i - gabnam.sk1. – opakovanie a pravopis, 2. – podstatné mená mužského rodu – zvieracie 3....

GGGYYYMMMNNNÁÁÁZZZIIIUUUMMM AAANNNTTTOOONNNAAA BBBEEERRRNNNOOOLLLÁÁÁKKKAAA NNNÁÁÁMMMEEESSSTTTOOOVVVOOO

ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM

PRE ŠKOLSKÝ ROK 2013/2014 ( ISCED 2A - gymnázium )

Príloha – tretí ročník osemročnej formy štúdia

Schválila pedagogická rada dňa 28.8.2013

Vzdelávacia oblasť Predmet Strana

Jazyk a komunikácia

Slovenský jazyk a literatúra 3

Anglický jazyk prvý cudzí jazyk 18

Francúzsky jazyk druhý cudzí jazyk 26

Nemecký jazyk druhý cudzí jazyk 35

Matematika a práca s informáciami

Matematika 41

Informatika 50

Človek a príroda

Fyzika 53

Chémia 62

Biológia 68

Človek a spoločnosť

Dejepis 76

Geografia 79

Občianska náuka 85

Človek a hodnoty Náboženská výchva 91

Etická výchova 98

Človek a svet techniky Technika 104

Umenie a kultúra Výchova umením 109

Zdravie a pohyb Telesná a športová výchova 117

3

Názov predmetu Slovenský jazyk a literatúra

Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia

I. Charakteristika predmetu Slovenský jazyk je štátnym jazykom v Slovenskej republike, preto dôkladné ovládanie slovenského

jazyka zabezpečuje úspešné a plnohodnotné uplatnenie v živote. Predmet poskytuje formálne vzdelanie v

jazykovej, slohovej a literárnej zložke, t. j. vedie žiakov k základnej gramotnosti (pisateľskej a

čitateľskej), k nadobudnutiu čitateľských návykov a k schopnosti orientovať sa v známom texte.

Poskytuje im tiež vedomosti a zručnosti na dosiahnutie primárneho psychického i fyzického stupňa

vývinu a vytvára predpoklady na zvládnutie ostatných vyučovacích predmetov, podporuje u žiakov

osobnostný rozvoj v širšom sociálnom a kultúrnom kontexte. Formálne vzdelávanie obsahuje vedomosti a

zručnosti v každej z vyučovacích oblastí. Žiaci sa naučia popisovať, vysvetľovať, zhodnotiť a aplikovať svoje znalosti. Osobnostný rozvoj sa realizuje v etickom, sociálnom a kultúrnom kontexte, s čím súvisí

spoločenské správanie, kontakt s prostredím, asertivita, prosociálnosť a kultivovaná komunikácia.

Hlavné ciele súvisia s teoretickým poznávaním a praktickým ovládaním zákonitostí slovenského jazyka

na pohotovú, funkčne primeranú a kultivovanú komunikáciu. K tomuto cieľu prispievajú všetky tri zložky

slovenského jazyka. Jazyková zložka poznávaním gramatických javov a ich vzájomných súvislostí,

slohová zložka poznávaním tvorby viet a ich skladaním do súvislých celkov, slohových útvarov a

literárna zložka spolu s čítaním sa podieľajú na komunikačných zručnostiach.

Literárna výchova pomáha formovať kultivovanú osobnosť, vytvárať hodnotové postoje, poznávať hmotnú a duchovnú kultúru národa, formovať literárne vedomie, vytvárať osobnostný vzťah k literatúre,

vzbudzovať etické a estetické cítenie, učí chápať svet, v ktorom žijú. Literárna výchova ponúka nielen

intelektuálne a emotívne poznanie, ale aj prosociálne modely správania sa. Literárna výchova pozitívne

formuje sebavedomie žiaka, pretože mu sprostredkúva literatúru, ktorá ho chápe ako objekt záujmu, ako

člena ľudskej spoločnosti, pozná jeho túžby, vízie, problémy. Prostredníctvom umeleckej literatúry sa

odkrýva reálny svet v jeho jedinečnosti i protirečeniach. Cieľom literárnej výchovy je viesť žiakov k

estetickému vnímaniu sveta a k spoznaniu jeho mnohoznačnosti. Pochopením otvorenosti sveta možno

pestovať u žiaka toleranciu, schopnosť vypočuť si názor druhého i poznanie, že v literatúre

zaznamenané životné situácie sú bohatou paletou rozmanitých ľudských osudov a vzťahov. Estetická

funkcia literatúry má za úlohu vysvetľovať špecifické vlastnosti umeleckého diela, ich výskyt v

konkrétnom texte skúma aj teória literatúry.

Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :

Regionálna výchova - Môj rodný kraj – literatúra

- Tradičná ľudová kultúra – gramatika

Dopravná výchova - Som členom veľkého dopravného mraveniska – sloh

Osobnostný a sociálna rozvoj - Komunikácia – sloh

Multikultúrna výchova - (Medzi)ľudské vzťahy – literatúra.

II. Rozvíjajúce ciele predmetu

Všeobecné ciele: Podporovať sebadôveru žiaka vo svojom prejave tak písomnom ako i ústnom

Osvojiť si vedomosti, ktoré umožnia žiakovi vzdelávať sa po celý život

Vedieť zaujať aktívne miesto v ekonomickom, sociálnom a kultúrnom živote

Pripraviť žiakov na stav zodpovedného občana, schopného sa podieľať na rozvoji

demokratickej spoločnosti, kultúrnej otvorenosti

Vnímať a postupne osvojiť si materinský jazyk ako mnohotvárny prostriedok komunikácie

Zvládnuť základné pravidlá medziľudskej komunikácie daného kultúrneho prostredia

Nadobudnúť k jazyku pozitívny vzťah

Nadobudnúť vzťah k slovenským umeleckým dielam, k vlastným čitateľským zážitkom, k

rozvíjaniu pozitívneho vzťahu k literatúre a k ďalším druhom umenia vychádzajúceho z

umeleckých textov a rozvíjať svoje emocionálne a estetické cítenie a vnímanie

4

Pestovať príslušnosť jazykovej príslušnosti k istému etniku, pocitu jazykovej príbuznosti a

spolupatričnosti s inými etnikami prostredníctvom ovládania normy spisovného jazyka

Viesť žiakov k zvyšovaniu jazykovej kultúry – verbálne i písomné jazykové prejavy

Zvládnuť a pochopiť počúvanie, komunikáciu – hovorenie, čítanie a písanie s porozumením

Špecifické ciele:

v komunikač nej oblasti

položiť základy komunikačných zručností, t. j. naučiť sa vnímať a postupne si osvojovať materinský jazyk ako prostriedok, ktorým sa získavajú a následne odovzdávajú informácie,

vedomosti a zážitky, vyslovujú vlastné názory i postoje,

účinne sa dorozumievať v bežných komunikačných situáciách,

riešiť bežné komunikačné situácie.

v spoloč enskej oblasti

učiť sa porozumieť sebe samému, vymedziť si vlastné miesto v spoločnosti rovesníkov,

správať sa asertívne, byť tolerantný, prosociálny, naučiť sa spolupracovať.

v kognitívnej oblasti

získať lásku a úctu k materinskému jazyku,

naučiť sa správne, čitateľne, esteticky a primerane rýchlo písať, t. j. osvojiť si techniku písania

a precvičovať sa v nej,

osvojiť si správnu artikuláciu a výslovnostnú normu,

naučiť sa ústne formulovať text aj s uplatnením suprasegmentálnych javov,

osvojiť si základy pravopisnej normy, naučiť sa používať správne slová/tvary slov,

naučiť sa analyzovať text, vyhľadávať jazykové javy, triediť ich, vyhodnocovať a postupne

zaraďovať do systému,

naučiť sa orientovať v jazykových príručkách,

naučiť sa reprodukovať text a cvičiť sa v uplatňovaní prebratých jazykových javov pri tvorbe

vlastných textov v ústnej a písomnej podobe,

cvičiť sa v tvorení kultivovaných jazykových prejavov,

rozoznávať štylisticky primerané a neprimerané prostriedky,

vedieť plynule s porozumením čítať veku primeraný umelecký a odborný text, poznávať a

rozlišovať tieto texty, orientovať sa v nich, vedieť zaznamenať a vypísať základné údaje z

textu,

prostredníctvom literatúry posilniť poznatkovú rovinu, ktorá rozmnožuje vedomosti;

zážitkovú rovinu, ktorá sprostredkúva emotívne poznanie sveta; výchovnú rovinu, rozvíjajúcu

osobnosť žiaka; komunikatívnu rovinu, ktorá mu umožňuje odovzdať poznané a precítené a

estetickú rovinu, formujúcu kvality jeho života.

III. Predmetové kompetencie

Kompetenčný profil absolventa/maturanta:

Verejný prejav:

Dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť Uplatňovať paralingválne javy

Reprodukovať umelecký a vecný text

Pamäť ové zruč nosti:

Poznať základné fakty, definície a vedieť demonštrovať ich znalosť Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi

5

Vedieť odvodiť charakteristiky nových javov

Usporiadať známe javy do systému

Aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty

Vedieť aplikovať pravopisnú normu

Analytické a syntetické zruč nosti:

Vedieť uskutočniť jazykovú analýzu textu

Odlíšiť umelecký a vecný text

Odlíšiť texty z hľadiska jazykového štýlu, slohových postupov a žánrov

Tvorivé zruč nosti:

Vytvoriť vlastný text

Prezentovať vlastný text – ústne i písomne

Samostatne napísať krátky príbeh

Porozprávať príbeh na danú tému

Dokončiť rozprávanie

Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text

Informač né zruč nosti:

Používať jazykovedné príručky a slovníky

Vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov

Komunikač né zruč nosti:

Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu

Neverbálne sa vyjadrovať a chápať neverbálnu komunikáciu

Verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor

IV. Obsah vzdelávania

Ročník: TERCIA

Hodinová dotácia: jazyk – 2 hodiny týždenne

literatúra – 2 hodiny týždenne

sloh – 1 hodina týždenne

školský rok: 2014/2015

Obsahový štandard:

1. časť – jazyk

A) ZVUKOVÁ ROVINA JAZYKA A PRAVOPIS:

a) hláskoslovie (delenie hlások , výslovnosť/splývavá výslovnosť, výslovnosť de-di,te-ti,ne-ni,le-li

v cudzích slovách/, spodobovanie),

b) prozodický systém reči (melódia, prestávka, sila hlasu, hlavný slovný prízvuk, dôraz),

c) pravopis (interpunkcia/ úvodzovky, bodkočiarka/, priama reč, uvádzacia veta, vsuvka, prístavok,

oslovenie, vybrané slová, príbuzné slová, rytmické krátenie, rozdelenie slov na slabiky/rozdeľovanie

predponových slov/)

6

B) VÝZNAMOVÁ / LEXIKÁLNA ROVINA:

a) slovná zásoba (rozdelenie, spisovné/nespisovné slová, spisovný jazyk/ nárečia, slangové slová, domáce

a cudzie slová, zastarané a nové slová, slovníky /pravopisný, synonymický, výkladový, slovník cudzích

slov, frazeologický/),

b) tvorenie slov (odvodzovanie/odvodené slová, predpona, prípona, slovotvorný základ, základové

a odvodené slovo/, skladanie /zložené slovo/, skracovanie slov, spôsoby obohacovania slovnej zásoby –

tvorenie slov, preberanie slov),

c) významová rovina (jedno a viacvýznamové slová, homonymá, synonymá, antonymá,

frazeologizmy/ustálené slovné spojenia, združené pomenovania, nepriame pomenovania – metafora,

metonymia, personifikácia/).

C) TVAROVÁ / MORFOLOGICKÁ ROVINA:

a) podstatné mená (charakteristika, skloňovanie, pádové otázky, rozdelenie podstatných mien /konkrétne

- abstraktné, všeobecné - vlastné, životné – neživotné/, gramatické kategórie/rod, číslo, pád –

N,G,D,A,L,I + vokatív-5.pád/, vzor / m.r. - chlap, hrdina, dub, stroj; ž.r. – žena, ulica, dlaň, kosť; s.r. –

mesto, srdce, vysvedčenie, dievča/, pomnožné podstatné mená/ich identifikácia v texte/, rod pomnožných

podstatných mien, podstatné mená mužského rodu –neživotné zakončené na –r,-l), zvieracie podstatné

mená mužského rodu, cudzie nesklonné podstatné mená, skloňovanie slova pani.

b) zámená (charakteristika, skloňovanie (pravopis zámen môj, tvoj...), základný tvar, gramatické kat.

(rod, číslo, pád), delenie zámen /osobné zámená – základné, privlastňovacie, zvratné, opytovacie,

ukazovacie/),

c) číslovky (charakteristika, skloňovanie čísloviek, gramatické kategórie /rod, číslo, pád/, základné vzory

čísloviek, delenie/určité - neurčité, základné – radové, násobné/),

d) slovesá (charakteristika, časovanie, gramatické kategórie/osoba, číslo, čas – prítomný, minulý, budúci,

spôsob – oznamovací, rozkazovací, podmieňovací, vid – dokonavý - nedokonavý/, plnovýznamové –

neplnovýznamové slovesá/ich identifikácia v texte/),

e) príslovky (charakteristika, druhy prísloviek /miesta, času, spôsobu, príčiny/, stupňovanie prísloviek),

f) predložky (charakteristika, informatívne, identifikácia v texte),

g) spojky (charakteristika, ich identifikácia v texte),

h) častice (identifikácia v texte, charakteristika)

i) citoslovcia (identifikácia v texte, charakteristika)

D) SYNTAKTICKÁ / SKLADOBNÁ ROVINA:

a) veta ( jednoduchá veta rozvitá s viacnásobným vetným členom, jednočlenná a dvojčlenná veta

/rozpoznať v texte/, rozdelenie viet podľa obsahu, slovosled, jednoduché súvetie, zápor v slovenčine,

písanie čiarky v jednoduchej vete),

b) základné vetné členy (podmet/vyjadrený, nevyjadrený/, prísudok/slovesný, neslovesný/, vetný základ),

c) vedľajšie vetné členy (predmet, príslovkové určenie /miesta, času, spôsobu, príčiny/, prívlastok /zhodný, nezhodný/),

d) vetné sklady (prisudzovací vetný sklad, zhoda, podraďovací a priraďovací vetný sklad).

7

KONTROLNÉ DIKTÁTY: 1. – opakovanie a pravopis,

2. – podstatné mená mužského rodu – zvieracie

3. – slovné druhy skloňovanie zámen,

4. – opakovanie učiva

2. časť – sloh

A) ČLENENIE TEXTU A SPOSOB TVORBY TEXTU (kľúčové slová, osnova, výťah, poznámky,

konspekt, umelecký / vecný text).

B) ROZPRÁVACÍ SLOHOVÝ POSTUP (rozprávanie/ústne, písomne, s využitím priamej reči, v 1. a 3.

osobe sg)

C) OPISNÝ SLOHOVÝ POSTUP (opis/ústne, písomne/, druhy opisu/statický - dynamický opis,

umelecký opis, charakteristika, odborný opis).

D) VÝKLADOVÝ SLOHOVÝ POSTUP (výklad, dôkaz, argument, protiargument)

E) RÉTORIKA (artikulácia, sila hlasu, gestikulácia, mimika a postoj, hlavná myšlienka, téma, pointa,

názor, dialóg, diskusia, argument, protiargument, prejav, komunikačná situácia, efektívna komunikácia,

asertívna komunikácia),

F) PROJEKT (téma, správa o riešení – výsledku projektu/ústne, písomne/).

3. časť – literatúra

A) PRÓZA:

a) epika literárna forma /poézia, próza, divadelná hra/, literatúra pre deti, dobrodružná literatúra,

literatúra faktu, hlavná myšlienka, kompozícia literárneho diela/vnútorná kompozícia - úvod, zápletka,

vyvrcholenie, obrat, rozuzlenie; vonkajšia kompozícia - nadpis, odsek, kapitola, diel; dialóg, monológ),

epické žánre, kľúčové slová, dejová osnova, pásmo postáv, pásmo rozprávača.

b)vecná a umelecká literatúra - umelecká literatúra, vecná literatúra, porovnávanie kompozície

a štylistických prostriedkov, lyrika, epika, dráma.

c) krátka epika – krátke formy ľudovej slovesnosti, bájka, báj, rozprávka, anekdota, aforizmus.

d) stredná epika- poviedka, novela.

e) veľká epika - román –dobrodružný, dievčenský, literatúra pre deti a mládež veršovaná a neveršovaná

epika.

f) literatúra faktu – literatúra faktu, fakt, fikcia, umelecké prostriedky, populárno – vedecká literatúra.

g) vedecko – fantastická literatúra – vedecko – fantastická lit., sci – fi, kompozičné postupy.

B) POÉZIA:

a) lyrika - básnické umelecké prostriedky /prirovnanie, zdrobnenina, personifikácia, metafora,

metonymia, epiteton, básnická otázka/, metrika/rým , rytmus; verš, strofa, refrén/, viazaná umelecká

reč, vonkajšia kompozícia básne, lyrická poézia, druhy lyriky (spoločenská, prírodná, reflexívna,

ľúbostná), hlavná myšlienka, téma, motívy

b)žánre lyrickej poézie - sonet, príležitostná báseň, modlitba

Výkonový štandard:

1. časť - jazyk

A) ZVUKOVÁ ROVINA A PRAVOPIS : žiak vie vysvetliť pojmy hlavný slovný prízvuk, artikulácia,

sila hlasu, dôraz, vie správne intonovať všetky druhy viet a uplatňovať správny slovný i vetný prízvuk,

8

- správne vyslovuje slabiky de, te, ne, le / di, ti, ni, li, (aj v cudzích slovách) ä, plynule číta slová so

spoluhláskovou skupinou – splývavá výslovnosť, vie správne zapísať takéto slová, vie plynulo čítať text

so správnou artikuláciou, intonáciou, tempom, pozná a vo výslovnosti používa pravidlo spodobovania

spoluhlások, na základe rozdelenia hlások vie logicky prísť na princípy pravopisu,

- ovláda základné pravidlá slovenského pravopisu, využíva základné interpunkčné a diakritické

znamienka, pozná rozdiel medzi pomlčkou a spojovníkom a ich praktické využitie, v súvislom texte

používa priamu reč a vie princípy jej zápisu na základe polohy uvádzacej vety, vie opraviť chyby v texte,

rozdeľuje slová na slabiky, pri písaní slov berie do úvahy rytmický zákon a spodobovanie.

B) VÝZNAMOVÁ ROVINA: žiak vie analyzovať lexikálnu stránku textu, dokáže v texte vyhľadať rôzne

údaje a fakty, tieto dokáže následne spojiť do komplexnej informácie, vie porovnať dve a viac informácií,

vyvodiť záver, vie vyhľadať kľúčové slová v texte, vie vyjadriť hlavnú myšlienku a pointu textu,

- vie si overiť význam slov v jazykových príručkách, má prehľad o druhoch slovníkov, pozná spôsoby ich

využitia pri zostavovaní textov, pravopisnej a významovej stránke,

- rozlišuje rozdelenie slov v slovnej zásobe, vie vysvetliť ich význam a pozná ich štylistickú funkciu

v texte, vie použiť a rozoznáva význam frazeologizmov, rozlišuje útvary krátkej ľudovej slovesnosti,

- odlišuje slovotvorný základ, predponu, príponu, základové a odvodené slovo, vie identifikovať slová,

ktoré vznikli odvodzovaním a skladaním,

- vie vyhľadať, rozlíšiť a určiť význam v texte:

viacslovné pomenovania (združ. Pom.), frazeologizmy

,

- vie vysvetliť v umeleckom texte funkciu lexikálnych jednotiek:

viacslovných pomenovaní, frazeologizmu

,

- vie správne vybrať jazykovednú príručku a overiť v nej význam lexikálnych jednotiek,

- vie charakterizovať spôsoby obohacovania slovnej zásoby (tvorenie slov, preberanie slov)

a vie tieto postupy identifikovať v texte.

C) TVAROVÁ / MORFOLOGICKÁ ROVINA: žiak pozná ohybné slovné druhy a ich gramatické

kategórie, vie určovať gramatické kategórie slovesné i menné (viď obsahový štandard), vie určovať

slovesné kategórie slovies (okrem kategórie rodu), chápe dôležitosť gramatickej zhody, informatívne

pozná neohybné slovné druhy – príslovky, a predložky, spojky, častice, citoslovcia,

- vie rozlíšiť jednotlivé slovné druhy a pozná ich základnú funkciu, orientuje sa v rozdelení slovných

druhov (všeobecne), ale aj v delení jednotlivých slovných druhov,

- vie vysvetliť a identifikovať slovné druhy v texte, pozná a vie prakticky využiť stupňovanie, tykanie

a vykanie,

- rozoznáva rozdiely medzi vzormi podstatných i prídavných mien, pozná základné vzory čísloviek

(základné, radové), pravopisné zákonitosti písania podľa týchto vzorov,

- ovláda pravopis všeobecných a vlastných podstatných mien, prídavných mien (vzor pekný, páví,

matkin), zámen (privlastňovacie zámená môj, svoj; osobné zámená mi/my), čísloviek (základné, radové,

násobné), slovies, prísloviek, predložiek, spojok, častíc, citosloviec),

- v texte rozoznáva pomnožné podstatné mená a vie určiť ich rod a vzor,

- vie identifikovať v texte zvieracie podstatné mená mužského rodu, použiť ich v správnom tvare a

vysvetliť ich pravopis,

- vie identifikovať v texte neživotné podstatné mená mužského rodu zakončené na -r, -l, použiť ich v

správnom tvare a vysvetliť ich pravopis,

- vie identifikovať v texte nesklonné cudzie podstatné mená, vysvetliť ich význam a overiť si ho v

jazykovedných príručkách,

- vie vysvetliť princípy skloňovania podstatného mena pani a následne ho vie v správnom tvare použiť

v texte,

- vie identifikovať v texte zámená v rôznych tvaroch, určiť ich základný tvar a gramatické kategórie a

vysvetliť ich funkciu v texte,

- vie identifikovať v texte opytovacie a ukazovacie zámená, určiť ich gramatické kategórie a vysvetliť ich

funkciu v texte,

- vie vysvetliť a identifikovať dokonavý a nedokonavý vid slovies a vie vysvetliť jeho funkciu v texte.

9

D) SYNTAKTICKÁ / SKLADOBNÁ ROVINA: žiak vie identifikovať slová, ktoré zabezpečujú

nadväznosť, vie tvoriť vety, pričom dodržiava slovosled a správne používa interpunkčné znamienka, vie

pohotovo rozviť alebo preformulovať vety,

- pozná a používa jednoduchú vetu, jednočlennú a dvojčlennú vetu, rozlišuje holú vetu od rozvitej, po

zvukovej, pravopisnej a syntaktickej stránke pozná rozdelenie viet podľa obsahu,

- v jednoduchých vetách vyhľadá a určí základné vetné členy, sklady/prisudzovací/,

- vie odlíšiť holú vetu od rozvitej a chápe ich využitie v umeleckom i vecnom texte,

- dokáže určiť vo vete hlavné/základné a vedľajšie vetné členy a chápe využitie jednočlennej a dvojčlennej

vety v umeleckom i vecnom texte,

- dokáže v texte identifikovať jednoduché súvetia a chápe ich využitie v umeleckom i vecnom texte,

-vie v jednoduchých holých a rozvitých vetách správne používať základné/hlavné a vedľajšie vetné

členy, určiť ich a zdôvodniť ich významovú a gramatickú funkciu,

- vie správne tvoriť záporné jednoduché vety,

- vie správne tvoriť záporné jednočlenné a dvojčlenné vety,

- vie tvoriť jednoduché súvetia s rôznou modalitou, pričom dodržiava správny slovosled a správne používa

interpunkčné znamienka.

2. časť – sloh

A) ČLENENIE TEXTU A SPOSOB TVORBY TEXTU : žiak dokáže dokončiť alebo upraviť text(úvod,

záver – tvorivá práca s textom),

- vie usporiadanie informácií podľa chronológie,

- chápe súvislosť nadpisu a obsahu,

- vie identifikovať odlišné alebo spoločné znaky textu.

- vie vysvetliť základné pojmy (koncept, konspekt, úvod, jadro, záver,...),

- vie tvoriť prácu na danú tému,

- vie sám navrhnúť tému,

- ovláda členenie textu na odseky,

- vie prijať hodnotenie druhých a vie hodnotiť prácu ostatných,

- ovláda postup pri písaní slohovej práce.

B) ROZPRÁVACÍ SLOHOVÝ POSTUP: žiak vie identifikovať časti vnútornej kompozície rozprávania,

vie identifikovať spoločné a odlišné znaky rozprávania s ostatnými preberanými útvarmi, - vie vytvoriť

na zadanú alebo voľnú tému rozprávanie s využitím priamej reči a všetkých častí vnútornej kompozície,

- dokáže vybrať a posúdiť texty z formálneho i obsahového hľadiska, vie vyhľadať informácie, fakty

a rôzne údaje v texte, vie ich spojiť do komplexnej informácie,

- vie prerozprávať text, rozlišuje časti vonkajšej i vnútornej kompozície textu.

C) OPISNÝ SLOHOVÝ POSTUP: žiak vie pripraviť na danú tému statický, dynamický opis,

- vie odlíšiť statický a dynamický opis,

- vie odlíšiť opis od rozprávania,

- pozná vonkajšiu i vnútornú kompozíciu opisu

- pozná základné znaky opisu.

D) VÝKLADOVÝ SLOHOVÝ POSTUP – žiak vie vyjadrovať svoj názor na problematiku,

- pozná základné znaky výkladu,

- vie si vybrať tému a zameranie výkladu,

- vie pracovať s informáciami a využiť ich v texte

- vie odprezentovať svoj výklad pred triedou

- pracuje s faktami, tvorí argumenty, protiargumenty

E) RÉTORIKA: žiak vie na ľubovoľnú alebo zadanú tému zostaviť prívet,

- vie sformulovať a vysloviť svoj názor, rešpektuje spoločenské a komunikačné pravidlá,

- pozná základné prvky rečníckeho prejavu (artikulácia, mimika, gestikulácia, haptika, postoj, sila hlasu),

- vie hodnotiť texty iných žiakov a svoje hodnotenie vie zdôvodniť,

10

- vie správne sformulovať otázky,

- vie prijať vyslovené názory ostatných žiakov,

- vie samostatne vhodne využiť informácie a jazykové prostriedky v príhovore, v príhovore vie vhodne

využiť prvky z literárnych textov, médií, internetu...,

- vie po krátkej príprave samostatne vytvoriť príhovor.

F) PROJEKT – žiak pozná základnú schému projektu

- dokáže pracovať v tíme,

- vie viesť správny dialóg k téme projektu,

- dokáže si vybrať podstatné informácie – podklady pre projekt,

- vie si stanoviť zameranie projektu a projektovú úlohu,

- vie zostaviť správu o projekte.

VŠEOBECNE: žiak dokáže vybrať a posúdiť texty z obsahového i formálneho hľadiska, vie odôvodniť

správnosť vybraného textu v konkrétnej situácii, dokáže identifikovať, systematizovať a zovšeobecniť

poznatky o slohových útvaroch a žánroch (opis, rozprávanie, príhovor), vie správne čítať texty a pochopiť

informácie, vyjadriť názor na text, čitateľský dojem z prečítaného textu, vie navrhnúť tému písania

v súlade s cieľom písania, vie porovnať, rozlíšiť a vysvetliť preberané pojmy (statický, dynamický,

rozprávanie, príhovor), vie charakterizovať rozdiely vo formálnej úprave preberaných žánrov a aplikovať

znalosti o forme pri realizácii slohových prác, vie na základe analýzy stanovenej komunikačnej situácie

vybrať vhodný slohový útvar, vie vytvoriť slohový žáner a zosúladiť ho s témou písania, vie si pripraviť

osnovu a koncept pre pripravovaný text, vie prispôsobiť lexiku textu komunikačnej situácii, využíva

všetky oblasti slovnej zásoby a všetky vetné štruktúry, dokáže transformovať jednotlivé žánre, vie prijať

hodnotenie druhých a ich postrehy využiť na zlepšenie slohovej práce, vie napísať čistopis s opravenými

chybami.

3. časť - literatúra

A) PRÓZA: a) epika - žiak vie:

hlavné a vedľajšie postavy v literárnej ukážke.

komunikácie.

rozlišovať a identifikovať jednotlivé segmenty vonkajšej a vnútornej kompozície textu.

porovnať koncepciu postáv, dej a prostredie, v ktorom sa dej odohráva s iným jemu známym

prozaickým žánrom.

vysvetliť pojem rozprávač a identifikovať formy rozprávača.

transformovať formy rozprávača.

vysvetliť pojem dialóg a monológ.

transformovať prozaický text na dramatický.

vyhľadať a zdôvodniť súvislosti medzi textom a ilustráciou.

vytvoriť hypotézu o závere epického textu a hypotézu overiť v texte.

obhajovať svoju hypotézu a vecne argumentovať.

usporiadať informácie podľa časovej postupnosti v umeleckom texte.

b) Vecná a umelecká literatúra - žiak vie :

vecnej literatúry.

umeleckej literatúry.

ty vecnej a umeleckej literatúry porovnávaním kompozičných postupov a štylistických

jazykových prostriedkov.

lyrika, epika, dráma.

c) Krátka epika - žiak vie:

ový rozdiel medzi príslovím, porekadlom a pranostikou.

funkčne využiť príslovie, porekadlo, pranostiku, anekdotu vo svojom texte.

11

vytvoriť krátky vtipný príbeh. Pri jeho tvorbe aplikuje svoje znalosti o anekdote.

porovnať anekdotu a aforizmus.

vysvetliť význam aforizmu

d) Stredná epika - žiak vie:

vysvetliť pojem poviedka, novela

identifikovať základné znaky poviedky, novely.

napísať kratší prozaický útvar, ktorý má znaky poviedky.

identifikovať základné rozdiely medzi poviedkou, novelou a románom.

e) Veľká epika - román – žiak vie:

ať jednotlivé jazykové prostriedky a dokáže

vysvetliť ich funkciu v rámci estetickej pôsobnosti diela.

primerané jeho jazykovej úrovni a skúsenostiam a dokáže prispôsobiť rýchlosť čítania tomu, aby mohol,

čo najefektívnejšie pochopiť význam prozaického textu.

obhajobe názoru dodržiava pravidlá spoločenskej komunikácie.

o pohľadu,

podložiť svoje stanovisko argumentmi.

nájsť jazykové prostriedky, ktorými autor dosahuje dramatické napätie v texte.

funkčne využiť znaky literatúry vo vlastnej tvorbe.

porovnať a odlíšiť poviedku a román.

f) Literatúra faktu - žiak vie:

charakteristické znaky literatúry faktu.

textu.

ívať literárno-teoretické pojmy.

kultúrnej komunikačnej úrovni.

-vedecká literatúra.

v texte charakteristické znaky populárno-vedeckej literatúry.

textu.

-teoretické pojmy.

vyhľadať príslušné informácie v encyklopédii a na internete.

g) Vedecko – fantastická literatúra: žiak vie:

-fantastická literatúra.

o vedecko-fantastickej

literatúry a odôvodniť svoje rozhodnutie.

t vedecko-fantastického diela zo štylistického a lexikálneho hľadiska a vie určiť

funkciu jednotlivých jazykových prostriedkov v texte.

-fi príbeh s využitím ja-rozprávania a uplatniť zásady vnútornej kompozície pri výstavbe

deja.

spôsobmi.

12

B) POÉZIA: - a) Lyrika - žiak vie:

finíciu pojmu lyrika.

vonkajšej kompozície lyrickej básne.

literárnoteoretickým pojmom a určiť ich funkciu.

literárny text, samostatne argumentovať a uviesť príklady z textu.

Lyrická poézia - žiak vie :

oriť a vysvetliť definíciu jednotlivých druhov lyriky.

enku lyrickej básne.

b) žánre lyrickej poézie - žiak vie:

sonet, príležitostná báseň.

álne vyjadriť vlastný zážitok a podporiť ho príkladmi z textu.

vetliť pôvod modlitby.

V. Metódy a formy práce

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania,

vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových

kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových

a iných osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia.

Metódy a formy všeobecne:

- Motivač né metódy ako je motivač né rozprávanie (približovanie obsahu), motivač ný rozhovor

(aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivač ný problém (upútanie pozornosti

prostredníctvom nastoleného problému), motivač nú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou

umeleckého diela alebo inej pomôcky).

- Expozič né metódy - rozprávanie (vyjadrovanie skúseností), aktívne počúvanie, vysvetľ ovanie

(logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok

a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie,

posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštrač ná metóda (názorná ukážka),

pozorovanie (cielené vnímanie objektov a procesov).

