Informácie o medicínskych indikáciách akreditovaných laboratórnych vyšetrení

Biochémia

ALT Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: ALT, ALANÍNAMINOTRANSFERÁZA L-alanín: 2-oxoglutamátaminotransferáza, (EC 2.6.1.2), starší názov: GPT Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie ALT v sére a plazme (Li-heparín alebo K2-EDTA . ALT stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: pri 15-25 st. C - 3 dni pri 2-8 st. C - 7 dní Analytické zdroje chýb / Interferencie: - hemolýza, červené sfarbenie vzorky - H indexu 200, približná koncentrácia hemoglobínu 124 µmol/l (2 g/l) - hemolyzované vzorky nie sú analyzované - lipémia - L index 150, silný zákal, krémovo-smotanový vzhľad vzorky - lipemické vzorky môžu spôsobiť označenie pri výsledku >Abs, v tomto prípade sa vzorka nariedi - lieky: dobesilát vápenatý, isoniazid, cyanokit (hydroxokobalamin) spôsobujú falošne nízke výsledky - ikterus nad 1 026 µmol/l bilirubínu Referenčný interval: muži do 0,68 ukat/l ženy do 0,55 ukat/l Klinický význam a interpretácia: Alanínaminotransferáza (ALT) patrí medzi aminotransferázy. Tieto enzýmy prenášajú aminoskupinu, čím katalyzujú premenu aminokyseliny na α-ketokyselinu. Je tým zabezpečený vzťah medzi metabolizmom bielkovín a sacharidov. Je to výhradne cytoplazmatický enzým. Najvyššie koncentrácie sú v pečeni, nižšie sú v kostrovom svalstve, myokarde, obličkách, podžalúdkovej žľaze, slezine, pľúcach. Vyšetrenie ALT sa využíva predovšetkým pri diagnostikovaní rôznych typoch hepatopatií. Zvýšená aktivita ALT - pri hepatopatiách rôzneho typu, zvýšené hodnoty korelujú s rozsahom poškodenia pečene - pri akútnej nekróze pečeňových buniek asi 15-násobné zvýšenie oproti norme - akútna vírusová hepatitída - alkohol - toxická hepatitída - toxické poškodenie (intoxikácia hubami, chemikáliami, liekmi, stavmi spojenými s kongesciou v pečeni (pravostranná insuficiencia srdca) - biliárna kolika

- pri primárnych a metastatických nádoroch pečene - pri cholecystitíde, extrahepatálnej cholestáze a cholangitíde - pri infekčnej mononukleóze - pri akútnej pankreatitíde - pri infarkte myokardu (venostáza pečene) - sarkoidóza - šok - pri svalovom poškodení spôsobenom úrazom, zápalom alebo degeneratívnym procesom Znížená aktivita ALT - pri zlyhaní obličiek - u dialyzovaných pacientov - pri deficite vitamínu B6

Albumín Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Albumín, ALB Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie albumínu v sére a plazme (Li-heparín alebo K2-EDTA). Albumín stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: pri 15-25 st.C - 2,5 mesiacov pri 2-8 st. C - 5 mesiacov pri -15 až -25 st. C - 4 mesiace Analytické zdroje chýb / Interferencie: - hemolýza, tmavo-červené sfarbenie vzorky - (H indexu 420, približná koncentrácia hemoglobínu 261 µmol/l (4,2 g/l)) Referenčný interval: muži, ženy 35,0 – 52,0 g/l Klinický význam a interpretácia: Albumín má významné postavenie medzi plazmatickými bielkovinami pre svoje fyzikálne a chemické vlastnosti, ako aj pre svoje množstvo. Vzniká v pečeni a dostáva sa do plazmy. Je to transportná bielkovina, ktorá viaže napr. bilirubín, kovové ióny, vitamín C, mastné kyseliny, liečivá, z hormónov tyroxín. Zúčastňuje sa na udržiavaní onkotického tlaku v plazme. Má aj funkciu rezervnej bielkoviny, v prípade potreby slúži ako zdroj aminokyselín. Hypoalbuminémia (pod 35 g/l) býva pri infekciách, strese, pečeňových ochoreniach, nefrotickom syndróme, nedostatočnom prívode bielkovín potravou, poruchách výživy a i. Úplné chýbanie albumínu býva pri analbuminémii.

AMS Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: AMS, AMYLÁZA Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie alfa-amylázy v sére, plazme (Li-heparín) a moči. Amylázu stanovujeme v sére a v moči.

Sérum: Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Moč: Odber: jednorázový alebo zbieraný moč Moč sa odporúča zbierať do nádob bez aditív. AMS je nestabilná v kyslom moči. Hneď vyšetríme alebo pred skladovaním alkalizujeme na pH okolo 7. Stabilita: v sére: pri 15-25 st. C - 7 dní pri 2-8 st. C - 1 mesiac v moči: pri 15-25 st. C - 2 dni pri 2-8 st. C - 10 dní Analytické zdroje chýb / Interferencie: Sérum, plazma - hemolýza, červené sfarbenie vzorky - H indexu 260, približná koncentrácia hemoglobínu 161 µmol/l (2,6 g/l) - antikoagulanciá – citrát, fluorid - liečivá na základe icodextrinu môžu spôsobiť zníženie výsledkov amylázy - ikterus bez významných interferencií do hodnoty 889 µmol/l priameho bilirubínu Moč - kyslina askorbová nad 2,27 mmol/l Referenčný interval: sérum: muži, ženy: 0,47 – 1,67 µkat/l moč: muži: 0,27 – 8,20 µkat/l ženy: 0,35 – 7,46 µkat/l Klinický význam a interpretácia: Amyláza je exkrečný enzým, ktorý sa vylučuje z pankreasu, slinných žliaz, epitelu vajcovodov. Štiepi škrob. Má relatívne malú molekulovú hmotnosť (49 000). Ľahko sa dostáva do moču glomerulárnou filtráciou. Najčastejšie sa stanovuje pri ochoreniach pankreasu. Z extrapankreatických príčin stúpa aktivita AMS pri akútnej parotitíde. Hodnotí sa zvýšená hladina amylázy. Vzhľadom na viacero skutočností diagnostický význam má vzostup resp. pokles amylázy pri viacerých stanoveniach, teda jeho dynamika. Zvýšené hodnoty amylázy (hyperamylazémia): - akútne brucho dg význam zvýšenej amylázy u akútneho brucha je otázny, nakoľko zvýšená hladina nemôže dať dostatočne validnú informáciu o dif. dg medzi akútnou pankreatitídou alebo deformovaným ulkusom duodena ochorením žlčových ciest, štruktúrou tuby ovárií pri ektopickom tehotenstve - akútna pankreatitída hodnota amylázy stúpa nad referenčný rozsah za 3-6 hod a vracia sa do normy za 3-5 dní, normálny nález amylázy v moči nevylučuje akútnu pankreatitídu - chronická pankreatitída u chronickej pankreatitíde nachádzame zvýšenie amylázy len pri jej akútnej exacerbácii - parotitída môže spôsobiť zvýšené hladiny amylázy, v prípade diagnostickej nejasnosti je potrebné stanoviť parotický izoenzým - renálna insuficiencia pri veľmi obmedzenej funkcii obličiek môže v dôsledku zníženej filtrácie stúpať hodnota amylázy, lipáza pritom ukazuje normálne hodnoty - tumor

tumorovo asociovaná hyperamylazémia, ektopické tumory môžu produkovať amylázu, čo vedie ku hyperamylazémii - makroamylazémia stav kedy alfa-amyláza sa viaže na imunoglobulíny G a A a v tejto forme nie je schopná sa vylučovať do moču, dif. dg je možná porovnaním klírensu kreatinínu a klírensu amylázy

ALP Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: ALP, ALKALICKÁ FOSFATÁZA Alkalická fosfohydroláza monoesterov kyseliny ortofosforečnej, (EC 3.1.3.1) Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie ALP v sére a plazme (Li-heparín). ALP stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: pri 15-25 st. C - 7 dní pri 2-8 st. C - 7 dní pri -15 až -25 st. C - 2 mesiace Analytické zdroje chýb / Interferencie: - hemolýza, červené sfarbenie vzorky - H indexu 200, približná koncentrácia hemoglobínu 124 µmol/l (2 g/l) - ikterus nad 1 026 µmol/l bilirubínu - lipémia (L index 2 000, veľmi silný zákal, silný krémovo-smotanový vzhľad vzorky) Referenčný interval: muži 0,67 – 2,17 µkat/l ženy 0,58 – 1,75 µkat/l deti 0-14r 1,20 – 6,00 µkat/l Klinický význam a interpretácia: Alkalická fosfatáza (ALP) predstavuje skupinu relatívne nešpecifických enzýmov, ktoré pri alkalickom pH hydrolyticky štiepia rôzne estery kyseliny fosforečnej. V krvnom sére ide o zmes izoenzýmov pochádzajúcich z pečene, kostí, placenty, tráviaceho ústrojenstva, obličiek. Enzým je lokalizovaný v cytoplazmatickej membráne a podieľa sa na transporte látok cez membránu. Kostný izoenzým je mierou aktivity osteoblastov (novotvorba kostí). V sére zdravých detí dominuje kostný izoenzým, u zdravých dospelých pečeňový izoenzým, v gravidite placentárny, u ľudí s krvnou skupinou A a 0 je za fyziologických podmienok detekovateľný i črevný izoenzým. Zvýšené hodnoty ALP - poruchy pečene predovšetkým cholestatického charakteru - pri vystupňovanej osteoplastickej prestavbe kostných štruktúr - pri ochorení obličiek (CHRI, tubulopatie) - zvýšená činnosť prištítnych žliaz - choroby tráviaceho traktu - malignity Znížené hodnoty ALP - vrodený nedostatok ALP - hypotyreóza, hypoparatyreóza - predávkovanie vit. D - ťažké anémie a i.

AST Identifikácia:: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: AST, ASPARTÁTAMINOTRANSFERÁZA L-aspartát: 2-oxoglutarátaminotransferáza (EC.2.6.1.1), starší názov: GOT Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie AST v sére a plazme (Li-heparín alebo K2-EDTA). AST stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: pri 15-25 st. C - 1 deň pri 2-8 st. C - 7 dní Analytické zdroje chýb / Interferencie: - mierna hemolýza, slabo-červené (ružové) sfarbenie vzorky - H indexu 40, približná koncentrácia hemoglobínu 25,6 µmol/l (0,4 g/l) - hemolyzované vzorky nie sú analyzované - lipémia - L index 150, silný zákal, krémovo-smotanový vzhľad vzorky - lipemické vzorky môžu spôsobiť označenie pri výsledku >Abs, v tomto prípade sa vzorka nariedi - lieky - dobesilát vápenatý, isoniazid, cyanokit (hydroxokobalamin) spôsobujú falošne nízke výsledky - ikterus bez významných interferencií, do 1 026 µmol/l bilirubínu Referenčný interval: muži do 0,67 ukat/l ženy do 0,53 ukat/l Klinický význam a interpretácia: Aspartátaminotransferáza (AST) je enzým, ktorý patrí medzi aminotransferázy. Prenosom aminoskupiny katalyzujú premenu aminokyseliny na α-ketokyselinu, čím je zabezpečený vzťah medzi metabolizmom bielkovín a sacharidov. AST sa nachádza hlavne v cytoplazme, menej v mitochondriách takmer všetkých buniek, zvlášť hepatocytov, buniek srdcového svalu, obličiek, kostrového svalstva. 65% AST sa nachádza v cytoplazme, 35% je viazaných v mitochondriách. Pri miernych poškodeniach tkaniva pochádza väčšina AST z cytoplazmy. Pri ťažších poškodeniach sa viac AST uvoľňuje z poškodených mitochondrií. AST je parameter, ktorý sa využíva hlavne na diagnostiku a monitorovanie liečby pečeňových a srdcových ochorení. Zvýšená aktivita AST: - pri hepatopatiách - AST zvýšená väčšinou spolu s ALT - pri akút. vírusovej hepatitíde sa AST zvyšuje úmerne stupňu lézie hepatocytov - pri kongescii pečene - pri intoxikácii halogénom - pri chronickej hepatitíde - pri toxickej hepatopatii (intoxikácia hubami, liekmi) - pri cirhóze pečene - pri biliárnej kolike - pri nádoroch pečene - pri cholecystitídach, cholangitídach - pri používaní perorálnych kontraceptív - pri ochoreniach myokardu - pri infarkte myokardu stúpa hodnota AST až na 6násobok hornej - hranice, extrémne vysoké hodnoty sú pri letálnych prípadoch - pri kardiomyopatiách - mierne zvýšenie AST

- pri myopatiách - progresívna svalová dystrofia koreňového typu - pri ochoreniach spojených s nekrózou parenchýmových orgánov (napr. akútna pankreatitída, infarkt pľúc, obličiek, mozgu...) - pri ťažkých infekčných ochoreniach - pri dedičných metabolických poruchách Znížená aktivita AST: - pri deficite vitamínu B6 - u dlhodobo dialyzovaných pacientov - mierne zníženie sa môže vyskytnúť počas tehotenstva - môžu ho spôsobiť aj niektoré lieky (metronidazol) a prírodné látky

Bilirubín celkový Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Bilirubín celkový, tBIL Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie celkového bilirubínu v sére a plazme (Li-heparín alebo K2-EDTA). Celkový bilirubín stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: pri zachovaní podmienky uchovávania v tme, bez pôsobenia svetla: pri 15-25 st. C - 1 deň pri 2-8 st. C - 7 dní pri -15 až -25 st. C - 6 mesiacov Analytické zdroje chýb / Interferencie: - svetlo, bilirubín je fotosenzitívny, chrániť vzorku pred účinkom denného a fluoroscenčného svetla - lieky - kyselina askorbová nad 30 mg/dl, cyanokit (hydroxokobalamín) Referenčný interval: muži, ženy do 21,0 µmol/l Klinický význam a interpretácia: Bilirubín je žlčové farbivo, ktoré vzniká v organizme rozpadom hlavne hemoglobínu erytrocytov, čo prebieha v pečeni a RES (retikuloendoteliálnom systéme). V krvi je prítomný v 2 formách, voľný (nekonjugovaný) a konjugovaný s kyselinou glukurónovou. Nekonjugovaný bilirubín je vo vode zle rozpustný, v krvnom obehu sa viaže na albumín. Vznikol rozpadom hemu v bunkách RES a ešte neprešiel hepatocytmi. Konjugovaný bilirubín vznikol v hepatocytoch na štruktúrach ER glykozyláciou a bol cez žlčový pól hepatocytu transportovaný do žlče. Je rozpustný vo vode. Zvýšené hladiny bilirubínu nad 40 µmol/l spôsobujú ikterus. Priame hyperbilirubinémie indikujú hepatocelulárne poškodenie, prípadne cholestázu. Nepriame hyperbilirubinémie indikujú hemolytický pôvod ikteru. Pod priamym bilirubínom rozumieme bilirubín, ktorý je konjugovaný s kyselinou glukurónovou a teda prešiel pečeňou. Pod nepriamym bilirubínom rozumieme bilirubín, ktorý nie je konjugovaný s kyselinou glukurónovou a teda neprešiel pečeňou. Hyperbilirubinémie: - vírusová hepatitída - cholestáza - pečeňová cirhóza - pečeňové tumory (pôvodné, metastázy) - absces pečene

- steatóza pečene - Dubin-Johnsonov syndróm funkčnej bilirubinémie - ikterus neonatorum - hemolytické anémie - perniciózna anémia - iné funkčné bilirubinémie ako Gilbertova choroba, Criegler-Najarov syndróm, Rotorov syndróm

Draslík Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Draslík, K Draslík v sére Draslík v moči Typ biologického materiálu: ISE modul určený pre kvantitatívne stanovenie v sére, plazme (Li-heparín) a moči pomocou ionselektívnej elektródy. Draslík stanovujeme v sére a v moči. Sérum: Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Moč: Odber: jednorázový alebo zbieraný moč Zbieraný moč sa odporúča zbierať do nádob bez prídavku ochranných látok a/alebo stabilizátorov. Počas zberu skladovať v chladničke. Stabilita: v sére, v moči: pri 15-25 st. C - 14 dní pri 2-8 st. C - 14 dní pri -15 až -25 st. C stabilné Analytické zdroje chýb / Interferencie: - hemolýza, hemoglobín nad 0,06 mmol/l (1 g/l), - hemolyzované vzorky pre stanovenie draslíka nevyšetrujeme - koncentrácia K v erytrocytoch je 25x vyššia ako v normálnej plazme či sére Referenčný interval: sérum: 3,6 - 5,1 mmol/l moč: odpad močom: 25,0 - 125,0 mmol/deň frakčná exkrécia: do 20% Klinický význam a interpretácia: Kálium (K) je hlavný katión intracelulárnej tekutiny. Hladina K+ v sére je závislá na pH krvi, jeho funkcia je podobná ako funkcia Na+ v extracelulárnej tekutine. Zúčastňuje sa syntetických pochodov a uvoľňuje sa z bunky pri rozpade bielkovín, na ktoré je tiež viazaný, alebo výmenou za Na+. Ovplyvňuje činnosť srdcového svalu a tiež acidobázickú rovnováhu. Vysoký gradient ICT/ECT je zabezpečený transportnými procesmi, ktoré sú kontrolované hodnotou pH prostredia, energetickým príjmom, inzulínom a betaadrenergnými látkami. Zvýšený draslík v sére: - pri zníženom vylučovaní obličkami - pri šokových stavoch (zmenšenie ECT) - pri presune iónov draslíka z buniek do ECT Znížený draslík v sére: - znížený prívod

- zvýšená strata tráviacim traktom - straty močom - presunu draslíka z ECT do buniek - hepatopatie - podávanie kortikoidných liečiv - dilúcia ECT Draslík v mo či: Zvýšené vylučovanie močom: - pri podávaní diuretík - pri hyperaldosteronizme - pri polyurickej fáze renálneho ochorenia - pri zvýšení objemu extracelulárnej tekutiny

Fosfor Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Fosfor, P Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie anorganických fosfátov v sére, plazme (Li-heparín alebo K2-EDTA) a moči. Fosfor stanovujeme v sére a v moči. Sérum: Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Moč: Odber: jednorazový alebo zbieraný moč Moč sa odporúča zbierať do vymytých nádob, bez detergentov, uchovávať počas zberu v chladničke. Upravuje sa kyselinou chlorovodíkovou na pH kyslej reakcie (orientačné pH <3) Stabilita: v sére: pri 15-25 st. C - 24 hod pri 2-8 st. C - 4 dni pri -15 až -25 st. C - 1 rok v moči po okyslení: pri 2-8 st. C - 6 mesiacov Analytické zdroje chýb / Interferencie: Sérum: - silná hemolýza, tmavo-červeno sfarbená vzorka - H indexu 300, približná koncentrácia hemoglobínu 186 µmol/l (3 g/l) - silný ikterus, konjugovaný bilirubín nad 684 µmol/l - lieky - fosfolipidy obsiahnuté v liposomálnych prípravkoch napr. Ambisome vedú k falošne zvýšeným výsledkom stanovenia fosfátov Moč: - bez významných interferencií Referenčný interval: sérum: 18 - 150r. 0,87 - 1,45 mmol/l moč: odpad fosforu v moči: 13,0 – 42,0 mmol/deň frakčná exkrécia: 0 - 15r: do 25% 15 - 150r: do 20%

Klinický význam a interpretácia: Anorganický fosfát sa vyskytuje v krvi v dvoch formách: ako zmes primárneho a sekundárneho fosfátu a ako fosfor prítomný v molekulách fosfolipidov. Metabolizmus fosforu úzko súvisí s metabolizmom vápnika. Stálu koncentráciu fosforu udržuje parathormón, vitamín D a kalcitonín. Fyziologicky zvýšené hodnoty nachádzame u detí v prvom roku života (najmä u detí pri umelej výžive), fyziologické zníženie pozorujeme pri utilizácii glukózy (vstup do buniek spolu s glukózou a káliom). Zvýšené hodnoty: - hypervitaminóza D - hypoparatyreoidizmus - osteodystrofia - zníženie alkalickej fosfatázy - pseudohypoparatyreoidizmus - chronické poškodenie obličiek - nadobličková insuficiencia (M.Addison) - diabetická ketoacidóza, laktátacidóza - ťažké fraktúry v liečebnej fáze a i. Znížené hodnoty: - nedostatok vitamínu D (rachitída, osteomalácia, steatorea, malabsorbčný syndróm) - hyperparatyreoidizmus - ostitis fibrosa generalisata - hypopituarizmus - hyperinsulinizmus - sy Toni-Debré-Fanconi - fosfátový diabetes - otrava alkoholom

GMT Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: GMT, gamma-Glutamyltransferáza Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie GMT v sére a plazme (Li-heparín alebo K2-EDTA). GMT stanovujeme v sére. Sérum: Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: pri 15-25 st. C … 7 dní pri 2-8 st. C … 7 dní pri -15 až -25 st. C … 1 rok Analytické zdroje chýb / Interferencie: - hemolýza, červené sfarbenie vzorky - H indexu 200, približná koncentrácia hemoglobínu 124 µmol/l (2 g/l) - výrazná ikterita - I index 50 pre konjugovaný bilirubín (približná koncentrácia konjugovaného bilirubínu 855 µmol/l), - I index 20 pre nekonjugovaný bilirubín (približná koncentrácia nekonjugovaného bilirubínu 342 µmol/l) Referenčný interval:

muži do 1,00 µkat/l ženy do 0,67 µkat/l Klinický význam a interpretácia: GMT je enzým cytoplazmatickej membrány, v ktorej katalyzuje transport aminokyselín z extracelulárnej tekutiny do buniek. Nachádza sa najmä v pečeni a obličkách. Zvýšenie hodnôt GMT v sére je podmienené takmer vždy únikom z hepatocytov a epitélií žlčových ciest. Patologická tvorba de novo býva indukovaná alkoholom, narkotikami príp. sedatívami a kancerogénmi. Zvýšené hodnoty: - pri ochoreniach žlčových ciest a pečene - po alkoholickom excese - v priebehu 12 hodín nastáva silný vzostup - akútna pankreatitída - karcinóm pankreasu - infarkt myokardu - infekčná mononukleóza

Glukóza Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Glukóza, Glu Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie glukózy v sére, plazme (Li-heparín, K2-EDTA a fluoridovaná plazma), moči a v CSF. Glukózu stanovujeme v sére a v moči. Sérum: Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Moč: Odber: jednorazový alebo zbieraný moč Zbieraný moč sa má zbierať do tmavých nádob, pred zberom môže byť do nádoby pridané 5 ml ľadovej kyseliny octovej na konzervovanie glukózy. Stabilita: pri 15-25 st. C - 8 hodín pri 2-8 st. C - 72 hodín Po vyšetrení vzorky moču neskladujeme, stabilita je nízka. Analytické zdroje chýb / Interferencie: - extrémna hemolýza, ikterita a lipémia vzorky Referenčný interval: sérum: 4,1 - 5,9 mmol/l moč: do 0,83 mmol/l odpad močom: do 2,78 mmol/deň Klinický význam a interpretácia: Glukóza je hlavný monosacharid krvi. Utilizuje sa v pečeni, svaloch, tukovom a mozgovom tkanive. Využíva sa ako zdroj energie alebo sa ukladá vo forme glykogénu, resp. mastných kyselín. Plazmatickú koncentráciu glukózy reguluje inzulín a voči nemu antagonisticky pôsobiace hormóny (glukagón, adrenalín, kortizol a i.). Fyziologická glykozúria je okolo 0,83 mmol/l. Väčšie množstvo sa dostáva do moču iba pri prekročení obličkového prahu pre glukózu. Zvýšené hodnoty glykémie (hyperglykémia):

- diabetes mellitus - endokrinné ochorenia pri nadprodukcii adrenalínu, rastového hormónu, kortizolu a ACTH - pri terapii kortikoidmi - pri ochoreniach pankreasu, CNS - pri zvýšenej funkcii štítnej žľazy - pri kolapsových stavoch (IM, dehydratácia, iné) - pri pečeňových ochoreniach - pri rôznych vrodených ochoreniach (napr. galaktozémia) - pri silných emóciách Znížené hodnoty glykémie: - fyziologicky (novorodenci, gravidita, laktácia, iné) - pri niektorých ochoreniach pankreasu - pri nedostatočnej funkcii nadobličiek a hypofýzy - pri hypotyreóze - pečeňové ochorenia hlavne v pokročilom štádiu - pri hlade - pri rôznych vrodených ochoreniach (glykogenózy, intolerancia fruktózy, sacharózy, laktózy) - pri zvýšených nárokoch organizmu (febrility, renálna glykozúria, iné) - pri DM (liečba INZ, včasné štádium DM II)

Glykovaný hemoglobín Identifikácia: Stanovovaný parameter: Glykovaný hemoglobín, HBA1C Typ biologického materiálu: Glykovaný hemoglobín stanovujeme v plnej krvi. Odber: štandardný, venózna krv Odberová skúmavka: štandardná - na laboratórne hematologické vyšetrenie krvného obrazu s prídavkom EDTA Analytické zdroje chýb / Interferencie: - zrazená krv - nesprávny odber - nedostatočné množstvo krvi v odberovej skúmavke Referenčný interval: Muži, ženy: 29,0 – 42,0 mmol/mol 4,8 – 6,0 % Klinický význam a interpretácia: Glykovaný hemoglobín slúži na zistenie diabetes mellitus a na monitorovanie liečby diabetu. Zvýšenie: - nesprávna liečba DM - nedodržiavanie diétnych opatrení

Horčík Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Horčík, Mg Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie horčíka v sére, plazme (Li-heparín a K2-EDTA) a moči. Horčík stanovujeme v sére a v moči. Sérum:

Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Moč: Odber: jednorazový alebo zbieraný moč Moč sa upravuje kyselinou chlorovodíkovou na pH kyslej reakcie (orientačné pH 1). Moč sa odporúča zbierať do nádob bez kovov. Stabilita: v sére: pri 15-25 st. C - 7 dní pri 2-8 st. C - 7 dní pri -15 až -25 st. C - 1 rok v moči: pri 15-25 st. C - 3 dni pri 2-8 st. C - 3 dni pri -15 až -25 st. C - 1 rok Analytické zdroje chýb / Interferencie: Sérum: - bez významnej interferencie - lieky – levodopa, intralipid (2000 mg/l) spôsobujú falošne vysoké výsledky Mg - antikoagulanciá EDTA, fluorid a oxalát nie je možné použiť Referenčný interval: sérum: 0,70 - 1,05 mmol/l moč: odpad močom: 2,50 – 8,50 mmol/deň frakčná exkrécia: do 5 % Klinický význam a interpretácia: Horčík je spolu s draslíkom najdôležitejším katiónom intracelulárneho priestoru. Jeho výsledná koncentrácia v sére závisí od príjmu a výdaja horčíka. Zúčastňuje sa všetkých reakcií, pri ktorých dochádza k prenosu fosfátovej skupiny, má významnú úlohu pri svalovej kontrakcii, fagocytóze leukocytov, permeabilite kapilár, hemokoagulácii. Pri jeho nedostatku sa zvyšuje rezorpcia vápnika a naopak, tiež sa zvyšuje nervovosvalová dráždivosť. Zvýšené hodnoty Mg - obličková insuficiencia - hepatopatia - otrava oxalátmi - acidóza, diabetická kóma - intoxikácie magnéziom - po infúzii glukózy - u novorodencov - pôrodná hypoxia - novorodenci diabetičiek - nízka pôrodná hmotnosť - akútna intoxikácia alkoholom - primárny hyperaldosteronizmus - infarkt myokardu Znížené hodnoty Mg - trvalý nedostatok v potrave - nefropatie v polyurickej fáze - hypomagneziémia novorodencov - straty GIT-om - po paratyreoidektómii - hypokalciémia - predávkovanie vitamínom D

- tehotenstvo

Cholesterol Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Cholesterol, Chol Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie cholesterolu v sére a plazme (Li-heparín a K2-EDTA). Cholesterol stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: pri 15-25 st. C … 7 dní pri 2-8 st. C … 7 dní pri -15 až -25 st. C … 3 mesiace Analytické zdroje chýb / Interferencie: - ikterita, konjugovaný bilirubín nad hodnotu 274 µmol/l Referenčný interval: muži, ženy 4,00 – 5,00 mmol/l Klinický význam a interpretácia: Cholesterol je v tele syntetizovaný v každej bunke. Je esenciálnou zložkou bunkových membrán, lipoproteínov, ako aj prekurzor pre syntézu steroidných hormónov a žlčových kyselín. Odbúravanie cholesterolu prebieha len v pečeni (rozklad steroidného jadra), tvoria sa z neho aj žlčové kyseliny, ktoré sa vylučujú žlčou a v čreve emulgáciou tukov umožňujú ich trávenie a vstrebávanie. V plazme sa cholesterol vyskytuje ako voľný 25 - 40% a ako esterifikovaný 60 - 75%. Laboratórne obe frakcie stanovujeme ako celkový cholesterol. Pretože cholesterol je vo vode zle rozpustný, je viazaný na transportné bielkoviny - apoproteíny. Najväčší podiel cholesterolu je v LDL časticiach, menej v HDL a VLDL, minimálne množstvo v chylomikrónoch. Pri posudzovaní hodnôt cholesterolu musíme zohľadniť vek pacientov. Orientačne odhad rizika vzniku koronárnych aterosklerotických zmien uvádza nasledovná tabuľka: vek bez rizika mierne riziko vysoké riziko pod 20 r. pod 4,4 4,4 - 4,8 nad 4,8 20 - 30 r. pod 5,2 5,2 - 5,7 nad 5,7 30 - 40 r. pod 5,7 5,7 - 6,2 nad 6,2 nad 40 r. pod 6,2 6,2 - 6,7 nad 6,7 Pri posudzovaní rizika vzniku aterosklerotických zmien je nutné vziať do úvahy ďalšie rizikové faktory: hypertenzia, obezita, fajčenie, diabetes. Zvýšené hodnoty cholesterolu: - pri ateroskleróze - angíne pektoris - infarkte myokardu - obezite - pankreatitíde - tyreopatiách - nefrotickom syndróme - cukrovke - dne - dialýze - arteriálnej hypertenzii - cholestáze - obštrukčnom iktere a iných.

Z liekov zvyšujú hladiny cholesterolu napr. beta-blokátory, diuretiká, estrogény, furosemid, glukokortikoidy, kyselina acetylsalicylová, kyselina askorbová, hepatotoxické lieky, perorálne kontraceptíva, salicyláty. Znížené hodnoty cholesterolu: - pri deficite apolipoproteínov - dystrofii pečene - vírusovej hepatitíde - hypertyreóze - pečeňových chorobách - malnutrícii - steatoroe - malabsopčnom syndróme - urémii a ďalších Z liekov cholesterol znižujú napr. kyselina acetylsalicylová, kortizonoidy, kyselina askorbová, hepatotoxické lieky, neomycín, androgény, antibiotiká, estrogény a ďalšie.

Chloridy Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Chloridy, Cl Chloridy v sére Chloridy v moči Typ biologického materiálu: ISE modul určený pre kvantitatívne stanovenie v sére, plazme (heparín lítny) a moči pomocou ionselektívnej elektródy. Chloridy stanovujeme v sére a v moči. Sérum: Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Moč: Odber: jednorazový alebo zbieraný moč Zbieraný moč sa odporúča zbierať do nádob bez prídavku ochranných látok a/alebo stabilizátorov. Počas zberu skladovať v chladničke. Stabilita: v sére: pri 15-25 st. C - 7 dní pri 2-8 st. C - 7 dní pri -15 až -25 st. C - stabilné v moči: pri 15-25 st. C - 7 dní Analytické zdroje chýb / Interferencie: - silná hemolýza Referenčný interval: sérum: 95 - 105 mmol/l moč: odpad močom: 110 – 250 mmol/deň frakčná exkrécia: do 2% Klinický význam a interpretácia: Chloridy patria medzi hlavné extracelulárne ióny (v extracelulárnej tekutine tvoria 88%, v intracelulárnej 12%). Rezorbcia chloridov nastáva spolu s nátriom v tenkom čreve, vylučovanie

chloridov sa deje skoro výlučne obličkami, menej potom a stolicou. Má úlohu pri udržiavaní vodnej rovnováhy, pri regulácii osmotického tlaku a acidobázickej rovnováhy. Hyperchlorémia: - pri nadmernom prívode Cl do organizmu pri nezmenenom objeme vody (spolu s hypernatrémiou), dehydratácia, nadmerný prívod chloridov (infúzna liečba) - znížené vylučovanie chloridov obličkami (renálna tubulárna acidóza) - renálna insuficiencia - respiračná alkalóza - hormonálne poruchy - hyperkortikalizmus (Cushingov s.) - hyperaldosteronizmus - centrálny diabetes insipidus, nefrogénny diabetes insipidus - užívanie liekov - acetazolamid, hydrochlorothiazid, fenylbutazon, a i. Hypochlorémia: - môže existovať ako samostatná porucha - Bartterov s. - pri nadmernom užívaní diuretík - pri hypochloremických metabolických alkalózach

Kreatinín Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Kreatinín, Krea Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie kreatinínu v sére, plazme(Li-heparín alebo K2-EDTA) a moči. Kreatinín stanovujeme v sére a v moči. Sérum: Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Moč: Odber: jednorazový alebo zbieraný moč Zbieraný moč sa odporúča zbierať do nádob bez prídavku aditív. Stabilita: v sére: pri 15-25 st. C - 7 dní pri 2-8 st. C - 7 dní pri -15 až -25 st. C - 3 mesiace v moči, bez konzervans: pri 15-25 st. C - 2 dni pri 2-8 st. C - 6 dní pri -15 až -25 st. C - 6 mesiacov Analytické zdroje chýb / Interferencie: Sérum, plazma: - ikterus - I indexu 5 pre konjugovaný bilirubín t.j. približne 86 µmol/l konjugovaného bilirubínu pre vzorky s vyššou hodnotou bilirubínu a pre vzorky novorodencov – stanovenie kreatinínu enzymaticky - lieky – cefoxitin, cyanokit (hydroxokobalamin) - extrémna hemolýza, extrémna lipémia Moč: - ikterus bez významných interferencií do koncentrácie konjugovaného bilirubínu 855 µmol/l - glukóza bez interferencie do 120 mmol/l

- urobilinogén bez interferencie do 676 µmol/l - lieky – cyanokit (hydroxokobalamin) - kyselina homogentisová Referenčný interval: sérum: muži 62 - 106 µmol/l ženy 44 - 80 µmol/l moč: odpad kreatinínu v moči: muži 9 000 - 21 000 µmol/l ženy 7 000 - 14 000 µmol/l Klinický význam a interpretácia: Kreatinín je anhydrid kreatínu. Oba patria medzi dusíkaté nebielkovinové látky. Kreatinín vzniká v organizme relatívne stálou rýchlosťou. Jeho koncentrácia v krvi závisí na veľkosti svalovej hmotnosti. 90% sa vylučuje glomerulárnou filtráciou, 10% tubulárnou sekréciou. Sérová koncentrácia kreatinínu je výrazom rovnováhy medzi jeho produkciou a elimináciou. Je preto citlivým ukazovateľom funkcie obličiek (jeho sérová koncentrácia stúpa pri poklese glomerulárnej filtrácie pod 50%). Zvýšené hodnoty: - znížené vylučovanie obličkami - chronická renálna insuficiencia (nefritída, vrodené anomálie, nefróza) - trombóza alebo embólia obličkových ciev - prerenálne príčiny - dlhotrvajúce znížené prekrvenie obličiek (ťažká srdcová insuficiencia, predávkovanie diuretík, úporné vracanie, hnačky) - zvýšená produkcia kreatinínu - gigantizmus, akromegália, akútny rozpad kostrového svalstva (popáleniny, pomliaždeniny)

CK Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: CK, Kreatínkináza Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie kreatínkinázy (CK) v sére a plazme (Li-heparín). CK stanovuje v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi. Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: pri 15-25 st. C - 2 dni pri 2-8 st. C - 7 dní pri -15 až -25 st. C - 4 týždne Analytické zdroje chýb / Interferencie: - hemolýza, červené sfarbenie vzorky - H indexu 200, približná koncentrácia hemoglobínu 124 µmol/l (2 g/l) - lieky – cyanokit (hydroxokobalamin) Referenčný interval: muži do 3,20 ukat/l ženy do 2,85 ukat/l deti: 1d - 6d do 10,90 ukat/l

6d - 7m do 4,92 ukat/l 7m - 4r do 3,80 ukat/l 4r - 7r do 2,48 ukat/l chlapci: 7r - 17r do 4,50 ukat/l dievčatá: 7r - 17r do 2,57 ukat/l skratky: d - deň, m - mesiac, r - rok Klinický význam a interpretácia: Kreatinkináza je svalový špecifický enzým, citlivý parameter v diagnostike svalových nekróz. Zasahuje do metabolizmu makroergických fosfátových väzieb. Enzým sa skladá z dvoch reťazcov, ktoré sa navzájom líšia primárnou štruktúrou. Známe sú reťazce svalový M a mozgový B. Reťazce sa kombinujú do dimérov, ktoré tvoria vlastný enzým: CK-MM, CK-MB, CK-BB. CK je enzým prenášajúci fosfátovú skupinu z ATP na kreatín. V organizme sa vyskytuje v troch dimérických formách: CK-BB, CK-MM, CK-MB. Význam stanovenia CK je pri diagnostike infarktu myokardu. Zvýšenie CK v sére je úmerné rozsahu nekrotického procesu. Zvýšená aktivita CK: - infarkt myokardu - progresívna svalová dystrofia (Duchennov typ, facioscapulárny typ, humorálny typ) - myotónna dystrofia (myotonia gravis) - spinálna svalová atrofia (syndróm Werdnig-Hoffmann) - dermatomyozitída, polymyozitída - polytrauma, pooperačné a popôrodné stavy, kŕče - mozgový infarkt - mozgovo-lebečné poranenia - meningitída

Kyselina mo čová Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Kyselina močová, KM Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie kyseliny močovej v sére, plazme (Li-heparín alebo K2-EDTA) a moči. Kyselinu močovú stanovujeme v sére a v moči. Sérum: Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Moč: Odber: jednorazový alebo zbieraný moč Moč sa upravuje prídavkom NaOH na pH alkalickej reakcie (orientačné pH > 8) Stabilita: v sére: pri 2-8 st. C - 5 dní pri -15 až -25 st. C - 6 mesiacov v moči s prídavkom NaOH: pri 15-25 st. C - 4 dni Analytické zdroje chýb / Interferencie: Sérum, plazma: - ikterus, bilirubín nad hodnotu 684 µmol/l - kyselina askorbová nad 0,17 mmol/l

- lieky – dobesilát vápenatý Moč: - lieky – dobesilát vápenatý, levodopa, methyldopa - kyselina homogentisová vo vysokých koncentráciách Referenčný interval: sérum: muži 202 - 416 µmol/l

ženy 142 - 339 µmol/l moč: odpad kyseliny močovej v moči 1 200 – 5 900 µmol/deň frakčná exkrécia kyseliny močovej do 15% (pre CLRk viac ako 0,6 ml/s) Klinický význam a interpretácia: Kyselina močová je konečným produktom degradácie purínových nukleotidov u človeka. Zaraďuje sa medzi látky nebielkovinnej povahy. Vylučovaná je obličkami. Za fyziologických okolností polovica produkcie kyseliny močovej pochádza z degradovaných buniek, polovica z potravy. Stanovenie KM má význam pri ochoreniach obličiek, dne a diabete. Zvýšené hodnoty sú pri nasledujúcich patologických stavoch - dna - sekundárna hyperurikémia - zvýšený obrat purínov - zvýšený rozpad tkanív - myeloidná leukémia, polycytémia gravis - liečba nádorov (cytostatiká, rádioterapia) - akútne a chronické ochorenia obličiek (so zníženou glomerulárnou filtráciou) - liečivá (tiazidové diuretiká, INH) - alkoholizmus - hladovanie - hyperparatyreoidizmus - hypertyreóza - akromegália - glykogenózy

LDH Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: LDH, Laktátdehydrogenáza Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie LDH v sére a plazme (Li-heparín) LDH stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: v sére: pri 15-25 st. C - 7 dní Analytické zdroje chýb / Interferencie: - veľmi slabá hemolýza, slabo-červené (ružové) sfarbenie vzorky - H indexu 15, približná koncentrácia hemoglobínu 9,6 µmol/l (0,15 g/l) - hemolyzované vzorky nie sú analyzované Referenčný interval: muži 2,25 – 3,75 ukat/l

ženy 2,25 – 3,55 ukat/l Klinický význam a interpretácia: LDH (laktátdehydrogenáza) je multiorgánový cytozolový enzým, ktorého aktivitu tvorí 5 izoenzýmov. Nachádza vo všetkých tkanivách tela (obličky, myokard, mozog, kostrové svalstvo, pankreas, pečeň, pľúca, erytrocyty a i.). Celková aktivita LDH v sére je daná súčtom aktivít jej piatich izoenzýmov. Molekula LDH sa skladá zo 4 podjednotiek dvoch typov, H (heart) a M (muscle). Ich kombináciou vznikajú izoenzýmy LD1 až LD5. Vzostup LDH indikuje odumretie bunky. Zvýšené hodnoty LDH: - pri infarkte srdca, pľúc, obličiek, čriev - pri ochoreniach svalov (myokarditídy, myopatie, svalové dystrofie, neurogénna svalová atrofia, polymyozitídy, dermatomyozitídy) - pri anémiách (perniciózna, megaloblastická, hemolytická) - pri hepatopatiách (hepatitídy, cirhóza, nekróza, ikterus, iné) - pri mnohých ďalších ochoreniach (anoxia, hypoxia, embólia pľúc, fraktúry, hemolýza, nádory a ich metastázy, nekrózy, cievne príhody, pankreatitídy, šok a i.) Znížené hodnoty LDH: - pri pozitívnej odpovedi na liečbu nádorov

Urea Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Urea (Močovina) Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie urea (močoviny /dusíka močoviny/) v sére, plazme (Li-heparín, K2-EDTA) a moči. Ureu (močovinu) stanovujeme v sére a v moči. Sérum: Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Moč: Odber: jednorazový alebo zbieraný moč Stabilita: v sére: pri 15-25 st. C - 7 dní pri 2-8 st. C - 7 dní pri -15 až -25 st. C - 1 rok v moči: pri 15-25 st. C - 2 dni pri 2-8 st. C - 7 dní pri -15 až -25 st. C - 1 mesiac Analytické zdroje chýb / Interferencie: Sérum: - amóniové ióny - antikoagulanciá: heparín amónny - veľmi silná ikterita, hemolýza, lipémia Moč: - rast baktérií vo vzorke - kontaminácia amoniakom

Referenčný interval: sérum: muži, ženy 0 – 65 r. do 8,30 mmol/l 65 – 150 r. do 11,90 mmol/l odpad urey v moči do 580 mmol/deň frakčná exkrécia do 35% Klinický význam a interpretácia: Močovina (urea) patrí medzi dusíkaté látky nebielkovinovej povahy. Vzniká v hepatocytoch ako produkt detoxikácie amoniaku a súčasť regulácie acidobázickej rovnováhy. Koncentrácia v plazme je závislá od exogénneho prívodu bielkovín, endogénneho katabolizmu a na funkcii obličiek. Hladina plazmatickej urey stúpa pri obmedzení glomerulárnej filtrácie pod 30%. - diagnostika akútnej a chronickej renálnej insuficiencie - stanovenie bilancie dusíka - hodnotenie stavu pacienta v dialyzačnom programe - hodnotenie stavu dehydratácie - krvácanie z gastrointestinálneho traktu

Sodík Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Sodík, Na Typ biologického materiálu: ISE modul určený pre kvantitatívne stanovenie v sére, plazme (Li-heparín) a moči pomocou ionselektívnej elektródy. Sodík stanovujeme v sére a v moči. Sérum: Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Moč: Odber: jednorazový alebo zbieraný moč Zbieraný moč sa odporúča zbierať do nádob bez prídavku ochranných látok a/alebo stabilizátorov. Počas zberu skladovať v chladničke. Stabilita: v sére, v moči: pri 15-25 st. C - 14 dní pri 2-8 st. C - 14 dní pri -15 až -25 st. C - stabilné Analytické zdroje chýb / Interferencie: - bez významných interferencií pre hemolýzu, ikteritu a lipémiu Referenčný interval: sérum: 135,0 - 145,0 mmol/l moč: odpad močom: 40,0 – 220,0 mmol/deň frakčná exkrécia: do 2,00 % Klinický význam a interpretácia: Na+ sa nachádza hlavne v extracelulárnej tekutine. Na základe hladiny Na+ v sére nemožno jednoznačne posúdiť nátriovú bilanciu v organizme, závisí od hydratácie, od prívodu a vylučovania tekutín a elektrolytov, od situácie zásobenia K+ v organizme. Denná bilancia

vylučovania Na+ do moču podáva informácie o režime prijímania solí (Na+), funkcii obličiek, exkréciu ovplyvňuje aldosterón, R-A systém, prostaglandíny, kalikreín-kinínový systém, hemodynamické a fyzikálne faktory. Zvýšené hodnoty sodíka v sére: pri dehydratácii pri nadmernom prísune sodíka pri zvýšenej spätnej resorbcii v obličkových tubuloch pri úrazoch hlavy u niektorých liekov (kortikosteroidy, spironolakton, tetracyklin, hormonálna antikoncepcia) vysoký krvný tlak (hypertenzia) hyperaldosteronizmus, predávkovanie ACTH Cushingov syndróm zlyhanie pečene (obmedzená syntéza bielkovín pečeňou –albumínu) diabetes insipidus Znížené hodnoty sodíka v sére: - pri stratách tráviacim traktom, obličkami, potením - pri zvýšení objemu extracelulárnej tekutiny - lieky (furosemid, thiazidy) - diabetes mellitus (tzv. osmotická diuréza) - straty pri nedostatočnej produkcii aldosterónu - Addisonova choroba, CAH, iné) - pseudohypoaldosteronismus - zlyhanie obličiek - nadbytok antidiuretického hormónu (ADH) - intoxikácia vodou a iné

Celkové bielkoviny Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Celkové bielkoviny Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie celkových bielkovín v sére a plazme. Celkové bielkoviny stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita : pri 2-8 st. C - 1 mesiac pri -15 až -25 st. C - 6 mesiacov Analytické zdroje chýb / Interferencie: - ikterus, od koncentrácie bilirubínu 342 µmol/l - silná hemolýza - dextran nad koncentráciu 30 mg/ml Referenčný interval: 0-1 r. 52,0 – 91,0 g/l 1-3 r. 54,0 – 87,0 g/l muži, ženy: 66,0 – 87,0 g/l Klinický význam a interpretácia: Celkové bielkoviny v krvnom sére tvorí viac ako 100 bielkovín. Normálne sa koncentrácia bielkovín pohybuje v rozmedzí 60–90 g/l. Ide o pestrú zmes mnohých druhov bielkovín pochádzajúcich z rôznych buniek, ktoré majú rôzne zloženie a biologický polčas. V organizme plnia mnohé funkcie: sú zdrojom pre výstavbu a obnovovanie buniek a tkanív, sú súčasťou

enzýmov, inhibítorov, hormónov, zúčastňujú sa na imunitných a zrážacích reakciách, transportujú mnohé látky, zachovávajú koloidno-osmotický tlak plazmy. Hyperproteinémie: - stavy dehydratácie - cirhóza pečene - chronická aktívna hepatitída - chronické zápalové ochorenia - plazmocytóm - Waldenstromova makroglobulinémia, iné Hypoproteinémie: - retencia solí a vody - masívne krvácanie - nefrotický syndróm - malabsorbčný syndróm - ascites - pleurálny exsudát alebo transudát - podvýživa, hladovanie - toxické poškodenie pečene - cirhóza pečene - analbuminémia. Mnohé choroby spôsobujú zmenu v zložení sérových bielkovín, ale len niektoré sa prejavia odchýlkou od referenčného rozsahu. Odchýlky sú príznakom dysproteinémie alebo poukazujú na poruchy hospodárenia s vodou. Diagnosticky možno rozlíšiť obidva stavy pomocou hematokritu.

Triacylglyceroly Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: TGL, Triacylglyceroly Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie triacylglyceroly v sére a plazme (Li-heparín a K2-EDTA). TGL stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: v sére: pri 2-8 st. C - 5 až 7 dní pri -15 až -25 st. C - 3 mesiace Analytické zdroje chýb / Interferencie: - ikterus, nad hodnotu pre konjug. bilirubín 171 µmol/l a nekonjug. bilirubín 599 µmol/l - silná hemolýza, tmavo-červeno sfarbená vzorka - extrémna lipémia - lieky – kyselina askorbová, dobesilát vápenatý Referenčný interval: sérum: muži, ženy 0,1 – 1,70 mmol/l Klinický význam a interpretácia: TGL sú estery trojsýtneho alkoholu glycerolu a mastných kyselín, označované tiež ako neutrálne tuky. Sú ťažko rozpustné vo vode, preto sú naviazané na bielkoviny - apoproteíny. Na triacylglyceroly bohaté lipoproteíny sú chylomikróny (obsahujú exogénne TGL, pochádzajúce z

potravy) a VLDL (obsahujú endogénne TGL, syntetizované v organizme). Úloha TGL pri vzniku koronárnej aterosklerózy je sporná, ale ich zvýšenie je takmer vždy prítomné pri už existujúcej poruche lipidového metabolizmu, ktorá často podmieňuje vznik aterosklerózy. Zvýšené hodnoty: - familiárna hypertriacylglycerolémia (typ IV) - familiárna kombinovaná hyperlipoproteinémia (typ V) - familiárna hyperchylomikronémia (typ I) - sekundárne hypertriacylglycerolémie pri hepatopatiách, nefropatiách, hypotyreóze, pankreatitíde a i.

