ediná séria - fakulta zdravotníctva tnuad: aktuality · sú len niektoré z titulov, s ktorými...
TRANSCRIPT
Edičná séria:
► OŠETROVATEĽSTVO
FYZIOTERAPIA
LABORATÓRNA MEDICÍNA
► VEREJNÉ ZDRAVOTNÍCTVO
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Fakulta zdravotníctva
Zdravotnícke Listy
Vedecký recenzovaný časopis, ročník 3, číslo 2. Scientific peer-reviewed journal, volume 3, number 2.
2015
Časopis je indexovaný v Bibliographia medica Slovaca a zaradený do citačnej databázy CiBaMed
REDAKČNÁ RADA / EDITORIAL BOARD
PREDSEDA REDAKČNEJ RADY / CHAIRMAN OF THE EDITORIAL BOARD
doc. MUDr. Ján Bielik, CSc.
ŠÉFREDAKTOR / EDITOR IN CHIEF
RNDr. Zdenka Krajčovičová, PhD.
ČLENOVIA REDAKČNEJ RADY / MEMBERS OF THE EDITORIAL BOARD
VYDAVATEĽ – REDAKCIA
PUBLISHER- EDITORIAL OFFICE
Fakulta zdravotníctva
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Študentská 2
91101 Trenčín
IČO 31118259
Registrácia MK SR pod číslom EV 4755/13
Vychádza štyrikrát ročne.
Náklad: 200 ks
Dátum vydania: jún 2015
ISSN1339-3022
Baňárová Patrícia, Mgr.
Botíková Andrea, doc., PhDr., PhD. Bučková Ľudmila, MUDr., MPH.
Čelko Juraj, doc., MUDr., CSc.
Fábryová Viera, doc., MUDr., CSc. Gerlichová Katarína, PhDr., PhD.
Habánik Jozef, doc., Ing., PhD.
Kaščák Marián, MUDr., PhD. Kaščák Peter, MUDr., PhD.
Král Lubomír, PaedDr., PhD.
Kutnohorská Jana, doc., PhDr., CSc. Litvová Slavka, PhDr.
Mastiliaková Dagmar, doc., PhDr., PhD.
Matišáková Iveta, PhDr., PhD. Meluš Vladimír, RNDr., PhD., MPH.
Netriová Jana, Ing., PhD.
Oleár Vladimír, doc. MUDr., CSc. Ondrušová Adriana, prof., MUDr., PhD.
Otrubová Jana, doc., PhDr., PhD.
Poliaková Nikoleta, PhDr., PhD. Slobodníková Jana, doc., MUDr., CSc.
Šimurka Pavol, MUDr., PhD.
Štefkovičová Mária, doc., MUDr., PhD., MPH. Zelisková Helena, Bc.
Vydavateľ nenesie zodpovednosť za údaje a názory autorov jednotlivých článkov alebo
inzerátov. Reprodukcia obsahu je povolená iba s priamym súhlasom redakcie.
Publisher is not responsible for the information and opinions of authors of the articles or
advertisements. Reproduction of content is permitted only with direct permission of the
editors.
© Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín
OBSAH
Editoriál . . . . . . . . . . 7
OŠETROVATEĽSTVO _
Mastiliaková D., Droběnová R. Vysokoškolsky vzdělané sestry v současné ošetřovatelské praxi University - educated nurses currently in the nursing practice . . . . 8 Kostolániová A., Litvínová A. Psychická a fyzická záťaž sestier na chirurgických pracoviskách Psychical a physical load of nurses in surgical workplaces . . . . 15 Poliaková N., Králová E., Pristachová Z. Predsudky v práci sestier Prejudices in the work of nurses . . . . . . . . 20 Kudlová P., Krajcová T. Asimilace ruské menšiny do majoritní společnosti v České republice z pohledu ošetřovatelství - pilotní studie Assimilation of the russian minority into the majority population in the Czech republic as seen from the viewpoint of nursing - pilot study . . . . . 24 Koňošová H. Ošetrovateľstvo a posudzovanie kvality života Nursing and assessment of quality of life . . . . . . 30 Bobáková M., Botíková A., Kubátová L., Ryska M. Možnosti hodnotenia kvality života pacientov s karcinómom pankreasu sestrou The quality of life of pancreatic carcinoma patient – nurse evaluation options . . 36 Poliaková N., Meluš V., Škarbová K. Vplyv sebakoncepcie na spoluprácu pacienta v ošetrovateľskom procese Self – conception and its impact on the nursing process . . . . . 40 Švédová I., Matišáková I. Role sestry v péči o pacienta s chronickou obstrukční plicní nemocí The role of nurses in the care for a patient with chronic obstructive pulmonary disease . 45
Jurdíková K., Trubanová O. Analýza výskytu nežiaducich účinkov chemoterapie u onkohematologických pacientov The occurence of chemotherapy side effects of oncohematologic patients analysis . 52
Litvínová A., Poliaková N., Hrabovská E. Hyperbarická oxygenoterapia a jej historický vývin Hyperbaric oxygen therapy and its historical development . . . . 57 Veverková I., Lovětinská – Šlamborová I., Zajícová V., Froňková M.
Polymerní nanomateriály s antibakteriálními účinky určené k léčbě chronických ran
Antibacterial polymeric nanomaterials intended for the chronic wound treatment . 60
VEREJNÉ ZDRAVOTNÍCTVO & VARIA _
Ochaba R., Kadličeková P., Herdová O., Račková A., Vadovičová P. Zdravotné uvedomenie a správanie sa obyvateľov Slovenskej republiky v roku 2013 – výsledky z prieskumu Health consciousness and behaviour of the inhabitants of the Slovak Republic in the year 2013 – results from survey . . . . . . . 68 Hamplová L., Hulinský P. Podpora zdravého životního stylu zdravotníků a pacientů se zaměřením na nekuřáctví v rámci realizace programu WHO Health Promoting Hospitals and Health Services a projektu WHO European Network of Smoke Free Hospitals v České republice Supporting healthy lifestyle of medical workers and patients focussed on non-smoking within the WHO programme Health Promoting Hospitals and Health Services and the WHO project European Network of Smoke Free Hospitals in the Czech republic. . 76 Kodejška M. Hudbou a pohybem k tělesné a psychické harmonii: Fyziologické a pedagogické přístupy Towards physical and mental harmony through music and movement: physiological and pedagogical approaches . . . . . . . . 80
PRÍLOHA / SUPPLEMENT _
Recenzované abstrakty z medzinárodnej vedeckej konferencie Ošetrovateľstvo a zdravie konanej dňa 22. apríla 2015 v Trenčíne
Bučková, Ľ., Galková, M., Valková, D., Ako sme na tom s príjmom chloridu sodného z pokrmov . . . . . A1 Budincová K., Netriová J.
Actim CRP vhodný do domácej lekárničky . . . . . . A1 Černá O. Projekt intimní zdraví bez komplikací: Prevence nádorového onemocnění děložního čípku u žen a varlat u mužů . . . . . . . . A2
Hrehušová S., Jurdíková K.
Spolupráca sestry s rodinou pri ošetrovaní chorého v domácom prostredí . . A3 Kocianová H., Bučková Ľ. Zdravotné riziká spojené s konzumáciou surového mlieka . . . . A4 Kudelková M. Prevencia depresie v ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta s mentálnou anorexiou . A4 Kundraciková Ľ., Kiško A., Derňárová Ľ.
Vplyv pohybovej aktivity na kvalitu života seniorov z pohľadu ošetrovateľstva . . A5 Kutnohorská J., Vyhňáková A.
Dobrovolník ve zdravotnictví . . . . . . . . A5 Lišková Ľ. Špecifiká ošetrovateľskej starostlivosti o dieťa s poruchami sluchu . . . A6 Litvínová A., Poliaková N. Psychická záťaž sestry v operačnej sále . . . . . . . A6 Mastiliaková D., Matišáková I., Gerlichová K., Litvínová A., Mišinová M. Inovace výuky a učení v předmětu komunitní ošetřovatelství . . . . A7 Mišinová M. , Hurárová T.
Úloha sestry v prevencii komplikácií Morbus Crohn . . . . . A7 Musilová E., Masaryk V.
Význam pohybu a výživy pre zdravie . . . . . . . A8 Netriová J., Krajčovičová Z., Meluš V.
Smart - laboratórium v ambulancii . . . . . . . A8 Opršalová G. Multirezistentné kmene – hrozba budúcnosti . . . . . . A9 Poliaková N., Litvínová A., Kubíková M.
Postoj dospelej populácie k preventívnej zdravotnej starostlivosti . . . A9 Putírková M., Šimovcová D. Péče o duševně nemocné v komunitě . . . . . . . A10 Slemenská Ľ. Zdravotné ťažkosti pri práci so zobrazovacou jednotkou (PC) . . . . A10 Snopek P., Kožíková S., Moravčíková D.
Kompetence žáků zdravotnických škol v rámci prevence HIV . . . . A11
Střádalová M., Botíková A.
Možnosti podtlakovej liečby s využitím fistuladaptéru pri enteroatmosferických fistulách. Kazuistika. . . . . . . A12 Lovětinská Šlamborová I., Exnar P., Holý P. , Vatahová L. Křemičitá nanovlákna pro biomedicínské aplikace . . . . . A12 Štefíková E. Integrované centrá zdravotnej starostlivosti – nová výzva pre sestry . . . A13 Vlčejová Z., Dvouletá A. Sledovanie stravovacích návykov u vybranej vekovej skupiny žiakov základných škôl . A14
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
7
EDITORIÁL
Sestra, sestrička, staničná, vrchná, ošetrovateľka, pôrodná asistentka, inštrumentárka, občas „brat“ – to
sú len niektoré z titulov, s ktorými sa nám spája profesia, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou každého
zdravotníckeho zariadenia, či lôžkového, ambulantného, mobilného alebo virtuálneho. Pre jednoduchosť
budem ďalej používať len „sestra“. Všetci sa spoliehame, že tam sú a čakajú na nás s úsmevom a milým
slovom, ale odbornými vedomosťami a zručnosťami, schopné promptne a správne reagovať na požia-
davky lekárov aj otázky pacientov.
Podľa jednej z definícií je primárny cieľ ošetrovateľstva dosiahnuť uspokojenie životne dôležitých po-
trieb a úplné pacientovo blaho. To platilo za čias Florence Nightingale, to si dali sestry pred viac než sto
rokmi do prvých článkov zakladajúcej listiny Medzinárodnej rady sestier (ICN), to potvrdila aj
Mníchovská deklarácia, ktorú prijala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 2000.
Neustály pokrok v medicíne, mohutný rozvoj zdravotníckych technológií, informatizácia, telemedicína,
uplatňovanie interdisciplinárneho prístupu k pacientom, poradenstvo v oblasti starostlivosti o zdravie
alebo chorobu vyžadujú od sestier celoživotné vzdelávanie, ale aj manažérske a komunikačné schopnosti
a znalosť cudzích jazykov. Humánnosť, citlivosť, etickosť, zdroj láskavosti a nádeje – to sú ďalšie
atribúty, s ktorými ich spájame.
Od sestier teda očakávame veľa. Ale chvíľami (a v ostatnom čase sú tie chvíle čoraz častejšie a dlhšie) sa
zdá, že to, čo by očakávali ony, aby mohli svoju prácu vykonávať v potrebnej kvalite, nie je dostatočne
vypočuté. Ak bude miera frustrácie z ignorovania signálov narastať, môže sa stať, že sestry dajú prednosť
uspokojovaniu vlastných životne dôležitých potrieb a budú si hľadať prácu inde.
V rámci medzinárodnej vedeckej konferencie OŠETROVATEĽSTVO A ZDRAVIE IX. (22. apríl 2015,
Trenčín) sa účastníčky a účastníci určite dotknú aj týchto závažných otázok. Podľa bohatého odborného
programu, na ktorom budú prezentovať výsledky z rôznych pracovných a výskumných oblastí to však
bude v rovine dôkazov, že ich potenciál a chuť pracovať na sebe a pre blaho pacientov je pre nich stále
prioritou.
Želám všetkým sestrám toľko porozumenia a ústretovosti, koľko jej ony rozdávajú svojim pacientom.
MUDr. Darina Sedláková, MPH.
riaditeľka Kancelárie WHO na Slovensku
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
8
VYSOKOŠKOLSKY VZDĚLANÉ SESTRY V SOUČASNÉ OŠETŘOVATELSKÉ PRAXI
UNIVERSITY - EDUCATED NURSES CURRENTLY IN THE NURSING PRACTICE
MASTILIAKOVÁ Dagmar¹, DROBĚNOVÁ Radka²
¹ Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín, Slovenská
republika
² Oddělení ošetřovatelské péče ve Dvorcích, Sdružené zdravotnické zařízení Krnov, příspěvková
organizace, Krnov, Česká republika ABSTRAKT
Východiska: Výzkumné šetření bylo zaměřeno na zjištění, zda
vysokoškolsky vzdělané sestry pracují v současné době v oše-
třovatelské praxi, jaké jsou jejich pracovní pozice a platové
zařazení.
Soubor a metody: V souboru bylo 87 sester s ukončeným
vysokoškolským studiem (54 bakalářek a 33 magister). Jejich
názory byly zjišťovány pomocí dotazníku vlastní konstrukce
v různých zdravotnických a sociálních zařízeních v České
republice.
Výsledky: Výzkumné šetření prokázalo, že sestry po
absolvování bakalářských a magisterských studijních progra-
mů zůstávají v ošetřovatelské praxi na nejčastější pracovní
pozici sestra u lůžka a zařazení do 10. platové třídy.
Závěr: Vysokoškolské vzdělávání sester není v současné době
přímo podporováno zaměstnavateli, sestry svou motivací
a překonáváním mnoha překážek studují a studium dokončují.
Klíčová slova: Vysokoškolské vzdělání sester. Sestra s baka-
lářským titulem. Sestra s magisterským titulem. Ošetřo-
vatelská praxe. Pracovní pozice. Platové ohodnocení.
ABSTRACT
Background: The research was aimed at determining whether
university-educated nurses are currently working in nursing
practice, what are their working positions and salary grades.
Methodology and sample: The group consisted of 87 nurses
with university degrees (54 with a bachelor degree and 33
with a master's degree). Their opinions were examined by a
uestionnaire in various health and social facilities in the Czech
Republic.
Results: The research showed that nurses after completing
bachelor and master's degree programs remain in nursing
practice, most commonly at the working position of a bedside
nurse, and are included in the 10th grade of salary brackets.
Conclusion: Higher education of nurses is currently not
supported directly by employers, but utilizing their motivation
and overcoming many obstacles, nurses keep on studying and
complete their study.
Key words: Higher education of nurses. Nurse with a
bachelor degree. Nurse with a master's degree. Nursing
practice. Working position. Salary grade.
ÚVOD
Ošetřovatelskou praxi a vzdělávání sester ovliv-
ňuje proces nepřetržitých společenských změn.
Tento kontinuální vývoj je typický svým komplex-
ním charakterem a také změnami, které se částečně
překrývají. Profil profesionálního ošetřovatelství je
charakterizován určitým stupněm napětí mezi sou-
časnou situací v ošetřovatelské praxi a novými,
výrazně náročnějšími požadavky na osobnost, zna-
losti, dovednosti a kompetence sester v budou-
cnosti (Cherry, Jacob, 2002). Mezi hlavní vývo-
jové trendy, které v současné době ovlivňují spole-
čenský život i systém vzdělávání, patří zejména
expanzivní rozvoj informací a komunikačních
technologií, spotřebitelsky orientovaná společnost,
výuka orientovaná na kompetence, hodnocení do-
sažených dovedností a způsobilostí/kompetencí,
interdisciplinární přístup, rostoucí osobní a pro-
fesní odpovědnost, flexibilita a mobilita (Wilkin-
son, Treas, 2011). Učení v prostředí moderních
informačních technologií rozvíjí analytické myšle-
ní, schopnost rozhodování a sebereflexi, což jsou
důležité kompetence pro ošetřovatelskou praxi
(Roux, Halstead, 2008). Úspěšnost v osobním
i profesním životě a praxi vyžaduje zaměřit myšle-
ní na dosažení cílů. To znamená, naučit se ovládat
myšlení potřebné k řešení problémů v dnešním
světě. Současný pokrok často vytváří nové a nové
problémy, které nelze vyřešit tradičními způsoby
myšlení a postupy (Alfaro-Le Fevre, 2009). Ve
výuce sester proto dochází k významnému posunu
od tradičního předávání hotových poznatků k in-
tegraci poznatků a rozvoji schopnosti kritického
myšlení s cílem dosažení učebních výstupů /
kompetencí (Billings, Halstead, 2005). V uplynu-
lých desetiletích se v ošetřovatelství zdůrazňuje
nutnost efektivních a flexibilních studijních pro-
gramů (Mastiliaková a kol., 2013). V Evropě se
prosadila moderní koncepce otevřeného kurikula
V roce 2010 byl zveřejněn Národní kvalifikační
rámec terciárního vzdělávání v České republice
(Q-RAM), který je kompatibilní s Rámcem
kvalifikací pro Evropský prostor vysokoškolského
vzdělávání (QF-EHEA). Je metodickým nástrojem
pro vývoj a zajišťování kvality kvalifikací v ter-
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
9
ciárním vzdělávání na nepřekrývající se úrovni
bakalářské, magisterské a doktorské, prostřed-
nictvím vymezení úrovně prokazatelných zalostí,
dovedností a způsobilosti/kompetencí absolventů
(Nantl, Černikovský, 2010). V praxi se tradiční
„péče o nemocné“ postupně přeorientovává na
posilování a péči o zdraví v komunitách a zdraví
populace jako celku. Sestry v dnešní praxi musejí
současně zvládat příliv informací, změny ve zdra-
votnictví, nedostatek času, požadavky na zvládnutí
kompetencí, řadu kulturních, etických a právních
otázek v měnících se společenských podmínkách
(Mastiliaková, 2014). Součástí systému péče se
stávají příbuzní a sousedé pacientů, které je také
potřeba vzdělávat (Billings, Halstead, 2005).
Východiska řěšené problematiky
Profesní znalosti, dovednosti a postoje sester
významným způsobem přispívají ke zvyšování
kvality zdravotnické péče, která v posledních
letech hraje důležitou roli nejen na úrovni zdravot-
ní politiky, ale také na úrovni celého národního
hospodářství. Jde zejména o ekonomickou efek-
tivitu, přirozenou snahu zdravotnického personálu
o zlepšení vlastní činnosti, standardy pro hodno-
cení konečných i průběžných výsledků zdravotní
péče u jednotlivých zdravotnických zařízení (Mur-
gaš, Kuvíková, Nemec, 1998). Efektivní a
promyšlené ošetřovatelské postupy jsou individua-
lizovány podle charakteristik klienta/pacienta a
souvisejících okolností (Berman, Snyder, 2012).
Opakujícím se trendem některých let je nedostatek
kvalifikovaných sester, mentorů/školitelů, učitelů,
popř. i studentů usilujících v některých zemích
o studium ošetřovatelství. Příčin tohoto jevu je
mnoho. Informační zdroje navíc zveřejňují zprávy
o rostoucím počtu omylů a pochybení ze strany
personálu ve zdravotnické praxi (Roux, Halstead,
2008). Pokud sestry při zaměstnání studují,
potřebovaly by pracovat na částečný úvazek. Tyto
náročné podmínky často vedou v konečném
důsledku k frustraci a zklamání nejen u sester, ale i
u studentů ošetřovatelství. Specifické potíže mají i
formy celoživotního vzdělávání sester. Profesní
registrace vyžaduje sledování moderního vývoje a
plánování odborného růstu. Zavedená povinnost
celoživotního vzdělávání vyžaduje splnění regis-
tračních požadavků, sestry v komplexním prostředí
klinické praxe musí usilovat o certifikované spe-
cializace. Hladina stresu a množství osobních
i profesních závazků mají dopad na zdraví a kondi-
ci nejen sester samotných, ale i jejich rodin
(Cherry, Jacob, 2002). Od 90 let mají sestry
v České republice možnost studovat ošetřovatelství
v akreditovaných bakalářských, magisterských
i doktorských studijních programech. Absolventky
magisterské formy studia často prožívají frustraci a
zklamání s dosud chybějícího požadavku na tuto
úroveň profesní kvalifikace v Národní soustavě
povolání (www.nsp.cz) a tím i jasného vymezení
pracovních pozic a zařazení do odpovídajících
platových kategorií ve zdravotnických zařízeních.
Na nové trendy a současné potřeby ošetřovatelské
praxe dosud nereaguje ani platný Zákon č.96/2004
Sb., pro nelékařská zdravotnická povolání. Přesto,
že tento zákon v době svého vzniku přinesl mimo
jiné i určitý řád do požadavků na vzdělávání všech
nelékařských profesí, v současné době se při jeho
aplikaci projevuje řada problémů a negativních
dopadů, které v současné době již nevyhovují a
spíše se jeví jako překážka pro praxi včetně
výrazné ekonomické náročnosti. Tento zákon vyža-
duje revizi, hlavně v oblastech: výkon povolání bez
odborného dohledu a s odborným dohledem; kvali-
fikační vzdělávání; kompetence nelékařských zdra-
votnických profesí; úpravy počtu zdravotnických
profesí; registr a registrace zdravotnických pracov-
níků; specializační a celoživotní vzdělávání; zpřes-
nění a zjednodušení znění zákona; definování role
profesních organizací http://zdravi.e15.cz/clanek/
sestra/velka-novela-zakona-c-96-2004-sb-460957.
S ohledem na tyto skutečnosti, proběhlo výzkumné
šetření názorů vysokoškolsky vzdělaných sester na
některé aktuální problémy, které se jich bez-
prostředně dotýkají.
CÍLE
Hlavním cílem výzkumného šetření bylo zjistit,
zda absolventky bakalářských a magisterských
vysokoškolských studijních programů ošetřova-
telství v současné době pracují ve zdravotnických
zařízeních. Dílčí cíle byly zaměřeny na zjištění:
jaká je jejich aktuální pracovní pozice,
jak jsou odměňovány a v jaké platové třídě
podle katalogu prací jsou zařazeny,
a zda považují své vysokoškolské vzdělání za
přínos pro zvyšování kvality poskytované péče.
METODY A SOUBOR
K získání údajů pro naplnění cílů výzkumu byl
použit dotazník vlastní konstrukce. Zkoumaný vzo-
rek vytvořilo celkem 87 vysokoškolsky vzdělaných
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
10
sester z různých zdravotnických zařízení v České
republice. Výzkumné šetření proběhlo na přelomu
roku 2013-2014. Náhodně vybrané respondentky
byly osloveny individuálně elektronickou cestou a
vyplnily dotazník v elektronickém systému
Moodle.
VÝSLEDKY
Z celkového počtu respondentek bylo 54 (62,1%)
sester s ukončeným bakalářským stupněm vzdělání
a 33 (37,9%) sester s ukončeným magis-terským
stupněm vzdělání. Věk respondentek ukazuje
Tab.1. S ukončeným bakalářským stupněm vzdě-
lání bylo nejvíce sester ve věku 40-49 let 23
(42,6%) respondentek, s ukončeným magisterským
stupněm vzdělání bylo nejvíce sester ve věku 20-
29 let 16 (48,5%).
Celkovou délku ošetřovatelské praxe respon-
dentek ukazuje Tab. 2
Nejvíce sester s ukončeným bakalářským stup-
něm vzdělání 17 (31,5%) uvedlo délku ošetřova-
telské praxe do 10 let, stejný počet sester bakalářek
délku praxe do 30 let 17 (31,5%). S ukončeným
magisterským stupněm vzdělání uvedlo nejvíce
respondentek 19 (57,6) délku praxe do 10 let,
pouze 5 (15,2%) uvedlo délku praxe do 30 let.
Zajímavé výsledky byly zjištěny v oblasti absol-
vovaných oborů současného vysokoškolského
studia sester. Jejich přehled ukazuje Tab. 3. Nejví-
ce sester bakalářek 50 (92,5%) absolvovalo vyso-
koškolské studium v oboru všeobecná sestra. Více,
než polovina sester magisterské úrovně 17 (51,5%)
absolvovalo v oboru ošetřovatelství.
Tabulka 1 Věk respondentek podle stupně dosaženého
vysokoškolského vzdělání
Věk
Bakalářky Magistry Celkem
ni
fi
[%]
ni
fi
[%]
ni
fi
[%]
20 – 29 let 13 24,1 16 48,5 29 33,3
30 – 39 let 15 27,8 10 30,3 25 28,7
40 – 49 let 23 42,6 7 21,2 30 34,5
nad 50 let 3 5,5 0 0 3 3,5
∑ 54 100 33 100 87 100
Tabulka 2 Celková délka ošetřovatelské praxe respon-
dentek
Délka
praxe
Bakalářky Magistry Celkem
ni
fi
[%]
ni
fi
[%]
ni
fi
[%]
do 10 let 17 31,5 19 57,6 36 41,4
do 20 let 15 27,8 8 24,2 23 26,4
do 30 let 17 31,5 5 15,2 22 25,3
nad 30 let 5 9,2 1 3,0 6 6,9
∑ 54 100 33 100 87 100
Tabulka 3 Přehled absolvovaných vysokoškolských studijních oborů respondentek
Studijní obor Bakalářky Magistry Celkem
ni fi [%] ni fi [%] ni fi [%]
Ošetřovatelství/všeobecná sestra 50 92,5 17 51,5 67 77,1
Porodní asistentka 4 7,5 2 6,1 6 6,9
Intenzivní péče 0 0,0 1 3,0 1 1,1
Sociální politika a sociální práce 0 0,0 3 9,1 3 3,5
Učitelství odborných předmětů pro zdravotnické školy 0 0,0 5 15,2 5 5,8
Ošetřovatelská péče v pediatrii 0 0,0 1 3,0 1 1,1
Ošetřovatelská péče v geriatrii 0 0,0 2 6,1 2 2,3
Speciální andragogika 0 0,0 1 3,0 1 1,1
Management ve zdravotnictví 0 0,0 1 3,0 1 1,1
∑ 54 100 33 100 87 100
S ohledem na současnou rozmanitost zdravot-
nických a sociálních zařízení i jejich vlastnictví,
respondentky uvedly, kde v současné době pracují.
Typy těchto zařízení ukazuje Tab. 4.
Nejvíce sester s bakalářským stupněm vzdělání
46 (85,2%) pracovalo ve státním zdravotnickém
zařízení, 3 bakalářky (5,5%) uvedly, že pracují
v jiném oboru. Nejvíce sester s magisterskou
úrovní vzdělání 27 (81,8%) uvedlo, že rovněž pra-
cuje ve státních zdravotnických zařízeních, 1 ma-
gistra uvedla, že pracuje v jiném oboru.
Dalším zajímavým zjištěním byly odpovědi
respondentek týkající se jejich současných
pracovních pozic ve zdravotnických zařízeních.
Pracovní pozice respondentek ukazuje tab. 5.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
11
Tabulka 4 Zdravotnická a sociální zařízení, v nichž respondentky v současné době pracují
Zaměstnavatel Bakalářky Magistry Celkem
ni fi [%] ni fi [%] ni fi [%]
státní zdravotnické zařízení 46 85,2 27 81,8 73 84,0
státní sociální zařízení 1 1,9 0 0 1 1,1
soukromé zdravotnické zařízení 3 5,5 5 15,2 8 9,2
soukromé sociální zařízení 1 1,9 0 0 1 1,1
pracuji v jiném oboru 3 5,5 1 3,0 4 4,6
∑ 54 100 33 100 87 100
Tabulka 5 Pracovní pozice respondentek, v nichž v současné době pracují
Pracovní pozice Bakalářky Magistry Celkem
ni fi [%] ni fi [%] ni fi [%]
sestra u lůžka 27 50,0 21 63,6 48 55,2
staniční sestra 9 16,7 3 9,1 12 13,8
vrchní sestra 7 12,9 5 15,2 12 13,8
sestra u praktického lékaře 0 0 0 0 0 0
sestra v odborné ambulanci 2 3,7 0 0 2 2,3
ve vrcholovém managementu zdravotnického zařízení 0 0 0 0 0 0
jiná pracovní pozice 9 16,7 4 12,1 13 14,9
∑ 54 100 33 100 87 100
Nejvíce sester s bakalářským stupněm vzdělání
27 (50,0%) pracuje na pozici sestra u lůžka,
v pozici staniční sestry 9 (16,7%) respondentek,
v pozici vrchní sestry 7 (12,9%) respondentek,
v jiné pracovní pozici 9 (16,7%) respondentek,
ve vrcholném managementu ani jedna sestra
bakalářka. Nejvíce sester s magisterskou úrovní
vzdělání 21 (63,6%) rovněž pracuje na pozici
sestra u lůžka, v pozici staniční sestry 3 (9,1%)
respondentky, v pozici vrchní sestry 5 (15,2%)
respondentek, v jiné pracovní pozici 4 (12,1%)
respondentek, pozici ve vrcholném managementu
neuvedla ani jedna sestra magistra.
Další zjištění se týkalo údajů o změně platového
zařazení po ukončení vysokoškolského studia.
Údaje respondentek ukazuje Tab. 6.
Tabulka 6 Změna v platovém zařazení po ukončení vysokoškolského studia
Změna platového
zařazení
Bakalářky Magistry Celkem
ni fi [%] ni fi [%] ni fi [%]
Ano 12 22,2 7 21,2 19 21,8
Ne 42 77,8 26 78,8 68 78,2
∑ 54 100 33 100 87 100
Nejvíce sester po absolvování bakalářské úrovně
vzdělání 42 (77,8%) uvedlo, že nedošlo ke změně
v jejich platovém zařazení. Stejně i sestry po ab-
solvování magisterské úrovně vzdělání 26 (78,8%)
uvedly, že ke změně v jejich platovém zařazení
nedošlo.
Současné platové zařazení respondentek podle
katalogu prací ukazuje Tab. 7.
Tabulka 7 Současné zařazení respondentek v platové třídě podle katalogu prací
Platová třída Bakalářky Magistry Celkem
ni fi [%] Ni fi [%] ni fi [%]
10. platová třída 22 40,8 17 51,6 39 44,8
11. platová třída 20 37,1 4 12,1 24 27,6
12. platová třída 7 12,9 5 15,1 12 13,8
Jiné / 9. platová třída / smluvní platy 5 / 3 / 2 9,2 7 / 3 / 4 21,2 12 13,8
∑ 54 100 33 100 87 100
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
12
Nejvíce sester s bakalářským stupněm vzdělání
22 (40,0%) uvedlo zařazení do 10. platové třídy,
3 respondenty uvedly jiné (9. platovou třídu), 2
respondentky uvedly jiné (smluvní platy). Nejvíce
sester s magisterským stupněm vzdělání 17
(51,6%) uvedlo zařazení do 10. platové třídy, 3 res-
pondentky uvedly jiné (9. platovou třídu), 4 res-
pondentky uvedly jiné (smluvní platy) (http://bez
platnapravniporadna.cz/online-zdarma/ruzne/zneni
-vynatky-definice/17184-platove-tridy-zdravotnich
-sester-2013-2014.html)
Dalším zjištěním byly názory respondentek týka-
jící se potřeby vysokoškolsky vzdělaných sester
v současné ošetřovatelské praxi. Jejich odpovědi
ukazuje Tab. 8
Tabulka 8 Názory respondentek k potřebě vysokoškolsky vzdělaných sester v současné ošetřovatelské praxi
Potřeba VS vzdělaných
sester v praxi
Bakalářky Magistry Celkem
ni fi [%] ni fi [%] ni fi [%]
Ano 6 11,1 4 12,1 10 11,5
Spíše ano 22 40,7 12 36,4 34 39,1
Spíše ne 16 29,6 11 33,3 27 31,0
Ne 10 18,6 6 18,2 16 18,4
∑ 54 100 33 100 87 100
Nejvíce sester s bakalářskou úrovní vzdělání 22
(40,7%) uvedlo k potřebě vysokoškolsky vzděla-
ných sester v současné praxi spíše ano; ne, uvedlo
10 (18,6%) respondentek. Nejvíce sester s magis-
terskou úrovní vzdělání 12 (36,4%) rovněž uvedlo
spíše ano; ne, uvedlo 6 (18,2%) respondentek.
Zajímavé údaje přineslo i zjištění názorů res-
pondentek, zda považují své vzdělání za přínos pro
zvyšování kvality poskytované péče. Jejich odpo-
vědi ukazuje Tab. 9. Nejvíce sester s bakalářskou
úrovní vzdělání 20 (37,0%) uvedlo k vlivu vyso-
koškolského vzdělání sester na kvalitu individuální
ošetřovatelské péče spíše ano; ne, uvedlo 9
(16,6%) respondentek. Nejvíce sester s magister-
skou úrovní vzdělání 17 (51,5%) rovněž uvedlo
spíše ano; ne, uvedlo 6 (18,2%) respondentek.
V jedné z otevřených otázek měly responentky
možnost se vyjádřit i k tomu, co nejvíce postrádají
při současném výkonu svého povolání. Shrnutí
odpovědi podle preferencí na prvním místě
ukazuje Tab.10.
Tabulka 9 Vliv vysokoškolského vzdělání sester na zvyšování kvality individuální ošetřovatelské péče
Zvyšování kvality individuální ošetřovatelské péče Bakalářky Magistry Celkem
ni fi [%] ni fi [%] ni fi [%]
Ano 13 24,1 6 18,2 19 21,8
Spíše ano 20 37,0 17 51,5 37 42,6
Spíše ne 12 22,3 4 12,1 16 18,4
Ne 9 16,6 6 18,2 15 17,2
∑ 54 100 33 100 87 100
Tabulka 10 Sestry bakalářky a magistry při současném výkonu povolání nejvíce postrádají
Bakalářky
Kompetence 23
Malý respekt ze strany lékaře i středoškolsky
vzdělaných sester 12
Neujasněné role v multidisciplinárním týmu 10
Uznání od pacientů 6
Platové hodnocení 3
Celkem 54
Magistry
Kompetence 22
Malý respekt ze strany lékaře i středoškolsky
vzdělaných sester 6
Neujasněné role v multidisciplinárním
týmu 3
Platové hodnocení 2
Celkem 33
Odpovědi respondentek s bakalářskou i magister-
skou úrovni vzdělání jsou co do počtu preferencí
problémů téměř shodné. Nejvíce respondentek
(23+22) postrádá na prvním místě kompetence,
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
13
nejméně respondentek (3+2) postrádá na prvním
místě platové hodnocení. 6 bakalářek navíc uvedlo,
že na prvním místě postrádají uznání od pacientů.
DISKUZE
Cílem výzkumného šetření s ohledem na výcho-
diska řešené problematiky bylo zjistit, zda sestry
po ukončení vysokoškolského studia působí v oše-
třovatelské praxi. Zjištěné údaje to potvrdily.
Nejvíce sester bakalářek 27 (50,0%) a magister 21
(63,6%) v době šetření pracovalo na pozici sestra u
lůžka. Na pozici staniční sestra pracovalo 9
(16,7%) bakalářek a 3 (9,1%) magistry, na pozici
vrchní sestra pracovalo 7 (12,9%) bakalářek a 5
(15,2%) magister. Pozitivním jevem je zjištění, že
nejvyšší počet sester s ukončenou bakalářskou
úrovní vzdělání je i ve věkové skupině 40-49 let 23
(42,6%) s celkovou délkou praxe do 30let 17
(31,5%) a nad 30let 5 (9,2%). To signalizuje, že
právě sestry s dlouholetou praxí jsou motivovány a
uvědomují si význam vysokoškolského vzdělání
pro plnění náročných rolí sester v měnících se pod-
mínkách ošetřovatelské praxe. Rovněž ukončená
magisterská úroveň vzdělání ve věkové skupině
20-29let 16 (48,5%), ve věkové skupině 30-39let
10 (30,3%) a ve věkové skupině 40-49let 7
(21,2%) signalizuje motivaci sester získat vysoko-
školské profesní vzdělání přesto, že v současné
době nejsou jasně vymezené kompetence i v rámci
Národní soustavy povolání a jejich dosažené úrov-
ni vzdělání neodpovídá ani platové ohodnocení.
Zařazení do vyšší platové třídy v současné době
spíše souvisí s pozicemi ve středním nebo vyšším
managementu, nebo se specializací v oboru. Vět-
šina sester bakalářek 42 (77,8%) a magister 26
(78,8%) proto uvedla, že po ukončení vysoko-
školského studia u nich nedošlo k žádné změně
v platovém zařazení. S ohledem na pracovní pozici
sestra u lůžka proto do 10. platové třídy, (kde jsou
zařazovány sestry se středoškolským vzděláním)
bylo zařazeno 22 (40,8%) sester bakalářek a 17
(51,6%) magister. Smluvní platy a nižší platové
třídy se týkaly sester vysokoškolaček pracujících
v soukromém zdravotnickém či sociálním zařízení.
Ve státním zdravotnickém zařízení, zařazením 3
bakalářek a 3 magister (podle dosažené úrovně
vzdělání) do nižší 9. platové třídy jednal zaměst-
navatel v rozporu s nařízením vlády č. 222/2010 o
katalogu prací ve veřejných službách a správě.
Názory respondentek týkající se potřeby vysoko-
školsky vzdělaných sester v současné ošetřo-
vatelské praxi odráží popsané problémy (výcho-
diska řešené problematiky). Proto jednoznačné ano
uvedlo pouze 6 (11,1%) bakalářek a 4 (12,1%)
magistry. Jednoznačné ne uvedlo 10 (18,6%)
bakalářek a 6 (18,2%) magister. Podobně se proje-
vují i názory respondentek na vliv vysoko-
školského vzdělání sester na zvyšování kvality
individuální ošetřovatelské péče. Jednoznačně ano
odpovědělo pouze 13 (24,1%) bakalářek a 6
(18,2%) magister, spíše ne odpovědělo 12 (22,3%)
bakalářek a 4 (12,1%) magistry. Jednoznačně ne
odpovědělo 10 (18,6) bakalářek a 6 (16,2) magis-
ter. To signalizuje, že respondentky si dobře
uvědomují, že samotné vysokoškolské vzdělání
sester v současné praxi je pouze jedním z faktorů,
který ovlivňuje kvalitu individuální ošetřovatelské
péče. O stanoveném minimálním personálním ob-
sazení (počet sester na počet pacientů závislých na
péči) na lůžkových odděleních (Vyhláška č.
99/2012 Sb.) se veřejně diskutuje zejména v sou-
vislosti se zajištěním bezpečí klientů/pacientů.
Rámcové okruhy problémů, které respondentky
vnímají jako prioritní, odrážejí současný stav
(postrádají jasné vymezení kompetencí). Uvedl to
největší počet sester bakalářek (23) a magister
(22). Pouze 3 sestry bakalářky a 2 magistry uvedly
jako prioritní okruh problémů platové ohodnocení.
ZÁVĚR
Výsledky tohoto výzkumného šetření prokázaly,
že sestry po absolvování bakalářských a magister-
ských studijních programů zůstávají nadále v oše-
třovatelské praxi. Jejich nejčastější pracovní pozici
je sestra u lůžka a zařazení do 10. platové třídy.
V současné době je uplatňován zastaralý Zákon č.
96/2004 Sb. pro nelékařská zdravotnická povolání,
který způsobuje řadu problémů a negativních
dopadů, které jsou v rozporu s novými trendy a
potřebami ošetřovatelské praxe. To se odráží i ve
zjištěných názorech respondentek na potřebu jejich
vysokoškolského vzdělání v dnešní ošetřovatelské
praxi, a vlivu tohoto vzdělání na kvalitu indivi-
duální ošetřovatelské péče. Jako prioritní problém
v současné praxi respondentky vnímají neujasněné
kompetence. Přestože vysokoškolské vzdělávání
sester není v současné době přímo podporováno
zaměstnavateli, sestry svou motivací a překoná-
váním mnoha překážek studují a studium dokon-
čují. Tím prokazují statečnost a přesvědčení, i když
s určitými rozpaky, že dosažení vysokoškolského
profesního vzdělání má význam pro budoucnost
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
14
profesionální ošetřovatelské praxe i společenské
prestiže jejich profese.
SEZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZŮ
ALFARO-LE FEVRE, R. 2009. Top 10 Reasons to
Improve Thinking. [online] Dostupné na:
http://www.alfaroteachsmart.com/mission.htm
BEŇADÍKOVÁ, D. 2013. Vliv úrovně vzdělání
sestry na kvalitu poskytované péče. In
Sestra.[online]. 2013, č. 3/2013. [cit.18-01-
2014]. s. 28-29. Dostupné z: http://zdravi.
e15.cz/clanek/sestra/vliv-urovne-vzdelani-
sestry-na-kvalitu-poskytovane-pece-469522
BERMAN, A. - SNYDER, S. J. 2012. KOZIER &
ERB´S Fundamentals of Nursing. Concepts,
Process, and Practice. 9 ed. Pearson: Boston,
1616 p. 2012. ISBN978-0-13-802461-1.
BILLINGS, D. M. - HALSTEAD, J. A. 2005.
Teaching in Nursing. A Guide for Faculty. 2nd
ed. Philadalphia: Elsevier Saunders, 2005.
ISBN 0-7216-0377-7.
DROBĚNOVÁ, R. 2014. Uplatnění vysokoškolsky
vzdělaných sester v současné ošetřovatelské
praxi. Diplomová práce. Vysoká škola
zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety
Bratislava.
HEKELOVÁ, Z. 2012. Manažerské znalosti a
dovednosti pro sestry. Praha:Grada Publishing,
a.s., 2012. 128 s. ISBN 978-80-247-4032-4
CHERRY, B. - JACOB, S. R. 2002. Contemporary
Nursing. Issues, Trends and Management. 2nd
ed. St. Louis: Mosby An Affiliate of Elsevier
Science, 2002, 602 p. ISBN 0-323-01631-6.
MASTILIAKOVÁ, D. a kol. 2013. Brožura
kompetencí In: Moduly, učební výstupy a
kredity ECTS v bakalářském studijním
programu Ošetřovatelství - Výsledky projektu.
Opava: SU, 2013. ISBN 978-80-7248-900-8.
MASTILIAKOVÁ, D. 2014. Posuzování stavu
zdraví a ošetřovatelská diagnostika v moderní
ošetřovatelské praxi. Praha: Grada Publishing,
2014. 192 s. ISBN 978-80-247-5376-8.
MINISTERSTVO ZDRAVOTNICTVÍ ČR.
Vyhláška č. 55/2011 Sb., O činnostech
zdravotnických pracovníků a jiných odborných
pracovníků. [online]. Březen 2011. [ cit. 2014 -
01- 02]. Dostupné z: <
http://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?idBib
lio=73877&nr=55~2F2011&rpp=15#local-
content >
MURGAŠ, M. - KUVÍKOVÁ, H. - NEMEC, J.
1998. Manažment zdravotníctva.1. vyd. Banská
Bystrica: TRIAN, 1998. ISBN 80-967730-2-X.
NANTL, J. – ČERNIKOVSKÝ, P. 2011. Národní
kvalifikační rámec terciárního vzdělávání České
republiky. 1. Díl. Národní deskriptory. 2. vyd.
Praha: Ministerstvo školství, mládeže a
tělovýchovy, 2011.47 s. ISBN 978-80-254-
8569-9.
NÁRODNÍ SOUSTAVA POVOLÁNÍ –
VŠEOBECNÁ SESTRA http://katalog.nsp.cz/
karta_p.aspx?id_jp=15050&kod_sm1=12 >
POHLOVÁ, Z. – POHLOVÁ, A. 2010. Přístup
všeobecných sester z klinické praxe ke studiu na
VŠ. In Sestra. [online]. 2011, č. 4/2011. [cit. 18-
01-2014]. s. 17. Dostupné z: http://zdravi.e15.
cz/clanek/sestra/pristup-vseobecnych-sester-z-
klinicke-praxe-ke-studiu-na-vs-459317
ROUX, G. M. - HALSTEAD, J. A. 2008. Issues
and Trends in Nursing: Essential Knowledge
for Today. 1st ed. Jones and Barlett Learning,
2008. ISBN 0763752258.
WILKINSON, J. - TREAS, L. 2011. Fundamentals
of Nursing. Philadelphia: F. A. Davis Company,
2011. ISBN 978-0-8036-2264-7.
SBÍRKA ZÁKONŮ ČR. Nařízení vlády
č.222/2010 o katalogu prací ve veřejných
službách a správě částka: 76/2010 Sb. [online].
Červen 2010. [cit. 2014 - 01- 02]. Dostupné z:
http://www.janmikac.cz/zakony/2010-222_kata
log_praci.doc
SBÍRKA ZÁKONŮ ČR. Zákon č. 96/2004 Sb. O
podmínkách získávání a uznávání způsobilosti k
výkonu nelékařských zdravotnických povolání a
k výkonu činnosti souvisejících s poskytováním
zdravotní péče [online]. Dostupné z: <
http://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?idBib
lio=57523&nr=96~2F2004&rpp=15#local-
content
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
15
PSYCHICKÁ A FYZICKÁ ZÁŤAŽ SESTIER NA CHIRURGICKÝCH PRACOVISKÁCH
PSYCHICAL A PHYSICAL LOAD OF NURSES IN SURGICAL WORKPLACES
KOSTOLÁNIOVÁ Alena, LITVÍNOVÁ Anna
Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín ABSTRAKT
Východiská: Psychická a fyzická záťaž sú každodenným sprie-
vodným javom pri práci sestier na chirurgických pracovis-
kách. Tieto záťaže do značnej miery ovplyvňujú kvalitu
ošetrovateľskej starostlivosti. Objektom nášho skúmania bol
syndróm vyhorenia, ktorý u sestier môže vzniknúť alebo
vznikne ako následok dlhodobého pôsobenia psychickej a fy-
zickej záťaže.
Cieľ: Cieľom príspevku je prezentovať výsledky výskumnej
štúdie zameranej na zisťovanie vzájomného vzťahu medzi
demografickými ukazovateľmi (vek, dĺžka praxe sestier
na chirurgických pracoviskách a jednotlivými oblasťami syn-
drómu vyhorenia – emocionálneho vyčerpania a depersona-
lizácie.
Súbor a metodika: Výskumný súbor tvorili sestry pracujúce
na chirurgických pracoviskách. Metódou výskumu bol
štandardizovaný dotazník zameraný na emocionálne vyčerpa-
nie a depersonalizáciu sestier.
Výsledky: Nebol jednoznačne potvrdený signifikantný vzťah
medzi demografickými ukazovateľmi (vek, dĺžka praxe)
a emocionálnym vyčerpaním. Taktiež sa nám nepotvrdil signi-
fikantný vzťah medzi demografickými ukazovateľmi (vek,
dĺžka praxe) a depersonalizáciou sestier.
Záver: Dĺžka praxe je príčinou vzniku emocionálneho vyčer-
pania sestier. Je preto potrebné venovať zvýšenú pozornosť
príznakom psychickej a fyzickej záťaže sestier na chirur-
gických pracoviskách a tým predchádzať vzniku syndrómu
vyhorenia
Kľúčové slová: Psychická záťaž. Fyzická záťaž. Syndróm
vyhorenia. Emocionálne vyčerpanie. Depersonalizácia.
ABSTRACT
Background: Mental and physical applied load are everyday
accompanying phenomenon during nurces job on surgical
wards. These applied loads have considerable impact and
affect quality of nurceing care. The main objective of our
follow up was burn out syndrome, which can arise as a result
of long terminfluence of physical and mental load to nurces.
Aim: The follow up was aimed to determine bilater attitude
between demographic perameters (age, length of practice) of
nurces on surgical wards and individual domains of burn out
syndrome – emotional prostration and loss of personalisation.
Sample and methods: Experimental group was created by
nurces on surical wards. Standardised quastionary aimed to
emotional prostration and loss of personalisation was the main
method of experimant.
Results: The experiment didn´t confirm expressly significant
relation between demographis parameters (age, length of
practice) and emotional prostration of nurces. Also significant
relation between demographis parameters(age, length of
practice) and loss of personalisation wasnt confirmed.
Conclusion: The lenght of practice reason of emotional
prostration of nurces. Therefore, it is nesessary to take care
about symptoms of mental and physical load of niuces on
surgical wards and prevent the burn out syndrome inception.
Key words: Mental load. Physical load. Burn out syndrome.
Emotional prostration. Loos of personalisation.
ÚVOD V dnešnej dobe sa nedá pochybovať o tom, že
sestry sú pri výkone svojho povolania vystavené
značnej psychickej a fyzickej záťaži, ktorá so se-
bou prináša celú radu problémov.
Ich príčinou je nedostatočný počet sestier na jed-
notlivých oddeleniach, nedostatok pomocných
zdravotníckych pracovníkov, nedostatočné technic-
ké a materiálne vybavenie, značná administratíva.
O to viac to platí u sestier, ktoré pracujú na chirur-
gických oddeleniach, kde sa stretávajú s utrpením,
bolesťou, s pacientmi rôznych vekových kategórií
a sociálnych skupín a agresivitou pacientov.
Na sestry sú kladené vysoké nároky, ktoré sa
týkajú predovšetkým znalostí a vedomostí z oblasti
medicínskej, ošetrovateľskej, psychologickej, pe-
dagogickej a sociálnej. Nabaľujúca sa, dlhodobo
trvajúca psychická a fyzická záťaž vyvoláva
u sestier stres, ktorý spôsobuje to, že povolanie
sestra sa stáva pre ne príťažou, nutnosťou a nie
poslaním, ktoré by im prinášalo potešenie a radosť
z vykonanej práce. Tieto nahromadené problémy
vedú k psychickému a fyzickému vyčerpaniu ses-
tier, ktoré následne vedú k vzniku syndrómu vyho-
renia.
Výskum v našej štúdii je zameraný na zisťovanie
vzájomného vzťahu medzi demografickými ukazo-
vateľmi (vek, dĺžka praxe sestier na chirurgických
pracoviskách a jednotlivými oblasťami syndrómu
vyhorenia – emocionálneho vyčerpania a deper-
sonalizácie.
CIELE VÝSKUMU
Zistiť vzájomný vzťah medzi demografickými
ukazovateľmi (vek, dĺžka praxe) a emocio-
nálnym vyčerpaním.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
16
Zistiť vzájomný vzťah medzi demografickými
ukazovateľmi (vek, dĺžka praxe) a deperso-
nalizáciou.
VÝSKUMNÝ SÚBOR
Výskumný súbor tvorili sestry pracujúce na chi-
rurgických pracoviskách vo vybraných zdravot-
níckych zariadeniach vo Fakultnej nemocnici
Trenčín, vo Fakultnej nemocnici v Trnave,
v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku
a vo Fakultnej nemocnici v Nitre. Výskumnú vzor-
ku tvorilo 254 sestier, z toho bolo 250 žien a
4 muži. Priemerný vek sestier bol 41,73 roka.
Priemerná dĺžka odbornej praxe sestier bola 22,14
roka.
METODIKA
Vo výskume sme použili štandardizovaný dotaz-
ník Maslach Burnout Inventory (MBI), ktorý obsa-
huje 22 tvrdení a je zameraný na 3 oblasti syndró-
mu vyhorenia – emocionálne vyčerpanie, deperso-
nalizáciu a osobné uspokojenie z práce. Dve oblas-
ti syndrómu vyhorenia – emocionálne vyčerpanie
a depersonalizácia, na ktoré sme sa zamerali, sú
ladené negatívne. Prežívané pocity sa v originálnej
forme hodnotia v dvoch stupniciach. Na stupnici
častosti pocitov a na stupnici intenzity prežívaných
pocitov. V našom výskume sme skúmali stupeň
intenzity (sily) prežívaných pocitov. Dotazník je
tvorený škálou pozostávajúcou z osem stupňovej
stupnice, na ktorej sestry označili intenzitu svojich
pocitov, ktoré prežívajú pri vykonávaní svojej
práce. Škála intenzity pocitov bola nasledujúca:
vôbec 0 1 2 3 4 5 6 7 veľmi silno.
VÝSLEDKY
Výsledky prezentujeme s dôrazom na hľadanie
korelácií medzi demografickými ukazovateľmi
a emocionálnym vyčerpaním sestier a medzi
demografickými ukazovateľmi a depersonalizáciou
sestier.
Korelácia: vek – emocionálne vyčerpanie
V tabuľke 1 a grafe 1 môžeme sledovať pozitívnu
koreláciu medzi vekom sestier a emocionálnym
vyčerpaním. Výsledná hodnota Pearsonovho kore-
lačného koeficientu je r = 0,115, tá však nie je na
hladine významnosti 0,05 štatisticky signifikantná
(p = 0,068).
Tabuľka 1 Korelácia veku a emocionálneho vyčerpania
n r
vek vs.
emocionálne
vyčerpanie
254 0,115
Legenda: spracované Pearsonovým korelačným koeficientom
Korelácia: vek – depersonalizácia
V tabuľke 2 a grafe 2 môžeme sledovať pozitívnu
koreláciu medzi vekom sestier a depersonalizáciou.
Výsledná hodnota Pearsonovho korelačného koefi-
cientu je r = 0,065, tá však nie je na hladine
významnosti 0,05 štatisticky signifikantná (p =
0,299).
Tabuľka 2 Korelácia veku a depersonalizácie
n r
vek vs.
depersonalizácia 254 0,065
Legenda: spracované Pearsonovým korelačným koeficientom
Korelácia: dĺžka praxe – emocionálne
vyčerpanie V tabuľke 3 a grafe 3 môžeme sledovať pozitívnu
koreláciu medzi dĺžkou praxe sestier a emocio-
nálnym vyčerpaním. Výsledná hodnota Pearso-
novho korelačného koeficientu je r = 0,126, tá sa
nám potvrdila na hladine významnosti p =
0,044,
Graf 1 Korelácia veku a emocionálneho vyčerpania
Graf 2 Korelácia veku a depersonalizácie
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
17
0,044, čo znamená, že získaný výsledok je
štatisticky signifikantný.
Korelácia: dĺžka praxe – depersonalizácia
V tabuľke 4 a grafe 4 môžeme sledovať pozitívnu
koreláciu medzi dĺžkou praxe sestier a deperso-
nalizáciou. Výsledná hodnota Pearsonovho kore-
lačného koeficientu je r = 0,074, tá však nie je na
hladine významnosti 0,05 štatisticky signifikantná
(p = 0,239).
Tabuľka 3 Korelácia dĺžky praxe a emocionálneho
vyčerpania
n r
dĺžka praxe vs.
emocionálne
vyčerpanie
254 0,126
Legenda: spracované Pearsonovým korelačným koeficientom
Tabuľka 4 Korelácia dĺžky praxe a depersonalizácie
n r
dĺžka praxe vs.
depersonalizácia 254 0,074
Legenda: spracované Pearsonovým korelačným koeficientom
emocionálne vyčerpanie
706050403020100-10
dĺž
ka p
raxe
50
40
30
20
10
0
Graf 3 Korelácia dĺžky praxe a emocionálneho
vyčerpania
depersonalizácia
403020100-10
dĺž
ka p
raxe
50
40
30
20
10
0
Graf 4 Korelácia dĺžky praxe a depersonalizácie
DISKUSIA
Zvýšená psychická a fyzická zaťaž je pri výkone
povolania sestry každodennou súčasťou jej práce a
často vedie k syndrómu vyhorenia. Vyhorieť môžu
sestry, ktoré majú svoju prácu rady, vidia v nej
zmysel a poslanie. Je však tragédiou, keď sestry
pracujú pod stálym tlakom, vykonávajú svoju prá-
cu mechanicky, nie sú motivované k zlepšeniu
svojich činností a výkonu. Potom sa stáva to, že
skôr či neskôr stratia sestry o prácu záujem (Hrin-
dová, 2010). Vzhľadom k tomu, že sestry venujú
podstatnú časť svojho pracovného času interakcii
s pacientom a s jeho problémami, vzniká situácia,
kedy psychický a fyzický stav sestier priamo
ovplyvňuje úroveň a kvalitu ošetrovateľskej sta-
rostlivosti (Sušinková, Berešová 2010).
Ahola et al. (2006) prezentovali štúdiu „Fínske
zdravie 2000“. V nej autori skúmali závislosť me-
dzi demografickým ukazovateľom – vekom a výs-
kytom syndrómu vyhorenia, pri ktorej použili do-
tazník MBI. Táto štúdia potvrdila vzájomný vzťah
medzi vekom a syndrómom vyhorenia.
Hlaváčová, Novotná uskutočnili v roku 2003 –
2004 výskumné šetrenie, kde sa zamerali na výskyt
syndrómu vyhorenia u jednotlivých vekových sku-
pín v oblasti emocionálneho vyčerpania. Z ich
výskumu vyplýva, že zo 104 oslovených sestier bol
výskyt syndrómu vyhorenia vo vzťahu k veku naj-
vyšší vo vekovej skupine 31 – 45 rokov, čo na hla-
dine významnosti p ˂ 0,01 predstavovalo vysoko
signifikantný vzťah.
Dimunová (2007) uvádza výsledky výskumu,
ktoré boli zamerané na zistenie výskytu rozdielov
vo vybraných sociálno – demografických ukazova-
teľoch vo vzťahu k syndrómu vyhorenia u sestier
pracujúcich v rôznych typoch zdravotníckych za-
riadení v košickom regióne SR. Pri výskume bol
použitý MBI dotazník a na vyhodnotenie bol pou-
žitý Pearsonov korelačný koeficient. V skúmanom
súbore sestier sa nepotvrdil štatistický významný
vzťah medzi syndrómom vyhorenia a vekom
sestier.
Sestry patria medzi pomáhajúce profesie
a možnosť syndrómu vyhorenia je opodstatnená.
V rámci pracovného prostredia má vplyv na vznik
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
18
syndrómu vyhorenia viacero faktorov. Jedným
z možných z determinantov je i dĺžka praxe sestier.