- Problémové metódy - (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému,

tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení), projektová metóda (riešenie projektu, komplexná

praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu

požadovaného textu a jeho vizuálnej stránky).

- Aktivizujúce metódy - diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovanie za

účelom riešenia danej problematiky), situač ná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie),

didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a spontánnosti), kooperatívne

vyuč ovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej

skupiny), dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) kompozícia

13

(vypracovanie slohových prác).

- Fixač né metódy - metódy opakovania a precvič ovania (ústne a písomné opakovanie, domáce úlohy a

pod.).

Metódy a formy v jednotlivých častiach predmetu:

1. časť - jazyk

rgumentačná metóda ( výber hodín zameraných na výklad teórie a nových vedomostí)

skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach (pri praktickom precvičovaní jednotlivých

gramatických vedomostí a tém)

spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy (vybrané časti z tematického celku zvuková

stránka jazyka, významová rovina – bežná komunikácia)

hravé formy výučby (uplatnené vo výbere hodín zameraných na opakovanie tematického celku, ich

využitie bude podmienené povahou cieľovej skupiny žiakov)

čítanie s porozumením – ( pri práci s jednoduchými textami, plagátmi, tabuľky, zadania jednotlivých

gramatických úloh...)

písomný prejav – (precvičovanie pravopisu)

porovnávanie a hodnotenie ( pri porovnávaní jednotlivých gramatických odchýlok najmä v tvarosloví)

Kooperatívne gramatické cvičenia

2. časť – sloh

Tvorba vlastných prejavov ( vybrané vyučovacie jednotky tematického celku rétorika)

argumentačná metóda ( výber hodín zameraných na výklad teórie a nových vedomostí)

skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach (pri praktickom precvičovaní jednotlivých

slohových postupov)

spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy (vybrané časti z tematického celku rozprávací

slohový postup – bežná komunikácia)

hravé formy výučby (uplatnené vo výbere hodín zameraných na opakovanie tematického celku, ich

využitie bude podmienené povahou cieľovej skupiny žiakov)

čítanie s porozumením – ( pri práci s jednoduchými textami, plagátmi, tabuľkami...)

jednoduchý písomný prejav – (rozprávanie, opis)

porovnávanie textov a ich hodnotenie ( pri porovnávaní jednotlivých slohových postupov a útvarov)

3. časť - literatúra

Práca s umeleckým textom (vybrané ukážky textov na hodinách literatúry, pokiaľ nie je text k danej

téme v učebnici literatúry)

Práca s literárnymi ukážkami (výber vhodných ukážok z učebnice literatúry – ak spĺňajú požiadavky

témy vyučovacieho procesu)

Skupinová práca (pri tvorbe vlastných textov)

Tvorba skupinových „projektov“

Interpretácia diel, analýzy (pri práci s ukážkami na vybraných hodinách literatúry)

Komunikácia, debata, diskusia

IKT – PowerPoint (využitie dostupných materiálov na vybraných hodinách)

Dramatizácia

Prezentácia projektov (výber vyučovacích hodín so zameraním na skupinovú prácu)

Filmová produkcia

VI. Učebné zdroje a pomôcky 1. časť – jazyk

KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 5. ročník ZŠ. Prvé vydanie.

Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2003.

KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre

5.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2003.

14















KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; KESSELOVÁ, Jana: Slovenský jazyk pre 6. Ročník základných škôl. Prvé

vydanie. Bratislava: SPN, 2009.

KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; BALÁŽIKOVÁ, Katarína: Slovenský jazyk I pre gymnáziá s osemročným

štúdiom. Prvé vydanie. Bratislava: OG – POĽANA, 2001.

OLOŠTIAK, Martin; OLOŠTIAKOVÁ, Lucia: Slovenský jazyk v kocke pre základné školy a nižšie

ročníky viacročných gymnázií. Prvé vydanie. Bratislava: Fragment, 2008.

SVOBODOVÁ, Margita: Diktáty zo slovenčiny pre 5. a 6. Ročník ZŠ. 6. upravené vydanie. Bratislava:

Mgr. Margita Svobodová, 2000.

LUKAČKOVÁ, Renáta; SOLČANSKÁ, Beata: Budem vedieť pravopis. Didaktis, 1998.

HEVIER, Daniel: Heviho diktátor

HEVIER, Daniel: Heviho škola tvorivosti. Prvé vydanie. Bratislava: Perfekt, 2008.

BENKOVÁ, Jozefína; RÝZKOVÁ, Anna: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným

štúdiom 1. Prvé vydanie. Bratislava: MEDIA TRADE - SPN, 2002.

PATÁKOVÁ, Marta: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným štúdiom 2 - skladba.

Prvé vydanie. Bratislava: MEDIA TRADE - SPN, 2002.

RÝZKOVÁ, Anna: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným štúdiom 3 - tvaroslovie.

Prvé vydanie. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2003.

RÝZKOVÁ, Anna: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným štúdiom 4 – náuka o

slove. Prvé vydanie. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2004.

Krátky slovník SJ

Synonymický slovník

Pravidlá slovenského pravopisu

Frazeologický slovník

Školský slovník spisovnej slovenčiny

Homonymický slovník

Paronymický slovník

Morfematický slovník

Okazionalizmy v hovorovej slovenčine

15

Teória motivácie v lexikálnej zásobe, Náuka Prešov

Lexikálna sémantika a derivatológia, Náuka Prešov

Život so slovotvorbou a lexikológiou, náuka Prešov

Slovné druhy – Stiefel – Eurocard

Závesná mapa – Slovné druhy I., II.

Slovenský jazyk – sada máp

Závesná mapa – Skladba jednoduchej vety

Závesná mapa – Hlásky a rozličné znamienka

Slovenský jazyk – Skladba jednoduchej vety

DVD – Význam slovenčiny, Jazyk a folklór

DVD – Banka mojich slov, Prečo mám rád slovenčinu, Učitelia o slovenčine

DVD – Nárečia, Každý sme učiteľom slovenčiny

Výukový program – Animovaný SJ

Výukový program – Zvukové diktáty

2. časť – sloh

IHNÁTKOVÁ, Natália: Komunikácia a sloh pre 1. Až 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Prvé

vydanie. Bratislava: OG – POĽANA, 2002.

CESNAKOVÁ, Eva; HÚSKOVÁ, Alexandra: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá

s osemročným štúdiom 5 – komunikácia a sloh. Prvé vydanie. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2004.


















OLOŠTIAK, Martin; OLOŠTIAKOVÁ, Lucia: Slovenský jazyk v kocke pre základné školy a nižšie

ročníky viacročných gymnázií. Prvé vydanie. Bratislava: Fragment, 2008.

FINDRA: Štylistika slovenčiny v cvičeniach. Osveta

HOLIČ: Rétorika. Enigma

16

Základy praktickej rétoriky, Náuka Prešov

Závesná mapa – Funkčné jazykové štýly

Závesná mapa – Slohové postupy

DVD – Banka mojich slov, Prečo mám rád slovenčinu

DVD – Komunikácia

DVD – Myšlienky sú riekami slov, Vieme rozprávať?

3. časť – literatúra

PETRÍKOVÁ, Daniela a spol.: Literárna výchova pre 5. ročník základných škôl. Prvé vydanie.

Bratislava: LITERA, 1997.

PETRÍKOVÁ, Daniela a spol.: Literárna výchova pre 6. ročník základných škôl. Druhé vydanie.

Bratislava: OG – POĽANA, 2000.

PETRÍKOVÁ, Daniela a spol.: Literárna výchova pre 7. ročník základných škôl. Druhé vydanie.

Bratislava: OG – POĽANA, 2000.

OBERT, Viliam: Literárna výchova pre 1. a 2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom – zbierka cvičení.

Prvé vydanie. Bratislava: OG – POĽANA, 2005.


ZÁTURECKÝ: Slovenské príslovia, porekadlá, pranostiky a hádanky

ŠTRAUS: Princíp hry v slovenskej poézii

ŠTRAUS: Základy slovenskej verzológie

ŠTRAUS: Slovník poetiky

PAVLOVIČ: Lov slov

Kol. autorov: Hviezdoslav v interpretáciách

VALČEK: Slovník literárnej teórie

Kontúry slovenskej lit. pre deti a mládež, Náuka Prešov

CD nosiče s nahrávkami detských populárnych piesní

Filmy

DVD – Rozprávky, P.O.Hviezdoslav

DVD – Krása recitácie

DVD – Hory a krásy Slovenska v slovenčine, Tvorivé písanie

EZOP: Bájky

Staré grécke báje a povesti

HEVIER: Odlet papierových lastovičiek

DUŠEK, D.: Pištáčik

JOBUS, B.: Láskavé rozprávky

HEVIER: Futbal s papučou

17

VII. Hodnotenie predmetu Predmet je hodnotený váhovým systémom.

Počet známok za polrok: 6

(2x diktát, 2x známka z jazykového učiva – skúšanie formou testov, 1x známka z literárneho učiva, 1x

kontrolná slohová práca + priebežne /test, skúšanie, aktivity, problémové úlohy.../)

Váhy známok:

Váha 1

- „motivačné známky“ – za báseň, dobre vypracovanú DÚ, za samostatnú prácu na hodine

/čítanka, krátka esej - úvaha, vynikajúci referát, cvičná slohová práca, práca s problémovou úlohou,

päťminútovka apod./

- ústna odpoveď Váha 2

- diktát /2x za polrok/

- kontrolná slohová práca (1x za polrok)

- testy (opakovanie tematických celkov)

Váha 3

- len v prípade riaditeľských testov /sú v kompetencii riaditeľa školy alebo zástupcu

prípadne predsedu PK/

V prípade neúčasti žiaka na niektorej dôležitej kontrolnej činnosti (ústnej alebo písomnej),

určiť náhradný termín. V prípade, že žiak sa nedostaví ani na náhradný termín skúšania (zo

subj.dôvodov), za nepreukázanie vedomostí na riadnom alebo náhradnom skúšaní učiteľ má právo

hodnotiť známkou nedostatočný.

Hodnotenie kontrolných diktátov: 0 – 1 chyba = 1

2 – 3 chyby = 2

4 – 6 chýb = 3

7 – 9 chýb = 4

10 – viac chýb = 5

Hodnotenie kontrolnej slohovej práce:

Pri hodnotení jednotlivých slohových útvarov treba vychádzať z hodnotiacich kritérií maturitných

písomiek, treba však zohľadniť časové okolnosti pri vypracovaní sloh.práce, najmä rozsah práce.

Hodnotenie vychádza z kritérií MS – /vonkajšia a vnútorná forma spoločne s celkovým dojmom práce/

- 24 bodov.

Stupnica hodnotenia testov a písomných prác SJL:

100% - 90% = 1

89% - 75% = 2

74% - 50% = 3

49% - 30% = 4

29% - 0% = 5

18

Názov predmetu Anglický – prvý cudzí jazyk

Vzdelávacia oblasť Tercia – úroveň A2.1

I. Charakteristika predmetu

Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú oblasť

skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe života

ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie vedomostí a vzájomného

medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu škôl na

medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre

podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať

v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie anglického ako 1.

cudzieho jazyka.

Na vyučovanie anglického jazyka ako 1. cudzieho jazyka podľa štátneho vzdelávacieho

programu je určená 4 hodinová dotácia.

Požiadavky pre vzdelávanie v anglickom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho

referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka podľa

stupnice A1 – C2. Vzdelávanie v anglickom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje k dosiahnutiu úrovne

B1.1 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu úrovne B2.


Dopravná výchova /Som členom veľkého dopravného mraveniska/ - Doprava a cestovanie .


Cieľom vzdelávania v anglickom jazyku v tercii je dosiahnuť úroveň A2.1 podľa SERR pre jazyky.

Preto vyučovací proces sa bude organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete smerovalo

k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov, t. z. porozumieť (počúvať, čítať), hovoriť (

ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si základných komunikačných

zručností v anglickom jazyku.

1. Všeobecné kompetencie

Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne

činnosti, vrátane rečových zručností.

Učiaci sa na úrovni A2.1 si osvojuje a ďalej rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:

vedome získavať vedomosti a zručnosti,

opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich

pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku

udržať pozornosť pri prijímaní informácií,

pochopiť zámer zadanej úlohy,

účinne spolupracovať vo dvojiciach a v pracovných skupinách,

využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,

byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.

2. Komunikačné jazykové kompetencie

Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové

prostriedky v komunikácii.

A/ Jazyková kompetencia

Učiaci sa na úrovni A2.1:

používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov,

má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa

na dané konkrétne situácie,

19

prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú

súčasťou osvojeného repertoáru,

ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru osvojených slov a slovných spojení,

dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia a bežne používané ustálené spojenia,

dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.

B/ Sociolingvistická kompetencia


dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie

spôsoby vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať,

ospravedlniť sa atď.

C/ Pragmatická kompetencia

Učiaci sa na úrovni A2.1 :

dokáže spájať slová a skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spájacích výrazov

(a, potom),

dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované alebo vopred naučené výpovede

3. Komunikačné zručnosti

Počúvanie s porozumením


dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého,

jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď sa hovorí pomaly a jasne.

Čítanie s porozumením


rozumie známym menám, názvom a slovám a veľmi jednoduchým vetám na plagátoch,

pohľadniciach,

rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života.

Ústny prejav – dialóg


dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom s partnerom, ktorý je pripravený zopakovať

alebo preformulovať svoju výpoveď,

dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na

známe témy,

používa jednoduché zdvorilostné formulácie ( pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa

má),

vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú.

Ústny prejav – monológ


dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami dokáže opísať seba, ľudí,

ktorých pozná, miesto, kde žije, čo robí a pod.

dokáže poskytnúť informácie o sebe a svojej rodine (adresa, telefónne číslo, národnosť, vek,

rodina, záujmy),

vie opísať miesto, kde býva,

vie porozprávať o svojich záľubách,

vie poskytnúť informácie o svojom priateľovi, spolužiakoch

vie porozprávať jednoduchý príbeh.

Písomný prejav


dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi,

20

dokáže napísať jednoduché vety o sebe a iných ľuďoch , o tom, kde žijú a čo robia,

vie napísať pozvanie a reagovať na pozvanie prijatím alebo odmietnutím


sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom

prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo funkciách, ktoré sú

chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunikácia uskutočniť.

Učiaci sa na úrovni A2.1 vie:

Spôsobilosti: Funkcie:________________________

1. Nadviazať kontakt v súlade Upútať pozornosť

s komunikačnou situáciou Pozdraviť

Odpovedať na pozdrav

Rozlúčiť sa

Poďakovať

2. Vypočuť si a podať informácie Informovať sa

Začleniť informáciu

Odpovedať na žiadosť

3. Vybrať si z ponúkaných možností Identifikovať

Opísať

Potvrdiť, odmietnuť

4. Vyjadriť svoj názor Vyjadriť svoj názor, súhlas, nesúhlas, presvedčenie

5. Vyjadriť svoju vôľu Vyjadriť svoje želania, túžby, plány

6. Vyjadriť svoju schopnosť Vyjadriť vedomosti, poznatky, zistenia

Vyjadriť neznalosť a neschopnosť

Vyjadriť svoju schopnosť vykonať nejakú

činnosť

7. Vnímať a prejavovať svoje city Vyjadriť radosť, smútok, šťastie

8. Vyjadriť očakávania a reagovať na ne Zistiť spokojnosť/ nespokojnosť niekoho s niečim

9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči

Vyjadriť, že niekoho/ niečo nemám rád

11. Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá Vyjadriť príkaz/zákaz

alebo povinnosti Získať súhlas, povoliť niečo

Zakázať

12. Reagovať na nesplnenie pravidiel Ospravedlniť sa

alebo povinností

13. Reagovať na príbeh alebo udalosť Vyjadriť záujem/nezáujem o niečo

Vyjadriť záujem o to, čo niekto rozpráva

Vyjadriť prekvapenie

21

14. Ponúknuť a reagovať na ponuku Žiadať od niekoho niečo

Ponúknuť pomoc

Odpovedať na návrh niekoho

15. Reagovať na niečo, čo sa má udiať Varovať pred niekým/niečím

v budúcnosti Poradiť

Podporiť

Vyjadriť niekomu svoje želanie

16. Reagovať na niečo, čo sa udialo Spomenúť si na niečo/ niekoho

v minulosti Vyjadriť, že som na niekoho/ niečo zabudol

17. Reagovať pri prvom stretnutí Predstaviť sa

Predstaviť niekoho

Reagovať na predstavenie niekoho

Privítať

20. Vymieňať si názory, komunikovať Začať rozhovor

s niekým Ujať sa slova v rozhovore

24. Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová Uistiť sa, že účastníci komunikácie pochopili moje

boli pochopené vyjadrenia

25. Porozprávať niečo Rozprávať príbeh

Začať príbeh

Zhrnúť príbeh


Ročník: tretí v osemročnej forme štúdia

Hodinová dotácia: 4 hodiny týždenne

TC Obsahový štandard Výkonový štandard

Rod

ina a

spolo

čno

sť

Osobné údaje

Národnosť/štátna príslušnosť

Rodina – vzťahy v rodine

Predstavenie rodinného príslušníka

Vzťahy v rodine

Spôsobilosť č. 1

Nadviazať kontakt v súlade

s komunikačnou situáciou

Spôsobilosť č. 2

Vypočuť si a podať informácie

Spôsobilosť č. 3

Vybrať si z ponúkaných

možností

Spôsobilosť č. 4

Vyjadriť svoj názor

Spôsobilosť č. 5

Vyjadriť svoju vôľu

Spôsobilosť č. 6

Vyjadriť svoju schopnosť

Spôsobilosť č. 7

Vnímať a prejavovať svoje city

Spôsobilosť č. 8

Vyjadriť očakávania a reagovať

na ne

Spôsobilosť č. 9

Predstaviť svoje záľuby a svoj

vkus

Spôsobilosť č.11

Šp

ort

Druhy športu

Charakteristika obľúbeného športu

Vzd

eláva

nie

a p

ráca

Škola a jej zariadenie

Učebné predmety a školské pravidlá

Pracovné činnosti

22

Vo

ľn

ý č

as

a z

áľu

by

Záľuby

Formy trávenia voľné času

Knihy, televízia, internet

Stanoviť, oznámiť a prijať

pravidlá alebo povinnosti

Spôsobilosť č.12

Reagovať na nesplnenie

pravidiel alebo povinností

Spôsobilosť č.13

Reagovať na príbeh alebo

udalosť

Spôsobilosť č.14

Ponúknuť a reagovať na ponuku

Spôsobilosť č.15

Reagovať na niečo, čo sa má

udiať v budúcnosti

Spôsobilosť č.16

Reagovať na niečo, čo sa udialo

v minulosti

Spôsobilosť č.17

Reagovať pri prvom stretnutí

Spôsobilosť č.20

Vymieňať si názory,

komunikovať s niekým

Spôsobilosť č.24

Uistiť sa v rozhovore, že moje

slová/môj výklad, môj

argument boli pochopené

Spôsobilosť č.25

Porozprávať niečo

Do

mo

v a

býv

an

ie

Domov a jeho okolie

Zariadenie bytu

Mlá

dež

a j

ej s

vet

Predstavy o svete

Ved

a a

tec

hn

ika

v s

lužb

ách

ľu

dst

va Technické vynálezy

Dop

rava a

cest

ovan

ie Dopravné prostriedky

Kra

jin

y, m

está

, m

iest

a

Krajiny a svetadiely

Moja krajina a moje mesto

Kultúrne a historické pamiatky krajín a miest

23

JA

ZY

KO

VÉ

P

RO

ST

RIE

DK

Y

Morfológia

Prídavné mená

-stupňovanie prídavných mien pravidelné/nepravidelné

Podstatné mená

- počítateľné a nepočítateľné podstatné mená

- určenosť- členy: určitý a neurčitý

Zámená

- osobné

- privlastňovacie

- ukazovacie

- neurčité some/any/every/no

Číslovky

-základné, radové

Slovesá

- modálne slovesá – must, mustn´t, have to, don´t have

to, can, can´t, should, shouldn´t, might

- pravidelné a nepravidelné slovesá

- statické a dynamické slovesá

- slovesné časy. prítomný čas jednoduchý a priebehový,

minulý čas jednoduchý a priebehový, predprítomný čas,

budúci čas s will a going to

- gerundium

Predložky

- jednoduché

Syntax

Slovosled

-oznamovacie vety

-opytovacie vety: zisťovacie, doplňovacie

- rozkazovacie vety

Vety

-jednoduché

-spájacie výrazy: but, because, that, and

Podmet

- zhoda podmetu a prísudku

24

V. Metódy a formy práce A/ Motivačné:

Motivačné vstupné: motivačné rozprávanie, motivačný rozhovor, motivačná demonštrácia,

problém ako motivácia, brainstorming

Motivačné priebežné: motivačná výzva, aktualizácia obsahu učiva, pochvala, povzbudenie

B/ Expozičné:

Metódy priameho prenosu poznatkov:

Monologické slovné: rozprávanie, opis, výklad

Dialogické slovné.: rozhovor, beseda, brainstorming, napodobňovanie životných situácií

Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov: demonštrácia obrazu, demonštrácia

filmov,nahrávky

Metódy problémové: problémové vyučovanie

Metódy samostatnej práce a audiodidaktické: samostatná práca s knihou, písanie,

vypracovanie osnovy, témy, samostatné štúdium s využitím techniky

C/ Fixačné metódy:

Metódy opakovania a precvičovania vedomostí, spôsobilostí : ústne opakovanie učiva,

metóda otázok a odpovedí, písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej

literatúry

D/ Klasické didakticko-diagnostické:

ústne skúšanie, písomné skúšanie

Využitie metód a foriem práce sa líši v závislosti od jednotlivých vyučovacích hodín. Využité metódy

a formy práce na konkrétnej vyučovacej hodine sú uvedené v tematických výchovno-vzdelávacích

plánoch.

VI. Učebné zdroje Project 3

Prekladové slovníky

Výkladové slovníky

Časopisy

Gramatické príručky

Internet

VII. Hodnotenie predmetu

Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/ 2011 na hodnotenie

a klasifikáciu žiakov stredných škôl.

Hodinová dotácia - 4 hodiny týždenne

V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok:

2 známky zo slovnej zásoby – písomnou alebo ústnou formou

1 známka z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie

1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce

1 známka z gramatického testu

Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A1.2

obsahové zvládnutie témy

samostatnosť a plynulosť prejavu,

gramatická správnosť

použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia

Písomné slohové prejavy sa hodnotia podľa nasledujúcich kritérií:

25

členenie a stavba textu

zodpovedajúci obsah a rozsah textu

gramatická správnosť, pravopis

slovná zásoba

Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov jednotlivých

hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej

klasifikačnej stupnice: 100 – 90 % = výborný

89 - 75% = chválitebný

74 - 50% = dobrý

49 - 30% = dostatočný

29 - 0% = nedostatočný

V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ určí

náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za nepreukázanie vedomostí

z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.

Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť žiaka na

vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách.

26

Názov predmetu Francúzsky jazyk – druhý cudzí jazyk

Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia – úroveň A1.2.(1)


Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú

oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti

v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie

vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre

spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom

jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať

slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov

slúži aj vyučovanie francúzskeho jazyka ako 2. cudzieho jazyka.

Na vyučovanie francúzskeho jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho vzdelávacieho

programu je v treťom ročníku osemročného gymnázia určená dvojhodinová dotácia.

Požiadavky pre vzdelávanie vo francúzskom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho

referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka

podľa stupnice A1 – C2. Vzdelávanie vo francúzskom jazyku ako druhom cudzom jazyku

smeruje k dosiahnutiu úrovne B1 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou

skúškou k dosiahnutiu úrovne B2.


Osobnostný a sociálny rozvoj/ Komunikácia/ – Súkromná korešpondencia

- Knihy a čítanie

Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra / Môj rodný kraj/ - Moja rodina,

- Naša trieda.


Cieľom vzdelávania vo francúzskom jazyku v treťom ročníku osemročného gymnázia je

dosiahnuť úroveň A1.2.(1) podľa SERR pre jazyky. Vyučovací proces sa preto bude

organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete smerovalo k utváraniu a rozvíjaniu

kľúčových kompetencií žiakov, t.j. porozumieť (počúvať, čítať), hovoriť ( ústna interakcia,

samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si základných komunikačných zručností

vo francúzskom jazyku.

1. Všeobecné kompetencie

Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné

pre rôzne činnosti, vrátane rečových zručností.

Učiaci sa na úrovni A1.2.(1) si osvojuje a ďalej rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby

dokázal:

vedome získavať vedomosti a zručnosti,

uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka,

pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,

dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, prepájať ich s poznaným,

systematizovať ich,

hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja,

udržať pozornosť pri prijímaní informácií,


účinne spolupracovať vo dvojiciach a v pracovných skupinách,


27



Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne

jazykové prostriedky v komunikácii.

A/ Jazyková kompetencia

Učiaci sa na úrovni A1.2.(1):

používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov,

má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich

sa na dané konkrétne situácie,

prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré

sú súčasťou osvojeného repertoáru,

ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru osvojených slov a slovných spojení,

zrozumiteľnú pre rodených hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami

dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia a bežne používané ustálené

spojenia, napríklad jednoduché pokyny alebo inštrukcie, názvy každodenných

predmetov,


B/ Sociolingvistická kompetencia


dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie

spôsoby vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa,

poďakovať, ospravedlniť sa atď.

C/ Pragmatická kompetencia


dokáže spájať slová a skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spájacích

výrazov (a, potom),

dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované alebo vopred naučené výpovede, ktoré sú

poznamenané mnohými pauzami, nevyhnutnými na hľadanie výrazových prostriedkov,

na artikuláciu menej známych slov.




dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého,

jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď sa hovorí pomaly a jasne,

rozumie, ak sa hovorí veľmi pomaly a pozorne, a ak dlhšie pauzy poskytujú čas na

pochopenie zmyslu,

rozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a dokáže

porozumieť krátkemu jednoduchému popisu cesty.

Čítanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1.2.(1):

rozumie známym menám, názvom a slovám a veľmi jednoduchým vetám na plagátoch,

pohľadniciach,

28

rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života,

dokáže si pri jednoduchšom informačnom materiály a krátkych, jednoduchých opisoch

urobiť predstavu o obsahu, najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc,

rozumie krátkemu jednoduchému písomnému popisu cesty.



dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom s partnerom, ktorý je pripravený

zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď pri pomalšej rýchlosti reči, a že mu

pomôže sformulovať, čo sa pokúša povedať,

dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo

na známe témy,

používa jednoduché zdvorilostné formulácie ( pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa

má),

vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú,

rozumie otázkam a pokynom, jednoduchému opisu cesty, vie niekoho o niečo požiadať a

niekomu niečo oznámiť - vie určiť čas, dátum (ročné obdobie), počasie,

vie navrhnúť program, prijať (odmietnuť) návrh,

vie si dohodnúť schôdzku, stretnutie,

vie vyjadriť cit, radosť, chuť (nechuť) niečo robiť.



dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami dokáže opísať seba,

ľudí, ktorých pozná, miesto, kde žije, čo robí a pod.

dokáže poskytnúť informácie o sebe a svojej rodine (adresa, telefónne číslo, národnosť,

vek, rodina),

vie opísať mesto, v ktorom býva,

vie porozprávať o svojich záľubách, o tom, čo kto rád (nerád) robí,

vie poskytnúť jednoduché informácie o svojom priateľovi, spolužiakoch (meno, vek,

bydlisko),

vie porozprávať jednoduchý príbeh v prítomnom čase

Písomný prejav


dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi,

dokáže napísať jednoduché vety o sebe a iných ľuďoch , o tom, kde žijú, čo robia,

vie napísať pozvanie a reagovať na pozvanie prijatím alebo odmietnutím,

dokáže napísať krátky osobný list alebo pohľadnicu, napríklad pozdrav z dovolenky,

vie napísať jednoduché slovné spojenia alebo vety a použiť v nich spojovacie výrazy ako

„a“, „ale“ alebo „pretože

III. Predmetové kompetencie Sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v

písomnom prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo

29

funkciách, ktoré sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa

mohla komunikácia uskutočniť.


Spôsobilosti: Funkcie:

Učiaci sa na úrovni A1.2.(1) vie: Vie:

1. Nadviazať kontakt v súlade


Upútať pozornosť

Pozdraviť

Odpovedať na pozdrav

Rozlúčiť sa

Poďakovať a vyjadriť svoje uznanie

2. Vypočuť si a podať informácie

Informovať sa

Potvrdiť, trvať na niečom

Odpovedať na žiadosť

3. Vybrať si z ponúkaných možností

4. Vyjadriť svoj názor

5. Vyjadriť svoju vôľu

Identifikovať

Opísať

Potvrdiť/odmietnuť

Opraviť, korigovať

Vyjadriť svoj súhlas, nesúhlas,

presvedčenie

Vyjadriť svoje plány (aller + inf.)

Vyjadriť svoje želania (je voudrais, j'ai

envie)

6. Vyjadriť svoju schopnosť

Vyjadriť vedomosti, poznatky, zistenia

Vyjadriť svoju znalosť/neznalosť

Vyjadriť svoju schopnosť vykonať nejakú

činnosť (je sais/je ne sais pas, je connais/je

ne connais pas)

7. Vnímať a prejavovať svoje city Vyjadriť radosť, smútok (je suis content, je

suis triste)

8. Vyjadriť očakávania a reagovať na ne

Vyjadriť spokojnosť (nespokojnosť)

Zistiť spokojnosť (nespokojnosť) niekoho

s niekým (niečím

9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus

11. Stanoviť, oznámiť

Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči

Vyjadriť, že niekoho/niečo mám/nemám

rád

Vybrať z ponúkaných možností

najobľúbenejšiu (je préfère)

Vyjadriť príkaz/zákaz, získať povolenie,

súhlas

Odmietnuť

30

12. Reagovať na nesplnenie pravidiel

alebo povinností

14. Ponúknuť a reagovať na ponuku

15. Reagovať na niečo, čo sa má udiať v

budúcnosti

Ospravedlniť sa

Žiadať niečo od niekoho

Navrhnúť niekomu, aby niečo vykonal,

aby sme spolu niečo vykonali

Ponúknuť pomoc

Odpovedať na návrh niekoho

Adresovať niekomu svoje želanie

Poradiť

17. Reagovať pri prvom stretnutí

Predstaviť sa

Predstaviť niekoho

Reagovať na predstavenie niekoho

Privítať

18. Korešpondovať

19. Telefonovať

20. Vymieňať si názory, komunikovať

24. Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová

boli pochopené

Začať a ukončiť list, pohľadnicu

Začať, udržiavať, ukončiť tel. rozhovor

Začať rozhovor

Ujať sa slova, ukončiť ho

Hláskovať, opýtať sa, či dobre pochopil

povedané

31

IV. Obsah vzdelávania Ročník: Tretí v osemročnej forme štúdia


Časť: Jazyková zložka


Rodina

a spoločnosť

Domov

a bývanie

Ľudské telo

Doprava

a cestovanie

predstavovanie seba,

jednotlivých členov

rodiny, priateľov

(meno, vek,

zamestnanie, záľuby)

hláskovanie mena,

zápis podľa

hláskovania

osobné údaje,

národnosť, štátna

príslušnosť, tlačivá,

dokumenty, vzťahy

medzi ľuďmi

pozdravy pri stretnutí,

lúčení, nadväzovaní

rozhovoru

porozumenie

a používanie

čísloviek ( telefónne

čísla, adresa, rodné

číslo, určovanie

hodín...)

môj dom/byt,

zariadenie, domov

a jeho okolie

moja izba, zariadenie,

priestorové

usporiadanie, farby

čo vidím z okna

nášho domu, bytu

Spôsobilosť č. 1 Nadviazať kontakt v súlade


Spôsobilosť č. 2 Vypočuť si a podať

informácie

Spôsobilosť č. 3 Vybrať si z ponúkaných

možností

Spôsobilosť č. 4 Vyjadriť svoj názor

Spôsobilosť č. 5 Vyjadriť svoju vôľu

Spôsobilosť č. 6 Vyjadriť svoju schopnosť

Spôsobilosť č. 7 Vnímať a prejavovať svoje

city

Spôsobilosť č. 8 Vyjadriť očakávania

a reagovať na ne

Spôsobilosť č. 9 Predstaviť svoje záľuby

a svoj vkus

Spôsobilosť č. 11 Stanoviť, oznámiť

Spôsobilosť č. 12 Reagovať na nesplnenie


Spôsobilosť č. 14 Ponúknuť a reagovať na

ponuku

Spôsobilosť č. 15 Reagovať na niečo, čo sa má

udiať v budúcnosti

Spôsobilosť č. 17. Reagovať pri prvom

stretnutí

Spôsobilosť č. 18 Korešpondovať

Spôsobilosť č. 19 Telefonovať

Spôsobilosť č. 20 Vymieňať si názory,

komunikovať

32

Vzdelávanie

a práca

Človek

a príroda

Voľný čas

a záľuby

Šport

Multikultúrna

spoločnosť

Krajiny,

mestá, miesta

Krajina,

ktorej jazyk

sa učím

Jazyková

zložka

jednoduchá fyzická

charakteristika,

jednoduché

charakterové

vlastnosti človeka

opis osôb

dopravné prostriedky,

osobná doprava

škola a jej zariadenie,

učebné predmety,

pracovné činnosti,

profesie

počasie

záľuby, aktivity,

knihy a čítanie

druhy športu – zimné,

letné, individuálne

a kolektívne

rodinné sviatky

niektoré krajiny a ich

mestá, moja krajina,

moje mesto

geografické údaje

turistické miesta

Spôsobilosť č. 24 Uistiť sa v rozhovore, že jeho

slová boli pochopené

33

základné číslovky -

dokončenie

sloveso prendre

y = tam

blízka budúcnosť

aller+inf.

nesamostatné

ukazovacie zámená

minulý čas zložený


jednoduchá spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné súvislé prejavy

posluchové cvičenia – nácvik posluchu s porozumením, jednoduchý telefonický rozhovor

čítanie s porozumením – jednoduché texty, plagáty, pohľadnice- komentovanie

jednoduchý písomný prejav – opis, predstavenie sa

samoštúdium a samohodnotenie

skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach,

hry, piesne, riekanky, básničky = hravé formy výučby

VI. Učebné zdroje Učebnice: En français

Doplnkové materiály Prekladové slovníky

CD, DVD , video a audio nahrávky

IKT

Výber metód závisí od danej vyučovacej hodiny.

