eb 74.3 parlem tre - sk...2011/02/21 · n neviem be belgicko cz Česká republika bg bulharsko dk...

DV\864276SK.doc

SK SK

EURÓPSKY PARLAMENT

Parlemeter

Eu

roba

rom

ètre

Spé

cial

/ V

ag

ue 7

4.3

– T

NS

Opi

nio

n &

So

cial

Konanie prieskumu: november – december 2010

Uverejnenie: apríl 2011

Oso

bitn

ý pr

iesk

um E

urob

arom

etra

/ vl

na 7

4.3

– T

NS

Opi

nion

& S

ocia

l

2

OBSAH

ÚVOD ....................................................................................................3 ZRHNUTIE.............................................................................................5 1. Znalosti a informovanosť o Európskom parlamente ..........................7

1.1 Európsky parlament a médiá [Ot. 1]..................................................7

1.2 Úroveň informovanosti o činnostiach Európskeho parlamentu ............. 13

1.3 Voľby poslancov Európskeho parlamentu ......................................... 18

2. Obraz a úloha Európskeho parlamentu ...........................................24

2.1 Obraz Európskeho parlamentu........................................................ 24

2.2 Úloha EP ...................................................................................... 48

3. Priority a hodnoty Európskeho parlamentu.....................................53

3.1 Hodnoty, ktoré má EP prednostne hájiť............................................ 53

ZÁVER.................................................................................................61

3

ÚVOD

Tento nový prieskum Eurobarometra Parlemeter bol vykonaný takmer rok po predchádzajúcom prieskume, ktorý sa uskutočnil v období január – február 2010. Pri porovnávaní výsledkov a zmien zaznamenaných v poslednom európskom prieskume verejnej mienky o činnostiach a úlohe Európskeho parlamentu sa nesmie zabúdať na to, že prieskum sa uskutočnil v období od konca novembra do polovice decembra 2010, teda približne 18 mesiacov po posledných európskych voľbách v júni 2009. Jedným z cieľov tohto prieskumu bolo preto zistiť, či tieto voľby ešte mohli mať vplyv na to, ako Európania vnímajú Európsky parlament.

Rovnako ako v predchádzajúcich prieskumoch Parlemeter je účelom tohto nového prieskumu Eurobarometra nielen merať úrovne znalosti a informovanosti o Európskom parlamente, ale aj zistiť, ako občania vnímajú jeho obraz a akú úlohu by mal podľa nich zohrávať. Zisťuje aj hodnoty, ktoré by podľa Európanov mal Európsky parlament prednostne hájiť.

Ako odpoveď na návrhy Európskeho parlamentu vytvoriť európske spoločenstvo

energetiky z jari v roku 2010 sa pridal nový rozmer, problematika energie (najmä

problém dodávok energie). Tejto téme sa venuje osobitná správa.

Tento prieskum Eurobarometra objednalo Generálne riaditeľstvo komunikácie Európskeho parlamentu. Prieskum uskutočnila spoločnosť TNS Opinion & Social v období od konca novembra do polovice decembra 2010. Oslovených bolo 26 574 Európanov starších ako 14 rokov formou osobného rozhovoru s anketármi siete TNS Opinion & Social (anketári kládli otázky doma u respondentov). Použila sa metodika štandardného Eurobarometra Generálneho riaditeľstva komunikácie Európskeho parlamentu (Oddelenie monitorovania verejnej mienky). K správe je priložená technická poznámka o anketových rozhovoroch, ktoré vykonali výskumné ústavy siete TNS Opinion & Social. Obsahuje podrobnejšie informácie o metodológii použitej pri rozhovoroch, ako aj o intervaloch spoľahlivosti.

Prieskum pokrýva všetkých 27 členských štátov a je súčasťou jesennej vlny

Eurobarometra 74.3. Obsahuje viacero barometrických otázok, inými slovami

otázky z predchádzajúcich vĺn, ktoré nám umožňujú určiť prípadný vývoj.

4

Poznámka

Na krajiny sa v tejto správe odkazuje prostredníctvom týchto ich oficiálnych

skratiek:

SKRATKY

EÚ27 Európska únia – 27 členských štátov

N Neviem

BE Belgicko

CZ Česká republika

BG Bulharsko

DK Dánsko

DE Nemecko

EE Estónsko

EL Grécko

ES Španielsko

FR Francúzsko

IE Írsko

IT Taliansko

CY Cyperská republika

LT Litva

LV Lotyšsko

LU Luxembursko

HU Maďarsko

MT Malta

NL Holandsko

AT Rakúsko

PL Poľsko

PT Portugalsko

RO Rumunsko

SI Slovinsko

SK Slovensko

FI Fínsko

SE Švédsko

UK Spojené kráľovstvo

*****

5

ZRHNUTIE

Výsledky tohto prieskumu Parlemeter poskytujú cenné údaje o úrovni znalosti a informovanosti Európanov o Európskom parlamente, o jeho obraze a úlohe, ktorú by mal podľa nich zohrávať, a o hodnotách, ktoré by mal prednostne presadzovať. Pri posudzovaní výsledkov sa musí vziať do úvahy, že prieskum bol vykonaný 18 mesiacov po európskych voľbách, keď bola viditeľnosť Európskeho parlamentu zvlášť vysoká.

– Väčšina Európanov (59 %) si pamätá, že v poslednom čase v médiách niečo videla alebo počula o Európskom parlamente. Táto hodnota je však o tri percentuálne body nižšia ako na začiatku roka 2010. Tento pokles reflektovania mediálneho obsahu možno vysvetliť najmä skutočnosťou, že médiá venovali na začiatku roka 2010 významnú pozornosť vypočutiam novej Komisie II predsedu Barrosa.

- V každom prípade si však viac ako dve tretiny respondentov (69 %,

o jeden bod viac ako v prieskume január – február 2010) stále myslia, že

sú o činnostiach Európskeho parlamentu slabo informované.

- Keď však ide o spôsob fungovania Európskeho parlamentu, viac ako

štyria z desiatich Európanov (42 %) vedia, že poslanci EP sedia

v Európskom parlamente podľa svojej politickej príslušnosti (aj keď tento

údaj klesol o jeden bod), kým 38 % (-1) si nesprávne myslí, že poslanci

sedia podľa svojej štátnej príslušnosti.

Obraz Európskeho parlamentu aj naďalej rozdeľuje respondentov. Hoci hodnoty znakov pozitívneho obrazu („dynamický“, „demokratický“ a „načúva európskym občanom“) mierne klesli, teraz sa už ustálili. Predtým tieto znaky obrazu od jesene 2007, kedy bola táto otázka prvýkrát položená, konštantne klesali.

- Väčšina Európanov (52 %) si myslí, že Európsky parlament by mal

zohrávať dôležitejšiu úlohu ako v súčasnosti, hoci toto percento od vlny prieskumu január – február 2010 kleslo o tri body.

6

- Ako sa zistilo v prieskume na začiatku roka 2010, hodnoty, ktoré by mal Európsky parlament podľa respondentov prednostne obhajovať, sa týkajú verejných slobôd a boja proti diskriminácii:

o Respondenti najčastejšie uvádzali ochranu ľudských práv: šesť z desiatich respondentov sa domnieva, že by Európsky parlament mal túto hodnotu prednostne presadzovať, aj keď za rok klesla o dva body.

o Rodová rovnosť a sloboda prejavu sa s 36 % spoločne umiestnili na druhom mieste (24 bodov po najvyššie umiestnenej hodnote). Výsledky týchto dvoch hodnôt sa od posledného prieskumu nezmenili.

7

1. Znalosti a informovanosť o Európskom parlamente

Na to, aby sa zistila informovanosť Európanov o Európskom parlamente, sa

respondentom v 27 členských štátoch kládli otázky, či v médiách narazili na

informácie o Európskom parlamente a či si myslia, že sú o tejto inštitúcii dobre

informovaní.

1.1 Európsky parlament a médiá [Ot. 1]1

- Väčšina Európanov si spomína, že v poslednom čase v médiách niečo

videla alebo počula o Európskom parlamente -

Odpovede na otázku Ot. 1 nám umožňujú určiť objem informácií o Európskom

parlamente, ktoré Európania dostávajú, pričom môžeme tieto výsledky porovnať

s výsledkami získanými pred necelým rokom, v čase uskutočnenia

Eurobarometra 73.1 (január – február 2010).

Absolútna väčšina Európanov (59 %) v poslednom čase niečo čítala, videla na internete alebo počula o Európskom parlamente. To neplatí u takmer štyroch z desiatich respondentov (39 %, +2 body) a 2 % svoj názor nevyjadrili.

Miera reflektovania mediálneho obsahu o Európskom parlamente však mierne klesla (-3 body) od prieskumu vykonaného na začiatku roka 2010, ktorý sa uskutočnil pár mesiacov po voľbách do Európskeho parlamentu v júni 2009. Počet pozitívnych odpovedí sa zároveň zvýšil o 26 bodov v priebehu jedného roka, od vlny január – február 2009 po vlnu január – február 2010. V súčasnej vlne prieskumu začína prínos posledných európskych volieb k miere reflektovania mediálneho obsahu slabnúť.

42% 44%36%

62%54% 53%

60%

37% 39%

4% 3% 4% 1% 2%

EB68.1 Aut. 2007

EB70.1 Aut. 2008

EB71.1 Jan-Feb. 2009

EB73.1 Jan-Feb2010

EB74.3 Nov.-Dec. 2010

QA1 Have you recently read in the press, seen ont the Internet or heard on the radio or television something about the European

Parliament? - %EU

Yes No DK

59%

1 Ot. 1 Čítali ste v poslednom čase v tlači, videli ste na internete alebo počuli v rozhlase alebo v televízii niečo o Európskom parlamente?

8

Rozdiely medzi členskými štátmi

Pri skúmaní odpovedí na túto otázku možno pozorovať 10-percentný rozdiel medzi odpoveďami uvedenými v krajinách, ktoré boli členmi EÚ pred rokom 2004, a v krajinách, ktoré do Únie vstúpili v rokoch 2004 a 2007. U respondentov v nových členských štátoch je vyššia pravdepodobnosť, že si budú pamäť nedávny príjem informácií o Európskom parlamente, ako v starých členských štátoch (67 % a 57 %).

Podrobná analýza ukazuje, že:

- Respondenti v Litve a Slovinsku (v obidvoch krajinách 78 %), Írsku, vo

Fínsku a v Rumunsku (vo všetkých troch prípadoch 76 %) si budú

najlepšie pamätať príjem takýchto informácií.

- Naproti tomu, ako bolo vidieť už pred necelým rokom, u respondentov vo

Francúzsku (42 %), Spojenom kráľovstve (49 %) a v Taliansku (51 %) je

najmenej pravdepodobné, že si budú pamätať príjem takýchto informácií,

pričom treba mať na pamäti, že Francúzsko a Taliansko patria

k zakladajúcim členom Európskej únie.