Vápnik Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Vápnik Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie vápnika v sére, plazme (Li-heparín) a v moči. Vápnik stanovujeme v sére a v moči. Sérum: Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Moč: Odber: jednorazový alebo zbieraný moč Moč sa odporúča zbierať do nádob vymytých kyselinou, pre 24 hodinový zber s prídavkom 5 ml 6 mol/l HCl. Ak je zber bez kyseliny, moč sa upravuje kyselinou chlorovodíkovou na pH kyslej reakcie (orientačné pH 3-4). Stabilita: v sére: pri 15-25 st. C - 7 dní pri 2-8 st. C - 3 týždne pri -15 až -25 st. C - 8 mesiacov v moči: pri 15-25 st. C - 2 dni pri 2-8 st. C - 4 dni pri -15 až -25 st. C - 3 týždne Analytické zdroje chýb / Interferencie: Sérum - intravenózne podávané kontrastné látky pre MR vyšetrenia (magnetická rezonancia) obsahujúce chelatačné komplexy, ktoré môžu interferovať so stanovením vápnika - gadodiamid významne znižuje výsledky stanovenia vápnika - lieky obsahujúce soli stroncia môžu významne zvyšovať výsledky stanovenia vápnika - užívanie EDTA pri liečbe hyperkalciémie Moč - lieky obsahujúce soli stroncia môžu významne zvyšovať výsledky stanovenia vápnika Referenčný interval: sérum: 2,15 – 2,55 mmol/l deti: 0 - 1m: 1,80 – 2,80 mmol/l

1m - 1r: 2,10 – 2,70 mmol/l 1r - 18r: 2,10 – 2,60 mmol/l

(m - mesiac, r - rok) moč: odpad močom: 2,50 – 8,00 mmol/deň

frakčná exkrécia: do 5% Klinický význam a interpretácia: Vápnik (kalcium) je jedným zo základných prvkov ľudského organizmu. Nachádza sa vo všetkých tkanivách, extracelulárnej tekutine a v krvnej plazme. Intracelulárne kalcium sa podieľa na akčných potenciáloch, kontrakcii a motilite, bunkovom delení, štruktúrnej integrite a ukladacích procesoch. Fyziologicky aktívnou formou je voľné (ionizované) kalcium, ktoré tvorí skoro polovicu celkového cirkulujúceho vápnika. Asi 50 % krvného Ca je ionizovaných, zvyšok je viazaný na proteíny (hlavne albumín), asi 10 – 15 % je slabšie viazaných na fosfáty a zvyšok je neviazaný. Okolo 99 % Ca je v kostiach; 1 % je voľne vymeniteľné s extracelulárnou tekutinou. Faktory ovplyvňujúce koncentráciu kalcia: parathormón, kalcitonín, vitamín D, estrogény, androgény, sacharidy, laktóza. Udržiavanie koncentrácie vápnika v krvi závisí od príjmu potravou, absorpcii Ca v GIT, jeho exkrécii obličkami a stave rezervoára Ca v kostiach. Indikácie vyšetrenia hladiny vápnika v sére: 1. skríning porúch metabolizmu vápnika - osteopatie, kalciová urolitiáza, ochorenie GITu 2. diagnostika porúch metabolizmu vápnika Hyperkalciémia v sére: hyperaldosteronizmus choroby štítnej žľazy, kôry nadobličiek iatrogénna hyperkalciémia akútna kostná atrofia dlhotrvajúca respiračná alkalóza, iné... Hyperkalciémia v mo či: poruchy tubulárneho systému v obličkách deštrukcia kostného systému intoxikácia vitamínom D, a i. Hypokalciémia v sére: primárna porucha Ca, P u detí s nízkou pôrodnou váhou u detí matiek diabetičiek hypokalciemická rachitída rezistentná na vit.D pri všeobecnej poruche metabolizmu: hyperproteinémii, pokročilá CHRI, a i. Hypokalciémia v mo či: - pri zníženej GF - pri hypoparathyreoidizme - pri farmakologickom ovplyvnení zvýšenej resorbcie Ca v obličkových tubuloch

Železo Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Železo, Fe Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie železa v sére a plazme (Li-heparín). Železo stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: pri 15-25 st. C - 7 dní pri 2-8 st. C - 3 týždne pri -15 až -25 st. C - stabilné Analytické zdroje chýb / Interferencie: - suplementy železa

- liečivá viažuce kovy môžu spôsobiť falošne nízke hodnoty - hemolýza, červené sfarbenie vzorky; nad koncentráciu hemoglobínu 125 µmol/l (2 g/l), - falošne vyššie výsledky v dôsledku kontaminácie vzorky železom, ktoré je viazané na hemoglobín) Referenčný interval: sérum: ženy 14r - 150r: 6,60 - 26,00 µmol/l muži 14r - 150r: 10,60 - 28,30 µmol/l deti 0 - 1m: 6,40 - 33,00 µmol/l 1m - 6m: 6,40 - 28,00 µmol/l 6m - 3r: 10,60 - 31,30 µmol/l 3r - 14r: 9,00 - 26,90 µmol/l (d - deň, m - mesiac, t - týždeň, r - rok) Klinický význam a interpretácia: Železo sa v plazme nachádza trojmocné, viazané na bielkovinu transferín. Podlieha cyklickému kolísaniu v priebehu dňa (ráno je o 10-30% vyššie ako večer), jeho hladina kolíše aj zo dňa na deň. Z tohto dôvodu má jednorazové vyšetrenie z diagnostického hľadiska malý význam. Iba opakované analýzy môžu prispieť k správnemu diagnostickému záveru. Na upresnenie diagnózy je vhodné doplniť vyšetrenie CVK. Znížené hodnoty Fe: - akútna strata krvi - porucha rezorpcie v čreve - chronická atrofická gastritída - bakteriálne infekty - nefrotický syndróm - nevhodná výživa - zvýšená spotreba železa (gravidita, fáza rastu, novorodenci) - porucha transportu železa (atransferinémia, nedostatočná syntéza transferínu pri cirhóze pečene) Zvýšené hodnoty Fe: - excesívny príjem železa (opakovaná krvná transfúzia) - zvýšené odbúravanie hemoglobínu (hemolytická anémia) - hepatitída - steatóza pečene - aplastická, perniciózna a sideroachrestická anémia - polieková anémia, niektoré kontraceptíva, dextran

Imunológia

Imunoglobulín G v sére Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: IgG v sére Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie IgG v sére, plazme (EDTA, heparín), v moči a cerebrospinálnej tekutine. IgG stanovujeme v sére a v moči. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: v sére: 2-8 st. C - 8 dní zamrazené, ≤ -20 st. C - 3 mesiace Analytické zdroje chýb / Interferencie: - lipémia séra - zákal a častice vo vzorke séra - hemolýza (hemoglobín nad 10 g/l) - ikterus (bilirubín nad 1 026 µmol/l) - triacylglyceroly nad 21,66 mmol/l Lipemické a zakalené vzorky je potrebné pred skúškou centrifugovať, ak centrifugácia neodstráni zákal, vzorky sa pre interferenciu neanalyzujú. Referenčný interval: sérum: dospelí 16r – 150r 6,81 – 16,48 g/l

deti 0–1m 7,02 – 11,43 g/l 1m – 3m 4,05 – 6,15 g/l 3m – 1r 5,65 – 9,25 g/l 1r – 3r 6,26 – 10,18 g/l 3r – 7r 9,65 – 11,85 g/l 7r – 11r 7,47 – 12,07 g/l 11r – 16r 7,45 – 14,12 g/l

skratky: m - mesiac, r - rok Klinický význam a interpretácia: Sérová hladina IgG je zo všetkých Ig najvyššia. Je dôležitou protilátkou s antivírusovým a antibakteriálnym pôsobením. Vznikajú v rámci protilátkovej odpovedi na imunizáciu očkovaním alebo prekonanou infekciou. Zvýšená hladina IgG - polyklonálna: chronická agresívna hepatitída, chronická perzistujúca hepatitída, cirhóza pečene, primárna biliárna cirhóza, akútna glomerulonefritída, chronické reumatické ochorenia, lupus erythematodes, chronické infekčné a parazitárne ochorenia - monoklonálna: plazmocytóm IgG, benígna gamapatia IgG Znížená hladina IgG - zo zníženej syntézy: primárne imunodeficity - X-viazaná hypogamaglobulinémia, bežný variabilný imunodeficit, selektívny deficit podtriedy IgG sekundárne imunodeficity - chronická lymfatická leukémia, plazmocytóm (iný ako IgG), ostatné onkologické ochorenia

- zo straty plazmatických bielkovín: nefrotický syndróm, stratové enteropatie, krvné straty - z hyperkatabolizmu: familiárna idiopatická hyperkatabolická hypoproteinémia, popáleniny, kryoglobulinémia

Imunoglobulín G v mo či Typ biologického materiálu: Stanovenie sa vykonáva v moči (zbieraný alebo prvý ranný moč). Každá vzorka moču sa pred skúškou musí centrifugovať. Stabilita: pri 2 – 8 st. C do doby expirácie po otvorení pri 2 – 8 st. C 4 týždne v prístroji minimálne 5 dní po 8 hodín alebo porovnateľný časový úsek pre liekovky s objemom 5 ml a 3 dni po 8 hodín pre liekovky s objemom 2 ml Analytické zdroje chýb / Interferencie: - lipémia séra - zákal a častice vo vzorke séra Lipemické a zakalené vzorky je potrebné pred skúškou centrifugovať, ak centrifugácia neodstráni zákal, vzorky sa pre interferenciu neanalyzujú - hemolýza (hemoglobín nad 10 g/l) - ikterus (bilirubín nad 1 026 µmol/l) - triacylglyceridy nad 21,66 mmol/l Referenčný interval: IgG v moči 0 – 150 r < 0,01 g/l Klinický význam a interpretácia: Každý moč obsahuje bielkovinu. Fyziologicky by nemala proteinúria presiahnuť 0,15 g/l v rannom moči. Avšak ani fyziologická proteinúria nie je mierou závažnosti poškodenia obličiek. Kvalitatívne sa určuje pomocou PAGE. IgG, IgA, IgM a Transferin by v moči nemali byť prítomné. Výskyt v moči v prípade nefrotického syndrómu, glomerulopatie, tubulopatie a gamapatie.

Imunoglobulín A v sére Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: IgA v sére Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie IgA v sére, plazme (EDTA, heparín). IgA stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: 2-8 st. C - 8 dní zamrazené, ≤ -20 st. C - 3 mesiace Analytické zdroje chýb / Interferencie: - lipémia séra - zákal a častice vo vzorke séra

- hemolýza (hemoglobín nad 10 g/l) - ikterus (bilirubín nad 1 026 µmol/l) - triacylglyceroly nad 6,5 mmol/l Lipemické a zakalené vzorky je potrebné pred skúškou centrifugovať, ak centrifugácia neodstráni zákal, vzorky sa pre interferenciu neanalyzujú Referenčný interval: sérum: dospelí 16r – 150r 0,87 – 4,74 g/l

deti 0 – 1m 0,00 – 0,04 g/l 1m – 3m 0,00 – 0,58 g/l 3m – 1r 0,24 – 0,96 g/l 1r – 3r 0,29 – 1,25 g/l 3r – 7r 0,43 – 2,20 g/l 7r – 11r 0,88 – 2,98 g/l 11r – 16r 1,26 – 3,00 g/l

skratky: m - mesiac, r - rok Klinický význam a interpretácia: IgA – hlavný imunoglobulín systému sekrečných protilátok slizníc dýchacieho, urogenitálneho a gastrointestinálneho traktu. Je významný pri ochrane slizníc voči mikrobiálnym infekciám. V sére sa IgA vyskytuje ako monomér. Zvýšená hladina IgA - polyklonálna: chronická agresívna hepatitída, cirhóza pečene, primárna biliárna cirhóza, morbus Crohn, intrauterínne infekcie - monoklonálna: plazmocytóm IgA, benígna gamapatia IgA Znížená hladina IgA - zo zníženej syntézy: primárne imunodeficity: selektívny deficit IgA, X-viazaná hypogamaglobulinémia, bežný variabilný imunodeficit sekundárne imunodeficity: chronická lymfatická leukémia, plazmocytóm (iný ako IgA), ostatné onkologické ochorenia - zo straty plazmatických bielkovín: nefrotický syndróm, stratové enteropatie, krvné straty - z hyperkatabolizmu: familiárna idiopatická hyperkatabolická hypoproteinémia, popáleniny Imunoglobulín M v sére Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: IgM v sére Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie IgM v sére a plazme (EDTA, heparín). IgM stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: 2-8 st. C - 8 dní zamrazené, ≤ -20 st. C - 3 mesiace Analytické zdroje chýb / Interferencie: - lipémia séra - zákal a častice vo vzorke séra - hemolýza (hemoglobín nad 10 g/l) - ikterus (bilirubín nad 1 026 µmol/l)

Lipemické a zakalené vzorky je potrebné pred skúškou centrifugovať, ak centrifugácia neodstráni zákal, vzorky sa pre interferenciu neanalyzujú Referenčný interval: sérum: dospelí 16r – 150r 0,48 – 3,12 g/l

deti 0 – 1m 0,00 – 0,43 g/l 1m – 3m 0,00 – 1,01 g/l 3m – 1r 0,41 – 1,37 g/l 1r – 3r 0,29 – 1,36 g/l 3r – 7r 0,74 – 2,18 g/l 7r – 11r 1,00 – 2,36 g/l

11r – 16r 0,38 – 2,54 g/l skratky: m - mesiac, r - rok Klinický význam a interpretácia: IgM – nachádza sa v cytoplazme a na povrchu buniek B-lymfocytov vo včasnej fáze ich zrenia. IgM je produkovaný aktivovanými bunkami B-lymfocytov ako prvý v priebehu protilátkovej odpovede. Spolu s IgG aktivuje komplement klasickou cestou. Zvýšená hladina IgM - polyklonálna: chronická perzistujúca hepatitída, chronická agresívna hepatitída, primárna biliárna cirhóza, akútna reumatická horúčka, intrauterinné infekcie, defekt placenty, chronická bronchitída - monoklonálna: Waldenström makroglobulinémia, benígna gamapatia IgM Znížená hladina IgM - zo zníženej syntézy: primárny imunodeficit: X-viazaná hypogamaglobulinémia, bežný variabilný imunodeficit, sekundárny imunodeficit: chronická lymfatická leukémia, plazmocytóm (iný ako IgM), ostatné onkologické ochorenia, morbus Crohn - zo straty plazmatických bielkovín: krvácanie

Imunoglobulín E Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Imunoglobulín E Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie IgE v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: 2-8 st. C - 3 dni zamrazené, ≤ -20 st. C – 6 mesiacov (rozmraziť len 1x) Analytické zdroje chýb / Interferencie: - silná ikterita, bilirubín nad 342 µmol/l - hemolýza, hemoglobín nad 3,84 g/l - lipémia, triacylglyceridy nad 57 mmol/l Referenčný interval: sérum: muži, ženy (15r-150r): 0 – 100 IU/ml

deti 0 – 1m 0 – 1,5 IU/ml 1m – 1r 0 – 15 IU/ml 1r – 6r 0 – 60 IU/ml 6r – 10r 0 – 90 IU/ml 10r – 15r 0 – 200 IU/ml

skratky: m - mesiac, r - rok Klinický význam a interpretácia: Celkové IgE má okrem patologickej funkcie v mechanizme alergických ochorení úlohu v obrane pred parazitárnymi infekciami. Patrí k protilátkam so selektívnou distribúciou v organizme. Časť je viazaná na mastocyty a časť je viazaná regionálne, v respiračnom alebo tráviacom trakte a v uzlinách. Využíva sa pri diagnostike a sledovaní liečby alergických a parazitárnych ochorení. Zvýšené hodnoty v rannom detstve upozorňujú na zvýšené riziko alergie. Normálne hodnoty IgE nevylučujú alergické ochorenie. Koncentrácia IgE je často zvýšená pri atopickej dermatitíde a koreluje s rozsahom ekzému. U detí s atopickým ekzémom sú vysoké hodnoty celkového IgE prognosticky nepriaznivé. Zvýšené hodnoty sa vyskytujú pri pľúcnej aspergilóze, bronchiálnej alergickej astme, primárnych imunodeficitných stavoch. Zvýšené hodnoty sa vyskytujú i pri parazitárnych ochoreniach ako askaridóza, echinokokóza, trichinelóza, iných a ich úprava dokazuje úspešnú terapiu.

Haptoglobín Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Haptoglobín Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie haptoglobínu v sére a plazme (EDTA, heparín). Haptoglobín stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: 2-8 st. C - 7 dní zamrazené, ≤ -20 st. C - 3 mesiace Analytické zdroje chýb / Interferencie: - lipémia séra - zákal a častice vo vzorke séra - hemolýza (hemoglobín nad 10 g/l) - ikterus (bilirubín nad 1 026 µmol/l) - triacylglyceroly nad 9,3 mmol/l Lipemické a zakalené vzorky je potrebné pred skúškou centrifugovať, ak centrifugácia neodstráni zákal, vzorky sa pre interferenciu neanalyzujú Referenčný interval: sérum: muži, ženy: 0,30 – 2,00 g/l Klinický význam a interpretácia: Indikácie - podozrenie na hemolytické ochorenie - monitorovanie hemolytického ochorenia Pokles hladiny haptoglobínu svedčí pre intravaskulárny hemolytický proces. Zvýšená hladina môže byť pri zápalových procesoch.

α-1-antitrypsín Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Alfa-1-antitrypsín

Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie α-1-antitrypsínu v sére a plazme (EDTA, heparín). α-1-antitrypsínu stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: 2-8 st. C - 7 dní zamrazené, ≤ -20 st. C - 3 mesiace Analytické zdroje chýb / Interferencie: lipémia séra zákal a častice vo vzorke séra hemolýza (hemoglobín nad 10 g/l) ikterus (bilirubín nad 1 026 µmol/l) triacylglyceroly nad 9,3 mmol/l Lipemické a zakalené vzorky je potrebné pred skúškou centrifugovať, ak centrifugácia neodstráni zákal, vzorky sa pre interferenciu neanalyzujú Referenčný interval: sérum: muži, ženy: 0,90 – 2,00 g/l Klinický význam a interpretácia: Indikácie - podozrenie na nedostatok alfa-1-antitrypsínu - dlhotrvajúca žltačka novorodenca - hepatopatia nejasnej etiológie v detstve - pľúcny emfyzém v mladšom veku - hepatopatia nejasnej etiológie u dospelých Nedostatok alfa-1-antitrypsínu je dedičná choroba. Môže sa prejaviť vývojom pľúcneho emfyzému, zriedkavejšie poruchami funkcie pečene. Zvýšené hodnoty sa môžu vyskytnúť pri zápalových procesoch a niektorých malígnych ochoreniach pľúc.

C3 Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: C3 komplement Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie C3 v sére a plazme (EDTA, heparín). C3 stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Analytické zdroje chýb / Interferencie: - hemolýza séra - lipémia séra - zákal a častice vo vzorke séra Lipemické a zakalené vzorky je potrebné pred skúškou centrifugovať, ak centrifugácia neodstráni zákal, vzorky sa pre interferenciu neanalyzujú. Referenčný interval: sérum: muži, ženy: 0,90 – 1,80 g/l

Klinický význam a interpretácia: Indikácie - podozrenie na poruchu imunitných procesov Zvýšené hodnoty bývajú pri zápalových procesoch (v najširšom slova zmysle, infekčných i neinfekčných). Znížené hodnoty sú pri rôznych imunologicky podmienených chorobách (napr. systémový lupus erythematodes).

C4 Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: C4 komplement Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie C3 v sére a plazme (EDTA, heparín). C3 stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Analytické zdroje chýb / Interferencie: - hemolýza séra - lipémia séra - zákal a častice vo vzorke séra Lipemické a zakalené vzorky je potrebné pred skúškou centrifugovať, ak centrifugácia neodstráni zákal, vzorky sa pre interferenciu neanalyzujú Referenčný interval: sérum: muži, ženy: 0,10 – 0,40 g/l Klinický význam a interpretácia: Indikácie - podozrenie na poruchu imunitných procesov Zvýšené hodnoty bývajú pri zápalových procesoch (v najširšom slova zmysle, infekčných i neinfekčných). Znížené hodnoty sú pri rôznych imunologicky podmienených chorobách (napr. systémový lupus erythematodes).

C-reaktívny proteín Identifikácia: Stanovovaný parameter: C-reaktívny proteín, CRP Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie koncentrácie celkových proteínov v sére a plazme. Na vyšetrenie sa používa sérum alebo plazma (Li-heparínová, EDTA, fluoridová alebo citrátová plazma) získané zo žilovej krvi odobratej štandardným aseptickým spôsobom. Stanovenie sa vykonáva v sére. Stabilita: pri 15 – 25 st. C 11 dní pri 2 – 8 st. C 2 mesiace Analytické zdroje chýb / Interferencie:

Sérum, plazma: - ikterus bez významnej interferencie - hemolýza bez významnej interferencie - lipémia do hodnoty indexu L = 1094 v dolnom koncentračnom rozsahu (3 mg/l alebo 28,6 nmol/l), do hodnoty indexu L = 797 v hornom koncentračnom rozsahu (80 mg/l alebo 762 nmol/l) bez významnej interferencie - pacienti liečení karboxypenicilínami môžu mať znížený CRP - zakalené vzorky s absorbanciou väčšou ako 0,1 sa hlásia signálom “High Activity”, správne výsledky sa získajú po nariedení Vo veľmi zriedkavých prípadoch môže monoklonová gamapatia hlavne typu IgM (Waldenströmova makroglobulinémia) zapríčiniť nameranie nespoľahlivých výsledkov. Referenčný interval: Sérum, plazma 0 – 3 týždne < 4,10 mg/l 3 týždne – 15 rokov < 2,80 mg/l > 15 rokov < 5,00 mg/l Klinický význam a interpretácia: C-reaktívny proteín (CRP) patrí medzi reaktanty akútnej fázy s rýchlou odpoveďou. Je produkovaný pečeňou, jeho plazmatická koncentrácia sa zvyšuje už 6 hodín po vypuknutí zápalového procesu alebo inom náhlom poškodení tkanív, maximum dosahuje za 24 - 48 hodín. Koncentrácia vzrastá až 1000-krát proti fyziologickej hodnote, je dominujúcim proteínom akútnej fázy. Najvyššie hodnoty koncentrácie CRP sa vyskytujú v prípade bakteriálnej infekcie, stanovenie sa môže použiť na rozlíšenie od infekcie vírusovej. Pri úspešnej liečbe antibiotikami dochádza k rýchlemu poklesu, pri neúspešnej liečbe zvýšenie pretrváva. Predpokladá sa, že vyššia plazmatická koncentrácia CRP tiež predikuje riziko infarktu myokardu alebo mozgovej mŕtvice. Zvýšené koncentrácie CRP: infekcie (sepsa, vírusová infekcia – u 50% nie je CRP zvýšený, perinatálna infekcia, meningitída, pyelonefritída) reumatológia (reumatoidná artritída, reumatická horúčka, polymyalgia rheumatica, juvenilná chronická artritída, Bechterevova choroba, ochorenia spojivových tkanív, septická artritída) gastrointestinálne ochorenia (Crohnova choroba) ďalšie ochorenia spojené so zápalovým procesom (infarkt myokardu, nádorové ochorenie, imunokompromitovaní pacienti, stavy po chirurgických výkonoch, akútna pankreatitída, adnexitída, chorioamnionitída u tehotných – pri náhlej ruptúre vaku blán) fyziologicky (zvýšené hodnoty sa vyskytujú v 3.trimestri tehotenstva a pri užívaní orálnej antikoncepcie). Vyššie hodnoty majú tiež novorodenci a dojčatá. Zvýšenie je niekedy pozorované u fajčiarov (až 20 mg/l) a po nadmernej fyzickej záťaži (maratón - až 60 mg/l) Miera zvýšenia CRP odpovedá množstvu alebo aktivite zapáleného tkaniva: 10 - 50 mg/l indikuje mierny zápal do 100 mg/l indikuje ťažšie ochorenie a vyšší stupeň zápalu, vyžadujúci nejaký zákrok nad 100 mg/l znamená ťažký priebeh ochorenia a obvykle indikuje prítomnosť bakteriálnej infekcie

Hormóny Progesterón Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Progesterone II, Progesterón Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie progesterónu v ľudskom sére a plazme. Sérum: odobraté do štandardných odberových skúmaviek alebo skúmaviek obsahujúcich separačný gél. Plazma: neriedená Li-, Na-heparínová, K3-EDTA plazma a plazma s fluoridom sodným/oxalátom draselným. Stabilita: pri teplote 2-8 st. C - 5 dní pri teplote -20 st. C - 6 mesiacov. Zmraziť len raz. Analytické zdroje chýb/ Interferencie: Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 923 µmlo/l), hemolýzou (Hb < 0,621 mmol/l), lipémiou (Intralipid < 720 mg/dl), ani biotínom < 20 ng/ml. Od pacientov podrobujúcich sa ličbe vysokými dávkami biotínu by sa nemali odoberať vzorky skôr ako po 8 hod od posledného podania biotínu. Do koncentrácie Progesterónu 2000 U/ml sa efekt nadbytku antigénu (hook efekt) neprejavuje. Z 18 testovaných bežne používaných liečiv iba fenylbutazón v terapeutických hladinách vzkayoval interferenciu so stanovením (hodnoty progesterónu znižoval). V ojedinelých prípadoch vysoké titre protilátok proti špecifickým zložkám analytu, streptavidínu a ruténiu môžu zapríčiniť interferencie. Referenčný interval: muži: 0,2 - 1,4 ng/ml ženy: - folikulárna fáza: 0,2 - 1,5 ng/ml - ovulačná fáza: 0,8 - 3,0 ng/ml - luteálna fáza: 1,7 - 27,0 ng/ml - postmenopauzálne: 0,1 - 0,8 ng/ml Klinický význam a interpretácia: Progesterón je steroidný hormón syntetizovaný z cholesterolu, jeho priamym predchodcom je pregnenolón. Progesterón je syntetizovaný v nízkych koncentráciach vo folikulárnej fáze menštruačného cyklu, hladina sa signifikantne zvýši pod vplyvom gonadotropínov v priebehu ovulácie. Kombinovaný efekt progesterónu a estradiolu má vplyv na zmeny endometria od proliferačnej fázy v prvej polovici cyklu do sekretorickej fázy v druhej polovici cyklu, čo umožňuje implantáciu oplodneného vajíčka. Hladina progesterónu dosiahne maximum 5 - 7 dní po ovulácii. Ak nedôjde k oplodneniu, hladina progesterónu sa zníži. Ak dôjde k oplodneniu, corpus luteum produkuje vysoké množstvo progesterónu až do 12. týždňa gravidity. Následne preberá túto hormonálnu funkciu placenta. Progesterón je syntetizovaný v malom množstve nadobličkovou kôrou a testes, predstavuje intermediát v syntéze androgénov. V plazme sa viaže na albumín, testosterón - estradiol viažúci globulín a transkortín. Metabolizuje sa v pečeni, vylučuje sa močom ako voľný pregnandiol, pregnandiol - glukuronid a pregnandiol - sulfát . Stanovenie progesterónu u žien má význam najmä pre diagnostiku porúch ovulácie, čo je jednou z hlavných príčin infertility. Zmeny v hladine progesterónu nastávajú pri absencii ovulácie, s - bez oligomenorrey poprípade pri insuficiencii žltého telieska, ktorá sa definuje ako ovariálna dysfunkcia. Stanovenie hladiny progesterónu v pre-ovulačnej fáze je nevyhnutné pre in vitro fertilizáciu. U detí je indikované stanovenie hladiny progesterónu, pokiaľ je podozrenie

na enzymatický defekt v syntéze steroidov. Defekt 17-hydroxylázy vedie k zvýšeným hladinám progesterónu, defekt 20 - 22 dezmolázy je spojený s nízkymi hladinami progesterónu. Pre diagnostické účely majú byť výsledky meraní vždy posudzované so zreteľom na pacientovú anamnézu, klinický stav a ostatné nálezy.