VII. Hodnotenie predmetu Hodinová dotácia - 2 hodiny týždenne Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/ 2011z 1. mája 2011,

ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických

pedagogických skúseností vyučujúcich.


2 známky zo slovnej zásoby

1 známka z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie)

1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce

1 známka z gramatického testu

V jednom klasifikačnom období žiak musí preukázať svoje komunikačné zručnosti podľa

obsahového a výkonového štandardu.

Pri ústnom a písomnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A1.2.(1)

34

Pri ústnom (monologickom a dialogickom) prejave sa hodnotí



schopnosť udržať alebo zmeniť tému dialógu



Pri písomnom prejave sa hodnotí

zodpovedajúci obsah a rozsah textu, obsahové zvládnutie témy

členenie a stavba textu, plynulosť prejavu

gramatická správnosť, pravopis

použitá slovná zásoba

Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov

jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa

nasledujúcej klasifikačnej stupnice:

100 – 90 % = výborný


74 - 50% = dobrý



V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ

určí náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za

nepreukázanie vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.

Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť

žiaka na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách ( v zmysle Metodických pokynov)

.

35

Názov predmetu Nemecký jazyk- druhý cudzí jazyk

Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia , Tercia – úroveň A 1.2.1

I. Charakteristika predmetu.

Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú oblasť

skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe

života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie vedomostí

a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu

škôl na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú

dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať

a študovať v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie

nemeckého jazyka ako 2. cudzieho jazyka.

Na vyučovanie nemeckého jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho vzdelávacieho

programu je určená jednohodinová dotácia, doplnená predmetom konverzácia v nemeckom

jazyku s 1-hodinovou dotáciou v rámci školského vzdelávacieho programu.

Požiadavky pre vzdelávanie v nemeckom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho

referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka podľa

stupnice A1 – C2. Vzdelávanie v nemeckom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje k dosiahnutiu

úrovne B1 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu

úrovne B1.

II. Rozvíjajúce ciele predmetu.

Učiaci sa na úrovni A1.2.1 rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:

získavať uvedomene nové vedomosti a zručnosti,

opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,

uvedomovať si stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka,

opísať rôzne stratégie učenia s cieľom pochopiť ich a používať,

pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,

dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, prepájať ich s poznaným,

systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život,

kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho

rozvoja,

udržať pozornosť pri prijímaní poskytovaných informácií,


účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,

aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,




Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové

prostriedky v komunikácii.

konkrétnych jazykových prostriedkov.

Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je

primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí.

Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň A1.2.1:

36

rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých účelom je

uspokojenie konkrétnych potrieb, tieto výrazy a frázy dokáže používať,

dokáže predstaviť seba aj iných, dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných

údajoch, ako napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná a o veciach, ktoré vlastní,

dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii

rozpráva pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť.

1 Jazyková kompetencia

Učiaci sa na úrovni A1.2.1

používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov a potrieb

konkrétneho typu,

má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na dané

konkrétne situácie,

prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú súčasťou

osvojeného repertoáru,

ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru naučených slov a slovných spojení zrozumiteľnú pre

rodených hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami,

dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia, napríklad jednoduché pokyny alebo

inštrukcie, názvy každodenných predmetov, názvy obchodov a bežne používané ustálené spojenia,


2 Sociolingvistická kompetencia


dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby

vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť

sa, atď.

3 Pragmatická kompetencia


dokáže spájať slová alebo skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spojovacích

výrazov, napríklad „a“ alebo „potom“,

dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované a väčšinou vopred naučené výpovede, ktoré sú

poznamenané mnohými pauzami, nevyhnutnými na hľadanie výrazových prostriedkov, na

artikuláciu menej známych slov a na pokusy o vhodnejšiu formuláciu.


Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú

(integrované zručnosti).



dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho

rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď ľudia hovoria pomaly a jasne,

rozumie, ak sa hovorí veľmi pomaly a pozorne, a ak dlhšie pauzy poskytujú čas na pochopenie

zmyslu,

rozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a dokáže porozumieť

krátkemu jednoduchému popisu cesty.

37

2 Čítanie s porozumením


rozumie známym menám, názvom, slovám a veľmi jednoduchým vetám, napríklad na oznámeniach

a plagátoch alebo v katalógoch, na pohľadniciach,

rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života,

dokáže si pri jednoduchšom informačnom materiály a krátkych, jednoduchých opisoch urobiť

predstavu o obsahu, najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc,

rozumie krátkemu jednoduchému písomnému popisu cesty.

3 Písomný prejav


dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi ako meno, štátna príslušnosť,

adresa, telefón a podobne,

dokáže napísať jednoduché slovné spojenia a vety o sebe a iných ľuďoch, o tom kde žijú a čo robia,

vie si písomne vyžiadať informácie alebo ich podať ďalej,

vie napísať jednoduché slovné spojenia alebo vety a použiť v nich spojovacie výrazy ako „a“, „ale“

alebo „pretože“.

4 Ústny prejav



dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom za predpokladu, že jeho partner v komunikácii je

pripravený zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď pri pomalšej rýchlosti reči, a že mu

pomôže sformulovať, čo sa pokúša povedať,

dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na

známe témy,

používať jednoduché zdvorilostné formulácie ako pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa

má,

vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú,

rozumie každodenným výrazom, ktoré sú zamerané na uspokojenie jednoduchých konkrétnych

komunikačných potrieb a vie reagovať na jednoduché informácie, ktoré sa dozvie,

rozumie otázkam a pokynom, jednoduchému opisu cesty, vie niekoho o niečo požiadať a

niekomu niečo oznámiť.



dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami opísať seba, miesto, kde žije, čo

robí a ľudí, ktorých pozná.

Predmetové kompetencie

sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom prejave

a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo funkciách, ktoré sú chápané ako

základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunikácia uskutočniť.

Učiaci sa na úrovni A 1.2.1 vie:

38


Spôsobilosti Funkcie

Učiaci sa na úrovni A 1.2.1 vie:


Reagovať na nesplnenie pravidiel alebo

povinností

Stanoviť, oznámiť, prijať pravidlá alebo

povinnosti

Reagovať na príbeh alebo udalosť

Ponúknuť a reagovať na ponuku

Vie:

Vyjadriť vedomosti, poznatky, zistenia

Vyjadriť neznalosť


Vykonať nejakú činnosť

Vzoprieť sa proti zákazu

Vyhrážať sa

Sľúbiť

Obviniť

Ospravedlniť sa

Odmietnuť obvinenie

Vyčítať

Vyjadriť príkaz zákaz

Vyjadriť morálnu alebo sociálnu normu

Dať súhlas

Vyjadriť záujem o niečo

Vyjadriť záujem o to, čo niekto rozpráva

Vyjadriť prekvapenie

Vyjadriť, že ma niekto niečo neprekvapilo

Vyjadriť nezáujem

Žiadať od niekoho niečo

Navrhnúť niekomu, aby niečo vykonal

Navrhnúť niekomu, aby sme spoločne

niečo vykonali

Ponúknuť pomoc

Navrhnúť, že niečo požičam, darujem

IV. Obsah vzdalávania.

Ročník: Tercia v osemročnej forme štúdia


Tematický celok Obsahový štandard Výkonový štandard

Ľudské telo, starostlivosť

o zdravie

Krajiny, mestá a miesta

Ľudské telo

Fyzické charakteristiky

Charakterové vlastnosti

človeka

Choroby a nehody

Hygiena a starostlivosť

o telo

Zdravý spôsob života

Nemocnica a klinika,

lekáreň a lieky, poistenie

Krajiny a svetadiely


Reagovať na nesplnenie


Stanoviť, oznámiť, prijať

39

Mládež a jej svet

Vzory a ideály

Slovensko

Krajina, ktorej jazyk sa

učím

Moja krajina a moje mesto

Geografický opis krajiny

Kultúrne a historické

pamiatky krajín a miest

Aktivity mládeže

Vzťahy medzi rovesníkmi,

generačné vzťahy

Predstavy mládeže o svete

Človek, jeho vzory a ideály

Pozitívne a negatívne vzory

Geografické údaje

História

Turistické miesta, kultúrne

zvyky a tradície

Geografické údaje

História

pravidlá alebo povinnosti

Reagovať na príbeh alebo

udalosť

Ponúknuť a reagovať na

ponuku

V.

Jazykové prostriedky Množné číslo podstatných mien

Jednoduchý minulý čas pravidelných slovies

Zložený minulý čas pravidelných slovies

Predložky s 3. a 4. pádom

Predložky s datívom

Predložky s akuzatívom

Budúci čas

Zvratné slovesá

VI. Metódy a formy práce

skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach,

jednoduchá spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy

hry, piesne, riekanky, básničky = hravé formy výučby

posluchové cvičenia, jednoduchý telefonický rozhovor

čítanie s porozumením – jednoduché texty, plagáty, pohľadnice

jednoduchý písomný prejav – pozvanie, pohľadnica, opis

samoštúdium a samohodnotenie

VII. Učebné zdroje Učebnice: Projekt Deutsch Neu 3

Doplnkové materiály Prekladové slovníky

CD, DVD , video a audio nahrávky

IKT

40

VIII. Hodnotenie predmetu.

Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického usmernenia č. 15/ 2006 – R zo 7. júna 2006,


pedagogických skúseností vyučujúcich.

Hodinová dotácia - 2 hodiny týždenne


2 známky zo slovnej zásoby – písomnou alebo ústnou formou (váha 2)

1 známky z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie – váha 2)

1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce (váha 3)

1 známka z gramatického testu (váha 2)

Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A1.2.1






hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej klasifikačnej

stupnice: 100 – 90 % = výborný


74 - 50% = dobrý



V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ určí

náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za nepreukázanie vedomostí

z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.

Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť žiaka na

vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách ( v zmysle Metodického usmernenia Čl. 4)

41

Názov predmetu Matematika

Vzdelávacia oblasť matematika a práca s informáciami


Predmet zahŕňa požiadavky Štátneho vzdelávacieho programu pre ISCED 2 . Učebný predmet

matematika na gymnáziách je zameraný na rozvoj matematickej kompetencie tak, ako ju formuloval

Európsky parlament.

Tento predmet zahŕňa

matematické poznatky a zručnosti, ktoré študenti budú potrebovať v svojom ďalšom živote

(osobnom, občianskom, pracovnom a pod.) a činnosti s matematickými objektmi rozvíjajúce

kompetencie potrebné v iných vedných disciplínach

rozvoj presného myslenia a formovanie argumentácie v rôznych prostrediach, rozvoj

algoritmického myslenia

súhrn matematických modelov, ktoré patria k všeobecnému vzdelaniu kultúrneho človeka

informácie dokumentujúce potrebu matematiky pre spoločnosť

prezentácie a aplikácie vzorcov, čítanie a používanie diagramov, grafov a tabuliek

využívať osvojené postupy a algoritmy pri riešení úloh a tak budovať vzťah medzi

matematikou a realitou rozvíjať schopnosť používať prostriedky IKT na vyhľadanie

spracovanie a prezentáciu informácií.


Enviromentálna výchova / Vzťah človeka k prostrediu/ Riešenie rovníc Dopravná výchova / Výchova k bezpečnosti v cestnej premávke/ Konštrukcia trojuholníka.


Cieľom matematiky na gymnáziách je komplexne rozvíjať žiakovu osobnosť.

Proces vzdelania smeruje k tomu, aby žiaci:

získali schopnosť používať matematiku vo svojom budúcom živote

rozvíjali funkčné a kognitívne kompetencie, metakognitívne kompetencie a vhodnou voľbou

organizačných foriem a metód výučby aj ďalšie kompetencie potrebné v živote

rozvíjali logické a kritické myslenie, schopnosť argumentovať, komunikovať a spolupracovať

v skupine pri riešení problému

získali a rozvíjali zručnosti súvisiace s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k

racionálnemu a samostatnému učeniu sa

42

nové vedomosti získavali špirálovite, s množstvom propedeutiky prostredníctvom riešenia

úloh s rôznym kontextom

správne používali matematickú symboliku, znázorňovali vzťahy

čítali s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy a nesúvislé texty

obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy

tvorili jednoduché hypotézy a skúmali ich pravdivosť

vedeli používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text, tabuľky, grafy,

diagramy)

rozvíjali svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore, priestorovú predstavivosť

boli schopní pracovať s návodmi a tvoriť ich

naučili sa samostatne analyzovať texty úloh, a riešiť ich, odhadovať hodnotiť a zdôvodňovať

výsledky, vyhodnocovať rôzne spôsoby riešenia

používali prostriedky IKT na vyhľadávanie, spracovanie, uloženie a prezentáciu informácií, čo

by malo uľahčiť niektoré namáhavé výpočty alebo postupy a umožniť tak sústredenie sa na

podstatu riešeného problému


Štúdium matematiky na strednej škole prispieva k rozvoju kľúčových kompetencií:

kompetencia uplatňovať základ matematického myslenia a základné schopnosti poznávať v oblasti

vedy a techniky.

Žiak

používa matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách

používa matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce,

modely, štatistika, diagramy)

používa základy prírodovednej gramotnosti, ktorá mu umožní robiť vedecky podložené

úsudky, pričom vie použiť získané operačné vedomosti na úspešné riešenie problémov,

kompetencia riešiť problémy

uplatňuje pri riešení problémov vhodné metódy založené na analytickokritickom a tvorivom

myslení

je otvorený (pri riešení problémov) získavaniu a využívaniu rôznych, aj inovatívnych

postupov, formuluje argumenty a dôkazy na obhájenie svojich výsledkov

43

dokáže spoznávať pri jednotlivých riešeniach ich klady i zápory a uvedomuje si aj potrebu

zvažovať úrovne ich rizika

má predpoklady na konštruktívne a kooperatívne riešenie konfliktov, kompetencia v oblasti

informačných a komunikačných technológií

má osvojené základné zručnosti v oblasti IKT ako predpoklad ďalšieho rozvoja

používa základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou

dokáže vytvoriť jednoduché tabuľky a grafy a pracovať v jednoduchom grafickom prostredí

o hľadať chyby v argumentácii a usudzovaní

o v jednoduchých prípadoch vysloviť kontra príklad všeobecných tvrdení

o rozlíšiť nepodložené tvrdenie v prípade, že má dostatok informácií

má predpoklady k celoživotnému učeniu sa – učiť sa učiť

uvedomuje si potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a

osobného rozvoja

dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a spracovávaní nových

poznatkov a informácií

uplatňuje rôzne stratégie učenia sa

dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky využívať

kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie rozvojové

možnosti

dokáže využívať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovávaní a vyjadrovaní

informácií rôzneho typu, má adekvátny ústny a písomný prejav situácii a účelu uplatnenia

efektívne využíva dostupné informačno-komunikačné technológie

vie prezentovať sám seba a výsledky svojej prace na verejnosti, používa odborný jazyk

chápe význam a uplatňuje formy takých komunikačných spôsobilostí, ktoré sú základom

efektívnej spolupráce, založenej na vzájomnom rešpektovaní práv a povinností a na prevzatí

osobnej zodpovednosti

dokáže na primeranej úrovni reflektovať vlastnú identitu a budovať si vlastnú samostatnosť -

nezávislosť ako člen celku

vie si svoje ciele a priority stanoviť v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami, záujmami a

potrebami

osvojil si základné postupy efektívnej spolupráce v skupine uvedomuje si svoju zodpovednosť

v tíme, kde dokáže tvorivo prispievať pri dosahovaní spoločných cieľov

44

dokáže odhadnúť a korigovať dôsledky vlastného správania a konania a uplatňovať sociálne

prospešné zmeny v medziosobných vzťahoch, kompetencie pracovné

dokáže si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy, kriticky hodnotí svoje

výsledky a aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov

je flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny, kompetencie smerujúce k

iniciatívnosti a podnikavosti

dokáže inovovať zaužívané postupy pri riešení úloh, plánovať a riadiť nové projekty so

zámerom dosiahnuť ciele, a to nielen v rámci práce, ale aj v každodennom živote

uvedomuje si základné humanistické hodnoty, zmysel národného kultúrneho dedičstva,

uplatňuje a ochraňuje princípy demokracie

vyvážene chápe svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp. spoločnosti

uvedomuje si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam,

prispieva k naplneniu práv

je otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti


Ročník - tercia

Hodinová dotácia - 4 /132/

Obsahový štandard - prehľad tematických celkov a ich obsahu

1. Mocniny a odmocniny

2. Pytagorova veta

3. Výrazy

4. Kružnica, kruh

5. Lineárne rovnice a nerovnice

6. Konštrukčné úlohy

7. Funkcie

8. Kombinatorika, pravdepodobnosť a štatistika


1. Mocniny a odmocniny.

Druhá mocnina a odmocnina.

Tretia mocnina a odmocnina. Mocnina

s prirodzeným exponentom.

Operácie s mocninami s prirodzeným

Žiak vie:

zapísať súčin rovnakých činiteľov do tvaru

mocnín

45

exponentom.

vypočítať druhú a tretiu mocninu

a odmocninu

sčitovať a odčitovať mocniny , násobiť

a deliť mocniny, umocniť súčin, podiel

a mocninu

používať kalkulačku pri riešení úloh

2. Pytagorova veta.

Použitie Pytagorovej vety pri riešení

pravouhlého trojuholníka.

Riešenie úloh z reálneho života.

Žiak vie:

zapísať PV pri rôznom označení pravouhlého

trojuholníka

použiť PV vo výpočtových úlohách i

v úlohách z praxe

3. Výrazy.

Výraz. Sčítanie, odčítanie výrazov.

Násobenie výrazov. Úprava výrazov

vynímaním pred zátvorku, pomocou

vzorcov.

Žiak vie:

sčitovať, odčitovať, násobiť celistvý výraz

upraviť výraz vynímaním

upraviť výraz pomocou vzorcov

narábať s celistvými výrazmi

4. Kružnica, kruh.

Kružnica, kruh. Vzájomná poloha

kružnice a priamky, dvoch kružníc.

Kružnica trojuholníku opísaná,

vpísaná. Dĺžka kružnice, obsah kruhu.

Kružnicový oblúk, stredový uhol,

kruhový výsek. Tálesova kružnica.

Slovné úlohy a úlohy z reálneho života.

Žiak vie:

pomenovať základné prvky kružnice

a kruhu

vysvetliť vzájomnú polohu dvoch kružníc

a kružnice a priamky

skonštruovať kružnicu trojuholníku

46

opísanú a vpísanú

vypočítať obvod kružnice a obsah kruhu

vysvetliť Tálesovu vetu

používať Tálesovu vetu pri riešení úloh

poznať vlastnosti striedavých a súhlasných

uhlov a využiť ich pri riešení úloh

riešiť úlohy z reálneho života

5. Riešenie lineárnych rovníc a nerovníc.

Riešenie lineárnych rovníc pomocou

ekvivalentných úprav. Riešenie

jednoduchých lineárnych nerovníc

dosadzovaním a pomocou

ekvivalentných úprav. Vyjadrenie

neznámej zo vzorca. Riešenie slovných

úloh.

Žiak vie:

riešiť lineárne rovnice s 1 neznámou

urobiť skúšku správnosti

zistiť, či dané číslo je riešením nerovnice

riešiť lineárnu nerovnicu v rôznych číselných

oboroch

graficky vyznačiť riešenie nerovnice

aplikovať poznatky pri riešení slovných

úloh a úloh z reálneho života

6. Konštrukčné úlohy.

Konštrukcia trojuholníka pomocou

výšky, ťažnice, Tálesovej kružnice,

vpísanej a opísanej kružnice.

Konštrukcia rovnobežníka.

Konštrukcia lichobežníka.

Žiak vie:

skonštruovať trojuholník ak je daná

príslušná strana, uhol výška /ťažnica, resp.

polomer vpísanej alebo opísanej kružnice/

zapísať konštrukciu danej úlohy

skonštruovať rovnobežník ak je daná

strana, jeden uhol výška /druhá strana,

47

resp. uhlopriečka/

skonštruovať lichobežník ak je dané

- 4 strany

- 2 strany a uhol nimi zovretý, výška,

resp. tretia strana

7. Funkcie.

Pravouhlá súradnicová sústava.Pojem

funkcie.

Graf, predpis, tabuľka. Funkčná

závislosť.

Žiak vie :

znázorniť bod v pravouhlej súradnicovej

sústave

z grafu určiť súradnice bodu

zostrojiť graf funkcie danej ako množina

usporiadaných bodov/tabuľkou,predpisom/

znázorniť graficky a predpisom priamu

a nepriamu úmernosť

vypozorovať funkčnú závislosť v úlohách

z reálneho života

8. Kombinatorika.

Udalosť, možné usporiadanie množiny.

Pravdepodobnosť náhodnej udalosti.

Náhodný pokus a sledovaný jav.

Početnosť, relatívna početnosť

Žiak vie :

rozpoznať možnú a nemožnú udalosť

vie vysvetliť pojem pravdepodobnosti

vypočítať pri jednoduchých úlohách

pravdepodobnosť nastatia udalosti

vie vysvetliť pojem početnosť a relatívna

početnost

48


K tomu, aby žiak dosiahol výkonový štandard budeme používať:

problémové vyučovanie TC 1,4,5

projektové vyučovanie TC 2

samostatnú prácu TC 1,2,3,4,5,6,7,8

práca v skupinách TC 1,2,3,4,5,6,7,8

klasické formy vyučovania TC 1,2,3,4,5,6,7,8

brainstorming 4,6,8

pamäťové počítanie TC 1,2,3,5

rozhovor TC 1,2,3,4,5,6,7,8

prácu s internetom práca na PC s výukovými programami

VI. Učebné zdroje

Učebnica pre 8. a 9..ročník Šedivý, Repáš

Zbierka úloh z matematiky pre 8. a 9. ročník

Odborná literatúra

Didaktické pomôcky

Internet a výukové programy


Kritériá hodnotenia budú zisťovať, či žiak vzdelávací výkonový štandard zvládol alebo nie.

Zisťovanie úrovne osvojených kompetencií v zmysle výkonových štandardov bude prevádzané

nasledovne :

priebežné individuálne skúšanie

slovné hodnotenie

hodnotenie známkou, bodmi/ústna odpoveď, prezentácia projektu

aktivita žiakov

samostatná práca

písomné skúšanie

49

Pri hodnotení žiaka budeme dodržiavať nasledovné zásady :

každú písomnú prácu je potrebné oznámiť s náležitým časovým predstihom

opravenú písomnú prácu dôsledne analyzovať, žiak musí vedieť kritériá hodnotenia a

opravenú písomku musí vidieť

o každej známke musí byť žiak informovaný

každú ústnu odpoveď je potrebné ústne vyhodnotiť

ohodnotiť každú úspešnú účasť v matematickej súťaži

žiak musí mať minimálne 5 známok za polrok, z toho 2 zo štvrťročných prác a aspoň

jednu z ústnej odpovede.

Hodnotenie sa prevádza z zmysle platného klasifikačného poriadku známkami 1 – 5. Výsledná

známka sa vypočíta ako vážený priemer známok, pričom jednotlivé váhy priradíme nasledovne :

štvrťročná práca váha 4

kontrolná práca váha 2

iné hodnotenie váha 1

Vyučujúci budú jednotne požívať nasledovnú stupnicu známok:

výborný od 90% - 100%

chválitebný od 75% - 89%

dobrý od 50% - 74%

dostatočný od 30% - 49%

nedostatočný menej ako 29%

50

Názov predmetu Informatika

Vzdelávacia oblasť matematika a práca s informáciami

I. Charakteristika predmetu Informatika je predmet zaradený do okruhu Matematika a práca s informáciami. Poslaním

vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov a techník

používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje tak

informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie

s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a produktov. Toto

poslanie je potrebné dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatika a aplikovaním

informačných technológií vo vyučovaní iných predmetov, medzipredmetových projektov,

celoškolských programov a pri riadení školy.

Oblasť informatiky zaznamenáva mimoriadny rozvoj, preto sa tento predmet bude dôkladnejšie

zameriavať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie.

Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a

praktické projekty.

Vzdelávací obsah informatiky v Štátnom vzdelávacom programe je rozdelený na päť tematických

okruhov:

Informácie okolo nás

Komunikácia prostredníctvom IKT

Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie

Princípy fungovania IKT

Informačná spoločnosť

Predmet informatika v tercii postupne dopĺňa vedomosti z primy a sekundy ako aj prináša nové:

1) Informácie okolo nás

2) Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie

3) Komunikácia prostredníctvom IKT


Dopravná výchova / Som členom veľkého dopravného mraveniska/ Jednoduchá animácia

II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom vyučovania informatiky je sprístupniť základné pojmy a techniky používané pri práci s

údajmi a pri tvorbe algoritmov a výpočtových procesov. Podobne ako matematika aj informatika v

spojení s informačnými technológiami vytvára platformu pre všetky ďalšie predmety. V predmete

informatika je potrebné dôkladnejšie sa zamerať na štúdium základných univerzálnych pojmov,

ktoré prekračujú súčasné technológie. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu

informatiky široký priestor na motiváciu a praktické projekty.

Výchovno-vzdelávací proces v prime až kvarte má:

naučiť žiakov základné pojmy, postupy a prostriedky informatiky

budovať informatickú kultúru, t.j. vychovávať k efektívnemu využívaniu prostriedkov

informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných

technológií a produktov

aplikovať informačné technológie (IT) vo vyučovaní iných predmetov a v organizovaní a

riadení školy

51

súčasné rýchlo sa rozvíjajúce možnosti práce s informáciami s hľadiska hardware i software

sú v premete prezentované ako prostriedok k dosiahnutiu cieľa, nie ako cieľ samotný

III. Predmetové kompetencie Výchovno-vzdelávací proces smeruje k tomu, aby žiaci:

získali ďalšie zručnosti v práci s tabuľkovým kalkulátorom

vedeli používať výučbové programy na CD/DVD

získali základné zručnosti v práci s prezentáciou

nadobudli schopnosti potrebné pre výskumnú prácu (sformulovať problém, získať informácie

z primeraných zdrojov, hľadať riešenie, sformulovať ústne názor, robiť závery)

mali schopnosť algoritmizovať zadaný problém, rozvíjali si programátorské zručnosti

dokázali pracovať - spolupracovať v skupine pri riešení problému

dokázali rozvíjať svoju tvorivosť, logické myslenie

vedeli používať nástroje na interaktívnu komunikáciu

IV. Obsah vzdelávania Ročník - tercia

Hodinová dotácia - 1 /33/

Časť: Informatika


1. Informácie okolo nás

tabuľkový kalkulátor – tvorba

jednoduchých tabuliek a grafov

využitie IKT v iných predmetoch –

didaktické hry

tvorba jednoduchých prezentácií

záverečný projekt

Žiak:

vie pracovať s jednoduchými tabuľkami a grafmi

ovláda výukové CD, DVD na iné predmety

pozná základné zásady tvorby prezentácie

vie navrhnúť a vytvoriť jednoduchú prezentáciu

2. Postupy, riešenie problémov,

algoritmické myslenie

postup riešenia, formálny zápis riešenia,

etapy riešenia problémov,

programovací jazyk,

elementárny príkaz, postupnosť,

premenná, hodnota,

cyklus,

priradenie.

Žiak:

dokáže zapisovať a interpretovať postupy do

formálneho zápisu (napr. zápis matematických

algoritmov)

získa základné zručnosti práce v programovacom

prostredí

demonštruje v detskom programovacom prostredí

riešenie úloh s opakovaním nejakých činností

3. Komunikácia prostredníctvom IKT

rozhovor (chat),

okamžitá správa (ICQ)

Žiak:

vie používať niektorý z nástrojov na interaktívnu

komunikáciu

V. Metódy a formy práce a) klasické výučbové metódy

slovné – vysvetľovanie, prednáška, práca s textom, rozhovor

52

názorno-demonštračné – prezentácia a pozorovanie, práca s obrazom

zručnostno - praktické – napodobňovanie, experimentovanie, vytváranie zručností

b) aktivizujúce metódy

diskusné

heuristické, riešenie problémov

c) komplexné výučbové metódy

frontálne vyučovanie

skupinové a kooperatívne vyučovanie

samostatná práca žiakov

projektové vyučovanie

vyučovanie podporované počítačom

VI. Učebné zdroje Práca s tabuľkami – Stanislav Lukáč a kolektív, SPN 2001

Tvorivá informatika – 1. zošit z programovania – Andrej Blaho a kolektív, SPN 2005

Programovanie 1 – Daniela Bezáková a kolektív, ŠPÚ 2009

Práca s Internetom – Ľudmila Jašková a kolektív, SPN 2000

VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia budú zisťovať, úroveň osvojenia výkonového štandardu žiakom. Zisťovanie

úrovne osvojených kompetencií v zmysle výkonových štandardov bude prevádzané:

obhajobou záverečných prác

prezentáciou práce v skupinách

praktickou prácou pri PC

písomnou formou /testy/

Zásady klasifikácie

každý test je potrebné oznámiť týždeň dopredu

opravený test dôsledne analyzovať, žiak musí vedieť kritériá hodnotenia a opravený test musí

vidieť

o každej známke musí byť žiak informovaný

každú ústnu odpoveď je potrebné ústne vyhodnotiť

žiak musí mať minimálne 5 známok za polrok

Hodnotenie sa prevádza v zmysle platného klasifikačného poriadku známkami 1 – 5. Výsledná

známka sa vypočíta ako vážený priemer známok, pričom jednotlivé váhy priradíme nasledovne :

test váha 2

záverečná práca váha 4

iné hodnotenie váha 1

53

Názov predmetu Fyzika

Vzdelávacia oblasť Človek a príroda


Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami

prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote.

Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu

s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám

sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva.

V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými

úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej

spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT.

Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach a prostriedkoch

výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci preto budú mať čo najviac

príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie experimentálne) formy skúmania fyzikálnych

javov. Každý žiak dostane také základy, ktoré z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel

robiť prírodovedné úsudky a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov.

Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú zamerané na

činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy práce, akými sú diskusia,

brainstorming, vytváranie logických schém a pojmových máp a práca s informáciami.

Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne vzdelávanie

poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied s rozvojom techniky,

technológií a so spôsobom života spoločnosti.

Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové a morálne aspekty

výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To bude možné dosiahnuť

slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz.

Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí a postupov

potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych záležitostiach. Získa schopnosť

zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako zdravie, životné prostredie, nová technika,

odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj

vedy, uvažovať nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou.


Dopravná výchova / „TRIEZVO A BEZPEČNE“ / Pohyb a sila.


