dobrovoľný príspevok 23. apríl 2017 2. veľkonočný týždeň

V rámci duchovnej prípravy na 100. výročie fatimských zjavení vás pozývame na spoločné slávenie fatimskej soboty v diecéznej mariánskej svätyni v Obišovciach dňa 6. mája 2017. Prípravu zabezpečuje aj náš dekanát, preto ponúkame možnosť dopravy spoločným autobusom. Odchod spoločného autobusu bude v sobotu 6.5. o 7.15 hod. od MsKS v Sabinove. Kto má záujem, prosíme, nech sa zapíše do zoznamu v sakristii.

Fatimská sobota v Obišovciach

Aj keď už máme Veľkonočné Trojdnie a Veľkú noc za sebou, dúfam, že veľkonočná radosť a vedomie sviatočnosti, ba priam slávnostnosti, v nás všetkých trvá ďalej. A dúfam, že nekončí ani príbeh, ktorý sme spolu prežívali. Je to príbeh o manželoch a otcoch rodín (u niektorých aj s malými deťmi, príp. ešte krátko pred narodením), ktorí obetovali svoj čas (za podpory svojich manželiek) a tvrdo dreli spevy, predovšetkým k obradu umývania nôh na Zelený štvrtok a veľkopiatkového Pánovho žalospevu. Kapitolu hodnú úcty a obdivu tvoria aj muži, ktorí sa podujali spievať pre nás pašie. Chlapi, zaslúžite si náš veľký obdiv a ešte väčšie ĎAKUJEM!

Je to však príbeh aj o mladých dievčatách, z ktorých niektoré už pravidelne rok čo rok cítia zodpovednosť za prípravu Kvetnej nedele a celého Trojdnia, vrátane spevov liturgie hodín (popri ďalších aktivitách). Zo svojich mladších rokov si pamätám, že nie je ľahké skĺbiť pomoc doma, ktorá sa práve od dcér v čase sviatkov očakáva, s požiadavkami

nácvikov a slávení. Preto aj vám, dievčatá, patrí obdiv a veľká VĎAKA! (a práve preto, že je vás čoraz menej, si vašu ochotu nesmierne vážim ).

Tento príbeh tvorili aj dámy, ktoré si toho už viac pamätajú. Svojou ochotou prekonali predsudky, že pozvanie pre ochotných spevákov bol ohraničený po určitý vek alebo, že pre niečo iné sa ich to netýka. Vďaka Bohu aj za ďalšie ženy, ktoré si popri domácnosti a rodine (niektoré aj popri nácvikoch s veľkým zborom) našli čas, sily a obetovali sa, aby sme vďaka nim mali slávenia krajšie. Aj vám, dámy, patrí veľký obdiv a naše ĎAKUJEM!

Chcem ešte poďakovať už spomínanému veľkému zboru pod vedením p. Fenikovej, ktorí v spolupráci s Julkou Ondášovou tiež dlhé hodiny venovali nácvikom aj pre naše krajšie sviatky. O to viac si vážim ich obetu, s ktorou viacerí zboristi spievali pri Veľkonočnej vigílii takmer do polnoci a hneď ráno šli do Veľkého Šariša, aby poslúžili aj tam, a potom znova o 10.30 v Sabinove. A niektorí už o 14.15 boli na

Ďakujem služobníkom našej radosti...Gitka Nováková

flist@rimkat.skflist@rimkat.sk 32 číslo 17/2017 ročník XII. 23. apríl 2017 www.farnostsabinov.skwww.farnostsabinov.sk

fare pohotoví chystať slávnostné vešpery. K tomu sa nedá dodať nič viac, len veľké ĎAKUJEM!!!

Posledná skupinka: moji kolegovia, organisti. Chcem a priam musím POĎAKOVAŤ tým, ktorí každú voľnú chvíľu pred sviatkami aj počas nich (a sú to celé hodiny) venovali cvičeniu, aby sme všetci ešte lepšie mohli prežiť veľkonočnú radosť. A tomu obetovali svoje rodiny, svoj sviatočný časový harmonogram, svoje zdravie a o voľnom čase pred sviatkami či počas nich ani nehovoriac. ĎAKUJEM ešte raz všetkým, ktorí sa podujali využiť svoje talenty a čas, aby ste/sme mohli prežívať ta jomstvo, smútok a jasot Veľkonočného Trojdnia.

