hardi studia hc 2014

203

td i e

Obrazy z kadOdennhO ivOta achtickej rOdiny drugethOvcOv akO paradigma rytierskej kultry a spsObu ivOta nOvej aristOkracie

djura h a r d i

hardi, djura. pictures of the everyday life of the drugeth aristocratic Family as a paradigm of chivalrous culture and the Way of life of the new aristocracy. historick asopis, 2014, 62, 2, pp. 203-224, bratislava.this work considers chivalrous culture, the everyday life and habits of the drugeth family as typical representatives of the new aristocracy, which developed under the rule of charles robert (1301 1342), first king of hungary from the angevin dynasty. due to its origin (gallici), contacts with the dynasty and political role at the court, the foreign drugeth family brought Western influences to the young court of charles robert at visegrd. using new examples and comparisons, the author endeavours to analyse and illustrate the views existing in historiography regarding the role of the drugeth family in the process of introducing Western, chivalrous forms.chivalrous culture. everyday life. drugeth family. new aristocracy. king charles robert. kingdom of hungary. visegrd.

nstupom karola rberta z anjou na trn (1301 1342) sa zaala nov etapa v dejinch stredovekho uhorskho krovstva. po vymret dynastie arpdovcov (1301), nieko-ko rokov trvajcom obdob interegna a vntornch bojov o moc, sa vldy ujala nov krovsk dynastia, ktorej zakladateom bol karol rbert. po upevnen svojej moci nov panovnk inicioval cel rad politickch, socilnych, hospodrskych i kultrnych zmien a reforiem. vsledkom tohto procesu bolo posilnenie strednej krovskej moci a obnovenie jednoty ttu. tieto zmeny viedli k hospodrskemu rozmachu krajiny a od tridsiatych rokov 14. storoia umonili posilnenie pozcie uhorska a jeho novej dynastie na politickej mape eurpy. historici sa jednomyselne zhoduj v tom, e jednm z rozho-dujcich faktorov, ktor v kontexte uvedench zmien spoloenskej truktry ovplyvnil panovanie karola rberta bol vznik novej aristokracie. medzi nov politick elitu sa zaradili lenovia rodn drugeth, nekcsei, szechny, kos, garai, potomkovia dona z rodu balassa, rody kecski, nagymartoni, lackfi, potom kanizsai, szchi a mnoh alie.1

1 pr, antal schner, gyula. Az Anjou hz s rksei (130-1439), A magyar nemzet trtnete. ed. sndor szilgyi. budapest : athenaeum irodalmi s nyomdai rszvnytrsulat, 1895, s. 135; hman, blint. Gli Angioini di Napoli in Ungeria 1290 1403. roma : reale accademia ditalia, 1938, s. 150-152, 154-156; hman, blint szekF, gyula. Magyar trtnet, ii. ktet. budapest : kirlyi magyar egyetemi nyomda, 1939, s. 80-85; lOnard, mile. Les Angevins de Naples. paris : presses univer-sitaires de France, 1954, s. 302-304; bertnyi, ivn. Magyarorszg az Anjouk korban. budapest : gondolat, 1987, s. 64-66; krist, gyula makk, Ferenc. Kroly Rbert emlkezete. budapest : eu-

historick asopis, 62, 2, 2014

204

jadro tejto etablujcej sa aristokracie tvorila relatvne mal skupina achty. boli to odvni rytieri, ktor sa, zva u v prvch rokoch po prchode karola rberta, pridali na jeho stranu, teda ete v dobe, ke bol len jednm z uchdzaov o trn. svoju bu-dcnos tm tesne spojila s politickm osudom svojho pna. bez ohadu na ich pvod a predchdzajce spoloensk postavenie sa karira tejto novej achty zaala na bo-jovom poli. prve oni boli najspoahlivejou sasou krovskho vojska, ktor poas celch dvadsiatych rokov 14. storoia, ponc od bitky pri rozhanovciach (1312) a po smr mata ka (1321) niesla na svojich pleciach najviu archu boja proti oligar-chom. predstavitelia starch magntskych rodn pochdzajcich z obdobia poslednch arpdovcov si v obdob oslabenia postavenia panovnka prisvojili krovsk moc v jed-notlivch astiach ttu. karol rbert z tchto bojov vyiel ako vaz, stal sa skutonm pnom krajiny a vetky dleit rady, ktor odal svojim protivnkom, obsadil svojimi najvernejmi prvrencami. toto prenesenie moci sa uskutoovalo prostrednctvom donci majetku a udeovania honorov (odmien za vern slubu). predstavitelia novej aristokracie zskali moc nad krovskmi hradmi i komittmi v provincich a zskali naj-vyie barnske tituly na krovskom dvore. najspoahlivej karolovi prvrenci tak aj formlne zaujali kov pozcie pri panovnkovi v krovskej rade. spolu s cirkevnmi hodnostrmi vytvorili nov vrstvu politickej elity, ktor sa v prameoch oznauje titulmi Barones Regni, Magnifici Viri Domini. inmi slovami, nov aristokracia tvoren rodina-mi zoskupenmi okolo dynastie anjouovcov prevzala miesto po starch magntskych rodinch z arpdovskho obdobia.2

karolov triumf a zrove i symbolick zaiatok novho obdobia panovania mani-festovali roku 1323 dve dleit udalosti. do radnckej praxe krovskej kancelrie bola zaveden nov panovncka pea a novm krovskm sdlom sa stal vyehrad (visegrd), kam karol rbert v jli toho roku definitvne presahoval svoj panovncky dvor z bezpenho, ale na perifrii uhorska situovanho temevru (timioara, teme-svr).3 vber vyehradu, vzhadom na to, e dovtedajm hlavnm mestom bol budn, bol vrazom karolovej panovnckej vle a moci. bez ohadu na strategick postavenie a prekrsny vhad z vyehradskho kopca je vemi pravdepodobn, e panovnk nemo-hol obyvateom budna zabudn, e pred dvoma desaroiami (1301) uznali za kra vclava, ktor bol synom eskho kra vclava ii. a v hlavnom meste mu poas jeho tvorronho pobytu v uhorsku poskytovali ochranu a pohostinnos.4 v nasledujcich

rpa knyvkiad, 1988, s. 22-23, 37-39; engel, pl. trsadalom s politikai struktra az anjou-kori magyarorszgon. in engel, pl. Honor, vr, ispnsg. ed. enik csukovits. budapest : Osiris kiad, 2003, s. 312-316.

2 engel, ref. 1, s. 313-314. pozri tie: engel, pl. az orszg jraegyestse. i. kroly kzdelmei az oli-garchk ellen (1310 1323 ). in Szzadok, 1988, ro. 122, s. 89-144; Fgedi, erik. Vr s trsadalom a 13-14. szzadi Magyarorszgon. budapest : akadmiai kiad, 1977, s. 68-91; krist makk, ref. 1, s. 37-39.

3 engel, az orszg, ref. 2, s. 132, 139; ii, Ferdo. itinerarij karla i (1301 1342). in Vjesnik Kral-jevskog-slavonsko-dalmatinskog Zemaljskog Arkiva, godina 4, 1902, s. 136; krist makk, ref. 1, s. 27.

4 Frakni, vilmos. Wenczel magyar kirly megvlasztsa 1301-ben. in Szzadok, 1914, ro. 42, s. 81-82; usta, josef. esk djiny II./I. Soumrak Pemyslovc a jejich ddictv. praha : jan laichter, 1935, 633-635; marz, karel. Vclav III. 12891306. Posledn Pemyslovec na eskm trn. esk budjovice :

205

rokoch sa vo vyehrade zaalo s urchlenou vstavbou novho sdelnho mesta a repre-zentanch budov. poda vetkho bol krovsk palc dostavan a panovnk sa doho nasahoval pred aprlom roku 1330.5 s upevovanm karolovej moci sa novozaloen hlavn mesto a zrove i panovncky dvor stal politickm centrom, v ktorom sa zhro-maovala nov aristokracia, z ktorho bol riaden tt a ktor sa stala javiskom mno-stva dleitch politickch udalost odohrvajcich sa v tejto asti eurpy. nemyslme tu vak iba materilnu vstavbu novho hlavnho mesta a organizciu panovnckeho dvora, ktor si svojou formou zachoval ustanovizne z obdobia arpdovcov, ale z hadis-ka civilizanho vvoja omnoho alekosiahlejie a vznamnejie dsledky.

po mnohch rokoch sahovania po uhorsku (slavonska poega, petrovaradn, gnc, budn, temevr)6 sa karolovi konene naskytla monos vytvori okolo seba prostre-die, ktor by vyhovovalo jeho panovnckej dstojnosti, dynastickm ambcim a vlas-tnmu vkusu vychdzajcemu z jeho pvodu. poda vzoru zpadnej eurpy zaal ka-rol rbert na svojom dvore presadzova a pestova nov rytiersku kultru, mentalitu a estetiku. jednm z najvraznejch prejavov tchto snh je zaloenie rytierskeho rdu svtho juraja roku 1326.7 musme ma tie na zreteli, e zakladate uhorskej dynastie anjouovcov, po otcovi z rodu kapetovcov a z matkinej strany z rodu habsburgovcov,8 bol v uhorsku plnm cudzincom, ktor svoje detstvo strvil na prepychovom dvore anjouovcov v neapole (castello dell Ovo), kde dominovala franczska a provenslska kultra i jazyk.9

spomedzi vetkch zmien a reforiem, ktor poznaili obdobie karolovho panovania, treba vyzdvihn etablovanie novej rytierskej kultry medzi jeho aristokraciou. bol to vznamn kohzny prvok, ktor mal posilni priamy vzah medzi panovnkom a je-mu vernou achtou. gnes kurcz vo svojej monografii o rytierskej kultre v uhorsku presvedivo dokzala, e tento zpadn svet obyajov a zvykov sa v 13. a 14. storo ril prve z panovnckeho dvora, ktor sa stal jeho semeniskom a jeho hlavnmi nosi-temi boli barni, predstavitelia novej aristokracie. na panovnckom dvore boli lenovia krovskej rodiny obkolesen achticmi, ktorch postavenie sa zakladalo na rytierskej hierarchii. t (aspo poda hodnost) predstavovala zmes dvoch tradci zpadnej, anjouovskej a starej, arpdovskej. vyjmc barnov, ako osobitn skupinu najvych

veduta, 2007, s. 41-43.

5 pozri: kOszta, lszl. visegrd. in Korai magyar trtneti lexikon (9-14. szzad). ed. gyula krist. budapest : akadmiai kiad, 1994 (alej: kmtl), s. 731-732. isbn 9630567229.

6 k sahovaniu karolovho dvora pozri: , . . in , . . : , 2013, s. 243-279. isbn 9788684955144.

7 pozri: hman, Gli Angioini, ref. 1, s. 153-154; kurcz, gnes. Lovagi kultra Magyarorszgon a 13-14. szzadban. budapest : akadmiai kiad, 1988, s. 127-134. isbn 9630547376.

8 Walter, ingeborg. carlo martello dangi. in Dizionario biografico degli Italiani (alej dbi), 20. ed. alberto m. ghisalberti. roma : istituto della enciclopedia italiana, 1977, s. 379-282.

