e 2005 p v r v m k p 2005 - xn--h-toa.hc.skž.hc.sk/2005/hz_06_2005.pdf · skúšky, maturity,...

TALENTY PRE EURÓPU 2005

MEDZINÁRODNÁ KLAVÍRNA

SÚŤAŽ V KOŠICIACH

PREŠOVSKÁ HUDOBNÁ JAR

VIOLONČELISTA RICHARD VANDRA

MICHAL KAŠČÁK A POHODA 2005

ROČNÍK XXXVII

62005

34,- SK

ISSN 1336-4140

26. 6. 2005 17.00 h Stredisko opatrovateľských služieb v Modre

Účinkujú: ŽIACI ZÁKLADNEJ UMELECKEJ ŠKOLYV MODRE (SK)

Program: Malý koncert veľkých nádejí

26. 6. 2005 19.00 h Kostol sv. Štefana kráľa v ModreÚčinkujú: I. Karško – husle (CH, SK), F. Török – husle (SK)

M. Radič – viola (A, SK), S. Tandree – viola (USA)J. Lupták a J. Slávik – violončelo (SK)Ronald Šebesta – klarinet (SK)

Program: J. N. Hummel, M. Burlas, J. Brahms

24. 6. 2005 19.00 h Eunika, evanjelický kostol v ModreÚčinkujú: PRESSBURGER QUARTETT (SK)

R. Kehr – flauta (D)Program: W. A. Mozart, M. Burlas, L. Burlas, A. Dvořák

25. 6. 2005 16.00 h Nádvorie Starej vinohradníckej školyHorná ulica

Účinkujú: PENGUIN QUARTET (CZ)M. Henselová – mezzosoprán (SK)

Program: J. Suk, L. Burlas, O. Respighi, A. Dvořák

25. 6. 2005 19.00 h Hrad Červený KameňÚčinkujú: A. Antalová – harfa (SK)

P. Michalica – husle, E. Prochác – violončelo (SK)Program: G. F. Händel, L. Burlas, P. Martinček, J. Massenet,

F. Kreisler, A. Piazzolla, M. de Falla, A. Vivaldi, D. van Goens, M. Burlas, M. Ravel, E. Granados, P. Locatelli

MEDZINÁRODNÝ FESTIVALÍK UMENIA24.-26.6.2005HudbaModreP O C T A B U R L A S O V I

HudbaModre

L a d i s l a v ( o t e c ) a M a r t i n ( s y n ) B U R L A S O V C I – významní slovenskí umelciFestivalík podporili: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Hudobný fond a Mesto MODRA

ŠTVRTÝ ROČNÍK

1� HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2005

O B S A H Vážení čitatelia,2 • OSOBNOSTI / UDALOSTI

Trio de Bratislava – str. 2Za Zitou Frešovou – Hudcovou – str. 3

Talenty pre Európu – str. 4Paralely a prieniky – str. 6

Medzinárodná klavírna súťaž v Košiciach – str. 8Dieťa je model… s M. Rokickou – str. 10

Echo v zahraničí – str. 11Harmónia v Neerpelte – str. 11

Hudba je stelesnením… s P. Guldom – str. 12Zaujalo ma…

Bola Dvořákova stará mama vnučkou Bacha? – str. 13 Z kina Urpín… – str. 14

Pribudne letný festival ? – str. 15ŠKO Žilina v zahraničí – str. 16

17 • MINIPROFIL

Rastislav Suchan – str. 17

19 • CON BRIO

Diétne… – str. 19

20 • KONCERTY

SF – str. 20Jubilejný – str. 23

Koncerty k 60. výročiu skončenia vojny – str. 24Z jarnej ponuky ŠFK – str. 25

Malý múzický sviatok – Prešov – str. 26SOSR – str. 27

Dvadsiata CHJ – str. 27Niekoľko slov o SPACE – str. 28

Duo Cordefiato – str. 28

29 • ROZHOVOR

s Richardom Vandrom – str. 29

31 • HUDOBNÉ DIVADLO

Opera SND pozýva – str. 31Dobré umenie nepozná hranice

S Ľ. Vargicovou – str. 32Vzor hodný nasledovania – str. 33

34 • OD DIELA K DIELU

Mojmír Hanák… Život ako hudobná dráma… – str. 34

37 • ŠTÚDIE / KOMENTÁRE

Osobnosti slovenského klavírneho umenia a pedagogiky – str. 37

38 • MODULÁCIE

Festival, ktorý pomáhy meniť veci (M. Kaščák) –str. 39

43 • RECENZIE

CD – str. 43Knihy – str. 46

47 • INFOSERVIS

48 • KAM / KEDY

určite sa to stalo aj vám. Nechtiac, či nevedomky,možno vedení akousi tajomnou démonickou nitkou,ste vyslovili slovo. Vetu. Možno súvetie. A vzápätí stesi uvedomili, že boli navyše. Celkom zbytočné.Nepodložené a nepredložené. Hodené len tak,ledabolo, kdesi do priestoru. Možno vás tiežnadránom zhrýzal škriatok výčitiek. Hniezdila vŕtal sa bolestivo a pálčivo v murive svedomia.(...nemalo to byť, nemalo sa to stať...) To slovo, veta,súvetie narazili totiž na niečiu citlivú membránu,vsiakli mu ako zlá kyselina pod kožu, poleptali,ublížili. Slovo, veta, súvetie však vyleteli, zasiahlia nedajú sa vrátiť späť.

Takí sme my, ľudia. Často utáraní, neuvažujúci,nevážiaci si váhu slova, jeho význam, kód,posolstvo...

Dokážem dlhé minúty prestáť nad mraveniskom,veľkým divom prírody. Načúvam, čo sa odohrávana kopčeku, v tom zvláštnom allegrovom pohybe,šume. Tá komunita drobných tvorov sa mi predočami mení na zázrak, na mihotavý obraz čiastočiek, regulí svojho prísneho režimu. Mravcea ich magický svet. Určený ich zákonom, s presnýmitrasami ciest a chodníkov, rozvrhom, hierarchiou vspoločenstve, ale aj s pravidlami komunikácie. Tiemalé tvory sa stretávajú, úctivo sa jeden druhémuvyhnú, alebo v náhlení postoja, aby komunikovali.Ticho a korektne. Cez lúče prchavých feromónovhovoria o veciach potrebných, možno zábavných ajpoučných. Vravia mlčky, rozvážne a zmysluplne.Neplytvajú slovami, vetami, súvetiami, ktoré,vyslovené len tak, z roztopaše, z márnivosti, činebodaj z pocitu vlastnej výnimočnosti, zasiahnua bolia. Pália ako zlá kyselina...

Verní svojej obvyklej redakčnej „dramaturgii“ ,priblížili sme sa, vážení čitatelia, júnovým číslomk polovici roka, na prah letného obdobia. Je preňpríznačný zvýšený ruch v školách, kde doznievajúskúšky, maturity, štátnice, ale aj súťaže, hudobnéinštitúcie bilancujú svoje uplynulé sezóny a kultúrnysvet pomaly premoduluje na azda ľahšie, možnovskutku „pohodové“ letné festivaly a podujatia.Okrem tradičných rubrík, rada by som upozornilana práve začínajúcu sériu, mapujúcuvýznamnú, výraznú kapitolu slovenskéhoklavírneho umenia a pedagogiky. Okrem „intrády“k tejto téme môžu vás zaujať rozhovory,obsahom, orientáciou a činnosťou ich protagonistovneobvykle pestré a rôznorodé, ďalej bežné rubriky,kritiky, recenzie, poznámky, glosy, avíza...

Verím, že v tejto „šestke“ čo- to pre seba nájdete.

Vaša Lýdia Dohnalová

2 � HUDOBNÝ ŽIVOT • 6 • 2005

V dňoch 7. až 11. mája sa v meste Beau-vais, severne od Paríža konal 13. roč-

ník medzinárodného festivalu violončelo-vých suborov (3ème Recontres d’ensemblesde violoncelles de Beauvais). Zakladateľomfestivalu je violončelista Jacques Bernaert,umelecký vedúci L’Octuor violoncelles, in-vité d’honneur skladateľ Henri Dutilleux,čestným predsedom Mstislav Rostropovič.Trojica slovenských violončelistov – JozefLupták, Eugen Prochác a Boris Bohó,vystúpila pod názvom Trio de Bratislavavo dvoch náročných programoch festivalu(9. a 10. mája). V prvom koncerte účinko-vala so svetoznámym fínskym violončelis-tom Arto Norasom, zazneli violončelovétriá a kvartetá od L. van Beethovena, C.Cervetta, F. Schmitta a G. Bacewiczovej.Druhý program predstavoval samostatnýkoncert súboru s duetmi a triami od J. Ha-ydna, I. Zeljenku, P. Zagara, W. Lutoslaw-ského a H. Góreckého.

Prestížne medzinárodné podujatie, jed-no z prvých svojho druhu na svete, sa za-meriava výlučne na violončelové ansámble– duá, triá, kvartetá, oktetá, súbor 12 vio-lončiel, elektrické violončelá. Často v kom-binácii s inými nástrojmi. Vystúpil tuL’Orchestre national de France a jeho vio-lončelová skupina, Quatuor Alexander,Arto Noras, Régis Pasquier, Tara Fukia mnoho ďalších. V rámci festivalu prebie-hajú aj majstrovské kurzy, tento rok ichviedol Arto Noras, prednášku o interpretá-cii Vivaldiho sonát predniesol slávny ho-landský violončelista Anner Bylsma.

Trio de Bratislava účinkovalo s veľkýmúspechom aj 11. mája v historických priesto-roch parížskej Invalidovne, na koncerte or-ganizovanom v spolupráci so Slovenskýmkultúrnym inštitútom. Hosťom koncertu bolviolončelista Ladislav Szatmary, žijúci v Pa-ríži. Odzneli diela od J. Haydna, I. Zeljenku,P. Zagara, S. Barbera a J. Klengela.

R

VYCHÁDZA MESAČNE V HUDOBNOM CENTRE,MICHALSKÁ 10, 815 36 BRATISLAVA

ŠÉFREDAK TORKA

LÝDIA DOHNALOVÁ

(TEL ./FAX: +421 2 54430366)DOHN [email protected]

REDAKCIA

KATARÍNA POKOJNÁ

DIVADLO, ZAHRANIČIE, HUDOBNÝ PRIEMYSEL

(TEL.: +421 2 59204846)[email protected]

AUGUSTÍN REBRO

WORLD, JAZZ, FOLK, RECENZIE

(TEL.: +421 2 59204846)R E B [email protected]

REDAKČNÁ RADA

MILOŠ BLAHYNKA, ELENA FIL IPP I , JURA J HATRÍK,LADISLAV KAČIC, FRANTIŠEK PERGLER,

GABRIEL BIANCHI

MARKETING

ELENA KMEŤOVÁ

(TEL. +421 2 59204843,FAX: 54433716)

ADRESA REDAKCIE

MICHALSKÁ 10, 815 36 BRATISLAVA 1

SADZBA A LITOGRAFIE

ACADEMIC ELECTRONIC PRESS, S. R. O.

TLAČ

PATRIA I. , PRIEVIDZA

ROZŠIRUJE

PONS, A.S., MEDIAPRINT-KAPA

A SÚKROMNÍ D ISTR IBUTÉR I

Cena jedného čísla 34,- Sk.Cena ročného predplatného (12 čísiel) 300,- Sk.Objednávky na predplatné prijíma každá pošta

a doručovateľ Slovenskej pošty. Objednávkydo zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a. s., Stredisko

predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05Bratislava 15, e-mail: [email protected].

Objednávky na predplatné prijíma tiežredakcia časopisu.

Neobjednané rukopisy sa nevracajú.Používanie novinových zásielok povolené RPPBA – Pošta 12,

dňa 23. 9. 1993, č. 102/03.Indexové číslo 49215. ISSN 13 35 – 41 40

OBÁLKA

MICHAL KAŠČÁK

FOTO CTIBOR BACHRATÝ

REDAKCIA HŽ SA NIE VŽDY STOTOŽŇUJE

S NÁZORMI A POSTOJMI VYJADRENÝMI V UVEREJ -NENÝCH TEXTOCH.

VYHĽADÁVAŤ V DÁTACH UVEREJNENÝCH V TOMTO

ČÍSLE MÔŽETE NA ADRESE WWW.SIAC.SK. Začiatkom mája sa vrátila časť Bratislavského chlapčenského zboru s dirigentkouMagdalénou Rovňákovou z koncertného zájazdu v Izraeli, kde v mestách Tel Aviv,

Jeruzalem a Haifa spoluúčinkovali pri predvedení oratória Terezín od kanadskej sklada-teľky Ruth Fazalovej.

R

Na snímke (zľava): A. Noras, J. Lupták,E. Prochác a B. Bohó.

TRIO DE BRATISLAVA

FOTO

ARC

HÍV


O S O B N O S T I • U D A L O S T I

So Zitou Frešovou-Hudcovou odi-šiel ďalší pamätník začiatkov slo-

venského operného umenia, ktorých kon-túry sa strácajú v čoraz hustejších hmláchmedzivojnového obdobia. Egemova absol-ventka Hudobnej a dramatickej akadémie(1934) mala na rozdiel od svojich o málostarších spolužiakov (Hoza, Česányiová) tošťastie, že sa hneď od debutu (Mercedesv Carmen) etablovala prevažne v opernýchpredstaveniach Nedbalovho ansámblu, ajkeď s výnimkou veľkej príležitosti v úloheLišiaka (Líška Bystrouška, 1934), dostávalaprevažne menšie a stredne náročné partie.Zato bola aktérkou posledného „veľkého“bratislavského wagnerovského naštudova-nia ako Kvetinové dievča v Parsifalovi poboku bayreuthského Gunnara Graaruda(1935); v epizóde Starej trestankyne zažilalegendárnu premiéru Šostakovičovej LadyMacbeth (1935); o rok neskôr sa zúčastnilaprestížneho zájazdu bratislavských sólistovdo pražského ND s predstavením Dvochvdov (Lidunka).

Pohyblivý lyrický soprán, v optimálnejforme schopný aj dramatických akcentov,sa naplno presadil vo vojnových sezónacha v prvej povojnovej dekáde. V rolách mo-zartovských aj verdiovských (popri Oscaro-

ZA Zitou Frešovou-Hudcovou(27. 4. 1912 – 6. 5. 2005)

vi protagonistky „veľkého“ tri – Rigoletto,Trubadúr, Traviata), v postavách pôvodnejslovenskej tvorby (Rosinský, Holoubek,Suchoň, Cikker), v širokom spektre príle-žitostí českej klasiky (Mařenka, Barča, Ven-dulka, Jitka, Karolína, Rusalka, Terinka,Jenufa), v lyrických veristických partochLiu, Mimi, Butterfly. Gounodovu Margaré-tu a Bizetovu Micaelu spievala prakticky aždo odchodu zo scény, s ktorou sa lúčila najar 1962 Rusalkou. Ešte predtým však stvár-nila tri postavy opery 20. storočia: najprvDebussyho Mélisandu v prvom slovenskomnaštudovaní, potom, po štvrťstoročí, nasle-doval návrat k Lišiakovi, dovŕšením bolaLutomíra v premiérach Svätopluka na jarroku 1960.

Okrem príbuzných, známych a oficiál-nych predstaviteľov SND sa poslednej roz-lúčky s umelkyňou – budovateľkou – zú-častnil sotva poltucet bývalých kolegova starších sólistov, ktorí prišli do divadla užpo jej odchode z javiska. Po mladej a mlad-šej generácii slovenskej opery ani stopy. Máiné starosti a aj iné ambície. A uctiť si pred-chodcov? Predtým, než sa za „reálneho so-cializmu“ a potom po Novembri 1989 za-čalo „reprezentovať“, bol tu zrejme operný„pravek“, doba kamenná...

JA RO S L AV BL A H O

K O N K U R Z

Generálny riaditeľ Slovenského národného divadlav Bratislave vypisuje konkurz na obsadenie voľného miesta

v orchestri Opery SND

• tutti hráč v skupine druhých huslí

Podmienkou prijatia je absolutórium konzervatória, VŠMU, JAMU,AMU.

Konkurz sa bude konať 27. júna 2005 o 9, 30 h v skúšobni orches-tra Opery SND na Gorkého 2, 815 86 Bratislava.

Písomné prihlášky s krátkym životopisom a fotokópiu osvedčenianajvyššieho ukončeného vzdelania posielajte na uvedenú adresu.

Konkurzné podmienky:

Povinná skladba: 1. W. A. Mozart: 1. a 2. časť husľovéhokoncertu s kadenciou

2. voľná skladba3. hra z listu – party sú k dispozícii hodinu

pred začiatkom konkurzu

K O N K U R Z

Generálny riaditeľ Slovenského národného divadlav Bratislave vypisuje konkurz na obsadenie voľných miest

v opernom zbore SND v hlasových skupinách

• soprán• mezzosoprán

• tenor

Konkurz sa bude konať 15. 6. 2005 o 13, 30 h v skúšobni operné-ho zboru na Gorkého ul. 4, Bratislava.

Požadované vzdelanie – konzervatórium, VŠMU, príp. úplné stred-né vzdelanie.

Uchádzači si pripravia dve piesne alebo árie klasického repertoá-ru. Zborová prax je vítaná, nie je podmienkou.

Prihlášku s krátkym životopisom posielajte na adresu:Opera Slovenského národného divadlaumelecká prevádzkaGorkého 2815 86 Bratislava

FOTO

A

RCH

ÍV



9.ročník medzinárodnej súťaže

Bohdana Warchala v hre na sláči-

kových nástrojoch – Talenty pre Európu

bol tohto roku miestom prezentácie talen-tu mladých sláčikárov zo Slovenska, Čiech,Litvy, Lotyšska, Poľska a Ukrajiny.

Pod výpočet krajín, ktoré sa zúčastňujúna tejto každoročnej konfrontácii umelec-kého školstva európskych krajín, sa zakaž-dým podpisuje aktuálna politická a ekono-mická situácia v jednotlivých európskychkrajinách. Očividne najviac zasahujú tietofenomény ľudí v krajinách bývalého Soviet-skeho zväzu a Juhoslávie. Kým mená Ru-sov, Srbov a Ukrajincov z listín účastníkovsúťaže temer vymizli, počet súťažiacichPoliakov, Lotyšov a Litovčanov každý roknarastá. Navyše svojou účasťou dvíhajú lat-ku kvality a náročnosti jednotlivých súťaž-ných kategórií.

Tohto roku sme boli v Dolnom Kubíneaj svedkami doslova invázie poľských vio-lončelistov, ktorí akoby chceli vyvrátiť po-chybnosti o opodstatnenosti vypísania sú-ťaže Talentov v tejto disciplíne v každomročníku.

Účasť českých huslistov, violistov, vio-lončelistov a komorných ansámblov pova-žujú obe strany – usporiadatelia aj hostia– za samozrejmú a vzájomne prospešnúa obohacujúcu.

Čo povedať o účasti slovenských sláčiká-rov? Ich mená by mali na štartovných listi-nách jednotlivých súťažných disciplín jed-noznačne prevládať. Veď celý projekt Talen-tov pre Európu (Čírenia talentov) vznikolpredovšetkým pre nich. Medzinárodnásúťaž, ktorá sa odohráva vo vlastnej kraji-ne, by mala vyburcovať pedagógov k záuj-mu a snahe vidieť, počuť a zúčastniť sa. Zo-znamy súťažiacich však tento predpokladnepotvrdzujú. Žiada sa mi toto konštatova-nie vyvážiť aspoň uvedením mien tých pe-dagógov slovenských základných umelec-kých škôl, ktorí prezentovali svoju prácu natohoročných Talentoch pre Európu.

Mária Hrnčiarová (ZUŠ P. M. Bohúňa,D. Kubín), Irma Kállayová (ZUŠ L. Árva-ya, Žilina), Štefan Madari (ZUŠ H. Madá-ňovej, Nitra), Monika Šechná (ZUŠ J.Pöschla, Prešov), Eva Števková (ZUŠ Zla-té Moravce) a Rozália Varcholová (ZUŠMoyzesa, Prešov) výkonmi svojich žiakovdokumentovali, že na Slovensku mámetalentované deti a venujeme sa rozvoju ichtalentu.

Gabriela Tunáčková zo ZUŠ Prievidzazískala Cenu pedagóga za výkony a umiest-nenia svojich žiakov na tohoročných i mi-nulých ročníkoch Talentov.

Účasť v najvyššej vekovej kategórii bymala byť záležitosťou študentov konzervató-rií a bolo by žiaduce, keby bola početnejšia.

Do súťaže sa prihlásilo spolu 69 sláčiká-rov a 8 komorných súborov. Úroveň súťa-že má stúpajúci trend – platí to o priemer-ných ako aj o špičkových výkonoch. Výko-ny mimoriadne talentovaných (a dobre

TALENTY pre Európu 2005Dolný Kubín 25. až 28. apríl

školených) malých a mladých súťažiacichbývajú tými najkrajšími momentmi inter-pretačných súťaží a vytvárajú neopakova-teľnú atmosféru výnimočného a neopako-vateľného zážitku...

Hlavnú cenu si tohto roku z DolnéhoKubína odniesol vynikajúco školený, výraz-ný 16-ročný pražský violončelista Petr Vác-lav (pedagóg Martin Škampa).

Medzinárodná porota, ktorej predsedalPeter Michalica, ocenila výkony v jednotli-vých kategóriách takto:

I. kategória – husle:1. miesto –Danielewicz Olivia – Poľsko

Muraszko Julia – Poľsko2. miesto –neudelené3. miesto –Klodová Ellen – Česko

Kušnír Marek – Slovensko

II. kategória – husle:1. miesto – Kotz Celina – Poľsko2. miesto – Uspenskaja Elizabeta – Litva3. miesto – Haralampieva Gergama

– Česko

III. kategória – husle:1. miesto – Rimkeviciute Kristine

– Lotyšsko2. miesto – neudelené3. miesto – Hujerová Marie – Česko

IV. kategória – husle:1. miesto – Korpasová Marie – Česko2. miesto – Baráthová Lucia – Slovensko3. miesto – Baroš Richard – Slovensko

kategória – viola:1. miesto – Částková Veronika – Česko

Fialová Kristína – Česko2. miesto – Pryshliak Valia – Ukrajina3. miesto – Kušš Martin – Slovensko

I. kategória – violončelo:1. miesto – Kasprzak Malgorzata

– Poľsko2. miesto – Posnik Agata – Poľsko

II. kategória – violončelo:1. miesto – Kučerová Johanka – Česko2. miesto – Nečaský Jan – Česko3. miesto – Blahová Kateřina – Česko

Strugata Weronika – PoľskoSompolinska Julia – PoľskoSmigielski Tomasz – Poľsko

III. kategória – violončelo1. miesto – Petr Václav – Česko2. miesto – Zalite Dace – Litva3. miesto – Chalmovská Kristína

– Slovensko

I. kategória – komorná hra:1. miesto – Husľové trio – Poľsko

Kotz CelinaGidaszewski MateuszMuraszko Julia

2. miesto – Husľové duo – SlovenskoDašek LukášNemcová Lenka

II. kategória – komorná hra:1. miesto – Violové duo – Ukrajina

Zhuk UstymPryshliak Valia

2. miesto – neudelené3. miesto – Violončelové duo – Poľsko

Nowotarska MalgorzataOrzechowska Julia

III. kategória – komorná hra:1. miesto – Sláčikové duo – Česko

Zachovalá VendulaFialová Kristína

2. miesto – Sláčikové duo – SlovenskoVaníčková LuciaKmiť Lukáš

3. miesto – Sláčikové kvarteto – SlovenskoVaňuga MatúšMalaníková NikolaKmiť LukášRegeš Gregor

Cena pedagógovi:Tunáčková Gabriela – SlovenskoŠkampa Martin – ČeskoKomoňko Dmitro – UkrajinaGidaszewska Karina – Poľsko



Cena korepetítorovi:Forsterová Hana – ČeskoPančuchová Libuše – ČeskoMuceniece Lelde – Litva

Cena za interpretáciu skladby20. storočia:Petr Václav – Česko

Cena za interpretáciu súčasnéhoslovenského autora:Sláčikové duo –Slovensko

Vaníčková LuciaKmiť Lukáš

Cena primátora mesta Dolný Kubínnajúspešnejšiemu slovenskémuúčastníkoviLucia Baráthová – Slovensko

Cena predsedu VÚC ŽilinaMária Matisová – Slovensko

Hlavná cenaPetr Václav – Česko

K výnimočným chvíľam v auditóriu sú-ťaže patrili výkony 11-ročnej poľskej hus-listky Celiny Kotzovej v Španielskej sym-fónii od E. Lalu, ktorá súťažila rovnakoúspešne aj v disciplíne komornej hry. Celi-na Kotz je mimoriadne talentovaná huslist-ka, ktorá má zjavne aj mimoriadne dobré-ho pedagóga...

Najúspešnejšou slovenskou účastníčkousa stala tohto roku 15-ročná huslistkaz Konzervatória v Bratislave Lucia Bará-thová, ktorá svojím výkonom v Koncertepre husle a orchester č. 3 od C. Saint – Saën-sa prezentovala vysokú technickú i umelec-kú úroveň svojej hry.

Výsadu zahrať si s orchestrom dostaliaj tohto roku víťazi minulého ročníka Ta-lentov pre Európu. Partnerom im bol ko-morný orchester Archi di Slovakia s ume-leckým vedúcim F. Figurom. Zabezpeče-nie a realizovanie tohto koncertu stojíorganizátorov pravdepodobne najviac úsi-lia. Vážim si, že ním uchovávajú tradíciutohto warchalovského fenoménu v atmosfé-re súťaže.

Zavedeným zvykom v Dolnom Kubínesú aj recitálové večery úspešných účastní-kov súťaže z predošlých ročníkov. Tento rokdostali priestor na prezentáciu svojho ume-leckého rastu huslistky Tereza Přívratskáz Konzervatória v Prahe (J. Pazdera) a Lu-cia Kopsová z Konzervatória v Bratislave(M. Karlíková). Tereza Přívratská sa pred-viedla ako muzikálna, disponovaná a cie-ľavedomá huslistka so svojím partnerom,talentovaným slovenským študentom AMUv Prahe Matejom Árendárikom. Veľmi

ma zaujala a presvedčila výkonom s Archidi Slovakia vo fragmente Vivaldiho Koncer-tu pre 2 huslí a orchester a mol.

Lucia Kopsová v recitáli znova potvrdi-la svoje kvality, na ktoré upozornila v tej-to sezóne viackrát a ktoré si povšimlaaj odborná tlač. I tu treba vyzdvihnúť jejtvárne, farebné tvorenie tónu, nasýtenýa pritom diferencovaný výraz a vyspelútechniku. Jej partnerkou na pódiu bolacitlivá a vnímavá klaviristka Iveta Sabo-vá.

Atmosféru súťaže obohacovala tohtoroku aj prezentácia kolekcie nástrojov mla-dého slovenského majstra husliara Branis-lava Kováčika.

Zaujímavou for-mou istého komfor-tu pre porotu aj po-slucháčov v sále jeveľkoplošná obra-zovka s celkovýmpohľadom na súťa-žiaceho, ale aj s de-tailnými zábermijeho rúk. Bolo byvšak šťastnejšieumiestniť ju na ľavejstrane pódia, abyúčinkujúcich neroz-ptyľovala pri súťaž-nom výkone.

Imponujúcou no-vinkou tohto roku

bola promptná ponuka CD nosičov so zá-znamom voľného programu všetkýchúčastníkov finálového kola súťaže.

Ku každodennému režimu patria aj bul-letiny so správami a zaujímavosťami zo sú-ťažného diania a ostatných aktivít prebie-hajúcich v rámci Talentov pre Európu. Jeaž neuveriteľné, čo dokáže zvládnuť bez je-diného zaváhania malá skupinka ľudí v or-ganizačnom aparáte súťaže.

V budúcom roku sa stretne sláčikárskaobec Európy v Dolnom Kubíne už po de-siaty raz. Myslím si, že v tejto súvislosti bybolo vhodné vysloviť toto konštatovanie:Na celom Slovensku sa aktivity týkajúcekultúry a školstva škrtia, alebo na kratšiuči dlhšiu dobu zanikajú. Talenty pre Euró-pu v Dolnom Kubíne však prežívajú, for-mujú svoj profil a stávajú sa stále zmyslu-plnejšími a prínosnejšími. Leonard Vaj-dulák, riaditeľ súťaže, načrtol v bulletinevíziu 10. jubilejného ročníka súťaže v jas-ných kontúrach. Na jej pôdu chce prizvaťmladých, ale aj renomovaných skladateľov,aby vytvorili diela, ktoré by sa mohli staťprogramovými číslami súťaže. Chce oslo-

viť aj tvorcov ná-strojov – husliarova vypísať pre nichsúťaž v nadväznostina interpretačnúsúťaž sláčikárov.

Leonard Vajdu-lák a jeho ľudia istenepoznajú pojmyako nedá sa, nie súprostriedky, nestíha-me, nemôžeme. Stov-ky kilometrov odcentrálnych úradova kultúrnych inšti-túcií tvoria a realizu-jú projekty, ktorémajú medzinárod-

ný rozmer a celonárodný dosah.Mali by sme si uvedomiť, že každý ich

úspech bude úspechom aj všetkých tých,ktorí majú dočinenia so slovenským ume-leckým školstvom. Ostáva len dúfať, že rov-nako zmýšľajú aj tí, čo v centrálnych i re-gionálnych úradoch a inštitúciách disponu-jú prostriedkami, bez ktorých aj najlepšíprojekt zostane len pekným snom.

MÁ R I A KA R L Í KOVÁ

FOTO

A

RCH

ÍV

Z vyhlasovania výsledkov.

FOTO

A

RCH

ÍV



Bratislavská Pedagogická Dvorana sakonala 21. a 22. apríla. Ešte stále nie

v tradičnej Dvorane HTF VŠMU, podľa kto-rej sa zaužíval jej názov, ale dúfame, žeo rok, po dokončení rekonštrukcie sa donej budeme konečne môcť vrátiť... Tento-krát to však nebolo na prekážku, skôr na-opak – téma seminára Paralely a prieni-

ky medzi hudbou a výtvarným umením

nás donútila hľadať priestor, v ktorom bysme mohli prezentovať výsledky práce vý-tvarných pedagógov, ale súčasne by bolvhodný i na prednášky, projekcie, divadel-né predstavenie i tvorivé dielne. Takýtopriestor sme našli v Petržalke, v Cik-Cakcentre na Jiráskovej ulici. Vďaka spoluprá-ci s Kultúrnymi zariadeniami Petržalkya porozumeniu Metodicko-pedagogickéhocentra Bratislavského kraja, ktoré posky-tlo usporiadateľovi – Asociácii učiteľov hud-by Slovenska – organizačnú i technickú po-moc, mal tohtoročný seminár mimoriad-ne vysokú úroveň.

I keď Dvorany od začiatku nesú podti-tul Hudba a..., vždy sme sa venovali hudob-nej pedagogike v kontexte s inými činnos-ťami (nielen umeleckými), ktoré prostred-níctvom synestézie a metafory napomáha-jú vnímaniu a pochopeniu hudobného die-la. Tentokrát sme program koncipovalidvojsmerne: bol totiž rovnako zaujímavýa podnetný pre učiteľov hudobnej výchovyna ZŠ a hudobnej náuky na ZUŠ, ako aj vý-tvarnej výchovy na ZŠ a výtvarného odbo-ru ZUŠ. Potvrdili to nielen svojou početnouúčasťou, ale i slovami uznania na záver...

Úvod do problematiky predniesla EvaČunderlíková. Poukázala na význam pre-pojenia výtvarného a hudobného prejavuvo vyučovacom procese, ktorý je omnohoširší ako je v praxi bežné. Málokto si uve-domuje množstvo významových a štruktu-rálnych paralel hudby a výtvarného ume-nia a možnosti ich využitia...

Dopoludňajší program prvého dňa bolvenovaný štrukturálnym paralelám a prie-

nikom. Slovo mali predovšetkým výtvarní-ci. Lýdia Štolcová pripravila prezentáciuna tému Interakcia výtvarného umeniaa hudby, kde sme sledovali množstvo vý-tvarných diel s rôznymi typmi nadviazaniana hudbu. Videli sme vizualizovaný ryt-mus, harmóniu, dynamiku, pohyb, tanec...Nové (dočasné) učebné osnovy výtvarnejvýchovy na ZŠ, ktoré sú vo fáze overova-nia a sú postavené na poňatí výtvarnej vý-chovy ako odrazu života v celej jeho roz-

manitosti, predstavil svojím vstupom ná-zvanom Výtvarná výchova v sieti medzipred-metových vzťahov jeden z autorov, LadislavČarný. Nová koncepcia (spoluautormi súvýznamní slovenskí výtvarníci MariánMudroch a Daniel Fischer) vychádza (av tom je názorová blízkosť s organizátormiDvorán) z hľadania súvislostí, nadväznos-tí, spoločných znakov... „Základné východi-sko novej koncepcie je poznanie, že výtvarnávýchova ponúka jedinečný priestor pre rozví-janie všetkých psychických zložiek osobnostižiaka, a to aktívnou účasťou na dobrodruž-

PARALELY a PRIENIKY...Hudobní pedagógovia sa opäť zišli v Bratislave a Prešove. Tentokrát savšak téma odlišovala. Bratislavská Pedagogická Dvorana bola zameranána Paralely a prieniky medzi hudbou a výtvarným umením (už podeviatykrát v súlade s tradíciou Hudba a...), Prešovské hudobno-pedagogic-ké fórum, ako informovala v predchádzajúcom čísle Hudobného životaR. Kočišová, bolo venované problematike Hudby v rodine, a to v súlades témou nadchádzajúceho májového Medzinárodného kongresu EAS(Európskej asociácie hudby na školách) v Prahe. Predsa však malimnoho spoločného...

stvách tvorby, vyjadrovaním sa prostredníc-tvom získavania autentických skúseností z la-borovania s materiálom a jeho pretváraniana výtvarný jazyk.“ (cit. učebné osnovy).Jeho prezentácia konkrétnych ukážok žiac-kych prác vyvolala živú až búrlivú disku-siu o spôsobe a význame pedagogickej prá-ce v oblasti umeleckých výchov. Okolo sym-bolického okrúhleho stola si po vstupeJuraja Hatríka na tému Tváre hudby – sy-nestézie na pomoc hudobnej komunikáciia v nasledujúcej diskusii vymieňali názory,často diametrálne odlišné, osobnosti z ob-lasti hudobného a výtvarného umenia:Roman Berger, Belo Felix, Ladislav Čar-ný, Rudo Fila a Marián Mudroch. Potvr-dili, že hľadanie správnej cesty, hľadaniesúladu medzi spontánnym uvoľňovanímtvorivého potenciálu dieťaťa a didaktickykorektnou, systematickou pedagogickouprácou nie je jednoduché.

Popoludnie bolo zamerané na vzťah ob-razu a hudby vo filme a v divadle. Moni-ka Trajterová a Zuzana Homolová pre-zentovali výsledky prác svojich žiakov v ob-lasti animovaného filmu. I keď hudbuvyberajú skôr intuitívne, preukázali neoby-čajný zmysel pre významový, výrazový i ar-chitektonický súlad oboch zložiek. Rovna-

ko ako v Prešove sme zažili predstaveniemuzikálu Western Story – O neposlušnej Cin-dy Juraja Hatríka v podaní Františka Ďu-riača, Lucie Barcziovej a Dušana Stan-kovského (autorovho najnovšieho hudob-no-výchovného projektu s významnýmetickým posolstvom, využívajúcim najmäamerické ľudové piesne). Hoci v prvom plá-ne by sa mohlo zdať, že súvis s témou se-minára nebol až taký výrazný, nebolo totak – nielenže sme priamo na javisku vide-li premeny postáv rôznych charakterov po-mocou jednoduchých kostýmových prv-

RežisérDušan Hanáks JurajomHatríkom.

FOTO

: E. Č

UN

DER

LÍKO

VÁ



kov, ale aj jeho možné pedagogické využi-tie v rámci medziodborovej spolupráce.

Po vernisáži výstavy detských prác natému Rytmus a harmónia (pripravili ZuzanaHomolová, Lýdia Štolcová a ďalší pedagó-govia bratislavských ZUŠ) sme sa osobnestretli a pozhovárali s režisérom DušanomHanákom. Po zhliadnutí dvoch krátkych fil-mov (Výzva do ticha, film o výtvarných pre-javoch mentálne postihnutých ľudí s kom-ponovanou hudbou nedávno zosnulého Iva-na Paríka a Deň radosti, s akciami výtvarní-kov pozdĺž zanikajúcej železnice vo Vychy-lovke a s autentickými výpoveďami prostýchľudí, kde použil koláž hudobných úryvkovrôznych druhov a štýlov) sa rozhovoril o spo-lupôsobení hudby vo filme a o spolupráciso skladateľmi.

V Koncertnej sále Základnej umeleckejškoly Jozefa Kresánka sa 22. marca

uskutočnil 1. ročník speváckej súťažeRuženy Bolebruchovej určenej žiakomI. stupňa ZUŠ z Bratislavského kraja. Od-borná porota v zložení Gustáv Beláček,Juraj Havaj a Ľudmila Hudecová si vy-počula výkony 40 účastníkov súťaže voveku od 8 do 15 rokov. Každý súťažiaci spe-vák si pripravil jednu ľudovú a jednu ume-lú pieseň so sprievodom klavíra. Súťaž sarozhodla ZUŠ J. Kresánka zorganizovať napočesť svojej bývalej kolegyne, učiteľky spe-vu a dlhoročnej riaditeľky školy. Podľa ohla-sov kolegov – pedagógov spevu z 11 zúčast-nených základných umeleckých škôl Bra-tislavského kraja, takto špecializovanúsúťaž s radosťou privítali. Na koncerte ví-ťazov sa predstavili najúspešnejší speváciz jednotlivých kategórií.

AN N A GO N D Á Š OVÁ

Tretí blok bol venovaný výtvarno-hudob-ným projektom. Prvým bola otvorená ho-dina so žiakmi 4. a 5. ročníka ZUŠ, ktorúviedli Eva Čunderlíková a Juraj Hatrík.Na dvoch ukážkach z Lyrických kusov E. H.Griega nastolili problém spoznávania hu-dobnej štruktúry cez vnímanie významuhudobného tvaru a jeho následné racionál-ne uchopenie. Eva Jenčková tradične, aleako vždy novým spôsobom „vizualizovala“hudobnú štruktúru: vybrala si hudobnýpríbeh Ilju Hurníka Rozkvetlá jabloň. Detispolu s autorom príbehu maľovali jabloň –farbičkami i hudobnými nástrojmi. Každýspoznal ten „svoj“... Záver seminára patrilprezentácii výsledku workshopu z Prešova,ktorý uviedla Tatiana Pirníková. Priestordostalo tvorivé rozpracovanie Hatríkovho

II. kategória1. miesto: Laura Wengová

ZUŠ J. KresánkaČestné uznanie: Diana Csanová

ZUŠ SenecČestné uznanie: Silvia Šimkovičová

ZUŠ. M. Ruppeldta

III. kategória1. miesto: Dávid Hartl

ZUŠ SenecČestné uznanie: Nina Balaščáková

ZUŠ Hálkova

IV. kategória1. miesto: neudelenéČestné uznanie: Barbara Hulajová

ZUŠ M. Ruppeldta

V. kategória1. miesto: Zuzana Grmanová

ZUŠ StupavaKlaudia KozákováZUŠ M. Ruppeldta

Čestné uznanie: Katarína HlavenkováZUŠ E. SuchoňaBatkovaMichaela SzilvásováZUŠ E. Suchoňa,Pezinok

Cena predsedu poroty:Tomáš Kováčik – ZUŠ HálkovaNina Balaščáková – ZUŠ Hálkova

Cena riaditeľky ZUŠ J. Kresánka:Katarína Rybárová – ZUŠ Exnárova

VÝSLEDKY SÚŤAŽE

Súťaž MALÝCH SPEVÁKOV

muzikálu Western Story. Študenti hudobnejvýchovy Prešovskej univerzity spolu s deť-mi zo ZUŠ v Prešove pod vedením TatianyPirníkovej, Márie Kuderjavej a Anny Cupe-rovej pripravili hudobno-dramaticko-vý-tvarný projekt (ako diplomovú prácu trochštudentiek) pod názvom Čo sa odohráva nastarom pôjde. Voľným spracovaním náme-tu, s využitím sčasti pôvodnej a sčasti inejhudby podľa výberu študentov, vytvorilinový, veľmi pôsobivý hudobno-dramatickýcelok, ktorý ukazuje možnosti pedagogic-kého využitia základného tvaru na rozvojtvorivosti a umeleckého cítenia detí. (Pria-mo na seminári viacerí pedagógovia preja-vili záujem zapojiť sa do súťaže „Supertrie-da roka“ , ktorú v súvislosti s Western Sto-ry vyhlásilo Hudobné centrum).

V úvode tohto príspevku som napísala,že „tentokrát sa téma odlišovala“. Na prvýpohľad áno – pri dôkladnejšom zamyslenívšak nie celkom. Na pôde Asociácie učiteľovhudby Slovenska boli sme si toho vedomíuž pri príprave oboch podujatí. Čo vlastnereprezentuje pojem rodina? Rodinný prin-cíp, rodinné vzťahy – to je predsa v širšomzmysle model spolunažívania v harmonic-kých vzťahoch. Harmónia medzi ľuďmi na-vzájom – vekovo, pohlavím, povahou či cha-rakterom odlišných; harmónia človeka sosebou samým; harmónia človeka s príro-dou... Len harmonicky rozvinutý človekmôže naplno žiť, tvoriť, vychovávať deti...A o tom boli obidva semináre. Ako vždy...

EVA ČU N D E R L Í KOVÁ

Účastníci besedy.

FOTO

: E. Č

UN

DER

LÍKO

VÁ



Vyhlasovateľom Medzinárodnej klavír-nej súťaže (ďalej MKS) je Ministerstvo

školstva SR, ktoré prezentovalo záujem ajosobnou účasťou a príhovorom zástupcuministra školstva Jána Palkoviča na koncer-te víťazov. Prácu základných umeleckýchškôl a súťaž zhodnotil ako „dôležitú súčasťvýchovy a vzdelávania“, ktorá „umožňujeprezentovať výsledky práce jednotlivýchškôl, vytvárajúc platformu na výmenu skú-seností...“. Postoj rezortu vyjadril slovami:„Ministerstvo školstva SR podporuje súťa-že žiakov ZUŠ nielen morálne, ale aj finanč-ne a prostredníctvom rezortných predpisovsa snaží zabezpečiť vysokú kvalitu a ob-jektívnosť“.

Milým prekvapením pre všetkých prí-tomných bola skutočnosť, že Medzinárod-nej klavírnej súťaži v Košiciach venovalpozornosť pozdravným listom aj prezidentSR Ivan Gašparovič. Ocenil „vysoký medzi-národný kredit tejto súťaže a jej výsledky –viaceré talenty...“ a tiež aj prostredníctvomsúťaže „možnosť prezentovať sa ako kraji-na, ktorá má ku kultúre veľmi blízko“. V lis-te vyjadril aj osobné prianie: „Klavír je krá-ľovský nástroj a ja vám želám, aby ste si ajz dnešného koncertu odniesli nádherné,kráľovské zážitky. Verím, že pre všetkých,ktorí sa zúčastnili na tejto súťaži, zostane hrana klavíri srdcovou záležitosťou a že z nichvyrastú výrazné hudobné osobnosti“.

