1

EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU

Rakúska republika

Všeobecné informácie o krajine

2

I. Základné ekonomické informácie ___________________________________________________________________________

a) Základná charakteristika hospodárstva

Rakúsko patrí medzi najvyspelejšie a najbohatšie štáty na svete. Jeho hrubý domáci produkt dosiahol v roku 2013 hodnotu 322 mld. €, čo v prepočte na jedného obyvateľa predstavuje

vyše 38 tis. € (o 25% viac než je priemer EU). Tento ukazovateľ radí Rakúsko medzi prvých desať najvyspelejších krajín sveta. Aj keď rovnako, ako v prípade ostatných vyspelých krajín,

má rozhodujúci podiel v národnom hospodárstve sektor služieb, príspevok výrobného sektoru je nadpriemerný a vďaka vysokému priemernému rastu priemyselnej výroby je aj dlhodobo

stabilný. Štruktúra priemyslu je podobná ako priemer EU 27, kde sa sekundárny sektor podieľa na HDP 26% a terciárny 72%.

Rakúsky ekonomický systém možno označiť ako sociálne trhové hospodárstvo, s pomerne vysokými daňami a štátnymi výdavkami. Hospodársky život je vcelku dôkladne organizovaný,

v krajine existuje povinné členstvo živnostníkov a firiem v Rakúskej hospodárskej komore (Wirtschaftskammer) a zamestnancov v Komore zamestnancov (Arbeiterkammer).

Rozhodujúci význam má pre krajinu zahraničný obchod, podiel vývozu tovarov a služieb na HDP sa neustále zvyšuje a v roku 2013 dosiahol 57%. Export je široko diverzifikovaný a preto

menej náchylný na ekonomické krízy. Dominantným obchodným a investičným partnerom je Nemecko. Po páde železnej opony sa

Rakúsko postupne stalo významným investorom v bývalých komunistických krajinách strednej a juhovýchodnej Európy, v rade krajín (najmä na Balkáne) je vôbec najväčším zahraničným

investorom. VÝVOJ HOSPODÁRSTVA ZA ROKY 2012 - 2014 Stabilný vývoj v roku 2012. V roku 2012 sa navzdory prebiehajúcej kríze v Európe vyvíjalo rakúske hospodárstvo relatívne stabilne. Na rozdiel od ďalších krajín eurozóny nebolo Rakúsko

(podobne ako Nemecko) zasiahnuté recesiou. Celkovo za celý rok vzrástol HDP o 0,9% oproti predchádzajúcemu roku. Rakúska ekonomika rástla najmä vďaka silnému exportu hlavne do

krajín bývalého SNŠ a USA. Tlmený rast v roku 2013. Od začiatku hospodárskej krízy sa rakúske hospodárstvo vyvíjalo

relatívne robustne, po výraznej kontrakcii v roku 2009 o 3,8 % sa reálny HDP v roku 2012 dostal na predkrízovú úroveň roka 2008 a prekročil ju o 1,5%. Rakúske hospodárstvo dosiahlo

konjunkturálny obrat v 2. štvrťroku 2013, v 4. štvrťroku došlo k badateľnému oživeniu. Napriek tomu však hospodársky rast za celý rok 2013 je iba na úrovni 0,4%. Najmä spotreba

domácností klesla, predovšetkým výdavky domácností na tovary dlhodobej spotreby (osobné automobily, zariadenie domácnosti). Naproti tomu export sa vyvíjal dynamicky, čo

sa dáva do súvislosti s hospodárskym rastom obchodných partnerov a s oslabením dovozu. Technická recesia koncom roku 2014. Oživenie v roku 2014 v Rakúsku brzdia pretrvávajúce

štrukturálne problémy eurozóny. Po poklese rastu HDP v 3.Q. dôjde zrejme aj v 4.Q. 2014 ku spomaleniu. To znamená, že nie je vylúčená tzv. technická recesia, o ktorej sa hovorí

v prípade, že hospodársky výkon klesá v dvoch po sebe idúcich kvartáloch. Ani miera nezamestnanosti sa v Rakúsku v 3.Q. neznížila, ako tomu bolo v ostatných ČŠ EÚ. Rakúskemu

hospodárstvu chýbajú impulzy na expanziu doma aj v zahraničí. Súkromná spotreba stagnuje, export od 2.Q. klesá. Inflácia je nad priemerom eurozóny, ceny medzimesačne

vzrástli o 1,6%.

3

HDP, INFLÁCIA, NEZAMESTNANOSŤ HDP. V dôsledku svetovej finančnej a následne hospodárskej krízy došlo v druhej polovici roku

2008 ku zlomu a prepadu do recesie, s dnom v polovici roku 2009. Recesia rakúsku ekonomiku zasiahla nepriamo prostredníctvom poklesu exportu v dôsledku celkového poklesu

zahraničného dopytu. K jej pozvoľnému rastu však došlo už koncom roku 2009. V priebehu roku 2010 s prebiehajúcou konjunktúrou vo svetovej a najmä nemeckej ekonomike rakúska

ekonomika postupne rástla (+1,9%). Rastúce tempo si zachovala i v priebehu roku 2011(+3,1%), hoci v druhej polovici roku došlo znova ku jej spomaleniu. V roku 2012 (+0,9%) sa

navzdory prebiehajúcej kríze v Európe vyvíjalo rakúske hospodárstvo relatívne stabilne, hoci reálny rast bol podstatne menší ako v roku 2011. Spomaľovanie pokračovalo aj v roku 2013

(+0,2%), pre rok 2014 sa prognózy zhodujú na recesii. Statistik Austria uvádza pre 1.Q. 2014 rast HDP +0,1%, v 2.Q. 0,0% a v 3.Q. pokles -0,3%.

Na tvorbe HDP sa poľnohospodárstvo podieľa 1,5%, priemysel 22,3%, stavebníctvo 6,9% a služby 69,3%.

Inflácia. Miera inflácie v Rakúsku sa pohybuje nad priemerom EU. V roku 2011 dosiahla 3,2%, za rok 2012 2,4% a roku 2013 2%. V roku 2014 dosiahla vrchol (1,9%) v júni a znižuje sa.

Miera nezamestnanosti. V európskom porovnaní má Rakúsko dlhodobo jednu z najnižších nezamestnaností a slúži ako best practice. 5 %-ná nezamestnanosť v roku 2014 je najnižšia v

EÚ (priemer EÚ 10,9%). Dlhodobá nezamestnanosť 25,3% je tretia najnižšia (priemer EÚ 47,4%). Nezamestnanosť mladých ľudí 7,1% je tiež nižšia ako priemer EÚ (13,0 %). Zamestnanosť

obyvateľstva v produktívnom veku je vysoká (72,3%, priemer EÚ: 61,1%). PLATOBNÁ BILANCIA (BEŽNÝ, KAPITÁLOVÝ, FINANČNÝ ÚČET), DEVÍZOVÉ REZERVY (ZA POSLEDNÝCH 5 ROKOV)

Titul/rok 2008 2009 2010 2011 2012 2013

Bežný účet 13,757 7,487 9,74 4,081 5,465 8,45

z toho: bilancia tovarov -571 -2,444 -3,181 -7,501 -6,93 -3,80

bilancia služieb 14,249 12,679 13,176 13,65 14,666 15,40

z toho: cestovný ruch 6,956 6,168 6,36 6,736 6,825 7,476

bilancia výnosov 1,693 -1,118 1,574 +0,74 +2,50 -0,75

Kapitálový účet -14,965 -9,942 -3,382 -3,63 -7,43 -5,53

z toho: PZI -15,385 -8,18 12,563 -22,921 13,373 -

portfóliové investície 26,527 -7,032 -6,943 16,018 5,808 -

devízové rezervy 2,37 -1,10 -0,73 -0,94 -0,40

Zdroj: Rakúska národná banka, www.oenb.at (údaje v mld. €).

ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ, DLHOVÁ SLUŽBA

Sektor/rok 2008 2009 2010 2011 2012

Vládny sektor -140,9 -148,6 -162,1 -169,6 -183,352

Rakúska národná banka -25,3 10,9 17,6 24,9 27,454

Bankový sektor 33,4 25,6 9,1 5,1 7,958

Ostatné sektory 68,5 69,7 72,5 64,8 62,694

Úvery na priame investície -16,9 -21,8 -22,1 -5,01 4,52

Celková pozícia -81,3 -64,2 -84,9 -79,8 -80,726

Zdroj: Rakúska národná banka, www.oenb.at (údaje v mil. €).

4

ŠTÁTNY ROZPOČET, HLAVNÉ ČRTY, PROGNÓZY VÝVOJA

V súčasnosti je deficit štátneho rozpočtu (podľa maastrichtských kritérií, do ktorého sa zarátavajú jednorazové efekty ako záchrana Hypo Alpe Adria) 1%, v roku 2015 by mal

dosiahnuť dlh 0,9%, v 2016 a 2017 0,4% HDP per capita. Štrukturálny deficit (bez jednorazových efektov) by mal byť nulový až v r. 2016, čo zrejme vynesie AT zavedenie

sankcie zo strany EÚ v roku 2015. Záchrana banky Hypo Alpe Adria sa prejaví na zvýšení štátneho dlhu v r. 2014 na 79,2 % HDP, čo je doteraz v Rakúsku absolútne najvyššia hodnota.

Štátny rozpočet Rakúska 2008 – 2013 (maastrichtská metodika), v % HDP

Rok/agregát Príjmy Výdavky Saldo Deficit Štátny dlh 2008 48,3 49 -1 -1 64

2009 48,5 53 -4,1 -4,1 69

2010 48,3 52,8 -4,5 -4,5 72,5

2011 48,3 50,8 -2,4 -2,4 73,1

2012 49,1 51,6 -2,6 -2,6 74,4

2013 49,7 51,2 -1,5 -1,5 74,5 Zdroj: Statistik Austria

LOKÁLNA MENA, VÝMENNÝ KURZ, HISTÓRIA Rakúsko k 1. 1. 2002 prešlo na spoločnú menu euro. Pred jeho zavedením bol od roku 1924

do roku 1999 používaný rakúsky šiling /100 grošov (s výnimkou pripojenia k nemeckej ríši, keď bola menou ríšska marka). Výmenný kurz šilingu k euru bol stanovený na 1S=0,07267€. Za

zavedenie eura sa vyjadrilo 76 % Rakúšanov. Za posledné obdobie dramaticky poklesla dôvera v euro, keď ešte v roku 2010 malo „veľkú až veľmi veľkú dôveru“ 70 % Rakúšanov,

dnes to je len 38 %. Počet euroskeptikov („žiadna“ alebo takmer „žiadna dôvera“) sa pritom zdvojnásobil.

HDP NA OBYVATEĽA, HDP V PPP (PARITA KÚPNEJ SILY) HDP na obyvateľa. HDP v r. 2013 dosiahol 322 miliárd €, čo je 38.050 €/obyvateľa. Regionálne

disparity sú výrazné: v najbohatšej a najproduktívnejšej spolkovej krajine Viedeň je to 47.200 € na obyvateľa, kým v najchudobnejšom poľnohospodárskom Burgenlande iba 26.100

€/obyvateľa. Výška HDP na obyvateľa zaraďuje Rakúsko na druhé miesto v Európskej únii (po Luxembursku).

Na tvorbe HDP sa poľnohospodárstvo podieľa 1,5%, priemysel 22,3%, stavebníctvo 6,9% a služby 69,3%.

ŠTRUKTÚRA ZAMESTNANOSTI, POČET OBYVATEĽOV POD HRANICOU CHUDOBY Štruktúra zamestnanosti: poľnohospodárstvo zamestnáva 3% obyvateľstva, priemysel

27% služby 70%. Podľa údajov Rakúskeho štatistického úradu bolo v roku 2009 ohrozených chudobou 993 tis.

osôb, z čoho reálne chudobných bolo 488 tis., aj keď definícia chudoby v rakúskych podmienkach dáva široké možnosti interpretácie. V AT sú chudobou ohrození tí, ktorí majú

mesačne k dispozícii menej ako 994 €. Podiel obyvateľov pod hranicou chudoby je 5,9%. NÁKLADOVOSŤ PRACOVNEJ SILY

Priemerný hrubý ročný príjem zamestnanca v Rakúsku v roku 2012 dosiahol 29.723 €, naproti tomu čistý príjem dosiahol priemernú výšku 20.596 €. Priemerný hrubý ročný dôchodok v roku

2012 dosiahol 21.614 €, čistý dôchodok bol v priemere 17.602 €. Priemerný hrubý hodinový zárobok podľa posledných uverejnených údajov Statistik Austria

pre rok 2010 dosiahol výšku 12,79 €. Ženy v priemere dostávali hrubú hodinový mzdu 11,04 €, čo bolo o 21,1% menej ako muži, ktorí v priemere v hrubom zarábali 13,99 €.

5

b) Hlavné odvetvia hospodárstva

CHARAKTERISTIKA HOSPODÁRSTVA Rakúskou zvláštnosťou je delenie hospodárskej činnosti na priemysel (Industrie) a remeslá

(Gewerbe). Pod pojmom priemysel sa chápu veľké podniky, ktoré spracovávajú v mechanizovanom procese suroviny a polotovary (vrátane baníctva). Medzi remeslá sa

počítajú menšie podniky spracovávajúce základné materiály ako drevo, železo apod. Oba druhy hospodárskych činností možno súhrnne označiť ako výrobný a spracovateľský

priemysel. Sem patrí i ťažobný priemysel, energetika a vodohospodárstvo a stavebný priemysel. Pozn: Štatistický úrad Rakúska (Statistik Austria) vychádza z klasifikácie hospodárskych činností ÖNACE 2003 resp. ÖNACE 2008, čo je národná verzia Európskou úniou revidovanej klasifikácie hospodárskych činností NACE. Vlastnú klasifikáciu hospodárskych činností používa i Hospodárska komora Rakúska (WKÖ), čo sa prejavuje v jej organizačnej štruktúre, kde existujú samostatné sekcie pre priemysel a pre remeslá. Príčinou tohto delenia je jednak tradícia, jednak štruktúra rakúskeho výrobného sektoru, charakterizovaná veľkým podielom malých firiem živnostenského typu tak na zamestnanosti, ako aj na pridanej hodnote.

PRIEMYSEL Štruktúra. Rakúsky priemysel je z veľkej časti postavený na produkcii malých a stredných

podnikov. Viac než 75% všetkých priemyslových podnikov zamestnáva menej než desať zamestnancov a iba 1,0 % priemyslových podnikov má viac než 250 zamestnancov. V

priemysle pôsobí približne 20% všetkých rakúskych podnikov a je v ňom zamestnaných 25,2% rakúskych pracovníkov. V priemysle, vrátane ťažobného priemyslu a energetiky, pôsobí podľa

údajov Statistik Austria približne 30.000 firiem, ktoré ku koncu roku 2010 (posledný dostupný údaj) zamestnávali celkom 650.000 pracovníkov (bez stavebného priemyslu). Najväčší podiel

zamestnaných pripadá na strojárenský a kovospracujúci priemysel. Na tvorbe pridanej hodnoty v národnom hospodárstve sa priemysel podieľa podľa štatistiky 22,3% (bez

stavebného priemyslu). Priemysel sa koncentruje najmä v mestských oblastiachViedeň + Schwechat, Linec, Graz, Steyr, Salzburg, menej v západnej časti Innsbruck, Bregenz, Dornbirn.

Dolné Rakúsko a východná časť štátu sú prevažne poľnohospodárske, v západnej časti sa nachádza predovšetkým turistický priemysel a lesné hospodárstvo. Rakúsky priemysel je silne

závislý na exporte, šesť z desiatich € zarába Rakúsko v zahraničí. Najväčší podiel vyvezenej produkcie na objeme domácej výroby (exportná kvóta) pripadá na automobilový a

strojárenský priemysel. Najvýznamnejším exportným trhom je Nemecko(vyše 30%). Na nemecký trh dodáva Rakúsko predovšetkým subdodávky pre automobilový priemysel. Ďalším

významným exportným trhom je Taliansko (7,7%) a USA(5,3%). Nosné odvetvia. Najvýznamnejším priemyselným odvetvím je v Rakúsku oblasť výroby

tovarov, s celkovým obratom 154.127 mil. € v roku 2010 (posledné dostupné údaje). V rámci výroby tovarov má najväčší podiel na celkovom obrate tradične strojársky priemysel (obrat

17,148 mld. €), nasledovaný potravinárskym priemyslom (13,287 mld. €). Na tretej pozícii je podľa obratu kovovýroba a obrábanie kovov (12,349 mld. €), tesne pred výrobou

chemických tovarov (12.325 mil. €). Na ďalších pozíciách je výroba kovových tovarov (11,998 mld. €) a výroba motorových vozidiel a ich častí (11,827 mld. €). Ďalšie priemyslové odvetvia s

veľkým významom sú stavebníctvo (celkový obrat 2010: 40,244 mld. €) a energetický priemysel (29,297 mld. €). Odvetvie zásobovania vodou a odpadového hospodárstva má

pomerne malý podiel na celkovom obrate vo výške 4,369 mld. €. Baníctvo dosahuje hodnotu 2,100 mld. €.

