Ideológia v premenách času v pamiatkach

gréckej a latinskej tradície

Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie 18.–19. november 2016, Bratislava

Zostavili

Ľudmila BUZÁSSYOVÁ, Erika JURÍKOVÁ a Jana GRUSKOVÁ

Autori kapitol

Marcela ANDOKOVÁ • Jana BALEGOVÁ • Erika BRODŇANSKÁ Erika BRTÁŇOVÁ • Ľudmila BUZÁSSYOVÁ • Zoltán CSEHY Wilken ENGELBRECHT • Juraj FRANEK • Eva FRIMMOVÁ Jana GRUSKOVÁ • Marta HULKOVÁ • Erika JURÍKOVÁ

Katarína KARABOVÁ • Zuzana KÁKOŠOVÁ • Jozef KORDOŠ Táňa KUSÁ • Ivan LÁBAJ • Kateřina BOČKOVÁ LOUDOVÁ

Barbora MACHAJDÍKOVÁ • Mária MÁJEKOVÁ • Pavol MARKOVIČ Imrich NAGY • Anikó POLGÁR • Irena RADOVÁ • Franz RÖMER

Nicol SIPEKIOVÁ • Adam SITÁR • Kurt SMOLAK František ŠIMON • Daniel ŠKOVIERA • Svorad ZAVARSKÝ

Univerzita Komenského v Bratislave

2018

Ideológia v premenách času v pamiatkach gréckej a latinskej tradície

Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie

18.–19. november 2016, Bratislava

Zostavili: Ľudmila Buzássyová, Erika Juríková a Jana Grusková

Publikáciu ako celok recenzovali:

Prof. PhDr. Jana Nechutová, CSc., Doc. PhDr. Pavol Valachovič, CSc.

Všetky štúdie v publikácii prešli anonymným recenzným posúdením. All the studies in this publication have gone through

an anonymous peer-review process.

Publikácia vznikla s finančnou podporou MŠ SR v rámci riešenia grantovej úlohy VEGA 1/0627/15 Latinská humanistická literatúra na Slovensku v kontexte politickej

propagandy a s finančnou podporou Slovenskej jednoty klasických filológov pri SAV.

© Univerzita Komenského v Bratislave, 2018 © Ľudmila Buzássyová, Erika Juríková, Jana Grusková

Obálka a grafická úprava: © Ivan Lábaj Redakčná úprava: Mária Májeková

Vydala: Univerzita Komenského v Bratislave

Bratislava 2018

ISBN 978-80-223-4626-9

Ideológia v premenách času v pamiatkach gréckej a latinskej tradície 2018, s. 3–6

Obsah

Predhovor (Ľudmila Buzássyová, Erika Juríková) . . . . . . . 9 Preface (Ľudmila Buzássyová, Erika Juríková) . . . . . . . . . 14 Laudationes

I. (Kurt Smolak) . . . . . . . . . . . . . . . . . 19 II. (Ľudmila Buzássyová, Jana Grusková) . . . . . . . . . 20 III. (Robert Horka, Marcela Andoková) . . . . . . . . . . 23

Daniel Škoviera – biografický portrét

(Ľudmila Buzássyová, Erika Juríková) . . . . . . . . . . 25

K vzťahom poézie a politiky v 16. storočí v Bardejove . . . . . 31

Daniel Škoviera Von Tacitus zum Tacitismus: Von Reflexion zur Ideologie . . . . 54 Franz Römer Médeia jako protagonistka uprchlické krize . . . . . . . . 66 Irena Radová Velebenie elít na juhopicénskych nápisoch: frazeológia a poézia v službách ideológie . . . . . . . . . . . . . . . 75 Barbora Machajdíková Io triumphe! De triumphis apud Romanos eorumque successores usque in tempora recentiora ingenii proprii suique aestimationis indicibus . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89 Kurt Smolak

Das Prokrustesbett mittelalterlicher Ovidkommentare . . . . . 107 Wilken Engelbrecht Tendencie portrétovania zbehov z prvej križiackej výpravy v latinských prameňoch z r. 1100–1125: náčrt problematiky . . . 123 Adam Sitár Vrah alebo hrdina? Recepcia Bruta Mladšieho v talianskom renesančnom humanizme . . . . . . . . . . . . . . 132 Juraj Franek Dva kráľovské portréty v kontexte politických sporov posledných rokov vlády Mateja Korvína . . . . . . . . . . . . . 150 Ľudmila Buzássyová Politika, ideológia a propaganda v roku 1515 . . . . . . . . 164 Eva Frimmová Ohlas Erazmovej idey o spoločnej obrane Európy pred osmanskou hrozbou na augsburskom sneme . . . . . . . . . . . 178 Imrich Nagy Erazmove úvahy o vojne a mieri v diele Utilissima consultatio de bello Turcis inferendo. Realizmus alebo utópia? . . . . . . . . 188 Marcela Andoková Konfesijné zmeny v 16. storočí v Európe a ich vplyv na cirkevnú hudbu na území Slovenska . . . . . . . . . . . . . 204 Marta Hulková Ján Sambucus, emblémy venované významným osobnostiam 16. storočia . . . . . . . . . . . . . . . . . . 217 Zuzana Kákošová Imitatio Ciceroniana podľa Jána Sambuca . . . . . . . . . 229 Ivan Lábaj

Reflexia politických postojov Juraja Wernera v jeho príležitostnej poézii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 240 Jana Balegová Satira na povolania v diele J. G. Macra Szepsia De vera gloria libellus . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 254 František Šimon „Oslie bremená” na pleciach vladárov v spise Jána Webera Lectio principum (1665) . . . . . . . . . . . . . . . 263 Erika Brodňanská Sol Szelepcsianum – tretí panegyrik súboru Tyrnavia crescens (Štefan Čiba, Trnava 1707) venovaný Jurajovi Pohroncovi Slepčianskemu . . . . . . . . . . . . . . . . . 274 Jozef Kordoš Básnické nadanie v službách univerzitného manažmentu v 18. storočí . . . . . . . . . . . . . . . . . . 287 Katarína Karabová Obrana a oslobodenie Viedne roku 1683 očami Gabriela Kapiho . . 296 Nicol Sipekiová Timonova Corona Regni Ungariae admirabilis (1712) – príspevok k ideológii uhorskej koruny v novolatinskej literatúre . . . . . 310 Svorad Zavarský „Eligite meliorem“ Latinský rečnícky prejav Pála Ányosa z roku 1782 . . . . . . . . . . . . . . . . . . 323 Zoltán Csehy – Anikó Polgár Reflexia antických etických škôl v diele Hugolína Gavloviča . . . 334 Pavol Markovič Jonáš Záborský a antická kultúra . . . . . . . . . . . . 344 Erika Brtáňová

