82

FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE KVALITU A BEZPEČNOSŤ

PRACOVNÉHO PROSTREDIA DOKTORANDA

PRI REALIZOVANÍ EXPERIMENTOV

FACTORS AFFECTING THE QUALITY AND SAFETY

OF THE WORKING ENVIRONMENT ON THE PHD STUDENT

IN IMPLEMENTATION OF THE EXPERIMENTS

Marek Šolc, Juraj Kliment, Adriana Divoková, Filip Forrai

Abstrakt

Článok sa venuje opisu a charakteristike pracovného prostredia a popisu klimatických faktorov

pracovného prostredia, keďže sme si vybrali ako faktor prostredia teplotu. Následne sa popisuje

vplyv teploty pracovného prostredia na človeka a je popísaný experiment vplyvu teploty

v procese merania tvrdosti v laboratóriu. Tento pokus sa realizoval v laboratórnych

podmienkach, kde operátormi pri meraní boli dvaja doktorandi denného štúdia. Analyzovali

sme vplyv teploty na kvalitu procesu merania. Záver článku popisuje kultúru bezpečnosti pri

práci. Bodovou metódou sme zisťovali výslednú hodnotu rizika pri práci v laboratóriu

Kľúčové slová

Teplota. Faktory prostredia. Vplyv. Bezpečnosť.

Abstract

The paper deals with a description and the characteristics of the working environment and the

description of the climatic factors of the working environment, as we have chosen the ambient

temperature. Subsequently, the effect of the working environment on human is described. This

experiment was carried out under laboratory conditions where the two PhD. Students of the

daily study were the operators. A temperature influence experiment is described in the hardness

measurement process in the laboratory. The conclusion of the paper describes a culture of safety

at work. By the point method we investigated the resulting value of the risk when working in

the laboratory.

Key words

Temperature. Environmental factors. Impact. Safety.

83

ÚVOD

Pri pracovnej činnosti v laboratóriu sa doktorand dostáva aj pod vplyv chemických,

fyzikálnych, biologických a psychosociálnych faktorov. Ich prejavy sú veľmi pestré, rovnako

ako je pestrá činnosť doktoranda pri realizovaní štúdia a experimentov. Dnes existuje na svete

veľké množstvo fyzikálnych faktorov a veľká časť z nich výrazne vplýva na proces realizovania

experimentov v laboratóriách. Pri mnohých experimentoch pôsobia na študenta tieto fyzikálne

faktory, ktoré môžu významne ovplyvniť ako prácu študenta, tak aj výsledky laboratórnych

meraní a skúšok v priebehu štúdia.

1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ VPLÝVAJÚCE NA PRACOVNÉ PROSTREDIA

V dôsledku neustálej modernizácie a zlepšovania pracovných postupov sa zvyšujú požiadavky

na tvorbu a úpravu pracovného prostredia, tvoreného súborom vonkajších hmotných a

nehmotných faktorov priamo pôsobiacich na zamestnanca a jeho prácu. Zamestnanec svojou

snahou, duševnou a fyzickou prácou pracovné prostredie nielen spoluvytvára, ale ho aj mení.

Tvorba vhodného pracovného prostredia je zložitý proces, pričom dôležitú úlohu zohráva aj

fakt, že pracujúci človek trávi v tomto prostredí približne jednu tretinu dňa. Vytvorenie

vhodného pracovného prostredia je o to náročnejšie, že sa jedná o prostredie so stále sa

meniacimi podmienkami. Pracovné prostredie predstavuje súhrn hmotných a duchovných

podmienok, s ktorými je človek v navzájom ovplyvňujúcom vzťahu pri práci a pri ďalších

bezprostredne nadväzujúcich činnostiach spoločenského života (Šolc, 2014, p. 98). Pracovné

prostredie je jedným z významných faktorov, ktorý ľudia zvažujú pri výbere povolania, ale aj

pri zotrvaní v ňom. Pozitívne a negatívne faktory pracovného prostredia ovplyvňujú správanie,

nálady, pocity zamestnanca a odzrkadľujú sa predovšetkým na jeho práci a zdravotnom stave.

Vytvorenie optimálnych pracovných podmienok je neoddeliteľnou súčasťou projektovej

prípravy a to nielen pri novostavbách, ale aj pri rekonštrukciách existujúcich priemyselných

parkov.

Jedným z hlavných nástrojov, ktorý výrazne ovplyvňuje kvalitu a bezpečnosť pracovného

prostredia zamestnanca, je legislatívny rámec. V Slovenskej republike patrí medzi

najdôležitejší legislatívny rámec Zákon č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri

práci. Konkrétne tepelnej záťaži sa venuje vyhláška MZ SR č. 544/2007 Z. z., o podrobnostiach

o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci, ako aj ďalšie inšie.

