VVzznniikk ZZáákkllaaddnnee MMOOKKIISS vv RRuužžoommbbeerrkkuu viac na str. 4 ►►►

VVyysskkúúššaall vvššeettkkyy ddrrooggyy..

NNaa PPrreeddnneejj hhoorree hhoo

vvoollaallii „„vvššeežžrraavveecc““.. PPoo

lliieeččeenníí ssaa vvššaakk vvžžddyy

vvrrááttiill ddoo ssvveettaa ddrroogg.. KKeeďď

ssaa ddoossttaall úúppllnnee nnaa ddnnoo,,

cchhcceell zzoommrriieeťť mmllaaddýý..

NNaarrkkoommaann,, kkttoorrýý pprreeššiieell

ppeekklloomm aa ddnneess ssvveeddččíí

oo rraajjii.. PPeetteerr LLiippttáákk..

viac na str. 16 ►►►

MMoožžnnoo ddôôvveerroovvaaťť

JJeežž iiššoovvýýmm

žž iivvoottooppiissoomm??

IINNTTEERRVVIIEEWW

SS TTEEOOLLÓÓGGOOMM

CCRRAAIIGGOOMM LL..

BBLLOOMMBBEERRGGOOMM

viac na str. 26 ►►►

SSPPRRAAVVOODDAAJJ

5

4

2

NOVEMBER 2007

FARNOSŤ SVÄTÉHO PÁTRA PIA RUŢOMBEROK VOJENSKÉHO ORDINARIÁTU OS SR

1166.. MMeeddzziinnáárrooddnnáá

vvoojjeennsskkáá ppúúťť zz VVaarrššaavvyy

ddoo ČČeennssttoocchhoovveejj viac na str. 6 ►►►

PPrrvváá ooddppuussttoovváá

sslláávvnnoossťť vv nnaaššeejj

vvoojjeennsskkeejj ffaarrnnoossttii viac na str. 6-7 ►►►

VVýýzzvvaa pprree tteebbaa !!

viac na str. 24 ►►►

PPPrrríííhhhooovvvooorrr

2

„ČO NÁS ČAKÁ, ČO JE PRED NAMI ...?“

Milí vojaci, priatelia, farníci!

V uplynulých dňoch nám mnohí vyjadrili blahoţelanie k ďalšej významnej historickej udalosti, k vzniku Základne MOKIS v posádke Ruţomberok. Môţeme vypovedať veľa múdrych slov, počuť mnoho povzbudení, uistení a rád... To všetko jednodu-cho patrí ku kaţdej významnej udalosti a ľudia to radi robia, ale aj potrebujú. Mnohí z nás majú právo byť hrdý na to, čo sme doposiaľ dokázali urobiť, splniť, zvládnuť, s čím všetkým sme si vedeli poradiť ako vojaci vo vojenskom svete príkazov, predpisov a nariadení s imperatí-vnymi termínmi. Nemali sme pritom niekedy rozprávkový pocit, ţe sa všetko dá (dalo) urobiť či splniť, ba aj „nemoţné“?! Nuţ nech sme si uţili čokoľvek za uplynulé mesiace a roky, máme pred sebou čosi nové, čo nás čaká, čo je pred nami ..! Ak nám to pomôţe povedzme si s hlbokým výdychom : „to najhoršie je za nami“! Nakoniec je dobré ak sa pozitívne na-dýchneme pre nový začiatok, nie s myšlienkami na to, čo bolo, ale čo nás čaká, aby sme ţili a pracovali pre túto chvíľu, pre prítomnosť. Minulosť ostáva poučením. Teraz sa buduje budúcnosť.

Milí priatelia! Lenţe znova a opäť nie sú dôleţité aţ tak slová, ale naše skutky, náš osobitný prístup k ţivotu, sluţbe a práci. Nový útvar dáva kaţdému a zároveň mnohým, ktorí sa dostali na nové funkcie, moţno pod iných veliteľov alebo do nových podmienok práce, sluţby novú skutočnú moţnosť byť zodpovedným a statočným vojakom ako hovorí zákon alebo morálny kódex profesionálneho vojaka. A tak ostáva do budúcnosti veľký výkričník či otáznik pre tých, ktorí by chceli byť stále nespokojný, nešťastný, nezodpovedný, mysliaci len na seba, na svoje dobro a pôţitky, alebo ktorí sa chcú len viesť popri iných a takmer nič nerobiť...

nuţ, sme všelijaký vojaci, ale to uţ nie je vojak a uţ vôbec nie profesionálny. Pozrime sa dnes s per-spektívou do ďalších na-šich dní. To, čo nás čaká, čo je pred nami nie sú len materiálne veci, svetské záleţitosti, ale aj krásny

ţivot vo viere pre večné i pozemské blaho. Cirkev nám preto ponúka mnoţstvo dobrodení, darov a milosti, ktoré môţeme získať celkom „zadarmo“. Náš pohľad, nech sa deje čokoľvek v našom svete či osobnom ţivote, sa má upierať neustále k nebesiam, k Bohu, tam, kde je náš konečný cieľ. Sviatok všetkých svätých hovorí o skutočných ľudských príbehoch: o kráľoch, cisárov, veliteľov, vojakov, kňazov či jednoduchých ľudí, ktorí nádherným spôsobom spojili svoj ţivot, postavenie s vierou v Boha. Aj my to môţeme dokázať ako profesionálny vojaci v nasledujúcich dňoch, na svojom mieste vo svojej sluţbe. Nie, nejde o to byť hneď svätý, ale aspoň „dobrý“ a na správnej ceste. Pozývam Vás, na časté stretnutie s Kristom v obete svätej omše, nájdime si na to čas. Pozývam Vás, na prijatie sviatostí zmierenia, kde nájdete pokoj, čistotu duše a priateľstvo s Bohom i s ľuďmi. Pozývam Vás, k nádeji a optimizmu i novému začiatku, ktorý si môţeme jediné sami dať a v dobrej vôli urobiť svojim prístupom a prácou k úlohám, ktoré sú nám dané. Materiálne je tu niečo nové - Základňa MOKIS, ale bez nás sa nič nové neudeje a nestane... Prajem Vám i nám spoločne, aby to, „čo nás čaká, čo je pred nami“ bolo našou úspešnou prácou, sluţbou, naším šťastím a spokoj-nosťou z výsledkov a patričnej odmeny, aby sa nám to darilo spojme viditeľné svoj ţivot s vierou v Pána, ktorý nás miluje a môţe všetko.

Vojenský duchovný.

UUUdddaaalllooosssťťť

3

VZNIK ZÁKLADNE MOKIS V RUŢOMBERKU.

Pondelok 8. október 2007 sa stal pre vojenský útvar v Povaţských kasárňach

Ruţomberok dňom slávnostného aktu vzniku Základne mobilných komunikačných a

informačných systémov. Základňa MOKIS vznikla z počtov Spojovacieho práporu

Ruţomberok 1.októbra 2007 včlenením Spojovacej roty Spojovacieho Veliteľstva

a Spojovacieho práporu Vlkanová. Veliteľom Základne MOKIS bol vymenovaný pplk.

Ing. Štefan Pobijak.

Slávnostného ceremoniálu sa

zúčastnili významní hostia, medzi

ktorých patrili NGŠ OS SR generál

Ing. Ľubomír Bulík, CSc, veliteľ Síl

výcviku a podpory OS SR

generálmajor Ing. Ján Kačmár, veliteľ

pozemných síl generálmajor Ing.

Milan Maxim, veliteľ vzdušných síl

generálmajor Ing. Juraj Baránek,

veliteľ SpojVe plukovník Ing. Štefan

Slovák, zástupca veliteľa SpojVe

podplukovník Ing. Jiří Ballarin,

primátor mesta Ruţomberok Ing. Milan Slašťan, prednostka obvodného úradu

Ruţomberok Mgr. Anna Paráková, rektor AOS Liptovský Mikuláš prof. Ing. Ján Kurty,

PhD. a ďalší.

NGŠ generál Ing. Ľubomír

Bulík vo svojom príhovore

zdôraznil: „Vznik základne je

novým míľnikom v oblasti

komplexného zabezpečenia

spojovacích sluţieb v OS SR“.

Ďalej spomenul, ţe nás čaká

náročná úloha v oblasti

implementácie nových technológii

do novo vytvoreného

komunikačného a informačného

systému, čo bude vyţadovať tieţ

vysokú mieru profesionality.

K vojakom sa prihovorili taktieţ aj Ing. Milan Slašťan.

Po príhovoroch udelil náčelník GŠ OS SR generál Ing. Ľubomír Bulík, CSc.

Pamätnú plaketu novému veliteľovi základne pplk. Ing. Štefanovi Pobijakovi.

Pripravila: por. Ing. Jana Berešíková, rtn. Mária Jacková

Foto: des. Dušan Bartoš

AAAkkkccciiieee

4

Letný detský tábor s katolíckymi duchovnými

VZ Smrekovica 2007

Z našej vojenskej farnosti sv. Pátra Pia sa zúčastnili letného detského tábora tri deti:

Doležiová Tatiana, Doleží Jakub a Doležiová Mária. Nástup bol 3. júla 2007 v krásnom

prostredí VZ Smrekovica. Celý pobyt trval do 17. júla, teda dva týţdne. Čakala nás

jednoduchá drevená chata, kde sa nás zmestilo 32 detí od 7. do 15.r. veku, 4 vedúci skupín

a dvaja vojenskí duchovní. Hurá, od tejto chvíle ako sme sa ubytovali mohol začal pre

detí „bezstarostný“ prázdninový pobyt v tábore.

Prvé okamihy boli milým

spoznávaním nových kamarátov a popri

tom kaţdé detské očko sa zvedavo

zahľadelo na tváre i postavy vedúcich

a duchovných. Prišla prvá noc na

nezvyčajnom mieste, ďaleko od domova,

vysoko nad „morom“ a uprostred

nádhernej i tajomnej prírody. Vraj tu na

potulky chodí aj medveď a iste aj iná lesná

zver. Nuţ aká bola prvá noc ...? Vzrušujúca

a dobrodruţná. Kaţdý ďalší deň začali

veriace deti stretnutím v modlitbe

s nebeským Otcom cez stretnutie s

eucharistickým Kristom, jeho Synom

v slávení svätej omše. Nuţ, bolo i na tomto

mieste vidieť, ţe i deti z „kresťanských

rodín“ sú rozdielne a aţ príliš. A to nie len

v charakterových vlastnostiach, v návy-

koch, správaní, disciplíne, v reči a pod., ale

aj v duchovných veciach. V tom ako

rozumejú tomu, čo je svätá omša, kto je

Boh, Jeţiš, alebo aj ako sa máme správať

pri modlitbe a bohosluţbe. Niektorí dávno

neboli na svätej omši, nemodlili sa, ale ţili

intenzívne pre iné veci: šport, zábava,

počítač, moţno škola ... Bol to veru smutný

pohľad do duše niektorých detí, ktoré mali

akoby všetko a pritom v skutočnosti nič -

boli vnútorne, duchovne poloprázdne!!! Sú

rôzne príčiny prečo je to tak: „vojenský“

rodičia nemajú na deti čas, alebo im ho

nevenujú, hoci im dajú materiálne všetko

a neraz majú naozaj viac ako iní, alebo sú

rodičia rozvedení ..., niektorí poţívajú vo

AAAkkkccciiieee

5

väčšej miere alkohol, ţijú pre svoju

vojenskú kariéru – svoju „hodnosť“ a na

iné „nemajú“ čas alebo moţno jedine

v sobotu či v nedeľu, sú takí, čo majú „iné

– svoje“ názory na Cirkev, na Boha, na

výchovu, na praktické kresťanstvo a pod.,

alebo ich dokonca tieto veci vôbec

nezaujímajú. Zdalo sa na prvý pohľad, ţe

s niektorými deťmi, hlavne dospievajúcimi

sa to nedá: majú svoj svet, svoj názor na

všetko, iné záujmy zvláštne zvyky

a spôsoby i hodnoty ..., veď to poznáte.

Lenţe počas dvoch týţdňov sa ukázala

jednoduchá pravda, ţe s „kaţdým“

dieťaťom sa to dá, čo ako sa na prvý

pohľad zdá „problematické“. To, čo

najviac detí potrebujú i tie v dospievajú-

com veku je čas a priestor ktorý im

venujeme a s nimi strávime. To, akú

hudbu, hru, zábavu, aktívnu činnosť im

ponúkneme alebo neponúkneme i cez svoj

ţivot. Čo mi sami robíme s nimi alebo pred

nimi!? Či i my sami ako rodičia máme čas

a srdce zapálené pre Boţie veci, pre

večnosť, Cirkev alebo modlitbu alebo

jednoducho nie!? V tomto kontexte

niektoré deti tak málo počujú z úst rodičov

„pochvalu“ za maličkosti alebo im zúfalo

chýba prejav lásky, pohladenie a neţnosť.

Potom sa stane to, ţe dieťa sa ani neteší na

návrat domov, ostalo by ešte v tábore hoc

ďalšie dva týţdne – je mu tak lepšie!!!