Estradiol Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Estradiol II, Estradiol – E2 Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie estradiolu v ľudskom sére a plazme. Sérum: odobraté do štandardných odberových skúmaviek alebo skúmaviek obsahujúcich separačný gél. Plazma: neriedená Li-heparínová, K2-EDTA a K3-EDTA plazma. Stabilita: pri teplote 2-8 st. C - 2 dni pri teplote -20 st. C - 6 mesiacov. Zmraziť len raz. Analytické zdroje chýb / Interferencie: Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 1129 µmlo/l), hemolýzou (Hb < 0,621 mmol/l), lipémiou (Intralipid < 1000 mg/dl), reumatoidnými faktormi < 1200 IU/ml, ani biotínom < 36 ng/ml. Od pacientov podrobujúcich sa ličbe vysokými dávkami biotínu by sa nemali odoberať vzorky skôr ako po 8 hod od posledného podania biotínu. Z 18 testovaných bežne používaných liečiv v denných terapeutických dávkach ani jeden meranie neovplyvňoval. V ojedinelých prípadoch vysoké titre protilátok proti špecifickým zložkám analytu, streptavidínu a ruténiu môžu zapríčiniť interferencie. Referenčný interval: muži: 7,63 – 42,6 pg/ml ženy: - folikulárna fáza 12,5 - 166 pg/ml - ovulačná fáza 85,8 - 498 pg/ml - luteálna fáza 43,8 - 211 pg/ml - postmenopauza <5,0 – 54,7 pg/ml - tehotenstvo-1. trim. 215 - >4300 pg/ml deti (1-10 rokov) chlapci <5,0 – 20,0 pg/ml dievčatá 6,0 – 27,0 pg/ml Klinický význam a interpretácia: Estradiol je hlavný estrogénny steroid. Estrogény, ako hlavné sexuálne hormóny u žien, sa tvoria v ováriu z androgénov v Gráfovom folikule ováii. Estrogény stimulujú rozvoj prvotných a druhotných pohlavných znakov, urýchľujú rast dlhých kostí v puberte, ovplyvňujú distribúciu tuku, pôsobia cyklicky na endometrium. Estradiol stimuluje vývoj endometriálnej sliznice v prvej polovici cyklu, čo je závislé na sekrécií centrálnych hormónov LH a FSH. V prvej polovici cyklu progresívny nárast koncentrácie estradiolu je závislý na masívnej sekrécii LH, ktorý spúšťa ovuláciu. V priebehu tehotenstva stúpajú koncentrácie estradiolu lineárne. Estrogény stimulujú syntézu transportných bielkovín pre sexuálne (SHBG) a tyreoidálne hormóny (TBG). Zvyšujú zrážanie krvi, zvyšujú hladinu HDL cholesterolu vyvolávajú edémy presunom tekutiny z intravaskulárneho priestoru do extravaskulárneho. Katabolizmus v pečeni vedie k transformácii estradiolu na estrón a estriol, resp. ich glukuro- a sulfo- konjugáty, ktoré sa eliminujú obličkami. Sekrécia estrogénu počas menštruačného cyklu je dvojfázová. Stanovenie estradiolu sa klinicky využíva na objasnenie porúch plodnosti v osi hypotalamus-hypofýza-gonády, pri gynekomastii, pri estrogén produkujúcich ovariálnych a testikulárnych nádoroch a pri hyperplázii adrenálneho

kortexu. Ďalšie klinické indikácie sú monitorovanie terapie plodnosti a stanovenie času ovulácie pri in vitro fertilizácii (IVF).

Testosterón Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Testosterone II, Testosterón Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie testosterónu v ľudskom sére a plazme. Sérum: odobraté do štandardných odberových skúmaviek alebo skúmaviek obsahujúcich separačný gél. Plazma: neriedená Li-heparínová, K3-EDTA plazma. Stabilita: pri teplote 2-8 st. C - 7 dní pri teplote -20 st. C - 6 mesiacov. Zmraziť len raz. Analytické zdroje chýb / Interferencie: Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 513 µmlo/l), hemolýzou (Hb < 0,372 mmol/l), lipémiou (Intralipid < 1000 mg/dl), reumatoidnými faktormi < 1000 U/ml, ani biotínom < 30 ng/ml. Od pacientov podrobujúcich sa ličbe vysokými dávkami biotínu by sa nemali odoberať vzorky skôr ako po 8 hod od posledného podania biotínu. Z 18 testovaných bežne používaných liečiv žiaden neinterferoval so stanovením. Navyše bola zistená interferencia s nandrolonom, preto nepoužívať vzorky od pacientov liečených nandrolonom. V ojedinelých prípadoch môžu byť zvýšené hladiny testosterónu vo vzorkách od žien v konečnom štádiu renálneho ochorenia (ESRD). V ojedinelých prípadoch vysoké titre protilátok proti špecifickým zložkám analytu, streptavidínu a ruténiu môžu zapríčiniť interferencie. Pri vyšetrení prolaktín u treba vziať do úvahy, že k sekrécii prolaktínu dochádza v epizódach a podlieha 24 hod cyklu. Vylučovanie prolaktínu je fyziologicky zvýšené pri dojčení a strese. V prípade nepravdepodobne vysokých hodnôt prolaktínu sa odporúča na posúdenie množstva biologicky aktívneho množstva monomerného prolaktínu precipitácia polyetylénglykolom (PEG). Aj niektoré liečivá zvyšujú jeho koncentráciu (napr. dibenzodiazepin, fenotiazin), ako aj TRH a estrogény. Uvoľňovanie prolaktínu je inhibované dopamínom, L-dopa, derivátmi ergotamínu. Referenčný interval: Muži: 20 – 49 rokov: 3,30 – 8,05 ng/ml

≥ 50 rokov: 2,73 – 8,16 ng/ml Ženy: 20 – 49 rokov: 0,08 – 0,50 ng/ml

≥ 50 rokov: 0,03 – 0,401 ng/ml Chlapci a dievčatá (6-19 rokov) štádium podľa Tannera: Štádium podľa Tannera Chlapci

[ng/ml] Dievčatá [ng/ml]

1 <0,025 – 0,227 <0,025 – 0,106 2 <0,025 – 2,09 <0,025 – 0,219 3 0,177 – 6,75 0,06 – 0,393 4 1,24 – 8,35 0,101 – 0,505 5 2,19 – 7,78 0,131 – 0,578 Klinický význam a interpretácia: Testosterón (17ß-hydroxyandrosterón) je steroidný hormón syntetizovaný u mužov Leydigovými bunkami testes. U žien je tento hormón produkovaný kôrou nadobličiek a ováriami a je produktom periférneho metabolizmu. Vylučovanie testosterónu ja regulované lutenizačným hormónom (LH) a podlieha negatívnej spätnej väzbe cez hypofýzu a hypotalamus. Testosterón

sa v krvi viaže na transportné bielkoviny - albumín a SHBG. Neviazaná frakcia predstavuje aktívny hormón. Tento hormón je zodpovedný za primárne a sekundárne pohlavné znaky u mužov. Stanovenie u mužov má význam pri podozrení na hypogonádizmus, kedy nastáva pokles hladiny, ďalej stav po orchidektómí, terapii estrogénmi, Klinefelterov syndróm, hypopituitarizmus, syndróm testikulárnej feminizácie, hepatálnej cirhóze. Zvýšená tvorba testosterónu u žien môže spôsobiť virilizáciu. Stanovenie sa využíva pri diagnostike androgénneho syndrómu, polycystických ovárií a pri podozrení na ovariálny tumor, adrenálny tumor, adrenálnu hyperpláziu alebo ovariálnu insuficienciu. Pre diagnostické účely majú byť výsledky meraní vždy posudzované so zreteľom na pacientovú anamnézu, klinický stav a ostatné nálezy.

Rastový hormón Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: hGH, Growth Hormone Typ biologického materiálu: Sérum: odobraté do štandardných odberových skúmaviek alebo skúmaviek obsahujúcich separačný gél. Plnú krv treba po odbere čo najrýchlejšie scentrifugovať a oddeliť sérum. Stabilita: pri teplote 2-8 st. C - 2-8 hodín pri teplote -20 st. C - 2 mesiace. Zmraziť len raz. Analytické zdroje chýb / Interferencie: Stanovenie nie je ovplyvnené ikteritou (bilirubín < 200mg/l), hemolýzou (Hb < 512 mg/dl), lipémiou (TG < 3000 mg/dl). Referenčný interval: Referenčné hodnoty dospelých: 0,18 – 15,0 mIU/l Pediatrické referenčné hodnoty: mIU/l Vek chlapci [mIU/l] dievčatá [mIU/l]

1-7 dní 3,54 - 81,00 7,20 – 72,00 8-15 dní 2,07 - 51,90 3,21 - 52,80 1-3 rokov 1,29 - 7,20 1,50 – 10,50 4-6 rokov 0,27 - 7,50 0,30 - 6,60 7-8 rokov 0,45 - 9,60 0,48 - 16,20 9-10 rokov 0,27 - 5,85 0,24 - 9,30 11 rokov 0,24 - 14,10 0,36 - 20,70 12 rokov 0,36 - 26,70 0,42 - 33,60 13 rokov 0,30 - 23,70 0,63 - 53,40 14 rokov 0,27 – 21,30 0,42 - 29,70 15 rokov 0,30 - 23,40 0,72 - 30,00 16 rokov 0,24 – 34,20 0,78 - 35,10 17 rokov 0,66 - 36,60 0,90 - 32,40 18-19 rokov 2,91 - 14,10 0,72 - 12,90 Klinický význam a interpretácia: Rastový hormón (GH) spolu s prolaktínom a ľudským placentárnym laktogénom tvoria skupinu somatotropných hormónov, ktoré sa tvoria v adenohypofýze. Sekrécia rastového hormónu je stimulovaná realising faktorom (GRF) a inhibovaná somatostatínom. Existuje priama negatívna spätná väzba v sekrécii rastového hormónu a nepriama negatívna spätná väzba

prostredníctvom somatomedínu C, ktorý je syntetizovaný v závislosti od rastového hormónu. Rastový hormón stimuluje formáciu somatostatínu a blokuje efekt GRF. Sekrécia rastového hormónu je inhibovaná glukózou, kortizolom, mastnými kyselinami, stimulovaná stresom, spánkom, hypoglykémiou, histamínom, vazopresínom, glukagónom, katecholamínami. Rastový hormón je produkovaný a uvoľňovaný do obehu v pulzoch. Najvyššie koncentrácie dosahuje v spánku, v prvých hodinách po usnutí. V priebehu dňa je sekrécia taktiež pulzná, ale v nižších hladinách. Najvyššia sekrécia je v období puberty. Rastový hormón je nevyhnutný pre normálny rast. Hormón stimuluje rast kostí do dĺžky, erytropoézu, rast muskulatúry. Jeho metabolické účinky sú anabolické, hyperglykemizujúce, lipolytické, pôsobí na retenciu sodíka, draslíka a fosforu. Znížená hodnota: vrodené poruchy – nanizmus, získané poruchy – nádory adenohypofýzy, infekcie CNS, úrazy hlavy Zvýšená hodnota: nádory secernujúce hGH, zvýšená činnosť hypothalamu /zvýšená sekrécia somatoliberínu/

DHEA-S Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: DHEA-S, Dehydroepiandrosteronsulfát Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie DHEA-S. Sérum: odobraté do štandardných odberových skúmaviek alebo skúmaviek obsahujúcich separačný gél. Plazma: Li-, Na-, NH4+-heparín, K3-EDTA, citrát sodný, oxalát draselný a fluorid sodný. Stabilita: pri teplote 2-8 st. C - 2 dni pri teplote -20 st. C - 2 mesiace. Zmraziť len raz. Analytické zdroje chýb / Interferencie: Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 222µmol/l), hemolýzou (Hb < 0,35 mmol/l), lipémiou (Intralipid < 2000 mg/dl), reumatoidnými faktormi < 600 IU/ml, ani biotínom < 30 ng/ml. Od pacientov podrobujúcich sa ličbe vysokými dávkami biotínu by sa nemali odoberať vzorky skôr ako po 8 hod od posledného podania biotínu. Zo 17 testovaných bežne používaných liečiv v denných terapeutických dávkach, ani jeden meranie neovplyvňoval. V ojedinelých prípadoch vysoké titre protilátok proti špecifickým zložkám analytu, streptavidínu a ruténiu môžu zapríčiniť interferencie. Referenčný interval: koncentrácia [µg/dl] Vek (roky) ženy muži vek deti koncentrácia [µg/dl] 10 - 14 33,9 – 280 24,4 – 247 < 1 týždeň 108 – 607 15 - 19 65,1 – 368 70,2 – 492 1 – 4 týždne 31,6 – 431 20 - 24 148 – 407 211 – 492 1–12 mesiacov 3,4 – 124 25 - 34 98,8 – 340 160 – 449 1 – 4 roční 0,47 – 19,4 35 - 44 60,9 – 337 88,9 – 427 5 – 9 roční 2,8 – 85,2 45 - 54 35,4 – 256 44,3 -331 55 - 64 18,9 – 205 51,7 – 295 65 -74 9,4 – 246 33,6 – 249 ≥ 75 12,0 – 154 16,2 – 123

Klinický význam a interpretácia: DHEA-S je steroidný hormón, ktorý sa tvorí z prekurzoru cholesterolu v zona reticularis a zona fasciculata kôry nadobličiek. Stanovenie zvýšených hodnôt DHEA-S je dôležité pri diagnostike hirsutizmu a virilizmu. Okrem dif. dg. hirsutizmu a virilizmu sú ďalšími indikáciami všetky formy androgenizácie, hyperprolaktinémia, polycystický ovariálny syndróm a vylúčenie nádoru adrenálneho kortexu, ktorý produkuje androgény. DHEA-S má len veľmi malú androgénnu aktivitu, ale môže byť metabolizovaný na aktívnejšie androgény ako androstendión a testosterón, ktoré môžu nepriamo spôsobiť hirsutizmus a virilizmus. DHEA-S postupne stúpa od 7. roku života, po 30. roku života začína postupne klesať. Klinicky závažné sú len zvýšené koncentrácie. Ostatné faktory, ktoré spôsobujú zvýšenú produkciu DHEA-S sú geneticky podmienené enzýmové defekty adrenálneho kortexu, hyperplázia adrenálneho kortexu ako aj tumory produkujúce androgény. DHEA-S je relatívne silne viazaný na albumín, len malé množstvo nie je viazané na proteíny a neviaže sa na SHBG. Pre vysokú koncentráciu a nízku inter- a intraindividuálnu variabilitu je DHEA-S výborným indikátorom androgénnej produkcie adrenálneho kortexu. Hlavným účelom je vylúčenie prítomnosti androgén-produkujúcich tumorov. Hodnoty svedčiace pre tumory u žien presahujú 700 ug/dl DHEA-S. Stanovenie DHEA-S má význam predovšetkým v prípade diagnostiky hormonálne aktívnych tumorov nadobličiek, u žien v prípade diagnostiky virilizujúcich nadobličkových tumorov, kde býva masívna sekrécia tohoto hormónu (6 - 10 násobné zvýšenie), ďalej pri syndróme polycystických ovárií , kde je sekrécia taktiež zvýšená. Pri ostatných ovariálnych tumoroch je sekrécia tohoto hormónu v norme s výnimkou luteómu ovárí. U žien v menopauze má význam stanovenia hladiny ako jeden z indikátorov a rizík osteoporózy. U detí nachádzame znížené hladiny pri diagnóze adrenálnej insuficiencie a deficitu 17 – hydroxylázy, zvýšené hladiny v prípade predčasnej puberty (adrenarche). Pre diagnostické účely majú byť výsledky meraní vždy posudzované so zreteľom na pacientovú anamnézu, klinický stav a ostatné nálezy.

AFP Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: AFP, Alfafetoprotein Typ biologického materiálu: Sérum: odobraté do štandardných odberových skúmaviek alebo skúmaviek obsahujúcich separačný gél. Plnú krv treba po odbere čo najrýchlejšie scentrifugovať a oddeliť sérum. Stabilita: pri teplote 2-8 st. C - 3 dni pri teplote -20 st. C - pokiaľ sa analýza nevykoná do 3 dní. Zmraziť len raz. Analytické zdroje chýb / Interferencie: Stanovenie nie je ovplyvnené hemolýzou (Hb < 192 mg/dl), lipémiou (TG < 3000 mg/dl). Lipemické sérum - doporučuje sa upraviť ultracentrifugáciou. Zvýšené hladiny bilirubínu majú vplyv na stanovenie AFP. Referenčný interval: 0,605 - 6,655 ng/ml Pre potreby prenatálneho skríningu je nutné vyhodnotiť stanovené hodnoty AFP spolu s fß-hCG a ďalšími zadanými údajmi o pacientke a veku fétu pomocou hodnotiaceho programu ALPHA. Klinický význam a interpretácia: AFP- alfafetoproteín je glykoproteín, ktorý sa tvorí v žĺtkovom vaku, v pečeni a GIT-e plodu a do séra matky prechádza transamniálne. Cirkulujúce AFP je vo veľkej miere eliminované fetálnymi obličkami, močom fétu sa dostáva do amniotickej tekutiny a cestou placenty do krvného obehu

matky. Najvyššiu koncentráciu dosahuje v 32. týždni gravidity. Jeho koncentrácia s blížiacim sa pôrodom prudko klesá. Opätovné zvýšenie hladiny AFP v sére dospelých bolo pozorované nie len v priebeho tehotenstva, ale aj v spojitosti s niektorými zhubnými a nezhubnými ochoreniami. Fyzikálno-chemickými vlastnosťami a štrukturálnym usporiadaním molekuly sa podobá sérovému albumínu. Zvýšené hodnoty: nešpecifické zvýšenie sa pozoruje najmä u dojčiat, pri hepatitíde, hepatálnej cirhóze, adenokarcinóme pankreasu a žalúdka, hepatoblastóme, hepatocelulárnom karcinóme, embryonálnom karcinóme, pri karcinóme vaječníkov, pulmonálnom karcinóme. Zvýšené koncentrácie AFP v sére sa vyskytujú aj v tehotenstve v sére matky vyšetrením medzi 14.- 20. týždňom gravidity - prenatálna diagnostika porúch uzáveru neurálnej trubice plodu a Downov syndróm.

LH Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: LH, Luteinizing hormone Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie luteinizačného hormónu v ľudskom sére a plazme. Sérum: odobraté do štandardných odberových skúmaviek alebo skúmaviek obsahujúcich separačný gél. Plazma: neriedená Li-, Na-, NH4+-heparínová, K3-EDTA plazma a plazma s fluoridom sodným/oxalátom draselným. Stabilita: pri teplote 2-8 st. C - 14 dní pri teplote -20 st. C - 6 mesiacov. Zmraziť len raz. Analytické zdroje chýb / Interferencie: Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 1129µmol/l), hemolýzou (Hb < 0,621 mmol/l), lipémiou (Intralipid < 1900 mg/dl), ani biotínom < 50 ng/ml. Od pacientov podrobujúcich sa ličbe vysokými dávkami biotínu by sa nemali odoberať vzorky skôr ako po 8 hod od posledného podania biotínu. Do koncentrácie LH 1150 U/l sa efekt nadbytku antigénu (hook efekt) neprejavuje. Zo 17 testovaných bežne používaných liečiv ani jeden meranie neovplyvňoval. V ojedinelých prípadoch vysoké titre protilátok proti špecifickým zložkám analytu, streptavidínu a ruténiu môžu zapríčiniť interferencie. Referenčný interval: muži: 1,7 - 8,6 U/l ženy: - folikulárna fáza: 2,4 - 12,6 U/l - ovulačná fáza: 14,0 - 95,6 U/l - luteálna fáza: 1,0 - 11,4 U/l - postmenopauzálne: 7,7 - 58,5 U/l Klinický význam a interpretácia: LH- luteinizačný hormón patrí do skupiny gonadotropínov. LH a FSH synergicky regulujú a stimulujú rast a funkciu gonád (ovária a testes). Je vylučovaný bunkami predného laloku hypofýzy. LH je glykoproteín skladajúci sa z dvoch podjenotiek α a ß. ß podjednotka je zodpovedná za biologickú a imunologickú špecifitu hormónu. Spolu s FSH spúšťa ovuláciu a podieľa sa na rozvoji žltého telieska. Hladiny LH sa cyklicky menia, kumuluje uprostred cyklu. Sledovanie hladiny LH spolu s FSH je indikované v prípadoch kongenitálnych ochorení spojených s chromozomálnymi aberáciami (Turnerov syndróm), polycystických ovárií, sledovaní amenorei, menopauzy, suspektnej insuficiencii Leydiových buniek. Znížená hodnota:

centrálna hypofunkcia ovárií Zvýšená hodnota: adenóm hypofýzy produkujúci LH (FSH v norme), polycystické ováriá, sekundárna amenorhea, hypoplastické ováriá, rôzne gonozomálne vývojové poruchy, syndróm rezistentných ovárií Interpretácia patrí do kompetencie odborníka (gynekológ, endokrinológ). Pre diagnostické účely majú byť výsledky meraní vždy posudzované so zreteľom na pacientovú anamnézu, klinický stav a ostatné nálezy.

FSH Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: FSH, Folikuly stimulujúci hormón Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie folikuly stimulujúceho hormónu v ľudskom sére a plazme. Sérum: odobraté do štandardných odberových skúmaviek alebo skúmaviek obsahujúcich separačný gél. Plazma: neriedená Li-, Na-, NH4+-heparínová, K3-EDTA plazma. Stabilita: pri teplote 2-8 st. C - 14 dní pri teplote -20 st. C - 6 mesiacov. Zmraziť len raz. Analytické zdroje chýb / Interferencie: Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 1094 µmol/l), hemolýzou (Hb < 0,621 mmol/l), lipémiou (Intralipid < 1900 mg/dl), reumatoidnými faktormi < 2250 IU/ml, ani biotínom < 60 ng/ml. Od pacientov podrobujúcich sa ličbe vysokými dávkami biotínu by sa nemali odoberať vzorky skôr ako po 8 hod od posledného podania biotínu. Zo 17 testovaných bežne používaných liečiv v denných terapeutických dávkach ani jeden meranie neovplyvňoval. V ojedinelých prípadoch vysoké titre protilátok proti špecifickým zložkám analytu, streptavidínu a ruténiu môžu zapríčiniť interferencie. Referenčný interval: muži: 1,5 – 12,4 U/l ženy: folikulárna fáza 3,5 – 12,5 U/l ovulačná fáza 4,7 – 21,5 U/l luteálna fáza 1,7 – 7,7 U/l postmenopauza 25,8 – 134,8 U/l Klinický význam a interpretácia: FSH- folikuly stimulujúci hormón podobne ako LH, patrí do skupiny gonadotropínov. FSH a LH synergicky regulujú a stimulujú rast a funkciu gonád (ovária a testes). Molekulárne sa jedná o glykoproteín, ktorý pozostáva z dvoch podjednotiek - alfa a beta. Gonadotropné hormóny regulujú u ženy menštruačný cyklus ako súčasť osi hypothalamus - hypofýza - ovária. FSH a LH sú uvolňované v pulzoch z gonadotropných buniek predného laloka hypofýzy. Hladiny hormónov sú regulované negatívnou spätnou väzbou prostredníctvom hypothalamu. FSH v ováriach stimuluje rast a dozrievanie folikulov a biosyntézu estrogénov vo folikule. Hladina FSH kumuluje uprostred cyklu, i keď menej výrazne ako LH, je indikátorom ovulácie. V dôsledku zmien v ovariálnej funkcii a zníženej sekrécii estrogénov bývajú počas menopauzy vysoké koncentrácie FSH. U mužov FSH svedčí o vývoji spermatogónia. Sledovanie hladiny FSH spolu s LH je dôležité pre diagnostiku kongenitálnych ochorení na podklade chromozomálnych aberácií, pri polycystických ováriach, sledovaní amenorei, pri menopauzálnom syndróme. Pokles hladiny gonadotropných hormónov je prítomný u mužov s azoospermiou.

Znížená hodnota: centrálna hypofunkcia ovárií Zvýšená hodnota: spolu so zvýšenou hodnotou LH periférna hypofunkcia ovárií, začiatok menopauzy, adenóm hypofýzy /LH v norme/, hypoplastické ováriá, poškodenie ovariálneho tkaniva infekciou, autoimunitnou reakciou Interpretácia patrí do kompetencie odborníka (gynekológ, endokrinológ).

