SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA V TRNAVE
KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU
APLIKÁCIA CONTROLLINGU V LOGISTIKE
Projekt doktorandskej dizertačnej práce
Meno: Ing. Helena Vidová Rok: 2002 Školiteľ: Prof. Ing. Alexander Linczényi, CSc.
Obsah 1 ÚVOD ........................................................................................................................... 3
2 POJEM A CELKOVÁ FILOZOFIA CONTROLLINGU ...................................... 6 2.1 HISTÓRIA CONTROLLINGU ...................................................................................... 6 2.2 DEFINÍCIA CONTROLLINGU ..................................................................................... 7 2.3 VZÁJOMNÁ PREVIAZANOSŤ MANAŽMENTU A CONTROLLINGU.............................. 10
3 CONTROLLING V LOGISTIKE ........................................................................... 13 3.1 POSLANIE CONTROLLINGU V LOGISTIKE ............................................................... 13 3.2 POSTUPNOSŤ KROKOV PROCESU REALIZÁCIE CONTROLLINGU LOGISTIKY............ 15 3.3 SLEDOVANIE LOGISTICKÝCH NÁKLADOV A VÝKONOV.......................................... 17
3.3.1 Klasifikácia logistických nákladov .............................................................. 18
4 NÁSTROJE UPLATŇOVANÉ V RÁMCI CONTROLLINGU LOGISTIKY... 20 4.1 SÚSTAVA UKAZOVATEĽOV LOGISTIKY.................................................................. 20 4.2 KALKULÁCIA LOGISTICKÝCH NÁKLADOV............................................................. 22
4.2.1 Druhy kalkulácií .......................................................................................... 24 4.2.2 Metódy kalkulovania nákladov.................................................................... 27
4.3 LOGISTICKÉ ROZPOČTY ........................................................................................ 31 4.3.1 Druhy rozpočtov .......................................................................................... 32 4.3.2 Metódy rozpočtovania ................................................................................. 33
4.4 PODNIKOVÉ ÚČTOVNÍCTVO AKO NÁSTROJ PODPORY LOGISTICKÉHO CONTROLLINGU .................................................................................................... 35
4.5 REPORTING V LOGISTICKOM SYSTÉME.................................................................. 36
5 ENVIRONMENTÁLNE ORIENTOVANÉ LOGISTICKÉ REŤAZCE ............. 38
6 ZÁVER ....................................................................................................................... 42
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
CIELE A TÉZY DOKTORANDSKEJ PRÁCE
PRÍLOHY
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
3
1 ÚVOD
Pôsobenie nových technológií na trhu a neustále rastúce množstvá informácií sú prvky,
ktoré ovplyvňujú situáciu mnohých organizácií až do takej miery, že práve v oblasti
riadenia vzhľadom k minulosti, dochádza k výrazným posunom podnikových priorít
a cieľov.
Podnikateľské jednotky už nestavajú svoju existenciu iba na náhodnom a neplánovanom
úspechu, pretože nepoznajú podmienky jeho dosiahnutia a nemôžu takýto spôsob
správania regulovať, skôr naopak, snažia sa popri primárnom a hlavnom cieli svojej
činnosti – dosahovaní zisku, orientovať aktivity tak, aby vytvárali jednotný systém
pravidiel, ktorý zabezpečí danému podniku trvalý a dlhodobý rozvoj [11]. Potreba
jednotného a účinného systému riadenia je o to výraznejšia, ak ide o organizáciu existujúcu
v “prehustenom priestore a čase“, kde práve táto prehustenosť môže viesť ku konfliktom a
konfrontáciám. Preto v snahe predchádzať, resp. zamedzovať vzniku takýchto situácií, je
dôležité vypracovať celopodnikovú koncepciu, ktorá by v sebe zastrešila nie len
definované ciele a reálne možnosti firmy ale aj efektívne fungujúci systém spätnej väzby,
ktorý by včas upozornil na slabé miesto a kompetentným poskytol vhodné informácie,
prispievajúce k vyriešeniu daného stavu. Nástroj, ktorý sa snaží o uplatnenie týchto krokov
v riadení je práve controlling.
Controlling je vo všeobecnosti prvok, ktorého podstatou je skvalitnenie riadenia podniku
na základe evidencie a hodnotenia všetkých jeho ekonomických udalostí. Zastrešuje v sebe
systematické plánovanie, účinnú kontrolu a priebežné riadenie jednotlivých procesov, na
základe čoho sa zlepšujú podmienky pre rozhodovanie zodpovedných pracovníkov
a znižuje sa miera ich neistoty.
Je to systém, ktorým manažment získava potrebné informácie o dianí vo firme a pripravuje
analýzy pre jej riadenie [42]. Preto ho možno považovať za dôležitý podporný článok
v rámci procesu podnikového rozhodovania.
Controllingová koncepcia sa do nášho povedomia dostala zásluhou zahraničných firiem,
ktoré si už dávno uvedomili jeho dôležitosť a prínosy pre prehľadné riadenie. Z hľadiska
praxe slovenských podnikov je však niečím novým, hoci niektoré prvky a prístupy, ktoré
tento nástroj zastrešuje, používalo mnoho firiem aj v minulosti. Controlling sa však na tieto
prvky pozerá komplexne a v rámci svojej filozofie sa ich snaží zladiť do jedného
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
4
kompaktne fungujúceho celku. Keďže problematika controllingu tak v teórii ako aj v praxi
je vysoko aktuálna, v rámci svojho doktorandského štúdia som sa rozhodla zaoberať sa
otázkou aplikácie controllingu v logistike.
V projekte doktorandskej dizertačnej práce (PDDP) som si stanovila za svoj primárny cieľ
všeobecne vymedziť pojem controlling, popísať jeho základnú náplň, vysvetliť úlohy
a význam controllingu v rámci podnikovej logistiky a následne charakterizovať pojem
environmentálne orientovaný logistický reťazec. Aby som mohla obsiahnuť svoj hlavný
zámer, budem sa snažiť splniť tieto úlohy:
1) Popísať vznik a vývoj controllingu od minulosti až po súčasnosť.
2) Zhromaždiť niekoľko definícií controllingu popisujúcich z rôznych uhlov pohľadu jeho
podstatu a následne sformulovať vlastnú definíciu controllingu.
3) Vykresliť vzájomnú previazanosť controllingu s podnikovým manažmentom a zároveň
určiť ich vzájomné odlišnosti.
4) Definovať základné úlohy a pole pôsobnosti controllingu logistiky.
5) Charakterizovať jednotlivé nástroje uplatňované v controllingu logistiky.
6) Objasniť pojem environmentálne orientovaný logistický reťazec.
Postup spracovania PDDP vyplýva z charakteru stanovenia cieľa, ktorý je teoretický.
Tento cieľ je možné dosiahnuť iba systematickým spracovaním dostatočného množstva
poznatkov z oblasti controllingu. Ako zdroj poznatkov z tejto oblasti som si zvolila našu
a zahraničnú literatúru, články riešiteľov výskumnej úlohy VEGA – Environmentálne
orientovaný manažment, marketing a logistika strategických podnikateľských jednotiek,
svoje vlastné príspevky a internetové stránky, ktoré sú uvedené v zozname použitej
literatúry.
V úvode PDDP všeobecne popisujem situáciu v dnešných neustále meniacich sa
podnikateľských podmienkach a význam controllingu z hľadiska ich harmonizácie.
V prvej kapitole popisujem historický vývoj controllingu od jeho najstarších čias až po
súčasnosť, následne na to, objasňujem význam pojmu controlling prostredníctvom celého
radu definícií a taktiež svojej vlastnej. Súčasne s tým popisujem úzku previazanosť
controllingu s manažmentom podniku a vyvraciam totožnosť controllingu a kontroly.
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
5
V druhej kapitole poukazujem na dôležité miesto controllingu v rámci logistiky podniku,
popisujem úlohy controllerov logistiky a aj samotný priebeh controllingového procesu na
základe tzv. controllingového kruhu. Popri tom sa sústreďujem na oblasť záujmu
controllingu logistiky – na sledovanie logistických nákladov a výkonov.
V tretej kapitole analyzujem jednotlivé nástroje controllingu logistiky – sústavu
ukazovateľov logistiky, kalkulácie logistických nákladov, logistické rozpočty, podnikové
účtovníctvo, reporting a ich význam z hľadiska plnenia zámerov controllingu logistiky.
V štvrtej kapitole stručne charakterizujem pojem environmentálne orientovaný logistický
reťazec a popisujem niektoré činnosti, ktoré sú predpokladom plnenia jeho ekonomických
a environmentálnych cieľov.
V záverečnej časti PDDP určujem ciele a navrhujem tézy doktorandskej práce.
Projekt doktorandskej dizertačnej práce je súčasťou riešenej grantovej úlohy VEGA č.
1/9099/02: „ Environmentálne orientovaný manažment marketing a logistika strategických
podnikateľských jednotiek“.
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
6
2 POJEM A CELKOVÁ FILOZOFIA CONTROLLINGU
Mnoho výrobcov má problémy realizovať svoje výrobky na trhu a to nie len pre ich
úžitkové vlastnosti ale aj pre hodnotové parametre (výška nákladov). Preto sa častokrát
manažment toho - ktorého podniku ocitá v situácii, keď sa musí rozhodnúť či daný
výrobok vyrábať alebo nie, ktoré výrobky v danom období preferovať a pod. A práve pre
koordinovanie takýchto rozhodnutí potrebujú manažéri vhodné nástroje, ktorým
controlling nepochybne je, aby z obrovského množstva informácií mohli vybrať tie, ktoré
majú pre nich najväčšiu výpovednú hodnotu a uľahčili si tak rozhodovanie.
Vývoj controllingu do takej podoby ako ho poznáme dnes bol dlhý a zložitý. Prešiel
mnohými štádiami a náročnými premenami. Preto ak chceme porozumieť dnešnému
poslaniu controllingu, musíme sa pozrieť aj do jeho minulosti.
2.1 História controllingu
Controlling v súčasnom ponímaní má svoj pôvod v 19. storočí, no v rôznych podobách
existoval už dávno predtým. Označenie „controllour“ existovalo už v 15. storočí na
anglickom kráľovskom dvore pre vykonávateľa úloh, ktoré sa týkali preskúmavania
záznamov o vstupných a výstupných tovaroch a peniazoch. Vyjadrenie „contre-rôle“ bolo
používané vo francúzštine na označenie povolania v oblasti štátnej správy. Neskôr kongres
USA zákonom ustanovil úrady pre funkcie Controller, Auditor, Treasurer (pokladník),
Commisioner of Accountus, pričom controller mal dozerať na rovnováhu medzi štátnym
rozpočtom a využívaním štátnych výdavkov.
Úloha controllingu v takom zmysle ako je chápaná dnes vznikla v priebehu druhej
polovice 19. storočia v rámci rozvoja priemyslu v USA. V roku 1880 zriadila firma
Atchinson, Topeka & Santa Fee Railway System po prvý raz v podniku miesto controllera,
ktoré pozostávalo z povinností zapisovateľa a pokladníka a orientovalo sa na finančné
hospodárstvo.
Rozvoj myšlienky controllingu sa urýchlil v čase pred druhou svetovou vojnou a to
zásluhou nových úloh vyplývajúcich z depresie, v súvislosti so svetovou hospodárskou
krízou. Preto v roku 1931 vznikol Controller Institute of America, čím boli záujmy
controllerov zastrešené v rámci spoločnej organizácie.
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
7
Pôsobenie controllingu v prvopočiatkoch sa do veľkej miery obmedzilo na americké
podniky, až postupom času sa controlling začal presadzovať aj v Strednej Európe a to
najmä v Nemecku.
U nás sa koncepcia controllingu uplatňuje len niekoľko pár posledných rokov (po roku
1989) ale v dôsledku rozvoja trhovo – hospodárskych podmienok, prílevu zahraničného
kapitálu a s ním spojeného moderného know – how možno v blízkej budúcnosti očakávať
masívnejšie prenikanie aj do filozofie riadenia slovenských podnikov [2, 19].
2.2 Definícia controllingu
Ako som už v predchádzajúcej stati uviedla, pojem controlling prenikol do našej
terminológie z USA. Vzhľadom na ťažkosti s hľadaním vhodného ekvivalentu sa
v neanglicky hovoriacich krajinách neprekladá, podobne ako mnoho ďalších výrazov ako
sú marketing, cash-flow, hardware, software a pod. Základom tohto pojmu je anglické
slovo “to control“, ktorého preklad je nejednoznačný, pretože môže predstavovať až 50
rôznych významov ako napr.: viesť, riadiť, regulovať, spravovať, obsluhovať, ovládať,
kontrolovať ale aj výrazy ako kontrola, skúška, dozor, moc, vedenie, a pod. Preto sa výraz
controlling používa v celej škále odborných disciplín, ako napr. mechanika,
elektrotechnika, biológia, psychológia a samozrejme ekonomické vedy [8]. Veď ako
hovorí ekonóm Preissler, J. [40]: „Každý má vlastnú predstavu o tom, čo znamená
controlling alebo čo má znamenať, ale každý tým mieni niečo iné.“ Preto uvádzam
niekoľko definícií, snažiacich sa o vystihnutie podstaty controllingu z hľadiska jeho
využitia v podnikovom riadení.
Autori Mann, R. a Mayer, E. charakterizujú controlling takto [23, s. 15] „Controlling je
systém, ktorý napomáha dosiahnutiu podnikových cieľov, zabraňuje prekvapeniam a v čas
rozsvecuje červenú, keď sa objavuje nebezpečenstvo, vyžadujúce prijať v riadení príslušné
opatrenia.”
„Controlling je projekt, pri ktorom sme prírode pozerali cez rameno: slúžiaci k udržaniu
žiaduceho stavu (napr. teploty, vlhkosti, zásobovania energiou atď. v prírode, alebo zisku,
výnosu, produktivity atď. v hospodárstve), projekt, ktorý v pravidelných odstupoch
porovnávame s dosiahnutým skutočným stavom, aby sme zistili, či sú nutné v oblasti
riadenia zásahy, ktorým možno žiadúci stav udržať resp. dosiahnuť.”
