forward innovative approaches to rural areas development · 10,40 – 11,00 coffee break 11,00 –...
TRANSCRIPT
FORWARD – Innovative Approaches to Rural Areas Development
1st part
EDITED BY
Kristína Mandalová, Eva Balážová, Lucia Palšová
Proceedings of Research Conference
Organized by:
Slovak University of Agriculture in Nitra – Faculty of European Studies and Regional
Development, Slovakia
In Nitra – Slovakia, December 4-5, 2014
2
Scientific Committee
Anna Bandlerová, Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
József Káposzta, Szent István University, Hungary
Francesco Paolo Di Iacovo, University of Pisa, Italia
Edward Pierzgalski, Warsaw University of Life Sciences, Poland
Gordana Dražić, Singidunum University, Serbia
Dagmar Škodová Parmová, University of South Bohemia in České Budejovice, Czech
Republic
Attila Fábián, University of West Hungary, Hungary
Attila J. Kovács, University of West Hungary, Hungary
Peter Bielik, Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Pavol Bielek, Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Jozef Tvrdoň, University of Economics in Bratislava, Slovakia
Eleonóra Marišová, Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Pavol Schwarcz, Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Pavol Eliáš, Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Bernard Šiška, Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Dušan Húska, Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Mária Fáziková, Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Jana Jarábková, Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Alexander Fehér, Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Organizing Committee
Chreneková Marcela, Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Majstríková Ľubica, Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Palšová Georgetta, Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Bumbalová Monika, Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Gubáňová Monika, Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Mandalová Kristína, Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Grešová Lucia, Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Palšová Lucia, Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Repáková Júlia, Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Approved by the Rector of the Slovak University of Agriculture on February 9, 2015 as
Proceedings of the International Conference on CD
ISBN 978-80-552-1309-5
3
Contents
I. Objective of the Conference ................................................................................................... 4
II. Conference Program .............................................................................................................. 4
III. Selected Papers for Publishing ............................................................................................. 9
ABRAMUSZKINOVÁ PAVLÍKOVÁ, Eva ............................................................................. 9
BOATRI, Wisdom Erasmus - VERNER, Vladimir – KABUTEY, Abraham ......................... 16
BOHÁTOVÁ, Zuzana .............................................................................................................. 28
BORSKÁ, Jana – KORCOVÁ, Renata .................................................................................... 35
BROOŠOVÁ, Natália .............................................................................................................. 41
CIFRANIČ, Michal .................................................................................................................. 48
DIRGASOVÁ, Katarína – BANDLEROVÁ, Anna ................................................................ 57
GREŠOVÁ, Lucia .................................................................................................................... 64
HANÁČKOVÁ, Denisa ........................................................................................................... 76
HUMLEROVÁ, Veronika ....................................................................................................... 84
ILKOVÁ, Zuzana ..................................................................................................................... 94
ISMAILOVA, Aygul ............................................................................................................. 100
JANKŮ, Martin ...................................................................................................................... 110
KADLECOVÁ, Eva ............................................................................................................... 119
KRNINSKÁ, Růžena - ŘEHOŘ, Petr .................................................................................... 125
MANDALOVÁ, Kristína ....................................................................................................... 138
PALŠOVÁ, Lucia .................................................................................................................. 144
PAVLÍKOVÁ, Barbara .......................................................................................................... 152
REBEKOVÁ, Monika – ROHÁČIKOVÁ, Oľga .................................................................. 157
ŘEHOŘ, Petr - KRNINSKÁ, Růžena .................................................................................... 162
VRBA, Matúš ......................................................................................................................... 170
IV. Participants ....................................................................................................................... 180
4
I. Objective of the Conference
"Introduction of new creative approaches dealing with key issues of rural areas development
and definition of new directions for rural development."
II. Conference Program
Thursday - 4 December 2014
8,30 – 9,00 Registration of participants
9,00 – 12,30 Plenary session + Poster session
Venue: Congress hall - Anton Bernolák Dormitory, SUA Nitra, A. Hlinku 38
Moderators: Eleonóra Marišová, Ľubica Rumanovská
9,00 – 9,10 ANNA BANDLEROVÁ, Slovak University of Agriculture
*Welcome speech*
9,10 – 9,40 EDWARD PIERZGALSKI, Warsaw University of Life Sciences
*Integrated rural areas development as a compromise of natural, political,
economic and social factors*
9,40 – 10,10 VĚRA MAJEROVÁ, Czech University of Life Sciences Prague
*Social aspects of rural community development*
10,10 – 10,40 FRANCESCO PAOLO DI IACOVO, University of Pisa
*Social innovation in rural areas: how to grow social sustainability*
10,40 – 11,00 Coffee break
11,00 – 11,30 ĽUBOŠ LITTERA, Government Office of the Slovak Republic
*New Approaches in implementation of the EU Cohesion Policy in the Slovak
Republic*
11,30 – 12,00 MÁRIA FÁZIKOVÁ, Slovak University of Agriculture
*Drivers of the Development of Rural Regions*
12,00 – 12,30 BERNARD ŠIŠKA, Slovak University of Agriculture
*Regionalization of plant production under conditions of the changing climate
in Slovakia*
12,30 – 14,00 Lunch break (Lunch room – 1st floor of Anton Bernolák Dormitory)
14,00 – 17,00 Paralell sessions
5
Session 1: New approaches to revitalization of the rural economy and rural communities
Venue: Congress hall - Anton Bernolák Dormitory, SUA Nitra, A. Hlinku 38
Moderators: Mária Fáziková, Marcela Chreneková
14,00 – 14,15 PUCHAŁA Jacek – PIOTROWSKA Agnieszka: Community-led Local
Development (CLLD) as an Innovative Approach to Determining the Directions of
Socio-economic Changes
14,15 – 14,30 KRNINSKÁ Růžena - ŘEHOŘ Petr: Cultural Dimensions as an Innovative
Approach to Rural Development
14,30 – 14,45 ĎURICOVÁ Veronika – MALATINEC Tomáš: Entrepreneurship and rural
development
14,45 – 15,00 ABRAMUSZKINOVÁ PAVLÍKOVÁ Eva: Social Innovations in Rural Areas
15,00 – 15,15 MORAVČÍKOVÁ Danka - ADAMIČKOVÁ Izabela: Innovation in the Rural
Development and Sustainable Agriculture
15,15 – 15,30 Coffee break
15,30 – 15,45 HUMLEROVÁ Veronika: Subsidies from the European Union as a Tool for the
Rural Development?
15,45 – 16,00 NIEDZIÓŁKA Arkadiusz – KOWALSKA Magdalena: The possibility of
support agritourism by the European Union in Malopolska
16,00 – 16,15 JIŘÍČEK Petr: Subsidy Policy of the European Union for Regionally Focused
Programmes in the Czech Republic
16,15 – 16,30 SÁLUS Jiří: CzechRural.cz
16,30 – 17,00 Summary
6
Session 2: Public Administration
Venue: SUA meeting room – 3rd floor, pavilion AE
Moderator: Eva Balážová
14:00 – 14:15 HANÁČKOVÁ Denisa: Social Services for Seniors in the Conditions of the Slovak
Republic
14:15 – 14:30 BALÁŽOVÁ Eva – VALACH Maroš: Instruments for Support of Creativity
Originating in Culture in the Conditions of Local Self-governments (Case Studies)
14:30 – 14:45 GUZAL – DEC, Danuta: Cooperation of Local Government in Supporting Tourism
Development in Natural Valuable Areas of the Lubelskie Voivodship
14:45 – 15:00 ŘEHOŘ Petr – KRNINSKÁ Růžena: SWOT Analysis as a Management
Technique in the Municipalities of the Southbohemian Region
15:00 – 15:20 Coffee break
15:20 – 15:35 KABÁT Libor: The economic and social progress in the regions of the EU13 in the
period 2004-2013
15:35 – 15:50 GREŠOVÁ Lucia: Institute of Intermunicipal Cooperation in the field of Building
Order in the conditions of SR
15:50 – 16:05 BALÁŽOVÁ Eva – PAPCUNOVÁ Viera: Is the fiscal decentralization way to
financial freedom of the municipalities?
16:20 – 16:35 CIFRANIČ Michal: Assessment of the Significance of Location Factors in a
Selected Accommodation Facilities of the Nitra Region
16,35 – 17,00 Summary
7
Session 3: New environmental approaches in the management of the rural landscape
Venue: EM-21, Department of sustainable development, Mariánska street
Moderators: Pavol Eliáš, Bernard Šiška
14,00 – 14,15 ELIÁŠ Pavol: Ecosystem services in rural landscape
14,15 – 14,30 ZWOLIŃSKA-LIGAJ Magdalena: Location on natural valuable areas as
conditioning the development of enterprises based on the use of natural resources -
the Lublin voivodeship
14,30 – 14,45 PETRÁŠOVÁ Viera: Opportunities and barriers for ecosystem services for soil
protection legislation in Slovakia
14,45 – 15,00 BOATRI W. E. – VERNER V.– KABUTEY A.: Analysis of small and large -
scale mining industries and their broader contributions to the Ghana’s economy
15,00 – 15,30 Coffee break
15,30 – 15,45 FEHÉR A. – HALMOVÁ D. – KONČEKOVÁ L. – BILÍKOVÁ M.: Ecological
evaluation of a new landscape component in rural areas: plantations of energy
plants
15,45 – 16,00 BENIAK Michal – ŽABKA Michal: Socio – economic importance of associated
plant species in short rotation coppice plantations
16,00 – 16,15 JUREKOVÁ Z. - M. KOTRLA – M. PRČÍK – M. HAUPTVOGL - Ž.
PAUKOVÁ: Fast-growing energy crops grown in conditions of Slovakia in the
context of EU energy policy
16,15 – 16,30 BROOŠOVÁ Natália: Biomass production of perennial grass Miscanthus sinensis
in south-western Slovakia
16,30 – 17,00 Summary
8
Session 4: Agricultural and land policy of the EU
Venue: SUA meeting room – 1st floor (next to SUA reception desk)
Moderator: Anna Bandlerová
14,00 – 14,15 ČAPKOVIČOVÁ, Andrea: Discussion on the Meaning of Rural in Settings of the
Common Agricultural Policy
14,15 – 14,30 JANKŮ, Martin: New Legal Rules of the EU for State Aid In Agriculture
14,30 – 14,45 KADLECOVÁ, Eva: The Protection of Agricultural Land Against Unrestrained
Building (the Public Interest Against Private Interest of Developers)
14,45 – 15,00 BORSKÁ, Jana - KORCOVÁ, Renata: Land as a Subject of Public Law and
Private Law Relations in the Light of New Legal Regulations in the Czech Republic
15,00 – 15,15 ĎURKOVIČOVÁ, Jana: Selected Legal Aspects of the Restrictions of Exercise of
Right of Lien on Agricultural Land
15,15 – 15,30 Coffee break
15,30 – 15,45 DIRGASOVÁ, Katarína – BANDLEROVÁ, Anna: Forthcoming Bill on Tenancy
of Agricultural Land in Slovakia
15,45 – 16,00 ILKOVÁ, Zuzana: Entrepreneur and some problems of regulation of land
relations
16,00 – 16,15 MARIŠOVÁ, Eleonóra – SCHULTZOVÁ, Eva: State Administration of the
Cadaster in Slovakia within the Reform Process
16,15 – 16,30 PALŠOVÁ, Lucia: Legal Tools of Agricultural Land Protection in Slovakia in
Programming Period 2014 – 2020
16,30 – 16,45 PAVLÍKOVÁ, Barbara: The Act on the lease of agricultural land, the agricultural
holding and forest land as a basic legal framework
16,45 – 17,00 Summary
18,00 – 21,00 Reception (Lunch room – 1st floor of Anton Bernolák Dormitory)
Friday - 5 December 2014
8,30 – 12,00 Field trip to historical libraries in Oponice - Chateau Appony and Diocese Library in
Nitra
9
III. Selected Papers for Publishing
Social Innovations in Rural Areas
ABRAMUSZKINOVÁ PAVLÍKOVÁ, Eva
Mendel University in Brno, Czech Republic
Abstract
This contribution offers several definitions of social innovations including practical examples.
Social innovations include new strategies, concepts or ideas that meet social needs such
education, community development, health or working conditions with the aim to extend and
strengthen civil society. The main characteristic of social innovation is the social process of
innovation, which has a social purpose. The paper offers examples from the rural sociology
research with the focus on inner peripheries. The examples used are results of anthropological
or sociological research from various experts with the focus on inner peripheries, which was
done partly by the author of this text as qualitative field research. The current areas of
research interest include issues such as: social and territorial polarisation, differentiation
tendencies, the role of civil society in regions, the public sector, social networks, socio-
cultural and the institutional factors and survival strategies for excluded rural communities.
The research methodology in rural communities shows the advantage of the data analysis
based on the smallest units together with combination of qualitative and quantitative data, but
also the use of multidisciplinary approach. In this way, the results of research in rural
communities could be a good basis for social innovations in rural areas.
Keywords
social innovations, rural sociology, rural communities, research
Introduction
In general, social innovations include new strategies, concepts or ideas that meet social needs
such education, community development, health or working conditions. The aim of these
activities is to extend and strengthen civil society. The main characteristics of social
innovation is the social process of innovation which has a social purpose, for example
microcredit, distance learning or even social entrepreneurship which overlaps with innovation
in public policy and governance. Social innovation can take place in government, the for-
profit-sector, the nonprofit sector (the third sector) or in the spaces between them.
Aim and Methods
The aim of this contribution is to offer several definitions of social innovations including
practical examples, followed by the examples from the rural sociology research with the focus
on inner peripheries. The examples used are results of anthropological or sociological
research from various experts with the exception of the inner peripheries which was done
partly by the author of this text as qualitative field research.
10
Results
Social innovations definitions
There are many definitions of social innovations including also various examples of innovaive
projects. In 2000, the Centre for Social Innovation was launched at the Standford Graduate
School of Businnes with the following definition of its main focus: “A social innovation is a
novel solution to a social problem that is more effective, efficient, sustainable, or just than
present solutions and for which the value created accrues primarily to society as a whole
rather than private individuals.” Social Innovation focuses attention on the ideas and solutions
that create social value—as well as the processes through which they are generated, not just
the individuals and organizations. The examples of social innovation from USA include
Charter Schools which are publicly funded primary or secondary schools that operate free
from some of the regulations that typically apply to public schools. Administrators, teachers,
and parents thus have the opportunity to develop innovative teaching methods. Another USA
example is Fair Trade which is an organized movement that establishes high trade standards
for coffee, chocolate, sugar, and other products. By certifying traders who pay producers a
living wage and meet other social and environmental standards, the Fair Trade movement
improves farmers’ lives and promotes environmental sustainability. (CSI, 2000) The EU Entreprise and Industry section offers this focus on social innovations: „The term
social innovation is relatively new, but the concept itself is not. There are many examples of
social innovation throughout history, from kindergartens to hospices, and from the
cooperative movement to microfinance.” (EUEnterprise,2000a)
The solutions offered by social innovations are both social in their ends and in their means.
They can take the form of genuine innovations or of improved solutions. In some parts of
Europe, the term "social innovation" refers to what the European Commission calls workplace
innovation. The EU Directorate General Enterprise and Industry funded the following
projects: Social Innovation Europe and European Social Innovation Competition. As an
example of the European Social Innovation Competition finalist is “Alla giornata”, a web
platform for matching between the offer of agricultural employer and the demand from
disadvantaged people (emigrant people, not-employed, people with psychical problems). The
innovation aspect of this platform is that the match is realized when the employer accepts an
entire “team” of new employees even if for some days, using the voucher system of payment.
It deals with the issues such as unemployment, “black” job, and (indirectly) the work
rehabilitation of people. In fact, this flexible system of matching assures at the agricultural
employers the possibility to have at their disposal teams of workers for short periods of time
as the agricultural jobs are seasonal, not-specialized and manually done. Then, it’s a secure
system in which all the parts involved are sure to realize a legalized job with a voucher
system. This scheme represents a smart and simple method for employees payment.
Indirectly, this system, being based on not-specialized manpower, could be used as a
“therapy” to improve the socialization at the work. (EUEnterprise, 2000b) Authors of Open Book of Social Innovation in 2010 offer simple characteristics of this
area:“Social innovations are new ideas (products, services and models) that simultaneously
meet social needs (more effectively than alternatives) and create new social relationships or
collaborations.”(Murray, Calulier-Grice, Mulgan, 2010)
The focus of rural sociology
The following short introduction into the studies of rural sociology begins with the known
Ferdinand Tönnies´ concept of „Gemeinschaft and Gessellschaft“ as the different perception
of community and society. Rural or folk societies are inherently characterized by traditional,
close-knit family social networks and consensus rather than conflict and ascribed not achieved
11
statuses, as mentioned Robert Redfield. On the other hand, rural society was often described
in an idealistic way: “Rural sociology has been powerfully influenced by antiurbanism,
producing a stereotypical view of rural society as stable and harmonious... Major advances in
the analysis of Third World rural change came more from the sociology of development and
peasant studies. In state socialist countries, rural sociology was also relentlessly empiricist,
although here it served policies of rural transformation rather than preservation.”(Marshall,
1998, s.574) The goal of Community studies was to explore the ideal-typical rural way of life
and its possible erosion. After 1945, the United Nations Food and Agriculture Organization,
spread this approach beyond America but still remaining its main concern of rural
development in advanced industrial countries. From the 1960s, the countryside was as much
characterized by urban as by rural forms of social association, conflict and cohesion. From the
1970s, a new sociology of agriculture occurred alongside a transformation of urban sociology.
This paradigmatic shift has introduced social consequences of modern agricultural production
for rural population. The influence of peasant studies and the sociology of development were
influential.
The following topics were in the focus of rural sociology: land as a factor of production; the
role of differing patters of land-ownership; the rural power structures and social stratification;
historically and geographically the nature of agricultural production and its social
consequences; agriculture as a complex process of commodity production; globally organized
food regimes; the role of agribusiness, its relation to state policies and use of new
technologies; agricultural credit systems or environmental issues; the non-agricultural rural
economy in the 1980s. Van Der Ploeg et al. (2000) are offering a new emerging model of rural development: “Rural
development is analyzed as a multi-level, multi-actor and multi-facetted process rooted in
historical traditions ... The range of new quality products, services and forms of cost reduction
... are understood as a response by farm families to both the eroding economic base of their
enterprises and to the new needs and expectations European society...” It can be stated that empiricist rural sociology or sociology of agriculture and development or peasant
studies have in todays societies many topics for research. There is a visible shift from modernization
paradigm to a new rural development paradigma. In the following part several examples are
introduced from research in rural communities.
Research in rural communities
The first example of research is the study of Stachová (2005) focused on the level of civil
society in the regions of the Czech Republic. She conducted a qualitative case study in two
selected administrative regions by using interviews with representatives of the non-profit
sector. The main research question was How local and regional governments affect the state
and development of civil society in the region? In the conclusion she states that institutional
and the socio-cultural perspectives have an impact on the development of civil society. It is
important to note, that civic participation has its roots in the history and culture of the region
and influences regional and local institutions, but these institutions in turn also have a
reciprocal effect on civic participation.
The second example of research is the study of Vajdová (2008) who analyzed two factors that
have a significant impact on regional development. Firstly, it is the level of development of
civil society in the region and secondly, the nature of the social network of actors in local
development. The focus was on the Region Orlicko in the District of Ústí nad Orlicí in the
Pardubice Region and the Association of Municipalities of Orlicko on the Polish border. She
analysed indicators of political and civic participation, partnership between the public,
private, and nonprofit sectors - national and regional statistics, databases and surveys
conducted by the Public Opinion Research Centre. The social network was identified with 35
institutions from the public, private, and non-profit sectors. In a conclusion she stresses the
12
quantitative characteristics of this network, such as its density, the centrality or centralisation
of the network which does not exhibit any extreme values that would suggest the existence of
any irregular conditions for cooperation between these three sectors. However, the public
sector is clearly the driving force of local development.
The third example by Meert (2000) is stressing the importance of survival strategies in rural
communities, especially in Belgium countryside. As Meert states, Belgian poverty is mainly
concentrated in urban regions but there is also poverty and social exclusion in rural areas. On
the other hand: “...not every deprived rural household should be regarded as excluded from
society. By developing survival strategies, households attempt to escape from social
marginalization.” He suggests a typology of survival strategies which include: market
exchange, redistribution and reciprocity including agricultural and non-agricultural activities. Example number 4) by Bernard (2011) explaines the possibilities and limits of endogenous
developmental potential in small rural communities in the Czech Republic. The auther
concludes that „…for many rural inhabitants, the local community is the main space of their
everyday activity. Their quality of life is influenced by local development, stagnation or
decline of the community’s functions or changes in its socioeconomic and cultural
characteristics.“ Bernards suggests a model of local development consisting of structural and
locality-based factors, endogenous developmental potential, and developmental indicators.
This model is tested on a set of statistical data for individual small rural communities in the
Czech Republic using factor analysis and multilevel modelling. In a conclusion he states that
it is possible to define several distinct types of endogenous developmental potential and to
identify their impact on development, which is rather weak. In general, it indicates the
existence of specific regional patterns of community capacity and development in small rural
communities in the Czech Republic.
The society in the Czech Republic as well as in other post-socialist countries is facing the
processed of internal polarisation, as mentioned for example by Hampl (2007): “…the social
transformation in post-totalitarian countries is characterised by extraordinarily dynamic
differentiation tendencies which can be even contradictory, resulting in an internal social and
territorial polarisation.“
Focus on inner peripheries
The last example number 5) which will be in the centre of my focus in next part opens the
issue of inner peripheries in the Czech Republic based on my own experience. Social-spatial
organisation of society is considered as one of many dimensions of social cohesion.
Heterogenious space division within the Czech Republic brings not only well developing and
dynamic spaces but also stagnating parts with limited possibilities for developement. These
socially and geografically disadvantaged areas are called inner peripheries. Inhabitants of
these places have very limited possibilities to participace in everyday common activities, there
is a lack of work opportunities, week transport accessibility, decreased availability of health
care and social or educational services accompanied by low infrastructure development. This
might result in various problems related to weakening social cohesion. It is not only a
problem of small local setting but also probably more serious in the larger (national) unit,
intended as incoherence of a peripheral areas and non-peripheral areas. This may result in the
widening of a (social) gap between the center and a periphery.
The definition proposed by Musil and Müller (2006) states that inner peripheries are results
of: „a combination of mutually disadvantaged position, i.e. geographical conditions or a
relatively large distance from the center, and worsening social conditions, both at the
technical infrastructure and in coexistence of people. The researched which is introduced by
these authores is based on the following assumptions: regional differenciation is neccessary
to be examined by smaller territorial units than districts or regions; only the finest grid can
13
reveal specific problems in context of inner peripheries; the main results of empirical
qualitative research carried out in three small inner peripherial municipalities in opposition to
three developing ones. The importance of this aproach is based on combination of quantitative
and qualitative methodology. The authors used a slightly modified form of the method used in
80´s of the 20th century when the former Czech Republic (as a part of Czechoslovakia) was
divided into 916 territorial units. Due to the changes brought by administrative consolidation
of villages (70´s and 80´s of the 20th century) and later separation of municipalities (90´s of
the 20th century), the construction of units has changed somewhat in its present form. The so-
called “generel unit” consists of a central city and several neighboring municipalities, which
together have at least basic public services (a school, a post office, etc.) while on their
territory there are some official authorities (e.g. a municipality office, a registry office or a
building authority). These newly identified sub-regional (generel) units, used in the study,
count to number 1424. The criteria used to divide the sub-regional units of different types of
territories, namely the inner peripheries and the non-peripheral area (specifically the
metropolitan center, the regional centers and other areas) included the following: a total of 17
indicators were used by Census 2001 and those were in addition supplemented with indicators
of growth or decline in population between 1970 and 2004. For identification of the inner
peripheries, 9 or more indicators were used which moved below a certain threshold (i.e. two
belonged to the lowest or highest quintiles file in one indicator). Narrower definition of the
inner peripheries was strengthened by further indication of a decline in population during the
period (i.e. 9 + indicators and more decrease in population from 1970 to 2004). The area was
thus set in the first case (for the wider inner periphery) as 31.4% of the Czech Republic
territory with population less than 980 000 (as of early 2005). In the second case (for a closer
inner periphery) the area was 16.7% of the Czech Republic territory with approximately 480
000 population (as of early 2005). The indicators included: Low proportion of population
aged 0 – 24 years from the total population; High proportion of the population aged over 60
years from the total population; High number of widows per 100 women aged over 60 years;
High proportion of the population aged over 15 years without A-level exam from the total
population aged over 15 years; Low proportion of population with higher education per 100
persons aged over 25 years; Low number of jobs per 100 economically active persons living
in the municipality; High proportion of unemployed from the total number of economically
active population living in the municipality; High proportion of jobs in agriculture, forestry
and fisheries from the total number of jobs; Low proportion of jobs in manufacturing and
construction sectors from the total number of jobs; Low proportion of employers and self-
employed from the total number of economically active population; Low proportion of
economically active in the so-called tertiary sector from the total number of economically
active population; Low proportion of permanently occupied flats in houses built between
1970 – 2001 from the total number of permanently occupied flats; High proportion of
unoccupied flats in the total number of flats; High number of flats in family houses occupied
temporarily or for recreation per 100 permanently occupied flats in family houses; Low
proportion of permanently occupied flats with gas from the total number of permanently
occupied flats; Low proportion of permanently occupied flats connected to sewerage system
of the total number of permanently occupied flats; Low proportion of households with PC
from the total number of households. (Musil J., Müller J., 2006) The results show that, inner peripheries in the Czech Republic could be visually described
particularly in the borders of regions: in peripheral areas of the metropolitan areas of Prague,
Ostrava or Brno and around smaller regional centers. It was observed that in Bohemian
regions there are more peripheral areas than in Moravia. The Czech langure translation of the
word region is „kraj“. According to the above mentioned metodology and data, the authors´
team selected specific communities for conducting 3 qualitative microprobes within inner
14
peripheries but also decided to compare selected peripherial municipalities with three other
municipalities which do not belong to the inner peripheries. Focusing directly on a specific
community including the presence of a researcher in the village, the elusive facts can be
uncovered. Similarly, only through statistical data it is not possible to find all important
relevant facts. I was personally responsible for qualitative research in the South Moravian
peripherial village Kožušice. The results of the study were described in 2008 by authors´team
Abramuszkinová Pavlíková E., Kučerová E. and Šmídová M.. The research menthods
included repeted field visits and observations, semi-structured interviews both with local
people and with the official representatives in selected peripheral municipalities but also
interviews with a selected representative of the municipality (the mayor) in non-peripheral
communities for comparison. Other materials for analyses of documents included: official and
private documents available for communities under study such as legal documents, chronicles,
community websites, reports, books, etc.
Conclusion
The aim of this text was to introduce various definitions of social innovation and examples
not only of social innovations but also examples from rural sociology research, including
problems of inner peripheries. It is evident, that current areas of research interest include
issues such as: social and territorial polarisation, differentiation tendencies, the role of civil
society in regions, the public sector, social networks, socio-cultural and the institutional
factors and survival strategies for excluded rural communities. The research metodology in
rural communities shows the advantage of the data analysis based on the smallest units
together with combination of qualitative and quantitative data, but also the use of
multidisciplinary approach. In this way, the results of research in rural communities could be
a good basis for social innovations in rural areas.
References
ABRAMUSZKINOVÁ PAVLÍKOVÁ, E. – KUČEROVÁ, E. – ŠMÍDOVÁ, M. 2008.
Periferie zblízka. Studie tří periferních obcí a jejich sousedů (A Close Peripheries. Study of
Three Peripherial Communities and thein Neighbours). Studie CESES 1, FSV UK, Praha. BERNARD, J. 2011. Endogenní rozvojové potenciály malých venkovských obcí – obtížné
hledání a měření jejich vlivu. Sociologický časopis / Czech Sociological Review 47 (4): 745-
776. CSI. 2000. Available at: http://csi.gsb.stanford.edu/social-innovation. Accessed 10.6.2014.
EUEntreprise, 2000a. Available at:
http://ec.europa.eu/enterprise/policies/innovation/policy/social-innovation/index_en.htm.
Accessed: 18.8.2014
EUEntreprise. 2000b. Available at: http://socialinnovationcompetition.eu/389/. Accessed:
18.8.2014.
HAMPL, M. 2007. Regionální diferenciace současného socioekonomického vývoje v České
republice. Sociologický časopis / Czech Sociological Review 43 (5): 889–910. MARSHALL, G.. 1998. A Dictionary of Sociology. New York.
MEERT, H. 2000. Rural community life and the importace of reciprocal survival strategies.
Sociologia ruralis 40: 319-338. MURRAY - CALULIER-GRICE – MULGAN. 2010. Open Book of Social Innovation.
Available at:
http://www.nesta.org.uk/sites/default/files/the_open_book_of_social_innovation.pdf.
Accessed 10.7.2014. MUSIL, J. 2008. Sociální a kulturní soudržnost v diferencované společnosti (Social and
cultural cohesion in differenciated society). Studie CESES 2, FSV UK, Praha.
15
MUSIL J. - MÜLLER J. 2006. Vnitřní periferie České republiky, sociální soudržnost a
sociální vyloučení (Inner Peripheries in the Czech Republic, social cohesion and social
exclusion). Studie CESES 2, FSV UK, Praha. STACHOVÁ, J. 2005. Občanská společnost v regionech v České republice. Sociologické
studie / Sociological Studies 05:06. Praha: Sociologický ústav AV ČR ŠMÍDOVÁ, M. - KUČEROVÁ, E. - ABRAMUSZKINOVÁ PAVLÍKOVÁ, E. 2009. Vnitřní
periferie s odstupem i zblízka (Inner Peripheries from a Distance and a Close). In: Prudký L.
ed.: Prostor a společnost. Sborník profesoru Jiřímu Musilovi k osmdesátinám (Space and
Society. Collection dedicated to 80th birthday of prof. Jiří Musil). Matfyzpress, Praha, pp.
113-129. VAJDOVÁ, Z. 2008. Aktéři místního rozvoje regionu Orlicko. Sociologické studie /
Sociological Studies 08:2. Praha: Sociologický ústav AV ČR, v.v.i.: p.46-66. VAN DER PLOEG, J. D. - RENTING, H. - BRUNORI, G. - Knickel, K. - Mannion, J.,
MARSDEN, T., DE ROEST, K., SEVILLA-GUZMÁN, E. - VENTURA, F. 2000. Rural
Development: From Practices and Policies towards Theory. Sociologia Ruralis, 40: 391–408.
Contact address
Mgr. Eva Abramuszkinová Pavlíková, Ph.D., M.A. Faculty of Business and Economics, Mendel University in Brno Zemědělská 1, 613 00 Brno, Czech Republic
16
Analysis of Small and Large - scale Mining Industries and Their Broader
Contributions to the Ghana’s Economy
BOATRI, Wisdom Erasmus - VERNER, Vladimir – KABUTEY, Abraham
Czech University of Life Sciences Prague, Czech Republic
Abstract
The small and large-scale mining industries and their contributions (i.e. Corporate Social
Responsibilities [CSR], employment, investment, etc.) towards the Ghana’s economic
development with emphasis on gold production and revenues were investigated and analysed.
Production statistics data reflecting period between 1994 and 2012 for both forms of
operations and other investments by mining companies were collected from Ghana Minerals
Commission, Bank of Ghana and Chamber of Mines. Emphasis was put on production and
revenue results of gold mining. The derived economic results indicated variable growth in
production and revenue in case of large-scale gold mining whilst small-scale mining
continuous to appreciate significantly and exceed large-scale in revenue and production from
2014 to 2016. Furthermore, employment data shows on shrinking since 1995 to 2012.
Significant variability was observed also in dynamics of investment into production,
exploration and support services. The aim of this paper is to identify the impact of the mining
industries to the Ghana´s economy and contribution to the Corporate Social Responsibility
projects supporting the sustainable economic and social development of the country.
Keywords small-scale mining, large-scale mining, Corporate Social Responsibility, mining concessions,
revenues, gold production, time series
Introduction
The mining sector in Ghana is under the auspices of Minerals Commission, a commission
under the Ministry of Land and Natural Resources. The sector is classified according the size
of operations into two categories as small-scale and large-scale mining industry. Small-scale
mining has been operated in Ghana for over 2000 years when the country was formally
known as “Gold Coast”. During the sixth century when alluvial gold extraction and winning
operations in Ghana was at its peak, the country was credited as the most rich-gold reserve in
Western Sahara Africa representing the wealth and strength of Ghanaian empires and cultures
(Botchway,1995). The small-scale sector over the years was handled as an informal sector and
its operations were largely unmindful and ungovernable until 1989 when small-scale mining
concession act was established. The role of this new legislation was to regulate the mining
operations after the introduction of Economic Recovery Program (ERP) and Structural
Adjustment Program (SAP) in 1983 and to revitalize the economy after its continuous decline
over the past decade (Mineral Commission, 2012). Immense contributions to the country’s
Gross Domestic Production (GDP) have come from industrial sector which mining forms
significant part of over the years. The share of mining industries represented 2.3% of the
country’s GDP in 2010, while contribution to total merchandise export was over 49%. The
gold solely contributed 48% to the total export (UNECA, 2013: Bank of Ghana, 2012).
History and current situation
Formalization of small-scale mining was necessitated after governments realized in 1989 the
volume of the revenue that comes from the gold and diamond small-scale mining in Ghana.
Statistics shows that two-thirds of small-scale miners extract gold while others invest in
17
diamond extraction (World Bank, 1995). Ghana is the 10th gold producer in the world and 13th
in diamond production. Manganese, salt and silver are other minerals produced in the country
(George, 2011; Kimberley Process Rough Diamond Statistics, 2011). Gold contributed more
than 80% to the total revenue of the mining sector. In 2010, the mining sector grew by 10.4%
and contributed 11% of fiscal receipts. (Ministry of Finance and Economic Planning, 2011;
African Economic Outlook, 2011). The Iduapriem and Obuasi gold mines are 100% owned by AngloGold Ashanti Limited, a
South African Company. This mine is located in the Western Region of Ghana 70km north of
the city of Takoradi. The mine has carbon-in-pulp plant and was an open pit. Total of
6,190kg of gold was produced by this mine during the 2012 year which is more than 5,754 kg
produced in 2010. This mine commissioned a new tailing storage means in 2011 to increase
its capacity. The underground mine of AngloGold Obuasi gold production dropped to 9,735kg
from 9,860 kg in 2010. The mine processing plant treated about 360,000 metric tons of sulfide
ore per month (AngloGold Ashanti Ltd, 2012). The Bibiani gold mine was owned in July,
2010 by Noble Mineral Resources Ltd also an Australian Mining Company. The processing
plant of the company was increased in 2011 from the original 2.7 Mt capacity per year to 3Mt
capacity per year as an extensive drilling program of the mine’s capacity. The intension is to
increase its reserve base. The Bibiani Mine was scheduled to reopen in 2012 and produce
about 4,700 kilograms of gold per year (Andrew and Mark, 2012; Noble Mineral Resources
Ltd, 2012).
Canadian-based IAMGOLD Corporation shares of 18.9% in Damang and Tarkwa gold Mines
were acquired by Gold Fields Ltd on 13th of May, 2011 at the cost of US $ 667 million. The
acquisition appreciated Gold Fields interest from 71.1% to 90% in 2011. A statement from
Gold Fields indicated that ongoing drilling appreciated Damang Mines Minerals reserves
from 65,300 kg (indicated as 2.1 million Troy ounces) to 105,800 kg (indicated as 3.4 million
troy ounces) of gold. Mostly, due to number of power supply challenges faced by the country,
production of gold at Damang declined by 4.5% to 6,771 kg that resulted into an average
quarterly loss of 31 kg of gold. Between 6,500 kg and 6,800 kg was expected gold to be
produced by the mine in 2012. The capacity of this mine was expected to double after
rehabilitation carried out at Damang Mines. (Gold Fields Ltd, 2011; 2012). At Ahafo Mines,
gold production increased by 3.4% representing 17,605 kg. The higher throughput and
recovery resulted into increased in production at the mines. Newmont Mining Corporation
Ghana is a United State of America Mining Company that operated Ahafo mine which
planned to produce between 17,700 kg and 18,700 kg of this yellow precious metal in 2012.
Newmont Mining Corporation has an interest in Akyem gold project located on northwest of
Accra. The capacity of Akyem project is between 10,900 kg and 14,000 kg per year of gold
production. In 2011, information from the Company indicated that 95% of mine construction
contracts had been awarded and along bulk earthworks as well as main civil engineering
projects at the site. The mine is expected to produce its first gold during the last quarter of
2013 or beginning of 2014. It is reported that Akyem gold reserve is estimated at 230,000 kg
(i.e. 7.4 Mt) (Newmont Mining Corp, 2012). Azumah Resources Ltd, Perseus Mining Ltd,
PMI Gold Corporation, LionGold Corporation, African Queens Mines Ltd, Edgewater
Exploration Ltd, etc are some gold mining and exploration companies operating in the
country.
New socio-environment responsibilities
Statistical data confirm the important role of mining industries in the structure of the economy
of Ghana. However, these industries contribute not only to economic growth of the country,
but also contribute significantly to the implementation of several programs and projects aimed
at social development. The mining industry spent over US$113 million towards Corporate
18
Social Responsibility projects from 2004 to 2011 (Minerals Commission, 2013). Projects
targeted by mining companies are Economic empowerment, Infrastructural Development,
Environmental Management, Education, Training, Health and Safely, etc. Petty and Cacioppo
in 1986 described Corporate Social Responsibility as “an ethical, non-legislative, non-forcing
approach to promoting responsible behaviors within organizations employs the central route
of persuasion which consists of thoughtful considerations of arguments to achieve desired
results. Studies suggest that attitudes that change through persuasion are more likely to persist
temporally, resist counter persuasion and are more likely to predict behavior” (Petty and
Cacioppo,1986).
Aim and Methodology
The aim of this paper is to assess the impact of small-scale and large-scale mining in terms of
gold production, revenue and contribution to the Corporate Social Responsibility projects
supporting the sustainable economic and social development of Ghana. The data for analysis
was collected from regulatory institutions mandated to manage the sector. Access to historical
as well as current data was quite complicated due to administrative procedures and other
constraints. Statistical data collected from Minerals Commission, Ghana Chamber of Mines,
Bank of Ghana, Precious Minerals Marketing Company Limited has been complemented with
secondary data (i.e. articles, etc.). Combinations of qualitative and quantitative analytical
techniques as well as econometric techniques as marginal analysis, descriptive and
multiregression statistical analysis have been applied. The data was analyzed with statistical
software package WinStat. Specifically, we applied the time series analysis; particular
attention was given to analysis of stationarity of the respective time series.
Mathematical model
The core problem in time series analysis is linked to their non-stationary attributes. Due to
this deficiency the mechanic application of the regression analysis could show the so called
spurious regression. Particularly this situation is observed when time series data is studied and
analyzed and where the dependent variables Yt are correlated with their predecessors Y(t-j),
where j=1,…., L and L is equal to the number of lags considered (detected).
There are various techniques to deal with this problem. Among them the identification of the
unit root of these time series data according formula (1) is frequently used.
Yt = β0+β1*Y (t-1) +β2*Y (t-2) +….., + β (t – L)*Y (t – L) Eqn. 1 Where:
Yt is value of the dependent variable in year t. L is number of lags considered Y (t – 1) and Y(t-L) represent values of the same variable for years (t- 1), respectively (t-L).
Equation (1) was adopted for the estimation of the future development in mining industries
outputs.
Results and Discussion
Based on statistical data on production and revenue, the first step of our analysis dealt with
the relevant time series on small and large-scale gold production and revenue. One of the aims
of our paper is to estimate the future development in the gold mining industries in Ghana
based on its historical data. To get some better base for forecasting the development in mining
industries we applied the backward multiple regression analysis in time series on mining
production and revenue for both large and small-scale mining operations according equation
(1). As shown by tables 1a and 1b of outputs of backward multiple regression, the projections
of large and small-scale production could be estimated by new auto-regression function with
19
R2 = 0.83 and 0.98 while revenue analysis in various term indicated R² = 0.98 and 0.96
respectively.
Table 1a Output of the backward multiple regression analysis of small and large-scale gold
production between 1994 to 2012
Time series in
Production of Gold
Alfa Beta 1 Beta 2 Beta 3 Beta 4 R² F-values
Large scale 0.2933 1.1129 -0.3892 0.2325 -0.0636 0.8342 0.0000
P- values 0.2152 0.0011 0.3414 0.5633 0.7984
Small scale -0.0427 1.3870 0.2435 -0.1326 -0.1153 0.9826 0.000
P - values 0.0911 0.0013 0.7077 0.8486 0.8153
Table 1b Output of backward multiple regression analysis of small and large scale gold
revenue between 1994 to 2012
Time series in
Revenue of Gold
Alfa Beta 1 Beta 2 Beta 3 Beta 4 R² F-values
Large scale 78.8386 1.6691 -0.6828 0.5981 -0.6627 0.9848 0.0000
P – values 0.4847 0.0003 0.3415 0.4133 0.2023
Small scale -53.6370 0.8291 1.1407 0.5307 -0.1593 0.9583 0.000
P – values 0.2543 0.0075 0.0111 0.2752 0.7519
Survey conducted between 1996-1998 by Aryee pointed to the fact that communities within
and outside mining jurisdictions have benefited both in kind and cash from these companies
through either jointly projects or solely sponsored projects by them. During the same periods
of the research, total of US $ 8 million was spent by surveyed mines to finance different
categories of socio-economic and infrastructure projects (see Aryee, 2001). Mining
companies have significantly invested in socio-economic projects such as Education, Health,
Electricity, Roads, Water, Housing, Agro-Industry, Agriculture, Sanitation, Resettlement
Action Plan, and Alternative Livelihood Projects. From 2004, total amount of US $ 3 million
was invested into CSR and later appreciated to over US $ 44 million in 2011. Considering
CSR Expenditure on these projects over the periods 2004 – 2011, Resettlement Action Plan
accounted for more than US$ 39,624,284 million followed by Others (miscellaneous
expenses) (i.e. entertainment, sponsorship package for national teams, etc.) of US $
19,237,035 million, Education US $ 10,481,688 million, Alternative Livelihood Projects US $
9, 140, 632, Road US $ 8,630,244 million and other projects of total investment of US $
115,123,024 million. The data on structure and dynamics of CSRE of mining industries are
presented in tables 2a – 2b.
20
Table 2a Corporate Social Responsibilities Expenditure (CSRE) of Mining Companies
between 2004 and 2011 (US $)
Year
Education
$ (000)
Health
$ (000)
Electricity
$ (000)
Roads
$ (000)
Water
$ (000)
Housing
$ (000)
2004 486.9 549.9 140.9 75.3 265.5 264.7
2005 603.5 332.9 65.9 692.3 350.0 79.5
2006 1121.1 368.4 176.1 399.0 19.5 1289.7
2007 1010.2 565.6 458.8 609.1 220.9 618.5
2008 1406.2 415.7 333.6 2613.0 649.7 686.5
2009 1259.3 777.5 285.3 1375.6 284.7 112.6
2010 2826.7 1055.3 526.2 1459.0 679.0 155.3
2011 1767.8 407.1 1941.3 1406.8 1560.8 294.5
TOTAL 10481.7 4472.4 3928.2 8630.2 4030.1 3501.4
Source: Ghana Chamber of Mines
Table 2b Corporate Social Responsibilities Expenditure of Mining Companies between 2004
and 2011 (US $)
Agro-
Industry
$ (000)
Agriculture
$ (000)
Sanitation
$ (000)
Resettlement
Action Plan
$ (000)
Alternative
Livelihood
Projects
$ (000)
Others
$ (000)
Total
$ (000)
0.0 9.3 116.4 548.5 242.2 370.7 3070.4
2.3 11.2 65.5 19.8 361.7 337.9 2922.6
1228.4 87.5 2649.0 2649.0 880.4 845.1 11713.2
386.7 743.9 262.9 4503.4 2897.8 830.7 13108.6
779.0 1551.9 405.2 567.8 993.0 2004.2 12405.9
50.6 610.4 227.8 800.2 798.7 2841.6 9424.3
0.0 809.2 196.4 1190.4 2214.6 6478.4 17590.5
55.0 1430.9 397.5 29345.3 752.3 5528.3 44887.6
2502.0 5254.3 4320.8 39624.3 9140.6 19237.0 115123.0
Source: Ghana Chamber of Mines
The dynamics of large and small-scale gold production established from 1994 to 2012 and
estimated production between 2013 to 2016 are illustrated in figures 1 and 2. Both figures
indicate empirical data of gold productions, predicted productions and respective residuals.
The development in large-scale production has seen significant increase with predicted
production but reverse from the year 2000 to 2004, nevertheless, production appreciated from
21
2005 to 2012. One major factor that impacted negatively on production of large-scale
companies between 2000 and 2004 could be attributed to political atmosphere. In 2000,
political regime changed to new government and investors’ confidences reduced because it
was the previous regime the reformed the mining sector in addition to instability of countries
in Africa due to change of governments. During the first period (2000 – 2004) of the new
government, investors adopted wait and see attitude and it had negative impact on actual and
predicted large-scale gold production. In 2005, large-scale gold production was 1.9 million
ounce which increased to 2.8 million ounce in 2012. Apparently, production of small-scale
has been on the rise alongside its predicted production from 1994 to 2012 except few ups and
downs noticed between 2002 and 2005. Small-scale production in 2009 was over 5 hundred
thousand ounce and it appreciated to 1.5 million ounce in 2012. Teschner (2012) pointed out
how rising gold price contributed to increase of investors into small-scale gold mining and
contributed to increase production of the yellow precious metal (see Teschner, 2012). In 2013,
estimated production of large and small-scale is expected at 2.861 million ounce and 2.062
million ounce. Production of large-scale is expected to decrease subsequently to 2.813 million
ounce in 2016 while small-scale production surge from 2014 to 2016 with 2.956 million
ounce, 4.252 million ounce, 6.132 million ounce respectively. The analysis shows significant
increase in small-scale than large-scale gold production in the next 4 years.
Figure 1 Dynamics of large –scale gold production
22
Figure 2 Dynamics of small-scale gold production
The relationship between large and small-scale revenue between 1994 to 2012 and estimated
period between 2013 to 2016 are illustrated in figures 3 and 4. Dynamics of revenue from
both forms of mining has increased over the years 1994 – 2012 with respective predictions
and residuals. Large- scale revenue in 2007 was 1.2 billion US dollars which appreciated to
over 4.8 billion US dollars in 2012. In the same 2007, small-scale revenue was over 119
million US dollars. This amount has witness continuous increase year on year to over 1.5
billion to 2.3 billion US dollars in 2011 and 2012 respectively. Future scenario of large-scale
revenue in 2013 – 2016 is expected at 5.4 billion, 6.3 billion, 6.9 billion, and 7.5 billion US
dollars. On small-scale, predicted revenue is also expected to increase significantly from 2013
to 2016 with 4.0 billion, 6.6 billion, 10.9 billion, and 18.2 billion US dollars which far
exceeded large-scale revenue.
Figure 3 Dynamics of large scale revenue
23
Figure 4 Dynamics of small-scale revenue
Analyzing impact of total investment and marginal growth of the mining sector shows poor
investment trend from 1985 to 2011. Comparing investment year-on-year basis has not shown
a better trend. This suggests that effective policies are not in place to promote or encourage
continuous investments after Economic Recovery Program (ERP)/ Structural Adjustment
Program (SAP) implemented in 1983 to involve private participation in the sector and reduce
government direct responsibility as has been the target of the ERP/SAP. Trend line in the
graphical representation of marginal growth identified how fixed investment has been for the
past years. The downward and upward investment as well as marginal growth must be
monitored and guided by polices to increase rather than decline trend. In 2000 investment
took different form by increasing gradually but decreased after 6 years as shown in figure 5.
Figure 5 Development of total investment and marginal growth rate between 1984 and 2011
Dynamics of Investments in production, exploration and support services between 1997 and
2010 indicated graphically saw significant improvement in investment towards production
24
than exploration and support service. Over US $ 7.4 billion was invested into these categories
in the last 14 years. Percentage investment into these various agents (i.e. production,
exploration and support services) were 57.7%, 36.9% and 5.2% respectively showing an
increasing scenarios of first two investments and support service almost static over the period
(see figure 6).
Figure 6 Investment dynamics between 1997 and 2010 by various agents
Analyzing pictorial representation of large-scale employment data between 1995 and 2012
indicated major decrease in employment between 1995 and 2002. During this period 8,208
employees lost their jobs as a result of introduction of new technologies, restructuring of
companies, etc. However, employment in the sector improved from 2003 but could not catch
up with number of employees of the sector as at 1995. The trend noticed in employment data
of the industry is declining; therefore steps must be taken by various stakeholders to avert the
situation in the sector. (See figure 7)
Figure 7 Employment scenario of large-scale mining companies between 1995 and 2012
25
Corporate Social Responsibilities (CSR) is mutually beneficial to companies and
communities. Over US$115 million was total investment from 2004 to 2011 for various
projects in catchment and non-catchment communities. Resettlement Action Plan for
communities, other projects (i.e. entertainment facilities, sponsorship package for national
sports teams, etc.) and Education were major beneficiaries with 34%, 17% and 9%
respectively. Other projects that benefited were Alternative Livelihood Projects 8%, road 8%,
Agriculture 5%, Health, Sanitation, Water and Electricity 4% each, Housing 3% and Agro-
industry 2% as shown in figure 8. Good relationship is developed between companies and
external factors when these companies reinvest part of their profits into community projects to
signify their good intensions towards development.
Figure 8 Transfers under the Corporate Social Responsibility Schemes of Mining Companies
to various recipients and programs between 2004 and 2011
Conclusion
Gold production has contributed significantly to the economy of Ghana and would continue to
appreciate with tremendous annual increase occurring in small-scale than large-scale sector.
Export revenue from either operation will appreciate year-on-year and revenue from small-
scale sector has seen much appreciation than that of large-scale. This has eventually resulted
in small-scale sector overtaken large-scale mining industry in both production and revenue in
2014 to 2016. Decline in labor force of large-scale mining has also contributed to increase in
unemployment figures. Also, companies have shown many commitments towards direct and
indirect communities which they mine by spending more on social projects for the past years.
Due to gains associated with both forms of mining, it is imperative to harmonize activities of
both forms to reduce land dispute that characterized between large-scale and small-scale
mining since both contribute significantly to the development of the economy. Corporate
Social Responsibilities (CSR) provided by these companies is crucial to sustainable
development therefore favorable environment is needed to assist companies to thrive in their
endeavors and continue to provide developmental projects. Effective method of land
allocation must be applied to avoid the tendency of demarcating land with fewer minerals to
small-scale miners to prevent encroachment of large-scale miners’ concessions. Further
research needs to be carried out to determine perception of citizenry on various categories of
mining (i.e. small-scale and large-scale mining) and their impact on the economy to be
compared with this study.
26
Acknowledgement The research was financially supported by Grant Agency of Faculty of Tropical AgriSciences,
CULS Prague, number 20145025.
References
AFRICAN ECONOMIC OUTLOOK. 2011. Ghana : Moulineaux, France, Africa Economic
Outlook, 16. ANDREW, Mark, 2012. Noble to unwrap Bibiani: Australia’s Paydirt, December-January, v.1,no. 190, 44.
ANGLOGOLD ASHANTI LTD. 2012. 2011 annual financial statements: Marshalltown,
South Africa, AngloGold Ashanti Ltd., 323. ARYEE, B.N.A. 2001. Ghana’s mining sector: its contribution to the national economy.
Resources Policy 27, 61-75. BANK OF GHANA. 2012. Contribution of Total Merchandise Exports by Key Sectors from
1990-2011.
BOTCHWAY, F. 1995. Pre-colonial methods of Gold Mining and Environmental Protection
in Ghana. Journal of Energy and Natural Resources Law 13 (4): 299-311. GEORGE, M.W. 2011. Gold: U.S. Geological Survey Mineral Commodity Summaries 2011,
p.66-67. GOLD FIELDS LTD. 2011. Acquisition Iamgold’s minority interests in Tarkwa and Damang:
Johannesburg, South Africa, Gold Fields Ltd. press release May 13, 1p. GOLD FIELDS LTD. 2012. Integrated annual review for the months ended December 31,
2012: Johannesburg, South Africa, Gold Fields Ltd., 160p.
KIMBERLEY PROCESS ROUGH DIAMOND STATISTICS. 2011. Annual global
summary-2010 production, imports, exports and KPC counts: Kimberley Process Rough
Diamond
Statistics,1p.(website:https://kimberleyprocessstatistics.org/static/pdfsAnnualTable/20
09GlobalSummaries.pdf. accessed May 20, 2013)
MINERAL COMMISSION. 2013. The Economic & Social Impacts of Mining in Ghana.
Reporting on the Extractive Industry: Training workshop for Journalist and Editor, April 4, 2-
14. MINERALS COMMISSION. 2012, Annual Report
MINISTRY OF FINANCE AND ECONOMIC PLANNING. 2011. Budget statement and
economic policy for finance year 2011: Accra, Ghana, Ministry of Finance and Economic
Planning, p.252. NEWMONT MINING CORP. 2012. 2011 annual report and Form 10-k: Greenwood Village,
Colorado, Newmont Mining Corp., 169.
NOBLE MINERALS RESOURCES LTD. 2012. 2011 annual report: Perth, Western
Australia, Noble Mineral Resources Ltd., 13.
PETTY, R. E. - CACIOPPO, J. T. 1986.Communication and persuasion: Central and
peripheral routes to attitude change. New York: Springer – Verlag Teschner, B.A., 2012.
Small-Scale Mining in Ghana: The Government and the Galamsey. Resources Policy, 308-
314. UNITED NATION ECONOMIC COMMISSION FOR AFRICA (UNECA). 2013. Economic
Report on Africa.
(Website:http://www.uneca.org/sites/default/files/uploadeddocuments/era2013_casestudy_en
g_ghana.pdf. accessed on July 15, 2013)
WORLD BANK. 1995. Staff Appraisal Report, Republic of Ghana, Mining Sector
Development and Environmental Project. World Bank Report No.13881-GH, Industry and
Energy Operations, West Central Africa Department, Africa Region.
27
Contact address
W.E. Boatri
Czech University of Life Sciences Prague, Department of Economics and Development,
Faculty of Tropical AgriSciences, Prague, Czech Republic
V.Verner
Czech University of Life Sciences Prague, Department of Economics and Development,
Faculty of Tropical AgriSciences, Prague, Czech Republic
A. Kabutey
Czech University of Life Sciences Prague, Department of Mechanical Engineering, Faculty of
Engineering, Prague, Czech Republic
28
Zhodnotenie financovania diverzifikácie nepoľnohospodárskych aktivít z
Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013
BOHÁTOVÁ, Zuzana
Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Abstract
Rural Development Programme of the Slovak Republic 2007 – 2013 as a programming
document for funding from the European Agricultural Fund for Rural Development (EAFRD)
supports following goals of the EAFRD: increasing the competitiveness of agriculture, food
and forestry sector, improving the environment and landscape, improvement of life in rural
areas and diversification of the rural economy.
The paper examines diversification of non-agricultural activities in the regions of Slovakia by
the measure 3.1. Diversification into non-agricultural activities. The implementation of the
measure 3.1 is investigated through the analysis of the content of supported projects and
spatial and financial allocation of projects in Slovak regions at NUTS III level. We also
focused on relation between the urban-rural typology of regions and projects allocation.
Keywords Rural Development Programme of the Slovak Republic 2007-2013, measure, projects
Úvod
Slovensko je vidieckou krajinou, keďže viac ako 80% celkového územia tvoria vidiecke
regióny. Podľa regionalizácie OECD až 50,3% obyvateľstva žije v prevažne vidieckych
regiónoch, 38,3% obyvateľstva v prechodných regiónoch a len 11,4% obyvateľstva
v prevažne mestských regiónoch. Vo vidieckych regiónoch teda podľa OECD žije spolu
88,6% obyvateľstva SR. Vidiecke regióny disponujú vhodnými podmienkami na rozvoj
poľnohospodárskych aktivít a to tak z hľadiska prírodných podmienok ako aj z hľadiska
štruktúry pracovnej sily.
Od roku 1989 však badáme zmeny v poľnohospodárskej prvovýrobe a to vo všetkých
smeroch. Hoci oproti roku 1990, kedy poľnohospodárstvo zamestnávalo 361 tis. pracovníkov,
sa počet zamestnaných v poľnohospodárstva niekoľkonásobne znížil, význam
poľnohospodárstva pre ekonomiku štátu ani v dnešnej dobe nemožno podceňovať. Jednou
z možností zvyšovania príjmu poľnohospodárskych subjektov je diverzifikovanie výroby.
Diverzifikácia môže zahŕňať poľnohospodárske a nepoľnohospodárske aktivity a obsahuje aj
odvodené odvetvia a podnikateľské aktivity súvisiace s poľnohospodárstvom, ale aj s inými
odvetviami, avšak využívajúcimi prostriedky a zdroje, ktorými disponujú poľnohospodárske
podniky / farmy (Kadlečíková a kol., 2011).
Pri možnostiach podpory diverzifikácie vychádzame zo všeobecnej podnikovo-hospodárskej
náuky, ktorá definuje tri základné formy diverzifikácie. V prvom rade ide o tzv. horizontálnu
formu, čiže zavádzanie nových produktov do výrobného programu, ktoré sú prepojené s
pôvodnými produktmi firmy. Ďalej je to vertikálna forma, pri nej ide o rozširovanie
podnikateľských aktivít do dodávateľských alebo odberateľských odvetví, pričom viaceré na
seba nadväzujúce produkčné aktivity sa vykonávajú v tom istom podniku. Treťou formou je
laterálna, ide o orientáciu podniku na nové činnosti a oblasti pôsobenia, ktoré nemajú žiadny
súvis s pôvodnou oblasťou podnikania (Tóthová-Prčík, 2011).
Slovenská republika sa stala členom Európskej Únie 1. mája 2004, čím sa zaviazala plniť
pravidlá Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Zásadnou zmenou sú možnosti čerpania
finančných prostriedkov na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka z Plánu rozvoja vidieka
29
2004-2006, Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013 a v blízkom období aj z pripravovaného
dokumentu Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020. Na nové prístupy
k poľnohospodárskym činnostiam, ktoré zahŕňajú orientáciu poľnohospodárskych podnikov
na nové nepoľnohospodárske aktivity s cieľom diverzifikácie aktivít farmárov reagoval aj
Program rozvoja vidieka SR 2007-2013 opatrením 3.1 Diverzifikácia smerom
k nepoľnohospodárskym činnostiam.
Materiál a metódy
Cieľom príspevku je zhodnotenie opatrenia 3.1. Diverzifikácia smerom
k nepoľnohospodárskym činnostiam z hľadiska obsahového zamerania projektov a
priestorovej alokácie finančných prostriedkov.
V prvej časti sme sa zamerali na počet prijatých a schválených žiadostí o nenávratný finančný
príspevok (ŽoNFP) podľa regiónov na úrovni NUTS III. Následne sme urobili analýzu
čerpania finančných prostriedkov na úrovni NUTS III, pričom sme skúmali dostupné
dokumenty, príručky pre žiadateľov a Program rozvoja vidieka SR 2007-2013. V záujme
naplnenia stanoveného cieľa príspevku sme urobili analýzu údajov poskytnutých z PPA, išlo
konkrétne o: počet schválených a neschválených žiadostí celkovo, počet schválených
a neschválených žiadostí rozdelených podľa regiónov na úrovni NUTS III a výšku
oprávnených výdavkov žiadostí.
Použili sme viaceré vedecké metódy, ako metódu analýzy, syntézy, indukcie, dedukcie
a abstrakcie, ktorých použitie sa navzájom prelína. Pri spracovaní výsledkov sme použili
popisnú štatistiku a program Microsoft Excel.
Výsledky a diskusia
PPA vyhlásila v rámci opatrenia 3.1. Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym
činnostiam 2 kolá výzvy. 1. kolo výzvy (2008/PRV/07 a 2008/PRV/08) bolo vyhlásené 1. júla
2008 a projekty bolo možné prekladať na regionálne pracoviská PPA do 31.augusta 2008.
Následne druhá výzva (2010/PRV/16 a 2010/PRV/17) bola vyhlásená od 6. apríla 2010 do
23.apríla 2010.
Tabuľka 1 Popis opatrenia 3.1. Cieľ opatrenia Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym aktivitám, rozvoj nepoľnohospodárskych
aktivít a zvyšovanie vidieckej zamestnanosti.
