Nazov predmetu

Integrácia detí s telesným postihnutím

Ak. rok: 2010/11 Meno a priezvisko: Dominika Ficová

Forma: denná Ročník: 2.

OBSAH

ÚVOD.........................................................................................................................................3

1 OBČAN SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM...............................................................4

1.2 Od postihnutia ku špeciálne vzdelávacím potrebám.........................................................4

1.3 Postihnutie z hľadiska pedagogického aspektu................................................................5

2 ORGANIZAČNÉ FORMY SPOLOČNÉHO VYUČOVANIA.........................................7

3 ZAČLENENIE DIEŤAŤA S TELESNÝM POSTIHNUTÍM DO ŠKOLY.......................9

3.1 Telesne postihnutí.......................................................................................................9

3.2 Chránená dielňa alebo chránené pracovisko.............................................................10

ZÁVER.....................................................................................................................................12

POUŽITÁ LITERATÚRA.......................................................................................................13

2

ÚVOD

Cieľom mojej seminárnej práce je vysvetlenie pojmov integrácia a inklúzia,

integratívne/inkluzívne vzdelávanie žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami. Ďalej sa

zameriavam na problémy, ktoré sa týkajú zmeny školskej prípravy mentálne postihnutých

detí, značnú časť tejto práce budem venovať problémom školskej integrovanej prípravy.

Vývin dieťaťa s telesným postihnutím je samozrejme ovplyvňovaný rozsahom a

závažnosťou telesného postihnutia. Rozsah a závažnosť postihnutia totiž ovplyvňuje možnosti

dieťaťa s takýmto postihnutím v oblasti pohybu a to zároveň ovplyvňuje i mieru

samostatnosti, nesamostatnosti, nezávislosti, závislosti dieťaťa s telesným postihnutím na

pomoci iných osôb. Samostatnosť a nezávislosť na iných je podmieňovaná najmä tým, do

akej miery je zachovaná a možná pohyblivosť horných a dolných končatín.

Taktiež na úvod si dovolím uviesť výstižný citát:

„Pomôž mi, aby som to dokázal urobiť sám.“ /M. Montessori/

3

1 OBČAN SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍMZa občana so zdravotným postihnutím sa považuje občan, ktorý má pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy, alebo poruchy

správania. Pokles schopnosti sa preukazuje na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, alebo

posudkom úradu sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu. Občan, ktorý má pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 % podľa osobitného

predpisu, ktorým je v danom prípade zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov.1

Až doposiaľ sa bral zreteľ na existujúce súvislosti medzi novými pojmami v   liečebnej

a   špeciálnej pedagogike . V náväznosti na anglo-americký termín (special educational needs)

sa dáva v Nemecku od polovice deväťdesiatych rokov prednosť pojmu špeciálne vzdelávacie

potreby (sonderpädagogischer Förderbedarf) pred pojmom postihnutie (Behinderung). Vedľa

tohto vývoja sa rovnako ukázalo, ako úzko sú spojené pojmy postihnutie a integrácia.

1.2 Od postihnutia ku špeciálne vzdelávacím potrebám

Vo všeobecnom jazykovom použití sa robia rozdiely medzi „behindern = prekážať“

ako sloveso (tzn. byť niekomu na obtiaž alebo nejaká vec nám môže prekážať) a „behindert

= byť postihnutý“ ako prídavné meno (mať nejaký fyzický alebo psychický nedostatok,

handicap). Podstatné meno „Behinderung = postihnutie, prekážka, neuľahčenie“ zahrňuje

dva základné významy, ako niekomu niečo neuľahčovať alebo taktiež handicap, teda to, čo

niekomu v živote prekáža. V oblasti liečebnej a špeciálnej pedagogiky sa objavuje pojem

Behinderung = postihnutie, relatívne neskoro. Vytvoril sa ako sociálne právna kategória asi

v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Stanovuje stupeň postihnutia ako základ

pridelenia odpovedajúcej podpory (pomoci) osobám s postihnutím. V nemeckej pedagogike

zaviedol pojem postihnutie (Behinderung) Ulrich Bleidick, ako ústrednú kategóriu špeciálnej

pedagogiky (pozn. termín postihnutie sa bežne používa i v českej a slovenskej terminológií). 2

1 www.upsvar.sk, [citované 10. októbra 2010]2 HEIMLICH, U. Integrative Pädagogik. Eine Einführung. Stuttgart: Verlag W. Kohlhammer, 2003. s. 131. ISBN 3-17-016476-7.