Představy o vztahu češtiny a řečtiny v klasické filologii 19. a počátku 20. století . . . . . . . . . . . . . . . . 354 Kateřina Bočková Loudová Vplyv politicko-spoločenských pomerov na situáciu vo vyučovaní

latinčiny na stredných a vysokých školách na Slovensku za ostatných 25 rokov . . . . . . . . . . . . . . . 365

Erika Juríková Vplyv spoločenských zmien na grécke štúdiá a grécku kultúrnu tradíciu na území dnešného Slovenska . . . . . . . . . . 375 Jana Grusková Klasickí filológovia a Slovenský rozhlas (Táňa Kusá) . . . . . . 391 Tabula gratulatoria . . . . . . . . . . . . . . . . 401 Bibliografia Daniela Škovieru (Mária Májeková). . . . . . . . 405 Fotografie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 433 Index . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 437

DDaanniieellii ŠŠkkoovviieerraa

vviirroo bboonnoo aattqquuee hhuummaanniissssiimmoo,,

rreennoovvaattoorrii rreennoovvaattaarruumm lliitttteerraarruumm SSlloovvaacciiccaarruumm

sseeppttuuaaggeennaarriioo

aabb aammiicciiss,, ssooddaalliibbuuss ddiisscciippuulliissqquuee oobbllaattuumm..

Ideológia v premenách času v pamiatkach gréckej a latinskej tradície 2018, s. 204–216

Konfesijné zmeny v 16. storočí v Európe a ich vplyv na cirkevnú hudbu na území Slovenska∗

Marta HULKOVÁ

udobno-historické témy sa najčastejšie týkajú cirkevnej hud-by, najmä ak sa pohybujeme v starších storočiach. Nakoľko latinčina je najčastejším cirkevným jazykom v hudobných kompozíciách obdobia renesancie, ako aj jazykom úvodných

textov v hudobných tlačiach, pomoc zo strany špecialistu, znalca latin-ského jazyka a literatúry je nevyhnutná. V osobe prof. Daniela Škovieru našli oporu a pomoc viaceré generácie hudobných historikov, v mene ktorých sa mu chcem poďakovať. Mňa ešte koncom 70-tych rokov 20. storočia Richard Rybarič, vedecký pracovník Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied, poslal za prof. Škovierom konzultovať latinské texty. Odvtedy nielen mne, ale aj mojim študentom, z ktorých sa medzi-časom stali pracovníci vedeckých a pedagogických inštitúcií,1 vždy ochotne vyšiel v ústrety a strážil v našich vedeckých výstupoch latinské texty. Často sme obdivovali hĺbku jeho vedomostí, lebo jeho pomoc sa nikdy neskončila pri preklade latinských textov do slovenského jazyka, ale doplnil ich cennými odkazmi z antickej literatúry2 a neraz sme dostali navyše aj v básnickej podobe preklady cirkevných textov z hudobných diel, ktoré sa stali ozdobou našich pramenno-kritických notových vydaní

––––––––––– ∗ Štúdia je súčasťou riešenia projektu VEGA 1/0699/2016–19 Tabulárne pamiatky 16.

a 17. storočia z územia Slovenska. 1 Jana Bartová, docentka na Katedre muzikológie FiFUK v Bratislave; Janka Pető-

czová a Eva Veselovská, vedecké pracovníčky Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied; Michal Hottmar, odborný asistent na Žilinskej a Prešovskej uni-verzite; Lenka Antalová a Sylvia Urdová, pracovníčky Slovenského národného múzea – Hudobného múzea, atď.

2 Napr. pri preklade úvodných textov hudobných tlačí Galla Dresslera (Opus sac-rarum cantionum ... Noribergae 1577 /RISM A/I/2 D 3522/) a Martina Kinnera (Carmen funebre ... Vitebergae 1556) v rámci štúdie HULKOVÁ, Hudobný konvolút z Lyceálnej knižnice v Kežmarku (1998), s. 303–307.

H

Konfesijné zmeny v 16. storočí v Európe a ich vplyv ...

205

v rámci edičného radu Musicalia Istropolitana3 Katedry hudobnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Popri jazykovede nesporne aj hudba je srdcovou záležitosťou prof. Škovieru, preto nás podporil ako spoluriešiteľ v rámci našich muzikologických projektov (VEGA)4 a svojimi hodnotnými príspevkami obohatil naše konferencie a vedecké zborníky.5

Hudba zohráva v kresťanskej cirkvi na európskom kontinente dôle-žitú úlohu. Viaceré jej podoby – vokálna, vokálno-inštrumentálna, jedno- ako aj viachlasná – slúžia k oslave Boha a umocňujú význam jeho slov. V Európe rímskokatolícka cirkev na čele s pápežom stáročia určovali pravidlá omšovej liturgie i hodiniek a v jej rámci sa formovala premyslená hudobná vrstva, ktorú rozvíjali a zaznamenali cirkevní hudobníci do po-doby notovaných kódexov. Počas 15. a 16. storočia, v období renesancie, nastali pod vplyvom rozširujúcich sa reformných myšlienok zmeny v teologickom ponímaní kresťanskej cirkvi a zmenil sa aj postoj voči úlohe hudby v cirkevnom prostredí.

16. storočie v spoločensko-politických i kultúrnych dejinách Európy bolo významným historickým obdobím, plným závažných zmien, ktoré dlhodobo ovplyvnili dejinné udalosti aj v nasledujúcich storočiach. Poli-tická mapa vtedajšej Európy sa menila pod vplyvom tureckej expanzie a k moci sa dostala dynastia Habsburgovcov, ktorých príslušníci ovplyv-nili život aj na území dnešného Slovenska, resp. na Turkami neobsade-nom území vtedajšieho Horného Uhorska.6 V konfesijnej sfére habsburské šľachtické dvory ostali verné katolicizmu uprostred konfesijných zmien iniciovaných protestantmi, centrami ktorých boli v 16. storočí nemecké a francúzske mestá. Na území Čiech a Moravy už o storočie skôr, od za-čiatku 15. storočia sa šírili reformné myšlienky Jana Husa (cca. 1370–1415), ktoré mali dopad aj na našom území.7 Katolícka cirkev počas 16. storočia pod vplyvom pôsobenia reformátorov – konkrétne Martina Luthera a Phi-lippa Melanchthona vo Wittenbergu, Ulricha Zwingliho v Zürichu, Jána Kalvína v Ženeve (Genf, Genève) – postupne strácala svoje výsadné ––––––––––– 3 V rámci zväzkov 1 a 2. Pozri TOST, Bone Jesule (2007), s. XV; SPERGER, Ave Regina in

G (2008), s. XIV. 4 Bol členom riešiteľského kolektívu vedeckých projektov VEGA na Katedre

hudobnej vedy FiF UK v Bratislave v rokoch 2006 až 2015. 5 Cennými príspevkami obohatil konferenčné zborníky z medzinárodných hudobno-

historických podujatí. ŠKOVIERA, Bocatiova Hebdomelodia Psalmi CIII. 1614 (2010), s. 235–252; ŠKOVIERA, Purkircherova latinská a nemecká parafráza 79. žalmu (2013), s. 83–94.