Číslo výziev 2008/PRV/07 a 2008/PRV/08, 2010/PRV/16 a 2010/PRV/17
Trvanie výziev 1.7.2008-31.8.2008, 6.4.2010-23.4.2010
Podporované
aktivity
- Investície do rekreačných a ubytovacích zariadení
- Rekonštrukcia poľnohospodárskych objektov na agroturistické objekty
- Investície so výrobných a predajných objektov pre výrobu nepoľnohospodárskeho
charakteru
- Investície do areálov slúžiacich pre rozvoj rekreačných a relaxačných činností
(tieto musia byť prístupné verejnosti).
Oprávnení žia-
datelia
Právnické osoby a fyzické osoby podnikajúce v oblasti poľnohospodárstva, ktorých podiel
ročných tržieb/príjmov z poľnohospodárskej prvovýroby na celkových tržbách/príjmoch
predstavuje minimálne 30 %.
Maximálna výška
podpory
1 mil. EUR (3 mil. pre bioplynové stanice)- 50% (37,5% EÚ, 12,5%SR), pričom minimá-
lne 50% predstavujú vlastné zdroje.
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z PPA
30
I. Obsahové zameranie ŽoNFP podľa regiónov na úrovni NUTS III
Oprávnení žiadatelia nenávratného finančného príspevku mohli smerovať svoje projekty do 6
typov nepoľnohospodárskych aktivít: Investície do rekonštrukcie poľnohospodárskych
objektov na agroturistické objekty, Investície do rekreačných a ubytovacích zariadení,
Investície do výrobných a predajných objektov pre výrobu nepoľnohospodárskeho charakteru,
Turistický ruch, Obnoviteľné zdroje a Ostatné aktivity. Viac ako 50% ŽoNFP bolo
orientovaných na podporu investícií do rekreačných a ubytovacích zariadení. Tento typ
nepoľnohospodárskej aktivity dominoval vo všetkých krajoch SR okrem Bratislavského.
Počet podporených typov jednotlivých nepoľnohospodárskych aktivít znázorňuje Tabuľka 2
a ich percentuálne rozloženie podľa krajov znázorňuje Graf 1.
Tabuľka 2 Typy podporených nepoľnohospodárskych aktivít opatrenia 3.1. na úrovni NUTS
III
KRAJ
TYP NEPOĽNOHOSPODÁRSKEJ AKTIVITY
Investície do rekonštrukcie
poľnohosp.
objektov na agroturistické
objekty
Investície do rekreačných a
ubytovacích
zariadení
Investície do výrobných a
predajných
objektov pre výrobu
nepoľno-hosp.charakte
ru
Turistický ruch
Obnoviteľné zdroje
Ostatné aktivity
Bratislavský 0 0 0 1 0 0
Banskobystrický 11 24 4 1 6 3
Košický 10 20 4 0 2 1
Nitriansky 10 29 3 0 3 2
Prešovský 4 21 5 0 4 3
Trenčiansky 7 7 3 0 2 4
Trnavský 3 17 7 0 5 4
Žilinský 3 17 1 0 3 1
SPOLU 48 135 27 2 25 18
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov poskytnutých z PPA
31
Obrázok 1 Percentuálne rozloženie podporených typov nepoľnohospodárskych aktivít
opatrenia 3.1: PRV SR 2007-2013 na úrovni NUTS 3 Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov poskytnutých z PPA
II. Priestorová alokácia ŽoNFP podľa regiónov na úrovni NUTS III
V rámci prvej výzvy prijali regionálne pracoviská PPA celkovo 271 ŽoNFP, z toho bolo
schválených iba 10 projektov. V druhom kole výzvy bolo prijatých 538 projektov, z čoho
bolo schválených 240 projektov.
Obrázok 2 Počet podaných a schválených ŽoNFP podľa regionálnych pracovísk PPA
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe informácií z PPA k 15.10. 2013
Priemerná úspešnosť ŽoNFP v rámci obidvoch výziev bola takmer 33%. Najvyššiu úspešnosť
dosiahol Bratislavský (50%) a Nitriansky kraj (35,71%). Najmenej úspešných projektov bolo
zaznamenaných na regionálnom pracovisku v Žiline (27,77%) a vo o Zvolene (29,1%). Pri
zohľadnení percentuálneho podielu schválených žiadostí v jednotlivých regiónoch na
celkovom počte schválených žiadostí sa vytvára nasledovné poradie (od najvyššieho podielu
32
schválených žiadostí z celkového počtu schválených žiadostí po najnižší podiel schválených
žiadostí z celkového počtu): Banskobystrický kraj (23,75), Nitriansky kraj (15,32), Košický
kraj (14,18%), Prešovský kraj (12,26%), Žilinský kraj a Trnavský kraj (rovnako po 11,49%),
Trenčiansky kraj (11,11%) a Bratislavský kraj (0,38%).
III. Finančná alokácia ŽoNFP podľa regiónov na úrovni NUTS III
Celkový žiadaný príspevok predstavoval 370 800 234 EUR, čo bolo o 218 % viac ako bol
plánovaný príspevok na toto opatrenie. V prvom kole výzvy schválený príspevok
predstavoval 12 266 070,68 EUR a v druhom kole 95 697 396,32 EUR, spolu 107 963 467
EUR. Keďže v Bratislavskom kraji boli podané iba 2 projekty, z ktorých bol jeden projekt
podporený, výška schváleného príspevku bola v tomto kraji najnižšia a to 299 728 EUR.
Najvyšší schválený príspevok bol v Banskobystrickom kraji: 22 150 343 EUR. Percento
čerpania finančných zdrojov predstavovalo k 31.12:2013 58%.
Tabuľka 3 Schválené a vyplatené verejné zdroje PRV 2007-2013 (opatrenie 3.1.) podľa
regiónov na úrovni NUTS III k 31.12.2013
Kraj Schválený príspevok v EUR Vyplatený príspevok v EUR
Bratislavský 299 728 291 023
Banskobystrický 22 150 343 12 717 476
Košický 12 692 802 6 550 091
Nitriansky 20 495 335 14 542 893
Prešovský 16 491 604 9 335 420
Trenčiansky 7 914 601 6 363 849
Trnavský 19 671 075 12 799 178
Žilinský 8 209 043 5 353 078
Zdroj: Vlastný prepočet podľa údajov z PPA
Priemerná výška finančného príspevku na 1 projekt predstavovala 413 504 EUR, pričom
najvyššiu priemernú výšku príspevku na jeden projekt, a to 655 702 EUR sme zistili
v Trnavskom kraji a najnižšiu v Trenčianskom kraji 272 917 EUR.
33
Tabuľka 4 Výška schváleného príspevku na 1 projekt podľa regiónov
Kraj Výška príspevku na projekt v EUR
Bratislavský 299 728,4737
Banskobystrický 357 263,5932
Košický 343 048,6915
Nitriansky 512 383,3723
Prešovský 515 362,6203
Trenčiansky 272 917,2889
Trnavský 655 702,4942
Žilinský 273 634,7786
Zdroj: Vlastný prepočet podľa údajov z PPA
Najviac schválených žiadostí bolo v Banskobystrickom kraji, kde bolo zároveň alokovaných
najviac- 20% finančných prostriedkov. Nasleduje Nitriansky kraj so 48 schválenými ŽoNFP a
19% alokovaných finančných prostriedkov. Iba 7% finančných prostriedkov zo všetkých
schválených finančných prostriedkov v rámci opatrenia 3.1 bolo alokovaných do
Trenčianskeho a Žilinského kraja.
Slovenská republika má podľa metodiky OECD 4 prevažne vidiecke regióny na úrovni NUTS
III: Trnavský, Nitriansky, Banskobystrický a Prešovský kraj, 3 prechodné regióny:
Trenčiansky, Žilinský a Košický kraj a jeden prevažne mestský región: Bratislavský kraj.
Tabuľka 5 Vidieckosť územia na úrovni NUTS III
Názov kraja v SR Typ regiónu v SR % podiel obyv.
regiónu zo SR
% podiel rozlohy
regiónu zo SR
Bratislavský Prevažne mestský región 11,4 4,2
Trnavský Prevažne vidiecky región 10,4 8,4
Trenčiansky Prechodný región 11,1 9,2
Nitriansky Prevažne vidiecky región 13,0 12,9
Žilinský Prechodný región 12,9 13,9
Banskobystrický Prevažne vidiecky región 12,0 19,3
Prešovský Prevažne vidiecky región 14,9 18,3
Košický Prechodný región 14,4 13,8
Zdroj: Eurostat, ŠÚ SR, Buchta: Vývojové trendy vidieckych a mestských oblastí Slovenska.
In: Ekonomika poľnohospodárstva 4/2012
Práve v prevažne vidieckych regiónoch bolo realizovaných najviac projektov v rámci
opatrenia 3.1., celkovo 66 % zo všetkých realizovaných projektov. V týchto regiónoch bolo
zároveň alokovaných najviac finančných prostriedkov. Celková alokácia finančných
prostriedkov v prevažne vidieckych regiónoch v SR zo všetkých schválených finančných
prostriedkov predstavovala 78 808 357 EUR, čo je 73%.
Záver
Program rozvoja vidieka SR 2007-2013 bol so svojimi opatreniami jedným z účinných
nástrojov na podporu a rozvoj poľnohospodárskych a lesných činností. Rozvoj nových
nepoľnohospodárskych aktivít podporovalo opatrenia 3.1 Diverzifikácia smerom k
nepoľnohospodárskym aktivitám. Toto opatrenie smerovalo do nasledovných typov
nepoľnohospodárskych aktivít: Investície do rekonštrukcie poľnohospodárskych objektov na
agroturistické objekty, Investície do rekreačných a ubytovacích zariadení, Investície do
34
výrobných a predajných objektov pre výrobu nepoľnohospodárskeho charakteru,
Obnoviteľné zdroje, Turistický ruch a Ostatné aktivity.
Potvrdil sa nám náš predpoklad, že najviac ŽoNFP bolo podaných a realizovaných
v regiónoch s vyšším stupňom vidieckosti, kde bolo zároveň alokovaných viac finančných
prostriedkov ako v prevažne mestskom, resp. v prechodných regiónoch.
Literatúra
BUCHTA S. 2012: Vývojové trendy vidieckych a mestských oblastí Slovenska. In:
Ekonomika poľnohospodárstva 4/2012. s. 48-67. ISSN 1335-6186
European Commission Eurstat: Urban-rural typology, dostupné online:
http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/urban-rural_typology, cit.
10.11.2014 GÁBRŠOVÁ V. 2011: Financovanie rozvoja obcí z Programu rozvoja SR 2007-2013
z pohľadu finančných alokácií na úrovni NUTS III. In: Acta regionalia et environmentalica 1
Nitra. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre .s. 21- 28. ISSN: 1336-5452
KADLEČÍKOVÁ, M.- FILO, M.- FARKAŠOVSKÁ, L.: Alternatívy a súvislosti
diverzifikácie príjmov vidieckeho obyvateľstva. In: Determinanty kvality života na vidieku :
medzinárodná vedecká konferencia, Nitra, 21. - 23. september 2011. Nitra: Slovak
Agricultural University, 2011. ISBN 978-80-552-0667-7.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. 2007. Program rozvoja vidieka SR
2007-2013.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Pôdohospodárska platobná agentúra:
Výzva na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Programu rozvoja vidieka
SR 2007-2013 č. 2008/PRV/07 a 2008/PRV/08
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Pôdohospodárska platobná agentúra:
Výzva na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Programu rozvoja vidieka
SR 2007-2013 č. 2010/PRV/16 a 2010/PRV/17
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: Správa o poľnohospodárstve
a potravinárstve za rok 2013 (Zelená správa), dostupné on-line:
file:///C:/Users/PC/Downloads/sprava_o_polnohospodarstve_a_potravinarstve_v_sr_za_rok_
2013%20(2).pdf TÓTHOVÁ, V.- PRČÍK, M: Diverzifikácia do nepoľnohospodárskych aktivít, ako jedna z
možností zvyšovania zamestnanosti v poľnohospodárstve na vidieku Požiadavky na systém:
Windows 95 a vyššie; CD-ROM mechanika. In Podnikanie na vidieku (Obchodné právo EÚ
I) [elektronický zdroj] : zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Poľný
Kesov 12. - 13. máj 2011 Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2011. - ISBN 978-
80-552-0584-7. - S. 266-269.
Kontakt
Ing. Zuzana Bohátová Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja, SPU v Nitre
35
Land as a Subject of Public Law and Private Law Relations in the Light of
New Legal Regulations in the Czech Republic
BORSKÁ, Jana – KORCOVÁ, Renata
Czech University of Life Sciences Prague, Czech Republic
Abstract
Relationships to land form part of both public and private law. The private part is included in
civil relations, which content is regulated by Act No 89/2012 Coll., Civil Code, which came
into effect on 1.1.2014. This new legal standard, which regulates the use relationships to land,
is connected to the legal institutions that were found in legal sources dating back to the period
of validity of Act No. 946/1811 Coll., of the Civil Code of the Austro-Hungarian Empire,
which, for example, exists in Austria in a modified form to these days. This new legislation is
returning in a number of legal institutions. It captured an overview of basic legal institutions
associated with the use of land, including the relationship of the legal regulation given by the
Civil Code and special related legal regulations in individual stages of development. The new
legislation emphasizes our democratic traditions and its content is adapted to modern needs.
Lease relations are newly regulated in terms of content, and new legal concepts such as lease
and precarium are introduced. This article provides a comprehensive overview of the changes
in the land leasing relationships and their connections to other related legal regulations, in
particular the new Cadastral Act, which fundamentally changes the content of registration to
the Real Estate Cadastre. The aim of this article is to highlight the changes in the new legal
regulation, and to clarify the systematics of new legal standard in the context of the
accompanying legislation.
Keywords
Civil Code, lease agreement, lease, land plot, tenancy, agricultural land, rental, land-legal
relations, lease payment, Cadastral Act, recodification, private law, precarium, lending
Introduction
To land plots such as real estate are bound land relations, which can be defined a social
relationships relating to land as the subject of use relationships. To the subject of these
relationships is connected in particular the satisfaction of personal and production needs, and
the interests of people. Land is a product of nature and mainly fulfils an economic and
ecological function. Land can only be used in the natural and social conditions of the area in
which it is located. In fact, the use of land in relation to the earth's surface does not depreciate
and is not consumed, and it has a multifunctional character. In quantitative terms, we can say
that the land fund in the Czech Republic is limited and not multiplicable. If we take into
account the newly-emerging need for changes to land use, the situation can be dealt with only
via its redistribution. To this also relate problems with regard to determining the value of the
land, as land is also a subject of the market. It is also necessary to take into account the fact
that the land can be used simultaneously for multiple purposes. The most natural combination
is the use of land for agriculture, and for hunting. If we give land rights a complex form,
normativity and a binding nature, then they will be land-legal relations, the basic function of
which is their regulation in order to ensure the needs of the state in terms of public interest
using public law standards, where the state mainly regulates the legal relationships toward the
potential ownership entities, disposition and content of use. Private law standards regulate the
land-legal relationships between individuals and legal entities, in particular in terms of use
and binding relationships. Therefore, the basic subject of land-legal relations is land.
36
Materials and Methods
The main objective of this paper is to carry out a content analysis of the legal regulation of
land relations whilst focusing on defining the legal terminology of land, land plot, lease,
tenancy, lending and precarium in relation to the new legislation using the subsequent
comparison method. Here, the author also addresses other related connections that arise from
implementing legal regulations, and from the special legislation of the issue in question. She
analyses the possibility to regulate the above relationships via a connection to Act No.
256/2013 Coll., Cadastral Act, with the possibility of alternative registration of land-based
legal relationships to public records with all of the consequences arising for the entities of
these legal relationships.
Results
Private-legal regulation of land relations
From the view of classification of items, as the subject of civil relationships a land plot is a
part of immovable items together with structures associated with its solid foundation. This
section is newly supplemented by Act No. 89/2012 Coll., Civil Code (hereinafter the NCC)
and brings fundamental changes in relation to a land plot and the structures on the land plot,
as well as an entirely new definition of an item in the legal sense pursuant to the provisions of
Section 489, NCC, wherein in the legal sense, an item is considered anything that is different
from a person and serves the needs of people. The division into tangible and intangible items,
wherein Section 496, paragraph 1, NCC, sets out that a tangible item is a controllable part of
the outside world that has the nature of an independent item; in relation to the provisions of
Section 498, NCC, wherein movable and immovable items are defined, wherein immovable
items are land plots and underground structures with an independent purposeful
determination, as well as the rights in rem to them, and the rights that the law declares for
immovable items. If a different legal regulation sets out that a certain item is not a part of a
land plot if such an item cannot be brought from one place to another without breaching its
essence, even such an item is immovable. Such a clear definition of the concept of real estate
should subsequently simplify the interpretation of associating a structure with a land plot.
Further, in Section 498, paragraph 2), NCC it is clearly set out that all other tangible and
intangible items are movable. What is significant is the legal specification of the concept of
the consumability of an item, and the non-consumability of the item derived from it, wherein
a land plot in the legal sense is an immovable item and simultaneously non-consumable. From
this specification then arises the possibility of further handling of land plots within rights in
rem. In the NCC, a part of an item is defined in the provisions of Sections 505 – 509, and the
accessories of an item in the provisions of Sections 510 - 513. A part of the land plots is
labelled the space above the surface and under the surface, structures established on the land
plot and other facilities (hereinafter the “structure”), with the exception of temporary
structures, including that which embedded in the land plot or affixed in walls. It is further set
out that if an underground structure is not an immovable item, then it is part of a land plot
even if it encroaches under a different land plot. Parts of a land plot include: the vegetation on
it, and by contrast the new legislation defines a negative concept of a part of the land plot in
that that utilities networks, in particular water, sewer lines or power or other lines are not a
part of the land plot. It is considered that a part of utilities networks are also structures and
technical equipment operationally related to them. The legislation of accessories to a land plot
is specifically regulated in the provisions of Section 512, NCC, in such a way that if a
structure is part of a land plot, secondary items of the owner near the structure are accessories
of the land plot, if their purpose is to be used continuously with the structure or land plot
within their economic purpose. The principle of associating a land plot, where a structure has
37
a dominating nature, is reflected in the new legislation, even in the final and transitional
provisions, where in Section 5, Rights in rem, a special regulation of transitional provisions
for land plots and structures is regulated in Sections 3054 to 3061, NCC.
Public regulation of land relations
Act No. 256/2013 Coll., on the Real Estate Cadastre, brought forth a special public-legal
regulation for land relations, which include specification of the terms of land plot and parcel.
The provisions of Section 2, letter a), define the concept of land plot in such a way that a land
plot is a part of the earth's surface separated from adjacent parts of the boundaries of territorial
units, or boundaries of a cadastral territory, an ownership boundary, a boundary set out by a
regulatory plan, zoning decision or land use consent, the boundary of other rights under
Section 19, a boundary in the scope of a lien, a boundary in the scope of a building right, type
of land plot boundary, or interface of the method of using land plots. Pursuant to the
provisions of letter b) of Act No. 256/2013 Coll., a land plot parcel is a land plot that is
geometrically and positionally determined, displayed in the cadastral map and marked with a
plot number. In Section 3, paragraph 2), Act No. 256/2013, land is defined using an extensive
system of division in order to be registered in the Real Estate Cadastre, i.e. the land plots are
divided according to the type or arable land, hop fields, vineyards, gardens, orchards,
permanent grasslands, forest land plots, bodies of water, built-up areas and courtyards and
other areas. Arable land, hop fields, vineyards, gardens, orchards and permanent grasslands
are agricultural land plots. This is therefore a legal specification wherein the general
characteristics of land plots in terms of substantive law are specified in the general legal
regulation, which is NCC. Other identification specifications arise from a public standard,
which undoubtedly is Act No. 256/2013 Coll. By its conception, in relation to rights in rem,
the new legislation returns to the original legal regulation of Act No. 946/1811 Coll., z. s.,
General Civil Code, which distinguished tangible items (can be perceived through senses) and
intangible items, movable (their transfer from one place to another without breaching their
essence is possible) and immovable items.
Lease relationships to land
In terms of lease relationships to land, the new legislation brought forth fundamental
breakthrough over and above classic lease agreements and regulation of relations in the form
lease and precariums. The Civil Code regulates private law relationships to land while also
preserving public regulation of this issue to the extent that the state is able to intervene to the
extent necessary in land registration, as well as defining the possibilities of intervention in
land ownership to the extent necessary, and in the interest of the public.
In a historical context, lease relationships to land plots in the Czech Republic date back to
1811. Our legislation does not have an independent legislation of lease relationships to land
plots. The attempt to create an independent legal regulation was denied in 2007. Therefore,
the basic legal source is the Civil Code with its general provisions on a lease agreement,
which takes into consideration the specific nature of land only from the regulation of a lease
payment and end of a lease. In many partial questions of a lease relationship to a land plot, it
is possible to rely on other, special legal regulations, which, among other things, are also
involved with the issue of land use relationships within their material scope. These rules of
special regulations with a special legal regulation and predominantly use, and in terms of
utilizing a legal regulation the Civil Code is understood as general legislation, which can only
be used if no special legislation exists. Such legal regulation is also Act No. 229/1991 Coll.,
on the Regulation of Ownership in Relation to Land and Other Farming Property, as amended
and supplemented (hereinafter the Act on Land), which also deals with lease relationships to
land in general regulations. Specifically, the lease relationship to land is regulated by the
38
provisions of Section 2, paragraph 1, Act on Land, wherein in addition to the owner, other
persons have the right to use the land only on the basis of a contract concluded with the
owner, or on the basis of a contract concluded with the Land Fund, unless the law sets out
otherwise. In Section 2, paragraph 2, the Act on Land also deals with the ownership of
vegetation, wherein the owner of vegetation encroaching on land plots is considered the
owner of the land plot. For land plots contractually given into use, the owner of other than
permanent vegetation is the user, unless agreed to otherwise with the owner. In the provisions
of Section 22, the Act on Land deals with the transfers of lease relationships in relation to
entities of lease relationships, and in particular the provisions of notice periods.
The new Civil Code 89/2012 Coll., deals with binding relationships to land from transferring
items over to another person in the part of the obligation from legal actions, where an
independent chapter is the transferring of items for use by another, which, in relation to land
plots, represent institutes of precarium, lending, lease and tenancy; the specific legislation is
agricultural. The basis of transferring of items for use by another, which is included in relative
rights, is the fact that the owner of an item is entitled to allow his/her item to be used by
another entity free of charge, or against payment. The content of such a civil-legal
relationship is either to use an item, or to enjoy the fruits and benefits. The content of rights
and obligations arising from the binding relationship in question is also specified. The form is
not determined for this type of obligation, and it depends on the parties to the contract with
regard to what form they will choose. This is a dispositive provision. Precarium (Sections
2189 – 2192) is regulated as a new institute with its own legal regime, the basis of which is
free transferring of items without negotiating a period and purpose of use. Lending (Sections
2193 – 2200) is a legal relationship to a foreign item, wherein the lender undertakes to allow
the borrower to freely and temporarily use a non-consumable item is a condition fit for use, in
the manner agreed to, or reasonable nature of the item, wherein the borrower is not entitled to
transfer this item to another without the consent of the lender. The regular costs associated
with the use of an item are borne by the borrower from his/her own funds. The content of the
obligation form such a contract is limited by a limitation period of 3 months from the return of
the item. A lease (Sections 2201-2331), the content of which is the transferring of an
immovable item and non-consumable movable item for temporary use for a lease payment. In
relation to land plots, it can be inferred that a lease agreement can be concluded, but its
content shall only be the obligation to use an item for a lease.
If the content of an obligation is use and consumption of an item, this is a specific type of
obligation, where in addition to use of the item, it is possible to reap fruits and benefit. This
contractual type of obligations is called a lease (Sections 2332 – 2357), where agricultural
lease is also regulated in a special way (Sections 2345 – 2348), and the content of the
obligation is the transferring of items for temporary use, and consumption under lease
payment, or reasonable part of revenues from the item. This means legislation that already
existed in the aforementioned sources. A return was made to this legislation on the basis of
the specifics of doing business in agriculture and forestry. A lease is subject to its
establishment via the conclusion of a lease contract. Via a lease contract, a provider
undertakes to transfer an item to a lessee for temporary use and consumption, and a lessee
undertakes to pay a lease payment to the lessor for it. Individual rights and obligations of a
lessee primarily depend on the contract, but also on the nature of the leased item. It is always
good to define in a contract in what way a lessee is obliged to care for the leased item, or in
what manner he/she is to manage it, as the law does not directly regulate this. The lessor does
not stop being the owner of a leased item. This, however, means arranging a dispositive
regulation, wherein it is possible to utilize deviation from the above provisions. If a lease is
negotiated for a definite period of time, it ends upon the expiration of the agreed period. If this
regards a lease negotiated for an indefinite period of time, the notice must be submitted in
39
such a way so that the notice period ends together with the lease year. A lease contract is
against payment, but the lease payment does not always have to be funds, but also the relative
portion of the proceeds from fruit-bearing item, possibly in combination with financial
fulfilment. The due date for a lease payment is retroactively set to l October, with a 12 month
notice period, if the lease is concluded for an indefinite period. In exceptional cases, notice
may be given to the lease within a period of 3 months with reference to the health status of the
lessee, who is unable to manage a leased land plot. The process is similar if the lessee dies. In
subsection 2, the provisions of Section 2345 and subsequent NCC regulate agricultural leases,
which can be applied to a lease of agricultural land or a forest land plot. This provision has a
dispositive nature, and it depends on the will of the parties how the mutual rights and
obligations of the contracting parties will be negotiated. If a lease is concluded for a period
longer than two years, and a contract is not concluded in writing, it shall be considered that
the lease was agreed for an indefinite period of time. In terms of managing a land plot where
there is a plant focused agricultural or forestry production, the provisions of leasing a plant
can be used.
According to the new legislation, it is possible to also register a lease relationship to an item
that is registered in a public record, or lease upon the proposal of an owner, or with the tenant
or lessee. This provision is suitable in particular in a relationship to non-built-up land plots
where there is a transfer of ownership right, and it is not possible to simultaneously detect,
e.g. during a vegetation dormancy period, whether they are leased or encumbered by a lease.
However, this only means the possibility to use this provision, not an obligation. It is up to the
agreement between the lessor and lessee whether or not to make use of this possibility. This
information is then very clearly published in an ownership deed for the relevant real estate,
and is thus information that is available to the general public. The registration is carried out on
the basis of a submitted application for registration of this right, to which charges apply.
Based on the above facts, a person who acquires ownership right to the real estate cannot
argue that they did not know of this fact.
In relation to the effect of Act No. 256/2013 Coll., Cadastral Act, the legal actions of the Real
Estate Cadastre will lead to the exercising of new principle of material publicity. In practice,
this principle brings about a fundamental change to the interpretation of actions in such a way
that the person who acquires ownership right toward a person who is registered in the Real
Estate Cadastre acts in good faith toward the registered person. The person who is registered
in the list is the owner of the relevant real estate. In the event of theft of the real estate or
registration of rights in rem in the list, the obligation to verify all of the previous acquisition
titles is eliminated, and right of the person who acquires the real estate is protected by good
faith. In the period from 1.1.2014 to 31.12.2014, it is possible defend against registrations in
the public list of the Cadastral Office by bringing an action with a locally competent court that
the relevant registration is invalid, and that the ownership right is certified to a person who
proves proper ownership title.
Conclusion
The new civil-legal relationship legislation brings forth fundamental changes in terminology
and conception of rights to a foreign item. The changes in the specified relationships from the
perspective of public private regulation provide a comprehensive overview of the relevant
issue, including connections to special legislation. Entirely new institutions such as a lease
and precarium, as well the new content of a lease relationship brings, on the one hand, clearly-
defined rules for the application of the above-mentioned legislation, and on the other hand
they newly permit, within the dispositive principle, participants of land-legal relationships to
deviate from the legislation and adjust the relationship differently. This contractual freedom
also necessarily implies good knowledge of the legislation for the participants of such
40
relationships. The above-mentioned legislation is inextricably accompanied by the principles
of private relationships, including negotiations in good faith, negotiations in accordance with
good morals with the conviction that the agreed commitments will be adhered to. This new
approach, which is directly embedded in the legislation and is an interpretive rule during
disputes on the content of contracts, will likely create a number of problems in terms of the
approach of participants, as well as in the procedure of courts. The new legislation brings with
it a number of new institutes that establish the new rights and obligations arising from the
specific legislation of land-legal relationships. Their application must be conducted in
accordance with the fundamental principles, in particular of private law. It mainly uses
dispositive legislation, and their application must be conducted in accordance with the
fundamental principles of private law. In particular, during the period of transitional
provisions, this will be a very challenging application, the consequences of which may have
implications for all of the aforementioned institutes.
References
ELIÁŠ, Karel a kol. The new občanský zákoník s aktualizovanou důvodovou zprávou a
rejstříkem, nakladatelství Sagit a.s., 2012 , ISBN978-80-7208-922-2, s.1119
JANKŮ, Martin a kol. Základy práva pro posluchače neprávnických fakult, 5th Edition,
publisher C.H. Beck 2013, ISBN 978-80-7400-494-0, p.535
Act No. 229/1991 Coll., on the Regulation of Ownership in Relation to Land and Other
Farming Property, as amended and supplemented
Act No. 344/1992 Coll., on the Real Estate Cadastre of the Czech Republic, as amended and
supplemented
Act No. 89/2012 Coll., Civil Code, as amended and supplemented
Act No. 256/2013 Coll., on the Real Estate Cadastre
Contact address
JUDr. Jana Borská
Czech University of Life Sciences
Faculty of Economics
Department of Law
Kamýcká 129, Prague, Czech Republic
Email: [email protected]
Mobil: +420777645770
41
The Biomass production of the perennial grass Miscanthus sinensis in
south-western Slovakia
BROOŠOVÁ, Natália
Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Abstract The aim of this paper is to evaluate the biomass production of the perennial grass Miscanthus
sinensis, variety Tatai. In recent years, Miscanthus has emerged as a very promising
alternative energy crop predominantly due to its low input requirements, high dry matter yield
potential and a higher carbon sequestration capacity. The research of Miscanthus sinensis was
carried out in the village of Kolíňany in south-western Slovakia. Two research sites were
monitored. One was established in 2010, the other one in 2012. The growth parameters
measured in 2012 and 2013 were compared. Biomass was harvested at the end of winter. The
biomass production of Miscanthus established in 2012 increased from 150 % to 240 %.
The biomass production of Miscanthus established in 2010 decreased by 25 - 22 %.
Keywords Miscanthus, biomass, production, energy
Introduction The increasing demand for sustainably produced biomass for energy use has raised interest in
perennial crops such as short rotation coppice (willow or poplar) and energy grasses
(Miscanthus) (Smeets et al., 2009). Miscanthus differs from short rotation coppice in that it
gives an annual harvest and thus an annual income to the farmer (Caslin et al., 2011). The
increasing demand for energy and the resulting environmental impact of fossil fuels have seen
many turn to renewable energy sources as a sustainable, clean alternative (Baxter et al., 2014).
In recent years, Miscanthus has emerged as a very promising alternative energy crop
predominantly due to its low input requirements, high dry matter yield potential
(Iqbal, Lewandowski, 2014) and a higher carbon sequestration capacity (Qin et al., 2012).
Miscanthus is a warm season C4 perennial rhizomatous grass, which originates from South
East Asia and grows in diverse climatic regions from the arctic to the tropics (Hansen et al.,
2004). It was imported into Europe as an ornamental grass (Murphy et al., 2013). Miscanthus
is commonly used as a raw material in building materials, geotextiles, and paper and
packaging industries (Jones, Walsh, 2001). It yields large quantities of high quality
lignocellulosic biomass on a yearly basis over its lifetime, between 15 and 20 years
(Lewandowski et al., 1995). The harvested biomass typically has low moisture content,
important for maximising energy output (Jones, Walsh, 2001). In Europe, Miscanthus
biomass is currently used mainly for direct combustion. The major problem for the
combustion of Miscanthus biomass is its ash-melting behaviour, which can lead to corrosion
at comparatively low temperatures (Baxter et al., 2012).
Materials and Methods The research of Miscanthus sinensis was carried out in the village of Kolíňany in south-
western Slovakia. The altitude of the site is 180 m above sea level. The whole area is plain
(0°–1°). There is a stream Bocegaj in the close proximity of the plantation, so the
groundwater level is high (Demo et al., 2013). The soil at the research site is in terms of
bonited soil-ecological units classified by the code 0111002. The area belongs to warm, very
dry and lowland climatic regions. The sum of average daily temperatures above 10 °C
42
is 3000–2800 °C. The average annual temperature is 9.9 °C, the average temperature during
the growing season is 15 – 17 °C. Soils are deep (60 cm or more), without skeleton. The main
soil type consists of gley fluvisol. In terms of soil grain structure, it is moderately heavy
(loam) soil (Linkeš et al., 1996). The probability of a dry growing season is 15 – 30 %.
Annual average precipitation ranges from 550 to 700 mm (Demo et al., 2013). The experiment was established on agricultural land. Two research sites were monitored. One
was established in 2010, the other one in 2012. Seedlings of the Hungarian variety Tatai were
used. Miscanthus is planted in spring and once planted can remain in situ for at least fifteen
years. The Miscanthus leaves fall off in the winter, contributing to the development of soil
humus and nutrient cycling. Miscanthus produces bamboo-like canes during late spring and
summer which are harvested in late winter or early spring (Caslin et al., 2011). The planting density of Miscanthus plant is 10 000 pieces per hectare. This rate allows for
some establishment losses while still providing the planting density required to achieve
optimal yields from year three onwards and effective weed suppression through competition
(Caslin et al., 2011). The plants were planted in the planting distance 1 m × 1 m on the area
of 88 m2 in year 2012 (96 plants) and 132 m2 in year 2010 (117 plants).
Selected parameters of growth (number of stems in a clump, the plant height, diameter of
stems) and dry weight of a clump were monitored at the end of winter in years 2012 and 2013.
Plant height, diameter and number of stems were measured by selecting 5 plants per plot. The
plant height is determined as the distance from the soil surface to the top of the stem
and it was measured by telescopic measuring rod Messfix 8 m. The diameter of stems was
measured by an electronic digital calliper with an accuracy of 0.02 mm. Biomass was
harvested at the end of winter when the time is most suitable due to low moisture content
which is important for the further processing. Caslin et al. (2011) claim early harvesting of
Miscanthus (January, February) can produce a product with high moisture and leaf content
which will be unsuitable for many applications. In contrast, delayed harvesting (late April)
can damage the new growth of the emerging crop. The optimum time of harvest is between
these two extremes, generally in March or early April.
Final measurements and weight of above-ground biomass were implemented by a destructive
method directly on the site in Kolíňany. The fresh weight of every selected plant was
determined by using hanging scales. Plants were cut at an approximate stubble length of 5 cm
using manual cutters. The harvested biomass was dried in a circulating air drying oven at
105 °C for 48 h to estimate the dry matter yield. Biomass production was expressed in tonnes
of dry weight produced on the area of one hectare (t.ha-1).
Meteorological conditions were analyzed based on data obtained from The Slovak
Hydrometeorological Institute. Data for the research site in Kolíňany was used from the
nearest meteorological station Nitra – Veľké Janíkovce. The research site Kolíňany is
at 10 km distance from Veľké Janíkovce. We evaluated rainfall and average temperature
in 2012 and 2013.
Single-factor analysis of variance (ANOVA) was used for the statistical evaluation
of the growth parameters studied in years 2012 and 2013.
Results and Discussion
The average air temperature during the growing year 2012 was 11.3 °C, annual precipitation
was 450.1 mm, and the lowest month was March (0.9 mm), the highest July (100.6 mm). In
2013, the average temperature was 11.0 ° C. Compared to 2012 annual precipitation was
higher, 611.2 mm. The lowest month was July (0.8 mm), the highest March (97 mm). The
amount of rainfall and air temperatures in 2012 and 2013 in the meteorological station Nitra -
Veľké Janíkovce is presented in Figure 1 (SHMÚ, 2014). Based on a comparison with the
43
long-term average, the precipitation in 2012 was below and in 2013 above normal. When
compared to the long-term average temperature, years 2012 and 2013 were above normal.
Growth potential is dependent on temperature, the water capacity within the soil and
the rainfall levels. Therefore sunlight and moisture are important. Annual rainfall and soil
water retention will strongly influence the yield of Miscanthus at any site. Limited soil water
availability during a growing season will prevent the crop from reaching full potential yield
in that year (Caslin et al., 2011). According to Shastri et al. (2014) due to its high yielding
it has high water requirements in the vegetation period, which ranges from 500 – 600 mm.
Figure 1 Temperature and precipitation in 2012 and 2013 (Nitra – Veľké Janíkovce)
Source: SHMÚ, 2014
Selected production parameters of perennial grass Miscanthus sinensis (Tatai) were monitored
during years 2012 and 2013 on two research sites in Kolíňany (Table 1 and 2). Measurements
were performed on 5 randomly selected plants. First, the number of stems on each plant was
determined. The average number of stems on plants established in 2012 was 38.4 in 2012 and
53.2 in 2013. Miscanthus established in 2010 had an average of 53 stems in 2012 and 48.6 in
2013. The average height of a plant established in 2012 was 758 mm in year 2012 and 2010
mm in 2013, which was an increase of 165 %. The average diameter of stems increased by
112 %, from 3.75 mm in 2012 to 7.95 mm in 2013. The average weight per plant harvested in
2012 was 0.48 kg and 1.46 kg in 2013, representing an increase of 204 %. The average height
of a plant established in 2010 was 2233.2 mm in year 2012 and 2186 mm in 2013, which was
a decrease of 2.11 %. The average diameter of stems increased by 9.42 %, from 9.66 mm in
2012 to 10.57 mm in 2013. The average weight per plant harvested in 2012 was 2.12 kg and
1.6 kg in 2013, representing a decrease of 27 %.
According to Caslin et al. (2011) in the first year Miscanthus grows to approximately waist
height producing two or three canes. In the second year it grows to approximately head height
with probably 15 canes and in the third year it grows to about 2.4 metre height with about 50
canes. Miscanthus is on a yield building phase over the first 3 years.
44
Table 1 Growth parameters of Miscanthus established in 2012 measured in 2012 and 2013
Number of
stems
Average
height of
stems [mm]
Average
diameter of
stems [mm]
Weight of
a plant [kg]
Year 2012
1 39 710.00 3.20 0.50
2 32 780.00 3.90 0.50
3 43 810.00 4.13 0.50
4 37 690.00 3.48 0.40
5 41 800.00 4.05 0.50
Year 2013
1 56 2070.00 8.55 1.70
2 57 2010.00 7.52 1.50
3 45 1950.00 7.47 1.00
4 55 2015.00 8.17 1.60
5 53 2005.00 8.02 1.50
Table 2 Growth parameters of Miscanthus established in 2010 measured in 2012 and 2013
Number of
stems
Average
height of
stems [mm]
Average
diameter of
stems [mm]
Weight of
a plant [kg]
Year 2012
1 49 2250.00 9.45 2.20
2 53 2170.20 8.20 2.10
3 58 2360.90 11.01 2.20
4 50 2180.00 9.63 2.00
5 55 2205.00 10.04 2.10
Year 2013
1 45 2110.00 9.78 1.60
2 47 2170.00 9.84 1.50
3 48 2230.00 11.05 1.60
4 50 2193.00 10.94 1.60
5 53 2227.00 11.23 1.70
Biomass was harvested at the end of winter. Harvested biomass with lower moisture content
is easier to store and the calorific value of biomass increases with decreasing moisture content
(Caslin et al., 2011). In 2012, the biomass production of Miscanthus established in 2012
ranged from 3.20 to 4.00 t.ha-1, in 2013 from 8.00 to 13.60 t.ha-1. There was an increase from
150 % to 240 %. In 2012, the biomass production of Miscanthus established in 2010 ranged
from 16.00 to 17.60 t.ha-1, in 2013 from 12.00 to 13.60 t.ha-1. There was a decrease from 25
% to 22 %. Biomass yield in years 2012 and 2013 is presented in Table 3. Once the plants are
established (typically requires 2-3 years) Miscanthus has the potential for high rates of
growth. There are a number of factors responsible for the inter-annual variation of Miscanthus, for
example harvesting time and climatic aspects, mainly temperature and rainfall
(Iqbal, Lewandowski, 2014; Meehan et al., 2014) Yields will vary according to age
of the crop and environmental factors specific to any one particular site (Caslin et al., 2011). According to Caslin et al. (2011) the second year yields may range from 4 - 10 t.ha-1, and
those in the third year may achieve between 10 - 13 t.ha-1 or more at 20 % moisture content
45
depending on soil type, field slope, topography, soil nutrient status and pH. Aboveground
production and harvestable plant biomass in Denmark have been reported by Jorgensen
(1996). Dry matter yields at spring harvest varied between 8 and 15 t.ha-1.
Table 3 Biomass yield of Miscanthus established in year 2012 and 2010 measured at the end
of winter in 2012 and 2013
Fresh weight
2012 [t.ha-1]
Dry weight
2012 [t.ha-1]
Fresh weight
2013 [t.ha-1]
Dry weight
2013 [t.ha-1]
M. sinensis
(Tatai) 2012
1 5.00 4.00 17.00 13.60
2 5.00 4.00 15.00 12.00
3 5.00 4.00 10.00 8.00
4 4.00 3.20 15.00 12.00
5 5.00 4.00 15.00 12.00
M. sinensis
(Tatai) 2010
1 22.00 17.60 16.00 12.80
2 21.00 16.80 15.00 12.00
3 22.00 17.60 16.00 12.80
4 20.00 16.00 16.00 12.80
5 21.00 16.80 17.00 13.60
The growth parameters among the studied crop were statistically significant in year 2012
(Tale 4). There was no statistically significant difference in year 2013, except for the biomass
production (Table 5). It shows that once the crop is fully established the increase in growth is
not as significant as in the developing crop.
Table 4 Single-factor analysis of variance of Miscanthus established in year 2012
Growth parameter F P value F critical Significance
Number of stems 26,7122 0,00085000 5,317655 +++
Stem height 1638,791 0,00000153 5,317655 +++
Stem diameter 240,8220 0,00000256 5,317655 +++
Weight of fresh biomass 64,02660 0,00004360 5,317655 +++
(Significance: n: non-significant impact, +: significant impact in P ≤0.05, ++: P ≤0.01 and
+++: P ≤0.001)
Table 5 Single-factor analysis of variance of Miscanthus established in year 2010
Growth parameter F P value F critical Significance
Number of stems 4,245614 0,073304 5,317655 n
Stem height 1,316173 0,284430 5,317655 n
Stem diameter 2,666610 0,141140 5,317655 n
Weight of fresh biomass 160,10670 0,000014 5,317655 +++
(Significance: n: non-significant impact, +: significant impact in P ≤0.05, ++: P ≤0.01 and
+++: P ≤0.001)
Conclusion The aim of the research on the experimental site was to evaluate the biomass production of
the perennial grass Miscanthus sinensis, variety Tatai. The experiment was established in the
village of Kolíňany in south-western Slovakia. Two research sites were monitored. One was
established in 2010, the other one in 2012. Selected indicators of growth (number of stems
46
in a clump, the plant height, diameter of stems) and dry weight of a plant were monitored
at the end of winter in years 2012 and 2013. The average air temperature during the year 2012 was 11.3 °C, annual rainfall was 450.1 mm.
In 2013, the average temperature was 11.0 °C. Compared to 2012 annual precipitation was
higher, 611.2 mm. Based on a comparison with long-term average, the precipitation in 2012
was below and in 2013 above normal. When compared to the long-term average temperature,
years 2012 and 2013 were above normal.
The growth parameters measured in 2012 and 2013 were compared. The average number of
stems on plants established in 2012 was 38.4 in 2012 and 53.2 in 2013. Miscanthus
established in 2010 had an average of 53 stems in 2012 and 48.6 in 2013. The average height
of a plant established in 2012 increased by 165 %. The average diameter of stems increased
by 112 %. The average weight per plant represented an increase of 204 %. The average height
of a plant established in 2010 decreased by 2.11 %. The average diameter of stems increased
by 9.42 %. The average weight per plant represented a decrease of 27 %.
Biomass was harvested at the end of winter. The biomass production of Miscanthus
established in 2012 was increased from 150 % to 240 %. The biomass production
of Miscanthus established in 2010 was decreased by 25 - 22 %. The growth parameters among the studied crop were statistically significant in year 2012.
There was no statistically significant difference in year 2013, except for the biomass
production. It shows that once the crop is fully established the increase in growth is not as
significant as in the developing crop. These yields suggest that the crop has the potential to make a considerable contribution to
energy gain from renewable sources. Since Miscanthus will exist on the site for at least
15 years and can reach up to 3.5 m in height, its significance needs to be considered. The
possibilities for future uses of Miscanthus depend on the economical and environmental
performance of the production, storage and transportation of biomass.
Acknowledgement
The paper was supported by the Project VEGA No.: 1/0942/12: “Varietal dependency
of production and energy potential of fast-growing woody plants of genus Salix and Populus
in the first and second three-year harvest cycles and energy grass Miscanthus in agro-climatic
conditions of south-western Slovakia”.
References
BAXTER, X. et al. 2014. Miscanthus combustion properties and variations with Miscanthus
agronomy. In Fuel, vol. 117, no. 1, pp. 851–869. ISSN 0016-2361. BAXTER, X. et al. 2012. Study of Miscanthus x giganteus ash composition—variation with
agronomy and assessment method. In Fuel, vol. 95, no. 1, pp. 50–62. ISSN 0016-2361. CASLIN, et al. 2011. Miscanthus Best Practice Guidelines. 50 pp. ISBN 1-84170-574-8.
DEMO, M. et al. 2013. Produkčný a energetický potenciál švédskych odrôd rýchlorastúcej
energetickej dreviny rodu Salix pestovanej v suchších pôdno-klimatických podmienkach
juhozápadného Slovenska. Nitra : SPU. 110 pp. ISBN 978-80-552-1064-3.
HANSEN, E. et al. 2004. Carbon sequestration in soil beneath long-term Miscanthus
plantation as determined by 13C abundance. In Biomass and Bioenergy, vol. 26, no. 2, pp. 97 -
105. ISSN 0961-9534. IQBAL, Y. – LEWANDOWSKI, I. 2014. Inter-annual variation in biomass combustion
quality traits over five years in fifteen Miscanthus genotypes in south Germany. In Fuel
Processing Technology, vol. 121, no. 1, pp. 47–55. ISSN 0378-3820. JONES, M. – WALSH, M. 2001. Miscanthus for Energy and Fibre. London : James & James.
192 pp. ISBN 1-902916-07-7.
47
JORGENSEN, U. 1996. Miscanthus yields in Denmark. In: Chartier P, Ferrero GL, Henius
UM, Hultberg S, Sachau J, Wiinblad M, editors. Biomass for Energy and the Environment.
Proceedings of the 9th European Bioenergy Conference, Copenhagen, Denmark 24–27 June
1996. pp. 48–53.
LEWANDOWSKI, I. et al. 1995. CO2 - balance for the cultivation and combustion of
Miscanthus. In Biomass and Bioenergy, vol. 8, no. 2, pp. 81–90. ISSN 0961-9534. LINKEŠ, V. et al. 1996. Príručka pre používanie máp bonitovaných pôdno-ekologických
jednotiek [online], Bratislava : Výskumný ústav pôdnej úrodnosti. 104 pp. [cit. 2014-11-06].
Available at: <http://podnemapy.sk/portal/verejnost/bpej/priruckabpej.pdf>. ISBN 80-85361-
19-1.
MEEHAN, P. et al. 2014. The effect of harvest time and pre harvest treatment on the moisture
content of Miscanthus × giganteus. In European Journal of Agronomy, vol. 56, no. 2, pp. 37-
44. ISSN 1161-0301. MURPHY, F. et al., 2013. Miscanthus production and processing in Ireland: An analysis of
energy requirements and environmental impacts. In Renewable and Sustainable Energy
Reviews, vol. 23, no. 1, pp. 412–420. ISSN 1364-0321.
QIN, Z. et al. 2012. Impacts of land use change due to biofuel crops on carbon balance,
bioenergy production, and agricultural yield, in the conterminous United States. In GCB
Bioenergy, vol. 4, no. 3, pp. 277–288. ISSN 1757-1693. SHASTRI, Y. et al. 2014. Engineering and Science of Biomass Feedstock Production and
Provision. Springer Science & Business Media. 275 pp. ISBN 148-99-8014-8.
SHMÚ, 2014. Meteorologické údaje [elektronická pošta]. Správa pre: Natália BROOŠOVÁ.
2014-02-14. [cit. 2014-11-06]. Osobná komunikácia.
SMEETS, E. et al. 2009. The economical and environmental performance of Miscanthus and
switch grass production and supply chains in a European setting. In Renewable and
Sustainable Energy Reviews, vol. 13, no. 6-7, pp. 1230–1245. ISSN 1364-0321.
Contact address Ing. Natália Broošová
Department of Sustainable Development, Faculty of European Studies and Regional
Development, Slovak University of Agriculture in Nitra, Mariánska 10, 94901 Nitra, +421 37
641 5624, [email protected]
48
Zhodnotenie významnosti lokalizačných faktorov vybraných ubytovacích
zariadení Nitrianskeho kraja
CIFRANIČ, Michal
Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Abstract
The correct localization of the business is essential to its successful functioning in the future.
The company in its allocation must take into account several factors of location, which allows
them to make the right decisions. The paper focuses on evaluation of selected localization
factors of accommodation facilities in Nitra region. The factors were the main reasons for
business allocation when starting up the business. The research was based on mutual
comparison of common features and differences in localization of selected sample of hotels
and pensions with similar characteristic features. The paper is focused on individual
localization factors with respect to their relevance for the selected accommodation facilities.
Its importance has been detected on the basis of a realized questionnaire survey associated
with structured interviews with responsible persons and owners of surveyed facilities. Supply
of qualified workforce and workforce flexibility was identified as the most important factor of
localization. Availability of other recreational and sports facilities seemed to be the least
important factor in case of hotels as well as pensions.
Keywords
localization, localization factors, business, qualified workforce, accommodation facilities
Úvod
V súčasnosti sa na trhu cestovného ruchu (CR) dostávajú do popredia individuálne formy
cestovného ruchu, pri ktorých zákazník prichádza do styku s prírodou a môže si oddýchnuť
v pokojnom vidieckom prostredí, kde sa môže oboznamovať s kultúrno- historickými
pamiatkami. Existencia ubytovacích zariadení je nevyhnutná pre rozvoj CR. Poskytuje
možnosť prebývať na inom mieste ako je miesto trvalého pobytu a poskytuje služby
nevyhnutné pre pobyt ale aj doplnkové služby, ktoré svojim charakterom spríjemňujú pobyt
účastníkom CR. (Gučík, M. 2006) Ubytovacie zariadenie je podnik, ktorý je založený za
účelom podnikania a dosiahnutia zisku. Zákazníkom umožňuje prenocovanie a poskytuje im
služby za poplatok. Táto činnosť je vykonávaná podnikateľom v jeho vlastnom mene a na
jeho vlastnú zodpovednosť. Podnik by si pri svojom umiestňovaní mal uvedomiť, či trh na
ktorom sa chce umiestniť je preň práve vhodný a rovnako či služby ktoré ponúka sú vhodné
pre daný typ lokality.
Na začiatku musí podnik urobiť niekoľko lokalizačných rozhodnutí a musí zohľadňovať
viacero lokalizačných faktorov, ktoré mu pomáhajú pri rozhodovaní o alokovaní podniku.
Medzi najdôležitejšie faktory patrí atraktívnosť regiónu, veľkosť miestneho trhu, konkurencia
a kúpyschopnosť obyvateľstva. Samozrejme veľmi významná pre začatie podnikania je aj
hospodárska stabilita krajiny. Umiestenie podnikov v Nitrianskom samosprávnom kraji
samozrejme spôsobí rozvoj CR v regióne, čo prispieva k regionálnemu rozvoju a zlepšeniu
životnej úrovne obyvateľov regiónu. Po zohľadnení všetkých lokalizačných faktoroch
a prieskume trhu sa podnik môže finálne rozhodnúť, či podnik alokuje v danom regióne alebo
nie. Správne umiestenie podniku na trhu zabezpečí jeho dlhodobý a spokojný vývoj do
budúcnosti, a preto je veľmi dôležité robiť správne rozhodnutia hneď od začiatku podnikania.
49
Cieľ a metódy
Podľa Vyhlášky č. 419/2001 o kategorizácii ubytovacích zariadení je ubytovacie zariadenie
budova, priestor alebo plocha, kde sa za úhradu poskytuje zákazníkom prechodné ubytovanie
a služby s ním spojené, pričom sú definované rôzne kategórie ubytovacích zariadení, ako
napríklad hotel, motel, penzión, turistická ubytovňa, chatová osada, kemping, ubytovanie
v súkromí. Hlavným cieľom terénneho výskumu bolo zhodnotiť významnosti vybraných lokalizačných
faktorov pre určené hoteli a penzióny v Nitrianskom samosprávnom kraji. Zároveň bolo
potrebné analyzovať, komparovať a zadefinovať vybrané ubytovacie zariadenia z hľadiska
dôležitosti jednotlivých lokalizačných faktorov a spriemerovať dosiahnuté výsledky za hoteli
a penzióny ako jeden celok a za všetky dotazované ubytovacie zariadenia.
Objektom výskumu boli ubytovacie zariadenia v Nitrianskom samosprávnom kraji a to
Kaštieľ Mojmírovce****, Kaštieľ Chateau Appony****, Hotel Alexander´s****, Hotel
Mikado****, a Penzión Altana, Penzión Elefant, Penzión Hoffer a Penzión Salaš Cabaj.
Významnou úlohou bolo zbieranie informácii potrebných pre spracovanie danej
problematiky. Zber informácií sa uskutočnil dvoma spôsobmi a to z primárnych
a sekundárnych zdrojov. Primárnym zdrojom získavania informácií bola metóda vedeckej
abstrakcie, kde sa informácie čerpali z odbornej literatúry a zo zdrojov dostupných na
internete potrebných pre identifikáciu lokalizačných faktorov a výber ubytovacích zariadení. Pre realizáciu cieľov bola najvhodnejšia metóda dotazníkového prieskumu, ktorá bola
sekundárnym zdrojom získavania informácií, kde na základe osobného stretnutia
a štrukturovaného rozhovoru s vedúcimi prevádzok a majiteľmi už spomínaných ubytovacích
zariadení vypĺňali dotazníky. Tie boli zložené z troch častí. V prvej bol vysvetlený cieľ
dotazníka a bodové hodnotenie lokalizačných faktorov. Druhú časť tvorila všeobecná
charakteristika podniku. Podstatou tretej časti bolo finálne hodnotenie významnosti
jednotlivých lokalizačných faktorov pre skúmané podnikateľské subjekty. Skúmaných bolo
27 faktorov, ktoré sa vybrali na základe vhodnosti a významovosti práve pre kategóriu
hotelov a penziónov. Informácie nadobudnuté z dotazníka tvorili údajovú databázu pre
vykonanie komparatívnej analýzy jednotlivých lokalizačných faktorov. Pomocou tejto
analýzy sa zistilo, ktoré faktory sú pre podniky najdôležitejšie, ktoré majú pre ne iba
priemerný význam a ktoré sú najmenej dôležité.
Výsledky
Dôležitosť lokalizačných rozhodnutí Každý subjekt, ktorý vstupuje na trh a chce na ňom prežiť, musí urobiť množstvo správnych
rozhodnutí. Prípravou na to by malo byť vymedzenie základných dlhodobých cieľov a
rozpracovanie postupov na ich dosiahnutie. Nutnou podmienkou však je aj alokácia zdrojov
potrebných na splnenie týchto cieľov. Podstatná časť týchto rozhodnutí je zvyčajne tvorená za
stavu neistoty teda neurčitosti, pri neúplných informáciách. (Meteňko, A. 2007) Rozhodnutia
majú zvyčajne vysokú mieru všeobecnosti, často sú jedinečné a najmä dôsledky, ktoré z nich
vyplývajú sú väčšinou nevratné. Ak si chce podnik zabezpečiť na trhu svoju existenciu a rast,
musí sa zaoberať zmenami okolia, ktoré môžu nastať v budúcnosti a môžu priamo zasiahnuť
do jeho činnosti. Je preto potrebné, aby bol podnik na zmeny pripravený, aby im dokázal čeliť
a využiť ich vo svoj prospech. Proces zabezpečujúci toto prispôsobovanie v čase sa nazýva
strategickým plánovaním, ktoré pozostáva z definovania poslania firmy, čiže v ktorých
oblastiach podnikania bude firma činná, z určenia cieľov, čiže z poslania firmy
pretransformovaného do konkrétnych cieľov, ktoré chce firma v budúcnosti dosiahnuť a z
podnikateľského portfólia, ktorý predstavuje súbor podnikateľských aktivít, ktoré vylepšia
doterajšiu pozíciu na trhu. Vypracováva sa na základe poslania a cieľov. Pre podnik je
50
samozrejme veľmi dôležité kde bude umiestnený. Na začiatku je preto nevyhnutné vybrať si
vhodný typ lokality pre podnikanie, plochu na ktorej chce podnik stavať alebo ktorú ma
k dispozícii, musí byť dostatočne veľká, musí rátať aj so skladovacími priestormi
a s parkovacími miestami, hovoríme o dimenzionálnych faktoroch. Podnik musí samozrejme
pri svojej alokácii zohľadňovať aj typ zákazníkov, ktorým chce poskytovať svoje služby,
kúpnu silu a cenovú úroveň poskytovaných služieb v danom regióne, čiže musí zohľadňovať
demometrické faktory. Dôležitú úlohu majú aj materiálne faktory medzi ktoré patrí
infraštruktúra a konkurenčný potenciál. Hlavný výskum bol zameraný na lokalizáciu podnikov a významnosť lokalizačných faktorov
pre jednotlivé podniky pri začiatkoch ich podnikanie. Dôležitosť faktora pre lokalizačné
rozhodnutie závisí od toho, či má faktor vplyv na náklady alebo výnosy podniku. Taktiež
závisí od disponibilnosti, kvality a ceny faktora, ktorá musí byť priestorovo diferencovaná.
Ak sú tieto podmienky splnené, vznikajú pre podnik v rôznych lokalitách rôzne podmienky a
podnik ich musí pri svojom lokalizačnom rozhodnutí zohľadňovať. Vzťahy so zásobovacím a
odbytovým trhom tvoria väčšinou najdôležitejšie spojenie s okolím. Rozlišuje sa to na input
a output stranu. Pričom input strana zahŕňa prírodné zdroje, pracovné sily, dodávateľov
tovarov a služieb a informačnú a inovačnú dostupnosť. Output strana zahŕňa prístup na trh,
čiže dopravné náklady, trhový potenciál, možnosti obchodných vzťahov. Základ
lokalizačného rozhodnutia tvorí prístup na trh, disponibilita a cena inputov. Najdôležitejšími
lokalizačnými kritériami pre mnohonárodné podniky sú hospodárska a politická stabilita, sila
odborov, pracovný zmier a právny systém.
Od lokalizácie podniku závisí aj vývoj mesta alebo regiónu. Dopyt po výrobných faktoroch
prináša do regiónu platby za faktory a príjmy. Dopyt po výrobkoch vytvára trhy pre iné
podniky a ponuka výrobkov zvyšuje kvalitu trhu v regióne. Lokalizačné rozhodnutie je kvázi
ireverzibilné a zmeniť ho možno len s vysokými nákladmi. Vstupujúce činitele sú prakticky
nemobilné. Ide najmä o objekty a zariadenia, miestnu pracovnú silu, miestnych dodávateľov a
odberateľov. (Burger, P., Malatinský, P. 2007) Lokalizačné rozhodnutie má preto dlhodobý
charakter a lokalizačné plány sa robia s ohľadom na životnosť podniku minimálne 10 – 15
tokov. Takýto horizont prináša vysokú nespoľahlivosť, pretože môžu nastať výrazné zmeny
cien inputov a outputov, rozvoj konkurencie, zmena dôležitosti faktorov alebo strata výhod
lokality.
