SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH
ZDROJOVEvidenčné číslo: 127079
Faktory limitujúce kvalitu krmív pre kone
2010 Viera Michalicová
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH
ZDROJOV
Faktory limitujúce kvalitu krmív pre kone(Bakalárska práca)
Študijný program: Všeobecné poľnohospodárstvo
Študijný odbor: 6.1.1. Všeobecné poľnohospodárstvo
Školiace pracovisko: Katedra výživy zvierat
Školiteľ: Branislav Gálik, Ing. PhD.
Nitra, 2010 Viera Michalicová
Čestné vyhlásenie
Podpísaná Viera Michalicová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému
„Faktory limitujúce kvalitu krmív pre kone“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej
literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre 1. mája 2010
.......................................
Viera Michalicová
Poďakovanie
Touto cestou by som sa chcela poďakovať svojmu školiteľovi bakalárskej práce
Ing. Branislavovi Gálikovi, PhD. za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky,
ktoré mi poskytol pri písaní mojej bakalárskej práce.
Abstrakt
Cieľom bakalárskej záverečnej práce bolo vypracovať literárnu štúdiu o
problematike výžive koní a faktoroch limitujúcich kvalitu krmív pre kone. Krmivá
rozdeľujeme pre kone na objemové a jadrové, kŕmne zmesi, minerálne a vitamínové
doplnky. Objemové krmivá zaručujú koňom normálne trávenie, sú významným zdrojom
vlákniny, jadrové krmivá sú bohatým zdrojom energie, ktorú je potrebné dodať koňom v
ťažkej práci, kobylám v posledných dvoch mesiacoch žrebnosti a v prvých troch
mesiacoch laktácie, plemenným žrebcom v období pripúšťania, pri odchove žriebät. Vo
výžive koní sa uplatňuje kombinovaných spôsob kŕmenia, objemovými a jadrovými
krmivami. Podiel objemových a jadrových krmív v kŕmnej dávke ovplyvňuje rozdielna
potreba energie, z hľadiska využiteľnosti koní. Tradičným objemovým krmivom je seno,
tradičným jadrovým krmivom je ovos. Správne kŕmenie koní nemá vplyv len na ich
kondíciu ale aj na ich správanie a zdravotný stav. Preto sa skrmuje len čisté, hygienicky
nezávadné krmivo.
Kľúčové slová: krmivo, výživa, energia
Abstract
The bachelor thesis was to develop a literary study on equine nutrition issues and
factors limiting the quality of feed for horses. Feed divide the horses are divided ito
volume and nuclear, feed mixtures, mineral and vitamin supplements. Volumetric feed
horses ensure nermal digestion, are an important source of fiber, feed grain are rich sources
of energy to be supplied in hard work horses, mares in the last two months of pregnancy, in
tthe first three months of lactaction, breeding stallions during mating, in rearing foals. The
nutrition of horses applis half-volume type of feeding. The share of nucler volume ani fedd
ration affect the different energy requiremensts, in terms of usability horses. Traditional
fodder is hay, the traditional nuclear fodder oats. The proper feeding of horses to the
impact on their fitness but aleso their behavior and health. Therefore, it is fed only clean,
wholesome food hygienically.
Key words: feeding, nutrition, energy
Obsah
Obsah ..................................................................................................................... 5
Úvod ....................................................................................................................... 6
1 Cieľ práce ........................................................................................................ 7
2 Metodika práce ............................................................................................... 8
3 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí ............................ 9
3.1 História kŕmenia koní ............................................................................ 9
3.2 Fyziologické aspekty výživy a kŕmenia koní ........................................ 9
3.3 Význam a potreba živín vo výžive koní ................................................. 12
3.3.1 Význam a potreba organických živín ............................................ 13
3.3.2 Význam a potreba anorganických živín ......................................... 15
3.3.3 Význam a potreba biologicky účinných živín ................................ 19
3.4 Kŕmenie ako zdroj živín pre kone ......................................................... 23
3.4.1 Význam objemových krmív pre kone ............................................ 24
3.4.2 Význam jadrových krmív pre kone ................................................ 31
3.4.3 Doplnkové krmivá vo výžive koní ................................................. 34
4 Záver .................................................................................................................. 37
5 Zoznam použitej literatúry .............................................................................. 38
Úvod
Kone patria medzi bylinožravé druhy hospodárskych zvierat, čo znamená, že všetky
živiny získavajú z rôznych rastlinných krmív. Tráviaca sústava koňa je prispôsobená ku
spásaniu tvrdej, vláknitej, nízkoenergetickej rastlinnej potravy a ostatných rastlín, po dobu
asi 16 hodín denne. Zmena podmienok v chove, plemien chovaných koní ako aj ponuka
krmív spôsobili, že v súčasnosti už nepostačujú staré zásady vo výžive koní. Vývoj
poznávania v oblasti výživy za posledné roky dosť pokročil. Každým rokom pribúdajú
nové poznatky a prístupy v chove a kŕmení koní ako aj množstvo rôznych kŕmnych zmesí
a aktív.
Pre kone, ktoré nie sú pracovne zaťažené, spravidla pastva poskytuje všetky živiny.
Avšak športové kone či už dostihové alebo parkúrové, kone pracujúce v lese, kone na
rekreačné jazdenie, poníci, klusáci, chovné kobyly, plemenné žrebce či žriebätá alebo
akékoľvek iné kone chované v maštali, ktoré nechodia do výbehu a tým pádom majú aj
málo pohybu a chceme aby podávali požadované výkony a pri tom ostali v požadovanej
kondícii a zdravotnom stave, vyžadujú zvýšené požiadavky na príjem organických a
anorganických živín.
K dosiahnutiu adekvátnej výživy pomáha pomôže poznanie fyziológie tráviacej
sústavy koňa, jej náchylnosti na ochorenia, zloženie jednotlivých krmív a ich vlastností,
zachovania, uskladnenia, potreby energie a živín pre jednotlivé kategórie ako aj dodržanie
správnych zásad techniky kŕmenia. V niektorých prípadoch stačí pre zvýšenie príjmu
krmiva a využiteľnosti živín, môžeme dosiahnuť úpravou techniky kŕmenia, zmenou
kvality či kvantity krmiva.
V súčasnosti sú všeobecným väčším problémom príliš tučné a bujné kone ako kone
chudé a letargické. Správnou výživou vieme koni umožniť podať optimálny výkon v rámci
jeho vrodených schopností, ktoré sa výživou ovplyvniť nedajú.
1 Cieľ práceCieľom bakalárskej práce bolo vypracovanie literárnej štúdie z oblasti kvality
krmív používaných vo výžive koní, ako aj faktorov, ktoré tieto krmivá nutrične limitujú.
2 Metodika prácePre splnenie vytýčeného cieľa sme sa v práci zamerali na štúdium riešenej
problematiky prostredníctvom dostupnej domácej a zahraničnej literatúry. V práci
uvádzame citácie viacerých printových pôvodných vedeckých a odborných publikácii,
rovnako aj elektronických zdrojov.
3 Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí
3.1 História kŕmenia koní
Dnešný kôň domáci sa vyvíjal takmer 60 miliónov rokov. Jeho pôvod sa odvodzuje
od prakoňa Eohippus, ktorý žil v Severnej Amerike. Živil sa hlavne listami, plodmi
a semenami rastlín. Na začiatku domestikácie sa kŕmenie koní veľmi nelíšilo, až
intenzívny chov, ktorý sa začal 2 tisíc rokov pred n.l. viedol k dôkladnejšiemu vnímaniu
výživy a technike kŕmenia. Aj keď na Blízkom východe sa za energeticky výdatné krmivo
považovala lucerna a ďatelina, začalo sa s postupným skrmovaním obilnín. V oblastiach
okolo Stredozemného mora sa kŕmenie koní rozvíjalo a spestrovalo. Popri tradičných
krmivách (tráva, seno, slama, ďatelina) sa ako obilná zložka skrmoval hlavne jačmeň.
Okrem jačmeňa sa bežne skrmovala aj pšenica, vika či hrach. V strednej a severnej Európe
sa nové postupy v kŕmení koní začali používať až koncom 1. tisícročia nášho letopočtu. Do
tej doby sa kone väčšinou pásli na lúkach a v lesoch. V strednej Európe sa ako hlavné
jadrové krmivo presadil ovos, hlavne pre jeho bezproblémové pestovanie v miestnom
prostredí a priaznivým vlastnostiam z hľadiska fyziológie trávenia koní. Okrem ovsa sa
skrmoval jačmeň, raž (spravidla vlhčené), konský bôb, hrach v malom množstve špalda,
pšenica, mrkva a iná koreňová zelenina. Ako objemové krmivo sa využívalo seno, slama,
ďatelina či vika. V praktickej výžive a kŕmenia koní sa uplatňuje zásada, že na jednej
strane môžeme využiť prispôsobivosť tráviaceho ústrojenstva koňa krmivám rôznych
vlastností, ale súčasne musíme rešpektovať jeho anatómiu a fyziológiu danú určitým
spôsobom výživy pretrvávajúcim milióny rokov. Za tých zhruba 6 000 rokov, počas
ktorých trvá domestikácia koňa, sa jeho stavba a funkcie tráviaceho traktu, ako aj spôsob
prijímania potravy, nijako nezmenili (Meyer a Coenen, 2003).
3.2 Fyziologické aspekty výživy a kŕmenia koní
Proces prijímania a trávenia živín začína hľadaním chutných tráv a iných rastlín.
Kôň prijíma potravu najmä pyskom a jazykom príležitostne, najmä pri pasení alebo
prijímaní pevnej potravy ako je napr. repa, sa uplatňujú tiež rezáky. Veľká pohyblivosť
pyskov umožňuje koni potravu roztriediť a menej chutné zložky z nej vynechať, čo znižuje
riziko zožrania cudzieho telesa. Tieto silné a pohyblivé pysky sú zároveň vstupom do
tráviaceho traktu. Tráviaca sústava koňa je zvlášť prispôsobená k tráveniu tvrdých,
vláknitých a nízko energetických rastlín a tráv, ktoré rastú na lúkach. Stavba a funkcie
tráviacej sústavy koňa sú prispôsobená potravinovým nárokom jeho dávnych predkov.
Prispôsobivosť prebiehala inak pri koňoch a inak pri prežúvavcoch. Napr. u kráv, oviec
a kôz sa na začiatku tráviacej trubice vytvorili predžalúdky, v ktorých sa pôsobením
mikroorganizmov rozkladá rastlinná hmota za vzniku nových produktov–bakteriálnych
bielkovín. Tieto a ďalšie nerozložené látky sa ďalej rozkladajú v tenkom čreve pôsobením
enzýmov vytváraných organizmov. U koní naopak dochádza k rozkladu potravy črevnými
mikroorganizmami až takmer na konci tráviacej trubice, v mieste výrazného rozšírenia
hrubého čreva. Tráviaci proces sa začína v ústnej dutine, kde sa krmivo mechanicky
spracuje medzi stoličkami. Kôň žuje potravu vždy len na jednej strane čeľusti a pravidelne
ich streda. Príjem potravy trvá rôzne dlho, závisí to od jej štruktúry a konzistencie. Napr.
skonzumovanie 1 kg ovsa trvá koni v priemere 10 minút ale na 1 kg sena alebo slamy už
potrebuje 40 – 50 minút. Samozrejme medzi jednotlivými zvieratami existujú individuálne
rozdiely.
Tab.1 Doba príjmu krmiva (min/kg krmiva)
Krmivo Veľké kone Malé koneSeno (dlhé steblá) 40 80Slama 40-060 100Ovos (celý alebo miaganý) 10 400Kŕmna zmes nepeletovaná 20 30(Meyer et. al. 1975)
Kŕmením v stanovenom dennom čase, dochádza k pravidelnej sekrečnej činnosti
tráviacich žliaz už pred kŕmením a je intenzívnejšie ako pri nepravidelnom kŕmení.
