SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV
Evidenčne číslo:1131707
BAKALÁRSKA PRÁCA
2011 Grmanová Michaela
1
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITAV NITRE
Rektor: Dr.h.c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD.
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV
Dekan: prof. Ing. DANIEL BÍRO, PhD.
Analýza produkčných a reprodukčných ukazovateľov vybraného stáda kráv PD Ivánka pri Nitre
Bakalárska práca
Všeobecné poľnohospodárstvo 4140700
Katedra genetiky a plemenárskej biológie
Vedúci katedry: doc. Ing. Juraj Candrák, PhD.
Vedúci práce: Ing. Radovan Kasarda, PhD.
Nitra 2011 Michaela Grmanová
2
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Podpísaná Michaela Grmanová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému
„ Analýza produkčných a reprodukčných ukazovateľov vybraného stáda kráv PD Ivánka
pri Nitre“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre 11. Marca 2011
3
Poďakovanie
Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Ing. Radovanovi Kasardovi, PhD. za
pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej práce.
4
Abstrakt
Cieľom bakalárskej práce bolo analyzovať výsledky produkčných a reprodukčných
ukazovateľov vybraného stáda kráv v podmienkach chovu PD Ivánka pri Nitre. Na
analýzu bolo použitých 240 kusov kráv holštajnského plemena. Hodnotili sa
najdôležitejšie ukazovatele mliekovej úžitkovosti a reprodukčné ukazovatele: vek pri
prvom otelení, dĺžku medziobdobia, inseminačný interval, inseminačný index a servis
perióda. Na základe teoretických poznatkov získaných z dostupnej literatúry , kde sa
uvádzajú optimálne hodnoty: vek pri prvom otelení 23-25 mesiacov, dĺžka
medziobdobia(MO) 400-430 dní, inseminačný interval 40-60 dní, inseminačný index
1,5-2 a servis perióda 80-90 dní a pri porovnaní s výsledkami PD Ivánka pri Nitre, ktoré
vo väčšine presahujú optimálne hodnoty vek pri prvom otelení 25 mesiacov a 17 dní,
dĺžka MO 495 dní, inseminačný interval 67,9 dní, inseminačný index 3,3 a servis
perióda 208 dní môžeme tieto ukazovatele plodnosti vyhodnotiť ako nepriaznivé pre
celkovú produkciu mlieka.
Abstract
Goal of this work was to analyze the results of production and reproduction
indicators selected herd of cows in the farming conditions PD Ivanka pri Nitre. For
analysis were used 240 pieces of Holstein breed cows. Evaluated the most important
indicators of milk production and reproductive characteristics: age at first calving,
length meantime, collection interval, insemination index and the service period. Based
on theoretical knowledge gained from the available literature, giving the optimal values:
age at first calving from 23 to 25 months, the length of intervening (MO) 400-430 days,
40-60 days insemination interval, insemination index 1.5 to 2 and service period of 80-
90 days and the results compared with PD Ivanka pri Nitre, which in most optimum
value beyond the age at first calving 25 months and 17 days, MO length of 495 days,
67.9 days insemination interval, insemination index 3.3 and service period 208 days we
can use these indicators to evaluate fertility as detrimental to the overall milk
production.
5
Obsah
Obsah.................................................................................................................................6
1.Úvod...............................................................................................................................7
2. Cieľ práce......................................................................................................................9
3. Materiál a Metodika práce............................................................................................9
3.1. Charakteristika chovu holštajnského plemena v PD Ivánka pri Nitre..............104. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky........................................................12
4.1 Holštajnské plemeno..............................................................................................124.2 Produkčné vlastnosti..............................................................................................12
4.2.1 Produkcia mlieka.............................................................................................124.2.2 Mlieko.............................................................................................................144.2.3 Vplyv teploty prostredia na produkciu mlieka................................................164.2.4 Vplyv výživy na produkciu mlieka.................................................................164.2.5 Obdobie státia na sucho..................................................................................18
4.3 Ekonomika výroby mlieka.....................................................................................194.3.1 Hospodárska kríza a zavádzanie kvót.............................................................19
4.4 Reprodukčné ukazovatele.....................................................................................214.5 Plodnosť.................................................................................................................22
4.5.1 Ukazovatele plodnosti.....................................................................................244.5.1.1 Vek pri otelení..............................................................................................244.5.1.2 Medziobdobie...............................................................................................244.5.1.3 Servis perióda...............................................................................................254.5.1.4 Inseminačný interval....................................................................................264.5.1.5 Inseminačný index.......................................................................................27
4.6 Zdravie zvierat......................................................................................................274.6.1 Mastitída..........................................................................................................284.5.2 Paznechty........................................................................................................29
5. Záver............................................................................................................................30
6. Návrh na využitie výsledkov.......................................................................................31
7. Prehľad použitej literatúry...........................................................................................33
6
1.Úvod
Poľnohospodárstvo - je dôležité odvetvie hospodárstva, ktorého hlavnou úlohou je
zabezpečenie výživy obyvateľstva. Produktívne a výkonné poľnohospodárstvo je
dôležitým prvkom stability hospodárskeho rozvoja. Charakteristickou činnosťou v
poľnohospodárstve je obrábanie pôdy, pestovanie plodín a chov hospodárskych zvierat.
Poľnohospodárstvo sa skladá z dvoch základných odvetví a to rastlinnej a živočíšnej
výroby. Tieto sú navzájom prepojené. Rastlinná výroba sa zameriava na produkciu
krmív, ovplyvňuje zamestnanosť a má význam pri zúrodňovaní pôdy. Živočíšna výroba
zhodnocuje produkty rastlinnej výroby tak, že ich pretvára na živočíšne výrobky( mäso,
mlieko, vajcia, tuk), zabezpečuje výživu populácie a poskytuje suroviny pre
spracovateľský priemysel. Hlavným zameraním živočíšnej výroby je chov
hospodárskych zvierat. Medzi najdôležitejšie hospodárske zvieratá jednoznačne patrí
hovädzí dobytok.
Chov hovädzieho dobytka má v živočíšnej výrobe významné a nezastupiteľné
postavenie. V Európskom multifunkčnom poľnohospodárstve plní niekoľko dôležitých
úloh, z ktorých hlavné sú produkcia mlieka a mäsa. Tieto komodity majú významné
postavenie v humánnej výžive obyvateľstva a samozrejme sú prísunom financií do
poľnohospodárskych podnikov.
Hovädzí dobytok patrí medzi najstaršie domáce zvieratá. Jeho divým predkom bol
pratur, ktorý bol v Európe veľmi rozšíreným druhom. Na začiatku bol dobytok najviac
využívaný ako ťažné zviera a slúžil ako potrava - hlavne mäso. V závislosti na
podmienkach prostredia a lokalitách chovu sa vyvíjali rôzne plemená dobytka. Dlhou
šľachtiteľskou prácou boli vyšľachtené plemená v jednom alebo kombinovaných
smeroch úžitkovosti. Delenie plemien podľa úžitkovosti je najčastejšie používané
a určuje vlastnosť, ktorá pri danom plemene najviac prevláda. Poznáme plemená:
mäsové, mliekové a kombinované.
Viacfunkčný charakter chovu hovädzieho dobytka umožňuje chovateľovi vybrať si
výrobné zameranie. Výber je ovplyvnený prírodnými podmienkami ( od nich závisí
možnosť dopestovať kvalitné krmivo), trhovými možnosťami (schopnosť zabezpečiť
odbyt pre svoje výrobky) , kvalifikovanou pracovnou silou .
Na Slovensku z ekonomického hľadiska pretrváva záujem chovateľov o mliekové
plemená, najmä holštajnské plemeno. Samozrejme chov hovädzieho dobytka je
7
ovplyvnený trhovou cenou mlieka a mäsa, nákladmi spojenými s chovom,
technológiou chovu, prostredím a samozrejme krmovinovou základňou daného podniku.
Počty hovädzieho dobytka sa znižujú a klesá aj spotreba mlieka a mäsa. Likvidácia
chovov a dovoz potravín zo zahraničia nás robí nesebestačnými, hoci Slovensko je
krajinou s dlhodobou tradíciou poľnohospodárskej produkcie.
8
2. Cieľ práce
Cieľom našej práce bolo:
Zoštudovať dostupné zdroje odbornej a vedeckej literatúry k predmetnej
problematike
Charakterizovať skupiny vlastností holštajnského dobytka a ich vzťah
k chovnému cieľu
Popísať riadenie plemenárskej práce a východiska šľachtenia holštajnského
plemena
3. Materiál a Metodika práce
Podkladové údaje sme čerpali z dostupnej domácej a zahraničnej odbornej
a vedeckej literatúry, časopisov a internetových zdrojov zaoberajúcich sa problematikou
chovu hovädzieho dobytka, hodnotením jeho vlastností a šľachtiteľskou prácou.
Dôraz bol kladený na:
históriu chovu a charakteristiku holštajnského plemena chovaného na
Slovensku
úžitkové vlastnosti
vlastnosti fitnes
východiská šľachtiteľskej práce v chove holštajsnkého dobytka na Slovensku
s ohľadom na dlhodobú udržateľnosť a zvýšenie konkurencie schopnosti
plemena v podmienkach Slovenska.
9
3.1. Charakteristika chovu holštajnského plemena v PD Ivánka pri Nitre
Poľnohospodárske družstvo Ivánka pri Nitre je podnik s dlhoročnou
poľnohospodárskou tradíciou. V minulosti sa zameriavalo na chov slovenského
strakatého dobytka, v súčasnosti chovajú čiernostrakatý holštajnský dobytok. Rastlinná
výroba v súčasnej dobe obhospodaruje 2 194 ha poľnohospodárskej pôdy.
V živočíšnej výroba sa PD Ivánka pri Nitre zameriava na chov hovädzieho dobytka –
na produkciu mlieka a mäsa a tiež na produkciu bravčového mäsa. Stav ošípaných ku
koncu roka 2010 bol 1755 kusov. Z toho:
ošípané menej ako 20 kg 156 ks
ošípané vo výkrme predstavovali 1415 ks
prasničky chovné 50kg a viac 21 ks
prasnice 163 ks
Hovädzí dobytok na PD Ivánka pri Nitre je chovaný spôsobom voľného ustajnenia..