9 herde, peter. Karl I. von Anjou. stuttgart; berlin; kln; meinz : kohlhammer, 1979, s. 80-81. isbn 3170054201; vitale, giuliana. nobilit napoletana della prima et angoina, elite burocratica e fa-miglia. in Ltat angevin. Pouvoir, culture et socit entre XIIIe et XIVe sicle. actes du colloque inter-national (rome-naples, 7-11 novembre 1995). rome : cole franaise de rome; istituto storico italiano per il medio evo, 1998, s. 539-541. isbn 2728303762.

djura hardi Obrazy z kadodennho ivota achtickej rodiny Drugethovcov


206

ttnych hodnostrov, na vrchole spoloenskho rebrka boli aule regiae milites (rytieri panovnckeho dvora, hodnos ustanoven po roku 1323, a prvkrt v prameoch doloe-n roku 1331), potom aulae regiae iuvenes a aulae regiae parvuli, ktorch by sme mohli najpresnejie identifikova ako dvornch mladch rytierov a zbrojnoov. t sa spravidla regrutovali z rodn, ktor sa ako nov elita pozdvihli a zaujali svoje spoloensk posta-venie i poas vojen s oligarchami.10

jedna rodina medzi anjouovskou aristokraciou vrazne vynikala. ako prv na ich v-znam upozornil roku 1881 jozef hampel. poukzal, e boli jedinmi znmymi Francz-mi z neapolskho krovstva, ktor svojho pna karola rberta sprevdzali na jeho ceste z talianska do uhorska a zskali tu najvyie ttne hodnosti.11 pl engel zasa vo svojich prcach presadzoval tzu o vnimonej politickej moci, bohatstve a nenahraditenosti tohto rodu na panovnckom dvore karola rberta.12 no u i skor autori charakteri-zovali drugethovcov ako najblich spolupracovnkov karola rberta a spolutvorcov vojenskch, finannch, sdnych a inch reforiem anjouovskho obdobia.13

Ohadne pecifickosti a zvltnosti postavenia tejto achtickej rodiny na anjouov-skom dvore k najpresvedivejm zverom dospela u spomnan gnes kurcz. pri v-skume prenikania rytierskej kultry do uhorska na viacerch miestach venovala pozor-nos opisu osobnch vec, zvyklost a celkovo kadodennho ivota drugethovcov. na zklade toho dola k zveru, e drugethovci zohrali vnimon lohu pri rozirovan rytierskej kultry v uhorsku v obdob panovania anjouovcov. dokonca vzhadom k ich pvodu a slube vychovvateov v krovskej rodine vyslovila tzu, e prve drugethovci mali najv vplyv na vvoj osobnosti karola rberta a jeho vzah k rytierskym hodnotm a kultre. v tejto oblasti sa karol mohol spoahn iba na svoje spomienky, ktor si, ete ako dvansron chlapec, priniesol zo svojej domoviny a na rady a nzory, ktor mu poskytovali drugethovci, jedin franczski rytieri spomedzi jeho familirov.14 svojou mentalitou a vkusom sa vrazne odliovali od ostatnch dvorskch rytierov. g-nes kurcz, v svislosti s vskumom hnutenho majetku, ktor v 14. storo nakupovali a zhromaovali uhorsk vemoi, kontatovala, e t z nich, ...ktor pochdzali zo strednej achty a stali sa dvornmi rytiermi sa svojm hnutenm majetkom a celkovm vkusom viac pribliovali k dedinskej achte a bohatm sedliakom ako k Drugethov-com.15

nzory . kurcz na lohu drugethovcov v rozirovan rytierskej kultry s v histo-riografii veobecne akceptovan.16 kee som sa vo svojich predchdzajcich tdich

10 kurcz, ref. 7, s. 39-60; 259-260. pozri tie: engel, ref. 1, s. 312-316; engel, pl. aprd. in kmtl, s. 52; engel, pl. udvari ifj. in kmtl, s. 695; engel, pl. udvari lovag. in kmtl, s. 695.

11 hampel jzsef. a drugetek seirl. in Szzadok, 1881, ro. 15, s. 133-145, 207-213.12 engel, pl. honor, vr, ispnsg. in Szzadok, 1982, ro. 116, s. 904-907; engel, pl. A nemesi tr-

sadalom a kzpkori Ung megyben. budapest : mta trtnettudomnyi intzete, 1998, s. 42-44. isbn 9638312599; engel, pl. drugeth, in kmtl, s. 174.

13 miskOlczy, istvn. anjou-kirlyaink reformjai s a npolyi viszonyok. in Szzadok, 1932, ro. 66, s. 306-322, 393-407

14 kurcz, ref. 7, s. 126, 140-146.15 kurcz, ref. 7, s. 264.16 krist makk, ref. 1, s. 49; engel, drugeth, ref. 12, s. 174.

207

venoval dejinm rodu drugethovcov,17 na zklade niektorch mojich poznatkov sa mi jav ako zaujmav a inpiratvne optovne si postavi otzky venovan kadodennmu ivotu a zvykom drugethovcov ako paradigme rytierskej kultry a spsobu ivota no-vej aristokracie v uhorsku v prvej polovici 14. storoia. cieom tejto tdie vak nie je iba potvrdenie, prpadne spochybnenie zverov . kurcz, ale aj ich optovn analza a prezentcia v novom svetle. Obsah a smerovanie vskumu do vekej miery limitu-j jestvujce pramene, ktor ia nie s poetn, ale maj vek vpovedn hodnotu. mm na mysli najm znmy a svojm obsahom vnimon testament viliama drugetha napsan na ariskom hrade roku 1330. rozsah a charakter existujcej pramennej bzy je hlavnou prinou, kvli ktorej tma rytierskej kultry a kadodennho ivota jednej vemoskej rodiny bude na prv pohad spracovan fragmentrne, s drazom na jednot-liv detaily. absencia prameov neumouje kompletne rekontruova jednotliv aspek-ty rytierskeho ivota a kultry charakteristick pre achtu a metianstvo toho obdobia v zpadnej eurpe.18

* * *drugethovci boli v uhorsku plnmi cudzincami, ktor sem prili ako spoahliv

neapolsk familri anjouovskej dynastie, pvodne pochdzajci z oblasti dnenho Fran-czska. O ich cudzom pvode sved i meno gallicus /galicus ktor uhorsk pisri lis-tn zvykli uvdza pri prvej genercii drugethovcov.19 dejiny rodu meme sledova od roku 1267, ke brat franczskeho kra, karol i. z anjou dobil na ele svojej armdy si-clske krovstvo. Okrem toho, e boli krovskmi rytiermi, zbrojnomi, od roku 1271 majitemi panstva na zem mesta averze a anjouovskmi kastelnmi, v prvom rade povali status dvoranov (consiliarii et familiares) krovskho dvora v neapole. Oni a ich manelky po desaroia vykonvali dvern sluby pre lenov panovnckeho rodu, zvl pre neapolskch nstupcov trnu, pri vchove a sprievode ich det. ke mlad-ho karola rberta roku 1300 poslali do uhorska, za jeho spolonka bol uren prve Filip drugeth. Filip ako rovesnk karola rberta bol astnkom takmer vetkch jeho aen. po posilnen krovskej moc dal karol v obdob medzi rokmi 1315 a 1320 Fili-povi do sprvy severovchodn asti ttu spisk, abovsk, hevesk, borodsk, turniansku a gemersk stolicu, ako aj poetn pevnosti a priahl zemia, ktor patrili vemoskej rodine Omodeja abu. napokon panovnk vymenoval Filipa poiatkom roku 1323 za palatna, najvyieho krovskho svetskho radnka v tte. nezvyajn pria-ze voi drugethovcom panovnk potvrdil i tm, e na konci Filipovho ivota (zomrel medzi 22. jnom a 11. jlom roku 1327) povolal do uhorska z neapolskho krovstva (presnejie z Franczska) rodinu Filipovho starieho brata jna (jean). v priebehu leta

17 hardi, ura. Drugeti, povest o usponu i padu porodice pratilaca anujskih kraljeva. novi sad : Filo-zofski fakultet u novom sadu, 2012. isbn 9788660651084; hardi, dzura. nov aristokracia na dvore karola rberta. budovanie osobnch a politickch vzieb palatna Filipa drugetha. in Kultrne dejiny, 2012, . 1, s. 25-35. issn 13382209.

18 pozri le gOFF, jacques. Srednjovekovna civilizacija zapadne Evrope. beograd : jugolsavija, 1977; aries, Filip dibi, or. (eds.). Istorija privatnog ivota 2. Od feudalne Evrope do renesanse. beograd : clio, 2001. isbn 8671020118.

19 1328: haus-, hof- und staatsarchiv, Wien, allgemeine urkundenreihe, 1328. (alej: hhsta, allgemeine urkundenreihe); 1358: magyar Orszgos levltr, budapest, mohcs ettti gyjtemny (collectio ante-mohacsiana) (alej: dl). 87333.



208

roku 1327 sa Filipov synovec viliam drugeth stal dediom vekho bohatstva svojho strka, ktor nemal muskch potomkov. taktie zdedil i jeho upansk funkcie. nasle-dujci rok do uhorska priiel aj Filipov brat jn s rodinou, aby bol v oktbri roku 1328 po Filipovi uveden do radu palatna, ktor bol vye roka uprzdnen. po jnovej smrti na jar roku 1334 zskal viliam drugeth na zklade vle karola rberta titul a rad palat-na.20 drugethovci boli bezpochyby dve desaroia najmocnejou aristokratickou rodinou uhorska. svojm vplyvom na politick a spoloensk dianie na dvore im patrilo prv miesto, hne po panovnckej rodine. priama moc drugethovcov a ich sluobnkov sa rozprestierala na severovchode ttu, kde sa zemie, ktor patrilo pod moc niekdajch oligarchov, po roku 1328 rozrilo o arisk, zemplnsku a usk stolicu. na vrchole svojej moci, poiatkom tridsiatych rokov 14. storoia, drugethovci ovldali 14 stolc a viac ako 20 hradov.21

vzostup rodiny preruila v septembri roku 1342 smr palatna viliama. krtko pred-tm (16. jla) zomrel karol rbert a jeho syn a nstupca udovt pod vplyvom svo-jej matky, krovnej albety, a ud z jej okolia, odobral drugethovcom politick moc a viu as ich majetkov.22 cel predchdzajce obdobie, ktor v chronologickom zmysle bude stredobodom mjho zujmu, boli drugethovci vodcami novej anjouovskej aristokracie. ak vezmeme do vahy ich postavenie uhorskch palatnov, politick moc a bohatstvo, ako aj ich pvod a osobitn vzah s karolom rbertom, nie je ak prija tzu, e ich vzor, sprvanie a celkovo spsob ivota ptali pozornos ostanch prslu-nkov panovnckeho dvora a novej aristokracie.

poda nzoru . kurcz, detail, ktor jedinenm spsobom zdrazoval rytiersku kultru lenov rodiny drugeth a istm spsobom symbolizoval ich prtomnos v uhor-sku, predstavovali ich jazdeck peate s charakteristickm znzornenm rytiera so zbra-ou na koni pokrytom abrakou. jazdeck peate (sigilla equistaria) boli typickou ma-nifestciou rytierskej kultry zpadnej eurpy. spoiatku boli symbolom panovnkov a lenov ich dynastie, neskr ich zaali pouva i popredn rytieri, ktor sa vberom peat snaili napodobova svojich pnov. v radoch uhorskej achty sa tento rytiersky symbol objavil vaka drugethovcom v dvadsiatych rokoch 14. storoia.23 jazdeckmi peaami sa prslunci tejto rodiny odliovali od ostatnch uhorskch vemoov tej doby a zaraovali sa nimi do panovnckej spolonosti, kam patrili esk kr jn luxembursk, raksky vojvoda albrecht ii., sliezsky vojvoda bolko alebo bosensk panovnk tefan (stjepan) ii. kotromani.24 drugethovci pouvali viacero peat s rz-nymi motvmi, medzi ktormi s dobre znme jazdeck peate Filipa drugetha ako

20 podrobnejie: hardi, drugeti, ref. 17, s. 39-339.21 ref. 20.