V štúdii Blanchard et al. (2010) sa tento vzťah
nepotvrdil. Autori Meltzer, Huckaby (2004)
naopak zistili, že miera syndrómu vyhorenia stúpa
s dĺžkou praxe sestier. Zaujímavé zistenia uvádzajú
Dimunová, Nagyová (2010), ktoré pri analýze
výsledkov zistili, že sestry pracujúce medzi 3. – 5.
rokom majú štatisticky významnejšie skóre
výskytu syndrómu vyhorenia v porovnaní s inými
kategóriami.
Pri skúmaní korelácie medzi vekom sestier
a emocionálnym vyčerpaním môžeme sledovať po-
zitívnu koreláciu medzi vekom sestier a emocio-
nálnym vyčerpaním s výslednou hodnotou korelač-
ného koeficientu r = 0,115, táto však nie je na
hladine významnosti 0,05 signifikantná (p =
0,068). Korelačná závislosť sa v tomto prípade v
našom výskume nepotvrdila.
Pri skúmaní korelácie medzi dĺžkou praxe sestier
a emocionálnym vyčerpaním sledujeme pozitívnu
koreláciu medzi dĺžkou praxe sestier a emocio-
nálnym vyčerpaním s výslednou hodnotou korelač-
ného koeficientu r = 0,126, tá sa nám potvrdila na
hladine významnosti 0,05 (p = 0,044), čo zname-
ná, že získaný výsledok je signifikantný.
Chovancová (2011) vo svojom výskume zistila,
že medzi vekom a stupňom vyhorenia v oblasti
depersonalizácie existuje vysoko signifikantný
vzťah medzi premennými na základe korelačného
koeficientu r = 0,502 na hladine významnosti p =
0,000. Zároveň zistila, že existuje vysoko signi-
fikantný vzťah medzi dĺžkou praxe a stupňom
vyhorenia v oblasti depersonalizácie s hodnotou
korelačného koeficientu r = 0,483 na hladine
významnosti p = 0,000.
Pri skúmaní korelácie medzi vekom sestier na
chirurgických pracoviskách a depersonalizáciou
môžeme sledovať pozitívnu koreláciu medzi ve-
kom sestier a depersonalizáciou. Výsledná hodnota
korelačného koeficientu je r = 0,065, tá však nie je
na hladine významnosti 0,05 štatisticky signi-
fikantná ( p = 0,299).
Pri posudzovaní korelácie medzi dĺžkou praxe
sestier a depersonalizáciou sme zistili, že na zá-
klade výslednej hodnoty korelačného koeficientu r
= 0,074 na hladine významnosti 0,05 táto nie je
štatisticky signifikantná pri nami zistenej hladine
významnosti (p = 0,239). Korelačná závislosť sa
nám nepotvrdila ani v jednom zo skúmaných
demografických ukazovateľov.
Nepotvrdenie všetkých korelačných závislostí sa
nám javí do istej miery ako rozporuplné. Túto
skutočnosť si vysvetľujeme tým, že pri skúmaní
korelácií medzi vekom resp. dĺžkou praxe a čiast-
kovými faktormi syndrómu vyhorenia dochádza
k rôznym posunom údajov z hľadiska osobnost-
ných charakteristík jednotlivcov. To znamená, že
pre každého jednotlivca je syndróm vyhorenia
podmienený inými skutočnosťami alebo ich rôz-
nym percentuálnym zastúpením.
ZÁVER
Povolanie sestry je najmä výzvou, v ktorej sa
skrýva predovšetkým ochota profesionálne sa
postarať o tých, ktorí ju potrebujú. Aby sestry
mohli plniť tento cieľ svojho poslania, potrebujú
k tomu vhodné pracovné podmienky.
Dopady dlhodobého pôsobenia psychickej a fy-
zickej záťaže, stresu a následného vyhorenia sestier
sú ďalekosiahle. Trpia nimi nielen sestry, ale aj
pacienti a v konečnom dôsledku celý zdravotnícky
inštitút. Snahou nás všetkých je neustále zlepšo-
vanie ošetrovateľskej starostlivosti. Nemôže nám
byť preto ľahostajné, že sestry pracujú pod stálym
tlakom psychickej a fyzickej záťaže. Je preto po-
trebné, aby sa zo strany nadriadených venovala
zvýšená pozornosť psychickej a fyzickej záťaži
sestier na chirurgických pracoviskách a jej prízna-
kom a aby boli konečne prijaté opatrenia, ktoré by
záťaž eliminovali a tak prispievali k prevencii syn-
drómu vyhorenia.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH
ODKAZOV
AHOLA, K. et al. 2006. Burnout in the general
population - Results from Finnish Health 2000
Study. In Social psychiatri and psychiatric
epidemiology. ISSN 0933-7954. 2006, vol. 43,
no. 3, p. 11-17.
BLANCHARD, P. et al. 2010. Prevalence and
causes of burnout amongst oncology residents:
A comprehensive nationwide cross sectional
study. In Europen Journal of Cancer. ISSN
1359 – 6349. 2010, vol. 46, no. 15, p. 2708 –
2715.
DIMUNOVÁ, L. 2007. Vplyv sociálno -
demografických ukazovateľov na výskyt
syndrómu vyhorenia u sestier na Slovensku. In
Profese ON- LINE. ISSN 1803-4330. 2008, roč.
I., č. 2, s. 1-4.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
19
DIMUNOVÁ, L., NAGYOVÁ, I. 2010 Vzťah
medzi syndrómom vyhorenia a dĺžkou praxe
u sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku.
In Profese ON- LINE. ISSN 1803 - 4330. 2012,
roč. V., č. 1, s. 4.
HLAVÁČOVÁ, M., NOVOTNÁ, H. 2006.
Syndrom vyhoření u zdravotních sester
pracujících na oddelení akutní a chronické péče.
In Revue ošetrovateľstva, sociálnej práce
a laboratórnych metodík. ISSN 1335-5090.
2006, roč. XII., č. 1, s. 15-18.
HRINDOVÁ, T. 2010. Syndróm vyhorenia
u sestier. [online]. 2010. [cit. 2012-14-4].
Dostupné na: http: //www.bedekerzdravia.sk/
?main=article&id=709
CHOVANCOVÁ, M. 2011. Vplyv syndrómu Burn
out na profesionálnu úspešnosť sestier
pracujúcich na OAIM. Trenčín : TnUAD FZ
KOSE, 2011. 85 s. Diplomová práca.
MELTZER, L. S., HUCKABAY, L. M. 2004.
Critical care nurses perceptions of futile care
and its rffect on burnout. In American Journal
of Critical Care. ISSN 1062-3264. 2004, vol.
13, no. 3, p. 202-208.
SUŠINKOVÁ, J., BÉREŠOVÁ, A. 2009. Záťaž
sestier pri uspokojovaní potrieb pacientov
v súvislosti so syndrómom vyhorenia. In
Globalizácia a kvalita života a zdravia :
zborník príspevkov z V. vedecko – odbornej
konferencie s medzinárodnou účasťou 23 – 24
október. Košice. 2009. Košice : vyd.
Eqquilibria, spol.s r.o., 2010. ISBN 978-80-
89284-66-5, s. 367-374.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
20
PREDSUDKY V PRÁCI SESTIER
PREJUDICES IN THE WORK OF NURSES
POLIAKOVÁ Nikoleta, KRÁLOVÁ Eva, PRISTACHOVÁ Zuzana
Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín ABSTRAKT
Východiská: Predsudky sú celospoločenským problémom. Pre
prácu sestry sú stanovené prísne etické kritériá, preto by sa
v oblasti poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti nemali
predsudky prejavovať. Zaujímalo nás, ktoré predsudky sa
najčastejšie vyskytujú v ošetrovateľskej praxi, či sú sestry
ochotné priznať ich a či je správanie sestier nimi ovplyvnené.
Ciele: Cieľom práce bolo zistiť, do akej miery sú sestry
ovplyvnené predsudkami z hľadiska zdravotného postihnutia
človeka, sexuálnej orientácie, veku, rasy, etnickej príslušnosti,
náboženského presvedčenia a sociálno-ekonomického stavu
pacienta.
Vzorka: Vzorku štúdie tvorilo 50 sestier pracujúcich v ústav-
nej starostlivosti bez obmedzenia veku a dosiahnutého vzde-
lania.
Metódy: Metódou prieskumu bol dotazník vlastnej
konštrukcie.
Výsledky: Sestry vykazujú nízku mieru predsudkov v sú-
vislosti so zdravotným postihnutím, sexuálnou orientáciou,
rasou a náboženským presvedčením. Vyššiu mieru predsudkov
sme zaznamenali v súvislosti s etnickou príslušnosťou a so-
ciálnou situáciou, najmä bezdomovectvom. V súvislosti
s predsudkami súvisiacimi s vekom pozorujeme ageizmus.
Záver: Keďže predsudky sa vzťahujú k nepoznanému, je
dôležité presadiť vzdelávanie sestier v oblasti multikultúrneho
ošetrovateľstva, sociálnej práce a psychológie. Sestry si pri-
márne musia uvedomiť svoje vlastné etnické a kultúrne hod-
noty, názory a praktiky a ich dopad na ošetrovateľskú prax.
Ak si sestra uvedomí určité odlišnosti, ale i svoje osobné
predsudky, môže sa jej podariť zmeniť vlastné správanie.
Kľúčové slová: Postoje. Predsudky. Stereotypy. Práca sestry.
Ošetrovateľstvo.
ABSTRACT
Background: Prejudice as a society-wide problem applies to
nurses as well. Prejudices in the work of nurses is an inte-
resting and important topic, but very little explored. We won-
dered which biases are most commonly found in nursing
practice and are willing to admit their sisters.
Aims: The aim was to find out what prejudices affect the work
of nurses in health care facilities. The role of partial objectives
was to ascertain the extent to which nurses were influenced by
prejudice in terms of disability, sexual orientation, age, race or
ethnicity, religion or socio-economic status.
Research sample: Survey sample consisted of 50 nurses,
employed in hospital and consulting rooms in the town of
Banovce nad Bebravou, their age or educational attainment
was not limited.
Methods: Method used is a questionnaire survey of our own
design.
Results: Survey results indicate that the low level of bias or
no, relates to bias in terms of disability, sexual orientation,
race and partly religious beliefs. Higher degree of prejudice,
discrimination and even those patients has been recorded in
intellectual disability, infectious diseases, ethnicity and
homeless. In prejudices from the viewpoint of age ageism was
observed.
Conclusion: As prejudices relate to recognition, it is important
to promote education of nurses in multicultural nursing, social
work and psychology. Nurses must be aware primarily their
own ethnic and cultural values, beliefs and practices and their
impact on nursing practice. If the nurse realizes some
differences, but also their personal prejudices may be able to
change its own behavior.
Key words: Attitudes. Prejudices. Stereotypes. Work sisters.
Nursing.
ÚVOD
Snáď najdôležitejším zdrojom nedôvery k cudzie-
mu sú predsudky. Tie predstavujú zvláštny komplex
v podstate nezdôvodňovaných postojov a stanovísk,
ktoré si ľudia osvojujú celkom nenápadne pod
vplyvom prostredia, alebo ich prevezmú od nejakej
autority. Predsudky sú vlastne lacné barličky, s ich
pomocou sa ľahšie prekonávajú ťažkosti, ktoré
sprevádzajú formovanie vlastného názoru na
niečo, čo sa do istej miery vymyká nášmu zabeh-
nutému videniu okolitého sveta“ (Šišková, 2008, s.
10).
Predsudky sú špecifickou kategóriou postojov. Je
možné stretnúť sa s nimi všade. Majú silný emo-
cionálny náboj a slabú kognitívnu zložku. Bývajú
akceptované ľahko, pretože nevyžadujú väčšie úsi-
lie a vytvárajú pocit istoty a bezpečia (Vágnerová,
2005, s. 295). Pri otázke, kde hľadať rozdiel medzi
postojom a predsudkom, Allport (2004) vychádza
z predpokladu, že povaha predsudku plynie z jeho
iracionality. Průcha (2010, s. 109) definuje predsu-
dok ako fixovaný postoj s emocionálnym podkla-
dom, ktorý smeruje k nejakému objektu, k iným
ľuďom, jednotlivcom či veľkým skupinám. Pred-
sudok sa často prejavuje ako odmietavý až nepria-
teľský postoj voči človeku istej skupiny len preto,
že do tejto skupiny patrí. Na základe prináležitosti
ku konkrétnej skupine sú človeku pripisované ne-
gatívne vlastnosti, ktoré sú asociované s danou
skupinou (Allport, 2004, s. 39). Predsudky sú
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
21
nebezpečné tým, že ovplyvňujú vytváranie verejnej
mienky a sú zároveň zdrojom určitých stereotypov.
Už Lipmann v roku 1922 charakterizuje verejnú
mienku ako totalitu stereotypov, zjednodušených,
štandardizovaných obrazov spoločenskej skúse-
nosti vo vedomí ľudí. Uvedený autor dáva do spo-
jitosti stereotypy a verejnú mienku v tom zmysle,
že stereotypy sú relatívne trvalé a nemenné. Opie-
rajú sa viac o schémy vnímania a hodnotenia javov
prevzatých z primárnej skupiny (rodiny), z iných
„členských“ skupín, od autorít a vzorov ako
o vlastnú skúsenosť. Stereotypy sa vzťahujú na
hodnotenie sociálnych, rasových a národnostných
otázok. Jedným z dôvodov, prečo sú stereotypy
ťažko meniteľné, je aj fakt, že ich charakterizuje
iracionálnosť, zjednodušenosť a emocionalita.
Správanie vyplývajúce z predsudkov a negatívnych
stereotypov sa často prejaví diskrimináciou.
Niekto, kto je pod vplyvom predsudku, sa môže
za určitých okolností dopúšťať diskriminácie. Keď
sa predsudky darí držať pod kontrolou spoločnosti,
diskriminácia sa prejaviť nemusí. Pokiaľ sa však
v spoločnosti predsudkom nekladú dostatočné pre-
kážky, prejavia sa diskriminačným konaním, ktoré
sa podľa intenzity líši, od jednoduchej sociálnej
izolácie až k extrémne agresívnym činom (Průcha,
2010, s. 70). V zdravotníctve sa môžu predsudky
vyskytnúť v súvislosti so zdravotným postihnutím,
vekom, sexuálnou orientáciou pacientov, rasou,
etnickou príslušnosťou, náboženstvom a sociálno-
ekonomickým stavom.
CIELE
Cieľom našej štúdie bolo zistiť, do akej miery je
u sestier zdrojom predsudkov:
zdravotné postihnutie pacienta,
infekcia HIV,
sexuálna orientácia pacienta,
vek pacienta,
etnická príslušnosť pacienta,
náboženské presvedčenie pacienta,
sociálno-ekonomický stav pacienta.
SÚBOR A METÓDY
Súbor prieskumu tvorilo 50 sestier pracujúcich
v ústavom zdravotníckom zariadení. V prieskum-
nej vzorke boli 3 muži a 47 žien. Najväčšie vekové
zastúpenie mali sestry v rozpätí od 35 – 49 rokov,
ktorých bolo 27 (54%). Vekové rozpätie od 50 –
64 rokov malo 14 (28%) sestier, vek od 20 – 34
rokov malo 9 (18%) sestier. Respondenti vekovej
kategórie 65 a viac rokov sa prieskumu nezú-
častnili. Na zber údajov bol použitý dotazník vlast-
nej konštrukcie, základom ktorého boli tvrdenia
zamerané na odhalenia predsudkov v práci sestier.
Odpovede boli formulované pomocou Likertových
škál s vyjadrením: úplne nesúhlasím – nesúhlasím
– súhlasím – úplne súhlasím. Výsledky boli vy-
hodnocované kvantitatívnou analýzou prostred-
níctvom absolútnych a relatívnych početností a vá-
ženého aritmetického priemeru. Čím bol priemer
vyšší, tým bola preukázaná väčšia miera predsudku
pri danom tvrdení.
VÝSLEDKY
Postoj k zdravotne postihnutým
Sestry prichádzajú do úzkeho kontaktu s pa-
cientmi s rôznym typom zdravotného postihnutia.
Respondenti vyjadrili súhlas s nutnosťou vždy
ošetriť pacienta s akýmkoľvek zdravotným postih-
nutím. S vyjadrením, že pacienti so zdravotným
postihnutím (zrakovo, sluchovo, telesne) by mali
byť hospitalizovaní na samostatných izbách, sepa-
rovane, väčšina sestier nesúhlasila. Ako uvádza
Matoušek (2005), sami občania so zdravotným
postihnutím potvrdzujú, že nestoja o vyčlenenie
ani o súcit a chcú mať rovnaké práva ako ľudia bez
postihnutia, i keď je zrejmé, že budú potrebovať
pomoc inej osoby.
Postoj k riziku infekcie HIV
Sestry musia v rámci ošetrovateľskej staros-
tlivosti realizovať širokú škálu výkonov, aj takých,
ktoré ich môžu ohrozovať z hľadiska prenosu in-
fekcie. Skúmali sme, do akej miery môžu byť
sestry ovplyvnené strachom z prenosu HIV infek-
cie. Zistili sme, že sestry by nemali problém s od-
berom krvi pacientovi pozitívnemu na HIV. Až 38
(76%) sestier by nikdy nehľadalo za seba náhradu
pri odbere krvi pacientovi s AIDS, niekedy by to
urobilo 10 (20%) opýtaných. Problém s odberom
krvi pacientovi s HIV vyjadrili 2 sestry, ktoré
uviedli, že by sa snažili nájsť niekoho iného, kto by
výkon realizoval miesto nich.
Postoj k sexuálnej orientácii pacienta
Sestry boli pomerne liberálne k sexuálnej orien-
tácii pacienta. Až 90% sestier by tolerovalo preja-
vy homosexuálov bez predsudkov. Pri modelovej
situácii: „Ošetrujete homosexuála. Budú Vám jeho
prejavy vtipné, nepríjemné, napr. ak je „nalíčený“,
alebo „zženštilý“. Dáte mu to najavo?“, väčšina
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
22
opýtaných odpovedala nie. Avšak pri otázke zame-
ranej na určenie poradia v poskytovaní ošetrova-
teľskej starostlivosti v znení „Keby ste si mohli
vybrať, určte v akom poradí poskytnete ošetro-
vateľskú starostlivosť (priraďte čísla 1 – 5, pričom
1 znamená prvý, 2 – druhý, 5 – posledný): homo-
sexuál, travestita, bezdomovec, príslušník sekty,
Svedok Jehovov, Róm, pacient inej farby pleti.
Oslovené sestry dali prednosť ošetreniu človeka
inej farby pleti a s iným náboženským presved-
čením. Homosexuál, travestita by prišiel na rad ako
tretí.
Postoj k starobe
Veková skupina 65-ročných a starších sa zvyšuje,
preto si aj ich zdravotné potreby zasluhujú mimo-
riadnu pozornosť. Chronické choroby a invalidita
sú u nich početné, čo sa odráža i v osobitných po-
žiadavkách na ošetrovateľskú starostlivosť a zvy-
šujúcej sa psychickej i fyzickej záťaži sestier. Až
88% opýtaných sa vyjadrilo, že starostlivosť o sta-
rých ľudí je nesmierne zaťažujúca a náročná. 54%
sestier uviedlo, že starostlivosť o ľudí starších ako
65 rokov im je najmenej blízka. Keby respondenti
mali možnosť výberu, až 98% by preferovalo
asistovať pri operácii u mladšieho pacienta ako
u pacienta nad 65 rokov.
Postoj k etnickej príslušnosti
V celosvetovom meradle sa z hľadiska predsud-
kov najviac rozoberá rasa, či etnická príslušnosť.
Na Slovensku najviac rezonuje rómska proble-
matika. Viac ako polovica respondentov (68%)
uviedla, že pri práci s rómskymi pacientmi sú
v strehu, lebo očakávajú problémy. 16% respon-
dentov vyjadrilo potrebu pracovať s nimi citlivejšie
so snahou pochopiť ich mentalitu a 16% sestier
z výberového súboru ich vnímalo ako ľudí, ktorí
nevyžadujú osobitý prístup. V modelovej situácii
na pôrodnej sále si mali sestry vybrať, či pôjdu
radšej k pôrodu ženy bielej rasy alebo Rómky. To,
že 66% sestier uviedlo, že im je to jedno, pred-
sudky nevyvracia ani nepotvrdzuje. Môžeme kon-
štatovať, že sestry by si zachovali profesionálny
prístup. 34% sestier by si však vybralo ženu bielej
rasy. Ani jeden respondent neoznačil, že by prefe-
roval Rómku. Vo vzťahu k Rómom je evidentný
vplyv emócií. S možnosťou poskytovať starost-
livosť národnostným menšinám separovane, však
sestry nesúhlasili.
Postoj k náboženskému presvedčeniu
S tvrdením, že človek počas hospitalizácie má
právo vykonávať svoje náboženské rituály, súhla-
silo 74% opýtaných sestier. Sestry sa priklonili
k názoru, že pri vykonávaní náboženských obradov
je potrebné vytvoriť kompromis. Preukázalo sa to
pri otázke skúmajúcej reakciu sestry, keby chcel
pacient realizovať svoj náboženský rituál počas
vizity. 74% sestier by pacienta upozornilo, aby
rituál vykonal po vizite. Od pacientov sa očakáva
adaptácia na podmienky a organizáciu práce
v nemocnici. Pozitívnym zistením bolo, že až 82%
sestier by pacientovi na vozíčku zabezpečilo účasť
na liturgii.
Postoj k zlej sociálne-ekonomickej situácii
pacienta
Príčinou predsudkov môže byť aj vonkajší
vzhľad a úprava. Súvisí to so sociálne-ekono-
mickou situáciou pacienta. Úprava pacienta hrá
pomerne dôležitú úlohu. Prejavilo sa to v otázke
skúmajúcej určenie poradia na ošetrenie v ambu-
lancii v znení: „V čakárni sedia štyria muži v rov-
nakom veku a s rovnakou diagnózou. Keby ste si
mohli vybrať, vytvorte poradie, ako by ste ich
volali do ambulancie?: muž v obleku, muž v čistých
montérkach, muž nedbanlivo oblečený, muž v špi-
navom odeve.“. Sestry by uprednostnili človeka
čisto oblečeného a upraveného pred človekom ned-
balo oblečeným a napokon špinavým. Špina, pro-
blémy s alkoholom a negatívne vzorce správania
sú aj vplyvom predsudkov prisudzované bezdo-
movcom. Preto aj v ďalšej otázke skúmajúcej
zostavenie poradia pre vstup do ambulancie, sa
bezdomovec ocitol na poslednom mieste.
Graf 1 prináša pohľad na postoje sestier, kde
ukazovateľom predsudkov je vážený aritmetický
priemer vypočítaný z Likertovej škály súhlasu –
nesúhlasu. Platí, že čím je hodnota priemeru vyš-
šia, tým viac postoj nesie znaky predsudkov alebo
negatívneho postoja.
Graf 1 Zdroje predsudkov v práci sestry
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
23
Z grafu 1 vyplýva, že sestry vo svojej práci dobre
tolerujú starostlivosť o pacientov s infekčnými
ochoreniami za dodržania dostatočných hygie-
nicko–bezpečnostných zásad, sestry tolerujú ina-
kosť vyplývajúcu z náboženského presvedčenia,
zdravotného postihnutia a v podstate aj národ-
nostné menšiny. Prekvapujúci, až alarmujúci je
postoj k starým ľuďom a ľuďom so zlým sociálno-
ekonomickým stavom, najmä bezdomovcom.
DISKUSIA A ZÁVER
Povolanie sestra patrí medzi pomáhajúce profe-
sie. Cieľom pomáhajúcich profesií je pomáhať ľu-
ďom k lepšiemu životu zbavenému trápenia, boles-
ti, smútku a obáv z budúcnosti. Podstatnú úlohu
v úspešnosti práce sestry zohráva ľudský vzťah
medzi sestrou - pomáhajúcim profesionálom a pa-
cientom. Pacient potrebuje cítiť ľudský záujem od
„svojej“ sestry a potrebuje jej dôverovať (Bekő,
Dobšovič, Illievová, 2009, s. 46). Sestra môže mať
predsudky. V záujme zachovania profesionálneho
postoja sa však nesmie nimi nechať ovplyvňovať.
Formálnym pravidlom činnosti v ošetrovateľskom
povolaní je etický kódex sestry. Podľa neho si
sestra váži ľudský život a dôstojnosť každého jed-
notlivca ako jedinečnej ľudskej bytosti, akceptuje
pacienta v jeho situácii a poskytuje mu ošetrova-
teľskú starostlivosť bez ohľadu na jeho fyzické,
kultúrne, politické či sociálne odlišnosti (Hudá-
ková, 2011, s. 23).
Zdravotnícki pracovníci musia vedieť pri posky-
tovaní zdravotnej starostlivosti odlíšiť jednotlivé
rasy či etniká, rešpektovať existenciu odlišných
hodnôt a noriem, akceptovať rôznorodosť kultúr
a potrebu individuálneho prístupu. Ak to nedokážu,
prípadne sa vyskytnú interkultúrne konflikty či ba-
riéry, môže to mať zlý vplyv na komplexnú
ošetrovateľskú starostlivosť. Na začiatku procesu
je potrebné, aby si sestry uvedomili svoje vlastné
etnické a kultúrne hodnoty, názory či praktiky
a ako sa prejavujú v ošetrovateľskej praxi. Ak si
sestra uvedomí určité odlišnosti, ale i svoje osobné
predsudky, môže sa jej podariť zmeniť vlastné
správanie. Vedomie kultúry si možno vybudovať
postupným pochopením jej hodnôt (Kozierová,
Erbová, Olivieriová, 1995, s. 764). Keďže pred-
sudky sa vzťahujú k nepoznanému, je dôležité pre-
sadiť vzdelávanie sestier v oblasti multikultúrneho
ošetrovateľstva. Pri zostavovaní anamnézy pacien-
ta sa treba zamerať aj na jeho príslušnosť k men-
šine, postrehnúť kultúrne zvyklosti a rozdiely, plá-
novať a realizovať ošetrovateľskú starostlivosť
s prihliadnutím na špecifiká menšiny, ku ktorej
pacient patrí. Sestry by sa mali snažiť akceptovať
požiadavky vyplývajúce z možnej odlišnosti, sa-
mozrejme, pokiaľ to nenaruší liečebný proces.
Odlišnosti chorého je možné rešpektovať pomocou
asertívneho a altruistického správania. V zdravot-
níckom zariadení je neprípustné nevhodné sprá-
vanie s ageistickými prejavmi. Pri spozorovaní
a potvrdení akejkoľvek diskriminácie treba pro-
blém ihneď riešiť a vyvodiť personálne dôsledky.
Sestra by nemala automaticky kopírovať názory a
postoje iných. Mala by sa vzdelávať a aktívne
pracovať na eliminovaní vlastných predsudkov.
Nápomocné môžu byť rôzne aktivity v rámci
sociálnej starostlivosti.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH
ODKAZOV ALLPORT,G. W., 2004. O povaze předsudků.
1.vyd. Praha : Prostor, 2004. 576 s. ISBN 80-
7260-125-3.
BEKŐ, L., DOBŠOVIČ, Ľ., ILLIEVOVÁ, Ľ.,
2009. Socioterapia a psychoterapia v práci ses-
try I. In Sestra. Bratislava : Sanoma Magazines
Slovakia. 2009, č.9-10. 50 s. ISSN 1335-9444.
HUDÁKOVÁ, Z. 2011. Špecifiká starostlivosti
o rómskych pacientov. In Sestra. Bratislava :
Ecopress. 2011, č.3 - 4. 50 s. ISSN 1335-9444.
KOZIEROVÁ, B., ERBOVÁ, G., OLIVIERIOVÁ,
G. 1995. Ošetrovateľstvo 1. Martin : Osveta,
1995. 836 s. ISBN 80-217-0528-0.
PRŮCHA, J. 2006. Multikulturní výchova:
příručka (nejen) pro učitele. Praha : Triton,
2006. ISBN 80-7254-866-2.
PRŮCHA, J. 2010. Interkulturní psychologie.
3.vyd. Praha: Portál, 2010. 224 s. ISBN 978-80-
7367-709-1.
ŠIŠKOVÁ, T., 2008. Výchova k toleranci a proti
rasismu. 2.vyd. Praha : Portál, 2008. 280 s.
ISBN 978-80-7367-182-2.
TOŠNEROVÁ, T. , 2002. Ageizmus: Průvodce
stereotypy a mýty o stáří. 1. vyd. Praha:
ambulance pro poruchy paměti, 2002. 45s.
ISBN 80-238-9506-0.
VÁGNEROVÁ, M. 2005. Základy psychologie.
1.vyd. Praha : Karolinium, 2005. ISBN 80-246-
0841-3.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
24
ASIMILACE RUSKÉ MENŠINY DO MAJORITNÍ SPOLEČNOSTI V ČESKÉ REPUBLICE
Z POHLEDU OŠETŘOVATELSTVÍ - PILOTNÍ STUDIE
ASSIMILATION OF THE RUSSIAN MINORITY INTO THE MAJORITY POPULATION IN THE
CZECH REPUBLIC AS SEEN FROM THE VIEWPOINT OF NURSING - PILOT STUDY
KUDLOVÁ Pavla 1, KRAJCOVÁ Tereza 2
1 Ústav zdravotnických věd, Fakulta humanitních studií Univerzity Tomáše Bati ve Zlíně, Zlín, Česká
republika 2Anesteziologicko-resuscitační oddělení, Mezioborová JIP operačních oborů, Nemocnice Nový Jičín a.s.,
Nový Jičín, Česká republika ABSTRAKT
Rusové v České republice (dále ČR) představují specifický,
uzavřený typ imigrační komunity, o které mnoho nevíme.
Cíl: Získat informace o klientech ruské národnosti využitelné
v ošetřovatelské praxi.
Metodika a vzorek: Byl proveden kvalitativní výzkum formou
polostrukturovaného rozhovoru. Pro výběr výzkumného sou-
boru byla použita nepravděpodobnostní metoda výběru -
sněhové koule. Zkoumaný soubor byl tvořen respondenty rus-
ké menšiny, žijícími v ČR nejméně tři roky. Všichni respon-
denti byli narozeni v Rusku, starší osmnácti let. Jejich rodným
jazykem byla ruština, rozhovory probíhaly v češtině, jeden
rozhovor trval průměrně 2,5 hodiny. Souhlas s výzkumem byl
podmínkou. Analyzovaná kvalitativní data byla zpracována
metodou selektivního protokolu.
Výsledky: Rozhovorů se zúčastnilo 12 osob (6 žen a 6 mužů
ve věku ±29 let). Pouze 2 neměli vysokoškolské vzdělání. Cel-
kem 4 respondenti uvedli, že v ČR studují, 5 studuje a pracuje
zároveň, 3 v ČR pracují. Celkem 7 respondentů mělo v ČR
trvalý pobyt, 3 přechodný, 2 dlouhodobý. Opravdu žádný
problém s komunikací v českém jazyce nemělo 75% respon-
dentů. Přesto, že 83% respondentů uvedlo, že vyznává pra-
voslaví, k víře přistupují spíše pasivně. Proto jsme také
nezaznamenaly výrazná specifika při jejich ošetřování. Jejich
odpovědi na dotazy a reakce na modelové situace byly ovliv-
něny spíše životními zkušenostmi. Na základě získaných dat a
informací byly vytvořeny kazuistiky, standard ošetřovatelské
péče o klienta s ruskou národností a také edukační materiál
pro klienty hovořící rusky, německy nebo anglicky.
Závěr: Pro poskytování profesionální ošetřovatelské péče mu-
síme znát specifika našich klientů. V našem výzkumu jsme
výrazná specifika neodhalily, nicméně je nutno ve výzkumu
pokračovat.
Klíčová slova: Česká republika. Ruská komunita. Specifika.
Kvalitativní výzkum. Ošetřovatelská péče.
ABSTRACT Russians living in the Czech Republic (CR) represent a spe-
cific closed type of immigration community we do not know
much about.
Goal: To gather information about clients of the Russian
nationality applicable in nursing practice.
Methodology and sample: A qualitative research project has
been carried out in the form of semis-structured interview.
Improbability selection method known as “snowball” was
used for selecting the research group. The group being
researched was formed by respondents from the Russian
minority living in the Czech Republic for at least three years.
All the respondents were born in Russia and older than 18 and
their mother tongue was Russian. The interviews were held in
Czech with one taking 2.5 hours on average. Their consent
with the research was a condition. The qualitative data being
analyzed were processed using the method of selective
protocol.
Results: 12 persons participated in the interviews (6 women
and 6 men aged ±29). Only 2 did not hold a college degree. A
total of 4 respondents mentioned that they were studying in
the CR, 5 were studying and working at the same time, and 3
were working in the CR. A total of 7 respondents had
permanent residence in the CR, 3 temporary, and 2 long-term.
75% of the respondents had absolutely no problem communi-
cating in Czech. Despite the fact that 83% of the respondents
mentioned that they professed orthodox religion, they were
rather passive believers. That is why we did not notice any
significant specifics while treating them. Their answers to our
questions and reactions to model situations were rather
influenced by their life experience. Based on the collected data
and information we created case studies, standards of nursing
care for clients of the Russian nationality, and also educational
materials for Russian, German or English speaking clients.
Conclusion: In order to render professional nursing care we
must know the specifics pert to our clients. In our research we
did not discover any significant specifics, however, it is
necessary to continue in this research.
Key words: Czech Republic. Russian community. Specifics.
Qualitative research. Nursing care.
ÚVOD
Pro poskytování profesionální ošetřovatelské pé-
če musíme znát specifika našich klientů. Přesto, že
počet Rusů, kteří do Česka přicházejí, stále narůs-
tá, což dokládá i Tab. 1, kde se počty Rusů, oproti
roku 2008, zvýšily o 5 892 osob (ČSÚ, 2010; ČSÚ,
2013a), o této komunitě mnoho nevíme. Nejčas-
tějšími důvody migrace Rusů jsou zhoršující se
socioekonomické podmínky, zhoršující se dostup-
nost a kvalita vzdělání a pro většinu obyvatel
v Rusku nedostupnost kvalitní lékařské péče
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
25
(Kudlová, 2011). Rusové se usídlují především
ve větších městech jako je Praha (až 61%), Brno,
Karlovy Vary a v jiných větších městech. Do ČR
jezdí z důvodu studia nebo za prací. K 31. 12. 2011
bylo v ČR zaměstnaných celkem 310 921 cizinců,
z toho 5 644 cizinců ruské národnosti (ČSÚ,
2013b). S tím také souvisí zdravotní pojištění ci-
zinců. Podle Zákona č. 48/1997 Sb., §2, odst. 1,
písm. a) o veřejném zdravotním pojištění a o změ-
ně a doplnění některých souvisejících zákonů, jsou
zdravotně pojištěny všechny osoby s trvalým poby-
tem na území ČR a osoby, které trvalý pobyt
nemají, ale jsou zaměstnáni zaměstnavatelem,
který má sídlo, nebo trvalý pobyt v ČR. Pokud se
cizinec po získání trvalého pobytu nezaregistruje
sám u zdravotní pojišťovny, je automaticky
registrován u VZP (Hnilicová, Dobiášová, 2012).
Existují vůbec nějaká specifika této minoritní
skupiny?
Tabulka 1 Rusové v České republice podle typu pobytu a pohlaví
Datum srovnání Rusové Trvalý pobyt Ostatní typy pobytu
celkem z toho ženy celkem z toho ženy celkem z toho ženy
k 31. 12. 2008 27467 14651 12048 6610 15419 8242
k 31. 12. 2012 33359 18455 15085 8306 18274 10123 Pramen: Odbor azylové a migrační politiky Ministerstva vnitra ČR a ČSÚ
CÍL PRÁCE
Cílem bylo shromáždit ucelené informace
o klientech ruské národnosti pro využití v ošetřo-
vatelské praxi.
Za tímto účelem bylo stanoveno 7 výzkumných
otázek: č. 1: „Jaké jsou subjektivní důvody migra-
ce Rusů do ČR?“, č. 2: „Jaké jsou socioekono-
mické podmínky života v Česku, ale i v Rusku?“,
č. 3: „Čím se odlišuje ruská komunita žijící v ČR
od majoritní společnosti?“, č. 4: „Jak subjektivně
vnímají ruští příslušníci vybrané komunikační ba-
riéry?“, č. 5: „Jaké aktivity pro začlenění do majo-
ritní společnosti podnikají Rusové žijící na území
ČR?“, č. 6: „Existují nějaká specifika při ošetřo-
vání ruské komunity?“, č. 7: „Jak budou respon-
denti reagovat v modelových situacích v sou-
vislosti s poskytováním zdravotnické péče?“.
CHARAKTERISTIKA SOUBORU
A METODIKA
Byl proveden kvalitativní výzkum formou polo-
strukturovaného rozhovoru. U výběru respondentů
byla použita metoda sněhové koule. Před začátkem
výzkumu byla realizována pilotní studie, na zákla-
dě této studie byly upraveny některé položky v roz-
hovoru.
Zkoumaný soubor byl tvořen respondenty ruské
menšiny žijícími na území ČR po dobu nejméně tří
let, staršími 18 let. Všichni respondenti se narodili
v Rusku, a v Rusku žili do doby, než odcestovali
do ČR. Celkem se rozhovoru zúčastnilo 12 respon-
dentů, z toho 6 žen a 6 mužů ve věku ±29 let (Tab.
2). Pouze 2 neměli vysokoškolské vzdělání. Cel-
kem 4 dotazovaní uvedli, že v ČR studují (magis-
terské nebo doktorandské studium), 5 studuje a
pracuje zároveň, 3 v ČR pracují. Celkem 7 respon-
dentů uvedlo, že má v ČR trvalý pobyt, 3
přechodný, 2 dlouhodobý (Tab. 2). Jejich rodným
jazykem je ruština, všichni mluvili plynule česky.
Uvedli však, že se s některými pojmy, které byly
použity v rozhovoru, se dosud nesetkali.
Rozhovory probíhaly v češtině. Respondenti byli
s cíli a účelem výzkumu seznámeni a před samot-
ným rozhovorem podepsali informovaný souhlas.
Průměrná doba jednoho rozhovoru činila 2,5 hodi-
ny. Hlavním kritériem výběru byla plnoletost res-
pondenta, jejich ochota spolupracovat a zúčastnit
se výzkumu. Po rozhovoru č. 9 se odpovědi res-
pondentů ve většině otázek shodovali, proto byl
výzkum po dvanáctém rozhovoru ukončen. Analy-
zovaná kvalitativní data byla zpracována metodou
selektivního protokolu. Výsledky průzkumu byly
zpracovány do tabulek a alternativních grafů.
VÝSLEDKY
Ze získaných dat jsme zjistily, že migrace Rusů
do ČR je motivována především zvýšením úrovně
vzdělání. Polovina dotazovaných má v ČR sjed-
naný trvalý pobyt, 10 respondentů (83%) by chtělo
v ČR zůstat natrvalo. Důvodem je rodina, přátelé,
zaměstnání, finanční zajištění.
Většina respondentů nevidí v naší zemi tak velké
rozdíly mezi bohatými a chudými, jako v jejich
zemi, cítí se zde bezpečněji, svobodněji. Podmínky
v oblasti vzdělávání a zaměstnání, či nabídku zdra-
votnických služeb hodnotí respondenti kladně.
Informovanost o zdravotním pojištění cizinců je
podle jejich vyjádření nedostatečná.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
26
Tabulka 2 Determinanty respondentů
Po
hla
ví
Ro
k
na
roze
ní
Dů
vo
d
od
cho
du
Nej
vy
šší
vzd
ělá
ní
Kde studují / pracují Druh
pobytu Mís
to
na
roze
ní
Stav č.
muž 1985 práce otce Bc. UPOL, studuje Mgr. trvalý Rusko ženatý 1
muž 1983 neví Bc. VUT v Brně, studuje
Mgr. trvalý Rusko - 2
muž 1985 Mgr. VUT v Brně, studuje
Ph.D. dlouhodobý Rusko přítelkyně 3
muž 1985 studium Bc. Brno, studuje Mgr. trvalý Rusko plánuje se
vrátit 4
muž 1986 studium Mgr. Brno, studuje Ph.D. a
pracuje trvalý Rusko přítelkyně 5
muž 1981 práce Mgr. Olomouc trvalý Rusko plánuje se
vrátit domů 6
žena 1985 rozvod rodičů Bc. UPOL, studuje Mgr.
při zaměstnání trvalý Rusko vdaná 7
žena 1984 studium Mgr. Brno, studuje Ph.D a
učí přechodný Rusko vdaná 8
žena 1985 studium Mgr.
VUT v Brně, studuje
Ph.D. a pracuje jako
technik
dlouhodobý Rusko přátele 9
žena 1985 studium Bc. Brno, studuje ing.,
pracuje přechodný Rusko
vdaná, je tu s
manželem 10
žena 1975 práce - U Olomouce přechodný Rusko manžel,
nechce domů 11
žena 1977 práce - Prostějov trvalý Rusko manžel a děti
Češi 12
Co se týká mapování odlišnosti ruské komunity
žijící v ČR od majoritní společnosti, celkem 5 z 12
respondentů (42%) uvedlo, že na naší mentalitě jim
nic nevadí a že by ji připodobnili mentalitě Rusů.
Zbylým 7 tázaným (58%) se na Češích nelíbí, že
nejsou týmoví hráči, dále jejich pomlouvačnost,
chamtivost, neupřímnost, závist, málo času věno-
vaného dětem, ženská nezávislost, pomalé jednání,
menší rozhodnost atd. Naopak se Rusům líbí česká
upovídanost, ochota, spolehlivost, zdvořilost, ote-
vřenost, pracovitost, pohodovost, slušnost, čistot-
nost, kuchařské umění atd. Změnu prostředí nepo-
ciťuje psychicky a ani fyzicky 7 (58%) respon-
dentů. Spíše jim vadí cestování (1), změna jídel-
níčku (1), časový posun (1). Jedna respondentka
uvádí strach z jazykové bariéry. Migraci do ČR
nesli respondenti pozitivně, naše země se jim líbila
a většina z nich má tyto pocity i nyní.
Všech 12 (100%) respondentů uvedlo, že hovoří
a rozumí rusky, česky a 10 (83%) anglicky. Cel-
kem 9 (75%) dotazovaných nemá žádný problém
s komunikací v českém jazyce (dále jen „ČJ“) a 3
(25%) uvádí drobné problémy s vyjádřením myšle-
nek v ČJ, neporozuměním a neschopností najít
správná slova. Nejvíce by jim v komunikaci po-
mohla pomalá řeč a vysvětlení pojmů, kterým
nerozumí. V komunikaci se zdravotnickým perso-
nálem by pak preferovali osobní rozhovor, poma-
lou řeč, popř. angličtinu. V krajních případech by
volili tlumočníka a poslední možnost vidí
v komunikačních kartách.
Uvedli, že jsou v rámci začlenění se do majoritní
společnosti spíše pasivní. Setkávají se nejvíce s ro-
dinou a přáteli, se kterými zároveň vykonávají
volnočasové aktivity. O dění v Rusku a ČR nejeví
mnoho zájmu. I přes velkou část věřících (83%
vyznává pravoslaví) se respondenti neúčastní akti-
vit s vírou spojených. Pouze 4 dotazovaní chodí
kostela a to jen o svátcích Velikonoc a Vánoc. Dů-
vodem je negativní pocit z kazatelů a svatostánků
v ČR. Co se týče specifik při ošetřování ruské ko-
munity, dotazovaní jsou velmi nakloněni prevenci,
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
27
k nemoci přistupují zodpovědně, sportují, snaží se
dodržovat zásady zdravé životosprávy. Ve vztahu
k víře jsme nezaznamenali výrazné rozdíly ve stra-
vování. Pouze jeden tázaný drží během roku jedno-
denní půsty, jídelníček je u respondentů složen
z lehkých jídel, dbají na pravidelnost. Z odpovědí
je dále velmi znát úzký vztah k rodině. V případě
stárnoucího člena rodiny kladou důraz na péči
v domácím prostředí, blízkost rodinných přísluš-
níků v období umírání, pronášení modliteb, odpuš-
tění a péči o tělo zemřelého. V nemocničním pro-
středí se o respondenty může starat muž i žena,
kladou důraz na intimitu.
Šestá průzkumná otázka zněla: „Existují nějaká
specifika při ošetřování ruské komunity?“ I přes to,
že většina (83%) respondentů vyznává pravoslav-
nou víru, nezaznamenaly jsme výrazná specifika
při jejich ošetřování. Pro udržení zdraví většinou
sportují, část se snaží dodržovat zdravou živo-
tosprávu. Strava respondentů není ničím výjimeč-
ná. Půsty spojené s praktikováním víry nikdo z res-
pondentů nedodržuje. Mateřství a porod vnímají
velmi pozitivně, proto se také většina staví proti
potratům. Nejčastěji užívanou formou antikon-
cepce je kondom, na druhém místě volí hormonální
antikoncepci a dva respondenti nesouhlasí s žád-
nou formou ochrany. Postoj respondentů k asis-
tované reprodukci ženy je kladný, jedna dotazo-
vaná souhlasí pouze s oplodněním ženy spermiemi
od manžela. K transplantaci zaujímá 11 respon-
dentů pozitivní postoj, pouze 1 negativní, z důvodu
špatné zkušenosti z blízkého okolí s doživotními
následky. K nemoci přistupují dotazovaní zodpo-
vědně. Pokud se objeví zdravotní problém, navští-
ví lékaře. Menší problémy, jako je kašel, nachla-
zení nebo bolest hlavy, léčí čajem a dostatečným
spánkem. Medicínu vnímají pozitivně. U příbuz-
ného, který umírá, hledají oporu v modlitbě,
potřebují přijmout skutečnost, pochopit a dát
odpuštění.
Postoj k eutanázii respondentů nebyl ovlivněn
vírou, ale spíše životními zkušenostmi (5 přistu-
povalo k eutanázii pozitivně, 3 negativně, 4 neu-
trálně). Např. 1 respondentka uvedla: „že po smrti
matky pohlíží na eutanázii jinak, pozitivněji“, další
uvedla: „že pokud člověk trpí, tak by měli
rozhodnout jeho blízcí.“atd. Po smrti probíhá mytí
těla, oblékání a uložení do rakve. Zemřelý by měl
být 3 dny doma. Pitva je přípustná pouze
z nevyhnutelných důvodů, jako zjištění příčiny
smrti. Respondenti neuvedli žádné speciální hygie-
nické návyky. Ve zdravotnickém prostředí by jim
nevadilo, kdyby o ně pečoval muž či žena a pokud
by to bylo nutné, přistoupili by k vylučování na
lůžku. Bolest v první řadě řeší čaji a klidem, pokud
je tato technika neúčinná, jsou ochotni užívat
analgetika.
Tabulka 3 Shrnutí výsledků pilotní studie
Důvody migrace
do České republiky Zejména zvýšení úrovně
vzdělání, druhým důvodem je
zaměstnání.
Socioekonomické
podmínky života
v Česku, v Rusku
V České republice oproti Rusku:
nepociťují tak silné sociální
rozdíly,
cítí se bezpečněji, svobodněji,
lepší podmínky v oblasti
vzdělávání, zaměstnání, nabídce
zdravotnických služeb.
Odlišnost ruské ko-
munity od majoritní
společnosti v ČR
Zásadně se neodlišuje.
Vnímání vybraných
komunikačních
bariér
Přesto, že všichni mluví česky,
popř. anglicky, v komunikaci
preferují:
pomalou řeč, popř. angličtinu,
v krajním případě by volili
tlumočníka,
jako poslední možnost by volili
komunikační karty.
Aktivity vedoucí
k začlenění do majo-
ritní společnosti
v ČR
V začleňování jsou spíše pasivní.
O dění v Rusku a ČR nejeví
mnoho zájmu.
Specifika při oše-
třování ruské
komunity
Nezaznamenaly jsme výrazná
specifika. V nemocničním pro-
středí se o respondenty může
starat muž i žena, kladou důraz
na intimitu.
Závěry reakcí v mo-
delových situacích
v souvislosti s posky-
továním zdravotnic-
ké péče
Medicínu vnímají pozitivně.
Prvořadně očekávají zdravotnic-
kou pomoc a poté řešení otázky
zdravotního pojištění.
Postoj k eutanázii u respondentů
nebyl ovlivněn vírou, ale spíše
životními zkušenostmi.
Péče o umírajícího a o mrtvé tělo
se však opírá o víru. Pitva je
přípustná pouze z nevyhnu-
telných důvodů, jako zjištění
příčiny smrti.
U léčby bolesti využívají alter-
nativní metody, pokud jsou
neúčinné, jsou ochotni užívat
analgetika.
Při propuštění z nemocničního
prostředí požadují přesné infor-
mace o následné péči v domá-
cím prostředí, doporučení a rady
k udržení a podpoře zdraví.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
28
Sedmou výzkumnou otázkou jsme chtěly zjistit,
jak budou respondenti reagovat v 9 modelových
situacích v souvislosti s poskytováním zdravot-
nické péče. Reakce respondentů na stanovené mo-
delové situace nejsou v zásadě specifické. Všichni
chtějí rychlou a profesionální péči, která jim
pomůže při zdravotních problémech. Prvořadně
očekávají zdravotnickou pomoc a poté řešení
otázky zdravotního pojištění. Prozatím se setkali
spíše s opačným postupem. Takový postup očeká-
vají i v nočních hodinách. V situaci kdy jsou
respondenti na příjmu a přichází k nim zdravotní
sestra, očekávají: „že se zeptá, co se stalo a začne
postupovat tak, aby se problém vyřešil, poskytne
pomoc, zavolá lékaře, postará se, než lékař dorazí
a bude profesionální, příjemná, pečlivá, bude mít
pochopení“.
Co se týče komunikace ve zdravotnickém zaří-
zení: „Buď by požadovali nejprve tlumočníka,
nebo by začali komunikovat prostřednictvím komu-
nikačních karet“. S odběrem krve by neměl nikdo
z respondentů zásadní potíže. Většina respondentů
by si nechala diagnózu a nutnost operace potvrdit
ještě od druhého lékaře. Pokud budou hospita-
lizováni, budou potřebovat podporu svých blízkých
a personálu a věci k odreagování se od nemocnič-
ního prostředí (např. notebook, knihu, telefon atd.).
Pokud by měli po operaci držet přísnou dietu,
nevidí v tom zásadní problém. Při propuštění z ne-
mocničního prostředí požadují přesné informace o
následné péči v domácím prostředí, doporučení a
rady k udržení a podpoře zdraví. Shrnutí výsledků
pilotní studie je uvedeno v Tab. 3.
DISKUZE
Rusové přichází do ČR především za studiem a
investovat peníze vydělané v Rusku. V roce 2003
v ČR studovalo na vysokých školách 417 studentů,
v roce 2012 pak 3 408 studentů (ČSÚ, 2013a).
S ohledem na lokalitu (Brno, Olomouc) a zvolenou
metodu pro výběr výzkumného souboru, se nám
podařilo zachytit více skupinu první. Celkem 9
respondentů (75%) v době výzkumu studovalo na
českých vysokých školách (4 studovali nebo 5
studovalo při zaměstnání).
Ministerstvo vnitra a sociálních věcí (2011) spolu
s Drbohlavem et al. (1999) informuje o nízké úrov-
ni znalosti češtiny u cizinců a k tomu se vztahující
nedostatečné informovanosti a znalosti podmínek
života v ČR. Z našeho výzkumu vyplynulo, že až
75% dotázaných nemá žádný problém s komu-
nikací v českém jazyce a zbylých 25% uvádí drob-
né problémy s vyjádřením myšlenek, neporozu-
měním a neschopností najít správná slova. Je to
dáno výběrem respondentů. Nedostatečná informo-
vanost respondentů o zdravotním pojištění není
způsobena jazykovou bariérou, ale dle respondentů
neochotou a neznalostí dané problematiky ze stra-
ny některých zaměstnanců pojišťovny.
To, že Ruská komunita je vůči zevnímu okolí
uzavřená a nemá potřebu se asimilovat, se v našem
výzkumu zcela nepotvrdilo. Sami respondenti
uvedli, že česká mentalita je velmi podobná ruské
a že se jim v naší zemi líbí a mají pocit, že jsou
dobře začleněni mezi obyvatele ČR. Pro začlenění
do majoritní společnosti podnikli tyto aktivity:
naučili se český jazyk, který neustále používají,
tráví čas se svými přáteli, kolegy z Česka. Jen 2
respondenti (17%) uvedli, že pro začlenění do
majoritní společnosti nepodnikají žádné aktivity,
necítí se být začleněni a nemají zájem se začlenit.
Co se týká vyznání, potvrdila se dominantnost
pravoslavného křesťanství. V Rusku je dominantní
církví ruská pravoslavná církev (uvádí se, že je
71% obyvatel pokřtěných, z toho 15–20% je prak-
tikujících). V našem souboru uvedlo 83% respon-
dentů, že vyznávají pravoslaví. K víře však přistu-
pují spíše pasivně. Reakce respondentů na stano-
vené modelové situace nejsou v zásadě specifické.
Všichni požadují rychlou a profesionální péči.
Protože podle Špirudové, Tomanové, Kudlové a
Halmo (2006, s. 100—116) a Kolektivu autorů
(2003, s. 6) bychom měli při plánování, realizaci a
vyhodnocení vždy respektovat kulturní odlišnosti
jedince, jeho rodiny, jejich názory, přesvědčení,
postoje a praktiky, ke každému rozhovoru byl
vytvořen opis, na jehož základě jsou zpracovány
kasuistiky. A přes to, že nebyly zjištěny výrazná
specifika při jejich ošetřování, byl vytvořen stan-
dard ošetřovatelské péče o klienta s ruskou národ-
ností v souvislosti se zjištěnými informacemi:
„Ošetřovatelská péče o pacienta/klienta ruské
národnosti“. Cílem bylo vymezit speciální potřeby
ošetřovatelské péče poskytované příslušníkům rus-
ké komunity a poskytnout cenné informace pro po-
suzování a diagnostiku klienta ruské národnosti,
plánování, realizaci a vyhodnocení kulturně uzpů-
sobené ošetřovatelské péče. Také byl vytvořen
edukační materiál pro klienty hovořící rusky, ně-
mecky a anglicky. Cizinců v ČR neustále přibývá a
my bychom se měli snažit, aby se našim klientům
dostávalo co nejprofesionálnější péče.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
29
ZÁVĚR
Aby byla ošetřovatelská péče profesionální
a kvalitní, musíme znát také požadavky našich
klientů a vytvořit doporučení, která bychom měli
dodržovat. Naše zjištění není konečné, je třeba po-
kračovat ve výzkumu zaměřeném na osoby
v pracovním procesu.
SEZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZŮ
ČSÚ ČR. 2010. Cizinci v ČR 2009. Zveřejněno
dne: 26. 1. 2010. [online]. [cit. 2014-03-15].
Dostupné z: <http://www.czso.cz/csu/2009
edicniplan.nsf/kapitola/1414-09-2009-0900>
ČSÚ ČR. 2013a. Cizinci v ČR 2013. Zveřejněno
dne: 10. 12. 2013. [online]. [cit. 2014-03-15].
Dostupné z: <http://www.czso.cz/csu/2013
edicniplan.nsf/publ/1414-13-r_2013>
ČSÚ ČR. 2013b. Zaměstnanost cizinců podle
státního občanství (stav k 31.12.2011). Zveřej-
něno dne: 10.12. 2013. [online]. [cit. 2014-03-
15]. Dostupné z: <http://www.czso.cz/csu/2013
edicniplan.nsf/publ/1414-13-r_2013>
DRBOHLAV, D. et al. 1999. Ruská komunita v
České republice. (Výzkumná zpráva grantu MV
č. j.: U-2115/99). Praha, Přírodovědecká fakulta
Univerzity Karlovy, Praha. (online), poslední
aktualizace 16. června 2005. [cit. 2011-05-05].
Dostupné z: < http://www.cizinci. cz/files/
clanky/129/ruska_komunita.pdf>
KOLEKTIV AUTORŮ. 2003. Komunikace
s cizinci při poskytování zdravotní péče a
respektování jejich transkulturní/ multikulturní
odlišnosti v rámci Českého právního řádu. 1.
vyd. Ostrava: Repronis, 2003. 119 s. ISBN 80-
7042-344-7.
KUDLOVÁ, P. 2011. Ruská komunita. In
KOZIAK, T. a SRB,V. (eds.). Interkulturní
dialog a Evropská unie na začátku 21. století –
sborník textů z mezinárodní vědecké konfe-
rence. Kolín: Nezávislé centrum pro studium
politiky, Academia Rerum Civilium - VŠPSV,
2011. 134 s. ISBN 978–80-86879–33–8
ŠPIRUDOVÁ, L. - TOMANOVÁ, D. – KUD-
LOVÁ, P. - HALMO, R. 2006. Multikulturní
ošetřovatelství II. 1. vyd. Praha: Grada
Publishing, 2006, s. 100—116. ISBN 80-247-
1213-X.
VLÁDA ČR. 2010. Ruská národnostní menšina.
2010. [online]. [cit. 2011-11-27]. Dostupné z:
<http://www.vlada.cz/scripts/detail.php?id=664
5%3E >
HNILICOVÁ, H. - DOBIÁŠOVÁ, K. 2011.
Zdravotní pojištění cizinců ze států mimo EU.