Organizátorom súťaže je ZUŠ M. Hemer-kovej a jej riaditeľka Magdaléna Rokická jetiež členka 9-členného organizačného vý-boru. MKS prebiehala na troch miestach(ZUŠ M. Hemerkovej, Konzervatóriuma Štúdio Slovenského rozhlasu) pod hodno-tiacim dohľadom troch päťčlenných porôt.Predsedom poroty 1. kategórie (deti do 11rokov) bola Melánia Hermanová, 2. kate-górie (do 13 rokov) Mária Dravecká a 3.kategórie (do 15 rokov) Peter Toperczer,zároveň aj umelecký riaditeľ súťaže. Podob-ne ako súťažiaci, aj porotcovia pochádzaliz rôznych krajín – z Bulharska, Česka, Lit-vy, Maďarska, Slovenska, Švajčiarskaa Ukrajiny.

výstavbu hudobnej formy v Lisztovej Etudeop. 1 č. 9.

A. Obbágyová ľahkosť vo výraze v Hayd-novej Sonáte G dur a prekvapujúcu siluv Bartókovom Medveďom tanci, K. Ondru-šíková krásne vedenie hlasov v 2. častiBachovho Koncertu d mol, M. Dadašianširokú dynamickú a farebnú škálu v Szy-manowského Troch prelúdiách.

J. Sládek veľmi prirodzenú hru a dob-ré narábanie s hudobným časom v Chopi-novom Valčíku f mol op. 70 č. 2 a v Bartó-kových Šiestich rumunských ľudových tan-coch, D. Lebhardt perličkovú technikua výborné emocionálne pochopenie a tva-rovanie Scarlattiho Sonáty G dur a výrazo-vú diferenciáciu v Bartókovom Allegre bar-bare, K. Stepasjuková vynikajúci zmyselpre rytmus a dobrú koncepciu v Polke inA a Scherze B. Martinů. Okrem toho všetciklaviristi vynikali kultivovanosťou hry naklavíri, čo v tomto veku vôbec nie je samo-zrejmosťou.

Cennou črtou súťaže je snaha sledovaťďalší umelecký rast víťazov. S týmto cieľommá v predvečer vyhlásenia výsledkov súťa-že svoje stabilné miesto koncert laureátovpredchádzajúcich ročníkov, tentokrát z ro-ku 1997.

Jana Tumová z Čiech, ktorá vtedy ob-sadila 3. miesto v 1. kategórii, študentkaKonzervatória v Českých Budějoviciach,ma najviac zaujala zrelosťou výrazu. V Mo-ri z cyklu Pan od V. Nováka vykreslila ažimpresionistickú farebnosť, v Smetanovejskladbe Macbeth a čarodejnice hravosť a ka-rikatúru.

Ladislav Patkoló, víťaz 1. kategórie(tiež v roku 1994 v tej istej kategórii na 2.mieste), teraz študent Súkromného konzer-vatória D. Kardoša, sa momentálne javí akotechnický typ klaviristu. V BeethovenovejSonáte Es dur op. 81 Les Adieux a v LisztovejTranscendentálnej etude č. 8 bol naozaj „di-vokým jazdcom“, sústredil sa na brilan-tnosť hry a formovú súdržnosť, ktorú pod-poril veľmi dobré zvládnutým využívanímširokej dynamickej škály.

MEDZINÁRODNÁ KLAVÍRNASÚŤAŽ v Košiciach

V dňoch 14. až 17. apríla už po deviaty raz v Košiciach úspešne prebehla jediná klavírna súťaž na Slovensku,zameraná na vekovú kategóriu do l5 rokov. Súťaž je medzinárodná, zúčastnili sa na nej deti z Arménska, Chorvát-ska, Česka, Maďarska, Poľska, Rakúska, Srbska a Čiernej Hory, Ukrajiny a samozrejme Slovenska, aj keď s nezvy-čajným pomerom – 6 domácich účastníkov oproti 42 zo zahraničia.

Vrcholom súťaže je vždy slávnostné vy-hlásenie výsledkov, spojené s odovzdáva-ním cien a koncertom víťazov. Na prvýchtroch miestach v jednotlivých kategóriáchsa umiestnili:

1. kategória:1. miesto: Jakub Sládek, Česko2. miesto: Anna Obbágyová,

Maďarsko3. miesto: Nikola Dragosavac,

Srbsko a Čierna Hora

2. kategória:1. miesto: Daniel Lebhardt, Maďarsko2. miesto: Kateřina Ondrušíková,

Česko3. miesto: Daša Plazinič,

Srbsko a Čierna hora

3. kategória1. miesto: Kristína Stepasjuková,

Česko2. miesto: Mariam Dadašian,

Ukrajina3. miesto: Adam Farana, Česko

Udelené boli aj ďalšie ceny: Cenu EMCYprevzal D. Lebhardt, Cenu primátora mes-ta Košice J. Sládek, Cenu Hudobného fon-du za predvedenie Suchoňovej Toccaty M.Hočová, Slovensko (3. kategória), CenuČeského hudobného fondu za predvedeniePolky in A a Scherza od B. Martinů K. Ste-pasjuková, Cenu riaditeľa Štátnej filharmó-nie Košice M. Dadašian a Cenu pre naj-mladšieho účastníka súťaže KarolinaCzech, Poľsko.

Výkony, ktoré predviedli na koncertevíťazov mladučkí klaviristi, si zaslúžia ob-div. Každý z nich prezentoval vysokú mie-ru zručnosti v určitých prvkoch klavírnejhry. N. Dragosavac detailnú charaktero-vú kresbu Rachmaninovovej Humoresky op.10 č. 5, D. Plazinič v Bachovom Talianskomkoncerte prirodzené tvarovanie melodic-kých línií, A. Farana snahu o zodpovednú



Vrcholom večera bolo vystúpenie Ma-teja Arendárika, umiestneného na 3.mieste v 3. kategórii (tiež na 3. mieste v 1.kategórii počas 1. ročníka súťaže v roku1993), nateraz študenta AMU v Prahe, zre-lého klaviristu, ktorého som nedávno v Ko-šiciach počula výborne hrať diela J. S. Ba-cha. Pre tento koncert si zvolil repertoárz tvorby F. Chopina (Improm-ptu Fis dur op. 36 a BarcarolaFis dur op. 60) a A. Skriabina– Sonátu č. 2 gis mol. V jeho in-terpretačnom štýle dominujedetailná práca s melodickýmilíniami, ktoré dokáže nádher-ne diferencovať, vrstviť a vzá-jomne prelínať. Jednotlivostivyúsťujú do súdržnej, kom-paktnej formy, ktorá je v ko-nečnom dôsledku „hladká“.Z hľadiska koncepcie skladbyma veľmi zaujal brilantný, alezrozumiteľne artikulovanýSkriabin.

Samozrejme, že umeleckýrast účastníkov môžeme sledo-vať aj mimo súťaže.

So ŠFK a dirigentom Mariánom Va-chom sme si vypočuli bývalých dvoch lau-reátov MKS – Mikuláša Magdoliniča, kto-rý sa v roku 1996 umiestnil na 2. miestev 1. kategórii a Klaudiu Debreovú, víťaz-ku 1. kategórie v roku 1993 a 2. kategó-rie v roku 1996. Už výber programu sved-čí o ich umeleckom vkuse a „typológii“klaviristu.

Mikuláš Magdolinič, extrovertný typklaviristu, svojou virtuozitou a efektnosťou,priam exaltovanosťou prejavu právom str-

hol publikum k nadšeným ováciám po in-terpretácii Totentanz od F. Liszta. Obdivu-hodne zvládol koncepciu formy, ktorou dopopredia vysunul umelecké hodnoty Liszto-vej hudby (napr. vtipne kreované fugáto)a zjemňoval ostré hrany jeho gradácií.

Klaudia Debreová zas ako introvertnýtyp klaviristky veľmi hĺbavo, precítene tl-

močila výrazový svet Schumannovej hud-by v Koncerte pre klavír a orchester a mol op.54. Výborná klavírna erudícia bola akovždy samozrejmým základom hry, ale účel-ne podriadeným kultivovanému výrazu.

Oba umelecké výkony (spolu s vystúpe-niami ďalších talentovaných študentovKonzervatória v Košiciach – flautistky EvyŠtenkovej a sopranistky Michaely Suši-novej) svedčia o umeleckom dozrievanítalentov, ktoré po prvýkrát vynikli právena MKS.

Na koncerte venovanom výlučne tvor-be J. S. Bacha vzdali poctu tomuto Majstro-vi slovom Dita Marenčinová a hrou via-cerí študenti Konzervatória v Košiciach:huslisti Július Illéš a Barbora Dzurová,organistka Marta Tokarčíková, violonče-lista Gregor Regeš, cimbalista MichalPaľko a klaviristi Gabriela Ujpálová,

Daniela Kačmárová a kla-vírne duo Peter Duchnický– Zuzana Slivková.

Práve v duu sa objavujemeno ďalšieho bývalého účast-níka MKS, Petra Duchnické-ho. Výbornou súhrou sa vy-značujúca, formovo vyvážená,emocionálne diferencovanáinterpretácia Brandenburskéhokoncertu č. 5 D dur BWV 1050v kompozične obdivuhodnejRegerovej úprave pre štvorruč-ný klavír bola len jednýmz mnohých umeleckých preja-vov jeho krásne sa rozvíjajú-cej umeleckej duše. Okremkontinuitného rozvoja klavír-nej interpretácie rozšíril svoj

záujem aj o hru na flaute, a na koncertoch,kde uvádza vlastné skladby, dokazuje roz-víjanie svojej invencie i kompozičnej tech-niky pri štúdiu kompozície.

Najpresvedčivejšiu správu o udalostivždy podávajú tí najkompetentnejší, pretosa s nami so svojimi osobnými umelecký-mi postrehmi podelil umelecký riaditeľ sú-ťaže Peter Toperczer a mravčiu organizač-nú prácu nám priblížila riaditeľka ZUŠMárie Hemerkovej Magdaléna Rokická.

JA N A BO C E KOVÁ

Z koncertuvíťazov.

Riaditeľ Štátneho komorného orchestra Žilina vypisuje konkurz na miesto

• tutti hráča do skupiny huslí• zástupcu koncertného majstra violončiel

Konkurz sa uskutoční v utorok 13. septembra 2005 o 14.00 h v sále Domu umenia Fatra v Žiline.Požadované vzdelanie: absolutórium konzervatória alebo VŠ.

Uchádzači si pripravia:– klasický alebo romantický koncert (pomalá a rýchla časť vrátane kadencie)– huslisti sólovú partitu alebo sonátu, violončelisti sólovú suitu J. S. Bacha (ľubovoľná rýchla a pomalá časť)– hru z orchestrálnych partov – notový materiál uchádzačom zašleme

Uzávierka prihlášok: 1. septembra 2005Slobodným uchádzačom možnosť poskytnutia ubytovania.

Prihlášky zasielajte poštou alebo e-mailom na adresu: ŠKO Žilina, Dolný Val 47, 011 28 Žilina, e-mail: [email protected]

K O N K U R Z

FOTO

: AU

TORK

A



Kto inicioval vznik Medzinárodnej kla-vírnej súťaže v Košiciach?Autorkou projektu MKS je naša kolegyňa Ju-dita Barthová, učiteľka hry na klavíri na na-šej ZUŠ. Prvý ročník bol v roku 1993, v ča-se, keď zanikli niektoré súťaže, vznikla pot-reba nahradiť ich. Jej návrh v spoluprácis vtedajšou riaditeľkou školy Katarínou Reu-terovou mal pôvodne ambície vytvoriť slo-venskú národnú súťaž, ale keďže došlo k roz-deleniu republiky a na súťaž bolo prihláse-ných mnoho účastníkov z Čiech, jej záber sarozšíril a získala platformu medzinárodnejsúťaže.Ide o jedinú klavírnu súťaž na Slovensku me-dzinárodného charakteru aj vekového zame-rania: 1. kategória je pre deti do 11 rokov,druhá do 13, tretia do 15 rokov. Prvých päťročníkov bola súťaž organizovaná každoroč-ne, potom v dvojročných cykloch – pre fi-nančnú a organizačnú náročnosť.Odkedy súťaž figuruje pod záštitou Eu-ropean Union of Music Competitions forYouth (ďalej EMCY)?Roku 1995 bol na súťaži prítomný prof. Ju-raj Hatrík, po koncerte víťazov bol tak nad-šený priebehom, organizáciou a výsledkami,že nám navrhol, aby sme súťaž prihlásili podorganizáciu UNESCO. Kontaktovali sme sas organizáciou EMCY, ktorá sídli v Mnícho-ve a pokrýva vyše 50 európskych súťaží predeti na úrovni našich ZUŠ vo veku do 15 ro-kov. Jej zástupca Ekart Rohlfs sa prišiel po-zrieť na jeden ročník súťaže, podal referen-cie a na ich základe MKS v Košiciach získalačlenstvo v tejto prestížnej organizácii.Aké záväzky pre MKS v Košiciach plynúz členstva v EMCY?MKS musí byť propagovaná v regionálnychaj národných médiách, oni zas garantujúmedzinárodnú propagáciu. Pri každom roč-níku súťaže, v každej miestnosti musí byť vi-diteľne umiestnené logo EMCY. Odbornáporota musí mať medzinárodné zloženiea po skončení súťaže podávame správu o jejpriebehu a výsledkoch. Ďalšou z požiada-viek EMCY je naďalej sledovať umeleckývývoj víťazov. Preto sme do štruktúry súťa-že zaradili „koncerty po piatich rokoch“,t. r. z 5. ročníka súťaže z roku 1997...Každoročne sa jednému dieťaťu udeľujeCena EMCY, tohto roku ju získal víťaz 2. ka-tegórie Daniel Lebhardt z Maďarska. Väčši-nou ide o výtvarné umelecké dielo súčas-ného autora. Okrem toho ocenený dostane

ako bonus ponuku po-bytu na hudobnomkurze v niektorej zá-padoeurópskej kraji-ne. Tento rok budesekretariát EMCY organizovať v Španielskuslávnostný koncert víťazov viacerých súťa-ží, ktoré sú pod jej správou. Pevne dúfam,že okolnosti budú pre víťazov MKS v Koši-ciach priaznivejšie, pretože tieto usilovne sapripravujúce deti si odmenu naozaj zaslúžia.Dvakrát bol člen organizačného výboruEMCY aj v porote – roku 1998 to bol EkartRohlfs a roku 2003 v 3 kategórii viceprezi-dent EMCY Frank Reich.To, čo vidno navonok, sú interpretačnévýkony mladých klaviristov, najmä nakoncerte víťazov. No práve to, čo nevid-no, si vyžaduje značné organizačné úsi-lie. Ako vyberáte členov poroty?Každú kategóriu hodnotí päťčlenná odbor-ná porota. Snažíme sa, aby väčšia časť jej čle-nov bola zo zahraničia, pretože to nielenpodčiarkuje medzinárodný charakter súťa-že, ale je cenným zdrojom podnetov a skú-seností pre našich učiteľov. Každý ročníkprináša nové situácie a mnohým chybám savyhneme práve vďaka informáciám a radámskúsených členov poroty.Mohli by ste uviesť konkrétny príkladorganizačných vylepšení?Niekedy nás paradoxne aj nemilé skúsenos-ti podnietia k organizačným vylepšeniam.Napríklad po vyhlásení výsledkov rodičiajednej zahraničnej účastníčky protestovaliproti uzneseniu poroty, keďže sa ich dcéraneumiestnila medzi prvými. Pohotovo smerodičov skontaktovali s predsedníčkou po-roty 2. kategórie Máriou Draveckou, ktorápodrobne a trpezlivo vysvetlila rozhorče-ným rodičom kritériá hodnotenia poroty ajkvalitatívny opis výkonu ich dcéry. Ťažko toprijímali a protest ešte nie je uzavretý. Tátosituácia nám však na druhej strane odkrylalegislatívnu chybu – doteraz v pokynoch preporotu bol o. i. fakt, že rozhodnutie porotyje konečné a neodvolateľné, odteraz túto for-muláciu budeme uvádzať už aj v prvých pro-pozíciách, ktoré rozosielame záujemcomo súťaž.Medzinárodná súťaž je pre uchádzačovnielen príležitosťou na umeleckú kon-frontáciu, ale aj zdrojom zážitkov, po-znávania nových miest, kontaktov... Po-núkate im aj program na voľný čas?

Celú súťaž organizačne zabezpečujeme v na-šom voľnom čase. Preto sa zatiaľ sústreďu-jeme aspoň na to najnevyhnutnejšie. Už ur-čenie termínu nasledujúceho ročníka jekomplikovaný proces... Ďalším krokom jetvorba a rozosielanie propozícií, aby saúčastníci mohli včas prihlásiť a pripraviť sa.Ubytovanie a stravu zabezpečujeme len presúťažiacich a ich učiteľov v Hotelovej akadé-mii, čo je ideálne miesto. Samozrejmosťouje možnosť cvičenia detí v priestoroch ZUŠaj v koncertných sálach, kde prebieha súťaž.Zahraniční záujemcovia sa často informujúo type nástroja, musíme im vysvetľovať, žeSteinway ešte nemáme, ale že aj Bohemiaa Petrof sú kvalitné nástroje ..., že na kon-certe víťazov budú hrať na Bösendorferi...Chcela by som vyjadriť svoj obdiv a poďa-kovanie mojim kolegom – učiteľom zo ZUŠMárie Hemerkovej v Košiciach, pretože sas nadšením a obetovaním množstva hodínzo svojho voľného času venujú tejto ušľach-tilej akcii. Moja vďaka patrí Kataríne Jaka-bovej, prekladateľke textov – písaných aj ho-vorených – do anglického jazyka.Práca s deťmi nie je ľahká ...Pre mňa je práca s deťmi pohladením duše.Napĺňa ma už od roku 1968. Je krásne sledo-vať, ako sa dieťa formuje. Niektoré v útlomveku – vtedy sú mimoriadne úprimné, vediaprirodzene prejaviť svoje pocity, náladyi vkus. Priľnú k svojmu učiteľovi do takej mie-ry, že na ich interpretácii vidno umeleckýprejav, držanie tela, rúk, výraz, mimiku, ges-tikuláciu učiteľa. Iné dieťa je v útlom veku tl-mené, ale keď prejde pubertou, nádherne saprejaví, je z neho malý virtuóz. Uplatní všet-ky naučené drobnosti, na ktoré predtým ne-reagovalo. To vidíme aj na súťaži. Preto jepotrebné trpezlivé, dlhodobé vedenie. Dieťaje model, na ktorom sa učíme a inšpirujeme.Akú perspektívu má súťaž aj vzhľadomna ekonomické podmienky umeleckéhoškolstva na Slovensku?Plánujeme si pomôcť aj založením občian-skeho združenia pri MKS, ktoré by nahra-dilo niekdajšiu nadáciu.Situácia MKS sa odvíja od situácie v hudob-nom školstve. Dúfam, že sa neupustí od do-terajšieho systému fungovania ZUŠ, preto-že ho považujem za veľmi dobrý. Tradíciahudobného školstva na Slovensku je posta-vená na pevných základoch, výsledkom jejdobrého systému sú vynikajúci hudobníumelci, ktorí šíria dobré meno Slovenska vosvete. Rozptýlenie učiteľov na základné školyby totiž znamenalo podstatnú redukciu vý-beru odborov (je nemysliteľné, aby riaditeľZŠ bol ochotný platiť viacerých učiteľov,v dôsledku čoho by sa vyučovala len hra najednom – dvoch hudobných nástrojoch)a bol by to koniec kolektívneho hrania – det-ských orchestrov, komornej hry ... Ak jeumelecká činnosť koncentrovaná na jednommieste, žiak má väčší výber a učitelia mož-nosť spolupráce.

PR I P R AV I L A JA N A BO C E KOVÁ

FOTO

ARC

HÍV

„Dieťa je model, na ktoromsa učíme aj inšpirujeme“...s Magdalénou Rokickou, riaditeľkouZUŠ Márie Hemerkovej v Košiciach



Mládežnícky zborECHO v zahraničí

na Internazionale di Musica Sacra „Vir-

go Lauretana“, na ktorom sa zúčastniliokrem domácich talianskych telies aj zbo-ry z Kostariky, Libanonu, Grécka, Poľskaa zo Sicílie. Všetky zúčastnené festivalovézbory participovali aj na predvedení dvoj-zborovej omše G. P. Colonnu, skladby O.di Lassa Jubilate Deo a ďalších kompozíciítalianskych autorov na zádušnej omši posmrti pápeža Jána Pavla II. v Bazilike Pan-ny Márie.

V chráme Chiesa di Santa Maria Mag-giore v historickom Assisi sa zbor predsta-vil viacerými skladbami svetových a sloven-ských autorov (Suchoň, Cikker, Hrušovský,Rajter, Zemanovský). Vystúpenie na kon-certe, ktorý sa uskutočnil pri príležitosti za-loženia pobočky Slovenského inštitútu v Rí-me v meste Assisi, malo veľký úspech a pod-porilo dobré meno nášho umenia.

Začiatkom mája sa zbor zúčastnil nazájazde do krajiny galského kohúta. V ju-hofrancúzskom meste Gaillac vystúpilv rámci festivalu Voix la. V starobylom kos-tole pri opátstve Saint Michel interpreto-val s veľkou odozvou najmä slovenskú zbo-rovú tvorbu ( J. L. Bella, M. Schneider-Tr-navský, J. Cikker, E. Suchoň, I. Hrušovský,A. Zemanovský, Ľ. Rajter...), ale aj skladbyďalších európskych skladateľov.

KR I S T Í N A ŠA R K A N OVÁ

Mládežnícky zbor Echo s dirigentomOndrejom Šarayom na koncerte v Assisi.

V belgickom Neerpelte sa od 29. aprílado 1. mája uskutočnil najväčší európ-

sky hudobný festival mládeže. Rozsahomaj kvalitou účinkujúcich telies patrí medzinajprestížnejšie podujatia kontinentu. Aj to-horočný 53. ročník mal charakter súťažnejprehliadky s množstvom ďalších nesúťaž-ných koncertných vystúpení. Prezentovalisa na nich neprofesionálne mládežníckevokálne a inštrumentálne telesá rozličnýchhudobných žánrov.

Už tradične súťaž prebieha v štyrochkategóriách. Kategóriu A tvoria dychovéorchestre, B komorné súbory, C komornáhra – triá, kvartetá, D sláčikové a symfo-nické orchestre.

Zo Slovenska sa na festivale zúčastnilOrchester detí a mládeže Harmóniaz Bratislavy, ktorý získal v kategórii D1. miesto a Detský sláčikový orchesterz Košíc, ktorému v tej istej kategórii udelili2. miesto.

by jej upravoval najskôr otec, hudobný pe-dagóg Štefan Kantor. Po desiatich rokoch,t.j. v roku 1976, založila na ZUŠ Hálkovav Bratislave Orchester detí a mládeže.S týmto orchestrom získala roku 1993 na41. ročníku európskeho hudobného festi-valu v Neerpelte 1. miesto a s Harmóniouna 43. ročníku 2. miesto.

V tomto roku Harmónia za striedavéhodirigovania O. Podstavkovej a J. Drmolus veľkým úspechom reprezentovala Brati-slavu aj na celovečernom koncerte v Kul-túrnom centre belgického mesta Deurnespoločne s hostiteľským belgickým 50-člen-ným dychovým orchestrom.

Hlavným dejiskom štvordňových festi-valových koncertov bol festivalový areálDommelhof s miestnym divadlom a špor-tovou halou. Záver slávnosti patril Óde naradosť z Beethovenovej 9. symfónie interpre-tovanej 30-členným dychovým orchestroma spevom 2 000 účastníkov. Všetci prítom-ní si uvedomovali, že hudba dokáže spojiťvšetky národy a že vzťahy medzi ľuďmi súnesmierne dôležitou hodnotou.

Orchester detí a mládeže Harmónia sisvojím prvenstvom pripravil aj pekný dar-ček k 25. výročiu svojho vzniku, ktoré sipripomenie na jeseň.

DA N I C A JA K U B C OVÁ

V jarných mesiacoch boli nasmerovanéaktivity Mládežníckeho speváckeho

zboru Echo najmä do zahraničia. So svo-jím umeleckým vedúcim a dirigentom

Ondrejom Šarayom sa predstavil najskôrtalianskemu publiku.

V Lorete vystúpil zbor v rámci medziná-rodného festivalu sakrálnej hudby Rasseg-

HARMÓNIA zvíťazilav Neerpelte

33-člennýsláčikový or-chester Harmó-nia účinkujepod umelec-kým vedenímOľgy Podstav-kovej a diri-gentskou tak-tovkou Jindři-cha Drmolu.Získanie 1. miesta bolo pre orchester veľkýmzadosťučinením, pretože jeho vekový priemersa prijatím nových členov značne znížil.

Súťažný repertoár Harmónie tvorili:Canon od J. Pachelbela, prvé dve časti Kon-certu a mol pre 2 flauty od G. Ph. Teleman-na, Andante festivo od J. Sibelia a Musica slo-vaca od I. Zeljenku.

Umelecká vedúca O. Podstavková pra-covala so súbormi rozličného obsadenia odzačiatku svojej pedagogickej praxe. Sklad-

Oľga Podstavková

FOTO

: AU

TORK

AFO

TO A

RCH

ÍV



Ste synom známeho rakúskehoumelca Friedricha Guldu. Ovplyv-nil tento fakt vaše profesionálnesmerovanie?Ak hovoríme o kariére, určite áno. Najej začiatku boli všetci zvedaví ako hrásyn Friedricha Guldu... Ale vážne... Vy-rastal som pod prísnym dohľadomotca. Veľmi som ho obdivoval. Aj keďsme neskôr často pre naše extrémneodlišné názory „bojovali“. V útlomveku bolo pre mňa podvedome samo-zrejmé prijímať bez výhrad jeho pra-vidlá. Či už išlo o život alebo o ume-nie. Ako mladý človek som vlastnenemal na výber. Všetko sa začalomeniť, keď som stretol Leonida Brum-berga a Rudolfa Serkina...Začínali ste s jazzom...Áno. Môj prvý učiteľ hudby bol jazzo-vý hudobník. Z profesionálneho hľa-diska nevedel toho veľa, bol to „len“dobrý hudobník. Opäť to súviselo dourčitej miery s predstavou môjho otca,ktorý zo mňa nechcel mať akademika.Pre Friedricha Guldu-klaviristu praváhudba končila Beethovenom a zvyšok pred-stavovala improvizácia. Pamätám sa najeho tvrdenie, že v jednej note Bacha je viacako v celom romantizme a v tom, čo prišlopo ňom. Preto som nesmel hrať nič, čo bysa priečilo tomuto konceptu. Bach ako zá-klad a jazz s improvizáciou ako manifestá-cia slobody. Dalo by sa povedať – veľmiprogresívne. Pýtam sa však: je progresívnevnucovanie cesty za vlastnou slobodou?Nemyslím si, že som hral jazz dobre. Do-siahol som istý stupeň zručnosti: viem im-provizovať, hrať štandardy. Každý predsavie, že sa to dá dosiahnuť neustálym počú-vaním a prehrávaním, povedzme, melódiíCharlieho Parkera...

Váš umelecký koncept je teda iný...Vyrástol som v pluralistu. Je to veľmi obo-hacujúce. Na svete je veľa názorov a sústavpravidiel. Ľudia si, prirodzene, vymýšľajúpravidlá. Už malé deti sa pri hre dohodnúna ich dodržiavaní. Najzaujímavejšie veciv živote aj v hudbe sa začnú diať vtedy, keďdochádza k ich porušeniu. Pravidlá treba,samozrejme, poznať. Cez dodržanie pravi-diel a ich následné porušenie dochádzak polarite, ktorej extrémne protiklady súnakoniec súčasťou jednoty. Tak sú slobodaaj pravidlá niečo, čo neexistuje jedno bezdruhého. Zákon určuje slobodu a slobodazákon. Pocítiť to si vyžaduje ostať otvore-ným a spoznávať. Všetko...

Je pre vás v hudbe dôležité cítiť alebovedieť?Vedieť je zvláštne slovo. Je veľmi protireči-vé. Môžem stretnúť človeka, ktorý o hud-be nič nevie, ale zahrá tón a mňa sa to by-tostne dotkne. Na druhej strane vedieť jevýhodou a ja to odporúčam. Ale... Kebysom len vedel a nemal v prvom rade vzťahk tomu, čo robím, bolo by to nanič. Na kon-ci zmyslového aj rozumového poznania jepre mňa láska a úcta. Hudba je stelesnenímexistencie človeka. Vedieť a cítiť je pre člo-veka rovnako dôležité...Má hudba podľa vás spoločenský do-pad?Pre mňa je to otázka empatie a sympatie.Sympatizujem so skladateľom, s človekom,ktorý jeho dielo hrá, ale aj s publikom. Rov-nako to funguje aj spätne. Dochádza k pre-pojeniu a porozumeniu. V tomto zmysle jehudba spoločenská a má aj komunikačný

aspekt...Na workshope ma zaujalo vaše roz-právanie o cvičení v pomalom tem-pe...Nepoznám nič lepšie. Pomalé tempoznamená, že som schopný počuť kaž-dú notu a oceniť ju v súvislostiach.Nájsť spôsob tvorenia tónu a pokúsiťsa dosiahnuť čo najširšiu stupnicu zvu-kových možností. Človek by neveril, čovšetko možno dvoma nohami a desia-timi prstami dokázať. V klasickej hud-be je dôležitý dotyk a jeho nekončiacavariabilita. Je to zázrak. Serkin maupozornil na to, že dobrý klavirista bymal disponovať prinajmenej stovkoutechník, keďže je množstvo rôznychdiel rôznych skladateľov.Ako sa vám páči v Bratislave?Bol som tu už viackrát. Spomínam sina svoj prvý bratislavský koncert s mo-jím pedagógom a komorným partne-rom Rolandom Batikom. Som rád, žesom tu mohol stráviť dlhší čas a vytvo-riť si komplexnejší obraz. Cítim zme-nu... Mladí ľudia, s ktorými som pra-coval na workshope majú pekné sprá-

vanie. Rešpektujú autority a majú vôľupočúvať ľudí, ktorí majú svoj profesionál-ny status. To uľahčuje prácu. V krajináchzápadnej Európy sa stretnete so zvláštnymdruhom „apriori kriticizmu“. Na druhejstrane som tu mladým ľuďom musel dodá-vať odvahu, aby vyjadrili svoj názor a otvá-rali diskusiu. Možno vedomie, že treba reš-pektovať autority, v nich pôsobí ako istýdruh rigidity, ktorú treba podľa mňa pre-konať. Nie je to problém len slovenskejmládeže. Sám som to zažil. Nepochybujemvšak, že sa im ju podarí prekonať...

PR I P R AV I L KA M I L M I H A LOV

Hudba je stelesnenímexistencie človeka...Na Hudobno-tanečnej fakulte VŠMU sa od 4. do 8. apríla uskutočnilworkshop s rakúskym klaviristom Paulom Guldom (1961 ), organizovanýKatedrou klávesových nástrojov v spolupráci s Rakúskym kultúrnym fóromv Bratislave, v rámci sympatického projektu Susedia v strednej Európe,na ktorom sa okrem Rakúska podieľa aj Česká republika, Poľsko, Slovenskoa Maďarsko. Práca s P. Guldom bola inšpirujúca, odvíjala sa v neformál-nom duchu, tvorivej atmosfére. V priebehu podujatia som mal vzácnupríležitosť v debate mu položiť aj niekoľko otázok, zachytiť zopár jehomyšlienok, s ktorými sa rád podelím aj s čitateľmi, ktorí nemali šťastiezúčastniť sa na stretnutí...

FOTO

ARC

HÍV


Žijeme v čase, keď takmer všetko, čo nászaujíma, nájdeme na internete. Napriek

tomu existujú aj iné cesty náhody, ktorénám sprístupnia veci dosiaľ nepoznané.V zahraničných časopisoch často objavímesprávy, ktoré zaujmú oveľa viac.

Predpokladám, že u nás sa málokto stre-táva s časopisom Forum Kirchenmusik, kto-rý vychádza v Mníchove (www.struhe.de).V tohtoročnom 1. čísle, v rubrike „Senzá-cie“ som si prečítala článok od ThomasaDahla, ktorý podľa redakcie časopisu je1.hudobníkom (regenschorim) v Hlavnomkostole sv.Petra v Hamburgu. Zaujal mapredovšetkým titulok:

„Antonín Dvořák, priamy potomok Johan-na Sebastiana Bacha.“Že to autor myslí váž-ne, dokumentujú fotografie oboch velikánovhudby – Bacha a Dvořáka, s nápadne podob-nými črtami a pohľadmi. Th. Dahl nepo-chybne miluje oboch skladateľov. Ako diri-gent uviedol na 79. ročníku Bachovho festi-valu v Hamburgu Dvořákovo Rekviemargumentujúc nielen príbuzným hudobnýmmyslením, ale najmä rodinnými zväzkamiumelcov. Tvrdí, že najmladšia dcéra Johan-na Sebastiana Bacha Regina Susanne (1742-1809), sa 14 rokov po smrti svätotomášske-ho kantora roku 1764 vydala za českéhoobchodníka Pavla Václava Przkya. Dahl to

Bola Dvořákova starámama vnučkou J. S. Bacha?

nepovažuje za nič zvláštne, veď Čechy, Sas-ko, Durínsko boli kultúrne vždy prepojenéa tieto vzťahy nikdy neboli prerušené, do-konca pripomína, že aj meno Bachovho sta-rého otca Veit je v českom preklade Vít.

Mladomanželia Przkyovci sa po svadbepresťahovali kamsi na breh Vltavy. Mali 11synov a 1 dcéru. Odkiaľ má autor tieto in-formácie, neuvádza, ale tvrdí, že „tu sa stra-tili všetky stopy“. Ako ďalej píše, v apríli2003 pri usporadúvaní archívu v Nelahozev-si náhodou poškodili kreslo, z ktorého od-padol vrch. Vyčnievala nielen slama, ale ajťažko čitateľný papier. Po preštudovaní do-šli na Univerzite Petra a Pavla v Plzni– akotvrdí Th.Dahl – k záveru, že papier a atra-ment sú z čias okolo roku 1850. Poškode-ný papier vraj obsahuje životopis Dvořákov-ho otca Františka, napísaný v miestnom ná-rečí – a takto znie jeho voľný preklad: „Roku1780 daroval blahorečený Boh babičke Regi-ne Susanne Przky po 11 synoch aj jednu zdra-vú dcéru, ktorá bola roku 1799 môjmu otcovipredurčená. Prišiel som na svet roku 1810 akotretie dieťa mojich rodičov. Od roku 1835 sombol mäsiarom a krčmárom v Nelahozevsi a ro-ku 1836 som si priviedol do domu ženu Lud-milu. Narodili sa nám dvaja synovia, Anto-nín, ktorý nemá v hlave nič iné ako tóny, a Pa-vel, ktorý bude raz usilovným mäsiarom.“

Tento dokument bol vraj predaný za 450tisíc amerických dolárov. Naozaj nie je prí-jemné dozvedieť sa niečo podobné z nemec-kých „prameňov“, keďže kontakt s českouhudbou máme doposiaľ živý. O existenciipodobného faksimile by sme teda mali ve-dieť už v roku 2003 alebo 2004, samozrej-me, aj s vyjadrením českých odborníkov.Pripúšťam, jednotlivcovi môžu ujsť objavyv susednej krajine, ale nie v odbore, ktorýmžije. Článok Th.Dahla, vzhľadom na jehopostavenie, nemožno chápať ako vtip, ale-bo omyl, ba ani ako úmyselnú túžbu po sen-zácii. Najmä, keď som porovnala niekto-ré ním udávané informácie so známymifaktmi.

1. Dcéra J. S. Bacha Regine Susannemala v čase otcovej smrti 8 rokov, bola jehonajmladším dieťaťom narodeným roku1742 v Lipsku. Podľa W. S. Schultza „zomre-la v Lipsku roku 1809, roku 1800 jej Fried-rich Rochlitz z firmy Breitkopf – Härtelposkytol podporu“. Žila zrejme v chudobe,podľa dokumentov zdedila po otcovi lennepatrnú pozostalosť, drobnú výbavudo domácnosti. O jej výdaji alebo deťoch sami nepodarilo zistiť nič.

2. Ako býva zvykom, nie je ťažké zistiťmená dvoch starých matiek – z otcoveja matkinej strany. V tomto prípade mámeinformácie z pera viacerých životopiscovA. Dvořáka, najmä Okatara Šourka. Mat-kou Františka Dvořáka, teda starou mamouAntonína, by podľa faksimile mala byť Ba-chova vnučka, dcéra R. S. Bach – Przky, na-rodená roku 1780. Podľa Šourka ide o An-nu Bobkovú, narodenú 1775, ktorá sa vy-dala za Jana Nepomuka Dvořáka 5. 2. 1793v Dřínove blízko Velvar (a nie 1799). Nesú-hlasí ani údaj o manželke Františka Dvo-řáka z faksimile, teda o matke AntonínaDvořáka. Nemenovala sa Ludmila, ale AnnaZdeňková. Nesprávny je aj údaj o narode-ní Františka Dvořáka: O. Šourek uvádzadátum 18. 9. 1814 v Dřínove (a nie 1810!),sobáš mali 17. novembra 1840 (nie 1836)„a v dubnu nasledujícího roku se mladímanželé usadili v Nelahozevsi.“ (O. Šourek:Život a dílo A. D., I. časť, vyd. SNKLHU Pra-ha 1954). Nesúhlasí ani meno dieťaťa, kto-ré sa narodilo po Antonínovi, bol to Franti-šek Serafin (1843) – a nie Pavel. Mohol, činemohol takýto „životopis“ napísať Fran-tišek Dvořák?

Bolo by zaujímavé sledovať aj ďalej na-značené stopy, čo je pre historika dosť lá-kavé. Nejasností, záhad a nepresností jepríliš veľa, navyše, prístup k hlbšiemu prie-skumu žiadny. Dodajme, že je jedno, akéboli „pokrvné“ vzťahy Dvořákovej rodiny,alebo pradetí J. S. Bacha. Obaja dali svetuumenie, hudbu, zanechali pre celé ľudstvoodkaz o humanite. Hlavne to ich spája...

LÝDIA URBANČÍKOVÁ

ZAU JA LO MA . . .

Slovenské národné divadlo si pripomína 85. rokov svojej existencie. Každý z je-ho troch súborov – opera, balet, činohra – začínali v rozdielnych termínoch: od

marca do mája 1920.19. mája 1920 sa konalo prvé baletné predstavenie. Na tento pamätný deň pri-

pravil riaditeľ Baletu SND Emil Bartko slávnostný galavečer. V prvej časti programubola premiéra dvoch baletných miniatúr v choreografii Igora Holováča (na hudbuA. Pärta po názvom Keďumrieť znamená žiť) a Má-ria Radočovského (na hud-bu J. S. Bacha a G. Rossini-ho). V druhej časti večera sapredstavili baletné páryz najvýznamnejších súbo-rov nielen Európy, ale ajAmeriky. So skvelýmivstupmi publikum očarilihostia z Paríža, Moskvy,Budapešti, Prahy, Viedne,Bostonu a Montréalu. FO

TO A

. KLE

NKO

VÁ


Prehistória. Lanské leto malo Rockovérequiem (RR) od Ľubomíra Rašiho, aktívne-ho liptovsko-mikulášskeho pedagóga ZUŠ,svoju premiéru v centre Liptova. Autor hoskomponoval, nacvičil a so žiakmi aj nahralna CD. Pre radosť, potešenie a možno ajs nádejou na niečo iné, vtedy nepoznané.Autora som sa nikdy nepýtala na jeho zá-mer s dielom. Zuškárske deti si celkom fajnzahrali, zaspievali a zaznel aj nie tvrdý, alezato populárny rock. Fúzia oboch žánrovvytvorila slušný priestor pre eklektický typkoncertu, pripomínajúci módnosť a atrak-tivitu rockových aj klasických „stars“. Nie-ktoré časti nahrávky som si vypočula z CDs poznámkou: škoda, že rekviem je sklad-ba na príležitostné použitie. To aby bol mi-nimálne Veľký týždeň... Aj keď sa dogma-tizmus už veľmi nenosí. Navyše som k det-skému sólovému partu z RR pridalaúmyselne nadsadenú paralelu (nech mihviezda z LA a Hollywoodu prepáči) so su-gestívnym lloyd-webberovským Più Jesu,pripomínajúcu emocionálne silný klip z ob-dobia zničeného Sarajeva s malým, hľada-júcim, špinavým a utrápeným chlapčiat-kom. To bolo Rekviem.

Takmer po roku v inej realite. 21. aprí-la 2005 to isté Rockové requiem (RR) zazne-lo naživo. Tentoraz v srdci Horehronia, nieso zuškármi, ale konzervatoristami, s ban-skobystrickými zbormi a „rockermi“.S autorom som sa ani teraz nestretla a stro-hý programový letáčik bol informačne viacnež strohý. Celkom proti prirodzenostia formovej konvenčnosti, RR nabúralo tak-mer všetko. Už jeho zaradenie môže byť pre

Z kina Urpínz mesta pod Urpínom

niekoho diskutabilné – zaznelo totiž akoúvodná slávnostná (!) skladba XXVII. roč-níka festivalu zborov Viliama Figuša – Bys-trého a v úvodnom prejave dokonca s ob-jasňujúcim dodatkom ako dielo dedikova-né oslavám 750. výročia vzniku mestaBanská Bystrica...

Ďakujem, neprosím. O absencii nielenakusticky kvalitného koncertného priesto-ru v starobylom meste som sa už zmieňo-vala aj pri iných príležitostiach. Nebudemsa teda opakovať. Avšak „hluchý“ priestorkinosály Urpín usporiadatelia vybrali variiba z jediného dôvodu: suploval priestor prepotreby megapočtu zúčastnených. V hyb-ridnom priestore kinosály sa narýchlo –a hlavne nie profesionálne – zahazardova-lo s významom slova kvalita. Nie som na-ivná a nechcem brať za príklad neporovna-teľný super rozpočet nedávno skončenejspeváckej super TV šou, ale po týchto šouje akýkoľvek nekvalitný zvukový pokushazardom, prinajmenej s divákom. Zdá sa,že v BB platí zákon vydržať a ešte aj „vyra-ziť“ do standing ovations. Neviem prečo. ..

Tri priestory pre interpretačné výkony– rock, klasika a spev – mali nenáročné,nie však štandardne osvedčené a profesio-nálne logické rozmiestnenie, ale kompro-misné, k možnostiam ponúkaného. Tedanie s centrálnym stredobodovým miestompre rockovú kapelu a amfiteatrálnym roz-miestnením ostatných. V Urpíne bola napódiu rocková kapela zvukovo (podľa zá-konov tejto hudby) naddimenzovaná sozvukovým navýšením sekcie bicích (jediníhrali s nasadením a s evidentnou chuťou

„zatrepať“ si), hudobne chudobne vyzneligitaristi (čo takto vsunúť nabudúce impro-vizačné sóličko a la Steve Vai?) a redukova-ný klasický orchester. Pri všetkej úcte ne-viem pomenovať snahy orchestra a dirigen-ta (a propos jeho meno sa nemal šancudozvedieť nikto; Igor Vlach z Konzervató-ria J. L. Bellu ostal umelecky anonymom),ktorí nie a nie „nájsť“ svoj zvuk a kvalitu.Ich výsledný efekt (sedela som v poslednomrade) pripomínal miestami komorné„chrastenie so sindingovským rašením“.V ich prípade by bolo bývalo potrebnejšie„hrať viac na kvantitu“ a akusticky dostaťako-tak vyvážený protizvuk. Nuž a celkomvzadu nad všetkými sa v mahlerovskejkvantite vynímali zbory. Nech som natŕča-la obe uši, poriadne som nedopočula. Ostalimi iba iné zmysly a iné vnemy, miestamisilne pripomínajúce filmy z nemej éry ki-nematografie. Združené zbory – všetkybanskobystrické okrem zboru z Akadémieumení (!?) – sa združili v jedinom: nepro-porčnom zvuku „ticha“, ktorý bol v tejtoprodukcii najmenej potrebný. K úplnostiRR patrilo aj niekoľko sólisticky použitýchhlasov, jeden detský hlások a jeden recitu-júco-apelatívny hlas s textmi Petra Repku.Mená sólistov plagátik tiež neprezradil a jaich iba tuším. Po necelej hodine skončilopre mňa niečo, ale....Rekviem to nebolo.

