Starovek
Aristoteles vo svojej práci Politika píše “Ak by dokázal každý nástroj konať svoju prácu poslúchajúc alebo predvídajúc vôľu (človeka),..., majster by nepotreboval pomocníka ani pán otroka”
270 p.n.l.
Ktesibios z Alexandrie: vodné hodiny s reguláciou výšky hladiny
250 p.n.l.
Philon Byzantský: regulátor prietoku na riadenie výšky hladiny v olejovej lampe
150 p.n.l.
V Grécku bol skonštruovaný mechanický kalkulátor nazvaný podľa miesta nálezu “Antikythera”, ktorý slúžil na výpočet polohy nebeských telies
1. storočie n.l.
Herón Alexandrijský a jeho regulácia výšky hladiny v podávači vína
13.storočie
Al-Jazárí: Kniha o poznaní duchaplných mechanických zariadení(الجامع بین العلم و العمل النافع في صناعة الحیل)
Prelom 15. a 16. storočia
Leonardo da Vinci a jeho návrhy automatických zariadení
1620
Cornelis Drebbel: Termostatické riadenie pece
1623
Wilhelm Schickard zostrojil prvý kalkulátor umožňujúci sčítanie a odčítanie.
1681
Denis Papin použil vo svojom tlakovom hrnci bezpečnostný tlakový ventil – mechanický regulátor tlaku, neskôr aj vo svojom parnom pohone
1725
Basile Bouchon: tkáčsky stav riadený diernou páskou
1745
Edmund Lee (Angl.) patentuje spôsob udržiavania veternéhomlyna proti smeru vetra
1749
René-Antoine Ferchault de Réaumur publikuje knihu “De l’art de faire éclore les Poulets” v ktorej popisuje spôsob termoregulácie inkubátorov
1765
Ivan Ivanovič Polzunov navrhol spätnoväzobný regulátor výšky hladiny vody v bojleri
Joseph Bramah vyvinul splachovacie WC používajúce automatickú reguláciu výšky hladiny v zásobníku
1778
1783
Jacques de Vaucanson a jeho automaty – flautista, bubeník a kačica
1787
Thomas Mead: Odstredivý regulátor otáčok veterného mlyna
1788
James Watt: Odstredivý regulátor otáčok parného stroja
Oliver Evans: Automatický mlyn (U.S. patent No.3)
1795
1801
Joseph-Marie Jacquard: tkáčsky stav riadený diernymi štítkami
1811
V Anglicku vzniklo sociálne hnutie Luddistov, ktorí protestovali ničením textilných strojov proti zavádzaniu moderných strojov, ktoré ohrozovali ich pracovné miesta
1821
Michael Faraday demonštroval princíp činnosti elektrického motora
vodič
ortuť
perm.magnet
1822
Charles Babbage začína práce na konštrukcii nikdy nedokončenéhodiferenčného stroja, prvého programovateľného mechanického počítača
1837
Thomas Davenport dostáva prvý patent na elektrický motor (JS)
1840
Sir George Biddell Airy, astronóm z hvezdárne v Greenwich vyvinul spätnoväzobné riadenie polohovania teleskopu a ako prvý diskutoval problémy nestability SV systémov
1842
Augusta Ada King (Ada Lovelace) v rámci príloh k prekladu knihy o počítacom stroji Charlesa Babbageho napísala prvý počítačový program na výpočet Bernoulliho čísel
1847
George Boole publikuje prácu “The Mathematical Analysis of Logic”‚ čím položil základy binárnej algebry
1857
Elisha Graves Otis uvádza do prevádzky prvý osobný výťah inštalovaný v obchodnej budove na Brodway, New York. Bol poháňaný parným strojom.