Nakoľko PD Ivánka pri Nitre má rastlinnú výrobu , zabezpečovanie krmiva riešia
vlastným spôsobom silážovania, senážovania a kŕmenie senom. Na kvalitu kŕmnych
dávok dohliada firma, ktorá je poradcom a garantom pri zostavovaní KKZ.
Zloženie stáda hovädzieho dobytka ku koncu roka 2010 bolo nasledovné:
Hovädzí dobytok do 8.mes. veku 145 ks
Hovädzí dobytok od 8.mes. do 1 roka 105 ks
Chovné jalovice do 2 rokov 85 ks
Chovné jalovice nad 2 roky 39 ks
Dojné kravy 240 ks
Kravy sú rozdelené do skupín: zasušené, pred pôrodom, po otelení, do 100 dní po
otelení, vysokoprodukčné, vysokoteľné.
10
Plemenná skladba stáda kráv v KÚ – HD ku dňu 29.11.2010
98,3% tvorí čiernostrakatý holštýnsky dobytok
Podiel krvi 100 –93,75 % 93,74 – 87,5 % 87,49 – 75 % 74,9 – 50 % spolu
n 122 60 41 13 236
% 50.8 25.0 17.1 5.4 98.3
Priemerný vek kráv v stáde 4,18
Priemerná prebiehajúca laktácia kráv v stáde 2,21
Priemerná produkcia mlieka na dojnicu 7 483
Priemerný vek pri prvom otelení 25 mes. 17 dní
Medziobdobie 495 dní
Servis perióda 208 dní
Inseminačný interval 67.9 dní
Inseminačný index 3,3
11
4. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky
4.1 Holštajnské plemeno
Holštajnské plemeno pochádza z Európy. Hlavný historický vývoj sa uskutočnil asi
pred 2000 rokmi na území dnešného Holandska, konkrétne jeho dvoch provincií
Severného Holandska a Frízska. Pôvodný dobytok tvorili čierne a biele zvieratá.
Krížením týchto zvierat sa vyvinulo efektívne a vysokoprodukčné mliekové plemeno.
Dnes môžeme nájsť holstajnský dobytok na všetkých kontinentoch a takmer vo všetkých
krajinách.
Holštajnské plemeno predstavuje špičku v mliekovej úžitkovosti, konverzii živín aj v
adaptabilite na technizované ako aj geograficko – klimatické podmienky chovu.
Vyznačuje sa veľkým telesným rámcom. Kravy dosahujú hmotnosť 650-750 kg, býky
1200kg. Výška na kohútiku u kráv je 137-145 cm. Majú silne zvýraznený mliekový
charakter. Základné sfarbenie je čiernostrakaté, niekedy s veľkou plochou bielej farby.
Spodná časť brucha, končatín a chvosta sú biele. Pri nedostatočnej výžive využívajú na
produkciu mlieka okrem prijatých živín aj vlastné zásoby a tkanivá, čo sa prejaví
schudnutím. Pôrody bývajú ľahké. Vemeno je veľké a žľaznaté.
V produkcii mlieka dosahuje holštajnský dobytok okolo 8 000 až 10 000 kg mlieka na
dojnicu na rok. Cieľom chovateľov holštajnského plemena sú zvieratá s vysokou
mliekovou úžitkovosťou a dobrou úrovňou funkčných vlastností ako je plodnosť ,
zdravie a zovňajšok. Dnes toto plemeno tvorí viac ako 60% populácie chovaných kráv
na Slovensku (Debrecéni a i. 1995).
4.2 Produkčné vlastnosti
4.2.1 Produkcia mlieka
Chov dojníc a výroba mlieka má v rámci chovu hovädzieho dobytka prioritné
postavenie. V porovnaní s ostatnými druhmi hospodárskych zvierat vyrobí dojnica z
1ha poľnohospodárskej pôdy najviac stráviteľných bielkovín a energie. Úžitkový typ
dojnice vyjadruje produkčné zameranie alebo pomer medzi mliekovou a mäsovou
úžitkovosťou, a tak isto produkčnú schopnosť zvieraťa pre danú úžitkovosť. Plemená
hovädzieho dobytka majú rozdielnu produkčnú schopnosť tvorby mlieka. Poznáme
plemená s veľkou produkčnou schopnosťou tvoriť mlieko, sú to predovšetkým plemená
12
s jednostrannou mliekovou úžitkovosťou. V rámci každého plemena je veľká variabilita
v produkcii mlieka spôsobená individualitou dojníc. V každom plemene sú jedince,
ktoré vysoko prekračujú chovný štandard stanovený pre plemeno a priemer populácie
v produkcii mlieka.
Dôležitým predpokladom úspešného chovu dojníc a chovu dobytka vôbec je
produkcia a odchov potrebného počtu dobre vyvinutých zdravých a konštitučne
pevných jalovíc, určených na ďalšiu plemenitbu. Keď si chceme zabezpečiť dobrý
a ekonomicky efektívny odchov jalovíc, nemôžeme tento robiť izolovane, ale len
v celom kontexte riešenia problémov chovu hovädzieho dobytka (Medvecký, 1995).
Tvorba mlieka je zložitý fyziologický proces, na ktorý pôsobí mnoho vnútorných
a vonkajších činiteľov. Z vnútorných sú to predovšetkým: dedičnosť, plemenná
príslušnosť, individualita samotného zvieraťa, činnosť mliečnej žľazy a žliaz
s vnútornou sekréciou, krvný obeh, dýchacia a tráviaca sústava , nervová sústava,
plodnosť, zdravotný stav a vek. Medzi vonkajšie činitele patrí vplyv výživy a kŕmenia,
prostredia zvieraťa, veku pri prvom otelení, techniky dojenia, obdobia zasušenia,
ochorenia, systému ustajnenia , klimatických činiteľov, poradia laktácie a ročného
obdobia (Pšenica, Gavalier, Psota, 1996).
Mlieková úžitkovosť je vlastnosť vyjadrená množstvom mlieka a jeho zložiek
vyprodukovaných za časovú jednotku (normovanú laktáciu.) od jednej kravy .
Zisťovanie vlastnej mliečnej úžitkovosti dojníc patrí medzi základné plemenárske
opatrenia pre systematické šľachtenie dojených plemien dobytka (Vetyška, Pytloun,
2000).
Mlieková úžitkovosť dojnice kolíše v určitých periódach podľa reprodukčného cyklu.
Je možné povedať, že mlieková úžitkovosť je závislá na dobrých reprodukčných
funkciách dojnice. Z ukazovateľov plodnosti ovplyvňuje mliečnu úžitkovosť priebeh
pôrodov, ruja, brezivosť, dĺžka servis periódy a dĺžka medziobdobia(Kopecký, 1981).
Produkčné obdobie trvá od presunu kravy z pôrodnice do zasušenia. Dĺžka trvania
produkčného obdobia sa vypočíta, keď od dĺžky trvania medziobdobia, resp.
reprodukčného cyklu(400 dní) odpočítame dobu zasúšania (60dní) a dobu pobytu kráv
v pôrodnici po otelení (5dní) (Brestenský, Mihina, 2006).
Dôležitým limitujúcim faktorom pre produkciu mlieka je kapacita a schopnosť mliečnej
žľazy tvoriť mlieko. Preto vývoj a rast mliečnej žľazy v období odchovu je z tohto pohľadu
veľmi významný. K podstatnému vývoju mliečnej žľazy dochádza u dobytka v období pred
pubertou.(Tančin, Uhrinčať,2005)
13
Mlieková úžitkovosť je geneticky podmienená vlastnosť, a okrem faktorov ako sú
výživa, živá hmotnosť, vek pri prvom otelení má vplyv na jej výšku dedičný základ
jedinca. Dedičné založenie zvierat vytvára predpoklady pre existenciu rozdielov
v produkcii a zložení mlieka. Významnou mierou sa podieľa na existujúcej genetickej
variabilite .Ako príklad možno uviesť výsledky medzi plemenami. Holštajnské
plemeno produkuje približne o 50% mlieka viac ako plemeno Jersey, ale obsah tuku je
vyšší pri plemeniciach jerseyského plemena ako u holštajnského
(Kadlečík,Kasarda, 2007).
Pri mliekových plemenách je hlavným cieľom šľachtenia v súčasnosti ekonomicky
efektívna produkcia mlieka. Táto je okrem výšky úžitkovosti čoraz významnejšie
determinovaná optimálnou hodnotou reprodukčných ukazovateľov, produkčnou
dlhovekosťou a dobrým zdravotným stavom. Preto popri produkčných ukazovateľoch
(produkcia mlieka a jeho rozhodujúcich nutričných zložiek) sa v šľachtení čoraz viac
prihliada na exteriér, hlavne tie jeho ukazovatele, ktoré majú silný vzťah k produkčnej
dlhovekosti (utváranie vemena a končatín), priebeh pôrodov, ukazovatele reprodukcie a
zdravotného stavu (Brestenský a i.2002).
4.2.2 Mlieko
Mlieko je produktom samíc a jeho hlavnou úlohou je výživa narodených mláďat.
Mlieko je najhodnotnejší a najharmonickejší pokrm, lebo obsahuje všetky potrebné
látky pre vývoj a zachovanie zdravia človeka. Mlieko má predovšetkým význam vo
výžive človeka.(Griger, Holec, 1990)
Zloženie mlieka je výsledkom dlhodobého fylogenetického vývoja, ktorý prebiehal pri
rôznych druhoch v rôznych podmienkach. Zmeny v období vývoja ovplyvnili i činnosť
mliečnej žľazy. (Kadlečík, Kasarda, 2007)
Kvalita mlieka ako suroviny je ovplyvnená celým radom faktorov, ktoré často
pôsobia vo vzájomnej interakcii a vzájomne sa ovplyvňujú. Základnou požiadavkou na
kvalitu je, aby mlieko ako surovina spĺňala základné hygienicko-zdravotné limity a
nepredstavovala pre konzumenta zdravotné riziko, aby mlieko spĺňalo základné
výživové parametre a malo nezmenené technologické vlastnosti, umožňujúce jeho
spracovanie na kvalitné mliečne výrobky.(Brestenský a i. 2002)
14
Mlieko obsahuje vysokohodnotné živočíšne bielkoviny, ľahko stráviteľný mliečny tuk,
cukor , vitamíny a minerálne látky. Ako zdroj vápnika sú mlieko a mliečne výrobky pre
ľudskú výživu prakticky nenahraditeľné. Okrem toho ešte významne kryjú potrebu
vitamínu A, bielkovín a tukov. Jednotlivé zložky mlieka majú vysokú biologickú
hodnotu. Hodnotné sú najme mliečne bielkoviny, ktoré sú vysoko stráviteľné, obsahujú
18 z 22 známych aminokyselín a umožňujú lepšie využitie bielkovín rastlinného
pôvodu. Mliečny tuk je základným zdrojom energie a má význam pre stráviteľnosť
potravín a kalcifikáciu kostí ( ukladanie vápnika ). Vápnik a fosfor sa zúčastňujú na
tvorbe zubov a kostí. Jeden liter mlieka uhradí dennú potrebu vápnika a fosforu
dospelého človeka.
