkového divadla Žilina, pe-dagóg. Venuje sa prevažne bábkovému divadlu a tvorbe pre deti a mládež.

(z recenzií)Herci a režisér presviedčajú, že divadlo nerobí

divadlom nákladná scéna alebo obrovský priestor, vystačia si s malým paravánom, improvizovanými kostýmami v stredovekom duchu, melódiami na-vodzujúcimi dojem hradných slávností a bábka-mi, marionetami a maňuškami. Pozornosť si zaslúži

dramaturgické poňatie, divadlo na divadle, kto-ré prichádza zahrať skupina potulných hercov, či-že celkom verné prenesenie do princípov svetské-ho stredovekého divadla. Všetko je vyrozprávané v kultivovanej podobe plnej miestami ostrého hu-moru či kratučkých gagov.

Eva Kyselová, divadelná kritička

28 . j ú n 2012 š t v r t o k p o u l i č n é d i v a d l o

14:00 Telekom pódiumT.U. Š.


Peter Palik

Fraška o Tristanovi a Izolde

73


29. j ú n 2012 p i at o k p o u l i č n é d i v a d l o

preklad Cyrana od Edmonda Rostanda: Ľubomír Feldekscéna a kostýmy: Katarína Žgančíkováhudba: Kamil Mikulčíkpohybová spolupráca: Petr Nusekréžia: Jakub Nvota

osoby a obsadenie:Roxana – Lucia Rózsa HurajováKristián – Štefan MartinovičDe Guiche – Pavol BuocikMontflery, Valvert, Le Bret – Štefan RichtárechCyrano – Jakub Nvota

Túlavé divadlo prichádza tentokrát so skutočne klasickým textom. Samozrejme v Túlavom divadle si nemôžete byť ničím úplne istí a tak sa i sem dostal kus tradičnej poetiky a nášho jazyka. Pre-to Cyrano síce rozpráva aj alexandrínom, ale celú hru, určenú pre obrovské obsadenie, vám predve-die iba päť hercov. Vtipné verše, šermiarske súboje. Ale predovšetkým výpoveď o láske, samote a po-divnom osude. Túlavé divadlo sa dostáva k stvár-neniu vlastného videnia sveta, kde poézia vege-tuje na okraji spoločnosti a chýba jej sila, odvaha a esprit…

Jakub Nvota absolvoval štúdium divadelnej ré-žie na VŠMU v roku 2001. Založil Túlavé divadlo a pôsobí v ňom ako umelecký šéf a režisér. Spolu-pracuje s viacerými divadlami na Slovensku, v Čes-kej republike a Poľsku. Okrem réžie sa venuje písa-niu divadelných hier a pesničkových textov.

Spolu s Kamilom Žiškom už roky tvorí autorskú dvojicu a venuje sa kabaretu.

(z recenzií)Príbeh stokrát prerozprávaný rozohrali na dlaž-

be pred divadlom za pomoci tabule plexiskla a drevenej lavičky. Francúzsky šarm stroho, samo-zrejme, s primeranou dávkou vtipu, odmietli. Za-to francúzsky šansón predviedli divákovi po pár pohárikoch s dokonalým chrapotom. Neopísateľ-né slovné hračky, interaktivita s divákom, keď raz ste v príbehu a máte ho pred očami, salvy smiechu a sĺz (veď tak to má v divadle byť), to všetko i oveľa viac diváci ocenili neutíchajúcim potleskom. Cyra-na niet, Cyrano je večný.

Monika Necpálová


Túlavé divadlo B ratis lava


Jakub Nvota

Cyrano (alebo Balábilé o nose)

74

scéna a kostýmy: Roman Muškahudba: Michal Nowinski, Jozef Vlk, Jean Guillousvetlo: Pavol Marečekzvuk: Jaroslav Bučekréžia: Anton Šulík

osoby a obsadenie:Albert, Vojvoda – Miroslav MalinaMarietta, Vojvodkyňa – Lucia Barancová, Soňa PodymákováRaul, Milovník – Milan Hajský, Juraj LuhovýŠepkárka – Lucia ŽatkováDiváci – Soňa Podymáková, Lucia Barancová, Milan Hajský, Juraj Luhový, Anton Šulík, Roman Muška, Pavol Mareček, Jaroslav Buček