Prolaktín Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Prolactin II, Prolaktín Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie prolaktínu v ľudskom sére a plazme. Sérum: odobraté do štandardných odberových skúmaviek alebo skúmaviek obsahujúcich separačný gél. Plazma: neriedená Li-heparínová, K3-EDTA plazma. Stabilita: pri teplote 2-8 st. C - 14 dní pri teplote -20 st. C - 6 mesiacov. Zmraziť len raz. Analytické zdroje chýb / Interferencie: Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 513 µmol/l), hemolýzou (Hb < 0,932 mmol/l), lipémiou (Intralipid < 1500 mg/dl), reumatoidnými faktormi < 1100 U/ml, ani biotínom < 40 ng/ml. Od pacientov podrobujúcich sa ličbe vysokými dávkami biotínu by sa nemali odoberať vzorky skôr ako po 8 hod od posledného podania biotínu. Do koncentrácie prolaktínu 12690 ng/ml sa efekt nadbytku antigénu (hook efekt) neprejavuje. Zo 16 testovaných bežne používaných liečiv žiaden neinterferoval so stanovením. V ojedinelých prípadoch vysoké titre protilátok proti špecifickým zložkám analytu, streptavidínu a ruténiu môžu zapríčiniť interferencie. Pri vyšetrení prolaktínu treba vziať do úvahy, že k sekrécii prolaktínu dochádza v epizódach a podlieha 24 hod cyklu. Vylučovanie prolaktínu je fyziologicky zvýšené pri dojčení a strese. V prípade nepravdepodobne vysokých hodnôt prolaktínu sa odporúča na posúdenie množstva biologicky aktívneho množstva monomerného prolaktínu precipitácia polyetylénglykolom (PEG). Aj niektoré liečivá zvyšujú jeho koncentráciu (napr. dibenzodiazepin, fenotiazin), ako aj TRH a estrogény. Uvoľňovanie prolaktínu je inhibované dopamínom, L-dopa, derivátmi ergotamínu. Referenčný interval: muži: 4,04 - 15,2 ng/ml ženy nie tehotné: 4,79 - 23,3 ng/ml Klinický význam a interpretácia: Prolaktín je syntetizovaný v prednom laloku hypofýzy a vylučovaný v epizódach. Hormón je peptidického charakteru. Cieľovým orgánom pre prolaktín je mliečna žľaza, vývoj ktorej, ako i ďalšia diferenciácia je ovplyvňovaná týmto hormónom. Vysoké koncentrácie prolaktínu majú inhibičný vplyv na steroidgenézu ovárií a na produkciu a sekréciu hypofyzálnych gonadotropínov. V priebehu gravidity hladina prolaktínu stúpa, po pôrode má prolaktín stimulačný efekt na laktáciu. Hyperprolaktinémia u mužov i žien je jednou z hlavných príčin porúch fertility. Sledovaním hladín prolaktínu je základom pre diagnostiku hyperprolaktinemickej amenorhey, galaktorhey, gynekomastie a azospermie. Hladina prolakínu je taktiež dominantná pri podozrení na pituitárne tumory. Muži: hyperprolaktinémia je najčastejšou endokrinnou abnormalitou hypotalmo-hypofyzárneho systému. Vedie ku gynekomastii, zriedka gakaktorei. Klinicky: pokles libida, potencie, stav sa väčšinou rozpozná až pri progresii ochorenia v makroprolaktinóm, ktorý je sprevádzný

bolesťami hlavy, obmedzením vízu, hypopituitarizmom. Dif.dg.: miernejšia hyperprolaktinémia môže byť vyvolaná niektorými liekmi alebo periférnou hypotyreózou. Ženy: hyperprolaktinémia zapríčiňuje 20 -30% sekundárnych amenorheí, mikro- a makroprolaktinómy, syndróm idiopatickej hyperprolaktinémie- funkčná porucha hypotalmu, prejavuje sa galaktrheou, amenorheou. Pre diagnostické účely majú byť výsledky meraní vždy posudzované so zreteľom na pacientovú anamnézu, klinický stav a ostatné nálezy.

Free T3 Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: FT3, FT3 – voľný trijodothyronín Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie free T3. Sérum: odobraté do štandardných odberových skúmaviek alebo skúmaviek obsahujúcich separačný gél. Plazma: neriedená Li-heparínová, K2-EDTA a K3-EDTA plazma. Stabilita: pri teplote 2-8 st. C - 7 dní pri teplote -20 st. C - 1 mesiac. Zmraziť len raz. Analytické zdroje chýb / Interferencie: Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 564µmol/l), hemolýzou (Hb < 2,7 mmol/l), lipémiou (Intralipid < 2000 mg/dl), ani biotínom < 100 nmol/l, IgG < 7g/dl a IgM < 1 g/dl. Od pacientov podrobujúcich sa ličbe vysokými dávkami biotínu by sa nemali odoberať vzorky skôr ako po 8 hod od posledného podania biotínu. Z 18 testovaných bežne používaných liečiv, len furosemid v denných terapeutických dávkach spôsoboval zvýšenie výsledkov fT3. Akákoľvek zmena väzbových vlastností väzbových proteínov môže ovplyvniť aj výsledky fT3 vyšetrenia. V ojedinelých prípadoch vysoké titre protilátok proti špecifickým zložkám analytu, streptavidínu a ruténiu môžu zapríčiniť interferencie. S vyšetrením môžu interferovať autoprotilátky proti tyreoidným hor Referenčný interval: dospelí: 3,1 – 6,8 pmol/l deti a adolescenti: vek koncentrácia [pmol/l] 4 – 30 dní 3,0 – 8,1 2 – 12 mes. 2,4 – 9,8 2 – 6 rokov 3,0 – 9,1 7 – 11 rokov 4,1 – 7,9 12 – 19 rokov 3,5 – 7,7 Podrobnejšie informácie o referenčných intervaloch detí, adolescentov a tehotných žien sa nachádzajú v brožúre „Reference Intervals for Children and Adults“ firmy Roche. Klinický význam a interpretácia: Trijódtyronín je jedným z hormónov štítnej žľazy, ktoré regulujú metabolizmu. Stanovenie voľnej frakcie hormónu Free T3 je dôležité pre diferenciálnu diagnostiku eutyreoidných, hypertyreoidných a hypotyreoidných stavov. Hormón T3 je v krvi viazaný na transportné proteíny (TBG, prealbumín, albumín). Voľná frakcia hormónu (fT3) predstavuje fyziologicky aktívnu formu účinnú v tkanivách a nie je závislá od hladiny väzobných proteínov.

Hypertyroidizmus je obyčajne spojený so zvýšením koncentrácie free T3. Význam zvýšenej koncentrácie free T3 je ďalej v niektorých prípadoch T3-tyrotoxikózy, kedy koncentrácia T4 a TSH môžu byť bez zmien. Znížené hodnoty free T3 indikujú hypotyreoidné stavy. Pri niektorých non-tyroidálnych ochoreniach býva taktiež nájdená znížená koncentrácia free T3 (low T3 syndrome). Vyšetrenie free T3 je taktiež dôležité u pacientov počas supresívnej liečby. Pre diagnostické účely majú byť výsledky meraní vždy posudzované so zreteľom na pacientovú anamnézu, klinický stav a ostatné nálezy.

Free T4 Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: FT4, voľný tyroxín Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie voľného tyroxínu v ľudskom sére a plazme. Sérum: odobraté do štandardných odberových skúmaviek alebo skúmaviek obsahujúcich separačný gél. Plazma: Li-, Na-, NH4+- heparínová, K3-EDTA plazma, plazma s citrátom sodným a s fluoridom sodným/oxalátom draselným (neriedená). Stabilita: pri teplote 2-8 st. C - 7 dní pri teplote -20 st. C - 1 mesiac. Zmraziť len raz. Analytické zdroje chýb / Interferencie: Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 701 µmol/l), hemolýzou (Hb < 1,2 mmol/l), lipémiou (Intralipid < 2000mg/dl), reumatoidnými faktormi < 339 IU/ml, ani biotínom < 100 ng/ml. Od pacientov podrobujúcich sa ličbe vysokými dávkami biotínu by sa nemali odoberať vzorky skôr ako po 8 hod od posledného podania biotínu. Z 26 testovaných bežne používaných liečiv, len furosemid v denných terapeutických dávkach spôsoboval zvýšenie výsledkov fT4. Vyšetrenie nemožno vykonávať u pacientov užívajúcich lieky znižujúce hladiny lipidov obsahujúce D-T4. Akákoľvek zmena väzbových vlastností väzbových proteínov môže ovplyvniť aj výsledky fT4 vyšetrenia. V ojedinelých prípadoch vysoké titre protilátok proti špecifickým zložkám analytu, streptavidínu a ruténiu môžu zapríčiniť interferencie. S vyšetrením môžu interferovať autoprotilátky proti tyreoidným hormónom. Referenčný interval: muži, ženy: 12 - 22 pmol/l Podrobnejšie informácie o referenčných intervaloch detí, adolescentov a tehotných žien sa nachádzajú v brožúre „Reference Intervals for Children and Adults“ firmy Roche. Klinický význam a interpretácia: Tyroxín – T4 je fyziologickou súčasťou regulačného systému štítnej žľazy, ktorý sa podieľa na regulácii celkového metabolizmu. Hormón T4 je viazaný z veľkej časti na bielkovinu - TBG, prealbumín a albumín. Voľná frakcia hormónu predstavuje fyziologicky aktívny komponent. Sledovanie hladiny voľnej frakcie hormónu fFT4 je dôležitou súčasťou rutinnej endokrinologickej diagnostiky. Hladina fT4 je nezávislá na výkyvoch plazmatických bielkovín. Priame meranie voľných frakcií fT4 je v oveľa tesnejšej korelácií s dysfunkciou štítnej žľazy u pacientov s hypo- alebo hyper- tyroidizmom, než ako je to pri koncentrácií celkového tyroxínu. Znížená hodnota: hypotyreóza Zvýšená hodnota: hypertyreóza, Basedova choroba, len tyreotoxikóza T4, autonómny adenóm, prechodná subakútna tyreoitída.

TSH Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: TSH, Tyreotropín Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie TSH. Sérum: odobraté do štandardných odberových skúmaviek alebo skúmaviek obsahujúcich separačný gél. Plazma: Li-, Na-, NH4+-heparínová, K3-EDTA plazma, plazma s citrátom sodným a plazma s fluoridom sodným/oxalátom draselným. Stabilita: pri teplote 2-8 st. C - 7 dní pri teplote -20 st. C - 1 mesiac. Zmraziť len raz. Analytické zdroje chýb / Interferencie: Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 701 µmol/l), hemolýzou (Hb < 0,621 mmol/l), lipémiou (Intralipid < 1500 mg/dl), reumatoidnými faktormi < 3250 IU/ml, ani biotínom < 25 ng/ml, IgG <2 g/dl a IgM < 0,5 g/dl. Neinterferovali ani vzorky dializovaných pacientov. Od pacientov podrobujúcich sa ličbe vysokými dávkami biotínu by sa nemali odoberať vzorky skôr ako po 8 hod od posledného podania biotínu. Do koncentrácie TSH 1000 mIU/l sa efekt nadbytku antigénu (hook efekt) neprejavuje. Z 26 testovaných bežne používaných liečiv v denných terapeutických dávkach ani jeden meranie neovplyvňoval. V ojedinelých prípadoch vysoké titre protilátok proti špecifickým zložkám analytu, streptavidínu a ruténiu môžu zapríčiniť interferencie. Referenčný interval: Muži, ženy: 0,27 - 4,2 mIU/l Podrobnejšie informácie o referenčných intervaloch detí, adolescentov a tehotných žien sa nachádzajú v brožúre „Reference Intervals for Children and Adults“ firmy Roche. Klinický význam a interpretácia: Tyreostimulačný hormón (TSH, tyreotropín) je glykoproteín, formuje sa v bazofilných bunkách hypotalmu a podlieha cirkadiálnemu rytmu. Uvoľňovanie TSH z hypofýzy je centrálnym regulačným mechanizmom pre biologickú aktivitu tyreoidných hormónov. TSH má stimulačný účinok na všetky stupne tvorby a sekrécie hormónov štítnej žľazy a má tiež proliferatívny účinok. Veľmi malé zmeny v koncentrácii voľných hormónov štítnej žľazy prináša oveľa väčšiu zmenu v hladine TSH. Preto TSH je veľmi citlivý a špecifický parameter na posúdenie tyreoidnej funkcie a zvlášť je vhodný pri skorej detekcii alebo vylúčenií chorôb centrálneho reguláčného okruhu medzi hypotalmom, hypofýzou a štítnou žľazou. Znížená hodnota: primárna hypertyreóza, deštrukcia hypofýzy (úraz, nádor) Zvýšená hodnota: primárna hypotyreóza, adenómy hypofýzy so sekréciou TSH Pre diagnostické účely majú byť výsledky meraní vždy posudzované so zreteľom na pacientovú anamnézu, klinický stav a ostatné nálezy.

C-Peptid Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: C-Peptide, Spojovací peptid Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie C-peptidu v ľudskom sére a plazme.

Sérum: odobraté do štandardných odberových skúmaviek alebo skúmaviek obsahujúcich separačný gél. Plazma: Li-heparínová, K3-EDTA plazma. Stabilita: pri teplote 15-15 st. C - 4 hodiny pri teplote 2-8 st. C - 24 hodín pri teplote -20 st. C - 1 mesiac. Zmraziť len raz Analytické zdroje chýb / Interferencie: Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 855 µmol/l), hemolýzou (Hb < 0,186 mmol/l), lipémiou (Intralipid < 2000 mg/dl), reumatoidnými faktormi < 1200 IU/ml, ani biotínom < 60 ng/ml. Od pacientov podrobujúcich sa ličbe vysokými dávkami biotínu by sa nemali odoberať vzorky skôr ako po 8 hod od posledného podania biotínu. Do koncentrácie C-peptidu 60 000 pmol/l sa efekt nadbytku antigénu (hook efekt) neprejavuje. Z 27 testovaných bežne používaných liečiv v denných terapeutických dávkach ani jeden meranie neovplyvňoval. V ojedinelých prípadoch vysoké titre protilátok proti špecifickým zložkám analytu, streptavidínu a ruténiu môžu zapríčiniť interferencie. Referenčný interval: muži, ženy: 370 – 1470 pmol/l Klinický význam a interpretácia: C-peptid je tvorený spolu s inzulínom a vzniká ako vedľajší produkt proteolytickým štiepením prekurzoru proinzulínu, ktorý je uchovávaný v sekrečných granulách Golgiho komplexu v pankreatických β-bunkách. Koncentrácie C-peptidu, inzulínu a glukózy sa stanovujú pri diferenciálnej diagnostike hypoglykémie s cieľom overiť správnosť vedenia terapie. C-peptid sa tiež stanovuje pri posudzovaní úspešnosti transplantácie Langerhansových ostrovčekov a pri monitorovaní stavu po pankreatektómii. Zvýšené hladiny C-peptidu môžu byť spôsobené zvýšenou aktivitou β-buniek pri hyperinzulinizme, pri renálnom zlyhávaní a obezite. Zvýšené hodnoty korelujú tiež s hyperlipoproteinémiou a hypertenziou. Znížené hladiny C-peptidu sú pozorované pri: hladovaní, nefyziologickej hypoglykémii, hypoinzulinizme, Addisonovej chorobe a po radikálnej pankreatektómii. Pre diagnostické účely majú byť výsledky meraní vždy posudzované so zreteľom na pacientovú anamnézu, klinický stav a ostatné nálezy.

Inzulín Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Insulin, Inzulín Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie ľudského inzulínu v ľudskom sére a plazme. Sérum: odobraté do štandardných odberových skúmaviek alebo skúmaviek obsahujúcich separačný gél. Plazma: Li-heparínová, K3-EDTA plazma a plazma s citrátom sodným. Stabilita: pri teplote 2-8 st. C - 24 hodín pri teplote -20 st. C - 6 mesiacov. Zmraziť len raz. Analytické zdroje chýb / Interferencie: Interferuje hemolýza, lebo z erytrocytov sa uvoľňujú inzulín degradujúce peptidázy. Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 1539 µmol/l), lipémiou (Intralipid < 1800 mg/dl), reumatoidnými faktormi < 18900 IU/ml, ani biotínom < 60 ng/ml. Od pacientov podrobujúcich sa

ličbe vysokými dávkami biotínu by sa nemali odoberať vzorky skôr ako po 8 hod od posledného podania biotínu. Do koncentrácie inzulínu 20 000 mIU/l sa efekt nadbytku antigénu (hook efekt) neprejavuje. Z 20 testovaných bežne používaných liečiv v denných terapeutických dávkach ani jeden meranie neovplyvňoval. Vzorky pacientov liečených hovädyím, prasačím, alebo ľudským inzulínom niekedy obsahujú antiinzulínové protilátky, ktoré môžu ovplyvniť stanovenie. V ojedinelých prípadoch vysoké titre protilátok proti špecifickým zložkám analytu, streptavidínu a ruténiu môžu zapríčiniť interferencie. Referenčný interval: 2,6 – 24,9 mIU/l. Klinický význam a interpretácia: Inzulín je peptidový hormón vylučovaný B-bunkami pankreasu. Je vylučovaný pulzne, pararelný cyklus glukózy je za normálnych okolností v predstihu cca 2 minúty pred inzulínovým cyklom. Pôsobenie inzulínu je sprostredkované špecifickými receptormi a pozostáva v uľahčení príjmu glukózy bunkami pečene a svalov, čo je základom jeho hypoglykemického pôsobenia. Stanovenie v sére sa vykonáva hlavne u pacientov so symptómami hypoglykémie. Používa sa na stanovenie kvocientu glukóza/inzulín a na objasnenie nejasností týkajúcich sa sekrécie inzulínu. Porucha v metabolizme inzulínu má vplyv na množstvo metabolických procesov. Príliš nízka koncentrácia voľného, biologicky aktívneho inzulínu spôsobuje vznik diabetes melitus. Príčinami tohto stavu je deštrukcia β-buniek (diabetes I. typu), znížená aktivita alebo znížená syntéza pankreasom (II typ), cirkulujúce protilátky proti inzulínu, spomalená sekrécia inzulínu alebo absencia (či nefunkčnosť) inzulínových receptorov. Na druhej strane autonómna, neregulovaná sekrécia inzulínu je vo všeobecnosti príčinou hypoglykémie. Tento stav je vyvolaný inhibíciou glukoneogenézy, napr. ako dôsledok vážneho hepatálneho alebo renálneho zlyhávania alebo pri adenóme alebo karcinóme buniek ostrovčekov. Hypoglykémia však môže byť navodená zámerne alebo aj neúmyselne („umelá“ hypoglykémia). Pre diagnostické účely majú byť výsledky meraní vždy posudzované so zreteľom na pacientovú anamnézu, klinický stav a ostatné nálezy.

PSA Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: total PSA, Celkový (voľný + komplexný) PSA – prostatický špecifický antigén (tPSA) Typ biologického materiálu: In vitro test pre celkový (voľný + viazaný) prostatický špecifický antigén (tPSA) v ľudskom sére a plazme. Sérum: odobraté do štandardných odberových skúmaviek alebo skúmaviek obsahujúcich separačný gél. Plazma: Li-heparínová, K3-EDTA plazma. Stabilita: pri teplote 2-8 st. C - 5 dní pri teplote -20 st. C - 6 mesiacov. Zmraziť len raz. Analytické zdroje chýb / Interferencie: Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 1112 µmol/l), hemolýzou (Hb < 1,4 mmol/l), lipémiou (Intralipid < 1500 mg/dl), reumatoidnými faktormi < 1500 IU/ml, ani biotínom < 60 ng/ml. Od pacientov podrobujúcich sa ličbe vysokými dávkami biotínu by sa nemali odoberať vzorky skôr ako po 8 hod od posledného podania biotínu. Do koncentrácie tPSA 17 000 ng/ml sa efekt nadbytku antigénu (hook efekt) neprejavuje. Z 28 testovaných bežne používaných liečiv v denných terapeutických dávkach ani jeden meranie neovplyvňoval. V ojedinelých prípadoch vysoké titre protilátok proti špecifickým zložkám analytu, streptavidínu a ruténiu môžu

zapríčiniť interferencie. V zriedkavých prípadoch existujú izoformy PSA, ktoré sú rôznymi metódami PSA odlišne merané. Takéto prípady boli príležitostme popísané výrobcami rôrnych PSA súprav. Referenčný interval: Vek (roky) tPSA [ng/ml] < 40 < 1,4 40-49 <2,0 50-59 <3,1 60-69 <4,1 ≥ 70 <4,4 Klinický význam a interpretácia: Proteolytická aktivita PSA v krvi je inhibovaná ireverzibilnou tvorbou komplexov s proteázovými inhibítormi ako α-1-antichymotrypsín, α-2-makroglobulín a ďalšími proteínmi akútnej fázy. Okrem týchto komplexov sa v krvi vyskytuje aj 30% vo voľnej forme, ktorý je však proteolyticky inaktívny. Zvýšené koncentrácie PSA v sére spravidla indikujú patologický stav prostaty (prostatitída, benígna hyperplázia alebo karcinóm). Stanovenie PSA sa využíva hlavne pri monitorovaní vývoja a účinnosti terapie u pacientov s karcinómom prostaty alebo u pacientov podrobujúcich sa hormonálnej terapii.Rýchlosť poklesu PSA k nedekovateľným hladinám, ku ktorým dôjde po rádioterapii, hormonálnej terapii alebo radikálnom chirurgickom odstránení prostaty, poskytuje informáciu o miere úspešnosti liečby. Zápal alebo trauma prostaty môže spôsobiť zvýšenie PSA rôznej dĺžky trvania a rôznej veľkosti. Pre diagnostické účely majú byť výsledky meraní vždy posudzované so zreteľom na pacientovú anamnézu, klinický stav a ostatné nálezy.

CA 125 Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: CA 125 II, Cancer Antigen 125 Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie OC 125 reaktívnych determinantov. Sérum: odobraté do štandardných odberových skúmaviek alebo skúmaviek obsahujúcich separačný gél. Plazma: neriedená Li-, Na-, NH4+-heparínová, K2-EDTA a K3-EDTA plazma. Stabilita: pri teplote 2-8 st. C - 5 dní pri teplote -20 st. C - 3 mesiace. Zmraziť len raz. Analytické zdroje chýb / Interferencie: Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 1129 µmol/l), hemolýzou (Hb < 2,0 mmol/l), lipémiou (Intralipid < 2000 mg/dl), reumatoidnými faktormi < 1200 IU/ml, ani biotínom < 35 ng/ml. Od pacientov podrobujúcich sa ličbe vysokými dávkami biotínu by sa nemali odoberať vzorky skôr ako po 8 hod od posledného podania biotínu. Do koncentrácie CA 125 = 50 000 U/ml sa efekt nadbytku antigénu (hook efekt) neprejavuje. Z 27 testovaných bežne používaných liečiv v denných terapeutických dávkach ani jeden meranie neovplyvňoval. V ojedinelých prípadoch vysoké titre protilátok proti špecifickým zložkám analytu, streptavidínu a ruténiu môžu zapríčiniť interferencie. Referenčný interval: do 35 IU/ml

Klinický význam a interpretácia: Pri súprave Elecsys CA 125 sa kvantitatívne stanovujú OC 125 reaktívne determinanty v ľudskom sére a plazme, ktoré sú asociované s glykoproteínom o vysokej molekulovej hmotnosti nachádzajúcom sa v sére a plazme žien s primárnym epiteliálnym invazívnym ovariálnym karcinómom (okrem foriem s nízkym malígnym potenciálom). Súprava sa používa pri detekcii reziduálneho alebo rekurentného ovariálneho karcinómu u pacientiek, ktoré absolvovaliprvú líniu terapie a u ktorých sa zvažuje ďalší postup. Test sa používa tiež na sériové meranie CA 125 ako pomôcka pri liečbe pacientok s rakovinou. Ca 125 sa nachádza vo vysokom percente v sére pacientiek s nemucinóznym ovariálnzm nádorom epiteliálneho pôvodu. Nevyskytuje sa na povrchovom epiteli normálnych ovárií (dospelých a plodu). Ovariálny karcinóm tvorí asi 20 % všetkých gynekologických nádorov. CA 125 bol nájdený v amniotickej tekutine a v celómovom epiteli, obidve tkanivá majú fetálny pôvod. V tkanivách dospelých a príbuzných bola prítomnosť CA 125 demonštrovaná v epiteli vajíčkovodov, v endometriu a endocervixe. Zvýšené hodnoty sa niekedy vyskytujú pri rôznych benígnych gynekologických ochoreniach ako ovariálne cysty, ovariálna metaplázia, endometrióza, uterus myomatosus alebo cervicitída. Mierne zvýšenie koncentrácie tohto markera môže byť zaznamenané na počiatku tehotenstva a pri rôznych benígnych ochoreniach (napr. chronická pankreatitída, benígne gastrointestinálne ochorenia, renálna insuficiencia, autoimúnne choroby a ďalšie). Výrazné zvýšenie hladiny bývajú pri benígnych ochoreniach pečene ako cirhóza a hepatitída. Extrémne zvýšené hodnoty bývajú pri akomkoľvek ascite malígneho alebo benígneho pôvodu. Hoci najvyššie hodnoty bývajú u pacientok s ovariálnym karcinómom, zreteľne zvýšené hodnoty bývajú tiež pri malignitách endometria, prsníkov, gastrointestinálneho traktu a rôznych ďalších. Pre diagnostické účely majú byť výsledky meraní vždy posudzované so zreteľom na pacientovú anamnézu, klinický stav a ostatné nálezy.