6

Stavebníctvo. V celom sektore stavebníctva pracuje okolo 31.000 firiem, ktoré v roku 2010

zamestnávali celkom 274.000 pracovníkov. V stavebníctve pôsobia predovšetkým malé a stredné podniky, v stavebných profesiách pôsobí i veľký počet SZČO. Podľa Statistik Austria je

počet stavebných podnikov, ktoré zamestnávajú menej než desať zamestnancov, približne 25.000, kým počet stavebných podnikov s viac ako 250 zamestnancami je iba 71. Po poklese

stavebníctva v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy došlo v roku 2011 k výraznému rastu vo výške +3,5%. Tento vývoj pokračoval i v roku 2012, kedy sa stavebná činnosť oproti

predchádzajúcemu roku ešte zintenzívnila. Celková hodnota produkcie v stavebníctve sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšila o 6% na 15,5 mld. €. U pozemných stavieb dosiahol rast

v priemere 7,8% a u inžinierskych stavieb 4,1 %. K najväčším stavebným firmám patria: STRABAG, Porr, Swietelsky Bau, Habau a Wolf Holding. Krach Alpine Bau v roku 2013 so

záväzkami vo výške 3,5 mld. € bol najväčším bankrotom v rakúskej histórii a vyčistil preplnený rakúsky stavebný trh.

POĽNOHOSPODÁRSTVO V rakúskom poľnohospodárstve prevažujú malé rodinné farmy a kladie sa veľký dôraz na

ekologickú formu hospodárenia. Veľká pozornosť sa venuje propagácii domácich regionálnych výrobkov. Podľa ostatného prieskumu štruktúry agrárneho sektora Statistik

Austria z roku 2010 hospodári v Rakúsku cca 173.300 poľnohospodárskych a lesníckych prevádzok. V porovnaní s rokom 1999 sa počet podnikov znížil o 20,3%. V roku 2010

vykonávalo 39% poľnohospodárskych podnikov svoju činnosť ako hlavnú a 54% ako vedľajšiu. Tak podielom na tvorbe HDP ako aj v počte poľnohospodárskych a lesníckych podnikov a v

počte zamestnaných zaznamenáva poľnohospodárstvo od päťdesiatych rokov minulého storočia klesajúci trend. Podiel poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na tvorbe HDP

činil v roku 2010 približne 1,5%. Pokračuje trend zvyšovania priemernej výmery: v r. 1995 činila priemerná celková plocha obhospodarovanej pôdy 31,5 ha, v roku 2010 už 42,5 ha. Približne

125.000 podnikov (72%) hospodári na ploche menšej než 30 ha, a iba 7.617 podnikov (4,4%) na ploche väčšej než 100 ha. 66.519 prevádzok (38,4%) sa nachádza v horských oblastiach.

Celková výrobná hodnota rakúskeho poľnohospodárstva v roku 2012 činila podľa Statistik Austria 7.289 mil. €. V živočíšnej výrobe je najvýznamnejším poľnohospodárskym produktom v

mlieko, nasleduje hovädzí dobytok a bravčové mäso, potom hydina, vajcia, ostatné zvieratá. V rastlinnej výrobe prispelo k výrobnej hodnote v roku 2012 najviac obilie, strukoviny, zelenina,

rastliny a kvety, ovocie, zemiaky. Veľmi významný podiel na produkcii má tiež víno, ktoré sa vyrába najmä vo vinárskych oblastiach v Dolnom Rakúsku a v Burgenlande.

Rakúsko zaujíma vo svete popredné miesto v oblasti biologického poľnohospodárstva. Podiel biologicky obhospodarovanej pôdy na celkovej poľnohospodárskej pôde vo výške 13,8%

(21.180 prevádzok) je druhý najväčší po Lichtenštajnsku. SLUŽBY

Sektor služieb (terciárny sektor) má podielom 70,3% na HDP (Statistik Austria, 2011) významnú úlohu v rakúskom hospodárstve, a to i z hľadiska konkurencieschopnosti a pre celý sektor

výroby (priemysel, remeslá). Rakúsko podporuje najmä inovatívne projekty služieb resp. projekty v oblasti výskumu a rozvoje tzv. iniciatívou služieb (Dienstleistungsinitiative). V roku

2012 prispel terciárny sektor hodnotou 193,12 mld. € (medziročný rast činil +2,6%) k rakúskemu HDP. Výraznejší rast obratu zaznamenali pohostinské a ubytovacie služby (+3,7%). V porovnaní

s rokom 2011 stúpol podiel rakúskych pracovníkov v terciárnom sektore v roku 2012 mierne o 1,3%. V sektore služieb pôsobí približne 130 000 firiem (bez finančných služieb, firiem

spravujúcich nehnuteľnosti a verejných služieb).

7

Obchod je významnou časťou rakúskeho sektoru služieb, kde tiež prevažujú malé a stredné

podniky. V roku 2010 malo 87,6% podnikov menej než 10 zamestnancov. Iba 0,3% rakúskych obchodných podnikov zamestnávalo viac než 250 zamestnancov. Celkovo má mierne

rastúcu tendenciu. Automobilový sektor (predaj, opravy, čerpacie stanice) naproti tomu dlhodobo klesá. Potravinársky obchod stagnoval, i keď celkový obrat tohto odvetvia rástol

na základe zvýšených cien o 3% (15,1 mld. €). Cestovný ruch a priemysel „trávenia voľného času“ hrajú v rakúskom hospodárstve dôležitú

úlohu a majú rozhodujúci vplyv na tvorbu HDP, zamestnanosť a regionálny rozvoj. Cestovný ruch tvorí viac než 8% HDP a zamestnáva vyše 5% celkovej pracovnej sily. Na rozdiel od

výrobných sektorov, ako je poľnohospodárstvo alebo priemysel, sa štruktúra cestovného ruchu priamo odvíja od spotrebiteľského správania sa turistov. Turistické aktivity v podstate

vznikajú v rôznych oblastiach hospodárstva, resp. výrobky a služby pre turizmus sa vyrábajú v odboroch, ktoré na prvý pohľad nemajú s turizmom nič spoločného. Aby bolo možné lepšie

kvantifikovať prínos turistiky pre národné hospodárstvo, bolo zavedené tzv. turistické satelitné konto, ktoré berie do úvahy i nepriame efekty turistiky. Z bezprostredných príjmov z turistiky sú

vylúčené služobné cesty. Z tohto pohľadu vytvoril cestovný ruch v r. 2011 priamo pridanú hodnotu vo výške 16,46 mld. €.

INFRAŠTRUKTÚRA (DOPRAVA, TELEKOMUNIKÁCIE) Cestná doprava. Rakúsko má 1696 km diaľnic a 416 km rýchlostných ciest, čo spolu

predstavuje sieť o dĺžke celkom 2112 km. Od roku 2004 uplatňuje elektronické mýto pre nákladné autá, pojazdné pracovné stroje nad 3,5 t a pre autobusy, ktoré využívajú rýchlostné

cesty a diaľnice. Celkový objem prepraveného tovaru rakúskymi dopravnými firmami na ceste dosiahol v roku 2013 325,4 mil. ton, čo je pokles oproti roku 2012 o 3,1 %. V cezhraničnej

doprave pripadá asi polovica na dopravu medzi Rakúskom a Nemeckom, s Talianskom to je asi štvrtina.

Železničná doprava. Po celkom 6.271 km rakúskych železníc ( 5.703 km spravuje štátna ÖBB a 568 km súkromné spoločnosti) sa v roku 2011 prepravilo celkom 95,4 mil. ton tovarov. Osobná

železničná doprava v roku 2011 prepravila celkom 274,3 mil. cestujúcich. Lodná doprava. V roku 2013 bolo po rakúskej časti Dunaja prepravených celkom 10,6 mil. ton

tovarov. Medzi najväčšie prístavy na Dunaji patrí Viedeň (350 ha), Enns (303 ha), Linec (150 ha) a Krems (25 ha).

Letecká doprava. Rýchlym tempom rastie osobná letecká doprava, z nej sú cca 90% linkové lety a 10% chartery. V Rakúsku je 6 významnejších letísk, ktoré v roku 2013 využilo približne 26,3

mil. cestujúcich (vrátane tranzitu). Najväčšie letisko vo Viedni (Schwechat) odbavilo v roku 2013 cca 22,0 mil. cestujúcich (vrátane tranzitu), letisko v Salzburgu odbavilo cca 1,7 mil.

cestujúcich. Ostatné letiská v Grazi, v Innsbrucku, v Linci a v Klagenfurte zaznamenali pokles počtu cestujúcich.

Potrubná preprava. Rakúsko je významnou tranzitnou krajinou v potrubnej doprave plynu a ropy. Import ropy prebieha ropovodom Transalpine Ölleitung (TAL) z Terstu do rakúskej stanice

Würmlach, kde sa vetví do Viedne na Adria-Wien-Pipeline (AWP) a do Nemecka. Časť prepravovanej ropy smeruje do rafinérií v Nemecku (Ingolstadt, Vohburg, Neustadt a

Burghausen) a do rafinérie v nemeckom Karlsruhe, časť sa spracuje v rafinérii vo Schwechate (AT) a zvyšok je vedený ďalej stredoeurópskym ropovodom do České republiky. Väčšina

plynu mieri do Rakúska cez sieťový uzol v Baumgartene, kde sa plynovod ďalej delí na plynovody HAG (Hungaria-Austria-Gasleitung), ktorý vede pozdĺž slovenskej hranice do

Maďarska, TAG (Trans-Austria-Gasleitung), ktorý prebieha Rakúskom smerom na juhozápad a

8

zásobuje Taliansko, SOL (Süd-Ost-Gasleitung), ktorý odbočuje z TAG do Slovinska a

Chorvátska, WAG (West-Austria-Gasleitung), ktorý sa napojuje na nemeckú sieť v bode Oberkappel v blízkosti Passau a PENTA West, čo je odbočka z WAG, ktorá sa v Burghausene

napojuje na nemeckú sieť. V roku 2013 bolo v Rakúsku prepravených 73,8 mil. ton ropy a zemného plynu.

Telekomunikácie. Telekomunikačná infraštruktúra je na vysokej úrovni a široké používanie telekomunikačnej techniky súvisí s veľmi priaznivou cenovou dostupnosťou i nízkymi

prevádzkovými nákladmi. V Rakúsku v roku 2013 bolo 2,6 mil. pevných telefónnych prípojok (klesajúci trend v počte pripojení ako aj v obrate). Miera penetrácie mobilných zariadení

dosiahla v r. 2013 cca 160%. V oblasti telekomunikácií podľa Statistik Austria pôsobilo 336 firiem, ktoré zamestnávali vyše 18.000 zamestnancov a dosiahli celkový obrat vo výške 6.223

mil. €. Všetky 4 mobilné siete v Rakúsku sú súkromné: T-Mobile Austria, Orange Austria, Hutchison 3G Austria a Telekom Austria.

c) Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch

• Európa EU, RE, OBSE/ODIHR, PfP-NATO, EAPC, CERN, CLRTAP, Dunajská komisia, EUREKA, EUROPOL,

ESA, EUMESAT, EUTELSAT, IKSD, IKSR • OSN

CTBTO-PREPCOM, ECE, FAO, IAEO, ICAO, ILO, IMO, ITSO, ITU, OCHA, OMT/WTO, OPCW, PIC, UNCDF, UNCTAD, UNODC, UNDP, UNEP, UNESCO, UNFPA, UN-Habitat, UNHCHR, UNHCR,

UNICEF, UNIDO, UNIFEM, UNODC, UNRWA, UNV, UPU, VFTC, WHO, WIPO, WMO • iné svetové organizácie

IEA, IIASA, IKRK, INTELSAT, IOM, JPO, OECD, NAM, Unidroit, Wassenaar Arrangement, WTO • medzinárodné súdne dvory

ICTR, ICTY, IStGH, ICC, ITLOS • finančné organizácie

IBRD, ADB, AfDB, AfDF, CFC, EBRD, EDF, EIB, GEF, IDB, IFAD, IFC, IIC, IMF, MIGA, CGIAR • účasť krajiny na mnohostranných zmluvách a dohodách

Rakúsko sa stalo členom EÚ k 1. 1. 1995 a od 1. 1. 1999 je členom Európskej hospodárskej a menovej únie; je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk.

Po svojom vstupe do EÚ Rakúsko získalo pozorovateľský štatút v ZEU. V roku 1995 sa podpisom rámcovej dohody pripojilo k programu Partnerstvo za mier (ťažiskom rakúskej účasti sú misie

peace-keeping, humanitárne akcie a pomoc pri katastrofách). Aktívnu úlohu hrá Rakúsko aj v rámci OBSE.

Rakúsko sa pripojilo k Schengenskej dohode 27. októbra 1997. Po novej vlne rozšírenia Schengenu zodpovedá AT od decembra 2007 za bezpečnosť vonkajšej hranice EU už iba na

201,3 km dlhom úseku voči Švajčiarsku a Lichtenštajnsku. Rakúsko má eminentný záujem na zachovaní Viedne ako jedného zo sídel OSN. Vo Viedni

sídli IAAE (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu), UNIDO (Organizácie OSN pre priemyslový rozvoj), UNDCCP (Program OSN pre kontrolu drog a prevenciu kriminality), UN

Office for Outer Space (Úrad OSN pre kozmické záležitosti) a regionálne úradovne ďalších organizácií (UNHCR, UNDP).

9

II. Podpora obchodu a podnikania ___________________________________________________________________________

a) Podnikateľská legislatíva

SYSTÉM RIADENIA ZAHRANIČNÉHO OBCHODU, INŠTITÚCIE, LEGISLATÍVNE NORMY Zahraničný obchod v Rakúsku riadi Spolkové ministerstvo vedy, výskumu a hospodárstva

BMWFW www.bmwfw.at. BMWFW rozpracovalo a na webovom sídle v časti Aussenwirtschaft sprístupnilo koncepciu, najdôležitejšie legislatívne normy v oblasti zahraničného obchodu,

kontrolu exportu, obchodnú politiku, internacionalizačnú iniciatívu, investičnú politiku, otázky trvalo udržateľného zahraničného obchodu a podnikateľskej zodpovednosti ako aj Nation

Brand Austria. Najdôležitejšie legislatívne normy v oblasti zahraničného obchodu sú:

- Zákon o zahraničnom obchode ( Außenhandelsgesetz 2005) Au3HG 2005 - Zahranično–obchodné nariadenie ( Außenhandelsverordnung 2005) Au3HV 2005

- Zákon o obchodnej štatistike (Handelstatistisches Gesetz 1995) - Notifikačný zákon (Notifikationsgesetz 1999 ) v zmysle Smernice EP a EK 98/34/EG

- Zákon na podporu boja proti mzdovému a sociálnemu dumpingu (Lohn- und Sozialdumping-Bekämpfungsgesetz, LSDB).

Podpora investícií. Rakúsko podporuje medzinárodný obchod a obchod bez bariér a snaží sa vytvárať priaznivé podmienky pre zahraničných investorov. Pod BMWFW bola založená

štátna agentúra na podporu prílevu zahraničných investícií do Rakúska Austrian Business Agency www.aba.gv.at, ktorá je pendantom slovenského SARIO. Zamestnanci ABA nie sú

štátnymi úradníkmi, ale sú v zamestnaneckom pomere. Hlavným cieľom ABA je podpora zahraničných investorov pri ich etablovaní sa na rakúskom trhu. Služby ABA sú bezplatné a

poskytované nielen veľkým, ale aj malým a stredným spoločnostiam. Vychádza sa z predpokladu, že etablovanie sa na rakúskom trhu, napríklad formou odbytovej organizácie,

napomôže rozvoju vzájomného obchodu. Približne 25 zamestnancov spracováva projekty z Európy, USA, Kanady a Ázie. ABA má zastúpenie v New Yorku a v Tokiu a regionálne

zastúpenia v jednotlivých spolkových krajinách. Poskytuje potenciálnym zahraničným investorom informácie, podporu a poradenstvo, hlavne v oblastiach:

- hľadanie a výber vhodného miesta v Rakúsku pre začatie pôsobenia - hľadanie vhodného sídla firmy a nehnuteľností,

- poradenstvo pri výbere vhodnej právnej formy spoločnosti - otázky spojené so zakladaním firmy a právne poradenstvo

- podpora a možnosti financovania - pracovnoprávne a daňové otázky

- v spolupráci so špecializovanými personálnymi firmami personálne poradenstvo pri výbere konateľa, príp. zamestnancov firmy

- vyhľadávanie rakúskych partnerov a spoločníkov. DAŇOVÝ SYSTÉM, DANE, ODVODY, SOCIÁLNE ZAŤAŽENIE, MZDY

Daňový systém v Rakúsku je dvojpilierový. Hlavným zdrojom zdanenia v prvom pilieri sú príjmy

a zisky fyzických a právnických osôb, teda priame dane. Tie majú u fyzických osôb konkrétnu podobu dane z príjmu, u firiem dane zo zisku. Druhým zdrojom zdanenia (druhým pilierom) sú

rôzne formy transakčných daní. Najznámejšia daň v tejto skupine je daň z pridanej hodnoty.