Také sú smutné ale veríme, ţe vo

väčšine radostné ţivotné príbehy deti. Za

smutným i radostným, čo môţeme na

deťoch vidieť, pozorovať a sami prijímať

stoja na prvom mieste rodičia, ich ţivot,

čas, hodnoty, príklad, láska a zodpo-

vednosť ... a potom je to okolitý či vzdia-

lený svet, ktorý neraz mocne vplýva na to,

čo máme najvzácnejšie – naše deti. Náš

letný detský tábor sa od samého začiatku aţ

do konca niesol v znamení dobra, tak ako

sme si prijali za svoje základné ciele byť

dobrý, disciplinovaní, radostný, nápomoc-

ný, láskavý a náboţný. Po svätej omši bol

kaţdý deň zameraný na poznávanie zla

v symbolike 7 hlavných hriechov : Pýcha,

Lakomstvo, Smilstvo, Závisť, Obţerstvo,

Hnev a Lenivosť. Lenţe neostali sme len

pritom, čo je zle, temné, škaredé, ale

v skupinkách a pri spoločných stretnutiach

na našej klubovni sme naopak ešte viac

rozoberali a utvrdzovali sa v tom, čo je

opakom pomenovaného zla: pýcha –

pokora, lakomstvo – štedrosť, smilstvo –

čistota, závisť – dobroprajnosť, obţerstvo

– miernosť, hnev - zmierenie, lenivosť –

usilovnosť. Bolo len uţasne vidieť, čo

všetko deti zaujíma z duchovnej oblasti ako

skutočnej a jedinej hodnoty nášho ţivota,

čo nám ostáva pre večnosť, koľko majú

nezodpovedaných otázok, či doposiaľ

neistých odpovedí alebo aj vlastných

skúsenosti a predstáv. Diskutovali sme

o tom a učili sme sa spoločne : slobodne,

radostne, neformálne ... Pravdaţe popri

duchovnej myšlienke dňa bol dostatok času

na aktívne hry v chatke, na klubovni,

vonku a veľa sa športovalo od futbalu,

basketbalu aţ po tenis. Dievčatá i chlapci

sa učili tanečné kroky. A to nebolo všetko,

veď sme stihli ísť aj na nie jednu turistiku,

ba i na zájazd do mesta Zvolena či Banskej

Bystrice. Ach rodičia, priatelia toľko bolo

toho, čo sme v tábore za dva týţdne schuti

preţili v našej detskej radosti, veľa dobrého

sa naučili, veľa modlitbičiek predostreli

Pánu Bohu i za vás, veľa lásky zaţili a

priateľstiev si vytvorili a ani nevieme

všetko vyrozprávať a hlavne všetci sme sa

zdraví a spokojní vrátili domov. A mnohí

z nás povedali: „ na budúci rok prídeme

zas“ – „dúfame“.

Pripravil: vojenský duchovný.

AAAkkkccciiieee

6

16. Medzinárodná vojenská púť z Varšavy do Čenstochovej

Púť a putovanie patrí tradične ku

kresťanským pojmom a symbolike,

ktorá ma vţdy konkrétny hlboký

význam a to v kaţdej dobe. Nestojí

a nepadá na tom, aká je práve doba,

aký svet a kto v ňom vládne. Je to

o veľkosti ducha a viery veriaceho

človeka, o sile lásky k Bohu,

o konkrétnom pokání a obeti za svoj

či druhého ţivot a spásu. V ťaţkej

dobe totalitného komunizmu

kresťania nasadzovali svoje sily

a ţivot, aby sa doslova hrdinský

vydali na púť – na „posvätné

miesto“. Aj dnes v čase slobody sa

Boţí ľud schádza, putuje v dobrovoľnom pokání za seba, v túţbe za Boţou milosťou,

milosrdenstvom a poţehnaním. Je to odjakţiva nesmierne dôleţitým prejavom skutočnej

viery a lásky človeka a táto výzva ostáva aj pre nás dnešných ľudí. My vojaci nie sme

nijaká výnimka, naopak stávame sa veľkým vzorom a povzbudením pre iných, keď sa

stávame aj my pútnikmi. Všetka česť ak je to naše úprimné a pravdivé presvedčenie ţivota

a viery profesionálneho vojaka. Uţ po tretíkrát sa zúčastnil v dňoch 4. – 16. augusta 2007

vojenskej pešej púte z Varšavy do Čenstochovej slob. František Polťák a po prvý krát

slob. Daniel Šuvada. Ináč to bolo jubilejné 10. výročie vojenskej púte príslušníkov

ozbrojených síl SR. Obaja účastníci púte prejavili viac ako spokojnosť s jej priebehom

a s tým, čo mali moţnosť zaţiť a preţiť počas celých jedenástich dní putovania s inými

tisícami pútnikov, vojakov i civilistov. Miesto navštívenia bola Čenstochová. Pocta

a vďaka Panne Márii za jej orodovanie, pomoc a ochranu v minulosti ako aj dnes.

Pripravil: vojenský duchovný.

Odpustová slávnosť v našej vojenskej farnosti sv. Pátra Pia

Ako väčšinu veriacich ľudí v priebehu roka kaţdú nedeľu ovládajú naše mysle

a srdcia pocity sviatočnosti a osobitnej duševnej pohody. Popri toľkých slávnostiach

v roku máme priam od detstva vrytú do pamäti jednu nedeľu, ktorá sa nazýva odpustová

nedeľa. Je to deň, keď sa podľa liturgických predpisov slávi výročitý deň poţehnania

chrámu alebo zasvätenia niektorému svätcovi. Toto zasvätenie sa môţe samozrejme

vzťahovať aj na osobu Jeţiša Krista, na Pannu Máriu alebo aj anjelov. My máme svojho

patróna a vojenskú farnosť zasvätenú pomoci i ochrane sv. Pátra Pia. A prečo sv. Páter

Pio?

V meste Ruţomberok, kde máme našu vojenskú posádku je rozsiahla Ústredná

vojenská nemocnica a sv. Páter Pio bol ten kto trpel a nie hocijako, ale dobrovoľne a

AAAkkkccciiieee

7

z lásky k Bohu a pre spásu seba i ľudí. V nemocniciach i neraz na lôţkach v našich

domácnostiach je veľa utrpenia, bolesti, slz tak ako prichádzajú do ľudského ţivota

choroby a nečakané úrazy. Potom v tomto kontexte sv. Páter Pio svojim ţivotom

a orodovaním u Pána, nám môţe

nesmierne pomôcť v našom

biednom poloţení uţ len tým,

aby sme mali vţdy vnútornú silu

vyvierajúcu z viery, dôvery

a lásky k Bohu na prekonanie

toho, čo sa nám stalo kríţom.

Názov „odpust“ je

utvorený od slovesa odpustiť vo

význame nemať za zlé, prepáčiť.

Takţe táto slávnosť sa aj dnes

neodmysliteľne spája s pokáním,

teda vykonaním svätej spovede

a s ňou spojené odpustenie

hriechov.

Svoje významné čaro

v sebe má ak aj dnes počuť

z našich úst to radostné

a naše deti to preţívajú ešte

viac, keď povieme „Pôj-

deme na „odpust“ v našej

farnosti alebo do susednej

dediny.

Podstatou odpustu

i v našej vojenskej farnosti

bola slávnostná bohosluţ-

ba, naše modlitby v tento

deň vyvierali kdesi z hĺbky srdca a akosi vrúcnejšie ako inokedy a rovnako i náš spev.

Bola to bohosluţba, modlitba za celú farnosť, za vás a vašich drahých i tých, čo sú chorí

a nevládni. Na náš odpust v kaplnke sv. Pátra Pia prišli aj pútnici, cudzí ľudia z ďaleka, ale

nesmierne blízky spoločnou vierou a láskou, ktorí počuli o našej slávnosti a radi prišli.

A tak sa nás zišlo v nedeľu 23. septembra v kaplnke sv. Pátra Pia do 60 ľudí,

profesionálnych vojakov, zamestnancov, rodinných príslušníkov a hostí. Mnohí vnútorné

zmierení a očistený po svätej spovedi prijali Eucharistiu ako naplnenie vrcholnej túţby

veriacej duše.

Po skončení slávnosti kaţdý účastník a pútnik bol srdečne pozvaní na „hody“, tak trochu

sa potešiť, navzájom sa stretnúť i pohostiť pri sviatočnom stole. Čosi sa upieklo, čosi sa

pripravilo, ale to najdôleţitejšie bolo stretnutie ľudí dobrej vôle so svojim Bohom a medzi

sebou ako farníci jednej vojenskej farnosti. Ako deti hlavne na dedine sme sa veľmi tešili

na tento deň na to všetko, čo bolo na stole i na kolotoče, medovníky a sladkosti a na všetky

iné radosti, čo nám tento jeden deň v roku vţdy prinášal. Pripravil: vojenský duchovný, Foto: Tuţinská

PPPrrríííssspppeeevvvoookkk

8

PPPrrríííssspppeeevvvoookkk

9

SSSvvviiiaaatttoookkk

10

SVIATOK VŠETKÝCH SVÄTÝCH

Východné cirkvi uţ v 4. stor. slávili jednou slávnosťou všetkých mučeníkov.. Od

začiatku 8. stor. sa konala slávnosť Všetkých svätých najprv v Írsku, potom v Anglicku

a napokon v celej Európe. V Ríme prijali sviatok v 9.

stor.

Viete, ţe počas 8. dní (1. – 8. novembra) môţeme

získavať úplné odpustky v prospech zosnulých?

Odpustky sa môţu privlastniť iba dušiam v očistci

a to raz denne. Veriaci, ktorý v tomto čase náboţne

navštívi cintorín, pomodlí sa za zosnulých, modlitbu

Pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha), môţe

získať úplné odpustky, ktoré sa môţu privlastniť iba

dušiam v očistci. Okrem tohto odpustkového úkonu

sa ţiada splniť tri podmienky: sv. spoveď (krátko

predtým alebo potom), sv. prijímanie a modlitba na

úmysel Svätého Otca (stačí Otčenáš, Zdravas

a Sláva). Vo všeobecnosti je potrebné vylúčiť

akúkoľvek pripútanosť k hriechu aj k všednému.

ČO SÚ ODPUSTKY?

„Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú uţ odpustené, čo

sa týka viny. Dostane ho náleţite pripravený veriaci v Krista za istých a stanovených

podmienok pomocou Cirkvi, ktorá ako sluţobníčka vykúpenia svojou mocou rozdáva

a aplikuje poklad zadosťučinení Krista a svätých.“ „ Odpustky sú čiastočné alebo úplné

podľa toho, či oslobodzujú od časného trestu za hriechy čiastočne alebo úplne.“ „Kaţdý

veriaci môţe odpustky ... získať pre seba, alebo ich aplikovať za zosnulých.“

» Aby sme toto učenie a prax Cirkvi pochopili je potrebné mať na zreteli, ţe hriech má

dvojaký následok. Ťaţký hriech nás pozbavuje spoločenstva s Bohom, a preto nás robí

neschopnými večného ţivota, ktorého pozbavenie sa volá „večný trest“ za hriech. Na

druhej strane kaţdý hriech , aj všedný, má za následok nezdravé pripútanie k stvoreniam,

ktoré potrebuje očistenie či uţ tu na zemi, alebo po smrti, v stave nazývanom očistec. Toto

očistenie oslobodzuje od tzv. „časného trestu“ za hriech. Obidva tieto tresty sa nemajú

chápať ako určitý druh pomsty, ktorou Boh postihuje zvonku, ale skôr ako tresty

vyplývajúcej zo samej povahy hriechu. Obrátenie, ktoré pochádza z vrúcnej lásky, môţe

dôjsť aţ k úplnému očisteniu hriešnika, takţe uţ nezostane nijaký trest.

Meditácia

Svätí nepotrebujú naše pocty, ani z našej náboţnosti nič nemajú. A ţe uctievame ich

pamiatku, to je v kaţdom prípade v našom záujme, nie v ich... Ono spoločenstvo

prvorodených nás očakáva, a my nedbáme. Túţia po nás svätí, a my si to neváţime.

Čakajú na nás spravodliví, a my si to nevšímame.

SSSvvviiiaaatttoookkk

11

Prebuďme sa uţ, bratia! Vstaňme z mŕtvych s Kristom! Hľadajme, čo je hore, myslime na

to, čo je hore! Túţme po tých, ktorí túţia po nás... A máme túţiť nielen po spoločenstve

svätých, ale aj po ich šťastí. Keď túţime po ich prítomnosti, máme sa horlivým úsilím

uchádzať aj o ich slávu. A toto je druhá túţba, ktorú v nás vyvoláva spomienka na svätých,

aby sa aj nám zjavil Kristus, náš ţivot, ako im, a aby sme sa aj my zjavili s ním v sláve.

Lebo nateraz sa nám naša hlava predstavuje nie aká je, ale akou sa pre nás stala; nie

ovenčená slávou, ale zovretá tŕňmi našich hriechov. Nech sa úd pod tŕním korunovanou

hlavou hanbí ţiť v prepychu, lebo doteraz mu nebol nijaký purpur na slávu, ale na

posmech. A keď príde Kristus, keď sa uţ nebude zvestovať jeho smrť, aby sme vedeli, ţe

sme aj my zomreli a náš ţivot je ukrytý s ním. Hlava sa zjaví v sláve a s ňou zaţiaria

oslávené údy, keď totiţ pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným slávnej hlave,

ktorou je On. Po tejto sláve dychtime celou a spoľahlivou ctiţiadosťou. Nuţ teda, aby sme

v ňu mohli dúfať a robiť si vyhliadky na toľkú blaţenosť, veľmi potrebujeme aj príhovory

svätých, aby sme na ich orodovanie dostali to, čo nedosiahneme svojimi schopnosťami. (Z

rečí sv. opáta Bernarda)

SPOMIENKA NA VŠETKÝCH VERNÝCH ZOSNULÝCH

Spomienku na všetkých verných zosnulých na 2. novembra zaviedol v r. 998 Clunyjský

opát sv. Odilo. Táto spomienka sa vplyvom Clunyjských mníchov rýchlo rozšírila v 11.

stor. V Ríme sa začala sláviť aţ v 14. stor.

Meditácia

„Kristus práve preto zomrel a oţil,

aby bol Pánom aj nad mŕtvymi aj nad

ţivými.“ Lenţe „Boh nie je Bohom

mŕtvych, ale ţivých.“ Teda mŕtvi, nad

ktorými vládne ten, ktorý ţije, uţ nie

sú mŕtvi, ale ţiví. Tak nad nimi

vládne ţivot, aby ţili, a nemuseli sa

uţ báť smrti, ako ani „Kristus

vzkriesený z mŕtvych uţ viac

neumiera.“ vzkriesení a oslobodení od

porušenia uţ viac neuvidia smrť, ale

budú účastní na Kristovom

zmŕtvychvstaní, ako bol On účastný na ich smrti. On pre nič iné nezostúpil na zem, ktorú

zvierali večné závory, len aby „rozdrvil brány bronzové a rozlomil závory zo ţeleza“, aby

náš ţivot vyviedol z porušenia k sebe a namiesto otroctva nám daroval slobodu. Uţ v krste

sme dostali záloh všetkých dobier, o ktorých sme hovorili. Uţ v ňom sme vystúpili do

výšav neba a zasadli k tomu, ktorý nás vzal so sebou hore, ako to na ktoromsi mieste

hovorí Pavol: „S ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi.“ (Z homílie sv.

Atanáza, Antiochijského patriarchu, +599).