9

V porovnaní s výsledkami zaznamenanými pred necelým rokom počet pozitívnych odpovedí klesol v 19 z 27 členských štátoch a zvýšil sa v šiestich krajinách. Výsledky zostali rovnaké v dvoch krajinách.

Miera reflektovania mediálneho obsahu najprudšie klesla v Bulharsku (61 %, –

24 bodov) a vo Švédsku (69 %, –13 bodov) a najzreteľnejšie stúpla v Írsku

(76 %, +17 bodov). Najpravdepodobnejším dôvodom tohto nárastu je nedávna

diskusia o vplyve hospodárskej krízy v Írsku.

Nápadný pokles miery reflektovania mediálneho obsahu v Bulharsku je možné

vysvetliť skutočnosťou, že médiá sa Európskemu parlamentu značne venovali

v januári 2010, v čase polemík súvisiacich s vypočutím prvého bulharského

kandidáta na európskeho komisára.

10

EB73.1 Jan.-Feb. 2010

EB74.3 Nov.-Dec. 2010

Diff. EB74.3-EB73.1

EU27 62% 59% -3

IE 59% 76% +17

CZ 67% 57% +10

UK 44% 49% +5

LU 77% 66% -11

SE 82% 69% -13

BG 85% 61% -24

QA1 Have you recently read in the press, seen on th e Internet or heard on the radio or television something about th e European

Parliament? - Yes -

…

Sociálno-demografická analýza

Tento nový Parlemeter potvrdzuje mnohé sociálno-demografické rozdiely

zaznamenané v predchádzajúcich prieskumoch:

- Ako to bolo aj v prípade posledných dvoch vĺn Parlemetrov (na začiatku roka 2010 a na začiatku roka 2009), miera reflektovania mediálneho obsahu je o niečo vyššia u mužov ako u žien. 64 % mužov povedalo, že v médiách niečo čítali, videli alebo počuli o Európskom parlamente, v porovnaní s hodnotou len 55 % u žien, čo je rozdiel deviatich percentuálnych bodov.

- Zdá sa, že aj vek respondentov má vplyv na odpovede, keďže u najstarších respondentov je vyššia pravdepodobnosť kladných odpovedí (hodnota 61 % u respondentov starších ako 54 rokov v porovnaní s hodnotou 50 % u respondentov vo veku 15 až 24 rokov). Starší ľudia patria zvyčajne do kategórie osôb, ktoré venujú najviac času informovaniu sa o najnovších udalostiach, a to čiastočne preto, že majú viac voľného času.

11

Napriek týmto rodovým a vekovým rozdielom sa zdá, že takýmto

informáciám o Európskom parlamente sú najviac vystavené sociálne

„zvýhodnené“ kategórie:

- 70 % respondentov, ktorí študovali po dosiahnutí veku 19 rokov,

v médiách niečo videli, čítali alebo počuli o Európskom parlamente

(v porovnaní s 52 % respondentov, ktorí zo školy odišli vo veku mladšom

ako 16 rokov).

- Podobne je to u manažérov (73 %) a živnostníkov (69 %) v porovnaní

s nezamestnanými (55 %).

- Vyššia pravdepodobnosť reflektovania mediálneho obsahu je tiež u ľudí,

ktorí takmer nikdy nemali problémy s platením svojich účtov (62 %

v porovnaní s 49 % ľudí, ktorí majú väčšinou problém ich zaplatiť),

a u ľudí, ktorí sa zaraďujú na vrchol spoločenského rebríčka (65 %

v porovnaní s 52 % na spodných miestach rebríčka).

- Na záver, respondenti, ktorí používajú internet každý deň, uviedli 63 %

kladných odpovedí v porovnaní s 55 % respondentov, ktorí nikdy

nepoužívajú internet.

12

Yes No Don't know

EU27 59% 39% 2%

Male 64% 34% 2%

Female 55% 43% 2%

15-24 50% 48% 2%

25-39 59% 40% 1%

40-54 64% 34% 2%

55 + 61% 37% 2%

15- 52% 46% 2%

16-19 59% 39% 2%

20+ 70% 29% 1%

Still studying 53% 45% 2%

Self- employed 69% 30% 1%

Managers 73% 26% 1%

Other white collars 59% 40% 1%

Manual workers 57% 41% 2%

House persons 50% 49% 1%

Unemployed 55% 44% 1%

Retired 61% 37% 2%

Students 53% 45% 2%

Everyday 63% 36% 1%

Often/ Sometimes 62% 36% 2%

Never 55% 43% 2%

Most of the time 49% 49% 2%

From time to time 59% 39% 2%

Almost never 62% 36% 2%

Difficulties paying bills

QA1 Have you recently read in the press, seen on the Internet o r heard on the radioor television something about the European Parliame nt?

Gender

Age

Education (End of)

Respondent occupation scale

Use of the Internet

13

1.2 Úroveň informovanosti o činnostiach Európskeho parlamentu [Ot. 2]2

- Viac ako dve tretiny Európanov si myslí, že sú o činnostiach

Európskeho parlamentu zle informovaní -

Ako sme videli, celkovo sa Európania vyjadrujú kladne o tom, ako sa médiá

venujú Európskemu parlamentu.

69 % Európanov si však aj tak myslí, že nie sú dobre informovaní, čo predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim rokom nárast o jeden percentuálny bod. Len 28 % (-2 body) hovorí, že sú dobre informovaní, kým 3 % svoj názor nevyjadrili.

Tento negatívny trend sa však musí vnímať v súvislosti so skutočnosťou, že predchádzajúca vlna prieskumu Eurobarometra Parlemeter sa uskutočnila len pár mesiacov po európskych voľbách v júni 2009, teda v období, keď sa Európania celkovo cítili lepšie informovaní o činnostiach Európskeho parlamentu. O rok neskôr, keď odznel vplyv volieb, už tento pocit zrejme zoslabol.

Treba tiež pripomenúť, že úrovne reflektovania mediálneho obsahu o EP nemusia priamo súvisieť s tým, či si respondenti myslia, že sú dobre alebo zle informovaní o činnostiach tejto inštitúcie. V tejto súvislosti sa vynára otázka, či je dôvodom tejto nízkej úrovne reflektovania typ a obsah šírených informácií.

2 Ot. 2 Považujete sa vo všeobecnosti za osoby dobre, celkom dobre, zle alebo veľmi zle informované o činnostiach Európskeho parlamentu?

14


Existuje malý rozdiel podľa dátumu vstupu do EÚ: 32 % respondentov v krajinách, ktoré do EÚ vstúpili v rokoch 2004 a 2007, si myslí, že sú v porovnaní s 27 % v krajinách, ktoré boli členmi EÚ pred rokom 2004, dobre informovaní. Na spresnenie:

- U respondentov na Slovensku (45 %), Malte a v Írsku (v obidvoch

krajinách 43 %), Luxembursku (42 %) a v Litve (41 %) je najvyššia

pravdepodobnosť, že sa budú považovať za dobre informovaných.

- Na rozdiel od nich je u respondentov v Španielsku (19 %), vo Francúzsku

(21 %), Švédsku a v Rumunsku (v obidvoch krajinách 23 %) a Lotyšsku

(24 %) najmenšia pravdepodobnosť, že sa budú považovať za dobre

informovaných.

15

Od januára 2010 bol zaznamenaný najvýraznejší nárast počtu dobre informovaných respondentov v Rakúsku (37 %, +10 bodov) a v Dánsku (30 %, +4). V Španielsku (19 %, -9 bodov), Luxembursku (42 %, -8) a Bulharsku (29 %, -8) však oproti januáru 2010 klesol počet ľudí, ktorí sa považujú za dobre informovaných.

EB73.1 Jan.-Feb. 2010

EB74.3 Nov.-Dec. 2010

Diff. EB74.3-EB73.1

EU27 30% 28% -2

AT 27% 37% +10

DK 26% 30% +4

MT 40% 43% +3

BG 37% 29% -8

LU 50% 42% -8

ES 28% 19% -9

QA2 In general, do you consider that you are very w ell, fairly well, fairly badly or very badly informed about the Europ ean Parliament’s

activities?- Total 'Well informed' -

…


Sociálno-demografická analýza nám umožňuje určiť kategórie obyvateľov,

ktorí sa považujú za dobre informovaných o Európskom parlamente.

- Viac mužov ako žien sa považuje za dobre informovaných

o Európskom parlamente (33 % v porovnaní s 24 %).

- Zdá sa, že tento názor prevláda tiež viac u respondentov vo veku od 40

do 54 rokov ako u mladších respondentov (30 % prvej skupiny

v porovnaní s 24 % respondentov vo vekovej kategórii 15 – 24 rokov).

V súlade s odpoveďami na predchádzajúcu otázku o reflektovaní mediálneho

obsahu (Ot. 1) sa za najlepšie informovaných o Európskom parlamente

považujú najviac zvýhodnené kategórie obyvateľstva:

16

- Platí to najmä o respondentoch, ktorí študovali aj po dosiahnutí veku

20 rokov (36 % oproti 20 % tých, ktorí zo školy odišli vo veku mladšom

ako 16 rokov).

- Platí to aj o manažéroch (41 % oproti 18 % osôb v domácnosti a 20 %

nezamestnaných).

- 32 % respondentov, ktorí takmer nikdy nemali problémy s platením

svojich účtov, hovorí, že sú dobre informovaní, v porovnaní s 19 % ľudí,

ktorí majú väčšinou problém ich zaplatiť; platí to tiež o 37 %

respondentov, ktorí sa radia na vrchol spoločenského rebríčka (oproti

21 % ľudí na spodných miestach rebríčka).

17

Total 'Well informed'

Total 'Not well informed'

Don't know

EU27 28% 69% 3%

Male 33% 65% 2%

Female 24% 73% 3%

15-24 24% 73% 3%

25-39 28% 70% 2%

40-54 30% 68% 2%

55 + 29% 68% 3%

15- 20% 77% 3%

16-19 28% 69% 3%

20+ 36% 62% 2%



Managers 41% 57% 2%





Retired 29% 68% 3%

Students 27% 70% 3%

(1-4) Left 30% 68% 2%

(5-6) Centre 29% 69% 2%

(7-10) Right 36% 62% 2%





Left-Right scale


QA2 In general, do you consider that you are very well, fairly well, fairly badly or very badlyinformed about the European Parliament’s activities ?