[online]. Poslední revize: 7. 2. 2012. [cit. 2012-
02-02]. Dostupné z: <http://mighealth.net/cz/
index.php/Zdravotn%C3%AD_poji%C5%A1t
%C4%9Bn%C3%AD_cizinc%C5%AF_ze_st%
C3%A1t%C5%AF_mimo_EU>
Zákon č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním
pojištění a o změně a doplnění některých
souvisejících zákonů
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
30
OŠETROVATEĽSTVO A POSUDZOVANIE KVALITY ŽIVOTA
NURSING AND ASSESSMENT OF QUALITY OF LIFE
KOŇOŠOVÁ Helena
Fakulta zdravotníctva, Trenčianska Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín
ABSTRAKT
V súčasnosti môžeme sledovať rastúci záujem o pojem kvalita
života vo viacerých vedách, sociológii, psychológii, v zdra-
votníctve, ekonómii. V posledných rokoch sa čoraz viac prác
aj z odboru ošetrovateľstvo zameriava na skúmanie kvality
života špecifickej skupiny pacientov. Pojem kvality môžeme
skúmať v statickom alebo dynamickom kontexte. Kvalitu
života neurčuje len kvalitatívny stav súčasnosti, ale aj výhľady
budúcnosti. Koncept kvality života má dve dimenzie: objek-
tívnu a subjektívnu. Objektívna dimenzia zahŕňa vnímanie
kvality života z hľadiska spoločnosti. Subjektívna dimenzia
zahŕňa, ako jedinec vníma svoje postavenie v spoločnosti, v
akej kultúre žije a aké hodnoty daná spoločnosť uznáva.
Klener za hlavné vplyvy, ktoré ovplyvňujú kvalitu života
chorého označuje fyzickú kondíciu, funkčnú zdatnosť, psy-
chický stav, spokojnosť s liečbou a sociálny stav. Dotazníky
pre zisťovanie kvality života môžeme rozdeliť na dva typy:
generické (včeobecné) a špecifické. Generické dotazníky
hodnotia všeobecne celkový stav chorého bez ohľadu na
konkrétne ochorenie. Medzi najznámejšie generické dotazníky
patrí: WHOQOL-BREF, WHOQOL-OLD, Sickness Impact
Profil,Short Form36 Health Subject Questionnaire, Karnofsky.
Špecifické dotazníky sú vytvorené osobitne pre jednotlivé
typy ochorení, preto sú aj senzitívnejšie. Niekedy sa ich
súčasťou stáva aj dotazník generický. Známe sú napr.: Quality
of Life after Myocardial Infarction, Quality of Life Enjoyment
and Satisfaction, Questionnaire for Parents of Children and
Adolescents with Diabetes. Význam hodnotenia zdravia
a kvality života narastá aj potrebou skvalitnenia starostlivosti
o hlavne u seniorov a chronicky chorých pacientov dnes i v
budúcnosti.
Kľúčové slová: Kvalita života. Ošetrovateľstvo. Dotazníky
kvality života.
ABSTRACT
Novadays growing concern in the concept of quality of life in
several sciences, in sociology, psychology, health care, eco-
nomy. In last years also nursing works focuses on evaluation
of the quality of life specific group of patients. In nursing and
in concept of quality of life are important concepts of health,
welfare, self-sufficiency, daily activities, human needs,
individual approach. The concept of quality can be evaluated
in a static or dynamic context. The concept has two dimen-
sions: objective and subjective. Objective dimension involves
the perception of quality of life in terms of the whole society.
The subjective dimension includes how the individual per-
ceives their position in society, depending on the culture and
on the values of society. Klener determined the main
influences that affect the quality of life of the patient are
physical health status, functional fitness, mental health status,
treatment satisfaction and social status. The survey questio-
nnaire quality of life can be divided into two types: generic
and specific. Generic questionnaires evaluate the general
condition of the patient, regardless of the particular disease.
The best known generic questionnaires include: WHOQOL-
BREF, WHOQOL-OLD, Sickness Impact Profil,Short Form
36 Health Subject Questionnaire, Karnofsky Performence
Status Scale. Specific questionnaires are designed specifically
for the patients with different types of diseases, therefore a
more sensitive. Sometimes me part of them is a generic
questionnaire. Quality of Life after Myocardial Infarction,
Quality of Life Enjoyment and Satisfaction, Questionnaire for
Parents of Children and Adolescents with Diabetes. The
assessment of quality of life is important for improvement of
care especially in the elderly and chronically ill patients.
Key words: Quality of live. Nursing. Quality of live
questionnaires.
ÚVOD
V súčasnosti môžeme sledovať rastúci záujem
o pojem kvalita života bežnej populácie, chronicky
chorých, seniorov, postihnutých osôb, vo viacerých
odboroch: v sociológii, psychológii, v zdravotníc-
tve, ekonómii. V posledných rokoch sa čoraz viac
prác aj z odboru ošetrovateľstvo zameriava na
skúmanie kvality života špecifickej skupiny pa-
cientov. Tak pre ošetrovateľstvo ako aj koncept
kvality života sú dôležité pojmy zdravie, pohoda,
sebestačnosť, denné aktivity, ľudské potreby, indi-
viduálny prístup.
KVALITA ŽIVOTA
Pojem kvalita života ako prvý použil Pigou,
v práci zaoberajúcej sa ekonómiou a sociálnym za-
bezpečením, dopadom štátnej podpory na život
sociálne slabšej vrstvy. V druhej polovici 20. sto-
ročia sa rozvíja vďaka prácam ekonómov a socio-
lógov Johna Kennetha Galbraitha, Denisa Ries-
mana a Ronalda Freedmana, ktorí vychádzali z kri-
tiky konzumného spôsobu života. Kritizovali sku-
točnosť, že orientácia americkej spoločnosti na
spotrebu, na kvantitu vyrobených a spotrebo-
vaných tovarov, negatívne ovplyvňuje kvalitu
života ľudí (Vaďurová, Mühlpachr, 2005).
V Európe sa stal pojem kvalita života súčasťou
programu Rímskeho klubu. Rímsky klub je Medzi-
národné mimovládne združenie vedcov, podnikate-
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
31
ľov a verejných činiteľov, zaoberajúcich sa výs-
kumom globálnych problémov a možnými cestami
ich riešenia. Na jar roku 1968 taliansky ekonóm,
člen vedenia firmy Fiat a viceprezident firmy Oli-
vetti Aurelio Peccei, oslovil 31 známych vedcov a
podnikateľov Európy a pozval ich na zasadnutie,
ktoré malo posudzovať najaktuálnejšie problémy
svetového spoločenstva. Účastníci stretnutia pod-
porili myšlienku založenia stálej medzinárodnej
inštitúcie, ktorá by analyzovala existujúci vývoj
ľudského spoločenstva a upozorňovala na pro-
blémy. Rímsky klub každoročne vydáva správy,
ktoré sa stali hodnotnými a podnetnými inicia-
tívami pri riešení globálnych problémov ľudstva,
ktoré majú globálnu perspektívu, dlhodobý prístup
indikujúci budúce trendy, interdisciplinárny prístup
zahrňujúci interakcie politických, sociálnych, kul-
túrnych, ekologických, vedeckých a technologic-
kých problémov a koncentrujú sa na praktické
návrhy spôsobov riešenia problémov. Jeho hlav-
ným cieľom je vypracovanie globálnych prognóz,
pôsobenie na verejnú mienku a rozvíjanie dialógu s
politickými činiteľmi (Klinec 2012).
Multidimenzionálita, kultúrna podmienenosť, dy-
namičnosť a subjektívny charakter konceptu kvali-
ty života sťažuje definovanie kvality života. Jed-
ným z hlavných východísk je definícia kvality
života podľa Svetovej zdravotníckej organizácie
(WHOQOL) z roku 1996, ktorá hovorí: „Kvalita
života vyjadruje, ako ľudia vnímajú svoje miesto v
živote, v kontexte kultúry a hodnotových systémov,
v ktorých žijú, a vo vzťahoch k svojim cieľom,
očakávaniam, štandardom a záujmom“ (Drago-
merická, 2002). Payne uvádza, že na najvšeobec-
nejšej úrovni je kvalita života chápaná ako dôsle-
dok interakcie mnohých faktorov. Sú to sociálne,
zdravotné, ekonomické a environmentálne pod-
mienky, ktoré kumulatívne a veľmi často nezná-
mym alebo nepreskúmaným spôsobom integrujú,
a tak ovplyvňujú ľudský rozvoj na úrovni jednot-
livcov i celých spoločností (Payne, 2005).
Pojem kvality môžeme skúmať v statickom alebo
dynamickom kontexte. Kvalitu života neurčuje len
kvalitatívny stav súčasnosti, ale aj výhľady budúc-
nosti. Staticky môžeme chápať kvalitu súčasného
stavu pozorovanej skupiny alebo jedincov, zdra-
votný stav určitej skupiny ľudí. Tento stav odzr-
kadľuje subjektívny pohľad na problematiku. Ide o
podmienky, ktoré jednotlivci vnímajú ako súčasný
stav, v ktorom sa práve nachádzajú. Jeho inter-
pretácia je v značnej miere ovplyvnené emocio-
nálnymi zážitkami jednotlivcov alebo skupín, ktorí
dosť často majú diametrálne odlišné pohľady na
vec. Z tohto dôvodu tieto statické kontexty vníma-
nia kvality života nemusia byť celkom objektívne a
všeobecne platné. Skôr sa viažu na určité skupiny
ľudí a regióny. Na druhej strane môžeme sledovať
vývoj určitej kvality v definovanom období. Môže-
me sledovať spôsob, akým sa daná spoločnosť
vyvíjala v časovom horizonte. Napríklad, ako sa
vyvíjala zdravotná starostlivosť v nejakom časo-
vom horizonte. Tieto údaje nám ponúknu obraz
skúmania z dynamického kontextu skúmania kva-
lity, premeny a vývoj daného fenoménu a jeho
premeny. Predstavuje to objektívny pohľad na stav
a kvalitu vecí. Skúma sa skôr zo štatistického
hľadiska (Vaďurová, Mühlpachr, 2005).
Koncept kvality života má v zásade dve
dimenzie: objektívnu a subjektívnu. Objektívna
dimenzia zahŕňa vnímanie kvality života z hľa-
diska celej spoločnosti. Obsahuje objektívne mera-
teľné ukazovatele ako materiálne zabezpečenie,
sociálne podmienky života, sociálny aj ekono-
mický status alebo fyzické zdravie. Subjektívna di-
menzia zahŕňa to, ako jedinec vníma svoje posta-
venie v spoločnosti v závislosti na tom, v akej
kultúre žije a aké hodnoty daná spoločnosť uznáva.
Ide o osobný význam, týka sa predovšetkým
ľudskej emocionality a všeobecnej spokojnosti so
životom (Payne, 2005, Muhlpachr, 2005). Subjek-
tívna kvalita života je o dobrom životnom pocite,
pohode a spokojnosti. Obidva pohľady sú rovnako
podstatné pre kvalitné zhodnotenie kvality života.
Odlišujú sa práve hierarchickou rovinou pozoro-
vania, či sú vnímané z pohľadu spoločenského
cítenia alebo z pohľadu pocitov jednotlivca. V sú-
časnej dobe sa odborníci pri zisťovaní kvality
života a hľadaní ciest po jej zlepšení prikláňajú
skôr k subjektívnemu hodnoteniu života človeka.
Lehman spolu s ďalšími autormi modelov kvality
života kladie dôraz na subjektívnu pohodu a na stu-
peň miery spokojnosti ako spôsob hodnotenia
miery vnímanej subjektívnej pohody (Katschnig,
1997). Nemusí existovať priama úmera medzi ob-
jektívnymi ukazovateľmi a subjektívnym vníma-
ním vlastného života (Payne, 2005). Kvalita života
je výsledkom vzájomného pôsobenia sociálnych,
zdravotných, ekonomických a environmentálnych
podmienok, týkajúcich sa ľudského a spoločen-
ského rozvoja. Na jednej strane predstavuje objek-
tívne podmienky na dobrý život a na strane druhej
subjektívne prežívanie dobrého života.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
32
Katschnig (1997) uvádza, že koncept kvality
života obsahuje tri zastrešujúce dimenzie:
čo je osoba schopná robiť (funkčný status),
prístup k zdrojom a príležitostiam, pri ktorých
môže osoba využiť svoje schopnosti na dosaho-
vanie cieľov,
pocit pohody.
Prvé dve dimenzie sa zvyknú priraďovať k objek-
tívnej a tretia dimenzia k subjektívnej.
Klener za hlavné vplyvy, ktoré ovplyvňujú kvali-
tu života chorého označuje:
fyzickú kondíciu - do veľkej miery je určovaná
výskytom rôznych symptómov ochorenia, prí-
padne i nežiaducimi účinkami aplikovanej tera-
pie.
funkčnú zdatnosť - zahrňuje hlavne stav telesnej
aktivity (performace status). Jeho posúdenie je
spravidla vykonávané podľa stupnice WHO ale
stupnice navrhnutej Karnofskym. Ďalej ide
o schopnosť komunikácie s rodinou, so spolu-
pracovníkmi, schopnosť uplatnenia v zamest-
naní, v rodinnom živote a pod.
psychický stav - hodnotenie hlavne podľa pre-
vládajúcej nálady, postoja k životu a choroby,
spôsoby vyrovnania sa s nemocí a liečbou,
ďalej i osobnostné charakteristiky, prežívanie
bolesti.
spokojnosť s liečbou - jedná sa hlavne o
komplexné posúdenie prostredia, v ktorom je
chorý liečený, technické zručnosti ošetrujúceho
personálu pri vykonávaní diagnostických a
liečebných výkonov, spôsob komunikácie
s chorým vrátane podávania objektívnych infor-
mácií o zdravotnom stave chorého.
sociálny stav - hodnotenie na základe údajov o
vzťahoch chorého k blízkym ľuďom, o jeho roli
v spoločenských skupinách, o jeho spôsoboch
komunikácie s ľuďmi (Klener, 2002).
HODNOTENIE KVALITY ŽIVOTA
Na hodnotenie kvality života sa používajú dotaz-
níky kvantifikujúce dopad určitých faktorov alebo
ochorenia na bežný život formalizovaným
a štandardizovaným postupom. Dotazníky pre zis-
ťovanie kvality života môžeme rozdeliť na dva
typy: generické (včeobecné) a špecifické.
Generické dotazníky hodnotia všeobecne celkový
stav chorého bez ohľadu na konkrétne ochorenie,
sú široko použiteľné u akýchkoľvek skupín popu-
lácie, bez ohľadu na pohlavie, vek. Medzi najzná-
mejšie generické dotazníky patrí: Sickness Impact
Profil,Short Form36 Health Subject Questionnaire,
Karnofsky Performence Status Scale,Nottingham
Health Profile, Euro-Qol EQ-5D, WHO Quality of
Life Assessment a i. (Slováček, 2004).
Sickness Impact Profile (SIP - Spája 136 položiek
v 12 oblastiach zdravia pohyblivosť, chodenie,
domáce činnosti, sociálne vzťahy, správanie, ko-
munikácia, rekreácia, jedenie, práca, spanie, emó-
cie a starostlivosť o seba). Je odporúčaný pre pa-
cientov s AP a IM (Thompson, 2003).
Short Form Health Survey (SF-36) - obsahuje 36
jednotiek zahrnutých v 8 oblastiach (1. obme-
dzenie v spoločenských aktivitách, 2. obmedzenie
vo fyzickej aktivite z dôvodu zdravotných problé-
mov, 3. obmedzenie v bežných aktivitách z dôvo-
du fyzického zdravia, 4. telesná bolesť, 5. duševné
zdravie, 6. obmedzenie z dôvodov citových, 7. vi-
talita, 8. všeobecný pocit zdravia). Celkový čas
potrebný na jeho vyplnenie sa odhaduje na 15 min.
Výsledky sú transformované do stupnice od 0
do100, kde vyšší výsledok znamená vyššiu funk-
čnosť. Existujú už aj skrátené verzie SF-12 a SF-
8,ktoré sa často využívajú predovšetkým kvôli ešte
kratšiemu času na vyplnenie. Je to však na úkor
presnosti (Thompson, 2003, Smith, 2000).
WHO Quality of Life Assessment - najznámejší
prakticisticky orientovaný model posudzovania
kvality života predstavuje model WHO (Svetovej
zdravotníckej organizácie), ktorý bol výsledkom
medzinárodného projektu realizovaného v 15 kraji-
nách, publikovaný v roku 1997. Ide v ňom o urče-
nie základných oblastí kvality života ako aj vnútro-
ných komponentov, indikátorov v každej z týchto
oblasti. Ide o nasledovné oblasti:
telesné zdravie – indikátory: energia a únava,
bolesť a diskomfort, spánok a odpočinok,
psychické funkcie – indikátory: imidž vlastného
tela a zjavu, negatívne a pozitívne emócie,
sebahodnotenie, myslenie, učenie, pamäť a po-
zornosť,
úroveň nezávislosti – indikátory: mobilita, akti-
vity v každodennom živote, závislosť od liekov
a zdravotných pomôcok a pracovná kapacita,
sociálne vzťahy – indikátory: osobné vzťahy,
sociálna podpora a sexuálne aktivity,
prostredie – indikátory: finančné zdroje, slobo-
da, fyzická bezpečnosť, zdravie a sociálna sta-
rostlivosť, prostredie domova, možnosť získať
informácie a kompetencie,
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
33
fyzikálne prostredie, doprava,
spiritualita – osobné presvedčenie (Drahome-
rická, 2002).
Dotazník má 100 položiek označuje a skratkou
WHOQOL-100. Potreby klinickej praxe viedli
k vytvoreniu skrátenej verzie tohto dotazníku
WHOQOL-BREF, ktorý obsahuje 26 položiek v 4
doménach: fyzické zdravie, prežívanie, sociálne
vzťahy a prostredie.
S predlžujúcou sa dĺžkou života rastie význam
sledovania faktorov ovplyvňujúcich starnutie
a kvalitu života seniorov. V rámci Medzinárod-
ného projektu „Meranie kvality života u seniorov
a jej vzťah k zdravému starnutiu!“ , ktorý prebiehal
v rokoch 2001-2004, bol vytvorený medzinárodne
porovnateľný Dotazník kvality života pre staršiu
populáciu WHOQOL-OLD. Dotazník hodnotí 6
oblastí:
funkciu zmyslov (vplyv na každodenný život,
vplyv na činnosť, vplyv na komunikáciu, hod-
notenie zmyslov),
nezávislosť (slobodné rozhodovanie, rozhodo-
vanie o budúcnosti, ostatní rešpektujú slobodu
rozhodovania, venovať sa tomu, čo ma teší),
naplnenie cieľov (v zmysle dosiahnutia cieľov
v minulosti, prínosu v prítomnosti a budúc-
nosti),
sociálne zapojenie (izolácia, dostatočné vy-
chádzky, dostatok činnosti, spokojnosť s tráve-
ním času, spokojnosť s aktivitami, zapojenie do
miestneho diania, zmysluplná činnosť),
intimitu (zdieľanie myšlienok, priateľstvo, lás-
ka, príležitosť niekoho milovať, fyzická blíz-
kosť, miera dôvernosti, byť milovaný),
postoj k smrti (strach zo smrti blízkych, strach
ako zomriem, strach zo straty kontroly, strach
z umierania, strach z bolesti) (Ondrušová,
2009).
Špecifické dotazníky sú vytvorené osobitne pre
jednotlivé typy ochorení, preto sú aj senzitívnejšie.
Niekedy sa ich súčasťou stáva aj dotazník
generický. Známe sú napr.: Quality of Life after
MyocardialInfarction, Quality of Life Enjoyment
and Satisfaction, Minnesota Living with Heart
FailureQuestionnaire, Cardiovascular Limitations
and Symptoms Profile, Myocardial Infarction
Dimensional Assessment Scale, Quality of Life
Index a Seattle Angina Questionnaire (Thompson,
2003; Smith,2000; Kalová, 2005; Slováček, 2004),
Kidney Disease Quality of Life Instrument
(KDQOL) ktorého súčasťou je generický dotazník
SF 36, Quality of Life Enjoyment and Satisfaction
(Q-LES-Q) pre chorých s depresivnou poruchou
(17), Functional Assessment of Chronic Illness
Therapy – General,Version (FACT-G) pre chorých
s liečbou chronického ochorenia s jednotlivými
modifikáciami, nap. for patients with Brest cancer
(FACT-B), for patients with Bladder cancer
(FACTBI), for patients with solid Brain tumors
(FACTBr), for patients with Colorectal cancer
(FACT-C), for patients with Esophageal cancer
(FACT-E), pre chorých s nádorovým ochorením
Euro-pean Organization for Research and Treat-
ment of Cancer Quality of Life Questionnaire
(EORTC QLQ-C30), Osteoporosis- Target Quality
of Live Questionaire – OPTQoL, Quality of Live-
in Alzheimer´s Disease QOL-AD...
Quality of life index (QLI) - Bol pôvodne
vyvinutý na meranie kvality života zdravých aj
chorých osôb. Obsahuje 36 položiek v 4 oblastiach
(zdravie a funkčnosť, sociálne a ekonomické
aspekty, psychologický a duševný status, rodina a
vzťahy) (Smith, 2000).
Seattle Angina Questionnaire (SAQ) - Zlučuje 19
otázok, ktoré kvantifikujú 5 klinicky relevantných
oblastí: fyzické obmedzenie, stabilita angíny pecto-
ris, frekvencia anginy pectoris, spokojnosť s lieč-
bou a vnímanie choroby (kvalita života). Je často
využívaný aj preto, lebo 7 z jeho 19 položiek
zohľadňuje pacientovo emocionálne zdravie
(Thompson, 2003).
Quality of Life after Myocardial Infarction
(QLMI/MacNew) - Dotazník bol vyvinutý na zhod-
notenie efektívnosti a komplexnosti programu kar-
diovaskulárnej rehabilitácie. Využívala sa aj jeho
skrátená verzia s 26 položkami. Obsahuje 3 oblasti
(emocionálnu, fyzickú a sociálnu) s hodnotením 0
až 7, kde vyššie hodnotenie znamená vyššiu
funkčnosť. Momentálne sa používa jeho vylepšená
verzia s 27 položkami známa tiež ako MacNew
alebo QLMI-2 (Smith, 2000).
Minnesota Living with Heart Failure (MLHF)
questionnaire - Obsahuje 21 položiek s hodno-
tením odpovedí na škále. Výsledok dotazníka je
v hodnotách od 0 (žiadna neschopnosť) do 105
(maximálna neschopnosť) vo vzťahu k znakom
a príznakom typickým pre srdečné zlyhanie, fyzic-
kú aktivitu, sociálne vzťahy, sexuálnu aktivitu,
prácu a emócie. Spoľahlivosť a platnosť dotazníku
je veľmi dobrá. Zároveň sa ukazuje, že je citlivý
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
34
kzmenám v liečbe. Používa sa preto veľmi často
(Thompson, 2003, Gurková 2011).
Myocardial Infarction Dimensional Assessment
Scale (MIDAS) - Ide o nový dotazník vyvinutý vo
Veľkej Británii. Obsahuje 35 položiek obsiah-
nutých v 7 oblastiach zdravotného statusu (fyzická
aktivita, neistota, emocionálne reakcie, závislosť,
diéta, starosť o lieky a vedľajšie účinky)
(Thompson, 2003).
Cardiovascular Limitations and Symptoms
Profile (CLASP) - Zahŕňa 37 položiek, ktoré
vyzdvihujú 4 symptómy (bolesť, dýchavičnosť,
opuch členkov a únavnosť) a 5 funkčných obme-
dzení (pohyblivosť, sociálne vzťahy a voľnočasové
aktivity, aktivity v rámci domácnosti, obavy a
starosti a pohlavie). Každá oblasť má od 4 do 6
otázok (Thompson, 2003).
Diabetes Quality of Life for Youth Questionnaire
– Short form (DQOLY-S) - Dotazník kvality života
dieťaťa s diabetes mellitus 1. typu. Je to skrátená
verzia, ktorá obsahovala 22 položiek rozdelených
do subškál: príznaky diabetu a ich vplyv na život,
vplyv liečby, dopad na aktivity, otázky o rodičoch,
obavy z diabetu a zdravotné chápanie. Respondenti
hodnotili odpovede na Likertovej škále (0 – nikdy,
1 – zriedkavo, 2 – niekedy, 3 – často, 4 – vždy)
(Skinner, 2006).
Questionnaire for Parents of Children and
Adolescents with Diabetes - Dotazník pre rodičov
detí a adolescentov s diabetom. Dotazníkom rodi-
čia hodnotili oblasti zamerané na záťaž rodiny,
zmenu schopností dieťaťa v škole vplyvom diabe-
tu, zdravotný stav dieťaťa a kvalitu života dieťaťa
(Skinner, 2006).
Angina Pectoris Quality of Life Questionnaire -
Dotazník pre pacientov s ischemickou chorobou
srdca sa zameriava na telesné aktivity, somatickú
symptomatológiu, emocionálny distres a spokoj-
nosť so životom (Gurková 2011).
ZÁVER
Hlavným dôvodom hodnotenia kvality života
u chorých je snaha hodnotiť efekt liečby a ošetro-
vateľskej starostlivosti komplexnejšie, a to nielen
podľa somatických a laboratórnych markerov, ale
i s pomocou hodnotenia kvality života. Význam
subjektívneho hodnotenia zdravia a kvality života
narastá aj potrebou skvalitnenia starostlivosti
o hlavne u seniorov a chronicky chorých pacientov
dnes i v budúcnosti.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH
ODKAZOV
DRAGOMIRECKÁ, E., BARTOŇOVÁ, J.
WHOQOL-BREF. WHOQOL-100. Praha:
Psychiatrické centrum, 2002. ISBN 978-80-
8512-182-7
DRAGOMIRECKÁ, E. et al. SQUALA, Subjective
Quality of Life Analysis. Praha: Psychiatrické
centrum, 2006. 68 s. ISBN 80-85121-47-6.
GURKOVÁ, E. Hodnocení kvality života. Praha:
Grada. 2011. 224 p. ISBN 978-80-247-3625-9
KATCHING, H. Quality of Life in Mental
Disorders. Chichester, UK: Wiley-Blackwell.
1997.402 p. ISBN 0471966436
KLENER, P. et al. Klinická onkologie. Praha:
Galén. 2002. 686 s.ISBN 80-7262-151-3.
KLINEC, I. Rímsky klub, globálna problematika
a globálna rezolutika. Zborník konferencie so
zahraničnou účasťou,: Globálne existenciálne
riziká, november 2012. Zilina : Strix / Edícia
ESE-10, p.59- 106, ISBN 978-80-89281-86-2
KŘIVOHLAVÝ, J. Psychologie zdraví. Praha :
Portál, s.r.o., 2001. ISBN 80-7178-551-2
MÜHLPACHR, P. Měření kvality života jako
metodologická kategorie. In.: Zborník
príspevkov z vedeckej konferencie s
medzinárodnou účasťou. Kvalita života a
rovnosť príležitostí. Prešov. 2005 str. 59-70,
ISBN 80-8068-425-1
ONDRUŠOVÁ, J. Měření kvality života u senioru.
In.: České geriatrické revue, 7(1), 36- 39. ISSN
1214-0732.
PAYNE, J. et al. Kvalita života a zdraví. Praha :
Triton, 2005. ISBN 80-7254657-0
SKINNER, T.C. – HOEY, H. – MCGEE, H.M. –
SKOVLUND, S.E. 2006. A short formof the
quality of life for youth questionnaire:
exploratory and confirmatory analysis in a
sample of 2,077 young people with type 1
diabetes mellitus. In.: Diabetologia, 2006, vol.
49, no. 4, pp. 621–628
SLOVÁČEK, L. et al. Kvalita života nemocných-
jeden z duležitých parametru komplexního
hodnocení léčby. In: Vojenské zdravotnické
listy. LXXIII, 2004, č. 1 s.6-9, ISSN 0372-
7025
SMITH, J.H. et al. A comparison of four quality of
life instruments in cardiac patients: SF-36, QLI,
QLMI, and SEIQoL. In.: Heart. 2000 .
Oct;84(4):390-4. ISSN 1468-201X
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
35
THOMSON, D. Quality of life in patients with
coronary heart disease. In.: Assessment tools.
In.: 2003 Health and Quality of Life Outcomes
2003 http://www.hqlo.com/content/1/1/42
VAĎUROVÁ, H., MÜHLPACHR, P. Kvalita
života. Teoretická a metodologická východiska.
Brno : Masarykova univerzita, 2005. ISBN 80-
210-3754-7
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
36
MOŽNOSTI HODNOTENIA KVALITY ŽIVOTA PACIENTOV S KARCINÓMOM
PANKREASU SESTROU
THE QUALITY OF LIFE OF PANCREATIC CARCINOMA PATIENT – NURSE EVALUATION
OPTIONS
BOBÁKOVÁ Martina 1,2, BOTÍKOVÁ Andrea 1, KUBÁTOVÁ Lucie 3, RYSKA Miroslav 1,3
1 Katedra Ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavská univerzita v Trnave, Trnava,
Slovenská republika 2 Úrad hlavného lekára Ružomberok, Slovenská republika 3 Chirurgická klinika 2. LF UK a ÚVN Praha, Česká republika
ABSTRAKT
Východiská: Karcinóm pankreasu je ochorenie, ktoré je štatis-
ticky uvádzané ako jedno z najzhubnejších nádorov tráviaceho
systému. V celosvetovom meradle je výskyt tohto ochorenia
zaznamenaný na 4. mieste u mužov, a na 5. mieste u žien.
Hodnotenie kvality života pacientov s karcinómom pankreasu
sa stáva súčasťou liečebných postupov a prežívania pacientov.
Ciele: Cieľom príspevku bolo prispieť k rozšíreniu poznatkov
o meraní kvality života u pacientov s karcinómom pankreasu.
Materiál a metódy: V klinickej praxi je v súčasnosti k dispo-
zícii dotazník pre pacientov s karcinómom pankreasu EORTC
QLQ-PAN26, používaný v spojení s dotazníkom QLQ-C30.
Dotazník je určený pre pacientov vo všetkých štádiách
ochorenia.
Výsledky: Meranie kvality života u pacientov s karcinómom
pankreasu sa môže stať východiskovou bázou pre napĺňanie
adekvátnych intervencii, ktoré môžu viesť k vytvoreniu lepšie-
ho terapeutického vzťahu s pacientom a tým k zlepšeniu kvali-
ty jeho života.
Záver: V poslednom období sa množstvo štúdií zameriava na
potrebu merať hodnoty kvalitatívne, predovšetkým na meranie
kvality života. Hodnotenie kvality života pacientov sa stáva
dlhodobým cieľom ošetrovateľskej starostlivosti. Dôležitú
a nezastupiteľnú úlohu pri meraní kvality života u pacientov
s karcinómom pankreasu zohráva sestra.
Kľúčové slová: Kvalita života. Karcinóm pankreasu. Sestra.
Pacient.
ABSTRACT
Background: Pancreatic cancer is one of the most malignant
tumours of gastrointestinal tract. It ranks of this disease at the
4th place among men and 5th place among women worldwide.
Quality of lifeof patients with pancreatic cancer becomes part
of medical treatment and survival of patients.
Aim: The purpose of this report was to disseminate knowledge
about quality of life measurements in patients with pancreatic
cancer.
Materials and methods: In the clinicis currently available
questionnaire for patients with pancreatic cancer
EORTCQLQ-PAN26 use dinconjunction with theQLQ-C30.
The questionnaire is anintended for patientsin allstages of the
disease.
Results: Measurement quality of life in patients with pan-
creatic cancer can be a starting base for the fulfilment of
appropriate intervention, which may lead to a better thera-
peutic relationship with patients and helping to improve their
quality of life.
Conclusion: Recently many studies address the need to
measure the value of the quality, in particular for measuring
the quality of life. Quality of life of patientsis becoming along-
term goal of nursing care. An important and irreplaceable role
in measuring quality of life in patients with pancreatic cancer
plays a nurse.
Key words: Quality of life. Pancreatic cancer. Rola of nurse.
Patient.
ÚVOD
Ondruš (2006) uvádza, že ročne sa celosvetovo
odhaduje 200 000 nových prípadov zhubných ná-
dorov pankreasu so stredne výraznými rozdielmi
medzi jednotlivými krajinami. Incidenciou i morta-
litou možno zaradiť Slovensko medzi krajiny s vy-
sokým výskytom karcinómu pankreasu. Krivky
špecifickej incidencie na Slovensku i vo svete
narastajú v súvislosti s vekom. Ide o nádorové
ochorenie s vysokou letalitou a s najhoršou prog-
nózou vôbec. Podľa Krejsovej (2010) na karcinóm
pankreasu celosvetovo zomrie 7% mužov a 6%
žien. Karcinóm pankreasu sa vo svete vyskytuje
na 4. mieste u mužov a na 5. mieste u žien.
Je jedným z najzhubnejších nádorových ochorení
vôbec. Diagnostikovanie tohto ochorenia je aj na-
priek technickému pokroku a novým zobrazovacím
diagnostickým metódam naďalej veľmi náročné.
Problémom je stanovenie diagnózy vo včasnom
štádiu, keď by bol nádor ešte operabilný. Väčšinou
prichádzajú pacienti k lekárovi neskoro, v čase,
keď už sa prejavia prvé príznaky ochorenia. Medzi
najčastejšie príznaky patrí slabosť, chudnutie, ob-
štrukčný ikterus s typickou intenzívnou zvieravou
bolesťou v epigastriu vyžarujúcou do lumbálnej
oblasti chrbta, pod pravý rebrový oblúk, niekedy
i pod ľavý. V čase stanovenia diagnózy má už
približne 65% pacientov vzdialené metastázy
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
37
(Mitacz, 2004). Celkové jednoročné prežívanie, t.j.
percento pacientov, ktorí prežijú po diagnosti-
kovaní ochorenia aspoň jeden rok (po vylúčení
tých, ktorí zomrú z iných príčin) je pre ľudí s rako-
vinou pankreasu 21%. Päťročné celkové prežíva-
nie, t.j. percento pacientov, ktorí prežijú po diag-
nostikovaní ochorenia aspoň päť rokov sú približne
4%. Ak je choroba odhalená vo včasnom štádiu,
kedy je možná chirurgická resekcia, päťročné
celkové prežívanie je 15% (Karcinóm pankreasu,
2010).
Ryska (2012) uvádza, že problematikou kvality
života u pacientov s karcinómom pankreasu sa
v priebehu posledného desaťročia zaoberalo výraz-
ne menej autorov ako tých, ktorí hodnotili kvanti-
tatívne ukazovatele liečebných postupov. V súčas-
nosti nachádzame potrebu merať hodnoty kvalita-
tívne, čiže sa zameriavame na kvalitu života pa-
cientov s karcinómom pankreasu. Vzhľadom ku
krátkemu prežívaniu chorých ako s resekabilným,
tak predovšetkým s neresekabilným karcinómom
pankreasu, musíme na liečbu pozerať nielen z hľa-
diska ponuky predĺženia prežívania, ale aj z hľadis-
ka kvality života (QoL). V posledných rokoch sa
hodnotenie kvality života stáva súčasťou liečeb-
ných postupov a prežívania pacientov s karcinó-
mom pankreasu.
Kvalita života a jej meranie
Definovať a objektivizovať pojem „kvalita živo-
ta“, v skratke uvádzaný ako QoL (Quality of Life)
nie je jednoduché. Sušinková (2009) uvádza
definíciu podľa Clincha a Schippera: „Pod poj-
mom kvalita života rozumieme charakteristický
súhrn objektívnych životných podmienok, ich
subjektívne hodnotenie jedincom a z toho
vyplývajúci pocit celkovej životnej pohody. Je to
multidimenzionálny produkt zahrňujúci tie aspekty
života a funkčného stavu, ktoré jednotlivec
považuje za podstatné pre plnohodnotný život.“
Kvalitu života možno v zásade hodnotiť na základe
objektívnych a subjektívnych prístupov, pričom
najpodstatnejším je subjektívne hodnotenie pacien-
ta, čiže ako sám vníma vlastnú zdravotnú situáciu
vrátane schopnosti sebauplatnenia v pracovnom,
rodinnom a sociálnom prostredí. Medzi ďalšie
faktory ovplyvňujúce kvalitu života patrí vek, po-
hlavie, polymorbidita, rodinná situácia, vzdelanie,
preferované hodnoty, ekonomická situácia, religio-
zita, kultúrne zázemie a iné. Celková kvalita života
je potom súhrou vyššie uvedených faktorov
(Slováček, 2004). Ak sledujeme kvalitu života
u konkrétneho pacienta, ako uvádza Kubátová
(2011), skúmame, aký dopad má ochorenie na je-
dinca, na jeho fyzický alebo psychický stav,
na jeho spôsob života, na život jeho okolia a na po-
cit jeho životnej spokojnosti. Dotazníky na mera-
nie kvality života môžeme rámcovo deliť na dva
základné typy: všeobecné (generické) dotazníky a
špecifické dotazníky zamerané na ochorenie.
Vo všeobecnom (generickom) dotazníku zisťuje-
me a hodnotíme celkový stav chorého bez ohľadu
na jeho ochorenie. Sadovská (2011) uvádza, že
dotazníky neobsahujú toľko špecifických otázok
o príznakoch jednotlivých chorôb, aby boli schop-
né podchytiť aj menej závažné príznaky, či ovply-
vnenie kvality života určitou špecifickou chorobou.
Podľa Slováčeka (2004) z generických dotazní-
kov sa najčastejšie používa Short Form36 Health
Subject Questionnaire (SF 36). Tento dotazník je
používaným nástrojom na hodnotenie kvality živo-
ta v rôznych odvetviach medicíny vzhľadom na
jeho dobré výpovedné hodnoty. Medzi ďalšie ge-
nerické dotazníky patria Activities of Daily Living
(ADL), Sickness Impact Profil (SIP), WHO
Quality of Life Assessment a ďalšie (WHOQOL).
Generické dotazníky sú široko použiteľné u akých-
koľvek skupín populácie bez ohľadu na pohlavie,
vek a často sa však stávajú súčasťou špecifických
dotazníkov. Špecifické dotazníky sú zamerané na
jednotlivé konkrétne ochorenie. Vanagas (2006)
tvrdí, že snahou je vytvoriť a celosvetovo uplat-
ňovať štandardizované dotazníky pre porovnateľné
skupiny pacientov. Aj napriek ich viacjazyčnému
charakteru musia byť štandardizované dotazníky
QoL spoľahlivé a platné. Z tohto dôvodu dotazníky
vyvinuté v inom jazyku, musia byť preložené a po-
tvrdené systematickým spôsobom, aby bola preko-
naná koncepčná, významová a jazyková rozdiel-
nosť medzi kultúrami. Dotazník je nutné z uvede-
ných dôvodov validovať pre každú krajinu a každý
jazyk.
Špecifickým typom dotazníka je European Orga-
nizationfor Research and Treatmentof Cancer
Quality of Life Questionnaire C30 (EORTC QLQ-
C30). Je najčastejšie používaným dotazníkom na
hodnotenie kvality života u onkologických pacien-
tov. Dotazník bol vytvorený v Európskej organi-
zácii pre výskum a liečbu rakoviny EORTC (Gur-
ková, 2011). Bol preložený a overený do 81 jazy-
kov a je používaný vo viac ako 3000 štúdiách
po celom svete.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
38
Dotazník hodnotí 6 základných kvalít zdravia
a to: fyzické zdravie, funkčné schopnosti, emócie,
kognitívne funkcie, sociálne zázemie a všeobecný
pocit zdravia. Dotazník EORTC QLQ-C30 je dopl-
nený o moduly špecifické pre určité ochorenie,
resp. symptómy a problémy.
Modul pre karcinóm pankreasu EORTC QLQ-
PAN26 je v súčasnej dobe klinicky používaný
v mnohých štúdiách. Je určený pre pacientov
vo všetkých štádiách ochorenia podstupujúcich
chirurgickú resekciu, paliatívny chirurgický výkon,
endoskopické zmiernenie alebo paliatívnu chemo-
terapiu. Modul sa skladá z 26 otázok, ktoré hodno-
tenia bolesť, diétne zmeny, žltačku, zmenu vo vy-
prázdňovaní stolice, emocionálne problémy spoje-
né s rakovinou pankreasu a ďalšie príznaky ako ka-
chexia, poruchy trávenia, nadúvanie, sucho
v ústach a zmeny chuti (EORTC, 2013).
Monitorovanie kvality života pacientov s karci-
nómom pankreasu sestrou
Kvalita života predstavuje dlhodobý cieľ ošetro-
vateľskej starostlivosti. Súčasné výskumy dokazu-
jú, že kvalita života posudzovaná samotným pa-
cientom je podstatne rozdielna od tej, akú u nej
predpokladajú jeho blízky, alebo zdravotnícki pra-
covníci (Gurková, 2011). Z pohľadu sestry je
veľmi dôležité, aby pacient vypĺňal dotazník hod-
notenia kvality života pre pacientov s karcinómom
pankreasu sám, čiže bez pomoci rodinných prísluš-
níkov alebo zdravotníckeho personálu. V opačnom
prípade by mohlo dôjsť ku skresleniu údajov a in-
formácie by neboli získané subjektívnym posúde-
ním pacienta. Pacient by nemal pociťovať vyplňo-
vanie dotazníka ako záťaž, práve naopak, mal by
porozumieť významu hodnotenia kvality života
pacientov s karcinómom pankreasu (Kubátová,
2011). Dispenzarizovaný pacient s karcinómom
pankreasu by mal na základe efektívnej spolupráce
so sestrou pochopiť, že získané výsledky vplyvu
ochorenia na jeho život môžu byť východiskovou
bázou pre naplánovanie adekvátnych intervencii,
ktoré vedú k vytvoreniu lepšieho terapeutického
vzťahu s pacientom a zlepšeniu jeho kvality života
(Gurková, 2011).
V meraní kvality života u pacientov s karcinó-
mom pankreasu má sestra nenahraditeľnú a opod-
statnenú úlohu. Je dôležité, aby sestra k tejto
problematike pristupovala aktívne a zodpovedne.
Práve aktívny prístup sestry v komunikácii s pa-
cientom, zbere údajov a vyplňovaní dotazníkov
v priebehu liečby sú základom pre získanie dôle-
žitých údajov. Databázy a údaje o pacientoch,
na základe ktorých budú mať získané informácie
a následné výsledky štúdie dôvernú výpovednú
hodnotu. Závery výskumov zamerané na kvalitu
života pacientov s karcinómom pankreasu môžu
poukazovať na tie oblasti, ktoré pacienti s karci-
nómom pankreasu identifikujú pre nich ako najviac
problematické a ktorých dopad na každodenný
život vnímajú najvýraznejšie (Gurková, 2011).
ZÁVER
V závere môžeme hovoriť o dvoch výstupoch,
ktoré sú signifikantné pre dané ochorenie ako je
predĺženie prežívania a sledovanie kvality života.
V súčasnosti musíme na kvalitu života nazerať ako
na viacrozmernú veličinu a zvyčajne je charakte-
rizovaná ako "subjektívne posúdenie vlastnej ži-
votnej situácie". Zahŕňa pocit fyzického zdravia
a neprítomnosť symptómov ochorenia alebo lieč-
by, ale v celkovom pohľade tiež psychickú kondí-
ciu, spoločenské uplatnenie, náboženské a ekono-
mické aspekty. Celková kvalita života je súhrnom
týchto faktorov tak, ako ich hodnotí konkrétny
pacient (Koudelková, 2002).
Dlhodobým cieľom komplexnej ošetrovateľskej
starostlivosti a holistického prístupu sestier sa v sú-
časnosti stáva hodnotenie kvality života pacientov
v rámci ošetrovateľského procesu. Dôsledný prís-
tup sestry pri zbere údajov, v efektívnosti komu-
nikovať s pacientom a empatický prístup k pa-
cientovi sú významnými faktormi merania kvality
života pacienta s karcinómom pankreasu. I keď
pacienti vyplňujú dotazníky hodnotenia kvality
života s karcinómom pankreasu sami, dobrá a efek-
tívna spolupráca sestry s dispenzarizovaným pa-
cientom výrazným spôsobom vplýva na celkový
priebeh štúdií zameraných na kvalitu života
pacientov s karcinómom pankreasu.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH
ODKAZOV:
EORTC Quality of Life. [online]. 2013, [cit. 2013-
02-28]. Dostupné na internete: <http://groups.
eortc.be/qol/eortc-modules>.
GURKOVÁ, E. 2011. Hodnocení kvality života.
Praha: Grada Publishing a.s., 2011. 224 s. ISBN
978-80-247-3625-9.
Karcinóm pankreasu. [online]. 2010, [cit. 2013-02-
20]. Dostupné na internete: <http://www.npop.
sk/typy-karcinomu/karcinom-pankreasu/>.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
39
KOUDELKOVÁ, A. 2002.Kvalita života – základ-
ní principy konstrukce dotazníku. In : Sborník
studentské celouniverzitní vědecké konference
FSV. Praha : MatfyzPress, 2002. ISBN 80-
85863-84-7, s. 124-126.
KREJSOVÁ, M. 2010. Zdravotnická statistika.
Evropské vzdelávací centrum Praha, s.r.o :
Praha, 2010. ISBN 978-80-87386-00-2.
KUBÁTOVÁ, L. et al. 2011. Operační léčba
adenokarcinomu pankreatu a úloha sestry ve
sledovaní kvality života nemocných. In
RYSKA,M. et al. Ošetrovateľstvo. Prague :
Ottovatiskárna, 2011. ISBN 978-80-260-1322-
8, s. 94-101.
ONDRUŠ, D. a kol. 2006. Všeobecná a špeciálna
onkológia. Bratislava : Vydavateľstvo UK,
2006. 284 s. ISBN 80-223-2207-5.
MITACZ, K. 2004.Zobrazovacie metódy v diag-
nostike a liečbe ochorení pankreasu. Bratislava:
IRIS, 2004. 124 s. ISBN 80-89018-58-0.
RYSKA, M. et al. 2012. Kvalita života je důleži-
tým faktorem indikační rozvahy u nemocných
s karcinomem pankreatu. Gastroenterologie
a hepatologie. ISSN 1804-7874, 2012, roč. 66,
č. 4, s. 303-310.18
SADOVSKÁ, M. 2011. Kvalita života onkolo-
gických pacientov v paliatívnej starostlivosti :
diplomová práca. Olomouc : UP v Olomouci,
2011. 141s.
SLOVÁČEK, L. et al. 2004. Kvalita života
nemocných – jeden z nejdůležitějších parametrů
komplexního hodnocení léčby. Vojenské zdra-
votnícke listy, ISSN 0372-025, 2004, roč. 73, č.
1, s. 6-9.
SUŠINKOVÁ, J. 2009. Paliatívna starostlivosť –
cesta zachovania kvality a dôstojnosti života
umierajúcich. Paliatívna medicína a liečba
bolesti, ISSN 1337-6896, 2009, roč. 2, č. 1, s.
26 – 28.
VANAGAS, T. et al. 2006. Translation and
validationofthe EORTC QLQ-PAN26 quality of
life questionnaire for patients with pancreatic
cancer. In Acta medica Lituanica, [online].
2006, vol. 13, no. 4, [cit. 2013-03-02], p. 272 –
275. Dostupné na internete: <http://www.
elibrary.lt/resursai/LMA/Acta%20medica%20L
ituanica/Act64/Act64_09.pdf>.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
40
VPLYV SEBAKONCEPCIE NA SPOLUPRÁCU PACIENTA
V OŠETROVATEĽSKOM PROCESE
SELF – CONCEPTION AND ITS IMPACT ON THE NURSING PROCESS
POLIAKOVÁ Nikoleta1, MELUŠVladimír1, ŠKARBOVÁ Katarína2
1Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín 2 Nemocnica Bánovce, 3. súkromná nemocnica, s.r.o., Bánovce nad Bebravou ABSTRAKT
Východiská: Sebakoncepcia ovplyvňuje život a konanie v rôz-
nych životných situáciách. Predpokladáme, že sebakoncepcia
môže zlepšiť alebo aj zhoršiť spoluprácu s pacientom v oše-
trovateľskom procese.
Ciele: Cieľmi práce bolo zistiť vplyv sebakoncepcie hospi-
talizovaných pacientov na spoluprácu v ošetrovateľskom
procese, porovnať mieru sebakoncepcie a spolupráce u mužov
a žien.
Výskumná vzorka: Výskumnú vzorku tvorilo 119 respon-
dentov / pacientov hospitalizovaných vo Fakultnej nemocnici
v Trenčíne.
Metódy: Metódou výskumu boli dva dotazníky. Na zistenie
miery sebakoncepcie sme použili štandardizovaný dotazník
podľa Rosenbergovej škály sebahodnotenia. Na zistenie miery
spolupráce sme použili dotazník vlastnej konštrukcie.
Výsledky: Na základe výsledkov môžeme konštatovať, že čím
je vyššia miera sebakoncepcie, tým sa zvyšuje miera spolu-
práce. Miera sebakoncepcie narastá s vekom, a to viac u žien
než u mužov. Taktiež s vekom stúpa aj miera spolupráce.
Paradoxne z hľadiska vzdelania sme zistili, že čím je vzde-
lanie vyššie, tým je horšia spolupráca a to najmä u žien, aj
napriek tomu, že s vyšším vzdelaním sa zvyšuje seba-
koncepcia.
Záver: Pre dosiahnutie dobrej spolupráce s pacientom je
nevyhnutné podporovať jeho zdravú sebakoncepciu. Sestra má
nezastupiteľnú úlohu vo výchove a podpore pacienta.
Kľúčové slová: Sebakoncepcia. Spolupráca. Ošetrovateľský
proces. Pacient.
ABSTRACT
Background: Self-conception influences life and acting in
various life situations. We resume that self-conception can
improve or even worsen cooperation with patents in nursing
process.
Aims: The objectives of the study was to investigate the
effects of self-conception on cooperation in the nursing pro-
cess, to compare the self-conception and cooperation among
men and women.
Research sample: The research sample consisted of 119 res-
pondents / patients hospitalized at the University Hospital in
Trenčín.
Methods: The method of research consists of two ques-
tionnaires, first to find the self-conception that is standardized
according to Rosenberg scale of self-assessment and the
second one was created to find the rate of cooperation by us.
Results: Based on the results we can assume that the higher
the self-conception is, the higher the cooperation rate gets. The
self-conception rate increases in age and more in women than
men. Accordingly the cooperation rate increases in age.
Paradoxically in terms of education we have found out the
higher education is, the worse cooperation is and especially in
women, even though the self-conception rate increases in age.
Conclusion: To achieve good cooperation with the patient is
essential to promote the healthy self-conception. Nurse plays
an irreplaceable role in the education and patient support.
Key words: Self – conception. Cooperation. Nursing Process.
Patient.
ÚVOD
Sebakoncepcia (self – concept) je proces, pri kto-
rom ľudia hodnotia samých seba, reagujú na pod-
mienky vo svojom okolí, určujú si hodnoty / prio-
rity, kladú si ciele. Podľa Blatného a kol. (2001,
str. 446) je sebapoňatie alebo sebakoncepcia „men-
tálna reprezentácia Ja, ktorá sa utvára v procese
interakcie jedinca s prostredím, predovšetkým
sociálnym. Je faktorom psychickej regulácie
správania.“ Sebakoncepcia je psychologický sub-
jekt, kde sú zahrnuté pocity, postoje, hodnoty,
opisné procesy nás samotných. Z vonkajšieho po-
hľadu sa javí ako správanie a črty osobnosti, no vo
vnútri ju človek pociťuje ako vnímanie sveta okolo
seba a toho, ako sa cíti (Kobal, Musek, 2001).
Sebakoncepcia má aj emočnú aj kognitívnu strán-
ku. V rámci emočnej stránky ide o to, ako človek
vníma samého seba a v rámci kognitívnej, ako
myslí, prežíva a hodnotí (Vymětal, 2003). Smékal
(2002) nazerá na sebakoncepciu na základe 3
aspektov, kde kognitívny aspekt (sebaobraz) zahŕ-
ňa predstavu o charakteristike a podstate vlastnej
osoby, afektívny aspekt zastrešuje sebalásku, seba-
hodnotiace pocity, sebadôveru, sebaúctu, sebaoce-
nenie a napokon akčný aspekt zohľadňuje seba-
uplatnenie, sebapresadenie. Rentsch a Heffner (in
Ruisel, 2008) pri analyzovaní sebakoncepcie vy-
medzili osem vlastností, medzi ktoré patria sociál-
ne vlastnosti, opisné charakteristiky osobnosti,
záujmy a aktivity, existenčné aspekty, determiná-
ciu samého seba, zvnútornené presvedčenia, uve-
domenie si samého seba a sociálne rozlišovanie.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
41
Sebakoncepciu ako komplexný pojem zahŕňajúci
identitu subjektu, prvky sebaúcty súvisiacej s hod-
notami, ktoré človek spája so samým sebou a
prvky komponentov správania definujú aj Wool-
folk, Tuttle a Tuttle (in Al-Zyoudi, 2007).
V globále sebakoncepcia zahŕňa tri podoby JA:
reálne JA – reálne ego – pravý obraz seba –
„aký skutočne som“ ,
vnímané JA – sociálne ego – „ako vnímam to,
ako iní vnímajú mňa“, ide o pocity zo samých
seba v určitých situáciách a ako sa sami vníma-
me v danej situácii. Do určitej miery s tým sú-
visí prezentované JA – to ako sa človek pre-
zentuje pred druhými ľuďmi.
ideálne JA – ideálne ego – „aký by som chcel
byť“ – je to predstava ideálneho vlastného obra-
zu, toho, akým by človek chcel byť, ale tiež
toho, akým by mal byť.
Systém „seba“ (self) vychádza zo životných skú-
seností a z praxe. Človek má vo svojej pamäti
spomienky na minulosť, no popri tom má aj vízie
do budúcnosti. Taktiež aj Ruisel (2008) uvádza, že
sebakoncepcia v systéme „self“ predstavuje súhrn
toho, čo si ľudia pamätajú, spoznávajú a to, aké
majú o sebe predstavy. Sebakoncepcia a sebaúcta
prispievajú k udržiavaniu telesného i psychického
zdravia. Kozierová et al (2004, str. 702) tvrdí, že
ľudia, ktorí majú vysokú sebaúctu, lepšie nadvä-
zujú a udržiavajú kvalitné vzťahy s ostatnými
jedincami, lepšie predchádzajú duševným i fyzic-
kým chorobám, jednoduchšie sa vyrovnávajú so
zmenami v živote, so zármutkom, a ľahšie nachá-
dzajú šťastie. Jednou z najväčších prekážok
v liečbe telesných aj duševných ochorení je zníže-
ná sebaúcta a sebakoncepcia.
Spolupráca / compliance má veľa synoným, zna-
mená súhlas, povolenie, zhodu, dodržanie, poddaj-
nosť, poslušnosť, splnenie, harmóniu, plnenie, po-
voľnosť, úslužnosť, ústupčivosť. V zdravotníctve
význam slova compliance spočíva v ochote pacien-
ta dodržať liečebný režim, ochotu spolupracovať
pri diagnostických, terapeutických a ošetrovateľ-
ských úkonoch. Kladný vzťah k liečebnému reži-
mu do veľkej miery dokážu ovplyvniť lekár, sestra
a samotný pacient. Vzťah medzi pacientom a zdra-
votníckym pracovníkom je veľmi dôležitým uka-
zovateľom pri spolupráci a plnení predpísaných
pravidiel pri poskytovaní ošetrovateľskej sta-
rostlivosti. Z faktorov, ktoré ovplyvňujú complian-
ce v ošetrovateľskom procese je potrebné vyzdvih-
núť:
komunikačné faktory, kedy je dôležité dať dôraz
na trpezlivé správanie zo strany zdravotníckeho
personálu, prejavenie záujmu o pacienta, empa-
tický prístup, poskytnutie informácií, podporu
pacienta, vysvetlenie liečebného a ošetrova-
teľského postupu a plánu. Pre lepšiu spoluprácu
je pozitívne získanie dôvery aj zo strany prí-
buzných pacienta (Korcsog, 2008),
socioekonomické faktory zahŕňajúce sociálnu
situáciu rodiny a prostredia, z ktorého človek
pochádza. Veľa vzorov, zlozvykov a návykov
dieťa prenáša z prostredia, kde sa pohybuje a to
z domácnosti, školy a zo svojho okolia (Kor-
csog, 2008),
osobnostnú charakteristiku pacienta, ktorá
zohľadňuje vzdelanie, vek, emócie, sebakon-
cepciu a sebaúctu,
druh a priebeh ochorenia (Kriška a spol.,
2007).
CIELE VÝSKUMU
Cieľom našej výskumnej štúdie bolo:
Zistiť, či existuje vzťah medzi sebakoncepciou,
spoluprácou a pohlavím.
Zistiť, či existuje vzťah medzi sebakoncepciou,
spoluprácou a vekom.
Zistiť, či existuje vzťah medzi sebakoncepciou,
spoluprácou a vzdelaním.
SÚBOR A METÓDY
Výskumnú vzorku tvorilo 119 pacientov hospita-
lizovaných vo Fakultnej nemocnici Trenčín na in-
ternom, chirurgickom a neurologickom oddelení
v období február 2014. Vzorku tvorilo 60 mužov
(50,48%) a 59 žien (49,58%). Priemerný vek
respondentov bol 52,09 rokov, minimálny vek bol
16 rokov a maximálny vek bol 85 rokov.
Metódou výskumu boli 2 dotazníky. Na zistenie
miery sebakoncepcie bola použitá Rosenbergova
škála sebahodnotenia - RSES – Rosenberg Self-
Esteem Scale, ktorá meria celkovú úroveň globál-
neho vzťahu k sebe. Preložili ju Blatný a Osecká.
Pôvodne bola vytvorená pre adolescentov, ale
používa sa aj u širšej populácie. Je jednou z naj-
rozšírenejších unidimenzionálnych metód s pomer-
ne dobrou validitou (Svoboda, 1999). Podľa
výskumu Blatného a Oseckej (1994) je možné
v štruktúre sebahodnotenia identifikovať tri zložky,
z ktorých dve sú závislé na temperamente, resp.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
42
emotivite. Tretia zložka, ktorá je na nich nezávislá,
je založená na sociálnom porovnávaní. RSES po-
zostáva z 10 otázok / tvrdení, na ktoré je odpoveď
štruktúrovaná formou Likertovej škály súhlasu: 1-4
(1 - vôbec nesúhlasím, 2 - skôr nesúhlasím, 3 -
skôr súhlasím, 4 - úplne súhlasím). Položky sa
pri vyhodnocovaní rekódujú tak, že vysoké skóre
naznačuje vysoké sebahodnotenie a nízke skóre
nízke sebahodnotenie (Halama, Bieščad, 2006).