22 O pde moci drugethovcov: engel, pl. nagy lajos ismeretlen adomnyreformja. in Trtnelmi szem-le, 1997, . 2, s. 137-157. issn 00409634; piti, Ferenc. az 1342. vi ndorvlts. in Szzadok, 2006, ro. 140, s. 435-441.

23 kurcz, ref. 7, s. 126, 40-141.24 pozri: nyry, albert. A heraldika vezrfonala. budapest : magyar tudomnyos akadmia, 1886, s. 210;

spvek, ji. Jan Lucembursk a jeho doba 1296-1346. praha : svoboda, 1994, s. 512-513 (apendix) isbn 8020502912; , . . : , 1964, s. 96.

209

spiskho a abovskho upana (1322) a palatna (1324), alej dve peate jeho brata jna (1328, 1332), ako aj palatnska jazdeck pea viliama drugetha (1338). pristavm sa pri jazdeckej peati jna drugetha z roku 1328.25

pea je zachovan na listine karola rberta, ktor bola vydan 21. septembra 1328 v pohraninom rakskom meste brck an der leitha.26 toho da sa uhorsk kr stretol so svojimi prbuznmi habsburgovcami, nemeckm protikrom Fridrichom peknm a jeho bratmi, rakskymi vojvodcami albertom a Otonom z dvodu uzavretia mieru a obnovenia niekdajieho spolku, ktor bol naruen nedvnou krtkou vzjomnou voj-nou.27 Obaja panovnci pri tej prleitosti vystavili druhej strane slvnostn listiny, ktor boli potvrden ich peaami a peaami prtomnch barnov z ich sprievodu. v karolo-vom sprievode bola takmer cel uhorsk elita. v listine je uvedench 32 mien Prelati, Barones, Comites et Castelani predicti Regis et Regni Vngarie. po mene ostrihomskho a kaloskho arcibiskupa a gyrskho biskupa nasledoval zoznam svetskch barnov. na prvom mieste boli uveden demeter nekcei, krov tavernk, po om slavnsky bn mika ko, sedmohradsk vojvoda tom sechny, krovsk sudca pavol nagymar-tny a za nimi boli neakane uveden men Johannes Drugeti Gallicus, Wilhermus filius eius. za dvoma drugethovcami nasledovali men alch dvadsiatich najvych dvorskch hodnostrov, upanov a krovskch kastelnov.28 tento zznam je vemi dleit pre dejiny rodu drugeth, pretoe predstavuje najstarie svedectvo o prchode jana drugetha do novho domova. jnov syn viliam bol u predtm v uhorsku a prevzal strkovo bohatstvo i upansk hodnosti, km jna v nasledujcich tdoch oakval ceremonil vymenovania na uprzdnen palatnske miesto. to vak nebol dvod toho, e novoprisahovan Gallicus bol i formlne zartan medzi najvych uhorskch mo-cipnov. na spevnenej dolnej asti listiny sa do sasnosti zachovalo 25 peat, nad ktormi s na okraji pergamenu uveden men ich majiteov. ak rad radom porovnme peate od krovskej peate karola rberta do predposlednej, ktor patrila vitnyskemu kastelnovi michalovi marthymu otlaenej na listine (zrejme pre neikovnos) dvakrt,

25 pozri: nyry, ref. 24, s. 57, 208, tabua 12, . 91; marOsi, ern tth, melinda varga, lvia (eds.). Mvszet I. Lajos kirly korban (1342-1382). Katalgus. budapest : mta mvszettrtneti kutatintzet, s. 347, tabua 65. . 232-235. isbn 9637381171; kurcz, ref. 7, s. 126, 40-141; hardi, Drugeti, ref. 17, s. 470-471, tabua . 2-4.

26 Originl listiny: hhsta, allgemeine urkundenreihe 1328; listina bola zverejnen u: Fejr, georgius (ed.). Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis, I-XI. budae : typis typogr. regiae uni-versitatis ungaricae, 1829 1844 (alej: cdh), viii/7 s. 204-211 . 160; magyar osztrk bkekts (brucki bke). Fordtotta jzsef kbls. in kbls, jzsef stt, szilrd szende, katalin (eds.). Magyar bkeszerzdsek 1000 1526. ppa : jkai mr vrosi knyvtr, 2000, s. 96-105. isbn 9630030942; Anjou-kori oklevltr, Dokumenta res Hungaricas tempore regum Andegavensium illus-trantia 1301 1387. i-Xv, Xvii, XiX-XXiX, XXi. ed. gyula krist et al. budapest; szeged : jate; szegedi tudomnyegyetem et al., 1990 2007, (alej anjou), Xii, s. 221-227, . 423.

27 podrobnejie o uhorsko-rakskych vzahoch a vojne, ktor predchdzala stretnutiu: krist, gyula. Az Anjou-kor hbori. budapest : zrnyi katonai kiad, 1988, s. 72-74. isbn 9633269059; lhOtsky, alphons. Geschichte sterreichs, seit der Mitte des 13. Jahrhunderts (1281 1358). Wien : sterreichis-che akademie der Wissenschaften, 1967, s. 304-305.

28 k identite spomnanch uhorskch vemoov pozri engel, pl lvei, pl. sokpecstes oklevelek 1323-bl s 1328-bl. in bardOly, istvn lszl, csaba (eds.). Koppny Tibor hetvenedik szlets-npjra. budapest : Orszgos memlkvdelmi hivatal, 1998, s. 134-136, 142-146. isbn 9637143750.



210

jedna pea zretene vynik nad ostatnmi. no nie je to sigillum Regis, ale pea jna drugetha. ako jedin mala skromn rz. bol na nej npis S.IO/han/NIS.DRVGET.MI-LIT/is/. D/omi/NI.D.PASQEROL. Sigillum bolo bezpochyby prinesen z neapolskho krovstva, kde boli drugethovci pnmi feudlneho panstva, ktor sa rozkladalo z vej asti na mieste zvanom pascarola leiacom na zem mesta averse.29 zvltnos tejto materilnej pamiatky spova v jej estetickej kvalite. ani jedna z 25 peat, dokonca ani krovsk, sa svojm spracovanm nemohla rovna tej, ktor patrila rytierovi z neapol-skho krovstva. jej umeleck a heraldick hodnota je zrejm na prv pohad.30 m len stredn vekos (32/33mm),31 no ako jedin pea na listine uhorskho kra je otlaen do ervenho vosku. pouvanie ervenho vosku sce nebolo v tom ase v uhorsku neznme, svojou farbou sa vak odlioval od lto-hnedho vosku, ktor pouili uhorsk barni. znzornenie a kvalita prevedenia s druhm detailom, ktor neunikne zbenmu pohadu. jnova pea bola toti jedinou jazdeckou peaou, na ktorej bol znzornen rytier na koni v pohybe s meom a ttom v druhej ruke. na tte jasne vidie rodinn erb drugethovcov s drozdami. peate uhorskch vemoov vinou obsahovali rodinn erby. niektor z nich boli mal a kvalita odtlaku bola vemi nzka. jasn relif a itate-nos nadpisu peate jana drugetha zostali zachovan i po dlhom ase.32 peatidlo bolo svedectvom rytierskej kultry a remeselnej vyspelosti anjouovskho junho talianska v prvej polovici 14. storoia. tento drobn detail dokresuje nau predstavu o jnovi drugethovi a jeho zjave na dvore uhorskho kra, zrove vak evokuje jednu podstat-n otzku. bolo znzornenie drugethovcov na ich jazdeckch peatiach iba manifestci-ou ich vkusu a nklonnosou k dobovej heraldickej mde alebo naozaj boli umi, ktor pestovali rytiersky spsob ivota a potvrdzovali ho i na bojovom poli?

v tom zmysle najviac vynikal bohat rytiersky ivotopis Filipa drugetha. jeho uhor-sk anabzu meme sledova od krovskho obliehania ariskho hradu roku 1312, ktor bolo prolgom k prelomovej bitke pri rozhanovciach.33 hlavnm prameom pre bohat Filipovu biografiu je listina z roku 1317 vydan ako darovacia listina pre a-risk pohranin pevnos plave. karol rbert pri uvdzan rytierskych zsluh svoj-ho rovesnka a spolonka z detstva vyhlsil, e magister Phylippus veluti militaribus actibus eruditus.34 poveda o niekom, e je znalcom vojenskch skutkov, bolo vcel-ku nezvyajn pre slovnk krovskch listn, ktor bol in pln neustle opakujcich sa ustlench frz. vyzdvihovanie tejto Filipovej cnosti samotnm panovnkom bolo

29 libertini, giacinto. Origini di pascarola. in Rassegna Storica dei Comuni, 2003, ro. 29, . 120-121, s. 1-16. dostupn na internete .

30 identick zvery o estetickej kvalite jnovej peate, nezvisle od ns, vyniesli ete dvaja bdatelia pl engel a pl levei. engel lvei, ref. 28, s. 135.

31 marOsi tth varga, ref. 25, s. 347; engel lvei, ref. 28, s. 144.

32 Fotografie peate boli publikovan v marOsi tth varga, ref. 24, s. 232, tabua 65, . 233; hardi, Drugeti, ref. 17, s. 471, tabua . 3; pozri tie: nyry, ref. 23, s. 208.

33 hardi, djura. zastnil sa Filip drugeth bitky pri rozhanovciach? in ulin, Ferdinand magdO-ko, drahoslav (eds.). Bitka pri Rozhanovciach v kontexte slovenskch a uhorskch dejn. koice : uni-verzita pavla jozefa afrika v koiciach, Filozofick fakulta, 2012, s. 143-154. isbn 9788070979549.

34 nagy, imre tasndi nagy, gyula (eds.). Anjoukori okmnytr, Codex diplomaticus Hungari-cus Andegavensis I-VII. budapest : magyar tudomnyos akadmia, 1878-1920. (alej cda), i, s. 447, . 401.