Gender

Age

Education (End of)

18

1.3 Voľby poslancov Európskeho parlamentu (Ot. 4)3

- Tesná väčšina Európanov vie, že poslanci EP sedia v Európskom

parlamente podľa svojej politickej príslušnosti -

Podiel respondentov, ktorí vedia, že poslanci EP sedia v Európskom

parlamente podľa svojej politickej príslušnosti (42 %, -1 bod), je stále

o niečo vyšší ako podiel respondentov, ktorí sa mylne domnievajú, že

rozhodujúcim faktorom je štátna príslušnosť (38 %, -1).

Podiel správnych odpovedí sa medzi vlnou prieskumu Parlameter uskutočnenou na začiatku roka 2009 a vlnou zo začiatku roka 2010 zvýšil o sedem percentuálnych bodov: európske parlamentné voľby v júni 2009 nepochybne zlepšili znalosti Európanov.

Pomer odpovedí „neviem“ sa zvýšil o dva body a teraz sa týka jedného z piatich

respondentov (presne 20 %).

3 Ot. 4 Podľa vás sedia poslanci Európskeho parlamentu v Európskom parlamente podľa…?

19


Medzi členskými štátmi sú výrazné rozdiely, pokiaľ ide o správnosť

odpovedí, ako aj podiel odpovedí „neviem“.

- U respondentov v Holandsku (61 %), Belgicku (60 %), Estónsku a vo

Švédsku (v obidvoch krajinách 59 %) a v Slovinsku (58 %) je najvyššia

pravdepodobnosť správnej odpovede.

- Naproti tomu respondenti v Českej republike (64 %), na Slovensku (56 %), v Grécku (54 %) a v Taliansku (53 %) sa najčastejšie mylne domnievajú, že poslanci EP sedia v Európskom parlamente podľa svojej štátnej príslušnosti. Počet nesprávnych odpovedí vo všetkých týchto štyroch krajinách za uplynulý rok stúpol.

- Bulharsko (32 %), Nemecko (29 %), Spojené kráľovstvo (28 %) a Cyprus

a Malta (obidve krajiny 26 %) majú najvyšší pomer odpovedí „neviem“.

20

Počet správnych odpovedí sa najvýraznejšie zvýšil v Portugalsku (53 %,

+12 bodov), vo Francúzsku (48 %, +7) a v Lotyšsku (46 %, +7).

Počet správnych odpovedí („podľa svojej politickej príslušnosti“) za rok najprudšie

klesol vo Fínsku (56 %, -10 bodov), v Maďarsku (42 %, -9) a na Cypre (52 %, -

9).

21

Their political affinities

Diff.EB74.3 - EB73.1

Their nationality


Don't know


EU27 42% -1 38% -1 20% +2

PT 53% +12 31% -10 16% -2

FR 48% +7 33% -10 19% +3

LV 46% +7 41% -10 13% +3

LT 51% +5 27% -4 22% -1

ES 47% +3 33% -6 20% +3

PL 40% +3 40% -7 20% +4

BE 60% +1 35% +2 5% -3

RO 52% +1 29% +1 19% -2

EE 59% = 30% = 11% =

NL 61% -2 33% = 6% +2

MT 46% -2 28% -1 26% +3

AT 44% -2 43% +1 13% +1

IT 32% -2 53% +7 15% -5

SE 59% -3 33% +6 8% -3

DE 37% -3 34% -3 29% +6

SK 34% -3 56% +1 10% +2

BG 33% -3 35% +7 32% -4

UK 38% -4 34% -1 28% +5

CZ 26% -4 64% +6 10% -2

EL 32% -5 54% +2 14% +3

DK 52% -6 36% +4 12% +2

LU 50% -6 37% = 13% +6

IE 41% -6 35% +4 24% +2

SI 58% -8 27% +3 15% +5

CY 52% -9 22% +6 26% +3

HU 42% -9 49% +10 9% -1

FI 56% -10 32% +7 12% +3

QA4 And, in your opinion, do members of the Europea n Parliament sit in the European Parliament accordi ng to…?

22


- Spomedzi Európanov, u ktorých je najväčšia pravdepodobnosť správnej odpovede na túto otázku, je výrazný rozdiel piatich percentuálnych bodov (rovnako ako pred rokom) medzi mužmi a ženami (45 % oproti 40 %). U mužov je však tiež vyššia pravdepodobnosť ako u žien, že uvedú nesprávnu odpoveď (39 % a 37 %). Na druhej strane ženy častejšie neuvádzajú nijakú odpoveď: 23 % oproti 16 % mužov.

- Rozhodujúcim faktorom bol tiež vek, keď respondenti ukončili svoje štúdium, keďže 48 % ľudí, ktorí študovali aj po dosiahnutí veku 20 rokov, uviedlo správnu odpoveď v porovnaní s 39 % respondentov, ktorí zo školy odišli vo veku mladšom ako 16 rokov. Tento výsledok však vyvažuje skutočnosť, že najvzdelanejší respondenti najčastejšie uvádzajú nesprávnu odpoveď (40 % oproti 33 % ľudí, ktorí zo školy odišli vo veku mladšom ako 16 rokov). Dôvodom je skutočnosť, že najmenej vzdelaní respondenti omnoho častejšie neuvádzajú nijakú odpoveď: 28 % oproti len 12 % ľudí, ktorí študovali najdlhšie.

- Faktor príslušnosti k zvýhodnenej sociálnej kategórii tiež ovplyvnil odpovede, keďže 48 % manažérov povedalo, že poslanci EP sedia podľa svojej politickej príslušnosti (napríklad v porovnaní s 38 % osôb v domácnosti). Správnu odpoveď však uviedol úplne rovnaký počet ľudí, ktorí majú väčšinou problém zaplatiť svoje účty, a ľudí, ktorí takéto problémy nemajú takmer nikdy (43 % v obidvoch prípadoch).

- Úplne logicky uviedlo správnu odpoveď 50 % respondentov, ktorí sa

považujú za dobre informovaných o činnostiach Európskeho

parlamentu (v porovnaní so 40 % zle informovaných).

Podobne nevedelo 23 % respondentov, ktorí nie sú o činnostiach

Európskeho parlamentu dobre informovaní (v porovnaní len s 9 % dobre

informovaných respondentov), uviesť nijakú odpoveď.

23

Their political affinities

Their nationality Don't know

EU27 42% 38% 20%

Male 45% 39% 16%

Female 40% 37% 23%

15- 33% 39% 28%

16-19 39% 42% 19%

20+ 40% 48% 12%



Managers 48% 40% 12%





Retired 43% 33% 24%

Students 38% 42% 20%




Informed 50% 41% 9%

Notinformed 40% 37% 23%

Information on EP's activities



QA4 And, in your opinion, do members of the European Parliame nt sit in theEuropean Parliament according to…?

Gender

Education (End of)

24

2. Obraz a úloha Európskeho parlamentu

Videli sme, do akej miery sa Európania cítia byť dobre informovaní o Európskom

parlamente a aké znalosti majú o spôsobe jeho fungovania.

Teraz podrobne preskúmame, ako v súčasnosti vnímajú jeho obraz a akú úlohu

by mal podľa nich zohrávať.

2.1 Obraz Európskeho parlamentu [Ot. 3]4

- Obraz s priestorom na zlepšenie -

Na to, aby bolo možné určiť, ako Európania vnímajú obraz Európskeho

parlamentu, dostali respondenti zoznam piatich opisných výrazov a potom sa ich

pýtali, či príslušné výrazy vystihujú ich vnímanie Európskeho parlamentu alebo

nie.

Od začiatku roka 2010 veľmi mierne poklesli znaky pozitívneho obrazu. Výrazy „dynamický“ (39 %) a „demokratický“ (63 %) klesli o jeden bod a spojenie „načúva európskym občanom“ kleslo o tri body (35 %).

4 Ot. 3 Povedzte mi, prosím, o každom slove / tvrdení, či vaše vnímanie Európskeho parlamentu popisuje dobre, celkom dobre, zle alebo veľmi zle: dynamický, demokraticý, načúva európskym občanom, nie veľmi známy, neefektívny.

25

Naopak, slovné spojenie „nie je veľmi známy“ (51 %) stúplo o dva body a výraz „neefektívny“ (38 %) stúpol o jeden bod. Tieto zmeny je nepochybne opäť možné vysvetliť zníženou pozornosťou médií venovanou Európskemu parlamentu v porovnaní s obdobím po európskych voľbách: ako už bolo uvedené, posledný prieskum (EB 73.1, január – február 2010) sa uskutočnil krátko po európskych voľbách v júni 2009. Vplyv tejto mediálnej pozornosti postupom času, samozrejme, upadá. Napriek tomu sú však výsledky stále pozitívnejšie ako v období pred voľbami.

Podrobná analýza výsledkov každej položky počnúc znakmi pozitívneho

obrazu odhaľuje toto:

Názory na dynamickosť Európskeho parlamentu sú veľmi rozdielne.

Výsledky týkajúce sa tohto znaku obrazu sú veľmi rôznorodé: 39 % Európanov si myslí, že Európsky parlament možno opísať ako „dynamický“, zatiaľ čo 42 % zastáva opačný názor.

Tieto výsledky sa od začiatku roka 2010 takmer nezmenili (pokles len o jeden bod

u obidvoch názorov).

Počet odpovedí „neviem“ týkajúcich sa tejto témy mierne stúpol, a to o dva body, a teraz predstavuje takmer jednu pätinu respondentov (19 %). Ďalej uvidíme, že pomer odpovedí „neviem“ sa za jeden rok u každého zo štyroch výrazov zvýšil, akoby bolo pre respondentov čoraz ťažšie urobiť si názor na to, ako vnímajú obraz Európskeho parlamentu. Po vrchole, ktorý vyplýval z európskych volieb, je Európsky parlament v médiách menej viditeľný, a preto sú Európania pri tejto téme o niečo menej rozhodní.

26


Prvým postrehom je výrazný 15-percentný rozdiel medzi odpoveďami uvedenými v krajinách, ktoré boli členmi EÚ pred rokom 2004, a v krajinách, ktoré do Únie vstúpili v rokoch 2004 a 2007. Zatiaľ čo len 36 % respondentov v prvej skupine si myslí, že Európsky parlament je dynamický, v druhej skupine má takýto názor väčšina respondentov (51 %).

- V porovnaní s priemerom EÚ 39 % majú respondenti na Slovensku

(69 %), v Maďarsku (62 %), Bulharsku (58 %) a Slovinsku (57 %)

najväčší sklon vnímať Európsky parlament ako dynamickú inštitúciu.

- Naproti tomu krajiny, kde má obraz Európskeho parlamentu najväčší priestor na zlepšenie (kde nie je vnímaný ako dynamická inštitúcia), patria medzi najstaršie členské štáty EÚ: Holandsko (61 %), Spojené kráľovstvo (58 %) a Nemecko a Dánsko (obdive krajiny 53 %).