SSSvvviiiaaatttoookkk

12

Prvého novembra sme si pripomenuli všetkých tých, ktorí nás predišli do večnosti

a Boh ich prijal do svojho kráľovstva, teda tých, ktorí sú s ním v nebi. Zmyslom ţivota

kaţdého človeka je raz po smrti doplniť zástup týchto svätých. Narodili sme sa preto, aby

sme boli svätí. Aj keď nás Boh moţno nepovolal k nezvyčajnej svätosti, ako mnohých

svätcov, ktorých poznáme a uctievame, ale kaţdý z nás je povolaný k svätosti podľa

svojich schopnosti. Na zemi sa nenarodil človek, ktorý by nemohol byť svätý. Narodilo sa

však veľa ľudí, ktorí odmietli byť svätí. Je

na mieste otázka ako dosiahnuť svätosť, ako

vyzerá svätý medzi nami?

Český kňaz a teológ Ladislav

Simajchl odpovedá takto: Svätí medzi nami

sú ľudia, ktorí nasledujú Krista v duchu

a prostredí dnešnej doby. Svätí medzi nami

nie sú nápadní extrémnym oblečením,

účesom, vyzýv avým chovaním, zboţnými

frázami a odriekaním citátov z biblie. Tak sa

chovajú skôr chorí ako svätí ľudia. Ak sú

svätí medzi nami nápadní, tak je to

vľúdnosťou k druhým, svedomitosťou

v práci. Sú nápadní tým, ţe sa dá na nich spoľahnúť. Nehovoria príliš s ľuďmi o Bohu.

Tým viac hovoria s Bohom o ľuďoch s ktorými ţijú. Svoju vieru ţijú z osobného

presvedčenia. Vedia prečo veria v Boha a vedia odpovedať na beţné námietky proti viere.

Dnešný svätý je pokojný človek, ktorý beţné denné mrzutostí rieši skôr ţartom

a s humorom ako s rozčuľovaním. Vie, ţe nad všetkými udalosťami sveta je Boh, ktorý vie

aj zlé obrátiť na dobro, tým, ktorí mu dôverujú. Svätý medzi nami nekritizujú ľudí okolo

seba a neodsudzuje ich, ale snaţí sa ich pochopiť a pomôcť im. Keď rozpráva, tak

o niečom, netára o ničom, len aby sa rozprávalo. Vie, ţe mnohovravnosť je známkou

nezrelosti. Nikdy nesľubuje niečo o čom vie, ţe by to nemohol splniť. Pred druhými sa

nevyťahuje, ale snaţí sa, čo najmenej hovoriť o sebe. Na druhých neţiarli. Nevšíma si to,

čo o ňom druhí rozprávajú za jeho chrbtom. Keď mu niekto vytkne chybu, premýšľa, ako

ju napraviť, ak je to pravda, alebo čo robiť, aby nespôsobil zlým dojmom, keď tú chybu

nemá. Nikdy sa neháda, aj keď vie, ţe má pravdu. Povie svoju mienku a to stačí. Nikomu

svoje názory nevnucuje. Na druhých pôsobí svojím príkladom. Denne sa snaţí vytvoriť zo

seba lepší typ človeka, lepšiu podobu kresťana. Posledným poznávacím znamením svätca

medzi nami je, ţe všetky tieto krásne zásady prijal a kaţdý deň sa snaţí nimi riadiť. Ešte sa

mu však nedarí ich zachovať na 100 %. Ešte sa stále potkýna, robí chyby. Ale z potknutia

si nič nerobí. Vie, ţe svätosť spočíva v neustálom vstávaní. Vie, ţe aj tí najväčší svätci sú

omilostení hriešnici – teda ľudia ako my.

Tieto poznávacie znamenia svätcov dnešnej doby otvárajú cestu k svätosti aj nám

všetkým. Ešte raz si zopakujeme radostnú zvesť slávnosti Všetkých svätých: Svätí nie sú

svätými preto, ţe nikdy neklesli, nezhrešili. Sú svätí preto, ţe po kaţdom páde vţdy

znova povstali k novému úsiliu. Pripravil: vojenský duchovný

Zdroj: Katechizmus kat. cirkvi,

Ilustračné foto: Internet

ÚÚÚvvvaaahhhaaa

13

Prekvapujúce tajomstvo duší v očistci.

Mária Simma je rakúskou mystičkou. Uţ 50 rokov ju vďaka osobitnému Boţiemu

daru, ktorý je v dejinách Cirkvi známy, navštevujú duše v očistci. O čom jej tieto duše

hovoria? Upozorňujú, ţiadajú o modlitby a hovoria o svojich nevýslovných očistcových

utrpeniach, ktoré sú zmierňované radostným očakávaním a istotou, ţe sa skôr či neskôr

ocitnú v Boţom náručí. Sestra Emmanuela zapísala svedectvá, ktoré zozbierala z úst Márii

Simmy. Môţu človeku pomôcť zmeniť jeho postoje a zvyklosti a začať ţiť iným

spôsobom – podľa toho, čo chce Boh.

Ponúkame pár svedectiev:

Sestra Emmanuela: Čo presne očistec je?

Mária Simma: - „Je to geniálny vynález Boha. Predstavme

si, jedného dňa sa dvere otvoria a objaví sa v nich bytosť

neopísateľne krásna. Taká krásna, akú ste v ţivote nikdy na

zemi nevideli. Ste očarení touto bytosťou, vyţarujúcou

krásu o to viac, ţe táto bytosť vám naznačuje, ţe je do vás

bláznivo zaľúbená. Predtým ste si nevedeli ani predstaviť,

ţe by vás mohol niekto tak milovať. Vycítite tieţ, ţe má

veľkú túţbu pritiahnuť vás k sebe, objať vás a oheň lásky,

ktorý uţ vo vašom srdci horí vás poháňa, aby ste sa vrhli

do jej náručia. V tom momente si uvedomíte, ţe vám tečie

z nosa, vaše vlasy sú mastné a zlepené, na šatách máte veľmi veľké škvrny a pod.

Uvedomujete si, ţe sa v takomto stave nemôţete predstaviť, ţe sa najprv musíte ísť umyť,

osprchovať a aţ potom znovu prísť a predstúpiť pred túto bytosť. Avšak láska, ktorá sa

zrodila vo vašom srdci je tak silná, ţe tento odklad na neskôr spôsobený tým, ţe sa idete

osprchovať, je úplne neznesiteľný! Bolesť z neprítomnosti, hoci iba dočasnej, trvajúcej

niekoľko minút je hroznou spáleninou v srdci a závisí od intenzity prejavenej lásky. Je to

popálenina z lásky. To je očistec! Je to oneskorenie spôsobené vašou nečistotou, akoby

„čakacia doba“ pred Boţím objatím – popálenina lásky, ktorá vám spôsobuje hrozné

utrpenie, je to akoby nostalgia po láske. A presne táto nostalgia nás očisťuje z toho, čo je

ešte v nás nečisté. Očistec je miesto túţby, šialenej ţiadostivosti po Bohu, po tom Bohu,

ktorého uţ duša pozná, lebo ho videla, ale s ktorým ešte nie je zjednotená.“

Sestra Emmanuela:

Ktoré z hriechov najčastejšie spôsobujú to, že nás dostanú do očistca?

Mária Simma: - „Sú to hriechy proti láske k blíţnemu, zmilovaniu sa nad niekým, tvrdosť

srdca, nepriateľstvo, ohováranie, ... Ohováranie, klebety, krivé obvinenia sú najhoršie

pošpinenia, ktoré vyţadujú dlhé očisťovanie.“

Sestra Emmanuela:

Môţete nám povedať, ktorí ľudia majú najväčšiu príleţitosť ísť priamo do neba?

Mária Simma: - „Tí, čo majú dobré srdce ku všetkým, pretoţe láska k blíţnemu

ospravedlní mnoho hriechov. (Sv. Pavol)“ Pripravil: vojenský duchovný

(prevzaté z knihy: Prekvapujúce tajomstvo duší v očistci), Ilustračné foto: Internet.

NNNáááššš pppaaatttrrróóónnn

14

KTO JE SVÄTÝ PÁTER PIO, PATRÓN NAŠEJ VOJENSKEJ FARNOSTI ? (pokračovanie - 5.časť)

Vieme, čo je to „stigma“?

Pojem stigma má grécky pôvod. Kedysi v Grécku ako

aj v starovekom Ríme sa týmto pojmom označoval znak

vypálený ţeravým ţelezom predovšetkým otrokom. V období

stredoveku si tento pojem osvojila Cirkev na označovanie rán,

ktoré dostali niektorí ľudia na ruky či nohy. My vieme

z Evanjelia ako sám Jeţiš aj po zmŕtvychvstaní nosil na

svojom tele viditeľných päť rán, ktoré mu spôsobili ľudia. Z uplynulých dejín Cirkvi

máme neomylné poznanie, ţe niektorí z tých, čo výnimočným spôsobom milovali Pána

dostali na svoje telo tieto bolestivé rany – „stigmy“, aké mal on pri svojom umučení.

Sv. František z Assisi ich dostal dva roky pred svojou smrťou v roku 1224.

Magdaléna Morice dostala dokonca stigmy ako osemročná. Sv. Katarína de Ricci ako

dvadsaťročná. Páter Pio mal stigmy nepretrţite 50 rokov.

„Stigmy“ sú skutočnými ranami, ktoré prinášajú človeku

nepredstaviteľné bolesti ako keby bol človek zbičovaný alebo

pribitý na kríţ. Stigmy zvyčajne a rôznym spôsobom krvácajú.

Veľmi zvláštnou vecou je, ţe sa nehoja a pritom nehnisajú. Oproti

tomu Páter Pio bol operovaný na pruh a táto ľudská rana sa krásne

zahojila. Je zjavné, ţe pre stigmy prírodný zákon o hojení alebo

rozklade rán jednoducho neplatí!

Moderná medicína sa uţ viac ako sto rokov pokúša

vysvetliť problematiku stigiem. Slovo stigma v lekárskej vede znamená nejakú škvrnu na

pokoţke. Ak chce byť lekárska veda úprimná, musí priznať, ţe je nad jej sily vysvetliť

príčinu a pôvod stigiem na ľudkom tele.

Čo hovorí Cirkev na tento nanajvýš zvláštny jav „stigmy“? Predovšetkým je

potrebné povedať, ţe samotná Cirkev pripúšťa existenciu stigiem a pokladá ich za

mimoriadne Boţie dary cez ktoré nás Boh akoby „hmatateľne“ chcel presvedčiť o svojej

láske, aby sme mu verili a milovali ho. Zároveň v tejto veci je Cirkev nadmieru kritická

a opatrná, ba dodnes sa o nich záväzne nevyjadrila a tak necháva priestor na slobodu

názorov, bádania a úsudkov o tom, čo sú stigmy. Azda môţeme konštatovať, ţe bádatelia

stigiem sa zhodujú v presvedčení, ţe stigmami obdarení ľudia ich dostávajú v extáze, to

znamená v akomsi zvláštnom a mimoriadne silnom uchvátení človeka k Bohu.

Páter Pio je vyvoleným a obdarovaným človekom, ktorého stigmy moţno povaţovať za

zázračnú vec. Mal ozajstné rany, ktoré sa nehojili a zároveň ani nehnisali, čo sa vymyká

biologickým zákonom. Z jeho ţivota je zaujímavá skutočnosť, ţe len čo dostal stigmy,

jeho dovtedy slabé zdravie sa i napriek krvácaniu mimoriadne upevnilo. Pritom hodiny

a hodiny by sme ho videli tráviť v úmornej práci v spovednici. Vnútorne bol nádherne

pokojný. Trpel a Boh ho napĺňal útechou a on ju ďalej denne rozdával stovkám ľudí

prichádzajúcich za ním. Je to moţné len preto, ţe Páter Pio vedel ţiť v Bohu a s ním. (pokračovanie na budúce) Pripravil: vojenský duchovný

PPPooosssooolllssstttvvvááá BBBiiibbbllliiieee

15

Posolstvá o slobode, rozhodnutí a prijatí.

Pod moţno trochu záhadným názvom vám chcem predstaviť jedny z najdôleţitej-ších posolstiev, ktoré Boh sprostredkúva človeku skrze Ním inšpirované texty Svätého písma. V úvode musím zdôrazniť, ţe Boh nemôţe urobiť zopár vecí, aj keď je všemohúci a to preto, aby si neprotirečil v prisľúbeniach, ktoré uţ dal. Jeden z týchto sľubov bol daný uţ pri stvorení človeka a to ten, ţe dáva kaţdému jedincovi slobodu rozhodovať sa a aj konať podľa svojích rozhodnutí.

Logicky vzaté, keby Boh nestvoril slobodný svet, ale „bábkové divadlo“, nemohli by sme mu potom veriť, ţe je Láska – čo tvrdí aj Boţie slovo.

Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva

v Bohu a Boh ostáva v ňom.

(1Jn4,15b)

A láska by nebola láskou, keby bola nanútená, povinná a neexistovala by ţiadna iná moţnosť. Preto Boh človeku túto -inú- moţnosť dáva. Je ňou pravý opak lásky, dobra, pokoja, ţivota, mieru a všetkých ostatných pozitývnych hodnôt, ktoré boli prvotným Boţím zámerom pre stvorenie a sú to nenávisť, zloba, nepokoj, smrť, choroba, smútok a im blízke negatíva ţivota. Prvé biblické vyjadrenie tejto moţnosti pre slobodné rozhodnutie v Biblickej symbolike predstavuje „Strom poznania dobra a zla“ v rajskej záhrade a jeho ovocie.

A Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom

všetkých druhov, na pohľad krásnym

a na jedenie chutným, i stromu ţivota

v strede raja a stromu poznania dobra

a zla.

A Pán, Boh, prikázal človekovi: "Zo

všetkých stromov raja môţeš jesť. Zo

stromu poznania dobra a zla však

nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho

jedol, istotne zomrieš.

(Gn2,9.16n)

Biblia opisuje prvý svet a prvých ľudí ako svet lásky a pokoja v Boţej prítomnosti. Prvým vyuţitím slobody

človeka pre neposlušnosť a vzopretie sa Bohu prišiel do ţivota prarodičov prvý hriech a sním smrť, choroba a všetky spomýnané zlé veci. Dnešný človek ich dedí ako dedičný hriech a s ním aj náchylnosť k zlému a trest za hriech, ktorým je smrť.