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
8
„Žiadúci stav v podniku je v podnikovom plánovaní, skutočný stav poznáme z nášho
priebežného výkazníctva. Porovnanie plánovaného stavu so skutočnosťou je preto srdcom
systému controllingu. Plán ako výraz nášho žiadúceho stavu, ako obraz toho čo chceme
a skutočný stav ako číselne merateľný výsledok nášho jednania, ako zobrazenie toho, čo
môžeme. Porovnanie plánu a skutočnosti, vzájomné porovnanie chceného a možného za
účelom v možnom sa zlepšiť a v chcenom zostať pri zemi.“
Význam controllingu, ako prvku podporujúceho koncepciu riadenia podniku vykresľuje
Kalafutová, Ľ nasledovne [16, s. 1]: „Controlling je koncepcia riadenia, pomocou ktorej
možno ovládnuť podnik do takej miery, aby v budúcnosti pružnejšie reagoval na meniace
sa podmienky a to tak na možné vnútorné problémy ako aj vonkajšie aspekty ohrozujúce
chod podniku.”
Na druhej strane Stiegler, H. popisuje controlling ako podsystém skladajúci sa z
jednotlivých činností, zabezpečujúcich dosiahnutie primárneho cieľa podniku [28, s. 10]:
„Controlling znamená také usmernenie podnikového diania, ktoré je zamerané na
dodržiavanie a dosiahnutie podnikateľského zámeru – najmä na dosiahnutie zisku. To
znamená, že zahŕňa nasledovné prvky činností:
• stanovenie cieľov,
• prognózy,
• plánovanie,
• porovnávanie plánu a skutočnosti,
• analýzu odchýlok,
• opatrenia na odstránenie odchýlok,
• stanovenie nových cieľov.
Podrobnejšiu charakteristiku controllingu udal v roku 1962 samotný Controller Institute of
America, ktorý odborne zastrešoval oblasť controllingu [41]: „Controlling je súbor
nasledovných úloh: plánovanie, spravodajstvo o odchýlkach skutočnosti oproti plánu,
poradenstvo pre všetky plánovacie miesta, daňové záležitosti, výkazníctvo pre štátne
orgány, interné kontroly a revízie, poisťovacie záležitosti, analýza hospodárskeho,
sociálneho a spoločenského vývoja.
Význam controllingu ako cieľovo orientovaného nástroja popisuje aj nasledovná definícia
[42]:„Controlling je koncept, ktorý pomáha udržať podnik v správnom smere aj
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
9
v turbulentnej dobe. Stará sa o to, aby boli dosiahnuté stanovené ciele. Vytvára istotu
cieľa, jeho transparentnosť a udáva podnikovo-hospodársku orientáciu. „Controlling je
systém, ktorým manažment získava potrebné informácie z celej firmy a pripravuje analýzy
pre jej riadenie.”
Popri prínose controllingu ako podporného článku riadenia je potrebné vyzdvihnúť jeho
informačnú funkciu práve pre oblasť rozhodovania, o ktorej hovorí Preissler, P., keď tvrdí
že [40]: „Controlling je nástroj riadenia presahujúci celý rad funkcií, podporuje podnikový
proces rozhodovania a riadenia prostredníctvom cieľovo orientovaného spracovania
informácií.“
Podobne vyzdvihuje informačnú stránku aj Freiberg, F, ktorý však pripisuje dôležitosť aj
ďalším funkciám riadenia, pretože podľa neho [12, s. 6]: „Controlling je špecifická
koncepcia podnikového riadenia založená na komplexnom informačnom a organizačnom
zabezpečení plánov, cieľov a samotného kontrolného procesu.“
Na základe celého radu definícií a úvah o podstate a poslaní controllingu som následne
vypracovala v rámci PDDP vlastnú pracovnú definíciu controllingu.
Controlling predstavuje taký prvok riadenia podniku, ktorý na základe porovnania plán –
skutočnosť umožňuje identifikovať chyby, nedostatky a prostredníctvom svojich nástrojov
a metód korigovať vývoj podnikových procesov smerom k prevencii nežiadúcich stavov
a k zabezpečeniu efektívneho chodu organizácie.
Kvalitný controlling je zameraný na realizáciu kooperatívneho štýlu riadenia, čo
neznamená použitie čisto „rutinných“ prác v riadení, ale prostredníctvom informácií
upozorniť na “úzke miesto“, ktoré bráni dosiahnutiu stanoveného cieľa. To si od
controllerov žiada poznať podnik ako celok a zároveň odhaľovať špecifiká jednotlivých
útvarov. Controlling pripravuje informácie pre riešenie plánovacích, implementačných ale
aj kontrolných úloh a preto ho považujeme za podsystém riadenia podniku (viď. obr. 1).
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
Obr 1: Postavenie controllingu v systéme riadenia podniku [11]
2.3 Vzájomná previazanosť manažmentu a controllingu
V dnešnej búrlivej dobe musia vedúci pracovníci zvládnuť riadenie podniku často na
základe neúplných informácií a pod enormným tlakom. Preto podpora systému
doplňujúceho riadenie podniku vyplýva z vlastností tohto systému a z aktuálnych
požiadaviek na jeho riadenie. Podnikom vyvolaná potreba controllingu je dôsledkom
rozmanitosti, dynamiky okolia a potreby jeho harmonizácie. To si vyžaduje aby controlling
spĺňal svoje poslanie ako nástroj [40]:
orientovaný na ciele,
zameraný na slabé miesta,
zameraný na aktivity,
orientovaný na neustály rozvoj analytických procesov v dôsledku permanentného
porovnávania plánu a skutočnosti,
orientovaný na budúcnosť, jeho záujem o minulosť má význam len do tej miery, pokiaľ
môže minulý vývoj ovplyvniť budúci,
nepridŕžajúci sa kontrolného mechanizmu, ktorý porovnáva plán a skutočnosť do tej
miery, že vytvára systém zúčtovania a posudzovania orientovaný na minulosť ale
naopak, snaží sa získať impulzy pre budúcnosť, t.j. ide o spôsob, ktorý Mann, R. 10
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
pomenoval myslením dopredu (feed - forward) a o ktorom hovorí, že [28]: „Podnik
nežije zo správneho plánovania ale z nesprávneho. Sú to odchýlky, ktoré nútia
riadiaceho pracovníka uskutočňovať prieskum, viesť jednania a hľadať protiopatrenia.
Tak vzniká opačný názor na chyby, t. j. v popredí nášho záujmy už nestojí vinník a to
čo bolo urobené zle ale analytický proces, ktorý je možný len vďaka odchýlkam.“
Controlling je teda úzko prepojený z podnikovým riadením ale napriek tomu ho s riadením
stotožňovať nemožno. Preto je mojou snahou oba tieto pojmy od seba odlíšiť aj za pomoci
nasledovného grafického popisu (viď. obr. 2).
Obr. 2: Stupne controllingu a ich previazanosť s manažmentom [11]
Prvý a základný stupeň controllingu sa spája s účtovníctvom a jeho poslaním je
zaznamenávať dosiahnutú skutočnosť. V tomto štádiu je dôležité aby účtovníctvo za
spoluúčasti reportingu presne evidovalo všetky informácie a údaje nevyhnutné pre riadenie
a tak sprehľadnilo a uľahčilo proces rozhodovania. Keďže je účtovníctvo orientované na
súčasnosť a minulosť a controlling zasa na budúcnosť, stalo sa vhodným pomocníkom
controllingu. Posun od účtovníctva ku controllingu predstavoval podstatnú zmenu
ekonomického myslenia.
Druhý stupeň sa orientuje na porovnávanie a sledovanie odchýlok od plánu, t. j. od
prijatých podnikových cieľov. V porovnaní s kontrolou, controlling objavené zmeny nie
len eviduje, hodnotí ale navrhuje aj zmeny a zlepšenia. Práve tu sa prejavuje úloha
controllingu ako navigátora.
Tretí stupeň controllingu uzatvára okruh controllingu zameraný na podporu riadenia
podniku, pričom ide o všestrannú kontrolu riadenia prostredníctvom plánovacích,
11
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
kontrolných, hodnotiacich a korigujúcich informácií. Preto sa nevyhnutnou súčasťou
controllingu stáva kvalitne fungujúci informačný systém.
Rozdielnosť medzi manažmentom a controllingom spočíva v tom, že manažment
rozhoduje, má zodpovednosť. Controlling inšpiruje, hodnotí, analyzuje, kontroluje a dáva
odporúčania, controlling je považovaný za vysokokvalifikované poradenstvo manažérov
[11].
Controlling teda nemožno zamieňať s riadením ani s kontrolou, ako sa to bežne v praxi
stáva. Kontrola sama o sebe nepredstavuje žiadnu zmenu v systéme riadenia aj keď na
druhej strane je nevyhnutná pre splnenie úloh controllingu (viď. príloha č. 1) a okrem toho
je významnou funkciou riadenia. Principiálny rozdiel medzi controllingom a bežnou
podnikovou kontrolou uvediem na tejto jednoduchej schéme (viď. obr. 3) a na následnom
príklade.
Ľahko sa môže stať, že za daždivého počasia zídeme autom z vozovky až do poľa, pri tom
narazíme o niekoľko stromov. Vtedy nám fungovala kontrola ale nie controlling. Pochopili
sme spätne čo sa stalo ale auto sme neovládli. Keby fungoval controlling nedošlo by
k tomu, pretože by pri riadení bola prispôsobená rýchlosť a spôsob jazdy danému stavu
vozovky. Controlling je teda spôsob riadenia zameraný na predvídanie a vďaka
predvídavosti nás vedie v jednotnom kurze k cieľu [4].
Obr. 3: Kontrola verzus controlling [11]
12
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
3 CONTROLLING V LOGISTIKE
Existuje niekoľko spôsobov ako sa na controlling možno pozerať a to či už z pohľadu času
(strategický a operatívny controlling), z pohľadu predmetu riadenia (vnútropodnikový
napomáhajúci riadeniu zisku, finančný venujúci sa likvidite a udržiavaniu platobnej
schopnosti, investičný controlling zamerajúci sa na rentabilitu a návratnosť investícií) ale
aj z hľadiska špecifických problémov jednotlivých podnikových oblastí ako sú napr.
controlling výroby, marketingu, personálny controlling či controlling logistiky (viď.obr.4).
Obr. 4: Štruktúra podnikového controllingu [11]
3.1 Poslanie controllingu v logistike
Úlohou controllingu logistiky je vykonávať permanentnú kontrolu hospodárnosti
prostredníctvom porovnávania plánu a realizovaných činností s následným stanovením
odchýlok a vhodne definovaných opatrení, ktoré umožnia promptne reagovať na možné
negatívne javy v činnosti firmy a tzv. „myslením dopredu“ neustále v pozitívnom slova
zmysle ovplyvňovať chod organizácie tak, aby mohla bezporuchovo plniť svoje poslanie.
Zmyslom controllingu logistiky je teda cieľové plánovanie, kontrolovanie a koordinovanie
jednotlivých čiastkových úsekov logistického systému podniku.
13
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
14
Ťažisko controllingu logistiky teda tkvie v zabezpečovaní [26, 27]:
• kontroly hospodárnosti, na základe porovnávania plánu a skutočnosti so zreteľom na
definované a dosiahnuté náklady a výnosy,
• riešenia koordinačných problémov, ktorých rozsah, zložitosť a náročnosť neustále
stúpa,
• získavania, analýzy, spracovania a poskytovania informácií pre potreby rozhodovania
a to tak v strategickej ako aj operatívnej oblasti a prispievať tak k dosiahnutiu
optimálnych výsledkov.
Konkrétna oblasť logistického controllingu je ovplyvnená odborným zameraním príslušnej
činnosti, sledovanou politikou podniku a z toho prameniacich faktorov úspechu danej
organizácie. S podnikovým rozhodovaním sú potom spojené zámery týkajúce sa kapacít,
výkonov služieb, rozpočtov a nákladov, ktoré sú optimalizované práve controllingom
logistiky [26, 27].
Úlohy controllerov logistiky sa potom vzťahujú na formovanie informačnej stránky
controllingu, na spoluvytváranie logistických plánov a realizáciu logistickej kontroly, čo
možno zhrnúť do nasledovných okruhov činností [5, 27]:
a) Vytvorenie a zabezpečovanie informačnej stránky controllingu logistiky:
• vývoj a projektovanie logistického informačného systému,
• analýza a interpretácia existujúcich informácií z pohľadu logistických cieľov,
• zosúladenie informačných potrieb a vstupných informácií z pohľadu logistického
systému,
• sprostredkovanie informácií jednotlivým funkčným útvarom logistiky, ostatným
útvarom podniku a ďalším externým užívateľom.
b) Vplyv na tvorbu logistického plánu:
• vytvorenie jednotného systému logistického plánovania,
• spracovanie analýz pre stanovenie cieľov logistiky,
• koordinácia procesu tvorby cieľov v oblasti podnikovej logistiky,
• preverenie základných charakteristík plánu z hľadiska zhody s danými cieľmi,
• vypracovanie optimálnych logistických plánov,
• vývoj metód logistického plánovania.
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
15
c) Realizácia kontroly logistického systému:
• zistenie skutočného stavu ukazovateľov,
• určenie stupňa dosiahnutia cieľa (porovnaním plánu a skutočnosti, porovnaním úsekov
logistického reťazca, časovým porovnaním a pod.),
• analýza príčin odchýlok,
• vypracovanie návrhov na nápravné opatrenia,
• porovnanie vlastných ukazovateľov s ukazovateľmi iných podnikov.
3.2 Postupnosť krokov procesu realizácie controllingu logistiky
Na to aby controlling v logistike efektívne plnil svoje poslanie musí byť pri jeho realizácii
zachovaná nasledovná postupnosť (viď. obr. 5) [25, 27, 32]:
a) stanovenie logistických cieľov – ako východisko controllingu logistiky. Na to aby
zadané ciele vyhovovali požiadavkám controllingu logistiky musia byť príslušné ciele
kvantitatívne, operatívne, reálne a musia byť stanovené s ohľadom na:
• veľkosť a zameranie cieľa t. j. obsah cieľa,
• konečnú hodnotu vrátane tolerancií t. j. rozsah cieľa,
• časový horizont,
b) zistenie skutočnosti – jedná sa o požiadavky controllingu logistiky vzťahujúcej sa na
zistenie reálnej situácie vzhľadom na:
• vymedzený rozsah (najväčšia a najmenšia hodnota),
• určenie správnych ukazovateľov a nameraných hodnôt,
• určenie metódy merania,
c) analýza odchýlok: Odchýlky medzi plánovanými a skutočnými logistickými
hodnotami sa analyzujú iba vtedy, ak sú prekročené tolerančné hranice. Dôležitou
úlohou v tejto fáze je zistiť a interpretovať vlastné príčiny vzniknutých odchýlok.
