Download - Analýza odpadového hospodárstva pre mesto Liptovský Mikuláš s výhľadom na obdobie 5, 10 a 20 rokov
-
Analza odpadovho hospodrstva pre mesto Liptovsk Mikul
s vhadom na obdobie 5, 10 a 20 rokov
Na zklade cenovej ponuky . 1211-01 a Zmluvy o dielo . 0112-01
Projektov manar: Peter Rakovsk
16.04.2012
Denkstatt Slovensko s.r.o.
BC Kerametal, Jakova 2, SK-821 03 Bratislava T +421 (0)2 4829 1462 F +421 (0)2 4829 1470 E [email protected] W www.denkstatt.sk
Banka Tatra Banka a.s. slo tu 2926850729/1100 IO 46016571, Obchodn reg. Okr. Sdu Bratislava I DI 2023200872
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 2
1 vod ..................................................................... 3
1.1 Vchodisk analzy ............................................................. 3
1.2 Spolonos Denkstatt .......................................................... 3
2 Analza ................................................................ 4
2.1 Charakteristika reginu ....................................................... 4
2.2 Prvny rmec nakladania s odpadmi ..................................... 6
2.3 Vvoj OH v rokoch 2006-2010 ........................................... 10
2.4 Predpoklad vvoja v rokoch 2012-2022 (2032) .................... 16
2.5 Mon kroky v oblasti odpadovho hospodrstva .................. 17
3 Veobecn odporania ...................................... 24
3.1 Krtkodob hadisko - do r. 2017 ........................................ 24
3.2 Stredno- a dlhodob hadisko - do r. 2022-2032 ................... 28
4 Zver .................................................................. 29
4.1 Odporan kroky ............................................................ 29
4.2 Zdroje dajov .................................................................. 30
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 3
1 vod
1.1 Vchodisk analzy
Tto analza vychdza z potrieb mesta Liptovsk Mikul definova problematick
miesta odpadovho hospodrstva v meste a nslednom nvrhu monch rieen
v krtkodobom horizonte 5 rokov, ako aj stredno- a dlhodobom asovom horizonte.
Problm nakladania s odpadom v Liptovskom Mikuli bol definovan na pracovnom
stretnut MUDr. Alexandra Slafkovskho, primtora mesta Liptovsk Mikul, so
zstupcami spolonosti Denkstatt Slovensko s.r.o. Dipl. Ing. Ernstom Pichlerom a
Mgr. Petrom Rakovskm koncom roku 2011.
Na zklade informci z tohto stretnutia ponkla spolonos Denkstatt svoje sluby
pri realizci prpadovej tdie, zameranej na posdenie funknosti a efektivity
aktulneho systmu odpadovho hospodrstva v regine Liptovskho Mikula, s
navrhnutm opatren pre optimlny vvoj odpadovho hospodrstva v danej oblasti.
1.2 Spolonos Denkstatt
Denkstatt, ako jedna z poprednch rakskych poradenskch spolonost v strednej
a vchodnej Eurpe v oblasti trvalo udratenho rozvoja a ochrany ivotnho
prostredia, ponka rzne sluby v sektoroch:
Nakladanie s odpadmi a zdrojmi
Systmy riadenia
Ochrana ovzduia a Energia
Trvalo udraten rozvoj
Udratenos produktov
Socilny dizajn
Naimi klientmi s obce a samosprvy, orgny ttnej sprvy napr. ministerstv
(ivotn prostredie, infratruktra, ekonomika, at.), ako aj Eurpska komisia.
Medzi naich klientov patria aj skromn spolonosti z nasledujcich oblast:
automobilov priemysel, papierensk priemysel, chmia, ropa, potraviny,
elektronika, oce a spracovanie kovov, drevo a stavebn materily, ako aj dodvka
prdu a poskytovanie sluieb.
Denkstatt vyvja rieenia v zkej spoluprci so svojimi klientmi z priemyselnho a
verejnho sektora, o zabezpe to, aby rozhodnutia prijat dnes reagovali na vzvy
zajtrajka. Projekty realizovan pre naich priemyselnch klientov sa sstredia na
zvyovanie prevdzkovej efektivity - z ekologickho, socilneho i ekonomickho
hadiska.
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 4
2 Analza
2.1 Charakteristika reginu
2.1.1 Geografick poloha
Mesto Liptovsk Mikul le v centrlnej asti Liptovskej kotliny, je obklopen
pohoriami Zpadn Tatry na severe, Nzke Tatry na juhu a Chosk vrchy na
severozpade. Intraviln mesta sa rozprestiera prevane na pravom brehu rieky
Vh, priamo pri jeho vtoku do vodnej ndre Liptovsk Mara. Mesto je rozloen v
rovnobekovom smere (vchod - zpad), centrum mesta le v nadmorskej vke
577 m n. m. Je sdlom okresu Liptovsk Mikul, prirodzenm centrom reginu
stredn Liptov a zrove najudnatejm sdlom Liptova.
Obr. . 1: Poloha mesta Liptovsk Mikul v rmci okresu LM (zdroj: http://maps.google.sk)
2.1.2 Demografick ukazovatele
Poda informci dennka SME (26. 5. 2011; Poet obyvateov v liptovskch
mestch stagnuje) klesol poet obyvateov mesta za posledn desaroie o viac
ako tisc. Prinu netreba hada v klasickej demografickej krivke, pretoe aj v
Liptovskom Mikuli sa v porovnan s mrtiami rod viac det. Jeden z dvodov
tohto stavu naznauje aj pohad do tatistiky prisahovanch a odsahovanch
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 5
osb. Pokles potu obyvatestva v uplynulom desaro v Liptovskom Mikuli svis
hlavne s migrciou obyvatestva.
Trend poklesu potu obyvateov meme sledova aj v Tab. . 1, ktor uvdza
poty obyvateov v rokoch 2006-2010.
Vvoj potu obyvateov mesta LM (k 31.12.)
2006 2007 2008 2009 2010
32 786 32 748 32 687 32 566 32 318
Tab. . 1: Vvoj potu obyvateov mesta Liptovsk Mikul (zdroj: SR)
K poklesu potu obyvateov vak dochdza aj na rovni okresu Liptovsk Mikul,
ako je aj vidie v Tab. . 2.
Vvoj potu obyvateov okresu LM (k 31.12.)
2006 2007 2008 2009 2010
73 464 73 373 73 289 73 237 73 253
Tab. . 2: Vvoj potu obyvateov okresu Liptovsk Mikul (zdroj: SR)
Poet obyvateov v regine je pri analze odpadovho hospodrstva dleitm
ukazovateom, najm pri odhade trendu vvoja mnostiev odpadu v budcnosti.
2.1.3 Ekonomick ukazovatele
V meste je zastpench niekoko priemyselnch odvetv. Predovetkm je to
koiarsky priemysel s dlhoronou tradciou (Koiarske zvody / Nicolaus Leather,
KZLM-Tilia, SlovTan), potravinrsky (St. Nicolaus, Liptovsk mliekare), strojrsky
(Liptovsk strojrne plus), drevospracujci a vroba nbytku (Swedwood, Bianca),
textiln (Quiltex, Mikultex). Pononkup Liptov sa zaober spracovanm a predajom
osv, sadv a krmv. Do r. 2009 tu existoval aj obuvncky priemysel reprezentovan
firmou Gabor.
Priemyseln park v Liptovskom Mikuli sa nachdza na avom brehu Vhu, pri
ceste z Okolinho do Zvanej Poruby. Na priemyseln zstavbu bola zrove
vyhraden plocha aj v priestore medzi pravm brehom Vhu a cestou . 18, od
Okolinho a k Uhorskej Vsi.
V roku 2006 bol zlikvidovan arel bvalho zvodu Maytex a na jeho mieste
vznikaj menie prevdzky. Sasnm trendom v meste je vytlanie
priemyselnch podnikov do okrajovch ast a do priemyselnho parku. V
poslednch rokoch dolo k postupnmu prebudovaniu arelov bvalch podnikov na
obchodn i obytn ely (napr. na mieste jednej z prevdzok Koiarskych zvodov
na Garbiarskej ulici vzniklo nkupn centrum Shopping Centrum NICOLAUS).
Vznik a nakladanie s priemyselnmi odpadmi m vznamn vplyv pri hodnoten
situcie v odpadovom hospodrstve skmanej lokality. V priemyselnch zvodoch
asto vznikaj vek mnostv ahko recyklovatench materilov (obalov
materily, zvyky po spracovan a pod.), ktor pozitvne ovplyvuj tatistiky
o zhodnoten odpadov v regine. Na druhej strane, priemysel sa vekou mierou
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 6
podiea na vzniku nebezpench odpadov. Nech u pri priemyselnej vrobe vznik
akkovek odpad, treba si uvedomi, i ns pri hodnoten odpadovho hospodrstva
v regine zaujma odpad ako celok, alebo sa chceme viac zamera na komunlnu
sfru. Teda odpady produkovan obyvatemi alebo pri sprve verejnch priestorov.
