Letiská Ing. Peter KOŠČÁK, PhD., ING PAED IGIP

Letisko V. Havla Praha

Forma výučby: prednáška, cvičenie

Počet kreditov: 7

Spôsob hodnotenia a ukončenia štúdia predmetu: zápočet, skúška

Priebežné hodnotenie - zápočet:

účasť na prednáškach – prednášky sú povinné

aktívna účasť na cvičeniach,

kontrolné písomné preskúšanie – 25 bodov

spracovanie a prezentovanie semestrálneho projektu – 15 bodov

Záverečné hodnotenie:

záverečné písomné preskúšanie – 30 bodov

záverečné ústne preskúšanie – 30 bodov

Druhy, typy a vybavenosť letísk

Základné rozdelenie letísk, fyzikálne vlastnosti letísk a heliportov,

Incheon International Airpor – Soul, Kórea

Značenie a vybavenie letísk a heliportov Beijing Capital Airport Terminal 3

Letisková prevádzka za malej hodnoty dohľadnosti

Pohotovostné služby na letisku

ZHS, ochrana letiska, biologická ochrana letiska, služba riadenia pozemných

pohybov - zásady pohybu po letisku

Ochranné pásma letísk, prekážkové roviny a plochy

Harmonogram výučby predmetu

1. Umiestnenie letiska, základné charakteristiky letísk

2. Pohybové plochy na letisku – RWY a TWY

3. Odbavovacie plochy (APN) a odbavovacie budovy

4. Vizuálne navigačné prostriedky

5. Ochranné pásma letísk a prekážkové roviny

6. Pohotovostné služby na letisku

7. Zabezpečenie letiska elektrickou energiou

8. Údržba letiska

9. Dopravné napojenie letiska

10.Heliporty

Koščák, P. a kol. : Riadenie prevádzky letísk, LF TUKE, 2012

Kazda, A.: Letiska desing a prevádzka, VŠD-Edis Žilina 1995,

Predpis L 14 I. a II. zväzok,

Airport Handling Manual

Letecká informačná príručka AIP SR,

Letisková priručka letiska,

Rondoš, Ľ.: Kaun, M.: Letiská, ALFA 1990.

• ICAO - Doc 9184 Airport Planning Manual

• ICAO - Doc 9157 Airport Design Manual

• ICAO - Doc 9137 Airport Sevices Manual

Doporučená študijná literatúra:

LETECKÁ DOPRAVA LETECKÁ DOPRAVA

Letecké

spoločnosti

Letiskové

spoločnosti

Riadenie

letovej

prevádzky

Letisko M. R. Štefánika - Airport

Bratislava, a.s. (BTS)

Letisko Košice-Airport Kosice, a.s

Fraport AG

Letisko

osobitne upravená inžiniersko-dopravná

stavba zabezpečujúca leteckú prevádzku.

Umožňuje:

štart a pristátie lietadiel a vrtuľníkov, ich prijatie,

rozmiestnenie, obsluhu a ošetrovanie,

ochranu osôb, leteckej a zabezpečovacej techniky

a materiálu.

Letisko (Aerodrome)

Vymedzená plocha na zemi alebo na vode (vrátane budov, zariadení a

vybavenia) určená buď úplne, alebo sčasti na odlety, prílety a pozemné

pohyby lietadiel.

Heliport (Heliport)

Letisko alebo stanovená plocha na konštrukcii určená úplne alebo

čiastočne na prílety, odlety a pozemné pohyby vrtuľníkov.

Vzletová a pristávacia dráha (Runway)

Vymedzená obdĺžniková plocha na pozemnom letisku upravená na

pristávanie a vzlety lietadiel.

Vymedzenie pojmov

Prevádzková plocha (Manoeuvring area)

Časť letiska, určená na vzlety, pristátia a rolovanie lietadiel, s výnimkou

odbavovacích plôch.

Pohybová plocha (Movement area)

Časť letiska určená na vzlety, pristátia a rolovanie lietadiel, ktorá zahŕňa

prevádzkovú plochu a odbavovaciu(-e) plochu(-y).

Odbavovacia plocha (Apron)

Vymedzená plocha na pozemnom letisku, určená na umiestnenie lietadiel,

nastupovanie a vystupovanie cestujúcich, nakladanie a vykladanie pošty a nákladu,

doplňovanie paliva, parkovanie alebo údržbu.