Futurum ako reparát? RR bude maťdruhý pokus, možno bude spojený ajs akustickou rehabilitáciou. Stálo by to zato, lebo ozvučenie bystrického námestiaSNP– tam sa má RR najbližšie uviesť – ne-bude žiadna prechádzka rozkvitnutýmmájom, ale tvrdým profesionálnym repa-rátom (najmä) zvukových majstrov. A mož-no RR splní aj poslanie – uctí si 60. výročieukončenia vojny.

P.S.

Všade vo svete sú cenené live nahrávky.Počas „nahrávania“ RR sme sa mali vyhnúťakémukoľvek prejavu, teda hlavne sedieť ti-cho a netlieskať. V tej chvíli sa stratilo najme-nej päťdesiat percent. No comment!

MÁ R I A GLO C KOVÁ

ZAU JA LO MA . . .

V poradí druhý diel Slovníka slovenského kon-certného umenia vyšiel v týchto dňoch ako

ďalšia publikácia z produkcie Hudobného centra.Po zväzku, ktorý sústreďoval interpretov na klá-vesových nástrojoch (klavír, organ, čembalo,akordeón), v druhom dieli sú obsiahnuté heslá– miniprofily hráčov na husliach, viole, violon-čele, kontrabase, gitare, lutne, harfe a cimbale,ako aj stručné charakteristiky a prierez histórioujednotlivých inštrumentálnych odborov na Slo-vensku.

Violončelista Eugen Prochác absolvoval od14.do 16. mája v Moskve tri koncerty. Vy-

stúpil na sólovom koncerte v rámci festivalu DniEurópy v Gorkom parku a s Kremlin ChamberOrchestra pod taktovkou Mischu Rachlevskéhoabsolvoval ďalšie dva koncerty, v rámci ktorýchodznela premiéra Malej čelovej hudby (violonče-lo a orchester) od I. Zeljenku, ďalej skladby M.Rostropoviča a D. Poppera. Koncerty sa konaliv sále Slovenského inštitútu a Inštitútu Gnessi-nych.


ZAU JA LO MA . . . chovejší a originálnejší, diváci sa nemusia„vystrojiť“ ako do opery, ale len si odbeh-nú vypočuť peknú hudbu...

Mojím vzorom sú letne festivaly vo Fran-cúzsku; sú ich tu stovky. Každé mesto, kaž-dá väčšia dedina má svoj festival. Veľkémestá ako Paríž, Lyon, Bordeaux a ď. majúpočas leta aj desať festivalov, každý zame-raný na iný druh klasiky. Mne sa však naj-viac páčia festivaly u nás na juhu: Vôňamora, škrek albatrosov, renesančné námes-tíčko s malým pódiom a okolo stovky tla-čiacich sa ľudí, ktorí prišli prežiť umeleckysilné chvíle v príjemnom prostredí. Nice,Biot, Menton, Monaco... ponúkajú svojimobyvateľom a návštevníkom tých najväč-ších umelcov, ktorí prídu na pódium v roz-halených košeliach, s úsmevom na tvária jednoducho zahrajú. Diváci to zbožňujúa všetci si tajne želajú, aby sa leto nikdyneskončilo, aby boli po celý rok koncertyiba vonku pod letnou oblohou...

Áno, akustika tu nie je „top“, ale človeknemôže mať všetko. Malé ruchy ako plačú-ce deti alebo čajka, ktorá sa rozčuľuje rov-no nad pódiom, to všetko patrí k atmosfé-re.

Moja prvá predstava o festivale bola jem-ne megalomanská; postupne som sa upo-kojil, uvedomil som si, že je lepšie začaťod menšieho. Rozhodol som sa pre štyrikoncerty, ktoré ponúknu divákom viaceroskladieb a interpretov. Názov Hudobné zá-hrady sa naplní tým, že diváci budú zapla-vení farbami a vôňami tých najrozmanitej-ších diel. Od Mozarta cez Debussyho,Straussa, Barbera a Mahlera až po Piazzol-lu...

Prvý ročník bude festivalom komornejhudby; sólista nebude nikto a zároveň všet-ci – to je na „komorine“ úžasné. Komornáhudba je liek pre hudobníkov a mala by byťpovinná vo všetkých orchestroch (tak akoje to v Berlínskej filharmónii, Metropolit-nej opere alebo Orchestre Radio France).Na toto leto som si pozval kamarátov z ce-lej Európy, ktorí prídu hrať viac menej za-darmo. Teší ich myšlienka, že mi pomôžuvytvoriť projekt, ktorý ma zmysel a dôvodexistovať. Prídu hudobníci z Francúzska,Nemecka, Švajčiarska, Rakúska, Luxem-burgu a, samozrejme, zo Slovenska.

Verím, že úspech prvého ročníka pre-svedčí ostatných, že ľudia budú zvedaví ajna inú úroveň než akú poskytuje Dievča zamilión alebo Slovensko hľadá Superstar.

A tak verím a dúfam, že Hudobné záhra-dy vo svojom prvom ročníku zakvitnú a bu-dú kvitnúť s každým novým letom, preto-že, spolu s Debussym vyslovujem jeho krás-nu sentenciu: „Lásku k hudbe treba pestovaťa kultivovať ako rozkvitnutú záhradu.“

RED

Pribudne letný festival?...zdá sa, že áno. To však nie je kompletná informácia, pretože ju trebadoplniť o zaujímavý detail. Festival, ktorého prvý ročník by mal prilákaťnávštevníkov Bratislavy už v auguste (na nádvorie Starej radnice od 10.do 13. 8.), je „dielom“ mladého koncertného umelca. Takže, skvelýmladý klarinetista Matej Drlička, pôsobiaci vo Francúzsku, sa staviado rozširujúceho sa zástupu interpretov, ktorí – ako sme si v ostatnomčase zvykli – sú iniciátormi a úspešnými organizátormi hudobnýchfestivalov (Peter Michalica a jeho Hudba pod diamantovou klenbouv Kremnici, Festival Peknej hudby v Banskej Štiavnici Eugena Procháca,Konvergencie Jozefa Luptáka, Hudba Modre a Hudba Trnave JánaSlávika...). Čo priviedlo Mateja Drličku na myšlienku usporiadať letnýfestival Hudobné záhrady Bratislavy?

...nápad sa zrodil spontánne, keď sme si mi-nule leto spolu s manželkou pri večernomvysedávaní v centre mesta uvedomili, žeokrem kávy a piva nemátu turistu čo potešiť. Ope-ra je zavretá, filharmóniatiež, produkcie v divad-lách a kinách sú v sloven-čine. Na našich nočnýchprechádzkach sme počú-vali rozhovory turistov,ktorí sa sťažovali na ne-dostatok aktivít v meste.Viem, naše historickécentrum je milé, ale preParížana alebo Londýnča-na to skutočné nie je ničohromujúce. Zámerne sazatiaľ sústredím na sku-pinu turistov, pretože tísú ako potenciálni náv-števníci letného festivalunajdôležitejší. Domácimilovníci hudby však natom nie sú o nič lepšie...

Slovom, Bratislave zú-falo chýba kvalitný letnýfestival klasickej hudby.Prečo? Pretože letný fes-tival (všade vo svete) po-núka úplne inú víziu kla-sickej hudby než bežnáoperná a symfonická se-zóna. Koncerty sú podholým nebom, priestordostávajú poväčšine mla-dí hudobníci, na koncer-toch vládne uvoľnenáprázdninová atmosféra,

interpreti sa nesnažia navzájom si dokázo-vať, že sú najlepší, ale jednoducho muzicí-rujú, zabávajú sa, program je často oddy-

FOTO

ARC

HÍV



Festival v Musikvereine vo Viedni. V Brahm-sovej sále uviedol pod taktovkou svojhočestného šéfdirigenta Tsugia Maedu prog-ram zostavený z diel Ludwiga van Beetho-vena, Wolfganga Amadea Mozarta a Igna-za Brülla. Súčasťou programu bolo aj pre-miérové uvedenie Symfónie D dur, objave-nej na jeseň minulého roka čiastočne v ar-chíve Spoločnosti priateľov hudby voViedni a čiastočne v chorvátskom Záhrebe.Nateraz prebieha podrobný výskum hudob-ných prameňov vedený riaditeľom archívuMusikvereinu Ottom Bibom na určenie au-torstva diela, ktoré je prisudzované W. A.Mozartovi, ako aj o generáciu staršiemusalzburskému autorovi Davidovi Wester-mayerovi. Tento dramaturgicky objavnýprvok prilákal do koncertnej sály množstvonovinárov, hudobných vedcov, médiá, o.i.aj ORF. Vo festivalovom bulletine sa ŠKOŽilina ocitol ako jediný slovenský orches-ter (a zároveň okrem Moskovských symfo-nikov jediný reprezentant bývalého vý-chodného bloku) v spoločnosti takých or-chestrov a umelcov, ako Moskovský sym-fonický orchester s V. Fedosejevoma O. Meisenbergom, Chicago SymphonyOrchestra s D. Barenboimom, CamerataSalzburg s Chr. Muthspielom, EuropeanMusic Academies Orchestra so Sirom C. Da-viesom, Viedenskí filharmonici s R. Mut-tim, Viedenskí symfonici s W. Sawallis-chom, Symfonický orchester viedenskéhokonzervatória s B. McFerrinom atď.

Aj keď vo Švajčiarsku už ŠKO účinkovalniekoľkokrát, po prvýkrát v histórii vystú-pil na prestížnom festivale na Bodamskomjazere (Bodensee Festival). Pod vedenímšvajčiarskeho dirigenta Ursa Schneiderauviedol program zostavený z diel F. Men-delssohna Bartholdyho, A. Dvořáka a H.von Herzogenberga. Dramaturgicky objav-ným bolo hlavne zaradenie veľkého vokál-no–orchestrálneho diela „Totenfeier“ Brahm-sovho súčasníka a blízkeho priateľa Hein-richa von Herzogenberga. Dielo napísalpod dojmom úmrtia manželky Elizabethvon Stockhausen, pre ktorú postavil letnésídlo (dnes koncertná sála) v Heidene priBodamskom jazere. Zaujímavý programv spolupráci s Moravským komorným zbo-rom vedeným L. Mátlom uviedol ŠKO s veľ-kým úspechom v troch festivalových mes-tečkách – Heiden, Steckborn a Niederuz-wil.

Spolu s ďalšími zahraničnými koncer-tmi v Nemecku a Belgicku uskutočnil ŠKOŽilina od začiatku roku 2005 už 33 kon-certov v šiestich štátoch. Sezónu ukončíúčinkovaním na medzinárodnom festivalekomorných orchestrov v nemeckom Lien-zingene.

EL E N A F I L I P P I

ŠKO Žilina v zahraničíV apríli a máji 2005 vystúpil Štátny komorný orchester Žilina na viacerýchkoncertných zájazdoch a festivaloch v zahraničí : od 5. mája uskutočnil 12koncertov v Španielsku, 22. apríla vystúpil na Medzinárodnom hudobnomfestivale v Ankare, 3. mája na Frühlings Festival vo Viedni a 6. až 8. májana troch koncertoch na Bodensee Festivale vo Švajčiarsku.

V Španielsku sa orchester už po štvrtý-krát podieľal na medzinárodnom pro-

jekte pod názvom Utrpenie Dona Quijota (Lapasión según Don Quijote), ktorý zastrešuješpanielske Ministerstvo kultúry a EÚ. V ro-koch 2002 až 2004 tento scénicko–hudob-ný projekt so skladbami G. Ph. Telemanna,R. Straussa a A. G. Abrila odznel v podaníŠKO na 37 koncertoch v mnohých mestáchŠpanielska (5 koncertov aj v prestížnomTeatro Abadia v Madride). V tomto rokupribudlo ďalších 10 vystúpení v kultúrnycha historických centrách Španielska, o. i. LaCoruńa, León, Alcalá de Henares, Toledo.

V projekte od jeho začiatku účinkuje jedenz najobľúbenejších španielskych hercovChete Lera, ktorý v postave Dona Quijotavytvoril symbol utrpenia dnešných ľudí,nesúcich následky vojen, hladu, teroristic-kých útokov, ekologických katastrof... Pro-jekt sa neustále aktualizuje podľa posled-ných pálčivých udalostí vo svete, premie-taných na veľké plátno v pozadí koncertné-ho pódia. Koncerty dirigovali španielskidirigenti Juan de Udaeta a Luis Remarti-nez. Na ďalších dvoch podujatiach v Sego-vii a Úbede vystúpil ŠKO Žilina v samostat-ných programoch, zostavených z dielA. Vivaldiho, J. S. Bacha, W. A. Mozarta,F. Mendelssohna Bartholdyho, A. Dvořáka,

Z. Fibicha a I. Zeljenku. Ako sólisti na tých-to koncertoch vystúpili členovia ŠKO, kon-certný majster huslí František Figura a ve-dúci dychovej sekcie, flautista Ján Figura.Španielsko je krajinou, v ktorej ŠKO Žilinakoncertuje okrem Slovenska najčastejšie,uskutočnil tu za svojej 31 – ročnej existen-cie už 142 koncertov.

Svoje historicky prvé vystúpenie v kra-jine polmesiaca – v Turecku – uskutočnilŠKO Žilina na jednom z najprestížnejšíchmedzinárodných festivalov – „22. AnkaraMüzik Festivali“, kde vystúpil s renomova-ným dirigentom Alexandrom Schwinckom

a svetoznámym mladým violončelistomDanielom Müllerom Scottom z Nemecka.

Okrem Violončelového koncertu C dur odJ. Haydna a 1. symfónie najvýznamnejšiehotureckého skladateľa Ahmeda Adnana Say-guna uviedol orchester na pódiu najprestíž-nejšej ankarskej sály MEB Söra s úspechomaj Spomienky op. 25 od Jána Cikkera, ktorésú najhranejšou slovenskou skladbou v re-pertoári ŠKO Žilina (112 uvedení, z toho 56-krát v zahraničí – Belgicko, Španielsko, Lo-tyšsko, Bulharsko, ČR, Maďarsko, Nemec-ko, Švédsko, Rakúsko, Taliansko, Cyprus,Turecko, USA a Japonsko).

3. mája vystúpil ŠKO Žilina už po piatyraz na medzinárodnom festivale Frühlings

Z koncertuv Turecku.

FOTO

ARC

HÍV


M I N I P R O F I L

M I N I P RO F I L H Ž • R A S T I S L AV S U C H A N • T R Ú B K A

– narodený: 1972 v Trnave– štúdiá: ĽŠU v Trnave, Konzervatórium

v Bratislave (Michal Jánoš), VŠMU (Ka-mil Roško)

– ocenenia, kurzy: 1991 – 1. cena na Súťa-ži slovenských konzervatórií, 1990 – tur-né s Orchestre des Jeunes de toutel‘Europe (Nadácia Yehudi Menuhina),1992 – Medzinárodné interpretačnékurzy (Grieskirchen, Rakúsko); PierreThibaud, Ack van Royen, 1992–1997 –1. trubkár Orchestra opery a baletuSND, od roku 1997 – 1. sólo-trubkár Slo-venskej filharmónie

– sólistické spolupráce: Slovenská filharmó-nia, SKO Bohdana Warchala, ŠKO Žili-na, SOSR, Mladí bratislavskí sólisti...,člen komorných telies Slovak BrassQuintet a Nova Brass, člen BratislavaHot Serenaders, doktorand a pedagógVŠMU, laureát ocenenia Zlatá nota Slo-venskej sporiteľne 2005

Aká bola tvoja cesta k hudbe, resp.k trúbke?Myslím si, že hudba sama má schopnosťnájsť si cestu k človeku. A zdá sa, že aj v mo-jom prípade to tak bolo, pretože už ako die-ťa som vraj s chuťou varechami ničil ma-mičkine hrnce a pokrievky...Takže ty si vlastne túžil byť bicistom...Vlastne áno. Ale hneď, ako som v kuchynizvládol základy rytmu a dynamický odtienok„con tutta forza“, detský jemnocit mi zavelilpoobhliadnuť sa po niečom harmonickom.V tom istom prostredí som objavil jednodu-chý chordofón – bol to krájač na vajíčka...Chápem, že odtiaľ bolo naozaj už len naskok k trúbke...Nie celkom, lebo vraj po „lutne“ v podobekrájača ma zaujali zápalky. Ale to je už natrochu inú „antickú“ nôtu.Skúsim to teda inak: pochádzaš z hu-dobníckej rodiny, alebo si v rodine Su-chánovcov prvým reprezentantomtejto profesie?Som v poradí druhým, pretože môj dedohral v miestnej dychovke. Pochádzam totižz Trstína, blízko Trnavy. Je to rodisko skla-dateľa Jána Egryho, tvorcu prvého katolíc-keho spevníka v slovenčine, kúsok odtiaľje Dolná Krupá...Nehovor mi, že tieto fakty na teba zapô-sobili v útlom detstve...... chcem len priblížiť miesto, kde som vy-rastal a som tak trochu lokálpatriot.Dobre, vráťme sa k tvojmu dedovi-hu-dobníkovi.

Dedko hral v trstínskej dychovke prvú kríd-lovku a môj otec tiež túžil byť hudobníkom.Keď sa mu to nepodarilo, chcel, aby somním bol ja.Takže otcove nenaplnené sny...Nielen to. Rodičia veľmi chceli mať „duži-vé“ dieťa a ja som bol, žiaľ, „neduživý“. Takim pán doktor odporučil, aby som hral nanejakom dychovom nástroji. V hudobnejškole v Trnave som síce zahlásil, že chcemhrať „na buben“, ale samozrejme, začal somhrať na flaute a neskôr na trúbke u pánaučiteľa Hrčku.Predpokladám, že aj ty si čoskoro začalhrať v dychovke.Bolo to krásne obdobie. Pán kapelník Ku-rinec bol ako postava z pera Vincenta Šiku-lu... Hrávali sme na prvých májoch, ale aj

polnočných omšiach. Musím sa priznať, žesom bol bývalému režimu poplatný akofanfárista v pionierskej organizácii. Každýrok sme chodili hrať na Slavín počas „is-kričkových sľubov“. Na mňa vtedy zapôso-bilo hlavne to, že som sa mohol, vychutná-vajúc si závisť konškolákov, oficiálne ulie-vať zo školy...Už vtedy si musel cítiť, že trúbka je spo-ločensky vysoko ceneným nástrojom...Presne tak. Napokon ja som bol vždy pre-svedčený, že je to ten najlepší nástroj a dnesviem, že je to aj najkrajší nástroj symfonic-kého orchestra...Vo svojom okolí – a vďaka tomuto roz-hovoru už aj „široko ďaleko“ – si zná-

my ako veľký vtipkár. Ten zmysel prehumor má korene tiež v prostredí de-dinskej dychovky?Určite, veď od detstva som sa musel vyrov-návať s rázovitým humorom. Keďže smes kapelou najčastejšie hrávali na pohre-boch, kolega prišiel napríklad s nápadom,aby sme si na rovnošaty našili nápis: „Vašasmrť – naša radosť“... Alebo miestni námpo nejakom účinkovaní v kostole dali neo-ficiálny názov Boží šramot.Vráťme sa ešte k detstvu. Trúbka ťa evi-dentne bavila tak, že si sa stal natoľkodobrým, až ťa prijali na konzervatórium.To je síce pravda, ale niekedy to bolo ťažké.Z Trstína do Trnavy som dochádzal dvakrátdo týždňa 20 kilometrov a len pánovi uči-teľovi Hrčkovi vďačím za to, že ma dokázalpri hudbe udržať. Z hudobnej školy somčasto chodil okolo riečky Trnávky a veľa-krát som mal nutkanie puzdro s trúbkoudo nej hodiť.Čo ťa – okrem dychovky – ešte ovplyv-nilo?Ako chlapca, ktorý chodil pravidelne dokostola, určite Mikuláš Schneider-Trnavskýa jeho Jednotný katolícky spevník. Pre mňato bola učebnica harmónie. Neskôr na mňa,samozrejme, vplývali moji ďalší pedagógo-via. Na konzervatóriu JUDr. Michal Jánoš, na VŠMU a v SF môj kolega a priateľ doc.Kamil Roško. Okrem toho veľmi dôležitýmpre mňa – a určite aj ďalších z mojej gene-rácie – bolo účinkovanie v Big bande brati-slavského Konzervatória pod vedením Bo-humila Trnečku. Jemu vďačíme za to, žesme získali skúsenosti v oblasti tanečnejhudby, za to, že keď sa stretneme so synko-pou, tak ju nehráme úplne školometsky...K synkopám má blízko aj tvoje pôsobe-nie v orchestri Bratislava Hot Serena-ders. Ako si sa dostal k populárnej hud-be 20.- 30. rokov minulého storočia?Pritiahol ma k nej Karol Bartoš, brat Jura-ja Bartoša, a tak som stál takmer pri zrodetohto bratislavského orchestra. Hrám tuveľmi rád nielen kvôli samotnej hudbe, aleaj preto, že spolupracovať s Jurajom je úžas-ne inšpiratívne. Celé roky je pre mňa vzo-rom ako sólista par excellence.V Bratislava Hot Serenaders sa snažíteo autentickú interpretáciu dobovejpopmusic, čo znamená aj isté špecifikátvorby tónu. Nie je pravidelné hraniev takejto formácii problémom pre trub-kára, ktorý sa musí udržiavať v kondí-cii aj ako „klasický“ trubkár?Ani nie, aj keď dalo by sa to „prehnať“.Určite by som nešiel hrať do rána s Brati-

FOTO

ARC

HÍV

�


M I N I P R O F I L

slava Hot Serenaders pred náročným sólo-vým koncertom. Kombinácia takýchto ak-tivít si vyžaduje istú sebadisciplínu. Typic-ké dobové techniky, ako ohýbanie tónu a hl-boké vibráto, by možno mohli niekomu„rozbiť“ nátisk. Ja používam dobový ná-stroj, nechal som si na mieru urobiť kópiudobového nátrubku. Jedine s takýmto vy-bavením sa môžem priblížiť k ideálu spo-mínaných spôsobov hry a pritom menej ris-kovať. Ale aby som to zrhnul: pôsobeniev BHS je pre mňa najmä príjemným rela-xom.Na akom nástroji hráš „hot music“?Hrám na origináli z roku 1928 značkyMartin, ktorý sme ako jeden z našich uni-kátnych nástrojov získali na internetovejburze. Je neuveriteľné, že bol niekto kedy-si taký prezieravý, že tieto nástroje zakon-zervoval a teraz sa môžu predávať. Veľmisa z nich tešíme, pretože výsledný efekt jeevidentný – zvuk nástrojov a tým aj celéhoorchestra je krajší, štýlovo hodnovernejší.Tvojím hlavným zamestnaním je všakpôsobenie v Slovenskej filharmónii. Sivedúcim trúbkovej sekcie. Zdá sa, žedychárom akoby neprekážalo hraniev orchestri v ich sólistickej kariére...Som predovšetkým orchestrálny hráč sosólistickými príležitosťami. Spočiatku somvôbec nemal ambície realizovať sa ako só-lista. Ani na škole nás k tomu vyslovene

neviedli. Nie som súťaživý typ, takže somsa tak ani neprofiloval. Jednoducho somlen využil príležitosti – s ŠKO, so Sloven-ským komorným orchestrom... Okremtoho moje miesto v Slovenskej filharmóniizahŕňa aj takzvaný post sólo trubkára. Tak-že sa odo mňa očakáva aj sólové hranie.A samozrejme, 1. hráč na dychovom nástro-ji je v orchestri sám za seba, nemôže sa„schovať“ za skupinu a to ho núti stále saudržiavať v istej kondícii – nielen čo sa týkatechniky, ale aj psychiky. Je to pochopiteľ-ne výhoda, keď potom človek stojí na pó-diu ako sólista.Na ktorého z dirigentov Slovenskej fil-harmónie spomínaš najradšej?Nie som v SF dlho, ale páčila sa mi naprí-klad spolupráca s Jiřím Bělohlávkom naMusorgského Obrázkoch z výstavy, alebokoncertné predvedenie Pucciniho Toskys Fabiom Luisim, keď som začínal v orches-tri SND.Neláka ťa – vzhľadom na tvoju všestran-nosť – aj stará hudba?Ale áno, je to pre mňa obrovská výzva a Mi-loš Valent ma často „pokúša“. Skúšal somhrať na cinku, keď tu hral súbor Tragico-media. Nástroj mi na chvíľu požičal ich člen,ktorý bol pôvodne trubkárom, neskôr sacinku úplne oddal a trúbke sa prestal ve-novať. To je možno aj odpoveď na tvojuotázku... Dnes je v tejto oblasti toľko vyni-

kajúcich špecialistov, že si to vyžaduje nao-zaj celý úväzok. Ale viem si predstaviť, žeby ma to veľmi chytilo. Takže, ktovie...Minulý mesiac si získal ocenenie Zlatánota, ktoré udeľuje Slovenská sporiteľ-ňa mladým členom slovenských profe-sionálnych orchestrov a zborov. Čo topre teba znamená?Sú to predovšetkým dve sólistické príleži-tosti v budúcnosti – so Štátnym komornýmorchestrom Žilina a so Štátnou filharmó-niou Košice – na ktoré sa veľmi teším. A ce-na zahŕňa aj finančnú odmenu, čo je, samo-zrejme, príjemné. Už som ju však stačilminúť na notebook a špeciálny softwarepre hudobníkov...V pomerne mladom veku si sa stal ve-dúcim trúbkovej sekcie v najprestížnej-šom symfonickom orchestri u nás, ve-nuješ sa komornej hudbe a máš aj sólo-vé príležitosti – aké môže mať ešteďalšie ambície slovenský trubkár?Vôbec by som to takto nestaval. Veď stáleje čo zlepšovať. Mohol by som, samozrej-me, skúsiť angažmán v zahraničnom or-chestri, ale som realistom a nepatrímk tým, čo pravidelne „obiehajú“ konkurzy.Možno čakám, že si niekto všimne mňa...Čo sa týka príležitostí napríklad v komor-nej hudbe, tam vidím na Slovensku stáleveľké rezervy.

PR I P R AV I L A AN D R E A SE R E Č I N OVÁ

Pri príležitosti l. výročia vstupu Sloven-skej republiky do Európskej únie zor-

ganizovali naši veľvyslanci v Bruseli s pod-porou Ministerstva zahraničných vecí SRv jednom z najkrajších priestorov Bruselugalakoncert sólistov Opery SND. Predsta-vili sa na ňom Andrea Danková, JolanaFogašová, Jozef Kundlák a Martin Bab-jak. Na klavíri ich sprevádzal Ján Salay.

Pred koncertom sa prihovoril generálnyriaditeľ SND Dušan Jamrich. Pripomenul,že grécky zázrak okrem iného znamenal, ževedľa chrámu stála škola, vedľa školy štadióna vedľa – DIVADLO. SND oslavuje tento rok85. rokov existencie. A určite aj v budúcnostiprehovorí do histórie Európy, ktorá budev mnohom rovnaká, ale v kultúre pestrofa-rebná. Dlhotrvajúci potlesk a bravó odme-nili účinkujúcich za kultúrnu misiu, ktorousme opäť deklarovali vysokú umeleckú úro-veň nášho interpretačného umenia. R

Keď do uší tečie med...takto charakterizoval vystúpenie sólistov Opery SND jeden z prítomných novinárov na galakoncerte v Gotickejsále bruselskej radnice a okamžite sa zaujímal, kedy môže do našej opery prísť.

FOTO

ARC

HÍV

�


C O N B R I O

Z tohoto hľadiska je svet umenia slobod-nou ríšou zdanlivo bez obmedzení, ak

len neberieme do úvahy formálne dodržia-vanie zákonitostí umeleckých noriem, ko-difikovaných vzťahov medzi formou a ob-sahom, či iné fajnovosti jednotlivých dru-hov umení. Aj povrchní znalci výtvarnéhoumenia poznajú tzv. modré či ružové ob-dobie Pabla Picassa, alebo farebné zvláš-tnosti francúzskych fauvistov, hľadajúcichnový svet farieb vo výtvarnom jazyku. Živo-topisné romány o maliaroch nezriedka od-haľujú celkom prozaické dôvody používa-nia či nadužívania istých farieb v danomobdobí. Dokonca aj finančné problémy,zhoršený zrak, veľké zdravotné problémy,ba aj tragédie a smrť, či iné anomálie môžubyť príčinou výslednej umeleckej originali-ty na plátne, na papieri, na notovej osno-ve... Zlá životná realita má na svedomí ne-jeden skvelý umelecký čin. Dobrá diéta niejednému z nás zachránila život...

V bežnom živote si to vôbec neuvedomu-jeme, ale aj my každý deň konáme vo fun-gujúcom systéme spôsobom výberu, obme-dzenia, až po krajnosť – keď vôbec neko-náme z rôznych príčin. Len v umení sa„diétne“ správanie zdá byť inšpiratívnea štýlotvorné. Funguje napríklad ako vedo-mé obmedzenie výberu z možností. Naprí-klad zvuková stránka hudobného diela jedo veľkej miery určená výberom hudob-ných nástrojov. So zväčšujúcim sa počtominštrumentov rastie štatistická možnosťkreovania výsledných zvukových farieb.Hudobná literatúra je plná príkladov na

CON BRIODIÉTNENielen v bežnom živote, ale aj v umení má každé obmedzenie ďalekosiahlyvýznam pre výsledok. Pokým nás trápia iba zlé stravovacie návyky,mierna nadváha a my ju slobodne chceme zlikvidovať diétou, je to nor-málne a nikoho neobviňujeme z toho, že nás núti jesť iba vtáčí zob,mrkvu, ľanové semienka a piť minerálky. Ďalšie formy obmedzení,pripustené z vlastnej vôle, patria do sféry financií. „Diétnym správanímsa“ v osobných potrebách šetríme na automobil, byt, dovolenku. Ani vtedynereptáme, veď sme sa rozhodli z vlastnej vôle, s výnimkou situácií, keďmusíme z núdze šetriť na lieky, na pobyt v nemocnici či na štúdiá detí.Reálny život je v položkách „má dať“ a „dal“ veľmi racionálne skonštruo-vaný. Kde niet, ani čert neberie, a ak treba, človeče pomôž si, aj Pán Bohti pomôže .Diétu nevynímajúc.

kompletné využitie nástrojov v orchestrál-nych dielach. Jestvuje však veľa skladiebs takým diétnym výberom inštrumentov,až by sa zdalo, že to nebude fungovať.Omyl. Patria k skvostom...

S obmedzeniami pracujú v podstatevšetky umenia. Funguje tu princíp pozna-nej nevyhnutnosti toho, čo zaručuje ume-leckému dielu jeho identitu. Veď napokon,čo iné je hudobná forma piesne, sonáty čifúgy? Čo iné je znakové vymedzenie záti-šia, komédie, hip-hopu, drámy, muzikálu,detektívneho filmu, oratória či trileru? Alerovnako, ak nie viac sú zaujímavé zámer-né obmedzenia, omyly alebo svojhlavá tvr-došijnosť umeleckých duší zodpovednýchza nový opus. Na pozadí uznávaných no-riem sa v rámci vnútornej logiky diela čas-to odohrávajú javy, patriace iba do svetaumelcovej fantázie. Tajomnosť umeleckéhoprocesu odjakživa lákala vedátorov skúma-júcich zákonitosti tvorby podľa pravidiel,ale aj logiku každého odklonu od predpi-sov a zákonitostí. Podľa logiky života napovrchu zeme by sa v horúcich hĺbkachzemského vnútra nemalo vyskytovať ničživé. Omyl, veselo si tam nažívajú bakté-rie, síra a sírouhlík im priam chutia... Ne-skúšajte to ani náhodou...

Či už sa na dielo dnes pozeráme z po-hľadu hudobno-analytického, psychologic-kého, historizujúceho či inak, často si užneuvedomujeme, ako sa v procese vníma-nia tvorby zotreli hranice toho, čo bolo vosvojej dobe vnímané ako výrazné poruše-nie pravidiel, s dôsledkom na formotvor-

né či štýlotvorné procesy. Pointilistom dnesnikto nezazlieva, že nepoužili súvislú čia-ru na obraze, že sa rozhodli pre nepocho-piteľnú diétu vo výbere technických pros-triedkov maľby – mikroskopickými bodka-mi zachytiť bohatstvo životnej reality vôkolnás. Dnes sa už nikto nepozastavuje nadparalelnými kvartami a kvintami impresio-nistov, veď ich tak nádherne zakompono-vali do novodobej hudobnej koloristiky,trbárs aj na úkor iných povolených mož-ností. Je známe, že hudobní súčasníci im-presionistického vlnobytia neboli nadšeníich novotami a vyčítali im nedostatokzmyslu pre ... pre všeličo. Ani zrod dvanásť-tónovej kompozičnej techniky nemôžemednes považovať za svojhlavý omyl úzkejskupiny skladateľov 20. storočia, konajú-cej pod tlakom obmedzujúcich činiteľov. Aksi uvedomíme, aký ďalekosiahly následokna hudobné myslenie v európskej hudbemalo opustenie tonality, potom úvahyo presune ťažiska na iné kompozičné prv-ky musia obsahovať aj otázku: prečo? Čonúti skladateľa rezignovať na ustálené po-stupy, osvedčené recepty, na zaručené vý-sledky, prečo sa vydáva napospas neistejbudúcnosti na teritóriu nevyskúšanýchumeleckých diét. Netrúfam si odpovedať,je zrejmé, že to neviem. Spolieham sa nasvoje zážitky. Občas ma zaskočia silou účin-ku aj veľmi jednoduché artefakty. Skladbapre sólový nástroj, fotografia stebla trávy,úsek v hudobnom diele personifikovanýjedným tónom, čiara nakreslená ceruzkouna bielom papieri, nočné kvílivé melódiezle tesniacich okien v paneláku, zvukostrojzobúdzajúceho sa mesta, kôpka bielychkamienkov na hrobe... Nikdy v tom nie jevšetko, vždy len niečo a ešte viac toho, čotam nie je. S umením sme všetci v kontak-te, či si to uvedomujeme alebo nie. Je vô-kol nás v zjavnej aj skrytej podobe. Nádher-ne zakrpatený javor v čínskej bonsaiovejmiske je majstrovskou ukážkou obmedze-nia v plnej životodarnej sile, rovnako akopouličný černošský rap na newyorskýchuliciach.

Kto neverí, nech si to prečíta ešte raz. Ajtoto con brio je napísané diétnym prístupomk výberu témy a slov. Vzhľadom na úzkupaletu mojich možností zatiaľ iba tak, jed-noducho. Rozhodla som sa, že v ňom ne-bude slovko „ktorý“. Podarilo sa, len ne-viem, či k úplnej spokojnosti čitateľov, lebo„takpovediac, nazdávam sa, všakáno, akosom už povedala“, nie z každej motyky con-brio vystrelí.

Nabudúce možno vynechám podľa ná-vodu z Hlavy 22 každú tretiu a každú osem-nástu hlásku. To bude rébus...chachá.

MEŠKA PUŠKÁŠOVÁ


K O N C E R T Y

Na koncerte 20. apríla v rámci svoj-ho filharmonického cyklu účinko-

val Slovenský komorný orchester Boh-dana Warchala (SKO BW) s hosťujúcimsólistom huslistom Pavlom Šporclom(29), ktorý bol magnetom pre početné, naj-mä mladé publikum. Tento český umelecje iný než väčšina interpretov – a to nielenpre svojský, všeobecne známy typickýimidž. Jeho nekonvenčné vystupovaniea obliekanie je totiž spojené s vysokou pro-fesionalitou. A o tom nás jeho bratislavskáprodukcia opäť presvedčila.

Na úvod koncertu zaznelo Concerto gros-so op. 6 č. 5 D dur od Georga Friedricha Hän-dela. Orchester v ňom pôsobil zvukovo dosťnevyrovnane, s drobnými chybičkami v in-tonácii aj v súhre. Obecenstvo však reago-valo spontánne – najmä na efektné rýchlečasti. Po Händlovi zaznel Johann SebastianBach, jeho Husľový koncert E dur BWV 1042.Na scénu prišiel huslista, ktorý ovládol sálui pódium. SKO sa zaodel do iného šatu, znelkompaktne, plne sa podriadil sólistovi a ten

predviedol všetko to, čo je dôvodom jehoveľkej publicity – jasný, čistý tón, presvedči-vý výraz, spontánna muzikalita... Zožal po-tlesk – dokonca i po kadencii v prvej časti...Po prestávke sa Šporcl opäť predstavil, ten-toraz v Sonáte g mol od Giuseppe Tartiniho,známej pod názvom Diablov trilok. Jeho vy-nikajúca technika prispela k triumfálnemuvyzneniu tejto nie ľahkej skladby, čo auditó-rium ocenilo. „Chcem, aby sa ľudia dobrebavili a aj sa niečo dozvedeli. Bratislavské pub-likum je veľmi milé, minule som tu hral témuz Kremienka a Chocholúšika. Dnes nemámnachystané nič podobné, preto vám zahrámPaganiniho Capriccio číslo 1.“ Týmito slova-mi Šporcl oslovil poslucháčov – a vzápätínasledoval uragán tónov, ktorý zdvihol pub-likum k standing ovations. „Nemám nachys-taný žiadny ďalší prídavok, ale našťastie Pa-ganini napísal capriccií 24, tak vám zahrámešte číslo 16. To je totiž najľahšie...“

Šporcl jednoducho presvedčil o svojichinterpretačných kvalitách a o tom, že chýro jeho umení neklame!

Na záver koncertu si mohlo namaškrte-né obecenstvo vypočuť Symfóniu č. 6 d molDiablov dom od Luigiho Boccheriniho. Ideo kompozíciu cyklickej trojčasťovej formy,v ktorej sa pomalý úvod k prvej časti – An-dante sostenuto – zopakuje aj ako úvod k tre-tej časti. Toto výrazovo pestré dielo sa vy-značuje rytmickou rôznorodosťou, zmys-lom pre lyrické pasáže i melodickýmidetailmi prepletenými efektnými rýchlymipasážami náročnými na presnosť, súhrua technickú zdatnosť interpretov. TentorazSKO ukázal, že je hodný mena svojho za-kladateľa. Spontánne muzicírovanie, esprita profesionálne zvládnutá hudba boli od-menené zaslúženým potleskom. Vďačnéobecenstvo si vytlieskalo milý prídavok:Tanec od Romualda Twardowského, hranýcelý pizzicato. Svojou melodikou nezapriekrajinu pôvodu svojho autora. Ľudové mo-tívy, vtipné vedenie hlasov, nápaditá dyna-mika – to všetko zomknuté v apartnejskladbe vytvorilo bodku za koncertom...

BO R I VOJ ME D E L S K Ý

Programová skladba posledného aprílo-vého abonentného koncertu dokázala

takmer do posledného miesta zaplniť au-ditórium SF. Mahler, Lalo a Schönberg, or-chester SF a mladý maďarský dirigent Do-monkos Héja, spolu s českým violončelis-tom Jiřím Bártom boli pre bratislavskéobecenstvo skutočným magnetom.

Zriedkavo sa stáva, aby v úvodnej častiprogramu zaznelo posvätné Adagio z Mah-lerovej Symfónie č. 10. Ako dramaturg bysom nikdy nevolill takéto poradie. Veď celéAndante – Adagio je skladateľovým kompo-zičným testamentom, pohľadom na tentosvet z „druhého brehu“. Poslucháč, ktorýpríde na koncert po celodennom zhone, ne-dokáže precítiť ani pochopiť túto rozlúčkuskladateľa so životom, so svojou ženou Al-mou, s múzou, ktorá sa vzďaľuje a odchá-dza. Ktosi povedal, že táto posledná výpo-veď Mahlera je tajomstvom, ktoré ani ne-mohlo byť dokončené a dopovedané. Je točosi podobné ako Einsteinove slová predsmrťou... „daj mi, Bože, pár dní, aby som

Ťa dokázal.“ Bolo pre mňa pôžitkom sle-dovať mladého dirigenta ako vstupoval dovízie duchovného sveta Mahlerovej hudby.Úzkostlivo modeloval dynamickú kresbudetailov, no filozofia celku – tragické a ta-jomné stretnutia so smrťou mu ušli. Pocho-piť túto hudbu si vyžaduje veľkú umeleckúzrelosť....

Koncert pre violončelo a orchester od Édou-arda Lalu patrí k skutočným klenotom kon-certantnej hudby druhej polovice 19. sto-ročia. Svojím charakterom stojí často narozmedzí koncertu a symfónie. Z bohatoštruktúrovanej orchestrálnej sadzby vystu-puje sólový nástroj nielen v polohách vir-tuóznych, brilantných, ale často ako nosi-teľ najzádumčivejších myšlienok, tichéhošepotania, zamilovaného spevu a predo-všetkým nepretržitého dialógu s orches-trom. Neviem si predstaviť ideálnejšiehosólistu tohto koncertu ako práve J. Bártu.V jeho hre žila výbušnosť, hravosť – medi-teránny kolorit, španielsky temperament,francúzska farebnosť – slovom všetko, čoJiří Bárta

�FOTO

ARC

HÍV


K O N C E R T Y

Na koncerte 21. apríla som si uvedo-mil, že záver 56. filharmonickej

sezóny sa neodvratne blíži. Ešte niekoľkopodujatí a môžeme začať bilancovať. Nakoncerte sme sa opäť stretli s orchestromSF, s dirigentom Leošom Svárovskýma s huslistom Daliborom Karvayom,v dramaturgickej skladbe sa objavili Čaj-kovskij a jeho Koncert pre husle a orchesterD dur op. 35 a premiéra Zeljenkovej Symfó-nie č. 9.