Minimálne dosiahnuté skóre je 10, maximálne 40
a teoreticky priemerné skóre je 25 bodov.
Na zistenie miery spolupráce bol použitý dotaz-
ník vlastnej konštrukcie. Pozostával z 13 otázok,
ktoré boli tvorené Likertovou škálou frekvencie od
1 do 4 (1 - nikdy, 2 - občas, 3 - často, 4 - vždy).
Položky boli zamerané na úroveň spolupráce
pri dodržiavaní liečebného režimu v zmysle užíva-
nia liekov, dodržiavania diéty, dodržiavania pred-
písaného pohybového režimu. Dotazník riešil otáz-
ky dôvery k lekárovi a k sestre, spoluprácu pri vy-
šetreniach a súhlas s naordinovaným režimom
a terapiou. K vyhodnoteniu miery spolupráce sme
vytvorili kľúč, na základe ktorého, čím bol súčet
bodov vyšší, tým bola vyššia miera spolupráce.
Minimálny súčet bodov bol 13, maximálny súčet
bodov bol 52 a teoretický priemer bol 30 bodov.
K spracovaniu získaných údajov sme použili
kvantitatívne metódy (analýza, syntéza, aritme-
tický priemer - x, korelačný koeficient - r, sme-
rodajná odchýlka - SD).
VÝSLEDKY
Sebakoncepciu sme dávali do súvisu s pohlavím,
vekom a vzdelaním respondentov.
Tabuľka 1 Sebakoncepcia muži vs. ženy
Muži Ženy Spolu
x 31,7 30,5 31,2
min 24 18 18
max 39 40 40
median 32,5 31 31
SD 3,66 4,26 4,04 Legenda: x – aritmetický priemer; min – minimálna hodnota;
max – maximálna hodnota; median – stredová hodnota; SD –
smerodajná odchylka.
Tabuľka 1 prezentuje, že muži dosiahli priemerne
bodové skóre 31,7, ženy dosiahli skóre v priemere
30,5 bodu. Muži mali mierne vyššiu mieru seba-
koncepcie ako ženy. Priemerná miera sebakon-
cepcie u respondentov bola 31,2 bodu.
Tabuľka 2 Sebakoncepcia vs. vek
Muži Ženy Spolu
r 0,14 0,17 0,19 Legenda: r - korelačný koeficient
Koreláciou veku a sebakoncepcie sme zistili, že
r = 0,19. Dá sa konštatovať, hoci v menšej miere,
že čím je vek vyšší, tak sa zvyšuje aj seba-
koncepcia. U mužov bol koeficient r = 0,14, u žien
bol koeficient o 0,03 vyšší – r = 0,17.
Tabuľka 3 Sebakoncepcia vs vzdelanie
Muži Ženy Spolu
r 0,38 0,13 0,21 Legenda: r - korelačný koeficient
Pre možnosť využitia korelácie sme číselne okó-
dovali vzdelanie od 1 do 5 (1 - základná škola; 2 -
stredné odborné učilište; 3 - stredné odborné učiliš-
te s maturitou; 4 - stredná škola; 5 - vysoká škola).
Koreláciou parametrov vzdelanie a sebakoncepcia
bola zistená hodnota r = 0,21 (tabuľka 3). Tu
vznikla kladná závislosť, čo znamená, že čím majú
respondenti vyššie vzdelanie, tým sa aj miera
sebakoncepcie zvyšuje. Ženy dosiahli korelačný
koeficient r = 0,13. U mužov bol korelačný
koeficient 3-krát vyšší, ako u žien, r = 0,38, čo
znamená, že u mužov sa viacnásobne zvyšuje
miera sebakoncepcie so vzdelaním.
Následne sme dávali do vzťahu k pohlaviu, veku
a vzdelaniu úroveň spolupráce.
Tabuľka 4 Spolupráca muži vs. ženy
Muži Ženy Spolu
x 41,4 39,4 40,4
min 26 26 26
max 51 49 51
median 42 40 41
SD 6,04 4,99 5,63 Legenda: x – aritmetický priemer; min – minimálna hodnota;
max – maximálna hodnota; median – stredová hodnota; SD –
smerodajná odchylka.
Tabuľa 4 prezentuje vzťah medzi spoluprácou
a pohlavím respondentov. Respondenti dosiahli
v priemere 40,4 bodu, čo sa blíži k hornej hranici
spolupráce (max. 52 bodov). Ženy dosiahli 39,4
bodu a muži 41,4 bodu. U mužov bola dokázaná
mierne lepšia úroveň spolupráce ako u žien.
Tabuľka 5 Spolupráca vs. vek
Muži Ženy Spolu
r 0,14 0,41 0,29 Legenda: r - korelačný koeficient
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
43
Tabuľka 5 prezentuje vzťah medzi spoluprácou
a vekom. Výsledkom korelácie veku a miery spo-
lupráce bol koeficient r = 0,29, ktorý poukazuje na
to, že starší respondenti spolupracujú lepšie, ako
mladší respondenti. U mužov bol tento koeficient
r = 0,14, no u žien bol tento koeficient 3-krát vyšší
ako u mužov r = 0,41. Týmto výsledkom sme
zistili, že u žien s vyšším vekom viacnásobne na-
rastá aj miera spolupráce.
Tabuľka 6 Spolupráca vs. vzdelanie
Muži Ženy Spolu
r -0,15 -0,24 -0,22 Legenda: r - korelačný koeficient
Tabuľka 6 prezentuje vzťah medzi spoluprácou
a vzdelaním. Koreláciou vzdelania a spolupráce
sme zistili zápornú závislosť. Korelačný koeficient
bol r = -0,22. Tento výsledok poukazuje na to, že
respondenti s nižším vzdelaním spolupracujú lep-
šie ako respondenti s vyšším vzdelaním. U mužov
bol korelačný koeficient r = -0,15. U žien bol
korelačný koeficient o 1,6 krát vyšší, r = -0,24. To
nasvedčuje, že u žien so stúpajúcim vzdelaním
miera spolupráce klesá.
Tabuľka 7 Sebakoncepcia vs. spolupráca
Muži Ženy Spolu
r 0,06 0,37 0,24 Legenda: r - korelačný koeficient
Po zhodnotení korelácie medzi sebakoncepciou
a spoluprácou sme na základe r = 0,24 zistili, že
respondenti s vyššou mierou sebakoncepcie mali
lepšiu mieru spolupráce. U mužov bolo r = 0,06,
čo je nízka kladná závislosť. U žien bol výsledok
6-krát vyšší, r = 0,37. To znamená, že u žien
s vyššou mierou sebakoncepcie, bola aj vyššia mie-
ra spolupráce.
DISKUSIA A ZÁVER
Kozierová et al. (2004) uvádza, že sebakoncepcia
je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú konanie
človeka. Konanie človeka v ošetrovateľskom pro-
cese sa odráža v jeho spolupráci. Koreláciou miery
sebakoncepcie a miery spolupráce sme zistili, že
čím má človek lepšiu sebakoncepciu, tým rastie aj
miera jeho spolupráce. Nezisťovali sme však, aká
miera sebakoncepcie je ideálna pre dobrú spolu-
prácu. S podobnými výsledkami prichádzajú viace-
ré štúdie. Litt, Cuskey, Rosenberg (1982) taktiež
zistili, že ľudia s vyššou sebaúctou majú lepšiu
úroveň spolupráce. Ich štúdia bola zameraná na
skúmanie sebakoncepcie u mladých ľudí trpiacich
juvenilnou reamatoidnou artritídou. Zároveň však
upozornili na fakt, že ak choroba pretrváva a
prechádza do chronicity, pôsobí na sebakoncepciu
negatívne. Vtedy spravidla dochádza aj k poklesu
miery spolupráce. Pozitívny vzťah medzi sebakon-
cepciou a spoluprácou dokázala aj štúdia Heydar ,
Ahrari a Vaghee (2011). Skúmanou vzorkou boli
pacienti so srdcovým zlyhávaním. Autori štúdie
zistili, že čím mali pacienti vyššiu sebaúctu, tým
úroveň ich spolupráce bola lepšia. Sebakoncepciu
a spoluprácu sme dávali do vzťahu k pohlaviu,
veku a vzdelaniu sledovaných pacientov. Zistili
sme, že muži mali vyššiu mieru sebakoncepcie
a zároveň lepšiu mieru spolupráce. To potvrdzuje
vyššie spomínané tvrdenie, že spolupráca sa pri
dobrej sebakoncepcii zlepšuje. S podobným
výsledkom prišla aj štúdia Cholowski, Cantwell
(2007), ktorá poukázala na lepšiu roveň spolupráce
u mužov so srdcovým zlyhávaním. Sebakoncepcia
a spolupráca sa zvyšuje aj s vekom. „S pribúda-
júcim vekom a životnými skúsenosťami sa
prirodzene zvyšuje i kvantita informácií uložených
v dlhodobej pamäti, týmto sa zvyšuje aj seba-
koncepcia“ tvrdí Macek (2003, str. 46). Zaují-
mavým zistením bolo, že miera spolupráce sa
s vekom zvyšovala viac u žien ako u mužov. Mieru
sebakoncepcie ovplyvňuje okrem iného aj úroveň
dosiahnutého vzdelania. S vyšším vzdelaním sa
mierne zvyšuje aj sebakoncepcia. Prejavilo sa to
viac u mužov ako u žien. U mužov s lepšou seba-
koncepciou bola dokázaná aj lepšia spolupráca. Pri
korelácii vzdelania a spolupráce u žien sme para-
doxne dospeli k výsledku, že so zvyšujúcim sa
stupňom vzdelania, bola u žien spolupráca horšia.
Z výsledkov vyplýva, že pre lepšiu spoluprácu je
nevyhnutný individuálny prístup k pacientom na
základe ich veku, pohlavia, vzdelania, ale aj úrov-
ne sebakoncepcie. K pacientovi sestry musia pris-
tupovať takým spôsobom, aby podporovali ich
sebakoncepciu a sebaúctu. Na budovanie pozitív-
nej sebakoncepcie a tým zlepšovanie spolupráce
slúži viacero stratégií. Je dôležité identifikovať pa-
cientove silné stránky, pomôcť pacientovi jasne
rozmýšľať, nepodporovať negatívne (čierno – bie-
le) myslenie. V jazykovom prejave je potrebné
používať viac aktívne vyjadrenia ako pasívne frá-
zy, napr. nahradiť slovo „musím“ slovom „chcem“,
slovo „nemôžem“ slovom „nechcem“ alebo „rozho-
dol som sa ...“. Pacienta je potrebné nabádať
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
44
k pozitívnemu sebahodnoteniu pochvalou a pozi-
tívnou spätnou väzbou. Základom je vytvorenie
pocitu bezpečia a dôvery, ale aj apelovanie na
osobnú zodpovednosť pacienta.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH
ODKAZOV
AL-ZYOUDI, M. 2007. Gender diferences in self-
concept among adolescents with low vision.
[online]. In: International journal of special
education. 2007. vol. 22, no. 1, p.132-136. [cit.
2014-12-02]. Dostupné na internete:
<http://bit.ly/zag4Xp>
BLATNÝ, M. 2001. Sebepojetí v osobnostním
kontextu. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita
v Brně, 2001. 103 s. ISBN 8021027479
BLATNÝ, M.- OSECKÁ, L. 1994. Rosenbergova
škála sebehodnocení: Struktura globálního vzta-
hu k sobe. In Československá psychologie.
ISSN 009-062X, 1994, roč. 38, č. 6, s. 481 –
484.
BLATNÝ, M. - OSECKÁ, L. 1997. Struktura
globálního vztahu k sobe: Analýza Rosenber-
govy škály sebehodnocení - replikace. In
Československá psychologie. ISSN 009-062X,
1997, roč. 61, č. 6, s. 481 – 486.
HALAMA, P. - BIEŠCAD, M. 2006.
Psychometrická analýza Rosenbergovej škály
sebahodnotenia s použitím metód klasickej teó-
rie testov (CTT) a teórie odpovede na položku
(IRT). In Československá psychologie. ISSN
009-062X, 2006. roč. 50, č. 6, s. 569 – 583
HEYDAR, L.- AHRARI, S. - VAGHEE, S. 2011.
The relationship between self-concept and
adherence to therapeutic regimens in patients
with heart failure. In: J Cardiovasc Nurs. 2011,
26 (6): 475-480.
CHOLOWSKI K. - CANTWELL R., 2007. Pre-
dictors of medication compliance among older
heart failure patients. In: Int J Older People
Nurs. 2007; 2 (4): 250-262.
KOBAL, D. – MUSEK, J. 2001. Self-concept and
academic achievement: Slovenia and France.
In: Personality and Individual Differences.
2001. vol. 30, pp.887-899.
KORCSOG, P. 2008. Compliance pri liečbe
depresívnych porúch? In: Lekárske listy. I. roč.
č. 42, s. 26-28.
KOZIEROVÁ, E. a kol. 2004. Ošetrovateľstvo 1.
Martin: Osveta, 2004. 836 s. ISBN: 80-217-
0528-0.
KRIŠKA, M. a kol. 2007. Pacient a bezpečný liek.
[online] [citované 2013-10-10]. Dostupné na
internete: <http://zss.ic.cz/lieky.a.liecba/
pacient_a_bezpecny_liek.pdf>
LITT IF - CUSKEY WR - ROSENBERG A.,
1982. Role of self-esteem and autonomy in
determining medication compliance among
adolescents with juvenile rheumatoid arthritis.
In: Pediatrics, 1982; 69 (1): 15-17.
MACEK, P. 2003. Adolescence. Praha : Portál,
2003. 112 s. ISBN 80-7178-747-7
RUISEL, I. 2008. Osobnosť a poznávanie.
Bratislava : Ikar, 2008. 255s. ISBN 978-80-
551-1599-3.
SMÉKAL, V. 2002. Pozvání do psychologie
osobnosti. Člověk v zrcadle vědomí a jednání.
Brno: Barrister&Principal, 2002. ISBN 80-
85947-3.
SVOBODA, M. 1999. Psychologická diagnostika
dospelých. Vyd. 3. Praha : Portál, 1999. 342 s.
ISBN 80-7376-050-X.
VYMĚTAL, J. 2003. Lékařská psychologie. Praha:
Portál, 2003. 400 s. ISBN 80-7178-740-X.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
45
ROLE SESTRY V PÉČI O PACIENTA S CHRONICKOU OBSTRUKČNÍ PLICNÍ NEMOCÍ
THE ROLE OF NURSES IN THE CARE FOR A PATIENT WITH CHRONIC OBSTRUCTIVE
PULMONARY DISEASE
ŠVÉDOVÁ Ivana, MATIŠÁKOVÁ Iveta
Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín ABSTRAKT
Východiska: Chronická obstrukční plicní nemoc je civilizační,
progredující, nevyléčitelné onemocnění a celosvětový zdra-
votní problém. Péče o pacienty s tímto onemocněním je velmi
specifická, jak psychicky, tak i fyzicky náročná, má být
prováděna co nejefektivněji, založena na vědeckých poznat-
cích. Je zapotřebí celoživotního vzdělávání ošetřujícího perso-
nálu. Tato práce má pozvednout roli sestry – edukátorky, která
je v péči nepostradatelná, ale není jí věnována dostatečná
pozornost.
Cíle: Hlavním cílem bylo zmapovat nejčastěji realizovanou
roli sestry v péči o pacienta s chronickou obstrukční plicní
nemocí. Vedlejšími cíli bylo zjistit, zda je role edukátorky vy-
užita v praxi, jaká je iniciativnost sestry v edukaci nemocných,
zda sestra respektuje práva pacienta a tlumočí názory pacienta,
jakou činnost nejčastěji sestra vykonává v roli poskytovatelky
ošetřovatelské péče, zda má sestra dostatek informací ohledně
tohoto onemocnění.
Výzkumný vzorek: Průzkum byl realizován na vzorku šedesáti
zdravotních sester pracujících na plicním, interním oddělení a
oddělení dlouhodobě nemocných v Nemocnici Znojmo,
příspěvková organizace.
Metody: Metodou průzkumu je kvantitativní sběr dat pomocí
dotazníkové metody vlastní konstrukce.
Výsledky: Nejčastěji realizovaná role sestry v péči u pacienta
je poskytovatelka ošetřovatelské péče a edukátorka. Role
edukátorky je využita v praxi. Sestry jsou iniciativní v edukaci
nemocných, edukují o nutnosti přestat kouřit, o úlevových
polohách při dušnosti, u správného používání inhalační tech-
niky, využívají edukační materiály ke zlepšování informo-
vanosti, avšak v malé míře tyto materiály používají u pacientů.
Sestra respektuje a dodržuje práva pacienta, tlumočí názory,
postoje pacienta ostatním spolupracovníkům.
Závěr: Průzkum ukázal nezbytnost role sestry v péči
o pacienta s tímto onemocněním. Tyto nejčastěji využívané
role pomáhají pacientovi, zlepšují kvalitu života, předcházejí
exacerbacím a komplikacím. V péči o pacienta by měla být
podporována edukace o rizikových faktorech, inhalační tera-
pii, plicní rehabilitaci.
Klíčová slova: Chronická obstrukční plicní nemoc. Role
sestry. Ošetřovatelská péče.
ABSTRACT
Background: Chronic obstructive pulmonary disease is a
civilizing, progressive, incurable disease and a global health
problem. Care of patients with this disease is very specific,
both mentally and physically demanding. It should be carried
out as efficiently as possible and based on scientific
knowledge. There is a necessity of lifelong learning nursing
staff. This work is to elevate the role of a nurse – educator,
who is indispensable in the care, but she is not given sufficient
attention.
Objectives: The main objective was to map out the role of
nurses most often implemented in the care of patients with
chronic obstructive pulmonary disease. The secondary
objectives were to find out, whether the role of the educator is
used in practice, what is the nurse´s initiative in the education
of patients, whether the nurse respects patients´ rights and
interprets their views, what activity she performs the most
often in the role of a provider of nursing care, whether she has
enough information about this disease.
Research sample: The survey was conducted on a sample of
60 nurses working at the Pulmonary Internal Department and
Department of Chronically Ill People in Znojmo Hospital, a
contributory organization.
Methods: The survey is realized by a quantitative collection of
data using the questionnaire of our own design.
Results: The most often realized roles of nurses in the care of
patients are: a provider of nursing care and an educator. The
role of the educator is used in practice. Nurses are proactive in
the education of patients. They educate about the need to stop
smoking, the concessional positions when dyspnea or the
proper use of inhalation technique. They use educational
materials to improve awareness, but in a very small extent in
the patients. Nurses respect and observe the rights of the
patients and interpret the opinions and attitudes of the patients
to the other co-workers.
Conclusion: The survey showed the necessity of the role of
nurses in the care of patients with this disease. Those most
commonly used roles help patients, improve quality of their
lives and prevent exacerbations and complications. In the care
of patients the education about risk factors, inhalation therapy
and pulmonary rehabilitation should be supported.
Key words: Chronic obstructive pulmonary disease. A role of
nurses. Nursing care.
ÚVOD
Dle nové definice Global iniciative for Chronic
Obstructive Lung Disease - Světová iniciativa proti
chronické obstrukční plicní nemoci z roku 2011 je
chronická obstrukční plicní nemoc léčitelné, pre-
ventabilní onemocnění charakterizované bronchiál-
ní obstrukcí, která není plně reverzibilní. Tato
obstrukce progreduje a vzniká abnormální zánět-
livá reakce plic na škodlivé částice nebo plyny
(Kolek et al., 2014, s. 126).
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
46
Toto onemocnění je významnou příčinou morbi-
dity a mortality ve světě. Současný stav tohoto
onemocnění poukazuje na to, že je čtvrtou nej-
častější příčinou úmrtí a lze předpokládat v důsled-
ku čím dál tím vyšší prevalence i nárůst mortality a
morbidity v příštích letech. V České republice
vzniká sdružení odborníků zabývající se problema-
tikou chronické obstrukční plicní nemoci, pod
názvem České občanské sdružení proti chronické
obstrukční plicní nemoci. Chronická obstrukční
plicní nemoc je civilizační nemoc, která má za ná-
sledek asi 3 milióny morbidity na celém světě.
Největší procento se vyskytuje ve věku 60 - 75 let.
V Evropě každoročně na toto onemocnění umírá
asi 200 000 – 300 000 lidí (Gulášová et al., 2013,
s. 38).
Role sestry
Role sestry je vlastně popis jejich každodenních
činností v péči o pacienta. Sestra plní roli ošetřo-
vatelky, nositelky změn, pomocnice, zprostřed-
kovatelky, obhájkyně práv pacienta, učitelky, roli
manažerky. Všechna podpora a péče pacientům je
dána ochotou pomoci, ale i ochotě ze strany pa-
cienta požádat o pomoc. V důsledku rozšíření role
sestry dochází ke zlepšování zdravotního stavu,
zvyšování efektivity a kvality péče a zlepšení
názorů a lidí k ošetřovatelské péči (Mastiliaková,
2003, s. 50 - 51).
Sestra – poskytovatelka ošetřovatelské péče
Sestra jako poskytovatelka ošetřovatelské péče
provádí nejčastěji u pacienta s chronickou obstruk-
ční plicní nemocí monitoraci stavu dechu (kvalita-
tivně i kvantitativně), krevního tlaku, pulzu, satu-
raci kyslíku, tělesné teploty, acidobazické rovno-
váhy. Sleduje příznaky onemocnění – kašel, expek-
toraci, dušnost, bolest na hrudi, hemoptýzu,
cyanózu, výsledky laboratorních vyšetření. Je vel-
mi důležité sledovat průchodnost dýchacích cest,
psychický stav pacienta, účinek oxygenoterapie,
inhalace, farmak. Zajišťuje vhodnou tělesnou akti-
vitu, ukládá pacienta do úlevové polohy (Juření-
ková, 2013, s. 12). Sestra v rámci hospitalizační
péče podává pravidelně zvlhčený kyslík, pravidel-
ně větrá, vykonává poklepovou masáž, polohovou
a posturální drenáž, odsávání sekretu (Gulášová et
al., 2013, s. 39).
Sestra – edukátorka
Vzdělávání pacienta, komplexní cílevědomá edu-
kace pacienta s chronickou obstrukční plicní nemo-
cí zlepšuje jejich schopnosti zvládnout onemoc-
nění, vzájemnou spolupráci pacienta, tak i pří-
buzných. Tato činnost je v poslední době velmi
propagována a v péči nepostradatelná. Nejdůle-
žitější edukace se týká oblasti inhalační terapie,
kdy jsou důležité nejen vědomosti o technice
inhalačních preparátů, ale i reedukace o správné
používání. Je důležité informovat pacienty v dosta-
tečné míře o jejich onemocnění a o faktorech
ovlivňujících průběh onemocnění a aktivitu pa-
cienta. V komplexní terapii je součástí i přestat
kouřit. Sestra pečující o tyto pacienty by jim měla
podat informace o škodlivosti kouření a o nutnosti
přestat kouřit. Pacientům v rámci péče jsou posky-
tnuty informace o dechových cvičeních (Gálová,
2007, s. 36 - 37). Edukace o plicní rehabilitaci je
klíčovou složkou péče o pacienty s tímto onemoc-
něním. V rámci zajištění co nejlepší kvality života
je zapotřebí edukace o úpravě životního stylu,
pravidelném cvičení. (Kašák, 2006, s. 171).
Sestra – advokát
Je obhájkyní nemocného, respektuje jeho práva,
informuje pacienta o jeho právech, tlumočí jeho
názory, zájmy a postoje. Stává se jeho mluvčím
v době, kdy není schopen sám svého projevu. Tato
role je postavena na zájmu sestry o pacienta
(Staňková, 2002, s. 11 - 12). Pacienti s tímto one-
mocněním potřebují aktivní podporu v důležitých
rozhodnutích, vidět zájem o jejich problémy,
pocity a obavy. Sestra v roli obhájce uplatňuje
přání, rozhodnutí jménem pacienta. Sestra se snaží
ochraňovat práva pacienta, zachovává úctu
k pacientovi. Při vytvoření vzájemné podpory je
zajištěna i lepší spolupráce pacienta. Tato role
sestry je dána čtyřmi zásadami péče: blízkost
k pacientovi, respekt k pacientovi, vcítit se do
pocitů pacienta, být zde pro pacienta. Je nutné
zachovat autonomii pacienta, respektovat názor na
potřebnou péči, uspokojování potřeb (Plevová et
al., 2011, s. 78 - 81).
Sestra – manažerka
Koordinuje ošetřovatelský proces, deleguje pra-
vomoci. S touto rolí je nutno se ztotožnit, neboť je
součástí všech ošetřovatelských činností. Jestliže
sestra neplní v ošetřovatelské péči roli manažerky,
péče se stává neefektivní (Farkašová, 2006, s.
182). Péče o pacienty s chronickou obstrukční plic-
ní nemocí je velmi náročná, jak psychicky, tak i
fyzicky, proto je nutná motivace, inspirace,
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
47
energetizace sester (Fričová, 2012, s. 31 - 32).
Sestra manažerka zajišťuje vzdělávání sester v ta-
kové míře, aby byla zajištěna efektivní ošetřo-
vatelská péče.
Sestra – nositelka změn
Sestra v ošetřovatelské péči umí obratně realizo-
vat kontakt nejen s pacientem, ale i s ostatními
členy zdravotnického týmu. Informace podává, ale
i celoživotním vzděláváním získává. Je součástí
multidisciplinárního týmu. Při realizaci ošetřova-
telského přístupu používá holistický přístup, je
schopná rozeznat bio-psycho-sociální a spirituální
potřeby jedince a naplánovat adekvátní intervence.
Sestra je schopna samostatně se rozhodovat a za
svá rozhodnutí je plně zodpovědná. Sestra je
nositelka změn, chování a jednání se přizpůsobuje
dle naléhavosti a neočekávanosti situace (Masti-
liaková, 2003, s. 41 - 44).
Sestra – výzkumnice
V moderní době je velmi aktuální. Výzkumná
činnost v oblasti ošetřovatelství je velmi důležitá,
neboť zaručuje kvalitní péči. Jedná se o sjednocení
vědeckých poznatků s klinickou ošetřovatelskou
péčí (Farkašová, 2006, str. 182). Zdravotní sestra
pečující o pacienty s chronickou obstrukční plicní
nemocí musí být schopná vzájemně spolupracovat
při ošetřování, sledovat výzkumné a vývojové
práce a jejich výsledky využívat k zajištění kvalitní
péče (Mastiliaková, 2003, s. 41 – 44).
Sestra – mentorka
Dohlíží nad studenty ošetřovatelství. Role
mentorky vyžaduje trpělivost, klinickou a pedago-
gickou způsobilost (Farkašová, 2006, str. 182).
,,Profesionální role sestry se prolínají a navzájem
nevylučují, slouží k objasnění různých povinností
sestry“ (Mastiliaková, 2003, s. 51). Mentorka má
být vzorem a příkladem, má předávat získané
vědomosti, zkušenosti, jak praktické, tak teore-
tické. Vést studenty k zodpovědnosti, svědomitosti,
k autonomii. Objektivně a nezaujatě hodnotit jejich
výkony (Zakopčanová, Gerlichová, 2014, s. 21 –
23).
CÍL
V našem průzkumu jsme se zaměřili na role
sestry v péči u pacienta s chronickou obstrukční
plicní nemocí. Cílem bylo zjistit nejčastěji realizo-
vanou roli sestry v péči u pacienta s chronickou
obstrukční plicní nemocí.
Další cíle průzkumu byli:
zjistit, zda je role edukátorky využita v praxi,
zjistit, jaká je iniciativnost sestry v edukaci
nemocných,
zjistit, jestli sestra respektuje práva pacienta,
zjistit, jakou činnost nejčastěji sestra vykonává
v roli poskytovatelky ošetřovatelské péče.
Soubor tvořilo 60 sester, které pracují na plicním
oddělení, interním oddělení a oddělení dlouhodobě
nemocných.
METODIKA
Na získání nových poznatků a informací jsme
zvolili kvantitativní výzkum metodou anonymního,
dobrovolného, nestandardizovaného dotazníku
vlastní konstrukce. Dotazník obsahoval 23 otázek.
Z celkového počtu 70 distribuovaných dotazníků
byla návratnost 62 dotazníků, což je 88,57%.
Z tohoto celkového počtu navrácených dotazníků
bylo použitelných do průzkumu pouze 60, to je
85,71%. 2 navrácené dotazníky pro neúplné vypl-
nění bylo nutné vyřadit.
VÝSLEDKY A DISKUZE
Cílem práce bylo zjistit roli sestry při posky-
tování ošetřovatelské péče u nemocného s chronic-
kou obstrukční plicní nemocí. Abychom mohli
zjistit výsledek stanoveného hlavního cíle ve výz-
kumném šetření nejčastěji realizovanou roli sestry
v péči u pacienta s chronickou obstrukční plicní
nemocí, museli jsme nejdříve zjistit, zda dota-
zované sestry znají role sester, jak často využívají
jednotlivou roli sestry, zda dohlíží při poskytování
ošetřovatelské péče nad studenty ošetřovatelství a
zda jsou součástí výzkumného týmu v péči o
pacienty s chronickou obstrukční plicní nemocí.
Velmi zajímavý byl zjištěný údaj, že 48 (80%)
dotazovaných respondentů zná role sester. Při
vyhodnocení získaných informací jsme zjistili, že
pojem role sester má u respondentů mnoho výz-
namů. Respondenti uváděli, že sestra je poskyto-
vatelka ošetřovatelské péče, edukátorka, advokát
nemocného, manažerka, nositelka změn, výzkum-
nice, mentorka, pečovatelka, instrumentářka zpo-
vědnice tzv. vrba, psycholog, administrátorka,
zapisovatelka, rádkyně, ergoterapeutka, nákupčí,
holička, pedikérka, pomocnice, posluchačka, uklí-
zečka, odborná poradkyně, důvěrnice, odborná
péče, uklidňovatelka, organizátorka.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
48
Graf 1 Nejčastěji realizovaná role sestry v péči u pa-
cienta s chronickou obstrukční plicní nemocí
Podle Farkašové (2006, s. 181 – 182) se jed-
notlivé role sester neustále prolínají, základní role
v současném ošetřovatelství je sestra poskyto-
vatelka ošetřovatelské péče, sestra edukátorka, ses-
tra advokát nemocného, sestra manažerka, sestra
nositelka změn, sestra výzkumnice, sestra mentor-
ka. Zakopčanová, Gerlichová (2014, s. 22) uvádí
nutnost každé sestry se ztotožnit s rolemi vyplýva-
jících z její praxe. Další otázka zjišťovala, jak
často sestry využívají jednotlivé role sester. Nej-
častější rolí sestry byla zjištěna poskytovatelka
ošetřovatelské péče 50 (83,33%). Pozitivním zjiš-
těním je, že využití role edukátorky uvedlo 19
(31,67%) velmi často a 19 (31,67%) nejčastěji.
Důležitost této role potvrzuje tvrzení Drábkové et
al. (1996, s. 126), kteří ve své knize popisují důle-
žitost edukace pro každého léčeného pacienta, a to,
že edukace je součástí plicní rehabilitace. Podle
dotazovaných sester byla nejčastější odpovědí na
otázku využívání role advokátky zjištěna odpověď
vůbec, kterou uvedlo 20 (33,33%) sester. Toto
zjištění není vůbec pozitivní, kdy Richards et al.
(2004, s. 175) uvádí při exacerbaci chronické obs-
trukční plicní nemoci je pacient dušný, vyděšený,
tento stav může způsobit částečnou ztrátu schop-
nosti autonomního jednání, proto v takovém pří-
padě potřebují zdravotní sestru, která bude jednat
v jejich zájmu. Dle zjištěných údajů o dosaženém
vzdělání jsme předpokládali a také zjistili, že
funkce manažerky dle nejčastějších odpovědí není
využívána vůbec 32 (53,33%). Fričová (2012, s.
31) uvádí důležitost sestry manažerky v oblasti
ošetřovatelství, k zajištění optimálních podmínek
poskytování ošetřovatelské péče, k motivaci a
energetizaci sester. Na odpověď využívání role
nositelky změn odpověděli respondenti málo 17
(28,33%) a často 17 (28,33%). Domníváme se, že
dotazované sestry si ani neuvědomují, jak často se
musí adaptovat na změny, tuto roli provádí auto-
maticky, dle aktuálních požadavků. Dle získaných
nejčastějších odpovědí na otázku využitelnost role
výzkumnice výzkum neprovádí 44 (73,33%) sester
v péči o pacienty s chronickou obstrukční plicní
nemocí vůbec. K roli výzkumnice můžeme přiřadit
i otázku, která nám udává informace o tom, zda
sestry jsou součástí výzkumného týmu v péči o
pacienty s chronickou obstrukční plicní nemocí.
Výsledky jsou shodné s vyhodnocením otázky, kdy
58 (96,67%) respondentů není součástí výzkum-
ného týmu. Toto zjištění by se mělo v rámci dopo-
ručení pro praxi zdůraznit, neboť Drábková et al.
(1996, s. 149) uvádí, že chybí studie dokazující
informace o vývoji nemoci po eliminaci rizikových
faktorů (kouření, znečištěné ovzduší). Plevová
(2011, s. 234) uvádí v důsledku prudkých změn
ošetřovatelství důležitost praxe založené na
důkazech získaných výzkumem s klinickou zkuše-
ností. Nemocnice Znojmo je školící centrum pro
studenty střední zdravotnické školy, i přesto je role
mentorky využívána málo (19 respondentů). Jak
uvádí Zakopčanová a Gerlichová (2014, s. 21) ve
svém výzkumu, role sestry mentorky je velmi
důležitá pro budoucnost ošetřovatelství, kdy sestry
odevzdávají efektivně své vědomosti při zaško-
lování, vedou studenty k zodpovědnosti. K roli
mentorky se vztahuje i otázka která nám udává,
zda sestry dohlíží při poskytování ošetřovatelské
péče nad studenty ošetřovatelství. 31 (51,66%)
sester odpovědělo, že ano dohlíží nad studenty. Dle
získaných údajů, kdy sestry nevyužívají role men-
torky vůbec, ale ano dohlíží nad studenty, se
domníváme, že dotazovaní respondenti si asi pod
pojmem role mentorky představují kvalifikovanou
sestru s několikaletou praxí, která absolvovala
speciální kurz pro mentory.
Prvním z dalších cílu bylo zjistit, zda je role edu-
kátorky využita v praxi. Jeho výsledky jsou
v následujícím grafu.
Graf 2 Využití roly edukátorky v praxi
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
49
Pro vyhodnocení stanoveného cíle, zda je role
edukátorky využita v praxi, jsme zjistili, že ano,
role edukátorky je využita v praxi u pacientů
s chronickou obstrukční plicní nemocí uvedlo 45
(75,00%) sester. Svěráková (2012, s. 29) uvádí
pacientovo právo na edukaci, na právo získat
odpovídající úroveň informací o svém zdravotním
stavu, na právo na efektivní edukaci vedoucí k re-
dukci úzkosti, obav z budoucnosti a lepší spolu-
práce. Je to pozitivní zjištění, jak uvádí Gálová
(2007, s. 36), cílevědomá komplexní edukace pa-
cientů zlepšuje zvládnutí nemoci, spolupráci, před-
cházení nemocem, ale i velmi pozitivně ovlivňuje
kvalitu života.
Dalším cílem bylo zjistit, jaká je iniciativnost
sestry v edukaci nemocných.
Ke zjištění výsledku stanoveného cíle Zjistit, jaká
je iniciativnost sestry v edukaci nemocných, jsme
zjišťovali, zda sestry edukují pacienty o nutnosti
přestat s kouřením. V průzkumu odpovědělo 42
(70,00%) respondentů - ano edukuji. Pavlíková
(2011, s. 55) ve svém výzkumu potvrzuje, že sestry
edukují pacienta o nutnosti přestat kouřit. Gálová
(2007, s. 36 – 37) ve svém výzkumu zaměřeném
na pacienta s CHOPN zjistila, že i přes eduko-
vanost o nutnosti přestat kouřit, většina pacientů
kouří nadále, že nejsou ochotni přestat kouřit.
Uvádí jako příčinu slabou motivaci ke změně
svého chování, velmi nízké zdravotní uvědomění,
nedostatek informací. Další otázkou jsme získali
údaj, zda sestry edukují pacienty o úlevových
polohách při dušnosti. 52 (86,67%) respondentů
uvedlo - ano edukuje o úlevové poloze při duš-
nosti. Na dotaz, zda sestry edukují pacienty
o správném a efektivním používání inhalační tech-
niky bylo zjištěno, že 48 (80,00%) sester edukuje o
inhalační technice. Na otázku, zda sestry mají
k dispozici edukační materiály ke zlepšení inform-
ovanosti o nemoci jsme zjistili, že 37 (61,66%)
sester má k dispozici edukační materiály a
na otázku, zda sestry využívají těchto materiálů
při podávání informací u pacientů odpovědělo 24
(40,00%) ano využívám, ale překvapujícím zjiště-
ním bylo, že 22 (36,67%) sester uvedlo - ne ne-
využívám. Gálová (2007, s. 37) uvádí nutnost zvy-
šování zdravotního uvědomění pacientů prostř-
ednictvím vhodných edukačních materiálů, které
vede k prospěchu nejen pacienta, ale i celého
systému. Kašák (2006, s. 170 – 171) zdůrazňuje
nejčastější chyby v péči, a to hlavně nevyužití
tištěných edukačních materiálů a nedoporučení
internetových stránek.
Ke stanovenému cíli zjistit, jestli sestra respek-
tuje práva pacienta, jsme použili více otázek.
Graf 3 Iniciativnost sestry v edukaci nemocných
Graf 4 Respektování práv sestrou
V otázce, zda sestry poučují pacienta řádně a do-
předu o průběhu vyšetření bylo pozitivním zjiště-
ním, že 51 (85,00%) sester odpovědělo, ano pou-
čuji. 31 (51,67%) sester odpovědělo, že seznamuje
pacienta s právy pacienta, 17 (28,33%) sester
odpovědělo, že jim ukáže, kde jsou vyvěšena.
Domníváme se, že sestry poučují pacienta o prá-
vech, ale když je pacient opakovaně hospitali-
zovaný, už znovu pacienta nepoučují, ale zdůrazní
možnost přečtení práv pacienta. Také jsme se dota-
zovali, zda sestra sama dodržuje práva pacientů.
V tomto zjištění nám vyšly velmi reálné výsledky,
kdy 31 (51,67%) sester dodržuje práva pacientů,
ale 29 (48,33%) se je snaží dodržovat, ale vždy to
nejde, což vyplývá z individuálnosti každé osob-
nosti a aktuálnosti stavu. Na otázku, zda jsou práva
pacientů na oddělení dodržována ostatními sestra-
mi, 38 (63,34%) sester si myslí, že jsou dodržo-
vána. Vondráček a Ludvík (2003, s. 32) ve své
příručce o zdravotnickém právu uvádí, sestra je
oprávněna a povinna poučit pacienta, ale i rodinné
příslušníky o postupu zdravotnického výkonu, ke
kterému je oprávněna. Ptáček, Bartůněk et al.
(2011, s. 480) uvádí povinnost sestry chránit lidská
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
50
práva stanovená v Etickém kodexu Mezinárodní
rady sester, zejména lidskou důstojnost, intimitu
pacienta, právo na informace, ochrana soukromí,
zachovávat mlčenlivost. Pavlíková (2011, s. 57)
ve svém výzkumu potvrdila, že sestry dodržují
práva pacientů.
Jedním z dalších cílů bylo zjistit, jakou činnost
sestry nejčastěji vykonávají v roli poskytovatelky
ošetřovatelské péče.
Graf 5 Nejčastěji vykonávaná činnost sestry v roli
poskytovatelky ošetřovatelské péče
Získané údaje byly v některých činnostech velmi
podobné. Nejčastěji - 56 (93,33%) sester edukuje,
55 (91,67%) zapisuje sesterské činnosti do doku-
mentace, 54 (90,00%) odebírá biologický materiál.
Většina sester nejčastěji pomáhá se základními
denními činnostmi u pacienta, provádí somatickou
a psychickou přípravu pacienta na vyšetření, podá-
vá léky a inhalace, komunikuje. Alarmujícím
zjištěním je údaj, že sestry nejčastěji zapisují ses-
terské činnosti, kdy Beňadíková, Rapčíková (2009,
s. 29 – 30) ve svém výzkumu poukazují na fakt, že
ošetřovatelská dokumentace a jiná administrativa
jsou pracovní činnosti, které sestry nejvíce zatě-
žují. Škrla (2005, s. 30) pokazuje na zvýšené po-
chybení a omyly v praxi v důsledku nedostatku
času a zátěže. Staňková (2002, s. 13 – 14) uvádí, že
administrativa je potřebná činnost, ale nesmí sestru
odvádět od povinnosti ošetřovat nemocné. Nega-
tivním zjištěním, které by se mělo řešit v rámci
doporučení pro praxi, je údaj o spolupráci s pacien-
tem při plicní rehabilitaci, kdy pouze 13 (21,67%)
sester uvedlo, že provádí plicní rehabilitaci. Sestra
by se měla podílet na plicní rehabilitaci, hlavně
v ambulantní sféře, dle získaných údajů Gálové
(2007, s. 37), která ve svém výzkumu zjistila, že
pacienti znají dechová cvičení, ale neprovádí je,
provádí je pouze za hospitalizace. Sestra v ambu-
lancích by měla pacienty opakovaně reedukovat o
plicní rehabilitaci zpětnou vazbou zkontrolovat
efektivní a správné zvládání.
ZÁVĚR
Chronická obstrukční plicní nemoc patří v sou-
časné době mezi druhou nejrozšířenější neinfekční
nemoc na světě. Bohužel na tuto nemoc umírá čím
dál, tím více lidí na celém světě. Tato nemoc se
nedá nikdy vyléčit, dají se pouze zmírnit její obtí-
že, tak aby ulehčili život nemocným. Role sestry
spočívá v poskytování ošetřovatelské péče, kdy
sestra vyhledává a uspokojuje individuální ošetřo-
vatelské problémy a hlavně také v edukaci pacien-
tů, prostřednictvím rozhovoru, edukačních brožur,
reedukací. Tyto nejčastěji využívané role sestry
pomáhají pacientovi, zlepšují kvalitu života, před-
cházejí exacerbacím a komplikacím. Role výzkum-
nice je velmi málo využívána v praxi, je zapotřebí
tuto roli posílit. Ošetřovatelská péče se neustále
zdokonaluje s moderní technologií, přibývá admi-
nistrativy a sestra je neustále nucena se adaptovat
na vzniklé změny. Je to velmi psychicky náročné
povolání, sestra je tzv. nositelka změn. V péči
o pacienty s chronickou obstrukční plicní nemocí
je důležitá i role manažerky a mentorky. Mana-
žerka vede ošetřovatelský tým, zajišťuje efektivní
péči, vzdělávání jak sester, tak i edukačními mate-
riály pacienty. Mentorka se snaží své znalosti a
dovednosti předat studentům, aby jejich budoucí
praxe byla co nejkvalitnější a vždy dle potřeb
pacienta. V péči o pacienty je důležitost efektivní
komunikace na prvním místě, je důležité získat
důvěru u pacienta. Pacient sestře, které důvěřuje,
sdělí i subjektivní pocity, jako je strach, obava. Je
důležité celoživotní vzdělávání, předávání si všech
nových informací a využívání nových sesterských
praktik do praxe. Sestra má být psychickou pod-
porou pro pacienta.
SEZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZŮ
BEŇADIKOVÁ, D. – RAPČÍKOVÁ, T. 2009.
Sestra jako poskytovatelka ošetřovatelské péče
a její postavení ve zdravotnickém týmu. In
Sestra. ISSN 1210-0404. 2013. roč. XVIIII., č.
12, s. 28 - 30.
DRÁBKOVÁ, J. et al. 1996. Péče o nemocné
s chronickou obstrukční plicní nemocí v České
republice. 1. vyd. Praha: Nakladatelství Jalna.
1996. 176 s. ISBN 80–901743–3-7.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
51
FARKAŠOVÁ, D. Ošetřovatelství - teorie. 2006.
1. vyd. Martin: Osveta, 2006. 211 s. ISBN 80-
8063227-8.
FRIČOVÁ, S. 2012. Úloha manažera v motivaci
ošetřovatelského týmu. In Sestra. ISSN 1210-
0404. 2012. roč. XXII., č. 22, s. 30-32.
GÁLOVÁ, A. 2007. Ošetrovateľská starostlivosť o
pacientov s CHOCHP. In Sestra a lékař v praxi.
ISSN 1335-9444. 2007. roč. VI., č. 5-6, s. 36-
37.
GULÁŠOVÁ, I. - BREZA, J. - RIEDL, I. 2013.
Péče o pacienty s CHOPN. In Sestra. ISSN
1210-0404. 2013. roč. XXIII., č. 10, s. 38-39.
JUŘENÍKOVÁ, P. 2010. Zásady edukace
v ošetřovatelské praxi. 1.vyd. Praha: Grada.
2010. 80 s. ISBN 978-80-247-2171-2.
JUŘENÍKOVÁ, P. 2013. Vybrané kapitoly
z ošetřovatelské péče o pacienty s onemocněním
srdce a dýchacích cest. 1.vyd. Brno:
Masarykova univerzita, lékařská fakulta. 2013.
55 s. ISBN 978-80-210-6354-9.
KAŠÁK, K. 2006. Chronická obstrukční plicní
nemoc. Svazek: 11. Praha: Maxdorf s.r.o. 2006.
187 s. ISBN 80-7345-082-8.
KOLEK, V. - KAŠÁK, V. - VAŠÁKOVÁ, M., et
al. 2014. Pneumologie. 2, rozš. vyd. Praha:
Maxdorf. 2014. 607s. Jessenius. ISBN 978-80-
7345-220-9.
MASTILIAKOVÁ, D. 2003. Úvod do
ošetřovatelství: systémový přístup. I.díl. 1. vyd.
Praha: Karolinum. 2003. 187s. ISBN 80-246-
0429-9.
PAVLÍKOVÁ, E. 2011. Role sestry v poskytování
ošetřovatelské péče o nemocného s chronickou
obstrukční plicní nemocí: bakalářská práce.
České Budějovice: Jihočeská univerzita
v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální
fakulta. 2011. 75 s.
PLEVOVÁ, I. – et al., Ošetřovatelství I. 2011.
1.vyd. Praha: Grada. 2011. 285s. ISBN 978-80-
247-3557-3.
PTÁČEK, R. – BARTŮNĚK, P. – et al. 2004.
Etika a komunikace v medicíně. 1.vyd. Praha:
Grada. 2004. 528s. ISBN 978-80-247-3976-2.
RICHARDS, A. - EDWARDS, S. 2004.
Repetitorium pro zdravotní sestry. 1.vyd. Praha:
Grada. 2004. 374s. ISBN 80-247-0932-5.
STAŇKOVÁ, M. 2002. Sestra – reprezentant
profese, 2002. 1. vyd., Brno: IDV PZ. 2002. 78
s. ISBN 80-7013-368-6.
SVĚRÁKOVÁ, M. 2012. Edukační činnost sestry
– Úvod do problematiky. 2012. 1. vyd. Praha:
Galén. 2012. 63s. ISBN 978-80-7262-845-2.
ŠKRLA, P. 2005. Především neublížit., Cesta
k prevenci pochybení v léčebné a ošetřovatelské
péči. 1. vyd. Brno: NCO NZO. 2005. 162s.
ISBN 80-7013-419-4
VONDRÁČEK, L. – LUDVÍK, M. 2003.
Zdravotnické právo v ošetřovatelské praxi I.
České ošetřovatelství - praktická příručka pro
sestry. 1.vyd., Brno: IDV PZ, 2003. 74s. ISBN
80-7013-376-7.
ZAKOPČANOVÁ, M. - GERLICHOVÁ, K. 2014.
Význam komunikace mezi sestrami a studenty.
In Sestra. ISSN 1210-0404. 2014. roč. XXIV.,
č. 6, s. 21-23.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
52
ANALÝZA VÝSKYTU NEŽIADUCICH ÚČINKOV CHEMOTERAPIE
U ONKOHEMATOLOGICKÝCH PACIENTOV
THE OCCURENCE OF CHEMOTHERAPY SIDE EFFECTS OF ONCOHEMATOLOGIC
PATIENTS ANALYSIS
JURDÍKOVÁ Kamila1, TRUBANOVÁ Oľga2
1Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín 2 Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta, Banská Bystrica ABSTRAKT
Východiská: V práci sme analyzovali súčasný stav riešenej
problematiky, charakterizovali chemoterapiu so zameraním sa
na jej nežiaduce účinky na organizmus.
Cieľ: Zistiť a porovnať nežiaduce účinky kombinovanej
chemoterapie na gastrointestinálny trakt, kožu, sliznice, krv
a cievy pacientov v indukčnej fáze liečby s akútnou myelo-
blastovou leukémiou vzhľadom na pohlavie.
Výskumná vzorka: Výskumný súbor tvorili pacienti hospita-
lizovaní na hematologickom oddelení s novodiagnostikovanou
akútnou myeloblastovou leukémiou (AML) v indukčnej fáze
kombinovanej chemoterapie (Cytosar, Daunoblastina) bez zá-
važnej kardiopatie. Výskumný súbor tvorilo 203 pacientov,
z toho 106 mužov a 97 žien. Priemerný vek mužov bol 58,8
rokov a žien 61,3 rokov.
Metódy: Výskumnou metódou bola obsahová analýza doku-
mentov.
Výsledky: Zistili sme, že z celkového počtu 14-tich nami po-
rovnávaných nežiaducich účinkov kombinovanej chemotera-
pie u pacientov v indukčnej fáze terapie s AML vo vzťahu k
pohlaviu sa za štatisticky významné považovali 3 zistenia, a to
pre nežiadúce účinky nauzea, zvracanie a zápcha (kategória
GIT). Rizikovejším pre výskyt nežiadúceho účinku nauzey
a zvracania sa javilo ženské pohlavie a pre výskyt nežiadúceho
účinku zápchy pri kombinovanej chemoterapii rizikovejším
bolo mužské pohlavie. Ďalej sme štatisticky zistili, že ďalšie
porovnávané nežiaduce účinky kombinovanej chemoterapie
v počte 11 sa javili ako nezávislé na pohlaví pacientov. Išlo
o nežiadúce účinky kategórie GIT - nechutenstvo, hnačka,
kategórie koža a sliznice - exantém, afty, mukozitída, stoma-
titída a kategórie krv a cievy – hematómy, petechie, epistaxa,
horúčka, iritačná flebitída.
Záver: Navrhli sme pre pacientov liečených chemoterapiou
vypracovať informačné listy o prevencii vracania a nevoľ-
nosti, hnačky a zápchy, infekcie dutiny ústnej v domácom
prostredí. Ďalej pre posúdenie pacienta sestrami sme navrhli
vypracovanie formulára s tabuľkami pre hodnotenie flebitídy
podľa Madona, kritériá toxicity kože podľa WHO, kritériá
hodnotenia stupňa postihnutia ústnej dutiny podľa WHO,
kritériá pre hodnotenie nauzey a vracania podľa CTC-SWOG
a tabuľku pre klinické zhodnotenie stavu hydratácie pacienta.
Kľúčové slová: Onkohematologické ochorenie. Kombinovaná
chemoterapia. Nežiaduce účinky chemoterapie. Pacient.
Sestra. Výskum.
ABSTRACT
Background: In the thesis we analyzed a present state of the
discussed issue, chemotherapy with its side effects on a body.
Goal: To discover and compare side effects of combination
chemotherapy on gastrointestinal tract, skin, mucosa, blood
and vessels of patients in induction phase of acute myelo-
blastic leukemia treatment when it comes to gender.
Patient samples: Patient samples were patients hospitalized at
hematology department diagnosed with acute myeloblastic
leukemia (AML) in induction phase of combination chemo-
therapy (Cytosar, Daunoblastina) without any serious cardio-
pathy. In the sample, there were 203 patients, out of which
106 were men and 97 were women. The average age of men
was 58.8 and the average age of women was 61.3
Methods: The main research method was a content analysis of
documents.
Results: We discovered that out of a total number of 14 com-
pared side effects of combination chemotherapy on patients in
the induction phase of the therapy with AML in a relationship
to the gender, statistically significant were 3 findings for side
effects of nausea, vomiting, constipation (GIT category). More
susceptible for an occurrence of side effects as nausea and
vomiting proved to be a female gender and for an occurrence
of side effects as constipation with combination chemothe-
rapy, more susceptible was a male gender. Then we statisti-
cally discovered that compared side effects of combination
chemotherapy in the number of 11 proved to be non-depen-
dent from patients' gender. They were side effects of GIT
category – loss of appetite, diarrhea, side effects of skin and
mucosa category – exanthem, aphtha, mucositis, stomatitis
and side effects of blood and vessels category – hematoma,
petechia, epistaxis, fever, irritating phlebitis.
Conclusion: We suggested to make information notes about
prevention of vomiting and nausea, diarrhea and constipation,
oral cavity infection in a domestic environment for patients
treated by the chemotherapy. For an evaluation of a patient by
nurses we suggested to make a form for phlebitis evaluation
according to Madon, skin toxicity criteria according to WHO,
criteria for evaluation of a degree of oral cavity infection
according to WHO, criteria for evaluation of nausea and
vomiting according to CTC-SWOG and a chart for clinical
evaluation of patient's hydration.
Key words: Oncohematologic diseases. Combination
chemotherapy. Side effects of chemotherapy. Patient. Nurse.
Research.
ÚVOD
U dospelých sa akútna myeloblastová leukémia
(AML) vyskytuje v 80% a v 20% akútna lymfo-
blastová leukémia (ALL). V Európe je incidencia
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
53
akútnej leukémie 2 - 4/100 000 obyvateľov.
Vo vyššom veku sa incidencia zvyšuje, vo veku
nad 65 rokov je 15 - 17/100 000 obyvateľov. Pri
chronickej myelocytovej leukémii (CML) sa inci-
dencia pohybuje medzi 1-2/100 000 obyvateľov
(Adam, 2008).
Liečba pacientov s onkohematologickým ochore-
ním spočíva v ordinovaní a aplikácii chemoterapie,
ktorá pre značnú toxicitu vyvoláva aj nežiaduce
účinky na gastrointesinálny trakt, kožu, sliznice,
krv a cievy.
Vymedzenie problému
Problémom výskumnej štúdie bolo odpovedať
na otázku: „Aké sú nežiaduce účinky kombinovanej
chemoterapie na gastrointestinálny trakt, kožu,
sliznice, krv a cievy v indukčnej fáze liečby
u pacientov s AML vzhľadom na pohlavie?“
CIELE
Zistiť a porovnať výskyt nežiaducich účinkov
kombinovanej chemoterapie na gastrointesti-
nálny trakt v indukčnej fáze liečby u pacientov
s AML vo vzťahu k pohlaviu.
Zistiť a porovnať výskyt nežiaducich účinkov
kombinovanej chemoterapie na kožu a sliznice
v indukčnej fáze liečby u pacientov s AML
vo vzťahu k pohlaviu.
Zistiť a porovnať výskyt nežiaducich účinkov
kombinovanej chemoterapie na krv v indukčnej
fáze liečby u pacientov s AML vo vzťahu k po-
hlaviu.
Zistiť a porovnať výskyt nežiaducich účinkov
kombinovanej chemoterapie na cievy v indukč-
nej fáze liečby u pacientov s AML vo vzťahu
k pohlaviu.
METODIKA
Hlavnou metódou bola obsahová analýza doku-
mentov. Pri zisťovaní a porovnávaní výskytu ne-
žiadúcich účinkov kombinovanej chemoterapie
v indukčnej fáze liečby u pacientov s AML vzhľa-
dom na pohlavie sme vychádzali zo zápisov sestier
a lekárov o nežiaducich účinkoch chemoterapie
v zdravotných záznamoch pacientov. Záznamové
jednotky sme začlenili do hlavných kategórií (mu-
ži, ženy), ku ktorým sme priradili podkategórie
(GIT, koža a sliznice, krv, cievy). Získané infor-
mácie sme vyhodnotili vo frekvenčných tabuľkách
v absolútnej a relatívnej početnosti ako aj graficky
pomocou softvéru Microsoft Office Excel. S vyu-
žitím štatistického softvéru (InStat 3.02, 32 bit for
Win95/NT; GraphPad Software, Inc, 1998) sme
vypočítali štatistickú významnosť rozdielov medzi
sledovanými kategóriami s využitím 2x2 kontin-
genčnej tabuľky. Výpočet bol založený na Chí-
kvadrát teste s počtom stupňov voľnosti (d.f.) da-
ným počtom riadkov i stĺpcov, s využitím Yateso-
vej korekcie. Za štatisticky významné sme považo-
vali rozdiely medzi sledovanými kategóriami v prí-
pade, ak p-hodnota testovej charakteristiky bola
p<0,05.
Výskum sme realizovali od novembra 2013
do februára 2014 na Hematologickom oddelení
Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roose-
velta v Banskej Bystrici so súhlasom námestníčky
riaditeľa pre ošetrovateľstvo. Analyzovali sme
zdravotné záznamy pacientov od roku 2006 až do
roku 2014 v počte 263. Z uvedeného počtu sme
použili údaje z 203 zdravotných záznamov pacien-
tov. 60 zdravotných záznamov sme vylúčili vzhľa-
dom na to, že pacienti pri novodiagnostikovanej
AML neboli liečení v indukčnej fáze kombino-
vanou chemoterapiou, ale monoterapiou.