Dielo Derniéra alebo Traja herci a hra avant- gardného belgického prozaika a dramatika Miche-la de Ghelderode (1898 – 1962), milovníka hororov, umenia, folklóru a bizarnosti a obrazov Hierony-ma Boscha, rozpráva príbeh troch skrachovaných potulných hercov. Ubití biedou a osobnými ne-úspechmi sa rozhodnú odohrať svoje posledné predstavenie, ktorého dej sa až nápadne podobá na ich vlastný život…

(réžia)Anton Šulík (r. 1964) študoval réžiu na bratislav-

skej VŠMU a v Krakove. Spolupracoval s mnohými slovenskými divadlami (SND, Aréna, Astorka-Kor-zo ´90, DAB Nitra, MD Žilina, DSNP Martin, DJGT Zvolen, DJZ Prešov), režíroval aj inscenácie ochot-níckych súborov. Pre STV pripravuje talkshow Anjeli strážni, spolupracoval s festivalom Pohoda a s Art filmom, podieľal sa aj na tvorbe filmov (Ne-ha, Všetko čo mám rád, Cigán).

30. j ú n 2012 s o b o t a p o u l i č n é d i v a d l o


D ivad e lná sp o lo č nos ť H om o Fug e


Michel de Ghelderode

Derniéra alebo Traja herci a hra


7526 . j ú n – 30. j ú n 2012 u t o r o k – s o b o t a ko n ce r t y

Utorok – Homo Sapiens

Streda – Sherpa band

Štvrtok – Funktastic

Piatok – The Gig

Sobota – Šamo, Holič, Výrostko trio

13:30 – 14:00 a 21:30 – 22:00 Telekom pódium

každý deň pred pouličným divadlom a pred predstavením na nočnom pódiu si na námestí pred divadlom zahrá jedna z týchto kapiel:

76 25. j ú n 2012 p o n d e l o k s p ri evo d ný p r o g ra m

11: 00 Národný dom

Platforma 11+Čítanie ukážok textov z Dielní kreatívneho písania, ktoré organizuje Diva-

delný ústav v spolupráci s divadlami. Počas programu vyhlásia aj víťazov tre-tieho ročníka súťaže mladých autorov do 18 rokov Dramaticky mladí. Projekt je súčasťou medzinárodného projektu Platforma 11+.

7727. j ú n – 1. j ú l 2012 u t o r o k – n e d e ľ a 30. 6 . 2012 s o b o t a

11:00 Študovňa Národného domu

Kritická platforma

Reflexia vybraných inscenácií z predchádzajúceho dňa. Odborné hodno-tenia v diskusii s divadelnými tvorcami. Svoj názor na inscenácie zaradené do hlavného programu predstavia slovenskí teatrológovia. Moderuje: teatrológ Vladimír Štefko

14:00 Študovňa Národného domu

Konferencia AICT

Panelová diskusia. Stretnutie členovAICT a divadelníkov k aktuálnym prob-lémom divadelnej kritiky za účasti hostí z médií.

Kritickú platformu na festivale Dotyky a spojenia 2012 podporili NEOGRAFIA Martin a Giset Sk

78 26 . j ú n – 30. j ú n 2012 u t o r o k – s o b o t a s p ri evo d ný p r o g ra m

Foyer Štúdia SKD

Tvorivé die lne p re d e ti

sa konajú počas piatich festivalových dní vždy po skončení dopoludňajších rozprávkových predstavení.