1860
Chorvát Ivan Lupis-Vukić predvádza v prístave Rijeka prvé torpédo, výroby sa ujal Angličan Robert Whitehead
1866
Na parníku Great Eastern bol prvýkrát aplikovaný servopohon na riadenie polohy kormidla (konštrukcia J. McFarlane Gray-a)
1868
James C. Maxwell publikuje dôkaz funkčnosti odstredivého regulátora
1873
Vynálezca Christopher Miner Spencer získava patent na prvý automatický obrábací stroj – revolverový sústruh na výrobu skrutiek
1873
Jean Joseph Léon Farcot vo svojej knihe Le Servo-Moteur ou Moteur Asservi prvýkrát použil pojem servopohon
1877
Matematik Edward J. Routh (Angl.) vo svojej práci “Treatise on the stability of a given state of motion, particularly steady motion” formuluje svoje kritérium stability
1883
Nikola Tesla zostrojil prvý dvojfázový indukčný motor
1890
Herman Hollerith zostrojil pre účely sčítania ľudu USA počítací stroj na báze diernych štítkov
1891
Almon B.Strowger zostrojil prvú prvú funkčnú automatickú telefónnu ústredňu, prvá inštalácia bola realizovaná o rok neskôr v meste La Porte v štáte Indiana
1892
Alexander Michajlovič Ljapunov publikuje svoju dizertačnú prácu s názvom Všeobecný problém stability pohybu (Oбшчая задача об устойчивости движения)
1893
Aurel Stodola (Slov.) zavádza pojem časovej konštanty v súvislosti so svojou prácou na regulácii parnej turbíny
1895
Warren S. Johnson a jeho prvé automatické riadenie vykurovania budovy
1902
Allen A.Tirrill navrhuje napäťový regulátor
1912
Elmer Ambros Sperry konštruuje prvého autopilota
1921
William L. Potts inštaluje v Detroite prvé automatické dopravné semafory
1922
Nicolas Minorsky pri návrhu automatického udržiavania kurzu lode prvýkrát použil princíp PID regulátora
1923
Joseph W. Myers podáva prihlášku patentu na regulovateľný termostat
1925
Friedrich E.Hurxthal patentuje toaster s automatickou reguláciou teploty
1927
Harold Stephen Black aplikoval zápornú spätnú väzbu na zníženie skreslenia zosilňovačov v diaľkových telefónnych vedeniach
1931
Clesson E. Mason pod hlavičkou firmy Foxboro Instrument company zostrojil PI regulátor teploty – Foxboro Stabilog
1931
Vannevar Bush (MIT) predvádza svoj diferenciálny analyzátor – prvý mechanický analógový počítač
1932
Harry Nyquist odvodil podmienky stability zosilňovača so spätnou väzbou, z ktorých bolo neskôr odvodené Nyquistovo kritérium stability
1934
Harold L.Házen v rámci publikácie “Theory of Servomechanisms” formuluje teoretické problémy riadenia servopohonov
1937
Firma Bendix uviedla na trh prvú automatickú práčku
1938
Henrik W. Bode uvádza do praxe svoje logaritmické frekvenčné charakteristiky
1939
John V. Atanasoff a Clifford Berry z Iowa State University dokončujú prototyp svojho číslicového počítača ABC na báze elektrónok
1940
Návrh amplidynu – predchodcu dnešných elektrických servopohonov pre polohovanie radarov a iných zbraňových systémov použitých v 2. svetovej vojne
1940
Firma Taylor Instrument Company uviedla na trh prvý priemyselný PID regulátor
1941
Konrad Zuse (Nem.) skonštruoval prvý automatický číslicový počítač Z3na báze reléovej technológie
1942
John G. Ziegler and Nathaniel B. Nichols z firmy Taylor Instruments publikujúv časopise ASME Transactions svoju metódu nastavenia ziskov PID regulátorov
1943
Prvý pokus o vytvorenie analógového elektrického počítača v rámci projektu Whirlwind pre účely letovej simulácie (MIT pre americkú armádu)
1944
Prvé bojové nasadenie nemeckých samonavádzaných križujúcich rakiet V-1 pri bombardovaní Londýna
1945
Nevidomý vynálezca Ralph R. Teetor zostrojil prvý tempomat (speedostat -cruise control) vhodný pre aplikáciu v osobných automobiloch
1946
Do trvalej prevádzky bol uvedený “prvý” elektrónkový počítač ENIAC
1947
Technici z Bell Labs vytvorili prvý tranzistor
Norbert Wiener publikuje prácu Kybernetika alebo riadenie a komunikácia v ...
1948
1949
Claude E. Shannon v rámci svojej práce “Communication in the presence of noise” prezentoval svoju vzorkovací teorém
1950
Walter R. Evans publikuje metódu GMK (geometrického miesta koreňov)
John T. Parsons a Frank L. Stulen v spolupráci s MIT vyvinuli prvý NC obrábací stroj – frézu Cincinnati Hydrotel
1952
1953
Firma Barrett Vehicle Systems (USA) uvádza do praxe prvý indukčne vedený automatický vozík
1954
Britský vynálezca Cyril W. Kenward podáva prvý patent z oblasti robotiky
1954
Firma General Electric uvádza na trh automatickú umývačku riadu
1954
Svoj prvý patent z oblasti robotiky podáva aj Američan George C. Devol
1954
Jerome H. Lemelson podáva prihlášku patentu na automatizovaný skladový systém
1955