SÚBOR
Výskumný súbor tvorili pacienti hospitalizovaní
na hematologickom oddelení. Pri získavaní repre-
zentatívneho súboru sme postupovali zámerným
výberom, ktorým boli vybratí pacienti s novo-
diagnostikovanou AML v indukčnej fáze kombi-
novanej chemoterapie (Cytosar, Daunoblastina)
bez závažnej kardiopatie. Výskumný súbor tvorili
muži v počte 106 (52,22%) a ženy v počte 97
(47,78%) (Tabuľka1).
Zloženie výskumného súboru tvorilo 106
(100,00%) mužov a 97 (100,00%)žien. Vo veku od
18-35 rokov bolo12 (11,32%) mužov a 3 (3,09%)
žien. Od 36-50 rokov 14 (13,21%) mužov a 12
(12,37%) žien. Od 51-65 rokov 44 (41,51%) mu-
žov a 38 (39,18%) žien. Od 66-80 rokov 34
(32,07%) mužov a 41 (42,27%) žien. 81 a viac
rokov 2 (1,89%) mužov a 3 (3,09%) žien. Priemer-
ný vek mužov bol 58,8 rokov a žien 61,3 rokov
(Tabuľka 2).
Tabuľka 1 Pohlavie respondentov
Pohlavie n %
Muži 106 52,22
Ženy 97 47,78
Spolu 203 100,00
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
54
Tabuľka 2 Vek respondentov
Vek Muži Ženy
n % n %
18 - 35 rokov 12 11,32 3 3,09
36 - 50 rokov 14 13,21 12 12,37
51 - 65 rokov 44 41,51 38 39,18
66 - 80 rokov 34 32,07 41 42,27
81 a viac rokov 2 1,89 3 3,09
Spolu 106 100,00 97 100,00
Priemerný vek 58,8 61,3
Počet respondentov v roku 2006 tvorilo 10
(9,43%) mužov a 10 (10,31%) žien. V roku 2007
mužov bolo 18 (16,98%) a žien 10 (10,31%), v ro-
ku 2008 počet mužov bol 3 (2,83%) a 10 (10,31%)
žien. V roku 2009 mužov bolo 15 (14,15%) a žien
10 (10,31%), v roku 2010 počet mužov bol 16
(15,09%) a 19 (19,59%) žien. V roku 2011 mužov
bolo14 (13,21%) a žien 8 (8,25%), v roku 2012 po-
čet mužov bol 8 (7,55%) a 9 (9,28%) žien. V roku
2013 mužov bolo 22 (20,76%) a žien 21 (21,64%)
(Tabuľka 3).
Tabuľka 3 Počet respondentov s AML v sledovaných
rokoch
Rok Muži Ženy
n % n %
2006 10 9,43 10 10,31
2007 18 16,98 10 10,31
2008 3 2,83 10 10,31
2009 15 14,15 10 10,31
2010 16 15,09 19 19,59
2011 14 13,21 8 8,25
2012 8 7,55 9 9,28
2013 22 20,76 21 21,64
Spolu 106 100,00 97 100,00
VÝSLEDKY
V nasledujúcich tabuľkách sú spracované údaje
získané zo zdravotnej dokumentácie pacientov
s ochorením AML týkajúce sa výskytu nežiaducich
účinkov kombinovanej chemoterapie v indukčnej
fáze liečby na gastrointestinálny trakt, kožu a sliz-
nice, krv a cievy. Na základe štatistického spraco-
vania sme zistili, že z nežiaducich účinkov kombi-
novanej chemoterapie u pacientov v indukčnej fáze
terapie s AML vo vzťahu k pohlaviu sa za štatis-
ticky významné považovali 3 zistenia, a to zvraca-
nie, nauzea a zápcha (podkategória GIT).
Tabuľka 4 Vyhodnotenie štatistického spracovania
nežiaducich účinkov
Nežiaduce
účinky
Vyhodnotenie štatistického
spracovania
GIT
Zvracanie
Chí Chí-kvadrát=8,295; d.f.=1;
p=0,004
Výskyt zvracania súvisí s pohlavím
– rizikovejšie je ženské pohlavie
Nauzea
Chí-kvadrát=4,502 (s Yatesovou
korekciou); d.f.=1; p=0,04
Výskyt nauzey súvisí s pohlavím –
rizikovejšie je ženské pohlavie
Zápcha
Chí-kvadrát=0,638; d.f.=1; p=0,01
Výskyt zápchy súvisí s pohlavím –
rizikovejšie je mužské pohlavie
Hnačka
Chí-kvadrát=0,023; d.f.=1; p=0,885
Výskyt hnačky je faktorom
nezávislým na pohlaví pacientov
Nechutenstvo
Chí-kvadrát=1,092; d.f.=1; p=0,30
Výskyt nechutenstva je faktorom
nezávislým na pohlaví pacientov
Koža a sliznice
Exantém
Chí-kvadrát=0,359; d.f.=1; p=0,55
Výskyt exantému je faktorom
nezávislým na pohlaví pacientov
Stomatitída
Chí-kvadrát=0,040; d.f.=1; p=0,84
Výskyt stomatitídy je faktorom
nezávislým na pohlaví pacientov
Afty
Chí-kvadrát=0,491; d.f.=1; p=0,48
Výskyt áft je faktorom nezávislým
na pohlaví pacientov
Mukozitída
Chí-kvadrát=0,064; d.f.=1; p=0,80
Výskyt mukozitídy je faktorom
nezávislým na pohlaví pacientov
Krv
Hematómy
Chí-kvadrát=2,484; d.f.=1; p=0,12
Výskyt hematómov je faktorom
nezávislým na pohlaví pacientov
Epistaxa
Chí-kvadrát=1,126; d.f.=1; p=0,29
Výskyt epistaxy je faktorom
nezávislým na pohlaví pacientov
Petechie
Chí-kvadrát=2,055; d.f.=1; p=0,15
Výskyt petechií je faktorom
nezávislým na pohlaví pacientov
Horúčka
Chí-kvadrát=1,280; d.f.=1; p=0,26
Výskyt horúčky je faktorom
nezávislým na pohlaví pacientov
Cievy
Iritačná flebitída
Chí-kvadrát=0,103; d.f.=1; p=0,75
Výskyt iritačnej flebitídy je
nezávislým na pohlaví pacientov
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
55
Rizikovejším pre výskyt nežiaduceho účinku
nauzey a zvracania bolo ženské pohlavie a pre
výskyt nežiaduceho účinku zápchy mužské pohla-
vie. Ďalej sme zistili, že ďalšie nami porovnávané
nežiaduce účinky kombinovanej chemoterapie
v počte 11 sa javili ako nezávislé faktory vo vzťa-
hu k pohlaviu pacientov. Išlo o nežiaduce účinky
podkategórie GIT - nechutenstvo, hnačka a z pod-
kategórie koža a sliznice – exantém, afty, muko-
zitída, stomatitída a z podkategórie krv a cievy –
hematómy, petechie, epistaxa, horúčka, iritačná
flebitída (Tabuľka 4).
Najpočetnejším nežiaducim účinkom u mužov
počas sledovaných rokov bolo nechutenstvo s poč-
tom výskytu 74, v poradí na druhom mieste boli
petechie s počtom výskytu 72, na treťom mieste
hnačka s počtom výskytu 65, na štvrtom mieste
horúčka s počtom výskytu 48, na piatom mieste
nauzea s počtom výskytu 46, na šiestom až ôsmom
mieste s rovnakým počtom boli exantém, hema-
tómy a epistaxa s počtom výskytu 38, na deviatom
mieste iritačná flebitída s počtom výskytu 30, na
desiatom mieste boli afty s počtom výskytu 24, na
jedenástom mieste sa vyskytlo zvracanie s počtom
výskytu 23, na dvanástom mieste stomatitída
s počtom výskytu 16, na trinástom mieste zápcha
s počtom výskytu 9 a na štrnástom mieste
mukozitída s počtom výskytu 8 (Tabuľka 5).
Tabuľka 5 Poradie výskytu nežiaducich účinkov
chemoterapie u mužov
Nežiaduce
účinky
muži
20
06
20
07
20
08
20
09
20
10
20
11
20
12
20
13
∑
n n n n n n n n
Nechutenstvo 8 11 1 8 13 10 6 17 74
Petechie 7 13 1 13 9 10 6 13 72
Hnačka 5 11 2 12 13 6 5 11 65
Horúčka 9 14 2 5 4 5 1 8 48
Nauzea 3 9 3 4 9 1 6 11 46
Exantém 2 7 2 6 9 3 1 8 38
Hematómy 4 5 1 8 2 6 5 7 38
Epistaxa 3 8 1 7 6 3 3 5 38
Iritačná
flebitída 6 7 0 4 3 1 3 6 30
Afty 2 6 0 2 1 6 4 3 24
Zvracanie 2 8 1 1 4 2 3 2 23
Stomatitída 1 2 0 4 2 2 2 3 16
Zápcha 2 1 0 2 1 0 0 3 9
Mukozitída 3 2 0 0 0 3 0 0 8
Najpočetnejším nežiaducim účinkom u žien
v priebehu sledovaných rokov boli petechie s poč-
tom výskytu 76, v poradí na druhom mieste nechu-
tenstvo s počtom výskytu 60, na treťom mieste
hnačka s počtom výskytu 58, na štvrtom mieste
nauzea s počtom výskytu 57, na piatom mieste
horúčka s počtom výskytu 52, na šiestom mieste
hematómy s počtom výskytu 47, na siedmom mies-
te zvracanie s počtom výskytu 41, na ôsmom mies-
te exantém s počtom výskytu 30, na deviatom
mieste epistaxa s počtom výskytu 27, na desiatom
mieste iritačná flebitída s počtom výskytu 24, na
jedenástom mieste boli afty s počtom výskytu 17,
na dvanástom mieste stomatitída s počtom výskytu
14, na trinástom mieste mukozitída s poč-tom
výskytu 9 a na štrnástom mieste bola s nulo-vým
výskytom zápcha (Tabuľka 6).
Tabuľka 6 Poradie výskytu nežiaducich účinkov
chemoterapie u žien
Nežiaduce
účinky
ženy
20
06
20
07
20
08
20
09
20
10
20
11
20
12
20
13
∑
n n n n n n n n
Petechie 9 6 5 5 21 7 8 15 76
Nechutenstvo 5 4 5 3 15 7 7 14 60
Hnačka 6 5 6 4 13 6 5 13 58
Nauzea 1 5 7 5 12 7 5 15 57
Horúčka 10 5 6 6 9 2 2 12 52
Hematómy 4 5 4 6 11 4 3 10 47
Zvracanie 5 1 6 2 7 6 3 11 41
Exantém 3 3 4 2 4 2 2 10 30
Epistaxa 3 3 4 1 4 2 4 6 27
Iritačná
flebitída 5 4 2 2 3 1 3 4 24
Afty 1 0 2 3 4 2 3 2 17
Stomatitída 0 3 2 1 2 1 4 1 14
Mukozitída 3 1 1 2 0 1 0 1 9
Zápcha 0 0 0 0 0 0 0 0 0
ZÁVER Nádorové ochorenie svojou zhubnosťou predsta-
vuje celospoločenský problém. Na elimináciu ná-
dorových buniek chemoterapia využíva priamy
cytostatický efekt liekov. Dominantnou liečebnou
metódou v liečbe systémových nádorových ocho-
rení ako sú lymfómy a leukémie je systémová
chemoterapia. Toxicky pôsobí protinádorová tera-
pia nielen na nádorové bunky, ale poškodzuje aj
normálne bunky a tkanivá. Podľa frekvencie
výskytu sa nežiaduce účinky chemoterapie delia na
pravidelné, časté a vzácne. Ďalej ich môžeme roz-
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
56
deliť na subjektívne a objektívne, alebo lokálne
a systémové. Delenie nežiaducich účinkov na akút-
ne včasné a neskoré sa uskutočňuje podľa času,
ktorý uplynie od aplikácie cytostatika po vznik
nežiaducej reakcie. Hematologická toxicita, gastro-
intestinálna toxicita, poškodenie pankreasu a peče-
ne, poškodenie srdca, neurologická toxicita, poško-
denie pľúc, obličiek, močového ústrojenstva a aler-
gické reakcie sú najčastejšie toxické prejavy che-
moterapie. Sestra počas ošetrovateľskej starost-
livosti o pacienta s onkohematologickým ochore-
ním a s prejavmi nežiaducich účinkov pri liečení
chemoterapiou vykonáva sesterské intervencie za-
merané k zmierneniu intenzity týchto nežiaducich
účinkov na organizmus pacienta (Palková, 2010).
Pre pacientov liečených chemoterapiou sme navr-
hli vypracovať informačné listy o zmiernení nežia-
ducich účinkov chemoterapie v domácom prostredí
so zameraním na prevenciu nevoľnosti a vracania,
hnačky, zápchy a infekcie ústnej dutiny v domá-
com prostredí. Ďalej pre posúdenie pacienta sestra-
mi sme navrhli vypracovanie posudzovacieho for-
mulára s tabuľkami pre hodnotenie nežiaducich
účinkov chemoterapie pre hodnotenie flebitídy
podľa Madona, kritéria pre hodnotenie toxicity
kože podľa WHO, kritéria pre hodnotenia stupňa
postihnutia ústnej dutiny podľa WHO, kritériá pre
hodnotenie nauzey a vracania podľa CTC-SWOG a
pre klinické zhodnotenie stavu hydratácie pacienta
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH
ODKAZOV ADAM, Z. - KREJČÍ, M. - VORLÍČEK, J. a
kol. 2008. Hematologie. 2 . vydání. Praha:
Grada Publishing, a. s., 2008. 392 s. ISBN 978-
80-247-2502-4.
BAHNG, H. - LEE, HPM. - AHN, HPM. -
LEE, JH. - LEE, JS. - KIM, SH. - KIM, WK.
- LEE, KH.2001. Univerzita Ulsan, Asan edical
Center, 388-1Poongnap-dong, Songpa ku, Soul,
South Korea 138-736. Leuk Res.2001.;25 (3):
213-216.
DRGOŇA, Ľ. 2013. Infekčné komplikácie
onkologických pacientov – vybrané kapitoly.
Bratislava: Univerzita Komenského v Bra-
tislave, 2013.85 s. ISBN 978-80-223-3468-6.
FARKAŠOVÁ, D. a kol. 2002. Výskum v
ošetrovateľstve. Martin : Osveta spol. s. r. o.,
2002. 87s. ISBN 80-8063-111-5.
GRILLE, S. - POLLS, R.- BOADA, M.-
IRIGOIN,V.– STEVENAZZI, M. – GUIL-
LERMO, C.- DÍAZ, L. 2013.Cátedra de
Hematología, Hospital de Clínicas, Facultad de
Medicina, Universidad de la República, Monte-
video, Uruguay. 2013. [cit.2014-02-16].
Dostupné na: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/
pubmed/.
INCIDENCIA ZHUBNÝCH NÁDOROV
V SLOVENSKEJ REPUBLIKE 2007. 2012.
NCZI, 2012. 135s. ISBN 978-80-89292-27-1. EAN 9788089292271.
LOW, M.- LEE, D.- COUTSOUVELIS, J.-
PATIL, S.- OPAT, S.- WALKER, P.-
SCHWARER, A.- SALEM, H.- AVERY, S.-
SPENCER, A.- WEI, A. 2012. [online].
Kráľovská Australasian College of Physicians.
In: Internal medicine. Journal. 2012 [cit.2014-
02-14]. Dostupné na: http://www.ncbi.nlm.
nih.gov/pubmed/.
PALKOVÁ, Ľ. - BERČ, A. a kol. 2010.
Onkologické ošetrovateľstvo II. Prvé vydanie.
ZZ Design studio – Ing. Zvonimír Záviš, 2010.
164 s. ISBN 978-80-969605-5-2.
RIMARČÍK, M. [s.a]. Základy štatistiky. Fakulta
zdravotníctva a sociálnej práce bl. P. P. Gojdiča
Prešov , [s.a] . 96 s. ISBN 80-969449-2-4.
TAKEMOTO,Y.- SAMPI, K. - KURAISHI, Y. –
OKABE, K. - TAMURA, K. – MIZOGUCHI,
H. SAITO, H. - MASAOKA, T. - OGAWA,
M. 1999. [online]. Hyogo College of Medicine,
Japonsko. Int J Hematol.1999 70 (1) :20 - 25
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
57
HYPERBARICKÁ OXYGENOTERAPIA A JEJ HISTORICKÝ VÝVIN
HYPERBARIC OXYGEN THERAPY AND ITS HISTORICAL DEVELOPMENT
LITVÍNOVÁ Anna1, POLIAKOVÁ Nikoleta1, HRABOVSKÁ Erika2
1Fakulta zdravotníctva, Trenčianska Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín 2Fakultná nemocnica Trenčín, Trenčín ABSTRAKT
Príspevok prináša pohľad na hyperbarickú oxygenoterapiu
v historických súvislostiach. Popisuje jej vývoj od roku 1664,
kedy britský lekár Henshaw ako prvý postavil hyperbarickú
komoru nazvanú Domicilium. Ďalšie pokusy o liečbu stlače-
ným vzduchom sa objavili až o dve storočia neskôr vo Fran-
cúzsku. Skutočné vedecké základy pre liečebné využitie hy-
perbarického kyslíka však položil až v polovici 20. storočia
amsterdamský profesor Boerem, ktorý sa považuje za „otca“
hyperbarickej oxygenoterapie. Liečba hyperbarickou oxygeno-
terapiou si získava čoraz viac priaznivcov po celom svete
a pre výmenu skúseností s týmto typom liečby bolo potrebné
vytvoriť spoločný priestor na komunikáciu a zhromažďovanie
vedeckých dôkazov. V roku 1967 bola v USA založená prvá
medzinárodná vedecká spoločnosť Undersea and Hyperbaric
Medical Society, ktorá združuje viac ako 3000 členov z celého
sveta. Novým vedecko-výskumným pracoviskom hyperbaric-
kej oxygenoterapie disponuje aj Trenčianska univerzita
Alexanda Dubčeka v Trenčíne. Cieľom výskumu je formulo-
vanie nových postupov v liečebnom prístupe, ktoré budú vy-
užívať, okrem súčasnej štandardnej liečby a budú tak repre-
zentovať novú formu komplexnej lekárskej i ošetrovateľskej
starostlivosti.
Kľúčové slová: Hyperbarická oxygenoterapia. História.
Pokusy. Zakladatelia. Osobnosti.
ABSTRACT
The contribution provides insight into hyperbaric oxygen in
historical context. It describes its development since 1664,
when British physician Henshaw as the first built the
hyperbaric chamber called Domicilium. Other attempts to treat
compressed air appeared up two centuries later in France. The
scientific basis for the use of hyperbaric oxygen treatment,
however, put up in the middle of 20th century Amsterdam
Professor Boer, who is considered the "father" of hyperbaric
oxygen therapy. Treatment with hyperbaric oxygen therapy is
gaining more and more supporters worldwide and the
exchange of experience with this type of treatment was
necessary to create a common space for communication and
gathering of scientific evidence. In 1967, in the United States
started the first international scientific community Undersea
and Hyperbaric Medical Society, which brings together more
than 3 thousand members from around the world. New
research center of hyperbaric oxygen therapy has also
Alexander Dubcek University of Trenčín. The aim of the
research is to develop new ways of treatment approaches that
are used, in addition to the current standard treatment and will
thus represent a new form of comprehensive medical and
nursing care.
Key words: Hyperbaric oxygen therapy. History.
Experiments. Founders. Personalities.
ÚVOD
Mohlo by sa zdať, že hyperbarická oxygenotera-
pia je jedna z najnovších používaných metód v me-
dicíne, ale skutočnosť je úplne iná. Pomocou hy-
perbarickej oxygenoterapie sú liečení pacienti
stovky rokov.
História hyperbarickej oxygenotarapie vo svete
Hyperbarická oxygenoterapia má korene v 17.
storočí. Táto liečebná metóda sa pôvodne označo-
vala ako „hyperbarická terapia vzduchom“. Bola
to jednoduchá liečba stlačeným vzduchom, pri kto-
rej využívali poznatok, že proces liečenia možno
priaznivo ovplyvniť zmenou tlaku vzduchu. Keď
pacient dýcha stlačený vzduch, všetky jeho zložky
vrátane kyslíka sú pod zvýšeným tlakom. Pacienti
teda vdychujú väčšie množstvo kyslíka ako za
bežných okolností a ten sa dostáva do všetkých
tkanív tela. Britský lekár Nathaniel Henshaw
postavil prvú hyperbarickú komoru už v roku
1662. Nazval ju „Domicilium“. Táto komora nebo-
la ani zďaleka tak technicky dokonalá ako dnešné
komory, bola skôr ekvivalentom wellnes prístroja
(Harch, Mc. Cullough, 2007). Tlak v komore zni-
žoval a zvyšoval použitím organových mechov.
Prvý krát použil stlačený vzduch pri liečbe pľúcnej
choroby. Henshaw používal „Domicilium“ pri lieč-
be porúch trávenia, pľúcnych ochoreniach, stratách
citlivosti a na prevenciu vzniku pľúcnych ochorení.
Princíp fungovania bol založený na poznatku, že
akútne stavy budú reagovať na zvýšený atmos-
férický tlak a chronické stavy budú mať prospech
zo zníženého (Edwards, 2010). Henshaw nebol v
tom čase však jediný, kto sa zaoberal skúmaním
účinku kyslíka a tlaku na organizmus. Hyper-
barickou oxygenoterapiou sa zaoberal aj írsky
chemik Róbert Boyle, ktorý v roku 1670 robil
pokusy zamerané na sledovanie vplyvu zníženého
tlaku na organizmus zvierat. Pozoroval plynovú
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
58
bublinu viditeľnú cez rohovku u hada, ktorý bol
vystavený zmenám tlaku vzduchu (Petřík, 2004).
V 19. storočí sa myšlienka liečby stlačeným
vzduchom objavila vo Francúzsku. Nazvali ju
vzduchovým kúpeľom a úspešne sa šírila do kúpe-
ľov po celom Francúzsku a do ostatných častí Eu-
rópy. Hyperbarická komora vo Francúzsku bola
postavená v roku 1834 a s ňou prišla "módna vlna"
hyperbarickej liečby. Expozície v hyperbarickej
komore boli odporúčané na zvýšenie činnosti
vnútorných orgánov, zlepšenie prietoku krvi moz-
gom a na vytvorenie pocitu pohody (Harch,
McCullough, 2007). Francúzsky lekár V. T. Junod
v roku 1875 vyslovil teóriu, že stlačený vzduch
zvyšuje prietok krvi mozgom a taktiež vo všetkých
ďalších orgánoch (France in 19th Century, 2015).
Ďalšia etapa vývoja hyperbarickej oxygenotera-
pie sa začala objavom kyslíka. Kyslík bol objavený
nezávisle švédskym lekárnikom Karlom W.
Scheelem v roku 1772 a anglickým amatérskym
technikom Josephom Priestleyom v roku 1774
(Doležal, 2000). Pokusy s kyslíkom poukazujú nie-
len na jeho pozitívne, ale aj na jeho negatívne
účinky. Paul Bert vedecky podložil základy o toxi-
cite kyslíku a účinkoch na CNS v roku 1878 v kni-
he „La Pression BarometriQue.“ Dokázal, že vyso-
ký tlak kyslíka je pre všetky živé organizmy letál-
ny a u teplokrvných živočíchov vyvoláva kŕče
(Hájek, 2007). L. Smith v roku 1899 dokázal, že
kyslík inhalovaný pri normálnom tlaku dostatočne
dlhú dobu, vyvoláva patologické zmeny v pľúcach
a končí smrťou pokusného objektu (Doležal,
2000).
V roku 1918 profesor anestézie Orvel J. Cun-
ningham sprevádzkoval prvú veľkú klinickú komo-
ru. Bola dlhá dvadsaťsedem metrov a vysoká
takmer tri metre. Stavba komory bola podmienená
jeho úspechom pri liečbe mladého kolegu, ktorý
mal ťažkú chrípku a bol na „pokraji smrti“ z ne-
dostatku kyslíka. Úspešne vyliečil zvyšovaním tla-
ku nad rámec normálneho tlaku aj pacienta s ocho-
rením obličiek. V roku 1928 postavil najväčšiu
komoru v histórii, tzv. Steel Ball Hospital, vysokú
ako šesťposchodový dom. Postavil ju v Kansas
City a okrem iného bola vybavená aj fajčiarskym
salónikom, stravovacím zariadením, na zemi ležali
koberce. Cunningham prezentoval, že anareóbne
baktérie sú zodpovedné aj za vznik nádorov alebo
vysokého krvného tlaku. Cunnigham veril, že uve-
dené ochorenia, ale aj mnohé iné, vylieči podá-
vaním kyslíka pomocou zvýšeného atmosférického
tlaku. V roku 1930 však American Medical Asso-
ciation nariadila zatvorenie Cunnighamovej „hy-
perbarickej nemocnice", pretože asociáciu dosta-
točne nepresvedčil o pozitívnych účinkoch podá-
vaného kyslíka (Choffin, 2015). Až do 50. rokov
20. storočia zostala hyperbarická oxygenoterapia
na úrovni "módneho výstrelku starostlivosti o
zdravie“ (Harch, McCullough, 2007).
Za zakladateľov modernej hyperbarickej oxyge-
noterapie môžeme považovať holandského chirur-
ga J. Boerema a britského lekára Churchill-David-
sona, ktorí publikovali práce koncom 50- tich a
začiatkom 60 - tich rokov dvadsiateho storočia. J.
Boerem dokázal, že hyperbarický kyslík dokáže
saturovať krvnú plazmu kyslíkom natoľko, že
transport fyzikálne rozpusteného kyslíka v plazme
stačí udržať život takmer vykrvácaných pokusných
zvierat. Po podaní transfúzie krvi zvieratá žili ďalej
a nedošlo u nich k vzniku symptómov z anoxie.
Priniesol dôkaz, že fyzikálne rozpustený kyslík
v plazme (alebo v náhradných roztokoch) stačí pre
základné metabolické potreby všetkých tkanív a
orgánov (Barcal, Emmerová, Hadravský, 2001).
Svoje skúsenosti zhrnul J. Boerem v publikácii
„Life without blood“ v roku 1960 (Ježek, 2007).
Churchill-Davidson preveroval účinnnosť liečebnej
kombinácie rádioterapie a hyperbarickej oxygeno-
terapie pri zhubných nádoroch (Singh, Gambert,
2014).
Pre hyperbarickú medicínu nastala nová éra.
Pomaly ale isto sa začala dostávať do povedomia
laickej a lekárskej verejnosti. Začali vznikať nové
pracoviská, spoločnosti a tým potreba výmeny
poznatkov z klinických štúdií. Prvý kongres o vyu-
žití hyperbarickej oxygenoterapie sa konal v roku
1963 v Amsterdame. V roku 1966 bola založená v
Miláne Európska spoločnosť potápačskej medicíny
(Barcal, Emmerová, Hadravský, 2001). V USA
bola v roku 1967 založená medzinárodná vedecká
spoločnosť Undersea and Hyperbaric Medical So-
ciety, ktorá združuje viac ako 3000 členov z celého
sveta. V roku 1971 vznikla European Undewater
and Baromedical Society. Obe tieto spoločnosti
usporadúvajú každoročne kongresy venované hy-
perbarickej medicíne a hyperbarickej oxygeno-
terapii a taktiež špecializačné školiace kurzy pre
lekárov, technikov a zdravotníckych pracovníkov.
V Ázii existuje South Pacific Underwater Medical
Society. Okrem toho pôsobia takmer vo všetkých
štátoch sveta národné spoločnosti hyperbarickej
medicíny (Doležal, 2000).
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
59
Centrum hyperbarickej oxygenotarapie
Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v
Trenčíne
Centrum pre hyperbarickú oxygenoterapiu je
vedeckým pracoviskom Fakulty zdravotníctva
Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka
v Trenčíne (TnUAD, ktoré vzniklo v nadväznosti
na vedecko-výskumný projekt TnUAD „Dobudo-
vanie technickej infraštruktúry pre rozvoj vedy a
výskumu na TnUAD prostredníctvom hyperbaric-
kej oxygenoterapie“.
Hlavným predmetom výskumu Centra pre HBO,
v rámci komplexného terapeutického prístupu, sú
najmä dve oblasti výskumu účinkov hyperbarickej
oxygenoterapie:
diabetické a ischemické ulcerácie na dolných
končatinách,
cievne mozogové príhody (CMP) a ich
následky.
Cieľom výskumu je formulovanie nových postu-
pov v liečebnom prístupe k obom uvedeným mo-
dalitám, ktoré budú využívať, okrem súčasnej štan-
dardnej liečby, najmä prínos hyperbarickej oxyge-
noterapie a budú tak reprezentovať novú formu
komplexnej lekárskej i ošetrovateľskej starostli-
vosti. Záverečným cieľom tvorby týchto postupov
bude ich implementácia do štandardnej zdravot-
níckej starostlivosti v podmienkach Slovenskej
republiky.
Vytvorenie uvedených postupov, ktoré by mali
potvrdiť predpokladaný pozitívny vplyv včasnej
aplikácie hyperbarického kyslíka na priebeh
a prognózu zle hojacich sa vredov dolných konča-
tín ako aj na priebeh a prognózu CMP, bude zna-
menať zvrat nielen v individuálnom osude pacien-
tov, ale bude mať aj významný ekonomický celo-
spoločenský dopad v zmiernení finančných násled-
kov riešenia dlhodobej práceneschopnosti resp.
prípadnej invalidity.
ZÁVER
Hyperbarická oxygenoterapia počas troch storočí
vývoja prešla strastiplnou cestou. Stretávala sa
s nepochopením, neuznaním, ale aj zápalom leká-
rov a túžbou po jej akceptácii. Bola dokonca pova-
žovaná za "módny výstrelok". V súčasnosti je
uznávanou a rešpektovanou liečebnou metódou pre
širokú paletu ochorení.
Poďakovanie
Tento príspevok vyšiel s podporou projektu „Dobudovanie
technickej infraštruktúry pre rozvoj vedy a výskumu na
Trenčianskej un iverzite Alexandra Dubčeka prostredníctvom
hyperbarickej oxygenoterapie“ ITMS kód 26210120019
Operačného programu Výskum a vývoj.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH
ODKAZOV
BARCAL, R., EMMEROVÁ, H., HADRAVSKÝ,
M. 2001. Anesteziologie a neodkladní péče. In
Pracovné lékařství. ISSN 0862-4968. 2001/3., s.
137.
DOLEŽAL, V. 2000. Historie hyperbarické
medicíny. In Pracovní lékařství. ISSN 0032-
6291. 2000, roč. 3., s. 153 – 164.
EDWARDS, M. L. 2010. Hyperbaric oxygen
therapy. Part 1: history and principles. J Vet
Emerg Crit Care. 2010;20(3):284-288.
HARCH, P., G., Mc CULLOUGH, M. 2007.
Kyslíková revolúcia. 1. vyd. Nové Zámky:
Psychotrof spol. s.r.o., 2007. 283 s., ISBN 978-
80-89322-04-6 –b.
HÁJEK, M. 2007. Kyslíková toxicita v průběhu
léčby hyperbarickou oxygenoterapií. In
Anesteziologie a intenzívní medicína. ISSN
12142158, 2007, roč. XVIII., č. 2, s. 97.
CHOFFIN, M. 2015 “The Cunningham
Sanitarium,” Cleveland Historical, accessed
March 15, 2015, http://clevelandhistorical.org/
items/show/378.
JEŽEK, M. 2007. Z historie. In Zdravotnícke
noviny. ISSN 0044-1996. 2007, roč. 56., č. 40,
s. 16.
PETŘÍK, K. 2004. Tlakové komory v technických
oboroch a lékařské praxi. In Praktický lékař.
ISSN 0032-6739. 2004, roč. 84, č.1, s. 29.
SINGH, S., GAMBERT, S. R. 2014. Hyperbaric
oxygen therapy: A Brief History and Review of
its benefits and Indications for the Older Adult
Patients. In Annals of Long - Term Care.
[online] July/August 2014, Volume 22, Issue 7-
8. Dostupné na: http://www.annalsoflongterm
care. com/article/
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
60
POLYMERNÍ NANOMATERIÁLY S ANTIBAKTERIÁLNÍMI ÚČINKY
URČENÉ K LÉČBĚ CHRONICKÝCH RAN
ANTIBACTERIAL POLYMERIC NANOMATERIALS INTENDED
FOR THE CHRONIC WOUND TREATMENT
VEVERKOVÁ Ivana1,3, LOVĚTINSKÁ-ŠLAMBOROVÁ Irena1,2,
ZAJÍCOVÁ Veronika2, FROŇKOVÁ Marie1
1Ústav zdravotnických studií, Technická Univerzita v Liberci, Liberec, Česká Republika 2Katedra chemie, Fakulta přírodovědně humanitní a pedagogická, Technická Univerzita v Liberci,
Liberec, Česká Republika 3Fakulta textilní, Technická Univerzita v Liberci, Liberec, Česká Republika
ABSTRAKT
Léčba charakteristických povrchových poranění kůže je velmi
problematická a běžně dostupné zdravotnické prostředky
pro krytí ran se ukazují být nedostačující. Akutní či chronické
rány typu popálenin či bércových vředů jsou často v průběhu
dlouhodobé léčby napadány infekcí. Ke zhoršenému průběhu
léčby rány přispívají i často nevhodně kombinované prostřed-
ky pro krytí ran, jejichž specifické vlastnosti jsou vždy
kompromisem ideálního krytí. Nové materiály však nabízejí
mnohem širší spektrum vlastností, jež lze vhodnými postupy
modifikovat dle požadované specifikace, a to vše v mikro- či
nanoměřítku. Otevírá se tak nová dimenze potencionálních
zdravotnických prostředků s vysokou úrovní specializace a
velmi výhodnými mechanickými i chemickými vlastnostmi,
díky nimž bude možné posunout standard zdravotnické péče
opět o úroveň výš.
Klíčová slova: Antibakteriální krytí ran. Nanomateriály.
Chronické rány. Popáleniny.
ABSTRACT
Commercially available medical devices for wound dressing
are insufficient for the treatment of superficial skin lesions, the
treatment is problematic. Acute and chronic wounds type of
burns or leg ulcers are often attacked by infections during
long-term treatment. Problematic wound healing is often
related to inappropriately combined wounds covering, which
characteristics are always a compromise of ideal coverage.
However, new materials offer a much wider range of pro-
perties that can be modified by special approaches according
to the required specifications, that all in the micro- or
nanoscale. This opens up a new dimension of potential
medical devices with a high level of specialization and very
advantageous mechanical and chemical properties. That is
able to move standard medical care again to level up.
Key words: Antibacterial wound dressing. Nanomaterials.
Chronic wounds. Burns.
ÚVOD
Většina populace považuje hojení ran a rege-
nerační schopnost lidské kůže za samozřejmost.
Všichni jsme se setkali s běžnými poraněními, jako
jsou drobné odřeniny nebo lehké popáleniny a zá-
kladní zkušenost se zdravotnickým prostředkem je
použití jednoduché náplasti. Expanzivním problé-
mem jsou však infekce, které zůstávají hlavní
komplikací chronických i akutních ran. I přes vy-
sokou úroveň současného zdravotnictví, popále-
niny, chronické rány, jejich akutní rehabilitace
a rekonstrukce kůže zůstávají stále velkým problé-
mem. Ve vážnějších případech jsou běžně dostup-
né zdravotnické prostředky nedostačující, proto je
nutné využití pokročilejší terapie hojení ran.
V posledních dvou desetiletí došlo k velmi výraz-
ným změnám v hojení ran. Jednou z nich je vývoj
nových typů biomateriálů na bázi specifických
polymerů určených k rychlé, bezbolestné a efek-
tivní léčbě ran. Léčba ran sama o sobě představuje
řadu výzev k vývoji efektivních biomateriálů z hle-
diska poskytnutí optimálního fyziologického pro-
středí pro regeneraci včetně správné vlhkostní
bilance, ochrany před vnějším prostředím, ochrany
před infekcí, řízení odstraňování exsudátu, postup-
né uvolňování léčiv, optimální teploty rány, kom-
fortu pro pacienta a řady dalších aspektů.
Převážná část krycích materiálů využívaných ve
zdravotnictví je vyrobena z přírodních nebo synte-
tických polymerů. Polymerní materiály jsou známy
pro své dobré biokompatibilní a cytokompatibilní
vlastnosti, jejich nevýhodou je však podpora
množení patogenních mikroorganismů spojená
s možností vzniku biofilmu. V této sféře nacházejí
stále více uplatnění i produkty nových technologií
- nanotechnologií.
NANOVLÁKENNÉ MATERIÁLY
PRO HOJENÍ RAN
Velký potenciál skýtá využití modifikovaných
nanovlákenných nosičů jako nový typ antibakte-
riálního krytí ran. Nanovlákna disponují určitými
vlastnostmi, jež přinášejí široké možnosti modi-
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
61
fikace materiálu dle specifikace funkčnosti a loka-
lizace.
V porovnání s tenkými polymerními filmy
poskytují nanovlákenné vrstvy daleko větší měrný
povrch, na který je možno antibakteriální složku
navázat, tudíž jsou při aplikaci efektivnější. Nano-
vlákenné vrstvy také disponují vysokou prodyš-
ností. Vzhledem k velikosti mezivlákenných pórů
jsou schopny projít vrstvou molekuly vzduchu,
ovšem pro bakterie je již tato vrstva neprostupná.
Jak přírodní, tak syntetická polymerní nanovlá-
kenné vrstvy poskytují optimální mikroprostředí
pro buněčnou proliferaci, migraci a diferenciaci, a
to díky jejich biologické kompatibilitě, biologické
rozložitelnosti, specifické struktuře a dobrým me-
chanickým vlastnostem.
Morfologie nanovlákenného nosiče hraje vý-
znamnou roli. Jeden z aspektů, jež je nutno
přizpůsobit aplikaci, je velikost mezivlákenných
pórů. Pro proliferaci keratinocytů je např. vhodná
velikost mezivlákenných pórů 250 μm (Rouw-
kema, Rivron, Van Blitterswijk, 2008). Dalším
aspektem je organizace nanovláken ve struktuře.
Nanovlákna mohou být orientovaná chaoticky ne-
bo například jednosměrně či příčně skládána do
vrstev (Obr. 1). Například nanovlákna orientovaná
se vzhledem k morfologii neuronu ukazují jako
vhodnější pro proliferaci a expanzi nervových bu-
něk (Lee et al., 2009). Požadované orientace je
dosaženo modifikací procesu výroby nanovláken
(elektrostatického zvlákňování).
Obrázek 1 SEM snímek a) chaoticky orientovaná
nanovlákna PLLA, b) podélně orientovaná nanovlákna
PLLA (Ramakrishna, 2005)
V současné době jsme schopni nanovlákenné
nosiče připravit z prověřených biodegradabilních a
biokompatibilních materiálů, jako je např. poly-
vinylalkohol (PVA), polykaprolakton (PCL), kyse-
lina polymléčná (PLA) a jiné běžně užívané poly-
mery. Zvláknění těchto polymerů je již kompletně
technologicky zvládnuté. Trend ovšem vyžaduje
vývoj nových materiálů, jež jsou na bázi přírodních
materiálů, nezatěžují organismus ani životní
prostředí, a to v průběhu přípravy i užívání.
TYPY POLYMERŮ
S ANTIMIKROBIÁLNÍMI VLASTNOSTMI
Existuje celá řada speciálních polymerů s anti-
bakteriálními účinky, které lze rozdělit do několika
základních skupin. Polymerní materiály jsou zde
děleny dle mechanismu antibakteriálního účinku,
který je spjat buď se samotným polymerem, nebo
jeho modifikací. Modifikace nanovláken antibakte-
riální složkou je možná dvěma cestami: imobilizací
antibakteriální složky na povrch nanovlákenného
nosiče nebo inkorporací antibakteriální složky
do polymerního roztoku a následným zvlákněním.
Uvádíme přehled hlavních skupin a jejich pod-
skupin.
PŘÍRODNÍ POLYMERY PRO LÉČBU
CHRONICKÝCH RAN A POPÁLENIN
Přírodní polymery jsou široce používány v rege-
nerativní medicíně jako krytí ran a popálenin.
Urychlují a stimulují proces hojení ran, přírodní
polymery se podílejí na regeneraci poškozených
tkání (Huang a Fu, 2010).
Polysacharidy
Polysacharidy ve formě hydrogelů jsou ve velké
míře používány pro léčbu ran a popálenin. Dají se
rozdělit do několika typů: neutrální (glukany, dex-
trany, celulóza), kyselé (kyselina alginová, kyse-
lina hyaluronová), základní (chitin, chitosan) nebo
sulfatované polysacharidy (heparin, chondroitin).
(Kennedy et al., 2011)
Celulóza
Biocelulózy se používají zejména jako matrice
pro krytí chronických ran, redukují bolest a zkra-
cují dobu hojení. U řady ran stimulují procesy
granulace a epitelizace. Na povrch obvazů pro rány
s modifikovanou celulózou mohou být imobili-
zovány různé aktivní molekuly, jako jsou enzymy,
antioxidanty, hormony, vitamíny nebo antimikro-
biální léčiva (Medusheva et al., 2007).
Velmi zajímavý potenciál pro obvazy a tkáňové
inženýrství kůže vykazuje např. Acetobacter
xylinum (Acetobacteraceae), mikrobiální celulóza
(MC), také známá jako bakteriální celulóza (Czaja
et al, 2006; Fu et al, 2013). MC je univerzální bio-
materiál s jedinečnou nanostrukturou, vykazuje
vysokou mechanickou pevnost a pozoruhodné
fyzikálně-chemické vlastnosti (Obr. 2). Je to pří-
rodní biokompatibilní, biologicky odbouratelný,
antimikrobiální, hypoalergenní a netoxický poly-
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
62
Obrázek 2 Mikrovlákenná struktura celulózy Acetobacter (vlevo), biomateriál z bakteriální celulózy (vpravo).
(Czaja et al., 2006)
mer. Je možné jej aplikovat jako alternativní krytí
pro povrchové popáleniny (Muangman et al, 2011;
Park et al, 2012).
Chitin a chitosan
Chitin je nejhojnější přírodní polysacharid. Je
hlavní složkou bezobratlých, korýšů, exoskeletál-
ního hmyzu a buněčné stěny hub (Shi et al, 2006).
Lze jej používat jako hemostatické, antibakteriální
a protizánětlivé krytí pro léčbu ran.
Během let byly získány různé modifikace chitinu
a chitosanu: chitinová mast rozpustná ve vodě
(WSC), mikrokrystalický chitin hydrochlorid jako
hemostatický materiál, baktericidní fólie na bázi
chitinu s nanočásticemi Ag (Madhumathi et al.,
2010), chitinové krytí obsahující sulfadiazin stří-
brný (Lee et al., 2000a), chitinový hydrogel obsa-
hující nanočástice ZnO (Sudheesh Kumar et al.,
2013), chitosan-hydrogelové membrány jako ma-
trice pro keratinocyty a fibroblasty (Paul et al.,
2012), chitosanová membrána jako krytí ran,
chitosan-hedvábná kompozitní nanovlákna na rány
(Cai et al., 2010) a další.
Proteiny a peptidy
Kolagen
Kolagen je hojně se vyskytující protein v lidském
těle a pokožce. Je produkován fibroblasty a stimu-
luje hojení ran, buněčnou a molekulární kaskádu,
růst nových tkání a debridement ran. Kolagenová
krytí formulovaná bovinním sérem, prasečími nebo
ptačími zdroji se doporučují pro ošetření částeč-
ných a hlubokých ran s minimálním exsudátem. Je
kontraindikativní pro popáleniny třetího stupně a
pro citlivé a alergické pacienty (Murali et al.,
2011).
Existuje řada studií sdružujících aplikace různých
kolagenových krytí pro rány a popáleniny: kola-
genové membrány jako krytí orálních ran, denatu-
rované kolagenové mikrovlákenné scaffoldy obsa-
hující lidské fibroblasty a keratinocyty pro kožní
štěpy (Kempf et al., 2011, (Fullana a Wenk, 2012)
a jiné.
Želatina
Želatina a přírodní polymery odvozené od kola-
genu jsou připraveny z různých živočišných pro-
duktů. V biomedicínské oblasti je želatina použí-
vána pro produkci biokompatibilních a biodegrada-
bilních dopravních systémů léčiv a krytí ran. Pro
krytí na rány a popáleniny, je želatina používána
v různých obměnách, v kombinaci s alginátem či
kyselinou hyaluronovou. Nanovlákenné krytí ran
na bázi želatiny se používá na problematicky hojící
se rány typu popálenin, traumat, diabetických noh,
dekubitů a bércových vředů (Jurgens et al., 2006).
Fibrin
Fibrin je fibrinogenní neglobulární protein odvo-
zený od fibrinogenu reakcí proteásy trombinu,
která se účastní krevního srážení. Fibrin se používá
jako přírodní scaffold pro hojení ran jako nosič pro
buněčnou transplantaci, např. pro symptomatické
chronické chrupavčité defekty se používá fibrino-
hyaluronová matrice pro chondrocyty (Nehrer et
al., 2008). Enkapsulace kardiomyocytů do fibrino-
vého hydrogelu je užívána pro srdeční tkáňové
inženýrství (Yuan Ye et al., 2011).
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
63
Keratin
Keratin je stavební bílkovina řazená mezi
skleroproteiny, jež má vláknitou strukturu.
Keratinové deriváty se používají jako krytí pro
chronické rány. Díky své interakci
s proteolytickým prostředím rány usnadňující
hojící proces. Nové typy krytí na bázi keratinu
s modifikovanými vlastnostmi se ukazují jako
velmi dobré nosiče antibiotik a růstových faktorů
v pro mechanismus kontrolovaného uvolňování
účinné látky. (Vasconcelos a Cavaco-Paulo, 2011)
SYNTETICKÉ POLYMERY S PŘIROZENOU
ANTIMIKROBIÁLNÍ AKTIVITOU
Polymery, které obsahují antimikrobiální funkční
skupiny, se používají pro zvýšení účinnosti někte-
rých stávajících antimikrobiálních látek, minima-
lizují tak environmentální problémy s použitím
konvenčních antimikrobiálních látek a prodlužují
jejich životnost. Tyto polymery mají kladný náboj
a reagují destruktivně se záporně nabitou buněčnou
stěnou nebo cytoplasmatickou membránou.
(Munoz-Bonilla et al., 2012)
Další podskupinu tvoří halogenované polymery.
Řadíme sem polymery obsahující fluor, chlor a v
neposlední řadě často využívané N-halaminy, kde
je jeden nebo více atomů halogenů (Cl+I nebo Br+I)
kovalentně vázáno na atom dusíku. Následně
dochází k pomalému uvolňování atomů halogenů a
jejich reakci s biologickými receptory, což má za
následek inaktivaci, popřípadě smrt bakteriální
buňky (Munoz-Bonilla et al., 2012).
Polymery s antimikrobiální organickou složkou
Tato skupina obsahuje polymery, do kterých
nebyla antimikrobiální složka navázána kovalent-
ně, ale do polymeru byla přidána antimikrobiální
sloučenina. Nejčastěji používaná antimikrobiální
látka je triclosan, např. při inkorporaci do poly-
vinylalkoholu (PVA). Dalšími často užívanými
antibiotiky jsou tetracyklin, chlortetracyklin, doxy-
cyklin, levofloxacin, rifampicin a další léčiva.
(Munoz-Bonilla et al., 2012; Timofeeva et al.,
2011; Hasan et al., 2013)
Celebioglu a kol., 2013 a Zeynep Aytap a kol.,
2014 prokázali zvýšení antimikrobiální aktivity na-
novláken pomocí inkluzních cyklodextrinových
komplexů (CD-IC) (Obr. 3). Inkorporovanou anti-
bakteriální složkou byl triclosan, respektive allyli-
sothiokyanát. Allylisothiokyanát je znám pro svou
antibakteriální aktivitu v tekutém i plynném sku-
penství, ale je také velmi těkavý, proto byly částice
zachyceny v CD-IC. Antibakteriální aktivita byla
testována proti G+ a G- bakteriím. Bylo pozoro-
váno, že nové typy nanovláken vykazují účinnou
antibakteriální aktivitu proti oběma skupinám bak-
terií. CD-IC je schopen uchovat vyšší aktivní
množství antibakteriální složky, jeho antibakte-
riální působení je tudíž efektivnější skrze postupné
uvolňování účinné látky.
Polymery s antimikrobiální anorganickou
složkou
Poslední skupinu tvoří polymery s přídavkem
aktivních anorganických systémů, které rozdělu-
jeme do tří podskupin na základě charakteru anor-
ganické složky. Prvním typem aktivních anorga-
nických činidel jsou kovové částice. Nejčastěji se
používají nanočástice stříbra (Ag), které jsou
známé svými antimikrobiální účinky působícími na
široké spektrum mikroorganismů. Některé studie
se také zabývají inkorporací nanočástic mědi (Cu),
zinku (Zn) či zlata (Au) na povrch polymerů (Car-
mona-Ribeiro et al., 2013; Munoz-Bonilla et al.,
2012). Druhým typem jsou oxidy kovů. Nejčastěji
používaným oxidem kovu pro antibakteriální úpra-
vu je oxid titaničitý (TiO2), který se používá jako
fotokatalyzátor schopný degradace buněčné bakte-
riální stěny, který lze snadno inkorporovat do poly-
merní matrice. Na podobném principu jako TiO2
pracuje také oxid zinečnatý (ZnO). Dále lze použít
oxid dusnatý (NO), který je běžně produkován
Obrázek 3 Schéma výroby nanovláken z inkluzních cyklodextrinových komplexů (CD-IC) (Celebioglu et al., 2013)
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
64
v těle a jednou z jeho funkcí je likvidace bakterií
(Munoz-Bonilla et al., 2012; Timofeeva et al.,
2011; Hasan et al., 2013).
Antibakteriální účinnost nanostříbra
Nano Ag má široké spektrum antibakteriální
aktivity a dokáže zabít celou řadu bakterií včetně
těch, které jsou rezistentní vůči antibiotikům, jako
nozokomiální infekce či průmyslové procesy
(Mauter et al., 2011). Vzhledem k velkému měrné-
mu povrchu a použitelnému objemu vykazuje nano
Ag velkou účinnost proti širokému spektru bakterií
a je široce používáno v klinických aplikacích, jako
je například povlak katétrů, obvazy na rány a
antibakteriální mycí gely. V posledních letech bylo
vydáno několik shrnutí možného antimikrobiálního
mechanismu nano Ag (Chaloupka et al., 2010),
nicméně kompletní mechanismus působení není
dosud plně objasněn. Jako jeden z možných me-
chanismů bylo prokázáno uvolňování stříbrných
iontů z nano Ag. Ve srovnávací studii nano Ag a
iontů stříbra bylo zjištěno, že nanočástice stříbra
vykazují vyšší antibakteriální účinnost než ionty
stříbra. Nano Ag se může vázat s buněčnými
stěnami i plazmatickou membránou bakterií a
proniknout do bakteriálních buněk, což způsobuje
strukturální změny a degradaci s důsledkem buněč-
né smrti. Nano Ag měnící se na stříbrné ionty
může ovlivnit propustnost buněčné stěny a tím
usnadnit pronikání Ag do bakteriálních buněk.
Chun a kol., 2010 vytvořili nanovlákennou matici
z PVA, která obsahovala Ag. Po ozáření stabili-
zované matice UV zářením se ionty Ag+ transfor-
movaly do nanočástic. Testováním cytotoxicyty na
keratinocytech a fibroblastech byla prokázána
cytokompatibilita, nicméně proliferace obou typů
buněk byla mírně potlačena. Oproti jiným studiím
rozdíl mezi vlivem Ag nanočástic a Ag+ iontů ne-
byl potvrzen. Jako velmi slibné se jeví roubování
Ag nanočástic na povrch křemičitých nanovláken
(Z. Ma et al., 2011). Takto modifikovaná křemičitá
nanovlákna prokazatelně inhibují růst E. coli, efekt
je navíc dlouhotrvající (Obr. 4). Toto anorganické
krytí ran navíc může být obnoveno kalcinací bez
ztráty mechanické pevnosti a antibakteriálního
účinku. Nanočástice Ag a ionty Ag+ lze inkorpo-
rovat např. i do nanovláken z acetátu celulózy
(Jang et al., 2013). I přes minimální množství in-
korporovaného stříbra v matrici (1 hm.%), oba tyto
materiály prokázaly silnou antibakteriální aktivitu
proti bakteriálním kmenům Staphylococcus aureus
(S. aureus) a Escherichia coli (E. coli).
Antibakteriální účinnost nanočástic zlata
Nanočástice zlata vykazují antibakteriální akti-
vitu proti multirezistentním G- bakteriím. Prostřed-
nictvím transkriptomických a proteomických me-
tod bylo zjištěno, že toto antibakteriální působení
se uplatňuje především dvěma způsoby: i) změnou
membránového potenciálu díky inhibici ATP syn-
tetasy, což vede ke snížení hladiny ATP a cel-
kovému poklesu metabolismu, ii) blokací podjed-
notky ribozomu a následnému zabránění vazby
tRNA. Navíc bylo zjištěno, že baktericidní zlaté
nanočástice nevyvolávají žádný proces vzniku re-
aktivních forem kyslíku (reactive oxygen species -
ROS), což je možné částečně vysvětlit nízkou
toxicitou zlata (Cui et al., 2012). Dle jiné studie
(Huang et al., 2013) byla prokázána antibakteriální
aktivita zlatých nanočástic diskovou difúzní meto-
dou, a to proti Escherichia coli, Pseudomonas
aeruginosa a Bacillus subtillis.
Obrázek 4 Inhibiční zóny křemičitých nanovláken s Ag nanočásticemi a) aplikační doba 2 h, b) aplikační doba 1
měsíc. Detail: SEM snímek křemičitých nanovláken s Ag nanočásticemi. (Ma et al., 2011)
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
65
Mechanismus účinku antibakteriálního působe-
ním se vysvětluje akumulací Au+ na negativně
nabitou buněčnou membránu mikroorganismu ve-
doucí ke konformačním změnám membrány, což
vede ke ztrátě kontroly buněčné permeability a
následně k buněčné smrti.
Antibakteriální účinnost nanočástic oxidu
titaničitého
Antibakteriální a fungicidní efekt TiO2 byl zaz-
namenán na Escherichia coli, Pseudomonas
aeruginosa, Staphylococcus aureus a Penicillium
expansum. Existuje několik možných mechanismů
vysvětlujících baktericidní účinek TiO2 nanočástic.
Nejčastěji se antibakteriální aktivita TiO2 nano-
částic vysvětluje díky silným oxidačním vlast-
nostem po ozáření slunečním nebo UV zářením.
Reaktivní formy kyslíku, jako je například peroxid
vodíku nebo hydroxylové radikály vytvořené na
povrchu ozářeného TiO2 vyvolají peroxidaci poly-
nenasycených fosfolipidů mikroorganismu. Dále se
předpokládá, že mikroorganismy nesou záporný
náboj, zatímco oxidy kovů nesou náboj kladný.
Díky tomu mezi nimi vzniká určitá elektromag-
netická přitažlivost a po kontaktu mikroba s takto
ošetřeným povrchem mikrob ihned podléhá oxi-
daci a následuje smrt. Neméně důležitým před-
pokladem antibakteriálního působení je fakt, že
nanomateriály zpomalují usazování bakterií, tvor-
bu biofilmu, snižují permeabilitu membrány, finál-
ně způsobí buněčnou smrt. (Xing et al., 2012)
ZÁVĚR
V současné době je k dispozici mnoho kategorií
protiinfekčních biomateriálů a nové se rychle roz-
víjejí. Zvýšené užívání běžných antibiotik u zvířat
určených ke konzumaci a v medicíně vyvolává
mikrobiální rezistenci, jež je provázena řadou vlivů
na veřejné zdraví. Konvenční antibiotika pronik-
nou mikroorganismy bez poškození buněčné stěny
bakterie. V kontrastu s tím, antimikrobiální poly-
mery ničí bakteriální membránu, což vede k zabrá-
nění rezistence vůči antibiotikům. Exponenciální
nárůst úsilí směřovaného k vývoji těchto anti-
mikrobiálních látek reflektuje jejich velký význam
a potenciál, stejně jako jejich účinnost a mecha-
nismu účinku. Cílem je, aby bylo vývojem dosaže-
no materiálu biokompatibilního a necytotoxického,
se silným a širokým spektrem antimikrobiální akti-
vity, dlouhou dobou aktivity při zachování opako-
vatelné použitelnosti.
Jak je prezentováno prostřednictvím tohoto shr-
nutí, existuje mnoho strategií, jak lze docílit synte-
tických antimikrobiálních polymerů s širokým
spektrem působení na mikroorganismy. Jejich akti-
vita může být přímo či nepřímo závislá na jejich
původní struktuře, důsledku chemické modifikace,
nebo zavedení organických či anorganických anti-
mikrobiálních činidel, jež určují výsledné biocidní
chování. Zvláštní úsilí je vyvíjeno v oblasti nano-
technologií, kde i minimální množství aktivní slož-
ky činí daný systém vysoce efektivní. Další velkou
výzvou při vývoji těchto antibakteriálních materiá-
lů bude snížení cytotoxicity a ve finální fázi sníže-
ní nákladů na výrobu a při zavedení do praxe, při
tom je třeba mít na paměti aspekty týkající se
životního prostředí a recyklace. Při vývoji těchto
materiálů je nutno projít kombinace různých
přístupů a najít nejvhodnější řešení, jež bude finál-
ně konkurenceschopné na českém a zahraničním
trhu.
SEZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZŮ
AYTAC, Z. et al. 2014. Release and antibacterial
activity of allyl isothiocyanate/β-cyclodextrin
complex encapsulated in electrospun
nanofibers. In Colloids and Surfaces B:
Biointerfaces. 2014; 120: 125-131.