Tvorivé dielne pre deti na festivale Dotyky a spojenia 2012 podporil Model Obaly

79

Festivalové menu sa podáva v reštaurácii Pasáž (oproti divadlu) počas celého festivalu v čase od 11:00 do 23:00 h. Vybrať si môžete z troch jedál za 3,25 €.

vstupenkyrezervácia on-line na: www.dotykyaspojenia.skpredpredaj v pokladnici SKD: pondelok – piatok 10:00 – 16:00 h; počas festivalu 8:00 – 19:00 h

podrobnejšie informácie:telefonicky 043/422 22 12 (pokladnica)telefonicky, faxom 043/422 01 72 (úsek prevádzky a obchodu)e-mailom [email protected]

internetové rezervácie a podrobnejšie informácie: www.dotykyaspojenia.sk

w w w. d o t y k y a s p oj e n i a . s k

80 d o t y k y a s p oj e n i a

Festivalový štáb

riaditeľ: František Výrostkoprogramový riaditeľ: Róbert Mankoveckýdramaturgická rada: Oleg Dlouhý, Róbert Mankovecký a Lenka Dzadíková (detský rogram)sekretariát: Iveta Ollerováfinancie a fundraising: Soňa Buckulčíkováúčtovníctvo a služby: Jana Majerová, Agnes Capková, Drahomíra Panúšková, Silvia ZacharováPR a tlačové materiály: Tibor KubičkaFestivalový žurnál: Michal Badín, Veronika Folentová, Filip Struháriktechnické zabezpečenie: Karol Čičmanecscénograf: Jozef Cillerorganizačné zabezpečenie, servis pre divadlá: Anna Sochorovámarketing a vzťahy s divákmi: Katarína Kučová, Eva Ochodníckaubytovanie: Stanislava Hurtovátechnický štáb: Mária Brachňáková, Zuzana Jankesová, Nina Malková, Juraj Bojnický, Jaroslav Daubner, Marián Frkáň, Dušan Gabona, Peter Klaudíny, Miroslav Kopas, Vladimír Kubis, Ján Kurhajec, Dalibor Pročka, Marek Marček, Lukáš Chytílek, Zdeněk Polášek, Matej Neradil, Peter Bartoš, Daniel Kovalčík

Vizuál a propagácia

logo: Natália Jarembáková, redizajn loga: Ivan Bílývýtvarné riešenie propagačných materiálov: Ivan Bílýzvučka: Miloslav Kráľrozhlasový a televízny spot: Róbert Mankoveckýfotodokumentácia: Braňo Konečnýwebstránka: Róbert Sokol

vydalo: Slovenské komorné divadlo Martinzostavili: Mira Kováčikovázodpovedná redaktorka: Mira Kováčikováfoto: Braňo Konečný dizajn: Ivan Bílý print: NEOGRAFIA Martinvydané: jún 2012

fotografie z inscenácií:© počuješ, mama, môj nárek/Katarína Hitzingerová, Výnosné miesto/Michal Micha-

le, Končerto dy komediánty/Rebeka Hansman, Pohania/Ctibor Bachratý, Daniel Veselský, Kukura/Roman Skyba, Chorea Slovaca/Ctibor Bachratý, Izrafel/Juraj Starovecký, Muflón Ancijáš/Braňo Konečný, Slovo mímovo/Palko Staník, Pavlína Mikulíčková, Stalin v Žiline/Braňo Konečný, Epos/Milo Fabian, Psota/Ľuboš Dobias, Fraška o Tristanovi a Izolde/Peter Palik, Pomocník/Ede Dőmőtőr, 3balet/Ctibor Bachratý, Iluminárium/Katarína Jesná, Cyra-no/Ctibor Bachratý, René Miko, Zločin a trest/Braňo Konečný, Zabijak Joe/René Miko, el-ledase/Noro Knap, Reality snov/Jozef Šamaj, Kocúr v čižmách/Jozef Šamaj, Richard III./Peter Frollo, Oidipus/Braňo Konečný, Carmen/Jozef Lomnický, Neprebudený/Richard Ge-rényi, Tri prasiatka a vlk/JozefNalevanko, Dni zo snov Einsteinovcov/Miralem Čaušević, os-tatné fotografie/archív divadiel

81Fe s t i v a l D o t y k y a s p oj e n i a / ď a k uj e m e g e n e rá l ny p a r t n e r

Festival Dotyky a spojenia sme mohli pripraviť aj vďaka podpore partnerov, sponzorov a ďalších pod- porovateľov. Oslovili sme ich s dvomi otázkami:

1. Čomu sa venuje vaša spoločnosť?2. Prečo ste sa rozhodli podporiť festival Do-

tyky a spojenia?

