12. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ A UMELECKÁ KONFERENCIA
44
MÉDIÁ V KAŽDODENNOM ŽIVOTE MLADÝCH ĽUDÍ
MICHAELA STOPKOVÁ
Stupeň, forma, ročník štúdia: PhD., externá, 2.
Študijný program: všeobecná jazykoveda
Konzultant: doc. PhDr. Juraj Rusnák, CSc.
Kľúčové slová: mediálna kompetencia, mládež a médiá, použiteľnosť médií
Úvod
Dnešní mladí ľudia vyrastajú vo vysoko medializovanom a digitalizovanom svete. Mediálna spo-
ločnosť s využitím moderných technológií preniká do ich celého spoločenského života. Použitie inte-
ligentných telefónov a mobilného internetu sa v súčasnej dobe teší veľkému spoločenskému záujmu.
Smartphony spolu s internetom dokážu zastúpiť celé spektrum rozličných typov médií. Je to spôsobe-
né tým, že v posledných desaťročiach vplyvom technologického pokroku dochádza k fenoménu, ktorý
môžeme nazvať konvergencia médií. Ide o prepojenia rôznych zariadení do jednej siete, v rámci ktorej
prebieha výmena dát. Zjednocovanie výrobných technológií masmediálneho textu umožňuje, aby sa
užívatelia dostali k rovnakému mediálnemu obsahu rôznymi cestami. Na druhej strane táto konver-
gencia médií nevedie k poklesu iných mediálnych aparátov v domácnosti. V súčasnosti v podstate
skoro všetky rodiny vlastnia mobilné aparáty, počítač/notebook, TV a prístup na internet. Deväť z
desiatich domácností má digitálny fotoaparát a rádiové zariadenie, približne tri štvrtiny vlastní MP3-
player. 66 % rodín má k dispozícii DVD rekordér a 58 % tablet, TV s pripojením na internet 45 % a
elektronickú čítačku vlastní 24 % opýtaných (porov. JIM Studie 2015).
Taktiež digitalizácia školstva a realizácia rozličných projektov Európskej únie zameraných na mo-
dernizáciu školy podporuje používanie tabletov a chytrých zariadení v edukačnom procese. Moderné
technológie mladí ľudia používajú nielen na svoje vzdelávanie v škole, ale aj vo voľnom čase a pri
rozličných formách zábavy. Od útleho detstva pracujú s médiami, preto nás vo výskume zaujímali
tieto tematické okruhy:
- spektrum použitých médií: ktoré médiá používajú mladí ľudia a ako často (napr. PC, internet, e-
knihy, sociálne siete a pod.);
- vierohodnosť mediálnych obsahov: akú mieru dôveryhodnosti predstavujú pre mladých ľudí in-
formácie z rozličných mediálnych zdrojov (Facebook, TV, internet, knihy, časopisy a pod.);
- z akých zdrojov čerpajú mladí ľudia informácie o udalostiach v ich okolí, informáciách o záľu-
bách, vzdelaní a podobne;
- hodnotenie vlastnej mediálnej kompetencie a uvedomenie si relevantnosti zdrojov.
2 Realizácia výskumu
2.1 Charakteristika dotazníka
Zbieranie dát bolo realizované prostredníctvom online dotazníka s uzatvorenými otázkami pomo-
cou aplikácie Google Forms. Dotazník bol uvedený informačným textom o téme výskumu, definoval,
pre akú skupinu respondentov je určený. Uisťoval opýtaných, že ich odpovede sú plne anonymné
a spracované len na vedecké účely. Obsahoval otázky zamerané na zber deskriptívnych údajov res-
pondenta (vek, pohlavie, ukončené štúdium) a meracie nástroje pre deväť hlavných konceptov, ktoré
sú bližšie analyzované v tomto príspevku, a to: frekvencia používania médií, zdroje získavania infor-
mácií, vlastné hodnotenie mediálnej kompetencie a pod. (porov. Príloha č. 1).
SEKCIA MEDIÁLNYCH ŠTÚDIÍ
45
2.2 Zber dát
Dotazník nebol šírený verejne pomocou udalosti na sociálnej sieti Facebook ani na iných sociál-
nych sieťach. Respondenti boli oslovení počas edukačného procesu v škole na hodinách informatiky.