6 Pozri MATULA – VOZÁR a kol., Dejiny Slovenska II.(1987), s. 42–46. 7 Pozri RATKOŠ, Husitské revolučné hnutie a Slovensko (1958), s. 27–50.

Marta Hulková

206

postavenie v Európe. Vedľa seba vznikali viaceré protestantské konfesijné prúdy – luteráni, kalvíni, anabaptisti – ktoré sa líšili v teologickom výkla-de kresťanskej viery a panovalo medzi nimi napätie až neznášanlivosť.8 Mali odlišný postoj voči umeniam, čo sa odrazilo aj v postavení hudby v rámci cirkevných obradov.

Najsilnejšiu pozíciu na našom území už v polovici 16. storočia získala evanjelická cirkev augsburského vyznania, nakoľko v našich mestách (kráľovských, banských) v národnostnej štruktúre obyvateľstva tvorili nemeckí mešťania významnú, ekonomicky silnú vrstvu a udržiavali s materskou krajinou aj v duchovnej sfére úzke kontakty.9 Evanjelici, resp. luteráni boli tolerantní voči umeniam a tak aj voči hudobnému umeniu, ktorému pripisovali veľký význam i pri vzdelávaní mládeže.10 Hudba v cirkevnom prostredí sa pestovala podľa vzoru evanjelických spoločenstiev pôsobiacich v blízkosti M. Luthera. Hudobné tlače zaob-starávali najčastejšie z Wittenbergu, Norimbergu.11 Tam, kde uprednost-nili kalvínsky či anabaptistický protestantský smer vo vierovyznaní,12 hudobné pamiatky absentujú. Hudobné produkcie v rámci ich bohoslužby v porovnaní s katolíkmi a evanjelikmi augsburského

––––––––––– 8 Baštou katolicizmu bol cisársky dvor a u nás mesto Trnava, kde sa presídlila

ostrihomská arcidiecéza. Zatiaľ čo bohaté meštianstvo v mestách, zväčša s nemec-kou národnosťou, sa priklonilo k protestantizmu (ev. cirkvi a. v.), uhorská šľachta preferovala kalvínsky smer protestantizmu. Obšírnejšie o tejto problematike pozri SZABADI, Stöckel a luthersko-kalvínske vieroučné spory (2011), s. 95–101; ZOVÁNYI, A reformáczió Magyarországon 1565-ig (1922), s. 225–274; ZOVÁNYI, A magyarországi protestantizmus 1565-től 1600-ig (1977), s. 173–213. O pôsobení anabaptistov pozri RATKOŠ, Počiatky novokrstenectva na Slovensku (1957), s. 185–203. Porovnaj tiež KVAČALA, Dejiny reformácie na Slovensku (1935).

9 Pozri BODNÁROVÁ, Reformácia vo východoslovenských kráľovských mestách v 16. sto-ročí (1998), s. 19–37; porovnaj tiež KVAČALA, Dejiny reformácie na Slovensku (1935).

10 HULKOVÁ, Beitrag zur Problematik der Musikerziehung in den Stadtschulen auf dem Gebiet der Slowakei im 16. Jahrhundert (2005), s. 41–59.

11 Porovnaj hudobné tlače zachované v rámci Bardejovskej zbierky hudobnín: MURÁNYI, Thematisches Verzeichnis der Musiksammlung von Bartfeld (Bártfa) (1991), s. XXIX–XXX. Inventárne zoznamy hudobnín z banských miest Kremnica a Banská Bystrica, po-zri KALINAYOVÁ und Autorenkollektiv, Musikinventare und das Repertoire der mehr-stimmigen Musik in der Slowakei im 16. und 17. Jahrhundert (1995), s. 21–24.

12 Nesúhlas a odmietnutie voči kalvínom a anabaptistom prejavovali nielen katolíci, ale aj evanjelici a. v., ktorí tzv. kryptokalvinistov, resp. anabaptistov medzi sebou nestrpeli. Pozri KÓNYA, Kalvinizmus v hornouhorských slobodných kráľovských mestách (2011), s. 139–153. Konflikt medzi evanjelikmi a anabaptistami v šarišskom meste vykresľuje štúdia BODNÁROVÁ, Cirkevné pomery v Sabinove do polovice 17. storočia (2005), s. 31–40.

Konfesijné zmeny v 16. storočí v Európe a ich vplyv ...

207

vyznania boli výrazne zredukované. Napr. u kalvínov hudba v kosto-loch znela iba pri spievaní žalmov na francúzske melódie.

Dobové politické a konfesijné zmeny v Európe ovplyvnili aj životné osudy renesančných vzdelancov – učiteľov, farárov – pôsobiacich na na-šom území, ktorí svoje vedomosti získavali na zahraničných univer-zitách. Ich zásluhou sa k nám dostali protestantské myšlienky a učenie. Jedným z najvýznamnejších bol bardejovský rodák Leonard Stöckel (1510–1560), ktorému prof. Škoviera vo svojich vedeckých prácach veno-val zvýšenú pozornosť.13 Stöckel ako odchovanec wittenberskej univerzity presadzoval evanjelickú cirkev augsburského vierovyznania a pričinil sa o prípravu významného dobového spisu Confessio Pentapolitana (1549), ktorým sa podarilo vydobyť zmierlivý postoj cisárskeho dvora voči vy-znávačom učenia Martina Luthera v piatich kráľovských mestách (Košice, Levoča, Bardejov, Prešov, Sabinov).14 Okrem toho Stöckel v mieste svojho pôsobenia musel riešiť spory aj so zástancami ďalších protestantských konfesijných prúdov, s tzv. kryptokalvinistami a anabaptistami.

