gejza horvÁth -ozdoba uhorskej...

Entomofauna carpathica, 2013, 25(2): 83-90

83

Obr. 1. Erb udelený 1. marca 1593 v Prahe cisárom Rudolfom I. Boldižárovi Brezoviczai Bugarin (Horváthovi) a jeho rodine (manželke Anne rod. Ziny, deťom Andrejovi, Kataríne, Dorote a bratovi Jurajovi).

Fig. 1. Coat of arms awarded to Boldizar Brezoviczai Bugarin (Horváth) and his family (wife Ann née Ziny, children Andrew, Katherine, Dorothy and brother George) by emperor Rudolf I. in Prague in 1593, March 1.

GEJZA HORVÁTH - ozdoba Uhorskej entomológie

Ľubomír VIDLIČKA1, Diana FŰRY2

1 Ústav zoológie SAV, Dúbravská cesta 9, 845 06 Bratislava; e-mail: [email protected] 2 Ústav Pedagogických vied a štúdií, Pedagogická fakulta UK, Šoltésovej 4, 813 34 Bratislava;

e-mail: [email protected]

VIDLIČKA, Ľ. & FŰRY, D. 2013. Gejza Horváth – an elite of Hungarian entomology. Entomofauna carpathica, 25(2): 83-90.

Abstract: Gejza Horváth (*1847-†1937), native from Čečejovce (E Slovakia), belongs to the most famous scientist-entomologists of the Österreich-Ungarn empire, at the end of 19th and the beginning of 20th century. He established an entomological journal “Rovartani Lapok” (Entomological Letters) (1884) and Hungarian entomological society (1910). He employed in Hungarian National Museum in Budapest as director for a long period. He lives to see 89 and during his live he described many families, genera and species of hemipterid insects. He was buried in Budapest (Hungary).

Key words: history of entomology, Hemiptera, Horváth, Čečejovce

ÚVOD

Priezvisko Horváth bolo v Uhorsku a je aj na Slovensku jedným z najčastejších priezvisk. Preto bolo v minulosti zvykom bližšie spresniť rodinu prezývkou alebo prídomkom. Týkalo sa to aj zemianskeho rodu Brezoviczai Bugarin Horváthovcov. Tento rod pochádza z územia Chorvátska (ako naznačuje aj meno Horváth = Chorvát), z obce Brezovica (v Chorvátsku sú tri obce s týmto menom; jedna je aj na Slovensku). Bugarinovci z Brezovice sa v druhej polovici 16. storočia, pravdepodobne vplyvom rozširujúcej sa Osmanskej ríše, presťahovali do severnejších častí Uhorsku. Usadili sa v Turnianskej stolici, kde sa viacerí členovia rodu uplatnili v stoličnej agende. Stali sa vlastníkmi či spoluvlastníkmi obci Komjati, Bóldvaszilas (dnes v Maďarsku), Včeláre, Turnianske Podhradie a Rožňava (dnes na Slovensku). V 17. storočí bol z tohto rodu Andrej I. notárom (1646) a podžupanom Turnianskej stolice. Andrej II., ktorý býval v obci Včeláre, bol v rokoch 1722-1729

poslancom Turnianskej stolice a vo Včelároch býval neskôr aj Karol Bugarin Horváth, hlavný stoličný advokát (1838-1843).

Do spomínaného zemianskeho rodu patril aj významný uhorský entomológ Gejza Horváth (*1847-†1937), celým menom Gejza Brezoviczai Bugarin Horváth. V minulom roku sme si pripomenuli 165 výročie jeho narodenia a 75 výročie jeho úmrtia.

mailto:[email protected]