Výsledkom tejto analýzy sú potom informácie, ktoré umožnia zvoliť správne opatrenia,
o ktorých prijatí resp. neprijatí rozhoduje príslušný riadiaci stupeň,
d) plánovanie opatrení – pri definovaní nápravných opatrení je nutné vychádzať
z nasledovných zásad:
• žiadne opatrenie nesmie byť stanovené bez cieľa a žiadny cieľ bez opatrenia,
• opatrenie sa musí vzťahovať na konkrétnu príčinu,
• musí byť stanovené ťažisko úloh príslušných plánovaných opatrení,
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
• je nevyhnutné určiť zodpovednú osobu za realizáciu nápravných opatrení a stanoviť
termín vzhľadom ku ktorému je potrebné dané opatrenie realizovať,
• je dôležité posúdiť vhodnosť opatrení z hľadiska očakávaných nákladov,
e) stanovenie nových ukazovateľov plánu - ak opatrenia priniesli pozitívny výsledok,
možno pristúpiť ku komplexnej zmene plánu, pričom východiskom sú efekty
realizovaných opatrení. Nové plánované hodnoty musia byť znova zabezpečené jasným
definovaním cieľa.
f) informácie o výsledkoch - obsahujú správu pre rozhodujúceho sa, o tom, do akej
miery bol cieľ splnený. Pritom je ale treba určiť:
• časový termín a obdobie,
• stupeň podrobnosti správy,
• formu znázornenia.
Úroveň dosiahnutia cieľa zadaného nositeľom je potom podkladom pre návrhy na
eventuálne žiadúce zmeny cieľa, čím sa dosiahne predpokladané uplatnenie princípov
controllingu v riadení firmy a aj samotné uzavretie controllingového kruhu.
Obr. 5: Controllingový kruh [25]
16
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
17
3.3 Sledovanie logistických nákladov a výkonov
S rastúcou deľbou práce stúpa podiel logistických nákladov na celkových nákladoch
podniku. Takmer všetky rozhodnutia o výrobkoch a výrobe ako takej určitým spôsobom
ovplyvňujú logistické procesy a tým viac alebo menej vplývajú aj na logistické náklady
a výkony. Aby bolo možné pri rozhodovaní vopred odhadnúť dôsledky jednotlivých
návrhov, je potrebné mať k dispozícii príslušné nákladové a výkonové informácie, ktorých
však v podnikoch býva značný nedostatok [15].
V súčasn0osti nie je celkom jasné ktoré zložky nákladov sa započítavajú práve do
logistických nákladov, pretože celý rad logistických nákladových položiek sa vykazuje
v rámci režijných nákladov spoločne s nákladmi iných druhov. Tieto položky sa dajú často
len ťažko zistiť a tak vzniká nebezpečenstvo chybných rozhodnutí.
Okrem logistických nákladov je nutné poznať aj logistické výkony zodpovedajúce týmto
nákladom preto z hľadiska riadenia majú pre podnik väčší význam ukazovatele
vyjadrujúce vzájomný vzťah nákladov a výkonov (napr. podiel logistických nákladov na
jednotku výkonu).
Lepšie informácie o veľkosti logistických nákladov a výkonov v rámci jednotlivých
logistických procesov ponúkajú rôzne možnosti racionalizácie, ktoré by inak zostali bez
povšimnutia. Informácie o logistických nákladoch a výkonoch sa zhromažďujú za účelom
[15, 40]:
• strategického rozhodnutia o logistickej koncepcii podniku (význam logistiky v rámci
dosahovaných ekonomických výsledkov),
• strategického a operatívneho rozhodovania v rámci logistickej koncepcie podniku
(podklady a kontrola pre logistické rozhodnutia, kalkulácia podielu logistických
nákladov výrobkov).
Podstatným krokom v procese sledovania a evidencie logistických nákladov je teda
definovanie toho, ktoré náklady podnikových procesov budú započítané do logistických
nákladov a určenie miesta styku s ostatnými úsekmi (obstarávaním, výrobou, odbytom
a pod.). Po stanovení uvažovaných procesov je nutné vybrať vhodné veličiny pre
vyjadrenie logistických výkonov. Výkony by mali byť ľahko evidovateľné pričom pomer
nákladov k výkonom musí byť výstižne interpretovateľný.
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
18
Pri návrhu a evidencii logistických nákladov a výkonov je treba dôsledne zvážiť špecifické
podmienky podniku. Pretože rozsah zahrnutých procesov silno ovplyvňuje veľkosť
vykazovaných logistických nákladov a ich podiel na celkových nákladoch podniku a preto
aj v rámci porovnávania logistických nákladov medzi podnikmi (o to skôr v rámci firiem
s rôznym zameraním) je nutná opatrnosť.
3.3.1 Klasifikácia logistických nákladov
Vymedzenie logistických nákladov predstavuje ich ohraničenie od iných nákladov, ktoré
v podniku vznikajú. Kategória logistických nákladov zastrešuje skupinu takých nákladov,
ktoré sa pri zmenách hodnôt určitých ovplyvňujúcich veličín správajú rovnakým
spôsobom. Poznanie podrobnej štruktúry nákladov umožňuje analýzu vplyvu zmeny
rôznych činiteľov na logistické náklady a výkony.
Logistické náklady je účelne spájať do kategórií, aby samotný sledovaný počet
nákladových druhov nebol príliš veľký (viď. príloha č. 2) [5, 34]. Medzi hlavné skupiny
logistických nákladov patria:
Variabilné náklady nazývané tiež logistickými nákladmi na výkon, sú vyvolané
bezprostredným vykonávaním logistickým výkonov, najmä spotrebou určitých výrobných
faktorov (napr. pohonných hmôt, konzervačných materiálov, energie) [11].
Fixné náklady nazývané tiež logistické náklady na pohotovosť (disponibilitu) vznikajú
použitím logistických kapacít. Nemenia svoju veľkosť bezprostredne s počtom
poskytnutých logistických výkonov, sú vyvolané prípravou a držaním kapacít
v pohotovosti (pracovníkov, dopravných a manipulačných prostriedkov, budov skladu).
Základné kategórie logistických nákladov sa ďalej členia. V rámci variabilných nákladov
napr. podľa závislosti od prepravnej vzdialenosti, doby prípravy, prepravného množstva,
veľkosti zásoby alebo doby skladovania. Fixné náklady možno rozlišovať podľa časovej
disponovateľnosti (za aký čas môže dôjsť k zväčšeniu resp. zmenšeniu kapacity daného
druhu), podľa závislosti na výkone (absolútne fixné alebo meniace sa po skokoch
v závislosti od objemu výroby). Samotná štrukturalizácia nákladových druhov je
podmienená predchádzajúcou podrobnou analýzou reálnych logistických procesov [11,33].
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
19
Poznanie nákladov na jednotlivé logistické činnosti má niekoľko prínosov [11, 40]:
• zviditeľnia sa nákladové položky, ktoré boli doposiaľ utopené v režijných nákladoch,
• poznanie nákladov na určitý logistický výkon je dôležitým predpokladom pre prijatie
predložených rozhodnutí,
• plánovanie logistických nákladov a ich kontrola vytvára nákladové povedomie
príslušného vedúceho logistického útvaru.
Obe veličiny a to tak výkony ako aj náklady je potrebné sledovať ako celok, pretože
náklady jednotlivých oblastí medzi sebou navzájom súvisia, podmieňujú sa a snahou
controllera je minimalizovať celkové náklady celého logistického reťazca. Napríklad
zníženie nákladov v jednej oblasti napr. nákladov na prepravu môže vyvolať zvýšenie
nákladov na udržiavanie zásob a to z dôvodu pokrytia dlhšej doby prepravy alebo
zabezpečenia sa z dôvodu nespoľahlivosti prepravy. Preto je dôležité chápať vzájomné
nákladové väzby a ich vplyv na situáciu vo firme komplexne [22].
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
4 NÁSTROJE UPLATŇOVANÉ V RÁMCI CONTROLLINGU LOGISTIKY
Na zabezpečenie cieľov a úloh controllingu logistiky je potrebné oprieť sa o skupinu
nástrojov, ktoré budú plniť jeho poslanie. Medzi tieto nástroje patria: sústava logistických
ukazovateľov, kalkulácie logistických nákladov, logistické rozpočty, údaje z podnikového
účtovníctva a reporting (viď. obr. 6). Nástroje controllingu logistiky poskytujú dôležité
informácie o logistických nákladoch a výnosoch v priebehu ich reálneho toku a tvoria tak
základ logistického informačného systému, nevyhnutného pre prehľadné podnikové
riadenie.
Obr. 6: Nástroje controllingu
4.1 Sústava ukazovateľov logistiky
Účelom ukazovateľov logistiky je informačná analýza, pretože ich pomocou sa ozrejmia
určité vzťahy a vyhodnotením a porovnaním určitých veličín sa včas zistia odchýlky
a diagnostikujú sa ich príčiny. Takto sa analyzujú napr. náklady, výška zásob, doba obratu
zásob a pod. Ďalším dôvodom využitia ukazovateľov je to, že práve ony predstavujú ciele
v logistickom systéme. Odvodením hodnôt ukazovateľov od ukazovateľa vyjadrujúceho
cieľ v systéme vzniká sústava ukazovateľov. Pre logistiku z toho vyplýva, že je potrebné
nájsť vhodné veličiny, ktoré budú predstavovať jednotlivé cieľové hodnoty.
Základným vstupom pre návrh používaných ukazovateľov je [20, 25]:
• rozsah logistických úloh, ktoré sa majú splniť,
• počet a kapacita nositeľov týchto úloh,
• časové obdobie sledovania vznikajúcich logistických nákladov.
20
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
21
Pre oblasť logistiky bolo potrebné navrhnúť veľa ukazovateľov, napr. doba obratu
v rôznych skladoch, rôzne druhy logistických nákladov, stupeň poskytovaných služieb,
stupeň využitia kapacít a pod. Hlavný problém pri stanovení ukazovateľov však spočíva
v ich výbere, preto pre zabezpečenie spoľahlivej analýzy a cieľovej orientácie je potrebné
venovať veľkú pozornosť výberu primeraných ukazovateľov.
Všeobecne tak ako hodnotíme celkovú finančnú situáciu firmy na základe celej škály
ukazovateľov, počnúc od ukazovateľov likvidity, aktivity, zadĺženosti a rentability, tak aj
oblasť logistiky je charakterizovaná sústavou vlastných ukazovateľov [24, 27], z ktorej
uvediem nasledovnú časť [5]:
Celkové centrálne ukazovatele pre oblasť logistiky:
Celkový obrat zásob: obrat
––––––––––––––––––– . 100
objem zásob na sklade
Logistické náklady na jednotku obratu: celkové logistické náklady
–––––––––––––––––––––– . 100
obrat
Celkový stupeň pripravenosti dodávok: počet požiadaviek vyexpedovaných v termíne
––––––––––––––––––––––––––––––––––––– . 100
celkový počet požiadaviek
Ukazovatele pre oblasť materiálového hospodárstva:
Priemerný čas príjmu tovaru: celkový čas príjmu
––––––––––––––––––––––––––––––––– . 100
počet prichádzajúcich zásielok za mesiac
Náklady na prichádzajúcu zásielku: celkové náklady na preberanie tovaru
––––––––––––––––––––––––––––––––– . 100
počet prichádzajúcich zásielok za mesiac
Zdržanie na vstupnej kontrole: Zdržanie na položku x Skúšanie položky z dodacieho listu
Náklady na jednu manipuláciu na sklade:
personálne a skladovacie náklady
–––––––––––––––––––––––––––– . 100
počet príjmov a výdajov v sklade
Stupeň vyťaženosti skladu:
efektívne vyťaženie skladu
–––––––––––––––––––––––––––––––––––– . 100
maximálne možné vyťaženie kapacít skladu
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
22
Dopravné náklady na zákazku:
celkové dopravné náklady
–––––––––––––––––––––––––––––––– . 100
počet vybavených dopravných zákaziek
Ukazovatele výrobnej logistiky:
Obrat hotových výrobkov: objem výstupu hotových výrobkov zo skladu
––––––––––––––––––––––––––––––––––––– . 100
objem zásob na sklade
Stupeň pripravenosti zákaziek: počet zákaziek expedovaných v termíne
–––––––––––––––––––––––––––––––––– . 100
celkový počet vyexpedovaných zákaziek
Ukazovatele controllingu logistiky umožňujú sledovať potrebu času, náklady na výrobu, na
zákazku na logistický výkon a okrem toho sú orientované aj na plnenie týchto cieľov [27]:
• jednoznačné zadávanie cieľov pre oblasť logistiky a jej jednotlivých častí,
• včasná analýza odchýlok, príležitostí a rizík,
• systematické hľadanie slabých miest a ich príčiny vzniku,
• odhaľovanie možných potenciálov racionalizácie,
• jasné a zrozumiteľné meranie výsledkov logistiky a jej jednotlivých čiastkových
úsekov,
• posúdenie výkonov pracovných síl v logistike,
• pomoc pri plnení logistických rutinných úloh.
Pretože logistika je kvantitatívne orientovaná vedná disciplína, použitie ukazovateľov na
analýzu a na stanovenie cieľov logistiky je potrebné. Mimo toho je podstatné aby ich výber
a použitie zodpovedalo individuálnym potrebám organizácie. Veď faktory ako sú veľkosť
podniku, jeho materiálová náročnosť alebo kvalifikačná štruktúra pracovníkov, kladú
rozdielne požiadavky na systém logistických ukazovateľov tej-ktorej firmy. Vypracovanie
konkrétnej sústavy ukazovateľov prispôsobených podmienkam danej organizácie môže
znamenať redukovanie počtu už navrhnutých ukazovateľov alebo naopak zavedenie
nových [27].