CAI, Z. et al. 2010. Fabrication of Chitosan/Silk
Fibroin Composite Nanofibers for Wound-
dressing Applications. In International Journal
of Molecular Sciences. 2010; 11 (9): 3529-
3539.
CARMONA-RIBEIRO, A. et al. 2013. Cationic
Antimicrobial Polymers and Their Assemblies:
mechanism of action, factors of activity, and
applications. In International Journal of
Molecular Sciences. 2013; 14 (5): 9906-9946.
CELEBIOGLU, A. et al. 2014. Antibacterial
electrospun nanofibers from triclosan /
cyclodextrin inclusion complexes. In Colloids
and Surfaces B: Biointerfaces. 2014; 116: 612-
619.
CUI, Y. et al. 2012. The molecular mechanism of
action of bactericidal gold nanoparticles on
Escherichia coli. In Biomaterials. 2012; 33 (7):
2327-2333.
CZAJA, Wa et al. 2006 Microbial cellulose—the
natural power to heal wounds. In Biomaterials.
2006; 27 (2): 145-151.
FU, L. – ZHANG, J. – YANG, G. 2013. Present
status and applications of bacterial cellulose-
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
66
based materials for skin tissue repair. In
Carbohydrate Polymers. 2013; 92 (2): 1432-
1442.
FULLANA, M. et al. 2012. Electrospun collagen
and its applications in regenerative medicine. In
Drug Delivery and Translational Research.
2012; 2 (5): 313-322.
HASAN, J. et al. 2013. Antibacterial surfaces: the
quest for a new generation of biomaterials. In
Trends in Biotechnology. 2013; 31 (5): 295-
304.
HUANG, S. – FU, X. 2010. Naturally derived
materials-based cell and drug delivery systems
in skin regeneration. In Journal of Controlled
Release. 2010; 142 (2): 149-159.
HUANG, Y.-T. et al. 2013. Evaluating the
antibacterial property of gold-coated
hydroxyapatite: A molecular biological
approach. In Journal of Hazardous Materials.
2014; 277: 20-26.
HYUK JANG, K. et al. 2014. Antimicrobial
activity of cellulose-based nanofibers with
different Ag phases. In Materials Letters. 2014;
116 (1-3): 146-149.
CHALOUPKA, K. et al. 2010. Nanosilver as a
new generation of nanoproduct in biomedical
applications. In Trends in Biotechnology. 2010;
28 (11): 580-588.
CHUN, Ja Y. et al. 2010. Epidermal cellular
response to poly(vinyl alcohol) nanofibers
containing silver nanoparticles. In Colloids and
Surfaces B: Biointerfaces. 2010; 78 (2): 334-
342.
ISLAM, Md. S. – YEUM, J. H. 2013. Electrospun
pullulan/poly(vinyl alcohol)/silver hybrid
nanofibers: Preparation and property
characterization for antibacterial activity. In
Colloids and Surfaces A: Physicochemical and
Engineering Aspects. 2013; 436: 279-286.
JÜRGENS, Ch. et al. 2006. Biodegradable Films
in Trauma and Orthopedic Surgery. In
European Journal of Trauma. 2006; 32 (2):
160-171.
KEMPF, M. et al. 2011. A denatured collagen
microfiber scaffold seeded with human
fibroblasts and keratinocytes for skin grafting.
In Biomaterials. 2011; 32 (21): 4782-4792.
KENNEDY, J. – KNILL, Ch. 2011. Natural
polymers for healing wound. In Medical
Textiles and Biomaterials for Healthcare.
[Online] ISBN: 978-1-85573-545-3. Dostupné
z: http://connection.ebscohost.com/c/book-
chapters/23471018/chapter-12-natural-
polymers-healing-wounds.
LEE, J. Y.- BASHUR, Ch. A. – GOLDSTEIN, A.
S. – SCHMIDT, E. 2009. Polypyrrole-coated
electrospun PLGA nanofibers for neural tissue
applications. In Biomaterials. 2009; 30 (26):
4325-4335.
LEE, Y. et al. 2010. Development of novel
chitin/nanosilver composite scaffolds for wound
dressing applications. In Journal of Materials
Science: Materials in Medicine. 2010; 11 (12):
817-823.
MA, Z. H. et al. 2011. Silver nanoparticles
decorated, flexible SiO2 nanofibers with long-
term antibacterial effect as reusable wound
cover. In Colloids and Surfaces A:
Physicochemical and Engineering Aspects.
2011; 387 (1-3): 57-64.
MADHUMATHI, K. et al. 2010. Development of
novel chitin/nanosilver composite scaffolds for
wound dressing applications. In Journal of
Materials Science: Materials in Medicine.
2010; 21 (2): 807-813.
MAUTER, M. S. et al. 2011. Antifouling
Ultrafiltration Membranes via Post-Fabrication
Grafting of Biocidal Nanomaterials. In ACS
Applied Materials. 2011; 3 (8): 2861-2868.
MEDUSHEVA, E. et al. 2007. New medical
materials with an integral lasting effect based
on fibre-forming polymers. In Fibre Chemistry.
2007; 39 (4): 268-271.
MUANGMAN, P. et al. 2011. Efficiency of
Microbial Cellulose Dressing in Partial-
Thickness Burn Wounds. In The Journal of the
American College of Certified Wound
Specialists. 2011; 3 (1): 16-19.
MUÑOZ-BONILLA, A. et al. 2012. Polymeric
materials with antimicrobial activity: A
Preliminary Study. In Progress in Polymer
Science. 2012; 37 (2): 281-339.
MURALI, R. et al. 2011. Hybrid Biodegradable
Films from Collagenous Wastes and Natural
Polymers for Biomedical Applications. In
Waste and Biomass Valorization. 2011; 2 (3):
323-335.
NEHRER, S. et al. 2008. Results of Chondrocyte
Implantation with a Fibrin-Hyaluronan Matrix:
A Preliminary Study. In Clinical Orthopaedics
and Related Research. 2008; 466 (8): 1849-
1855.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
67
PARK, S. et al. 2014. The possibility of microbial
cellulose for dressing and scaffold materials. In
International Wound Journal. 2014; 11 (1): 35-
43.
RAMAKRISHNA, S. 2005. Research news /
National University of Singapore, Faculty of
Engineering: Nanofiborous Matrices fo Tissue
Engineering [online]. 2005, vol. 20, No. 2.
ISBN 0217-7870. Dostupné z: http://www.eng.
nus.edu.sg/EResnews/0506/rd/rd7.html
ROUWKEMA, J. – RIVRON, C. - VAN
BLITTERSWIJK, A. 2008. Vascularization in
tissue engineering. In Trends in Biotechnology.
2008; 26 (8): 434-441.
SHI, Ch. 2006. Therapeutic Potential of Chitosan
and Its Derivatives in Regenerative Medicine.
In Journal of Surgical Research. 2006; 133 (2):
185-192.
SUDHEESH KUMAR, P.T. 2013. Evaluation of
Wound Healing Potential of β-Chitin Hydrogel
/ Nano Zinc Oxide Composite Bandage. In
Pharmaceutical Research. 2013; 30 (2): 523-
537.
TIMOFEEVA, L. et al. 2011. Antimicrobial
polymers: mechanism of action, factors of
activity, and applications. In Applied
Microbiology and Biotechnology. 2011; 89 (3):
475-492.
VASCONCELOS, A. et al. 2011. Wound dressings
for a proteolytic-rich environment: A
Preliminary Study. In Applied Microbiology
and Biotechnology. 2011; 90 (2): 445-460.
VERT, M. et al. 2012. Terminology for biorelated
polymers and applications (IUPAC
Recommendations 2012). In Pure and Applied
Chemistry. 2012; 84 (2): 377–410.
XING, Y. et al. 2012. Effect of TiO2 nanoparticles
on the antibacterial and physical properties of
polyethylene-based film. In Progress in
Organic Coatings. 2012;. 73 (2-3): 219-224.
YUAN YE, K. et al. 2011. Encapsulation of
Cardiomyocytes in a Fibrin Hydrogel for
Cardiac Tissue Engineering: A Preliminary
Study. In Journal of Visualized Experiments.
2011; 466 (55):
Zdravotnícke listy, Ročník 2, Číslo 4, 2014 ISSN 1339-3022
68
ZDRAVOTNÉ UVEDOMENIE A SPRÁVANIE SA OBYVATEĽOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY
V ROKU 2013 –VÝSLEDKY Z PRIESKUMU
HEALTH CONSCIOUSNESS AND BEHAVIOUR OF THE INHABITANTS OF THE SLOVAK
REPUBLIC IN THE YEAR 2013 – RESULTS FROM SURVEY
OCHABA R., KADLIČEKOVÁ P., HERDOVÁ O., RAČKOVÁ A., VADOVIČOVÁ P.
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Bratislava
ABSTRAKT
Východiská: Dotazníkový prieskum Zdravotné uvedomenie
a správanie sa obyvateľov SR v roku 2013 realizoval ÚVZ SR
a RÚVZ v SR. Sledovanie zdravotného uvedomenia a správa-
nia sa obyvateľov SR bolo zamerané na najzávažnejšie
rizikové faktory a ich výskyt v populácii.
Cieľ: Cieľom prieskumu bolo zistiť dôležité atribúty zdravot-
ného uvedomenia a správania sa občanov Slovenskej repub-
liky v roku 2013 vo vzťahu k efektívnejšiemu vytváraniu
zdravotno-výchovných aktivít.
Súbor a metódy: Prieskum sa realizoval dotazníkovou metó-
dou. Výber respondentov podľa pohlavia a miesta bydliska
(mesto/vidiek), taktiež počet respondentov pre príslušnú
oblasť k RÚVZ v SR bol presne daný a rozdelený na 3 vekové
kategórie: od 15 - 24 rokov, od 25 - 64 rokov, nad 65 rokov.
Výskumnú vzorku tvorilo 3679 respondentov (1840 mužov a
1839 žien) od 15 do 95 rokov. Zber údajov prebiehal na celom
území Slovenskej republiky počas dvoch mesiacov: máj a jún.
Na štatistické spracovanie dotazníkov bol použitý softwarový
program Epi Data 3.1, v ktorom bola vytvorená databáza na
vkladanie zistených údajov. Výsledky boli následne spraco-
vané pomocou štatistického programu SPPS 14 for Windows.
Výsledky: Z dotazníkového prieskumu sme zistili správanie sa
obyvateľov SR v oblastiach: duševnej a psychickej aktivity,
užívania nelegálnych a legálnych drog, stravovania a kon-
zumácie potravín. Taktiež sme zistili správanie sa obyvateľov
v oblasti pohybovej aktivity, výskytu vybraných ochorení, tiež
postoja k vlastnému zdraviu a jeho ochrane, k samotnej pre-
vencii. Štatisticky významne majú dobrú kvalitu spánku viac
muži ako ženy. Väčšina respondentov uviedla, že za posled-
ných 12 mesiacov neužili drogu, viac ako polovica respon-
dentov nefajčí - štatisticky významne viac žien ako mužov.
Muži konzumujú alkoholické nápoje častejšie a vo vyššej
miere ako ženy. So stúpajúcim vekom u respondentov klesá
záujem o pravidelnú pohybovú aktivitu, taktiež so stúpajúcim
vekom sa zvyšuje počet respondentov, ktorí trpia dlhodobou
chorobou. Výskyt dlhodobých ochorení kulminuje v skupine
65+.
Záver: Na základe výsledkov zdravotného uvedomenia a sprá-
vania sa obyvateľov SR vieme hodnotnejšie a efektívnejšie
smerovať edukačné aktivity a činnosti zamerané na preven-
tívne opatrenia vedúce k zlepšeniu zdravotného stavu a zvý-
šeniu zdravotného povedomia. Pri pravidelnom periodickom
opakovaní sledovania zdravotného uvedomenia (každých 5
rokov) budeme vedieť zhodnotiť a porovnať ukazovatele, kto-
ré vyjadrujú hodnotenie vlastného zdravia, ale aj zmenu v ná-
zoroch, postojoch, návykoch v našej populácii.
Kľúčové slová: Zdravotné uvedomenie. Životný štýl. Ochrana
a podpora zdravia. Prevencia.
ABSTRACT
Basis: Questionnaire survey Health consciousness and beha-
viour of inhabitants of the SRc in the year 2013 was realized
by PHA SR and RPHA in SR. Monitoring of health conscious-
ness and behaviour of inhabitants of the SR was focused on
most serious risk factors and their occurrence in population.
Aim: The aim of survey was to find out important attributes of
health consciousness and behaviour of inhabitants of the
Slovak Republic in the year 2013 in relation to more effective
creation of health-educational activities.
Group and methods: The research was carried out in the form
of questionnaire method. Selection of respondents according
to gender and place of residence (town/village) and number of
respondents for respective area towards RPHA in SR was
exactly set and divided into 3 age categories: 15 - 24 years, 25
- 64 years, over 65 years. Research sample had 3679 respon-
dents (1840 men and 1839 women) from 15 to 95 years.
Collection of data was carried out on the whole territory of the
Slovak Republic during two months: May and June. For
statistical processing of questionnaires software program Epi
Data 3.1 was used, in which a database for input of obtained
results was created. Results were consequently processed by
means of statistical program SPPS 14 for Windows.
Results: From questionnaire survey we found out behaviour of
inhabitants in the SR in areas: mental and physical activity,
usage of illegal and legal drugs, boarding and consummation
of foodstuffs. We have also found out behaviour of inhabitants
in area of physical activity, occurrence of selected diseases,
attitude towards own health and protection of health, attitude
towards prevention. Statistically significantly, men have better
sleep quality than women. The most of respondents stated that
during the last 12 months they did not use drug, more than half
of respondents do not smoke – statistically significantly more
women than men. Men consume alcoholic beverages more
often and in bigger scale than women. With higher respondent
age, interest in regular physical activity is decreasing and also
with higher age number of respondents suffering from chronic
disease is increasing. Occurrence of chronic diseases cul-
minates in age group 65+.
Conclusion: Based on results of health consciousness and
behaviour of inhabitants of the Slovak Republic we can
worthier and more effectively direct educational activities and
activities focused on prevention measures leading to impro-
vement of health status and raising of health consciousness. In
regular periodic repeating of monitoring of health conscious-
ness (every 5 years) we will be able to evaluate and compare
indicators, which express evaluation of own health but also
change in opinions, attitudes and habits in our population.
Key words: Health consciousness. Life style. Health
protection and promotion. Prevention.
Zdravotnícke listy, Ročník 2, Číslo 4, 2014 ISSN 1339-3022
69
ÚVOD
Zdravotné uvedomenie a správanie občanov vy-
povedá o ich vzťahu k vlastnému zdraviu a o jed-
nom z možných vplyvov na ich zdravotný stav. Je
založené na osobnej zodpovednosti za vlastné
zdravie a za zdravie svojich najbližších, ale i širšej
spoločnosti. Je základom pre znižovanie chorob-
nosti a úmrtnosti a je predpokladom pre zvyšo-
vanie strednej dĺžky života.
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej repub-
liky a regionálne úrady verejného zdravotníctva
v Slovenskej republike v roku 2013 realizovali do-
tazníkový prieskum „Zdravotné uvedomenie
a správanie sa obyvateľov Slovenskej republiky
v roku 2013“. Sledovanie zdravotného uvedomenia
a správania sa obyvateľov SR v roku 2013 bolo za-
merané na sledovanie výskytu rizikového správa-
nia a faktorov, ktoré vedú k predchádzaniu pred-
časných úmrtí a k znižovaniu chorobnosti.
CIEĽ
Cieľom prieskumu bolo identifikovať determi-
nanty zdravotného uvedomenia a správania sa ob-
čanov Slovenskej republiky v roku 2013 s cieľom
plánovania a realizácie intervencií v oblasti výcho-
vy k zdraviu, legislatívy, poradenskej a preven-
tívnej činnosti v zdravotníckych zariadeniach a
vo verejnom zdravotníctve.
SÚBOR
Výber respondentov podľa pohlavia a miesta
bydliska (mesto/vidiek), taktiež počet responden-
tov pre príslušnú oblasť k RÚVZ v SR bol rozde-
lený na 3 vekové kategórie: od 15 - 24 rokov,
od 25 - 64 rokov, nad 65 rokov.
Výskumnú vzorku tvorilo 3679 respondentov
(1840 mužov a 1839 žien) vo veku od 15 do 95 ro-
kov. Najpočetnejšiu vekovú skupinu tvorili res-
pondenti vo veku 25 – 64 rokov (38,4%), následne
veková skupina menej ako 25 rokov (30,9%) a
veková skupina nad 65 rokov (30,7%). Vo vekovej
skupine od 15 do 24 rokov bolo 1137 respondentov
(584 mužov a 563 žien), vo vekovej skupine od 25
do 65 rokov bolo 1413 respondentov (704 mužov
a 709 žien). Tretiu skupinu tvorili respondenti nad
65 rokov. V tejto skupine bolo 1129 respondentov
(562 mužov a 567 žien) (Graf 1).
Vzhľadom k pohlaviu v jednotlivých vekových
skupinách bolo zastúpenie pohlaví približne rovna-
ké. Priemerná výška mužov bola 178 cm, žien 165
cm, priemerná hmotnosť mužov bola 82,09 kg,
žien 67,03 kg. Muži z celého súboru mali v prie-
mere 44,77 rokov, ženy 45,40 rokov.
Graf 1 Percentuálne rozloženie respondentov podľa
veku a pohlavia
METODIKA
Prieskum sa realizoval dotazníkovou metódou.
Zber údajov prebiehal na celom území Slovenskej
republiky počas dvoch mesiacov: máj a jún 2013.
Na spracovanie dotazníkov bol použitý softwarový
program Epi Data 3.1, v ktorom bola vytvorená
databáza na vkladanie zistených údajov. Výsledky
boli následne spracované pomocou štatistického
programu SPPS 14 for Windows. Pri porovnávaní
početnosti jednotlivých premenných v tabuľkách
frekvencií bol taktiež použitý chí –kvadrát test, ak
je p-hodnota nižšia ako zvolená hladina význam-
nosti (hladina významnosti je 5% t.j. p<0,05), zna-
mená to, že rozdiel medzi početnosťami premen-
ných je štatisticky významný. Pre niektoré kotin-
genčné tabuľky typu 2x2 bolo počítané aj odds
ratio (ďalej OR) a 95% interval spoľahlivosti pre
toto OR (ďalej 95% CI). Pri porovnaní priemer-
ných hodnôt niektorých premenných bolo zisťo-
vané, či má premenná normálne rozdelenie v sku-
pinách, na zistenie normality bol použitý Shapiro-
Wilkov test a podľa výsledku potom použité
parametrické testy: dvojvýberový Studentov test,
respektíve neparametrické testy – dvojvýberový
Mannov-Whitneyov test.
VÝSLEDKY
Z dotazníkového prieskumu sme zistili správanie
sa obyvateľov SR v oblastiach: duševnej a psychic-
kej aktivity, užívania nelegálnych a legálnych
drog, stravovania a konzumácie potravín. Taktiež
sme zistili správanie sa obyvateľov v oblasti pohy-
bovej aktivity, výskytu vybraných ochorení, tiež
postoja k vlastnému zdraviu a jeho ochrane, ku sa-
motnej prevencii.
Duševná a psychická aktivita
Polovica (50%) respondentov uviedla, že spí 7 - 8
hodín denne. Väčšina respondentov (62,3%) uvie-
Zdravotnícke listy, Ročník 2, Číslo 4, 2014 ISSN 1339-3022
70
dla, že spí 7 - 8 hodín alebo viac ako 8 hodín
denne. So zvyšujúcim sa vekom zreteľne ubúda
tých, ktorí spia 7 - 8 hodín denne. Kým vo vekovej
skupine menej ako 25 rokov uviedlo, že spí denne
7 - 8 hodín 55% respondentov, tak vo vekovej sku-
pine 25 - 64 rokov uviedlo, že spí denne 7-8 hodín
51,7% respondentov. Vo vekovej skupine 65+
uviedlo, že spí denne 7 - 8 hodín len 42,9% respon-
dentov. Môžeme skonštatovať, že s pribúdajúcim
vekom sa dĺžka spánku skracuje. Čo sa týka
kvality spánku, tak väčšina respondentov (81,3%)
uviedla, že ich kvalita spánku je dobrá. Štatisticky
významne viac dobrú kvalitu spánku uviedlo 83,5
% mužov ako žien (79%). Zlú kvalitu spánku
uviedlo 18,7% respondentov. Štatisticky významne
zlú kvalitu spánku uviedlo viac žien (21%) a
16,5% mužov. Uvedené potvrdzuje fakt, že v
starobe sa potreba spánku skracuje a jeho kvalita
klesá, čo je prirodzeným javom sprevádzajúcim
starobu (Graf 2).
Graf 2 Percentuálne rozloženie odpovedí respon-
dentov na otázku: „Koľko hodín denne spíte?“ podľa
vekových kategórií
Väčšina respondentov (86,8%) uviedla, že má
dobrú psychickú kondíciu. Štatisticky významne
viac mužov (88,8%) uviedlo, že má dobrú psy-
chickú kondíciu ako žien (84,7%). Môžeme skon-
štatovať, že muži majú vyššiu fyzickú a psychickú
kondíciu (vyššiu psychickú a fyzickú odolnosť)
ako ženy.
Užívanie nelegálnych a legálnych drog
Fajčenie tabakových výrobkov - väčšina respon-
dentov 66,3% uviedla, že nefajčí. Čo sa týka po-
hlavia štatisticky významne viac žien (74,6%) ako
mužov (58,1%) uviedlo, že nefajčí. Fajčiť prestalo
štatisticky významne viac mužov (15,9%) ako žien
(8,0%). Štatisticky významne viac mužov uviedlo,
že fajčí (26%) ako žien (17,4%). Prieskum
potvrdil, že mladšie vekové kategórie fajčia viac.
Najviac respondentov (30,8%) ktorí uviedli, že faj-
čia, bolo vo vekovej skupine menej ako 25 rokov.
Štatisticky významne viac mužov (33,2%) ako žien
(28,4%).Vo vekovej skupine 25 - 64 rokov
uviedlo, že fajčí 23,8% respondentov. Štatisticky
významne viac mužov (29,6%) ako žien (17,9%).
Najmenej respondentov (9,9%), ktorí uviedli, že
fajčia, bolo vo vekovej skupine 65+. Štatisticky
významne viac mužov (14,1%) ako žien (5,8%). Z
pohľadu veku zároveň pribúda tých, ktorí prestali
fajčiť. Najviac respondentov (14,4%), ktorí uviedli,
že prestali fajčiť bolo vo vekovej skupine 65+. Šta-
tisticky významne viac mužov (21,2%) ako žien
(7,8%). Vo vekovej skupine 25 - 64 rokov prestalo
fajčiť 12,4% respondentov a vo vekovej skupine
menej ako 25 rokov prestalo fajčiť 9% respon-
dentov. Prieskum zároveň potvrdil, že staršie veko-
vé skupiny fajčia menej. Najviac respondentov
(75,6%), ktorí nefajčia bolo vo vekovej skupine
65+. Štatisticky významne viac žien (86,4%) ako
mužov (64,8%). Vo vekovej skupine 25 - 64 uvie-
dlo, že nefajčí 63,8% respondentov a vo vekovej
skupine menej ako 25 rokov uviedlo, že nefajčí
60,2% respondentov. Potvrdilo sa, že nefajčiari sú
väčšinou tí, ktorí nikdy neskúšali fajčiť. Väčšina
respondentov (55,2%), ktorí sú v súčasnosti nefaj-
čiari uviedli, že v minulosti nikdy neskúšali fajčiť.
Štatisticky významne viac žien (65%) ako mužov
(44%) (Graf 3).
Graf 3 Percentuálne rozloženie odpovedí respondentov
na otázku „Fajčíte? podľa pohlavia
Čo sa týka počtu rokov fajčenia väčšina respon-
dentov 49,4% uviedlo, že fajčí 10 a viac rokov.
Štatisticky významne viac mužov (54,6%) ako žien
(41,2%). Štatisticky významne viac žien (44,8%)
uviedlo, že fajčí menej ako 5 rokov ako mužov
(31,5%).
Čo sa týka počtu vyfajčených cigaretových vý-
robkov denne, väčšina respondentov 63,3% uvie-
dla, že vyfajčí denne menej ako 10 ks. Štatisticky
viac žien (73,8%) uviedlo, že vyfajčí menej ako 10
cigariet ako mužov (56,4%). Štatisticky významne
viac mužov (36%) ako žien (24,1%) uviedlo, že
vyfajčí 10 - 20 ks cigariet denne. Ukázalo sa, že
Zdravotnícke listy, Ročník 2, Číslo 4, 2014 ISSN 1339-3022
71
viac fajčia muži ako ženy. Zároveň muži fajčia
dlhšie (čo sa týka počtu rokov) a viac kusov
cigaretových výrobkov denne ako ženy.
Alkohol - viac ako polovica respondentov
(60,6%) uviedla, že konzumuje destiláty len zried-
ka alebo nikdy. Približne 2% respondentov konzu-
muje destiláty každý deň alebo obdeň. Až 9,4%
respondentov konzumuje destiláty 1 až 2-krát týž-
denne. Jeden alebo 2-krát mesačne konzumuje
destiláty 28,1% respondentov. Štatisticky význam-
ne viac mužov ako žien uviedlo, že konzumuje
destiláty vo vyššej miere vo všetkých uvedených
kategóriách (každý deň/obdeň, 1 až 2-krát týž-
denne, 1 až 2-krát mesačne a zriedka alebo nikdy)
(Graf 4).
Graf 4 Frekvencia konzumácie destilátov podľa
pohlavia
Približne 43% respondentov uviedlo, že konzu-
muje pivo len zriedka alebo nikdy. Až 7,4% res-
pondentov konzumuje pivo každý deň/obdeň. Až
23,5% respondentov konzumuje pivo 1 až 2-krát
týždenne. Jeden alebo 2-krát mesačne konzumuje
pivo 25,9% respondentov. Štatisticky významne
viac mužov ako žien uviedlo, že konzumuje pivo
vo vyššej miere vo všetkých uvedených kate-
góriách (každý deň/obdeň, 1 až 2-krát týždenne, 1
až 2-krát mesačne a zriedka alebo nikdy).
Polovica respondentov 46,8% uviedla, že konzu-
muje víno len zriedka alebo nikdy. Každý deň
alebo obdeň víno konzumuje 2,5% respondentov.
Až 14,4 % respondentov konzumuje víno 1 až 2-
krát týždenne. Jeden alebo 2-krát mesačne kon-
zumuje víno 36,3% respondentov. Štatisticky
významne viac mužov ako žien uviedlo, že kon-
zumuje víno vo vyššej miere vo všetkých uvede-
ných kategóriách (každý deň/obdeň, 1 až 2-krát
týždenne, 1 až 2-krát mesačne a zriedka alebo
nikdy).
Pravidelná konzumácia alkoholu sa v prieskume
potvrdila najmä u mužov vo vyššom veku pri kon-
zumácii piva. Približne 15 % mužov vo veku od 35
rokov do 65 rokov a viac konzumuje pivo každý
deň alebo obdeň. Môžeme konštatovať, že so stú-
pajúcim vekom sa zvyšuje aj pravidelná konzu-
mácia piva (každý deň/obdeň).
Stravovanie a konzumácia potravín
Prieskum zdravotného uvedomenia zistil, že
polovica (42,0%) respondentov pije mlieko každý
deň/obdeň. So stúpajúcim vekom sa u respon-
dentov znižuje pitie mlieka každý deň/obdeň.
Za pozoruhodné môžeme konštatovať, že viac
(58,0%) mužov ako (48,1%) žien mladšej vekovej
kategórie (menej ako 25 rokov) pije mlieko každý
deň/obdeň. Väčšina respondentov (45%) konzu-
muje syry a jogurty každý deň/obdeň a to viac
(50,2%) žien ako (39,9%) mužov. Takmer rovnako
(42,2%) respondentov konzumuje surovú zeleninu
1 až 2-krát týždenne. Viac žien (35,8%) ako mužov
(26,2%) konzumuje každý deň/obdeň surovú zele-
ninu. Potvrdilo sa, že mladšie vekové kategórie
konzumujú častejšie každý deň/obdeň ovocie.
Mladšie ženy (60%) vo veku menej ako 25 rokov
častejšie konzumovali každý deň/obdeň ovocie ako
muži (47,5%) v rovnakej vekovej kategórii. Väčši-
na (58,1%) respondentov konzumuje bravčové
mäso 1 až 2 týždenne a to štatisticky významne
viac mužov (64,3%) ako žien (51,9%). Väčšina
respondentov (72,4%) konzumuje hydinu 1 až 2
krát týždenne. Respondenti vo veku od 25 - 64
rokov konzumujú častejšie 1 až 2-krát do týždňa
(76,3%) hydinu ako respondenti vo veku menej
ako 25 rokov (64,7%). V porovnaní s konzumáciu
s bravčovým mäsom, hovädzie mäso konzumuje
1 až 2-krát týždenne podobne viac (37,2%) mužov
ako (22,8%) žien. Za pozoruhodné považujeme
konzumáciu rýb v mladšom veku (menej ako 25
rokov) 1 až 2 -krát týždenne u mužov (30%) čas-
tejšie ako u žien (21,8%). Respondenti vo veku
od 25 - 64 rokov konzumujú častejšie 1 až 2-krát
mesačne (59,1%) ryby čerstvé, mrazené ako res-
pondenti vo veku menej ako 25 rokov (51,2%).
Väčšina (45,7%) respondentov konzumuje ryby –
konzervy a rybie šaláty 1 až 2-krát mesačne a to
viac muži (46,5%) ako ženy (44,9%). Za zaují-
mavé môžeme považovať, že vo vekovej kategórii
45 – 54 rokov štatisticky významne častejšie
(51,7%) viac ženy ako (40,2%) muži toho istého
veku konzumujú ryby – konzervy, rybie šaláty.
Väčšina respondentov (71,2%) konzumuje ryžu 1
až 2-krát týždenne. Respondenti vo veku od 25 -
Zdravotnícke listy, Ročník 2, Číslo 4, 2014 ISSN 1339-3022
72
64 rokov konzumujú ryžu (74,0%) častejšie 1 až
2-krát týždenne ako respondenti vo veku menej
ako 25 rokov (69,0%). Väčšina respondentov
(45,9%) konzumuje strukoviny 1 až 2-krát týž-
denne. So stúpajúcim vekom u respondentov sa
zvyšuje konzumácia strukovín 1 až 2-krát týž-
denne. Väčšina (71,9%) respondentov konzumuje
zemiaky 1 až 2-krát týždenne. Každodennú /
obdennú konzumáciu zemiakov preferuje viac
(18,3%) mužov ako (14,3%) žien.
Pohybová aktivita
Z výsledkov prieskumu konštatujeme, že viac
ako polovica respondentov (62,5%) sa nevenuje
pravidelne žiadnemu športu, z toho 66,5% žien a
58,2% mužov. So stúpajúcim vekom u respon-
dentov klesá záujem o pravidelnú pohybovú
aktivitu (Graf 5).
Graf 5 Percentuálne rozloženie odpovedí respon-
dentov, ktorí sa pravidelne venujú nejakému športu
podľa pohlavia a veku
Väčšina respondentov (34,4%) uprednostňuje zo
športovej aktivity prechádzky, z toho 40,3% žien a
28,4% mužov.
Za zaujímavé možno považovať zvýšený záujem
o namáhavý tréning alebo vrcholový šport u
mužov (13,7%) a u žien (4,9%). So stúpajúcim
vekom sa znižuje záujem u respondentov o
namáhavé cvičenie alebo vrcholový šport. Napriek
tomu sa vo vekovej skupine od 45+ zvyšuje
záujem o prechádzky. Za pozoruhodné možno
konštatovať, že viac mužov (26,5%) ako žien
(16,2%) sa venuje počas týždňa viac ako 3,5 hodín
pohybovej aktivite. So stúpajúcim vekom u ľudí
klesá počet hodín venovaných pohybovej aktivite
počas týždňa. Viac mužov (27,9%) ako žien
(20,3%) z mesta sa venuje počas týždňa viac ako
3,5 hodín športu. Tento rozdiel je štatisticky
významný.
Výskyt vybraných ochorení
Celkový pocit zdravia je významným indiká-
torom životnej pohody. Z celkového súboru sa
45,7% mužov a štatisticky významne viac žien
(49,5%) vyjadrilo, že trpí dlhodobou chorobou
alebo zdravotným problémom dlhšie ako 6
mesiacov. So stúpajúcim vekom sa zvyšuje aj
počet respondentov, ktorí trpia dlhodobou choro-
bou. Skupina respondentov vo veku do 25 rokov
uviedla, že dlhodobou chorobou trpí 20% žien a
22,2% mužov. V skupine od 25 - 64 rokov trpí
dlhodobou chorobou štatisticky významne menej
40,2% mužov ako 46,7% žien. Výskyt dlhodobých
ochorení kulminuje v skupine 65 a viac ročných.
Vo vekovej skupine 65+ uviedlo, že trpí dlhodobou
chorobou alebo zdravotným problémom dlhšie ako
6 mesiacov 78,6% mužov a 80,1% žien, čo je
takmer štvornásobok ako v skupine do 25 rokov.
Najčastejšie choroby, ktoré uvádzali respondenti
ako choroby, ktorými trpia, sú: vysoký krvný tlak
(29,3%), alergia (18,3%, z toho u mužov 16,4% a
u žien 20,3% - rozdiel je štatisticky signifikantný),
ischemická choroba srdca (9,8%), diabetes mellitus
7,5%, následky úrazu (4,1%), mozgová porážka
(2,5%), nádorové ochorenie (2,6%). Nešpecifické
iné ochorenia sa vyskytujú u 22,8% respondentov
(19,7% mužov a 25,9% žien). Rozdiel medzi
pohlavím je taktiež štatisticky významný (Graf 6).
Graf 6 Percentuálne rozloženie výskytu ochorení
podľa pohlavia
Z hľadiska rozloženia BMI, na základe získaných
údajov, má 45,8% respondentov z celkového
súboru normálnu hmotnosť, podvýživu 4,8%
respondentov, nadváhu 34,8% respondentov a
15,4% trpí rôznymi stupňami obezity (I.,II.,III.).
Priemerné BMI mali muži 26,01 a ženy 24,69.
Môžeme konštatovať, že so stúpajúcim vekom sa
zvyšuje počet respondentov, ktorí uviedli, že trpia
nadváhou a obezitou.
Postoj k zdraviu a jeho ochrane
Až respondentov (92,6%) uviedla, že si myslí, že
môže ovplyvniť dĺžku svojho života spôsobom ako
žije a stará sa o svoje zdravie. Čo sa týka pohlavia
respondenti uviedli, že môžu ovplyvniť dĺžku
svojho života spôsobom ako sa starajú o svoje
Zdravotnícke listy, Ročník 2, Číslo 4, 2014 ISSN 1339-3022
73
zdravie takmer rovnako ženy (93,1%) aj muži
(92,2%). Môžeme skonštatovať, že respondenti
majú vysokú mieru zdravotného povedomia, je len
otázka v akej miere ho aj uplatňujú vo svojom
živote (Graf 7).
Graf 7 Percentuálne rozloženie odpovedí
respondentov na otázku „Myslíte si, že človek môže
ovplyvniť dĺžku svojho života spôsobom ako žije a stará
sa o svoje zdravie? podľa veku
Z pohľadu vekových skupín sa ukázala
zaujímavá skutočnosť, že čím je človek starší, tým
menej si myslí, že môže ovplyvniť dĺžku svojho
života spôsobom ako sa stará o svoje zdravie.
Kým vo vekovej skupine menej ako 25 rokov
uviedlo, že môže ovplyvniť dĺžku svojho života
spôsobom ako žije a stará sa o svoje zdravie
najviac 97,2% respondentov, tak vo vekovej
skupine 25 – 64 rokov uviedlo, že si to myslí
94,8% respondentov. A vo vekovej skupine 65+
uviedlo, že si to myslí 87% opýtaných.
Prevencia
Podľa realizovaného prieskumu iba 53,3% žien z
opýtaných respondentiek absolvovalo za
posledných 12 mesiacov preventívnu gyneko-
logickú prehliadku. Ženy vo veku 25 - 44 rokov
(80%) absolvovali preventívnu prehliadku vo
vyššej miere ako ženy vo veku 55 – 65+ (50%).
Preventívne mamografické vyšetrenie absolvovalo
za posledných 12 mesiacov len 25% žien. Zhruba
rovnaký počet mužov (10,2%) a žien (10,5%) sa
zúčastňuje pľúcnej preventívnej prehliadky za
posledných 12 mesiacov. Štatisticky významne
viac mužov (17,1%) ako žien (5,8%) sa za posled-
ných 12 mesiacov zúčastnilo urologickej preven-
tívnej prehliadky. Štatisticky významný rozdiel bol
v absolvovaní urologickej preventívnej prehliadky
za posledných 12 mesiacov medzi mužmi a ženami
aj vo vekových kategóriach 25 - 64 rokov a 65+.
Štatisticky významne viac mužov (19%) ako žien
(9,5%) sa za posledných 12 mesiacov nezúčastnilo
žiadnej preventívnej prehliadky. Približne 2 krát
viac mužov sa za posledných 12 mesiacov
nezúčastnilo žiadnej preventívnej prehliadky v
porovnaní so ženami (Graf 8).
Graf 8 Percentuálne rozloženie absolvovanie preven-
tívnych prehliadok u obyvateľov SR za posledných 12
mesiacov podľa pohlavia
DISKUSIA
Cieľom nášho prieskumu bolo identifikovať
determinanty zdravotného uvedomenia a správania
sa občanov Slovenskej republiky v roku 2013 s
cieľom plánovania a realizácie intervencií v oblasti
výchovy k zdraviu, legislatívy, poradenskej a
preventívnej činnosti v zdravotníckych zariade-
niach a vo verejnom zdravotníctve. V dotazní-
kovom prieskume sme porovnali zdravotné
uvedomenie a zdravotný štýl v 3 vekových
kategóriách: od 15 - 24 rokov, od 25 - 64 rokov,
nad 65 rokov.
Analýzy prieskumov zdravotného stavu a
výskytu rizikových faktorov na Slovensku pouká-
zali na stále alarmujúco vysoký výskyt závažných
rizikových faktorov životného štýlu a na naďalej
pretrvávajúcu značnú nerovnosť v zdraví medzi
pohlavím a vekovými skupinami. Vzdelanie,
zdravotné uvedomenie, postoje a zvyky majú
vplyv na celkový životný štýl.
V súvislosti s plánovaním, realizáciou a hodno-
tením intervencií v oblasti podpory zdravia je
nevyhnutné poznať stav a trendy v oblasti výskytu
rizikových faktorov. Z tohto dôvodu sa vykonali a
vykonávajú viaceré reprezentatívne prieskumy:
EHES - European Health Examination Survey,
EHIS - European Health Interview Survey,
ZUaSO v SR - Zdravotné uvedomenie a sprá-
vanie sa obyvateľov SR.
Zo spomínaných prieskumov EHES, EHIS
a ZUaSO v SR porovnáme, ako príklad na disku-
siu, prevalenciu fajčenia, nadváhy a obezity.
Zdravotnícke listy, Ročník 2, Číslo 4, 2014 ISSN 1339-3022
74
Z výsledkov ZUaSO v SR sa zistilo, že denne fajčí
13,5% obyvateľov, podľa EHES fajčí denne
18,00% a podľa EHIS 19,5%. Na základe výsled-
kov ZUaSO v SR príležitostne fajčí 8,2% respon-
dentov, 10,5% respondentov podľa prieskumu
EHES, podľa výsledkov EHIS príležitostne fajčí
9,0% respondentov.
V tabuľke 2 uvádzame porovnanie rozloženia
BMI u obyvateľov SR v prieskumoch ZUaSO
v SR, EHIS a EHES.
Tabuľka 1 Prevencia fajčenia u obyvateľov SR v prieskumoch ZUaSO v SR, EHIS a EHES
Prevalencia fajčenia ZUaSO SR EHES EHIS
Denne fajčí 13,5 % 18,0 % 19,5 %
Fajčí príležitostne 8,2 % 10,5 % 9,0 %
Tabuľka 2 Porovnanie rozloženia BMI u obyvateľov SR v prieskumoch ZUaSO v SR, EHIS a EHES
BMI ZUaSO v SR EHES EHIS
Normálna hmotnosť 45,8 % 35,2 % 46,6 %
Nadváha 34,8 % 36,2 % 35,7 %
Obezita 15,4 % 25,6 % 15,1 %
Na základe výsledkov Zdravotného uvedomenia
a správania sa obyvateľov SR, EHES a EHIS
vieme hodnotnejšie a efektívnejšie smerovať akti-
vity, edukácie a činnosti zamerané na preventívne
opatrenia vedúce k zlepšeniu zdravotného stavu a
zvýšeniu zdravotného povedomia. Pri pravidelnom
periodickom opakovaní sledovania zdravotného
uvedomenia a spomínaných prieskumov budeme
efektívnejšie vedieť zhodnotiť a porovnať ukazo-
vatele, ktoré vyjadrujú hodnotenie vlastného zdra-
via, ale aj zmenu v názoroch, postojoch, návykoch
v našej populácii k zdravému životnému štýlu
a prevzatiu plnej zodpovednosti za svoje zdravie.
ZÁVER A ODPORÚČANIA
Na základe výsledkov zdravotného uvedomenia
a správania sa obyvateľov SR vieme hodnotnejšie
a efektívnejšie smerovať edukačné aktivity a
činnosti zamerané na preventívne opatrenia vedú-
ce k zlepšeniu zdravotného stavu a zvýšeniu
zdravotného povedomia. Pri pravidelnom periodic-
kom opakovaní sledovania zdravotného uvedo-
menia budeme vedieť zhodnotiť a porovnať uka-
zovatele, ktoré vyjadrujú hodnotenie vlastného
zdravia, ale aj zmenu v názoroch, postojoch,
návykoch v našej populácii
Odporúčania pre prax
Pokračovať v zdravotnej výchove obyvateľov
Slovenskej republiky s cieľom poskytnúť
informácie o možnostiach a spôsoboch
prevencie chorôb s dôrazom na motiváciu k
zmene rizikového správania. Zvyšovať infor-
movanosť širokej verejnosti prostredníctvom
masovo komunikačných prostriedkov.
Orientovať obyvateľov Slovenskej republiky k
individuálnej zodpovednosti za svoje zdravie.
Viesť populáciu k poznaniu svojich práv a
povinností v systéme zdravotnej starostlivosti, k
dôslednejšiemu využívaniu medicínskej preven-
cie a súčasne aj k využívaniu mechanizmov
vzájomnej a medzigeneračnej podpory.
Podporovať existujúce pozitívne trendy vo vý-
žive, podporovať trend zvýšenej konzumácie
zeleniny v akejkoľvek forme. Zvýšiť konzu-
máciu rýb. Znížiť konzumáciu kofeínových
nápojov hlavne v mladších vekových kategó-
riách. Zvýšiť príjem mlieka hlavne u starších
vekových kategóriách. Podporovať dôležitosť
pravidelnej pohybovej aktivity počas celého
života.
Pokračovať v zdravotno-výchovných aktivitách
zameraných na prevenciu drogových závislostí
(legálne, nelegálne drogy) hlavne vo vekovej
kategórii menej ako 25 rokov prostredníctvom
metód výchovného pôsobenia a vzorov zo
sociálneho prostredia.
Zdôrazňovať a všestranne motivovať najmä
mužskú časť populácie k účasti na preven-
tívnych lekárskych prehliadkach a následnému
ambulantnému liečeniu menších zdravotných
problémov, kým sa tieto stanú závažnejšími.
Propagovať význam preventívneho očkovania
proti chrípke, najmä vo vekovom období 25 –
64 rokov a u žien vo veku do 25 rokov.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH
ODKAZOV
AVDIČOVÁ, M. et al. Monitorovanie rizikových
faktorov chronických chorôb v SR. 2013.
Zdravotnícke listy, Ročník 2, Číslo 4, 2014 ISSN 1339-3022
75
Slovenská spoločnosť praktickej obezitológie,
ISBN 978-80-971460-0-9
European Health Examination (EHES), dostupné
na: http://www.ehes.info/
European Health Interview Survey (EHIS),
dostupné na internete: http://epp.eurostat.ec.
europa.eu/portal/page/portal/product_details/pu
blication?p_product_code=KS-RA-13-018
ROVNÝ, I. - OCHABA, R. 37. Dni zdravotnej
výchovy MUDr. Ivana Stodolu. Úrad verejného
zdravotníctva SR, Bratislava 2012, 154 – 155
s. ISBN 978-80-7159-214-3.
Správa o zdravotnom stave obyvateľstva SR za
roky 2009 - 2011, http://www.uvzsr.sk/index.
php?option=com_content&view=article&id=15
82%3Asprava-o-zdravotnom-stave-obyvatestva
-sr-za-roky-2009-2011&catid=108%3Amateria
ly-schvalene-vladou&Itemid=106
Zákon č.355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a
rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, dostupné na internete: http://www.
uvzsr.sk/docs/leg/355_2007.pdf
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
76
PODPORA ZDRAVÉHO ŽIVOTNÍHO STYLU ZDRAVOTNÍKŮ A PACIENTŮ SE
ZAMĚŘENÍM NA NEKUŘÁCTVÍ V RÁMCI REALIZACE PROGRAMU WHO HEALTH
PROMOTING HOSPITALS AND HEALTH SERVICES A PROJEKTU WHO EUROPEAN
NETWORK OF SMOKE FREE HOSPITALS V ČESKÉ REPUBLICE
SUPPORTING HEALTHY LIFESTYLE OF MEDICAL WORKERS AND PATIENTS FOCUSSED
ON NON-SMOKING WITHIN THE WHO PROGRAMME HEALTH PROMOTING HOSPITALS
AND HEALTH SERVICES AND THE WHO PROJECT EUROPEAN NETWORK OF SMOKE
FREE HOSPITALS IN THE CZECH REPUBLIC
HAMPLOVÁ Lidmila, HULINSKÝ Petr
Vysoká škola zdravotnická o.p.s., Praha, Čská republika ABSTRAKT
Edukace ke zdravému životnímu stylu musí probíhat po celou
dobu života jedince od jeho nejútlejšího dětství až do stáří.
Úlohou zdravotnických pracovníků na všech úrovních je edu-
kace populace v oblasti zdravého životního stylu v rámci pri-
mární prevence a specifická edukace pacientů v rámci sekun-
dární a terciální prevence. Zdravotničtí pracovníci však kromě
motivace pacientů ke zdravému životnímu stylu musejí sami
svým chováním být příkladem svým pacientům. Projekty
WHO Health Promoting Hospitals and Health Services a
European Network of Smoke Free Hospitals realizované
v České republice jsou příkladem komunitní edukace a inter-
vence zdravotnických pracovníků a pacientů nemocnic
v oblasti zdravého životního stylu se zaměřením na boj proti
kouření.
Klíčová slova: Komunitní intervence. Nekuřácké nemocnice.
Nemocnice podporující zdraví. Podpora zdraví na pracovišti.
Výchova ke zdraví.
ABSTRACT
Education towards a healthy lifestyle must be provided from
childhood to senior age. The role of medical workers on all
levels is to educate the population in the topic of healthy
lifestyle framed by primary prevention, and specific secondary
and tertiary prevention. Apart from motivating patients
towards a healthy lifestyle, medical workers must represent an
ideal example for their patients. WHO projects Health
Promoting Hospitals and Health Services and European
Network of Smoke Free Hospitals carried out in the Czech
Republic are an example of community education and
intervention of medical workers and patients in the field of
healthy lifestyle focussed on the fight against smoking.
Key words: Hospitals supporting health. Smoke-free
hospitals. Health support at the workplace. Community
intervention. Education towards health.
ÚVOD
Podpora zdraví obecně je definována jako proces
umožňující lidem zvyšovat kontrolu nad svým
zdravím a neustále ho zlepšovat. Podporou zdraví
na pracovišti se rozumí souhrn organizačních,
vzdělávacích, motivačních a technických aktivit a
programů zaměřených tak, aby podporovaly zdra-
vý životní styl a vedly zaměstnance k ozdravění
vlastního životního stylu. V praxi se jedná napří-
klad o zavádění nekuřáckých programů, zvyšování
pohybové aktivity, prevenci traumatického poško-
zení z práce, programy na zvládání stresu, prevenci
a kontrolu obezity, ozdravění výživy, prevenci ná-
dorových, kardiovaskulárních a akutních respirač-
ních onemocnění. Výsledkem aktivit v oblasti pod-
pory zdraví na pracovišti je zvýšení produktivity
práce, snížení absencí, zvýšení pracovní morálky,
redukce stresu zlepšení kvality života zaměst-
nanců. Specifickým pracovištěm je nemocnice,
v níž kromě zaměstnanců dominuje populace pa-
cientů, jejichž zlepšení zdraví je prioritou činnosti
každého zdravotnického zařízení. Projekty WHO
Health Promoting Hospitals and Health Services a
European Network of Smoke Free Hospitals stimu-
lují k podpoře zdravého životního stylu současně
pacienty i všechny zaměstnance nemocnic.
METODIKA PODPORY ZDRAVÍ
VE ZDRAVOTNICKÝCH PRACOVIŠTÍCH
ZE STRANY WHO
Program WHO Health promoting hospitals and
Health Services
V roce 1988 byly formulovány cíle programu
Světové zdravotnické organizace Health promoting
hospitals and Health Services - Nemocnice podpo-
rující zdraví a zdravotnické služby a v následu-
jících létech byly položeny základy pro vznik a
rozvoj mezinárodní sítě nemocnic podporujících
zdraví a zdravotní služby. Síť se řídí mezinárodně
uznávanými principy, zásadami, doporučeními,
standardy a na zdraví orientovanými ukazateli
pro nemocnice podporují zdraví.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
77
Metodickým vedením a řízením projektu Health
promoting hospitals and Health Services bylo po-
věřeno Centrum WHO evidence podpory zdraví
HPH Bispebjerg University Hospital. Centrum
společně s Regionální kanceláří WHO pro Evropu
vypracovalo program „Nemocnice podporující
zdraví“, v rámci kterého byla vytvořena „Meziná-
rodní síť nemocnic a organizací poskytující zdra-
votní služby podporující zdraví“ a Centrum koordi-
nuje celosvětově síť HPH, která v současné době
zahrnuje 33 členských států především evropského
kontinentu a přes 700 jednotlivých zdravotnických
zařízení. Rekrutují se především ze zemí s vyšší
kvalitou poskytované péče.
Filozofií projektu Health promoting hospitals and
Health Services je zlepšovat kvalitu poskytované
péče cestou integrace základních strategií podpory
zdraví do činnosti a kultury nemocničních zařízení.
Edukační a intervenční aktivity realizované v rám-
ci naplňování projektu se zaměřují na pacienty a
jejich příbuzné, zdravotnický personál a na vztahy
v rámci prostředí, ve kterém zdravotnické zařízení
funguje s důrazem na danou komunitu. Využívá se
prostředí a situace, pacienti jsou vzhledem ke
svému zdravotnímu stavu vnímavější vůči radám a
informacím vedoucím ke změně rizikového chová-
ní. Program zároveň edukuje zdravotnický perso-
nál a přispívá tak k rozvoji lidských zdrojů a kapa-
cit daného zdravotnického zařízení a ovlivňuje tak
i jeho spokojenost. I při edukaci zdravotnického
personálu musejí být dodržovány všechny aspekty
správně prováděné edukace v rámci výchovy ke
zdraví. Edukace v ošetřovatelství je vždy součástí
poskytované zdravotní péče, je integrovaným prv-
kem ošetřovatelské praxe v oblasti podpory zdraví
pacientů. Nemocnicím zapojeným do programu je
umožněno vyzkoušet nové edukační metody, upo-
zornit na specifickou problematiku svého regionu
nebo případně nabídnout své zkušenosti jako
„příklady dobré praxe“ ostatním. Členské země a
jednotlivé nemocnice mohou své příklady „dobré
praxe“ prezentovat na serveru mezinárodní sítě
WHO Nemocnice podporující zdraví. Výsledky a
výstupy mezinárodních projektů přinášejí důležité
podklady a informace, ze kterých vycházejí
strategie a doporučení WHO.
V současné době jsou v České republice členy
sítě HPH nemocnice fakultní přímo řízené Minis-
terstvem zdravotnictví, např. Všeobecná fakultní
nemocnice v Praze, FN Motol, FN Olomouc, Ne-
mocnice Na Homolce, dále krajské nemocnice,
např. Nemocnice Jihlava, Nemocnice Pelhřimov,
Nemocnice Valašské Meziříčí, ale i menší okresní
či oblastní nemocnice, např. Oblastní nemocnice
Mladá Boleslav, Nemocnice Šumperk.
Program European Network of Smoke Free
Hospitals
S programem Health promoting hospitals and
Health Services úzce souvisí projekt European
Network of Smoke Free Hospitals, Evropská síť
nekuřáckých nemocnic. Důvodem vzniku tohoto
projektu a této mezinárodní organizace je skuteč-
nost, že kouření je nejvýznamnější odstranitelnou
příčinou úmrtnosti i nemocnosti v současném světě
a nemocnice jsou přirozeným centrem péče o
zdraví. Právě zapojení do projektu nekuřáckých
nemocnic je jednou z podmínek vstupu do sítě
Health promoting hospitals and health services.
Jasná formulace opatření v oblasti ochrany před
tabákovými výrobky je nutnou součástí systémů
jakosti certifikovaných dle evropských standardů
ISO. Nekuřácké nemocnice by se měly stát
standardem ve zdravotní péči v České republice.
Do projektu European Network of Smoke Free
Hospitals se v roce 2012 zapojila Všeobecná fa-
kultní nemocnice v Praze a její specializované
pracoviště Centrum pro závislé na tabáku, které při
VFN funguje již od roku 2005.
Snahou nemocnice je minimalizovat vliv aktiv-
ního i pasivního kouření na pacienty i veškerý per-
sonál. Prevalence kuřáctví u zdravotníků na všech
úrovních a ve všech oborech je dlouhodobě vyso-
ká. Kouřením se všeobecné sestry často snaží kom-
penzovat vysokou zátěž v klinické ošetřovatelské
praxi, ale i zátěž v domácí péči.
V praxi to znamená kontrolovat naplňování záka-
zu kouření ve všech prostorách nemocnice (výjim-
ku ze zákazu mají pouze psychiatrická oddělení
a oddělení pro léčbu závislostí). Dále informovat
pacienty i personál o dopadech kouření a motivo-
vat je k odvykání, a především poskytnout přístup
k léčbě závislosti na tabáku všem, kteří to potře-
bují. Cílem je, aby každý zdravotník prováděl u
svých pacientů tzv. minimální intervenci k odvy-
kání kouření a byl pro ni vyškolen. U silně zá-
vislých kuřáků pak následuje intervence ve specia-
lizovaném Centru pro závislé na tabáku. Centrum
je zaměřené na léčbu pacientů a personálu nemoc-
nice, výzkum a pregraduální i postgraduální vzdě-
lávání lékařů i veřejnosti. Věnuje se také imple-
mentaci nejnovějších psycho- i farmakoterapeutic-
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
78
kých na důkazech založených metod léčby
závislosti na tabáku, metodicky vede a řídí ostatní
centra v rámci ČR. Centrum pro závislé na tabáku
má přes 500 nových pacientů ročně. Jedná se v
naprosté většině o kuřáky silně závislé na nikotinu
a silně motivovaní přestat. Úspěšnost kolem 30 %
vyléčených z řad zaměstnanců a pacientů nemoc-
nice i široké veřejnosti je dobře srovnatelná se
špičkovými pracovišti ve světě, například s podob-
ným centrem na Mayo Clinic v USA.
Hlavním přínosem programu pro VFN a další
zdravotnická zařízení zapojená do výše uvedeného
projektu je zkvalitnění péče, zejména zkrácení
doby hospitalizace pacientů, snížení počtu kompli-
kací, snížení mortality a snížení nákladů na péči.
Argumentací pro opatření podpory zdraví ve zdra-
votnickém zařízení je právě ekonomický kontext
zavedení programu HPH do systému sledování
klinických ukazatelů a kvality péče. Nejnižší
náklady na řešení komplikací a infekcí jsou v
případě, kdy žádné komplikace a infekce ne-
nastanou.
Dobře prokazatelný je například rozdíl v délce
hojení pooperační rány u kuřáka a nekuřáka.
Projekt Podpora sítě Center pro závislé na ta-
báku: vzdělávání personálu a zvýšení informo-
vanosti pacientů k podpoře celoplošné specia-
lizované léčby závislosti na tabáku
V souvislosti se zapojením do projektu European
Network of Smoke Free Hospitals požádala v roce
2012 Všeobecná fakultní nemocnice Ministerstvo
zdravotnictví o finanční příspěvek na projekt s náz-
vem Podpora sítě Center pro závislé na tabáku:
vzdělávání personálu a zvýšení informovanosti
pacientů k podpoře celoplošné specializované léč-
by závislosti na tabáku.
Projekt byl posouzen odbornou Komisí Minis-
terstva zdravotnictví pro přidělování dotací v rámci
dotačního řízení Národní program zdraví – projek-
ty podpory zdraví a byl doporučen k finanční pod-
poře. Cílovou skupinou edukace projektem byli
potenciálně všichni kuřáci se speciálním zaměře-
ním na adolescenty, seniory a pacienty se soma-
tickou a psychiatrickou komorbiditou přicházející
do nemocnic s Centrem pro závislé na tabáku
k hospitalizaci i ambulantně. Hlavním cílem pro-
jektu bylo zvýšit informovanost veřejnosti obecně i
specifických cílových skupin o důsledcích kouření
a o možnostech léčby závislosti na tabáku ve
specializované síti Center pro závislé na tabáku a
současně další zvyšování kvalifikace pracovníků
těchto center. Center pro závislé na tabáku je
aktuálně v ČR celkem 32, jsou součástí mnoha
větších nemocnic a zabývají se specializovanou
léčbou závislosti na tabáku. Dalším cílem projektu
byla metodická podpora začleňování jejich nemoc-
nic do sítí HPH a ENSH.