84

Nebezpečné faktory pracovného prostredia (obr. 1), ktorých limity sú legislatívnymi normami

upravené a pre zamestnávateľov záväzné, môžeme rozdeliť na:

- fyzikálne faktory pracovného prostredia:

o vibro - akustické (hluk, vibrácie a otrasy na pracovisku),

o optické (osvetlenie, farebné, tvarové a priestorové riešenie pracoviska)

a radiačné (elektromagnetické ionizujúce a neionizujúce žiarenie na

pracovisku),

o klimatické (teplota, tlak, vlhkosť a prúdenie vzduchu, sálavé teplo na

pracovisku),

o prach na pracovisku,

- chemické faktory pracovného prostredia (nebezpečné a zdraviu škodlivé chemické látky

a prípravky na pracovisku),

- biologické faktory pracovného prostredia (zdraviu škodlivá fauna a flóra na

pracovisku),

- psychosociálne faktory (všetky aktivity, ktoré poškodzujú kvalitu psychosociálnej

klímy - psychiku pracovníkov, vzťahy medzi spolupracovníkmi a pod. na pracovisku).

Obrázok 1. Nebezpečné faktory pracovného prostredia (Krišťak, 2017, p. 1)

Medzi jeden z týchto fyzikálnych faktorov patrí práve teplota.

Hygiena práce študuje vplyvy pracovného prostredia na zdravie jednotlivcov a profesijných

skupín. Identifikuje škodlivé faktory pracovného prostredia ohrozujúceho zdravie a stanovuje

možnosti nápravy pre vytvorenie optimálnych pracovných podmienok. Rad faktorov, s ktorými

sa človek stretáva v pracovnom prostredí, má negatívny dopad na zdravie (Amird et al., 2016,

85

p. 167). U množstva odborov sa na zdravotnom stave negatívne odráža aj vynútená pracovná

poloha tela.

Teplota, vlhkosť a prúdenie vzduchu sa spolupodieľajú na pocite tepelnej pohody. Ich

hodnoty charakterizuje teplotno-vlhkostná mikroklíma na pracovisku. Citlivosť človeka

k nevhodným hodnotám tejto mikroklímy je individuálne (Lao et al., 2016, p. 230). Pracoviská

označované ako horúce prevádzky, využívajú postupy zaťažujúce okolie sálavým teplom.

Sálavé teplo pôsobí na človeka priamo a zároveň na zvyšujúcu sa teplotou vzduchu na

pracovisku. Pobyt v horúcom prostredí zaťažuje termoreguláciu organizmu a môže dôjsť

k prekročeniu termoregulačných možností organizmu. Hrozí prehriatie až tepelné zlyhanie.

Prevencia týchto stavov predstavuje využitie ventilácie, klimatizácie, úpravu pracovného

režimu a dodržiavanie pitného režimu. Rýchlosť nástupu a miera postihnutia zdravia vplyvom

nevhodnej teploty je modifikovaná vlhkosťou a prúdením vzduchu.

2 CHARAKTERISTIKA KLIMATICKÝCH FAKTOROV PRACOVNÉHO

PROSTREDIA

Teplotná pohoda na pracovisku je jedna z najdôležitejších charakteristík pracovného prostredia,

lebo sa dotýka každého zamestnanca (Górny, 2017, p. 6). V súčasnej dobe sa veľkým

problémom stáva vo vnútornom prostredí nie suchý, ale vlhký vzduch, ktorý je výsledkom

dokonalejších plášťov budov, dobre izolujúcich okien a vetranie nie je riešené adekvátnym

spôsobom.

Teplotná pohoda má vplyv aj na produktivitu práce. Pracovisko, ktoré je príliš horúce,

prípadne príliš studené, je prekážkou pre zamestnancov koncentrovať sa na prácu a kvalitne si

plniť úlohy. Psychológovia tvrdia, že dobrá tepelná klíma na pracovisku má vplyv aj na dobré

interpersonálne vzťahy, ktoré vytvárajú viac súdržné pracovisko, čo v konečnom dôsledku

môže prispieť k zvýšenej produktivite práce (Soewardi et al., 2016, p. 177). Tepelná pohoda je

stav tepelnej rovnováhy medzi organizmom a prostredím bez zapojenia vlastných

termoregulačných mechanizmov.

Podľa Health & Safety Executive je veľmi ťažké definovať teplotný komfort na pracovisku,

pretože je potrebné nájsť rovnováhu medzi pracoviskom a človekom. Pri pracovisku je

potrebné brať do úvahy teplotu vzduchu, sálavú teplotu z okolitých zdrojov, relatívnu vlhkosť

vzduchu, ventiláciu, pohyb vzduchu, klimatické a sezónne rozdiely, tzn. vonkajšiu teplotu,

a tiež situovanie budovy, typ jej izolácie atď. Pri človeku je dôležité nájsť rovnováhu medzi

ním samým (ľudské telo) a požiadavkami naň, tzn. niektorí ľudia sa potia viac ako druhí, alebo

86

pociťujú väčší chlad, ďalej zohľadniť množstvo a typ špeciálneho oblečenia (OOPP), ktoré

nosí, typ práce, ktorú vykonáva, vek, pohlavie, zdravotný stav a zdatnosť jedinca, atď.

Medzi klimatické faktory pracovného prostredia, ktoré určujú mikroklimatické podmienky

pracoviska zaraďujeme predovšetkým teplo (chlad), tlak, vlhkosť a rýchlosť prúdenia vzduchu.