2.1.4 Chrnen zemia a turistick ruch
Na katastrlnom zem mesta sa nachdzaj dve chrnen zemia. Obe leia v
junej asti mesta v ochrannom psme NAPANT-u. Prvm je chrnen arel
Bodick rybnk s ochranou lnych a brehovch porastov podhorskej krajiny na
brehoch Demnovky. Druhm je prrodn rezervcia Jelie, predmetom ochrany je
svisl komplex porastov jele lepkavej ako najvieho zachovanho arelu tejto
dreviny v Liptovskej kotline. Mestsk asti Andice, Benice, Bodice, Demnov,
Ianovo a Plotn leia v ochrannom psme NAPANT-u, hranica prechdza po ttnej
ceste I/18 a dianici D1.
iarska dolina v Zpadnch Tatrch, blzka Demnovsk dolina s jaskyami a
lyiarskym strediskom Jasn Nzke Tatry, Jnska dolina s termlnymi pramemi,
Aquapark Tatralandia, ale aj mozaika historickch a kultrnych pamiatok s novou
podobou historickho jadra vytvraj z mesta vznamn stredisko cestovnho
ruchu.
Z tchto dvodov je jasn, e akkovek rieenie odpadovho hospodrstva bude
vemi citlivo vnman verejnosou, mimovldnymi organizciami ako aj
schvaovacmi a kontrolnmi orgnmi ttnej sprvy.
2.2 Prvny rmec nakladania s odpadmi
2.2.1 Zkladn prvne dokumenty
Zklad prvneho rmca nakladania s odpadmi v E tvor smernica EP a Rady
2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zruen niektorch smernc.
Nakladanie s odpadmi v Slovenskej republike upravuje cel rad veobecne
zvznch prvnych predpisov; 5 zkonov, 3 nariadenia vldy SR, 10 vyhlok MP
SR, 2 oznmenia Ministerstva zahraninch vec SR a 1 oznmenie MP SR. Okrem
toho s oblasou odpadovho hospodrstva svisia aj viacer alie predpisy.
Predovetkm vak vychdzame z:
Zkon . 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov
Zkon . 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloenie odpadov v znen neskorch predpisov
Vyhlka Ministerstva ivotnho prostredia SR . 283/2001 Z. z o vykonan niektorch ustanoven zkona o odpadoch v znen neskorch predpisov
Vyhlka Ministerstva ivotnho prostredia SR . 284/2001 Z. z, ktorou sa ustanovuje Katalg odpadov v znen neskorch predpisov
Zkon . 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunlne odpady a drobn stavebn odpady v znen neskorch predpisov
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 7
2.2.2 Najnovie a budce prvne dokumenty
POH SR 2011-2015 - Da 22. 02. 2012 bol uznesenm vldy SR . 69 schvlen
Program odpadovho hospodrstva Slovenskej republiky na roky 2011-2015 (POH
SR 2011-2015).
Nakoko POH SR 2011-2015 predstavuje strategick dokument v odpadovom
hospodrstve Slovenskej republiky a vrazne zasahuje aj do odpadovho
hospodrstva v Liptovskom Mikuli, venujeme sa jeho najdleitejm astiam
v nasledujcej kapitole.
Zkon o odpadoch v sasnom Zkone . 223/2001 Z. z. (o odpadoch) stle nie
je plne implementovan smernica 2008/98/ES, napriek tomu, e tak malo by u
v oktbri 2010. Poda aktulnych informci je nov zkon o odpadoch pripraven v
paragrafovom znen na prijatie novou vldou.
Program predchdzania vzniku odpadov v SR do roku 2020 - problematika
predchdzania vzniku odpadov bude predmetom samostatnho strategickho
dokumentu poda l. 29 smernice 2008/98/ES, ktor pripravuje MP SR
s predpokladom predloenia na rokovanie vldy SR najneskr v decembri 2013.
2.2.3 POH SR na roky 2011-2015 a jeho vplyv na obce
Hlavnm cieom odpadovho hospodrstva SR do roku 2015 je minimalizcia
negatvnych inkov vzniku a nakladania s odpadmi na zdravie ud a ivotn
prostredie, ako aj obmedzovanie vyuvania zdrojov a uprednostovanie
praktickho uplatovania hierarchie odpadovho hospodrstva.
Obr. . 2: Hierarchia odpadovho hospodrstva.
Strategickm cieom odpadovho hospodrstva SR je odklonenie odpadov
od skldkovania, resp. zniovanie mnostva odpadov ukladanch na
skldky odpadov.
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 8
Systm POH je koncipovan ako pyramda, take urujcim je POH SR a od neho sa
alej odvjaj krajsk programy a nadvzne na krajsk programy aj programy
pvodcov a obc.
V zmysle poiadaviek Smernice 2008/98/ES stanovuje POH SR 2011-2015 ciele pre
jednotliv typy odpadov, ktor bud musie by neskr transponovan aj do
obecnch POH. Z nich vyberme iba ciele pre komunlne odpady, biologicky
rozloiten komunlne odpady a biologick odpady, nakoko sa v tomto prpade
jedn o najvie mnostv odpadu.
Pre komunlne odpady s stanoven nasledovn ciele:
- do roku 2015 zvi prpravu na optovn pouitie a recyklciu odpadu z
domcnost ako papier, kov, plasty a sklo a poda monosti z inch zdrojov, pokia
tieto zdroje obsahuj podobn odpad ako odpad z domcnost, najmenej na 35 %
hmotnosti vzniknutch odpadov.
Pre biologicky rozloiten komunlne odpady s stanoven nasledovn ciele:
- do roku 2013 zni mnostvo skldkovanch biologicky rozloitench
komunlnych odpadov na 50 % z celkovho mnostva (hmotnosti) biologicky
rozloitench komunlnych odpadov vzniknutch v roku 1995;
- do roku 2015 zni mnostvo skldkovanch biologicky rozloitench
komunlnych odpadov na 45 % z celkovho mnostva (hmotnosti) biologicky
rozloitench komunlnych odpadov vzniknutch v roku 1995;
- do roku 2020 zni mnostvo skldkovanch biologicky rozloitench
komunlnych odpadov na 35% z celkovho mnostva (hmotnosti) biologicky
rozloitench komunlnych odpadov vzniknutch v roku 1995.
Defincia biologicky rozloitench odpadov a vchodiskov mnostvo na stanovenie
plnenia uvedenho ciea s dan v Stratgii obmedzovania ukladania biologicky
rozloitench odpadov na skldky odpadov prijatej vldou SR uznesenm .
904/2010 z 15. decembra 2010.
Pre biologick odpady s stanoven nasledovn ciele:
- zavies separovan zber biologickch odpadov s cieom vykonva kompostovanie
alebo anaerbne spracovanie odpadu; v prpade odpadov z potravn zabezpei
zhodnotenie 90 % vzniknutch odpadov a z toho 80% vyui na vrobu bioplynu a
20% na vrobu kompostu;
- spracva biologick odpad spsobom, ktor spa vysok rove ochrany
ivotnho prostredia;
- zvenie podielu zhodnocovania istiarenskch kalov z istenia komunlnych
odpadovch vd a odpadovch vd s podobnmi vlastnosami ako komunlne
odpadov vody za elom zlepenia pdnych vlastnost najmenej na 85%
z celkovho mnostva vzniknutch istiarenskch kalov z istenia komunlnych
odpadovch vd a odpadovch vd s podobnmi vlastnosami ako komunlne
odpadov vody.
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 9
Ide vskutku o ambicizny cie, kee v roku 2009 bolo na Slovensku recyklovanch
(teda materilovo zhodnotench) iba 8,4% z celkovho mnostva komunlnych
odpadov. Energeticky zhodnotench bolo cca 6,8% komunlnych odpadov. Na
skldku odpadov bolo uloench a 82% komunlnych odpadov, o je oproti
minulm rokom vemi negatvny ukazovate.
2.2.4 Opatrenia POH SR 2011-2015
Schvlen POH SR 2011-2015 obsahuje 100 opatren, ktor by mali pri ich
realizcii vies k dosiahnutiu cieov odpadovho hospodrstva v horizonte roku
2015. Opatrenia s zoskupen do skupn poda prdov odpadov.
Niie uvdzame opatrenia, ktor maj (bud ma) priamy vplyv na rozhodovanie
o smerovan odpadovho hospodrstva v Liptovskom Mikuli. O niektor z tchto
opatrenia sme sa opierali aj pri naich zverench odporaniach.