Preto ako skrze jedného človeka vstúpil

do tohoto sveta hriech a skrze hriechu

smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili. (Rim 5,12)

Svet a ţivot kaţdého z nás nie je teda takým, akým ho chcel mať Boh, ale takým, akým ho spravil a robí svojími rozhodnutiami človek. Dobrotivý a milosrdný Boh však pripravil moţnosť - plán spásy, aby sme mohli svoje zlé rozhodnutia napraviť, mohli byť očistení od hriechu a tak sa uţ na tejto Zemi priblíţiť k Boţej láske a vo večnosti sa úplne vrátiť k svojmu Otcovi, kde uţ nebude ţiadne zlo. Touto moţnosťou je Jeţiš Kristus a jeho prijatie za svojho spasiteľa.

PPPooosssooolllssstttvvvááá BBBiiibbbllliiieee

16

Lebo ak previnením jedného skrze

jedného zavládla smrť, tým skôr skrze

jedného, Jeţiša Krista, budú v ţivote

kraľovať tí, čo dostávajú hojnosť milosti

a darovanej spravodlivosti. Teda ako

previnenie jedného prinieslo odsúdenie

všetkým ľuďom, tak spravodlivosť

jedného priniesla všetkým ľuďom

ospravedlnenie a ţivot. Lebo ako sa

neposlušnosťou jedného človeka mnohí

stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou

jedného sa mnohí stanú spravodlivými. (Rim 5,17-19)

Slobodným prijatím Jeţiša Krista, alebo ináč povedané rozhodnutím sa pre vieru v neho, človek otvára bránu svojho srdca (srdcom je myslený duchovný stred človeka) a dovoľuje Bohu pôsobiť vo všetkých oblastiach svojho ţivota a to najmä v tých, ktoré hriech poškodil najviac. Prijatím Jeţiša človek nadobúda Boţie synovstvo a podiel na Boţom dedictve, ktorým sú pozitývne veci a v konečnom dôsledku večný ţivot.

Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa

Boţími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno (Jn1,12)

Prijatie Jeţiša Krista je rozumové rozhodnutie pre vieru v neho a nie je podmienené ţiadnými citovými prejavmi, aj keď nie sú vylúčené.

Pozorujem však mnohých, ktorí takéto rozhodnutie urobili pri rôznych príleţitostiach (krst, birmovka) a zdá sa mi, ako by to u nich „nefungovalo“. Niektorí ľudia totiţ nespravia rozhodnutie pre Jeţiša Krista slobodne, váţne a úprimne, ale robia ho moţno iba kôli potvrdeniu, aby mohli mať peknú svadbu v kostole, pod nátlakom rodičov v nezrelom veku, alebo z iných dôvodov. Akoby dvere svojho stdca otvorili iba formálne, alebo iba na chvíľu, prípadne vôbec. Keďţe Duch Svätý je veľmi citlivá a jemná osoba (aj preto sa simbolicky znázorňuje v podobe holubice),

násilne k týmto ľuďom neprichádza. V ich ţivote sa potom nič nezmení, alebo sa zmenia len na chvíľu a keď im dojdu sily a nadšenie, vrátia sa do starých koľají.

Tento ľud ma uctieva perami, ale ich

srdce je ďaleko odo mňa. (Mt 15,8)

Boh však znovu a znovu dáva ďalšiu moţnosť. Rozhodnúť sa pre Jeţiša Krista môţe kaţdý a kedykoľvek. Aj ty teraz v tejto chvíli.

A toho, kto prichádza ku mne,

neodoţeniem,... (Jn 6,37b)

Rozhodnutie však musí byť váţne a z úprimného srdca. Môţe byť vyslovené potichu, nahlas, alebo len v mysli, môţe byť formulované vlastnými slovami a môţe byť povedané Bohu aj viackrát v ţivote. Ako pomôcku ti ponúkam moţný spôsob takéhoto rozhodnutia vo forme modlitby:

„Pane Ježišu, prijímam ťa dnes za svojho osobného Spasiteľa a Pána. Odovzdávam sa ti celým svojím srdcom a dušou. Odovzdávam ti celý môj život, minulosť, súčastnosť aj budúcnosť. Prosím ťa daj sa mi spoznať a naplň mi srdce hlbším spôsobom. Ujmy sa môjho života a veď ma. Chcem ťa od teraz s tvojou pomocou nasledovať a kráčať po tvojích cestách. Daj mi svojho Ducha a pomôž mi uveriť v Božie slovo a v Božie prisľúbenia. Odpusť mi moje hriechy a daruj mi pokoj. Amen.“

Moţno sa hneď po úprimnom vyslovení tejto modlitby nič zvláštne nestane, môţeš si byť však istý, ţe Boh ju počul a akceptoval. Ver tomu, ţe ak si ty spravil k Bohu tento jeden krok, on ich urobí smerom k tebe oveľa viac.

Veď ja poznám zámer, ktorý mám

s vami - hovorí Pán. Sú to myšlienky

pokoja a nie súţenia: dám vám

budúcnosť a nádej. Keď budete volať

ku mne, keď prídete a budete sa ku mne

modliť, vyslyším vás. Budete ma hľadať

PPPooosssooolllssstttvvvááá BBBiiibbbllliiieee

17

a nájdete ma; ak ma budete hľadať

celým svojím srdcom, dám sa vám nájsť

- hovorí Pán - (Jer 29,11-14a)

Veľmi ťa miluje a uţ dlho čakal natúto chvíľu, aby mohol prísť a mať s tebou dôverný vzťah. V nasledujúcich dňoch pozoruj akým spôsobom k tebe príde, ako sa ti prihovorí, kde ťa pošle a aké „náhody“ sa udejú.

Ako ste teda prijali Krista Jeţiša, Pána,

v ňom ţite: v ňom zakorenení a na ňom

postavení, upevnení vo viere

(Kol 2,6-7a)

Človek ktorý sa stal nasledovníkom Jeţiša

Krista sa stáva zároveň príbytkom Ducha

Svätého, ktorí k nemu prichádza, vedie ho,

potešuje, dáva mu silu, obdarúva ho darmi

a pokladmi viery.

Zverený poklad chráň mocou Ducha

Svätého, ktorý v nás prebýva.

(Tim 1,14)

Aby mohol v človeku Duch Svätý dôstojne

prebývať, je potrebné odstrániť zo svojho

srdca a ţivota všetko ostatné, čo Ho uráţa.

Boţie slovo nazýva tieto veci hriechom,

alebo modlami. Očistenie od hriechov

môţeme prijať pri spovedi, ale aby sa tieto

veci v našom ţivote neopakovali znova

a znova, je potrebné vykonať ďalšie

dôleţité rozhodnutie a zrieknúť sa ich.

Ponúkam ti ďalší moţný spôsob modlitby,

ktorým sa môţeţ pred Bohom zrieknuť

týchto modiel:

„V mene Ježiša Krista sa zriekam všetkého,

čo nepochádza od Boha, všetkého čo ma

duchovne zväzovalo a bránilo mi získať

blízke spoločenstvo s Nebeským Otcom.

Konkrétne sa zriekam ........ (Napríklad:

strachu z budúcnosti, z tmy, samoty ...,

zriekam sa viery v horoskopy, všetkých

povier a z nich vyplývajúcich praktík, viery

v reinkarnáciu, ufológiu a iných falošných

učení a náboženstiev, atď).

Zanechávam ....... (Napríklad: sledovanie

porno filmov a časopisov a praktizovania

všetkých tajných nehanebností,

vyslovovanie vulgarizmov, nemiestnych

žartov a prázdnych rečí, zanechávam hry

hazardných hier atď).

Zriekam sa svojho starého spôsobu

života....... (Napríklad: ohovárania,

osočovania, závisti, lakomstva, pýchy,

dvojtvárnosti, neposlušnosti, opilstva atď).

Zriekli sme sa tajnej nehanebnosti;

nepočíname si úskočne, ani nefalšujeme

Boţie slovo, ale zjavujeme pravdu ...

(2Kor 4,2a)

Veď zjavila sa Boţia milosť na spásu

všetkým ľuďom a vychováva nás, aby

sme sa zriekli bezboţnosti a svetských

ţiadostí a ţili v tomto veku triezvo, spravodlivo a náboţne (Tit 2,12)

Pane Ježišu prosím pomôž mi zanechať

predošlý spôsob života a sprav zo mňa

nového človeka. Duchu Svätý naplň moje

srdce a pomôž mi začať nový život

v Kristovi Ježišovi.

Amen.“

Kto je teda v Kristovi, je novým

stvorením. Staré sa pominulo a nastalo

nové. (2Kor5,17)

Pripravil: npor. Ing. Róbert Galoš,

Zdroj: Biblia,

Ilustračné foto: Internet.

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

18

Príbeh bývalého narkomana Petra Liptáka.

Vyskúšal všetky drogy. Na Prednej hore ho

volali „všežravec“. Po liečení sa však vždy

vrátil do sveta drog. Keď sa dostal úplne na

dno, chcel zomrieť mladý. Narkoman, ktorý

prešiel peklom a dnes svedčí o raji. Peter

Lipták.

Mnoho ľudí si myslí, že narkoman je

človek, ktorý musel mať ťažké detstvo

a určite pochádza zo zlých sociálnych

pomerov.

Určite aj sociálne pomery hrajú svoju

úlohu v mnohých prípadoch. Keď dieťa

vidí rodičov od mala, ako pijú, určite to

naňho má vplyv. Alebo má málo lásky

v rodine a preto hľadá pochopenie

v nejakej partii. Určite sú náchylnejší.

V istom zmysle narkománia a alkoholiz-

mus je choroba, na ktorú majú niektorí

ľudia nábeh. No v podstate je to ako pri

chrípke, ktorá môţe postihnúť hocikoho.

Aj keď väčší nábeh má ten, kto behá po

vonku bez vetrovky.

Ty pochádzaš z akých pomerov?

Vyrastal som v usporiadanej rodine

tradičných katolíkov. Nechýbalo v nej

citové zázemie aj keď moţno bola potrebná

pevnejšia ruka. Otec je chlap na mieste.

Ale je to aj dobrák, ktorého som vedel vţdy

spracovať. No nikdy v ţivote som ho

nevidel opitého. Myslím, ţe som mal

z domu od malička dobrý vzor. Keď som

však vošiel do puberty, začala sa vo mne

rebélia.

Z ničoho nič?

V trinástich rokoch som začal počúvať

satanistickú hudbu. Mojím vzorom sa stali

hudobníci, ktorí ospevovali ‚slobodný

ţivot„, drogy, alkohol a voľný sex. Keď

som mal štrnásť, išli sme s kamošmi na

metalový koncert, opili sme sa…

V pätnástich rokoch som začal s alkoholom

miešať lieky. Utlmujúce lieky zosilňovali

účinok alkoholu. Išlo o to, aby som sa čím

skôr poriadne odpálil.

Odkiaľ si bral lieky?

Vplyvom hudby, ktorá oslavovala smrť

a samovraţdy, som mal v pätnástich

a šestnástich rokoch ťaţké depresie. Naši

sa o mňa báli, tak ma zobrali

k psychiatrovi, ktorý mi predpísal nejaké

lieky. Uskladnil som ich a celotýţdňovú

dávku som skombinoval s alkoholom na

diskotéke. V istom zmysle to šetrilo

peniaze. Onedlho na to prišla do cesty

marihuana a dával som si trojkombináciu.

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

19

Ako si prišiel k marihuane?

Bol som zvedavý. Fascinovalo ma to.

Vyslovene som sa zháňal za semiačkami

marihuany. Zohnal som ju a o chvíľu som

mohol fajčiť svoju vlastnú.

Nasadil si ju azda doma v kvetináčoch?

Pestoval som ju vo veľkom na chate

v skleníku.

Čo na to rodičia?

Zohnal som si knihy, ktoré obhajujú

marihuanu. Našich som presvedčil, ţe

‚tráva„ je lepšia na depresiu ako lieky.

Vravel som, ţe si z nej budem robiť čaj.

Marihuanu dnes propagujú niektorí politici

ako neškodnú…

Pravda je taká, ţe marihuana spôsobí to, ţe

človek sa začne izolovať od ľudí, ktorí

neberú drogy. Keď som bol stále pod jej

vplyvom, nevedel som nájsť spoločnú reč

s triezvymi ľuďmi. Prirovnal by som ten

pocit k sektárovi, ktorý sa cíti dobre len vo

svojej sekte. Keď to preţeniem, nejakého

opilca by tieţ nebavilo chodiť do

spoločenstva intelektuálov. Radšej sa

izoluje medzi svojich krčmových kamošov.

Aj ja som chodil iba do partie narkomanov,

kde uţ frčali aj iné tvrdé drogy. Preto

marihuana častokrát vedie k tomu, ţe

človek skúsi tvrdú drogu.

Rodičom si vravel, že marihuana ti

pomáhala na tvoju depresiu. Myslíš si to

i dnes?

Skôr by som ju nazval zosilňovačom. Je to

klasická diabolská taktika. Zo začiatku je

dobre, ale cesta postupne temnie. Najskôr

to bolo nejaké hahaha-hihihi, ale postupne

ťa to vedie k izolácii. Uzatvára ťa do seba

a pritom sa cítiš veľmi divne. Ale najhoršie

bolo, ţe aj keď mi marihuana neskôr

nerobila dobre, nevedel som bez nej ţiť.

Bol som psychicky závislý.

Takže si už nič iné nechcel?

V devätnástich rokoch som vyskúšal

heroín. Nikto ma do toho nenútil. Bol som

zvedavý, tak som ho skúsil fajčiť. Najskôr

som necítil nič a neskôr mi to buchlo

v hlave. Opieral som sa o stenu a mal som

pocit, ţe padám do diery. Keď som sa

prebral, zdalo sa mi, ţe som duch, chodím

asi desať centimetrov nad zemou a nič na

tejto zemi sa ma netýka. Keď ma na ulici

pozdravil kamarát, mal som ho totálne

v paţi. Našťastie v tej dobe viacej heroínu

v Košiciach nebolo. Psychicky som sa na

to chytil, ale kamarátovi nedošla ďalšia

zásielka z Bratislavy. Keby som ţil v tej

dobe v Bratislave, bol by som asi heroinista

ako delo.

Tak si sa vrátil k marihuane?

O rok na to som vyskúšal aj LSD. Celý

týţdeň bol šedý a ja som sa tešil na víkend,

kedy konečne odletím. Stal som sa na nej

neskutočne psychicky závislý. Šesť dní

som umieral a jeden deň som ţil. LSD bola

mojou drogou.