Stojisko lietadla (Aircraft stand)

Vymedzená plocha na odbavovacej ploche určená na státie lietadla.

Značenie (Marking)

Symboly alebo skupiny symbolov rozmiestnené na povrchu pohybovej plochy za

účelom poskytovania leteckých informácií.

Rolovacia dráha (Taxiway)

Vymedzená dráha na rolovanie lietadiel na pozemnom letisku určená na spojenie

jednej časti letiska s druhou, zahŕňajúca tiež:

rolovaciu dráhu k stojisku lietadla (Aircraft stand taxilane), čo je časť

odbavovacej plochy označená ako rolovacia dráha, určená len na rolovanie

k stojiskám lietadiel,

rolovaciu dráhu na odbavovacej ploche (Apron taxiway) čo je časť systému

rolovacích dráh umiestnených na odbavovacej ploche určených na rolovanie cez

odbavovaciu plochu a

rolovaciu dráhu na rýchle odbočenie (Rapid exit taxiway) čo je rolovacia dráha

pripojená k vzletovej a pristávacej dráhe v ostrom uhle a navrhnutá tak, aby

umožnila pristávajúcim lietadlám odbočiť pri väčších rýchlostiach ako sú tie, ktoré sa

dosahujú pri iných výjazdoch na rolovacie dráhy a tým minimalizovať dobu

obsadenia vzletovej a pristávacej dráhy.

Prístrojová dráha (Instrument runway)

Jeden z nasledujúcich typov vzletovej a pristávacej dráhy určených na prevádzku

lietadiel, používajúcich postupy na prístrojové priblíženie:

Vzletová a pristávacia dráha na nie-presné priblíženie - prístrojová vzletová a

pristávacia dráha vybavená vizuálnymi prostriedkami a nevizuálnymi prostriedkami,

ktoré zabezpečujú aspoň dostatočné smerové vedenie na priame priblíženie.

Vzletová a pristávacia dráha na presné priblíženie I. kategórie - prístrojová

vzletová a pristávacia dráha vybavená zariadením ILS a/alebo MLS a vizuálnymi

prostriedkami, ktoré umožňujú prevádzku lietadiel až do výšky rozhodnutia nie

menšej ako 60 m (200 ft) a buď do dohľadnosti nie menšej ako 800 m, alebo

do dráhovej dohľadnosti nie menšej ako 550 m.

Vzletová a pristávacia dráha na presné priblíženie II. kategórie - prístrojová

vzletová a pristávacia dráha vybavená zariadením ILS a/alebo MLS a vizuálnymi

prostriedkami, ktoré umožňujú prevádzku lietadiel až do výšky rozhodnutia menšej

ako 60 m (200 ft), ale nie menšej ako 30 m (100 ft) a dráhovej dohľadnosti nie

menšej ako 300 m.

Prístrojová dráha (Instrument runway)

Vzletová a pristávacia dráha na presné priblíženie III. kategórie - prístrojová

vzletová a pristávacia dráha vybavená zariadením ILS a/alebo MLS s krytím ich

navigačných signálov až k povrchu vzletovej a pristávacej dráhy a pozdĺž celej jej

dĺžky, a ktoré:

A - umožňujú prevádzku lietadiel až do výšky rozhodnutia menšej ako 30 m (100 ft)

alebo bez udania výšky rozhodnutia a dráhovej dohľadnosti nie menšej ako 200 m,

B - umožňujú prevádzku lietadiel až do výšky rozhodnutia menšej ako 15 m (50 ft)

alebo bez udania výšky rozhodnutia a dráhovej dohľadnosti pod 200 m, ale nie

menšej ako 50 m a

C - umožňujú prevádzku lietadiel bez udania výšky rozhodnutia a dráhovej

dohľadnosti.

Ustanovenia týkajúce sa ILS a/alebo MLS sú v L 10, I. zväzok, časť I.

Vizuálne prostriedky nemusia nevyhnutne zodpovedať úrovni inštalovaných

nevizuálnych prostriedkov. Kritériom výberu vizuálnych prostriedkov sú podmienky,

za akých má byť prevádzka lietadiel vykonávaná.