211

primn a autentick a zaiste nebolo svojvonm aktom krovskho notra. v rmci vojenskej spolonosti, do ktorej Filip patril, svojimi rytierskymi schopnosami vraz-ne vynikal nad ostatnmi. Filip organizoval v panovnkovom mene na severovchode ttu v druhom desaro 14. storoia siln armdu (svojich familirov), v ele ktorej viackrt bojoval proti najsilnejiemu oligarchovi matovi trenianskemu, speriacemu s panovnckou mocou. medziasom porazil sprisahanca petra, petnyovho syna, neskr stl v ele vojska karola rberta poas jeho vpravy do srbska roku 1319 a zastnil sa i vpravy proti nepokorenm chorvtskym vemoom roku 1322 a napokon roku 1324 stl po boku panovnka poas jeho aenia proti valaskmu vojvodcovi besarabovi.35

v boji s matom kom, ktor sa odohral na jar alebo v lete roku 1317 pri civitas regis Scepusy, dnenom meste moldava nad bodvou v abovskej stolici, Filip takmer padol do zajatia.36 jeho dvaja familiri vak, riskujc vlastn ivot, priskoili na pomoc svojmu pnovi. na zklade prameov, mikul z rodu tekule zachrnil vlastnm telom u takmer zajatho pna, priom util takmer smrten zranenie ruky.37 in familir, jn zvan elus, vidiac, e pnov k je vyerpan, zosadol zo svojho, ktor bol ete pri sile a dal ho Filipovi. tm mu pomohol unikn pred jeho prenasledovatemi.38 tieto de-taily z krovskch listn zobrazuj v pravom svetle rytiersku osobnos Filipa drugetha. i napriek tomu, e bol cudzincom, jeho familiri si ho vysoko vili ako vodcu a spo-lubojovnka, za ktorho boli pripraven da i svoj ivot. tak obetavos nebolo mon vnti silou alebo odmenami. Filip si svoj status a dstojnos vybudoval poas mnohch bojov vaka svojmu charakteru a rytierskym cnostiam. ako podotkli viacer historici, poskytnutie svojho koa v boji ohrozenmu pnovi bol hrdinsk skutok hodn odmeny v podobe udelenia majetkov a zmienky v panovnckych listinch nielen v uhorsku, ale v celej rytierskej eurpe.39 jedno z pravidiel rytierskeho rdu sv. juraja, ktor karol rbert sm zaloil, hovor, e ak brat rytier v boji spadne z koa, druh je povinn prs mu na pomoc.40 zoznam lenov rytierskeho rdu sv. juraja sa nezachoval, no nie je ak predpoklada, e medzi bratmi sa nachdzal i palatn Filip drugeth a jeho nstupco-

35 engel, az orszg, ref. 2, s. 101-103, 115-116, 119-120, 127-131; hardi, Drugeti, ref. 17, s. 97-146, 172-176.

36 O zrke pri civitatem Scepusi: engel, az orszg, ref. 2, s. 116, 134; krist, ref. 26, s. 38-39; lukaka, jn. mat k treniansky a jeho familiarita. in Historick asopis (alej h), 2003, ro. 51, . 4, s. 594.

37 cdh viii/2, s. 439, . 200.

38 ipse magister Johannes equum dicti palatini [Philippi, tunc vero solum comiti] videns fore fatigatum, de suo equo, quem habebat sub se valentem, descendens et ipsum palatinum supersedere faciens propter observandam fidelitatem corone nostre debitam fortune casibus se submittere non expavit, per quod idem palatinus peresecucionem eiusdem infidelis nostri evasit altissimo admittente... nagy, imre - nagy, ivn -vghely, dezs (eds.). A zichi s vsonkei grf Zichy-csald idsb gnak okmnytra, I -XII. pesten; budapest : magyar trt. trsulat, 1871 1931. (alej zichy), i, s. 257-258, . 283.

39 pozri: dvOkOv, daniela. K a lovek v stredoveku. K spoluitiu loveka a koa v Uhorskom kr-ovstve. budmerice : vydavatestvo rak, 2007, s. 17-18, 182-183. isbn 8085501384; , . : ? in , 2013, ro. 5, . 5, s. 117-126. issn 18404626.

40 dvOkOv, ref. 39, s. 183; Item si fors quis fratrum... de equo [cadat], vnus alium relinquere non praesumat, quantum potest humana virtus exercere in iuuamine impendendo. cdh viii/3, s. 166. . 50.



212

via. po zdeden rozahlch pohraninch oblast s poskom a haliou, ako i poetnch strkovch familirov prevzal Filipov synovec viliam aj jeho zodpovednos na bojovom poli a alej rozvjal rytiersku tradciu na dvore. bol hlavnm veliteom krovskho vojska poas vpravy do pruska roku 1330, ktor bola zorganizovan za elom pomoci karolovmu tesovi, poskmu krovi vladislavovi lokietkovi vo vojne proti nemec-km rytierom. zastnil sa i vpravy roku 1340, ke sa znovu postavil na elo vojska, ktor malo pomc toku vladislavovho syna kazimra vekho na halisko-volysk knieatstvo.41 ak vezmeme do vahy militarizciu achtickej spolonosti poas bojov krovskej moci s oligarchami a cel genzu vzniku novej aristokracie, ako aj formlne postavenie drugethovcov ako najvych ttnych hodnostrov a sprvcov jednej asti ttu, vojensk sluba a rytiersky duch jednoducho predstavovali ich spsob ivota.

kone a zbrane ako nevyhnutn sasti kadodennho ivota rytiera nali primera-n miesto i v testamente viliama drugetha zostavenho na ariskom hrade 9. augusta 1330. bolo to v ase, ke sa mocn upan abova a spia pripravoval vies krovsk vojsko cez karpaty na neist vojensk vpravu do pruska. viliam vo svojom testamente za dedia vetkch svojich pevnost a majetkov uril svojho brata mikula. hne po vymenvan nehnutenost dodal, e taktie cel mj rebinec, moje osedlan kone a vetky zbrane venujem a zanechvam Mikulovi, mjmu bratovi.....42 zbrane a kone boli ako hnuten majetok rovnako cenen ako perky, drah ltky alebo vno, no zro-ve boli ako rytierske symboly dleitou sasou mnohch achtickch testamentov. kone boli asto odkazovan za zchranu due kostolom, v ktorch chceli by testto-ri pochovan. bol to zvyk majci svoje korene ete v predkresanskej dobe.43 tak ako vo viliamovom prpade vak nepredstavovali iba materilnu hodnotu, ale vyjadrovala sa nimi symbolika rytierskeho dedistva, symbolika prenania (feudlneho) majet-ku a ozbrojenej moci z jednho lena rodiny na druhho.44 s tmto myslom sa kone a zbrane asto prenechvali urenmu dediovi alebo familirom. grf maltskho ostro-va goco, viliam de malta, vo svojom testamente z roku 1299 tmto spsobom uril al osud svojich dvoch kon. medzi inmi hodnotnmi vecami zanechal jednho koa svojmu dediovi a epitropovi grfa z malty, strkovi andrejovi, a druhho dal jednmu familirovi.45 v inom testamente z roku 1346 viliamov sasnk, chorvtske kniea Os-

41 podrobnejie pozri: hardi, Drugeti, ref. 17, s. 314-320, 337; , , i. in ruteniam 1340 . in , 1995, ro. 17, s. 46-54.

42 Item totam equatiam meam seu iumenta equos mansuetos ac omnia arma mea lego et relinquo Nicolao fratri meo. dl 71270. testament bol viackrt publikovan a preloen: Wagner, carolus. Analecta Scepusii sacri et profani. I. viennae : typ. trattner, 1774, s. 127-131, . 17; katOna, stefanus. Historia critica regum Hungariae stirpis mixtae. t. i, ord. viii. budae : typis catharinae landerer viduae, 1788, s. 621-628; cdh, viii/3, s. 506-511, . 221; anjou, Xiv, s. 285-287, . 473; sedlk, vincent (ed.). Pod vldou anjouvskch kraov. Pramene k dejinm Slovenska a Slovkov IV. bratislava : literrne informa-n centrum, 2002, s, 99-102, . 26. isbn 8088878721.

43 kurcz, ref. 7, s. 160-161; dvOkOv, ref. 39, s. 60-63.44 pozri , . ( 48. ). in

, 1956, . 13-14, s. 85-92.

45 Bresc, henri. malta dopo il vespro siciliano. in Melita Historica, journal of the the malta historical society, 1974, ro. 6, . 3, s. 319. issn 10216952.

213

trovice pavo ii. ubi, zanechal frantiknom, v ktorch kostole mal by pochovan, okrem inch bohatch darov i svojho koa zvanho chirenda. nariadil taktie, aby zbra a kone, ktor daroval svojim familirom, si ponechali ako odmenu za ich vern slubu.46 o sa tka drahocennch zbran s znme poetn prklady, e lenovia ve-nch patricijskch rodn v dubrovnku poas zostavovania testamentov starostlivo dbali na to, ktor dedi je dostatone dstojn, aby ich mohol zdedi.47

* * * dostvame sa k otzke, kde sa vlastne drugethovci zdriavali a kde trvili dni, ke

sa prve nezastovali vojenskch vprav alebo ke vo vntri krajiny nehadali pravdu na palatnskych (generlnych) sdnych zhromadeniach (congregatio genralis). bolo to vo vyehrade, na panovnckom dvore, kde sa odvjal ivot novej aristokracie a prijmali sa najdleitejie politick rozhodnutia alebo na vidieku, na severovchode krajiny, kde zskali svoje rozahl majetky? v oblastiach kde sa nachdzali stolice, v ktorch mali moc, kde boli ich majetky a pramene ziskov? mimo sdelnho mesta, na ceste smerom od budna, cez koice do poska, prpadne halie boli takmer v rade veda seba uspo-riadan pevnosti drugethovcov a ich majetky slanec, soko, star ubova, plave, dunajec, trebiov, jasenov, brekov, nevick, ktor zskali krovskou donciou, vme-nou alebo kpou, ako aj pevnosti, ktor mali v drbe ako krovsk hodnostri (pro hono- re) star budn (buda), disgyr, ddes, boldogk, rgec, gnc, Fzr, spisk hrad, makovica, Fiakovo a alie.48 v historiografii je rozren nzor, e barni anjouovskho obdobia boli v prvom rade viazan k panovnckemu dvoru a len zriedka odch-dzali do svojich stolc. tam ich zastupovali ich udia (familiares), najastejie kastelni, ktorm zverovali do rk sdne zleitosti a vymenvali ich vlastne na posty svojich (vice)upanov.49 i u pre potrebu by v blzkosti panovnckej rodiny, alebo pre prest, budovali si podnikav barni a achtici v sdelnom meste honosn palce alebo si ich kupovali za vysok sumy. ich majetky v hlavnom meste boli pochopitene prejavom a reprezentciou ich spoloenskho postavenia.50 drugethovci v tom neboli vnimkou.

v tridsiatych rokoch 14. storoia rodina drugethovcov vlastnila vo vyehrade a dve krie. O ich jestvovan svedia pramene, ktor vznikli po smrti palatna viliama, ke s tmito majetkami svojvone nakladala viliamova vdova mria [de] Folia.51 z tchto

46 klai, vjekoslav. Bribirski knezovi od plemena ubi do god. 1347. zagreb : matica hrvatska, 1897, s. 154, 156.

47 janekOvi rmer, zdenka. Okvir slobode, Dubrovaka vlastela izmeu srednjovjekovlja i huma-nizma. zagreb; dubrovnik : zavod za povijesne znanosti hazu u dubrovniku, 1999, s. 247. isbn 9531543690.