Leonard Stöckel predstavuje aj pre hudobno-historické bádanie výni-močnú osobnosť. Jeho rukopisne zachované dielo De musica je svedectvom jeho hudobno-teoretickej erudície a predpokladá sa, že vyučoval aj hudbu na bardejovskej mestskej škole.15 Po osvojení poznatkov o hudbe, vychádzajúc z jeho didakticky zameranej práce, boli žiaci pripravení zvládnuť interpretáciu náročných hudobných diel, ktoré sa zachovali v Kostole sv. Egídia v Bardejove.16 Začiatky vzniku hodnotnej hudobnej zbierky na pôde tohto kostola sa pripisujú práve Stöckelovi a jeho prí-buzným. Prostredníctvom rodiny jeho brata Petra Stöckela, resp. jeho dedičov, sa dostali do fondu tzv. Bardejovskej zbierky hudobnín skladby Balthasara Resinaria, Responsorium I–II z roku 1544, vytlačené v známej wittenberskej tlačiarni Georga Rhawa.17 Resinariove zväzky zachované až v štyroch exemplároch v Bardejove boli určené pre potreby evanje-lických latinských škôl. Aj počas nasledujúceho 17. storočia ich využíval ––––––––––– 13 Od roku 1975 až po súčasnosť D. Škoviera publikoval o bardejovskom rodákovi

Leonardovi Stöckelovi viaceré vedecké práce. Pozri ŠKOVIERA, Bibliografia publiko-vaných prác a výstupov (1973–2016) (2016), položky č. 5, 16, 33, 77, 79, 138, 162, 192, 249, 361, 365, 435, 437, 439, 459, 491.

14 Pozri HAJDUK, Die Confessio Pentapolitana (1982), s. 139–149. 15 Pozri MATÚŠ, De Musica Leonardi Stöckelii (1991), s. 360–415. 16 Prehľad zachovaných hudobných tlačí i rukopisov pozri MURÁNYI, Thematisches

Verzeichnis der Musiksammlung von Bartfeld (Bártfa) (1991). 17 Signatúry Mus. pr. Bártfa 2, 6, 7, 8 v rámci tzv. Bardejovskej zbierke hudobnín depo-

novanej v Štátnej Széchényiho knižnici v Budapešti. (RISM A/I/7 R 1197).

Marta Hulková

208

bardejovský organista Zacharias Zarewutius (1605?–1667), ktorý na pos-ledné prázdne strany tlačí zapísal aj svoju kompozíciu.18 V porovnaní s ostatnými kráľovskými mestami Horného Uhorska najväčší počet au-torských a súborných hudobných tlačí zo 16. storočia sa zachoval práve v Bardejove, až 47 jednotiek.19 Pochádzajú najčastejšie z nemeckých tla-čiarní (Wittenberg, Norimberg, Jena, Drážďany) a reprezentujú hudobný repertoár typický pre kultúrne centrá evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

V čom spočívali rozdiely medzi katolíckou a luteránskou hudbou? Kým katolíci preferovali stredoveké hymny a chorálne melódie na la-tinské texty a pri viachlasných skladbách takzvaný cantus firmus, čiže základná melódia pochádzala najčastejšie z melodického bohatstva ove-reného hudobnou praxou fungujúcou po stáročia v prostredí katolíckeho kléru, oproti tomu luteráni intenzívne zapájali obec veriacich do cirkev-ných obradov spievaním duchovných piesní v národnom jazyku. Tie boli po textovej stránke najčastejšie dielom dobových vzdelancov. Čo sa týka ich hudobnej stránky, možno konštatovať, že viaceré melódie duchov-ných piesní boli odvodené zo starších predlôh zaužívaných v katolíckej cirkvi, samozrejme popri početných novovytvorených melódiách.

Počas 16. storočia domácim nemeckým evanjelickým cirkevným spo-ločenstvám (luteránom) poslúžili v dostatočnej šírke spevníky z produkcie nemeckých tlačiarní. Pozoruhodné exempláre sa zachovali napr. v rámci Levočskej zbierky hudobnín z tlačiarní v Norimbergu, Frankfurte nad Mo-hanom, atď.20 Z ďalších miest (napr. Banská Bystrica, Kremnica) infor-mujú o výskyte nemeckých spevníkov inventárne zoznamy hudobnín.21

Slovenské evanjelické cirkevné spoločenstvá vlastniace spevníky a a-gendy boli zásobované českými tlačiarňami. Spevníky zo 16. storočia sa

––––––––––– 18 Konkrétne v rámci signatúry Mus. pr. Bártfa 7, Koll. 2 a 3. Porovnaj MURÁNYI, The-

matisches Verzeichnis der Musiksammlung von Bartfeld (Bártfa) (1991), s. 169 (č. 2482). 19 Rozpis všetkých zachovaných hudobných tlačí pozri HULKOVÁ, Hudobné tlače

s viachlasnou hudbou zo 16. a 17. storočia v Pentapolitane (2008), s. 91–92. 20 Sign. 13745 v Knižnici ev. cirkvi a. v. v Levoči: Kirchengesang aus dem Wittenber-

gischen ... Frankfurt am Mayn 1569 (RISM B/VIII/1 156904); sign. 13971 (stratený exemplár) Kirchengesang darinnen die Heuptartickel des Christlichen glaubens ... Nürn-berg 1580 (RISM B/VIII/1 158003); sign. 381 (stratený exemplár) Sammlung alter und neuer geistlicher Lieder ... Georgenberg 1575; sign. 361 (stratený exemplár) Ge-sange und Gebete in der Messe ... Dresden 1582. Pozri HULKOVÁ, Zhody a odlišnosti Bardejovskej a Levočskej zbierky hudobnín (16. a 17. storočie) (1999), s. 155.

21 Pozri KALINAYOVÁ und Autorenkollektiv, Musikinventare und das Repertoire der mehrstimmigen Musik in der Slowakei im 16. und 17. Jahrhundert (1995), s. 21–24.

Konfesijné zmeny v 16. storočí v Európe a ich vplyv ...