O.1. Najneskr do 12.decembra 2013 pripravi sbor opatren so zameranm na
predchdzanie vzniku odpadov a prija Program predchdzania vzniku odpadov v
SR do roku 2020 v zmysle poiadaviek lnku 29 a 31 novej rmcovej smernice o
odpade;
O.14. Pri nvrhoch na vstavbu novch skldok odpadov vdy podrobne posdi
potrebu takejto vstavby v regine. Navrhovan lokality regionlnych skldok je
potrebn zapracova do zemnch plnov reginov pri najbliom preskman
schvlenho zemnho plnu poda osobitnho predpisu;
O.17. V slade s hierarchiou odpadovho hospodrstva spaova komunlne
odpady v zariadeniach s energetickm vyuitm;
O.22. Vypracova stratgiu odpadovho hospodrstva SR s vhadom do roku 2020
(Termn plnenia 2013);
O.23. Vyuva kampane na plnenie cieov POH kvalitne organizovanch s ohadom
na jednotliv cieov skupiny, miestne podmienky a predmet kampane;
O.27. Obce musia informova svojich obanov o novch systmoch nakladania s
odpadmi v zmysle hierarchie odpadovho hospodrstva;
O.30. Pripravi nvrh systmu financovania separovanho zberu zloiek
komunlneho odpadu (Termn plnenia K termnu schvlenia novho zkona
o odpadoch);
O.31. Zavies inn separovan zber kuchynskho, retauranho odpadu a
biologicky rozloitench odpadov z verejnej a skromnej zelene a zhrad v slade
so Stratgiou zniovania ukladania biologicky rozloitench komunlnych odpadov
na skldky odpadov schvlenou uznesenm Vldy SR . 904/2010 zo da
15.12.2010;
O.34. Od roku 2015 zakza skldkovanie odpadov, v ktorch je obsah organickho
uhlka vy ako 5 hmotnostnch percent;
O.38. Zvi mnostv bioplynu vyrobenho z biologicky rozloitench
komunlnych odpadov a z biologickch odpadov minimlne o 20% oproti mnostvu
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 10
bioplynu vyrobenmu z biologicky rozloitench komunlnych odpadov a z
biologickch odpadov v roku 2010;
O.39. Podpori budovanie bioplynovch stanc, ktor bud bioplyn vyrba vlune
alebo v prevanej miere z odpadov;
O.41. Biologicky rozloiten odpady a kaly z istenia komunlnych vd v obciach
nad 15 000 obyvateov smerova k zhodnocovaniu anaerbnymi metdami s cieom
vroby bioplynu;
2.3 Vvoj OH v rokoch 2006-2010
2.3.1 Mnostvo odpadu
V alej asti sa budeme venova mnostvm vyzbieranho odpadu v meste
i okrese Liptovsk Mikul. Nakoko zber a znekodnenie nebezpench odpadov
v meste je rieen dodvatesky, tieto kategrie odpadov nebudeme hodnoti.
aisko hodnotenia spova na komunlnych odpadoch, nakoko tie tvoria
podstatn as odpadovho hospodrstva v meste a v okrese.
Poda Zkona . 223/2001 Z. z. (o odpadoch) s komunlne odpady: odpady z
domcnosti vznikajce na zem obce pri innosti fyzickch osb a odpady
podobnch vlastnost a zloenia, ktorch pvodcom je prvnick osoba alebo
fyzick osoba - podnikate, okrem odpadov vznikajcich pri bezprostrednom vkone
innost tvoriacich predmet podnikania alebo innosti prvnickej osoby alebo
fyzickej osoby - podnikatea; za odpady z domcnosti sa povauj aj odpady z
nehnutenost sliacich fyzickm osobm na ich individulnu rekreciu, naprklad
zo zhrad, cht, chalp, alebo na parkovanie alebo uskladnenie vozidla
pouvanho pre potreby domcnosti, najm z gar, garovch stojsk a
parkovacch stojsk.
Komunlnymi odpadmi s aj vetky odpady vznikajce v obci pri isten
verejnch komunikci a priestranstiev, ktor s majetkom obce alebo v sprve
obce, a taktie pri drbe verejnej zelene vrtane parkov a cintornov a alej
zelene na pozemkoch prvnickch osb, fyzickch osb a obianskych zdruen.
Kadorone od roku 2005 m vznik komunlnych odpadov na Slovensku stpajcu
tendenciu. V roku 2009 bol vak zaznamenan pokles vzniku komunlnych
odpadov, oho hlavnou prinou me by ekonomick situcia a negatvny vvoj v
oblasti hrubho domceho produktu, ktor m na vke vzniku komunlnych
odpadov, okrem inch faktorov, vek podiel.
V Slovenskej republike vzniklo v roku 2009 vye 1,7 mil. ton komunlnych
odpadov, o na obyvatea predstavuje cca 321 kg komunlnych odpadov. V
porovnan s inmi lenskmi ttmi sa Slovensk republika kadorone rad medzi
tty s najnim mnostvom vzniknutch komunlnych odpadov na obyvatea.
Je zaujmav sledova vvoj mnostva odpadov v Liptovskom Mikuli. Na rozdiel
od celoslovenskho trendu zaznamenvame v roku 2009 mierne zvenie
mnostiev vyprodukovanch odpadov.
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 11
Rok 2006 2007* 2008 2009 2010
Celkov mnostvo odpadov v meste LM [t] 13 558 16 992 14 814 15 738 15 097
Skldkovan mnostvo odp. v meste LM [t] 11 150 11 463 11 665 12 789 12 352
Podiel skldkovania v meste LM [%] 82,24 67,46 78,74 81,26 81,82 * daje za rok 2007 s ovplyvnen dajmi o mnostve odovzdanch kovov obyvatemi, ktor iastone skreslili vsledn hodnoty.
Tab. . 3: Vvoj mnostiev produkovanho odpadu a mnostiev skldkovanho odpadu z mesta
Liptovsk Mikul (zdroj: Ms LM)
Uveden mnostv meme nzorne sledova aj v grafe, ktor jasne ukazuje
tendenciu zvyujcich sa mnostiev skldkovanch odpadov. Vkyv kriviek v roku
2007 je spsoben dajmi o mnostve odovzdanch kovov obyvatemi, ktor boli
zahrnut v celkovom mnostve odpadov. Nakoko tieto mnostv neboli
skldkovan, povaujeme krivku skldkovanch mnostiev za relnu. Zvyn dve
krivky s v roku 2007 ovplyvnen touto nepresnosou.
Graf. . 1: Vvoj mnostva odpadov a podielu skldkovania v meste Liptovsk Mikul (zdroj: Ms LM)
Pre celkov obraz o vvoji za uplynul roky je dobr sledova porovnanie mesta
(ako centra reginu) a okresu Liptovsk Mikul. Z uvedenej tabuky (Tab. . 4)
priamo vidme niekoko trendov:
1) v meste aj v okrese kontantne kles poet obyvateov;
2) hoci podiel obyvatestva je menej ako polovin (cca 44%), podiel mnostva
odpadov je viac ako polovin (cca 55%). To me svisie so spsobom
ivota (mestsk / vidiecky), ale aj s vedenm dajov o odpadoch.
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 12
3) produkcia odpadov m hlavne v meste vyiu volatilitu ako v okrese,
z dlhodobho hadiska m mierne rastci charakter;
Rok 2006 2007 2008 2009 2010
Poet obyvateov mesta LM 32 786 32 748 32 687 32 566 32 318
Celkov mnostvo odpadov v meste LM [t] 13 558 16 992 14 814 15 738 15 097
Skldkovan mno. odpadov v meste LM [t] 11 150 11 463 11 665 12 789 12 352
Poet obyvateov okresu LM 73 464 73 373 73 289 73 237 73 253
Celkov mnostvo odpadov v okrese LM [t] 24 348 26 496 26 819 28 168 27 265
Podiel obyvat. mesta LM v okrese LM [%] 44,63 44,63 44,60 44,47 44,12
Podiel mno. odpadov mesta LM v okr. LM [%] 55,68 64,13 55,24 55,87 55,37
Tab. . 4: Vvoj potu obyvateov a mnostiev produkovanho odpadu v meste Liptovsk Mikul v
porovnan s dajmi za okres Liptovsk Mikul (zdroj: Ms LM a SR)
Spomnan charakteristiky meme op nzorne sledova aj na nasledujcom
grafe, priom erven farba znzoruje mnostv odpadu a modr farba poet
obyvateov. Rozdiel medzi okresom a mestom je v pouitch znakch.
Graf. . 2: Vvoj potu obyvateov a mnostiev produkovanho odpadu v meste Liptovsk Mikul v
porovnan s dajmi za okres Liptovsk Mikul (zdroj: Ms LM a SR)
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 13
2.3.2 truktra odpadu
Podrobn skmanie truktry produkovanho odpadu v Liptovskom Mikuli by si
vyadovalo samostatn rozsiahly prieskum. Pre potreby tejto analzy preto
pouijeme prehad vybranch zloiek odpadov zo Sprvy o stave odpadovho
hospodrstva v psobnosti mesta Liptovsk Mikul za rok 2010.