48 slivka, michal vallaek, adrin. Hrady a hrdky na vchodnom Slovensku. koice : vchodo-slovensk vydavatestvo, 1991, s. 94-98, 125-128, 174-177, 180, 196-204, 210-215. isbn 8085174421; engel, pl. Magyarorszg vilgi archontolgija, I. budapest : histria, mta trtnettudomnyi in-tzete, 1996, s. 273-274, 283, 298, 301-302, 306, 313, 314, 320, 333-334, 362-364, 376, 379, 388, 399, 403-404, 419, 420, 428-429, 433, 443. isbn 9638312440.

49 engel, ref. 1, s. 310, 314.

50 kurcz, ref. 7, s. 86-87, 103; , . . in , 1975, ro. 6, s. 51-58. issn 03501361.

51 O osude drugethovskch vyegradskch majetkov pozri podrobnejie: hardi, Drugeti, ref. 18, s. 357-360, 371-374.



214

listn sa dozvedme, e jedna kria zaberala vek plochu a okolo nej sa nachdzala zhrada (ortus), ako aj vysok dom (domus alta), o bol bezpochyby palatnsky dvor viliama drugetha a jeho manelky.52 pravdepodobne na tomto mieste boli uchovvan aj jeho palatnske psomnosti, vlastne archv (pozostatky jeho kancelrie), ktor zostal majetkom vdovy.53 druh majetok fundus curiae [...] in Wyssegrad vo vlastnctve viliama drugetha, ktor po jeho smrti formlne patril krovi, bol pre zsluhy nebohho palatna darovan jeho vdove. tvorili ho viacer dreven a kamenn budovy (...cum domibus, ...aedificiis ligneis et lapideis). v svislosti s tm sa nm zachoval vzcny daj o tom, e hraniil s majetkom, ktor patril niekdajiemu slavnskemu bnovi mikovi.54 skutonos, e susedil s palcom miku z rodu kos ns vedie k predpokladu, e to bola vyehradsk rezidencia, ktor svojho asu patrila Filipovi drugethovi. bola vybudovan v ase, ke karol rbert presdlil svoj dvor do vyehradu a povolal k sebe svojich naj-vernejch spolupracovnkov. dalo by sa predpoklada, e dvaja vojnov druhovia, ktor v sdelnom meste vyehrade zskali majetky, si vybuduj svoje palce veda seba, najm ak vieme, e Filip svoju jedin dcru klru vydal za mikovho syna. rytierske priate-stvo a susedstvo tchto dvoch poprednch predstaviteov anjouovskej aristokracie tak bolo korunovan rodinnm zvzkom.55

na vrchole svojej moci, poiatkom tridsiatych rokov 14. storoia mali drugethovci troch lenov svojej rodiny v krovskej rade, v spolonosti najvych barnov. jn dru-geth bol palatnom (1328 1334 ), jeho star syn viliam spiskm a abovskm upa-nom a najmlad mikul bol krovm pohrnikom (magister pincernarium regalium, 1332 1343).56 merne svojmu politickmu vplyvu a bohatstvu vlastnili drugethovci a dva palce v sdelnom meste. jeden dal pravdepodobne vystava Filip drugeth a po jeho smrti sa dostal do rk jeho dedia viliama. vstavba druhho palca by sa mohla viaza k prchodu jna drugetha do uhorska a s jeho palatnstvom.

bez ohadu na mnostvo a vzdialenos majetkov leiacich vo vntri krajiny ich dru-gethovci z asu na as navtevovali a zdriavali sa na nich. boli to miesta, ktorm pri-kladali vek vznam, a poda vetkho v nich a v ich okol radi trvili as. k tomuto zveru ma privdza letm pohad do itinerrov Filipa, jna a viliama drugethovcov. Filip zaal svoju kariru ako spisk kasteln a upan a v obdob rokov 1315 1317. poas vojen proti oligarchom sa spisk hrad stal poda vetkho hlavnm miestom jeho pobytu, silnou vojenskou zkladou i centrom jeho moci.57 neskorie, ako vzrastala jeho

52 cdh iX/1, s. 102-105, . 305.

53 zichy ii, s. 106, . 75.

54 1343: hic [fundus] in Vissegrad inter fundos nostrum regalem, vbi procuratores nostri piscium com-morantur, a parte orientali et Magnifici viri Mickh, quondam Bani totius Sclauoniae, a parte occiden-tali adiacentem, cum omnibus vtilitatibus et pertinentiis, ac aedificiis ligneis et lapideis cdh iX/1, s. 305-306, . 306; 1358: Nobilis Domina relicta Wyllermi Drugeth quondam palatini quendam fundum curie sue cum domibus in vicinitate fundi filiorum Mych quondam bani in Wysegrad... . dl 87333.

55 ZsOldOs, attila. kt hamis oklevlrl, in Trtnelmi Szemle, 1999, ro. 41, . 1-2, s. 194, 206-207. issn 00409634; engel, pl. Kzpkori magyar genealogia. budapest : arcanum adatbzis kft, cd-rom, 2001, kos nem 4. mikcs ga, 1 tabua, mikcsfi; tie pozri hardi, nov aristokracia, ref. 17, s. 32.

56 engel, ref. 48, s. 2-3, 43, 46, 195.

57 O pobyte krovskho upana a kastelna (1315 1316/1322) Filipa drugetha na spii (a na spiskom

215

moc, trvil stle viac asu vo vizsoly, june od koc v abovskej stolici. tomuto mies-tu v dol rieky hornd zabezpeovali bezpenos nealek pevnosti gnc, boldogk a rgec. ete z ias Omodeja abu bola vizsoly sdlom jeho palatnskej krie. tto sd-nu intitciu neskr prebral aj Filip drugeth a jeho nstupca viliam.58

z toho dvodu obaja drugethovci a ich (vice)sudcovia, vlastne podpalatni, mohli vykonva sdnu moc vo vizsolyskej krii.59 posledn roky svojho ivota (1325 1327) trvil Filip v tomto vinohradnckom kraji.60 v susedstve vizsoly stla pevnos gnc, v ktorej svojho asu, pod ochranou Omodeja abu, sdlil dvor karola rberta a oproti gncu leal majetok de nempti, do ktorho patrili tri osady Felnempty, Kuzepnempty a Alnempty (dnen lokality milhos, tornyosnmeti, hidesnmeti na slovensko-ma-arskej hranici).61 jedna tretina majetku spomnanch osd pripadla Filipovej manelke margarte, dcre budnskeho meana mikula.62

pri villam Kuzepnemthy na ostrove na rieke hornd bola za Filipovho ivota po-staven kaplnka zasvten sv. krovi ladislavovi. patrila pustovnckemu rdu sv. au-gustna a Filip sa stal jej patrnom a ochrancom rehonkov. v tom ase, konkrtne roku 1319, spisk a abovsk upan uvaoval, e sa tu nech pochova, o sved o tom, e mal tento kraj v obube.63

Filipovi sa vak dostalo to privilgium, e bol pochovan v kostole, v ktorom bola hrobka uhorskch panovnkov, v bazilike presvtej bohorodiky v stolinom belehra-de. na tom istom mieste, kde bol neskr pochovan i jeho panovnk, karol rbert, o bezpochyby bola panovnkova va. tmto skutkom bolo symbolicky potvrden puto nerozluitenej vernosti viauce navzjom panovnka s jeho rytierom. pred Filipom ne-mme doklady o tom, e by nejak vemo nepochdzajci z panovnckej rodiny bol pochovan na tomto mieste. v neskorom obdob sa tejto cti dostalo ete dvom alm rytierom (cudzincom), ktor boli pochovan v bazilike veda svojho pna igmunda lu-xemburskho, a to stiborovi zo stiborc a Filipovi scolarimu. v rovnakom ase v ka-rolovom rodnom neapole bol kostol svtej klry, mauzleum jeho strka neapolskho

hrade?!) (pravdae iba) nepriamo svedia pramene: sedlk, vincent (ed.). Regesta Diplomatica nec non epistolaria Slovaciae, II, Bratislavae : Sumtibus Academiae scientiarum Slovacae, 1987. (alej RDSl), s. 39, . 44, 45; s. 62, . 98, s. 82. . 140.

58 nyers, lajos. A ndor bri s oklevlad mkdse a XIV. szzadban (1307-1386). kecskemt : hun-gria ny., 1934, s. 10-13, 24; gyrFFy, gyrgy. Az rpd-kori Magyarorszg trtneti fldrajza. I. budapest : akadmiai kiad, 1963, s. 52. isbn 9630535327; krist, gyula. A rozgonyi csata. buda-pest : akadmiai kiad, 1978, s. 32-33. isbn 9630514613; engel, Honor, ref. 12, s. 905.

59 pozri: gyrFFy, i, ref. 58, s. 156.

60 poas 1327: 13. janura: cda ii, s. 270-271, . 249; 13. janur 16. februr: poda gyrFFy, i, ref. 58, s. 156: 12. marec cda ii, s. 277, . 256; 7. jn: zichy i, s. 303-304. . 324; [1327 ?] 11. jn: krFFy, dn. a csicseri csald levltra 1214-1453. in Trtnelmi Tr, 1900, s. 393-394.

61 v abovskej stolici, na rieke hornd boli tri navzjom previazan mest nemeti, toti nempty (Fel-nempty, kuzenempty a alnempty), ktor v 13. storo patrili do panstva vizsoly. csnki, dezs. Ma-gyarorszg trtnelmi fldrajza a Hunyadiak korban, I. budapest : magyar tudomnyos akadmia, 1890, s. 122-123; varsik, branislav. Osdlenie Koickej kotliny, I. bratislava : veda, vydavatestvo slovenskej akadmie vied, 1964, s. 334-349; gyrFFy, i, ref. 58, s. 121-124.

62 ZsOldOs, ref. 55, s. 191-198, 206-207; engel, ref. 55, Druget 1 tabua, Gernyi g. 63 cda i, s. 531, . 477; cda i, s. 540-542, . 489.