4

1.3 Postihnutie z hľadiska pedagogického aspektu

Bleidick popísal postihnutie z hľadiska pedagogického aspektu ako „intervenujúcu

obmenu výchovy“. Postihnutie mení v tomto ohľade priebeh výchovy, sú žiaduce iné

koncepty a formy pedagogickej podpory. Ako rýchlo sa objavil prijateľný prístup

k vysvetleniu pojmu, tak intenzívne bol vystavený kritike.

Pozrime sa však skôr na sociálne následky poškodenia, tým sa tiež zmení naše

chápanie fenoménu postihnutia. Postihnutie je potom výsledkom sociálneho vyraďovania,

obmedzenie spoločenskej účasti a tým produkt sociálnej interakcie (niekto je postihnutý).

Postihnutie je skôr ako deficitný znak osoby, a tým ontogeneticky, tzn. postihnutie je chápané

výlučne ako výsledok individuálneho vývoja. Meniaci sa postup vo výchove je však tvorený

nielen vďaka jednej osobe, ktorá s označuje ako postihnutá, skôr sa na tom podieľa sociálna

interakcia, ktorá sa nazýva výchova/edukácia, vždy tiež dospelí a rovnako starí vrstovníci.

Okrem toho sa výchova/edukácia osôb s postihnutím realizuje na spoločenskom mieste

s odpovedajúcou organizačnou a sociálnou štruktúrou. Táto oblasť výchovného/edukatívneho

postupu (procesu) je rovnako zodpovedná za vznik a priebeh postihnutia. K definícií

postihnutia sa rovnako priraďuje aspekt osobný, sociálny a ekologický. Čo sa nemení je to,

že postihnutie bude vždy obsahovať osobnú (personálnu) dimenziu. Tiež keď budeme

uvažovať o postihnutí ako o výsledku poškodenia skôr v zmysle sociálneho vyraďovania, je

osoba označená ako postihnutá postavená pred úlohu naučiť sa zachádzať so svojím

poškodením a z toho plynúcimi následkami postihnutia. Nakoniec sa vždy kladie otázka,

aký subjektívny význam má poškodenie popr. postihnutie pre osobu samu (personálny aspekt

postihnutia).3

Slovo integrácia pochádza z latiny a znamená z doslovného prekladu „znovu vytvorenie

celku“. Vedľa použitia pojmu v matematike (napr. integrál), v politike (napr. Európska

integrácia) a vo vedeckom jazyku, sa zaujímame v pedagogickej súvislosti o význam

predovšetkým sociologický a psychologický. V zmysle sociológie sa integrácia vzťahuje na

vznik spoločenských jednotiek z nejakého počtu ľudí a skupín a popisuje sa predovšetkým

stav, v ktorom bol niekto integrovaný. Tým sú mienené procesy integrácie ľudí z iných

kultúr do spoločnosti. V zmysle psychológie popisuje integráciu spravidla jednota medzi

človekom a jeho vzťahom s okolím. 4

3 BLEIDICK, U. Behinderung als pädagogische Aufgabe. Behinderungsbegriff und behindertenpädagogische Teorie. Stuttgart, Berlin, Köln: Verlag W. Kohlhammer, 1999.4 JESENSKÝ, J. Integrace – znamení doby. Praha:UK,1998, 214 s. ISBN 80-7184-691-0.

5

Integrácia osôb s postihnutím ako cieľ v zmysle rozsiahlej spoločenskej účasti ako

znamenie demokratickej spoločnosti nie je už zásadnou otázkou. Neskôr sa zákazom

diskriminácie v článku 3, odstavec 3 výstavy vo vydaní z roku 1994 je toto tiež pre BRD

zakotvené ako ústredné zásadné právo. Demokratická spoločnosť nemá žiadnu inú možnosť,

ako garantovať rovnakú účasť všetkých členov spoločnosti, zaistenou ústavou, aj keď sa

sociálna realita osôb s postihnutím v demokratickej spoločnosti isto v mnohých oblastiach líši

od zákona. Ciele spoločenskej integrácie osôb s postihnutím by mali na báze demokratickej

ústavy širokú podporu.