Výsledky prieskumu lokalizačných faktorov Prostredníctvom metódy dotazníkového prieskumu a štrukturovaného rozhovoru sa dosiahol
rozdiel medzi dôležitosťou jednotlivých lokalizačných faktorov pre skúmané ubytovacie
zariadenia. Zistilo sa, ktoré z nich sú pre podniky najdôležitejšie, čiže majú veľký význam,
hodnotené boli známkou 3. Rovnako sa zistilo, ktoré lokalizačné faktory majú pre podniky
malý význam, boli hodnotené známkou 2. Lokalizačné faktory, ktoré nemali žiadny význam
alebo iba nepatrný boli hodnotené známkou 1.
Z výsledkov dotazníkového prieskumu vyplynulo, že najdôležitejším lokalizačným faktorom
pre kategóriu hotelov bola ponuka kvalifikovanej pracovnej sily, existencia podporných
a doplnkových služieb, znalosť miestneho prostredia, reklama, propagácia a infraštruktúra.
Kvalifikovaná pracovná sila bola pre skúmané subjekty veľmi dôležitá z toho hľadiska, že
patria medzi štvorhviezdičkové hotely, kde úroveň poskytovaných služieb a rovnako aj
personálu musí byť na veľmi dobrej úrovni. Infraštruktúru ako najdôležitejší faktor uviedli
najmä bussines hoteli, pretože väčšina ich klientov ktorá prichádza na kongresy a výstavy
rôzneho druhu pochádza práve zo zahraničia a kvalita a vyššia úroveň ciest je pre nich
nevyhnutnosťou a samozrejme s tým spojené aj určité pohodlie pri cestovaní. Polovica
opýtaných sa vyjadrila, že faktor cena práce mal pre nich veľký význam a druhá polovica, že
mal iba priemerný význam. Pričom pri začiatku podnikania je tento faktor jeden z
51
najdôležitejších, pretože na začiatku si hneď nemôžu dovoliť platiť také mzdy aké by si mohli
dovoliť, keď je hotel už zabehnutý a vynáša. Preto aj pri hľadaní zamestnancov je potrebné
tento fakt zohľadňovať a rozhodnúť sa, či hneď na začiatku nie je lepšia investícia do
kvalifikovaného personálu, alebo naopak do menej kvalifikovaného personálu, ktorý má
nižšie požiadavky na mzdy. Všetky uvedené informácie sú zobrazené v nasledujúcom
obrázku 1.
Obrázok 1 Porovnanie významnosti lokalizačných faktorov v kategórii Hotely
Legenda: 1 – žiadny význam, 2 – malý význam, 3 – veľký význam
Zdroj: vlastné spracovanie na základe dotazníkového prieskumu
Medzi spoločné lokalizačné faktory, ktoré mali pre väčšinu vybraných hotelov malý význam
patrí kúpyschopnosť obyvateľstva, vlastné zdroje a blízkosť administratívno-správnych
zariadení. Dostupnosť iných rekreačných zariadení bol faktor, ktorý pre vybrané hoteli nemal
takmer žiaden význam, keďže väčšina z nich má k dispozícii vlastné rekreačné zariadenia
52
medzi ktoré patria napríklad tenisové kurty, kryté bazény, wellness centrá. Jediný z hotelov,
ktorý neposkytuje svojim zákazníkom takúto možnosť je hotel Alexander´s, ktorý bohužiaľ
nemá vhodné podmienky ani priestor na ich realizáciu. Ostatné subjekty ponúkajú kryté
bazény, sauny, masáže, tenisové kurty, či už na lepšej alebo horšej úrovni. Samozrejme
wellness centrá nových hotelov ako je Mikado alebo Chateau Appony sú na lepšej úrovni, čo
vyplýva aj z návštevnosti týchto hotelov, ako u už dlhé roky fungujúcich hotelov, ktoré nie sú
pravidelne obnovované. Dvaja zo štyroch opýtaných dokonca uviedli, že faktor konkurencia
pre nich nemal žiaden význam pri začiatkoch ich podnikania aj keď v súčasnosti je to pre
nich jeden z rozhodujúcich faktorov úspešnosti a zisku. Bolo to spôsobené predovšetkým
veľmi slabou konkurenciou v dobe ich vzniku. V súčasnosti práve konkurencia by mala mať
veľký vplyv na každý podnik. Je dôležité zistiť, či trh už nie je presýtený, či je na ňom miesto
pre ďalšie ubytovacie zariadenie. Pre podnik je samozrejme výhodnejšie keď si vopred zistí
aká konkurencia sa nachádza v prostredí v ktorom sa chce alokovať a či je ponukou svojich
služieb jej schopný konkurovať. Prírodné prostredie malo najväčší význam pre kaštiele, ktoré
sa nachádzajú v krásnom prostredí parkov, ktoré sú v prípade Mojmíroviec aj Chránenou
krajinnou oblasťou. Pre ostatné opýtané ubytovacie zariadenia nemal tento faktor žiaden
význam, keďže sa nachádzajú priamo v centre mesta. Napr. Hotel Mikado sa nachádza
v takom prostredí, kde sa po pravej strane nachádza mestský cintorín a po ľavej strane stará
schátralá budova, ktorú však už majiteľ hotela odkúpil, aby ju zbúral a na jej miestne postavil
park pre svojich zákazníkov práve z dôvodu nedostatku zelene a aby trošku s krášlil okolie.
Blízkosť dodávateľov ako lokalizačný faktor mal pre polovicu opýtaných veľký význam a pre
druhú polovicu iba priemerný význam. Blízkosť je dôležitá najmä z pohľadu čerstvosti
surovín ale aj v prípade potreby dostupnosti v kratších časových intervaloch.
Najdôležitejším faktorom pre penzióny bola jednoznačne flexibilita pracovnej sily a
samozrejme aj hospodárska stabilita regiónu. Väčšina z opýtaných penziónov zamestnáva iba
malý počet zamestnancov, ktorí niekedy vykonávajú aj viacero funkcií naraz a preto je veľmi
dôležité, aby boli flexibilní a dokázali pracovať napríklad nadčasy, v prípade choroby zastúpiť
aj kolegu na inej pracovnej pozícii a iné. Pre väčšinu opýtaných subjektov patrí medzi
najdôležitejšie faktory cena práce, dôležitosť polohy pre alokáciu, prírodné prostredie,
kúpyschopnosť obyvateľstva, veľkosť miestneho trhu, poznatky získané v danom odbore,
vlastné zdroje a atraktívnosť regiónu. Všetky penzióny v tejto kategórii sú alokované na
dedinách, z tohto dôvodu bolo pre ne samozrejme dôležité prírodné prostredie. Väčšina z nich
je umiestnená na hlavných ťahoch. Sú zamerané na tradičnú kuchyňu s čím samozrejme dobre
ladí aj ich vidiecky vzhľad. Pre väčšinu opýtaných faktor s priemerným významom bola
konkurencia a ponuka nekvalifikovanej pracovnej sily. Prijať takúto silu je pre podnik určite
výhodou, pretože náklady na mzdy sú menšie. Podnik si sám zaškolí personál podľa svojich
potrieb a predstáv. Odlišnosť od konkurencie polovica opýtaných považovala za veľmi
dôležitý faktor a druhá polovica za faktor s priemerným významom. Penzión Elefant sa od
konkurencie odlišuje napr. obsluhovaním v tradičných slovenských krojoch, za najväčšieho
konkurenta považuje penzión Hoffer. Obidve miesta majú veľmi dobrú polohu, pretože sa
nachádzajú len pár kilometrov od Nitry. Penzión Salaš Cabaj sa od konkurencie odlišuje
najmä organizovaním rôznych podujatí ako je napr. festival halušiek, ktorý organizuje
pravidelne každý rok a pre spestrenie vo svojich priestoroch organizuje aj burzy zvierat, ktoré
majú v obľube hlavne najmenší. Do budúcnosti sa penzión chystá vybudovať vlastné menšie
wellness centrum, aby ešte viacej uspokojilo potreby svojich zákazníkov Pre všetkých
opýtaných mal faktor ponuka kvalifikovanej pracovnej sily priemerný význam. Faktory, ktoré
mali pre väčšinu ubytovacích zariadení najmenej podstatný význam sú dostupnosť iných
rekreačných zariadení, nástroje finančnej podpory regiónu a úroveň inštitúcii a služieb na
podporu regionálneho rozvoja. Skúmané penzióny uviedli, že dostupnosť iných rekreačných
zariadení pre ne nemala význam, pretože väčšina ubytovaných hostí sa v týchto zariadeniach
53
nezdržuje pridlho a v prípade záujmu vedia odporučiť takéto zariadenia v blízkom okolí, napr.
v Topoľčanoch alebo Nitre, ale žiadne zmluvné prepojenie medzi nimi a inými rekreačnými
zariadeniami neexistuje. Významnosť lokalizačných faktorov pre kategóriu penzióny je
zobrazená na obrázku 2.
Obrázok 2 Porovnanie významnosti lokalizačných faktorov v kategórii Penzióny
Legenda: 1 – žiadny význam, 2 – malý význam, 3 – veľký význam
Zdroj: vlastné spracovanie na základe dotazníkového prieskumu
54
Obrázok 3 Porovnanie priemerných hodnôt lokalizačných faktorov hotelov a penziónov
Zdroj: vlastné spracovanie na základe dotazníkového prieskumu
Na predošlom obrázku 3 je možné vidieť spriemerované porovnanie dôležitosti lokalizačných
faktorov hotelov a penziónov. Infraštruktúra, reklama a propagácia, znalosť miestneho
prostredia, existencia podporných a doplnkových služieb a ponuka kvalifikovanej pracovnej
sily boli jednoznačne faktory pre kategóriu hotelov, ktoré majú v priemere 3,0 - najväčší
význam. Z tohto hodnotenia vyplýva, že všetky hotely hodnotili tieto faktory známkou 3 -
najvýznamnejší faktor. Reklama a propagácia je pri začiatkoch veľmi dôležitým faktorom, je
možné ju nazvať aj prostriedkom, ako dať o sebe ľudom vedieť a tým získať nových
zákazníkov. Pri zakladaní podnikov boli zaručeným spôsobom bilboardy, noviny,
časopisy, v súčasnosti je to samozrejme internet a rôzne sociálne siete. Ponuka špeciálnych
balíčkov pri rôznych príležitostiach a sviatkoch ako napr. Valentín, Veľká Noc, Silvester
55
a prispôsobená cena pre páry alebo rodiny priláka určite väčšie množstvo zákazníkov. Plagáty
s takýmito akciami je najlepšie umiestňovať na svojej vlastnej webovej stránke, ktorú majú
všetky skúmané subjekty, kde ich môžu potenciálni ale aj stáli zákazníci vidieť. Stránky síce
nie sú na rovnakej úrovni,ale často zodpovedajú primerane úrovni ubytovacieho zariadenia. S
rovnakým priemerom 3,0 – najväčší význam skončili faktory flexibilita pracovnej sily
a hospodárska stabilita regiónu pre penzióny. Pozoruhodný bol aj rozdiel hodnotenia faktora
hospodárska stabilita regiónu, ktorý bol dôležitejší pre penzióny než pre hotely. Penzióny ho
hodnotili ako jeden z najdôležitejších faktorov, pričom pre hoteli mal iba priemerný význam.
Rovnaké priemery dosiali hotely a penzióny pri faktoroch ako dostupnosť iných rekreačných
zariadení a to 1,25, atraktívnosť regiónu 2,75, vlastnícke práva 2,5, veľkosť miestneho trhu
2,75, ponuka brigádnej, sezónnej pracovnej sily 2,25 a cudzie zdroje s priemerom 2,0.
Najmenej významným faktorom pre obe kategórie bola dostupnosť iných rekreačných
zariadení. Je to faktor, ktorý pri ich rozhodovaní o alokácii zohrával veľmi malú až
nepodstatnú úlohu. Najrozdielnejšie priemery medzi penziónmi a hotelmi boli dosiahnuté pri
faktoroch ako je ponuka kvalifikovanej pracovnej sily a existencia podporných a doplnkových
služieb. Rozdiel kvalifikovanej pracovnej sily v hoteloch a penziónoch je jednoznačný,
vzhľadom na úroveň kvality poskytovaných služieb v jednotlivých triedach ubytovacích
zariadení. Zaujímavý je aj rozdiel priemerov vo faktoroch úroveň inštitúcií a služieb na
podporu regiónu a nástrojov finančnej podpory rozvoja regiónu. Tento rozdiel vznikol práve z
dôvodu, že niektorým z opýtaných na základe ich projektov neboli udelené prostriedky od
štátu alebo Európskej Únie, a preto hodnotili význymnosť týchto inštitúcií skôr subjektívnym
pohľadom, pričom ostatní, ktorím to bolo umožnené, boli spokojní a hodnotili tento faktor
vyššou známkov. Jednoznačne menej spokojné boli penzióny. Faktor cena práce bol
dôležitejší pre skúmané ubytovacie zariadenia v kategórii penziónov, z čoho vyplýva, že pri
začiatku podnikania boli viacej obmedzovaní finančnými prostriedkami ako hoteli, a preto aj
veľkosť miezd, ktoré museli zaplatiť mala vplyv na ich umiestnenie, čo v prípade ich
umiestnenia sa v centre mesta by ich náklady na mzdy by podstatne zvýšili . To značí, že aj
tento faktor veľmi výrazne ovplyvňoval podniky pri ich rozhodovaní o alokácií.
Záver
Cieľom výskumu bolo zhodnotenie dôležitosti lokalizačných faktorov vybraných
ubytovacích zariadení v Nitrianskom samosprávnom kraji, ktorý poskytuje veľké množstvo
ubytovacích zariadení v rôznych kategóriach, ktoré sa koncentrujú nerovnomerne najmä
v mestách a veľkých dedinách.
Na základe výsledkov dosiahnutých v dotazníkovom prieskume je možné konštatovať, že
väčšina skúmaných ubytovacích zariadení je spokojná so svojim umiestnením a nemenila by
ho. Tí, čo by ho aj chceli zmeniť vedia, že náklady stým spojené sú vysoké a mohlo by to
subjektu skôr uškodiť ako mu polepšiť. Rovnako sú spokojní s atraktívnosťou regiónu,
pretože disponuje obrovským prírodným potenciálom a kultúrno-historickými pamiatkami.
Jednotlivé kategórie ubytovacích zariadení medzi sebou vidia konkurenciu, ktorá je podľa
opýtaných v súčasnosti vyššia ako pri začiatkoch ich podnikania, a väčšina z nich sa snaží
prichádzať stále s novými nápadmi, aby sa čo najviac odlišovali a tým prilákali nových
zákazníkov. Určitú výhodu samozrejme majú tie zariadenia, ktoré dýchajú históriou a aj
z tejto stránky majú čo ponúknuť. Niektoré z nich majú dokonca svoje vlastné historické
pivnice, kde organizujú ochutnávky vín, čím ponúkajú širší sortiment služieb ako iné.
Samozrejme je výhodou aj poloha priamo v centre mesta, všetko záleží od typu účastníka
cestovného ruchu a toho, čo uprednostňuje. Znalosť miestneho prostredia bola pre vhodnú
alokáciu podniku neodmysliteľnou súčasťou, väčšina majiteľov podnikov je priamo z okolia
v ktorom sa rozhodli umiestniť svoj podnik, čiže ho veľmi dobre poznali a mali dostatok
informácií či už o veľkosti trhu, hospodárskej situácii alebo o NSK a jeho možnostiach.
56
Na základe výsledkov dotazníkového prieskumu, rozhovorov s oprávnenými osobami a štúdia
danej témy možno konštatovať, že podniky pri svojom zakladaní by mali vykonať výskum
trhu, aby si boli istí, že na trhu je pre nich miesto a že za nasledujúce obdobie nebudú
vytlačení konkurenciou. Mohlo by to znamenať ich zánik alebo by museli premiestniť svoj
podnik, načo by museli vynaložiť obrovské finančné prostriedky. Väčšina z nich ponúka
doplnkové služby, alebo to v budúcnosti aspoň plánuje, ale tí čo ich neponúkajú aspoň na
minimálnej úrovni si určitým spôsobom zužujú okruh potenciálnych zákazníkov, preto by
bolo vhodné, pokiaľ by to bolo možné, aby dobudovali priestory na oddych svojich budúcich
klientov. Rovnako je to aj v prípade odlišnosti od konkurencie, niektorí robia úplné maximum
preto, aby vynikli a niektoré zariadenia nerobia skoro nič, vôbec pre ne nie je dôležité
vyniknúť. Týmto krokom ale bohužiaľ znižujú svoju hodnotu na trhu a zákazníci o ne
neprejavujú až taký veľký záujem, slúžia skôr na krátkodobé prespanie ako na dovolenku
a oddych. Rovnako by si skúmané subjekty mali dôkladnejšie vyberať svoj personál a klásť
naň vyššie nároky, pretože práve on je prvý ktorý prichádza do styku so zákazníkmi a podľa
ktorého si vytvárajú obraz o celom ubytovacom zariadení. Samozrejme kvalitní personál musí
byť aj lepšie zaplatení personál a práve to sa stáva kameňom úrazu mnohých ubytovacích
zariadení.
Medzi hlavné plány do budúcnosti by mal byť rozvoj cezhraničnej spolupráce, ktorý by
zabezpečil prílev zahraničných turistov, rozvoj vidieka, zlepšenie konkurencieschopnosti
podnikov a zdokonalenie marketingu, ktoré je v niektorých skúmaných zariadeniach skutočne
nevyhnutné. Výhodná by bola aj spolupráca súkromného a verejného sektora a lepšie
prepojenie hotelov a penziónov s cestovnými kanceláriami, ktoré sa orientujú hlavne na
domáci CR.
Literatúra
BURGER, Peter., MALATINSKÝ, Peter. 2007. Lokalizačné rozhodnutie podnikov, In Návrh
vytvorenia nových foriem organizácie práce v oblasti investičného rozvoja regiónu košického
samosprávneho kraja. 2007. [online]. [cit. 2014-09-11]. Dostupné na internete :
http://www.vucke.sk/APIR/sk/Pre_Podnikatelov/Investicne_prostredie/analyzainvesticnehopr
ostredia/Documents/RIR_KSK_nove_formy_press.pdf GUČÍK, Marián, 2006. Cestovný ruch, hotelierstvo, pohostinstvo- výkladový slovník.
Bratislava: SPN- Mladé letá, 2006. 188 s. ISBN 80- 10- 00360- 3
METEŇKO, Anton. 2007. Manažment obchodných podnikov a niektoré teórie lokalizácie
a vyhľadávania v maloobchode, In Manažment v teórii a praxi. roč. 3, 2007, č. 3, ISSN 1336-
7137, [online]. [cit. 2014-09-17]. Dostupné na internete :
http://casopisy.euke.sk/mtp/clanky/3-2007/7.%20metenko.pdf Oficiálna stránka hotelov Slovenskej republiky.2012. [online]. [cit. 2014-10-17]. Dostupné na
internete: http://sk.hotels.com/co191/hotely-slovensko-slovenska-republika/ Oficiálna stránka Nitrianskeho samosprávneho kraja. 2012. [online]. [cit. 2014-10-17].
Stratégia rozvoja CR NSK na roky 2007- 2013 . Dostupné na internete:
http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=4 Výhláška č. 419/2001 Z.z. o kategorizácii ubytovacích zariadení a klasifikačných znakoch na
ich zaraďovanie do tried Zákon č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu
Kontakt
Ing. Michal Cifranič, PhD., Katedra verejnej správy, FEŠRR, SPU Nitra,
57
K pripravovanej novele zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy
na Slovensku
DIRGASOVÁ, Katarína – BANDLEROVÁ, Anna
Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Abstract Considering the fact that vast majority of the agricultural land in Slovakia is rented, the legal
acts on tenancy of agricultural land is fabulously important. The largest tenant of agricultural
land in Slovakia is the Slovak Land Fund, which, according to Annual Report of Slovak Land
Fund for 2012, manages approximately 5% of state-owned agricultural land and 14%
agricultural land of unknown owners. Besides the development of legislation dealing with
tenancy of agricultural land from the time of transformation of the economy up to now, the
paper also analyses the bill on tenancy of agricultural land in Slovakia, which should enter
into force on 1th January 2015. The objective of the bill is to create favourable conditions for
entrepreneurship in agriculture for young and small farmers by facilitating their access to
agricultural land.
Keywords agricultural land, tenancy, bill, young farmer, Slovak Land Fund
Úvod
Komplikovaný historický vývoj v druhej polovici 20. storočia a následné snahy
o zrovnoprávnenie vlastníkov a reštitúciu po roku 1989 majú dopad na vlastníctvo
a využívanie poľnohospodárskej pôdy i v súčasnosti. Ako uvádzajú Bandlerová a Marišová
(2002) najzávažnejším problémom Slovenska je rozdrobenosť poľnohospodárskych
pozemkov, ktorá spôsobuje problémy na trhu s poľnohospodárskou pôdou. Zdĺhavosť
a komplikovanosť nákupu poľnohospodárskeho pozemku, ktorý je veľmi často vo vlastníctve
12 až 15 majiteľov majú za následok uprednostňovanie nájmu pred nákupom.
Najväčším prenajímateľom poľnohospodárskej pôdy na Slovensku je Slovenský pozemkový
fond, ktorý k 31. decembru 2013 evidoval 4 695 nájomných zmlúv na prenájom pozemkov na
poľnohospodárske účely v celkovej výmere 454 384 ha1. Približne 75 % týchto nájomných
zmlúv končí ku koncu roka 20142. Na základe súčasne platnej legislatívy3 je prenajímateľ
povinný predĺžiť nájomnú zmluvu nájomcovi, ktorý riadne a včas plní svoje záväzky, čo však
do značnej miery obmedzuje prístup mladých a malých poľnohospodárov
k poľnohospodárskym pozemkom. Zákonodarca sa tak z dôvodu vytvorenia priaznivejších
podnikateľských podmienok v poľnohospodárstve, práve pre mladých a malých
poľnohospodárov, rozhodol prijať v tejto oblasti novú právnu úpravu.
Cieľ a metódy
Cieľom článku je analýza právnych vzťahov vyplývajúcich z novonavrhovanej právnej
úpravy vzťahujúcej sa k prenájmu poľnohospodárskej pôdy, pričom si kladie dva parciálne
ciele. Prvým je zmapovať vývoj právnej úpravy nájmu poľnohospodárskej pôdy
od transformácie ekonomiky až po súčasnosť. Druhým čiastkovým cieľom je analýza návrhu
1 Výročná správa Slovenského pozemkového fondu za rok 2013. 2 Dôvodová správa k návrhu zákona. 3 Zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných
podnikoch a o zmene niektorých zákonov v znení zmien.
58
novely zákona č. 504/2003 Z. z. v znení zmien, ktorým sa v prípade jeho schválenia zmení
a doplní zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde
a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, a ktorým sa zmení a doplní
zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len návrh zákona). Základným materiálom pre spracovanie témy bol okrem právnych
predpisov najmä návrh novely zákona 504/2003 Z. z. v znení zmien a dôvodová správa k nej.
Predkladateľ zákona navrhuje, aby novonavrhovaná právna úprava nadobudla účinnosť
1. januára 2015.
Výsledky a diskusia
1 Nájom poľnohospodárskej pôdy pred vstupom Slovenska do Európskej únie
Po transformácii ekonomiky sa zákonodarca v snahe zmierniť následky majetkových krívd
voči vlastníkom poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ku ktorým došlo v priebehu rokov
1948 – 1989 a zlepšiť starostlivosť o poľnohospodársku a lesnú pôdu rozhodol obnoviť
vlastnícke vzťahy k pôde a tým podporiť rozvoj vidieka. Z tohto dôvodu bol 21. mája 1991
prijatý zákon 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku s účinnosťou od 26. júna 1991. Tento okrem iného upravoval
práva a povinnosti užívateľov a nájomcov pôdy. Na základe § 22 tohto zákona zaniklo právo
užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby4, pričom
v prípade ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom nedošlo k inej dohode, malo sa za to,
že vznikol tzv. „zákonný nájomný vzťah“. Nakoľko sa tento zákon problematike nájmu poľnohospodárskej pôdy venoval len veľmi
okrajovo a vzťahy nájomcu a prenajímateľa neboli legislatívne ošetrené bolo nevyhnutné
prijatie nového právneho predpisu. Týmto bolo Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.
208/1994 Z. z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme
poľnohospodárskeho podniku, ktoré podrobnejšie upravovalo obsah práv a povinností
nájomcu, výpovedné dôvody na vypovedanie nájomnej zmluvy, dôvody na odpustenie
nájomného, zľavu na nájomnom a náležitosti nájomnej zmluvy na obdobie dlhšie ako päť
rokov.
Nájom poľnohospodárskej pôdy sa realizoval v súlade s týmto nariadením až do 1. januára
2004, kedy vstúpila do účinnosti nová právna úprava – Zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných podnikoch
a o zmene niektorých zákonov. Cieľom novej právnej úpravy zohľadňujúcej špecifiká
predmetu a účelu poľnohospodárskych a lesných nájmov bola predovšetkým stabilizácia
dlhodobého nájmu poľnohospodárskej pôdy (Bandlerová, 2004). Právna úprava sa podrobne
venuje nájmu poľnohospodárskej pôdy, pričom striktne odlišuje nájom pozemku
na poľnohospodárske účely a nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní
podniku. Právny predpis sa taktiež venuje nájmu podniku na poľnohospodársku výrobu
a nájmu lesného pozemku na hospodárenie v lesoch.
Viaceré ustanovenia zákona č. 504/2003 Z. z., ktorým sa prenájom poľnohospodárskych
pozemkov riadi aj v súčasnosti, deklarujú v prvom rade ochranu nájomcu. Takýmto
príkladom zvláštnej ochrany nájomcu v našej legislatíve je ustanovenie v zákone, podľa
ktorého, ak sa nájomca, ktorý riadne a včas plní svoje záväzky, rozhodne opätovne uzatvoriť
nájomnú zmluvu, vznikne mu právo na prednostné uzatvorenie novej nájomnej zmluvy na
poľnohospodársky pozemok za nájomné v obvyklej výške. Toto prednostné právo nájomcovi
4 § 1 zákona č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby
v znení neskorších predpisov.
59
nevzniká v prípade, ak sa prenajímateľ rozhodne podnikať v poľnohospodárstve, alebo ak sa
novým nájomcom stane osoba blízka prenajímateľovi, poprípade právnická osoba, ktorej
spoločníkom alebo členom je prenajímateľ podnikajúci v poľnohospodárstve , alebo ak ide
o pozemok, ktorý je určený na iné než poľnohospodárske účely. Takúto právnu úpravu, ktorá
chráni postavenie nájomcu na Slovensku, pokladáme za logickú, keďže na Slovensku väčšinu
poľnohospodárskych pozemkov neužívajú vlastníci, ale nájomcovia. Podľa výsledkov
Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, ale aj výsledkov
výskumu Katedry práva na FEŠRR SPU, iba cca 10 – 11%. poľnohospodárskej pôdy obrábajú
jej vlastníci, zvyšok 89 – 90% pôdy je v užívaní nájomcov5. Obdobná situácia je aj v iných
štátoch Európskej únie, podľa Eurostat 2005 napríklad v Belgicku, sa prenajíma 68%,
v Českej republike 86%, a v Maďarsku 59% poľnohospodárskych pozemkov. Výnimkou
v Európskej únii je Poľsko, kde sa prenajíma 22% poľnohospodárskej pôdy – teda až 78%
poľnohospodárskej pôdy v Poľsku užívajú jej vlastníci; a Taliansko, kde sa prenajíma iba
26% poľnohospodárskej pôdy.
2 Novonavrhovaná právna úprava prenájmu poľnohospodárskej pôdy
Dôvody novej právnej úpravy
Podnetom na vypracovanie návrhu zákona bolo uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 33 z
22. januára 2014 k Akčnému plánu rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2014 – 2020. Na
základe tohto vláda uložila ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka povinnosť
implementovať komplexný podporný mechanizmus živočíšnej výroby (bod C. 2.) a rastlinnej
výroby (bod C. 3.) do 31. decembra 2014. Tieto mechanizmy by mali nielen napomôcť
rozvoju špeciálnej rastlinnej výroby a živočíšnej výroby v rozsahu podľa osobitného
predpisu6, ale zároveň by ich prostredníctvom mali byť pre mladých poľnohospodárov7, teda
osoby, ktoré nemajú v čase podania žiadosti viac ako 40 rokov, majú primerané zručnosti a
spôsobilosti potrebné na výkon zamestnania a prvýkrát zakladajú poľnohospodársky podnik
ako najvyšší predstavitelia uvedeného podniku; a poľnohospodárov, ktorí podnikajú v
malých8 podnikoch, teda podnikoch, ktoré zamestnávajú menej ako 50 osôb a ktorých ročný
obrat a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 10 mil. eur; a mikro9 podnikoch, teda
podnikoch, ktoré zamestnávajú menej ako 10 osôb a ktorých ročný obrat a/alebo celková
ročná súvaha nepresahuje 2 mil. eur; zaoberajúcich sa poľnohospodárskou prvovýrobou
vytvorené vhodné podmienky na jednoduchší prístup k hlavnému výrobnému prostriedku
poľnohospodárstva, ktorým je poľnohospodárska pôda. Zámerom návrhu zákona bolo vytvorenie priaznivejších podmienok pre podnikanie
v poľnohospodárstve pre mladých a malých poľnohospodárov. Týmto spôsobom by mal
návrh zákona zabezpečiť nielen riešenie generačnej výmeny v poľnohospodárstve, ale
zároveň podporiť zvýšenie zamestnanosti na slovenskom vidieku, pre ktorý je práve
poľnohospodárstvo jedným z rozhodujúcich odvetví tvorby pracovných príležitostí. Množstvo
príležitosti na uplatnenie mladých ľudí v tomto odvetví národného hospodárstva vyplýva
predovšetkým z neodškriepiteľnej spätosti vidieka s poľnohospodárstvom. Využitím tejto
devízy tak dôjde k naplneniu priority vlády Slovenskej republiky, ktorá je v súlade
5 Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva 2012. 6 § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky 238/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach
prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom z 25. mája 2010. 7 Čl. 2 ods. 1 písm. n) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013
o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)
a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013). 8 Čl. 2 ods. 2 prílohy č. I nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií
pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014). 9 Čl. 2 ods. 3 prílohy č. I nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií
pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014).
60
so spoločnou poľnohospodárskou politikou Európskej únie a súčasne umožní stabilizáciu
udržateľného rozvoja slovenského vidieka a zvýšenie potravinovej sebestačnosti Slovenska.
Na základe návrhu zákona by sa mali mladí poľnohospodári a poľnohospodári podnikajúci v
malých alebo mikro podnikoch dostať k poľnohospodárskym pozemkom, ktoré sú
v súčasnosti v prenájme veľkých poľnohospodárov a veľkých podnikov. Podmienkou
na získanie prístupu k týmto poľnohospodárskym pozemkom pre mladých a malých
poľnohospodárov bude zmluvný záväzok o využívaní týchto pozemkov na špeciálnu rastlinnú
výrobu a živočíšnu výrobu v rozsahu podľa osobitného predpisu, a síce v odvetviach,
u ktorých sa očakáva pozitívny stimulujúci vplyv na zamestnanosť.
Zameranie mladých a malých poľnohospodárov na špecializovanú rastlinnú výrobu
a živočíšnu výrobu v rozsahu podľa osobitného predpisu, ktoré umožňujú dosahovanie
ekonomickej efektívnosti i na menších výmerách, je podmienené obmedzenou disponibilitou
poľnohospodárskych pozemkov nakoľko tieto sú dlhodobo v prenájme etablovaných
poľnohospodárskych podnikov. Na základe návrhu zákona budú môcť takýto mladí a malí
poľnohospodári získať prístup k poľnohospodárskej pôde a to prenájmom od Slovenského
pozemkového fondu, kúpou doteraz nevyužívaných poľnohospodárskych pozemkov
od vlastníkov alebo prenájmom od veľkých podnikov, ku ktorým môžu byť v satelitnom
postavení.
Novonavrhovaná právna úprava
Návrh zákona limituje právo nájomcu, ktorý riadne a včas plní svoje záväzky, na opätovné
uzatvorenie zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov10. Na základe návrhu zákona
právo na opätovné uzavretie zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov nevzniká k tým
poľnohospodárskym pozemkom, o nájom ktorých prejaví záujem okrem doterajšieho
nájomcu, aj mladý poľnohospodár alebo poľnohospodár spĺňajúci podmienky malého alebo
mikro podniku, ktorý sa zmluvne zaviaže vykonávať na prenajatej ploche špeciálnu rastlinnú
výrobu alebo živočíšnu výrobu v rozsahu podľa osobitného predpisu a preukáže, že už má
poľnohospodárske pozemky vo vlastníctve alebo nájme od iných vlastníkov. Takémuto
mladému alebo malému poľnohospodárovi môže Slovenský pozemkový fond prenajať
pozemky do výmery ním vlastnených alebo prenajímaných pozemkov, avšak najviac do
výmery 28 ha. Slovenský pozemkový fond si vyhradzuje právo od nájomnej zmluvy
uzavretej s mladým alebo malým poľnohospodárom odstúpiť v prípade ak tento prestane
spĺňať podmienky pre uzavretie nájomnej zmluvy, poruší povinnosti vyplývajúce z nájomnej
zmluvy, alebo poruší ďalšie ustanovenia návrhu zákona. Dôvodom na ukončenie nájomnej
zmluvy je aj situácia, keď mladý alebo malý poľnohospodár dá do podnájmu pozemky, ktoré
si od Slovenského pozemkového fondu sám prenajal. Za účelom ochrany súčasných nájomcov poľnohospodárskych pozemkov upravuje návrh
zákona spôsob akým môže Slovenský pozemkový fond znížiť doterajšiemu nájomcovi nájom
poľnohospodárskych pozemkov vhodných pre špeciálnu rastlinnú výrobu a živočíšnu výrobu
v rozsahu podľa osobitného predpisu. Výmera prenajatej plochy sa doterajšiemu nájomcovi
zníži ak má prenajaté pozemky vo výmere:
a) 101 až 500 ha najviac o 3%;
b) 501 až 700 ha najviac o 5%;
c) 701 až 1 500 ha najviac o 7%;
d) 1 501 ha a viac najviac o 10%.
V prípade ak špeciálnu rastlinnú výrobu a živočíšnu výrobu realizuje aj doterajší nájomca,
Slovenský pozemkový fond mu výmeru prenajatej poľnohospodárskej pôdy nezníži.
10 § 14 ods. 8 Zákona 145/2013 Z. z. ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde
a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
61
Na základe návrhu zákona bude Slovenský pozemkový fond na svojom webovom sídle
zverejňovať zoznam mladých alebo malých poľnohospodárov, ktorí prejavia záujem
o prenájom pozemkov podľa dátumu doručenia prejavenia záujmu. Mladý alebo malý
poľnohospodár bude po uzavretí nájomnej zmluvy alebo po opakovanom odmietnutí
pozemkov ponúknutých Slovenským pozemkovým fondom z tohto zoznamu vyškrtnutý.
Návrh zákona ďalej stanovuje, že Slovenský pozemkov fond novú právnu úpravu uvedenú v
návrhu zákona nepoužije na nájomné zmluvy uzavreté do 31. decembra 2014.
Záver
V prípade schválenia návrhu zákona dôjde k obmedzeniu práva doterajšieho nájomcu, ktorý
riadne a včas plní svoje záväzky, na opätovné uzavretie nájomnej zmluvy
k poľnohospodárskym pozemkom z titulu vytvorenia vhodných podmienok pre subjekty,
ktoré nemajú inak možnosť dostať sa k poľnohospodárskym pozemkom, na ktorých by mohli
začať, resp. rozvinúť svoje poľnohospodárske zámery.
Takéto zvýhodnenie mladých a malých poľnohospodárov bude podmienené zmluvným
záväzkom o využití prenajatej plochy na špeciálnu rastlinnú výrobu alebo živočíšnu výrobu
v rozsahu podľa osobitného predpisu alebo dosiahnutia zaťaženosti živočíšnej výroby 0,2
VDJ/ha do stanovenej doby. Návrh zákona striktne definuje podmienky získania
prednostného práva pri nájme poľnohospodárskych pozemkov pre mladých a malých
poľnohospodárov z dôvodu zamedzenia zneužitia takto získaných poľnohospodárskych
pozemkov na iné účely poľnohospodárskeho a nepoľnohospodárskeho využitia než aké sú
v návrhu zákona vymedzené. Súhlasíme s názorom navrhovateľa, že návrh zákona nebude
mať na podnikateľské prostredie žiaden významnejší vplyv, nakoľko poľnohospodárska pôda
bude v konečnom dôsledku prenajatá za rovnakých podmienok avšak len iným subjektom.
Na základe doložky vybraných vplyvov, ktorá je súčasťou dôvodovej správy k návrhu
zákona, sa predpokladá, že návrhom zákona by malo byť ovplyvnených 505 veľkých
poľnohospodárskych podnikov, ktoré sú na Slovensku etablované. Navrhovateľ zákona
predpokladá, že tým subjektom, ktorým prenajíma poľnohospodárske pozemky Slovenský
pozemkový fond sa výmera prenajatej poľnohospodárskej pôdy zmenší. Predpokladá sa
vyčlenenie disponibilnej poľnohospodárskej pôdy vo výmere 11 019 ha. Táto výmera by mala
byť k dispozícii Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý by túto pôdu následne prenajal
mladým a malým poľnohospodárom. Týmto by došlo k obmedzeniu práva pôvodného
nájomcu na nájom poľnohospodárskych pozemkov.
Navrhovateľ predpokladá pozitívne sociálne vplyvy návrhu zákona, ktoré bude možné
sledovať predovšetkým v oblasti zamestnanosti. Predpokladá sa totiž, že zvýšenie objemu
prenajatej poľnohospodárskej pôdy mladými poľnohospodármi a poľnohospodármi v malých
a mikro podnikoch si bude vyžadovať zvýšenie počtu zamestnancov. Návrh zákona síce
stanovuje hornú hranicu výmery prenajímaného poľnohospodárskeho pozemku na 28 ha,
avšak z dôvodu zvýšenia zamestnanosti možno túto výmeru zvyšovať a to úmerne zvyšovaniu
počtu zamestnancov. Týmto spôsobom sa zákonodarca snaží motivovať mladých a malých
poľnohospodárov k zamestnaniu viacerých osôb. Návrh zákona deklaruje povinnosť mladého
a malého poľnohospodára, ktorý uzatvorí so Slovenským pozemkových fondom nájomnú
zmluvu, zaviazať sa k tomu, že na prenajatej ploche bude realizovať špeciálnu rastlinnú
výrobu alebo že do určitej doby dosiahne zaťaženosť živočíšnej výroby 0,2 VDJ/ha.
Literatúra
BANDLEROVÁ, A. 2004. Nájom poľnohospodárskej pôdy na Slovensku v zmysle novej
právnej úpravy = Agricultural land leasing in Slovakia accourding to new legal regulation. In
K aktuálnym otázkam v oblasti legislatívy, výživy ľudu, marketingu, manažmentu a
62
informačných systémov. Nitra. 2004. s. 34 - 40. URL:
http://www.slpk.sk/eldo/aktualne_otazky_legislativy_modra04/bandlerova.pdf.
BANDLEROVÁ, A. - MARIŠOVÁ, E. 2002. Význam vlastníckych a užívacích vzťahov k
poľnohospodárskej pôde na Slovensku v predstupovom období = Significance of ownership
and lease of agricultural land in Slovakia in preaccession period. In Agrární perspektivy XI :
rozvoj multifunkčního zemědelství : sborník prací z medzinárodní vědecké konference, Praha
25.-26. září 2002 = Agrarian perspectives XI : development of multifunctional agriculture.
Praha. 2002. ISSN 1213-7960.
Dôvodová správa k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady
č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o
zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Eurostat, 2005.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013
o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre
rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005.
Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci
za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187,
26.6.2014).
Nariadenie vlády Slovenskej republika 208/1994 Z. z. o nájme poľnohospodárskych a lesných
nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky 238/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti
o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským
pozemkovým fondom.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o
pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 33 z 22. januára 2014 k Akčnému plánu rozvoja
pôdohospodárstva SR na roky 2014 – 2020.
Výročná správa Slovenského pozemkového fondu za rok 2013.
Výročná správa Slovenského pozemkového fondu za rok 2012.
Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva 2012.
Zákon 145/2013 Z. z. ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o
pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku.
Zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní
pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
63
Kontakt
Ing. Katarína Dirgasová Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja, SPU v Nitre
64
Inštitút medziobecnej spolupráce v oblasti stavebného poriadku v
podmienkach SR
GREŠOVÁ, Lucia
Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Abstract By adoption of Act No 416/2001 Coll. on the transfer of certain competencies from state
administration bodies to municipalities and higher territorial units, as amended, were on these,
transferred over 400 competencies. Provision of all the competences by each municipality
would be very ineffective, therefore, the municipalities has started to enhance their
participation within Institute of Intermunicipal cooperation, respectively has merged certain
competences in accordance with §20b of Act No 369/1990 Coll. on municipal establishment,
as amended. The competence in building order became the most financially demanding and
required professional employees. The Ministry of Interior has registered 198 joint building
offices, in this field, until May, 31st, 2014, consisting from 91,4% of municipalities. 248 of
municipalities have not merged into a joint office. While analysing the allocation of joint
building offices, we found out that the lowest amount is in Bratislava region, what can be
explained by high level of average amount of inhabitants per one municipality, while the
situation in Prešov region is just opposite (high amount of small municipalities). For this
reasons, we deal in this article, in more details, with dependencies between the size of
municipalities and the trend of merging of the municipalities, with a purpose of effective
fulfilment of this competence.
Keywords
building order, competencies of municipalities, intermunicipal cooperation
Úvod
Verejná správa sa v rôznych krajinách vyvíjala rozličným smerom, ktorý bol ovplyvnený tak
politickým ako aj historickým vývojom a podmienkami jednotlivých krajín. Pri analýze
verejnej správy, je potrebné mať na zreteli obe jej zložky: štátnu správu a samosprávu
(Marišová, 2011). V našom príspevku sa budeme bližšie zaoberať druhou zložkou, a to
samosprávou, ako nositeľkou a vykonávateľkou verejnej moci (Škultéty, 2008). V súvislosti
s kľúčovou zmenou v systéme a teda transformáciou ako výsledkom prechodu od
socialistického systému k trhovému hospodárstvu a demokracii, došlo aj k zmene
v usporiadaní spoločnosti (Žárska, 2010). Zrušením národných výborov a prijatím zákona č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení, sa obce stali samostatnými samosprávnymi a správnymi
celkami SR. Verejná správa v Československu od roku 1990, kedy začal reformný proces,
prešla mnohými významnými zmenami a reformami. V minulých reformách sa vychádzalo z
potrieb vtedajšej politickej situácie (Marišová, et. all, 2012). Najvýznamnejšia reforma vo
verejnej správe, ktorá sa priamo dotýkala samospráv, sa však začala až s odstupom
desaťročia. V rokoch 2000-2005, došlo v Slovenskej republike k dvom významným
míľnikom: k decentralizácii kompetencií (2001-2004) a k fiškálnej decentralizácii (2005).
Potreba decentralizácie bola ovplyvnená tak internými vplyvmi (potreba modernizácie,
zlepšenia služieb občanom a zvýšenia flexibility a transparentnosti v rozhodovaní) ako
i externými vplyvmi (snahy o vstup SR do EÚ). Reformné snahy sú podmienené politickou
vôľou a podľa Kozovského (2010) „Efektívne naplnenie podstaty fiškálnej decentralizácie je
v konečnom dôsledku závislé na cieľoch, ktoré si stanoví vláda“, čo potvrdzuje aj Nižňanský:
„súčasný stav vo verejnej správe na Slovensku je dôsledkom nekoncepčného prístupu zo
65
strany doterajších vládnych zoskupení a je zrejmé, že reforma verejnej správy, jej
modernizácia a prispôsobovanie štandardom krajín EÚ, nepatrili medzi priority jednotlivých
vlád. Absencia resp. neakceptovanie analytických materiálov, kritérií pre rozhodovanie
o postupe reformy a absencia verejnej diskusie sú dôkazom, že rozhodnutia boli motivované
najmä snahou o získanie politických výhod.“ (Stratégia reformy verejnej správy, 1999).
Zákonom č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce
a na vyššie územné celky11 prešlo na každú obec viac ako 400 kompetencií a v súlade
s novelou Ústavy SR prechádzali kompetencie ako originálne a prenesené. Delenie pôsobností
medzi štátom a samosprávou, spôsobuje v niektorých prípadoch nejasnosti, a preto zákon č.
416/2001 Z.z. ustanovil v par. 4 ods. 2, že ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo VÚC
neustanovuje, že ide o prenesený výkon štátnej správy, ide o originálnu pôsobnosť.
Vzhľadom na vysokú fragmentáciu lokálnej sídelnej štruktúry bol výkon kompetencií,
prevažne pre malé obce veľmi náročný. Ako uvádza Nižňanský a kol., (2005), na Slovensku
je až 18,3% obcí s počtom menej ako 250 obyvateľov, z ktorých prevažná väčšina sa
nachádza na východnom Slovensku. Takéto obce nie sú schopné zabezpečovať vlastné
kompetencie, a už vôbec nie prenesené.
Tabuľka 1 Podiel obcí podľa veľkostných kategóriách
Obce s počtom obyvateľov Rok 2014 V % Kumulatívne V %
Do 199 385 13,32 385 13,32
200-499 754 26,08 1139 39,40
500-999 762 26,36 1901 65,76
1 000 - 1999 575 19,89 2476 85,65
2 000-4999 280 9,69 2756 95,33
5000 - 9999 63 2,18 2819 97,51
10 000 – 19999 33 1,14 2852 98,65
20 000 – 99999 37 1,28 2889 99,93
Over 100 000 2 0,07 2891 100,00
Spolu 2891 100,00
Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov zo ŠÚ SR, 2014
Absencia veľkostnej diferenciácie obcí „prinútila“ obce, využívať inštitút medziobecnej
spolupráce vo vyššej miere. Medziobecnú spoluprácu upravuje zákon o obecnom zriadení v §
20 Formy a zásady spolupráce nasledovne: „Obce môžu spolupracovať na základe zmluvy
uzavretej na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti, na základe zmluvy o zriadení
združenia obcí, zriadením alebo založením právnickej osoby podľa osobitného zákona12“. Decentralizácia kompetencií priniesla viacero problémov, ktorými utrpeli prevažne obce.
Jedným zo zásadných problémov bol podľa Mrvu, (2009) nekomplexný a nesystémový
prístup, ktorý sa prejavil hlavne v nedoriešení otázky fiškálnej decentralizácie, ktorá prišla až
rok po ukončení všetkých decentralizačných procesov. Veľká nesystémovosť a časový
nesúlad činností vyústili do vysokej absencie koordinácie medzi jednotlivými zložkami
verejnej správy (absencia delimitačných protokolov, výpočtovej techniky, softwerov, a pod),
Mrva, (2009). Fiškálna decentralizácia v roku 2005 niektoré z problémov vyriešila aj
prostredníctvom zavedenia jednotnej podielovej dane pre financovanie originálnych
kompetencií a to zákonom č. 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu z príjmov územnej
samospráve, pôvodne vo výške 70,3%. Pre rok 2015 bola výška stanovená na 68,5%.
11 Vzhľadom na to, že v článku sa zaoberám len obcami, ďalej sa budeme venovať pozornosť len tým
kompetenciám, ktoré boli zo štátu prenesené na obce 12 49 a 50 Zákonníka práce 513/1991 Z.z.
66
Metódy Článok sa opiera predovšetkým o výskumné štúdie realizované v podmienkach Slovenska
(Nižňanský). Predmetom výskumu sú spoločné obecné úrady, združujúce dve a viac obcí, za
účelom spoločného výkonu stavebného poriadku. Primárnym zdrojom dát pre zmapovanie
situácie v rámci združovania sa obcí, je Databáza Ministerstva vnútra SR. Priestorové
rozmiestnenie spoločných úradovní a obcí, ktoré vykonávajú kompetenciu v oblasti
stavebného poriadku samostatne, vyjadríme prostredníctvom spracovania v Geografickom
informačnom systéme (GIS), využitím Arc View 3.2. Geografické spracovanie existujúcej
priestorovej dimenzie, nám umožní poukázať na tendencie v združovaní sa.
V článku sa taktiež zaoberáme analýzou miery združovania s obcí do spoločných obecných
úradov v oblasti stavebného konania. Objektom skúmania sú 2 kraje SR – Nitriansky a
Prešovský. Vzhľadom na vysokú fragmentáciu sídelnej štruktúry v Prešovskom kraji
predpokladáme vyššiu mieru združovania sa obcí, ako v Nitrianskom kraji. Mieru
združovania sa obcí vyjadríme Tichého (2005) Absolútnou mierou združovania na kraj,
doplnenou počtom obyvateľov, prostredníctvom Indexu miery združovania sa:
Index miery združovania sa:
Index miery združovania obcí je z intervalu <0,1>, pričom čím je index bližšie k 1, tým je
miera združovania sa (berúc do úvahy počet združených obcí a počet obyvateľov) v rámci
kraja vyššia.
Výsledky
Obce, na základe zákona č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení, majú možnosť zabezpečiť
kvalifikovanejší a efektívnejší výkon prostredníctvom združovania sa, do spoločných
obecných úradov. Po prijatí zákona č. 416/2001 Z.z., mnoho, prevažne menších obcí, malo
problémy s výkonom niektorých kompetencií. Nasledujúci graf zobrazuje súčasnú
fragmentovanú sídelnú štruktúru, vzhľadom na veľkosť obcí, podľa jednotlivých krajov SR:
67
Obrázok 1 Podiel obyvateľov pripadajúcich na jednu obec podľa krajov SR:
Zdroj: vlastné spracovanie podľa ŠÚ SR, 2014
Tento obrázok dokazuje, že v Prešovskom kraji je priemerný počet obyvateľov pripadajúcich
na jednu obec najnižší (1 226). Podobná situácia je v Bansko-bystrickom kraji.
V Bratislavskom kraji je podielom obyvateľov pripadajúcich na 1 obec (6 815) najvyšší, teda
existuje predpoklad, že v Bratislavskom kraji bude počet združených obcí veľmi nízky, keďže
väčšie obce sú schopné vykonávať kompetencie aj samostatne (zároveň platia výnosy
z rozsahu).
Inštitút medziobecnej spolupráce možno označiť za významný nástroj flexibility
a racionalizácie VS. Hlavným cieľom je vytvorenie geograficky väčších jednotiek miestnej
správy, ktoré umožňujú väčšiu efektívnosť a optimalizáciu poskytovania rôznych verejných
služieb (Žárska, 2010). Napriek tomu, že obce mali možnosť združovať sa za účelom
efektívnejšieho výkonu, stalo sa tak veľmi pomaly. Napríklad v oblasti stavebného konania,
ktoré upravuje zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon), vykonávalo agendu štátnej správy celkovo 440 pracovníkov, (Nižňanský, 2005) bolo
viac ako zrejmé, že po prenesení výkonu nebude štát prispievať všetkým obciam. Avšak ani
to nebolo dôvodom na to, aby sa obce začali združovať v dostatočnom predstihu, za týmto
účelom.
Až keď sa kompetencia preniesla, s účinnosťou od 1.4. 2003, sa obce začali združovať vo
vyššej miere:
Tabuľka 2 Prehľad počtu spoločných obecných úradov, 2003-2014
Joint Municipal Offices in the field of construction
order
March, 28th2003 75
April, 30st, 2003 129
August, 31st 2003 147
May, 9th2014 198
Zdroj: vlastné spracovanie na základe MVSR, 2014
68
Združovanie obcí funguje na viacerých princípoch, pričom musí byť zaručený princíp
rovnosti všetkých obcí, nezávisle od ich veľkosti. V praxi sa zachováva tento princíp
prevažne pri financovaní. Vzhľadom na to, že zákon obciam neukladá podmienky a spôsob
fungovania združení, každé združenie si definuje podmienky v tkz. zakladateľskej zmluve. Vo
všeobecnosti, pri výkone stavebného poriadku, existujú dva typy finančnej participácie obcí:
1) V závislosti od počtu obyvateľov
Celkové náklady úradu na výkon kompetencie sú prerátané počtom obyvateľov a každá obec,
proporcionálne podľa počtu obyvateľov prispieva na fungovanie spoločného úradu.
2) V závislosti od počtu rozhodnutí
Celkové náklady úradu sú prerátane počtom vydaných rozhodnutí a každá obec,
proporcionálne podľa počtu rozhodnutí prispieva na fungovanie spoločného úradu.
Za efektívnejší a spravodlivejší považujeme prvý spôsob, keď obce „doplácajú len na
rozhodnutia“, keďže úmera medzi žiadosťami a počtom obyvateľov nemusí byť priama.
Samozrejme, z celkových nákladov sa prioritne odráta dotácia na prenesený výkon ŠS prijatá
z Ministerstva.
Nasledujúci graf zobrazuje stav združených obcí v jednotlivých krajoch SR, v oblasti
stavebného poriadku k Augustu, 2014:
Obrázok 2 Podiel obcí, združených do SoÚ a podiel obyvateľov žijúcich v združených
obciach podľa krajov SR
Zdroj: vlastné spracovanie na základe ŠÚ SR, MV SR, 2014
Z uvedeného obrázku je možné identifikovať rôzne tendencie združovania sa v rámci
jednotlivých krajov SR. Napríklad v Prešovskom kraji, kde je situácia vzhľadom na vysokú
fragmentáciu sídelnej štruktúry najkritickejšia, je združených až 92,02% obcí, avšak keď sa
zameriame na podiel obyvateľov žijúcich v združených obciach, ten predstavuje menej ako
71%, t.z. že veľké obce (mestá) vykonávajú svoje kompetencie samostatne (napr. Bardejov,
Humenné, Poprad). Dôvodom môže byť však nielen nevôľa zo strany veľkých miest ale
i obava malých obcí z „nadvlády“ a závislosti od veľkých miest, vyplývajúca z veľkostnej
nerovnováhy a z tohto dôvodu sa združujú skôr malé obce v rámci SoÚ. Veľmi vyrovnaná je
69
však situácia v Bansko-bystrickom kraji, v ktorom je podiel združených obcí a obyvateľov
žijúcich v týchto obciach vyšší ako 90%, čo naznačuje, že v Bansko-Bystrickom kraji
neexistujú veľké diferencie medzi veľkosťou združených obcí. V Bratislavskom kraji si
vysvetľujeme nízky podiel združených obcí vysokým podielom obyvateľov pripadajúcich na
1 obec (6 815), a teda obce s takýmto počtom obyvateľov sú schopné zabezpečovať svoje
kompetencie samostatne (až 65,44% obcí nie je v oblasti stavebného poriadku združených).
V Bratislavskom kraji sa nachádza aj obec Stupava, kde sa od r. 2001 do r. 2011, postavilo
podľa Štatistického úradu 1 347 nových bytov, čo je v pomere k počtu obyvateľov najviac na
Slovensku (Obecné noviny, Topoľčianske noviny, 12.11.2013). Boom prežívajú aj ďalšie
obce v Bratislavskom kraji: Svätý Jur, Pezinok, ktoré sú tiež nezdružené, a preto vzhľadom na
rozsiahlu agendu predpokladáme, že výkon úradu je efektívny. Samozrejme, s rozširujúcou
sa výstavbou vyvstávajú ďalšie požiadavky: služby, školy, škôlky a infraštruktúra13. V
Bratislavskom kraji totiž hovoríme o fenoméne suburbanizácie, keď sa ľudia z väčších miest
sťahujú do satelitov pre nižšie ceny, pokoj či environmentálne podmienky a z tohto dôvodu
uvažujeme o efektívnom výkone kompetencie stavebného poriadku týmito obcami
samostatne. Samozrejme, toto tvrdenie je potrebné podložiť výskumom a preto je
formulované len ako predpoklad.
Porovnanie tendencií obcí združovať sa, v oblasti výkonu stavebného poriadku v Prešovskom
a Nitrianskom kraji
Nitriansky kraj
V článku sa budeme bližšie venovať situácii v Nitrianskom kraji, v ktorom je situácia
v oblasti združovania sa obcí veľmi pozitívna a vyrovnaná. Združených je 97,2% obcí,
v ktorých žije viac ako 92,4 obyvateľov kraja, pričom priemerný počet obyvateľov
pripadajúcich na jednu obec je 1 948. Obce sa najčastejšie združujú v rámci okresu. Rozpätie
počtu združených obcí je rôzne, napr. v okrese Topoľčany je zastúpenie najmenšieho aj
najväčšieho SoÚ v rámci Nitrianskeho kraja: SoÚ Prašice (2 obce: Prašice + Nemečky), SoÚ
Topolčany, 35 združených obcí. Samozrejme, okrem počtu obcí sa líšia spoločné obecné
úrady i počtom obyvateľov.
Tabuľka 3 Prehľad SoÚ v rámci Nitrianskeho kraja
Okres Počet
SoÚ
Počet
združených
obcí
Počet ob.
v združených
obciach
Nezdružené obce
Názov obce Počet
ob.
Komárno 5 39 102 230 Klížska Nemá
Veľké Kosihy
497
982
Nové Zámky 6 59 135 482 Andovce
Dvory n. Žitavou
Komoča
1 400
5148
934
Šaľa 2 10 24 230 Hájske
Močenok
Šaľa
1 310
4 300
23 098
Topoľčany 4 54 71 847 - -
Levice 3 89 113 913 - -
Nitra 5 61 157 585 Ivanka pri Nitre 2 455
Zlaté Moravce 1 33 29 244 Zlaté Moravce 12 007
Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z MV SR
13 Samozrejme, investori vybudovali areálovú infraštruktúru, avšak dobudovanie ostatných služieb
a infraštruktúry je už ponechané na obciach
70
Tabuľka 3 ilustruje súčasné tendencie obcí združovať sa do spoločných obecných úradov
(SoÚ). V Nitrianskom kraji je nezdružených obcí 10, čo je pomerne nízke číslo, vzhľadom na
počet obcí NR kraja (355). Zaujímavým zistením je, že aj obec s menej ako 500 obyvateľmi
(Klížská Nemá) je nezdruženou obcou. Vzhľadom na právny základ je združovanie obcí v SR
dobrovoľné, nezdružiť sa, v rámci kompetencie stavebný poriadok sa rozhodla aj obec Ivanka
pri Nitre (2 545 ob.), ktorej motívy, podľa riadeného rozhovoru s pracovníčkou stavebného
úradu, sú predovšetkým, byť bližšie k občanovi. Ďalšími nezdruženými obcami sú Zlaté
Moravce a Šaľa, a to napriek tomu, že ide o okresné mestá, ktoré by podľa nášho názoru,
malo byť iniciátorom pomoci pre okolité menšie obce. Jedinou obcou, ktorá je združená
v rámci iného kraja je obec Tekovské Nemce.
Mapa 1 Sieť SoÚ v oblasti stavebného poriadku, Nitriansky kraj
Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z MV SR
Mapa č.1 zobrazuje tendencie združovania sa obcí Nitrianskeho kraja do spoločných
obecných úradov v oblasti stavebného konania. Už na prvý pohľad je zrejmé, že niektoré
väzby sú prinajmenšom neprirodzené. Príkladom je SoÚ Krušovice, združujúci obce Belince,
Horné Chlebany, Norovce a Solčianky. Obce Horné Chlebany a Solčianky sú susednými
obcami, obec Norovce sa nachádza za obcou Krušovice. Otázka motivácie združovania sa
vyvstáva pri obci Belince (322 ob.), ktorá sa nachádza vo vzdialenosti „iba“ 20 km, ale
z mapy je neprirodzenosť väzieb z zrejmá.
71
Mapa 2
SoÚ Krušovice
Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z MV SR
Ďalším príkladom neprirodzených väzieb je združenie v rámci SoÚ Štúrovo združujúce obce:
Belá, Mužla, Obid a Salka. Obec Obid je susediaca obec s mestom Štúrovo, obec Mužia sa
taktiež nachádza v tesnej blízkosti. Avšak obce Salka (1 021 ob.) a Belá (357 ob.) sú opäť na
prvý pohľad neprirodzene pridružené.
Mapa 3
SoÚ Štúrovo
Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z MV SR
Prešovský kraj
V Prešovskom kraji je situácia zaujímavá, vzhľadom na nevyrovnané podiely. Kým v kraji je
až 92,02 % obcí združených, žije v nich menej ako 72% obyvateľov, to znamená že
v Prešovskom kraji existuje predpoklad zlučovania sa menších obcí a predpoklad že veľké
mestá nebudú zlúčené. Priemerný počet obyvateľov pripadajúcich na 1 obec je v Prešovskom
kraji najnižší – 1 226 obyvateľov. Rozpätie počtu združených obcí je rôzne, napr. v okrese
72
Poprad je združených len 9 obcí do dvoch spoločných úradov, v okrese Prešov je združených
až 95 obcí do piatich spoločných úradov.