Nepravidelnosť nepriaznivo ovplyvňuje využitie krmív. Vzhľadom k pomerne malému
žalúdku sa majú kone kŕmiť tri krát denne a za mimoriadnych okolností (kojenie,
intenzívny tréning a pod.) aj päťkrát denne. Pri žuvaní sa tvoria sliny, ktorá sa zmiešavajú
s potravou. Vylučovanie slín vplýva na dobu príjmu potravy. Denná produkcia slín sa
pohybuje medzi 20 – 40 litrami. Sliny obsahujú enzým ptyalín, ktorý štiepi škrob na
maltózu. Aby sme koňa dostatočne zamestnali žuvaním, musia denne dostávať najmenej
0,5 kg krmiva, ktoré vyžaduje žuvanie (seno, slama) na 100 kg živej hmotnosti, pri chove
bez podstielky 1 kg, inak môže dôjsť k malým zmenám v správaní sa koňa ako napr.
olizovanie, ohryzovanie okolitých predmetov. Zuby slúžia k príjmu a k mechanickému
spracovaniu potravy. Vrchná a spodná čeľusť vytvárajú v podstate zrkadlový obraz, t.j.
chrup je súmerný, s rovnakým počtom zubov. Chrup koňa pozostáva zo 6 hryzákov a 12
stoličiek v hornej a dolnej čeľusti. Medzi hryzákmi a stoličkami je medzera približne na
šírku dlane, kde u žrebcov
a valachov (u kobýl len veľmi
zriedka) vyrastá po jednom
špiciaku. Vďaka tomuto rozdielu
majú žrebce 40 zubov, kým
kobyly len 36 zubov. Jazyk
pomáha rozžutú potravu posunúť
z ústnej dutiny cez hltan
a pažerák do žalúdka. Dolný
úsek pažeráka vstupuje do
žalúdka pod ostrým uhlom, čo
koni znemožňuje zvracanie.
Zvláštnosťou u koní je nízky
obsah kyseliny chlórovodíkovej
v žalúdočnej šťave (0,14 %).
Kapacita žalúdka oproti ostatným bylinožravcom je dosť malá. Tvorí len 8 % z celkového
objemu tráviacej sústavy a jeho objem u dospelých koní je asi 15 l. Objemovo je schopný
žalúdok koní prijať cca 6,5 kg krmiva. Premiešaná trávenina sa z neho pomerne rýchlo
posúva do tenkého čreva, ktoré je dlhé 18 – 24 m. Potrava ním prechádza zhruba 3 – 8 hod.
V hrubom čreve sa uskutočňuje bakteriálny rozklad a spätné vstrebávanie elektrolytov
a vody. Baktérie vegetujúce v slepom čreve štiepia časti potravy a menia ich na využiteľné
zdroje energie, proteíny, vitamíny B a plyny. Hrubé črevo zahŕňa 65 % celej tráviacej
sústavy. V slepom čreve sa rozkladá rastlinná buničina. Preto môžu kone po malých
dávkach prijímať potravu takmer nepretržite a kedykoľvek sa pri tom rozbehnúť bez toho
aby so sebou ťahali ťažký žalúdok plný krmiva. Slepé črevo býva dlhé a má objem asi 35 l.
Stráviteľné živiny, rozložené na jednoduché zlúčeniny sa vstrebávajú do krvi, kým
nevyužitá hmota sa vylučuje z tela ako trus a to análnym otvorom pod chvostom. Pohyby
čriev sú nutné k premiešaniu potravy ako aj priechodu tráviacou trubicou. Sú vyvolané
sťahmi pozdĺžnych aj priečnych svalov v črevnej stene. Doba priechodu potravy tráviacou
sústavou závisí hlavne na druhu prijatého krmiva. Všeobecne platí, že seno prechádza
tráviacou sústavou rýchlejšie ako jadrové krmivo. Kone kalia a močia niekoľko krát denne,
podľa toho, ako sa potrava posúva tráviacou sústavou. Vedia sa však zbaviť črevného
Obr. 1 rezáky a za nimi špiciaky, s ktorými
disponujú žrebci (www.konicialbrechtice.blog.cz)
obsahu aj zámerne. Naplnenie tráviacej sústavy závisí na druhu a množstva prijatej
potravy. Obsah tráviaceho traktu môže tvoriť 10 – 20%, v priemere 15 % celkovej
hmotnosti zvieraťa. Tráviaca sústava koní má dva nápadné 180 stupňové ohyby, v ktorých
môže dôjsť k nahromadeniu trávenej potravy, čo spôsobuje rôzne kolikové ochorenia
(Meyer a Coenen, 2003, Vogel, 1996, Zeman et al., 1995).
3.3 Význam a potreba živín vo výžive koní
Každé krmivo sa skladá z vody a zo sušiny. Sušinu tvoria živiny a balastné látky.
Živiny predstavujú biologicky významné chemicky definované zlúčeniny prijímané
potravou. Organizmus ich používa na výstavbu a obnovu všetkých tkanív a enzýmov,
získava z nich energiu, ktorá je dôležitá pre zachovanie všetkých životných funkcií. Členia
sa na základné živiny, minerálne látky a vitamíny. Základné živiny sú živiny dôležité pre
výstavbu telesnej hmoty a energetický metabolizmus organizmu. Patria sem bielkoviny,
tuky a cukry. Tá časť krmiva, ktorá sa neskôr vylúči von výkalmi, sa nazýva balastné látky.
Organizmus koňa je tvorený zo 60 – 80 % vodou. Je nevyhnutná pre život, bez
vody sa zastavujú všetky životné pochody, pretože zaisťuje tráviace a vstrebávacie procesy
a transport živín. Je súčasťou všetkých sekrétov, enzýmov, hormónov a tráviacich štiav.
Má veľký význam pre tepelnú reguláciu, pretože vyparovaním vody cez kožu, dochádza
k ochladzovaniu povrchu tela (Bíro et.al.,2008).
Potreba vody je individuálna a riadi sa predovšetkým zložením kŕmnej dávky (pri
vyššej dávke jadrových krmív a sena, potreba vody stúpa), stupňom záťaži koňa (výrazne
vyššiu potrebu majú kone v intenzívnom tréningu), klimatickými podmienkami (pri teplom
počasí je jej spotreba vyššia) a telesným stavom koňa (výrazne stúpa počas laktácie, vyššie
nároky majú tiež choré zvieratá). Denná potreba vody je 4-5 % živej hmotnosti a závisí od
pracovného zaťaženia. Priemerná denná spotreba vody je približne 2 – 3 litre vody na 1 kg
spotrebovanej sušiny. Ľahko pracujúci kôň stredného telesného rámce spotrebuje za deň
20-25 litrov vody, ťažko pracujúci kôň chladnokrvného plemena spotrebuje za deň 40 -55
litrov vody (Horniaková et al.,2010).
Dojčiace kobyly potrebujú na vyše ďalších 10 – 20 litrov vody na produkciu mlieka
(Zeman et al., 1995).
Priemerná teplota vody by sa mala pohybovať okolo 10 ˚C. Nedostatok vody má veľmi
závažné následky: klesá jej množstvo v tkanivách, spomaľuje sa trávenie a vstrebávanie
živín, zvyšuje sa hustota krvi, telesná teplota, zvieratá sú vyčerpané, letargické s
vpadnutými očami (Birdová, 2004).
3.3.1 Význam a potreba organických živín
Bielkoviny sú stavebné látky, ktoré sú potrebné pre výstavbu telesnej hmoty
(svalstvo, väzivá, orgány, krv, mlieko, sekréty tráviaceho systému a pod.), ktoré okrem
uhlíka, vodíka a kyslíka obsahujú aj dusík, síru a fosfor. Bielkoviny sú tvorené zo 100 až
1000 aminokyselín (AMK), ktoré sú reťazovo pospájané a tvoria tak mostové väzby medzi
jednotlivými AMK pričom tvoria špecifické tvary väzby ako napr. špirály a pod. Pre
uvedené štruktúry je určujúci druh zúčastnenej AMK (celkovo ich je cca 20 rôznych
druhov) ale aj ich postupnosť vo väzbách (Meyer a Coenen, 2003).
Živočíšny organizmus je schopný časť AMK sám vytvoriť z produktov rozkladu
sacharidov a tukov, ostatné AMK (esenciálne AMK ako: lyzín, metionín, tryptofán, leucín,
izoleucín, treonín, valín, histidín a fenylalanín) musia byť organizmu doplnené cez krmivo.
V prípade, že jedna z uvedených AMK je v nedostatku, dochádza k narušeniu procesu
výstavby vlastných bielkovín. V rastlinných bielkovinách (predovšetkým v zrnách obilnín)
sú AMK lyzín, metionín a triptofán zastúpené len v relatívne malom množstve, zatiaľ čo
bielkoviny živočíšneho pôvodu majú vyváženejší pomer AMK, čo je vhodné najmä pre
potreby rastúcich a laktujúcich zvierat. Vysoko hodnotné mikrobiálne bielkoviny, ktoré
vznikajú v hrubom čreve dospelých koní síce obsahujú všetky esenciálne AMK, na zviera
ich nevyužíva (Meyer a Coenen, 2003).
Za zníženého prívodu energie plnia čiastočne aj energetickú funkciu. Premena
bielkovín na energiu je náročná a trvá 3 – 6 krát dlhšie ako utilizácia sacharidov a tukov.
Veľmi dôležitá je kvalita bielkovín. Tá je daná predovšetkým biologickou hodnotou
bielkovín, ktorú určuje pomer a množstvo jednotlivých AMK. Aminokyseliny, ktoré kone
nedokážu syntetizovať a musia ich prijímať krmivami, nazývame esenciálne
aminokyseliny. Druhým typom sú aminokyseliny, ktoré si kôň dokáže sám v dostatočnom
množstve syntetizovať z iných stavebných zložiek a tie nazývame neesenciálne.
Bielkoviny sú súčasťou dusíkatých látok, ktoré sú tvorené aj dasíkatými látkami
nebielkovinovej povahy. Patria sem peptidy, amidy, amónne soli, alkaloidy, glykozidy
obsahujúce dusík a pod. (Meyer a Coenen, 2003).
Nedostatok alebo prebytok dusíkatých látok vedie k narušeniu metabolizmu
a vzniku rôznych metabolických a zdravotných porúch. Nedostatok vedie k strate
hmotnosti u dospelých koní a k spomaleniu až zastaveniu rastu žriebät a mladých koní.
Sušina kŕmnej dávky koní by mala obsahovať približne 10 % dusíkatých látok. Pri
žrebných kobylách ich potreba stúpa v poslednej tretine žrebnosti a predovšetkým v období
laktácie. V prvej polovici laktácie by podiel dusíkatých látok v kŕmnej dávke mal
dosahovať 14 % (Horniaková et al.,2010).
Sacharidy sú hlavnou zložkou krmív koní a zároveň spoločne s tukmi
najdôležitejším zdrojom energie. Delíme ich na jednoduché a zložené (Bíro et.al.,2008). Sú
trávené pomocou enzýmov rastlinných krmív, enzýmov slín a bakteriálnou činnosťou
(Mlynek a Halo, 1999). Aj vo výžive koní predstavujú sacharidy primárny energetický
zdroj (Raymond, 2007).
Medzi najdôležitejšie jednoduché cukry patrí glukóza, fruktóza a galakktóza.
Glukóza alebo hroznový cukor je najrýchlejším a najlepšie prístupným energetickým
zdrojom. Ovocný cukor fruktóza sa nachádza v rôznych plodoch. Galaktóza – mliečny
cukor je súčasťou mliečnej laktózy. Väčšie množstvo cukrov spôsobuje prílišnú
fermentáciu v hrubom čreve, čo môže mať za následok vodnatý trus či schvátenie kopýt
(Meyer a Coenen, 2003).
Najdôležitejšími polysacharidmi sú škrob, glykogén a celulóza. Škrob je zásobnou
látkou väčšiny rastlín, ktoré sú potravou pre bylinožravce. Slúži ako vynikajúci zdroj
energie a degraduje sa štiepením až na jednoduchý cukor glukózu, ktorá je ľahko prístupná
a rýchlo sa vstrebáva. Glykogén predstavuje základnú sacharidovú rezervu zvierat.
Skladuje sa v pečeni a vo svaloch. Celulóza je štrukturálnou zložkou rastlín. Komplex
celulózy, hemicelulózy, lignínu a pektínových látok tvorí vlákninu. Tá bezprostredne
ovplyvňuje stráviteľnosť živín. Vyvoláva pocit nasýtenia, podporuje peristaltiku tráviaceho
traktu, má priaznivý vplyv na rozvoj črevnej mikroflóry (Bíro et al.,2008).
Lipidy zahrňujú celú radu tukov a látok tukového charakteru. Tuky sú
najkoncentrovanejším zdrojom energie. Jeho energetická hodnota ja viac ako dvojnásobná
oproti energetickej hodnote cukrov a bielkovín (Horniaková et al.,2010).