Časť dotazníka bola poskytnutá žiakom aj v tlačenej verzii a následne spracovaná do elektronickej
podoby. Starší respondenti boli oslovení súkromne pomocou správ na sociálnych sieťach. Výber
vzorky nebol primárne príležitostný a lavínový (respondenti len okrajovo sami prizývali ďalších
účastníkov zo svojich známych), čo umožnilo zabezpečiť štatistickú vyváženosť vzorky, ako aj jej
geografickú homogénnosť. Zber dát bol realizovaný od 1. augusta 2015 do 1. februára 2016.
2.3 Etika výskumu
Celý dotazník bol anonymný, o čom bol respondent informovaný už v úvodnom texte dotazníka.
Vyplnenie odpovede bolo do značnej miery dobrovoľné, opýtaný nebol nútený vybrať jednu
z možností. Pokiaľ si respondent nebol istý odpoveďou, respektíve sa rozhodol na otázku neodpove-
dať, zaškrtol možnosť „neviem posúdiť“. V tomto smere musíme upozorniť, že môže dôjsť
k subjektívnemu vnímaniu respondenta, a to z hľadiska nekompetentnosti vybrať si jednu z možností
z ponúknutej škály hodnotenia („veľmi často/často/zriedkavo/nikdy/neviem posúdiť“).
2.4 Výskumná vzorka
Respondentmi výskumu boli pubescenti, adolescenti a mladí dospelí vo veku od 13 do 29 rokov
z východného Slovenska. Hlavným kritériom pre zaradenie respondenta do výskumu bol vek medzi
13 a 29 rokmi. Dotazník vyplnilo 1000 ľudí, z toho 49,5 % žien a 50,5 % mužov (porov. Príloha č. 2).
Priemerný vek opýtaných predstavoval 22 rokov. Vzdelanie respondentov sa pohybovalo v tomto
rozmedzí: 14,1 % bez vzdelania, základné vzdelanie 31,3 %, odborné vzdelanie bez maturity 7,2 %,
stredné odborné vzdelanie s maturitou 15,5 %, gymnaziálne 18,2 %, vysokoškolské 1.stupňa 7,5 %,
vysokoškolské 2. stupňa 6,2 % (porov. Príloha č. 3).
3 Frekvencia použitia médií
Použitie médií je v súčasnosti rôznorodé, flexibilné a komplexnejšie ako v minulosti. Preto sme
frekvencii používania rôznych médií pripisovali v dotazníku najdôležitejšie miesto. Respondenti mali
uviesť interval využitia jednotlivých médií v časovom rozmedzí „denne, párkrát do týždňa, mesačne,
nikdy“. Spektrum médií, ktoré mali respondenti na výber, bolo veľmi rozsiahle. Prihliadalo sa na sku-
točnosť, že táto generácia má k dispozícií veľký počet technických zariadení a rôznych typov klasic-
kých ako aj elektronických médií.
Celosvetový trend používania mobilných telefónov a smartphonov ako najobľúbenejších médií sa
potvrdil aj v našom prieskume. Denne ich používa až 91,1 % respondentov. Je to spôsobené predo-
všetkým tým, že mladí ľudia čoraz častejšie využívajú tieto aparáty k pripojeniu na internet. Tomuto
fenoménu prispieva aj priaznivá ekonomická situácia, klesanie cien za prenos mobilných dát, ako aj
čoraz častejší výskyt free wifi zón či už v škole, na námestiach, v nákupných strediskách, mestskej
doprave a pod. Na ilustráciu, cena za 1Mb dát v roku 2009 predstavovala 2,79 € a v súčasnosti iba
0,04 € (porov. SWAN 2016). Mobilné používanie internetu takmer kedykoľvek a kdekoľvek umožňu-
je prístup k online službám, otvára nové možnosti komunikácie a vytvára informačné správanie, ktoré
sa preklápa do rôznych oblastí činnosti jedinca, ako napr. chôdza a pod. Odzrkadlilo sa to aj na našom
prieskume, podľa ktorého internet denne používa 86,1 % opýtaných a sociálne siete 76,2 % respon-
dentov. Môžeme teda konštatovať, že komunikácia tvorí do značnej miery veľkú náplň činnosti mla-
dých ľudí, ďalej nasleduje vyhľadávanie informácií a zábava (pozri podnadpis 4).