209

zachovali v lyceálnych knižniciach v Bratislave, Banskej Štiavnici, Lip-tovskom Mikuláši.22 Z hudobno-historického hľadiska je pozoruhodná napr. tlačená Agenda z roku 1581 zachovaná v Banskej Bystrici, obsa-hujúca rukopisné prívesky z roku 1585, kde nachádzame aj notované skladby – hymny a pohrebné piesne.23

Jedine maďarské obyvateľstvo muselo riešiť už počas 16. storočia otázku spevníkov v národnom jazyku. Vznik prvého tlačeného maďar-ského spevníka roku 1560 sa spája s mestom Košice a s osobou Gála Huszára.24 Životné osudy zostavovateľa a zároveň aj tlačiara tohto spev-níka prezrádzajú istú neujasnenosť, čo sa týka jeho konfesionálnej prísluš-nosti. I keď v odbornej literatúre je najčastejšie označovaný za evanje-lického farára, sympatizoval aj s kalvinizmom. Maďarské obyvateľstvo v Uhorsku sa priklonilo najčastejšie ku kalvinizmu.25

V tej dobe sa však aj medzi nemeckými protestantskými vzdelancami stretávame so situáciou, že ich konfesijná príslušnosť nebola jednoznačná. Napr. na Spiši, konkrétne v meste Kežmarok pôsobiaci teológ Ambrosius Sebastian Lam (1542–1600), ktorý publikoval aj spevníky,26 bol obvine- ný z kryptokalvinizmu.27 Pozoruhodné však je, že napriek tomu jeho ne-mecký preklad latinského hymnu Dies absoluti praetereunt sa nachádza v evanjelickom spevníku z Ľubice z konca 17. storočia28 spolu so zhudob-––––––––––– 22 O výskyte viacerých českých tlačených spevníkov informuje VAJDIČKA, Vzájomné

česko-slovenské vplyvy v piesňovej tvorbe 16. a 17. storočia a ľudová pieseň (1979), s. 36–37. 23 Spuosob a nebo Poradek ... v odbornej literatúre označovaná ako Banskobystrická agen-

da (1585) je rukopisným príveskom publikácie Agenda Čžeská to gest Spis o Cere-monijch a pořádcých Cýrkewnjch. Leipzig: Georg Deffner 1581. Depozit: Ústredná knižnica SAV (Lyceálna knižnica, Bratislava), sign. BB 663. Pozri HUDEC, Hudba v Banskej Bystrici do 19. storočia (1941), s. 61; HULKOVÁ, Príspevok o hudobnej kultúre Banskej Bystrice v druhej polovici 16. storočia (2000), s. 54–55.

24 Pozri BOTTA, Huszár Gál élete, művei és kora (1991), s. 380–408. 25 SZABADI, Stöckel és a lutheri-kálvini hitviták (2011), s. 98. 26 Spevníky A. S. Lama tlačené koncom 16. storočia v sliezskych mestách sa neza-

chovali: Vierzehen geistliche Lieder. Görlitz 1588; Acht und zwantzig geistliche Lieder. Wittenberg, 1588; Zwey geistliche Lieder. Liegnitz, 1600; Zwey newe geitliche Lieder wider die Türcken und Tattern. Lignitz, 1600. Pozri ZOVÁNYI, Egyháztörténeti lexikon (1977), s. 24. Dôvody, prečo Lam publikoval svoje diela v Sliezsku, súvisia so sku-točnosťou, že na Spiši vtedy ešte nebola funkčná tlačiareň a kontakty spišských vzdelancov so Sliezskom boli intenzívne.

27 Pozri BODNÁROVÁ, Reformácia vo východoslovenských kráľovských mestách v 16. sto-ročí (2011), s. 32.

28 V Ľubickom spevníku na f. 47v–8r sa nachádza od A. S. Lama preklad latinského hymnu Dies absoluti, praetereunt do nemeckého jazyka: Es ist ietzund die Zeit ... Pozri HULKOVÁ, Ľubický spevník (1988), s. 40.

Marta Hulková

210

nením druhej slohy hymnu In hymnis et confessionibus v štvorhlasnej zbo-rovej úprave, bez udania mena skladateľa. Ako autora tejto úpravy sa podarilo identifikovať Claudea Goudimela (1520?–1572), hudobníka, ktorý je známy zhudobnením tzv. ženevských žalmov vydaných roku 1565.29 Tento žaltár vyšiel aj s nemeckým prekladom Ambrosia Lobwassera v Lipsku roku 1573. Mladší exemplár z roku 1614 sa nachádza aj v Kniž-nici evanjelickej cirkvi a. v. v Levoči.30 Možno konštatovať, že napriek negatívnemu postoju voči kalvinizmu Lobwasserove preklady i melódie francúzskych žalmov predsa našli istú odozvu počas 17. storočia v reper-toári domácich rukopisných i tlačených evanjelických spevníkov. Okrem v už spomínanom Ľubickom spevníku aj v Prešovskom graduáli (1635) i v Ci-thare Sanctorum (1636).31

Na našom území sú výraznejšie prieniky v pestovaní hudby medzi katolíkmi a luteránmi než medzi luteránmi a kalvínmi. Ak sa sústredíme na najzávažnejší liturgický formový druh obdobia renesancie, na omšu, je to jednoznačne zreteľné. Lutherov zámer modifikovať katolícku om- šu bol zakotvený v jeho spisoch Formula Missae et Communionis (1523) a Deutsche Messe (1526).32 K požadovaným zmenám v liturgii evanjelickej bohoslužby dochádzalo však postupne, bežné boli viaceré miestne va-rianty. Dôležitú úlohu zohrávali pri zjednotení liturgie evanjelickej boho-služby agendy. Zo 16. storočia z nášho územia evidujeme viaceré nemecké agendy z Wittenbergu, Norimbergu, Jeny. Napr. v Knižnici evanjelickej cirkvi a. v. v Levoči sa zachovala všeobecne rozšírená agenda od Veita Dietricha,33 norimberského kazateľa, ktorý bol v úzkom kontakte s Mar-tinom Lutherom a Philippom Melanchthonom. V porovnaní s katolíckou omšou u luteránov nastala redukcia počtu častí omšového ordinaria na Kyrie a Gloria. Do vývoja tohto formového druhu zasiahli počas druhej polovice 16. storočia aj nariadenia zo strany katolíckej cirkvi, konkrétne Tridentského koncilu.34 Z domáceho prostredia zachované rukopisné hu-––––––––––– 29 GOUDIMEL, Les pseaumes mis en rime françoise, par Clement Marot et Theodore de Beze.

Mis en musique a quatre parties par Claude Goudimel (1565), č. 8. 30 LOBWASSER, Psalmen Davids ... (1614) (RISM B/VIII/1 161401), sign. 11142 (25 A)

v Knižnici ev. cirkvi a. v. v Levoči. 31 S textom Oh felséges Úr v Prešovskom graduáli (Graduale Ecclesiae Hungaricae Eppe-

riensis 1635), s. 878; s textom O Bože nás ... v Cithare Sanctorum (1636). Pozri HUL-KOVÁ, Ľubický spevník (1988), s. 40.

32 Pozri BLUME, Die evangelische Kirchenmusik (1931), s. 29–31. 33 Sign. 7378: VEIT, Agend Büchlein ... (1553). 34 Pozri FINSCHER – LÜTTEKEN, Die Messe – IV. Mehrstimmige Meßvertonungen bis 1600

(1997), stĺpec 184–204.