Pri primeranom kŕmení sacharidmi sa najprv ukladajú zásoby tuku okolo
vnútorných ústrojov a neskoršie v podkožnom tkanive. Zásobný tuk slúži ako rezervná
živina. V prípade potrebe ho telo spáli, aby získalo teplo a silu. Tuky sú nevyhnutné pre
využitie vitamínov A, D, E, K a ako zdroj nenasýtených mastných kyselín, najmä kyseliny
linoleovej. Zaradením tukov do kŕmnej dávky sa znižuje množstvo krmiva, ktoré kone
musia prijať aby získali potrebné množstvo energie, čím sa znižuje črevná záťaž a redukuje
sa tepelné zaťaženie koní. Veľkú pozornosť je potrebné venovať skladovaniu. Pri dlhšom
skladovaní za prítomnosti vzduchu prebieha v tukoch štiepenie – žlknutie. Taký tuk má
kyslú reakciu a nepríjemne zapácha i chutí a môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie.
Najviac tukov obsahuje ľanové semeno (37,3 % ) a slnečnica (48,1 %) Obsah tuku
v kukurici sa počas rastu zvyšuje. Kým v čase kvitnutia je jeho obsah 2,1 %,
v mliečnovoskovej zrelosti sa zvyšuje na 2,8 % (Labuda et al., 1982).
3.3.2 Význam a potreba anorganických živín
Minerálne látky delíme na makroprvky (vápnik, fosfor, sodík, draslík, chlór
a horčík) a mikroprvky (železo, meď, kobalt, zinok, mangán, jód a selén). Potreba
makroprvkov a ich obsah v krmivách sa uvádzajú v gramoch, mikroprvky v miligramoch,
resp. mikrogramoch (Bíro et al.,2008).
Vápnik a fosfor patria medzi najdôležitejšie makroprvky v organizme zvierat.
Tieto dva prvky sa najvýraznejšou mierou podieľajú na stavbe kostného tkaniva organizmu
a ich hlavnou úlohou je udržovať stabilitu a funkciu kostného tkaniva. Vápnik je
najrozšírenejším prvkom, viac ako 99 % vápniku sa nachádza v kostiach. Vápnik
s fosforom sa uplatňujú najmä pri tvorbe, udržiavania stability a funkcie konstného. Asi
85 % fosforu sa nachádza v kostiach, zvyšných 15 % v mäkkom tkanive, je súčasťou
nukleových kyselín, fosfoproteinov a fosfolipidov. Je potrebný pre fosforiláciu a oxidáciu
mnohých dôležitých enzýmov (Bíro et al., 2008).
Potrebné množstvo vápnika závisí od veku koňa, zloženia kŕmnej dávky
a pracovného zaťaženia. Viac vápnika potrebujú žrebné kobyly, žriebätá a rastúce kone,
kone v športovej záťaži – najmä skokové. Potreba fosforu narastá s intenzitou práce koňa.
Denná potreba (pre 500 kg koňa) je 20 – 40 g vápnika a 15 – 30 g fosforu (Meyer a
Coenen, 2003).
Sodík spolu s draslíkom a chlórom zaraďujeme medzi elektrolyty. Sodík udržuje
krvný tlak a osmotický tlak, podieľa sa na udržovaní správneho pH a vodnej rovnováhy
organizmu. Pomer sodíku a draslíku by mal byť 0,5:1. Prekročenie tohto pomeru vyvoláva
zníženú činnosť čriev, srdca, svalového a nervového tkaniva. Sodík spolu s chlórom je z
tela koní vylučovaný potením a močom. Kone získavajú sodík predovšetkým vo forme
NaCl z krmív rastlinného pôvodu. Nedostatok sodíku sa v organizme koní prejavuje
zhoršenou živnosťou, zníženou výkonnosťou, svalovou slabosťou a zvýšeným potením.
Srsť koní v dôsledku nedostatku sodíka je zježená a bez lesku, kone majú tendenciu
olizovať žľaby alebo ostatné zvieratá. Nadbytok je naopak vysoko toxický a môže viesť až
k úhynu zvieraťa. Potrebné množstvo závisí od pracovného zaťaženia a od strát sodíka
potom. Denná odporučená potreba (pre 500 kg koňa) je 25 – 50 g (Zeman et al., 1995).
Draslík je v organizme obsiahnutý v pomerne vysokom množstve. Najviac ho
obsahujú svaly, červené krvinky a pečeň. Má význam pre normálu funkciu nervovej
a svalovej sústavy, udržuje stály ostmotický tlak v bunkách, pre metabolizmus sacharidov,
acidobazickú rovnováhu. Draslík je v dostatočnom množstve zastúpený v krmivách
rastlinného pôvodu (Bíro et al.,2008).
Nedostatok draslíku nie je príliš obvyklý, môže sa vyskytnúť pri intenzívnom
potení pri dlhšie trvajúcej fyzickej záťaži. Prípadný nedostatok sa prejavuje svalovou
slabosťou, akumuláciou tekutín, poruchou nervového systému a obličiek. Množstvo závisí
na stratách potom, tj. na intenzite práce, teplote a vlhkosti prostredia. Denná odporúčaná
potreba (pre 500 kg koňa) je cca 30 g denne (Zeman et al., 1995).
Chlór je potrebný najmä pre dostatočnú produkciu kyseliny chlorovodíkovej
v žalúdku koní. Pri jeho nedostatku sa znižuje sekrécia a schopnosť trávenia bielkovín.
Chlór je nadôležitejším aniónom podieľajúcim sa na udržovaní ostmotického tlaku a
acidobázickej rovnováhy. Nedostakok chlóru je za normálnych podmienok málo
pravdepodobný, naopak jeho prebytok môže spôsobiť poruchy acidobázickej rovnováhy a
tak spôsobovať acidobizáciu organizmu koní. Chór dodávame predovšetkým
prostredníctvom soľných lizov. Denná potreba sa nestanovuje (Bíro et al., 2008).
Horčík je v živočíšnom organizme po vápniku, sodíku a draslíku, štvrtým
najrozšírenejším prvkom. Z celkovej hmotnosti tela na neho pripadá asi 0,05 %. Z tohto
množstva je približne 62 % horčíku uloženého v kostiach a 38 % v bunkách
a medzibunkovej tekutine. Horčík má nenahraditeľnú úlohu v základných bunkových
reakciách. Je nevyhnutný pre normálnu funkciu svalového a nervového tkaniva, je dôležitý
pre činnosť srdca a celkový obehový systém, zohráva významnú úlohu pri výmene
nukleových kyselín a nukleotidov v bunkách, je aktivátorom viacerých enzymatických
systémov (Bíro et al., 2008).
Je dôležitý pre funkciu viacerých enzýmov, predovšetkým v nervovom a svalovom
tkanive. V záchovnej dávke stačí cca 18 mg.kg-1 živej hmotnosti. Pri intenzívnom tréningu
dochádza k veľkým stratám horčíka, keďže je z tela vylučovaný potom (Meyer a Coenen,
2003).
Nedostatok sa potom prejavuje nervovými poruchami, svalovou slabosťou,
zníženou výkonnosťou, psychickou nevyrovnanosťou koní, zvýšenou dráždivosťou
a svalovými kŕčmi. Pri deficite horčíka sa tiež znižuje koncentrácia protilátok
(imunoglobulínov) (Bíro et al., 2008).
Zdrojom horčíka je hlavne zelené krmivo, pretože horčík je súčasťou zeleného
farbiva – chlorofylu. Denná odporúčaná potreba (pre 500 kg koňa) je cca 9 g. Potreba
narastá so zvyšujúcou sa fyzickou záťažou (Zeman et al., 1995).
Síra sa nachádza vo všetkých tkanivách organizmu a je dôležitou súčasťou
niektorých aminokyselín alebo zlúčenín, ktoré majú dôležitú úlohu v premene a využitia
živín. Dôležitá je pre kvalitnú kopytnú rohovinu a pre kvalitu srsti. Nedostatok síry nebýva
príliš častý, na je potrebu zvyčajne stačí pastva a zelené krmivo (Zeman et al., 1995).
Železo je nevyhnutné predovšetkým pre tvorbu červených krviniek, zúčastňuje sa
na prenose kyslíku a tým pádom je nevyhnutné pre správne okysličovanie organizmu koňa
(Bíro et al., 2008).
Železo sa ukladá v slezine, kostnej dreni a v pečeni. Prítomnosť vitamínu C
napomáha jeho vstrebávaniu v tenkom čreve. Väčšiu potrebu železa majú intenzívne
športovo založené kone, mladé kone, žrebné a dojčiace kobyly. Na železo sú bohaté
motýľokvetné rastliny a jadrové krmivo. Denná odporučená potreba (pre 500 kg koňa) je
podľa fyzickej záťaže do 800 mg. Meď je obsiahnutá v krvi, obličkách, pečeni, mozgu i vo
svalovom tkanive. Zúčastňuje sa pri krvotvorbe, zlepšuje využitie sacharidov. Mladé kone
majú zvýšenú potrebu medi. V krvi žrebných kobýl sa nachádza vo zvýšenom množstve.
Pri trvalom nadbytku môže dochádzať k jej hromadeniu, čo má na organizmus nepriaznivý
vplyv. Denná odporučená potreba (pre 500 kg koňa) je cca 80 mg (Zeman et al., 1995).
Mangán má pozitívny vplyv na rast, vývoj a reprodukčné funkcie zvierat. Je
súčasťou viacerých enzýmov a je dôležitý pre krvotvorbu. Určitý vplyv má aj na stavbu
kostí. Nadbytok mangánu je škodlivý, môže znižovať využitie železa z kŕmnej dávky
a spôsobovať tak anémiu (Zeman et al., 1995). Na mangán sú bohaté pšeničné otruby,
obsiahnutý je tiež v zelenej krmive (Labuda et al., 1982). Zeman et al. (1995) uvádzajú
dennú odporučenú potrebu (pre 500 kg koňa) cca 300 mg.
Zinok sa vo veľkom množstve nachádza v pečeni, svalstve a kostiach, koži
a v rohovine kopyta. Napomáha rastu a je obsiahnutý v enzýmoch podporujúcich dýchanie.
Ovplyvňuje životaschopnosť spermií. Zúčastňuje sa na metabolizme sacharidov, tukov
a bielkovín (Zeman et al., 1995). Nedostatok zinku v kŕmnej dávke spôsobuje najmä
poruchy kože, srsti a kopytnej rohoviny. Znižuje výkonnosť, zviera je náchylné
k infekciám, dochádza ku spomaleniu hojenia rán, môžu sa objavovať poruchy plodnosti.
Vstrebávanie zinku znižuje nadbytok vápnika. Zeman et al., (1995) uvádzajú ako dennú
odporučenú potrebu (pre 500 kg koňa) je 300 – 400 mg.
Najväčšie množstvo jódu vyžaduje štítna žľaza. Jeho množstvo silne kolíše
v závislosti od veku, pohlavia a fyziologického stavu. Jeho nedostatok vedie k poruche
funkcii a zníženiu tvorby tyroxínu. Spomaľuje sa látková premena. Nadbytok vápnika
a fosforu znižuje obsah jódu v krvi. Jód má vplyv na vývoj srsti zvierat, zvyšuje utilizáciu
dusíka, má vplyv aj na centrálnu nervovú sústavu. Pri nedostatku sa rodia málo
životaschopné žriebätá, neskôr sa objavujú poruchy rastu, kone majú nekvalitnú srsť, môže
sa objavovať vodnaté opuchy. Nedostatok vyvoláva tvorbu strumy. Denná odporučená
potreba (pre 500 kg koňa) je 1 – 2 mg. Kobalt má vplyv na látkovú premenu, rast,
krvotvorbu a činnosť mnohých enzýmov, potláča rast črevných baktérií. Je súčasťou
vitamínu B12. Hlavné zásoby kobaltu sú v pečeni, svaloch, slezine a v pľúcach. Zvyšuje
syntézu bielkovín vo svaloch, asimiláciu dusíka a zintenzívňuje látkovú premenu. Denná
odporučená potreba (pre 500 kg koňa) je 1 mg (Zeman et al., 1995).
Selén pôsobí ako silný antioxidant a cháni tkanivo pre pôsobením škodlivých
voľných radikálov. Metabolizmus selénu je úzko spojený s metabolizmom vitamínu E.
Zamedzuje vzniku krvných zrazenín, zvyšuje ododlnosť imunitného systému voči
bakterálnym výrusom a infekciám, neutralizuje škodlivé účinky ťažkých kovov a iných
toxických látok v tele zvierat. Prebytok selénu sa prejavuje malátnosťou, krívaním,
anémiou, vypadávaním srsti, poruchami funkcií pečene a srdca, deformáciou kopýt (Bíro et
al., 2008).
Významnú úlohu hrá už vo vnútromaternicovom vývoji žriebät. Obohatením
kŕmnej dávky žrebných kobýl, môžeme predchádzať nedostatku u žriebät, ktoré sa u
novonaredených jedincov prejavuje svalovou slabosťou, ataxiou, zdanlivými obrnami,
uľahnutím a nechutenstvom alebo nemožnosťou sať z vemena matky. Denná odporučená
potreba (pre 500 kg koňa) cca 1 – 3 mg. Vyššie nároky majú žrebné a kojacie kobyly
a intenzívne športovo zaťažované kone. (Meyer a Coenen, 2003).