Spomínané dielo P. I. Čajkovského pat-rí k najfrekventovanejším husľovýmkoncertom v širokej plejáde hodnôt náš-ho duchovného dedičstva. Zasvätený ok-ruh milovníkov hudby pozná každý de-tail, každú frázu; predstava interpretač-ného ideálu je priam zakódovaná a živá.Preto interpret, ktorý sa rozhodne stvár-niť toto dielo, musí vedieť, že sa podujalna neľahkú úlohu. Karvayov Čajkovskijbol v niečom objavný a v mnohom tra-dičný. Napríklad úvodná časť Allegromoderato bola o niečo svižnejšia, vzru-šujúcejšia. V brilantných virtuóznychčastiach ho poslucháč ani nepociťovalako interpretačné nóvum; skôr v pomal-ších, spevných častiach sa zdalo, že Karvaynechce preromantizovať vrúcne a melan-cholické kantilény. Celá prvá časť sa tedaniesla v istom dynamickom koncertan-tnom napätí – čo považujem za vklad vočivžitej tradícii. Zatiaľ čo tempická a metric-ká konzistentnosť vtláčala čitateľnosťa spád celej prvej časti, v detailoch Karvayvytváral nesmierne muzikálne a dynamic-ky diferencované obrazy. Každá fráza a kaž-dá nota boli premyslené a precítené. Can-zonetta bola vrúcna, rusky spevná, závereč-né Finále. Allegro vivacissimo výbušné,vzrušujúce a hlboko muzikálne. Čo pove-dať o tejto interpretácii..., azda len toľko,že od čias Davida Oistracha som nepočullepšieho Čajkovského. Karvay je už dnes

huslista svetového formátu. Talent sa tusnúbi s nesmiernou pracovitosťou. Jeho tónje nevšedne krásny; dokonalá technika nieje samoúčelná – stojí v službách výrazu. Or-chester SF a dirigent L. Svárovský mali veľ-mi ťažkú úlohu. Komunikovať s tak boha-to rozvrásnenou sólistickou interpretáciousi vyžaduje obrovskú koncentráciu. Výsle-dok bol uspokojivý – bolo však cítiť, že sú-hra nie je dostatočne uležaná....

Famózne Paganiniho Capriccia (prídav-ky) len potvrdili, že Karvay už dnes vo svo-

jich „študentských“ rokoch patrí k popred-ným osobnostiam interpretačného umenia.

Druhá časť koncertu patrila premiéreZeljenkovej Symfónie č. 9. Počúval som jupozorne, nielen preto, že ide o premiéru,ale azda aj preto, že v symfonickej tvorbeje číslo 9 magické a čarovné. Skladateliavyjadrujú vo svojich symfóniách s číslom9 najduchovnejšie posolstvá. Už úvodnáčasť symfónie Allegro energico nám ukáza-la, že Zeljenkova tradičná hravosť, nevypo-čítateľnosť dostáva nový dramatický roz-mer. Prívlastok „energico“ je pre celú prvúčasť príznačný, jeho obsah je však naplne-ný aj drámou, paletou tmavších farieb. Noz tejto „polooblačnej“, miestami až „oblač-nej“ hudby nielen zahrmí, ale nazrie aj hre-

jivé slnko v podobe krásnych, priam dvo-řákovských kantilén.

Druhá časť Adagio je vrúcna modlitba,do ktorej však prenikajú z prvej časti záble-sky temných mrakov. Sú to len momenty,reminiscencie vnášajúce do tejto zvnútor-nenej adagiovej piesne momenty prekva-penia.

Tretia časť Alla Scherzo je od začiatku dokonca hrou. Zeljenka sa hrá so samotnýmzmyslom slova Scherzo. Trošku ho parodu-je, ironizuje, oblieka ho do habitu symfo-

nickej „majestátnosti“. Je to teda klasic-ká zeljenkovská zábava, koketovanies inštrumentáciou, metrickou nevypočí-tateľnosťou – slovom rukopis nadväzu-júci na skladateľovu kompozičnú tradí-ciu. Táto časť dáva zabudnúť na vážnosťpredchádzajúcich dvoch častí.

Záverečná časť je opäť návratom domagickej deviatky. Adagio risoluto ma-ximálne vystihuje charakter tejto hud-by. Je to adagio plné energie, napätia,rozhodnosti, vzdoru a výčitiek. Nazvalby som ho aj adagiom revoltujúcim, rep-tajúcim. Teda nie odovzdanosť, rezigná-cia, ale vnútorný náboj a napätie. V tej-

to časti sa však risoluto rozdrobí v paleterozmanitých obrazov a prekvapujúcich sko-kov. Tak ako prenikajú do druhej adagio-vej časti záblesky energica (z časti prvej),tak záverečnú časť osvetľujú lúče celej sym-fónie. Zeljenka vstúpil do magickej deviat-ky s batohom myšlienok, ktoré pochádza-jú z jeho celoživotnej tvorby, no zároveň „sanebál“ roztvoriť nožnice širokej spevnosti.Zeljenka tu vskutku nadviazal na tradíciuv tom najširšom zmysle slova, dokonca ajkompozičné princípy hudby 20. storočia za-hrnul do svojej vízie pojmu tradícia. Obraz-ne povedané, „vystúpil“ z preplneného vla-ku a vykročil peši svojou vlastnou cestou –za tajomnú deviatku....

IGOR BERGER

�

vystihuje túto čarovnú hudbu. Bárta je ty-pom interpreta, pre ktorého je hudobnýnástroj len prostriedkom smerujúcimk umeleckej výpovedi. Prichádza na pó-dium s predstavou znejúcej hudby – reali-zuje svoju predstavu, ktorá nie je amorfná,ale neobyčajne živá. Bárta si vynikajúco ro-zumel s dirigentom aj orchestrom. V strhu-júcich kreáciách španielskych rytmov boliabsolútne súzvuční – podobne i v clivýchromantických meditáciách v extrémne stí-šených dynamických polohách, kde častoišlo o šepot – o koketovanie s tichom a ml-čaním.

Záverečná časť koncertu patrilaSchönbergovej Zjasnenej noci op. 4, hudbe,v ktorej skladateľ priam vyspieval svoje hl-boké romantické city, a to v období predveľkou reformou vlastného kompozičnéhomyslenia. Pri počúvaní tejto výsostne ro-mantickej hudby som si uvedomil, že ten,kto nepochopí Schönberga v jeho ranomtvorivom období, nikdy duchovne nepre-žije rozpad jeho tonálneho myslenia. Užv Zjasnenej noci žijú záblesky tonálnehorozpadu, nevyslovené, nedopovedané sme-rovania citlivých tónov, oslabovanie gravi-tačných centier. No ponad toto rodiace sa

nóvum Schönberg vyspieval vznietlivé kan-tilény a v duchu Dehmelovej poézie rozo-hral nepokoj ľudskej duše a pokojnú tvárprírody, hlas zjasnenej noci, trblietavý leskhviezd a ticho noci.

Dirigent s orchestrom muzicírovali a cí-tili hudbu v tajomnej vzácnej zhode. Bolato akási šťastná, slávnostná chvíľa, v ktorejsi všetci rozumeli; možno lúč zjasnenej nocivrhol svetlo aj na túto interpretáciu. Nád-herná hudba, čarovne zahraná, to bolSchönberg a jeho Zjasnená noc.

IGOR BERGER

Dalibor Karvay

FOTO

ARC

HÍV


K O N C E R T Y

Auditórium Reduty k 30. výročiu zalo-ženia Moyzesovho kvarteta (10.

mája) bolo preplnené priaznivcami jubilu-júceho komorného telesa. Počas svojej exis-tencie si moyzesovci doma aj v zahraničíuchovali publikum, ktoré rozumie komor-nej hudbe a obľúbilo si štvoricu mladis-tvých, entuziazmom sršiacich muzikantov– Stanislava Muchu, Františka Tőrőka,Alexandra Lakatoša a Jána Slávika.

V našom stále premenlivom prostredí satridsaťročnej existencie na profesionálnejúrovni dočká iba málo hudobných telies.Moyzesovci to dokázali.

Pred piatimi rokmi, pri štvrťstoročnici,vyšla v SF reprezentatívna jubilejná ročen-ka s bohatým dokumentačným a spomien-kovým materiálom. Z autorov tejto publi-kácie mi v obecenstve chýbal nebohý prof.Albín Vrteľ, duchovný otec kvarteta, či bý-valý riaditeľ SF Jozef Tkáčik. K jubileu všakprišli zagratulovať iní, starí aj novší priaz-nivci telesa. Danajským darom kvartetuv jubilejnom roku existencie sa stalo roz-hodnutie nového riaditeľa SF Mariána Lap-šanského o zrušení profesionálneho štatú-tu Moyzesovho kvarteta pod egidou SF (ko-morným súborom SF bolo kvarteto od 1.januára 1986). Moyzesovmu kvartetu (po-dobne ako aj rovnako postihnutému tele-su Musica aeterna) sa však perspektívypokojnej práce určite narušia...

Jubilejný koncert Moyzesovho kvartetaupozorňoval nielen na rôznorodé drama-

turgické smerovanie telesa, ale aj na túžbuhudobníkov povedať na svojom ostatnomkoncerte v sezóne veľa... Odrazilo sa to nadĺžke a na dramaturgii programu – od sú-stredenej koncertantnosti, cez virtuóznuekvilibristiku, novátorskú strunu – až pozábavnú nôtu.

Do prvej skupiny patrilo Sláčikové kvar-teto F dur „Americké“ op. 96 od AntonínaDvořáka, v ktorom okrem súhry uchvátilromantický vzlet, spev a frázovanie, atribú-ty, unášajúce poslucháča do sveta vrchol-ného romantizmu. Argentínčan Astor Piaz-zolla a jeho tri ukážky z Tango sensations prebandoneón a sláčikové kvarteto (č. 3.,4. a 5)prezentovali latinsko-americkú hudbu,v tomto prípade plnú vnútornej, akoby uta-jovanej vášne a rytmu, ktorý prezentujev Piazzollovi najmä tango vo vysoko štyli-zovanom tvare. Spolupráca moyzesovcovs Borisom Lenkom, ktorý hral na bando-neóne, bola ukážkou komornej súhry so só-listom, aj keď bandoneón tu skôr vytváralatmosféru, než protipól sólistiky.

Zaujali tri premiéry: v prvom prípadeGodárova skladba Le carnaval de Venice.Z malej témy neapolskej piesne O mamma,mamma cara vytvoril skladateľ sedemvariácií, pôsobivý, malý hudobný šperk prekvarteto. Kóda pre sláčikové kvarteto odMartina Burlasa zapôsobila ako hlboká,jemná meditácia. Zo slovenských premiérzaznela aj Etuda pre sláčikové kvarteto odPetra Zagara, v zmysle skutočne technicky

náročnej skladby pre koncertný prednes.Hudobná prskavka – virtuózny a efektnýkomorný opus.

Ako ďalšieho sólistu si kvarteto na ju-bilejný koncert pozvalo huslistu TiboraKováča, pôsobiaceho vo Viedni vo Wie-ner Virtuosen. Jeho husle z roku 1740z dielne Michelangela Bergonziho zapôso-bili ako ušľachtilé víno na záver hudobné-ho hodovania. Ich súčasný „majiteľ“ (kto-rému ich zapožičala Rakúska národnábanka) zahral na nich zamatovým tó-nom, s bravúrnou virtuozitou málo hranéSchubertovo Rondo A dur pre husle a sláči-kové kvarteto D 439, Sarasateho Fantáziuna témy z opery Čarovná flauta v interpre-tovej úprave, ako aj efektnú Horu di Marsfis mol od Grigorasa Dinicu. Od tejto po-pularizačnej ponuky bol iba krôčik k eštepopulárnejšej skladbe – Happy Birthdaypre sláčikové kvarteto od Christiana Lud-wiga. Jubilejný koncert by sa bez nej zao-bišiel – napriek názvu a hudobnému vti-pu, zašifrovanému v skladbe.

Moyzesovo kvarteto podalo opäť svedec-tvo o vytrvalej, neúnavnej a úžasne koncen-trovanej práci štyroch komorných hráčov.Jeho umelecký prejav ani po tridsiatich ro-koch nestráca esprit, mladistvú dynamiku,precíznosť, hĺbku prieniku do podstaty diela všestrannosť štýlov. Za to všetko im patrívďaka.

TERÉZIA URSÍNYOVÁ

Orchester Slovenskej filharmóniehral 14. a 15. apríla pod taktovkou

svojho šéfdirigenta Vladimíra Válka. Naprograme koncertu boli diela Paula Duka-sa Učeň čarodej, Krzystofa PendereckéhoKoncert pre flautu a orchester so sólistomTomášom Jánošíkom a Fantastická sym-fónia od Hectora Berlioza.

Zaujímavá dramaturgia, ktorá obsiahlau nás dva menej hrané opusy a jednu z naj-populárnejších romantických symfonic-kých skladieb, sľubovala zážitok z príjem-ného večera. Verila som tomu ešte v prvejčasti koncertu, predovšetkým vďaka úvod-nej Dukasovej skladbe, ktorá bola vzletná,dostatočne farebná, dynamická a zároveňinterpretovaná s potrebným entuziazmom.Kontúry skladby, ku ktorej Dukasa inšpi-rovala rovnomenná Goetheho balada, vy-kreslil V. Válek zrozumiteľne a jednoznač-ne, takže výsledný dojem zo skladby bolpovzbudzujúci.

Pendereckého Koncert pre f lautu a or-chester nie je klasickým koncertantnýmdielom, sólový part v ňom nie je kompo-novaný výlučne len na prezentáciu sólistu,ale je súčasťou rovnocenného dialógu s or-

chestrom. Koncert z roku 1992 venovalautor známemu francúzskemu flautistoviJeanovi-Pierrovi Rampalovi a ako to uvie-dol sprievodný text v bulletine, v Pende-reckého tvorbe reprezentuje príklon k jed-noduchosti s dôrazom na citovosť a tradí-ciu. Je chvályhodné, že tieto črty postreholaj sólista Tomáš Jánošík a pri interpretáciidiela sa disciplinovane podriadil autoro-vým predstavám. Pritom však nezabúdal naostatné, najmä technické úskalia svojhopartu, vyplývajúce z pomerne zložitej ryt-mickej a harmonickej štruktúry diela. Ko-rektnosť zo strany sólistu, orchestra a diri-genta, ktorí boli sólistovi výdatnou oporou,nakoniec priniesli svoje ovocie. Napriektomu, že zvuk sólovej flauty bol občas ažpríliš subtílny, menej priebojný, dostatoč-ne vypovedal o talente a schopnostiachmladého inštrumentalistu, člena orchestraSF.

V porovnaní s prvou polovicou koncer-tu, druhá časť, kde odznela Berliozova Fan-tastická symfónia, bola pre mňa určitýmsklamaním. Spod rúk takého skúseného di-rigenta, akým je Vladimír Válek, s porov-naním nielen s jeho nahrávkami, ale kon-

certmi v SF, vyznela Epizóda zo života umel-ca, ako autor v podtitule charakterizovalsvoju Fantastickú symfóniu, nesúrodo a ako-si rozhárane, bez jasného smerovania kon-cepcie, ktorú orchester i dirigent akobyhľadali počas hrania priamo na koncer-tnom pódiu. Rušivo pôsobila najmä zvuko-vá nevyváženosť orchestra, keď dychové ná-stroje ( najmä plechové) miestami prekrý-vali nosné melodické línie, ktoré autorzveril iným nástrojovým skupinám. Vedo-me pritom nespomínam intonačné a ryt-mické nedostatky, ktoré zneistili celkovévyznenie a ktorým sa poslucháč tak inten-zívne nevenuje, ak ho dostatočne zaujmúvýraz a obsah. Fantastickej symfónii chýbaltentoraz vzlet, šarm, elegancia a dramatic-ký náboj. Každá z piatich častí, respektíveepizód, bola akoby osobitným číslom bez-vzájomného výrazového a obsahového pre-pojenia. Aj keď tento majstrovský roman-tický opus má v sebe dostatok potenciáluna to, aby zaujal a nadchol, na tomto kon-certe sa tak nestalo.

Úvodnou skladbou filharmonickýchkoncertov 12. a 13. mája bola kompozíciaUn sourire (Úsmev) od Oliviera Messiaena. �


K O N C E R T Y

Okrem tejto zaujímavej a pôsobivej sklad-by, ktorú skladateľ skomponoval roku 1989ako poctu k 200. výročiu Mozartovho úmr-tia , zazneli na týchto abonentných koncer-toch ešte dve diela: Koncert pre klavír a or-chester č. 2 c mol od Sergeja Rachmaninovaa 6. symfónia F dur, Pastorálna od Ludwigavan Beethovena. Protagonistami koncertovboli klavirista Marián Lapšanský a ne-mecký dirigent Matthias Foremny.

Tak ako pri iných koncertoch, aj v tom-to prípade si pochvalu zaslúži dramaturgiafilharmónie, ktorá je v posledných rokochvynaliezavá nielen čo do výberu skladieb(myslím najmä na Messiaena), ale aj inter-pretov. Pravda v Rachmaninovovom 2. kla-vínom koncerte, v ktorom sa sólového par-tu ujal Marián Lapšanský, ide o interpreta,ktorý patrí už desaťročia medzi reprezen-tatívne a všestranné osobnosti nášho hu-dobného života. Dramaturgia mala v tom-to prípade šťastnú ruku, a to nielen pri kon-cepcii programu, ale aj pri výbere sólistua dirigenta Matthiasa Foremneho, ktorý užs naším orchestrom spolupracoval aj v mi-nulej sezóne a aj na tomto koncerte potvr-dil, že napriek mladému veku je zrelým

umelcom. Dokázal to nielen v pôsobivomMessiaenovom opuse, ktorý bol detailneprepracovaný a nič v ňom nebolo ponecha-né na náhodu, v ktorom dostali dostatoč-ný priestor všetky nástrojové zoskupenia,aby v jednotlivých úsekoch mohli prezen-tovať farbu, rytmus a melódiu. Dirigent malpritom na zreteli jediný cieľ: predstaviťskladbu ako organický celok, ako hudob-nú plochu striedajúcich sa nálad od hravýchaž po dramaticky vypäté. Tak ako v tejtoskladbe, v nasledujúcom Rachmaninovovia hlavne v Beethovenovej Pastorálnej Mat-thias Foremny mal orchester pevne podkontrolou a nedovolil mu veľmi oddycho-vať. Jasnými, zreteľnými, ale únosnýmigestami, s citom pre mieru, s mladíckymelánom a dynamizmom ho viedol až dozáveru koncertu. Dirigent a orchester bolicitlivými partnermi aj v Rachmaninovo-vom koncerte. V podaní všetkých troch zlo-žiek, sólistu, orchestra i dirigenta, sme satak stali svedkami hodnotnej, na hudobnézážitky bohatej interpretácie. Umenie Ma-riána Lapšanského charakterizuje ľudskáa umelecká zrelosť, technická vyspelosť,muzikalita. To sú jeho prednosti, ktoré mu

umožňujú aj nadhľad nad hraným dielom.Mieru vkusu, hudobnú inteligenciu, skú-senosti a rozvahu postavil Lapšanský jed-noznačne do služieb hudby, ktorá tak moh-la zaznieť prirodzene a plynulo, ľahko a s is-totou, bez pamäťových či technickýchkolízií. Nebol to akademický výkon, aleživý a tvorivý prístup, ktorým Lapšanskýv zaplnenej sále bratislavskej Reduty získaluznanie publika. Ako dynamický, moder-ný, muzikálne disponovaný dirigent sa Fo-remny uviedol aj v záverečnej skladbe ve-čera, v Beethovenovej 6. symfónii F dur op.68 Pastorálnej. Podstatou jeho koncepciebola radosť a jas. Vyplýva to síce zo samot-ného charakteru diela, ale predsa – zvole-nými tempami, dôrazom na jednoliatosťtém, v ktorých sa dostatočne odzrkadľova-li Beethovenom vykreslené hudobné obra-zy prírody, neboli ničím rušené. Radosťz muzicírovania, mladícky elán, ovládanieremesla takto by sa stručne dalo charakte-rizovať dirigentské umenie mladého ne-meckého hosťa na májových filharmonic-kých abonentných koncertoch.

MARTA FÖLDEŠOVÁ

Trnavský komorný zbor Musica Voca-lis, ktorý založil a vedie dirigent Bra-

nislav Kostka, oslávil svoje 10-ročné jubi-leum zaujímavým koncertom v trnavskomfrantiškánskom kostole (7. mája) spolus orchestrom Solamente naturali (ume-lecký vedúci Miloš Valent). Organizáto-rom sa po predvedení Matúšových pašií (re-cenzia v minulom čísle HŽ) podarilo dru-hýkrát v krátkom čase získať aj výbornýchspeváckych sólistov na bachovský projekt– popri maďarskej sopranistke Noémi Kis-sovej, ktorá je slovenskému publiku uždobre známa, tentoraz mladú slovinskúmezzosopranistku Barbaru Jernejčićo-vú, vynikajúceho anglického tenoristuCharlesa Danielsa (pravidelne spolupra-cuje na rôznych projektoch s takými diri-gentmi, ako A. Parrott, G. Leonhardt či T.Pinnock) a nádejného mladého basistuz Budapešti, Szabolcsa Hámoriho. Inter-preti ponúkli plnému kostolu aj mimoriad-ne hodnotný program: Óda na narodeninykráľovnej Márie „Come ye sons of art away“(1694) od Henryho Purcella a Magnificat,BWV 243 od Johanna Sebastiana Bacha súnaozaj reprezentatívnymi dielami tak prezbor, ako aj pre sólistov či orchester. Ten saopäť predstavil v silnom obsadení (po šty-roch hráčoch v prvých a druhých husliach),

výdatne podporený hráčmi na dychovýchnástrojoch, o. i. talianskymi trubkármia tympanistom (samozrejme, všetci na do-bových nástrojoch), z ktorých nádhernýmtónom a skvelou technikou v klarinovomregistri upútal Paolo Bacchin (v šestnásti-chách okolo d3 sa pohyboval s takou ľah-kosťou a istotou, akoby hral na flaute...).Celý veľký interpretačný aparát predviedolpod vedením B. Kostku veľmi koncentro-vaný výkon, od začiatku až do konca.V tomto náročnom programe bolo bezpo-chyby výhodou, že po úvodnej Purcellovejsymfónii prvé vokálne sóla mal skúsenýCh. Daniels. Je to jeden z najlepších a naj-skúsenejších tenoristov, ktorí sa venujú uždlhé roky interpretácii barokovej hudby,má vynikajúcu techniku, jeho hlas charak-terizujú široké dynamické i výrazové mož-nosti, na čo mu dostatok priestoru poskyt-la tak Purcellova, ako aj Bachova skladba(áriu Fecit potentiam možno počuť v takejdokonalej interpretácii naživo naozaj lenzriedka). Slovinská mezzosopranistka tomala v duetách s Ch. Danielsom ťažké, aledržala sa statočne. Jej hlas má krásnu far-bu, prirodzenú inteligenciu a muzikalitucítiť z každého tónu. Len v duetách sa azdažiadalo lepšie zvukové vyváženie s Ch. Da-nielsom, lebo jej mladý hlas zatiaľ nedis-

ponuje takými dynamickými možnosťamiako hlas tohto Angličana. N. Kissová zosta-la aj tentoraz verná svojmu vysokému štan-dardu. Jej teplý, technicky výborne posa-dený hlas sa zaskvel tak v sopránovýcháriách z Bachovej skladby (Et exsultavit,Quia respexit), ako aj v ďalších duetách čisólach v Purcellovi a Bachovi. Príjemnýmprekvapením bol maďarský basista S. Há-mori, ktorý napriek mladému veku ovládasvoj sýty, pekne zafarbený hlas už s dosta-točnou dávkou profesionality aj muzikali-ty. Jeho ária Quia fecit mihi magna z Ba-chovho Magnificatu naozaj „nemala chy-bu“, taký zrelý výkon je u mladého spevákanaozaj nezvyčajný.

Orchester a zbor pôsobili zvukovo veľ-mi vyrovnane, vyvážene, jubilujúci zbor saso cťou vyrovnal so všetkými úskaliamipartov, ktoré spevákom napísali obaja skla-datelia. Dirigent B. Kostka zvolil živšierýchle tempá (mohol si ich dovoliť), azdaiba triolové behy v záverečnej doxológiiBachovho Magnificatu (Gloria) mohli byť –pri mierne rýchlejšom tempe – jasnejšie,tento úsek pôsobil trochu ťažkopádne(samozrejme, pre zbor je to náročné mies-to, a nie jediné, veď Bach vari ani ľahképarty nepísal...). Koncepcia dirigentav oboch skladbách dostatočne zdôraznilaafektové bohatstvo týchto vrcholných skla-dieb baroka i bohatstvo kontrastov, v Ba-

JUBILEJNÝ KONCERT

POKRAČOVANIE NA STR. 25

�


K O N C E R T Y

Za ostatných 40 rokov som zažil v Slo-venskej filharmónii viacero „pa-

mätných“ predvedení Verdiho Rekviem,z ktorých najradšej spomínam na to prvé,v ktorom ma okrem fascinujúcej Verdihohudby nadchol vtedy mladý tenorista An-drej Kucharský a dramatický bas OndrejaMalachovského. Potom, po desaťročí spe-vácky síce nie najvydarenejšie, no v kon-cepcii zaujímavé bolo naštudovanie AldaCeccata, no vari najviac ma chytilo onopamätné BHS-naštudovanie z roku 1980 či1981 s Ondrejom Lenárdom a exportnýmčesko-slovenským kvartetom Beňačková –Randová – Dvorský – Mikuláš. Výročieukončenia najväčšej vojnovej kataklizmy sanedalo osláviť vhodnejšie ako práve pred-vedením tohto Verdiho diela, ktoré tento-raz naštudoval dirigent Peter Feraneca zbormajsterka Blanka Juhaňáková (8.mája).

Dirigentovo uchopenie partitúry bolomimoriadne účinné, výsostne dramatické(v porovnaní so spomínaným Lenárdovýmpredvedením však predsa menej kontrast-né), v čom si výborne porozumel so staro-novou zbormajsterkou, ktorá pripravilazborovú časť partitúry výrazovo a fareb-ne tak prebohato, ako sme v interpretáciitohto telesa už dávno nepočuli. Ak napriektomu koncert nemožno hodnotiť v super-latívoch, ide to na vrub sólistického kvar-teta, ktoré – hoci ho v globále možno hod-notiť pozitívne – nedosahovalo najvyššieparametre. Aj keď basista Gustáv Beláčeknepatrí medzi mojich favoritov, tentorazma zaujal poctivým muzicírovaním a sna-hou o mnohotvárny dynamicko-výrazovýprejav bez straty kantability. Škoda len,že mu chýba pravá basová farba materiá-lu. Zaskakujúci tenorista Ľudovít Ludhaje zrelým profesionálom, cítiacim nerv in-terpretovanej hudby, krásne interpretujú-cim predovšetkým lyrické pasáže (Hostia),no do dramatickej koncepcie jeho lyrický

leso je známe nielen vo svojej vlasti, ale ajv zahraničí. Roku 2002 sprevádzal výsta-vu zo zbierok Tretjakovskej galérie Ruskáikona v Španielsku, v Londýne otváral prvýFestival ruskej kultúry...

Na svojom bratislavskom hosťovaní (podzáštitou Slovensko – ruskej obchodnej ko-mory, Klubu Byzantion, VeľvyslanectvaRuskej federácie v Slovenskej republike)koncertoval zbor pod vedením dirigentaAlexeja Puzakova pred preplneným audi-tóriom Veľkého evanjelického kostola naPanenskej ulici (4. mája), kde priaznivcovzborového spevu zaslúžene doslova privie-dol do varu. Z oboch kvalitných častí veče-ra ma viac zaujala interpretácia jedenástichčastí z Rachmaninovovej liturgie (v druhejčasti spievali Bortňanského, Danilina a Čes-nokova), v ktorých ma nadchol predovšet-kým kompaktný, jednoliaty zvuk tohtomiešaného zboru. Aj v ruských zborochtradične priveľmi ostro znejúce tenory tu

KONCERTY K 60. VÝROČIU

SKONČENIA DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY

hlas celkom nezapadol. Sopranistka LadaBiriucová spievala svoj part priveľmi ag-resívne (nepamätám si, že by niektoráz predchádzajúcim interpretiek tak málopoužívala mezza voce, ako to robila ona),jej forte znie ozaj impozantne a farebnepútavo, no v dobre zvládnutých extrém-nych výškach má niekedy tendenciu ísťmierne nad tón. Najslabším sólistickýmčlánkom bola česká mezzosopranistkaYvona Škvárová, ktorej prsný register jefarebne málo pútavý, kým v hlavovomakoby skôr inklinoval k nemeckej než ta-lianskej vokálnej estetike.

Iným uctením si 60. výročia skončeniadruhej svetovej vojny bol koncert Cir-

kevného zboru Svätého Nikolaja prištátnej Tretjakovskej galérii v Moskve.Vystúpenie telesa v Bratislave bolo súčas-ťou veľkého turné v Budapešti, Viedni, Pra-he, v mestách, kde prebiehali boje s nacis-tickými vojskami. Vynikajúce zborové te-

pôsobili zvlášť kultivovane (takmer akoďalší mezzosoprán), kým basová zložka(taktiež spievajúca bez vokálnych „vulga-rizmov“, aké sa občas vyskytnú vo výcho-doeurópskych telesách) bola príkladne dis-ciplinovaná, no o to viac fascinovala zvlád-nutím tých najhlbších tónov.

VL A D I M Í R B L A H O

Cirkevný zbor Svätého Nikolaja s dirigentom A. Puzakovom.FO

TO A

RCH

ÍV


K O N C E R T Y

Š F K

Cyklus marcových koncertov ŠFK somvnímal ako precíznu prípravu pred blí-

žiacim sa záverom koncertnej sezóny a sú-časne aj jej vyvrcholením v 50. ročníku Ko-šickej hudobnej jari.

V programe koncertu 3. marca sa obja-vili dve mená: W. A. Mozart a Felix Men-delssohn Bartholdy. Program z ich tvorbybol pre bežného poslucháča oázou uchulahodiacej a príjemne sa počúvajúcej hud-by. Šesť nemeckých tancov KV 600 predsta-vujú malé drobnokresby, živé, nevyumel-kované. Šéfdirigent Jerzy Swoboda ichnaštudoval s obdivuhodnou farebnosťou,ľahkosťou a istou dávkou nevtieravéhošarmu. Radosť a pohoda boli sprievodnýmznakom aj druhej časti koncertu. OdznelaSymfónia č. 39 Es dur K 543 toho istého auto-ra. Už úvodné tóny majestátnej introduk-cie naznačovali napätie s nasledujúcim skĺ-bením tematického materiálu plného jasu,veľkorysosti a smelej útočnosti. Swobodo-va interpretácia patrila k tým lepším, jehopoňatie bolo plné energie a dynamizmu,pričom stavebné kontúry sa výrazne vyní-mali aj vďaka frázovaniu a spoľahlivémuvýkonu orchestra. Ak už Mozart, potom natakejto úrovni.

Ivana Pristašová bola sólistkou Koncer-tu pre husle a orchester e mol op. 64 od Feli-xa Mendelssohna Bartholdyho. Jej hramala všetky znaky tónovej a technickejzručnosti, jej poňatiu však chýbalo to pod-statné: racionalita, temperament a spon-tánnosť. Aj popri hráčskej ľahkosti mi chý-bali smelšie zvukové kontrasty, dôslednej-šia výstavba, ale aj súhra s orchestrom.

Koncert 10. marca bol Spomienkou na

Juraja Szabadosa, výraznú osobnosť v ob-lasti populárnej hudby. Koncert v spoluprá-ci s agentúrou GeS Košice bol obhliadnu-tím sa za jeho piesňovou tvorbou, ktorátvorila prvú polovicu koncertu. V jednotli-

vých skladbách spoluúčinkovali Juraj Bar-toš (trúbka), Juraj Griglák (kontrabas),Matúš Jakabčic (gitara), Milo Suchomel(trúbka), Gejza Szabados (bicie), orches-ter ŠF dirigoval a klavírnou hrou dopĺňalPeter Breiner. Je potrebné už v úvode kon-štatovať, že vzhľadom na osobnosť JurajaSzabadosa a spoluúčinkujúcich má taktokoncipovaný program v Košiciach odozvua zvýšený záujem v podobe vypredanýchvstupeniek. Druhá časť programu bola voľ-nou zostavou skladieb v úprave Petra Brei-nera s podmanivo presvedčivými improvi-začnými vstupmi všetkých spoluúčinkujú-cich.

Výraznými osobnosťami koncertu 17.marca bol vynikajúco hráčsky disponova-ný mladý slovenský violista Ivan Paloviča český dirigent Zbyněk Müller. Rímskykarneval, pôvodne samostatná predohrak druhému dejstvu opery Benvenuto Celli-ni, je dnes známy ako koncertná predo-hra. Dve výrazné témy sú vyňaté z boha-tého tematického materiálu opery, prvá jecitáciou milostného dvojspevu, druhá jez veľkolepej zborovej scény. Naturelu hos-ťujúceho dirigenta vyhovoval dynamiz-mus dvoch tematických plôch. V jeho po-ňatí vystúpili do popredia nielen tematic-ký kontrast, ale aj zvukové a výraznéfarebné plochy. S orchestrom vytváral jed-notný celok pevne držiac v rukách výsled-ný tvar.

Koncert pre violu a orchester D dur op. 1od C. Stamitza ponúka sólistovi veľké mož-nosti na uplatnenie hráčskej techniky, aleaj melodickej krásy v pomalých úsekoch(predovšetkým v druhej časti). V troch čas-tiach koncertu bol Ivan Palovič suverén-ny, technické nároky zvládol bravúrne, sozmyslom pre odlíšenie tónového výrazu.Decentne pôsobivé pasáže, ale aj plynulémelódie v orchestrálnom zvuku nezanikli,

na čom má podiel citlivo reagujúci dirigent.Sólista hral precízne, intonačne čisto, dbalna ľahkosť a tematickú priezračnosť, a tovšetko s dávkou fantázie a tvorivej odvahy.V popredí jeho hry bol cit pre jemnosť a ga-lantnosť s duchaplným vtipom.

V druhej časti koncertu odznela suitaz opery Zlatý kohútik od Nikolaja Rimské-ho Korsakova. Jeho bohatá operná tvorbavyjadruje atmosféru a nálady na širokýchplochách, kresliac detailne charaktery a ichvzájomné vzťahy. Pomerne malý záujemdivadiel o jeho operné tituly, na druhej stra-ne svetový úspech symfonických skladiebboli rozhodujúce pre symfonickú úpravuúryvkov opier do podoby suity. Štvorčas-ťová suita vyznela zásluhou dirigenta, aleaj hráčov orchestra farebne diferencovanea s plným hráčskym sústredením. Dirigentcitlivo vstúpil do hĺbok organizmu jednot-livých častí so snahou identifikovať ich te-matickú podstatu a vlastným citlivým pre-žitím obohatiť výsledný tvar v pôsobivýchkreáciách.

Predveľkonočný koncert k 320. výročiunarodenia Johanna Sebastiana Bacha sakonal v spolupráci s Cirkevným zboromevanjelickej cirkvi a.v. V programe (s pri-hliadnutím na dispozíciu nástroja v kosto-le) odzneli: Prelúdium a fúga h mol BWV 544,Prelúdium a fúga c mol BWV 546, Adagio edolce z 3. sonáty BWV 527, Chorálové predo-hry BWV 618-624, Toccata a fúga d mol BWV565. Ivan Sokol sa v programe koncertuprezentoval ako skutočný znalec tvorbytohto génia, ktorý problematiku skladiebovláda do najmenších detailov. V tejto sú-vislosti si spomínam na jeho prvé koncer-ty v Košiciach, na súborné uvádzanie dielaJ. S. Bacha. Od tých čias uplynulo veľa ro-kov, počas ktorých sa jeho hráčsky prejavstvárňoval a presvedčivo vyrovnával s kaž-dou autorovou skladbou. Dnes môžem kon-štatovať: vďaka za tak suverénny, hráčskypodmanivý a poslucháčsky podnetný vý-kon, ktorý svojou bezprostrednosťoua účinnosťou vyvolal hlboký umelecký zá-žitok. Spôsob, akým to Sokol docielil, ho-vorí nielen o svedomitej práci, veľkýchhráčskych dispozíciách, ale aj o detailnepremyslenom prístupe. Sokol (ako to užv jeho hre býva) sa zriekol všetkých von-kajších znakov pôsobnosti a v priebehukoncertu sa prihováral poslucháčom ibarýdzo hudobne.

ŠT E FA N ČU R I L L A

chovi veľmi pekne vyšli na povrch roz-diely častí blízkych už galantnému štýlu(Quia respexit, Esurientes) s typickými ba-rokovými (okrem zborových častí napr.dueto Et misericordia). Dirigent a zbormali spoľahlivú a muzikantsky plnohod-notnú oporu v orchestri, a to tak v sý-tom, no veľmi farebnom tutti, ako aj v po-četných sólach. Summa summarum:koncert bol naozaj dôstojnou oslavou

jubilea zboru Musica Vocalis, vlastne bolveľkou oslavou hudby ako takej... Mož-no len ľutovať, že takýto koncert zaznieiba raz, Trnavčanom však treba zablaho-želať k takým sponzorom, akých majú(počnúc mestom), lebo v Bratislave mož-no o niečom podobnom iba snívať.O tom, čo tí bratislavskí sponzori podpo-rujú, radšej pomlčme...

LA D I S L AV KA Č I C

POKRAČOVANIE ZO STR. 23

Z jarnej ponuky ŠFK


K O N C E R T Y

Skvost stredoeurópskej gotiky, Dóm sv.Mikuláša, bol hostiteľom otváracieho

koncertu 47. ročníka prešovskej hudob-nej jari. Odzneli tu diela vrcholných tvor-cov baroka – Johanna Sebastiana Bachaa Johanna Josepha Fuxa. Dramaturgickýmoživením sviatočnej atmosféry bolo zara-denie duchovnej árie Nullum donum, nullamerces pre soprán a inštrumentálne hlasyod Jána (Johanna) Liningera, skladateľaa organistu pôsobiaceho v 18. storočí v Ja-sove (árie sa nachádzajú v zbierke hudob-nín zo Smolnickej Huty) a taktiež vokálno-inštrumentálne dielo Stabat Mater od talian-skeho autora cirkevnej hudby Emanueled’Astorgu. K účinkujúcim sólistom ŠD Ko-šice – S. Tomovej, V. Kallayovej, M. Gur-baľovi sa pridal sólista opery v KyjeveI. Kucer. Zborové party interpretovali čle-novia Speváckeho zboru sv. Cecílie priDóme sv. Alžbety v Košiciach a komornýorchester Prešovského hudobného spolkuSúzvuk. Dobre navštívený koncert s nároč-ným programom odhalil nielen krásu du-chovnej hudby, no zároveň upozornil, žeamerickému dirigentovi Lerrymu Ne-wlandovi zrejme viac sedí operný žáner.Lahodný lyrický soprán S. Tomovej neza-kryl v jednej z najznámejších častí Magni-ficatu D dur Et exultavit BWV 243 Nr. 2 via-ceré technické a intonačné nedostatky, ajštíhly tenor I. Kucera má vo výškach ešteisté rezervy. Koncertne zdatnejší bol párnižších hlasov, mezzosoprán s altovýmihĺbkami V. Kallayovej a príkladne frázujú-ci a deklamačne jasný basbarytón M. Gur-baľa. Pod vedením regenschoriho ViliamaGurbaľa bol katedrálny amatérsky zbor sv.Cecílie najpresvedčivejším článkom tohtokoncertu. Napriek všetkým výhradám,oproti minuloročnému otváraciemu kon-certu PHJ to bol značný posun k profesio-nálnosti predvedenia. Poslucháči odchádza-li z koncertu po prídavku Händelovho „Al-leluja“ z oratória Mesiáš.

Svojský pohľad na osudy Španielky Car-men prišlo pretlmočiť hudobno-tanečnédivadlo (účinkujúci skupiny Los Remedios),ktoré participuje na repertoári bratislavské-ho TEATRA Wűstenrot. Pod záštitou Veľvys-lanectva Španielskeho kráľovstva a občian-skeho združenia Una musica si autori a zá-roveň aj účinkujúci zvolili za predlohu jed-nu z najznámejších opier – Bizetovu Car-men, tak sa nazývala aj javisková podoba,ktorá v rytme jazz/flamenco aj world mu-sic vznikla na motívy tejto opernej drámy.Téma Carmen je všeobecne známa a súčas-né trendy ju ponúkli v desiatkach variácií,z ktorých si spomínam najmä na rovno-

menný španielsky film, v ktorom sa osudytemperamentných hrdinov z predlohy pre-línali s osudmi tanečníkov v reálnom živo-te. Zdá sa, že príležitosti na rozpracovaniečlenitej témy sa ešte nevyčerpali. Toho siboli vedomí aj realizátori. Autor hudby,aranžmánov a huslista Cyril Kubiš zredu-koval opernú partitúru na minimum ná-strojových hlasov a hudobne spojil rôzneroviny: vážnu hudbu i flamenco s pôvod-nou tvorbou. Nelogicky na mňa pôsobiljediný part opernej Carmen, ktorý v pred-stavení nemal vyprofilovanú pozíciu a v po-daní M. Koledovej vyznel nielen rozpači-to, ale aj s interpretačnými nedokonalos-ťami. Pohybová stránka čerpala z moder-ného baletu a prvkov flamenca (hoci taneč-níci mali trochu stiesnené podmienky)a choreograficky bola zaujímavá. Režijne savšak autorke choreografie I. Konskej ne-podarilo dostatočne vykresliť atmosférurôznych scén. Pri spájaní viacerých žánrov

hudby, viacerých tanečných prvkov trebadôsledne dbať na ich vyvážené kombino-vanie. Pri tvorbe nového diela, na motívyznámej predlohy, treba extrahovať všetkypodstatné momenty, na ktorých dielo stojía padá, inak sa statika naruší.

Klavírne duo Ludmila Kojanová a Pa-vel Novotný vzniklo pred vyše 40. rokmina pôde brnianskej JAMU. Odvtedy tentomanželský i umelecký tandem pôsobí navýchodnom Slovensku (nateraz na Prešov-skej univerzite) a ich záujem sa harmonic-ky sústreďuje na klavírnu pedagogiku aj nakoncertné umenie. Zo svojho repertoárupre štvorručný klavír uviedli na treťom pod-ujatí PHJ skladby od klasicizmu po súčas-nosť. Večer komorného muzicírovania ot-vorili dvojčasťovou Sonátou F dur op.18 č. 6od najmladšieho z Bachových synov, Jo-hanna Christiana, po nej nasledovali poslu-cháčsky príťažlivé Variácie Es dur op. 23 natému R. Schumanna od J. Brahmsa. Nasle-doval cyklus skladieb Rozprávky matky husiod Maurica Ravela, ktorý interpreti tlmo-

čili ako krátke, ale fantáziu uvoľňujúce roz-právkové príbehy. Bolo zaujímavé sledovať,ako sa autor v skladbách vysporiadal s mo-dálnymi zákonitosťami, pentatonikou,chromatizmami, zvukomaľbou, alebo bo-hato využívanou pedálovou technikou.Najzaujímavejšiu trojicu skladieb večerapredstavoval výber z cyklu Rustica musa II.,v ktorom odchovanec brnianskej kompo-zičnej školy Jan Novák bravúrne spracovalmateriál moravských ľudových piesní.Na jednoduchom harmonicko-melodicko-rytmickom folklórnom základe vybudovalNovák pôsobivé skladby, ktoré premysle-ne gradovali, prekvapovali, ale najmä pre-zrádzali, že autor je fundovaný aj v štýlochnonartificiálnej hudby. Poslednú prezento-vanú skladbu Eine kleine Waltzmusik skom-ponoval Košičan, predstaviteľ strednej ge-nerácie skladateľov Norbert Bodnár. (Na zá-ver sa poďakoval, ponúknuc interpretompohár sektu, čo je predpísanou súčasťouskladby). Atmosféra skladby, ktorú oceni-lo aj mladé publikum, evokovala secesnútančiareň. Škoda len, že mladí poslucháčisvoju účasť na koncerte prejavujú rušením,„mobilomániou“, čo by mali usporiadate-lia koncertu z auditória vylúčiť...