Konfesijné zmeny v 16. storočí v Európe a ich vplyv ...

211

dobniny zo 16. storočia obsahujúce omše svedčia o tom, že zapisovatelia, resp. hudobníci nevyberali hudobný repertoár výlučne podľa konfesio-nálnej príslušnosti, ale významnú úlohu zohrala umelecká úroveň skla-dieb. Napr. v Košickom zborníku vokálnej polyfónie III. z konca 16. storočia sú zapísané v duchu franko-flámskej polyfónie komponované omše v skrá-tenej podobe ako missa brevis35 od hudobníka cisárskeho dvora Rudol- fa II., Philippa de Monteho (1621–1603). O tom, že táto pamiatka bola využívaná v protestantskom prostredí svedčí aj ďalší obsah pamiatky, kde sú v podobe missa brevis aj dve skladby od Alexandra Utendala (1543/45–1581), ďalšieho hudobníka v službách Habsburgovcov, a dve od talianskeho hudobníka Constanza Antegnatiho (1549–1624).36 Ume-lecká hodnota zohrávala úlohu aj pri výbere omší do Tabulatúrneho zborníka Johanna Plotza, rukopisnej pamiatky zachovanej v Knižnici evan-jelickej cirkvi a. v. v Levoči.37 Z ôsmich skladateľov štyria pôsobili v ka-tolíckom (O. di Lasso [1532?–1594], Ph. de Monte [1521–1603], J. Regnart [1540/45–1599], J. Handl-Gallus [1550–1591]) a štyria v evanjelickom prostredí (Johann Galliculus [1490–1550], J. Knöfel [1525/30–1617?], L. Lechner [1553–1606], B. Gesius [1555/62–1613]).38

Na základe zachovaných hudobnín možno konštatovať, že v hudob-nom repertoári domácich evanjelických cirkevných spoločenstiev neboli výnimkou diela hudobníkov tvoriacich v katolíckom prostredí. Veľkej obľube sa tešili napr. omše i motetá slovinského skladateľa Jacoba Handla-Galla (1550–1591), pôsobiaceho v službách katolíckej cirkvi na Morave a v Čechách.39 Okrem už spomínaného Ph. de Monteho nachá-dzame aj ďalšie skladby pochádzajúce z hudobného repertoára katolíc-kych habsburských dvorov. Táto skutočnosť súvisela s dostupnosťou ich tvorby v podobe hudobných tlačí.40 Šľachtici z habsburgovskej dynastie

––––––––––– 35 Missa sine nomine (6 hl.) a Missa super Nasce la pena mia (6 hl.). Pamiatka sa

nachádza na pôde Východoslovenského múzea v Košiciach, sign. H 67.054. Pozri MEŠČANOVÁ, Hudobný život a pamiatky Košíc do roku 1600 (2014), s. 139.

36 Tamže. 37 HULKOVÁ, Die Messen im Tabulaturbuch von Johann Plotz und ihre Verwendung in der

Liturgie des evangelischen Gottesdienstes (2016), s. 64–66. 38 Tamže, s. 68–72. 39 Jeho omše v rukopisných hudobninách Bardejovskej zbierky hudobnín sa zachovali

len v podobe missa brevis, čiže iba ako Kyrie a Gloria. Porovnaj v autorskom in-dexe publikácie MURÁNYI, Thematisches Verzeichnis der Musiksammlung von Bartfeld (Bártfa) (1991), s.193.

40 Diela J. Handla-Galla koncom 16. storočia vychádzali v tlačiarni Georga Nigrini-ho v Prahe a tvorbu hudobníkov pôsobiacich v službách Habsburgovcov sprostred-

Marta Hulková

212

boli veľkými mecénmi umenia. Najmä zväzky súborných hudobných tlačí Novi thesauri musici (1568),41 venované cisárovi Maximiliánovi II. a jeho bratom Ferdinandovi a Karlovi, ovplyvnili hudobný repertoár v celej Európe, predovšetkým v okruhu mocenských záujmov habsbur-ského dvora. Ich exempláre evidujeme aj na území Slovenska u františ-kánov i u evanjelikov v Bratislave a v banskom meste Kremnica. Odpisy skladieb z repertoára týchto zväzkov nachádzame aj v Hudobnom konvo-lúte z Kežmarku42 z druhej polovice 16. storočia pochádzajúcom z evanje-lického prostredia. Výskyt tlačenej podoby zväzkov Novi thesauri musici v evanjelickom prostredí i odpisy skladieb z nej mohol súvisieť s pre-javom lojality voči habsburskému dvoru zo strany domácich mestských rád, ktoré financovali nielen plat kantora, organistu a vežových trubačov, ale príležitostne nakupovali aj notový materiál. V neposlednom rade treba pripomenúť, že ide o umelecky kvalitnú hudbu, ktorá sa mohla uplatniť nielen v katolíckych kostoloch, ale aj v rámci protestantskej / luteránskej bohoslužby.

Opačne, čiže v katolíckom prostredí, napr. v Dóme sv. Martina alebo u františkánov v Bratislave, je prítomnosť tvorby hudobníkov z radov luteránov ojedinelá. V prípade pozoruhodného objemného rukopisného polyfónneho vešperála z Dómu sv. Martina, v tzv. Kódexe Anny Schuma-novej, darovanom roku 1571 manželkou bohatého bratislavského mešťana Hansa Schumana, nachádzame okrem jedného uvedeného francúzske- ho skladateľa Jeana Moutona (cca. 1459–1522), len anonymne zapísané kompozície.43 Doteraz identifikované skladby tejto pamiatky pochádzajú z tvorivého okruhu skladateľov pôsobiacich v katolíckom prostredí. O prí-tomnosti tvorby luteránskeho skladateľa v Dóme sv. Martina informuje inventárny zoznam hudobnín z roku 1616.44 Zaznamenáva hudobnú tlač Cantiones sacrae et festis (1591) od nemeckého skladateľa Hansa Lea Hass-lera (1564–1612),45 ktorý sa napriek svojmu luteránskemu vierovyzna- niu často pohyboval v katolíckom prostredí.46 Ako ďalší príklad možno –––––––––––

koval monumentálny päťzväzkový titul Novi thesauri musici, zostavený Pietrom Ioannellim a vydaný v Benátkach roku 1568 u tlačiara Antonia Gardaneho.