1. Zlaté kúpele Turčianske Teplice sú jedineč-né slovenské kúpele s liečivou minerálnou vodou a aquaparkom, sú obľúbeným miestom pre kúpeľ-né pobyty, wellness i dovolenky. Stretnete tu už nielen seniorov, ale aj dámy na skrášľovacom po-byte, športovcov, manažérov, zaľúbené páry, ale aj celé rodiny.2. Festival Dotyky a spojenia patrí medzi význam-né kultúrne podujatia regionálneho charakteru, ktoré sa tešia veľkej obľube návštevníkov a nad-šencov kultúry. Vzhľadom na to, že aj Zlaté kúpe-le Turčianske Teplice sú neodmysliteľnou súčasťou regiónu Turiec je jednou z našich priorít i podpo-ra a rozvoj cestovného ruchu ako aj participova-nie na zvyšovaní kultúrneho a spoločenského po-vedomia v regióne.

82 Fe s t i v a l D o t y k y a s p oj e n i a / ď a k uj e m e h l av n í p a r t n e ri

1. Slovak Telekom je najväčší slovenský multime-diálny operátor, ktorý pod značkou Telekom ponú-ka jednotlivcom, domácnostiam i firemným zákaz-níkom služby pevnej i mobilnej telekomunikačnej siete.2. Ako najväčší operátor sa chceme spájať s tými najprestížnejšími projektmi na Slovensku. Martin-ský festival Dotyky a spojenia k nim v oblasti kul-túry určite patrí.

1. Minerálna voda Budiš je najobľúbeňejšou mi-nerálnou vodou slovenského spotrebiteľa a má dl-horočnú tradíciu na slovenskom trhu. 2. Festival Dotyky a spojenia výrazne prispievajú ku kultúrnemu rozvoju samotného regiónu a celého Slovenska a preto sme hrdí, že sa môžeme spolu-podielať na tomto podujatí a odvďačiť sa aj takto svojim verným spotrebiteľom.

1. Vystihuje to slogan firmy Model Obaly – inteli-gentné obalové riešenia.2. Festival Dotyky a spojenia je dobrou príležitosťou podporiť tvorbu mladých divadelníkov a zároveň zoznámiť širokú verejnosť s repertoárom sloven-ských divadiel v krátkom čase na jednom mieste. Atmosféra umocnená skvelým programom dáva príležitosť na stretnutia, zábavu a oddych.

83Fe s t i v a l D o t y k y a s p oj e n i a / ď a k uj e m e h l av n í p a r t n e ri

1. Duropack Turpak Obaly je tradičný slovenský výrobca vlnitej lepenky. Vyrába širokú škálu pre-pravných a predajných obalov a poskytuje kom-plexné riešenia v oblasti balenia a logistiky.2. Dotyky a spojenia do mesta vnášajú krásu, po-hodu, zábavu a inšpiráciu. V dnešnej stresujúcej dobe by takýto festival mal byť každý mesiac. Fes-tival podporíme preto, aby mal šancu vytvoriť tra-díciu, akú má naša spoločnosť, ktorá si v tomto ro-ku pripomína 110. výročie.

1. NEOGRAFIA Martin produkuje náročné fareb-né knihy, časopisy, katalógy a obaly zo skladačko-vej lepenky.2. Divadelný festival Dotyky a spojenia sme sa roz-hodli podporiť z toho dôvodu, lebo ho považuje-me za vrcholné podujatie kultúrneho života nielen z pohľadu mesta Martin, ale celého Slovenska. Pri-náša radosť nielen znalcom divadelného prostre-dia, ale svojou atraktívnou formou oslovuje širokú verejnosť všetkých vekových kategórií.

1. Mondi SCP je najväčším výrobcom celulózy a papiera na Slovensku s viac ako 130-ročnou tra-díciou.2. Papier je nosičom, ktorý v kultúre predstavuje výrazný prvok a preto firma už viackrát spolupra-covala pri realizácii tohto podujatia. Zároveň kultú-ra formuje naše vnímanie a postoje, preto potrebu-jeme, aby sme od každodenných povinností našli v kultúre inšpiráciu pre náš život.