4.2 Kalkulácia logistických nákladov
Kalkulácie v podmienkach trhového hospodárstva sú považované za dôležitý nástroj
riadenia hospodárnosti, kvality a rentability jednotlivých logistických výkonov a investícií
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
23
potrebných na ich uskutočnenie. Majú veľký význam pri stanovení nákladovej stánky úloh
logistiky, ich kontrole a vyhodnocovaní podniku ako celku.
Kalkulačný systém tvoria jednotlivé druhy kalkulácií vlastných nákladov a kalkulačné
metódy. Pre správne rozhodnutie v procese riadenia logistiky je nevyhnutné zvoliť si
adekvátny druh kalkulácie a kalkulačnú metódu (viď. tab.1 ).
Tab. 1: Kalkulačný systém [21]
KALKULAČNÝ SYSTÉM
DRUHY KALKULÁCIÍ METÓDY KALKULOVANIA
1. Z hľadiska času (funkcií): a) predbežná: • prepočtová, • plánovaná, • operatívna. b) výsledná (dodatočná).
2. Z hľadiska štruktúry nákladov: • priebežná, • postupná.
3. Z hľadiska spôsobu zostavovania: • kalkulácia úplných nákladov
(absorbčná), • kalkulácia variabilných (neúplných)
nákladov. 4. Z hľadiska využitia výrobnej kapacity:
• dynamická kalkulácia, • statická kalkulácia.
1. delením, 2. prirážková, 3. v združenej výrobe, 4. rozdielové, 5. fázová a stupňová, 6. zákazková, 7. variabilných a fixných nákladov.
Význam kalkulácie logistických nákladov spočíva podľa [21] v:
• zabezpečení podkladov pre zostavenie finančného plánu logistiky ako aj v stanovení
úloh na znižovanie logistických nákladov,
• preverení ako je zabezpečené plnenie úloh finančného plánu v oblasti výkonov,
nákladov logistiky a tvorby celkového hospodárskeho výsledku,
• plánovaní logistických nákladov v kalkulačnom členení,
• stanovení cien pre oblasť logistiky,
• sledovaní, rozbore, kontrole, hodnotení hospodárnosti a rentability logistických
činností pri uskutočňovaní daných výkonov a tým aj v rozhodovaní o skladbe
výrobného programu,
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
24
• vnútropodnikovom a medzipodnikovom porovnávaní logistických nákladov a výkonov,
• zabezpečení východiskových podkladov pre cenovú kalkuláciu logistických nákladov,
• určení efektívnosti technicko – organizačných opatrení podniku.
Vzhľadom na množstvo uvedených úloh majú kalkulácie v controllingu logistiky dôležité
postavenie. Stanovujú vzťah logistických nákladov k výkonom ako konečným produktom
činnosti logistiky a okrem toho plnia dôležité poslanie v rozhodovaní, pretože umožňujú
racionálny výber z viacerých možných variantov.
4.2.1 Druhy kalkulácií
Kalkulácie z hľadiska času a funkcie Vhodnosť použitia týchto druhov kalkulácií závisí od časovej etapy rozhodovania a od
druhu činnosti resp. typu výroby. Vo všeobecnosti ide o kalkulácie deliace sa na predbežné
a výsledné.
Predbežné kalkulácie sa zostavujú pred začatím výrobného procesu. Nazývajú sa aj
kalkulácie intervalové, pretože vyjadrujú predpoklad resp. skutočnosť za určité obdobie
(mesiac, štvrťrok, rok). Pomocou nich podnik zisťuje, či dostatočne zabezpečil podmienky
pre plánované zníženie nákladov prostredníctvom technicko-organizačných opatrení alebo
spevnením technicko-hospodárskych noriem. Predbežné kalkulácie ukážu, či sú navrhnuté
opatrenia postačujúce, či operatívne normy stanovené na základe reálnych výrobných
podmienok (počas začatia výroby) môžu zabezpečiť plánované zníženie nákladov.
Špeciálnym druhom predbežných kalkulácií je prepočtová kalkulácia. Zostavuje sa vtedy,
keď nie sú k dispozícii dostatočne spoľahlivé a podporné podklady, ktoré by umožnili
zostaviť operatívnu alebo plánovanú kalkuláciu budúcich výkonov.
Keďže sa prepočtová kalkulácia zostavuje ešte pred podrobnou konštrukčnou,
technologickou a výrobnou prípravou, organizácia nemá v čase jej zostavenia k dispozícii
príslušné normy a to či už operatívne alebo plánované. Preto sa prepočtové kalkulácie
zostavujú na základe údajov z operatívnych alebo plánovaných kalkulácií porovnateľných
alebo podobných výkonov alebo pomocou individuálnych výpočtov pri neporovnateľných
výkonoch. Priame náklady sa určujú na základe projektu noriem z iných podnikov
upravených na podmienky danej firmy a výška režijných nákladov sa zahrnie v takej sume,
ktorá bude približne platná v dobe a za podmienok zhotovenia výrobku. Takto zostavená
prepočtová kalkulácia sa najviac používa v kusovej výrobe a vo výrobe nerytmicky
opakovanej alebo pri podobných činnostiach.
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
25
Druhú skupinu predbežných kalkulácií tvoria normové kalkulácie, ktoré sa ďalej členia
na plánované a operatívne.
Plánovaná kalkulácia (v literatúre sa možno stretnúť s názvom kalkulácia priemerných
resp. normatívnych nákladov alebo prognostická kalkulácia) je jedným z nástrojov
konkretizácie a zabezpečenia plnenia plánu v podniku. Vyjadruje úroveň nákladov ktorú
má podnik resp. príslušný vnútropodnikový útvar dosiahnuť v plánovanom období pri
uskutočňovaní výkonu. Počas plánovaného obdobia sa plánované kalkulácie nemenia ani
keď sa menia výrobné podmienky. Priame náklady sa kalkulujú na základe noriem
spotreby a výkonových noriem. Nepriame náklady sa určia na základe rozpočtu výrobnej a
správnej réžie a do kalkulácie sa započítavajú percentuálnou sadzbou. Význam
plánovacích kalkulácií spočíva v tom, že umožňujú pri rozhodovaní o cene určiť jej dolnú
hranicu a zároveň sú jedným zo základných predpokladov zostavenia plánu podniku.
Slúžia tiež ako nástroj na odkrývanie rezerv vo finančnom pláne. Použitie tohoto druhu
kalkulácie sa dá uplatniť v podnikoch so štandardnými výkonmi.
Operatívna kalkulácia zachytáva v sebe realizáciu úloh technickej prípravy výroby pri
znižovaní nákladov zo zavedených zmien konštrukcie, technológie a organizácie
výrobného procesu. Tým umožňuje kontrolu plnenia limitov stanovených pre útvary
technickej prípravy výroby na zníženie nákladov. Ak sa realizujú všetky predpokladané
technicko-organizačné opatrenia a dosiahnu sa plánované úspory, tak sa priemerná ročná
kalkulácia, vypočítaná z operatívnych štvrťročných kalkulácií rovná plánovanej kalkulácii.
Operatívna kalkulácia sa využíva predovšetkým v hromadnej a sériovej výrobe ako
momentová kalkulácia pri vypracúvaní plánu.
V podmienkach sériovej výroby, kde sa uplatňuje normová metóda kalkulácie výroby má
význam ročný variant operatívnej kalkulácie zostavenej k stanovenému dňu. Označuje sa
ako základná kalkulácia a používa sa na oceňovanie dokončenej a nedokončenej výroby, k
zostaveniu výslednej kalkulácie a pri plánovaní nákladov.
Výsledné (dodatočné) kalkulácie sa vypracúvanú po ukončení výroby príslušného výrobku
a vyjadrujú výšku skutočných nákladov výkonu. Výsledné kalkulácie sú nástrojom
kontroly, či podnik dodržal plánované náklady daného výkonu. Vo vzťahu k cene
umožňujú zisťovať skutočnú výšku zisku.
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
26
Porovnaním výslednej kalkulácie s predbežnou (operatívnou alebo plánovanou) možno
robiť rozbor efektívnosti výroby, najmä z hľadiska príčin, ktoré spôsobili negatívne
odchýlky skutočnosti oproti plánu. Tento typ kalkulácie nachádza svoje uplatnenie najmä v
podmienkach kusovej a nerytmicky opakovanej výroby.
Kalkulácie z hľadiska štruktúry nákladov
Z hľadiska štruktúry nákladov možno zostavovať kalkulácie priebežné a postupné (fázové).
Priebežná kalkulácia je taký typ kalkulácie, v ktorej sa spotrebované polotovary vlastnej
výroby alebo iné výkony z predchádzajúcich fáz výroby uvádzajú členené podľa položiek
príslušného kalkulačného vzorca.
Postupná kalkulácia je taká kalkulácia, kde sa spotrebované polotovary vlastnej výroby
alebo iné výkony z predchádzajúcich stupňov alebo fáz výroby uvádzajú v kalkulácii
nákladov výkonov ďalších stupňov alebo fáz v samostatnej kalkulačnej položke. Ako
postupná kalkulácia sa zostavuje kalkulácia vyššej dodávky.
Kalkulácie z hľadiska využitia výrobnej kapacity
Dynamická kalkulácia je kalkulácia, pri ktorej sa berie do úvahy vývoj nákladov v čase.
V praxi sa dynamická kalkulácia označuje ako kapacitná kalkulácia, t. j. kalkulácia pri
ktorej sa berie do úvahy vyrábané množstvo, ktoré sa s časom mení. Je závislá na rozdelení
nákladov na fixné a variabilné a na ich správnom zistení. Patrí medzi výsledné metódy
kalkulovania nákladov.
Statická kalkulácia nepredpokladá rôzny stupeň využitia výrobnej kapacity. Charakter
statickej kalkulácie má každá kalkulácia úplných nákladov [21].
Kalkulácie z hľadiska spôsobu zostavovania
Podľa spôsobu zostavovania (tvorby) rozoznávame kalkuláciu úplných nákladov a
kalkuláciu variabilných nákladov.
Kalkulácia úplných nákladov je založená na snahe priradiť všetky podnikové náklady
jednotlivým výkonom. Kalkulácia obsahuje všetky náklady spojené s uskutočňovaním a
realizáciou výkonov preto sa nazýva aj kalkuláciou absorbčnou. Zostavuje sa na základe
kalkulačného vzorca a príslušnej metódy kalkulovania [17].
Pre kalkuláciu úplných nákladov je určitý výrobný program rozhodujúcim predpokladom
pre pomerne presnú výpoveď o výške nákladov, nepostihuje však dynamiku nákladov v
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
27
závislosti na zmenách objemu výkonov. Preto tento spôsob kalkulácie nemožno použiť na
prepočty slúžiace k úvahám o zmenách v sortimentnej skladbe a objeme výkonov podniku.
Pre vedenie firmy je však dôležité práve určenie sortimentu výkonov v daných
podmienkach s optimálnymi nákladmi, resp. či jeho rozšírenie v rámci existujúcej výrobnej
kapacity bude pre podnik znamenať ekonomický prínos. Tento problém rieši práve
kalkulácia variabilných (neúplných nákladov) [11].
Kalkulácia variabilných nákladov je vhodná pre rozhodovanie v podmienkach
operatívneho riadenia výroby a odbytu, pre plánovanie, ekonomické rozbory, vychádza sa
z nej pri analýze kritického bodu nákladov a môže byť tiež nástrojom cenového
manévrovania.
Základom tejto metódy je rozdelenie nákladov na variabilné - závislé na objeme výkonov a
na fixné - závislé na čase. Kalkulácia neúplných nákladov do kalkulácie výrobku zahŕňa
len variabilné náklady. Za ziskové rozpätie výrobu sa potom považuje marža, t. j príspevok
na úhradu fixných nákladov a zisku. Namiesto príspevku na úhradu sa používa hrubé
rozpätie, ktoré sa zistí ako rozdiel medzi cenou a priamymi nákladmi. Rentabilita pri
výkonoch sa v tomto prípade zistí od vzťahu marže k cene. Výška tohoto ukazovateľa
určuje poradie výhodnosti výkonu so zreteľom na úhradu fixných, resp. režijných nákladov
a maximalizáciou zisku. V konkrétnych podmienkach sa poradie môže korigovať podľa
situácie v odbyte, zásobovaní, veľkosti voľnej kapacity a pod.
Kalkulácia variabilných nákladov sa môže aplikovať pri neúplnom využití výrobnej
kapacity, dostatočnom množstve vstupov, pomerne stálom výrobnom programe, známych
predajných cenách a v prípade ak nedochádza k skokovému vývoju fixných nákladov.
Okrem toho sa využíva aj pri plánovaní a kontrole, pri krátkodobom rozhodovaní a pri
výbere vhodného investičného variantu.
4.2.2 Metódy kalkulovania nákladov
Metódy kalkulovania nákladov predstavujú rôzne spôsoby pre vyčíslenie položiek
nákladov pripadajúcich na kalkulačnú jednotku. Voľba metódy kalkulácie závisí od
charakteru výkonov a od podmienok v ktorých sa výkony uskutočňujú (druh činnosti,
technológia a typ výroby). Spôsob kalkulovania nákladov závisí predovšetkým od
predmetu kalkulovania, požadovanej štruktúry nákladov, od metódy pripočítania
a prepočtu nákladov na kalkulačnú jednotku.
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
28
Kalkulácia delením
Podľa charakteru výrobkov a výrobného procesu rozoznávame dva spôsoby kalkulovania
delením:
Jednoduché pripočítanie nákladov delením sa používa tam, kde sa náklady za určité
časové obdobie alebo za určité množstvo produkcie vzťahujú na jeden rovnorodý
jednoduchý druh výkonu. Náklady na kalkulačnú jednotku sa zistia vydelením celkových
nákladov za určité obdobie počtom kalkulačných jednotiek tohto obdobia.
Pripočítavanie nákladov delením s pomerovými číslami sa používa v podnikoch, kde je
v rovnakom výrobnom procese niekoľko málo druhov rovnorodých výrobkov, ktoré sa od
seba odlišujú napr. veľkosťou, hmotnosťou, prácnosťou alebo akosťou. Porovnaním
(delením) ukazovateľov pri rôznych výrobkoch dostaneme pomerové čísla, ktoré vystihujú
pomer v ktorom sú náklady jednotlivých druhov výrobkov vyššie alebo nižšie ako náklady
základného druhu výrobku.