10

Vzhľadom na zložitosť problematiky daní a odvodov a na to, že zodpovednosť za výpočet,

podanie a odvedenie dane má vo väčšine prípadov daňovník, odporúča sa využiť služby daňových poradcov.

Daň z príjmu (Einkommensteuer, ESt). Právnym základom je zákon o dani z príjmu (Einkommensteuergesetz/EStG, BGBl. č. 400/1988, v platnom znení). Dani z príjmu podliehajú

fyzické osoby, ktoré majú v tuzemsku bydlisko nebo obvyklý pobyt, so všetkými tuzemskými i zahraničnými príjmami (neobmedzená daňová povinnosť). Osoby, ktoré v tuzemsku nemajú

bydlisko ani obvyklý pobyt, podliehajú dani z príjmu iba časťou svojich príjmov (obmedzená daňová povinnosť). Ide napr. o daň z príjmov zo živnostenského podnikania, pre ktoré v

tuzemsku majú zriadenú prevádzku, o príjmy z kapitálového majetku zo zahraničných kapitálových spoločností, o príjmy z predaja účastí (podielov) na tuzemskej kapitálovej

spoločnosti a pod. Po pobyte v tuzemsku presahujúcom 6 mesiacov sa mení obmedzená daňová povinnosť na neobmedzenú. Osobné spoločnosti (Offene Handelsgesellschaft OHG

a Komanditengesellschaft KG) nie sú daňovými subjektmi a nepodliehajú ako také dani z príjmov ESt; zisk sa spoločníkom prirátava priamo. Predmetom dane z príjmu je príjem

dosiahnutý v kalendárnom roku, po odrátaní straty a zákonom definovaných zvláštnych výdavkov, mimoriadnych nákladov a nezdaniteľných položiek. Do príjmu sa zarátavajú iba tie

príjmy, ktoré výslovne spadajú pod zákonom vymenovaných sedem druhov príjmov. Určité výkony sú zákonom stanovené ako nezdaniteľné. Pre určenie príjmu zákon stanovuje

(predpokladá) spôsoby určenia zisku, zásady bilancovania a predpisy pre oceňovanie. Na určenie výšky dane z príjmu sa požíva progresívna priemerná tarifa: pri výške ročného príjmu

do 11.000 € - 0,0 %; do 25.000 € - 36,5 %; do 60.000 € - 43,214% a nad 60.000 € - 50,0 %. Daň z príjmu právnických osôb (Körperschaftssteuer, KSt). Právnym základom je zákon o dani

z príjmu právnických osôb. KSt je výnosová (príjmová, dôchodková) daň právnických osôb (spoločností). Podliehajú jej právnické osoby súkromného práva (najmä akciové spoločnosti,

s. r. o., spolky, spoločnosti, súkromné inštitúcie), podniky živnostenského typu korporácií verejného práva ako aj združenia osôb s právnou subjektivitou, ak sa ich príjem nezdaňuje

u iných daňových poplatníkov. Osobné spoločnosti ako verejná obchodná spoločnosť (offene Handelsgesellschaft, OHG) a komanditná spoločnosť (Kommanditgesellschaft, KG)

nepodliehajú KSt, pretože ich príjem je zdaniteľný na úrovni spoločníkov, jedná sa o tzv. prienikový princíp (Durchgriffsprinzip). Stanovenie príjmu korporácie ako vymeriavacieho

základu sa v zásade riadi podľa zákona o dani z príjmu (Einkommensteuergesetz, EStG), na zaplatenie a určenie dane z príjmu právnických osôb je treba podľa účelu použiť predpisy

zákona o dani z príjmu (EStG). Daňová sadzba je 25 %. U akciových spoločností a u s.r.o. existuje minimálna daň z príjmu právnických osôb (Mindestkörperschaftssteuer) vo výške 5 %

zo zákonnej minimálnej výšky základného a kmeňového kapitálu, t.j. 1.750 € ročne pre s.r.o. a 3.500 € ročne pre a.s.. Pre banky a poisťovne platí zvýšená sadzba 5.452 € ročne, pre tzv.

„európsku spoločnosť“ (SE) platí minimálna daň vo výške 6.000 €. V rámci tzv. „skupinového zdanenia", zavedeného v roku 2005, túto minimálnu daň platí každý člen skupiny, ak celkový

prijem podnikateľskej skupiny nie je dostatočne pozitívny (kladný). Pre nové firmy platí v prvom roku ich existencie znížená jednotná sadzba vo výške 1.092 €. Podiely na zisku

tuzemskej korporácie (materská spoločnosť) z inej tuzemskej spoločnosti (dcérska spoločnosť) všeobecne nepodliehajú dani, zo zahraničnej dcérskej spoločnosti však zásadne iba vtedy,

ak činí účasť na nej minimálne 10 % a táto (účasť) existuje najmenej jeden rok. Okrem toho musí byť zahraničná dcérska spoločnosť porovnateľná s tuzemskou kapitálovou spoločnosťou.

11

Skupinové zdanenie (Gruppenbesteuerung, od roku 2005). Pretože korporácie podliehajú tzv.

princípu oddelenia (Trennungsprinzip), nemôžu sa v zásade straty vyrovnať medzi materskou a dcérskou spoločnosťou. Výnimočne však zákon pripúšťa vyrovnanie v prípade, keď sú

materská a dcérska spoločnosť spojené finančne. Kým doteraz sa v tomto smere považovalo za podstatné, či existuje tzv. organizačný princíp (finančné, hospodárske a organizačné

začlenenie), môžu byť podľa nového skupinového zdanenia zúčtované zisky a straty vo vnútri jednej podnikateľskej skupiny tiež vtedy, keď sú spoločnosti spojené jen finančne.

Daň z výnosu kapitálu (Kapitalertragssteuer, KESt). KESt je svojím charakterom daň z príjmu a je tiež upravená v zákone o dani z príjmu. Dani z výnosu kapitálu podliehajú tuzemské a

v tuzemsku získané zahraničné výnosy z kapitálu, najmä podiely na zisku z akcií a podielov na s.r.o., zisky z typicky tichých spoločností, úroky z výnosov bankových vkladov a cenných

papierov. Výška KESt je 25 % a vyberá sa odpočítaním z kapitálového výnosu. Daň z obratu / daň z pridanej hodnoty (Umsatzsteuer, USt). Daň z obratu je to isté ako daň z

pridanej hodnoty, v Rakúsku sa používa historický názov Umsatzsteuer. Na základe zákona o dani z obratu (Umsatzsteuergesetz, UStG) je upravené zdanenie „obratu - tržby" podnikateľa,

čo znamená že podnikateľ zistí daň z obratu zo svojej tržby a odráta z nej čiastky dane z obratu, ktoré sú mu vystavené na faktúrach, ako zálohovú daň (Vorsteuer). Finančnému

úradu dlhuje iba rozdiel medzi obnosom z dane z obratu a započítanou zálohovou daňou. Daň z obratu je tak pre podnikateľa priebežnou položkou a je účinná až u osoby, ktorá

nepodniká a nemôže si uplatniť odpočet zálohovej dane. Dani z obratu podliehajú predovšetkým odplatné dodávky tovarov a poskytnutie služieb v tuzemsku v rámci

obchodného styku ako aj dovoz tovarov z tretích krajín (mimo EU). Na výkony medzi podnikmi z dvoch rôznych štátov EÚ alebo medzi podnikmi a súkromnými osobami dvoch rôznych

štátov EÚ platia špeciálne postupy pre odvod dane z obratu. Obvyklá sadzba dane z obratu je v Rakúsku 20 %. Pre určité dodávky a výkony platí znížená daňová sadzba vo výške 10 % zo

zdaňovacieho základu (daňovým základom je spravidla odplata za dodávky nebo služby). Pre určité obraty predpokladá zákon oslobodenie od dane z obratu, a to na jednej strane pri

cezhraničnom vývoze tovarov, ale tiež pri výkonoch, ktoré sú určené pre tuzemsko (ako napríklad peňažné a bankové obchody, poisťovacie zmluvy, a pod.). Pre drobných

podnikateľov vzniká povinnosť na registráciu na DPH pri obratu nad 30.000 € ročne. Na základe princípu krajiny určenia je pri medzinárodnom tovarovom styku medzi podnikmi

vývoz vždy nezdanený. Naproti tomu dovoz vždy podlieha dani z obratu u príjemcu - buď ako dovozná daň z obratu pri dovoze z tretích krajín, alebo ako daň z obratu pri dodaní tovaru z

iného členského štátu EÚ. Podnikateľ je povinný viesť na účel dane z obratu účtovné záznamy a odovzdať pre určenie dane prehlásenie o dani z obratu (s výnimkou podnikov s

ročným obratom do 30.000 € za určujúce obdobie). Ďalej si podnikateľ musí pravidelne sám vypočítavať zálohové platby dane z obratu a odvádzať ich finančnému úradu.

DPH zahraničných osôb (platba/vrátenie rakúskej DPH, registrácia platcu v Rakúsku) vybavuje Finančný úrad v Grazi.

Ďalšie dane. Ide napr. o spotrebnú daň, ktorá sa vyberá tak na tovary v tuzemsku vyrobené, ako aj na tovary dovezené. Tejto dani podliehajú tabakové výrobky, výrobky s obsahom

liehu, pivo, šumivé víno, výrobky z ropy a nové automobily (tzv. NOVA - Neuwagen Verbrauchsabgabe). Okrem toho existujú ešte ďalšie daňové tituly ako napr. komunálna daň

za pracovníkov a spoločníkov - konateľov, minerálna daň, energetická daň a napr. povinné príspevky hospodárskej komore a celý systém poplatkov. Neexistuje daň dedičská a

darovacia. Daň z nehnuteľností patrí medzi najnižšie na svete.

12

Príspevky na sociálne zabezpečenie. Pred zdanením odvádza zamestnanec i zamestnávateľ

stanovené percentá hrubej mzdy na rôzne sociálne účely; strop pre poistenie je stanovený pri mesačnom hrubom plate 3.750 €.

Typ poistenia zamestnávateľ v % zamestnanec v % celkom v %

Zdravotné zabezpečenie 3,7 3,95 7,65

Nezamestnanosť 3 3 6

Dôchodkové zabezpečenie 12,55 10,25 22,8

Úraz a nehoda 1,4 0 1,4

Rôzne 1,05 1 2,05

Celkom 21,7 18,2 39,9

Zdroj: Viedenská okresná zdravotná poisťovňa, 2012

Okrem uvedených poistení platí zamestnávateľ ešte ďalšie poplatky za zamestnancov. Príspevok 4,5% z hrubej mzdy sa odvádza do tzv. Fondu pre vyrovnávanie rodinnej záťaže, vo

výške 3% sa platí miestna daň, 0,4% z objemu miezd činí povinný príspevok do Rakúskej hospodárskej komory. Za zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania po 31.12.2002 sa platí

príspevok 1,53% do zamestnaneckého dôchodkového fondu. Mzdy. V roku 2013 priemerne mesačne brutto 2.718 € (muži), resp. 1.840 € (ženy), vrátane

príplatkov, dovoleniek a vianočných príplatkov.

b) Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a

finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce

INŠTITÚCIE, KTORÉ REALIZUJÚ PODPORU, PROEXPORTNÉ PROGRAMY, HLAVNÉ PROJEKTY

Rakúsky hospodársky servis (Austria Wirtschaftsservice GmbH - aws) je federálna banková inštitúcia, ktorá poskytuje zvýhodnené úvery, záruky a garancie, informácie, know-how,

poradenské a servisné služby pre MSP od prípravnej fázy pred založením firmy cez založenie firmy až po internacionalizačný zámer. Aws má štyri finančné nástroje: ERP-fond (prostriedky v

ňom združené pochádzajú z Marshallovho plánu), Fond aws pre stredne veľké podniky (aws-mittelstandsfonds), dotovaný 80 mil. €, Národnú nadáciu pre výskum, technológie a vývoj

(Nationalstiftung für Forschung, Technologie und Entwicklung) a Nadáciu Marshallovho plánu (Marshallplan-Stiftung)

Rakúska kontrolná banka (Die Oesterreichische Kontrollbank Aktiengesellschaft, OeKB) je ústredným orgánom poskytujúcim finančné a informačné služby pre zahraničný obchod a

kapitálový trh a zároveň Export Credit Agency (ECA). Poskytuje služby pre export a zahraničné investície, akými sú poistenie rizika a refinancovanie vývozu a zahraničných

investícií. Bilančná suma OeKB ku koncu r. 2011 bola 38 mld. €, pracovalo v nej 393 zamestnancov, poskytla záruky za 37 mld. z celkového záručného rámca 50 mld. €. Pre

financovanie exportu je rámcovo k dispozícii 45 mld. €, z toho do roku 2014 bolo využitých 34 mld. €, najmä pre vývoz do krajín ako Turecko, Rusko a Čína.

Rakúsky exportný fond poskytuje rámcové úvery s úročením 1,55 p. a. pre prebiehajúce vývozné operácie a pohľadávky a pre dodatočné zabezpečenie likvidity. Je partnerom pre

banku poskytujúcu úver a preberá časť rizík. Jeho vlastníkmi sú Rakúska kontrolná banka OeKB (70%) a Rakúska obchodná komora WKO (30%). Bilančná suma fondu ku koncu roka

2011 bola 828 mil. €. Aktuálne eviduje okolo 1600 klientov. Okrem financovania exportu a pohľadávok ho možno využiť aj na financovanie vstupu na trhy mimo EÚ (prieskum trhu,

13

honorár pre poradenské služby, účasť na veľtrhoch, cesty do cieľovej krajiny, preklady,

jazykové kurzy, registračné poplatky, posudky, atď.) Aussenwirtschaft Austria (AWO) je zahraničný servis WKÖ. Pracuje ako predĺžená ruka

rakúskeho hospodárstva na cca 110 miestach v zahraničí, opierajúc sa o 75 delegátov rakúskeho hospodárstva vyslaných ako diplomatov s ekonomickou agendou, ktorí sa

operatívne zaoberajú podporou exportu, investícií, inovácií a internacionalizáciou MSP. „go international!“ proexportná iniciatíva Rakúskej obchodnej komory WKÖ a Spolkového

ministerstva vedy, výskumu a hospodárstva, v rámci ktorej sa poskytuje poradenstvo, podujatia a dotácie a iné podporné opatrenia, ktoré uľahčujú vstup na nové trhy, prioritne

mimo EÚ. Iniciatívu „go international!“ administratívne uskutočňuje WKO prostredníctvom svojej zahraničnej služby AWO a má ročne k dispozícii cca 15 mil. €, poskytnutých z rozpočtu

BMWFW. Podpora internacionalizácie na regionálnej úrovni sa poskytuje vo všetkých spolkových krajín a spravidla znamená príspevok na náklady na vstup na trh - finančný

príspevok do výšky na náklady na účasť na medzinárodnom veľtrhu, na vydanie viacjazyčných prospektov a katalógov, alebo na náklady na poradenské služby v zahraničí,

na coaching akreditovaným poradcom pre export pre hľadanie obchodných partnerov, vstup do zahraničnej firmy, alebo založenie firmy v zahraničí.