Základné zloženie kravského mlieka: voda 86-88%, sušina 12,6%, tuk 3-5%,
bielkoviny 3,25-3,65%, mliečny cukor 4,7-4,9%, minerálne látky 0,72-0,8%.
Produkcia mlieka a parametre toku mlieka sú ekonomicky veľmi dôležité z mnohých
dôvodov poukazujúcich na ejekciu mlieka (Tančin, Uhrinčať, 2005) Jedným zo
základných predpokladov dosahovania priaznivých a ekonomických výsledkov
produkcie mlieka je dobrá a pravidelná plodnosť kráv. To znamená narodenie jedného
zdravého teľaťa od každej kravy za rok. Priebeh a úroveň reprodukčných funkcií veľmi
citlivo reaguje na kvantitu a hlavne kvalitu výživy.(Maršalek a i. 2008)
Do skupiny nepriamych úžitkových vlastností zaraďujeme aj dojiteľnosť, ktorá je
popisovaná ako individuálna vlastnosť dojnice, ktorá charakterizuje funkčnú vlastnosť
vemena, schopnosť spúšťať mlieko. Dojiteľnosť považujeme z chovateľsko-
technologického hľadiska za veľmi dôležitú vlastnosť, ktorá v súvislosti s
modernizáciou dojacej techniky a budovaním moderných dojární popri dosahovanej
mliekovej úžitkovosti zohráva a bude zohrávať v budúcnosti závažnú úlohu
(Vavrišínová a i. 2001). Dojiteľnosť je schopnosť dojnice uvoľňovať mlieko pri dojení
rozdielnou intenzitou. Uvoľňovanie má byť rýchle a úplné. Súvisí s vylučovaním
oxytocínu, ktorý sa do krvi uvoľňuje v trvaní 5-7 minút a bezprostredne korešponduje
so strojovým dojením kráv. Pri neúplnom uvoľnení mlieka treba dojnice ručne dodojiť.
(Mlynek, Vavrišínová, 2009) Vlastnosť ako rýchlo dojnica uvoľňuje mlieko a ako je
výdojok rozdelený z predných a zadných štvrtiek vemena, sa zisťuje skúškou
dojiteľnosti. Účelom skúšok dojiteľnosti v rámci kontroly dedičnosti plemenných
býkov je zistiť dedičnosť uvedeného znaku , a tým chovateľovi poskytovať širšie
informácie o tejto dôležitej vlastnosti , ktorá sa zohľadňuje pri tvorbe pripárovacich
plánov stáda. (Šlejtr, 2002)
15
4.2.3 Vplyv teploty prostredia na produkciu mlieka
Z mnohých klimatických faktorov má na zvierací organizmus najväčší vplyv teplota vzduchu.Veľmi častým problémom v letných mesiacoch je teplotný stres. Obrana organizmu voči pôsobeniu vysokých teplôt prostredia nie je zďaleka taká účinná ako proti chladu. Staršie dojnice sú proti tomuto stresu menej odolné ako prvôstky. V dôsledku tepelného stresu klesá príjem krmiva , dochádza k zníženiu úžitkovosti a k náchylnosti k chorobám, skracuje sa doba ruje, znižuje sa percento zabreznutia.(Kysilka, 2009) Klíma v maštali je rozhodujúcim faktorom pre dosahovanie vysokej úžitkovosti
zvierat. Zníženie dojivosti počas letných horúčav môže mať veľký ekonomický dopad.
Vplyv vysokých teplôt na mliekovú úžitkovosť v roku 2003 skúmali Bruoček a i.
(2005) . Testovali hypotézy, že produkciu mlieka ovplyvňuje výrobná oblasť, spôsob
ustajnenia, plemeno, nadmorská výška farmy, ochladzovanie dojníc, mesiac a ročné
obdobie. Použili údaje z kontroly. Zistili, že vysoké teploty v roku 2003 sa na
mliekovej úžitkovosti prejavili negatívne .
Vysoké teploty prostredia počas posledného trimestra gravidity môžu meniť rýchlosť
prietoku krvi a koncentráciu hormónov v organizme matky a plodu čo má za následok
nižšiu pôrodnú hmotnosť teliat a následnú zníženú dojivosť. Najcitlivejšie sú na vysoké
teploty laktujúce dojnice. Zníženie dojivosti počas letných horúčav môže mať veľký
ekonomický dopad . V chove vysoko úžitkových dojníc je horná kritická teplota
napríklad pre Holštajnské plemeno už 21 ºC. Organizmus reaguje znížením spotreby
krmiva a následok je samozrejme nižšia dojivosť.(Brouček, 2009)
4.2.4 Vplyv výživy na produkciu mlieka
Jedným z hlavných faktorov limitujúcich využitie potencionálnych úžitkových
vlastností dojníc je úroveň výživy a zabezpečenie v množstve, no najmä v kvalite
dostatočného a pravidelného príjmu krmív, energie a ostatných živín v súlade s
fyziologickými potrebami organizmu v celom produkčnom a reprodukčnom cykle. To
znamená, že v kŕmnej dávke musí byť dostatok živín pre pokrytie potreby na: záchov
(udržanie životných funkcii – pohyb, prežuvanie, trávenie, termoreguláciu a pod.),
16
produkciu mlieka, rast a vývoj plodu a produktov gravidity, prírastok hmotnosti v 2.,
resp. 3. tretine laktácie (elimináciu strát hmotnosti na začiatku laktácie), ukončenie rastu
(prírastok hmotnosti kráv na 1., resp. 2. laktácii) (Brestenský, a i, 2002).
Na množstvo, zloženie a vlastnosti mlieka vplýva mnoho činiteľov, ako sú napríklad
plemenná príslušnosť, laktačné štádium, vek, zdravie, individualita, výživa atď. Výživa
významne ovplyvňuje kvalitu mlieka (Šimko a i.,2010). Technika kŕmenia
vysokoúžitkových kráv musí zabezpečiť optimálny príjem krmív a čo najekonomickejší
prísun energie a živín. Preto by zvieratá mali mať stály prístup ku kvalitnému krmivu a
možnosť nažrať sa vtedy, keď pociťujú potrebu. Dôležitým faktorom pre príjem krmív
je chutnosť kŕmnej dávky (Brestenský, Mihina, 2006).
Tančin, Uhrainčať(2005) vo svojej práci zistili, že pri zostavovaní kŕmnej dávky
jaloviciam v období odchovu je potrebné brať veľmi vážne do úvahy jej energetickú
hodnotu, pretože tá veľmi výrazne súvisí so zákonitosťami vývoja mliečnej žľazy
jalovíc pred otelením. Vývoj mliečnej žľazy súvisí so schopnosťami tvoriť mlieko počas
laktácie. Kritickým obdobím pre rast a vývoj mliečnej žľazy mliekových plemien s
veľkým telesným rámcom sa považuje obdobie od 2-3 mesiaca života do dosiahnutia
puberty t.j. do hmotnosti asi 250-280 kg. Prekrmovanie jalovíc (prírastky okolo 1 kg
živej hmotnosti na deň) v kritickom období vývoja mliečnej žľazy negatívne ovplyvňuje
rast a vývoj mliečnej žľazy. Prejaví sa to zníženou produkciou mlieka takejto prvôstky.
Za optimálnu úroveň prírastkov pre mliekové plemená s veľkým telesným rámcom sa v
kritickom období pre rast vemena jalovíc považuje denný prírastok od 0,6 do 0,7 kg na
deň.
Pre získanie dobrej mliekovosti dojníc s vysokým podielom bielkovín a tukov je
dobré dodržiavať niekoľko základných pravidiel. Systém výživy dojníc musí
rešpektovať podmienky výrobnej oblasti. V chovoch s úžitkovosťou nad 5 000 litrov
mlieka za laktáciu, je vhodné zvoliť celoročne vyrovnanú kŕmnu dávku zloženú z
konzervovaných krmív. V chovoch s nižšou úžitkovosťou je možný systém sezónneho
kŕmenia. Ako stabilizačnú zložku celkovej kŕmnej dávky sa odporúča pridávať
konzervované krmivá počas celého roka. Kŕmnu dávku je nevyhnutné zložiť len z
kvalitných krmovín. Pri vysokoprodukčných dojniciach sa odporúča dodržiavať zásady
diferencovanej výživy dojníc podľa fázy laktácie a používať miešacie kŕmne vozy na
prípravu TMR kŕmnej dávky. Obsah živín v kŕmnej dávke musí zodpovedať skutočnej
potrebe dojnice. Dôležitý je dostatok zdravotne nezávadnej vody v optimálnej teplote
po celých 24 hodín. (Pospíšilová, 2010)
17
Aj podľa Frelicha(2001) rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim mliečnu úžitkovosť
je výživa dojníc. Prijímaná potrava pôsobí množstvom , kvalitou, obsahom živín a
prítomnosťou špecifických účinných látok. U dojnice sa nároky na výživu menia aj
v priebehu laktácie. Najväčšie sú v prvej tretine laktácie , kedy je denná produkcia
najvyššia a je ohrozené jej udržanie na úkor telesných rezerv.