Bell Labs postavili pre americké vojenské letectvo prvý celotranzistorovýčíslicový počítač TRADIC (Transistor Digital Computer)
1956
Joseph Engelberger a George Devol založili prvú robotickú firmu Unimation
1956
Firma General Electric predstavuje prvý tyristor
1957
Firma Bendix vyvíja pod názvom Electroprojector - elektronický vstrekovací systém spaľovacieho motora (aplikácia v aute AMC Rambler Rebel)
1958
Jack Kilby z Texas Instruments konštruuje prvý integrovaný obvod
1959
Bola založená Katedra automatizácie a regulácie SVŠT v Bratislave.Prvým vedúcim katedry bol Ing. Václav Kalaš
1959 KARKalašŠalamonKalašŠalamonKalašKočišKalašGeorgievVargaŽalmanJurišica
KASR
BizíkMurgašKozák
KAR
1983
2006URPI
JurišicaMurgaš
URPI
URK
Murgaš Kozák
UAMT
časť UEAE + UEF
2013
2001 DatalanMicrostep
1964KP KIVT FIIT
KASR
1960
Charles Stark Draper (MIT) vyvinul inerčný stabilizačný systém pre kozmické lode Apollo
1961
Firma EAI uvádza na trh prvý stolný tranzistorový analógový počítač PACE TR-10
Prvý priemyselný robot UNIMATE 1900 nasadený vo výrobnej linke GM
1961
1962
Po 2-ročnom testovaní boli v systéme mestskej dopravy New York City do bežnej prevádzky zaradené automatické vlakové súpravy
1965
Bob Vidlar konštruuje pod hlavičkou firmy Fairchild prvý integrovaný tranzistorový operačný zosilňovač µA709 (predchodca známeho 741)
1968
Richard Morley pod hlavičkou firmy Bedford Associates uvádza na trh prvé PLC systémy pod názvom Modicon (Modular Digital Controller)
1968
Theo Williamson pod hlavičkou firmy Molins (Angl.) dokončuje prvý pružnýautomatický systém pod názvom System 24 určený pre nasadenie v IBM
Antonius C.M. Gieles z Philips Research Labs. prezentuje prvý integrovaný (MEMS) snímač tlaku
1968
1968
Allen K. Breed vynašiel predchodcu dnes používaného systému airbagov(prvá komerčná aplikácia v 1973 v automobile Oldsmobile Toronado od firmy GM)
1969
V General Motors inštalovali prvú robotickú linku na bodové zváranie karosériís 26 robotmi Unimate
1970
General Motors zahájil výrobu v modernizovanom závode s pokročilou automatizáciou v Lordstown (OH) a spúšťa tým vlnu pracovných nepokojov
Na Stanford Research Institute predstavený prvý autonómny mobilný robot Shakey
1970
1971
Intel predstavuje prvý mikroprocesor typu 4004
1973
Bola zahájená sériová výroba prvého československého riadiaceho počítača RPP-16 z vývoja TESLA , ÚTK SAV a Konštrukta.
ASEA predstavuje elektrický priemyselný robot IRB-6
1974
1976
Intel predstavuje prvý jednočipový mikropočítač 8048
1976
Robert Bosch dokončuje vývoj lambda sondy, ktorá je základompre získavanie informácií o procese spaľovania palivovej zmesi
1978
Na výstave Robot’78 v Brne VUKOV Prešov predvádza prvý čsl. robot PR-16P
1979
Bell Labs predstavujú prvý jednočipový DSP (Digital Signal Processor) pod názvom DSP-1
1981
IBM uvádza na trh prvé osobné počítače radu PC
1983
Na trh bol uvedený prvý komerčne vyrábaný “inteligentný” snímač tlaku ST3000 od firmy Honeywell
1983
Firma United Technology Building Systems Co. dokončila prvú inteligentnú budovu, City Place Building v Hartford-e (CT)
1983
Do prevádzky je uvedený prvý “inteligentný” hotel Hilton v Disney World Village v Lake Buena Vista (FL)
1983
V meste Lille (Fran.) začalo premávať automatické ľahké metro VAL
1985
Firma Casio spúšťa po 4 roky trvajúcom vývoji plne automatizovanú továreň na výrobu kalkulačiek
1986
Dochádza k havárii na 4.bloku Černobyľskej elektrárne, kde boli v rámci experimentu odstavené automatické riadiace systémy
Firma Volkswagen predstavuje koncept Futura, ktorý bol vybavený samočinným parkovacím systémom. Obdobné komerčné riešenia až po roku 2003 (Toyota)
1989
1991
Bojové nasadenie striel s plochou dráhou letu Tomahawk v Perzskom zálive
1997
Verejné predvedenie prototypu prvého robotického vysávača Electrolux Trilobite
1998
Firma Friendly Robotics (Izrael) uvádza na trh automatickú kosačku Robomow RL500
2000
Honda predstavuje robota ASIMO (nástupcu P1,P2 a P3)
2001
Na trh prichádzajú prvé modely gyroskopicky stabilizovaných vozidiel HT (Human Transporter) od firmy Segway
Dean Kamen
2002
Firma iRobot prináša na trh cenovo prístupný robotický vysávač Roomba
2005
Súťaž autonómnych automobilov DARPA Grand Challenge vyhráva vozidlo Stanley zo Stanfordskej univerzity
2005
Firma Mitsubishi Heavy Industries prijíma prvé objednávky na domáceho robota Wakamaru
2006
Firma Samsung predstavuje robotickú automatickú pušku určenú na ochranu hraníc so Severnou Kóreou
2007
Súťaž robotizovaných vozidiel v mestskej premávke DARPA Urban Challenge vyhráva automobil GM tímu Tartan Racing z univerzity Carnegie Mellon