Najviac fluóru sa hromadí v kostiach, zuboch a chlpoch. Menšie množstvo tohto
stopového prvku je nevyhnutné pre normálny rast a mineralizáciu kostí. Má priaznivý
vplyv na tvorbu kostí (Bíro et al., 2008).
Jeho nadbytok je škodlivý a môže nastať pri skrmovaní nekvalitných fosfátov
(napr. kŕmneho superfosfátu) (Zeman et al., 1995).
Podľa Jo Birdovej (2004) je pre zdravé svaly a spojovacie tkanivá nevyhnutný
MSM (metyl sulfonyl metán). Je to prírodná forma síry na doplnenie vlastných zdrojov
tela. Zvyšuje okysličovanie buniek a obnovovanie tkanív po veľkej námahe alebo strese.
Prirodzeným zdrojom minerálnych látok vo výžive zvierat, teda aj koní, sú najmä krmivá
rastlinného a živočíšneho pôvodu. Krmivá však obsahujú iba malé spektrum minerálnych
látok, ktoré je spravidla nedostatočné pre živočíšny organizmus. Z tohto dôvodu sa na
úhradu minerálnych živín využívajú aj minerálne kŕmne prísady (Gálik et al., 2009,
Yashiki et al., 1995).
3.3.3 Význam a potreba biologicky účinných živín
Biologicky účinné látky pozitívne pôsobia na zvyšovanie úžitkovosti zvierat.
Nachádzajú sa v tele organizmu alebo sú do neho dodávané prostredníctvom krmív. Z
biologicky účinných látok, ktoré musíme dodať do organizmu prostredníctvom krmív, sú
predovšetkým vitamíny. Vitamíny predstavujú nezastupiteľnú skupinu prírodných látok,
ktorých funkcia je mimoriadne variabilná (Bíro et al., 2008).
Suplementácia vitamínov je dôležitá najmä u vysoko športovo zaťažovaných koní.
U koní s miernou záťažou býva potreba vitamínov pokrytá poskytnutím kvalitnej kŕmnej
dávky, t.j. predovšetkým v kvalitnom zelenom krmive. Nedostatok môže nastať za
predpokladu, že sa kone nepasú a sú skrmované predovšetkým parené obilniny, v prípade
liečby antibiotikami alebo pri skrmovaní nevhodných krmív (Horniaková et al.,2010).
Podľa rozpustnosti rozdeľujeme vitamíny na vitamíny rozpustné v tukoch
a vitamíny rozpustné vo vode. Vitamíny rozpustné vo vode sa v organizmu nekumulujú,
ich prebytok sa vylučuje močom a nemôže preto dôjsť k predávkovaniu. Vitamíny
rozpustné v tukoch sa v organizmu ukladajú do zásoby a pri ich neprimeranom podávaní
môže dôjsť k predávkovaniu. Medzi vitamíny rozpustné vo vode patrí vit. C a skupina vit.
B. Medzi vitamíny rozpustné v tukoch patria vitamín A, D, E a K (Birdová, 2004).
Vitamín A (retinol) je dôležitý pre zdravie epitelového tkaniva – epitelov
dýchacej, tráviacej a reprodukčnej sústavy. Je absolútne nevyhnutnou pre zachovanie
zdravia očnej rohovky. Má aj ďalšie dôležité úlohy ako napr. pri tvorbe vajíčok a spermií.
Je dôležitý pre normálny rast kostí, pre zdravie kože a srsti. Najdôležitejším zdrojom sú
kvalitné zelené a čerstvé krmivá a kvalitné seno. V tele sa syntetizuje z beta-karoténu
(Meyer a Coenan, 2002).
Deficit sa prejavuje šerosleposťou, zlou kvalitou kože a srsti, slabým rastom
rohoviny kopyta alebo reprodukčnými problémami. U mladých koní môže viesť k zlému
vývinu kostrovej sústavy (Birdová, 2004).
Naopak trvalý prebytok tohto vitamínu môže spôsobovať otupenosť, poškodenie
kostí a pečene, poškodenie plodu či dokonca riziko potratu (Bíro et al., 2008).
Dlhodobá priemerná denná potreba vitamínu A by u dospelého koňa nemala
prekročiť 1 000 IU.kg-1 (Meyer a Coenen, 2003).
Vitamín D (kalciferol) reguluje výmenu vápnika a fosforu, predovšetkým
podporuje ich resorbciu z čreva, reguluje vylučovanie vápnika a fosforu cez obličky, riadi
ich ukladanie do kostry a zlepšuje ich výmenu z kostry (Labuda et al., 1982).
Vitamín D nie je bežne obsiahnutý v kŕmnej dávke. Prekurzory tohto vitamínu sú
obsiahnuté v rastlinných krmivách a sú tiež syntetizované v tele koní. Tieto prekurzory sa
nachádzajú v koži koní a sú premieňané na vitamín D vplyvom slnečného žiarenia. Pre
kone chované v maštali je optimálnym zdrojom vitamínu D seno sušené na slnku, ktoré ho
obsahuje viacej ako zelené krmivo alebo siláž. Vitamín D je vhodné podávať pri liečbe
zlomenín kostí a koňom, ktorí boli dlhú dobu držaní v stajni bez kontaktu so slnečným
žiarením. Odporučená denná potreba je 0 -5000 IU. Vitamín E (tokoferol) pôsobí ako
antioxidant, ktorý neutralizuje škodlivé voľné radikály, ktoré poškodzujú telové tkanivo. Je
nevyhnutný pre stavbu funkciu rôznych orgánov, najmä srdcového a kostrového svalstva.
Ich nedostatok vedie k narušeniu priepustnosti bunkových stien, zvýšenej spotrebe kyslíka,
neskôr k degeneratívnym zmenám svalstva. Jeho nedostatok v kombinácii so selénom,
klesá tvorba protilátok. Jeho denná potreba je cca 100 mg, u vyskožrebných a dojčiacich
kobýl 100-200 mg na 100 kg ž. hm. zvieraťa. Pre udržanie kondície a výkonnosti
dotihových koní sa odporúča až 400 mg na 100 kg ž. hm. ako aj pri koňoch s poruchami
činosti srdcového svalstva. Vitamín E obsahuje aj zelené krmivo a seno, jeho obsah však
rýchlo klesá s dobou skladovania a pri vyššej skladovacej vlhkosti. V jadrových krmivách
je vitamín E ničený šrotovaním, miaganím a rôznymi inými technologickými úpravami
(Meyer a Coenen, 2003).
Dôležitými zdrojmi vitamínu E sú obilné klíčky, lucerna a zelené krmivo (Birdová, 2004).
Vitamín K (menadion) je zodpovedný za normálnu zrážanlivosť krvi. Labuda et
al. (1982) ako zdroj vitamínu K uvádzajú zelené krmivo, kde sa nachádza vo forme
vitamínu K1 (fylochinón). Za normálnych okolností je vitamín K syntetizovaný v čreve
činnosťou mikroorganizmov v dostatočnom množstve. Deficit sa bežne nevyskytuje.
Teoreticky je možný u koní, u ktorých došlo k poškodeniu črevnej mikroflóry.
Odporučená denná dávka sa nestanovuje (Meyer a Coenen, 2003).
Vitamíny skupiny B sú nevyhnutné pre dobrú funkciu nervovej sústavy. Priaznivo
vplývajú na nervovú sústavu a zloženie krvi na podporu zdravia a vytrvalosti, potláčajú
stres. Sú dôležité pre správnu funkciu nadobličiek a štítnej žľazy. Ich nedostatok spôsobuje
nervové poruchy a duševnú únavu (Birdová, 2004).
Vitamín B1 (thiamin) je nevyhnutný pre metabolizmus sacharidov, tukov
a bielkovín. Bez adekvátneho prísunu thiaminu nie je organizmus schopný odbúrať laktát
a pyruvát, ktoré sa potom hromadia v krvi koňa. Vitamíny B sú tiež syntetizované
v tráviacej sústave pomocou mikroorganizmov žijúcich v slepom vaku koní. Pri koňoch
kŕmených bežnou kŕmnou dávkou sa deficit vitamínu B nevyskytuje. Nedostatok thiaminu
sa môže objaviť u koní s nedostatočnou alebo nekvalitnou kŕmnou dávkou alebo u koní
s dlhodobým ochorením tráviacej sústavy. Deficit thiaminu sa potom prejavuje nervovými
poruchami, vyššou hladinou laktátu a pyruvátu v krvi, svalovými kŕčmi a nechutenstvom.
Odporučená denná potreba sa udáva v rozpätí 3-5 mg.kg-1 sušiny krmiva. S vyšším
obsahom sacharidov v krmive jeho potreba stúpa. Pri koňoch v miernej záťaži nie je
potreba vitamínu B1 dodávať, koňom vo veľkej fyzickej záťaži sa odporúča zvýšiť dennú
potrebu na 4-5 mg.kg-1 sušiny krmiva (Meyer a Coenen, 2003).
Vitamín B2 (riboflavín) je dôležitý pre celkový metabolizmus, pre svalovú
a nervovú funkciu. Zúčastňuje sa predovšetkým aeróbnych procesov metabolizmu. Je
obsiahnutý v jadrových krmivách a kvasniciach. Je tiež syntetizovaný črevnými
mikroorganizmami ale jeho syntéza klesá pod vplyvom stresu. Odporučená denná potreba
je do 50 g. Prídavok vitamínu B2 je dobré podávať vysoko výkonným koňom a koňom
s vysoko koncentrovanou kŕmnou dávkou a kŕmnou dávkou s prídavkom rastlinných
olejov. Nedostatok vitamínu bol zatiaľ o koní vyvolaný len za pokusných podmienok, kedy
bol pozorovaný katarálny zápal spojiviek, zvýšené slzenie, citlivosť na svetlo v neskorších
štádiách tiež poškodenie šošovky. Pri bežnom kŕmení je prísun vitamínu B2 dostatočný
(Meyer a Coenen, 2003).
Vitamín B6 (pyridoxin) pomáha uvoľňovať energiu z bielkovín, je dôležitý pre
imunitné funkcie organizmu, pre nervový systém a tvorbu červených krviniek. Vplýva na
metabolizmus tukov a sacharidov. Ako všetky vitamíny skupiny B je obsiahnutý
v jadrových krmivách a kŕmnych kvasniciach (Bíro et al.,2008). Nedostatok tohto vitamínu
sa vyskytuje veľmi zriedka resp. Doteraz nebol u koní zaznamenaný a ani nemohol byť
experimentálne vyvolaný (Meyer a Coenen, 2003).
Vitamín B12 (kobalamin) nevyhnutný predovšetkým pre tvorbu červených
krviniek a pre metabolické pochody. U dospelých koní je systetizovaný črevnou
mikroflórou. Je potrebný pre žriebätá (Zeman et al., 1995).
Nedostatok je veľmi vzácny. Ani pri jeho extrémne nízkom obsahu sa nepodarilo u
koní vyvolať klinické príznaky jeho nedostatku. Pri vychudnutých chudokrvných koní,
môžu podľa Meyera a Conenana injekcie vitamínu B12 podporiť krvotvorbu.
Kyselina listová (folacín) má podobné funkcie ako ostatné vitamíny skupiny B. Je
dôležitá pre bunkové delenie, tvorbu DNA a RNA a telesných bielkovín. Podobne ako
ostatné B vitamíny, aj kyselina listová je najviac obsiahnutá v jadrových krmivách
a kŕmnych kvasniciach. Ďalším zdrojom sú strukoviny, mlynské krmivá, extrahované šroty
(Bíro et al., 2008).
Nedostatok bol zistený u veľmi výkonných koní bez zeleného kŕmenia chovaných
výlučne v stajni. Spôsobuje anémiu, slabosť koní. Na pastve je príjem kyseliny listovej
takmer 10 krát vyšší (> 50 mg.deň-1) ako v stajni (asi 6 mg.deň-1) (Meyer a Coenen, 2003).
Vitamín C (kyselina askorbová) podobne ako u väčšiny úžitkových zvierat, nemá
charakter vitamínu, pretože je v tele koňa syntetizovaná v dostatočnom množstve. Sajúce
žriebä ju získava z mlieka kobyly. Má dôležitú úlohu v stresových reakciách (Meyer a
Coenen, 2003).