Z uvedenej tabuky jasne vyplva, e najvraznejou zlokou je zmesov
komunlny odpad. To len dopa predchdzajce informcie o mnostve
skldkovanho odpadu. K mnostvm odpadu, ktor kon na skldke treba
pripota aj aliu kategriu Objemn odpad. Naopak zloka biologicky
rozloiten odpad tvor (vinou) najviu as odpadu, ktor evidujeme ako
zhodnoten.
Vybran zloky v tonch 2006 2007 2008 2009 2010
Zmesov komunlny odpad 7 494 7 852 7 947 7 572 7 399
Biologicky rozloiten odpad 1 339 2 213 1 632 1 621 1 241
Objemn odpad 2 659 2 410 1 299 1 908 1 683
Odpad z istenia ulc 984 994 862 1217 980
Sklo 446 428 475 572 672
Papier 335 338 626 375 595
Plasty, tetrapakov obaly, kovov obaly 157 194 227 163 310
Batrie 14,7 11,4 15,6 8,6 0,9
Elektronick rot (WEEE z domcnost) 49,4 63 68 100 87
Nebezpen odpady 4,9 8,4 26,5 19,6 50,5
Tab. . 5: Prehad vybranch zloiek odpadu v meste Liptovsk Mikul (zdroj: Ms LM)
Pre vytvorenie komplexnho pohadu dopame ete prehad odpadov
produkovanch priemyselnmi podnikmi v meste. Uveden s odpady, ktor mali
nie zanedbaten mnostv. Vidme, e mnostv jednotlivch odpadov kolsali
poas rokov. Toto mohlo by spsoben bu vkyvmi vo vrobe, alebo nie rovnakou
evidenciou v sledovanch rokoch. Je zrejm, e najvie mnostv tu maj
zastpen rzne kaly. Odpad . 04 01 06 predstavuje najvie mnostv a bol
produkovan spolonosami koiarskeho priemyslu, napr. Slovtan, s.r.o., Tatra
Leder spol. s r.o. a LIPTOSPOL s.r.o.
Kd odpadu
Nzov odpadu Kategria
mnostvo
2006 2007 2008 2009 2010
02 02 04 Kaly zo sprac. kvapalnho odpadu v mieste jeho vzniku O 0 52 86 107 122
03 01 05 Piliny, hobliny, odrezky, odp. rezivo alebo drevotrieskov / drevovlknit dosky, dyhy in ako uveden v 03 01 04
O 34 39 34 37 244
04 01 06 Kaly najm zo spracovania kvapalnho odpadu obsahujce chrm v mieste svojho vzniku
N 3143 2496 992 3149 981
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 14
04 01 07 Kaly z kvapalnho odpadu neobsahujceho chrm spracovanho najm v mieste svojho vzniku
O 1265 1658 508 352 799
04 01 08 Odpadov vyinen koa (holina, struliny, odrezky, brsny prach) obsahujca chrm
N 709 859 1136 1209 784
04 01 09 Odpady z vypracovvania a apretcie O 533 149 322 40 24
15 01 03 Obaly z dreva O 71 36 100 111 141
17 01 07 Zmesi betnu, tehl, obkladaiek, dladc keramiky in ako uveden v 17 01 06
O 238 543 2004 696 492
17 09 04 Zmiean odpady zo stavieb a demolci in ako uveden v 17 09 01, 17 09 02 a 17 09 03
O 1104 851 364 701 456
20 03 01 Zmesov komunlny odpad O 729 629 228 179 569
Tab. . 6: Prehad niektorch druhov priemysel. odpadov v meste Liptovsk Mikul (zdroj: Ms LM)
Do budcnosti by bolo urite iaduce vytvori systm motivcie firiem podnikajcich
na zem mesta (okresu) k tzv. istejej produkci (cleaner production). Takto
systm by bol vhodn pre obe strany. Na danom zem by vznikalo menej odpadu
a firma by etrila nklady za odpad. Zrove oba subjekty mu prezentova svoj
pozitvny prstup k otzke ochrany ivotnho prostredia a udratenho rozvoja.
2.3.3 Nakladanie s odpadom
Skldkovanie odpadov zostva aj naalej najastejm spsobom nakladania s
komunlnymi odpadmi. V SR bol zaznamenan dokonca nrast odpadov
ukladanch na skldky zo 78,75% v r. 2005 na 82,01% v r. 2009.
Percento skldkovanch odpadov v Liptovskom Mikuli sa pohybuje na rovni
Slovenska. Ako vidno z aktulnych dajov za rok 2011, z celkovho mnostva
odpadov bolo skldkovanch 78,35%, priom ak berieme do vahy iba kategriu
komunlnych odpadov, tak vidme, e na skldke skonilo a 83,78% odpadov.
Nakladanie s odpadmi v meste Liptovsk Mikul v roku 2011
Celkov mnostvo odpadov [t] 14 906,56
- z toho na skldku [t] [%]
11 679,75 78,35%
Celkov mnostvo komunlnych odpadov [t] 11 955,19
- z toho na skldku [t] [%]
10 015,61 83,78%
Tab. . 7: Nakladanie s odpadmi v meste Liptovsk Mikul v roku 2011 (zdroj: Ms LM)
Vyie uveden hodnoty s markantn aj na nasledujcich grafoch, ktor vyjadruj
percentulne zastpenie skldkovania voi ostatnmu spsobu nakladania s
odpadmi. Pod ostatnm nakladanm rozumieme predovetkm odovzdanie
odpadovch materilov na alie zhodnotenie (papier, sklo, plasty, kovy,
nebezpen odpady a pod.) bu priamo, alebo prostrednctvom oprvnench
organizci.
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 15
Graf. . 3: Spsob nakladania s odpadmi v meste Liptovsk Mikul v roku 2011 (zdroj: Ms LM)
Graf. . 4: Spsob nakladania s komunlnymi odp. v meste Lipt. Mikul v roku 2011 (zdroj: Ms LM)
Separovan zber komunlnych odpadov je zber oddelench zloiek komunlnych
odpadov. Jedn sa o mechanick oddelenie (napr. rukou) uritej asti odpadu a jej
umiestnenie do samostatnej ndoby na to urenej. Hlavn vznam separovanho
zberu odpadov spova v zniovan mnostva zmesovho odpadu, ktor najastejie
kon nepouiten na skldkach. Podiel separovane zbieranho odpadu voi
zmesovmu odpadu je mon pozitvne meni zvyovanm environmentlneho
povedomia obanov, ktor musia pochopi naliehavos problematiky odpadovho
hospodrstva v nraste mnostva odpadov a separovanm sa tak do uritej miery
podiea na trvalo udratenom rozvoji. Separovanm zberom komunlnych
odpadov je mon nahradi primrne surovinov zdroje a etri tak ivotn
prostredie.
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 16
2.4 Predpoklad vvoja v rokoch 2012-2022 (2032)
2.4.1 Populcia
Vychdzajc z trendu, ktor sme mohli sledova v Tab. . 4, resp. Grafe . 2, sa
domnievame, e poet obyvateov mesta a okresu Liptovsk Mikul sa
v najblich rokoch nebude dramaticky meni. Demografick vvoj je dlhodob
proces, na ktor vplva mnostvo faktorov.
Eurpsky populan trend speje skr k starnutiu obyvatestva a v niektorch
krajinch u aj k negatvnemu prrastu obyvatestva. Slovensko si zatia dr kladn
prrastok a ako vieme, prirodzen prrastok obyvatestva v Liptovskom Mikuli je
tie kladn. Ako vak u bolo spomenut, celkov prrastok je zporn. To svis
s migrciou obyvatestva a vm potom ud sahujcich sa mimo zemia okresu
Liptovsk Mikul ako tch, o sa do okresu prisahovali.
Predpokladme, e ak bud vytvoren dobr podmienky pre bvanie mladch
rodn, zastav sa sahovanie mimo regin a naopak, me prs k sahovaniu do
reginu. Ak k tomu djde, bude to kompenzova globlny problm starnutia
a vymierania obyvatestva. V celkovom meradle sa teda poet obyvateov meni
nebude.
2.4.2 Legislatva
Vvoj legislatvy v najbliom obdob u bol nartnut v kapitole 2.2.2.
V nadchdzajcich mesiacoch by mal by predloen na schvlenie vlde SR nov
zkon o odpadoch, ktor bude konene plne implementova smernicu 2008/98/ES.
Nov POH SR 2011-2015 kladie draz na predchdzanie vzniku odpadov a tto
problematika by mala by oetren najneskr v roku 2013 samostatnm
strategickm dokumentom, urujcim trend do roku 2020.