Nedostatok, ale aj nadbytok jednotlivých živín v kŕmnej dávke je príčinou vzniku
mnohých ochorení, ktoré negatívne ovplyvňujú ekonomiku chovu jednotlivých plemien
prostredníctvom brakácie, rastu nákladov na nákup liečiv a veterinárnu službu,
zvýšenie nákladov na kúpu nových zvierat a finančných strát v dôsledku zníženia
parametrov mliečnej úžitkovosti a reprodukcie. Čím je vyššia úžitkovosť, tým je
náročnejšie zostaviť kŕmnu dávku. Najväčším problémom zostáva krytie energie
u vysoko produkčných dojníc v prvých dňoch po otelení. Ak je kŕmna dávka
nevyrovnaná a nedostatočne kryje potrebu energie, stáva sa , že obdobie negatívnej
energetickej bilancie spôsobí podstatné odbúravanie telových rezerv, najmä tukov, čo sa
prejaví rapídnym chudnutím v prvých 2-3 týždňoch po otelení. Výživa dojníc je
považovaná za najvýznamnejší faktor vonkajšieho prostredia, ktorý určuje mliečnu
úžitkovosť, plodnosť, zdravotný stav zvierat a umožňuje realizovať genetický potenciál
celého stáda. Cez značný rozvoj vedeckých poznatkov z oblasti fyziológie a výživy
prežúvavcov, optimalizáciu kŕmnych dávok, cez pokrok v krmovinárskom priemysle,
technológiách a technike kŕmenia dochádza často k závažným nedostatkom vo výžive
dojníc. Tieto nedostatky vedú k zníženiu produkcie, negatívne ovplyvňujú kvalitu
mlieka, fertilitu, zdravotný stav a spôsobujú značné materiálne škody predčasným
vyradením dojníc z chovu, nutnými porážkami a úhynom zvierat.(Matejíček, 2003)
4.2.5 Obdobie státia na sucho
Príprava dojníc na ďalšiu laktáciu začína už v období státia na sucho, ktoré by malo
trvať 60 dni. Praktizuje sa kŕmenie s dôrazom na kvalitu a dostatok N-látok,
minerálnych a špecificky účinných látok. Kŕmna dávka v tomto období pozostáva
z obmedzeného množstva kukuričnej siláže. a zvyšok tvorí seno alebo bielkovinová
siláž, prípadne i slama, čo pri štandardnej kvalite objemových krmív postačuje na krytie
potreby živín bez prikrmovania jadrovými krmivami(Brestenský, a i., 2002).
18
Zasušenie a obdobie státia na sucho predstavuje veľmi dôležitú fázu organizácie chovu
kráv. Je potrebná individuálna starostlivosť, najmä pri vysokoúžitkových kravách.
Upravuje sa kŕmna dávka, preventívne sa ošetruje mliečna žľaza. V období státia na
sucho je treba venovať osobitnú pozornosť zloženiu kŕmnej dávky a jej dietetickým
účinkom. V kŕmnej dávke musí byť zabezpečený dostatočný prísun makroprvkov,
mikroprvkov, vitamínov A,E,D a ostatných živín ( Brestenský, Mihina , 2006).
Podľa Frelicha a i., (2001) pôsobí doba státia na sucho kladne na dojivosť
v nasledujúcej laktácii. Po ukončení laktácie sa obnovuje mliečna žľaza , mliečne
alveoly a mliekovody. Vemeno potrebuje na svoju regeneráciu asi 60 dní ( v rozpätí od
35 do 70 dní). Cieľom státia na sucho je zotavenie dojnice a predovšetkým príprava na
nasledujúcu laktáciu (Bouška , 2006).
Podľa Škardy a Škardovej (2000) doba státia na sucho dlhšia ako 2 mesiace býva
sprievodným javom kratších laktácií alebo neskoršieho zabrezávania dojníc. Takisto
zdôrazňujú, že by nikdy nemalo stáť na sucho viac ako 20% dojníc stáda.
4.3 Ekonomika výroby mlieka
4.3.1 Hospodárska kríza a zavádzanie kvót
Chov dojníc- výroba mlieka je ekonomicky najnáročnejšie odvetvie živočíšnej
výroby . Ekonomická efektívnosť poľnohospodárskej prvovýroby bude vždy závislá od
výšky nákladov a realizačnej ceny, t.j. od reálneho zisku. (Daňo a i., 2006)
Prudký prepad ekonomiky výroby mlieka v počiatočných fázach ekonomických
reforiem bol nevyhnutnou daňou za nepripravenosť chovateľov na uvoľnenie
podmienok trhu a na prudký pokles kúpyschopnosti obyvateľstva (Daňo a i., 2006).
Hospodárska kríza sa dotkla všetkých oblastí hospodárstva, samozrejme aj
poľnohospodárstva a do značnej miery ovplyvňuje a bude aj naďalej ovplyvňovať
vývoj chovu hovädzieho dobytka na Slovensku. Chov hovädzieho dobytka patrí v EÚ
medzi výrazne regulované agrárne odvetvie. Produkcia mlieka je limitovaná mliečnymi
kvótami početnými stavmi jatočných zvierat, na ktoré je možné dostať podporu
z prostriedkov EÚ (Bouška, 2006).
19
Aj napriek výraznému zníženiu stavov od roku 1990 sú dojené kravy hlavným odvetvím
chovu hospodárskych zvierat aj v podmienkach EÚ. Rozsah chovu dojníc a ďalších
kategórií hovädzieho dobytka je do značnej miery limitovaná spoločnou
poľnohospodárskou politikou únie a jej prebiehajúcej reformy, predovšetkým národnou
kvótou mlieka, stropom stavov jatočných býkov a kráv bez TMP(kvót) s nárokom na
dotácie z rozpočtu únie (Bouška, 2006). S kravským mliekom sa v EÚ obchoduje na
základe kvót, ktoré sa pôvodne zaviedli s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi ponukou
a dopytom a obmedziť prebytky. Každý členský štát dostáva dve kvóty, jednu na
dodávky do mliekarní, druhú na priamy predaj spotrebiteľom ( ekonomika.sme,2008).
Zavedenie mliečnych kvót zastavilo stúpajúcu nadprodukciu v EÚ, pričom
s narastajúcou úžitkovosťou takmer priamoúmerne klesali početné stavy dojníc.
V súvislosti s nadvýrobou mlieka v krajinách Európskej únie(109%) je potrebné
poukázať aj na existenciu nadvýroby mlieka na Slovensku, ktorá je vyššia ako priemer
krajín EÚ a spôsobuje ju nízka spotreba mlieka a mliečnych výrobkov, necelých 165kg
na obyvateľa ročne(Strapák a i., 2004) Európska komisia schválila návrh na zvýšenie
mliečnych kvót EÚ o 2 % s platnosťou od 1. apríla 2008. Toto rozhodnutie umožní, aby
na európske a svetové trhy bolo dodané mimoriadne množstvo 2,84 mil. t mlieka.
Predpokladá sa, že zvýšenie kvóty je prvým krokom k postupnému nárastu kvóty až do
úplného zrušenia kvótového systému v sektore mlieka do roku 2015(Miniinfo 2008).
Slovenská republika od svojho vstupu do EÚ pridelenú národnú kvótu na mlieko
neprekročila. Plnenie kvót je v priemere na úrovni 93,7 %. Najvyššie plnenie, 97,15-%,
bolo v roku 2005/2006 a najnižšie, len 88,36-%, bolo v roku 2008/2009. Mliečna kvóta
SR je v kvótovom roku 2009/2010 na úrovni 1,07 miliardy kg surového kravského
mlieka a je rozdelená celkove medzi 716 subjektov vo forme individuálnych kvót
( agroserver).
V krajinách EÚ prevažuje chov dojných plemien kráv, pretože tržná produkcia mlieka
je v podmienkach Európy hlavným predpokladom rentability chovu kráv. Zameranie na
jednotlivé plemená je v súčasnej dobe najviac ovplyvnené administratívne riadenou
reguláciou trhu s mliekom. Toto opatrenie ovplyvňuje v priebehu rokov počty
chovaných kráv vo vzťahu k ich mliečnej úžitkovosti a tým do určitej miery aj skladbu
chovaných plemien hovädzieho dobytka (Bouška,a i., 2006). Dlhovekosť kráv
v reprodukcii a ich celoživotná úžitkovosť sa stále viac dostáva do popredia selekčných
kritérií, ktoré majú veľmi úzky vzťah k ekonomickej efektívnosti produkcie mlieka
a mäsa. Doposiaľ bola miera rentability vyjadrovaná zvyšovaním úrovne úžitkovosti
20
kráv na laktáciu. V dobe keď dochádza k nasýteniu trhu mliekom a mäsom
a k zavádzaniu systémov kvót, ktoré neumožňujú zvyšovanie mliekovej úžitkovosti,
nadobúda na význame ( pre udržanie a zlepšenie miery rentability produkcie)
zvyšovanie dĺžky produkčného veku kráv(Šubrt, Nenadovič, Antov, 1990).
4.4 Reprodukčné ukazovatele.
Ekonomická efektívnosť chovu hovädzieho dobytka je určovaná stabilitou
a efektívnou reprodukciou. Produkcia teliat v pravidelných efektívnych intervaloch
a využitie biologického reprodukčného potenciálu zvierat vyžaduje dobrý zdravotný
stav, primerané chovateľské podmienky a vysokú starostlivosť o reprodukčný proces
kráv a jalovíc Ak sa ktorýkoľvek článok tohto reťazca pri pôsobení ďalších negatívnych
vplyvoch vnútorného a vonkajšieho prostredia naruší, vyskytnú sa poruchy plodnosti
a znižuje sa reprodukčná schopnosť(Šťastný a i, 1998).
Aby kravy dojili, musia úspešne zabreznúť a donosiť teľa až do termínu pôrodu.
Rozmnožovanie je základným prejavom všetkých živých organizmov. Jeho úlohou pri
zachovávaní druhov je prenos genetickej informácie z rodičov na potomkov.
Reprodukcia je najdôležitejším predpokladom pre pravidelnú živočíšnu produkciu.
Reprodukciou sú ovplyvnené selekčné vlastnosti stáda, doba úžitkovosti, počet teliat za
rok a účinnosť produkcie mlieka a mäsa (Bullová, Debrecéni , 2005).