Pôsobí ako antioxidant, je potrebný pre tvorbu kolagénu a pre funkciu
neurotransmiterov ako napr. serotonín.. Pomáha pri absorbcii železa z potravy, pôsobí pri
zrážaní krvi, zvyšuje odolnosť voči infekciám. Keďže ide o vitamín rozpustný vo vode,
nadbytok vitamínu C sa z tela koní bezpečne vylúči močom. Zdrojom vitamínu C je
predovšetkým čerstvé krmivo a kŕmne okopaniny (Bíro et al., 2008).
Meyer a Conen (2003) odporúčajú podávať vitamín C ako prídavok starým koňom, kde je
predpoklad, že vlastná syntéza nepostačuje.
Vitamín H (biotin) má metabolickú úlohu v karboxylačných reakciách organizmu.
Enzýmy závislé na biotine majú funkciu životne dôležitých metabolických procesoch
glukózy a syntézy tuku a majú tiež preukázateľný efekt na iné dôležité metabolické
procesy. Biotin je teda nevyhnutný pre utilizáciu živín, podporu a rast telesného tkaniva
a pre reprodukciu zvierat. Nenahraditeľný je pre zdravú kopytnú rohovinu, ktorú zosilňuje
v spodných častiach kopytnej steny. Deficit sa v prvom rade prejavuje nekvalitnou,
suchou, rohovinou kopyta a slabou kopytnou stenou. (Zeman et al., 1995).
Meyer a Coenen (2003) odporúčajú podávanie biotinu najmä koňom
s náchylnosťou k tvorbe mäkkej rohoviny a ráštepu kopýt, v dennej potrebe 3 mg na 100
kg živej hmotnosti a deň.
Cholín je nenahraditeľným komponentom leticínu pri metabolizme tukov. Pri jeho
nedostatku dochádza k deformáciam kĺbov a kostí, u žriebät spôsobuje spomaľovanie
rastu. L – carnitine je významný pre zvýšenie svalovej hmoty. Je nevyhnutný vysoko
výkonné kone v dennej potrebe 10 g (Zeman et al., 1995).
3.4 Krmivá ako zdroj živín pre kone
Krmivo sa skladá z vody a sušiny. Sušinu tvoria minerálne látky (mikroelementy a
makroelementy) a organické látky, ktoré pozostávajú zo špecificky účinných látok,
dusíkatých látok (bielkoviny a nebielkovinové dusíkaté látky) a bezdusíkatých látok (lipidy
a sacharidy). Lipidy sú tvorené tukmi a látkami tukom príbuzným, sacharidy tvorí vláknina
a bezdusíkaté látky výťažkové (Bíro et al., 2008).
Štandardné krmivá pre kone tradične rozdeľujeme do 2 skupín a to: bohaté na
vlákninu (štruktúrne) a koncentrované krmivá. Krmivá bohaté na vlákninu ďalej
rozdeľujeme na šťavnaté (čerstvé objemové krmivá, siláže) a suché (seno, slama)
Koncentrované krmivá (napr. zrná obilnín, semená strukovín, kŕmne zmesi) sa všeobecne
nazývajú jadrové krmivá. Repu, jej vedľajšie produkty a rovnako aj mrkvu považujeme za
krmivá vlhké (vodnaté) a s prihliadnutím na koncentráciu energie v sušine energeticky
porovnateľné s jadrovými krmivami (Meyer a Coenen, 2003)
Bíro et al., (2008) uvádzajú, že niektoré krmivá v závislosti na koncentráciu živín,
obsah vody a vlákniny, napríklad úsušky, melasa, drť kukuričných šúľkov, granuly, brikety
môžeme zaradiť medzi jadrové krmivá, inokedy zas medzi objemové krmivá.
Kompletné kŕmne zmesi sú tie, ktoré sú schopné pokryť celkovú potrebu živín
v kŕmnej dávke (KD) všetkých skupín hospodárskych zviera bez akýchkoľvek iných
doplnkov. Za účelom doplnenia základnej kŕmnej dávky sú vyrábané doplnkové kŕmne
zmesi. Kone ako bylinožravce môžu prijímať krmivá rastlinného pôvodu vo veľmi širokom
sortimente. Objemové krmivá v KD zaručujú normálne trávenie koní. Pre dobrý výkon
koní treba zaraďovať objemové krmivá do KD minimálne v množstve 0,5 – 1,0 % zo živej
hmotnosti. Dôležitou požiadavkou je, aby kone dostávali hygienicky bezchybné a chutné
krmivá. Podiel objemových a jadrových krmív v KD pre kone ovplyvňuje rozdielna
potreba energie. Vyšší podiel jadrových krmív je potrebný pri ťažkej práci záprahových
a športových koní, v posledných dvoch mesiacoch žrebnosti a v prvých troch mesiacoch
laktácie kobýl ako aj v období pripúšťania plemenných žrebcov a pri odchove žriebät
(Horniaková et al., 2010).
3.4.1 Význam objemových krmív pre kone
Objemové krmivá sú krmivá s vysokým obsahom vody alebo vlákniny. Obsahujú
viac než 50 % vody alebo viac než 170 g vlákniny na 1 kg. sušiny. obsahujú pomerne
málo živín a veľa balastných látok (Pajtáš et al., 2001). Kone sú ako bylinožravé
neprežúvavce schopné veľmi dobre využívať objemové krmivá, najmä však štrukturálne
sacharidy cez mikrobiálnu fermentáciu a produkciu unikavých mastných kyselín v hrubom
čreve (Raymond, 2007b).
Pre dobrý výkon koní treba zaraďovať objemové krmivá do kŕmnej dávky
minimálne v množstve 0,5 – 1,0 % zo živej hmotnosti. Dôležitou požiadavkou je, aby kone
dostávali hygienicky bezchybné a chutné krmivá (Horniaková et al.,2010).
Do objemových krmív patrí predovšetkým zelené krmivo a seno. Výživná hodnota
obidvoch závisí aj od botanického zloženia porastu. Stráviteľnosť zelenej hmoty je 65 %.
U ťažko pracujúcich koní nie je vhodné skrmovať väčšie množstvo zeleného krmiva,
pretože svojím objemom veľmi zaťažuje tráviacu sústavu koní. Zároveň sa sťažuje činnosť
dýchacích orgánov (Mlynek a Halo, 1999).
Zelená, čerstvá pastva je najlacnejším a pre kone najprirodzenejším zdrojom
živín a poskytuje potrebný objem a množstvo vlákniny. Kvalita a obsah živín veľmi závisí
od druhového zloženia porastu (najčastejšie sa pasienky skladajú z rôznych druhov
ďatelinovín, tráv a bylín). Najviac živín obsahujú vegetačne mladé krmoviny do kvitnutia,
neskôr sa ich výživná hodnota znižuje. Čerstvé zelené krmivo je bohaté aj na minerálne
látky, vitamín E a beta-karotén. Pasenie koní je spravidla nedostatočné z hľadiska pestrosti
kŕmnej dávky. Navyše tráva môže byť znečistená zemou alebo je taká nízka, že ju kone
nemôžu odhryznúť. Hrozí tak nebezpečenstvo, že kone spolu s trávou môžu prehltnúť aj
zrnká piesku, ktoré spôsobujú koliky (Vogel, 1996).
Zelené krmivá nesmú byť orosené ani zaparené. Pri nadmernom kŕmení zelenými
krmivami sa u koní môžu objaviť kolikové príznaky a môže sa vyskytnúť nadmerná
plynatosť. Zo zelených krmív sa vo výžive koní najviac uplatňujú lucerna, ďatelina, trávne
a lúčne porasty. Lucerna sa vyznačuje pomerne vysokou koncentráciou stráviteľných
dusíkatých látok (19,8 - 29,6 g.kg-1). V porovnaní s trávami má malé množstvo pohotovej
energie (ľahko rozpustné cukry, škrob) a vyššie množstvo pektínových látok. V období
plného kvetu sa znižuje stráviteľnosť živín o 10 – 20 % v dôsledku vysokého obsahu
vlákniny. Optimálna dávka zelenej lucerny je 3 – 5 kg na 100 kg živej hmotnosti. Ďatelina
lúčna je vo výžive koní najčastejšie používaným krmivom. Kone ju radi konzumujú pre jej
sladkú chuť. Zelený porast sa zberá na začiatku kvitnutia, neskôr drevnatie a tvrdne, čím
klesá jej nutričná hodnota. Pretože môže vyvolať u koní plynatosť, doporučuje sa
skrmovať spolu s rezanou slamy. Optimálna dávka je rovnako ako u lucerny 3 – 5 kg na
100 kg živej hmotnosti. Trávne a lúčne porasty majú vo výžive koní široké uplatnenie.
Využívajú sa najčastejšie v pôvodnom stave formou pastvy (Horniaková et al., 2010).
Siláž je spôsob konzervovania krmiva, s obsahom sušiny max. 45 – 50 %.
Silážovanie uchováva krmivo v šťavnatom stave. Celý proces musí prebiehať bez prístupu
vzduchu. Základným konzervačný činiteľom je kyselina mliečna. Pri nedodržaní
základných zásad silážovania dochádza k vzniku kyseliny maslovej, octovej alebo mravčej.
V takom prípade výsledná siláž nepríjemne páchne a je nepoužiteľná. Nedostatočne
utlačené krajné vrstvy bývajú často kontaminované listériami, čo je veľmi nebezpečné
hlavne pre žriebätá, dospelým koňom môžu spôsobiť nervové problémy a chovným
kobylám potraty. Vysoké dávky mikrobiologicky znehodnotenej siláže, resp. vyšší podiel
zeminy v kŕmnej dávke zvyšujú riziko výskytu botulizmu (Sitárová et al., 2009).
Čím viacej sušiny majú silážované plodiny, tým kratšia by mala byť rezanka.
Tab. 2 Závislosť dĺžky rezanky pre silážovanie na obsahu sušiny v závislosti
silážovaných plodín
Plodina Sušina v % Rezanka v mmKukurica 30-35 10-15
25-30 15-20Trávy 30-35 20-30
35-45 10-20Lucerna 30-40 20-30Ďatelina 40-50 10-20
www.zemedelske-potreby.cz
Zo sacharidových siláží sa najčastejšie pre kone používa kukuričná siláž. Je bohatá
na škrob, ale je deficitná na dusíkaté látky a bielkoviny, má nevyrovnaný obsah vitamínov.
Ak je však dobrej kvality, je bohatá na energiu (tuk a škrob) a je dobre využiteľná.
Chovatelia ju využívajú hlavne pre chladnokrvné kone pre doplnenie energie. Kukuričná
siláž sa neodporúča skrmovať chovným koňom a chladnokrvníkom v dávke viac ako 12 kg
na kus a deň, športovým koňom len 2 – 4 kg. Siláž je potrebné skrmovať až po ukončení
fermentačného procesu. Do takejto kŕmnej dávky sa musia doplniť minerálne látky a kone
sa musia na takéto krmivo postupne privykať. Silážou z cukrovarských rezkov môže
kone kŕmiť iba za predpokladu jej vysokej biologickej a mikrobiologickej kvality. Takáto
siláž je deficitná na bielkoviny a rýchlo podlieha nežiaducim mikrobiologickým
rozkladným procesom, čo je pri koňoch veľké riziko. Z bielkovinových siláží sa najviac
používa siláž trávna, ďatelinová a lucernová, alebo ich miešanky. Ďatelinová a lucernová
siláž sa neodporúča skrmovať všetkým kategóriám koní z dôvodu vysokého obsahu
dusíkatých látok. Je ich možné použiť hlavne u dojčiacich kobýl, alebo mladých koní
z dôvodu vyšších nárokov na dusíkaté látky, ale naopak sa neodporúča skrmovať žrebným
kobylám pre vysoký obsah vápnika. Trávna siláž je pre kone najvhodnejšia, ale
samozrejme v požadovanej kvalite. Má vysokú výživnú hodnotu, vyššiu ako seno. Trávy
sa na siláž kosia vo fáze na začiatku klasenia. Siláž možno skrmovať až po 40 dňoch.
U konzervovaného krmiva je potrebné dbať na dodržanie hygienickej kvality
a zabezpečenie požadovanej nutričnej kvality pre kone. Pri silážovaní je možné použiť
konzervačné aditíva pre stimuláciu fermentačného procesu. Z hľadiska možného
negatívneho vplyvu na zdravotný stav koní však možno odporučiť najmä biologické
a kombinované (biochemické) silážne aditíva. V dobre zakonzervovanej siláž zostáva
obsah minerálnych látok zachovaný, ale na obsah vitamínov má nepriaznivý vplyv
zvýšenie obsahu sušiny. Aj napriek tomu je to vhodné krmivo pre všetky kategórie koní
v odporučenom dávkovaní 6 kg na kus a deň. Silážou je možné nahradiť až jednu tretinu
sena. Dôležité je obdobie privykania aspoň jeden týždeň a to do malých dávok až po
množstvo, ktoré sa chystáme kŕmiť. Kŕmenie silážou má väčší význam v zime, nakoľko sa
jedná o šťavnatejšie krmivo ako je seno a kone ju pred senom uprednostňujú. V sene je
spravidla dostatočný obsah potrebnej vlákniny, ktorú kone požadujú (Sitárová et al., 2009).