Najnegatívnejší vývoj tejto vlastnosti bol zaznamenaný v Grécku (52 % respondentov súhlasí s tým, že slovo „dynamický“ výstižne opisuje Európsky parlament, -16 bodov). Grécko prežíva od konca roku 2009 nebývalú finančnú krízu a zrejme má k Európskemu parlamentu pomerne kritický postoj.

27

Total 'Describes well'

Diff. EB74.3 - EB73.1

Total 'Describes

badly'

Diff. EB74.3 - EB73.1

Don't knowDiff.

EB74.3 - EB73.1

EU27 39% -1 42% -1 19% +2

SK 69% +2 24% -2 7% =

HU 62% +3 27% -3 11% =

BG 58% -2 20% +1 22% +1

SI 57% = 31% -1 12% +1

IT 56% +3 30% -5 14% +2

RO 54% -2 13% -4 33% +6

EL 52% -16 43% +14 5% +2

LT 52% +3 20% -1 28% -2

MT 51% -1 13% +1 36% =

CY 50% -8 19% +3 31% +5

PT 50% = 28% -3 22% +3

CZ 49% = 41% = 10% =

FI 48% +3 45% -4 7% +1

LU 46% -13 42% +11 12% +2

BE 45% = 48% -1 7% +1

EE 45% +1 28% +1 27% -2

IE 45% +2 28% +1 27% -3

PL 45% -5 29% -1 26% +6

AT 41% +5 49% -5 10% =

ES 37% -1 35% -3 28% +4

LV 37% +2 36% -7 27% +5

DK 36% +3 53% -2 11% -1

SE 35% -1 52% +3 13% -2

FR 33% = 49% +3 18% -3

DE 32% +2 53% -2 15% =

NL 31% +5 61% -6 8% +1

UK 17% -3 58% = 25% +3

QA3.1 Please tell me for each of the following word s/ expressions whether it describes very well, fairly well, fairly badly or very badly your percep tion of the European Parliament.

- Dynamic -

28


Sociálno-demografická analýza identifikuje kategórie európskych obyvateľov,

ktoré sú k dynamickosti Európskeho parlamentu najkritickejšie.

- Pri tejto otázke je medzi mužmi a ženami výrazný sedembodový

rozdiel, 45 % mužov si myslí, že Európsky parlament nie je dynamický,

v porovnaní s 38 % žien.

Pokiaľ ide o vek, respondenti vo veku od 40 do 54 rokov sa skôr

stotožňujú s týmto názorom (46 % oproti 35 % respondentov vo veku

od 15 do 24 rokov).

- Vnímanie nedostatku dynamickosti sa však najvýraznejšie prejavuje u „najviac zvýhodnených“ respondentov. Väčšina z nich má takýto názor: 49 % najvzdelanejších respondentov si myslí, že nie je dynamický (v porovnaní s 38 % respondentov, ktorí zo školy odišli vo veku mladšom ako 16 rokov), rovnaký názor má tiež 51 % manažérov (oproti 37 % osôb v domácnosti), 45 % respondentov, ktorí nemajú takmer nikdy problémy s platením svojich účtov (oproti 41 % respondentov, ktorí majú väčšinou problémy), a 44 % respondentov, ktorí sa zaraďujú na vrchol spoločenského rebríčka (oproti 39 % na spodných miestach). V skutočnosti medzi sociálnymi kategóriami najviac kolíše pomer odpovedí „neviem“: pokiaľ ide o tento opisný znak, 25 % nezamestnaných napríklad v porovnaní s 9 % manažérov.

Zdá sa, akoby očakávania respondentov týkajúce sa dynamickosti

Európskeho parlamentu boli priamo úmerné miere zvýhodnenosti

sociálnej kategórie, a to najmä preto, že lepšie poznajú spôsob jeho

fungovania a jeho potenciál.

- Na záver, je zaujímavé všimnúť si, že respondenti, ktorí sa považujú za zle informovaných o činnostiach Európskeho parlamentu, majú k nemu aj najkritickejší postoj (46 % si myslí, že slovo „dynamický“ nevystihuje Európsky parlament, v porovnaní s 34 % respondentov, ktorí sa považujú za dobre informovaných). Platí to tiež o respondentoch, ktorí si myslia, že Európsky parlament by mal zohrávať menej dôležitú úlohu (64 % oproti len 38 % respondentov, ktorí sa domnievajú, že by mal zohrávať dôležitejšiu úlohu).

29

Dynamic Total 'Describes

well'Total 'Describes

badly'DK

EU27 39% 42% 19%

Male 40% 45% 15%

Female 39% 38% 23%

15-24 43% 35% 22%

25-39 41% 42% 17%

40-54 37% 46% 17%

55 + 37% 42% 21%

15- 34% 38% 28%

16-19 41% 41% 18%

20+ 40% 49% 11%


Self-employed 43% 44% 13%

Managers 40% 51% 9%





Retired 36% 42% 22%





Low (1-4) 35% 39% 26%

Medium (5-6) 40% 42% 18%

High (7-10) 45% 44% 11%

Informed 62% 34% 4%

Not informed 30% 46% 24%

More important 48% 38% 14%

The same 43% 35% 22%

Less important 26% 64% 10%

QA3.1 Please tell me for each of the following words/ express ions whether itdescribes very well, fairly well, fairly badly or very badly your perception of theEuropean Parliament.

Sex

Age

Self-positioning on the social staircase


Preference for the EP's role

Education (End of)



30

Šesť z desiatich Európanov opisuje Európsky parlament ako „demokratický“.

Takmer dve tretiny Európanov (63 %) si myslia, že slovo „demokratický“ vystihuje Európsky parlament (ktorý je jedinou európskou inštitúciou, ktorého členovia sú volení v priamych všeobecných voľbách). Táto hodnota je však o niečo nižšia (-1 bod) ako výsledok zaznamenaný v Eurobarometri 73.1 na začiatku roka 2010 (ktorý už od začiatku roka 2009 klesol o dva body).

Menej ako jedna štvrtina respondentov (24 %, bez zmeny) považuje Európsky

parlament za nedemokratický a 13 % (+1 bod) sa nevyjadrilo.


Zaujímavé je, že názor, že Európsky parlament je demokratický, je

rozšírenejší v krajinách eurozóny (66 % oproti 58 % v krajinách mimo

eurozóny), ale tiež v krajinách, ktoré do EÚ vstúpili v rokoch 2004 a 2007

(70 % oproti 61 % v krajinách, ktoré boli členmi pred rokom 2004).

- Respondenti na Slovensku (82 %), v Maďarsku (76 %), Luxembursku

(74 %) a v Bulharsku (71 %) budú Európsky parlament najčastejšie

opisovať ako demokratický.

- Naopak, respondenti v Spojenom kráľovstve (39 %) a v Grécku (49 %,

veľmi výrazný pokles 20 bodov za jeden rok) sú najskeptickejší (t. j.

u nich je najmenšia tendencia považovať EP za demokratickú inštitúciu).

Pokiaľ ide o zmeny, počet respondentov, ktorí EP považujú za

demokratickú inštitúciu, sa zvýšil v Rakúsku (65 %, +10 bodov)

a rovnakou mierou sa znížil na Cypre (54 %, -10 bodov).

31

Total 'Describes

well'

Diff. EB74.3 - EB73.1

Total 'Describes

badly'

Diff. EB74.3 - EB73.1

Don't knowDiff.

EB74.3 - EB73.1

EU27 63% -1 24% = 13% +1

SK 82% +2 14% -2 4% =

HU 76% +3 17% -3 7% =

LU 74% +1 17% -1 9% =

BG 71% = 13% +1 16% -1

DE 70% -2 21% = 9% +2

PL 70% = 11% -3 19% +3

SE 70% = 24% +1 6% -1

CZ 69% -1 24% = 7% +1

DK 69% -1 25% +3 6% -2

ES 69% +1 18% -3 13% +2

IT 69% +3 22% -4 9% +1

BE 68% -2 28% +3 4% -1

RO 68% -3 11% = 21% +3

EE 67% -3 18% +2 15% +1

LT 66% -1 15% +1 19% =

NL 66% -5 28% +4 6% +1

MT 65% +2 12% +1 23% -3

AT 65% +10 30% -9 5% -1

IE 61% +2 16% +2 23% -4

PT 59% = 22% -5 19% +5

SI 59% -6 34% +5 7% +1

FR 57% -4 27% +6 16% -2

CY 54% -10 18% +5 28% +5

FI 54% -1 39% = 7% +1

LV 51% +1 28% -5 21% +4

EL 49% -20 46% +17 5% +3

UK 39% -3 41% +4 20% -1

QA3.2 Please tell me for each of the following word s/ expressions whether it describes very well, fairly well, fairly badly or very badly your perception of the European Parliament.

- Democratic -

32


- V súlade s odpoveďami na predchádzajúce otázky týkajúce sa miery informovanosti Európanov (Ot. 1, Ot. 2 a Ot. 4) sa zdá, že najviac zvýhodnené kategórie respondentov sú tiež najlepšie informované o Európskom parlamente. Z toho logicky vyplýva, že je u nich najvyššia pravdepodobnosť informovanosti o tom, že to je inštitúcia, ktorá v podstate pracuje „demokratickým“ spôsobom.

- Opäť platí, že manažéri (72 % oproti 56 % nezamestnaných),

najvzdelanejší respondenti (70 % oproti 53 % respondentov, ktorí zo školy

odišli vo veku mladšom ako 16 rokov) a respondenti, ktorí takmer nikdy

nemajú problémy s platením svojich účtov (65 % oproti 51 %

respondentov, ktorí majú väčšinou problémy), si budú pravdepodobne

myslieť, že to je demokratická inštitúcia.

- Rovnaký názor majú aj najmladší respondenti (66 % respondentov vo

veku od 15 do 24 rokov oproti 59 % respondentov starších ako 54 rokov).

- Úplne logicky má takýto názor aj 79 % respondentov, ktorí sa považujú za

dobre informovaných o činnostiach Európskeho parlamentu

(v porovnaní s 57 % zle informovaných).

- Na záver, 73 % respondentov, ktorí podporujú silnejšiu úlohu Európskeho

parlamentu, sa stotožňuje s týmto názorom (v porovnaní s len 48 %

respondentov, ktorí chcú, aby zohrával menej dôležitú úlohu).

33

DemocraticTotal 'Describes


badly'DK

EU27 63% 24% 13%

15-24 66% 18% 16%

25-39 65% 23% 12%

40-54 64% 25% 11%

55 + 59% 27% 14%

15- 53% 28% 19%

16-19 63% 24% 13%

20+ 70% 23% 7%



Managers 72% 22% 6%





Retired 58% 27% 15%





Informed 79% 19% 2%



The same 68% 18% 14%







Age

Education (End of)

34

Polovica Európanov si nemyslí, že Európsky parlament „načúva občanom“.