84 Fe s t i v a l D o t y k y a s p oj e n i a / ď a k uj e m e p a r t n e ri

1. Nadácia Slovenskej sporiteľne napomáha rozvoju spoločnosti prostred-níctvom podpory kvalitných projektov zameraných najmä na neziskový sek-tor.2. Podpora kultúry v slovenských regiónoch patrí medzi tradičné aktivity. Fes-tival považujeme za jeden z najkvalitnejších na Slovensku.

1. ST. NICOLAUS je najväčším a najsilnejším domácim hráčom na slovenskom trhu liehovín. Táto moderná a inovatívna spoločnosť nadväzuje na takmer 150-ročnú tradíciu, vďaka čomu sú v jej portfóliu aj najpredávanejšie sloven-ské značky ako Nicolaus Extra Jemná Vodka, „národný“ bylinný likér Demänov-ka a rad ovocných liehovín Jubilejná, ktoré svojou kvalitou spĺňajú aj tie najprís-nejšie kritériá a parametre svetovej úrovne.2. ST. NICOLAUS s radosťou prináša svoje najlepšie produkty tam, kde nie je nú-dza o ľudské SPOJENIA a DOTYKY. Cítime sa dobre na podujatí, kde rezonujú dnes výsostne aktuálne hodnoty, akými sú hrdosť a tradícia. Z Liptova do Mar-tina, žriediel slovenskej literatúry, divadla a výtvarného umenia preto prichá-dza ST. NICOLAUS podporiť ďalší ročník tejto veľkej divadelnej slávnosti. S hr-dosťou vzhliadnuť na to najlepšie, čo talentovaní ľudia tejto krajiny opäť dali svetu.

1. Spoločnosť HEINEKEN Slovensko je dlhodobým lídrom na slovenskom piv-nom trhu, ktorá na Slovensku predáva globálnu značku Heineken, najhodnot-nejšiu slovenskú značku Zlatý Bažant i ďalšie silné slovenské značky piva Cor-goň, Kelt, Martiner a Gemer.2. Naša spoločnosť spolu s našimi značkami dlhodobo podporuje kultúrne podujatia rôzneho zamerania pre rôzne vekové skupiny. Veľmi nás teší, že mô-žeme byť partnerom aj takého významného festivalu, akými sú Dotyky a spo-jenia.

85Fe s t i v a l D o t y k y a s p oj e n i a / ď a k uj e m e p a r t n e ri

1. Japonská spoločnosť OKI ponúka profesionálne tlačové riešenia nielen pre kancelárie. Produkty OKI vynikajú vysokou kvalitou tlače a nízkymi prevádzko-vými nákladmi. 2. Naša podpora smeruje vždy do oblastí, kde bude účelne a vhodne využitá. Festival Dotyky a spojenia je už od svojho vzniku dôležitou súčasťou kultúrne-ho diania nielen v Martine a preto nás teší, že môžeme prispieť k rozvoju diva-delného umenia na Slovensku.

1. SYSTECOM, s. r. o., je už dlhodobo silným hráčom na poli informačných technológií. Ponúka informačné technológie v komplexnom balení, kvalitne prevedenú inštaláciu a flexibilný servis, konzultácie a odborné školenia perso-nálu. Pri tvorbe riešení citlivo reaguje na želania klientov, na špecifiká odvet-via, v ktorom pôsobia.2. V súčasnej dobe moderných technológií zaznamenáva divadelná scéna mierny nezáujem spoločnosti a preto je na mieste podporiť myšlienku ožive-nia kultúrneho života. Myslíme si, že je nesmierne dôležité priblížiť ľuďom sú-časnú divadelnú tvorbu na Slovensku.

86 Fe s t i v a l D o t y k y a s p oj e n i a / ď a k uj e m e p a r t n e ri

1. GISET SK je exkluzívnym dovozcom kávovarov značiek WMF a WIK, a taktiež talianskej kávy CAFFE MOLINARI na Slovensko. 2. Chceme napomôcť divadelnej kultúre spojením (ako je uvedené aj v názve festivalu) s tou „našou“, kávovou, a spríjemniť tak skvelým ľuďom, ktorí milujú divadlo, chvíle počas tohto divadelného sviatku.