Takmer každý mladý človek vyrastá v domácnosti, v ktorej sa nachádza televízny aparát, pričom
toto zariadenie využíva denne približne polovica opýtaných (51,5 %). U 13 až 29-ročných jedincov
televíziu viac preferujú chlapci (59,2 %) než dievčatá (40,8 %). S rastúcim vekom záujem o tento
druh média stúpa (13 rokov: 42 %; 14 – 15 rokov: 58 %; 16 – 17 rokov: 59 %; 18 – 19 rokov 69 %;
20 – 25 rokov 78 % a 26 – 29 rokov 89 %). V každodennom živote je televízia stále relatívne vysokou
prioritou, každý jedinec ju sleduje aspoň niekoľkokrát týždenne. Sledovanosť tohto média sa presúva
12. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ A UMELECKÁ KONFERENCIA
46
aj na iné zariadenia ako je tablet, smartphone a pod. Filmy a seriály na počítači sleduje 21,8 % opýta-
ných.
Ďalšie médiá, ktoré respondenti často využívajú sú MP3 a hudba, a to v 38,6 %, rozhlas 30,7 %,
fotoaparát 20,8 %. Výrazne viac dievčat ako chlapcov vo svojom voľnom čase vytvára digitálnu foto-
grafiu. Častá je tvorba selfie a ich publikovanie na sociálnych sieťach Facebook a Instagram. Chlapci
fotografovanie neobľubujú, dokonca by sa dalo povedať, že ho až odmietajú, avšak, štyrikrát viac
chlapcov ako dievčat pravidelne hrá digitálne hry (dievčatá 24 % a chlapci 86 %). Hranie počítačo-
vých hier favorizujú taktiež mladší respondenti. U respondentov nad 20 rokov hranie hier nepreferuje
30 % opýtaných, napriek tomu 26,5 % opýtaných uviedlo, že hry hrajú denne.
Aj keď sa čitateľská gramotnosť zaraďuje medzi základné kompetencie pre úspešné vzdelávanie
a odbornú prípravu na budúce povolanie, podľa štatistiky si môžeme všimnúť, že mladí ľudia nemajú
čítanie veľmi v obľube. Časopisy/magazíny (online) preferuje 17,3 % opýtaných, knihy 13,9 %, e-
knihy 8,9 %, časopisy/magazíny 10,2 % (porov. Príloha č. 4). Na druhej strane, v porovnaní
s tlačenou a elektronickou verziou magazínov a novín, dominuje používanie ich elektronickej podoby.
E-knihy ešte neprenikli do každodenného života mladých ľudí. Najvyššie percento „nečitateľov“, 23
% sme spozorovali u 16 až 17-ročných jedincov.
4 Aktivity mladých ľudí na internete
Vo všeobecnosti platí, že aktivity užívateľov na internete môžeme rozdeliť minimálne do troch ka-
tegórií: a) komunikáciu, ktorá zahŕňa e-mail, čet, používanie sociálnych sietí, rozličných messenge-
rov a pod; b) zábavu, pod ktorú zaraďujeme hry, hudbu, zdieľanie a pozeranie videí, resp. obrázkov;
c) vzdelanie a prenos informácií, ktoré predstavujú zdieľanie a vyhľadávanie informácií.
V dotazníku označilo viac ako 50 % respondentov práve komunikáciu za najčastejšie uskutočňo-
vanú aktivitu na internete. Často ju realizuje 29,7 % respondentov. Na druhé miesto môžeme zaradiť
vyhľadávanie informácií, až 43,6 % respondentov vyhľadáva informácie veľmi často a 37,6 % často.
Na posledné miesto môžeme podľa prieskumu zaradiť zábavu, no s veľmi nepatrným rozdielom. Na
internete sa veľmi často zabáva 39,6 % opýtaných a často 24,8 % (porov. Príloha č. 5). Opäť je po-
trebné podotknúť, že rozdiely medzi tými kategóriami sú preto také markantné, lebo sociálne siete
svojou povahou neponúkajú iba čet, ale aj istú formu zábavy, a to prostredníctvom rozličných online
hier, gif obrázkov, videí a v neposlednom rade sociálne siete sprostredkúvajú aj informácie o svete
a jeho okolí.