Veľká noc nebola a ani dnes nie je koncom, ale začiatkom. Prežívanie a slávenie našej viery Veľkou nocou vrcholí. Preto vyzývam všetkých, ktorí poznajú svoje možnosti a talenty, aby ich dali do služieb ostatným. Naďalej ste pozvaní všetci zapojiť sa do spevov a pamätajte, že vek ani pohlavie nehrá úlohu, rozhodujúce sú možnosti a ochota, nič viac! Pozvaní sú aj hudobníci, myslím nielen gitaristov a pod., ale aj možných perspektívnych organistov. Ja sa tu síce zaoberám len hudobnou zložkou liturgie, čo je pochopiteľné, lebo za ňu som priamo zodpovedná, ale v každej oblasti služieb sa

potešíme, ak sa nájdu pomocníci, od kostolníckej, cez miništrantskú, lektorskú, žalmistickú, aranžérsku... Pre všetky služby, ktoré, keď máte otvorené oči, vidíte, že sa už pred vami musel niekto nájsť a obetovať sa. Neverte bludu, ktorý je tak veľmi rozšírený, že keď už to či ono niekto robí, tak sa mu do toho netreba miešať. Nie farár to potrebuje. Všetci sa potrebujeme. Alebo presnejšie povedané... PÁN ŤA POTREBUJE. Všetkým, ktorí to pochopili, ešte raz ďakujem!

Blahoslavení tí, čo nevideli a uveriliŠpireng Peter

13. mája 2017 uplynie 100 rokov od prvého zjavenia Panny Márie, ktorá sa zjavila trom malým deťom vo Fatime v Portugalsku.

Zjavení bolo spolu 6 a posledné bolo 13. októbra. 70 000 ľudí bolo svedkami niečoho, čo sa stalo známym ako slnečný zázrak. Slnko chaoticky rotovalo po oblohe. Predchádzajúcu noc a v to ráno silno pršalo, ale ľudia aj zem sa pozoruhodne vysušili. Pochybovači tvrdia, že slnečný zázrak bol ukážkou masovej halucinácie. Ale v medicínskej literatúre nenájdeme opis ani dvoch ľudí, ktorí by mali v rovnakom čase rovnakú halucináciu. 70 000 ľudí videlo to isté, nehovoriac o tom, že niektorí z nich boli ateisti, teda prikláňajúci sa neveriť ničomu s príchuťou zázraku. Alebo prípad Márie Lemarchandovej, ktorá sa zázračne vyliečila po tom, čo vstúpila do lurdského

kúpeľa. Zrazená krv sv. Januára, biskupa umučeného za cisára Diokleciána roku 304 n. l., sa zachovala v sklenenej nádobe v Neapole. Niekoľkokrát za rok sa skvapalňuje. Vedecké testy už najmenej štyristo rokov nedokázali vysvetliť tento jav. Ale celé kresťanstvo je založené na zázraku – zázraku prázdneho hrobu. Pavol hovorí, že bez neho by naša viera bola márna (1 Kor 15, 14).

Apoštol Tomáš zvaný Didymus, nebol prítomný, keď sa Ježiš po zmŕtvychvstaní zjavil apoštolom. Uveril pri ďalšom zjavení, keď vložil prsty do Ježišových rán. Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili (Jn 20, 24 − 29). Preto naša viera musí byť neochvejná a si lná, vychádzajúca z Ježišovho učenia.

V o v e ľ k o m z h o n e , k t o r ý j e charakteristický pre našu dobu, sme sa na chvíľu zastavili a prežívali tohtoročné veľkonočné sviatky. Ide o čas, ktorý je centrálnym v roku z hľadiska nášho duchovného života. Ten zhon, ktorý nás obklopuje, bolo dobre aspoň na krátky čas odložiť, aby sme mali možnosť ponoriť sa do nášho vnútra.

Už začiatkom Veľkého týždňa sme s bolesťou zistili, že naši kresťanskí bratia v Egypte prežívali Veľkú Noc s Kristom, no nie symbolicky, ale priamo krvavým spôsobom. Skúška viery je iste darom, pretože približuje človeka k Bohu a ukazuje mu cez utrpenie samotné prežívanie viery aj jej samotnú hĺbku a kvalitu. A hoci ciele teroristov sú nereálne

(“...brány pekelné ju nepremôžu“), myslím, že opakovať svoje skutky neprestanú. A asi nikto z nás by si nebol pomyslel, že raz budeme možno zahnaní do katakomb ako v Ríme pred rokom 313 a vidíme, že dejiny sa opakujú. Je to milosť? Takáto veľká skúška? Alebo trest za to, že pomaly odpadávame od pravej viery a zháňame sa po pominuteľných dobrách a takýmto falošným spôsobom si myslíme, že si tak robíme nebo už tu na Zemi?

Snáď najväčšie sviatky v roku nám ukázali pravý zmysel viery, o ktorú už budeme možno čoskoro zápasiť... No nie mečom, ale m o d l i t b o u . P r á v e n e d e ľ a B o ž i e h o milosrdenstva je príležitosťou, aby sme prosili Ježiša o milosrdenstvo...

Bilancia nad sviatkamiJuraj Vrábel ml.

“Po Veľkonočnom ráne môžeme konať tak, ako osoby z evanjelia: ísť ku Kristovmu hrobu, vidieť veľký kameň odvalený a myslieť na to, že Boh

uskutočňuje pre nás neočakávanú budúcnosť. Ísť k nášmu hrobu a vidieť, ako je Boh schopný z neho vzkriesiť. Tu je šťastie, radosť, život, kde všetci

mysleli, že bude smútok, porážka a temnota.”Pápež František, 19.4.2017