CA 15-3 Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: CA 15-3 II, Cancer Antigen 15-3 Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie CA 15-3 v ľudskom sére a plazme. Sérum: odobraté do štandardných odberových skúmaviek alebo skúmaviek obsahujúcich separačný gél. Plazma: Li-, Na-, NH4+- heparínová, K3-EDTA plazma. Stabilita: pri teplote 2-8 st. C - 5 dní pri teplote -20 st. C - 3 mesiace. Zmraziť len raz. Analytické zdroje chýb / Interferencie: Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 1112 µmol/l), hemolýzou (Hb < 1,9 mmol/l), lipémiou (Intralipid < 1500 mg/dl), reumatoidnými faktormi < 1500 IU/ml, ani biotínom < 100 ng/ml. Od pacientov podrobujúcich sa ličbe vysokými dávkami biotínu by sa nemali odoberať vzorky skôr ako po 8 hod od posledného podania biotínu. Do koncentrácie CA 15-3 20 000 U/ml sa zvyčajne nepozoruje efekt nadbytku antigénu (hook efekt). Avšak kôli heterogénnej povahe CA 15-3 nemôže byť efekt nadbytku antigénu úplne vylúčený. V prípade neočakávane nízkeho výsledku treba vzorku riediť 1:10 a znova analyzovať. Z 28 testovaných bežne používaných liečiv v denných terapeutických dávkach ani jeden meranie neovplyvňoval. V ojedinelých prípadoch vysoké titre protilátok proti špecifickým zložkám analytu, streptavidínu a ruténiu môžu zapríčiniť interferencie. Referenčný interval: do 25 IU/ml

Klinický význam a interpretácia: Stanovenie CA 15-3 slúži ako pomôcka pri vedení liečby pacientok s rakovinou prsníka. Spolu s ostatnými klinickými a diagnostickými postupmi je periodické vyšetrovanie CA 15-3 pomôckou jednak pri včasnej detekcii recidívy doposiaľ liečeného karcinómu prsníka II. a III. štádia, ako aj pri monitorovaní odpovede na terapiu pri metastázach karcinómu prsníka. Pre diagnostické účely majú byť výsledky meraní vždy posudzované so zreteľom na pacientovú anamnézu, klinický stav a ostatné nálezy.

CA 19-9 Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: CA 19-9, Carbohydrate Antigen 19-9 Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie CA 19-9 v ľudskom sére a plazme. Sérum: odobraté do štandardných odberových skúmaviek alebo skúmaviek obsahujúcich separačný gél. Plazma: Li-, Na-, NH4+- heparínová, K3-EDTA plazma. Stabilita: pri teplote 2-8 st. C - 30 dní pri teplote -20 st. C - 3 mesiace. Zmraziť len raz. Analytické zdroje chýb / Interferencie: Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 1129 µmol/l), hemolýzou (Hb < 1,4 mmol/l), lipémiou (Intralipid < 1500 mg/dl), reumatoidnými faktormi < 1500 IU/ml, ani biotínom < 100 ng/ml. Od pacientov podrobujúcich sa ličbe vysokými dávkami biotínu by sa nemali odoberať vzorky skôr ako po 8 hod od posledného podania biotínu. Do koncentrácie CA 19-9 500 000 U/ml sa zvyčajne nepozoruje efekt nadbytku antigénu (hook efekt). Z 27 testovaných bežne používaných liečiv v denných terapeutických dávkach ani jeden meranie neovplyvňoval. V ojedinelých prípadoch vysoké titre protilátok proti špecifickým zložkám analytu, streptavidínu a ruténiu môžu zapríčiniť interferencie. Referenčný interval: do 27 IU/ml Klinický význam a interpretácia: Stanovované sú 1116-NS-19-9 reaktívne determinanty na glykolipide. Tento mucín sa zhoduje s hapténom determinant krvnej skupiny Lewis-a a je zložkou mnohých mukóznych membrán buniek. Mucín sa vyskytuje vo fetálnom žalúdočnom, intestinálnom a pankreatickom epiteli. Malé koncentrácie sa vyskytujú tiež v tkanive pečene, pľúc a pankreasu u dospelých. Vyšetrenie CA 19-9 môže napomôcť v dif. diagnostike a monitorovaní pacientov s karcinómom pankreasu. Veľkosť nádoru a nameraná hodnota CA 19-9 spolu nekorelujú. Pacienti so sérovými koncentráciami vyššími ako 10000 U/ml majú takmer vždy distálne metastázy. Pri hepatobiliárnych karcinómoch je senzitívnosť hodnôt CA 19-9 50-75%. V prípade karcinómu žalúdka sa odporúča súčasne vyšetrenie CA 72-4 a CEA. Pri kolorektálnom karcinóme postačuje samotné vyšetrenie CEA, len v zriedkavých CEA negatívnych prípadochmôže byť užitočné vyšetrenie CA 19-9. Keďže mucín je vylučovaný do žlče, už nepatrná cholestáza môže v niektorých prípadoch spôsobyť zvýšenie sérovej hladiny CA 19-9. Zvýšené hodnoty CA 19-9 bývajú aj pri mnohých benígnych a zápalových ochoreniach gastrointestinálneho traktu a pečene, ako aj pri cystickej fibróze. Pre diagnostické účely majú byť výsledky meraní vždy posudzované so zreteľom na pacientovú anamnézu, klinický stav a ostatné nálezy.

CA 72-4 Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: CA 72-4, Cancer Antigen 72-4 Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie CA 72-4 v ľudskom sére a plazme. Sérum: odobraté do štandardných odberových skúmaviek alebo skúmaviek obsahujúcich separačný gél. Plazma: Li-, Na-, NH4+- heparínová, K3-EDTA plazma. Stabilita: pri teplote 2-8 st. C - 30 dní pri teplote -20 st. C - 3 mesiace. Zmraziť len raz. Analytické zdroje chýb / Interferencie: Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 1129 µmol/l), hemolýzou (Hb < 1,4 mmol/l), lipémiou (Intralipid < 1500 mg/dl), reumatoidnými faktormi < 1500 IU/ml, ani biotínom < 60 ng/ml. Od pacientov podrobujúcich sa ličbe vysokými dávkami biotínu by sa nemali odoberať vzorky skôr ako po 8 hod od posledného podania biotínu. Do koncentrácie CA 72-4 15 000 U/ml sa zvyčajne nepozoruje efekt nadbytku antigénu (hook efekt). Z 27 testovaných bežne používaných liečiv v denných terapeutických dávkach ani jeden meranie neovplyvňoval. V ojedinelých prípadoch vysoké titre protilátok proti špecifickým zložkám analytu, streptavidínu a ruténiu môžu zapríčiniť interferencie. Referenčný interval: do 6,9 IU/ml Klinický význam a interpretácia: Touto súpravou stanovované protilátky reagujú s nasledujúcimi tkanivami: karcinóm prsníka, čreva, nemalobunkový karcinóm pľúc, epiteliálnym karcinómom endometria, pankreasu a žalúdka, ďalšími karcinómami a fetálnymi tkanivami čreva, žalúdka a pažeráku. S normálnymi tkanivami dospelých nedochádza k reakcii. Zvýšené sérové koncentrácie CA 72-4 bývajú u pacientov trpiacimi rôznymi benígnymi ochoreniami: pankreatitídou, cirhózou pečene, pľúcnymi chorobami, gynekologickými chorobami, benígnymi chorobami ovárií, cystami ovárií, chorobami prsníkov a benígnymi chorobami gastrointestinálneho traktu. Najdôležitejšou prednosťou tohto markera oproti ostatným je obzvlášť vysoká diagnostická špecifickosť pre benígne ochorenia. Karcinóm žalúdka: medzi štádiom ochorenia a stupňom zvýšenia koncentrácie CA 72-4 existuje korelácia. Ovariálny karcinóm: kombinácia markerov CA 72-4 a CA 125 zvyšuje diagnostickú senzitívnosť pre primárnu diagnóza a za účelom monitorovania. Kolorektálny karcinóm: v kombinácii s CEA sa zvyšuje diagnostická citlivosť. Pre diagnostické účely majú byť výsledky meraní vždy posudzované so zreteľom na pacientovú anamnézu, klinický stav a ostatné nálezy.

CEA Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: CEA, Carcinoembryonic antigen Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie karcinoembryonálneho antigénu v ľudskom sére a plazme. Sérum: odobraté do štandardných odberových skúmaviek alebo skúmaviek obsahujúcich separačný gél. Plazma: Li-, Na- heparínová, K3-EDTA plazma.

Stabilita: pri teplote 2-8 st. C - 7 dní pri teplote -20 st. C - 6 mesiacov. Zmraziť len raz. Analytické zdroje chýb / Interferencie: Stanovenie nie je ovplyvnené ikterom (bilirubín < 1129 µmol/l), hemolýzou (Hb < 1,4 mmol/l), lipémiou (Intralipid < 1500 mg/dl), reumatoidnými faktormi < 1500 IU/ml, ani biotínom < 120 ng/ml. Od pacientov podrobujúcich sa ličbe vysokými dávkami biotínu by sa nemali odoberať vzorky skôr ako po 8 hod od posledného podania biotínu. Do koncentrácie CEA 200 000 ng/ml sa efekt nadbytku antigénu (hook efekt) neprejavuje. Z 26 testovaných bežne používaných liečiv v denných terapeutických dávkach ani jeden meranie neovplyvňoval. V ojedinelých prípadoch vysoké titre protilátok proti špecifickým zložkám analytu, streptavidínu a ruténiu môžu zapríčiniť interferencie. Referenčný interval: Vek [roky] Koncentrácia CEA

[ng/ml] všetci jedinci nefajčiari (bývalí fajčiari/nefajčiari) fajčiari (súčasní)

20-69 4,7 3,8 5,5 40-69 5,2 5,0 6,5 Klinický význam a interpretácia: CEA patrí do skupiny karcinofetálnych antigénov, ktoré sa tvoria počas embryonálneho a fetálneho obdobia. CEA sa vyskytuje hlavne vo fetálnom gastrointestinálnom trakte a vo fetálnom sére. V malých množstvách sa vyskytuje tiež v intestinálnom, pankreatickom a hepatálnom tkanive zdravých dospelých. Tvorba CEA sa znižuje po narodení a preto v sére zdravých dospelých je hodnota sotva merateľná. Vysoké koncentrácie CEA sa často vyskytujú pri kolorektálnych adenokarcinómoch. Slabé až mierne zvýšenie (zriedka nad 10 ng/ml) býva u 20-50% benígnych ochorení čriev, pankreasu, pečene, pľúc. Zvýšené hodnoty bývajú u fajčiarov. Stanovenie nie je vhodné pre skríning nádorových ochorení v širokej populácií. Koncentrácie CEA v normálnom rozsahu nevylučujú prítomnosť malígnych ochorení. Hlavnou indikáciou pre stanovenie CEA je sledovanie pacientov s kolorektálnym karcinómom a posúdenie ich liečby. Pre diagnostické účely majú byť výsledky meraní vždy posudzované so zreteľom na pacientovú anamnézu, klinický stav a ostatné nálezy.

Hematológia

Quickov test % Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Quickov test % Typ biologického materiálu: Quickov test stanovujeme v plazme. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne hemokoagulačné vyšetrenie s prídavkom citrátu Analytické zdroje chýb / Interferencie: - nie je možné stanovovať v zrazenej plazme - heparín v koncentrácii viac ako 0,6 U/ml vyvoláva abnormálne výsledky testu - hemolýza - lipémia Referenčný interval: muži, ženy: 70 – 130 % Klinický význam a interpretácia: Stanovenie protrombínového času (PT) podľa Quicka je rýchlym, senzitívnym skríningovým testom aktivácie protrombínu pre vyhľadávanie porúch zrážania v exogénnom systéme (faktory II, V, VII, X). Pre vysokú citlivosť na tieto faktory sa využíva: - pri nastavení a monitorovaní liečby orálnymi antikoagulanciami - pri diagnóze vrodeného alebo získaného nedostatku faktora exogénneho systému zrážania - pri kontrole proteosyntézy v pečeni pri ochoreniach pečene Tromborelom® S a príslušnou deficientnou plazmou koagulačného faktora je možné stanoviť aktivitu jednotlivých faktorov II, V, VII a X Pred ĺženie: - vrodené alebo získané deficity faktorov II, V, VII, X a fibrinogénu - nedostatok vitamínu K (porucha vstrebávania, dysmikróbia) - liečba antagonistami vitamínu K - ochorenia pečene (pokles faktorov protrombínového komplexu) - DIC, vyššie dávky heparínu, zvýšenie FDP - prítomnosť špecifických alebo nešpecifických inhibítorov (protilátok) - fyziologicky u novorodencov

Quickov test INR Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Quickov test INR Typ biologického materiálu: INR počítame na základe merania Quickovho testu (PT). Quickov test stanovujeme v plazme. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne hemokoagulačné vyšetrenie s prídavkom citrátu Analytické zdroje chýb / Interferencie: - nie je možné stanovovať v zrazenej plazme

- heparín v koncentrácii viac ako 0,6 U/ml vyvoláva abnormálne výsledky testu - hemolýza - lipémia Referenčný interval: muži, ženy: 70 – 130 % Klinický význam a interpretácia: Stanovenie protrombínového času (PT) podľa Quicka je rýchlym, senzitívnym skríningovým testom aktivácie protrombínu pre vyhľadávanie porúch zrážania v exogénnom systéme (faktory II, V, VII, X). Pre vysokú citlivosť na tieto faktory sa využíva: - pri nastavení a monitorovaní liečby orálnymi antikoagulanciami - pri diagnóze vrodeného alebo získaného nedostatku faktora exogénneho systému zrážania - pri kontrole proteosyntézy v pečeni pri ochoreniach pečene Tromborelom® S a príslušnou deficientnou plazmou koagulačného faktora je možné stanoviť aktivitu jednotlivých faktorov II, V, VII a X Pred ĺženie: - vrodené alebo získané deficity faktorov II, V, VII, X a fibrinogénu, - nedostatok vitamínu K (porucha vstrebávania, dysmikróbia), - liečba antagonistami vitamínu K, - ochorenia pečene (pokles faktorov protrombínového komplexu), - DIC, vyššie dávky heparínu, zvýšenie FDP, - prítomnosť špecifických alebo nešpecifických inhibítorov (protilátok), - fyziologicky u novorodencov.

Fibrinogén Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Fibrinogén Typ biologického materiálu: Fibrinogén stanovujeme v plazme. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne hemokoagulačné vyšetrenie s prídavkom citrátu Analytické zdroje chýb / Interferencie: - nie je možné stanovovať v zrazenej plazme - degradačné produkty fibrínu a fibrinogénu predlžujú koagulačné časy, čím ovplyvňujú koncentráciu fibrinogénu - falošne nižšie hodnoty - priame inhibítory trombínu napr. hirudín može spôsobiť falošne nižšie koncentrácie fibrinogénu - hemolýza - lipémia Referenčný interval: muži, ženy: 1,8 – 3,9 g/l Klinický význam a interpretácia: Fibrinogén je rozpustná bielkovina krvnej plazmy, ktorá sa pôsobením enzýmovej aktivity trombínu mení na fibrín. Tento proces je dôležitou súčasťou systému zrážania krvi. Zvýšená hladina fibrinogénu je jedným z rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení. Zníženie: - získaná alebo vrodená hypofibrinogenémia, afibrinogenémia, dysfibrinogenémia - závažné poruchy pečeňového parenchýmu (pokles syntézy)

- zvýšená spotreba (DIC) - trombolytická terapia - zvýšené straty (rozsiahle poranenia, závažné krvácanie, ascites, popáleniny, hemodilúcia) Zvýšenie: - ako proteín akútnej fázy pri zápaloch, nádorových ochoreniach, po operáciách - fyziologicky v tehotenstve - mierne zvýšenie s vekom - u fajčiarov

Antitrombín III Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Antitrombín III Typ biologického materiálu: Antitrombín stanovujeme v plazme. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne hemokoagulačné vyšetrenie s prídavkom citrátu Analytické zdroje chýb / Interferencie: Terapeutické dávky hirudínu alebo iných priamych inhibítorov trombínu spôsobujú falošne zvýšenú aktivitu Antitrombínu III. Referenčný interval: muži, ženy: 75 – 125 % Klinický význam a interpretácia: Antitrombín je plazmatický inhibítor trombínu a aktivovaného faktora X a s týmito enzýmami tvorí ireverzibilný inaktívny komplex. Inaktivácia aktivovaných koagulačných faktorov sa prudko urýchľuje heparínom. Diagnostická súprava je prostriedkom na rýchle stanovenie fyziologicky aktívneho antitrombínu a umožňuje diagnostiku vrodenej a získanej nedostatočnosti antitrombínu, ktorá predstavuje zvýšené riziko trombózy. Získaný deficit antitrombínu sa často vyskytuje ako následok konzumpcie po rozsiahlych chirurgických operáciách alebo pri diseminovanej intravaskulárnej koagulácii (DIC) spojenej so sepsou, nekrózou, poškodením parenchýmu pečene (hepatitída, intoxikácia liekmi, alkoholizmus) a pri užívaní kontraceptív s obsahom estrogénu. Test umožňuje včasnú detekciu pacientov so zvýšeným rizikom trombózy. Zníženie: - vrodený nedostatok - získaný nedostatok - znížená syntéza (ochorenia pečene, fyziologicky u novorodenca) - zvýšené straty (nefrotický syndróm) - zvýšená konzumpcia (DIC, TEN, rozsiahle operácie) - tehotenstvo, orálne kontraceptíva

WBC Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Leukocyty, Le (WBC) Typ biologického materiálu: Leukocyty stanovujeme v krvi. Odber: štandardný odber venóznej krvi

Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne hematologické vyšetrenie krvného obrazu s prídavkom EDTA Analytické zdroje chýb / Interferencie: - zrazená krv - nesprávny odber - nedostatočné množstvo krvi v odberovej skúmavke Referenčný interval: Muži: (3,8 – 10,6) x 109 / l Ženy: (3,6 – 11,0) x 109 / l Klinický význam a interpretácia: Leukocyty - biele krvinky sa v organizme zúčastňujú na metabolických, zápalových a obranných procesoch. Zníženie (leukopénia): - ťažké infekcie - ochorenia krvi (útlmy kostnej drene, niektoré hemoblastózy) - intoxikácia niektorými liekmi - poliekové leukopénie (cytostatiká, imunosupresíva, interferóny, virostatiká) Zvýšenie (leukocytóza): - u väčšiny akútnych infekcií a nekróz, - pri otravách, - zhubné nádory, - krvácanie, - hemolýza a hemoblastóza. - fyziologicky po namáhavej práci, v strese, po bolestiach, pri úpale, v tehotenstve, u niektorých jedincov po jedle a v poobedňajších hodinách.

RBC Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Erytrocyty, Ery (RBC) Typ biologického materiálu: Erytrocyty stanovujeme v krvi. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne hematologické vyšetrenie krvného obrazu s prídavkom EDTA Analytické zdroje chýb / Interferencie: - zrazená krv - nesprávny odber - nedostatočné množstvo krvi v odberovej skúmavke Referenčný interval: Muži: (4,4 – 5,9) x 1012 / l Ženy: (3,8 – 5,2) x 1012 / l Klinický význam a interpretácia: Hlavnou funkciou erytrocytov – červených krviniek je transport kyslíka do tkanív. Zníženie: - vrodené (aplastická, hemolytická) - získané (pri niektorých ochoreniach, z nedostatku stavebných látok) - pri rozličných typoch anémií Zvýšenie:

- myeloproliferatívne ochorenia (polycythaemia vera), - sekundárne polyglobúlie (vrodené srdcové ochorenia, chronické pľúcne ochorenia, niektoré nádory). - ojedinele pri beta talasemickej črte

HGB Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Hemoglobín, HGB Typ biologického materiálu: Hemoglobín stanovujeme v krvi. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne hematologické vyšetrenie krvného obrazu s prídavkom EDTA Analytické zdroje chýb / Interferencie: - zrazená krv - nesprávny odber - nedostatočné množstvo krvi v odberovej skúmavke Referenčný interval: Muži: (130 – 180) g/l Ženy: (120 – 160) g/l Klinický význam a interpretácia: Hemoglobín – červené krvné farbivo, je pre svoju schopnosť reverzibilne viazať a následne uvoľňovať molekulárny kyslík najdôležitejšou súčasťou erytrocytu – červenej krvinky. Zvýšenie: - myeloproliferatívne ochorenia (polycythaemia vera) - symptomatické polyglobúlie (ochorenia srdca a pľúc, dehydratácia, pobyt vo vysokých nadmorských výškach, niektoré nádory) Zníženie: - rôzne typy anémií - gravidita

PLT Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Trombocyty, Tr (PLT) Typ biologického materiálu: Trombocyty stanovujeme v krvi. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne hematologické vyšetrenie krvného obrazu s prídavkom EDTA Analytické zdroje chýb / Interferencie: - zrazená krv - nesprávny odber - nedostatočné množstvo krvi v odberovej skúmavke Referenčný interval: Muži, ženy: (150 – 400) x 109 / l

Klinický význam a interpretácia: Krvné doštičky – trombocyty predstavujú jeden zo systémov krvného zrážania - hemostázy. Ich základná funkcia spočíva v zastavení krvácania v procese výstavby primárnej cievnej zátky. Zvýšenie: - po splenektómii, - myeloproliferatívne ochorenia, - infekcie, fyzická záťaž - rozpad väčších trombocytov Zníženie: - vrodené trombocytopénie - získané trombocytopénie (útlm kostnej drene, intoxikácie, leukémie, metastázy do kostnej drene) - autoimunitné trombocytopénie - EDTA pseudotrombocytopénia

Alergológia – Špecifické IgE

Šp. IgE E1 ma čka ep. Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Šp. IgE E1 mačka epitel (Špecifické IgE proti alergénu E1 mačka epitel) Typ biologického materiálu: Špecifické IgE stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: pri 2-8 st. C … 7 dní pri -20st. C a menej (zamrazené) … 6 mesiacov, (rozmrazovať 1x) Analytické zdroje chýb / Interferencie: Výsledky nie sú ovplyvnené: - bilirubín do 342 µmol/l - hemoglobín do 5 g/l - triacylglyceroly do 34,2 mmol/l Je možná krížová reaktivita v rámci určitej rodiny alergénov, čo je potrebné si uvedomiť pri klinickej interpretácii výsledkov. Heterofilné protilátky v humánnom sére môžu interferovať s imunoanalýzou. Referenčný interval: sérum: Uvádzané sú triedy 0-VI , podľa štandardnej klasifikácie udanej výrobcom. Trieda kU/l reaktivita na alergén Trieda 0: 0,10 - 0,34 veľmi nízka Trieda I: 0,35 - 0,69 nízka Trieda II: 0,70 - 3,49 stredná Trieda III: 3,50 - 17,49 vysoká Trieda IV: 17,50 - 52,49 veľmi vysoká Trieda V: 52,50 - 99,99 veľmi vysoká Trieda VI: 100 a viac veľmi vysoká Hodnoty menej ako 0,10 kU/l sú negatívne. Klinický význam a interpretácia: Špecifické IgE proti E1 sa tvorí u jedincov s alergiou na epitel mačky. Je dobrým diagnostickým markerom alergie I. typu na E1, sprostredkovanej IgE. U ľudí bez alergie sa nevyskytuje. Ide o silný alergén. Malé množstvá špecifického IgE proti E1 sa môžu tvoriť u atopikov, jedincov s predispozíciou na alergiu, zatiaľ bez klinických príznakov. Množstvo špecifického IgE proti E1 nemusí zodpovedať závažnosti klinických prejavov na alergén E1 . Zvýšené hodnoty špecifického IgE E1 ukazujú na príčinný alergén, ktorý spôsobuje alergiu na I.typu na epitel mačky. Definitívna klinická diagnóza by mala byť stanovená spolu s anamnézou, klinickými prejavmi a kožnými testami.

Šp. IgE F2 mlieko Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Šp. IgE F2 kravské mlieko (Špecifické IgE proti alergénu F2 kravské mlieko) Typ biologického materiálu: Špecifické IgE stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: pri 2-8 st. C … 7 dní pri -20st. C a menej (zamrazené) … 6 mesiacov, (rozmrazovať 1x) Analytické zdroje chýb / Interferencie: Výsledky nie sú ovplyvnené: - bilirubín do 342 µmol/l - hemoglobín do 5 g/l - triacylglyceroly do 34,2 mmol/l Je možná krížová reaktivita v rámci určitej rodiny alergénov, čo je potrebné si uvedomiť pri klinickej interpretácii výsledkov. Heterofilné protilátky v humánnom sére môžu interferovať s imunoanalýzou. Referenčný interval: sérum: Uvádzané sú triedy 0-VI , podľa štandardnej klasifikácie udanej výrobcom. Trieda kU/l reaktivita na alergén Trieda 0: 0,10 - 0,34 veľmi nízka Trieda I: 0,35 - 0,69 nízka Trieda II: 0,70 - 3,49 stredná Trieda III: 3,50 - 17,49 vysoká Trieda IV: 17,50 - 52,49 veľmi vysoká Trieda V: 52,50 - 99,99 veľmi vysoká Trieda VI: 100 a viac veľmi vysoká Hodnoty menej ako 0,10 kU/l sú negatívne. Klinický význam a interpretácia: Špecifické IgE proti F2 sa tvorí u jedincov s alergiou na kravské mlieko. Je dobrým diagnostickým markerom alergie I. typu na F2 sprostredkovanej IgE. U ľudí bez alergie sa nevyskytuje. Ide o silný potravinový alergén. Malé množstvá špecifického IgE proti F2 sa môžu tvoriť u atopikov, jedincov s predispozíciou na alergiu, ale zatiaľ bez klinických príznakov. Množstvo špecifického IgE proti F2 nemusí zodpovedať závažnosti klinických prejavov na alergén F2. Zvýšené hodnoty špecifického IgE F2 kravské mlieko ukazujú na príčinný alergén, ktorý spôsobuje alergiu I.typu sprostredkovanú špecifickým IgE. Definitívna klinická diagnóza by mala byť stanovená spolu s anamnézou, klinickými prejavmi a kožnými testami.