Pripočítavanie nákladov delením na kalkulačnú jednotku v združenej výrobe sa vyznačuje
svojimi osobitosťami, ktoré vyplývajú z charakteru tejto výroby, kde z toho istého
materiálu a v tom istom technologickom procese vznikajú rôzne druhy podstatne odlišných
výrobkov alebo výrobky rôznej akosti. Podobne sa svojimi osobitosťami vyznačuje aj
kalkulácia uplatňovaná v rámci fázovej alebo stupňovej výroby. V tomto prípade sa
kalkulácia robí pre každú fázu (stupeň) a celkové náklady sa zistia formou postupnej alebo
priebežnej kalkulácie.
Prirážková kalkulácia
Prirážková kalkulácia sa uplatňuje v podnikoch, ktoré vyrábajú aspoň dva a viac
charakterovo rôznorodých a nákladovo odlišných výrobkov. Keďže sa takýto prípad
v podnikoch vyskytuje najčastejšie, je prirážková kalkulácia najobvyklejšou formou
kalkulovania.
V rámci tohto spôsobu kalkulovania sa priame náklady určujú na kalkulačnú jednotku
pomocou noriem alebo na základe skutočnej spotreby alebo odpracovaného času. Režijné
náklady sa prepočítajú na kalkulačnú jednotku pomocou rozvrhovej základne, t. j. režijnej
prirážky alebo pomocou režijnej sadzby.
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
29
Zákazková metóda kalkulovania nákladov
Tento typ kalkulačnej metódy sa uplatňuje v podnikoch s kusovou resp. malosériovou
výrobou alebo v podnikoch, ktoré poskytujú rôzne služby podľa želania odberateľa. Výška
nákladov sa vypočíta na základe výrobného príkazu, ktorý je základným dokladom.
Obsahuje všetky činnosti, ktoré treba uskutočniť spolu s vyčíslenými nákladmi. Priame
náklady sa zistia pomocou noriem spotreby, režijné náklady sa na zákazku prepočítajú na
základe rozvrhovej základne.
Metódy kalkulovania s rozdelením nákladov na variabilné a fixné
Rozdelenie nákladov na variabilné a fixné si vyžaduje kalkulácia variabilných nákladov,
pretože pri jednotlivých výkonoch sa sledujú len variabilné náklady, kým fixné náklady sa
evidujú iba globálne za podnik.
Rozdielové metódy kalkulovania nákladov
Výhodou týchto metód oproti úhrnným metódam je to, že umožňujú v priebehu výrobného
procesu zistiť rozdiely medzi skutočnými a vopred stanovenými nákladmi a priradiť ich
konkrétnym osobám. V teórii aj v praxi sa uplatňujú dve rôzne rozdielové metódy
kalkulovania nákladov a to normová metóda a metóda štandardných nákladov.
Normová metóda predpokladá dokonalé vybudovanie sústavy noriem a systematické
sledovanie nielen odchýlok v tejto oblasti ale tiež zmien noriem. Táto metóda umožňuje
zisťovať účtovný zostatok nedokončenej výroby, zostaviť rozdielovú ale aj výslednú
kalkuláciu, zistiť náklady nie len podľa výkonov ale aj podľa zodpovednosti
vnútropodnikových útvarov.
Metóda kalkulovania štandardných nákladov - v porovnaní s normovou metódou sa pri
tejto metóde v rámci porovnania vopred stanovených a skutočných nákladov odchýlky
analyzujú nielen podľa príčiny vzniku a zodpovednosti za vzniknutú odchýlku ale aj
z hľadiska využitia kapacity jednotlivých výrobných faktorov. Pri určovaní štandardov sa
vychádza zo zásady, že hospodárnosť a efektívnosť je treba zabezpečiť vopred, pred
vlastnou výrobou a naopak vo vlastnej výrobe možno dosiahnuť len obmedzené úspory. Je
to teda komplexná metóda kontroly a riadenia nákladov resp. výnosov vo
vnútropodnikovom ponímaní [21].
Výber príslušnej kalkulačnej metódy závisí od účelu, aký sa má jednotlivou metódou
dosiahnuť a zámer aký je potrebné splniť. V súčasnosti sa však aj v tejto oblasti prihliada
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
30
na nové prístupy vo vyčísľovaní nákladov a v súvislosti s tým sa čoraz častejšie dostáva do
popredia metóda ABC (Activity Based Costing).
Metóda ABC – metóda kalkulovania podľa činností v logistike
Táto metóda vychádza z procesného prístupu. Jej realizáciou sa v podnikoch identifikujú
problémy existujúce v jednotlivých organizačných jednotkách, celková logiku činností
organizácie vzhľadom k jej cieľom, skutočná alokáciu nepriamych nákladov na
organizačné jednotky, jednotlivé výrobky a ich skupiny a aj konkrétny zákazníci a trhy.
Pomôže manažmentu podniku pri rozhodovaní či využiť outsourcing alebo vykonávať
niektoré činnosť s využitím vlastných zdrojov.
Primárnou úlohou metódy ABC je popísať jednotlivé aktivity firmy, zlúčiť ich do procesov
a zistiť ich náklady. Rovnako tak dochádza k zlúčeniu informácií o organizačnej štruktúre
a procesoch. Tento krok umožňuje sledovať tok aktivít v rámci celej organizačnej
štruktúry. Keďže sa v priebehu analýzy aktivít zisťuje ich vzájomná náväznosť a účel,
možno po spojení všetkých získaných informácií zistiť skutočné náklady na jednotlivé
výrobky a taktiež aj na jednotlivých zákazníkov. To znamená, že po zavedení metódy ABC
sú jasne popísané všetky aktivity firmy, ich vstupy a aj výstupy. Okrem toho poznáme
rozdelenie nepriamych nákladov na jednotlivé aktivity a rovnako tak poznáme príčiny,
ktoré tieto náklady najviac ovplyvňujú (cost drives). Zároveň poznáme zákazníka každej
aktivity v podniku (interného ako aj externého) a aj to, akú hodnotu aktivita prináša. A
keďže je zrejmé v ktorej organizačnej jednotke sa jednotlivé činnosti vykonávajú, tak sa
ľahko dajú určiť toky procesov v rámci organizačnej štruktúry [13].
Aplikáciou tejto metódy v logistike sa vytvorí nielen dobrý základ na zlepšovanie
operatívnych výsledkov, ako sú náklady, priebežná doba, organizácia a toky procesov ale
taktiež poslúži ako podpora pre strategické rozhodnutia akými sú reorganizácia
spoločnosti, vplyv zmeny portfólia výrobkov, zákazníkov a dodávateľov alebo ich
logistických nákladov, príčiny nízkej rentability a nedostatočnej efektívnosti produktov,
zákazníkov, jednotlivých činností a procesov [9].
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
31
4.3 Logistické rozpočty
Logistické rozpočty spolu vo vzájomnom prepojení s logistickým kalkulačným
systémom tvoria významnú súčasť hodnotového riadenia firmy a značnou mierou
ovplyvňujú hospodárnosť jeho priebehu a tým aj jeho výsledky.
V literatúre aj v praxi existujú značné rozdiely vo vymedzení obsahu
rozpočtovníctva ako takého a čiastočne i vo vymedzení funkcie rozpočtov v riadení,
v metodike aj technike ich zostavovania. Vo všeobecnom ponímaní predstavuje
rozpočtovníctvo určovanie ekonomických úloh, ako sú výnosy, tržby, zásoby,
výdavky, náklady, príjmy a pod. vopred za určitý časový úsek [21]. Rozpočet ako
výsledok rozpočtovania je potom konkretizácia výnosov a nákladov podniku alebo
vnútropodnikového útvaru na jeho predpokladanú (plánovanú) činnosť v určitom
období. Keďže plán stanovuje ciele, tak potom predmetom rozpočtu je určenie
prostriedkov, ako ciele splniť a aký hospodársky výsledok sa má pri tom dosiahnuť
[21]. Rozpočet sa tak stáva základným nástrojom presadzovania zodpovednosti za
úroveň hodnotovej stránky produkcie firmy.
Zmyslom rozpočtov pre oblasť logistiky je vymedziť a definovať ciele logistiky ako
ucelený komplex veličín vyjadrený obvykle vo forme hlavného rozpočtu (master budget)
zvyčajne pre obdobie jedného roka. Vstupnými údajmi z hľadiska tvorby rozpočtov môžu
byť informácie z oblasti dopravy, jednotlivých skladov, príjmu materiálu, balenia, riadenia
zákaziek a pod. V rozpočte môžu byť okrem iného aj definované hodnoty stavu skladov,
colných poplatkov, daní a projektových výkonov [5, 27]. Preto v súčasnosti drvivá väčšina
podnikov považuje spracovanie rozpočtov pre logistické činnosti za dôležitú aktivitu
v controllingu logistiky.
Úlohy rozpočtovníctva a rozpočtov v controllingu logistiky vyplývajú z ich samotnej
podstaty a možno ich zhrnúť nasledovne [20, 21]:
ukladanie príslušných úloh definovaných na základe logistických nákladov a výnosov
v priamej závislosti od zodpovednosti jednotlivých vedúcich a pracovných tímov za
hospodárenie s prostriedkami a prácou,
určovanie sadzieb nepriamych logistických nákladov, v plánovaných a operatívnych
kalkuláciách logistických nákladov,
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
32
poskytovanie podkladov pre stanovenie cien výkonov na základe informácií z útvaru
logistiky,
vytváranie predpokladov pre účinnú kontrolu hospodárnosti logistického útvaru a aj
celého podniku,
prehlbovanie informácii o skladbe a vývoji logistických nákladov a výnosov
a poskytovanie podkladov pre rozhodovací proces o činnostiach v oblasti logistiky,
zdokonaľovanie rozpočtovania fixných a variabilných zložiek predovšetkým
nepriamych logistických nákladov a vytváranie predpokladov pre využitie pohyblivých
rozpočtov,
motivovanie a stimulovanie zamestnancov k znižovaniu nákladov logistiky.
4.3.1 Druhy rozpočtov
Vzhľadom na rôznorodé podmienky podnikateľských subjektov a potreby zvládnutia
riadenia jednotlivých činností logistiky a podniku ako celku, vznikli rôzne druhy
rozpočtov. V rámci literatúry sa tieto ďalej členia podľa viacerých hľadísk. V tabuľke č. 2
uvádzam najpoužívanejšie typy rozpočtov.
Pre každý rozpočet v štádiu jeho prípravy a logistiku pri tom nevynímajúc, platia tieto
základné pravidlá [21]:
Na počiatku je nevyhnutné rozhodnúť sa pre dĺžku rozpočtovaného obdobia,
1. následne prebehne analýza účtovných a iných podkladov z minulého obdobia,
2. potom sa uvažuje o možných zmenách,
3. súčasne s tým sa stanovia hodnoty jednotlivých položiek rozpočtu,
4. a na koniec sa prikročí k zostaveniu konečného rozpočtu t. j. k včleneniu jednotlivých
položiek do rozpočtu.
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
33
Tab. 2: Základné typy rozpočtov [20]
KRITÉRIUM DELENIA TYP ROZPOČTU
Podľa dĺžky rozpočtového obdobia: • krátkodobé, • dlhodobé.
Podľa stupňa riadenia: • podnikové, • vnútropodnikové.
Podľa predmetu rozpočtovania: • výnosov, • nákupu a zásob, • nákladov, • hospodárskeho výsledku, • časového rozlíšenia nákladov a výnosov, • tvorby a použitia rozpočtovej rezervy.
Podľa stupňa úplnosti: • komplexné, • čiastkové, • kombinované, • výsledkové, • jednorázové, • periodické.
Podľa sledovania priebehu reprodukčného procesu:
• rozpočty stredísk hlavnej činnosti, • rozpočty stredísk pomocných činností, • rozpočty stredísk ostatných činností, • rozpočty správnych činností, • rozpočty zásobovacej činnosti, • rozpočty odbytovej činnosti, • súhrnné rozpočty.
Podľa stupňa aktivity: • pevné, • alternatívne (variabilné, variantné, flexibilné), • limitujúce.
4.3.2 Metódy rozpočtovania
Metódy rozpočtovania sú súhrnom určitých usporiadaných postupov a spôsobov, ktoré
smerujú k určeniu najpravdepodobnejšie splniteľných krátkodobých ekonomických úloh
logistiky v podniku. Určujú obsah celej rozpočtovej činnosti s cieľom čo najpresnejšie
stanoviť konkrétne krátkodobé úlohy pre hospodárske strediská (profit centrá) a podnik
ako celok [21].
Jednotlivé metódy sa od seba odlišujú podľa rozsahu a spôsobu určovania rozpočtovaných
javov. Čím zložitejší je výrobný proces, pre ktorý sa logistický rozpočet zostavuje, tým
zložitejšia je metóda jeho zostavenia. V literatúre aj v praxi sa vyskytujú rôzne metódy
rozpočtovania, ktoré však súhrnne možno zoradiť do týchto štyroch skupín [21]:
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
34
• plánované metódy,
• normové metódy,
• jednorázové metódy,
• rozpočtový odhad.
Plánovaná metóda predstavuje najjednoduchší spôsob logistického rozpočtovania, ktorý
sa opiera o plánované kalkulácie logistických nákladov, rozpisy ročných logistických
plánov a zo štatistiky zostaveného rozpočtu režijných logistických nákladov.
Plánovanú metódu logistického rozpočtovania možno použiť v podnikoch, ktorých rozsah
činnosti logistiky nie je veľký, úroveň organizácie práce nedovoľuje širšie využitie noriem
a obsah práce je rôznorodý.
Normová metóda predstavuje ucelený a komplexný súhrn postupov logistického
rozpočtovania, založeného na operatívnych kalkuláciách logistických nákladov
a štatisticky zostavených normách režijných logistických nákladov. Využíva sa na
rozpočtovanie opakovateľných javov v logistike, keď sú k dispozícii operatívne kalkulácie
logistických nákladov, kvalitná normatívna základňa a štatistické informácie z účtovnej
evidencie. Okrem toho využíva informácie z operatívneho plánu výroby, odbytu,
zásobovania a z operatívnej základne.
Vo vyspelých krajinách sa táto metóda nazýva aj metódou standard cost, ktorej ciele
spočívajú v minimalizácii nákladov, zabezpečovaní vysokej akosti výrobkov
a maximalizácii efektov pre podnik.