84

Pôvod Gejzu Brezoviczai Bugarin Horvátha Gejza Bugarin Horváth (*1847-†1937) (obr. 2) pochádza z obce Čečejovce (okres Moldava nad Bodvou). Jeho dedo Ladislav Horváth (*1790) sa pravdepodobne do Čečejoviec priženil keď si 21.XII.1820 v Čečejovciach zobral za manželku Máriu Kišovú (*1796). Tu sa im aj narodil syn Mikuláš Horváth (*16.IV.1821 Čečejovce-†14.VII.1864 Komjati). Mikuláš sa 23.XI.1846 v Košiciach zosobášil so zemiankou Izabelou Konštantiou Mesárošovou de Szentlélek (*22.V.1822 Košice-†8.VII.1882 Košice), dcéru Antona Mesároša a Anny Komjathyovej. Sobášil ich Izabelin starší brat Gejza Szentléleky, v tom čase kaplán v Sátoraljaújhely. Ich prvorodeným synom bol Gejza. Narodil sa 23. novembra 1847. O dva dni neskôr ho pokrstil čečejovský katolícky farár Ladislav Szentmariay. V nasledujúcich rokoch sa Gejzovi narodili ešte dvaja bratia a dve sestry (tab. 1). Tabuľka 1. Informácie o deťoch manželov Mikuláša Horvátha a Izabely rod. Mesárošovej. Table 1. Information about children of Nicholas Horváth and his wife Isabel nee Mesároš.

Meno Mená krstných rodičov Narodenie Krst

Gejza Gabriel Komjathy, Anna Szentimrey rod. Tiszta *23.XI.1847 25.XI.1847

Helena Margita Gizela

Gejza Szentléleky Anna r. Horváthová

manželka Pavla Tisztu 14.VII.1850

Albert Belo Štefan Ludovít

Ján Šoltés, Jozefa rod. Lukačič

manželka Júliusa Szentléleky *16.VIII.1852 19.VIII.1852

Gizela Mária Terézia Advokát Karol Horváth, Terézia Fechy de Fechujfalva *7.XI.1854 12.XI.1854

Július Mikuláš Karol A.R.D. Gejza Szentleléky, Julianna Zavarošová *23.X.1859 27.X.1859

Zo života Gejzu Horvátha

V detstve býval Gejza Horváth s rodičmi v Čečejovciach (maď. Csécs) č.d. 20. Bola to malá dedinka, v čase Gejzovho detstva približne s 800 obyvateľmi slovenskej a maďarskej národnosti (podľa priezvisk v matrike asi v pomere 1:1), takže sa už v detstve naučil po slovensky aj po maďarsky. Gejza tu vychodil základnú školu. Už od mladosti mal veľký záujem o prírodu, ako 13-ročný si začal robiť zápisky zo svojich prírodovedných pozorovaní a tieto zápisky dopĺňal až do smrti.

Gymnázium navštevoval v Košiciach, kde sa rodina presťahovala zrejme po otcovej predčasnej smrti (zomrel 43-ročný v roku 1864). Učil sa vynikajúco a po maturite odišiel na Univerzitu do Viedne, kde študoval medicínu. V roku 1872 skončil s titulom MUDr. Už počas štúdia sa naučil plynule rozprávať nemecky, francúzsky, latinsky a grécky. Neskôr sa naučil aj ďalšie jazyky. Avšak výrazne vzrástli aj jeho znalosti entomológie.


85

Eszten dő

hónap nap

Neve Szülőknek Kereszt atyának Val lása

Rendje All po

tya

Lak Helye Keresz

telőnek Keresz

teltettnek

anyának November

[1847] [IX.] 25.

Ugyanaz [Szentmariay

Lászlo Csetsi

Plebanos]

Geiza

Bugarin Brezovitzai

Horváth Miklós es

SzentLéleky Mé= száros Izsabella

Komjati Komjathy Gábor á nuy

Kereszteteltettni ős attya és Krasz nyik Vajdai Szent Imrey Imreiné Szü Letett Selyeb Thisz

ta Anna

Rom Kato liku sou

Nemes Tettes

Abbauj Vgya

Esküdtye

Cséts

Rok mesiac

deň

Meno Rodičia Krstný otec Vyznanie Stavovské

postavene Miesto

bydliska krstiteľa Krsteného matka November

[1847] [IX.] 25.

Ten istý [Ladislav

Szentmariay Čečejovský

farár]

Gejza

Mikuláš Bugarin Brezovitzai Horváth

a Izabela SzentLéleky

Mesárošová

Gabriel Komjathy Z Komjati

starý otec krsteného a Anna rod. Thiszta zo Selyeb manž. Imricha

SzentImreyho z Krasnik Vajda

Rimsko katolícke

Šlachtic z Abovskej

stolice Prísažný

Čečejovce

Annus Dies

Mensis

Baptizans

Baptisa tus

Parentes Baptisat:

63 Levates

Locus Origins Conditio Religio

Parent.

[1821] 16a

Apr:

Idem

[16.4.1821]

Nicolaus, Georgius.