Na programe záverečného koncertu toh-toročnej PHJ boli štyri populárne klasickéopusy. Hrala Štátna filharmónia Košice,ktorú hosťovsky viedol Gergely Ménesi.Tento 35-ročný dirigent disponuje vláčny-mi, čitateľnými gestami, jeho koncepčnépoňatie sa prikláňa k tradícii, zbytočne ne-experimentuje, pohotovo komunikuje s or-chestrom. Odzneli efektná Predohra k ope-re Carmen od G. Bizeta a Faunovo popolud-nie od C. Debussyho. Michal Sťahel pred-viedol jednočasťový Koncert pre violončeloa orchester č. 1 a mol op.33 od C. Saint-Saën-sa. Jeho výkon bol precítený, technicky pre-pracovaný, so znelým vibrátom a zmyslompre detail. Ako posledná skladba zaznelopopulárne Bolero od M. Ravela.

Zhrnutie: V porovnaní s minulým roč-níkom treba konštatovať výrazný posunk profesionálnosti. To však neznamená, ženie je čo naprávať. Z dramaturgického hľa-diska nie je logické, ak na štyroch koncer-toch zaznie dvakrát Carmen (hoci v rôznychverziách) a hlavne, ak sa program opieralen o ľúbivé skladby a neponúkne posluchá-čovi nové, nepoznané opusy. Dosiaľ ne-zvládnutou ostáva návštevnosť koncertov,ktorú sa organizátori snažia riešiť formouorganizovanej návštevy najmä stredoškol-skej mládeže.

V tomto prípade však hrozí, že koncertsa svojou atmosférou nepriblíži zamýšľané-mu slávnostnému podujatiu, ale skôr sazmení na typ výchovného koncertu.

RE N ÁTA KO Č I Š OVÁ

MALÝ MÚZICKÝ SVIATOK


K O N C E R T Y

S O S RTrojica skladieb, ktoré 21. apríla vo Veľ-kom koncertnom štúdiu na Mýtnej uli-

ci v priamom prenose uviedol Symfonickýorchester Slovenského rozhlasu, odzne-la pod názvom Hudobná Viedeň. Telesopred zájazdom do Talianska viedol svetobež-ník (o.i. istý čas šéfdirigent Filharmonie B.Martinů, Zlín), víťaz Bernsteinovej dirigent-skej súťaže roku 1990, britský umelec KirkTrevor. Spoluúčinkovala lyrická koloratúr-na sopranistka Teresa Gomezová z USAa naša klaviristka Jordana Palovičová.

Trevor je na Slovensku vďaka spoluprá-ci s viacerými telesami pomerne frekven-tovaným, známym a obľúbeným majstromtaktovky. Svoju náladami hýriacu tvorivúfantáziu uplatňuje s vkusom, bez zbytočné-ho pátosu. Z jeho gest vyžaruje vnútornáistota, jeho koncepcie majú nadhľad, pev-ne uchopené a tvarované línie. Hráčom sapod ním s pôžitkom a dobre hrá a toto odu-ševnenie vyžaruje aj na publikum.

SOSR PRED ZAHRANIČNÝM TURNÉDobre vyškolená sopranistka Teresa

Gomezová, s nemalými skúsenosťami naj-mä zo spolupráce s viacerými americkýmitelesami, sa uplatnila v známej a náročnejkoncertnej árii od W. A. Mozarta Exultate,jubilate (KV 158). Predviedla profesionálnezdatný výkon so spoľahlivo zvládnutýmikoloratúrami, trošku „vyčnievajúcimi“, aleintonačne istými výškami. Svoj tvorivýpotenciál v plnej kráse uplatnila ešte výraz-nejšie vo finálnej časti Mahlerovej Symfó-nie č. 4 G dur. Dominujúci vokálny part,čerpajúci tematicky z piesňového cykluChlapcov zázračný roh, svojím obsahoma náladou ideálne korešpondoval s jej zalo-žením i s charakterom jej hlasu, ale i s oso-bitou ironicko-idylickou filozofiou opusu,podoprenou úprimnosťou a vrúcnosťou.Nebude prehnané pokladať jej výkon zapriam majstrovský a očarujúci.

Toto podujatie sa vyznačovalo viacerý-mi vrcholnými situáciami. Patrila k nim

Kirkova koncepcia Mahlerovej Štvrtej sym-fónie. Toľko jednoduchosti, pôvabu, nefal-šovanej spevnosti, vtipu, elegancie, ale ajvzruchu, zdôrazňovaného výbornými vý-konmi hráčov ocenilo búrlivo aj publikum.

Za druhý vrchol večera považujem stvár-nenie sólového partu Beethovenovho Kla-vírneho koncertu č. 3 c mol op. 37 Jorda-nou Palovičovou. Sledujem jej vývoj odzáverečného vystúpenia na ZUŠ, spomí-nam na recitál z čias štúdia na konzervató-riu. Sledoval som jej vývoj na VŠMU, vy-stúpenia na TIJI. V tomto roku som ju po-čul dvakrát v interpretácii skladieb Venovaniaod Dušana Martinčeka. Na tomto koncer-te podala však zatiaľ vrcholný výkon svojejúspešnej kariéry. V prvom rade hrala dis-ciplinovane – a táto vlastnosť sa vzťahova-la na všetky zložky interpretácie. Hrala zá-zračne čisto, tieňovala tóny v kantiléne,v pasážach i v nezabudnuteľnom ponorea ovládanom cite v hĺbavom Largu. Jej hravyžarovala pulz, iskru, dýchala, a čo je hlav-né, podmaňovala krásou tvorenia, ako ajosobným zjavom.

VL A D I M Í R Č Í ŽI K

Toto jubileum je pre mnohých hádamprekvapujúce. Pomerne malá obec

a vážna hudba? Každoročne 9 až 10 kon-certov v interpretácii popredných domá-cich a zahraničných umelcov... to vyzeráskutočne ako malý zázrak. Je pravda, žev Cíferi už 20 rokov úspešne pracuje Spo-lok priateľov hudby, ostatné, pokiaľ eštevôbec existujú, sú iba vo väčších mestách.Kto však nazrel do histórie Cífera vie, že tuvždy pestovali vzťah ku kráse. Preto aj priaktivizácii hudobného spolku bolo na čonadväzovať. To si uvedomil cíferský rodáka správny lokálpatriot MUDr. Viliam Haf-ner, ktorý sa vrátil do rodnej obce z Humen-ného, kde bol roky predsedom jednéhoz najaktívnejších Spolkov priateľov hudbya organizátorom hudobného života. Nazáklade bohatých skúseností inicioval v Cí-feri – za výdatnej pomoci vedenia obce –založenie malého festivalu. Za 20 rokov satu uskutočnilo okolo 200 koncertov vždyv dvoch cykloch –jarnom a jesennom.

Ďalším lokálpatriotom je skladateľ La-dislav Kupkovič, ktorého rodinné korenesiahajú do tejto západoslovenskej obce a taksa Cíferská hudobná jar (CHJ) stala jehosrdcovou záležitosťou. Každoročne na jejkoncertoch znejú jeho skladby, venoval jej

aj slávnostné fanfáry, ktoré v poslednýchrokoch znejú pred každým koncertom.

Jubilejný 20. ročník CHJ nebol tak veľ-kolepo koncipovaný, ale jeho dramaturgiabola zaujímavá. Program prvých dvoch kon-certov v kostole sv. Michala prispôsobili preúmrtie pápeža Jána Pavla II. Znamenitýamatérsky zbor AD UNA CORDA z Pezin-ka so zbormajstrom Mariánom Šipošom(3. apríla) interpretoval časti z omšovýchskladieb od rôznych autorov. Aj organovýkoncert Mária Sedlára sa niesol v podob-nom duchu, okrem iných kompozícii spoluso spevákom Jaroslavom Pehalom pred-viedli kompletné Dvořákove Biblické piesne.Obaja umelci podali na podujatí 10. aprílaznamenitý, skutočne festivalový výkon. De-jiskom tretieho koncertu (17. apríla) bol kultúrny dom. Priznám sa, že som sa hotrocha obávala. Išlo totiž o koncert hráčovna bicie nástroje. Ukázalo sa však, že obavyboli zbytočné. Percufonia je duo vynikajú-cich, plnokrvných a citlivých umelcov, ab-solventov vysokých umeleckých škôl, Šte-fana Bugalu a Jaroslava Gregoroviča. Po-dali sugestívny výkon a nadchli posluchá-čov, medzi ktorými bolo veľa mladých.

Ďalší koncert (1. mája) patril Moyze-sovmu kvartetu s prizvaným hosťom

akordeonistom Borisom Lenkom, ktorýskladbou Astora Piazzollu vhodne oboha-til dramaturgiu koncertu, v rámci ktoréhozazneli ešte Kupkovičove Iniciály pre sláči-kové kvarteto (ktoré súbor pred časom pre-miéroval) a prekrásne Sláčikové kvarteto Fdur od Antonína Dvořáka. O interpretač-nej úrovni súboru je zbytočné písať. Bolaskvelá ako vždy a všade...

Vyvrcholením jubilejného ročníka CHJbol záverečný koncert 15. mája, na ktoromvystúpil znamenitý ŠKO Žilina pod taktov-kou Karola Kevického, žiaka EduardaFischera, ktorý položil umelecké základy,dnes známeho a uznávaného telesa. Kaž-dý jeho člen je sólistom, čo dokázal aj prvýflautista Ján Figura v Bachovej Suite h molpre flautu a sláčiky. Pôvabnú Českú suitu op39 od Antonína Dvořáka vystriedal na zá-ver Koncert D dur pre husle a orchester odLadislava Kupkoviča v interpretácii PetraMichalicu, dielo ľúbivé a interpretačnevďačné. Plná sála pripravila svojmu čestné-mu občanovi, ktorý bol na koncerte prítom-ný, veľké ovácie.

Jubilejný ročník CHJ sa skončil. Želaj-me tomuto sympatickému festivalu zdar-né pokračovanie. Nech sa mu podarí nájsťsponzorov, aby aj v budúcnosti mohol roz-víjať koncertný život v Cíferi, kde sa dosiaľstále úspešne darí vábiť do koncertnej sie-ne svojich poslucháčov.

AN N A KOVÁ Ř OVÁ

Dvadsiata CÍFERSKÁ HUDOBNÁ JAR


K O N C E R T Y

Keď som odchádzala z koncertu projek-tu SPACE (v kostole Cirkvi bratskej

15. marca), v duchu som si opakovala dveslová: našťastie a bohužiaľ... A vlastne nebyťpravidelne a pomerne často sa opakujúcichnegatívnych hudobných zážitkov, dávno bysom koncert už založila do jedného zo svo-jich „systémových súborov“. A práve tie ne-gatívne zážitky a veľa nepochopiteľnýchvecí v hudobnej kultúre ma prinútili vytiah-nuť tento koncert zo „systémového priečin-ka“ a zaradiť ho do iného, s názvom „jedenz mála“...

Čo vo mne zanechalo takýto dojem? A pre-čo tento koncert považujem za jednu z naj-lepších akcií, ktoré som v poslednom časenavštívila? Odpoveď nie je jedna, ale hneďniekoľko. Cez ne sa vrátim k spomínanýmdvom slovám. Našťastie – existuje skupinamladých ľudí (Ivan Šiller, Andrea Mudro-ňová, Mária Mártonová-Kormanová),ktorá má chuť a energiu na to, aby vytvorilaprojekt SPACE a pomohla aj takýmto spôso-bom poslucháčom nájsť si cestu k súčasnejhudbe. Okrem prezentácie súčasnej tvorbypatrí ku koncertu aj Slovo o hudbe – debata,na ktorej sa v Bratislave zúčastnili takmervšetci skladatelia interpretovaných skladieb.Nezúčastnených zastupovali interpreti.

A tak som sa ich prostredníctvom pri-pravila na to, čo mám počuť a ako to mám

počúvať. Pomôcka (aj pre odborníka) nanezaplatenie. Marcel Seneši vo svojej sklad-be Left- Right (klavírna sonáta v troch čas-tiach) tak trochu polemizoval s Ligetim,najmä s jeho spracovaním štruktúr do ryt-mických, lineárnych tvarov. Boško Milako-vič skladbou Volumes (pre sólo klavír) vy-tvoril zvukovú štúdiu pre dve ruky inter-preta, a tým aj dve melodické línies použitím všetkých dynamických a fareb-ných možností, ktoré tento nástroj sklada-teľovi poskytuje. Zaujímavo predstavil svo-ju skladbu Daniel Matej. V jeho A set of 5pick outs (pre sólo klavír) diskutujú dveosobnosti hudby zo začiatku 20.storočia –Charles Ives a Arnold Schönberg pod „hu-dobným dohľadom“ samotného autora,aby sa v strede skladby (3. časti) mohli as-poň imaginárne stretnúť. Sýty zvuk violon-čela a meditácia na hymnus o Ježišovomkríži z 15. storočia s názvom Ó, Crux (previolončelo sólo) sú dve dominantné, vzá-jomne sa dopĺňajúce črty v skladbe Vladi-míra Godára. Jednoduché poltónové postu-py, zasadené do hudobného priestoru 20.storočia, ju posúvajú do kategórie výbor-ných koncertných sólistických kusov previolončelo. Oživením v slovnom aj v hu-dobnom prejave bol Radikálny rez (pre 4-ručný klavír) od Jevgenija Iršaia. Dynamic-ká, rýchla skladba graduje až po „veľký

tresk“( akúsi „facku“ – ako povedal autor),po ktorom nasleduje apoteóza. Dôkazomtoho, že skladatelia sa vedia rovnako dob-re vyjadriť hudbou aj slovom bol autorskýpríspevok Mareka Piačeka. Jeho tvorbu nakoncerte zastupovali 4 minimalistické kusy(pre klavír) s časťami: 108, Apoteóza génialoci, Otcove slová, A ty vieš, že... Už samot-ný názov hovorí, že ide o minimalistickékusy. Nie však minimalistické v zmysle re-dukcie, skôr v zmysle upevňovania tvaruprostredníctvom repetitívnosti a miestamiaž „obyčajnej“, banálnej melódie. Záverúvodného slova aj koncertu patril PetroviZagarovi. Jeho Introdukcia a prelúdium (previolončelo sólo) bola dialógom s majstromBachom a Two sacred songs (pre ženskýzbor, violončelo a klavír) na latinské textypriniesli oživenie v podobe zborového te-lesa na scéne.

Chvála nepatrí len do radov skladateľov,ale aj do radov interpretov, ktorí slová pre-menili na príjemné tóny: Jozef Lupták-violončelo, Ivan Šiller, Andrea Mudro-ňová – klavír, Pro Musica – amatérskydievčenský zbor.

Ešte niekoľko poznámok k slovu bohu-žiaľ... Po koncerte som si uvedomila, akomálo možností poskytuje náš hudobnýpriestor na prezentáciu slovenskej hudby.A aj to málo, čo poskytuje, sa stretáva s ne-záujmom verejnosti a som prekvapená naj-mä ľahostajnosťou mladých ľudí – študen-tov, pre ktorých raz hudba má byť povola-ním...

KATA R Í N A GR E Ň OVÁ

NIEKOĽKO SLOV O SPACE

Úspešné DUO CORDEFIATO

V cykle komorných podujatí s názvomMoment musicum sa 17. apríla pred-

stavilo v petržalskom CC Centre Duo cor-defiato (Ivica Encingerová – flauta, Mi-riam Brüllová – gitara). Obe umelkyne poštúdiách doma absolvovali doplňujúcevzdelanie v zahraničí. Začali ako duo užv čase konzervatoriálnych štúdií. Spoluprá-cu prerušili ich zahraničné pobyty, no ponich sa opäť združili a následne na medzi-národnej súťaži v nemeckom Weikershei-me získali roku 2003 2. cenu.

Rozsah literatúry pre toto nástrojovéobsadenie je pomerne limitovaný, a tak duoje odkázané hrať aj úpravy iných, najmäpopulárnych skladieb. Túto pripomienkumožno aplikovať na niektoré zo štyroch áriíz Mozartovej opery Čarovná flauta. Ľudskýhlas tu zastupuje zvyčajne flauta, zatiaľ čo

gitara musí nahradiť orchestrálny sprievod.V árii Papagena je to napr. menej vhodnátranskripcia. Flautistka svojou kultivova-nou charizmatickou hrou ľudský hlas mu-zikálne, spevne a kultivovane nahrádzala.Šťastnejšie už dopadla Romaca a Rondino odJeana Sibelia. Severskú melanchóliu, ele-gantnú ľahkosť živšej skladby vtipne tva-rovali obe hráčky.

Ďalšie skladby predstavovali už tvorbuoriginálnu. Majstrovsky skomponovanáSonatína pre flautu a gitaru op. 75 od Ale-xandra Moyzesa využíva technické a fareb-né možnosti oboch nástrojov. Jedinečnáinterpretácia dua, skvelá skladba si podma-ňovali divákov najmä bohato zastúpenejmladšej generácie. Aj Prelude od DušanaBogdanoviča pokladám za šťastnú voľbu.Prináša vplyvy balkánskeho temperamen-

tu s početnými synkopami, živelnosťouspádu a najmä necháva dostatok priestoruaj pre gitaru. Veľmi zaujal výber z Vrchár-skych piesní (Mountain songs) Roberta Bea-sera. Gitara tu dostala skvelú príležitosť akonositeľka hĺbavej atmosféry a až potom sak nej pripojila flauta. Autor poskytuje obi-dvom rovnakú príležitosť načrieť do arze-nálu technicko-výrazových možností.

Výber piatich častí z cyklu Cantiones po-pulares Españolas od Manuela de Fallu daldostatok možností uplatniť kvality aj gita-ristke. Záverečný Astor Piazzolla v dvochtanečných skladbách (La Muerte del Angel,Libertango) dojem z tohto jedinečného vy-stúpenia ešte vystupňoval a tak vyvolalnadšenú odozvu v publiku (dva prídavky).

Som rád, že som mohol byť prítomnýna mne doteraz neznámom mieste pri ta-kom silnom umeleckom zážitku. Nebudena škodu apelovať najmä na mladých skla-dateľov, aby svojím tvorivým potenciálomprispeli k obohateniu repertoáru dua.

VL A D I M Í R Č Í ŽI K


R O Z H O V O R

�

Spomínam si, pán Vandra, ako ste nie-koľkonásobne zažiarili na bývalej tren-čianskoteplickej prehliadke mladýchkoncertných umelcov, dekorovanýmnohými cenami a uznaniami ste na-čas pôsobili vo warchalovskom SKO,potom ste sa už ako neprehliadnuteľnýčlen silnejúcej slovenskej violončelis-tickej zostavy akoby vytratili zo sloven-skej hudobnej scény…, kam mierili vašeďalšie životné a umelecké kroky?Zareagujem najskôr na označenie onej „sil-nej violončelistickej zostavy“. Ani si nemys-lím, že je najpriliehavejšie. Jednoducho bolisme žiakmi profesora Večerného, v komor-nej hre odchovancami profesora Pragantaa boli sme natoľko motivovaní, že sme sabezozvyšku venovali nástroju, štúdiu, mu-zicírovaniu… A že som sa vytratil?…To tiežnie je tak celkom pravda. Pôsobil som v za-hraničí, ale nevytratil som sa, vracal somsa takmer pravidelne na Slovensku, účin-koval jednak ako sólista, jednak ako členkomorného súboru. ( Len s ŠKO Žilina somza ostatných pätnásť rokov účinkoval snáďdvadsaťkrát, interpretujúc diela Boccheri-niho, Couperina, Faurého, Dvořáka a na-posledy Trojkoncert pre flautu, violončelo,klavír a sláčikový orchester od V. d’Indyho,

dielo prvýkrát interpretované na Sloven-sku.) V ostatnom čase som členom Bilbaotria, v ktorom účinkujem spoločne s klavi-ristkou Florou Gómezovou a klarinetistomLuisom Albertom Requejom.Čo vás po viacerých zahraničných an-gažmán odvialo práve do Španielska?Dva roky som pôsobil v Slovenskom ko-mornom orchestri. Po ukončení ašpirantú-ry a víťazstve na niekoľkých súťažiach somdostal ponuku jednej banky, ktorá akosprostredkovateľ hľadala violončelistu prekomorný súbor. Okrem Londýna a Parížarobili konkurz aj v Prahe. Išiel som naň,zahral som, dostal som pozvanie – a nasle-dovalo šesťročné angažmán, počas ktoré-ho som s telesom ( bol to „cestovný orches-ter“) pocestoval celú Európu, Ameriku…Vrátil som sa domov, niekoľko rokov somvyučoval na VŠMU, koncertoval som – só-listicky, s Triom Istropolitanum…, potomsom odišiel cez Slovkoncert do Kuvajtu, kdesom bol hosťujúcim profesorom na HigherInstitute of Music, spolupracoval som s na-šimi klaviristami, priateľmi S. Zambor-ským a P. Kováčom. Po návrate som prie-bežne pôsobil v Štátnom komornom or-chestri Žilina (ako koncertný majster v ro-koch 1981- 1986), až som dostal informá-ciu, že v španielskom Bilbao je voľné miestoviolončelistu a koncertného majstra v or-chestri BOS (Bilbao orquesta sinfonica),ktorý je najstarším symfonickým orches-

trom v Španielsku. Najskôrsom prijal ponuku na dva,potom na tri, päť rokov, ažmi dali doživotnú zmluvu.Dnes som tam už dvadsaťrokov… Dostal som občian-stvo, oženil som sa, mámšesťročnú dcérku. Už poprvom roku účinkovaniav orchestri mi ponúkli pe-dagogicky pôsobiť na škole,ktorá pozostáva z trochstupňov: základnej hudob-nej školy, strednej a vysokejškoly (Conservatorio supe-rior de J. C. Arriaga).Aké boli vaše prvé peda-gogické dojmy v španiel-skom teritóriu?Prvé boli v podstate takéisté, ako tie dnešné. Španie-li sú výborným publikom,no o žiakoch to nemožnopovedať. Nie že by nemalitalenty, tie určite majú. Jed-noducho, nevedia dotiah-nuť svoj vývoj po žiaducistupeň.Už počas prvých rokov pô-sobenia v Španielsku somcítil, že bez komorného mu-

Je čo exportovať...Naša koncertná scéna sa sľubne a systematicky rozrastá, objavujú sa stálenové nádeje, zaľudňuje sa novými talentmi. Na druhej strane z času na časspozornieme, keď sa na obzore objaví osobnosť, ktorá síce patrí ku „klasic-kej“ interpretačnej garnitúre, ale existuje mimo ruchu domáceho diania.Potešilo ma stretnutie s violončelistom Richardom Vandrom, ktorý rokypôsobí v zahraničí. Na Slovensko sa však pravidelne vracia, aby pripome-nul nielen svoju existenciu, ale aby podal dobrú správu o svojom umení,ktorým stále vo svete úspešne reprezentuje farby rodnej krajiny. Jeho menozrejme mladšej generácii veľa nenapovie, treba preto pripomenúť, žeRichard Vandra je jedným z výrazných osobností slovenského koncertnéhoumenia, jeden z prvých poslov, ohlasujúcich dnes už silnú violončelovúzostavu na Slovensku. Vyštudoval bratislavské Konzervatórium (G. Večerný,1958 – 1965), na brnianskej Janáčkovej akadémii múzických umení poškolení u B. Herana absolvoval roku 1970 v triede K. Krafku, postgraduál-ne sa zdokonaľoval u A. Navarru v Paríži. Pamätáme si jeho skvelé sólistic-ké kreácie, jeho účasť v komorných zostavách, evidujeme jeho skveléuplatnenie v rôznych domácich aj zahraničných telesách (o. i. SKO B.Warchala, Ensemble instrumental A. Colson vo Francúzsku…), umiestne-nia na prestížnych súťažiach, hosťovania vo Francúzsku, v Holandsku,Maďarsku, Bulharsku, Nemecku, v krajinách Južnej Ameriky…priebežnépôsobenie v Kuvajte … až napokon, až podnes v Španielsku. Zdá sa, že najeden (šesťdesiatročný) ľudský život až príliš. Treba však korigovať a podot-knúť, že Vandrova umelecká kronika ešte vôbec nie je naplnená. Intenzívnepokračuje a napĺňa sa stále ďalšími úspechmi, tromfmi z koncertných, aleaj pedagogických pôsobení.

FOTO

ARC

HÍV


R O Z H O V O R

zicírovania neviem jestvovať, tak som hľa-dal partnerov na komornú hru, do súbo-ru, ktorý by bol adekvátny takým, v akýchsom pôsobil na Slovensku. Vyskúšal somniekoľko zostáv. Španieli s vervou začnú,ale nevytrvajú. Myslel som si, že možnonemajú taký vzťah ku komornej hudbe,možno im chýba trpezlivosť, vytrvalosť.Vlastne ako pozorujem, až ďalšia generá-cia, odchovaná nami, získava vzťah a na-chádza záľubu v tomto druhu hudby. Počase skúšania a rôznych náhodných kon-šteláciách sme s manželkou oslovili výbor-ného klarinetistu Luisa Alberta Requejaa začali sme spoločne budovať repertoár.Prvý koncert sme mali pri prí-ležitosti sedemstoročnice Bil-bao roku 1998 a odvtedy in-tenzívne spolupracujeme,rozširujeme si repertoár… te-raz sme prišli nahrať svoj CDna Slovensko…Prečo ste zakotvili právepri zoskupení klarinet –klavír – violončelo? Mátek dispozícii dosť pôvodnejliteratúry?Áno, je jej veľmi, veľmi veľa.Môžeme študovať doneko-nečna a nikdy nebudeme vi-dieť koniec. .. Keď je dobrýklarinetista, tak je pôžitokhrať práve v takejto zostave.Medzi množstvom žiakov ko-mornej hudby som mal via-cerých klarinetistov a tí maviac–menej presvedčili, ženetreba byť konzervatívnym.Ako violončelista som bolzvyknutý komunikovať,samozrejme, s klavírom,s husľami. V súvislosti s klari-netom je to však celkom od-lišný zvukový svet. Klarinet má krásny rov-ný tón, preto popri klavíri ani violončelonemôže zvlniť tóny a frázy vibrátom. Tvo-renie tónu sa musí zvukovo prispôsobiť.Všetci „aktéri“ musia vybalansovať tak, abyvýsledkom bol optimálny homogénnyzvuk. To všetko sú vlastne drobné detailya špeciality, ktoré dokáže poskytnúť len at-raktívny terén komornej hry. Zostava kla-rinet – klavír – violončelo je preto po kla-sickom klavírnom triu najviac frekvento-vaná v hudobnej literatúre.Dala by sa podľa vás porovnať úroveňslovenského a španielskeho odbornéhoškolstva?Čo sa týka školstva, ja by som tieto dva sys-témy neporovnával. Rozdiel medzi nimi jevskutku priepastný. V Španielsku niet tra-dície, na ktorú by sa v tomto zmysle dalonadviazať a budovať na nej. Profesia hudob-níka tam nejestvovala. Španielskeho hu-

dobníka sa vždy automaticky opýtali, kdepracuje, čím sa živí, nazdávajúc sa, že musíbyť krajčír, učiteľ či úradník, ale určite nieje svojou hlavnou a životnou profesiou hu-dobník. Preto vlastne až v ostatných desať-ročiach začali rásť ako huby po daždi hu-dobné školy a učilištia prakticky všetkýchstupňov. Podobne aj orchestre. Vznikajú,množia sa, ale ako rýchlo vznikajú, takrýchlo aj zanikajú. Všetko, rovnako akovšade, závisí od ľudí nadšených pre určitúvec a pochopiteľne financií…Vrátim sa k porovnaniu nášho a španielske-ho školstva. Mottom slovenského umelec-kého školstva je cieľ a disciplína. Kategó-

rie, ktoré sú Španielom všeobecne mentál-ne vzdialené. Je to, zrejme, všetko dané kli-matickými podmienkami, nemožno im tozazlievať, ani sa čudovať.…Vašou doménou je trieda violončelis-tov, ale aj odbor komornej hry…Po rokoch som dostal titul profesora. Za-slúžený, vzhľadom na počet študentov, kto-rí mi prešli rukami.Vo svojej praxi som sa stretol s veľmi talen-tovanými adeptmi, štatisticky možno s ove-ľa viacerými než v celej Európe, ktorú mám,dovolím si povedať, dostatočne zmapova-nú. Svoje dispozície, ako som už povedal,Španieli nevedia a nedokážu dostatočnevyužiť a dotiahnuť do cieľa. Chýba im tr-pezlivosť a vytrvalosť, tú musí mať profe-sor viac než oni, aj keď musím povedať, žedámske kvarteto z mojich žiakov získalo 2.cenu na celoštátnej súťaži komornej hud-by, klavírne trio 1. cenu a jeden z violonče-

listov sa dostal do finále v drážďanskej sú-ťaži. Školstvo, ktoré máme u nás, si môže-me vážiť a zo všetkých síl sa snažiť udržaťjeho úroveň. Máme v medzinárodnýchkontextoch skutočne veľmi dobré pedago-gické zázemie, ktoré nám môže ktorákoľ-vek vyspelá krajina závidieť. Napokon, do-kazujú to výsledky našich učiteľov. Desiat-ky pôsobili ako pedagogickí misionáriv zahraničí …Vrátim sa ku konštatovaniu, že ostatnéroky u nás prajú violončelu, kvalitnýmviolončelistom, ktorých je nevšednáúroda…Svitla im zrejme žičlivá epocha. Nevravím,

že je to náhoda, ale asi akýsišťastný zhluk talentov. Pozo-rujem to aj ako člen viacerýchmedzinárodných interpretač-ných súťaží. V istých teritó-riách sa vyskytujú ťažko defi-novateľné, ťažko zdôvodniteľ-né „vlny“, kde sa v jednomčase kumulujú talenty v urči-tom inštrumentálnom odbo-re. Slovenská violončelová„sila“ ma veľmi teší.Roky pôsobíte ako lektorna mnohých interpretač-ných kurzoch v rámci Špa-nielska. Ako a kým sú tietopodujatia saturované?Sú väčšinou privátne a závi-sia od nadšencov, ktorí ichporiadajú.V Andalúzii som napríkladviedol sériu kurzov, ktoré boliaspoň spolovice pre účastní-kov zdarma. Hradila ich Jun-ta de Andalucia a môžem po-vedať, že investovala do nichdosť veľkú finančnú čiastku.Kurzy boli v krásnom, turis-

tami vyhľadávanom prostredí, s exkluzív-nym ubytovaním. Na španielskom pobrežísa poriada niekoľko takýchto podujatí, spo-meniem len niektoré, na ktorých som vyu-čoval: Santader, Burgos, Elda, Sevilla, Mar-bella, Mijas Algeciras...Aký systém organizácie vládne v špa-nielskom hudobnom živote?Netreba opakovať starú pravdu a skúse-nosť: keď je fundament, tak sa dá robiť ajkultúra, umenie. Publikum sa však najskôrmusí vychovávať. Výchovné koncerty, takako sa poriadali za mojich čias, mali veľkývýznam a dosah. Musí ich viesť človeks nadšením, s vlastným nasadením. Všetkoa všade závisí od usporiadateľov, od pros-triedkov, osobných kontaktov, ekonomic-kej bázy…Tak tomu bolo za čias Haydna,tak to funguje až podnes. A asi všade nasvete…

PR I P R AV I L A LÝ D I A DO H N A LOVÁ

FOTO

ARC

HÍV

Bilbao trio

�


H U D O B N É D I V A D L O

16. jún B. Britten: Peter GrimesJ. KyzlinkM. Lehotský, J. Vacík, E. Šeniglová, Y. Tannenbergerová,M. Babjak, F. Ďuriač, J. Beláček, M. Malachovský, M. Beňačková,M. Fabiánová

Po dvoch premiérových večeroch je tu jediný reprízový termín,v ktorom možno vidieť a počuť najnovšiu produkciu Opery SNDešte v tejto sezóne. Brittenov Grimes nie je titulom len pre zasväte-ných, dielo oslovuje všade na svete širšie vrstvy poslucháčov a di-vákov a s podobnými ambíciami zaradila túto operu do svojho re-pertoáru i naša prvá operná scéna. Napo-kon o pôsobivosti jeho hudobnej zložkysvedčí aj popularita jeho inštrumentál-nych častí na koncertných pódiách. Pri-pomeňme ešte, že v obsadení produkcienájdeme popri domácej speváckej garni-túre i zaujímavé mená hostí: v titulnejpostave sa okrem domáceho Michala Le-hotského prezentuje český internacionálJan Vacík, ktorý má s týmto titulom ne-malé skúsenosti v zahraničí, a úlohu Ellenstvárňuje v alternácii s Evou Šeniglovouhosťujúca Yvetta Tannenbergerová.

17. júnW. A. Mozart: Don GovanniM. MázikM. Babjak, E. Jenisová, J. Kundlák,E. Šeniglová, P. Mikuláš

Skvelý večer s Mozartovým Giovannimsľubujú tentoraz predovšetkým vokálniprotagonisti. Eva Jenisová nespieva nanašej národnej scéne veľmi často. Aspoňnie tak často, aby sa jej večery v Bratisla-ve mohli považovať za bežné repertoáro-vé predstavenia. Do kostýmu Donny Annyvkĺzne po značne kontrastných kreáciách,ktoré v ostatnom čase vytvorila na fran-cúzskych scénach v Nancy, Avignone a Ly-one. V Lyone to bola Janáčkova Káťa Ka-banová a v ďalších dvoch divadlách Puc-ciniho Butterfly. Túto tragickú hrdinku simimochodom zaspievala speváčka nedáv-no i v americkom Miami.V bratislavskom Giovannim jej bude sekundovať brilantný JozefKundlák ako Ottavio, Martin Babjak v titulnej postave a Peter Mi-kuláš alias Leporello.

27. jún G. Bizet: CarmenD. ŠtefánekJ. Fogašová, A. Danková, S. Šomorjai, S. Tolstov

Scénická podoba farbistej Bizetovej drámy je dielom režiséra Ma-riána Chudovského. V súlade s jeho divadelným rukopisom posú-

va reálie príbehu i jeho obsahového podtextu do civilnejších rovínpripomínajúc rozmanitosť možných historicko-spoločenskýchkontextov. Chudovského divadlo je divadlom modernej projekcie,ponúkajúcej divákovi prostredníctvom symbolu, metafory pohľaddo vnútorných sfér umeleckého artefaktu.Na sklonku sezóny oživia tento inscenačný koncept svojimi kreá-ciami temperamentná Jolana Fogašová ako titulná hrdinka, An-drea Danková ako pastelová, zasnená Michaela, Simon Šomorjaiv úlohe rozorvaného romanticko-realistického hrdinu Dona José-ho a Sergej Tolstov ako dramatický Escamillo.

29. jún G. Verdi: TraviataM. OswaldE. Jenisová, D. Jenis, T. Juhás

Absolvovať svoju osobnú premiéru v spo-ločnosti tak skvelých, medzinárodneostrieľaných spevákov, akými sú Eva a Da-libor Jenisovci je skutočne nanajvýš inšpi-rujúce. Ale i zaväzujúce. Mladý slovenskýtenorista Tomáš Juhás, ktorý si v takejtovybranej spoločnosti po prvý raz zaspie-va Verdiho Alfréda v Traviate, je však na-šou veľkou speváckou nádejou a tak sa istopublikum môže tešiť na veľký večer napl-nený krásnymi hlasmi, fascinujúcimi Ver-diho melódiami, ale samozrejme, tiež do-jímavým operným príbehom. Umeleckýdorast bude defilovať i na dirigentskomposte večer bude mať pod svojou taktov-kou mladý Miloslav Oswald.

30. júnG. Verdi: Maškarný bálR. ŠtúrV. Prolat, D. Jenis, A. Danková,J. Sapara-Fischerová

Tohoročná sezóna vrcholí a jej záver saponesie v znamení exkluzívneho obsade-nia titulu, ktorý pribudol do repertoáruOpery SND len nedávno Verdiho Maškar-ného bálu. Romantický príbeh o osudnejláske švédskeho kráľa Gustava III. zazniepod taktovkou Rastislava Štúra. V titulnej

postave sa predstaví pražský hosť, tenorista Valentin Prolat, kto-rému bude sekundovať v úlohe jeho priateľa i vraha Dalibor Je-nis. Ak sme v prípade Evy Jenisovej pripomenuli v súvislosti s pred-stavením Mozartovho Dona Giovanniho jej nedávne zahraničnéúspechy, doplňme aj aktuálne info o jej manželovi. V máji absol-voval tento náš exportný barytonista päť skvelých predstavení Ver-diho Dona Carlosa v slávnej berlínskej opere Unter den Linden;po boku Normy Fantini a Franca Farinu vytvoril postavu Posu.V bratislavskom Maškarnom bále budú jeho partnermi okremValentina Prolata ďalšia naša medzinárodná hviezda Andrea Dan-ková ako Amélia a Jitka Sapara-Fischerová v úlohe Ulriky. SJ

OPERA SND POZÝVA

Traviata

Maškarný bál

FOTO

ARC

HÍV

FOTO

ARC

HÍV



Na scéne Slovenského národného divadla, ktorého sólistkouje dodnes, vstupovala mladučká adeptka, študentka, ako

Kráľovná noci v Čarovnej flaute, Olympia v Hoffmannových povied-kach, Violetta v Traviate... Postupne jej úlohy pribúdali, domácimilovníci opery ju mohli zažiť ako excelentnú protagonistku v ná-ročných koloratúrnych úlohách v Lucii di Lammermoor, ako Ami-nu v Belliniho Námesačnej, Oféliu v Thomasovom Hamletovi. Roku2001 debutovala vo Viedenskej štátnej opere ako Gilda v Rigoletto-vi, roku 2003 alterno-vala s Natáliou Dessay-ovou v Belliniho Náme-sačnej ako Amina. Na-sledovali prestížtne scé-ny: v Zürichu, v Mní-chove, Salzburgu (podtaktovkou Kenta Naga-na), ale aj koncertné pó-diá – newyorská Carne-gie Hall, viackrát juhostili veľké sály v Ja-ponsku. Pred rokomtriumfovala po boku Ju-ana Diega Floréza v Do-nizettiho Dcére plukuv Lime, s tým istým ja-viskovým partneromočarila začiatkom tohtoroka divákov v oper-nom divadle Carlo Fe-nice v Janove. Koncom roka 2004 s úspechomdebutovala v newyorskej MET, kde vytvorila Krá-ľovnú noci v novom naštudovaní Čarovnej flau-ty pod taktovkou famózneho Jamesa Levina.V tom istom parte sa predstavila v berlínskej Ne-meckej opere, v Bavorskej opere v Mníchove, ajna festivale Wiener Festwochen. Jej jarnú zahra-ničnú sezónu uzatvorilo hosťovanie v Lucii di La-mermoor v rámci festivalu Pražská jar.

To sú azda iba tie najvýraznejšie produkciea tituly zo siahodlhého zoznamu rolí Ľubice Var-gicovej. Spomedzi všetkých pristavme a vráťmesa spolu s umelkyňou do kolísky operného ume-nia...

Taliansko a jeho operné publikum sú zrejmenáročné na interpretov. S akými reakciamiste sa stretli?Keďže som spievala viacero predstavení v rôz-nych dňoch a rôznych hodinách, aj skladba pub-lika bola vždy iná. Taliani sú okrem iného ajnáruživí športovci a milujú futbal, napríklad v so-botu popoludní, keď je pekné počasie, idú mno-

Dobré umenie nepozná hraniceZastihnúť aspoň na krátky rozhovor našu sopranistku Ľubicu Vargicovú je čoraz ťažšie.

Napriek tomu, že jej umelecká dráha začala naberať podobu raketového rozletu už v časoch štúdiína bratislavskom Konzervatóriu a VŠMU, v ostatných rokoch a mesiacoch sa jej umelecký kalendár zaplnil

(až preplnil) mnohými atraktívnymi ponukami na najprestížnejších scénach sveta.

hí radšej na zápas alebo do prírody. Tento fakt poznačil aj mojupremiéru, keď bolo Teatro Carlo Felice v Janove s kapacitou 2 tisícmiest obsadené iba spolovice, čo ma trochu zamrzelo. Reakcie všakboli spontánne, pozitívne a obecenstvo sa na Donizettiho Dcérepluku dobre zabávalo. Na ďalšie predstavenie však už prišlo viacľudí a derniéra mala výbornú atmosféru, dokonca sme pridávali,čo som na opernom predstavení ešte nezažila.Japonsko ste navštívili šesťkrát. Čím vás oslovila táto ostrov-

ná krajina?Na Japonsku mi veľmi imponuje čistota a po-riadok. Všetko funguje, nič nie je problémvyriešiť, Japonci sa snažia vyjsť hosťom ma-ximálne v ústrety a vážia si ich. Okrem tohosú veľmi zodpovední.Ako prejavujú zdržanliví Orientálci nad-šenie či nesúhlas na predstaveniach?S nesúhlasom som sa, našťastie, nestretla.Ale keď ich niekto nadchne, dlho si ho pa-mätajú a cestujú za ním aj mimo Japonska.Do árií a jednotlivých obrazov nevstupujúpotleskom, nakoľko sa boja narušiť atmosfé-ru. Na konci predstavenia či koncertu všakdajú dostatočne najavo svoje sympatiea uznanie. Najviac autogramov a fotografiísom rozdala práve tam.

Ázijská kultúra aj ichhudobné myslenie súvýrazne odlišné od eu-rópskeho. Ako Japonciprijímajú inú kultúru,ako je tá ich?Majú obľúbené tituly, kto-ré môžu počuť aj niekoľko-krát do roka hoci aj v to-tožnom predvedení, k me-nej známemu repertoárusa stavajú trocha zdržanli-vejšie.Účinkovať v slávnejnewyorskej Metropolit-nej opere je snom varikaždého umelca. Čímvás zaujala táto scéna?Je to obrovské divadlo(4 000 miest) s nádher-ným interiérom, rozľah-lým javiskom a vynikajú-cim technickým vybave-ním. Myslím, že aj akustic-ky je riešené dokonale.Publikum je prevažne me-dzinárodné, veľmi vníma-

Kráľovnánoci v MET

2004.

FOTO

ARC

HÍV

FOTO

ARC

HÍV



vé a srdečné. Samozrejme, záver pred-stavenia – klaňačka – je zvyčajne veľkáshow. Úroveň spevákov a ostatnýchúčinkujúcich je, prirodzene, veľmi vy-soká.Koľko vystúpení ste tam absolvova-li?Boli to tri operné predstavenia Dcérypluku, spievala som spolu s Juanom Die-gom Florézom, ktorého označujú za Pa-varottiho tohto storočia. Účinkovali smev menšom divadle, nakoľko ich krásna,veľká opera pred dvoma rokmi vyhore-la do tla. Kvôli týmto predstaveniam na-rýchlo zrenovovali vnútorné priestorya pre malú kapacitu miest (800) robilipriamy prenos z predstavenia na veľko-plošnú obrazovku aj do inej sály. Or-chester pozostával z hudobníkov, ktorínemajú veľa príležitostí zahrať si klasi-ku, no zbor bol výborný. Kostýmy aj scénu priviezli z Talianska,ako aj ostatných spevákov-sólistov a dirigenta Riccarda Frizza.Nerobia vám problémy v geograficky vzdialených krajináchvýrazné časové posuny a klimatické rozdiely?Problémy mi robia dlhé presuny lietadlom alebo autom, lebo sompriam alergická na prievan a air condition. Samozrejme, nosímso sebou všade lieky na spanie, aby mi pomohli prekonať časovýrozdiel a nervozitu. Vždy potrebujem aspoň jeden deň voľna naaklimatizáciu a oddych.V tom istom čase, keď ste vy boli v Peru, váš 13-ročný synLukáš tancoval a spieval so súborom Klnka v susednom Me-xiku. Stretli ste sa tam aspoň na chvíľku?