41 RISM B/I/1 15682–6. 42 HULKOVÁ, Hudobný konvolút z Lyceálnej knižnice v Kežmarku (1998), s. 278. 43 FERENCZI, Polyfónny vešperál Dómu sv. Martina v Bratislave (1989), s. 47. 44 KALINAYOVÁ und Autorenkollektiv, Musikinventare und das Repertoire der mehr-

stimmigen Musik in der Slowakei im 16. und 17. Jahrhundert (1995), s. 31. 45 Táto hudobná tlač bola publikovaná štyrikrát, v rokoch 1591, 1597, 1607, 1612

v Augsburgu v tlačiarni V. Schönigka. Porovnaj RISM A/I/4 H 2323–2326. 46 CROSBY, Haßler, Hans Leo (1969), s. 53–54.

Konfesijné zmeny v 16. storočí v Európe a ich vplyv ...

213

spomenúť zastúpenie štvorhlasných magnifikátov v rukopisnej podobe od Leonarda Lechnera (1553–1606)47 u bratislavských františkánov v rámci sign. 26860.48 Ide o významného nemeckého hudobníka, ktorý muzikant-sky rástol na Mníchovskom dvore v čase tamojšieho pôsobenia Orlanda di Lassa (1532–1594). Ako 18-ročný prešiel na luteránsku vieru a pôsobil potom v Norimbergu a v Stuttgarte v evanjelickom prostredí.

Najčastejšie interpretovanými hudobnými skladbami počas 16. storočia v Európe i na našom území boli kompozície O. di Lassa, zavŕšiteľa rene-sančnej polyfónnej hudby. Umelecká hodnota jeho skladieb získala bez rozdielu konfesijnej príslušnosti uplatnenie, o čom svedčia aj v našich mestách zachované autorské tlače i odpisy jeho diel v rukopisných hu-dobných pamiatkach.49

Hudobný repertoár v zachovaných rukopisoch zo 16. storočia v našich mestách vypovedá o tom, že umelecká hodnota hudobných diel bola pri ich výbere pre hudobníkov–zapisovateľov rozhodujúcejšia, než konfe-sijná príslušnosť skladateľa. Platí to najmä o evanjelických cirkevných spoločenstvách, kde významné prepojenie na dobový katolícky hudobný repertoár svedčí o ich zhodnom kladnom postoji voči hudobnému ume-niu, na rozdiel od ďalších radikálnejších protestantských smerov, kde umelecké výtvory (výtvarné, sochárske) vo všeobecnosti sa vytrácali z kostolov, a čo sa týka hudby, obmedzili sa na vokálny prejav. Odzr-kadľuje to zároveň aj blízkosť teologického výkladu kresťanskej viery medzi katolíkmi a luteránmi, kým ďalšie protestantské smery presadzo-vali odlišný výklad v zásadnej otázke chápania Večere Pánovej, čo spô-sobovalo neprekonateľné napätie medzi nimi.

––––––––––– 47 Odpis z jeho autorskej hudobnej tlače z roku 1578, RISM A/I/5 L 1292. Pozri tiež

AMELN, Leonhard Lechner (2003), stĺpec 1409–1414. 48 Stará sign. Bap 4717. Aktuálne celý hudobný fond bratislavských františkánov sa

nachádza v Slovenskej národnej knižnici v Martine. 49 Pozri KALINAYOVÁ und Autorenkollektiv, Musikinventare und das Repertoire der

mehrstimmigen Musik in der Slowakei im 16. und 17. Jahrhundert (1995), s. 184, 201.

Marta Hulková

214

PRAMENE A LITERATÚRA

AMELN, Konrad: Leonhard Lechner. In: Die Musik in Geschichte und Gegenwart. Per-sonenteil 10. L. Finscher (zost.). Kassel-Stuttgart: Bärenreiter-Metzler 2003, stĺpec 1409–1414.

BLUME, Friedrich: Die evangelische Kirchenmusik. Potsdam: Akademische Verlagsge-sellschaft Athenaion 1931.

BODNÁROVÁ, Miroslava: Reformácia vo východoslovenských kráľovských mestách v 16. sto-ročí. Acta Collegii Evangelici Prešoviensis II (1998), s. 19–37.

BODNÁROVÁ, Miloslava: Cirkevné pomery v Sabinove do polovice 17. storočia. In: Zachariáš Zarevúcky (Zarevutius), 400 rokov od narodenia bardejovského evanjelického or-ganistu a skladateľa. J. Petőczová (ed.). Prešov: Súzvuk 2005, s. 31–40.

BOTTA, István: Huszár Gál élete, művei és kora. Budapest: Akadémiai Kiadó 1991. CROSBY, C. Russell: Haßler, Hans Leo. In: Neue Deutsche Biographie 8. Berlin: Duncker

& Humblot 1969, s. 53–54. FERENCZI, Ilona: Polyfónny vešperál Dómu sv.Martina v Bratislave. In: Hudobné tradície

Bratislavy a ich tvorcovia. K. Horváthová (ed.). Bratislava: MDKO 1989, s. 46–52. FINSCHER, Ludwig – LÜTTEKEN, Laurenz: Die Messe – IV. Mehrstimmige Meßvertonungen

bis 1600. In: Die Musik in Geschichte und Gegenwart. Sachteil 6. L. Finscher (Hrsg.), Kassel – Stuttgart: Bärenreiter – Metzler 1997, stĺpec 184–204.

GOUDIMEL, Claude: Les pseaumes mis en rime françoise, par Clement Marot et Theodore de Beze. Mis en musique a quatre parties par Claude Goudimel. [Genève]: Héritiers de François Jaquy 1565.

HAJDUK, Andrej: Die Confessio Pentapolitana. Lutherische Kirche in der Welt 29 (1982), s. 139–149.

HUDEC, Konštantín: Hudba v Banskej Bystrici do 19. storočia. Liptovský sv. Mikuláš: Tranoscius 1941.

HULKOVÁ, Marta: Ľubický spevník. Musicologica Slovaca 12 (1988), s. 11–134. HULKOVÁ, Marta: Hudobný konvolút z Lyceálnej knižnice v Kežmarku. Slovenská hudba

24, č. 3 (1998), s. 264–308. HULKOVÁ, Marta: Zhody a odlišnosti Bardejovskej a Levočskej zbierky hudobnín (16. a 17.

storočie). Slovenská hudba 25, č. 2–3 (1999), s. 150–200. HULKOVÁ, Marta: Príspevok o hudobnej kultúre Banskej Bystrice v druhej polovici 16. storo-

čia. In: Banská Bystrica. Historicko-etnologické štúdie I. A. Bitušíková (ed.). Banská Bystrica: Fakulta humanitných vied UMB 2000, s. 48–59.

HULKOVÁ, Marta: Beitrag zur Problematik der Musikerziehung in den Stadtschulen auf dem Gebiet der Slowakei im 16. Jahrhundert. Musicologica Istropolitana IV (2005), s. 41–59.