Komunikácia tvorí u mladých ľudí dominantné miesto, a tak potvrdzuje svoj charakter nevyhnut-
nej súčasti ľudskej existencie. Je podmienkou sociálneho správania jedincov v sociálnej skupine, v
rodine, komunite, v spoločnosti. Je podmienkou dosahovania cieľov v podnikoch, rôznych zariade-
niach, inštitúciách a iných organizáciách. Predstavuje nesmierne zložitý a mnohorozmerný proces
dorozumievania, je základom spoločenského styku ľudí. Ide o komplexný proces, pri ktorom dochá-
dza k výmene informácií a k zdieľaniu významu medzi dvoma alebo viacerými účastníkmi. (Donnelly
1996). Preto, pochopiteľne, v každodennom živote mladých ľudí hrajú sociálne siete, ako voľnočaso-
vé aktivity realizované na internete, dôležitú úlohu. To, ako sa mladí ľudia v súčasnosti zapájajú do
sociálnych sietí môže poskytnúť pohľad na formovanie identity a tvorby rovesníckej socializácie. V
podstate môžeme povedať, že Facebook, Instagram a ďalšie sociálne siete sa stávajú akousi občian-
skou spoločnosťou tínedžerskej kultúry. Masové zapojenie do nich sa medzi mladými šíri rýchlosťou,
ktoré možno prirovnať iba k neustále rastúcej rýchlosti internetového pripojenia. (Vrabec 2009).
5 Využiteľnosť sociálnych sietí
Jednou z priorít on-line generácie je záujem o neustály kontakt s rovesníkmi. Tento trend digitálnej
socializácie mladých ľudí je zrejmý aj z viacerých zahraničných výskumov (JIM, KIM Studie). Z toho
vyplýva, že súčasní mladí ľudia udržiavajú prostredníctvom internetu kontakty so skupinami priateľov
a známych. Rozširovanie tohto zoznamu kontaktov je pre nich prirodzenou záležitosťou.
V prieskume uviedlo až 95,9 % opýtaných, že disponuje účtom na Facebook-u. Účet na Google+
vlastní 49,5 % opýtaných, na Pokec-i 42,6 %, Instagram-e 38,6 %, Badoo 15,8 %, Twitter-i 8,9 %,
Myspace 4 %, LinkedIn 2 %, Tumblr 3 %, hi5 0 % (porov. Príloha č. 6). V dotazníku sa respondenti
mali možnosť vyjadriť aj k tomu, či danú sociálnu sieť využívajú aktívne. Z hľadiska vekového rozlo-
SEKCIA MEDIÁLNYCH ŠTÚDIÍ
47
ženia používateľov nových interaktívnych médií analýza zozbieraných dát naznačila nasledovný trend
– so stúpajúcim vekom respondentov sa ich záujem postupne presúva od jednoduchých četovacích
stránok (napr. Pokec, Badoo) smerom k sociálnym sieťam, z ktorých jednoznačne dominuje platforma
Facebook. Aj keď 13 – 15 roční jedinci disponujú účtom na Facebook-u, 56,3 % respondentov uvied-
lo, že ho aktívne nevyužíva. S rastúcim vekom klesá miera neaktívnych používateľov (16 – 19 rokov:
31,2 %, 20 – 25 rokov: 4,1 %, 26 – 2 9 rokov: 1,2 %) Na druhej strane len v priemere 5,4 % respon-
dentov vo veku 13 – 1 rokov aktívne nevyužíva Pokec a Badoo (porov. Príloha č.7).
6 Aktivity realizované na sociálnych sieťach
V prieskume nás zaujímalo, ktorú činnosť najčastejšie vykonávajú respondenti na sociálnych sie-
ťach? Aj v tejto otázke sa potvrdilo, že ide o komunikáciu. Četovaniu s priateľmi dáva prednosť pred
inými aktivitami až 45,5 % respondentov. Rolovaniu, resp. sledovaniu tzv. nástenky [v angličtine
wall; pozn. M. S.] sa venuje najčastejšie 31,7 % respondentov, zdieľaním hudby, obrázkov, článkov,
videí apod. 21,8%, písaniu statusov 9,9% a komentovaniu statusov 11,9% opýtaných. Spravovanie
skupiny nie je veľmi obľúbené, až 65,3% opýtaných nevenuje tejto činnosti žiadnu pozornosť(porov.
Príloha č. 8). V bežnom živote sa stáva výmena informácií, myšlienok, fotiek a videí denným rituálom
mladých ľudí, pričom u 13 – 14 ročných respondentov to predstavuje v priemere 23 % aktivít na so-
ciálnych sieťach, u 16 – 20 ročných tento trend stúpa na približne 50 %. S narastajúcim vekom čin-
nosť a aktivity na sociálnej sieti Facebook klesajú, predstavujú v priemere iba 30 %. Rozdiely medzi
chlapcami a dievčatami nie sú veľmi výrazné (porov. Príloha č. 9).