V mnohých spoločenských oblastiach, zvlášť v systéme výchovy a vzdelávania je

cesta k cieľu otvorená. V histórií liečebnej a špeciálnej pedagogiky bola uprednostňovaná

cesta špeciálnej výchovy a podpory v samostatných špeciálnych zariadeniach. Až

zvláštne a špeciálne školy ponúkajú záruku, že sa môže uskutočniť špecializovaná podpora

odpovedajúcim odborným personálom (špeciálne vzdelaní učitelia, špeciálni pedagógovia)

v špeciálnych skupinách (malé a homogénne skupiny), vhodnými metódami (diferenciácia,

individuálny prístup) a obmedzeným obsahom (redukované učebné plány). Tiež špeciálna

pedagogická podpora v špeciálnych zariadeniach má viesť k tomu, aby napr. absolventi mali

lepšie predpoklady pre spoločenskú integráciu. Podľa priebehu špeciálnych zariadení sa

rovnako usiluje o cieľ rozsiahlej spoločenskej integrácie. Špeciálne školy a zariadenia sa preto

rovnako koncipujú s cieľom zlepšiť spoločenskú integráciu.5

V škole sa deti cvičia umeniu učiť sa jeden od druhého. Nachádzajú sa v priestore

skúseností, ktoré im umožnia včas a pod pedagogickým vedením vyrovnať sa s budúcou

spoločenskou realitou. Problémy sociálnej integrácie detí a mladistvých s postihnutím

v triede pri spoločnom vyučovaní spravidla nevznikajú. Až keď sa realizujú špeciálne

podporné opatrenia mimo učebnú skupinu a skupina je oddelená, objavuje sa znovu

nebezpečie sociálneho vyradenia. Pri odpovedajúcich pedagogických schopnostiach je možné

včas odstrániť i toto nebezpečie.

Problém nastáva pri spoločnom učení v sebahodnotení vlastných schopností a v oblasti

emocionálnej integrácie. Žiaci si porovnávajú výkony v skupine a poznajú svoje vlastné

možnosti i v tomto spoločenstve (efekt skupinového vzťahu). Deti a mladiství s postihnutím

vedia v integrovaných triedach, že požiadavky daného ročníka nemôžu zvládnuť rovnakým

spôsobom, ako ostatní. Následne klesá pocit vlastnej hodnoty a to by mohlo mať negatívny

5 RENOTIÉROVÁ, M., LUDÍKOVÁ, L. a kol. Speciální pedagogika. Olomouc: UP, 2003, 290 s. ISBN 80-244-0646-2.

6

efekt pre motiváciu výkonu. Na rozdiel od špeciálnych tried začínajú deti a mladiství

s postihnutím v integrovaných triedach zavčasu realisticky poznávať vlastné možnosti (nie až

vo vyšších triedach, kedy sa spoločenské očakávanie výkonov nedá poprieť). Priama cesta

k integrácií spočíva v tom, pripraviť deti aj mladistvých s i bez postihnutia v priebehu procesu

spoločných hier a učenia na spoločný život v dospelosti. Avšak nie je potvrdené, že spoločné

hranie a učenie významne zvýši šance pre spoločný život. Pretože medzitým absolvovali už

prvé ročníky integratívne vzdelávacie cesty, zreteľne pribúda integratívnych projektov

v profesnej oblasti a v oblasti bežného života.

Do tej miery by sa mohli vyskytnúť v blízkej budúcnosti viaceré možnosti

preskúmania týchto súvislosti. Súčasne sa zdá, že sa tu objavuje nová spoločenská dimenzia

integrácie osôb s postihnutím. Toto sa bude konštituovať pre najmladšiu pojmovú inováciu

v oblasti integratívnej pedagogiky, inklúziu.6

2 ORGANIZAČNÉ FORMY SPOLOČNÉHO VYUČOVANIA

Integratívna podpora v bežnej škole sa praktizuje mnohými spôsobmi. V zásade je

možné diferencovať podľa miery stretávania sa medzi žiakmi s a bez postihnutia v bežnej

škole a podľa príslušného podielu špeciálnej pedagogickej podpory. Pritom sa v praxi nejedná

o strnulý systém rôznych organizačných foriem. Skôr vedú školné vývojové procesu

k prechodom medzi jednotlivými organizačnými formami. Na obr. 2 sú uvedené len tie

organizačné formy, ktoré môžu byť hodnotené ako prínos pre integráciu.

1. špeciálne pedagogické diagnostické podporné triedy (popr. podporné triedy)

zhromažďujú žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami do jednej výukovej skupiny.