REGIONÁLNA SPOLUPRÁCA Program cezhraničnej spolupráce Slovensko Creating the future. Región je výnimočný tým, že

zahŕňa v tesnej blízkosti ležiace dve hlavné mestá. Má potenciál, aby bol jedným z najrýchlejšie ekonomicky rozvíjajúcich sa regiónov v EÚ. Program cezhraničnej spolupráce sa

zameriava na tri hlavné priority: 1. znalostný región a hospodársku konkurencieschopnosť, 2. dostupnosť a trvalo udržateľný rozvoj, 3. technickú pomoc. Dôležitým prvkom v budovaní

cezhraničnej dopravnej infraštruktúry je využívanie prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Regionálne iniciatívy. Slovensko a Rakúsko sú členmi niekoľkých regionálnych iniciatív. Najdôležitejšie z nich sú Stredoeurópska iniciatíva, Vyšehradská štvorka, Regionálne

partnerstvo a Stratégia EÚ pre Dunajský región, skrátene Dunajská stratégia. Obe krajiny sa aktívne podieľali na príprave Stratégie EÚ pre Dunajský región, ktorá bola schválená

24.6.2011. V rámci určenia koordinátorov pre 11 prioritných oblastí akčného plánu Dunajskej stratégie zo strany Európskej komisie sa Rakúsko profiluje v pridelených troch oblastiach:

zlepšenie mobility a multimodality na vnútorných vodných cestách (koordinuje Rakúske spolkové ministerstvo dopravy), investície do ľudí a zručností (koordinuje Rakúske spolkové

ministerstvo práce, sociálnych vecí a ochrany spotrebiteľa a Rakúske spolkové ministerstvo pre vyučovanie, vedu a kultúru) a zlepšenie inštitucionálnej kapacity a spolupráce. Slovensko

považuje spoluprácu s Rakúskom v rámci Dunajskej stratégie za dôležitú súčasť cezhraničnej spolupráce s možnosťou zlepšenia ochrany životného prostredia a podpory hospodárskeho

rozvoja. Spoločné projekty s Rakúskom by mali byť zamerané na rozvoj základnej infraštruktúry. Dobrým príkladom úspešnej spolupráce je dohoda s Rakúskom o spoločnom

monitorovaní kvality vody, ktorá bola podpísaná v roku 2011. Asociácia dunajských hospodárskych komôr (DCCA) www.dcca.eu vznikla v júni roku 2010

ako súčasť Dunajskej stratégie - podľa vzoru spolupráce v rámci Baltickej rady. Stratégiou DCCA je stať sa cezhraničnou makroregionálnou inštitúciou na podporu malých a stredných

podnikov s lobbingom smerom k národným koordinátorom a k Európskej komisii. Sídli v Budapešti.

14

Euroregióny a ďalšie formy medziregionálnej spolupráce. Dĺžka spoločnej slovensko-rakúskej

hranice (107 km) predurčuje aj počet eurooregiónov, respektíve ďalších foriem medziregionálnej spolupráce. Za určité špecifikum týchto foriem spolupráce na spoločnej

hranici možno považovať ich multilaterálny charakter. Popri iniciatíve Euroregión Weinviertel – Jižní Morava – Záhorie, ktorá združuje pohraničné regióny Českej republiky, Rakúska a

Slovenska, bola po rozšírení EÚ v roku 2004 na báze trojuholníka Bratislava – Viedeň – Györ vytvorená iniciatíva s názvom CENTROPE, zahŕňajúca takisto český prihraničný región Jižní

Morava vrátane Brna. Viedeň zohráva v oblasti zahraničnopolitických aktivít pre Bratislavu zásadný význam. Hoci vzťah Viedne a Bratislavy je do značnej miery asymetrický, čo vyplýva

nielen z rozdielnej veľkosti oboch miest, ich geografická blízkosť a v mnohom i podobnosť cieľov vytvára priestor na užšiu vzájomnú spoluprácu. Zosobnením tohto prístupu bolo

vytvorenie značky Twin City Viedeň – Bratislava. Iniciatívy, ktoré sa pod ňou realizujú (bilaterálne stretnutia zástupcov magistrátov, odborné semináre, spoločné aktivity v oblasti

vedy a výskumu, kultúrno-spoločenské podujatia a pod.), majú popri zdôraznení spolupatričnosti oboch miest vyzdvihnúť aj potenciál rozvoja oboch metropolitných regiónov.

Vzájomnú spoluprácu rámcujú dohody medzi oboma mestami, konkrétne Dohoda o spolupráci medzi „TWIN CITY“ či Dohoda o spolupráci v oblasti ochrany pred katastrofami a

krízového manažmentu. Rozvoju kontaktov medzi oboma mestami pomáha aj priame zastúpenie miesta Viedeň v Bratislave prostredníctvom kancelárie COMPRESS, poskytujúce

kompletný informačný servis. Najviditeľnejším projektom prepojenia miest Bratislava a Viedeň je pravidelná linka lodnej dopravy Twin City Liner s miliónom návštevníkov.

c) Verejné obstarávanie

PODMIENKY, LEGISLATÍVA, ZÁKLADNÉ PRAVIDLÁ, PRAX

Vstupom do platnosti zmluvy o Európskom hospodárskom priestore (1.1.1994) je v Rakúsku verejné obstarávanie riadené zákonom. 1.1. 1997 príslušný zákon prešiel rozsiahlou

novelizáciou (BGBI.1996/776). Spolkový zákon o verejnom obstarávaní bol opätovne novelizovaný v roku 1999 (BGBI 1999/120). 01. 02. 2006 vstúpil v Rakúsku do platnosti nový

zákon o verejnom obstarávaní (Bundesvergabegesetz, BVerG) uverejnený v zbierke zákonov pod označením BGBl I 17/2006, novelizovaný BGBl 86/2007 (www.bka.ris.gv.at). Kompetencie

vo verejnom obstarávaní sú rozdelené medzi spolok a spolkové krajiny, pričom existuje deväť zákonov o verejnom obstarávaní jednotlivých spolkových krajín a jeden zákon o verejnom

obstarávaní spolku, ktoré sú prispôsobené zákonodarstvu Európskej únie. Rakúsky zákon o verejnom obstarávaní rozlišuje tri oblasti realizácie verejného obstarávania –

dodávky tovarov, realizácia služieb a stavebníctvo, pričom vypísanie verejnej súťaže je podmienené tzv. hraničnou hodnotou zákazky. Verejná správa (spolok, spolkové krajiny,

obce) vystupujú ako verejný zadávateľ, pričom si plnia úlohy vyplývajúce zo zákona, alebo úlohy národohospodárskeho charakteru. V rámci verejného obstarávania ide predovšetkým

o zákazky v oblasti: výstavba a údržba ciest, výstavba verejných objektov (školy, administratívne budovy), výstavba alebo rozširovanie telekomunikačných zariadení, dodávky

tovarov (napr. príslušenstvo pre školy a administratívne objekty), dodávky techniky do budov (klimatizačná technika, kúrenie, sanitárne príslušenstvo), služby (plánovanie, poradenstvo,

finančné služby). Pri stavebných prácach a výstavbe zákon stanovuje zverejnenie zákazky v prípade, že rozsah prác presahuje hodnotu 5 mil. €, pri dodávkach tovarov a služieb je

zákonom určená hodnota 200. tis. €.

15

Krajiny Európskej únie sa môžu uchádzať o verejné zákazky vo všetkých troch oblastiach.

Ostatné krajiny sa môžu uchádzať len o zákazky vo forme dodávania tovarov, ktoré sú plne liberalizované. V oblasti stavebníctva a služieb je možná len forma subdodávok.

Povinnosť vypisovať tendre platí len pre verejný sektor – na všetkých stupňoch. Zverejňované sú v tzv. Úradnom liste – Amtsblatt. V súkromnej sfére sa pri väčších zákazkách praktizuje

forma nepriameho oslovenia – výzva viacerých firiem, ktoré predložia svoje ponuky u ktorých si zadávateľ vyberie najvýhodnejšiu.

ANKÖ (Auftragnehmerkataster) www.ankoe.at je spoločnosť vo vlastníctve spolku, spolkových krajín, hospodárskej komory a komory pracujúcich. Spoločnosť disponuje

obsiahlou databázou firiem, ktoré majú záujem zúčastňovať sa na verejnom obstarávaní v rámci EÚ. Spoločnosti, ktoré sú zalistované v databáze musia spĺňať kritéria podľa smerníc EÚ

(zverejňovanie hospodárskych výsledkov, bezúhonnosť, platenie všetkých odvodov do jednotlivých fondov, platenie daní, dodržiavanie pracovného práva atď.). Ročný poplatok za

zalistovanie je 50 €. Spoločnosť disponuje základnými údajmi o všetkých aktuálnych verejných súťažiach v rámci krajín EÚ, čím umožňuje firmám informovať sa o možnosti účasti na

tendroch. Elektronický systém dokáže vybrať, na základe uvedenia kritérií, tie verejné súťaže, o ktoré má firma konkrétne záujem (dodávka tovarov, služieb, stavebné práce, atď.).

KONTAKTY NA HLAVNÉ INŠTITÚCIE V oblasti nad maximálnymi hodnotami musí pred uverejnením v Rakúsku prebehnúť

odpovedajúca publikácia na Úrade pre verejnú súťaž v Luxemburgu (www.ted.publications.eu.int/official resp. www.simap.eu.int ).

Verejné obstarávania sú uverejňované: - www.wienerzeitung.at (pokračovať na "Amtsblatt" a "Ausschreibungen") v oblastiach

pod maximálnymi hodnotami - www.pep-online.at (prístup za úhradu, testovací prístup zdarma) je možno objednať si

službu zasielania aktuálnych tendrov podľa zadaných kritérií nebo použiť vyhľadávač. - www.auftrag.at

- www.vergabeportal.at - www.beschafungsgmbh.at (poplatok 20-80 € ročne)

Niektoré ministerstvá príp. centrálne zásobovacie miesta uverejňujú svoje verejné súťaže priamo na internete:

- www.bbg.gv.at - www.bmwa.gv.at

- www.oebb.at Ďalšie dôležité média na publikovanie verejných súťaží spolku, spolkových krajín a obcí sú:

- www.gemeinderecht.wien.at (Viedeň) - www.wien.gv.at/pid/wienat-amtsblatt/ausschreibungen (Viedeň)

- www.noe.gv.at/Wirtschaft-Arbeit/Ausschreibungen/Aktuelle-Ausschreibungen.html. (Dolné Rakúsko)

- www.land-oberoesterreich.gv.at/cps/rde/xchg/SID-99A37237-9E0BB9BF/ooe/hs.xsl/12587_DEU_HTML.htm (Horné Rakúsko)

- http://e-government.bgld.gv.at/amtsblatt/ (Burgenland) - www.verwaltung.steiermark.at/cms/ziel/578665/DE/ (Štajersko)

Bližšie informácie k téme verejného obstarávania sú na portáli Rakúskej hospodárskej komory: www.portal.wko.at/wk/startseite_th.wk?BrID=34&SbID=1235&DstID=0 .

16

d) Zmluvná základňa

ZMLUVA O PRISTÚPENÍ K EÚ A JEDNOTNÝ TRH 1.5.2004 sa Slovenská republika na základe zmluvy o pristúpení k EÚ stala plnoprávnym

členom EÚ. Výmena tovaru medzi Slovenskou republikou a každou z členských krajín EÚ, ktorá sa koná v rámci jednotného vnútorného trhu, sa riadi pravidlami stanovenými právnymi

predpismi spoločenstva. Tzv. „intrakomunitárny“ obchod je až na malé výnimky plne liberalizovaný, inými slovami, sú zrušené všetky colné a necolné prekážky pohybu tovaru

a tovar sa cez vnútorné hranice EÚ prepravuje voľne. Na celom území vnútorného trhu má všetok slovenský tovar bezplatný prístup bez ciel a/alebo poplatkov vyberaných v súvislosti s

dovozom alebo vývozom tovaru, bez kvantitatívnych obmedzení, kontrolných systémov a iných administratívnych opatrení vrátane colnej kontroly. Obchodované tovary podliehajú dani z pridanej hodnoty a spotrebným daniam, ktoré sú legislatívne upravené vnútroštátnymi ustanoveniami členských štátov v súlade s príslušnými

smernicami ES. Štatisticky je obchod registrovaný v rámci systému INTRASTAT. Obchodné subjekty sú povinné vyplniť výkazy predpísané na účely štatistiky. Právom spoločenstva sa

riadia aj ostatné podmienky správania sa obchodujúcich subjektov v rámci spoločného trhu. Jedná sa hlavne o spoločné technické normy, jednotnú úpravu zodpovednosti za výrobky,

jednotnú úpravu hospodárskej súťaže, jednotnú úpravu poskytovania dotácií a subvencií, alebo ochrany duševného vlastníctva, a ďalších menej dôležitých oblastí. VYBRANÉ EKONOMICKÉ A HOSPODÁRSKE ZMLUVY MEDZI SR A RAKÚSKOM 1. Dohoda medzi Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Spolkovým ministerstvom

dopravy, inovácií a technológií Rakúskej republiky o výstavbe železničného prepojenia Bratislava - Viedeň (11.7.2007)

2. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Republiky Rakúsko o vedecko-technickej spolupráci (18.02.2004)

3. Rámcová zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi (25.10.2003)

4. Dohoda medzi Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Spolkovým ministerstvom pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo Rakúskej republiky o spolupráci v oblasti poľnohospodárstva a lesníctva (25.02.2000)

5. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rakúskej republiky o spolupráci v oblasti kultúry, vzdelávania a vedy (13.10.1999)

6. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rakúskej republiky o leteckej doprave (15.12.1998) 7. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rakúskej republiky o medzinárodnej nákladnej doprave

(15.12.1998) 8. Pracovná dohoda medzi Spolkovým ministerstvom financií Rakúskej republiky a Ministerstvom financií Slovenskej

republiky o zintenzívnení spolupráce v oblastiach obojstrannej pôsobnosti (26.9.1994) 9. Dohoda medzi Rakúskou spolkovou vládou a vládou Slovenskej republiky o hospodárskej, priemyselnej,

technickej a vedecko-technickej spolupráci (13.01.1993)

Pri uplatňovaní medzinárodných zmlúv medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou sa

nevyskytujú žiadne problémy. Stav bilaterálnej zmluvnej základne po sukcesii Slovenskej republiky do zmlúv bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol potvrdený 25.

novembra 1994 nadobudnutím platnosti Zmluvy medzi SR a Rakúskou republikou o sukcesii do dvojstranných medzištátnych zmlúv uzatvorených medzi bývalou ČSFR (ČSSR, ČSR) a

Rakúskou republikou, dojednanej výmenou nót v Bratislave 14. januára 1994. Úplný zoznam všetkých zmlúv medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou je na

webovej stránke http://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/medzinarodne_zmluvy-zoznam_zmluv_podla_statov&CSTATE=RAKUSKO).

17

III. INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM ___________________________________________________________________________

a) Priame zahraničné investície:

Rakúsko je významným zahraničným investorom najmä v Nemecku (25,8 mld. €), Českej republike (11,3 mld. €) a Holandsku (10,3 mld. €). Je aj jedným z hlavných investorov v strednej

a východnej Európe, a investície do CEESE napriek kríze za posledné roky narastajú. Podstatná časť investícií smerovala do oblasti finančných a poisťovacích služieb. V dcérskych

podnikoch rakúskych firiem v zahraničí pracuje 785 tisíc zamestnancov. V krajinách ako Rumunsko, Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina a Srbsko patria rakúske koncerny k

najdôležitejším zamestnávateľom.

Stavy priamych zahraničných investícií Rakúska, 2009 - 2013, v mld. €

2009 2010 2011 2012 2013 Overall 201,548 205,972 228,787 246,812 253.641 Europe 98,597 112,519 121,465 133,691 142.451

EU-28 79,56 90,442 96,68 104,516 114.568 EU-15 33,015 38,89 45,174 48,081 59.630

Euro area 18 37,850 45,659 52,155 55,217 64.778 CEESE 53,257 60,534 61,820 67,166 66.340

Slovakia 4,354 5,172 5,297 5,664 5.644 CEESE: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Estónsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Macedónsko, Moldavsko, Čierna Hora, Poľsko, Rumunsko, Rusko, Srbsko, Slovensko, Slovinsko, Česko, Ukrajina, Maďarsko, Bielorusko.