Jednorázová metóda predstavuje metódu logistického rozpočtovania, ktorá určuje
postupné a komplexné zostavovanie logistických úloh od začiatku výroby (projekcia,
príprava, výroby, kompletizácia, doprava, montáž, hotový výrobok) až po jej dodávku
podľa objednávky. Využíva sa pri rozpočtovaní jednorázových javov, objednávok
rozsiahlych finálnych výrobkov ako napr. stavba lode, mostu, veľkej budovy, dodávka
komplexného technologického zariadenia a pod.
Metóda rozpočtovaného odhadu v logistike vychádza zo spriemerovaných údajov
rozpočtu logistiky za posledné roky, na základe ktorých sa hodnotové údaje rozpočtu
zvyšujú o určité fixné percento. Takýto prístup k zostavovaniu rozpočtu logistiky však
zvyšuje riziko. Pre určité logistické činnosti niekedy stačí, ak sa použije rozpočet
z minulých rokov a zvýšia sa hodnoty o určité fixné percento. Takýto postup je však
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
35
častokrát veľmi obmedzený, pretože sa môžu prehliadnuť mnohé významné zmeny, resp.
podstatné činitele, ktorých účinnosť už pominula [21].
4.4 Podnikové účtovníctvo ako nástroj podpory logistického controllingu
Z hľadiska riadenia podnikových logistických procesov majú význam pre firmu údaje,
umožňujúce plánovanie a kontrolu a ktoré zároveň informujú o najdôležitejších cieľových
veličinách ako sú rentabilita, hospodárnosť, likvidita a tak napomáhajú určeniu
zodpovednosti za výsledky jednotlivých logistických činností.
Všeobecne z hľadiska funkcie a určenia informácií v podniku sa účtovníctvo rozdeľuje na
dve oblasti: finančné a vnútropodnikové.
Finančné účtovníctvo (všeobecné, základné) charakterizuje podnik ako celok a to najmä
vo vzťahu k okoliu. Na jeho základe sa zostavujú účtovné (finančné) výkazy, ktoré sú
predovšetkým určené pre účely externých používateľov týchto informácií. Preto vystupujú
do popredia, nie len na národnej ale aj na medzinárodnej úrovni snahy o štandardizáciu
účtovníctva s cieľom zabezpečiť pre užívateľov čo najväčšiu porovnateľnosť informácií
získaných touto cestou.
Vnútropodnikové účtovníctvo sa využíva za účelom zistenia vnútropodnikového diania,
pričom predmetom jeho záujmu sú vnútropodnikové javy, hlavne náklady a výnosy, ktoré
sa na ne vzťahujú. Okrem toho poskytuje časť informácií aj pre finančné účtovníctvo.
Spočiatku bolo prvotnou úlohou vnútropodnikového účtovníctva zaznamenávať informácie
o určitých javoch, no postupom času sa účtovnícke údaje začali celkom prirodzene
využívať aj ako nástroj riadenia, ktorého základné funkcie z hľadiska potrieb logistiky sú:
• zistenie skutočnosti o vzniknutom logistickom jave,
• jeho kontrola,
• analýza vzťahov k ostatným javom,
• upozornenie príslušných pracovníkov logistického útvaru na určité (z hľadiska potrieb
logistiky významné) charakteristiky daného javu,
• získanie informácií nutných pre logistické rozhodnutie na zistenie toho, ako sa dá daný
jav zmeniť,
• určenie budúcich logistických úloh na základe rozhodnutí o možných zmenách.
To vo všeobecnosti znamená, že kým finančné účtovníctvo zobrazuje minulosť t. j. to
o čom už niekto rozhodol, v rámci vnútropodnikového účtovníctva a jeho vzťahu
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
36
k logistike sa zaujímame o podrobnejšie informácie napr. kde logistické náklady vznikajú
(v ktorom stredisku) a na aké logistické činnosti boli vynaložené.
V rámci controllingu logistiky sa však význam vnútropodnikového účtovníctva chápe ešte
užšie. Prostredníctvom informácií, ktoré získame v rámci controllingu zistíme, či logistické
náklady boli vynaložené v pravý čas, na správnom mieste a v požadovanom množstve
a tak nám controlling odpovie na otázku, prečo sme v danom období dosiahli práve zisk
resp. stratu. V prípade negatívnych výsledkov, sa ihneď nasadzujú príslušné opatrenia [11].
4.5 Reporting v logistickom systéme
Pojem reporting je v našej terminológii pomerne novým termínom. Podľa Fibírovej, J.
[10], je úlohou reportingu vytvoriť komplexný systém informácií o logistických
nákladoch a výkonoch, logistických ukazovateľoch a pod., ktoré by mali vyhodnocovať
nielen vývoj podniku ako celku, ale pozerať sa na jeho chod v jednotlivých čiastkových
pohľadoch, ktoré sú z hľadiska riadenia rozhodujúce. Preto by aj výkazy a správy mali byť
usporiadané podľa potrieb ich užívateľov tak, aby poskytovali potrebné informácie
uľahčujúce proces logistického rozhodovania.
Z hľadiska potrieb logistiky sú vstupnými informáciami pre správne fungovanie reportingu
informácie o vynaložených logistických nákladoch a dosiahnutých výnosoch, ich
plánované hodnoty a samozrejme aj výsledky, ktoré sú dosahované na základe výpočtov
logistických ukazovateľov, kalkulácií logistických výkonov resp. informácií z finančnej
analýzy podniku a informácií samotného podnikového účtovníctva. Výkazy, ktoré sú
sumárom všetkých týchto hodnôt, potom slúžia ako nástroj rozhodovania nielen
pracovníkom logistiky ale aj vedúcim pracovníkom na rôznom stupni podnikovej
hierarchie.
Výkazy a správy by preto mali zohľadňovať tieto základné náležitosti [10]:
• požadovanú štruktúru,
• neobsahovať prílišnú prehustenosť informáciami alebo naopak povrchnosť –
podrobnosť informácií závisí na príslušnej úrovni podnikovej hierarchie, ktorej majú
slúžiť. Všeobecne však platí, že informácie sa agregujú smerom nahor.
• zrozumiteľnosť a prehľadnosť, pričom prehľadnosť a väčšia úroveň pochopenia
informácií vo výkazoch a správach sa zvyšuje práve s využitím grafických
prostriedkov,
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
37
• vyhodnocovať iba ovplyvniteľné veličiny, ktorých evidencia má pre podnikovú
logistiku rozhodujúci význam, pričom môžu byť kvantifikované tak v peňažnej ako aj
naturálnej podobe.
Obsah, úprava a početnosť vyhodnocovania výkazov a správ závisí od potrieb konkrétneho
podniku. Podľa pravidelnosti poskytovania správ reporting možno rozdeliť na [10]:
štandardný – ide o správy vyhodnocované v pravidelných intervaloch, ktoré majú vopred
stanovenú štruktúru, napr. informácie o skutočných hodnotách, o odchýlkach, o analýze
odchýlok, o výpočtoch očakávaných hodnôt na konci obdobia a pod. Obvykle sa jedná
o mesačné, štvrťročné a ročné (súhrnné) podávanie správ ale v prípade potreby sa nedá
vylúčiť ani týždenný alebo štrnásťdenný cyklus vyhotovovania výkazov. Vždy však treba
brať do úvahy efektívnosť poskytovaných služieb.
mimoriadny – jedná sa o správy pripravené na požiadanie, ktoré môžu byť mimoriadne
z hľadiska termínu vyhotovenia alebo v porovnaní so štandardnou štruktúrou, alebo môže
ísť o obsahovo celkom mimoriadne správy a analýzy ako je napr. analýza rizika, analýza
skupín sortimentu a pod., ktoré sa v bežných situáciách nevypracovávajú.
Často sa pre vnútorné potreby samotného logistického útvaru zostavujú výkazy tvorené
z vybraných ukazovateľov, ktorých úlohou je informovať vedúceho strediska o situácii
v riadení logistických procesov a porovnanie toho útvaru s ostatnými časťami vo vnútri
spoločnosti. Okrem toho sa ako výhodné častokrát javí porovnanie nielen skutočných
a plánovaných logistických veličín daného obdobia, ale ak to informačný systém firmy
dovolí porovnanie plánu so skutočnosťou minulého obdobia, čím sa zvýši výpovedná
schopnosť porovnávacieho procesu a zároveň sa uľahčuje proces logistického plánovania.
Základom riadenia pomocou reportingu v súlade s jeho zásadami počas bežného roka je
mesačné porovnávanie plánovaných a skutočných hodnôt v rámci oblastí logistiky.
Odchýlky od požadovaného stavu predstavujú potom nedosiahnutie resp. prekročenie
zadaných logistických cieľov. Podstatnou je však analýza odchýlok, ktorej cieľom je zistiť
príčiny vzniknutých odchýlok a súčasne nájsť príslušné protiopatrenia [10]. Čím
dôslednejšie sa táto fáza realizuje, tým klesá nebezpečenstvo že protiopatrenie minie svoj
cieľ a zároveň čím sú v rámci reportingu jasnejšie zachytené jednotlivé logistické ciele
a výsledky, tým rastie aj vypovedacia schopnosť logistických správ a výkazov a o to
výraznejšia je aj úloha reportingu, ako podpory riadenia logistických procesov.
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
38
5 ENVIRONMENTÁLNE ORIENTOVANÉ LOGISTICKÉ REŤAZCE
V posledných rokoch sa čoraz viac krajín snaží presadiť normy a zákony týkajúce sa
ochrany životného prostredia, ktoré razantne znižujú povolené množstvá škodlivín
vypúšťaných do okolia. Pri nedodržiavaní povolených maximálnych množstiev musia
firmy platiť vysoké pokuty, ktoré ich však na druhej strane motivujú k ochrane životného
prostredia budovaním čističiek, filtrov a iných prostriedkov environmentálnej ochrany
a v konečnom dôsledku k obmedzovaniu environmentálne závadnej výroby.
Podniky sa teda snažia prispôsobovať novým podmienkam a mnohé prijímajú
environmentálnu filozofiu za svoju vlastnú tak, že do svojho systému riadenia zavádzajú
prvok zaoberajúci sa ochranou životného prostredia. Ide o tzv. systém environmentálneho
riadenia podniku alebo Environmental Management System (EMS), ktorý v sebe spája
prístupy ochrany životného prostredia s celkovým riadením organizácie s cieľom
dosiahnuť environmentálne a aj podnikateľské ciele. Jeho nástrojom je súbor noriem ISO
14 000. Úspešné zavedenie a zlepšovanie EMS zabezpečuje vo firme a aj v spoločnosti nie
len trvalý ekonomický rast a prosperitu ale aj zmenu jej správania sa a zodpovednosti za
stav životného prostredia.
Logistika ako vedná disciplína zaoberajúca sa koordináciou a synchronizáciou všetkých
činností nevyhnutných pre zabezpečenie pružného a ekonomického priebehu výrobného
procesu pri optimalizácii celkových nákladov firmy sa rovnako intenzívne zaoberá
problematikou optimalizácie jednotlivých svojich oblastí a zabezpečovacích podsystémov
ako aj oblasťou environmentálnou [31]. Súvisí to s tým, že požiadavky zákazníkov už nie
sú zamerané čisto iba na uspokojovanie bežných potrieb ale aj s tým, že environmentálne
povedomie zákazníkov neustále rastie. Preto sa logistika snaží brať tieto aspekty do úvahy
a aktívne pôsobiť v oblasti ochrany životného prostredia.
V oblasti zásobovania sa logistika orientuje na optimalizáciu veľkosti a počtu dodávok,
voľbu dodávateľov, voľbu spôsobu balenia a prepravy, spôsobu prevzatia a kontroly
kvality zásielok, uskladňovacie a vyskladňovacie operácie, starostlivosť o zásoby,
likvidáciu škôd, hospodárenie s obalmi, prepravnými prostriedkami a pod.[7].
Výrobná logistika sa zameriava na prísun surovín, materiálov a náhradných dielov,
operačné a medzioperačné činnosti, tvorbu výrobných jednotiek, odsun výrobných
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
39
jednotiek z výroby resp. z medziskladov, dokončenie operácií na výrobných jednotkách,
odsun výrobného odpadu a pod.
Fyzická distribúcia resp. manipulácia sa zameriava na prísun obalových prostriedkov,
paliet a kontajnerov, odsun výrobkov do expedičných skladov, starostlivosť o zásoby
hotových výrobkov, expedíciu, likvidáciu škôd a strát, hospodárenie s vratnými obalmi
a prepravnými prostriedkami a pod.
Zabezpečovacie podsystémy dopĺňajú tieto oblasti o nasledovné služby: doprava –
o výber vhodného dopravného prostriedku, stanovenie vhodných dodacích podmienok,
o colné odbavenie zásielok, nákup dopravných služieb a vzájomné dojednanie zmlúv
a pod; skladovanie – o umiestnenie skladov, optimalizáciu skladových systémov
a operácií v nich prebiehajúcich, výber a aplikáciu vhodnej skladovacej technológie;
o balenie; informačné zabezpečenie a v neposlednom rade aj o adekvátne personálne
zabezpečenie atď.
Proces ekologizácie logistických reťazcov začína teda už pri samotnom zásobovaní,
pretože podnik sám musí iniciovať potrebu zásobovať sa environmentálne vhodnými
surovinami. Aby bolo možné takúto potrebu uspokojiť, musia sa na relevantnom trhu
zásobovania nájsť potenciálni dodávatelia a z nich napokon vybrať tí, ktorí z hľadiska
potrieb podniku čo najvýhodnejšie plnia jeho požiadavky. S prihliadnutím na výrobu
environmentálne vhodného výrobku a zavedením EMS do podniku sa uskutoční výber
dodávateľov. Zásadný význam pre kvalitu výberu vhodného dodávateľa majú najmä počet
a druh zvolených kritérií, ktorými môžu byť cena, dodacia lehota, kvalita výrobkov,
informácie o dodacích podmienkach, spoľahlivosť dodacích lehôt, dodacích kapacít,
druhov obalov, jednotiek balenia geografické vzdialenosti atď. Pre podniky, ktoré sú
zamerané na TQM je nevyhnutným kritériom environmentálna nezávadnosť surovín.