Tabuľka 4 Prehľad SoÚ v rámci Prešovského kraja
Okres Počet
SoÚ
Počet
združených
obcí
Počet ob.
v združených
obciach
Nezdružené obce
Názov obce Počet
ob.
Bardejov 1 80 40 653 Bardejov
Kurima
Ondavka
Poliakovce
Porúbka
Zborov
33 296
1 132
18
368
226
3 297
Humenné 1 59 27 064 Humenné
Kamenica n.
Cirochou
34 455
2 386
Kežmarok 2 39 61 094 Ľubica
Spišská Belá
4 350
6 503
Levoča 4 33 33 444 -
Medzilaborce 1 23 12 310 -
Poprad 2 10 20 138
Gánovce
Hozelec
Hôrka
Hranovnica
Jánovce
Kravany
Liptovská Teplička
Mlynica
Nová Lesná
Poprad
Spišská Teplica
Spišské Bystré
Spišský Štiavnik
Švábovce
Veľký Slavkov
Vernár
Vikartovce
Vydrník
Vysoké Tatry
1 311
800
1 848
2 955
1 537
898
2 431
450
1 564
52 654
2 224
2 462
2 709
1 402
1 276
584
1 867
1 143
4 158
Prešov 5 86 167 216 Bertotovce
Fulianka
Chmeľov
Chminianska Nová
Ves
Malý Slivník
483
387
975
1 285
856
Sabinov 3 43 58 721 -
Snina 1 33 17 243 Snina 20 496
Stará Ľubovňa 1 38 43 438 Forbasy
Hniezdne
423
1 445
73
Lomnička
Podolínec
Údol
Vyšné Ružbachy
2 930
3 235
406
1 394
Stropkov 1 41 9 550 Nižná Olšava
Stropkov
400
10 837
Svidník 1 66 21 628 Svidník 11 444
Vranov n. Topľou 2 60 74 403 Banské
Ďapalovce
Holčíkovce
Jasenovce
Kučín
Kvakovce
Nižný Hrušov
Nová Kelča
1 778
467
430
226
521
403
1 612
387
Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z MV SR
Tabuľka 4 ilustruje súčasné tendencie v združovaní sa v oblasti stavebného poriadku
v Prešovskom kraji. V porovnaní s Nitrianskym krajom, je v Prešovskom kraji vyšší počet
nezdružených obcí (52) a dokonca i obec s počtom obyvateľov 18 (Ondavka) nie je združená.
Potreba uskutočnenia ďalších výskumných aktivít za účelom zisťovania motívov obcí ako aj
fungovania výkonu stavebného poriadku v nezdružených obciach s počtom obyvateľom
nižším ako 1 000 je teda zrejmá.
Mapa 4
Sieť SoÚ v oblasti stavebného poriadku, Prešovský kraj
Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z MV SR
74
Mapa č. 4 znázorňuje tendencie združovania sa v rámci Prešovského kraja. Pri analýzach sme
zistili, že pri porovnaní s Nitrianskym krajom je situácia odlišná. Kým v Nitrianskom kraji
bolo nezdružené jedine okresné mesto, Zlaté Moravce, v Prešovskom kraji je nezdružených
hneď niekoľko okresných miest: Bardejov, Humenné, Poprad, Snina, Stropkov, Svidník (6
z 13). V niektorých okresoch, napríklad Bardejov (SoÚ Sveržov), Humenné (SoÚ Ptičie),
Snina (SoÚ Stakčín) a Stropkov (Vyšná Oľšava), sú zdužené obce v rámci okresov
s výnimkou okresného mesta. Z kapacitných dôvodov si obce (Ptičie, Sveržov) prenajímajú
od okresných miest (Humenné, Bardejov) priestory na výkon kompetencie. Domnievame sa,
že nevôľa okresných miest združiť sa, môže byť podmienená faktom, že stredisková obec vo
väčšine prípadov dopláca na výkon kompetencie, či už poskytnutím vlastných priestorov
a prevádzkových nákladov (elektrina, atď.) a taktiež musí zápasiť s problémami
z nesplnených podmienok, vyplývajúcich z členstva (nesplatenia úväzkov združených obcí,
príp. neskorého uhradenia). Napriek tomu združené obce tvrdia, že ich spája pocit
spolupatričnosti a potreby pomáhať si. Radi by sme poukázali i na situáciu v okrese Poprad,
v ktorom je len 35% obcí združených. Stotožňujeme sa s názorom Slavíka, Gráca,
Klobučníka (2010), z priestorového hľadiska predstavuje daná sieť kompaktné, neoptimálne,
neefektívne a neakceptovateľné priestorové jednotky.
Na záver by sme chceli aplikovať metódu zisťovania miery združovania sa, prostredníctvom
Indexu miery združovania sa. Pri porovnávaní dvoch krajov, ktorým sa v článku venujeme
(Prešovský a Nitriansky) sme dosiahli nasledovné závery:
Index miery združovania obcí
Na základe uvedeného, sme vyrátali Index miery združovania obcí:
Nitriansky kraj: 0,864 (86,4%).
Prešovský kraj: 0,815 (81,5%).
Môžeme skonštatovať, že predpoklad, ktorý sme vyslovili, že vzhľadom na vyššiu
fragmentáciu lokálnej sídelnej štruktúry v Prešovskom kraji bude index miery združovania sa
vyšší, sa nepotvrdil.
Záver
Na základe zákona č. 416/2001 Z.z., o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej
správy na obce a na vyššie územné celky, boli na každú obec, prenesené kompetencie, ktoré
každá obec vykonáva v zastúpení štátu. Niektoré z kompetencií, ako napríklad stavebný
poriadok, sú jednak náročné na výkon (stavebný zákon taxatívne vymedzuje, že pracovník
musí mať vysokoškolské vzdelanie a 3-ročnú prax v obore, resp. stredné odborné vzdelanie
a 5 ročnú prax v obore) a jednak ich výkon každou obcou by bol neefektívny. Z týchto
dôvodov, sa obce združujú do spoločných obecných úradov, za účelom spoločného výkonu
kompetencie stavebný poriadok. Zákon č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení, neupravuje
podmienky združovania sa obcí a kladie dôraz na princíp dobrovoľnosti. Z týchto dôvodov je
situácia v oblasti združovania sa v rôznych krajoch rôzna. Domnievame sa, že okresné mestá,
by mali tvoriť akúsi podpornú funkciu pre malé obce, čo v súvislosti so združovaním sa platí
v Nitrianskom kraji, avšak menej platí v Prešovskom kraji, keďže mnohé mestá (okresné) nie
sú združené. Na základe vyrátaného indexu miery združovania (IMZ) sa sme zistili, že IMZ je
vyšší v Nitrianskom kraji, v porovnaní s Prešovským, napriek tomu, že sme predpokladali, že
vzhľadom na vyššiu fragmentáciu lokálnej sídelnej štruktúry v Prešovskom kraji (1 227 ob.)
bude situácia opačná. Napriek tomu, že bolo vypracovaných mnoho návrhov k amalgamizácii
(Nižňanský, Slávik, Bačík), tendencie smerovania verejnej správy nenaznačujú, že by sa tak
udialo v najbližšom období. Preto práve inštitút medziobecnej spolupráce, by mal obciam
75
pomáhať v efektívnom výkone ich kompetencií, prostredníctvom vytvárania väčších
územných jednotiek.
Literatúra
KOZOVSKÝ, D. 2010: Teoretické a praktické aspekty fiškálnej decentralizácie. Národná a
regionálna ekonomika VI, Košice, technická fakulta, ISBN 978-80-553-0517-2, Herľany, 13
– 15. Október 2010, Technická Fakulta
MARIŠOVÁ a kol., 2011. Správne právo hmotné a procesné. Nitra : SPU, 2011. ISBN 978-
80-552-0541-0
MARIŠOVÁ, E., ILKOVÁ, Z., LÁZÁROVÁ, E., MALATINEC, T., SCHULTZOVÁ, E.:
2012. Reformný proces verejnej správy v Slovenskej republike [elektronický zdroj] = Reform
process in public administration in Slovak Republic / Eleonóra Marišová...[et al.]. -- grafy,
ilustr. In: Podnikanie v SR a v EÚ. -- 1. vyd.. -- 1 CD-ROM ([106] s.). -- 978-80-552-0929-6
Podnikanie v SR a v EÚ. -- Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2012. -- S. 76-86.
MRVA, J. 2009: Bilancia dopadov finančnej a hospodárskej krízy na mestá a obce v roku
2009 a predpoklady na rok 2010. In: PAPCUNOVÁ, V., GECÍKOVÁ, I.: Hospodárska kríza
z pohľadu pohľadu miestnej samosprávy. XIV. mezinárodní kolokvium o regionálních
vědách. Bořetice 22. – 24. 6. 2011. Brno. 2011. ISBN 978-80-210-5513-1 NIŽŇANSKÝ, V. a kol. 2005 : Medziobecná spolupráca a zlučovanie obcí na Slovensku.
Výskumná štúdia. 2009. Komunálne výskumné a poradenské centrum, n.o. Piešťany. 2009
NIŽŇANSKÝ, V. 2005: Decentralizácia na Slovensku. Bilancia nekonečného príbehu (1995-
2005). Úrad Vlády. Pražská tlačiareň. Bratislava.2005. ISBN 80-969447-1-1 SLAVÍK, V., GRÁC, R., KLOBUČNÍK, M.2010: Reflexia k problematike fungovania
spoločných obecných úradov v Slovenskej republike. Geographia Cassoviensis IV. 2/2010 ŠKULTÉTY, P., 2008: Verejná správa a správne právo. Bratislava : Veda, 2008. 201 s. ISBN
978-80-224-1023-6 ŽÁRSKA, E., a kol (ČERNĚNKO, T., KOZOVSKÝ, D.,): Verejná správa I, 2010. Ekonóm :
2010. ISBN978-80-225-3113-9
Legislatívne dokumenty:
Zákon č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení
Zákon č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a
na vyššie územné celky
Zákon č. 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu z príjmov územnej samospráve,
Zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
Stratégia reformy verejnej správy, 1999
Databázy
Ministerstvo Vnútra Slovenskej republiky
Štatistický úrad Slovenskej republiky
Kontakt
Ing. Lucia Grešová
Slovenská Poľnohospodárska Univerzita v Nitre,
Fakulta Európskych štúdií a Regionálneho Rozvoja,
Tr. A. Hlinku 2, 949 76
Katedra Práva
e-mail: [email protected]
76
Sociálne služby pre seniorov v podmienkach Slovenskej republiky
HANÁČKOVÁ, Denisa
Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Abstract
Main objective of the paper was to evaluate the framework of securing of public services for
seniors in the Slovak conditions. The emphasis was put on seniors because this group is
considered at high risk and it has priority in terms of needs for solving the issues of ageing
population and its consequent negative impacts. One part of the paper consists of survey
results. The title of the survey was „Social Services for seniors“and it was conducted by the
Department of Public Administration, FESRD, SUA in Nitra. To September 30th 2014 the
number of seniors in the Slovak Republic reached 1 339 497, while this number constantly
rises. The highest ratio of elder population on the total population could be observed in
Trenčiansky a Nitriansky Self-governing Regions, where the long-term trend of ageing
population is presented. Public facilities for providing social services are coping with
insufficient capacities and their unequal spatial distribution within the Slovak regions. The
most critical situation can be observed in Žilinský a Banskobystrický Self-governing Regions,
where the number of people on waiting lists is more than 600 persons. Total amount of people
on the waiting list for the facilities providing social services is 2 940 persons. The waiting
time in some of the facilities reach up to two years. The biggest lack in terms of capacities can
be seen in the daily stationaries and rehabilitation centres. The situation seems to be better in
private facilities, however, the financial coverage from the side of consumer is several times
higher than in public facilitates for providing of social services.
Keywords
social services, public services, seniors
Úvod
Výsledky správy EÚ o starnutí obyvateľstva z roku 2012 poukazujú na to, že až tretina
Európanov (z celkového počtu 517 miliónov) bude do roku 2060 vo veku 65 a viac rokov, čo
znamená, že vekový profil v EÚ sa v nasledujúcich desaťročiach dramaticky zmení. Pre
európske ekonomiky a systémy sociálneho zabezpečenia táto skutočnosť predstavuje veľkú
výzvu. (Európska komisia, 2012). Starnutie je jedným z problémov Európskej únie, ktorá
chce starnutie obyvateľstva poňať ako príležitosť. „Únia vyžaduje, aby sa jej jednotlivé štáty
starnutím zaoberali.“ Starnutie obyvateľstva je z hľadiska demografického vývoja aj na
Slovensku jedným z kľúčových problémov. (TASR, 2013). Slovensko patrí ku krajinám s
relatívne nízkymi verejnými výdavkami na sociálne služby. Úhrn výdavkov na dôchodky,
zdravotnú starostlivosť, dlhodobú starostlivosť, vzdelávanie a podporu v nezamestnanosti
činil v roku 2012 len okolo 17 % HDP, kým v EÚ27 25 % HDP. Starnutie populácie sa
prejaví vo významnom náraste výdavkov nielen na dôchodky, ale aj na zdravotnú a dlhodobú
sociálnu starostlivosť. Napriek výraznému prírastku výdavkov na základné sociálne funkciu
štátu v SR však projekcia Európskej komisie predpokladá, že aj v roku 2060 budú tieto
výdavky podstatne nižšie ako v EÚ27, a to vzhľadom na nízku východiskovú úroveň v SR
(Baláž a i. 2013).
Cieľ a metódy
Hlavným cieľom príspevku bolo zhodnotiť rámec zabezpečovania sociálnych služieb pre
seniorov v podmienkach SR. Pozornosť bola venovaná seniorom z dôvodu, že táto skupina je
77
riziková a prioritná z hľadiska potreby riešenia problému starnutia populácie a z toho
vyplývajúcich negatívnych dôsledkov. Parciálnymi cieľmi práce bolo hodnotenie
demografickej situácie v jednotlivých krajoch SR a analýza dopytu a ponuky v zariadeniach
sociálnych služieb. Súčasťou príspevku sú aj výsledky dotazníkového prieskumu s názvom
„Sociálne služby pre seniorov“ realizovaného Katedrou verejnej správy, FEŠRR, SPU
v Nitre. Cieľovou skupinou primárneho prieskumu boli seniori okresných miest Nitrianskeho
samosprávneho kraja.
Výsledky
V Slovenskej republike je možné pozorovať výrazné zmeny v demografickom vývoji, ktoré
sú odrazom ekonomickej a sociálnej situácie. Prejavujú sa dlhodobejšie tendencie
spomaľovania reprodukcie obyvateľstva a znižovania prirodzeného prírastku obyvateľstva,
pokračuje proces starnutia obyvateľstva. Index starnutia ako pomer poproduktívnej a detskej
zložky obyvateľstva sa dlhodobo zvyšuje. Degresívny typ vekovej štruktúry vykazoval v roku
2012 Trenčiansky a Nitriansky kraj a v roku 2013 už aj Trnavský kraj. Najvyššie hodnoty
indexu starnutia boli zaznamenané v okresoch Myjava (134,06), Nové Mesto nad Váhom
(119,75), Partizánske (119,46), v rámci Nitrianskeho kraja v okresoch Zlaté Moravce
(116,19), Nové Zámky (115,19) a okrese Komárno (112,97). Priemerný vek obyvateľstva
Nitrianskeho kraja v roku 2012 vykazoval hodnotu 40,78 rokov a Trenčianskeho kraja 40,68
rokov. Naopak progresívny typ vekovej štruktúry vykazovali Prešovský, Košický a Žilinský
kraj. Vekovo najmladšími boli okresy Námestovo, Kežmarok, Sabinov.
Tabuľka 1 Vybrané demografické charakteristiky jednotlivých krajov SR k 31.12.2012
Zdroj: Regdat
Obsah pojmu staršia osoba/senior sa odlišuje v závislosti od účelu použitia tohto pojmu pre
rôzne oblasti sociálnej spoločnosti:
na účely služieb zamestnanosti – občan starší ako 50 rokov (§ 8 ods. 1 písm. b) zákona
č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti),
na účely dôchodkového zabezpečenia – poistenec, ktorý dosiahol, okrem iného,
dôchodkový vek ustanovený na 62 rokov (ust. § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení),
sociálne služby – dôchodkový vek ako kritérium nie je postačujúce samo osebe, je
spojený s určitým stupňom odkázanosti na pomoc inej osoby či s inými vážnymi
dôvodmi (napr. pri opatrovateľskej službe, v zariadení pre seniorov – zákon č.
448/2008 Z. z. o sociálnych službách),
peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia – rozhodujúca je
hranica 65 rokov, po ktorej už nie je možné poskytovať niektoré druhy peňažných
Kraj
Počet predproduk-
tívneho obyvateľ-
stva
Počet poproduktív-
neho obyvateľstva
Index starnutia Priemerný
vek
Slovenská republika 830576 710222 85,51 39,32
Bratislavský 88023 87417 99,31 40,66
Trnavský 77110 74993 97,25 40,15
Trenčiansky 78927 85266 108,03 40,68
Nitriansky 92732 99158 106,93 40,78
Žilinský 109015 85571 78,49 38,64
Banskobystrický 96900 89792 92,66 39,92
Prešovský 149258 92826 62,19 36,94
Košický 138611 95199 68,68 37,94
78
príspevkov/možno ich poskytovať len za osobitných podmienok. (Centrálny portál
pre neziskový sektor, 2010).
K 30.9.2014 (najaktuálnejší údaj) bol počet dôchodcov v Slovenskej republike 1 339 497,
z toho starobných dôchodcov bolo 1 014 044, pričom ich počet sa neustále zvyšuje. Počet
predčasných starobných dôchodcov bol 20 802. Výdavky štátu na starobné dôchodky
predstavovali za rok 2013 sumu 4 391 172 tis. Eur a výdavky na predčasné starobné
dôchodky 117 644 tis. Eur. Priemerná výška starobného dôchodku predstavovala sumu
398,99 Eur a predčasný starobný dôchodok bol vo výške 393,66 Eur. Najviac starobných
dôchodkov bolo vyplatených v Nitrianskom kraji (133 215), v Košickom kraji (129 873) a v
Prešovskom kraji (127 810). Najvyšší počet predčasných starobných dôchodkov bol tak isto
v Nitrianskom (4 145), v Banskobystrickom (3 533) a v Žilinskom kraji (3 385). (Sociálna
poisťovňa, 2014). Trenčiansky a Nitriansky kraj vykazovali najvyšší podiel dôchodcov na celkovom počte
obyvateľov kraja. Vyše štvrtina obyvateľov týchto krajov bola v seniorskom veku.
Zariadenia sociálnych služieb mali ku koncu roku 2012 spolu 45 720 obyvateľov. Počas roka
bolo 21 647 obyvateľov prijatých, 23 328 prepustených a 6 583 obyvateľov zomrelo. Z
celkového počtu obyvateľov zariadení bolo 29 335 zdravotne postihnutých, 6 133 pripútaných
na lôžko, 5 902 bolo sledovaných diabetikov. V zariadeniach boli poskytnuté služby 24 061
osobám v dôchodkovom veku. Z celkového počtu obyvateľov zariadení bolo 20 197 mužov a
25 523 žien. Najvyšší podiel dôchodcov v zariadeniach na celkovom počte obyvateľov
v zariadeniach sociálnych služieb vykazoval Trenčiansky kraj.
Tabuľka 2 Počet obyvateľov a dôchodcov v SR, v zariadeniach sociálnych služieb
k 31.12.2012
Zdroj: Štatistický úrad SR
Dlhodobá starostlivosť o starších ľudí je na Slovensku zabezpečovaná najmä prostredníctvom
systému sociálnych služieb, ktorú dopĺňa zvýšená pozornosť voči starším osobám v systéme
zdravotníckej starostlivosti. Hlavná záťaž spočíva však na rodine a na neformálnych
opatrovateľoch. Preto sú sociálne služby organizované tak, aby pomáhali v maximálne
možnej (a pre štát a samosprávu vo finančne únosnej) miere osobám a ich rodinám v
dlhodobej starostlivosti (Repková a i., 2011). K 31. 12. 2012 bolo v Slovenskej republike 5 410 836 obyvateľov a 1 249 zariadení
sociálnych služieb. Vo všetkých druhoch zariadení sociálnych služieb bolo 47 400 miest.
Kraj
Počet
obyv. SR
Počet dô-
chodcov
v SR
Počet obyv.
v zariade-
niach
Počet dô-
chodcov v
zariadeniach
Podiel dô-
chodcov v
% v
SR na
počet obyv.
celkom
Podiel dô-
chodcov
v % v
zariadeniach
na počet
obyv.
v zariaden.
SR 5 410 836 1 312 205 45 720 24 061 24,3 52,6
Bratislavský 612 682 150 881 5 377 3 082 24,6 57,3
Trnavský 556 577 138 583 5 249 2 903 24,9 55,3
Trenčiansky 593 159 156 596 4 978 3 376 26,4 67,8
Nitriansky 688 400 180 927 6 855 3 655 26,3 53,3
Žilinský 690 121 162 744 6 277 2 885 23,6 46
Banskobystrický 658 490 163 956 5 850 2 987 24,9 51,1
Prešovský 817 382 179 015 5 614 2 673 21,9 47,6
Košický 794 025 179 503 5 520 2 500 22,6 45,3
79
Samosprávny kraj bol zriaďovateľom v 433 zariadeniach so 20 645 miestami. Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny bol zriaďovateľom v 66 zariadeniach so 3 975 miestami. V 264
zariadeniach, ktorých zriaďovateľom bola obec, bolo 10 132 miest. V 123 cirkevných
zariadeniach bolo 3 207 miest, v 302 zariadeniach, ktorých zriaďovateľom boli ostatné
právnické osoby, bolo 7 686 miest a v 61 zariadeniach zriadených fyzickými osobami bolo 1
755 miest. V 271 zariadeniach pre seniorov bolo k dispozícii 12 381 miest, z čoho najvyšší
podiel pripadal na Trenčiansky a Bratislavský kraj. Okrem pobytovej formy poskytovania
sociálnej služby môže byť seniorom poskytovaná aj terénna a ambulantná forma sociálnej
služby, predovšetkým vo forme domácej opatrovateľskej služby.
Tabuľka 3 Počet zariadení sociálnych služieb, kapacita v zariadeniach sociálnych služieb
a v zariadeniach pre seniorov k 31.12.2012
Kraj
Počet
zariadení
soc.
služieb
celkom
%
Počet miest v
zariadeniach
soc. služieb
celkom
%
Počet miest
v zariadeniach
pre seniorov
%
Spolu 1 249 100,0 47 400
100 12381 100,0
Bratislavský 161 12,9 5 831 12,3 2034 16,4
Trnavský 108 8,7 5 673 12,0 1714 13,9
Trenčiansky 132 10,6 5 375 11,3 2080 16,8
Nitriansky 159 12,7 6 831 14,4 1181 9,5
Žilinský 160 12,8 5 955 12,6 1065 8,6
Banskobystrický 205 16,4 6 091 12,8 1138 9,2
Prešovský 184 14,7 6 005 12,7 1525 12,3
Košický 140 11,2 5 639 11,9 1644 13,3
Zdroj: Regdat
V roku 2012 spolu vo všetkých 8 krajoch poskytli zariadenia 14 151 394 ubytovacích dní. Z
toho bolo 13 016 743 ubytovacích dní (92,0 %) celoročnej prevádzky, 117 543 ubytovacích
dní (0,8 %) týždennej prevádzky, 442 840 ubytovacích dní (3,1 %) dennej prevádzky a 470
382 dní prechodného pobytu (3,3 %)
Problémy s nedostatočnými kapacitami sú predovšetkým vo verejných zariadeniach.
K uvoľneniu kapacít dochádza prirodzeným úbytkom klientov. Čakacie doby sú v niektorých
verejných zariadeniach aj 2 roky.
80
Obrázok 1 Počet čakateľov v zariadeniach sociálnych služieb
Zdroj: sme, 2013
Celkový počet čakateľov na umiestnenie do zariadení sociálnych služieb sa pohybuje okolo 3
000. Najkritickejšia je situácia v Žilinskom a Banskobystrickom kraji, v ktorých počet
čakateľov predstavuje vyše 600 obyvateľov. Situácia je priaznivejšia v súkromných
zariadeniach, v ktorých však prijímateľ služby pripláca za starostlivosť 700 až 1200 Eur za
mesiac. V zariadeniach pre seniorov poskytovaných verejnými poskytovateľmi sa výška
úhrady pohybuje okolo 350 Eur za mesiac. Najviac nedostatkové z hľadiska kapacity sú
denné stacionáre a rehabilitačné strediská. Najväčším problémom však nie je nedostatok
zariadení a miest v zariadeniach sociálnych služieb, ale ich nerovnomerné rozmiestnenie
v rámci jednotlivých krajov.
Katedra verejnej správy SPU v Nitre realizovala v roku 2014 dotazníkový prieskum s názvom
„Sociálne služby pre seniorov“, ktorého cieľom bolo zistiť, či majú seniori zabezpečenú
primeranú sociálnu starostlivosť a po akých sociálnych službách je zo strany seniorov
najväčší dopyt. Cieľovou skupinou prieskumu boli seniori žijúci v okresných mestách NSK,
ktorí v čase prieskumu neboli prijímateľmi pobytovej formy sociálnej služby v zariadení, ale
žili v domácom prostredí. 28 % respondentov využíva/využívalo nejaký druh sociálnej služby
(denné centrum, prepravná služba, požičiavanie pomôcok, stravovanie v jedálni).
Dotazník pozostával z dvoch častí. V prvej časti boli zisťované identifikačné údaje o
respondentoch (vek, pohlavie a rodinný stav). Druhá časť skúmala potreby seniorov v oblasti
zabezpečovania sociálnych služieb. Konkrétne nás zaujímalo, aké problémy trápia seniorov
najviac; ako by riešili situáciu, keby sa už nedokázali o seba a svoju domácnosť sami
postarať; aké sociálne služby a služby zdravotnej starostlivosti by mala konkrétna
samospráva poskytovať občanom/seniorom; z akých zdrojov by mali byť tieto služby
financované; kto by mal poskytovať pomoc seniorom a či by uvítali viac informácií zo strany
mesta, ako riešiť ich situáciu a aktívne prežiť starobu. Dotazník bol anonymný a zúčastnilo sa
ho 326 respondentov/seniorov žijúcich v siedmich okresných mestách NSK v nasledovnej
vekovej a pohlavnej štruktúre.
81
Tabuľka 4 Veková a pohlavná štruktúra respondentov dotazníkového prieskumu
Veková štruktúra respondentov Pohlavie respondentov
do 59 54 17% muži 138 42%
60-64 44 13% ženy 188 58%
65-69 80 25%
70-74 66 20%
75-79 43 13%
nad 80 39 12%
Zdroj: Dotazníkový prieskum, vlastné spracovanie, 2014
Prieskumu sa zúčastnilo 52 % respondentov v manželskom zväzku, 37 % vdovcov/vdov, 8 %
rozvedených seniorov a 4 % seniorov stavu rozvedený.
Na otázku, ktoré problémy seniorov v súčasnosti trápia, 61 % dopytovaných respondentov
označilo zdravotné problémy. Druhým najčastejšie uvádzaným problémom seniorov je
nedostatok financií, ktorý trápi 30 % respondentov. Pocit osamelosti je problémom pre 13 %
respondentov. Problémy v rodine uvádza 7 % seniorov. Problémy s bývaním a neuspokojivé
spoločenské zaradenie starých ľudí označilo zhodne 5 % z oslovených seniorov. Pri uvedenej
otázke respondenti mohli označiť viacero odpovedí. Výraznejšie rozdiely v odpovediach na
túto otázku sa medzi jednotlivými vekovými kategóriami či pohlaviami nevyskytli.
Na otázku, kto by mal starým ľuďom poskytnúť pomoc v ťažkej sociálnej situácii, 45 %
respondentov očakáva pomoc od štátu. Na rodinu by sa v ťažkej sociálnej situácii spoľahlo
31 % oslovených seniorov. Od obce očakáva pomoc 15 % a od VÚC 5 % seniorov. Na
charitatívnu organizáciu by sa obrátilo so žiadosťou o pomoc 4 % oslovených seniorov.
Ďalšia otázka je zameraná na zisťovanie možností riešenia situácie seniora v prípade, ak by sa
nedokázal postarať sám o seba a svoju domácnosť. Väčšina respondentov 53 % by sa
spoľahla na svoje deti a rodinu a zotrvala by v domácom prostredí. 22 % seniorov uvádza, že
by v takomto prípade požiadalo o umiestnenie v zariadení pre seniorov. 15 % respondentov
by v tejto ťažkej situácii požiadalo o opatrovateľskú službu a 6 % seniorov by uprednostnilo
pobyt v zariadení s dennou starostlivosťou (pobyt počas pracovnej vyťaženosti svojich detí).
Ďalšie z možností ako sprostredkovanie sociálnych služieb cez agentúru alebo
prostredníctvom charitatívnej organizácie sú označené iba zriedkavo. Všetky vekové
kategórie respondentov sa zhodujú v tom, že očakávajú prioritne pomoc od detí a rodiny.
Očakávania seniorov korešpondujú s hlavnými cieľmi sociálnej politiky, ktoré podporujú
prechod z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť so zámerom vytvoriť podmienky, aby
klient zotrval čo najdlhšie v prirodzenom prostredí, napríklad obmedzením kapacity
pobytových zariadení sociálnych služieb, nemožnosťou registrácie zariadení presahujúcich
zákonom stanovenú kapacitu, uprednostnením ambulantnej a terénnej formy poskytovania
sociálnych služieb pred pobytovou formou. Pri otázke aké sociálne služby a služby zdravotnej starostlivosti by mala obec poskytovať
svojim občanom (seniorom), mohli respondenti označiť viacero odpovedí súčasne. 27 %
respondentov uviedlo služby záujmovej činnosti v dennom centre. 21 % respondentov by
privítalo výpomoc vo forme prepravnej služby, napr. odvoz k lekárovi. Zhodne 15 %
respondentov má záujem o sprostredkovanie poradenských služieb/pomoc pri kontakte s
úradmi a možnosť stravovať sa v jedálni. Súčasne 11 % z oslovených respondentov by
privítalo sprievodcu k lekárovi, resp. do zdravotníckeho zariadenia a požičiavanie
zdravotníckych pomôcok, 10 % pomoc pri upratovaní a domácich prácach. O týždenný pobyt
v zariadení sociálnych služieb by malo záujem 5 % respondentov a v prospech celoročného
pobytu v ZSS sa vyjadrilo 7 % opýtaných. Pomoc pri obstarávaní nákupov by potrebovalo 8
% seniorov. Pomoc pri osobnej hygiene by privítali iba 4 % oslovených. Dopyt po pobytovej
forme sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb poskytovaných týždennou, resp.
82
celoročnou formou prejavili predovšetkým respondenti vekových kategórií 70-74 rokov,75-79
rokov a nad 80 rokov. Naopak seniori do 70 rokov uviedli ako možnosti pomoci, ktoré by
mala obec poskytovať seniorom, záujmovú činnosť v dennom centre, sprievodcu k lekárovi,
do zdravotníckeho zariadenia, sprostredkovanie poradenských služieb a pomoc pri kontakte
s úradmi, prepravnú službu (odvoz k lekárovi), stravovanie v jedálni, požičiavanie
zdravotníckych pomôcok.
Ďalšia otázka sledovala, z akých zdrojov by mala byť financovaná uvedená ponuka služieb.
Na túto otázku 71 % respondentov odpovedalo, že uvedená ponuka služieb by mala byť
financovaná výhradne prostredníctvom štátu, obce alebo VÚC. Ostatných 26 % respondentov
si myslí, že by služby mali byť financované čiastočne z verejných zdrojov a čiastočne zo
súkromných, financovaním služby užívateľom služby. Prekvapivo 3 % seniorov vyjadrili
názor, že financovanie predmetných služieb by malo byť zabezpečované zo súkromných
zdrojov, výhradne užívateľom. Respondenti vyjadrili názor, že finančná podpora zo strany
štátu je nízka a nedostatočná. Takmer 70 % opýtaných by nemalo dostatok financií na
umiestnenie v súkromnom zariadení sociálnych služieb, aj keď sú presvedčení, že kvalita
poskytovaných služieb je v nich na vyššej úrovni. Hlavným cieľom zákona č. 485/2013 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov je okrem iného zvýšiť participáciu štátu na financovaní sociálnych služieb a upraviť
pravidlá podpory sociálnych služieb z verejných zdrojov, a tým zvýšiť udržateľnosť
a dostupnosť sociálnych služieb. Zákon zároveň upravuje a sprísňuje podmienky registrácie
a finančnej podpory z verejných zdrojov a zvyšuje hranice ochrany príjmu prijímateľov
sociálnej služby pred platením neprimeranej úhrady za sociálnu službu pri jednotlivých
formách pobytových sociálnych služieb a druhoch sociálnych služieb.
Poslednou otázkou sme zisťovali, či by seniori uvítali viac informácií zo strany obce, ako
riešiť svoju situáciu a aktívne prežiť starobu. 82 % seniorov by uvítalo uvedené informácie,
naopak 18 % respondentov nepotrebuje informácie ohľadom možností riešenia ich
nepriaznivej situácie.
Záver
Starnutie populácie sa prejavuje vo významnom náraste výdavkov nielen na dôchodky, ale aj
na zdravotnú a dlhodobú sociálnu starostlivosť. Starnutie obyvateľstva sa stáva aj na
Slovensku kľúčovým problémom. K 30.9.2014 bol počet dôchodcov v Slovenskej republike
1 339 497, z toho starobných dôchodcov bolo 1 014 044, počet predčasných starobných
dôchodcov bol 20 802, pričom ich počet sa neustále zvyšuje. Výdavky štátu na starobné
dôchodky predstavovali za rok 2013 sumu 4 391 172 tis. Eur a výdavky na predčasné
starobné dôchodky 117 644 tis. Eur. Najvyšší podiel dôchodcov na celkovom počte
obyvateľov vykazuje Trenčiansky a Nitriansky kraj, v ktorých je zaznamenaný dlhodobý
trend starnutia populácie. Z celkového počtu obyvateľov umiestnených v zariadeniach
sociálnych služieb bolo až 52 % dôchodcov. V 271 zariadeniach pre seniorov bolo
k dispozícii 12 381 miest, z čoho najvyšší podiel pripadal na Trenčiansky a Bratislavský kraj.
Problémy s nedostatočnými kapacitami sú predovšetkým vo verejných zariadeniach a ich
nerovnomerným rozmiestnením v rámci krajov SR. Čakacie doby sú v niektorých verejných
zariadeniach aj 2 roky. Situácia je priaznivejšia v súkromných zariadeniach, v ktorých však
prijímateľ služby pripláca za starostlivosť 700 až 1200 Eur za mesiac. V zariadeniach pre
seniorov poskytovaných verejnými poskytovateľmi sa výška úhrady pohybuje okolo 350 Eur
za mesiac. Najviac nedostatkové z hľadiska kapacity sú denné stacionáre a rehabilitačné
strediská. Na základe výsledkov dotazníkového prieskumu určeného seniorom okresných miest NSK
sme dospeli k záveru, že seniorov najviac trápia zdravotné problémy a potom finančné
83
problémy. V nepriaznivej zdravotnej a sociálnej situácii by sa obrátili na svoju rodinu a až
potom by využili služby poskytované mestom, prostredníctvom opatrovateľských služieb,
resp. umiestnenia v zariadení pre seniorov. Zo služieb poskytovaných mestom prejavili
najväčší záujem o služby záujmovej činnosti v dennom centre, prepravnú službu, napr. odvoz
k lekárovi, sprostredkovanie poradenských služieb a pomoc pri kontakte s úradmi, možnosť
stravovať sa v jedálni. Menší záujem prejavili o týždenné alebo celoročné pobytové formy
v zariadeniach sociálnych služieb, predovšetkým seniori do 70 rokov. Väčšina respondentov
by privítala väčšiu informovanosť zo strany mesta ohľadom možností riešenia problémov
a aktívneho prežitia staroby.
Literatúra
BALÁŽ, V. a i. 2013. Stratégia aktívneho starnutia. [online]. [cit. 2014-10-10]. Dostupné na
internete: http://www.nocka.sk/uploads/9e/92/9e92bd1c274fbc1f1b08e2c0ecff8705/strategia-
aktivneho-starnutia.pdf.
CENTRÁLNY PORTÁL PRE NEZISKOVÝ SEKTOR, 2010. Sociálna spoločnosť: Seniori v
slovenskej legislatíve. [online]. [cit. 2014-10-10]. Dostupné na:
http://www.1snsc.sk/Analyza_seniori.
EUROPSKA KOMISIA, 2012. Európa starne, musíme sa pripraviť. [online]. [cit. 2014-10-
10]. Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/news/economy/120515_sk.htm. MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SLOVENSKEJ
REPUBLIKY, 2011. Stratégia deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej
starostlivosti v Slovenskej republike. [online]. [cit. 2014-10-18]. Dostupné na internete:
http://www.employment.gov.sk/files/legislativa/dokumenty-zoznamy-pod/strategia-
deinstitucionalizacie-systemu-socialnych-sluzieb-nahradnej-starostlivosti-1.pdf. REPKOVÁ, K. 2012. Sociálne služby v kontexte komunálnej sociálnej politiky. Bratislava:
Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2012. 176 s. ISBN 978-80-7138-135 SME, 2013. Milióny od žúp na sociálne služby nestačia, štát nepomôže. [online]. [cit. 2014-
10-28]. Dostupné na internete: http://www.sme.sk/c/6996900/miliony-od-zup-na-socialne-
sluzby-nestacia-stat-nepomoze.html
Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Kontakt
Ing. Denisa Hanáčková, PhD., Katedra verejnej správy, FEŠRR, SPU v Nitre
e-mail: [email protected]
Príspevok bol vydaný s podporou Kultúrnej a edukačnej grantovej agentúry Ministerstva
školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na základe projektu s názvom
Ekonomika a manažment verejných služieb podľa zmluvy č. 031SPU-4/2013.
84
Subsidies from the European Union as a Tool for the Rural Development?
HUMLEROVÁ, Veronika
University of South Bohemia, České Budějovice, Czech Republic
Abstract
Rural areas represent 91 % of the 28 member states of the European Union and are home to
more than 56 % of its inhabitants. For this reason rural development policy has primary
importance. If previously countryside meant agriculture and agricultural policy, since 2000
when the European Union introduced the Action Agenda 2000, term rural development is
used for the issue of countryside and its development as a separate question (Agenda, 2000).
The European Union is trying to reduce inter-regional disparities and to solve problems using
their main instruments of economic and social cohesion, which are EU funds. Article will
focus on rural municipalities in the Czech Republic and their development in connection with
subsidies from the European Union. It will analyse the use of subsidies and their
interdependence with the prosperity of the rural municipalities defined as a positive balance of
population growth in the municipality in the period. Special attention will be given to the
small communities and their success in drawing subsidies.
Keywords
municipalities, European Union, subsidies, rural development
Introduction
Rural issues and are analyzed by many authors (Perlín 2004, p. 113-120; Slepička 1981, p. 26;
Majerová 2005, p. 39) and institutions (CZSO, 2008; OECD 2009; European Commission,
2013), whether for theoretical-scientific, or purely practical (e. g. rural definition in order to
target various development programmes) reasons. Preview on the definition of rural differs
from the point of view various disciplines; different is also the perception of rural in
individual countries and regions.
There are many definitions of the rural areas (Classifications of United Nations, European
Union and many other). The most commonly used definition is the OECD definition. In order
to perform the analysis of regional economies, it was necessary to take into account the
geographic location of the region. OECD put into the practice the regional typology,
according to which the regions were categorized as predominantly urban, predominantly rural
and intermediate using three criteria:
Density of population: a community is defined as rural if its population density
is less than 150 inhabitants per km2;
the degree of rurality: the region is classified as predominantly rural, where
more than 50 % of the population live in rural areas, mostly urban region is one in
which live less than 15% of the population in urban and intermediate is that the
proportion of the population living in rural areas is between 15 to 50 %;
the size of the urban centre: the region is predominantly urban, if the
proportion of the population living in rural local units is less than 15%, as an
intermediate region, where the proportion of the population living in rural local units
is between 15-50 % and a predominantly rural region if the proportion of the
population living in rural local units is greater than 50%.
the size, characteristics and composition of rural economy. (OECD, 2010, p. 2-
4)
85
In the Czech Republic are significantly and predominantly rural regions of 9,050,006
inhabitants, i. e. 88, 6 % of the population, and 78,370 square kilometres, i.e. 99, 4% of the
territory. (Rural development policy Czech Republic for the period 2007-2013, 2010, p. 15) Rural area was perceived in last time first of all as a base for agricultural sector and most of
rural population was employed in agriculture. For this reason was as well agricultural policy
considered as a sufficient regional policy for the rural. (Mahé and Ortalo-Magné, 1999, p. 87-
131)
For the first time, the measures for rural areas were applied in the programming period 2000-
2006. (Hrabánková, 1999, p. 52) The objective of the EU policy on rural development is
solving rural problems and the use of their potential. Many rural areas face considerable
challenges. A particular problem not only in our country, but also in most of European Union
countries, is the rural exodus. Rural exodus is one of the syndromes of global change, which
could be called syndromes exploitation or depletion syndromes. Rural exodus is associated
with deterioration of the environment and development issues that have caused the
abandonment of traditional agricultural practices, especially long-term existing land use. The
main causes of rural exodus include lack of jobs and lack of civic, cultural and technical
facilities in comparison with the cities. Some municipalities are trying to address these
problems by improving their facilities and economic potential through various grants from the
European Union as well as subsidies from the state budget. (Rural development policy Czech
Republic for the period 2007-2013, 2010)
Regional policy represents all public interventions to improve the geographic distribution of
economic activities, or attempts to rectify certain spatial consequences of a free market
economy in terms of achieving two interdependent goals: economic growth and improvement
of the social distribution of economic effects. (Wokoun, Malinovský, et al, 2008).
Materials and Methods
The goal is to evaluate the relationship between the prosperity of the municipality and
drawing on funding from the European Union. The work examines the hypothesis whether
there is a link between the prosperity of municipalities (in terms of population growth in the
ten-year period under review) and the drawing on the EU subsidies – whether the prosperous
municipalities are really much better at drawing on subsidies than the less prosperous ones.
Rural municipalities for research purposes were selected on the basis of the project NAZV
“Rural space – a space for living or survival?” NAZV QI 92A02314. In this project rural
municipalities of the Czech Republic were defined according to the commonly used OECD
criteria (population density below 150 inhabitants/km2, population less than 2 000) in a period
1995- 2009. Basic characteristics of population development (gross rate of population, gross rate of
migration) were used to divide the whole set of rural municipalities into clusters with similar
demographical characteristics. Application of the demographical criterion mentioned above
formed 5 different groups of municipalities in terms of population development in the period
1995-2009. These groups were selected by using a cluster analysis based on the chronological
average gross rate of population and net migration rates. In the NAZV project were gained the
5 different groups of municipalities in terms of population development in the period 1995-
2009. These groups were tentatively named as follows:
1. "municipalities gaining from migration"
2. "municipalities losing to migration"
3. "municipalities naturally shrinking"
4. "municipalities significantly gaining from migration"
14 For more information see Faltová Leitmanová a kol., 2012
86
5. "unstable municipalities"
Figure 1 shows the number of municipalities in each cluster.
Figure 1 Number of municipalities in each cluster
Cluster Name Number of
municipalities together
Number of
randomly selected
municipalities
1 municipalities gaining from
migration
1369 39
2 municipalities losing to migration 843 15
3 municipalities naturally shrinking 815 29
4 municipalities significantly gaining
from migration
628 17
5 unstable municipalities 26 0
Source: Faltová Leitmanová a kol., 2012
Based on the survey, which was carried out within the project NAZV were randomly selected,
from 3681 municipalities that meet the above characteristics, 100 municipalities in which a
more detailed analysis was carried out. In these selected 100 municipalities were represented
four clusters (the number of municipalities according to the cluster show
Figure 1), the fifth cluster was due to its "extremity" in the survey included.
Results
For the purposes of this article, the 100 municipalities were divided according to the above
typology and analyzed in receiving subsidies from programming tools 25-54 in the period
2007-2013 (data for 2007-2011). Specific tools that the municipalities exploit shows
Figure 2.
Figure 2 EU programming tools on the period 2007 - 2013
Programming tool Name
27 Rural development programme
32 OP Education for Competitiveness
33 OP Human Resources and Employment
36 Integrated Operational Programme
38 Regional Operational Programmes
41 OP Cross-border cooperation for the purpose ETC
53 OP Environment - ERDF
54 OP Environment - CF
Source: Ministry of Finance, own processing
Figure 3 shows the geographical distribution of the group of 100 municipalities of identified
within the above methodology, the project NAZV) within this group is made an analysis of
this article.
87
Figure 3 Geographical distribution of the group of 100 municipalities
Source: Faltová Leitmanová a kol., 2012
Municipalities included in cluster 1, according to the project name, known as the
„municipalities gaining from migration“ and represents municipalities with small, natural
decreases and small migration gains in the long-term (within a few per mile).
88
Figure 4 Cluster 1: Average amount of received subsidies from programming tools 25 – 54, in
the period 2007 - first half of 2012 in municipalities per capita
Source: NAZV research, Ministry of Finance, own research data
In this cluster municipalities populating 800 and 1 200 people are ranked. There are also
several municipalities with a population 300 and 1 600 inhabitants.
Figure 4 shows that four municipalities did not receive any subsidies at all. Their population
numbers are following: 144, 299, 344 and 1 640. The budgets of municipalities with low
population are low and most mayors do not set about investments because of co-financing.
The European Union provides only partial funding, the rest must pay the municipality or
89
county or state from its budget. In most subsidies it is necessary to finance the part from the
municipal budget and the mayors do not want withhold. The most extreme is the municipality Žďár with 1257 inhabitants and the 2007-2013 grants
totalling 94 million CZK. This municipality has drawn most of the amount, almost 90 million
CZK, to build the first part of sewerage system, the rest to technical improvements in nursery
and in primary school.
Municipalities included in cluster 2 are tentatively named as „municipalities losing to
migration“. This cluster consists of municipalities showing negative values of both
chronological averages. These are mainly small municipalities in diameter around 300
inhabitants.
Figure 5 Cluster 2: Average amount of received subsidies from programming tools 25 - 54 in
the period 2007 - first half of 2012 in municipalities per capita
Source: NAZV research, Ministry of Finance, own research data
Figure 5 shows, that most municipalities in this group drew on a per capita up to 10 000 CZK,
Lužice, only one municipality with 38 inhabitants, did not draw any subsidies.
The largest amount of the reporting period drew Bukovec, 9 million CZK, although in per
capita terms, this high amount is not apparent. This village drew grants for technical
evaluation of schools, technical infrastructure, and tourism. Bukovec is the easternmost
municipality Republic, which uses as its advantage and development of the community and
all activities are oriented on this.
Other municipality which drew a very large amount in per capita is Velká Chmelištná with
almost 120 000 CZK per capita. This is due to a very low number of inhabitants in the village
– 50.
90
Cluster 3 is tentatively named as „municipalities naturally shrinking“. It consists of
municipalities showing a long-term natural decrease and low migration gains. Municipalities
in this cluster showing the trend of natural decreases and significant migration gains. In terms
of administrative structure, they are especially small village, consisting of several parts, with
above-average index of age and old age.
Figure 6 Cluster 3: Average amount of received subsidies from programming tools 25 - 54 in
the period 2007 - first half of 2012 in municipalities per capita
Source: NAZV research, Ministry of Finance, own research data
Figure 6 shows that for the third group of municipalities is the standard in drawing subsidies
20 000 CZK. The group also displayed the highest number of municipalities that accrued to
any subsidy; it is 5 municipalities with a population between 48 and 147. These municipalities
did not receive for the same reasons as above mentioned municipalities in cluster one.
91
The largest grant drew about 25 million CZK Těchobuz municipality with 128 inhabitants.
Subsidies were used for the development of technical infrastructure in the village.
Cluster 4 is tentatively named as „municipalities significantly gaining from migration and
consists of municipalities showing the trend of natural decreases and significant migration
gains. This cluster has since 2004 a slight natural increase and migration significant gains.
These are municipalities with favorable age structure, construction of houses and flats here
shows the highest values of all clusters.
Figure 7 Cluster 4: Average amount of received subsidies from programming tools 25 - 54 in
the period 2007 - first half of 2012 in municipalities per capita
Source: NAZV research, Ministry of Finance, own research data
The fourth group of municipalities is the average amount pumped per capita, 600 CZK
(Figure 7). Two of the village are beyond the average. It is a municipality Loučná with 87
inhabitants, the total amount of 10.4 million CZK and 120 000 CZK per capita and
municipality Roubanina with 134 inhabitants, the total amount of 4.8 million and almost
38 000 CZK per capita. The village Roubanina used the subsidies mainly on roadway
reconstruction and the village Loučná for sewerage system and sewage treatment plant.
92
Figure 8 Cluster comparison
Source: Ministry of finance, own research data
Figure 8 shows the comparison of the various clusters in the total amount of subsidies in CZK
per capita. Cluster no. 1 is beyond average. It has a higher endowment income than other
clusters. This cluster was in terms of migration in the period 1995 - 2009 dubbed as the
migration profitable. His native village show small losses and above-average long-term
migration gains (several per mile). It is therefore possible that the municipality attempted to
take advantage of subsidies "attract" new and especially young people (these municipalities
showed a lower average age and age index and the construction of houses and flats showed
above-average values) and secondly to build, eventually. civic improvements and utilities.
Clusters 2, 3 and 4 show a value approximately equal.
Discussion and Conclusion
The result of the negative evaluation which keeps municipalities from their development is
that the most significant barrier is lack of funds. Lack of funds mention all municipalities
except cluster 1 “municipalities gaining from migration”. In case of cluster 2 and 3 is about
small municipalities, where is difficult access to subsidies. This corresponds to the
conclusions of the analysis of fiscal situation of rural communities. Income available to barely
cover the normal costs associated with the operation of the municipality and is no longer
sources of possible investment projects (e.g. building amenities, renovation of existing
facilities, building and renewal of technical infrastructure, etc.).
Among European countries, the Czech Republic is in the first place, in terms of the proportion
of municipalities with less than 1,000 inhabitants. Even though in Europe, 16 countries do not
have municipalities with a population of less than one thousand. Although the proportion of
these municipalities in the total population and the gross domestic product is low, a significant
proportion is of the range of administered territory.
Bad financial situation of these municipalities may be the result of their decision to separate
from mainframe municipalities after 2002. As a counterpoint to the centrifugal tendencies can
currently see association of municipalities in municipal or local action groups (LAGs), so that
they can apply for European funding.
Results did not confirm the issue of the link between prosperity and receiving subsidies.
Although the scope and structure of local finance to some extent dependent on the
management of municipalities, due to the relatively low income autonomy of communities
93
and due to the applied system of local government, redistributive processes have a decisive
influence in the budgetary system, which are in terms of municipalities the external factors. It
creates an environment in which the municipalities make decisions and work.
References
Agenda 2000 (2000). Accessible on www:
http://ec.europa.eu/ceskarepublika/pdf/agenda2000.pdf [Access: 2012-08-23]
CZSO Obecné poznatky k vymezení venkova (2008). Accessible on www:
http://www.czso.cz/xt/edicniplan.nsf/a85182107b9b2cabc1256f510051477f/5b0dc580eadf52
12c125741f00277f80/$FILE/13-81n308a1.pdf [Access: 2012-01-25]
European Commission. Typologie venkova a její cíle (2013). Accessible on www:
http://enrd.ec.europa.eu/enrd-static/policy-in-action/improving-implementation/typologies-
and-targeting/cz/typologies-and-targeting_cz.html [Access: 2014-01-25]
Hrabánková, M. (1999) Strukturální fondy. Praha, Institut výchovy a vzdělávání Mze ČR.
Faltová Leitmanová a kol.(2012). Venkov jako místo pro žití. Praha, Wolters Kluwer ČR.
Majerová, V.(2005). Český venkov 2005: rozvoj venkovské společnosti. Praha, ČZU.
Mahé, P. L.; Ortalo-Magné, F. (1999) „Five proposals for a European model of the
countryside. pp. 87-131. In Economic Policy,14. doi: 10.1111/1468-0327.00045. OECD (2010). Regional Typology. Paris. Perlín, R. (2004). Typologie venkova In: Majerová a kol.: Český venkov 2003 – Situace před
vstupem do EU, 2004, pp. 113–120. PEF ČZU a CR EDIT, Praha, 2004. Program rozvoje venkova České republiky na období 2007-2013 (2010). Accessible on www:
https://www.szif.cz/irj/portal/anonymous/CmDocument?rid=/apa_anon/cs/dokumenty_ke_sta
zeni/eafrd/1180428724933.pdf [Access: 2011-12-19] Slepička, A. (1981). Venkov a/nebo město, Lidé/sídla/krajina. Praha, nakladatelství Svoboda,
Praha. Wokoun, R., Malinovský, J. a kol. (2008). Regionální rozvoj: východiska regionálního
rozvoje, regionální politika, teorie, strategie a programování. Praha: Linde, 2008.
Contact address
Ing. Veronika Humlerová, Ph.D.
University of South Bohemia in České Budějovice
Faculty of Economics,
Department of Regional Management
Studentská 13
370 05 České Budějovice
Czech Republic
94
Podnikateľ a niektoré problémy právnej úpravy pozemkových vzťahov
ILKOVÁ, Zuzana
Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Abstract
Every businessman, in connection with land with real estates that he uses for business
purposes, has the effort to organize them legally, both in terms of ownership as well as in
terms of the right of use. Property settlement of legal relations is important legal action in the
form of arrangement of purchase contract and its deposition into the Land Registry, of
arrangement of rental contract, in the form of expropriation by the decision of authorized
State body, or by the land consolidation. The persistently high fragmentation of land
ownership, unfinished restitution proceedings, unsolved ownership of unknown owners and
unfinished land consolidation slow down the development of the land market and thus also
rural development and the development of the entire agricultural business. The paper is
focused on normative regulation of measures laid down by selected legal acts which at least
partially address the fragmentation of land ownership. The starting source of information to
the contribution consists of legal norms enshrined in the Civil Code, further norms in the Act
no. 330/1991 Coll. and its amendment, governing the basic rules of land consolidation, in the
restitution acts, namely in the Act no. 229/1991 Coll. and the Act no. 503/2003 Coll., which
should contribute to the regulation of ownership of the land by their returning to authorized
persons, and in the Act no. 140/2014 Coll., which governs the acquisition of ownership of
agricultural land by foreigners. In the paper basic methods of jurisprudence were used - legal
analysis and legal comparison.
Keywords
land, fragmentation of land ownership, land consolidation, co-ownership
Úvod
Nehnuteľnosti, pôda, pozemky sú základňou pre akékoľvek podnikanie a osobitne pre vlastnú
výrobu najmä u tých podnikateľov, ktorých predmetom podnikania je poľnohospodárska
výroba, zameraná na všetky oblasti poľnohospodárskej prvovýroby. Každý podnikateľ
v súvislosti s nehnuteľnosťami, pozemkami, ktoré pre účely podnikania využíva má snahu
ich právne usporiadať, tak z hľadiska vlastníckeho ako i z hľadiska užívacieho práva. Súčasný stav v usporiadaní pozemkového vlastníctva v podmienkach SR je charakterizovaný
problematickým prechodom k efektívnemu využívaniu poľnohospodárskej pôdy a je brzdený
extrémne rozdrobenými vlastníckymi pomermi a veľkostnými rozdielmi medzi tradične
veľkými hospodárstvami, podnikajúcich právnických osôb (družstvá, obchodné spoločnosti)
a hospodárstvami samostatne hospodáriacich roľníkov. Zdĺhavý proces identifikácie a
prevodu vlastníctva k pozemkom je jedným z faktorov oslabujúcich efektívnosť podnikania
na pôde. Pretrvávajúca veľká rozdrobenosť pozemkového vlastníctva, nevyriešené vlastnícke
vzťahy neznámych vlastníkov a neukončené pozemkové úpravy spomaľujú rozvoj trhu s
pôdou a tým aj rozvoj vidieka a celého poľnohospodárskeho podnikania.
Materiál a metódy
Podkladovým materiálom k tomuto príspevku boli normatívne úpravy vybraných právnych
predpisov, ktoré sa dotýkajú usporiadania vlastníckych a užívacích vzťahov
k poľnohospodárskej pôde. Skúmanie platnej právnej úpravy a jej aplikácie v konkrétnych
právnych vzťahoch prispieva k zisťovaniu kvality samotných právnych noriem
95
a k identifikácii jej aplikačných nedostatkov. Východiskovým zdrojom informácií k príspevku
boli právne normy zakotvené v Občianskom zákonníku, v zákone č. 330//1991 Z.z. a jeho
novelizácie upravujúce základné pravidlá pozemkových úprav, v reštitučných zákonoch a to
v zákone 229/1991 Zb. a v zákone č. 503/2003 Z.z., ktoré mali prispieť k úprave
vlastníctva k pozemkom ich navrátením oprávneným osobám, v zákone 140/2014 Z. z., ktorý
upravuje nadobúdanie vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov cudzincami. V príspevku
sú použité ďalšie literárne zdroje, dôvodové správy, Zelené správy MP a RV SR za roky
2011,2012,2013. V článku sú použité základné metódy právnej vedy a to právna analýza
a právna komparácia.
Výsledky a diskusia
Podnikateľ pre uplatnenie dispozičného práva s nehnuteľnosťou, najmä s pozemkom by mal
najskôr usporiadať právny vzťah k tomuto pozemku, buď kúpou pozemku, nájmom pozemku
na základe dojednania nájomnej zmluvy, prípadne získať pozemok na základe iného právneho
titulu napríklad v dôsledku pozemkových úprav. Majetkové usporiadanie právnych vzťahov
je dôležitým právnym konaním v podobe dojednania kúpnej zmluvy a jej vkladom do katastra
nehnuteľností, dojednania nájomnej zmluvy, vyvlastnenia rozhodnutím príslušného štátneho
orgánu, prípadne pozemkovými úpravami.
Rozdrobenosť pozemkového vlastníctva prejavujúca sa v troch polohách (Vanek, 2002)
veľkosti pozemkov a ich veľkého počtu (technická stránka) veľkého rozsahu
spoluvlastníckych vzťahov rôznych osôb k tomu istému pozemku (právna stránka)
a v priestorovom rozptyle pozemkov toho istého vlastníka, sťažuje nielen evidenciu a
rozhodovanie orgánov verejnej správy, ale i zmluvné prevody vlastníckych práv
k pozemkom.
Extrémna fragmentácia pozemkového vlastníctva ako dôsledok premeny feudálnych
vlastníckych pomerov a najmä uhorského dedičského práva, v súčasnosti znevýhodňuje
vlastníkov resp. spoluvlastníkov malých podielov, ktorých cena na trhu nehnuteľností je
nepatrná a ich predaj za určitých okolností aj ťažko realizovateľný. Jedným z riešení
rozdrobenosti je vykonanie pozemkových úprav, ktorých právna úprav je zakotvená v zákone
č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov a v zákone č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Obe legislatívne pramene usporiadania
pozemkového vlastníctva boli v roku 2014 novelizované zákonom č. 115/2014 Z.z.
s účinnosťou od 1. mája 2014. Účelom novej zákonnej úpravy je ustanoviť pravidlá pre
jednoduché pozemkové úpravy na usporiadanie pozemkov na menšom území ako je príslušné
katastrálne územie v troch situáciách. Podľa dôvodovej správy k zákonu do prvej skupiny
dôvodov pre aplikáciu jednoduchých pozemkových úprav je poľnohospodárske a lesné
využitie pozemkov. Hospodárenie na pôde, hospodárske využívanie pozemkov aj po
vykonaní pozemkových úprav v danom katastrálnom území bude odôvodňovať neustále
zmeny v usporiadaní pozemkov, najmä snahou sceliť pozemkové vlastníctvo nadobudnuté ich
prevodom. Podľa zákonnej úpravy vlastníci sa môžu rozhodnúť o novom usporiadaní
pozemkov z dôvodov zmeny obhospodarovania pozemkov, alebo zmeny vlastníctva. Druhú
skupinu tvoria postupy pri jednoduchých pozemkových úpravách, ktorých účelom nie je ich
využitie na poľnohospodárske alebo lesné obhospodarovanie. Jednoduché pozemkové úpravy
je možné využiť na sceľovanie pozemkov a vytvorenie ideálnych tvarov pozemkov určených
na realizáciu investičných zámerov, pre rekreačné účely, vytvorenie záhradkárskych osád,
dokončenie čiastočne vyporiadaných pozemkov pod cestami, vodnými plochami alebo
hospodárskymi dvormi. Treťou skupinou dôvodov pre jednoduché pozemkové úpravy je
investičná výstavba (výstavba priemyselných parkov, líniových stavieb, bytová výstavba) pri
96
ktorej dochádza k rozdeľovaniu pôvodných pozemkov, čím sa zhoršuje ich
obhospodarovanie. Zákon ukladá investorovi povinnosť odstrániť negatívny jav a uviesť
pozemky do stavu ich riadneho využívania.