Len o niečo viac ako tretina Európanov (35 %) si myslí, že tvrdenie „načúva

európskym občanom“ je výstižným opisom Európskeho parlamentu (a len 4 % hovoria, že to „veľmi dobre“ opisuje EP). Tento výsledok v skutočnosti klesol o tri body od prieskumu Eurobarometer 73.1 na začiatku roka 2010 a o päť bodov od prieskumu EB 71.1 na začiatku roka 2009.

Naproti tomu 50 % (+1 bod, ale +7 bodov od prieskumu Parlemeter na začiatku

roka 2009) respondentov to nepovažuje za výstižný opis.

Tento aspekt obrazu Európskeho parlamentu sa teda od začiatku roka 2009

zhoršil.

Pomer odpovedí „neviem“ pre tento znak obrazu je teraz 15 % (+2 body).


Prvý postreh: medzi respondentmi v krajinách, ktoré boli členmi EÚ pred rokom 2004, a respondentmi v krajinách, ktoré do Únie vstúpili v rokoch 2004 a 2007, je výrazný 23-bodový rozdiel. V starých členských štátoch má 55 % respondentov (v porovnaní s 32 % respondentov v nových členských štátoch) kritický postoj k Európskemu parlamentu (v tom, že si myslia, že nenačúva európskym občanom). Platí to tiež, hoci v menšej miere, o respondentoch v eurozóne: 55 % má kritický postoj k schopnosti Európskeho parlamentu načúvať občanom v porovnaní so 42 % respondentov v krajinách mimo eurozóny.

- Ako sme videli, u respondentov v krajinách, ktoré do EÚ vstúpili v rokoch 2004 a 2007, je väčší sklon myslieť si, že Európsky parlament načúva európskym občanom: najmä v Maďarsku (64 %), na Slovensku (63 %), Malte (57 %), v Estónsku (51 %) a Litve (50 %).

- Naopak, respondenti v krajinách, ktoré boli členmi EÚ pred rokom 2004, sú najkritickejší: Grécko (68 %), Nemecko (64 %), Holandsko (63 %), Francúzsko (61 %) a Rakúsko (61 %).

V Grécku bola opäť zaznamenaná najväčšia zmena názorov za jeden rok: podiel respondentov, ktorí si myslia, že Európsky parlament načúva občanom, klesol o 21 bodov.

35

Total 'Describes

well'

Diff. EB74.3 - EB73.1

Total 'Describes

badly'

Diff. EB74.3 - EB73.1

Don't knowDiff.

EB74.3 - EB73.1

EU27 35% -3 50% +1 15% +2

HU 64% +4 31% -4 5% =

SK 63% -1 32% = 5% +1

MT 57% -3 22% +1 21% +2

EE 51% -2 32% = 17% +2

LT 50% +2 31% -2 19% =

BG 48% +2 29% = 23% -2

IT 48% = 39% -4 13% +4

PL 46% -1 29% -3 25% +4

RO 45% -12 29% +9 26% +3

IE 44% +2 33% +1 23% -3

CY 43% -7 29% +5 28% +2

LV 43% -3 39% -1 18% +4

CZ 42% -4 51% +4 7% =

DK 40% -1 53% +3 7% -2

SE 40% -1 52% +1 8% =

BE 39% +4 58% -3 3% -1

LU 38% -7 51% +6 11% +1

FI 37% +2 57% -4 6% +2

PT 36% +3 43% -8 21% +5

SI 36% -4 54% +1 10% +3

ES 35% -2 49% -1 16% +3

AT 31% +5 61% -7 8% +2

NL 30% -1 63% = 7% +1

EL 26% -21 68% +17 6% +4

FR 25% -8 61% +10 14% -2

DE 24% -7 64% +5 12% +2

UK 24% -3 56% +1 20% +2

QA3.3 Please tell me for each of the following word s/ expressions whether it describes very well, fairly well, fairly badly or very badly your percep tion of the European Parliament.

- Listening to European citizens -

36


- Hoci muži a ženy uviedli takmer rovnaký počet odpovedí „dobre vystihuje“ (36 % a 34 %), u mužov je omnoho väčší sklon ako u žien (53 % a 48 %) myslieť si, že Európsky parlament nenačúva európskym občanom. Ženy pri tejto otázke podobne ako pri ostatných majú väčšiu tendenciu nezaujať nijaký postoj (pomer odpovedí „neviem“ 18 % v porovnaní s 11 % u mužov).

- U najmladších respondentov (41 % respondentov vo veku od 15 do

24 rokov v porovnaní s 31 % respondentov starších ako 54 rokov) je

najväčšia pravdepodobnosť, že tvrdenie „načúva európskym

občanom“ budú považovať za výstižný opis Európskeho

parlamentu.

- To isté platí o respondentoch, ktorí študovali najdlhšie (37 %

respondentov, ktorí študovali aj po dosiahnutí veku 19 rokov, v porovnaní

s 29 % respondentov, ktorí zo školy odišli vo veku mladšom ako

16 rokov), a o respondentoch, ktorí sa zaraďujú na vrchol

spoločenského rebríčka (42 % v porovnaní s 30 % respondentov na

spodných miestach).

- Tento názor je tiež rozšírenejší u respondentov patriacich do pravej časti politického spektra: 42 % v porovnaní s 35 % ľavicovo zmýšľajúcich respondentov.

- Respondenti, ktorí majú najväčší sklon myslieť si o Európskom parlamente, že načúva občanom, sú najlepšie informovaní o činnostiach tejto inštitúcie: 51 % v porovnaní s 28 % respondentov, ktorí sa považujú za zle informovaných.

- Podobne je tiež výrazný 20-bodový rozdiel medzi respondentmi, ktorí by chceli, aby Európsky parlament zohrával dôležitejšiu úlohu, a tými, ktorí by chceli, aby mal menej dôležitú úlohu: 43 % a 23 %.

37

Listening to European citizens

Total 'Describes well'

Total 'Describes badly'

DK

EU27 35% 50% 15%

Male 36% 53% 11%

Female 34% 48% 18%

15-24 41% 43% 16%

25-39 38% 49% 13%

40-54 35% 53% 12%

55 + 31% 52% 17%

15- 29% 50% 21%

16-19 36% 50% 14%

20+ 37% 53% 10%


(1-4) Left 35% 54% 11%

(5-6) Centre 34% 53% 13%

(7-10) Right 42% 48% 10%

Low (1-4) 30% 52% 18%

Medium (5-6) 35% 50% 15%

High (7-10) 42% 49% 9%

Informed 51% 44% 5%



The same 38% 45% 17%


Left-Right scale





Sex

Age

Education (End of)

38

Teraz sa zameriame na znaky negatívneho obrazu:

Viac ako polovica Európanov považuje Európsky parlament za „nie veľmi

známy“.

Viac ako polovica Európanov (51 %) si myslí, že Európsky parlament „nie je veľmi známy“. Predstavuje to nárast o dva body oproti prieskumu Eurobarometra 73.1 zo začiatku roka 2010.

Naopak, priemerne štyria z desiatich Európanov (41 %, -3 body) to nepovažujú

za dobrý opis Európskeho parlamentu (a teda si myslia, že je „dobre známy“).

Pomer odpovedí „neviem“ sa zvýšil o jeden bod: 8 % Európanov sa k tomu nevedelo vyjadriť.


Respondenti v krajinách, ktoré boli členmi EÚ pred rokom 2004, majú k Európskemu parlamentu najkritickejší postoj: 54 % tvrdí, že ho možno opísať ako „nie veľmi známy“ (oproti 42 % v krajinách, ktoré do EÚ vstúpili v rokoch 2004 a 2007). Respondenti v eurozóne (53 %) majú tiež väčší sklon zastávať tento názor ako

respondenti mimo eurozóny (47 %).

- U respondentov v Holandsku a vo Fínsku (v obidvoch krajinách 64 %) a vo

Francúzsku (60 %) je najväčšia pravdepodobnosť, že si budú myslieť,

že Európsky parlament je nie veľmi známy.

- Respondenti v Litve (71 %), Grécku (70 %), Portugalsku (66 %), na

Malte (63 %) a Slovensku (62 %) najskôr povedia, že tvrdenie „nie

veľmi známy“ o Európskom parlamente neplatí.

Pokiaľ ide o vývoj, najnegatívnejšie sa vnímanie zmenilo v Bulharsku (47 %, +6 bodov) a v Maďarsku (56 %, +6 bodov). Naopak, podiel odpovedí „nie veľmi známy“ najvýraznejšie klesol na Malte (19 %, -7 bodov) a v Slovinsku (40 %, -6 bodov).

39

Total 'Describes

well'

Diff. EB74.3 - EB73.1

Total 'Describes

badly'

Diff. EB74.3 - EB73.1

Don't knowDiff.

EB74.3 - EB73.1

EU27 51% +2 8% +1 41% -3

FI 64% +4 4% +1 32% -5

NL 64% +4 1% = 35% -4

FR 60% +5 9% = 31% -5

LV 58% +5 10% = 32% -5

IT 57% +4 6% = 37% -4

DK 57% -2 4% = 39% +2

BE 57% +1 2% -1 41% =

HU 56% +6 3% = 41% -6

DE 55% +1 5% +1 40% -2

UK 54% +2 9% = 37% -2

ES 52% +5 10% +3 38% -8

CZ 49% +4 3% = 48% -4

BG 47% +6 13% = 40% -6

LU 46% +3 5% -5 49% +2

RO 45% +5 25% +4 30% -9

SE 45% +5 3% = 52% -5

SI 40% -6 5% = 55% +6

AT 38% -3 3% = 59% +3

EE 37% = 13% +4 50% -4

PL 37% = 13% +4 50% -4

SK 36% -4 2% -1 62% +5

EL 28% -2 2% +1 70% +1

IE 27% -5 15% -6 58% +11

PT 20% -3 14% +4 66% -1

MT 19% -7 18% +2 63% +5

CY 16% -4 26% +5 58% -1

LT 15% -2 14% +2 71% =


- Not well known -

40


Je potrebné si uvedomiť, že táto otázka sa týka spôsobu, akým je vnímaný obraz Európskeho parlamentu. Respondenti, ktorí túto inštitúciu považujú za „nie veľmi známu“, môžu vyjadrovať špecifické očakávania od Európskeho parlamentu z hľadiska činností a viditeľnosti, ako možno v skutočnosti vidieť v odpovediach na otázku č. 5, ktorá ukazuje, že väčšina respondentov chce, aby mal Európsky parlament silnejšiu úlohu.

Európska priemerná hodnota 51 % ľudí, ktorí si myslia, že tvrdenie „nie

veľmi známy“ vystihuje Európsky parlament, skrýva viacero sociálno-

demografických rozdielov:

- Zdá sa, že sociálne „najviac zvýhodnení“ respondenti sú v tomto najkritickejší. S týmto názorom sa stotožňuje 55 % najvzdelanejších respondentov (v porovnaní so 48 % respondentov, ktorí zo školy odišli pred dosiahnutím veku 16 rokov) a 57 % manažérov (v porovnaní s 50 % manuálnych pracovníkov).