Šp. IgE D1 rozto č dom. Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Šp. IgE D1 roztoč domáci (Špecifické IgE proti alergénu D1 roztoč domáci)

Typ biologického materiálu: Špecifické IgE stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: pri 2-8 st. C … 7 dní pri -20st. C a menej (zamrazené) … 6 mesiacov, (rozmrazovať 1x) Analytické zdroje chýb / Interferencie: Výsledky nie sú ovplyvnené: - bilirubín do 342 µmol/l - hemoglobín do 5 g/l - triacylglyceroly do 34,2 mmol/l Je možná krížová reaktivita v rámci určitej rodiny alergénov, čo je potrebné si uvedomiť pri klinickej interpretácii výsledkov. Heterofilné protilátky v humánnom sére môžu interferovať s imunoanalýzou. Referenčný interval: sérum: Uvádzané sú triedy 0-VI , podľa štandardnej klasifikácie udanej výrobcom. Trieda kU/l reaktivita na alergén Trieda 0: 0,10 - 0,34 veľmi nízka Trieda I: 0,35 - 0,69 nízka Trieda II: 0,70 - 3,49 stredná Trieda III: 3,50 - 17,49 vysoká Trieda IV: 17,50 - 52,49 veľmi vysoká Trieda V: 52,50 - 99,99 veľmi vysoká Trieda VI: 100 a viac veľmi vysoká Hodnoty menej ako 0,10 kU/l sú negatívne. Klinický význam a interpretácia: Špecifické IgE proti alergénu D1 (roztoč domáci) sa tvorí u jedincov s alergiou na roztoča domáceho. Je dobrým diagnostickým markerom alergie I. typu, sprostredkovanej IgE. U ľudí bez alergie sa nevyskytuje. Malé množstvá špecifického IgE D1 sa môžu tvoriť u atopikov, jedincov s predispozíciou na alergiu, zatiaľ bez klinických príznakov. Množstvo špecifického IgE proti D1 nemusí zodpovedať závažnosti klinických prejavov na alergén D1. Zvýšené hodnoty špecifického IgE D1 roztoč domáci ukazujú na príčinný alergén, ktorý spôsobuje alergiu na roztoča domáceho. Definitívna klinická diagnóza by mala byť stanovená spolu s anamnézou, klinickými prejavmi a kožnými testami.

Šp. IgE T3 breza Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Šp. IgE T3 breza bradavičnatá (Špecifické IgE proti alergénu T3 breza bradavičnatá) Typ biologického materiálu: Špecifické IgE stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita:

pri 2-8 st. C … 7 dní pri -20st. C a menej (zamrazené) … 6 mesiacov, (rozmrazovať 1x) Analytické zdroje chýb / Interferencie: Výsledky nie sú ovplyvnené: - bilirubín do 342 µmol/l - hemoglobín do 5 g/l - triacylglyceroly do 34,2 mmol/l Je možná krížová reaktivita v rámci určitej rodiny alergénov, čo je potrebné si uvedomiť pri klinickej interpretácii výsledkov. Heterofilné protilátky v humánnom sére môžu interferovať s imunoanalýzou. Referenčný interval: sérum: Uvádzané sú triedy 0-VI , podľa štandardnej klasifikácie udanej výrobcom. Trieda kU/l reaktivita na alergén Trieda 0: 0,10 - 0,34 veľmi nízka Trieda I: 0,35 - 0,69 nízka Trieda II: 0,70 - 3,49 stredná Trieda III: 3,50 - 17,49 vysoká Trieda IV: 17,50 - 52,49 veľmi vysoká Trieda V: 52,50 - 99,99 veľmi vysoká Trieda VI: 100 a viac veľmi vysoká Hodnoty menej ako 0,10 kU/l sú negatívne. Klinický význam a interpretácia: Špecifické IgE proti T3 sa tvorí u jedincov s alergiou na peľ stromu breza bradavičnatá. Je dobrým diagnostickým markerom alergie I. typu na T3, sprostredkovanej IgE. U ľudí bez alergie sa nevyskytuje. Ide o silný inhalačný alergén v našom regióne. Malé množstvá špecifického IgE proti T3 sa môžu tvoriť u atopikov, jedincov s predispozíciou na alergiu, zatiaľ bez klinických príznakov. Množstvo špecifického IgE proti T3 nemusí zodpovedať závažnosti klinických prejavov alergie. Zvýšené hodnoty špecifického IgE T3 ukazujú na príčinný alergén, ktorý spôsobuje alergiu na peľ brezy bradavičnatej. Definitívna klinická diagnóza by mala byť stanovená spolu s anamnézou, klinickými prejavmi a kožnými testami.

Šp. IgE W6 palina oby č. Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Šp. IgE W6 palina obyčajná (Špecifické IgE proti alergénu W6 palina obyčajná) Typ biologického materiálu: Špecifické IgE stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: pri 2-8 st. C … 7 dní pri -20st. C a menej (zamrazené) … 6 mesiacov, (rozmrazovať 1x) Analytické zdroje chýb / Interferencie: Výsledky nie sú ovplyvnené: - bilirubín do 342 µmol/l

- hemoglobín do 5 g/l - triacylglyceroly do 34,2 mmol/l Je možná krížová reaktivita v rámci určitej rodiny alergénov, čo je potrebné si uvedomiť pri klinickej interpretácii výsledkov. Heterofilné protilátky v humánnom sére môžu interferovať s imunoanalýzou. Referenčný interval: sérum: Uvádzané sú triedy 0-VI , podľa štandardnej klasifikácie udanej výrobcom. Trieda kU/l reaktivita na alergén Trieda 0: 0,10 - 0,34 veľmi nízka Trieda I: 0,35 - 0,69 nízka Trieda II: 0,70 - 3,49 stredná Trieda III: 3,50 - 17,49 vysoká Trieda IV: 17,50 - 52,49 veľmi vysoká Trieda V: 52,50 - 99,99 veľmi vysoká Trieda VI: 100 a viac veľmi vysoká Hodnoty menej ako 0,10 kU/l sú negatívne. Klinický význam a interpretácia: Špecifické IgE proti W6 sa tvorí u jedincov s alergiou na peľ buriny palina obyčajná. Je dobrým diagnostickým markerom alergie I. typu na W6, sprostredkovanej IgE. U ľudí bez alergie sa nevyskytuje. Ide o silný inhalačný alergén v našom regióne. Malé množstvá špecifického IgE proti W6 sa môžu tvoriť u atopikov, jedincov s predispozíciou na alergiu, zatiaľ bez klinických príznakov. Množstvo špecifického IgE proti W6 nemusí zodpovedať závažnosti klinických prejavov alergie. Zvýšené hodnoty špecifického IgE W6 ukazujú na príčinný alergén, ktorý spôsobuje alergiu na peľ paliny obyčajnej. Definitívna klinická diagnóza by mala byť stanovená spolu s anamnézou, klinickými prejavmi a kožnými testami.

Cyklosporín A Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Cyklosporín A- TDM Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie cyklosporínu A v plnej krvi odobranej do EDTA. Odber: štandardný odber venóznej krvi v rámci jednej hodiny pred ranným podaním (údolná - najnižšia koncentrácia) Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka s EDTA. Stabilita: pri teplote 2-8 st. C 7 dní od odberu dlhodobejšie uchovávanie zmraziť na -20 st. C. Vzorka obsahujúca zrazeniny nesmie byť použitá. Analytické zdroje chýb / Interferencie: Niektoré substancie a liečivá môžu podľa koncentrácií interferovať s CSA metódou. Zoznam týchto látok je k dispozícii v laboratóriu. Referenčný interval: Terapeutické rozmedzie lieku: 80 – 400 ng/ml Klinický význam a interpretácia:

CyklosporínA (CsA) je cyklický undekapeptid, fungálneho pôvodu, so silným imunosupresívnym účinkom. Používa sa ako imunosupresívny liek po transplantácií orgánov a tkanív. Pre jeho vysokú inter- a intra- personálnu variabilitu sa musia jeho hladiny monitorovať, aby sa nachádzali v rozmedzí terapeutického okna. Nízke koncentrácie pod rozmedzím nie sú imunosupresívne a tým dochádza k odvrhnutiu, rejekcii štepu. Vysoké koncentrácie nad rozmedzím sú nefrotoxické, neurotoxické, hepatotoxické a majú ďalšie silné nežiaduce účinku. CsA sa extrahuje z erytrocytov venóznej krvi, ktoré ho obsahujú najviac, cca 36 %. Monitoruje sa údolná, najnižšia hladina, tzv. C0, pred ďalším podaním lieku. Koncentrácie pod 80 ng/ml nemajú dostatočný imunosupresívny efekt, koncentrácie nad 400 ng/ml sú toxické. Poddávkovanie môže spôsobiť odvrhnutie transplantovaného orgánu a predávkovanie má nefrotoxické, hepatotoxické a neurotoxické nežiaduce účinky. Dosahované hladiny sa udržujú podľa transplantovaného orgánu, podľa rôznych imunosupresívnych protokolov jednotlivých transplantačných centier. Hladiny mimo terapeutického okna je treba upravovať zmenou dávkovania cyklosporínu A. Vyššie hladiny sa vyžadujú v období tesne po transplantácii a nižšie v následnom udržiavacom období. Terapeutické monitorovanie lieku (TDM) je potrebné počas celej dlhodobej liečby cyklosporínom A.

Takrolimus Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Takrolimus Typ biologického materiálu: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie hladiny takrolimu v plnej krvi odobranej do EDTA. Odber: štandardný odber venóznej krvi v rámci jednej hodiny pred ranným podaním (údolná - najnižšia koncentrácia) Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka s EDTA. Stabilita: Vo venóznej krvi: pri teplote izbovej alebo teplote 2-8 st. C 7 dní od odberu zmrazené na -10 st. C a nižšej >7 dní (< 6 mesiacov) Analytické zdroje chýb / Interferencie: Klinické stavy: - narušenie odbúravania takrolimu – napr. cholestáza – môže jeho výsledky nadhodnotiť heterofilné protilátky v sére – môžu reagovať s imunoglobulínmi v reagenciách – abnormálne výsledky - aplikácia preparátov obsahujúcich myšacie monoklonálne protilátky – môžu obsahovať ľudské anti-myšacie protilátky (HAMA) – abnormálne výsledky Liečivá zvyšujúce hladinu takrolimu: - blokátory kalciových kanálov: diltiazem, nikardipín, nifedipín, verapamil - antimykotické látky: klotrimazol, flukonazol, itrakonazol, ketokonazol - makrolidové antibiotiká: klarithromycín, erytromycín, troleandromycín - prokinetiká tráviaceho traktu: cisaprid, metoklopramid Ďalšie liečivá: bromokriptín, cimetadín, cyklosporín, danazol, etinyl estradiol, metylprednizolón, omeprazol, inhibítory proteázy, nefazodón Liečivá znižujúce hladinu takrolimu: - antikonvulzíva: karbamazepín, fenobarbitál, fenytoín - antibiotiká: rifabutín, rifampín - rastlinné prípravky: ľubovník bodkovaný, grapefruitová šťava Referenčný interval: Terapeutické rozmedzie lieku: 5 – 20 ng/ml

Klinický význam a interpretácia: Takrolimus (TACR) je makrolidové imunosupresívum, používa sa po transplantácií orgánov a tkanív a patrí k triede inhibítorov kalcineurínu. Má úzke terapeutické rozpätie s vysokou inter- a intraindividuálnou variabilitou. Nízke hladiny takrolimu môžu mať za následok rejekciu transplantátu. Vysoké toxické hladiny takrolimu sú spojené s mnohými vedľajšími účinkami, vrátane nefrotoxicity, neurotoxicity, postransplantačného diabetu, zvýšenej vnímavosti k infekciám, malignitám, a poruchám gastrointestinálneho traktu. Najúčinnejším spôsobom zaistenia vhodnej imunosupresívnej liečby pri transplantácii orgánov je monitorovanie takrolimu v plnej krvi a interpretácia koncentrácii v spojení s ďalšími laboratórnymi údajmi a klinickými úvahami. Klinická odpoveď na terapiu takrolimom nemusí dobre korelovať s podanou dávkou. Medzi faktory ovplyvňujúce koncentráciu takrolimu patrí vek pacienta, povaha transplantátu, predchádzajúci zdravotný stav a súčasné podávanie takrolimu s ďalšími liečivami. Takrolimus sa metabolizuje cestou cytochrómu P450. Niektoré liečivá, ktoré indukujú enzýmy cytochrómu P450 znižujú koncentráciu takrolimu, naopak mnohé liečivá sú známe tým, že jeho hladinu v krvi zvyšujú (viď. Analytické zdroje chýb/Interferencie)..

Sérológia

HBsAg Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: HBsAg Povrchový antigén hepatitídy B Typ biologického materiálu: In vitro test na kvalitatívne stanovenie HBsAg v ľudskom sére alebo plazme. HBsAg stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: pri 2 – 8 st. C 5 dní pri – 20 st. C 3 mesiace Analytické zdroje chýb / Interferencie: - analýza môže byť ovplyvnená pri hodnotách bilirubínu > 684 µmol/l, hemoglobínu > 1,24 mmol/l, lipidémie > 2000 mg/d, reumatického faktoru > 6210 U/ml - u pacientov podrobujúcich sa liečbe vysokými dávkami biotínu by sa mali vzorky odoberať až po 8 hodinách od jeho posledného podania - rozmrazené vzorky a vzorky obsahujúce pevné častice sa musia odstrediť Referenčný interval: < 0,90 negatívny Klinický význam a interpretácia: Detekcia HBsAg v ľudskom sére alebo plazme indikuje infekciu vírusmi hepatitídy B. HBsAg je prvý imunologický marker a je všeobecne prítomný niekoľko dní alebo týždňov pred nástupom prvých klinických prejavov. HBsAg je prítomný u osôb s akútnou i chronickou infekciou hepatitídy B. Pre diagnostické účely a rozlíšenie akútnej infekcie HBV od chronickej infekcie sa výsledky HBsAg musia posudzovať v kombinácii s klinickými prejavmi a s ostatnými markermi vírusovej infekcie hepatitídy B. Vzorky, ktoré sú pri vyšetrení metódou Elecsys HBsAg II nereaktívne, sú považované za negatívne na HBsAg a nie je nutné ich ďalej testovať. Počiatočne reaktívne vzorky sa znovu reanalyzujú, ak je výsledok opakovane reaktívny je zaslaný na konfirmáciu do Národného referenčného centra pre vírusové hepatitídy.

a-HBC

Identifikácia:

Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Anti-HBc Celkové protilátky proti jadrovému antigénu hepatitídy B

Typ biologického materiálu:

In vitro test na kvalitatívne stanovenie protilátok a-HBc v ľudskom sére alebo plazme. a-HBc stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi

Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: pri izbovej teplote ≤ 3 dni pri 2-8 °C ≤ 14 dní pri - 20 °C a menej > 14 dní Analytické zdroje chýb / Interferencie: - nepoužívať tepelne inaktivované, silne hemolytické vzorky a vzorky so zjavnou mikrobiálnou kontamináciou - heterofilné protilátky v ľudskom sére môžu reagovať s imunoglobulínmi obsiahnutými v reagenciách a spôsobiť tak interferenciu - vzorky od pacientov, ktorým boli z diagnostických alebo terapeutických dôvodov aplikované preparáty obsahujúce myšie monoklonálne protilátky, Referenčný interval: < 1,00 negatívny Klinický význam a interpretácia: Stanovenie a-HBc možno použiť ako indikátor prebiehajúcej infekcie HBV. Pri akútnych infekciách HBV sa anti-HBc v sére objaví krátko po tom, ako sa objaví povrchový antigén hep. B (HBsAg). Tieto protilátky (PL) pretrvávajú aj po vymiznutí HBsAg a pred objavením sa detekovateľných PL anti-HBs. Jedinec s detekovateľnými PL aHBc môže mať aktívnu infekciu HBV alebo infekcia u neho už odznela a získal imunitu. Anti-HBc môžu byť jediným sérologickým markerom infekcie HBV a potenciálne infekčnej krvi. Prítomnosť anti-HBc nerozlišuje medzi akútnou a chronickou infekciou hepatitídy B.

Anti-HBc IgM Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Anti-HBc IgM Protilátky IgM proti jadrovému antigénu hepatitídy B Typ biologického materiálu: In vitro test na kvalitatívne stanovenie protilátok a-HBc IgM v ľudskom sére alebo plazme. a-HBc IgM stanovujeme v sére Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: pri 2-8 °C … ≤ 7 dní pri - 20 °C a menej … > 7 dní Analytické zdroje chýb / Interferencie: - nepoužívať tepelne inaktivované, silne hemolytické vzorky a vzorky so zjavnou mikrobiálnou kontamináciou - heterofilné protilátky v ľudskom sére môžu reagovať s imunoglobulínmi obsiahnutými v reagenciách a spôsobiť tak interferenciu - vzorky od pacientov s vysokými hladinami IgM (napr. pri mnohopočetnom myelóme) môžu vykazovať znížené výsledky

Referenčný interval: < 1,00 negatívny Klinický význam a interpretácia: Špecifické protilátky IgM proti vírusu boli detegované vo väčšine akútnych vírusových infekcií a sú spoľahlivým markerom akútneho ochorenia. Koncentrácie anti-HBc IgM prudko stúpnu u pacientov s akútnou infekciou. HBsAg bude spravidla tiež prítomný ako sérologický marker akútnej infekcie, ale boli zaznamenaní aj prípady, kedy HBsAg nebol detegovateľný. V priebehu rekonvalescencie pretrvávajú anti-HBc IgM aj po vymiznutí HBsAg a postupom času hladiny pomaly klesajú. Jedinec s detegovateľnými hladinami a-HBc IgM môže byť aktívne infikovaný HBV alebo infekcia už mohla odznieť. Anti-HBc IgM môžu tiež byť prítomné u pacientov s chronickou vírusovou infekciou hepatitídy B. Vďaka vysokej korelácii vysokých koncentrácií a-HBc IgM s akútnou vírusovou infekciou hep. B môže test na a-HBc IgM slúžiť ako pomoc pri odlíšení akútnej hepatitídy spôsobenej HBV od superinfekcií vyvolaných ďalšími možnými agensmi, napr. vírusom hep. A, C alebo delta vírusom.

a-HCV Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: a-HCV Protilátky proti vírusu hepatitídy C. Typ biologického materiálu: In vitro test na kvalitatívne stanovenie a-HCV v ľudskom sére alebo plazme. a-HCV stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: v krvi, v sére alebo plazme: pri 25 st. C 3 dni pri 2 – 8 st. C 21 dní pri – 20 st. C 3 mesiace Analytické zdroje chýb / Interferencie: - analýza môže byť ovplyvnená pri hodnotách bilirubínu > 1129 µmol/l, hemoglobínu > 0,621 mmol/l, lipidémie > 2000 mg/d, reumatického faktoru > 1200 U/ml. - u pacientov podrobujúcich sa liečbe vysokými dávkami biotínu by sa mali vzorky odoberať až po 8 hodinách od jeho posledného podania - rozmrazené vzorky a vzorky obsahujúce pevné častice sa musia odstrediť Referenčný interval: < 0,90 negatívny Klinický význam a interpretácia: HCV je vírus prenášaný krvou, teda úzko súvisí s transfúziou krvi, je príčinou väčšiny non- A, non- B hepatitíd, a to ako infekcií prenášaných krvou, tak infekcií šírených v komunite. Prítomnosť protilátok anti- HCV indikuje, že jedinec bol infikovaný vírusom HCV, je nosičom infekčného HCV a/alebo môže spôsobovať prenos infekcie HCV. Aj keď väčšina infikovaných jedincov môže byť asymptomatických, infekcia HCV môže viesť k vzniku chronickej hepatitídy, cirhózy a/alebo ku zvýšenému riziku vzniku hepatocelulárneho karcinómu. Zaradenie skríningového vyšetrenia darcov krvi na protilátky anti- HCV viedlo k výraznému zníženiu rizika hepatitídy transfúziou krvi.

Pre diagnostické účely sa reaktivita anti- HCV musí hodnotiť spolu s anamnézou pacienta a ostatnými markermi hepatitídy. Vzorky, ktoré sú pri vyšetrení metódou Elecsys anti-HCV II nereaktívne, sú považované za negatívne na a-HCV a nie je nutné ich ďalej testovať. Počiatočne reaktívne vzorky sa znovu reanalyzujú, ak je výsledok opakovane reaktívny je zaslaný na konfirmáciu do Národného referenčného centra pre vírusové hepatitídy.

a-CMV IgM Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: anti - CMV IgM Protilátky IgM proti cytomegalovírusu Typ biologického materiálu: Test pre kvalitatívne stanovenie protilátok proti cytomegalovírusu triedy IgM v ľudskom sére alebo plazme. a-CMV IgM stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: pri 2 – 8 st. C 14 dní pri – 10 st. C a nižšej > 14 dní Analytické zdroje chýb / Interferencie: - nepoužívať tepelne inaktivované, zmesné, silne hemolytické a vzorky so zjavnou mikrobiálnou kontamináciou - kadaverózne (mŕtvolné) vzorky alebo vzorky iných telových tekutín - rozmrazené vzorky a vzorky obsahujúce pevné častice sa musia odstrediť po dobu 10 min. pri RCF ≥ 10 000g - metóda nie je určená na analýzu riedenej vzorky. Referenčný interval: ≤ 0,85 negatívny Klinický význam a interpretácia: Infekcie cytomegalovírusom (CMV), ktorý patrí do skupiny herpetických vírusov, sú u ľudí bežné a majú obvykle mierny a asymptomatický priebeh, avšak infekcie u tehotných žien, novorodencov a u jedincov so zníženou imunitou predstavujú značné zdravotné riziko. Intrauterinné infekcie môžu mať následky rôzneho stupňa mentálnej retardácie, chorioretinitídy, straty sluchu a neurologických problémov. Odpoveď protilátok triedy IgM sa môže u rôznych pacientov líšiť, negatívny výsledok v tomto teste nevylučuje možnosť infekcie CMV. Odpoveď špecifických protilátok triedy IgM nevzniká len pri primoinfekcii, ale aj pri reaktivácii a reinfekcii, protilátky IgM môžu pretrvávať niekoľko mesiacov po primárnej infekcii, u pacientov užívajúcich imunosupresíva niekedy až viac ako 2 roky. V prípade pozitívneho výsledku vyšetrenia u tehotných žien by mali byť urobené ďalšie testy na zistenie či sa jedná o primárnu infekciu CMV, napr. sérologické stanovenie CMV IgG alebo avidita IgG, aby bolo znížené riziko určenia nesprávnej diagnózy. Vzorka krvi odobratá vo veľmi skorej fáze akútneho štádia infekcie alebo po rekonvalescencii nemusí obsahovať detekovateľné hladiny protilátok IgM.

a-CMV IgG Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: anti - CMV IgG Protilátky IgG proti cytomegalovírusu Typ biologického materiálu: Test pre semikvantitatívne stanovenie protilátok proti cytomegalovírusu triedy IgG v ľudskom sére alebo plazme. a-CMV IgG stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (EDTA, heparín, citrát sodný). Stabilita: pri 2 – 8 st. C 14 dní pri – 10 st. C a nižšej > 14 dní Analytické zdroje chýb / Interferencie: - nepoužívať tepelne inaktivované, zmesné, silne hemolytické vzorky a vzorky so zjavnou mikrobiálnou kontamináciou - kadaverózne (mŕtvolné) vzorky alebo vzorky iných telových tekutín - rozmrazené vzorky a vzorky obsahujúce pevné častice sa musia odstrediť po dobu 10 min. pri RCF ≥ 10 000g Referenčný interval: < 15 AU/ml negatívny Klinický význam a interpretácia: Infekcia CMV, ktorý patrí do skupiny herpetických vírusov, je u ľudí bežná a má zvyčajne mierny a asymptomatický priebeh. Prevalencia protilátok proti CMV stúpa s vekom a je vyššia v rozvojových krajinách a v slabších socio-ekonomických oblastiach. Výsledky tohto testu sú semikvantitatívne a možno ich považovať za pozitívne alebo negatívne na prítomnosť protilátok anti-CMV IgG. Pre diagnostické účely vždy porovnávame anamnestické údaje pacienta s markermi CMV infekcie. Negatívny výsledok: - vzorky s hladinami protilátok < 15 AU/ml sú považované za negatívne na protilátky CMV IgG a predpokladá sa, že takíto jedinci neboli doposiaľ CMV infikovaní a je u nich riziko primárnej infekcie - vzorky séra alebo plazmy odobraté vo veľmi skorej fáze akútnej infekcie, môžu obsahovať hladiny IgG protilátok nižšie ako 15 AU/ml Pozitívny výsledok: - prítomnosť najmenej 15 protilátkových jednotiek v mililitri (AU/ml- Antibody Units per ml) je známkou prekonanej alebo prebiehajúcej infekcie CMV. Takíto jedinci sú potenciálne rizikoví pre prenos CMV infekcie - výsledky s hodnotami koncentrácie 6 – 15 AU/ml sa odporúčajú potvrdiť testom CMV IgM, u tehotných žien by mal byť doplnený aj o stanovenie avidity IgG pre potvrdenie resp. vylúčenie primárnej infekcie Prítomnosť špecifických protilátok a-CMV triedy IgG nezaručuje ochranu pred ochorením.

a-TOXO IgM Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: anti - Toxo IgM Protilátky triedy IgM proti Toxoplasma gondii.