216

kra rberta, miestom poslednho odpoinku najvernejch magntskych rodn anjou-ovskej dynastie.64

z testamentu viliama drugetha z roku 1330 vieme, e svoje impozantn bohatstvo a cennosti chrnil v troch pevnostiach. v gnci a na spiskom hrade boli uschovvan viliamove perky a peniaze, ktor zveril do opatery svojim najvernejm a najspoahli-vejm sluobnkom. pecifick poklad, panovncke vsadn privilegilne listiny do-kladajce vlastnctvo pevnost a majetkov, ochraovali v regci.65 tento spsob ochrany drahocennost prevzal viliam po svojom otcovi Filipovi. niet pochb, e spomnan pevnosti mali osobitn vznam pre rodinu a viliam ich asto navtevoval.

naprklad na spiskom hrade pobudol v januri, (mono aby skontroloval svoju po-kladu a prevzal nejak prjmy) v rokoch 1330 a 1339.66 v oktbri roku 1339 sub urbio castro Scepus viedol sdnu kongregciu spiskej stolice.67 miestom, kde viliam rd trvil svoj as, bol aj arisk hrad, ako o tom svedia poetn pramene.68 zhroma-oval tu svoje vojsko, ke sa pripravoval na vpravu do pruska a napsal tu i svoj tes-tament. v blzkosti ariskho hradu, v obci zhradn, patriacej kltoru sv. augustna z vekho aria,69 dal budci palatn vystava kaplnku zasvten svtej anne, v ktorej s ppeovm povolenm dal vybudova svoju hrobku. je mon, e pod klenbou tohto kostola bol i pochovan.70

innos drugethovcov vak bola bezprostredne spt s centrom ttu. ako palatni mali okrem vizsoly ete jednu palatnsku sdnu stolicu v starom sdelnom meste budne a v nej alieho palatnskho zstupcu. jn a neskr aj viliam v budne asto vykonvali sdnu moc a zdriavali sa tu, o vedie k predpokladu, e hoci budn leal v blzkosti vy-ehradu, mali i v tomto meste palatnsku kriu. v kadom prpade bol Filip a jeho dedii vlastnkom majetku Ujbech, Becs v blzkosti dunaja na margitinom ostrove (margit-sziget), kde bola postavan ich kria.71 na tomto majetku viliam na jar roku1341 vie-dol palatnsku kongregciu petianskej a piliskej stolice.72 v druhej polovici 30. rokov

64 dercsnyi, dezs. A szkesfehrvri kirlyi bazilika. budapest : mvemlkek Orszgos bizottsg, 1943, s. 13, 57; engel, pl. temetkezsek a kzpkori szkesfehrvri bazilikban (Fggelk: a sz-kesfehrvri koronzsok). in Szzadok, 1987, ro. 121, s. 622, 626-631; dvOkOv, daniela. Rytier a jeho kr : Stibor zo Stiborc a igmund Luxembursk. budmerice : vydavatestvo rak, 2003, s. 299-302. isbn 8085501252; hampel, ref. 11, s. 133-134; caggese, romulo. Roberto dAngi e i suoi tempi. i-ii. Firenze : r. bemporad & figlio, 1922 1930, ii, s. 426-427.

65 dl 71270; engel, druget, ref. 12, s. 174; pozri halaga, Ondrej r. Koice Balt : Vroba a obchod v styku vchodoslovenskch miest s Pruskom (1275 1526). koice : vchodoslovensk vydavatestvo, 1975, s. 99.

66 anjou Xiv, s. 29, . 42; anjou XXiii, s. 40-41, . 60.

67 anjou XXiii, s. 302, . 665.

68 1328: anjou Xii, s. 72, .126; 1329: cda i, s. 402, . 350; 1330: dl 71270; 1331: cdh viii/3, s. 562-563, . 257; 1336: cda iii, s. 267-268, .182; 1341: cdh viii/4, s. 555-556, . 289; anjou XXv, s. 255-256, . 544; 1342: cda iv, s. 202, . 129.

69 csnki, ref. 61, s. 310; ulin, Ferdinand. Dejiny osdlenia aria. koice : vchodoslovensk vydavatestvo, 1990, s. 365-366. isbn 8085174030.

70 theiner, augustino (ed.). Vetera Monumenta historica Hungariam sacram illustrantia, I. romae : typis vaticanis, 1859, s. 541-542, . 839.

71 cda ii, s. 277, . 256; dl 71270.

72 cda iv, s. 84-85, . 63.

217

14. storoia (najm od roku 1337) premiestnil viliam svoju sdnu aktivitu a tm aj in-nos kancelrie do vyehradu.

lenovia rodiny drugethovcov trvili najviac asu na panovnckom dvore vo vy-ehrade. Aula regiae bola ich pravm domovom v uhorsku. tento predpoklad, okrem zastvania najvych dvorskch sluieb, potvrdzuj i viacer dleit udalosti, ktor sa udiali za panovania karola rberta a pri ktorch asto stretvame lenov tejto rodi-ny. ke sa Felicin zach 17. aprla 1330 vo vyehradskom krovskom palci poksil spcha atentt na panovncku rodinu, medzi dvoranmi nachdzajcimi sa v blzkosti krovskho stola bol i mikul drugeth, mlad syn palatna jna.

kronikr napsal o mikulovi, e spolu s istm gyulom de kenesich bol vychov-vateom (pedagogus) mladch princov udovta a Ondreja a v kritickom momente sa vyznamenal pri ich ochrane.73 O mesiac neskr (15. mja) sa na panovnckom dvore zili najvy krajinsk hodnostri, aby vyniesli rozsudok za zloin Felicina zacha, ba vlas-tne aby len legitimovali krut pomstu vykonan nad lenmi atenttnikovej rodiny.

niet pochb, e medzi politickou elitou krajiny nechbali palatn jn a jeho star- syn viliam, vtedaj spisk a abovsk upan.74 palatn viliam drugeth sa zastnil i znmeho stretnutia panovnkov strednej eurpy v novembri 1335 vo vyehrade,75 ktor predstavovalo vrchol panovania karola rberta.76

drugethovci ako najbli spolupracovnci karola rberta boli neustle po jeho boku, i u poas vojenskch vprav, na rznych slvnostiach, i dleitch ttnickch rozhodnutiach. porovnanm itinerrov karola rberta a viliama drugetha zistme, e palatn po boku svojho kra spolu s inmi uhorskmi hodnostrmi pobudol v novem-bri 1341 v bratislave, kde sa viedli rozhovory o uzavret mieru s rakskym vojvodom albertom.77

iba niekoko mesiacov pred smrou oboch aktrov, koncom mja a zaiatkom jna roku 1342, spolone trvili as v krovskej obore v blzkosti vyehradu, in Damas venacionis locco regio.78 na love, obbenej zbave stredovekch panovnkov i aris-

73 chronici hungarici compositio saeculi Xiv in szentptery, emericus (ed.). Scriptores rerum Hun-garicarum tempore ducum regumque stirpis Arpadianae gestarum, I. budapestini : academie litter. typ. universitatis, 1937, s. 494; prehad literatry: almsi, tibor. zh Felicin tletlevele. in Aetas, 2000, . 1-2, s. 191-197. issn 15494470.

74 cdh viii/3, s. 419-427, . 177.

75 poda itinerra viliama drugetha sa 12. novembra 1335 zdriaval vo vyehrade, kde sa v tom ase konalo stretnutie panovnkov: A nagyklli Kllay-csald levltra. I. budapest : magyar heraldikai s genealogiai trsasg, 1943, s. 112, . 484; anjou XiX, s. 310, . 689; pozri tie pr, antal. a trtneti jelenetek korh reconstrulsrl, Fejedelmi congressus visegrdon 1335 novemberben. in Szzadok, 1893, ro. 27, s. 428.

76 pozri: pr, ref. 75, s. 427-428; rcz, gyrgy (ed.). Visegrd 1335. b. m. : international visegrad Fund; state archives of hungary; pzmny pter catholic university, 2009. isbn 9788097015978.

77 itinerarium viliama drugetha: 6. 9. november 1341. bratislava : cda iv, s. 167, . 106; anjou, XXv, 1 341, . 785, s. 377; itinerarium karola rberta: 5. 13. november 1341, bratislava: ii, ref. 3, s. 143; cdh viii/4, s. 495-497, . 258. O uhorsko-rakuskch vzahoch v druhej polovici 30. rokov 14. storoia pozri: pr schner, ref. 1, s. 131-133.

78 karol rbert: 31. mj, 1342 damas (damsd; ipolydamsd): anjou XXvi, s. 213, . 264; viliam dru-geth: 2. jn 1342 damas: anjou, XXvi, s. 220, . 275.



218

tokracie, aj na alch aktivitch, ktor sa spjali s krovskou poovakou, sa zastnil i prbuzn uhorskej krovnej, vesprmsky biskup mieko.79

drugethovci boli nepostrdatenmi spolonkmi krovskej rodiny poas jej nv-tev neapola. vo vyehrade istotne nebolo lepch znalcov politickch pomerov na an-jouovskom neapolskom dvore, tamojej kultry, obyaj i jazyka. sksenos a rady pala-tnskej rodiny v zloitch anjouovskch vzahoch boli o to dleitejie, e karol rbert i jeho manelka albeta od zaiatku tridsiatych rokov 14. storoia neetrili finannmi prostriedkami a ambicizne sa snaili svojmu mladiemu synovi Ondrejovi zabezpei neapolsk trn. prvm krokom na tej ceste bolo, aby mladho uhorskho princa ne-apolsk dvor a ppe uznali za zkonitho dedia karolovho strka, neapolskho kra rberta.80 preto neprekvapuje daj, e palatn jn drugeth sa na jese roku 1333 nach-dzal v sprievode karola rberta a jeho syna Ondreja poas ich nvtevy neapolskho dvora. tu bolo na slvnostnej ceremnii uzavret manelstvo medzi esronm On-drejom a rbertovou vnukou a dedikou, sedemronou janou.81 vdova po viliamovi, vplyvn mria Flia bola ako dvorn dma sasou sprievodu krovnej matky albety poas jej takmer ronho pobytu v taliansku (jl 1343 mj 1344). misia sa uskutonila s cieom, aby uhorsk krovn konene videla svojho syna, zoznmila sa s nevestou a najm, aby urchlila jeho korunovanie za siclskeho kra. albeta a jej sprievod tie vyuili tto prleitos, aby navtvili svt miesta v rme.82

vaka svojmu pvodu a spoloenskmu postaveniu mohli drugethovci vplva na renie zpadnej rytierskej kultry a spsobu ivota medzi novou aristokraciou vye-hradskho dvora. vo svojich predolch prcach som u psal o tom, e jn drugeth a cel jeho rodina prili do uhorska z Franczska. jn drugeth, jeho manelka pasca de bononensi, ako aj ich deti boli v rokoch 1314 1328 dvoranmi a sasou sprievodu franczskej krovnej klemencie uhorskej, vlastnej sestry karola rberta. klemen-cia bola roku 1314 poslan z neapola do para, kde ju vydali za franczskeho kra udovta X. a bola korunovan za krovn Franczska a navarska. oskoro vak ovdo-vela a bola nten utiahnu sa na svoje rodov majetky do provenslska, kde zostala a do jej nvratu do hlavnho mesta roku 1322.83 poda vetkho bola rodina jna druget-ha u roku 1314 uren za jej najspoahlivejch neapolskch sprievodcov a dvoranov

79 biskup mieko: 1. jn 1342 damas: cdh viii/4, s. 587-589, . 299; anjou XXvi, s. 219, . 273.

80 caggese, i, ref. 64, s. 665-667; miskOlczy, istvn. Magyar-olasz sszekttetsek az Anjouk ko-rban, Magyar-npolyi kapcsolatok. budapest : szent istvn trsulat, 1937, s. 21-31; hman, Gli Angioini, ref. 1, s. 143.

81 zhoda itinerra na ceste do talianska: jn drugeth: 15. jn 1333, zhreb: nagy, imre dek, Far-kas nagy, gyula (eds.). Hazai oklevltr 1234-1536. budapest : magyar trtnelmi trsulat, 1879, s. 205, . 194; karol rbert: 11. 17. jn 1333, zhreb: ii, ref. 3, s. 140. nepriamo o tom sved tie: Wenzel, gusztv (ed.). Magyar diplomacziai emlkek, Monumenta Hungariae Historica, Acta Extera. I. budapest : magyar tudomnyos akadmia, 1874, . 322, s. 314-315.