Všeobecné ciele

Intelektuálna oblasť

vedieť vysvetliť na primeranej úrovni prírodné javy v bezprostrednom okolí a vedieť navrhnúť

metódy testovania hodnovernosti vysvetlení,

rozvíjať schopnosti myslieť koncepčne, kreatívne, kriticky a analyticky,

vedieť aplikovať logické postupy a kreativitu v skúmaní javov v bezprostrednom okolí,

54

vedieť získavať, triediť, analyzovať a vyhodnocovať informácie z rozličných vedeckých a

technologických informačných zdrojov,

využívať informácie na riešenie problémov, efektívne rozhodnutia a pri rozličných činnostiach,

vedieť rozlíšiť argumenty od osobných názorov, spoľahlivé od nespoľahlivých informácii,

vedieť obhájiť vlastné rozhodnutia a postupy logickou argumentáciou založenou na dôkazoch,

vedieť analyzovať vzájomné vzťahy medzi vedou, technikou a spoločnosťou.

Schopnosti a zručnosti

porovnávať vlastnosti látok a telies pozorovaním aj pomocou meradiel fyzikálnych veličín,

nájsť súvislosti medzi fyzikálnymi javmi a aplikovať ich v praxi,

využívať každú príležitosť na rozvíjanie logického myslenia,

vedieť pripraviť, uskutočniť aj vyhodnotiť jednoduchý fyzikálny experiment,

dodržiavať pravidlá bezpečnosti práce počas experimentovania,

trénovať schopnosť sústredene pracovať a trpezlivo sa dopracovať k výsledku,

vynakladať na dosiahnutie cieľa maximálne úsilie a zvládať prípadný neúspech,

zdokonaľovať sa v komunikácii so spolužiakmi, vedieť pracovať v skupinách,

vedieť správne formulovať aj otázky aj odpovede, ale aj počúvať druhých. Dokázať obhájiť

svoj názor a nehanbiť sa priznať vlastnú chybu

riešiť problémové situácie,

vedieť nájsť, získať a spracovať informácie z odbornej literatúry a iných zdrojov aj ich kriticky

zhodnotiť z hľadiska ich správnosti, presnosti a spoľahlivosti.

Postojová oblasť

naučiť žiakov pristupovať k riešeniu problémov,

byť otvoreným k novým objavom, vedeckým a technickým informáciám,

vzbudiť u žiakov záujem o prírodu, prírodné vedy a svet techniky,

snažiť sa pochopiť fyzikálne zákony a využívať ich vo svojom živote, lebo človek je súčasťou

prírody, v ktorej platia fyzikálne zákony,

osvojiť si a rozvíjať schopnosť cielene experimentovať, lebo experiment je jednou zo

základných metód aktívneho poznávania vo fyzike a rozvíja nielen manuálne zručnosti, ale aj

rozumové schopnosti,

vytvárať pozitívny vzťah žiakov k procesu poznávania a zdokonaľovania svojich schopností.

Sociálna oblasť

uvedomiť si poslanie prírodných vied ako ľudského atribútu na vysvetlenie reality nášho okolia

uvedomiť si možnosti, ale aj hranice využitia vedy a techniky v spoločnosti,

vedieť kriticky posúdiť úžitok a problémy spojené s využitím vedeckých poznatkov a techniky

pre rozvoj spoločnosti,

vedieť sa učiť, komunikovať a spolupracovať v tímoch,

vedieť sa rozhodovať,

byť autoregulatívny napr. pri dodržiavaní pracovnej disciplíny, vlastnom samovzdelávaní,

mať cit pre hranice vlastných kompetencií a svoje miesto spoločnosti.

III. Štruktúra kompetencií rozvíjaných vyučovaním fyziky

Poznávacia

(kognitívna) Komunikačná Interpersonálna Intrapersonálna

Používať kognitívne

operácie.

Tvoriť, prijať a

spracovať

informácie.

Akceptovať

skupinové

rozhodnutia.

Regulovať svoje

správanie.

55

Formulovať a riešiť

problémy, používať

stratégie riešenia.

Vyhľadávať

informácie.

Kooperovať

v skupine.

Vytvárať si vlastný

hodnotový systém.

Uplatňovať kritické

myslenie.

Formulovať svoj

názor a

argumentovať.

Tolerovať odlišnosti

jednotlivcov a iných.

Nájsť si vlastný štýl

učenia a vedieť sa

učiť v skupine.

Diskutovať a viesť

diskusiu o odbornom

probléme.

Myslieť tvorivo a

uplatniť jeho

výsledky.


Ročník: tretí v osemročnej štvorročnej forme štúdia

Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne

Prehľad tematických celkov Orientačná hodinová dotácia

1. Svetlo 18

2. Sila a pohyb 23

3. Práca, výkon, energia 12

4. Energia okolo nás 8

Obsahový

štandard

Konkretizácia obsahu Výkonový štandard/cieľ

Svetlo Čo sa budeme učiť -opísať priebeh experimentu

-aplikovať vzťah: tvrdenie-dôkaz

Svetlo, zdroje svetla -vymenovať zložky slnečného žiarenia

-rozlíšiť svetelné zdroje- osvetlené telesá

Šírenie svetla

-zdôvodniť zatmenie mesiaca, striedanie dní

a nocí

Rozklad svetla -identifikovať farby prirodzeného svetla, ich

poradie

Absorpcia svetla -opísať absorbovanie farieb spektra pri dopade

na farebné predmety

56

Skladanie farieb -opísať a experimentálne overiť skladanie farieb

Čo sme sa naučili - vytvoriť štruktúry poznatkov

Odraz a lom svetla Odraz svetla -znázorniť graficky zobrazenie predmetu

rovinným zrkadlom

Duté zrkadlo -popísať obraz predmetu zobrazeného dutým

zrkadlom

Vypuklé zrkadlo -popísať obraz predmetu zobrazeného

výpuklým zrkadlom

Lom svetla -navrhnúť experiment na overenie platnosti

zákona lomu

Šošovky-spojka

-znázorniť graficky zobrazenie predmetu

spojkou, rozptylkou

-popísať vlastnosti vzniknutého obrazu

Šošovky-rozptylka

Optické vlastnosti oka

Chyby oka, okuliare -vysvetliť princíp použitia okuliarov pri

odstraňovaní chýb oka

Praktické využitie šošoviek -opísať a skonštruovať jednoduchý model

ďalekohľadu

Projekt

-získavať informácie pre tvorbu projektu

-tvorivo využívať poznatky

-prezentovať a obhájiť projekt

57

Opakovanie -významovo spája pojmy

Skúmanie sily Sila, účinky sily -vysvetliť silu ako prejav vzájemného

pôsobenia telies

Sila ako fyzikálna veličina

-vysvetliť spôsob merania sily silomerom

-stanoviť rozsah merania

-určiť chybu merania

Gravitačná sila, hmotnosť

telesa

-zostrojiť graf závislosti gravitačnej sily

a hmotnosti telesa

-rozlíšiť gravitačnú silu a tiaž

Skladanie síl -znázorniť výslednú silu,

- odmerať veľkosť, určiť smer

Rozklad sily na zložky

-rozložiť silu na zložky do rôznych smerov

Otáčavý účinok sily -objasniť význam predlženia ramena sily

-overiť prakticky i výpočtom rovnováhu síl

Jednoduché stroje -vie vysvetliť ako pomáhajú jednoduché stroje

ľudskej práci

Ťažisko telesa -určiť ťažisko vybraných telies

-riešiť úlohy na stabilitu telesa

Tlaková sila, tlak -aplikovať získané poznatky do praxe

Sily pôsobiace v kvapalinách -určiť hustotu neznámej kvapaliny pomocou

spojených nádob

Vztlaková sila

-určiť hustotu telesa pomocou Archimedovho

zákona

-objasniť let balónom, ponorku, vzdúvadla

Atmosférický tlak

-vie odmerať atmosférický tlak pomocou

vodného stĺpca

- atmosférický tlak - človek

Trenie, trecia sila

-experimentálne odlíšiť sily statického od

dynamického trenia

-aplikovať poznatky do praxe

58

Užitočné a škodlivé trenie - diskutovať o užitočnom a škodlivom trení

-navrhnúť možnosti zníženia trenia

Opakovanie -rieši úlohy na úrovni špecifického

a nešpecifického transferu

Sila a pohyb Pohyb telesa, druhy pohybov

-zadefinovať pohyb telesa

-rozlíšiť druh pohybu z hľadiska rýchlosti,

dráhy

Rovnomerný pohyb -zostrojiť graf závislosti rýchlosti od času,

dráhy od času

Nerovnomerný pohyb,

priemerná rýchlosť

-zostrojiť graf závislosti rýchlosti od času

-interpretovať údaje z grafu

Grafické znázornenie pohybu -vie čítať údaje z grafu ,získané poznatky vie

interpretovať do reálnej situácie a opačne

Skladanie rýchlosti -získané poznatky vie aplikovať v reálnej

situácií

Riešenie úloh -riešiť výpočtové úlohy s využitím vzťahov pre

rovnomerný a nerovnomerný pohyb

Opakovanie -rieši úlohy na úrovni špecifického

a nešpecifického transferu

Práca, výkon,

energia Mechanická práca

-pozná fyzikálny význam práce

- aplikovať vzťah na výpočet mech. práce

v jednoduchých úlohach

Práca na naklonenej rovine - získané poznatky vie aplikovať pri práci na

jednoduchých strojoch

Kladka, kladkostroj -vie vypočítať prácu na jednoduchých strojoch

59

Výkon a účinnosť -chápe rozdiel medzi výkonom a príkonom

-vypočíta účinnosť jednoduchého stroja

Meranie vlastného výkonu -prakticky urči svoj vlastný výkon

-zdôvodní postup merania

Riešenie úloh -vie riešiť kvalitatívne aj kvantitatívne úlohy na

výpočet práce, výkonu, účinnosti

Pohybová energia -pozná súvis medzi pohybovou energiou

a vykonanou prácou

-pozná súvis medzi Ek telesa a jeho

hmotnosťou m, rýchlosťou v

Polohová energia -vie odvodiť vzťah pre veľkosť polohovej

energie tiažovej

Premeny energie -vie vykonať a interpretovať experiment na

premenu mech. energie

-opíše reálne deje pomocou fyzikálnej

terminológie

Zákon zachovania mechanickej

energie

-historické aspekty zákona zachovania energie

Opakovanie -vie riešiť pojmovú mapu

Energia v prírode,

technike

Zdroje energie -klasifikácia zdrojov energie s dôrazom na

zdroje využívané na Slovensku

Výhrevnosť palív -zaujať kladný postoj k opatreniam vedúcim

k úsporám energie

-zvyšovaním spotreby energie vie poukázať na

z toho vyplývajúce nepriaznivé dôsledky

Elektrárne

60

Netradičné zdroje energie

Odkiaľ berie človek energiu

Opakovanie

Projekt- Vedecká

hračka

- získavať informácie z rôznych zdrojov

-prezentovať a obhájiť projekt

Záverečné opakovanie a

klasifikácia

-vie riešiť reálne situácie


Stratégia vyučovania

Metódy Formy práce

problémový výklad,

heuristická metóda,

project

frontálna výučba,

individuálna práca žiakov,

skupinová práca žiakov,

hľadanie a spracovanie informácií-

prezentácia

VI. Učebné zdroje

Odborná literatúra Didaktická

technika

Materiálne

výučbové

prostriedky

Ďalšie zdroje

Fyzika pre 8.ročník

ZŠ a 3.roč. OG

V. Lapitková,

V.Koubek

ISBN

Neografia,a.s.

Martin 2012

tabuľa,

notebook,

dataprojektor,

videotechnika,

pracovné listy,

fyzikálne

pomôcky

internet,

knižnica,

61


Hodnotenie a klasifikácia prebieha na základe Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14.mája 2009 na

hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl v znení metodického pokynu č.10/2009-R z 15.júla

2009 a metodického pokynu č.11/2009-R z 25.augusta 2009

.

Klasifikácia

K polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 4 známky (z ústnych alebo písomných

odpovedí), pričom väčší dôraz sa kladie na písomné odpovede absolvované po tematických celkoch.

Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie zdôvodní. Písomnú

odpoveď absolvujú študenti v priebehu, alebo po skončení tematického celku. Učiteľ musí

informovať študentov so stupnicou bodovania a poskytnúť študentovi ohodnotenú písomnú

odpoveď k nahliadnutiu. Podľa počtu dosiahnutých bodov hodnotí učiteľ písomnú odpoveď

stupnicou známok 1-5. O téme a termíne písomnej skúšky sú študenti informovaní s týždenným

predstihom, o termíne krátkej písomnej skúšky (päťminútovky) učiteľ nie je povinný informovať

vopred, pričom jej témou sú maximálne 3 posledné vyučovacie látky.

Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: počet bodov známka

1) 100% - 90% - výborný

2) 89% - 75% - chválitebný

3) 74% - 50% - dobrý

4) 49% - 25% - dostatočný

5) 24% - 0% - nedostatočný

Výpočet polročnej a koncoročnej známky sa uskutočňuje na základe váhového priemeru známok:

druh odpovede váha známka z odpovede

ústna odpoveď 2 x

päťminútovka 1 y

vopred oznámená písomka (v polovici alebo na konci tematického

celku)

2

z

test na konci tematického celku 2 t

referát, projekt, prezentácia 1 r, p

Vzorec na výpočet váhového priemeru:

váhhodnôtsúčúč

prtzyxVP

1.1.2.2.1.2.

V prípade výsledných známok 1,5; 2,5; 3,5; 4,5 sa zaokrúhľuje smerom nadol

62

Názov predmetu CHÉMIA



Predmet chémia umožňuje žiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam chemických javov a procesov.

Obsah učiva tvoria poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa žiaci stretávajú v každodennom

živote. Sú to predovšetkým tieto oblasti: chémia potravín a nápojov, kozmetiky, liečiv, čistiacich

prostriedkov, atď.

Zvlášť významné je, že pri štúdiu chémie špecifickými poznávacími metódami si žiaci osvojujú i dôležité

spôsobilosti. Ide predovšetkým o rozvíjanie spôsobilosti objektívne a spoľahlivo pozorovať,

experimentovať a merať, vytvárať a overovať hypotézy v procese riešenia úloh rôznej zložitosti.

Organickou súčasťou učebného predmetu chémia je aj systém vhodne vybraných laboratórnych prác,

ktorých správna realizácia si vyžaduje osvojenie si základných manuálnych zručností a návykov

bezpečnej práce v chemickom laboratóriu.


Enviromentálna výchova /Problémy životného prostredia/ - Halogény; - Halogenidy a oxidy

Enviromentálna výchova / Vzťah človeka k prostrediu/ - Kyslík; - Soli.

II. Rozvíjajúce ciele predmetu:

Oboznámiť žiakov s významom poznatkov z chémie pre človeka, spoločnosť a prírodu, čo

umožňuje u žiakov vytvorenie pozitívneho vzťahu k učebnému predmetu chémia.

Prispieť k splneniu všeobecných cieľov vzdelávania, vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových

kompetencií prostredníctvom obsahu chémie.

Podieľať sa na rozvíjaní prírodovednej gramotnosti, v rámci ktorej je potrebné rozvíjať aj

čitateľskú gramotnosť a prácu s odborným textom. Žiaci by mali porozumieť odborným textom na

primeranej úrovni a majú vedieť aplikovať získané poznatky pri riešení konkrétnych úloh.

V rámci samostatnej práce majú byť žiaci schopní samostatne získavať potrebné informácie

súvisiace s chemickou problematikou z rôznych informačných zdrojov (odborná literatúra, internet) a

využívať multimediálne učebné materiály.

Vyučovanie chémie na hodinách základného typu a laboratórnych cvičeniach realizované

metódami aktívneho poznávania, výraznou mierou prispieva k formovaniu a rozvíjaniu logického,

kritického a tvorivého myslenia žiakov, ktoré im umožňuje nachádzať vzťahy medzi štruktúrou a

vlastnosťami látok ako aj osvojenie dôležitých manuálnych zručností.

Významným cieľom vyučovania chémie je aj oboznámenie sa žiakov s chemickými látkami,

ktoré pozitívne a negatívne ovplyvňujú život človeka (chemické aspekty racionálnej výživy, vplyv

alkoholu, nikotínu a iných drog na ľudský organizmus).

V predmete chémia si žiaci majú v dostatočnej miere osvojiť zručnosti a návyky bezpečnej

práce v chemickom laboratóriu.

Potrebné je, aby žiaci dosiahli takú úroveň pochopenia a zvládnutia učiva, aby vedeli využiť na hodinách

získané vedomosti, spôsobilosti a návyky v každodennom živote.

Spracovanie informácií a ich využitie pri plánovaní, realizovaní praktických postupov zameraných na

spoznanie a kvantitatívne meranie prírodných javov, s ktorými sa stretávame v praktickom živote.

Interpretácia získaných poznatkov a informácií so schopnosťou prezentovať, kriticky prehodnocovať

a obhajovať svoje názory.

Rozvíjanie schopnosti logického a kritického myslenia žiakov, schopnosti tímovej práce.

Získavanie návykov spojených so správnym zaobchádzaním s chemickými látkami, na dodržiavaní zásad

bezpečnej práce pri činnostiach z bežného života ako aj pri práci v laboratóriu.

63

III. Predmetové kompetencie:

Identifikácia a správne používanie pojmov. Žiak vie správne používať základné pojmy a identifikovať

ich v reálnych situáciách. Pritom nie je vhodné iba mechanické odrecitovanie definícií. Vedomosť týchto

pojmov žiak dokáže tým, že rozumie textu, v ktorom sa vyskytujú a že ich aktívne používa v správnom

kontexte.

Kvalitatívny popis objektov, systémov a javov a ich klasifikácia – žiak vie popísať a poprípade načrtnúť

objekt, systém alebo jav, ktorý pozoruje podľa skutočnosti, modelu alebo nákresu vie popísať stavbu

systému, vie nájsť spoločné a rozdielne vlastnosti látok, predmetov alebo javov (napríklad uviesť hlavné

rozdiely medzi kovmi a nekovmi).

Vysvetlenie javov – žiak vie vysvetliť niektoré javy pomocou známych zákonov alebo pomocou

jednoduchších javov.

Predvídanie javov a určovanie kauzálnych súvislostí – žiak vie v jednoduchých prípadoch predpovedať,

čo sa v určitej situácii stane, rozhodnúť, či za určitých okolností je daný jav možný alebo nie (napríklad

určiť faktory, ktoré ovplyvňujú rýchlosť chemickej reakcie).

Pozorovanie, experimentovanie, meranie a odhady – žiak vie zrealizovať jednoduchý experiment

podľa návodu, navrhnúť a zrealizovať jednoduchý experiment, ktorý simuluje určitý jav, alebo dáva

odpoveď na určitú otázku. Do tejto skupiny patria predovšetkým merania a odhady veľkosti niektorých

veličín, zhromažďovanie a vhodné usporiadanie údajov (napríklad zistiť, či roztok je kyslý, zásaditý

alebo neutrálny).

Kvantitatívny popis – žiak vie vypočítať niektoré veličiny z iných. Vie v jednoduchých prípadoch

porovnať dve veličiny rovnakého druhu, určiť ako sa určitá veličina mení. Vie určiť hodnotu niektorých

veličín z grafu alebo z tabuľky alebo naopak.

Aplikácia vedomostí – žiak vie opísať niektoré prírodné alebo umelé systémy a v jednoduchších

prípadoch opísať aj princíp ich fungovania. Vie uviesť príklady aplikácie určitých prírodných javov,

rozhodnúť, kedy je daný jav výhodný a kedy nevýhodný. Vie posúdiť dôsledky určitých javov alebo

ľudskej činnosti z ekologického, ekonomického alebo zdravotného hľadiska (napríklad vysvetliť škodlivé

účinky používania chloridu sodného k zimnému posypu ciest).

V učebnom predmete chémia by žiaci mali nadobudnúť a rozvíjať nasledovné kompetencie

k učeniu

plánovať a organizovať si učenie a pracovnú činnosť,

kriticky pristupovať ku zdrojom informácií, informácie tvorivo spracovávať a využívať pri

svojom štúdiu.

komunikačné schopnosti

vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov,

vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje,

zrozumiteľne prezentovať nadobudnuté vedomosti, skúsenosti a zručnosti,

urobiť zápis o experimente pomocou textu, schém, náčrtu, obrázkov a tabuliek,

spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich

využitie.

riešenie problémov

analyzovať vybrané problémy,

aplikovať poznatky pri riešení konkrétnych problémových úloh,

používať základné myšlienkové operácie a metódy vedeckého poznávania pri riešení

problémových úloh,

využívať informačné a komunikačné technológie pri riešení problémových úloh,

posúdiť vhodnosť navrhnutého postupu riešenia problémovej úlohy,

zhodnotiť úspešnosť riešenia problémovej úlohy

logicky spájať poznatky nadobudnuté štúdiom chémie a iných učebných predmetov a využiť

ich pri riešení problémových úloh.

manuálne

64

používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach,

dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

sociálne

vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti,

pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách,

vzájomne si pomáhať pri riešení úloh teoretického a praktického charakteru,

prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti,

hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení,

prijímať ocenenie, radu a kritiku a čerpať poučenie pre ďalšiu prácu.



Hodinová dotácia: 1 hodina týždenne / 33 hodín ročne

TC OBSAHOVÁ ČASŤ VÝKONOVÁ ČASŤ

1 ZLOŽENIE LÁTOK

Prvok

Značka prvku

Zlúčenina

Chemický vzorec

Častice látok

Atóm

Elektrónový obal atómu

Jadro atómu

Protón, neutrón, elektrón

Protónové číslo

Chemická väzba

Elektrónový pár

Molekula

Ión, katión, anión

Oxidácia

Redukcia

Oxidačno-redukčné reakcie

Periodická sústava prvkov

Skupiny, periódy

vysvetliť zloženie látok

rozlíšiť prvky a zlúčeniny

poznať význam chemických značiek prvkov

a chemického vzorca

poznať slovenské názvy a značky

chemických prvkov: Ag, Al, Au, C, Ca, Cl,

Cu, F, Fe, H, He, Hg, I, K, Mg, Mn, N, Na, O,

P, Pb, S, Se, Si, Zn

opísať stavbu atómu

poznať označenie elektrického náboja

protónov, elektrónov, neutrónov

zapísať a vysvetliť vznik iónov z atómov

vysvetliť vznik chemickej väzby v látkach

H2, NaCl

poznať rozdelenie väzieb na kovalentné

a iónové

vysvetliť ich vznik na konkrétnom príklade

rozlíšiť kovalentné väzby na nepolárne a

polárne

vedieť použiť elektronegativitu na určenie

typu väzby

zapísať a prečítať vzorce dvojatómových a

viacatómových molekúl (napr. H2, O2, Cl2,

CO2, H2O)

určiť druh a počet atómov v konkrétnom

príklade molekuly

pomenovať dej, pri ktorom sa oxidačné číslo

atómu zvyšuje, pri ktorom sa oxidačné číslo

atómu znižuje

uviesť príklady priebehu oxidačno-

65

redukčných reakcií v bežnom živote

poznať význam objavu periodickej sústavy

prvkov a meno autora (D. I. Mendelejev),

určiť počet radov a stĺpcov v periodickej

tabuľke prvkov (1. – 18.)

vedieť určiť umiestnenie (perióda a skupina)

konkrétneho prvku na základe hodnoty

protónového čísla

zapísať protónové číslo atómov

určiť počet elektrónov v atóme z hodnoty

protónového čísla.

2 VÝZNAMNÉ CHEMICKÉ PRVKY A ZLÚČENINY

Kyslík a jeho zlúčeniny (oxidy)

Vodík a jeho zlúčeniny (kyseliny,

kyslíkaté a bezkyslíkaté, kyslé roztoky)

Alkalické kovy a ich zlúčeniny

(hydroxidy, zásadité roztoky)

Soli (neutralizácia, pH, stupnica pH,

indikátor)

Kovy a ich zlúčeniny (v ľudskom

organizme a bežnom živote)

vymenovať základné vlastnosti (skupenstvo,

farba, reaktivita, atď.) a použitie vodíka,

kyslíka, alkalických kovov, halogénov,

významných kovov a nekovov

určiť oxidačné čísla atómov prvkov v

oxidoch,

vedieť aplikovať pravidlá tvorby vzorcov a

názvov oxidov, kyselín a hydroxidov

vedieť názvy a vzorce CO, CO2, N2O5, SO2,

SO3, CaO, HCl, HNO3, H2SO4, H2CO3,

NaOH, KOH, Ca(OH)2, NaCl, NaNO3, CuSO4, CaCO3,

pomenovať ióny, ktoré vzniknú reakciou

HCl, NaOH s vodou

poznať oxidy, ktoré reakciou s vodou

spôsobujú kyslé dažde, a príčiny vzniku

uvedených oxidov (oxidy síry a dusíka)

poznať vplyv kyslých dažďov na životné

prostredie, možnosti obmedzenia ich vzniku,

určiť pomocou univerzálneho indikátorového

papierika pH rôznych roztokov (kyslý, neutrálny, zásaditý)

opísať neutralizáciu ako chemickú reakciu

kyseliny chlorovodíkovej s hydroxidom sodným a zapísať chemickou rovnicou

poznať výskyt a funkciu kyseliny

chlorovodíkovej v ľudskom organizme

uviesť význam katiónov sodíka, draslíka,

horčíka, vápnika a železa pre ľudský

organizmus a ich potravinové zdroje

zdôvodniť negatívny vplyv nadbytku NaCl v

potrave pre ľudský organizmus

vedieť prakticky určiť, či je roztok kyslý,

neutrálny alebo zásaditý

66

vedieť pracovať s roztokmi indikátorov a

indikátorovými papierikmi

vedieť pozorovať javy sprevádzajúce pokus,

vyhodnotiť a interpretovať ich

zaznamenať výsledok pokusu

vyhľadať, spracovať a prezentovať

požadované údaje a informácie

3. LABORATÓRNE PRÁCE

Laboratórny poriadok

Určenie pH pripraveného roztoku

Neutralizácia

Príprava solí

Dodržiavať zásady bezpečnej práce

v chemickom laboratóriu

Dodržiavať zásady bezpečnej práce

s chemickými látkami v praxi

Vedieť pozorovať javy sprevádzajúce pokus,

vyhodnotiť a interpretovať ich

Vedieť zaznamenať výsledok pokusu

Vedieť používať ochranné pomôcky:

okuliare, rukavice, ochranný štít

Pripraviť oxid uhličitý a dokázať jeho

vlastnosti

Určiť podľa návodu pH pripravených

vodných roztokov

Sledovať priebeh neutralizácie roztoku

hydroxidu sodného roztokom kyseliny

chlorovodíkovej a dokázať prítomnosť

chloridu sodného v neutrálnom roztoku

Pripraviť podľa návodu rozličné soli kyseliny

chlorovodíkovej a reakcie zapísať

chemickými rovnicami

V. Formy a metódy práce

METÓDY

výkladovo-ilustratívna metóda

reproduktívna metóda

výkladovo-problémová metóda

heuristická metóda

výskumná metóda

FORMY

metodické (výkladové, dialogické, demonštračné, samostatná práca žiakov)

sociálne (frontálna, individuálna a skupinová práca)

organizačné (vyučovacia hodina, laboratórna práca, projekty ...)

VI. Učebné zdroje:

Chémia pre 8. ročník základných škôl a 3. ročník gymnázií s osemročným štúdiom

Pracovné listy


67

Predmet sa klasifikuje

Hodnotenie a klasifikácia žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14. mája 2009

Žiak musí mať minimálne 3 známky 3x test

Test – váha 4

Odpoveď – odporúča sa váha 2

Projekty, účasť na súťaži – váha 2 (prípadne individuálne posúdenie)

Malé písomky – váha 2

Seminárne práce, referáty- váha 1

Laboratórne práce – váha 1

Aktivita študenta – váha 2

Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: 100% - 90% výborný

89% - 75% chválitebný

74% - 50% dobrý

49% - 30% dostatočný

29% - 0% nedostatočný

VZ = známka x váha + známka x váha + známka x váha ...

súčet hodnôt váh

počítame na 2 desatinné miesta: - 0,50 (zaokrúhľujeme nahor)

68

Názov predmetu BIOLÓGIA



Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom

na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a neživým zložkám

prostredia.

Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako celku. To predstavuje poznanie

konkrétnych prírodných celkov a život organizmov v ich životnom prostredí.

Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí živých

a neživých zložiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov.

Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote, rozvíjať aktívny

a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia.

Základným štrukturálnym prvkom je špirálovité usporiadanie obsahu v jednotlivých ročníkoch a

tematických celkoch. Poznatky sa rozvíjajú na základe princípu od vonkajších k vnútorným

štruktúram vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach.

Usporiadanie učiva nadväzuje na predchádzajúci učebný systém s rešpektovaním vzájomných

súvislostí.

Štruktúra obsahu sa orientuje na dynamické hľadisko zloženia Zeme, zemského povrchu v súčinnosti

so živými zložkami prírody.

Predstavuje spolu s vedomosťami nadobudnutými v nižších ročníkoch komplexný pohľad na prírodu

a jej vývoj.

Nadväzne sa ďalej orientuje na poznanie vzťahov živej a neživej prírody so zameraním na základné

ekologické poznatky.

Obsah ročníka je vcelku zameraný na komplexné poznanie a chápanie vzájomných vzťahov a

súvislostí v prírode.


Environmentálna výchova /Problémy životného prostredia/ - Faktory ovplyvňujúce životné

prostredie organizmov a človeka

Environmentálna výchova /Vzťah človeka k prostrediu/ - Faktory ovplyvňujúce životné prostredie

organizmov a človeka.

II. Rozvíjajúce ciele predmetu:

Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, čo predstavuje:

Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich.

Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných vzťahoch

ako súčastí celku.

Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia

prírodných procesov a javov.

Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody.

Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v praktickom živote.

III. Predmetové kompetencie:

Kompetencie v oblasti prírodných vied:

Poznávať živé organizmy a ich význam v prírode a pre život človeka.

69

Chápať lesný, vodný, trávny, poľný ekosystém a ľudské obydlia ako životný priestor organizmov,

poznať typických predstaviteľov podľa vonkajších znakov, životných prejavov a potravových

vzťahov, zásady prevencie a spôsob ochrany pred škodlivými druhmi.

Poznať základnú stavbu, funkcie a životné prejavy rastlinných a živočíšnych buniek,

jednobunkových a mnohobunkových organizmov.

Porozumieť vzťahu neživej a živej prírody a význam jej poznávania.

Poznať základné podmienky života, faktory prostredia a vzťahy organizmov, následky vplyvu

človeka na biosféru a možnosti ich odstránenia.

Poznať hlavné znaky základných životných procesov baktérii, rastlín, húb a živočíchov, podstatu a

význam dedičnosti v prírode a pre človeka.

Poznať zložky životného prostredia, ich vzájomný vzťah, význam pre podmienky života organizmov

a človeka a faktory vplývajúce na kvalitu životného prostredia, zdravie a spôsob života človeka a

organizmov, základné hľadiská ochrany životného prostredia a prírody.

Stanovené ciele sa dosahujú rozvíjaním ďalších kľúčových kompetencií žiakov:

v oblasti komunikačných schopností:

identifikovať a správne používať základné pojmy,

objektívne opísať, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky biologických objektov a procesov,

podstatu procesov a vzťahov,

vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme,

vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje,

vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov,

zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti,

vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry,

vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich

využitie.

v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť:

riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie,

navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov,

rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických úloh, spracovávaní jednoduchých správ z

pozorovaní a jednoduchých školských projektov,

využívať tvorivosť a nápaditosť,

samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh,

predpokladať a určiť príčinné súvislosti,

pozorovať, experimentovať a odhadovať.

v oblasti sociálnych kompetencií:

vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti,

pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne radiť a pomáhať,

prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti,

hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení,

v oblasti získavania, osvojovania a rozvíjania manuálnych zručností:

používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach,

dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia,

využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky,

rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach,

aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.



70

Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne / 66 hodín ročne

TC OBSAHOVÁ ČASŤ VÝKONOVÁ ČASŤ

1 NEŽIVÁ PRÍRODA A JEJ POZNÁVANIE

Neživá a živá príroda.

Závislosť organizmov, človeka od

neživej prírody.

Význam vied o Zemi a poznávania

neživej prírody

Preukázať na príklade závislosť

organizmov od neživej prírody.

Opísať príklad vplyvu organizmov na

neživú prírodu.

Dokumentovať význam vied o Zemi na

príklade.

Uviesť význam nerastných surovín pre

život človeka.

2 ZEM A JEJ STAVBA

Stavba Zeme.

Sféry zemského telesa.

Základná stavba zemskej kôry

pevnín a dna oceánov.

Určiť a pomenovať podľa ukážky stavbu

zemského telesa.

Rozlíšiť na ukážke typy zemskej kôry.

Pohyby zemskej kôry. Uviesť hlavnú príčinu pohybu

litosférických platní.