Typ biologického materiálu: In vitro test na kvalitatívne stanovenie protilátok IgM proti Toxoplasma gondii v ľudskom sére alebo plazme. a-Toxo IgM stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: pri 25 st. C 3 dni pri 2 – 8 st. C 3 týždne pri – 20 st. C 3 mesiace Analytické zdroje chýb / Interferencie: - analýza môže byť ovplyvnená pri hodnotách bilirubínu > 684 µmol/l, hemoglobínu > 1,24 mmol/l, lipidémie > 2000 mg/d, reumatického faktoru > 6210 U/ml - u pacientov podrobujúcich sa liečbe vysokými dávkami biotínu by sa mali vzorky odoberať až po 8 hodinách od jeho posledného podania - rozmrazené vzorky a vzorky obsahujúce pevné častice sa musia odstrediť Referenčný interval: < 0,8 negatívny Klinický význam a interpretácia: Toxoplasma gondii je obligátny intracelulárny parazit schopný infikovať širokú škálu medzihostiteľov, vrátane človeka. Nakazení koncoví (definitívni) hostitelia (mačky) vylučujú spolu s výkalmi oocysty, ktoré rýchlo dozrievajú v pôde a stávajú sa infekčnými. Toxoplazmóza sa prenáša na človeka požitím potravín kontaminovaných mačacími výkalmi alebo konzumáciou nedovareného mäsa napadnutého cystami. Prevalencia protilátok T. gondii IgM v populácii sa líši v závislosti od veku a zemepisnej polohy. Infekcia u normálneho dospelého človeka je zvyčajne asymptomatická. Z klinických prejavov je najbežnejším symptómom lymfadenopatia. U dospelých jedincov s oslabeným imunitným systémom (imunodeficit) spôsobeným chemoterapiou, príp. imunosupresívnou liečbou sa vyskytujú závažné až smrteľné infekcie. Pri akútnej infekcii získanej počas tehotenstva môže dôjsť k transplacentárnemu prenosu parazita a k rozvoju kongenitálnej toxoplazmózy. Ak bola matka infikovaná pred počatím predstavuje táto infekcia pre plod veľmi malé riziko, s postupom tehotenstva rastie riziko prenosu infekcie z matky na plod. Infekcia bez klinických prejavov môže mať za následok predčasný pôrod a následne neurologické, mentálne a sluchové poruchy. Prenatálna diagnóza a následná prenatálna terapia znižuje výskyt a závažnosť kongenitálnej toxoplazmózy. Detekcia IgM protilátok proti Toxoplasma gondii v jednej vzorke nepostačuje na potvrdenie akútnej infekcie, pretože zvýšené hladiny môžu pretrvávať až niekoľko rokov od prvotnej infekcie. Na objasnenie by sa mali vykonať ďalšie testy alebo kombinácie vyšetrovacích metód. Signifikantný vzostup titra Toxo IgG protilátok medzi prvou a druhou vzorkou odobratou napr. do 2 týždňov môže podporiť diagnózu akútnej infekcie. Sérologické testy špecifické na protilátky proti T. gondii IgM sú užitočné pri stanovení kongenitálnej ako aj akútnej diagnózy toxoplazmózy. Pri akútnej infekcii hladiny protilátok IgM prudko stúpnu a po niekoľkých mesiacoch začnú klesať. Môžu však pretrvávať aj niekoľko rokov. Z tohto dôvodu stanovenie času nákazy musí zahŕňať klinickú anamnézu a vyšetrenie hladiny protilátok proti T. gondii. Vzorky s hodnotami indexu v rozmedzí ≥ 0,8 < 1,0 sú považované za neurčité (v šedej zóne). Odporúča sa opakovať vyšetrenie z nového odberu.

a-TOXO IgG Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: anti - Toxo IgG Protilátky triedy IgG proti Toxoplasma gondii. Typ biologického materiálu: In vitro test na kvantitatívne stanovenie protilátok IgG proti Toxoplasma gondii v ľudskom sére alebo plazme. a- Toxo IgG stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: pri 25 st. C 3 dni pri 2 – 8 st. C 3 týždne pri – 20 st. C 3 mesiace Analytické zdroje chýb / Interferencie: - analýza môže byť ovplyvnená pri hodnotách bilirubínu > 684 µmol/l, hemoglobínu > 1,24 mmol/l, lipidémie > 2000 mg/d, reumatického faktoru > 6210 U/ml - u pacientov podrobujúcich sa liečbe vysokými dávkami biotínu by sa mali vzorky odoberať až po 8 hodinách od jeho posledného podania - rozmrazené vzorky a vzorky obsahujúce pevné častice sa musia odstrediť Referenčný interval: < 2 IU/ml negatívny Klinický význam a interpretácia: Toxoplasma gondii je obligátny intracelulárny parazit schopný infikovať širokú škálu medzistupňových hostiteľov, vrátane človeka. Nakazení koncoví hostitelia (mačky) vylučujú spolu s výkalmi oocysty, ktoré rýchlo dozrievajú v pôde a stávajú sa infekčnými. Toxoplazmóza sa prenáša na človeka požitím potravín kontaminovaných mačacími výkalmi alebo nedovareného mäsa napadnutého cystami. Prevalencia protilátok T. gondii IgG v populácii sa líši v závislosti od veku a zemepisnej polohy. Infekcia u normálneho dospelého človeka je zvyčajne asymptomatická. Z klinických prejavov je najbežnejší symptóm lymfadenopatie. U dospelých jedincov s oslabeným imunitným systémom (chemoterapiou, imunosupresívnou liečbou) sa vyskytujú závažné až smrteľné infekcie. Pri akútnej infekcii získanej počas tehotenstva môže dôjsť k transplacentárnemu prenosu parazita a k rozvoju kongenitálnej toxoplazmózy. Ak bola matka infikovaná pred počatím predstavuje táto infekcia pre plod veľmi veľké riziko, s postupom tehotenstva rastie riziko prenosu infekcie z matky na plod. Infekcia bez klinických prejavov môže mať za následok predčasný pôrod a následne neurologické, mentálne a sluchové poruchy. Prenatálna diagnóza a následná prenatálna terapia znižuje výskyt a závažnosť kongenitálnej toxoplazmózy. Pozitívne výsledky (vyššie ako 3 IU/ml) sú známkou akútnej alebo prekonanej infekcie. V prípade, že je potrebné rozlíšiť akútnu a prekonanú infekciu (tehotné ženy) a IgM nám nedá jednoznačnú odpoveď, je vhodné použiť test avidity IgG alebo iný výpovedný test. Vzorky s hodnotami indexu v rozmedzí 2-3 IU/ml sú považované za neurčité (v šedej zóne). Takto interpretované výsledky môžu obsahovať veľmi nízke hladiny protilátok triedy IgG. Odporúča sa opakovať vyšetrenie z nového odberu.

a-HAV IgM Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: anti- HAV IgM Protilátky triedy IgM proti hepatitíde A. Typ biologického materiálu: In vitro test na kvalitatívne stanovenie IgM protilátok proti vírusu hepatitídy A v ľudskom sére alebo plazme. a-HAV IgM stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél). Stabilita: pri 2 – 8 st. C 7 dní pri – 20 st. C 6 mesiacov Analytické zdroje chýb / Interferencie: - analýza môže byť ovplyvnená pri hodnotách bilirubínu > 855µmol/l, hemoglobínu > 1,09 mmol/l, lipidémie > 2000 mg/d, reumatického faktoru > 3200 U/ml - u pacientov podrobujúcich sa liečbe vysokými dávkami biotínu by sa mali vzorky odoberať až po 8 hodinách od jeho posledného podania - rozmrazené vzorky a vzorky obsahujúce pevné častice sa musia odstrediť Referenčný interval: < 1,0 negatívny Klinický význam a interpretácia: Vírus hepatitídy A je RNA vírus bez púzdra, ktorý patrí do rodu picornavírusov. Hepatitída A je najčastejšia forma akútnej vírusovej hepatitídy. Šíri sa fekálno-orálnou cestou. U ochorenia nie sú známe chronické priebehy a vírus v organizme nepretrváva. Ak sú detekované a-HAV IgM protilátky dá sa predpokladať diagnóza akútnej hepatitídy A. A-HAV IgM môžu byť detekované pri nástupe ochorenia a obyčajne vymiznú za 3-4 mesiace, u niektorých pacientov môžu byť detekované aj po dlhšiu dobu. Veľmi zriedkavo sa môžu vytvoriť aj po vakcinácii. Počiatočne reaktívne vzorky alebo vzorky v šedej zóne sa musia znovu reanalyzovať. Ak je výsledok nereaktívny, je vzorka opätovne analyzovaná a na základe porovnania výsledkov všetkých troch analýz sa vydá konečný výsledok. Ak je výsledok analýzy druhej vzorky reaktívny, konečný výsledok sa vydá ako pozitívny.

HIV combi Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: HIV combi Protilátky HIV 1,2 a HIV-1 p24 antigén. Typ biologického materiálu: In vitro test na kvalitatívne stanovenie antigénu HIV-1 p24 a protilátok proti HIV-1, vrátane skupiny O a HIV-2 v ľudskom sére alebo plazme. HIV combi stanovujeme v sére. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na laboratórne biochemické vyšetrenie zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél).

Stabilita: pri 25 st. C 7 dní pri 2 – 8 st. C 4 týždne pri – 20 st. C 3 mesiace Analytické zdroje chýb / Interferencie: - analýza môže byť ovplyvnená pri hodnotách bilirubínu > 1026 µmol/l, hemoglobínu > 0,310 mmol/l, lipidémie > 1500 mg/d, reumatického faktoru > 1500 U/ml - u pacientov podrobujúcich sa liečbe vysokými dávkami biotínu by sa mali vzorky odoberať až po 8 hodinách od jeho posledného podania Referenčný interval: < 0,90 negatívny Klinický význam a interpretácia: Vírus ľudskej imunodeficiencie (HIV), pôvodca syndrómu získanej imunodeficiencie (AIDS), patrí do skupiny retrovírusov. HIV sa môže prenášať kontaminovanou krvou a krvnými derivátmi, sexuálnym kontaktom alebo prenosom od matky infikovanej HIV na dieťa pred, v priebehu alebo po pôrode. Doposiaľ boli identifikované dva typy vírusu ľudskej imunodeficiencie, nazývané HIV-1 a HIV-2. Protilátky proti HIV proteínom, indikujúce prítomnosť HIV infekcie, môžu byť v sére dokázané už 6-12 týždňov po infekcii. Detekciou HIV-1 p 24 Ag vo vzorkách krvi nedávno infikovaných pacientov s vysokou vírusovou záťažou môže byť HIV infekcia odhalená o cca 6 dní skôr. Vzorky, ktoré sú pri vyšetrení metódou HIV combi nereaktívne, sú považované za negatívne na protilátky a p24 antigén HIV a nie je nutné ich ďalej testovať. Počiatočne reaktívne vzorky sa znovu reanalyzujú, ak je výsledok opakovane reaktívny je zaslaný na konfirmáciu do Národného referenčného centra pre HIV/AIDS.

Toxikológia

Digoxín Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Digoxín Typ biologického materiálu:: Na stanovenie sa používa nehemolytické sérum alebo plazma odobratá do heparínu. Vzorky sa majú odoberať 6 až 8 hodín od posledného orálneho podania digoxínu. Stabilita: Vzorky musia byť skladované pri teplote 2 – 8 ºC po dobu 24 hodín alebo pri - 20 ºC po dobu 1 – 2 týždňov. Vzorky nemajú byť opakovane zmrazené a rozmrazené Analytické zdroje chýb / Interferencie: Ak sú namerané hodnoty digoxínu nad rozsah kalibračnej krivky, vzorka sa manuálne riedi s Preciset TDM I diluentom(0 ng/ml) a znova analyzuje. Výsledok sa násobí príslušným faktorom riedenia. Vzorky označené znakom ˂ 0,13 ng/ml TEST RANGE majú byť znova analyzované a má byť zaznamenaná ∆A a porovnaná s ∆A 0-kalibrátora. Každý výsledok digoxínu, ktorý neodpovedá klinickému stavu má byť konfirmovaný inou metódou. Podrobnejšie uvedené v príbalovom letáku Digoxínu. Krížovú reaktivitu dávajú s digoxínom v sére deriváty digoxínu, uvedené v príbalovom letáku. Referenčný interval: 0,8 – 2 ng/ml. Klinický význam a interpretácia: Digoxín je glykozid z náprstníka, ktorý vyvoláva pozitívny inotropný efekt a následne zvyšuje kontraktilnú odpoveď myokardiálnych vlákien pacientov so zlyhávaním srdca. Kardiálne glykozidy môžu vyvolávať aj účinky, ktoré spomaľujú a regulujú rýchly, nepravidelný pulz, ktorý býva u pacientov s kardiálnymi arytmiami. Terapeutické účinky sa dosahujú pri koncentráciách približne 0,8 – 2,0 ng/ml. Koncentrácie nad 2 ng/ml bývajú sprevádzané symptómami toxicity a koncentrácie nižšie ako 0,8 ng/ml bývajú neúčinné. Interpretácia: Presné stanovenie koncentrácie digoxínu v sére je potrebné pre extrémne úzke terapeutické rozmedzie tohto lieku. Hodnoty digoxínu bývajú u pacientov veľmi variabilné a nepredvídateľné aj pri podobných dávkovacích režimoch. Pri hodnotení výsledku sa majú vziať do úvahy ďalšie faktory ako vek, renálna funkcia a klinické symptómy pacienta.

Etanol Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Etanol Typ biologického materiálu:: In vitro test pre kvantitatívne stanovenie Etanolu v sére alebo v plazme Na dezinfekciu sa pri odbere nesmie použiť alkohol. Stabilita: Vzorky musia byť skladované pevne uzatvorené. S konzervačným činidlom 1% NaF je vzorka

stabilná do 2 týždňov pri 25 st. C , 3 mesiace pri 5 st. C a 6 mesiacov pri -15 st. C. Na opakovanie vzorky treba použiť čerstvo naliate sérum Analytické zdroje chýb / Interferencie: Pri vyšetrení alkoholu nepoužívať v miestnosti prchavé rozpúšťadlá, chlórnany spôsobujú interferenciu Referenčný interval: 0,0- 10,0 mg/dl = 0,0 – 0,1 promile – negatívna hodnota Zmena jednotiek z mg/dl na promile: 10,0 mg/dl = 0,1‰ Klinický význam a interpretácia: Vyšetrenie etanolu je jedno z najčastejšie požadovaných analýz v laboratóriách forenznej a klinickej toxikológie. Stanovenie etylalkoholu sa využíva v diagnostike a liečbe intoxikácie alkoholom. Interpretácia: Hodnoty 0,52 – 1‰: Sčervenanie, spomalené reflexy, zhoršená zraková ostrosť > 1 ‰ utlmenie CNS > 4 ‰ popísané úmrtia Právna interpretácia závisí od miestneho práva. K interpretácii sa má pristupovať s klinickým zvážením a profesionálnym posúdením.

Kyselina valproová Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Kyselina valproová Typ biologického materiálu: Na stanovenie sa používa nehemolytické sérum alebo plazma odobratá do heparínu. Odber: štandardný odber venóznej krvi Odberová skúmavka: štandardná odberová skúmavka na biochemické vyšetrenia zo séra (neutral, sérový separátor, separačný gél) Stabilita: Vzorky pri laboratórnej teplote majú byť vyšetrené do 8 hod. od odberu, pri 2 st. C – 8 st. C 48 hod a na dlhšie skladovanie pri – 20 st. C. Vzorky sa nemajú opakovane zmrazovať a rozmrazovať Analytické zdroje chýb / Interferencie: Ak sú namerané hodnoty kyseliny valproovej nad rozsah kalibračnej krivky, vzorka sa manuálne riedi s Preciset TDM I diluentom (0 ng/ml) a znova analyzuje. Výsledok sa násobí príslušným faktorom riedenia. Krížová reaktivita kyseliny valproovej(VPA) s inými zlúčeninami bola testovaná s koncentráciou danej zlúčeniny10x vyššou ako je horná hranica jej terapeutickej hodnoty. Pozitívnu krížovú reakciu dali len kyselina 2-Propyl-glutárová pri hladine 100 µg/ml 9,5% a Kyselina 2-propyl-4-pentenoová pri hladine 100 µg/ml 27,2 %. Referenčný interval: 347 – 693 µmol/l. Toxické hladiny sú ˂ 1040 µmol/l. Klinický význam a interpretácia: Kyselina valproová sa podáva pri liečbe petit mal a iných generalizovaných aj lokálnych záchvatov. Aj keď je mechanizmus účinku nejasný je dokázané, že kyselina valproová ovplyvňuje koncentráciu kyseliny gama aminobutylovej (GABA) a to znížením koncentrácie cGMP ( cyklického guanozin monofosfátu). Prejavuje sa však nepriaznivými vedľajšími

Reakciami, preto je potrebné monitorovanie hladín v priebehu terapie.

Amfetamíny Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Amfetamíny Typ biologického materiálu:: Na stanovenie sa používa moč odobratý do čistých sklenených alebo plastových nádob. Odber: Čerstvé vzorky moču nevyžadujú špeciálnu predúpravu, majú mať pH v normálnom fyziologickom rozpätí 5 – 8. Stabilita: Uskladňujú sa pri teplote 2 st. C – 8 st. C a majú sa vyšetriť do 5 dní od odberu. Zakalené vzorky sa scentrifugujú. Analytické zdroje chýb / Interferencie: Špecificita súpravy Amfetamíny II voči rôznym fenetylamínom a štruktúrou podobným zlúčeninám bola stanovená zostavením inhibičných kriviek pre každú zlúčeninu. Bolo stanovené približné množstvo každej zlúčeniny, ktoré je pri vyšetrení ekvivalentné danému množstvu cutoff d-metamfetamínu tejto súpravy. Výsledky týchto hodnôt sú uvedené v príbalovom letáku ako v časti Analytická špecifickosť. Zlúčeniny ako MDA, d-Amfetamín, d-Metamfetamín dávajú takmer 100% skríženú reaktivitu a látky ako fentermin, efedrín vykazujú takmer nulovú skríženú reaktivitu na všetkých meraných hladinách. Referenčný interval: cutoff hodnota pozitivity je 400 ng/ml. Táto hodnota bola určená na základe výsledkov konfirmácie amfetamínov metódou GCMS Klinický význam a interpretácia: Amfetamíny sú sympatomimetické amíny, ktoré vyvolávajú účinky podobné stimulácii sympatickým nervovým systémom. Sú silné stimulátory CNS. Môžu zvyšovať bdelosť, fyzickú aktivitu a znižovať pocit hladu. Spôsobujú pocit sebadôvery a eufórie, sú vysoko návykové a často zneužívané. Patria medzi kontrolované látky. Najčastejšie sú u nás zneužívané Metamfetamín (Pervitín) a MDMA (3,4,-Metyléndioxymetamfetamín). Závislosť môže viesť k medicínskym, psychologickým a sociálnym následkom. Metamfetamín (Pervitín) sa užíva orálne alebo i.v. aplikáciou v dávkach do 2000 mg denne. Do moča sa vylučuje ako pôvodná forma – metamfetamín a v menšom množstve ako amfetamím. K interpretácii výsledkov možného drogového zneužitia sa má pristupovať s klinickým zvážením a profesionálnymprístupom, hlavne ak sa posudzujú predbežné pozitívne výsledky.

Opiáty Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Opiáty Typ biologického materiálu:: Na stanovenie sa používa moč odobratý do čistých sklenených alebo plastových nádob. Odber: Čerstvé vzorky moču nevyžadujú špeciálnu úpravu, majú mať pH v normálnom fyziologickom rozpätí 5 – 8. Stabilita: Uskladňujú sa pri teplote 2 st. C – 8 st. C a majú sa vyšetriť do 5 dní od odberu. Zakalené

vzorky sa scentrifugujú Analytické zdroje chýb / Interferencie: Interferencie pri stanovení morfínu a jeho derivátov môžu vzniknúť dvoma spôsobmi: Možné pozitívne výsledky môžu vzniknúť po požití väčšieho množstva maku, pre prirodzený obsah morfínu na povrchu makových zrniek. Pri dostatočne veľkom množstve skonzumovaného maku môže byť morfín detegovaný všetkými chemickými a imunochemickými postupmi. Interferencia s látkami, ktoré sa v organizme metabolizujú na morfín, alebo dávajú skríženú reakciu s morfínom: kodeín, etylmorfín, hydrokodón, diacetylmorfín a ďalšie alkaloidy a opioidy, uvedené v príbalovom letáku súpravy. Referenčný interval: 0 – 300 ng/ml - morfínové deriváty negatívne. nad 300 ng/ml morfínové deriváty pozit. Predbežne pozitívny výsledok znamená prítomnosť morfínu a/alebo jeho derivátov v moči. Neurčuje mieru intoxikácie. Pozitívne výsledky sa konfirmujú metódou GC/MS. Klinický význam a interpretácia: Morfín je prírodný produkt ópiového maku je narkotické analgetikum, ktoré sa používalo ako liek na tíšenie bolesti. Môže byť chemicky upravený na heroín, ktorý redukuje citlivosť na psychické stimuly, znižuje vnímanie bolesti, strachu a úzkosti. Pri predávkovaní alebo variabilitou účinnosti drogy môže nastať smrť, zapríčinená respiračným zlyhaním.

Kanabinoidy Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Kanabinoidy Typ biologického materiálu:: Na stanovenie sa používa moč odobratý do čistých sklenených alebo plastových nádob. Odber: Čerstvé vzorky moču nevyžadujú špeciálnu predúpravu, majú mať pH v normálnom fyziologickom rozpätí 5 – 8. Stabilita: Uskladňujú sa pri teplote 2 st. C – 8 st. C a majú sa vyšetriť do 5 dní od odberu. Pri dlhšom skladovaní sa majú vzorky zmraziť. Zakalené vzorky sa scentrifugujú. Analytické zdroje chýb / Interferencie: ∆9tetrahydrokanabinol (∆9THC) sa do moča vylučuje vo forme viacerých metabolitov 9-karboxy-11-nor- ∆9THC, 9-karboxy-11-nor- ∆8THC, kanabinol, 11-hydroxy- ∆9 THC, ktoré vykazujú skríženú reaktivitu s hlavným metabolitom ∆9THC-COOH, približne od 22 – 86 % Prítomnosť uvedených metabolitov nie je v rozpore s prítomnosťou THC, je len ďalším potvrdením požitia marihuany. Referenčný interval: Za pozitívnu hodnotu prítomnosti kanabinoidov sa považuje cutoff hodnota = 50 ng/ml Klinický význam a interpretácia: Za hlavnú psychoaktívnu látku konope Cannabis sativa sa považuje ∆9tetrahydrokanabinol (∆9THC). Ďalšie kanabinoidy môžu zvyšovať účinky marihuany. Akútne účinky sa prejavujú ako zhoršenie pamäti, časová zmätenosť, dezorientácia, zhoršená motorika. U chronických užívateľov sa prejavuje kardiovaskulárnymi a pľúcnymi účinkami. Marihuana sa zvyčajne fajčí, užíva vo forme potravy(koláčiky), vdychuje cez trubku (Bongo), a pod. Fajčením má rýchly nástup účinku, potravou je účinok neskorší, ale dlhšie pôsobí. Prírodné kanabinoidy sú rozpustné v tukoch, ukladajú sa v tukových zásobách tela, mozgového

tkaniva, vo vlasoch – dajú sa dokázať aj dlhšiu dobu po požití. Vylučuje sa močom, hlavným močovým markerom je 11-nor- ∆9THC-9-karboxylová kyselina. Spolu s ostatnými metabolitami v moči, ktoré sú dokázateľné metódou GC/MS, potvrdzuje užitie marihuany. K interpretácii výsledkov potenciálneho užitia marihuany sa má pristupovať s klinickým zvážením a profesionálnym prístupom, hlavne ak sa posudzujú predbežne pozitívne výsledky.

Kokaín Identifikácia: Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Kokaín Typ biologického materiálu:: Na stanovenie sa používa moč odobratý do čistých sklenených alebo plastových nádob. Odber: Čerstvé vzorky moču nevyžadujú špeciálnu úpravu, majú mať pH v normálnom fyziologickom rozpätí 5 – 8. Stabilita: Uskladňujú sa pri teplote 2 st. C – 8 st. C a majú sa vyšetriť do 5 dní od odberu. Zakalené vzorky sa scentrifugujú. Analytické zdroje chýb / Interferencie: Špecificita súpravy Cocaine II pre kokaín a jeho metabolity bola stanovená zostavením inhibičných kriviek pre každú uvedenú zlúčeninu a bolo stanovené približné množstvo zlúčeniny, ekvivalentné reaktivite odpovedajúcej cutoff 150 a cutoff 300 ng/ml. Ani v jednej z koncentrácií kokaínu a kokaetylénu neboli skrížené reakcie väčšie ako 0,4 – 2,1% krížovej reaktivity Referenčný interval: 0 – 300 ng/ml – kokaín a benzoylekgonín negatívne nad 300 ng/ml kokaín a benzoylekgonín pozitívne Predbežne pozitívny výsledok znamená prítomnosť kokaínu a/alebo jeho metabolitov v moči. Neurčuje mieru intoxikácie. Pozitívne výsledky sa konfirmujú metódou GC/MS. Klinický význam a interpretácia: Kokaín je prírodný produkt , ktorý sa nachádza v listoch rastliny koka, je potenciálny stimulant CNS a lokálne anestetikum. Jeho farmakologické účinky sú rovnaké ako u amfetamínov, avšak kokaín pôsobí kratšie. Kokaín navodzuje eufóriu, pocit sebadôvery a zvýšenej energie, čo sprevádza zvýšený pulz, rozšírené zrenice , teplotu, tras a potenie. Zvýšenými dávkami pokračujú úzkosťou a halucinácií. Kokaín sa aplikuje šnupaním alebo fajčením. Jeho účinky sú intenzívne, ale krátke. Metabolizuje sa na benzoylekgonín a ekgonínmetylester. Nemetabolizovaný kokaín má silnú afinitu k tukovým tkanivám a ukladá sa do mozgu. Benzoylekgonín je hlavný metabolit v moči a je markerom užívania kokaínu. K interpretácii výsledkov možného drogového zneužitia sa má pristupovať s klinickým zvážením a profesionálnym prístupom, hlavne ak sa posudzujú predbežné pozitívne výsledky.