Zdroj: Rakúska národná banka OeNB, 2014

O niečo nižší je objem zahraničných investícií v Rakúsku. Najviac pochádza z Nemecka (39,8 mld. €), Talianska (15,7 mld. €), USA (14,5) a Ruska (10,4 mld. €), Švajčiarska (7,4), Holandska

(6,6) a Blízkeho a Stredného Východu (5,4). Smerovali do oblastí finančných a poisťovacích, ako aj vedeckých, technických a ďalších služieb a obchodu. Zahraničné firmy zamestnávajú

v Rakúsku 252 tisíc ľudí. Rakúsko je sídlom vyše 300 regionálnych headquarters Stav priamych zahraničných investícií v Rakúsku (EÚ a CEE) 2009 – 2013, v mld. €

2009 2010 2011 2012 2013 Overall 207,282 193,268 193,88 200,622 218.474 Europe 89,732 92,080 88,540 92,248 99.296

EU-28 76,252 77,640 73,327 76,557 79.935 EU-15 75,186 76,490 72,138 75,030 77.975

Euro area 18 82,851 72,224 66,761 70,206 73.794

CEESE 5,269 5,178 6,114 7,36 11.088 Slovakia 79 59 63 193 130

Zdroj: Rakúska národná banka OeNB, 2014

Rakúsko je druhým najväčším investorom v SR (po Holandsku), s podielom na priamych

zahraničných investíciách v SR vo výške 15%. Rakúske firmy v svojich dcérach a pobočkách v SR zamestnávajú 44.500 zamestnancov (OeNB). Podľa údajov Rakúskej národnej banky

bolo do r. 2012 realizovaných 253 rakúskych účastí v SR, v rámci ktorých 242 rakúskych firiem investovalo v SR celkovo 5,664 miliárd €. Národná banka Slovenska dokonca registruje až

6,668 mld. € priamych zahraničných investícií z Rakúska. Tempo prílevu investícií je podľa obidvoch národných bánk síce trochu slabšie ako pred krízou, ale kontinuálne rastúce.

18

Stav priamych zahraničných investícií v Slovenskej republike 2008 – 2012, v mil. € 2008 2009 2010 2011 2012 celkovo 36 226,50 36 469,02 37 665,10 40 173,45 42 304,01 Holandsko 10 003,59 9 318,18 9 552,54 8 957,78 8 892,21

Rakúsko 5 454,75 6 310,33 6 321,50 6 793,62 6 667,77 Nemecko 4 968,63 3 903,79 4 559,31 4 459,10 4 920,79

Taliansko 1 667,83 2 276,04 3 221,06 3 420,38 3 594,26

Česko 2 429,87 2 082,61 2 186,16 2 639,17 3 126,74 Zdroj: Národná banka Slovenska, 2014

Rakúske firmy nepatria (okrem bánk, ktoré sú na 1. a 3. mieste v SR) medzi tie najväčšie, sú to

skôr stredné a malé podniky (s rôznou mierou kapitálovej účasti), ktorých je však na Slovensku vyše 2000 a využívajú svoj náskok v oblasti know-how. Všetky významné rakúsky firmy majú

svoje pobočky, dcérske spoločnosti alebo zastúpenia v SR. V porovnaní s tým sú slovenské PZI v Rakúsku v objeme 205 mil. € oveľa menšie. Ide

predovšetkým o malé a stredné stavebné, stavebno-dodávateľské, strojárske a kovospracujúce firmy a firmy z oblasti IT, cestovného ruchu a služieb.

Stav slovenských priamych investícií v zahraničí 2008 – 2012, v tis. €

2008 2009 2010 2011 2012 Celkovo 2 112 657 2 188 407 2 586 817 3 108 205 3 344 449

Česko 1 055 502 916 685 1 170 845 1 799 793 1 841 834 Cyprus 160 465 297 565 297 254 299 635 354 145

Luxembursko 138 560 2 004 0 149 066 254 326 Rakúsko 204 114 188 800 165 284 156 225 204 844

Turecko 0 0 0 28 088 126 657 Zdroj: Národná banka Slovenska, 2014

b) Energetická politika krajiny

ENERGETICKÝ MIX Základná informácia: Závislosť Rakúska na dovoze energií je výrazne nad priemerom EU27 (54%). Domáca produkcia energie tvorila v r. 2012 38,1 % podiel na hrubej domácej

energetickej spotrebe (1420 PJ). Prevažnú časť spotrebovanej energie musí teda Rakúsko dovážať zo zahraničia. Z koncovej energetickej spotreby AT v r. 2012 preto energia z

obnoviteľných zdrojov tvorila iba 15,5 %, kým energia získaná z ropy a ropných produktov 36,9 %, elektrická energia 20,4 %, plyn 17,3 %, teplárne 6,9 %, uhlie 1,8 % a spaľovne odpadu

1,1 %. Najväčším spotrebiteľom energie v AT v r. 2012 boli doprava (32,1%) a priemysel (30,3 %). Domácnosti spotrebovali 25,1 % z koncovej spotreby energie, služby 10,4 %

a poľnohospodárstvo 2,2 %. Priority energetickej politiky: Dlhodobý vývoj výroby energie v Rakúsku sa vyznačuje nárastom

v roku 2012 na 540 PJ. Štruktúra výroby energií sa vyznačuje výrazným poklesom u uhlia (ťažba hnedého uhlia v Rakúsku bola v roku 2005 zastavená) a ropy a zároveň výrazným nárastom

energií z obnoviteľných zdrojov. Vodná energia a ostatné obnoviteľné zdroje (predovšetkým biomasa) sa na výrobe energií podieľajú 75,4 % (1990: 61,4 %). Rakúsko je na prvom mieste v

Európe v podiele výroby energie z obnoviteľných zdrojov vrátane vody na celkovej domácej produkcii energie.

19

Tab. č.1 Podiel energetických nosičov na celkovej spotrebe energií (v %) 2012

Zemný plyn 17,3

Ropa 36,9

Uhlie* nevykazuje

Spaľovne, teplárne 9,8

Jadrové zdroje ** nevykazuje

Elektrická energia 20,4

Obnoviteľné zdroje energie 15,5 * ťažba hnedého uhlia v Rakúsku bola v roku 2005 zastavená ** v Rakúsku platí od roku 1999 zákaz výroby elektriny z jadra Zdroj: Energiestatus Osterreich 2014

Tab. č.2 Podiel na celkovej výrobe elektrickej energie (v %)

2012

Tepelné elektrárne 24,6

Jadrové elektrárne 0

Obnoviteľné zdroje energie 75,4 Zdroj: Energiestatus Osterreich 2014

PREHĽAD EXISTUJÚCEJ SPOLUPRÁCE V OBLASTI ENERGETIKY

Pri spolupráci k zabezpečeniu energetickej bezpečnosti sú prioritnými najmä projekty prepojenia ropovodných a plynovodných sústav.

Slávnostné otvorenie reverzného chodu plynového prepojenia sa uskutočnilo 24. októbra

2010 v Baumagartene za účasti ministrov zahraničných vecí a hospodárstva SR. Celý projekt si vyžiadal zhruba 4 milióny eur, pričom polovicu financovala Európska komisia a druhú

polovicu rakúska strana (OMV).

Ropovod Bratislava–Schwechat má za úlohu zásobovať rafinériu Schwechat cez ropovod

Družba ruskou ropou a v prípade kríz dodávať do Slovenskej republiky ropu z terminálov pri Jadranskom mori z Terstu cez Trans Alpine Leitung (TAL) a AWP (Alpen-Wien Pipeline) do

rafinérie v Bratislave reverzným tokom. Kľúčovou je v súčasnosti na slovenskej strane otázka trasovania cez Bratislavu, ku ktorej zaujala verejnosť, prostredníctvom tretieho sektora i

prostredníctvom samosprávy, diferencovaný až zamietavý postoj. Rakúska strana je pripravená začať s výstavbou.

ENERGETICKÁ BEZPEČNOSŤ KRAJINY Tab. č.3 Podiel/štruktúra dovozu na celkovej spotrebe energií (netto import v %)

2012

Zemný plyn 37,0

Ropa 43,1

Uhlie 10,6

Jadrové zdroje Nevykazuje sa

Obnoviteľné zdroje 3,0

Elektrická energia 6,4 Zdroj: Energiestatus Osterreich 2014

POZÍCIE K PRIORITNÝM (Z POHĽADU SR) MEDZINÁRODNÝM ENERGETICKÝM PROJEKTOM

Plynovod South Stream rakúska strana, na rozdiel od SR, podporovala. Rakúska spoločnosť OMV 29. apríla 2014 podpísala Memorandum o porozumení pri výstavbe Južného prúdu s

20

Gazpromom a tým dala najavo, že bez ohľadu na politické napätie, súvisiace so situáciou na

Ukrajine a kritike EK chce rozšíriť svoje plynové portfólio a stať sa dôležitým obchodným a energeticko-tranzitným bodom v Európe. SR projekt úplne odmieta (pretože jeho realizáciou

hrozí odstavenie slovenskej tranzitnej rúry a príjmov z tranzitu). Zastavenie projektu South Stream Ruskom je interpretované ako ďalší (po neúspechu plynovodu Nabucco) neúspech

ÖMV (Rakúska). Severojužný plynárenský koridor je aktuálne považovaný z pohľadu SR za najvýznamnejší

projekt spolupráce v regionálnom rozmere. Koncept koridoru vznikol v rámci V4 a pôvodným zámerom bolo vybudovať koridor prechádzajúci všetkými krajinami V4. AT má zámer

v spolupráci s CZ vybudovať prepojenie ich plynárenských sietí (projekt BACI), ktorý obchádza existujúce kapacity prepravnej siete SR.

Jadrová politika. Národný konsenzus v uplatňovaní aktívnej antiatómovej politiky je východiskom rakúskej štátnej filozofie a z nej sa odvíjajúcej štruktúry energetickej politiky a

vnímania fenoménu energetickej bezpečnosti. Rakúšania v roku 1978 v referende odmietli prevádzku už dostavanej jadrovej elektrárne Zwentendorf. Atómová energia a výstavba

atómových elektrární predstavuje pre nich mimoriadne citlivú politickú tému so zásadným presahom do európskej agendy. Rakúsko síce priznáva každej krajine právo voľby vlastného

energetického mixu, využívanie jadrovej energie však principiálne odmieta. Do roku 2050 má Rakúsko fungovať len na základe obnoviteľných zdrojov energie.

c) Veda, výskum a vývoj, inovácie Rakúsko je podľa Innovation Union Scoreboard 2013 v rámci EÚ na 10. mieste, v druhej skupine

Innovation followers spolu s Belgickom, Cyprom, Estónskom, Francúzskom, Írskom, Luxemburskom, Holandskom, Slovinskom a Veľkou Britániou. Pre porovnanie - Slovensko je v tretej skupine tzv.

Moderate innovators, celkovo na 21. mieste. Systém podpory vedy výskumu a inovácií v Rakúsku je zo strany štátu v kompetencii ministerstva pre dopravu, inovácie a technológie BMVIT (prostredníctvom neho sa vo zvýšenej miere podporuje spolupráca medzi vedou a hospodárstvom a financovanie k tomu potrebných štruktúr) a ministerstva vedy, výskumu

a hospodárstva BMWFW (vzniklo zlúčením ministerstva hospodárstva, rodiny a mládeže BMWFJ s ministerstvom pre vedu a výskum BMWF po voľbách 2013). Poradnými orgánmi sú Rada pre

výskum a technologický vývoj (Rat für Forschung und Technologieentwicklung) a Rakúska vedecká rada (Osterreichische Wissenschaftsrat. Na podporu výskumu a technológií v AT boli

zriadené verejne dotované, autonómne fondy, ktoré poskytujú na základe vlastných kritérií a rozhodnutia financovanie a podporu pre základný ako aj aplikovaný výskum a technologický

vývoj. Centrálnou inštitúciou podporujúcou výskum technológií a inovácie v oblasti aplikovaného výskumu je Rakúska spoločnosť na podporu výskumu (FFG - Österreichische

Forschungsförderungsgesellschaft v 100%-nom vlastníctve štátu. Ročne podporí okolo 3000 projektov (COMET, ktorý spája firemných a vedecko-výskumných partnerov, program

„Inteligente Produktion“, „Produktion der Zukunft“, program pre MSP „Innovationscheck“, iniciatíva „Pracovné miesta prostredníctvom inovácií“ a ďalšie). Austria Hospodársky servis aws

(aws - Austria Wirtschaftsservice Gesellschaft mbH) je špeciálna, na potreby klientov orientovaná podporná banka. Financuje nástroje: „Jugend Innovativ“, Seedfinancing, erp-úvery,

poradenstvo. Fond na podporu vedeckého výskumu (FWF - Fonds zur Förderung der wissenschaftlichen Forschung)) je nezávislá centrálna ustanovizeň na podporu základného

21

výskumu v Rakúsku. V roku 2011 poskytol prostriedky na výskum vo výške 195,2 mil. € . Finacovanie

zo súkromných zdrojov sa uskutočňuje prostredníctvom Grunderfond a Business Angels, ako aj individuálnymi iniciatívami (napr.: D. Mateschitz (Red-Bull), F. Stronach (Magna Steyr), P.

Bertalanffy, G. Glock, R.Roth). Ochrana duševného vlastníctva v Rakúsku je roztrieštená. Patenty a ochranné známky

podliehajú Patentovému úradu, autorské práva ministerstvu spravodlivosti a falšovanie produktov (Produktpiraterie) spadá do kompetencie ministerstva financií. Rakúsky patentový úrad, ktorého

hlavnou úlohou je „otváranie dverí“ pre rakúske firmy na zahraničné trhy, považuje za veľmi významné, že prijatím tzv. EU-patentu klesnú náklady na patenty pre rakúske firmy z terajších

32.000 € na cca 5.000 €. V rámci spolupráce s krajinami CEE funguje servisný CETMOS. RPÚ sa tiež usiluje o medzinárodné dohody s tretími krajinami o tzv. Patent Prosecution Highway, ktoré by

urýchlili vzájomne postupy pri prihlasovaní patentov. Počet prihlásených patentov v Rakúsku v roku 2012 dosiahol 3.263, z toho 2.778 domácich. Počet prihlásených ochranných známok

dosiahol hodnotu 6.506. RPÚ má k dispozícii databanky obsahujúce všetky ochranné práva „see.ip – search everytime everywhere . Industrial property“ a tiež patentové práva „serv.ip –

Patent Services“.

IV. ZAHRANIČNÝ OBCHOD KRAJINY ___________________________________________________________________________

a) Dovozný a vývozný režim, obchodná prax

LIBERALIZÁCIA DOVOZNÉHO A VÝVOZNÉHO REŽIMU, POKRYTIE ZMLUVAMI SO SR, COLNÉ SADZBY, CLÁ

Clá: Vstupom do EÚ prijalo Rakúsko pravidlá colného priestoru Európskeho spoločenstva, kde

sú v rámci vnútorného trhu zrušené clá. Informácie v oblasti ciel poskytuje Spolkové ministerstvo financií – Colný úrad vo Villachu. PRÍSLUŠNÉ ZÁKONNÉ NORMY, NARIADENIA, ŠTANDARDY, CERTIFIKÁCIA V Rakúsku je v súčasnosti platných viac ako 20-tisíc noriem, z čoho 80 % je európskeho či

medzinárodného pôvodu. Informácie o rakúskych normách a štandardoch www.austrian-standards.at . DOVOZNÉ/VÝVOZNÉ LICENCIE Pri vstupe tovaru do colného režimu (napríklad prepustenie do voľného obehu, vývozné

postupy, atď.), sú okrem iného aplikované obchodno-politické opatrenia, ktorými sa riadi dovoz a vývoz tovaru cez colnú hranicu Európskej únie. Okrem politických opatrení (napr.

embargo pre krajinu či iný subjekt, zahranično-obchodné ustanovenia pre tovar dvojakého použitia a vojenský tovar) a sektorovo špecifických obmedzení dovozu (napr. na dovoz

železa a ocele z Rusku a Kazachstanu) existuje ešte množstvo zákazov a obmedzení v súlade s právnymi predpismi Európskeho spoločenstva alebo národnými predpismi. Podrobný

zoznam takýchto zákazov a predpisov poskytuje Rakúska hospodárska komora http://portal.wko.at. Podrobnejšie informácie z oblasti agrárneho sektoru poskytuje

Agrarmarkt Austria Marketing GmbH www.ama.at.

