Pohľad na priestorové usporiadanie daňových orgánov v košickom kraji

s dôrazom na mesto Košice

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky

Stručný prehľadKESK (Košický samosprávny kraj)

Súčasný stav daňových orgánov (DO) v KESK

KESK = 640 zamestnancovz toho mesto Košice 353 zamestnancov (55,15%)

14 daňových úradov1 pracovisko DR SR

z toho mesto Košice 5 daňových úradov1 pracovisko DR SR

11 vlastných budov úradov z toho mesto Košice 3 budovy (cca. 10.500 m2)

1 prenajatá budova úradu z toho mesto Košice 0 budov

priemerný počet zamestnancov 1 úradu = 42,67

priemerný počet zamestnancov na 1 budovu = 53,33z toho mesto Košice = 117,67

Navrhovaný stav daňových orgánov (DO) v KESKod 01. 01. 2012 (po reforme)

KESK = 545 zamestnancov(-14,9% vs. 2011)

z toho mesto Košice 350 zamestnancov (64,22%)

1 daňový úrad8 pobočiek a kont. miest

z toho mesto Košice 1 daňový úrad

7 vlastných budov úradov z toho mesto Košice 0 budov

2 prenajaté budovy úradu z toho mesto Košice 1 budova (cca. 7.640 m2+archív)

priemerný počet zamestnancov na 1 budovu = 60,56z toho mesto Košice = 350

Výdavky spojené s prevádzkou, údržbou a nájmom budov DO v KESK (porovnanie pred a po reforme)

Detailnejší pohľadmesto Košice (KE)

Daňový úrad Košice I počet zamestnancov 107Daňový úrad Košice II počet zamestnancov 72Daňový úrad Košice III počet zamestnancov 24Daňový úrad Košice IV počet zamestnancov 71Daňový úrad Košice V počet zamestnancov 37 pracovisko DR SR KE počet zamestnancov 18dislokovaní zamestnanciDR SR BB (dislokovaní) počet zamestnancov 24

spolu 353

Súčasný stav počtu zamestnancov v meste Košice

Výdavky na prevádzku budov v meste Košice

Názov DÚ Náklady spolu Náklady spolu

rok 2009 v € za rok 2010 v €

     

DÚ Košice I 153 500 142 264

DÚ Košice II 291 745 313 282

DÚ Košice III 83 356 89 510

DÚ Košice IV 112 073 156 457

DU Kolšice V 74 193 56 093

pDR Košice 53 927 50 125

     

budovy spolu: 768 794 807 731

2009 / 2010 = + 4,94%(predpoklad ďalšieho rastu v nasledujúcich rokoch!!!)

Ø na 1 zamestnanec = 2.288 EUR p.a.

Východiská a ciele daňovej správy pri výbere 1 budovy ako sídla daňových orgánov v meste Košice:

1. umiestnenie daňových orgánov v Košiciach rieši daňová správa viac ako 7 rokov, pričom prichádzalo do úvahy viacero variantných riešení (od úplnej rekonštrukcie troch vlastných budov, cez kúpu ďalšej budovy v blízkosti Tomašikovej ulice (DÚ Košice I) a následne jej rekonštrukcie v odhadovanej výške cca. 1.825.000,- € až po alternatívne riešenie odpredaja všetkých vlastných technicky nevyhovujúcich budov a umiestnenie všetkých košických DÚ vrátane pracoviska DR SR do prenajatých priestorov)

2. Nakoľko DR SR a MF SR v najbližších rozpočtových rokoch nedisponujú potrebnými finančnými prostriedkami na výstavbu novej budovy resp. rozsiahlu rekonštrukciu vlastných budov, pričom technický stav súčasných budov vo vlastníctve DR SR si vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu ihneď, je riešením danej situácie dlhodobý prenájom.

3. urgentné riešenie umiestnenia DÚ v Košiciach vyplýva aj zo záverov kontroly Inšpektorátu práce Košice, ktorej stav bol posúdený pri prehliadke DÚ Košice na Tomašikovej ulici a budovy na Garbiarskej ulici – sídlo DÚ Košice II., Košice III. a pracoviska DR SR Košice s odporúčaním bezodkladne riešiť problémy uvedené v statickom posudku a statických poruchách v železobetónovej monolitickej konštrukcii,

4. plnenie zámerov programu UNITAS, t.j. vytvorenie Finančného úradu od 1. 1.2012 a jeho lokalizácia na jednom mieste tak, aby tento bol vhodným miestom pre:

umiestnenie klientského centra (registrátori, podateľňa, správcovia dane, poskytovanie služieb a pod.)

oddelenie styku s daň. subjektom od výkonu správy daní, kontroly a exekúcie sústredenie všetkých dnešných úradov pod jednu strechu tak, aby od 01. 01. 2012

sa mohli zlúčiť do jedného krajského daňového úradu vytvorenie predpokladov pre vznik útvarov určených pre výber všetkých daní

(vrátane spotrebných) pod jednou strechou s kapacitnými možnosťami predurčeným na zlúčenie min. s daňovou časťou Colnej správy do Finančného úradu s možnosťou integrácie výberu soc. odvodov