Tieto fyzikálne veličiny určujú subjektívny pocit pohody, resp. nepohody zamestnancov pri

práci. Mnohokrát majú oveľa väčší vplyv na subjektívny pocit pohody zamestnanca a na jeho

produktivitu práce, ako iné faktory pracovného prostredia, napr. hluk. V organizme človeka

pôsobia určité termoregulačné mechanizmy (Gašová et al., 2016, p. 56). Aby nedošlo k ich

poškodeniu vplyvom nadmerného tepla alebo chladu, je potrebné v organizme udržiavať

teplotu v úzkom tepelnom rozmedzí. Pri nadmernej vlhkosti sa znižuje množstvo odparovaného

potu z povrchu tela, v organizme sa akumuluje prebytočné teplo a môže dôjsť napr. aj

k zlyhaniu krvného obehu. Kombinácia pôsobenia nízkej teploty s vlhkosťou vedie k ochrnutiu

krvných kapilár v koži a pod kožou a obmedzeniu prietoku krvi. V zime v dôsledku kúrenia

klesá hodnota relatívnej vlhkosti vzduchu na 20 % a menej, a preto je vhodné na pracoviskách

zvyšovať vlhkosť umelo zvlhčovačmi vzduchu (Pauliková & Nováková, 2016, p. 37).

Zabezpečiť stav klimatickej pohody na pracovisku znamená zabezpečiť také parametre

mikroklímy, pri ktorých sa ľudia cítia čo najlepšie, sú schopní podávať maximálny fyzický

alebo duševný výkon. Riešenie mikroklimatických podmienok pracoviska zahrňuje riešenie a

zabezpečenie týchto základných parametrov (Ďurica et al., 2015, p. 51): teplota vzduchu na

pracovisku, vlhkosť vzduchu na pracovisku, prúdenie vzduchu na pracovisku, čistota, zloženie

a tlak vzduchu na pracovisku.

Charakteristika vplyvu teploty na človeka

V organizme človeka pôsobia určité termoregulačné mechanizmy. Aby nedošlo k ich

poškodeniu vplyvom nadmerného tepla alebo chladu, je potrebné v organizme udržiavať

teplotu v úzkom tepelnom rozmedzí. Bunka je poškodzovaná pri teplote menšej ako -1 °C

a vyššej než + 45 °C. Už teplotu + 41 °C znáša len pomerne krátku dobu. Optimálna telesná

teplota, pri ktorej je organizmus schopný správne zaistiť vitálne funkcie sa pohybuje v rozmedzí

36,5 - 39,5 °C. O tom, ako človek vníma teplo a chlad, hovorí tabuľka č. 1.

87

Tabuľka 1

Vnímanie teploty a chladu človekom v pracovnom prostredí (Lorko & Lajčinová, 2009, p. 19)

Vnútorná telesná teplota človeka Príznaky

pod 35 oC triaška

pod 34 oC ospalosť, nechuť k pohybu, tuhnutie svalov

pod 30 oC strata vedomia

pod 27 oC srdečná fibrilácia až smrť

42 – 43 oC zlyhanie obehového systému

Celkové pôsobenie tepla vedie k rozšíreniu ciev v koži, k zvýšeniu prietoku krvi

v koži, k poteniu. Potením dochádza k strate tekutín v objeme až niekoľkých litrov

a k znižovaniu obsahu iontov sodíka a chlóru v organizme. Vysoké teploty spôsobujú

nadmernú únavu, malátnosť, bolesti hlavy, závraty, pokles výkonnosti a sústredenosti, ktorá

mnohokrát môže viesť k vzniku nebezpečných úrazov. Lokálne pôsobenie tepla poškodzuje

povrchové tkanivo a vedie ku vzniku popálenín. Lokálne pôsobenie chladu má za následok

omrzliny predovšetkým na nechránených a menej prekrvených častiach tela ako nos, uši.

Celkové pôsobenie chladu obmedzuje prietok krvi kožou, zvyšuje jej izolačnú schopnosť najmä

na prstoch končatín, zvyšuje sa krvný tlak a srdcová frekvencia a zvyšuje sa spotreba kyslíka

v tkanivách. Po vyčerpaní termoregulačných možností človeka dochádza k ospalosti a následne

k smrti zlyhaním krvného obehu (Lorko & Lajčinová, 2009, p. 21).

Na pracoviskách, na ktorých sa vykonáva dlhodobá práca a nemožno na nich zabezpečiť

optimálne mikroklimatické podmienky, zamestnávateľ zabezpečí prípustné mikroklimatické

podmienky. Rozsah optimálnych a prípustných hodnôt teplôt na pracovisku stanovených

Vyhláškou MZ SR č. 544/2007 Z. z., o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom

a chladom pri práci je v tabuľke č. 2

Tabuľka 2

Optimálne a prípustné hodnoty teplôt na pracovisku v zmysle vyhlášky MZ SR 544/2007 Z. z.