Praktické skúsenosti z aplikácie zákona vzhľadom na krátkosť času od nadobudnutia jeho
účinnosti sa ešte neprejavili, predpokladá sa, že zákonná úprava bude mať pozitívny dopad na
podnikateľské prostredie. Podnikatelia, ktorí zmluvnými prevodmi nadobudli do vlastníctva
nové pozemky, v záujme lepšieho využitia ako i scelenia ich pozemkového vlastníctva, sami
môžu požiadať o vykonanie pozemkových úprav, ktorých náklady budú sami hradiť.
V súvislosti s rozdrobenosťou pozemkového vlastníctva v podmienkach Slovenskej
republiky, okrem zákonnej úpravy ustanovujúcej pravidlá pozemkových úprav, ktorých
účelom ich racionálne priestorové usporiadanie v určitom území, významná a opodstatnená
v našom právnom poriadku je úprava zamedzujúca ďalšie drobenie pozemkov. Zákon č.
180/1995 Z.z. ustanovuje zákaz drobenia poľnohospodárskych a lesných pozemkov mimo
zastavaného územia obce. Podľa tejto úpravy nemôže na základe právneho úkonu, na základe
rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva, alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť
rozdelením jestvujúcich pozemkov, pozemok menší ako 2000 m2 ak ide o poľnohospodársky
pozemok alebo pozemok menší ako 5000 m2, ak ide o lesný pozemok. Ďalším zákonným
opatrením proti drobeniu pozemkov je úprava odvodov, v prípade, že rozdelením pozemkov
vznikne pozemok menší ako 20 000 m2 ale väčší ako 2000 m2. Povinnou osobou uhradiť
finančný odvod vo výške 10% alebo 20% z hodnoty poľnohospodárskeho pozemku je
nadobúdateľ pozemku. Podmienky drobenia pozemkov tvoriacich spoločnú nedeliteľnú
nehnuteľnosť vo vlastníctve podielových spoluvlastníkov združených v pozemkovom
spoločenstve upravuje zákon č. 97/2013 Z.z o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého
pri prevode podielu spoločnej nehnuteľnosti nesmie vzniknúť spoluvlastnícky podiel na
spoločnej nehnuteľnosti o výmere menšej ako 2000 m2.
Ďalšie riešenie rozdrobenosti pozemkového vlastníctva ustanovuje Občianky zákonník
všeobecnou úpravou podielového spoluvlastníctva, jeho prevodu, zrušenia a vzájomného
vyporiadania. Podielové spoluvlastníctvo k pozemku, rovnako ako ku každej inej veci
predstavuje vlastnícky vzťah rôznych osôb, vyjadrený určitou výškou podielu. Obsah
spoluvlastníckeho práva rovnako ako obsah vlastníckeho práva tvoria vlastnícke oprávnenia
vec držať, užívať ju, požívať jej plody a úžitky a disponovať s vecou ako i určité povinnosti,
prípadne obmedzenia. Takým obmedzením nakladania so spoluvlastníckym podielom je
predkupné právo ostatných spoluvlastníkov pri jeho prevode. Pri prevode spoluvlastníckeho
podielu pokiaľ nejde o prevod na blízke osoby, ale o prevod na cudzie osoby alebo
niektorého zo spoluvlastníkov, spoluvlastník svoj podiel musí najskôr ponúknuť na kúpu
všetkým ostatným spoluvlastníkom. Toto zákonné predkupné právo však neobmedzuje
dispozíciu s podielom. V praxi hlavne pri predajoch spoluvlastníckych podielov pozemkov
cudzím osobám je pomerne časté, že spoluvlastník, povinná osoba nerealizuje predkupné
právo. Takéto kúpne zmluvy sú relatívne neplatné a pokaľ sa dotknutá osoba, voči ktorej sa
nerealizovalo predkupné právo, nedovolá neplatnosti kúpnej zmluvy v zákonom stanovej
premlčacej dobe, takáto kúpna zmluva sa považuje za platný právny úkon so všetkými
dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Všeobecnú úpravu prevodu spoluvlastníckych podielov
zohľadňuje i zákon č. 140/2014 Z.z., ktorý ustanovuje osobitný postup v súvislosti s
nadobúdaním vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, kedy prevádzajúci vlastník
pozemku môže tento odplatnou alebo bezodplatnou zmluvou previesť na osobu, ktorá
vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej 3 roky v susediacej obci,
v prípade nezáujmu týchto osôb, je možné pozemok osobitným postupom previesť na
podnikateľa podnikajúceho v poľnohospodárstve najmenej 3 roky bez ohľadu na miesto
podnikania. Osobitný zákonný postup pri prevode vlastníctva k pozemku sa nevzťahuje na
prevody na osobu, ktorá v obci, kde sa pozemok nachádza vykonáva poľnohospodársku
97
výrobu ako podnikanie najmenej 3 roky, ďalej sa nevzťahuje na prevody spoluvlastníckych
podielov, pri spoločnej nehnuteľnosti na prevody medzi členmi pozemkového spoločenstva
a pri prevode poľnohospodárskeho pozemku medzi blízkymi osobami.
Zákon č. 140/2014 Z.z. je v súčasnosti predmetom širokej diskusie. Časť odbornej verejnosti
s liberálnym prístupom k prevodom poľnohospodárskych pozemkov poukazuje na
protiústavnosť právneho predpisu (čl. 20 Ústavy SR), na obmedzenie práva vlastníka voľne
nakladať so svojím vlastníctvom. Druhá časť odbornej verejnosti zdôrazňuje potrebu osobitne
chrániť poľnohospodárske pozemky pred ich nežiaducim výkupom cudzincami, opierajúc sa
o čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého, vyvlastnenie, alebo nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verenom záujme a to na základe
zákona a za primeranú náhradu.
Vzhľadom na nerozvinutosť trhu s poľnohospodárskou pôdou, nerovnosť ekonomického
postavenia osôb podnikajúcich na pôde, sú opodstatnené v právnom poriadku také právne
predpisy verejnoprávnej povahy, ktoré ustanovujú prednostné právo nadobúdania
poľnohospodárskej pôdy tými osobami, ktoré na nich podnikajú, ako i právne predpisy
ustanovujúce pravidlá pre riadne a odborné obhospodarovanie pozemkov a pravidlá pre
vyvlastňovanie a vyňatie pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
V súčasnosti právne vzťahy k pozemkov komplikujú a do určitej miery zneisťujú podnikanie
na poľnohospodárskej pôde neukončené reštitučné konania a poskytovanie náhradných
pozemkov reštituentom.
K usporiadaniu vlastníckych vzťahov mal prispieť zákon č.229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku. Mnoho oprávnených
osôb, podľa tohto zákona však svoje právo na vydanie nehnuteľnosti neuplatnilo, alebo
lehotu – do 31.decembra 1992 nestihlo, z dôvodu, že svoje vlastníctvo k reštituovaným
pozemkom nevedeli preukázať. Hoci schválená Koncepcia usporiadania pozemkového
vlastníctva v Slovenskej republike nepredpokladala prijatie ďalšie reštitučného zákona, v roku
2003 došlo prijatiu takejto úpravy a to zákonom č. 503/2003 Z .z. o navrátení vlastníctva
k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ktorý mal umožniť oprávneným osobám uplatniť
nárok na vydanie nehnuteľností v novej jednoročnej lehote do 31.decembra 2004.
Zákon č. 503/2003 Z.z. upravil navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré tvoria
poľnohospodársky pôdny fond a lesný pôdny fond a ktoré neboli vydané oprávneným osobám
podľa zákona č. 229/1991 Zb. V porovnaní s prvým reštitučným zákonom nerieši navrátenie
iného poľnohospodárskeho majetku. Právo na vrátenie vlastníctva k pozemkom mohla
uplatniť oprávnená osoba, občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území SR,
ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do
1. januára 1990 a to na základe rovnakých dôvodov aké boli zakotvené aj prvom reštitučnom
zákone. Oprávnené osoby mohli svoje vlastnícke nároky k pozemkom uplatniť v jednoročnej
prekluzívnej lehote. Proces reštitúcie zavedený týmto právnym predpisom je však
jednoduchší, pretože o nej rozhoduje príslušný obvodný pozemkový úrad v obvode ktorého
oprávnená osoba vlastnila pozemok. Takouto úpravou sa mal zjednodušiť postup konania
a zároveň urýchliť riešenie reštitučných nárokov. Povinnými osobami sú právnické osoby,
ktoré ku dňu účinnosti zákona mali k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo
hospodárenia alebo právo správy a poľnohospodárske družstvá. Zákon zaviedol náhrady za
pozemky, ktoré vlastníkom, oprávneným osobám nemožno vrátiť z taxatívne uvedených
dôvodov (napr. na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia, zriadená záhradkárska
alebo chatová osada, botanická záhrada, arborétum šľachtiteľská plocha, pozemok je
zastavaný, je vo vlastníctve fyzickej osoby, pozemok sa nachádza v obvode na projektu
pozemkových úprav, ktorého vykonanie bolo schválené). V týchto prípadoch sa oprávneným
osobám poskytnú náhradné pozemky vo vlastníctve štátu, v primeranej výmere a bonite
98
v akej boli pôvodné pozemky a to ak možno v tej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť
pôvodných pozemkov a ak s tým oprávnená osoba súhlasí. Okrem poskytnutia náhradných
pozemkov je možné oprávneným osobám za pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia
poskytnúť finančnú náhradu. Finančnú náhradu za pôvodné pozemky poskytne Slovenský
pozemkový fond podľa druhu pozemku v čase jeho prechodu na štát alebo na inú právnickú
osobu. V súvislosti s poskytnutím finančného ekvivalentu vznikli nejasnosti vzhľadom na
zrušenie vyhlášky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov úhradách
za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov.
Zákonom č. 217/2004 Z.z., novelizujúcim ustanovenie § 6 ods. 2 zákona, bolo upravené
poskytovanie finančných náhrad podľa vyhlášky MS SR č. 86/2002 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku.
Riešenia nárokov oprávnených osôb uplatnených podľa oboch reštitučných zákonov nie je
ukončené. O nárokoch uplatnených fyzickými osobami ako uvádza Puškáč (2014) podľa
zákona č. 229/1991 Zb. (45 284 uplatnených nárokov) je rozhodnuté na 92 % pri
pozemkových spoločenstvá na 94% (2461 uplatnených nárokov). Riešenie uplatnených
nárokov fyzických osôb podľa zákona č. 503/2003 Z.z. je ukončené na 79 % (34 265
uplatnených nárokov) a pri pozemkových spoločenstvách, ktoré uplatnili 1071 nárokov je
rozhodnutých 77,5%.
Oprávnená osoba, ktorá nadobudla vlastníctvo k pôvodnému alebo k náhradnému pozemku
vstupuje do práv a povinností doterajšie prenajímateľa, pričom prechod alebo prevod k
pozemkov nepodlieha daniam ani poplatkom. Náklady spojené s ocenením vecí
a zabezpečením technických podkladov potrebných pre rozhodovaciu činnosť uhrádza
Slovenský pozemkový fond.
Záver
Medzi najaktuálnejšie otázky a problémy v oblasti právnej praxe i legislatívy patria už
niekoľko desiatok rokov otázky právneho režimu pozemkových vzťahov, ktorých riešenie má
svoju opodstatnenosť tak pre vlastníkov pozemkov tvoriacich poľnohospodársky pôdny fond
ako aj pre podnikateľov hospodáriacich na pôde, ktorí pozemky užívajú na základe
nájomných vzťahov. K zvyšovaniu miery stability pre podnikanie na pôde významne
prispievajú i právne normy upravujúce usporiadanie pozemkového vlastníctva a ich
novelizácie vychádzajúce z požiadaviek praxe ako i zo skúseností ich aplikácie.
Literatúra
BANDLEROVÁ, A.- PALŠOVÁ, L. – SCHWARZ, P. Agricultural land ownweship – case
Slovakia. In: XIII. Nemzetközi tudományos napok. Gyöngyös: Károly Róbert Föiskola, 2012,
s. 919--924. ISBN 978-963-9941-53-3
ILKOVÁ, Z. Právne podmienky pozemkových úprav. Zborník. Nitra 1999. SPU v Nitra s.19-
24 ISBN 80-7137-648-5
PUŠKÁČ, J. Právna úprava regulácie vlastníctva pôdy. In: Pôda, voda, súčasť nášho
národného dedičstva. Bratislava: Panslovanská únia. 2014. s.137-164 ISBN 978-80-970685-
5-4
VANEK, J. Usporiadanie pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike. Dostupné na
www.mpsr.sk/download.php?fID=492
Zákon č.229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu
majetku v platnom znení.
Zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách
Zákon č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších zmien a doplnkov.
99
Zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona
Zákon č. 115/2014 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991
Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zákon č. 140/2014Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
Dôvodové správy k zákonu č. 115/2014 Z.z., k zákonu č. 140/2014 Z.z.
Kontakt
Doc. JUDr. Zuzana Ilková, PhD.
Katedra práva FEŠRR SPU v Nitre, Farská ul.24
100
The Structural Changes of the Entrepreneurial Subjects Focused on the
Agricultural Production in Uzbekistan after 1991
ISMAILOVA, Aygul
Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovak Republic
Abstract
After Republic of Uzbekistan became an independent country, its agricultural systems
underwent significant structural changes. One of the main structural changes was in the field
of entrepreneurship on the agricultural land. The paper tries to analyse the structural changes
of the selected legal forms of the entrepreneurial subjects focused on the agricultural
production in Uzbekistan after 1991. First of all, the structural changes were related to the
creation of new legal forms of entrepreneurial subjects focused on the agricultural production
after 1991, which were affected by the adoption of the Land Code. Secondly, there have been
changes in the structure of the production in each of these selected legal forms of the
entrepreneurial subjects focused on the agricultural production in Uzbekistan after that period
of time.
Keywords
entrepreneurial subjects focused on the agricultural production, Land Code, agricultural
production
Introduction
The development of the agricultural enterprises is closely related to the overall agricultural
sector development and agricultural reform progress in Uzbekistan. The implementation of
agrarian reforms after 1991 had been generated to the changes in the structure, position and
function of these selected forms of farming. It should be noted that any major reform started
with the reforms in legislation. Therefore, there would be analyzed legislation that was
adopted after 1991 in order to answer the question which legal acts has impacts on the
structural changes in land size of the selected legal forms as dehkan farms, farms and
agricultural entities agricultural output, on the agricultural outputs and as well as employment
rate in each these farming entities.
Materials and Methods
The methodology of the paper consists of the theoretical knowledge in the field of
investigated study. I studied all the applicable domestic literature as well as the foreign
ones.This paper’s methodology requires gathering relevant data from the specified documents
and compiling databases in order to analyze the material. I used the methods of examination,
analysis and comparison. I obtained data mainly from the World Bank Indicators, Statistical
Yearbook, 2008 and 2013 of the State Statistical Committee and consequently, I processed it
into graphs and tables.
The position of agriculture in the country
The Republic of Uzbekistan is a country with an arid climate with a total area of about 44.5
million hectares. The largest share of the population of Central Asian Republics represents the
population of Uzbekistan at about 30 million people. The dense of the rural population of
more than 60%, and almost one-third of the total population (27.2%) is employed in
agricultural activities (Fig. 1). Moreover, the share of agriculture to the Gross Domestic
Product of the economy of Uzbekistan is still high about 17, 5 % (Fig.1) and agriculture
101
provides almost a half of total export earnings (40%) (Almanac “Uzbekistan 2013”). From
these above-mentioned reasons, it can be seen that the role of agriculture in Uzbekistan is still
vital.
Figure 1 The share of agriculture to the GDP of the economy and the employed population in
agriculture (%)
Source: State Statistics Committee, Almanac “Uzbekistan 2013“, 2013
The structure of the Land Fund in Uzbekistan According to the structure of the Land Fund of the country, the major categories of land
(Fig.2) represent the agricultural lands (46.1%), forest lands (21.7%), as well as reserve lands
(27.6%). These three categories cover more than 42 million hectares (95% of the country).
Figure 2 The structure of the Land Fund in Uzbekistan (as of 01.01.2012)
Source: UNDP, Uzbekistan project document, page 6
102
Figure 3 The structure of the agricultural land use in Uzbekistan (as of 01.01.2012)
Source: own processing. UNDP, Uzbekistan project document, 2012
As it can be seen from the Fig. 3 the major categories of the agricultural land with the total
area of 20.473.500 ha (100%) represent the grasslands with an area of 11 018 800 ha (53.8%),
arable lands with an area of 4,045,600 ha (19.7%) and unused lands with an area of 3,954,600
ha (19.3%).
Table 1 The share of the categories of the agricultural land to the total area of the country
The structure of agricultural lands in Uzbekistan (01.01.2012)
% from the
total area of
agricultural
land
% from
the total
area of
the
country
Arable land (82% of the irrigated, rainfed 18%.) 19,7 9,1
Perennials (fruit, vines, mulberry and others) 1,6 0,8
Farmstead lands (Priusadebnie hozyastva) 3 1,4
Meadows 0,5 0,2
Grasslands 53,8 25
Afforestation (shelterbelts, poplar plantations ) 1,03 0,5
Shrubbery 0,15 0,07
Lands under reclamation construction 0,35 0,2
Fallow land 0,38 0,2
Unused lands 19,3 8,9
Total area of agricultural land (20,473,500 ha) 100 46,1
Total land area of the country (44,410,300 ha) 100
Source: own processing. UNDP, 2012
Despite the fact, that the total land area15 covers an area of 44410, 3 thousand km2, only
4045.6 thousand ha is arable land that accounts for 9.1% of the total area (Tab. 1).
Furthermore, the agricultural production fully depends on the irrigation because of arid
climate and about 18% of all arable land is rainfed (Fig.3). Moreover, the majority of the 15 The total land area is all land areas within the borders of the Republic of Uzbekistan (agricultural land, land
settlements, land for industry, transport, defense, environment protection, healthcare, recreation and lands for
other purposes, lands for historical and cultural heritage purposes, for forest and water funds, and reserve land
(Statistical Collection, 2013)
103
territory covers the arid and semi-arid areas (70%), mountains (20%) and the remaining part
of the country is heavily irrigated valleys along the two main rivers of the country (Syr Darya
and Amu Darya). The largest desert of Central Asia, the Kyzyl Kum, covers most of the
lowlands and plains in the west and south (UNDP, Uzbekistan). The grasslands represent the
most shares of the agricultural lands (53.8%) (Tab.1), as well as the forest fund (32.27%) and
reserved fund (51.5%) in the country (UNDP, Uzbekistan).
Major agricultural entities and comparison of their performance indices
Currently, there are three main legal forms of entrepreneurial subjects focused on the
agricultural production in Uzbekistan. They are agricultural cooperatives
(selskohozyastvennie predpriyatiya or shirkat), farm (fermerskie hozyastva) and dekhan farms
or small scale farms (dekhanskie hozyastva). Agricultural cooperatives (shirkat)16 are an independent legal entity operating on shareholding
basis. A family (or collective) contract system is issued in shirkats, when the land is allocated
to members of a cooperative and their families ( or group of families) under land use
contracts at least for five years17. According to the labour force, they have employment rights
and besides that the members of cooperatives can also be employed . The shirkats were
established through the conversion of collective farms (kolkhozes) and distribution of their
shares among the former kolkhoz members. Currently, the most of shirkats have been
restructured into the farms.
Farm (fermerskie hozyastva, hereafter referred to as farm) is an independent legal entity with
a long term lease form of land tеnure. The land lease period lasts from 30 up to 50 years,
most of them are engaged in the cultivation of cotton and wheat with at least 10 ha. These two
crops in the country are saved as a state order. A small part of land area of farmers engaged in
horticulture and livestock production. Therefore, these farmers in this category do not
significantly impact on the food security of the population as dekhan farms. Farms can use
employed labor as well as the household members (№ 662-II - Law on farms from 2004). Dehkan farm18 is a small household farm with or without legal entity status, engaged in small
production and marketing of agricultural produce using labor of its household land plot. The
dekhan farms are lifelong leaseholders with an inheritable ownership rights. The leaseholds
are small, ranging in size from 0.06 ha to 0.12 ha. Now, the size of irrigated plots can be
expanded up to 0.5 ha, and size of rain fed plots to 0.5 ha 19. In comparison with the farms,
dehkan farm may not use hired labor force on a permanent basis20 but mainly household
members (Yusupov et al, 2010).
16 Resolution of the Cabinet of Ministers # 299 dd. 15.07.1988 „ On measures for establishment of agricultural
Cooperatives (shirkats) as per Legislation Provisions on Reforming of Agricultural Sector“. 17 Land Code. 1998 article 51 with its amendments from Law of the Republic of Uzbekistan dated 30.08.2003,
№ 535-II, the date of entry into force 11.11.2003. 18 Resolution of the Cabinet of Ministers # 300 dd. 15.07.1988 „On deadlines and measures for Enforcement of
the National Laws: „On Farms amd“ and „Dehkan farms“ 19 Land Code of the Republic of Uzbekistan (1998) 20 Law № 604-I on Dehkan farms from 30.04.1998. Article 1.
104
Table 2 The main distinctions between dehkan and farms entities The main distinctions between dehkan and farms entities
Major distinctions Farm Dehkan
an average land size 0,15 ha (data from 2007) 26,7 ha (2007)
labor force may use hired labor force
may not use hired labor force
(only family members of its
households)
land tenure Lifetime inheritable possession long term lease from 30 - 50
years
active state involve-
ment in crop pattern
decision making and
setting prices for cer-
tain agri. crops
State order for two main crops as
cotton and wheat
The state order are not applied
to dehkan farms
the main agricultural
production
cotton, wheat, grain, silk cocoons,
grapes, potato, vegetables, fruit
and berries
Potato, vegetables, meat, (live
weight), milk, eggs, wool, kar-
akul pelts, fruits and vegetables
Source: Yusupov et al. 2010, own processing
There are several distinctive factors between the farms and dehkan farms. The first one is an
average land plot size; for instance dehkan farms usually lease about 0.15 ha, while for farm
enterprises this number amounts to approximately 26.7 ha (2007 data). Secondly, farms can
use employed labor force as well as the household members (№ 662-II - Law on farms from
2004). However, the dehkan farms do not have right to use employed labor force. The
following distinctive factor is the land tenure. Dehkan farms can own land with lifetime
inheritable possession (Law № 604-I on Dehkan, 1998) although farms can use land on the
base of long term use contract from 30 up to 50 years (№ 662-II - Law on farms from 2004).
The fourth difference of these selected farms is in the active state involvement in the crop
pattern decision making and setting prices for certain agricultural crops as wheat and cotton
on the base of the annually contractual agreements with the state for their production. For
example, 70% of the whole cotton production, the farms sell to the state at a fixed state price
and about half of the wheat production yield, respectively. The main motivation of the state to
fullfill the state order is the provision of the subsidized loans to farmers through commercial
banks. This privilege can get only farmers who fulfill state order on the cotton and wheat
production. However, the state order does not obligatory for dehkan farms. They are free of
choosing to grow any crop production and thus, its realization as they wish (Law № 604-I on
Dehkan farms 1998). The last distinguishing feature is in the main agricultural outputs of
these farm entities. The main sowing area of the farms is under the cotton (99.4% of cotton
production), grain (more than 80%), cocoons (97.2), potato (23.7%), and vegetables (35.2%)
(Fig. 4). As we can see from the Fig. 5, dehkan farms are free of the state order on the
production of the cotton and wheat; thus, they are dominated in the production of livestock
production as meat (94.7%), milk (96%), wool (86.1%), karakul pelts (66.8%) and crops as
105
potato (75.5%), vegetables (64.1%) and 52% of fruit21 and berries and 49%22 of melons,
respectively.
Figure 4 The structure of the production of the primary commodities of the agriculture (in %
from all categories of entities as for 2012) Source: Statistical Collection, 2013, own processing
Besides that three main legal forms, there are other legal forms of the agricultural producers
as the households of non-agricultural entreprises and organizations marketing. Some part of
their agricultural produce, test land plots of research institutions, state –owned entities, other
agricultural enterprises, institutions and organizations, including joint-stock companies,
limited liability companies, associations and agribusiness entities focused on the agricultural
output (Yusupov et al, 2010).
The structural changes in the position and function of the selected forms of the selected
farming entities during the years between 1991 and 2008
The development of the agricultural entreprises is closely related to the overall agricultural
sector development and agricultural reform progress in Uzbekistan. The implementation of
the agrarian reforms after 1991 had been generated to the changes in the structure, position
and function of these selected forms of farming. It should be noted that any major reform
starts with the reforms in legislation. Legislations concerning the agrarian reforms can be
divided into two types: the laws that were adopted before adoption of the Constitution
(8.12.1992) of Uzbekistan and after it.
The first type consists of the following laws as the Law № 97-XII on the land from
20.06.1990 (now it is a dead letter), the Law "On Property in the Republic of Uzbekistan"
dated 31 December 1990, as amended. The second type of the laws based on the Constitution
of the Republic of Uzbekistan adopted 8 December in 1992 as amended where written that the
land, underground resources and other natural resources are national and thus, under the state
control. (Constitution of the Republic of Uzbekistan, 1992)23. Moreover, article 53 of the
Constitution of Uzbekistan points that the main principle of the economy development of the
Republic is based on the development of the private ownership. On the base of this principle
21 /22 Yusupov et al. 2010. Livestock Production in Uzbekistan: Current State, challenges and prospects review in
the context of agricultural sector development trends. p. 24
23 Article 55
106
of the Constitution there was established the proprietary in agriculture. The keystone for the
further development of the proprietary in agricultural sectors were the adoption on the base of
the above mentioned principle of the Constitution the Land Code of the Republic of
Uzbekistan dated 30 April 1998, as amended, thereby the Land Law from 1990 became a
dead letter. The Law № 604-I “On Dehkan farms”, the Law “On Farms” № 602-I (now is a
dead letter), the Law № 600-I “On Agricultural Cooperatives” dated 30 April 1998, as
amended (Khojamuratov, 2013). The adoption and the implementation of the above mentioned legislation led to the following
changes The first change happened in the land tenure; if before 1998 the dehkan farms could
use or lease for a period of not less than 10 years, so after 1998 that limitation was canceled
and only left that point as the lifetime inheritable possession. As for the farms the use and
lease period was prolonged from 30 up to 50 years. The same period of lease time could have
the agricultural cooperatives. The second change was implemented in increasing of the land
size of the dehkan farms and farms after 1998.
Table 3 The distribution of the total land area and agricultural land by land users (thousands
of hectares)
The distribution of the total land area and agricultural land by land users (thousands of
hectares)
Years Total
land
Total
agricultural
land
Agricultural
land used by
agricultural
entities
Arable
land
including
Farms Dekhan
farms
1998 44405 25359,5 20119,2 4087,9 106,4 562,4
1999 44405,5 25295,9 20000,2 4077 447,2 572,5
2000 44410,3 25789,8 20205 4061 610,4 579,3
2001 44410,3 25736 20442,5 4056,6 883,9 584,8
2002 44410,3 25477,7 20259,2 4056,2 1105,3 592,1
2003 44410,3 22614 17418,2 4052,7 1659,3 601,2
2004 44410,3 22570,4 17391,1 4042,7 2354 607,5
2005 44410,3 22446,1 17346,2 4049 3285,8 612,1
2006 44410,3 22371,3 17288 4057,2 3995 623,4
2007 44410,3 22338,3 1729,4 4064,2 5331,1 622,5
2008 44410,3 22259,2 17234,3 4068,6 5899,2 621,7
Source: Statistical Collection, 2008, own processing
107
Figure 5 Specific proportion of cropped land (sown areas) by types of farming entities, %
Source: the State Statistics Committee in Yusupov et al., 2010
The increase of the land size of the dehkan farms by 59,3 ha (Tab.3) led to the increase by
20% of the of the agricultural outputs in value terms. According to the Figure 5, despite the
fact that dehkan farms have for use more than 10% of the cropped land, they produce the
highest share of the agricultural outputs in value in comparison with other two main
agricultural entities as farms and collectives. The signifficant changes had to face the farm
entities. Their land size enlarged from 106.4 to 5899.2 hectares (Tab. 3). The significant
increases of the land size was initiated in 2002 by the implementation of the third agricultural
reforms. The adoption of the Law № 662-II In entering the changes and additions to the Law
on farms from 26 August 2004, as amended speeded the expansion of the crop lands of the
farms by restucturing at the begining steps only the loss – making and inefficient agricultural
cooperatives (shirkats) into farms and later on almost all the shirkats were transformed into
the farms; thus, in turn the reduction of the crop lands of the agricultural cooperatives
(shirkats). Currently, the farms play the prevailing role in a production of marketable outputs
mainly in a production of cotton and grain, whose number in 2007 exceeded to 217. 000. The
main aim of this process was the replacement of collective land use by farm land use, which
was reached and currently, they are the dominated one.
Figure 6 Agricultural outputs in value terms by types of farming entities, % Source: the State Statistics Committee in Yusupov et al., 2010
The third change happened in the employment rate by the type of farming (Fig. 8).
108
Figure 7 Employment rate by type of farming entities, %
Source: the State Statistics Committee in Yusupov et al., 2010
In 1991, there were only two main agricultural employers: the dehkan farms (about 38%) and
collective entreprises (62 % ). A new form of farming was legally acknowledged by the Law
on Farms passed in July, 1992, that began to employ at the beginning years less than 5% of
the all rate of employment in agriculture. However, the third agrarian reform impacted not
only on the expansion of the land size, but also on the increase of the employment rate by
more than 40% in the farm entities and in turn led to the decrease of the employment rate in
the collective farms to about 5%. Moreover, the positive effect is observed in the employment
rate of the dehkan farms (approximately 50%); however the increase rate is not as high as in
farms (the increase rate is about 12%). The main reason, for showing this low rate is only
12%, is because the dehkan farms do not have right for employment force as the farms do.
Another reason is mainly the family members are employed and they produce in a small
household plots with an average size of 0.15 ha as in turn, farms has an average size of 20 ha.
Ultimately, the dehkan farms keep providing about 50 % with the employment, mainly in the
livestock production sector as it is important source of income and food for rural families as
more than 60% of the population resides in rural areas in Uzbekistan (World Bank, 2012).
Conclusion
This paper analyzed the main structural changes in the three selected forms of agricultural
entities as farms, dehkan farms and agricultural entities between 1991 and 2008. The initial
changes were implemented in the legislation. There were adopted new laws as the Law № 97-
XII on Land from 20.06.1990 (now it is a dead letter), the Law "On Property in the Republic
of Uzbekistan" dated 31 December 1990, as amended, the Constitution of the Republic of
Uzbekistan adopted 8 December in 1992, as amended .The culminating process for the further
development of the proprietary in agricultural sectors were the adoption of the Land Code of
the Republic of Uzbekistan dated 30 April 1998, as amended, the Law № 604-I “On Dehkan
farms”, the Law “On Farms” № 602-I (now is a dead letter), the Law № 600-I “On
Agricultural Cooperatives” dated 30 April 1998, as amended. The implementation of the
following legal bases stipulated by the several changes. The first change was that the land
tenure period was changed as the land lease period was prolonged from 10 up to 50 years till
30 up to 50 years for farm entities. As for dehkan farms, land lease period before 1998 was
not less than 10 years, so after 1998 that limitation was canceled and only left that point as the
lifetime inheritable possession. The second change was in the expanding of the land size for
the farm entities and dehkan farms. On the contrast to these two entities, the land size for
agricultural cooperatives was significantly decreased. The increase of the land size of the
dehkan farms by 59.3 ha led to the increase by 20% of the agricultural outputs in value terms
109
and despite the fact that this farms have for use only 10% of the cropped land, they produced
the highest share of the agricultural outputs in comparison with farms and agricultural
coperatives. The farm entities’ land size enlarged from 106.4 ha to 5899.2 ha. The last change
could be observed in the employment rate of these selected farms. If at the begining years
after getting independence the main providers of jobs were the agricultural cooperatives
(62%)., then, after 2004, the main employment providers became the farms (from 5% in 1992
increased up to 40%) and dehkan farms (more than 50%). In conclusion, during the analyzed period we can see that the role of the farms and dehkan
farms have been signifficantly increased after the implementation of the above mentioned
structural changes.
References
Khojamuratov U, 2013. Formation and development of the farming movement of Uzbekistan.
Journal of Scientific publications and post-graduate students.6 pp. ISSN 1991-3087.
Land Code of the Republic of Uzbekistan dated from 30 April, 1998, as amended
Land Code. 1998 article 51 with its amendments from Law of the Republic of Uzbekistan
dated 30.08.2003, № 535-II, the date of entry into force 11.11.2003.
Law № 604-I “On Dehkan Farms” dated from 30 April, 1998, as amended. Article 1.
Law № 97-XII “On Land” dated from 20 June,1990 (now it is a dead letter)
Lerman Z. 2008. Agricultural Development in Uzbekistan: The Effect of Ongoing Reforms.
Discussion Paper No. 7.08. Pages 4-5. Available from:
http://departments.agri.huji.ac.il/economics/indexe.html Resolution of the Cabinet of Ministers № 299 dated from 15.July, 1988 „ On measures for
establishment of agricultural Cooperatives (shirkats) as per Legislation Provisions on
Reforming of Agricultural Sector“.
Resolution of the Cabinet of Ministers № 300 dated from 15.July, 1988 „On deadlines and
measures for Enforcement of the National Laws: „On Farms” and „Dehkan farms“
State Statistics Committee, Almanac “Uzbekistan 2013” (Tashkent: CER, 2013). p. 77-110.
Statistical Collection, 2008. Tashkent. Agriculture of Uzbekistan. State Committee Republic
of Uzbekistan on Statistics. p. 245. Statistical Collection. 2013. Tashkent. Agriculture of Uzbekistan. State Committee Republic
of Uzbekistan on Statistics. p. 20.
The adoption of the Law № 662-II „In entring the changes and additions to the Law on farms“
from 26 August 2004, as amended
The Constitution of the Republic of Uzbekistan, 1992, as amended. Article 55
The Law "On Property in the Republic of Uzbekistan" dated 31 December 1990, as amended
UNDP, Uzbekistan.project document, page 6. Available from;
http://www.uz.undp.org/content/dam/uzbekistan/docs/projectdocuments/EEU/un_prodoc__Ru
s.pdf
World Bank Group. 2012 – Uzbekistan Partnership: Country Program Snapshot. [online].
2013, [cit. 2013-04-23] Available on the internet:
<http://www.worldbank.org/content/dam/Worldbank/document/Uzbekistan-Snapshot.pdf>.
Yusupov et al, 2010. Livestock Production in Uzbekistan: Current State, challenges and
prospects review in the context of agricultural sector development trends. p. 21-25.
Contact address
Ing. Aygul Ismailova
Department of Law, Faculty of European Studies and Regional Development,
Slovak University of Agriculture 94901, Nitra, Slovakia
e-mail: [email protected]
110
New Legal Rules of the EU for State Aid in Agriculture
JANKŮ, Martin
Mendel University in Brno, Czech Republic
Abstract
Part of the EU competition law is the prohibition of provision of state aids by states and regulation
of exemption from this general prohibition. Integral part of the special regulation form rules for
state aids in the agricultural sector. The aim of the paper is to analyse the main changes of
agriculture state aid rules that follow the revision of legal instruments applicable to the agricultural
sector were revised in the course of the years 2013 and 2014 - Agricultural de minimis Regulation,
No. 1408/2013, Agricultural Block Exemption Regulation No. 702/2014 ("ABER") and EU
Guidelines for State aid in the agricultural and forestry sectors and in rural areas 2014 to 2020
(Doc 2014/C 204/01). As the main features of the new rules are emphasized the extension of the block exemptions by
widening the scope of ABER, widening the scope of the Guidelines and the introduction of the so
called “One window approach” together with the reduction of administrative burdens when the
Member States will only have to go through one administrative procedure and deal with only one
department (or DG) of the Commission when seeking clearance for their Rural Development
Programmes.
Keywords
competition law, State Aids, Block Exemptions in Agriculture
Introduction
The EU's State aid rules are enshrined in the Treaty on the Functioning of the European Union
(TFEU). Article 107 of the TFEU defines what constitutes State aid and spells out that State
aid in principles is prohibited. It further lays down those grounds on which aid may be
considered to be compatible with the internal market. Article 108 of the TFEU sets out the
main procedural principles governing the action to ensure Member States' compliance with
the substantive State aid rules.
State aid rules in the agricultural sector are based on three different principles:
− They follow the general principles of competition policy.
− They have to be coherent and consistent with the EU's common agricultural and rural
development policies.
− The rules take into account the EU`s international commitments. (Quigley, 2009)
Notwithstanding this general prohibition it may be necessary to provide state aids as response
to a market failure, in order to ensure the proper functioning of an equitable economy. TFEU,
therefore, leaves space for the granting of State aid in the framework of the implementation of
several policy objectives. For the sector of agriculture and forestry, the Art. 107( 2) (b) TFEU
has special meaning as, according to which the aids granted for making good the damages
caused by natural disasters or exceptional occurrences are compatible with the internal
market. Secondly, according to the Art. 107 (3) (c) TFEU the EU Commission may consider
for compatible with the internal market State aids aimed to promote the economic
development in the agriculture and forestry sector and in rural areas, provided that such aid
does not adversely affect the conditions of trade.(Janků, M- Mikušová,J, 2012)
Moreover, with regard to the specificities of the agricultural sector, the Art. 42 TFEU
provides that the competition rules shall apply to production of and trade in agricultural
products only to the extent determined by the European Parliament and the Council.
111
Objective and Methods
State aid to promote the economic development of the agricultural and forestry sectors and of
rural areas is embedded in the broader Common agricultural policy (‘the CAP’). Following
wide consultation with the public and stakeholders , the Commission has adopted in June
2014 a new Agricultural Block Exemption Regulation (ABER) and new Guidelines for State
aid in the agricultural and forestry sectors and in rural areas 2014 to 2020, effective by 1st
July 2014. ABER allows the granting of certain categories of State aid to the agricultural and
forestry sectors and in rural areas without prior notification to the Commission. The
Guidelines aim at setting the general criteria which will be used by the Commission when
assessing the compliance of aid with the internal market.
One of the main objectives of these new rules is to improve efficiency on State Aid issues by
speeding up the approval procedures by Commission and thus enable potential beneficiaries
to benefit from State aids more quickly.(Zahariadis,N.,2013))
The aim of the following paper is to look in more detail on some specific features following
from the new regulation of state aids in agriculture and there background in other secondary
EU law rules as well as in the EU case-law. It analyses the main specific features of the state
aids and the Commission´s efforts to accelerate the notification and/or approval process
connected with individual types of measures
Discussion
The Commission assesses state aid in the agricultural sector on the basis of Art. 107 (2) and
(3) TFEU and as far as products are concerned, within the limits decided in principle by the
Council.
The Commission changed the existing rules on state aid compatibility in the agriculture
sector following the reform of the common market organisations and rural development,
while also taking into account the objectives of "less and better” targeted aid; in accordance
with the Commission's State Aid Action Plan24, which aimed at a significant reduction of
sector-specific state aid rules and a more horizontal approach to granting support. As it result
the state aid rules for the agriculture sector were simplified by reducing the numerous
secondary legislative acts in force to three texts: Agricultural Block Exemption Regulation25 ,
Guidelines for State aid in the agricultural and forestry sectors and in rural areas26 and On 18
December 2013, the Commission adopted a new Regulation on agricultural de minimis aid in
the primary agricultural production sector, raising the ceiling and clarifying the definition of
small amounts of aid that can be considered not to constitute state aid .27 In addition to these
rules, a number of horizontal rules concerning the definition of aid and compatibility are
applicable , especially the General Block Exemption Regulation (GBER) that was published
in the Official Journal of the European Union on 17 June 2014. 28 In the agricultural sector, in
view of the rules which apply to the primary production of agricultural products, the GBER
should exempt only aid in the fields of research and development, aid the form of risk capital,
training aid, environmental aid and aid for disadvantaged and disabled workers insofar as
these categories of aid are not covered the ABER. In view of the similarities between the
processing and marketing of agricultural products and non-agricultural products, this
24 State aid action plan - Less and better targeted state aid : a roadmap for state aid reform 2005–2009
(COM/2005/0107 final) 25 Commission Regulation (EU) No 651/2014 declaring certain categories of aid compatible with the internal
market in application of Article 107 and 108 of the Treaty 26 European Union Guidelines for State aid in the agricultural and forestry sectors and in rural areas 2014 to
2020, Doc. 2014/C 204/01 27 Commission Regulation (EU) No 1408/2013 De minimis Regulation in Agriculture 28 COMMISSION REGULATION (EU) No 651/2014 of 17 June 2014 declaring certain categories of aid
compatible with the internal market in application of Articles 107 and 108 of the Treaty
112
Regulation should also apply to the processing and marketing of agricultural products
provided that certain conditions are met.
De minimis rules
Due to its specificity, primary production the agricultural sector is still governed by separate
rules, although here too there is an increasing tendency to align them as far as possible with
the horizontal rules. The Agricultural de minimis Regulation allows grants of up to € 15,000
per holding in any three years in the agricultural sector and within overall limits per Member
State. The amounts that each Member State may grant per three-year period have been
calculated by the Commission and are set out in the annex to the Regulation. They are based
on the average agricultural production output for a given Member State. As such, deli ned aid
does not fulfill all the criteria of Art. 107( 1) TFEU; the Member States may grant it without
the Commission's prior approval, but the aid must be transparent and accounted for and
Member States must provide information certifying compliance with the two ceilings.29
Member States may grant de minimis aid for almost any objective they deem appropriate,
including operating aid, but the Regulation lays down a few limitations in order to avoid
distortion of the common organisations of the markets in agricultural products: no export aid
may be granted and aid may not be linked to the price or quantity of products put on the
market or made contingent on one the use of domestic products. It must be borne in mind, however, that beneficiaries active in the processing and marketing
of agricultural or non-agricultural or products, as well as other non- agricultural activities, are
not prevented from profiting from the so-called general de minimis, which currently amounts
to €200,000 per fiscal year (there is no cummulation of two de minimis aids for the same
undertaking, activity).
Compatibility rules applicable to the agricultural sector
As described above, the current system consists in principle of two block exemption
regulations and a set of guidelines, When a specific type of state aid measure is block-
exempted, the GBER refer back to particular provisions of the block exemption regulation for
the compatibility assessment. Consequently, some provisions of the block exemption may be
considered as effectively exhaustive, i.e. the aid can only be found to be compatible with the
common market if it fulfils all the criteria stipulated the regulation. This structure saves the
Commission from having to review large numbers of standard notifications, and leaves it free
to concentrate on controlling other aid measures. In addition, only aid for micro, small and
medium agricultural holdings may be authorized. Nevertheless, the definition of an SME (no
more than 250 employees, a turnover of no more than € 40 million or a balance-sheet total of
no more than € 27 means that the vast of holdings active in the production of agricultural
products are covered by these provisions.
It must be underlined that the state aid compatibility rules are very much guided by common
market organisation and rural development rules. Nevertheless, the conditions for declaring
state aid compatible with Art. 107 TFEU are not always identical with the conditions required
for obtaining co-financing under Regulation No. 1698/2005 on support for rural development
by the European Agricultural Fund for Rural Development. The state aid rules are more
detailed regarding the eligible costs for particular activities. or may allow different aid
intensities, especially with regard to activities falling outside the scope of Annex I TFEU,
since they are subject to horizontal state aid control measures.
The Commission has described the compatibility rules the Agricultural Guidelines, dividing
them into types of aid, and then outlining the objectives sought in the “analysis” section and
29 This construction allows the Commission to monitor the respect of the WTO obligations imposed by the
Agreement on trade in agricultural goods
113
stating the conditions for compatibility in the "policy" section, where eligible costs, aid
intensities and other conditions arc stipulated. Unless the Guidelines refer to another
legislative text or refer to an exception, the whole framework applies to the measures
concerned (e.g. concerning incentive effect or eligible costs).
The state aid compatibility rules contained in the block exemption regulations applicable to
primary production and processing and marketing of agricultural products make it simpler for
the Member States to grant state aid to this sector. When their conditions are met, a Member
State may grant aid immediately, without first notifying it to the Commission. Member States
only need to inform the Commission of the aid, using a simple information sheet, and only
after having granted the aid. According to the 2012 scoreboard, aid granted in the agricultural
sector on the basis of the block exemption regulation amounted to € 1,85 billion, granted by
275 recorded measures, in comparison with 162 notified measures. Aid not covered by the
regulations must be notified and is assessed in accordance with the conditions stipulated in
the Agricultural Guidelines regarding aid intensities, eligible costs and types of aids.
Measures pursuing objectives that were not envisaged at all in any of me state aid instruments
are assessed directly on the basis of Art. 107 TFEU.
Investment aid in primary production
Investment in agricultural holdings is regulated in P/art II, Artr. 133 e.a. of the GBER . The
GBER requires investment aid to farmers to be "decoupled" and "horizontal", in the sense that
it cannot be limited to a product or animal such as pigs or poultry. In line with the principle
established by the 2013 reform of the CAP, investment decisions are guided by the market
and not by administrative decisions.
The definitions of small and medium-sized enterprises follow the rules in Annex I to GBER,
but a new concept for the purpose of intermediary enterprises has been created for the
purposes of the Agricultural Guidelines 2014. Investment aid must pursue one of the
following reduction of production costs, improvement and re-deployment of production,
improvement in quality. preservation and improvement of the natural environment or the
improvement of hygiene conditions or animal welfare standards. The Commission considers
that aid granted retrospectively for activities already undertaken by the beneficiary cannot be
viewed as containing the necessary incentive element and must therefore be considered to
constitute operating aid which is intended to relieve the beneficiary of a financial burden. To
maximise the incentive effect of aid and make this effect easier to demonstrate in the case of a
notification, the eligibility rules laid down by Member States should ensure that aid in favour
of expenditure incurred or services received is only granted after the date of a Commission
decision declaring aid or an aid scheme compatible with the Treaty. The only exception to
this rule concerns aid schemes which are compensatory in nature.30 The maximum gross
investment aid must not exceed 50 per cent of eligible costs in less favoured areas and 40 per
cent in other regions. Young farmers31 may obtain an increase of 10 per cent within live years
of setting up. The aid level may be up to 75 per cent for investments in the outermost of the
European Union32. Eligible expenses may include the construction, acquisition or
improvement of immovable property and the purchase (or lease-purchase) of machinery and
equipment, including computer software. General costs linked to those expenditures, such as
architects', engineers´ and consultancy fees, feasibility studies or the acquisition of patents
30 See also Case T-6/08 Mopro Nord v. Commission, 2007, para. 72 31 Art. 22 od the RD Regulation defines a „young farmer“ as aged less than 40 and setting up for the first time on
an agricultural holding as head of the holding.- availabne online at
http://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=3_SA_32602 32 Acc. To Art. 355 TFEU the outermost regions comprise Guadeloupe, French Guiana, Martinique, Réunion,
Saint-Barthélemy, Saint-Martin, the Azores, Madeira and the Canary Islands
114
and licenses, are considered eligible as well. Land other than land for construction purposes
must be limited to 10 per cent of the investment's eligible expenses. The rules provide a clear definition of what is a "newly introduced" standard for the purpose
of allowing additional aid intensities for investment to adapt to new standards. If Member
Stales delay the implementation of compulsory Community standards beyond the date
foreseen by Union legislation. this may give farmers in those countries an advantage
compared with farmers in Member States which implement the new standards by the dates
foreseen in the legislation.
However, when setting up the appropriate aid intensity for investments linked to the meeting
of newly introduced standards, the Commission also took into consideration that they often
only entail costs for the farmer, without increasing his earning The intensity should therefore
reflect the delay involved and be reduced to zero at some point in time. To quantify what it
considers as a significant impact on operating, the Commission indicates that standards
justifyinhg compensation must lead to an increase in the operating costs of at least 5 per cent
or a drop in income of at least 10 per cent. The only exception to this rule is expressly
envisaged in the Agricultural Guidelines for the implementation of Council Directive 91/676
concerning the protection of waters against pollution caused by nitrates from agricultural
sources33. A number of Member States were condemned for failing to implement the Nitrates
Directive on time (e.g. France, Belgium, Spain, Ireland or United Kingdom) and the
Commission has recognised in past practice that the particular difficulties of implementing it
justified granting farmers additional aid intensities for investments to comply with its
standards. Farmers may also receive up to 100 per cent for investments in traditional
landscapes and buildings in the case of non- productive heritage features and the relocation of
farm building the public interest. To ensure that high amounts of support do not increase imbalances in the overall levels of
support by Member States, upper limits per hectare for agro-environmental aid, animal
welfare and compensatory payments for handicaps in certain areas have been introduced, as
well as a possibility to limit compensation for farms of more than 50 hectares (i.e, farms more
than twice the average EU size) Such limits already exist when the measures arc co-financed.
The maximum amounts for aid intensities were set at a level bearing in mind the express
provision in the Rural Development Regulation34 that State aid may be authorised above the
rates for co-financing,
The rules for investment aid in connection with the processing and marketing of agricultural
products are defined in the Guidelines. Investment aid to companies active in processing and
marketing agricultural products must comply with the horizontal state aid rules35, with higher
aid intensities applicable in specific cases. Large enterprises are only eligible for aid within
the limits set by the Guidelines on Regional Aid for 2014 - 2020 and GBER.
The similarities between the operation and functioning of enterprises which process and
market agricultural products and enterprises producing non-agricultural products have led to
the harmonization of the assessment rules governing state aid in line with the Lisbon
Agenda36. As a result, with the exception of specific rules for intermediate companies,
investment aid of up to 40 per cert of aid intensity for standard projects for large companies in
normal areas is no longer allowed. In assisted areas, support was brought into line with the
rates applicable to non-agricultural companies, which in many regions reduced the support
33 Official Journal, 1991, L375/1 34 Regulation (EU) Nº 1305/2013 of the European Parliament and of the Council on support for rural
development by the European Agricultural Fund for Rural Development (EAFRD) 35 Notably the Guidelines on regional State aid for 2014-2020, Doc. 2013/C 209/01, in effect from July 1, 2014 36 See Presidency Conclusions. Lisbon European Council: March 23 and 34.´, 2000, point 17. Doc/00/8 od
March 24, 2000
115
allowed below the previous level of 50 per cent Only for the outermost regions it remains at
the level of up to 75 per cent. Chapter IV. of the Agricultural Guidelines refers to Arts 38-40 of the Rural Development
Regulation and the guidelines on state aid for environmental protection (Environmental Aid
Guidelines).37 The GBER also applies to the agriculture sector in relation to environmental
aid. The Commission does not authorise aids for combating animal and plant diseases in
favour of large undertakings or companies active in the processing and marketing of
agricultural products.38.1 Il To benefit from this type of aid, farmers must enter into voluntary
commitments lasting five to seven years which go beyond so-called “cross-compliance” with
the relevant mandatory standards established in EU and by national legislation. Payments
under this aid instrument are granted annually and should cover the additional costs and
income foregone as a result of the commitment. The conditions for granting aid to producer groups are provided by the Chapter IV of the
Agricultural Guidelines as well. Producer groups may obtain up to € 400 000 of aid for
starting up their operations. This amount corresponds to the amount set out for co-financed
support for such start-up aid to the new Member States the 2014 Rural Development
Regulation. This type of aid is limited to small and medium enterprises (SMEs), is of a
temporary nature and targets costs for the establishment of producer groups bringing farmers
together with a view to concentrating their supply and their production to market
requirements.
The Commission considers that aid measures for primary production of SMEs which provide
an incentive to improve the quality of agricultural products tend to add to the value of
agricultural production and help the sector as a whole to adjust to consumer demand, and
therefore views such aids favourably. The rules for granting this aid instrument are stipulated
in Art. 22 e.a. of the Rural Development Regulation. This type of aid must be granted in kind,
i.e. in the form of training, certification or provision of verification services.
Aid for technical support such as consultancy or control costs is governed by Chapter IV of
the Agricultural Guidelines. It is limited to small and medium-sized enterprises active in
primary production, while other enterprises may profit from training and consultancy support
available to other sectors under the GBER or use de minimis aid. Aids in kind of up to 100 per
cent of the value of services rendered may be granted in connection with education and
training for farmers and farm workers, farm replacement services or consultancy services
provided by third parties. Art.16 of the Agricultural Guidelines envisage aid of up to 100 per cent for the administrative
costs of establishing and maintaining herd books and up to 70 per cent for the costs of tests to
determine the genetic quality or yield of livestock. All the costs of removing fallen stock may
be covered, as well as 75 per cent of the costs of such carcasses. Insurance premiums covering
the costs of removal and destruction of fallen stock are also eligible for aid. Compulsory
testing of cattle slaughtered for human consumption for bovine spongiform encephalopathies
(BSE), may be covered, but it may not exceed €40 per test, provided it is rendered in the form
of subsidiZed services and does not involve direct cash payments to producers and is
consistent with a program for monitoring and ensuring the safe disposal of all fallen stock in
the Member State.
In normal circumstances the “polluter pays” principle (Art. 174 (2) TFEU) establishes the
primary responsibility of producers for taking proper care of the removal of fallen stock and
the associated costs. The state aid rules normally prevent Member States from paying income
37 Guidelines on State aid for Environmental Protection and Energy 2014-2020, Doc. 2014/C 200/01, in effect
from July 1, 2014 38 See e.g. Decision NN 75/200, Germany, Aid for Bavarian QAnimal Health Service. Official Journal, 2006, C
244/15
116
aid to farmers, because this could distort competition and interfere with the functioning of the
common market organisations. Only in exceptional circumstances may such aid be granted to
offset the damage caused by such situations.
The Agricultural Guidelines, further on, specify what events the Commission recognizes as
natural disasters or exceptional occurrences which allow compensation of up to 100 per cent
for material losses throughout the agricultural sector in accordance with an Art. 107 (2)
TFEU. Such aid measures may not be block-exempted and are subject to notification. The
Commission has approved in 201 several guidelines on the aid schemes to compensate for
caused natural disasters. The Commission recognized the crisis in the beet market caused by
the BSE disease scare at the end of 2001 and dioxin 2000 as exceptional occurrences within
the meaning of art. 107 (2)(b) TFEU.39 Primary producers may also obtain support on the basis of Art. 107(3)(c) TFEU without prior
notification no if an adverse climatic event results in damage to over 30 per cent of normal
production provided they comply with Art. 11 of the Agricultural GBER. Aid to compensate
for damage caused by such exceptional occurrences must be assessed case by case and must
therefore be notified individually when an event which could qualify for this type of aid
occurs. It is limited to primary agricultural production, but includes large and enterprises
over-compensation must be excluded, so insurance premiums are deducted, as are any other
proceeds e.g. from the sale of damaged products. Since 2010, farmers who are not insured are
not entitled to full compensation. In the case of drought, as from 2011, compensation may
only be paid by Member States which have fully implemented Art. 9 of the Water Framework
Directive in respect of agriculture.40 In the Art. 10 of the Agricultural GBER are set the rules for aid regarding animal and plant
diseases and pest infestations. The Commission considers that payment of aid to farmers
active in primary production in order to compensate for losses from animal or plant diseases
may only be accepted as part of an appropriate national or regional program for the
prevention, control or eradication of the disease concerned. Accordingly, only diseases which
are a matter of concern for the public authorities may be the subject of aid measures, but not
measures for which farmers should reasonably take responsibility themselves. Money
received under insurance schemes or any costs not incurred because of the disease but which
would otherwise have been incurred must be deducted in order to avoid over-compensation.
Eligible costs cover health checks, tests and other screening measures, the purchase and
administration of vaccines, medicines and plant protection products, and the costs of slaughter
and destruction of animals and destruction of crops. The aid must be granted by means of
subsidized services.
According to art 12 of the Agricultural GBER, the Commission will declare aid of up to 80
per cent for the payment of insurance premiums for compatible with the internal market,
provided that this does not constitute a barrier to such services and the measures fulfil all the
conditions of the Block Exemption Regulation. Other aid measures in connection with
insurance against natural disasters and exceptional occurrences must be assessed case by case.
The Guidelines also foresee the possibility of authorizing aid in connection with reinsurance
schemes,41 and other aid measures to support producers in particularly high-risk zones.
The Commission authorizes aid for early retirement or cessation of activities in primary
production in accordance with the conditions set out in Agricultural GBER, as well as aid for
closing production, processing and marketing capacity, provided they are coherent with any
39 More recently, the Commission Approved Special measures relating to meat production of animal origin from
pigs following a dioxin contamination in Ireland 2008 (see N 634/08) 40 Directive 2000/60/EC of the European Parliament and of the Council establishing a framework for the
Community action in the field of water policy 41 Summmary Notice of the Commission was published in Official Journal, 2007, as doc. C 308/07
117
Community arrangements to reduce production capacity. Such aid must be available to all
operators in the sector concerned, especially if there is over-capacity. 42The amount of the aid
must be strictly limited to compensation for the loss of the value of the assets, plus all
incentive payment limited to 20 per cent of their value. The cessation of activity must be
irrevocable and aid may not be offered to operators who are merely in financial difficulties. According to the Agricultural Guidelines, state aid is , further on, authorized for advertising
campaigns in the European Union devoted to quality products43 EU recognized
denominations, or national or regional quality labels. This type of aid is available even to
large enterprises which process and market agricultural products. The advertising campaign
must not be earmarked for the products of particular companies and must comply with Art. 2
of Directive 2000/13/EC44 and the specific relevant labelling rules. The origin of the products
concerned may be stated in the case of EU-recognized denominations and (as a subsidiary a
message) national or regional quality labels. Direct aid must be limited to 50 per cent
intensity, unless the sector contributes at least 50 per cent of the costs. Generic advertising
which does not mention origin and benefits all producers of the type of product concerned
may obtain up to 100 per cent. In the context of aid for advertising, the Commission monitors
closely whether or not aids infringe Arts. 34 or 110 TFEU. Public support for advertising in third countries should be limited to support under Council
Regulation No.3/2003 of December 17, 2007 on information and promotion actions for
agricultural products on the internal market and in the third countries45, which sets up a
framework of support measures for advertising that ensures the necessary degree of coherence
between Member States due not least to the consultation process required for setting up such
campaigns
Conclusion
From the primary legal rules on the State aid by the EU law, it is clear that Art. 107 (1) TFEU
limits at first sight the sovereignty of the Member States by prohibiting them to interfere with
the market conditions through granting of state aid to the extent to that these aids may affect
trade between Member States. It is in the same way true that the rules in question only limit
the State sovereignty and do not suspend it entirely by assigning the power to prohibit state
aids fully from the Member States of the EU (Biondi, A. – Eeckhout, P. – Flynn, J.,2004). In
general we may thus argue that the provisions of the TFEU on state aid serve to create
discipline among the Member States as regards granting of the state aid affecting the EU
internal market and the trade between Member States. However, they shall not preclude
Member States to intervene in the economy to some extent in the form of state aid justified by
certain objective reasons.