Reprodukcia priamo ovplyvňuje ekonomiku chovu. Za poruchu reprodukcie
môžeme považovať, ak nie sú dosiahnuté parametre, ktoré si chovateľ s ohľadom na
plemeno, úžitkovosť a výživu stanovil. Reprodukcia zvierat chovaných človekom je
základom úspechu chovu ,úspešná reprodukcia zabezpečuje obnovu starnúceho stáda
zvierat ,zabezpečuje dostatočný počet zvierat v chovoch zameraných na úžitkovosť,
umožňuje šľachtenie zvierat, zlepšovanie úžitkových vlastnosti zámerným výberom
rodičovského páru a pod. Reprodukcia hospodárskych zvierat v podmienkach
súčasného poľnohospodárstva vychádza nielen z hodnotenia počtu uliahnutých
(narodených) mláďat, ale aj počtu odchovaných, resp. odstavených mláďat s čím súvisí
aj produkcia mlieka na odchov mláďat, živa hmotnosť samíc a taktiež genetické
vybavenie rodičov.
Základným ukazovateľom plodnosti hospodárskych zvierat je počet mláďat za určitú
časovú jednotku (Rybanská a i, .2001). Úroveň reprodukcie by mala byť v popredí
21
záujmu každého chovateľa, nakoľko výrazne ovplyvňuje ekonomiku chovu. Schopnosť
vlastnej reprodukcie patrí k základným znakom živých organizmov. Bez reprodukcie
nie je produkcia.
Podľa Luodu (2008) reprodukcia ja dôležitou súčasťou biologickej podstaty
a ekonomickej efektívnosti chovu dobytka. Na jednej strane sa neustále zvyšujú nároky
na množstvo a kvalitu nadojeného mlieka, na strane druhej sú známe i negatívne
korelácie týchto znakov práve k reprodukcii. Zvlášť u hoštajnského dobytka ako
špecializovaného mliečneho plemena, sa s týmito problémami stretávame stále častejšie.
Problém so zabreznutím kráv alebo jalovíc je často spojený s narastajúcim počtom tzv.
tichých nevýrazných rují a následne so skorou embrionálnou mortalitou. To vedie
k tomu, že sa predlžuje dĺžka servis periody, zvyšuje sa spotreba inseminačných dávok
a narastá počet inseminácií a veterinárnych úkonov.
4.5 Plodnosť
Schopnosť vlastnej reprodukcie patrí k základným znakom živých organizmov.
V náväznosti na mliekovú úžitkovosť, reprodukčná schopnosť, t.j. plodnosť hovädzieho
dobytka je veľmi dôležitou vlastnosťou, lebo od nej závisí nielen produkcia potomstva
ale aj udržanie plynulej, vyrovnanej a vysokej mliekovej produkcie. Otelenie treba
považovať za hlavný faktor, ktorý udržuje v činnosti mliečnu žľazu (Šmerha, 1980).
Plodnosť je základná biologická a úžitková vlastnosť zvierat, umožňujúca ich
rozmnožovanie a tak zachovanie rodu. Plodnosť vyjadruje schopnosť zvierat
produkovať pohlavné bunky schopné oplodnenia. U samíc to znamená schopnosť
pravidelného oplodnenia, gravidity a pôrodu životaschopného potomstva, u samcov
schopnosť párenia a produkcie kvalitného ejakulátu pri udržaní oplodňovacej
schopnosti do vysokého veku (Kliment, 1989).
Plodnosť ako reprodukčná výkonnosť zvierat je daná:
dobou kedy samica pohlavne dospieva
počtom plodov pri pôrode
frekvenciou potratov s ich časovým odstupom
dĺžkou života a zachovaním reprodukčných schopností
22
Ukazovatele plodnosti sú podmienené génmi malého účinku, sú súčasťou genetického
hodnotenia zvierat a cieľov ich chovu. Pretože ide o vlastnosti nízko dedivé, ich
genetický pokrok je možné dosiahnuť cieľavedomou selekciou a plemenitbou zvierat
počas dlhšieho časového obdobia (Kadlečík, Kasarda, 2007). Poruchy plodnosti v
chovoch dojníc vyvolávajú značné ekonomické škody. Ekonomické straty vyvolané
zhoršenou plodnosťou kráv sú spôsobené predovšetkým zníženou produkciou mlieka
v prepočte na kravu a rok a znížením produkcie teliat, často i vyššou spotrebou práce
a väčšieho počtu inseminácií nutných k oplodneniu plemenice (Bouška,a i., 2006).
Poruchy plodnosti a reprodukčné poruchy tvoria významnú skupinu funkčných
vlastností zvierat. Pôrody plemeníc dlhodobo ovplyvňujú organizmus matky aj
potomka. Každá laktácia plemenice začína pôrodom a obtiažne pôrody znižujú
produkciu, oneskorujú reprodukciu a v niektorých prípadoch sú príčinou brakovania
zvierat (Kadlečík, Kasarda, 2007).
Plodnosť je dôležitým faktorom pre rentabilitu chovu plemien so zameraním mliekovú
ale aj kombinovanú úžitkovosť. V chove zvierat zaujíma kľúčové postavenie. Len
zdravé a kondične výborne pripravené zvieratá disponujú dobrou a pravidelnou
plodnosťou. Analýza ukazovateľov reprodukcie je pomerne zložitá lebo ich fenotypová
premenlivosť je vzhľadom na veľké množstvo faktorov ovplyvňujúcich plodnosť veľmi
veľká. Pre jednoduché a rýchle posúdenie výsledkov riadenia plodnosti stáda sa
využívajú reprodukčné ukazovatele. Medzi najdôležitejšie ukazovatele plodnosti kráv
patria: vek pri prvom otelení, servis perióda, dĺžka gravidity, medziobdobie (Bujko a i,
2006).
Plodnosť je ovplyvňovaná rôznymi faktormi a to sú: detekcia ruje, správna doba
inseminácie, ktorá je ovplyvnená samotným chovateľom a tretia fáza je brezivosť. Ide
o vzájomné pôsobenie kravy a embria . Pri zahniezdení oplodneného vajíčka hrá veľkú
úlohu zdravotný stav kravy. Ten je do veľkej miery ovplyvnený prostredím a výživou
(Siemes ,2009).
Situácia v reprodukcii hovädzieho dobytka je v súčasnej dobe charakterizovaná
zhoršovaním ukazovateľov plodnosti a narastajúcou konkurenciou medzi mliečnou
produkciou a reprodukciou, ako úžitkovými vlastnosťami. Ekonomický význam
plodnosti nespočíva len v hodnote narodeného teľaťa. Jej význam je tiež v tom, že
zabezpečuje aj hormonálnu stimuláciu následnej mliekovej úžitkovosti a ďalšej
plodnosti. Plodnosť môžeme teda považovať za rovnako významnú, ako je schopnosť
produkovať mlieko (Grafenau, a i., 2007). Neustále rastúca mliečna úžitkovosť kladie
23
zvýšené nároky na plnohodnotnú výživu, ktorú chovateľ často nie je schopný
zabezpečiť. Odrazí sa to najmä v popôrodnom období, kedy zvieratá necyklujú, majú
tichú ruju, cysty, zápaly maternice atď. Podľa Řihu a i. (2002) 10 – 15 % kráv v stáde
má problémy s reprodukciou, ktoré sú v 67 % prípadov zavinené faktormi
podmienenými výživou.
4.5.1 Ukazovatele plodnosti
4.5.1.1 Vek pri otelení Rentabilita chovu je podmienená dobrou rastovou schopnosťou a dostatočnou
rannosťou zvierat, ktoré umožnia otelenie kráv vo veku 23 až 25 mesiacov pri
dosiahnutí živej hmotnosti cca 570 kg (Motyčka a i., 2005). Nižší vek pri 1. otelení
znižuje náklady na odchov, skracuje generačný interval a zvyšuje počet narodených
teliat. Taktiež produkcia mlieka na jeden deň života dojnice je priaznivejšia pre ranné
telenie (Frelich a i., 2001).
Významný vplyv veku pri prvom otelení na dlhovekosť kráv potvrdili aj Páchová a
Zavadilová (2006), ktoré uvádzajú, že skoré telenie nemalo negatívny vplyv na zvýšené
vyraďovanie zvierat. Kravy zabreznuté do 17. mesiaca mali na druhej a tretej laktácii
najnižšie percento vyraďovania.
Vek pri prvom otelení naznačuje zvýšené riziko vyradenia kráv, ktoré sa otelili vo
vyššom veku. Vplyv plemena, resp. plemennej skupiny na dlhovekosť a dĺžku
produkčného veku kráv potvrdil aj Psota (1996).
Bouška a i. (2006) uvádza odporúčaný vek pri prvom pripustení 14-15 mesiacov pri
hmotnosti 410 kg pre holštajnský dobytok.
4.5.1.2 Medziobdobie
Medziobdobie je obdobie medzi dvoma za sebou nesledujúcimi oteleniami.
Mlynek (2009)hodnotí dĺžku medziobdobia takto:
do 400 dní veľmi dobré
24
od 400-430 dní vyhovujúce
nad 430 dní nevyhovujúce
Tak isto Bouška a i.(2006) považujú za dobrú dĺžku medziobdobia 400dní.
Dĺžka medziobdobia je v úzkom vzťahu k dĺžke intervalu a zvlášť k servis perióde a je
nepriamo úmerná rýchlosti obratu stáda. Pri priemernej dĺžke medziobdobia 366 – 380
dní v rámci stáda, sa považuje plodnosť za veľmi dobrú, do 380 dní za menej dobrú
a nad 400 dní za nevyhovujúcu (Jílek a.i., 2002).
Kvapilík (1995) udáva, že so zhoršovaním ukazovateľov plodnosti nad optimálnu
hranicu sa predlžuje dĺžka laktácie. Pri predĺžení medziobdobia o 1 deň nad 365 dní sa
predĺži dĺžka laktácie o 0,7 dňa a dĺžka neprodukčnej časti laktácie o 0,3 dňa.