Z celoplošného hľadiska záujem o písanie statusov a komentovanie príspevkov stráca na intenzite.
Je to zapríčinené tým, že záujem o prenos informácií textom na nástenke čoraz častejšie klesá. Zried-
kavo komentuje, resp. píše statusy až 55 % respondentov. Často ide o prezentovanie a zdieľanie cu-
dzích myšlienok, textov, videí a pod. Svoj názor na svet mladí ľudia vyjadrujú použitím lajkov, ktoré
sú v poslednej dobe čoraz populárnejšie. Z hľadiska rozvíjania kľúčových kompetencií môžeme po-
važovať nezáujem mladých ľudí o účasť v diskusiách a vyjadrovaní vlastných, často kritických, názo-
rov a postojov za negatívny signál. Kým v roku 2009 sa zapájalo do diskusií na rozličné témy takmer
40 % respondentov, v súčasnosti to podľa nášho výskumu predstavuje iba 12%. (Vrabec 2009). Tento
moment považujeme za zaujímavý aj z hľadiska participácie. Pasívny prístup k diskusii v digitálnom
prostredí čiastočne signalizuje nezáujme mladých ľudí o dianie v spoločnosti a veci verejné. Pre ob-
jektívnosť však treba uviesť, že veľká časť týchto debát a komentárov sa netýka celospoločensky re-
levantných tém, ale skôr zábavných a lifestylových tém.
7 Zdroje informácií mladých ľudí a vzdelanie
Dôsledkom existencie rozličných mediálnych zdrojov nás v dotazníku zaujímalo, či mladí ľudia
pri získavaní informácií používajú rozličné typy médií. Pýtali sme sa, ako často získavajú informácie
o dôležitých životných udalostiach z uvedených médií. V dotazníku bolo uvedené, že za dôležité ži-
votné udalosti sú považované: „politické udalosti, ekonomika, hospodárstvo, katastrofy, výstrahy
a vzdelanie“.
Z uvedených možností najviac informácií mladí ľudia čerpajú z online služieb. Z internetu 87,3
%, zdieľaných statusov na Facebook-u 50,5 %. Veľkú rolu pri odovzdávaní dôležitých informácií
zohráva aj najbližšie okolie. Od rodičov získava informácie najčastejšie 16,8 % respondentov, od
kamarátov 33,7 %, súrodencov 13,9 %. Tento podiel závisí prevažne na veku respondentov, čím je
vek jedincov nižší, tým viac respondentov uprednostňuje informačné zdroje od svojich kamarátov.
Súvisí to s prirodzeným vývojom jedincov, človek od 13 – 18 rokov sa snaží vytvoriť svoje miesto
v spoločnosti. Toto obdobie je charakteristické aj „búrkou“ názorov, akceptuje sa viac okolie ako
rodičia. Mladí respondenti do 18 rokov uviedli, že informácie od rodičov čerpajú zriedkavo, a to 27,1
%. Informácie od rodičov nečerpá 19 % opýtaných. Starší respondenti nad 20 rokov, práve naopak,
akceptujú informácie aj od svojich rodinných príslušníkov. Veľmi často sa mladí ľudia informujú
z iných zdrojov: televízia 15,8 %; noviny/časopisy/magazíny online 15,8%; knihy, vedecké štúdie
11,9 %; rozhlas 11,9 %; miestna tlač 5,9 %; noviny/časopisy/magazíny 8,9 %; súrodenci 13,9 %. Čas-
to sa informujú: z televízie 42,6 %; od kamarátov 29,7 %; rodičov 37,6 %; súrodencov 31,7 %; z in-
ternetu 26,8 %; z kníh, vedeckých štúdií 16,7 %; novín/časopisov/magazínov online 25,7 %; no-
12. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ A UMELECKÁ KONFERENCIA
48
vín/časopisov/magazínov 15,8 %; miestnej tlače 12,9 %; Facebook-u 16,8 %; rozhlasu 10,9 % (porov.