Komparácia výdavkov

úspora 6,5 mil. EUR za 5

rokov favorizuje alternatívu dlhodobý prenájom

alternatíva - zostať vo vlastných priestoroch s rekonštrukciou

  2011 2012 2013 2014 2015prevádzkové výdavky ( po rekonštrukcii zníženie o 10% = energetická efektivita) 807 000 € 807 000 € 726 300 € 726 300 € 726 300 € výdavky na rekonštrukciu budov 28 500 € 330 000 €

3 500 000 €

1 670 000 €

výdavky na prenájom počas rekonštrukcie     672 000 € 672 000 € výnosy z predaja prebytočného majetku - € - € - € - € - €

celkové výdavky 835 500 € 1 137 000 €

4 898 300 €

3 068 300 € 726 300 €

celkové výdavky znížené o výnos z predaja preb. majetku

835 500 € 1 137 000 € 4 898 300 € 3 068 300 € 726 300 €

10 665 400 €

alternatíva - dlhobobý prenájom s kompletným outsourcingom služieb

  2011 2012 2013 2014 2015prevádzkové výdavky vrátane nájmu 1 044 500 € 1 282 000 € 1 282 000 € 1 282 000 € 1 282 000 € výdavky na rekonštrukciu budov - € - € - € - € - € výdavky na prenájom počas rekonštrukcie - € - € - € - € - € výnosy z predaja prebytočného majetku - € 2 000 000 € - € - € - €

celkové výdavky 1 044 500 € 1 282 000 € 1 282 000 € 1 282 000 € 1 282 000 € celkové výdavky znížené o výnos z predaja preb. majetku 1 044 500 € - 718 000 € 1 282 000 € 1 282 000 € 1 282 000 €

4 172 500 €

Výsledok porovnania

výdavky na prenájom priestorov sú síce ročne vyššie o cca. 470 tis. EUR ako výdavky v súčasnom stave, ale:

pri potrebe rekonštrukcie budov v hodnote 5.500.000 EURnezmenenom počte zamestnancov v rokoch 2012 – 2020

by výdavky na rekonštrukciu pokryli zvýšenie výdavkov na prenájom na

11,5 roka

a súčasne v alternatívne dlhodobý prenájom je prenesených 100% rizika spojeného s údržbou, prevádzkou a opravami používaného majetku na prenajímateľa za súčasného zníženia počtu pracovníkov DR SR Košice zodpovedných za rovnaké činností.

a súčasne je zabezpečené exaktné a prehľadné krytie finančných zdrojov zo ŠR (flat costs)

Výhody a nedostatky umiestnenia košických úradov „pod jednu strechu“

+ výhody - nedostatky

klientská zóna (=daň. subjekt nenavštevuje správcu v kancelárii, ale v mieste na tom určenom)

potreba sťahovania do nových priestorov (aj pri rekonštrukcii)

nižšia náročnosť prevádzky a údržby budov (výdavková, administratívna, ľudské zdroje)

lokalizácia v širšom centre si vyžaduje zvyk verejnosti

žiadne kapitálové výdavky, naopak príjmy ŠR z predaja prebytočného majetku

nezvyk zamestnancov daňovej správy zdieľať spoločné priestory (čiastočne open space) môže byť problémom pre manažment

efektívnejšia výmena informácií medzi útvarmi vyberajúcimi dane (menej listov, info o rizikových subjektoch, nižšia chybovosť pri výrube daní a pod.)

centrálny archív pod jednou strechou (operatívne archívy správcov redukované, prístup k info v zmysle potrieb zákona 479/2009 Z.z.)

adaptácia informačného systému si vyžaduje lokálne nastavenia plošnej aplikácie (prvotná zmena, potom štandard)

jednoduchšia prevádzka IS (infraštruktúra, administrácia prístupov, systémový servis)

umožnená centralizácia zložiek daň. kontroly a exekúcie (prenos stratégie analýzy rizík z centrály)

Závery

koncepcia zlúčenia colnej a daňovej správy ráta s vytvorením krajských daňových a colných úradov, ktoré sa v priebehu roku 2012 postupne zjednotia do finančného úradu – pre zjednotenie štruktúry výberu daní a ciel je potrebné vytvoriť vhodné priestorové zabezpečenie bez prehnaných nárokov na výdavky Štátneho rozpočtu

v krajských úradoch sa koncentrujú najpodstatnejšie rozhodovacie, riadiace a exekutívne nástroje a bude v nich alokovaných cca. 50% všetkých zamestnancov budúcej finančnej správy

je potrebné vytvoriť podmienky pre štandardizáciu procesov v správe a kontrole daní, ako aj predpoklady pre zlúčenie s procesom správy, výberu a kontroly spotrebných daní, poplatkov a DPH na vstupe pri zlúčení s Colnou správou – to všetko predovšetkým na úrovni krajských miest

pre ďalší rozvoj finančnej správy je rozhodujúca elektronizácia, t.j.:

- menej osobného kontaktu s daň. subjektom- viac el. komunikácie bez potreby dodatočných priestorov