Ako sa prejavuje?

Je to strašne ťaţké popísať. LSD je

halucinogén. Keď som vošiel do

miestnosti, mal som pocit, ţe steny ţijú

a dýchajú. V inej miestnosti sa mi zas

zdalo, ţe všetky kvety rastú.

Najnebezpečnejšie na LSD je, ţe máš pocit

nesmrteľnosti. Keď som išiel po ceste, mal

som pocit, ţe zastavím rukou auto ako

superman. Niekedy máš pocit, ţe si

gumkáč, skočíš a odrazíš sa. Preto niektorí

ľudia spadnú z výšky a zabijú sa. Raz sme

boli na jednom ţúre a kamarátka mala

pocit, ţe balkón je zarovno s trávnikom.

Pritom to bolo na ôsmom poschodí.

Našťastie vedľa nej bol kamarát, ktorý ju

zadrţal.

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

20

Čo znamená psychická závislosť?

Keď si závislý na heroíne a liečiš sa, po

troch týţdňoch ti odznejú fyzické

problémy. Po mesiaci normálne spíš.

Problém je ale v psychike. Nevieš

a nechceš ţiť bez svojej drogy. Ţivot sa ti

zdá totálne šedý a hnusný. Je to akoby si

mal niečo, čo totálne miluješ a je to tvoja

jediná radosť na svete. Odrazu ti to vezmú

a tvoj ţivot stratil šťavu a farbu. Toto je

psychická závislosť, ktorá prakticky trvá

do smrti.

Nemôžeš mať z drogy aj zlý pocit?

Stáva sa to pri LSD. Z času na čas sa

môţeš dostať do tzv. ‚Horortripu„. Vtedy

môţeš mať zo všetkého zlý pocit. Pozrieš

na ľudí a znetvoria sa im tváre. Alebo

steny, ktoré pred tým ţili, ťa odrazu chcú

stlačiť. Osobne som raz mal pocit, ţe som

asi tisíc rokov mŕtvy. Prišiel som v noci

z diskotéky domov, sadol som si v izbe

a zapálil cigaretu. Pomaly som si začal

uvedomovať, ţe som mŕtvy. Zdalo sa mi,

ţe som stará, zabitá, osamotená kostra.

Doslova som počul, ako škrípem.

Rozmýšľal si aj o živote, ako normálni

mladí ľudia, ktorí si hľadajú životného

partnera a tešia sa na budúcu rodinu

a deti…

Seriózneho ţivota som sa desil. Niečo

dosiahnuť alebo niečo so sebou robiť, to

boli pre mňa proste čierne myšlienky. Keď

som takto začal rozmýšľať, mal som krízu.

Takéto myšlienky sú totiţ spojené

s pocitom zodpovednosti za budúcnosť. Ja

som vtedy rozmýšľal ináč.

Ako?

Myslel som, ţe najlepšie by bolo doţiť sa

tak tridsať rokov a potom umrieť. Chcel

som jednoducho zomrieť mladý. A tak som

ešte vyskúšal ďalšiu drogu tzv. ‚Perník„,

ktorý sme vozili z Čiech. Nakoniec som

kombinoval všetko. Aj rôzne nemenované

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

21

huby. Alebo odvary z makových hlavíc,

ktoré vyvolávajú pocit ako pri zaspávaní.

Ten pocit, keď je ti sladko, trvá niekoľko

mikrosekúnd. Po odvare z makových

hlavíc trvá aj celý deň. Ale potom si

rozliaty ako lečo. Päť hodín sme sedeli

a čumeli do popolníka. Nechce sa ti ani

natiahnuť po cigaretu na stole. Všetko je ti

totálne jedno.

Kde si na všetky tie drogy bral peniaze?

Celý môj zárobok išiel na drogy. Dobrým

zdrojom peňazí bola aj marihuana. Začal

som ju pestovať asi v osemnástich a za rok

som napestoval aj desať kíl. Väčšinou som

ju menil za iné drogy. Mal som takú

zásadu, ţe ‚Tráva sa nepredáva!„

Ďalším zdrojom bolo aj naše

zdravotníctvo. Keď som uţ

nemal čo brať, skočil som

na psychiatriu a lekár mi

predpísal sedatíva.

A čo v práci, nemal si problémy?

Pracoval som v istom podniku, ktorý bol

v tej dobe asi poslednou baštou socializmu.

Ráno som trafil do práce ako kôň. Vyspal

som sa na šatni, o deviatej som sa zobudil.

Pomotal som sa okolo nejakej práce

a o dvanástej bol koniec šichty. Niekedy

sme pili aj v robote. Keď som bol totálne

rozbitý, zobral som dovolenku. Všetko

voľno som bral na preliečenie.

Neexistovalo niečo také, ţe mám týţdeň

dovolenky a idem k moru. Dovolenka

slúţila na záchranu zamestnania.

Kedy nastal zlom?

Mal som 21 rokov. Bol som dva týţdne na

psychiatrickom liečení. Potom ma chytila

polícia s dvoma kilami marihuany. Vzápätí

nabehlo na chatu päť policajných áut

a skončila sa moja pestovateľská éra. Zrútil

sa mi svet, ktorý fungoval na tom, ţe si

vypestujem veci a môţem ţiť voľne.

Vyšetrovali ma na slobode a ja som sa

chcel upiť k smrti.

Prečo?

Chcel som všetkým dokázať, ţe alkohol je

horší ako marihuana. Zapíjal som ním

Perník. Trvalo to týţdeň, rozkopával som

autá na parkoviskách. Raz som išiel

z jednej technopárty, dal som ruky do

elektrického vedenia. Hodilo ma to k zemi,

prebral som sa a kamaráti ma odniesli

domov. Mal som pocit, ţe uţ ani smrť ma

nechce. Na ďalší deň som sám od seba šiel

na psychiatriu a vtedy som zaţil jeden silný

okamih v mojom ţivote. Išiel som po

chodníku a na zemi som zbadal špak.

Pozeral som naňho a závidel

som mu jeho identitu. On

aspoň vie, ţe je špak a ţe

je na zemi. Ale kto som

vlastne ja? Mal som

totálny pocit dna, závidel

som špinavému ohorku. Bola

to svetlá chvíľka precitnutia.

Pomohli ti na psychiatrii?

Odporučili mi trojmesačné liečenie na

Prednej hore. Bolo tam veľa narkomanov s

diagnózou F 11 – závislosť na opiátoch.

Alkoholici majú diagnózu F 10. Ja som bol

zvláštny prípad s diagnózou F 19 –

závislosť na viacerých psychotropných a

omamných látkach. Volali ma ‚všeţravec„.

Alkohol a marihuana bol môj denný chlieb,

k tomu som pridával nejaké lieky a cez

víkendy LSD alebo pervitín.

Bolo liečenie na niečo dobré?

Po troch mesiacoch liečby som bol ľudsky

rozhodnutý polepšiť sa. Mal som úprimný

úmysel zmeniť svoj ţivot. Ale všetko bola

len moja ľudská sila. Na Prednej hore som

mal nejaký reţim dňa a bol som izolovaný

od sveta drog. Ale v momente, keď som sa

vrátil do reálneho ţivota, kde je veľa

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

22

moţností, ako sa dostať k drogám, bol som

späť v pekle.

Z ľudského hľadiska asi nie je šanca, aby

sa narkoman vrátil do normálneho života?

Asi nie. Moţno niekto má tak silnú vôľu,

ţe sa vie zaprieť a zariadiť si ţivot nanovo.

Ale ja som nemal vôľu povedať nie. Je to

akási schizofrénia, keď veľmi chceš, ale

nevieš, ako sa to robí. A preto padneš ešte

hlbšie ako pred tým. Keď som sa vrátil

k alkoholu a drogám, chcel som drogovať

ešte viac.

Prečo ešte viac?

Potrebuješ zabiť aj výčitky svedomia, ţe si

troska. A tak som sa začal znova napchávať

s LSD a pervitínom, fajčil som hašiš a bral

ukľudňujúce lieky. Dali mi síce Antabus,

ktorý sa neznáša s alkoholom, ale na tieto

látky nereagoval. Vţdy som si sľuboval, ţe

nikdy si drogu nepichnem. Paradoxne sa to

stalo hneď po liečení. Bral som to tak, ţe

som zlyhal a ţe neviem ţiť bez drog.

Budem teda brať drogy a zomriem. Bral

som to ako moje prekliatie, s ktorým som

bol úplne zmierený. Keď som sa pozrel do

zrkadla, mal som chuť ho rozbiť a porezať

sa črepinou.

Musí to byť strašné, zmieriť sa so smrťou

v beznádeji, že neexistuje návrat

k normálnemu životu…

Našťastie v čase mojej beznádeje ku mne

prišiel môj kamarát narkoman, ktorého som

nevidel asi mesiac. Začal mi hovoriť

o Jeţišovi a pozval ma na nejaké

modlitbové stretnutie. Najviac ma však

zaujalo to, ţe bol veselý a pritom nebol

nafetovaný. A to bola nemoţná

kombinácia. Vzbudilo to vo mne

maximálnu zvedavosť. Videl som v tom

malú nádej. Nezapamätal som si to, čo mi

hovoril o Bohu, ale najväčším svedectvom

bola pre mňa jeho zmena. Keď som ho

kedysi stretol triezveho, mal strašne

„zatratenecký ksicht,“ akoby mu rodina

vymrela. A odrazu nebol nadrogovaný

a mal iskru v očiach. Povedal som si, ţe si

idem omrknúť, kde sa tak zmenil. A odišiel

som do Prešova na stretnutie Oheň.

Necítil si sa zle medzi toľkými triezvymi

ľuďmi?

Nie. Keď som vošiel do mestskej haly,

odrazu som cítil, ţe tu je Boh. Bez toho,

aby sa mi niekto niečo snaţil vsugerovať,

alebo ma ovplyvňovať. Počas chvál som

preţíval Boţiu prítomnosť tak silno, ţe

som úplne mäkol. V srdci som cítil, ţe

„Toto som hľadal!“

Neboli to účinky drog?

Ja som bol expert na halucinácie a vedel

som rozlíšiť, čo nie je halucinácia. Toto bol

pre mňa nový stav, ale vedel som, ţe to nie

je nejaký „flashback“. Tam som preţíval

Boţiu prítomnosť. Akoby som konečne

ochutnal drogu, ktorú som tak dlho hľadal.

Písmo najlepšie opisuje tieto stavy

a pravdy: „Po Bohu ţízni duša moja, po

Bohu ţivom!“ Keď to človek zaţije,

uvedomí si, ţe preto bol stvorený. Toto je

pravé nebo, tamto bol umelý raj. Narkoman

to kdesi intuitívne cíti a vystreľuje sa do

umelých rajov. Ale keď príde do Boţej

prítomnosti, uvedomí si, ţe toto je ten

pravý raj. Toto som si uvedomoval počas

modlitby príhovoru. Celou hĺbkou svojho

srdca a duše som vedel, ţe stojím pred

ţivým Bohom.

Čo si vtedy cítil?

Jeţiš je pravda a ja som vo svetle Jeho

pravdy videl, ţe som strašne bezmocný

ľudský červíček spútaný všetkým tým

svinstvom, v ktorom som ţil. A zároveň

som veľmi preţíval aj to, ţe Boh ma cez to

všetko miluje. Jeho láska cezo mňa prešla,

aţ som bol úplne spotený. Začal som sa

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

23

dokonca triasť. Chcel som byť síce frajer

a nejako to rozdýchať, ale Boţie

milosrdenstvo bolo tak silné, ţe som úplne

zmäkol a začal plakať. Vtedy som sa

odovzdal Jeţišovi. V duchu som mu

povedal: „Daj ma dokopy, chcem byť

Tvoj!“

Nešlo o davovú hypnózu?

Tá by vydrţala týţdeň, ale nie sedem

rokov.

Za jeden deň sa môže človek uzdraviť zo

závislosti od drog?

Viem len toľko, ţe to bol zlom v mojom

ţivote. Po modlitbe príhovoru som sa

vyspovedal. Uţ neviem čo som všetko

hovoril, ale chcel som zmeniť svoj ţivot

a bola tam dokonalá ľútosť. Akonáhle som

dostal rozhrešenie, bol som o sto kíl ľahší.

Mal som pocit, ţe som kozmonaut na

Mesiaci. Bol som oslobodený od všetkých

závislostí.

Od všetkých?

Dokonca aj od fajčenia. Keď som išiel

v ten večer domov, na zastávke bol jeden

fajčiar. Odrazu mi strašne vadil dym z jeho

cigarety. Pritom som dlhé roky fajčil.

Myslím, ţe sa naplnilo to, čo napísal

apoštol Pavol Korinťanom: „Kto je

v Kristovi, je nové stvorenie. Staré sa

pominulo a nastalo nové.“ Ja som bol

jednoducho odrazu nový človek.

A čo psychická závislosť? Vravel si, že tá

trvá do smrti…

Je tu jedna moţnosť, ktorú spomína sv.

Pavol v liste Rimanom. „Krstom sme teda

s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak,

ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych

Otcovou slávou, aj my ţili novým

ţivotom.“ Ja som tú vetu čítal aţ mesiac po

mojom obrátení a hovorím si: „Do kelu,

veď toto som zaţil na vlastnej koţi!“

Odrazu bolo všetko vynulované, akoby

som prvý raz otvoril oči. Stal som sa

novým človekom, ktorý vníma svet farebne

bez všetkého toho svinstva. Toto dáva iba

Jeţiš. Len s ním môţeš zomrieť a vstať

k novému ţivotu.

A čo ‘absťáky‘?

Od tej doby som nemal ani jeden. Teraz je

to ôsmy rok. Toto dokáţe jedine Boh. Keď

aj psychiatrička nakoniec videla, ţe som

v pohode, skrátili mi Antabus. (Smiech)

Ale to nie je moja cnosť. To je jednoducho

dar. Ja som vôbec nemusel bojovať svojou

vôľou. Od toho okamihu, keď som

odovzdal celý ţivot Jeţišovi, som

jednoducho nový človek.

Si dnes abstinujúci narkoman?

Nie, pretoţe abstinujúci človek premáha

sám seba, za mňa zvíťazil Jeţiš Kristus. Ja

nie som premáhajúci sa, On to premohol za

mňa. Dnes si kľudne môţem dať pivo bez

toho, aby som mal problém s psychikou.