22

b) Základná štatistika zahraničného obchodu

Zahraničný obchod má pre Rakúsko veľký význam. Podiel vývozu tovarov a služieb na HDP sa neustále zvyšuje a od r. 2008 šesť z desiatich € zarobí Rakúsko v zahraničí. Dominantným

obchodným partnerom je Nemecko, ktoré má tiež výsadné postavenie medzi zahraničnými investormi v Rakúsku. Podľa posledných prieskumov mal pád železnej opony a otvorenie

nových trhov po roku 1989 pozitívny vplyv na rakúsku ekonomiku, ktorá od roku 1989 rástla rýchlejšie (až o 0,5 % ročne). Samotné rozšírenie EU v roku 2004 znamenalo ročný nárast

ekonomiky o 0,4% a podobne na ekonomiku pôsobil i vstup krajiny do Eurozóny. Silný rast vývozu zaznamenala rakúska ekonomika v období 2003 - 2007. V roku 2004 to bolo najmä

rozšírenie EU a odstránenie posledných technických bariér zahraničného obchodu medzi Rakúskom a novými členskými krajinami EU. V rokoch 2006 a 2007 to bol silný hospodársky rast

v Nemecku a ďalších krajinách EU, s ktorými Rakúsko realizuje väčšinu obchodu. V dôsledku hospodárskej a finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009 došlo celosvetovo k poklesu výroby a

obchodu, čo sa výrazne premietlo i do zahraničného obchodu Rakúska. Celkovo klesol export v roku 2009 reálne o 16,8 % a import o 14,3%. V roku 2010 došlo vďaka oživeniu

svetového hospodárstva k výraznému nárastu. Vývoz vzrástol o 12,3% a dovoz o 10,3%. V roku 2011 vzrástol dovoz o 15,3% na 131,01 mld. € a vývoz o 11,3% na 121,77 mld. €. Tým sa

podarilo v oboch smeroch prekonať dovtedy najvyšší objem obchodnej výmeny z roku 2008. POROVNANIE VÝVOJA ZA POSLEDNÉ 2 ROKY, STRUČNÝ KOMENTÁR Podľa údajov Statistik Austria sa obrat zahraničného obchodu v r. 2013 medziročne nepatrne znížil o 0,05%. Celková hodnota dovozu tovarov činila v 2013 130,71 mld. €, čo je o 1,0 %

menej než v roku 2012. Vývoz tovarov zaznamenal prírastok 1,8% na 125,81 mld. €. Deficit obchodnej bilancie činil v roku 2013 4,55 mld. € (2012: 8,44 mld. €). Vývoj za prvých deväť

mesiacov roka 2014 je pokračovaním trendu. Dovoz v hodnote 96,83 mld. Euro je medziročne o 0,4% nižší, Vývoz sa zvýšil o 1,1% na 94,55 mld. Euro. Deficit obchodnej bilancie dosiahol 2,28

mld. Euro, po 3,63 mld.. Euro v rovnakom období minulého roka. Dovoz z EÚ sa medziročne znížil o 0,5%, vývoz bol medziročne za prvých deväť mesiacov vyšší o 0,6%. Obchodný deficit

s EÚ predstavoval v sledovanom období 4,00 Mrd. Euro. Okolo 70% rakúskeho zahraničného obchodu pripadlo na EÚ, pričom tovarová výmena s najvýznamnejšími obchodnými

partnermi Nemeckom a Talianskom stagnovala. Zahraničný obchod s tretími krajinami zostal v období január – september 2014 v dovoze na nezmenenej úrovni, naproti tomu vývoz do

tretích krajín sa zvýšil o 2,1% a dosiahla sa pozitívna bilancia vo výške 1,72 mld. eur. Najviac sa zvýšil export do USA (+8,3%), Švajčiarska (+5,5% ) a Číny(+10,0%). S výnimkou Číny do všetky

BRICS štáty Rakúsko zaznamenalo pokles vývozu: Brazília (-21,6%), Ruská federácia (-9,4%), Južná Afrika (-7,0%) a India (-1,3%).

Zahraničný obchod Rakúska – vývoz, dovoz, obrat, saldo, v mil. €

2012 2013 1.-9.2014

dovoz 131.982 130.810 96.828

vývoz 123.544 125.812 94.551

obrat 255.526 256.622 191.379

bilancia -8.439 -4.900 -2.277

Zdroj: Statistik Austria, 2014

23

c) Tovarová štruktúra zahraničného obchodu v členení vývoz/dovoz

MIESTNE ŠTATISTIKY /HLAVNÉ TOVAROVÉ SKUPINY SITC, V MIL. € 2012 Vývoz Dovoz 7 Stroje a prepravné zariadenia 42.068 46.963

6 Tržné výrobky 20.310 28.198 5 Chemikálie a príbuzné výrobky 16.448 16.456

8 Rôzne priemyselné výrobky 18.108 13.852 0 potraviny a živé zvieratá 7.914 6.677

2 Surové minerály, s výnimkou palív 6.308 3.833 3 Nerastné palivá, mazadlá 17.297 4.524

1 Nápoje a tabakové výrobky 921 1.785

9 Komodity a inde nezatriedené 2.166 1.046 4 Živočíšne a rastlinné oleje, tuky 442 209

Zdroj: Statistik Austria 2014

2013 Vývoz Dovoz 7 Stroje a prepravné zariadenia 42.972 48.986

6 Tržné výrobky 19.516 27.548

5 Chemikálie a príbuzné výrobky 16.943 16.614 8 Rôzne priemyselné výrobky 18.043 14.576

0 potraviny a živé zvieratá 8.399 7.091 2 Surové minerály, s výnimkou palív 5.887 3.838

3 Nerastné palivá, mazadlá 14.804 3.383 1 Nápoje a tabakové výrobky 825 1.667

9 Komodity a inde nezatriedené 2.179 1.470

4 Živočíšne a rastlinné oleje, tuky 391 238 Zdroj: Statistik Austria 2014

1.-9. 2014 Vývoz Dovoz 7 Stroje a prepravné zariadenia 42.972 48.986 6 Tržné výrobky 19.516 27.548

5 Chemikálie a príbuzné výrobky 16.943 16.614

8 Rôzne priemyselné výrobky 18.043 14.576 0 potraviny a živé zvieratá 8.399 7.091

2 Surové minerály, s výnimkou palív 5.887 3.838 3 Nerastné palivá, mazadlá 14.804 3.383

1 Nápoje a tabakové výrobky 825 1.667

9 Komodity a inde nezatriedené 2.179 1.470 4 Živočíšne a rastlinné oleje, tuky 391 238

Zdroj: Statistik Austria 2014

d) Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu

STRUČNÝ KOMENTÁR, ODHAD ĎALŠIEHO VÝVOJA Najvýznamnejším obchodným partnerom Rakúska sú krajiny EU, ktorých podiel na objeme

zahraničného obchodu činí cca 70%. V roku 2014, tak ako v 2013, predstavovali Nemecko a Taliansko znovu najvýznamnejších obchodných partnerov, i keď došlo v oboch smeroch k

poklesu. Rovnako V roku 2014 bol zvlášť významný zahraničný obchod s USA, Švajčiarskom a Francúzskom.

Nové exportné trhy, ktoré by mali poskytnúť viac exportných príležitostí sú podľa rakúskych expertov v Číne, Veľkej Británii, Južnej Kórei, Indonézii, Kolumbii a Ghane. V Číne sa očakáva

7,5 %-ný hospodársky rast, rastúca domáca spotreba a rozsiahle plánované investície, ktoré generujú vývozné možnosti v stavebníctve a medicínskej technike. Rastúca životná úroveň

obyvateľstva v CN živí dopyt po spotrebných tovaroch. Ghana svojím stabilným

24

podnikateľským prostredím predstavuje most ku krajinám západnej Afriky. Indonézia je

významná ako najväčší trh juhovýchodnej Ázie (250 mil. ob.) a vstupná brána do ASEAN. Kolumbia naproti tomu patrí k najatraktívnejším trhom kvôli rámcovým podmienkam (voľný

pohyb kapitálu a tovarov a žiadne dovozné obmedzenia). Južná Kórea investuje do odvetví budúcnosti, exportné príležitosti sú v oblasti high-tech, v infraštruktúre a energetike.

MIESTNE ŠTATISTIKY /NAJDÔLEŽITEJŠÍ PARTNERI

Najdôležitejší zahraničnoobchodní partneri Rakúska podľa krajín ( v mil. €)

2012 Import Export 2013 Import Export Celkom 131.982 123.543 Celkom 129.962 125.412 Nemecko 49.587 37.843 Nemecko 48.478 37.744

Taliansko 8.209 8.447 Taliansko 7.781 8.175

USA 4.114 6.932 USA 4.297 7.062 Švajčiarsko 6.870 6.232 Švajčiarsko 6.814 6.337

Francúzsko 3.727 5.641 Francúzsko 3.770 5.913 Česká republika 4.894 4.471 Česká republika 5.331 4.360

Maďarsko 3.761 3.688 Maďarsko 3.677 3.936 Poľsko 2.643 3.440 Poľsko 2.588 3.619

Veľká Británia 2.183 3.406 Veľká Británia 2.056 3.578

Rusko 4.093 3.184 Rusko 3.183 3.477 Čína 6.751 3.030 Čína 6.775 3.137

Slovensko 3.179 2.660 Slovensko 3.044 2.503 EÚ - 28 93.800 85.387 EÚ - 28 92.459 86.325

susedné krajiny 78.435 66.098 susedné krajiny 77.102 66.031

tretie krajiny 38.182 38.156 tretie krajiny 37.503 39.087 Zdroj: Statistik Austria 2014

e) Vývoj zahraničného obchodu Rakúska so SR za posledných päť rokov (vývoz/dovoz, v tis. €) Vývoj zahraničného obchodu Rakúska so SR za posledných päť rokov (vývoz/dovoz, v tis. €)

2009 2010 2011 2012 2013 export 2 349 686 3 270 881 3 982 367 4 196 582 3 909 783 import 1 006 140 1 192 961 1 331 848 1 346 626 1 491 769

obrat 3 355 825 4 463 842 5 314 215 5 543 207 5 401 552 bilancia 1 343 546 2 077 920 2 650 520 2 849 956 2 418 014

Zdroj: MH SR Rakúsko bolo podľa v roku 2013 našim v poradí 4. najvýznamnejším exportným trhom (po

Nemecku, Česku a Poľsku), na ktorý smerovalo 6,5 % slovenského vývozu. Z hľadiska objemu obchodnej výmeny je našim šiestym najdôležitejším obchodným partnerom (najdôležitejším je

Nemecko, po ňom nasledujú Česko, Rusko, Poľsko a Maďarsko). S Rakúskom máme vysoké pozitívne saldo obchodnej bilancie (r. 2013: 2,4 mld. €), pričom jedným z dôvodov je fakt, že

mnohé rakúske podniky majú výrobu v SR, ktorá sa opätovne vyváža do Rakúska na ďalšie spracovanie HLAVNÉ DOVOZNÉ A VÝVOZNÉ KOMODITY

Najvýznamnejšie slovenské exportné položky do Rakúska za rok 2013

SITC2 položka v tis. € podiel na celkovom exporte do Rakúska v %

33 Ropa, ropné výrobky a príbuzné materiály 990 372 25,3

76 Zariadenie na telekomunikáciu a záznam a reprodukciu zvuku 598 530 15,3

25

78 Cestné vozidlá 261 070 6,7

68 Neželezné kovy 182 395 4,7

69 Kovové výrobky, i.n. 150 779 3,9

67 Železo a oceľ 148 252 3,8

77 Elektrické zariadenie, prístroje a spotrebiče, i.n. 126 161 3,2

74 Stroje a zariadenia všeobecne používané v priemysle, i.n. 120 878 3,1

24 Korok a drevo 110 431 2,8

22 Olejnaté semená a olejnaté plody 109 248 2,8

Zdroj: MH SR

Do Rakúska sa vyvážajú najmä produkty slovenského chemického, elektrotechnického,

automobilového, strojárskeho a kovospracujúceho priemyslu: Ropné oleje, oleje z bitúmenových nerastov (bez surových), telekomunikačné zariadenia, televízne prijímače, meď, osobné

automobily, podzemnica, sója, semená bavlníka, slnečnice, sezamu; diely a príslušenstvo motorových vozidiel; hliník; ostatné stroje a zariadenia používané v určitých priem. odvetviach;

mechanické manipulačné zariadenia a súčiastky na ne; výrobky zo základných kovov; drevo surové alebo namorené; predmety, i.n., z plastických hmôt; konštrukcie, vrátane častí, zo železa,

ocele, hliníka. Z hľadiska toho, aká časť z celkového vývozu komodity smeruje do AT, sú pre nás rakúski

odberatelia rozhodujúci najmä v exporte surovín resp. polovýrobkov (SITC3, podiel viac ako 25% z celkového SK-exportu do Rakúska): ropné oleje, oleje z bitúmenových nerastov (bez surových) -

35,21 %; meď 46,47 %; podzemnica, sója, semená bavlníka, slnečnice, sezamu - 26,51 %; drevo surové alebo namorené - 34,98 %; kukurica, nemletá - 32,91 %; vlákniny a zberový papier - 26,24

%; pšenica (vr. špaldovej) a meslín, nemletá - 28,42 %, optické výrobky - 26,00 %; vlákninové drevo v trieskach a drevný odpad - 46,03 %; tkaniny z umelých vlákien (mimo úzkych a špeciálnych) -

36,27 %; palivové drevo (okrem dreveného odpadu), drevené uhlie - 43,21 %; ropné oleje, oleje z bitúmenových nerastov, surové - 100,0 %; skvapalnený propán a bután - 27,66 %.

V. MARKETINGOVÁ STRATÉGIA ___________________________________________________________________________

a) Obchodné zvyklosti v teritóriu

ZAMESTNÁVANIE DOMÁCICH A ZAHRANIČNÝCH PRACOVNÝCH SÍL V RAKÚSKU, POSKYTOVANIE SLUŽIEB Od mája 2011 platí v Rakúsku pre zahraničných zamestnancov a firmy v oblasti voľného

pobytu osôb a služieb úplná voľnosť pohybu. Pre žiadateľov o prácu teda platia rovnaké podmienky ako pre rakúskych občanov, zahraničné firmy musia dodržiavať rakúske mzdové

a sociálne podmienky. Na základe Smernice EÚ o službách je firmám uľahčené poskytovanie služieb v rámci EÚ tým,

že všetky úradné procedúry možno uskutočňovať on-line. V Rakúsku bolo pre tento účel zriadené jednotné kontaktné miesto - http://www.eap.gv.at/. Informácie o živote, pobyte a práci v Rakúsku sú na http://www.ams.at/service-arbeitsuchende/arbeitsuche/europaweite-vermittlung/eures-arbeitsuchende/leben-

slowakei-arbeiten-oesterreich . MIESTNE ZVYKLOSTI DÔLEŽITÉ PRE OBCHODNÉ KONTAKTY

26

Rakúski obchodní partneri sú spravidla príjemní, otvorení, ale zároveň vecní, vedia čo chcú

dosiahnuť a majú vopred informácie o firme, s ktorou sa rozhodnú jednať. Rakúšan býva sebavedomý. Je ochotný pristúpiť na kompromisy, ale pozná dobre ich hranice. Rakúšania

vedia vytvoriť pre rokovanie dobré prostredie. Sú dobrí hostitelia a rozhovory mimo rokovania sú pokračovaním procesu nastolenia alebo prehĺbenia dôvery. Často sa pripomína spoločná

história (v kladnom zmysle slova). Ako rokovací jazyk používajú Rakúšania prirodzene najradšej nemčinu. Treba podotknúť, že rakúska a obzvlášť viedenská nemčina sa od

spisovného jazyka dosť líši a nie vždy partneri berú ohľad na schopnosť cudzinca porozumieť dialektu. Najmä vysokoškolsky vzdelané spoločenské kruhy ovládajú angličtinu, príp.

francúzštinu. Cestu k srdci Rakúšana si najskôr otvoríte použitím nemčiny. Rakúšania veľmi zriedka hovoria alebo rozumejú slovensky, ani v prihraničných regiónoch alebo vo Viedni.

Zvyk používať tituly je v Rakúsku zakonzervovaný z čias monarchie. Dá sa povedať, že toto – niekedy až prehnané - titulovanie sa vo firemnom styku až tak nepoužíva a mladšia

generácia si na ňom až tak nezakladá. Na rokovanie je nutné ohlásiť sa vopred a s dostatočným predstihom. Najvhodnejší čas je

medzi 09:00–11:00 hodinou predpoludním a popoludní medzi 14:00 –15:30. Po 11:00 evokujete pozvanie na obed. Neohlásené návštevy sú nevhodné. Dochvíľnosť pri rokovaní je

samozrejmosťou. Meškanie zo strany partnera je potrebné vysvetliť. V prípade, že nebude možné termín dodržať je potrebné včas na to upozorniť a dohodnúť nové stretnutie.

Rakúšania sú v prevažnej väčšine katolíci. Možno konštatovať, že domov, rodina a práca sú pre nich na prvých miestach rebríčka hodnôt. Majú podstatne vyšší rešpekt než u nás k

zákonom a ďalším právnym normám, úradom a úradníkom, inštitúciám a ochrancom poriadku.