Podľa Loudu (2008) medziobdobie je dĺžka medzi dvoma pôrodmi. Všeobecne pri
hodnotení chovu vyjadruje hodnotu u všetkých kráv vrátane vyradených. Dĺžku
medziobdobia do 360-400 dní možno považovať za výbornú až priemernú.
Medziobdobie u vysokoúžitkových dojníc sa bude líšiť predovšetkým v závislosti na
veľkosti chovu a jeho úžitkovosti. Malo by byť vždy sprevádzané informáciou
o percente dojníc, ktoré v sledovanom období neboli z dôvodu brakácie do hodnotenia
medziobdobia zaradené. Vo vysokoúžitkových chovoch , kde perzistencia laktácie je
vysoká, nie je nutné za každú cenu medziobdobie skracovať. To neznamená nesledovať
nástup prvej popôrodnej ruje. Pokiaľ sú príznaky ruje v normále, plemenica je v dobrom
zdravotnom stave a odpovedajúcej telesnej kondícii, je možné plemenicu inseminovať.
V chovoch s nízkou mliečnou úžitkovosťou je medziobdobie dlhšie ako 380-400 dní
ekonomicky nevýhodné.
4.5.1.3 Servis perióda
Je to časový interval alebo inak povedané obdobie v dňoch od otelenia po
oplodnenie plemenice. Tiež sa nazývaná medziteľnosť
Podľa Frelicha a i..(2001) je servis perióda jedným z ekonomicky najvýznamnejších
ukazovateľov reprodukcie. Vyjadruje sa počtom dní, ktoré uplynú medzi pôrodom
a insemináciou po ktorej dojnica zabrezila. V chovoch s priemernou úžitkovosťou je
vyhovujúca SP do 80 dní, uspokojivá do 90 dní.
Ako uvádza Schneider (2009) analýza vyše 20 000 kráv ukázala, že najväčšia miera
zabrezávania sa dosiahla, keď sa inseminácia vykonala v priebehu 80 dní po otelení –
25
nezávisle od individuálnej produkčnej úrovne kráv. Miera zabrezávania je významne
nižšia, ak kravu inseminujeme medzi 80. a 120. dňom po otelení. Ak sa tak urobí po
tomto intervale, počet úspešných prvých inseminácií opäť narastá. Servis perióda
vyjadruje počet dní po pôrode, kedy bola u kravy urobená prvá inseminácia. Patrí medzi
ekonomicky významné ukazovatele. V chove s priemernou úžitkovosťou je SP do 80-90
dní výborná až dobrá. SP 110-125 dní je možné tolerovať u vysokoúžitkových dojníc
holštajnského dobytka, pokiaľ medziobdobie neprekročí 400dní. Tento ukazovateľ je
regulovaný brakovaním. Servis perióda vyjadruje úspešnosť snahy chovateľa dojnicu
pripustiť. (Louda, 2008)
4.5.1.4 Inseminačný interval
Je to obdobie od otelenia po 1. pripustenie . Rozpätie inseminačného intervalu by
malo byť 45 – 60 dní. Inseminačný interval by nemal byť kratší ako 40 dní. Za veľmi
dobrý inseminačný interval považuje Krajňák, Šťastný (1993) hodnotu do 60 dní, za
dobrý 80 dní, vyhovujúci do 100 dní a nevyhovujúci nad 100 dní. Chovatelia
mliečnych kráv využívajú mnoho nástrojov, aby ovplyvnili úspešnosť inseminácie,
znížili výdaje na veterinárnu starostlivosť a udržali produkciu stáda na želateľnej
úrovni. Z tohto dôvodu je dôležité rozhodnutie o vhodnom čase opätovného
zabreznutia kravy.
Inseminačný interval vyjadruje počet dní, ktoré uplynuli od pôrodu do dňa, kedy bola
plemenica po pôrode prvý krát inseminovaná. Dĺžka intervalu sa pohybuje od 35-42
dní u vysokoúžitkových kráv býva aj dlhšia. Dĺžka intervalu v priemerných chovoch
nad 60dní je nevyhovujúca. Interval do istej miery podmieňuje medziobdobie a súvisí
s ním. Najlepšie výsledky v reprodukcii dosahujú farmy, ktoré sledujú individuálne
zdravotný stav dojníc, vedú si evidenciu o prvej popôrodnej ruji a následných rujách.
Ak je dojnica v poriadku, nie je dôvod ju nepripustiť v období päťdesiateho dňa po
pôrode.( Louda, 2008)
dĺžka zasušenia55 dnídĺžka zasušenia34 dní
26
4.5.1.5 Inseminačný index
Je číslo udávajúce, koľko inseminácii je potrebné uskutočniť, aby sa dosiahla
teľnosť. Priemerný inseminačný index v našich chovoch sa pohybuje v hraniciach 1,8 –
2,0. Inseminačný index nad 2,0 svedčí o poruchách plodnosti. U býkov s veľmi dobrou
plodnosťou by nemal byť vyšší ako 1,6. Výšku inseminačného indexu môžu ovplyvniť
hlavne nevyhovujúce chovateľské podmienky a vysoká produkcia mlieka. Inseminačný
index možno použiť len v tých istých chovateľských podmienkach a pri počte najmenej
150 – 200 plemenníc. (Plesník a i., 1977). Mlynek (2009) hodnotí inseminačný index,
čiže počet inseminácií na oplodnenie jednej kravy takto: do 1,5 veľmi dobrá, 1,51 – 2,0
dobrá, 2,1 – 2,5 neuspokojivá.
Inseminačný index vyjadruje počet všetkých inseminácii potrebných k zabreznutiu
jednej plemenice. Reinseminácia kravy v danej ruji sa nezapočítava do uvádzaného
indexu. V stáde s výbornou plodnosťou dosahuje hodnota indexu 1,2, ako dobrú do 1,6
ako vyhovujúcu do 2. Všeobecne platí, že čím je inseminačný index nižší, tým je
ekonomika pripúšťania lepšia. Inseminačný index slúži chovateľovi ako ukazovateľ
frekvencie výskytu porúch plodnosti a k plánovaniu nákupu inseminačných dávok
(Louda, 2008).
4.6 Zdravie zvierat
Dobrý zdravotný stav je predpokladom vysokej, vyrovnanej produkcie počas celého
produkčného života zvieraťa.
Celkové zdravie a životaschopnosť dojnice je základným predpokladom jej dobrej
úžitkovosti a následne dobrého ekonomického efektu poľnohospodára. Je dôležité si
uvedomiť, že len zo zdravého teľaťa a zdravej, dobre a kvalitne živenej jalovice bude
raz zdravá dojnica s požadovanou úžitkovosťou. Dobrá funkcia orgánov (pečene,
obličiek a celého tráviaceho traktu) má zásadný vplyv na úžitkovosť zvierat a
predstavuje prirodzenú prevenciu zdravotných problémov dojníc ako sú mastitídy,
ketóza, stukovatenie pečene, hypokalcémia, metritídy, poruchy reprodukcie ale aj
zápaly paznechtov a pod.(Pospíšilová ,2008)
27
Včasné odhalenie zdravotných problémov dojníc súvisiacich s ich výživou,
technológiou kŕmenia, ustajnenia ako aj celkového manažmentu chovu je základným
predpokladom dosahovania ekonomickej efektívnosti chovu.
Dobrý zdravotný stav je predpokladom vysokej, vyrovnanej produkcie počas celého
produkčného života zvieraťa. Pretože len zdravé zviera dokáže naplno využívať svoj
potenciál (Riecka, Kasarda ,Candrák, 2008) .V dôsledku nárastu úžitkovosti sa
významne zvýšila ekonomická efektívnosť výroby mlieka , ale zhoršilo sa zdravie
vysokoúžitkových kráv(Motyčka,Vacek, 2006)
4.6.1 Mastitída
Najproblematickejšie a ekonomicky najnáročnejšie ochorenia v chove dojníc je
ochorenie mliečnej žľazy na mastitídu. Mastitídy dojníc sú jedným z významných
faktorov, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu a produkciu mlieka. Mastitída je
zapríčinená celou radou rôznych druhov mikroorganizmov, ktoré cez ceckový kanálik
prenikajú do mliečnej žľazy(Tančin, 2006).
Produkcia mlieka o požadovanej kvalite kladie na chovateľa vysoké požiadavky v
oblasti zabezpečenia dobrej organizácie chovu dojníc, ich vhodného ustajnenia, dobrého
zdravotného stavu, primeranej výživy, vysokého stupňa hygieny prostredia a dojenia,
nepretržitej realizácie preventívnych a tlmiacich protimastitídnych metód v chove.
Mastitídy dojníc sú z daného pohľadu závažným činiteľom znižujúcim rentabilitu jeho
produkcie. Všetky formy mastitíd, tak klinické, ako aj subklinické a aseptické mastitídy
znižujú produkciu mlieka väčším alebo menším narušením sekrečnej aktivity mliečnej
žľazy. Deje sa tak nielen v priebehu infekcie a priebehu zápalu, ale aj po potlačení, či už
po spontánnom vyliečení alebo medikamentóznej liečbe. Pri vzniku väčšiny mastitíd sa
uplatňuje infekčný činiteľ, pričom až 95 % mastitíd je vyvolaný patogénnymi
baktériami (Vasiľ, 2010 ).
Podľa Bučeka (2007) patrí mastitída k najnákladnejšiemu ochoreniu u dojeného
dobytka. Stratégia redukcie výskytu mastitíd je dôležitá pre zníženie nákladov
a zlepšenie kvality produkcie. V r. 2006, boli dôvodom vyradenia kráv kvôli mastitíde
až 8,4%.
28
Okrem vylúčenia mlieka z dodávky a rizika horšieho zatriedenia mlieka dochádza tiež
k významnému poklesu dojivosti a v konečnom dôsledku aj k brakácii kráv( Bouška
a i., 2006). Výroba maximálneho množstva vysokokvalitného mlieka je hlavným
cieľom všetkých producentov mlieka. Mastitída je najnákladnejšie ochorenie
mliekového dobytka. Straty vznikajúce z dôvodu mastitídy tvoria: znížená produkcia
mlieka, zvýšené náklady na ošetrovanie, vyliate mlieko, predčasné vyraďovanie, úhyn,
znížený genetický potenciál, znížená reprodukčná výkonnosť, zamietnutý výkup
mlieka z dôvodu prekročenia počtu somatických buniek alebo pre výskyt rezíduí
antibiotík a strata prémie za kvalitu mlieka. Väčšina producentov si ľahko spojí klinické
mastitídy so stratami. Infikované mlieko má zmenený vzhľad, pokles produkcie je
očividný, ľahko sa dajú vypočítať náklady na liečbu a objem vyliateho mlieka je známy.