Cítim sa ako slobodný človek, ktorý nebol

nikdy alkoholik ani narkoman ani fajčiar.

Zrazu je to preč. Pritom sa necítim iný ako

abstinujúci narkomani a lepší uţ

vonkoncom nie. Naďalej som nervózny

chlap, ale som oslobodený. Viem, ţe mi to

Boh nepripíše ako dobrý skutok, pretoţe je

to jeho dar. Práve ţe pre abstinujúcich

narkomanov je to čnosť, pretoţe pre nich je

to dennodenný boj. Snímam pred nimi

klobúk. Stačí, ţe si pripijú na svadbe

prípitok a môţu ísť späť na Prednú horu.

Obrat v tvojom živote bol naozaj radikálny.

Čo na to rodičia?

Keď som sa vrátil domov, bol som o 180

stupňov zmenený. Samozrejme nie

dokonalý, ale totálne iný. Nedalo sa to

utajiť. Rodičia sa aţ zľakli, či mi

nepreskočilo. Keď však videli, ţe zmena

trvá aj po týţdni a ţe nie som v ţiadnej

ZZZaaammmyyysssllleeennniiieee

24

sekte, ale v spoločenstve katolíckej cirkvi,

mali radosť. Nasledujúcu nedeľu som sa

hlásil, ţe chcem ísť do kostola.

V ten deň som prvý raz pochopil, ako sa

ľudia môţu tešiť z takých maličkostí, ako

je západ slnka. Odrazu som mal pocit

šťastia z toho, ţe existujem, ţe na stromoch

sú lístky. Tieto pocity som nikdy pred tým

nemal. Mojím jediným pekným pocitom

bolo „odpiecť“ sa na nejakej droge.

A čo prostredie, v ktorom si žil?

Nepripomínalo ti bývalý život?

Keď som na druhý deň ráno vstal, prvý raz

som sa novými očami pozrel okolo seba,

kde to vlastne ţijem. Moja izba vyzerala

hrozne. Všade som mal samé knihy

a plagáty o marihuane, literatúru o New

Age a rôznych guruoch, vďaka ktorým som

sa pred tým snaţil pozitívne myslieť bez

drog. Vydrţalo to vţdy tri – štyri dni

a nakoniec som si pozitívne zapálil.

(Smiech) Všetka snaha nejako ovplyvniť

svoje vedomie trvala pár dní, pretoţe

všetko to bol jeden veľký gýč. Prechádzal

som sa po izbe a rozmýšľal som, čo by

z nej asi Jeţiš vyhodil. Postupne som začal

hádzať všetky veci, knihy a plagáty do

krbu. Čo nezhorelo, išlo do koša. Aj

marihuana, ktorá mi bola bohom a ktorej

som kedysi chodil pomaly spievať

a recitovať, bola odrazu ničím. Lámal som

ju a dával do koša.

Ako sa dnes cítiš?

Predstav si, ţe si na školskom výlete a si

zamilovaný do nejakého dievčaťa, ktoré

nesie ťaţký batoh. Si šťastný, keď jej s tou

ťarchou môţeš pomôcť. Je to niečo iné,

ako keď ti prikáţu zobrať na plecia ťaţký

ruksak niekde na vojne. Keď si zamilovaný

po uši, je radosť niečo zobrať a niesť,

pretoţe máš z toho super pocit. Toto vo

mne spôsobil Boh a jeho láska skrze Ducha

Svätého vliata do môjho srdca. Pravá láska

spôsobuje, ţe kráčanie s Bohom a ţivot

podľa jeho nariadení je pre mňa dnes

radosťou.

Ako si sa rozhodol žiť po tejto skúsenosti?

To, ţe nepijem, neberiem drogy, nefajčím,

je dar. Cítim silnú potrebu hovoriť o tom,

ţe Jeţišova smrť a zmŕtvychvstanie je

realita. To nie je niečo ďaleko od nás, čo si

občas pripomíname. Je to naozaj fakt.

Chodím o tom svedčiť všade, kde ma

pozvú, na púte, do škôl alebo

k birmovancom… Nikde sa netlačím, ale

stále ma niekam zavolajú. Kvôli tomu, aby

som vedel lepšie slúţiť, som začal študovať

aj teológiu na Spišskej Kapitule. Práve

končím posledný ročník.

Chceš evanjelizovať ako laik?

Áno. Chcel by som zaniesť toto svedectvo

aj medzi neveriacich ľudí. Aj preto som sa

vrátil k motorkám, ktoré som mal vţdy rád.

V čase, keď som bol rozfetovaný, som to

nechal. Túto záľubu mi dnes Jeţiš vrátil.

Chodím medzi motorkárov a netajím, ţe

som veriaci. Myslím, ţe to rešpektujú. Ale

nikdy nie som násilný. Skôr hovorím

vtedy, keď sa ma pýtajú. Akurát som

prestriekal motorku. Na nádrţi je teraz citát

z Jánovho evanjelia: „Kto verí vo mňa, aj

keď zomrie, bude ţiť!“ Moţno sa ma

niekto opýta, čo to znamená.

Pripravil: npor. Ing. Róbert Galoš, Zdroj: rozhovor pre časopis Zrno č.20/06, č.21/06, pripravil Matúš Polák

ZZZaaammmyyysssllleeennniiieee

25

Naozaj musím ? ? ?

U ľudí s ktorými prichádzam do

styku veľmi často počujem slová

„Musím poklopať!“ a potom hneď klopú

na nejaký predmet. Naozaj musia?

A prečo? Tieto otázky mi vŕtali v hlave

uţ dlhšiu dobu.

Najlepší materiál je vraj drevo, ale

keď nie je po ruke, vôbec na tom

nezáleţí. Hlavne treba poklopať – podľa

moţností čím silnejšie a aspoň trikrát.

Najmä po vyslovení

nejakého priania, alebo

spomenutí niečoho

pozitívneho na adresu

rôznych oblastí v našom

ţivote a to hlavne tých

najcitlivejších ako je

zdravie, úspech, peniaze,

... Vraj radšej, „aby sme

nezariekli!“, čo v prekla-

de zrejme znamená, aby sa to

„nepokašľalo“.

Niekde som počul, ţe tento zvyk

pochádza z jedného primitívneho afric-

kého kmeňa, kde búchaním po stole,

vyháňali spod neho zlých duchov. Či to

pravda je, alebo nie, klopanie sa nám na

Slovensku udomácnilo a darí sa mu

rovnako dobre ako v Afrike.

Keď vidím klopať človeka

neveriaceho, rozmýšľam, prečo si myslí,

ţe je neveriaci, keď verí v niečo, na čo

treba dosť veľkú dávku poriadne slepej

viery.

Keď si poklopkáva človek o kto-

rom viem, ţe je kresťanom, je mi ľúto

Nebeského Otca, ţe má dietky, ktoré sa

častejšie opierajú o klopkanie na drevo

ako o jeho pomoc. Stáva sa to najmä

u menej informovaných kresťanov, ktorí

nevedia, ţe sa týmto úkonom previňujú

voči prvému Boţiemu prikázaniu.

Myslím si, ţe koreňom tohto zvyku

je poverčivosť, strach a ţiadna, alebo

veľmi slabá dôvera v Boha.

Sám som bol v minulosti okla-

maný takýmito „náhradnými bôţikmi“

ale Boţia milosť so mnou pracovala

a pomohla mi objaviť jednu veľkú

pravdu s ktorou sa chcem

podeliť aj s vami.

Aby sme ušetrili

svoje prsty, vojenský

materiál aj súkromný

majetok pred opotrebo-

vaním, Jeţiš nám radí

klopať radšej modlitbou

na dvere Boţej lásky

a dobroty. Uisťuje nás,

ţe kaţdému kto zaklope bude prianie

splnené. Jeţiš povedal:

Proste a dostanete! Hľadajte

a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo

každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá,

nájde, a kto klope, tomu otvoria. Keď

teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré

dary svojim deťom; o čo skôr dá váš

Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci

tým, čo ho prosia.

Neverili by ste, ale aj Jeţiš má

záľubu v klopaní, klope však nie na

drevo, ale na srdce človeka, ktoré je

mnohokrát oveľa tvrdšie.

Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto

počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu

vojdem a budem s ním večerať a on so

mnou.

Pripravil: npor. Ing. Róbert Galoš, Ilustračné foto: Internet.

VVVýýýzzzvvvaaa

26

Výzva pre teba !

Rád by som ťa milí vojak, zamestnanec v mene

redakcie pozval prejaviť svoj vlastný názor ba aţ

presvedčenie na stránky nášho časopisu „farský

Spravodaj“. Ešte vzácnejšie je, ak si nájdeš chvíľku

času i priestoru na dialóg v kruhu ľudí v našej

vojenskej farnosti. Radi prijmeme tvoje návrhy

a nápady. Veď vedieť sa spolu neformálne

rozprávať, spoznávať a hľadať pravdu, to má byť

cieľom komunikácie medzi nami a to slovom

i písmom. V kancelárii, pri pive, pri obede, všade

tam vieme vášnivo a aj presvedčivo hovoriť

o aktuálnych témach našej spoločnosti. Moţno sa to

týka nášho pracoviska, rodiny, otázky ţivota, staroby,

choroby a smrti a toľko iných je váţnych veci, ktoré nás

presahujú. Kde je odpoveď a pravda? Z čoho čerpáme naše

názory, našu istotu? Čo nás ovplyvňuje? To, ţe máme chuť a záujem diskutovať o týchto

veciach je správna cesta. Ak sa v rodine nerozpráva a nevedie dialóg v slobodnom prejave

kaţdého člena rodiny k rôznym veciam dôleţitým či menej dôleţitým, potom príde kríza,

napätie, nedôvera ... Aj naša spoločnosť potrebuje diskusiu k témam, ktoré sa týkajú nás

všetkých hoci jej rôznorodých členov v myslení a konaní a my dnes máme tu slobodu

povedať svoj názor.

Nuţ z úprimnosti srdca a s túţbou po pravom poznaní ti chceme v nasledujúcich

číslach časopisu postupne predostrieť najdôleţitejšie témy, ktoré sa týkajú ţivota: bioetika,

vražda a zmrzačenie, samovražda, dovolená sebaobrana, trest smrti, zdravie a choroba,

transplantačná medicína, smrť, začiatok života, potrat, umelé oplodnenie, koniec života,

eutanázia ...

To, čo ti chceme ponúknuť prostredníctvom nášho časopisu my, bude v kaţdom

prípade autentickým vyjadrením učenia Katolíckej Cirkvi, ktorá je vedená a inšpirovaná

jedine a výlučne Boţím Duchom a slovom. Ak sme veriaci potom je to pre nás základom

a prameňom, z ktorého máme viesť dialóg a diskusiu so svetom v ktorom ţijeme a sme.

Reagovať môţeš e-mailom, alebo SMS-kou na kontakty uvedené na poslednom liste

časopisu.

Vojenský duchovný

Diskusná téma tohto vydania je „Interrupcia a kampaň za právo na ľudský život“

V kaţdej spoločnosti a hlavne

v demokracii pri pluarite

názorov a slobody prejavu sa

neustále ako v kolobehu

opakujú scény, ţe skupiny ľudí,

občianske zdruţenia a spolky ...

presadzujú svoje videnie veci,

názory a zároveň sa snaţia

ovplyvniť iných alebo aspoň

dosiahnuť svoj cieľ. Jedna

VVVýýýzzzvvvaaa

27

z aktívnych a vizuálnych foriem, ktorá má

v sebe svoju silu a vplyv na človeka je

„kampaň“. Len nedávno beţala a moţno

ešte trvá kampaň za ochranu prírody

v Tatrách alebo na iných miestach. Ľudia

zo všetkých síl cez občianske zdruţenia

bojujú za ochranu. Stále bude aktuálne

kampaň proti fajčeniu, rakovine a naopak

na podporu zdravého štýlu ţivota. A tak sú

neustále v našej spoločnosti témy iste

všeobecne dôleţité a váţne, ktoré prináša

náš ţivot a ľudia o nich rozhodujú a to

nielen na vysokých miestach a

v parlamente, ale práve obyčajný hlas ľudu

sa neraz stáva zákonom, normou

a presvedčením aj pre iných.

Kaţdá kampaň za niečo či proti

niečomu je iná, svojská, špecifická a ešte

medzi nimi je jedná iná a to „kampaň za

právo na ľudský život“ o to viac, ţe je to

hlas ľudu a Cirkvi. Cirkev tvoria pokrstení

veriaci ľudia, laici, ktorí majú právo

a povinnosť samostatne a slobodne

„ohlasovať evanjelium ţivota“. A oni to

robia, v medziach zákona, slobody prejavu

a hlavne tak ako im káţe svedomie,

ktorého objektívnou normou je Boţie

slovo. Cirkev svojich veriacich ľudí do

svetského spôsobu ţivota vyzbrojila „len“

kresťanskými čnosťami, pravdami viery a

poznaním, sviatostnou milosťou

a svedomím. Ďalej je na nás veriacich, aby

sme osobne i spoločne, pokojne a s láskou

presadzovali v tomto svete to, čo je našou

vierou, pravdou, čo je Kristovo slovo, čo je

Boţie.

Len sa pozrite televízia, počítačové

bojové hry v detských izbách, farebné

časopisy a noviny sú plné krvi, brutálnosti

a sexu. Otázka znie jednoducho: „Prečo je

taký veľký rozruch okolo bilboardov

s roztrhanými detským telíčkom“? Veď ide

o zobrazenie najotrasnejšej činnosti ľudí

nášho veku. Vraţdenie najnevinnejších

bytostí – deti. Je len klamlivé nazývať

tento skutok „prerušením“ tehotenstva lebo

ním nie je, keďţe nemôţe ďalej

pokračovať – je koniec.

Môţeme sa pýtať hĺbky svojho

svedomia nech je akékoľvek, čo si zaslúţi

národ, ktorý dovolí zavraţdiť viac ako

milión nenarodených deti? Potom v tomto

kontexte vyznie absurdné naše

odsudzovanie zla, čo sa udialo alebo deje

vo svete, kde zomierajú rovnako nevinný

ľudia. Niektoré vraţdy odsudzujeme

a niektoré legalizujeme – prečo?

Čo s tým? Zdá sa, ţe nám na tom

málo záleţí. Veľa ľudí s ľahkosťou povie

„sú dôleţitejšie veci“ ... naozaj?! Je moţné

povedať, ţe aj Cirkev sa málo angaţuje

v tejto veci?! Nech je naša odpoveď

akákoľvek jedno ostáva isté „krv

nevinných detí volá a volá do neba“.