Trieda práce

Pre teplé obdobie roka Pre chladné obdobie roka

optimálna teplota prípustná teplota optimálna teplota prípustná teplota

1a 23 – 27 oC 20 – 28 oC 20 – 24 oC 18 – 26 oC

1b 22 – 25 o C 19 – 27 oC 18 – 21 oC 15 – 24 oC

1c 20 – 24 oC 17 – 26 oC 15 – 20 oC 12 – 22 oC

2 17 – 21 oC 12 – 25 oC 9 – 18 oC 6 – 20 oC

88

Na pracoviskách, kde sú prekračované aj hodnoty prípustných mikroklimatických

podmienok v dôsledku záťaže teplom z technologických zdrojov, alebo na ostatných

pracoviskách za mimoriadne teplých dní, sa doba práce upraví tak, aby nebola prekročená

dlhodobo únosná záťaž teplom a krátkodobá únosná záťaž teplom. Dlhodobá únosná záťaž

teplom je limitová množstvom vody vylúčenej z organizmu zamestnanca potením a dýchaním

za pracovnú zmenu. Krátkodobá únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom

akumulovaného tepla v organizme, ktoré nesmie prekročiť 180 kJ.m2, čomu zodpovedá vzostup

teploty telesného jadra o 0,8 K, vzostup priemernej teploty kože o 3,5 K a vzostup srdcovej

frekvencie na 150 tepov za minútu (Lorko & Lajčinová, 2009, p. 22).

Naopak pri práci v chlade zamestnávateľ musí zabezpečiť pre zamestnancov ohrievareň, ak

vykonávajú dlhodobo práce na pracoviskách, na ktorých je operatívna teplota 10 - 4 oC. Pri

dlhodobej práci na pracovisku s operatívnou teplotou nižšou ako 4 oC, zamestnávateľ zabezpečí

ohrievareň s vybavením na prehrievanie rúk a ochranný odev s vhodnými tepelnoizolačnými

vlastnosťami, ktorý zabezpečí tepelne neutrálne podmienky pre ľudský organizmus. Ak tepelný

odpor ochranného odevu nestačí na zabezpečenie tepelno-neutrálnych podmienok pre ľudský

organizmus, práca sa musí prerušiť a zamestnancom sa umožní odpočinok v ohrievarni (Lorko

& Lajčinová, 2009, p. 23).

Výsledky experimentu - vplyv teploty v procese merania tvrdosti v reálnych podmienkach

laboratória

Teplota patrí medzi najdôležitejšie ovplyvňujúce veličiny v procese merania v laboratóriách.

Pôsobí nielen na merané veličiny, ale aj na vzťah medzi indikáciou meradla a výsledkom

merania. Zároveň ovplyvňuje ďalšie, na ňu viazané veličiny, ako napr. tlak a vlhkosť. Pri

meraní tvrdosti môže ovplyvňovať rozmery vtláčaného telesa, zariadenia merajúceho rozmery

vtlačkov, ďalšie časti tvrdomera, meranej vzorky a operátora, ktorý realizuje meranie. Časti

tvrdomera ako aj vzorky sú konštruované z materiálov s rôznym koeficientom tepelnej

rozťažnosti (kovy, sklo). Normy umožňujú realizovať nepriamu kalibráciu (23 °C ± 5 °C) a

meranie tvrdosti v pomerne širokom intervale teploty (medzi 10 °C a 35 °C). Na skúšanie

vplyvu teploty prostredia na operátora pri kalibrácii tvrdomera bol použitý univerzálny

tvrdomer HPO 250. Zväčšenie optického systému je 70x, hodnota najmenšieho dielika

zariadenia merajúceho rozmery vtlačkov d* = 0.001 mm. Ako vzorka bol pre všetky merania

použitý etalon (certifikovaný referenčný material CRM) so špecifickou tvrdosťou Hc = 242.4

HBW 2.5/187.5 a štandardnou neistotou uCRM = 5.06 HBW 2.5/187.5 (Petrík et al., 2012, p.

374).

89

Tabuľka 3

Požiadavky na vlastnosti kalibrácie

rrel Erel Urel

HV10 2.0% ±3.0% ±3.0%

HBW2,5/187,5 2.0% ±2.0% ±2.0%

Teplota prostredia sa menila v rozsahu 14,9 – 27,6 °C v desiatich hladinách (tab. 3).

Laboratórium, tvrdomer a vzorka (CRM) sa temperovali minimálne 12 hodín. Teplota bola

meraná na kontakte vzorka – tvrdomer dvoma digitálnymi teplomermi (Eurotron, TESTO) s

najmenším dielikom d* = 0,1 °C. Uvedená teplota je priemerom z jej 5 meraní oboma

teplomermi počas kalibrácie (v priemere trvajúcej hodinu). Relatívna vlhkosť RH%, meraná

vlhkomerom Eurotron s rastom teploty klesala, ako je to vidieť na obrázku obrázku č. 2.

Obrázok 2. Vzájomný vzťah medzi relatívnou vlhkosťou RH% a teplotou

Meranie realizovali traja operátori A – doktorand 1, operátor B – doktorand 2 a operátor C

– školiteľ. Operátor A mal 20 rokov, bol to študent 2. ročníka denného doktorandského štúdia

a bol muž. Operátor B mal 24 rokov, bol to študent 4. ročníka denného doktorandského štúdia

a bol muž. Školiteľom bol dlhoročný pracovník (viac ako 20 odpracovaných rokov na fakulte),

mal 59 rokov a bol taktiež muž.