Je ist, e podiel skldkovania odpadov na Slovensku nie je dlhodobo udraten.
Problmom ostva dodriavanie platnej legislatvy u na ttnej rovni a jej
vykonvanie na nich rovniach. Jedna vec je schvlenie prvnych noriem
a druh vec je vytvorenie podmienok na ich dodriavanie a kontrola dodriavania.
Malo by by v zujme miest, obc a reginov Slovenska tlai prostrednctvom
vch zoskupen (VC, ZMOS, nia miest Slovenska a pod.) na ttnu sprvu aby
sa dsledne zasadzovala o dodriavanie programovch vyhlsen a strategickch
cieov.
2.4.3 Priemysel
Existenciu fungujcich priemyselnch podnikov ovplyvuj vo vekej miere globlne
vkyvy, ktor z pohadu slovenskch monost nie je mon ovplyvni. Jedn sa
hlavne o svetov vkyvy ekonomiky ako naprklad nedvna ekonomick krza.
Druhm, ale rovnako dleitm faktorom s loklne podmienky vytvoren
samosprvou, i regionlnymi truktrami (VC a pod.). Malo by by v zujme
samosprvy pritiahnu a udra si na svojom zem prosperujce firmy. Jednou z
monost je aj ponuka dobre fungujceho odpadovho hospodrstva, s jasnou
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 17
truktrou, monosami a ciemi. Prklady optimlne nastavenho odpadovho
hospodrstva v mench reginoch meme njs naprklad v susednom Raksku.
Predpokladme, e do budcnosti bude aj v regine Liptovskho Mikula rs
mnostvo priemyselnho odpadu. Tento trend by mal ale sledova vvoj ostatnch
odpadov, teda zvyovanie podielu vyseparovanch zloiek vhodnch na materilov
zhodnotenie a minimalizcia zvykovho netriedenho odpadu.
2.4.4 Odpady
POH SR na roky 2006 2010 stanovil mnostvo kvalitatvnych a kvantitatvnych
cieov pre celkov nakladanie s odpadmi, ako aj pre vybran prdy odpadov.
Vina cieov stanovench v POH SR ia nebola splnen. V POH SR na roky 2006
2010 sa predpokladalo, e rove zhodnocovania odpadov bude rs na kor
znekodovania odpadov skldkovanm. Takisto sa predpokladalo, e vetky
spaovne odpadov bud vyuva vzniknut teplo na energetick ely. Ani jeden
z tchto predpokladov sa vak nenaplnil.
So zvyujcou sa ivotnou rovou stpa aj produkcia odpadov. To meme
sledova aj na dajoch o produkci odpadov v predchdzajcich kapitolch.
Domnievame sa, e tento trend sa nepodar plne zastavi. Sprvne prijat
opatrenia ho vak mu vrazne spomali. Pomc by tomu mal aj budci Program
predchdzania vzniku odpadov v SR do roku 2020 a jeho implementcia na niie
rovne.
Hoci predpokladme celkov nrast produkcie odpadov, je vemi dleit ako sa
s tmito odpadmi bude naklada. V prpade sprvneho zberu a triedenia je mon
minimalizova zvyn nepouiten odpad (ktor dnes kon na skldkach) a
presmerova jeho tok na energetick zhodnotenie. Vina produkovanho odpadu
vak mus skoni ako vytrieden druhotn surovina, vhodn na materilov
zhodnotenie.
2.5 Mon kroky v oblasti odpadovho hospodrstva
2.5.1 Vvoj na celottnej rovni aplikovaten na regionlnu rove
V poslednej dobe s snahy o prevdzkovanie zariaden na termick zhodnocovanie
odpadov, zaloen na princpe anoxickho tepelnho rozkladu odpadov (pyrolzne
a plazmov jednotky). Tieto zariadenia doku pri minimlnom vplyve na ivotn
prostredie zhodnoti odpady za vzniku produktov, ktor je mon vyui bu ako
palivo, alebo ako surovinu na alie priemyseln spracovanie.
Podpora zariaden umoujcich odklon odpadu od skldkovania sa vak bude
musie sstredi na zariadenia schopn realizova prslun technolgiu na
ekonomicky akceptovatenej rovni.
Z hadiska potrieb vybudovania novch kapact na zhodnocovanie odpadov je
najviac problmovou oblasou zhodnocovanie biologicky rozloitench odpadov.
Zkon o odpadoch podporil budovanie tzv. komunitnch (malch) kompostrn.
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 18
Vekokapacitn kompostrne (napriek riadenmu celoronmu procesu a
monosou zskava kompost tandardnej kvality) naraj na problm odbytu nimi
vyrobenho kompostu. Mus sa vytvori mechanizmus na podporu umiestovania
kompostu vyrobenho z odpadov na trh.
Druhou monosou, ako riei odklonenie biologicky rozloitench odpadov od
skldkovania, je vyui ich ako vstupn surovinu na vrobu bioplynu. Predpoklad
sa uprednostovanie vstavby bioplynovch stanc zameranch na zhodnocovanie
odpadov pred bioplynovmi stanicami, ktor vyuvaj pecilne pestovan
technick plodiny. Vhodnou monosou je vroba bioplynu v bioplynovch
staniciach na kombinovan vstupn suroviny, napr. kombincia biologicky
rozloitench odpadov a ponohospodrskych vedajch produktov zo ivonej
vroby alebo istiarenskch kalov v kombincii s biologicky rozloitenmi odpadmi
v existujcich kapacitch istiarn odpadovch vd.
2.5.2 Zber odpadu a separcia
Pre nakladanie s komunlnymi odpadmi slia systmy mnostvovho alebo
vrecovho zberu komunlnych odpadov a vytriedench zloiek separovanho zberu,
ako aj kalendrov zbery so zameranm predovetkm na nebezpen a zelen
odpady. Tieto systmy je potrebn analyzova a zamera sa na zvenie miery
separcie zloiek komunlnych odpadov.
Systmy zberu zelenho odpadu (biologicky rozloiten odpad z parkov a zhrad)
maj zaveden jednotliv obce najastejie formou kalendrovho zberu. Mest by
mali skrti intervaly kalendrovho zberu, aby obania mohli svoje zelen odpady
odovzda na zhodnotenie a odpad nespaovali na svojich pozemkoch.
Doposia nie je zaveden systm zberu biologicky rozloitench komunlnych
odpadov. Tento mus nadvzova na koncovho spracovatea, teda kompostre
alebo bioplynov stanicu, prpadne istiare odpadovch vd s vrobou bioplynu z
odpadov. Pri zavdzan systmu zberu biologicky rozloitench komunlnych
odpadov bude potrebn sinnos samosprv a zariaden na nakladanie s odpadmi,
prpadne s odpadovmi spolonosami, ktor na danom zem zabezpeuj zber
komunlnych odpadov. Do budcna je nevyhnutn uvaova o zbere kuchynskho a
retauranho odpadu v tch mestch, kde to bude ekonomicky efektvne s
nadvznosou na bezpen (z hadiska ochrany zdravia obyvateov) zhodnotenie
tohto odpadu.
POH SR 2011-2015 predpoklad podporu rozirovania zariaden na mechanicko-
biologick pravu odpadov, najm v oblastiach s vysokou aglomerciou
obyvatestva a vo vch mestch bude aj pri kuchynskom a retauranom odpade
podporovan anaerbna digescia.
2.5.3 Splitting a Mechanicko-biologick spracovanie odpadov
Mechanicko-biologick prava (MB) predstavuje spracovanie zmesovch
komunlnych odpadov, prpadne alch odpadov (naprklad pecifickch
priemyselnch odpadov), pomocou mechanickho roztriedenia, na vyuiten
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 19
(energeticky i materilovo) a nevyuiten odpady a nsledne biologick pravu
vytriedench biologickch zloiek.
Hlavnm cieom MB je minimalizova dopad na ivotn prostredie spojen s
konenm odstraovanm biologicky rozloitench odpadov a k tomu zska alie
hodnotn materily zo vstupujcich odpadov, v podobe materilovo i energeticky
zhodnotench materilov. To je predovetkm vhrevn frakcia tuhho odpadu,
bioplyn, kovy at.
Samotn proces MB zana triedenm odpadu (tzv. splitting), pri ktorom s
mechanicky vytrieden zloky odpadu vhodn na materilov zhodnotenie (kovy,
plasty, iastone papier). Poas procesu mechanickho spracovania djde k
separcii organickej frakcie od zvykovho odpadu (cca 30 40% celkovej vhy).
Organick frakcia me by zmiean naprklad s istiarenskm kalom a spracovan
kompostovanm alebo iastone v bioplynovej stanici. Spracovaniu v bioplynovej
stanici vak mus predchdza proces hygienizcie.