Nebolo to možné, pretože som veľa skú-šala. A aj keď sú to susediace krajiny,predsa len bol odo mňa pomerne ďale-ko a každý deň vystupovali niekde inde.Vaša sestra Miriam ukončila konzer-vatórium a študuje tiež operný spevna VŠMU. Myslíte si, že sa jej budedariť tak ako vám?Ide o dlhodobý, nikdy nekončiaci pro-ces, ktorý si vyžaduje veľkú dávku tr-pezlivosti a disciplíny. Musí na sebe tvr-do pracovať podľa inštrukcií a pod kon-trolou hlasového pedagóga, potomsa výsledky určite dostavia. Držím jejpalce. Ak budem môcť a ona budechcieť, rada jej poradím a pomôžem.Vo svojom repertoári máte mnohéťažiskové sopránové operné posta-vy. Je ešte nejaká zaujímavá úloha,ktorú by ste si chceli zaspievať?

Mala som šťastie spievať Luciu z Donizettiho opery Lucia di Lam-mermoor, Violettu z Verdiho Traviaty, Gildu z Rigoletta, Kráľovnú nociz Mozartovej Čarovnej flauty, Aminu z Belliniho Námesačnej, Olym-piu z Offenbachových Hoffmanových poviedok, Oféliu z Hamleta, Kon-stanzu z Únosu zo Serailu a najnovšie Máriu z Dcéry pluku.Určite je ešte veľa postáv, pre ktoré mám hlasovú dispozíciu a kto-ré by som si rada zaspievala, ale aby som ich mohla kvalitne zvlád-nuť, potrebujem primerane dlhé skúškové obdobie. Bolo by ideál-ne, keby som vtedy nemusela spievať nič iné. Toto zatiaľ nedoká-žem realizovať. Mám tri deti a snažím sa im vytvárať bezstarostnéa šťastné detstvo. Takže, prirodzene, mám menej času a viac po-vinností a zodpovednosti.

PR I P R AV I L A AN N A SL Á V I KOVÁ

Opera na Slovensku nemá až takú tradíciu, aby sme si mysleli,že pre jej propagovanie vystačia nedeľné matiné pred kaž-

dou premiérou opery SND, ktorých publikum (súdiac podľa po-sledného pred premiérou Rusalky) sa síce pekne rozrastá, ale ichpočet je determinovaný počtom premiér za sezónu. Príkladomvzdelávaco-propagačnej práce s publikum sú aktivity Teatro Reg-gio v Turíne, ktoré v sezóne 2004/2005 pripravilo až 29 stretnutís publikom, aké u nás praktizuje Jaroslav Blaho. Matiné sa konalinielen pred jednotlivými premiérami (Bohéma, Billy Budd, Cene-rentola, Don Giovanni, Trubadúr, Láska troch kráľov, Anna Bolena,Werther), ale zamerali sa aj na výročia skladateľov (50. rokov odsmrti Franca Alfana, storočnica od smrti Antonína Dvořáka, 150rokov od narodenia Leoša Janáčka, 200 rokov od narodenia Jo-hannesa Straussa), dirigentov (osemdesiatiny Pierra Bouleza), čipremiér operných diel (storočnica od premiéry Alfanovho Vzkrie-senia). Najviac podujatí však bolo venovaných spevákom. Išlo na-príklad o dvojdielny cyklus venovaný najväčšiemu z kastrátov –Farinellimu, od narodenia ktorého uplynuli tri storočia, ďalší prog-ram nazvaný Revolúcia v speve bol venovaný Giovannimu Battis-tovi Rubinimu, objaviteľovi Do di petto (céčka spievaného zapoje-ním prsného registra). Organizátori si uctili aj výročia DietrichaFischera Dieskaua a Elizabeth Schwarzkopfovej, úmrtie veľkých

hviezd talianskej opery Renaty Tebaldiovej a Franca Corelliho, aleaj debut prvej černošky v MET Marian Andersonovej. Dve zo stret-nutí s publikom boli venované Friedrichovi Schillerovi ako auto-rovi viacerých literárnych predlôh pre významné operné spraco-vania ( pri príležitosti dvestoročnice jeho smrti). Ako vidno, v Ta-liansku si uvedomujú roztváranie nožníc medzi vážnym umeníma publikom, príznačným pre modernú dobu a snažia sa docieliť,aby ozajstné umenie nekultivovalo len kultivovaných, ale aby za-siahlo aj širšie vrstvy. Pravda, aby sme mohli posúdiť, či sa imv ich úsilí darí, potrebovali by sme poznať údaje o návštevnosti,prípadne aj o sociálnej skladbe návštevníkov výchovno-vzdeláva-cích podujatí ašpirujúcich na výchovu operného publika. V kaž-dom prípade by sme sa ale mali zriecť ilúzie, že dobré umenie sapropaguje samo a že kultivácia ľudí je len úlohou školy. V momen-te, keď sa (azda) opera SND premiestni do novej budovy, budetotiž odrazu potrebné zaplniť takmer dvojnásobný počet sedadieloproti dnešnému stavu. No predovšetkým v našom každodennomživote budeme potrebovať (namiesto manipulovaného stáda) roz-hľadených, citlivých a kultivovaných občanov. A tých nám komerč-né umenie nedokáže vychovať, aj keď si – na rozdiel od vážnychmúz – na seba dokáže zarobiť.

VL A D I M Í R TO M A N

Vzor hodný nasledovania

So svojou pedagogičkou V. Hudecovoupo predstavení Námesačnej vo Viedni.

FOTO

ARC

HÍV


O D D I E L A K D I E L U

„Prvé, na čo si dokážem spomenúť je,ako som znovu a znovu počúval hudbu.“1

Mojmír Hanák začul prvé zvuky tohto sveta 15. novembra 1960v Bratislave. Hudobné a umelecké prostredie známej rodiny Ha-nákovcov formovalo jeho detskú dušu, ktorá veľmi senzitívne rea-govala na hudobné podnety. Obaja rodičia, Bohuš Hanák a Bože-na Suchánková-Hanáková, a tiež obe otcove sestry, Oľga a Jozefí-na, boli operní speváci, starší brat Radoslav je operný spevákv Zürišskej opere, otcov brat Ján Hanák, žijúci v Košiciach, je zná-my scénický výtvarník a maliar, pričom, siahajúc do hlbšej minu-losti, dedov strýko Anton Hanák bol popredný viedenský sochár.Hudba a výtvarné umenie sav rodine Hanákovcov prelí-nalo od minulosti po súčas-nosť – otec tiež maľovala svoje diela vystavoval,Mojmír považuje hudobnúi výtvarnú duchovnú potra-vu za nevyhnutnú súčasťsvojho života.

Prvý kontakt s hudbouMojmírovi sprostredkovalamatka. Neskôr spomínala,ako pri prehrávaní hudbyz platní Mojmír ešte v doj-čenskom veku stíchol a s do-široka roztvorenými očamisa obzeral po izbe. „Intuitív-ne som vtedy cítil, ktorá hud-ba je radostná a ktorá smut-ná.“ Päťročného ho matkavzala do opery SND, kdevzadu za kulisami zacítil at-mosféru scénických dekorácií a javiskových mechanizmov, ktorého už vtedy fascinovali. „Dávali operu Krútňava od Eugena Sucho-ňa, ktorá vo mne zanechala trvalý dojem...“.2

Mojmír bol už ako dieťa uzavretý, rád trávil čas v záhrade rod-ného domu a unikal do svojho vysnívaného sveta. Roku 1968 sarodina presťahovala do Bazileja vo Švajčiarsku, kde otca angažo-vali do Stadttheatra. Mojmír sa viac začal venovať hre na klavíria už ako desaťročný dobre improvizoval a pokúšal sa zapisovaťsvoje „nekonečné klavírne kusy“ s vierou, že raz bude písať takúhudbu ako Giacomo Puccini. „Áno, Pucciniho hudobná vášnivosťa extrémna senzibilita, zvuková zmyselnosť, schopnosť hudobne vy-jadriť aj tie najmenšie poryvy duše, jeho neopísateľné majstrovstvodramatického umenia – áno, Puccini mi učaroval.“

Aj jeho učiteľka klavíra Marianna Raaflaubová, ktorá ho viedlaod roku 1969 až po absolutórium na Hudobnej akadémii, oceňo-

Mojmír HanákŽivot ako hudobná dráma, hudobná dráma ako život

Zuzana M a r t i n á k o v á

vala jeho improvizačné schopnosti a podnecovala jeho túžbu staťsa skladateľom. V adolescentnom období citlivú dušu chlapca za-siahol nový neopísateľný zážitok: cesta s otcom do Florencie, mek-ky európskeho umenia. „Len ťažko sa dá popísať, čo som vtedy poci-ťoval... Blaženosť je ten najlepší výraz. Pôvabnosť Toskánska, krásamiest, mestečiek, dediniek, krajiny a vegetácie, vzduch stredomoria,cyprusy, cikády, ležérnosť a melanchólia Toskánska – to všetko vyvo-lalo vo mne pocit nepoškvrnenej blaženosti – alebo to bol začiatokzáchvevu zmyslov...“ Bol fascinovaný návštevou galérie Uffizi, kdesa hodiny nadchýnal krásou Botticelliho obrazov a unášal sa ideá-lom renesančného umenia. Vo Florencii ďalej obdivoval dokonaléformy Michelangelových sôch, architektúru, ktorá v sebe zlučo-

vala rôznorodé prvky, obja-voval harmóniu samu osebea človeka v harmónii... Ne-skôr, počas štúdia na Hudob-nej akadémii u Roberta Su-tera, mu práve hudba vr-cholnej renesancie bolaveľmi blízka, pričom pri pí-saní motet vždy s pocitomšťastia myslel na Florenciu.

„Dnes už chápem dokona-losť melodiky Talianov: títoskladatelia pretavili formovúa obsahovú dokonalosť ichživotného prostredia do svojejhudby!“

Na Hudobnej akadémiiv Bazileji získal fundovanéznalosti hudby – od renesan-čnej vokálnej polyfónie ažpo dodekafóniu, v harmóniiod začiatkov tonálnej diato-

niky až po chromatizáciu, cez popieranie tonálnej funkčnosti v im-presionizme až po jej zánik v atonalite, pričom sa s pôžitkom zú-častňoval podrobných analýz s ťažiskom na diela skladateľov dru-hej viedenskej školy u Roberta Sutera, Jacquesa Wildbergeraa Wolfganga Neiningera. Zvláštnu záľubu mal v hodinách inštru-mentácie, ktorých súčasťou bolo prehrávanie študentských cviče-ní školským orchestrom.

Život Mojmíra Hanáka bol permanentne naplnený hudbou,divadlom, literatúrou a výtvarným umením. Pravidelne navštevo-val galérie, múzeá, ktorými Bazilej oplýva, kde sa opätovne nad-chýnal Holbeinom, neskorým Cézanom, Kleeom i Mondrianoma mnohými ďalšími majstrami minulosti i súčasnosti, pričom na-chádzal vzťahy medzi hudbou a inými druhmi umenia. „MedziMondrianom a Webernom je krásna paralela – obaja v tvorbe použí-vali redukovanie ako princíp.“

FOTO

ARC

HÍV



Po skončení štúdií hry na klavíri (u M. Raaflaubovej roku 1984),hudobnej teórie a kompozície (u R. Sutera, J. Wildbergera a W.Neiningera roku 1982) a dirigovania (u A. E. Kaisera roku 1985,u ktorého jeden rok pôsobil ako asistent) sa intenzívne venoval„čítaniu“ partitúr, pričom sa snažil vypátrať to, čo leží „medzinotovými osnovami“, čo je skutočnou podstatou hudby. „Je temernemožné povedať, čo robí majstra geniálnym. Štýlové prvky, technikysú jasné, ale čo to je to fascinujúce...“

Osemdesiate roky boli naplnené štúdiom a aktívnym pôsobe-ním v oblasti hudobného života. V rokoch 1984 až 1986 bol Ha-nák korepetítorom a hudobným asistentom Harriho Rodmannav Opernom štúdiu v Bazileji, absolvoval dirigentský kurz u Fran-ca Ferraru v Siene (1984) a viedol súbor barokovej hudby Com-plesso Vivaldiano v Bazileji (1985 – 1986). V rokoch 1986 – 1988súkromne študoval dirigovanie u Ulricha Wedera, navštevovalKonzervatórium Richarda Straussa v Mníchove, zároveň Mozar-teum v Salzburgu (1986 – 1988) a bol tiež asistentom hudobnéhoriaditeľa Edgara Seipenbuscha v divadle v Innsbrucku.

V Mníchove pravidelne navštevoval skúšky jedného z najväč-ších dirigentov 20. storočia Sergiu Celibidacheho, ktorý v rokoch1979 až 1996 (do svojej smrti) viedol Mníchovských filharmoni-kov. „Celibidache bol fenomén... Pôsobil ako sediaci, v sebe spočívajú-ci Budha, ktorý svoju auru dirigujúceho filozofa prenášal na orches-ter. V skutočnosti nebol žiadnym ‚elegantným‘ dirigentom, ale dirigu-júcim filozofom. Počas skúšok často hovoril o literatúre a povzbudzovalhráčov slovami: ‚Tak hovorí básnik a tak to musíte aj hrať...‘“

Roku 1987 absolvoval ešte dirigentský kurz u Piotra Wollnehoa Arpada Jooa na Accademia Musicale Ottorino Respighi v Assisia asistoval pri naštudovaní Donizettiho opery Viva la Mammav Landestheater v Insbrucku. „Túžba po dirigovaní bola veľká, čovšak komponovanie?... Trvalo mi dlho, kým som pochopil, že som prílišsenzibilný na to, aby som bol dirigentom a rozhodol som sa predovšet-kým komponovať a vyučovať.“

Na Akadémii pre sakrálnu hudbu v Luzerne (1989–1990) vyu-čoval so záujmom kontrapunkt, ktorý považuje pre štúdium hud-by za nevyhnutný a na Konzervatóriu v Schaffhausene (1990 –1996) sa venoval výučbe hudobnej teórie, hry z partitúr a s osobi-tou záľubou analýze skladieb.

Roku 1990 navštívil po vyše dvadsiatich rokoch svoje rodnémesto. „Prvýkrát od detských rokov opäť na Slovensku, v Bratislave!Aké zvláštne to bolo pre mňa! Ťažko sa dá popísať, čo som cítil, keďsom okolo seba počul znieť moju rodnú reč!“

Na Slovensku vtedy našiel aj svoju manželku, ktorá mu odhali-la veľké a láskavé srdce slovanskej ženy. Učarovalo mu prostredieBratislavy, v ktorom sa snúbili kontrasty – od krásy barokovýchpamiatok až po zdrvujúcu perifériu, od útulných vinární, od inte-lektuálov až po opilcov. „Bolo mi, akoby som chcel objať celý svet,akoby som chcel niečo povedať – a potom sa dostavil pocit melanchó-lie a apatie, za ktorým nasledoval únik od reality...“

Od roku 1993 Mojmír Hanák žije striedavo v Bratislave a v Ba-zileji. Postupne ukončil pedagogické pôsobenie vo Švajčiarsku a za-čal sa venovať predovšetkým kompozícii.

Už jeho prvé predstavenie sa slovenskej verejnosti na prehliad-ke Nová slovenská hudba v roku 1996 skladbou Tri piesne in me-moriam Martin Garek Senior na verše P. Országha Hviezdoslava zna-menalo veľký úspech, ktorý ho sprevádzal naďalej. S výrazne priaz-nivým ohlasom sa u publika stretla jeho Missa archaica in D prezbor a orchester, venovaná orchestru a zboru Slovenskej filharmó-nie (1995), ktorá bola uvedená v rámci cyklu abonentných kon-certov v Redute v roku 1998... Dielo upútalo schopnosťou autoraprepojiť tradičné formové a kompozičné postupy (rozčlenenie napäť častí omšového ordinária: Kyrie, Gloria, Credo, Sanctus, Agnusdei, dramaturgia výstavby s dominanciou na časti Credo, protipo-stavenie zboru a orchestra, využívanie techniky chorálu, stredo- �

vekej i renesančnej viachlasnej techniky) s novšími výrazovýmiprostriedkami (bohatá sonoristika, prepojenie modálneho a tonál-neho myslenia s využívaním disonancií a pod.).

Hanák nepatrí k skladateľom, čo píšu rýchlo a veľa. Jeho boha-tý emocionálny svet a enormná túžba po poznávaní mu nedovo-ľujú systematicky sa venovať jednej činnosti. Jeho hudobné opusysú odrazom autorových životných peripetií, názorových postojovk súčasnému svetu, ale aj poryvov krehkého vnútra. Možno ajpráve preto tých málo diel, ktoré vytvoril, rezonuje s posluchá-čom a priťahuje interpretov: La cancion desesperada na slová PablaNerudu pre barytón a orchester (1982/1994), Päť piesní na textyčínskej ľúbostnej poézie a Christiana Morgensterna pre barytóna klavír, resp. orchester (1993, rev. 1995), Ticho pre flautu, sláči-kový orchester a harfu (1996), venované flautistke Monike Štrei-tovej. Pieseň Mondnacht (Mesačná noc) pre barytón a orchester naľúbostnú báseň Yän Dschi-Daua (2001), bola s veľkým úspechomuvedená na minuloročných Bratislavských hudobných slávnos-tiach.

„Môj spôsob komponovania? –Je akýmsi spôsobom uberania, vý-sledkom ktorého je expresívny sublimát. Komponovanie je pre mňatónová ekonomika, úspornosť, minimum materiálu, pričom vznikámaximum expresivity. Zvláštnu záľubu mám vo vokálnych dielach...“

Päť ostatných rokov (1999-2004) predstavuje v autorovom životemimoriadne „expresívne“ obdobie, plné extrémnych životnýchperipetií a osobných prežívaní, ktoré zasiahli jeho krehkú dušu.Od prežívaní v emocionálnom vzťahu po ťažkú duševnú a osob-nostnú krízu, cez eufóriu tvorivej energie po pád, apatiu a depre-siu...

Akokoľvek v tomto ťažkom období komponoval a doslova s pô-rodnými bolesťami priviedol na svet svoju prvú operu – hudobnúdrámu na ťažký existencialistický text Mauricea Maeterlincka Sle-pí, ktorý neuveriteľne presne korešpondoval s jeho vnútornýmrozpoložením. Šesť slepých mužov, päť slepých žien, jedna šiale-ná slepá s malým dieťaťom na rukách a jeden sprevádzajúci kňaz,ktorý ich vezme von na prechádzku. Po odchode kňaza, ktorý sadlho nevracia, odohráva sa dráma strachu a šialenstva bezmoc-ných slepých, ktorí nenachádzajú možnosť návratu do útulku...Filozofický podtext ich úvah – ‚človek musí vidieť, aby miloval‘...‚človek musí vidieť, aby plakal‘ – dokresľuje tragickosť situácie.

„Námet symbolizmu ma fascinoval. V monológoch i dialógoch po-stáv sa navonok nič nedeje (žiadne operné vraždy a smrtiace údery) –ide o dovnútra zamerané dramatické dianie, ktoré poslucháča držív napätí.“

Mŕtvy kňaz na záver, pes, ktorý ho našiel, a bezvýchodiskovákrutá realita je v Hanákovej korekcii na jednej strane zmiernenávstupom nádeje (svetla), na strane druhej vyostrená dramatickýmvrcholom pred záverom, vyhroteným výkrikmi strachu slepýchpred neznámou bytosťou. Ostré svetlo reflektorov oslepí nielenjavisko, ale aj publikum... Na záver počuť naliehavú modlitbu trochstarých slepých žien a prosiacich ostatných slepých: ‚majte súcits nami‘...

„Záver je otvorený. Čo príde... Nič?... V skutočnosti nepríde nič!A na záver je aj publikum kvázi slepé!“

Prácu na opere autor prerušil len jedinou skladbou – piesňouMondnacht pre barytón a orchester, ktorá vytryskla z duše autorav jeho zložitom životnom období. Možno v nej vidieť paralely s ope-rou – striedma inštrumentácia, farebná impresionistická koloris-tika (kombinácia dychových a sláčikových nástrojov s harfou),expresívny výraz, preferencia frygickej melodiky a centrálnychtónov a, d, ktoré sú prítomné aj v jeho iných dielach. Tónový prie-stor, ohraničený oktávou a-a1, má svoj stred medzi tónmi d-e, me-dzi ktorými leží ešte tón es. Je v nich obsiahnutá konsonancia i di-sonancia – a také sú aj diela Mojmíra Hanáka: na jednej stranekonsonantné kantilény s romantickým nádychom, na strane dru-



hej expresívne polohy atonálneho disonantného štýlu, blízkeschönbergovskému a bergovskému prejavu. Kým v piesni Mond-nacht prevláda impresionistický a romantický hudobný výrazs úsekmi dramatického napätia, ktoré podporujú obsah ľúbostnejpoézie čakajúceho a na krásy vášnivej lásky spomínajúceho mi-lenca, v opere Slepí dominuje expresívny, až bergovský dramatiz-mus, kombinovaný však s úsekmi konsonantnej hudby modlia-cich sa žien, wagnerovských leitmotívov, ale aj farebného impre-sionistického výrazu. Výsledkom je však neuveriteľne kompaktnédielo s vyhraneným rukopisom autora, ktorý disponuje zvýšenouschopnosťou pre dramatic-kú výstavbu, pre citlivú in-štrumentáciu s preferen-ciou striedmosti a fareb-nosti, pre kombináciuvokálnych a inštrumentál-nych partov a najmä veľ-kým citom pre vyjadrenieširokej palety emocionál-nych polôh. Opera Slepí ne-cháva tušiť dielo autoraveľkého formátu, dieloautora, ktorý komponujelen vtedy, keď má čo pove-dať...

Operu nazval autor me-mentom: „Svojím spôsobomje to reakcia na našu spoloč-nosti. Ach, naša spoloč-nosť... Je v dezolátnom sta-ve! Pred dvanástimi rokmisom ,utiekol‘ zo Západu(pseudoraja) do Bratislavy(aké to len bolo krásne) a te-raz? Som svedkom príchodukapitalistickej konzumnejspoločnosti v jej najhoršeja najodpornejšej podobe!Vznikli tu megasupermarke-ty à la Polus City Centera iné „nákupné raje“, kde sadá všetko kúpiť, čo človek ne-potrebuje na to, aby bol šťast-ný! Tieto nákupné a pažra-vé miesta, neskoro civilizač-né odpornosti! A toto sapácha na našej slovanskejduši!“

Mojmír Hanák, hlbokodotknutý procesmi kon-zumnej spoločnosti, sa po-kúsil nastaviť zrkadlo spo-ločnosti a doby vo svojejprvej opere, ktorá čaká na svoje uvedenie. Beznádej a nemohúc-nosť konania slepých môže mať paralelu v nemohúcnosti a nevi-domosti ľudí žijúcich v konzumnej materialistickej spoločnosti. „Jeto zločin spáchaný na našej slovanskej duši a kultúre, a to najhoršiena tejto megakonzumnej estetike je to, že skrýva v sebe zákerné, zá-ludné zvádzanie, ktorého si človek nie je vedomý. Kde zostáva našaslovanská citlivosť, naša dobrosrdečná duša? Je to atentát na ňu! Aten-tát západného sveta mŕtvych duší na nás!!!“

Päť rokov práce na opere bolo pre autora obdobím ťažkej dri-ny, trápenia, bolestí... Na druhej strane bola to práve táto opera,ktorá ho udržala pri živote, ktorá mu ukazovala zmysel, potrebu

vypovedať, vyjadriť i zachytiť všetko to utrpenie, ktoré prežíval.Dnes už pozná cestu a začiatok písania novej opery nie je náhoda.Za námet si tentoraz vybral ľúbostný epos Romeo und Julia aufdem Dorfe (Romeo a Júlia na dedine) Gottfrieda Kellera, romantic-kého básnika a spisovateľa, ktorý sa narodil a žil v Zürichu. „Dnesnie je možné komponovať operu v pôvodnom zmysle, ale ako hudobnédivadlo, ako operu o opere s výstižnými krátkymi scénami a medzi-hrami, hovorenými komentármi, pantomímou, obrazovými projek-ciami atď.

Aká bude Hanákova nová opera, ťažko povedať. Jedno všakmožno tušiť... podobneako jeho doterajšia tvorba,bude odrazom vnútornýchprežívaní autora, odrazomrozkolu, či „bipolárneho“pocitu zo súčasného sveta,plného rozporov na jednejstrane, na strane druhejbude v sebe skrývať ro-mantický svet Hanákovejdoterajšej hudobnej reči.Jeho krehká, stále sloven-ská, či slovanská duša,prahnúca po čistote a lás-ke, sa nedokáže vysporia-dať so súčasnou dravosťoua neľudskou tvárou „raj-ského blahobytu“ kon-zumnej spoločnosti bezcitu a svedomia. Jeho srd-ce túži po láske, porozume-ní, pochopení, po doty-koch človeka s človekom –a v tom je viac romanti-kom než súčasníkom...

A možno celé dejiny slo-venského národa boli viacžitím pre sen, než pre jehonaplnenie... Možno aj prá-ve preto nedokázal bojovaťso zlom, dokázal však vosvojej umeleckej tvorivostivyjadriť to, čo cítil... Je toešte stále tak? Život a die-lo Mojmíra Hanáka doka-zujú, že slovenský národmá deti, ktorých srdce jenaplnené láskou, pokoroua rozvinutým citom prekrásu...

„Jedno si stále viac a viacuvedomujem: koniec tonali-ty, tonálneho centra odzr-

kadľuje koniec západnej kultúry, strata centra znamená stratu viery,ktorej výsledkom je nihilizmus. – ČO SME TO LEN STRATILI! V hudbetonalitu – po tisíc rokoch! To je nepochopiteľné!

Zrejme som dieťaťom 19. storočia!“

Poznámky:1 Všetky citáty sú prebrané z eseje Versuch einer kleinen Prosa (rkp), kto-

rú Mojmír Hanák napísal na podnet autorky tejto úvahy 15. marca2005.

2 Jeho matka vtedy spievala rolu Katreny tak srdcevrúco, že malého Moj-míra, prežívajúceho dianie na javisku ako skutočnosť, dojala k slzám.

Z opery Slepí

�


Š T Ú D I E / K O M E N T Á R E

Keď som sa pred pár rokmi venoval pí-saniu dizertačnej práce, pri štúdiu ar-

chívnych prameňov i absolvovaní rozhovo-rov s mnohými vynikajúcimi umelcamia pedagógmi ma prekvapilo, koľko bohat-stva – duchovných skvostov, myšlienok, in-špirácií a posolstiev veľkých osobnostíukrýva história, ale aj súčasnosť našej hu-dobnej kultúry. Zároveň som si uvedomilaj symptomatický paradox tohto zistenia,ktorý spočíva v tajuplnom, trochu archeo-logicky znejúcom výraze – „ukrýva“... Veľ-mi som preto uvítal, keď mi redakcia HŽponúkla priestor na odkrytie publikačnemálo frekventovanej odbornej oblasti, do-týkajúcej sa histórie a osobností slovenskejklavírnej pedagogiky. Táto príležitosť – sprí-stupniť pedagogický odkaz tých, čo formo-vali tvár klavírneho umenia na Slovensku– ma priviedla k malému úvodnému za-mysleniu.

V ostatnom období, najmä po „otvore-ní sa našej krajiny svetu“, ešte predtým, nežby sme bližšie spoznali sami seba, svojevlastné korene, sa u nás rýchlo rozšírilatendencia s obdivom upierať zrak na zahra-ničné vzory. Často sme svedkami až nekri-tického prijímania a preberania všetkého,čo pochádzalo a prichádza z „vyspelého Zá-padu“ bez ohľadu na to, či ide o naozaj po-zitívne hodnoty, alebo či sa im len pri pr-vom pohľade trochu podobajú... „My smetu sto rokov pozadu“ – povie si niekto po-čas vystúpenia či prezentácie zahraničné-ho hosťa vo chvíli nadšenia nad niečím„novým“, o čom sa zdá, že tu nepoznáme,alebo sme nikdy nepoznali, pričom si ne-uvedomuje, ako hlboko sa môže mýliť...

Napriek nie práve ideálnym podmien-kam pre rozvoj kultúry a umenia, ktoré nanašom území vládli v rôznych dobách (vrá-tane tej dnešnej), pôsobili u nás vynikajúciumelci, vedci, pedagógovia..., no žiaľ,„svet“ o nich veľa nevie. Zostávajú ukrytídokonca aj pred širšou pospolitosťou našejneveľkej krajiny. Nevdojak sa v tejto súvis-losti vkráda do mysle aj jedna známa, mož-no trochu patetická, každopádne ale znepo-kojujúca myšlienka: „Nemôže prežiť národ,ktorý zabudne na svoju históriu“ (alebo hodokonca prestane zaujímať...). Stále sa ako-si bránime načrieť do nej hlbšie, odvážnej-šie, ako aj začať skúmať tvorivé podnety veľ-

Osobnosti slovenského klavírnehoUMENIA a PEDAGOGIKY

Namiesto úvodu

kých osobností, viac o nich hovoriť, prípad-ne sa od nich i poučiť. Rovnako sa bojímevýraznejšie a hlasnejšie priznať, že takétoosobnosti existujú u nás aj v prítomnosti.Možno z opatrnosti, aby nás niekto neobvi-nil z prehnaného zveličovania...

S plným vedomím si podobných rizík,ako aj zodpovednosti za všetko, čo môžev oblasti pedagogiky a metodiky vyvolaťkaždé slovo, hodnotenie, alebo fakt, po-vzbudený veľkorysým poskytnutím priesto-ru zo strany redakcie Hudobného života,pristupujem ku koncipovaniu textov, pri-bližujúcich formovanie slovenskej klavírnejpedagogiky v 20. storočí. Nakoľko ideo rozsiahlejšiu tematiku, materiál budesprístupňovaný postupne, seriálom člán-kov, publikovaných podľa kapacitnýchmožností a aktuálnych priorít redakcie.V jednotlivých častiach, počnúc úvodnýmpohľadom do histórie, budú mať čitateliaHŽ príležitosť postupne sa oboznámiť soživotom, umeleckým a najmä pedagogic-kým pôsobením osobností, ktorých profe-sionálna činnosť bola spätá s našou najvý-znamnejšou hudobno-vzdelávacou inštitú-ciou – Vysokou školou múzických umení – ,a ktorí súčasne ovplyvnili klavírnu pedago-giku na Slovensku v širšom kontexte – t.j.ich absolventi už sami pôsobia na vysokýchškolách a konzervatóriách na Slovensku,resp. i v zahraničí. K nim patria najmä Fri-co Kafenda, Anna Kafendová, Rudolf Macu-dzinski, Eva Fischerová – Martvoňová a IvanPalovič. Nebudú chýbať ani profily ŠtefanaNémetha-Šamorínskeho a Michala Karina,ktorí v pedagogickej činnosti inklinovaliskôr k výučbe komornej hry.

V súčasnosti mená ako Kafenda či Ma-cudzinski už mnohým, najmä mladej ge-nerácii, veľa nehovoria. Ich pedagogickýodkaz nevzbudzuje takú pozornosť, akú bysi skutočne zaslúžil. Chápeme ho ako nie-čo prežité, dnes už neaktuálne... Domnie-vam sa, že na objektívne zmapovaniei zhodnotenie súčasného stavu a najmä hľa-danie ciest ďalšieho umeleckého smerova-nia slovenskej klavírnej pedagogiky je veľ-mi dôležité poznanie jej pôvodných prame-ňov – „zdravého“ základu, z ktorého sai dnes mnohé odvíja, rovnako ako aj uve-domenie si toho, čo vývoj v modernej pe-dagogike dnes už prekonal...

Jedným z hlavným cieľov pripravovanejsérie je preto poukázať na opodstatnenosťzáujmu o osobnosti, ktoré určovali vývinklavírneho umenia na Slovensku. Uvedo-mujem si pritom, že analyzovať tak citlivéodborné oblasti, akými sú pedagogika,resp. metodika, predstavuje značné množ-stvo rôznorodých problémov. Najvážnejšímz nich je neexistencia autentického písom-ného materiálu z pera uvedených pedagó-gov, ktorý by zachytil a zároveň autorizo-val ich odborné názory. Napriek maximál-nej snahe pri spracovaní tejto „háklivej“problematiky nie je možné bezozvyšku eli-minovať subjektívny pohľad autora, pokiaľsi nárokuje na prítomnosť vlastnej meto-dickej reflexie... Domnievam sa však, žeakékoľvek odborné postrehy, ktoré verba-lizujú pedagogické skúsenosti veľkýchosobností, majú svoj zmysel – či už priná-šajú nové hodnoty, potvrdzujú alebo vyvra-cajú tie staré, prinajmenšom pripravujúpôdu pre individuálne úvahy i diskusie,ktoré môžu posunúť vývoj v každej oblastiumenia.

Materiál pochádza z rozmanitých pra-meňov, ktoré som zhromažďoval koncom90. rokov v priebehu písania dizertačnejpráce. Z väčších publikovaných prác vyšliu nás len monografie Frica Kafendu a Šte-fana Németha-Šamorínskeho od MichalaPalovčíka. Ostatné, čiastkové odborné prá-ce menšieho rozsahu sú roztrúsené v zbor-níkoch, pamätniciach, príležitostných bul-letinoch, v odborných hudobných časopi-soch, ako aj v bežnej tlači. Najdôležitejšímzdrojom údajov odborno-metodického cha-rakteru boli predovšetkým osobné rozho-vory s bývalými absolventmi, kolegami,priateľmi i príbuznými jednotlivých peda-gógov. Faktografické údaje som verifikovalpriamo z úradných dokumentov uloženýchv bratislavských archívoch, najmä v archí-ve VŠMU, v Mestskom archíve a v archíveHudobného múzea SNM.

Stručný prehľad pripravovanej série:

1. Úvodná časť bude venovaná malejprechádzke minulosťou klavírneho vyučo-vania na Slovensku, doposiaľ málo prebá-danej oblasti – určite bohatšej, než sa vše-obecne usudzuje. Súčasťou tejto kapitolybude i stručný prehľad históriou Katedry �


Š T Ú D I E / K O M E N T Á R E

klávesových nástrojov VŠMU – pôsobiskuosobností, ktorým budú venované nasledu-júce časti série.

2. Frico Kafenda – v medzivojnovomobdobí bol centrálnou osobnosťou hudob-ného života na Slovensku. Podarilo sa muúspešne dotiahnuť pôvodnú Ruppeldtovumyšlienku inštitúcie konzervatoriálnehotypu, keď sa v roku 1926 Hudobná školapre Slovensko pretransformovala na Hu-dobnú a dramatickú akadémiu a roku 1941na Štátne konzervatórium. Roku 1949 sastal spoluzakladateľom VŠMU. V slovenskejklavírnej pedagogike sa jeho meno spájas významným podielom pri budovaní zá-kladov profesionálneho vyučovania hry naklavíri. Ako bývalý žiak Roberta Teich-müllera bol pokračovateľom najlepších vý-dobytkov nemeckých anatomicko-fyziolo-gických škôl.

3. Anna Kafendová – v priebehu svo-jej 52-ročnej pedagogickej činnosti v sloven-skom hudobnom školstve – od Hudobnejškoly pre Slovensko v Bratislave cez Hudob-nú a dramatickú akadémiu až po VŠMU –vychovala viac než 140 absolventov nastrednom a najvyššom stupni. Pôsobeniei pedagogické výsledky jej prisudzujú roz-hodujúci podiel na kvalite a formovaní slo-venskej klavírnej pedagogiky v 20. storo-čí. Bola mimoriadne zanietenou, hlbokocitovo založenou hudobníčkou aj obetavoupedagogičkou. Základné východiská klavír-nej pedagogiky nesú rukopis jej učiteľov –Josepha Pembaura a Karla Hoffmeistera,na ktorých nadviazala vlastným celoživot-ným štúdiom odborných metodických

prác. V interpretácii presadzovala požiadav-ku presvedčivého umeleckého stvárneniahudobného obsahu a maximálneho emo-cionálneho zaujatia.

4. Štefan Németh-Šamorínsky – štu-doval hru na klavíri u Bélu Bartóka na Vy-sokej hudobnej škole v Budapešti, vo Vied-ni u Franza Schmidta. Bol všestrannýmhudobníkom, skvelým organistom, diri-gentom, skladateľom a organizátorom hu-dobného života. Dlhé roky pôsobil na Mest-skej hudobnej škole. Patril k prvým peda-gógom hry na klavíri na VŠMU, neskôr savenoval komornej hre. V klavírnej pedago-gike kládol špeciálny dôraz na kultivova-ný zvukovo-hudobný prejav a hru legato.

5. Michal Karin – absolvent Frica Ka-fendu na Hudobnej a dramatickej akadémiiv Bratislave, v štúdiu hry na klavíri pokra-čoval u Rodericha Bassa na Majstrovskejškole vo Viedni. Výrazne sa uplatnil v in-terpretačnej (aj ako dirigent) koncertnejčinnosti na Slovensku i v zahraničí, patrilk prvým sólistom Slovenskej filharmónie.Na VŠMU vyučoval hru na klavíri a najmäkomornú hru. Mal špeciálny zmysel predetailnú prácu na klavírnom zvuku.

6. Rudolf Macudzinski – absolventbrnianskeho Konzervatória i Majstrovskejškoly v Prahe v triede Viléma Kurza. Jehomimoriadne klaviristické dispozície, poho-tovosť a pamäťová kapacita mu otvorilidvere na naše i zahraničné koncertné pó-diá, na ktorých účinkoval sólisticky, s or-chestrami, v komornej hre i klavírnom duuso svojou manželkou Sylviou Macudzin-skou. V pedagogickej praxi vychádzal zo

zásad V. Kurza, ktorého vplyv sa najviacprejavil v profesionálnej umeleckej prípra-ve žiakov, v oblasti uvedomelého prístupupri práci na skladbách, rešpektovaní hudob-ného zámeru autora, štýlovosti i v oblastikomplexnej výchovy všestranne zamera-ných hudobníkov.

7. Ivan Palovič – bol absolventomAnny Kafendovej na VŠMU v Bratislave,postgraduálne študoval u Bruna Seidlhofe-ra vo Viedni, rok bol i žiakom M. J. Chaľfi-na na Konzervatóriu v Petrohrade. Až dosvojej smrti v roku 1993 sa venoval inter-pretačnej činnosti (najmä tvorba J. N. Hum-mela, D. Martinčeka a ďalších slovenskýchskladateľov) i pedagogickej práci na VŠMU.V klavírnej pedagogike vychádzal z auditív-nej metódy, dominoval dôraz na spontán-nu, muzikálnu hru, výrazný tvorivý prejav.

8. Eva Fischerová-Martvoňová – ab-solventka Frica Kafendu na Hudobneja dramatickej akadémii v Bratislave, podjeho vedením pokračovala aj v ašpirant-skom štúdiu na VŠMU, ktoré ukončila u R.Macudzinského. V interpretačnej činnosti(i sólisticky s orchestrami) známa o.i. akoneúnavná propagátorka slovenskej klavír-nej tvorby. Na VŠMU pôsobila do roku1989. Je významnou pokračovateľkou Ka-fendovej klavírnej metodiky, ktorú oboha-tila o skúsenosti, získané na klavírnych lek-ciách u Alfreda Cortota a Paula Weingarte-na a i. Nateraz pokračuje vo svojich dlho-ročných aktivitách v rámci združenia EPTA– sama prednáša a organizuje semináre preučiteľov ZUŠ.

FR A N T I Š E K PE R G L E R

HUDOBNINY AMADEOKomenského 6040 01 Košice

tel.: 556 229 714fax: 556 336 834

[email protected]

MUSIC FORUM, v. o. s.Palackého 2

811 01 Bratislavatel.: 254 644 372-3

tel./fax: 254 430 [email protected]

MUSICA SLOVACAMedená 29

811 02 Bratislavatel.: 254 431 380fax: 254 433 569

[email protected]

INFORM knižný veľkoobchodBratislavská 14

010 01 Žilinatel./fax: 415 623 [email protected]

Hudební nakladatelstvíEDITIO BÄRENREITER PRAHA, spol. s r.o.

Na Vaše objednávky se těšíme na adrese:

Pražská 179, 267 12 Loděnice u Berounatel.: +420 311 672 903, +420 603 179 265, fax: +420 311 672 795, e-mail: [email protected],

Editio Bärenreiter Praha, spol. s r. o. – Zákaznické centrum

internetová prodejna: http://www.noty-knihy.cz

ed. Martin BrunsSedmisté výročí narození (1304–1374), básníka, prvního humanisty a „otcerenesance“, nabízí příležitost znovuobjevit a zainteresovanému publiku představit repertoár, jenžje doposud téměř neznámý.Tento písňový sborník se obrací stejnou měrou jak na zpěváky, tak nastudenty a zaujaté laiky. Za svůj cíl si klade upozornit na soubor skladeb, který je doposuddo značné míry nevyužitý. Výběr skladeb dokládá stylové rozpětí kompozic přes 200 let.Zhudebněných Petrarkových textů pro sólový hlas a klavír zná běžný koncertní repertoár jen velmimálo, patří mezi ně dosud jen ty z Petrarkových básní, které napsal v hovorové italštině. Všechnytextové předlohy představených skladeb v tomto svazku pochází z „Canzoniere“, jeho „Zpěvníku“.

Franceska Petrarky

cena 450 Kč

k o n t a k t

ISMN M-2601-0349-8, rozsah 160 stranH 7934

AlbumPÍSNĚ NA PETRARKU – Písně pro střední hlas a klavírna básně Franceska Petrarkynovinka

�


M O D U L Á C I E

Ako sa stane z hudobníckej osobnosti organizátor najväčšie-ho hudobného festivalu na území bývalého Československa?Keď festival vznikal, nikto z nás nepredpokladal, že sa stane najväčšímfestivalom v Čechách a na Slovensku. Zakladali sme ho spolu s priateľomMáriom Michnom z Trenčína ako maličkú akciu. V tom období sme sachronicky sťažovali, že na rozdiel od Čiech nevznikajú na Slovensku klubya nerozvíja sa festivalová tradícia. Na jednu z takýchto sťažností mi razmôj český kamarát Víťa Chromek povedal dôležitú vetu: „Proč něco neu-děláš?“. Tak vlastne vznikol prvý ročník festivalu Pohoda.Popové festivaly však v čase vznikuPohody na Slovensku existovali...To je pravda, ale dobré popové festivaly, zdása mi, neexistujú na Slovensku dodnes. Ani Bra-tislavská lýra nebola normálnym festivalom, aleskôr súťažnou prehliadkou a pokus o jej znovu-oživenie, ako vieme, stroskotal. A veľké popovéakcie u nás sú vždy iba veľkými koncertmi, kdena jednom pódiu akurát vystúpi niekoľko skupín.Nie sú teda festivalmi v pravom zmysle slova.Ani prvý ročník Pohody nebol ešte festivalom,ako ho chápem teraz. Bol to koncert ôsmich sku-pín, s ktorými sa Bez ladu a skladu predtým stre-távali na vystúpeniach v Čechách a na Sloven-sku. Až neskôr sa Pohoda rozšírila na dva dni,pridávali sa scény, sprievodné aktivity.... Tedavšetko to, čo má festival obsahovať. Sám sa nao-zaj „festivalovo“ cítim až posledné roky.Prečo si sa nechal vtiahnuť tak hlbokodo organizátorskej práce a začal si zanedbávať svoje hudob-nícke „poslanie“?Priznám sa, že sám neviem. Je to dané asi tým, že sa stále snažím, aby bolfestival z roka na rok lepší. Každý rok si síce sľubujem, že si vytvorím pro-dukčný tím a sám sa budem zaoberať už iba dramaturgiou. Ale nedarí sami to. Súvisí to asi aj s tým, že chcem mať všetko pod kontrolou, ako ajs limitovanými ekonomickými možnosťami festivalu.Aktívna hudobnícka činnosť ti teda nechýba?Chýba. Dokonca až tak, že pravdepodobne na jeseň už niečo vznikne.S Neuropou si každý rok sľubujeme, že vydáme nový album a tento roksa to, dúfam, už podarí. Mal som ale medzitým napríklad príležitosť robiťpre divadlo GuNaGu „muzikál“ gunagáckeho strihu Láska, takže sompracoval s hudbou aj v čase, keď nehrala ani Neuropa ani Bez ladu a skla-du. Je to ale minimum oproti tomu, ako som žil predtým.Nesúvisí to aj s existenčnými tlakmi?