82 ...quem prelibata nobilis domina, relicta ipsius domini Vyllermi Drugeth palatini unacum domina nostra regina in Visegrad de partibus transmarinis veniret. zichy ii, s. 106, . 75. O pobytu krovnej albety v taliansku a prehad literatry pozri hardi, Drugeti, ref. 17, s. 361-370.

83 dOut-darcq, louis (ed.). Nouveau recueil de comptes de largenterie des rois de France. paris : librairie renouard, h. loones, successeur, 1874, s. 1-13; huFFelmann, annie m. Clemenza von Ungarn, Knigin von Frankreich. berlin; leipzig : dr Walther rothschild, 1911, s. 24-65.

219

a toto postavenie si udrala a do klemenciinej smrti v pari 13. oktbra 1328.84 poas niekokch rokov (medzi rokmi 1316 a 1322) sa jn nachdzal v slube ete jedn-ho lena neapolskho krovskho domu, Filipa, vojvodu z tarenta a titulrneho cisra kontantnopolu.85 i napriek poetnm panovnckym titulom vak tento princ z anjouov-skho rodu najviac asu trvil na panovnckom dvore v neapole.86

inmi slovami, jn drugeth i jeho najbliia rodina sa zastovali dvorskho ivota a ceremni na najskvelejch panovnckych dvoroch eurpy. tu treba spomen ete jeden zaujmav detail. testament krovnej klemencie zostaven niekoko dn pred jej smrou nm odhauje, e pn jn drugeth patril do nevekej vybranej skupiny dvora-nov, ktor boli krovninmi rytiermi (Cheveliers) a jeho syn viliam bol jej zbrojnoom (Escuyer).87 na druhej strane eurpy, vo vyehrade, sa klemenciin star brat, uhorsk kr karol rbert usiloval v spolonosti Filipa drugetha a inch barnov zavies na svo-jom mladom dvore rytiersku hierarchiu poda vzorov, ktor existovali na panovnckych dvoroch v junej itlii a Franczsku, priom sa mohli oprie o mnostvo vzorov. svojho asu (roku 1284) jnov a Filipov otec jn drugeth zapoal svoju dvorsk kariru ako pa (vallectus, valletus) titulrneho uhorskho kra, otca karola rberta, karla marte-la,88 aby sa potom najneskr v roku 1291 stal krovskm rytierom (miles).89

Filip drugeth nadviazal na vyehradskom dvore vemi blzke a priatesk styky s t-mi barnmi, ktor vynikali svojim vzdelanm, zskanm zva na talianskych univerzi-tch. do tejto skupiny jeho blzkych priateov patrili ostrihomsk biskup tom, Filipov kmotor, jgersk biskup a krovsk tajomnk anad i vzdelan krovsk magister tevernicorum demeter nekcsei, tvorca finannch reforiem karola rberta, ktorho Fi-lip povaoval za svojho (duchovnho) otca.90

ak k tmto barnom pridme i panovnka karola rberta, dostaneme pravdepodob-n okruh dvoranov, ktor medzi sebou mohli bez problmov komunikova latinskm jazykom alebo v im zrozumitenom romnskom nre a vies rozpravy o rytierskych obyajoch na talianskych i franczskych dvoroch. zpadn kultrne vzory v uhorskom prostred rila i manelka jna drugetha, paska de bononseni, ktor bola taktie dvor-nou dmou franczskej krovnej klemencie, ako i manelka ich syna viliama, maria Folia. Obe prili do uhorska spolu so svojimi manelmi a tie mali galsk pvod.91

84 pozri: hardi, Drugeti, ref. 17, s. 227-349.

85 miskOlczy, istvn. a drugetek seirl. in Turul, 1936, . 50, s. 4.86 kieseWetter, andreas. Filippo dangi. in DBI, 47, s. 717-723. 87 Missire Jehan Druget et Missire Pierre Saunier nos amez Chevaliers Guillaume Druget et Pierre de

Seure, nos Escuyers testament de clemence de hongrie reyne de France, seconde Femme de luis hutin. in mOret de bOurchenu, jean pierre. Histoire du Dauphin et des Princes qui ont port le nom de Dauphins, II. genve : Fabri et berrillot, 1722, s. 218.

88 I Registri della Cancelleria Angioina. ricostruiti da riccardo Filangieri con la collaborazione degli ar-chivisti napoletani, i-l. napoli : presso laccademia, 1950 2010 (alej rca) XXvii, s. 315-316, 411, 443; durrieu, paul. Les archives angevines de Naples, tude sur les registres du roi Charles I-er (1265 1285). II. paris : ernest thorin, 1887, s. 391.

89 rca XXXv, s. 244.

90 pozri: hardi, nov aristokracia, ref. 17, s. 25-34.

91 hardi, drugeti, ref. 17, s. 243-246, 353-355.



220

najv vemoi si vytvrali vlastn dvor, ktor sa snaili zriadi poda vzoru pa-novnckeho dvora. v mnohch ttoch, nevynmajc stredovek uhorsko, bol tento jav svojrznou paradigmou rozvoja dvorskej kultry, ale i manifestciou preste a politic-kch ambci jednotlivch barnov.92 ako to prinlealo ich politickej moci, boli i dru-gethovci obkolesen sprievodom, ktor predstavoval ich dvor. tvoril ho dlh zoznam ud vznamn familiri, poetn radnci, ponc dvornmi sudcami a protonotrmi poverenmi vkonom moci a povinnost a po obyajnch sluhov. ponechm mimo po-zornosti suitu svisiacu s vkonom sdnej moci, radnckou kancelriou, jeho pokladu, mobiln kaplnku a ozbrojen sprievod, ktor boli sasou jeho aulae (palatini) a bu-dem sa venova len tm dvoranom drugethovcov, ktorch prtomnos odkazovala na imitacionem aulae regiae a dotvrala lesk kadodennho aristokratickho ivota tejto rodiny.

Filip drugeth mal vo svojich slubch osobnho kaplna (Capellanus noster), d-veryhodnho loveka, pomocou ktorho vo vojnovch rokoch (1317) udriaval kontakt s karolom rbertom.93 prvo na vlastnho kaplna mohol udeli ppe. toto privil-gium mali lenovia panovnckych a najbohatch vemoskch rodn. O Filipov po-klad sa staral jeho magister tavernicorum. z obsahu jednej krovskej listiny vieme, e tefan zvan aproud, syn vavrinca bol v rokoch 1325 1326 Filipovm magister tavernicorum.94 Okrem uhorskho panovnka a jeho palatna Filipa drugetha mal svojho asu tavernka na vlastnom dvore aj ich najnebezpenej hlavn nepriate mat k treniansky. dvakrt tento rad obsadil z radov svojich najzaslilejch kastelnov a familirov.95 aj vo Filipovom prpade ilo o vemi venho familira a tento titul bol prejavom vysokho uznania. tefan u od prvch rokov panovania karola rberta patril medzi jeho vernch stpencov. ako kasteln gncu roku 1304 odrazil tok zstancov eskho kra a zajat zstavu pemyslovcov priniesol pred karola rberta.96

poda vzoru panovnka mal aj viliam drugeth vo svojom sprievode roku 1330 jed-notne odetch zbrojnoov (scutiferos). jeho uniformovan zbrojnoi zaiste budili po-zornos vade tam, kde sa objavili. medzi vernch ud z viliamovho sprievodu, ktor s nm boli v kadodennom styku, patrili i jeho koi (currifer) Nikola(us) a dvaja koniari (agasones) Paul(us) a Kolin(us), ktorch vo svojom testamente spolu so zbrojnomi bo-hato odmenil.97 je mon, e tto udia prili do uhorska spolu s drugethovcami. vilia-mova matka paska, ktor v tom ase bola v slubch franczskej krovnej klemencie,

92 kurcz, ref. 7, s. 65. na prklade vojvodu ctibora zo ctiborc pozri: dvOkOv, ref. 64, s. 113. na prklade bosenskej aristokracie: , . - . in , . , , , . : equilibrum, 1997, s. 451.

93 cdh vi/2, s. 342.

94 Magister St. dictus Aproud f. Laur-i, mg. tawernicorum Phil-i pal-i. gyrFFy, i, ref. 58, s. 88-89; krist makk, ref. 1, s. 144-147.

95 krist, gyula. Csk Mt tartomnyri hatalma. budapest : akadmia kiad, 1973, s. 123-124; lukaka, ref. 36, s. 598. pre neskorie obdobie pozri tie: dvOkOv, ref. 64, s. 113, 436.

96 gyrFFy, i, ref. 57, s. 88-89; krist makk, ref. 1, s. 144-147.

97 Item cuilibet de scutiferis meis, equaliter vestitis, decem marcas argenti. Item Nicolao currifero meo, Paulo et Kolyno agazonibus meis, cuilibet ipsorum decem marcas argenti, et vnam sessionem curialem in villa Terebes. dl 71270; pozri: kurcz, ref. 7, s. 66.

221

mala vo svojom sprievode jedno pa (vallet). volal sa Jehannot a bol dleit nielen pre pasku, ale aj pre jej pani, ktor ho spomenula a obdarovala vo svojom testamente. tto zmienka je iba jednou z mnostva indci, ktor poukazuj na vysok postavenie pasky na krovninom dvore.98 O spsobe ivota palatnovej rodiny nm o-to napovie i zaujmav daj, e viliam a jeho manelka mali aj osobnho lekra, mainarda (medicus Meinardus, Meynardus), ktor il v ich vyehradskej krii.99 v tom ase mal v uhorsku svojho osobnho lekra iba karol rbert. panovnkovo zdravie mal na starosti talian ja-cobo z piacenci, ktor neskr dosiahol vynikajcu cirkevn kariru a stal sa andskym a zhrebskm biskupom.100

cenn svedectvo o honosnosti ivota na dvore drugethovcov poskytuje u mno-hokrt spomnan testament viliama drugetha. spis perkov a cennch predmetov, ktor viliam zanechal svojej manelke mrii Folii, je na uhorsk podmienky anjouov-skej doby jedinen. Okrem vekej sumy peaz (1000 mariek jemnho striebra) mala mria od starostlivho manela dosta ....desa vekch striebornch ndob, dvans striebornch kalichov s jednou rkou, tri strieborn dbny s dlhm hrdlom a jeden vek, dva menie a tyri, z ktorch sa liala voda. Taktie jednu zlat korunu ozdoben drahokamami v celkovej hodnote 100 mariek jemnho striebra, osem malch ndob na so [soniiek], desa striebornch lyc, desa [kusov] purpurovch ltok so zlatmi nitkami, devtns [kusov] purpurovch hodvbnych ltok [...] tri strieborn psy, dva vie a jeden men, a in perky, ktor boli uschovan v pevnosti Gnc. Taktie mo-jej manelke [odkazujem] jeden vek pozlten kr ozdoben drahokamami, ktor je uschovan na Spiskom hrade....101

as testamentu, ktor sa vzahuje na drahocennosti viliamovej manelky, nesved len o vekosti ich bohatstva, ale ukazuje i na rozdiel v kvalite ivota, vkusu a zmyslu pre krsu, ktormi sa tto rodina odliovala od inch uhorskch magntov, ako na to upozor-nila . kurcz. v prpade drugethovcov meme i na zklade podrobnho opisu tchto predmetov dedukova, e boli uren na pouvanie, no zrove i na reprezentciu.102 ak odhliadneme od perkov a drahch ltok, pouvanie striebornho a zlatho riadu patrilo medzi prejavy najvyieho prepychu a bolo zrove i tezaurovanm majetku (eko-nomickou rezervou).103 uhorsko v tom nebolo vnimkou, ale len mlokto z aristokracie

98 Jehannot le Vallet Madame Pasque... a chascun dis livres parisis. mOret de bOurchenu, ref. 87, s. 219.

99 Meinardus medicus ipsius Domini Palatini, et noster [Dominae Mariae Folc]. cdh iX/1, s. 104, . 305.

100 almsi, tibor. jakab csandi. in kmtl, s. 299.