Splitting je vhodnm krokom ku zniovaniu skldkovanho mnostva odpadu,
ktor nevyaduje extrmne vysok investin nklady. Tie sa pohybuj v zvislosti
od kapacity zariadenia, ako aj elanej rovne triedenia na rovni cca 1-4 mil. EUR.
Takto zariadenie je mon v budcnosti rozri aj na komplexn systm MB.
Vhodn je aj investcia do bioplynovej stanice, v ktorej s spracovvan odpady
z ponohospodrskej produkcie, kaly z istenia odpadovch vd a tie aj kuchynsk
a retauran biologick odpady. Pri takomto zariaden treba myslie na potrebu
pravidelnho prsunu materilu poas celho roku. Rovnako je dleit pota
s vyuitm produkovanej elektrickej energie a tepla. Investin nklady na
bioplynov stanicu zvisia od vekosti a plnovanho vyuitia, avak stanice s
intalovanm vkonom 1MW potaj s rozpotom od cca 3,5 mil. EUR.
2.5.4 Energetick zhodnotenie odpadov
2.5.4.1 Spaovanie odpadov klasickm spsobom (rotov spaovanie)
V sasnosti s na Slovensku prevdzkovan dve spaovne ostatnch odpadov
(Bratislava, Koice). Ak spaovne odpadov bud spa koeficient energetickej
innosti stanoven novou rmcovou smernicou o odpade, bud mc by
klasifikovan ako zariadenia na zhodnocovanie odpadov, kd nakladania R1.
Vhodnos umiestnenia spaovn ostatnch odpadov ur Koncepcia energetickho
zhodnocovania a spaovania odpadov, ktor priprav MP SR. Je potrebn zvi
technologick rove spaovn odpadov s vysokm stupom ochrany ovzduia, o
je dleit predovetkm v prpade spaovn nebezpench odpadov.
Vzhadom na vysok investin nklady a potrebu vekho mnostva odpadu sa jav
monos rotovej spaovne pre regin Liptovskho Mikula ako nerelna. Monos
takhoto rieenia by sa dala posudzova iba pri vch zemnch celkoch,
prpadne a na rovni ilinskho kraja. Klasick rotov spaovanie ani nezapad
do aktulnej koncepcie POH SR 2011-2015. Preto by bolo vemi ak takto zmer
presadi.
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 20
2.5.4.2 Plazmov splyovanie teoretick zklad
Pokusy o praktick vyuitie plazmovej technolgie v oblasti znekodovania
niektorch druhov odpadov boli preveden na pde rznych vskumnch pracovsk
u pred niekokmi desiatkami rokov. Monos likvidcie toxickch ltok
obsiahnutch v odpadoch, vrazn minimalizcia objemu odpadu a ekologick
etrnos technolgie, vytvrali dobr zzemie pre oblas vskumu a vvoja.
Plazmov splyovanie odpadov je technologicky modern a z environmentlneho
hadiska prijaten termick proces znekodovania odpadov. Na znekodovanie
odpadov vyuva extrmne vysok tepeln tok vyarovan z nzkoteplotnho
plazmovho oblka generovanho elektrickm poom.
Vstupom z procesu splyovania s vyuiten vedajie produkty vo forme
syntzneho plynu (tzv. syngas), kovov a inertnej trosky. Treba poveda, e pri
plazmovom splyovan sa nejedn o proces spaovania ako ho poznme pri
klasickom spaovan odpadov. Proces splyovania je vykonvan bez prtomnosti
kyslka v inertnej atmosfre tvorenej duskom alebo inm plynom.
K najvyspelejm spolonostiam v tomto odvetv patria AlterNRG (ktor prevzala
plazmov technolgiu vyvinut spolonosou Westinghouse Plasma Corporation),
alej InEnTec LLC (dnes pod nzvom S4 technologies) a Plasco Energy Group.
Niektor alie spolonosti (naprklad Solena a Europlasma) tie vyvjaj
technolgie plazmovho splyovania na spracovanie TKO. Technolgia spolonosti
Westinghouse bola testovan niekoko rokov v Japonsku a spolonos Plasco
prevdzkuje pilotn zariadenie v Ottave v Kanade.
Vhody plazmovho splyovania sa javia ako zrejm a vemi vek. Proces je
sebestan s elektrickou energiou, je etrn k ivotnmu prostrediu a vstupom s
materily, ktor maj komern vyuitie a preto generuj zisk.
Okrem znekodovania novo produkovanho odpadu je mon systm vyui aj na
znekodovanie u existujcich odpadov na skldkach, ktor je potom ahk
rekultivova. Produkovan syntzny plyn m uplatnenie priamo pri vrobe
elektrickej energie, alebo aj ako zklad pre vrobu istch plynov pre komern
vyuitie.
2.5.4.3 Plazmov splyovanie konkrtne rieenie
Spolonos BKB Metal, a.s. z Ostravy zastupuje spolonos AlterNRG pri hadan
uplatnenia technolgie plazmovho splyovania v eskej a Slovenskej republike.
Zstupcovia tejto spolonosti oslovili aj predstaviteov mesta Liptovsk Mikul
s konkrtnou ponukou na vstavbu zariadenia vyuvajceho princp plazmovho
splyovania. Pre plnos tejto analzy sme sa stretli s predstavitemi spolonosti
BMB Metal, a.s. a nechali si vysvetli detaily ponuky a monosti uplatnenia pre
Liptovsk Mikul.
Treba poveda, e predstaven ponuka m nesporn vhody, avak pri jej
posudzovan musme prihliada okrem kladnch strnok aj na mon rizik.
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 21
Na zklade dajov spolonosti BKB Metal, a.s. meme urobi nasledovn
zhodnotenie predstavenho zmeru plazmovho splyovania:
Pozitva Komentr
Zmenenie objemu odpadu.
Pri plazmovom splyovan dochdza k mierne horiemu zmeneniu objemu a hmotnosti odpadov oproti klasickmu spaovaniu.
Vroba elektrickej energie.
Vroba elektriny a jej vkup za ttom dotovan ceny je zkladom predstavenho podnikateskho plnu. Kalkulcia vroby elektrickej energie je zaloen na dajoch vrobcu a daje nie je mon overi z nezvislch zdrojov kvli chbajcim referennm projektom. Dodvate taktie pota s 8.000 pracovnmi hodinami za rok, o sa nm zd nerelne.
Odpadom z vroby je vitrifikovan troska, pouiten v stavebnctve.
Pln pota s predajom 22.000 t tohto materilu stavebnm firmm po cca 60 EUR/t. Nie je vak jasn, i by stavebn firmy mali o takto produkt (za predpokladan cenu) zujem.
Energetick zhodnotenie odpadu.
Pri optimlnom zloen vstupnch odpadov a sprvnom fungovan technolgie by prevdzka mala by energeticky sebestan a nadbytone vyroben energia bude dodvan do siete. To vak plat aj pre klasick spaovne.
Vznik syntzneho plynu (syngas).
Aby mohol by syngas pouiten, mus mu predchdza dkladn istenie. Toto nie je jednoduch proces a prakticky je to hlavn prekka pri isten akchkovek plynov. Odpadom z istenia mu by vysokotoxick zleniny vo filtroch.
Nzka cena za znekodnenie odpadov.
Predstaven ponuka pota so zachovanm rovnakej ceny za tonu znekodnenho odpadu ako je v sasnosti pri skldkovan (cca 27 EUR/t), resp. bude koprova jej vku v budcnosti. Tto cena vak dnes predstavuje netrieden odpad za sasnch legislatvnych podmienok. Kee obce bud musie postupne prejs na triedenie a zhodnocovanie odpadov (bez ohadu na spsob znekodnenia zvykovho odpadu), cena pjde urite vrazne nahor.
Negatva Komentr
Proces neriei problm vzniku odpadov.
Hoci je energetick zhodnocovanie lep spsob nakladania s odpadom ako skldkovanie, je to iba predposledn stupe
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 22
v odpadovej hierarchi a mali by mu predchdza environmentlne hodnotnejie spsoby nakladania, tak ako to nariauje POH SR 2011-2015.
Nov technolgia.
Testovacie prevdzky s znme u desiatky rokov, avak zatia ich vdy sprevdzali problmy. Aj to je dvod, preo takto intalcia nem v Eurpe referenn prklad.
Vysok energetick nronos procesu.
Spotreba energie je kryt vlastnou vrobou. Skuton celkov produkcia je vak otzna.
Prevdzkov nklady.
Vzhadom na chbajce referencie v Eurpe je ak uri presn prevdzkov nklady. Prevdzkov nklady predstaven dodvateom nepokladme za relne.
alie faktory Komentr
Verejn mienka.
Zo sksenost vieme, e verejnos iba ako akceptuje (resp. vbec neakceptuje) vstavbu podobnch zariaden, a to hlavne ak sa jedn o zariadenie s regionlnym zberom.
Vysok investin nklady.