Nob: Ladislaus Bugarin de Brezovitza

Horvath &

Maria Kiss:

Spect: D. Petrus Szirmay:

D. Anna Hoof nata Andreanszky

Cséts. Conpossessor L. R.

L. R.

Rok Deň

Mesiac

Krst Krstenec Rodičia

krsteného

63 Krstní rodičia

Miesto pôvodu Zamestnanie Vyznanie

rodičov

[1821] 16.

Apríl

tak isto

[16.4.1821]

Mikuláš Juraj

Šlachtic Ladislav Bugarin de Brezovica

Horvath &

Maria Kišová

Osv: Pán. Peter Szirmay:

P. Anna Hoof rod. Andreanská

Čečejovce Spolumajiteľ L. R.

L. R.


86

Fotokópia, prepis a preklad maďarského a latinského matričného záznamu o pokrstení Gejzu Horvátha a jeho otca Mikuláša Horvátha z rímsko-katolíckej matriky v Čečejovciach.

Photocopy, transcription and Slovak translation of magyar and latin baptize records of Gejza Horváth and his father Nicolas Horváth from roman-catholicus register in Čečejovce.

V roku 1873 ho Uhorská kráľovská prírodovedná spoločnosť poverila monografickým spracovaním fauny bzdôch Uhorska, čeľade behavkovitých (Lygaeidae). Gejza sa na 2 roky (1873-74) zamestnal ako kustód pre Heteroptera v Zoologickom oddelení Uhorského národného múzea (Zoologické oddelenie bolo založené v roku 1870) a spracovával tamojšie zbery. Okrem toho aj sám intenzívne zbieral hmyz a obohacoval zbierky múzea.

V roku 1875 zmenil zamestnanie. Najprv (1875-1878) pôsobil ako obvodný lekár v dedine Forov (Forró, SV Maďarsko) a následne (1878-1880) vo Vranove nad Topľou ako župný lekár. Monografiu o behavkách dokončil počas pobytu vo Forró (HORVÁTH 1875). Spracoval ju na výbornej úrovni a dostal sa do povedomia vedeckej obce. Už v roku 1877 sa stal členom-korešpodentom Uhorskej akadémie vied a čakal iba na príležitosť ako sa vrátiť ku entomológii.

Šanca prišla v roku 1880 keď sa v Uhorsku objavil obávaný škodca viničov pôvodom z Ameriky - fyloxéra viničová (Viteus vitifolii). V roku 1880 ju zistili v Bratislave, v roku 1882 vo Svätom Jure, v roku 1889 v Modre a v roku 1890 v Pezinku. V poslednej dekáde 19. storočia zničila aj väčšinu tokajských viníc. Mladý, 33-ročný Gejza, dostal z Ministerstva poľnohospodárstva ponuku založiť Národnú výskumnú stanicu fyloxéry (Országos Phylloxera Kísérleti Állomás), ktorej sa stal vedúcim.

Na výskumnej stanici monitorovali šírenie fyloxéry a sústredili sa aj na výskum

jej bionómie. Hľadali metódy a prostriedky, ktoré by zabránili fyloxére v jej rýchlej expanzii. Gejza Horváth pravidelne ročne písal správy o plnení úloh.

Obr. 2. Gejza Horváth (*1847-†1937) v rôznych etapách svojho dlhého života. Fig. 2. Gejza Horváth (*1847-†1937) in different part of his long life.


87

V roku 1884 sa stal Gejza Horváth iniciátorom vzniku nového uhorského entomologického časopisu „Rovartani Lapok“ (Entomologické listy; obr. 3) vydávaného v Budapešti. Prvé dva ročníky osobne zostavil aj vydal. Nakoniec vypracoval úspešnú stratégiu na odstránenie fyloxéry. Za záchranu vinohradníctva v Uhorsku dostal čestný titul „Pater viticulturae novae Hungariae“ (Otec nového uhorského vinohradníctva). Výskumná stanica bola zrušená a namiesto nej vznikla v roku 1890 Uhorská kráľovská entomologická stanica (Magyar Királyi Rovartani Állomás). Gejza Horváth na nej zostal vedúcim až do roku 1895. Medzitým bol v roku 1894 prijatý za riadneho člena Uhorskej akadémie vied. V roku 1895 sa vrátil ku muzeálnej práci. V marci tohto roku zomrel Ján Frivaldský, vedúci Oddelenia zoológie Uhorského národného múzea v Budapešti. Gejza Horváth bol vymenovaný na jeho miesto. Jeho významným počinom bolo zrušenie individuálnej evidencie bezstavovcov, čím ušetril množstvo času.