This is clearly supported by the circumstance that Art. 107 (2) and (3) TFEU introduce an
extensive scope of exemptions from the prohibition on granting of state aid by Member
States. This scope of exemptions is moreover conceived not as final and closed, but is be
extended if necessary by secondary legal acts of the EU Commission as a body representing
European interests. The use of the exemptions provided for in article. 107 (2) (3) TFEU and
specified in the Commission „soft law“ acts is justified only to the extent to that the aids
granted on their basis pursue the general interest under the consideration in the EU-wide
42 See Commission Decision of January 29, 2007 on aid for voluntary or partial suspension of breeding of
pigeons following perturbations caused by the avian influenza crisis (case N 613/2006) 43 Defined as products fulfilling the criteria under Regulation (EU) No. 1151/2012 of the European Parliament
and the Council of 21 November 2012 on quality schemes for agricultural products and foodstuffs (Official
Journal, L 343) 44 Directive 2000/13/EC of the European Parliament and of the Council of 20 March 2000 on the approximation
of the laws of the Member States relating to the labelling, presentation and advertising of foodstuffs 45 Official Journal, L 3.5.1 /2008
118
perspective. Their application at the same time, however, always serves to the satisfaction of
justified interests of the Member States in the economic, but also social and regional
development. This development reflects also in the recent development of the secondary
legislation concerning state aids in agriculture.
References
Biondi, A. – Eeckhout, P. – Flynn, J. (editors): The Law of State Aid in the European Union,
Oxford – New York 2004
Janků, M. – Mikušová, J.: Veřejné podpory v soutěžním právu EU, Praha , C.H.Beck, 2012
Quigley, C.: European State Aid Law and Policy, 2nd edition,, Oxford – Portland 2009 Zahariadis,N.: Frameworks of the European Union's Policy Process: Competition and
Complementarity Across the Theoretical Divide, Journal of European Public Policy ,
Routledge, 2013
Contact address
Doc. JUDr. Martin Janků, CSc.
Mendel University in Brno, Provozně ekonomická fakulta
119
Ochrana zemědělské půdy před živelným zastavováním
(veřejný zájem proti soukromým zájmům developerů)
KADLECOVÁ, Eva
Czech University of Life Sciences Prague, Czech Republic
Abstract This article is a reaction to a burning issue, which has been the subject of a long-term
discussion by various activists from private, as well as from public sectors, often engaged in
agriculture and the protection of the environment field, including politicians. Indeed, there
has been a dramatic decrease in the quantity of good quality arable land, especially in the
vicinity of large cities. Despite legal protection barriers, arable land is an easy target for
predator’s development plans. It is converted into building land for the construction of urban
facilities, so-called commercial and industrial zones (shopping centres, warehouses, plants,
parking, etc.). The use of formerly agricultural land becomes purely commercial and it is
highly disturbing that this takes place spontaneously in the absence of environmental planning
and regulation trade and market development. In most cases, these private activities of
developers do not take into account public interest; even they sometimes go against it.
The Protection of Agricultural Land by the Act No. 334/1992 Coll. in its current wording is
ineffective. The planned amendment (government proposal, Parliamentary Print no. 339)
seeks to set a general protection of agricultural land resources by changing the applied
principles for such protection. However, this addresses more the consequences rather than the
causes of the current deplorable situation. It does not deal e.g. with the option to make it more
difficult to acquire ownership of the agricultural land, which should be used for non-
agricultural purposes.
The author of this paper examines the possibility of legislative codifying the exclusion of
agricultural land from the sale subjects, which are not engaged in primary agricultural
production. Such a regulation could be only temporary, to clarify and stabilize the demand for
the suburbanization of borders of towns. To support such legislative codification, which is a
kind of interference with the free will of the landowner, she suggests an example of similar
restrictions elsewhere in the legal system, e.g. the impossibility of the emphyteutic lease of an
enterprise to a non-business subject, or to the earlier temporary impossibility of foreigners to
acquire real estate in the Czech Republic, included in the Exchange Currency Act.
Keywords
agricultural land, decrease arable land, suburbanization, developers, protection, restriction
trade for arable land, legislating
Úvod
Nikoli jen v poslední době prostupují sdělovacími prostředky, ale veřejnými institucemi
zhusta sblíženými s politikou (ministerstva, vláda, parlamentní interpelace aj.) informace o
dramatických úbytcích (kvalitní) zemědělské půdy určené pro zemědělskou a obdobnou
činnost a její využívání pro zcela nezemědělské účely. Jedná se především o zábor
zemědělské půdy pro účely výstavby zázemí (velkých) měst, tzv. obchodní a průmyslové
zóny. Nejohroženější je ZPF v bezprostředním sousedství (zejména) velkých měst.
Zdroje uvádějí zejména užití pro moderní komunikace: dálnice, event. železniční koridory,
výjimečně letiště (nejnověji připomeňme v lidové řeči „druhá Ruzyň“ u Vodochod, Praha –
Západ); ty však přesahují hranice jednoho města či i kraje a jejich celostátní, tj.
120
celospolečenský ( často i nadstátní) účel, přesahující vlastně hranice státu, je zřejmý a zájem
na udržení kvalitní dopravní infrastruktury nutno v přiměřené míře tolerovat.
Avšak autoři Spilková a Šefr v článku Nekoordinovaný nový vývoj maloobchodní činnosti a
jeho vliv na využití území a půdy (publ. jako Pilotní studie o okrajových částech Prahy),vyd.
časopis Landscape and Urban Planning, č. 2/2010, ISSN …) upozorňují (…) na konfliktní
využití půdy projevující se jako zábor zemědělské půdy a kvalitní půdy na okraji měst v
důsledku nákupních center a podobného vývoje maloobchodních sítí. (…) v okrajových
částech Prahy, kde se za posledních 10 let došlo k výrazné změně ve využití půdy jako
důsledek komerčního nárůstu urbanizačního procesu (…); text článku pojednává (…) „o
některých problematických otázkách tohoto dynamického vývoje, zejména jeho důsledky pro
životní prostředí v souvislosti s prakticky neexistujícím plánováním a regulací obrovského
rozvoje obchodu ve všech postkomunistických zemích a v České republice zejména.“ Jsou-li liniové komunikace povahy dálnic nebo železničních koridorů mimo pochybnost ve
veřejném zájmu (svou užitnou hodnotou přesahují potřeby národní, vnitrostátní), jiný pohled
a hodnocení by měl patřit tzv. suburbanizaci okrajů zejména velkých měst, kde neregulované
(viz. Spilková, Šefr) , tedy značně živelné pohlcování zvl. orné půdy –zemědělského
půdního fondu (dále v textu ZPF) - zástavbou povýtce komerční už jsou výlučně povahy
vnitrostátní, a je otázka, zda je tato výstavba nutná v tak masivní míře a mále-li (tj. celá
společnost) k nim být tak tolerantní, jako k celospolečensky nutným dopravním stavbám. Na patrně již kritickou (v každém případě kritizovanou) situaci reaguje i vláda, neboť pod č.
339 sněmovního tisku je aktuálně v Poslanecké sněmovně Parlamentu ČR projednávána
novela zákona č. 334/1992 Sb., o ochraně zemědělského půdního fondu (dále v textu ZPF);
jedná se o vládní návrh zákona. Jak uvádí na svých stránkách Ministerstvo životního prostředí
ČR, cílem novely je zvýšit a zabezpečit ochranu ZPF, a to jak kvalitativní (zvl. ochrana
úrodnosti půdy), tak ochranu plošnou, tj. ochranu před nadměrnou a nenávratnou ztrátou
půdy v důsledku záboru. Navrhovaná novela si – ve vztahu k obsahu tohoto příspěvku- klade za cíl (mimo jiné) :
posílení ochrany zemědělského půdního fondu jak kvalitativní (ochrana před
poškozováním půdní úrodnosti a dalších funkcí půdy degradačními procesy, zejména
erozí a kontaminací), tak plošné (ochrana před nadměrnou a nenávratnou ztrátou půdy
v důsledku záboru),
přesnější vymezení povinnosti vlastníka nebo nájemce zemědělské půdy,
Bez zohlednění tohoto vývoje a realizací proti opatření by sotva bylo možné realizovat
záměry dané Vizí českého zemědělství po roce 2010 (server MZ ČR
http://eagri.cz/public/web/file/54688/VIZE.pdf)
Cíl a metody
V cíli si stanovila autorka následující hypotézy:
- je možné legislativně omezit svobodu nakládání s vlastnictvím pro účely, které jsou
proti jiným zájmům, které jsou s nimi rovnocenné, možná silnější. Zde má autorka
na mysli zákaz prodeje zemědělské půdy osobám, u nichž je předvídatelné, že na půdě
nebudou zemědělsky hospodařit
- jak takové omezení legislativně ztvárnit, aby bylo skutečně efektivní, a kterým zákon
je nejvíc vhodný přijmout takovou úpravu
Připomeňme zde, že podle zákona 334/1992 Sb., §1 odst. 2) jsou zemědělskou půdou
pozemky zemědělsky obhospodařované, to je orná půda, chmelnice, vinice, zahrady, ovocné
sady, louky, pastviny, a půda, která byla a má být nadále zemědělsky obhospodařována,
ale dočasně obdělávána není tzv. půda dočasně neobdělávaná. Dle odst. 3) sem náleží také
121
pozemky s chovnými rybníky a nezemědělská půda, která je však pro obhospodařování ZPF
nezbytná, například přístupové cesty. Do zemědělské půdy nejsou zařazeny lesní pozemky. Tato půda leží na části zemského povrchu, jedná se tedy o pozemky se specifickým
povrchem – zemědělským půdním fondem (ZPF)
Jestliže určitý subjekt s půdou povahy ZPF jako vlastník nakládá, je to jeho svaté právo,
garantované nejen občanským právem (dnes zákoníkem č. 89/2012 Sb.) , ale i LZPS, neboť
se jedná o právo přirozené; popírali bychom přirozené právo vlastníka v mezích zákona
nakládat s předmětem vlastnictví, tedy rozhodovat svobodně o jeho osudu. Když jednou
vlastníkem určitého pozemku je a má svobodnou vůli předmět svého vlastnictví užívat – tedy
i rozhodnout, že zemědělskou půdu jako zemědělskou, pro pěstební, chovné apod. účely,
užívat nechce. Na straně druhé, jestliže si pořídí do vlastnictví velký stavitelský subjekt vybavený značným
kapitálem i lidskými zdroji (moderněji developer: úzce chápáno jako stavební firma ; z angl.
develop: vytvořit, vyvinout vybudovat apod. , obecně výrazy pro vznik něčeho, co zde dosud
nebylo); tedy jestliže si opatří do vlastnictví pozemek, musíme očekávat, že jej uplatní právě
pro stavební činnost. Těžko pro něco jiného.
Jděme zpět po stopách konečného výsledku účelového nakládání s původně zemědělskou
půdou – od výsledku spočívajícího v existující stavbě k řetězení kroků, které k výstavbě
vedly. Stavba byla pořízena na pozemku, který původně developerskému subjektu nepatřil,
který mu však předchozí vlastník svobodně prodal. Na zemědělské půdě, neurčené
k stavebnímu využití, není možné bez dalšího stavět, tedy dokud není tato půda odňata
v správním řízení ze ZPF podle § 9 zákona 334/1992 Sb., o ochraně ZPF. Přičemž podmínky
pro vynětí zemědělsky obhospodařované půdy pro jiné než zemědělské účely jsou celkem
náročné a jde- li o trvalé odnětí pozemku ze ZPF, kdy již nebude možné nikdy pozemek
zemědělsky využít, - neboť půjde o účely kterými dle § 11odst. 1) písm. a) bude provedena
nevratná změna znemožňující zemědělské využití zemědělského půdního fondu někdy v
budoucnu; pro účely tohoto zákona se tím rozumí umístění stavby pevně spojené
s pozemkem (…) nebo provedení terénní úpravy, která vyžaduje skrývku půdy na dotčených
pozemcích - je provázeno nemalými peněžními odvody, jež svou povahou rovnají
„vyplacení se“ z nutnosti pozemek užívat k zemědělské činnosti. Právě neregulované skupování zemědělským pozemků velkými a finančně zabezpečenými
developerskými subjekty a nikterak pro ně likvidačními odvody za živelnou výstavbu na
nich, znepokojující svým rozsahem a ničím neutlumovanou trvalostí v čase, vyvolalo nutnost
se zabývat změnami zákona o ochraně ZPF, protože je zřejmé, že ten svými dosud
uplatňovanými regulačními mechanismy na konci možností.
Zmiňovaná novela zákona http://www.psp.cz/sqw/text/tiskt.sqw?O=7&CT=339&CT1=0)
chce v části III. , § 4 uplatnit zcela nově zásady plošné ochrany zemědělské půdy. Stávající §
4 se ruší a nahrazuje jej zcela nový text, který – řečeno poněkud zjednodušeně – je změnou
především jazykovou; slova jako zejména,…nejnutněji, nejméně dílčím způsobem ustupují a
nahrazuje je slovo upřednostnění. Pro ilustraci: část textu stávajícího § 4 zní:
„(…) Musí-li však v nezbytných případech dojít k odnětí zemědělského půdního
fondu, nutno zejména a) co nejméně narušovat organizaci zemědělského půdního fondu, hydrologické a
odtokové poměry v území a síť zemědělských účelových komunikací,
b) odnímat jen nejnutnější plochu zemědělského půdního fondu,
c) při umisťování směrových a liniových staveb co nejméně ztěžovat obhospodařování
zemědělského půdního fondu,
122
d) po ukončení povolení nezemědělské činnosti neprodleně provést takovou terénní
úpravu, aby dotčená půda mohla být rekultivována a byla způsobilá k plnění dalších funkcí v
krajině podle schváleného plánu rekultivace.“ Pro srovnání : Navrhovaný text téhož ustanovení:
„(…) Musí-li v nezbytném případě dojít k odnětí zemědělské půdy ze zemědělského
půdního fondu, je nutno především a) odnímat zemědělskou půdu přednostně na zastavitelných plochách, b) odnímat přednostně zemědělskou půdu méně kvalitní; kritériem kvality půdy jsou třídy
ochrany,
c) co nejméně narušovat organizaci zemědělského půdního fondu, hydrologické a
odtokové poměry v území a síť zemědělských účelových komunikací,
d) odnímat jen nejnutnější plochu zemědělského půdního fondu a po ukončení
nezemědělské činnosti upřednostňovat zemědělské využití pozemků,
e) při umísťování směrových a liniových staveb co nejméně zatěžovat obhospodařování
zemědělského půdního fondu a po ukončení povolení nezemědělské činnosti
neprodleně provést takovou terénní úpravu, aby dotčená půda mohla být
rekultivována a byla způsobilá k plnění dalších funkcí v krajině podle plánu
rekultivace.“
Na tyto zásady pak navazuje § 7 odst. 1 navrhované novely:
„Při zpracování dokumentace pro umístění záměru
(1) Dokumentace pro vydání územního rozhodnutí vyžadující souhlas podle § 9 musí být
zpracována se zohledněním zásad plošné ochrany zemědělského půdního fondu (§ 4)“ Konec citace zákona.
Tyto záměry se však orientují spíše na následky, kdy zemědělská půda je již v rukou
developerů, nikoli na příčiny, které ovšem zhusta souvisejí s uplatněním svobodné vůle
někdejšího vlastníka zemědělské půdy. Kde není prodávající, není zákazník. Neprodá-li
vlastník nebo nemůže-li - z důvodu nepřípustnosti dané zákonem – prodat své vlastnictví,
nezíská ho žádný kupující.
Známe omezení daná kogentním veřejným právem ve veřejném zájmu zasahující do
svobodného rozhodování soukromého vlastníka; vždyť např. žádný vlastník pozemku nic
nepostaví bez souhlasu stavebního úřadu – tedy bez přivolení veřejné moci.
Klademe si otázku: je možné kogentním veřejným právem zakázat, aby vlastník prodal
zemědělskou půdu jinému subjektu jehož zájem je rovněž soukromý a předvídatelně ryze
podnikatelský v jiné oblasti, než zemědělství? Je to zásah do svobodného nakládání s věcí
v zájmu, který už přesahuje soukromou sféru. Autorka zde nemůže rozebírat všechny zvl. sociální, geografické, regionálně rozvojové a další
aspekty tohoto zákazu ve veřejném zájmu, soustředí se výlučně na právní řešení.
Určitý předobraz takové možnosti skýtal do nedávna obchodní zákoník v ustanoveních o
nájmu podniku, kdy v § 488d přikazoval, že nájemcem může být jen podnikatel zapsaný v
obchodním rejstříku, který má příslušné podnikatelské oprávnění, jinak je smlouva neplatná; a v násl. § 488e odst 1) přikazuje: Nájemce je povinen provozovat podnik s odbornou péčí a
bez souhlasu pronajímatele není oprávněn měnit předmět podnikání provozovaný v
pronajatém podniku. Kdy tedy nebylo možno pronajmout podnik nikomu než podnikateli,
který by byl povinen jej provozovat.
Současný občanský zákoník v ust. o pachtu závodu není takto explicitně zakazující, ale
implicitně takový „zákaz“ či „příkaz“ je možné dovodit ze slov ust. § 2349: Je-li
propachtován závod, pachtýř jej užívá způsobem… v jakém je to třeba k řádnému provozování
závodu. Podmínkou tedy je, že pachtýř bude - neboť musí – s předmětným závodem podnikat.
Je to jeho povinnost. Bylo by v rozporu s povahou pachtu, aby např. závod propachtoval
123
proto, aby takto podnikání znemožňoval, a to jiným podnikatelům, proti nimž by se takto
bránil jejich konkurenci a omezoval tržní zájmy jiných. Šlo by tedy o spekulativní využívání,
zde spíše zneužívání, předmětu pachtu. Nejsou místně ani časově vzdáleny případy, kdy byly
skupovány provozy právě proto, aby – nebyly provozovány. Proč se domnívat, že tentýž
model nejde uplatnit u pachtu? Za takových okolností by smlouva o pachtu mohla být úspěšně
prohlášena za absolutně neplatnou, protože absence užívání formou podnikání obchází účel
zákona. Je podmínkou pachtu - jako byl dříve podmínkou nájmu podniku – užívat
závod explicitně k podnikání.
Obdobný model by z hlediska práva de lege ferenda tady a teď mohl posloužit i k zamezení
živelného nepromyšleného prodeje (a naopak až příliš promyšlené koupě) ZPF developerům,
kteří na půdě zjevně nechtějí podnikat zemědělsky nebo alespoň vzdáleně obdobně –
ilustrativním příkladem budiž např. zbudování přírodního koupaliště nebo golfového hřiště,
kdy jde sice o stavební zásahy, ale je alespoň z velké části zachována příroda a nejde o
budovy, betonové plochy parkovišť aj. Soukromé zájmy by vylučovaly vůbec zahájit řízení o
odnětí zemědělské půdy ze způsobu jejího určeného užívání.
Zůstalo by povinností využít získaný pozemek pro účely zemědělské výroby, a to i v širokém
slova smyslu – nebránilo by to např. možnosti vybudovat na pozemku rybník pro chovné
záměry, ale nikoli např. obchodní centrum, prodejní sklady, satelitní městečka apod. Jinak
řečeno cokoliv, co přímo popírá zamýšlené kulturní určení zemědělské půdy.
Ilustrativně připomeňme na tomto místě také někdejší verzi devizového zákona č. 219/1995
s kdy do roku 2009 a částečně i do roku 2011 bylo omezeno nabývací právo nemovitostí
cizinci s taxativním vymezením, jakými výlučnými způsoby mohou nemovitosti cizinci získat
– nemohli je tehdy nabývat standardní kupní smlouvou. Právo tedy zná případy, kdy omezuje v zájmu, který přesahuje soukromé hranice, svobodnou
vůli právních subjektů, v prvním případě zde jmenovaném minimálně pro zachování zásad
hospodářské soutěže (nezneužívání pachtu), ve druhém případě umožnění spravedlivého
vnitřního trhu s nemovitostmi a upřednostnění jejich nabývání tuzemci v prostředí, které
tehdy nemohlo ekonomicky konkurovat bohatství a vyspělému trhu svobodné liberální
společnosti nepoznamenané direktivně řízeným netržním hospodářstvím.
Autorka by svěřila výlučnost skupovat – přesněji vykupovat – zemědělskou půdu pouze státu
a pouze pro účely staveb v širokém veřejném zájmu. Znamenalo by to vypracovat ustanovení,
které by nedovolovalo prodej zemědělské půdy neveřejnoprávnímu subjektu, resp. připouštěl
by takový prodej soukromému subjektu za předpokladu kupce zapsaného jako podnikatele do
veřejného seznamu, jehož základní a dlouhodobý předmět jeho činnosti by byl zemědělská
prvovýroba. Dlouhodobost by se měla pohybovat kolem deseti let, neměla by klesnout pod
pět let. Nutno totiž očekávat, že při takové právní úpravě stavební firmy začnou okamžitě
rozšiřovat svůj zapsaný předmět činnosti o zemědělskou činnost.
Výsledky
Zde se se autorka vrací k zodpovězení hypotéz položených v začátku statě.
Je představitelné zamezit nepromyšleným prodejům – a naopak promyšleným koupím –
zemědělské půdy dočasným znemožněním jejího nákupu nezemědělskými podnikatelskými
subjekty, případně „zákaz“ dispozic se ZPF pro jiné účely než zemědělské podnikání.
Modelem budiž zde zmíněný devizový zákon neumožňující - rovněž časově omezeně -
prodej nemovitostí cizincům.
Uvolnit zemědělskou půdu k jiným než zemědělským účelům by bylo monopolem státu.
Pouze veřejná moc by, pro účely navýsost veřejné, zpravidla přesahující pouhé národní zájmy
mající minimálně evropský přesah, mohla měnit účelové určení půdy. Právní předpis, který by
takový monopol upravoval, a současně zakazoval tak snadno získat zemědělskou půdu
124
„nezemědělci“, by mohl být občanský zákoník. Již dnes upravuje například monopol státu na
získání nemovitosti státem v případě jejího opuštění vlastníkem, §1045 ObčZ.
Závěr Možnost nabývat zemědělskou půdu je omezitelná právem, byť tím bude omezeno – do
určené míry - svobodné rozhodování o nakládání s předmětem vlastnictví, je-li toho třeba
k zabránění aktivit, které se nakonec jeví jako celospolečensky problematické, možná
škodlivé. Efektivita takové právní regulace je vždy diskutabilní a účinně trvá jen dočasně.
Taková úprava by měla být uplatněna rovněž dočasně, i když relativně dlouhodobě,
přinejmenším do doby, kdy by se vyjasnila a ustálila poptávka společnosti po rozšiřování
průmyslové a obchodní infrastruktury okrajů měst. Minimálně demografický vývoj
signalizuje, že by k ustálení a nezvyšování této společenské poptávky měl nastat brzo. To
přispěje i k k přirozené samoregulaci neřízené suburbanizace zvl. velkých měst.
Literatura
Spilková J., Šefr L. Nekoordinovaný nový vývoj maloobchodní činnosti a jeho vliv na využití
území a půdy. Pilotní studie o okrajových částech Prahy. vyd. časopis Landscape and Urban
Planning, č. 2/2010, vyd. Elsevier, Nizozemsko. ISSN 01692046 zákon č. 89/2012 Sb., občanský zákoník
zák. č. 2/1993Sb., Listina základních práv a svobod
zákon č. 334/1992 Sb. o ochraně zemědělského půdního fondu
zákon č. 219/1995 Sb., devizový zákon ve znění do roku 2005 a 2011
zákon č. 513/1991 Sb., obchodní zákoník
elektronické oficiální zdroje:
Vize českého zemědělství po roce 2010 (zdroj: ministerstvo zemědělství ČR
http://eagri.cz/public/web/file/54688/VIZE.pdf)
- server Ministerstva životního prostředí ČR,
http://www.mzp.cz/cz/ochrana_zemedelskeho_pudniho_fondu_navrh
- server Poslanecké sněmovny Parlamentu ČR
http://www.psp.cz/sqw/text/tiskt.sqw?O=7&CT=339&CT1=0
podpůrné elektronické zdroje:
http://biom.cz/cz/zpravy-z-tisku/totalne-chybny-pristup-k-ochrane-zemedelske-pudy
https://www.euroskop.cz/8924/sekce/zemedelstvi/
Kontakt
JUDr. Eva Kadlecová
Česká zemědelská univerzita v Praze
125
Cultural Dimensions as an Innovative Approach to Rural Development
KRNINSKÁ, Růžena - ŘEHOŘ, Petr
University of South Bohemia in České Budějovice, Czech Republic
Abstract
Cultural dimensions indicate the shared values in society, which also means the shared
values in particular rural community. Rural development is linked with the quality of
shared values at the level of these communities.
This article aims to find the shared values in communities and try to define them by
means of cultural dimensions and evaluate this innovative approach to rural
development in terms of the knowledge economy.
In the South Bohemian Region there were two villages with similar fundamentals of
cultural traditions selected, but with different socioeconomic characteristics. They
differed significantly in the state of material security and municipal infrastructure.
In both villages a quantitative research was conducted by means of a questionnaire
method to determine a state of the local communities. In addition a qualitative research
using the Test for colour semantic differential (TBSD) was conducted. It can be
modified to reveal shared values in the community.
The article is based on research conducted within the research project Socioekonomický
vývoj českého venkova a zemědělství registered with the Ministry of Labour and Social
Affairs under registration number 1J016/0-DP2 in relation to particular aspects of the
project Studium ekonomiky rozvoje venkova na JU v Českých Budějovicích registered
with the Ministry of Education under registration number GB .1.07/2.2.00/07.0178.
Keywords
rural communities, cultural dimensions, shared values, institutionalized values,
knowledge economy
Introduction
The knowledge economy, associated with the transformation of labour to the human capital,
brings connection between economic, social, and environmental culturological aspects to the
development of the regions. It is also called an integrated or holistic approach.
The reason for this approach is the globalizing world of the third millennium. The contents of
the revolutionary tendencies of globalization can be compared to the changes that took place
during the Industrial Revolution. The world is entering a new phase - the education or the
„knowledge economy“, which accelerates the ability to transform knowledge into a new
context, understanding knowledge and skills of people as „human-“ and then as an
„intellectual capital“, which has become a driving force for further development. Human
resources in societies turn into the most significant and into the most important form of
capital. Other forms, money, land and technology are becoming critically dependent
increasingly subordinated to it (Truneček, 2004).
This means that even for rural development the quality of people engaged will be critical.
Their knowledge (also about its region), the ability to orientate well in increasing quantity of
information in the context of a globalizing society, will give evidence about the outcome of
the conflict of localization and globalization trends in rural areas.
In dealing with the issue of human resources in rural communities, it isn’t possible to build on
one point focused angle of view, but it is desirable to adopt a holistic view, which
systematically works with interdisciplinary correlations looking for new and substantial
126
connection. In essence, it is necessary to capture the relationships between the community and
the shared values in the environment of the regions, which are the basis for the development
of desirable forms of innovations.
In the approach of rural development, stability and sustainability of regions is desirable that in
development of rural communities it was worked with a wide variety of approaches to
knowledge. Education in relation to the development of human capital should be related to
areas of professional training and development of personal potential, but also to understanding
of the cultural traditions of the region. Regional culture is unique and grew out of the natural
conditions of the region and is associated with a cultural memory (certain information fields
of recurring activities) or „genius loci“, also known in modern management as „tacit
knowledge“. These can also become one of the sources of innovations. Education and
understanding of developing relationships at both exogenous and endogenous factors of
regional development and care about their balance, can lead to securement of values of
sustainable development.
The significance of the functionality of rural communities is for example associated with
multi-level governance, or with multi-level model of management of natural resources, which
is considered by many contemporary scholars to be more sustainable than previously enforced
state or private solutions (Holátová, Krninská, 2012).
Post-communist countries of Central and Eastern Europe have a limited experience with
multilevel schemes of management, as environmental issues have long been dealt through a
centralized decision-making. The neo-liberal approaches of the market economy have
strengthen division of society (and even communities) to individual units of extreme
individualism, where freedom of the individual exceeds natural laws, ethical values and
functionality of the community in a society (Hudečková, Lošták, Ševčíková, 2006).
In her last works Ostrom (2003) presented belief that reforms in the management of natural
resources should concentrate on creating a multi-level decision-making system rather than
establishing a fully decentralized or centralized systems - i.e. they should concentrate on
distributing powers between different levels (local - regional - national - transnational), which
are independent to some extent, and are therefore more able to balance the existing political,
economic and ecological interests.
If a responsibility for regional policy is to have a real chance of success in post-communist
countries, it is necessary to create institutional and structural assumptions. It is associated with
the creation of natural communities and support their development, whose absence hinders the
possibility of shifting in a new direction. Local or regional governments and other entities
must give a chance to communication and meaningful cooperation, including contact with
European institutions and effective participation in regional and structural policy of EU.
Armstrong (2010, p. 36) indicates that in the process of globalization, the importance of
human potential and the development of “human capital” are increasing. The development
and use of full human potential with its knowledge and skills emphasizes the creative way
much needed for the solution of discontinuous changes, which the globalizing world of the
third millennium presents.
Gibson (2000, p. 126) states that the world is entering a “new economy” – “the knowledge
economy” – associated with the use of human and intellectual capital, which emphasizes the
ability to put knowledge into a new context, together with understanding and skills as the
driving forces of change, innovation and competitiveness.
According to Krninská (2002), the culture dimension will be a primary element of modern
management for the future knowledge society, motivating employees to the process of self-
knowledge, self-development and self-realization. By this developmental stage the individuals
spontaneously enter into the process of lifelong learning (both professional and personal),
developing their creative skills necessary for the knowledge society.
127
According to Hofstede & Hofstede (2005, pp. 15 - 46) we perceive values as a general trend
to differ some facts from other states, and thus it is possible to define the heart of the culture.
Values are associated with feelings that have a specific direction, a positive or negative
aspect, and indicate what surrounds a human in the categories of “good or bad, true or false,
beautiful or ugly, rational or irrational,…”; they provide the possibility of orientation in the
world by the fact that the social reality is structured in terms of importance and corresponding
hierarchy. Cultural dimensions according to Hofstede (1999, pp. 34 - 44), Hofstede &
Hofstede (2005, p. 23), based on similar contradictions, will be described in detail in this
study.
For an easier understanding of the different indexes and cultural dimensions that are included
in these indexes, the authors present a simple overview, taking the bold dimensions, which
are, according to the authors, desirable for corporate culture in the knowledge economy.
Table 1 Overview of the indexes of contrasting cultural dimensions with relevant values
Name of index Value of dimension
Lower than 50 Higher than 50
Power distance (PDI) Small distance Big distance
Individualism vs. Collectivism (IDV) Collectivism Individualism
Masculinity vs. Femininity (MAS) Femininity Masculinity
Uncertainty avoidance (UAI) Acceptance of risk Uncertainty avoidance
Long-term vs. Short-term orientation
(LOT) Short-term
orientation Long-term
orientation
Resource: Krninská, Duspivová (2013, p. 143)
Materials and Methods
Both quantitative and qualitative research was conducted at two villages in order to determine
the state of the local communities and shared values manifesting in cultural dimensions
selected by Hofstede (1994).
The larger village, it has about 1 500 residents, lies about 30 km from the German border on
the international highway connecting the capital of the Czech Republic with a major border
crossing. The village belongs to the historical territory of Prácheňsko. It doesn’t belong to
communities near the border, which have been significantly colonized by Germans in the past.
The village is accessible to all the usual types of transportation - bus and rail. There is also an
industrial production. In addition, the village has a relatively good infrastructure (including
sidewalks and a waste water treatment plant). The size of the village is related to existence of
a primary school with lower and higher levels of education and to existence of a kindergarten.
The village provides a permanent GP. The smaller village, it has fewer than 500 residents, it has important cultural traditions and is
located at a distance of 20 km from the regional capital, where sources of employment
opportunities can be found. Insufficient number of bus lines is focused only on the county
seat. Due to its smaller size, this village has an insufficient amount of funding to ensure good
technical infrastructure. The village has a school with only lower level of basic education.
Medical care is associated only with a doctor's field office during certain hours and days of
the week. The questionnaire (with 36 questions) has been was filled by an adequate number of
respondents in relation to the number of village inhabitants. The number of respondents is
corresponding to the frequency of residents of both communities. The return number of
questionnaires was close to a hundred percent as visits in selected families have been pre-
negotiated. This has provided information on the mobility of human resources, the possible
forms of employment, public facilities, satisfaction with life in the village, with interpersonal
128
relationships within the community and last but not least on the compliance with customs and
traditions in the village and the relationship to these customs, traditions and the local natural
environment.
A qualitative research using the Test for colour semantic differential (TBSD) has been also
conducted in both villages. It can be modified to reveal shared values in the community,
which are a prerequisite for the institutional aspects in a society. TBSD is included among the
methods used in the Czech psychological diagnosis and belongs to the group of the chromatic
association experiments. On one hand it approaches to verbal associative experiments and on
the other hand it uses a process of assessment scales. The combination of these different
principles allows comparison and mutual supplement of obtained data and reduces the risk of
diagnostic errors (Janoušek, 1986). TBSD can be effectively used in all fields of psychology,
where it is necessary to diagnose personality. And can be used especially for capturing the
social relationships of man, including his individual value system. With TBSD one can
evaluate the hierarchy of values, both conscious and unconscious aspects of individuals and
society (Ščepichin et al, 1992). It is therefore useful in the social and culturological sphere in
identifying shared values in societies (community), which are the basis of the institutional
aspects. TBSD has been submitted to respondents subsequently after the questionnaire survey,
but only to a representative sample (qualitative research) to determine values within the
cultural dimensions, which are shared by the two selected societies (communities) in the two
villages. The manual of TBSD requires to use 12 colours, which are well recognizable from
each other and which occur in the nature and 60 symbols (stimulus words), which have been
divided into cultural dimensions according Hofstede (1999): large degree of power distance,
low power distance; individualism, collectivism; masculinity, femininity; short-term
orientation, long-term orientation; strong uncertainty avoidance, weak uncertainty avoidance.
Respondents were asked to assign three colours to each stimulus word, then to order the
colours from the most sympathetic ones to the least sympathetic ones. The three colours
assigned to each word were subsequently replaced with a number (according to the hierarchy
of colours they could range from 1 to 12) and summed. For analysing the society, arithmetic
mean of the summed values for each word was calculated, which reflects the hierarchy of
words (symbols) in the society (community). This hierarchy of symbols becomes then a
hierarchy of values, arranged in sequence, according to the sensitivity with which they are
perceived and accepted by the community (the first place stands for best rated word, the last
place stands for lowest rated stimulus word (symbol)).
These average totals were divided into four intervals:
6 –12.99 - symbols of the community perceived very positively,
13 – 19.99 - symbols of the community perceived rather positively,
20 – 26.99 - symbols of the community perceived rather negatively,
27 – 33 - symbols of the community perceived very negatively.
For the processing of data obtained from TBSD a VADIM computer software and a TBSD
Result Appraisal 2.0b have been used. With their contribution the most often associated
symbols (stimulus words) in society have been found, which express commonly shared values
of the community.
Associated symbols (stimulus words), according to their number are divided into groups. In
our case, the total number of the words was 60 and so we divided them into four groups -
intervals of fifteen, in the order in which they were most often associated - shared. We can
also talk about them as about shared values in communities (societies).
The division into four intervals according to the order in which they were most numerously
shared:
The first group of the most commonly shared values of the community - very
positively: 1 – 15 place,
129
The second group in the order of values shared by the community - rather positively:
16 – 30 place,
The third group of values less frequently shared by the community - rather negatively:
31 – 45 place,
The fourth group of values shared by the community - very negatively: 46 – 60 place
in the order.
Results and Discussion
The research used the distribution of cultural dimensions by Hofstede (1999), in which he
included the identified shared values expressed in the corresponding stimulus words -
symbols. In this framework it has come to concretization of prevailing institutional aspects in
the two mentioned communities (municipalities).
The order of (1-60) symbols (stimulus words): very positively, rather positively, rather
negatively and very negatively perceived in the hierarchy (order) of the values of the
community in the larger village are illustrated in the chart 1, and in the smaller village in the
chart 3.
The order of (1-60) shared values (associated symbols) in the community of the larger village
is shown in the chart 2. In the smaller village, the order of shared values (symbols) is
illustrated in the chart 4.
The charts are used to describe a hierarchy of perceived values and shared values within the
cultural dimensions of Hofstede (1994):
Large power distance versus low power distance
Symbolic stimulus words representing power are perceived rather positively in the greater
village compared to the small village where they are perceived rather negatively. In the larger
village within the stimulus words representing of power distance within the value order is the
word power highest in ranking.
In the smaller village is institutionalized low power distance with the institution of trust,
which is for them very high in the ranking order.
Individualism versus collectivism
In the larger village the individualism is rather institutionalized. In contrast, in the smaller
village the society (community) is oriented to collectivism.
It is demonstrated by following stimulus words: society, love, friends and cooperation, which
are very positively shared by the community and are also very positively perceived at the very
top in the hierarchy of values in the following order: friends, society, love, cooperation. A
stimulus word company is in the first place in the ranking order of shared values, therefore it
is the most shared symbol of the community. A stimulus word friends is also in the first place
in the ranking order of shared values.
130
Figure 1 Ranking in the value chain of symbols perceived by community of the larger village
131
Figure 2 The order of shared values (associated symbols) in the community of the larger
village
132
Figure 3 Ranking in the value chain of symbols perceived by community of the smaller
village
133
Figure 4 The order of shared values (associated symbols) in the community of the smaller
village
134
Masculinity versus feminity
The larger village could be described as a community presenting itself as a tolerant, rather
masculine society. The smaller village acknowledges feminine values much stronger and also
gives less importance to masculine values. In the smaller village there is feminine cultural
dimension institutionalized. Very surprising is the finding that the village once famous for the
miraculous painting of the Madonna is still sharing and experiencing the symbol of mother
(after the word society it is the most shared symbol), which is thus institutionalized in this
community.
Short-term orientation versus long-term orientation
Both societies in both villages are rather long-term oriented, more significantly the smaller
village.
The small village community is strongly institutionalized to long-term orientation dimension.
The results show a surprisingly unambiguous conclusion, that a strong link with the traditions
predetermines a long-term perspective of life in the future. It confirms the reality of this
village that the community lives very intensely in the area linked to strong millennial
traditions in connection to the natural order and the natural environment (which the results of
the survey confirm).
Strong uncertainty avoidance (certainty) versus weak uncertainty avoidance (risk)
In the larger village a cultural dimension of certainty is rather institutionally accepted. But
taking risk is not strongly negatively avoided. In a small village it is specific to reject risk in
the sense of mere risk-taking, along with the rejection of restrictive rules that would suppress
creativity, which opens to the community a suitable way to solve a problem. It's kind of a
proven good middle way, where through creativity it is possible to accept changes and solve
problems when at the same time rejecting major risk and rigid rules.
Table 2 Summary of factors of socioeconomic characteristics of selected villages
Selected factors of socio-economic characteristics of
municipalities
Rating of the factor
strength1)
Smaller
village
Larger
village
Job opportunities in the village insufficient sufficient
Transport services weak sufficient
Technical Infrastructure insufficient sufficient
Civic amenities - education weak sufficient
Civic amenities - Medical Care insufficient sufficient
Satisfaction with interpersonal relationships strong weak
Link to the traditions strong weak
Link to the natural environment strong sufficient
Source: processed data of Popeláková (2009)
Despite the smaller village suffers all the drawbacks of material-technical elements, its
residents are much happier with interpersonal relationships (Table 3).
135
Table 3 Evaluation of human relationships in communities
Rating Results in percentage
Smaller village Larger village
Very good 18 0
Rather good 65 48
Rather bad 7 23
Bad 0 14
I’m not interested 10 25
Source: Popeláková (2009)
Benefit of this research is the finding that the connection of culture, traditions and natural
environment with interpersonal relationships is significant and has an overall stabilizing effect
on rural communities. The smaller village suffering of poor material-technical factors
becomes due to the strong cultural traditions more stable than the larger village with sufficient
material and technical base. Old folk customs unite the people, improve interpersonal
relationships and are transferred to the village sociality, because the culture is an accumulated
experience of the social whole and acts as a controlling component of any social system.
Residents of the small village with strong traditions and customs, who collectively participate
in the traditional rural social life, are greatly satisfied with the interpersonal relationships in
the village. In the small village a thousand years old traditions strongly effect today people as
well as older generations.
Along with the power of shared cultural traditions in the country appear principles of
community cohesion even in the relation to this area.
To work towards stability of rural areas and rural communities it will be desirable to more
strongly join intangible elements to materially technical security such as cultural traditions,
shared values of the cultural dimensions and their effects on our present, examine the cultural
capital of the region. Working with cultural memory and cultural capital thus mean to count
with an open, lively and „meddling“ past, which becomes a major factor in shaping the
present.
Personal consciousness of an individual is connected to social consciousness and this state of
culture determines the individual, given as „rules of the game“ to which the individuals adapt.
Similarly, the personal unconsciousness is connected to the unconsciousness of the society -
the information field of the repetitive tasks in a certain area (according to terminology of
management - tacit knowledge) according to the terminology in psychology - the collective
unconsciousness - according to Jung (1996).
In the case of broken cultural traditions, re-establishing brings a chance of possible
reconnection to the cultural memory. This may create the possibility of connection with
certain areas of the collective unconscious, which allows sharing of certain values of
individuals in the community (society) and restore the desired order - desirable institutions. It
is also one of the possible socio-cultural assumption approaches to build, maintain and to
stabilize communities with desirable institutions at the local level.
It can be concluded that linking of the economy (from the institutional point of view) and the
social system is taking place through cultural norms that are actually culturally shared values
and are embodied in the institutions - the „rules of the game“ that exist in the community.
Direct and indirect influences on economic and social development of the region are
associated with the state of shared cultural values of the societies at all levels, starting from
the local community level of municipalities. The created institutions associated with symbols
(formed by shared values) form the „rules of the game“, which in turn influence the behaviour
of individuals and entire communities (societies) in this local-institutional level.
136
Conclusion
In summary, the community of the larger village has rather large power distance with the
institutions of power, then there is individualism institutionalized. The community of the
larger village lies rather in at the interface between the more feminine and the more masculine
cultural dimension (masculinity is associated with tolerance and understanding). Then there is
institutionalized the dimension of rather long-term orientation and cultural dimension of
certainty. The institutionalization of rather large power distances and individualism may
explain the dissatisfaction with interpersonal relationships, which among other things result in
tendencies of the inhabitants to leave the village (revealed by the questionnaire survey),
though all material values including good infrastructure are secured in the village.
In contrast, in the smaller village, where ensuring of material values and provision of
infrastructure is missing, its residents do not think about moving from the village. The
community of the smaller village has institutionalized a small power distance with the
institution of trust, collectivism with institution of society sharing and strongly
institutionalized feminine society (trust and understanding), strongly long-term oriented, with
the institution of traditions. Refusing cultural dimension of risk in the form of rules is
associated with strongly perceived creativity as it is a way leading to certainty. Tradition and
old folk customs shared throughout the society of the whole community unite the residents,
improve interpersonal relationships, and shape the community of the village and its link to the
natural environment. Community cohesion is more important than material deficiencies.
Residents of the smaller village are not thinking about leaving the village as opposed to
residents of the larger village (previously mentioned). Community in the smaller village is
well acknowledged by coexistence of two generations. Contact with the 20 km remote town
(compensates some of the deficiencies in the community - such as pharmacy and a doctor) of
the older generation has to be mediated through the younger generation. Furthermore, all
generations in the smaller village are interested in the recovering a few already extinct
traditions.
The results of quantitative research are linked with qualitative research of cultural dimensions
as shared values in rural communities.
The survey results show that the importance of lived cultural traditions in rural areas emerge
in the context of cohesion of its societies (communities) and they act as a stabilizer of social
and economic development (also of the communities) and its sustainability in the particular
area.
Cultural dimensions demonstrate the shared values in the society. Finding these shared values
and defining them with the help of cultural dimensions in a specific rural community tells us
about their quality as well as about the possibility of becoming a desirable cultural dimension
of the knowledge economy. These desirable cultural dimension can be associated with another
rural development. The results prove that the material values themselves may not be critical in rural development,
but may be dependent on the state of cultural dimensions. Finding their state is an innovative
approach to rural development in the shift towards the knowledge-based economy.
References
ARMSTRONG, M., 2010. Essential Human Resources Management Practice: A Guide to
People Management. London: Kogan Page. ISBN 978-0-7494-5989-5. GIBSON, R., 2000. Nový obraz budoucnosti: přední osobnosti světového managementu a
sociálního myšlení o budoucnosti podnikání, konkurence, řízení a trhu. Praha: Management
Press. ISBN 978-80-7261-159-1. HOFSTEDE, G. 1994. VMS 94 - manual (english) [online]. [cit. 2013-08-16]. Cited from: <
http://feweb.uvt.nl/center/hofstede/manual.html >.
137
HOFSTEDE, G. 1999. Kultury a organizace. Software lidské mysli. (Spolupráce mezi
kulturami a její důležitost pro přežití.) Praha: Universita Karlova, Filosofická fakulta. ISBN
80-85899-72-8. HOFSTEDE, G. - HOFSTEDE, G. J., - MINKOV, M. 2010. Cultures and Organizations:
Software of the mind. New York: McGraw-Hill. ISBN 978-0-07-166418-9. HOLÁTOVÁ, D, - KRNINSKÁ, R. et al. (2012) Lidské zdroje v rozvoji venkova. Praha: Alfa
nakladatelství, ISBN 978-80-87197-57-8. HUDEČKOVÁ, H. - LOŠŤÁK, M., - ŠEVČÍKOVÁ, A. 2006. Regionalistka, regionální
rozvoj a rozvoj venkova. Praha: PEF ČZU, ISBN 80-213-1413-3.
JANOUŠEK, J. et al. (1986) Metody sociální psychologie. Praha: Státní pedagogické
nakladatelství. JUNG, G. C. 1996. Základní otázky analytické psychologie a psychoterapie v praxi. Brno:
Nakladatelství Tomáše Janečka. ISBN 80-85880-11-3 KRNINSKÁ, R. 2002. Řízení lidských zdrojů v dimenzi třetího tisíciletí. Nitra: Slovenská
polnohospodárská univerzita. ISBN 80-8069-105-3.
KRNINSKÁ, R. - DUSPIVOVÁ, M. 2013. Corporate Culture in Management of Small and
Medium-sized Enterprises. In Global Business Conference Opatija. Zagreb: Innovation
Institute. ISSN 1848-2252. OSTROM E., - AHN, T. K. 2003. Foundations of Social Cupital. Cheltenham: An Edgar
Reference Collection. ISBN 184064-827-9.
POPELÁKOVÁ, L. 2009. Kulturologické aspekty rozvoje lidských zdrojů a stabilizace
venkovských regionů. České Budějovice: Jihočeská univerzita. ŠČEPICHIN, V. - ŠČEPICHINOVÁ, J. - KOLÁŘOVÁ, H. 1992. Test barevně sémantického
diferenciálu. České Budějovice: Nakladatelství Vadim. TRUNEČEK, J. 2004. Znalostní podnik ve znalostní společnosti. Praha: Professional
Publishing, ISBN 80-86419-35-5.
Contact address
doc. Ing. Růžena KRNINSKÁ, CSc., doc. Ing. Petr ŘEHOŘ, Ph.D.,
University of South Bohemia in České Budějovice, Faculty of Economics, Department of
Management Studentská Street 13, 370 05 České Budějovice, Czech Republic
E-mail: [email protected], [email protected], tel.:+00420 389 032 485
138
Charakteristika poľnohospodárstva v obciach povodia rieky Žitavy
MANDALOVÁ, Kristína
Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Abstract
Agricultural land in Slovakia covers almost 50% of the whole area. Arable land represents the
largest share; it is about 60% of the total agricultural land. Agricultural land is part of the land
fund, which consists of different types of land that are used for agricultural production and
crop production. According to the utilization, it is divided into arable land, vineyards and
orchards. The aim of the paper is to analyse the usage of agricultural land in the villages of
Žitava catchment and its thirteen subcatchments that flow through the district of Nitra, Nové
Zámky and Zlaté Moravce. The subject of examining is a catchment area of Žitava and its
subcatchments, which flow along the mentioned districts. The used methods were:
comparative method, the method of synthesis and deduction. The obtained data were analysed
through content analysis of available documents. In the villages of river basin Žitava, arable
land is predominant, representing 75% of agricultural land, while permanent grassland
represents 20%. Then there are gardens with 6% and the vineyards and orchards have the
smallest representation.
Keywords
agriculture, agricultural land, Žitava
Úvod
Poľnohospodárska pôda na Slovensku zahŕňa takmer 50 % celého územia. Najväčší podiel
predstavuje orná pôda, a to okolo 60 % z celkovej poľnohospodárskej pôdy.
Poľnohospodárska pôda je súčasťou pôdneho fondu. Tvoria ju jednotlivé druhy pozemkov,
ktoré slúžia na poľnohospodársku výrobu a rastlinnú produkciu. Podľa spôsobu využitia sa
člení na ornú pôdu, vinice, ovocné sady, pozemky dočasne zatrávnené alebo využívané na
pestovanie viacročných krmovín a ladom ležiacu pôdu.
Cieľ a metódy
Cieľom príspevku je analyzovať využitie poľnohospodárskeho pôdneho fondu v obciach
povodia rieky Žitavy a jej trinástich subpovodiach, ktoré pretekajú okresmi Nitra, Nové
Zámky a Zlaté Moravce. Subjektom skúmania bolo povodie rieky Žitava a jej prítoky, ktoré
pretekajú pozdĺž spomínaných okresov. Použitými metódami bola metóda komparatívna,
metóda syntézy a dedukcie. Zistené dáta boli analyzované prostredníctvom obsahovej analýzy
dostupných dokumentov za účelom podrobnej analýzy, pre ktorej uskutočnenie je nevyhnutné
štúdium rozvojového potenciálu vybraných obcí v povodí rieky Žitava. V obciach povodia
rieky Žitavy prevláda orná pôda, predstavuje 75 % poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
Nasledujú trvalo trávne porasty, ktoré predstavujú 20 %. Ďalej sú to záhrady so 6 %
a najmenšie zastúpenie majú vinice a ovocné sady.
Výsledky
V Nitrianskom kraji, do ktorého spadá okres Zlaté Moravce je poľnohospodárstvo plošne
najrozšírenejšou aktivitou. Z celkovej výmery, ktorá predstavuje 634 341 ha pre Nitriansky
kraj, okres Zlaté Moravce zaberá 52 117 ha, čím sa radí k druhému najmenšiemu okresu
v kraji, hneď po okrese Šaľa. V rámci všetkých okresov Nitrianskeho kraja, okres Zlaté
Moravce má najmenšiu výmeru poľnohospodárskej pôdy, a to 26 208 ha, čo predstavuje
139
50,38 % z celkovej výmery. V okrese Zlaté Moravce má najväčšie zastúpenie v rámci
poľnohospodárskej pôdy orná pôda, následne trvalo trval trávne porasty.
Tabuľka 1 dokumentuje štruktúru poľnohospodárskeho pôdneho fondu v jednotlivých
subpovodiach.
Tabuľka 1 Štruktúra poľnohospodárskeho pôdneho fondu v povodí rieky Žitavy (v m2)
Obce tvoriace
povodie rieky
Žitavy
Celková
výmera m2
Poľnohospodárska pôda
Spolu
Orná pôda
Vinice
Záhrady
Ovocné
sady
TTP
Povodie Babindolského potoka
Babindol 5413972 4840330 4195852 177384 213526 0 253568
Klasov 12230554 10319733 9689621 378752 205067 0 46293
Povodie Dolinského potoka
Maňa 21593507 17719166 15506857 533718 570953 0 1107638
Povodie Čerešňového potoka
Choča 4389734 3951286 3714434 0 231469 0 5383
Slažany 16274026 14817122 13436546 55460 541915 0 783201
Slepčany 9351887 8051732 6698473 144864 279346 0 929049
Velčice 34704747 9158226 4085622 96006 361923 4573 4610102
Povodie Drevenice
Beladice 4982531 4390977 4023641 137088 164722 0 65526
Jelenec 27183777 11643633 9401069 657621 628219 7782 948942
Kolíňany 12500629 10039145 8988446 140150 395943 102992 411614
Kostoľany pod
Tríbečom
22121679 4566189 1094083 50825 226472 18129 3176680
Ladice 11648273 8518161 7063673 578718 244350 23883 608246
Neverice 5959570 5379020 5035243 5650 296167 0 41960
Žirany 15558049 7813761 6082807 161209 360642 0 1209103
Povodie Hostianskeho potoka
Hostie 28169762 6564417 3515760 79515 376370 11636 2581136
Skýcov 25234294 5922711 2250974 0 238099 0 3433638
Topoľčianky 26326838 9025449 6546729 428325 730692 37424 1282279
Žikava 11290698 6573760 4980264 15327 216469 57580 1304120
Povodie Hosťovského potoka
Čeľadice 10471061 9659708 8696150 501345 349139 12286 100788
Dolné Obdokovce 10186904
Hosťová 4784360 4357798 3705252 112220 200129 0 340197
Veľké Chyndice 5048947 4711141 4311623 144186 170732 780 83820
Povodie Lisky
Hul 12681004 11001903 9366102 627199 434835 0 573767
Podhájska 11116259 8590143 6963486 206698 357274 237199 825486
Radava 7542318 6507886 5657523 202018 381522 406 262759
Trávnica 21154936 17495208 16347247 199744 551249 132048 264920
Povodie Meleckého potoka
Melek 6195984 5435838 4798087 94173 302434 0 241144
Povodie Pelúska
Hosťovce 16239774 5826060 5152562 145233 159188 23 250 345827
Lovce 10187530 2796367 1671708 28214 177601 334832 584012
Martin n./ Žitavou 4 332 248 3788873 3459068 32397 133636 33527 106385
140
Povodie Stránky
Mankovce 4238380 3528805 3112656 3404 122823 10582 279340
Zlatno 15369481 4776376 519957 48076 174283 440490 3593570
Povodie Širočiny
Čierne Kľačany 10976549 7558761 6451630 305160 292431 8982 500558
Červený Hrádok 5499877 4989253 4060836 277018 170224 39970 441205
Malé Vozokany 5862691 4792234 4286524 44826 112 410 41544 306930
Nevidzany 10258357 8185839
Tajná 8481501 6108067 5594854 152648 148705 186795 25065
Veľké Vozokany 9878906 7777647 6533435 227246 213490 0 803476
Volkovce 11603661 7197484 5590124 105377 205577 140286 1156120
Povodie Telinského potoka
Čifáre 15339459 10546782 9790167 117691 220802 0 418122
Mochovce
Telince 6843892 6242184 5648489 106407 173560 74012 239716
Vráble 38313893 32797383 28709100 1224985 1019577 47768 1795953
Povodie Žitavy
Jedľové
Kostoľany
27293911 10414742 976270 182 415719 0 9022571
Machulince 9421178 3565409 2327007 58146 246666 6711 926879
Nová Ves n.
Žitavou
10172647 8846377 6665814 556838 307450 134357 1181918
Obyce 31269660 6731412 2827036 71663 374601 0 3458112
Tesárske Mlyňany 18007276 15029381 13746735 400386 579818 28042 274400
Vieska nad
Žitavou
5464988 4210062 3685229 83255 196882 50735 193961
Zlaté Moravce 27154760 20492580 15160013 609898 1601069 24225 3097375
Žitavany 18202043 5 708 547 4068070 659410 385189 6148 589730
Zdroj: www.katasterportal.sk, 2014
V povodí Čerešňového potoka je celková výmera obcí 64720394 m2. Podobne ako v povodí
Drevenica prevláda poľnohospodárska pôda (55,6 %). Lesné pozemky obcí predstavujú
dovedna 41,44 %, najväčší podiel na tejto výmere majú lesné pozemky v obci Velčice (71,44
%). Z hľadiska využívania územia v povodí Drevenica (čiastkové povodie v okrese Zlaté
Moravce) prevláda poľnohospodárska pôda, konkrétne je to z celkovej výmery obcí
447120530 m2, percentuálne vyjadrenie 51,1 %. Orná pôda so záhradami a trvalými trávnymi
porastmi predstavuje 49,3 %. Lesné pozemky sú len v dvoch obciach, t.j. Kostoľany pod
Tríbečom a Ladice, z celkovej výmery sledovaných obcí so 43 %. Výmera obcí
v Hostianskom potoku predstavuje celkom 91021592 m2, poľnohospodárska pôda s výmerou
28086337 m2 zaberá 30,9 % územia. Povodie Pelúsok (3 obce) a Stránka (2 obce) majú
približne rovnakú výmeru poľnohospodárskej pôdy, v prípade obcí v povodí Pelúsok je to
40,3 % a v povodí Stránka 42,4 %. Povodie Širočina, do ktorého spadá celkom sedem obcí sa
vyznačuje najväčším záberom poľnohospodárskej pôdy, a to 74,5 %. V čiastkovom povodí
rieky Žitavy sme hodnotili celkovo 6 obcí a jedno mesto. Celková výmera je 136813816 m2.
Opäť aj tu prevláda poľnohospodárska pôda, konkrétne 46,4 %, avšak v porovnaní
s predchádzajúcimi povodiami zastúpenie lesných pozemkov je takmer porovnateľné
s poľnohospodárskou pôdou (43,94 %).
141
Obrázok 1 Štruktúra poľnohospodárskeho pôdneho fondu v povodí rieky Žitavy
Zdroj: www.katasterportal.sk, 2014
V obciach povodia rieky Žitavy prevláda orná pôda, predstavuje 75 % poľnohospodárskeho
pôdneho fondu. Nasledujú trvalo trávne porasty, ktoré predstavujú 20 %. Ďalej sú to záhrady
so 6 % a najmenšie zastúpenie majú vinice a ovocné sady.
V jednotlivých subpovodiach prevláda poľnohospodársky pôdny fond, a to predovšetkým
orná pôda s najväčším zastúpením. Nasledujú trvalo trávne porasty a s najmenším zastúpením
sú to vinice a ovocné sady. Úhrnná hodnota poľnohospodárskej pôdy je v sledovaných
subpovodiach rôzna, čo bolo spôsobené počtom obcí, ktoré sa nich nachádzajú. Toto územie
sa vyznačuje priaznivými pôdnymi a klimatickými podmienkami, čo je predpokladom pre
výskyt kvalitnej úrodnej pôdy. Avšak napriek tomu v danom regióne poľnohospodárska pôda
nie je dostatočne využívaná. Ako bolo spomenuté, v obciach Horného Požitavia prevláda orná
pôda, predstavuje 75 % poľnohospodárskeho pôdneho fondu (aj keď došlo k jej úbytku
v prospech chmeľníc a viníc). Nakoľko poľnohospodárska pôda je zdrojom obživy
obyvateľstva, je potrebné si ju chrániť ako nezastupiteľnú zložku životného prostredia
a dôležitý prírodný zdroj.
Intenzitu chovu hospodárskych zvierat bola sledovaná v okresoch Nitra, Nové Zámky a Zlaté
Moravce. Zo všetkých sledovaných okresov značne prevláda intenzita chovu hospodárskych
zvierat v okrese Nitra, následne v okrese Nové Zámky a na poslednom mieste je okres Zlaté
Moravce. K zvýšeniu intenzity chovu hospodárskych zvierat v okrese Nitra prišlo z roka 2006
na rok 2007, naopak k najväčšiemu zníženiu z roku 2008 na rok 2009. Najnižšia intenzita
chovu bola zaznamenaná v poslednom sledovanom roku, zatiaľ čo najvyššia v roku 2007.
V okrese Nové Zámky sa intenzita chovu hospodárskych zvierat najviac zvýšila z roka 2012
na rok 2013 a k najväčšiemu poklesu z roka 2011 na rok 2012.Najvyššia intenzita bola v roku
2008, zatiaľ čo najnižšia v roku 2012. V okrese Zlaté Moravce bola zaznamenaná najnižšia
intenzita chovu hospodárskych zvierat zo všetkých sledovaných okresov a trend vývoja tu
sledujeme takmer stabilný hoci v posledných rokoch možno vidieť pokles intenzity chovu
hospodárskych zvierat. V poslednom sledovanom roku intenzita dosiahla najnižšiu hodnotu,
zatiaľ čo najvyššia bola v prvom sledovanom roku. Na obrázku 2 je zaznamenaná intenzita
chovu hospodárskych zvierat v okrese Nitra, Nové Zámky a Zlaté Moravce v rokoch 2004 až
2013.
142
Obrázok 2 Intenzita chovu hospodárskych zvierat v jednotlivých okresoch v rokoch 2004 až
2013 Zdroj: ŠÚ SR, 2014
Diskusia
Nitriansky kraj je jedným z krajov, kde je výrazný podiel poľnohospodárskej pôdy vzhľadom
k celkovej výmere. V okrese Zlaté Moravce je najmenšia výmera poľnohospodárskej pôdy v
NSK. V obciach povodia rieky Žitavy prevláda orná pôda, predstavuje 80 % z
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, nasledujú trvalo trávne porasty s 13 %, ostatné zložky
poľnohospodárskej pôdy majú nízke zastúpenie. Moreno-Mateos et al. (2008) považujú
využívanie krajiny pre účely poľnohospodárstva za najvýznamnejšie zdroje znečistenia.