Celkov investin nklady sa pohybuj pribl. na rovni 42 mil. EUR. Spolonos vak plnuje vstavbu ako developersk projekt, bez nutnej finannej spoluasti obc.
Dostaton mnostv odpadu.
Pre optimlne fungovanie podobnho zariadenia je potrebnch cca 50.000 ton komunlnych odpadov za rok, plus dodatonch 19.000 ton biomasy, nakoko syngas vznik z organickej zloky. Potreby takejto prevdzky s v rozpore so snahou o zniovanie mnostiev odpadu a minimalizciu podielu jeho organickej zloky deklarovanou v POH SR 2011-2015.
2.5.5 Skldkovanie
Skldkovanie odpadov je doteraz najpouvanejm spsobom nakladania s
odpadmi v SR. Poda POH SR 2011-2015 je na zem Slovenska prevdzkovanch
118 skldok odpadov, z toho 89 je skldok urench pre odpad, ktor nie je
nebezpen (ostatn), 12 pre nebezpen odpad a 17 pre inertn odpad. Kapacita v
sasnosti prevdzkovanch skldok odpadov je dostaton, preto nie je nutn
budova nov skldky odpadov.
Skldkovanie je poslednm stupom v odpadovej hierarchi a odpad, ktor kon na
skldke by mal by u len zvykom po predchdzajcich pravch. Aj POH SR
2011-2015 uruje, e problmy nakladania predovetkm s komunlnymi odpadmi
sa musia riei dslednm triedenm v mieste vzniku, zriadenm integrovanch
systmov nakladania s odpadmi vrtane MB s nslednm materilovm a
energetickm zhodnotenm vytriedench frakci, priom je potrebn zohadova
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 23
princp blzkosti. Vzhadom na vysok investin nklady takchto integrovanch
systmov ich vstavba a prevdzka sa mus riei v rmci vch zem, najlepie
na rovni VC. Je vhodn spoji integrovan systmy nakladania s odpadmi s
efektvnym vyuvanm vyrobenej energie v danom zem.
V dostupnej vzdialenosti od mesta Liptovsk Mikul sa nachdzaj tri
prevdzkovan skldky, na ktor je mon vyva komunlny odpad. Je to skldka
vo Veternej Porube (prevdzkovate VPS Liptovsk Mikul; vzdialenos od centra
LM cca 7km), v Liptovskom Hrdku (prevdzkovate TSM Liptovsk Hrdok;
vzdialenos od centra LM cca 10km) a Regionlna skldka v Partiznskej upi
(prevdzkovate Mondi Business Paper SCP, a.s.; vzdialenos od centra LM cca
19km).
Obr. . 3: Umiestnenie skldok v okol mesta Liptovsk Mikul (zdroj: http://geo.enviroportal.sk)
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 24
3 Veobecn odporania
3.1 Krtkodob hadisko - do r. 2017
3.1.1 Zvyovanie environmentlneho povedomia obanov
Z dajov za rok 2010 poskytnutch Ms LM vyplva, e na propagciu v rmci
odpadovho hospodrstva bolo vynaloench 360 EUR, o je iba cca 0,04%
celkovch vdavkov na fungovanie odpadovho hospodrstva. ia, musme
skontatova, e tto oblas bola poddimenzovan. Sme presveden, e
niekokonsobn navenie tejto iastky by malo za nsledok mnohonsobn
spory na strane ostatnch nkladov. Hoci propagcia sprvnych krokov
v odpadovom hospodrstve prebieha aj v mdich, ktor neboli zahrnut
v uvedenej sume (web strnka, mesank Mikul a pod.), odporali by sme
cielen, dlhodob a profesionlnu kampa.
Neustle zvyovanie povedomia obyvatestva a zainteresovanej verejnosti o
podporovanch oblastiach nakladania s odpadmi s cieom dodriava hierarchiu
odpadovho hospodrstva v praxi si kladie za cie aj nov POH SR 2011-2015. Na
dan el sa pouij a bud z rovne ttnej sprvy na seku odpadovho
hospodrstva a ou riadench odbornch organizci podporovan informatvne a
vzdelvacie kampane so zameranm na nasledujce cieov skupiny:
a) kampane zameran na irok verejnos;
b) kampane zameran na samosprvy;
c) kampane zameran na podnikateov v odpadovom hospodrstve;
d) kampane zameran na vrobcov vybranch vrobkov a ich distribtorov.
Pri aktivitch zameranch na zvyovanie environmentlneho povedomia obyvateov
odporame ete vo vej miere zapoji mimovldne organizcie, ktor na
Slovensku alebo loklne, dlhodobo pozitvne psobia v oblasti environmentlnej
vchovy.
V tomto bode zrove pozitvne hodnotme kroky, ktor u boli realizovan.
Naprklad kampa Neseparujte sa! Separujte s nami na podporu separovanho
zberu, alebo priestor na otzky a odpovede na webovej strnke mesta. Ako
meme vidie z priloenej ukky na Obr. . 4, poloen otzka bola dobre
zodpovedan. Dleit vak je, i dolo aj k nslednm krokom, spomenutm
v odpovedi. Mono by bolo dobr informova na strnke o vsledku.
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 25
Obr. . 4: Pozitvna ukka komunikcie s obyvatemi (zdroj: http://www.mikulas.sk)
3.1.2 Poplatky
Na Slovensku zatia neexistuje tatistika, ktor by sa zaoberala zberom a
vyhodnocovanm dajov o prjmoch obc z miestneho poplatku za komunlne
odpady a za drobn stavebn odpady. Vo veobecnosti vak vina obc asto
dotuje z politickch dvodov odpadov hospodrstvo z rozpotu obce, pretoe
prjmy z miestnych poplatkov nepokryj relne nklady spojen s nakladanm s
komunlnymi odpadmi na zem obce.
Z dajov za rok 2010 poskytnutch Ms LM vyplva, e prjmy z vyzbieranch
poplatkov nepokrvaj nklady mesta na innosti odpadovho hospodrstva.
Prieskum, ktor sme realizovali v roku 2011 ukzal, e poplatok obyvateov
Liptovskho Mikula za komunlne odpady je pod priemerom Slovenska. A hoci
zvyovanie poplatkov patr medzi nepopulrne opatrenia, v zujme udratenosti
a rozvoja odpadovho hospodrstva povaujeme o najskorie navenie poplatku
za nevyhnutn.
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 26
16,79
10,00
12,00
14,00
16,00
18,00
20,00
22,00
24,00
26,00
28,00
30,00
HE SV CA LM HC PP PE NM PB BJ RK VT BB PN NR LV BN DS PD
/os
oba/
rok
Mesto
Porovnanie vky poplatku obyvateov mesta Lipt. Mikul za
komunlny odpad
Priemern poplatok (20,112 /osoba/rok)
Porovnanie vychdza z doruench vsledkov prieskumu, realizovanho spolonosou Denkstatt Slovensko s.r.o. v mesiaci jl 201 1, v mestch SR s potom obyvateov nad 20.000, s vnimkou Bratislavy a Koc. Chbajce daje boli doplnen na zklade VZN zverejnench na internete.
Graf. . 5: Vka poplatkov obyvateov miest SR za komunlne odpady v r. 2011 (zdroj: Denkstatt)
V obdob rokov 2011 2015 sa oakva legislatvna prava, ktor bude znamena
zvenie sadzby pre vpoet poplatkov za ukladanie odpadov na skldky odpadov,
o spsob vyie nklady spojen so skldkovanm odpadov a oakva sa, e
nsledkom toho bud odpady vo vej miere zhodnocovan.
3.1.3 Zabezpeenie skldkovacch kapact
Budovanie novch skldok odpadu nie je v slade s POH SR 2011-2015 a je tie
finanne nron. Treba si vak uvedomi, e aj po dosiahnut cieov POH bude
potrebn znekodova zvykov odpad, ktor ostane po ostatnch innostiach
(naprklad MB). Taktie nie je mon oakva okamit prechod na optimlny
systm separovanho zberu a zhodnocovania odpadov. Z tohto dvodu je
nevyhnutn zabezpei dostaton skldkovacie kapacity na najbliie obdobie.
Poda naich zisten by to bolo mon dobudovanm novej kazety na skldke vo
Veternej Porube alebo v Liptovskom Hrdku.
3.1.4 Spjanie do vch celkov
Vek znamen siln. Takto treba chpa pozciu zdruen, i zoskupen miest a obc
pri rieen rznych problmov. Odpadov hospodrstvo nie je vnimkou.
Navrhujeme o najskorie zaatie jednania s okolitmi okresmi za elom spjania
do funknch regionlnych truktr.
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 27
Pre lepiu ilustrciu pripjame nasledujcu tabuku, v ktorej s uveden mnostv
produkovanch odpadov a poet obyvateov v okolitch okresoch reginu Liptov-
Orava.