Spravil aj kontrolu stavovcov a vyradil bezcenné exempláre, čím vytvoril miesto na zhromažďovanie nových vedecky významných zbierok. Svojho predchodcu Jána Frivaldského si uctil publikovaním jeho obsiahleho životopisu (HORVÁTH 1897a) aj bibliografie (HORVÁTH 1897b). V roku 1902 sa stal riaditeľom celého múzea. Popri mnohých administratívnych povinnostiach naďalej intenzívne vedecky pracoval. V spolupráci s uhorským lepidopterológom Ludwigom Aignerom (Lajos Abafi; *11.II.1840-†19.VI.1909) vydal v roku 1907 významnú prácu „Motýle Uhorska“ (ABAFI-AIGNER, HORVÁTH 1907).

Vďaka vydávaniu časopisu Rovartani Lapok výrazne vzrástol počet uhorských entomológov. Keď ich počet dosiahol asi 200, Gejza Horváth sa začal zaoberať myšlienkou založenia ich profesnej organizácie. V januári 1910 publikoval program entomologického výskumu (HORVÁTH 1910) a následne inicioval založenie spoločnosti. Dňa 14. mája 1910 bola založená Uhorská entomologická spoločnosť (Magyar Entomológiai Társaság; obr. 4). O jej založení informoval Horváth na stránkach časopisu Rovartani Lapok, ktorého sa spoločnosť stala vydavateľom (HORVÁTH 1911).

Obr. 4. Znak Uhorskej entomologickej spoločnosti. Fig. 4. Logo of Hungarian

entomological society.

Obr. 3. Titulná strana prvého čísla časopisu „Rovartani lapok“ z roku 1884, ktoré

zostavil a vydal Gejza Horváth. Fig. 3. Title page of first issue of journal

„Rovartani Lapok“ (Entomological Letters) from 1884.


88

Keď Gejza Horváth dovŕšil 76 rokov (1923) odišiel do dôchodku, ale vedecky pracoval ďalej. Ako 80-ročný (1927) zorganizoval v Budapešti 10. Medzinárodný zoologický kongres, ktorý sa stretol vo svete s veľmi priaznivým ohlasom. Zúčastnili s na ňom vedci z 39 krajín (CSIKI 1929).

Okrem muzeálnej práce sa venoval intenzívne terénnemu výskumu a zberu bezstavovcov v Európe ako aj Severnej Amerike. Kľúčovou oblasťou výskumu sa stala celá Karpatská kotlina (čo zahŕňalo aj celé územie dnešného Slovenska). Svoju zbierku bzdôch (42 000 jedincov – 3000 druhov) a chrobákov (16 000 jedincov) venoval do zbierok múzea. Na základe tohto výskumu vznikla aj myšlienka vydať ucelené dielo „Fauna Regni Hungariae“ (Fauna Uhorského kráľovstva). Gejza Horváth spracoval do tejto série Hemiptera (HORVÁTH 1897c, 1900). Vedecké práce publikoval až do konca svojho dlhého života. V rôznych vedeckých časopisoch mu vyšlo celkovo 467 článkov. Venoval sa hlavne systematike bzdôch, ale aj iného hemipterného hmyzu. Opísal viaceré čeľade, podčeľade, rody a do 2000 druhov. Viaceré z novoopísaných druhov pochádzali z územia Uhorska (aj priamo z územia terajšieho Slovenska).

Venoval sa aj propagácii entomológie a jej pozdvihnutiu. Uverejnil napr. článok o malárii a o komároch, ktoré ju prenášajú (HORVÁTH 1902), ale tiež článok o správnej výrobe entomologických škatúľ (HORVÁTH 1904).