- Ľavicovo orientovaní respondenti budú skôr zastávať tento názor ako tí

pravicoví (56 % v porovnaní s 50 %).

- Zdá sa však, že odpovede úplne logicky súvisia predovšetkým s úrovňou informovanosti respondentov. Len 41 % respondentov, ktorí hovoria, že sú dobre informovaní o činnostiach Európskeho parlamentu, si myslí, že táto inštitúcia nie je veľmi známa, v porovnaní s 56 % respondentov, ktorí sa považujú za zle informovaných.

41

Not well knownTotal 'Describes


badly'DK

EU27 51% 41% 8%

15- 48% 40% 12%

16-19 51% 41% 8%

20+ 55% 41% 4%



Managers 57% 40% 3%





Retired 51% 39% 10%

Students 48% 43% 9%

(1-4) Left 56% 39% 5%

(5-6) Centre 52% 41% 7%

(7-10) Right 50% 45% 5%

Informed 41% 56% 3%



The same 47% 44% 9%


Left-Right scale




Education (End of)


42

Názory na opis „neefektívny“ sú veľmi rozdielne.

Efektívnosť je pre takú politickú inštitúciu, akou je Európsky parlament, kľúčový znak obrazu. Európanom bola položená otázka, či si myslia, že slovo „neefektívny“ vystihuje Európsky parlament.

Respondenti majú na túto otázku veľmi rozdielne názory, 40 % považuje

slovo „neefektívny“ za výstižný opis Európskeho parlamentu, kým 38 %

zastáva opačný názor.

Tento aspekt obrazu Európskeho parlamentu sa od posledného prieskumu Eurobarometra zo začiatku roka 2010 mierne zhoršil: podiel respondentov, ktorí inštitúciu považujú za účinnú, sa znížil o dva percentuálne body, zatiaľ čo podiel respondentov s opačným názorom sa zvýšil o jeden bod.

Viac ako jeden z piatich respondentov nevyjadril nijaký názor (22 %, +1 bod), čo dokazuje určitú mieru ťažkostí odpovedať na túto otázku. Nepriamo to podporuje pocit, ktorý už bol skôr zaregistrovaný, a to určitej neinformovanosti o činnostiach Európskeho parlamentu.

43


Prvý postreh: medzi respondentmi v krajinách, ktoré boli členmi EÚ pred rokom 2004, a respondentmi v krajinách, ktoré do Únie vstúpili v rokoch 2004 a 2007, je výrazný rozdiel. V starých členských štátoch si 42 % respondentov myslí, že Európsky parlament je neefektívny, v porovnaní len s 25 % respondentov v nových členských štátoch. Respondenti v členských štátoch, ktoré do Únie vstúpili v rokoch 2004 a 2007, si skôr myslia, že je efektívny (49 % oproti 38 %), ale tiež je u nich väčšia pravdepodobnosť, že sa k tomu vôbec nevyjadria (26 % oproti 20 %). Na spresnenie:

- Respondenti na Slovensku (65 %), v Litve (63 %), Maďarsku (58 %),

Taliansku (57 %), Luxembursku (56 %) a v Bulharsku (55 %) majú

najväčší sklon myslieť si, že Európsky parlament je efektívnou inštitúciou.

- Naproti tomu je u respondentov vo Švédsku (59 %), v Spojenom

kráľovstve (53 %), Holandsku (52 %), Dánsku (51 %), Grécku a vo Fínsku

(v obidvoch krajinách 50 %) najväčšia pravdepodobnosť, že budú

Európsky parlament považovať za neefektívny.

Okrem toho, ako bolo zaznamenané pri ostatných opisoch Európskeho parlamentu (okrem opisu „nie veľmi známy“), Grécko je opäť krajinou, kde bol vývoj názorov na túto inštitúciu najnegatívnejší. Podiel respondentov, ktorí si myslia, že EP je „neefektívny“, sa zvýšil o 11 bodov (50 %).

44

Total 'Describes

well'

Diff. EB74.3 - EB73.1

Total 'Describes

badly'

Diff. EB74.3 - EB73.1

Don't knowDiff.

EB74.3 - EB73.1

EU27 38% +1 40% -2 22% +1

SE 59% +4 30% -2 11% -2

UK 53% +3 23% = 24% -3

NL 52% -2 35% +2 13% =

DK 51% +6 38% +1 11% -7

EL 50% +11 41% -15 9% +4

FI 50% +2 41% -3 9% +1

AT 48% = 39% = 13% =

DE 47% +5 32% -5 21% =

BE 45% +2 49% = 6% -2

SI 43% -2 44% +1 13% +1

ES 39% = 36% -5 25% +5

FR 38% +3 41% -1 21% -2

LV 38% -2 39% -2 23% +4

CZ 36% +3 51% -4 13% +1

PT 34% +5 37% -11 29% +6

LU 33% -7 56% +7 11% =

EE 31% = 48% = 21% =

HU 29% -3 58% +1 13% +2

SK 28% = 65% -1 7% +1

PL 25% = 45% -1 30% +1

IT 24% -2 57% = 19% +2

IE 23% -3 45% +7 32% -4

CY 23% +3 42% -6 35% +3

RO 22% +6 41% -10 37% +4

LT 18% -3 63% +4 19% -1

MT 17% -5 53% +4 30% +1

BG 15% -1 55% = 30% +1


- Inefficient -

45


Sociálno-demografická analýza odhalila určité významné rozdiely:

- Muži opisujú Európsky parlament ako „neefektívny“ častejšie ako ženy

(42 % oproti 35 %).

- Rozdiely sú aj medzi vekovými kategóriami: medzi najmladšími a najstaršími respondentmi je 10-bodový rozdiel, 46 % respondentov vo veku od 15 do 25 rokov hovorí, že Európsky parlament je efektívny (to je ešte stále väčšinový názor v tejto kategórii), v porovnaní s 36 % respondentov starších ako 54 rokov.

- Analýza úrovne vzdelania respondentov však ukazuje, že u najvzdelanejších respondentov je najväčšia pravdepodobnosť nielen toho, že budú inštitúciu považovať za efektívnu (42 % v porovnaní s 33 % respondentov, ktorí zo školy odišli vo veku mladšom ako 16 rokov), ale tiež toho, že ju budú považovať za neefektívnu (44 % v porovnaní s 36 % respondentov, ktorí zo školy odišli vo veku mladšom ako 16 rokov). V obidvoch kategóriách si tesná väčšina myslí, že EP je neefektívny, ale názory najvzdelanejších respondentov sú vyhrotenejšie: u nich je väčšia pravdepodobnosť, že vyjadria nejaký názor, či už pozitívny alebo negatívny.

- Podobne sa veľmi rozchádzajú názory manažérov: majú najväčší sklon považovať Európsky parlament za neefektívny (45 % v porovnaní s 33 % osôb v domácnosti), ale zároveň 41 % hovorí, že to je efektívna inštitúcia (v porovnaní s 37 % osôb v domácnosti). Ako bolo možné pozorovať v prípade vzdelania, názory manažérov sú vyhranenejšie ako názory osôb v domácnosti: podiel odpovedí „neviem“ je u osôb v domácnosti omnoho vyšší ako u manažérov (30 % v porovnaní s 14 %). Väčšina manažérov si však myslí, že EP je neefektívny, pričom u osôb v domácnosti prevláda opačný názor.

- Rovnaký trend je možné pozorovať u respondentov, ktorí sa zaraďujú na vrchol spoločenského rebríčka: nemajú len najkritickejší postoj k Európskemu parlamentu (41 % v porovnaní s 36 % respondentov na spodných miestach spoločenského rebríčka), ale inštitúciu tiež najviac podporujú (44 % oproti 37 %).

46

- Najdôležitejšími rozhodujúcimi činiteľmi sú však tieto dva faktory:

o Po prvé, 52 % respondentov, ktorí hovoria, že sú dobre

informovaní o činnostiach Európskeho parlamentu, si myslí,

že táto inštitúcia je efektívna (v porovnaní s 36 % respondentov,

ktorí sa považujú za zle informovaných).

o Po druhé, respondenti, ktorí by chceli, aby Európsky

parlament zohrával menej dôležitú úlohu (58 %), ho najviac

kritizujú ako neefektívny (oproti 37 % respondentov, ktorí by

chceli, aby zohrával dôležitejšiu úlohu).

47

InefficientTotal 'Describes


badly'DK

EU27 38% 40% 22%

Male 42% 42% 16%

Female 35% 39% 26%

15-24 31% 46% 23%

25-39 37% 43% 20%

40-54 42% 39% 19%

55 + 40% 36% 24%

15- 36% 33% 31%

16-19 38% 41% 21%

20+ 44% 42% 14%



Managers 45% 41% 14%





Retired 40% 35% 25%


Low (1-4) 36% 37% 27%

Medium (5-6) 38% 41% 21%

High (7-10) 41% 44% 15%

Informed 41% 52% 7%



The same 29% 45% 26%







Sex

Age

Education (End of)

48

2.2 Úloha EP [Ot. 5]5

- Viac ako polovica Európanov podporuje posilnenie úlohy Európskeho parlamentu -

Hoci je vnímanie obrazu Európskeho parlamentu veľmi rôznorodé,

väčšina občanov EÚ naďalej chce, aby zohrával dôležitejšiu úlohu.

Za silnejšiu úlohu sa vyslovilo 52 % respondentov (-3 body), zatiaľ čo len jeden z piatich Európanov (22 %, +3) zastáva opačný názor. 16 % (-1) respondentov si myslí, že úloha EP by mala zostať rovnaká, a 10 % (+1) sa nevyjadrilo.

Podiel respondentov, ktorí chcú, aby zohrával menšiu úlohu, však od prieskumu

Eurobarometer 68.1 na jeseň roku 2007 plynule, aj keď pomaly stúpa (z 12 % na

jeseň roku 2007 na 22 % na konci roka 2010).

Zdá sa, akoby si respondenti teraz po skončení európskych parlamentných volieb

menej uvedomovali význam úlohy tejto inštitúcie.

48%44%

48%

55% 52%

22%24% 22%

17% 16%

12%14%

16%19%

22%

18%

18%

14%9% 10%

EB68.1 Aut. 2007

EB70.1 Aut. 2008



EB74.3Nov-Dec. 2010

QA5 Would you personally like to see the European Parliament play a more important or less important role than it currently does? - EU%

More important The same (SPONTANEOUS) Less important DK

5 Ot. 5 Chceli by ste, aby Európsky parlament zohrával dôležitejšiu alebo menej dôležitú úlohu ako v súčasnosti?

49


V európskej priemernej hodnote 52 % respondentov, ktorí podporujú

posilnenie úlohy Európskeho parlamentu, sa skrýva niekoľko

významných rozdielov medzi členskými štátmi.