Kalibrácia tvrdomera sa realizovala podľa STN ISO 6506-2:2005. Jednotlivé merania sa

realizovali, vzhľadom na časovú náročnosť temperovania laboratória, podľa možnosti v po sebe

nasledujúcich pracovných dňoch. Kalibrácia sa realizovala Brinnelovou metódou s priemerom

guľôčky 2,5 mm; skúšobným zaťažením 187,5 kg (1839 N), dobou výdrže 15 s. Pri jednom

meraní realizoval každý operátor 5 vtlačkov v náhodnom poradí. Priemerné namerané hodnoty

90

tvrdosti a charakteristiky kalibrácie sú uvedené v tabuľke č. 4. Maximálne povolené hodnoty

parametrov kalibrácie podľa normy sú v tabuľke č. 5. Vzhľadom na skutočnosť, že rozsah teplôt

len mierne prekračoval interval, ktorý pre kalibráciu povoľuje norma, očakáva sa, že teplota

prostredia ovplyvňuje predovšetkým operátora – pocit jeho subjektívnej pohody a tým následne

kvalitu jeho výkonu – presnosť odčítania parametrov kalibrácie (Petrík et al., 2012, p. 374).

Tabuľka 4

Údaje namerané pri meraní tvrdosti a charakteristiky kalibrácie

operátor 14.9 15.76 16.7 17.09 18.74 19.83 21.72 23.02 26.2 27.6

HBW2.5/187.5

A 258 250 247 253 253 253 257 247 245 248

B 247 245 245 248 249 245 248 248 248 248

C 248 248 245 247 247 249 247 246 249 245

HBW2.5/187.5

rrel

A 1.91 2.29 1.97 0.84 1.47 2.1 1.16 2.39 3.1 1.77

B 1.24 0.83 2.27 0.93 0.73 1.65 0.42 2.08 0.83 1.56

C 1.56 0.83 2.38 1.66 1.14 2.39 1.76 0.83 2.08 1.24

HBW2.5/187.5

Erel

A 6.49 3.24 1.9 4.3 4.36 4.55 6.24 2.12 1 2.43

B 1.78 1.06 1.12 2.2 2.91 1.11 2.33 2.56 2.55 2.25

C 2.51 2.46 1.25 1.81 2.15 2.8 2.07 1.49 2.74 1.1

HBW2.5/187.5

Urel

A 8.78 5.67 4.19 6.02 6.44 6.95 8.02 4.57 3.99 4.63

B 3.61 2.72 3.53 3.9 4.54 3.21 3.88 4.81 4.24 4.18

C 4.51 4.13 3.71 3.84 3.93 5.69 4.26 3.2 4.97 2.97

Tabuľka 5

Maximálne povolené hodnoty parametrov kalibrácie

rrel Erel Urel

HBW2,5/187,5 2.0% ±2.0% ±2.0%

Tabuľka 6

Odľahlé hodnoty zistené Grubbsovým testom na hladine významnosti 0,05

HBW2.5/187.5

operátor A B C A+B+C

priemer 251.08 247.08 246.72 248.2933

smerodajná odchýlka 5.735105 2.898557 3.505331 4.642301

odľahlé hodnoty 0 0 0 0

normalita (p) 0.5292 0.11236 0.11159 0.00009

91

Odľahlé hodnoty boli detekované Grubbsovým testom na hladine významnosti 0,05, sú v

tabuľke 6. Ich prítomnosť by signalizovala, že proces nie je pod štatistickou kontrolou.

Normalita sa zisťovala pomocou Anderson-Darlingovho testu. Ako vidno v tabuľke 6, hodnoty

namerané operátormi A a C mali normálne rozdelenie (p 0.05). Testovali sa súbory všetkých

hodnôt tvrdosti, ktoré operátor nameral pri všetkých desiatich hladinách teploty (n = 50).

Výsledky operátorov mali normálne rozdelenie, na analýzu výsledkov boli použité

parametrické testy.

Podľa dvojvzorkového t-testu je medzi nameranými hodnotami tvrdosti operátorom

A a operátormi B a C štatisticky významný rozdiel (p = 0,0 v oboch prípadoch), kým medzi

operátormi B a C štatisticky významný rozdiel nie je (p = 0,577).

Podľa dvojfaktorovej ANOVA s opakovaním má operátor (p = 1,57E-09) aj teplota

prostredia (p = 3,65E-05) štatisticky významný vplyv na nameranú hodnotu tvrdosti. Zároveň

sa preukázal štatistický významný vzťah medzi teplotou a operátorom (interakcia p =

0,000133). Ako vidno na obrázku 3, teplota prostredia neovplyvňuje všetkých operátorov

rovnako. Najcitlivejšie reaguje operátor A – doktorand. Vzhľadom na veľký rozptyl (definuje

ho kalibračná charakteristika rrel) je u všetkých operátorov nízky koeficient korelácie, preto

treba pri interpretácii výsledkov postupovať opatrne.