Parametre letiska museli byť volené na základe výkonových

a geometrických charakteristík leteckej techniky. V závislosti od

meniacich sa technických parametrov leteckej techniky sa zvyšovali

požiadavky na únosnosť vzletových a pristávacích dráh, ich šírku,

dĺžku a ostatné fyzikálne charakteristiky a vybavenie letísk. Letiská sa

museli vždy prispôsobovať.

Prvé lietadlá boli ľahké, so zadným kolesom, výkon motora bol

väčšinou nízky. Ako letisko pre tieto lietadlá postačovala pokosená

lúka s dobrým odvodom vody.

História

Pretože prvé lietadlá boli veľmi citlivé na bočný vietor, základnou

požiadavkou bola možnosť štartovať vždy proti vetru. Letisko malo

väčšinou tvar štvorca alebo kruhu bez vytýčenej vzletovej a pristávacej

dráhy. Dodnes sa napr. z tohto obdobia zachoval ukazovateľ smeru vetra,

ktorý musí byť inštalovaný na každom letisku. Druhým vizuálnym

prostriedkom z tohto obdobia je pomedzná značka. Už z názvu vyplýva,

že v minulosti vymedzovala hranice letiska. Stanovovala jednoznačne,

kde ešte je lúka a kde už letisko, čo veľakrát v teréne nebolo zrejmé.

Poskytovala tak pilotovi leteckú informáciu.

Tesne po prvej svetovej vojne v rokoch 1919-1920 otvorili prvé

letecké spoločnosti pravidelné spojenia. V tomto období však nedošlo

k podstatným zmenám vo vybavení letísk, ani v ich základnej koncepcii.

Z fyzikálnych charakteristík postupne rástli najmä požiadavky na dĺžku

vzletovej a pristávacej dráhy. Rastúci počet lietadiel, výcvik pilotov –

vojakov priamo na letiskách – vyžadoval dokonalejšie dobudované

zázemie, hangáre, dielne, ubytovacie objekty.

Vojna pre letectvo znamenala prudký rozvoj. Rovnako sa v krátkej

dobe dynamicky zmenili požiadavky na letiská.

Používaná lietadlová technika vyžadovala spevnené vzletové

a pristávacie dráhy. Lietadlá však boli stále pomerne citlivé na bočný

vietor.

Veľké medzinárodné letiská sa preto vyznačovali komplikovaným

systémom 3 ÷ 6 vzletových a pristávacích dráh rôznych smerov. Tým

bola zabezpečená dostatočná prevádzková využiteľnosť celého

dráhového systému. Jedna zo vzletových a pristávacích dráh,

najčastejšie dráha v smere prevládajúcich vetrov, bola postupne

vybavovaná zabezpečovacím zariadením.

Získavala tak charakter hlavnej

vzletovej a pristávacej dráhy.

Zároveň boli budované

odbavovacie budovy, ktoré

poskytovali okrem služieb

vyžadovaných technológiou

odbavovacieho procesu aj prvé

doplnkové služby (reštaurácie,

toalety, predaj duty free).

Ďalším významným činiteľom, ktorý podstatne ovplyvnil rozvoj letísk, bolo

zavedenie dopravných lietadiel s prúdovými motormi.

Prúdové lietadlá vyžadovali predovšetkým predĺženie hlavnej vzletovej a

pristávacej dráhy, veľakrát spojené s jej rozšírením a zvýšením únosnosti.

Prevádzka prúdových lietadiel mala dopad aj na ostatné zariadenia letiska.

Jedným z nich boli systémy zásobovania leteckými pohonnými hmotami.

Nasadzovanie prvých veľkokapacitných širokotrupých lietadiel od roku 1970

malo dopad na riešenie terminálov. Zatiaľ čo pred ich nasadením boli na

niektorých letiskách limitujúcimi prvkami kapacita vzletovej a pristávacej

dráhy alebo odbavovacej plochy, po ich zavedení to boli odbavovacie budovy

- nahradil kapacitou dovtedy používané 2 ÷ 3 lietadlá. Zmenšil sa relatívne

počet pohybov lietadiel a narástol počet prepravených cestujúcich na

jeden pohyb. Nasadenie týchto lietadiel si vyžadovalo ďalšie zvýšenie

únosnosti pohybových plôch, zväčšenie

stojísk ale aj ďalších zmien,

napr. zabezpečovacích zariadení,

ktoré vyplývali z väčšej výšky

kabíny a teda aj odlišného

pohľadu pilota počas priblíženia

a pristátia.

Otázky ?