Žiaci sa učia podľa vzdelávacieho programu pre základnú školu. Podľa potreby sa učivo

prvých dvoch rokov rozkladá na tri roky. Po prvých troch rokoch niektorí žiaci prechádzajú

do bežných tried. Triedy majú redukovaný počet žiakov, dobre personálne obsadenie a vecné

vybavenie. Intenzívna podporná diagnostika podporuje proces neintegrácie

2. kooperatívne triedy sú podporné triedy umiestnené v bežnej škole. Navštevujú ju iba žiaci

so špeciálnymi vzdelávacími potrebami a vyučuje tu špeciálny pedagóg. Vzhľadom

k umiestneniu triedy na základnej škole tu majú žiaci možnosť častých sociálnych kontaktov

s intaktnými spolužiakmi väčšinou v partnerskej triede. Niektoré predmety sa učia spoločne,

napr. hudobná a telesná výchova.

6 BARTOŇOVÁ, M., FRANKOVÁ, A., VÍTKOVÁ, M. Integrativní/inkluzivní vzdělávaní žáků se speciálními vzdělávacími potřebami. Brno: MSD, 2005a, s.7-8. ISBN 80-86633-38-1.

7

3. integračné triedy sú postupné ročníky v bežnej škole, kde je prijatých viac žiakov so

špeciálnymi vzdelávacími potrebami. Počet žiakov je väčšinou znížený na dvadsať, vyučujú

tu dvaja učitelia, z toho jeden špeciálny pedagóg. Koncept vyučovania v integračnej

triede je diferencovaný a individualizovaný. Prednosťou je, že žiaci so špeciálnymi

vzdelávacími potrebami pomerne skoro získajú reálny obraz o svojich reálnych schopnostiach

a možnostiach vzhľadom ku svojmu neskoršiemu profesnému uplatneniu. Sociálne stretávanie

je tu spontánne a záleží len na iniciatíve žiakov.

4. integratívne bežné triedy vznikli ako ďalší vývoj integračných tried. Zostávajú

nezmenené ako postupné ročníky bežnej základnej školy a berú jednotlivých žiakov so

špeciálnymi vzdelávacími potrebami. Počet žiakov v triede sa kvôli tomu neznižuje, zostáva

nezmenený a  špeciálna pedagogická podpora žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami

sa poskytuje len v určitých hodinách. Znovu sa tu ukázalo, že sociálna integrácia nerobí

žiadne problémy. Efekt školského výkonu však nie je možné u žiakov sociálne

znevýhodnených týmto spôsobom potvrdiť. Ukázalo sa, že taktiež spoločné vyučovanie nie

je schopné napríklad výraznú potrebu podpory v učení pozdvihnúť.

5. bežné triedy so špeciálnou pedagogickou podporou (napr. mobilné služby) sa odlišujú

od integratívnych bežných tried tým, že tu sa nahliada na špeciálnu pedagogickú podporu ako

na ubúdajúcu veľkosť. Počet žiakov v triede je nezmenený. Špeciálna pedagogická podpora sa

vzťahuje na žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami len v určitých hodinách. Až

polovica podporovaných žiakov po jednom až dvoch rokoch žiadnu podporu nepotrebuje.

Väčšinou sa k tomu pripojuje fáza špeciálneho pedagogického poradenstva (zrov. Schor

2002). Žiaci so zrakovým alebo sluchovým postihnutím po fáze vývoja a realizácie

podporného konceptu väčšinou potrebujú len príležitostné technické poradenstvo. Táto

organizačná forma integratívnej podpory sa najviac hodí pre účelovú podporu. Ako náhle

žiaci z triedy odídu, čelia opäť problému sociálneho vyraďovania (zrov. Haeberlin aj. 1991).

6. bežné triedy bez špeciálnej pedagogickej podpory (tzv. šedá integrácia) sú triedy

postupného ročníku bežnej školy, ktoré prijímajú žiakov so špeciálnymi vzdelávacími

potrebami bez toho, aby nasledovala nejaká špeciálna pedagogická podpora.7

7 HAEBERLIN, U. Die Integration von Lernbehinderten. Versuche, Teorien, Forscgungen, Enttäuschungen, Hoffnungen. Bern: Haup, 1991.