Napríklad, medzi respondentmi v krajinách eurozóny (55 %) a respondentmi

žijúcimi mimo eurozóny (46 %) je výrazný 9-bodový rozdiel.

Medzi respondentmi v krajinách, ktoré boli členmi EÚ pred rokom 2004, a respondentmi v krajinách, ktoré do Únie vstúpili v rokoch 2004 a 2007, je tiež rozdiel siedmich bodov: v starých členských štátoch chce 50 % respondentov, aby Európsky parlament zohrával „dôležitejšiu“ úlohu, v porovnaní s 57 % v nových členských štátoch. Analýza výsledkov podľa krajín odhaľuje, že:

- Európania, ktorí najviac podporujú posilnenie úlohy Európskeho parlamentu, sa väčšinou nachádzajú v troch stredozemských krajinách napriek skutočnosti, že všetky tri krajiny zaznamenali pokles podpory: Cyprus (79 %, -3 body), Grécko (72 %, -8 bodov) a Španielsko (72 %, -1 bod).

- Naopak, podpora obmedzenia úlohy Európskeho parlamentu je najväčšia v severnejších členských štátoch: v Spojenom kráľovstve (49 %), vo Švédsku (39 %), v Holandsku (37 %) a Dánsku (36 %).

50

Najvýraznejšie zmeny od začiatku roka 2010 boli zaznamenané najmä v Írsku, kde podpora „dôležitejšej úlohy“ klesla o 11 bodov (33 %), a v Nemecku (38 %, -10). Zmena zaznamenaná v Nemecku podstatne prispela k 3-bodovému poklesu európskeho priemeru. Počet obyvateľov (viac ako 80 miliónov) Nemecka spôsobuje, že nemecké výsledky významne ovplyvňujú výsledky na európskej úrovni. Podpora „dôležitejšej úlohy“ však prudko klesla (-8 bodov) aj v týchto šiestich členských štátoch: v Spojenom kráľovstve (32 %), Českej republike (45 %), Lotyšsku (52 %), Bulharsku (54 %), na Slovensku (66 %) a v Grécku (72 %).

51


EB74.3 Nov-Dec. 2010


EU27 55% 52% -3

HU 55% 61% +6

DK 34% 39% +5

BE 62% 65% +3

RO 63% 66% +3

BG 62% 54% -8

CZ 53% 45% -8

EL 80% 72% -8

LV 60% 52% -8

SK 74% 66% -8

UK 40% 32% -8

DE 48% 38% -10

IE 44% 33% -11

…

QA5 Would you personally like to see the European Pa rliament play a more important or less important role than it curre ntly does?

More important


- Zaujímavé je, že v čase posledného prieskumu Eurobarometra Parlemeter

uskutočneného v období od januára do februára 2010 najviac

podporovali posilnenie úlohy Európskeho parlamentu najviac

zvýhodnené kategórie (manažéri, živnostníci a administratívni pracovníci).

Výsledky tohto prieskumu sú však o niečo iné: teraz najviac podporujú posilnenie úlohy nezamestnaní (55 %) a živnostníci (54 %) oproti 52 % manažérov.

- Výrazný vplyv na voľby respondentov majú ešte dva faktory – vek a úroveň vzdelania. Čím sú respondenti mladší, tým viac chcú, aby Európsky parlament zohrával dôležitejšiu úlohu: 58 % respondentov vo veku od 15 do 24 rokov v porovnaní so 48 % respondentov starších ako 54 rokov.

52

Podobne, čím dlhšie respondenti študovali, tým skôr sa stotožňujú s týmto názorom: 57 % respondentov, ktorí študovali aj po dosiahnutí veku 19 rokov, chce, aby Európsky parlament zohrával dôležitejšiu úlohu, v porovnaní so 47 % respondentov, ktorí zo školy odišli vo veku mladšom ako 16 rokov.

- Na záver, 60 % respondentov, ktorí sa považujú za dobre

informovaných o činnostiach EP, podporuje posilnenie jeho úlohy

v porovnaní so 49 % respondentov, ktorí sa považujú za zle

informovaných.

More importantThe same

(SPONTANEOUS)Less important DK

EU27 52% 16% 22% 10%

Male 53% 16% 24% 7%

Female 51% 17% 19% 13%

15-24 58% 15% 15% 12%

25-39 54% 17% 20% 9%

40-54 51% 17% 24% 8%

55 + 48% 17% 24% 11%

15- 47% 18% 21% 14%

16-19 51% 16% 23% 10%

20+ 57% 14% 23% 6%

Still studying 59% 16% 14% 11%

Self-employed 54% 16% 21% 9%

Managers 52% 15% 27% 6%

Other white collars 52% 18% 22% 8%

Manual workers 51% 17% 23% 9%

House persons 53% 17% 17% 13%

Unemployed 55% 15% 19% 11%

Retired 48% 17% 23% 12%

Students 59% 16% 14% 11%

Informed 60% 15% 22% 3%

Not informed 49% 17% 22% 12%



QA5 Would you personally like to see the European Parliament play a more important or less importantrole than it currently does?

Sex

Age

Education (End of)

53

3. Priority a hodnoty Európskeho parlamentu

3.1 Hodnoty, ktoré má EP prednostne hájiť [Ot. 6]6

- Šesť z desiatich Európanov stále považuje ochranu ľudských práv za

základnú hodnotu -

Jediná európska inštitúcia, ktorej členovia sú volení v priamych všeobecných voľbách, Európsky parlament, je pre svoj potenciálny vplyv vnímaná ako symbol demokracie a dialógu. Preto sa zdalo dôležité venovať sa otázke základných hodnôt, ktoré by mal EP podľa Európanov hájiť. Respondenti si mali z ôsmich hodnôt vybrať maximálne tri, o ktorých si myslia, že by mali byť uprednostňované.

Poradie, v akom respondenti zoradili tieto hodnoty, je takmer totožné s poradím zaznamenaným na začiatku roka 2010, mierne sa zmenili len dosiahnuté percentá jednotlivých hodnôt. Vyzdvihli sa oblasti súvisiace s verejnými slobodami a bojom proti diskriminácii.

- Najčastejšie spomínanou hodnotou bola opäť ochrana ľudských práv: 60 % respondentov si myslí, že by ju mal Európsky parlament prednostne hájiť, hoci percento respondentov, ktorí spomenuli túto hodnotu, od posledného prieskumu tejto témy Eurobarometra kleslo o dva body.

- O niečo pozadu sa na spoločnom druhom mieste sa umiestnila rovnosť

medzi ženami a mužmi a sloboda prejavu (obidve 36 %, oproti

minulému roku bez zmeny).

- Za nimi tesne nasleduje solidarita medzi členskými štátmi EÚ, ktorú uviedlo 35 % Európanov. To je o päť bodov viac ako na začiatku roka 2010 a pokiaľ ide o túto otázku, predstavuje to najvýraznejšiu zmenu. Solidarita, ktorú Európska únia prejavila na jar 2010, keď pomohla Grécku, ktoré čelilo vážnej kríze štátneho dlhu, nepochybne prispela k zvýšeniu podpory tejto hodnoty.

- Ďalšou hodnotou, ktorú spomenula štvrtina respondentov (25 %, mierny

pokles o 2 body), bola solidarita medzi EÚ a chudobnými krajinami

sveta.

6 Ot. 6 Ktoré z nasledujúcich hodnôt by mal podľa vás Európsky parlament prednostne hájiť? 1. Rovnosť medzi mužmi a ženami; 2. Ochrana menšín; 3. Dialóg medzi kultúrami a náboženstvami; 4. Solidarita medzi členskými štátmi EÚ; 5. Solidarita medzi EÚ a chudobnými krajinami sveta; 6. Ochrana ľudských práv; 7. Sloboda prejavu; 8. Zrušenie trestu smrti na celom svete.

54

- Nasledovali ďalšie dve hodnoty, obidve s hodnotou 22 %: ochrana menšín (+1 bod) a dialóg medzi kultúrami a náboženstvami (-1 bod).

- Zrušenie trestu smrti na celom svete sa s hodnotou 16 % (+1 bod)

umiestnilo na poslednom mieste.


V súlade s poslednými dvoma vlnami prieskumu Parlameter zo začiatku

rokov 2009 a 2010 analýza výsledkov podľa krajín ukázala niekoľko zaujímavých

rozdielov najmä podľa dátumu vstupu do EÚ.

- V krajinách, ktoré do EÚ vstúpili v rokoch 2004 a 2007, chce viac

respondentov ako v starých členských štátoch, aby EP hájil tieto

hodnoty:

o ochrana ľudských práv (60 %): v nových členských štátoch 65 % respondentov v porovnaní s 58 % v starých členských štátoch,

o solidarita medzi členskými štátmi EÚ (35 %): 42 % oproti 33 %.

55

- Podpora ostatných šiestich hodnôt je však najsilnejšia v krajinách, ktoré boli členmi pred rokom 2004:

o rovnosť medzi mužmi a ženami (36 %) sa skôr považuje za prioritu v týchto členských štátoch: 37 % oproti 29 %;

o sloboda prejavu (36 %): 37 % oproti 31 %; o ochrana menšín (22 %): 24 % a 16 %; o dialóg medzi kultúrami a náboženstvami (22 %): 22 % a 18 %; o zrušenie trestu smrti na celom svete (16 %): 17 % a 10 %.

- Hodnoty týkajúce sa solidarity medzi EÚ a chudobnými krajinami sveta (25 %) sú rovnaké v obidvoch skupinách krajín: 25 % v starých členských štátoch a 25 % v nových členských štátoch.

Keď podrobnejšie preskúmame výsledky jednotlivých štátov, zistíme

viacero pomerne výrazných rozdielov:

- Ochrana ľudských práv (60 %) má osobitne silnú podporu na Cypre (85 %), v Litve (74 %), Slovinsku (73 %) a Maďarsku (72 %). Bola to najčastejšie spomínaná hodnota v 26 z 27 členských štátov. Podpora tejto hodnoty sa najviac zvýšila v Slovinsku (+9 bodov). Naopak, najviac klesla vo Francúzsku (55 %, -8 bodov).

- Rovnosť medzi mužmi a ženami (36 %) sa ako priorita vníma najmä vo Francúzsku (54 %), Švédsku (47 %), Írsku (45 %), Belgicku a Španielsku (v obdivoch krajinách 43 %). V Luxembursku bola najvýraznejšia zmena (39 %, -11 bodov).