Subklinické (skryté) mastitídy však môžu v skutočnosti spôsobovať väčšie straty v stáde
ako klinické mastitídy. Keďže zvieratá neprejavujú príznaky typické pre toto ochorenie,
problém sa často prehliada (Ryba, 2010).
4.5.2 Paznechty
O závažnosti chorôb paznechtov a potrebe ich ošetrovania sa denne presviedčame
na chovoch u nás i po celom svete. Priame straty z hľadiska výpadu zvierat, resp.
znižovaním úžitkovosti sú ohromujúce (Swalve, 2007). Ochorenia končatín, zvlášť
paznechtov, sú jedným z najzávažnejších zdravotných problémov v chove dojníc. Vedľa
porúch plodnosti a mastitíd sú najčastejšou príčinou predčasného vyraďovania dojníc
z chovu. Veľmi významný je tento zdravotný problém u vysokoprodukčných dojníc
holštajnského plemena. Výskyt ochorenia končatín v chovateľsky vyspelých krajinách
sa pohybuje na úrovni 5-7 % z ustajnených zvierat. Vo väčšine našich chovov je výskyt
klinických foriem ochorenia končatín – paznechtov u 30-70% dojníc. Najčastejšie sa
vyskytuje v prvej tretine laktácie. Na jej vzniku sa podieľa rada aspektov – genetická
predispozícia, technológia ustajnenia, zoohygienické podmienky ustajnenia, výživa,
poruchy metabolizmu, úroveň oštrovateľskej, zootechnickej a veterinárnej starostlivosti.
(Matejíček, 2009)
29
5. Záver
Štúdiom dostupnej literatúry sme zistili nasledovné závery:
1. Holštajnské plemeno je vysokoprodukčné mliekové plemeno , ktoré pochádza
z Európy , ale rozšírilo sa do celého sveta. Základné sfarbenie je čiernostrakaté,
ale chová sa aj červenostrakatý dobytok. Vyznačuje sa veľkým telesným
rámcom, veľkým žľaznatým vemenom. V produkcii mlieka dosahuje okolo
8 000 až 10 000 tisíc kg mlieka na dojnicu na rok. Na Slovensku predstavuje
chov holštajnského plemena až 60% z celkovej populácie chovaných kráv.
2. Medzi najdôležitejšie úžitkové vlastnosti hovädzieho dobytka patrí produkcia
mlieka. Mlieko je produktom mliečnej žľazy a jeho tvorba je ovplyvňovaná
mnohými vnútornými a vonkajšími činiteľmi. Produkčné obdobie kráv trvá od
ich presunu z pôrodnice po zasušenie, pričom najvyššia produkcia mlieka sa
dosahuje v prvej tretine laktácie . V tomto období majú dojnice najvyššie
potreby na kŕmenie. Kŕmne dávky dojniciam sa upravujú podľa fázy laktácie,
obsah živín musí zodpovedať optimálnej potrebe dojnice. Ďalším faktorom
ovplyvňujúcim produkciu mlieka je teplota prostredia. Kritická teplota pre
holštajnské plemeno je 21°C. Pri vysokých teplotách dochádza k znižovaniu
dojivosti, ktorá je spôsobená znížením príjmu krmiva. V dôsledku tepelného
stresu sú zvieratá náchylnejšie na choroby , znižuje sa doba ruje aj percento
teľnosti.
3. Ekonomika chovu je priamo ovplyvňovaná reprodukciou. Úroveň reprodukcie
by mala byť v popredí záujmu každého chovateľa. Ak chceme, aby kravy
produkovali mlieko, najskôr musia zabreznúť a donosiť teľa. Základnými
ukazovateľmi , podľa ktorých sa hodnotí plodnosť kráv sú : vek pri prvom
otelení, servis perióda, medziobdobie, inseminačný index. Ako uvádzajú autori,
optimálny vek pri prvom otelení je 23-25 mesiacov, dĺžka medziobdobia do
400 dní veľmi dobrá, od 400-430 vyhovujúca, nad 430 nevyhovujúca, obdobie,
kedy je vhodné, aby dojnica opäť zabrezla je v rozpätí 80-90 dní po otelení.
Ďalším ukazovateľom je inseminačný index, ktorý nám udáva počet
inseminácií potrebných k tomu , aby sa dosiahla teľnosť. Priemerný
inseminačný index je od 1,8-2,0. Ak sa toto číslo pohybuje vyššie, svedčí to
o poruchách plodnosti.
30
4. Základným predpokladom dobrej úžitkovosti je celkové zdravie a kondícia
dojníc. Včasné odhalenie ochorenia sa pozitívne premietne do celkovej
efektívnosti chovu. Najčastejšie ochorenia, ktoré postihujú dojnice sú zápaly
mliečnej žľazy – mastitída, acidóza, poruchy reprodukcie a zápaly paznechtov.
Všetky ochorenia nepriaznivo ovplyvňujú produkciu a kvalitu mlieka,
mastitída je mnohokrát dôvodom k vyradeniu dojnice z chovu.
6. Návrh na využitie výsledkov
Práca bude pokračovať experimentálnou časťou, v ktorej sa bude postupovať
podľa nasledovnej metodiky:
Podkladové údaje pre diplomovú prácu budú získané z výsledkov kontroly mliekovej
úžitkovosti vykonávanej Plemenárskymi službami v Bratislave, z databázy poskytnutej
výpočtovým strediskom PS SR v Žiline.
Hodnotené údaje:
1. Mlieková úžitkovosť
a) produkcia mlieka za laktáciu v kg
b) produkcia tuku za laktáciu v kg
c) produkcia bielkovín za laktáciu v kg
d) produkcia laktózy v kg
e) obsah tuku za laktáciu v %
f) obsah bielkovín za laktáciu v %
g) obsah laktózy v %
h) perzistencia laktácie v %
2. Reprodukčné ukazovatele
a) vek pri prvom otelení v mesiacoch
b) dĺžka medziobdobia v dňoch
c) ročné obdobie telenia
31
Ukazovatele mliekovej úžitkovosti budú hodnotené za celý chov a samostatne na prvej
laktácii a na druhej a vyššej laktácii.
Pri hodnotení reprodukčných ukazovateľov sa zameriame u kráv na prvej
laktácii na vek pri prvom otelení ako rozdiel medzi dátumom narodenia a dátumom
prvého otelenia kráv a použitím Studentovho T-testu a testovať preukaznosť vplyvu
veku pri prvom otelení na výšku ukazovateľov mliekovej úžitkovosti (mlieko v kg, tuk
v kg a v %, bielkoviny v kg a v %).
V skupine kráv na druhej a vyššej laktácii budeme hodnotiť dĺžku medziobdobia
podľa poradia laktácie kráv a použitím Studentovho T-testu a testovať preukaznosť
vplyvu dĺžky medziobdobia na výšku ukazovateľov mliekovej úžitkovosti (mlieko
v kg, tuk v kg a v %, bielkoviny v kg a v %).
Kravy budú podľa dátumu otelenia rozdelené do 4 skupín podľa ročného
obdobia otelenia a použitím Studentovho T-testu testovaná preukaznosť vplyvu ročného
obdobia
Skupiny kráv podľa ročného obdobia otelenia:
zima (A) – kravy otelené v mesiacoch november až január
jar (B) – kravy otelené v mesiacoch február až apríl
leto (C) – kravy otelené v mesiacoch máj až júl
jeseň (D) – kravy otelené v mesiacoch august až október
Výsledky budú spracované štatistickým programom SAS verzia 9.1 a MS Excel.
Grafické prílohy budú spracované programom MS Excel.
32
7. Prehľad použitej literatúry
1. Bouška,J.-Doležal,O.-Jílek,F.-Kudrna,V.-Kvapílik,J. a i., 2006: Chov dojného
skotu, Profi Press, 2006. s 12,33,80,157,158,162,165,169, 171,186 ISBN 80-
86726-16-9
2. Brestenský,V. a i, 2002 , Sprievodca chovateľa hospodárskych zvierat,
Publikácie VÚŽV Nitra 5,2002, s.23
3. Brestenský,V.- Mihina,Š.2006. Organizácia a technológia chovu mliekového
hovädzieho dobytka.1. vyd. Nitra Slovenské centrum poľnohospodárskeho
výskumu 2006,s.13,14,15. ISBN 80-88872-53-7
4. Brouček,J a i., 2005. Pomôže voľné ustajnenie s výbehom. In: Slovenský chov
[online], 2005. Dostupné na internete : http/www.slovenskýchov.sk/chov05
5. Brouček,J. 2009. V chove dojníc treba redukovať tepelný stres. In: Slovenský
chov, 14, 2009, 7, s.16-18
6. Buček,P. 2007. Vybrané problémy kontroly úžitkovosti dojených kráv
v kontrolním roce 2005/2006, In: Náš chov, roč.22, 1/2007
7. Bujko,J.-Candrák,J.-Strapák,P.-Rybanská,M.2006. Faktory vplývajúce na
reprodukčné ukazovatele vo vybraných chovoch Slovenského strakatého
plemena. In: Acta fytotechnika et zootechnika- Mimoriadne číslo , Nitra,
Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra, 2006, s.145
8. Bullová,M.-Debrecéni,O. 2005, Integrovaná živočíšna výroba.1. vyd. Nitra :
Slovenská poľnohospodárska univerzita 2005 51 s. ISBN 80-8069-554-7
9. Daňo,J.- Huba,J.- Krupová,Z.- Polák,P.- Krupa,E. 2007. Vývoj ekonimiky chovu
dobytka na začiatku XXI. Storočia, 1. vyd. SCPV Nitra , ISBN 978-80-88872-
61-0
10. Debrecéni,O.-Bíro,D.-Bogdányi,I.-Bulla,J.-Heider,J.-Hubinský,V. a i., 1995.
Praktická príručka pre chovateľa hovädzieho dobytka. 1. Vyd. Nitra: Vysoká
škola poľnohospodárska, 1995. ISBN 80-7137-256-0
11. Frelich,J. a i., 2001. Chov skotu . 1. vyd. Jihočeská univerzita, zemědělská
fakulta, České Budějovice,2001, 211s. ISBN 80-7040-512-0
12. Grafenau,P.-Inštutoris,J.-Kubovičová,E.-Grafenau,J.jr.-Riha,Ľ.-Pivko,J. 2007,
Synchronizácia ruje a ovulácie kráv ovsych programom v popôrodnom období
33
13. Grieger,C.-Holec,J. 1990. Hygiena mlieka a mliečnych výrobkov. Bratislava:
Príroda 1990. 397s. ISBN 80-07-00253-7.