Tab. 3 Obsah živín a výživná hodnota siláží v 1 kg sušiny
Krmivo
Siláž
S
g
NEL
MJ
PDIN
g
NL
G
Tuk
g
Vl
g
BNLV
g
ZP
Ďatelina lúčna
Lucerna siata
Trávna
Kukurica
Ovos
325
349
352
294
305
5,44
5,01
5,61
6,35
5,07
106
116
79
50
59
175
191
132
82
99
39
34
35
32
38
273
326
343
259
320
403
338
395
574
450
19,5
23,2
14,1
7,9
11,6
Petrikovič et al. (2000)
Kvalitná siláž by mala voňať po pôdnej hmote, aromaticky, nakyslo, po ovocí.
Farba by mala byť po pôvodnej hmote, ak ide o siláž zo zavädnutej hmoty, prípadne
nahnedlá. Ak je siláž čierna alebo inak neprirodzene sfarbená ako napr. do ružova či
mierne načervenalá, má silnú vôňu po kyseline maslovej, amoniaku, hnilobe či plesni, ide
o zlú siláž nevhodnú na kŕmenie (Holúbek, 2007).
Medzi možné náhrady sena patrí siláž s vyšším obsahom sušiny. Jedná sa
o konzervované krmivá vyrobené z uvädnutých krmovín, ktoré sa konzervujú za
anaeróbnych podmienok a za pomerne vysokej vlhkosti. Často sa uskladňuje formou
suchej siláže – seno sa balíkuje ako obyčajne, väčšinou do veľkých guľatých balíkov, ktoré
sa potom neprevzdušne zabalia do ťažkého plastového obalu, aby sa podporila fermentácia.
Pokiaľ sa práca prevedie správne, takto uchované seno si zachová omnoho viacej živín ako
seno sušené na slnku. Bude obsahovať viacej bielkovín, sacharidov, karoténu a vitamínov
ako pri akomkoľvek inom skladovaní. Avšak vzhľadom k tomu, že takéto krmivo nie je
vystavená slnku, bude vždy obsahovať menej vitamínu D. Kvalitná siláž z uvädnutej
hmoty má voňať kyslo ale príjemne, nikdy nie zatuchnuto, musí mať jednotnú farbu –
zelenú až zelenkavo hnedú, na dotyk má byť vlhká ale nikdy nie mazľavá. Ak je
tmavohnedá ako keby karamelizovaná alebo ju cítiť ako by bola ohorená, znamená to, že
sa behom fermentácie až príliš zahriala. Červené škvrny zase hovoria, že je plesnivá.
Takáto hmota sa nesmieme skrmovať a to hlavne z dvoch dôvodov:
1) výtrusy plesní spôsobujú koňom dýchacie problémy
2) plesne produkujú jedovaté toxíny
Existuje niekoľko spôsobov ako ju ochrániť od prítomnosti týchto baktérii:
Trávu kosíme minimálne 8 cm (najlepšie však 10 cm) nad ornicou, aby sa
nepribrala žiadna hlina. To platí aj pri obracaní, keď sa pripravuje na
balíkovanie
Dbáme o vyrovnané množstvo sušiny
Môžeme použiť vakcináciu proti botulizmu alebo prísady do senáže, ktoré
potláčajú mikróby spôsobujúce botulizmus
Vďaka svojej vyššej nutričnej hodnoty, môže siláž zo zavädnutej hmoty spôsobiť tučnenie
koní a to aj prípade, že dávka bola zredukovaná. Tento problém sa vyskytuje
predovšetkým u koní a poníkov, ktorí nemajú žiadny telesný pohyb. V takýchto prípadoch
sa doporučuje nahradiť časť siláže jedným alebo viacerými kilogramami slamy. Jej
zaradenie do kŕmnej dávky má jedno veľké riziko a to botulizmus. Ide o bolestivé
a potenciálne smrteľné ochorenie. Kone sú obzvlášť citlivé na botulin typu B, ktoré majú
u postihnutých koní až 90 % úmrtnosť. Botulizmus je spôsobovaný toxínom, ktorý
produkuje baktéria Clostridium botulinum, ktorá môže rásť mimo iného aj v zle balených
balíkoch, kde je pH vyššie ako 4,5. Táto baktéria je anaeróbna a miluje vlhko – takže
prostredie siláže s vyšším obsahom sušiny jej maximálne vyhovuje. Optimálne pH má byť
3,5 – 4,5. Nikdy nesmie byť vyššie ako 4,5. Všeobecne sa doporučuje nedávať menej než 1
kg vláknitej sušiny na 10 kg telesnej váhy denne. To znamená, že kôň vážiaci 500 kg musí
dostať denne najmenej 5 kg vláknitej sušiny. Ide však o minimálnu dávku, takže kôň môže
dostávať viacej krmiva, najlepšie 1,5 – 2,0 kg sušiny na 10 kg telesnej váhy
(www.zemedelske-potreby.cz).
Keďže čerstvým zeleným krmivom nemôžeme kŕmiť kone po celý rok, musíme ho
konzervovať. Najbežnejšie sa konzervuje sušením. Seno patrí medzi suché objemové
krmivá rastlinného pôvodu. Charakteristickými znakmi suchých objemových krmív sú:
vysoký obsah sušiny (nad 82%), nízky obsah vody (10-18%, vysoký obsah vlákniny (19-
45%) (Labuda et al., 1982).
Výživnú hodnotu seno ovplyvňuje flóristické zloženie porastu, rastová fáza v čase
zberu, agrotechnické opatrenia, zvolená technológia výroby sena ak aj podmienky
skladovania. Najčastejšie sa vyrába seno lucernové, ďatelinové, lúčne, trávne a seno
z miešaniek (Bíro et al., 2008).
Seno má podobné vlastnosti ako čerstvá tráva – ak sa zozbiera ešte pred kvitnutím, je
bohaté na bielkoviny a uhľohydráty, ak sa zozbiera neskôr, obsahuje veľa vlákniny. Tvorí
základ kŕmnej dávky (Stachová, 2010).
Má vysoký obsah sušiny (nad 830 g.kg -1) a vlákniny v rozpätí od 200 do 350 g.kg-1,
jeho stráviteľná energia je 6–10 MJ.kg -1. Je bohaté na vápnik (3-10 g.kg-1), no na druhej
strane je deficitné na fosfor (2-5 g.kg-1 ). Seno tiež obsahuje veľa draslíka (10-35 g.kg-1),
horčík a sodík je zastúpený v malom množstve (0,1-2 g. kg -1 sodíka, 1-2,5 g. kg-1 horčíka).
Z vitamínov obsahuje vitrmín A, E – a ak bolo sušené na slnku, tak tiež aj vitamín D.
Obsah vitamínov však časom klesne, takže staršie seno alebo seno ku koncu zimy nemá už
takmer žiadne vitamíny (Meyer a Coenen, 2003).
Nesmie obsahovať viac ako 17 % vody a skrmovať by sa nemalo začať skôr ako 4 - 6
týždňov po zbere, pretože v ňom prebiehajú enzymatické procesy. Denná dávka je 5 – 8
kg, v lete sa podáva menej 1 - 3 kg ale len v prípade, že ním len prikrmujeme. Obilné
seno sa získava skosením zeleného obilia, napríklad pšenice alebo jačmeňa a to v období
pred vytvorením klasov. Toto seno má podobné nutričné hodnoty ako seno trávne. Čím
viacej klasov je v sene, tým je jeho nutričná hodnota vyššia. Toto seno sa však nepoužíva
ku kŕmeniu koní príliš často, pretože sa to ekonomicky nevypláca. Omnoho bežnejšie sú
trávne a strukovinové sená. Strukovinové seno väčšinou chutí koňom viacej ako seno
trávne, obsahuje tri krát viac bielkovín a vápniku než trávne seno a tiež majú viacej
rozpustných sacharidov, beta-karoténu, z ktorého si telo vytvára vitamín A a vitamínu E.
Preto sa leguminózne seno dáva predovšetkým mladým, rastúcim koňom a kojacim
kobylám. Môžu sa v nich však vyskytovať jedované chrobáky. Lúčne seno je
najvhodnejšie pre kone, obsahuje 4 – 7 % stráviteľných bielkovín, Ca, P, vitamín A
(karotény), B, D a vitamín E. Výhodou trávnatého sena je, že sa v nich nevyskytujú
jedovaté chrobáky, sú menej prašné, takže sa podávajú najmä koňom, ktoré majú dýchacie
problémy. Mládza je oproti senu jemnejšia, menej aromatická s menšími dietetickými
účinkami ako seno z prvej kosby. Je bohatšie na živiny a chudobnejšie na vlákninu.
Pastevné seno sa získava z nevypasených plôch pastvín, je podobnej hodnoty ako otava.
Lesné seno je ťažko stráviteľné, menej chutné. Kyslé seno pochádza zo zamokrených
a teda niekedy kyslých lúk, poprípade pastvísk. Obsahuje ostré a kyslé, hrubé, drsné, horšie
stráviteľné trávy. Niekedy môže spôsobiť zranenie sliznice v tlame koňa a tráviace
poruchy. Nevhodné pre žriebätá aj mladé kone, menej vhodné pre dospelé kone stredne
ťažko a ťažko pracujúce. Ďatelinové seno väčšia kŕmna hodnota ako pri lúčnom sene.
Obsahuje 6,5 – 7,5 % stráviteľných bielkovín. Je bohaté na minerálne látky obzvlášť na
vápnik, v 1 kg sena je 23 g vápnika a 10 g fosforu. Lucernové seno obsahuje najviac
stráviteľných bielkovín: 8 – 9,5% a minerálnych látok (v 1 kg lucernového sena sa
nachádza 25 g vápnika a 6,5 g fosforu) (www.jezdectvi.ic.cz).
Pre porovnanie energetická hodnota SEk lúčneho sena je 7,86 MJ a lucernového
sena je v priemere 8,21 MJ. O niečo vyššiu energetickú hodnotu, v priemere 8,44 MJ, má
lucernovo trávne seno (Zeman et al., 1995).
Seno, ako základné objemové krmivo pre kone by malo zodpovedať tak nutričným
požiadavkám ako aj štruktúrou, farbou, vôňou a inými z výživarského hľadiska dôležitými
vlastnosťami. Kvalitné seno by malo byť zelené, poprípade trochu do žlta alebo do hneda.
Má obsahovať veľa lístkov (ak sú v ňom prevažne stonky, je seno prezreté) a málo plevy
a malo by pekne voňať. Nesmú v ňom byť žiadne viditeľné plesne (biele alebo čierne
bodky) alebo cudzie predmety. Ďalším spôsobom ako zistiť kvalitu je chytenie
a pomrvenie sena v hrsti, pri ktorom by sa nemala poraniť dlaň – tvrdé a ostré seno bolo
spratávané príliš neskoro a neobsahuje veľa živín.
Tab. 4 Posúdenie sena
Vlastnosti/nález = upozornenie na
Farba čerstvé, zelené dobré podmienky pri kosení, nízke
straty živín
Blednuté neskoro pokosené, pokazené dažďom,
dlho skladované, nízky obsah karoténu
hnedé až čierne prehriate počas skladovania, strata
živín, nízka stráviteľnosť bielkovín
šedé až šedo biele napadnuté plesňami
Vôňa čerstvé, príjemne voňavé dobrá kosba a skladovacie podmienky
Aromatické pravdepodobne vysoký obsah bylín
a ďatelinovín
Dymové počas skladovania prehriate, znížený
obsah živín a horšia stráviteľnosť
zatuchnuté, dusné, hnilobné napadnuté plesňami (strata živín,
ohrozenie zdravia) NEKŔMIŤ!
Hmat mäkké, jemné bohaté na listy s malým množstvom
stoniek, vysoký obsah bielkovín, nízky
obsah vlákniny, ev. chudobné na vápnik
Drsné menej listov, veľa stoniek, klesajúci
podiel bielkovín, narastajúci podiel
vlákniny
Objemné veľa stoniek, málo listov, nízka
stráviteľnosť
Zvlhnuté viac ako 20% vlhkosti, dosušovanie
nebolo ukončené, riziko skazenia
NEKŔMIŤ!