HULKOVÁ, Marta: Hudobné tlače s viachlasnou hudbou zo 16. a 17. storočia v Pentapolitane. In: Kniha 2008, Zborník o problémoch a dejinách knižnej kultúry. M. Domová (zost.). Martin: Slovenská národná knižnica 2008, s. 79–96.

HULKOVÁ, Die Messen im Tabulaturbuch von Johann Plotz und ihre Verwendung in der Liturgie des evangelischen Gottesdienstes. Musicologica Brunensis 51, č. 1 (2016), s. 63–77.

KALINAYOVÁ, Jana und Autorenkollektiv: Musikinventare und das Repertoire der mehr-stimmigen Musik in der Slowakei im 16. und 17. Jahrhundert. Bratislava: SNM 1995.

KÓNYA, Peter: Kalvinizmus v hornouhorských slobodných kráľovských mestách. Acta Collegii Evangelici Prešoviensis XI (2011), s. 139–153.

KVAČALA, Ján: Dejiny reformácie na Slovensku. Liptovský sv. Mikuláš: Tranoscius 1935.

Konfesijné zmeny v 16. storočí v Európe a ich vplyv ...

215

LOBWASSER, Ambrosius: Psalmen Davids nach frantzösischer Melodey ... Amberg 1614. MATULA, Vladimír – VOZÁR, Jozef a kol.: Dejiny Slovenska II. (1526–1848). Bratislava:

Veda 1987. MATÚŠ, František: De Musica Leonardi Stöckelii. Slovenská hudba 17, č. 4 (1991), s. 360–

415. MEŠČANOVÁ, Andrea: Hudobný život a pamiatky Košíc do roku 1600. [Dizertačná práca],

Bratislava: Filozofická fakulta Univerzity Komenského 2014. MURÁNYI, Róbert Árpád: Thematisches Verzeichnis der Musiksammlung von Bartfeld

(Bártfa). Bonn: Gudrun Schröder Verlag 1991. RATKOŠ, Peter: Počiatky novokrstenectva na Slovensku. Historický časopis V, (1957),

s. 185–203. RATKOŠ, Peter: Husitské revolučné hnutie a Slovensko. In: Mezinárodní ohlas husitství.

J. Macek (ed.), Praha: Nakladatelství Československé akademie věd 1958, s. 27–50. RISM – Répertoire International des Sources Musicales. Séria A/I, Kassel: Bärenreiter

1971–1981; Séria B/I, München – Duisburg: G. Henle Verlag 1960. SPERGER, Johann Matthias: Ave Regina in G. Ed. L. Antalová. Bratislava: Stimul 2008. SZABADI, István: Stöckel és a lutheri-kálvini hitviták [Stöckel a luthersko-kalvínske viero-

učné spory]. Acta Collegii Evangelici Prešoviensis XI (2011), s. 95–101. ŠKOVIERA, Daniel: Bocatiova Hebdomelodia Psalmi CIII. (1614). In: Hudobnohistorický

výskum na Slovensku začiatkom 21. storočia II. M. Hulková (ed.). Bratislava: STIMUL 2010, s. 235–252.

ŠKOVIERA, Daniel: Purkircherova latinská a nemecká parafráza 79. žalmu. Musicologica Istropolitana X–XI (2013), s. 83–94.

TOST, František Xaver: Bone Jesule. Ed. L. Antalová. Bratislava: Stimul 2007. VAJDIČKA, Ľudovít: Vzájomné česko-slovenské vplyvy v piesňovej tvorbe 16. a 17. storočia

a ľudová pieseň. In: Česko-slovenské hudobné vzťahy. A. Tauberová (zost.). Bra-tislava: Obzor 1979, s. 36–41.

VEIT, Dietrich. Agend Büchlein... Nürnberg: Berg & Newber 1553. ZOVÁNYI, Jenő: Egyháztörténeti lexikon. Budapest: Egytemi nyomda 1977. ZOVÁNYI, Jenő: A reformáczió Magyarországon 1565-ig. Budapest: Genius Kiadó 1922. ZOVÁNYI, Jenő: A magyarországi protestantizmus 1565-től 1600-ig. Budapest: Akadémiai

Kiadó 1977.

Résumé

Denominational Changes in 16th-century Europe and their Influence on Church Music in Slovakia

Marta HULKOVÁ

Music has played an important role in the Christian church on the European

continent. Its various forms (vocal, vocal-instrumental, monophonic, and poly-phonic) serve for the glorification of God and enhance the meaning of His word. In Europe the Roman Catholic Church, with the Pope as its head, had been set-ting the rules for the liturgy of the Mass and the hours for centuries. Conse-quently, a well-planned musical layer had been formed, which was developed

Marta Hulková

216

and recorded by church musicians in the form of notated codices. During the 15th and the 16th centuries, in the era of the Renaissance, changes took place in the theological concept of the Christian church due to the influence of the reformist ideas of J. Hus, M. Luther, J. Calvin, and U. Zwingli, also bringing changes in the attitude towards the role of music in the church environment. In Slovakia, i.e., Upper Hungary, several European reformist Christian movements were active in the 16th century, which has been documented by preserved sources of church music. Even documents of a theological character bear evidence of the impact of these denominational changes in the Christian church in various loca-lities in Slovakia, and this is clearly manifested in the selection of music from the contemporary European repertoire. Research so far has revealed that the artistic value of musical compositions written in the said era often enjoyed preference over their denominational origin.

Keywords: 16th-century, church music, denominational changes, the liturgy of the mass, Renaissance Marta Hulková Katedra muzikológie Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislve marta.hulkova@uniba.sk

453

Ideológia v premenách času v pamiatkach gréckej a latinskej tradície

Zostavili: Ľudmila Buzássyová, Erika Juríková, Jana Grusková Recenzovali: Prof. PhDr. Jana Nechutová, CSc., Doc. PhDr. Pavol Valachovič, CSc.

Publikácia vznikla s finančnou podporou MŠ SR v rámci riešenia grantovej úlohy VEGA 1/0627/15 Latinská humanistická literatúra na Slovensku v kontexte politickej propagandy a s

finančnou podporou Slovenskej jednoty klasických filológov pri SAV.

Počet strán: 452

© Univerzita Komenského v Bratislave, 2018 © Ľudmila Buzássyová, Erika Juríková, Jana Grusková

Obálka a grafická úprava: © Ivan Lábaj Redakčná úprava: Mária Májeková

Vydala: Univerzita Komenského v Bratislave

Bratislava 2018

ISBN 978-80-223-4626-9