Relatívna rozšírená neistota Urel vyjadruje kvalitu merania, teda interval okolo výsledku

merania, v ktorom sa s danou pravdepodobnosťou nachádza jej skutočná hodnota. Čím je jej

hodnota menšia, tým je meranie „kvalitnejšie“. Relatívna opakovateľnosť rrel je úmerná

rozptylu nameraných hodnôt a Erel predstavuje relatívnu chybu merania (Petrík et al., 2012, p.

374).

Obrázok 3. Vzájomný vzťah medzi meraním tvrdosti operátormi A,B,C a teplotou (Petrík et al., 2012, p. 375)

92

A y = -0,508x + 261,3 R² =0,138

B y = 0,19x + 243,2 R² = 0,076

C y = -0,106x + 248,8 R² = 0,016

S rastom teploty prostredia u všetkých troch operátorov dochádza k poklesu neistoty, teda

nárastu kvality výsledkov merania.

Obrázok 4. Vzájomný vzťah medzi relatívnou rozšírenou neistotou Urel a teplotou (Petrík et al., 2012, p. 376)

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce chyby začínajúcich študentov PhD. štúdia pri práci

v laboratóriu v procese merania je možné zaradiť:

- nezvládnutie kalibrácie meracích prístrojov na základe nízkeho počtu školení

- nízka sústredenosť v procese merania (nepresné odčítanie zo stupnice prístroja)

- nízke množstvo vedomostí o procese merania.

Čo sa týka odstránenia chyby v procese meraní medzi začínajúcim a skúseným

pracovníkom, je možné skonštatovať, že rozdiel by sa mal eliminovať po cca 100 hodinách

merania, aby sme si mohli povedať, že tento operátor nezanesie do procesu merania hrubú alebo

systematickú chybu. Taktiež je možné konštatovať, že na proces merania má výrazný vplyv aj

interval merania, tzn. že je rozdiel, keď operátor realizuje meranie každý týždeň, alebo len 1 až

2 krát do mesiaca.

93

3 KULTÚRA BEZPEČNOSTI

Bezpečnosť musí byť v konečnom dôsledku chápaná ako neoddeliteľná súčasť všetkých

procesov s ohľadom na riadenie ľudských zdrojov (Kotus & Bujna, 2015, p. 122). Základným

predpokladom je jasné a zodpovedajúce vymedzenie pracovných pozícií v danej organizácii a

nájdenie tých najvhodnejších adeptov na tieto pozície. Na to nadväzuje adaptácia, motivácia,

hodnotenie a rozvoj. Ďalej je to stanovenie, čo je pre danú organizáciu reálne z hľadiska

ekonomického, t. j. náklady na realizáciu technických bezpečnostných a ďalších opatrení. V

súčasnosti je možné konštatovať, že nastavenie bezpečnostných kritérií je nezanedbateľným

predpokladom pre celkovú úspešnosť organizácie na trhu.

Veľmi dôležité je prepojenie fyzikálnych faktorov pracovného prostredia s bezpečnosťou.

Keď na zamestnanca pôsobí množstvo faktorov, môže to odpútať jeho pozornosť pri výkone

práce, následne to môže ovplyvniť jeho bezpečnosť na pracovisku a môže dôjsť k úrazu, alebo

až k smrti. Bezpečnosť na pracovisku sme posudzovali bodovou metódou, podľa ktorej

posudzujeme hodnoty rizika R. Pri posúdení práce rizika na pracovisku vychádzame zo vzorca:

vdpR [%] (1)

kde: R- riziko; p- pravdepodobnosť; d- dôsledok; v- vplyv úrovne BOZP.

Bodové vyjadrenie jednotlivých parametrov p, d a v je v tabuľke č. 7. Bodové rozpätie rizika

je v tabuľke č. 8. Najnižšia hodnota rizika môže byť 1 a najvyššia hodnota 125.

Tabuľka 7

Stanovenie odhadu pravdepodobnosti, dôsledku a úrovne BOZP (Oravec, 2011, p. 35)

p - slovné

vyjadrenie

pravdepodobnosti

d - slovné vyjadrenie

dôsledku

v – slovné vyjadrenie úrovne BOZP Bodová

hodnota

Nepravdepodobná

Ľahké poškodenie zdravia so

znížením prac. schopnosti

Zanedbateľný vplyv na pravdepodobnosť

a dôsledky úrazu

1

Náhodná

Úraz s prac. neschopnosťou

Malý vplyv na pravdepodobnosť a

dôsledky úrazu

2

Pravdepodobná

Úraz vyžadujúci hospitalizáciu

Nezanedbateľný vplyv na

pravdepodobnosť a dôsledky úrazu

3

Veľmi

pravdepodobná

Ťažký prac. úraz s trvalými

následkami

Významný vplyv na pravdepodobnosť a

dôsledky úrazu

4

Trvalá

Smrteľný prac. úraz

Viacej významných vplyvov na

pravdepodobnosť a dôsledky úrazu

5

94

Tabuľka 8

Stanovenie rozpätia výsledného rizika (Oravec, 2011, p. 36)