Uviesť dôsledky vzďaľovania

litosférických platní.

Uviesť dôsledky približovania a

podsúvania litosférických platní.

3 STAVEBNÉ JEDNOTKY ZEMSKEJ KÔRY

Minerály a horniny.

Charakteristika a vznik.

Charakterizovať minerál a uviesť

konkrétny príklad.

Charakterizovať horninu a uviesť

konkrétny príklad.

Rozlíšiť na ukážke minerál a horninu.

Uviesť aspoň jeden spôsob vzniku hornín.

Minerály.

Vnútorná stavba, tvar, vlastnosti,

význam a ochrana

Pomenovať priestorový útvar, od ktorého

závisí tvar a vlastnosti kryštálov.

Vymenovať tri mechanické vlastnosti

minerálov

s významom pre človeka.

Vymenovať tri optické vlastnosti

minerálov s významom pre človeka.

Uviesť príklad využitia mechanickej a

optickej vlastnosti minerálu.

4 GEOLOGICKÉ PROCESY A DEJINY ZEME

Geologické procesy a ich zdroje.

Katastrofické geologické procesy a

dôsledky pre človeka.

Uviesť príklad zdroja a energie

geologického procesu.

Rozlíšiť na príklade vonkajší a vnútorný

geologický proces.

Dokumentovať na príklade katastrofický

geologický proces a jeho následky.

71

Magmatická a sopečná činnosť.

Sopky a prejavy ich činnosti.

Charakterizovať magmatickú činnosť.

Odlíšiť magmu a lávu podľa miesta

vzniku.

Opísať podľa ukážky (schémy) časti

sopky.

Uviesť príklad prejavov sopečnej

činnosti.

Uviesť príklad prospešnosti sopečnej

činnosti pre človeka.

Vyvreté horniny.

Vlastnosti, význam a výskyt na

Slovensku.

Opísať podstatu vzniku vyvretých hornín.

Rozlíšiť na ukážke hlbinnú a výlevnú

vyvretú horninu.

Zdôvodniť štruktúru žuly a čadiča.

Uviesť príklad využitia hlbinnej

a výlevnej vyvretej horniny.

Zistiť na geologickej mape Slovenska

výskyt vyvretých hornín.

Horotvorná činnosť a poruchy

zemskej kôry.

Vrásy a vrásnenie, zlomy, príkrovy.

Charakterizovať horotvornú činnosť.

Rozlíšiť na ukážke (alebo načrtnúť)

príklad poruchy zemskej kôry.

Rozlíšiť vrásu a zlom podľa

charakteristických znakov a ich vzniku.

Zemetrasenie.

Výskyt, príčiny, sprievodné javy,

dôsledky pre človeka.

Zemetrasenie na Slovensku.

Vysvetliť príčiny zemetrasenia.

Uviesť príklad druhu zemetrasenia a jeho

dôsledkov.

Opísať rozdiel medzi ohniskom a

epicentrom zemetrasenia.

Poznať možnosti ochrany ľudí a budov

pred dôsledkami zemetrasenia.

Premena hornín a premenené

horniny.

Vlastnosti a význam.

Uviesť hlavné činitele premeny hornín.

Opísať na ukážke typickú vlastnosť

premenených hornín.

Uviesť príklad premenenej horniny,

typickú vlastnosť a praktické využitie.

Vonkajšie geologické procesy.

Činitele vonkajších procesov.

Zvetrávanie, príčiny a dôsledky.

Uviesť príklad vonkajšieho geologického

činiteľa.

Opísať podstatu mechanického

zvetrávania a jeho dôsledok.

Opísať podstatu chemického procesu

zvetrávania a jeho dôsledok.

Opísať dôsledky zemskej príťažlivosti na

svahu.

Uviesť dôsledok činnosti toku rieky a

morskej vody.

Zdôvodniť ochranu podzemných vôd.

Opísať dôsledok činnosti horského

ľadovca.

Porovnať tvar doliny vytvorenej

povrchovou vodou a ľadovcom.

Opísať dôsledky vetra na príklade

geologického útvaru.

72

Usadené horniny.

Úlomkovité, organické a chemické

usadené horniny – vznik, vlastnosti,

význam pre človeka.

Pomenovať útvary, do ktorých sa

usporadúvajú usadené horniny.

Uviesť príklad využitia nespevnenej

a spevnenej usadenej horniny.

Opísať podstatu vzniku organických

usadených hornín.

Uviesť príklad využitia organickej

usadenej horniny.

Opísať podstatu vzniku chemických

usadených hornín.

Uviesť príklad využitia chemickej

usadenej horniny.

Krasové procesy.

Krasové útvary.

Jaskyne ako životný priestor

organizmov.

Význam pre človeka.

Opísať podstatu krasového procesu.

Uviesť príklad povrchového a

podzemného krasového útvaru.

Rozlíšiť kvapľovú a ľadovú jaskyňu

podľa výzdoby.

Uviesť príklad kvapľovej a ľadovej

jaskyne na Slovensku.

Skameneliny a vek Zeme. Charakterizovať skamenelinu, uviesť

príklad skameneliny.

Opísať proces vzniku skameneliny.

Uviesť príklad určovania veku hornín.

Dejiny Zeme.

Prahory, starohory, prvohory,

druhohory, treťohory a štvrtohory.

Uviesť významné geologické procesy v

jednotlivých érach vývoja Zeme.

Poznať na ukážke príklad vedúcej

skameneliny prvohôr, druhohôr, treťohôr

a štvrtohôr.

Uviesť význam prvohorných papradí a

prasličiek v súčasnosti pre človeka.

Geologické jednotky Západných

Karpát.

Vymenovať podľa ukážky geologické

jednotky Západných Karpát.

Uviesť príklad typickej horniny

geologických jednotiek Západných

Karpát.

5 PODMIENKY ŽIVOTA A VZŤAHY ORGANIZMOV

Látkové zloženie organizmov.

Vzťah organizmov k prostrediu.

Prispôsobivosť a znášanlivosť

organizmov.

Uviesť štyri chemické látky, ktoré sú

súčasťou živých organizmov aj neživej

prírody.

Vymenovať organické látky, ktoré tvoria

telá živých organizmov.

Uviesť príklad závislosti organizmu od

prostredia a vzájomného vzťahu medzi

organizmami.

Demonštrovať na príklade prispôsobenie

organizmov životu vo vode, na zemi, v

pôde, vo vzduchu.

Charakterizovať znášanlivosť

organizmov voči podmienkam prostredia.

73

Neživé zložky prostredia.

Svetlo, teplo, vzduch, voda, pôda a

ich vplyv na životné podmienky

a procesy organizmov.

Zdôvodniť význam slnečného žiarenia

pre fotosyntézu.

Uviesť význam tepla pre život rastlín.

Uviesť príklad vplyvu telesnej teploty na

život živočíchov.

Uviesť význam zložiek vzduchu pre život

rastlín a živočíchov.

Uviesť význam vody pre život

organizmov.

Demonštrovať na príklade prispôsobenie

organizmov množstvu vody v prostredí.

Uviesť význam minerálnych látok,

biogénnych a stopových prvkov, humusu

v pôde pre život rastlín.

Negatívne vplyvy znečisťovania

neživých faktorov prostredia.

Uviesť príklad znečistenia prostredia a

dôsledkov pre život rastlín.

Uviesť príklad znečistenia prostredia a

dôsledkov pre život živočíchov.

Populácia.

Vlastnosti, vnútorné a vonkajšie

vzťahy, ohrozenie populácie.

Rozlíšiť na ukážke jedinca, populáciu

rastlín a populáciu živočíchov.

Vysvetliť podmienky rastu populácie.

Uviesť príklad početne malej a veľkej

populácie.

Rozlíšiť na príklade konkurenciu,

predáciu, parazitizmus, symbiózu.

Spoločenstvo organizmov.

Druhová rozmanitosť, priestorové

členenie a zloženie spoločenstva.

Prírodné a umelé spoločenstvá.

Uviesť príklad spoločenstva organizmov.

Porovnať druhovú rozmanitosť v lese a

na poli.

Opísať na ukážke priestorové

rozmiestnenie organizmov vo vrstvách

lesa.

Rozlíšiť prírodné a umelé spoločenstvo

podľa vplyvu človeka na ich zloženie.

Uviesť príklady organizmov prírodného

a umelého spoločenstva

Ekosystém.

Zložky, typy ekosystémov.

Obeh látok a tok energie v

ekosystéme.

Vplyv činností človeka na život v

ekosystémoch.

Rozlíšiť na ukážke živé a neživé zložky

ekosystému.

Uviesť príklady ekosystémov.

Uviesť príklad producenta, konzumenta,

rozkladača.

Uviesť príklad hmyzu, ktorý po

premnožení škodí v poľnohospodárstve,

lesnom hospodárstve a zdraviu človeka.

Zostaviť potravný reťazec organizmov.

Opísať proces obnovy ekosystému.

Uviesť príklad hmyzu, ktorý sa môže

rozšíriť po postihnutí ekosystému

povodňou, veternou smršťou.

Uviesť príklad vplyvu činnosti človeka na

zmeny v ekosystéme.

74

Biosféra.

Zložky a časti biosféry, obeh látok

a tok energie, obnova a vývoj

ekosystémov v biosfére.

Uviesť príklad neživých a živých zložiek

biosféry.

Rozlíšiť na ukážke tri ekosystémy v

biosfére.

Vysvetliť na príklade obeh látok v

biosfére.

Vysvetliť význam toku energie v

biosfére.

Biologická a ekologická rovnováha.

Podmienky zachovania biologickej

diverzity.

Charakterizovať stav biologickej

rovnováhy.

Uviesť príklad narušenia biologickej

rovnováhy.

Porovnať podmienky stabilného a

nestabilného ekosystému.

Uviesť tri príklady ekologického prístupu

v krajine.

Uviesť tri príklady narušenia ekologickej

rovnováhy.

Globálne ekologické problémy.

Hromadenie odpadov, ničenie

dažďových pralesov, výroba a

spotreba energie.

Príčiny a dopady na ekosystémy,

možnosti riešenia.

Uviesť príčiny a dopady stenčovania

ozónovej vrstvy, vzniku smogu,

skleníkového efektu, vzniku kyslých

dažďov.

Uviesť príklad zabránenia vzniku smogu,

skleníkového efektu, kyslých dažďov

alebo ničenia dažďových pralesov.

Uviesť príklad príčiny hromadenia

odpadov.

Uviesť význam recyklácie druhotných

surovín.

Demonštrovať na príklade alternatívny

zdroj energie a jeho prínos.

Námety praktických aktivít Poznávanie a rozlišovanie minerálov a hornín.

Zisťovanie vlastností minerálov a hornín.

Rozlišovanie vyvretých hornín a rudných minerálov.

Poznávanie a rozlišovanie premenených hornín.

Poznávanie a rozlišovanie usadených hornín.

Zisťovanie obsahu vápnika v horninách.

Námety na samostatné pozorovania (krátkodobé, dlhodobé) Spoločenstvá v okolí našej školy (bydliska).

Aký ekosystém je v našom okolí?

Prírodné a ekologické podmienky najbližšieho alebo širšieho okolia školy.

Námety na tvorbu projektov Horniny v našej obci a jej okolí.

Skameneliny v našom okolí.

75

V. Formy a metódy práce

METÓDY

výkladovo-ilustratívna metóda

reproduktívna metóda

výkladovo-problémová metóda

heuristická metóda

výskumná metóda

FORMY

metodické (výkladové, dialogické, demonštračné, samostatná práca žiakov)

sociálne (frontálna, individuálna a skupinová práca)

organizačné (vyučovacia hodina, laboratórna práca, projekty ...)

VI. Učebné zdroje: Biológia 4 pre 4. ročník osemročných gymnázií

Pracovné listy

VII. Hodnotenie predmetu Predmet sa klasifikuje

Hodnotenie a klasifikácia žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14. mája 2009

Žiak musí mať minimálne 3 známky = 3x test

Test – váha 4

Odpoveď – odporúča sa - váha 2

Projekty, účasť na súťaži – váha 2 (prípadne individuálne posúdenie)

Malé písomky (nové učivo + 3 učivá z opak.) – váha 2

Seminárne práce, referáty, laboratórne práce – váha 1

Aktivita študenta – váha 2

Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: 100% - 90% výborný

89% - 75% chválitebný

74% - 50% dobrý

49% - 30% dostatočný

29% - 0% nedostatočný

VZ = známka x váha + známka x váha + známka x váha ...

súčet hodnôt váh

počítame na 2 desatinné miesta: - 0,50 (zaokrúhľujeme nahor)

76

Názov predmetu Dejepis

Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť

I. Charakteristika predmetu Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou náukou tvorí vzdelávaciu oblasť

spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom a spolu s nimi v integratívnych

vzťahoch predstavuje jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie žiakov. Tí si v ňom postupne

osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe

oboznamovania sa s historickým procesom ako jedným zo základných predpokladov komplexného

poznávania sveta a ľudskej spoločnosti.

Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti

a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej,

regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo celosvetovej perspektívy. Súčasťou jej odovzdávania je

predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí , dejov, javov a procesov v priestore a čase,

ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej

prítomnosti.

II. Rozvíjajúce ciele predmetu Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu študijných predmetových,

medzipredmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu získaných znalostí v rôznych

poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom, aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej

minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály kompetencií (spôsobilostí) klásť si v aktívnej činnosti kognitívne

rôznorodé otázky, pomocou ktorých sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne

vlastný názor.

Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov (aj exemplárne

mnohostranných), ktorý sa považuje za integrálnu súčasť didaktického systému výučby dejepisu

i dejepisných učebníc na základných školách.


Žiaci si kladú otázky:

- použijú ich na osvojenie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných operácií

s historickým časom

s historickým priestorom

s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim posudzovaním

aplikujú ich v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných postupoch pri

vyšetrovaní, pátraní v školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných

prameňoch – stopách po minulosti

pri vyhľadávaní relevantných informácií

pri využívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty

pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu

77

IV. Obsah vzdelávania Ročník: TERCIA


Tematický celok

Európa na ceste

k moderným

národom

Moderný slovenský

národ

Rakúsko - Uhorsko

Prvá svetová vojna

Obsahový štandard

Vek rozumu

Zrod modernej doby

Modernizácia

Nacionalizmus

Slovenské národné

hnutie

Slováci v Uhorsku

Rozdelená Európa

Zákopová vojna

Odboj Slovákov

a Čechov

Zmeny na mape Európy

Výkonový štandard

Žiaci vedia vysvetliť, prečo dochádzalo k revolúciám

- zhodnotia význam vzniku občianskej spoločnosti

Žiaci vedia uviesť znaky národného obrodenia

Žiaci vedia prezentovať významné osobnosti v power pointe

Žiaci analyzujú príčiny vysťahovalectva

Žiaci vedia opísať ich dôsledky

Žiaci vedia identifikovať príčiny vypuknutia vojny

Žiaci vedia popísať dôsledky vojny

Žiaci vedia objasniť vznik ČSR

V. Metódy a formy práce aktívne učenie

metóda rozhovoru

skupinová práca

kooperatívne učenie

tvorba projektov, simulačné hry

VI. Učebné zdroje učebnica dejepisu – Na prahu moderného sveta

učebnica dejepisu – Slovensko na prahu moderného sveta

atlasy

noviny

časopisy

78

odborná literatúra

populárno -vedecká literatúra,

historická beletria,

informačné technológie

VII. Hodnotenie predmetu Kritéria hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického usmernenia č. 15 / 2006 – R zo 7. júna 2006,


pedagogických skúsenosti vyučujúcich.

Za jedno klasifikačné obdobie

Počet známok : minimálne 3

Písomné práce, testy: 2 známky s váhou 2

Ústna odpoveď: 1 známka s váhou 1

Seminárne práce, projekty: podľa aktuálnosti a obtiažnosti tematického celku


hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej klasifikačnej

stupnice:

100% - 90% = výborný

89% - 75% = chválitebný

74% - 50% = dobrý

49% - 30% = dostatočný

29% - 0% = nedostatočný

V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovanie 3 známky, učiteľ určí náhradný termín

na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na skúšanie, za nepreukázanie vedomostí z daného učiva mu učiteľ

môže udeliť známku nedostatočný.

79

Názov predmetu GEOGRAFIA

Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť


Regionálna geografia Európy tvorí základ vyučovania geografie v tercii. Pre žiakov je prijateľným

spôsobom ako získať veľa zaujímavých informácií o štátoch EÚ i ostatných štátoch Európy. Regionálna

geografia nie je len opis javov v jednotlivých regiónoch, ale prostredníctvom konkrétnych príkladov žiaci

získajú informácie, naučia sa ich porovnávať, triediť, vyhľadávať vzťahy a vysvetľovať ich.

Prostredníctvom geografie žiaci získavajú schopnosť rozpoznať a pochopiť význam tolerancie a úcty

k národom žijúcim na Európskom kontinente, dôležitosť poznania a ochrany prírodnej a kultúrnej krajiny,

kladný postoj k svojmu okoliu a k sebe samému.

Nezanedbateľnou súčasťou kompetencií, ktoré geografia buduje sú analýzy premien krajiny v čase a

priestore. Ich cieľom je poznať zákonitosti vývoja krajiny a možnosti tvorby prognóz pri jej ďalšom

využívaní, ochrane a zveľaďovaní.


Ciele predmetu sa odvíjajú od hlavného cieľa – zvládnuť a správne využívať nadobudnuté geografické

poznatky v praxi.

Žiakovi pomáhajú:

získať základné geografické charakteristiky Európy,

rozvíjať si chuť učiť sa,

rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať, hľadať vzájomné vzťahy a vysvetľovať ich,

prejavovať záujem o spôsob života ľudí v rôznych častiach sveta,

vedieť čítať mapu, orientovať sa na nej a podľa nej v praxi – plány miest, autoatlas, mapy na internete,

riešiť modelové situácie,

vnímať jedinečnosť prírodných javov a výtvorov na Zemi a vysvetliť prírodné javy na základe

vedomostí,

rozumieť grafom, diagramom,

hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie,

diskutovať o návrhoch,

oceniť krásu kultúrnych pamiatok, naučiť sa ich vážiť si a chrániť,

orientovať sa na mape podľa súradníc,

pripraviť prezentáciu, získavať informácie,

diskutovať o geografických zaujímavostiach – prírodných a kultúrnych,

získavať údaje zo zdrojov, využiť internet, odbornú literatúru,

rozvíjať jednotlivé druhy funkčnej gramotnosti.


Základné otázky geografie sú: Čím je to zaujímavé? Kde to je? Ako to vyzerá? Ako to vzniklo? Ako tam

žijú ľudia?

Názov tematického celku Predmetové kompetencie Európa – náš svetadiel žiaci dokážu čítať s porozumením odborný text,

vyberať z neho informácie, triediť ich, využívať,

prezentovať.

80

sú schopní získavať údaje z nesúvislých textov –

grafov, diagramov máp, tabuliek, štatistických údajov

a tiež

získavať informácie o rôznych kultúrach Európy, o

vzťahoch jednotlivých skupín obyvateľstva medzi

sebou, a hodnotiť ich.

dokážu informácie objektívne spracovať

Oblasti a štáty Európy žiaci dokážu čítať s porozumením odborný text,

vyberať z neho informácie, triediť ich, využívať,

prezentovať.

sú schopní získavať údaje z nesúvislých textov –

grafov, diagramov máp, tabuliek, štatistických údajov

a tiež

získavať informácie o rôznych kultúrach Európy, o

vzťahoch jednotlivých skupín obyvateľstva medzi

sebou, a hodnotiť ich.

dokážu informácie objektívne spracovať


Ročník: tercia

Hodinová dotácia: 1. hodina týždenne, 33.hodín ročne


Európa – náš svetadiel 10 hodín

Oblasti a štáty Európy 23 hodín

EURÓPA – NÁŠ SVETADIEL

Téma Obsahový štandard Výkonový štandard

Rozloha,

ohraničenie.

Poloha Európy, zobrazenie

Európy na mapách.

Vie určiť polohu Európy na Zemi vo

vzťahu k ostatným svetadielom a

oceánom.

Určiť polohu Európy v geografickej sieti.

Prezentovať získané poznatky.

Prírodné

podmienky.

Povrch. Vie určiť na mape vybraté povrchové

celky.

Vymenovať a ukázať polostrovy, ostrovy,

zálivy na mape.

Poznať najvyššie pohorie, oblasti

zemetrasení.


81

Podnebie. Podľa mapy vie určiť oblasti jednotlivých

podnebných pásiem a ich charakteristické

znaky.

Vysvetliť podnebné pásma.

Opísať ktoré faktory najviac ovplyvňujú

podnebie Európy (vplyv Golfského prúdu,

geografická šírka, prúdenie vetrov, ...).

Porovnať pôsobenie geografickej šírky,

vzdialenosti od oceánu, nadmorskej výšky

a morských prúdov na podnebie.

Porovnať vplyv Labradorského,

Golfského a Peruánskeho prúdu.

Vodstvo. Pracovať s mapou.

Podľa mapy vie vymenovať najväčšie

rieky, jazerá, zálivy, prielivy, prieplavy –

Rýn – Mohan – Dunaj.

Vysvetliť činnosť riek na príkladoch

(doliny riek, jaskyne, meandre, mŕtve

ramená, delta).

Porovnať činnosť riek a činnosť

ľadovca (tvar dolín). Vznik

ľadovcových jazier.

Charakterizovať a na príkladoch

uviesť rôzne typy jazier (sopečné,

ľadovcové, tektonické, hradené). Pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo. Určiť podľa mapy rozloženie typov krajín

(rastlinných a živočíšnych pásiem)

Vysvetliť ako súvisí rozloženie

rastlinných a živočíšnych pásiem

s podnebnými pásmami.

Prírodné zmeny. Ochrana

prírody.

Vymenovať prírodné krajiny Európy,

ktoré sa najviac zmenili hospodárskou

činnosťou ľudí.

Ukázať na mapách chránené územia

Európy.

Socio-ekonomické

podmienky.

Obyvateľstvo a sídla. Popísať obyvateľov Európy, ich život na

vidieku a vo veľkomestách.

Na obrysovej mape pomenovať všetky

štáty Európy a ich hlavné mestá a vybraté

štáty Zeme a ich hlavné mestá.

Určiť oblasti husto osídlené a riedko

osídlené a uviesť dôvody ich osídlenia

(napr. vysoké pohoria, podnebie).

Určiť polohu vybraných miest podľa

mapy - geografickými súradnicami.

Získavať údaje z grafov, diagramov,....

pre súčasné zloženie obyvateľstva.


82

Životné

prostredie.

Životné prostredie v mestských

a vidieckych krajinách.

Vymenovať a určiť na mape oblasti vhodné

pre cestovný ruch. Vysvetli problémy života v Európe

(odstraňovanie odpadov, znečisťovanie

ovzdušia, chorobnosť obyvateľstva,

kriminalita).

OBLASTI A ŠTÁTY EURÓPY

Téma Obsahový štandard Výkonový štandard

Európska únia. Európska únia – jej vznik

a členské štáty.

Vymenovať členské štáty EÚ.

Ukázať na mape miništáty.

Stredná Európa.

Západná Európa.

Severná Európa.

Južná Európa.

Juhovýchodná

Európa.

Východná

Európa.

Členenie Európy na časti –

stredná, západná, severná,

južná, juhovýchodná

a východná Európa.

Vie charakterizovať prírodné prodmienky

jednotlivých častí Európy.

Charakterizovať obyvateľstvo.

Vytvárať zoznam zaujímavých miest

a najväčších miest Európy.

Ukázať na mape hospodársky

najvyspelejšie regióny.

Charakterizovať dopravu v jednotlivých

regiónoch.

Dokáže vysvetliť druhy kultúry a ich

význam pre život človeka.

Popísať priemyselné odvetvia,

poľnohospodárske plodiny.

Vymenovať problémy, ktoré môžu byť

v jednotlivých oblastiach.

Životné prostredie

Európy.

Environmentálne súvislosti

a zaujímavosti o Európe.

Opísať problémy životného prostredia

(exhaláty, smog, ekologizácia

priemyselnej výroby)

Opísať vplyv dopravy na životné

prostredie.

Vymenovať známe lokality cestovného

ruchu (prímorské oblasti Stredozemného

mora, horské oblasti Álp,

kultúrnohistorické strediská).

Uviesť, v ktorých štátoch sa nachádzajú

známe stavby alebo kultúrne pamiatky.

Vedieť prírodné a kultúrne zaujímavosti

regiónov.

Poznať tradície demokracie.


rámci usporiadania učiva, činnosti učiteľa a žiaka, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov

vyučovacieho procesu uplatníme tieto metódy a formy práce:

Prehľad tematických celkov Metódy práce Formy práce

Európa – náš svetadiel informačno-receptívna

metóda,

sociálne formy

- individuálna,

83


metóda výkladu,

metóda rozhovoru,

práca s mapami

- skupinová,

- frontálna,

Oblasti a štáty Európy informačno-receptívna

metóda,


metóda výkladu,

metóda rozhovoru,

práca s mapami

diskusia

sociálne formy

- individuálna,

- skupinová,

- frontálna,

VI. Učebné zdroje Názov

tematického

celku

Odborná literatúra Didaktická

technika

Materiálne

vyučovacie

prostriedky

Ďalšie zdroje

Európa – náš

svetadiel Zaťková, M.:

Geografia tercia.

1.vyd. Bratislava:

Poľana, 2001. 120 s.

ISBN 8089002307

Kol. 2005. Školský

atlas svet. 1.vyd.

Harmanec : VKÚ,

2005. 150 s. ISBN

6003321385

Kol. 2001. Zemepisný

atlas sveta. 1.vyd.

Harmanec : VKÚ,

2001. 190 s. ISBN

8080422389

nástenné mapy

jednotlivých

kontinentov

tabuľa

notebook

data-

projektor

video-

technika

pracovné

listy,

internet,

časopisy –

Geographic,

Geografia,

Geo...

populárno-

náučná

literatúra

Oblasti a štáty

Európy Zaťková, M.:

Geografia tercia.

1.vyd. Bratislava:

Poľana, 2001. 120 s.

ISBN 8089002307

Kol. 2005. Školský

atlas svet. 1.vyd.

Harmanec : VKÚ,

2005. 150 s. ISBN

6003321385

Kol. 2001. Zemepisný

atlas sveta. 1.vyd.

Harmanec : VKÚ,

2001. 190 s. ISBN

8080422389

tabuľa

notebook

data-

projektor

video-

technika

pracovné

listy,

internet,

časopisy –

Geographic,

Geografia,

Geo...

populárno-

náučná

literatúra

84

nástenné mapy jednotlivých

kontinentov

VII. Hodnotenie predmetu Zásady hodnotenia v predmete Geografia sú v súlade s Metodickým usmernením č. 15/2006-R zo 7.

júna 2006, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v Slovenskej republike.

K polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 3 známky (z ústnych, písomných odpovedí

alebo orientácie na mape). Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie

zdôvodní. Písomnú odpoveď absolvujú študenti v priebehu, alebo po skončení tematického celku. Učiteľ

musí informovať žiakov so stupnicou bodovania a poskytnúť žiakovi ohodnotenú písomnú odpoveď

k nahliadnutiu. Podľa počtu dosiahnutých bodov hodnotí učiteľ písomnú odpoveď stupnicou známok 1-5.

O téme a termíne písomnej skúšky sú žiaci informovaný s týždenným predstihom, o termíne krátkej písomnej

skúšky (päťminútovky) učiteľ nie je povinný informovať vopred, pričom jej témou sú maximálne 3 posledné

vyučovacie látky.


1 100% - 90% výborný

2 89% - 75% chválitebný

3 74% - 50% dobrý

4 49% - 30% dostatočný

5 29% - 0% nedostatočný

Klasifikácia sa uskutočňuje na konci každého klasifikačného obdobia. Stupeň prospechu sa určuje na

základe známok získaných v danom klasifikačnom období, zároveň sa prihliada na systematickosť v práci

študenta, na jeho prejavované osobné a sociálne kompetencie ako je zodpovednosť, snaha, iniciatíva, ochota

a schopnosť spolupracovať a to počas celého klasifikačného obdobia.

85

Názov predmetu Občianska náuka

Vzdelávacia oblasť Človeka a spoločnosť

I. Charakteristika predmetu Predmet prispieva k orientácii žiakov v spoločnosti. Vedie ich k poznávaniu odlišných foriem štátnych

zriadení. Učí ich demokraticky myslieť a konať. Učí ich identifikovať prvky nedemokratických ideológii

v spoločnosti, poznávať svoje práva a povinnosti a obhajovať práva druhých. Poskytuje žiakom základné

vedomosti z oblasti štátu a práva a vedie ich k aktívnej angažovanosti ochrany ľudských práv. Oboznamuje

žiaka s právnymi dokumentmi záväznými pre Slovenskú republiku.

Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém:

Mediálna výchova/Hodnoty a mediálna stratégia/ Sociálne vzťahy v spoločnosti

Multikultúrna výchova/ Etnicita/Základné ľudské práva a slobody

II. Rozvíjajúce ciele predmetu Názov

tematického celku

Všeobecné ciele Špecifické ciele

Občan a štát Žiak vie popísať príčiny

vzniku štátu v dejinách

Vie vysvetliť nevyhnutnosť

deľby štátnej moci

Chápe podstatu demokraticky

usporiadanej spoločnosti

Žiak vie poukázať na funkcie, ktoré

zabezpečuje štát v spoločnosti

Vie uviesť dôsledky, ktoré by vyplývali

z kumulácie moci v jednom orgáne

Vie vysvetliť nevyhnutnosť činnosti

mimovládnych organizácii

Chápe význam zapájania sa jednotlivca

do verejného života spoločnosti

Pozná obsah Ústavy SR

Občan a právo žiak vie vymenovať základné

znaky právneho štátu

vie charakterizovať slovenský

právny priadok ako ucelený

systém

vie zaradiť rozmanité životné

situácie do kontextu riešenia

právneho odvetvia

žiak vie vysvetliť rozdiel medzi

vnútroštátnym a medzinárodným

právom

žiak vie uviesť pramene pre jednotlivé

právne odvetvia

žiak vie popísať vývin právneho štátu

Základné ľudské

práva a slobody vie analyzovať dokumenty

slúžiace na ochranu ľudských

práv

vie vysvetliť nevyhnutnosť

spojenia práv a povinnosti

popíše činnosť organizácii,

ktoré slúžia na ochranu

ľudských práv

vie argumentačne podložiť

nevyhnutnosť ochrany ľudských práv

vie vysvetliť dôležitosť ochrany

ľudských práv u detí ako bezbrannej

zložky spoločenskej štruktúry

pozná obsah II. hlavy Ústavy SR

vie porovnať ochranu ľudských práv

u nás a vo svete

III. Predmetové kompetencie Názov tematického celku Predmetové kompetencie

Občan a štát žiaci sú si vedomí vlastnej identity a identity druhých ľudí v štáte

žiaci si vytvárajú pozitívne vzťahy k jednotlivcom inej národnosti,

ktoré stretávajú v škole, ale i mimo nej

žiaci sú si vedomí jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka

v spoločnosti

Občan a právo žiaci sú si vedomí aktívneho občianstva a osobnej angažovanosti

86

žiaci vedia uplatňovať vhodné komunikačné prostriedky na

vyjadrovanie vlastných myšlienok, citov, názorov a postojov

žiaci vedia rešpektovať a uplatňovať mravné princípy a pravidlá

žiaci získajú schopnosť využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne

a neverbálne texty spoločenského a spoločenskovedného charakteru

Základné ľudské práva

a slobody žiaci dokážu k obhajovať vlastné postoje a obhajovať svoje práva

žiaci si uvedomujú práva a povinnosti

žiaci rešpektujú základné princípy demokracie a tolerancie

žiaci sa učia preberať zodpovednosť za svoje názory

IV. Obsah vzdelávania Ročník: tretí v osemročnej forme štúdia

Hodinová dotácia: 1 hodina

Tematický celok Obsahový štandard Výkonová štandard

Občan a štát

Ako vznikol štát

Rody, kmene,

riadenie spoločnosti,

štátna moc, štátne

orgány, štát, štátne

územie, občianstvo

Žiak vie popísať priebeh procesu vzniku štátu

v dejinách

Vie uviesť príčiny, ktoré viedli k vzniku štátu

Vie vymenovať základné znaky štátu

Vie popísať základné znaky štátu

Vie určiť, v ktorých častiach sveta vznikli prvé

štáty za použitia vedomosti z dejepisu

Štát, národ a funkcie

štátu

Vonkajšia, vnútorná

funkcia štátu, národ,

národný štát

Žiak vie vymenovať funkcie štátu

Vie vysvetliť pojem národný štát, národ

Vie vysvetliť rozdiel medzi národnou

príslušnosťou a štátnym občianstvom

Vie zhodnotiť nevyhnutnosť fungovania štátu

Deľba štátnej moci

Deľba moci,

zákonodarná moc,

výkonná moc, súdna

moc

Žiak vie vysvetliť ako a prečo je potrebné deliť

štátnu moc

Vie vymenovať jednotlivé zložky deľby štátnej

moci

Vie poukázať v histórii na príklady, keď došlo

k splynutiu jednotlivých zložiek moci v rukách

jednotlivca

Ústava Slovenskej

republiky -

základný zákon

štátu

ústava, preambula,

hlava

Žiak vie vysvetliť dôvod vytvorenia Ústavy SR

Vie popísať jednotlivé časti, ktoré tvoria

Ústavu SR

Vie rozanalyzovať obsah jednotlivých hláv

Vie určiť, z akého historického odkazu

vychádza preambula

Zákonodarná moc

Parlament,

legislatívny proces,

zákonodarná

iniciatíva, platnosť

zákona, Zbierka

zákonov SR

Žiak vie vymenovať podmienky, ktoré musia

byť splnené pre možnosť byť poslancom

v parlamente

Vie vysvetliť hlavnú funkciu parlamentu v štáte

Vie definovať jednotlivé etapy legislatívneho

procesu

Vie vymenovať orgány, ktoré majú právo

zákonodarne iniciatívy

Výkonná moc

Výkonná moc,

vláda, premiér,

Žiak vie vysvetliť hlavnú funkciu výkonnej

moci

Vie vymenovať subjekty, ktoré tvoria vládu

87

ministri, nariadenia

vlády, prezident ,

právomoci

Vie vymenovať aké právomoci má prezident

voči vláde

Na základe analýzy Ústavy SR, vie určiť, kto sa

môže stať prezidentom SR

Súdna moc

Ústavný súd,

Najvyšší súd

Slovenskej

republiky, nezávislé

súdnictvo

Žiak vie vysvetliť hlavnú funkciu súdov SR

Vie popísať sústavu súdov SR

Vie zdôvodniť potrebu nezávislosti súdnictva

Pozná náležitosti, ktoré musia spĺňať sudcovia

na základe analýzy Ústavy SR

Demokracia

Princípy

demokracie, priama

a nepriama

demokracia

Žiak vie vymenovať princípy demokracie

Vie podľa konkrétnej situácie popísať stav

demokracie v spoločnosti

Vie vysvetliť rozdiel medzi priamou

a nepriamou demokraciou

Vie definovať pojmy politická a ekonomická

pluralita

Štátne zriadenie

Monarchia,

republika

Žiak vie porovnať monarchiu a republiku

v otázke získania legitimity moci

Vie podľa mapy Európy vypísať, ktoré štáty sú

republiky a ktoré monarchie

Demokratické

a nedemokratické

formy vlád

Parlamentná,

kabinetná,

prezidentská forma

vlády

Aristokracia,

plutokracia,

oligarchia,

monokracia

Žiak vie vymenovať jednotlivé formy vlád

Žiak vie porovnať jednotlivé formy vlád

Vie uviesť príklad krajín k jednotlivým formám

vlád

Vie s využitím vedomostí z dejepisu nájsť

v dejinách jednotlivé formy vlád

Občianska

spoločnosť a demokratický štát

Mimovládne

organizácie,

ekonomické

a neekonomické

nátlakové skupiny,

lobbizmus

Žiak vie vysvetliť aký je rozdiel medzi

politickými stranami a mimovládnymi

organizáciami

Vie popísať funkciu mimovládnych organizácií

Vie vymenovať jednotlivé druhy

mimovládnych organizácií

Vie zaujať postoj k lobbizmu na Slovensku

Občan a právo Štát a právo

Právny štát, právna

istota, prezumpcia

neviny, spravodlivý

súdny proces,

policajný štát

Žiak vie vysvetliť pojem právny štát

Vie popísať vývin právneho štátu v dejinách

Vie vymenovať základné charakteristiky

právneho štátu

Vie zhodnotiť nevyhnutnosť ochrany právneho

štátu

Pre koho a ako

vzniká právo

Pravidlá, právne

normy, morálne

a náboženské

Žiak vysvetliť rozdiel medzi tradíciou,

náboženskou a právnou normou

Vie zdôvodniť potrebu týchto odlišností

88

normy, záväznosť

a vynútiteľnosť

právnych noriem,

Zbierka zákonov SR

Právny poriadok

Právny predpis,

odvetvia práva,

verejné právo,

súkromné právo,

právny systém

Žiak vie vysvetliť pojem právna sila

Vie popísať hierarchické usporiadanie

právnych predpisov

Vie uviesť časti slovenského právneho systému

a uviesť ich do systému vnútroštátneho

a verejného práva

Trestné právo.

Neznalosť zákona

neospravedlňuje

Trestný zákon,

trestný čin,

mladistvý,

priestupok,

páchateľ,

spolupáchateľ,

zadržanie, väzba,

obvinený,

obžalovaný,

odsúdený,

deliktuálna

zodpovednosť

Žiak vie uviesť prameň trestného práva

Chápe rozdiel medzi priestupkom a trestným

činom ako protiprávnym konaním

Vie vymenovať druhy trestov

Vie popísať postup orgánov činných v trestnom

konaní pri trestnom čine

Vie vysvetliť rozdiel medzi väzbou a

zadržaním

Občiansky zákonník

Občianske právo,

občiansky zákonník,

fyzická osoba,

spôsobilosť na práva

a povinnosti,

spôsobilosť na

právne úkony

Žiak vie uviesť prameň občianskeho práva

Vie vysvetliť formy právnej spôsobilosti

fyzickej osoby

Vie poukázať na jednotlivé prípady

rozmanitých vzťahov, kde je možná aplikácia

občianskeho práva

Rodinné právo

Zákon o rodine,

manželstvo,

náhradná rodinná

výchova, práva

a povinnosti rodičov

a detí

Žiak vie uviesť prameň rodinného práva

Vie uviesť podmienky, ktoré musia byť

splnené, aby bolo uzavreté platné manželstvo

Vie vysvetliť aké povinnosti majú voči sebe

rodičia a deti

Vie zaujať postoj k problematike adopcie

Aplikácia práva

Súdne konanie,

prokurátor, advokát,

senát, rozsudok

odvolanie, polícia,

advokát, notár,

komerční právnik

Žiak vie vymenovať orgány, ktorým je zverená

aplikácia práva

Žiak vysvetlí pojem aplikácia práva

Vie zdôvodniť nevyhnutnosť opravných

prostriedkov

Základné ľudské

práva a slobody

Ľudské práva

a slobody

Hranice slobody,

rovnosť práv,

osobné a politické

Žiak vie vysvetliť prečo je dôležité a užitočné

poznať svoje práva

Žiak vie určiť hranice svojej slobody

Žiak vie vysvetliť pojem ľudské práva

Žiak vie rozdeliť ľudské práva na jednotlivé

89

práva, ekonomické,

sociálne a kultúrne

práva

Neodňateľnosť,

nepremlčateľnosť,

nezrušiteľnosť,

zodpovednosť,

povinnosť

generácie

Vie vymenovať niektoré dokumenty v dejinách,

ktoré sa zaoberajú ochranou ľudských práv

Žiak vie vymenovať základné vlastnosti

ľudských práv

Základné dokumenty

ľudských práv

Charta OSN,

Všeobecná

deklarácia ľudských

práv, Európsky

dohovor ľudských

práv, Rada Európy,

občianske práva,

Listina základných

práv a slobôd

Žiak vie vymenovať základné dokumenty

ochrany ľudských práv

Na základe analýzy vie popísať obsah listín

Vie zdôvodniť prečo II. hlava Ústavy SR je pre

občanov najdôležitejšia

Pozná organizácia zaoberajúce sa ochranou

ľudských práv

Základné práva detí

podľa Dohovoru

o právach dieťaťa

Deklarácia práv

dieťaťa, Dohovor

o právach dieťaťa

Žiak vie uviesť, ktoré dokumenty obsahujú

základné práva detí

Vie s pomocou mapy sveta uviesť krajiny,

ktoré nedodržiavajú práva dieťaťa

Pozná organizácie ochraňujúce práva detí

Na základe analýzy dokumentov vie

vymenovať základné práva detí

Všetci sme si rovní,

ale nie rovnakí

Rovnosť, rovnakosť,

predsudok,

nerovnosť

Žiak vie vymenovať rôzne druhy predsudkov

Vie vysvetliť pojem diskriminácia, či už zjavnú

alebo skrytú

Vie zdôvodniť nevyhnutnosť základných práv

a slobôd pre všetkých ľudí

Vie vysvetliť rozdiel medzi rovnosťou

a rovnakosťou

Vie ilustrovať na príkladoch predsudok,

nepochopenie odlišnosti, nerešpektovanie

odlišnosti, diskrimináciu

Ochrana spotrebiteľa

Spotrebiteľ,

spotrebiteľské

práva, cena tovaru,

kvalita tovaru,

doklad o kúpe

Žiak vie uviesť, čo všetko ovplyvňuje

spotrebiteľa pri kúpe

Žiak vie popísať postup pri reklamácií

Žiak pozná inštitúcie zaoberajúce sa ochranou

spotrebiteľa

Vie zdôvodniť nevyhnutnosť záručnej lehoty

V. Metódy a formy práce Názov tematického celku Metódy Formy práce

Občan a štát Výkladovo – ilustratívna

Dialogická

Frontálna výučba

Individuálna práca žiakov

Diskusia

Občan a právo Výkladovo – ilustratívna

Dialogická

Heuristická

Frontálna výučba


Skupinová práca žiakov

90

Diskusia

Písomné a grafické práce

Základné ľudské práva a

slobody Výkladovo – ilustratívna

Dialogická

Heuristická

Frontálna výučba


Skupinová práca žiakov

Diskusia

Písomné a grafické práce

VI. Učebné zdroje Názov

tematického

celku

Odborná literatúra a ďalšie zdroje Didaktická

technika

Materiálové

výučbové

prostriedky

Občan a štát DROZDÍKOVÁ, A. – ĎURAJKOVÁ, D. –

KRSKOVÁ, A.: Občianska náuka pre 8. ročník.

SPN - Mladé letá, 2006.

TÓTH, R.: Základy politológie, 1. vydanie.

Bratislava: SPN, 1994.

Internet, knižnica

Tabuľa,

notebook,

dataprojektor

Pracovné listy

Občan a

právo

DROZDÍKOVÁ, A. – ĎURAJKOVÁ, D. –



REPÍK, B.: Ľudské práva v súdnom konaní.

Bratislava: Manz, 1999.

KRSKOVÁ, A. – KRÁTKA, D.: Základy práva,

4. vydanie. Bratislava: SPN, 2001.

Tabuľa,

notebook,

dataprojektor

Pracovné listy

Základné

ľudské práva

a slobody

DROZDÍKOVÁ, A. – ĎURAJKOVÁ, D. –



REPÍK, B.: Ľudské práva v súdnom konaní.

Bratislava: Manz, 1999.

Tabuľa,

notebook,

dataprojektor

Pracovné listy

VII. Hodnotenie predmetu K polročnej a koncoročnej klasifikácií sú potrebné minimálne dve známky ( z ústnych alebo písomných

odpovedí), pričom väčší dôraz sa kladie na písomné odpovede absolvované po každom tematickom celku.

Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie zdôvodni. Písomnú odpoveď

absolvujú študenti v priebehu alebo po skončení tematického celku. Učiteľ musí oboznámiť žiakov so

stupnicou bodovania a poskytnúť žiakovi ohodnotenú písomnú odpoveď k nahliadnutiu. O téme a termíne

písomnej skúšky sú žiaci informovaní s týždenným predstihom, o termíne krátkej písomnej skúšky (

päťminútovky ) učiteľ nie je povinný informovať vopred, pričom sú jej témou dve posledné vyučovacie látky.

Klasifikácia sa uskutočňuje na konci každého klasifikačného obdobia, ale prihliada sa k dôležitosti a váhe

jednotlivých známok. O orientačnej váhe sú študenti oboznámení. Zároveň sa však prihliada na

systematickosť v práci žiaka, na jeho prejavovaná osobné a sociálne kompetencie ako je zodpovednosť,

snaha, iniciatíva a to počas celého klasifikačného obdobia.

Druh odpovede Orientačná váha

Ústna odpoveď 2

Päťminútovka 1

Vopred oznámená písomka – V polovici alebo na konci tematického celku 2

Test na konci tematického celku 3

Referát, projekt, prezentácia 2

91

Názov predmetu Náboženská výchova

Vzdelávacia oblasť Človek a hodnoty

I. Charakteristika predmetu Vyučovací predmet rímskokatolícke náboženstvo na základných a stredných školách je povinne

voliteľný výchovno-formačný učebný predmet s hodinovou týždennou dotáciou. Predmetom

vyučovania rímskokatolíckeho náboženstva sú vybrané poznatky z jednotlivých teoretických a

praktických teologických disciplín v spojitosti s vedami, ktoré vstupujú do vzťahu s učivom, hlavne

so psychológiou, filozofiou, etikou, estetikou, sociológiou, biológiou.

Vyučovanie predmetu na stredných školách nadväzuje na vyučovanie náboženskej výchovy na

základných školách. Na strednej škole sa dáva dôraz na hlbšie a komplexnejšie porozumenie,

kritické reflektovanie, aplikáciu poznatkov a vedomie vlastnej identity. Celé vyučovanie prispieva k

zrelosti žiakov a dovoľuje im celistvejšie pochopiť realitu. So vstupom Slovenska do Európskej

únie je nutné viesť k zachovaniu vlastnej kresťansko-katolíckej a kultúrnej identity a zároveň sa vo

výchove zamerať aj na hodnoty iných kultúr a vzájomné chápanie. „Totiž každá kultúra je prejavom

reflexie nad tajomstvom sveta a človeka; je spôsobom, ktorý možno vyjadriť transcendentný rozmer

ľudského života.“ Iným rozmerom výchovy v období globalizácie sa javí výchova k aktívnemu a

zodpovednému spolužitiu, kde sú vzťahy násilia nahradené vzťahmi spolupráce vo vízii spoločného

dobra.


Osobnostný a sociálna rozvoj / Hodnoty/ - Dôstojnosť a výkon

Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra / Objavujme Slovensko / Kultúra života.

II. Rozvíjajúce ciele predmetu Ciele učebného predmetu rímskokatolícke náboženstvo (ďalej len náboženstvo)

vychádzajú:

a. z cieľ a katechézy: „...cieľom nie je len jednoduché stotožnenie s náboženskými pravdami, ale

odovzdanie sa celého človeka Kristovi.“

b. z cieľ a školy: predmet spĺňa výchovno-vzdelávaciu úlohu pri formovaní osobnosti

v oblasti viery a jej syntézy s kultúrou a so životom.

Cieľom procesu výchovy a vzdelávania v danom predmete je otvárať sa Bohu,

prehlbovať s ním svoj vzťah a mať plnú, uvedomelú, aktívnu účasť na živote Cirkvi

a spoločnosti pre službu Božieho kráľovstva.

Predpokladom pre plnú účasť je oslovenie celého č loveka v jeho rozumovej,

emocionálnej a duchovnej oblasti a ponuka uceleného poznania kresťanského posolstva.

Formácia žiaka k uvedomelej účasti vyžaduje:

uznať potrebu hľadania zmyslu vlastnej existencie,

pochopiť a stotožniť sa s kresťanskou identitou a vedieť ju odlíšiť od pseudokresťanských

a nekresťanských identít,

nadobudnúť súlad medzi vierou a vedou, vierou a kultúrou, vierou a životom,

osvojiť si schopnosť mravného úsudku a rozlišovania,

nechať sa formovať Duchom Svätým a uznať jeho pôsobenie vo vlastnom živote, v Cirkvi

a v spoločnosti,

uznať hodnoty rodiny ako domácej Cirkvi a základnej bunky spoločnosti,

v súlade s tradíciou Slovenska si osvojiť mariánsku úctu a národné povedomie,

92

vedieť vyjadriť cez liturgické postoje svoj vzťah k Bohu.

Pod vyjadrením aktívna účasť rozumieme schopnosť:

aplikovať nadobudnuté poznatky v praktickom živote,

vlastným postojom svedčiť o prijatej viere,

vedieť poznanú vieru sláviť a žiť v každodennom živote,

sláviť liturgický rok v spoločenstve Cirkvi,

čerpať silu z modlitby,

aktívne sa zapojiť do života svojej farnosti,

osvojiť si pravdivé chápanie slobody a jej zodpovedné prežívanie,

prevziať zodpovednosť za seba ako jednotlivca i člena určitého spoločenstva a ochotne sa

podieľať a spolupracovať na verejnom živote svojej obce, regiónu, štátu. Spoznávať Božiu pravdu.

Oceniť hodnotu pravdy. Orientovať svoj život podľa pravdy. Praktizovať život v pravde podľa hlasu

svedomia.

III. Predmetové kompetencie komunikačné kompetencie:

Žiak

• prispieva k diskusii v pracovnej skupine a v triede

• kladie otázky a zisťuje odpovede

• učí sa konfrontovať s názormi druhých, počúvať a byť otvorený pre odlišnosti

• osvojuje si vhodnú argumentáciu, učí sa vypočuť spoludiskutujúceho

• formuluje otázky, porovnáva, oponuje

• formuluje a vyjadruje svoje myšlienky a názory

• rozširuje svoje kultúrne horizonty diskusiou

• učí sa reagovať primerane situácii

• je schopný uvedomiť si vlastné reakcie v konflikte

• vie vyjadriť svoj názor asertívnym nezastrašujúcim spôsobom, sformulovať „ja - správu“ a

vyjadriť svoje pocity

• učí sa dešifrovať a vhodne používať symboly

• rozumie symbolickému vyjadrovaniu v rituáloch a slávnostiach profánneho a náboženského života

kompetencie k učeniu sa:

• učí sa vyhľadávať a triediť informácie, vyhodnocuje výsledky svojho učenia a diskutuje o nich

• podieľa sa na spoločnej práci projektového vyučovania s použitím IKT (teleprojekty)

• učí sa učiť spoluprácou

kompetencie k riešeniu problémov:

Žiak

• zaujíma sa o rôzne problémy a nové veci

• dobre prijíma nové nápady, prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi

• plánuje a podieľa sa na riešení úloh s druhými

• vníma, rozpozná a pochopí problém závislostí, premyslí a naplánuje riešenie problému na

modelovej situácii

primerane svojej detskej skúsenosti

• obhajuje svoj názor

existenciálne kompetencie:

Žiak

• dokáže si uvedomiť svoju jedinečnosť a objavuje svoju veľkosť

• osvojí si kresťanský pohľad na hodnotu človeka

• je pripravený niesť zodpovednosť

• učí sa odhadnúť dôsledky rozhodnutí a činov človeka

93

• oceňuje prínos kresťanských hodnôt v ľudskej kultúre

• na konkrétnych príkladoch porovná rôzne životné štýly, oceňuje etické hodnoty

• rozhoduje o svojich hodnotách a cieľoch

• objavuje existenciu nemennej pravdy

• je otvorený pre kresťanské chápanie rovnakej dôstojnosti muža a ženy pred Bohom

• vytvára si rebríček hodnôt, hľadá víziu pre svoju budúcnosť a objavuje a osvojuje si životný štýl na

základe

etických princípov,

• hľadá svoju úlohu vo svete aj v cirkvi

• oceňuje postoj vzájomnej tolerancie medzi mladými ľuďmi, posúdi mravný aspekt vzťahu a chápe

zmysel vernosti

• objavuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na pohlavie

• preberá zodpovednosť za sebaurčenie a sebarealizáciu, objavuje prvky zodpovedného konania

v konkrétnych životných situáciách

• objavuje kresťanský pohľad na zmysel života človeka

• aplikuje vo svojom živote jednotlivé prvky spirituality

občianske kompetencie:

Žiak

• adaptuje sa na meniace životné a pracovné podmienky, podľa svojich schopností a možností sa

podieľa na ich aktívnom a tvorivom ovplyvňovaní

• chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri vytváraní zákonov obohacujúcich spoločnosť

• aktívne participuje na triednych a školských aktivitách

• zapája sa do občianskeho života vo svojom okolí

• háji svoje práva aj práva iných

• vníma dôležité postavanie rodiny ako základnej bunky spoločnosti

kultúrne:

Žiak

• osvojuje si postoj vzájomnej tolerancie, učí sa akceptovať druhých ľudí takých, akí sú

• angažuje sa a rešpektuje vo svojom živote humánne princípy v duchu solidarity a lásky

• všíma si kultúrne prejavy iných národov, národností, etník

• iné kultúry a ich umenie považuje za rovnocenné a inšpirujúce

• učí sa tolerancii a empatickosti

• má záujem o poznávanie seba, ostatných ľudí, reality, v ktorej žije, spoločnosti a prírody

• objavuje v biblickom prameni ekologické posolstvo, vníma človeka ako súčasť prírody

• má úctu k živým aj neživým súčastiam prírody, aktívne ich poznáva a ochraňuje

• správa sa spôsobom, ktorý podporuje trvalú udržateľnosť kvality životného prostredia

• vníma obrazy a symboly, architektúru, ľudovú tvorivosť (kroje, výšivky, ornamenty)

• rešpektuje kultúrne tradície ako základ súčasného umenia

• osvojuje si prácu s literárnymi žánrami a druhmi

• uvedomuje si korene, tradíciu a historický vývoj výtvarnej kultúry

• vníma pôvod umeleckých diel vyrastajúcich z kresťanskej tradície (obraz, literatúra, hudba, móda)

• osvojuje si kritický prístup k médiám

• má predstavu o vhodnej kombinovateľnosti farieb, tvarov

• pozná pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou oblečenia, vlasov či tváre

• pozná pravidlá spoločenského kontaktu a v súvislosti s tým aj štýl obliekania sa na rôzne udalosti

• objavuje vyjadrovanie pravdy o svete pomocou rôznych literárnych a myšlienkových foriem

• ocení prínos štátu a Cirkvi pre dobro jednotlivca a spoločnosti

• rozumie rozdielom a spoločným prvkom svetových náboženstiev, osvojí si postoj vzájomnej

94

tolerancie

• osvojí si kritéria pre rozlíšenie učenia rôznych náboženských siekt a vie popísať ich techniky

manipulácie

sociálne a interpersonálne:

Žiak

• učí sa tolerancii, ústretovosti ale aj kritickosti, k iným, učí sa chápať ich potreby a postoje

• objavuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na jeho schopnosť podať výkon

• objavuje mravný aspekt umelého potratu a eutanázie

• osvojí si kritický prístup k vlastnej osobe, prijíma sám seba

• uvedomuje si svoje silné a slabé stránky

• vníma sa ako časť celku

• chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri riešení danej úlohy, oceňuje skúsenosti

druhých ľudí

• podieľa sa na utváraní príjemnej atmosféry v triednom tíme, ohľaduplnosťou k opačnému pohlaviu

prispieva k upevňovaniu medziľudských vzťahov, v prípade nutnosti poskytne pomoc alebo o ňu

požiada

• dokáže si uvedomiť svoje potreby

• identifikuje sa so svojím vnímaním pocitov

• dôveruje si, uvedomuje si silné a slabé stránky, ktoré vníma ako svoje rozvojové možnosti

• vníma životnú situáciu starého a chorého človeka

• učí sa spätnej väzbe na vlastnú osobu

• uvažuje nad humánnymi princípmi v duchu solidarity a lásky, objavuje rozmer empatie pre rozvoj

sociálneho cítenia

• je pripravený byť v interakcii s inými ľuďmi v rôznych kontextoch

• buduje návyk vonkajších prejavov úcty k opačnému pohlaviu

• vysvetlí význam manželstva a rodiny a uvedomuje si ich hodnotu

• posúdi vzťahy v rodine s výchovou k vzájomnej úcte, asertívnemu, empatickému správaniu v

rodine aj spoločnosti. Uvedomuje si potrebu celoživotných vzťahov (priateľstva, manželstva,

rodiny). Objavuje princípy tvorivého budovania osobných vzťahov.




1. K

TO

S

OM

Sebapoznanie (jedinečnosť, objavenie svojej veľkosti) Zodpovednosť za prijaté dary Sebaprijatie, komplexy Sebaúcta

Žiak vie

• vysvetliť pojmy sebaúcta, sebaprijatie a komplexy

• uvedomiť si zodpovednosť za rozvíjanie svojich talentov

• vyjadriť vlastný názor.

• rozvíjať návyk vonkajších prejavov sebaúcty

• eliminovať svoje komplexy

• trénovať v pozitívnom sebahodnotení.

95

2. K

TO

JE

ČL

OV

EK

Ľudská dôstojnosť

(Gn)

Kresťanský pohľad

na zdroj dôstojnosti

človeka (človek

stvorený na Boží

obraz)

Človek ako muž a

žena (úcta k človeku,

dôstojnosť muža a

ženy, matriarchát,

patriarchát,

sexizmus)

Kresťanské chápanie

rovnakej dôstojnosti

muža a ženy pred

Bohom

Žiak vie

• vysvetliť pôvod ľudských práv v židovsko-kresťanskej viere v

jedného Boha

• sformulovať pojem dôstojnosť človeka vo svetle viery a Svätého

písma

• oceniť kresťanský pohľad pri hľadaní a akceptovaní dôstojnosti

človeka

• prispieť k budovaniu dobrých vzťahov prejavením úcty každému

človeku

• opísať vnímanie muža a ženy v rôznych kultúrach a rôznych

historických kontextoch a porovnať ho s kresťanským

pohľadom

• oceniť uskutočňovanie sociálnych rolí muža a ženy z pohľadu

kresťanského ideálu

• rozvíjať návyk vonkajších prejavov ohľaduplnosti a zdvorilosti

voči opačnému pohlaviu

3. Ľ

UD

SK

OS

Ť

Odvrátená tvár

ľudskosti

(zneužívanie,

manipulácia, vojna –

v minulosti a dnes,

problém

„spravodlivých“

vojen)

Otázky o zmysle

utrpenia,

pochybnosť ako

miesto komunikácie,

Boh ukrytý v biede

sveta (bol som

hladný ....)

Božie kráľovstvo

ako kráľovstvo

pokoja

Ľudskosť (búranie

predsudkov,

tolerancia, Ježišov

postoj k ľuďom na

okraji)

Objavenie ľudskosti

(vykúpenie –

pozdvihnutie

človeka)

Žiak vie

• položiť si otázky o príčinách a zmysle ľudského utrpenia a hľadať

na ne odpoveď

• na základe poznania dejinných súvislostí hľadať príčiny odvrátenej

tváre ľudskosti

• vnímať nebezpečenstvo náboženského fundamentalizmu,

intolerancie a odsudzovania

• prejaviť vonkajší skutok empatie voči iným

• spoznať a odmietnuť manipuláciu

96

4

. D

ÔS

TO

JN

OS

Ť A

VÝ

KO

N

„Mať“ alebo „byť“

Hodnota práce a

dôstojnosť človeka

Cirkev slabých

(etika chudoby a

milosrdenstva v

Cirkvi, sociálne

učenie Cirkvi)

Utrpenie – sviatosť

pomazania chorých

Žiak vie

• vymenovať dôsledky posudzovania hodnoty človeka na základe

iba jeho výkonu

• porovnať Ježišov zákon lásky so sociálnymi zákonmi modernej

spoločnosti

• integrovať hodnoty milosrdenstva do sústavy hodnôt sociálneho

cítenia spoločnosti i jednotlivca

• nadchnúť sa pozitívnymi vzormi z dejín Cirkvi

• vytvoriť zákony „svedectva lásky“ obohacujúce spoločnosť (štát,

mesto, školu, triedu).

5. K

UL

TÚ

RA

ŽIV

OT

A

Kultúra – rozvoj

človeka, rozvoj

ľudskej spoločnosti

Hodnoty kultúry

života a kultúry

smrti (liberalizmus –

relativizmus hodnôt,

konzervativizmus –

ochrana hodnôt)

Ľudskosť –

kresťanský ideál

(kresťanské vzory)

Žiak vie

• zdôvodniť prínos kresťanských hodnôt pre súčasnú kultúru

• na podklade Svätého písma posúdiť hodnotu človeka od počatia po

prirodzenú smrť

• uvedomiť si kresťanské hodnoty integrované v spoločnosti

• akceptovať a preferovať život ako hodnotu

• zostaviť škálu osobných hodnôt (môj rebríček hodnôt)

• porovnať spoločenský prínos kresťanských hodnôt pre spoločnosť

v porovnaní s prioritami liberalizmu

• podľa zostaveného rebríčka hodnôt v modelových situáciách

demonštrovať ich vonkajšie prejavy


Motivač né metódy, ako motivač né rozprávanie (približovanie obsahu učenia), motivač ný

rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivač ný problém (upútanie pozornosti

prostredníctvom nastoleného problému), motivač nú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou

umeleckého diela). Demonštrač ná metóda (demonštrácia obrazov), pozorovanie (cielené

systematické vnímanie objektov a procesov), manipulácia s predmetmi (práca so symbolom,

didaktická hra). heuristická metóda, projektová metóda , diskusia, filozofická diskusia ,situač ná

metóda inscenač ná metóda, didaktické hry, kooperatívne vyuč ovanie, dramatizácia (plánovaný

dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) simulácia (simulovanie, napodobňovanie životných

97

situácií, aktivity, ktoré vyžadujú interakciu medzi skupinou žiakov a jednotlivcami), kompozícia

(vypracovanie osnovy referátu, písomné rozvíjanie témy, príbehu a pod.)

VI. Učebné zdroje Poznávanie cez dialóg - Metodická príručka katolíckeho náboženstva pre siedmy ročník základných

škôl

VII. Hodnotenie predmetu Hodnotenie žiaka v predmete náboženstvo/náboženská výchova

Vo vyučovacom predmete náboženstvo/náboženská výchova pri priebežnej klasifikácii učiteľ

hodnotí očakávané výstupy stanovené vo výkonovom štandarde v príslušnom ročníku, alebo

v cieľoch učebných osnov, prípravu na vyučovanie (domáce úlohy) riešenie teoretických

a praktických úloh.

Pri súhrnnej klasifikácii hodnotí:

učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacom predmete v súlade s požiadavkami

vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, stupeň tvorivosti

a samostatnosti prejavu, osvojenie potrebných vedomostí, skúseností, zručností a ich tvorivú

aplikáciu, usilovnosť a vzťah žiaka k činnostiam v edukačnom procese snahu o rozvoj svojich

kompetencií

Známkou hodnotíme: l. prácu s pracovným zošitom – priebežne

2. vytvorenie projektu – raz za polrok

3. krátke overenie vedomostí formou testu – raz za štvrťrok

4. aktivitu na hodine, ústna odpoveď, iná práca žiaka aj praktická

Kritéria hodnotenia projektu:

1. obsah –2 body

2. forma – 2 body

3. prezentácia – 4 body

4. obhajoba – 2 body

10 – 9 bodov ....výborný

8 – 7 bodov ......chválitebný

6 – 5 bodov.......dobrý

4 – 3 bodov.......dostatočný

2 – 0 bodov.......nedostatočný

Stupnica pri testoch:

100% - 90% výborný

89,9% - 75% chválitebný

74,9% - 50% dobrý

49,9% - 35% dostatočný

34,9% a menej nedostatočný

Najväčšiu váhu pri klasifikácii má hodnotenie projektu a testu.

GEMBALOVÁ, A.: Kritéria klasifikácie (a základné kritéria slovného hodnotenia) výchovno –

vzdelávacích výsledkov žiaka v predmete náboženstvo/náboženská výchova. In: Katolícky učiteľ, č. 1

2009/2010.

98

Názov predmetu Etická výchova tercia

Vzdelávacia oblasť Človek a hodnoty

I. Charakteristika predmetu Poslaním povinne voliteľného predmetu etická výchova je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou a

hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné hodnoty

zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o

morálnych zásadách, ale zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie)

mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre

život v tom zmysle, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine, na

pracovisku, medzi spoločenskými skupinami, v národe a medzi národmi.

Etická výchova sa v prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v morálnych

postojoch a v regulácii správania žiakov. Pre etickú výchovu je primárny rozvoj etických postojov a

prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností /otvorená komunikácia, empatia,

pozitívne hodnotenie iných…/ ako aj podpora mentálnej hygieny, podieľa sa na primárnej prevenciu porúch

správania a učenia.


Osobnostný a sociálny rozvoj/ Zdroje etického poznania.