Ako prejav uznania bolo množstvo druhov hmyzu pomenované na počesť Gejzu Horvátha. Jeho meno nesú aj dva rody bzdôch (Heteropera) z čeľade Miridae. Fínsky hemipterológ, profesor Odo Morannal Reuter (*28.IV.1850-†2.IX.1913) opísal rod Horwathia (REUTER 1881) a fínsky entomológ Bertil Robert Poppius (*28.VII.1876-†27.XI.1916) opísal v roku 1912 rod Horvathiella (POPPIUS 1912). Ďalšie dva rody boli pomenované po Horváthovi pomerne nedávno: Michael Josifov opísal v roku 1965 rod Horvathiolus (Lygaeidae, Heteroptera) a Georgy A. Anufriev v roku 1980

rod Horvathianella (Delphacidae, Fulgoromorpha). V roku 1904 dokonca významný uhorský herpetológ, profesor Lajos Méhelÿ (*24.VIII.1862-†4.II.1953) pomenoval na Horváthovu počesť nový druh jašterice nájdený v pohoriach Kapela a Velebit (Chorvátsko) menom Lacerta (Archeolacerta) horvathi (MÉHELY 1904a,b; obr. 6).

Obr. 5. Behavka pestrá (Lygaeus equestris) – kresba z HORVÁTH 1875.

Fig. 5. Bug Lygaeus equestris – drawing from HORVÁTH 1875.

Obr. 6. Jašterica Horváthova (Lacerta horvathi) namaľovaná Méhelym do neopublikovanej „Herpetologia Hungarica“. Podľa KORSÓSa

(2002) – upravené. Fig. 6. Lizard Lacerta horvathi – drawing from Méhely's unpublished

„Herpetologica Hungarica“. According to KORSÓS (2002) – modified.


89

V roku 1927 začal vychádzať celosvetový katalóg hemipterného hmyzu (General catalogue of the Hemiptera). Gejza Horváth sa stal jeho hlavným editorom (General editor). Do jeho smrti vyšlo 5 zväzkov (1, 2, 3, 4/1, 4/2), pričom Gejza Horváth napísal druhý diel (HORVÁTH 1929), kde spracoval čeľaď Mesoveliidae (obr. 7).

Gejza Horváth sa dožil veľmi vysokého veku – takmer 90 rokov. Rodinný život mal pomerne komplikovaný. Stihol sa 3-krát oženiť. Prvýkrát sa ženil 28-ročný dňa 27. apríla 1876 s Klementínou Lipovnickou (*23.III.1855 Újhartyán-†1910), dcéru Gabriela Lipovnického a Klementíny Fényesovej. Vychovali spolu 3 deti – Arpáda (*21.IV.1877-†4.IV.1883), Paulu (*25.I.1888-†1961; manžel Jenő Győrffy) a Vilmu (*14.III.1891-†1969; manžel Július Stolnicki). Dva roky po smrti manželky sa znova oženil. Dňa 18. novembra 1912 si zobral Izabelu Muraközyovú (*1856-†1936), dcéru Ladislava Muraközyho a Johanny Ostorharics-Horváthovej. Žili spolu 24 rokov. Po jej smrti si 89-ročný Gejza Horváth zobral 1. marca 1937 v Budapešti Ilonu Muraköziovú (*1865-†1945). Pól roka po svadbe, dva mesiace pred dovŕšením 90-ky Gejza Horváth 8. septembra 1937 v Budapešti zomrel. Pohreb sa konal v sobotu 11. septembra. Pohrebné obrady začali popoludní o štvrtej hodine vo vstupnej hale Maďarského národného múzea. Pochovaný bol na budapeštianskom národnom

cintoríne Fiumei úti Nemzeti Sírkert (=Kerepesi úti temető), na 34. parcele, kde sú pochovávaní významní maďarskí dejatelia. V roku 2004 bol jeho hrob zaradený medzi chránené pamätníky kategórie A.

Horváthov životopis spracoval podrobne významný uhorský a maďarský entomológ Ernő Csiki (*22.X.1875-†7.VII.1954) (CSIKI 1944). Pri 150 výročí Horvátovho narodenia publikoval skrátený životopis maďarský koleopterológ a muzeálny pracovník Győző Szél (SZÉL 1997). ZÁVER Gejza Horváth, rodák z Čečejoviec, je pokladaný za najvýznamnejšieho uhorského entomológa. Bol zakladateľom prvého uhorského entomologického časopisu „Rovartani Lapok“ a tiež iniciátorom vzniku „Uhorskej entomologickej spoločnosti“. Svojou publikačnou činnosťou povzbudzoval k šíreniu entomológie a zároveň svojou vysokou odbornosťou bol pre mnohých dlhé roky vzorom pri výskume. Dožil sa takmer 90 rokov. Tvorivé sily si zachoval prakticky až do smrti. Dlhé roky bol riaditeľom Zoologického oddelenia Uhorského múzea v Budapešti a riaditeľom

Obr. 7. Titulná strana 2. dielu katalógu Hemiptera z roku 1929, ktorý

napísal Gejza Horváth. Fig. 7. Title page of the second part of

Hemipterans catalog from 1929.