Riziko Kategória

rizika

Bodové

rozpätie

Posúdenie bezpečnosti Potreba bezpečnostných

opatrení

Zanedbateľné I. 1 - 4 Prijateľná bezpečnosť Nie je potrebné vykonať

opatrenia

Mierne II. 5 - 10 Akceptovateľné riziko Systém sa klasifikuje ako

bezpečný

Stredné III. 11 - 50 Riziko nemožno akceptovať

bez ochranných opatrení

Je potrebné prijať

bezpečnostné opatrenia

Nežiadúce IV. 51 - 100 Nevyhovujúca bezpečnosť Treba prijať okamžité

nápravné opatrenia

Neprijateľné V. 101 - 125 Nebezpečný systém Nutnosť okamžitého

zastavenia činnosti

V našom prípade sme pri stanovovaní hodnoty rizika pri pokusoch (vplyv teploty na

človeka) dospeli k nasledovným hodnotám. Pravdepodobnosť bola p=3, dôsledok d=3 a vplyv

úrovne v=3. Teda Výsledná hodnota rizika bola 27, čo v matici rizika bola kategória III. Čiže

sme museli prijať bezpečnostné opatrenia, aby bola akceptovateľná hodnota rizika pri práci.

Pri vývoji kultúry bezpečnosti môžeme podľa International Atomic Energy Agency

rozoznávať nasledujúce 3 základné štádia (Michalík & Paleček, 2010, p. 1): Štádium 1:

Bezpečnosť je založená na pravidlách a predpisoch (bezpečnosť je len ako externá požiadavka

v podobe predpisov, noriem, a pod. a nie ako určitá súčasť správania); Štádium 2: Bezpečnosť

je považovaná za významný cieľ organizácie (bezpečnosť ako dôležitý cieľ aj mimo externých

požiadaviek, hlavné sústredenie je na technické a procedurálne riešenia); Štádium 3:

Bezpečnosť sa môže vždy zlepšiť (prijatie myšlienky trvalého zlepšovania so zameraním na

bezpečnosť).

Kultúru bezpečnosti musíme chápať ako podstatnú súčasť organizačnej kultúry. Z hľadiska

svojej náplne sa vzťahuje k celkovej úrovni bezpečnosti danej organizácie. Významnú rolu pri

kultúre bezpečnosti má aktivita zo strany vedenia, následne potom zo strany jednotlivých

pracovníkov a ďalej interakcie, t. j. funkčnosť a podoba interpersonálneho rámca (Walker &

Maune, 2000, p. 34). Sama o sebe blízko súvisí s rastom a získavaním dobrého mena danej

organizácie. Je zrejmé, že kultúra bezpečnosti musí preniknúť všetkými úrovňami organizácie.

Týka sa úplne všetkých, od generálneho riaditeľa až po posledného radového pracovníka. Je tu

95

celkovo kľúčové, do akej miery pracovníci na všetkých pozíciách (Michalík & Paleček, 2010,

p. 1): si uvedomujú svoju osobnú zodpovednosť za bezpečnosť; konajú s ohľadom na

zachovanie, zvyšovanie bezpečnosti, resp. si oznamujú informácie o bezpečnostných

opatreniach; sa snažia aktívne učiť, prispôsobovať sa a upravovať svoje správanie s ohľadom

na predchádzajúce skúsenosti; sú odmeňovaní s ohľadom na vyššie uvedené aspekty.

Kultúra bezpečnosti predstavuje zotrvávajúcu hodnotu a prioritu kladenú na pracovníkov a

na bezpečnosť verejnosti kýmkoľvek v každej skupine a na každej úrovni organizácie. Týka sa

miery, v ktorej jednotlivci a skupiny osôb cítia svoju osobnú zodpovednosť za bezpečnosť,

konajú tak, aby zachovávali, zvyšovali a oznamovali starosť o bezpečnosť, snažia sa aktívne

učiť prispôsobovať sa a modifikovať (ako individuálne, tak podnikovo) správanie založené na

poučení sa z chýb a byť odmeňovaní spôsobmi, ktoré sú v súlade s týmito hodnotami. Zvýšenie

úrovne bezpečnosti v organizácii umožňuje predovšetkým považovať bezpečnosť za hodnotu,

či už jednotlivými zamestnancami, tak aj členmi manažmentu i organizáciou. Napriek tomu je

dobrá organizačná kultúra v niektorých organizáciách považovaná za akúsi nadstavbu, za niečo

zaujímavé a určite prospešné, ale až na druhom mieste. Niečo, čo môže prísť na rad vtedy, keď

sa podarí splniť stanovené ekonomické ukazovatele a zabezpečiť výhľady na ďalšie obdobie.

Tento prístup však reflektuje len úplné nepochopenie jej dôležitosti.