II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom etickej výchovy je vychovať osobnosť, ktorá:

má svoju vlastnú identitu, je sama sebou a pritom táto identita zahŕňa v sebe aj prosociálnosť,

má pozitívny vzťah k životu a ľuďom spojený so zdravou kritickosťou,

jej správanie je určované osobným presvedčením a interiorizovanými etickými normami,

vyplývajúcimi z univerzálnej solidarity a spravodlivosti, a preto je do istej miery nezávislá od tlaku

spoločnosti,

má zrelý morálny úsudok opierajúci sa o zovšeobecnené zásady, preto je schopná správne reagovať

aj v neočakávaných a zložitých situáciách,

charakterizuje ju spojenie správneho myslenia a správneho konania,

koná v súlade so svojimi zásadami, ale aj s citovou zaangažovanosťou - súlad medzi emóciami a

chcením – nekoná len z povinnosti a bez nadšenia s pocitom sebaľútosti,

prijíma iných v ich rozdielnosti, akceptuje ich názory a je ochotná na prijateľný kompromis, ktorý

ale nie je v rozpore so všeľudskými hodnotami,

je ochotná a schopná spolupracovať a iniciovať spoluprácu.

Dosahovanie týchto cieľov ráta s aktivizáciou a rozvojom nonkognitívnych funkcií osobnosti, ktoré uvádza

profesor M. Zelina v systéme KEMSAK:

K kognitivizácia, ktorej cieľom je naučiť človeka poznávať, myslieť, riešiť problémy

E emocionalizácia, cieľom je naučiť človeka cítiť a rozvíjať jeho kompetencie pre cítenie, prežívanie,

rozvíjať jeho city

M motivácia, cieľom je rozvinúť záujmy, potreby, túžby, chcenia osobnosti, jej aktivity

S socializácia, jej cieľom je naučiť človeka žiť s druhými ľuďmi, naučiť ich komunikovať, tvoriť progresívne

medziľudské vzťahy

A axiologizácia , ktorej cieľom je rozvíjať progresívnu hodnotovú orientáciu osobnosti, učiť hodnotiť

K kreativizácia, cieľom tejto funkcie je rozvíjať v osobnosti tvorivý štýl života.

99

III. Predmetové kompetencie Kompetenčný profil absolventa

Názov tematického celku Predmetové kompetencie

Byť sám sebou, vedieť obhájiť svoje práva a

názory

Učenie sa obhájiť svoje práva a názory

Prosociálnosť ako zložka vlastnej identity

Osvojenie si pojmov asertivita, spolupráca a

prosociálne (sociálne pozitívne) správanie.

Etické aspekty vzťahu k vlastnej rodine

Poznávanie svojich práv a povinností v rodine,

učenie sa kultivovane prejaviť svoj názor,

postupne preberať zodpovednosť za svoje

rozhodnutia, zároveň však rešpektovať rodičov a

viesť s nimi konštruktívny dialóg

Objavenie vlastnej jedinečnosti Osvojovanie si základných postojov, ktoré

podmieňujú kultivované dospievanie. Učenie sa

poznávať sám seba, objavovať svoju identitu,

rozvíjať sebaoceňovanie

Etické aspekty integrovania sexuálnej zrelosti

do kontextu osobnosti

Spoznávanie svojej sexuálnej identity, chápanie

pozitívnych hodnôt priateľstva, lásky, manželstva

a rodiny, uvedomovanie si rizík, spojených s

predčasným sexuálnym životom.

Vzťah k chorým, starým, postihnutým,

mentálne alebo morálne narušeným ľuďom.

Rozvíjanie pozitívneho postoja k postihnutým,

chorým a iným skupinám obyvateľstva, ktoré

potrebujú pomoc a porozumenie.





100

Byť

sám

seb

ou

, ve

die

ť o

bh

áji

ť s

voje

prá

va

a n

ázo

ry

Vedieť sa presadiť a obhájiť v rôznych

situáciách: opýtať sa prečo, vedieť

odmietnuť, vysloviť sťažnosť, vysvetliť

svoje názory, požiadať o láskavosť,

vysloviť návrh, čeliť manipulácii a tlaku

skupiny, alternatívne spôsoby riešenia

konfliktov, asertivita a asertívne práva.

vie vysvetliť uplatnenie pojmu asertivita v

každodennosti vie vysvetliť pojem manipulácia

chápe proces sebaakceptácie

rozumie manipulatívnym spôsobom v správaní

svojom i v správaní iných

pozná svoje právo na odmietnutie nevhodnej

ponuky a pozná zásady jej uplatnenia

obhajuje svoje legitímne práva

svoje názory doloží argumentáciou

rozlišuje manipulatívne správanie iných i seba

a odmieta ho

v komunikácii uplatňuje prvky asertívnych

techník (vedieť povedať nie

Pro

soci

áln

osť

ako z

ložk

a v

last

nej

iden

tity

Nový vzťah k druhým: nezávislosť a

rešpektovanie.

Rozvíjanie vlastnej identity v interakcii s

druhými.

Slobodné prijatie záväzkov a vernosť k

nim ako predpoklad zrelosti (napr.

prijímanie úloh v rodine, v žiackom

kolektíve, v záujmových skupinách...).

vie vysvetliť slová: nezávislosť a

rešpektovanie, ponúkanie a prijímanie

slobody, zodpovednosť

pozná zásady prosociálneho správania

vie pomenovať možnosti prosociálneho

správania vo vlastnej rodine

chápe, že zodpovedná sloboda ho vedie k

dobru pre iných i pre seba

- chápe pojmy zodpovednosť a vernosť

v správaní badať posun k prosociálnosti

je verný zásadám prosociálnosti

postupne preberá zodpovednosť za svoje

rozhodnutia

101

Eti

cké

asp

ekty

vzť

ah

u k

vla

stn

ej r

od

ine

Hlbšie poznanie vlastnej rodiny (ako

poznám svoju matku, svojho otca,

súrodencov...).

Uplatňovanie sociálnych zručností v rámci

rodiny (byť empatickým, otvorene a citlivo

komunikovať, byť asertívnym...). Zdravá a

nezdravá kritickosť. Reflexia nad vlastnou

kritickosťou v rodine.

Pochopenie rodičov a súrodencov, dobré

vzťahy v rodine, tolerancia a rešpektovanie

autority, vzťahy medzi súrodencami.

Rešpektovanie pravidiel hry (práva a

povinnosti) v rodine.

vie pomenovať možnosti prosociálneho

správania vo vlastnej rodine

uvedomuje si svoje práva a povinnosti v

rodine a snaží sa chápať ich význam

túži prispieť svojím dielom do dobrého

fungovania vlastnej rodiny

prejavuje snahu vychádzať dobre s členmi

vlastnej rodiny

v rodine uplatňuje základné komunikačné

zručnosti, požiadať o láskavosť, o odpustenie,

vedieť vysloviť návrh

v rodinnom prostredí vie použiť pozitívne

hodnotenie, empatiu a tvorivosť v

prosociálnom správaní

prejavuje spoluúčasť na rodinnom živote

je schopný reflektovať vlastné pôsobenie v

rodine

Ob

jave

nie

vla

stn

ej j

edin

ečn

ost

i Veľkosť a dôstojnosť ľudskej osoby, úcta k

človeku.

Poznávanie svojich silných a slabých

stránok, pozitívne a negatívne vlastnosti.

Zdravé sebavedomie. Prijatie samého seba

aj so svojimi nedostatkami.

vie vysvetliť význam poznania silných a

slabých stránok osobnosti

poznaním svojich silných a slabých stránok

svojej osobnosti vytvára priestor pre

sebaprijatie a rozvoj intrapersonálnej

komunikácie

v komunikácii i vo vzťahoch prejavuje

sebaúctu

vie vyjadriť svoje myšlienky, formuluje ich

ako svoj názor

Vzť

ah

k c

ho

rým

, st

arý

m,

po

stih

nu

tým

, m

entá

lne

ale

bo

mo

ráln

e n

aru

šen

ým ľ

uď

om

.

Rozvoj empatie, komunikácie s vyššie

spomínanými ľuďmi. Ochota chápať ich

potreby, ale aj vidieť ich možnosti a

bohatstvo, ktoré môžu odovzdať ostatným.

Tolerancia, rešpektovanie odlišností,

generačné rozdiely

vie vymenovať obmedzenia a prednosti

chorých a osôb so špecifickými potrebami

vie zdôvodniť potrebu i špecifiká

komunikácie s osobami so špecifickými

potrebami

uvedomuje si ťažkosti, ktoré prežívajú starí a

chorí ľudia a túži im pomôcť

v kontakte so starými, chorými a s osobami so

špecifickými potrebami prejavuje prvky

tvorivej prosociálnosti

102

Eti

cké

asp

ekty

in

teg

rov

an

ia s

exu

áln

ej z

relo

sti

do

kon

tex

tu

oso

bn

ost

i

Rozvíjanie sexuálnej identity.

Vzťahy medzi chlapcami a dievčatami.

Priateľstvo a láska.

Utváranie predstáv o budúcom partnerovi.

"Zázrak života" - počatie a prenatálny život

ľudského plodu.

Rozpor medzi pohlavnou a

psychosociálnou zrelosťou.

Predčasný sexuálny styk, jeho príčiny a

dôsledky.

Pohlavné choroby a AIDS.

Následky odtrhnutia sexu od osobného

vzťahu a zodpovednosti.

vie čo je to počatie a prenatálny život človeka

vie vysvetliť dôvody pre odloženie prvého

sexuálneho styku do psychosociálnej zrelosti

vie vysvetliť príčiny a dôsledky predčasného

sexu

vie čo sú to pohlavné choroby a AIDS

sexualitu vníma ako veľkú hodnotu

vníma a stotožňuje sa so svoju sexuálnou

identitou

chápe pozitívne hodnoty, ako priateľstvo,

láska, manželstvo a rodina

uvedomuje si riziká spojené s predčasným

sexuálnym životom

túži po hlbokom vzťahu založenom na úcte a

vzájomnej láske

otázkach sexuality hovorí úctivo

neznáme oblasti si ujasňuje dialógom s

rodičmi, lebo učiteľom,

vo vzťahu k inému pohlaviu je pozorný a

vnímavý

V. Metódy a formy práce Dosahovanie cieľov sa realizuje najmä prostredníctvom zážitkových metód, ktoré

vytvárajú optimálne podmienky pre budovanie mravného úsudku a zvnútorňovanie ponúkaných hodnôt.

Postup prijatia hodnôt ETV do života žiakov je daný skutočnosťou, že každému rozhodnutiu človeka

predchádza poznanie (reflexia) a každé poznanie sa začína zmyslovým vnímaním. V ETV je odporúčaná

schéma vyjadrená v pojmoch:

1. senzibilizácia – scitlivenie (emocionálne i kognitívne) na problém, na tému, na hodnotu

2. nácvik v podmienkach triedy,

3. reálna skúsenosť - transfer (v rodine, na ulici, medzi kamarátmi…).

Učiteľ pritom používa rôzne metódy a techniky (hru, hranie rolí, hranie scénok, anketové metódy, metódu

posilňovania, problémové vyučovanie, dramatizácia …) V etickej výchove im hovoríme zjednodušene –

cvičenia, aktivity. Je dôležité si uvedomiť, že aktivity sú len prostriedkom, ktorý umožní hodnotovú reflexiu,

tá je súčasťou každého kroku. (Hodnotenie prežitého rozumom napr. – Čo som prežil? Čo som si uvedomil?

Ako to súvisí so životom vo mne, okolo mňa? Čo z toho vyplýva pre môj život?) Bez reflexie by ostal

žiakovi iba pekný zážitok, ktorý sotva ovplyvní jeho postoje a správanie. Preto je v metodických príručkách

osobitná časť venovaná otázkam vhodným na reflexiu. Ak nacvičíme so žiakmi určité správanie (napr.

pozdrav, ospravedlnenie, odmietnutie…) v triede, ešte to neznamená, že to budú robiť aj doma a na ulici.

Máme však k dispozícii viacero techník, ktoré napomáhajú tomu, aby žiaci osvojené zručnosti a skúsenosti

prenášali do každodenného života (napr. záznamy pozorovaní, vedenie denníka, zbieranie článkov, interview

s rodičmi alebo inými osobami…). Tejto časti hovoríme v etickej výchove transfer – prenos z hodiny ETV do

bežného života rodiny, triedy a iných vzťahov, do ktorých žiak vstupuje.

Základom výchovno-vzdelávacieho procesu etickej výchovy je zážitkové učenie, ktoré učiteľ v jeho

technikách, cvičeniach a aktivitách prispôsobuje veku žiakov a situácii v žiackom kolektíve.

Aktivity pomáhajú precítiť etické hodnoty, uľahčujú porozumieť normám, ktoré súvisia

s očakávaným správaním, umožňujú nácvik zodpovedajúceho správania a prenos získaných skúseností do

správania sa v reálnom svete.

Žiaci počas hodín ETV sedia v kruhu, aby si videli navzájom do tváre, aby sa vzájomne poznávali. Je to

východisková pozícia, ktorá nie je cieľom, ale prostriedkom. Samozrejme, je možné aj iné usporiadanie

priestoru

103

VI. Učebné zdroje Etická výchova nepoužíva učebnicu. Podnety na činnosť nachádza učiteľ v metodických

príručkách a v iných materiáloch, ako aj v obsahu vyučovacích predmetov

Aktualizuje ich podľa podmienok skupiny a cieľov.

Lencz, L.: Pedagogika etickej výchovy. Výchova k prosociálnosti. Bratislava : Metodické centrum v

Bratislave, 1998.

Lencz, L.: Metódy etickej výchovy. Bratislava: Metodické centrum v Bratislave, 1993.

Lencz, L. – Križová, O.: Metodický materiál k predmetu etická výchova, Bratislava: Metodické

centrum v Bratislave, 1997.

Páleník, Ľ.: Prosociálne správanie. In: Vybrané kapitoly zo psychológie. Bratislava: Metodické

centrum v Bratislave, 1995.

.


Povinne voliteľný predmet etická výchova sa neklasifikuje. Hodnotí sa na konci každého klasifikačného

obdobia slovným vyjadrením absolvoval(a) respektíve neabsolvoval(a). Zásady hodnotenia v predmete etická

výchova sú v súlade s Metodickým pokynom č. 21/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl..

Pri hodnotení sa prihliada najmä na:

aktívny vzťah k predmetu,

využívanie osobných predpokladov,

autentickosť, kreativita a originalita pri riešení úloh,

nachádzanie a používanie medzipredmetových vzťahov a súvislostí,

schopnosť zaujať postoj a vyjadriť vlastný názor.

Podmienkou absolvovania je výstup študenta v podobe prezentácie, projektu, dramatizácie a pod, na vopred

zadanú tému z tematického celku na konci každého klasifikačného obdobia.

104

Názov predmetu TECHNIKA

Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce


Oblasť Človek a svet práce zahrňuje široké spektrum pracovných činností a technológií, vedie žiakov k

získaniu základných užívateľských zručností v rôznych oblastiach ľudskej činnosti a prispieva k vytváraniu

životnej a profesijnej orientácie žiakov.

Koncepcia vzdelávacej oblasti Človek a svet práce vychádza z konkrétnych životných situácií, v ktorých

žiaci prichádzajú do priameho kontaktu s ľudskou činnosťou a technikou v jej rozmanitých podobách a

širších súvislostiach.

Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce sa zameriava na praktické pracovné návyky a doplňuje celé

základné vzdelávanie o dôležitou zložku nevyhnutnú pre uplatnenie človeka v ďalšom živote a v spoločnosti.

Tým sa odlišuje od ostatných vzdelávacích oblastí a je ich určitou protiváhou. Je založená na tvorivej

spolupráci žiakov.


Ciele predmetu smerujú k vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov tým, že

vedú žiakov k:

pozitívnemu vzťahu k práci a k zodpovednosti za kvalitu svojich i spoločných výsledkov práce

osvojení základných pracovných zručností a návykov z rôznych pracovných oblastiach, k organizácii

a plánovaniu práce a k používaniu vhodných nástrojov, náradia a pomôcok pri práci i v bežnom

živote

vytrvalosti a sústavnosti pri plnení zadaných úloh, k uplatňovaniu tvorivosti a vlastných nápadov pri

pracovnej činnosti a k vynakladaniu úsilia na dosiahnutie kvalitného výsledku

autentickému a objektívnemu poznávaniu okolitého sveta, k potrebnej sebadôvere, k novému postoju

a hodnotám vo vzťahu k práci človeka, technike a životnému prostrediu

chápaniu práce a pracovnej činnosti ako príležitosti k sebarealizácii, sebavzdelávania a

k rozvíjaniu podnikateľského myslenia.

orientácii v rôznych oboroch ľudskej činnosti, formách fyzickej a duševnej práce a osvojeniu

potrebných poznatkov a zručností významných pre možnosť uplatnenie, pre voľbu vlastného

profesijného zamerania a pre ďalšiu životnú a profesijnú orientáciu

k schopnosti bezpečne sa správať v doprave a na komunikáciách


Všeobecné (univerzálne) kompetencie:

1. schopnosť riešiť problém, schopnosť uplatňovať tvorivé nápady vo svojej práci,

2. schopnosť preberať zodpovednosť, schopnosť byt samostatným, schopnosť hodnotiť a vyjadrovať

vlastný názor,

3. schopnosť sebapoznania a seba hodnotenia v smere vlastnej profesijnej orientácie,

4. schopnosť flexibilne reagovať na zmeny na trhu práce v snahe čo najlepšie sa uplatniť,

Pracovné kompetencie žiaka

1. používa bezpečné a účinné materiály, nástroje a vybavenie, dodržuje stanovené

pravidlá, plní povinnosti a záväzky, adaptuje sa na zmenené nebo nové pracovné

105

podmienky,

2. pristupuje k výsledkom pracovnej činnosti nielen z hľadiska kvality, funkčnosti,

hospodárnosti a spoločenského významu, ale i z hľadiska ochrany svojho zdravia i

zdravia druhých, ochrany životného prostredia i ochrany kultúrnych a spoločenských hodnôt,

3. využíva znalosti a skúsenosti získané v jednotlivých vzdelávacích oblastiach v záujme vlastného

rozvoja i svojej prípravy na budúcnosť, robí podložené rozhodnutia o ďalšom svojom vzdelávaní a

profesionálnom raste,

4. orientuje sa v základných aktivitách ktoré bude potrebovať k uskutočneniu podnikateľského

zámeru a k jeho realizácii, chápe podstatu, cieľ a riziko podnikania, rozvíja svoje podnikateľské

myslenie

IV. Obsah vzdelávania Ročník: tretí osemročného štúdia

Hodinová dotácia: 1. hodina týždenne, 33.hodín ročne

Vzdelávací obsah je rozdelený do 2 tematických okruhov:

1. Elektrická energia

2. Technika – domácnosť. – bezpečnosť


Elektrická energia 17 hodín

Technika – domácnosť – bezpečnosť 16 hodín

ELEKTRICKÁ ENERGIA


Prostriedky malej ručnej

mechanizácie, ich funkcia

Technická elektronika

Tematický celok je svojim

obsahom zameraný na oblasť

elektrickej energie tak, aby

žiaci v primeranej forme získali

dostatočné množstvo

poznatkov o zdrojoch

elektrickej energie, o ich

využití poznajúc pritom zásady

bezpečnosti práce na

elektrických zariadeniach a

účinky

elektrického prúdu na ľudský

organizmus.

Obsahom tohto celku sú:

Schémy elektrických zapojení a

jednoduché elektrotechnické

práce.

Práca s elektrotechnickou

stavebnicou pre

základné školy a práce

súvisiace s technológiou

Poznať základné batériové

zdroje elektrickej energie a

akumulátory (primárne a

sekundárne, elektromechanické -

suché a mokré, elektrické - kyslé

a alkalické).

Vedieť čítať jednoduché

elektrické značky schémy a

zapojenia) a vedieť na

elektrotechnickej stavebnici pre

ZŠ zapájať jednoduché

elektrické obvody.

Poznať základný

elektroinštalačný materiál, jeho

funkciu a použitie (spínače,

vidlice, zásuvky, žiarovkové

objímky, poistky a ističe).

106

montáže v elektrotechnike,

pričom spoznajú a pracujú s

elektromontážnym materiálom.

Pravidlá bezpečnej práce s

elektrickým prúdom a

poskytovanie prvej pomoci.

Výroba, rozvod a zdroje

elektrickej energie.

Základný elektroinštalačný

materiál.

Jednoduché elektrické obvody.

Práca s elektromontážnym

materiálom

a stavebnicou.

Základné elektrické spotrebiče.

Domová inštalácia elektrického

prúdu.

Výpočet spotreby elektrickej

energie.

Moderné elektrické spotrebiče.

Oboznámiť sa s používaním

žiarovkovej skúšačky.

Poznať funkciu a oboznámiť sa

s hlavnými parametrami a so

správnym

používaním základných

elektrických spotrebičov pre

domácnosť.

Vedieť opísať výrobu a rozvod

elektrickej energie a poznať

ekologické aspekty výroby

elektrickej energie.

Poznať význam elektromeru a

oboznámiť sa s príkladmi

výpočtu spotreby elektrickej

energie.

Oboznámiť sa s modernými

elektrickými spotrebičmi

v domácnosti.

Poznať pravidlá bezpečnej práce

s elektrickým prúdom a vedieť

poskytnúť prvú pomoc pri úraze

elektrickým prúdom.

TECHNIKA – DOMÁCNOSŤ. - BEZPEČNOSŤ


Technické, ekonomické,

ekologické zhodnotenie

investícií do domácnosti

V tomto novozavedenom

tematickom celku je obsah

učiva zameraný na základné

informácie v oblasti bytovej

inštalácie - kúrenie, rozvod

studenej a teplej vody, celkove

na domácnosť a úsporu energie,

ekologické aspekty a malú

údržbu v domácnosti.

Žiaci sa oboznámia so

systémom, základmi

konštrukcie a údržby

jednotlivých prvkov bytovej

inštalácie.

Naučia sa ekonomicky a

ekologicky hodnotiť jednotlivé

systémy.

Kúrenie v domácnosti,

centrálne, ústredné, lokálne.

Oboznámiť sa so systémom

ústredného kúrenia v bytoch

a jeho funkciou.

Vedieť popísať systém rozvodu

studenej a teplej vody v byte.

Poznať zloženie a funkciu

vodovodného kohútika

a jednoduchej vodovodnej

batérie.

Oboznámiť sa s opravou

splachovača WC.

Poznať možnosti šetrenia teplom

a teplou vodou a zároveň

spôsoby. zamedzenia úniku

tepla - spôsoby zateplenia okien

107

Jednoduché hospodárske

výpočty

Rozvod studenej a teplej vody.

Šetrenie vodou a teplom v

domácnosti.

Konštrukcia kotla a princíp

spaľovania vo vykurovacích

zariadeniach.

Výpočet spotreby energie na

kúrenie.

Konštrukcia vodovodného

kohútika alebo batérie -

demontáž, oprava, montáž.

a dverí.

Vedieť popísať princíp

spaľovania vo vykurovacích

zariadeniach – ústredného

kúrenia.

Poznať výpočet spotreby energie

na kúrenie.

Ovládať opravu netesnosti

vodovodného kohútika (batérie)

výmenou tesnenia, frézovaním

sediel alebo výmenou vložiek

ventilov.

V. Metódy a formy práce V rámci usporiadania učiva, činnosti učiteľa a žiaka, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov vyučovacieho

procesu uplatníme tieto metódy a formy práce:

Názov tematického celku Stratégia vyučovania

Metódy Formy práce

Elektrická energia informačno-

receptívna,

reproduktívna metóda,



výskumná metóda,


individuálna práca

žiakov,


Technika – domácnosť. –

bezpečnosť informačno-

receptívna,

reproduktívna metóda,




individuálna práca

žiakov,


VI. Učebné zdroje

školský pozemok,

biologický materiál ,

technické výkresy,

IKT učebňa

vzorkovnice

108


Zásady hodnotenia v predmete technika sú v súlade s Metodickým usmernením č. 15/2006-R zo 7. júna

2006, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v Slovenskej republike. K

polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 2 známky (z ústnych alebo písomných odpovedí),

pričom väčší dôraz sa kladie na písomné odpovede absolvované po tematických celkoch. Ústnu odpoveď

hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie zdôvodní. Písomnú odpoveď absolvujú študenti

v priebehu, alebo po skončení tematického celku. Učiteľ musí informovať žiakov so stupnicou bodovania

a poskytnúť žiakovi ohodnotenú písomnú odpoveď k nahliadnutiu. Podľa počtu dosiahnutých bodov hodnotí

učiteľ písomnú odpoveď stupnicou známok 1-5. O téme a termíne písomnej skúšky sú žiaci informovaní

s týždenným predstihom, o termíne krátkej písomnej skúšky (päťminútovky) učiteľ nie je povinný

informovať vopred, pričom jej témou sú maximálne 3 posledné vyučovacie látky.


1) 100% - 90% - výborný

2) 89% - 75% - chválitebný

3) 74% - 50% - dobrý

4) 49% - 30% - dostatočný

5) 29% - 0% - nedostatočný

klasifikácia sa uskutočňuje na konci každého klasifikačného obdobia. Stupeň prospechu sa neurčuje na

základe priemeru známok získaných v danom klasifikačnom období, ale prihliada sa k dôležitosti a váhe

jednotlivých známok. O orientačnej váhe sú študenti vopred oboznámení. Zároveň sa však prihliada na

systematickosť v práci žiaka, na jeho prejavované osobné a sociálne kompetencie ako je zodpovednosť,

snaha, iniciatíva, ochota a schopnosť spolupracovať, a to počas celého klasifikačného obdobia.

druh odpovede orientačná váha

ústna odpoveď 2

päťminútovka 1

vopred oznámená písomka (v polovici alebo na konci tematického celku) 2

test na konci tematického celku 3

referát, projekt, prezentácia 1

109

Názov predmetu Výchova umením

Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra

I. Charakteristika predmetu Predmet výchova umením, ktorý patrí do vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra, nadväzuje na

predmety hudobná výchova a výtvarná výchova v predchádzajúcich ročníkoch základnej školy. Má

žiakom sprostredkovať živú skúsenosť umenia a svetové a národné kultúrne dedičstvo. Ťažiskovo

vychádza z hudobného umenia a z vizuálnych umení – výtvarného, architektúry, dizajnu a filmu.

Prierezovo obsahuje prvky literárneho a dramatického umenia. Zámerom tohto predmetu je

optimálne formovať osobnosť – emocionalitu a intelekt žiakov tak, aby si prostredníctvom tvorivých

činností a komunikácie s umením vytvárali svoj autentický spôsob bytia. Prostredníctvom

činnostného vyučovania, vzájomným prepojením tvorivého a objaviteľského princípu vytvárať

predpoklady na poskytovanie zážitkov, radosti, pozitívnych životných podnetov a znalostí tak, aby

sa umenie stalo imanentnou súčasťou života žiakov.

Predpokladaný prínos predmetu výchova umením:

vyvážene rozvíjať intuitívnu, citovú aj racionálnu stránku osobnosti žiakov;

zdokonaľovať gramotnosť (zručnosti, vedomosti a postoje) získanú v rámci výtvarnej a

hudobnej výchovy v predchádzajúcich ročníkoch;

rozvíjať tvorivosť žiakov;

rozvíjať komplexný pohľad na umenie, chápať rôznosť poslania (spoločenskú funkciu)

jednotlivých druhov umenia, rozumieť ich vyjadrovacím prostriedkom, médiám, žánrom a

komunikačným stratégiám;

rozumieť súčasným tendenciám umenia a poznať vlastnú kultúrnu tradíciu;

vnímať hudbu a výtvarné umenie z hľadiska ich obrazného, metaforického vyjadrovania

sveta, a to nie cez encyklopedické vedomosti, ale hlavne prostredníctvom zážitkov a

tvorivých činností;

naučiť sa orientovať v komunikačnom prostredí kultúry, získavať a vyhodnocovať

informácie z rôznych zdrojov kultúrnej prevádzky (koncerty, festivaly, výstavy, prehliadky,

internet, literatúra, reklama, masmédiá ...);

experimentovať pri spájaní médií, žánrov a druhov umenia;

vytvárať možnosť projektov prepájajúcich výtvarné a hudobné umenie so slovesným

umením, divadlom, filmom, pohybovou výchovou;

formovať a usmerňovať hodnotovú a vkusovú orientáciu žiakov,

umožňovať alternatívne metódy práce (skupinové vyučovanie, projektové vyučovanie,

brainstorming, tvorivé dielne, ateliéry a pod.).


Regionálna výchova / Objavujeme Slovensko / - Tradícia a identita

/ Tradičná ľudová kultúra / - Zvuk a obraz – jazyk umenia

Mediálna výchova / Tvorba a význam mediálnych produktov / - Multimédiá – pohyb a dej.


Kognitívne ciele:

Schopnosť uplatňovať vedomosti o rôznych druhoch umenia pri aktívnom vnímaní a

obsahovom sprístupňovaní umeleckých diel,

110

spoznávanie najvýznamnejších slovenských a svetových tvorcov diel rôznych umeleckých

druhov a ich interpretov, diela typické pre kľúčové tendencie súčasného umenia, ako aj diela

charakterizujúce štýlové znaky historických epoch;

spoznávanie najdôležitejších vlastností vyjadrovacích prostriedkov rôznych umení,

technických postupov, nástrojov a médií;

na základe spoznávania a osvojovania si umeleckej výpovede domácich diel (výtvarných,

hudobných, literárno-dramatických) v kontexte s európskou kultúrou získavajú úctu ku

tvorcom a dielam svojej krajiny;

na základe svojich činností v tomto predmete získavajú schopnosť vyjadrovať svoje emócie,

vzťahy a postoje, teda komunikovať umeleckými prostriedkami,

nadobudnú schopnosť otvorene prijímať, hodnotiť a oceňovať umelecké diela a umelecké

prejavy vlastného národa, ale i iných národov a etník;

dokážu analyzovať, porovnávať a syntetizovať poznatky a podnety z prírodných vied,

geografie, histórie, etiky, literatúry, cudzích jazykov a vyhodnocovať ich vplyv na umenie,

dokážu vytvárať projekty, v ktorých využijú všetky poznatky z jednotlivých umeleckých

oblastí.

Socioafektívne ciele:

prostredníctvom precítenia a pochopenia umeleckých diel žiaci dokážu prekonať svoj

egocentrizmus a stotožniť sa do istej miery s autormi týchto diel (empatia) pri zachovaní

svojich vlastných názorov a postojov (asertivita);

uprednostňovať autentické tvorivé riešenia vo vlastnom vyjadrovaní prostriedkami umenia a

pri vnímaní umeleckých diel;

dokážu bez predsudkov vnímať a rozširovať poznanie o umeleckých hodnotách iných kultúr;

získavajú schopnosti spolupracovať v tíme, prevziať zodpovednosť za plánovanie,

propagáciu, realizáciu i prezentáciu vlastnej práce i skupinových projektov;

chápu umenie v jeho mnohých podobách a súvislostiach ako dobrý spôsob trávenia voľného

času, ale aj ako prostriedok skvalitnenia a skultúrnenia svojho života.

Psychomotorické ciele:

na základe získaných zručností žiaci dokážu na primeranej úrovni realizovať svoje hudobné,

výtvarné, pohybové a literárne predstavy a integrovať ich v individuálnych alebo

skupinových projektoch;

dokážu zostavovať auditívne, vizuálne i dramatické prvky do celkov tak, aby

prostredníctvom nich vedeli vyjadriť svoje myšlienky, predstavy, postoje, a tak

komunikovať s okolitým svetom;

osvojujú si technické postupy potrebné na spracovanie materiálu (nahrávanie, montáž, strih,

úprava akustického signálu, komunikácia a elaborácia prostredníctvom softvérov,

vyhľadávanie umeleckých podnetov na internete a pod.).

III. Predmetové kompetencie Žiak by mal po absolvovaní vyššieho primárneho vzdelania mať vedomosti, ovládať zručnosti a byť

schopný zaujímať postoje v oblasti:

Vedomostí:

poznať charakteristické diela a štýl kľúčových epoch európskeho umenia,

poznať znaky ťažiskových tendencií moderného a súčasného výtvarného a hudobného

umenia,

orientovať sa v systémoch dizajnu a architektúry,

111

poznať žánre filmu a základné tendencie v jeho vývoji,

poznať najdôležitejšie médiá, nástroje a technické (realizačné) postupy v rôznych druhoch

umenia

poznať základné vyjadrovacie prostriedky a kompozičné princípy v hudbe a vo výtvarnom

umení,

orientačne poznať najdôležitejších autorov svetového a slovenského umenia,

diskutovať o umeleckých dielach,

identifikovať a správne používať pojmy z rôznych smerov hudobného a výtvarného umenia.