Rakúski obchodní partneri sa dobre obliekajú a značkové oblečení je pre nich štandard. Starostlivo dbajú i na úpravu zovňajšku. Pri rokovaniach sa však možno stretnúť aj s partnermi

oblečenými menej formálne (prevažne mladšia generácia). Obvyklou dobou obeda je čas medzi 12,30 –14,30, večere po 19. hodine. Pozvanie do rodiny

je pomerne zriedkavé. Dá povedať, že dávnou slávou monarchie sa v Rakúsku stále žije. Navyše ju možno stretnúť

doslova na každom kroku. Rakúšania sú zvyknutí žiť a jednať s cudzincami, veď aj dnes ich v Rakúsku žije skoro 10 % a samotná Viedeň má jasný multikultúrny pôvod. Citlivou pre

Rakúšanov je otázka historického hodnotenia úlohy Rakúska počas 2. svetovej vojny. Kultúrnou zvláštnosťou je obrovské kultúrno-historické bohatstvo a dedičstvo samo o sebe.

Veľké množstvo divadiel, operných scén, múzeí, výstav a ich vernisáží i ich návštevnosť je v porovnaní s inými krajinami neporovnateľne vyššia. Kultúrna vzdelanosť a záujmy patria ku

spoločenským povinnostiam. Pre nás ako občanov susednej krajiny, navyše s dlhou spoločnou minulosťou, by malo byť nepísanou samozrejmosťou poznať aspoň základy našej

spoločnej i nedávnej histórie. Zvýši to našu autoritu v očiach partnera môže pomôcť vytvoriť ovzdušie dôvery pri rokovaní.

b) Doprava

Kvôli svojej polohe je Rakúsko dôležitou tranzitnou krajinou. Približne 30 % všetkých tovarov je prepravených železničnou dopravou, čo je výrazne nad európskym priemerom. Cestná nákladná doprava. V Rakúsku je k dispozícií cestná sieť v dĺžke viac než 100-tisíc

kilometrov, z toho diaľnice predstavujú približne 2-tisíc kilometrov:

27

- pre nákladné automobily (okrem tých, ktoré prevážajú tovar podliehajúci skaze) platí

nočný a víkendový zákaz prepravy, - za dopravné prostriedky nad 3,5t sa platí mýto v závislosti od prejdenej vzdialenosti, - rýchlostné obmedzenia pre nákladné vozidlá nad 3,5t predstavujú 50 km/h v obci, 70

km/h mimo obce a 80 km/h na diaľniciach, - Rakúsko je stranou dohovoru TIR a medzinárodného Colného dohovoru o karnete ATA

na dočasný dovoz tovaru. Železničná doprava. Rakúsko disponuje železničnou sieťou v dĺžke 5600 km. Najväčšími poskytovateľmi železničnej prepravy tovarov sú Österreichische Bundesbahnen AG

(http://www.oebb.at/) a Rail Cargo Austria AG (http://www.railcargo.at/) Lodná preprava. Kanál Rýn-Mohan-Dunaj umožňuje prepravovať tovar od Severného až po

Čierne more. Kontaktné údaje o prevádzkovateľoch lodnej prepravy tovarov nájdete na stránke http://www.schifffahrt.at/ Letecký náklad. Vzdušnou cestou sa v Rakúsku prepraví len 0,3 % celkového objemu prepraveného tovaru. V tomto prípade sa je potrebné obrátiť na jednotlivé letiská. Tranzit. Rakúske obchodné spoločnosti disponujú zásluhou dlhoročných skúseností rozsiahlym know-how o svetových obchodných trhoch, predovšetkým stredo- a východoeurópskych.

Vďaka tomu môžu byť nápomocné pri vývoji exportných podnikov. Tranzitný obchod, teda prepojenie dvoch trhov prostredníctvom rakúskeho sprostredkovateľa, naberá čoraz viac na

význame. Spolupráca s rakúskymi zahraničnoobchodnými spoločnosťami pri prieskume exportných trhov je vo väčšine prípadov najvhodnejšou alternatívou. Pre národných

a medzinárodných producentov prináša: - minimalizáciu rizík pri vstupoch na trh a prieskumoch trhu, - nízko nákladové využívanie dlhoročne nadobúdaného obchodného know-how, - premostenie vzdialeností a časových rozdielov medzi trhmi, - rozsiahle poznatky v oblasti finančných stratégií a logistiky.

Databázu partnerov z radov európskych obchodných expertov či iné dôležité informácie

z oblasti zahraničného obchodu môžete nájsť na www.foreign-trade.at

c) Marketingová stratégia pri vývoze do teritória

MARKETING A REKLAMA

Náklady na propagáciu sú v Rakúsku vo všeobecnosti vysoké, obzvlášť v najmasovejších médiách ako televízia a tlačoviny. Aj napriek tomu je dôležité nepodceniť význam

propagácie a reklamy na rakúskom trhu. Informácie o príslušných printových médiách,

vydavateľoch a cenách inzercie je možné zistiť na Zväze rakúskych vydavateľov novín. Zväz

vydáva katalóg http://www.pressehandbuch.at/mediaDatabase/frontend/public/login.do).

Informácie o televíznej reklame je možné získať prostredníctvom ORF. Podiel médií na reklamných výdavkoch firiem v Rakúsku v roku 2010: Printové médiá - 45%, televízia – 18%,

rádio – 5%. Okrem toho treba brať do úvahy aj tzv. pouličnú reklamu (reklamné prospekty, plagáty, bilboardy a pod.), prezentácia tovarov (vo výkladoch obchodov, na železničných

a autobusových staniciach, letiskách, zastávkach MHD a pod.), sponzoring športových a kultúrnych podujatí a združení či direct-marketing (telefonický marketing, emailový

marketing, špecializovaní poskytovatelia DM služieb). Dôležité informácie a analýzy rakúskych médií sú na http://www.media-analyse.at/.

28

Najdôležitejšie printové médiá v Rakúsku sú denníky Die Presse, Der Standard, Wirtschaftsblatt,

Wiener Zeitung, magazíny Profil, Format, Trend, Gewinn. Medzi denníky s najväčším počtom výtlačkov patrí Neue Kronen Zeitung, Österreich, Kleine Zeitung, Heute, Kurier. Informácie

ohľadom sledovanosti rádií či televízií a iné dôležité údaje a štatistiky o rakúskom mediálnom priestore sú na: http://mediaresearch.orf.at . Veľtrhy a výstavy. Účasť na veľtrhoch, či už v pozícii návštevníka alebo vystavovateľa, má veľký význam najmä pri vstupe na trh. Bližšie informácie o veľtrhoch v Rakúsku a ich termínoch

nájdete na http://www.messen-austria.at alebo http://www.auma.de/_pages/. DOVOZNÉ SPOLOČNOSTI, OBCHODNÍ ZÁSTUPCOVIA, DISTRIBUČNÝ SYSTÉM

Pre predaj tovarov a služieb existuje v Rakúsku rozsiahla sieť distribučných kanálov a na ich prepravu je k dispozícii vynikajúca dopravná infraštruktúra. Pre dovoz tovarov do Rakúska

existuje niekoľko distribučných kanálov: - Tradičný dovozný obchod (Importhandel) - Veľkoobchod - Priamy dovozný maloobchod - Priamy dovoz podľa odvetví - Vlastné pobočky - Predaj prostredníctvom obchodných zástupcov.

Najbežnejšou metódou dovozu je predaj prostredníctvom veľkoobchodných exportérov. Rakúsky spotrebiteľ dáva často prednosť nákupu od rakúskych dovozcov, pretože ich

považuje za spoľahlivého garanta termínov, kvality a za partnera, ktorý dobre pozná domáce zvyklosti. Jednotliví importéri dovážajú tovar z celého sveta, iní sa špecializujú na

určité krajiny či regióny. Rakúsky Obchodný zákonník povoľuje tiež dovoz tovarov formou maloobchodu. Výhodnou formou pre vstup na rakúsky trh je import prostredníctvom

samostatného obchodného zástupcu, ktorý vystupuje vo vlastnom mene, no na účet zadávateľa. Jeho provízie sú splatné až po uskutočnení obchodu. Pre vyhľadávanie

obchodných zástupcov je k dispozícii on-line databáza (http://register.handelsagenten.at/index.html). Služba vyhľadávania je spoplatnená, cena sa

odvíja od počtu vyhľadávaných hospodárskych odvetví, v ktorých hľadáte svojho obchodného partnera. Ďalšou možnosťou vstupu na trh sú spoplatnené inzeráty v mesačnom

magazíne HANDELSAGENT http://www.handelsagenten.at, zasielanom všetkým obchodným zástupcom v Rakúsku, ktorých je v súčasnosti zhruba 9500. Zastúpenie podnikov obchodným

zástupcom upravuje v Rakúsku Zákon o obchodných zástupcoch (Handelsvertretergesetz, HVertrG), ktorý podlieha ustanoveniam EÚ. Vo všeobecnosti sa odporúča stanoviť práva

a povinnosti podniku ako zadávateľa a obchodného zástupcu formou písomnej zmluvy o zastúpení. HVertrG upravuje minimálne nároky pre takúto formu zastúpenia. Na adrese

http://www.handelsagenten.at/DE/Home/Recht/Mustervertr%C3%A4ge/Mustervertr%C3%A4ge+zum+Download.aspx sú vzory Zmlúv o zastúpení vo viacerých jazykových mutáciách ako

aj ďalšie informácie ohľadom európskej a rakúskej právnej úpravy obchodného zastúpenia. PODMIENKY ZRIADENIA SPOLOČNOSTÍ, FORMY SPOLOČNOSTÍ, ZÁKONNÁ ÚPRAVA

V Rakúsku môžete podnikať ako individuálny podnikateľ (Einzelnunternehmen, SZČO), protokolovaný individuálny podnikateľ (Protokolliertes Einzelunternehmen), môžete si založiť

spoločnosť s ručením obmedzeným (Gesellschaft mit beschränkter Haftung, GmbH), otvorenú spoločnosť (Offene Gesellschaft, OG), komanditnú spoločnosť

(Kommanditgesellschaft, KG), spolok (Verein), družstvo (Genossenschaft), akciovú spoločnosť

29

(Aktiengesellschaft, AG) a spoločnosť občianskeho práva (Gesellschaft bürgerlichen Rechts,

GesbR). Otvorená spoločnosť (Offene Gesellschaft, OG) znamená, že aspoň 2 osoby podnikajú pod

spoločným menom a ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene celým svojím majetkom. Základom je spoločenská zmluva, ktorá môže byť uzavretá aj ústne. Systém je podobný našej

v.o.s. Spoločníci podliehajú SVA poisteniu a individuálnemu zdaneniu príjmov. Vklad do spoločnosti možný aj vo forme služieb/výkonov a pri obrate do 700 tis. € je možnosť

jednoduchého účtovníctva. Spoločnosť existuje až od zápisu v Obchodnom registri. Komanditná spoločnosť (Kommanditgesellschaft KG) je podobná ako v SR. Komplementári:

ručia za záväzky celým majetkom, komandisti len do výšky vkladu. Základom je rovnako ako u OG spoločenská zmluva, ktorá môže byť uzavretá aj ústne. Každý spoločník musí jasne

deklarovať, či je komandista alebo komplementár, komandista môže byť zamestnanec, samostatne činná osoba, investor. Pri obrate do 700 tis. € je možné viesť jednoduché

účtovníctvo. Spoločnosť s ručením obmedzeným GmbH. Základný vklad je min. 35 tis. € (pred založením

musí byť deponovaný u banky, ktorá vystaví potvrdenie o vklade). Základom je spoločenská zmluva v písomnej forme a vyžaduje sa notársky akt. GmbH je zdanené daňou

z obratu a daňou z príjmu právnických osôb. Konateľ, pokiaľ nie je spoločníkom alebo nevlastní 25 %, musí byť zamestnancom podľa platnej kolektívnej zmluvy; nad 25 % je buď

zamestnancom alebo samostatne činnou osobou (v druhom prípade má právny nárok na mesačné fixné odškodné za jeho činnosť). Musí bilancovať. Za určitých okolností ručí konateľ

príp. spoločník súkromným majetkom. Spoločnosť existuje až od zápisu v Obchodnom registri. Spoločnosť občianskeho práva (Gesellschaft bürgerlichen Rechts GesbR) je voľné združenie

podnikateľov pod jedným menom, zväčša za účelom spoločného projektu, tendra atď. Založenie neupravujú žiadne formálne predpisy, základom je spoločenská zmluva, ktorá môže

byť aj ústna. Pokiaľ prekročí hranicu ročného obratu 700 tis. €, musí sa automaticky pretransformovať do inej právnej formy a nemôže byť zapísaná v Obchodnom registri. MOŽNOSTI ZÍSKANIA INFORMÁCIÍ O SPOLOČNOSTI A MIESTNOM TRHU Rakúsko patrí medzi 15 krajín EÚ s najvyšším životným štandardom, z čoho vyplývajú vysoké

požiadavky na technickú úroveň a kvalitu tovarov a služieb vstupujúcich na rakúsky trh. Špecifickosť trhu môžu záujemcom priblížiť spoločnosti zaoberajúce sa prieskumom trhu

a marketingom, zastrešené v strešnom zväze WKO Fachverband Werbung und Marktkommunikation. Kontaktné adresy jednotlivých potenciálnych zákazníkov možno získať prostredníctvom komerčných adresárov, napr.: Herold Business Data AG, Compass Verlag GmbH, Wer liefert

was? GmbH, Creditreform Wirtschaftsauskunftei Kubicki KG, Hoppenstedt Wirtschaftsinformationen GmbH, alebo prostredníctvom Wirtschaftsservice Wiener Zeitung.

http://www.wienerzeitung.at/themen_channel/wirtschaftsservice/ PONUKA, OBJEDNÁVKA, OBCHODNÁ ZMLUVA, PLATOBNÉ PODMIENKY, PLATOBNÁ NESCHOPNOSŤ Ponuka predložená rakúskemu obchodnému partnerovi by mala obsahovať nasledujúce

informácie (v nemčine alebo angličtine): - precízny popis tovaru, - ceny vrátane rabatu v € alebo USD, - dodacie podmienky podľa INCOTERMS, - ilustrovaná reklamná brožúra,

30

- pri spotrebnom tovare sú bežné vzorky, - dodacia lehota, - maximálne dodacie množstvo, - doba platnosti ponuky.

Po zaslaní objednávky očakávajú rakúske firmy od dodávateľa potvrdenie svojej objednávky.

Pokiaľ došlo v objednávke k zmene podmienok oproti ponuke, musí to dodávateľ v potvrdení objednávky zdôrazniť. Kontrakty uzatvárané s rakúskymi partnermi sú pomerne voľné, čo sa

týka formy a obsahu. Obsahové náležitosti kontraktov predstavujú predovšetkým ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľa. Zmluvy môžu byť uzatvárané aj ústnou formou,

kvôli právnym dôsledkom sa však odporúča písomná forma. Prevod vlastníctva tovarov sa neuskutočňuje podpisom zmluvy, ale pri odovzdaní tovaru kupujúcemu prípadne

prepravcovi. Pre úpravu dodacích podmienok sa odporúča používať INCOTERMS. Platobné podmienky (PP) a zabezpečenie pohľadávok

Platobné lehoty sú vyjednávané individuálne a líšia sa v závislosti od konkrétnych odvetví. Za normatívne PP možno považovať platbu:

- do desiatich dní odo dňa vystavenia faktúry so zľavou, - do 30 dní odo dňa vystavenia faktúry netto.

Pre zabezpečenie pohľadávok sa dá využiť niekoľko nástrojov – výhrada vlastníctva, kaucia,

bankové záruky, prevod zákonných práv, hypotéka. Najrozšírenejšou formou je výhrada vlastníctva. Slúži predovšetkým na zabezpečenie kúpnej ceny pre predávajúceho.

Predávajúci si vyhradzuje vlastníctvo až do úplného zaplatenia tovaru kupujúcim. Výhrada vlastníctva môže byť uskutočnená neformálne, odporúča sa však písomná forma. V prípade

konkurzu kupujúceho má predávajúci právo na navrátenie tovaru, ktorý bol predmetom takejto dohody. Platobná neschopnosť. V medzinárodnom porovnaní je priemerné platobné obdobie v Rakúsku pomerne krátke, odklad či meškanie platieb sa vyskytuje zriedkavo. Zároveň sa

však platobná neschopnosť vyskytuje častejšie, ako je v EÚ bežné. Informácie v oblastiach finančné správy, úverové možnosti firiem, vymáhanie podlžností, správa pohľadávok

poskytujú Dun & Bradstreet - Information Services GesmbH, Creditreform Wirtschaftsauskunftei Kubicki KG, Wirtschaftsauskunftei Maria Wisur GmbH, Kreditschutzverband von 1870, AKV

EUROPA - Alpenländischer Kreditorenverband, Proinform Wirtschaftsinformationen GmbH alebo Proinform Wirtschaftsinformationen GmbH.