14. Jílek,F.-Berka,T.2002. Analýza reprodukčních ukazovatelú krav jako prostředek
ke zlepšení jejich produkční výkonnosti. In: Zemědelské informace, Praha-
Ústav zemědelských a potravinářských informací,2002
15. Kadlečík,O.-Kasarda,R. 2007. Všeobecná zootechnika 1.vyd. SPU Nitra, ISBN
978-80-8069-953-6
16. Kliment,J. 1989. Reprodukcia hospodárskych zvierat. Príroda, Bratislava, 1989.
ISBN 80-07-00027-5
17. Kopecký,J. 1981. Chov skotu: velká zootechnika. Státní zemědělské
nakladazelství, Praha, 1981, s.500
18. Krajňák,P.-Šťastný,P.1993. Návody na cvičenia z reprodukcie HZ, VŠ Nitra,
1993, s.137-144
19. Kvapílik,J. 1995. Ekonomické aspekty chovu skotu .Praha, Svaz chovatelú
českého strakatého skotu,1995,s.67
20. Kysilka,P. 2009. Jak se vyvarovat nepohody v chove skotu? Nevystavujte krávy
stresu. In: Chov skotu 2009, roč.6 ,.4, s.13
21. Louda,F. a kol.2008. Uplatnení biologických zásad při řízení reprodukce
plemenic 2008, .s.26, 27 ISBN: 978-80-87144-05-3
22. Maršálek,M.-Zedníková,J.-Pešta,V.-Kubešová,M.2008, Reprodukce
holštýnskeho skotu v závislosti na dojivosti a kondici 2008, s.621[online]
www.http://wwwagr.hr./jcea/issues/jcea9-4/pdf/jcea94-1.pdf
23. Matějíček,M. 2009. Onemocnění paznechtú skotu. In: Informačný magazín2/09
dostupné [online] http://www.vvs.cz/pdf/vvsinfo/podzim09.pdf
24. Matějíček,M. 2003. Využití metabolických testú k hodnocení výživy u skotu,
In: Informačný magazín dostupné [online]
http://www.vvs.cz/pdf/vvsinfo/podzim03.pdf
25. Medvecký,D.1995. Zásady úspešného odchovu jalovíc. In: Praktická príručka
pre chovateľa hovädzieho dobytka. Debrecéni,O. a.i, 1995. 1. Vyd. Nitra:
Vysoká škola poľnohospodárska, 1995. 76-79 s. ISBN 80-7137-256-0
26. Miniinfo apríl, 2008: EÚ zvyšuje mliečne kvóty členských štátov o 2%: Správa
ATIS Agrárne trhové informácie Slovenska s.12
27. Mlynek,J.-Vavrišinová,K, 2009.Živočíšna produkcia a výroba. SPU Nitra 2009
2. Nezmenené vydanie ISBN 978-80-552-0304-1
34
28. Motyčka,J. a kol.2005. Šlechtění holštýnskeho skotu. Praha : Svaz chovatelú
holštýnskehoskotu ČR, 2005. s.87
29. Motyčka,J.-Vacek,M. 2006. Holštýnsky skot. In: Holštýnsky special. Príloha
časopisu Náš chov, 2006, s.4-8
30. Pachová,E.-Zavadilová,L.2006. Hodnocení délky produkčního věku
holštýnskeho skotu. In: Náš chov, 2006, 3 ,s.92-93
31. Plesník,J. a kol. 1977 Chov hovädzieho dobytka. Bratislava: Príroda, 1997,
s.155-157, 450-452, 485-489
32. Pospíšilová,D. 2008.Ako zvýšiť množstvo kvalitného mlieka, podporiť zdravie
dojníc a zlepšiť prosperitu chovu hovädzieho dobytka.2008. In: Slovenský chov
8/2008
33. Pospíšilová,Ľ. 2010. Výživa vysokoprodukčných dojníc a jej vplyv na
metabolické poruchy. In: Roľnícke noviny, 2010 [online]
http://files.vetservis.sk/200000140-81bce82b71/Výživa vysokoprodukčných
dojníc.pdf
34. Psota,T.1996. Prežiteľnosť dojníc rôznych genotypov a ich celoživotná
mlieková úžitkovosť. In: Acta Zootechnica, 1996, roč.52, s.21-25
35. Pšenica,J.-Gavalier,M.-Psota,T. 1996 Všeobecná zootechnika. Základné
kapitoly. Pre AF Nitra: Vysoká škola poľnohospodárska, 1996., 191s. ISBN 80-
7137-219-9
36. Riecka,Z.-Kasarda,R.-Candrák,J. 2008. Analýza utvárania paznechtov vo
vzťahu k produkčným a reprodukčným ukazovateľom. In: Acta fytotechnika et
zootechnika.3, 2008, 73s
37. Ryba,Š. 2010, Mlieková ročenka 2009-2010, Počet somatických buniek
v mlieku s.13, Kontrolný rok 2009-2010 [online]
http://old.pssr.sk/download/hd/rocenka/ml09-10/rocenka/Mliekova.rocenka2010
38. Rybanská,M.-Gavalier,M-Pšenica,J. a.i.2001. Všeobecná zootechnika. 3. Vyd.
Nitra: Slovenksá poľnohospodárska univerzita 2001.114s. ISBN 80-7137-955-7
39. Říha,J.-Hanuš,O.-Bielka,M. 2002. Problémy managementu reprodukce dojníc.
In: Náš chov, 6, 2002, s. 23-28.
40. Sedem štátov EÚ vlani prekročilo kvóty na mlieko , SR nie.2008 [online]
ekonomika.sme.sk [ cit. 2011-05-05 ] Dostupné na
http://ekonomika.sme.sk/c/4123129/sedem-statov-eu-vlani-prekrocilo-kvoty-na-
mlieko-sr-nie.html#ixzz1JDLvgAj9
35
41. Schneider,S 2009 , Maxiinfo august 2009 :Kedy je najvodnejší čas pripustiť
kravu znova? Stephan Schneider , Holstein International s.14
42. Siemns,H.2009- Výber správnych býkov ovplyvňuje plodnosť kráv. In: Chov
skotu 2009,roč.6, 4, s. 24-25
43. Slovensko od vstupu do EÚ pridelenú kvótu na mlieko ešte neprekročilo.
[online] Agroserver.sk 2010 [cit. 2011-03-17] Dostupné na:
http://www.agroserver.sk/news/slovensko od vstupu do eu pridelenu kvotu-na
mlieko este neprekrocilo
44. Strapák,P.-Candrák,J.-Strapáková,E.-Massányi,P. Dlhovekosť a dĺžka
produkčného veku hovädzieho dobytka, 2004, ISBN 80-9069-324-2. s.5.
45. Swalve,H.H. 2007. Paznechty , In: Miniinfo november 2007, s. 34, Slovenská
Holšteinská asociácia 2007
46. Šimko,M.-Čerešňáková,Z.-Bíro,D.-Chrenková,M.-Juráček,M.-Gálik,B. 2010.
Sacharidy vo výžive prežúvavcov. 1. vyd. Nitra : SPU, 2010 s 143, ISBN 978-
80-552-0337-9
47. Škarda,J.-Škardová,O.2000. Program péče o produkci a zdraví stáda dojníc.
Živočíšna výroba. Praha: UZPI,2000. S. 12-57
48. Šlejtr,J.2002. Podnet pro oživení znakú zdraví a života v ČR. In:Náš
chov,roč.52,2002,č.10 príloha Genotyp, s.3-6.
49. Šmerha,J.1980. Reprodukce hospodárskych zvířat 1. Praha: Státní pedagogické
nakladatelství, 1980.270s.
50. Šťastný,P.-Lacková,D.-Lukáč,N.-Brezina,B.1998. Súčasný stav a problémy
reprodukcie kráv v Slovenskej republike. Medzinárodná konferencia
o reprodukcii hospodárskych zvierat. Zborník z medzinárodnej vedeckej
konferencie, 1998. s.165.
51. Šubrt,J.-Nenadovič,M-Antov,G. 1990. Dlhovekosť a celoživotní úžitkovost krav
první generace černostrakatého nižinného plemene. In: Živočíšna výroba,
roč.35, 1990, 1, s.27-34
52. Tančin,V. 2006 Spoločne riešme problém kvality mlieka a prevencie mastitíd.
In: Slovenský chov, 12, 2006, s.41
53. Tančin,V.- Uhrinčať,M. 2005 . Modrený odchov jalovíc zohľadňuje priebeh
vývoja mliečnej žľazy ako dôležitého potenciálu pre produkciu mlieka. In:
Slovenský chov, 3 ,2005, s. 32-33
36
54. Vavrišínová,K.-Strapák,P.-Bulla,J.-Zimmerman,V. 2001. Hodnotenie
dojiteľnosti rôznych plemien dobytka na Slovensku. In:Poľnohospodárstvo,
roč.47, 2001, 6, s.438-448
55. Vasiľ,M. 2010 Redukcia mastitíd vyvolaných koagulázo-negatívnymi
stafylokokmi a Streptococcus uberis v stáde dojníc, [online]
http://www.agroporadenstvo.sk/zv/hd/mastitida.htm
56. Vetýška,J.-Pytloun,P.2000. Mléčná a masná užitkovost strakatého skotu v ČR
roste. In: Agromagazín, roč.1, 1, 2000, s. 39-41
37
38
Autor snímkov: Grmanová Michaela
39