8

3 ZAČLENENIE DIEŤAŤA S TELESNÝM, POHYBOVÝM POSTIHNUTÍM DO ŠKOLY Deti s telesným postihnutím zvyčajne nastupujú do školy o rok neskoršie, mávajú

odklad povinnej školskej dochádzky. Dôvodom odkladu býva najčastejšie sociálna nezrelosť

a nepripravenosť na sociálnu záťaž spojenú s pozíciou školáka. Úloha školáka si vyžaduje

pomerne veľkú mieru samostatnosti, schopnosť plniť určité povinnosti čoho predpokladom je

schopnosť a dobrá úroveň autoregulácie. Mnohé deti s telesným postihnutím bývajú na

začiatku školskej dochádzky ešte stále príliš závislé na rodinnom prostredí, málo samostatné,

často príliš detské a chýbajú im mnohé (pre tento vek u zdravých detí typické) sociálne

schopnosti. Nemajú dostatok skúseností s vrstovníkmi, nevedia s nim komunikovať

(rozprávať sa, hrať sa) a zotrvávajú vo svojej pozícii nesamostatného dieťaťa. Na druhej

strane sú deti s telesným postihnutím (pokiaľ sa nejedná o postihnutie hovoridiel) schopné

integrácie do bežnej školy, nakoľko ich myslenie a celková inteligencia býva zvyčajne v

pásme normy.

Dieťa s pohybovým postihnutím môže mať problémy v adaptácii (zvykaní si,

prispôsobovaní sa) na školu. Tieto problémy sa môžu prejaviť v zníženom alebo nízkym

výkonom a problematickým správaním sa dieťaťa v škole. Problémy môžu vyplývať buď z

nedostatočnej inteligencie dieťaťa (a teda z nemožnosti zvládať a plniť požiadavky, ktoré

škola na žiaka kladie), ale i z málopodnetnosti rodinného prostredia a s tým spojenej veľkej

závislosti dieťaťa na rodičoch alebo dielčích nedostatkov, ktoré zvyšujú riziko vzniku

špecifických porúch učenia, ktoré bývajú u detí s telesným postihnutím často spojené s

organickým postihnutím CNS.8

3.1 Telesne postihnutí

Telesne a zdravotne postihnutý jedinec je jedinec s chybou pohybového a oporného

ústrojenstva alebo poškodením nervového ústrojenstva, ak sa prejavuje porušenou hybnosťou

a jedinec v stave choroby alebo zdravotného oslabenia. Sú tu zahrnuté tri skupiny

postihnutých jedincov. Výchovou telesne a zdravotne postihnutých sa zaoberá jeden z

odborov špeciálnej pedagogiky, označovaný ako pedagogika telesne a zdravotne

postihnutých. Telesne postihnutý jedinec si vyžaduje starostlivosť primeranú svojim

potrebám, ktoré sú individuálne predovšetkým preto, lebo jestvuje veľa typov telesného

postihnutia. Pohybové poruchy, odlišnosť jedinca od ostatných, priebeh liečby, izolácia a iné

činiteľe môžu nepriaznivo ovplyvniť aj osobnostný vývin jedinca. 8 http://www.ratolesti.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=29:vyvin-dieaa-s-telesnym-postihnutim&catid=9:somaticke-postihnutie&Itemid=13, [citované 10. októbra 2010]

9

Telesne postihnutý jedinec môže získať vzdelanie všetkých stupňov ak s telesným

postihnutím nie je spojené aj postihnutie mentálne. To si potom vyžaduje vzdelanie na úrovni

osobitnej školy. Chorý jedinec sa vyznačuje osobitosťami vyplývajúcimi predovšetkým z

toho, akým druhom z rozsiahleho počtu chorôb jednotlivých telesných systémov je

postihnuté. Choroba a zmeny v životnej situácii jedinca, ktoré s ňou súvisia, mávajú

individuálny odraz v psychickej sfére chorého jedinca. Chorý jedinec potrebuje predovšetkým

zdravotnícku starostlivosť. Táto sa často nedá poskytnúť ambulantne, ale vyžaduje si

hospitalizáciu. Tu sa spolu s liečbou poskytuje aj špeciálna výchova. Ak je jedinec v domácej

starostlivosti, potrebuje prispôsobenú rodinnú starostlivosť a výchovu.

Za zdravotne oslabeného jedinca sa považuje jednotlivec v stave rekonvalescencie

alebo jedinec s oslabenou odolnosťou voči chorobám, náchylnosťou k recidíve choroby alebo

s ohrozením zdravotného stavu v dôsledku nevhodného prostredia, nevhodného životného

režimu či nesprávnej výživy.

Pedagogika telesne postihnutých využíva poznatky viacerých medicínskych odborov,

najmä pediatrie, ortopédie a ortopedickej protetiky, neurológie, interných odborov a fyziatrie.