Príloha č. 10). Z uvedeného prieskumu vyplýva, že informačné zdroje: televízia, knihy, časopisy
priamo úmerne súvisia so vzdelaním respondentov. Samozrejme, musíme brať do úvahy, že existujú
zdroje s relevantnými a menej relevantnými informáciami, ale podľa výskum vychádza, že väčšina
respondentov so základným a stredoškolským vzdelaním uprednostňuje internet, televíziu a Facebook
než noviny alebo knižné publikácie. Záujem o magazíny a noviny je u dievčat takisto vyšší ako
u chlapcov. Taktiež prieskum dokazuje, že muži si zdroje informácií vedia vybrať lepšie ako ženy.
Informácie, ktoré sú predmetom osobného záujmu, mladí ľudia čerpajú najčastejšie z kníh 17,8 %;
z televízie 21,%; z rozhlasu 10,9 %; z internetu 61,4 %; z Facebook-u 43,6 %; z miestnej tlače 7,9 %;
novín/časopisov/magazínov 6,9 %; novín/časopisov/magazínov online 14,9 %; z reklamy 15,3 %; od
rodičov 12,9 %; od kamarátov 30,7 %; od súrodencov 11,9 % (porov. Príloha č. 11). Je zaujímavé, že
informovanosť o osobných záujmoch cez online zdroje je v porovnaní s dôležitými informáciami
o niečo nižšia, pričom stúpa informovanosť od kamarátov. Napriek tomu sa aj v tomto aspekte javí
internet a Facebook ako dominantný zdroj informácií mladých ľudí. Aj keď to môže sčasti deklarovať
nižšiu dôveryhodnosť v tieto médiá. Vek sa opäť prejavuje ako dôležitý faktor pri získavaní zdrojov
informácií. Mladší jedinci preferujú viac internetové zdroje, respondenti nad 20 rokov uprednostňujú
skôr knihy, prípadne televíziu.
Podobné výsledky sa objavili aj pri otázke: „Ak by ste sa mali vzdelávať, ktorý typ média by ste
uprednostnili?“ 63,1 % respondentov si zvolilo ako možnosť internet a 36,9 % opýtaných knihy.
Z internetu si mladí ľudia zvolili najčastejšie Facebook 52,3 %; Wikipédiu 32,7 %; referaty.sk 16,3
%; e-knihy z uloz.to a pod. 13,2 %; články a štúdie publikované online 11,6 % (porov. Príloha č. 12).
Musíme podotknúť, že v súčasnosti mladí ľudia preferujú vzdelávanie prostredníctvom poznámok,
ktoré sú často cez toto médium zdieľané. Taktiež pedagogickí zamestnanci na stredných školách pre-
posielajú učivo svojim študentom cez toto médium, prípadne si ho študenti môžu stiahnuť v skupine
na Facebook-u.
8 Dôveryhodnosť médií a mediálna kompetencia
Dnešná dospievajúca mládež ma k dispozícii veľké množstvo informácií, ktoré sú často mnoho-
tvárne a kontroverzné. V súčasnosti je preto veľký záujem o legitímne a korektné zdroje. V prieskume
boli mladí ľudia požiadaní o vlastné stanovisko hodnotenia informačných zdrojov. Knihy považuje za
veľmi dôveryhodné médium 26,5 % respondentov, dôveryhodné 43,9 %; verejnoprávnu televíziu za
veľmi dôveryhodnú 11,1 % a dôveryhodnú 50,5 %; rozhlas za veľmi dôveryhodný 8,2 % dôveryhod-
ný 50,5 %; súkromnú televíziu za veľmi dôveryhodnú 10,2 % a dôveryhodnú 36,7 %; internet za
veľmi dôveryhodný 22 % a dôveryhodný 39 %; noviny/časopisy a magazíny za veľmi dôveryhodné
8,2 % a dôveryhodné 32,7 %; noviny/časopisy a magazíny online za veľmi dôveryhodné 5,1 %, dôve-
ryhodné 24,2 %; statusy na FB za veľmi dôveryhodné 6,1 % a dôveryhodné 17,2 %; reklamu za veľmi
dôveryhodnú považuje 2 % a dôveryhodné 15,3 % opýtaných (porov. Príloha č. 13). Na prvý pohľad
si môžeme všimnúť, že elektronické médiá medzi mladými ľuďmi nie sú považované za veľmi dôve-
ryhodné zdroje. Ani jedno médium nedosiahlo viac ako 50 % dôveryhodnosti. Za najdôveryhodnejšie
médium považujú mladí ľudia knihy, potom internet a verejnoprávnu televíziu.