Tisk plakátů a letáků informujících o odvykání
kouření a možnosti specializované léčby v Cen-
trech pro závislé na tabáku včetně poskytnutí kon-
taktů na centra. Vytvoření a tisk brožury pro pa-
cienty center. Distribuce materiálů do jednotlivých
center a nemocnic, ve kterých jsou centra umís-
těna.
Tiskové materiály popisující poškození organis-
mu způsobené kouřením, stručně popsané možnos-
ti léčby (psychosociální intervence + farmako-
terapie) a kontakty na specializovaná Centra pro
závislé na tabáku. Zaměření letáků na různé cílové
skupiny dle aktuální potřeby.
Výsledky realizace projektu
V rámci realizace projektu byly vytvořeny
edukační materiály pro pacienty Center pro závislé
na tabáku ve spolupráci s Mayo Clinic Nicotine
Dependence Center v USA). V edukačním mate-
riálu je podrobně popsán mechanismus závislosti,
možnosti léčby, ilustrační obrázky, tabulky typic-
kých kuřáckých situací a náhradních řešení umož-
ňující doplnění pacientem. Všechny materiály byly
odborně recenzovány.
Jednalo se o edukační materiál - brožuru Sekněte
s cigaretami, než cigarety seknout s vámi. Brožura
je 16 stránkový materiál, který přibližuje pacien-
tům cesty, jak přestat kouřit, možnosti psycho i
farmakoterapie a také aktuální kontakty na všech
39 center pro závislé na tabáku v ČR.
Dalším edukačním materiálem vzniklým za fi-
nanční podpory Ministerstva zdravotnictví byly
letáky Kouření a kila a Kouření a těhotenství vyda-
né v počtu 15 000 kusů.
Všechny zdravotně výchovné materiály byly
distribuovány jednotlivým centrům, které letáky
rozšířily pacientům a zaměstnancům do svých
kmenových nemocnic.
Současně z finanční podpory MZ byla reali-
zována Konference center pro závislé na tabáku za
účasti zdravotníků z celé ČR. Odborná náplň i
diskuze v rámci konference byly hodnoceny účast-
níky jako přínosné pro jejich každodenní práci.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
79
Kromě vlastních finančních zdrojů ze státního
rozpočtu získává Ministerstvo zdravotnictví na
podporu rozšiřování programu Health promoting
hospitals and Health Services a European Network
of Smoke Free Hospitals v České republice finance
přímo od WHO. WHO poskytuje pro zavedení a
implementaci svých prioritních programů odbor-
nou spolupráci a finanční podporu cestou
uzavírání dvouletých smluv, přičemž Ministerstvo
zdravotnictví se ve smlouvě zavazuje zajistit
koordinaci, poskytnout personál, materiální vyba-
vení a nezbytné místní náklady potřebné pro
odbornou spolupráci.
ZÁVĚR
V rámci bienální smlouvy mezi WHO a Minis-
terstvem zdravotnictví ČR na roky 2012-13 se
Česká republika zapojila do výzkumného projektu
Recognition Process, který je řízen Centrem WHO
HPH Bispebjerg University Hospital v Kodani.
Cílem výzkumného projektu je objektivně vyhod-
notit, zda proces podpory zdravotní péče a služeb
v nemocnicích skutečně přispívá ke zlepšení zdraví
pacientů i personálu. Do projektu se aktivně zapo-
jily nemocnice FN Motol, FN Olomouc, Nemoc-
nice Na Homolce, Nemocnice Jihlava, Nemocnice
Pelhřimov, Nemocnice Valašské Meziříčí a Oblast-
ní nemocnice Mladá Boleslav. Po vyhodnocení
projektu zapojené nemocnice obdrží od WHO
HPH informaci o výsledcích a získají certifikát.
VFN předložila do dotačního řízení na rok 2014
tento projet znovu. Inovujícím prvkem je kromě
cíleného zaměření na výše uvedené populační
skupiny jako v projektu z roku 2012 vytvoření
zdravotně výchovného materiálu týkajícího se dů-
sledků kouření a nabídky kouření pro pacienty
s roztroušenou mozkomíšní sklerózou. Leták s náz-
vem Kouření a roztroušená skleróza bude distri-
buován do jednotlivých RS center a center pro
závislé na tabáku v celé republice.
SEZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZŮ
HLINOVSKÁ, J. a K. MORAVCOVÁ. Zátěž
všeobecných sester v klinické ošetřovatelské
praxi. Problematika ošetřovatelské péče
v Evropském roce občanů. Vysoká škola
zdravotnická, Praha, 2013, s. 43-53. [CD-
ROM]. ISBN 978-80-902876-8-6.
HŘIVNOVÁ, M. Stěžejní aspekty výchovy ke
zdraví. Olomouc: UP, 2010, 151 s. ISBN 978-
80-244-2503-0.
MAZALÁNOVÁ, A. a I. JAHODOVÁ. Význam
edukacie v ošetovaťelstve. In Problematika
ošetřovatelské péče v Evropském roce občanů.
Vysoká škola zdravotnická, Praha, 2013, s. 64-
69. [CD-ROM]. ISBN 978-80-902876-8-6.
NĚMCOVÁ, J. a J. HLINOVSKÁ. Výchovné
působení všeobecné sestry v domácí péči.
Revue ošetrovateľstva, sociálnej práce a
laboratórnych metodík. 2009, 15(2), s. 98.
ISSN 1335–5090.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
80
HUDBOU A POHYBEM K TĚLESNÉ A PSYCHICKÉ HARMONII:
FYZIOLOGICKÉ A PEDAGOGICKÉ PŘÍSTUPY
TOWARDS PHYSICAL AND MENTAL HARMONY THROUGH MUSIC AND MOVEMENT:
PHYSIOLOGICAL AND PEDAGOGICAL APPROACHES
KODEJŠKA Miloš
Katedra hudební výchovy, Pedagogická fakulta, Univerzita Karlova v Praze, Praha, Česká republika ABSTRAKT
Autor objasňuje výsledky práce kanadského neurologa a hu-
debníka prof. Daniela Levitina, který se zabýval neuro-
fyziologickými otázkami propojení hudby, pohybu, emocí,
představ u zdravých i nemocných lidí. Autor v článku
uplatňuje i vlastní zkušenosti v této oblasti. Představuje někte-
ré důležité práce českých osobností, které se angažují v oblasti
hudebně pohybové výchovy dětí a mládeže. Poukazuje na
nezastupitelné místo hudby a pohybu pro tělesné a psychické
zdraví a celkovou harmonizaci osobnosti.
Klíčová slova: Hudba. Pohyb. Mozková centra. Emoce.
Paměť. Pravá a levá hemisféra.
ABSTRACT: Author focuses on physiological and pedagogical intercom-
nection of music and movement in the process of ontogenetic
development. It clarifies the research results of Canadian
neurologist and musician Prof. Daniel Levitin who dealt with
neurophysiologic questions of interconnection of music,
movement, emotions, fantasy in healthy and unhealthy people.
The author of the paper applies his own experience in this
field. He introduces some important works of Czech perso-
nalities who get involved in the field of music and movement
education of children and youth. He points out to the
irreplaceable significance of music and movement for physical
and psychological health and overall harmonisation of human
personality.
Key words: Music. Movement. Brain centres. Emotions.
Memory. Right and Left Hemisphere.
ÚVOD
Člověka vždy fascinovalo hledat a objevovat
vysvětlení na nejrůznější tajemství vlastního
života. Jedním z těchto životních tajemství je vstup
a význam hudby v jeho vědomí. Řekl bych, že
hudba je poselství, prostředník a zprostředkovatel
rozumu a citu, smyslu pro krásu a určitě i ještě
něčeho vyššího, co určuje smysl celého našeho
života. Právě v mozku je ukryto tajemství onoho
Řádu, se kterým můžeme sdílet smysluplný
kontakt – dialog anebo ho porušovat a pak prožívat
jisté následky.
J. A. Komenský (1964) napsal, že na dobrém
počátku všechno záleží. Přisuzoval hudebnímu a
pohybovému rozvoji velký význam pro celý život.
Dnešní věda jeho geniální myšlenky plně potvrzuje
svými novými výzkumy, které v jeho době nebylo
možné uskutečnit. Učitel hudebně pohybové vý-
chovy si je vědom těchto pravd. Hodnoty hudby a
pohybu jsou stabilní ve všech dobách, charakte-
rizovaných nejrůznějšími proměnami politických a
společenských řádů. Hudba, pohyb a zdraví napl-
ňují smysl slova harmonie.
Hudba a pohyb z neurofyziologického hlediska
Příspěvek se zabývá hudbou a pohybem z neu-
rofyziologického hlediska, a to především v sou-
vislosti s lidským mozkem, protože hudba mimo
lidský mozek neexistuje. V částech šedé mozkové
kůry se nachází klíč k našemu životu – od narození
až po jeho fyzický konec. Každá nota začíná jako
vibrace, postupuje vzduchem do sluchového cen-
tra, rozechvěje bubínek. Uvnitř ucha se vibrace
proměňuje v nervové impulzy a dochází k jejich
následnému zpracování. Člověk je vnímá jako tóny
a melodie, které jsou propojeny rytmickou struk-
turou. V našem mozku tedy dochází k procesům, o
kterých jsme přesvědčeni, že je slyšíme v našem
okolí. Z těchto propojených komponentů vznikají
celky, které vnímáme jako hudbu.
Jsem přesvědčen o tom, že lidská přirozenost je
založena na propojení hudby a pohybu. Skuteční
hudebníci se většinou chovají přirozeně. Znamená
to, že se v rámci hudební produkce přirozeně pohy-
bují, což může posilovat všeobecný dojem poslu-
chačů z interpretace. Ovlivňuje to však i zpětně
samotný umělecký projev. Člověk nemusí být
zrovna profesionální hudebník, aby při poslechu
hudby například nepoklepával prsty nebo nehýbal
hlavou nebo trupem do rytmu. Vybízí ho k tomu
nejhlubší části mozku. V historii lidstva totiž byly
hudba a tanec vždy součástí jedné činnosti. Oddě-
lují se od sebe teprve několik set let, avšak jen
v západní civilizaci. A tak zejména u umělecké
produkce v koncertních síních lidé sedí a zakazují
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
81
si přirozenou reakci na hudbu, která by byla
určitým jejím zhmotněním.
Všichni máme určité vzpomínky na důležité
životní situace, které byly spojené s prožíváním
hudby. Podle kanadského vědce prof. Daniela
Levitina (2007) z Univerzity McGil, se v mozku
nacházejí určité tzv. neurofyzické štítky vázané na
vzpomínky, které považujeme za obzvlášť důležité.
Hudba zprostředkovává emoce, je to její důležitá
funkce zvláště v období dospívání. Dítě si volí
hudbu, která nejlépe vystihuje jeho životní styl,
hodnoty, které uznává, a které nejlépe vyjadřují i
jeho biorytmus (obr. 1). Takže i po mnoha letech
se člověku vybaví životní pocity a zážitky, které
prožíval, když zároveň zněla určitá hudba. Kdo by
si nevzpomenul na první taneční a v té souvislosti
ve svém nitru neslyšel taneční písně, nevybavoval
si první pohyby a „mimohudební okolnosti“?
Hudební vzpomínky jsou skutečným pramenem
našeho mládí, na které se nezapomíná.
Obrázek 1 Hudba, pohyb a emoce (archív autora)
Výzkum vlivu hudby na mozkové procesy
Odborná studie Levitina (2007) studuje mozek
populárního rockového zpěváka, hudebníka a skla-
datele Stinga (vlastním jménem Gordon Matthew
Thomas Sumner). Dotyčný docházel za profesorem
na Neurologický institut v Montrealu a podrobil se
hudebním experimentům spojeným s rentgenovými
vyšetřeními. Jeho osobní výpovědi byly velmi cen-
né. Profesor vyzval hudebníka, aby si představil
známou melodii. Přestože Sting ležel naprosto
klidně, část jeho mozku vyprovokovala jeho tělo
k drobnému mikropohybu. D. Levitin se domnívá,
že výsledek tohoto pokusu poukazuje k prastarému
evolučnímu spojení mezi hudbou, pohybem a
tancem. Vědec dále zjistil, že čím více člověk
reaguje na hudbu pohybem, tím více se u něj
v mozku aktivují nervová spojení, která mu přiná-
šejí pocity uspokojení a radostné nálady. Když se
chce člověk uvolnit nebo uklidnit, tak si zvolí urči-
tou hudbu, která ho do této nálady dostane. Na-
opak, když se chce „probrat“ z mentálního útlumu,
zvolí energickou hudbu. Musíme ovšem konsta-
tovat, že neexistuje skladba, která by měla na kaž-
dého stejný vliv.
Také v české společnosti jsou známé výzkumy
vlivu hudby na dítě již od jeho narození. V 60.
létech minulého století se uskutečňovaly v Praze
pod vedením primářky MUDr. Damborské. Proká-
zaly jednoznačně pozitivní vliv hudebních aktivit
dospělého na dítě již v kojeneckém období. Děti
zpěv matky nebo hru na zobcovou sopránovou
flétnu přijímaly většinou velmi vstřícně.
Je všeobecně známo, že houpání spojené s ti-
chým zpěvem dítě zklidní. Ale například vyhazo-
vání dítěte do výšky a jeho chytání v rytmu písně
nebo sloganu naopak evokuje jeho radost a vzru-
šení. Hudba pokládá v nejširším slova smyslu
základy pro jeho budoucí psychické založení.
Prožívání rytmu a melodie je v tomto smyslu velmi
důležité pro zdravý vývoj člověka. Provokuje
emoce a ty způsobují zdravý pohyb. Obráceně
rovněž platí, že určitý rytmický pohyb v člověku
evokuje hudbu propojenou s významnými život-
ními emocemi. Dětský mozek se rozvíjí prostřed-
nictvím hudby dokonce ještě před narozením,
neboť dítě vnímá matčin hlas, který rezonuje
kostmi.
Chceme se vzdělávat, být otevření novým obje-
vům. Mozek je až do konce života přizpůsobivý a
dokáže vytvářet nová a nová spojení. Když hraje-
me na nástroj anebo se hudebně pohybujeme,
utváří se mezi jednotlivými mozkovými centry
spojení. Tato mozková aktivita vede ke zvýšení
inteligence a zaměřování pozornosti. Chtěl bych
tato slova podpořit osobní zkušeností. Měl jsem
možnost spolupracovat s vynikajícími klavírními
umělci. Patnáct let jsem pořádal s profesorem
Boazem Sharonem z Floridské univerzity mis-
trovské klavírní kurzy mladých laureátů světových
klavírních soutěží v Konzervatoři Jana Deyla
v Praze. Zajímalo mě, jak je hudba ovlivňuje. Při
přibližně čtyřiceti rozhovorech jsem se klavíristů
dotazoval, jaké pocity provázejí jejich hru. Nej-
častěji uváděli pocity štěstí, radost, vzrušení, nad-
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
82
šení. Odkazovali se také na hudbu jako význam-
ného prostředníka lidské soudržnosti.
V hudebních tělesech anebo souborech dochází
k upevňování pocitů spříznění a důvěry, bývají
odstraněny projevy sociální apetence. Určitě velký
význam spočívá ve společné synchronizaci lidí při
hudebním nebo tanečním projevu (obr. 2). Hudba a
pohyb jsou k tomu nejlepším prostředkem. Vzpo-
meňme si na sportovní sokolské slety anebo spar-
takiády.
Obrázek 2 Synchronizace pohybu prostřednictvím
hudby (Zdroj: archív autora)
Významnou roli v lidském intelektu hrají paměť
a představivost. Například hudba J. S. Bacha doká-
že vytvořit monumentální představy nejenom
architektonické, ale i duchovní povahy. Ty jsou za-
loženy na dokonalosti řádu, v němž se nachází člo-
věk s pocitem obrovské zastřešující „životní klen-
by“. Taková hudba podněcuje osobnostní hodnoty
a evokuje v člověku tvořivost, založenou na res-
trukturalizaci, integrativitě, fluenci, senzitivitě,
zaměřenosti k cíli, nechuti setrvávat ve stále stej-
ných vzorcích lidského chování apod. Profesor
Levitin (2007) ve svém díle uvádí, že nehudebníci
a amaterští hudebníci mají tendenci používat
většinou pravou mozkovou hemisféru. Ale aktivní
hudebníci nebo hudební odborníci využívají obě
mozkové hemisféry. Pod vlivem hudební tvořivosti
totiž dochází k přenášení informací mezi pravou a
levou hemisférou.
Hudba je velmi užitečná také u starých a nemoc-
ných lidí, kteří zápasí s Parkinsonovým syndro-
mem nebo u lidí po mozkových příhodách. Ti
mohou velmi často provozovat hudbu například ve
formě hudebního pohybu anebo zpěvu, či jedno-
duché instrumentální hry. Jejich hudební projevy
se pak stávají často posledním prostředkem komu-
nikace se světem a taky jejich jedinou radostí. Tito
lidé nemohou mluvit, ale dokážou zpívat. Mají
velké problémy s chůzí, ale mohou uskutečňovat
elementární taneční a pohybové projevy. Mnozí si
pamatují z mládí nejrůznější hudební zážitky
spojené se zpěvem, hrou na hudební nástroj,
pohybem nebo činnostně pojatým poslechem, a to
přestože se u nich už projevuje i výrazně stařecká
demence.
Důležitost hudebně pohybové výchovy
Každá moudrá a poučená společnost by měla
dbát na rozvoj hudebního pohybu u dětí od jejich
narození až do posledního období života člověka,
protože nejdůležitější základy lze získat v dětství.
Dbejme na to, aby hudebně pohybová výchova
patřila do mateřských škol, do základních škol, aby
bylo dostatek nabídek a volnočasových aktivit pro
lidi dospělé i pro lidi staré a nemocné. Z tohoto
důvodu je potřebné, aby k hudebně pohybovým
aktivitám dětí patřily tělesné cviky spojené s hud-
bou, takzvaná Hra na tělo, scénické zachycení
obsahu písní, Hry se zpěvy nebo různé tance
řadové či kruhové.
Jednota hudby a pohybu má svůj základ v pohy-
bovém vyjadřování jednoduchých slov, sousloví,
vět a period. Děti se postupně odpoutávají od slov-
ního rytmu a učí se doprovázet např. říkadla nebo
písně hudebním rytmem. Z hlediska zdravého hu-
debního vývoje je důležité, aby si děti osvojovaly
základní pohybové projevy. K nim náleží např.
pohyby paží, poskoky, běh, pochod, švihové pohy-
by. Měly by se uskutečňovat prostřednictvím
instrumentálního doprovodu učitelky, pomocí hry
dětí na hudební rytmické a později melodické
nástroje.
Komplexní hudebně estetický zážitek přinášejí
Hry se zpěvy, které mají v českém prostředí
bohatou tradici podporovanou Věrou Mišurcovou
(1973). Děti jsou v nich zaměstnávány nejrůz-
nějšími hudebními činnostmi, v nichž se mohou
postupně střídat. Hry mají jednoduchá náznaková
vyjádření, což je dětem blízké. Na tomto místě chci
připomenout i celoživotní práci Boženy Viskupové
(1987, 1989), která ovlivnila svou odbornou a
praktickou činností práci desetitisíců učitelů hudby
v Česku a na Slovensku (obr. 3).
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
83
Obrázek 3 Hudebně pohybová výchova prof. Boženy
Viskupové z Prahy (Zdroj: archív autora)
Didaktickými otázkami propojení hudby a pohy-
bu ve škole se ovšem i v současné době zabývá
celá řada odbornic, které v souvislosti s proměnami
společnosti, vědním rozvojem a požadavky peda-
gogické reformy integrovaly tuto činnost s dalšími
uměleckými projevy, například s dramatickými
nebo muzikoterapeutickými aj. Patří mezi ně
například Lenka Pospíšilová, Jarmila Kotůlková,
Eva Jenčková, Eva Kulhánková, Ludmila Vacková
a další.
V České republice vzniklo v roce 2013 velmi
významné hudebně pedagogické dílo, které je zalo-
žené na syntéze poznání o hudbě a jejím vlivu na
psychický rozvoj dítěte. Vychází z celoživotního
odkazu a z velké badatelské a vědecké činnosti
vedoucího hudební katedry Pedagogické fakulty
Univerzity Karlovy v Praze, Františka Sedláka.
Ten od konce 60. let minulého století napsal velmi
významná díla, která vyvrcholila jeho Základy
hudební psychologie (Sedlák 1990). Tuto publikaci
pak rozpracovala jeho dcera Hana Váňová (Sedlák
a Váňová 2013) do díla, které svou vysokou
odbornou kvalitou ovlivňuje celou hudební peda-
gogiku. Velká část publikace je věnována i fyzio-
logickým a psychologickým základům hudebního
vnímání a pohybového prožívání. Jsem přesvědčen
o tom, že toto dílo si zaslouží překlad do anglic-
kého jazyka, aby se stalo účinným pomocníkem i
za hranicemi našich dvou zemí.
ZÁVĚR
Příspěvek poukazuje na propojení hudby a
pohybu a na velký význam tohoto spojení pro cel-
kovou tělesnou, duševní a duchovní harmonizaci
člověka.
Autor objasňuje výsledky práce kanadského neu-
rologa a hudebníka prof. Daniela Levitina (2007),
který se zabýval neurofyziologickými otázkami
propojení hudby, pohybu, emocí, představ u
zdravých i nemocných lidí. V článku uplatňuje i
vlastní zkušenosti v této oblasti. Představuje něk-
teré důležité práce českých osobností, které se
angažují v oblasti hudebně pohybové výchovy dětí
a mládeže.
Pěstování hudby a pohybu prezentuje jako výz-
namné poselství pro zdravý a šťastný život v době
současné i budoucí.
SEZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZŮ
KODEJŠKA, M. 2002. Integrativní hudební
výchova dětí předškolního věku. Praha:
Univerzita Karlova, Pedagogická fakulta. ISBN
80-7290-080-3.
KODEJŠKA, M. (editor a kol.). 2007. Everything
depends on a good beginning – Jan Ámos
Komenský. Compendium of the 2005 EAS
European music congress in Prague. Prague:
Charles University, Prague, Faculty of
education 2007. ISBN 80-7290-293-4.
KOMENSKÝ, A. J. 1964. Informatorium školy
mateřské. Praha: SPN.
LEVITIN J. DANIEL. 2007. This Is Your Bargain
on Music. The Science of a Human Obsession.
Plume/Penquin 2007, s. 322, ISBN: 10-
0562288525.
LEVITIN J. DANIEL. 2009. The World in Six
Songs. How the Musical Brain Created Human
Nature. Plume 2009, s. 368, ISBN 10-
0452295483.
MIŠURCOVÁ, V. 1973. Hry se zpěvem. Praha:
SPN, 1973.
SEDLÁK, F. 1990. Základy hudební psychologie.
Praha: SPN. ISBN 80-04-20587-9.
SEDLÁK, F. - VÁŇOVÁ, H. 2013. Hudební
psychologie pro učitele. Praha: Karolinum
ISBN 978-80-246-2060-2.
VISKUPOVÁ, B. 1989. Hudebně pohybová
výchova a zpěv. Praha: SPN.
VISKUPOVÁ, B. 1987. Hudba a pohyb. Praha:
Supraphon.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
Recenzované abstrakty z medzinárodnej vedeckej konferencie Ošetrovateľstvo a zdravie IX. konanej dňa 22. 4. 2015 v Trenčíne
84
Recenzované abstrakty z medzinárodnej vedeckej konferencie
Ošetrovateľstvo a zdravie IX. konanej dňa 22. apríla 2015
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
Recenzované abstrakty z medzinárodnej vedeckej konferencie Ošetrovateľstvo a zdravie IX. konanej dňa 22. 4. 2015 v Trenčíne
A1
AKO SME NA TOM S PRÍJMOM CHLORIDU
SODNÉHO Z POKRMOV
BUČKOVÁ, Ľ., GALKOVÁ, M., VALKOVÁ, D.,
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom
v Trenčíne, Trenčín
Východiská: Vysoký príjem soli v potrave prispieva
k zvýšenému výskytu hypertenzie. Epidemiologické
sledovania potvrdili súvislosť medzi priemernou spotre-
bou soli a výskytom hypertenzie a jej komplikáciami
(najmä krvácanie do mozgu). Ak je priemerný denný
príjem soli nižší ako 100 mmol (5,85 g), hypertenzia
a jej komplikácie sa v populácii vyskytujú len zried-
kavo. Tento vzťah neplatí pre každého jednotlivca –
individuálne reakcie krvného tlaku na zmenu príjmu soli
sú veľmi rozdielne. Svetová zdravotnícka organizácia
(WHO) odporúča obmedziť príjem soli u dospelých
osôb na 5 g denne, pričom súčasná spotreba v Európe je
oveľa vyššia a predstavuje 8 – 12 g.
Cieľ: Cieľom tejto práce bolo zistiť laboratórnou analý-
zou príjem kuchynskej soli obsiahnutej v pokrmoch,
vo vybraných potravinách, prípadne aký je jej celoden-
ný príjem zistený odberom celodennej stravy z vy-
braných zariadení.
Metodika: V rámci štátneho zdravotného dozoru v roku
2014 boli odbornými zamestnancami RÚVZ v Tren-
čianskom kraji vo vybraných zariadeniach spoločného
stravovania odobraté vzorky hotových pokrmov. Ná-
hodným odberom bolo odobratých 45 vzoriek obedo-
vého menu z ponuky rôznych zariadení verejného stra-
vovania a 15 vzoriek zo školských zariadení spoločného
stravovania (tzv. školské jedálne). Okrem kompletného
obedového menu bolo odobratých 23 vzoriek hotových
pokrmov na sledovanie obsahu NaCl. V stravovacom
zariadení centier sociálnych služieb pre deti bolo
odobratých 6 vzoriek celodennej stravy.
Výsledky: Priemerná nameraná hodnota príjmu soli
zostavy jedál podávaných na obed predstavuje 7,08 g,
čo v prípade, ak vezmeme do úvahy odporúčania WHO
5 g NaCl za deň, predstavuje naplnenie na 141,8% . Ak
zoberieme do úvahy 35% podiel, tak príjem soli pre
detskú populáciu obedom predstavuje naplnenie
odporúčanej dávky soli na 404%. Priemerná nameraná
hodnota soli zostavou jedál prijatých ako obedové menu
zo zariadení verejného stravovania predstavuje 7,99 g,
čo v prípade denného menu ak vezmeme do úvahy
odporúčania WHO 5 g NaCl za deň predstavuje napl-
nenie na 159,8% (ak zoberieme do úvahy 35% podiel,
tak príjem soli pre dospelú populáciu obedom predsta-
vuje naplnenie odporúčanej dávky soli na 456,6%. V 6
odobratých a analyzovaných vzorkách celodennej stravy
boli zistené nasledovné: 18,21 g/G* a 11,99 g/G*, 8,21
g/G*, 12,47 g/G*,19,88 g/G*, 14,47 g/G* (*G hmotnosť
porcie), čo v priemere predstavuje 14,21 g/G* (prekro-
čenie odporúčania o 184%). Priemerná hodnota odobra-
tých 23 vzoriek hotových pokrmov na sledovanie obsa-
hu NaCl predstavovala v prípade verejného stravovania
1,05g/100g, priemerná hodnota soli vzoriek pokrmov zo
zariadenia uzatvoreného stravovania bola 0,7g/100g.
Zhodnotením obsahu soli v kompletnom obedovom
menu v jednotlivých typoch stravovania – verejné stra-
vovanie, zariadenia tzv. uzatvoreného typu ako i školské
stravovania, bolo zistené, že príjem soli z obeda pre-
kračuje odporúčanú dávku stanovenú WHO 5 g/deň po
prepočítaní na obed (1,75 g/deň) vo všetkých vzorkách.
Pri hodnotení výsledkov je do úvahy zobraná skutoč-
nosť vychádzajúca z vyhlášky MZ SR č.533/2007 Z.z.
o podrobnostiach a požiadavkách na zariadenia spoloč-
ného stravovania, podľa ktorej sa na obed počíta
v priemere 35%. Pre lepšie porovnanie hodnoty zistenej
laboratórnou analýzou k odporúčanému dennému príj-
mu soli podľa WHO bola hodnota prepočítaná
na g/100 g.
Záver: Po prepočítaní obsahu soli na množstvo skon-
zumovaného jedla sa potvrdil trend, ktorý bol zistený
pri laboratórnych analýzach kompletného obedové me-
nu, pričom vysoký obsah soli bol zistený najmä v po-
krmoch rýchleho občerstvenia – kebab a ďalej v pokr-
moch ázijskej kuchyne. Nadmerný príjem soli hlavne
v detskom veku je signálom pre rozvinutie iniciatívy na
znižovanie príjmu soli vo všetkých vekových skupinách
a na viacerých poliach pôsobenia.
Kľúčové slová: Chlorid sodný. Hypertenzia. Hotový
pokrm. Príjem soli.
ACTIM CRP VHODNÝ DO DOMÁCEJ
LEKÁRNIČKY
BUDINCOVÁ K.1, NETRIOVÁ J.2,3
1Katedra teoretických disciplín, laboratórnych
vyšetrovacích metód a zubnej techniky, Vysoká škola
zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava 2Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita
Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín 3Oddelenie klinickej biochémie a hematológie, Nemoc-
nica svätého Michala, a.s., Bratislava
Východiská: Pre skvalitnenie a uľahčenie diagnostic-
kého rozhodovania v rámci diferenciálnej diagnostiky,
skríningu, monitorovania priebehu ochorenia a účinnosti
liečby sa v ambulanciách všeobecných aj odborných
lekárov rozširuje používanie POCT (z angl. point of
care testing) testov. Ide o vykonávanie in vitro testov
mimo priestorov klinického laboratória v mieste kontak-
tu s pacientom. Testy vykonávajú osoby bez labora-
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
Recenzované abstrakty z medzinárodnej vedeckej konferencie Ošetrovateľstvo a zdravie IX. konanej dňa 22. 4. 2015 v Trenčíne
A2
tórneho vzdelania za predpokladu, že budú dodržané
všetky pokyny na ich vykonanie. Nadmerná preskripcia
antibiotík aj v neopodstatnených prípadoch (napr. víru-
sové infekcie) vedie nielen k veľkej finančnej záťaži
zdravotníctva, ale je nebezpečná vzhľadom na zvyšu-
júcu sa rezistenciu baktérií. Pre rozhodnutie liečby, či
nasadiť antivirotiká alebo antibiotiká, slúži lekárom
rýchly test stanovenia C-reaktívneho proteínu (CRP).
CRP je marker zápalových procesov v organizme. Slúži
ako pomôcka pri diferenciálnej diagnostike infekcií
dýchacieho a močového traktu, pri odhaľovaní zápa-
lových ochorení čriev, ako aj pri diagnostike systé-
mových zápalových ochorení. Jeho hladina v krvi
výrazne stúpa pri bakteriálnej infekcii. V prípade výsky-
tu vírusovej infekcie sa hodnoty CRP nezvyšujú alebo
sa zvyšujú len nepatrne. V prípade zvýšenia hladín je
nutné nasadiť antibiotickú liečbu. Podľa výnosu MZ SR
č. 09812/2008-OL musí mať všeobecná ambulancia pre
dospelých a všeobecná ambulancia pre deti a dorast
k dispozícii metódu na stanovenie CRP, ak nemá zabez-
pečený výsledok tohto parametra externým pracovis-
kom do 15 minút. V ambulancii lekára je možné
vyšetriť CRP kvantitatívnym testom za pomoci POCT
analyzátora (Eurolyser Smart, Orion Quik Read,
NycoCard Reader,...) alebo semikvantitatívnym testom
Actim CRP bez použitia analyzátora.
Cieľ: V práci sme sa zamerali na porovnanie výsledkov
stanovenia CRP semikvantitatívnym testom Actim CRP
založeným na imunochromatografickom princípe s vý-
sledkami CRP získanými rutinne používanou metódou
v klinickom laboratóriu na analyzátore Olympus AU
400. Actim CRP je POCT test určený pre semikvan-
titatívne stanovenie CRP zo séra alebo kapilárnej krvi.
Set na stanovenie CRP obsahuje 10 μl kapiláru, riediaci
pufor a testovací prúžok, na ktorom prebieha analýza.
Test využíva monoklonálnu protilátku proti humánnemu
CRP naviazanú na modré latexové detekčné častice.
Prúžok má namáčaciu a testovaciu zónu. Súčasťou
testovacej zóny je výsledková a kontrolná línia. Ak je
vzorka negatívna, nevytvára sa žiaden modrý precipitát.
Ak je vo vzorke CRP v rozsahu 10 – 40 mg/l , vytvorí
sa jeden modrý prúžok, ak je koncentrácia CRP vo
vzorke 40 – 80 mg/l, vytvoria sa dva modré prúžky. Ak
je vzorka veľmi pozitívna a koncentrácia CRP je nad 80
mg/l, vytvoria sa tri modré prúžky. Každý reagenčný
prúžok má zabezpečenú vnútornú kontrolu kvality a test
je vždy valídny, ak sa v kontrolnej línii na konci prúžku
vytvorí červený precipitát.
Súbor: U 60 pacientov sme porovnali CRP stanovené
zo séra oboma metódami. Dobrovoľníkom (počet 30),
ktorým lekár naordinoval v rámci diferenciálnej diag-
nostiky CRP, sme odobrali aj kapilárnu krv a stanovili
CRP z kapilárnej krvi.
Výsledky: Tesnejšia zhoda medzi imunochromato-
grafickým stanovením CRP a laboratórnou analýzou
turbidimetrickým stanovením CRP je pri použití rovna-
kého biologického materiálu (sérum), kde Spearmanov
neparametrický korelačný koeficient dosiahol hodnotu
R=0,9311. V prípade použitia kapilárnej krvi na imuno-
chromatografické stanovenie CRP je korelácia oproti
rutinne používanej metóde nižšia (Spearmanov nepara-
metrický korelačný koeficient R= 0,8279). Výsledky
oboch spôsobov stanovenia CRP sa štatisticky signifi-
kantne neodlišujú.
Záver: Actim CRP je rýchly semikvantitatívny test na
stanovenie CRP. Na analýzu je potrebných len 10 μl
kapilárnej krvi alebo séra. Výsledok možno vizuálne
odčítať do piatich minút, pričom nie je potrebný žiaden
prístroj. Veľkou výhodou testu je zabudovanie internej
kontroly kvality priamo do reagenčného prúžku a tým
zabezpečenie validity testu každého reakčného stripu.
Veľké teplotné rozpätie skladovania reagencií (+ 2˚C ...
+ 25˚C) a technická nenáročnosť predurčuje tento set
ako súčasť výbavy laických lekárničiek a lekárničiek
prvej pomoci pre terénnych zdravotníckych pracov-
níkov.
Kľúčové slová: Poin od Care Testing. Actim CRP.
Diferenciálna diagnostika. Imunochromatografické
stanovenie CRP.
PROJEKT INTIMNÍ ZDRAVÍ
BEZ KOMPLIKACÍ PREVENCE
NÁDOROVÉHO ONEMOCNĚNÍ DĚLOŽNÍHO
ČÍPKU U ŽEN A VARLAT U MUŽŮ
ČERNÁ O.
Střední zdravotnická škola a vyšší odborná škola
zdravotnická, Znojmo, Česká republika
Východiska: Výchova ke zdraví, zdravému životnímu
stylu a prevence onemocnění je jednou ze základních
požadavků státu a prioritou vzdělávacího systému v jed-
notlivých vývojových obdobích. Věk mezi 15. – 19.
rokem patří do rizikových kategorií, kdy neznalosti
v oblasti sexuálního života, prevenci přenosných
sexuálních nemocí, ale i neznalost samovyšetřovacích
metod a možností, které nabízí různé preventivní pro-
gramy, mohou vážně narušit zdravotní stav mladé
generace.
Cíl: Objektem zkoumání projektu byla problematika
prevence nádorového onemocnění děložního čípku u
žen a varlat u mužů.
Soubor a metody: Cílovou skupinu mělo tvořit 1000
žákyň a žáků středních škol z okresu Znojmo, kde jsme
pomocí vstupního dotazníku zjišťovali informace o pre-
venci nádorového onemocnění děložního čípku a o pre-
venci nádorového onemocnění varlat. Věkovou kate-
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
Recenzované abstrakty z medzinárodnej vedeckej konferencie Ošetrovateľstvo a zdravie IX. konanej dňa 22. 4. 2015 v Trenčíne
A3
gorii tvořili žákyně a žáci ve věku 15 – 19 let, kdy se
může onemocnění výše zmíněných orgánů objevit.
Výsledky: Dotazníkovým šetřením jsme zjistili, že žáci
i žákyně mají pouze částečné informace o některých
preventivních opatřeních a z našeho pohledu byly
neúplné a nedostačující. Podle získaných informací bylo
nutné zrealizovat preventivní program, který by poskytl
ucelené informace o prevenci, ale i o léčbě, která je
nákladná a zatěžující pro mladý organismus.
Závěr: Prevence je vzhledem k nárůstu těchto diagnóz
důležitá a nutná. Výukový program měl významnou
úlohu v primární prevenci, zvláště problematika samo-
vyšetření varlat s praktickou (názornou) ukázkou a
informace o očkovací vakcíně Cervarix a Sirgard v pre-
venci nádorového onemocnění děložního čípku u dívek.
Klíčová slova: Prevence. Žákyně a žáci. Výukový
program. Samovyšetření varlat. Očkování.
SPOLUPRÁCA SESTRY S RODINOU
PRI OŠETROVANÍ CHORÉHO V DOMÁCOM
PROSTREDÍ
HREHUŠOVÁ S.1, JURDÍKOVÁ K.2
1 Logman NDZ a.s., Bratislava 2 Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexan-
dra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín
Východiská: V práci sme sa zamerali na problematiku
poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti u polymor-
bídnych pacientov s komplikáciami chronických ocho-
rení v domácom prostredí v spolupráci sestry, pacienta
a rodinných príslušníkov.
Ciele: Cieľom práce je prezentovať pohľad na proble-
matiku ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta počas
vzájomnej spolupráce sestry a blízkeho člena v domá-
com prostredí. Zamerali sme sa na osobitosti ošetro-
vania nehojacich sa rán v domácom prostredí.
Pozornosť sme venovali laickým opatrovateľom, preto-
že majú najväčšiu zodpovednosť pri uspokojovaní
potrieb rodinného príslušníka. Objektom skúmania bolo
zisťovanie, ktoré ošetrovateľské intervencie sestra vy-
konáva počas starostlivosti o pacienta v domácom
prostredí a aký je stupeň ošetrovateľskej záťaže
u pacientov a rodinných príslušníkov so zameraním na
posúdenie rodiny. Zisťovali sme u pacientov a rodin-
ných príslušníkov rozsah vedomostí a zručností
počas poskytovania starostlivosti a ako odstránia dys-
funkčné vzorce správania.
Metódy: Na riešenie problému prieskumu sme použili
metódu kazuistiky z dôvodu podrobnej analýzy a inter-
pretácie prípadu, ktorú využijeme, aby sme zistili, či je
zvládnutá starostlivosť o pacienta v spolupráci s ro-
dinnými príslušníkmi. Zvolili sme dve kazuistiky štruk-
túrované podľa modelu Marjory Gordonovej, modelu
funkčných vzorcov správania. Posúdením sme iden-
tifikovali dysfunkčné vzorce zdravia a na ich základe
sme stanovili sesterské diagnózy. Pomocou modelu
Marjory Gordonovej môžeme zistiť, či daný model
dôsledne posúdi stav pacienta a pomôže tak poukázať
na jeho problémy a zároveň uľahčí pacientovi a rodine
odstrániť alebo minimalizovať dysfunkčné vzorce
správania.
Prieskumná vzorka: Osoby pre kazuistiky sme vybrali
zámerne. 73-ročnú polymorbídnu pani s lekárs-
kou diagnózou dekubity a dehydratácia a 70-ročného
pána s lekárskou diagnózou cirhóza pečene, asci-tes
s komplikáciou ochorenia, narušenou celistvosťou
kože súvisiacou so základným ochorením. Ide o pacien-
tov a rodinných príslušníkov, ktorí sa v domácom
prostredí učia zvládnuť komplikácie ochorenie. Rodinní
príslušníci v dostatočnej miere nahrádzajú starostlivosť
o svojich príbuzných a pomáhajú im dysfunkčné vzorce
zdravia v určitej potrebe zvládnuť. V prvej kazuistike
ide o syna pacientky, ktorý sa o matku s chronickým
ochorením intenzívne stará štyri roky, druhou kazuis-
tikou sme priblížili starostlivosť manželky o pacienta
s narušenou celistvosťou kože ktorá sa o manžela stará
sedem mesiacov. Boli sme priamymi účastníkmi pri
uspokojovaní potrieb rodinného príslušníka.
Výsledky: Na základe teoretických východísk a analýzy
kazuistík sme pre ošetrovateľskú prax navrhli nasle-
dovné odporúčania: venovať dostatok pozornosti ošetro-
vateľskej starostlivosti v domácom prostredí počas
návštev rodiny, zabezpečiť pacientom a členom rodiny
dostatočný prístup k informáciám o starostlivosti
a postupoch, ktoré sa budú u pacienta realizovať,
podporovať rodinu pri starostlivosti o svojho blízkeho,
venovať dostatočnú pozornosť problémom opatrova-
teľov, zvýšiť úroveň vedomostí a praktických skúse-
ností laikov o starostlivosti prostredníctvom informač-
ných letákov, brožúr a vzájomných stretnutí, poučiť
pacientov a rodinných príslušníkov kde nájsť zdroje
informácií, ktoré mu pomôžu zvládnuť problémy pri
poskytovaní starostlivosti (literatúra, internet), publi-
kovať články o osobitostiach ošetrovateľskej starost-
livosti v domácom prostredí v spolupráci s rodinou
pacienta, prejavovať záujem o problémy a potreby
pacientov a členov rodiny.
Záver: Môžeme skonštatovať, že vzájomná spolupráca
sestry s rodinou pacienta priaznivo vplýva na zlepšenie
nezávislosti pacienta a na zníženie ošetrovateľskej
záťaže. Prácou sme chceli podať pacientom a rodinným
príslušníkom informácie, ktoré im pomôžu zvládnuť
neľahkú situáciu pri starostlivosti o svojho príbuzného
počas ochorenia.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
Recenzované abstrakty z medzinárodnej vedeckej konferencie Ošetrovateľstvo a zdravie IX. konanej dňa 22. 4. 2015 v Trenčíne
A4
Kľúčové slová: Rodina. Sestra. Domáca ošetrovateľská
starostlivosť. Opatrovateľ. Kazuistiky. Pacient.
ZDRAVOTNÉ RIZIKÁ SPOJENÉ
S KONZUMÁCIOU SUROVÉHO MLIEKA
KOCIANOVÁ H., BUČKOVÁ Ľ.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom
v Trenčíne, Trenčín
Podľa legislatívy EU, je “surové mlieko” definované
ako sekrét mliečnej žľazy hospodárskych zvierat, ktoré
nebolo zahriate na teplotu viac ako 40°C a nepodstúpilo
žiadne iné ošetrenie s ekvivalentným efektom. Od roku
2000 vzrastá v niektorých členských štátoch EÚ záujem
o konzumáciu surového mlieka, a to najmä u špeci-
fických skupín populácie ako sú ľudia so slabšou
imunitou napr. malé deti, starí ľudia a ľudia so špe-
cifickými výživovými potrebami. Táto situácia vyplýva
z nadhodnotenia nutričných benefitov surového mlieka,
ktoré je často preceňované oproti mlieku ošetrenému
šetrnou pasterizáciou a taktiež z relativizácie možnej
prítomnosti patogénnych mikroorganizmov. Surové
mlieko je predávané z mliečnych automatov alebo cez
internet. Jeho konzumácia však môže byť spojená
s vystavením sa riziku ochorenia. Z mikrobiologických
rizík prichádzajú do úvahy: Campylobacter spp. (termo-
tolerantné), Salmonella spp., šigatoxín produkujúce
Escherichia coli (STEC), Bacillus cereus, Brucella
abortus, Brucella melitensis, Listeria monocytogenes,
Mycobacterium bovis, Staphylococcus aureus, Yersinia
enterocolitica, Yersinia pseudotuberculosis, Coryne-
bacterium spp., Streptococcus suis subsp. zooepi-
demicus, z parazitárnych - Toxoplasma gondii, Crypto-
sporidium parvum a z vírusov môže surové mlieko
obsahovať vírus kliešťovej encefalitídy. V sledovanom
období sme vyšetrovali normou predpísané mikro-
biologické ukazovatele surového kravského mlieka
z automatov a mlieka ošetreného šetrnou pasterizáciou.
Vzorky surového mlieka vo všetkých sledovaných
ukazovateľoch prekračovali stanovené limity mikro-
organizmov.
Kľúčové slová: Surové mlieko. Mikrobiologické riziko.
Mliečne automaty.
PREVENCIA DEPRESIE V OŠETROVATEĽSKEJ
STAROSTLIVOSTI O PACIENTA
S MENTÁLNOU ANOREXIOU
KUDELKOVÁ M.
Oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny,
Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica
Východiská: Mentálna anorexia je duševná choroba,
ktorá súvisí s odmietaním potravy a skreslenou predsta-
vou o vlastnom tele. Výsledkom ochorenia je dlhodobá
telesná i duševná invalidita, ktorá sa v mnohých
prípadoch končí až smrťou. Veľký podiel na vzniku
ochorenia majú i médiá, ku ktorým patria predovšetkým
televízia, tlač a rozhlas. Svojimi informáciami nás kaž-
dodenne ,,terorizujú“ o ideálnej predstave modernej
ženy. Aby bola krásna a hodná lásky musí byť štíhla,
avšak sebavedomá a energetická bytosť plávajúca na
vlnách úspechu, je len jedna strana žiarivej mince. Tá
druhá – anorektická – cerí svoje zuby a ničí telá i duše.
Cieľ: Hlavným cieľom príspevku je poukázať na adap-
táciu na hospitalizáciu u pacientov s mentálnou anore-
xiou. Čiastkovými cieľmi sme zisťovali faktory podmie-
ňujúce vznik ochorenia, faktory ovplyvňujúce adaptáciu
a v poslednom cieli sme sa zamerali na zhodnotenie
efektivity ošetrovateľských zásahov.
Súbor: Výber pacientov v obidvoch prípadoch bol
zámerný. Pacienti spĺňali diagnostické kritériá, ktoré vy-
medzujú ochorenie mentálna anorexia a boli hospitali-
zovaní na Psychiatrickej klinike v Univerzitnej nemoc-
nici v Bratislave v čase od 8.1.2011 do 8.3.2011 a na
Pediatrickej klinike vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne
v čase od 15.2.2011 do 21.2.2011.
Metódy: Ako metodiku kvalitatívneho prieskumu sme
použili komplexnú klinickú kazuistiku štruktúrovanú
podľa modelu Calisty Royovej. Monitorovali sme dvoch
pacientov. Údaje od pacientov sme získavali predovšet-
kým štruktúrovaným rozhovorom, pozorovaním, taktiež
od príbuzných, ošetrovateľského personálu a prostred-
níctvom metódy obsahovej analýzy dokumentov, pri
ktorej sme využila zdravotnú a ošetrovateľskú doku-
mentáciu. Použila sme i štandardizované dotazníky,
konkrétne Beckov dotazník úzkosti a Zungovu škálu
depresie.
Výsledky: Zistili sme, že pacienti s mentálnou
anorexiou potrebujú predovšetkým zmeniť vzťah
k jedlu, vyriešiť emocionálne problémy a zmeniť svoj
vzťah k rodine. Pri výskyte faktorov, medzi ktoré patria
bolesť, úzkosť či depresia, sa zhoršuje celková adap-
tácia pacienta. Preto je dôležité vhodnými metódami
zvyšovať efektivitu ošetrovateľskej starostlivosti, a tak
zlepšiť adaptáciu pacienta na hospitalizáciu.
Záver: Vzhľadom na to, že sa štatistiky mentálnej
anorexie z roka na rok zvyšujú, je nevyhnutné
ochoreniu predchádzať. Základnou úlohou rodičov je
viesť deti k zdravému spôsobu života a k rôznym záuj-
movým činnostiam pre radosť a nie pre súťaženie či
chudnutie. Rodičia by nemali odmeňovať ani trestať deti
jedlom, pretože jedlo im nemá v žiadnom prípade
nahrádzať lásku a starostlivosť, ktorú dostávajú od
rodičov. V prevencii ochorenia je dôležité zamerať sa na
edukáciu mládeže o správnej výžive a na elimináciu
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
Recenzované abstrakty z medzinárodnej vedeckej konferencie Ošetrovateľstvo a zdravie IX. konanej dňa 22. 4. 2015 v Trenčíne
A5
vplyvov rôznych nezodpovedných reklám a publikácií
o výžive detí a dorastu.
Kľúčové slová: Prevencia. Mentálna anorexia. Hospita-
lizácia. Adaptácia. Ošetrovateľská starostlivosť.
VPLYV POHYBOVEJ AKTIVITY NA KVALITU
ŽIVOTA SENIOROV Z POHĽADU
OŠETROVATEĽSTVA
KUNDRACIKOVÁ Ľ. 1, KIŠKO A.2,
DERŇÁROVÁ Ľ. 2
1 Ľubovnianska nemocnica, n.o., Stará Ľubovňa 2 Fakulta zdravotníckych odborov, Prešovská univerzita
v Prešove, Prešov
Príspevok je zameraný na sledovanie a hodnotenie účin-
kov pohybového programu na kvalitu života seniorov
oproti bežnej aktivite. Súbor bude tvoriť 60 mobilných
seniorov nad 65 rokov z Domova pre seniorov, ktorí sa
zapoja do nami ponúkaného pohybového programu.
Formou prezentácie sa všetci zúčastnení seniori obozná-
mia o postupe realizácie výskumu, ktorý bude zameraný
na informácie o pozitívnom vplyve pohybovej aktivity
na organizmus. Seniori, ktorí prejavia záujem o účasť
vo výskume, dostanú podrobné inštrukcie ohľadom po-
hybového programu. Rozdelia sa do dvoch skupín –
intervenčnej a kontrolnej. Pohybová aktivita sa zreali-
zuje len v intervenčnej skupine 30 seniorov a porovná
sa s kontrolnou skupinou. Výskum má tri fázy. V prvej
fáze zistíme kvalitu života seniorov a následne zmeria-
me objem pohybovej aktivity v celom súbore. V druhej
fáze počas 8 týždňov budeme realizovať v intervenčnej
skupine pohybovú aktivitu podľa naplánovaného pohy-
bového programu. V tretej fáze po 8 týždňoch zopa-
kujeme merania a dotazníky v celom súbore. Získané
údaje štatistický vyhodnotíme. Pre účely uskutočnenia
výskumu použijeme nasledujúce výskumné metódy. Pre
zaradenie do výskumu zhodnotíme testom základných
denných činnosti podľa Barthelovej Activity od Daily
Living (ADL) úroveň sebestačnosti. Merania objemu
pohybovej aktivity zrealizujeme na základe objektív-
neho hodnotenia množstva pohybovej aktivity moder-
nou metódou akcelerometrie pomocou prístroja
ActiGraph GT3X+. Tento typ prístroja nám umožní
najmodernejší zber dát o pohybovej aktivite človeka.
Poskytuje objektívne merania pohybovej aktivity počas
24 hodín, monitoruje spánok a podľa toho vieme určiť
celkový čas spánku a jeho efektivitu. Monitoruje prebu-
denie, zrýchlenie pacienta, polohu tela, energetický
výdaj, počet krokov a intenzitu fyzickej aktivity. Pro-
stredníctvom integrovaného svetelného senzora zazna-
menáva aj informácie o prostredí, v ktorom sa jedinec
nachádza počas monitoringu. Tento prístroj sa stal
medzinárodne uznávaným lídrom v ambulantných mo-
nitorovacích zariadeniach. Kvalitu života seniorov
zhodnotíme dotazníkmi kvality života Svetovej zdravot-
níckej organizácie WHOQOL - BREF a špecifickým
dotazníkom pre vyšší vek WHOQOL - OLD. Edukácia,
chôdza a jednotlivé cviky budú prebiehať v areáli zaria-
denia pre seniorov a v spoločenskej miestnosti. Dĺžka
trvania programu: 8 týždňov, frekvencia 5-krát za týž-
deň, 30 minút chôdza a 15 minút cviky. Výskumom
chceme prispieť k tvrdeniu o pozitívnom vplyve pohy-
bovej aktivity na funkčnú zdatnosť seniorov. Pred-
pokladáme, že pravidelná 8 týždňov realizovaná pohy-
bová aktivita pozitívne ovplyvní všetky sledované para-
metre u seniorov. Na základe výsledkov bude vytvorený
program pohybovej aktivity pre seniorov, ktorý by mal
významne prispieť k zlepšeniu kvality života v tejto
vekovej kategórii. Zlepšia sa tým poznatky o účinkoch
pohybovej aktivity a špecifické výhody pre túto
populáciu. Výrazným spôsobom tomu môže prispieť
práve ošetrovateľstvo a sestry. Jedným z prostriedkov
pre dosiahnutie cieľa bude spolupráca so seniormi
a zamestnancami zariadenia.
Kľúčové slová: Pohybová aktivita. Ošetrovateľstvo.
Kvalita života. Seniori.
DOBROVOLNÍK VE ZDRAVOTNICTVÍ
KUTNOHORSKÁ J.1, VYHŇÁKOVÁ A.2
1Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, Fakulta humanitních
studií, Ústav zdravotnických věd, Zlín, Česká
republika 2 Nemocnice Přerov, Středomoravská nemocniční, člen
skupiny AGEL, Přerov, Česká republika
Východiska: Dobrovolnictví jako fenomén se začalo
prosazovat na přelomu tisíciletí a vnáší do společnosti
sociální rozměr. V České republice se dobrovolnictví ve
zdravotnictví začalo objevovat od roku 2000. Potřeba
profesionalizovat a právně ošetřit práci s dobrovolníky
vyústila v roce 2002 ve vyhlášení zákona o dobrovol-
nické službě (zákon č.198/2002). Mnoho dobrovolníků
působí v lůžkových zdravotnických zařízeních a ve
zdravotně sociální oblasti. Činnosti dobrovolníků s pa-
cienty jsou různé a zahrnují volnočasové aktivity,
činnosti přispívající k rehabilitaci a nácviku soběstač-
nosti pacientů a pomoc při kulturních akcích pořá-
daných zdravotnickým zařízením.
Výzkumné šetření: Ve výzkumném šetření, které pro-
běhlo na počátku roku 2014, jsme se zabývali činností
dobrovolníků ve zdravotnickém zařízení.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
Recenzované abstrakty z medzinárodnej vedeckej konferencie Ošetrovateľstvo a zdravie IX. konanej dňa 22. 4. 2015 v Trenčíne
A6
Cíle: Ve výzkumném šetření byly zvoleny tři cíle:
1. Zkušenosti zdravotnického personálu s činností do-
brovolníků. 2. V čem zdravotnický personál spatřuje
význam činnosti dobrovolníků. 3. Jaký by měl být profil
dobrovolníka dle názoru zdravotnického personálu.
Soubor: Vzorek respondentů tvoří pracovníci léčeben
dlouhodobě nemocných v nemocnicích Prostějov, Pře-
rov a Šternberk, které patří pod holding Agel. Dotazník
vyplňovali všichni nelékařští zdravotničtí pracovníci.
Počet respondentů byl 95 (100%).
Metoda: Byla zvolena kvantitativní metoda šetření,
technika dotazníku s 18 otázkami.
Výsledky:K nejzajímavějším výsledkům patří pohled
na osobnostní výbavu dobrovolníka z pohledu zdravot-
nického personálu: cit pro naslouchání 22,8%, komuni-
kativnost 21,2%, empatie 18,5%, spolehlivost 12,3%,
respekt pro potřeby pacienta1 3,8%, měl by být spole-
čenský 11,4%. Dále pohled zdravotníků na přínos do-
brovolníka pro pacienta: nabourání stereotypu 47,4%,
povzbuzení, pochopení 32,6%, zisk nového sociálního
kontaktu 13,6%, přínos nevidí jen 3,2%, nedokáže po-
soudit 3,2%. Z výsledků vyplynulo, že 77,9% respon-
dentů se domnívá, že návštěva dobrovolníků ulehčuje
pacientům / klientům hospitalizaci.
Závěr: Z výzkumného šetření vyplynulo, že zavedení
dobrovolnického programu do léčeben dlouhodobě ne-
mocných je vítanou změnou v zavedené péči a význam-
ně se podílí i na zvyšování kvality péče. Většina zdra-
votnického personálu má pozitivní zkušenost s dobro-
volníky a bere je jako součást ošetřovatelského týmu.
Klíčová slova: Dobrovolnictví. Zdravotnictví. Dobro-
volnický program. Pomoc.
ŠPECIFIKÁ OŠETROVATEĽSKEJ
STAROSTLIVOSTI O DIEŤA S PORUCHAMI
SLUCHU
LIŠKOVÁ Ľ.