MICHAL KAŠČÁK

Nie, pretože ani skupina ani festival neboli a nie sú tým jediným, z čohožijem. Festival je síce môj celodenný „džob“, ale napriek tomu, že ľudiamajú „veľké oči“, nezarába tak, aby si mohol dovoliť živiť niekoho celýrok. Väčšinu peňazí, ktoré zarobíme, dávame do prenájmu priestorov, kdemáme sklad, počítače... V nedávnej minulosti ma napríklad živila prácapre Českú televíziu (pozn. red. program Ladí neladí). Verím ale, že sa razaj Pohoda stane vyslovene ekonomicky zdravým festivalom. Tých deväťrokov, čo festival robíme, sa, dúfam, začne aj v tomto smere zúročovať.Získané peniaze nám potom pomôžu realizovať aj ďalšie plány. Keď sme

sa napríklad pred dvomi rokmi ocitli v zisku, vy-dali sme štyri CD tituly.Máš osobný dohľad nad všetkým, čo sav rámci Pohody pripravuje?Áno aj nie. Na príprave sa podieľa viacero ľudí.Produkciu robíme spolu s Katkou Uhríkovou, kinorobí Ľubica Orechovská, Ligu za duševné zdra-vie riešim s Petrom Breierom a Jozefom Haštom,debaty s Jurajom Kušnierikom a Štefanom Hrí-bom, literatúru majú na starosti Vlado Michalz Artfóra a Koloman Kertész Bagala. V hudob-nej oblasti sa o hip-hop stará Midi zo skupinyTrosky, techno pre mňa robí už roky Braňo Krčzo Subtechu (agentúry, ktorá sa venuje výlučnetechnu). Drum’n’bass som robieval s agentúrouDrumatique (DJ Galagher), v tomto roku mi s týmpomáhala IM Cyber – DJ-ka z Čiech. Nu jazzrobím s DJ Kinetom (alias Radom Tomekom) a sBebem. Sám sa starám o celkový charakter festi-

valu, z hudby hlavne o „kapelovú“ časť, teda o väčšie open air scény za-merané na rock-pop, world music a alternatívu, o divadlo a čiastočne rie-šim aj dramaturgiu tanečných scén. Radím sa ale s mnohými ľuďmi, počú-vam nielen veľa hudby, ale aj to, o čom sa bavia ľudia a snažím sa z tohopotom vyberať veci, ktoré treba doviezť.Čiže všetko ostatné v podstate stojí (prípadne môže aj padať)na tvojom vkuse a úsudku?Je to tak, a už mi to bolo aj vytknuté. Pravidelne mi to vytýkajú napríkladv oblasti tanečnej scény. I keď tá je jednou zo scén, na ktorých spolupra-cujem s viacerými vyložene špecializovanými agentúrami. Je ale pravda,že aj výber dodávateľa podlieha mojim kritériám. (smiech)S čím teda predovšetkým kalkuluješ pri výbere účinkujúcich– s vlastným dobrým pocitom, predajnosťou interpreta...?Snažím sa robiť dobrý festival s charakteristickou atmosférou a pritom ne-podliehať kalkulovaniu – to by mohlo pocit z festivalu narušiť. Z veľkých

FESTIVAL, KTORÝ POMÁHA MENIŤ „VECI“

Legenda slovenskej alternatívnej scény, líder skupín Bez ladu a skladu a Neuropa, skladateľ filmovej a scénickej hudbyMichal Kaščák patrí dnes na Slovensku i v Čechách k najrešpektovanejším organizátorom hudobných podujatí. Roku 1997sa uskutočnil prvý ročník trenčianskeho open air festivalu Pohoda, z ktorého pod Michalovým organizátorským vedenímpostupne vyrástol mamutí podnik s modernou dramaturgiou a bez žánrových obmedzení, priťahujúci každoročne desaťtisí-ce návštevníkov. Dnes má Pohoda osem scén, v tomto roku na nej vystúpi vyše 100 skupín a DJ-ov z dvadsiatich krajína v rámci sprievodných akcií si na svoje prídu milovníci divadla, filmu, fotografie, literatúry či diskusií na rôzne témy.

FOTO

: C. B

ACH

RATÝ

�


M O D U L Á C I E

mien, vedených ako hlavné hviezdy, sa snažím vyberať to, čo zaujíma ajmňa. Vždy som chcel napríklad Prodigy. V ich prípade ide o šťastnú kom-bináciu: som presvečený, že sú kvalitní a pritom ich chce vidieť aj veľa ľudí.Samozrejme, musím myslieť aj na publikum, pretože od partnerov mámekrytých necelých 30 % rozpočtu a ostatné musíme vybrať na vstupnom.Takže, aby ľudia prišli, je pre nás otázka prežitia. Nemyslím na to úplneprimárne, pretože potom by som sa musel venovať mainstreamu, kde súzárobky najistejšie. Neviem si predstaviť, že by som chodil niekoho pre-sviedčať, aby prišiel na skupinu Rasmus, Tublatanku alebo Black Eye Peas,ktoré sa mi vôbec nepáčia.Niektoré festivaly ale fungujú tak, že si vytýčia, resp. chlad-no vykalkulujú žánrové nasmerovanie a program, aby za-siahli čo najväčšiu cieľovú skupinu...Je pravda, že v zahraničí to tak často funguje. Na Slovensku máme možnošťastie v tom, že veľa festivalov robia hudobníci, ktorí majú k hudbe vzťah.A to potom vidieť aj na dramaturgii. Je však len otázkou krátkeho času, keďaj k nám prídu veľkí „profíci“, ktorí pripravia veľmi dobre fungujúci a veľmisilno obsadený festival, robený presne tak, aby „vyšiel“. Vonku je tento „fes-tivalovo-koncertný“ priemysel, čo sa týka zárobkov, veľmi vysoko. Sám cho-dievam na jednu konferenciu do Londýna, kde sa stretávajú „heads of musicindustry“ a kde sa ľudia tri dni bavia ibao zárobkoch. Z koncertov v zahraničí žijúveľké agentúry a celé manažmenty. Tých,čo si festival vykalkulujú, ale neodsudzu-jem. Sú to obchodníci, ktorých baví „pre-dávať“ koncerty. Mňa by to nebavilo. Ajnám sa do ponuky dostáva množstvo sku-pín, ktoré by boli stopercentne ziskové.Pri našich možnostiach, schopnostiacha postavení v svetových agentúrach bysme vedeli bez problémov realizovať ajtakéto koncerty. Ale nechce sa mi to robiť.Je Slovensko pre takýchto „ob-chodníkov“ s hudbou zaujímavé?Organizátori takýchto festivalov sa dosťrozhliadajú po nových teritóriách a stá-le zaujímavejšie sú pre nich malé kraji-ny, resp. stredná a východná Európa. Bez ohľadu na to, že majú veľmi zlýtrh s cédečkami. Celosvetovo nižší predaj CD nosičov, paradoxne, trochupomáha práve koncertnému životu. Aj veľké hviezdy sú potom ochotnejšieviac hrať (i keď na druhej strane sú drahšie), lebo chcú dohnať to, čo stratilina predaji cédečiek.Máš nejaké nesplnené prianie ohľadom účinkujúcich, ktorýchsa ti zatiaľ nepodarilo získať?Tom Waits!!! Je nielen veľmi drahý, ale v prvom rade nedostupný, pretožesa mu nechce koncertovať. Môžete naňho tlačiť koľko chcete, jemu sajednoducho nechce. To, že koncertoval nedávno v Poľsku, bol zázrak. Tiežby som chcel PJ Harveyovú, ktorú sa nám v minulých rokoch už takmerpodarilo angažovať. Alebo Radiohead. Videl som ich naživo a boli nao-zaj výnimoční. Jedným z mojich snov, ktorý sa mi tento rok splní, boli naprí-klad aj Prodigy. A prijal by som aj B52, ale iba preto, lebo je to od detstvamoja obľúbená skupina.Ešte stále považuješ B52 za „najlepšiu skupinu na svete“?Jasné! Ich prvá platňa je jednou z najlepších na svete. (smiech)Festival Pohoda sa rozrástol do (u nás) bezprecedentných roz-merov, čo sa týka žánrového záberu, mimohudobných ak-cií... Neobávaš sa, že aj v súvislosti so stále nekonkrétnejšouprofiláciou sa časom z neho stane skôr spoločenská udalosť,na ktorú budú chodiť ľudia ani nie tak kvôli hudbe?Tým konkrétnym by mala byť zaujímavá hudba, spoznávanie rôznych hu-dobných žánrov a atmosféra festivalu – i keď to je neuchopiteľné. A môžesa stať všeličo. Aj preto sa snažím „tlačiť“ tiež mená (u nás) menej známe(napr. Taraf de Haidouks, Huun Huur Tu, Soapkills, Farlanders, Tim Phil-lips), aby Pohoda nebola len festivalom veľkých hviezd. Ten posun sa ale

môže udiať dvoma smermi. Aj dobrým, aj zlým. Pre festival a pre pocitz neho by bolo veľmi zlé, keby sa zmenil na snobskú záležitosť. To by somurčite nechcel. Festivalu by ale vôbec neuškodilo, keby si získal u ľudí takúdôveru, že by sem prišli bez toho, aby potrebovali vedieť, kto bude hrať.Tak napríklad „skončil“ Glastonbury, ktorý je vypredaný za noc. Chodiatam možno niektorí návštevníci len preto, lebo to patrí k imidžu, ale atmo-sféra je tam stále naozajstná, väčšinu prítomných hudba naozaj zaujímaa vidno to aj na programovej ponuke.Na Pohode stačí prísť napríklad do Arény TB (s kapacitou cca 800 miest)počas koncertov vážnej hudby, Mariána Vargu alebo počas diskusií. To,že je tento stan plný na festivale, kde je ďalších 8 veľkých scén s veľkýmizahraničnými menami, svedčí o tom, že sem veľmi veľa ľudí príde vyslove-ne za hudobnými zážitkami a inými projektmi.Čo určite nikdy na Pohode nechceš mať?Vôbec sa nezameriavame na detského diváka v tínedžerskom veku na úrov-ni druhého stupňa základnej školy. Aj keď sú to najlepší kupujúci platní,reklamných predmetov, najoddanejší diváci a keď chcú ísť na koncert, musiazobrať minimálne jedného rodiča. Takže usporiadateľ má hneď predanéminimálne dve vstupenky. Zmenilo by to však festival na nepoznanie a vkategórii skupín pre toto publikum nie je ani nič zaujímavé. Sú to také

„hudobné diaľnice“, na ktorých sa ničnedeje, je to iba „pekné“. Čomu sa tedazámerne vyhýbame, je detský divák, ma-instream a varieté pop. Tiež sa vyhýba-me hudbe s agresívnym posolstvom – na-príklad skinheadskej hudbe. Nemámeani heavy metal ani hard rock, pričomv oboch je aj veľa dobrého. A nevenu-jeme sa ani žánru folk&country, hoci toh-to roku bude na Pohode Jaromír Noha-vica. Na ten sa špecializuje piešťanskáCountry lodenica, ktorá je robená, mys-lím si, veľmi dobre.Myslíš si, že festival s takto širo-ko poňatou dramaturgiou môžeľuďom pomôcť priblížiť „veci“,ku ktorým by sa inak nedostali?

Jasné. Šírka záberu je síce limitovaná, ale som pyšný na to, že máme naPohode hudbu od techna po vážnu hudbu, cez punk, world music, alterna-tívu, drum’n’bass a aj pop. Som rád, že sa to tam stretne. Mnohí tak majúmožnosť prvýkrát počuť niektoré štýly. Čo sa týka festivalu, som presved-čený, že pomáha meniť „veci“. V tom som idealista. A myslím si, že pomá-ha nielen v súvislosti s hudbou, ale aj v spolužití, tolerancii, stretávajú sa turôzne generácie, ľudia z úplne rozdielnych prostredí. Často sa o takýchtoveciach veľmi kvetnato píše, ale ja tomu všetkému naozaj verím a myslímsi, že to aj funguje.Pohoda už robí skoro všetko, od koncertov cez diskusie, „psy-chologické poradne“ až po vydávanie CD. Chýba už len ča-sopis. Nechystáte sa nejaký vydávať? Pýtam sa to aj preto,že si v médiách niekoľkokrát poukazoval na absenciu hudob-ných časopisov na Slovensku.Určite nie. To, že sa na Slovensku neuchytili hudobné časopisy je dané ajtým, že u nás nie je taká vášeň pre hudbu ako inde. Česi majú preto toľkohudobných časopisov, že mali vždy množstvo klubov, množstvo koncertov,a to už aj za komunistov. Kým v Čechách sa po revolúcii otvárali hudobnékluby, u nás sa oveľa viac otvárali fittness centrá. Neviem, či sa to tu nieke-dy zmení, ale hudobný časopis nemožno robiť, ak ľudí hudba zaujíma lenveľmi povrchne. Nechcem, aby to vyznelo, že niekomu vyčítam, že samálo zaujíma o hudbu. Myslím si však, že to s tým súvisí a už to neberiemnijako tragicky.Keď príde na lámanie chleba, odrazí sa táto naša „povrchnosť“v zistení, že sa u nás o hudbe nečíta... Ako to napríklad zistiliaj organizátori Country lodenice, ktorí majú masy festivalo-vých návštevníkov, ale časopis pre nich sa neuživil.

FOTO

: C. B

ACH

RATÝ

�

�


M O D U L Á C I E

chode slnka. Bolo to nádherné a vtedy som dostal nápad: Marián Vargavítajúci svojou hudbou východ slnka. Dokonalá predstava. Mariánovi satáto myšlienka zapáčila. Zvláštne je tiež na tom to, že pódium je orientova-né smerom na východ, takže interpret bude vidieť na hory, kde vychádzaslnko a diváci budú otočení chrbtom k interpretovi. Marián bude hrať v so-botu o 5.30 h. a v piatok budú východ slnka vítať Podpolianske fujary.Aké sú tvoje hudobné tipy na tohtoročnú Pohodu?Tie najväčšie lákadlá sú asi Prodigy a Garbage. Osobne mám veľkú ra-dosť zo Soupkills z Libanonu a z Renaty Rosa z Brazílie, ktorá ma očarilatým, že jej hudba znie veľmi podobne ako slovenský folklór. Veľmi sa mipáči Huun Huur Tuu, ruskí Farlanders či Green Velvet, techno hrané naživotromi ľuďmi. Ak si niekto nevie predstaviť, že by techno mohlo byť aj hu-dobným zážitkom, nech sa príde na nich pozrieť ...... a z mimohudobných akcií?Jedným z mojich cieľov je využiť silu, ktorú festival má na prezentovanie„vecí“, ktoré nie sú vôbec masové. Ide o literatúru, Ligu za duševné zdra-vie, vážnu hudbu alebo divadlo. Veľmi sa teším na Teatro tatro, ktorí budúhrať po oba dni, i na debaty, ktoré v minulosti veľmi zaujali. Tohtoročnétémy sa budú týkať ŠtB s hosťom Jánom Langošom, profesionálnej armá-dy, umenia a hokeja, lebo Kušnierik s Hríbom sú vášniví hokejoví fanúšiko-via. Vážim si prístup Ligy za duševné zdravie – v čase, keď je nadšenieúzkoprofilovým tovarom, nájdete ľudí, ktorí robia náročnú prácu a sú ochotníprísť a diskutovať s návštevníkmi hudobného festivalu. Nie je to super?

www.pohodafestival.skPr ipravi l Augus t ín Rebro

Aj v dnešnom ubehanom a prehnane „zrobotizovanom“ čase sa pred-sa len nájdu možnosti na realizáciu nevšedných hudobných akcií.

Takou bol aj koncert (či dovolím si povedať minifestival) v klube Babylon,organizovaný agentúrou Pohoda. Tri skupiny – minulí i tohtoroční účastní-ci rovnomenného trenčianskeho festivalu – zaujímavo prezentovali hudob-né svety troch rozmanitých etník z Fínska, Slovenska a Brazílie.

Čardášová melodika hneď na úvod udala razantný charakter takmercelého koncertu Kokavakere Lavutára. Autentický štýl súboru kokav-ských Cigáňov vedeného, spevákom Jankom Sendreiom, roztancoval sto-jace publikum a nadchol obdivovateľov rómskej hudby.

V podaní troch krásnych a na pódiu veľmi kultivovaných žien sa s ná-dychom ostrej severskej vrtošivosti začal jeden z vrcholov večera, v kto-rom skupina Värttinä z východnej časti Fínska nepochybne ukázala, kamsmeruje vývoj folklóru. Symbióza tradičného folklórneho prejavu (súborpôvodne tvorilo 21 hudobníkov, hrajúcich prevažne na kantele - kvázi cita-re, hlavnom nástroji fínskej foklórnej tradície a spievajúcich fínske eposya básne Kalevaly), poznačeného častokrát ruským či švédskym vplyvom amoderných rockovo-jazzových aranžmánov, vytvárala v kombinácii s vý-razným a profesionálnym prístupom všetkých deviatich členov skupiny im-presiu veľkého divadla zvukov, šepotov a výkrikov „lesných víl“. V bala-dických piesňach speváčky Susan Ahoová, Mari Kaasinenová a Jo-hanna Virtanenová zvýrazňovali kontrast troch vokálov sladkým, živelnýmaž pudovým spôsobom. To všetko umocňovali inštrumentálne sóla bubení-

„FOLKLÓRNY“ TROJVEČER...TRI KULTÚRY...TRI PÔŽITKY...

BRATISLAVA, KLUB BABYLON, 12. MÁJ

ka, hráča na buzuki a sopránsaxofóne, synchrónne doplňované pestrýmizvukmi akordeónu. (Tieto i mnohé ďalšie aspekty si môžu poslucháči pri-pomenúť tohtoročným výberovým abumom Snow Angel, vydanom v Če-chách spoločnosťou Indies Records).

Po intenzívnom hudobnom zážitku z troch severských vokalistiek zna-menalo brazílske Trio Mocotó príjemné uvoľnenie. Zoskupenie hrajúceštýl, nazvaný v 70. rokoch samba-rock, prinieslo zaujímavú fúziu náladbrazílskej pop music, funku a jemného rockového progresu. Dlhý večerzakončili skúsení brazílski zabávači impozantnou skladbou Kriola a ve-rím, že každý si krátko pred polnocou odnášal zážitok aspoň z jednéhoz troch pekne zafarbených hudobných prejavov.

LE N K A P I N T E ROVÁ

U nás sa nečíta, a podobne je to aj s koncertmi. Všetci sa sťažujú, že k námchodí málo skupín, no len čo je o niečo drahšie vstupné, vzniká veľkýproblém a ľudia jednoducho neprídu.Najnovším prírastkom na tohtoročnej Pohode je klasika...Tu robí kompletnú dramaturgiu Jozef Lupták, ktorý má moju plnú dôveru.Minulý rok sme to skúsili prvýkrát, ešte predtým Jozef hrával na Pohodes Mariánom Vargom a ľudia na to veľmi dobre reagovali. Sám sa dosta-točne neorientujem v súčasnej vážnej hudbe. Hrával som však na huslev Komornom orchestri mesta Trenčín, vychodil som dva cykly na ĽŠU a mámrád aj vážnu hudbu. Preto som chcel, aby bola na festivale, aby ju tambolo „vidieť“. Páči sa mi aj to, že nejde o typické koncerty vážnej hudby.Počíta sa tu s presluchmi medzi pódiami a s pohybom obecenstva, hudob-níci to dokážu zniesť a výsledok je naozaj zaujímavý.Čo sa týka programu z klasiky, Jozef ma vždy nadchne pre nejaké dielo.Týka sa to aj skladby Terryho Rileyho In C, ktorá na Pohode zaznie v podaní„Pohoda all stars“. Vystúpi tiež Opera Aperta Ensemble s programom A laZingarese a súbor Alea (so Stanom Palúchom a Borisom Lenkom) s piazzol-lovským repertoárom, Veni ensemble, Požoň sentimental. Na dobrú noc Jo-zef zahrá Bachove violončelové suity. Jediné, čo som si do tejto časti progra-mu dodal sám, je amatérsky Komorný orchester mesta Trenčín a duo bicíchnástrojov Percufonia.V rámci tohtoročného programu ma zaujal zvláštny bod, kto-rým je „soundtrack k východu slnka“ v podaní Mariána Var-gu...Tento nápad vznikol náhodou. Na minuloročnej Pohode meškala jednaskupina, takže jej koncert bol zaradený na záver a končil presne pri vý-

FOTO

: A. R

EBRO

Värttinä

�


M O D U L Á C I E

Okrem niekoľkoročného pôsobenia v západoeurópskych kluboch zo-sobnila jazzová vokalistka a herečka Lucia Lužinská na domácej

scéne legendárnu Billie Holiday v muzikáli Kráľovná spieva blues. Momen-tálne je poslucháčkou jazzového spevu na Kunst Universität v rakúskom Gra-zi a 11. mája na palube bratislavského botela Marina predstavila spolu s do-movským All Time Jazz Triom (rytmický tandem gitaristu a aranžéra BorisaČellára s kontrabasistom Petrom Čudekom a klavirista Pavol Bodnár) debu-tové CD First Take. Jeho rafinovaná triová jednoduchosť nachádza inšpirá-ciu v zoskupení klaviristu a speváka Nat „King“ Colea, dehonestujúco však

nevníma ani kategóriu „easy liste-ning“ aktuálnych osobností DianyKrallovej a Johna Pizzarelliho. Ak-tuálne CD nadčasových štandardovdo života uviedol a dunajskou vo-dou pokrstil Milan Lasica. Lucia Lu-žinská sa spolu s All Time Jazz Triompredstaví aj 16. júla v rámci Kultúr-neho leta v bratislavskej Umelke.

PMLucia Lužinská a Boris Čellár.

FOTO

: V. L

UŽI

NSK

Ý

POĽSKÉ TURNÉPreßburger Klezmer Band & André Ochodlo

Skupina Preßburger Klezmer Band (PKB), popredný predstaviteľworld music na Slovensku, zameraná na východoeurópsku židov-

skú hudbu štýlu klezmer, sa 15. až 20. apríla zúčastnila koncertné-ho turné v Poľsku, kde vystúpila v mestách Vroclav, Kalisz, Gliwice,Bielsko Biala a Ostrow Wielkopolski. „Bratislavskí klezmeri“ sa poľ-skému publiku opäť predstavili s programom Shalom, ktorý je spo-ločným úspešným projektom skupiny so svetoznámym poľským šan-sónovým spevákom jidiš piesní André Ochodlom, sprevádzanýmkontrabasovým virtuózom Adamom Żuchowskim. Program bol pô-vodne uvádzaný už roku 1997 s poľskými hudobníkmi. Svoj ume-lecky zrelý a definitívny tvar však našiel až pri spolupráci spevákas PKB a v „renovovanej“ verzii vyšiel aj na rovnomennom CD Sha-lom (Pavian Records, 2004),distribuovanom aj na poľ-skom trhu.Program Shalom tvorí 17

piesní v jazyku jidišv hudobnom spraco-vaní poľského sklada-teľa a aranžéra Ma-reka Czerniewicza.Nájdeme tu naprí-klad jidiš-šlágre Belza Hopkele. Okremtradičných melódií súdo programu zarade-né aj pôvodné pies-ne od skladateľkyEwy Korneckej, skom-ponované na texty Mordechaja Gebirtiga a Abrahama Sut-zkewera.Od roku 2004 bol koncertný projekt Shalom uvedený už natakmer dvadsiatich koncertoch na Slovensku, v Poľsku a Ra-kúsku. Skupina s ním absolvovala v auguste 2004 aj týž-dňový koncertný angažmán v renomovanom divadle TeatrAtelier Agnieszki Osieckiej v Sopote.

www.klezmer.sk, www.ochodlo.comMARTINA ŠIMKOVIČOVÁ

André Ochodlo

FOTO

: AU

TOR

ZEPPELINOVSKÝ RE-ARANŽÉR

Plodná sólová kariéra Roberta Planta má svoje vrcholy ale aj momenty, ktoré, zdá sa, veľmi rýchlo zanikli v mohutnom tieni odkazu

spevákovho „rodného“ kvarteta Led Zeppelin. V každom bode Plantovejdiskografie možno objavovať pozostatky zeppelinovskejéry, nikdy sa jej však nepríblížil s takou intenzitou ako nasvojom najnovšom albume Mighty Rearranger. Akovidno, s rastúcou aktuálnosťou 70. rokov praje doba opäťakustickým nástrojom, folkovej pastorálnosti, zemitému blu-es, valivému hardrocku i orientalizmom. Teda tomu, čorobilo Led Zeppelin atraktívnym v jeho zlatej ére a v čomsa cíti Plant aj po desaťročiach pozoruhodne komfortne.Rovnako ako o generáciu mladší spoluhráči, tvoriaci odroku 2001 jeho sprievodnú skupinu The Strange Sensa-

tion. Ich prvý spoločný album Dreamland z roku 2002 bol nominovanýna Grammy a naznačil potenciál i smerovanie tohto elitného tvorivéhotímu. Mighty Rearranger, Plantov debut vo vydavateľstve Sanctuary, je

spoločným autorským albumom všetkých členov skupiny.Popri zjavných zeppelinovských ponáškach však čerpá -podobne ako jeho predchodca - aj zo súčasnosti. Je jem-ne osviežený elektronikou a moderne aranžovaný. Pred-stava Led Zeppelinu presadeného do nového milénia aplného nových neopotrebovaných nápadov i chytľavýchmomentov sa už nezdá byť až taká nereálna.

www.robertplant.comAU G U S T Í N RE B R O

MOBY v susednej ČR

Popredný americký skladateľ a hudobník Moby vy-stúpi v rámci svojho európskeho turné 14. júna

v pražskej Sazka Aréne. Moby koncertoval v Prahepred dvoma rokmi a jeho vystúpenie malo veľký ús-pech. Aj tento rok príde so sprievodom niekoľkočlen-nej skupiny (Daron Murphy – gitara, basgitara; ScottFrassetto - bicie, Luci Hitler - klávesy, Laura Dawnová– spev) a jeho fanúšikovia sa môžu tešiť nielen na sklad-by z nového albumu Hotel, ale aj na hity z albumov Play (predalo sa ho neuveriteľných10 miliónov kusov) a 18. Moby (vlastným menom Richard Melville Hall), ktorý osláviv tomto roku štyridsiatku, strieda vo svojej hudbe najrôznejšie hudobné štýly a je známyaj odvážnymi remixami. Jeho prvým úspechom bola skladba Go. Debutový album Eve-rything Is Wrong z roku1995 získal cenu MTV v kategórii album roka. Okrem toho, že jeMoby vynikajúci hudobník, ovplýva tiež výtvarným talentom, venuje sa grafike a animá-cií filmov.Ako predkapela vystúpi na pražskom koncerte Mobyho česká skupina Kryštof.

www.sazkaticket.cz JS

K A L E I D O S K O P


R E C E N Z I E

GUSTAV MAHLER

SYMPHONY NO. 8

CHRISTINE BREWER, SOILE ISOKOSKI,JULIANE BANSE, BIRGIT REMMERT,JANE HENSCHEL, CITY OF BIRMINGHAM

SYMPHONY ORCHESTRA, LONDON

SYMPHONY CHORUS, SIMON RATTLE

EMI Classics 2005, 557945-2

Do mahlerovskej diskografiepribudlo v poslednom časetakmer paralelne viacerozaujímavých titulov. Americkánahrávacia spoločnosť Telarcspolupracuje na symfóniáchs u nás málo známym Britteno-vým žiakom BenjaminomZanderom. Mahlerovu „Ôsmu“nahral pre francúzsky labelHarmonia Mundi americkýdirigent Kent Nagano a Deut-sches Symphonie Orchestra –Berlin. Túto Mahlerovskú sériurozšíril live záznamom „Symfó-nie tisícov“ pre firmu EMI ajčerstvý päťdesiatnik Sir SimonRattle. Hudobný záber britskéhodirigenta, ktorý siaha od Mozar-tových opier s Orchestra of theAge of Enlightment po dielaMessiaena, je skutočne impo-zantný. Konštantou v jehomnohostranných koncertnýcha nahrávacích aktivitách ostávavšak už takmer dvadsať rokovMahlerova hudba, ktorása čiastočne podieľa aj narenomé jedného z najžiadanej-ších hudobníkov dneška. Živýzáznam Mahlerovej Desiatejsymfónie (skompletizovanejDeryckom Cookom) v poda-ní Berlínskych filharmonikov(EMI, 2000) získal v roku 2000ocenenia Gramophone Awardsv kategóriách Nahrávka rokua Najlepšia orchestrálnanahrávka, v roku 2001 prestíž-nu Grammy ako aj cenu BritAward za Orchestrálny albumroku a aby toho nebolo málo aj

Cenu kritikov. Symfónia č. 5 cismol – rovnako s Berlínskymifilharmonikmi (EMI, 2003) –priniesla jednému z málacudzincov na poste šéfdirigenta európskeho superorchestrav Nemecku prestížne ocenenieDirigent roku. Aktuálnanahrávka však vznikla v spolu-práci so City of BirminghamSymphony Orchestra. SimonRattle počas svojho dirigentské-ho pôsobenia v Birminghamev rokoch 1990 až 1998 urobil z predtým málo známeho telesaorchester svetového formátu. Ajpri parametroch kladených naštúdiovú nahrávku podávajúhudobníci skutočne výbornývýkon. Mahlerova partitúraobsahuje množstvo „komor-ných“ miest, kde je možné overiťsi predchádzajúce tvrdenie nasólových výkonoch inštrumenta-listov alebo v hre jednotlivýchnástrojových skupín. Lenv masívnom zvuku vo vysokýchdynamických hladinácha v extatických klimaxoch saniekedy stráca čitateľnosťzborových a orchestrálnychhlasov. Na takýchto miestach saukazujú aj limity dynamickejdiferenciácie tohoto obsadenia.A to napriek technicky kvalitné-mu zvukovému spracovaniu.Do popredia tak vystupujúorchestrom citlivo sprevádzanésóla, ansámble a zbory prvéhodielu (Imple superna gratia,Infirma nostri corporis), rovnakoako éterickosť vízií záverečnejscény z Goetheho Fausta. Výkonsólistov však neprináša vždyočakávané „nebeské radosti“.Najmä v ansámbloch prvéhodielu pristupovali sólisti, podľamôjho názoru, k viacerýmmiestam s prílišnou opernouexpresiou. Výsledkom komornej-šieho prejavu by bola určiteväčšia homogénnosť zvuku. A zozačiatku azda aj výraz adekvát-nejší textu stredovekého hymnu.Zaujímavosťou sólistickéhoobsadenia je mezzosopranistkaBirgit Remmertová, ktoráv Mahlerovej 2. symfónii účinko-vala v roku 2002 v Bratislave naBHS spolu s Českou filharmó-niou pod taktovkou VladimíraAshkenazyho. Zbory znejúpresvedčivo najmä v rozmedzípiano – mezzoforte a pri sottovoce, kde vystupuje do poprediavyvážený zvuk, zvládnutáartikulácia a primeraný výraz.

K L A S I K A nezhudobnených Müllerovýchbásní.Novinka prezentuje tradičnúformu, prináša „iba“ Schuberto-ve piesne. Bostridgeov speváckyprejav je neobyčajne kultivova-ný, nestavia piesne na efekte, alepodáva ich ako skutočnédramatické miniatúry. Speváckatechnika i štýlovosť prejavu jebezchybná. Presne a citlivoodmeraná romantická dávkabolesti duše skvele korešpondujes duchom diela. V porovnaní sostaršou nahrávkou je spevákovhlas dramatickejší, farebneobsažnejší, no zachováva si svojucharakteristickú ľahkosť. Rozdielje však i v celkovej interpretač-nej koncepcii. Pokiaľ v staršejnahrávke prevažovala komor-nosť a striedmosť (hlavne vďakaklaviristovi) a vedomie kontextupiesňového kompletu, v novinkesa častejšie objavuje dramatickánaliehavosť výrazu a emócie.Bostridge a Uchidaová zvolilitiež oveľa svižnejšie tempá,v ktorých má klaviristkamiestami navrch a paradoxne sastáva ústrednou postavoua spevák „sprevádzačom“.S týmto netypickým, noevidentným zámerom sa všakmožno stotožniť, pretožev celku, ktorý má mimoriadnyťah, je symbióza taká dokonalá,že si interpretačnú dvojicuuvedomíme akurát v jejdvojjedinosti. Napriek tomu sivšak dovolím odhadnúť, žehlavným autorom koncepcie jeklaviristka. Jej vklad do projektuje natoľko výrazný, že ho možnoz liberálneho pohľadu hodnotiťako moderný a inšpiratívny,a z pohľadu konzervatívnehosiahajúci k hranici, kde začínaexibícia a končí služba dielu. Takči onak, ide o nahrávku povšetkých stránkach (výraz,tempá, dramatickosť, technickáčistota, kvalita záznamu)špičkovú a pozoruhodnú.Poslucháč má teda dnes navýber dve nahrávky Schuberto-vej Peknej mlynárky od IanaBostridgea. Osobne dávamprednosť tej staršej, skromnejšej,možno menej geniálnej, z ktorejvšak cítim mladosť, trochanaivity a hlavne viac Schuberta.Ale možno patrím medzi týchkonzervatívnych...

JOZ E F ČE R V E N K A

��

Kladom nahrávky je ale najmävzťah častí a celku vzhľadom nahudobnú a obsahovú koncepciudiela: rozloženie temp, v ktorýchzaujme precízne rytmické vypra-covanie a frázovanie jednotli-vých hlasov a agogika vrátane klimaxov so vzťahom k význa-movej rovine diela (napr. vrcholprvého dielu pri invokácii Accendelumen sensibus). Pri náročnejkompozícii, ktorá má vo svojejpodstate zakódované rizikohudobnej i významovej fragmen-tácie, to určite nie je málo.

AN D R E J ŠU B A

��

FRANZ SCHUBERT

DIE SCHÖNE MÜLLERIN

IAN BOSTRIDGE, MITSUKO UCHIDA

EMI Classics 2005, 557827-2

Meno britského tenoristu IanaBostridgea určite nie je priazniv-com piesňovej literatúryneznáme. Spevák je skvelýminterpretom Schuberta,Schumanna, ale tiež Brittena,Vaughana-Williamsa, Janáčka čiHenzeho. Japonská klaviristkaMitsuko Uchidaová je rovnakýmpojmom v oblasti klavírnejinterpretácie. Jej nahrávkyMozarta, raných romantikov,ale aj Schönberga patriak absolútnej svetovej špičke. Nanovej nahrávke Schubertovhopiesňového cyklu Die schöneMüllerin sa teda zišiel „dreamteam“. Ide o Bostridgeovudruhú nahrávku Peknejmlynárky, tá prvá vznikla vovydavateľstve Hyperion presnepred desiatimi rokmi ako súčasťkompletného cyklu piesníFranza Schuberta s klaviristomGrahamom Johnsonoma s Dietrichom Fischerom-Dieskauom, recitujúcim päť


R E C E N Z I E

WYNTON KELLY TRIO

& WES MONTGOMERY

SMOKIN‘ AT THE HALF NOTE

Verve/Universal 1965/2005,0075021034761

Keby niekto zostavoval zoznamdesiatich najreprezentatívnej-ších albumov, kde dominujejazzová gitara, s veľkoupravdepodobnosťou by medzinimi nechýbala ani tátospomienka na zadymené júnovévečery v newyorskom jazzovomklube Half Note. Dnes, štyridsaťrokov po svojom vzniku,vychádza táto hudba už pox-týkrát na novom médiu,s vylepšeným soundoma pridaným obsahom.Okrem remasteringu zvukovejstopy, ktorý sprostredkúvavycizelovanú verziu pôvodnéhozáznamu, digitálne spracovanús využitím súčasných technoló-gií a s rozlíšením 96 kHz/24 bit,prináša reedícia aj šesť bonusov,ktoré sa na pôvodný formát LPnezmestili. Štyri z týchtoskladieb vyšli na inom Montgo-meryho albume Willow Weep forMe, v dodatočnej aranžérskejúprave, keď k pôvodnémuzákladu boli v štúdiu pridanésláčiky a dychy. Nová, remastro-vaná verzia vracia tieto skladbyzase do pôvodného komornéhotvaru tak, aby naplno a v de-tailoch vyznel Montgomeryhovklad. Okrem atmosferickéhobarového hluku, ktorý produku-jú návštevníci klubu a hovorené-ho vstupu moderátora AlanaGranta, sa tak na nahrávkepodieľajú výlučne štyriahudobníci: gitarista WesMontgomery, klaviristaa kapelník Wynton Kelly, hráčna kontrabas Paul Chambersa bubeník Alan Grant.Hlavným „gólom“ ich hudby nieje technická virtuozita v zmysledokazovania koľko nôt, čiakordov, možno zahrať za

sekundu. Samozrejme, žehlavná hviezda Montgomery, aletiež aj Kelly sú špičkoví sólisti,ktorí však hrajú práve toľko,koľko vyžaduje momentálnystav hudobného toku a hĺbka ichponoru doň. V každej sekunde jez hráčov i celej skupiny cítiťnadhľad, uvoľnenosť a s nimispojenú istotu a technickúrezervu. Sústredenie sa uberásprávnym smerom – výbermelodických fráz, citlivádynamika, vzájomná komuniká-cia, jedným slovom: muzikalita.Kapela tu názorne predvádza to,čo českí jazzmani označujúslovom „vařit“. Jednotlivéskladby gradujú a improvizova-né sóla sú prirodzene vystavanétak, že by sa v nich dalo čítaťa rozoberať ich na hodináchkompozície.Niet pochýb o tom, že žánrovotu ide o jazz v jeho čistej, hard-bopovej podobe. Z hry a feelinguinštrumentalistov však nerazpresvitá (niekedy priamvyžaruje) bluesový element,k čomu nabáda i štruktúraa uzatvorená harmonickáschéma použitých tém. Sú tu,samozrejme, i menej dramatickémomenty, ktoré by bolo lepšieprežiť v klube. Improvizácie súniekedy rozťahanejšie, než bybolo pre nahrávku ideálne, alecelok pôsobí možno i vďakatomu vyváženým a prirodzenýmdojmom. Poslucháč sa vďakatomu pohybuje v hudobnompriestore s ľudským rozmeroma ponúknuté lahôdky stíhavychutnať i stráviť. Svižnejšiekúsky striedajú sentimentálnenálady s vďačnými plochami prekapelníkov klavír.V období vzniku nahrávky(1965) bol Wes Montgomeryčistokrvný jazzman. Jehokoketéria s popom a úpravaminejazzových tém začala až o párrokov neskôr. Podľa viacerýchzdrojov bol práve tu vo vrcholnejimprovizátorskej kondícii. Jehopalcom hrané melodické linkyzdvojené v oktávach a prítomný,efektov zbavený a zároveň veľmifarebný timbre lubovej gitaryGibson, sa stali vzoromjazzového zvuku nasledujúcichgenerácií gitaristov. Iba máloktoz jeho epigónov však dokázaluchopiť podstatu hudby takkomplexne ako práve Wes. Jehohra obsahuje kontinuitumyšlienky a jednotlivé frázy na

SAXOPHONE SUMMIT

GATHERING OF SPIRITS

Telarc 2004, CD-83607,distribúcia DIVYD

Snahy afroamerických hudobní-kov zbaviť jazz potupnejzávislosti od belošskej tradíciepodnietili v 60. rokoch množstvosilných a pôsobivých aktivít.Hudobný prejav, živený pocitomsociálnej nespravodlivosti,a nespokojnosti bol pre hudobní-kov často jedinou možnosťouvyjadrenia myšlienkovej revolty.Aký odkaz zanechávajú „zabeha-né“ a naplno vyťažené hviezdyprelomu milénia? MichaelBrecker, Dave Liebman a JoeLovano patria na súčasnejjazzovej scéne k najžiadanejším,a pohľad do diára ktoréhokoľvekz nich by pravdepodobnepodobnú nespokojnosť tažkoodobril.Traja päťdesiatnici z americkéhoseverozápadu majú značnú časťbohatej kariéry zrejme za sebou.Vo svojom vývoji prechádzališkolou Milesa Davisa (Liebman),ranými záchvevmi fusion(Brecker), či funkujúcimia groovujúcimi zostavami JohnaScofielda (Lovano). Aby sa imvšak nemálilo sólovej, alebodiametrálne pestrejšej sideman-skej kariéry, príležitostnezostavia Saxophone Summita experimentujú. Aspoň sa o touž takmer desať rokov snažia.Práve túto snahu mapujedebutová nahrávka zoskupenia.Muzikantské súboje dokázali užod neworleanských čiasvyburcovať jednotlivcovk podaniu osobného maxima.Z tohto aspektu sa „summit“stáva ozajstným duelom(pardon, triádou).Lovanov epos Alexander theGreat, postavený na akordickejkostre známeho štandardu Bye

J A Z Z Bye Blackbird, otvára navonokveľkolepé stretnutie. Pozoruhod-ne jednotné unisoná sa tuoblúkovo klenú nad uvoľnenýmiplochami. A prečo AlexanderVeľký? Ide o poctu legendárnemuclevelandskému saxofonistovi JoeAlexandrovi, ktorý sa preslávilako sólista bigbandov WoodyhoHermana a Counta Basieho.Podobne ako v „Alexandrovi“ siúčastníci zvolili celú prvúpolovicu albumu ako prezentáciurobustného tenorsaxofónuv kontraste s jeho „ukričanejším“sopránovým kolegom.The 12th Man od klaviristu PhilaMarkowitza viac než náhodoupripomína slávnu HancockovuMaiden Voyage. Nepravidelnétematické návraty ohraničujúkontrastné úseky, v ktorých sasólisti oslobodzujú od základnejštruktúry. Gigantický mítingprežívaný v duchu JohnaColtranea kulminuje v dvojicijeho tém. Zvukovosť ozvláštňujeBreckerova bulharská píšťalakaval, Liebmanova indickáa Lovanova africká píšťala.Multietnická mixtúra nápadovprechádza do ostinátnehomotívu India, neskôr sa rozvíjaa v nepravidelných intervalochnavracia. Kontrastom vyvierajú-cej živelnosti Indie je spiritualitacoltraneovej Peace on Earth. Niesladkosť a zasnenosť, snáď tichákontemplácia. Liebmanovu suituTricycle v takmer dvadsaťminú-tovej rubátovej voľnosti dokážezrejme stráviť len typ oddanej-šieho fanúšika. Trojica tenorovprinesie poslucháčom v titul-nom a zároveň záverečnomopuse poriadnu smršť. Breckero-ve alúzie coltraneovskejMeditations Suite nachádzajúživnú pôdu nad démonickouafrickou rytmizáciou. Zaujmetiež zvuk zriedka počutéhomaďarského tárogata.Účastníkov stretnutia obsažnepredstavuje aj buklet nahrávky,urputne „fúkajúcu“ trojicu naobálke by som však vymenil zafantastickú dobovú pohľadnicudomorodých tureckých muzikan-tov vo vnútri. Celok je ako poctavelikánovi Coltraneovi pomernevydarený, predsa však slobodnáabstrakcia jeho odkazu obsahujeo čosi menej prvoplánovostia viac duchovného odkazu.