Najmä intenzifikácia a špecializácia poľnohospodárstva vedie k hromadeniu
environmentálnych problémov. Hrozbou je predovšetkým intenzívne, ale aj
nekontrolovateľné používanie pesticídov, ktoré narušujú rovnováhu v tokoch a ich
samočistiacu schopnosť. Ako uvádzajú Eftimová a Hronec (2009) používanie pesticídov
vedie k ich akumulácii vo vode, pôde, vodných zdrojoch, organizmoch a ich kontaminácia
pretrváva ešte značnú dobu po použití pesticídov. Miller (2005) poukazuje na fakt, že len 2 –
5 % použitého objemu pesticídov zasahuje cieľ, na ktoré sú určené a zvyšok sa dostáva do
prostredia. Hoci sú pesticídy efektívne a univerzálne, odporúča sa striedanie plodín a
využívanie vhodných osevných postupov, ktoré zabezpečia biologickú ochranu. Dôležité je
sledovať aj intenzitu chovu hospodárskych zvierat, pretože najväčším producentom metánu je
práve živočíšna výroba, a to chov hovädzieho dobytka a ošípaných. Priesaky z chovu dobytka
aj exkrementy sa dostávajú do vody a narúšajú ich kvalitu. Pokračuje trend znižovania chovu
hospodárskych zvierat, čím sa znižuje aj negatívne pôsobenie poľnohospodárstva na kvalitu
vody.
Záver
Ak chceme, aby bola krajina využívaná v zmysle udržateľného rozvoja, je dôležité zabrániť
znečisteniu vody a pôdy. Ak sledujeme využívanie poľnohospodárskej pôdy v posledných
rokoch, všimneme si významné zmeny v jej využívaní. V obciach povodia rieky Žitavy v
rámci poľnohospodárskej pôdy prevláda orná pôda, nakoľko predstavuje 80 % z celkovej
výmery poľnohospodárskej pôdy, 13 % zaberajú trvalo trávne porasty, 3 % vinice a záhrady a
1 % patrí ovocným sadom. Sledované územie sa vyznačuje priaznivými pôdnymi a
klimatickými podmienkami, čo je predpokladom pre výskyt kvalitnej úrodnej pôdy. Avšak
143
napriek tomu v danom regióne poľnohospodárska pôda nie je dostatočne využívaná. Ak
sledujeme vývoj štruktúry plôch, narazíme na fakt, že dochádza k presunu medzi
poľnohospodárskymi a lesnými pozemkami. Poľnohospodárska a orná pôda ubúda, a to v
prospech lesných pozemkov. Sledovaná bola aj intenzita chovu hospodárskych zvierat, ktorá
má významný vplyv na kvalitu vody. Živočíšna výroba je najväčším producentom metánu,
ktorý vzniká najmä chovom hovädzieho dobytka a ošípaných. Je predpoklad, že priesaky z
chovu dobytka, ako aj zvieracie exkrementy môžu ovplyvniť kvalitu vody v negatívnom
smere. Ak je poľnohospodárska pôda vhodne obrábaná môžeme tak zabezpečiť minimálny
povrchový odtok z poľnohospodárskych plôch do toku. Poľnohospodárska činnosť sa prejaví
na kvalite vody v čase hnojenia a obrábania strojmi v blízkosti toku, kedy sa dostávajú do
toku živiny.
Literatúra
EFTIMOVÁ, Jarmila – HRONEC, Ondrej. 2009. Pesticídy ako environmentálne záťaže,
možnosti ich znižovania a likvidácie. In Acta regionalia et environmentalica. Nitra :
Slovenská poľnohospodárska univerzita. ISSN 1336-5452, 2009, roč. 6, č. 1, s. 22-24.
KATASTRÁLNY PORTÁL. Úhrnné hodnoty druhov pozemkov [online]. Dostupné na:
< https://www.katasterportal.sk/kapor/uhdpFormInit.do>
MILLER, G.T. 2005. Living in the Environment. Wadsworth Inc, California, USA, 815 p.
ISBN 0-534-37608-8.
MORENO-MATEOS, David. et al. 2008. Relationships between landscape pattern, wetland
characteristics and water quality in Agricultural catchments. In J. Environ. Qual. vol. 37.
ŠÚ SR, 2014
Kontakt
Ing. Kristína Mandalová, PhD., Katedra práva, FEŠRR, SPU v Nitre
e-mail: [email protected]
144
Právne nástroje pre ochranu pôdy na Slovensku v programovacom období
2014-2020
PALŠOVÁ, Lucia
Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Abstract
Protection of agricultural land has become one of the key issues of the European Union
environmental policy. Since the adoption of the Thematic Strategy for Soil Protection in 2006,
the European Union has developed several initiatives to the protection and sustainable use of
land, including agricultural land. The new programming period 2014-2020 brings the
possibility for EU member states to implement measures that could result a qualitative
improvement of agricultural land. The aim of this paper is to analyze and evaluate legal
instruments for the protection of agricultural land in Slovakia in the context of EU measures
for the programming period 2014-2020. The basic legislative act for the protection of
agricultural land in Slovakia is Act No. 220/2004 Coll. on the conservation and use of
agricultural land and amending Act no. 245/2003 Z.z. concerning integrated pollution
prevention and control environment and amending certain laws, as amended, which provides
a basic framework of conservation of agricultural land. In terms of preserving agricultural
land has notable importance Common Agricultural Policy- I and II. pillar, which provides for
applicants of single area payment scheme, respectively applicants of support under agri-
environmental cross-compliance requirements and requirements for agri-environmental
measures.
Key words
agricultural land, agroenvironenmental measures, Common Agricultural Policy, legal acts,
land protection
Úvod
Poľnohospodárska pôda predstavuje z hľadiska ochrany pôdy jednu z najdôležitejších oblastí,
pretože práve tejto typ pôdy je ovplyvnený súčasnou predovšetkým konvenčnou
poľnohospodárskou produkciou, ktorá neúnosne zaťažuje tejto prírodný zdroj. Kvalita
a výmera poľnohospodárskej pôdy v Európskej únie sa neustále znižuje, čo má za následok
zhoršujúca sa schopnosť pôdy plniť svoje funkcie. Akékoľvek poškodenie pôdnej štruktúry
má za následok aj poškodenie ostatných environmentálnych prostredí a ekosystémov.
Európska únia reagovala na uvedené zistenia prijatím viacerých politických dokumentov -
Tematická stratégia na ochranu pôdy v roku 2006, Plán pre Európu efektívne využívajúce
zdroje z roku 2011, 7. environmentálny akčný program z roku 2013. V júni 2014 iniciovala
Európska komisia (GR pre životné prostredie) konferenciu, ktorá mala byť prvým krokom pri
zostavovaní oznámenia Európskej komisie, ktorá má zabezpečiť využívanie pôdy založené na
udržateľných zásadách.
Ochrana pôdy v EÚ sa v rámci legislatívnych nástrojov realizuje v dvoch úrovniach, a to na
úrovni harmonizovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky- v rámci I. a II. piliera a na
úrovni jednotlivých členských štátov. Programovacie obdobie 2014-2020 prináša viaceré
konkrétne opatrenia pre zlepšenie stavu ochrany pôdy. Právna úprava ochrany pôdy na úrovni
Slovenskej republiky nemá jednotný charakter pre všetky typy pôdy, ale právna úprava je
rozptýlená do rôznych právnych predpisov podľa regulovanej oblasti (napr. voda,
poľnohospodárska pôda a pod.).
145
Materiál a metódy
Ochrana pôdy zahŕňa rozsiahlu právnu problematiku v závislosti od druhu pôdy. Nakoľko
poľnohospodárska pôda je jednou z najzraniteľnejších druhov pôd nakoľko je zaťažovaná
produkčnou činnosťou a zároveň je základom potravinovej bezpečnosti je cieľom
predkladaného príspevku analyzovať a zhodnotiť právne nástroje na ochranu
poľnohospodárskej pôdy na Slovensku v kontexte opatrení EÚ pre programovacie obdobie
2014-2020.
Výsledky príspevku vychádzajú z podkladov riešenia výskumného projektu Jean Monnet
Center of Excelence: “EU land policy - the pathway towards suistainable Europe”, n.2013-
2883/001-001. Podkladom pri spracúvaní príspevku boli sekundárne zdroje informácií, najmä
však právne akty Európske únie, slovenské právne predpisy a strategické dokumenty EÚ. Ako
metodický aparát boli použité metóda selekcie, analýzy, indukcie, dedukcie a vedeckej
abstrakcie.
Výsledky a diskusia
Ochrana a efektívne využívanie prírodných zdrojov, vrátene pôdy patrí ku kľúčovým
oblastiam Spoločnej poľnohospodárskej politiky a Politiky EÚ v oblasti životného prostredia.
V zmysle čl. 4 ods. 1 písm. d) a e) Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa oblasť
poľnohospodárstva a životného prostredia zaraďuje medzi spoločné právomoci členských
štátov a EÚ. Európska únia zastrešuje ochranu pôdy jednak v rámci strategického plánovania
a jednak v rámci dotačnej politiky Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Vnútroštátne
právne predpisy sa potom zameriavajú a právnu úpravu konkrétnych typov pôdy s ohľadom
na konkrétne prírodné podmienky členského štátu ako aj na politické ciele EÚ.
1. Právna úprava ochrany pôdy na úrovni EÚ
Právnu úpravu ochranu pôdy rámci Európskej únie zastrešuje primárne a sekundárne právo
Spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len ako SPP) ako aj Politiky EÚ v oblasti
životného prostredia. Kapitola III Poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo Zmluvy
o fungovaní EÚ upravuje ciele a konkrétne nástroje SPP. Kapitola XX Životné prostredie
Zmluvy o fungovaní EÚ upravuje predovšetkým politické nástroje uplatňovania politiky
životného prostredia, vrátane pôdy.
Najvýznamnejším nástrojom uplatňovania požiadaviek ochrany pôdy preto zostáva dotačná
politika EÚ v rámci I. a II. piliera SPP. Od roku 2014 sa uplatňuje nové programovacie
obdobie 2014-2020, ktoré v oblasti ochrany pôdy priniesol zefektívnenie a spresnenie
niektorých predchádzajúcich opatrení.
Právna úprava I. piliera je daná predovšetkým:
1. nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. december 2013,
ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov
podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie
Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009; v zmysle čl. 1 nariadenie
upravuje:
- spoločné pravidlá pre platby poskytované priamo poľnohospodárom na základe
režimov podpory
- osobitné pravidlá týkajúce sa: základnej platby pre poľnohospodárov a prechodného
zjednodušeného režimu (ďalej len režim jednotnej platby na plochu); dobrovoľnej
prechodnej vnútroštátnej pomoci pre poľnohospodárov; dobrovoľnej redistributívnej
platby; platieb pre poľnohospodárov dodržiavajúcich poľnohospodárske postupy
prospešné pre klímu a životné prostredie; dobrovoľných platieb pre poľnohospodárov
146
v oblastiach s prírodnými prekážkami; platieb pre mladých poľnohospodárov, ktorí
začínajú vykonávať poľnohospodársku činnosť; režimu dobrovoľnej viazanej
podpory; osobitnej platby na bavlnu; dobrovoľného zjednodušeného režimu pre
malých poľnohospodárov; rámca, v ktorom Bulharsko, Chorvátsko a Rumunsko môžu
doplniť priame platby.
Slovenská republika ako nový členský štát prijalo v zmysle čl. 36 ods. 1 nariadenia
rozhodnutie pokračovať v uplatňovaní režimu podpory a to – režimu jednotnej platby na
plochu. Všetky režimy podpory poľnohospodárov v zmysle nariadenia musia realizovať
pravidlá krížového plnenia ako aj pravidlá správnej farmárskej praxe. Nariadenie navyše
ustanovuje v Kapitola 3 Platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné
prostredie postupy, osobitný režim podpory. Režim podpory má motivovať poľnohospodárov
zintenzívniť ochranu obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy. Uvedenými postupmi sú
diverzifikácia plodín, zachovanie existujúceho trvale trávneho porastu a existencia oblasti
ekologického záujmu v rámci poľnohospodárskej plochy (tzv. greening). Výnimkou z plnenia
postupov je, ak žiadateľ o priame platby spĺňa požiadavky na uplatnenie agro-
environmentálnych platieb, agro-environmentálnych platieb súvisiacich s klímou,
environmentálne certifikačné systémy (vrátane certifikácie v oblasti životného prostredia)
a ekologické poľnohospodárstvo.
2. nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o
financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa
zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č.
814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008, ktoré v zmysle čl. 1 nariadenia
ustanovuje pravidlá týkajúce sa:
- financovania výdavkov v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, vrátane
výdavkov na rozvoj vidieka;
- poľnohospodárskeho poradenského systému;
- zavedenia systémov riadenia a kontroly členskými štátmi;
- systému krížového plnenia;
- schvaľovania účtovných závierok.
Uvedené nariadenia EÚ majú pre všetky členské štáty priamy účinok, no napriek tomu
samotné nariadenia odkazujú vnútroštátnu právnu úpravu na spresnenia uplatňovania
pravidiel, ktoré však nemajú relevantný vplyv na dosahovanie cieľov nariadení. 1. januára
2015 sa stalo účinné nariadenie vlády SR č. 342/2014 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá
poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych
platieb (ďalej len ako nariadenie vlády), ktorými v oblasti ochrany pôdy sú:
- jednotná platba na plochu - platba sa poskytne žiadateľovi o dotáciu, v prípade, ak
dodržiava pravidlá krížové plnenia, ktoré sú vymedzené v prílohe 2 nariadenia vlády. Vo
vzťahu k ochrane pôdy je určená oblasť – životné prostredie, zmeny klímy, dobré
poľnohospodárske podmienky pôdy; v rámci uvedenej oblasti ide o otázky:
- pôdy a zásoby uhlíka – základnými požiadavkami a normami sú minimálne krytie
pôdy, minimálne obhospodarovanie pôdy s cieľom obmedziť eróziu, udržiavanie
množstva organickej hmoty v pôde vrátane zákazu vypaľovania ornej pôdy so
strniskom;
- krajiny, minimálnej miery údržby - základnými požiadavkami a normami sú
zachovanie krajinných prvkov vrátane zákazu strihania živých plotov a stromov počas
obdobia reprodukcie vtáctva a v období hniezdenia, zachovanie trvalých pasienkov.
147
- platba na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu- v rámci uvedenej platby boli
spresnené požiadavky na dotované postupy, ktoré ustanovuje nariadenie 1307/2013
v kapitole 3. Z hľadiska realizácie týchto postupov je najviac diskutovaná najmä realizácia
postupu- existencia oblasti ekologického záujmu (tzv. greening), ktorá je upravená v §11
nariadenia vlády. Pravidlá realizácie tohto postupu neboli do odovzdania príspevku
zverejnené, pričom samotná skutočnosť nepoznania pravidiel môže mať negatívny
následok na plánovanie poľných prác pre poľnohospodársku prvovýrobu tam, kde sa
poľnohospodárske subjekty rozhodli zaviesť oblasti ekologického záujmu.
Právna úprava II. piliera je daná predovšetkým: 1. nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013
o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre
rozvoj vidieka a o zrušení nariadenia (ES) č. 1698/2005, ktorým sa ustanovujú všeobecné
pravidlá podpory EÚ pre rozvoj vidieka financovanej z Európskeho poľnohospodárskeho
fondu pre rozvoj vidieka. Vymedzujú sa v ňom ciele, ku ktorým má politika rozvoja
vidieka prispieť a príslušné priority EÚ pre rozvoj vidieka. Vymedzuje strategický kontext
politiky rozvoja vidieka a opatrenia na jeho vykonanie.
Uvedené nariadenie sa bude na Slovensku realizovať prostredníctvom dokumentu – Program
rozvoja vidieka SR na programovacie obdobie 2014 – 2020, ktorý však do odovzdania
príspevku nebol schválený s konečnou platnosťou. Napriek uvedenému je možné konštatovať,
že ochrana životného prostredia, vrátane ochrany pôdy ostáva významnou oblasťou právnej
úpravy oblasti rozvoja vidieka.
Nadväzujúc na čl. 28 nariadenia č. 1305/2013 bude zavedené opatrenie 10
Agroenvironmentálno- klimatické opatrenie. Ako vyplýva z dôvodov nariadenia pre uvedené
opatrenia agroenvironmentálne platby súvisiace s klímou by mali ďalej zohrávať prvoradú
úlohu pri podpore udržateľného rozvoja vidieckych oblastí a pri reagovaní na zvýšený dopyt
spoločnosti po environmentálnych službách. Platby by mali naďalej povzbudzovať
poľnohospodárov, aby slúžili spoločnosti ako celku tak, že zavedú alebo budú uplatňovať
poľnohospodárske postupy, ktoré prispejú k zmene klímy a adaptáciu na ňu a ktoré sú
zlučiteľné s ochranou a tvorbou životného prostredia. Na základe uvedenému bude cieľom
opatrenia najmä realizovať poľnohospodárske výrobné postupy zlučiteľné s ochranou
a zlepšením životného prostredia, vrátane pôdy a zmiernenie klimatickej zmeny. V rámci
ochrany pôdy sú zohrávať najväčší význam nasledovné podopatrenia:
- Podopatrenie 10.1, operácia Ochrana proti erózii pôdy- cieľom operácie je ochrana proti
erózii prostredníctvom vytvárania stabilizujúcich pásov pre zníženie rizika erózie pôdy.
- Podopatrenie 10.1, operácia Ochrana biotopov poloprírodných a prírodných trávnych
porastov – cieľom operácie je prispieť k zachovaniu biodiverzity prostredníctvom
obhospodarovania vybratých plôch siedmych typov poloprírodných a prírodných trávnych
porastov najmä v oblastiach európskeho významu a územiach s vysokou prírodnou
hodnotou.
Opatrenie 11 Ekologické poľnohospodárstvo vychádza z čl. 29 nariadenia 1305/2013
a nadväzuje na predchádzajúce programovacie obdobie. V rámci opatrenia budú podporené
nasledujúce podopatrenia:
- Podopatrenie 11.1 Platby na konverziu na ekologické poľnohospodárstvo, operácia
Podpora obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy v kontrolovanom a registrovanom
systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby počas obdobia konverzie na ekologické
148
poľnohospodárstvo – cieľom operácie je podpora konverzie konvenčnej
poľnohospodárskej výroby na ekologickú.
- Podopatrenie 11.2 Platby na udržanie ekologického poľnohospodárstva, operácia Podpora
obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy v kontrolovanom a registrovanom systéme
ekologickej poľnohospodárskej výroby počas obdobia po období konverzie na ekologické
poľnohospodárstvo – cieľom operácie je udržanie systému ekologického
poľnohospodárstva na pôde.
Opatrenie 12 Platby v rámci sústavy NATURA 2000, ktoré vychádza z čl. 30 nariadenia
1305/2013. V rámci opatrenia bude podporené podopatrenie 12.1 Kompenzačné platby
v rámci sústavy NATURA 2000 – poľnohospodárska pôda, ktorého cieľom bude podpora
obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy- trvale trávnych porastov na územiach NATURA
2000 spadajúcich do 4. a 5. stupňa ochrany pôdy v zmysle podmienok stanovených
nariadením 1306/2013, nariadením 1307/2013 a v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane
prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Z podľa ochrany pôd s osobitným významom bude zohrávať tiež Opatrenie 13 Platby pre
oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými oblasťami, ktoré sa budú zameriavať podporu
a ochranu obhospodarovania na pôdach s osobitnými podmienkami.
1. Právna úprava ochrany poľnohospodárskej pôdy na Slovensku
Právna úprava ochrany pôdy ostáva aj naďalej rozptýlená vo viacerých právnych predpisoch,
napr. v zákone č. 364/2004 Z.z. o vodách (vodný zákon), z.č. 326/2005 Z.z. o lesoch, z.č.
24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a pod.
Ochranu poľnohospodárskej pôdy reguluje z.č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní
poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a
kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Predmetom zákona je v zmysle § 1 zákona právna úprava:
- ochrany vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie jej trvalo
udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho využívania,
- ochrany environmentálnych funkcií poľnohospodárskej pôdy, ktoré sú: produkcia
biomasy, filtrácia, neutralizácia a premena látok v prírode, udržiavanie ekologického a
genetického potenciálu živých organizmov v prírode,
- ochrany výmery poľnohospodárskej pôdy pred neoprávnenými zábermi na
nepoľnohospodárske použitie,
- postupu pri zmene druhu pozemku a postup pri odňatí poľnohospodárskej pôdy na
nepoľnohospodársky účel,
- sankcií za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
II. časť zákona (§3-§8 zákona) ustanovuje zásady trvalo udržateľného využívania
poľnohospodárskej pôdy a obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy a jej ochrany. V rámci
starostlivosti o poľnohospodársku pôdu sú uvedené subjekty povinné (§3 zákona):
a) vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych
vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a
degradáciou,
b) predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch,
c) zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická
stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom
prostredí,
149
d) usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri
nehnuteľností.
II. časť zákona teda upravuje najvýznamnejšie environmentálne riziká vznikajúce na
poľnohospodárskej pôde (degradácia, erózia, zhutnenie a ochrana pred rizikovými látkami)
a zachovanie organických látok v pôde. Starostlivosť o poľnohospodársku pôdu je ponechaná
výlučne ako povinnosť vlastníka alebo nájomcu, resp. správcu poľnohospodárskej pôdy. Aj
keď Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum- Výskumný ústav pôdoznalectva
a ochrany pôdy ako Pôdna služba môže monitorovať a navrhovať vhodné opatrenia na
zmiernenie alebo odstránenie nevyhovujúceho stavu, samotná realizácia agrotechnického
opatrenia, vrátane finančných nákladov je ponechaná na vyššie uvedené subjekty. V prílohách
zákona sú kvantifikované limity pre eróziu, zhutnenie, hodnoty pôdnej organickej hmoty a pre
rizikové látky v pôde. Na druhej strane je však otázne, či určenie limitov je dostatočne
efektívne a postačujúce pre zachovanie dobrej kvality poľnohospodárskej pôdy, ktorej
charakter je podmienený spôsobom obhospodarovania pôdy počas socialistického režimu,
kedy boli v záujme zvyšovania výnosov z pôdy realizované viaceré negatívne postupy
(obhospodarovanie plodín na veľkých výmerách, odstraňovanie medzí, vetrolamov a pod.).
Po roku 1990 však určitým spôsobom obhospodarovanie veľkých výmer na pestovanie
monokultúry pokračuje, nakoľko prevažnú väčšinu poľnohospodárskej pôdy užívajú naďalej
družstvá (39%) a obchodné spoločnosti, najmä spoločnosti s ručením obmedzeným a akciové
spoločnosti (41%) s priemernou výmerou pôdy pri družstvách 1267,26 ha, spoločnosti
s ručením obmedzeným, 456,77 ha a akciovej spoločnosti 1098,01 ha46. Nadväzujúc na
uvedené, právnej úprave environmentálnych rizík a na ňu nadväzujúcej právnej úprave
priestupkov a iných správnych deliktov (VI. časť zákona) chýba skôr koncepčné vyjadrenie
povinností s prepojenosťou na historický charakter poľnohospodárstva na Slovensku
a vyjadrenie rozsahu porušenia povinností vlastníka, nájomcu alebo správcu pri starostlivosti
o životné prostredie.
Kľúčovou časťou zákona je IV. časť zákona týkajúca sa ochrany poľnohospodárskej pôdy pri
nepoľnohospodárskom použití. Práve uvedená časť zákona bola viackrát novelizovaná
s cieľom obmedziť úbytkom na poľnohospodárskej pôde. Základnú zásadu pri ochrane
výmery poľnohospodárskej pôdy vymedzuje §12 ods.1 zákona, v ktorom sa ustanovuje, že
poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely len
v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu. Podkladom na vyznačenie zmeny
poľnohospodárskeho druhu pozemku v katastri je právoplatné rozhodnutie, záväzné
stanovisko alebo stanovisko orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy a geometrický plán, ak
je predmetom zmeny časť pozemku evidovaná v katastri. V konaniach o zmene
poľnohospodárskeho druhu pozemku je orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy povinný
zabezpečiť ochranu
a) najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území podľa kódu bonitovaných
pôdno-ekologických jednotiek uvedeného v osobitnom predpise a
b) viníc.
Zákon tiež zaviedol odvody pri odnímaní poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné
nepoľnohospodárske zámery prostredníctvom inštitútu odvodov za odňatie
poľnohospodárskej pôdy ako systémového ekonomického nástroja ochrany najkvalitnejších
poľnohospodárskych pôd.
46 Štrukturálny cenzus fariem 2010
150
Ustanovením odvodov za odňatie sa dosiahnu tri celospoločensky prospešné ciele:
- ochrana a stabilizácia výmery najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd Slovenska,
- usmernenie a určitým spôsobom donútenie investorov stavieb, aby sa v záujme
zníženia finančných nákladov orientovali do lokalít Slovenska mimo Bratislavského
a Trnavského kraja, na pôdy menej kvalitné (BPEJ v 5. až 9. skupine) a menej významné
pre poľnohospodársku prvovýrobu, kde bude výška odvodov nižšia, a tiež aby v tom
istom ekonomickom záujme obmedzovali svoje pôdne nároky na nevyhnutne potrebný
rozsah odňatia,
- zabezpečenie finančných prostriedkov na výkon niektorých ustanovení zákona, najmä
činnosti týkajúce sa usporiadania evidencie poľnohospodárskej pôdy v katastri
nehnuteľností so skutočným stavom v teréne, identifikácie rizikových oblastí
poľnohospodárskej krajiny a financovanie sanácie kontaminovaných a inak
znehodnotených lokalít poľnohospodárskej pôdy, tvorba informačného systému o pôdach.
Zhrnutie
Ochrana pôdy v Európskej únií je v súčasnosti aktuálnou a diskutovanou témou, pretože v
Európe prichádza neustále k zhoršovaniu sa stavu tohto prírodného zdroja. Cieľom
predkladaného príspevku bolo analyzovať a zhodnotiť právne nástroje na ochranu
poľnohospodárskej pôdy na Slovensku v kontexte opatrení EÚ pre programovacie obdobie
2014-2020.
Ochrana poľnohospodárskej pôdy ostáva aj v novom programovacom období 2014-2020
kľúčovou oblasťou záujmu Európskej únie. Okrem viacerých politických dokumentov má EÚ
v roku 2015 pripraviť oznámenie, ktoré by malo zabezpečiť zlepšenie manažmentu pôdy
založenej na udržateľných zásadách. Z hľadiska efektívnosti zostáva aj naďalej významnou
dotačná politika Spoločnej poľnohospodárskej politiky- I. a II. piliera, ktorá finančným
stimulom motivuje poľnohospodárske subjekty kvalitatívne zlepšovať stav ochrany pôdy.
Z hľadiska efektívnosti nastavenia nástrojov ochrany pôdy na Slovensku tvorí
najvýznamnejšiu časť ochrana výmery poľnohospodárskej pôdy, ktorá je regulovaná jednak
požiadavkami na spracovanie samotnej žiadosti na odnímanie poľnohospodárskej pôdy
z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, jednak povinnosťou zaplatiť odvody na odňatú pôdu.
Literatúra
7. environmentálny akčný program, Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č.
1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013
Land as a resource. Summary report [cit. 2014-12-14]. Dostupné na:
http://ec.europa.eu/environment/land_use/pdf/final%20report%20conference.pdf
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013
o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre
rozvoj vidieka a o zrušení nariadenia (ES) č. 1698/2005
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o
financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa
zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000,
(ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. december 2013, ktorým
sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v
rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č.
637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009
Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje [KOM (2011) 571]
151
POTOČNIK J. in EAOsite editor. 2014. Soil directive appears doomed. [cit. 2014-12-14].
Dostupné na: http://eaonsite.com/index.php?option=com_k2&view=item&id=16589:soil-
directive-appears-doomed&Itemid=675 z.č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č.
245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zmluva o Európskej únii
Zmluva o fungovaní Európskej únie
Kontakt Katedra práva
Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Trieda Andreja Hlinku 2
949 76 Nitra
tel: 037/6415079
email: [email protected]
152
Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov ako základný právny rámec
PAVLÍKOVÁ, Barbara
Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Abstract
Contribution represents Act no. 504/2003 Col. as amended in terms of fundamental concepts
and institutes, which put it into practice. Its aim is to show this act as a basic legal framework
for regulation of lease relations in the field of agricultural land and agricultural holding, as
well as to point out the main elements of the rental contract. Among the methods used in its
writing heuristics, analysis, synthesis and comparison can be classified. Conclusions lie in
assessing the benefits of this legislation for the discussed field.
Keywords
agricultural land, agricultural holding, rental contract, forest land, legal regulation
Úvod
Nájom poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov predstavuje pre ich majiteľov jednu
z možností využitia pôdy, na ktorej nechcú hospodáriť, no nechcú ju ani previesť na nového
majiteľa. Je preto mimoriadne dôležité, aby poznali podmienky, za akých môžu pôdu prenajať
tak, aby boli dohodnuté kritériá výhodné nielen pre nájomcu, ale aj pre prenajímateľa, pretože
majitelia poľnohospodárskej pôdy neraz doplácajú práve na zle koncipované nájomné
zmluvy. Právna úprava využívania poľnohospodárskej pôdy prešla po vzniku samostatného
Slovenska významnými zmenami, smerujúcimi k väčšej ochrane vlastníkov, ale tiež
nájomcov. V súčasnosti platný zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení neskorších právnych
predpisov má charakter špeciálnej právnej úpravy vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho
zákonníka, ktorý sa využíva subsidiárne, t.j. uplatňuje sa v prípadoch, ktoré spomínaný zákon
neupravuje.
Cieľ a metódy
Cieľom predloženého príspevku je analýza právnej úpravy nájmu poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov z pohľadu náležítostí nájomnej
zmluvy, vzťahu špeciálnej právnej úpravy k všeobecnej právnej úprave obsiahnutej
v Občianskom zákonníku, a tiež z pohľadu prínosu zákona o predmetnej problematike najmä
do oblasti nájmu poľnohospodárskych podnikov.
Metódami, ktoré boli využité v článku, sú predovšetkým heuristika, analýza, syntéza
a komparácia dostupných informácií.
Výsledky
Zákon č. 504/2003 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov predstavuje základný právny
rámec úpravy nájomných vzťahov k poľnohospodárskym pozemkom. Pokiaľ ide o jeho
osobnú pôsobnosť, vzťahuje sa na družstvá, súkromné podniky, samostatne hospodáriacich
roľníkov, ako aj na vlastníkov pôdy. Postupuje podľa neho aj Slovenský pozemkový fond,
ktorý prenajíma štátnu pôdu a pôdu neznámych vlastníkov, pričom sa riadi aj vnútorným
predpisom generálnej riaditeľky. Doterajší nájomca, ktorý riadne plnil podmienky nájomnej
zmluvy, má prednostné právo na novú zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom (Podľa
153
akých pravidiel sa prenajíma pôda? Dostupné na: <http://peniaze.pravda.sk/obcan-a-
stat/clanok/21363-podla-akych-pravidiel-sa-prenajima-poda/>). Väčšina pôdy na Slovensku patrí súkromným vlastníkom. Jej užívateľmi sú družstvá a iné
podnikateľské subjekty. V prípade, že jej vlastníci ju nechcú obhospodarovať sami, ak nájdu
vhodného užívateľa, môžu ju prenajať. Najčastejšie sa s takouto ponukou obracajú na blízke
poľnohospodárske družstvá, s ktorými sa dohodnú na vzájomne prijateľných zmluvných
podmienkach. Práve zmluvné podmienky sú pritom kľúčovým faktorom, ktorý má
rozhodujúci vplyv na výhodnosť, resp. nevýhodnosť uzavretej nájomnej zmluvy z pohľadu
oboch zmluvných strán. Pri výbere nájomcu je potrebné zistiť, aká je platobná schopnosť
družstva, ktorému majiteľ pôdu prenajíma. Poľnohospodárske družstvá dostávajú na každý
hektár dotácie od štátu a Európskej únie. Preto je v ich záujme získať čo najväčšie množstvo
pôdy.
Na prenájom je vhodná každá poľnohospodárska pôda. Družstvo ju nemusí využívať len na
výsadbu plodín, ale aj na pasienky a podobne (Pri prenájme pôdy si treba dávať pozor na
zmluvu. Dostupné na: <http://www.sme.sk/c/2424371/pri-prenajme-pody-si-treba-davat-
pozor-na-zmluvu.html>).
Právna úprava nájomnej zmluvy, týkajúcej sa poľnohospodárskych pozemkov vychádza zo
znenia Občianskeho zákonníka – zákona č. 40/1964 Z.z. v znení neskorších právnych
predpisov.
Nájom ako všeobecný právny inštitút zahŕňa početné ekonomické vzťahy, na základe ktorých
si nevlastníci odplatne prisvojujú úžitkovú hodnotu veci. Právnym základom tohto
prisvojovania je nájomná zmluva, ktorou jedna strana (prenajímateľ) prenecháva druhej strane
(nájomcovi) určitú vec, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral aj úžitky, a to za odplatu
(nájomné). Nájomný vzťah vzniká zásadne nájomnou zmluvou, na uzavretie ktorej
Občiansky zákonník vo všeobecnosti nevyžaduje písomnú formu (na rozdiel od zmluvy o
nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, ktorá musí byť
obligatórne písomná). Pojmovými znakmi nájomnej zmluvy sú prenechanie užívania alebo
brania úžitkov; určitá vec; dočasnosť; a odplatnosť.
Nájomné môže spočívať tak v peňažnom, ako aj v nepeňažnom plnení (napr. v naturáliách).
Nájomné sa platí spravidla v opakujúcom sa plnení, jeho povahe však neodporuje ani
jednorazové plnenie nájomného. Určenie výšky nájomného v zásade závisí od dohody
zmluvných strán, rovnako ako jeho splatnosť (Lazar a kol., 2006).
Zákon č. 504/2003 Z.z. v znení zákona č. 396/2009 Z.z. dopĺňa všeobecnú úpravu nájomnej
zmluvy špeciálnymi ustanoveniami, a to osobitne pre nájom pozemku na poľnohospodárske
účely a nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku vrátane nájmu
podniku alebo jeho časti. Zákon zohľadňuje špecifiká predmetu a účelu poľnohospodárskych
a lesných nájmov. Zákon má päť častí a okrem nájmu poľnohospodárskej pôdy, ktorej je
venovaná najmä prvá a druhá časť zákona, upravuje vo svojej tretej časti otázku nájmu
podniku na poľnohospodársku výrobu a vo svojej štvrtej časti nájom lesného pozemku na
hospodárenie v lesoch. Piata časť zákona sú spoločné a prechodné ustanovenia, ktoré výrazne
zasahujú do nájmu poľnohospodárskej pôdy. V zmysle tejto právnej úpravy je možné odlíšiť
nájom pozemku na poľnohospodárske účely a nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri
prevádzkovaní podniku. Podľa tohto rozdelenia je rozdelená aj právna úprava, keď v časti
prvej upravuje nájom pozemku na poľnohospodárske účely a v časti druhej nájom pozemku
na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku.
Zákonodarca v prvej časti zákona definuje pozemok, podľa ktorého pre účely citovaného
zákona pokladá pozemok, ktorý tvorí poľnohospodársky pôdny fond, alebo do tohto
poľnohospodárskeho fondu patrí. Pokladá zaň aj časť takéhoto pozemku alebo iný pozemok
prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku. Zo súkromnoprávneho
hľadiska nie je rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie pozemku, ani druh pozemku
154
evidovaný v katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie pozemku. Zákon sa vo
svojich ustanoveniach nedotýka predpisov o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a
povinností z nich vyplývajúcich. Všeobecná úprava nájmu pozemku na poľnohospodárske
účely ako je uvedené v prvej časti tohto zákona by mala byť dostatočným právnym
prostredím pre skôr krátkodobé, jednorazové a príležitostné nájmy menších a ucelených plôch
(Bandlerová, 2004).
Aby mal majiteľ dostatok času na overenie serióznosti nájomcu, odporúča sa, aby prvú
zmluvu podpísal na maximálne na päť rokov. Vypovedať zmluvu musí majiteľ rok pred jej
skončením.
Ak družstvo skrachuje, môže jeho prenajaté pozemky prebrať iné družstvo. Zákon síce
povoľuje, aby prenajímateľ pozemky prenajal ďalej - napríklad inému družstvu, ale malo by
to vždy byť so súhlasom majiteľa. Preto by sa majiteľ pôdy mal aspoň raz za rok informovať
o svojom majetku (Pri prenájme pôdy si treba dávať pozor na zmluvu. Dostupné na:
<http://www.sme.sk/c/2424371/pri-prenajme-pody-si-treba-davat-pozor-na-zmluvu.html>).
Pokiaľ ide o cenu nájomného, zákon určuje len jeho minimálnu výšku – percento z bonity
parcely. Ako sme už uviedli, v nájomnej zmluve sa možno dohodnúť na výške nájomného aj
formou naturálií alebo v peniazoch. Výška nájmu za prenajímanie týchto pozemkov je však
najmenej 1 percento z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa bonitovaných pôdno-
ekologických jednotiek (BPEJ) a príslušných sadzieb uvedených vo vyhláške ministerstva
pôdohospodárstva. Bonitu za poplatok vydá ten Katastrálny odbor, ktorý spravuje príslušné
katastrálne územie (Podľa akých pravidiel sa prenajíma pôda? Dostupné na:
<http://peniaze.pravda.sk/obcan-a-stat/clanok/21363-podla-akych-pravidiel-sa-prenajima-
poda/>). Cena nájmu je vo všeobecnosti jednou z najproblematickejších zmluvných
podmienok. Je daná dopytom a ponukou a rozdiel je aj v tom, či je pôda v horskom teréne
alebo na nížinách v úrodnej oblasti. Cenu za prenájom pôdy je možné takisto zvýšiť - majiteľ
tak môže urobiť vytvorením zavlažovacieho systému. Cenu pôdy môže zvýšiť počas nájmu aj
družstvo, ktoré má vtedy právo na adekvátne predĺženie nájomnej lehoty, alebo na náhradu.
Ak je nájomné dohodnuté v naturáliách, nemalo by súvisieť s výnosom. Touto formou sa
družstvo rozhodne vyplácať nájom prenajímateľovi vtedy, keď podnik nemá dosť peňazí.
Naturáliami môže byť kŕmne obilie, domáce zvieratá či iné poľnohospodárske komodity. Majiteľ by si mal všímať cenu komodity na trhu a trvať na tom, aby množstvo tovaru, ktoré
dostane ako nájomné, bolo v súlade s cenou nájmu za hektár. Je tiež zaužívaným pravidlom,
že daň platí ten, kto pôdu užíva, čiže družstvo. Obecné úrady si ju stanovujú samy. Daň je
približne jedno percento zo stanovenej ceny pôdy (Pri prenájme pôdy si treba dávať pozor na
zmluvu. Dostupné na: <http://www.sme.sk/c/2424371/pri-prenajme-pody-si-treba-davat-
pozor-na-zmluvu.html>). Významnou súčasťou nájomnej zmluvy je aj doba nájmu, rovnako ako podmienky
vypovedania zmluvy. Zmluvu možno uzatvoriť aj na neurčitý čas s možnosťou výpovede k 1.
novembru príslušného roka. Výpovedná lehota je jeden rok, ak sa vlastník s užívateľom
nedohodnú inak. Toto ustanovenie zákona je však možné aplikovať pri uzatváraní nájomných
zmlúv na užívanie poľnohospodárskych pozemkov, ak užívateľ (nájomca) nemá postavenie
prevádzkovania podniku.
Pri prevádzkovaní podniku sa nájomná zmluva uzatvára najmenej na 5 rokov. Ak je uzavretá
na určitý čas, čas nájmu je najviac 15 rokov. Nájom pozemkov pre osobitné – špeciálne
pestovateľské systémy je v časovom rozpätí až do 50 rokov. Také zmluvy na určitý čas
možno vypovedať písomne, výpovedná lehota nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu,
ako je uvedený v § 8 citovaného zákona – teda pred uplynutím piatich rokov, ak je uzavretá
najmenej na päť rokov; ak je uzavretá na 15 rokov, pred uplynutím 15 rokov. Najviac na 25
rokov sa môže uzatvoriť, ak ide o založenie alebo obnovu ovocného sadu, najviac na 30
rokov, ak ide o založenie alebo obnovu škôlky pre ovocné dreviny alebo okrasné dreviny,
155
založenie alebo obnovu vinohradu, založenie alebo obnovu chmeľnice alebo založenie
porastu rýchlorastúcich energetických drevín; najviac na 15 rokov, ak ide o založenie alebo
obnovu porastu špargle alebo porastu drobného ovocia; najmenej na 50 rokov, ak ide o
zriadenie repozitória, ktoré je registrované; najmenej na desať rokov, ak ide o zriadenie
riešiteľského pracoviska, ktoré je registrované.
Podnikom sa podľa Obchodného zákonníka rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a
nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré
patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku. Prevádzkovanie
poľnohospodárskeho podniku s prenájmom poľnohospodárskych pozemkov na dobu neurčitú
s 1–ročnou výpovednou lehotou by bolo z hľadiska stabilizácie podniku, investícií do pôdy a
prevádzky neefektívne a rizikové. Naša právna úprava je preto kompromisom pre
prenajímateľa – vlastníka – aj pre nájomcu – užívateľa.
Zákon viac chráni nájomcu. Ak s ním vlastník uzavrie zmluvu na 15 rokov s ročnou
výpovednou lehotou, ten bude na pozemku riadne platiť a riadne hospodáriť, tak vlastník
nemá šancu mu dať výpoveď skôr ako jeden rok pred uplynutím lehoty, na ktorú bola zmluva
uzavretá (Podľa akých pravidiel sa prenajíma pôda? Dostupné na:
<http://peniaze.pravda.sk/obcan-a-stat/clanok/21363-podla-akych-pravidiel-sa-prenajima-
poda/>). V zmysle ustanovenia § 14 ods. 2 a 3 je nájomca povinný viesť evidenciu pozemkov, ktoré
má prenajaté, a ktoré sám vlastní a obhospodaruje podľa prenajímateľov a druhu pozemkov.
Podrobnosti o spôsobe vedenia evidencie pozemkov ustanovuje všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (vyhláška
Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 249/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
spôsobe vedenia evidencie pozemkov). Nájomca je povinný viesť a uchovávať evidenciu o
dohodnutom a zaplatenom nájomnom za pozemky a údaje a informácie z tejto evidencie a z
evidencie podľa odseku 2 na požiadanie poskytovať obvodnému pozemkovému úradu a
Pôdohospodárskej platobnej agentúre (Zákon č. 504/2003 Z.z. o o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov.
Dostupné na: <www.zbierka.sk/sk/predpisy/504-2003-z-z.p-7470.pdf>).
Záver
Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných
pozemkov prispel k zvýšenej ochrane osôb v postavení prenajímateľov, stanovením
špecifických podmienok pre nájomné vzťahy v oblasti poľnohospodárskych pozemkov, ako aj
osôb v postavení nájomcov. V prípade ak sa rozhodne nájomca opätovne uzatvoriť nájomnú
zmluvu na pozemok na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku vzniká mu voči
prenajímateľovi právo na prednostné uzatvorenie novej nájomnej zmluvy za nájomné v
obvyklej výške (obvyklej v danom mieste a čase). Podmienkou však je, aby nájomca riadne
a včas plnil svoje záväzky, ktoré mu plynuli z predchádzajúcej nájomnej zmluvy. V
prípadoch, keď prenajímateľ podniká v poľnohospodárstve, poprípade ak nájomcom sa má
stať osoba blízka prenajímateľovi, poprípade právnická osoba, ktorej členom alebo
spoločníkom je prenajímateľ, takéto prednostné právo na uzavretie nájomnej zmluvy v
prospech nájomcu nevzniká. Obdobne takéto právo nájomca nemá ak by pozemok bol určený
na iné než poľnohospodárske účely (Bandlerová, 2004).
Aj v prípade nájomnej zmluvy vo vzťahu k poľnohospodárskemu pozemku sa uplatnia
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka so špecifikami, definovanými v spomínanom
zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
V máji 2014 Národná rada Slovenskej republiky prijala novú právnu úpravu nadobúdania
vlastníckeho práva k poľnohospodárskemu pozemku - zákon č. 140/2014 Z.z.
156
o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktorý doplnil legislatívu platnú v oblasti využívania poľnohospodárskych pozemkov
a zásadným spôsobom zmenil spôsob prevodu vlastníckeho práva k poľnohospodárskej pôde.
Jeho primárnym cieľom bolo obmedziť skupovanie slovenskej poľnohospodárskej pôdy
cudzincami, nakoľko 1. mája uplynulo 10-ročné moratórium súvisiace so vstupom Slovenska
do Európskej únie. Prednostné právo na nákup parcely má prvý poľnohospodár, ktorý
vykonáva poľnohospodársku činnosť v rámci obce, v druhom kroku v rámci susednej obce, v
treťom kroku v rámci Slovenska a až v štvrtom kroku sa pôda stáva voľným artiklom.
Literatúra
BANDLEROVÁ, Anna. Nájom poľnohospodárskej pôdy na Slovensku v zmysle novej právnej
úpravy. Dostupné na: <http://www.slpk.sk/eldo/aktualne_otazky_legislativy_modra04/bandlerova.pdf> [2014-11-
14].
LAZAR, Ján a kolektív. Občianske právo hmotné 2. Tretie doplnené a prepracované vydanie.
Bratislava: IURA Edition, spol. s.r.o., 2006. ISBN 80-8078-084-6.
Podľa akých pravidiel sa prenajíma pôda? Dostupné na: <http://peniaze.pravda.sk/obcan-a-
stat/clanok/21363-podla-akych-pravidiel-sa-prenajima-poda/> [2014-11-15]. Pri prenájme pôdy si treba dávať pozor na zmluvu. Dostupné na:
<http://www.sme.sk/c/2424371/pri-prenajme-pody-si-treba-davat-pozor-na-zmluvu.html>
[2014-11-13]. Zákon č. 504/2003 Z.z. o o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Dostupné na:
<www.zbierka.sk/sk/predpisy/504-2003-z-z.p-7470.pdf> [2014-11-15].
Kontakt
Mgr. PhDr. Barbara Pavlíková, PhD., Katedra práva, FEŠRR, SPU v Nitre
e-mail: [email protected]
157
How Important is to Innovate Financing of Higher Education in Slovakia?
REBEKOVÁ, Monika – ROHÁČIKOVÁ, Oľga
Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Abstract
Nowadays, a lot of extensive higher education´s reforms have been implemented in Europe.
In year 2002 Slovakia received a new reform that markedly affected situation of higher
education, particularly the financing of higher education. Financing of universities, along with
the quality of education are very discussed and actual issues. From this period, institutions of
higher education accept new conditions for support. As a result of this, the institutions of
higher education are influenced specifically not only by inputs, but also by appropriate
outputs. This paper contains a brief description of the current system of financing and
analyses the Slovak model of higher education financing and the latest innovations in this
model.
Keywords
students, graduates, universities, higher education financing, funding system, innovations in
financing
Introduction
In developed countries is higher education a subject of systematical modifications. During
these last years, the quantity of amendments had intensive character. Increase in the number
of students seen in many developed countries, but it also created pressure on the higher
educations institutions and public finances. According to Dimitrova (2010), the process of globalization is interconnected with the higher
education development. Globalization directly affects the whole higher education system – it
raises its role but at the same time brings a number of challenges to it. Nowadays, many
extensive higher education reforms have been implemented in Europe.
Materials and Methods
There are many indicators we can use to compare different models of financing of higher
education. One of the most important indicators is GDP, or public expenditure as a percentage
of GDP. This indicator linked with other data, such as the number of students at universities or
growth rate of GDP, can provide meaningful and important sources of information for us. For
the purpose of this chapter, by author are suggested empirical basis for further comparative
analysis of data on the financing of higher education.
Our objective was to get the most exact results, so we used data presented in documents: the
Annual Report on State of Higher Education for 2012 and Description of State Subsidy to
Public Higher Education Institutions for 2012.
Results and Discussion
The financing of higher education in the first decade of the 21st century has been dominated
by two phenomena. First, higher education is increasingly important to economies,
individuals, and societies striving for democracy and social justice. Second, the cost of higher
education is rising significantly. Massification, driven by demographics and the higher
percentage of students completing secondary school and desiring higher education, is driving
up unit costs for instruction and research. The overall cost pressure is growing at rates beyond
which most countries' public revenue streams can keep pace. This is a critical trend, given that
158
public revenue has traditionally accounted for some, if not all, of the higher education
expenses in a majority of the world's countries.
The reform of higher education financing in Slovakia in 2002 seriously transformed the
procedure of financial support. As a result of this, higher education institutions were
incentivicized to improve their flexibility and quality.
Funding of higher education is – according to Act no. 131/2002 Coll. on universities –
provided by the Ministry from the state budget through the following grants:
grants for implementation of accredited study programs,
grants for research, development or artistic activities,
development grants for universities,
social support for students.
The law determines the criteria for each grant. There are many differences between them. But
essentially, there are two types of them: universities are evaluated according to the
performance of the research and according to the performance in education. Very important
criteria for defining the performance of universities in research are the following: number and
types of publications, amount of funds collected to address research projects from domestic or
foreign sources, number of students of doctoral programs, and research capacity. On the other
hand, in the case we want to determine the performance in education, the amount of students
and graduates in all study programs receives the highest priority.
The methodology for allocating subsidies from the state budget to public universities is based
on the provisions according to the Act no. 131/2002 Coll. on universities. As we have
mentioned above, grants for universities are calculated in the budget of the Ministry for 2012
using Programme 077 – Higher education and science, social support for university students.
The program 077 – Higher education and science, social support for university students,
consists of several sub-elements, and for more details, we bring more simple representation of
the structure in the Table 1.
Table 1 Structure of the 077 - Higher education and science, social support university students
Code of program Name of program / sub- element
sub - elements
077 Higher education and science, social support university students
077 11 Provision of higher education and the operation of universities
077 12 Collegiate Science and Technology
077 13 Development of Higher Education
077 15 Social support university students, social and motivational scholarships
Source: http://www.minedu.sk/rozpis-dotacii-zo-statneho-rozpoctu-verejnymvysokymskolam
Point is that it is a very problematic theme, so we pay attention to at least some of the
successful innovations. The subsidies for social support students in incentive grants for
scholarships begin to take into account external students, and there is also a change in the
provision of scholarships to PhD. students, and resources for doctoral scholarships from sub-
element 077 11 – Provision of higher education and the operation of university-shifted to
element 077 12 01 – Operation and development of the infrastructure for research and
development.
Based on the processed statistical data in the table 2, we see that even in 2003, the volume of
159
paid social grants was 5.6 million €. But this is not comparable with the fact that in 2011,
volume of paid social student scholarships reached 24 mil. €.
Table 2 The approved budget for public high schools in the years 2002 - 2011
Code of
program 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011
Sub-
elements x 1.000 EUR
077 211 902 241 292 280 115 308 704 344 055 360 139 390 472 423 556 442 367 424 982
077 11 168 230 196 193 224 386 241 440 265 385 270 679 293 370 314 846 353 498 261 445
077 12 16 532 17 879 28 178 32 080 32 199 33 727 36 144 39 600 39 224 106 048
077 12 01 11 089 12 403 18 385 19 133 19 584 20 449 23 529 25 658 26 218 94 253
077 12 02 2 987 2 987 6 639 7 967 7 303 7 303 7 303 8 630 10 291 9 302
077 12 03 1 327 1 327 1 494 2 324 2 324 2 987 2 324 3 320 0 0
077 12 04 664 664 830 996 996 996 996 0 155 0
077 12 05 465 498 830 1 660 1 992 1 992 1 992 1 992 2 559 2 492
077 13 5 606 5 643 4 315 8 299 8 299 12 912 4 523 11 617 481 4 843
077 15 21 533 21 576 23 236 26 887 38 174 42 821 56 437 57 493 49 163 52 645
077 15 01 3 319 5 643 6 639 9 958 13 278 16 597 27 219 29 594 20 230 24 000
077 15 02 0 0 0 0 7 635 8 299 6 580 6 919 6 648 6 723
077 15 03 18 214 15 933 16 597 16 929 17 261 17 925 22 638 20 979 22 284 21 921
Source: http://www.minedu.sk/rozpis-dotacii-zo-statneho-rozpoctu-verejnymvysokymskolam
Currency exchange rate: 1 EUR = 30,1260 SKK
The budget consists of the performance and the normative element. Leading of the art
colleges ( Bratislava VŠMU and Bratislava VŠVU) - could be explained with their extremely
high normative per student. Is necessary to observe, that the subsidy per student is variable in
hundreds of euro even for similar fields of study.
As a result of this, it is not possible to argue, that performance- based financing evens out the
subsidies for schools.
Table 3 Funding per student by performance component (2012)
Institution of higher
education
Number of
students
Performance
funding / student
(EUR)
Performance
component
(EUR)
Average
teachers
monthly
salary
(EUR)
Bratislava : UK 23 810 2 500 59 596 760 1 210
Bratislava : STU 18 800 2 450 46 202 540 1 330
Bratislava : EU 12 360 12 360 16 989 556 1 030
Prešov : PU 7 650 1 700 13 062 230 1 060
Trnava : UCM 4 800 1 390 6 701 340 1 057
Košice : UVL 1 860 3 610 6 715 510 1 148
Ban. Bystrica : AU 670 3 960 2 663 990 1 020
Nitra : UKF 9 190 1 700 15 671 330 1 150
Ban. Bystrica : UMB 8 982 1 740 15 692 810 1 070
160
Trnava: TU 5 370 1 520 81 950 200 1 110
Košice: TU 14 810 1 980 29 350 910 1 290
Žilina: ŽU 10 550 1 930 20 430 837 1 090
Trenčín: TUAD 3 810 1 570 5 997 980 1 160
Košice: UPJŠ 7 900 2 280 180 461 180 1 160
Nitra: SPU 8 380 1 840 15 435 360 1 010
Zvolen : TU 4 320 1 970 8 525 810 1 090
Bratislava : VŠMU 1 127 4 360 4 922 600 1 005
Bratislava : VŠVU 820 4 460 3 692 731 1 030
Ružomberok : KU 4 500 2 030 9 145 250 1 050
Komárno : UJS 1 615 1 610 2 086 530 1 060
Source: http://www.minedu.sk/rozpis-dotacii-zo-statneho-rozpoctu-verejnymvysokymskolam
As a result of this, it is not possible to argue, that performance- based financing evens out the
subsidies for schools.
Conclusion
The system of financing higher education in Slovakia is mostly based on the outcomes of
universities. However, it the major factor influencing universities is not the volume of funds,
but mostly a system according to which they are redistributed (Barta, 2011). Financing of
higher education is conceived to be of central importance for the future creation and
enlargement of knowledge and research (Beblavý, 2011).
The assessment of Higher Education will be realized already through stricter criteria,
motivation for us is that the new conditions of assessment of education should bring better
educational programs, which will be connected with their financing.
Colleges will now be evaluated primarily according to the research areas in which they
operate and carry out higher education. For the first time, therefore, we meet with the
evaluation based on three aspects: conditions of research, outcomes of research and awards of
research results. However, the question for us is, whether the upcoming innovations and new
effort going to such direction will be a real asset for the development and prosperity of Higher
Education.
Finding ways to sustain quality provision of higher education, with appropriate access for
qualified students at affordable rates for students, families, and other key stakeholders, will
require careful planning that attends to both short - and long - term needs. Furthermore, these
efforts will likely only succeed insofar as they combine flexibility, innovation, and creative
collaboration among relevant constituents, while sharing a common commitment to a vibrant
and sustainable higher education sector.
References
BEBLAVÝ, M. – KIŠŠ, Š. 2010. 12 riešení pre kvalitnejšie vysoké školy. [s. l.] : SGI, 2010.
Dostupné online. ISBN 978-80-89244-52-2.
BEBLAVÝ, M . – MEDERLY, P. – SIČÁKOVÁ- BEBLAVÁ, E. 2010. Innovations in
Financing Higher Education in Slovakia.
BURKE, J. C. 2002. Funding Public Colleges and Universities for Performance, The
Rockefeller Institute Press, Albany, New York, 2002
161
Compendium on financing of higher education, Final report of Financing the Students’ Future
project, January 2013 DIMITROVA, V. 2010. Higher Education in the Globalized World - Key Elements and
Perspectives, Proceedings of the World University Congress, v. І, Canakkale, 2010, p.398-
40Eurostudent/Eurostat. 2009. The Bologna Process in Higher Education in Europe: Key
Indicators on the social dimension and mobility. MEDERLY, P. 2006. Systém financovania vysokého školstva na Slovensku a jeho vplyv na
vysokoškolský systém. Národná štúdia vypracovaná v rámci OECD – IMHE projektu
Systémy financovania a ich vplyv na vysokoškolské systémy, Bratislava, 2006. Anglická
verzia národnej štúdie je dostupná na http://www.oecd.org/dataoecd/20/61/38308094.pdf
MEDERLY, P. 2009. Systém financovania verejných vysokých škôl a jeho zmeny od roku
2006. Bratislava : [s.n.]. 2009
OECD. Education at the Glance : OECD, 2010. Dostupné online. ISBN 978-92-64-07566-5. VLÁDA SR. Návrh koncepcie ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21.
storočie [online]. 6.8.2000, [cit. 2012-12-23].
Výročná správa o stave vysokého školstva v roku 2012
http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2012/pdf/ee-2012
7_en.pdf
http://www.arra.sk/sites/arra.sk/files/peter_mederly_2009_system_financovania_vvs_a_je
ho_zmeny_od_roku_2006.pdf
Contact address
Ing. Monika Rebeková, Katedra verejnej správy, FEŠRR, SPU v Nitre
e-mail: [email protected]
162
SWOT Analysis as a Management Technique in the Municipalities of the
Southbohemian Region
ŘEHOŘ, Petr - KRNINSKÁ, Růžena
University of South Bohemia in České Budějovice, Czech Republic
Abstract
Successful development of municipalities is usually a result of long- term efforts of people
(strategic management of the municipality) from the territory and it is based on understanding
of conceptual strategic management and creation of environment, which is favourable for
mutual cooperation and support. Leading of development requires usage of techniques from
strategic management. SWOT analysis is one of such techniques. The objective of the paper is
to identify the key factors of SWOT analysis of rural municipalities of the Southbohemian
Region and to define the key developing factors of these municipalities. The paper describes
the results of questionnaire survey conducted in the municipalities of the region and it defines
the most important factors of the SWOT analysis, which were identified by the mayors. The
questionnaire was distributed personally or via e-mail to the strategic management
representatives of the region. The return rate of the survey reached 80%. According to the
processed results, the beautiful environment is the main strength of the rural areas and in case
of rural towns it is also good civil facilities. The lack of finances seems to be the weakness for
the majority of the municipalities. Infrastructure and housing facilities were the main
developing priorities of the municipalities. Mayors identified the disinterest of state and
region towards the faith of municipalities as the major threat. The municipalities themselves
should identify the factors, which have positive, or negative impact on their development and
that is why it is essential for them to elaborate a SWOT analysis. Consequently they can
manage their activities in such direction that the weaknesses and possibly also threats would
be eliminated.
Keywords
SWOT analysis, strategic management, municipality, development, management technique
Úvod
V České republice (dále jen ČR) má sídelní struktura specifickou podobu, která je
charakterizována velkým množstvím malých obcí. Každá obec představuje originální soubor
problémů, potřeb a zájmů obyvatelstva, dále má svoji historii, zdroje a předpoklady pro další
rozvoj. Obce lze řídit jako podnik, respektive aplikací obdobných nástrojů a při uplatnění
manažerských funkcí, které se běžně využívají v řízení soukromých podniků. Aby si obce
zachovaly svoji konkurenceschopnost, musí strategický management obce hledat, využívat
a rozvíjet vnější příležitosti a vnitřní potenciál (infrastrukturu, lidské zdroje, životní prostředí,
rozvojové plochy).