V environmentálnej výrobkovej podnikovej politike sa uplatňujú systémy
environmentálneho hodnotenia a označovania, ktoré deklarujú, že výrobok spĺňa
parametre minimalizujúce alebo vylučujúce nepriaznivé účinky na životné prostredie.
Popritom je snaha posudzovať výrobok v rámci celého jeho životného cyklu t. j. od surovín
cez hotový výrobok, jeho použitie až po zneškodnenie a recykláciu. Právo používať túto
značku nemôže byť udelené výrobkom, ktoré sú klasifikované ako nebezpečné podľa
zákona o ochrane zdravia a zákona o chemických látkach ako aj výrobkom, ktoré sú
vyrábané technológiou poškodzujúcou životné prostredie. Uplatňovanie takýchto systémov
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
vyplýva nie len z úsilia a požiadaviek štátnych orgánov životného prostredia ale aj zo
záujmov zo strany výrobcov a spotrebiteľskej verejnosti [29].
Podnik, ktorý si dáva za cieľ dosiahnuť EMS, by nemal umožniť vstúpiť do svojho
podniku environmentálne závadným surovinám, ktoré by celý proces fungovania negatívne
ovplyvnili. Z toho dôvodu musí mať upravenú postupnosť logistického reťazca, tak aby
environmentálne hľadisko v ňom hralo významnú úlohu (viď. obr. 7).
Obr. 7: Logistický reťazec pracujúci na princípe EMS [29]
Environmentálne orientovaný controlling je nástroj slúžiaci na analýzu, plánovanie
a kontrolu všetkých aktivít podniku, významných pre životné prostredie, ktoré podporujú
systematickú registráciu podnikových činností vplývajúcich na životné prostredie
a environmentálnu koncepciu podniku [3].
Zastrešuje v sebe monitorovanie funkčnosti a efektivity celého systému spolu so včasným
zavedením preventívnych a nápravných činností v snahe neustále zlepšovať chod celého
systému. Jeho nástroje umožňujú integrovať úvahy o nákladoch a hospodárnosti začlenenia
nákladov na ochranu životného prostredia do globálneho systému manažmentu a tak
participovať na procese plánovania a hľadania vhodného rozhodnutia. Environmentálny
controlling sa realizuje na základe sprísnených podmienok, aby sa jednak odhalili
podnikové environmentálne slabé miesta a zároveň stanovil optimálny potenciál a zaviedli
sa príslušné opatrenia. Na základe podnikovej politiky orientovanej na životné prostredie
môže byť napr. väčšia časť výdavkov vynaložených na niektoré technológie odstránená
resp. znížená.
Preventívne a nápravné opatrenia obsahujú nálezy, závery, odporúčania vyplývajúce zo
sledovania výrobného procesu, vykonávania auditov a iných kontrol. Celkový proces
neustáleho zlepšovania environmentálne orientovaných logistických reťazcov by mal byť
založený na kontinuálnom vyhodnocovaní environmentálneho profilu s celkovou
environmentálnou filozofiou podniku, jeho cieľovými hodnotami za účelom zistenia
možností zlepšenia. Tento proces by sa mal zamerať na [29]:
40
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
41
• hľadanie oblastí, v ktorých možno systém environmentálneho riadenia zdokonaliť,
čo povedie k zlepšeniu environmentálneho profilu celej organizácie,
• pomenovanie kľúčovej príčiny nedodržania environmentálnych predpisov alebo
iných nedostatkov,
• vytvoriť a realizovať plán nápravných a preventívnych činností k odstráneniu
zásadných chýb a nedostatkov,
• overiť efektívnosť týchto opatrení,
• zaznamenať všetky zmeny postupov, ktoré vznikli v dôsledku zlepšovania procesu,
• porovnať výsledky zlepšovacieho procesu s environmentálnymi cieľmi a cieľovými
hodnotami.
Pri všetkých týchto krokoch však treba mať na zreteli to, aký proces má organizácia
k dispozícii na definovanie opatrení a aj to, akým spôsobom overuje, či sú zlepšenia
efektívne a správne načasované.
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
42
6 ZÁVER
Aj keď sa v praxi možno stretnúť s názorom, že controlling = kontrola, stále viac prevažujú
také podniky, ktoré pochopili význam, dôležitosť tohto pojmu a snažia sa ho aktívne
včleniť do svojho riadiaceho aparátu. Controlling to je systém pravidiel napomáhajúci
dosiahnutiu podnikových cieľov, zabraňujúci prekvapeniam, systém, ktorý rozsvieti
červenú v prípade ak sa objaví nebezpečenstvo vyžadujúce prijať v riadení príslušné
opatrenia. Jeho úlohou je uskutočňovať neustálu kontrolu hospodárnosti prostredníctvom
porovnávania plánu a skutočnosti, porovnávaním chceného a možného s cieľom v možnom
sa zlepšiť a v chcenom zostať pri zemi a tak zabezpečovať, analyzovať a poskytovať
informácie pre potreby manažmentu. Jeho obsahová náplň a poslanie je teda veľmi široké
a preto ho možno využiť v ktorejkoľvek oblasti podnikateľských aktivít firmy.
Mojím cieľom v rámci projektu doktorandskej dizertačnej práce bolo popri všeobecnej
charakteristike tohto podporného nástoja riadenia podať obraz controllingu v rámci
podnikovej logistiky – tento svoj zámer som splnila. Keďže logistický systém musí byť
udržiavaný v trvalom chode, musí byť dynamický, učiaci sa a otvorený, s ekonomickým
cieľovým správaním, tak práve budovanie controllingu ako koordinujúcej zložky logistiky
je jedným z jeho dôležitých predpokladov. Controlling podporuje v rámci logistického
podnikového systému riadenie podľa cieľov zamerané najmä na úzke miesta, orientáciu na
procesy a aktivity, pozeranie sa do budúcnosti - minulosť si všíma len ako ponaučenie pre
budúcnosť. Popri tom však musí neustále analyzovať a porovnávať cieľ so skutočnosťou,
poukazovať na odchýlky a navigovať príslušných pracovníkov smerom k eliminovaniu
nežiadúcich stavov. K tomu aby bol controlling v logistike funkčný je potrebné využívať
logistické controllingové nástroje, počnúc od sústavy logistických ukazovateľov, cez
kalkulácie, rozpočty a účtovníctvo až po kvalitne vypracovaný systém správ, týkajúci
výsledkov logistických činností.
V súčasnosti však výrazne vystupuje do popredia aspekt environmentálneho nazerania na
riadenie logistických činností, ako dôsledok toho, že zdroje a to či už prírodné ale aj
ekonomické sú obmedzené a samotné firmy sú zo strany verejnosti stále častejšie nútené
správať sa ohľaduplne k životnému prostrediu. Zákazníci požadujú aby podniky
produkovali tzv. environmentálne vhodné výrobky, ktoré však možno vyrobiť len na
základe aktívneho presadzovania environme1ntálnej koncepcie v rámci celého logistického
reťazca.
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
[1] Alexy, Július a kol.: Manažment (Vybrané state). Trenčín: Trenčianska univerzita,
Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov 1999. 168 s.
[2] Baran, Dušan: Analýza hospodárenia firmy (Finančná analýza a controlling pri
analýze hospodárenia podniku). Bratislava : STU 2001. 188 s, ISBN 80-227-1517-4.
[3] Baran, Dušan: Podnikový controlling, Bratislava: STU 2001. 122 s,
ISBN 80-227-1558-1.
[4] Bay, Rolf: Úspešný cílový manažment. Praha: Grada Publishing s. r. o. 1997. 160 s.
[5] Červeňan, Štefan: Logistika. Bratislava: STU 1998. 144s.
[6] Daňo, Ferdinand – Richterová, Kornélia: Stratégia distribučnej politiky a manažment.
Bratislava: SPRINT 1997. 192 s.
[7] Dubovec, Milan: Logisika. Banská Bystrica: Conam 1995.
[8] Erchenbach, Rolf a kol.: Controlling. Praha : ASPI s.r.o. 2000. 810 s.
[9] Flek, Milan: Analýza ABC. In: Moderní řizení 1/2000, s. 45 – 48, 6/200, s. 34 – 38.
[10] Fibírová, Jana: Reporting. Praha: Grada Publishing 2001, 120 s, ISBN 80-247-0066-2.
[11] Foltínová, Alžbeta – Kalafutová, Ľudmila: Vnútropodnikový controlling. Bratislava:
ELITA 1988. 256 s, ISBN 80-8044-054-9.
[12] Freiberg, František: Finančný controlling. Bratislava: IMPRIM 1996, 216s.
[13] Gioffre, Anthony: Prečo je potrebné viesť nákladové účtovníctvo podľa jednotlivých
činností. In: podniky a podnikanie 1997,61 – 74 s.
[14] Horvátová, Jarmila – Gallo, Peter: Manažment. Prešov: Dominanta 1996, 114s.
[15] Jurová, Marie: Podniková logistika. Brno: VUT 1993, 133 s.
[16] Kalafutová Ľudmila: Controlling. In: www.gist.cz/files/dl7.doc.
[17] Kalafutová, Ľudmila a kol.: Nástroje a metódy controllingu, In: DaÚPP 10/97, s. 82 –
95.
[18]Köchelhuber, Nikolaus: Hodnotovo orientovaný controlling. In:
www.controlling.cz/index.htm.
[19] Krawietzová-Hermannová, Eva: Controlling. Bratislava: IZO 1993, 150 s.
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
[20]Král, Bohumil: Manažérske účtovníctvo. Bratislava: Súvaha s. r. o. 2001, 344 s,
ISBN 80-88727-45-6.
[21] Kupkovič, Milan a kol.: Kalkulácie a rozpočty. Bratislava: Sprint 1998, 200 s,
ISBN 80-8848-37-7.
[22] Lambert, Douglas – Stock, James – Ellram, Lisa: Logistika. Praha: Computer Press,
2000, 690 s.
[23] Mann, Rudolf – Mayer, Elmor: Controlling – metóda úspešného podnikania. Praha:
Profit a.s. 1992, 360 s.
[24]Männel, Wolfgang: Logistik – Controlling. Wiesbaden: KRP – Edition 1993, 326 s.
[25]Mičieta Branislav – Král Jaroslav: Plánovanie a riadenie výroby. Žilinská univerzita,
Žilina 1998, str. 214.
[26] Pernica, Peter: Logistický manažment (Teorie a podniková praxe). Praha: RADIX
s.r.o. 1998, 666 s.
[27] Shulte, Peter: Logistika. Praha: Victoria Poblishing s.r.o. 1994.
[28] Stiegler, Hofmeister: Controlling. Praha: BABtext s.r.o. 1992, 160 s,
ISBN 80-900178-8-6.
[29] Suchánek, Zdeno: Environemntálne označovanie. Bratislava: Cehovt 1997.
[30] Synek, Miroslav a kol.: Manažérska ekonomika. Praha: Grada Publishing s.r.o. 2000,
451 s.
[31] Štern, Juraj: Logistika a manažment výroby. Bratislava: Ekonóm 1996.
[32] Tomek, Gustav – Vávrová, Věra: Řízení výroby. Praha: Grada Publishing s.r.o. 2000,
414 s.
[33] Vidová, Helena: Controlling – Dôležitý nástroj v systéme riadenia podniku, In: 9.
medzinárodná konferencia CO-MAT-TECH 2001, Trnava 2001.
[34] Vidová, Helena: Controlling – Významný prvok v environmentálne orientovanom
logistickom podnikovom systéme. In: 1. medzinárodná konferencia Logistické řízení,
Řeka 2001, s. 167-172, ISBN 80-238-7644-9.
[35] Vidová, Helena – Červeňan, Štefan: Nástroje controllingu logistiky a úloha reportingu
pri riadení logistických procesov. In: 1. vedecká konferencia Diagnostika podniku,
controlling a logistika, Žilina 2002, s. 318-324, ISBN 80-7100-951-2.
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
[36] Vidová, Helena – Makyš, Peter: Využitie informačných technológií v reportingu. In:
8. medzinárodná konferencia Akademická Dubnica, Dubnica nad Váhom 2002.
[37] Voláková, Jaroslava: Moderní řízení v 30 – Logistika. Praha: ČVUT 1997, 74 s.
[38] Vysušil Jiří: Controlling. In: www.avkontakt.cz/controlling.htm.
[39] http://ekonom.feld.cvut.cz/materialy/EPO/prepost2.htm.
[40] http://st.vse.cz/~xpasv01/controllingwere.htm.www.icv.cz/noviny_3_3.html.
[41] www.controlling.cz.
[42] www.icv.cz/noviny_3_3.html.
[43] www.jerid.cz/clanek.html.
[44] www.logistika.host.sk
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
CIELE A TÉZY DOKTORANDSKEJ PRÁCE
NÁZOV DOKTORANDSKEJ PRÁCE
Návrh metodiky sledovania čiastkových ukazovateľov ekonomickej efektívnosti environmentálne orientovaného logistického reťazca
STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA DOKTORANDSKEJ PRÁCE
Doktorandská práca bude skúmať problematiku aplikácie controllingu ako podporného
článku riadenia v rámci logistiky podnikových procesov. V jednotlivých kapitolách bude
vykreslený dejinný vývoj controllingu, definovaná jeho obsahová a funkčná náplň
a charakterizovaná vzájomná previazanosť controllingu s manažmentom. Súčasťou práce
bude popísanie úloh controllingu v rámci logistických činností a daná charakteristika jeho
jednotlivých nástrojov. Osobitná pozornosť bude venovaná environmentálne orientovaným
logistickým reťazcom a porovnaniu s klasickými logistickými reťazcami, sledovaniu
čiastkových ukazovateľov ich ekonomickej efektívnosti, pričom samostatná kapitola bude
vyhradená návrhu metodiky sledovania čiastkových ukazovateľov ekonomickej
efektívnosti environmentálne orientovaného logistického reťazca ako významného
informačného podkladu pre tvorbu rozhodnutí zohľadňujúcich tak ekonomický segment
ako aj segment ochrany životného prostredia.
CIELE DOKTORANDSKEJ PRÁCE
Základným a primárnym cieľom bude vypracovanie návrhu metodiky sledovania
čiastkových ukazovateľov ekonomickej efektívnosti environmentálne orientovaného
logistického reťazca a zhodnotenie ich prínosov z hľadiska rozhodovania.