90

múzea. V takmer 500 vedeckých prácach opísal stovky nových rodov a druhov hemipterného hmyzu, hlavne bzdôch, z celého sveta. Použitá literatúra

ABAFI-AIGNER, L., HORVÁTH, G. 1907. Magyarország lepkéi (= Motýle Uhorska). Athenaeum, Budapest, 137 pp. (+ 1 čb + 51 far. tab.)

CSIKI, E. (ed.) 1929. Xe Congrès International de Zoologie: tenu à Budapest du 4 au 10 septembre 1927. Imprimerie Stephaneum, Budapest, 1620 pp.

CSIKI, E. 1944. Dr. Horváth Géza T. tag emlékezete 1847-1937. A Magyar Tudományos Akadémia e hunyt tagjai fölött tartott emlékbeszédek, Budapest, 48 pp.

HORVÁTH, G. 1875. Monographia Lygaeidarum Hungariae. Magyarország bodobácsféléinek magánrajza. Kiadja a Kir. M. Természettudományi Társulat, Budapest, 109 pp.

HORVÁTH, G. 1897a. Frivaldszky János. Életrajzi vázlat. Természetrajzi Füzetek, 20: 1-16. HORVÁTH, G. 1897b. Biographie de Jean Frivaldszky. Természetrajzi Füzetek, 20: 252-256. HORVÁTH, G. 1897c. Ordo Hemiptera. Fauna Regni Hungariae. Animalium Hungariae hucusque

cogitorum enumeratio systematica. In memoriam regni Hungariae mille abhinc annis constituti edidit Regia Societas Scientarum Naturalium Hungarica, 1897: 1-72.

HORVÁTH, G. 1900. Ordo Hemiptera. In: Paszlavszky, J. (ed.) A Magyar Birodalom Állatvilága (Fauna Regni Hungariae), III. (Arthropoda). A K. M. Természettudományi Társulat, Budapest, 72 s.

HORVÁTH, G. 1902. A malária és a szúnyogok. Rovartani Lapok, 9(1): 1-6. HORVÁTH, G. 1904. A rovarfiókok fenekének kibélelése. Rovartani Lapok, 11(7): 133-135. HORVÁTH, G. 1910. Entomologiai munkaprogramm. Rovartani Lapok, 17(1): 1-3. HORVÁTH, G. 1911. A magyar entomologusok tömörülése. Rovartani Lapok, 18(1): 1-3. HORVÁTH, G. 1929. Ordo Mesoveliidae. General Catalogue of the Hemiptera, Fascicle II. Smith

College, Northampton, Mass., USA, 2: 1-15. KORSÓS, Z. 2002. About the Cover. (Lacerta horvathi). Newsletter and Bulletin of the ISHBH, 3(2): 4-5. MÉHELY, L. 1904a. Egy új gyíkfaj Magyarországon! (A new lizard species in Hungary). Állattani

Közlemények 3(4): 193-210. (In Hungarian) MÉHELY, L. 1904b. Eine neue Lacerta aus Ungarn. Annales Musei Nationalis Hungarici 2: 362-377. POPPIUS, B. 1912. Die Miriden der Äthiopischen Region I Mirina, Cylapina, Bryocorina. Acta Societatis

Scientiarum Fennicae 41(3): 1-203, 1 pl. REUTER, O. M. 1881. Analecta hemipterologica. Zur Artenkenntniss, Synonymie und geographischen

Verbreitung palaearktischer Heteropteren. Berliner Entomologische Zeitschrift 25(1-2): 155-196. SZÉL, G. 1997. 150 éve született Horváth Géza. Rovarász Híradó 21: 1-3

http://sk.wikipedia.org/wiki/Magyarorsz%C3%A1g_lepk%C3%A9i

gejza horvÁth -ozdoba uhorskej...

Documents