101 Item Domicelle Marie Foliye... decem magnas scutelas de argento, duodecim cifos argentateos in uno futro, tria angusturia argentea, unum magnum, duo minora et quartum illis minus ad fundendum aquam. Item unam coronam auream lapidibus pretiosis ornatam, centum marcis fini argenti comparatam, octo scutelas parvas argenteas pro salsa decem cochlearia de argento, decem cochlearia de argento, decem pannos de porphyraceis deauratis decem et nouem purpuras de serico factas... tres balteos, seu cingulos argenteos, duos maiores et unum minorem, et alia iocalia in castro de Gunch ad servandum deportata. Item eidem consorti mee unam crucem magnam de argento deauratam cum bonis lapidibus praeparatam in castro Scepus circa Magistrum Petrum custodiam... lego et relinquo. dl 71270.

102 kurcz, ref. 7, s. 106, 108-110, 139-140.103 le gOFF, ref. 18, s. 415.



222

sa vhou a kvalitou pokladu mohol porovnva s drugethovcami. ke naprklad dedi-i bohatho krovskho tavernka, upana a kastelna imricha becseiho104 roku 1335 delili (divisio) otcov majetok, jedna tretina jeho pokladu pozostvala, okrem tyroch zlatch mariek, z desiatich kalichov de materi(ia) tinco,105 iestich prsteov ozdobe-nch drahokamami, jednej obojstrannej sekery s drevenou pozltenou rkou, tyroch lombardskch noov v povch, desiatich obrusov a dvadsiatich uterkov.106 synovia tohto vemoa teda nemohli pi vno z vlastnch striebornch kalichov.

najlepie a najprepychovejie veci z pokladnice viliama drugetha, ponc luxus-nm striebornm riadom cez alie predmety, boli akoby odpsan z inventra dra-hocennost jeho niekdajej pani, franczskej krovnej klemencie.107 o sa tka vkusu a spsobu ivota mme s istotou poveda, e vzorom pre drugethovcov bola prve ich pani, s ktorou pri mnohch prleitostiach sedvali za jednm stolom. pravdae bolo by neprimeran porovnva viliamovo bohatstvo s bohatstvom franczskej krovnej. ako prklad uvediem, e km viliam mal desa striebornch lyc, v klenotnici jeho pani ich bolo poda spisu z roku 1328 a tri tucty, dva komplety z bieleho striebra (dargent blanc) a jeden komplet z obyajnho striebra a k tomu ete najmenej dve lyice zo zlata (dor) a tyri mal kritov (quatre petites cuilliers de cristal).108

v zpadnej eurpe sa luxus a vycibren vkus pri stolovan udomcnili relatvne ne-skoro, a v 15. a 16. storo. strieborn lyice, s akmi jedli drugethovci, boli zriedkav. noe neboli sasou jedlenskho prboru a kad stolujci pouval svoj vlastn n. vidliky na hostinch, i tch drugethovskch, plne chbali.109 tento druh prboru bol na zpadnch dvoroch po cel stredovek raritou. klemencia vlastnila iba jednu, pravda zlat vidliku.110 jej prbuzn, vdova po franczskom panovnkovi karolovi iv., tie jednu, a o sto rokov neskorie, kr karol vi. iba tri.111 ilo pravdepodobne o spravu uren na podvanie msa. avak aj bez vidliiek patril stl viliama drugetha k tm naj-krajm a najbohatm v uhorsku. aspo raz rone za viliamovm sviatonm stolom sedval aj sm panovnk spolu s vyberanmi barnmi. O tom, do akej miery bol cenn riad a jedlensky prbor chpan ako poklad sui generis sved ete jeden prame. ivo-topisec uhorskho kra mateja korvna, antonius bonfinis popisuje cestu krovskch vyslancov do talianska, odkia mali privies jeho budcu manelku beatrix aragnsku (1476). lenovia uhorskho sprievodu sa s hrdosou zmieovali o tom, ako pri svojich pobytoch v rznych mestch vyvolvali u domceho talianskeho obyvatestva obdiv

104 za osobnos imreho beeiho pozri: engel, ii, ref. 48, s. 21.

105 de materia tinco predpokladm, e tu ide o kalichy z materilu z ktorho sa robili aj ndoby na vno (me !?). Tina via ndoba na vno, miera na vno. bartal, antal (ed.). Magyarorszgi latinsg sztra. budapest : Franklin-trsulat, 1901, s. 665-666; herkOv, zlatko. Graa za finansijsko-pravni rjenik feudalne epohe Hrvatske. II. zagreb : jazu, 1956, 511.

106 kurcz, ref. 7, s. 108; cda iii, s. 178-180, . 127.107 inventaire et vente apres deces des biens de la reine clemence de hongrie (alej inventaire) in dOut-

darcq, ref. 83, s. 37-112.

108 inventaire, ref 107, s. 54, 57, 60, 61.

109 Braudel, Fernand. Strukture svakodnevnice, Materijalna civilizacija, ekonomija i kapitalizam od XV do XVIII stoljea. zagreb : august cesarec, 1992, s. 194-218. isbn 8639301573.

110 inventaire, ref 107, s. 61.

111 huFFelmann, ref. 83, s. 71.

223

vaka neslchanmu lesku ich stola skvejceho sa riadom zo zlata, striebra a drahoka-mov. Obzvl vek div vyvolali u vojvodu z urbina, aj napriek tomu, e on sm bol navyknut na luxus.112

* * *meme teda kontatova, e rodina drugethovcov bola v obdob panovania karola

rberta, vzhadom k svojmu pvodu a vznamnej politickej pozcii na panovnckom dvore, svojrznym zrkadlom rytierskej kultry a spsobu ivota novej aristokracie.

bez prtomnosti drugethovcov, i u vo fyzickom alebo ideovom zmysle, si len a-ko mme predstavi rytiersku kultru na mladom anjouovskom dvore vo vyehrade. toho si s vekou pravdepodobnosou boli vedom aj ich sasnci. panovnk si ich po cel as ponechval vo svojej blzkosti ako vysokch dvorskch hodnosttorov a ver-nch sptnikov. vaka drugethovcom sa z para a neapola do vyehradu, a pros-trednctvom neho i do ostatnho uhorska rozril duch novej kultry, ktor vplval na mnoh oblasti kadodennho ivota tunajej aristokracie.

Otvorenou vak zostva otzka, do akej miery mohli drugethovci vplva na renie rytierskej kultry medzi vtedajou uhorskou achtou. a taktie je otzne, i v oiach inch dvoranov neboli a navdy nezostali cudzincami, voi ktorm panovnk precho-vval neobmedzen dveru. hoci na spomnan fenomn meme nazera ako na jav dlhho trvania, predsa len tto rodina patrila k elitnm a vplyvnm predstaviteom achty anjouovskho obdobia. prchod anjouovcov na uhorsk trn, ich aktvna za-hranin politika, talianske vojny, ako i neskorie dlhotrvajce panovanie igmunda luxemburskho a psobenie jeho nstupcov predstavuj kontinuln proces, v rmci ktorho do uhorskho prostredia prenikali nov zpadn elementy, ktor vplvali na ka-dodenn ivot a rytiersku kultru uhorskej achty.113

die alltagsbilder aus dem leben der adelsFamilie drugeth, als paradigma der ritterkultur und lebensart der neuen aristOkratie

djura h a r d i

die herrschaft von karl i. robert von ungarn (1301 1342) wurde durch die bildung der neu-en aristokratie, Organisation des knigshofes in visegrad und verbreitung der ritterkultur nach dem westlichen vorbild gekennzeichnet. zu jener zeit bekamen die vertreter der Familie drugeth (Filip, johann und Wilhelm) das amt des palatins (1323 1324). aufgrund ihrer franzsischer herkunft (gallici) und die verbundenheit mit der dynastie in mehreren generationen, sowie der politischen aufgaben am hof von karl i. robert, waren drugeth die verbreiter der ritterkultur

112 BOnFinis, antonius. Rerum Ungaricarum Decades, tomus IV, pars II. eds. margit kulcsr, pter kul-csr. budapest : akadmiai kiad, 1976, s. 67. isbn 9630505150.

113 pre neskorie obdobie pozri Fgedi, erik. A 15. szzadi magyar arisztokrcia mobilitsa. budapest : stat. kiad, 1970; dvOkOv, daniela. rytierska kultra v ivote uhorskej achty na prelome 14. a 15. storoia. in H, 2002, ro. 50, . 4, s. 569-586; dvOkOv, daniela. zmeny ivotnho tlu uhorskej achty v dobe kra igmunda a ich odraz v psomnch prameoch (1387 1437). in Studia Historica Tyrnaviensia, 2003, ro. 3, s. 193-204.



224

und lebensart der neuen aristokratie. symbole der ritterkultur bei drugeth, wie rittersiegel, Waffen und pferde, waren im einklang mit ihrem leben. sie waren hervorragende befehlshaber whrend der verschiedenen zge, vor allem im kampf gegen matthus csk von trentschin. in der stadt visegrad hatten sie zwar zwei palste (kurien), aber bestimmte zeit verbrachten sie auch auf ihren landgtern (zipser burg, vizsoly, burg scharosch). ihr zuhause in ungarn war der herrscherhof. sie nahmen an den wichtigsten ereignissen in visegrad teil, wie zum beispiel am treffen von tschechischen, polnischen und ungarischen herrschern im jahre 1335. sie waren in dem gefolge des knigs, vor allem whrend seiner besuche in italien (1333 und 1343). vor der ankunft in ungarn waren sie ritter und knappen am hof der franzsischen knigin klementine (schwester von karl i. robert). in ungarn bildeten sie sich einen eigenen aristokratischen hof nach dem vorbild der herrscherhfe in Westeuropa. ein wertvolles zeugnis vom luxus, der ihren alltag prgte, sind die testamente, vor allem der letzte Wille von Wilhelm drugeth. der autor geht in der studie von den stellungnahmen der geschichtschreibung (agnes kurcz) aus und be-sttigt, dass drugeth, obwohl sie auslnder waren, eine wichtige rolle bei der vermittlung und etablierung der ritterkultur in ungarn spielten.

Preloil Jaroslav Miklovic

dr sc, docent djura hardiOdsek za istoriju, Filozofski fakultet, univerzitet u novom sadu, srbija e-mail: [email protected]

hardi studia hc 2014

Documents