87Fe s t i v a l D o t y k y a s p oj e n i a / ď a k uj e m e m e d i á l n i p a r t n e ri

1. Rádio Expres je komerčné rádio s celoplošnou pôsobnosťou, ktoré je už niekoľko rokov najpočú-vanejším rádiom na Slovensku.2. Festival Dotyky a spojenia sme sa rozhodli pod-poriť kvôli niekoľkoročnej úspešnej spolupráci so Slovenským komorným divadlom v Martine a tiež zastávame názor, že je to jedno z najlepších diva-delných podujatí, ktoré sa takouto formou sna-ží priblížiť divadlo všetkým vekovým kategóriám.

1. TA3 je spravodajská televízia, ktorá pôsobí na slo-venskom trhu od roku 2001. 2. Festival Dotyky a spojenia sa rozhodla TA3 pod-poriť, pretože ho považujeme za veľmi úspešné, tra-dičné a podnetné podujatie mesta Martin s celo-slovenským významom. Veríme, že aj naša televízia prispeje k propagácii festivalu smerom k verejnosti.

1. Reklamná agentúra VL MEDIA už pätnásť rokov pracuje prevažne pre firmy na severe Slovenska. Špecializujeme sa na marketing, reklamu a mediál-nu komunikáciu. Okrem toho ponúkame vlastné autobusové, outdoorové a plagátové plochy.2. Pretože máme slabosť pre kultúru a dobré ve-ci. Sami prevádzkujeme martinský amfiteáter (Am-fiko) a v minulosti sme aj my organizovali niekoľko akcií a festivalov, napr. Nočné vlny.

1. Zoznam.sk je jeden z najnavštevovanejších slo-venských internetových portálov. Špecializuje sa na vyhľadávanie webových stránok slovenského internetu a zároveň poskytuje internetovým pou-žívateľom v prehľadnej forme všetko, čo im sloven-ský internet môže poskytnúť.

88 Fe s t i v a l D o t y k y a s p oj e n i a / ď a k uj e m e m e d i á l n i p a r t n e ri

2. Festival podporujeme už niekoľko rokov, preto-že ide o kvalitné kultúrne podujatie po organizač-nej aj obsahovej stránke.

1. Martinčan.sk je regionálny internetový portál určený pre obyvateľov a návštevníkov mesta Mar-tin. Snažíme sa našim internetovým užívateľom poskytnúť okrem iného čo najviac kvalitných infor-mácií o kultúrnych akciách a podujatiach organizo-vaných v meste a jeho blízkom okolí. 2. Festival Dotyky a spojenia podporujeme, nakoľ-ko ide o jednu z najkvalitnejších spoločensko-kul-túrnych akcií, ktoré sa v meste konajú v priebehu roka.

1. MY Turčianske noviny je regionálny týžden-ník s univerzálnym obsahom, ktorý pôsobí na tr-hu printových médií v regióne už viac ako päťde-siat rokov.2. Nepoznáme krajšie finále divadelnej sezóny, ako je Martinský festival divadiel na Slovensku Dotyky a spojenia. Pre všetkých, ktorých divadlo baví. Te-da pre tvorcov, kritikov či divákov. Toto podujatie dáva Martinu taký vzácny punc kultúrneho mesta, aký v jeho moderných dejinách nemá obdobu. Je obdivuhodné, ako sa divadelný kolektív, hoci urči-te má aj mnoho spolupracovníkov, dokázal zhostiť organizácie festivalu a ako drží jeho úroveň napriek všetkému, čo kultúre na Slovensku podráža nohy.

Národný dom

Divadelné námestieŠtúdio SKD

Telekom pódium

Zlaté kúpeleTurčianske Teplice

pódium

železničná stanicaSNM

Millenium

reštaurácia Pasáž

Dotyky a spojenia 2012

33 inscenácií 29 divadiel z 15 miest15 inscenácií v hlavnom programe

8. ročník martinského festivalu divadiel na Slovensku

25. jún – 1. júl 2012d o t y k y a s p o j e n i a

dotyky a spojenia 25. jún – 1. júl 2012 · rodné divadlo, aréna, trnava, košice, či...

Documents