- Sloboda prejavu (36 %) sa spomínala najmä v Holandsku (55 %), Spojenom kráľovstve (54 %), kde bola tiež najčastejšie spomínanou hodnotou, vo Švédsku (51 %), Fínsku a v Dánsku (v obidvoch krajinách 49 %). Podpora tejto hodnoty najviac zosilnela v Dánsku (49 %, -9 bodov).

56

The protection of human rights

Freedom of speechEquality between men

and womenSolidarity between EU

Member StatesSolidarity between the EU and

poor countries in the worldThe protection of

minoritiesThe dialogue between cultures and religions

The abolition of the death penalty throughout the world

EU27 60% 36% 36% 35% 25% 22% 22% 16%

BE 54% 40% 43% 37% 25% 27% 19% 17%

BG 68% 22% 20% 59% 32% 16% 27% 4%

CZ 68% 36% 30% 47% 25% 12% 13% 8%

DK 61% 49% 34% 28% 31% 18% 44% 19%

DE 69% 22% 33% 43% 25% 25% 28% 22%

EE 66% 43% 25% 38% 21% 25% 26% 5%

IE 63% 39% 45% 31% 22% 33% 16% 15%

EL 62% 38% 21% 56% 35% 19% 15% 16%

ES 62% 33% 43% 30% 27% 19% 14% 14%

FR 55% 45% 54% 30% 29% 21% 21% 19%

IT 50% 30% 27% 36% 28% 28% 23% 20%

CY 85% 35% 35% 44% 42% 20% 15% 12%

LV 63% 36% 15% 35% 22% 17% 17% 5%

LT 74% 37% 23% 37% 22% 11% 13% 5%

LU 47% 36% 39% 34% 33% 31% 26% 16%

HU 72% 27% 30% 43% 28% 22% 20% 7%

MT 53% 26% 37% 30% 31% 38% 21% 9%

NL 62% 55% 39% 37% 18% 25% 26% 12%

AT 62% 29% 42% 35% 24% 24% 17% 34%

PL 64% 31% 29% 37% 23% 13% 17% 11%

PT 47% 22% 32% 33% 38% 30% 20% 19%

RO 59% 30% 34% 42% 25% 22% 18% 12%

SI 73% 37% 37% 38% 23% 13% 22% 16%

SK 66% 34% 27% 49% 26% 15% 19% 12%

FI 68% 49% 34% 29% 24% 30% 20% 18%

SE 68% 51% 47% 26% 32% 20% 27% 19%

UK 51% 54% 33% 17% 17% 21% 24% 9%

QA6 In your opinion, which of the following values should the European Parliament defend as a matter of priority?

Highest percentage per countryHighest percentage by item

Lowest percentage per country

Lowest percentage by item

57

O solidaritu medzi členskými štátmi EÚ (35 %) sa zaujímajú najmä

v Bulharsku (59 %), Grécku (56 %), na Slovensku (49 %) a v Českej republike (47 %). V niektorých členských štátoch sa výrazne zvýšila podpora tejto hodnoty, najmä v Holandsku (37 %) a Nemecku (43 %), kde stúpla o 12 bodov, a v Dánsku (28 %, +10 bodov).

- Solidaritu medzi EÚ a chudobnými krajinami sveta (25 %) považujú

za prioritu predovšetkým na Cypre (42 %), v Portugalsku (38 %) a Grécku

(35 %).

- Ochranu menšín (22 %) podporujú najviac na Malte (38 %), v Írsku

(33 %), Luxembursku (31 %), vo Fínsku a v Portugalsku (v obidvoch

krajinách 30 %).

- Dialóg medzi kultúrami a náboženstvami (22%) ako prioritu vnímajú

hlavne respondenti v Dánsku (44 %), Nemecku (28 %), Bulharsku a vo

Švédsku (obidve 27 %).

58

- Zrušenie trestu smrti na celom svete (16 %) sa najčastejšie

spomínalo v Rakúsku (34 %), Nemecku (22 %) a Taliansku (20 %).


Keď sa zameriame na štyri najčastejšie uvádzané hodnoty (ktoré

podporuje najmenej jedna tretina respondentov), hlavné závery sociálno-

demografickej analýzy sú takéto:

- Výsledky týkajúce sa ochrany ľudských práv (60 %) sú pomerne homogénne. Medzi sociálno-demografickými kategóriami nie sú v podstate nijaké rozdiely. Jedinou výnimkou je úroveň vzdelania, ktorá zrejme ovplyvňuje názory respondentov: 63 % najvzdelanejších respondentov spomenulo túto hodnotu ako prioritu v porovnaní s 55 % respondentov, ktorí zo školy odišli vo veku mladšom ako 16 rokov.

- Zdá sa, že rovnosť medzi mužmi a ženami (36 %) zaujíma viac ženy ako mužov: 41 % oproti 30 %.

- Sloboda prejavu (36 %) zaujíma očividne všetkých respondentov. Vyzerá to, že v tomto prípade nemá nijaký vplyv dokonca ani povolanie, ktoré je často rozhodujúcim faktorom. Rovnakou mierou spomenuli túto hodnotu manažéri, živnostníci, manuálni pracovníci a nezamestnaní (37 %). Je tu však niekoľko rozdielov:

o muži uvádzajú slobodu prejavu častejšie ako ženy: 39 % oproti 33 %;

o platí to tiež o najmladších respondentoch: 41 % respondentov vo veku od 15 do 24 rokov v porovnaní s 32 % respondentov starších ako 54 rokov.

59

- Veľmi výrazne sa však v závislosti od kategórie odlišujú výsledky týkajúce sa solidarity medzi členskými štátmi EÚ (35 %):

o Pohlavie respondentov zrejme ovplyvňuje odpovede, keďže 39 %

mužov spomenulo túto hodnotu ako prioritu v porovnaní s 31 %

žien.

o Túto hodnotu uviedlo aj 37 % respondentov vo veku od 40 do

54 rokov (v porovnaní s 29 % respondentov vo veku od 15

do 24 rokov).

o Úroveň vzdelania je tiež dôležitým rozhodujúcim faktorom: 42 % najvzdelanejších Európanov spomenulo túto hodnotu ako prioritu v porovnaní len s 29 % respondentov, ktorí zo školy odišli vo veku mladšom ako 16 rokov.

o To isté platí aj o najviac zvýhodnených pracovných kategóriách: 43 % živnostníkov a 41 % manažérov v porovnaní s 29 % nezamestnaných.

o Politické sklony respondentov taktiež ovplyvňujú odpovede: 42 % pravicovo orientovaných respondentov podporuje solidaritu medzi členskými štátmi EÚ v porovnaní s 34 % respondentov so stredovými alebo ľavicovými sklonmi.

o 39 % respondentov, ktorí sa považujú za dobre informovaných

o činnostiach Európskeho parlamentu, tiež uviedlo túto prioritu

v porovnaní s 33 % respondentov, ktorí sa považujú za zle

informovaných.

o Nakoniec, výrazný 10-bodový rozdiel je medzi respondentmi, ktorí

by chceli, aby EP zohrával dôležitejšiu úlohu (39 %),

a respondentmi, ktorí uprednostňujú jeho menej významnú úlohu

(29 %).

60

The protection of human rights

Freedom of speech

Equality between men and women

Solidarity between EU

Member States

EU27 60% 36% 36% 35%

Male 59% 39% 30% 39%

Female 61% 33% 41% 31%

15-24 60% 41% 37% 29%

25-39 61% 37% 35% 34%

40-54 62% 37% 36% 37%

55 + 57% 32% 35% 35%

15- 55% 32% 37% 29%

16-19 61% 37% 36% 35%

20+ 63% 36% 33% 42%

Still studying 59% 42% 36% 30%

(1-4) Left 61% 35% 36% 34%

(5-6) Centre 62% 37% 37% 34%

(7-10) Right 58% 38% 34% 42%

Informed 58% 37% 34% 39%

Not informed 61% 36% 37% 33%

More important 62% 36% 37% 39%

The same 62% 33% 34% 36%

Less important 57% 40% 35% 29%



Left-Right scale

QA6 In your opinion, which of the following values should the European Parliament defend as amatter of priority? (ROTATE – MAX. 3 ANSWERS)

Sex

Age

Education (End of)

*V tejto tabuľke sa uvádzajú len štyri najčastejšie spomínané hodnoty.

61

ZÁVER

Táto piata vlna prieskumu Parlameter bola uskutočnená v špecifických podmienkach: po prvé, prieskum bol uskutočnený 18 mesiacov po európskych parlamentných voľbách v júni 2009 a zdá sa, že reflektovanie mediálneho obsahu a prínosy, ktoré Európsky parlament asi čerpal z týchto volieb, sa už teraz strácajú. Po druhé, niektoré krajiny Európskej únie sú aj naďalej vážne postihnuté hospodárskou krízou, hoci iné krajiny sa už zrejme postupne dostávajú do fázy obnovy.

Z tohto najnovšieho prieskumu je možné vyvodiť viacero záverov. Po prvé, reflektovanie mediálneho obsahu o Európskom parlamente od predchádzajúcej vlny prieskumu na začiatku roka 2010 mierne pokleslo. Tento výsledok možno vysvetliť najmä menšou pozornosťou, ktorú média venovali EP, v porovnaní s obdobím po európskych voľbách a vymenovaní novej Komisie II predsedu Barrosa.

Hoci si Európania myslia, že celkovo sú o Európskom parlamente zle informovaní, tesná väčšina uvádza aj tak správnu odpoveď na otázku, podľa čoho sedia poslanci v EP. Nemali by sme sa však mylne domnievať, že jedna vecná otázka týkajúca sa znalosti spôsobu fungovania EP postačuje na určenie skutočnej miery informovanosti o úlohe a činnostiach Európskeho parlamentu.

Okrem poklesu znalostí o Európskom parlamente sa zhoršil aj obraz tejto inštitúcie. Má problémy presvedčiť občanov EÚ o svojej dynamickosti a predovšetkým o svojej schopnosti načúvať ich očakávaniam. Osobitne nápadné to je v Grécku.

V situácii poznačenej hospodárskou krízou však väčšina Európanov aj tak

chce, aby táto inštitúcia zohrávala v budúcnosti dôležitejšiu úlohu.

Jasne si uvedomujú, že Európsky parlament môže skutočne konať v prospech ochrany a zabezpečenia hodnôt, ktorým prikladajú najväčšiu dôležitosť, najmä ochrane ľudských práv, rodovej rovnosti a slobode prejavu. Pojem solidarity medzi členskými štátmi EÚ má spomedzi hodnôt, ktoré by mal Európsky parlament prednostne hájiť, veľký význam, od poslednej vlny prieskumu Parlemeter bol zaznamenaný nárast o päť bodov.

eb 74.3 parlem tre - sk...2011/02/21 · n neviem be belgicko cz Česká republika bg bulharsko dk...

Documents