ZÁVER

Pracovné prostredie vhodne prispôsobené možnostiam a potrebám zamestnancov ako aj jeho

bezpečnosť je nesmierne dôležitým faktorom spoločností pri vytváraní a zachovaní si dobrej

pozície na trhu. Len kvalitne a bezpečné vytvorené podmienky na pracovisku prispievajú k

zvýšeniu pracovného výkonu a pohody, vytvoreniu príjemného pocitu z dobre vykonanej práce,

redukcii chýb zamestnancov, zníženiu neprimeranej pracovnej záťaže a únavy,

práceneschopnosti, či chorôb z povolania. V dobe, kedy neustále silnie konkurenčný boj,

zamestnávatelia aj prostredníctvom kvalitného a bezpečného pracovného prostredia a v ňom

spokojných zamestnancov získavajú oproti konkurentom výhody. Kvalitné a bezpečné

vytvorené pracovné prostredie má tak pozitívny dopad v rámci celej spoločnosti, kde prináša

nielen zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva, ale aj zvýšenie životnej úrovne pracujúcich.

Literatúra

Amird, V., Delanaud, S., & Libert, J. P. (2017). Analysing work in the heat. The indexes of

thermal stress. Archives des Maladies Professionnelles et de l'Environnement, 78(2), 166-

96

174.

Ďurica, T., Szabó, O., Dufinec, I. & Tureková, I. (2015). Bezpečnosť práce, produkcie

a života (p. 100). Košice: Vysoká škola bezpečnostného manažérstva.

Gašová, M., Štefánik, A., Hovanec, M., Korba, P., Píľa, J., & Balážiková, M. (2016) Analýza

pracovného prostredia procesu sústruženia dvojkolesia na báze progresívnych metód

ergonómie. ProIn, 17(2), 54-58.

Górny, A. (2017) The use of working environment factors as criteria in assessing the capacity

to carry out processes. In MATEC Web of Conferences 94, CoSME 3.11.2016 (pp. 1-11)

Brasov.

Health & Safety Executive (1999) Thermal comfort in the work place. Guidance for

employers. HSE Books.

Kotus, M., & Bujna, M. (2015). Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. (1st ed.). Nitra:

SPU.

Krišťak, J. (2017). Pracovné prostredie. IPA Slovakia/IPA slovník. Retrieved from

http://www.ipaslovakia.sk/sk/ipa-slovnik/pracovne-prostredie.

Lao, J., Hansen, A., Nitschke, M., Hanson-Easey, S., & Pisaniello, D. (2016) Working smart:

An exploration of council workers’ experiences and perceptions of heat in Adelaide, South

Australia. Safety Science, 82(1), 228-235.

Lorko, M., & Lajčinová, R. (2009). Bezpečnosť a hygiena pri práci. In Klimatické faktory

pracovného prostredia (pp. 19-24), Retrieved from www9.siov.sk/ext_dok-

bezpecnost_a_hygiena_pri_praci/16352c.

Michalík, D., & Paleček, M. (2010). Pohled na aspekty kultury bezpečnosti ve firemní praxi.

Časopis výzkumu a aplikací v profesionální bezpečnosti, 3(3-4). Retrieved from

http://www.bozpinfo.cz/josra/pohled-na-aspekty-kultury-bezpecnosti-ve-firemni-praxi.

Oravec, M. (2011). Vybrané kapitoly z manažérstva rizík. (1st ed.). Nová Lesná: Equilibria.

Pauliková, A., & Nováková, R. (2016). Increasing of working environment quality in

woodworking workshop – case study of illumination intensity and dustiness measurement

From academic communities to managed. In: Toyotarity : Innovations. Improvement (pp.

37-58). Warszavwa: Polski Instytut Jakości Sp. z.o.o.

Petrík, J., Mikloš, V., & Horváth, M. (2012). The Ambient Temperature and Quality of the

Hardness Measurement. Annals of Faculty Engineering Hunedoara - International Journal

of Engineering, 10(3), 373-383.

Soewardim H., Dila, A. & Rizkiningtias, P. (2016). Development of working environment

comfort to improve productivity. In International Conference on Knowledge Engineering

97

and Applications. ICKEA 30.12.2016 (pp. 177-180) Singapore.

Šolc, M. (2014). Vplyv nebezpečných faktorov na kvalitu pracovného prostredia

zamestnancov. In Kvalita, technológie, diagnostika v technických systémoch. Príspevky

z medzinárodnej konferencie konanej v dňoch 20.-21.5.2014 (pp. 91-97) Nitra: SPU.

Walker, E. & Maune, J., A. (2000). Creating an Extraordinary Safety Culture. Professional

Safety, 5, 33-37.

Kontaktné údaje

Doc. Ing. Marek Šolc, PhD.

Oddelenie integrovaných systémov riadenia, Ústav materiálov, Hutnícka fakulta

Technická univerzita Košice

Letná 9, 042 00 Košice

E-mail: Marek.Solc@tuke.sk

RNDr. Juraj Kliment

Oddelenie integrovaných systémov riadenia, Ústav materiálov, Hutnícka fakulta

Technická univerzita Košice

Letná 9, 042 00 Košice

E-mail: Juraj.Kliment@lr.org

JUDr. Adriana Divoková

Katedra bezpečnosti a kvality produkcie, Strojnícka fakulta

Technická univerzita Košice

Letná 9, 042 00 Košice

E-mail: judrdivokova@gmail.com

Ing. Fillip Forrai

Katedra bezpečnosti a kvality produkcie, Strojnícka fakulta

Technická univerzita Košice

Letná 9, 042 00 Košice

E-mail: forrai.filip@gmail.com