SPÔSOBY RIEŠENIA OBCHODNÝCH SPOROV Pred uzatvorením akejkoľvek zmluvy s rakúskym partnerom sa odporúča partnera dôkladne

preveriť, zmluvu starostlivo naformulovať, pre riešenie prípadných sporov presadzovať slovenský právny poriadok a miesto príslušného súdu v SR. Toto riešenie je pre slovenskú firmu

lacnejšie a jednoduchšie, hoci často ťažko dosiahnuteľné. Obchodný register. Základné preverenie údajov o partnerovi je možné prostredníctvom

informácií z obchodného registra. Rakúsky obchodný register je centrálne vedenou evidenciou všetkých právnických osôb, podnikateľov a družstiev, ktoré majú svoje sídlo v

Rakúsku, rovnako ako rakúskych pobočiek zahraničných firiem. Obchodný register je vedený pri Obchodnom súde vo Viedni a jednotlivých krajinských obchodných súdoch. Je v ňom

možné nájsť pravidelne aktualizované základné údaje o konkrétnej firme – názov firmy, pridelené číslo v evidencii, právnu formu, sídlo a adresu vrátane pobočiek, dátum schválenia

stanov, mená a dátumy narodenia spoločníkov, informácie týkajúce sa insolventnosti či

31

likvidácie, v prípade GmbH a AG sú uvedení členovia dozorných rád, výška základného

imania a deň doručenia ročnej účtovnej uzávierky. Výpisy z obchodného registra možno získať (za poplatok) on-line prostredníctvom:

- http://www.firmenbuchgrundbuch.at/ - http://www.jusline.at/ - http://www.ksv.at/KSV/1870/.

Úradne overený výpis môže žiadateľ získať aj prostredníctvom osobnej návštevy Obchodného súdu vo Viedni (Handelsgericht Wien) alebo príslušného krajinského súdu. Na webových stránkach ministerstva spravodlivosti (http://edikte.justiz.gv.at/) je možné zistiť, či je určitá firma v konkurze resp. v akom štádiu konkurzného konania sa nachádza. Obchodné spory sa v Rakúsku často riešia súdnou cestou. Medzinárodné spory sa bežne

riešia na Medzinárodnom rozhodcovskom súde Medzinárodnej obchodnej komory ICC (Austria - Internationale Handelskammer). Odporúča sa tiež využiť služby spoločnosti Coface Slovakia Credit Management Services, ktorá poskytuje obchodné informácie o domácich a zahraničných subjektoch, preverovanie

bonity, monitoring a rating firiem, služby spojené s mimosúdnym a súdnym inkasom pohľadávok, poistenie pohľadávok z obchodného styku a poradenskú činnosť.

d) Praktické informácie pre exportéra a importéra

VÍZOVÉ FORMALITY, REŽIM VSTUPU A POBYTU

Občan SR môže vstupovať a zdržiavať sa na území ostatných členských štátov EÚ bez zvláštnych obmedzení, a to na základe platného cestovného dokladu nebo preukazu

totožnosti. Občiansky preukaz je cestovným dokladom iba pre držiteľa dokladu. Občan SR mladší ako 15 rokov musí mať svoj vlastný cestovný doklad. Vodiči musia byť vybavení tzv.

zelenou kartou. V súvislosti so vstupom SR do EU/EHP sa každý štátny príslušník SR môže dovolávať práva

pohybu v inom členskom štáte EU (tzv. voľný pohyb osôb), a to na základe čl. 18 Zmluvy o založení ES, ktorý stanovuje, že „každý občan Únie má právo slobodne sa pohybovať a

zdržiavať na území členských štátov" (ide iba o pobyty do 3 mesiacov). Právo pobytu môže byť obmedzené iba v prípadoch odôvodnených verejným poriadkom, verejnou

bezpečnosťou alebo ochranou zdravia. Pri pobyte dlhšom ako 3 dni je potrebné policajné prihlásenie (v prípade súkromného ubytovania). Pri ubytovaní v ubytovacích zariadeniach

prechádza táto povinnosť na ubytovateľa. Pre dovoz a vývoz valút nie sú stanovené žiadne obmedzenia. Občanom EU sa odporúča byť

finančne zabezpečenie v závislosti na dĺžke a charaktere pobytu. Výška finančných prostriedkov nie je pevne stanovená.

Pre vstup domácich zvierat sa požaduje pas EU zvieraťa s platným očkovaním proti besnote a čip alebo tetovanie.

Pred cestou osobným vozidlom sa odporúča uzavrieť havarijné poistenie, resp. pripoistenie vozidla. V niektorých mestách sú zavedené parkovacie zóny. Parkovacie lístky si možno

zakúpiť v trafikách. Za nesprávne parkovanie sa udeľujú vysoké pokuty, menej často sa montuje tzv. papuča, prípadne môže byť vozidlo i odtiahnuté (poplatok cca 250 €).

Diaľničná známka je povinná i pre prevádzku na rýchlostných cestách. Cena diaľničných nálepiek pre osobné automobily v r. 2015: ročná 84,40 €, dvojmesačná 25,30 €, desaťdňová

8,70 €.

32

Najvyššia dovolená rýchlosť (ak nie je v danom mieste značkou stanovené iné obmedzenie)

osobných automobilov a motocyklov je 130 km/h na diaľnici, 100 km/h na štátnych cestách (Tirolsko a Vorarlberg 80 km/h), v uzatvorenej obci 50 km/h pre všetky typy vozidiel. Za

prekročenie rýchlosti sa ukladajú vysoké pokuty, prípadne môže byť i odobratý vodičský preukaz.

Všetky vozidlá musia mať označenie štátu registrácie, musia byť vybavené výstražným trojuholníkom a lekárničkou, motocyklisti helmou. Ak vodič motorového vozidla použije k

jazde diaľnicu, musí byť vozidlo vybavené reflexnou vestou pre prípad, ak by vodič z dôvodu poruchy či nehody musel na diaľnici vystúpiť z vozidla mimo miesta vyhradeného na

parkovanie. Nedodržanie tejto povinnosti je postihované pokutou. Povinnosť pripútať sa bezpečnostnými pásmi platí i pre spolujazdca. Podľa rakúskeho zákona

o prevádzke motorových vozidiel nemusia deti do 14 rokov, ak sú vyššie ako 150 cm a súčasne sú schopné používať sedadlo, sedieť v detskej sedačke (o váhe zákon nehovorí). V

každom prípade však musí byť dieťa pripútané bezpečnostnými pásmi a sedieť na zadnom sedadle. Do 14 rokov je bez ohľadu na výšku dieťaťa zakázané sedieť na prednom sedadle.

Povolený obsah alkoholu v krvi je 0,5 promile. Prekročenie sa trestá odňatím vodičského preukazu alebo veľmi vysokou pokutou a zákazom riadenia motorových vozidiel na území

Rakúska. Automobily musia byť od 1.11. do 15.4. povinne vybavené zimnými pneumatikami.

Pri vážnych škodách, zraneniach a pod., vzniknutých v súvislosti s dopravnou nehodou, je nutné privolať políciu. Pri dopravných nehodách s menšími materiálnymi škodami a v

prípade, že sú obaja účastníci prítomní, niet pochybnosti o ich identite a ak došlo medzi nimi k dohode, nemusí byť privolaná polícia. Účastníci nehody si vymenia osobné údaje, údaje k

poistke a vozidlu a udalosť riešia poisťovne. Ak je polícia v takýchto prípadoch privolaná, je nutné počítať so zaplatením poplatku cca 40 €. Pri nehode sa odporúča spísať medzi jej

účastníkmi správu o nehode (Unfallbericht). Pri nehode nebo poruche vozidla je možné volať rakúsky automotoklub (ÖAMTC) alebo združenie ARBÖ. Za prejazd osobných vozidiel

niektorými cestnými úsekmi sa hradí zvláštne mýto. Za porušenie rakúskych zákonov a predpisov, predovšetkým dopravných, sú stanovené

finančné postihy, prípadne iné sankcie. Ak cestujúci nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu pokuty na mieste, môže mu polícia zadržať akýkoľvek cenný predmet (napr.

vymontovať autorádio a pod.). Pri neuhradení uloženej pokuty ju možno vymáhať súdnou cestou i v SR.

Odporúča sa tiež uschovať a na požiadanie predložiť doklad o tovare zakúpenom v Rakúsku pre prípad pochybností o spôsobe jeho nadobudnutia.

TELEFÓNNE ČÍSLA V TERITÓRIU (ZÁCHRANKA, DOPRAVNÁ POLÍCIA, POŽIARNICI, INFOLINKY A POD.) Centrálne tiesňové volanie: 112 Záchranná služba: 144

Polícia: 133 Hasiči: 122

Poruchy vozidiel: ÖAMTC 120 Poruchy vozidiel: ARBÖ 123

33

Príloha 1 INTERNETOVÉ INFORMAČNÉ ZDROJE https://www.pawa.bmwfj.gv.at/export/Forms/Login.aspx - webportál pre exportérov https://www.bmf.gv.at/steuern/selbststaendige-unternehmer/umsatzsteuer/ust-kontakt-gs.html DPH zahraničných osôb www.austria.gv.at Internetové stránky rakúskej vlády www.parlinkom.gv.at Internetové stránky rakúskeho parlamentu www.bmeia.gv.at Internetové stránky rakúskeho ministerstva zahraničných vecí www.statistik.at Rakúsky štatistický úrad www.oenb.at Rakúska národná banka www.wko.at Rakúska hospodárska komora), www.baca.com Bank Austria Creditanstalt www.bmf.gv.at Spolkové ministerstvo financií www.ris.bka.gv.at Informácie o zákonoch, právnych predpisoch a smerniciach www.wienerzeitung.at Prehľad tendrov a verejných súťaží: www.auftrag.at dtto www.vergabeportal.at dtto www.lieferanzeiger.at dtto www.ksv.at Zväz na ochranu spotrebiteľov (Kreditschutzverband) www.aba.gv.at Austria Business Agency (investičná agentúra) www.derstandard.at Stránky významných denníkov www.diepresse.at dtto www.kurier.at dtto www.wirtschaftsblatt.at dtto www.oerak.or.at Rakúska advokátska komora www.gerichtsdolmetscher.at Rakúsky zväz súdnych prekladateľov

34

Príloha 2 ADRESY VÝZNAMNÝCH INŠTITÚCIÍ Zastupiteľský úrad SR vo Viedni Armbrustergasse 24 1190 Wien Tel.: +43 1 318 90 55 201 Fax: +43 1 318 90 55 208 Mobil: +43 699 173 03 716 Web: www.mzv.sk/vieden E-mail: emb.vieden@mzv.sk Ministerstvo vedy, výskumu a hospodárstva

Bundesministerium für Wissenschaft, Forschung und Wirtschaft Stubenring 1 A-1011 Wien tel. centrála: +431/71100-0 http://www.bmwfw.gv.at Ministerstvo financií Bundesministerium für Finanzen Hintere Zollamtsstraße 2b 1030 Wien Austria Tel.: +43 1 51433 0 Web: http://www.bmf.gv.at Ministerstvo poľnohospodárstva , lesníctva, životného prostredia a vodného hospodárstva:

Bundesministerium für Land- und Forstwitschaft, Umwelt und Wasserwirtschaft, Stubenring 12 A-1012 Wien tel. centrála: +431/71100-0 http://www.lebensministerium.at Ministerstvo dopravy, inovácií a technológii Bundesministerium für Verkehr, Innovation und Technologie Radetzkystraße 2 A-1030 Wien tel. centrála: +431/71162-0 http://www.bmvit.gv.at Hospodárska komora Rakúska Wirtschaftskammer Österreich Wiedner Hauptstraße 63 A-1045 Wien, tel. centrála: +43/505 90 900 (+predvoľba) fax: +43/505 90 900 255 E-Mail: callcenter@wko.at www.wko.at

Zväz priemyselníkov Industriellenvereinigung: Schwarzenbergplatz 4 1031 Wien tel: +431/ 711 35-0 fax: +431/ 711 35 2910 iv.office@iv.net.at www.iv-net.at Rakúsky živnostenský spolok

Österreichischer Gewerbeverein Eschenbachgasse 11 1010 Wien tel.: +431/ 587 36 33 fax: +431/ 587 01 92 webmaster@gewerbeverein.at www.gewerbeverein.at Österreichisches AußenwirtschaftsCenter Pressburg Mag. Patrick Sagmeister Der österreichische Wirtschaftsdelegierte in Pressburg Rakúske vel'vyslanectvo - Obchodné oddelenie P.O.Box 138 814 99 Bratislava T +421 2 59 10 06 00 F +421 2 59 10 06 99 pressburg@wko.at www.wko.at/aussenwirtschaft/sk SLOVENSKO - RAKÚSKA OBCHODNÁ KOMORA / SLOWAKISCH - ŐSTERREICHISCHE HANDELSKAMMER Kutlíkova 17, P.O. BOX 228, 814 99 Bratislava Tel.: +421/2/63 53 67 87, 88 Fax: +421/2/63 53 67 89 Mail: berithova@sohk.sk www.sohk.sk Auditor SK s.r.o. Fraňa Kráľa 35 811 05 Bratislava T: +421 2 544 14 660 F: +421 2 544 14 972 M: +421 905 433 755 ulrich.paugger@auditor.eu www.auditor.eu

35

Finanzamt Graz-Stadt Betriebsveranlagungsteams Ausländerreferate Conrad von Hötzendorf-Straße 14 - 18 8018 Graz Telefon ++43/316/881 538000 Fax ++43/1/51 433-5938041 alebo ++43/1/51 433-5938042 E-Mail: Post.FA68-BV11@bmf.gv.at alebo Post.FA68-BV12@bmf.gv.at Zentrale Auskunftstelle der österreichischen Zollverwaltung Zollamt Villach Ackerweg 19 9500 Villach Tel.: +43 1 51433 564 053 Fax: +43 1 51433 596 053 E-mail: zollinfo@bmf.gv.at Web: http://www.bmf.gv.at/Zoll/Zollausknfte/_start.htm Verband Österreichischer Zeitungen Wipplingerstr. 15 1013 Wien Tel.: 00431 5337979-0 Fax: 004315337979422 E-mail: gs@voez.at Web: http://voez.at/ ORF-Enterprise GmbH & Co. KG, Würzburggasse 30, 1136 Wien Tel.: +431/87077-15000, E-mail: enterprise@orf.at Web: www.enterprise.at Wirtschaftskammer Österreich (WKÖ) Fachverband Werbung und Marktkommunikation

Wiedner Hauptstraße 63 1045 Wien Tel.: +43 5 90 900 3539 Fax: +43 5 90 900 285 E-mail: werbung@wko.at Web: http://www.fachverbandwerbung.at Herold Business Data AG Guntramsdorfer Straße 105 2340 Mödling Tel.: +43 2236 401-38133 Fax: +43 2236 401-8 E-mail: kundenservice@herold.at Web: http://www.herold.at Compass Verlag GmbH Matznergasse 17 1141 Wien Tel.: +43 1 981 16-0 Fax: +43 1 981 16148 E-mail: office@compass.at Web: http://www.compass.at

Wer liefert was? GmbH Mariahilfer Straße 32 1070 Wien Tel.: +43 (0) 17431 528 Fax: +43 (0) 17431 527 E-mail: info@wlw.at Web: http://unternehmen.wlw.at Creditreform Wirtschaftsauskunftei Kubicki KG Muthgasse 36-40 1190 Wien Tel.: +43 1 21862 200 Fax: +43 1 21862 204 E-mail: creditreform@wien.creditreform.at Web: http://www.creditreform.at Hoppenstedt Wirtschaftsinformationen GmbH Geiselbergstraße 17-19 1110 Wien Tel.: +43 1 58861-0 Fax: +43 1 58861-3444 E-mail: info@hoppenstedt.at Web: http://www.hoppenstedt.at Dun & Bradstreet - Information Services GesmbH

Geiselbergstraße 17-19 1010 Wien Tel.: +43 1 58861 0 Fax: +43 1 58861-3444 E-mail: office@dnb.at Web: http://www.dnbaustria.at Creditreform Wirtschaftsauskunftei Kubicki KG Muthgasse 36-40 1190 Wien Tel.: +43 1 2186220 0 Fax: +43 1 2186220 4 E-mail: creditreform@wien.creditreform.at Web: http://www.creditreform.at Wirtschaftsauskunftei Maria Wisur GmbH

Geiselbergstraße 17-19 1110 Wien Tel.: +43 1 7187900 0 Fax: +43 1 7187903 E-mail: auskunftei@wisur.at Web: http://www.wisur.at Kreditschutzverband von 1870 Wagenseilgasse 7 1120 Wien Tel.: +43 (0) 50 1870-1000 Fax: +43 (0) 50 1870-99 1000 E-mail: ksv@ksv.at Web: http://www.ksv.at

36