Zručností a spôsobilostí:

žiak dokáže zvládnuť základy proporčnej stavby zobrazovaného predmetu (výška a šírka,

pomer hlavných častí),

vybrať časť videnej skutočnosti za účelom zobrazenia – záber (fotografia, film, komiks),

rám, pohľad (obraz), charakteristický tvar (plastika),

hrať sa s jednoduchými animačnými trikmi, kamuflážou a napodobneninou (filmový trik,

kulisa, maskovanie, mimikry),

vytvárať formálne série z jedného motívu a jednoduché variácie motívu,

vyjadriť sa základnými technickými postupmi kreslenia, maľovania, jednoduchých

grafických techník, fotografovania, priestorového vytvárania objektu, plastiky a skulptúry,

spevu, inštrumentácie,

vytvoriť základný rozvrh architektonického tvaru a priestoru, kresbu jednoduchého

dizajnérskeho návrhu,

tvorivo používať vybrané médiá, vyjadrovacie prostriedky, nástroje a techniky komponovať

a štylizovať - prostredníctvom toho vedieť vyjadriť vlastné nápady a koncepty,

vo svojom vyjadrovacom procese spracovať charakteristické podnety z prostredia svojej

obce (regiónu), svojho sociálneho prostredia, spracovať podnety umenia 20. st. až po

súčasnosť,tvorivo spracovať ponety z iných predmetov.

Technických zručností: Žiak dokáže:

zvládnuť základy narábania s rôznymi výtvarnými a hudobnými nástrojmi,

narábať s farbou, hmotou, tónom, gestom,

zvládnuť konštrukčno - technické úkony s materiálmi,

zvládnuť základy modelovania predmetných tvarov,

zvládnuť techniku skladania a spájania priestorových tvarov do asambláží,

zvládnuť základné grafické operácie na počítači.

Mentálnych spôsobilostí:

Žiak dokáže:

odôvodniť výber časti alebo prvkov zobrazovanej skutočnosti (čo zobraziť), alebo hľadiska

(dôležité – nepodstatné, zaujímavé – nezaujímavé), alebo hudobného motívu,

chápať niektoré spôsoby notácie (mapa, partitúra, plán) ako rôzne spôsoby vyjadrovania

skutočnosti,

vnímať a analyticky porovnávať charakter okolitej krajiny, svojej obce, svojho bydliska,

hudobných tradícií s inými typmi kultúr,

vnímať a reflektovať špecifiká svojho kultúrneho a fyzického prostredia (charakteristické

prvky obce, mesta; pamiatky; hudba, folklór...),

112

uvedomuje si možnosti výtvarného a hudobného vyjadrenia,

pokúšať sa o sebacharakterizáciu, o vyjadrenie svojich typických znakov, o vlastnú

ikonografiu, erb, značku, logo, zvučku.

Postoje

Hlavnou kompetenciou v oblasti postojov je a priori tvorivý prístup – žiak je vedený k tomu,

aby pri každej edukačnej téme volil svoje vlastné, teda autentické riešenie a postupne

formuloval svoj estetický (vkusový) i hodnotiaci názor. U žiaka sa sformovali tieto postoje:

otvorenosť voči experimentovaniu s vyjadrovacími prostriedkami, technikou, postupom,

motívom a témou,

otvorenosť voči hľadaniu analógií,

náklonnosť k uvedomenému hľadaniu vlastných riešení, odklon od vyjadrovacích schém,

inovovanie stereotypov na základe podnetov fantázie a vlastného názoru (myslenia),

tolerancia voči rôznym typom vyjadrovania, vkusu iných ľudí,

aktívny prístup ku svojmu prostrediu, citlivá reflexia jeho hodnôt,

vyjadriť a vyhodnotiť štýl ľudí, ktorých obdivuje (považuje za svoj vzor) a porovnať ho so

svojím štýlom,

hľadať vlastné cesty sebavyjadrenia, budovania vlastného vkusu a tváre (imidžu),

spolupracovať pri realizácii vlastných konceptov a zosúlaďovať ich s ponímaním iných

žiakov.



TC Obsahový štandard Výkonový

štandard

ZV

UK

A O

BR

AZ

- J

AZ

YK

UM

EN

IA

Ep

ick

á

poéz

ia –

ver

šový

syst

ém

Obraz v hudbe,

hudba v obraze

(hľadanie vzťahov

medzi hudobným a

výtvarným

vyjadrovaním,

synergia vizuálneho a

auditívneho)

Vyjadrovacie

prostriedky a ich

štylizácia v hudbe a

výtvarnom umení /

citové pôsobenie

výrazu - správne

vidíme len srdcom

Multimédiá – pohyb

a dej

prostredníctvom

obrazu a zvuku;

technika – tretia

ruka človeka

Žiak vie vyhľadať hudobné ekvivalenty k výtvarným dielam.

Dokáže tvorivo pracovať s obrazom a hudbou (hľadanie príbehu a obrazu

v hudbe, dotváranie obrazu...).

Vie vyjadrovať rôzne hudobné formy výtvarnými formami a naopak.

Tvorí hudobno-vizuálne projekty, kompozície, objekty, inštalácie...

Dokáže transformovať tvar, tvoriť zmeny výrazu štylizovaním

a využitím rôznych techník.

Vytvára variácie na obľúbené melódie a motívy.

Ovláda hru na ľahkoovládateľné nástroje.

Vytvára rytmický a melodický sprievod k znejúcej hudbe.

Vyhľadá ľudové i umelé piesne s určitou tematikou.

Zostavuje scénky s emočným zameraním.

Vie porovnať rôzne typy výrazu výtvarného a hudobného stvárnenia.

Diskusia o vplyve umenia na osobnosť človeka.

Dokáže vytvoriť zvukovo obrazovú koláž.

Pozná základy spracovania filmových záberov, ozvučovania záberov

zvukmi, využíva počítačové programy súvisiace s hudobnou a výtvarnou

výchovou.

113

T

RA

DÍC

IA A

ID

EN

TIT

A

Umenie a

náboženstvo/

umenie baroka.

Človek a viera/

Prostredie a situácia

/ väzby hudby a

výtvarného umenia

na konkrétne

prostredie /

Žiak vie porovnať vyjadrenie transcendentna v hudbe a výtvarnom

umení.

Pozná barokovú architektúru, sochárstvo, maliarstvo.

Tvorí projekt na tému baroko.

Pozná etno, world music.

Vie porovnať kultúry a subkultúry mesta s vidiekom.

Aktívne sa podieľa na dotvorení priestoru inštalovaním rôznych

predmetov.

Vytvára hudobno-scénické modely typické pre život v meste a na dedine

(diskotéka, zvyky, oslavy...).

Otvorenosť voči experimentovaniu s farbou, hmotou, tvarom, technikou,

postupom, motívom a témou, otvorenosť voči hľadaniu analógií

(tvarových, materiálových, výrazových).

Spontánne vytváranie riešenia.

Tvorenie rytmických a hudobných sprievodov k iným formám umenia.

Vyjadrenie svojho pocitu pohybom, spojenie pohybového a hudobného

prevedenia.

Náklonnosť k uvedomelému hľadaniu vlastných riešení, odklon od

vyjadrovacích schém.

Inovovanie grafických stereotypov na základe podnetov fantázie a

(primerane veku) vlastného názoru (myslenia).

Tolerancia voči rôznym typom vyjadrovania, vkusu iných ľudí.

Reprodukovať krátke rytmické motívy, melodické motívy a jednoduchšie

piesne i skladby.

Vytvárať inštrumentálny sprievod k piesňam, pričom sa rešpektuje ich

charakter.

Jednoducho improvizovať, vyjadrovať pocity a nálady.

114

P

RIE

NIK

Y U

ME

NÍ

Divadlo a tanec

/spojenie s hudbou a

dizajnom.

Človek medzi

ľuďmi

Portrét spolužiaka

Zvýrazniť dôležité hudobné myšlienky reprodukovanej hudby.

Orientovať v znejúcej hudbe na základe výrazových prostriedkov hudby.

Zaradiť, charakterizovať počúvanú skladbu z hľadiska obdobia a žánru,

postrehnúť výrazné hudobné myšlienky, ich variácie a celkovú náladu

skladby.

Verbálne vyjadriť svoj názor, zážitok, predstavy pri počúvaní skladby.

Vedie dialóg, dokáže hodnotiť a porovnávať znejúce skladby.

Integrovať a komplexne využiť vokálne, hudobno-pohybové,

inštrumentálne a percepčné činnosti v hudobno-dramatickom príbehu.

Aktívny prístup ku svojmu prostrediu, citlivá reflexia jeho hodnôt – jeho

poznávanie a pretváranie.

Hľadanie vlastnej cesty sebavyjadrenie, budovanie vlastného vkusu a

tváre (imidžu).

Žiak dokáže spolupracovať pri realizácii vlastných konceptov a zosúladiť

ich s ponímaním iných žiakov.

Žiak dokáže vytvoriť návrhy kostýmov, premeniť prozaický

text na dramatický, pohybovo stvárniť postavy.

Pozná monológ, dialóg v hudbe, uplatňuje otázku a odpoveď

ako formu hudobnej myšlienky.

Pracuje s hudobnými charaktermi a portrétmi, ktoré

prezentuje pohybom na improvizovanú hudbu.

Výtvarne stvárňuje charaktery podľa hudby.

Vie literárne, výtvarne i fotograficky opísať

človeka(spolužiaka), tvorba karikatúry


Vyučovanie predmetu výchova umením je programovaný a riadený proces, v ktorom učiteľ

iniciuje, rešpektuje a podporuje nápady a individuálne riešenia žiaka.

Metódy a formy tohto procesu sú:

Priame tvorivé činnosti žiakov, ktoré vychádzajú z myšlienkových, formálnych a

technických procesov výtvarných a hudobných umení, sú založene na súčasnom stave

poznania vizuálnej a hudobnej kultúry.

Témy /námety /obsahy zobrazovania, ktoré majú svoj dôležitý antropologický a kultúrny

charakter.

Predmet predstavuje v rámci metód edukačného procesu vyučovania jedinečnú možnosť

tematizovať základné antropologické koncepty:

koncepty časopriestoru (čas, priestor, pohyb, mierka, hĺbka, výška, šírka …),

kultúrne archetypy vyjadrovania prírody (živly, prírodne polarity...),

kategórie estetického prežívania (krása, škaredosť, neurčitosť, drsnosť, jemnosť ...),

kategórie uvedomovania si osobnej a kultúrnej identity (ja, iný, cudzinec, priateľ ...),

kategórie afektivity (radosť, bolesť, smútok, nálada ...).

Výber hudobných skladieb k výtvarným dielam,

hudobno – vizuálne projekty,

kompozície, inštalácie, objekty...,

vyjadrenie rôznych hudobných foriem výtvarnými formami,

115

variácie podoby tvaru – transformácia smerom k inému motívu,

porovnávanie rôznych typov hudobného a výtvarného stvárnenia,

strihanie zvukov a filmových záberov, vytváranie obrazovo-zvukovej koláže,

počúvanie skladieb, pozorovanie výtvarných diel a následná diskusia,

dotvorenie priestoru rôznymi inštaláciami,

vytváranie hudobno-scénických modelov typických pre život v meste, na dedine,

pohybová prezentácia rôznych charakterov, výtvarné stvárnenie charakteru.

VI. Učebné zdroje ČARNÝ, L., FRIDMAN, L., LAPITKA, M., ŠMECKOVÁ, J.: Základy kultúry. Pokusný učebný

text pre 1.a 2. ročník stredných škôl (dostupné na edukačnom DVD na adrese: ftp://

ypsarion.afad.sk)

PIJOAN, J.: Dejiny alebo zdôvodniť umenia I-XII. Ikar, 1999

GERŽOVÁ, J. a kol.: Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia 2. polovice 20. storočia.

Bratislava, Profil, 1988

KULKA, J.: Umění a kýč. Praha: Torst, 2000

CD a DVD nahrávky


Ťažiskovou formou hodnotenia predmetu výchova umením je osobný rozhovor so žiakom, v

ktorom učiteľ žiakovi poskytne citlivú, veku primeranú, analyticky podloženú spätnú väzbu o

rôznych aspektoch jeho činnosti. Vo vzájomnej komunikácii má žiak možnosť klásť otázky, svoj

prístup.

Pri hodnotení uplatňuje učiteľ tieto kritériá:

a) priebeh vytvárania postojov:

prístup k činnostiam z hľadiska tvorivosti,

otvorenosť voči experimentovaniu,

cieľavedomosť riešení,

záujem o činnosti a príprava pomôcok,

schopnosť spolupracovať,

schopnosť zaujať stanovisko k vlastnej práci a práci spolužiakov.

b) priebeh získavania zručností a spôsobilostí:

technické zručnosti (ovládanie nástrojov, materiálov a operácií s nimi),

formálne zručnosti (vyjadrovanie sa prostredníctvom výtvarných a hudobných činností),

mentálne spôsobilosti na úrovni rozvoja vnímania a prežívania,

mentálne spôsobilosti na úrovni rozvoja predstavivosti a fantázie,

mentálne spôsobilosti na úrovni myslenia (vlastné témy, koncepcie, návrhy, schopnosť

analyzovať a syntetizovať, pomenovať procesy, vyjadriť zážitky).

c) priebeh získavania vedomostí:

znalosti oblasti výtvarného a hudobného umenia súvisiacich s preberanými edukačnými

úlohami,

pochopenie diela a schopnosť interpretovať ho,

znalosť materiálov, techník, médií a procesov ich používania.

d) schopnosť realizácie výsledného artefaktu:

Podmienené vekom žiaka a rozsahom realizácie.

116

Podľa metodického pokynu č. 21/2011 je nevyhnutnou formou hodnotenia aj škálovanie formou

známok:

výborný

žiak je iniciatívny a tvorivý vo výtvarnom a hudobnom umení vyjadrovaní, uplatňuje vlastné

nápady, je otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu,

žiak dokáže vyjadriť veku primerané postoje (vkus, názor, spoluprácu, individualitu) v

oblasti vizuálnej a hudobnej kultúry,

žiak ovláda zručnosti (technické, nástrojové, materiálové) podľa požiadaviek ročníkových

kompetencii na vynikajúcej úrovni,

žiak preukazuje veku primerané mentálne spôsobilosti – na úrovni vnímania, prežívania,

fantázie a predstavivosti, vytvárania vlastných koncepcii,

žiak dokáže veku primerane pomenúvať a interpretovať svoje zážitky, činnosti a ich

výsledky,

žiak preukazuje vedomosti z oblasti vizuálnej a hudobnej kultúry primerane edukačným

úlohám (v nižších ročníkoch najmä vedomosti o materiáloch, nástrojoch, základných

technikách a druhoch vizuálnych/hudobných umení,

žiak dokáže rešpektovať vlastný tvorivý výsledok a je tolerantný voči tvorivým prejavom,

názorom a vkusu iných,

žiak zrealizoval hudobný, výtvarný artefakt primerane svojmu veku a schopnostiam,

chválitebný

žiak v podstate spĺňa kritéria 1. stupňa hodnotenia ale je menej samostatný, iniciatívny

a tvorivý,

dobrý

žiak realizuje edukačné úlohy priemerne, chýba mu iniciatívnosť, tvorivosť, tolerancia,

nerozširuje svoju flexibilnosť, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky, podlieha

predsudkom a stereotypom,

dostatočný

žiak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu, s ťažkosťami aplikuje

získané zručnosti a poznatky v nových oblastiach,

nedostatočný

žiak nespĺňa kritéria, nemá záujem o výtvarne/hudobné aktivity, neguje vyučovací proces.

Pozn.:

Po odporučení metodických pokynov Štátneho vzdelávacieho programu/ Bratislava 2009/ bol

tento predmet posilnený časovou dotáciou 0,5 hodiny zo ŠKVP.

Predmet Výchova umením sa bude na odporúčanie ŠVP/Bratislava 2009/ realizovať formou

striedania výtvarných a hudobných blokov.

117

Názov predmetu Telesná a športová výchova

Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb


Predmet telesná a športová výchova poskytuje základné informácie o biologických,

fyzických a sociálnych základoch zdravého životného štýlu. Žiak si v ňom rozvíja schopnosti a

osvojuje vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú súčasťou zdravého životného štýlu nielen počas

školskej dochádzky, ale i v dospelosti. Osvojí si zručnosti a návyky na efektívne využitie voľného

času a zároveň vedomosti o zdravotnom účinku osvojených zručností a návykov. Do vzdelávacieho

obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :

Osobnostný a sociálny rozvoj /Psychohygiena/ 5 Tibeťanov

Ochrana života a zdravia /Pobyt a pohyb v prírode/ VVLK.


Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je umožniť

žiakom rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti na primeranej úrovni, osvojovať si,

zdokonaľovať a upevňovať pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať svoju pohybovú gramotnosť,

zvyšovať všeobecnú pohybovú výkonnosť a zdatnosť, prostredníctvom vykonávanej pohybovej

aktivity pôsobiť a dbať o zdravie, vytvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove a

športu s ohľadom na ich záujmy, predpoklady a individuálne potreby ako súčasť zdravého životného

štýlu a predpokladu schopnosti celoživotnej starostlivosti o vlastné zdravie.


Vyučovací predmet telesná a športová výchova sa podieľa na rozvoji kľúčových kompetencií

najmä rozvíjaním týchto predmetových kompetencií:

Pohybové kompetencie

Žiak si vie vybrať a vykonávať pohybové činnosti, ktoré bezprostredne pôsobia ako

prevencia civilizačných chorôb.

Žiak dokáže rozvíjať všeobecnú pohybovú výkonnosť s orientáciou na udržanie

a zlepšenie zdravia.

Žiak má osvojené primerané množstvo pohybových činností vo vybraných odvetviach

telesnej výchovy a športu a vie ich uplatniť vo voľnom čase.

Kognitívne kompetencie

Žiak vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti v dennom režime

so zameraním na úlohy ochrany vlastného zdravia.

Žiak vie zostaviť a používať rozcvičenie pred vykonávaním pohybovej činnosti.

Žiak dodržiava osvojené pravidlá pri vykonávaní pohybových činností súťažného

charakteru.

Žiak vie, ktoré sú základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom živote.

Žiak dodržiava bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní pohybovej

činnosti.

Žiak pozná životné priority a priority v starostlivosti o vlastné zdravie.

118

Žiak pozná negatívne účinky návykových látok na organizmus.

Komunikačné kompetencie

Žiak sa dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadrovať.

Žiak používa správnu odbornú terminológiu v edukačnom procese i počas voľno

časových aktivít.

Učebné kompetencie

Žiak vie zdôvodniť potrebu zaradenia pohybových aktivít do svojho denného režimu.

Žiak vie zdôvodniť potrebu rozohriatia organizmu a rozcvičenia pre športový výkon

i ako prevenciu pred zranením.

Interpersonálne kompetencie

Žiak prejavuje pozitívny vzťah k sebe i iným.

Žiak efektívne pracuje v kolektíve.

Žiak vie racionálne riešiť konfliktné situácie, najmä v športe.

Žiak sa správať empaticky a asertívne pri vykonávaní telovýchovných a športových

činností, ale i v živote.

Postojové kompetencie

Žiak má zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti.

Žiak dokáže zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote, uznať kvality

súpera.

Žiak dodržiava princípy fair-play.

Žiak sa zapája do mimoškolskej telovýchovnej a športovej aktivity.

Žiak využíva poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti telesnej výchovy a športu

a iných predmetov so zameraním na zdravý spôsob života a ochranu prírody.


Ročník: tretí


POZNATKY Z TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU

V telovýchovnom procese sú poznatky základným predpokladom uvedomelého osvojovania

si pohybových činností, rozvíjania pohybových schopností a výchovy charakterových a iných

vlastností osobnosti. Majú dôležitý význam pri vytváraní postojov k zdravému životnému štýlu i k

celoživotnej pohybovej aktivite. Sú podmienkou úspešného vykonávania praktických činností. Delia

sa na všeobecné a špecifické. Špecifické poznatky sa dotýkajú každého tematického celku.

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

Všeobecné poznatky:

význam správnej životosprávy pre pohybový výkon a negatívne vplyvy fajčenia, alkoholu a

nedovolených látok na zdravie a pohybový výkon,

telesné zaťaženie, meranie a vyhodnocovanie údajov o pulzovej frekvencii

základné poznatky z biológie človeka súvisiace a účinok pohybovej aktivity na vlastný

organizmus

119

Špecifické poznatky:

odborná terminológia vo všetkých TC

technika, taktika a metodika osvojovaných pohybových činností

pravidlá súťaženia v osvojených pohybových činnostiach a základné činnosti rozhodcu.

VÝKONOVÝ ŠTANDARD

poznať drobné organizačné formy telesnej a športovej výchovy,

vedieť vysvetliť potrebu rozcvičenia pred vykonávaním pohybovej činnosti,

dodržiavať pravidlá správnej životosprávy

vedieť posúdiť a diagnostikovať úroveň svojej pohybovej výkonnosti a telesného rozvoja podľa

daných noriem,

poznať základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom živote,

vedieť poskytnúť prvú pomoc pri úraze v rôznom prostredí,

dodržiavať bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní pohybovej činnosti

V Š E O B E C N Á G Y M N A S T I K A

Žiak v tematickom celku všeobecnej gymnastiky dosahuje takú úroveň osvojenia gymnastických

činností – polôh, pohybov, cvičebných tvarov, väzieb, ţe je schopný predviesť pohybový celok,

pohybovú skladbu individuálne a skupinovo, podľa stanovených poţiadaviek (pravidiel). Dosahuje

tak zvýšenie úrovne pohybových schopností, osvojenie gymnastických zručností, ktoré pomáhajú

zlepšiť zdravotne orientovanú zdatnosť beţnej školskej populácie.

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

Vedomosti:

prípravné, imitačné cvičenie, metodický postup osvojovania a zdokonaľovania polôh, pohybov,

cvičebných tvarov, väzieb

organizačná činnosť na vyučovacej jednotke (hodine)

zdravotne orientovaná zdatnosť, pohybový režim, redukcia hmotnosti, obezity

Zručnosti a schopnosti:

cvičenia rozvíjajúce kondičné, kondično-koordinačné, koordinačné schopnosti,

technicky správne polohy a pohyby hlavy, trupu, nôh, paţí, lokomócie, cvičenie na- a s náradím,

s náčiním, tyče, aeróbne činky, expandre, netradičné), výrazová estetika rytmických a

aerobikových pohybov vykonávania všeobecných gymnastických činností

cvičebný program na zlepšovanie stavu pohybového a oporného aparátu tela s cieleným

rozvojom pohybových schopností a zručností


vedieť zostaviť a viesť rozcvičenie

vedieť prakticky ukázať gymnastické cvičenia, zvládnuť cvičebné väzby a pohybové kombinácie

s ich vykonaním v zostave jednotlivca alebo skupiny

vedieť preukázať poznatky z organizácie, bezpečnosti, dopomoci, záchrany, uplatňovať

optimálnu techniku pri vykonávaní základných gymnastických polôh, lokomočných pohyboch,

cvičebných tvaroch

A T L E T I K A

120

Žiak vie využívať základné atletické lokomócie pri udržiavaní a zvyšovaní svojej telesnej

zdatnosti a uplatňuje získané vedomosti, zručnosti a návyky v každodennom živote

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

Vedomosti:

technika atletických disciplín,

základné pravidlá súťaženia a rozhodovania atletických súťaží

bezpečnosť a úrazová zábrana

organizácia súťaţí (časomerač, rozhodca, zapisovateľ)


základy racionálnej techniky pohybových činností (atletická abeceda, nízky a polovysoký

štart,vytrvalostný beh,skok do diaľky skrčmo,hod loptičkou a granátom)


vedieť sa orientovať v základných atletických disciplínach, charakterizovať ich a prakticky

demonštrovať

poznať význam a vplyv základných prostriedkov kondičnej prípravy na zdravý rozvoj

organizmu a využíva ich vo svojej spontánnej pohybovej aktivite

poznať význam rozcvičenia a vie sa aktívne zapojiť do jeho vedenia

využitie základných atletických lokomócií pri rozvoji telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti

Z Á K L A D Y G Y M N A S T I C K Ý CH Š P O R T O V Žiak v tematickom celku základy gymnastických športov dosahuje takú úroveň osvojenia činností

gymnastického športu, ţe je schopný predviesť individuálne alebo v skupine zostavu podľa daných

pravidiel.

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

Vedomosti:

disciplíny a cvičebný obsah športovej gymnastiky žien, mužov; športového aerobiku, modernej

gymnastiky, gymteamu,

prípravné, imitačné cvičenie, metodický postup osvojovania a zdokonaľovania polôh, pohybov,

cvičebných tvarov, väzieb, zostavy, spoločnej pohybovej skladby,

zásady motorického učenia v gymnastických športoch, organizácia pretekov,

zásady bezpečného správania, dopomoc, záchrana pri cvičení


cvičenia rozvíjajúce kondičné, kondično-koordinačné, koordinačné schopnosti,

prípravné a imitačné cvičenia, polohy a pohyby častí tela, lokomočné pohyby

kondičná zložka, technická zložka gymnastických športov


uplatňovať optimálnu techniku pri vykonávaní gymnastických polôh, lokomočných pohyboch,

cvičebných tvaroch,

vedieť ohodnotiť techniku, estetiku a skladbu gymnastického cvičenia v disciplínach vybraného

gymnastického športu

vedieť prakticky ukázať imitačné, prípravné cvičenia, základné cvičebné tvary

121

Š P O R T O V É H R Y

Žiak vo vybraných športových hrách dosahuje takú úroveň osvojenia herných činností jednotlivca,

herných kombinácií a systémov, že je schopný hrať stretnutie podľa pravidiel.

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

Vedomosti:

funkcie hráčov na jednotlivých postoch,

základné pravidlá vybraných športových hier,

organizácia jednoduchej súťaţe v športových hrách (rozhodcovia, časomerači, zapisovatelia,

pozorovatelia a pod.)

zásady fair-play


kondičná príprava, základné kondičné a koordinačné schopnosti,

popísať a prakticky ukázať správnu techniku herných činností jednotlivca:

basketbal – prihrávka jednou rukou od pleca, dribling, streľba zhora z miesta, z krátkej a strednej

vzdialenosti, bránenie hráča bez lopty a s loptou

futbal – prihrávka, tlmenie lopty, streľba, dribling, obsadzovanie hráča s loptou bez lopty

softbal – hra na jednotlivých postoch,

hokejbal – prihrávka, streľba príklepom, zápästím, uvoľňovanie sa hráča s loptou, bez lopty

florbal – prihrávka, streľba, uvoľňovanie sa hráča s loptou, bez lopty

volejbal - odbitie horné na mieste, po pohybe, nad seba, pred seba


vedieť správne pomenovať, popísať, prakticky ukázať, v hre (stretnutí) uplatniť techniku

základných herných činností jednotlivca

vedieť vysvetliť základné pravidlá vybraných športových hier

vedieť pomenovať a popísať funkcie hráčov v obrane i v útoku,

vedieť zostaviť a prakticky viesť rozcvičenie (vlastné, aj skupinu spoluţiakov) pred hrou, resp.

stretnutím

vykonávať funkciu rozhodcu (pomocného rozhodcu), zapisovateľa, časomerača na hodinách

určených na hru (stretnutie) a v záujmovej forme športových hier a viesť jednoduchý pozorovací

hárok o hráčskom výkone družstva


Metódy práce pri vyučovaní telesnej a športovej výchovy:

slovné metódy – monologické ( rozprávanie, opisovanie, vysvetľovanie)

- dialogické ( rozhovor, diskusia, dialóg)

demonštračné metódy – demonštrácia statických obrazov a schém

-projekcia statická a dynamická

praktické metódy – nácvik pohybových zručností

- didaktické hry

- simulačné metódy

Organizačné formy povinného vyučovania telesnej a športovej výchovy

122

Vyučovacia hodina - základnou organizačnou formou je 45 minútová vyučovacia hodina telesnej a

športovej výchovy. Zúčastňujú sa jej všetci žiaci zaradení do I. a II. zdravotnej skupiny.

Žiaci so zdravotným oslabením sú zaradení do oddelenia zdravotnej telesnej výchovy, žiakov

ponecháme na vyučovacích hodinách telesnej a športovej výchovy s intaktnými žiakmi

a realizujeme integrované vyučovanie.

Žiak môže byť oslobodený od účasti na vyučovaní telesnej a športovej výchovy iba na návrh lekára.

Bezpečnosť pri vyučovaní zabezpečuje učiteľ svojou prítomnosťou po celý čas vyučovacej hodiny,

dôsledným uplatňovaním obsahu učebných osnov, premyslenou a účelnou organizáciou práce,

používaním adekvátnych vyučovacích metód a foriem, vydávaním presných a zreteľných povelov

na riadenie činnosti, vysvetľovaním a dôsledným uplatňovaním zásad bezpečnosti pri práci v

rôznych podmienkach telovýchovného procesu, sústavným overovaním bezpečnosti a funkčnosti

náradia pred jeho používaním a zreteľným označením poškodeného náradia a náradia

nezodpovedajúceho technickým normám.

Ak nastane úraz, okamžite poskytne učiteľ prvú pomoc, zabezpečí lekárske ošetrenie,

oznámenie rodičom a napíše záznam o úraze.

Žiaci používajú na hodinách zodpovedajúci cvičebný úbor, ktorý zodpovedá zásadám bezpečnosti a

hygieny telovýchovnej činnosti.

Kurzová forma výučby - kurzové formy výučby sú súčasťou vyučovania predmetu, majú

samostatnú časovú dotáciu. Sú formou s povinným obsahom a riadia sa samostatnými smernicami.

V sekunde absolvujú žiaci plavecký kurz.

VI. Učebné zdroje

Jursík : Didaktika telesnej výchovy

A.Melicher,J.Slezák a kol.: Pokyny na hodnotenie vzdelávacích štandardov z telesnej výchovy

žiakov strdných škôl

Kampmiller T. a kol.: Teória a didaktika atletiky I.

Hatiar B.: Teória a didaktika športovej gymnastiky

Mačura P.: Teória a didaktika basketbalu

Zapletalová L. - Přidal V.: Teória a didaktika volejbalu

Učebné osnovy pre gymnáziá

VII.Hodnotenie žiakov

Za najdôležitejšie pri hodnotení žiaka v telesnej a športovej výchove sa považuje nielen to, aké

dôsledky zanechala táto činnosť na zlepšení jeho zdravia, pohybovej gramotnosti a výkonnosti,

telesnej zdatnosti, ale vo väčšom rozsahu aj to, či žiak získal k tejto činnosti vzťah, či sa na nej so

záujmom zúčastňoval, a to nielen v čase povinného vyučovania, ale aj mimo neho, či pociťoval z

nej radosť a potešenie, či sa stala súčasťou jeho životného štýlu. Preto za základné ukazovatele

hodnotenia žiaka sa považuje:

posúdenie prístupu a postojov žiaka, najmä jeho vzťahu k pohybovej aktivite a vyučovaniu telesnej

a športovej výchovy a jeho sociálneho správania a adaptácie;

rozvoj telesných, pohybových a funkčných schopností žiaka, najmä rozvoj zdravotne orientovanej

telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti s prihliadnutím na individuálne predpoklady žiaka;

proces učenia sa, osvojovania, zdokonaľovania a upevňovania pohybových zručností a teoretických

vedomostí.

123

Hodnotenie vzťahu žiaka k telesnej a športovej výchove realizuje učiteľ nielen na základe

dlhodobého sledovania prejavov žiaka na vyučovaní, pri ktorej si všíma najmä jeho aktivitu, snahu,

samostatnosť a tvorivosť, ale aj na základe jeho aktivity a angažovanosti v školskej i mimoškolskej

záujmovej telovýchovnej a športovej činnosti. Úroveň poznatkov v telesnej výchove a športe

posudzuje priebežne v procese a môže si na to vytvárať i pomocné vedomostné testy. Na hodnotenie

telesného rozvoja, telesnej zdatnosti a všeobecnej pohybovej výkonnosti sa používajú batérie

somatometrických a motorických testov. Na hodnotenie zvládnutia obsahu učebných programov

používa učiteľ pomocné posudzovacie škály, využíva testy špeciálnej pohybovej výkonnosti a

pridržiava sa štandardov.

Súhrnné hodnotenie žiaka je vyjadrené na vysvedčení. Ide o také súhrnné hodnotenie, aké sa na

danej škole používa aj v iných vyučovacích predmetoch. Odporúča sa však priebežne počas

vyučovania využívať najmä slovné hodnotenie, pretože umožňuje presnejšie vyjadriť klady a

nedostatky žiakov a pre mnohých, a to osobitne pre dievčatá, je dôležitým a často aj silnejším

motivačným činiteľom

i - gabnam.sk1. – opakovanie a pravopis, 2. – podstatné mená mužského rodu – zvieracie 3....

Documents