Hlavný cieľ doktorandskej dizertačnej práce chcem dosiahnuť za pomoci týchto
čiastkových cieľov:
1. Analyzovať pojem controlling. jeho funkcie, úlohy a vzájomné väzby na manažment
priemyselného podniku.
2. Objasniť význam controllingu v podnikovej logistike a charakterizovať jeho nástroje –
logistické ukazovatele, kalkulácie logistických nákladov, logistické rozpočty,
účtovníctvo a reporting.
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
3. Charakterizovať pojem environmentálne orientovaný logistický reťazec, vymedziť
vzájomné odlišnosti medzi klasickým a environmentálnym logistickým reťazcom,
poukázať na špecifiká environmentálne orientovaného logistického reťazca a vyčleniť
a popísať čiastkové ukazovatele, ktoré rozhodujúcou mierou ovplyvňujú hospodárnosť
a ekonomickú efektívnosť environmentálneho logistického reťazca.
4. Navrhnúť metodiku sledovania a vyhodnotenia čiastkových ukazovateľov ekonomickej
efektívnosti environmentálne zameraného logistického reťazca.
5. Zhodnotiť prínos týchto informácií z hľadiska podnikového riadenia a rozhodovania.
TÉZY DOKTORANDSKEJ PRÁCE
1. kapitola: Vymedzenie pojmu a organizačnej náplne controllingu
V prvej kapitole bude stručne vykreslený historický vývoj controllingu a okolností, ktoré
predchádzali etablovaniu tohto nástroja riadenia v podnikoch. Následne na to bude
definovaný pojem controlling ako súbor názorov viacerých autorov – ako prvok riadenia,
ktorý na základe porovnávania plán – skutočnosť umožňuje identifikovať chyby,
nedostatky a prostredníctvom svojich nástrojov a metód korigovať vývoj podnikových
procesov smerom k prevencii nežiadúcich stavov a k zabezpečeniu efektívneho chodu
organizácie. Jeho úlohou je teda pripravovať informačné podklady o situácii v podniku tak
aby ich vedenie mohlo účelne využiť v rámci svojho rozhodovacieho procesu.
Popri definovaní controllingu bude súčasťou tejto kapitoly popísanie previazanosti
controllingu s manažmentom podniku a zároveň podčiarknutie ich vzájomných odlišností.
Výrazná pozornosť bude venovaná funkčnej a inštitucionálnej stránke controllingu v rámci
ktorej budú charakterizované základné funkcie controllingu. Súčasťou tejto kapitoly bude
charakteristika controllera ako nositeľa controllingových kompetencií, budú tu popísané
jeho hlavné úlohy a požiadavky na neho kladené a to tak z hľadiska odborného,
metodického ako aj osobnostného.
V záverečnej časti prvej kapitoly bude opísané postavenie controllingu v rámci podnikovej
organizačnej štruktúry a to počnúc od faktorov vplývajúcich na voľbu príslušnej
organizácie controllingu cez charakteristiku jednotlivých prípadov zaradenia controllingu
do podnikovej organizačnej štruktúry až po vnútornú štruktúru samotného
controllingového útvaru.
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
2. kapitola: Poslanie controllingu v logistike priemyselného podniku
Druhá kapitola bude objasňovať význam poslania controllingu v podnikovej logistike,
pričom ťažisko úloh logistických controllerov sa bude orientovať na formovanie
a zabezpečovanie informačnej stánky controllingu, na spoluvytváranie logistických plánov
a na uskutočňovaní kontroly logistických činností. Popri tom bude popísaná postupnosť
krokov na základe ktorej sa controlling v logistike realizuje a to od stanovenia logistických
cieľov, cez analýzu skutočnosti, analýzu odchýlok, plánovania opatrení, po stanovenie
nových ukazovateľov plánu a výsledné informačné výstupy.
V rámci tejto kapitoly bude charakterizovaná oblasť logistických nákladov a výkonov,
ktorých potreba sledovania v rámci firmy čoraz viac stúpa. Lepšie informácie o výške
logistických nákladov a výkonov v rámci jednotlivých logistických procesov ponúka pre
firmu možnosti rozsiahlej racionalizácie.
V záverečnej časti druhej kapitoly bude venovaná pozornosť nástrojom používaným
v oblasti controllingu logistiky, ktoré poskytujú informácie o logistických nákladoch
a výkonoch počas ich reálneho toku a ktoré sú súčasťou logistického informačného
systému. Pôjde o sústavu ukazovateľov logistiky, kalkulácie logistických nákladov,
logistické rozpočty informácie z účtovníctva a reporting. Popri tom tu bude podaná ich
stručná charakteristika a vymedzené ciele, ktoré v rámci logistiky plnia.
3. kapitola: Vymedzenie pojmu environmentálne orientovaný logistický reťazec
a určenie čiastkových ukazovateľov ekonomickej efektívnosti environmentálne
orientovaného logistického reťazca
Tretia časť doktorandskej dizertačnej práce podá charakteristiku environmentálne
orientovaného logistického reťazca ako sledu činností, počnúc od objednávky materiálu
a jeho vstupu do podniku cez samotnú výrobu až po finálny výstup vo forme hotového
výrobku, popíše činnosti, ktoré sa viažu na výrobok počas doby jeho používania až po
zánik výrobku a jeho likvidáciu, ktorá sa deje s ohľadom na ochranu životného prostredia a
v súlade s príslušnými legislatívnymi nariadeniami platnými pre oblasť environmentu (ISO
14 000, EMAS a pod.).
Súčasťou tejto kapitoly bude aj vzájomné porovnanie klasického a environmentálne
orientovaného logistického reťazca, na základe čoho budú stanovené odlišnosti, ktoré treba
brať do úvahy v rámci environmentálnej politiky firmy.
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
Popri určení vzájomných odlišností bude táto kapitola zastrešovať aj určenie čiastkových
hodnôt ekonomickej efektívnosti environmentálne orientovaného logistického reťazca a to
či už nákladov a výkonov, príjmov a výdavkov ale aj všetkých tých hodnôt, ktoré sa
rozhodujúcou mierou podieľajú na ekonomických výsledkoch environmentálne
orientovaných logistických činností jednotlivých oblastí logistiky a jej zabezpečovacích
podsystémov. Pretože popri hospodárnom uvažovaní, ktorý síce zostáva hybnou silou
všetkých podnikov má ekologický manažment dôležitý význam. Zavedenie ekologickej
koncepcie do podniku si na jednej strane v prvopočiatkoch vyžaduje kapitálové náklady
a to či už na nové zariadenia alebo na zmeny výrobných procesov, ktoré však neskôr vedú
k výsledným úsporám energie a surovín a ku klesajúcim nákladom na využívanie odpadov
a teda aj k značným finančným ziskom.
4. kapitola: Návrh metodiky sledovania a vyhodnocovania čiastkových ukazovateľov
ekonomickej efektívnosti environmentálne orientovaného logistického reťazca
V tejto časti vypracujem návrh metodiky sledovania a vyhodnocovania čiastkových
ukazovateľov ekonomickej efektívnosti environmentálne zameraného logistického reťazca
podľa kritérií, ktoré počas analýzy činnosti jednotlivých úsekov budú zohrávať
rozhodujúcu úlohu.
Následne budú zhodnotené rozdiely, ku ktorým sa vďaka sledovaniu týchto veličín dospelo
a ich prínos z hľadiska ekonomických dopadov a aj dopadov na životné prostredie.
Metodika tak bude môcť dať odpoveď na otázku týkajúcu sa finančných dôsledkov,
vyvolaných pôsobením podnikových činností, výrobkov a služieb na životné prostredie.
Pretože práve kvantitatívne vyjadrenie dopadov a prepočty, ktoré s tým súvisia sú cestou
ako dosiahnuť vzájomný súlad medzi ekonomickými a ekologickými výsledkami firmy.
5. kapitola: Využitie informácií o čiastkových ukazovateľoch ekonomickej
efektívnosti environmentálne orientovaného logistického reťazca v rozhodovacom
procese.
V tejto kapitole budú vykreslené možnosti využitia informácií získaných sledovaním
činností environmentálne zameraných logistických reťazcov, ktoré sa ďalej môžu stať
dôležité pre podnikateľské rozhodnutia na rôznych stupňoch riadenia firmy.
Môže ísť o rozhodnutia týkajúce sa samotnej stratégie firmy, týkajúce sa navrhovania
a projektovania výrobkov a s tým súvisiacich procesov, rozhodovania o investíciách,
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
rozhodnutia o umiestnení jednotlivých zariadení, rozhodnutia o výrobkoch, o ich
oceňovaní, riadení zásobovania ale aj celkového chodu výroby, riadenia rizík, riadenia
nákladov, ich alokácie v podniku a pod. Takýto spôsob napokon pomôže nájsť
v environmentálne orientovanom logistickom reťazci miesta resp. činnosti, ktoré zaťažujú
životné prostredia a okrem toho spôsobujú aj ekonomické straty firmy.
Vhodne koncipované informačné podklady tak umožnia spojiť ekonomické
a environmentálne hľadisko do jedného funkčného a kompaktného celku.
6. kapitola: Záver
V samotnom závere doktorandskej dizertačnej práce budú zhrnuté prínosy pre teóriu
controllingu logistiky a z hľadiska potrieb praxe budú taktiež zosumarizované prínosy
sledovania čiastkových ukazovateľov environmentálne orientovaných logistických
reťazcov pre podniky, ktoré majú záujem začleniť environmentálnu koncepciu do politiky
svojej firmy respektíve pre tie, ktoré sa takouto politikou už riadia.
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
PRÍLOHA č. 1
POPIS KOMPETENCIÍ A ÚLOH CONTROLLERA Hlavné úlohy oblasť evidencie a dokumentácie
• budovanie a inštalácia informačného systému, schopného výpovede, umožňujúceho riadiť podnik smerom k dosiahnutiu cieľa,
• budovanie jednotky zodpovednosti namiesto kvantifikačných jednotiek,
• budovanie reportingu schopného výpovede pre jednotlivé úrovne rozhodovania podniku,
• definovanie zásad správania v jednotlivých oblastiach plánovania, reportingu, evidencie nákladov a pod.,
• vytvorenie systému ukazovateľov, • vytvorenie formulárov pre plánovanie, reporting a kalkuláciu
nákladov, • zistenie nákladových sadzieb pre kalkuláciu a určenie ceny,
informácie o cenových hraniciach, • zistenie slabých miest a poznanie východísk k zlepšeniu
vzťahu nákladov a výnosov v rôznych oblastiach podniku. oblasť plánovania a prognóz
• poradenstvo pri vytyčovaní podnikových cieľov, • podpora pri zostavovaní plánu orientovaného na ciele, • koordinácia a vedenie plánovacích činností, zladenie
a koordinácia celkového plánu s čiastkovými plánmi, zostavenie plánov nákladov (rozdelených podľa variabilných a fixných zložiek) a pod.
oblasť riadenia • permanentné informácie pre riadenie a opravy zabezpečujúce
stupeň dosiahnutia cieľa, • priebežné sledovanie cieľov, • určenie odchýlok a zavedenie riadiacich opatrení proti
odchýlkam prostredníctvom priebežného porovnávania plánu – skutočnosti a analýzami odchýlok,
• včasné informovanie vedenia pri zmenách cieľových hodnôt, • motor podnikovo-ekonomických inovácií.
oblasť kontroly • prejednávanie výsledkov analýz odchýlok so zodpovednými
pracovníkmi, • uskutočňovanie priebežných kontrol nákladov, • poradenstvo a školenie odborných pracovníkov, • vypracovanie alternatívnych riešení pri nedosiahnutí cieľov,
o ktoré sa podnik usiloval,
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
• všeobecné úlohy kontroly. zvláštne podnikovo-hospodárske úlohy
• vykonávanie prepočtov hospodárnosti a investícií, • podporovanie a realizácia programov na zníženie nákladov, • návrh nových techník pre manažment, • zavádzanie inovátorstva a tvorby nových návrhov, • výmena skúseností s externými organizáciami, • všeobecné úlohy v oblasti poradenstva.
Zodpovednosť a kompetencie
výhradné rozhodovanie – v rámci vlastného úseku a pri zavedení nevyhnutných protiopatrení k dosiahnutiu cieľa na základe analýzy odchýlok,
• definovanie odchýlok, ktoré sú pokladané za alarmujúce. spolurozhodovanie – pri všetkých rozhodovaniach
o korektúrach a pri nevyhnutných akčných plánoch a pri výbere osôb v rámci svojho útvaru.
Profil controllera Osobné predpoklady schopnosť presadiť sa, flexibilita, kreativita, schopnosť
analytického myslenia, schopnosť znášať pracovnú záťaž a vcítiť sa do problémov iných
Odborné predpoklady fundované znalosti nákladového účtovníctva, metód plánovania a manažmentu, znalosti počítačového spracovania informácií, vzdelávanie v oblasti účtovníctva a controllingu
Projekt dizertačnej práce: Aplikácia controllingu v logistike Ing. Helena Vidová
PRÍLOHA č. 2
PREHĽAD LOGISTICKÝCH NÁKLADOV Náklady na vytvorenie a riadenie logistického systému
•
•
• •
náklady na analýzu, projektovanie a realizáciu systému, náklady na plánovanie a kontrolu hmotných tokov, náklady na dispozičné činnosti, náklady na operatívne riadenie a pod.
Náklady na príjem materiálu • mzdové náklady, • náklady na palivo a energiu, • odpisy, • debetné úroky, • náklady na opravy a údržbu, • poistné, • náklady na kontrolu, • fakturácia a pod.
Náklady na skladovanie • náklady na úroky z viazaného kapitálu v zásobách,
• odpisy zariadenia skladov, • náklady na energiu a vykurovanie, • náklady na poistenie budov, • nájomné, • manká a škody na zásobách a pod.
Náklady na vnútropodnikovú dopravu a manipuláciu
• mzdové náklady, • náklady na palivo a pohonné hmoty, • úroky, • odpisy, • náklady na údržbu a opravy a pod.
Náklady na komisionársku činnosť • náklady na balenie, • mzdové náklady, • náklady na baliaci materiál a pod.
Náklady na distribúciu • mzdové náklady, • náklady na palivo a pohonné hmoty, • odpisy, • náklady na opravy a údržbu, • náklady na energiu, • náklady na poistenie a pod.