PE T E R MOT Y Č K A

��


R E C E N Z I E

BUDDY GUY

DAMN RIGHT, I’VE GOT THE BLUES

Sony/BMG/Silvertone 1991/2005,82876683452

Na výročnej dvadsiatej ceremó-nii konanej pravidelne pripríležitosti uvádzania rockovýchhudobníkov do Dvorany slávy(Hall of Fame) získali totoprivilégium Percy Sledge, TheO’Jays, The Pretenders, U2a legenda chicagského blues,spevák a gitarista Buddy Guy.Pri tejto príležitosti boloopätovne vydané i CD DamnRight, I’ve Got the Blues. Prvýkrátvyšiel tento album predštrnástimi rokmi a priniesolBuddymu cenu Grammy.V aktuálnej, zvukovo remastro-vanej reedícii je pôvodnýrepertoár obohatený o dvadoposiaľ nevydané bonusy:Guyovu surfisticky-bluesovúimprovizáciu na troch akordochs veľavravným názvom Doin‘What I Like a klasické bluesEddieho „Guitar Slim“ JonesaTrouble Don’t Last.Cena za celoživotný prínos jedôvodom na malú rekapituláciu.Buddy Guy sa narodil v americ-kej Lousiane roku 1936. Tensprávny azimut jeho životu udalihráči ako John Lee Hooker, T-Bone Walker, Lightnin’Hopkins, Guitar Slim a ďalší.Vybil si vlastný agresívnygitarový štýl, ktorý vo viacerýchsmeroch predznamenal prístupJimiho Hendrixa a ďalšíchrockových gitaristov. Mladému

seba nadväzujú v tvárnom, alepevnom prúde.Zmienené moderátorské vstupymedzi skladbami sú príjemnýmspestrením a pomáhajúposlucháčovi vžiť sa do atmosfé-ry klubu a vytvoriť si trojroz-mernú predstavu. Pomáha tomui nový text v priloženombuklete. Bubeník Jimmy Cobb sina prostredie Half Note spomínatakto: „Bolo to miesto, kam stevošli na jednej strane, otočili sadoľava a už ste boli na druhejstrane klubu, totiž v druhejmiestnosti. Bar bol medzi týmitodvomi priestormi, takže ak stestáli na pódiu, ktoré bolosituované za barom, situáciavyzerala tak, že hráči na dychyhrali pre ľudí v jednej miestnostia piano s bicími zase pre tých nadruhej strane.“

MA R T I N CH R O B Á K

��

B L U E S

TAB BENOIT

FEVER FOR THE BAYOU


JIMMY THACKERY

HEALIN’ GROUND


Bluesový gitarista a spevák TabBenoit sám seba charakterizujeako „nováčika zo starejlouisianskej školy“. Aj keďvníma jej multikulturalizmusznačne širokospektrálnea južanskému odkazu ostávaverný, aktuálny album Fever forthe Bayou ho stavia skôr do

pozície radového udržiavateľabluesovej tradície. Mladíckaiskra a naliehavosť predchádza-júcich projektov čiastočnemiznú a ostávajú tak v tieniminulosti.Sprievodcom prevažnej častialbumu je okresané triovéobsadenie s basgitaristomCarlom Dufreneom a bubení-kom Darylom Whitem.V rôznorodosti predchádzajú-cich projektov dokázalaBenoitova gitarová dravosťrozjatriť a okoreniť trebárs ajsuchopárnejšie úseky. Terazdostáva neobmedzený priestora len ťažko odhaduje vhodnúproporcionalitu v jednotlivýchpiesňach. Tým bezpochybypristane živá interpretácia,hodinový domáci posluch všakznačne otupuje a prechádza dobežnej zvukovej kulisy. Pozor-nosť vracia napríklad7-minútová I Smell a Rat odBuddyho Guya s neprirodzenevyznievajúcimi melizmami jehobaladického spevu. Titulnéboogie Fever for the Bayouvyznieva ako banálna odrhovač-ka a známy riff Elmora JamesaI Can’t Hold Out dopĺňajúnevzrušivé saxofónové excesyBenoitovho dávneho spolupra-covníka Jimmyho Carpentera.Už po saxofónových skúsenos-tiach z koncertného WhiskeyStore treba len konštatovať, žepre živelné blues podobnéhorazenia je saxofón rovnakoutragédiou ako elektrická gitarapre folklórny súbor. Chvíľkovýmoživením je spev hosťujúcehoBig Chief Monka Boudreauxav úvode Golden Crown, ktorýneskôr prechádza do mardigra-sového karnevalového popevku.Záverečná akustická My Bucket’sGot a Hole in It ohuruje techni-kou „fingerpickingu“, navytvorenie poslucháčskehozápalu pre „Bayou“ ako celokvšak nestačí.

Ako nesmierne zaujímavákomparácia odlišne profilova-ných gitarových individualít sajavil nedávny projekt WhiskeyStore. Tam sa prejavila nielenBenoitova južanská šťavnatosť,ale aj kontrastujúca hendrixov-ská výbušnosť jeho partneraJimmyho Thackeryho. Poexcelentnej štúdiovej nahrávkes harmonikárom CharliemMusselwhiteom a s rytmi-kou Double Trouble nasledovaloúspešné (žiaľ, len americké)turné, z ktorého pochádzalzáznam Whiskey Store Live. Eštepredtým sa obaja páni stretli nakompiláciách vydavateľstvaTelarc Exile on Blues Street a FromMatrimony to Alimony: Blues forGood Love Gone Bad. Aktuálnyalbum Thackeryho Healin’Ground zachováva rhytm &bluesovú jednoliatosť a v porov-naní s Benoitom mu nechýbadávka dravosti. Jeho sólaneprekvapujú (snáď len v úvod-nej Let The Guitar Do The Work,kde sa proces „fade out“stišovania spúšťa hneď začiatkomsóla). Niektoré inštrumentálneskladby pripomínajú priamočiarerockové „vypaľovačky“ v sucho-párnejšom (o to prekvapivejšom)štýle Joea Satrianiho (FenderBender), alebo smerujúk rock’n‘rollovej tanečnosti(Kickin’ Chicken). Prekvapením jerecesisticky poňatá slávnafilmová téma Henryho Mancini-ho A Shot in the Dark. Syntetickyupravený Thackeryho hlasv titulnej Healin’ Ground svojímprepätým hrdelným registromevokuje Erica Claptona, priestordostávajú aj širšiemu poslucháč-skemu okruhu stráviteľnejšieštylizácie (baladická Had Enough,Get Up). Vybočením z harmonic-kého klišé (Weaker Than YouKnow) poukazuje Thackery najedného zo súčasnýchpriekopníkov, Robbena Forda.Jedinou bluesovou klasikoualbumu je záverečná Can’t LoseWhat You Never Had. Skeptickýpopevok Muddyho Watersa boltaktiež znelkou nedávno (aj nadomácej verejnoprávnej Dvojke)uvádzanej série filmovýchdokumentov Martin ScorsesePresents the Blues. Okremhosťujúcich umelcov sú stálymičlenmi Thackeryho zoskupeniasprievodný gitarista KennyGreenberg, basgitarista SteveMackey, klavirista a hammond

organista Kevin McKendreea bubeník Lynn Williams.

PE T E R MOT Y Č K A

TAB BENOIT ��JIMMY THACKERY ��


R E C E N Z I E

MILOSLAV BLAHYNKA

WASSERBAUEROVE INSCENÁCIE

JANÁČKOVÝCH OPIER

V SLOVENSKOM NÁRODNOM DIVADLE

Slovenská teatrologickáspoločnosť, Bratislava 2004

Miloslav Blahynka venujesústavnú pozornosť recepciiJanáčkových opier na Sloven-sku. Problematika Janáčkovýchinscenácií v Čechách i v ďalšíchštátoch (Európa, Ázia, USAa pod.) je dobre zmapovaná,pričom špeciálny „slovenský“pohľad na Janáčkove operypriniesol M. Blahynka až v práciK problematike recepcie Janáčko-vých opier na Slovensku (188 s.).Vo svojom novom spise (54 s.) sivo vzťahu k Janáčkovým operámpodrobnejšie všíma pôsobenierežiséra v Slovenskom národ-nom divadle. Wasserbauerinscenoval Její pastorkyňu (prem.1. 4. 1955) a Příhody liškyBystroušky (prem. 15. 11. 1958).

K N I H Y

Bol skúsený operný režisér,poučený i svojou súčinnosťous filmom. Inscenácie tvorilv spolupráci s vynikajúcouspeváčkou a dramaturgičkouVěrou Střelcovou-Wasserbauero-vou. Koncepčne vychádzal o. i.z princípov felsensteinovskéhooperného divadla – WalteromFelsensteinom bol nadšený. Takako on dokázal účinne spojiťrealitu operného javiskas básnivým, fantazijno realistic-kým postojom. Presvedčivopracoval so zbormi, opernýchhercov viedol k strhujúcemupoňatiu ich javiskových postáv.V profesii operného režiséra sausiloval o nesentimentálnypostoj. Vychádzal dôslednez partitúry, vzdialený mu bolprístup plano experimentujúcichrežisérskych „suverénov“a k dielu mal vždy pokornýpostoj oddaného vykladača.Hoci v Bratislave pôsobil lennačas (dominantne bol viazanýk opernému Brnu, ďalejk Janáčkovej akadémii múzic-kých umení, kde bol profeso-rom, a ku Komornej opere,ktorú pri JAMU založil, a ktoráneskôr niesla jeho meno),Wasserbauerov prínos k pozna-niu oboch uvedených Janáčko-vých opier je viac ako bežný.Sám sa často vyjadroval, že„slovenská léta“ a spolupráca soSND patrili k najšťastnejšímobdobiam jeho umeleckéhoživota. Dalo by sa povedať, žeišlo o istú obdobu bratislavskéhopôsobenia Václava Talicha. Česiho zatratili, neprávom obviniliz tzv. kolaborantstva počasprotektorátu (Zdeněk Nejedlý),ale Slováci ho prijali a poskytlimu možnosť plodnej umeleckejpráce. Slováci prijali s otvorenounáručou aj M. Wasserbauera.Odvďačil sa im nielen svojímpoňatím veľkých Janáčkovýchopier, ale napr. aj SadkomRimského-Korsakova, kde využilfilmové dokrútky a úchvatneinscenoval morský svet cárovnej.Ale späť k Janáčkovi. Blahynkapodrobne hodnotí Wasserbaue-rov režijný prístup k jeho dielama konštatuje, že plne zaujalobecenstvo „nedogmatickýmprístupom“ k autorovi. Prijímaljeho realistické východiská,vzdialený mu bol akýkoľvekprázdny pátos veristickéhopokrytectva, ktorý v Pastorkyniuplatňovali napr. nemeckí

režiséri. Dráma o Jenufe bolazároveň drámou a spoločenskoukritikou.Liška Bystrouška bola Wasser-bauerovou výpoveďou o človekua o jeho vzťahu k prírode. Životvo svojej návratnosti a nepomi-nuteľnosti, kolobeh dôvernespätý s večnosťou, vyjadreniefilozofických princípov: to bolWasserbauerov cieľ. Správnepochopil, že Příhody liškyBystroušky nie sú žiadnounezáväznou rozprávkou pre deti.Dnes prevažujú tendenciechápať najimpresionistickejšieJanáčkovo javiskové dielo ako„plagátovú“ záležitosť o zvierat-kách, ktorá je vhodná takmaximálne pre školské detskéobecenstvo. Sme svedkami toho,že „Liška“ sa stala i podnetomku kreslenému filmovémuspracovaniu. Ako by to bolnejaký „comics“! Omyl.Wasserbauer pochopil „večnosť“Těsnohlídkovho a Janáčkovhonámetu. Hovorí sa, že slovenskáLiška Bystrouška na bratislavskejscéne pod „taktovkou“ básnivé-ho režiséra Wasserbauera bolaoveľa šťastnejšia ako inscenácietej istej opery v Brne alebov Prahe. Nemôžeme túto tézu adoculos doložiť, ale verímepamätníkom, svedkom Wasser-bauerových kreácií nielenv českých krajoch, ale i naSlovensku.Blahynkova knižka je podnetná.Jej autor dnes patrí k znalcomdomácich i zahraničnýchscénografických trendov.Minuciózne skúma vývojrežijných, hudobných a scéno-grafických aspektov. Vždyzdôrazňuje, že napr. opernáréžia nemá byť niečím samoúčel-ným, čo brzdí prezentáciuhudobnej a herecko-pohybovejzložky na opernom javisku.Blahynka tak nepriamo ukazujecestu k novému poňatiu opernejréžie, ktorá je zbavená akýchkoľ-vek násilností a nepodložeností.Mala by vždy dýchať rovnakoako hudba, ktorú vytvorilskladateľ vo svojom opernomdiele. Nie je iste prehnané, akpovieme, že profesor Wasser-bauer pôsobil v Bratislave síceneveľmi dlho (1953-1960), alebol spolutvorcom epochy, naktorú sa nezabúda.

RU D O L F PE Č M A N

Buddymu sa spočiatku nepodari-lo presadiť samostatne, a tak doroku 1967 pôsobil ako spoluhráčMuddyho Watersa, Howlin’Wolfa, Sony Boy Williamsona II.a Roberta Nighthawka. Jehoemotívny soulový vokál dobrekorešpondoval s rytmikou à-laMotown. Už roku 1965 sa muspoločne s harmonikárskymesom Juniorom Wellsompodarilo nahrať výnimočnýdebutový album Hoodoo ManBlues, ktorý sa stal jedným zozákladných kameňov nadchá-dzajúceho revivalu blues. Guyvydal roku 1967 svoj prvý sólovýalbum A Man and the Bluesa striedavo úspešne budovalďalej svoju hudobnú kariéru.Výraznejšiu vlnu záujmu o jehoosobnosť rozpútal až populárnyStevie Ray Vaughan, ktorý Guyauvádzal ako jeden zo základnýchzdrojov svojej inšpirácie. Tretídych chytil Buddy Guy začiat-kom 90. rokov a práve cenouGrammy ovenčený album DamnRight z roku 1991 zmenil Guyana mediálnu celebritu, ktorámala v nasledujúcom obdobízaštítiť mnoho podujatí a čorazčastejšie figurovať aj nastránkach odbornej tlače.Buddy Guy nepatrí k autorom,ktorí najviac zaujmú pôvodnýmivecami. Zrejme si to aj sámuvedomuje, a tak z dvanástichskladieb na CD sú jeho iba štyri.Ostatné si vybral od autorov akoJohn Hiatt, Eddie Boyd, SirMack Rice, Big Jay McNeely,Jessie Robinson, Willie Dixon,Eddie Jones atď. Prebratéskladby pochádzajú z pomerneširokého časového rozpätia,časová os však v blues zohrávaúplne inú funkciu, než trebársv alternatívnom pope. Zatiaľ čohudobníci z tejto oblasti súzávislí na sledovaní najnovšíchtrendov, v konzervatívnomblues veci dozrievajú ako vínoa čas im dodáva zaujímavúpatinu. Samozrejme, cieľom nieje kritika skladateľskýchschopností Buddyho, alenaopak, vyzdvihnutie jehointerpretačnej úrovne, vďakaktorej sa i priemerne invenčnéa niekedy až schematicképodklady menia na pokladyblues.V rámci pravidiel zábavnéhopriemyslu sa občas stáva, že najednom pódiu či médiu sú poprisebe zoradení viacerí gitaristi,

zaštíťujúci svojou osobnosťouniekoho, kto má práve narodeni-ny, alebo je už po smrti. Sólostrieda sólo a klišé strieda klišé.Buddy Guy ako gitarista všakdokáže svojou hrou zaujať ajv takýchto chvíľach. A nie sú tonaučené triky, ale hra s emócia-mi, trocha ekvilibristikyusmernenej správnym vekto-rom. Zaujímavým príkladom naplatni je sedemminútováinštrumentálka Rememberin’Stevie, ktorou Buddy vzdávahold svojmu (večne mladému)priateľovi s iniciálami S.R.V.Okrem všetkých svojichschopností sa Buddy Guy akogitarista výrazne podpísal aj naštafete originálneho zvukuznačky Fender, ktorý v čisteja dobre čitateľnej podobevyužíva aj na tomto CD.Stratocaster v kombinácii sozosilňovačom Bassman 410predstavuje v správnych rukáchetalón klasického gitarovéhozvuku. A keď už sme pri tom,jedným z hostí albumu je aj JeffBeck.

MA R T I N CH R O B Á K

��


I N F O S E R V I S

SÚŤAŽE NA SLOVENSKU

MedzinárMedzinárMedzinárMedzinárMedzinárodná akodná akodná akodná akodná akororororordeónodeónodeónodeónodeónovvvvvá súťá súťá súťá súťá súťaž Paž Paž Paž Paž Poproproproproprad 2005ad 2005ad 2005ad 2005ad 2005odbor sólisti, komorná hra (duo až kvinteto)tttttererererermínmínmínmínmín 16. – 20. novembra 2005vvvvvekekekekekooooový limitvý limitvý limitvý limitvý limit podľa kategórií: sólisti – nar. po roku

1993 vrátane, nar. po roku 1990 vrátane, nar.po roku 1987 vrátane, nar. do roku 1986 vráta-ne, komorná hra kategória A – vekový priemernepresahuje 15 rokov, kategória B – bez obme-dzenia veku

poplatpoplatpoplatpoplatpoplatokokokokok 600 Skuzávieruzávieruzávieruzávieruzávierkkkkkaaaaa 15. septembra 2005infinfinfinfinfooooo Katarína Kočišová, Viera Pribišová, tel. (052)

789 51 11, (052) 772 20 40, mobil (0903)990 094, [email protected] ,www.accordion.szm.sk al. Vladimír Čuchran,mobil (0905) 424 613, [email protected]

ZAHRANIČNÉ FESTIVALY

Dni GoDni GoDni GoDni GoDni Gottfrieda vttfrieda vttfrieda vttfrieda vttfrieda von Einema 2005on Einema 2005on Einema 2005on Einema 2005on Einema 2005Festival venovaný významnej osobnosti súčasnej

hudby Gottfriedovi von Einemovi.tttttererererermínmínmínmínmín 17. – 19. júna 2005miesmiesmiesmiesmiesttttto ko ko ko ko konaniaonaniaonaniaonaniaonania Oberdürnbach, Maissau, Holand-

skoinfinfinfinfinfooooo p. A. Maissauer Amethyst GmbH, An der Hor-

ner Bundesstrasse, 3712 Maissau, Austria, [email protected], www.einem.org,www.maissau.at

MedzinárMedzinárMedzinárMedzinárMedzinárodný fodný fodný fodný fodný fesesesesestivtivtivtivtival umenia v Magdebural umenia v Magdebural umenia v Magdebural umenia v Magdebural umenia v MagdeburguguguguguTéma podujatia „Cesta v čase, stopy v tvorivom pro-

cese.”Podujatie určené umelcom, spisovateľom, básni-

kom, dizajnérom, hudobníkom, divadelným ria-diteľom, politikom a pod. Cieľom podujatia jestimulovať dialóg v oblasti kultúry medzi zá-padnou a východnou Európou. Každý rok jekurátorom iná krajina.

Súčasťou je výstava umelcov rôznych krajín sveta,venovaná téme podujatia.

tttttererererermín mín mín mín mín 9. – 18. septembra 2005 (festival), 9. –30. októbra 2005 (výstava)

miesmiesmiesmiesmiesttttto ko ko ko ko konaniaonaniaonaniaonaniaonania Magdeburg, Nemeckoinfinfinfinfinfooooo Galina Brieger, Leiterstrasse 3, 391 04 Mag-

deburg, tel. +391 7 326 883, tel/fax +391 4011 014, [email protected], www.gala-galerie.com, www.kunstfestival.com aleboKunstverein Gala e. V., Leiterstrasse 3, 391 04Magdeburg, tel. +391 7 272 977, tel/fax +3914011 014, [email protected],www.kunstvereingala.de

MedzinárMedzinárMedzinárMedzinárMedzinárodné zborodné zborodné zborodné zborodné zborooooovvvvvé bienále 2005é bienále 2005é bienále 2005é bienále 2005é bienále 2005Súčasťou sú koncerty, sympózium, semináre a Me-

dzinárodný majstrovský kurz Erica Ericsona.tttttererererermínmínmínmínmín 23. júna – 3. júla 2005miesmiesmiesmiesmiesttttto ko ko ko ko konaniaonaniaonaniaonaniaonania Haarlem, Holandskoinfinfinfinfinfooooo www.koorbiennale.nl

ZAHRANIČNÉ SÚŤAŽE

QwQwQwQwQwararararartz Music Electrtz Music Electrtz Music Electrtz Music Electrtz Music Electronic Awonic Awonic Awonic Awonic Awararararards 2005ds 2005ds 2005ds 2005ds 2005Organizátorom podujatia je medzinárodná organi-

zácia pre kultúrny a ekonomický rozvoj elek-tronickej hudby.

odborodborodborodborodbor skladba napísaná v období medzi 1. janu-árom 2004 a 1. júlom 2005, 6 nominovanýchskladieb bude znieť z éteru po celom svete v ča-se od 15. októbra do 31. decembra 2005, ví-ťazné budú prezentované na slávnostnom ce-remoniáli v Paríži v marci 2006

bez vstupného poplatkuuzávieruzávieruzávieruzávieruzávierkkkkka a a a a 24. júla 2005infinfinfinfinfooooo www.quartz.org

MedzinárMedzinárMedzinárMedzinárMedzinárodná sodná sodná sodná sodná skladatkladatkladatkladatkladateľeľeľeľeľssssská súťká súťká súťká súťká súťaž Oraž Oraž Oraž Oraž OrchescheschescheschestrtrtrtrtreeeeeSymphonique de MontréalSymphonique de MontréalSymphonique de MontréalSymphonique de MontréalSymphonique de MontréalPodujatie sa koná z iniciatívy Kenta Nagana, hu-

dobného riaditeľa Orchestre symphonique deMontréal, skladba bude premiérovaná v sezó-ne 2006 / 2007.

miesmiesmiesmiesmiesttttto ko ko ko ko konaniaonaniaonaniaonaniaonania Montreál, Kanadavvvvvekekekekekooooový limitvý limitvý limitvý limitvý limit do 40 rokov k termínu uzávierkyvvvvvssssstupný poplattupný poplattupný poplattupný poplattupný poplatokokokokok 100 USDuzávieruzávieruzávieruzávieruzávierkkkkkaaaaa 30. júna 2006infinfinfinfinfo o o o o International Composition Prize, 260 de Mai-

sonneuve Blvd West, Second Floor, Montréal QC,H2X 1Y9, Canada, tel. +1 514 842 99 51, fax+1 514 842 07 28, [email protected],www.composition.osm.ca

MedzinárMedzinárMedzinárMedzinárMedzinárodná sodná sodná sodná sodná spepepepepevvvvváckáckáckáckácka súťa súťa súťa súťa súťažažažažažRRRRRenatenatenatenatenaty Ty Ty Ty Ty Tebaldi 2005ebaldi 2005ebaldi 2005ebaldi 2005ebaldi 2005tttttererererermín mín mín mín mín 19. – 25. septembra 2005miesmiesmiesmiesmiesttttto ko ko ko ko konaniaonaniaonaniaonaniaonania San Marinovvvvvekekekekekooooový limitvý limitvý limitvý limitvý limit medzi 18 a 35 k 1. januáru 2005vvvvvssssstupný poplattupný poplattupný poplattupný poplattupný poplatokokokokok 120 EURuzávieruzávieruzávieruzávieruzávierkkkkkaaaaa 15. augusta 2005infinfinfinfinfooooo Fondazione Renata Tebaldi, Piazza di Sopra,

23; 478 93 Borgo Maggiore RSM, tel. +378886 344, 0549 886 344, fax +378 886 345,0549 886 345, [email protected],www.renatatebaldi.info

MedzinárMedzinárMedzinárMedzinárMedzinárodná klaodná klaodná klaodná klaodná klavírvírvírvírvírna súťna súťna súťna súťna súťaž Rím 2005až Rím 2005až Rím 2005až Rím 2005až Rím 2005tttttererererermínmínmínmínmín 18. – 31. októbra 2005vvvvvekekekekekooooový limitvý limitvý limitvý limitvý limit kategória A nar. po roku 1986 vráta-

ne, kategória B nar. po roku 1980 vrátanevvvvvssssstupný poplattupný poplattupný poplattupný poplattupný poplatokokokokok 85 EURuzávieruzávieruzávieruzávieruzávierkkkkkaaaaa 26. septembra 2005infinfinfinfinfooooo Associazione Culturale “F. Chopin”, Secreta-

riat of the International Piano Competition“Rom 2005”, Via Pierfranco Bonetti, 90; 00128 Roma, Italia, tel/fax +39 6 507 38 89,[email protected], www.chopinroma.it

MedzinárMedzinárMedzinárMedzinárMedzinárodná súťodná súťodná súťodná súťodná súťaž klaaž klaaž klaaž klaaž klavirisvirisvirisvirisviristttttooooov Minsv Minsv Minsv Minsv Minsk 2005k 2005k 2005k 2005k 2005tttttererererermín mín mín mín mín 3. – 18. decembra 2005miesmiesmiesmiesmiesttttto ko ko ko ko konaniaonaniaonaniaonaniaonania Minsk, Bieloruskovvvvvekekekekekooooový limitvý limitvý limitvý limitvý limit nar. medzi 16 a 30, t. j. po 3. decem-

bri 1975 až 18. decembri 1989vvvvvssssstupný poplattupný poplattupný poplattupný poplattupný poplatokokokokok 40 EURuzávieruzávieruzávieruzávieruzávierkkkkkaaaaa 1. júla 2005

infinfinfinfinfooooo Organizing Committee of the InternationalPiano Competition Minsk 2005, Belarusian Sta-te Philharmonic Society; 50, Fr. Skorina Ave-nue, Minsk, 220 005, Republic of Belarus, tel/fax +375 17 288 10 56, +375 17 284 77 66,+375 17 231 90 50

MedzinárMedzinárMedzinárMedzinárMedzinárodná klaodná klaodná klaodná klaodná klavírvírvírvírvírna súťna súťna súťna súťna súťaž Géza Anda 2006až Géza Anda 2006až Géza Anda 2006až Géza Anda 2006až Géza Anda 2006tttttererererermín mín mín mín mín 8. – 20. júna 2006miesmiesmiesmiesmiesttttto ko ko ko ko konaniaonaniaonaniaonaniaonania Zürich, Švajčiarskovvvvvekekekekekooooový limitvý limitvý limitvý limitvý limit nar. po 7. júni 1974vvvvvssssstupný poplattupný poplattupný poplattupný poplattupný poplatokokokokok 300 CHFuzávieruzávieruzávieruzávieruzávierkkkkkaaaaa 1. marca 2006infinfinfinfinfooooo Secretariat Concours Géza Anda, Bleicherweg

18, CH 8002 Zürich, Švajčiarsko, tel. +41 44205 14 23, fax +41 44 205 12 05,[email protected], www.gezaanda.ch

MedzinárMedzinárMedzinárMedzinárMedzinárodná súťodná súťodná súťodná súťodná súťaž sláčikaž sláčikaž sláčikaž sláčikaž sláčikooooových kvvých kvvých kvvých kvvých kvarararararttttteeeeettttttttttererererermínmínmínmínmín 3. – 7. októbra 2005miesmiesmiesmiesmiesttttto ko ko ko ko konaniaonaniaonaniaonaniaonania Palazzo Pallavicini, Cremona, Ta-

lianskovvvvvekekekekekooooový limitvý limitvý limitvý limitvý limit nepresahuje 135 rokov k 3. októbru

2005poplatpoplatpoplatpoplatpoplatokokokokok 40 EURuzávieruzávieruzávieruzávieruzávierkkkkka a a a a 31. augusta 2005infinfinfinfinfooooo Secretary of the 8th International Quartet

Competition, Corso Matteotti 17, 261 00 Cre-mona, Italy, tel/fax +39 372 214 54, tel. +39372 463 165, [email protected],www.entetriennale.com

MedzinárMedzinárMedzinárMedzinárMedzinárodná hudobná súťodná hudobná súťodná hudobná súťodná hudobná súťodná hudobná súťaž Praž Praž Praž Praž Pražsažsažsažsažská jar 2006ká jar 2006ká jar 2006ká jar 2006ká jar 2006Súťaž je členom Svetovej federácie medzinárod-

ných hudobných súťaží v Ženevetttttererererermín mín mín mín mín 8. – 16. mája 2006miesmiesmiesmiesmiesttttto ko ko ko ko konaniaonaniaonaniaonaniaonania Prahaodbor odbor odbor odbor odbor violončelo, organvvvvvekekekekekooooový limitvý limitvý limitvý limitvý limit do 30 rokovpoplatpoplatpoplatpoplatpoplatokokokokok 100 EURuzávieruzávieruzávieruzávieruzávierkkkkka a a a a 15. decembra 2005infinfinfinfinfooooo Medzinárodná hudobná súťaž Pražská jar

2006, Hellichova 18, 118 00 Praha 1, Českárepublika, www.festival.cz

INTERPRETAČNÉ KURZY A SEMINÁRE

SalzburSalzburSalzburSalzburSalzburssssské kké kké kké kké kultúrultúrultúrultúrultúrne fne fne fne fne fórórórórórum 2005um 2005um 2005um 2005um 2005Organizátor Medzinárodné centrum pre kultúru

a manažment ICCMTTTTTémaémaémaémaéma Kultúra neistoty – Kultúra náčrtu (Culture of

Doubt – Culture of Draft)odborodborodborodborodbor manažéri v oblasti kultúrypodmienkypodmienkypodmienkypodmienkypodmienky certifikát z angličtiny, rozpracovaný

projekttttttererererermín mín mín mín mín 25. júla – 27. augusta 2005miesmiesmiesmiesmiesttttto ko ko ko ko konaniaonaniaonaniaonaniaonania Salzburg, Rakúskopoplatpoplatpoplatpoplatpoplatokokokokok 1550 EUR, 2100 EUR (s účasťou na Me-

dzinárodnej konferencii)uzávieruzávieruzávieruzávieruzávierkkkkkaaaaa 30. júna 2005, iccm.at (online prihláš-

ka)infinfinfinfinfooooo International Centre for Culture & Manage-

ment, ICCM Kolleg St. Josef, Gyllenstormstras-

se 8, 5026 Salzburg-Aigen, [email protected], www.iccm.at alebo Culture &Management, tel. +43 662 45 98 41, fax +43662 45 98 38, [email protected]

Summer Opera Bamberg 2005Summer Opera Bamberg 2005Summer Opera Bamberg 2005Summer Opera Bamberg 2005Summer Opera Bamberg 2005Európsky operný a orchestrálny workshop pre štu-

dentov inštrumentalistov a operných spevákovz Nemecka, Holandska, Slovenska, Českej re-publiky a Maďarska. Repertoár podujatia: Gia-como Puccini – Tosca.

tttttererererermínmínmínmínmín 1. – 26. septembra 2005miesmiesmiesmiesmiesttttto ko ko ko ko konaniaonaniaonaniaonaniaonania Bamberg, Nemeckouzávieruzávieruzávieruzávieruzávierkkkkkaaaaa 30. mája 2005infinfinfinfinfooooo www.sommer-oper-bamberg.de

SymSymSymSymSympózium – Prpózium – Prpózium – Prpózium – Prpózium – Prečečečečečo so so so so spiepiepiepiepievvvvvame a Akame a Akame a Akame a Akame a Ako so so so so spiepiepiepiepievvvvvameameameameameUrčené pre zborových profesionálov. Súčasť Medzi-

národného zborového bienále v spolupráci s EricEricson Master Classes.

tttttererererermínmínmínmínmín 30. júna – 2. júla 2005miesmiesmiesmiesmiesttttto ko ko ko ko konaniaonaniaonaniaonaniaonania Haarlem, Holandskoinfinfinfinfinfooooo www.koorbiennale.nl

MajsMajsMajsMajsMajstrtrtrtrtrooooovvvvvssssské kké kké kké kké kurururururzy przy przy przy przy pre zbore zbore zbore zbore zborooooových dirigentvých dirigentvých dirigentvých dirigentvých dirigentooooovvvvvPodujatie je súčasťou Medzinárodného bienále zbo-

rového festivalu Haarlem, s koncertmi, seminár-mi, sympóziom a ďalšímí podujatiami.

tttttererererermín mín mín mín mín 23. júna – 2. júla 2005miesmiesmiesmiesmiesttttto ko ko ko ko konaniaonaniaonaniaonaniaonania Haarlem, Holandskopoplatpoplatpoplatpoplatpoplatokokokokok 25 EUR (vstupný), 350 EUR (účastníc-

ky), 200 EUR (pasívni účastníci)uzávieruzávieruzávieruzávieruzávierkkkkka a a a a 11. júla 2005, 31. mája 2005 (pasívni

účastníci)infinfinfinfinfooooo Eric Ericson Master Class Foundation, Veiling-

weg 3, 2678 LN De Lier, The Netherlands,[email protected], www.ericericsonmasterclass.nl

HUDBA POD DIAMANTOVOUKLENBOU 2005

Festival Petra MichalicuDom komorského grófa,

Kollárova 541,Kremnica

1111177777. 6.. 6.. 6.. 6.. 6.Peter Michalica, husle, Viera Bartošová, klavír

222224. 6.4. 6.4. 6.4. 6.4. 6.Janáčkovo kvarteto

11111. 7. 7. 7. 7. 7.....Štátny komorný orchester Žilina,

Yves Cayrol, dirigent, Peter Michalica, husle

8. 78. 78. 78. 78. 7.....Moyzesovo kvarteto

111115. 75. 75. 75. 75. 7.....Katarína Šilhavíková, soprán, Adriana Kučerová,soprán, Ľubomír Popik, barytón, Peter Michalica,

husle, Viera Bartošová, klavír


KAM K E DY • J Ú N 2005BRATISLAVAOPERA A BALET SND

Ut 7. 6. T. Frešo: Narodil sa chrobáčikL. A. Minkus: Bajadéra

St 8. 6. G. Verdi: NabuccoŠt 9. 6. A. Dvořák: RusalkaPi 10. 6. B. Bartók: Drevený princ, Hrad kniežaťa

ModrofúzaSo 11.6. G. Verdi: AidaPo 13. 6. G. Verdi: AidaUt 14. 6. G. Rossini: PopoluškaSt 15. 6. T. Frešo: Narodil sa chrobáčik

P. I. Čajkovskij: Spiaca krásavicaŠt 16. 6. B. Britten: Peter GrimesPi 17. 6. W. A. Mozart: Don GiovanniSo 18. 6. M. Dubovský: Tajomný kľúč

P. I. Čajkovskij: Labutie jazeroNe 19. 6. Absolventský koncert Tanečmého kon-

zervatória E. JaczovejŠt 23. 6. H. S. Lovenskjold: SylfidaPi 24. 6. M. Dubovský: Tajomný kľúč

G. Verdi: MacbethSo 25. 6. A. Ch. Adam: KorzárPo 27. 6. G. Bizet: CarmenUt 28. 6. A. Chačaturjan: SpartakusSt 29. 6. G. Verdi: TraviataŠt 30. 6. G. Verdi: Maškarný bál

HUDOBNÉ CENTRUM

Mirbachov palác, zač. 10.30 hNe 12. 6.

HC v spolupráci so Spolkom slovenských skladate-ľov

A. Mudroňová, klavír, Š. Gyöpös, husle, J. Lupták,violončelo, B. Bohó, violončelo, M. Nováková,flauta, M. Brüllová, gitara

M. Lejava, V. Bokes, P. Zagar (premiéra), M. Pia-ček, M. Novák

Ne 19. 6.V spolupráci so Spolkom koncertných umelcovI. Herzog, baroková lutnaS. L. Weis, J. A. Losy, J. Gallot/S. L. Weis, J. S.

Bach, K. KohautNe 26. 6.J. Figura, flauta, B. Figurová, klavírG. H. Händel, W. A. Mozart, T. Salva, J. Mouquet, B.

Martinů

SLOVENSKÝ ROZHLAS

8. 6. Komorný koncert19,00 h The Tel-Aviv TrioJ. Haydn, B. Yusupov, R. Schumann10. 6. Štúdio mladých19, 00 h J. Englerová, Z. Šolopová, V. Verbovská, V.

LackováKomorný orchester, dir. S. Benková16. 6. Má vlast19,00 h SOSR, dir. V. VálekB. Smetana: Má vlast19. 6. Folkfórum live20,00 h Lux band(Komorné štúdio)

PREŠOVKOŠICE

ŽIL INA

ŠTÁTNE DIVADLO KOŠICE

7. 6.11,00 h Malý princ19,00 h Svätenie jari, Carmina burana8. 6.19, 00 h Carmen9. 6.10, 00 h Veselá vdova19, 00 h Zle strážené dievča10. 6.19, 00 h Modrá ruža13. 6.10, 00 h Kocúr v čižmách25. 6. Barbier zo Sevilly – 1. premiéra19, 00 h Barbier zo Sevilly – 2. Premiéra

ŠTÁTNA FILHARMÓNIA KOŠICE

11. 6. Koncert v Trenčianskych TepliciachŠfK, dir. G. Ménesi, M. Sušinová-sopránMozart16. 6. Mladí mladým – umelci vedcomDom umenia ŠfK, dir. M. Vach, D. Turčina – husle,

J. Mazán – fagot,I. Boggerová – harfa, K. Adamová – sopránMozart, Vivaldi, Donizetti, Ditters von Dittersdorf,

Puccini23. 6. Záverečný koncert 36. sezónyŠfK, dir., J. Swoboda, P. Šporcl – husleG. Verdi, N. Paganini

DIVADLO JONÁŠA ZÁBORSKÉHO

Št 9. 6. Veľmi pyšná princeznáNa skle maľovanéPi 10. 6. Fidlikant na strecheNe 12. 6. Veľmi pyšná princeznáŠt 16. 6. Cigánsky barónPi 17. 6. Cigánsky barónPo 20. 6. Veľmi pyšná princeznáUt. 21. 6. Veľmi pyšný princeznáSt 22. 6. Báthoryčka

ŠTÁTNY KOMORNÝ ORCGESTER ŽILINA

Št 9. 6. ŠKO Žilina, P. Vronský, dirigent, R. Šašina,kontrabas, B. Bieniková, klarinet

J. M. Sperger, B. H. Crusell, J. V. H. VoříšekŠt 16. 6. ŠKO Žilina, O. Dohnányi, dirigent, E. Gara-

jová, mezzosoprán, J. Figura, flautaO. Respighi, A. Jolivet, M. Ravel, F. Mendelssohn

BartholdyKoncert v spolupráci s Francúzskym inštitútom Bra-

tislavaSt 22. 6. ŠKO Žilina, B. Ladič, dirigent, V. Sedlák,

fagot, A. Krištof, klavír, L. Pohůnek, trúbka, K.Zajacová, violončelo

J. A. Koželuh, J. Haydn, C. Saint SaënsKoncert ŠKO Žilina a poslucháčov VŠMU, AU Ban-

ská Bystrica, Konzervatória Žilina

Nedeľa, 12. júna, 16.00 hRímsko-katolícky kostol Milosrdných bratov,Nám. SNP 11, BratislavaOrganový koncertProgram: V. Luebeck, J. S. Bach, L. Vierne,J. L. Bella, M. RegerÚčinkuje: Mário Sedlár – organV rámci festivalu Staromestské organové dni(Matúš Cigáň, 0907 175 939)

Pondelok, 13. júna, 9.00 hRímsko-kat. kostol sv. Šimona a Júdu, NámestovoSÚŤAŽ MLADÝCH ORGANISTOV (2. ročník)Povinná skladba:J. S. Bach: Liebster Jesu wir sind hier BWV 634J. S.Bach: Prelúdium a fúga (výber zo zbierkyOsem malých prelúdií a fúg BWV 553-560...)Organizuje: ZUŠ v Námestove – odbor cirkevnáa chrámová hudba (043/5522372)

Streda, 15. júna, 19.00 hSlovenský rozhlas, Štúdio 2, Mýtna ulica, BratislavaBACH&JAZZProgram: diela JSB pre flautu a klavír, jazzovéskladby (Ján Hajnal, štandardy: John Lewis,Richard Rodgers)

Účinkuje: Classical&Jazz Art Duo (Miloš Jurkovič –flauta, Ján Hajnal – klavír)Vstupné: 120,- Sk, pre mládež, dôchodcov, vojakova držiteľov ZŤP 80,- Sk.Predpredaj: na vrátnici Zichyho paláca, Ventúrskaul. 9; v Informačnom centre Bratislavskéhokultúrneho a informačného strediska, Klobučnícka2; tel. 5443 3715 a hodinu pred koncertomv Slovenskom rozhlase.Benefícia pre Nadáciu Výskum rakovinyNávštevníci ktorých meno sa začína alebo končína Bach-, alebo sú odvodené od slova „potok“(Bach = potok), majú vstup voľný.Organizátori: Mestská časť Bratislava Staré-Mesto,Agentúra AP projekt (0905 716 851)

Štvrtok, 23. júna, 19.00 hKostol sv. Ladislava (Piaristi), NitraHommage ŕ Johann Sebastian Bach(organový koncert)Program: Johann Sebastian Bach, DietrichBuxtehude, Franz LisztÚčinkujú: Vladimír Kopec – organ, Mária Plšeková– organV rámci festivalu Musica sacra Nitra

Festival Johann Sebastian Bach– Slovensko 2005

Letná jazzová dielňa 2005termín 4. – 8. júla (začiatok 4. júla o 11. 00 h,

výučba bude prebiehať každý deň medzi 9.00až 12.00 a 13.00 až 16.00 h)

miesto KC Nivy, Súťažná ulica 18, Bratislavacena 1 500,- Sk (platba v hotovosti na mieste,

alebo na číslo účtu 4001038906/3100)organizátor Slovenská jazzová spoločnosť, Michal-

ská 10, 815 36 Bratislavapredbežní lektori

Gabriel Jonáš, Ľubomír Šrámek – klavírMarcel Buntaj, Martin Valihora, Marián Ševčík –bicie

Martin Gašpar, Juraj Kalász – basgitara, kontra-bas

Matúš Jakabčic, Juraj Burian– gitaraPeter Lipa, Zuzana Suchánková, Berco Balogh –spev

Dušan Húščava, Milo Suchomel – saxofón(v prípade záujmu je možné vyučovať aj trúbku,klarinet, flautu a perkusie)

potrebné je si doniesť notový zošit, nástroj, bube-níci paličky

prihlášky Slovenská jazzová spoločnosť, KatkaOvseníková,

Michalská 10, 815 36 Bratislava (0903) 464 265,[email protected]

e 2005 p v r v m k p 2005 - xn--h-toa.hc.skž.hc.sk/2005/hz_06_2005.pdf · skúšky, maturity,...

Documents