Klinika pediatrie a neonatológie, Fakultná nemocnica
Trenčín
Cieľom práce bolo poukázať na špecifiká poskytovania
ošetrovateľskej starostlivosti deťom s poruchami sluchu
s dôrazom na komunikáciu, zároveň uviesť pre sestry
základný prehľad vyšetrení týkajúcich sa diagnostiky
porúch sluchu, ktoré sú realizované na neonatolo-
gických pracoviskách. Ďalším cieľom bolo poskytnúť
informácie pre sestry, akým spôsobom je možné komu-
nikovať s dieťaťom s poruchou sluchu a ako poskytnúť
štatistické informácie o počte osôb so sluchovým po-
stihnutím žijúcich na Slovensku. Spracovaním tematiky
o sluchovo postihnutých deťoch sme skoncipovali súbor
informácii pre sestry pracujúce na pediatrických
pracoviskách pri poskytovaní ošetrovateľskej starost-
livosti. Zozbierané informácie nám poskytli teoretický
návod na tvorbu zásad správnej komunikácie s deťmi
s akoukoľvek poruchou sluchu. Pripravili sme prehľad
základných vyšetrení zameraných na poruchy sluchu
novorodencov realizovaných na neonatologických pra-
coviskách na Slovensku. Obsahovou analýzou doku-
mentov sme poukázali na niektoré významné štatistické
údaje týkajúce sa osôb so sluchovým postihnutím
žijúcich na Slovensku. Navrhujeme realizáciu viacerých
typov školení týkajúcich sa samostatne osôb so slu-
chovým postihnutím, semináre pre sestry zamerané
špeciálne na komunikáciu so sluchovo postihnutými
a zdôrazňujeme dôležitosť znalosti posunkového jazyka
z dôvodu prehlbovania sa komunikačnej bariéry medzi
počujúcimi sestrami a pacientmi so sluchovým postih-
nutím, špeciálne aj problematiky detského veku.
Kľúčové slová: Sluchové postihnutie. Ošetrovateľská
starostlivosť. Komunikácia.
PSYCHICKÁ ZÁŤAŽ SESTRY V OPERAČNEJ
SÁLE
LITVÍNOVÁ A., POLIAKOVÁ N.
Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita
Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín
Východiská: Psychická záťaž sestier v operačnej sále je
z hľadiska ošetrovateľstva veľmi zaujímavá. Z pohľadu
vzniku záťaže v tejto súvislosti upriamiť pozornosť
predovšetkým na faktory pracovného prostredia. Práve
tie môžu významným spôsobom ovplyvniť priebeh
operačného výkonu a následne vznik psychickej záťaže
u sestier.
Cieľ: Cieľom príspevku bolo zistiť, či sestry pociťujú
psychickú záťaž pri práci na operačnej sále, iden-
tifikovať zdroje, popísať jej somatické a psychické pre-
javy a možnosti redukcie.
Súbor: Výskumný súbor tvorilo 148 sestier pracujúcich
pracujúcich v operačnej sále na rôznych oddeleniach FN
s poliklinikou Žilina, UN Martin, FN Trenčín, FN
s poliklinikou F. D. Roosvelta Banská Bystrica, NsP
Považská Bystrica. Priemerný vek respondentiek bol
39,26 roka.
Metódy: Dotazník vlastnej konštrukcie sme využili ako
metódu na získavanie informácií o problematike psy-
chickej a fyzickej záťaže sestier pracujúcich v operačnej
sále. Pre vyhodnotenie odpovedí jednotlivých položiek
v dotazníku sme využili stupnicu od 1 do 5, pričom
jednotlivé čísla vyjadrujú: 1 - nie; 2 - skôr nie; 3 – nie-
kedy áno, niekedy nie; 4 - skôr áno; 5 - áno.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
Recenzované abstrakty z medzinárodnej vedeckej konferencie Ošetrovateľstvo a zdravie IX. konanej dňa 22. 4. 2015 v Trenčíne
A7
Výsledky: Počas operačného výkonu pociťuje 46
(31,08%) sestier psychickú záťaž. Za najvýznamnejší
zdroj psychickej záťaže sestry považujú prístup nadria-
deného oproti ostatným zdrojom, ku ktorým sme prira-
dili spoluprácu so sanitármi, spoluprácu s druhou ,,obie-
hajúcou“ sestrou, spoluprácu s lekármi a atmosféru na
pracovisku. Najčastejší somatický prejav psychickej
záťaže sestry uvádzali bolesť hlavy a búšenie srdca.
Najčastejší psychický prejav psychickej záťaže sestry
uvádzali únavu a zlosť. Najčastejším pozitívnym fakto-
rom, ktorý sestry využívajú k eliminácii psychickej
záťaže je rozhovor s blízkou osobou a najmenej využí-
vaným je pravidelné cvičenie. Z hľadiska negatívnych
faktorov využívaných k eliminácii psychickej záťaže
sestry najčastejšie označili nadmerný príjem jedla
a fajčenie.
Záver: Prácu v niektorých zamestnaniach považujeme
za prirodzene stresujúcu. Nepochybne k nim patrí i prá-
ca sestry. Operačná sála je miesto, ktoré dýcha pod rúš-
kom tajomnosti z pohľadu laickej verejnosti, ale i kole-
gov z neoperačných oddelení. Sestry, ktoré tam pracujú,
musia byť emočne vyspelé, aby túto namáhavú prácu
zvládli.
Kľúčové slová: Psychická záťaž. Sestra. Operačná sála.
Somatický prejav. Psychický prejav.
INOVACE VÝUKY A UČENÍ V PŘEDMĚTU
KOMUNITNÍ OŠETŘOVATELSTVÍ
MASTILIAKOVÁ D., MATIŠÁKOVÁ I.,
GERLICHOVÁ K., LITVÍNOVÁ A., MIŠINOVÁ M.
Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita
Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín
Inovace výuky a učení v předmětu Komunitní ošetřo-
vatelství v kvalifikačním bakalářském studiu Ošetřova-
telství spočívá v přechodu od pojetí výuky transmisivní
(předávání hotových poznatků) k pojetí konstrukti-
vistickému. Jde o implementaci problémově orientované
výuky, jejíž základ tvoří teorie a praxe pedagogického
konstruktivismu. Tato koncepce chápe vzdělávání a
učení jako nástroj řešení problémů, se kterými se
studenti setkávají v praktickém životě. Student vedle
získání znalostí si osvojuje i dovednosti a postoje, kdy
je nucen si osvojit metody a řešit obtíže při získávání
zkušeností. Osobní zkušenost mu poskytuje motivy,
rozšiřuje dosavadní poznatky, rozvíjí zájmy a pomáhá
řešit běžné i náročnější situace při získávání zkušeností.
Mezi typické znaky této inovace je kladení důrazu na
aktivitu studenta, který má nepřetržitý přístup ke stu-
dijním materiálům (ve slovenštině, češtině a angličtině),
hodnoticím nástrojům, videím, metodikám, sebehodno-
ticím testům, aj., což zajišťuje zázemí moderních infor-
mačních a komunikačních technologií tzv. e-learning na
univerzitě.
Klíčová slova: Inovace výuky a učení. Transmisivní a
konstruktivistické pojetí výuky. Koncepce problémové
výuky. Aktivita studenta. E-learning.
ÚLOHA SESTRY V PREVENCII KOMPLIKÁCIÍ
MORBUS CROHN
MIŠINOVÁ M. 1, HURÁROVÁ T.2
1Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita
Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín 2Ambulancia všeobecného lekára pre dospelých,
Bánovce nad Bebravou
Východiská: Crohnova choroba patrí medzi idiopatické
črevné zápaly. Jedná sa o chronické celoživotné ochore-
nie, prebiehajúce pod obrazom obdobia kľudového sta-
vu striedajúceho sa s obdobím znovuvzplanutia zápalu,
ktoré zvyšuje zdravotnú, psychickú, sociálnu a ekono-
mickú záťaž pacientov. Crohnovu chorobu má v Európe
asi milión ľudí. Môže sa vyvinúť v akomkoľvek veku,
ale najčastejšie začína v období od 15 do 25 rokov.
Rovnako postihuje mužov aj ženy. V posledných rokoch
sa rozšírila, no príčinu tohto rozšírenia zatiaľ nepoz-
náme. Na Slovensku trpí Crohnovou chorobou asi 2500
ľudí, pričom ročne sa diagnostikuje asi 380 nových
prípadov.
Cieľ: Cieľom príspevku je poukázať na úroveň
informovanosti pacientov s Crohnovou chorobou a zis-
tiť ako vnímajú sestru v úlohe edukátorky. Prieskum-
ným problémom bolo zistenie stavu edukácie pacientov
s Crohnovou chorobou a zmapovanie úlohy sestry pri
edukácii, ktoré bolo súčasťou prípravenej fáze realizácie
vedeckej štúdie zameranej na vplyv hyperbarickej
oxygenoterapie na dané ochorenie.
Súbor: Pacienti s diagnostikovanou Crohnovou choro-
bou. Prieskum bol realizovaný u pacientov v dispen-
zárnej starostlivosti gastroenterologickej ambulancie
Trenčín a Bánovce nad Bebravou a u registrovaných
členov Slovak Crohn Clubu. Prieskumnú vzorku tvorí
súbor 104 respontentov.
Metódy: Kvantitatívny prieskum realizovaný s pou-
žitím dotazníka vlastnej konštrukcie. Dotazník bol
rozdelený na dve časti. Prvá časť pozostávala z 24
položiek týkajúcich sa daného problému prieskumu,
druhá časť obsahovala potrebné identifikačné údaje.
Výsledky: Výsledky prieskumu poukazujú na skutoč-
nosť, že pacienti sú síce informovaní o svojom ocho-
rení, ale informácie nie sú vždy dostatočné. Pacienti za
zdroj informácií označujú sestru až za lekárom, interne-
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
Recenzované abstrakty z medzinárodnej vedeckej konferencie Ošetrovateľstvo a zdravie IX. konanej dňa 22. 4. 2015 v Trenčíne
A8
tom, literatúrou, či inými pacientmi. Až 25 % pacientov
uviedlo, že sestra im neposkytla žiadne informácie.
Nazdávame sa, že dôvodom slabej edukačnej činnosti
sestier je ich vyťaženosť a nedostatočný časový priestor
v rámci pravidelnej kontroly a možno aj chýbajúca
erudovanosť v oblasti edukácie. Edukácia sestrou u nás
stále nie je obvyklá a pacienti ju nevnímajú ako dosť
kvalifikovanú v tejto oblasti.
Záver: Z výsledkov prieskumu vyplýva potreba rozvoja
edukačnej činnosti sestry, čím sa zlepší ošetrovateľská
starostlivosť o pacientov s Crohnovou chorobou
a uľahčí im to začlenenie do bežného života.
Kľúčové slová: Crohnova choroba. Edukácia. Úloha
sestry. Pacient. Prieskum
Poďakovanie
Tento príspevok vyšiel s podporou projektu „Dobudovanie
technickej infraštruktúry pre rozvoj vedy a výskumu na
Trenčianskej un iverzite Alexandra Dubčeka prostredníctvom
hyperbarickej oxygenoterapie“ ITMS kód 26210120019
Operačného programu Výskum a vývoj.
VÝZNAM POHYBU A VÝŽIVY PRE ZDRAVIE
MUSILOVÁ E.1, MASARYK V.2
¹ Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných
štúdií SZU, Bratislava
² Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku, Ružom-
berok
Výživa a pohyb je veľmi dôležité v živote človeka,
u ktorého dochádza k zmene funkcie a zloženiu orga-
nizmu v procese starnutia. Zdravá výživa ovplyvňuje
ochorenia vo vyššom veku. Nesprávna výživa môže
mať za následok sociálne problémy. Sledovali sme
súbor 82 respondentov ženského pohlavia vo veku 30 –
60 rokov. Z nich 30 (37%) žien malo ukončené
stredoškolské vzdelanie a 52 (63%) vysokoškolské
vzdelanie. Na frekvenciu športovania 22 respondentiek
(27%) odpovedalo, že si zašportuje 1-krát týždenne, 30
respondentiek (37%) sa nepravidelne zúčastňuje
niektorej z foriem športových aktivít. Ako dôvod nepra-
videlnosti vidia nedostatok voľného času. 11 (13%)
respondentiek uviedlo, že športuje príležitostne, čím
rozumeli skôr sezónne formy športových aktivít (lyžo-
vanie, plávanie) a 19 (23%) respondentiek sa priznalo,
že nešportujú vôbec. Na otázku vhodnej aktivity
pre udržanie dobrého zdravia 32 respondentiek (39%)
odpovedalo správne, zatiaľ čo 50 (61%) respondentiek
zodpovedalo túto otázku nesprávne. Medzi zdravím,
pohybom a kvalitou výživy je veľmi úzky vzťah.
Dôležitý je dostatok informácií v oblasti životného
štýlu, zdravej výživy, duševného zdravia a sledovanie
rizikových faktorov. Ich účinok môže organizmus
poškodiť. Ide o rizikové skupiny pacientov, medzi
ktorých patria seniori.
Kľúčové slová: Výživa. Pohybová aktivita. Senior.
Obezita. Malnutrícia.
SMART - LABORATÓRIUM V AMBULANCII
NETRIOVÁ J.1,2, KRAJČOVIČOVÁ Z.1, MELUŠ V.1
1 Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita
Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín 2 Oddelenie klinickej biochémie a hematológie,
Nemocnica svätého Michala, a.s., Bratislava
Východiská: POCT (z angl. Point Of Care Testing) je
vykonávanie in vitro testov v mieste kontaktu s pacien-
tom, mimo priestory klinického laboratória. S technika-
mi rýchleho stanovenia laboratórnych parametrov sa
môžeme stretnúť nielen na klinických oddeleniach
v nemocnici – JIS a operačných sálach, vďaka jedno-
duchosti prenikajú aj do ambulancií. Lekári majú
k dispozícii širokú škálu biochemických, hematolo-
gických a serologických vyšetrení, ktoré môžu napo-
môcť k rýchlej diagnostike. Nesmieme zabúdať, že
nenahrádzajú laboratórne vyšetrenia v špecializovaných
laboratóriách. K základným podmienkam pre zavedenie
POCT do praxe je, aby prístrojové zariadenie posky-
tovalo porovnateľné výsledky s výsledkami klinického
laboratória a aby bola zabezpečená interná a externá
kontrola kvality.
Cieľ: V práci venujeme pozornosť analýze Cystatínu C,
CRP, HBA1c, D-Diméru a INR zo séra, plazmy alebo
kapilárnej krvi na viacparametrovom analyzátore Smart.
Analyzátor pracuje na princípe zmeny optickej hustoty
žiarenia s vlnovou dĺžkou 340 a 700 nm. Voľba analytu
je závislá od reagencií v meracej kyvete a v jej zátke.
Výsledky: Výsledky analýz boli získané v rámci súvis-
lej praxe študentov LVMZ na OKBH NsM v Bratislave
a porovnané s výsledkami analýz rutinne používaných
metodík v tomto laboratóriu. Cys C sme kvantitatívne
stanovili na analyzátore AU 400 testom Cystanin C
Randox (CYS4004) u 63 pacientov a porovnali so sta-
novením testom EUROLyser Cystatin C (ST0240)
na analyzátore Smart. Medzi nameranými hodnotami je
lineárny vzťah y=-0,116+1,550x, kde x znamená hodno-
ty referenčnej metódy stanovenia CysC na analyzátore
AU400 a y predstavuje hodnoty testovanej metódy.
Medzi číselnými hodnotami oboch metód sú syste-
matické a proporcionálne rozdiely, preto ich nemožno
zamieňať. V prípade použitia SMART metódy v teréne
možno ale predpokladať lineárny vzťah k laboratórnej
metóde na AU400 podľa uvedenej rovnice.
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
Recenzované abstrakty z medzinárodnej vedeckej konferencie Ošetrovateľstvo a zdravie IX. konanej dňa 22. 4. 2015 v Trenčíne
A9
C-reaktívny proteín bol stanovený zo séra kvanti-
tatívnym testom CRP Randox (CP8028) na analyzátore
Olympus AU400 u 55 pacientov. Súčasne u týchto je-
dincov bolo CRP stanovené aj testom EUROLyser CRP
(ST0102) na POCT analyzátore Smart. V 9 prípadoch
boli koncentrácie CRP stanovené POCT metódou nižšie
ako dolná hranica meracieho rozsahu (2 mg/l), preto
tieto vzorky boli z ďalšieho testovania vylúčené. Pomo-
cou Pearsonovho korelačného koefivientu (R=0,9995)
sme testovali zhodu oboch metód. Môžeme skonšta-
tovať, že výsledky oboch spôsobov stanovenia CRP sa
štatisticky signifikantne neodlišujú.
Glykovaný hemoglobín, ktorý je lepším prognostickým
ukazovateľom ochorenia diabetes mellitus, lebo ho
nemožno ovplyvniť stresom ani diétou, bol stanovený
35 pacientom imunologickým testom HbA1c TQ Gen.2
(04528123) firmy Roche na analyzátore COBAS 501
a súčasne testom EUROLyser HbA1c (ST00110) na
POCT analyzátore Smart. Pearsonov korelačný koefi-
cient medzi oboma premennými dosahoval veľmi vyso-
kú hodnotu R=0,999 (n=35). Môžeme usudzovať, že
obe metódy sa neodlišujú v priemernej hodnote výsled-
kov, rozdiel medzi nimi (p=0,05; n=35) je daný vply-
vom rozptylu, ktorý je však obojstranný.
Stanovenie D-diméru sa vzhľadom na vysokú senzi-
tivitu využíva predovšetkým za účelom vylúčenia trom-
bózy a pľúcnej embólie. U 31 pacientov sme z citrátovej
plazmy stanovili D-Dimér na koagulačnom analyzátore
Sysmex CA1500 reagenciami firmy Medirox (D-Dimer
MRX143) a porovnali s hodnotami získanými analýzou
tých istých vzoriek na POCT analyzátore reagenciami
EuroLyser D-Dimer (ST0150). Zistili sme, že hodnoty
na analyzátore Smart sú vyššie v porovnaní s hodno-
tami nameranými z venóznej krvi na analyzátore
Sysmex CA 1500, pričom vykazujú lineárnu závislosť
(y=1,17x+0,118) s korelačným koeficientom r = 0,911.
Pre prax to znamená, že metódy v numerických
hodnotách nemožno zamieňať, ale v diagnostickom
procese sú rovnocenné.
Pri porovnaní výsledkov analýz INR sme zistili, že
analyzátor SMART (test PT INR ST0180) má tendenciu
k vyšším priemerným hodnotám v porovnaní s koagulo-
metrom Sysmex CA1500 (test Thromborel® OUHP49
s ISI = 1,00). Ale rozdiel nie je štatisticky signifikantný.
Medzi meranými hodnotami je lineárna závislosť
(y=0,911x+0,26) s korelačným koeficientom r = 0,865.
Na základe zistení možno doporučiť používanie
analyzátoru Smart na monitorovanie INR u pacientov
s terapiou Warfarínom, tak ako odporúča výrobca.
Záver: Smart je viacparametrový malý prenosný POCT
analyzátor. Pracuje na princípe zmeny optickej hustoty
žiarenia pri 340 nm a 700 nm. Voľby stanovovaného
analytu je závislá na reagenciách v meracej kyvete
a v jej zátke. Analyzátor má jednoduchú obsluhu,
možnosť tlače nameraných dát alebo ich prenos do
informačného systému, možnosť prezerania reakčných
kriviek a uchovávania nameraných dát, čím spĺňa všetky
podmienky pre zaradenie do rutinnej praxe ambulancie
a spĺňa podmienky pre zavedenie POCT. Pre každý
analyt je zabezpečená interná a externá kontrola kvality.
Kľúčové slová: Point of Care Testing. C-reaktívny
proteín. Glykovaný hemoglobín. Stanovenie D-diméru.
MULTIREZISTENTNÉ KMENE – HROZBA
BUDÚCNOSTI
OPRŠALOVÁ G.
Fakultná nemocnica Trenčín, Trenčín
V súčasnosti dochádza v mnohých zemiach k význam-
nému šíreniu EZBK – epidemiologicky závažných
bakteriálnych kmeňov. EZBK sa vyznačujú vysokou
rezistenciou na antibakteriálne prípravky. Ich liečba je
veľmi náročná, vysoké dávky a kombinácia antibiotík je
finančne náročná a mortalita je vysoká. Intenzívna
antimikróbna liečba súčasne vyvoláva silný selekčný
tlak na vznik multirezistentných bakteriálnych kmeňov,
ktoré ľahko kolonizujú pacientov a ošetrujúci personál.
Najviac sú ohrození pacienti dlhodobo hospitalizovaní,
pacienti na JIS a OAIM (umelá pľúcna ventilácia,
invazívne vstupy, imunodeficiencia), pacienti ktorým sú
podávané antibiotiká (poddávkovanie, krátky čas podá-
vania, nesprávny druh antibiotika, liečba kolonizácie),
pacienti s invazívnymi vstupmi, pacienti preložení
z iných zdravotníckych zariadení, nesprávne používaná
profylaxia. Medzi epidemiologicky závažné bakteriálne
kmene zaraďujeme: MRSA – methicilin rezistentný
Staphylococcus aereus, kmene gramnegatívnych bakté-
rií produkujúcich plasmidovo kódované betalaktamázy
(hydrolyzujú PNC, Cefalosporíny), karbapenemázy (en-
zýmy mikroorganizmov, ktoré im umožňujú deakti-
vovať účinok karbapenemových antibiotík, karbapene-
my – lieky pre liečbu závažných infekcií), Clostrídium
difficile, VRSA – vancomycín rezistentní staphylo-
coccus aureus, Multidrug – resistentná tuberkulóza –
rezistentná na mnohé druhy liekov – krajiny tretieho
sveta.
Kľúčové slová: Antibiotiká. Mikroorganizmy. Epide-
miologicky závažné bakteriálne kmene. JIS. OAIM.
POSTOJ DOSPELEJ POPULÁCIE
K PREVENTÍVNEJ ZDRAVOTNEJ
STAROSTLIVOSTI
POLIAKOVÁ N.1, LITVÍNOVÁ A.1, KUBÍKOVÁ M.2
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
Recenzované abstrakty z medzinárodnej vedeckej konferencie Ošetrovateľstvo a zdravie IX. konanej dňa 22. 4. 2015 v Trenčíne
A10
1 Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita
Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín 2 Ambulancia všeobecného lekára pre dospelých,
Poliklinika, Dubnica nad Váhom
Východiská: Slovensko patrí medzi krajiny s vysokou
mierou výskytu nádorových ochorení, diabetikov, počtu
chorôb kardiovaskulárneho systému, chorôb podmiene-
ných psychickými a psychosomatickými faktormi, aler-
gických ochorení. Preventívna starostlivosť je garanto-
vaná možnosťou vykonávania preventívnych prehliadok
v ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých.
Napriek tomu, záujem o absolvovanie preventívnych
prehliadok u dospelej populácie nie je dostatočný.
Ciele: Cieľom práce bolo zistiť, aký je postoj populácie
k starostlivosti o svoje zdravie všeobecne a k preven-
tívnej zdravotnej starostlivosti v ambulancii všeobec-
ného lekára pre dospelých. Úlohou čiastkových cieľov
bolo zistiť úroveň vedomostí o preventívnej prehliadke,
pravidelnosť absolvovania preventívnych prehliadok
a odporučených vyšetrení, zastúpenie rizikových fakto-
rov v životnom štýle respondentov, zistiť postoj
k svojmu zdraviu a vplyv preventívnej prehliadky na
zmenu životného štýlu.
Metódy: Metódou prieskumu bol dotazník vlastnej
konštrukcie.
Vzorka: Vzorku prieskumu tvorilo 50 respondentov zo
súboru dospelej populácie do 50 rokov a 50 respon-
dentov nad 51 rokov.
Výsledky: Z výsledkov prieskumu vyplýva, že úroveň
vedomostí o preventívnej prehliadke je lepšia u respon-
dentov do 50 rokov. Väčší dôraz na pravidelnosť absol-
vovania preventívnych prehliadok a odporučených
vyšetrení kladú respondenti nad 51 rokov. Zastúpenie
rizikových faktorov je menšie v mladšej vekovej kate-
górii a tiež je lepší postoj k svojmu zdraviu. Vplyv
preventívnej prehliadky na úpravu životného štýlu je
lepší u respondentov do 50 rokov.
Záver: Je potrebné zvyšovať záujem o absolvovanie
preventívnej prehliadky, dostatočne informovať pacien-
tov o význame preventívnej prehliadky, edukovať
o správnom životnom štýle, edukovať o aktivitách
na podporu zdravia.
Kľúčové slová: Prevencia. Zdravie. Preventívna
prehliadka. Ambulantná starostlivosť. Zdravotná
výchova.
PÉČE O DUŠEVNĚ NEMOCNÉ V KOMUNITĚ
PUTÍRKOVÁ M., ŠIMOVCOVÁ D.
Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita
Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín
Cílem příspěvku je poukázat na možnosti komunitní
psychiatrické péče, která významným způsobem napo-
máhá lidem s duševním onemocněním vyrovnat se z ne-
mocí a začlenit se do společnosti. Zvláště pro nemocné
s chronickou duševní poruchou má prioritní význam
vědomí, že v jejich blízkosti jsou lidé, kteří pochopí
problémy, které prožívají, mají snahu pomáhat jim
při zvládání těžkostí vyplývajících z onemocnění a na-
pomáhat tak k návratu do přijatelné formy kvality
života. Důležitou roli zde hraje edukace pacienta, ro-
diny, komunity. Je nezbytné zaměřit se na získání infor-
mací o onemocnění, získání znalostí a dovedností
k identifikaci zdravotních a sociálních potřeb. Pro adek-
vátní a účinné poskytování pomoci jsou důležité osob-
nostní předpoklady personálu, protože jinak není možné
získat si důvěru pacienta. Zásadním předpokladem je
respektování lidské důstojnosti nemocných. Důraz je
kladen na to, aby člověk pochopil, jak chránit své zdraví
a pečovat o ně a také převzít za tento stav spolu-
zodpovědnost. Komunitní ošetřovatelství se zaměřuje
také na rehabilitaci nemocného včetně edukace rodin-
ných příslušníků, kteří tvoří bazální předpoklad pro
poskytování laické ošetřovatelské péče. Sestra úzce
spolupracuje se sociálním, ekonomickým a politickým
sektorem v komunitě. Důraz je kladen především na
práci s klientem a jeho rodinou v jejich přirozeném
prostředí. U psychiatrických pacientů je komunitní péče
zaměřena nejen na odstranění symptomů nemoci, ale
především na posílení zdravých stránek osobnosti ve
smyslu bio-psycho-sociálního modelu, posílení funkční
kapacity pacientů, maximální sociální začlenění pacien-
tů, posílení jejich občanských práv a důstojnosti.
Systém péče využívá svépomoci (rodina, přátelé) a
všeobecné služby v komunitě (kluby, stacionáře). Tento
přístup „mobilizuje“ rodinu, komunitu k využití svých
kapacit k podpoře lidí s duševními problémy .
Klíčová slova: Komunitní péče. Denní stacionář.
Edukace. Rodina. Duševne nemocní.
ZDRAVOTNÉ ŤAŽKOSTI PRI PRÁCI
SO ZOBRAZOVACOU JEDNOTKOU (PC)
SLEMENSKÁ Ľ.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trenčíne,
Trenčín
Východiská: Práca so zobrazovacou jednotkou často
predstavuje nadmernú záťaž najmä podporno-pohybovej
sústavy a zrakového aparátu s rizikom vzniku zdravot-
ných ťažkostí.
Cieľ: Analyzovať vplyv práce so zobrazovacou
jednotkou (práce s PC) na výskyt zdravotných ťažkostí
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
Recenzované abstrakty z medzinárodnej vedeckej konferencie Ošetrovateľstvo a zdravie IX. konanej dňa 22. 4. 2015 v Trenčíne
A11
zamestnancov. Sledovaná bola lokalizácia a intenzita
ťažkostí podporno-pohybovej sústavy, výskyt zrako-
vých ťažkostí, vplyv vybraných faktorov (vek, pohlavie,
BMI, zraková chyba, pracovné podmienky z hľadiska
ergonómie) na sledované ťažkosti ako aj úroveň
informovanosti zamestnancov o zdravotných rizikách
práce s PC a o možnostiach prevencie.
Súbor a metódy: Súbor tvorilo 169 zamestnancov
vybranej spoločnosti z IT sektora, z toho 113 mužov
(66,9%) a 56 žien (33,1%), ktorí pracujú s PC význam-
nú časť svojej práce, t.j. viac ako 4 hodiny z pracovnej
doby. Údaje pre štúdiu boli získané dotazníkovými
metódami.
Výsledky: 94,7% respondentov uvádzalo ťažkosti pod-
porno-pohybovej sústavy, najmä v oblasti šije (muži
72,6%, ženy 89,3%) a hornej časti chrbta (muži 69,9%,
ženy 85,7%). Z toho 53,9% trpí ťažkosťami ľahšieho
stupňa, pre ktoré nebola potrebná návšteva lekára a
40,8% uviedlo ťažkosti vyššej intenzity, pre ktoré bolo
potrebné vyhľadať lekára. U mužov prevažovali ľahšie
ťažkosti (59,3%) na rozdiel od žien, u ktorých boli
najpočetnejšie výraznejšie ťažkosti (55,3%) s potrebnou
návštevou lekára (p < 0,05). Najčastejšie zistené ergo-
nomické nedostatky: nezabezpečenie opory driekovej
chrbtice pri sedení (55,6%), nežiaduce oslnenie
(42,6%), nedostatočný pracovný priestor pri práci.
U 30,8% sa vyskytoval predklon a predsunuté držanie
hlavy. So zhoršujúcimi sa ergonomickými podmienkami
pracoviska rástol počet telesných lokalít s ťažkosťami.
Nepreukázal sa štatisticky významný vplyv (p ˃ 0,05)
ďalších sledovaných faktorov (vek, BMI, zraková
chyba) na intenzitu ťažkostí podporno-pohybovej
sústavy. Zo zrakových ťažkostí pri práci prevažovali
pálenie očí (82,2%) a sčervenanie očí (79,3%). U res-
pondentov so zrakovou chybou sme zaznamenali
štatisticky významne vyšší výskyt vo všetkých skupi-
nách zrakových ťažkostí. Na pomerne vysokej úrovni je
informovanosť o vplyve práce s PC na zdravie (82,2%
respondentov) a absolvovanie vstupnej LPP vo vzťahu
k práci (95,9%) s vyšetrením zrakovej ostrosti (93,5%).
Odporúčané telesné cvičenia však pri svojej práci
realizuje iba 6,5% zamestnancov.
Záver: Aj napriek dobrej informovanosti o rizikách
práce s PC, výsledky preukázali vysoký výskyt sub-
jektívnych ťažkostí u zamestnancov. Za kľúčové
možnosti redukcie vzniknutých ťažkostí ako aj ich
prevencie v tomto prípade považujeme zabezpečenie
optimálnych ergonomických podmienok na pracovisku
zo strany zamestnávateľa a aktívne uplatňovanie kom-
penzačného pohybového režimu zo strany zamest-
nancov.
Kľúčové slová: Zobrazovacia jednotka PC. Zdravotné
ťažkosti. Informovanosť. Ergonomické podmienky.
Prevencia.
KOMPETENCE ŽÁKŮ ZDRAVOTNICKÝCH
ŠKOL V RÁMCI PREVENCE HIV
SNOPEK P.1, KOŽÍKOVÁ S.2, MORAVČÍKOVÁ D.1
1 Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, Fakulta humanitních
studií, Ústav zdravotnických věd 2 Zdravotnická záchranná služba ZK, p. o.
Východiska: Virus HIV byl identifikován před více jak
třiceti lety. V průběhu let byla objevena řada léků, které
dokáží infekci virem HIV léčit, respektive zpomalit
množení viru v organismu. Žádný z objevených léků
však nedokáže virus HIV eliminovat z těla nakaženého
člověka a tím ho úplně vyléčit. Účinná očkovací vakcí-
na není doposud k dispozici. Jediným účinným prostřed-
kem v boji proti této infekci zůstává prevence. Právě v
oblasti prevence se mohou velmi dobře uplatnit mladí
zdravotníci. Aniž by si to uvědomovali, mohou svým
přístupem k dané problematice a odbornými znalostmi
získanými studiem působit v oblasti primární prevence
na své vrstevníky. Zároveň je od nich požadován
profesionální přístup k nemocnému a dodržování zásad
v boji proti přenosu infekcí ve zdravotnických
zařízeních.
Cíl: Cílem příspěvku je prezentovat výsledky průzkum-
ného šetření zaměřeného na zjištění úrovně vědomostí
respondentů o ošetřování HIV pozitivního pacienta a
zároveň tak upozornit na nutnost neustálé prevence
nákazy HIV.
Soubor a metodika: Soubor respondentů tvořili žáci
čtvrtých ročníků středních zdravotnických škol zlínské-
ho kraje. Ke sběru dat byla využita kvantitativní forma
šetření, konkrétně metoda anonymního dotazníku. Dis-
tribuováno bylo 140 dotazníků. Ke zpracování bylo
využito 132 plně vyplněných dotazníků. Distribuovaný
dotazník byl zaměřen především na tyto oblasti
problematiky HIV: cesty přenosu viru HIV, ošetřova-
telská péče o HIV pozitivního pacienta s ohledem na
prevenci nákazy zdravotnických pracovníků a šíření
viru v nemocničním prostředí, práva a povinnosti osob
infikovaných virem HIV vůči sobě, svému okolí
a nenarozeným dětem.
Výsledky: Ze získaných dat vyplývá, že žáci zdravot-
nických škol měli relevantní znalosti, jaké onemocnění
vyvolává virus HIV. O přenosu viru vertikálním způso-
bem však již žáci vykazovali menší znalosti. Alarmu-
jícím zjištěním byla skutečnost, že několik žáků
označilo kapénkovou cestu jako jednu z cest přenosu
viru HIV. Tato skutečnost může výrazně ovlivnit
chování budoucího zdravotnického personálu k pacien-
tům s HIV pozitivitou v negativním smyslu. V oblasti
ošetřovatelské péče o HIV pozitivního pacienta vyka-
zovali žáci v převážné většině velké rezervy ve znalos-
tech konkrétních intervencí vyplývajících z ošetřova-
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
Recenzované abstrakty z medzinárodnej vedeckej konferencie Ošetrovateľstvo a zdravie IX. konanej dňa 22. 4. 2015 v Trenčíne
A12
telské péče o takového pacienta. Především neznají
správný postup při poranění kontaminovaným nástro-
jem. V oblasti práv a povinností HIV pozitivních osob
vykazovali žáci relativně dobré znalosti.
Závěr: Cílem šetření nebylo jen zjištění znalostí
o infekci HIV, ale také schopnosti jejich uplatnění
v profesionálním životě mladých zdravotníků s ohledem
na prevenci šíření tohoto viru. V některých oblastech
problematiky HIV prokázali žáci výborné znalosti,
v jiných méně diskutovaných oblastech měli znalosti
průměrné nebo podprůměrné. Správný ošetřovatelský
postup při konkrétní situaci v péči o HIV pozitivního
pacienta by dle odpovědí činil některým žákům pro-
blémy. Stále navyšující se počet nakažených se nevy-
hýbá ani České republice. Každý rok se počet nových
záchytů HIV pozitivity zvyšuje. Ke dni 31. 12. 2014
bylo v ČR evidováno 2 354 HIV pozitivních osob, ve
stadiu AIDS bylo 426 z nich. Neodhalených případů
však bude mnohem více, proto by prevence měla být i
nadále prioritou.
Klíčová slova: AIDS. HIV. Prevence.
MOŽNOSTI PODTLAKOVEJ LIEČBY
S VYUŽITÍM FISTULADAPTÉRU
PRI ENTEROATMOSFERICKÝCH FISTULÁCH
KAZUISTIKA
STŘÁDALOVÁ M.1,2, BOTÍKOVÁ A.1
1 Katedra ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníctva a so-
ciálnej práce v Trnave, Trnavská univerzita v Trnave
2 Chirurgická klinika, Fakultná nemocnica v Trnave,
Trnava
Úvod: Enteroatmosferické fistuly sú vzácny stav, ktorý
sa vyvíja u pacientov s otvoreným bruchom. Medicínska
a ošetrovateľská starostlivosť hľadá nové postupy pri
ošetrovaní a liečbe pacienta s enteroatmosferickou fistu-
lou. Fistuly môžu pre pacienta predstavovať významnú
hrozbu, ako je strata tekutín, bielkovín a elektrolytov,
následkom čoho môže byť hypokaliémia a podvýživa.
Cieľ: V súčasnej dobe nie je známy žiadny postup na
vhodné ošetrovanie enteroatmosferických fistúl. Cieľom
príspevku bolo poukázať na problematiku ošetrovania
enteroatmosferických fistúl. Bol vyvinutý nový adaptér,
ktorý umožnil nasadenie podtlakovej terapie pri
otvorenom bruchu ako doplnok liečby liečiť rany okolo
fistuly. Hlavným cieľom je izolovať fistuly a odviesť
odpadové látky mimo ranu a tak zabrániť ďalšej jej
kontaminácii.
Metodika: Na Chirurgickej klinike v Trnave bol v sep-
tembri 2014 vyšetrený 44 ročný pacient po polytraume.
Pacient bol prijatý na operačné riešenie revízie brušnej
steny a aplikáciu podtlakovej terapie. Pri výmene
podtlakovej terapie bola u pacienta potvrdená entero-
atmosferická fistula, ktorú sme ošetrovali na operačnej
sále s využitím fistuladaptéru a podtlakovej terapie.
V kazuistike sledujeme vývoj rany s ošetrovaním ente-
roatmosferickej fistuly pomocou podtlakovej terapie
a fistuladaptéru.
Výsledky: Starostlivosť o pacienta s enteroatmosferic-
kou fistulou je skoro vždy možná. Bol vyvinutý špe-
ciálny adaptér, ktorý slúži na izoláciu fistuly a podtlako-
vého systému. Do 2,5 cm je systém ľahko použiteľný.
Fistuladaptér umožňuje nerušenú granuláciu plochy pri
kontrolovanom odvode črevného obsahu do stomického
vrecka.
Záver: Liečba otvoreného brucha s enteroatmosferic-
kou fistulou zastáva špeciálnu starostlivosť o ranu
a zdravotný stav pacienta. Použitie fistuladaptéru a
podtlakovej terapie je bezpečný a spoľahlivý spôsob
ošetrovania. Predstavuje izolačnú techniku na deriváciu
črevného obsahu. Úloha podtlaku v manažmente rán
s fistulami je ešte len v začiatkoch, avšak existujú
dôkazy o tom, že izolačné techniky môžu byť výhodné.
Kľúčové slová: Enteroatmosferické fistuly. Podtlaková
terapia. Otvorená rana. Ošetrenie. Sestra.
KŘEMIČITÁ NANOVLÁKNA
PRO BIOMEDICÍNSKÉ APLIKACE
LOVĚTINSKÁ ŠLAMBOROVÁ I.1, EXNAR P.2,
HOLÝ P. 2, VATAHOVÁ L. 3 1 Ústav zdravotnických studií, Technická Univerzita
v Liberci, Liberec, Česká republika 2 Katedra chemie, Fakulta přírodovědně humanitní a
pedagogická, Technická Univerzita v Liberci, Liberec,
Česká republika 3 Ústav zdravotnických studií a Fakulta textilní,
Technická Univerzita v Liberci, Liberec, Česká
republika
Východiska: Současná textilní krytí v sobě skýtají řadu
terapeutických problémů jako je špatné přilnutí k ráně,
přisychání obvazu ke spodině rány, vysoká nasákavost,
a tím zatížení rány. Tyto problémy řeší křemičité
nanovlákenné substráty, které mají kromě velkého
měrného povrchu řadu dalších terapeutických výhod.
Jedná se například o schopnost kopírovat povrch rány, o
velmi dobrou snášenlivost a biodegradabilitu. Křemičitá
nanovlákna se připravují pomocí metody sol-gel a
následným elektrostatickým zvlákněním. Získaná vlák-
na jsou dále tepelně stabilizována. Na jejich povrch je
možno imobilizovat různé typy biomolekul (antibiotika,
enzymy, dezinfekční látky), které se uplatňují při léčbě
těžce se hojících ran. Velkou výhodou křemičitých
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
Recenzované abstrakty z medzinárodnej vedeckej konferencie Ošetrovateľstvo a zdravie IX. konanej dňa 22. 4. 2015 v Trenčíne
A13
nanovláken je jejich pomalé rozpouštění v tělních teku-
tinách a tím postupné uvolňování imobilizovaných bio-
molekul.
Cíl: Cílem práce byla příprava křemičitých nanovláken,
jejich funkcionalizace a následná imobilizace vybraných
biomolekul (antibiotik, enzymů) na nanovlákennou
matrici. Dalším krokem byl vývoj vhodných analytic-
kých metod, kterými je možné kvantifikovat množství
imobilizovaných agens. Byly studovány vlastnosti
křemičité matrice (schopnost rozpouštění v simulova-
ných tělních tekutinách).
Metodika: Základní krokem je syntéza výchozího solu
z tetraalkoxysilanu metodou sol-gel a následné elektro-
statické zvláknění tohoto roztoku. Pro kovalentní vazbu
aktivních substancí na křemičitá nanovlákna je nejprve
nutné funkcionalizovat povrch nanovlákna. Pro navá-
zání řady biomolekul jsou výhodná činidla s 3-amino-
propylovou skupinou, se kterou navazované biomo-
lekuly mohou tvořit kovalentní vazbu. Mezi běžně
používané aminoalkoxysilany patří (3-aminopropyl) tri-
ethoxysilan (APTES) nebo (3-aminopropyl) trimethoxy-
silan (APTMS). Dalším krokem je imobilizace vybra-
ných biomolekul (antibiotik – tetracyklinu, enzymů –
proteolytické enzymy). Pro kvantitativní stanovení imo-
bilizovaného tetracyklinu byla použita metoda HPLC a
vyvinuta nová metodika stanovení kovalentně naváza-
ného i volného tetracyklinu. Vytvořený materiál byl
vizualizován, charakterizován a kvantifikován pomocí
skenovacího elektronového mikroskopu, mikroskopu
atomárních sil (AFM), histochemického barvení a
optického mikroskopu.
Výsledky: Z výsledků vyplývá, že u všech vzorků
převažuje množství adsorbovaného tetracyklinu nad
kovalentně vázaným tetracyklinem. Všechny výsledky
potvrdily imobilizaci enzymu na povrch křemičitých
nanovláken. Při zachování aktivity a stability imobilizo-
vaného proteolytického enzymu na nanovlákna vznikl
velmi kvalitní materiál, který je možný použít na ránu
k bezbolestnému odstranění nekrózy, což je primární
krok k úspěšné léčbě různých druhů obtížně léčitelných
ran.
Závěr: Křemičitá nanovlákna jsou pro své jedinečné
vlastnosti novým a velmi perspektivním nanovláken-
ným materiálem. Příprava nanovláken je chráněna
Českým i Evropským patentem. Bylo prokázáno, že na
povrch tohoto substrátu je možno poměrně jednodu-
chým způsobem imobilizovat různé typy biomolekul
(antibiotik, enzymů). Získaný materiál je jednoznačně
určen jako nový typ obvazového materiálu pro léčbu
různých typů chronických ran.
Klíčová slova: Chronické rány. Křemičitá nanovlákna.
Imobilizace. Biomolekuly.
INTEGROVANÉ CENTRÁ ZDRAVOTNEJ
STAROSTLIVOSTI – NOVÁ VÝZVA
PRE SESTRY
ŠTEFÍKOVÁ E.
Trenčiansky samosprávny kraj, Oddelenie zdravotníctva
a humánnej farmácie, Trenčín
Integrovaný systém zdravotnej starostlivosti predstavuje
sieť služieb zdravotnej starostlivosti, ktorá prostred-
níctvom rôznych poskytovateľov zdravotnej starostli-
vosti uspokojuje zdravotné potreby občanov. Tento
systém by mal byť pružnejší a mal by byť schopný
reagovať na meniace sa zdravotné potreby občanov
vyplývajúce napr. zo starnutia populácie ale aj inovácií
v diagnostike a liečbe ochorení. Cieľom integrovaného
systému zdravotnej starostlivosti je udržanie zdravia,
zlepšovanie zdravia, prinavrátenie zdravia a zabezpe-
čenie kvality života u pacientov s chronickými ochore-
niami tak, aby bola zabezpečená kvalitná zdravotná
starostlivosť pri efektívnom využití zdrojov. Základom
tohto systému je dobre fungujúca primárna zdravotná
starostlivosť, ktorá je základným pilierom poskytovania
zdravotnej starostlivosti. Predpokladom uplatnenia
systému je tímová spolupráca, nové formy poskytovania
zdravotnej starostlivosti ale aj úzka spoluprácu zdravot-
ného a sociálneho sektora s cieľom zabezpečenie kom-
plexnej a kontinuálnej starostlivosti. V Slovenskej
republike sa tento nový koncept poskytovania zdravot-
nej starostlivosti plánuje realizovať prostredníctvom
integrovaných centier zdravotnej starostlivosti. Integro-
vaný model poskytovania zdravotnej starostlivosti
vyplýva zo Strategického rámca starostlivosti o zdravie
pre roky 2013 – 2030, ktorý schválila Vláda SR
v decembri 2013. Uvedený koncept je podrobnejšie
rozpracovaný v dokumente Implementačná stratégia –
systém integrovaného poskytovania zdravotnej starost-
livosti. Integrované centrá zdravotnej starostlivosti sa
budú vytvárať tam, kde je prirodzená koncentrácia
lekárov v rámci existujúcej infraštruktúry zdravotných
stredísk a polikliník. Financovanie vybudovania nových
centier integrovanej zdravotnej starostlivosti by malo
byť zabezpečené prostredníctvom Integrovaného regio-
nálneho operačného programu na roky 2014 – 2020.
Každé centrum by malo poskytovať služby primárnej
zdravotnej starostlivosti prostredníctvom všeobecných
lekárov pre dospelých, všeobecných lekárov pre deti
a dorast, gynekológov, zubných lekárov ako aj špecia-
lizované služby prostredníctvom lekárov špecialistov.
V centre by malo byť odberové pracovisko ako aj
spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky za účelom
zabezpečenia rýchlej diagnostiky. Uvažuje sa nad tým,
že sa v centrách vytvoria aj poradne zdravia s cieľom
zlepšenia zdravotného stavu obyvateľstva a zvýšenia
Zdravotnícke listy, Ročník. 3, Číslo 2, 2015 ISSN 1339-3022
Recenzované abstrakty z medzinárodnej vedeckej konferencie Ošetrovateľstvo a zdravie IX. konanej dňa 22. 4. 2015 v Trenčíne
A14
záujmu občanov o vlastné zdravie, jeho ochranu a pod-
poru. Centrum bude prepojené na ďalších poskytova-
teľov zdravotnej starostlivosti v regióne – nemocnice,
domy ošetrovateľskej starostlivosti, zariadenia spoloč-
ných vyšetrovacích a liečebných zložiek ako aj ambu-
lancie špecialistov. Centrum by malo spolupracovať s
agentúrou domácej ošetrovateľskej starostlivosti, komu-
nitnými službami a sociálnymi službami v príslušnom
regióne. Vo veľkých centrách budú vytvorené pod-
mienky pre vzdelávanie lekárov – najmä prax reziden-
tov a sestier, môžu slúžiť aj ako výučbové základne
lekárskych fakúlt, alebo fakúlt zdravotníctva a ošetrova-
teľstva. Súčasné zmeny v zdravotníctve ovplyvňujú aj
role sestier. Sestry majú reálnu príležitosť pomôcť
prebudovať systém poskytovania zdravotnej starostli-
vosti. K tomu však nevyhnutne potrebujú mať vedo-
mosti a zručnosti v oblasti vedenia a riadenia. Zmeny
v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti budú
nevyhnutne vyžadovať aj zmeny vo vzdelávaní lekárov,
sestier ale aj iných zdravotníckych pracovníkov.
Kľúčové slová: Integrovaný systém zdravotnej sta-
rostlivosti. Integrované centrá zdravotnej starostlivosti.
Primárna zdravotná starostlivosť. Sestry.
SLEDOVANIE STRAVOVACÍCH NÁVYKOV
U VYBRANEJ VEKOVEJ SKUPINY ŽIAKOV
ZÁKLADNÝCH ŠKÔL
VLČEJOVÁ Z., DVOULETÁ A.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom
v Senici pre územný obvod okresov Senica a Skalica
Ciele: Porovnať stravovacie návyky a pohybovú aktivi-
tu u žiakov II. stupňa základných škôl na základe
pohlavia a bydliska. Porovnať žiakov II. stupňa základ-
ných škôl podľa hmotnosti.
Súbor a metodika: Údaje boli získané dotazníkovou
metódou. Súbor respondentov pozostával z 300 žiakov
druhého stupňa základných škôl, z toho z mesta bolo 63
chlapcov a 87 dievčat, z vidieka bolo 85 chlapcov a 65
dievčat. Zber údajov bol realizovaný v časovom období
od konca apríla do konca júna 2011. Za štatisticky
významnú hodnotu sa považovala p<0,05.
Výsledky: Stravu 3-4 krát počas dňa zvyklo konzumo-
vať 50,79% chlapcov a 43,17% dievčat z mesta
a 50,59% chlapcov a 35,38% dievčat z vidieka. V škol-
skej jedálni obedovali prevažne žiaci z mesta, a to
55,56% chlapcov a 60% dievčat. Obedovať doma
zvyklo 45% chlapcov a 39% dievčat z vidieka. Obľúbe-
ná bola konzumácia kuracieho mäsa u 65,08% chlapcov
a 73,86% dievčat z mesta a 67,06% chlapcov a 73,85%
dievčat z vidieka. Večeru konzumovalo 85,71% chlap-
cov a 72,41% dievčat z mesta a 90,59% chlapcov
a 78,46% dievčat z vidieka. V rámci hodín telesnej
výchovy zvyklo cvičiť 88,89% chlapcov a 91,95%
dievčat z mesta a 94,22% chlapcov a 96,92% dievčat
z vidieka. V meste bolo 61% žiakov s obezitou, podob-
ne aj na vidieku bola u takmer polovice žiakov (57%)
zistená obezita.
Záver: Výrazné rozdiely pri porovnaní chlapcov a diev-
čat z mesta a z vidieka neboli zistené, avšak dievčatá
z mesta aj z vidieka vo väčšej miere dodržiavali zásady
správnej výživy. Nakoľko bola u väčšiny žiakov zistená
obezita, snažili sa dodržiavať zásady správnej životo-
správy a venovať sa pohybovej aktivite.
Kľúčové slová: Žiaci II. stupňa základných škôl.
Stravovacie návyky. Výživa. Zásady správnej výživy.
Pohybová aktivita.
POKYNY PRE AUTOROV
Časopis Zdravotnícke listy je vedecký recenzovaný časopis, ktorý sa zameriava na publikovanie príspevkov z oblasti zdravotníckych lekárskych
i nelekárskych odborov. Časopis uverejňuje pôvodné práce, prehľadové referáty a recenzie odbornej literatúry, ktoré sa vyznačujú aktuálnosťou a obsahovou
relevantnosťou.
Redakcia prijíma rukopisy v slovenskom, českom a anglickom jazyku, ktoré sa stávajú subjektom recenzného konania minimálne dvoch nezávislých
recenzentov. Identita recenzentov môže byť utajená. V priebehu recenzného konania sa editori zaväzujú udržiavať v tajnosti informácie o autorstve posudzovaného
príspevku pred recenzentmi, redakčnou radou a vydavateľom. Ďalej sa zaväzujú nepoužiť bez písomného súhlasu žiadnu časť nepublikovaného rukopisu. Za vedeckú
a zároveň etickú úroveň časopisu zodpovedá predseda redakčnej rady spolu s vedúcim editorom a redakčnou radou. Záverečné rozhodnutie vo veci akceptácie alebo zamietnutia článku na publikovanie zostáva v plnej kompetencii redakčnej rady. Za jazykovú korektúru
(jazykovú a gramatickú stránku príspevku) zodpovedajú autori. Redakcia si vyhradzuje právo vykonávať drobné štylistické úpravy textu bez konzultácie s autorom,
s ktorými sa autor oboznámi pri autorskej korektúre, ako aj na zamietnutie textu, ktorý obsahovo nezapadá do koncepcie časopisu alebo nebol schválený odborným
recenzným posudzovaním. Práca s formálnymi nedostatkami sa vráti autorovi na prepracovanie.
Príspevky musia spĺňať základné etické princípy kladené na výskum na ľudskom subjekte. V rukopise je nutné uviesť, že štúdia, ktorej je príspevok súčasťou,
bola schválená etickou komisiou (uviesť názov etickej komisie). Ďalej je potrebné uviesť, že účasť respondentov na štúdii bola dobrovoľná a údaje boli spracované
dôverne. Autor má povinnosť uviesť prípadné zdroje financovania a vyjadriť sa k potenciálnemu konfliktu záujmov. Práca musí obsahovať prehlásenie, že nebola
a v prípade akceptácie, nebude zaradená na publikovanie do iného časopisu, ktoré musí byť podpísané všetkými autormi na znak ich súhlasu s obsahom rukopisu. Prijaté práce sa stávajú trvalým vlastníctvom časopisu a bez písomného súhlasu vydavateľa nesmie byť reprodukovaná žiadna časť akceptovanej práce.
Formálna stránka rukopisu –
- rozsah rukopisu je obmedzený na 12 normostrán (21 600 znakov aj s medzerami).
- Odporúčané nastavenie pre MS Word - abstrakt: typ písma Times New Roman, veľkosť 12, riadkovanie 1,0, všetky okraje nastavené na 2,5 cm, zarovnanie
doľava, nedeliť slová.
- Odporúčané nastavenie pre MS Word – vlastný text: typ písma Times New Roman, veľkosť 12, riadkovanie 1,5, všetky okraje nastavené na 2,5 cm, zarovnanie
doľava, nedeliť slová.
- V texte nepoužívať tučné písmo (bold) a kurzívu (okrem citátov). Tučné písmo používať iba na označenie názvu príspevku a jeho jednotlivých častí, názvy
tabuliek a obrázkov.
- Tabuľky, obrázky a grafy musia byť umiestnené na príslušnom mieste v článku (autor ich neposiela samostatne). Tabuľky, grafy a obrázky musia byť označené
číslom a názvom a musí byť na ne uvedený odkaz v texte. Veľkosť písma v tabuľke a v grafe je stanovená 10pt.
- Titulná strana rukopisu by mala obsahovať nasledujúce údaje: názov v slovenskom, resp. českom a anglickom jazyku, meno a priezvisko autorov (uvádzať v plnom znení aj s titulmi), oficiálny úplný názov pracoviska aj s korešpondenčnou adresou každého autora, kontaktné údaje prvého autora, resp. autora
určeného pre korešpondenciu.
- Štruktúra abstraktu je nasledovná:
- Východiská
- Ciele
- Súbor a metódy/metodika
- Výsledky - Záver
Práca teoretického charakteru by mala obsahovať nasledujúce časti:
- názov v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku, štruktúrovaný abstrakt v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku (rozsah do 250 slov),
maximálne 5 kľúčových slov v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku, úvod, vlastný text, (vrátane vymedzenia cieľov štúdie, príp.
formulovanie sledovaných problémov), metodiku (spôsob výberu literárnych zdrojov, spôsob analýzy), výsledky (prezentácia vlastných výsledkov
analýzy), záver a zoznam bibliografických odkazov.
Práca výskumného charakteru by mala obsahovať nasledujúce časti:
- názov v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku, štruktúrovaný abstrakt v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku (rozsah do 250 slov), maximálne 5 kľúčových slov v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku, úvod, cieľ, súbor, metodiku, výsledky, diskusiu, záver a zoznam
bibliografických odkazov.
Citovaná literatúra je zoradená tak, aby všetci autori citovaní v texte boli uvedení v Zozname bibliografických odkazov a naopak. V texte sa uprednostňuje
citovanie podľa metódy prvého údaja a dátumu (vrátane uvedenia čísla strany, resp. strán), citovaná literatúra je v zozname bibliografických odkazov zoradená
v abecednom poradí. Uvádzajú sa všetci autori, pri väčšom počte autorov ako 3 sa uvádza za menom tretieho autora skratka „et al.“.
Príklady citácie:
Monografické publikácie/knihy:
PRIEZVISKO, M. rok vydania. Názov: Podnázov. Vydanie. Miesto vydania: Názov vydavateľa, rok vydania. Počet strán. ISBN. Kapitoly v monografiách/ knihách:
PRIEZVISKO, M. rok vydania. Názov. In Priezvisko, M. editorov. Názov monografie. Vydanie. Miesto vydania: Vydavateľ, rok vydania. ISBN, rozsah strán (strana
od - do).
Článok v seriálovej publikácii:
PRIEZVISKO, M. rok vydania. Názov. In Názov zdrojového dokumentu (noviny, časopisy). ISSN, rok, ročník (číslo zväzku), číslo, rozsah strán.
Príspevok v zborníku:
PRIEZVISKO, M. rok vydania. Názov článku. In Názov zborníka [druh nosiča]. Miesto vydania : Vydavateľ, rok vydania, ISBN, rozsah strán (strana od – do). Články v elektronických časopisoch a iné príspevky:
PRIEZVISKO, M. rok vydania. Názov. In Názov časopisu. [Druh nosiča]. rok vydania, ročník, číslo [dátum citovania]. Dostupnosť a prístup. ISSN.
Legislatívne dokumenty:
Označenie a číslo legislatívneho dokumentu/rok publikovania a skratka úradného dokumentu. Názov. Poznámky.
Rukopis je možné zaslať v elektronickej podobe na e-mailovú adresu: [email protected]
Časopis ponúka priestor na reklamu a sponzorovanie časopisu, a to predovšetkým zameranú na zdravotnícke produkty a služby. Redakcia a vydavateľ majú právo odmietnuť reklamu alebo sponzorstvo, a to z akéhokoľvek dôvodu. Redakcia aj vydavateľ zaručujú, že edičná a reklamná činnosť sú na sebe nezávislé a
zadávatelia reklamy a sponzori nemôžu ovplyvňovať publikačný a recenzný proces.
Adresa redakcie:
Fakulta zdravotníctva tel.: +421 32 7400611
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne e-mail: [email protected]
Študentská 2, 911 01 Trenčín www.fz.tnuni.sk