Podle zákona č. 128/2000 Sb. o obcích, je obec základním územním samosprávním
společenstvím občanů (Zákony České republiky, 2000). Obce jsou veřejnoprávními
korporacemi, které mohou mít svůj majetek, a které hospodaří podle vlastního rozpočtu. Lze
je charakterizovat jejím územím, občany s trvalým pobytem a samosprávou veřejných
záležitostí v hranicích obce (Jílek, 2008). Obec pečuje o všestranný rozvoj svého území
a o potřeby svých občanů. Kromě toho chrání též veřejný zájem vyjádřený v zákonech
a jiných právních předpisech (Čmejrek and Kopřiva, 2009). Rozeznáváme několik typů obcí: vesnice je menší obec zpravidla zemědělsky zaměřená,
163
město - obec, která má alespoň 3 000 obyvatel nebo pokud tak stanoví předseda
Poslanecké sněmovny po vyjádření vlády (Ponikelský, 2011). Význam strategického managementu v rozvoji obcí se zvyšuje společně s úsilím představitelů
obcí o zvýšení konkurenční výhody jejich obce (Rolínek and Řehoř, 2008). Management
v místním rozvoji se vyznačuje omezeností zdrojů (lidských, finančních, přírodních atd.), což
vyžaduje stanovení rozvojových priorit a flexibilní přístup k řešení problémů místního
rozvoje. Hlavní funkce managementu spočívá v organizační činnosti (koordinace, spolupráce,
partnerství) (Ježek, 2007). Přístupy municipálního managementu představují v místním
rozvoji způsoby, jak mohou obce vhodným způsobem spravovat, řídit a rozvíjet svá území
(Rolínek and Řehoř, 2006). Podmínkou kvalitní správy obce je využívání vhodných nástrojů řízení a rozvojových
nástrojů. Nástroje slouží jako prostředky k uskutečnění určité činnosti. Bývá svázán s určitou
konkrétní technikou či s nějakým reálným postupem (nebo i procesem) (Binek, 2010). Jedním
ze zásadních nástrojů rozvoje je využívání manažerské techniky - SWOT analýzy. Tu tvoří
analýza vnějšího prostředí a analýza vnitřního prostředí (Kotler et al., 2007). Tato analýza je
v obchodním světě všeobecně uznávaným základem pro analýzu faktorů, které ovlivňují
konkurenční pozici podniku na trhu, ale zároveň se kouká do budoucnosti (Rizzo, 2006).
Slouží pro řídící orgán, který dle ní vytváří strategická rozhodnutí (Valentin, 2001). SWOT je zkratkou anglických slov Strengths (přednosti, silné stránky), Weaknesses
(nedostatky, slabé stránky), Opportunities (příležitosti), Threats (hrozby) (Košťan and Šuleř,
2002). Analýza SWOT je klasifikační metoda, která umožňuje souhrnné vyhodnocení socio-
ekonomické analýzy (Řehoř, 2007). Je velmi užitečným, pohotovým a snadno použitelným
nástrojem k deskripci celkové situace regionu (Řehoř and Pešek, 2008). Za silnou stránku lze
považovat vše, co obec dokáže udělat či nabídnout lépe než jiné obce (přírodní prostředí,
kvalitnější samospráva, levnější a kvalifikovanější pracovní síla). Slabá stránka pak
představuje vše, co obci chybí v porovnání s jinými obcemi (špatná infrastruktura,
nedostatečná image u návštěvníků, investorů). Analýza příležitostí a hrozeb dokáže
obsáhnout: rostoucí význam služeb a cestovního ruchu, klesající význam zemědělství, odliv
obyvatel do měst, přilákání nových podnikatelských subjektů, podpůrné programy rozvoje
(dotace, granty) (Hálek, 2006). SWOT analýza má za úkol ze zjištěných informací (silných a slabých stránek) umožnit
určeným orgánům vytipovat na jedné straně možnosti rozvoje obce, na straně druhé pak
poukázat na možné problémy (rizika) a specifikovat potřebné kroky pro jejich odstranění –
formulovat strategii (Janečková and Vaštíková, 1999). V návaznosti na výsledky SWOT
analýzy je možné zvolit následující strategie (viz. Tabulka 1).
Tabulka 1 SWOT matice
Slabé stránky (W) Silné stránky (S)
Příležitosti (0) WO strategie „hledání" SO strategie „využití"
Ohrožení (T) WT strategie „vyhýbání“ ST strategie „konfrontace"
Zdroj: Ochrana, 2002; Tichá and Hron, 2009.
Cíl a metodika
Cílem článku je identifikovat faktory SWOT analýzy u venkovských obcí a měst Jihočeského
kraje a definovat jejich rozvojové faktory. Pro získání primárních dat byl využit dotazník,
který byl distribuován osobně či elektronicky přes e-mail strategickému managementu obcí
Jihočeského kraje. Podařilo se získat celkem 488 dotazníků z 622 obcí, což představuje
zhruba 80 % zastoupení obcí ve zkoumaném vzorku. Pro statistické hodnocení výsledků
dotazníkového šetření bylo využito programového prostředí, které poskytuje jednoduché
164
tabelace, grafy i postupy pro analýzu dat. Byla využita jednorozměrná analýza a analýza
závislosti kvalitativních znaků včetně testu nezávislosti a určení síly závislosti. Pro testování
závislosti kategoriálních proměnných byl v programu Statistica využit lineární model, kde
vysvětlovaná proměnná má multinomické rozdělení. Jako linkující funkce byla použita funkce
Logit. V případě, že odpovědi na otázku byly pouze dvě (ano, ne), byla jako binomická
funkce aplikována funkce Probit. Jako test byl zvolen věrohodnostní test VP typu 3
(McCullagh and Nelder, 1989). Vysvětlujícím faktorem byl v lineárním modelu nejčastěji
použit typ obce (venkov, město), ve vybraných otázkách i pohlaví starosty (muž, žena)
a vzdělání (základní, střední, vysokoškolské). Nulová hypotéza H0 nejčastěji v práci uvádí, že
rozdíly v odpovědích starostů dle typu obcí jsou nevýznamné. Pokud je vypočtená hodnota
p nižší než stanovená pravděpodobnost chyby 1 druhu α (0.05), potom nulovou hypotézu
zamítáme a můžeme říci, že odpovědi starostů se významně liší.
Výsledky a diskuze
Co je silnou stránkou obce?
Silné stránky obcí jsou vlivy, které nejlépe ovlivňují budoucí rozvoj, a proto by je měl
strategický management obce maximálně využívat a také cíleně budovat. Mohou mu jednak
pomoci odstranit slabé stránky, jednak mohou být použity k eliminaci možného budoucího
ohrožení a využití vnějších příležitostí. Každý starosta by měl vědět, v čem je jeho obec silná
(vyniká), zda jsou v obci nějaké specifické výhody oproti jiným obcím? Tabulka 2 uvádí, že
téměř 30 % starostů venkova si za silnou stránku nejvíce považuje krásné okolí obce, a okolo
20 % pak místní tradice, spolkový život či přírůstek mladých rodin s dětmi. Starostové měst
naopak za silnou stránku určili dobrou občanskou vybavenost (46 %), a dále krásné okolí
města (21 %). Na venkově se našli i tací starostové, kteří tvrdí, že jejich obec nemá žádnou
silnou stránku (0.5 %), nebo si ani vůbec nevzpomněli (téměř 3 %).
Tabulka 2 Silné stránky obcí v %
Odpovědi Venkov, n=424 Města, n=48 Celkem, n=472
Krásné okolí obce 28.3 20.8 27.5
Dobrá občanská vybavenost 16.8 45.8 19.7
Místní tradice, spolkový život 19.8 8.3 18.6
Přírůstek mladých rodin s dětmi 17.2 8.3 16.3
Působení obce v mikroregionu 6.8 8.3 7.0
Zájem podnikatelů o spolupráci 1.7 0 1.5
Významné osobnosti a jejich vztah
k obci
0.7 0 0.6
Jiné 5.4 8.3 5.7
Žádné 0.5 0 0.4
Nevím 2.8 0 2.5
Zdroj: vlastní
Pro provedení testování hypotéz byly v této otázce sečteny 4 nulové odpovědi dosažené
u měst a ty byly dále brány jako odpověď jiné silné stránky (nevím). V odpovědích starostů
obcí dle jejich typu byla prokázána velmi silná závislost – viz Tabulka 3.
165
Tabulka 3 Silné stránky obcí, věrohodnostní test typ 3, rozdělení: MULTINOMICKÉ,
Linkující funkce: LOGIT
Typ obce Stupně volnosti Ln - věrohod. Chí - kvadrát p
Město, venkov 5 -807.4 21.7 0,0006
Zdroj: vlastní
Jaké má obec slabé stránky?
Slabé stránky mají všechny obce v ČR, ale otázka je, co s nimi může strategický management
obce udělat? Je třeba si odpovídat na otázky: Co lze dělat lépe, v čem zaostáváme oproti
jiným obcím, co nás zraňuje? Většina obcí v Jihočeském kraji (70 odpovědí) se potýká (viz.
Tabulka 4) s nedostatkem finančních prostředků. I přes jejich nedostatek v obecních
rozpočtech by se však management obce měl snažit věnovat velkou pozornost rozvoji obce
a uspokojovat potřeby svých obyvatel. Města nejvíce za svoje slabé stránky považují nižší
nabídku pracovních míst. Druhou nejčastěji zmíněnou slabou stránkou je snižování počtu
obyvatel obcí a stárnutí občanů. Na třetím místě se dle četnosti výskytu odpovědí nachází
nedostatek podnikatelů a tím i pracovních příležitostí, na dalších místech pak nezájem občanů
o dění v obci, špatná infrastruktura a horší dopravní obslužnost. Z dotazníkového šetření také
vyplynulo, že 8 starostů venkova si vůbec nevzpomnělo, jaké jsou u nich slabé stránky
či připouští, že žádné nemají.
Tabulka 4 Slabé stránky obcí – četnost výskytu odpovědí
Odpovědi Venkov,
n=280
Města, n=16 Celkem, n=296
Nedostatek financí 66 4 70
Snižování počtu obyvatel a stárnutí 52 3 55
Nízká nabídka pracovních míst 39 5 44
Nezájem občanů 38 1 39
Špatná infrastruktura 33 1 34
Horší dopravní obslužnost 30 2 32
Málo kultury, nedostatečný cestovní ruch 16 2 18
Chybí pozemky, malá výstavba 16 1 17
Žádné, nevím 8 0 8
Zdroj: vlastní
Dle tabulky 5 je výsledná hodnota p (0.8) vyšší než 0,05, proto nezamítáme nulovou
hypotézu. Nebyla prokázána závislost mezi typem obce a odpověďmi na slabé stránky obcí.
Tabulka 5 Slabé stránky, věrohodnostní test typ 3, rozdělení: MULTINOMICKÉ, Linkující
funkce: LOGIT, Slabé stránky
Typ obce Stupně volnosti Ln - věrohod. Chí - kvadrát p
Město, venkov 8 -771.7 4.3 0.8
Zdroj: vlastní
Jak dále bude obec rozvíjena? Jaké jsou příležitosti rozvoje?
Každá obec by měla mít stanovené strategické prioritní oblasti rozvoje, které bývají nedílnou
součástí strategických plánů. Dané oblasti představují strukturovanou formulaci hlavních
tematických sektorů, v rámci kterých je nutné danou problematiku řešit. Starostové obcí
zařadili nejčastěji za strategickou prioritu číslo 1 infrastrukturu (239 odpovědí). Dle nich je
potřebné modernizovat či vybudovat veřejný vodovod, kanalizaci, čističku odpadních vod
a plynovod. Mezi další důležité priority patří dle četnosti odpovědí rozvoj bydlení (bytová
166
výstavba) a cestovní ruch, rozvoj kultury, sportu a společenského dění. Vytváření příjemného
prostředí pro obyvatele i turisty je tak základem pro všeobecnou spokojenost v obci. Zajímavé
je zjištění, že ačkoliv starostové pociťují jako slabou stránku nedostatek pracovních
příležitostí (třetí nejčastější zmiňovaná stránka), tak ve strategických prioritách se podpora
a rozvoj podnikání objevuje až na 10 místě. Zarážející je, že Tabulka 6 neuvádí oblast týkající
se efektivního hospodaření a získávání finančních prostředků. Přitom nedostatek financí byl
výše označen za slabou stránku číslo 1. Také překvapivá odpověď zazněla od 3 starostů
venkova, kteří vůbec nevědí, jak mají svou obec rozvíjet. Pro testování hypotéz byla vyloučena odpověď nevíme, která u měst dosáhla nulovou
hodnotu. Následující Tabulka 7 ukazuje, že hodnota p je sice nižší než 0.05, ale jen nepatrně.
I přes tento těsný výsledek můžeme zamítnout nulovou hypotézu. Výsledky tedy závisí
na tom, zda odpovídali starostové měst nebo venkova.
Tabulka 6 Priority obcí – četnost výskytu odpovědí
Odpovědi Venkov, n = 371 Města, n = 42 Celkem, n = 413
Infrastruktura 223 16 239
Bytová výstavba 95 12 107
Cestovní ruch, kultura, sport 56 14 70
Opravy místních komunikací 47 5 52
Školství 32 4 36
Stabilizace počtu obyvatel 27 1 28
Životní prostředí 21 2 23
Spokojenost obyvatel 20 2 22
Strategické dokumenty 12 5 17
Podnikání 11 3 14
Nevíme 3 0 3
Zdroj: vlastní
Tabulka 7 Priority obcí, věrohodnostní test typ 3, rozdělení: MULTINOMICKÉ, Linkující
funkce: LOGIT
Typ obce Stupně volnosti Ln – věrohod. Chí – kvadrát p
Město, venkov 10 -1193.4 18.3 0.049
Zdroj: vlastní
Co považujete v současnosti za největší hrozbu pro vaši obec?
Vnější prostředí obce sebou přináší vlivy, které nejsou pod přímou kontrolou strategického
managementu obcí a mají přitom významné a většinou nepříznivé dopady na místní rozvoj.
Ohrožení představuje negativní vlivy, které nejsou obce schopni ihned odvrátit či ovlivnit
vlastními silami a zdroji. A přitom je nutné je znát a minimalizovat jejich působení. Každý
strategický management obce by si měl odpovídat na otázky: Co může ohrozit realizaci
strategických priorit či rozvoje projektů? Na co vše je nutné se připravit?
167
Tabulka 8 Největší ohrožení obcí v %
Odpovědi Venkov, n=427 Města, n=49 Celkem, n=476
Nezájem státu či kraje o osud obcí 26.2 24.5 26.1
Pasivita obyvatel 21.1 20.4 21.0
Nezájem schopných lidí o funkce v obci 18.7 14.3 18.3
Malý počet obyvatel a vylidňování 13.1 10.2 12.8
Málo podnikatelských příležitostí 8.4 10.2 8.6
Zadluženost obce a další závazky 4.0 10.2 4.6
Zhoršování životního prostředí 1.2 0 1.1
Žádná hrozba 5.6 6.1 5.7
Nevím 1.6 4.1 1.9
Zdroj: vlastní
Okolo 25 % starostů obcí se obává nezájmu státu či kraje o osud obcí a více než 20 % obcí
za ohrožení považuje pasivitu obyvatel, tj. nezájem občanů o dění v obci. Na dalších místech
starostové uvedli nezájem schopných lidí o funkce v obci (o 4 %ní body více tuto odpověď
uvádí venkov nad městy) a postupné vylidňování zejména menších obcí (zde venkov má
o 3 %ní body více než města).
Tabulka 8 uvádí i vnitřní ohrožení a to zadluženost obce, za kterou může nesprávné
hospodaření se svěřenými finančními prostředky. Zadluženost jako ohrožení uvádí o 6 %ních
bodů více města (10 %) než venkov (4 %). Zajímavostí je, že okolo 6 % starostů obcí žádnou
hrozbu pro obec nepociťuje a našli se i tací, kteří si na ohrožení nevzpomněli a volili odpověď
nevím. U měst tuto odpověď zvolila 4 % starostů. U této otázky nebyla prokázána závislost
(p=0.7) mezi odpověďmi ohrožení obcí a faktorem typu obcí (viz. Tabulka 9).
Tabulka 9 Ohrožení obcí, věrohodnostní test typ 3, rozdělení: MULTINOMICKÉ, Linkující
funkce: LOGIT
Typ obce Stupně volnosti Ln - věrohod. Chí - kvadrát p
Město, venkov 6 -864.7 4.0 0.7
Zdroj: vlastní
Závěr
Klíčových slabých stránek a problémů si jsou obce vědomy avšak z nedostatku především
finančních zdrojů, nejsou odstraňovány zcela anebo jen z části. Podstatným všeobecně
univerzálním problémem promítajícím se do všech rovin existence obcí je právě nedostatek
finančních prostředků. Možným řešením ne zcela ideální ekonomické situace, je sdružování
a spolupráce obcí. V takto vzniklém subjektu si každá obec ponechává svoji základní
rozhodovací pravomoc, ale nově vzniklý subjekt má lepší a snadnější přístup k dotacím
a jiným financím a také při jednáních je silnější a celkově hospodárnější. Obce si předávají
zkušenosti a plánují společné projekty. Nejčastějším cílem právě těchto projektů je přilákat
mladé rodiny zpět do obcí s tím, že i zde budou mít lepší podmínky pro žití, včetně občanské
vybavenosti, sportovního a kulturního vyžití a samozřejmě i pracovního uplatnění. Také
spolupráce s podnikateli je vždy pro danou obec přínosem a ohromným potenciálem, který by
se měl neustále rozšiřovat. V rámci této spolupráce dochází ke vzájemné pomoci při řešení
některých problémů např. zaměstnanosti, rozvoje obce z hlediska cestovního ruchu, získání
finančních prostředků z fondů EU, či organizace různých společenských akcí.
Stav ve městech a malých obcí je znatelně rozdílný a právě tyto odlišnosti jsou odrazem toho,
že co je ve městech samozřejmé, jako je vlastní strategický plán či znalost a uplatnění nástrojů
168
řízení kvality (zejména ISO normy), tak v malých obcích se nevyužívá. Ve městech jsou
starostové uvolnění a řízení města je jejich zaměstnáním. Na venkově jsou v řadě malých obcí
starostové neuvolnění, mají jiné hlavní zaměstnání. Z toho pro ně plyne méně času
na strategické řízení obce, starosta musí vykonávat funkci ve volném čase nebo o víkendech.
Vzhledem ke smíšenému modelu veřejné správy a celkové složitosti veřejné správy je
pro starosty obcí, zejména k výkonu své funkce neuvolněné, velmi obtížné v omezeném
časovém a personálním prostoru co nejlépe uchopit podstatu obecní samosprávy
a nezatěžujícím způsobem získávat podstatné informace pro strategické řízení rozvoje obce.
Starosta by měl uplatňovat moderní metody řízení s ohledem na to, že obec se musí stále více
angažovat v hospodárném vynakládání finančních prostředků a čerpání dotačních titulů.
Každá obec má omezené finanční prostředky a jen kvalitní strategický management umí tyto
zdroje efektivně použít ke zvyšování místní konkurenceschopnosti.
Pro zjištění faktorů ovlivňujících pozitivně či negativně obec je vhodné si vypracovat SWOT
analýzu a řídit své aktivity takovým směrem, aby slabé stránky obce a možná ohrožení byly
postupně odstraňovány. Veškeré návrhy by měly být součástí strategického plánu a dle
finanční situace obce by měly být řešeny ty s největší prioritou.
Tento článek byl zpracován s podporou výzkumného projektu GAJU 039/2013/S.
Literatura
BINEK, J., et al. 2010. Rozvojové možnosti obcí. Praha: Ministerstvo pro místní rozvoj. ISBN
978-80-87147-29-0. ČMEJREK, J. – KOPŘIVA, R. 2009. Základy veřejné správy. Praha: Česká zemědělská
univerzita v Praze. ISBN 978-80-213-1626-3. HÁLEK, V. 2006. Marketingová strategie obce a zpracování SWOT analýzy. In Management
obcí do pěti tisíc obyvatel. Hradec Králové: Univerzita Hradec Králové, Gaudeamus, pp. 38-
42. ISBN 80-7041-704-8. JANEČKOVÁ, L. – VAŠTÍKOVÁ, M. 1999. Marketing měst a obcí. Praha: Grada
Publishing. ISBN 80-7169-750-8.
JEŽEK, J., et al. 2007. Budování konkurenceschopnosti měst a regionů v teorii a praxi. Plzeň:
Západočeská univerzita v Plzni. ISBN 978-80-7043-632-5. JÍLEK, M. 2008. Fiskální decentralizace, teorie a empirie. Praha: Aspi - Wolters Kluwer.
ISBN 978-80-7357-355-3. KOŠŤAN, P. – ŠULEŘ, O. 2002. Firemní strategie: plánování a realizace. Brno: Computer
Press. ISBN 80-7226-657-8. KOTLER, P. – WONG, V. – SAUNDERS, J. – ARMSTRONG, G. 2007. Moderní marketing.
Praha: Grada. ISBN 80-24-715-45-7.
MCCULLAGH, P. – NELDER, J.A. 1989. Generalized linear models. London: Chapman and
Hall. ISBN 978-0412317606.
OCHRANA, F. 2002. Manažerské metody ve veřejném sektoru. Praha: Ekopress. ISBN 80-
86119-51-3. PONIKELSKÝ, P., et al. 2011. Organizace regionálního rozvoje. Praha: Vysoká škola
regionálního rozvoje. ISBN: 978-80-87174-10-4. RIZZO, A. 2006. A SWOT analysis of the Field Virtual Reality rehabilitation and Therapy
[online]. [Retrieved 2013-02-09]. Retrieved from:
http://www.mitpressjournals.org/doi/abs/10.1162/1054746053967094.
ROLÍNEK, L. – ŘEHOŘ, P. 2006. Význam strategického řízení pro rozvoj regionů. In
Agroregion 2006. České Budějovice: JU v Č. Budějovicích, Zemědělská fakulta, pp. 182 -
186. ISBN 80-7040-871-5.
169
ROLÍNEK, L. – ŘEHOŘ, P. 2008. Strategic management and measurement of
competitiveness of regions on example of countries EU. In Journal of Central European
Agriculture, vol. 9, no. 1, pp. 17-22. ŘEHOŘ, P. – PEŠEK, L. 2008. Možné rezervy a zdroje pro rozvoj regionu z hlediska trhu
práce. In Acta Universitatis Bohemiae Meridionales, vol. 11, no.1, pp. 25-30. ŘEHOŘ, P. 2007. SWOT analýza trhu práce Jihočeského kraje. In Auspicia, vol. 4, no. 1, pp.
77-80. TICHÁ, I. – HRON, J. 2009. Strategické řízení. Praha: Česká zemědělská univerzita v Praze.
ISBN 978-80-213-0922-7.
VALENTIN, E. K. 2001. SWOT analysis from a resource-based view). [online]. [Retrieved
2013-02-13]. Retrieved from: http://bookswiki.info/library/files/SWOT20Analysis.pdf. ZÁKONY CZECH REPUBLIC. 2000. Zákon č. 128/2000 Sb. o obcích [online]. [Retrieved
2012-08-24]. Retrieved from: http://www.zakonycr.cz/seznamy/128-2000-sb-zakon-o-obcich-
(obecni-zrizeni).html
Kontakt
doc. Ing. Petr ŘEHOŘ, Ph.D., doc. Ing. Růžena KRNINSKÁ, CSc.
University of South Bohemia, Faculty of Economics
Studentska Street 15, 370 05 České Budějovice, Czech Republic
E-mail: [email protected], [email protected], tel.: 420 387 772 495
170
Výhody zakladania odbytových organizácií výrobcov
VRBA, Matúš
Slovak University of Agriculture in Nitra, Slovakia
Abstract
Our paper describes the conditions which are being reviewed by the agricultural payment
agency (APA) when the cooperatives are being established for distribution of specific
commodities.
In the next section there is described the issue of agricultural cooperatives and benefits for
their members and for increasing the competitiveness of these members. The form of subsidy
from state and European Union is being observed. The paper focuses at bringing a closer look
at the benefits of establishing the agricultural cooperatives. It describes the requirements
needed to be fulfilled by the cooperatives to work properly. It also describes the field of
activities of cooperatives and commodities, which are being produced by the cooperatives,
respectively offered at the market.
At the end of the paper there is a review why the cooperatives are being established not only
in Slovakia, but the whole EU and the importance of establishing the cooperatives.
Keywords
agricultural cooperatives, competitiveness, agriculture
Úvod Vznik odbytových organizácií výrobcov, ktoré dodávajú primárnu produkciu na spracovanie,
sa v SR začal finančne podporovať v rámci programu SAPARD, Plánu rozvoja vidieka 2004-
2006 a v súčasnosti je podporovaný v rámci Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013.
V rámci uvedených podporných programov bolo na Slovensku v období rokov 2005-2013
založených 97 odbytových združení, z toho 58 pre komodity rastlinnej výroby a 39 pre
komodity živočíšnej výroby. Predmetné odbytové organizácie združujú 746
poľnohospodárskych podnikov. S ukončením vyplácania podpôr v rámci PRV 2004-2006 (v
roku 2010) viaceré združenia svoju aktívnu činnosť obmedzili. Dôvodom je nedostatok
finančných prostriedkov na zabezpečenie ich prevádzky (mzdy, administratíva). OOV
zabezpečujú pre členov odbyt až do 100% ich produkcie, kontrolu kvality, vyjednávanie
podmienok s regionálnymi odberateľmi a pod. Potenciál ich rozvoja je v zapojení väčšieho
množstva producentov s cieľom odbytu a pridávania hodnoty do ich produktov, t. j. v rozvoji
skladovacích, spracovateľských a ďalších obchodných aktivít so zameraním sa na inovácie
a vybudovanie strategickej pozície s ohľadom na požiadavky trhu (PRV 2007-2013, 2007).
Odbytové organizácie výrobcov sú súčasťou dynamického prostredia. Podstata
poľnohospodárskej produkcie sa mení prakticky denne. Tak isto je to aj s poľnohospodárskym
trhom a politikou. Mnoho zmien, ktoré nastanú, sa vyskytuje mimo dosahu výrobcov, ktorí
majú malú, ak vôbec nejakú šancu na ich ovplyvnenie.
Vnútorne sa organizácie nelíšia len od ostatných foriem biznisu, ale taktiež ovplyvňujú to, ako
zareagujú na vonkajšie zmeny.
Odbytové organizácie výrobcov boli, sú a pravdepodobne aj budú dôležitou súčasťou trhovej
ekonomiky, no aj spoločnosti. Za posledné roky významne zmenili svoju pozíciu
v spoločnosti a to tým, že od socialistického poľnohospodárstva v 90. rokoch sa stali jednou
z možných foriem biznisu v poľnohospodárstve. V mnohých prípadoch je združovanie
družstiev do formy odbytových organizácií jediným spôsobom, ako dosiahnuť dostatočnú
podporu či už od štátu, alebo od Európskej Únie. Ďalším z dôvodov združovania sa je
171
nerovnosť vyjednávacej sily jednotlivých družstiev s druhou stranou kontraktu, najmä
v potravinovom reťazci.
Pre efektívny odbyt poľnohospodárskych produktov v súčasných podmienkach trhu je pre
poľnohospodárskych prvovýrobcov nutné, aby sa združovali do špecializovaných organizácií
výrobcov.
Z európskeho hľadiska hrajú odbytové organizácie významnú rolu. Dokazuje to aj fakt, že ich
je 132 tisíc s viac ako 83 milión členmi, pričom z tohto množstva je 46 tisíc
poľnohospodárskych družstiev s viac ako 10 milión členmi (PRV 2014-2020, 2014).
Cieľ a metódy
Odbytové organizácie výrobcov sú jedným z odvetví biznisu v poľnohospodárstve.
Prispievajú k ekonomickému rozvoju ich členov a teda je ich zakladanie dôležité, no aj
výhodné pre krajinu, aj samotných producentov.
Hlavným cieľom príspevku je poskytnutie rôznych pohľadov a názorov na odbytové
organizácie výrobcov a taktiež na ich fungovanie v EÚ a Slovenskej republike.
Parciálnymi cieľmi bola analýza potreby OOV na Slovensku, poskytnutie potrebných
informácií pre založenie OOV a taktiež rozobratie druhov podpory poskytnutými pre OOV.
Na dosiahnutie hlavného a parciálnych cieľov boli použité metóda analýzy, ktorá bola využitá
na analyzovanie dát dostupných v knižných a webových publikáciách, a metóda syntézy,
ktorá pomohla pri spracovaní dostupných a zozbieraných dát.
Výsledky
Odbytové organizácie výrobcov
Odbytové organizácie výrobcov patria v súčasnosti medzi jedny z alternatív, ako zmierniť
následky prepadu odbytových cien poľnohospodárskych komodít na podnikovej úrovni. To
znamená bez zásahov Európskej únie a štátu. Odbytové organizácie výrobcov majú
jednoznačnú štruktúru a formu, ktorá je odlišná od mnohých iných obchodných organizácií.
Termín „Odbytová organizácia výrobcov“ neoznačuje konkrétny právny štatút, ale týka sa
organizácie, ktorej hlavným cieľom je odbyt výrobkov svojich členov. Odbytová organizácia
výrobcov má štruktúru, ktorá umožňuje, že prínosy sa vrátia medzi členov, v závislosti od ich
využívania služieb alebo prostriedkov a nie na základe investícií. OOV vytvárajú sami
výrobcovia za účelom vykonávania obchodnej činnosti. Netvoria sa ako intervenčné orgány
vlády alebo obchodné združenia. OOV sú nadstavbou vlastného podnikania farmárov a
poskytujú im príležitosť dosiahnuť trhy s vyššou hodnotou tak, že pridávajú hodnotu
vlastným výrobkom. Sú riadené s cieľom získať lepší príjem a/alebo zlepšiť služby pre
svojich členov (Madarász, D., 2011).
OOV tak ako aj iné podnikanie vyžadujú:
- správne plánovanie a analýzu trhu,
- dobré vzťahy s odberateľmi,
- správne financovanie,
- dobre vyškolený motivovaný a predvídavý personál.
OOV sú jedinečné a odlišné organizácie. Konkrétne je OOV podnikanie, ktoré dobrovoľne
vlastnia a kontrolujú súkromní jednotliví výrobcovia. Takáto organizácia má veľkú šancu na
úspech, ak má členov, ktorí sú silno zaviazaní a trhovo orientovaní. Prvoradým cieľom OOV
je poskytnúť maximálny výnos pre svojich členov v závislosti od množstva produktov, ktoré
sú predané prostredníctvom OOV a nie na základe investície.
Z toho vyplýva nasledovné:
- členovia musia byt zaviazaní využívať prostriedky OOV,
172
- investície výrobcov a odmeny sa musia vzťahovať na tieto prostriedky,
- kontrola má byt v rukách záväzných orgánov.
Pre OOV je typické, že predávajú jednu plodinu na jeden definovaný trh. Napríklad
predávanie jabĺk prvej triedy do supermarketov. Farmári sa preto môžu stať členmi viacerých
OOV, s cieľom predávať rôzne druhy plodín, rôznym kupujúcim. Takáto úroveň špecifikácie
nie je potrebná. Kupujúci často vyhľadávajú dodávateľa so širším sortimentom výrobkov,
napríklad ovocie a zelenina. OOV, ktorá je schopná splniť požiadavky, bude konkurencie
schopnejšia. OOV musí zvážiť rozsah produktov, ktoré chce dodávať, svoje kľúčové produkty
a uistiť sa, či zodpovedajú súčasnému dopytu na trhu.
Prvé podpory na vznik a činnosť odbytových organizácii boli schválené v predvstupovom
programe SAPARD. V rámci tohto programu bolo schválených 6 odbytových družstiev na
komodity ovocie a zelenina, zemiaky, sladkovodné ryby, jatočné ošípané a hydinu a vajcia.
Rozvoj zakladania OOV nastal až podporou týchto združení z Plánu rozvoja vidieka SR pre
programovacie obdobie 2004 – 2006, kedy bolo prijatých 37 žiadostí a k 31. 12. 2006
schválených 17 OOV. Ich ekonomická sila a fungovanie rástla v nasledujúcom období, kedy
sa dostavili prvé pozitívne výsledky takejto spolupráce poľnohospodárskych výrobcov v SR.
Cieľom Programu rozvoja vidieka SR na roky 2007 - 2013 bolo aj podporiť vznik,
formovanie a uľahčenie administratívnych operácií odbytovým organizáciám výrobcov. Tento
ciel sa napĺňal cez Os 1 Opatrenie 1.5 prostredníctvom:
-prispôsobovania výroby a množstva výrobkov členov organizácie požiadavkám
trhu;
-spoločného uvádzania tovarov na trh vrátane prípravy na predaj, centralizácie predaja a
zásobovania hromadných odberateľov;
-zvyšovania pridanej hodnoty spoločnej produkcie a jej lepšieho zhodnocovania;
-stanovenia spoločných pravidiel pre výrobné informácie najmä so zreteľom na zber úrody
produkciu a dostupnosť. Nevyhnutnou podmienkou pre získanie podpory na OOV je jej založenie. Žiadateľom o
podporu je totiž už samotná OOV, nie jednotliví zakladajúci členovia.
OOV sa zakladá ako klasická obchodná spoločnosť, doteraz založené OOV majú najčastejšie
právnu formu družstvo, spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť. Tieto
tri právne formy totiž najlepšie vyhovujú potrebám kontroly či deľby zisku jednotlivých
členov odbytovej organizácie (Huba, J., 2011).
Obrázok 1 Koncentrácia odbytových organizácií výrobcov na Slovensku
Zdroj: Bandlerová, A. et. al., 2012
173
Rozsah a činnosť
Podporované boli aktivity pre založenie a činnosti odbytových organizácií výrobcov, ktorých
členovia by boli fyzické alebo právnické osoby podnikajúce v poľnohospodárstve na území
Slovenska a vyrábajúce nasledovné živočíšne alebo rastlinné komodity:
mlieko
zemiaky
jatočný hovädzí dobytok obilniny
jatočné ošípané olejniny a strukoviny
hydina a vajcia chmeľ
ovce muštové hrozno
kozy liečivé, aromatické a koreninové rastliny
včelie produkty drobné ovocie
Schválené verejné zdroje podľa komoditnej štruktúry
Najvyšší objem schválených verejných zdrojov za opatrenie 1.5. (9 125 866€, t.j. 45,31%) bol
smerovaný na podporu OOV orientovaných na obilniny. Do 29 OOV sa zapojilo 169
podnikov, t.j. 40,43% z celého súboru zapojených subjektov. Na druhom mieste vo využívaní
verejných zdrojov boli OOV orientujúce sa na komoditu mlieko. Čiastka schválených zdrojov
na tieto OOV vo výške 5 487 300€ predstavovala 27,8%. Do 16 OOV bolo zapojených 125
podnikov. Najviac podnikov sa združilo v priemere do OOV orientujúcich sa na olejniny
a strukoviny (8,44% podnikov) a OOV orientujúcich sa na mlieko (7,81% podnikov).
Najvyššie priemerné výdavky na jednu OOV mali organizácie orientujúce sa na mlieko
(342 956 €) a na jatočné ošípané (323 537 €) (Strednodobé hodnotenie PRV 2007 – 2013,
2011).
Obrázok 2 - Schválené verejné zdroje PRV SR 2007 – 2013 za opatrenie 1.5 (v EUR)
k 30.6.2010 podľa komoditnej štruktúry
Modifikované podľa: Strednodobé hodnotenie PRV 2007 – 2013
174
Tabuľka 1 Trhový podiel odbytových organizácií na Slovensku
2004 2010 Poznámky
Sektor Počet OOV Podiel na
trhu (%)
Počet
OOV
Podiel na trhu
(%)
Obilniny 5 3 32 15,9 6,4-násobok
OOV/ 5,3-
násobok
podielu
Cukor 0 0 0 0
Bravčové
mäso
2 2 4 11,1 2-násobok
OOV/ 5,55-
násobok
podielu
Ovčie mäso 1 1 0 0
Ovocie
a zelenina
6 n.a. 7 10,2
Mliečne
výrobky
6 9 18 24,5 3-násobok
OOV / 2,72-
násobok
podielu
Víno 0 0 0 0
Hydina
a vajcia
0 0 3 13,9
Tabak 1 86,5 0 0
Zemiaky 1 11,2 3 17,9
Hovädzie
mäso
0 0 1 1,7
Olejniny
a strukoviny
0 0 11 11,3
Zdroj: Bandlerová,A. et. al., 2012
Počet OOV v sektore obilnín sa za obdobie rokov 2004 – 2010 zmenil 6,4 násobne, čo
znamená, že z počtu piatich OOV v roku 2004 sa zvýšil na 32 OOV v roku 2010. Tieto OOV
mali taktiež 5,3 násobne vyšší podiel na trhu – z 3% na 15,9%. Odbytové organizácie pre
bravčové mäso zaznamenali dvojnásobný nárast počtu OOV, čo viedlo k 5,55 násobnému
nárastu podielu na trhu – z 2% na 11,1%. Jediná odbytová organizácia pre ovčie mäso,
fungujúca v roku 2004 v tomto období zanikla. Trojnásobný nárast členov môžeme vidieť
u organizácií orientujúcich sa na komoditu mlieko. Z počtu 6 OOV v roku 2004 vidíme nárast
na 18 OOV v roku 2010. Taktiež sme zaznamenali 2,72 násobný nárast v podiele na trhu – z
9% na 24,5%. Odbytová organizácia pre tabak, dosahujúca 86,5 percentný podiel na trhu
v roku 2004 za spomínané obdobie zanikla. Odbytové organizácie orientujúce sa na olejniny
a strukoviny v roku 2004 na Slovensku ešte neboli založené, no v roku 2010 ich bolo 11
a dosahovali 11,3 percentný podiel na trhu.
Odbytové organizácie výrobcov založené na komodity sú uznávané PPA, ktorá overuje
splnenie týchto hlavných kritérií pre uznanie:
a) právna forma OOV je podľa zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník v znení
neskorších predpisov; b) o podporu môžu žiadať len odbytové organizácie poľnohospodárskych prvovýrobcov
c) minimálny počet členov OOV je päť;
175
d) každý člen OOV musí predať prostredníctvom tejto organizácie minimálne 80 % objemu
trhovej produkcie príslušnej komodity, na ktorú bola uznaná;
e) predloží stanovy OOV, ktoré budú obsahovať minimálne nasledovné pravidlá: – prijímania nových členov
– ukončenia členstva v OOV
– vyradenia z OOV
– a minimálnu dobu členstva v OOV, ktorá musí byť minimálne 1 kalendárny rok;
f) výrobcovia sú členmi len jednej odbytovej organizácie v rámci príslušnej komodity;
g) odbytová organizácia uzatvorí so svojimi členmi zmluvy o spôsobe a výške úhrad za nákup
a predaj produkcie;
h) odbytová organizácia musí mať stanovené spoločné pravidlá: – pre kvalitu produktov;
– pre umiestňovanie výrobkov na trh, resp. do spracovateľských podnikov;
– pre výrobné informácie najmä so zreteľom na zber úrody/produkciu a dostupnosť.
i) hlavnou činnosťou OOV je spoločný odbyt produktov svojich členov, na ktoré bola OOV
uznaná, pričom nesmela nakupovať a predávať produkty aj od nečlenských subjektov, okrem
prípadov ak odbytová organizácia musí splniť dodávateľské záväzky za svojho člena, ktorý
nedodal dohodnuté množstvo, pričom množstvo produktu nakúpeného od nečlenských
subjektov nepresiahne 20 % množstva naturálneho objemu stanoveného členskými subjektmi
na príslušný hospodársky rok;
j) odbytová organizácia vedie samostatné účtovníctvo, z ktorého sa dá zistiť podiel a výška
hlavnej činnosti, pre potreby určenia výšky paušálnej platby;
k) nesmela uzatvárať kartelové, prípadne iné dohody, ktoré by obmedzovali súťaž na trhu;
l) odbytová organizácia sa zaviaže poskytovať informácie pre potreby rezortnej štatistiky,
umožniť prístup finančným a kontrolným orgánom do svojich prevádzkových priestorov
a účtovných dokladov (OZ Mladá Európa, 2009).
Druh podpory Druhom podpory bol nenávratný finančný príspevok, ktorý bol vyplácaný v podobe
paušálnych platieb. Jednalo sa o neziskový typ investície.
Výška podpory Maximálna výška podpory:
– 100 % (75 % EÚ a 25 % SR) pre oblasti cieľa Konvergencia;
– 100 % (50 % EÚ a 50 % SR) pre ostatné oblasti.
Výška paušálnej platby Podpora sa poskytovala v ročných splátkach počas prvých piatich rokov odo dňa uznania
odbytovej organizácie výrobcov. Vypočítaná bola na základe hodnoty ročne predanej
produkcie organizácie a nepresiahla:
a) v prvom roku 5 %, v druhom roku 5 %, v treťom roku 4 %, vo štvrtom roku 3 % a v piatom
roku 2% z hodnoty predanej produkcie do 1 mil. € a
b) v prvom roku 2,5 %, v druhom roku 2,5 %, v treťom roku 2,0 %, vo štvrtom roku 1,5 %
a v piatom roku 1,5 % z hodnoty predanej produkcie presahujúcej 1 mil. €.
V žiadnom prípade však podpora nesmela presiahnuť 100 000 € v prvom roku,
100 000 € v druhom roku,
80 000 € v treťom roku,
60 000 € v štvrtom roku,
50 000 € v piatom roku (Madarász, D., 2011).
176
Pre plán rozvoja vidieka 2007 – 2013 bolo na Os 1 alokovaných celkom 840 872 827 EUR,
pričom príspevok z EAFRD bol vo výške 75%, čo činilo 622 060 875 EUR.
Na opatrenie Odbytové organizácie výrobcov bolo z týchto prostriedkov vyčlenených
24 744 004 EUR (PRV 2007 – 2013, 2007).
Podľa prieskumu Eurostatu je zastúpenie slovenských potravín v obchodných reťazcoch na
Slovensku najnižšie, podľa posledných štatistických údajov je zastúpenie domácej produkcie
potravín v SR menej ako 50 %. Dlhodobo pretrváva negatívny vývoj. Pre domácich výrobcov
potravín je kľúčové udržať si a zlepšiť pozíciu na domácom trhu, pričom z hľadiska realizácie
domácej produkcie sa zvyšuje význam miestnych a regionálnych trhov, kde sa koncentruje
ponuka a dopyt. Súčasné organizácie výrobcov zabezpečujú pre členov odbyt až do 100 % ich
produkcie, kontrolu kvality, vyjednávanie podmienok s regionálnymi odberateľmi a pod.,
problémom je zabezpečenie prevádzky (administratíva, mzdy) týchto združení s právnou
subjektivitou. Potenciál rozvoja OOV je v zapojení väčšieho množstva producentov (v rokoch
2005–2013 združovali OOV podľa PPA: 746 podnikov), rozvoji skladovacích,
spracovateľských a ďalších obchodných aktivít so zameraním sa na inovácie a vybudovanie
strategickej pozície s ohľadom na požiadavky trhu.
Podpora sa zameriavala na zvýšenie podielu domácej produkcie s vyššou pridanou hodnotou
(vyššia forma spracovania), ako aj prostredníctvom vyššej kvality výrobkov, inovácií,
regionálnych a miestnych špecialít, produktov ekologického poľnohospodárstva a pod. S
úspešným marketingom súvisí aj označovanie produktov, ktoré odlišuje výrobky s
nadštandardnou kvalitou a zaručuje dodržiavanie výrobných postupov a parametrov, prípadne
pôvod surovín. So zvyšovaním kvality súvisí aj zlepšenie zdravotného stavu chovov
hospodárskych zvierat (HZ). Nie vždy je pre podniky možné kalkulovať cenu na základe
výrobných nákladov, dôležitá je situácia na trhu. Nízka dosahovaná marža obmedzuje
investície do chovov zvierat nad štandardné podmienky, ktoré sa neprejavia v predajnej cene
ani objeme produkcie. Investície v súčasnosti dosahujú len kritickú povinnú úroveň, bez
ktorej by nebolo možné v poľnohospodárskej produkcii pokračovať. Kompenzácia nákladov
za prijatý záväzok plniť nadštandardné podmienky zlepší kvalitu produktov živočíšnej výroby
a môže zefektívniť chov zvierat v podnikoch, ktoré z dôvodu zastarania investičného majetku
a nevyhovujúcemu stavu ukončili v minulosti živočíšnu produkciu (Bene, Ľ., 2014).
Hlavnou činnosťou odbytovej organizácie by mal byť predaj produkcie svojich členov, no
výnos pripúšťa v obmedzených prípadoch aj výnimky. Takisto jej ukladá napríklad povinnosť
stanoviť si spoločné pravidlá na výrobu, kvalitu, technologické a organizačné postupy,
vypracovať návrh na postupné samofinancovanie činnosti či založenie prevádzkového fondu.
OOV podľa výnosu tiež nesmú diskriminovať svojich členov a odberateľov, nesmú uzatvárať
kartelové, prípadne iné dohody obmedzujúce súťaž na trhu a ukladajú im povinnosť viesť
samostatné účtovníctvo. OOV musia mať minimálne päť členov, no výnos nespomína
minimálnu výšku ich ročnej produkcie.
Ministerstvo môže poskytnúť odbytovej organizácii dotáciu v prvých troch rokoch činnosti. V
prvom roku do 40 percent preukázaných nákladov na zabezpečenie začatia prevádzky. V
druhom roku do troch percent z dosiahnutých tržieb, maximálne však 100000 eur, a v treťom
roku do dvoch percent z dosiahnutých tržieb, najviac 66000 eur.
Štát tiež môže OOV uhradiť do 70 percent nákladov za účasť na výstavách a veľtrhoch, ktoré
sú garantované ministerstvom, a maximálne aj polovicu nákladov pri ostatných domácich
výstavách a veľtrhoch.
Podľa výsledkov prieskumu VÚVPP (2010) môžeme vidieť, že odbytové organizácie
výrobcov znížili vyjednávaciu schopnosť odberateľov, ktorí majú menšiu schopnosť určiť si
podmienky nákupu (reportovalo 50,77% organizácií), ale taktiež znížili vyjednávaciu
177
schopnosť dodávateľov, ktorí majú menšiu schopnosť zvýšiť vstupné ceny alebo znížiť
kvalitu produktov (spomenulo 27,69% organizácií). Podľa 10,77% organizácií, rivalita dobre
situovaných podnikov bola znížená v dôsledku vyššej koncentrácie odbytových organizácií.
Obrázok 3 Hodnotenie konkurenčných faktorov v podporovaných odbytových organizáciách
Zdroj: Bandlerová, A. et. al., 2012
Európska koncentrácia
Dôvody vzniku odbytových organizácií odôvodňuje EÚ potrebou riešiť odbytové problémy v
poľnohospodárstve a v súčasnosti tiež snahou o vyrovnanie sa silnej koncentrácii
nadnárodných obchodných reťazcov.
OOV sa zakladajú podľa právnych smerníc jednotlivých členských štátov EÚ. Pokiaľ však
chcú využívať výhody spoločnej poľnohospodárskej politiky, musia požiadať o svoje uznanie
a prispôsobiť svoju činnosť príslušným právnym predpisom únie (Sobinkovič, B., 2011)
V roku 2010 sa podľa prieskumov vykonaných v členských štátoch EÚ zozbierali nasledovné
štatistiky pre dané komodity.
Obrázok 4 Podiel odbytových organizácií v EÚ podľa druhu komodity, 2010
(Bijman, J. et al., 2012)
178
Ako môžeme vidieť v grafe, najväčší podiel na trhu EÚ malo mlieko, nasledované ovocím
a zeleninou a vínom. Všetky komodity uvádzané v grafe dosiahli 40% podielu na trhu EÚ.
Vízia do budúcnosti
Pre výrobcov potravín je kľúčové udržať si a zlepšiť pozíciu na domácom trhu, pričom z
hľadiska realizácie domácej produkcie sa zvyšuje význam miestnych a regionálnych trhov,
kde sa koncentruje ponuka a dopyt (v súčasnosti je v SR funkčných 5 farmárskych trhov, cieľ
do r. 2020 je 15). Uplatnením krátkych dodávateľských reťazcov je možné redukovať náklady
na obchod a distribúciu a významne podporiť príjmy prvovýrobcov, preto sa naďalej
odporúča podpora odbytu produkcie prostredníctvom priameho predaja z farmy (v súčasnosti
sa priamo predáva 3% agrárnej produkcie, cieľ do r. 2020 je 7% ). Aj tu hrá významnú úlohu
účinný marketing a propagácia miestnych výrobkov na výstavách a v masovokomunikačných
médiách. Súčasné OOV zabezpečujú pre členov odbyt až do 100% ich produkcie, kontrolu
kvality, vyjednávanie podmienok s odberateľmi a pod., problémom je zabezpečenie
prevádzky (administratíva, mzdy) týchto združení s právnou subjektivitou. Potenciál rozvoja
OOV je v zapojení väčšieho množstva producentov (v r. 2005–2013 združovali OOV podľa
PPA: 746 podnikov), v rozvoji skladovacích, spracovateľských a ďalších obchodných aktivít
zameraných na inovácie a budovanie strategickej pozície s ohľadom na požiadavky trhu.
Zároveň je potrebné sa poučiť zo skúseností s implementáciou op. 142 a dôslednejšie
analyzovať optimálne nastavenie podmienok podpory a monitorovania OOV, aby
nedochádzalo iba k administratívnej spolupráci, ale k reálnej integrácii výrobcov a rozvoju
dodatočných aktivít (obchodných, marketingových a pod.), ktoré podporia rast pridanej
hodnoty (PRV 2014 – 2020, 2014).
Výška a miera podpory pre OOV v rokoch 2014 - 2020:
- paušálna platba v ročných splátkach počas prvých piatich rokov odo dňa, keď bola OOV
výrobcov uznaná na základe jej podnikateľského plánu;
- podpora je limitovaná max. 10% predanej produkcie OOV počas prvých 5 rokov avšak max.
100 000 Eur ročne;
- degresívna platba;
- uhradenie poslednej splátky až po overení správneho realizovania podnikateľského plánu
(PRV 2014 – 2020, 2014).
Záver
Pre efektívny odbyt poľnohospodárskych produktov v súčasných podmienkach na agrárnom
trhu EÚ je pre poľnohospodárskych prvovýrobcov nutné, aby sa združovali do
špecializovaných organizácií výrobcov. Na Slovensku vznikali pred vstupom do EÚ odbytové
organizácie výrobcov (ďalej len „OOV“) len v minimálnom počte. V rámci programu
SAPARD bolo schválených 6 OOV na komodity ovocie a zelenina, zemiaky, sladkovodné
ryby, jatočné ošípané a hydina a vajcia. Rozvoj zakladania OOV nastal až podporou týchto
združení z Plánu rozvoja vidieka SR pre programovacie obdobie 2004 – 2006, kedy bolo
prijatých 37 žiadostí a k 31. 12. 2006 schválených 17 OOV. Ich ekonomická sila a fungovanie
rástla v nasledujúcom období, kedy sme zaznamenali prvé pozitívne výsledky takejto
spolupráce poľnohospodárskych výrobcov v SR. V programovacom období 2007 – 2013 bola
pomoc určená predovšetkým pre malých a stredných podnikateľov, ktorí sa spájajú do väčších
celkov a tak nadobudnú väčšiu silu v presadzovaní svojich záujmov. Rozmach odbytových
organizácií možno vidieť aj v programovacom období 2005 – 2013, kedy sa na Slovensku
založilo 97 odbytových združení pre rastlinnú a živočíšnu výrobu. Momentálne združujú
odbytové organizácie 746 členov. Na strane odberateľov sú čoraz náročnejšie požiadavky na
kvantitu, kvalitu a cenu. Popri informáciách a radách sú pre zakladanie odbytových
179
organizácií výrobcov veľmi potrebné stimuly. Takéto stimuly môžu byť vo forme finančnej
podpory pre zakladanie a činnosť odbytových organizácií výrobcov.
Tento príspevok bol publikovaný za podpory projektu VEGA číslo 1/0872/13 – Vplyv
združovania poľnohospodárskych podnikov a fariem cez odbytové organizácie výrobcov na
zvyšovanie konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho sektora.
Literatúra
BANDLEROVÁ, A – SCHWARCZ, P. – LAZÍKOVÁ, J. – TAKÁČ, I., 2012, Support for
Farmers’ Cooperatives; Country Report Slovakia. Wageningen: Wageningen UR.
BENE, Ľ., Podpora predaja domácej produkcie a zvyšovanie kvality [online], 2014 [cit. 05-
10-2014], Dostupné na internete: <http://www.ezat.sk/elearning/Clanok/724>
BIJMAN, J. et al., Support for farmers‘ cooperatives, 2012, Dostupné na internete:
< http://ec.europa.eu/agriculture/external-studies/2012/support-farmers-coop/fulltext_en.pdf>
HUBA, J., Vybrané marketingové problémy SOT v sektore surové kravské mlieko, 2011,
Diplomová práca
MADARÁSZ, D., Podpora OOV (odbytové organizácie výrobcov) a ich alokácia ako faktor
pre podnikanie v poľnohospodárstve, 2011, Dizertačná práca
Ministerstvo pôdohospodárstva, Program rozvoja vidieka 2007 – 2013 [online], 2007, [cit. 16-
10-2014], Dostupné na internete:
< http://www.mpsr.sk/index.php?navID=47&sID=43&navID2=280>
Ministerstvo pôdohospodárstva, Program rozvoja vidieka 2014 – 2020 [online], 2014 [cit. 16-
10-2014], Dostupné na internete:
<http://www.mpsr.sk/index.php?navID=935&navID2=935&sID=43&id=8644>
Ministerstvo pôdohospodárstva, Strednodobé hodnotenie Programu Rozvoja vidieka SR 2007
– 2013 [online], 2011, Dostupné na internete:
<http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=318&navID2=318&sID=43&id=4283>
OZ Mladá Európa, Opatrenie 1.5: Odbytové organizácie výrobcov [online], 2009 [cit. 10-10-
2014], Dostupné na internete: <http://www.eurokonzult.sk/vidiek/index.php?pg=34>
Region Invest – sprievodca opatrením odbytové organizácie výrobcov, Založenie OOV
a overenie plnenia podmienok [online], 2011 [cit. 07-10-2014], Dostupné na internete:
<http://www.reginvest.sk/01-sprievodca/>
SOBINKOVIČ, B., Podpora odbytových organizácií je ďalšou snahou o reguláciu trhu
[online], 2011 [cit. 09-10-2014], Dostupné na internete: <http://www.etrend.sk/trend-
archiv/rok-/cislo-November/podpora-odbytovych-organizacii-je-dalsou-snahou-o-regulaciu-
trhu.html>
Kontakt
Ing. Matúš Vrba., Katedra európskych politík, FEŠRR, SPU v Nitre
e-mail: [email protected]
180
IV. Participants
Name Surname Institution
1 Eva Abramuszkinová Pavlíková,
Mgr. PhD MA Mendel university in Brno, Czech republic
2 Eva Balážová, Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
3 Anna Bandlerová, prof. JUDr. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
4 Denisa Bartakovičová, Ing. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
5 Mahabat Bekboeva, doc. PhD. Naryn State University, Kyrgyz republic
6 Michal Beniak, Ing Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
7 Janka Beresecká, Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
8 Pavol Bielek, prof. RNDr. DrSc. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
9 Wisdom Boatri Czech University of Life Sciences, Prague,
Czech republic
10 Zuzana Bohátová, Ing. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
11 Jana Borská, JUDr. Czech University of Life Sciences, Prague,
Czech republic
12 Natália Broošová, Ing. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
13 Štefan Buday, doc. Ing. PhD. National agriculture and food centre, Slovakia
14 Monika Bumbalová, Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
15 Pavel Ciaian IPTS Joint Research Centre European
Commission, Spain
16 Michal Cifranič, Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
17 Andrea Čapkovičová, MSc. Department of Agricultural Economics and
Information, Prague, Czech republic
18 Francesco
Paolo Di Iacovo University of Pisa, Italy
19 Katarína Dirgasová, Ing. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
20 Dušan Drábik, Dr. D. PhD. Waageningen University, Netherland
21 Veronika Ďuricová, Ing. PhD. Technical University of Košice, Slovakia
22 Jana Ďurkovičová, JUDr. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
23 Pavol Eliáš, prof. RNDr. CSc. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
24 Marianna Eliašová, Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
181
25 Mária Fáziková, doc. Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
26 Alexander Fehér, doc. Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
27 Norbert Floriš, Ing. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
28 Lucia Grešová, Ing. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
29 Monika Gubáňová, Ing., PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
30 Danuta Guzal-Dec, PhD Pope John II State School of Higher Education
in Biała Podlaska, Poland
31 Daniela Halmová, Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
32 Denisa Hanáčková, Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
33 Martin Hauptvogl, Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
34 Veronika Humlerová, Ing. PhD. University of South Bohemia, Czech republic
35 Dušan Húska, prof. Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
36 Marcela Chreneková, Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
37 Zuzana Ilková, doc. JUDr. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
38 Aygul Ismailova, Ing. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
39 Martin Janků, doc. JUDr. CSc. Mendel university in Brno, Czech republic
40 Jana Jarábková, doc. Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
41 Petr Jiříček, Ing. College of Polytechnics Jihlava, Czech republic
42 Zuzana Jureková, prof. RNDr. CSc. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
43 Libor Kabát, Ing. Secondary school of Slančíková, Nitra, Slovakia
44 Eva Kadlecová, JUDr. Czech University of Life Sciences, Prague,
Czech republic
45 Hana Kelblová, JUDr. PhD. Mendel university in Brno, Czech republic
46 Taras Kepych Mendel university in Brno, Czech republic
47 Lýdia Končeková, Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
48 Marián Kotrla, Mgr. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
49 Attila Kovacs, PhD. University of West Hungary, Hungary
50 Marián Kováčik, Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
51 Magdalena Kowalska, Dr. University of Agriculture in Krakow, Poland
52 Ružena Krninska, doc. Ing. CSc. University of South Bohemia, Czech republic
182
53 Istvan Kulmany University of West Hungary, Hungary
54 Jarmila Lazíková, JUDr. Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
55 Ľuboš Littera, Mgr. Government Office of Slovak republic
56 Věra Majerová, Prof. PhDr. CSc. Czech University of Life Sciences, Prague,
Czech republic
57 Ľubica Majstríková, Ing. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
58 Tomáš Malatinec, Mgr. Ing., PhD. Technical University of Košice, Slovakia
59 Kristína Mandalová, Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
60 Patrícia Mariničová, Ing. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
61 Martin Mariš, Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
62 Eleonóra Marišová, prof. JUDr. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
63 Katarína Melichová, Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
64 Martin Miklánek, Ing. Government Office of Slovak republic
65 Danka Moravčíková, doc. Mgr. Ing.
PhD.
Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
66 Arkadiusz Niedziółka University of Agriculture in Krakow, Poland
67 Lucia Palšová, JUDr. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
68 Barbara Pavlíková, PhDr. Mgr. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
69 Viera Petrášová, doc. Ing. CSc. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
70 Edward Pierzgalski Warsaw University of Life Sciences, Poland
71 Martin Prčík, Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
72 Jacek Puchala University of Agriculture in Krakow
73 Miroslava Rajčániová, doc. Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
74 Monika Rebeková, Ing. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
75 Júlia Repáková, Ing. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
76 Ľubica Rumanovská, Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
77 Vladimír Rybár, Ing. PhD. National agriculture and food centre, Slovakia
78 Petr Řehoř, doc. Ing. PhD. University of South Bohemia, Czech republic
79 Jiří Sálus, Ing. Czech University of Life Sciences, Prague,
Czech republic
80 Eva Schultzová, Ing. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
183
81 Pavol Schwarcz, prof. Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
82 Loreta Schwarczová, doc. Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
83 Agnieszka Siedlecka, Dr. Pope John II State School of Higher Education
in Biała Podlaska, Poland
84 Bernard Šiška, prof. RNDr. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
85 Ivan Takáč, Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
86 Maroš Valach, Ing. PhD. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
87 Matúš Vrba, Ing. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
88 Veronika Zuzulová, Ing. Slovak University of Agriculture in Nitra,
Slovakia
89 Magdalena Zwolińska-Ligaj Pope John II State School of Higher Education
in Biała Podlaska, Poland
184
FORWARD – Innovative Approaches to Rural Areas Development
Collective of authors
Editors: Kristína Mandalová, Eva Balážová, Lucia Palšová
Slovak University of Agriculture in Nitra
Edition – First
Number of copies – 50
ISBN 978-80-552-1309-5