Nemáme média, iné prostriedky, cez ktoré

by sme mohli viac ovplyvniť plytkú

verejnú mienku? Môţeme očakávať, ţe

v našej spoločnosti sa rozbehnú rôzne

aktivity, napríklad verejné diskusie

o ţivote, o práve na ţivot, kde má začiatok

ten neuveriteľný príbeh kaţdého z nás,

nielen príbeh tých z nás, ktorým bolo

dopriate narodiť sa. V tomto kontexte ide

samozrejme aj o niečo viac ako len

o nenarodené deti, ruka v ruke je

nesmierne dôleţité i to akú podporu

venujeme opusteným deťom, týraným

ţenám alebo aj viacdetným rodinám.

Tí, čo vedú „kampaň za právo na ľudský

život“ pozdvihujú svoj hlas na obranu

ľudského ţivota od jeho úsvitu aţ po jeho

koniec vo všetkých okolnostiach

a podmienkach. Aby sme ţili vo svete,

v ktorom by vládol primát „byť“ nad

túţbou „mať“, kde by ľudia boli dôleţitejší

neţ veci ...

Vojenský duchovný

Ilustračné foto: Internet, Archív

VVVeeedddaaa &&& vvviiieeerrraaa

28

ZÁZNAM OČITÝCH SVEDKOV

Možno dôverovať Ježišovým životopisom?

INTERVIEW S TEOLÓGOM CRAIGOM L. BLOMBERGOM Autor: Strobel Lee

Titul: Kauza Kristus

SVEDOK HISTÓRIE

„Povedzte mi”, začal som s nádychom

vyzývavosti v hlase, „je naozaj moţné

zostať inteligentným a kriticky mysliacim

človekom, a pritom stále veriť, ţe štyri

evanjeliá napísali ľudia, podľa ktorých boli

pomenované?”

Blomberg postavil šálku s kávou na okraj

stola a uprene sa na mňa zadíval.

„Odpoveď‟ znie áno”, povedal s

presvedčením.

Posadil sa hlbšie do kresla a pokračoval.

„Je dôleţité uznať, ţe prísne vzaté,

evanjeliá sú anonymné. No podľa

jednotného svedectva rannej cirkvi, Matúš,

tieţ známy ako Lévi, vyberač daní a jeden

z dvanástich učeníkov, bol autorom prvého

evanjelia v Novom zákone. Ján Marek,

Petrov spoločník, bol autorom evanjelia,

ktoré voláme Markovo. Lukáš, známy ako

Pavlov ‚milovaný lekár‟, napísal aj

Evanjelium podľa Lukáša aj Skutky

apoštolov.”

„Do akej miery sa všeobecne verilo, ţe oni

boli autormi?” opýtal som sa.

„Nevie sa ani o jedinom inom moţnom

autorovi týchto troch evanjelií”, odpovedal.

„Zjavne sa o tom nepochybovalo.”

Aj tak som chcel ísť hlbšie. „Prepáčte mi

môj skepticizmus”, povedal som, „ale

mohol mať niekto motiváciu klamať a

tvrdiť, ţe evanjeliá napísali títo ľudia, ak

by to v skutočnosti nebola pravda?”

Blomberg potriasol hlavou.

„Pravdepodobne nie. Pamätajte, ţe to boli

nepopulárne postavy”, povedal a tvárou sa

mu mihol úsmev. „Marek a Lukáš dokonca

ani nepatrili k dvanástim učeníkom. Matúš

áno, ale ako bývalý nenávidený vyberač

daní mal z nich hneď, po Judášovi

Iškariotskom, ktorý Jeţiša zradil, najhoršiu

povesť!

Dajme si to do kontrastu s tým, čo sa stalo,

keď boli omnoho neskôr napísané

pochybné apokryfné evanjeliá. Ľudia si za

svojich fiktívnych autorov vybrali mená

veľmi známych a príkladných postáv, ako

napríklad Filip, Peter, Mária či Jakub. Tieto

mená vzbudzovali väčší rešpekt ako mená

Matúša, Marka a Lukáša. Takţe podľa mňa

neexistoval nijaký dôvod pripísať autorstvo

týmto trom menej uznávaným ľuďom, ak

by to nebola pravda.”

To znelo logicky, ale jedného z pisateľov

evanjelií pokojne vynechal. „A čo Ján?”

opýtal som sa. „Výrazne vynikal; v

skutočnosti nebol iba jedným z dvanástich

učeníkov, ale patril ešte k uţšiemu kruhu

Jeţišových priateľov spolu s Jakubom a

Petrom.”

„Áno, on je jedinou výnimkou”, pripustil

Blomberg s prikývnutím. „A čo je

zaujímavé, jedine okolo Jánovho evanjelia

sa vyskytuje Zopár neistôt vo veci

autorstva.”

„O čo presne ide?”

„Meno autora sa nespochybňuje, je ním

VVVeeedddaaa &&& vvviiieeerrraaa

29

určíte Ján”, odpovedal Blomberg. „No

diskutuje sa o tom, či je to Ján apoštol,

alebo iný Ján. Viete, svedectvo

kresťanského autora menom Papias

pribliţne z roku 125 odkazuje na Jána

apoštola a Jána presbytera a z kontextu nie

je jasné, či hovorí o jednej osobe z dvoch

perspektív, alebo o dvoch rozličných

ľuďoch. Ale okrem tejto výnimky sa

zvyšok raných svedectiev zhoduje v

názore, ţe evanjelium napísal Ján apoštol,

syn Zebedejov.”

„A vy”, povedal som v snahe dotlačiť ho

trochu ďalej, „ste presvedčený, ţe je to

tak?”

„Áno, verím, ţe podstatná väčšina

materiálu pochádza od apoštola”, odvetil.

„Ale ak čítate jeho evanjelium podrobne,

všimnete si niektoré náznaky, ţe záverečné

verše môţu byť dielom redaktora. Nemám

problém veriť, ţe niekto, kto bol v blízkom

kontakte s Jánom, posledné verše upravil a

asi aj dotiahol ich štylistickú podobnosť s

celým dokumentom.

No v kaţdom prípade”, zdôraznil, „je

evanjelium zjavne postavené na

materiáloch zaznamenaných očitým

svedkom práve tak, ako ostatné tri

evanjeliá.”

OVERENIE AUTORSTVA

Hoci som bol aţ doteraz s Blombergovými

komentármi veľmi spokojný, mienil som

pri tejto téme ostať trochu dlhšie. Otázka

identity autorov evanjelií je nesmierne

dôleţitá a ja som chcel konkrétne detaily -

mená, dátumy, miesta. Dopil som svoju

kávu a poloţil som šálku na stôl.

„Vráťme sa k Markovi, Matúšovi a

Lukášovi”, povedal som. „Existujú nejaké

konkrétne dôkazy o ich autorstve?”

Blomberg sa naklonil dopredu. „Ešte raz,

najstaršie a pravdepodobne

najvýznamnejšie svedectvo máme od

Papia, ktorý okolo roku

125 priamo potvrdil, ţe Marek starostlivo a

presne zaznamenal všetko, čo Peter videl.

Vyjadril sa, ţe Marek ‚neurobil ani jednu

chybu‟

a neprijal ‚ţiadne falošné tvrdenie‟. A

potvrdil, ţe aj Matúš zaznamenal Jeţišovo

vyučovanie.

Potom Ireneus, písal okolo roku 180,

potvrdil tradované autorstvo. Tu - “,

povedal a siahol po knihe. Roztvoril ju a

čítal Ireneove slová.

Matúš šíril evanjelium medzi Židmi v ich

vlastnom jazyku, kým Peter a Pavol kázali

evanjelium v Ríme a založili tam cirkev.

Po ich odchode sám Petrov učeník a

tlmočník Marek nám zanechal podstatnú

časť Petrovho kázania v poznámkach.

Lukáš, Pavlov spoločník, usporiadal do

knihy evanjelium kázané svojím učiteľom.

Potom Ján, učeník Pánov, ktorý tiež

spočíval na jeho hrudi, sám napísal

evanjelium, kým pobýval v Ázijskom

Efeze. Zdvihol som zrak od svojich poznámok.

VVVeeedddaaa &&& vvviiieeerrraaa

30

„Dobre, teraz to zosumarizujme”, povedal

som. „Ak môţeme dôverovať tomu, ţe

evanjeliá napísali učeníci Matúš a Ján,

Marek, spoločník učeníka Petra a Lukáš,

spoločník Pavla, historik a akýsi novinár 1.

storočia, potom si môţeme byť istí, ţe ide o

priame alebo sprostredkované svedectvá.”

Kým som hovoril, Blomberg ma pozorne

počúval. Keď‟ som skončil, prikývol.

A sucho dodal. „Presne tak.”

NAJČERSTVEJŠIE SPRÁVY Z HISTÓRIE

Jedna vec je povedať, ţe evanjeliá sú

ukotvené v priamom alebo nepriamom

svedectve očitých svedkov; úplne iná vec je

však tvrdiť, ţe táto ich informácia sa

spoľahlivo zachovala, aţ kým ju po dlhých

rokoch konečne zapísali. Práve toto bol

podľa mojich vedomostí najproblematickejší

bod sporu, preto som chcel, aby sa k tomu

Blomberg čo najotvorenejšie vyjadril.

Znovu som prečítal z populárnej knihy A

History of God od Karen Armstrongovej:

O Ježišovi vieme veľmi málo. Prvým

úplným záznamom jeho života bolo

Evanjelium svätého Marka, ktoré bolo

napísané až okolo roku 70, približne

štyridsať rokov po jeho smrti. Dovtedy boli

historické fakty prekryté mýtickými

prvkami, vyjadrujúcimi požiadavky, ktoré

Ježiš kládol na svojich nasledovníkov.

Svätý Marek podáva skôr takto zaťažený,

než spoľahlivý, poctivý portrét Ježiša.

Pohodil som knihu späť do svojho

otvoreného kufríka, obrátil som sa k

Blombergovi a pokračoval som. „Niektorí

vedci tvrdia, ţe evanjeliá boli zapísané tak

dlho po samotných udalostiach, ţe sa okolo

nich nakopili legendy a takto prekrútené boli

nakoniec zapísané. Tak bol múdry učiteľ

Jeţiš celkom premenený na mytologického

Syna Boţieho. Je to Správna hypotéza, alebo

existuje nejaký dôkaz toho, ţe evanjeliá boli

zaznamenané skôr, ako by legendy stihli

úplne ovplyvniť to, čo sa s konečnou

platnosťou zapísalo?”

Blombergovi sa zúţili oči a jeho hlas nabral

pevný tón. „To sú dve samostatné veci a

je dôleţité k nim aj v tomto duchu

pristupovať”, povedal. „Myslím si, ţe

existujú dostatočné dôkazy, ţe evanjeliá

sa písomne zaznamenali v skorších

rokoch. No aj keby neexistovali,

Armstrongovej argument by bol aj tak

nesprávny.”

„Prečo?” spýtal som sa.

„Všeobecná odborná mienka, dokonca aj

vo veľmi liberálnych kruhoch, sa zhoduje

v takomto datovaní: Marek bol napísaný

okolo roku 70, Matúš a Lukáš okolo roku

80, Ján okolo roku 90. No zváţte toto:

vtedy ešte ţili priami svedkovia Jeţišovho

ţivota vrátane nepriateľov, ktorí by sa

ohradili, ak by sa o Jeţišovi začalo šíriť

falošné učenie.

Navyše, tento na pohľad neskorý vznik

evanjelií v skutočnosti nie je aţ taký

neskorý. Môţeme spraviť veľmi uţitočné

porovnanie.

Dva najskoršie ţivotopisy Alexandra

Veľkého boli napísané Ariánom a

Plutarchom viac ako štyristo rokov po

Alexandrovej smrti, v roku 323 pred

Kristom, no historici ich povaţujú za

celkovo dôveryhodné. Áno, okolo

Alexandra sa nakopil aj legendárny

materiál, ale ten sa objavil aţ v období po

vzniku týchto dvoch ţivotopisov.

Inými slovami, prvých päťsto rokov

ponechalo príbeh Alexandrovho ţivota v

podstate nedotknutý; legendy o ňom sa

začali vynárať v priebehu ďalších päťsto

VVVeeedddaaa &&& vvviiieeerrraaa

31

rokov. Takţe, či boli evanjeliá zapísané

šesťdesiat alebo tridsať rokov po Jeţišovom

ţivote, je vlastne pri tomto porovnaní

zanedbateľný rozdiel. Je to takmer

bezpredmetné.”

Chápal som, čo Blomberg hovorí, no

zároveň som k tomu mal isté výhrady.

Intuitívne sa mi videlo jasné, ţe čím menšia

je medzera medzi udalosťou a písomným

záznamom, tým menej pravdepodobne sa

záznamy môţu stať obeťou legiend alebo

prekrútených spomienok.

„Pripusťme vaše argumenty, ale vráťme sa

ešte k datovaniu evanjelií”, povedal som.

„Naznačili ste, ţe veríte, ţe boli zapísané

skôr neţ v rokoch, ktoré ste pred chvíľou

spomínali.”

„Áno, skôr”, odpovedal. „Treba si

uvedomiť, ţe kniha Skutky apoštolov, ktorú

napísal Lukáš, je zjavne nedopísaná. Pavol,

ústredná postava spisu, je v domácom

väzení v Ríme. Tým kniha náhle končí. Čo

sa s Pavlom dialo potom? Zo Skutkov sa to

nedozvieme

pravdepodobne preto, ţe kniha bola

napísaná predtým, ako bol Pavol usmrtený.”

Blomberg bol viac a viac rozrušený. „To

znamená, ţe Skutky nemoţno datovať do

neskoršieho obdobia ako do roku 62 po

Kristu. Odtiaľto sa môţeme pohnúť ešte

hlbšie. Pretoţe Skutky sú druhou časťou

dvojdielnej knihy, vieme, ţe prvá časť -

Lukášovo evanjelium - musela byť

zapísaná skôr. A pretoţe Lukáš preberá

časti Markovho evanjelia, znamená to, ţe

Marek musel byť napísaný skôr.