Na druhej strane si môžeme všimnúť u mladých ľudí istý rozkol medzi skutočným stavom využitia
médií a hodnotením vlastnej mediálnej kompetencie. Z výskumu vyplýva, že väčšina mladých ľudí
hodnotí svoje poznanie médií a narábanie s nimi za veľmi dobré, až chválitebné (porov. Príloha č. 14).
Pritom v praxi a v reálnom živote sa ukazuje niečo iné, a to neschopnosť mladých ľudí vyhľadávať
informácie, vhodne ich využiť, ako aj nepodliehať rozličným vplyvom reklamy a manipulácii
s verejnou mienkou.
9 Hlavné zistenia
Mladí ľudia uprednostňujú používanie mobilných aparátov/smartphonov, ktoré konvergujú v sebe
viacero médií. Napriek tejto skutočnosti záujem o ostatné médiá neklesá.
Najpoužívanejšou sociálnou sieťou je Facebook, pričom záujem o ňu vzrastá až vo vyššom veku,
t.j. 15 rokov.
SEKCIA MEDIÁLNYCH ŠTÚDIÍ
49
Najpreferovanejšie aktivity na sociálnych sieťach sú komunikácia a hľadanie informácií. Napriek
tomu, komentovanie príspevkov a tvorba statusov nie je v obľube, čo môže spôsobiť pozastavenie
prirodzeného rozvoja niektorých kľúčových kompetencií mladých ľudí, a to: schopnosť diskutovať a
obhajovať v diskusii svoje názory a stanoviská; schopnosť logickej argumentácie; hodnotenie rôznych
udalostí a informácií formou komentovania a vyjadrovania vlastného názoru a pod.
Súčasná mladá generácia nepovažuje elektronické médiá za veľmi dôveryhodný zdroj informácií,
uprednostňuje knihy. Svoju mediálnu kompetenciu pokladá za dobrú, na druhej strane práve reálny
život poukazuje na neschopnosť mladých ľudí pracovať s informáciami.
Literatúra: DONNELY, J. – GIBSON, J. – IVANCEVICH, J. (1996): Management. Praha: Grada.
MPFS. 2015. JIM 2015.: Jugend, Information, (Multi-) Media. [Cit. 2016-03-02.] Dostupné na internete:
<http://www.mpfs.de/fileadmin/JIMpdf15/JIM_2015.pdf>
VRABEC, N.: On-line generácia: informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spo-
ločnosti. Súhrnná správa o výsledkoch výskumu. [Cit. 2016-03-02.]. Dostupné na internete: <http://
www.iuventa.sk/files/documents/7_vyskummladeze/spravy/davm027/on_line_generacia_ppublikaci.pdf>
SWAN.: Trend a vývoj cien a rýchlosti internetu na Slovensku. [Cit. 2016-03-02.] Dostupné na internete:
<http://www.zive.sk/clanok/61804/trend-a-vyvoj-cien-a-rychlosti-internetu-na-slovensku>
12. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ A UMELECKÁ KONFERENCIA
50
Prílohy
Príloha č. 1. Dotazník
Dostupný na:
https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfRsYRP5RwY2Eb-
841Z92I4bWCXpiiRCoQ5lwqwVwSoYU9vug/viewform
Príloha č. 2. Pohlavie respondentov
Príloha č. 3. Dosiahnuté vzdelanie
Príloha č. 4. Frekvencia použitia médií
SEKCIA MEDIÁLNYCH ŠTÚDIÍ
51
Príloha č. 5. Realizované aktivity na internete
Príloha č. 6. Preferované sociálne siete
12. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ A UMELECKÁ KONFERENCIA
52
Príloha č. 7. Vekové rozloženie neaktívnych užívateľov
Príloha č. 8. Činnosti vykonávané na sociálnych sieťach
SEKCIA MEDIÁLNYCH ŠTÚDIÍ
53
Príloha č. 9. Činnosti vykonávané na sociálnych sieťach – podľa veku
Príloha č. 10. Získavanie informácií o dôležitých udalostiach
12. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ A UMELECKÁ KONFERENCIA
54
Príloha č. 11. Získavanie informácií, ktoré sú predmetom osobného záujmu jednotlivcov
Príloha č. 12. Online informačné zdroje vzdelávania
SEKCIA MEDIÁLNYCH ŠTÚDIÍ
55
Príloha č. 13. Dôveryhodnosť médií
Príloha č. 14. Hodnotenie mediálnej kompetencie
12. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ A UMELECKÁ KONFERENCIA
56