Nečistoty zemina, slama, zostatky
maštaľného hnoja, kamene,
prach (plesne)
podľa druhu a rozsahu znečistenia
znižujú jeho kvalitu. (môže poškodiť
zdravie)
Meyer a Coenen (2003)
Objektívny obsah živín a výživnú hodnotu sena možno získa iba na základe
chemického rozboru. Kone by mali denne prijať seno v množstve 1 – 2% svojej telesnej
hmotnosti. Má tvoriť až polovicu jeho dennej kŕmnej dávky. Dostatok sena je pre koňa
veľmi dôležitý a to nie len pre dostatok živín ale aj preto, že tým môžeme predísť
zlozvykom ako je ohrýzanie dreva, susedovej hrivy či chvosta a pod. Preto je neustály
prísun malých dávok sena pre koňa oveľa vhodnejší ako kŕmenie jednou alebo dvoma
veľkými dávkami. Lucernu môžeme skrmovať čerstvú alebo usušenú. Je zdrojom
výživných látok a minerálov. V dôsledku vyššieho obsahu živín, sa skrmuje v menšom
objeme ako seno (Meyer a Coenen, 2003).
Slama sa skrmuje sa najmä z dôvodu mechanického nasýtenia. V období kľudu
resp. nedostatku sena slúži slama ako jeho čiastočné nahradenie. Na kŕmenie koní je
vhodná slama jarných obilnín, ktorá je stráviteľnejšia ako slama ozimných foriem obilnín.
Vhodná pre skrmovani je slma z ovsa a jačmeňa (Štrupl, 1983).
Má nízku výživnú hodnotu. K podstielke sa najčastejšie používa pšeničná a ražná
slama. Denná dávka by mala byť taká, aby mal kôň sucho v boxe, pri dennom podstieľaní
asi 6 – 7 kg (Modlińska, 1994).
Podobne ako seno sa skrmuje až po 5 – 6 týždňoch. Denná potreba je cca 2 kg.
Slama jarných obilnín má jemné steblá, menej vlákniny čím je ľahšie stráviteľná. Má
väčšiu kŕmnu hodnotu, obsah stráviteľných bielkovín je 0,5 – 1 %. Ozimná slama
obsahuje len 0,2 % stráviteľných bielkovín. Slama strukovín (napr. bôbová, hrachová,
fazuľová) sa vyznačuje značným obsahom bielkovín až 3,3 – 3,8 %. Je horšie stráviteľná,
spôsobuje zápchu a ľahko podliehajú plesniveniu. Ak sa ju rozhodneme využiť na kŕmenie,
podávame v primeraných dávkach a opatrne. Zo slamy strukovín sa vyznačuje najvyšším
obsahom NL ale aj energie slama fazule (Bíro et.al., 2008).
3.4.2 Význam jadrových krmív pre kone
Jadrové krmivá sa v porovnaní s objemovými vyznačujú vyššou výživnou
hodnotou a stráviteľnosťou. Sú charakteristické nízkym obsahom vlákniny a vysokým
obsahom sušiny, vďaka ktorému je ich možné skladovať aj niekoľko rokov. Kone, ktoré
vôbec nepracujú a nie sú inak využívané ako napr. staré kone na pastve, rekreačné kone, či
poníky, si nevyžadujú veľký prísun koncentrovaného krmiva. Naopak pracujúce kone
potrebujú oveľa viac bielkovín a energie, pričom sa ich tráviaci aparát nesmie preťažovať
nadmerným objemom. Na kŕmenie sa najčastejšie využíva ovos. Zabezpečí koňom
pomerne veľa vlákniny aj energie, zároveň obsahuje slizové látky, ktoré priaznivo pôsobia
na tráviaci aparát, nenasýtené mastné kyseliny a mnoho esenciálnych aminokyselín. Kôň
s veľkým pracovným zaťažením by mal dostávať maximálne 1 kg ovsa na 100 kg telesnej
hmotnosti. Mladým koňom, ktorým rastú zuby a starým koňom, ktorí už majú problémy so
žuvaním, sa môže podávať miaganý ovos, zdravý kôň však dokonale spracuje aj ovos celý.
Ak chceme koni dodať viacej energie, môžeme časť ovsa nahradiť jačmeňom (0,9 kg
jačmeňa zodpovedá 1 kg ovsa) alebo kukuričným zrnom (0,8 kg kukurice miesto 1 kg
ovsa) Jačmeň aj kukurica sa najčastejšie podávajú vo forme šrotu. Ďalším zdrojom sú
otruby. Najčastejšie sa používajú pšeničné otruby – sú to vlastne obaly (plevy) pšeničných
zŕn, ktoré síce neobsahujú veľa živín, ale sú pomerne bohaté na vlákninu (10 – 15 %).
Slúžia ako diétne krmivo po kolikách. Podobné dietetické účinky má aj semeno ľanu.
Obsahuje veľa slizových látok, ktoré chránia sliznicu čriev a žalúdka. Semeno ľanu sa
skrmuje len v malých dávkach (100 g na dospelého koňa, 50 g na žriebä). Pred
skrmovaním je ho potrebné chvíľu povariť. Ak potrebujeme koňom dodať veľa bielkovín
(žriebätá, laktujúce kobyly), môžeme použiť sójový šrot. Veľa bielkovín obsahuje tiež
sladový kvet a pivovarské kvasnice. Tie sa vyznačujú najviac vysokým obsahom vitamínu
B a minerálnych látok. Pracujúcim koňom sa energia dodáva priliatím 1 – 2 dl jedlého
rastlinného oleja, ktorý tiež priaznivo pôsobí na kvalitu srsti. V prípade, že nám kôň
odmieta žrať jadro, môžeme mu ho ochutiť s melasou, ktorá obsahuje až 50 % cukru, veľa
vápnika, sodíka a draslíka. Ovos je najvyužívanejším krmivom pre kone, je ľahko
stráviteľný, nespôsobuje tráviace poruchy. Obsahuje alkaloid avenín a glykozid kaniferín,
obsah vlákniny predstavuje 6-8% (Bíro et al., 2008).
U kobýl, ktoré koja podporuje tvorbu mlieka, u žrebcov pohlavnú aktivitu. Väčšie
dávky pôsobia na celkový temperament koní. Skrmuje sa celý, pre žriebätá a staré kone je
vhodné ovos miagať, čím sa dosiahne narušenie povrchu a tráviace enzýmy sa dostanú
lepšie do vnútra zrna a napomôžu tráveniu. Menej sa už odporúča šrotovať, pretože je
prašný a uvoľňovaná múka sa „lepí“ na steny tráviaceho aparátu a preto nie je takéto
krmivo dostatočne vstrebávané epitelom tráviacej sústavy. Čerstvý ovos skrmujeme až po
8 – 10 týždňoch po zbere. Dávka ovsa pre športové a dostihové kone sa pohybuje od 1,5 do
6 kg v závislosti od živej hmotnosti a športovej výkonnosti koňa. U dojčiacich kobýl
v druhom mesiaci je možné tiež počítať so zaradením ovsa až do výšky 6 kg (Horniaková
et al., 2010).
Jačmeň predstavuje doplnkové krmivo, môže sa podávať aj vo forme šrotu.
Šrotovaním sa využiteľnosť živín zvyšuje o 10 -16 %. Veľké dávky spôsobujú nežiadúce
stučnenie koňa či tráviace poruchy (koliky). Z 1/3 sa ním môže nahradiť ovos. Väčšinou
tvorí súčasť kŕmnej dávky pracovných koní. Je vhodným komponentom do jadrových
zmesí (Horniaková et al.,2010). U mladých koní sa môže skrmovať naparený (Mlynek a
Halo, 1999).
Kukurica je energetický výdatná, s nízkym obsahom dusíkatých látok. Najvyššiu
využiteľnosť živín dosahuje šrotovaná kukurica. Práve pre svoju energetickú hodnotu je
vhodná pre kŕmenie ťažko pracujúcich koní. Po vysokých dávkach kone priberajú, sú
menej vytrvalé a veľakrát zlenivejú. Pri práci sa viacej potia a ich temperament sa tlmí
(Mlynek a Halo, 1999). Možnosť jej využitia ako náhrady za ovos je do 50 % celkovej
dávky ovsa. Do kŕmnych zmesí pre kone sa zaraďuje v množstve 20 – 30 % (Horniaková
et al.,2010).
Prosom sa u nás kŕmi len zriedka, má však približne rovnakú kŕmnu hodnotu ako
ovos. Pre jeho malú veľkosť sa musí najprv jemne zošrotovať alebo tepelne ošetriť. Ryža
obsahuje asi 80 g proteinov a 95 g vlákniny na kg. Obsah škrobu je 620 kg, čo je viac ako
u ovsa. Koňom môže byť podávaná tak ako ostatné druhy obilnín. Špalda s cca 10 %
vlákniny a 8 % proteínu zodpovedá výživnou hodnotou a dobrou stráviteľnosťou, ovsu
(Meyer a Coenen, 2003).
Ľanové semeno ovplyvňuje trávenie, priaznivo ovplyvňuje zdravotný stav srsti
a kože, podáva sa zošrotované - pevná šupka zabraňuje dostatočnému natráveniu alebo
uvarené, po dobu 5 – 10 minút, aby sa inaktivoval enzým lináza, ktorý vo vlhkom prostredí
odštiepi z linamarínu kyselinu kyanovodíkovu – tepelne neupravené je pre kone jedovaté.
Pre oxidačné citlivosti nenasýtených mastných kyselín sú šrotované ľanové semená
skladované len krátkodobo, pretože žltnú a odbúrava sa vitamín E. Semeno ľanu obsahuje:
35-40 % tuku, 22-27 % bielkovín a 3-6 % slizových látok. Z krmív rastlinného pôvodu má
najvyšší obsah polynenasýtených mastných kyselín. Významne dôležitá je prítomnosť
esenciálnej mastnej kyseliny linolovej. Zlepšuje kondíciu, priaznivo pôsobí na sekréciu
mlieka u laktujúcich zvierat, má silné protizápalové pôsobenie a dáva srsti vysoký lesk.
Vhodné je ho podáva športovým, ťažko pracujúcim koňom a kojacím kobylám (Annonym,
2009).
Melasa je sirupová, hnedkastá tekutina s 50 % obsahom cukru. Pozoruhodný je
vysoký obsah draslíka (35 g.kg-1) a sodíka (cca 6 g.kg-1). Kone ju radi prijímajú. V
obmedzenom množstve priaznivo pôsobí na tráviace pochody. Pre jej lepkavú, sirupovú
konzistenciu je ju najlepšie primiešavať do ostatných krmív. Odporučená denná potreba
pre ťažné kone je až 0,5 kg, pre jazdecké kone do 0,25 kg na 100 kg živej hmotnosti
(Meyer a Coenen, 2003).
Bôb kŕmny je vhodné bielkovinové krmivo, obsahuje 19,5 % stráviteľných
bielkovín. Jeho stráviteľnosť sa zvyšuje úpravou, namáčaním v studenej vode 12 hodín
pred kŕmením. Denná potreba je do 1 kg.kus-1. Sója má vynikajúcu biologickú a
energetickú hodnotu. Skrmuje sa vo forme odtučnených výliskov. Je vhodná pre ťažko
pracujúce kone, laktujúce kobyly a žriebätá. Denná potreba je do 0,5 kg. (Mlynek a Halo,
1999).
3.4.3 Doplnkové krmivá vo výžive koní
Mrkva má výbornú chuť a dietetické účinky. Má vysoký obsah karoténu, preto je
vhodná na kŕmne účely pre žriebät, žrebných a dojčiacich kobýl, športových a dostihových
koní. Cukrová repa, ktorá obsahuje vysoké množstvo stráviteľných sacharidov, tvorí
súčasť kŕmnej dávky hlavne ťažných koní (Čermák et al., 2002).
Kŕmna repa sa skrmuje strúhaná, odporúčaná denná dávka je 5 -8 kg na kus a deň.
Zemiaky majú vysoký energetický obsah. Skrmujú sa v množstve do 1,5 kg na deň a kus –
najlepšie parené 0,5 kg na 100 kg živej hmotnosti. Pri skrmovaní nezrelých, naklíčených,
nahnitých, namrznutých či zeminou znečistených zemiakov sa môžu vyskytnúť zdravotné
problémy ako napr. hnačka. Môže dôjsť až k uhynutiu zvieraťa (Horniaková et al.,2010).