Komunlny odpad v okresoch [t] 2006 2007 2008 2009 2010
Doln Kubn 14 123 15 538 16 288 16 020 23 021
Liptovsk Mikul 24 348 26 496 26 819 28 168 27 265
Nmestovo 11 278 12 715 12 235 12 215 13 497
Ruomberok 21 365 25 233 25 109 25 239 23 501
Tvrdon 10 288 10 991 12 942 10 967 11 775
spolu 81 403 90 973 93 393 92 610 99 059
Poet obyvateov v okresoch 2006 2007 2008 2009 2010
Doln Kubn 39 441 39 435 39 490 39 540 39 553
Liptovsk Mikul 73 464 73 373 73 289 73 237 73 253
Nmestovo 58 231 58 549 58 944 59 379 59 754
Ruomberok 59 047 59 036 59 011 59 108 59 113
Tvrdon 35 641 35 741 35 864 35 996 36 147
spolu 265 824 266 134 266 598 267 260 267 820
Tab. . 8: Porovnanie produkcie komunlnych odpadov a potu obyvateov v okresoch Liptov-Orava
(zdroj: SR)
Z uvedenej tabuky vyplva, e takto regin pokrva potreby cca 100.000
obyvateov a produkuje sa tu cca 267.000 ton odpadov. A to s u rozhodne sla,
pri ktorch sa d uvaova s rentabilnou prevdzkou niektorho z modernch
zariaden na spracovanie odpadu. Takto vytvoren regin by taktie dosiahol lepie
vyjednvacie podmienky s niektorou zo silnch spolonost v odpadovom
hospodrstve.
3.1.5 Podrobn koncepcia odpadovho hospodrstva v regine
Predkladan analza je len zhrnutm znmych a dostupnch informci a dajov o
odpadovom hospodrstve v regine Liptovskho Mikula. Pre jasn stanovenie
alch krokov, ktormi sa m odpadov hospodrstvo v tejto lokalite ubera, bude
potrebn vypracova podrobn koncepciu OH v regine. Podrobne spracovan
koncepcia by mala zachytva jednotliv materilov toky a vyhodnocova ich
aktulny stav a potencil na zlepenie. Takto koncepcia by nebola iba
jednorazovou tdiou, ale bolo by nutn ju kad rok aktualizova a vyhodnocova
dosiahnut zlepenia. Zrove musme podotkn, e a na zklade takejto
dkladnej analzy sa bude da navrhn konkrtne rieenie alieho spracovania
odpadov.
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 28
3.2 Stredno- a dlhodob hadisko - do r. 2022-2032
3.2.1 Podpora financovania zo ttnych a eurpskych zdrojov
Pri dslednom dodriavan zsad hierarchie odpadovho hospodrstva a zohadnen
rozvoja OH v zmysle platnej legislatvy SR a E, je monos zskania nenvratnej
finannej podpory na realizciu niektorch opatren vemi vysok. Predpoklad to
vak profesionlne pripraven projekt, ktor odporame zveri do kompetencie
niektorej z organizci, ktor maj s podobnmi projektmi bohat sksenosti.
Z dlhodobho hadiska je potrebn zabezpei znekodovanie odpadov pomocou
technolgie, ktor znamen jasn odklon od doterajieho skldkovania. Kee
budovanie takchto zariaden me trva od prvotnch plnov a po spustenie
prevdzky aj viac ako 5 rokov, je potrebn zaa s prvmi krokmi o najskr.
3.2.2 Realizcia koncepcie odpadovho hospodrstva
Realizcia koncepcie OH predpoklad jej prpravu v najbliej budcnosti, tak aby
sa poda takejto koncepcie mohlo postupova v stredno- a dlhodobom asovom
horizonte. Od tejto koncepcie sa musia odvja rozhodnutia o investcich do
konkrtnych zariaden na spracovanie odpadu. Optimlna koncepcia mus tie
pota s nvrhom, realizciou a kontrolou dodriavania opatren sledujcich
hierarchiu odpadovho hospodrstva. Pri zistench odklonoch od stanovench
cieov nedjde iba ku kontatovaniu nedostatkov, ale innmi opatreniami sa
takto zistenia odstrnia a navrhn sa preventvne opatrenia.
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 29
4 Zver
4.1 Odporan kroky
4.1.1 Odporan kroky v horizonte niekokch mesiacov
a) ihne zaa so zvyovanm povedomia o nutnosti dodriava hierarchiu
odpadovho hospodrstva pre obyvateov ako aj pracovnkov, ktor
prichdzaj do styku s odpadmi.
b) nadviaza, prpadne rozri spoluprcu s mimovldnymi organizciami,
ktor maj bohat sksenosti s environmentlnou vchovou.
c) dsledne sledova a vyhodnocova (naprklad kvartlne) spenos
separcie jednotlivch zloiek odpadu. Pri zisten nedostatkov ihne
pristpi k ich odstrneniu.
d) prehodnoti systm poplatkov pre obyvateov a podnikateov za
komunlne odpady. Vo veobecnosti je potrebn zvi tento poplatok
aspo na tak rove, aby pokrval nklady mesta na odpadov
hospodrstvo. Uplatni systm zliav, bonusov, i vhod pre tak subjekty
(jednotlivci, bytov dom, podnikate a pod.), ktor bud dodriava
oakvan rove separcie.
e) v spoluprci s Mestskou polciou dba o to, aby kontajnery na separovan
zber neboli neoprvnene vyprzdovan podnikavmi jedincami. Toto je
ia ast kaz v slovenskch mestch, hoci je ahk mu predchdza.
f) po vzore niektorch miest (napr. Pezinok) zlepi systm jarnho a
jesennho pristavovania kontajnerov pre obyvateov. Jednoduchmi, ale
innmi opatreniami sa d vrazne zni mnostvo vyzbieranho
zmieanho odpadu, ktor u nie je mon postpi na zhodnotenie. Po
zaveden tchto opatren dochdza automaticky aj k etreniu nkladov.
g) nadviazanie spoluprce so susednmi okresmi pri rieen otzok s
odpadmi. Vie celky maj viu ancu v jednan s odpadovmi
spolonosami, pri budovan novch zariaden, ako aj pri zskavan
prostriedkov z fondov E. Spjanie do vch celkov je nutnosou aj pre
zabezpeenie dostatonho a pravidelnho prsunu odpadu do niektorch
technolgi.
h) zabezpei dostaton skldkovacie kapacity na u existujcich skldkach
na preklenutie obdobia, km nebude realizovan vstavba vhodnejieho
zariadenia.
i) motivova spolonosti podnikajce na zem mesta (okresu) k tzv.
istejej produkcii.
-
Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 30
4.1.2 Odporan kroky v horizonte najblich rokov
a) vypracova a zavies do praxe podrobn koncepciu odpadovho
hospodrstva.
b) z nho pohadu je najrelnejm rieenm pre regin Liptovskho
Mikula vstavba zariadenia na triedenie odpadu (splitting). Takto
rieenie je v slade s princpom hierarchie odpadovho hospodrstva,
v okol existuje niekoko spench referennch projektov a finann
nklady mu by iastkovo kryt z fondov E. Do takhoto projektu by
sme vak rozhodne odporali vstupova s niektorou zo silnch
odpadovch spolonost, ktor maj na Slovensku potrebn sksenosti
a referencie.
c) v prpade budcich legislatvnych poiadaviek sa zariadenie na triedenie
odpadu (splitting) d neskr rozri a prebudova na komplexn systm
mechanicko-biologickej pravy odpadov (MB), priom vytrieden frakcie
by mohli by nsledne materilovo a energeticky zhodnoten.
d) vhodn by bola investcia do bioplynovej stanice, v ktorej by mohli by
spracovan odpady z ponohospodrskej produkcie, kaly z istenia
odpadovch vd a tie aj kuchynsk a retauran biologick odpady. Pri
takomto zariaden treba ale myslie na potrebu pravidelnho prsunu
materilu poas celho roku. Rovnako je dleit pota s vyuitm
produkovanej elektrickej energie a tepla.
e) zabezpei skldkovacie kapacity pre zvykov odpad po trieden,
prpadne neskr po MB.
4.2 Zdroje dajov
V tejto analze boli pouit daje z nasledujcich zdrojov:
- informcie pracovnkov Ms Liptovsk Mikul
- daje tatistickho radu SR
- Program odpadovho hospodrstva SR na roky 2011 - 2015
- vlastn daje spolonosti Denkstatt
- daje vrobcov technolgi a poskytovateov sluieb
- verejne dostupn internetov zdroje
- http://liptov.sme.sk/c/5906386/pocet-obyvatelov-v-liptovskych-mestach-
stagnuje.html
- http://www.tzbportal.sk/odpadove-hospodarstvo/plazmova-technologia-
novy-smer-v-oblasti-zneskodnovania-odpadov.html