V širokej miere sa opiera aj o poznatky psychologických odborov, najmä patopsychológie a

klinickej psychológie. Zo sociologických odborov je to sociálna patológia.9

3.2 Chránená dielňa alebo chránené pracovisko

Chránená dielňa alebo chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou

alebo fyzickou osobou, v ktorých pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným

postihnutím, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo

pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutým zaškoľujú a v ktorých sú

pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu

občanov so zdravotným postihnutím. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj

zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická osoba alebo fyzická osoba

vytvorila, alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím.

Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím.

Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska prizná úrad na základe kladného

posudku orgánu na ochranu zdravia. Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa

tohto zákona sa považuje aj výrobné družstvo invalidov, ak spĺňa určité podmienky. Chránená

dielňa a chránené pracovisko sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so

zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na

9 http://www.socionet.sk/index.php?kat=006&tit=00009&opn=opn, [citované 10. októbra 2010]

10

iných pracoviskách. V chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku môžu pracovať aj

občania, ktorým sa poskytuje získanie odborných zručností, a zamestnanci, ktorí pre

ohrozenie zdravia nie sú dočasne spôsobilí vykonávať doterajšie zamestnanie, ak pre nich

zamestnávateľ nemá iné vhodné zamestnanie. Právnická osoba alebo fyzická osoba je povinná

viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskych výsledkov chránenej dielne

alebo chráneného pracoviska. 10

10 www.upsvar.sk, [citované 10. októbra 2010]

11

ZÁVERV uplynulom desaťročí vznikol v našej spoločnosti priestor pre zmenu postojov k

deťom a k vnímaniu ich potrieb, pre novú filozofiu práce s deťmi a pre nové prístupy pre

postihnuté deti. Vzniklo viacero nových škôl, v ktorých učitelia hľadajú schodnejšiu cestu

výchovy a vzdelávania detí.

Ukázalo sa, že viacerí odborníci si uvedomujú potrebu splynutia vzdelávania a

výchovy na pôde škôl. Začali vznikať alternatívne školy, v ktorých práve toto prepojenie

obohatilo a zefektívnilo prácu s deťmi. O niečo neskôr a v menšom počte začali vznikať aj

nové zariadenia – domovy, v ktorých filozofia dobrej výchovy v prirodzenejších

podmienkach podporuje aj chuť detí vzdelávať sa a pracovať na vlastnej perspektíve.

Jedno je zrejmé, pokiaľ sa donedávna nadraďovalo vzdelávanie nad výchovu, dnes

sme si vedomí, že bez dobrej výchovy vzdelávanie samo neprináša žiaduci výsledok.

Zisťujeme, že dobrá výchova je najdôležitejším predpokladom pozitívnej osobnej perspektívy

dieťaťa.

12

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1] BARTOŇOVÁ, M., FRANKOVÁ, A., VÍTKOVÁ, M. Integrativní/inkluzivní

vzdělávaní žáků se speciálními vzdělávacími potřebami. Brno: MSD, 2005a, s.7-8.

ISBN 80-86633-38-1.

[2] BLEIDICK, U. Behinderung als pädagogische Aufgabe. Behinderungsbegriff und

behindertenpädagogische Teorie. Stuttgart, Berlin, Köln: Verlag W. Kohlhammer,

1999.

[3] HAEBERLIN, U. Die Integration von Lernbehinderten. Versuche, Teorien,

Forscgungen, Enttäuschungen, Hoffnungen. Bern: Haup, 1991.

[4] HEIMLICH, U. Integrative Pädagogik. Eine Einführung. Stuttgart: Verlag W.

Kohlhammer, 2003. s. 131. ISBN 3-17-016476-7.

[5] http://www.ratolesti.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=29:vyvin-

dieaa-s-telesnym-postihnutim&catid=9:somaticke-postihnutie&Itemid=13, [citované

10. októbra 2010]

[6] http://www.socionet.sk/index.php?kat=006&tit=00009&opn=opn, [citované 10.

októbra 2010]

[7] JESENSKÝ, J. Integrace – znamení doby. Praha:UK,1998, 214 s. ISBN 80-7184-691-

0.

[8] RENOTIÉROVÁ, M., LUDÍKOVÁ, L. a kol. Speciální pedagogika. Olomouc: UP,

2003, 290 s. ISBN 80-244-0646-2.

[9] www.upsvar.sk, [citované 10. októbra 2010]

13