Účinky medu sú známe už po tisícročia, ako pochúťka aj liek. Obsahuje cca 85 %
jednoduchých prírodných cukrov, enzýmy, antioxidanty, minerálne látky, stopové prvky,
aminokyseliny, bielkoviny a pod. Sacharidy sú vo forme jednoduchých a to 30 – 35 %
glukózy, 35 – 40 % fruktózy, 2 – 10 % iné sacharidy, 2 – 12 % dextrínov, 0,1 – 0,5 %
bielkovín, 0,1 – 0,3 % minerálnych látok a 18 – 22 % vody. Nachádza sa v ňom až 13
AMK a pôvod bielkovín má rastlinný charakter (z nektáru rastlín) a živočíšny (z
hltanových žliaz včiel). Veľký význam ma zastúpenie minerálnych látok a stopových
prvkov. Sú to draselné, vápenaté, horečnaté, sodné soli. Významné stopové prvky ako
železo, meď, mangán, kobalt, zinok, jód, fluór, kyselina kremičitá a iné. Z ostatných
významných látok sú to organické kyseliny: jablčná, vínna, citrónová. Med je čistý
prírodný produkt, ktorý má výrazne antibakteriálne účinky. Jablkový ocot je potravina
i liek, je cenný pre vysoký obsah minerálov, vitamínov a stopových prvkov. Jeho aktívna
zložka je kombináciu minerálov, organickej hmoty a kysliny octovej, ktorá mu dodáva
charakteristickú chuť a vôňu. Kone, ktoré denne prijímajú jablkový ocot, sú odolnejšie
voči infekciám a posilňuje im trávení prítomnosťou kyseliny maleínovej (Sitárová, 2009).
Púpava sa často považuje za bezcennú, patrí však k rastlinám s najvyšším obsahom
živín na svete. Obsahuje viac vitamínu A ako mrkva, ďalej malé množstvo vitamínov B, C,
a D, je zdrojom draslíka, sodíka, fosforu, zinku, horčíka a železa. Okrem toho, že je
zdrojom hodnotných živín, kŕmenie púpavou posilňuje pečeň, obličky, čistí krv a navyše je
močopudná. Je to jediné prírodné diuretikum, ktoré neodčerpáva draslík z tela, pretože
rastlina ho má veľa (Birdová, 2004).
Kvôli problémom s tráviacou sústavou u koní bolo v minulých rokoch urobených
mnoho skúšok na používanie kvasiniek v kŕmení koní. Dnes je už známych okolo 2000
kmeňov a je dokázané, že rôzne kmene nemajú rovnaký účinok na činnosť mikroflóry.
U koní je hlavným miestom výskytu kvasiniek hrubé črevo. V hrubom čreve žijú miliardy
baktérií, kvasiniek a prvokov, ktoré štiepia čiastočky potravy a premieňajú ju na
využiteľnú energiu mikrobiálny proteín, vitamíny skupiny B a plyny. Dochádza tu hlavne
k fermentácii vlákniny, celulózy, nestrávených proteínov a sacharidov. Syntéza
bakteriálnych bielkovín a vitamínov je obmedzená hlavne vtedy, ak je koňom predkladané
veľké množstvo vysoko koncentrovaného krmiva alebo aj vplyvom stresu, ale aj vplyvom
vysokej záťaže. Tráviaci systém koňa je prispôsobený pre nepretržitý príjem krmiva a nie
je vhodný pre jednorazový príjem väčšieho množstva krmiva. Veľké dávky jadrových
krmív skŕmené v krátkom čase sa nestačia stráviť v tenkom čreve a prejdú ako sacharidy
do slepého a hrubého čreva. V tejto zadnej časti tráviacej sústavy môže rýchla fermentácia
sacharidov mikroorganizmami vyústiť do širokej škály zdravotných problémov ako koliky
a laminitídy, čo môže mať hlavne u športových koní za následok dlhodobé vyradenie
z tréningu. Aj podaním živých kvasiniek do kŕmnej dávky môžeme predísť výskytu kolík
a ďalších problémov, ktoré súvisia s vysokým prísunom energie hlavne u športových koní.
Prvou živou kvasinkou povolenou Európskou komisiou pre použitie v krmivách je Yea-
Sacc 1026. Doplnok živých kvasiniek ovplyvňuje mikrobiálnu populáciu slepého čreva,
zvyšuje ich celulotickú aktivitu, tlmí negatívne účinky a obmedzuje výskyt kolík.
Kvasinky majú stabilizačný vplyv na fermentáciu v hrubom čreve, čo umožňuje dodávať
potrebnú energiu skrmovaním vyšších dávok jadrových krmív obsahujúcich škrob, pričom
sa obmedzuje výskyt kolík a laminitíd. Športové kone tak majú väčšiu šancu si udržať
dobré zdravie a kondíciu (Sitárová, 2009b).
Stráviteľnosť krmiva je potom daná pomerom medzi živinami a balastnými
látkami: čím menej balastných látok, tým je krmivo stráviteľnejšie. Každý kôň má inú
potrebu živín. Záleží na tom, koľko váži, ako je starý, či rastie, je športovo využívaný, či
ide o gravidnú alebo dojčiacu kobylu a samozrejme záleží aj na jeho zdravotnom stave.
Všetky tieto potrebné údaje možno v dnešnej dobe vyčítať z krmivárskych tabuliek. Ak
odstránime z krmiva všetku vodu, zostane nám sušina, ktorá vlastne spôsobuje zaplnenie
žalúdka a vyvoláva pocit nasýtenia. Množstvo sušiny, ktoré kôň denne spotrebuje: dospelé
kone, ktoré nepracujú – 1,4% jeho telesnej hmotnosti, ťažko pracujúce a rastúce kone až
3,9 % jeho telesnej hmotnosti (Stachová, 2010).
4 Záver
Základ kŕmnej dávky koní by mali tvoriť objemové a jadrové krmivá. Napriek
tomu, že kone svojou anatomickou stavbou tráviacej sústavy patria medzi neprežúvavce,
základnú zložku v ich kŕmnej dávke tvoria práve objemové krmivá. Majú vysoký obsah
sušiny a sú hlavným zdrojom vlákniny. Pre kone najprirodzenejší zdroj živín predstavujú
trávne a ďatelinotrávne porasty. Ich variabilná hodnota je daná botanickým zložením,
vegetačnou fázou. Čím je vegetačné štádium vyššie, tým viacej dochádza k zvyšovaniu
obsahu vlákniny a znižovaniu obsahu dusíkatých látok. Vzhľadom k tomu, že tráviaca
sústava je menšia ako pri prežúvavcoch, je dobré kŕmiť kone tri krát denne. Horšie
stráviteľné krmivá podávajú večer, kedy má kôň najviac času na trávenie. Z jadrového
krmiva je pre kone typickým krmivom ovos, ktorý z kŕmnej dávky pre kone vytlačil
jačmeň. Ovos má priaznivé dietetické účinky. Vo forme šrotu je horšie využívaný, preto sa
skrmuje celý alebo miaganý.
Pri doplňovaní minerálnych látok sa vychádza v celkového obsahu minerálnych
látok v základnej kŕmnej dávke, pracovného alebo chovateľského zamerania koní. V
súčasnosti ponúka trh široký sortiment minerálnych a vitamínových doplnkov. Pre svoju
špecifickú vôňu je ich dobré pridávať do miešanky s ovsom či so zošrotovanými
jadrovými krmivami.
5 Zoznam použitej literatúry
BÍRO, D. et al. 2008. Výživa zvierat, 1. vydanie Nitra: SPU, 2008, 174 s. ISBN 978-80-
552-0070-5
BIRDOVÁ, J. 2004. Prirodzený chov koní, 1. vydanie Bratislava: Slovart, 2004, 206 s.
ISBN 80-7145-959-3
ČERMÁK, B. et al. 2002. Zásady krmení koní, 2. vydanie Praha: Ústav zemědělských a
potravinářských informácí, 2002, 34 s. ISBN 80-7271-124-5
EDWARDS, E.H.. 1992. Veľká Kniha o koňoch, Bratislava: Gemini, 1992, 240 s. ISBN
80-85265-34-4
Fyziologie koně. 2009 aktualizované 2009 [on line] [cit. 2010-04-03]. Dostupné na
<http:// www.konicialbrechtice.blog.cz/>.
GÁLIK, B. – BÍRO, D. – JURÁČEK, M. – ŠIMKO, M. – GYÖNGYOVÁ, E. 2009. The
Concentrations of Mineral Elements in Different Conserved Feeds. In Krmiva, vol. 51,
2009, p. 223-227.
Čím správne kŕmiť kone? MVDr. Stachová [on line] [cit. 2010-02-20]. Dostupné na
<http:// www.ifauna.cz />.
Čo je senáž? [on line] [cit. 2010-01-29]. Dostupné na <http:// www.zemedelske-
potreby.cz/>.
Čo je siláž? [on line] [cit. 2010-01-29]. Dostupné na <http:// www.zemedelske-
potreby.cz/>.
HORNIAKOVÁ, E. – GARLÍK, J. – GÁLIK, B. – TOČKA, I. 2010. Kŕmenie
neprežúvavcov, 3. vydanie Nitra: SPU, 2010, 177 s. ISBN 978-80-552-0351-5
HOLÚBEK, R. et al. 2007. Krmovinárstvo-manažment pestovania a využívania krmovín,
Nitra: SPU, 2007420 s. ISBN 978-80-8069-911-6
IRGANG, K. – LÜBKER, K. 2008. Pferdefütterung nach Maβ, Cadmos Verlag GmbH,
Schwarzenbek, 2008, 144 s., ISBN 10: 3861274507
LABUDA, J. et al. 1982. Výživa a kŕmenie hospodárskych zvierat, 1. vydanie Bratislava:
Príroda, 1982, 488 s.
ĽUDMOVÁ, M.. 2009. Ošetrovanie a výcvik koňa, Ružomberok: Vydavateľstvo Epos,
2009, 162 s. ISBN 978-80-89191-87-1
MLYNEK, J. – HALO, M.. 1999. Chov koní, 1. vydanie Nitra: Slovenský chov, 1999, 100
s. ISBN 80-968175-4-X
McBANEOVÁ, S. – DOUGLAS-COOPEROVÁ, H. 1997. Fakty o koňoch, Bratislava:
INA, 1997, 160 s. ISBN 80-8053-049-1
MEYER, H. - COENEN, M. 2003. Kŕmenie koní: Součastné trendy ve výživě, 1. vydanie :
Euromedia Group, k.s. – Ikar v Praze, 2003, 256 s. ISBN 80-249-0264-8
MODLIŃSKA D. 1994, Kone a žriebätá, 2. slov. vydanie: Bratislava: Slovart, 1994, 93 s.
ISBN 80-7145-374-9
PAJTÁŠ, M. - BÍRO, D. – ŠIMKO, M. 2001. Výživa prežúvavcov, 1. vydanie Nitra: SPU,
2001, 127 s. ISBN 80-7137-826-7
RAYMOND, J.G. 2007. Equine carbohydrate nutrition: implication for feeding
management and disease avoidance. In 5th Mid-Atlantic Nutrition Conference, University
of Maryland: Maryland, 2007, p. 154-161.
RAYMOND, J.G. 2007b. Perspectives on feeding athletic horses in the 21st Century. In
5th Mid-Atlantic Nutrition Conference, University of Maryland: Maryland, 2007, p. 17-24.
SITÁROVÁ, Z. 2009. Med, jablkový ocot a ľan ako prírodné prostriedky pre kone, In
Životný štýl a kôň, roč. III, 4/2009, s. 34-35
SITÁROVÁ, Z. - GÁLIK, B. - JURÁČEK, M. - ŠIMKO, M. 2009. Možnosti skrmovania
siláží pre kone In Jezdectví 9/2009, s. 68-69
SITÁROVÁ Z. 2009. Používanie živých kvasiniek vo výžive koní. In Životný štýl a kôň,
roč. III, 11/2009, s. 44
Správna senáž pro kone [on line] [cit. 2010-01-29]. Dostupné na <http://
www.zemedelske-potreby.cz/>.
VESELÝ, J. 1948. Čo má vedieť každý chovateľ koní, Bratislava 1948, 78 s.
Výživa a kŕmení koní [on line] [cit. 2010-03-15]. Dostupné na
<http://www.jezdectvi.ic.cz/>.
VOGEL, C. 1996. Ja kôň, 1 vyd. Bratislava: Cesty 1996, 192 s. ISBN 80-7181-137-8
YASHIKI, K. – KUSUNOSE, R. – TAGAKI, S. 1995. Diurnal variations of blood
constituents in young Thoroughbred horses. In Journal of Equine Science , vol. 6, 1995,
p. 91-97.
ZEMAN, L. et al. 1995. Potřeba živin a výživná hodnota krmiv pro kone. 1. vyd. 1995,
Pohořelice: VUŽV, 85 s.