Ak by sme pripustili u kaţdého z nich

povedzme len rok, skončíme pri tom, ţe

Marek nepísal neskôr ako okolo roku 60,

moţno koncom päťdesiatych rokov. Ak

Jeţiš zomrel v roku 30 alebo 33, potom

hovoríme o rozpätí maximálne tridsiatich

rokov, moţno o niečo viac.”

Pohodlne sa oprel v kresle s

víťazoslávnym výrazom v tvári.

„Historicky vzaté, zvlášť v porovnaní s

Alexandrom Veľkým je to ako horúca

reportáţ!”

Bolo to vskutku ohromujúce; obdobie

medzi udalosťami Jeţišovho ţivota a

zapísaním evanjelií to priviedlo na

hranicu, ktorá bola podľa historických

meradiel zanedbateľná. Tak či tak som

chcel v rozhovore pokračovať. Mojím

cieľom bolo dostať sa aţ k najranejším

informáciám o Jeţišovi.

CESTA K POČIATKU

Postavil som sa a prešiel som ku kniţnici.

„Skúsme sa pozrieť, či by sme mohli ísť ešte

ďalej”, povedal som a obrátil som sa k

Blombergovi. „Do ktorého obdobia môţeme

datovať najranejšie vyznania viery o

Jeţišovej smrti, vzkriesení a jeho

jedinečnom vzťahu s Bohom?”

„Je dôleţité pamätať na to, ţe knihy Nového

zákona nie sú usporiadané chronologicky”,

začal. „Evanjeliá boli spísané po takmer

všetkých Pavlových listoch. Pavol ich začal

písať pravdepodobne na sklonku

štyridsiatych rokov. Väčšina jeho

hlavných listov sa objavila počas

päťdesiatych rokov. Aby človek objavil

VVVeeedddaaa &&& vvviiieeerrraaa

32

tie najranejšie informácie, musí venovať

pozornosť Pavlovým epištolám a potom sa

pýtať, či existujú náznaky, ţe ich autor

čerpal aj zo starších zdrojov.”

„A”, nástojil som, „čo objavíme?”

„Objavíme, ţe Pavol prebral niektoré kréda,

vyznania viery alebo hymny prvotnej

kresťanskej cirkvi. Tieto pochádzajú z

obdobia úsvitu cirkvi hneď‟ po

zmŕtvychvstaní Jeţiša.

Najslávnejšie vyznania obsahujú verše 6 aţ

11 z druhej kapitoly Listu Filipanom, kde sa

o Jeţišovi hovorí, ţe je ‚spôsobom bytia

rovný Bohu‟, a verše 15 aţ 20 z prvej

kapitoly Listu Kolosanom, kde sa Jeţiš

popisuje ako ‚obraz neviditeľného Boha‟,

ktorý stvoril všetky veci a skrze ktorého je

všetko zmierené s Bohom, pretoţe

‚zmierenie priniesla jeho krv preliata na

kríţi‟.

Tieto verše veľmi významne osvetľujú, ako

Jeţiša vnímali prví kresťania. No

pravdepodobne najdôleţitejšie vyznanie

historickej pravdivosti Jeţiša Krista je v

kapitole 15 Prvého listu Korinťanom, kde

Pavol pouţíva technický jazyk, aby

naznačil, ţe podáva ústnu tradíciu v

relatívne ustálenej forme.”

Blomberg nalistoval túto pasáţ vo svojej

Biblii a prečítal mi ju:

Lebo predovšetkým som vám odovzdal, čo

som aj sám prijal, že Kristus zomrel za naše

hriechy podľa Písem, že bol pochovaný a

tretieho dňa vzkriesený podľa Písem, a že

sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim.

Potom sa zjavil naraz viac ako päťsto

bratom, z ktorých väčšina až doteraz žije,

niektorí však pomreli. Potom sa zjavil

Jakubovi a potom všetkým apoštolom.

„A tu je pointa”, povedal Blomberg. „Ak sa

ukriţovanie odohralo v roku 30, Pavlova

konverzia sa udiala okolo roku 32. Pavla

hneď odviedli do Damasku, kde sa stretol

s kresťanom menom Ananiáš a niektorými

ďalšími učeníkmi. Prvý raz sa stretol s

apoštolmi okolo roku 35 v Jeruzaleme. Tu

niekde Pavol získal toto krédo, ktoré bolo

sformulované a pouţívalo sa v ranej

cirkvi.

Takţe tu máte kľúčové fakty o Jeţišovej

smrti za naše hriechy, plus podrobný

zoznam tých, ktorým sa zjavil vo

vzkriesenej forme - všetko datované do

obdobia od dvoch do piatich rokov po

samotnej udalosti!

Nejde o mytológiu neskorších čias, ako

predpokladala Armstrongová. Pokojne a

hodnoverne môţeme vyhlásiť, ţe

sformulovanie kresťanskej viery vo

vzkriesenie, aj keď z toho obdobia

neexistuje písomná zmienka, moţno

datovať najneskôr do dvoch rokov od

samotnej udalosti vzkriesenia. Má to

obrovský význam”, povedal a jeho hlas

nabral na dôraze.

„Teraz uţ neporovnávame obdobie od

tridsať do šesťdesiat rokov s päťsto rokmi,

čo je všeobecne prijateľné pre iné

datovania, ale hovoríme o dvoch rokoch!”

Nemohol som poprieť závaţnosť tohto

dôkazu. Blombergovo vysvetlenie vzalo

vietor z plachiet obvineniu, ţe vzkriesenie

- kresťanmi uvádzané ako najvyššie

potvrdenie Jeţišovej boţskej autority -

bolo len mytologickou konštrukciou,

pretoţe legendy časom prevládli nad

zápismi očitých svedkov Kristovho ţivota.

Pre mňa ako skeptika to bol zvlášť zásah

do čierneho, keďţe sa tým vyvrátila moja

najväčšia námietka proti kresťanstvu.

Pripravil: npor. Ing. Róbert Galoš

Ilustračné foto: Internet.

PPPrrreeezzzeeennntttuuujjjeeemmmeee sssaaa --- ŠŠŠPPPOOORRRTTT

33

1.miesto: Spojpr RbK A

2.miesto: SpojVe NMnV

3.miesto: StrRaPKIS Trenčín

4.miesto: Partneri

5.miesto: StrRaPKIS Slovensko

6.miesto: Spojpr RbK B

1. ročník futbalového turnaja

o putovný pohár veliteľa StrRaPKIS

V dňoch 26.9.-28.9.2007 usporiadal veliteľ

StrRaPKIS futbalový turnaj o putovný pohár. Na

tomto prvom ročníku sa zúčastnilo šesť druţstiev,

ktoré boli losovaním rozdelené do dvoch skupín.

Skupina „A“ „A1“ Spojpr RbK B

„A2“ StrRaPKIS Trenčín

„A3“ SpojVe NMnV

Skupina „B“ „B1“ StrRaPKIS Slovensko

„B2“ Spojpr RbK A

„B3“ Partneri

Pod názvom „StrRaPKIS Slovensko“ sa prezentovalo druţstvo zloţené z re-

gionálnych centier Prešov, Zvolen a Bratislava. Muţstvo nazvané „Partneri“ vytvorili

pozvaní príslušníci dodávateľských firiem pre OS SR Nextira One (BA), Lynx (KE), S&T

(BA), Tempest (BA), Gitty (MT), Cisco Slovakia (BA).

Víťazom v skupine „A“ dosiahlo druţstvo A3 a v „B-čku“ si vybojovali prvenstvo

naši hráči z tímu B2 (Spojpr RbK A). Do boja o 3. a 4. miesto sa dostali druţstvá A2 a B3.

Naša A1 (Spojpr RbK B) sa so skóre 0:11 predrala iba o súboj o 5. a 6. miesto. Vo finále

v ktorom sa stretli druţstvá SpojVe NMnV a Spojpr RbK A o víťazstve rozhodol dvoma

gólmi a jednou nahrávkou rtn. Ivan Čimbora, ktorý bol nominovaný na tento zápas z B-

tímu Rbk. Celkové konečné poradie našich muţstiev svedčí o tom, ţe priemer sme mali

dobrý.

Pripravil: npor. Ing. Róbert Galoš;

Foto: Archív

VVVtttiiipppyyy &&& kkkooonnntttaaakkktttyyy

34

☺☺☺

- Tati, kde je Kamčatka?

- Spýtaj sa mamy, ona tu stále upratuje.

☺☺☺

Vieš, kto je patrón eštebákov?

No predsa Jozef z Arimatie. On bol učeníkom Jeţiša, ale tajným.

☺☺☺

Bavia sa dve duše v raji:

- Aká bola posledná veta, ktorú si na zemi počul?

- Bol to hlas mojej ţeny.

- A čo hovorila?

- Ak ma na chvíľu pustíš k volantu, budeš úplný anjel.

☺☺☺

Počítačový:

- Oci, čo znamená: Formátujem disk C:?

☺☺☺

Z pilotnej kabínky:

Veţa: Aby ste nerobili príliš veľký hluk, prosím otočte to o 45 stupňov vpravo.

Pilot: Aký hluk vo výške 35 000 stôp?

Veţa: Taký hluk, keď sa vaša 707-ka zrazí s pred vami letiacou 727-kou.

☺☺☺

Policajt sa chystá vytapetovať byt

a spomenie si, ţe nedávno aj jeho kolega

tapetoval. Ide za ním a pýta sa ho:

-Koľko kotúčov si kupoval?

- Desať.

- Po tapetovaní ide za kolegom a nadáva mu:

-Ty počúvaj – veď som spotreboval iba štyri kotúče!

- Aj ja.

☺☺☺

List z fľaše nájdenej v oceáne:

- Som na pustom ostrove. Noci sú krásne a dlhé, nie sú tu obchody, daňovníci, vláda, polícia, nie je tu smog. Puknite od závisti !

☺☺☺

-Pozri sa na toho chalana, aké ma krivé

nohy!

- No a čo, to je môj syn!

- Eee, ale mu pasujú beťárovi!

☺☺☺

Inštruktor kamikadze hovorí svojím ţiakom:

Dobre sa pozerajte, lebo vám to ukáţem len raz ...

www.christianitytoday.com

www.cz.christianpost.com

www.slovakchurch.com

www.radiovaticana.org

www.modlitba.sk

www.blog.sme.sk

www.kvp.rimkat.sk

www.redemptoristi.sk

www.ichtys.sk

www.dominik.sk

www.mkh.sk

www.sekty.sk

www.dimenzie.sk

www.krestania.sk

www.duchovnapremena.sk

www.biblickeuvahy.szm.sk

www.hrkarmel.com

www.gosamka.gospel.sk

http://www.martindom.sk

/radio

/index2.php

www.ordinariat.sk

www.christ-net.sk

www.tkkbs.sk

www.ku.sk

www.katnoviny.sk

www.tukan.sk

www.richardcanaky.sk

www.koncertypredeti.sk

www.europe4christ.com

www.cs.crossmap.com

www.lux.sk

www.mojamisia.sk

www.campfest.sk

www.martindom.sk

www.turbo316.cz

www.koinonia.sk

www.charita.sk

www.porta.sk

www.klubyquovadis.sk

www.krestan.sk

www.krestandnes.cz

www.grkat.po.sk

www.dommajak.sk

www.cssr.sk

www.ofm.sk

www.kumran.sk

www.fara.sk

www.farapd.sk

www.lumen.sk

www.trapisti.cz

www.benediktini.sk

www.minoriti.sk

www.santiebeati.it

www.tftu.sk

www.rcc.sk

www.kna.sk

www.maria.cz

IIInnnfffooo

35

Liturgický kalendár

NOVEMBER 2007 1 – VŠETKÝCH SVÄTÝCH, slávnosť a prikázaný sviatok

2 – Spomienka na všetkých verných zosnulých

3 – Sv. Martina Porres, rehoľníka, ľubovoľná spomienka

4 - Tridsiata prvá nedeľa v cezročnom období

5 – Sv. Imrich, ľubovoľná spomienka

9 – Výročie posviacky lateránskej baziliky, sviatok

10 – Sv. Leva Veľkého, pápeţa a učiteľa Cirkvi, spomienka

11 - Tridsiata druhá nedeľa v cezročnom období 12 – Sv. Jozafáta, biskupa a mučeníka, spomienka

15 – Sv. Alberta Veľkého, biskupa a učiteľa Cirkvi

16 – Sv. Margity Škótskej alebo sv. Gertrúdy, panny

17 – Sv. Alţbety Uhorskej, rehoľníčky, spomienka

18 - Tridsiata tretia nedeľa v cezročnom období 21 – Obetovanie Panny Márie, spomienka

22 – Sv. Cecílie, panny a mučenice, spomienka

23 – Sv. Klementa I. pápeţa a mučeníka alebo sv. Kolumbána, opáta, ľubovoľná spomienka

24 – Sv. Ondreja Dung-Laka, kňaza, a spoločníkov, mučeníkov, spomienka

25 – NEDEĽA KRISTA KRÁĽA

30 – Sv. Ondreja, apoštola, sviatok

Úmysly apoštolátu modlitieb na mesiac November 2007 Všeobecný: Aby všetci, ktorí sa venujú v oblasti medicíny a všetci, ktorí sa zúčastňujú

legislatívnych aktivít, mali hlboký rešpekt voči ľudskému ţivotu od jeho začiatku po jeho

prirodzený koniec.

Misijný: Aby sa na Korejskom polostrove vzmáhal duch zmierenia a pokoja.

Úmysel KBS: Aby sme nezabúdali na tých, ktorí nás predišli do večnosti, a pomáhali im

modlitbami a dobrými skutkami vyslobodiť sa z očistca.

Farský spravodaj Vychádza príleţitostne - nepredajné – počet výtlačkov 30 ks

Vaše príspevky, nápady a odozvy radi prijmeme osobne, telefonicky (SMS) alebo Emailom: Mgr. Ján Polťák, janpoltak@zoznam.sk,

tel: 472488, 0915/897 914 alebo 0903/824 431 Ing. Robert Galoš, robert_galos@centrum.sk, tel: 472439 alebo 0905/575738

Redakcia si vyhradzuje právo krátiť a upravovať texty.

Kontakt Oznam redakcie Rímskokatolícka cirkev

Vojenská farnosť sv. Pátra Pia VÚ 1115

Zarevúca 2 034 01 Ruţomberok

Pozývame ďalších dobrovoľníkov k spolupráci na tvorbe časopisu.

Naďalej ponúkame moţnosť pravidelného odosielania

Farského Spravodaja v elektronickej podobe.